{"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"(src)=\"1\"> Mi Ní\\n(src)=\"3\"> Anɔkuale Nɛ A Yi ɔ Hyi Nɔ Yemi Mi Tɔ 3\\n(src)=\"4\"> Mawu Matsɛ Yemi ɔ ​ — Nɔ Yemi Nɛ Yeɔ Anɔkuale 4\\n(src)=\"5\"> Baiblo ɔ Tsakeɔ Nihi A Si Himi\\n(src)=\"10\"> Anɛ E Sa Nɛ Waa Sɔle Kɛ Ha Yesu Lo ?\\n(src)=\"1\"> HƐ MI MUNYU | NƆ YEMI NƐ YEƆ ANƆKUALE\\n(src)=\"2\"> A tsɔɔ anɔkuale nɛ a yi ngɛ nɔ yemi mi ɔ mi kaa e ji blɔ nya nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ kɛ ha nɔ nitsɛ se nami .\\n(src)=\"3\"> Anɔkuale nɛ a yi nɛ ɔ ngɛ kɛ je blema .\\n(src)=\"4\"> Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ , mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ eko tsɔɔ kaa a ko ngɔ nyɔ mi ní ngɛ kojomi mi .\\n(src)=\"5\"> Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nyɔ mi ní he mi he si pe jeha 3,500 kɛ se ji nɛ ɔ .\\n(src)=\"6\"> ( 2 Mose 23 : 8 ) Ngɛ anɔkuale mi ɔ , pi nyɔ mi ní he mi pɛ nɛ tsɔɔ anɔkuale nɛ a yi .\\n(src)=\"7\"> Be komɛ ngɛ nɛ ma nikɔtɔmahi nɛ a yi anɔkuale ɔ juɔ níhi , a kɛ blɔ nya nɛ a ngɛ ɔ ngɔɔ níhi nɛ a be he blɔ kaa a ngɔɔ , nɛ a juɔ ma a sika po .\\n(src)=\"9\"> E ngɛ mi kaa a yi anɔkuale ngɛ adesahi a blɔ nya tomihi a mi mohu lɛɛ , se anɔkuale nɛ a yi ngɛ nɔ yemi mi ɔ pɔ he wawɛɛ nitsɛ .\\n(src)=\"10\"> Womi nɛ ji , Global Corruption Barometer nɛ ní tsumi he ko nɛ a tsɛɛ ke Transparency International ɔ pee ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ bɔ amaniɛ kaa , nihi nɛ a yi anɔkuale kulaa a ji , ma kudɔmi kuuhi , polisihi , ma nikɔtɔmahi , mlaa woli , kɛ kojoli .\\n(src)=\"11\"> Mo susu amaniɛ bɔmihi nɛ kɔɔ nyagba nɛ ɔ ekomɛ a he ɔ he nɛ o hyɛ .\\n(src)=\"12\"> AFRIKA : Ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ , a tsɔɔ kaa ma nikɔtɔmahi maa pee 22,000 nɛ a ngɛ South Africa a yi anɔkuale .\\n(src)=\"13\"> AMERIKA WOYI JE : Ngɛ jeha 2012 ɔ mi ɔ , a wo nihi 25 tsu ngɛ Brazil akɛnɛ a ngɔ ma a sika kɛ ha ni kpahi konɛ a fĩ a ma kudɔmi kuu ɔ se ɔ he je .\\n(src)=\"14\"> Nihi nɛ a wo mɛ tsuɔ a kpɛti nɔ kake ji ma nɔ yelɔ momo ɔ se yelɔ .\\n(src)=\"15\"> ASIA : Ngɛ jeha 1995 ɔ mi ɔ , tsuapo ko hule ngɛ Seoul ngɛ South Korea , nɛ e gbe nihi 502 .\\n(src)=\"16\"> Níhi a mi hlali yɔse kaa nihi nɛ a ma tsuapo ɔ ha ma nikɔtɔmahi nyɔ mi ní , lɔ ɔ he ɔ , a ngmɛ mɛ blɔ nɛ a kɛ níhi nɛ hí ma tsu ɔ , nɛ a kɛ tsu mami he mlaahi nɛ kɔɔ he piɛ pomi he ɔ tsu we ní .\\n(src)=\"17\"> EUROPA : Kuu nɛ ji European Commission Home Affairs ɔ nya dalɔ Cecilia Malmström ɔ de ke , “ Bɔ nɛ anɔkuale nɛ a yi ngɛ Europa a ngɛ nɔ yae ha a ngɛ nyakpɛ . ”\\n(src)=\"18\"> E de hu ke , “ Ma kudɔli nyɛ we nɛ a ye si nɛ a wo kaa a maa po anɔkuale nɛ a yi se kulaa a nɔ . ”\\n(src)=\"19\"> Anɔkuale nɛ a yi ngɛ nɔ yemi mi ɔ he si wawɛɛ .\\n(src)=\"20\"> Ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Susan Rose - Ackerman , nɛ e kase bɔ nɛ a tsiɔ anɔkuale nɛ a yi nya a ngma kaa , loko a ma nyɛ ma tsu nyagba nɛ ɔ he ní ɔ , e he maa hia nɛ a pee “ tsakemihi ngɛ bɔ nɛ nɔ yemi ɔ toɔ e ní tsumihi a he blɔ nya ha a he . ”\\n(src)=\"21\"> E ngɛ kaa nɔ́ nɛ wa be nɔ yemi ko náe nɛ yeɔ anɔkuale kɔkɔɔkɔ , se Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa nɔ yemi nɛ yeɔ anɔkuale maa ba .\\n(src)=\"2\"> Benɛ ní tsumi he nɛ a peeɔ ma sika sanehi a mi hlami ngɛ Nicaragua a nya dalɔ ngɛ nɔ́ he je nɛ e susu kaa anɔkuale nɛ a yi ngɛ nɔ yemi mi ɔ se be nyɛe maa po ɔ he munyu tue ɔ , e de ke , “ Nɔ́ titli he je nɛ ma nikɔtɔmahi yi anɔkuale ɔ ji kaa a ji ma bi , nɛ ke ma bi yi anɔkuale ɔ , lɛɛ ma nikɔtɔmahi hu be anɔkuale yee . ”\\n(src)=\"3\"> Anɛ o kplɛɛ we nɔ kaa ke nihi yi anɔkuale ɔ , nɔ yemi saisaa nɛ ma ba ye ma a nɔ ɔ hu be anɔkuale yee lo ?\\n(src)=\"4\"> Ke jã ji sane ɔ , lɛɛ nɔ yemi nɛ maa ye anɔkuale ɔ maa pee nɔ yemi nɛ pi adesahi nɛ a to sisi .\\n(src)=\"5\"> Baiblo ɔ tu nɔ yemi nɛ yeɔ anɔkuale he munyu .\\n(src)=\"6\"> Lɔ ɔ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle ngɛ he ɔ nɛ . ​ — Mateo 6 : 9 , 10 .\\n(src)=\"7\"> Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ yemi nitsɛ nɛ ngɛ hiɔwe , nɛ e maa ye zugba a tsuo nɔ .\\n(src)=\"8\"> E ma ba to adesahi a nɔ yemihi a nane mi .\\n(src)=\"9\"> ( La 2 : 8 , 9 ; Kpojemi 16 : 14 ; 19 : 19 - 21 ) Jɔɔmihi nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ maa ba a eko ji , e ma je anɔkuale nɛ a yi ngɛ nɔ yemi mi ɔ kɛ je .\\n(src)=\"10\"> Mo susu níhi ekpa nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he nɛ tsɔɔ jã a he nɛ o hyɛ .\\n(src)=\"11\"> NYAGBA A : Ngɛ adesahi a nɔ yemi mi ɔ , a ngɔɔ tó ngɛ ma bi a dɛ loko a nyɛɔ hyɛɛ ma a nɔ .\\n(src)=\"12\"> Sika nɛ ɔ ha nɛ ma nikɔtɔma komɛ juɔ , nɛ ekomɛ hu ngɔɔ nyɔ mi ní kɛ jee nihi a dɛ konɛ ni ɔmɛ ko wo tó nɛ e sa kaa a wo , aloo ní kpahi nɛ e sa kaa a wo he tó kɛ ha amlaalo ɔ .\\n(src)=\"13\"> Nɔ́ nɛ ɔ ha we nɛ amlaalo ɔ nɛ ná sika bɔ nɛ sa , lɔ ɔ he ɔ , amlaalo ɔ fɔɔ tó ɔ nɔ , nɛ enɛ ɔ haa nihi yi anɔkuale kulaa .\\n(src)=\"14\"> Ngɛ si himi kaa jã mi ɔ , nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ nɛ a naa nɔ́ wawɛɛ .\\n(src)=\"15\"> TSA BA : Mawu Matsɛ Yemi ɔ náa he wami kɛ jee Yehowa Mawu ope ɔ ngɔ .\\n(src)=\"16\"> * E hia we nɛ a wo tó ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ konɛ e kɛ tsu Matsɛ Yemi ɔ he ní .\\n(src)=\"17\"> Mohu ɔ , Mawu “ he wami kɛ nyɛmi kpetekpleenyɛ ” ɔ kɛ e mi mi himi ɔ ma ha nɛ Matsɛ Yemi ɔ ma tsu e sisi bimɛ a hiami níhi tsuo a he ní ha mɛ . ​ — Yesaya 40 : 26 ; La 145 : 16 .\\n(src)=\"18\"> NYAGBA A : Susan Rose - Ackerman nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ de ngɛ mɔde nɛ a ngɛ bɔe kaa a ma ha nɛ anɔkuale nɛ a yi ɔ se nɛ po ɔ he ke , “ e sa nɛ e je sisi kɛ je nɔ yeli ɔmɛ a nɔ ” .\\n(src)=\"19\"> Ke nɔ yemihi ngɛ mɔde bɔe kaa a ma je nihi nɛ a yi anɔkuale kɛ je amlaalo ní tsumi he nɛ a hyɛɛ konɛ nihi nɛ a wo tó ngɛ níhi nɛ a kɛ yaa ma se , kɛ níhi nɛ a kɛ baa ma a mi ɔ nɔ , kɛ polisihi a kpɛti , se a ngmɛɛ ma nikɔtɔmahi nɛ a yi anɔkuale ɔ blɔ kaa a ya nɔ nɛ a sɔmɔ kaa ma nikɔtɔmahi ɔ , nihi be nyɛe maa ngɔ a hɛ kɛ fɔ a nɔ .\\n(src)=\"20\"> Adesa nɔ yelɔ nɛ yeɔ anɔkuale wawɛɛ ɔ po yi mluku .\\n(src)=\"21\"> Kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ de ɔ , ‘ dalɔ ko be zugba nɛ ɔ nɔ nɛ peeɔ kpakpa daa . ’ ​ — Fiɛlɔ 7 : 20 .\\n(src)=\"22\"> Yesu kua nyɔ mi ní nɛ pe kulaa\\n(src)=\"23\"> TSA BA : Akɛnɛ Yesu Kristo , nɔ nɛ Mawu hla lɛ kaa Nɔ Yelɔ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ be kaa adesahi nɛ a yi mluku he je ɔ , nɔ ko nɔ ko be nɛ ma nyɛ ma ha nɛ e pee nɔ́ nɛ dɛ .\\n(src)=\"24\"> Yesu pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ .\\n(src)=\"25\"> Benɛ a ngɔ nyɔ mi ní nɛ pe kulaa nɛ ji , “ matsɛ yemihi tsuo nɛ ngɛ je ɔ mi , kɛ bɔ nɛ a hɛ mi ngɛ nyami ha ” a kɛ ka lɛ ɔ , e kua .\\n(src)=\"26\"> Abosiami nɛ ji je nɛ ɔ nɔ yelɔ ɔ wo Yesu si kaa e kɛ enɛ ɔmɛ ma ha lɛ ke e kpla si nɛ e ja lɛ .\\n(src)=\"27\"> Benɛ Yesu ngɛ nɔ́ nae nɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo po ɔ , e fia e pɛɛ si kaa e maa ye anɔkuale , enɛ ɔ he ɔ , e kua kaa e maa nu tsopa nɛ ma ha nɛ e be nɔ́ nami ɔ he nue , nɛ jinɛ lɔ ɔ ko ha we nɛ e ye e he nɔ ɔ .\\n(src)=\"28\"> Amlɔ nɛ ɔ , Mawu tle Yesu si kɛ ho hiɔwe ya .\\n(trg)=\"31\"> Ruma riʼ toq xsujüx ri jun droga chi re man xukʼäm ta , stapeʼ xuqasaj ta ruchuqʼaʼ ri ruqʼaxomal , ja kʼa xusäch ta ri rujolom ( Mateo 27 : 34 ) .\\n(src)=\"29\"> Yesu ngɔ e ní peepee kɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ e pee Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ . ​ — Filipi Bi 2 : 8 - 11 .\\n(src)=\"30\"> NYAGBA A : Mahi fuu pɔɔ sɔ fɔmi , nɛ lɔ ɔ haa nɛ nihi náa he blɔ kɛ tsakeɔ ma nikɔtɔmahi nɛ a yi anɔkuale ɔ .\\n(src)=\"31\"> Anɔkuale sane ji kaa , ngɛ mahi nɛ a ke a ya hɛ mi po a mi ɔ , nihi yi anɔkuale ngɛ sɔ fɔmi kɛ e he gɔgɔ fiami mi .\\n(src)=\"32\"> Akɛnɛ sikatsɛmɛ ngɔɔ a sika kɛ woɔ sɔ fɔmi he gɔgɔ fiami kɛ e he blɔ nya tomi kpahi a mi he je ɔ , a náa ma nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ nɔ yee kɛ ni nɛmɛ nɛ maa ba pee se ɔ a nɔ he wami ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ .\\n(src)=\"33\"> Kojolɔ John Paul Stevens nɛ ngɛ Kojomi He Ngua Nɛ Pe Kulaa ngɛ U.S . ɔ ngma ke , “ he wami nɛ sikatsɛmɛ náa ngɛ ma nikɔtɔmahi a nɔ ɔ ha we nɛ nihi nɛ a ná Nɔ Yemi nɛ da , nɛ e ha we nɛ nihi nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ nɔ yemi ɔ mi . ”\\n(src)=\"34\"> Enɛ ɔ he ɔ , e be nyakpɛ kaa ngɛ je kɛ wɛ ɔ , nihi babauu hɛɛ susumi kaa ma kudɔmi kuuhi a mi nɛ a yi anɔkuale kulaa .\\n(src)=\"35\"> TSA BA : Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye nɔ kɛ ya neneene , lɔ ɔ he ɔ , nɔ ko be sɔ fɔmi he gɔgɔ fiae loo a be sɔ fɔe nɛ a ju .\\n(src)=\"36\"> ( Daniel 7 : 13 , 14 ) Akɛnɛ Mawu nɛ hla Matsɛ Yemi ɔ Nɔ Yelɔ ɔ he je ɔ , pi sɔ fɔmi nɛ ma ha nɛ e ba ye nɔ loo a kɛ ma tsake lɛ .\\n(src)=\"37\"> E maa hi si kɛ maa ya neneene , lɔ ɔ he ɔ , níhi nɛ e maa pee ɔ maa hi kɛ ha nihi nɛ a maa hi e nɔ yemi ɔ sisi ɔ be tsuaa be .\\n(src)=\"38\"> Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ yemi nitsɛ nɛ ngɛ hiɔwe , nɛ e maa ye zugba a tsuo nɔ\\n(src)=\"39\"> NYAGBA A : Sisije ɔ , eko ɔ , o ma susu kaa ke a wo mlaa he ɔ , níhi ma tsake .\\n(src)=\"40\"> Se ní leli yɔse kaa ke a wo mlaahi babauu ɔ , behi fuu ɔ , e haa nihi yi anɔkuale .\\n(src)=\"41\"> Jehanɛ hu , a puɛɔ sika babauu konɛ a kɛ ba anɔkuale nɛ nihi yi ɔ si , se manye yemi nyafii pɛ nɛ e jeɔ mi kɛ baa .\\n(src)=\"42\"> TSA BA : Mawu Matsɛ Yemi ɔ he mlaahi nɔ kuɔ kulaa pe mlaahi nɛ adesa nɔ yemihi wo .\\n(src)=\"43\"> Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ , Yesu tsɔɔ we ní kakaaka nɛ e sa kaa waa pee loo wa ko pee , mohu ɔ , e tsɔɔ nɔ́ nɛ a pɔɔ lɛ tsɛmi ke Mlaa Kpakpa a .\\n(src)=\"44\"> E de ke : “ Lɔ ɔ he ɔ , nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛ hlaa kaa nihi nɛ pee ha nyɛ ɔ , nyɛ hu nyɛɛ pee ja nɔuu ngɔ ha mɛ . ”\\n(src)=\"45\"> Nɔ́ nɛ sa kadimi ji kaa , Matsɛ Yemi ɔ he mlaa a kɔɔ susumihi kɛ ní peepeehi tsuo he .","num_words":1968,"character_repetition_ratio":0.098,"word_repetition_ratio":0.01,"special_characters_ratio":0.353,"stopwords_ratio":0.501,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mateo 7 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYOKU Ɔ NƆ FIƐƐMI Ɔ (1-27)\\nNyɛɛ jɔɔ nihi kojomi (1-6)\\nNyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi bie, nɛ nyɛɛ hi hlae, nɛ nyɛɛ hi sie (7-11)\\nMlaa Nɛ Se Be (12)\\nAgbo tokofii (13, 14)\\nA yiblii nɛ nyɛɛ kɛ maa le mɛ (15-23)\\nTsu ngɛ tɛ sa nɔ, tsu ngɛ zia nɔ (24-27)\\nAsafo kuu ɔmɛ a nya kpɛ a he ngɛ Yesu tsɔɔmi ɔ he (28, 29)\\n7 “Nyɛɛ jɔɔ nihi kojomi konɛ a ko kojo nyɛ; 2 ejakaa bɔ nɛ nyɛ kojoɔ nihi ha a, jã nɛ a maa kojo nyɛ, nɛ susumi nɔ́ nɛ nyɛɛ kɛ ngɛ susue ɔ, lɔ ɔ nɔuu nɛ a kɛ ma susu ha nyɛ. 3 Ke jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ o hyɛɛ nga nyafii nɛ ngɛ o nyɛmi hɛ ngmɛ nɔ ɔ, se plai nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛ ngmɛ nɔ ɔ lɛɛ o nɛ ɔ? 4 Aloo kɛ o ma plɛ kɛ de o nyɛmi ke, ‘Ha nɛ ma je nga nyafii ɔ nɛ ngɛ o hɛ ngmɛ nɔ ɔ ha mo,’ be mi nɛ hyɛ! plai ngɛ mo nitsɛ o hɛ ngmɛ nɔ ɔ? 5 Osatotsɛ! Kekleekle ɔ, mo je plai nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛ ngmɛ nɔ ɔ, kɛkɛ ɔ, o maa hyɛ nɔ́ saminya kɛ je nga nyafii ɔ nɛ ngɛ o nyɛmi ɔ hɛ ngmɛ nɔ ɔ. 6 “Nyɛ ko ngɔ níhi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ɔ kɛ ha gbehi, nɛ jã kɛ̃ nɛ nyɛ ko sake nyɛ adiagbahi kɛ pue kpotoohi a hɛ mi, konɛ a ko naa nɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a plɛ a hɛ mi kɛ wo nyɛ nɛ a tsɔtslɔɔ nyɛ mi. 7 “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi bie, nɛ a ma ha nyɛ; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi hlae, nɛ nyɛ maa na; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi sie, nɛ a ma bli ha nyɛ; 8 ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e biɔ ɔ, e nine suɔ nɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hlaa a, e naa, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e siɔ ɔ, a ma bli ha lɛ. 9 Niinɛ, nyɛ ti mɛnɔ nɛ ke e binyumu bi lɛ abolo ɔ, e ma ha lɛ tɛ? 10 Aloo ke e binyumu bi lɛ lo ɔ, e ma ha lɛ sinɔ? 11 Lɔ ɔ he ɔ, ke nyɛ yayami peeli po nyɛ le bɔ nɛ nyɛ haa nyɛ bimɛ ní kpakpahi ɔ, lɛɛ nyɛ Tsɛ ɔ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ maa ngɔ ní kpakpahi kɛ ha nihi nɛ biɔ lɛ ɔ hluu po pe jã! 12 “Enɛ ɔ he ɔ, níhi tsuo nɛ nyɛ suɔ kaa nihi nɛ a pee ngɔ ha nyɛ ɔ, e sa kaa nyɛ hu nyɛɛ pee ngɔ ha mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Mlaa a kɛ Gbali ɔmɛ tsɔɔ ɔ nɛ. 13 “Nyɛɛ sɛ agbo tokofii ɔ mi, ejakaa agbo nɛ e ngɛ gbajaa a, kɛ blɔ nɛ e bli ɔ kɛ nɔ yaa hɛ mi kpatami mi, nɛ nihi babauu lɛ a ngɛ mi sɛe; 14 se agbo nɛ e ngɛ tokofii, kɛ blɔ nɛ e nɔ nyɛɛmi yee ɔ kɛ nɔ yaa wami mi, nɛ nihi bɔɔ pɛ lɛ a naa jamɛ a blɔ ɔ. 15 “Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɛ hi ngɛ lakpa gbali a he. A ngɔɔ jijɔ he womi kɛ haa a he kɛ baa nyɛ ngɔ, se a mi mi je ɔ, a ji ogbeteehi nɛ hwɔ ngɛ mɛ yee wawɛɛ. 16 Yiblii nɛ a woɔ ɔ nɛ nyɛɛ kɛ ma yɔse mɛ. Nihi tsɔ we wai yiblii ngɛ miohi a nɔ hyɛ, nɛ jã kɛ̃ nɛ a tsɔ we fig ngɛ zezlehi hu a nɔ. Anɛ a peeɔ jã lo? 17 Jã kɛ̃ nɛ tso kpakpa fɛɛ tso kpakpa woɔ yiblii nɛ hi, se tso yaya* fɛɛ tso yaya* woɔ yiblii nɛ se nami be he. 18 Tso kpakpa be nyɛe maa wo yiblii nɛ se nami be he, nɛ jã kɛ̃ nɛ tso yaya* hu be nyɛe maa wo yiblii nɛ hi. 19 Tso fɛɛ tso nɛ e wui yiblii nɛ hi ɔ, a poɔ kɛ fɔɔ si, nɛ a sakeɔ kɛ fɔɔ la mi. 20 Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, yiblii nɛ jamɛ a nimli ɔmɛ woɔ ɔ nɛ nyɛɛ kɛ ma yɔse mɛ. 21 “Pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ deɔ mi ke, ‘Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ’ ɔ, nɛ e maa sɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi, mohu ɔ, nɔ nɛ e peeɔ ye Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ suɔmi nya ní ɔ pɛ lɛ e maa sɛ mi. 22 Jamɛ a ligbi ɔ, nihi babauu ma bi mi ke: ‘Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ, anɛ pi o biɛ mi nɛ wa gba ngɛ, nɛ pi o biɛ mi nɛ wa hia daimoniohi ngɛ, nɛ pi o biɛ mi nɛ wa pee he wami níhi fuu ngɛ lo?’ 23 Kɛkɛ ɔ, ma gba mi kpoo nɛ ma de mɛ ke: ‘I li nyɛ ngɛ he ko he ko! Nyɛɛ je ye nɔ kɛ ya se, nyɛ nihi nɛ nyɛ yi mlaa nɔ!’ 24 “Lɔ ɔ he ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nuɔ ye munyu nɛ ɔmɛ, nɛ e yeɔ nɔ ɔ, e ngɛ kaa nyumu ní lelɔ ko nɛ e ma e tsu ngɛ tɛ sa nɔ. 25 Hiɔmi ba nɛ wawɛɛ, nɛ nyu babauu ba ná tsu ɔ, nɛ kɔɔhiɔ fia kɛ si jamɛ a tsu ɔ, se e hule we, ejakaa a to sisi ngɛ tɛ sa nɔ. 26 Jehanɛ se hu ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nuɔ ye munyu nɛ ɔmɛ, nɛ e yi nɔ ɔ, e ngɛ kaa nyumu kuasia ko nɛ e ma e tsu ngɛ zia nɔ. 27 Hiɔmi ba nɛ wawɛɛ, nɛ nyu babauu ba ná tsu ɔ, nɛ kɔɔhiɔ fia ba ná jamɛ a tsu ɔ, nɛ e hule kɛ pue si butuu, nɛ e hulemi ɔ nya wa.” 28 Benɛ Yesu tu munyu nɛ ɔmɛ ta a, nɔ́ nɛ ba ji kaa asafo kuu ɔmɛ a nya kpɛ a he ngɛ bɔ nɛ e plɛ kɛ tsɔɔ ní ha a he, 29 ejakaa e tsɔɔ mɛ ní kaa nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya, se pi kaa bɔ nɛ a womi ngmali ɔmɛ tsɔɔ ní ɔ.\\n^ Hela, “sasɛ.”","num_words":1013,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.022,"special_characters_ratio":0.322,"stopwords_ratio":0.513,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni He Je Nɛ Wa Keɔ Yehowa Ní? | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Amis Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bassa (Cameroon) Belize Kriol Bengali Bicol Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel (Central) Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Damara Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Edo Efik English Esan Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Garifuna Georgian German Greek Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Honduras Mumuihi A Gbi Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malawi Mumuihi A Gbi Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Marathi Marshallese Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mixtec (Guerrero) Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Panama Mumuihi A Gbi Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Ponapean Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Sepulana Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Uzbek (Roman) Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\n“Wa Mawu, wa ngɛ mo si nae, nɛ wa ngɛ o biɛ nɛ hɛ mi ngɛ nyami ɔ yi jee.”—1 KRON. 29:13.\\nLAHI: 80, 50\\nMɛni he je nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa wa ma ha lɛ wa ní kpakpahi ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si blema a gu nɛ a kɛ sika kɛ níhi ye bua ngɛ ní tsumihi nɛ Mawu we bi tsu ɔ mi?\\nKɛ asafo ɔ ngɔɔ sika nɛ nihi kɛ yeɔ bua a kɛ tsuɔ ní ha kɛɛ?\\n1, 2. Mɛni Yehowa peeɔ kɛ haa wɔ nɛ tsɔɔ kaa e mi mi hi?\\nYEHOWA ji Mawu nɛ haa nɔ nɔ́ faa. Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ngɛ ɔ, Yehowa lɛ ha wɔ. Yehowa níhi ji sika tsu kɛ sika hiɔ kɛ níhi tsuo nɛ ngɛ zugba a nɔ, nɛ Yehowa ngɔɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ baa wami yi ngɛ zugba a nɔ. (La 104:13-15; Hag. 2:8) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa pee nyakpɛ níhi fuu nɛ haa nɛ wa naa bɔ nɛ e ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ hyɛ e we bi a nɔ ha.\\n2 Yehowa ha Israel ma a tsuo mana kɛ nyu jeha 40 sɔuu ngɛ nga a nɔ. (2 Mose 16:35) E “ha mɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ he hia mɛ.” (Neh. 9:20, 21) Yehowa gu gbalɔ Elisha nɔ kɛ pee nyakpɛ nɔ́ ko kɛ ha yalɔyo ko nɛ yeɔ Mawu anɔkuale ɔ. Mawu ha nɛ nu bɔɔ ko nɛ yo ɔ ngɛ ɔ pee fuu. Mawu nike ní nɛ ɔ ha nɛ e nyɛ nɛ e wo e he hiɔhi tsuo, nɛ e kɛ nɔ́ nɛ piɛ ɔ hyɛ e weku ɔ. (2 Ma. 4:1-7) Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, Yesu ha nihi babauu niye ní, nɛ be ko po ɔ, e gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha sika, nɛ a kɛ wo to.​—Mat. 15:35-38; 17:27.\\n3. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n3 Yehowa ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma ha nɛ e ní bɔ níhi tsuo maa hi wami mi. Se kɛ̃ ɔ, e ngɛ e sɔmɔli tsuo nine fɔe konɛ a ngɔ níhi nɛ a ngɛ ɔ kɛ fĩ ní tsumihi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ e we asafo ɔ mi ɔ se. (2 Mose 36:3-7; kane Abɛ 3:9.) Mɛni he je nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa wa ma ha lɛ wa ní kpakpahi ɔ? Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si blema a gu nɛ a kɛ sika kɛ níhi ye bua ngɛ ní tsumihi nɛ Mawu we bi tsu ɔ mi? Kɛ asafo ɔ ngɔɔ sika nɛ nihi kɛ yeɔ bua a kɛ tsuɔ ní ha kɛɛ? Wa ma susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he ngɛ munyu nɛ ɔ mi.\\nMƐNI HE JE NƐ WA KEƆ YEHOWA NÍ Ɔ?\\n4. Ke wa fĩ Yehowa ní tsumi ko se ɔ, kɛ lɔ ɔ haa nɛ Yehowa naa wɔ kɛɛ?\\n4 Wa keɔ Yehowa ní ejakaa wa suɔ lɛ nɛ wa bua jɔ níhi nɛ e peeɔ ha wɔ ɔ he. Ke wa susu níhi nɛ Yehowa pee ha wɔ ɔ he ɔ, wa juɛmi be he kpee gblee. Benɛ Matsɛ David ngɛ níhi nɛ a maa hia kɛ ha sɔlemi we ɔ mami he munyu tue ɔ, e tsɔɔ kaa níhi tsuo nɛ wa ngɛ ɔ je Yehowa ngɔ, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ waa kɛ haa Yehowa a, wa náa kɛ jeɔ níhi nɛ e ha wɔ ɔmɛ a mi.​—Kane 1 Kronika 29:11-14.\\n5. Mɛni blɔ nɔ nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ kaa wa tsui mi nɛ wa jeɔ kɛ keɔ Yehowa ní ɔ ji wa jami ɔ fã ko nɛ e he hia?\\n5 Wa keɔ Yehowa ní kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ nɛ wa ja lɛ. Ngɛ nina ko mi ɔ, bɔfo Yohane nu nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ ngɛ dee ke: “Yehowa wa Mawu, mo ji nɔ nɛ sa kaa o ngɔ hɛ mi nyami, bumi, kɛ he wami, ejakaa mo lɛ o bɔ níhi tsuo, nɛ o suɔmi nya nɛ a ba si himi mi, nɛ a bɔ mɛ ngɛ.” (Kpoj. 4:11) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa sa yi jemi kɛ bumi, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ha lɛ ní kpakpahi nɛ wa ngɛ ɔ. Yehowa gu Mose nɔ kɛ fã Israel bi ɔmɛ kaa a bua a he nya ngɛ Yehowa hɛ mi si etɛ daa jeha kɛ ye gbijlɔ komɛ. Ngɛ a jami ɔ mi ɔ, ke a ma Yehowa hɛ mi ɔ, e sɛ nɛ a ‘ba kɛ a dɛ gu.’ (5 Mose 16:16) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, wa tsui mi nɛ wa jeɔ kɛ fĩɔ ní tsumihi nɛ Yehowa asafo ɔ tsuɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ se ɔ ji wa jami ɔ fã ko nɛ e he hia.\\n6. Mɛni he je nɛ e hi kaa wa maa ke nihi ní ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n6 Ke wa ke nihi ní ɔ, wa náa he se. E hi kaa wa maa ke nihi ní pe nɛ a maa ke wɔ ní. (Kane Abɛ 29:21.) Ke jokuɛ ko je sika bɔɔ nɛ e fɔli kɛ haa lɛ ɔ eko nɛ e kɛ he ní kɛ ke e fɔli ɔmɛ ɔ, e fɔli ɔmɛ a bua jɔɔ wawɛɛ! Eko ɔ, niheyo ko aloo yiheyo ko nɛ e ji blɔ gbalɔ nɛ e kɛ e fɔli ngɛ ɔ ma nyɛ ma ha sika bɔɔ ko kɛ ye bua ngɛ we mi be komɛ. Fɔli ɔmɛ hyɛ we blɔ kaa a bi ɔ maa pee jã, se a kplɛɛɔ nike ní ɔ nɔ. Mɛni he je? Ejakaa fɔli ɔmɛ le kaa e ji he blɔ nɛ a bi ɔ ná nɛ e kɛ maa tsɔɔ kaa e bua jɔ níhi nɛ a pee ha lɛ ɔ he. Jã nɔuu nɛ Yehowa hu le kaa ke wa ngɔ wa ní kpakpa amɛ kɛ ha lɛ ɔ, wa ma ná he se.\\nBƆ NƐ NIHI NƐ A HI SI BLEMA A KE MAWU NÍ HA\\n7, 8. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si blema a gu kɛ ye bua (a) ní tsumi pɔtɛɛ komɛ? (b) ní tsumihi nɛ Mawu we bi tsuɔ daa?\\n7 Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, wa na kaa Mawu we bi ngɔ mɛ nitsɛmɛ a níhi kɛ fĩ Mawu ní tsumi slɔɔtohi a se. Ngɛ be komɛ a mi ɔ, a ngɔ a níhi kɛ fĩ ní tsumi pɔtɛɛ komɛ a se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mose ha nɛ Israel bi ɔmɛ ngɔ a níhi kɛ ba, nɛ a kɛ ma kpe he bo tsu ɔ. Matsɛ David hu ha nɛ a ngɔ níhi kɛ ba, nɛ a kɛ ma sɔlemi we ɔ. (2 Mose 35:5; 1 Kron. 29:5-9) Ngɛ Matsɛ Yoash yi nɔ ɔ, osɔfo ɔmɛ ngɔ sika nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ wo daka mi ɔ kɛ dla Yehowa we ɔ. (2 Ma. 12:4, 5) Benɛ hwɔ ko ba ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, nikɔtɔma amɛ “mwɔ a yi mi kpɔ kaa a ti nɔ fɛɛ nɔ ma ha nɔ́ ko bɔ nɛ e ma nyɛ, konɛ a kɛ mane nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Yudea a.”​—Níts. 11:27-30.\\n8 Ngɛ be komɛ hu a mi ɔ, Yehowa we bi ngɔ sika kɛ ye bua nihi nɛ a nyɛɛ ní tsumi ɔ hɛ mi ɔ. Ngɛ Mose Mlaa a mi ɔ, a ha we Levi bi ɔmɛ weto ní ko kaa bɔ nɛ a ha wɛtso kpa amɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Israel bi ɔmɛ ha mɛ mi dlami nyɔngmanyɔngma mi kakaaka konɛ a nyɛ nɛ a tsa a ní tsumi ɔ nɔ ngɛ Yehowa we ɔ. (4 Mose 18:21) Jã kɛ̃ nɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ ná yihi nɛ ‘a ngɔ mɛ nitsɛmɛ a níhi kɛ sɔmɔ mɛ’ ɔ he se.​—Luka 8:1-3.\\n9. Blema a, jije nihi ná sika kɛ níhi ngɛ kɛ ye bua ní tsumi ɔ?\\n9 Pi he kake pɛ nɛ a ná yemi kɛ buami ɔ kɛ je. Benɛ a ngɛ kpe he bo tsu ɔ mae ngɛ nga a nɔ ɔ, Israel bi ɔmɛ ngɔ níhi nɛ a kɛ je Ijipt ɔ kɛ ye bua. (2 Mose 3:21, 22; 35:22-24) Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, ni komɛ hu jua a níhi. A jua a zugbahi loo a wehi nɛ a ngɔ sika a kɛ ha bɔfo ɔmɛ. Bɔfo ɔmɛ ngɔ sika a kɛ ye bua nihi nɛ e fĩ mɛ ɔ. (Níts. 4:34, 35) Ni komɛ hu toɔ sika si daa otsi, nɛ a kɛ fĩɔ ní tsumi ɔ se. (1 Kor. 16:2) Enɛ ɔ he ɔ, ohiatsɛmɛ kɛ sikatsɛmɛ tsuo fĩ Mawu ní tsumi ɔ se.​—Luka 21:1-4.\\nBƆ NƐ WA KEƆ MAWU NÍ HA MWƆNƐ Ɔ\\n10, 11. (a) Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si blema a ha kɛɛ? (b) Kɛ o naa he blɔ nɛ o ná kaa o ma fĩ Matsɛ Yemi ní tsumi ɔ se ɔ ha kɛɛ?\\n10 Mwɔnɛ ɔ, a ma nyɛ ma de wɔ ke wa ha yemi kɛ buami konɛ a kɛ tsu nɔ́ pɔtɛɛ ko he ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, a ngɛ blɔ nya toe konɛ a ma Matsɛ Yemi Asa ehe ha nyɛ, aloo a dla nyɛ nɔ́ momo ɔ. Eko ɔ, wa le kaa wa hia sika nɛ waa kɛ maa ye bua kɛ dla tsuhi nɛ a ngɛ wa asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ, aloo sika nɛ waa kɛ maa pee kpokpa nɔ kpe, aloo waa kɛ maa ye bua nyɛmimɛ nɛ oslaa ko ba a nɔ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, wa haa yemi kɛ buami konɛ a kɛ hyɛ ní tsumi ɔ nɔ ngɛ asafo ɔ yi ɔ kɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni kpahi ngɛ je ɔ mi tsuo. A kɛ sika nɛ wa haa a yeɔ bua ma se sane kpakpa fiɛɛli, blɔ gbali klɛdɛɛ kɛ kpɔmi nɔ hyɛli. Atsinyɛ jemi ko be he kaa nyɛ asafo ɔ hu mwɔ yi mi kpɔ kaa a kɛ sika abɔ ko maa ye bua kɛ fĩ Matsɛ Yemi Asahi kɛ Kpe Peemi Asahi nɛ a ngɛ mae ɔ se konɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɛ a ná he se.\\n11 Wɔ tsuo wa ma nyɛ ma ha nɔ́ ko kɛ fĩ níhi nɛ Yehowa ngɛ tsue ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ se. Behi fuu ɔ, wa li sika nɛ nɔ ko kɛ ha. Wa ha we nɛ nihi leɔ sika abɔ nɛ waa kɛ woɔ dakahi a mi ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ, aloo sika abɔ nɛ waa kɛ maneɔ kɛ guɔ jw.org ɔ nɔ. Eko ɔ, wa ma susu kaa sika nɛ wa ha a be nyɛe ma tsu nɔ́ ko tsɔ. Se amlɔ nɛ ɔ, sika nɛ asafo ɔ náa a hiɛhiɛɛ ji sika nɛ a bua nya bɔɔbɔɔbɔɔ, se pi sika nguahi nɛ nihi kɛ haa a. Wa nyɛmimɛ nɛ a be nɔ́ ko tsɔ po kaseɔ Kristofohi nɛ a hi Makedonia ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ. Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Makedonia a ‘ye ohia nɛ mi kuɔ,’ se a kpa pɛɛ kaa a ha mɛ he blɔ nɛ mɛ hu a ye bua, nɛ a je a tsui mi kɛ ye bua.​—2 Kor. 8:1-4.\\n12. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa asafo ɔ ngɔɔ yemi kɛ buami nɛ nyɛmimɛ kɛ haa a kɛ tsuɔ ní saminya?\\n12 Loko Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ maa ngɔ asafo ɔ sika kɛ pee nɔ́ ko ɔ, a sɔleɔ ngɛ he, nɛ a kɛ sika a tsuɔ ní ngɛ nile mi kɛ anɔkuale yemi mi. (Mat. 24:45) A toɔ níhi nɛ a kɛ sika a ma tsu ɔ he blɔ nya, nɛ a nyɛɛɔ blɔ nya nɛ a to ɔ se pɛpɛɛpɛ. (Luka 14:28) Blema a, nyumuhi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ to blɔ nya saminya nɛ a kɛ sika nɛ nihi kɛ ye bua ní tsumi ɔ pee níhi nɛ a to kaa a kɛ maa pee ɔmɛ pɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Persia matsɛ ɔ ke Ezra sika tsu, sika hiɔ kɛ ní kpahi. Ke a tsake ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ ba Ghana sika mi ɔ, e hiɛ pe sidi ayɔ 440. Ezra na yemi kɛ buami nɛ Persia matsɛ ɔ kɛ ha a kaa nike ní nɛ e kɛ ba ha Yehowa. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Ezra kɛ e we bi ɔmɛ gu blɔ nɛ ojo fiali pɔɔ nɔ nyɛɛmi ɔ nɔ ɔ, Ezra ngɔ blɔ tsɔɔmi pɔtɛɛ komɛ kɛ ha bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a kɛ nike ní ɔmɛ ya su slɔkee. (Ezra 8:24-34) Bɔfo Paulo hu ha nɛ a bua sika nya konɛ a kɛ ye bua nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Yudea a. Paulo bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ nihi nɛ a kɛ sika a maa ya a nɛ ya tsu “nɔ́ fɛɛ nɔ́ he ní ngɛ anɔkuale yemi mi, pi ngɛ Yehowa hɛ mi pɛ kɛkɛ, se mohu, ngɛ adesahi hu a hɛ mi.” (Kane 2 Korinto Bi 8:18-21.) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa asafo ɔ kaseɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Ezra kɛ Paulo pee ɔ. Yehowa asafo ɔ bɔɔ mɔde kaa e kɛ sika nɛ nyɛmimɛ kɛ ha a ma tsu ní ngɛ blɔ nya tomi nya.\\n13. Mɛni he je nɛ lingmi nɛ ɔ, asafo ɔ pee tsakemi komɛ ɔ?\\n13 Eko ɔ, weku ko maa mwɔ a yi mi kpɔ kaa a ma gbɔ sika nɛ a puɛɔ daa a nɔ, aloo a maa pee a si himi kpokploo bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a pee níhi fuu ha Yehowa. Jã nɔuu nɛ Yehowa asafo ɔ hu peeɔ. Be saii ji nɛ ɔ, asafo ɔ ngɛ ní ehehi pee, nɛ wa náa ní nɛ ɔmɛ a he se wawɛɛ. Se be komɛ ɔ, sika nɛ asafo ɔ puɛɔ ngɛ ní tsumi nɛ ɔmɛ a he ɔ hiɛ kulaa pe sika nɛ asafo ɔ náa a. Enɛ ɔ he ɔ, asafo ɔ bɔɔ mɔde kaa e ma gbɔ sika nɛ e puɛɔ ɔ nɔ, nɛ nihi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ɔ toɔ blɔ nya konɛ ní tsumi ɔ nɛ pee kpokploo nɛ sika nɛ nyɛmimɛ kɛ yeɔ bua a he nɛ ba se nami wawɛɛ.\\nSE NAMIHI NƐ JEƆ O YEMI KƐ BUAMI Ɔ MI KƐ BAA\\nA ngɔɔ sika nɛ o haa a kɛ fĩɔ Matsɛ Yemi ní tsumi ɔ se (Hyɛ kuku 14-16)\\n14-16. (a) Mɛni ji ní komɛ nɛ a kɛ sika nɛ o kɛ yeɔ bua a peeɔ? (b) Kɛ o ná jamɛ a ní ɔmɛ a he se ha kɛɛ?\\n14 Nihi nɛ a kɛ jeha babauu sɔmɔ Yehowa a deɔ ke amlɔ nɛ ɔ lɛɛ wa nine suɔ mumi mi niye ní babauu nɔ. Mo susu he nɛ o hyɛ! Amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ jw.org kɛ JW Brɔɔdkastin. A tsɔɔ New World Translation of the Holy Scriptures ɔ sisi kɛ ya gbihi fuu a mi. Ngɛ jeha 2014 kɛ 2015 ɔ mi ɔ, a pee mahi a kpɛti kpe nɛ e yi ji, “Mo Hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ Kekle!” ɔ. A pee ligbi etɛ kpe nɛ ɔ ngɛ bɔɔlu fiami hehi nɛ a kle saminya ngɛ mahi 14 a mi ngɛ je kɛ wɛ. Nihi nɛ a ya kpe nɛ ɔ ná bua jɔmi wawɛɛ.\\n15 Nihi fuu a bua jɔ jɔɔmihi nɛ a ngɛ náe ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ he wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛminyumu ko kɛ e yo nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ ma ko nɔ ngɛ Asia a ngma ke: “Wa ngɛ sɔmɔe ngɛ ma nyafii ko mi. Enɛ ɔ he ɔ, be komɛ ɔ, e peeɔ wɔ kaa wa piɛɛ we Yehowa asafo ɔ he, nɛ enɛ ɔ haa nɛ wa hɛ jeɔ bɔ nɛ Yehowa ní tsumi ɔ yi ngɛ blie ha a nɔ. Se ke wa hyɛ JW Brɔɔdkastin ɔ, wa kaiɔ kaa wa ngɛ nyɛmimɛ babauu ngɛ je kɛ wɛ. Nyɛmimɛ nɛ waa kɛ mɛ ngɛ asafo mi ɔ bua jɔ JW Brɔɔdkastin ɔ he wawɛɛ. Wa pɔɔ numi nɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ deɔ ke, ke a hyɛ Brɔɔdkastin ɔ, e haa nɛ a nuɔ he kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ngɛ a kasa nya haa. Amlɔ nɛ ɔ, a bua jɔ wawɛɛ kaa a piɛɛ Mawu asafo ɔ he.”\\n16 Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, Yehowa asafo ɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asahi mae, nɛ a ngɛ ekomɛ hu dlae. E piɛ bɔɔ nɛ Matsɛ Yemi Asa nɛ ɔmɛ a yibɔ maa su 2,500. Benɛ asafo ko nɛ ngɛ Honduras ɔ bɔni kpe peemi ngɛ a Matsɛ Yemi Asa ehe ɔ nɔ ɔ, a ngma ke: “Wa bua jɔ wawɛɛ kaa wa piɛɛ Yehowa weku ɔ he, nɛ wa piɛɛ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ he. Enɛ ɔ ha nɛ wɔ hu wa ná Matsɛ Yemi Asa ngɛ wa kpɔ ɔ mi.” Ke wa nyɛmimɛ a nine su Baiblo ɔ kɛ womi kpahi a nɔ ngɛ mɛ nitsɛmɛ a je gbi mi ɔ, a bua jɔɔ wawɛɛ. Ke wa nyɛmimɛ ye bua ngɛ oslaa be mi, aloo a na bɔ nɛ ma nɔ odase yemi ngɛ ma nguahi kɛ a kpɔ ɔmɛ a mi ngɛ yiblii woe ha a, a bua jɔɔ wawɛɛ.\\n17. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Yehowa nɛ e ngɛ e we asafo ɔ kudɔe mwɔnɛ ɔ ha kɛɛ?\\n17 E peeɔ nihi nɛ a pi Yehowa Odasefohi ɔ nyakpɛ kaa asafo ɔ ngɔɔ yemi kɛ buami nɛ wa je wa tsui mi kɛ haa a kɛ tsuɔ ní tsumi nguahi kaa kikɛ. Benɛ nyumu ko nɛ e hyɛɛ ní tsumi ngua ko nɔ ya slaa si ngɛ wa womi fiami he ko ɔ, e pee lɛ nyakpɛ kaa wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɔ mɛ nitsɛmɛ a he kɛ sã afɔle kɛ ngɛ ní tsumi nɛ ɔmɛ tsue nɛ hiɔwo ko be he. E pee lɛ nyakpɛ hu kaa asafo ɔ ná we sika kɛ ji he kpa ko kaa ja yemi kɛ buami nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ haa a pɛ. E tsɔɔ kaa wa pee nɔ́ ko nɛ nimli be nyɛe maa pee ngɛ mɛ nitsɛmɛ a he wami nya. Nɔ́ nɛ e de ɔ da! Wa le kaa Yehowa lɛ e fĩ ní tsumi nɛ ɔ se.​—Hiob 42:2.\\nJƆƆMIHI NƐ WA NÁA KE WA KE YEHOWA NÍ\\n18. (a) Ke wa fĩ Matsɛ Yemi ɔ se ɔ, mɛni jɔɔmihi wa ma ná? (b) Kɛ fɔli ma plɛ kɛ tsɔse a bimɛ kɛ ni hehi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ konɛ mɛ hu a fĩ Matsɛ Yemi ɔ se ha kɛɛ?\\n18 Yehowa wo wa hɛ mi nyami, ejakaa e ha wɔ he blɔ kaa wa fĩ ní tsumi ngua nɛ ngɛ nɔ yae mwɔnɛ ɔ se. E wo wɔ si kaa ke wa fĩ Matsɛ Yemi ɔ se ɔ, e maa jɔɔ wɔ. (Mal. 3:10) Yehowa wo si kaa nɔ nɛ haa nɔ nɔ́ faa a, lɛ hu níhi maa ya nɔ ha lɛ saminya. (Kane Abɛ 11:24, 25.) Nɔ́ hami haa nɛ wa bua jɔɔ hulɔ, ejakaa “bua jɔmi babauu ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ ngɔmi.” (Níts. 20:35) Fɔli hu ma nyɛ maa ngɔ a munyu tumi, kɛ a ní peepee kɛ tsɔse a bimɛ kɛ ni hehi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ konɛ mɛ hu a fĩ Matsɛ Yemi ní tsumi ɔ se, konɛ a ná jɔɔmihi babauu.\\n19. Kɛ níhi nɛ wa kase mwɔnɛ ɔ wo mo he wami ha kɛɛ?\\n19 Níhi tsuo nɛ wa ngɛ ɔ je Yehowa ngɔ. Ke wa ha Yehowa níhi nɛ e ha wɔ ɔ eko ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ lɛ, nɛ wa bua jɔ níhi tsuo nɛ e pee ha wɔ ɔmɛ a he. (1 Kron. 29:17) Benɛ Israel bi ɔmɛ ngɔ a níhi kɛ ba konɛ a kɛ ma sɔlemi we ɔ, ‘a nya nɛ a bua jɔ a he kaa a nyɛ nɛ a je a tsui mi faa kɛ pee nɔ́ ko kaa jã.’ (1 Kron. 29:9) Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ ke Yehowa níhi nɛ e ha wɔ ɔ eko.","num_words":3681,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.025,"special_characters_ratio":0.285,"stopwords_ratio":0.462,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Ōmiya ku Ōjila ku JW Ɔya Ɔmpa 26–Ɔya Ɔmɛta 4, 2018\\nIjé Ɔmɛ 121 mla Ɔkɔ o gba\\n“Leyi Kwɛɛcɛ Gɛɛ Ku A Hii Lɛ Ɔdā Duuma Nōo I Hɛ Uwɔ amāŋ Nōo Géē Hɛ Ɔcɛ Ɔhá Gwonu Ta Ɔwɛ Lɛ Ɔcɛ Duuma Ŋ”: (uminiti 10)\\nUmt 18:6, 7​—Alɔ kóō hii lɛ ɔdā duuma nōo géē hɛ ɔcɛ ɔhá gwonu ta ɔwɛ lɛ ɔcɛ duuma ŋ (“ɛgɔ̄ nɛ ɔnya gē piya ɔ eyī kóō gba odée,” “ɔdā o hɛ ɔcɛ gwonu” ɔdā ōhī néē ka ɔdā ōhī néē ka mla “Ɛgɔ̄,” “Ɛgɔ̄ nɛ Ahaajɛ ku nu gē Lɔwa Nɛhi nɛ Ɛnɛŋcɛ gē ce ɔ Ɛyi a” aɔda nee bi le kɛla kɛyikwu Umt 18:6, 7)\\nUmt 18:8, 9​—Alɔ cika o kwu iyi alɔ ŋma ɛgiyi ɔdā duuma nōo géē hɛ alɔ gwonu (“Ugɛhɛna” ɔdā ōhī néē ka ipu nwtsty lɛyikwu Umt 18:9 mla glossary)\\nUmt 18:10​—Ujehofa jé ɔdaŋ ku alɔ lɛ ācɛ ɔhá hɛ gwonu (“gē má Ádā um eyī” ɔdā ōhī néē ka ipu nwtsty lɛyikwu Umt 18:10; w10 11\/1 16)\\nUmt 18:21, 22​—Igbɛmula nɛ alɔ cika o je oyabiya ku ayinɛ alɔ ya uwa ɛhi a? (“igbo 77” ɔdā ōhī néē ka ipu nwtsty lɛyikwu Umt 18:22)\\nUmt 19:7​—Ɔdiya nɛ ɔcɛ gē “lɛ ɔkpá tá lɛ ɔnyā nū” gbɔbu ɛɛ “kóō tá ɔ̄” a? (“ɔkpá ku ɔnyā o nu” ɔdā ōhī néē ka mla “Ɔkpá ku Ɔnyā O Ta” ifoto ku Umt 19:7)\\nUbáyíbu Ō Jé: (uminiti 4 amāŋ ɛ̄nɛ̄ o nyɛ fiyɛ) Umt 18:18-35\\nŌcigbihi Nyɔ Igbɔmpa: (uminiti 3 amāŋ ɛ̄nɛ̄ o nyɛ fiyɛ) Yuklɔ mla ocabɔ ku ɔka o ka.\\nŌcigbihi Nyɔ Igbɔmɛ ɛta: (uminiti 3 amāŋ ɛ̄nɛ̄ o nyɛ fiyɛ) Jé ɛga ku Ubáyíbu duuma nōo he uwɔ ɔtu, ku a klla je ɔkpá ku alɔ duuma nɛ alɔ gē bi lɛ ya oklɔcɛ mla ācɛ a lɛ ɔ.\\nOklɔcɛ Ku Ubayibu: (uminiti 6 amāŋ ɛ̄nɛ̄ o nyɛ fiyɛ) bhs-E 26 ¶18-20​—Lɛ ɔ ya ɔwɛ nɛ ɛlā a géē lɛ abɔ kwu ɔ ɔtu..\\nIjé Ɔmɛ 90\\nA Hii Ya Ɔdā Duuma Nōo Gē Ya Ku ɔcɛ Ɔhá kóō Gwonu Ŋ (2Ukɔ́ 6:3): (uminiti 9) Lɛ uvidio.\\nŌ Nyɔ i Hi Ācɛ Igwu Wa Oblatu ku Ikwū ku Ujisɔsi a géē Gbɔɔ ipu ɛ̄cī 3 ku Ɔya Ɔmɛta: (uminiti 6) Ɛlā o ka tɛɛcɛ nōo ŋma ipu Ɔkpá ku Ōjila Ku Oyeeyi mla Uklɔ Ku Alɔ aku Ɔya Ɔmpa 2016, upeji 8. Lɛ ɔkpá néē i bi le hi ācɛ igwu a kɔ lɛ ɛjɛɛji ācɛ nōo yɔ ipu agbla a, ku a kɛla lɛyikwu ɔdā ōhī nōo yɔ ipu nu. Ka ɔ igbalɛwa ka e géē ya ɛnɛnɛ ɛlā o ka tɛɛcɛ a nɛ ikpɛyi ɛlā ku nu wɛ “Ɔnyɛ nɛ Ujisɔsi wɛ Ɔkwɔɔkɛyi a?” ɛ̄cī 19 ipu ɔya Ɔmɛta ku 2018. Ɛnyā géē ya kéē kpeyice ɛ̄cī ɔɔma. Da uwa ɛga nɛ ujɔ a tutu o nyɔ i tɔɔna o ya ɛɛ kéē hi ācɛ igwu.\\nUbáyíbu Oklɔcɛ Ku Ujɔ: (uminiti 30) jy ɛyi 10, ikpati nōo yɔ ipu upeji 28”\\nKɛla Lɛyikwu Aɔdā nɛ alɔ Nwu Icɛ mla ɛ̄nɛ̄ Alɔ géē Nwu Alaadi Ɔhá (uminiti 3))\\nIjé Ɔmɛ 133 mla Ɔkɔ o gba\\nŌmiya ku Ōjila ku Oyeeyi mla Uklɔ Ku Alɔ ku Ɔya Ɔmpa 26–​Ɔya Ɔmɛta 4, 2018","num_words":492,"character_repetition_ratio":0.08,"word_repetition_ratio":0.012,"special_characters_ratio":0.322,"stopwords_ratio":0.112,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"FREE DANGME Universal Declaration Of Human Rights\\nDANGME Universal Declaration Of Human Rights\\nJE TSUO BLƆ NYA TOMI KƐ HA ADESA HE BLƆHI\\nBe abɔ nɛ a le odehe si himi nɛ Mawu bɔ adesahi tsuo nɛ a hi si ngɛ je mi, nɛ e ha nɔ tsuaa nɔ he blɔhi sɔsɔɛ, nɛ nɔ ko be he blɔ nɛ e kpɔɔ ngɛ a dɛ ɔ, e ji he jɔmi kɛ dami same yemi kɛ tue mi jɔmi a sipoku ngɛ je mi.\\nBe abɔ nɛ adesa he blɔhi a nɔ tue gbomi kɛ he guɛ gbemi wo basabasa ni peemihi kɛ ba gba je ɔ tsuo nya he je ɔ, a ngɔ nɔ kaa jehanɛ ɔ, adesa maa ye gbeye kɛ ohia nɔ kunimi, nɛ e ma na hemi kɛ yemi kɛ nya kɛ tu munyu, nɛ enɛ ɔmɛ ji nimli gu ɔmɛ a hiami nihi nɛ pe kulaa.\\nBe abɔ nɛ, ke nɔ́ ko hɛwi nɔ ko ɔ, e be gidigidi nɔ́ ko pee kaa e nyagbe he pulemi nɔ́ kɛ si yi kpɛti wawɛ nɔ yemi kɛ nɔ nɔ nyɛmi he je ɔ, e he hia kaa a wo mlaa pɛ kɛ pee adesa he blɔhi a he fami nɔ́.\\nBe abɔ nɛ kake peemi he hia he je ɔ, e sa kaa a to blɔ nya kɛ ha ma kɛ ma a kake peemi nɔ yami.\\nBe abɔ nɛ Je Mahi A Kake Peemi Kuu ɔ ma a hemi kɛ yemi nɔ mi ekohu ngɛ Womi ɔ mi, ngɛ adesa he blɔhi klɛdɛɛ nɛ e ngɛ, kɛ odehe nɛ e ji, kɛ e he jua wami, kɛ nyumu kɛ yo a he blɔ sɔsɔɛ nɛ a hɛɛ ɔ, a fia pɛɛ si kaa a maa bɔ mɔde nɛ a ha nɛ adesa kake peemi kɛ si himi kpakpa nɛ ya nɔ ngɛ he jɔmi mi.\\nBe abɔ nɛ mahi nɛ ngɛ Kake Peemi Kuu ɔ mi wo si kaa a ma pataa Je Mahi A Kake Peemi Kuu ɔ he ɔ, a ngɔ nɔ ka a ma tsu ni kɛ na je mi tsuo bumi kɛ ha adesa he blɔhi kɛ e he jɔmi klɛdɛɛ ɔmɛ a nɔ yemi.\\nBe abɔ nɛ, loko si womi nɛ ɔ ma tsu ni ɔ lɛɛ nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ nu kikɛmɛ a he blɔhi kɛ he jɔmi nɛ ɔmɛ a sisi.\\nKpe Ngua a ha lemi kaa\\nJe tsuo Blɔ Nya Tomi kɛ Ha Adesa He Blɔhi nɛ ɔ,\\nakɛnɛ e ji blɔ nya tomi kɛ ha nimli adesahi tsuo kɛ mahi kulaa he je ɔ, nɔ fɛɛ nɔ kɛ asafo tsuaa asafo nɛ wo kikɛmɛ a Blɔ nya tomi nɛ ɔ ngɔ ma e hɛ mi be fɛɛ be. E bɔ e he ni tsumi he mɔde, e gbo e tsɔɔmi kɛ tsɔsemi he dengme, nɛ e gu blɔhi nɛ ma wo nɔ yami kɛ ba ngɛ mahi kɛ zugbahi a kpɛti nɔ, kɛ na bumi ha adesa he blɔhi kɛ he jɔmi kɛ gu enɛ ɔmɛ a nɔ loko ji je tsuo, kɛ mahi nɛ ngɛ Kpe ɔ mi tete a mi bimɛ kɛ mahi nɛ ngɛ a nɔ yemi sisi a mi bimɛ ma yɔse nɛ a maa ye nɔ saminya.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔhi kɛ he jɔmi nɛ a je ngɔ tsɔɔ ngɛ womi nɛ ɔ mi a he blɔ, nɛ nɔ́ ko kulaa kɔ we he nɛ nɔ ko je he, bɔ nɛ nɔ ko e he womi ngɛ, nyumu loo yo nɛ e ji, gbi nɛ e tuɔ, jami mi nɛ e ngɛ, ma mi sane yemi loo juɛmi kpa ko nɛ e hɛɛ, ma nɔ loo asafo mi nɛ e je, weto ni nɛ e ngɛ, nɔ́ ko nɛ kɔɔ e fɔmi loo e blɔ nya kpa ko nɛ e hɛɛ.\\nJehanɛ se hu ɔ, mi gbami ko be nɛ tsɔɔ kaa ngɛ nɔ ko e ma mi he nɛ e je he je ɔ, blɔ nya tomi nɛ ɔ sɛ e he. Jamɛ a ma a ngɛ e he nɔ yee jio, a ngɛ e nɔ yee jio, e ngɛ he wami ko sisi ngɛ blɔ ko nɔ jio, e sane yemi kɛ e mlaa nɛ e yeɔ, aloo e kɛ ma kpahi a kpɛti blɔ nya tomi kɔ we blɔ nya tomi nɛ ɔ he nɔ́ ko kulaa.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ wami kɛ he nɔ yemi kɛ e yiwa nami he fami he blɔ.\\nA be nɔ ko nɔ ko woe ngɔ pee nyɔguɛ loo a maa tsi e nya yaka gu. A maa gu nyɔguɛ yemi kɛ nyɔguɛ jua yemi pɛsɛpɛsɛ.\\nA be nɔ ko piɛe, nɛ a be nɔ ko yi kpɛti wae. A be nɔ ko basabasa pee, a be nɔ ko hɛ mi si puee, aloo a maa gbla nɔ ko tue bɔ nɛ sɛ.\\nNgɛ mlaa nya a, abu nɔ fɛɛ nɔ kaa adesa ngɛ he fɛɛ he.\\nNɔ tsuaa nɔ sɔ ngɛ mlaa hɛ mi. Lɔ ɔ he je ɔ, he blɔ ngɛ nɛ mlaa faa nɔ tsuaa nɔ he pɛpɛɛpɛ ne nɔ́ mi gbami ko be mi. Mlaa ma fa nɔ fɛɛ nɔ he sɔsɔɛ, ngɛ tue gbomi nɛ maa te si kɛ si nɔ mi hlami nɛ a tsi to ngɛ womi nɛ ɔ mi, aloo nɔ́ ko nɛ ma wo nɔ mi hlami kɛ ba a blɔ fa mi.\\nHe blɔ ngɛ ha nɔ fɛɛ nɔ, nɛ Amlaalɔ ɔ e kojoli kpakpahi a dlaa nɛ a kojoɔ e sane ɔ haa lɛ, ke munyu ko maa te si kɛ si he blɔhi klɛdɛɛ nɛ mlaa kɛ ma nɔ yemi mlaa haa lɛ ɔ.\\nHe blɔ be nɛ a nuu nɔ ko gu, aloo a tsiɔ nɔ ko nya ngɛ polisihi a nine nɔ, aloo a fieɔ nɔ ko kɛ jee e ma mi nɛ sisi numi be he.\\nNɔ tsuaa nɔ ngɛ he blɔ sɔsɔɛ nɛ kojoli nɛ hɛɛ a he, nɛ a be gɔdɔgɔdɔ maa kojp e sane ha lɛ pɛpɛɛpɛ ke kaa e na sane ko nɛ kɔɔ e he blɔhi loo e blɔ nya ni tsumi ko, aloo a ngɔ mlaa tɔmi nɛ kɔɔ awi yemi sane ko kɛ si lɛ.\\nNɔ fɛɛ nɔ nɛ a ma wo sane nɛ hɛɛ tue gblami kɛ si lɛ ɔ, a maa ngɔ kaa e yi fɔ kɛ ya si a maa kojo lɛ ngɛ ma hɛ mi nɛ a maa bu lɛ fɔ ngɛ mlaa nya benɛ e na e he fami he blɔ tsuo ta.\\nA be nɔ ko fɔ bue ke e tɔ mlaa nɛ hɛɛ tue gblami, benɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ tsɔɔ we mlaa tɔmi ngɛ ma mlaa, loo mahi a kpɛti mlaa nɛ ngɛ nɔ yee jamɛ a be ɔ mi. He blɔ hu be kaa a gblaa mlaa tɔlɔ tue pe bɔ nɛ mlaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yee jamɛ a be ɔ mi haa he blɔ.\\nHe blɔ be nɛ a woɔ nya ngɔ woɔ nɔ ko e kɔkɔɔ mi sane loo e weku munyu, e we mi loo e womi mi munyuhi a mi bɔ nɛ sɛ, aloo a gbee e he guɛ kɛ puɛɔ e blɔ nya nɛ e hɛɛ. He blɔ ngɛ ha nɔ fɛɛ nɔ nɛ mlaa ma fa e he ngɛ nya womi kɛ e sanehi a mi womi kɛ e he guɛ gbemi blɔ fa mi.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e kpaa si kɛ yaa he nɛ e suɔ, nɛ e hii he nɛ e suɔ ngɛ zugba nɔ he nɛ e ngɛ ɔ.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e siɔ ma tsuaa ma mi, kɛ lɛ nitsɛ e ma tete nɛ e kpaleɔ kɛ yaa e ma mi.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e ya dumɔɔ ma kpa ko ke ji kaa a ngɛ e mi kpatami he blɔ hlae.\\nKe ji a wo sane nɛ da blɔ nɛ kɔ we ma mi sane yemi he, loo Je Mahi A Kake Peemi Kuu ɔ si womihi kɛ blɔ nya tomihi a he ɔ, lɛɛ kikɛmɛ a he blɔ nɛ ɔ, a be nɔ ngɔe.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ zugba tsuaa zugba nɔ nɛ e ngɛ ɔ nɔ no.\\nBlɔ be kaa a kpɔɔ nɔ ko he blɔ nɛ peeɔ lɛ ma ko nɔ no ngɛ e dɛ nɛ sisi numi be he, aloo a ko ngmɛ nɔ ko blɔ ke kaa e suɔ nɛ e ma plɛ e he ma ko nɔ no.\\nNyumuhi kɛ yihi nɛ su nihe kɛ zangma mi ɔ́, a ngɛ he blɔ nɛ a ngɔɔ a bi konɛ a wo weku, nɛ wɛtso loo ma nɔ nɛ a ti nɔ ko je loo jami mi nɛ e ngɛ, tsí mɛ blɔ kulaa. A hɛɛ he blɔ sɔsɔɛ ngɛ gbami mi sɛmi kɛ gba si himi kɛ gba mi pomi blɔ fa mi.\\nA ngɛ he blɔ nɛ a sɛɛ gba si himi mi ke ji kaa mɛ nihi enyɔ ɔmɛ nɛ a ngɛ a bi ngɔe ɔ, a na nɔ kplɛɛmi.\\nNyumu kɛ e yo a si himi ji adebɔ nɔ́ kɛ weku nɛ ba peeɔ wɛtso e sisi jemi. Lɔ ɔ he je ɔ, a hia asafo kɛ ma tsuo yemi ke buami.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e hii weto ni, lɛ nɔ kake, aloo e kɛ ni komɛ.\\nHe blɔ be nɛ a heɔ nɔ ko e weto ni ngɛ e dɛ nɛ sisi numi be he.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ nɔ nɛ e susumi kɛ e he nile kɛ e jami deɔ lɛ. E ngɛ he blɔ hu nɛ e tsakeɔ e jami loo e hemi kɛ yemi, aloo e fiɛɔ e jami loo e hemi kɛ yemi ngɔ tsɔɔ ngɛ ma nɔ loo laami mi, nɛ e tsuɔ e jami he ni, lɛ nɔ kake loo ngɛ juami mi.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e jeɔ e juɛmi kɛ e susumi kpo kɛ tsɔɔ. He blɔ he ngɛ nɛ a kpeɔ kɛ ha níhi a he susumi, nɛ a hlaa nɛ a naa nɔ́ ko nɛ a ngɛ hlae nɛ a le ɔ kɛ jee he tsuaa he, nɛ nya tsimi ko be he, nɛ a gbɛɛ kɛ fiaa ngɛ blɔ fɛɛ blɔ nɔ, nɛ nɔ demi loo huzu tsí nya.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ kɛ ha kpe peemi kɛ he nya buami ngɛ tue mi jɔmi mi.\\nHe blɔ be nɛ a nyɛɛ nɔ ko nɔ kɛ ha kpe ko mi sɛmi.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ e ma mi Amlaalo loo ma nɔ yeli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake, aloo e hlaa nihi kɛ daa e nane mi.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ sɔsɔɛ ngɛ e ma mi Amlaalo ni tsumi mi.\\nMa bimɛ a suɔmi nya ni ji he wami nɛ Amlaalo ɔ maa da kɛ tsu ni. Ma bi ma je a suɔmi nya ni kpo ngɔ tsɔɔ kɛ gu nɔ tsuaa nɔ sɔ fɔi loo nihi a hlami nɔ ngɛ golaa mi kɛ anɔkuale blɔ nɔ be fɛɛ be, aloo kɛ gu nɔ hlami blɔ nya tomi kpa ko nɔ nɛ nɔ nɔ nyɛmi be mi.\\nAkɛnɛ nɔ tsuaa nɔ ji juami mi no he je ɔ, e ngɛ he blɔ nɛ ma puleɔ e he nɛ e susuɔ e he, nɛ nɔ hɛ mi hyɛmi be mi, ngɛ sika kɛ si himi kɛ kusumi he blɔhi a blɔ fa mi, ngɛ lɛ ma a nitsɛ e mɔde bɔmi kɛ e kɛ mahi a kake peemi blɔ nya tomi kɛ e he wami nya.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e tsuɔ ni tsumi nɛ e suɔ. E ngɛ he blɔ kɛ ha ni tsumi he blɔ nya tomi kpakpa kɛ e ni tsumi he pulemi nɛ e ko je e dɛ.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ hiɔwo sɔsɔɛ ngɛ ni tsumi fiee nɛ a ma tsu he, nɛ nɔ hɛ mi hyɛmi be mi.\\nNɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ ni tsue ɔ, e ngɛ he blɔ nɛ e naa hiɔwo kpakpa bɔ nɛ maa hi ha e kɛ e yo kɛ a bimɛ a si himi saminya kaa nimli adesahi, nɛ ke e he hia a, e sa nɛ e sa ni kpahi hulɔ kɛ ha a he bumi.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ ni tsuli a kpe aloo e kɛ e he woɔ eko mi konɛ e kɛ pule e he blɔhi loo e suɔmi nya nihi a he.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e naa ngmlɛfia saii ngɛ e ni tsumi be mi kɛ jɔɔ e he. E ngɛ he blɔ hu nɛ e naa ligbihi abɔ nɛ a to he blɔ nya kɛ ya jɔɔ e he. E ngɛ he blɔ hu nɛ e naa ligbihi abɔ nɛ a to he blɔ nya kɛ ya jɔɔ e he be komɛ, nɛ a je we nɔ́ ko ngɛ e hiɔwo mi.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e naa si himi kpakpa kɛ haa lɛ nitsɛ kɛ e yo kɛ a bimɛ a yiwa nami. Níhi nɛ he hia mɛ ji niye ni, heha nɔ́, hi he, hiɔ tsami, hɛja jemi níhi, he blɔ kɛ ha yemi kɛ buami ke kaa e ni tsumi je e dɛ, ke e nu hiɔ aloo oslaa ko ye lɛ, e ngɛ aho si himi, e bwɔ aloo e sɛ pimi si himi ko mi bɔ nɛ e be nyɛe e he mɔde bɔmi.\\nYifɔyihi kɛ jokuɛwi hia nɔ hyɛmi kɛ yemi kɛ buami pɔtɛɛ. Yo kpeekpee bi jio, pla bi jio, mɛ tsuo a hia nɔ hyɛmi sɔsɔɛ.\\nNɔ fɛɛ nɔ ngɛ ni kasemi he blɔ. A be ni kasemi he hiɔ woe, titli ɔ ngɛ sisije sukuu ke nɔ́ nɛ fie lɔ ɔ se ɔ. Jokuɛwi a sukuu yami maa pee nɔ nɔ nyɛmi sane. A ma ha nɔ tsuaa nɔ nine nya ni tsumi kɛ ni tsumi kpa amɛ a kasemi he blɔ, nɛ ni kasemi he nɛ ya hɛ mi ɔ hu maa hi si kɛ ha nihi nɛ a maa hla mɛ ngɛ a mɔde bɔmi nya.\\nNi kasemi ma tsɔse nɔmlɔ adesa nɛ e maa je blɔ kɛ ha adesa he blɔhi a bumi kɛ he jɔmi. E maa je blɔ kɛ ha he lo sisi numi kɛ tsui si tomi kɛ huɛ bɔmi, bɔ nɛ pee nɛ kake peemi nɛ ba je mi tsuo, konɛ mi gbami nɛ baa ngɛ jami kɛ nɔmlɔ blɔ fa mi nɛ e gu. E maa ye hu kɛ bua Je Mahi A Kake Peemi Kuu ɔ ngɛ e ni tsumihi a mi nɛ tue mi jɔmi nɛ hi si be fɛɛ be.\\nFɔli nɛ sa nɛ a tsɔɔ ni kasemi nɛ he hia a bimɛ.\\nNɔ tsuaa nɔ ngɛ he blɔ faa nɛ e kɛ e he woɔ ma kusumi ni peemi níhi a mi, konɛ a mi ni tsumi, níhi a si kpami kɛ se nami ɔ, lɛ hu e na eko.\\nHe blɔ ngɛ kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ biɛ kpakpa kɛ e suɔmi nya ni he fami, ngɛ níhi a si kpami loo womi ngmami loo ga ni tsumi ko nɛ e ma tsu blɔ fa mi.\\nNɔ tsuaa nɔ maa ye kuu mi nɛ e ngɛ ɔ kɛ mahi tsuo a kpɛti mlaa mɔ, konɛ he blɔhi kɛ he jɔmi a he blɔ nya nɛ a to ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ, e ye manye.\\nNɔ tsuaa nɔ ngɛ e blɔ nya ni tsumi nɛ e sa nɛ e tsu ngɛ kuu mi nɛ e ngɛ ɔ, lejɛ ɔ se si himi nɔ yami maa je.\\nNgɛ nɔ fɛɛ nɔ e he blɔhi kɛ he jɔmi nami a he ni tsumi blɔ fa mi ɔ, e ko pee nɔ́ ko nɛ maa be mlaa he, bɔ nɛ pee konɛ e na bumi kɛ ha ni kpahi hu a he blɔhi kɛ he jɔmi, nɛ e hɛɛ je mi bami kpakpa kɛ ma tue bumi, nɛ e na nɔ tsuaa nɔ he juɛmi kpakpa ngɛ ma si himi he nɛ nɔ fɛɛ nɔ hɛɛ e blɔ nya ngɛ ɔ mi.\\nKikɛmɛ a he blɔhi kɛ he jɔmi nɛ ɔmɛ ɔ, nɔ ko be he blɔ nɛ e tsuɔ he ni bɔ nɛ tsa pi ja nɛ Je Mahi A Kake Peemi Kuu ɔ e blɔ nya tomi kɛ e yi mi tomi tsɔɔ.\\nNɔ́ ko nɔ ko be womi nɛ ɔ mi nɛ a maa ngɔ kaa e haa ma pɔtɛɛ ko, loo kuu ko loo nɔ ko he blɔ jo, nɛ e pee nɔ́ ko nɛ e juɛmi ji kaa e ma kɛ puɛ he jɔmi kɛ he blɔhi nɛ a ngma kɛ wo womi nɛ ɔ mi ɔ a kpɛti eko.","num_words":2743,"character_repetition_ratio":0.085,"word_repetition_ratio":0.011,"special_characters_ratio":0.286,"stopwords_ratio":0.511,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Abɛbua ni Kɔɔ Oblayei Froi Nyɔŋma lɛ Ahe Lɛ (Mateo 25) | Nikasemɔ\\n“No hewɔ lɛ, nyɛyaa nɔ nyɛbua, ejaakɛ nyɛleee gbi lɛ loo ŋmɛlɛtswaa lɛ.”—MATEO 25:13.\\nMɛni ji oti ni yɔɔ abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ mli?\\nMɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ŋaawoo ni yɔɔ Yesu abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ mli lɛ etsu nii?\\nMɛɛ gbɛ nɔ “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ baanyɛ aná abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ he sɛɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni Yesu wie yɛ naagbee gbii lɛ ahe? (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu?\\nFEEMƆ Yesu he mfoniri ni eta Oliv Gɔŋ lɛ nɔ yɛ Yerusalem, ni eekwɛ sɔlemɔwe lɛ. Ebɔfoi ejwɛ: Petro, Andrea, Yakobo, kɛ Yohane, fata ehe. Yesu miigba amɛ nibii ni baaba wɔsɛɛ, ni amɛmiibo lɛ toi jogbaŋŋ. Eegba amɛ nibii ni baaba yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ naagbee gbii lɛ amli, be ni ebɔi nɔyeli akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ maŋtsɛ lɛ. Yesu hã amɛle akɛ, yɛ nɛkɛ be ni sa kadimɔ nɛɛ mli lɛ, “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ” lɛ baadamɔ enajiaŋ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni nyɔŋ nɛɛ baahã esɛɛnyiɛlɔi lɛ mumɔŋ niyenii yɛ be ni sa mli.—Mateo 24:45-47.\\n2 No sɛɛ lɛ, Yesu gba amɛ abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ. (Kanemɔ Mateo 25:1-13.) Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe: (1) Mɛni ji oti ni yɔɔ nakai abɛbua lɛ mli? (2) Mɛɛ gbɛ nɔ anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ŋaawoo ni yɔɔ mli lɛ etsu nii, ni mɛni ejɛ mli kɛba? (3) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ aná Yesu abɛbua nɛɛ he sɛɛ ŋmɛnɛ?\\nMƐNI JI OTI NI YƆƆ ABƐBUA LƐ MLI?\\n3. Tsutsu ko lɛ, te agbalaa abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ mli tɛŋŋ? Ni mɛni ejɛ mli kɛba?\\n3 Yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, wɔkase akɛ, yɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, nyɔŋ anɔkwafo lɛ etsake bɔ ni egbalaa Biblia lɛ mli saji amli ehãa lɛ. Amrɔ nɛɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ baagbala jwɛŋmɔ kɛya nɔ ni nibii ni atsĩtsĩi tã yɛ saji nɛɛ amli lɛ feɔ he mfoniri lɛ nɔ lɛ, egbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli lɛ moŋ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ Yesu abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ he okwɛ. Tsutsu ko lɛ, awieɔ yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ, kanei lɛ, mu lɛ, kɛ tɔi lɛ fɛɛ feɔ nibii komɛi ahe mfoniri. Eeenyɛ efee akɛ enɛ hewɔ lɛ, mɛi ajwɛŋmɔ eyaaa oti ni he hiaa waa ni shishinumɔ waaa ni yɔɔ abɛbua nɛɛ mli lɛ nɔ. Oti ni yɔɔ abɛbua nɛɛ mli lɛ sa kadimɔ.\\nEsa akɛ be ni ayemforo wu lɛ baaba lɛ, oblayei froi lɛ esu amɛkanei lɛ, ni amɛfee klalo kɛmiimɛ lɛ\\n4. (a) Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, namɔ ji ayemforo wu lɛ? Ni te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ? (b) Namɛi ji oblayei froi lɛ? Ni te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ?\\n4 Nyɛhãa wɔsusua oti ni yɔɔ Yesu abɛbua nɛɛ mli lɛ he. Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, susumɔ mɛi ni awie amɛhe yɛ abɛbua lɛ mli lɛ ahe okwɛ. Namɔ ji ayemforo wu lɛ? Lɛ ji Yesu. Wɔle enɛ ejaakɛ be ko lɛ Yesu tsɛ ehe ayemforo wu lɛ. (Luka 5:34, 35) Namɛi ji oblayei froi lɛ? Amɛji “tooku bibioo” lɛ, ni ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ enɛ? Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, esa akɛ be ni ayemforo wu lɛ baaba lɛ, oblayei froi lɛ esu amɛkanei lɛ, ni amɛfee klalo kɛmiimɛ lɛ. Agbɛnɛ kadimɔ nɔ ni Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛwoa nyɛtadei ni nyɛfea klalo ni nyɛhãa nyɛkanei lɛ hu atsoa, ni nyɛ diɛŋtsɛ hu nyɛfea tamɔ mɛi ni miimɛ koni amɛnuŋtsɔ ajɛ yookpeemɔ aba.” (Luka 12:32, 35, 36) Bɔfo Paulo hu kɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ to oblayei froi ahe. (2 Korintobii 11:2) No hewɔ lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ sane ni yɔɔ Mateo 25:1-13 lɛ, ji ŋaawoo kɛ kɔkɔbɔɔ kɛhã Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ.\\n5. Mɛɛ be he abɛbua lɛ kɔɔ? Ni mɛni Yesu wie ni hãa wɔnaa nakai?\\n5 Agbɛnɛ, mɛɛ be he abɛbua lɛ kɔɔ? Nɔ ko ni Yesu wie yɛ abɛbua lɛ naagbee gbɛ lɛ hãa wɔnaa be ni ji. Ewie akɛ: “Ayemforo wu lɛ ba.” (Mateo 25:10) Yɛ July 15, 2013, Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, wɔkase akɛ yɛ Yesu gbalɛ ni yɔɔ Mateo yitso 24 kɛ 25 lɛ mli lɛ, ewie ‘ebaa’ lɛ he shii kpaanyɔ. Be ni Yesu tsĩ ‘ebaa’ lɛ tã lɛ, no mli lɛ eewie be ni ebaaba yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli, ní ebakojo jeŋ fɔŋ nɛɛ ní ekpata hiɛ lɛ he. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane naa akɛ, Yesu abɛbua lɛ kɔɔ naagbee gbii lɛ ahe, shi efã ni kɔɔ ayemforo wu lɛ baa lɛ he lɛ kɔɔ be ni Yesu ‘baaba’ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ he.\\n6. Mɛni ji oti ni yɔɔ abɛbua lɛ mli?\\n6 Mɛni ji oti ni yɔɔ abɛbua lɛ mli? Ani okaiɔ nɔ ni Yesu wie dani egba abɛbua nɛɛ? Yɛ Mateo yitso 24 lɛ, Yesu wie “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” he. Nakai nyɔŋ lɛ baafee mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ hii fioo komɛi ni baatsu nii akɛ kuu kɛnyiɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ ahiɛ yɛ naagbee gbii lɛ amli. Yesu bɔ hii nɛɛ kɔkɔ akɛ, esa akɛ amɛye anɔkwa be fɛɛ be. Yɛ yitso 25 lɛ mli lɛ, Yesu gba abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ, koni ekɛwo esɛɛnyiɛlɔi fɛɛ ni afɔ amɛ mu ni baahi shi yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ ŋaa. Oti ni yɔɔ abɛbua lɛ mli ji: esa akɛ ‘amɛya nɔ amɛbu,’ koni juromɔnɔ ni amɛnine baashɛ nɔ yɛ ŋwɛi lɛ akaŋmɛɛ amɛ. (Mateo 25:13) Agbɛnɛ, nyɛhãa wɔpɛia abɛbua lɛ mli, ni wɔkwɛ bɔ ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ŋaa ni awo amɛ yɛ mli lɛ etsu nii amɛhã.\\nMƐƐ GBƐ NƆ MƐI NI AFƆ AMƐ MU LƐ KƐ ŊAA AWO AMƐ YƐ ABƐBUA LƐ MLI LƐ ETSU NII?\\n7, 8. (a) Mɛni hewɔ oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ nyɛ amɛfee klalo lɛ? (b) Mɛni tsɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ esaa amɛhe amɛto Yesu baa lɛ?\\n7 Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, Yesu wie akɛ, be ni ayemforo wu lɛ ba lɛ, no mli lɛ oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ efee klalo, shi kwashiai lɛ efeko klalo. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ saa amɛhe amɛto, ni amɛhã amɛhiɛ hi amɛhe nɔ. Ehe bahia ni oblayei froi nyɔŋma lɛ fɛɛ ahiɛ ahi amɛhe nɔ, ni amɛhã amɛkanei lɛ aya nɔ atso kɛyashi ayemforo wu lɛ baaba. Oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ saa amɛhe amɛto ni amɛŋɔ mu amɛfata amɛkanei lɛ ahe, shi kwashiai lɛ efeee nakai. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ esaa amɛhe amɛto Yesu baa lɛ?\\n8 Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ esaa amɛhe amɛto koni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ lɛ kɛyawula shi, taakɛ oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ fee lɛ. Amɛle akɛ, sɔɔmɔ ni amɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ hewɔ lɛ, amɛnaŋ ogbɔjɔ shihilɛ yɛ Satan je lɛ mli, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛfee nakai. Amɛtswa amɛfai shi akɛ, amɛkɛ anɔkwayeli baasɔmɔ Yehowa, jeee yɛ naagbee lɛ ni ebɛŋkɛ lɛ hewɔ, shi moŋ yɛ suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ e-Bi lɛ hewɔ. Amɛyaa nɔ amɛyeɔ anɔkwa, ni amɛhãaa heloonaa nibii asɛɛtiumɔ, jeŋba sha, kɛ bɔ ni mɛi feɔ ŋkomeŋfa yɛ je lɛ mli lɛ aná amɛnɔ hewalɛ. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ yaa nɔ amɛtsoɔ tamɔ kanei, ni kɛ́ efee tamɔ nɔ ni Ayemforo Wu lɛ sɛɛ miigbala shi po lɛ, amɛbaaya nɔ amɛto amɛtsui shi kɛmɛ lɛ.—Filipibii 2:15.\\nYesu bɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɔkɔ; ekɛɛ amɛ akɛ, esa akɛ amɛya nɔ amɛye anɔkwa\\n9. (a) Mɛni Yesu wie yɛ abɛbua lɛ mli ni ji kɔkɔbɔɔ kɛhã mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ehere bolɔmɔ ni abolɔ akɛ: “Naa ayemforo wu lɛ ee ei!” lɛ nɔ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)\\n9 Agbɛnɛ hu, oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ nyɛ amɛfee klalo kɛhã ayemforo wu lɛ baa lɛ, ejaakɛ amɛhã amɛhiɛ hi amɛhe nɔ. Kɛ̃lɛ, yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, be ni efee tamɔ nɔ ni ayemforo wu lɛ sɛɛ miigbala shi lɛ, “wɔ ye” oblayei froi nyɔŋma lɛ fɛɛ, “ni amɛwɔwɔi.” No hewɔ lɛ, ani ebaanyɛ eba akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi ‘baawɔ,’ ni tsɔɔ akɛ amɛbaahã nɔ ko agbala amɛjwɛŋmɔ be ni amɛmɛɔ Kristo baa lɛ? Hɛɛ. Yesu le akɛ kɛ́ mɔ ko miishwe ebaa lɛ waa po lɛ, ebaanyɛ egbɔjɔ yɛ mumɔŋ, ní ehã nibii krokomɛi agbala ejwɛŋmɔ. No hewɔ lɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ etee nɔ amɛbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛaanyɛ koni amɛya nɔ amɛbu. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, be ni abolɔ akɛ: “Naa ayemforo wu lɛ ee ei!” lɛ, oblayei froi lɛ fɛɛ te shi. Shi hiɛshikalɔi lɛ pɛ tee nɔ amɛhã amɛhiɛ hi amɛhe nɔ. (Mateo 25:5, 6; 26:41) Nakai nɔŋŋ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, Kristofoi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ ehere bo ni abo akɛ, “Naa ayemforo wu lɛ ee ei!” lɛ nɔ. Amɛkpɛlɛ odaseyelii ni yɔɔ faŋŋ ni tsɔɔ akɛ Yesu miiba lɛ nɔ, ni amɛfee klalo kɛmiimɛ ebaa lɛ. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Shi nɔ ni Yesu wie yɛ abɛbua lɛ naagbee gbɛ lɛ kɔɔ be pɔtɛɛ ko he. Nyɛhãa wɔsusua he wɔkwɛa.\\nAJURO HIƐSHIKALƆI LƐ, NI AGBALA KWASHIAI LƐ ATOI\\n10. Mɛɛ sane wɔbaanyɛ wɔbi yɛ sanegbaa ni tee nɔ yɛ oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ kɛ oblayei froi kwashiai lɛ ateŋ lɛ he?\\n10 Kɛmiiba abɛbua lɛ naagbee lɛ, oblayei froi kwashiai lɛ bi oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ ni amɛhã amɛ mu kɛwo amɛkanei lɛ amli. Shi hiɛshikalɔi lɛ hãaa amɛ. (Kanemɔ Mateo 25:8, 9.) Ani Kristofoi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ ekpoo akɛ amɛbaaye amɛbua mɔ ko ni ehia lɛ lɛ pɛŋ? Wɔtsɔ hiɛ wɔwie be ni abɛbua lɛ kɔɔ he lɛ he. Wɔna akɛ Yesu, ni ji Ayemforo Wu lɛ, baaba ni ebakojo mɛi be ni eshwɛ fioo ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba naagbee. No hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ sanegbaa ni tee nɔ yɛ oblayei froi lɛ ateŋ lɛ kɔɔ nɔ ni baaya nɔ be ni eshwɛ fioo ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba naagbee lɛ he. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Wɔkɛɔ nakai, ejaakɛ be ni baashɛ nakai be lɛ, asɔo mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ anaa nɔ ni ji naagbee nɔ.\\n11. (a) Kɛ́ eshwɛ fioo ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba lɛ, mɛni baaba? (b) Be ni oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ kɛɛ oblayei froi kwashiai lɛ ni amɛyahe mu lɛ eko lɛ, no mli lɛ mɛni amɛtsɔɔ lɛ?\\n11 No hewɔ lɛ, dani amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaje shishi lɛ, no mli lɛ asɔo anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ fɛɛ anaa nɔ ni ji naagbee nɔ. (Kpojiemɔ 7:1-4) Kɛjɛ nakai beiaŋ kɛyaa lɛ, amɛbaanyɛ amɛná nɔmimaa akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, amɛbaaya ŋwɛi. Shi susumɔ nɔ ni baaba mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni baakpa buu ni yeŋ anɔkwa yɛ afii ni baatsɔ nakai be lɛ hiɛ lɛ mli lɛ ahe okwɛ. Mɛni baaba amɛnɔ? Asɔoŋ amɛnaa nɔ ni ji naagbee nɔ. No mli lɛ, afɔ Kristofoi anɔkwafoi krokomɛi mu yɛ amɛ najiaŋ. Kɛ́ amanehulu kpeteŋkpele lɛ je shishi, ni kwashiai lɛ na ni aakpata Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛ lɛ, amɛnaa baakpɛ amɛhe. Ekolɛ nakai beiaŋ dani amɛbaayɔse akɛ amɛfeko klalo kɛhako Yesu baa lɛ. Mɛni baaba yɛ nakai beiaŋ kɛ́ amɛbi ni aye abua amɛ? Abɛbua lɛ hãa hetoo. Oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ hãaa oblayei froi kwashiai lɛ mu lɛ eko, shi moŋ amɛkɛɛ amɛ ni amɛyahe eko. Akɛni sane nɛɛ ba “nyɔɔŋteŋ tuuntu” hewɔ lɛ, mɔ ko bɛ ni baahɔ̃ɔ mu lɛ eko ehã amɛ. Ekpe sɛɛ tsɔ!\\n12. (a) Yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, ani anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ baanyɛ aye abua mɛi ni baaŋmɛɛ amɛnɔkwayeli lɛ he dani asɔo amɛnaa nɔ ni ji naagbee nɔ lɛ? Mɛni hewɔ? (b) Mɛni baaba mɛi ni baafee amɛnii tamɔ oblayei froi kwashiai lɛ anɔ?\\n12 Yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ nyɛŋ amɛye amɛbua mɛi ni yeko Yehowa anɔkwa lɛ. No mli lɛ ekpe sɛɛ tsɔ. No hewɔ lɛ, mɛni baaba mɛi ni yeee anɔkwa lɛ anɔ? Kadimɔ nɔ ni ba oblayei froi kwashiai ni tee akɛ amɛyaahe mu lɛ anɔ: “Ayemforo wu lɛ ba. Oblayei froi ni esaa amɛhe amɛto lɛ kɛ lɛ tee yookpeemɔ okpɔlɔŋmɛɛ lɛ shishi, ni aŋa shinaa lɛ.” Kɛ́ eshwɛ fioo ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba naagbee lɛ, Yesu baaba yɛ anunyam mli ní ebabua anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ anaa kɛya ŋwɛi. (Mateo 24:31; 25:10; Yohane 14:1-3; 1 Tesalonikabii 4:17) Shi Yesu baakpoo mɛi ni yeee anɔkwa lɛ. Amɛbaawie taakɛ oblayei froi kwashiai lɛ wie lɛ, akɛ: “Onukpa, Onukpa, gbelemɔ wɔ!” Shi te Yesu baahere nɔ tɛŋŋ? Dɔlɛ sane ji akɛ, nɔ ni ebaakɛɛ amɛ lɛ tamɔ nɔ ni ebaakɛɛ mɛi babaoo ni ebaabu amɛ akɛ abotiai lɛ nɔŋŋ, akɛ: “Lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, mileee nyɛ.”—Mateo 7:21-23; 25:11, 12.\\nEsa akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ asaa ehe eto, ní ehã ehiɛ ahi ehe nɔ\\n13. (a) Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔmuɔ sane naa akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo yeŋ anɔkwa lɛ? (b) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yesu abɛbua lɛ tsɔɔ akɛ eyɛ hiɛkɛnɔfɔɔ yɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ amli lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\n13 Ani nɔ ni Yesu wie yɛ abɛbua lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi babaoo yeŋ anɔkwa, ni ehe baahia ni akɛ mɛi krokomɛi aye amɛ najiaŋ? Dabi. Yɛ Mateo yitso 24 lɛ, Yesu bɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ kɔkɔ ni ekatsɔ nyɔŋ fɔŋ. Enɛ etsɔɔɔ akɛ eekpa gbɛ akɛ nɔ ko nakai baaba. Nakai nɔŋŋ abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ ji kɔkɔbɔɔ. Oblayei froi lɛ ateŋ mɛi enumɔ ji kwashiai, ni amɛteŋ mɛi enumɔ hu ji hiɛshikalɔi. Ni tsɔɔ akɛ, esa akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ asaa ehe eto, ní ehã ehiɛ ahi ehe nɔ. Kɛjeee nakai lɛ, ebaaŋmɛɛ enɔkwayeli lɛ he, ni ebaatsɔ kwashia. Paulo wie nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ kɛbɔ enyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɔkɔ. (Kanemɔ Hebribii 6:4-9; okɛto 5 Mose 30:19 lɛ he.) Ekɔkɔbɔɔ lɛ yɛ tɛ̃ɛ, shi ewiemɔi lɛ tsɔɔ hu akɛ eyɛ nɔmimaa akɛ enyɛmimɛi lɛ anine baashɛ juromɔnɔ lɛ nɔ. Kɔkɔ ni Yesu bɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ mli lɛ hãa wɔnaa akɛ, eyɛ hiɛkɛnɔfɔɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ yɛ amɛmli. Ele akɛ etsuji ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ aye anɔkwa, ní enine ashɛ juromɔnɔ ni nɔ bɛ lɛ nɔ!\\nMƐƐ GBƐ NƆ KRISTO “GWANTƐŊI KROKOMƐI” LƐ BAANYƐ ANÁ ABƐBUA LƐ HE SƐƐ?\\n14. Mɛni hewɔ “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ baanyɛ aná abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ he sɛɛ lɛ?\\n14 Eyɛ mli akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahewɔ Yesu gba abɛbua nɛɛ moŋ, shi ani “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ hu baanyɛ aná he sɛɛ? (Yohane 10:16) Hɛɛ! Oti ni yɔɔ abɛbua lɛ mli lɛ yɛ faŋŋ, no ji: “Nyɛyaa nɔ nyɛbua.” Yesu wie be ko akɛ: “Nɔ ni mikɛɔ nyɛ nɛɛ, mɛi fɛɛ mikɛɔ lɛ: Nyɛyaa nɔ nyɛbua.” (Marko 13:37) Yesu miikpa gbɛ akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ fɛɛ baasaa amɛhe amɛto ebaa lɛ, ni amɛhã amɛhiɛ ahi amɛhe nɔ. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Kristofoi fɛɛ baanyɛ akase. Oblayei froi kwashiai lɛ bi oblayei froi hiɛshikalɔi lɛ ni amɛhã amɛ amɛmu lɛ eko, shi amɛhãaa amɛ. Enɛ kaiɔ wɔ akɛ, esa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaaya nɔ wɔye Nyɔŋmɔ anɔkwa, wɔsaa wɔhe wɔto, ní wɔya nɔ wɔbu. Mɔ ko nyɛŋ efee nakai ehã wɔ. Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baabu lɛ diɛŋtsɛ ehe akɔntaa ehã Yesu Kristo, ni ji Kojolɔ ni feɔ jalɛ nii lɛ. Etsɛŋ, Yesu baaba. No hewɔ lɛ esa akɛ wɔfee klalo!\\nEsa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaaya nɔ wɔye Nyɔŋmɔ anɔkwa, ní wɔhã wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ\\n15. Mɛni hewɔ Kristofoi fɛɛ yɔɔ yookpeemɔ ni baaya nɔ yɛ Kristo kɛ eyemforo lɛ teŋ lɛ he miishɛɛ lɛ?\\n15 Kristofoi fɛɛ yɛ yookpeemɔ ni Yesu tsĩ tã yɛ abɛbua lɛ mli lɛ he miishɛɛ waa. Wɔsɛɛ be ni awu Harmagedon ta lɛ agbe naa lɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ baatsɔ Kristo ayemforo lɛ. (Kpojiemɔ 19:7-9) Mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ fɛɛ baaná nakai yookpeemɔ ni baaya nɔ yɛ ŋwɛi lɛ he sɛɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ nakai yookpeemɔ lɛ baahã adesai aná nɔyeli kpakpa. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔhiɛnɔkamɔ ji wɔbaahi shi kɛya naanɔ yɛ ŋwɛi jio, shikpɔŋ lɛ nɔ jio, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaasaa wɔhe wɔto, ni wɔya nɔ wɔbu. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔsɛɛ lɛ, wɔnine baashɛ jɔɔmɔi ni yɔɔ nyam ni Yehowa esaa eto wɔ lɛ anɔ!\\n^ kk. 9 Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, be ko kã be ni abo akɛ, “Naa ayemforo wu lɛ ee ei!” lɛ (kuku 6) kɛ be ni ayemforo wu lɛ ba lɛ (kuku 10) teŋ. Yɛ naagbee gbii lɛ amli fɛɛ lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ etee nɔ amɛhã amɛhiɛ ehi amɛhe nɔ. Amɛyɔse okadi ni tsɔɔ akɛ Yesu ebɔi nɔyeli akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ. Shi esa akɛ amɛya nɔ amɛbu kɛyashi ebaaba yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.\\nAbɛbua: Adesã ko ni agbaa lɛ fitsofitso koni mɛi akase nɔ ko yɛ mli\\nAyemforo wu lɛ: Lɛ ji Yesu\\nOblayei froi hiɛshikalɔi lɛ: Amɛji Kristofoi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu ni yaa nɔ amɛbuɔ lɛ\\nOblayei froi kwashiai lɛ: Amɛji Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni yeee Nyɔŋmɔ anɔkwa, ní nine shɛŋ juromɔnɔ lɛ nɔ, ni tsɔɔ akɛ amɛyaŋ ŋwɛi. Juromɔnɔ lɛ baabɔ amɛ yɛ buu ni amɛyaaa nɔ amɛbuuu lɛ hewɔ","num_words":2951,"character_repetition_ratio":0.113,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.249,"stopwords_ratio":0.059,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mlai ni Yɔɔ He—Mla Saji ni Esa akɛ Okadi | JW.ORG\\nKANEMƆ YƐ Acholi Afrikaans Ahanta Aja Albania Albania Mumuii Awiemɔ Alur Amharic Arabic Arabic (Iraq) Arabic (Jordan) Arabic (Lebanon) Arabic (Syria) Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Attié Aukan Australia Mumuii Awiemɔ Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bariba Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Toba) Bengali Betsimisaraka (Northern) Betsimisaraka (Southern) Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Blackfoot Blɔfo Bomu Bosnian Britian Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ Chin (Falam) Chin (Hakha) China Mumuii Awiemɔ Chinese (Yunnanese) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Cinamwanga Congo Mumuii Awiemɔ Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Czech Czech Mumuii Awiemɔ Dagaare Dangme Denmark Diola Dogon (Toro So) Douala Drehu Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Edo Emberá (Catío) Esan Estonia Estonia Mumuii Awiemɔ Etiopia Mumuii Awiemɔ Ewe Fante Faroese Fataluku Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French French Mumuii Awiemɔ Frisian Fulfulde (Cameroon) Ga Galician Garifuna Georgia Germany Ghana Mumuii Awiemɔ Greenland Guarani Guatemala Mumuii Awiemɔ Guerze Gun Guéré Haitian Creole Haya Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hondura Mumuii Awiemɔ Hungary Iban Ibinda Iceland Igbo Iloko Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Ireland Mumuii Awiemɔ Isoko Israel Mumuii Awiemɔ Italia Italia Mumuii Awiemɔ Ivoria Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kalanga (Zimbabwe) Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kisi Kongo Konkani (Devanagari) Konkani (Roman) Korea Korea Mumuii Awiemɔ Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwanyama Kyangonde Lari Latgalian Latvia Latvia Mumuii Awiemɔ Lega Lingala Lithuania Logo Loma Low German Luganda Macedonia Macushi Madagascar Mumuii Awiemɔ Madura Maithili Makasae Malagasy Malawi Mumuii Awiemɔ Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Mam Mambae (Ermera) Mandinka Mandjak Mangbetu Mano Marathi Mauritia Creole Mazahua Mende Meru Mexico Mumuii Awiemɔ Mingrelian Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolia Mongolia Mumuii Awiemɔ Moore Myanmar Myanmar Mumuii Awiemɔ Nahuatl (Huasteca) Nambya Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nepali Mumuii Awiemɔ New Zealand Mumuii Awiemɔ Newari Ngangela Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigeria Mumuii Awiemɔ Nigerian Pidgin Niue Nivaclé Norway Nyaneka Nzema Obolo Oromo Otomi (Mezquital Valley) Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Papel Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pemon Pennsylvania German Persia Peru Mumuii Awiemɔ Piaroa Pidgin (Cameroon) Pilagá Poland Poland Mumuii Awiemɔ Pomeranian Portugal (Portugal) Portuguese (Brazil) Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quechua (Huaylla Wanca) Quichua (Cañar) Quichua (Chibuleo) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Romany (Albania) Romany (Argentina) Romany (Eastern Slovakia) Runyankore Russia Rutoro Salvador Mumuii Awiemɔ Saramacca Sarnami Sehwi Senoufo (Cebaara) Sepedi Serbia (Roma) Serbia Mumuii Awiemɔ Serbian (Cyrillic) Serer Setswana Shona Shuar Shughni Sidama Sindhi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Somali Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Svan (Lower) Svan (Upper) Swahili Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Taiwan Mumuii Awiemɔ Tajiki Tandroy Tankarana Tarahumara (Western) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Ticuna Tigrinya Tiv Toba Tojolabal Tok Pisin Tonga Toupouri Turkey Turkey Mumuii Awiemɔ Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruguay Mumuii Awiemɔ Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Vietnam Voru Wallis Waray-Waray Welsh Wichi Wolof Xhosa Yoruba Yukpa\\nMla Saji ni Esa akɛ Okadi\\nWatchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. (“Watchtower”) lɛ ji mɛi ni fee Wɛbsaiti nɛɛ, ni amɛ nɔŋŋ amɛkuraa saiti nɛɛ. Kɛ́ okadi ko etsɔɔɔ lɛ, belɛ niŋmai lɛ fɛɛ kɛ saji fɛɛ ni yɔɔ Wɛbsaiti nɛɛ nɔ lɛ ji Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania, Inc. lɛ nɔ.\\nAdobe, Adobe okadi lɛ, Acrobat, kɛ Acrobat okadi lɛ ji Adobe Systems Incorporated kadimɔnii ni akɛwo mla shishi. iTunes kɛ iPod ji Apple Inc. lɛ kadimɔnii ni akɛwo mla shishi. Kadimɔnii krokomɛi fɛɛ kɛ kadimɔnii ni akɛwo mla shishi lɛ ji mɛi ni amɛgbɛ́i kã nɔ lɛ anɔ.\\nMlai ni Yɔɔ He kɛ Hegbɛ ni Oyɔɔ akɛ Okɛ Wɛbsaiti Nɛɛ Atsu Nii\\nMlai ni Yɔɔ He nɛɛ tsɔɔ bɔ ni esa akɛ okɛ wɛbsaiti nɛɛ atsu nii ahã. Kɛ́ oba wɛbsaiti nɛɛ nɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ okpɛlɛɔ Mlai ni Yɔɔ He lɛ mli saji lɛ fɛɛ anɔ. Kɛ́ okɛ Mlai ni Yɔɔ He nɛɛ mli saji nɛɛ loo efã ko kpãaa gbee, belɛ esaaa akɛ obaa wɛbsaiti nɛɛ nɔ loo okɛtsuɔ nii.\\nMɛni baatsɔɔ akɛ okɛ saiti nɛɛ miitsu nii jogbaŋŋ? Obaanyɛ okwɛ nibii ni yɔɔ nɔ lɛ, oŋɔ mfonirii, woji kɛ nibii, lalai, kɛ vidioi yɛ saiti nɛɛ nɔ ohã ohe, kɛ nibii ni jeee jarayeli nifeemɔi. Ni esa akɛ bɔ ni okɛbaatsu nii ohã lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni akɛhã yɛ shishigbɛ nɛɛ, kɛ saiti nɛɛ nɔ hei krokomɛi yɛ Mlai ni Yɔɔ He lɛ mli lɛ akpã kpee. No hewɔ lɛ:\\nOnyɛŋ okɛ saiti nɛɛ nɔ nibii lɛ awo intanɛt lɛ nɔ (onyɛŋ okɛwo wɛbsaiti ko, loo fesbuk kɛ ehenɔi lɛ eko kwraa nɔ);\\nOnyɛŋ okɛ wɛbsaiti nɛɛ nɔ nibii lɛ afata sɔftwɛɛ ko he, loo okɛfee sɔftwɛɛ he nɔ ko;\\nOnyɛŋ oŋɔ saiti nɛɛ nɔ nibii lɛ eko ofee saiti kroko, loo okɔpe enɔ nibii lɛ eko kɛhã jarayeli nifeemɔ ko aloo shika taomɔ (kɛjeee sɛɛnamɔ po hewɔ ofeɔ nakai); asaŋ esaaa akɛ ojaraa wɛbsaiti nɛɛ nɔ kɔmpiuta sɔftwɛɛ srɔtoi lɛ ahe nɔ ko, loo okɛwoɔ kɔmpiutai krokomɛi anɔ yɛ gbɛ ko kwraa nɔ;\\nOnyɛŋ oba saiti nɛɛ nɔ kɛ jwɛŋmɔ akɛ obaaŋɔ niŋmai kɛ nibii ni adamɔ nɔ afee saiti nɛɛ (source code), loo oŋɔ ni ojara ohã mɛi yɛ gbɛ ko kwraa nɔ, loo okɛfee nɔ ko ni kɔɔ wɛbsaiti nɛɛ he;\\nOnyɛŋ okɛ wɛbsaiti nɛɛ loo enɔ nibii lɛ atsu nii yɛ gbɛ ni esaaa nɔ; eko ji ni obaatsɔ gbɛ kroko nɔ okɛtsu nii bɔ ni ekɛ saiti nɛɛ he gbɛtsɔɔmɔi lɛ kpãaa gbee;\\nOnyɛŋ okɛ wɛbsaiti nɛɛ atsu nii bɔ ni baahã efite loo ehã enɔ yaa awa; asaŋ esaaa akɛ okɛtsuɔ nii bɔ ni baahã ete shi ewo mla loo okɛtsu juu kɛ fɔ̃ nɔ ko aloo okɛtsu yiŋtoo gbonyo ko he nii;\\nOnyɛŋ okɛ wɛbsaiti nɛɛ atsu yiŋtoo ko kwraa he nii kɛye jara.\\nKɛ́ Oku Mlai ni Yɔɔ He lɛ Eko Mli\\nEkɔɔɔ he eko mɔ ni oji lɛ, kɛ́ oku wɛbsaiti nɛɛ Mlai ni Yɔɔ He lɛ eko mli yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, Watchtower baanyɛ ekɛ bo aye bɔ ni esumɔɔ yɛ mla naa, asaŋ ebaanyɛ ehé hegbɛ ni oyɔɔ akɛ obaa wɛbsaiti nɛɛ nɔ lɛ yɛ odɛŋ loo etsĩ okɔmpiuta lɛ adrɛs (IP address) lɛ gbɛ koni okanyɛ oba wɛbsaiti nɛɛ nɔ, loo Watchtower baanyɛ ahã mɛi ni hãa bo intanɛt nɔ hegbɛ lɛ atsĩ onaa koni okanyɛ oba wɛbsaiti nɛɛ nɔ; ni Watchtower baanyɛ asama bo kɛfata he hu.\\nWatchtower baanyɛ atsake Mlai ni Yɔɔ He nɛɛ ahiɛ yɛ be kɛ beaŋ. Kɛ́ atsake Mlai ni Yɔɔ He lɛ hiɛ ni akɛwo wɛbsaiti nɛɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, belɛ ebɔi nitsumɔ ji no. Ofainɛ fɔɔ Mla ni Yɔɔ He lɛ mli kwɛmɔ yɛ be kɛ beaŋ koni ole tsakemɔi hei ni baa lɛ.\\nMla lɛ kɛ Maŋ Nɔ ni Abaatsu He Nii Yɛ\\nMaŋtiase ni ji New York, ni yɔɔ U.S.A. lɛ ji mɛi ni baatsu Mlai ni Yɔɔ He nɛɛ ahe nii, ni amɛbaatsɔɔ shishi bɔ ni eteŋ shi ewoŋ mlai krokomɛi. Kɛ́ mɔ ko ku Mlai ni Yɔɔ He nɛɛ eko mli lɛ, abaasama lɛ ahã saneyelihe ni kwɛɔ New York maŋtiase, ni yɔɔ U.S.A. lɛ nɔ lɛ.\\nKɛ́ Afo Mlai ni Yɔɔ He Nɛɛ Fã Ko Mli\\nKɛ́ saneyelihe ko ni amuɔ afɔ̃ɔ enɔ lɛ bua akɛ, ena naagba ko yɛ Mlai ni Yɔɔ He lɛ mli sane ko he, ni no hewɔ lɛ, atswa nakai sane lɛ afɔ̃, aloo ebuuu nakai sane lɛ, no etsɔŋ akɛ naagba yɛ Mlai ni Yɔɔ He lɛ mli saji krokomɛi lɛ ahe. Emli saji krokomɛi lɛ baakã he atsu nii. Kɛ́ mɔ ko ku wɛbsaiti nɛɛ Mlai ni Yɔɔ He lɛ eku mli, ni Watchtower samako lɛ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ akɛ Mlai ni Yɔɔ He ekpa nitsumɔ aloo Mlai lɛ tsuuu nii dɔŋŋ.\\nGbeekpamɔ Nɛɛ Fɛɛ\\nMlai ni Yɔɔ He nɛɛ ji nɔ ni feɔ gbeekpamɔ fɛɛ ni kã bo kɛ Watchtower lɛ teŋ yɛ bɔ ni esa akɛ okɛ wɛbsaiti nɛɛ atsu nii ahã lɛ he, ni etekeɔ gbeekpamɔi fɛɛ ni eho, ni kã bo kɛ Watchtower teŋ yɛ saiti nɛɛ kɛnitsumɔ mli.\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Mla Saji ni Esa akɛ Okadi","num_words":1377,"character_repetition_ratio":0.112,"word_repetition_ratio":0.001,"special_characters_ratio":0.197,"stopwords_ratio":0.072,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2014 Yesu Gbenɔ ɔ Kaimi ɔ\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Guarani Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Japanese Kazakh Kikaonde Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Lingala Lithuanian Luganda Luo Macedonian Malagasy Maltese Maya Mongolian Moore Nepali Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Papiamento (Aruba) Polish Portuguese Quechua (Bolivia) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swedish Tagalog Tatar Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Ukrainian Umbundu Venda Vietnamese Wayuunaiki Xhosa Yoruba Zande Zulu\\nHƐ MI MUNYU | NƆ́ NƐ MAWU PEE HA MO\\nGbijlɔ Ko Nɛ E Sɛ Kaa E Be Ngɛ O Yi\\nGbɔkuɛ nɛ e nɔ jena nɛ Yesu ma gbo ɔ, e fã e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ kaa a kai e gbenɔ ɔ. E ngɔ abolo nɛ masa be mi kɛ wai tsutsu nɛ ngɛ a hɛ mi ɔ kɛ to gbijlɔ ko sisi. A tsɛɛ gbijlɔ nɛ ɔ ke Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní. E fã e se nyɛɛli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.”—Luka 22:19.\\nDaa jeha a, Yehowa Odasefohi ngɛ je kɛ wɛ ɔ kpeɔ nɛ a kaiɔ Yesu gbenɔ ɔ. A maa ye jeha 2014 Kaimi ɔ Hɔɛgbi, April 14, benɛ pu nɔ si.\\nWaa kɛ bua jɔmi ngɛ mo nine fɔe konɛ o kɛ wɔ nɛ ya kpe nɛ ɔ eko. A maa tsɔɔ wɔ se namihi fuu nɛ ngɛ Yesu afɔle sami gbenɔ ɔ he. Ke o ya a, a be mo nɔ́ ko hee. A kɛ tsesi ko hu be bee ngɛ o hɛ mi kaa o wo mi nɔ́ ko. Nɔ nɛ ha mo womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ maa tsɔɔ mo be kɛ he nɛ a maa ye Kaimi ɔ ngɛ ngɛ o kpɔ ɔ mi. O ma nyɛ maa hyɛ Intanɛti ɔ hu nɔ ngɛ jw.org. Wa kpa mo pɛɛ nɛ o kadi be nɛ ɔ konɛ e ko be o yi.","num_words":351,"character_repetition_ratio":0.02,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.22,"stopwords_ratio":0.356,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.999,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"BIBLIA lɛ kɛɔ akɛ, yomai fata shĩa kooloi ni Farao kɛke Abraham lɛ ahe. (1 Mose 12:16) Beni Abraham tsulɔ lɛ fã gbɛ kakadaŋŋ kɛtee Mesopotamia lɛ, ‘eŋɔ enuŋtsɔ yomai lɛ ateŋ nyɔŋma’ kɛtee. No hewɔ lɛ, Biblia lɛ fee lɛ faŋŋ akɛ afi 1,000 D.Ŋ.B. afii lɛ shishijee gbɛ lɛ, no mli lɛ Abraham yɛ yomai.—1 Mose 24:10.\\nMɛi komɛi ekpɛlɛɛɛ sane nɛɛ nɔ. Wolo ko (New International Version Archaeological Study Bible) bɔ amaniɛ akɛ: “Nilelɔi komɛi kɛɔ akɛ saji ni atsĩ yomai atã yɛ mli nɛɛ jeee anɔkwale, ejaakɛ mɛi babaoo heɔ amɛyeɔ akɛ, Abraham be lɛ sɛɛ tɔ̃ɔ, yɛ aaafee afi 1200 D.Ŋ.B., ni abɔi yomai kɛnitsumɔ yɛ hei babaoo akɛ shĩa kooloi.” No hewɔ lɛ, amɛsusuɔ akɛ Biblia mli amaniɛbɔi fɛɛ ni tsɔɔ ákɛ akɛ yomai tsu nii akɛ shĩa kooloi dani afɔ Abraham kɛ agbɛnɛ hu yɛ ebeaŋ lɛ jeee anɔkwale.\\nShi nilelɔi krokomɛi tsɔɔ mli akɛ, eyɛ mli akɛ afi 1,000 D.Ŋ.B. afii lɛ naagbee gbɛ ni yomai bafee shĩa kooloi ni he hiaa waa moŋ, shi no etsɔɔɔ ákɛ akɛ yomai tsuuu nii yɛ afii ni tsɔ afii nɛɛ ahiɛ lɛ mli. Aŋma yɛ wolo ko (Civilizations of the Ancient Near East) mli akɛ: “Niiamlitaomɔ ni afee nyɛsɛɛ nɛɛ tsɔɔ akɛ, akɛ yomai tsu nii akɛ shĩa kooloi yɛ Arabia wuoyi-bokagbɛ aaafee afi 2,000 [D.Ŋ.B.] afii lɛ amli. Shishijee mli lɛ, ekolɛ alɛ̀ amɛ yɛ amɛfufɔ nu, amɛhetsɔi, amɛhewolo, kɛ amɛloo hewɔ, shi etsɛɛɛ ni ana akɛ abaanyɛ akɛ jatsui atere amɛ kɛfã gbɛ.” Yomai awui kɛ blema nibii krokomɛi ni ana lɛ maa nɔ mi akɛ, nɔ ni wolo nɛɛ wie ákɛ akɛ yomai tsu nii akɛ shĩa kooloi yɛ afii ni tsɔ Abraham be lɛ hiɛ lɛ amli lɛ baanyɛ afee anɔkwale.\\nBlema niŋmai hu yeɔ enɛ he odase. Aŋma yɛ wolo ni atsĩ tã yɛ kuku ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ mli akɛ: “Yɛ Mesopotamia lɛ, atsĩ kooloo nɛɛ [yoma] tã yɛ kiunifɔm niŋmai amli, ni anaa ehe mfoniri yɛ naasɔomɔ nii anɔ, ni tsɔɔ akɛ beni shɛɔ afi 1,000 D.Ŋ.B. afii lɛ shishijee gbɛ” ni ji Abraham beaŋ “lɛ, ekolɛ abɔi yomai kɛnitsumɔ yɛ Mesopotamia.”\\nNilelɔi komɛi heɔ amɛyeɔ akɛ jarayelɔi ni jɛ Arabia Wuoyigbɛ ni tsuɔ tsofa kɛ ŋma he nii lɛ kɛ amɛjatsui lɛ tereɔ yomai kɛfãa gbɛ kɛtsɔɔ shia ŋa nɔ kɛyaa kooyigbɛ hei tamɔ Mizraim kɛ Siria, ni no ha akɛ yomai bɔi nitsumɔ yɛ hei nɛɛ. Eeenyɛ efee akɛ, yɛ afi 2,000 D.Ŋ.B. tɔ̃ɔ lɛ, jarayeli nɛɛ ehe shi momo. Nɔ ni sa kadimɔ ji akɛ, 1 Mose 37:25-28 lɛ wie Ishmaelbii jarayelɔi komɛi ni kɛ tsofa kɛ ŋma tere yomai kɛfã gbɛ kɛtee Mizraim lɛ he, ni enɛ ba aaafee afii oha yɛ Abraham be lɛ sɛɛ.\\nEyɛ mli akɛ, ekolɛ yɛ afi 1,000 D.Ŋ.B. afii lɛ shishijee gbɛ lɛ, akɛ yomai tsuuu nii yɛ hei babaoo yɛ Asia Wuoyi-Anaigbɛ moŋ, shi odaseyeli yɛ ni maa nɔ mi akɛ, akɛ yomai tsu nii yɛ kpokpaa nɛɛ nɔ hei komɛi yɛ nakai beaŋ. No hewɔ lɛ, wolo ko (The International Standard Bible Encyclopedia) mu sane naa akɛ: “Ehe ehiaaa dɔŋŋ akɛ, abuɔ amaniɛbɔi ni tsɔɔ ákɛ akɛ yomai tsu nii akɛ shĩa kooloi yɛ afii ni tsɔ Abraham be lɛ hiɛ lɛ amli lɛ akɛ amɛjeee anɔkwale, ejaakɛ ana blema nibii babaoo ni yeɔ odase akɛ, akɛ yomai tsu nii akɛ shĩa kooloi yɛ afii ni tsɔ Abraham be lɛ hiɛ lɛ amli.”","num_words":554,"character_repetition_ratio":0.092,"word_repetition_ratio":0.055,"special_characters_ratio":0.248,"stopwords_ratio":0.049,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Bu Tue Be Tsuaa Be | Tsɔɔ O Bimɛ Ní\\nKANE NGƐ Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Ahanta Ajië Albanian Altai Alur Amharic Arabic Armenian Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bomu Boulou Bulgarian Bété Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chokwe Chol Chopi Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Diola Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgian German Gitonga Greek Greenlandic Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gujarati Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Irish Isoko Italian Japanese Javanese Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Lovari Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mandjak Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Ngabere Ngangela Nias Nicobarese Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyungwe Nzema Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pemon Pennsylvania German Piaroa Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Rapa Nui Rarotongan Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sarnami Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Serer Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tiv Tlapanec Toba Tojolabal Tok Pisin Tongan Toraja Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Tuvinian Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Wolof Xhosa Xârâcùù Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nAnɛ e he wa kaa be komɛ ɔ, o maa bu o fɔli tue lo?— E he wa be komɛ. O le kaa Yesu bu Yehowa kɛ e fɔli tue lo?— Bɔnɛ Yesu pee e ní ha a maa ye bua mo konɛ o bu o fɔli tue ke e he wa kaa o maa pee jã a po. Mo ha nɛ waa kase enɛ ɔ he ní.\\nLoko Yesu ba zugba a nɔ ɔ, e kɛ e Tsɛ Yehowa lɛ ngɛ hiɔwe. Se Yesu ngɛ fɔli hulɔ ngɛ zugba a nɔ. A tsɛ mɛ ke Yosef kɛ Maria. O le bɔnɛ pee nɛ a ba pee Yesu fɔli lo?—\\nYehowa je Yesu wami kɛ je hiɔwe nɛ e kɛ ba wo Maria mi mi konɛ a fɔ Yesu nɛ e ba hi zugba a nɔ. E ji nyakpɛ ní. Yesu wa ngɛ Maria mi mi kaa bɔnɛ bimwɔwi waa ngɛ a nyɛmɛ a mi mi ɔ. Maa pee nyɔhiɔ nɛɛ se ɔ, a fɔ Yesu. Enɛ ɔ lɛ ha nɛ Maria kɛ e huno Yosef ba plɛ Yesu fɔli ɔ nɛ.\\nBenɛ Yesu ye jeha 12 ɔ, e pee nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e suɔ e Tsɛ, Yehowa saminya. Ní nɛ ɔ ya nɔ benɛ Yesu kɛ e fɔli hia blɔ gagaa kɛ ya Yerusalem konɛ a ya ye Hetsɔmi gbijlɔ ɔ. Benɛ a kpale a se kɛ ma we mi ɔ, Yosef kɛ Maria nɛ́ Yesu. O le he nɛ Yesu ho lo?—\\nMɛni he je nɛ Yesu ya sɔlemi we ɔ?\\nYosef kɛ Maria kpale a se ekohu kɛ ho Yerusalem ya nɛ a ya hla Yesu ngɛ he tsuaa he kaa a maa na lɛ lo. A hao saminya ejakaa a nɛ lɛ. Se ligbi etɛ se ɔ, a na lɛ ngɛ sɔlemi we ɔ! O le nɔ́ heje nɛ Yesu ngɛ sɔlemi we ɔ lo?— Ejakaa lejɛ ɔ ji he nɛ e ma nyɛ maa kase e Tsɛ, Yehowa a he ní ngɛ. E suɔ Yehowa nɛ e suɔ kaa e maa pee e suɔmi nya ní. Benɛ Yesu wa nɛ e pee nɔkɔtɔma po ɔ, e buɔ Yehowa tue be tsuaa be. Yesu peeɔ tue bumi ke e he wa ha lɛ nɛ e maa na nɔ́ po. Anɛ Yesu bu Yosef kɛ Maria hu tue lo?— Ee, Baiblo ɔ de kaa e pee jã.\\nMɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?— E sa kaa o bu o fɔli tue ke e he wa ha mo kaa o maa pee jã po. O suɔ nɛ o maa pee jã lo?—\\nMɛni blɔ nɔ Yosef kɛ Maria ba plɛ Yesu fɔli ngɛ zugba a nɔ ngɛ?\\nBenɛ Yesu fɔli ɔmɛ hla lɛ ngɛ Yerusalem ɔ, jije a ya na lɛ ngɛ?\\nMɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu nɔ hyɛmi nɔ ɔ mi?","num_words":880,"character_repetition_ratio":0.043,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.208,"stopwords_ratio":0.266,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.923,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 17 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nNyagbe sɔlemi nɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ sɔle (1-26)\\nMawu nɛ a maa hi lɛ lee ɔ ji neneene wami (3)\\nKristofohi piɛɛ we je ɔ he (14-16)\\n“O munyu ɔ ji anɔkuale” (17)\\n“I ha nɛ a le o biɛ ɔ” (26)\\n17 Yesu tu munyu nɛ ɔmɛ, nɛ benɛ e wo e hɛ nɔ kɛ hyɛ hiɔwe ɔ, e de ke: “Tsaatsɛ, ngmlɛfia a su. Wo o bi ɔ hɛ mi nyami konɛ o bi ɔ hu nɛ e wo o hɛ mi nyami, 2 kaa bɔ nɛ o ha lɛ he blɔ ngɛ he lohi* tsuo a nɔ ɔ, konɛ e ha nihi tsuo nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha lɛ ɔ neneene wami. 3 Enɛ ɔ ji neneene wami ɔ nɛ, kaa a maa hi mo anɔkuale Mawu kake pɛ ɔ lee,* kɛ nɔ nɛ o tsɔ ɔ, Yesu Kristo. 4 I wo o hɛ mi nyami ngɛ zugba a nɔ, ejakaa i gbe ní tsumi nɛ o ha mi ke ma tsu ɔ nya. 5 Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, Tsaatsɛ, moo ngɔ hɛ mi nyami nɛ i ngɛ ngɛ o ngɔ loko a bɔ je ɔ kɛ wo ye hɛ mi nyami ngɛ o kasa nya. 6 “I ha nɛ nihi nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi ngɛ je ɔ mi ɔ le o biɛ ɔ. O níhi ji mɛ, nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi, nɛ a ye o munyu ɔ nɔ. 7 Amlɔ nɛ ɔ, a ba le kaa níhi tsuo nɛ o ngɔ kɛ ha mi ɔ je o ngɔ; 8 ejakaa i ngɔ munyuhi nɛ o ngɔ ha mi ɔ kɛ ha mɛ, nɛ a kplɛɛ nɔ, nɛ a ba le kaa i ba kaa o nane mi dalɔ niinɛ, nɛ a he ye kaa mo lɛ o tsɔ mi. 9 I ngɛ bie ha mɛ; pi je ɔ nɛ i ngɛ bie ha, mohu ɔ, kɛ ha ni nɛmɛ nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi ɔ, ejakaa o níhi ji mɛ; 10 nɛ níhi tsuo nɛ i ngɛ ɔ, o níhi, nɛ níhi nɛ mo hu o ngɛ ɔ, ye níhi, nɛ a wo ye hɛ mi nyami ngɛ a kpɛti. 11 “I be je ɔ mi hu, se mɛɛ lɛɛ a ngɛ je ɔ mi, nɛ i ma o ngɔ. Tsaatsɛ Klɔuklɔu, moo hyɛ a nɔ ngɛ mo nitsɛ o biɛ ɔ nɛ o kɛ ha mi ɔ he je, konɛ a pee kake* kaa bɔ nɛ wɔ hu wa pee kake* ɔ. 12 Benɛ i kɛ mɛ ngɛ ɔ, i hyɛɔ a nɔ ngɛ mo nitsɛ o biɛ ɔ nɛ o kɛ ha mi ɔ he je; nɛ i po a he piɛ nɛ a kpɛti nɔ kake po hɛ mi kpataa we kaa ja hɛ mi kpatami bi ɔ pɛ, konɛ ngmami ɔ nɛ e ba mi. 13 Se amlɔ nɛ ɔ, i ma o ngɔ, nɛ i ngɛ ní nɛ ɔmɛ dee ngɛ je ɔ mi, konɛ a ha nɛ bua jɔmi nɛ i ngɛ ɔ nɛ e pi si ngɛ mɛ nitsɛmɛ a mi. 14 I ngɔ o munyu ɔ kɛ ha mɛ, se je ɔ nyɛ mɛ, ejakaa a piɛɛ we je ɔ he, kaa bɔ nɛ imi hu i piɛɛ we je ɔ he ɔ. 15 “Tsa pi nɛ i ngɛ bie ke o je mɛ kɛ je je ɔ mi, mohu ɔ, kaa o bu a he ngɛ nɔ yayami ɔ he. 16 A piɛɛ we je ɔ he, kaa bɔ nɛ imi hu i piɛɛ we je ɔ he ɔ. 17 Moo ngɔ anɔkuale ɔ kɛ pee mɛ klɔuklɔu;* o munyu ɔ ji anɔkuale. 18 Kaa bɔ nɛ o tsɔ mi kɛ ba je ɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ imi hu i tsɔ mɛ kɛ yaa je ɔ mi. 19 Nɛ a he ɔ, i ngɛ ye he klɔuklɔu pee, konɛ mɛ hu anɔkuale nɛ e pee mɛ klɔuklɔu. 20 “Tsa pi ni nɛ ɔmɛ pɛ nɛ i ngɛ bie ha, mohu ɔ, kɛ ha nihi nɛ a maa gu a munyu nɔ kɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ ye mi ɔ, 21 konɛ mɛ tsuo nɛ a pee kake, kaa bɔ nɛ mo, Tsaatsɛ, o kɛ mi pee kake nɛ imi hu i kɛ mo pee kake ɔ, mɛ hu a kɛ wɔ nɛ e pee kake, konɛ je ɔ nɛ e he ye kaa mo lɛ o tsɔ mi. 22 Hɛ mi nyami nɛ o ngɔ ha mi ɔ, i ngɔ kɛ ha mɛ, konɛ a pee kake kaa bɔ nɛ wɔ hu wa pee kake ɔ. 23 I kɛ mɛ pee kake, nɛ mo hu o kɛ mi pee kake, konɛ a pee kake kɛ pi si,* bɔ nɛ pee nɛ je ɔ nɛ e le kaa mo lɛ o tsɔ mi nɛ o suɔ mɛ kaa bɔ nɛ o suɔ mi ɔ. 24 Tsaatsɛ, i suɔ kaa nihi nɛ o ngɔ mɛ kɛ ha mi ɔ nɛ a piɛɛ ye he ngɛ he nɛ i ngɛ ɔ, konɛ a hi ye hɛ mi nyami ɔ nɛ o ha mi ɔ hyɛe, ejakaa o suɔ mi loko a to je ɔ sisi. 25 Tsaatsɛ Dalɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, je ɔ ná we nɛ e ba le mo, se imi lɛɛ i le mo, nɛ ni nɛ ɔmɛ hu a ba ná le kaa mo lɛ o tsɔ mi. 26 I ha nɛ a le o biɛ ɔ, nɛ ma ha nɛ a maa le, konɛ suɔmi ɔ nɛ o kɛ suɔ mi ɔ nɛ e hi a mi, nɛ i kɛ mɛ nɛ pee kake.”\\n^ Aloo “adesahi; nihi.”\\n^ Aloo “kaa a maa hi mo anɔkuale Mawu kake pɛ ɔ o he nile náe.”\\n^ Aloo “kake peemi nɛ e hi a kpɛti.”\\n^ Aloo “kaa bɔ nɛ kake peemi ngɛ wa kpɛti.”\\n^ Aloo “ha nɛ a he nɛ tsɔ; ha nɛ a je ekpa.”\\n^ Aloo “kake peemi nitsɛnitsɛ nɛ hi a kpɛti.”","num_words":970,"character_repetition_ratio":0.077,"word_repetition_ratio":0.044,"special_characters_ratio":0.339,"stopwords_ratio":0.543,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Ná Hemi Kɛ Yemi Ngɛ Mawu Mi Ha | Mawu Suɔmi\\n“Nyɛɛ Hɛɛ Nyɛ Hemi Kɛ Yemi Klɔuklɔu ɔ Mi Wawɛɛ”\\n‘Nyɛɛ hɛɛ nyɛ hemi kɛ yemi klɔuklɔu ɔ mi wawɛɛ, nɛ nyɛɛ to nyɛ he ngɛ Mawu suɔmi ɔ mi.’—YUDA 20, 21.\\n1, 2. Mɛni tsu o ngɛ mae, nɛ mɛni he je nɛ bɔ nɛ o maa ma lɛ ha a he hia a?\\nO NGƐ tsu ko mae kɛ hɛdɔ. O je sisi be saii ji nɛ ɔ, nɛ o be nya gbee piɔ. Amlɔ nɛ ɔ, o na kaa pɔtɔtɔɛ ngɛ ní tsumi ɔ mi, se kɛ̃ ɔ, bua jɔmi hu ngɛ mi. O mwɔ o yi mi kpɔ kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, o ma tsa nɔ nɛ o be hejɔ pee hulɔ, ejakaa, o wami, kɛ o hwɔɔ se si himi daa si ngɛ bɔ nɛ o ma tsu ní ɔ ha a nɔ. Mɛni he je? Ejakaa mo nitsɛ ji tsu nɛ o ngɛ mae ɔ nɛ!\\n2 Kaselɔ Yuda ma nɔ mi kaa e sa nɛ waa fia wa he kɛ ma si. Benɛ e wo Kristofohi he wami kaa a ‘to a he ngɛ Mawu suɔmi ɔ mi ɔ,’ e tsɔɔ nɔ́ titli nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa pee jã a ngɛ jamɛ a kuku ɔ nɔuu mi. E de ke: “Nyɛɛ lɛɛ nyɛɛ hɛɛ nyɛ hemi kɛ yemi klɔuklɔu ɔ mi wawɛɛ.” (Yuda 20, 21) Mɛni blɔhi a nɔ o maa gu konɛ o nane nɛ pi si, nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa konɛ o nyɛ nɛ o hi Mawu suɔmi ɔ mi? Mo ha nɛ wa susu níhi etɛ nɛ ma ha o nane maa pi si ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ a he nɛ waa hyɛ.\\nYAA NƆ NƐ O HA HEMI KƐ YEMI NƐ O NGƐ NGƐ YEHOWA DAMI MLAA AMƐ A MI Ɔ MI NƐ WA\\n3-5. (a) Mɛni susumi nɛ dɛ Satan maa suɔ kaa o ná ngɛ Yehowa mlaa amɛ a he? (b) Kɛ e sa kaa waa bu Mawu mlaa amɛ ha kɛɛ, nɛ kɛ e sa nɛ enɛ ɔ nɛ tsake wa susumi ha kɛɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n3 Kekleekle ɔ, e he hia nɛ wa ha hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Mawu mlaa amɛ a mi ɔ mi nɛ wa. O kase Yehowa dami mlaahi fuu nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ ngɛ womi nɛ ɔ mi. Kɛ o buu mlaa nɛ ɔmɛ ha kɛɛ? Satan maa suɔ kaa e sisi mo konɛ o bu Yehowa mlaa amɛ kɛ e sisi tomi mlaa amɛ kaa níhi nɛ a tsiɔ nɔ nya, loo níhi nɛ a ha we nɛ nɔ he jɔɔ nɔ. Satan pee jã ngɛ Eden nɛ e ye manye, nɛ e ngɛ jã pee kɛ ba si mwɔnɛ ɔ hulɔ. (1 Mose 3:1-6) Anɛ e ma nyɛ maa gu ga blɔ nɛ ɔ nɔ kɛ sisi mo lo? Heto ɔ daa si ngɛ bɔ nɛ o maa pee o ní ha a nɔ.\\n4 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa o ngɛ si slaae ngɛ abɔɔ ko nɛ ngɛ fɛu mi, kɛkɛ nɛ o na kaa a po piɛ nɛ́ he wa nɛ ya hiɔwe kɛ wo abɔɔ ɔ fã ko he. Abɔɔ nɛ ngɛ piɛ ɔ se ɔ mi ngɛ fɛu saminya. Eko ɔ, sisije ɔ, e maa dɔ mo kaa o be nyɛe maa ya piɛ ɔ se. Se benɛ o maa hyɛ ɔ, o na nɛ́ jata ko ngɛ lohwe ko dae ngɛ piɛ ɔ se! Amlɔ nɛ ɔ, o maa na piɛ ɔ kaa nɔ́ ko nɛ a po konɛ a kɛ bu adesahi a he. Anɛ awi yelɔ ko ngɛ mo dae konɛ e nu mo lo? Mawu Munyu ɔ bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Nyɛ hɛ nɛ ka si; nyɛɛ pee klaalo! Nyɛ he nyɛlɔ, Abosiami ɔ ngɛ nyɛɛe kɛ ngɛ yae kɛ ngɛ bae kaa jata nɛ ngɛ huae, nɛ ngɛ nɔ ko hlae nɛ e tsɔtslɔɔ e mi.”—1 Petro 5:8.\\n5 Satan ji awi yelɔ nɛ he ngɛ gbeye wawɛɛ nitsɛ. Akɛnɛ Yehowa sume kaa Satan nine nɛ su wa nɔ he je ɔ, e wo wɔ mlaahi konɛ e kɛ po wa he piɛ kɛ je yiwutsotsɛ nɛ ɔ “ga tsɔmi ɔmɛ” a he. (Efeso Bi 6:11) Enɛ ɔ he ɔ, be tsuaa be nɛ wa ma susu Mawu mlaa amɛ a he ɔ, e sa nɛ waa na kaa suɔmi nɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ ngɛ kɛ ha wɔ he je nɛ e wo wɔ jamɛ a mlaa amɛ ɔ nɛ. Ke wa buu Mawu mlaa amɛ jã a, lɔ ɔ ma ha wa maa hi si slɔkee, nɛ wa ma ná bua jɔmi. Kaselɔ Yakobo ngma ke: ‘Ke nɔ ko kase Mawu Mlaa nɛ hi kɛ pi si nɛ haa nɔ yeɔ e he ɔ, nɛ e mia e hɛ mi nɛ e hɛ ji nɔ ɔ, a maa jɔɔ lɛ saminya ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e ngɛ tsue ɔ mi.’—Yakobo 1:25.\\n6. Mɛni ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Mawu mlaahi kɛ e sisi tomi mlaahi a mi ɔ mi nɛ wa? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n6 E sa nɛ wa ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Mlaa Wolɔ ɔ kɛ nile nɛ ngɛ e mlaa amɛ a mi ɔ mi nɛ wa. Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji, nɛ waa kɛ e mlaa amɛ ma tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu fa wɔ kaa waa ‘tsɔɔ nihi níhi tsuo nɛ e fa ke a pee ɔ.’ Fami nɛ ɔ piɛɛ “Kristo mlaa” a he. (Galatia Bi 6:2; Mateo 28:19, 20) Jehanɛ se hu ɔ, a wo Kristofohi mlaa kaa a bua a he nya daa kɛ ja Mawu, nɛ́ a wo a sibi he wami hulɔ. Kristofohi yeɔ mlaa nɛ ɔ nɔ wawɛɛ. (Hebri Bi 10:24, 25) Nɔ́ kpa ko hu nɛ piɛɛ Mawu mlaa amɛ a he ji kaa e sa nɛ waa je wa tsui mi kɛ sɔle ha Yehowa daa. (Mateo 6:5-8; 1 Tesalonika Bi 5:17) Ke waa kɛ mlaa nɛ ɔmɛ tsuɔ ní ɔ, wa maa na heii kaa a ji blɔ tsɔɔmihi nɛ suɔmi ngɛ mi. Ke wa yeɔ mlaa nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ, wa ma ná bua jɔmi nɛ wa tsui hu maa nɔ wa mi. Nɔ́ kpa ko be je yaya nɛ ɔ mi nɛ ke wa peeɔ ɔ, e ma ha nɛ wa ná bua jɔmi nɛ wa tsui hu maa nɔ wa mi. Ke o susu bɔ nɛ Mawu mlaa amɛ ye bua mo ngɛ o si himi mi ha a he ɔ, anɛ lɔ ɔ ha we nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa lo?\\n7, 8. Mɛni Mawu Munyu ɔ de nɛ lɔ ɔ ma nyɛ maa wo nihi nɛ e peeɔ mɛ kaa a be nyɛe maa pee nɔ́ nɛ da kɛ ya daa a he wami?\\n7 Be komɛ ɔ, ni komɛ susuɔ kaa a be nyɛe maa ye Yehowa mlaa amɛ a nɔ daa. A yee gbeye kaa eko ɔ, a ma tɔ̃. Ke e peeɔ mo jã a, mo ha nɛ munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ hi o juɛmi mi: ‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ. I suɔ kaa ma tsɔse nyɛ, nɛ ma tsɔɔ nyɛ bɔ nɛ nyɛɛ ba nyɛ je mi ha, konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ. I ná nɛ nyɛ ye ye mlaa amɛ a nɔ! Jinɛ nyɛ tue mi jɔmi maa pee kaa pa nɛ nyu tɛ̃ mi gblegbleegble. Nyɛ dami maa pee kaa bɔ nɛ oslɔke kuɔ kɛ pueɔ wo dɔ mi.’ (Yesaya 48:17, 18) Anɛ o hi si nɛ o susu munyu nɛ woɔ nɔ he wami nɛ ɔ he hyɛ lo?\\n8 Yehowa ngɛ wɔ kaie kaa, ke wa bu lɛ tue ɔ, e maa hi ha wɔ nitsɛmɛ. E wo wɔ si kaa ke wa pee jã a, wa ma ná jɔɔmihi enyɔ. Kekleekle ɔ, wa tue mi jɔmi maa pee kaa pa nɛ nyu tɛ̃ mi gblegbleegble. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa tue mi jɔmi nɛ wa ma ná a maa hiɛ, nɛ e maa hi si daa. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, wa dami maa pee kaa bɔ nɛ oslɔke kuɔ kɛ pueɔ wo dɔ mi ɔ. Ke o ya wo nya nɛ o na bɔ nɛ oslɔke ɔ ngɛ kue nɔtonɔto ha a, atsinyɛ jemi ko be he kaa o maa na kaa oslɔke ɔ maa ya nɔ maa pee jã daa. O le kaa oslɔke ɔ maa ya nɔ maa ku kɛ pue wo dɔ ɔ mi kɛ ya neneene. Yehowa ngɛ tsɔɔe kaa ke o bu lɛ tue ɔ, o dami ɔ maa hi si daa. Ke o yaa nɔ nɛ o yeɔ lɛ anɔkuale ɔ, e be hae nɛ o nɔ si kɔkɔɔkɔ! (Kane La 55:22.) Anɛ si womihi nɛ a ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ ha we nɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa kɛ e dami mlaa amɛ a mi ɔ mi nɛ wa lo?\\n‘NYƐ HA WAA YA WA HƐ MI’\\n9, 10. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ́ a kɛ ma a hɛ mi kaa a maa wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi? (b) Mɛni he je nɛ ke wa susuɔ mumi mi níhi a he ɔ, wa ma ná bua jɔmi ɔ?\\n9 Nɔ́ enyɔne nɛ sa kaa o tsu he ní ngɛ o tsu mami ɔ mi ɔ jeɔ kpo ngɛ Mawu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ mi: ‘Nyɛ ha waa ya wa hɛ mi kɛ tsɔɔmi nɛ sa nihi nɛ wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi.’ (Hebri Bi 6:1) Oti nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a kɛ ma a hɛ mi ji kaa a maa wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi. E ngɛ mi kaa amlɔ nɛ ɔ, adesahi yi mluku mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi. Jehanɛ se hu ɔ, ke Kristofohi ngɛ wae ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ, a bua jɔɔ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi wawɛɛ. Mɛni he je?\\n10 Ke a ke Kristofo no ko wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e nane pi si ngɛ Mawu jami mi. E susuɔ níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ɔ. (Yohane 4:23) Paulo ngma ke: “Nihi nɛ baa a je mi ngɛ he lo nya a, he lo mi níhi a he a susuu. Se nihi nɛ baa a je mi ngɛ mumi ɔ blɔ tsɔɔmi nya a, mumi mi níhi a he a susuu.” (Roma Bi 8:5) Bua jɔmi bɔɔ ko pɛ lɛ nihi nɛ a susuɔ níhi a he ngɛ he lo nya a náa, ejakaa a foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi, a susuu we níhi a he kɛ yɛ tsitsaa, nɛ he lo nya níhi a se dimi he pɛ nɛ a susuɔ. Se ke nɔ ko susuɔ mumi mi níhi a he ɔ, jamɛatsɛ ɔ náa bua jɔmi babauu, ejakaa e susuɔ Yehowa, nɛ ji “Mawu nɛ ngɛ bua jɔmi” ɔ he. (1 Timoteo 1:11, NW) Nɔ nɛ nane pi si ngɛ Mawu jami mi ɔ bɔɔ mɔde kaa e maa sa Yehowa hɛ mi, nɛ ke e kɛ kahi ngɛ kpee po ɔ, e nyaa. Mɛni he je? Ejakaa wa buu kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ kaa he blɔ ko nɛ wa ná nɛ waa kɛ maa tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ. Lɔ ɔ hu haa nɛ wa yeɔ wa hiɔwe Tsɛ ɔ anɔkuale, nɛ e náa bua jɔmi.—Abɛ 27:11; kane Yakobo 1:2, 3.\\n11, 12. (a) Mɛni Paulo de kɛ kɔ Kristofo no “juɛmi” he, nɛ mɛni ji munyungu nɛ ji “tsɔse” ɔ sisi? (b) Mɛni tsɔsemi e sa kaa nɔmlɔ tso ɔ nɛ ná konɛ e wa nɛ e nyɛ nɛ e kudɔ e he?\\n11 Ja wa tsɔse wa he loko wa nane ma nyɛ maa pi si ngɛ Mawu jami mi nɛ wa maa wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi. Mo susu ngmami nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: “Nihi nɛ wa a, a nɔ ji niye ní nitsɛ. Mɛɛ lɛɛ a tsɔse a juɛmi, nɛ a le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti.” (Hebri Bi 5:14) Hela munyu nɛ Paulo kɛ tsu ní benɛ e tsɔɔ kaa e sa nɛ wa “tsɔse” wa juɛmi ɔ ji munyu ko nɛ a kɛ pɔɔ ní tsumi ngɛ blema Hela bi a fiɛmi hehi. A nyɛɔ tsɔɔ jamɛ a munyu ɔ sisi hu kaa ‘nɔ ko nɛ a tsɔse lɛ kaa he mi kalɔ.’ Amlɔ nɛ ɔ, mo susu jamɛ a tsɔsemi ɔ he nɛ o hyɛ.\\nHe mi kalɔ tsɔseɔ e nɔmlɔ tso ɔ daa\\n12 Benɛ a fɔ wɔ ɔ, wa nɔmlɔ tso ɔ ná we tsɔsemi ko. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, bimwɔyo nyɛ we e ninehi kɛ e nanehi kudɔmi. Enɛ ɔ he ɔ, bimwɔyo fɔɔ e ninehi basabasa. Be komɛ po ɔ, e nyɛɔ gbaa lɛ nitsɛ e hɛ mi ma, nɛ e mi mi fuɔ aloo e hɛ mi peeɔ lɛ yaa. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e kaseɔ bɔ nɛ e sa kaa e kudɔ e nɔmlɔ tso ɔ ha. Bimwɔyo ɔ ba waa, e nyɛɛɔ, nɛ e tuu fo. * Lɛɛ, mɛni blɔ nɔ he mi kalɔ hu guu kɛ tsɔseɔ e he? Ke o na he mi kalɔ ko nɛ ngɛ tuue kɛ ngɛ e he poe ngɛ kɔɔhiɔ mi saminyayoo ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o naa kaa e kɛ be fuu tsɔse e pani ɔmɛ saminya. He mi kalɔ ɔ ti si kɛkɛ nɛ e le jã peemi, mohu ɔ, e kɛ ngmlɛfiahi fuu tsɔse e he. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “se nami bɔɔ kɛkɛ lɛ ngɛ” he mi kami kaa kikɛ ɔ he. Se ke wa tsɔse wa juɛmi ɔ kɛ ha Mawu suɔmi nya ní peemi ɔ, se namihi fuu ngɛ he nitsɛnitsɛ!—1 Timoteo 4:8.\\n13. Kɛ wa ma plɛ kɛ tsɔse wa juɛmi ha kɛɛ?\\n13 Wa sɛsɛ níhi fuu a he ngɛ womi nɛ ɔ mi nɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o tsɔse o juɛmi ɔ, bɔ nɛ pee nɛ o nane nɛ pi si ngɛ Mawu jami mi, nɛ o ye Yehowa anɔkuale. Ke o ngɛ juɛmi ko pee ngɛ o daa ligbi si himi mi ɔ, mo susu Mawu mlaa amɛ kɛ e sisi tomi mlaa amɛ a he saminya, nɛ o sɔle ngɛ he. Be tsuaa be nɛ́ o maa pee juɛmi ko ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni Baiblo mlaahi loo sisi tomi mlaahi lɛ kɔɔ sane nɛ ɔ he? Kɛ i kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ ma tsu ní ha kɛɛ? Mɛni ma pee nɛ́ ma ha ye hiɔwe Tsɛ ɔ ma ná bua jɔmi?’ (Kane Abɛ 3:5, 6; Yakobo 1:5.) Ke o daa Baiblo mlaahi loo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ peeɔ juɛmi ɔ, lɔ ɔ ma tsɔse o juɛmi ɔ, nɛ o maa le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti. Tsɔsemi nɛ ɔ ma ha nɛ o maa pee nɔ ko nɛ e nane pi si ngɛ Mawu jami mi daa.\\n14. Loko wa maa wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ, mɛni he hwɔ e sa kaa wa ha nɛ e ye wɔ, se mɛni e sa kaa waa hyɛ wa he ngɛ he?\\n14 Ke nɔ ko wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi momo po ɔ, e biɔ nɛ e ya e hɛ mi. Niye ní lɛ haa nɛ nɔ waa. Enɛ ɔ he je ɔ, Paulo de ke: “Nihi nɛ wa a, a nɔ ji niye ní nitsɛ.” Baiblo ɔ nɛ o maa kase be tsuaa be ɔ ji nɔ́ titli nɛ ma ha o hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa. Nɛ ke o kɛ nɔ́ nɛ o kaseɔ ɔ tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa ní lelɔ ji mo. Baiblo ɔ de ke: “Nile ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa.” Lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ anɔkualehi nɛ a he jua wa nɛ́ wa hiɔwe Tsɛ ɔ kɛ haa wɔ ɔ he hwɔ nɛ ye wɔ. (Abɛ 4:5-7; 1 Petro 2:2) Se e sɛ kaa ke wa ná Mawu he nile fuu ɔ, wa wo wa he nɔ. E sa nɛ waa kpa wa mi daa nɛ waa hyɛ kaa he nɔ womi kɛ gbɔjɔmi kpahi ngɛ wa tsui mi lo. Paulo ngma ke: ‘Nyɛɛ ka nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he hyɛ kaa nyɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi lo. Nyɛɛ hyɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɛ hi.’—2 Korinto Bi 13:5.\\n15. Mɛni he je nɛ ke nɔ ko nane maa pi si ngɛ Mawu jami mi ɔ, e he hia nɛ e ná suɔmi ɔ?\\n15 A ma nyɛ maa gbe tsu ko mami nya, se kɛ̃ ɔ, e dlami lɛɛ, e ngɛ daa. Ke tsu ɔ he ko puɛ ɔ, e sa nɛ a dla, nɛ ke si himi ɔ hu tsake ɔ, a ma nyɛ maa ma eko kɛ piɛɛ he. Mɛni e sa nɛ waa pee konɛ waa ya nɔ nɛ waa wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi? Suɔmi ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa. E sa kaa suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi ɔ mi nɛ wa daa. Ke wa be suɔmi ɔ, nile nɛ wa ngɛ ɔ tsuo maa pee yaka. (1 Korinto Bi 13:1-3) Ke wa ngɛ suɔmi ɔ, wa maa pee Kristofohi nɛ a nane pi si ngɛ Mawu jami mi, nɛ wa maa ya nɔ maa wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi.\\nYAA NƆ NƐ O SUSU HƐ NƆ KAMI NƐ YEHOWA HA NƐ WA NÁ A HE\\n16. Mɛni susumihi Satan haa nɛ nihi náa, nɛ mɛni Yehowa ha wɔ nɛ ma nyɛ maa po wa he piɛ?\\n16 Mo ha nɛ wa susu nɔ́ kpa hu nɛ e sa kaa o tsu he ní ngɛ o tsu mami ɔ mi ɔ he nɛ waa hyɛ. Loko o hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa kaa anɔkuale Kristo se nyɛɛlɔ ɔ, e he hia nɛ o hyɛ bɔ nɛ o susuɔ níhi a he ha a saminya. Satan nɛ ji je ɔ nɔ yelɔ ɔ he be kɛ nɔ sisimi. E le bɔ nɛ e maa pee kɛ puɛ nihi a juɛmi, nɛ e ha nɛ a yi mi nɛ pee mɛ enyɔɔnyɔ, nɛ a kɔni mi hu nɛ wo nyu. (Efeso Bi 2:2) Su nɛ ɔmɛ puɛɔ Kristofo no hemi kɛ yemi kaa bɔ nɛ tso nɛ sa huleɔ tso tsu ɔ. Bua jɔmi sane ji kaa Yehowa ha wɔ nɔ́ ko nɛ ma nyɛ maa po wa he piɛ. Lɔ ɔ ji hɛ nɔ kami.\\n17. Kɛ Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa hɛ kɛ nɔ fɔmi he hia ha kɛɛ?\\n17 Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ Mawu jami mi ta hwumi ní ɔmɛ tsuo. E he hia kaa waa wo ta hwumi ní nɛ ɔmɛ ngɛ ta nɛ waa kɛ Satan kɛ e je ɔ ngɛ hwue ɔ mi. Dade pɛɛ ɔ ji ta hwumi nɔ́ ko nɛ e he hia saminya. E daa si kɛ ha ‘hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ kaa a ma he wa yi wami ɔ.’ (1 Tesalonika Bi 5:8) Ngɛ blema be ɔ mi ɔ, ta bulɔ le kaa ke e bu we dade pɛɛ ɔ, e yi be wami náe ngɛ ta mi. Behi fuu ɔ, dade a kɛ peeɔ pɛɛ nɛ ɔ, nɛ a ngɔɔ lohwe he womi kɛ haa mi. Ke ta bulɔ ko bu dade pɛɛ ɔ, níhi fuu nɛ a kɛ fiaa e yi ɔ plaa we lɛ. Kaa bɔ nɛ dade pɛɛ poɔ yi he piɛ ɔ, hɛ kɛ nɔ fɔmi ma nyɛ maa po wa juɛmi kɛ wa susumi he piɛ.\\n18, 19. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e hɛɛ e hɛ nɔ kami ɔ mi, nɛ kɛ wa ma plɛ kɛ kase lɛ ha kɛɛ?\\n18 Yesu pee bɔ nɛ e sa kaa waa hɛɛ wa hɛ nɔ kami ɔ mi ha a he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be kɛ ha wɔ. Mo kai amanehlu nɛ e kɛ kpe nyɔ mi nɛ e nɔ jena nɛ e ma gbo ɔ. E huɛmɛ nɛ e kɛ mɛ bɔɔ gbagbanii ɔ a ti nɔ kake tsɔɔ e se blɔ ngɛ sika he je. Nɔ kake hu tsɔɔ kaa e li lɛ ngɛ he ko he ko. E huɛmɛ kpahi nɛ piɛ ɔ tu fo kɛ je e he. Lɛ nitsɛ e ma mi bimɛ je e se, nɛ a kpa ngmlaa kɛ de Roma ta buli ɔmɛ kaa a sɛu lɛ nɛ e gbo. Wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami kaa amanehlu ko be nɛ waa kɛ maa kpe nɛ e kɛ Yesu nɔ́ ɔ maa sɔ gblegbleegble. Mɛni ye bua lɛ? Hebri Bi 12:2 ha heto ke: “Akɛnɛ e le bua jɔmi nɛ e ma ná pee se he je ɔ, gbenɔ nɛ e ma gbo ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ pi zo nɔ́ ko kulaa kɛ ha lɛ. Mohu ɔ, e to e tsui si kɛ na amanehlu ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e hii si ngɛ Mawu matsɛ sɛ ɔ hiɔ nɔ.” Yesu je we e juɛmi ngɛ “bua jɔmi nɛ e ma ná pee se” ɔ nɔ kɔkɔɔkɔ.\\n19 Mɛni bua jɔmi Yesu ma ná? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e le kaa ke e fĩ si ɔ, lɔ ɔ hu ma ha nɛ Yehowa biɛ klɔuklɔu ɔ he ma tsɔ. Lɔ ɔ hu maa pee odase yemi nɛ pi si kaa Satan ji lakpatsɛ. Hɛ nɔ kami kpa ko be nɛ ma ha Yesu bua jɔmi pe enɛ ɔmɛ! E le hulɔ kaa Yehowa maa jɔɔ lɛ babauu ngɛ anɔkuale nɛ e ngɛ yee ɔ he je. Jɔɔmi ɔ ji, e le kaa e be kɛe nɛ e ma ya piɛɛ e Tsɛ ɔ he ekohu. Benɛ Yesu kɛ kahi nɛ nya wa kpe ɔ, e hɛ ji hɛ nɔ kami kpakpa nɛ ɔ nɔ. E he hia kaa waa pee jã. Bua jɔmi ko ngɛ nɛ wɔ hu wa ma ná. Yehowa wo wa ti nɔ tsuaa nɔ hɛ mi nyami nɛ e ha wɔ he blɔ konɛ waa ye bua kɛ tsɔ e biɛ ngua a he. Wa ma nyɛ maa tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ ke wa ngɔ Yehowa kɛ pee wa Matsɛ, nɛ wa to wa he ngɛ wa Tsɛ ɔ suɔmi ɔ mi.\\n20. Mɛni maa ye bua mo konɛ o ná juɛmi kpakpa kɛ hɛ nɔ kami?\\n20 Pi nɛ Yehowa suɔ kaa e maa jɔɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ kɛkɛ, mohu ɔ, e ngɛ he bua jɔmi wawɛɛ kaa e maa pee jã. (Yesaya 30:18; kane Malaki 3:10.) E bua jɔ he kaa e ma ha e sɔmɔli ní kpakpahi nɛ a tsui suɔ. (La 37:4) Lɔ ɔ he ɔ, ngɔɔ o juɛmi kɛ ma o hɛ nɔ kami ɔ nɔ. Koo ngmɛ blɔ kɔkɔɔkɔ nɛ́ Satan je ɔ mi susumi yaya nɛ woɔ nɔ kɔni mi nyu ɔ nɛ ná o nɔ he wami. Ke o na kaa je ɔ suɔ ngɛ o juɛmi loo o tsui nɔ he wami náe ɔ, moo sɔle wawɛɛ ha Yehowa konɛ e ngɔ e “he jɔmi nɛ pã adesa juɛmi tsuo ɔ” kɛ bu o he. Ke o pee jã a, Mawu tue mi jɔmi ɔ maa bu o tsui kɛ o juɛmi he.—Filipi Bi 4:6, 7.\\n21, 22. (a) Mɛni ji “nimli asafo” ɔ a hɛ nɔ kami nɛ ngɛ bua jɔmi? (b) Hɛ nɔ kami nɛ Kristofohi ngɛ ɔ, a kpɛti te nɛɛ lɛ o bua jɔ he wawɛɛ, nɛ mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?\\n21 Enɛ ɔ ji hɛ nɔ kami nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ e sa kaa o susu he! Ke o piɛɛ “nimli asafo” nɛ́ maa ‘gblee hoami kpetekpleenyɛ ɔ’ mi ɔ he ɔ, mo susu wami nɛ e be kɛe nɛ o ma ná a he nɛ o hyɛ. (Kpojemi 7:9, 14) Ke a je Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je je ɔ mi ɔ, o he maa jɔ mo nitsɛnitsɛ. O be nyɛe maa kale piɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ti mɛnɔ nɛ Satan hɛwi lɛ hyɛ ngɛ e si himi mi? Ke haomi nɛ ɔmɛ a se po ɔ, moo hyɛ bɔ nɛ e maa pee bua jɔmi ha, kaa ngɛ Yesu kɛ nimli 144,000 nɛ maa piɛɛ e he kɛ ye matsɛ ɔ a blɔ tsɔɔmi sisi ɔ, wa ma tsu ní kɛ pee zugba a paradeiso! Waa kɛ bua jɔmi ngɛ be nɛ hiɔ se maa po pɛsɛpɛsɛ, nɛ́ wa maa kpee wa suɔli kɛ je yɔkɔ ɔmɛ a mi kɛ ba nɛ a ba hi si kaa bɔ nɛ Mawu to kaa waa hi si ɔ blɔ hyɛe! Ke wa ye mluku ta a, hiɔwo ngua nɛ a wo he si ngɛ Roma Bi 8:21 ɔ maa ba mi. Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ lejɛ ɔ kaa ‘Mawu bimɛ ɔmɛ maa ye a he nɛ a maa wo a hɛ mi nyami.’\\n22 Yehowa suɔ kaa o ná he yemi babauu pe bɔ nɛ o juɛmi maa kpe he. He yemi nɛ ɔ nɛ́ o ma ná a daa si ngɛ tue bumi nɛ o maa pee ɔ nɔ. Niinɛ, amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e sa kaa o bɔ mɔde nɛ o bu Yehowa tue daa ligbi. Lɛɛ, yaa nɔ nɛ o hɛɛ o hemi kɛ yemi klɔuklɔu ɔ mi wawɛɛ, konɛ o hi Mawu suɔmi ɔ mi kɛ ya neneene!\\n^ kk. 12 Adebɔ he ní kaseli tsɔɔ kaa he numi ko ngɛ wa mi nɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa kudɔɔ wa nɔmlɔ tso ɔ. Lɔ ɔ lɛ haa nɛ wa nyɛɔ kudɔɔ wa ninehi kɛ wa nanehi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, he numi nɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ ke wa ma wa hɛngmɛ po ɔ, wa nyɛɔ gbɔɔ wa dɛ mi. Nɔ ko nɛ e wa ngɛ jeha mi nɛ hiɔ ha nɛ e nɔmlɔ tso kudɔmi he numi ɔ gbo ɔ, nyɛ we nɛ e da si, e nyɛɛ, loo e hi si po.\\nNihi nɛ a hi si blema a, kɛ nihi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a hemi kɛ yemi ɔ ma nyɛ maa wo wɔ he wami. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa?\\nCameron Ná Si Himi Nɛ Hi Pe Kulaa\\n‘Moo Nyɛɛ Ngɛ Hemi Kɛ Yemi Nya, Se Pi Níhi Nɛ A Naa a Nya’","num_words":4386,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.009,"special_characters_ratio":0.308,"stopwords_ratio":0.528,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"La 134​​—Mawu Ngɔ Bimɛ Kɛ Wo Fɔli A Dɛ | Kristofohi A La\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bassa (Cameroon) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bicol Bislama Boulou Bulgarian Cambodian Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Cibemba Cinyanja Croatian Damara Dangme Danish Digor Douala Drehu Dutch English Ewe Fijian Finnish Fon French Ga German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hiligaynon Hungarian Icelandic Iloko Indonesian Isoko Italian Javanese Kabiye Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Mambwe-Lungu Mapudungun Mauritian Creole Myanmar Ndau Ndebele Nepali Ngangela Nias Norwegian Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovenian Spania Sunda Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tatar Telugu Thai Tigrinya Tok Pisin Tshiluba Tsonga Turkish Twi Ukrainian Umbundu Uruund Vietnamese Wallisian Wolaita Yapese Yoruba Zulu\\nMawu Ngɔ Bimɛ Kɛ Wo Fɔli A Dɛ\\n1. Ke nyumu ko ba pee bitsɛ,\\nNɛ yogbayo ko hu ba pee binyɛ,\\nA ha mɛ nɔ́ ko nɛ he jua wa.\\nTsa pi tsɛ kɛ nyɛ pɛ a nɔ́;\\nNike ní nɛ je Yehowa ngɔ.\\nWami kɛ suɔmi je Yehowa ngɔ.\\nE ha fɔli blɔ tsɔɔmi kpakpa\\nKonɛ a kɛ tsɔse a bimɛ.\\nA ha nyɛ nɔ́ ko nɛ he jua wa;\\nMawu kɛ bimɛ wo nyɛ dɛ.\\nNyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ ye bua mɛ,\\nNgɔɔ Mawu mlaa kɛ tsɔse mɛ.\\n2. E sa nɛ Yehowa mlaa tsuo\\nNɛ hi fɔli a tsui nɔ daa kɛ daa.\\nNyɛɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ Yehowa mlaa;\\nMawu suɔ kaa nyɛɛ pee jã daa.\\nNyɛɛ tsɔɔ mɛ ní ke nyɛ ngɛ blɔ nɔ,\\nKe nyɛ ngɛ we mi, ke nyɛ hwɔɔ si po.\\nE ba kaa bimɛ hɛ maa hi nɔ,\\nKonɛ Yehowa nɛ jɔɔ mɛ daa.\\n(Moo hyɛ 5 Mose 6:6, 7; Efe. 6:4; 1 Tim. 4:16 hulɔ.)\\nMawu Ngɔ Bimɛ Kɛ Wo Fɔli A Dɛ (La 134)","num_words":338,"character_repetition_ratio":0.051,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.208,"stopwords_ratio":0.172,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.773,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Yohane 4 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nMunyuhi nɛ a je mumi mi a kami (1-6)\\nMawu lemi kɛ e suɔmi (7-21)\\n“Mawu ji suɔmi” (8, 16)\\nGbeye yemi be suɔmi mi (18)\\n4 Nihi nɛ i suɔ, nyɛ ko he munyu fɛɛ munyu nɛ je mumi mi* ɔ nɛ nyɛɛ ye, mohu ɔ, nyɛɛ ka munyuhi nɛ je mumi mi* ɔ nɛ nyɛɛ hyɛ kaa a je Mawu ngɔ lo, ejakaa lakpa gbali fuu ba je ɔ mi. 2 Enɛ ɔ lɛ ma ha nɛ nyɛ maa le kaa munyu nɛ je mumi mi ɔ je Mawu ngɔ: Munyu fɛɛ munyu nɛ je mumi mi nɛ jajeɔ kaa Yesu Kristo ba ngɛ he lo mi ɔ, e je Mawu ngɔ. 3 Se munyu fɛɛ munyu nɛ je mumi mi nɛ jaje we jã ngɛ Yesu he ɔ, pi Mawu ngɔ nɛ e je. Jehanɛ se hu ɔ, enɛ ɔ ji munyu nɛ je mumi mi, nɛ e je antikristo ɔ nɛ nyɛ nu kaa e ma a ngɔ ɔ nɛ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ je ɔ mi momo. 4 Bimɛ tsɔwi, nyɛ je Mawu mi, nɛ nyɛ ye a nɔ kunimi, ejakaa nɔ nɛ e kɛ nyɛ pee kake ɔ kle pe nɔ nɛ e kɛ je ɔ pee kake ɔ. 5 Mɛɛ lɛɛ je ɔ mi nɛ a je; enɛ ɔ he je nɛ je ɔ mi níhi a he munyu nɛ a tuɔ, nɛ je ɔ buɔ mɛ tue ɔ nɛ. 6 Wɔɔ lɛɛ wa je Mawu mi. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ba le Mawu ɔ buɔ wɔ tue; nɔ fɛɛ nɔ nɛ pi Mawu mi nɛ e je ɔ bui wɔ tue. Enɛ ɔ nɛ waa kɛ naa slɔɔto nɛ ngɛ anɔkuale munyu nɛ je mumi mi kɛ lakpa munyu nɛ je mumi mi ɔ a kpɛti ɔ nɛ. 7 Nihi nɛ i suɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa suɔ wa sibi, ejakaa suɔmi je Mawu ngɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ nɔmlɔ ɔ, a fɔ lɛ kɛ je Mawu mi, nɛ e le Mawu. 8 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e sume nɔmlɔ ɔ, e li Mawu, ejakaa Mawu ji suɔmi. 9 Kɛ gu enɛ ɔ nɔ nɛ suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ jeɔ kpo, kaa Mawu tsɔ e Bi kake too ɔ kɛ ba je ɔ mi konɛ kɛ gu e nɔ ɔ, wa nyɛ nɛ wa ná wami. 10 Kikɛ nɛ ɔ ji bɔ nɛ suɔmi ɔ ngɛ, pi wɔ nɛ wa suɔ Mawu, mohu ɔ, lɛ nɛ e suɔ wɔ nɛ e tsɔ e Bi ɔ kɛ ba kaa kpatami afɔle* kɛ ha wa he yayami ɔmɛ. 11 Nihi nɛ i suɔ, ke kikɛ nɛ ɔ ji bɔ nɛ Mawu suɔ wɔ ɔ, lɛɛ e ji wɔ hu wa blɔ nya ní tsumi kaa waa suɔ wa sibi. 12 Nɔ ko nɔ ko nɛ Mawu hyɛ. Ke wa ya nɔ nɛ wa suɔ wa sibi ɔ, Mawu maa hi wa mi, nɛ e suɔmi ɔ maa pi si ngɛ wa mi. 13 Kɛ gu enɛ ɔ nɔ ɔ, wa leɔ kaa kake peemi ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti, nɛ lɛ hu e kɛ wɔ peeɔ kake, ejakaa e ha wɔ e mumi ɔ. 14 Jehanɛ se hu ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa na nɛ wa ngɛ odase yee kaa Tsɛ ɔ tsɔ e Bi ɔ kɛ ba kaa je ɔ yi wami helɔ. 15 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e jajeɔ kaa Yesu ji Mawu Bi ɔ, Mawu kɛ jamɛatsɛ ɔ peeɔ kake, nɛ jamɛatsɛ ɔ hu kɛ Mawu peeɔ kake. 16 Nɛ wa ba le suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ, nɛ wa he ye. Mawu ji suɔmi, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yaa nɔ nɛ e hiɔ suɔmi mi ɔ, e kɛ Mawu peeɔ kake, nɛ Mawu hu kɛ lɛ peeɔ kake. 17 Ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, a ha nɛ suɔmi ɔ pi si ngɛ wa mi konɛ wa nyɛ nɛ waa tu munyu faa ngɛ kojomi ligbi ɔ nɔ, ejakaa kaa bɔ nɛ jamɛ a nɔ ɔ ngɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ wɔ nitsɛmɛ hu wa ngɛ ngɛ je nɛ ɔ mi. 18 Gbeye yemi be suɔmi mi, mohu ɔ, suɔmi nɛ pi si ɔ fieeɔ gbeye yemi kɛ yaa se, ejakaa gbeye yemi tsiɔ wa nya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ nɛ e yeɔ gbeye ɔ, e pí si ngɛ suɔmi mi. 19 Wa jeɔ suɔmi kpo, ejakaa lɛ nɛ e suɔ wɔ kekle. 20 Ke nɔ ko de ke: “I suɔ Mawu,” se kɛ̃ ɔ, e nyɛɔ e nyɛmi ɔ, lakpatsɛ ji lɛ. Ejakaa nɔ nɛ e sume e nyɛmi nɛ e naa lɛ ɔ, e be nyɛe maa suɔ Mawu, nɔ nɛ e nɛ lɛ ɔ. 21 Nɛ kita nɛ e wo wɔ ji kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ Mawu ɔ, e sa nɛ e suɔ e nyɛmi hulɔ.\\n^ Hela, “mumi fɛɛ mumi.”\\n^ Aloo “afɔle nɛ a kɛ dlaa nɔ ko kɛ Mawu a kpɛti.”","num_words":812,"character_repetition_ratio":0.077,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.318,"stopwords_ratio":0.533,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Moo Pee Kã Nɛ O Kɔ Nɔ́ Se Kaa Bɔ Nɛ Yesu Pee ɔ | Kase\\n“Nyɛ nɛ́ lɛ hyɛ, se nyɛ suɔ lɛ; amlɔ nɛ ɔ hu nyɛ nɛ́ lɛ, se nyɛ heɔ lɛ yeɔ.”—1 PETRO 1:8.\\nMɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o nyɛɛ wami blɔ ɔ nɔ?\\nKɛ o ma plɛ kɛ pee kã kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ ha kɛɛ?\\nKɛ o ma plɛ kɛ kɔ nɔ́ se kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ ha kɛɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni wa maa pee konɛ wa ná neneene wami? (b) Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ nɔ́ ko nɛ ko je wa juɛmi ngɛ blɔ nɛ wa hia a nɔ?\\nBENƐ wa ba plɛ Kristofohi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ wa je blɔ hiami ko sisi. Ke wa ya nɔ nɛ wa ye Mawu anɔkuale ɔ, wa maa ye manye ngɛ wa blɔ hiami ɔ mi, nɛ wa ma nyɛ ma ná neneene wami. Yesu de ke: “Ni nɛmɛ nɛ maa da haomi nɛ ɔmɛ a nya kɛ ya su nyagbe ɔ, mɛɛ lɛɛ a ma he a yi wami.” (Mateo 24:13) Niinɛ, loko wa ma nyɛ maa gbe blɔ nɛ wa ngɛ hiae ɔ nya a, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye Mawu anɔkuale kɛ ya su “nyagbe,” wa gbenɔ be jio, je yaya nɛ ɔ nyagbe jio. Se e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi konɛ je ɔ nɛ ko je wa juɛmi ngɛ blɔ nɛ wa hia a nɔ. (1 Yohane 2:15-17) Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa juɛmi nɛ hi blɔ nɛ wa hia a nɔ?\\n2 Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ hi kɛ pi si nɛ́ wa ma nyɛ maa kase. Ke wa kase nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ Yesu si himi he ɔ he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ́ waa le nɔ nɛ e ji. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa ma ná suɔmi kɛ ha lɛ, nɛ wa ma ná hemi kɛ yemi hu ngɛ e mi. (Kane 1 Petro 1:8, 9.) Bɔfo Petro tsɔɔ kaa Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha wɔ konɛ waa nyɛɛ se haa. (1 Petro 2:21) Ke wa kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ saminya a, wa ma nyɛ ma fĩ si kɛ ya su nyagbe. * (Hyɛ sisi ningma.) Ngɛ ní kasemi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, wa kase bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ ba wa he si nɛ wa je mi mi sami kpo kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. Ngɛ munyu nɛ wa ngɛ kasee nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ pee kã, nɛ wa kɔ nɔ́ se kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ he.\\nYESU NGƐ KÃ\\n3. Mɛni ji kã, nɛ mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa pee kã?\\n3 Kã ji su ko nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa to wa tsui si ngɛ haomi behi a mi. Kã hu yeɔ bua wɔ nɛ wa fãa nɔ́ nɛ da he. Kã ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa to wa tsui si nɛ waa ye Mawu anɔkuale ke waa kɛ kahi ngɛ kpee. Kã, kɛ gbeye, kɛ hɛ nɔ kami, kɛ suɔmi ngɛ tsakpa. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ke wa yeɔ gbeye kaa wa ma tɔ̃ Mawu nɔ ɔ, wa be hae nɛ nimli a hɛ mi gbeye yemi nɛ ná wa nɔ he wami. (1 Samuel 11:7; Abɛ 29:25) Hɛ nɔ kami nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ yeɔ bua wɔ nɛ waa kɛ wa juɛmi maa jɔɔmihi nɛ wa ma ná hwɔɔ se ɔ a nɔ mohu pe kahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ. (La 27:14) Suɔmi nɛ ha we nɛ nɔ foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi ɔ, woɔ wɔ he wami nɛ wa peeɔ kã ke a ngɛ wɔ yi mi wae po. (Yohane 15:13) Ke waa kɛ wa hɛ fɔ Mawu nɔ nɛ wa kase e Bi ɔ, wa ma ná kã.—La 28:7.\\n4. Mɛni Yesu pee ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ kã? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 Benɛ Yesu ye jeha 12 ɔ, e pee kã benɛ e ya ‘hi si ngɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ a kpɛti ngɛ sɔlemi we ɔ.’ (Kane Luka 2:41-47.) Jami mi tsɔɔli nɛ ɔmɛ le Mose Mlaa a saminya, nɛ a le Yuda bi a kusumi ɔ hu wawɛɛ. Kusumi nɛ ɔmɛ ha nɛ e yee ha nihi kaa a maa ye Mlaa a nɔ. Se nile nɛ a ngɛ ɔ wui Yesu he gbeye konɛ e ma e nya. E yi gbeye fɛɛ. E ya nɔ nɛ “e ngɛ mɛ ní bie.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, sanehi nɛ Yesu ngɛ mɛ bie ɔ kle pe sanehi nɛ jokuɛwi ma bi. Mo susu he nɛ o hyɛ, eko ɔ, Yesu bi tsɔɔli nɛ ɔmɛ sanehi nɛ a mi jiɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ tsɔɔli ɔmɛ pee dii nɛ a susu níhi a he. Nɛ ke tsɔɔli ɔmɛ bɔ mɔde kaa a kɛ sane bimihi maa laa Yesu níhi a nɔ ɔ, a nine nyɛɛ si. Tsɔɔli ɔmɛ kɛ nihi tsuo nɛ a bu Yesu tue ɔ a nya kpɛ a he, “ejakaa a na kaa e juɛmi mi kuɔ, nɛ e ngɛ níhi a heto hae pɛpɛɛpɛ.” Niinɛ, Yesu kɛ kã fã anɔkuale ɔ nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ he!\\n5. Mɛni kɛ mɛni Yesu pee ngɛ e fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ kã?\\n5 Yesu pee kã ngɛ e fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ha e tue buli ɔmɛ le kaa jami nya dali ɔmɛ ngɔ lakpa tsɔɔmihi kɛ ngɛ mɛ sisie. (Mateo 23:13-36) Yesu ha we nɛ je ɔ nɛ puɛ e je mi bami hulɔ. (Yohane 16:33) E ya nɔ nɛ e fiɛɛ ngɛ yi mi nɛ a wa lɛ ɔ tsuo se. (Yohane 5:15-18; 7:14) E pee kã kɛ dla sɔlemi we ɔ si enyɔ sɔuu, nɛ e fie nihi nɛ a ngɛ anɔkuale jami he mu woe ɔ kɛ je lejɛ ɔ.—Mateo 21:12, 13; Yohane 2:14-17.\\nYesu kɛ kã de Yuda bi a kojomi he ngua a kaa lɛ ji Kristo, Mawu Bi ɔ nɛ\\n6. Mɛni blɔ nɔ Yesu gu kɛ pee kã ligbi nɛ e ma gbo ɔ?\\n6 Nyɛ ha wa susu kã nɛ Yesu pee benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo ɔ he nɛ waa hyɛ. Yesu le nɔ́ nɛ maa ba ke Yuda tsɔɔ e se blɔ. Se benɛ a ngɛ Hetsɔmi ɔ yee ɔ, Yesu de Yuda ke: “Nɔ́ nɛ o ngɛ pee ɔ, pee esɔ.” (Yohane 13:21-27) Lɔ ɔ se ɔ, benɛ ta buli ya konɛ a ya nu Yesu ngɛ Getsemane abɔɔ ɔ mi ɔ, Yesu kɛ kã je e he kpo kɛ tsɔɔ mɛ. E ngɛ mi kaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, e wami ngɛ oslaa mi mohu lɛɛ, se e po e kaseli ɔmɛ a he piɛ. E de ta buli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ ngmɛ ye se nyɛɛli nɛ ɔmɛ blɔ nɛ a ya.” (Yohane 18:1-8) Pee se ɔ, benɛ Yuda bi ɔmɛ a kojomi he ngua a bi Yesu munyu ɔ, Yesu kɛ kã de mɛ ke lɛ ji Kristo, Mawu Bi ɔ nɛ. E ngɛ mi kaa osɔfo nɔkɔtɔma a ngɛ nɔ́ ko hlae maa da nɔ kɛ gbe Yesu mohu lɛɛ, se Yesu yi gbeye fɛɛ. (Marko 14:60-65) Yesu ya nɔ nɛ e ye Mawu anɔkuale nɛ e gbo ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ. Benɛ e ma gbo ɔ, e kpa ngmlaa wawɛɛ kɛ de ke: “A gbe nya!”—Yohane 19:28-30.\\nMOO PEE KÃ KAA BƆ NƐ YESU PEE Ɔ\\n7. Nihewi kɛ yihewi, ke nihi tsɛ nyɛ ke Yehowa Odasefohi ɔ, kɛ e peeɔ nyɛ ha kɛɛ? Mɛni blɔ nɔ nyɛ maa gu kɛ tsɔɔ kaa nyɛ ngɛ kã?\\n7 Kɛ wa ma plɛ kɛ pee kã kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ ha kɛɛ? Ngɛ sukuu. Nihewi kɛ yihewi, ke nyɛ deɔ nihi nɛ nyɛɛ kɛ mɛ yaa sukuu kɛ ni kpahi kaa nyɛ ji Yehowa Odasefohi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nyɛ ngɛ kã. Ke nyɛ peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e pee we nyɛ zo kaa a kɛ Yehowa biɛ ɔ wo nyɛ, ke lɔ ɔ ma ha nɛ nihi maa ye nyɛ he fɛu po. (Kane La 86:12.) Eko ɔ, ni komɛ maa suɔ kaa nyɛɛ kplɛɛ nɔ kaa su tsakemi tsɔɔmi ɔ ji anɔkuale. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa nɔ ko lɛ bɔ níhi, nɛ nyɛ ma nyɛ ma he nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ maa ye. Nyɛ ma nyɛ maa da womiyo nɛ ji, The Origin of Life—Five Questions Worth Asking ɔ nɔ kɛ ha nihi nɛ a suɔ kaa a maa le ‘nɔ́ nɛ nyɛ heɔ yeɔ’ ɔ a sane bimihi a heto. (1 Petro 3:15) Lɔ ɔ ma ha nɛ nyɛ tsui maa nɔ nyɛ mi, ejakaa nyɛ le kaa nyɛɛ kɛ kã fã Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ he!\\n8. Mɛni yi mi tomihi a he je nɛ e sa kaa waa kɛ kã nɛ fiɛɛ ɔ?\\n8 Ngɛ fiɛɛmi tso mi. Akɛnɛ wa ji anɔkuale Kristofohi he je ɔ, e sa nɛ waa kɛ “Yehowa he wami nɛ tu munyu kɛ kã.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 14:3, NW) Mɛni he je nɛ waa kɛ kã ma nyɛ maa fiɛɛ ɔ? Kekleekle ɔ, wa le kaa munyu nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ ngɛ Baiblo ɔ mi. Munyu ɔ ji anɔkuale munyu. (Yohane 17:17) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, ‘wa piɛɛ Mawu he kɛ ngɛ ní tsue,’ nɛ e kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua wɔ. (1 Korinto Bi 3:9; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 4:31) Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, wa suɔ Yehowa nɛ wa suɔ nihi hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa wa maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi. (Mateo 22:37-39) Akɛnɛ wa peeɔ kã he je ɔ, wa maa ya nɔ maa fiɛɛ nɛ wa be kpae. Wa be kpae kɔkɔɔkɔ. Wa fia wa pɛɛ si kaa wa maa tsɔɔ nihi nɛ a ‘yu a hɛngmɛ,’ aloo nihi nɛ jami nya dali sisi mɛ ɔ anɔkuale ɔ. (2 Korinto Bi 4:4) Ke nihi bui wɔ tue, nɛ a waa wɔ yi mi po ɔ, wɔɔ lɛɛ wa maa ya nɔ maa fiɛɛ sane kpakpa a.—1 Tesalonika Bi 2:1, 2.\\n9. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ je kã peemi kpo ke waa kɛ kahi ngɛ kpee?\\n9 Ke waa kɛ kahi ngɛ kpee. Ke waa kɛ wa hɛ fɔɔ Mawu nɔ ɔ, Mawu ma ha nɛ wa ma ná hemi kɛ yemi kɛ kã kɛ da wa haomi ɔmɛ a nya. Ke wa suɔlɔ ko gbo ɔ, wa yeɔ aywilɛho, se kɛ̃ ɔ, wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi. Wa he ye kaa “Mawu nɛ woɔ nɔ bua” a, maa wo wa bua. (2 Korinto Bi 1:3, 4; 1 Tesalonika Bi 4:13) Ke wa be he wami aloo wa plaa a, e ma nyɛ maa ye wɔ wawɛɛ nitsɛ, se wa yuɔ wa he ngɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomihi nɛ sɛ Mawu hɛ mi ɔ a he. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:28, 29) Ke wa hao ɔ, “wa he nile buɔ wɔ fɔ,” se wa kɔni mi wui nyu. Waa kɛ wa hɛ fɔɔ Yehowa nɔ, ejakaa e ‘hii nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃ ɔ, a kasa nya.’ * (Hyɛ sisi ningma.)—1 Yohane 3:19, 20; La 34:18.\\nYESU KƆƆ NƆ́ SE\\n10. Mɛni ji nɔ́ se kɔmi, nɛ kɛ Kristofo no nɛ kɔɔ nɔ́ se ɔ tuɔ munyu, nɛ e peeɔ e ní ha kɛɛ?\\n10 Ke nɔ ko kɔɔ nɔ́ se ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti, nɛ e peeɔ nɔ́ kpakpa. (Hebri Bi 5:14) Kristofo no nɛ kɔɔ nɔ́ se ɔ, peeɔ níhi nɛ ma ha huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ mi maa wa. E hyɛɛ e nya nɔ saminya konɛ e ko tu munyu ko nɛ maa hao nihi. Mohu ɔ, e tuɔ munyuhi nɛ maa ye bua nihi, nɛ enɛ ɔ haa nɛ Yehowa bua jɔɔ e he. (Abɛ 11:12, 13) E “mi mi fu we mla.” (Abɛ 14:29) E “baa e je mi saminya,” nɛ tsɔɔ kaa yi mi kpɔhi tsuo nɛ e mwɔɔ ngɛ e si himi mi ɔ da. (Abɛ 15:21) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ waa pee nihi nɛ a kɔɔ nɔ́ se? E sa nɛ waa kase Mawu Munyu ɔ nɛ wa kɛ tsu ní. (Abɛ 2:1-5, 10, 11) Wa ma nyɛ maa kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ hi kɛ pi si nɛ Yesu pee kɛ kɔ nɔ́ se kɔmi he ɔ hulɔ.\\n11. Mɛni blɔ nɔ Yesu kɛ e munyu tutui tsɔɔ kaa e kɔɔ nɔ́ se ngɛ?\\n11 Yesu munyu tutui kɛ e ní peepee tsuo tsɔɔ kaa e kɔɔ nɔ́ se. Ngɛ e munyu tutui mi. Ke Yesu ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe ɔ, e tuɔ mi mi jɔmi munyu kɛ tsɔɔ nihi, nɛ a nya kpɛɛ a he. (Mateo 7:28; Luka 4:22) E pɔɔ Mawu Munyu ɔ kanemi nɛ e pɔɔ se tsɛmi hulɔ. E le ngmamihi nɛ e sa kaa e kɛ tsu si fɔfɔɛ tsuaa si fɔfɔɛ he ní. (Mateo 4:4, 7, 10; 12:1-5; Luka 4:16-21) Yesu tsɔɔ Ngmami ɔ mi nɛ e sɛ e tue buli ɔmɛ a tsui mi hulɔ. Benɛ a tle Yesu si ɔ, e kɛ e kaseli enyɔ komɛ nɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Emao ɔ tu munyu. E tsɔɔ mɛ ngmamihi nɛ kɔɔ e he ɔ a sisi. Pee se ɔ, kaseli ɔmɛ de ke: “Benɛ wa ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ ma nɛ e ngɛ wɔ Ngmami ɔmɛ a sisi tsɔɔe ɔ, hyɛ bɔ nɛ wa nɔ gbagba te ha!”—Luka 24:27, 32.\\n12, 13. Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e mi mi fu we mla, nɛ e nuɔ nɔ́ sisi hulɔ?\\n12 E mi mi fu we mla, nɛ e nuɔ nɔ́ sisi. Akɛnɛ Yesu kɔɔ nɔ́ se he je ɔ, e “mi mi fu we mla.” (Abɛ 16:32) E nyɛɔ yeɔ e he nɔ, nɛ e ‘he hu jɔ.’ (Mateo 11:29) E ngɛ mi kaa Yesu kaseli ɔmɛ tɔ̃ɔ mohu lɛɛ, se be tsuaa be ɔ, Yesu toɔ e tsui si ha mɛ. (Marko 14:34-38; Luka 22:24-27) Benɛ nihi ngɛ lɛ níhi nɛ sɛ pee po ɔ, e to e tsui si.—1 Petro 2:23.\\n13 Akɛnɛ Yesu kɔɔ nɔ́ se he je ɔ, e nuɔ nɔ́ sisi hulɔ. E le nɔ́ he je nɛ a wo Mose Mlaa a, nɛ enɛ ɔ sa bɔ nɛ e kɛ nihi hi si ha a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu yo ɔ nɛ “muɔ ngɛ dɛe ngɛ e he” ɔ he nɛ o hyɛ. (Kane Marko 5:25-34.) Yo ɔ nyɛɛ nimli asafo a kpɛti nɛ e ya pɛtɛ Yesu tade ɔ he nɛ e ná tsami. Ngɛ Mlaa a nya a, yo ɔ he tsɔ we, lɔ ɔ he ɔ, e sɛ kaa e taa nɔ ko he. (3 Mose 15:25-27) Se Yesu kã we e hɛ mi. Mɛni he je? Ejakaa e le kaa “mɔbɔ nami, kɛ anɔkuale yemi” he hia pe Mlaa a nɔ nɛ a maa ye sisiisi. (Mateo 23:23) Yesu je mi mi jɔmi mi nɛ e de yo ɔ ke: “Biyo, o hemi kɛ yemi tsa mo! O hiɔ ɔ nɛ jɔ! Yaa ngɛ he jɔmi mi.” Nɔ́ se kɔmi lɛ ha nɛ Yesu je mi mi jɔmi kpo ɔ nɛ. Hyɛ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ Yesu pee!\\n14. Mɛni Yesu kɛ pee e ní tsumi titli, mɛni ye bua lɛ nɛ e juɛmi hi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ?\\n14 Ngɛ e si himi mi. Bɔ nɛ Yesu ba e je mi ha a tsɔɔ kaa e kɔɔ nɔ́ se. E ngɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ pee ní tsumi titli ngɛ e si himi mi. (Luka 4:43) Yi mi kpɔhi nɛ Yesu mwɔ ɔ ye bua lɛ nɛ e juɛmi hi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ, nɛ e tsu kɛ ya si nyagbe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e pee e si himi hlɛhlɛɛhlɛ konɛ e nyɛ nɛ e ngɔ e be, kɛ e he wami kɛ tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ. (Luka 9:58) E le kaa e he hia nɛ e tsɔse ní kpahi konɛ ke e gbo nɛ e je ɔ, nɛ a tsa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ. (Luka 10:1-12; Yohane 14:12) E wo e kaseli ɔmɛ si hu kaa e maa ye bua mɛ ngɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi “kɛ yaa su je mi nyagbe.”—Mateo 28:19, 20.\\nMO KƆ NƆ́ SE KAA BƆ NƐ YESU PEE Ɔ\\nKe wa kɔɔ nɔ́ se ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa le níhi nɛ nihi hia, kɛ níhi nɛ a bua jɔ he, nɛ wa maa hyɛ wa nya nɔ hu saminya (Hyɛ kuku 15)\\n15. Ngɛ mɛni blɔ nɔ waa kɛ wa munyu tumi maa tsɔɔ kaa wa kɔɔ nɔ́ se?\\n15 Kɛ wa ma plɛ kɛ kɔ nɔ́ se kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ ha kɛɛ? Ngɛ wa munyu tutui mi. Ke waa kɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, wa tuɔ munyuhi nɛ woɔ mɛ he wami mohu pe munyuhi nɛ ma jɔ̃ a kɔni mi. (Efeso Bi 4:29) Ke wa ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he munyu fiɛɛe kɛ ngɛ nihi hae ɔ, e sa nɛ munyu nɛ maa je wa nya a, nɛ pee kaa “nɔ́ ko nɛ a wo lɛ ngo.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa kɔ wa lilɛ mi kɛ tu munyu. (Kolose Bi 4:6) Wa bɔɔ mɔde kaa wa maa le níhi nɛ nihi hia, kɛ níhi nɛ a bua jɔ he, nɛ wa hyɛɛ wa nya nɔ hu saminya. Ke wa tuɔ munyu ngɛ mi mi jɔmi mi ɔ, eko ɔ, nihi maa bu wɔ tue, nɛ wa sɛ gbi ɔ hu ma nyɛ maa sɛ a tsui mi. Jehanɛ se ɔ, ke wa ngɛ nihi níhi nɛ wa heɔ yeɔ ɔ tsɔɔe ɔ, wa bɔɔ mɔde nɛ wa kaneɔ kɛ jeɔ Baiblo ɔ mi kɛ tsɔɔ mɛ, ejakaa Mawu Munyu ɔ ngɛ he wami. Wa le kaa sɛ gbi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ngɛ he wami pe wa nya mi munyu.—Hebri Bi 4:12.\\n16, 17. (a) Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa mi mi fu we mla, nɛ wa nuɔ nɔ́ sisi hulɔ? (b) Mɛni wa maa pee konɛ nɔ́ ko nɛ ko je wa juɛmi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ?\\n16 E sa nɛ waa tsɔɔ kaa wa mi mi fu we mla nɛ wa nuɔ nɔ́ sisi. Ke wa kɔɔ nɔ́ se ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ ke nɔ́ ko gba wa nya a, wa toɔ wa tsui si nɛ wa “mi mi fu we mla.” (Yakobo 1:19) Ke nihi tu munyu, loo a pee wɔ nɔ́ dɔ nɔ́ ko ɔ, wa bɔɔ mɔde kaa wa maa nu nɔ́ he je nɛ wa pee jã a sisi. Ke e ba jã a, e yi ha wɔ kaa waa kɛ maa pa mɛ, nɛ wa be a he abofu náe. (Abɛ 19:11) Ke wa kɔɔ nɔ́ se ɔ, lɔ ɔ hu maa ye bua wɔ nɛ wa maa nu nɔ́ sisi. Wa hyɛ we blɔ kaa wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ye mluku. Mohu ɔ, wa kaiɔ kaa eko ɔ, a kɛ haomi ko ngɛ kpee nɛ wa li. Ke a ngɛ a juɛmi tsɔɔe ngɛ nɔ́ ko he ɔ, wa suɔ kaa wa maa bu mɛ tue. Ke nɔ́ ko be nɔ́ nɛ a de ɔ nɔ ɔ, wa kplɛɛɔ nɔ. Lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa pee we kpɛii.—Filipi Bi 4:5.\\n17 Ngɛ wa si himi mi. Wa le kaa sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ wa ngɛ tsue ɔ ji he blɔ nɛ se be nɛ wa ná. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa pee níhi nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa juɛmi nɛ hi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ. Wa ngɔɔ Yehowa kɛ peeɔ nɔ titli ngɛ wa si himi mi. Wa peeɔ wa si himi hlɛhlɛɛhlɛ konɛ wa nyɛ nɛ waa ngɔ wa be, kɛ wa he wami kɛ fiɛɛ sane kpakpa a loko nyagbe ɔ nɛ ba.—Mateo 6:33; 24:14.\\n18. Kɛ wa ma plɛ kɛ nyɛɛ wami blɔ ɔ nɔ ha kɛɛ, nɛ mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?\\n18 Wa bua jɔ wawɛɛ kaa wa kase su kpakpa komɛ nɛ Yesu je kpo ɔ a he ní! Ke wa kase su kpakpa kpahi nɛ Yesu je kpo ɔ a he ní ɔ, wa ma ná he se, nɛ wa maa pee wa ní kaa bɔ nɛ e pee ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa kase Yesu. Ke wa pee jã a, wa maa ya nɔ maa nyɛɛ wami blɔ ɔ nɔ, nɛ wa maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he haa.\\n^ kk. 2 A ngma 1 Petro 1:8, 9 ɔ kɛ ha Kristofohi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa ya hiɔwe ɔ. Se Kristofohi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ zugba a nɔ ɔ hu ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ Petro munyu ɔ mi.\\n^ kk. 9 Ke o ngɛ nihi nɛ a pee kã kɛ da kahi a nya a he sanehi fuu hlae ɔ, hyɛ December 1, 2000 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ, ba fa 24-28; Awake! April 22, 2003, ba fa 18-21; kɛ January 22, 1995, ba fa 11-15.\\nKã peemi: E ji su ko nɛ haa nɛ wa toɔ wa tsui si ngɛ haomi behi a mi. Kã hu ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa fã nɔ́ nɛ da he ke nihi te si kɛ wo wɔ po\\nNɔ́ se kɔmi: Ke nɔ ko kɔɔ nɔ́ se ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti nɛ e peeɔ nɔ́ kpakpa. Kristofo no nɛ kɔɔ nɔ́ se ɔ, peeɔ níhi nɛ ma ha huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ mi maa wa. Ke wa kaseɔ Mawu Munyu ɔ nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma kɔ nɔ́ se","num_words":3618,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.033,"special_characters_ratio":0.327,"stopwords_ratio":0.503,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Afrikaans Ahanta Aja Albania Alur Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Angola Mumuii Awiemɔ Arabic Armenia Assamese Attié Aukan Australia Mumuii Awiemɔ Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cakchiquel (Western) Cambodia Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Comorian (Ngazidja) Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Czech Czech Mumuii Awiemɔ Damara Dangme Denmark Digor Douala Drehu Dusun Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Emberá (Catío) Esan Estonia Ewe Fante Faroese Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French French Mumuii Awiemɔ Ga Galician Garifuna Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Gokana Greenland Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuii Awiemɔ Guerze Gujarat Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hondura Mumuii Awiemɔ Huastec Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Iceland Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Isoko Italia Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Jula Kabuverdianu Kabyle Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Khasi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Kyangonde Lahu Laos Latgalian Latvia Lenje Lingala Lithuania Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Mam Mambwe-Lungu Mangareva Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Mauritia Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Meru Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolia Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Niue Norway Nuer Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetia Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuii Awiemɔ Persia Peru Mumuii Awiemɔ Pidgin (Cameroon) Pilagá Pohnpei Poland Portugal Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Russia Russia Mumuii Awiemɔ Rutoro Réunion Creole Samoa Sango Saramacca Sarnami Sena Sepedi Serbia Serbia (Roma) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Solomon Islands Pidgin Somali Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai (Northeastern) Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Tojolabal Tok Pisin Tokelau Tonga Totonac Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrain Urdu Urhobo Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zimbabwe Mumuii Awiemɔ Zulu\\nKɛjɛ blema tɔ̃ɔ lɛ, Yehowa miisumɔ ni weku fɛɛ weku ato be ko, ni amɛkpe kutuu kɛwaje wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa kɛ agbɛnɛ hu weku lɛ mli bii lɛ ateŋ lɛ. (5 Mose 6:6, 7) No hewɔ ni Yehowa Odasefoi toɔ gbi ko yɛ otsi lɛ mli, ni weku muu lɛ fɛɛ kpeɔ kutuu ni amɛsusuɔ Biblia mli saji ni kɔɔ amɛhiamɔ nibii pɔtɛi ahe lɛ he yɛ gbɛ ni yɔɔ miishɛɛ nɔ lɛ. Kɛ́ okome oyɔɔ po lɛ, obaanyɛ okɛ be ni tamɔ nɛkɛ lɛ akase nibii komɛi kɛjɛ Biblia lɛ mli ni okɛtsi obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ.\\nEji be ni akɛbɛŋkɛɔ Yehowa. “Nyɛtsia nyɛbɛŋkɛa Nyɔŋmɔ, ni eeetsi eeebɛŋkɛ nyɛ.” (Yakobo 4:8) Kɛ́ wɔkase nibii ni kɔɔ Yehowa sui lɛ kɛ enifeemɔi lɛ ahe yɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli lɛ, ehaa wɔleɔ lɛ jogbaŋŋ. Gbɛ ni yɔɔ mlɛo ni nyɛbaanyɛ nyɛtsɔ nɔ nyɛje nyɛweku jamɔ shishi ji, ni nyɛkɛ be lɛ eko akane Biblia lɛ kutuu, ekolɛ kɛtsɔ daa otsi Biblia kanemɔ ni ato he gbɛjianɔ yɛ Wɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ mli lɛ sɛɛ ni nyɛaanyiɛ lɛ nɔ. Abaanyɛ ajara nikanemɔ lɛ aha weku lɛ mli bii lɛ fɛɛ, no sɛɛ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ awie nɔ ni ekase kɛjɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ he.\\nEji be ni weku lɛ mli bii lɛ kɛbɛŋkɛɔ amɛhe. Kɛ́ wu kɛ ŋa, loo fɔlɔi kɛ amɛbii kase Biblia lɛ akɛ weku lɛ, ewajeɔ wekukpaa ni kã amɛteŋ lɛ waa. Esa akɛ efee miishɛɛ kɛ toiŋjɔlɛ be, be ni weku lɛ mli bii lɛ fɛɛ kpaa gbɛ yɛ otsi lɛ mli. Fɔlɔi baanyɛ ahala saji ni kɔɔ gbekɛbii lɛ ahe yɛ afii abɔ ni amɛye lɛ naa ni asusu he, ekolɛ amɛbaanyɛ amɛhala saji nɛɛ kɛjɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ mli loo kɛjɛ wɔ-wɛbsaiti ni ji jw.org lɛ nɔ. Nyɛbaanyɛ nyɛwie naagba ko ni nyɛbii lɛ kɛkpe yɛ skul kɛ bɔ ni amɛbaatsu he nii amɛha lɛ he. Nyɛbaanyɛ nyɛfee ekome kɛkwɛ nifeemɔ ko ni aajie yɛ JW Broadcasting (tv.jw.org) lɛ nɔ, koni no sɛɛ lɛ nyɛsusu he. Nyɛbaanyɛ nyɛkase lalai ni abaalá yɛ asafoŋ kpeei ni abaafee lɛ mli, ni nyɛjie nyɛdaaŋ fioo yɛ weku jamɔ lɛ sɛɛ.\\nBe krɛdɛɛ nɛɛ ni nyɛkɛjaa Yehowa kutuu daa otsi lɛ baaye abua weku lɛ mli bii lɛ fɛɛ ni amɛná Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he miishɛɛ, ni Nyɔŋmɔ baajɔɔ nyɛmɔdɛŋbɔɔ lɛ nɔ waa. —Lala 1:1-3.\\nTe fɔlɔi aaafee tɛŋŋ amɛha be nɛɛ afee miishɛɛ kɛha weku lɛ mli bii lɛ fɛɛ?\\nBi asafoŋbii lɛ ekomɛi ni amɛtsɔɔ bo nɔ ni amɛfeɔ yɛ amɛweku jamɔ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, kwɛmɔ akɛ mɛɛ woji yɔɔ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ ni obaanyɛ okɛtsɔɔ obii lɛ Yehowa he nii.\\nBɔ ni Ooofee Oha Miishɛɛ Ahi Oweku Shihilɛ Mli\\nSuɔmɔ ni Yesu jie lɛ kpo lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ ni esa akɛ wumɛi, ŋamɛi, fɔlɔi, kɛ gbekɛbii fɛɛ akase. Mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔ ni efee lɛ mli?","num_words":985,"character_repetition_ratio":0.074,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.187,"stopwords_ratio":0.034,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.999,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ani Yesu wiemɔi ni yɔɔ Luka 20:​34-36 lɛ kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe? | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bislama Blɔfo Bulgaria Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Croatia Czech Denmark Drehu Dutch Efik Estonia Ewe Fiji Finland French Ga Georgia Germany Greenland Guarani Gujarat Gun Haitian Creole Hebri Hela Hiligaynon Hindi Hungary Iceland Igbo Iloko Indonesia Italia Japan Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kongo Korea Kwangali Kwanyama Latvia Lingala Lithuania Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Malagasy Malay Malayalam Malta Marathi Maya Ndebele Ndonga Nepali Ngabere Norway Nyaneka Nzema Oromo Ossetia Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persia Poland Portugal Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romania Russia Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenia Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Thailand Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkey Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Urdu Uzbek Venda Vietnam Wallis Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\nYesu kɛɛ Sadukifoi lɛ akɛ, mɛi ni abaatee amɛ shi lɛ ‘ewɛɛɛ yei, asaŋ akɛ amɛ hãaa gbãla.’ (Luka 20:34-36) Ani no mli lɛ eeewie mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe?\\nSanebimɔ nɛɛ he hiaa waa, titri lɛ kɛhã mɛi ni hefatalɔi egboi lɛ. Ekolɛ mɛi nɛɛ baashwe waa akɛ amɛkɛ amɛhefatalɔi ni atee amɛ shi nɛɛ baahi shi ekoŋŋ yɛ jeŋ hee lɛ mli. Nuu okulafo ko wie akɛ: “Jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaafo wɔgbãla lɛ sɛɛ. No mli lɛ, eji wɔshwelɛ akɛ wɔfee ekome kɛjá Yehowa akɛ wu kɛ ŋa kɛya naanɔ. Ni nakai nɔŋŋ ji bɔ ni minuɔ he lolo.” Ani nɔ ko yɛ ni wɔbaanyɛ wɔdamɔ nɔ wɔkɛɛ akɛ mɛi ni abaatee amɛ shi lɛ baanyɛ abote gbalashihilɛ mli? Wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ.\\nYɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, awie yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ, nɔ ni Yesu wie akɛ mɛi ni abaatee amɛ shi lɛ boteŋ gbalashihilɛ mli lɛ kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ ahe, ni tsɔɔ akɛ, mɛi ni abaatee amɛ shi yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ boteŋ gbalashihilɛ mli. * (Mat. 22:29, 30; Mar. 12:24, 25; Luka 20:34-36) Eyɛ mli akɛ wɔnyɛŋ wɔwie kɛ nɔmimaa moŋ, shi ani eeenyɛ efee akɛ Yesu wiemɔi lɛ kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ ahe? Hã wɔsusu nɔ ni Yesu wie lɛ he wɔkwɛ.\\nHã wɔsusu shihilɛ mli ni ewie sane lɛ he lɛ he wɔkwɛ. (Kanemɔ Luka 20:27-33.) Sadukifoi ni heee gbohiiashitee lɛ amɛyeee lɛ ka akɛ amɛbaabi Yesu sane ko ni kɔɔ gbohiiashitee kɛ wu nyɛmi feemɔ nii lɛ he ní amɛkɛtsɔ̃ lɛ. * Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “Je nɛŋ bii wɛwɛɔ yei, ni akɛ yei hãa gbãla; shi mɛi ni aaasa jeŋ ni baa lɛ kɛ gbohiiashitee lɛ námɔ lɛ, amɛwɛɛɛ yei, asaŋ akɛ yei hãaa gbala; ni asaŋ amɛnyɛŋ amɛgboi dɔŋŋ; ejaakɛ amɛtamɔ ŋwɛibɔfoi ni Nyɔŋmɔ bii ji amɛ, akɛni shitee bii ji amɛ hewɔ lɛ.”—Luka 20:34-36.\\nMɛni hewɔ awie yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ eeenyɛ efee akɛ nɔ ni Yesu wie lɛ kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ nɔ lɛ ahe lɛ? Otii enyɔ komɛi anɔ adamɔ ni awie nakai. Klɛŋklɛŋ lɛ, atsɔɔ mli akɛ, eeenyɛ efee akɛ nɔ ni yɔɔ Sadukifoi lɛ ajwɛŋmɔŋ ji mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ, no hewɔ lɛ asusu akɛ Yesu hu baahã amɛ hetoo yɛ amɛsusumɔ lɛ naa. Oti ni ji enyɔ lɛ ji akɛ, Yesu tsĩ Abraham, Isak, kɛ Yakob, ni ji blemabii ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ atã ni ekɛmu ehetoo lɛ naa.—Luka 20:37, 38.\\nShi, etamɔ nɔ ni Yesu wiemɔ lɛ kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ moŋ he. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ nakai? Hã wɔsusu otii enyɔ komɛi ni ewie he lɛ ahe.\\n“Mɛi ni aaasa . . . gbohiiashitee lɛ námɔ.” Anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ, ‘sa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli’ lɛ. (2 Tes. 1:5, 11) Kpɔmɔ afɔle lɛ hewɔ lɛ, abu amɛ jalɔi; amɛgboiii akɛ mɛi ni abu amɛ gbele fɔ yɛ amɛhe eshai lɛ ahewɔ. (Rom. 5:1, 18; 8:1) Biblia lɛ wieɔ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ he akɛ “mɔ ni ajɔɔ kɛ mɔ krɔŋkrɔŋ,” ni amɛsa shitee kɛmiiya ŋwɛi. (Kpoj. 20:5, 6) Shi “mɛi ni ejaaa” fata mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe. (Bɔf. 24:15) Ani wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ mɛi nɛɛ ‘sa’ gbohiiashitee?\\n“Amɛnyɛŋ amɛgboi dɔŋŋ.” Yesu ekɛɛɛ akɛ: “Amɛgboiŋ dɔŋŋ.” Shi moŋ ekɛɛ akɛ: “Amɛnyɛŋ amɛgboi dɔŋŋ.” Bibliai krokomɛi tsɔɔ fã nɛɛ shishi akɛ, “amɛbɛ gbele shishi dɔŋŋ” kɛ “gbele bɛ amɛnɔ hewalɛ dɔŋŋ.” Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni baaye anɔkwa kɛyashi amɛbaagboi, ní amɛkɛ amɛshikpɔŋ nɛɛ nɔ sɔɔmɔ lɛ baaba naagbee lɛ, abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi, ni amɛbaaná wala ni anyɛŋ hiɛ akpata ni bɛ naagbee. (1 Kor. 15:53, 54) Gbele bɛ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ anɔ hewalɛ dɔŋŋ. *\\nYɛ otii nɛɛ ahewɔ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ yɛ sane nɛɛ he? Eeenyɛ efee akɛ, Yesu wiemɔi ni kɔɔ gbalashihilɛ mli ni mɛi ni abaatee amɛ shi lɛ boteŋ lɛ he lɛ kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ ahe. Kɛ́ nakai ni lɛ, belɛ ewiemɔi lɛ hãa wɔnaa nibii babaoo ni kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ ahe, nomɛi ji: Amɛboteŋ gbalashihilɛ mli, amɛnyɛŋ amɛgboi dɔŋŋ, ni yɛ gbɛ ko nɔ lɛ amɛtamɔ ŋwɛibɔfoi, ni ji mumɔŋ bɔɔ nii ni yɔɔ ŋwɛiniiaŋ lɛ. Shi enɛ teɔ sanebimɔi babaoo shi.\\nKlɛŋklɛŋ lɛ, akɛni ekolɛ mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ji nɔ ni yɔɔ Sadukifoi ajwɛŋmɔŋ hewɔ lɛ, mɛni hewɔ Yesu baawie shitee kɛmiiya ŋwɛi lɛ he be ni ekɛ amɛ wieɔ lɛ? Jeee be fɛɛ be Yesu hãa mɛi ni teɔ shi woɔ lɛ lɛ hetoo yɛ nɔ ni yɔɔ amɛjwɛŋmɔŋ lɛ naa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Yudafoi lɛ bi ni ehã amɛ okadi ko lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkumɔa sɔlemɔtsu nɛɛ, ni gbii etɛ mli lɛ mama lɛ ekoŋŋ.” Ekolɛ Yesu le akɛ nɔ ni yɔɔ amɛjwɛŋmɔŋ ji sɔlemɔtsu lɛ ni amɛyajáa yɛ jɛmɛ lɛ, shi no mli lɛ “egbɔmɔtso sɔlemɔtsu lɛ he ewieɔ lɛ.” (Yoh. 2:18-21) Ekolɛ Yesu enaaa nɔ hewɔ ni esa akɛ ehã Sadukifoi ni heee yeee akɛ abaatee gbohii lɛ ashi, ni amɛheee amɛyeee hu akɛ ŋwɛibɔfoi yɛ lɛ hetoo. (Abɛi 23:9; Mat. 7:6; Bɔf. 23:8) Yɛ nɔ najiaŋ ni ebaahã amɛ hetoo lɛ, ekolɛ eetao ejie anɔkwalei komɛi ni kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ ahe lɛ kpo, yɛ ekaselɔi anɔkwafoi ni wɔsɛɛ lɛ amɛbaaná nakai shitee lɛ mli gbɛfaŋnɔ lɛ hewɔ.\\nNɔ ni ji enyɔ lɛ, mɛni hewɔ Yesu tsĩ Abraham, Isak, kɛ Yakob, ni ji mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ atã kɛmu esane lɛ naa lɛ? (Kanemɔ Mateo 22:31, 32.) Kadimɔ akɛ, dani Yesu baatsĩ blemabii nɛɛ atã lɛ, eje ewiemɔ lɛ shishi akɛ, “shi gbohiiashitee lɛ hewɔ lɛ.” Be ni ewie sane nɛɛ kɛfo mli lɛ, no mli lɛ eegbala jwɛŋmɔ kɛmiiya nɔ kroko nɔ. Egbala jwɛŋmɔ kɛtee Mose woji lɛ amli wiemɔ ko ni Sadukifoi lɛ le ní amɛkpɛlɛɔ nɔ lɛ nɔ. Yesu kɛ wiemɔi ni Yehowa kɛ Mose wie yɛ ŋmeitso ni miitso lɛ he lɛ tsu nii koni ekɛma nɔ mi ehã amɛ akɛ, abaatee mɛi ashi ni amɛhi shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛɛlɛŋ.—2 Mose 3:1-6.\\nNɔ ni ji etɛ lɛ, kɛ́ Yesu wiemɔi akɛ mɛi ni abaatee amɛ shi lɛ boteŋ gbalashihilɛ mli lɛ kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ ahe lɛ, belɛ ani enɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baanyɛ abote gbalashihilɛ mli? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hãaa sanebimɔ nɛɛ hetoo. Kɛ́ nɔ ni Yesu wie lɛ kɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ ahe lɛ, belɛ nɔ ko bɛ nɔ ni ewie lɛ mli ni wɔɔdamɔ nɔ wɔkɛɛ akɛ mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baabote gbalashihilɛ mli loo amɛboteŋ mli.\\nTsɛbelɛ, wɔle akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ efee lɛ faŋŋ akɛ gbele ji nɔ ni foɔ gbalashihilɛ sɛɛ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ okulafo nuu loo yoo ko nuɔ he akɛ, kɛji ekpɛ eyiŋ akɛ ebaabote gbalashihilɛ mli ekoŋŋ lɛ, esaaa. Mɔ fɛɛ mɔ baakpɛ yiŋ ehã ehe yɛ sane nɛɛ mli, ni esaaa akɛ mɔ ko wieɔ eshiɔ okulafo ko ni miisumɔ akɛ ebote gbalashihilɛ mli ekoŋŋ lɛ.—Rom. 7:2, 3; 1 Kor. 7:39.\\nŊwanejee ko bɛ he akɛ, wɔyɛ saji babaoo ni wɔbaabi yɛ bɔ ni nibii baaya lɛ ahã yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ he. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔka wɔyiŋ yɛ nibii ni wɔleee lɛ ahe lɛ, ebaahi akɛ wɔɔmɛ ni wɔkwɛ bɔ ni nibii baaya lɛ ahã. Shi nɔ kome ni wɔle ji akɛ: Adesai fɛɛ ni baabo Yehowa toi lɛ baaná miishɛɛ, ejaakɛ Yehowa baahã amɛ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛtaoɔ lɛ yɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ nɔ.—Lala 145:16.\\n^ kk. 4 Kwɛmɔ June 1, 1987 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ baafa 30-31 lɛ.\\n^ kk. 5 Wu nyɛmi feemɔ nii lɛ ji blema kusum ko ní kɛji yoo ko wu gbo ni ekɛ lɛ fɔko binuu lɛ, nuu lɛ nyɛmi nuu ŋɔɔ yoo lɛ akɛ eŋa koni ekɛ lɛ awo shwiei ehã enyɛmi nuu ni egbo lɛ, bɔ ni afee ni enyɛmi nuu lɛ gbɛ́i akalaaje.—1 Mose 38:8; 5 Mose 25:5, 6.\\n^ kk. 9 Mɛi ni abaatee amɛ shi ni baahi shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ baaná naanɔ wala, shi jeee wala ni anyɛŋ hiɛ akpata ni bɛ naagbee. Kɛ́ oootao ole srɔto ni yɔɔ wala ni anyɛŋ hiɛ akpata ni bɛ naagbee lɛ kɛ naanɔ wala teŋ lɛ, kwɛmɔ April 1, 1984 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 30-31 lɛ.\\nSanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ—August 2014","num_words":1589,"character_repetition_ratio":0.118,"word_repetition_ratio":0.042,"special_characters_ratio":0.245,"stopwords_ratio":0.056,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Galatia Bi 1 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nGalatia Bi 1:1-24\\nSane kpakpa kpa ko be (6-9)\\nSane kpakpa a nɛ Paulo fiɛɛ ɔ je Mawu ngɔ (10-12)\\nPaulo tsakemi kɛ sisije ní tsumi (13-24)\\n1 Paulo, bɔfo, nɛ pi adesahi nɛ a hla lɛ, nɛ jã kɛ̃ nɛ pi adesa ko nɔ nɛ a gu kɛ hla lɛ, se mohu kɛ gu Yesu Kristo kɛ Mawu nɛ ji Tsɛ ɔ, nɔ nɛ e tle lɛ si kɛ je gbeje ɔ nɔ, 2 kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo nɛ a kɛ mi ngɛ ɔ, kɛ ya ha asafohi nɛ a ngɛ Galatia a: 3 Nyɛ nine nɛ su dloomi kɛ tue mi jɔmi nɛ je Mawu nɛ ji wa Tsɛ ɔ, kɛ Nyɔmtsɛ Yesu Kristo ngɔ ɔ nɔ. 4 E ngɔ e he kɛ ha ngɛ wa he yayami ɔmɛ a he je konɛ e kɛ kpɔ̃ wɔ kɛ je níhi a blɔ nya tomi* yaya nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ mi ngɛ wa Mawu nɛ ji Tsɛ ɔ suɔmi nya, 5 lɛ nɛ a wo e hɛ mi nyami kɛ ya neneene kɛ neneene. Amen. 6 E pee mi nyakpɛ kaa piɔ pɛ ɔ, nyɛ ngɛ nyɛ se kpalee* kɛ ngɛ Nɔ nɛ e gu Kristo dloomi ɔ nɔ kɛ tsɛ nyɛ ɔ he jee kɛ ngɛ sane kpakpa kpa ko he yae. 7 Pi kaa sane kpakpa kpa ko ngɛ; mohu ɔ, ni komɛ ngɛ nɛ a ngɛ nyɛ nya gbae nɛ a ngɛ hlae kaa a ma tsake sane kpakpa a nɛ kɔɔ Kristo he ɔ hɛ mi. 8 Se ke wɔ aloo bɔfo ko nɛ e je hiɔwe po ba ngɛ nɔ́ kpa ko jajee kɛ ngɛ nyɛ tsɔɔe kaa sane kpakpa ngɛ sane kpakpa a nɛ wa jaje kɛ tsɔɔ nyɛ ɔ se ɔ, a gbiɛ lɛ. 9 Kaa bɔ nɛ wa de nyɛ momo ɔ, amlɔ nɛ ɔ hu i ngɛ dee ekohu, Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ nɔ́ kpa ko jajee kɛ ngɛ nyɛ tsɔɔe kaa sane kpakpa ngɛ sane kpakpa a nɛ wa jaje kɛ tsɔɔ nyɛ ɔ se ɔ, a gbiɛ lɛ. 10 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, amlɔ nɛ ɔ, anɛ adesahi a yi mi lɛ i ngɛ mɔde bɔe kaa ma plɛ aloo Mawu yi mi? Aloo adesahi a hɛ mi nɛ i ngɛ mɔde bɔe kaa ma sa lo? Ke loloolo ɔ, i ngɛ adesahi a hɛ mi sae ɔ, lɛɛ pi Kristo nyɔguɛ ji mi. 11 Ejakaa nyɛmimɛ, i suɔ nɛ nyɛɛ le kaa sane kpakpa a nɛ i jaje kɛ tsɔɔ nyɛ ɔ ji adesahi a ngɔ; 12 ejakaa pi adesa ko ngɔ nɛ ye nine su nɔ kɛ je, nɛ jã kɛ̃ nɛ pi nɛ a tsɔɔ mi, se mohu Yesu Kristo lɛ e gu kpo jemi nɔ nɛ e kɛ ha mi. 13 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyɛ nu bɔ nɛ i ba ye je mi ha be ko nɛ be ɔ ngɛ Yuda Bi Ɔmɛ A Jami ɔ mi kaa i ya nɔ nɛ i wa Mawu asafo ɔ yi mi wawɛɛ nitsɛ* nɛ i kpata e hɛ mi; 14 nɛ i ngɛ ye hɛ mi yae wawɛɛ ngɛ Yuda Bi Ɔmɛ A Jami ɔ mi pe ye juami bimɛ ɔmɛ a ti nihi fuu ngɛ ye ma a mi, ejakaa imi lɛɛ ye hɛ dɔɔ wawɛɛ nitsɛ ngɛ ye nɛmɛ ɔmɛ a kusumi ɔmɛ a he. 15 Se benɛ Mawu, nɔ nɛ e je mi kɛ je ye yayo fɔmi kotoku ɔ mi, nɛ e tsɛ mi kɛ gu e dloomi ɔ nɔ ɔ susu kaa e hi 16 kaa e maa gu ye nɔ kɛ je e Bi ɔ kpo konɛ ma jaje sane kpakpa a nɛ kɔɔ e he ɔ kɛ tsɔɔ je ma amɛ ɔ, i kɛ adesa* ko ya susuu we he amlɔ nɔuu; 17 jã kɛ̃ nɛ i kuɛ kɛ yɛ Yerusalɛm nɛ ma ya na ni nɛmɛ nɛ a ba pee bɔfohi si mi ɔ, mohu ɔ, i ya Arabia, nɛ lɔ ɔ se ɔ, i kpale kɛ ya Damasko. 18 Kɛkɛ nɛ jeha etɛ se ɔ, i kuɔ kɛ ya Yerusalɛm nɛ i ya slaa Kefa,* nɛ i hi e ngɔ ligbi 15. 19 Se i nɛ bɔfo kpa amɛ a ti nɔ ko kaa ja Yakobo nɛ e ji Nyɔmtsɛ ɔ nyɛminyumu ɔ pɛ. 20 Jehanɛ ɔ, ngɛ níhi nɛ i ngɛ nyɛ ngmae ɔ he ɔ, i ngɛ nɔ mi mae kɛ ngɛ nyɛ hae ngɛ Mawu hɛ mi kaa pi lakpa nɛ i ngɛ yee. 21 Lɔ ɔ se ɔ, i je kɛ ho Siria kɛ Kilikia kpokpa amɛ a mi ya. 22 Se asafohi nɛ a ngɛ Yudea nɛ a kɛ Kristo pee kake ɔ li mi hɛ mi kɛ hɛ mi. 23 Jinɛ nɔ́ nɛ a pɔɔ numi kɛkɛ ji: “Nyumu ɔ nɛ be ko nɛ be ɔ e waa wɔ yi mi ɔ, amlɔ nɛ ɔ lɛɛ e ngɛ hemi kɛ yemi he sane kpakpa a nɛ be ko nɛ be ɔ e kpata hɛ mi ɔ jajee.” 24 Enɛ ɔ he ɔ, ye he ɔ, a bɔni Mawu hɛ mi nyami womi.\\n^ Aloo “a ngɛ nyɛ jee.”\\n^ Hela, “kɛ be nɔ.”\\n^ Hela, “he lo kɛ muɔ.”\\n^ A tsɛɛ lɛ hu ke Petro.\\nGalatia Bi 1","num_words":848,"character_repetition_ratio":0.067,"word_repetition_ratio":0.045,"special_characters_ratio":0.309,"stopwords_ratio":0.501,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Nyɛ Susu Níhi Nɛ Ngɛ Hiɔwe ɔ A He’—Kolose Bi 3:2 | Kase\\n“Níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ, lɔ ɔ mɛ a he nyɛ susu; pi níhi nɛ ngɛ zugba a nɔ.”—KOLOSE BI 3:2.\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Abraham kɛ Sara tsɔɔ kaa a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi?\\nMɛni Mose pee nɛ tsɔɔ kaa e susuɔ Mawu suɔmi nya ní peemi he?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he ha kɛɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni he je nɛ kake peemi nɛ ngɛ Kolose asafo ɔ mi ɔ ka puɛmi ɔ? (b) Mɛni ga womi nɛ ye bua nyɛmimɛ nɛ a hi Kolose ɔ nɛ huɛ bɔmi hi a kɛ Mawu a kpɛti?\\nNGƐ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, kake peemi nɛ ngɛ Kristo se nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti ngɛ Kolose asafo ɔ mi ɔ ngɛ hlae ma puɛ! Nyɛmimɛ komɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ e ye Mose Mlaa a nɔ. Nyɛmimɛ komɛ hu tsɔɔ kaa e sɛ nɛ Kristofohi a bua nɛ jɔ a he, nɛ a fiɛ a yi nɔ. Paulo bɔ mɛ kɔkɔ ngɛ lakpa tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a he. E de mɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ nɔ ko kó ngɔ je mi nile, loo yaka sisimi kɛ ye nyɛ nyɔguɛ. Blema tsɔɔmihi, kɛ mumihi nɛ yeɔ je ɔ nɔ ɔ, a ngɔ ní nɛ ɔmɛ je, se pi Kristo ngɔ.”—Kolose Bi 2:8.\\n2 Ke Kristo se nyɛɛli nɛ ɔmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɔ a juɛmi kɛ ma je mi nile nɔ ɔ, Mawu kɛ mɛ be e bimɛ pee hu. (Kolose Bi 2:20-23) Lɔ ɔ he ɔ, bɔ nɛ pee nɛ huɛ bɔmi nɛ́ ngɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, kɛ Mawu a kpɛti ɔ nɛ ko puɛ ɔ, Paulo de mɛ ke: “Níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ, lɔ ɔ mɛ a he nyɛ susu; pi níhi nɛ ngɛ zugba a nɔ.” (Kolose Bi 3:2) E sa nɛ hɛ nɔ kami nɛ Kristo nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ ngɛ kaa a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ hiɔwe ɔ nɛ hi a juɛmi mi.—Kolose Bi 1:4, 5.\\n3. (a) Mɛni hɛ nɔ kami nɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɛ? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi?\\n3 Mwɔnɛ hu ɔ, Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ susuɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he. A ngɛ hɛ nɔ kami kaa a ji “nihi nɛ a kɛ Kristo maa dla ní.” (Roma Bi 8:14-17) Nɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ ɔ hu nɛɛ? Kɛ Paulo munyu ɔ kɔ a he ha kɛɛ? Mɛni blɔ nɔ nɛ mɛ hu a maa gu kɛ susu “níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ” a he? (Yohane 10:16) Abraham kɛ Mose susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he ngɛ si himi nɛ mi wa po mi. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase mɛ?\\nKE A KE WA SUSU NÍHI NƐ NGƐ HIƆWE Ɔ A HE Ɔ, MƐNI LƆ Ɔ TSƆƆ?\\n4. Mɛni blɔ nɔ Kristofohi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ maa gu konɛ a susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he?\\n4 E sa nɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi si ngɛ zugba nɔ ɔ nɛ a susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he. A ma nyɛ maa pee jã ke a kɛ Yehowa kɛ e Matsɛ Yemi ɔ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi. (Luka 10:25-27) Jã pɛpɛɛpɛ ji bɔ nɛ Kristo pee, nɛ jã ji bɔ nɛ e sa nɛ wɔ hu waa pee. (1 Petro 2:21) Nihi nɛ a hɛɛ susumi nɛ dɛ, kɛ je mi ní leli, kɛ nihi nɛ a diɔ he lo nya níhi fuu a se bɔle Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ. Jã ji bɔ nɛ e ji ngɛ Satan je yaya nɛ ɔ mi mwɔnɛ ɔ. (Kane 2 Korinto Bi 10:5.) E sa nɛ waa kase Yesu konɛ wa ko ha nɛ nɔ́ ko nɛ puɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti.\\nAnɛ bɔ nɛ je ɔ buɔ sika, kɛ ní nami ha a ngɛ wa nɔ he wami náe lo?\\n5. Mɛni sanehi wa ma nyɛ ma bi wa he ngɛ bɔ nɛ wa buɔ sika kɛ ní nami ha a he?\\n5 Anɛ bɔ nɛ je ɔ buɔ sika, kɛ ní nami ha a ngɛ wa nɔ he wami náe lo? Níhi nɛ wa suɔ ɔ, lɔ ɔmɛ a he nɛ wa susuɔ, nɛ jamɛ a ní ɔmɛ nɔuu nɛ wa peeɔ. Yesu de ke: “He nɛ o juetli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ o tsui maa hi.” (Mateo 6:21) E sa nɛ wa bi wa he sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ kpa wa mi konɛ waa le níhi nɛ ngɛ wa tsui mi. Anɛ wa peeɔ yeyeeye ngɛ sika, ní tsumi kpakpa nɛ wa ma ná ma tsu, kɛ si himi kpakpa he lo? Aloo wa bɔɔ mɔde nɛ wa peeɔ wa si himi kpokploo, nɛ wa susuɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he? (Mateo 6:22) Yesu tsɔɔ kaa ke wa ‘to juetli ha wa he ngɛ je nɛ ɔ mi’ ɔ, lɔ ɔ ma puɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ.—Mateo 6:19, 20, 24.\\nJa wa susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he loko wa ma nyɛ maa pee níhi nɛ da\\n6. Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ waa pee nɔ́ nɛ da?\\n6 Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, e yi kulaa kaa wa maa pee níhi nɛ dɛ blɔ. (Kane Roma Bi 7:21-25.) Ke wa ha we nɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ nɛ kudɔ wɔ ɔ, waa kɛ wa he ma nyɛ maa wo ‘fiɛmi yaya, dã demi,’ ajuama bɔmi, kɛ ‘mu ní tsumi mi.’ (Roma Bi 13:12, 13) Wa bɔɔ mɔde kaa wa maa pee níhi nɛ da. Se ja wa susuɔ níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he loko wa ma nyɛ maa pee níhi nɛ da. Enɛ ɔ bi ɔ mɔde bɔmi wawɛɛ nitsɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Paulo de ke: “I waa ye nɔmlɔ tso ɔ yi mi, nɛ i haa nɛ e peeɔ ye suɔmi nya ní.” (1 Korinto Bi 9:27) E sa nɛ wɔ hu waa bɔ mɔde kaa wa maa ye wa he nɔ saminya. Nyɛ ha nɛ wa susu nyumu anɔkualetsɛmɛ enyɔ komɛ a he nɛ waa hyɛ. Mɛ tsuo a bɔ mɔde nɛ a pee níhi nɛ sa Mawu hɛ mi.—Hebri Bi 11:6.\\nABRAHAM ‘HE YEHOWA YE’\\n7, 8. (a) Mɛni nyagbahi Abraham kɛ Sara kɛ kpe? (b) Mɛni he Abraham pɔɔ susumi?\\n7 Benɛ Yehowa de Abraham kaa e kɛ e weku ɔ nɛ a hia kɛ ho Kanaan zugba a nɔ ya a, Abraham bu tue. Akɛnɛ Abraham pee tue bumi nɛ e he Mawu ye he je ɔ, Yehowa jɔɔ lɛ, nɛ e kɛ lɛ so somi ko. Yehowa de lɛ ke: “Ma ha mo nina babauu, nɛ a maa pee je ma agbo. Ma gbaa mo.” (1 Mose 12:2) Jehahi fuu ba be nɛ Abraham kɛ Sara fɔ we. Anɛ Abraham susu kaa Mawu hɛ je e si womi ɔ nɔ lo? Si himi ɔ mi ba wa kɛ ha Abraham ngɛ Kanaan zugba a nɔ. Benɛ e ngɛ Ur ɔ, nɔ́ ko hia we lɛ, ejakaa sika ngɛ ma a mi. Se amlɔ nɛ ɔ, e si Ur ma a mi, nɛ e hia blɔ maa pee si tomi 1,000 kɛ ho Kanaan ya. Abraham kɛ e weku ɔ hi bo tsuhi a mi. Pi be tsuaa be nɛ a yeɔ ní nɛ a tɔɔ. E suu be nɛ juli hu ha we nɛ a he nɛ jɔ mɛ. (1 Mose 12:5, 10; 13:18; 14:10-16) Se kɛ̃ ɔ, Abraham kɛ e weku ɔ sume kaa a maa kpale a se kɛ ho Ur ya konɛ a jɔɔ nɔ́ nami.—Kane Hebri Bi 11:8-12, 15.\\n8 Abraham ‘he Yehowa ye’ nɛ e susuu we “níhi nɛ ngɛ zugba a nɔ” ɔ a he. (1 Mose 15:6) E susuɔ si nɛ Mawu wo lɛ ɔ he be tsuaa be. Yehowa na kaa Abraham ngɛ hemi kɛ yemi. Enɛ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “Hyɛ hiɔwe nɛ o ka kaa o ma nyɛ maa kane dodoe ɔmɛ lo, bɔ nɛ dodoe ɔmɛ hiɛ babauu ɔ, jã o nina hu maa hiɛ.” (1 Mose 15:5) Benɛ Abraham nu sane nɛ ɔ, e ná nɔ mi mami kaa Yehowa hɛ ji e nɔ. Be tsuaa be nɛ e ma wo e yi nɔ, nɛ e maa hyɛ hiɔwe ɔ, e kaiɔ si nɛ Yehowa wo lɛ kaa e nina maa hiɛ babauu ɔ. Ngɛ be nɛ Yehowa to ɔ nya a, Yehowa ha nɛ Abraham fɔ binyumu kaa bɔ nɛ e wo lɛ si ɔ.—1 Mose 21:1, 2.\\n9. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase Abraham?\\n9 Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Abraham blɔ fa mi ɔ, wɔ hu wa ngɛ si nɛ Yehowa wo wɔ ɔ blɔ hyɛe. (2 Petro 3:13) Ke wa susuu we níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he ɔ, eko ɔ, e maa pee wɔ kaa si womi ɔmɛ ngɛ se kpɛe, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ kã nɛ waa kɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ maa ba si. Eko ɔ, be ko nɛ be ɔ, o pee tsakemi komɛ nɛ lɔ ɔ ha nɛ o nyɛ nɛ o bli o sɔmɔmi ɔ mi. Eko ɔ, o sɔmɔ po kaa blɔ gbalɔ hyɛ. Se amlɔ nɛ ɔ, mɛni o ngɛ pee? Mo kai kaa Abraham sɔmɔ Yehowa kɛ e tsui tsuo, nɛ e hyɛ jɔɔmihi nɛ e ma ná hwɔɔ se ɔ blɔ. Anɛ mo hu o ngɛ o ní pee kaa lɛ lo? (Hebri Bi 11:10) ‘Abraham he Yehowa ye’ nɛ e ba pee Mawu huɛ.—Roma Bi 4:3.\\nMOSE NA ‘NƆ NƐ A NƐ LƐ KƐ HƐNGMƐ Ɔ’\\n10. Mɛni tsɔsemi Mose ná?\\n10 Mose hu susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he. A tsɔse lɛ kaa odehe ngɛ Egipt. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Egipt ma a ji ma nɛ ngɛ je ɔ tsuo nɔ yee. Baiblo ɔ de ke “a tsɔɔ Mose Egipt nile tsuo.” Enɛ ɔ ha nɛ Mose “he biɛ ngɛ munyu tumi kɛ e ní peepee tsuo mi.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 7:22) Jinɛ enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ Mose maa pee nɔmlɔ ngua ngɛ Egipt. Se Mose ná tsɔsemi kpa ko nɛ he hia lɛ kulaa pe tsɔsemi nɛ e ná ngɛ Egipt ɔ.\\n11, 12. Mɛni tsɔsemi nɛ Mose bua jɔ he wawɛɛ pe kulaa? Kɛ wa plɛ kɛ le enɛ ɔ kɛɛ?\\n11 Benɛ Mose wɛ ɔ, e yayo Yokebed tsɔɔ lɛ Hebri bi ɔmɛ a Mawu ɔ he ní. Yehowa he nile nɛ Mose ná a he hia lɛ pe nɔ́ tsuaa nɔ́. Mose sume kaa e ma ná ní, aloo e ma ná blɔ nya ngua ko. Mohu ɔ, e hla kaa e maa pee Mawu suɔmi nya ní. (Kane Hebri Bi 11:24-27.) Tsɔsemi kɛ hemi kɛ yemi nɛ Mose ná kɛ je e jokuɛwi a si ɔ, ye bua lɛ nɛ e susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he.\\nMose sume kaa e ma ná ní, aloo e ma ná blɔ nya ngua ko.\\n12 E ngɛ mi kaa Mose ya sukuu kɛ ya tsitsaa mohu lɛɛ, se lɔ ɔ ha we nɛ e pee nɔmlɔ ngua, aloo nɔ ko nɛ a le lɛ wawɛɛ, aloo niatsɛ ngɛ Egipt. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mose “kplɛɛ we kaa a tsɛ lɛ Egipt matsɛ ɔ biyo ɔ bi. E suɔ mohu kaa e kɛ Mawu ma a nɛ na amanehlu pe nɔ́ nɛ e maa ye ngɔɔmi ngɛ yayami peemi mi be bɔɔ ko.” Pee se ɔ, e ngɔ nile nɛ e ná ngɛ Yehowa he ɔ, kɛ nyɛɛ Yehowa we bi a hɛ mi.\\n13, 14. (a) Loko Mose ma nyɛ ma kpɔ Yehowa we bi ɔmɛ ɔ, mɛni suhi e sa kaa e kase? (b) Mɛni e sa kaa wɔ hu waa kase?\\n13 Mose suɔ Yehowa kɛ Yehowa we bi nɛ a ngɛ nyɔguɛ yee ngɛ Egipt jamɛ a be ɔ. Benɛ Mose ye jeha 40 ɔ, e susu kaa e ma nyɛ ma kpɔ Mawu we bi ɔmɛ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 7:23-25) Se Yehowa na kaa Mose he sui kɛ ha jã peemi lolo. E sa kaa Mose nɛ kase he si bami, tsui si tomi, kpoo peemi, kɛ he nɔ yemi. (Abɛ 15:33) Mose hia tsɔsemi nɛ maa ye bua lɛ konɛ e nyɛ nɛ e tsu haomi nguahi nɛ e kɛ maa kpe ɔ a he ní. Mose kɛ jeha 40 tsu ní kaa to hyɛlɔ. Enɛ ɔ ha nɛ e ná su kpakpa nɛ ɔmɛ.\\n14 Anɛ tsɔsemi nɛ ɔ ye bua Mose lo? Ee, Baiblo tsɔɔ kaa Mose “he jɔ pe nimli adesahi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ.” (4 Mose 12:3) Akɛnɛ e baa e he si he je ɔ, e nyɛ nɛ e to e tsui si kɛ ha nimli slɔɔtoslɔɔtohi, nɛ e tsu a haomihi a he ní ha mɛ. (2 Mose 18:26) Wɔ hu wa hia suhi nɛ maa ye bua wɔ konɛ a baa wa yi ngɛ “haomi kpetekpleenyɛ ɔ” mi kɛ sɛ Mawu je ehe ɔ mi. (Kpojemi 7:14) Anɛ wa nyɛɔ nɛ waa kɛ nihi nɛ a toɔ a tsui si, kɛ ni nɛmɛ nɛ a mi mi fuɔ mlamlaamla tsuo hiɔ si ngɛ tue mi jɔmi mi lo? Munyu nɛ bɔfo Petro tu ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ. E de ke: “Nyɛɛ bu nɔ tsuaa nɔ; nyɛɛ suɔ nyɛmimɛ ɔmɛ.”—1 Petro 2:17.\\nNƆ́ NƐ WA MAA PEE KƐ TSƆƆ KAA WA SUSUƆ NÍHI NƐ NGƐ HIƆWE Ɔ A HE\\n15, 16. (a) Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa susu ní kpakpahi a he ɔ? (b) Mɛni he je nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a ba a je mi saminya a?\\n15 Wa ngɛ ‘je nɛ mi wa’ mi. (2 Timoteo 3:1) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa susu ní kpakpahi a he konɛ waa hi Yehowa kasa mi daa. (1 Tesalonika Bi 5:6-9) Nyɛ ha waa hyɛ blɔ etɛ a nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee jã.\\n16 Wa je mi bami: Petro tsɔɔ kaa e he hia nɛ waa ba wa je mi saminya. E de ke: “Nyɛɛ ba nyɛ je mi saminya ngɛ ma jeli ɔmɛ a kpɛti.” Petro tsɔɔ kaa ke wa pee jã a, nihi nɛ a li Yehowa a ma yɔse, nɛ a ‘maa wo Mawu hɛ mi nyami.’ (1 Petro 2:12) Ke wa ngɛ we mi, sukuu, ní tsumi he, fiɛɛmi tso mi, aloo wa ngɛ wa hɛja jee ɔ, e sa kaa waa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ wa ha nɛ wa je mi bami nɛ wo Yehowa hɛ mi nyami. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa yi mluku, enɛ ɔ he ɔ, wa tɔ̃ɔ. (Roma Bi 3:23) Se e sɛ nɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ wa kɔni mi nɛ wo nyu. Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, wa ma nyɛ maa ‘hwu hemi kɛ yemi ɔ he ta kpakpa a.’—1 Timoteo 6:12.\\nKe wa susuɔ níhi a he kaa Kristo ɔ, wa maa ba wa he si, nɛ waa kɛ kã maa fiɛɛ\\n17. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ susu níhi a he kaa Yesu? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n17 Bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha: Loko wa maa ba wa je mi saminya a, e sa nɛ wa ná su kpakpa. Bɔfo Paulo de ke: “Kristo Yesu juɛmi ɔ nɛ pee nyɛ hu nyɛ juɛmi.” (Filipi Bi 2:5) Mɛni su kpo nɛ Yesu je? E ba e he si, enɛ ɔ he ɔ, e sɔmɔ Yehowa kɛ e tsui tsuo. Yesu susuɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɛ e maa fiɛɛ ɔ he be tsuaa be. (Marko 1:38; 13:10) Mawu Munyu ɔ ye bua Yesu wawɛɛ. (Yohane 7:16; 8:28) E kaseɔ Ngmami Klɔuklɔu ɔ saminya, enɛ ɔ, e nyɛɔ tsɛɛ se, e fãa he, nɛ e tsɔɔ mi. Ke wa susuɔ níhi a he kaa Kristo ɔ, wa maa ba wa he si, nɛ waa kɛ kã maa fiɛɛ, nɛ wa maa kase Baiblo ɔ hu saminya.\\nNɔ́ nɛ he hia Yesu titli ji kaa e maa fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ ha nihi (Hyɛ kuku 17)\\n18. Mɛni ji ní komɛ nɛ a he hia nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ fĩ Yehowa ní tsumi se?\\n18 Wa yemi kɛ buami: Mawu suɔ kaa “nihi nɛ ngɛ hiɔwe kɛ ni nɛmɛ nɛ ngɛ zugba a nɔ” ɔ nɛ a ba a he si kɛ ha Yesu. (Filipi Bi 2:9-11) E ngɛ mi kaa Yesu nɔ kuɔ mohu lɛɛ, se e ba e he si kɛ ha e Tsɛ ɔ. E sa nɛ wɔ hu waa pee jã. (1 Korinto Bi 15:28) Ke ‘wa ya je ma amɛ tsuo a ngɔ ngɛ he tsuaa he, nɛ wa pee mɛ Yesu kaseli ɔ,’ lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo wa dɛ ɔ tsue. (Mateo 28:19) Ke wa ye bua ni kpahi kɛ wa nyɛmimɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa ‘wa ngɛ nihi tsuo kpakpa pee.’—Galatia Bi 6:10.\\n19. Mɛni e sa kaa waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?\\n19 Wa bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa deɔ wɔ kaa wa susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he! E sa nɛ “waa kɛ hɛ mi miami nɛ tu fo nɛ fɔɔ si ngɛ wa hɛ mi ɔ.” E sa nɛ wa susu ní kpakpahi a he. (Hebri Bi 12:1) Nyɛ ha waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa ‘je wa tsui mi’ kɛ sɔmɔ Yehowa. Wa le kaa ke wa pee jã a, wa hiɔwe Tsɛ ɔ maa jɔɔ wɔ babauu.—Kolose Bi 3:23, 24.\\n‘Nyɛ Susu Níhi Nɛ Ngɛ Hiɔwe ɔ A He’: Wa ma nyɛ ma de ke wa susuɔ níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he ke waa kɛ Yehowa kɛ e Matsɛ Yemi ɔ peeɔ nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. Be tsuaa be ɔ, wa susuɔ bɔ nɛ Yehowa naa níhi ha a he, nɛ wa susuɔ si nɛ e wo kaa e maa jɔɔ wɔ hwɔɔ se ɔ hu he. Enɛ ɔ saa wa ní peepee, wa munyu tumi, kɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha a he","num_words":3014,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.029,"special_characters_ratio":0.32,"stopwords_ratio":0.501,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yehowa Odasefoi kɛ Amɛsane Yaa Saneyelihe | Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ\\nTaakɛ Yesu gba fɔ̃ shi lɛ, maŋ nɔyelɔi kɛ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi tsɔɔ mlai anɔ amɛteɔ shi amɛwoɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ\\n1, 2. (a) Mɛni jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ nyɛ amɛfee shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, shi te kaselɔi lɛ fee amɛnii yɛ he amɛhã tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ kaselɔi lɛ kpaaa shiɛmɔ lɛ?\\nSHIHILƐ nɛɛ ba yɛ afi 33 Ŋ.B., Pentekoste gbi lɛ sɛɛ nɔŋŋ. Ato Kristofoi asafo ni yɔɔ Yerusalem lɛ shishi otsii fioo komɛi pɛ sɛɛ ni enɛ ba. Eyɛ faŋŋ akɛ, Satan na enɛ akɛ be ni hi jogbaŋŋ ni ekɛbaatutua asafo lɛ. Etao akɛ ekpãta asafo lɛ hiɛ koni ekashwere ní amɛhe wa. Nɔŋŋ kɛkɛ ni Satan tsɔ ŋaa gbɛ nɔ ewo jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ayiŋ koni amɛtsĩ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa. Shi Yesu bɔfoi lɛ tee nɔ amɛkɛ ekãa shiɛ, ni hii kɛ yei babaoo ‘bahe Nuŋtsɔ lɛ nɔ amɛye.’—Bɔf. 4:18, 33; 5:14.\\nKaselɔi lɛ amii shɛ amɛhe akɛ ‘egbɛ́i lɛ hewɔ lɛ abu amɛ mɛi ni sa akɛ abɔɔ amɛ ahora’\\n2 Shiteekɛwolɔi nɛɛ amli wo la waa, ni amɛfee amɛnii lɛ ekoŋŋ—shi enɛ mli lɛ amɛwo bɔfoi lɛ fɛɛ tsuŋ. Kɛ̃lɛ, nyɔɔŋ lɛ Yehowa bɔfo lɛ bagbele tsũ lɛ shinai lɛ, ni be ni je tsɛreɔ lɛ náa kaselɔi lɛ ni amɛmiishiɛ ekoŋŋ! Amɛyamɔmɔ kaselɔi lɛ ekoŋŋ kɛtee akuashɔŋ lɛ hiɛ, ni akuashɔŋ lɛ wie eshi kaselɔi lɛ akɛ amɛmiiku mla ni awo amɛ akɛ amɛkashiɛ lɛ mli. Kaselɔi lɛ kɛ ekãa kɛɛ akɛ: “Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.” Nɔyelɔi lɛ amli fu aahu akɛ “amɛto amɛyiŋ akɛ amɛaagbe” kaselɔi lɛ. Shi fimɔ be nɛɛ mli nɔŋŋ ni Mla tsɔɔlɔ Gamaliel, ni maŋ lɛ buɔ lɛ waa lɛ te shi ni ebɔi wiemɔ kɛbɔ akuashɔŋ lɛ kɔkɔ ekɛɛ: “Nyɛhumia shi [nyɛkwɛa jogbaŋŋ] . . . Nyɛŋmɛɛa nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ ahe ni nyɛkadia amɛsɛɛ.” Naakpɛɛ sane ji akɛ nɔyelɔi lɛ bo eŋaawoo lɛ toi ni amɛŋmɛɛ kaselɔi lɛ ahe ni amɛtee. Mɛni nakai hii anɔkwafoi lɛ fee? Amɛhãaa no agba amɛnaa, amɛtee nɔ amɛshiɛ, ni ‘amɛkpaaa nitsɔɔmɔ kɛ Kristo Yesu he sane kpakpa lɛ shiɛmɔ.’—Bɔf. 5:17-21, 27-42; Abɛi 21:1, 30.\\n3, 4. (a) Mɛɛ gbɛ ni akɛtsu nii kɛjɛ jeeŋmɔ ni eye omanye Satan kɛtsuɔ nii kɛtutuaa Nyɔŋmɔ webii? (b) Mɛni wɔbaasusu he yɛ yitso nɛɛ kɛ yitsei enyɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ amli?\\n3 Nakai sane ni aye yɛ afi 33 Ŋ.B. tɔ̃ɔ lɛ bafee klɛŋklɛŋ shi ni ate awo Kristofoi asafo lɛ yɛ faŋŋ mli, shi jeee naagbee ji no. (Bɔf. 4:5-8; 16:20; 17:6, 7) Wɔbe nɛɛ amli hu lɛ, Satan hãa mɛi ni sumɔɔɔ anɔkwa jamɔ lɛ woɔ nɔyelɔi lɛ ayiŋ koni agu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Shiteekɛwolɔi efolɔ Nyɔŋmɔ webii anaa akɛ amɛkuɔ mla mli yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Naafolɔmɔi lɛ ekome ji wɔwoɔ maŋ loo akutsoŋ hirihiri—beiwolɔi ji wɔ. Eko hu ji akɛ wɔwoɔ mɛi ayiŋ koni amɛte shi amɛwo nɔyeli lɛ; ni wɔhɔ̃ɔ nii hu. Kɛ́ ehe bahia lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ yaa saneyelihei amɛyahãa aleɔ akɛ naafolɔmɔi lɛ ji amale. Mɛni ejɛ saji nɛɛ amli kɛba? Te saji ni saneyelihei bua afii nyɔŋmai komɛi ni eho nɛɛ saa ohe ŋmɛnɛ ehãa tɛŋŋ? Hã wɔpɛi saji ni aye lɛ ateŋ fioo komɛi amli wɔkwɛ bɔ ni eye ebua ‘kɛfã sane kpakpa lɛ he ni akɛma nɔ mi yɛ mla naa.’—Fil. 1:7.\\n4 Wɔbaasusu bɔ ni wɔtee nɔ wɔfã wɔhegbɛ akɛ wɔshiɛɔ ní mɔ ko gbaaa wɔnaa lɛ he yɛ yitso nɛɛ mli. Yitsei enyɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ baasusu saji komɛi ni wɔkɛtee saneyelihei yɛ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ koni wɔya nɔ wɔhi shi akɛ mɛi ni jɛɛɛ je lɛ mli, ni wɔhi shi yɛ Maŋtsɛyeli shishitoo mlai anaa lɛ he.\\nBeiwolɔi—Loo Mɛi ni kɛ Anɔkwayeli Jajeɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Amɛtsɔɔ?\\n5. Mɛni hewɔ amɔmɔ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi yɛ afi 1930 afii lɛ anaagbeegbɛ lɛ, ni mɛɛ yiŋ asafo lɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ kpɛ?\\n5 Afi 1930 afii lɛ anaagbeegbɛ lɛ, maŋtiasei ni yɔɔ Amerika niiaŋ fɛɛ lɛ ka akɛ amɛbaanyɛ Yehowa Odasefoi anɔ koni amɛná mla naa gbɛŋmɛɛ ko dani amɛnyɛ amɛshiɛ. Shi wɔnyɛmimɛi lɛ eyamiii nɔ akɛ esa akɛ amɛbi gbɛ dani amɛshiɛ. Anyɛɔ atsĩɔ gbɛŋmɛɛ naa, ni amɛheɔ amɛyeɔ akɛ nɔyelɔ ko kwraa bɛ hegbɛ akɛ eteɔ shi ewoɔ fãmɔ ni Yesu kɛhã Kristofoi akɛ amɛshiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ. (Mar. 13:10) Enɛ hã amɔmɔ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ohai abɔ. No hã mɛi ni nyiɛ asafo lɛ hiɛ lɛ kpɛ mli akɛ amɛkɛ sane lɛ baaya saneyelihe. Amɛsumɔ ni amɛhã ale akɛ, Maŋ lɛ kɛ naatsĩi komɛi ni teɔ shi woɔ mla eshwie Odasefoi lɛ anɔ, ni no hãaa amɛná hegbɛ amɛkɛ amɛhe awo amɛjamɔ nifeemɔi amli bɔ ni amɛsumɔɔ. Yɛ afi 1938 lɛ, sane ko ba, ni bɔ ni saneyelihe lɛ bua sane lɛ ehã lɛ batsɔ nɔ ni abaadamɔ nɔ atsu saji ni tamɔ nakai lɛ ahe nii wɔsɛɛ. Mɛni ba?\\n6, 7. Mɛni ba Cantwell weku lɛ nɔ?\\n6 Jufɔ leebi yɛ April 26, 1938 lɛ, Newton Cantwell, ni eye afii 60 lɛ; eŋa Esther; kɛ amɛbihii Henry, Russell, kɛ Jesse, ni ji gbɛgbalɔi krɛdɛɛi enumɔ nɛɛ tee akɛ amɛyaashiɛ yɛ New Haven, ni ji maŋtiase ni yɔɔ Connecticut lɛ. Anɔkwa, no mli lɛ amɛsaa amɛhe akɛ amɛbaaye fe gbi kome yɛ jɛmɛ. Mɛni hewɔ? Amɔmɔ amɛ shii abɔ momo, no hewɔ lɛ amɛyɔse akɛ abaanyɛ amɔ amɛ ekoŋŋ. Kɛ̃lɛ, enɛ hãaa ekãa ni Cantwell weku lɛ kɛshiɛɔ Maŋtsɛyeli sane lɛ naa aba shi. Amɛkɛ lɔlei enyɔ tee New Haven. Newton hiɛ amɛweku lɛ lɔle ni akɛ Biblia kasemɔ woji kɛ gramafon pɛmpɛbii ewo mli lɛ, ni Henry ni eye afii 22 lɛ hu hiɛ adafitswaa lɔle ni akɛshiɛɔ lɛ. Ni taakɛ amɛkpa gbɛ lɛ, ŋmɛlɛtswai fioo ko sɛɛ nɔŋŋ kɛkɛ ni polisifoi lɛ bamɔmɔ amɛ.\\n7 Klɛŋklɛŋ lɛ, amɔ Russell ni eye afii 18 lɛ, no sɛɛ lɛ, amɔmɔ Newton kɛ Esther. No mli lɛ, Jesse ni eye afii 16 lɛ damɔ sɛɛ shɔŋŋ eekwɛ bɔ ni polisifoi lɛ emɔmɔ efɔlɔi kɛ enyɛmi nuu lɛ kɛyaa lɛ. Akɛni Henry miishiɛ yɛ maŋ lɛŋ he kroko hewɔ lɛ, eshwɛ oblanyo fioo Jesse kome too. Jesse wó egramafon lɛ ni etsa shiɛmɔ lɛ nɔ. Katolik hii enyɔ komɛi hã Jesse tswa Nyɛminuu Rutherford wiemɔ ni ehã ni yitso ji “Henyɛlɔi,” ni arikɔd lɛ ehã amɛ. Shi be ni amɛboɔ wiemɔ lɛ toi lɛ, amɛmli wo la aahu akɛ amɛtao akɛ amɛgba Jesse ma. Kpoo kɛkɛ ni Jesse shi amɛ etee, shi no sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, polisifonyo ko mɔ lɛ. No hewɔ lɛ, ayawo Jesse hu tsuŋ. Polisifoi lɛ kɛ sane ko efɔ̃ɔɔ Nyɛmiyoo Cantwell nɔ, shi amɛkɛ sane fɔ̃ Nyɛminuu Cantwell kɛ ebihii lɛ anɔ. Kɛ̃lɛ, ahã amɛwo shika ko, ni aŋmɛɛ amɛhe nakai gbi lɛ nɔŋŋ kɛ shiwoo akɛ abaatsa nɔ sɛɛ mli.\\n8. Mɛni hewɔ saneyelihe lɛ bu Jesse Cantwell fɔ akɛ eji beiwolɔ lɛ?\\n8 Nyɔji fioo komɛi asɛɛ yɛ September afi 1938 lɛ akɛ Cantwell weku lɛ tee saneyelihe ni yɔɔ New Haven lɛ. Abu Newton, Russell, kɛ Jesse fɔ akɛ amɛbalaa shika be mli ni amɛbɛ he gbɛŋmɛɛ wolo. Weku nɛɛ bi Connecticut Saneyelihe Wulu lɛ shii abɔ koni akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ shi fɛɛ sɛɛ lɛ, abu Jesse fɔ akɛ ewoɔ maŋ hirihiri—eji beiwolɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Katolik hii enyɔ ni bo wiemɔ ni Jesse tswa ehã amɛ toi lɛ yawie yɛ saneyelihe lɛ akɛ sane ni amɛbo toi lɛ gbeɔ amɛjamɔ lɛ he guɔ, ni ewoɔ amɛmli la. Wɔnyɛmimɛi ni nyiɛɔ asafo lɛ hiɛ lɛ bi koni Amerika Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ akwɛ bɔ ni abua sane lɛ ahã lɛ mli ekoŋŋ.\\n9, 10. (a) Te Amerika Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ bua Cantwell weku lɛ sane lɛ amɛhã tɛŋŋ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa nakai sane ni aye lɛ he sɛɛ lolo?\\n9 March 29, 1940 lɛ, Kojolɔ Nukpa Charles E. Hughes kɛ kojolɔi onukpai kpaanyɔ krokomɛi je shishi amɛbo saji ni Nyɛminuu Hayden Covington, ni eji lɔya kɛhã Yehowa Odasefoi lɛ wie lɛ toi jogbaŋŋ. * Be ni maŋtiase ni ji Connecticut lɛ lɔya lɛ kɛ esane lɛ fɔ̃ɔ kojolɔi lɛ ahiɛ koni ekɛma nɔ mi akɛ beilɔi ji Yehowa Odasefoi lɛ, kojolɔi lɛ ateŋ mɔ kome bi akɛ: “Aso ebɛ mli akɛ mɛi ni hi shi yɛ Kristo Yesu beaŋ lɛ eyanyaaa sane ni ebashiɛ lɛ he?” Connecticut maŋ lɛ lɔya lɛ hã hetoo akɛ: “Eyɛ mli, ni kɛ́ mikaiɔ jogbaŋŋ lɛ, etamɔ nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ nɔ ni afee Yesu yɛ sane ni eshiɛ lɛ hewɔ lɛ.” Mɛɛ sane po nɛ! Lɔyafonyo nɛɛ leee akɛ yɛ enaajiemɔ lɛ mli lɛ, ekɛ Odasefoi eto Yesu he, ni ekɛ mɛi ni bu Yesu fɔ lɛ hu to maŋ lɛ he. May 20, 1940 lɛ, Saneyelihe lɛ kojolɔi lɛ fɛɛ mu sane naa akɛ Odasefoi lɛ yeɔ bem.\\nHayden Covington (hiɛgbɛ, teŋgbɛ), Glen How (abɛkugbɛ), kɛ mɛi krokomɛi ni miishi saneyelihe lɛ be ni amɛye omanye lɛ sɛɛ\\n10 Mɛni sa kadimɔ waa yɛ bɔ ni Saneyelihe lɛ bua sane lɛ ehã lɛ mli? Elɛɛ hegbɛ ni mla lɛ kɛhãa akɛ mɛi baanyɛ amɛkɛ amɛhe awo jamɔŋ nifeemɔi amli lɛ mli koni kpokpaa, maŋtiase, loo nɔyeli ko akanyɛ edamɔ mla nɔ ekɛ naatsĩi ba jamɔi anɔ. Kɛfata he lɛ, Saneyelihe lɛ enaaa ‘nɔ ko yɛ Jesse jeŋba he ni tsɔɔ akɛ eefite maŋ toiŋjɔlɛ ni eewo maŋ lɛ mli hirihiri.’ No hewɔ lɛ, bɔ ni abua sane lɛ maa nɔ mi faŋŋ akɛ, Yehowa Odasefoi jeee beilɔi ni woɔ maŋ hirihiri. Mɛɛ omanye ni sa kadimɔ waa po Nyɔŋmɔ tsuji lɛ ye nɛkɛ! Mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa sane ni aye nɛɛ he sɛɛ lolo? Lɔya ko ni eji Yehowa Odasefonyo lɛ wie akɛ: “Hegbɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔnyɛɔ wɔkɛ wɔhe woɔ wɔjamɔŋ nifeemɔi amli ni mɔ ko kɛ shishiumɔ naatsĩi eshwieee wɔnɔ lɛ hãa wɔ, ákɛ Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ, wɔnyɛɔ wɔshiɛɔ wɔhiɛnɔkamɔ he sane lɛ wɔhãa mɛi yɛ hei ni wɔyɔɔ lɛ.”\\nAni Wɔwoɔ Yiŋ Koni Ate Shi Awo Nɔyeli —Aloo Wɔhãa Aleɔ Anɔkwale Lɛ?\\nHetsɛ̃ ni Naa Wa ni Quebec Ená Ehã Nyɔŋmɔ kɛ Kristo kɛ Heyeli lɛ, Eji Hiɛgbele Kɛhã Canada Fɛɛ\\n11. Mɛni wɔnyɛmimɛi lɛ fã he tã yɛ Canada, ni mɛni hewɔ?\\n11 Afi 1940 afiiaŋ lɛ, Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Canada lɛ kɛ shiteekɛwoo ni naa wa ko kpe. No hewɔ lɛ, yɛ afi 1946 lɛ, bɔ ni afee ni ahã mɛi ale bɔ ni maŋ lɛ ebuuu hegbɛ ni mɛi yɔɔ akɛ amɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ gbii 16 sɔŋŋ fã ta kɛja wolo ko ni yitso ji Hetsɛ̃ ni Naa Wa ni Quebec Ená Ehã Nyɔŋmɔ kɛ Kristo kɛ Heyeli lɛ, Eji Hiɛgbele Kɛhã Canada Fɛɛ. Wolo ni hiɛ baafai ejwɛ nɛɛ hã ana bɔ ni osɔfoi lɛ woɔ mɛi ayiŋ koni ate shi awo wɔnyɛmimɛi lɛ, bɔ ni polisifoi lɛ waa wɔnyɛmimɛi lɛ ayi, kɛ bɔ ni mɛi buaa amɛhe naa amɛbafeɔ wɔnyɛmimɛi lɛ basabasa yɛ Quebec. Wolo lɛ kɛɛ akɛ: “Aaya nɔ aamɔmɔ Yehowa Odasefoi lɛ bɔ ni kɛ mla kpãaa gbee. Akɛ naafolɔmɔi aaafee 800 eshwie Yehowa Odasefoi lɛ anɔ yɛ Greater Montreal.”\\n12. (a) Te shiteekɛwolɔi fee amɛnii yɛ wolo ni ajara lɛ he amɛhã tɛŋŋ? (b) Mɛɛ tɔ̃mɔ akɛɛ wɔnyɛmimɛi lɛ tɔ̃? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)\\n12 Quebec Maŋ Nɔkwɛlɔ Maurice Duplessis kɛ Roman Katolik Osɔfo ko ni atsɛɔ lɛ Villeneuve fee ekome kɛfã “ta ni mɔbɔnalɛ bɛ mli” amɛshi Odasefoi yɛ nakai wolo lɛ hewɔ. Naafolɔmɔi ni akɛshwie Odasefoi lɛ anɔ lɛ ku bɔ he oyayaayai kɛjɛ 800 kɛshɛ 1,600. Nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko kɛɛ akɛ: “Polisifoi lɛ mɔmɔ wɔ aahu akɛ wɔnyɛɛɛ wɔkane shii abɔ ni amɔmɔ wɔ lɛ dɔŋŋ.” Kɛ́ ana Odasefoi ni miijara wolo lɛ eko lɛ, amɔmɔɔ amɛ ni afolɔɔ amɛnaa akɛ amɛmiija woji ni woɔ hewalɛ koni abutu nɔyeli lɛ. *\\n13. Namɛi ji klɛŋklɛŋ mɛi ni aye amɛsane yɛ saneyelihe akɛ mɛi ni woɔ hewalɛ koni abutu nɔyeli lɛ, ni te saneyelihe lɛ bua sane lɛ ehã tɛŋŋ?\\n13 Afi 1947 lɛ, Nyɛminuu Aimé Boucher kɛ ebiyei Gisèle, ni eye afii 18, kɛ Lucille, ni eye afii 11 lɛ ji klɛŋklɛŋ mɛi ni aye amɛsane yɛ saneyelihe akɛ mɛi ni woɔ hewalɛ koni abutu nɔyeli lɛ. No mli lɛ, amɛyajara wolo ni ji Hetsɛ̃ ni Naa Wa ni Quebec Ená lɛ yɛ he ko ni bɛŋkɛ amɛŋmɔ ni yɔɔ Quebec City gɔji lɛ wuoyigbɛ lɛ, shi ewa akɛ mɛi baahe amɛye akɛ beilɔi ji amɛ. Nyɛminuu Boucher baa ehe shi ni emli jɔ, eyatsuɔ nii yɛ eŋmɔ pɛmpɛoo lɛ mli, ni yɛ be kɛ beaŋ lɛ etaa okpɔŋɔ shwiili mli kɛyaa maŋ lɛ mli. Fɛɛ sɛɛ lɛ, eweku lɛ kɛ yiwaa ni atsĩ tã yɛ wolo ni aja lɛ mli lɛ eko kpe. Akɛni kojolɔ ni kwɛ sane lɛ sumɔɔɔ Odasefoi asane hewɔ lɛ, ekpɛlɛɛɛ odaseyeli ni maa nɔ mi akɛ sane ni akɛfɔ̃ Boucher weku lɛ nɔ lɛ ji amale lɛ nɔ. Moŋ lɛ, ekpɛlɛ mɛi ni folɔɔ Odasefoi lɛ anaa akɛ wolo ni ajaa lɛ woɔ basabasafeemɔ he hewalɛ lɛ asane lɛ nɔ, ni no hã abu Boucher weku lɛ fɔ. No hewɔ lɛ, kojolɔ lɛ sane lɛ kukufoo nɔŋŋ ji: Eji mla tɔ̃mɔ akɛ abaawie anɔkwale! Awo Aimé kɛ Gisèle tsuŋ akɛ amɛwoɔ mɛi ayiŋ koni ate shi awo nɔyeli lɛ, ni ahã oblayoo fioo Lucille hu ye gbii enyɔ yɛ tsuŋwoohe lɛ. Nyɛmimɛi lɛ kɛ sane lɛ tee Saneyelihe Wulu fe fɛɛ ni yɔɔ Canada lɛ, ni akpɛlɛ nɔ akɛ abaakwɛ amɛsane lɛ mli.\\n14. Te nyɛmimɛi ni yɔɔ Quebec lɛ fee amɛnii amɛhã tɛŋŋ yɛ afii ni awa amɛyi lɛ amli?\\n14 Nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Quebec lɛ tee nɔ amɛshiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ yɛ bɔ ni atee nɔ atutua amɛ ahã lɛ fɛɛ sɛɛ—enɛ wo yibii ni sa kadimɔ waa. Be ni aja wolo lɛ yɛ afi 1946 lɛ sɛɛ afii ejwɛ mli lɛ, Odasefoi ni yɔɔ Quebec lɛ ayibɔ tee hiɛ kɛjɛ mɛi 300 kɛyashɛ mɛi 1,000! *\\n15, 16. (a) Te Canada Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ bua Boucher sane lɛ amɛhã tɛŋŋ? (b) Mɛɛ hewalɛ kunimyeli nɛɛ ná yɛ wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ mɛi krokomɛi anɔ?\\n15 June, afi 1950 lɛ, Canada Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ, ni emli bii lɛ feɔ kojolɔi nɛɛhu lɛ bo Aimé Boucher sane lɛ toi. Nyɔji ekpaa sɛɛ, yɛ December 18, 1950 lɛ Saneyelihe lɛ bua sane lɛ, ni wɔye bem. Mɛni hewɔ? Nyɛminuu Glen How ni eji Odasefoi lɛ alɔya lɛ tsɔɔ mli akɛ, Saneyelihe lɛ kɛ wɔnyɛmi lɛ niiamlitsɔɔmɔ lɛ kpã gbee akɛ “mɛi ayiŋ ni awoɔ koni amɛte shi amɛwo nɔyeli” lɛ tsɔɔ akɛ akɔne mɛi ayiŋ ni amɛfee basabasa loo amɛbutu nɔyeli. Kɛ̃lɛ, “yiŋkɔnemɔ sane ko tamɔ nakai bɛ wolo ni ajara lɛ mli, no hewɔ lɛ emli wiemɔi lɛ eteee shi ewooo mla.” Nyɛminuu How kɛfata he akɛ: “Mi diɛŋtsɛ mina gbɛ nɔ ni Yehowa tsɔ ehã wɔye kunim lɛ.” *\\n16 Anɔkwa, yiŋ ni Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ kpɛ lɛ bafee omanyeyeli kpele kɛhã Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. Ehã yiŋtoi ni adamɔ nɔ akɛ saji krokomɛi 122 tee saneyelihe kɛfolɔ Odasefoi ni yɔɔ Quebec lɛ anaa akɛ amɛwoɔ mɛi ayiŋ koni amɛbutu nɔyeli lɛ fɛɛ fee shwɛm. Kɛfata he lɛ, bɔ ni abua sane lɛ tsɔɔ akɛ, agbɛnɛ Canadabii kɛ Commonwealth maji lɛ amli bii lɛ yɛ hegbɛ akɛ amɛwieɔ nibii ni gbaa amɛnaa yɛ bɔ ni ayeɔ amɛmaŋ lɛ nɔ ahãa lɛ ahe ní mɔ ko gbaaa amɛnaa. Agbɛnɛ hu lɛ, omanyeyeli nɛɛ ku tutuamɔ ni Quebec sɔlemɔi lɛ kɛ nɔyeli lɛ tutuaa Yehowa Odasefoi aheyeli lɛ naa. *\\nNihɔ̃ɔlɔi—Aloo Mɛi ni kɛ Ekãa Tswaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ He Adafi?\\n17. Mɛɛ gbɛ nɔ nɔyelii komɛi bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛkudɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ?\\n17 Taakɛ eba lɛ yɛ mra beaŋ Kristofoi lɛ agbɛfaŋ lɛ, Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu kɛ “Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ yeee jara.” (Kanemɔ 2 Korintobii 2:17.) Fɛɛ sɛɛ lɛ, nɔyelɔi komɛi sumɔɔ koni amɛkɛ jarayeli he mlai akudɔ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Hã wɔsusu saji ni saneyelihei bua kɛkwɛ kɛji Yehowa Odasefoi ji nihɔ̃ɔlɔi aloo shiɛlɔi lɛ ateŋ enyɔ komɛi ahe wɔkwɛ.\\n18, 19. Mɛni maŋ onukpai ni yɔɔ Denmark lɛ ka akɛ amɛbaafee kɛtsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa?\\n18 Denmark. October 1, 1932 lɛ, awo mla ko ni hã ebafee tɔ̃mɔ akɛ mɔ ko baahɔ̃ɔ woji ni akala ni ehiɛɛɛ he gbɛŋmɛɛ wolo. Kɛ̃lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ eyabiii gbɛŋmɛɛ wolo ko. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, shiɛlɔi enumɔ yashiɛ gbi muu lɛ fɛɛ yɛ Roskilde maŋ ni kã Denmark maŋtiase ni ji Copenhagen lɛ anaigbɛ, ni ekɛ maŋtiase nɛɛ teŋ jekɛmɔ shɛɔ kilomitai 30 kɛ sɛɛ. Be ni gbi lɛ baa naagbee lɛ, anaaa shiɛlɔi lɛ ateŋ mɔ kome ni atsɛɔ lɛ August Lehmann lɛ. Amɔ lɛ akɛ eehɔ̃ɔ nii ni ebɛ gbɛŋmɛɛ wolo.\\n19 December 19, 1932 lɛ, akɛ August Lehmann tee saneyelihe. Ewie akɛ etee mɛi aŋɔɔ koni ekɛ woji ni adamɔ Biblia nɔ aŋmala ayaha amɛ, shi eyahɔ̃ɔɔ nii. Kojolɔ lɛ kɛ lɛ kpã gbee. Ewie akɛ: “Mɔ ni afolɔɔ enaa nɛɛ, . . . eyɛ nitsumɔ ni etsuɔ kɛkwɛɔ ehe, enáko shika ko yɛ shiɛmɔ ni eshiɛɔ lɛ mli, ni ekpaaa gbɛ hu akɛ ebaaná shika yɛ mli, moŋ lɛ efiteɔ shika yɛ eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he.” Saneyelihe lɛ kɛ Odasefoi lɛ kpã gbee, ni amɛbua sane lɛ akɛ anyɛŋ atsɛ Lehmann shiɛmɔ nitsumɔ lɛ “akɛ jarayeli.” Fɛɛ sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ ahenyɛlɔi lɛ tswa amɛfai shi akɛ amɛbaatsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa yɛ nakai maŋ lɛ mli fɛɛ. (Lala 94:20) Maŋ lɛ lɔyafonyo lɛ hiɛ sane lɛ mli aahu kɛtee Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ. Mɛni wɔnyɛmimɛi lɛ fee yɛ he?\\n20. Te Denmark Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ bua sane lɛ tɛŋŋ, ni mɛni wɔnyɛmimɛi lɛ fee?\\n20 Otsi dani Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ baata shi kɛkwɛ sane lɛ mli lɛ, Odasefoi ni yɔɔ Denmark hei srɔtoi fɛɛ lɛ wo amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli la. Yɛ Jufɔ October 3, 1933 lɛ, Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ bua sane lɛ ni ehã ale eyiŋkpɛɛ. Amɛkɛ saneyelihe fioo ni ye sane lɛ kpã gbee akɛ August Lehmann ekuuu mla ko mli. Bɔ ni abua sane lɛ tsɔɔ akɛ Odasefoi lɛ baanyɛ akã he ashiɛ ni mɔ ko gbaŋ amɛnaa. Nyɛmimɛi lɛ wo amɛshiɛmɔ lɛ mli ekãa fe tsutsu lɛ kɛjie hiɛsɔɔ kpo amɛtsɔɔ Yehowa yɛ kunim ni ehã amɛye lɛ hewɔ. Kɛjɛ be ni Saneyelihe lɛ bua sane nɛɛ amɛgbe naa kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Denmark lɛ etee nɔ amɛshiɛ ní nɔyeli lɛ gbaaa amɛnaa.\\nOdasefoi ekãalɔi ni yɔɔ Denmark yɛ afi 1930 afiiaŋ\\n21, 22. Te Amerika Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ bua Nyɛminuu Murdock sane lɛ amɛhã tɛŋŋ?\\n21 Amerika. Yɛ Hɔgbaa, February 25, 1940 lɛ, amɔ gbɛgbalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Robert Murdock, Jr. kɛ Odasefoi krokomɛi kpawo be ni amɛshiɛɔ yɛ Jeannette, ni ji maŋ ko ni bɛŋkɛ Pittsburgh yɛ Pennsylvania lɛ. Abu amɛ fɔ akɛ amɛyaheee gbɛŋmɛɛ wolo ni baahã amɛnyɛ amɛjara amɛwoji lɛ. Nyɛmimɛi lɛ bi koni Amerika Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ, ni Saneyelihe lɛ kpɛlɛ nɔ.\\n22 May 3, 1943 lɛ, Saneyelihe lɛ bua sane lɛ ni ehã ale yiŋ ni ekpɛ ni buɔ Odasefoi lɛ bem lɛ. Saneyelihe lɛ tsɔɔ mli akɛ, ejaaa gbɛ akɛ abaahã nyɛmimɛi lɛ ayahe gbɛŋmɛɛ wolo dani amɛtsu amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, ejaakɛ no “teɔ shi ewoɔ hegbɛ ni nyɛmimɛi lɛ yɔɔ yɛ Jakumaŋ lɛ Mla lɛ naa.” Saneyelihe lɛ tswa maŋtiase ni ji Jeannette lɛ mla lɛ efɔ̃, ejaakɛ “etsĩɔ hegbɛ ni ayɔɔ akɛ akalaa woji loo atswaa adafi lɛ kɛ hegbɛ ni ayɔɔ akɛ atsuɔ jamɔ nifeemɔi ahe nii lɛ” anaa. Be ni Kojolɔ William O. Douglas kɛ kojolɔi lɛ ateŋ mɛi saŋŋ ayiŋkpɛɛ lɛ fɔ̃ɔ jara mli lɛ, ewie akɛ, “jeee shiɛmɔ kɛkɛ Yehowa Odasefoi lɛ shiɛɔ; ni jeee jamɔŋ woji kɛkɛ amɛjaraa. Amɛtsuɔ enyɔ lɛ fɛɛ.” Ekɛfata he akɛ: “Esa akɛ aŋmɛɔ jamɔ nɛɛ gbɛ ni ekɛ ehe awo ejamɔŋ nifeemɔi lɛ fɛɛ amli . . . taakɛ aŋmɛɔ jamɔi krokomɛi lɛ agbɛ ni amɛfeɔ amɛsɔlemɔ yɛ amɛsɔlemɔtsui lɛ amli, ni amɛshiɛɔ hu yɛ amɛwiemɔ kpokui lɛ anɔ lɛ.”\\n23. Mɛni hewɔ kunim srɔtoi ni wɔye yɛ afi 1943 lɛ he hiaa waa ŋmɛnɛ lɛ?\\n23 Bɔ ni abua sane lɛ ahã lɛ baafee kunimyeli kpele kɛhã Nyɔŋmɔ webii lɛ. Ema nɔ mɛi diɛŋtsɛ ni wɔji lɛ nɔ mi—wɔji Kristofoi sɔɔlɔi, jeee jarayelɔi ni miitao shika. Yɛ nakai gbi krɛdɛɛ lɛ nɔ yɛ afi 1943 lɛ, Yehowa Odasefoi ye saji 12 amli kunim yɛ saji 13 ni akɛshi amɛ ní Murdock nɔ lɛ hu fata he lɛ yɛ Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ. Saneyelihe lɛ yiŋkpɛɛ lɛ bafee sa krɛdɛɛ ko ni agba afɔ̃ shi kɛhã saji krokomɛi ni aye nyɛsɛɛ nɛɛ; yɛ enɛ mli lɛ mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ taa saji anaa ekoŋŋ akɛ wɔbɛ hegbɛ akɛ wɔshiɛɔ Maŋtsɛyeli sane lɛ yɛ blohuiaŋ kɛ shĩai amli.\\n24. Kɛ́ nɔyeli ko tsĩ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa lɛ, mɛni wɔfeɔ?\\n24 Ákɛ Yehowa tsuji lɛ, kɛji nɔyelɔi lɛ hã wɔ mla naa hegbɛ koni wɔshiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ ni mɔ ko gbaaa wɔnaa lɛ, wɔhiɛ sɔɔ waa. Kɛ̃lɛ, kɛ́ nɔyeli ko gu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ, wɔtsakeɔ gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔshiɛɔ lɛ mli, ni wɔyaa nɔ wɔtsuɔ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yɛ gbɛ ni baaye abua wɔ lɛ nɔ. Taakɛ eba lɛ yɛ kaselɔi lɛ agbɛfaŋ lɛ, “Esa akɛ aboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.” (Bɔf. 5:29; Mat. 28:19, 20) Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔkɛ sane lɛ yaa saneyelihei koni akwɛ ni ajie naatsĩi ni akɛfɔ̃ wɔnitsumɔ lɛ nɔ lɛ. Susumɔ nɔkwɛmɔ nii enyɔ komɛi ahe okwɛ.\\n25, 26. Mɛɛ nibii komɛi tee nɔ yɛ Nicaragua ni hã akɛ sane lɛ tee Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ, ni mɛni jɛ mli ba?\\n25 Nicaragua. November 19, 1952 lɛ, maŋsɛɛ sɔɔlɔ Donovan Munsterman ni eji Nicaragua nitsumɔhe nine lɛ nɔkwɛlɔ lɛ tee nitsumɔhe ni kwɛɔ gbɛfãa he nibii anɔ (Office of Immigration) ni yɔɔ maŋtiase ni ji Managua lɛ mli lɛ. Afã lɛ koni eyana Captain Arnoldo García ni ji nakai nitsumɔhe lɛ onukpa fe fɛɛ lɛ. Onukpa nɛɛ kɛɛ Donovan akɛ, afã akɛ Yehowa Odasefoi fɛɛ ni yɔɔ Nicaragua lɛ “akashiɛ amɛtsɔɔmɔi lɛ amɛhã mɛi, ni amɛkajie amɛjamɔŋ nifeemɔi lɛ ayi hu amɛhã mɛi dɔŋŋ.” Be ni abi Captain García ni etsɔɔ nɔ hewɔ ni akpɛ yiŋ nɛɛ, egbala mli akɛ, nɔyeli lɛ maŋsɔɔlɔ lɛ hãko Odasefoi lɛ hegbɛ ni amɛbaanyɛ amɛkɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ni aawie akɛ amɛji Komunistbii. Namɛi ji wɔnaafolɔlɔi nɛɛ? Amɛ ji Roma Katolik osɔfoi lɛ.\\nNyɛmimɛi ni yɔɔ Nicaragua be ni atsĩ amɛnaa lɛ\\n26 Oya nɔŋŋ ni Nyɛminuu Munsterman yabi nɔyeli lɛ nitsumɔhe ko (Ministry of Government and Religions) kɛ maŋ Nɔyelɔ Anastasio Somoza García koni akwɛ sane lɛ mli, shi amɛfeee he nɔ ko. No hewɔ lɛ, nyɛmimɛi lɛ tsake gbɛi anɔ ni amɛtsɔɔ amɛshiɛɔ lɛ amli. Amɛŋa Maŋtsɛyeli Asa lɛ, amɛkpe yɛ kui bibii amli, ni amɛkpa gbɛjegbɛi anɔ odaseyeli, shi amɛtee nɔ amɛshiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ. Nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛkɛ sane lɛ yafɔ̃ Nicaragua Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ hiɛ koni amɛkwɛ ni ajie naatsĩi lɛ. Adafitswaa woji tswa naatsĩi lɛ kɛ sane ni wɔnyɛmimɛi lɛ kɛyafɔ̃ saneyelihe lɛ hiɛ lɛ he adafi waa, ni Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaakwɛ sane lɛ mli. Mɛni jɛ mli ba? Yɛ June 19, afi 1953 lɛ, Saneyelihe lɛ kojolɔi fɛɛ ni kwɛ sane lɛ mli lɛ bua akɛ Odasefoi lɛ yeɔ bem. Saneyelihe lɛ na akɛ, naatsĩi lɛ teɔ shi ewoɔ hegbɛ ni maŋbii lɛ fɛɛ yɔɔ yɛ wiemɔ, henilee kɛ hemɔkɛyeli mli lɛ. Saneyelihe lɛ fã hu akɛ, esa akɛ Nicaragua nɔyeli lɛ aku sɛɛ ekɛ Odasefoi lɛ aye jogbaŋŋ taakɛ eji tsutsu lɛ.\\n27. Mɛni hewɔ Nicaraguabii lɛ anaa kpɛ amɛhe yɛ bɔ ni Saneyelihe lɛ bua sane lɛ hã lɛ he lɛ, ni te wɔnyɛmimɛi lɛ na kunimyeli nɛɛ amɛhã tɛŋŋ?\\n27 Nicaraguabii lɛ anaa kpɛ amɛhe akɛ Saneyelihe Wulu lɛ bua akɛ Odasefoi lɛ yeɔ bem. Kɛyashi be ni abua sane nɛɛ, no mli lɛ osɔfoi yɛ mɛi anɔ hewalɛ aahu akɛ, Saneyelihe lɛ sumɔɔɔ ni amɛkɛ amɛ aná naagba ko. Kɛfata he lɛ, hegbɛi wuji ni amraloi lɛ yɔɔ hewɔ lɛ, ekpakpa ko dani Saneyelihe lɛ nyɛɔ eyeɔ sane eshiɔ amɛ. Wɔnyɛmimɛi lɛ na faŋŋ akɛ, amɛ-Maŋtsɛ lɛ ni buɔ amɛhe lɛ hewɔ ni amɛye kunim ni amɛkã he amɛshiɛɔ lɛ.—Bɔf. 1:8.\\n28, 29. Mɛɛ nibii tee nɔ yɛ Zaire yɛ afi 1980 afii lɛ teŋgbɛ?\\n28 Zaire. Afi 1980 afii lɛ teŋgbɛ lɛ, no mli Odasefoi aaafee 35,000 yɔɔ Zaire maŋ ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Democratic Republic of Congo lɛ mli. Bɔ ni afee ni anyɛ atsu shweremɔ ni baa oyayaayai lɛ he nii lɛ, nitsumɔhe nine lɛ bɔi tsũi heei amaamɔ. Yɛ December afi 1985 lɛ, afee majimaji ateŋ kpee yɛ maŋtiase ni ji Kinshasa lɛ mli, ni mɛi 32,000 jɛ je lɛŋ hei srɔtoi amɛbayi maŋtiase lɛ stediɔm lɛ obɔ̃. Kɛ̃lɛ, Yehowa tsuji lɛ ashihilɛ lɛ babɔi tsakemɔ. Mɛni ba?\\n29 Nyɛminuu Marcel Filteau, ni ji maŋsɛɛ sɔɔlɔ ni jɛ Quebec, Canada, ni awa lɛ yi hu yɛ Duplessis nɔyeli lɛ shishi lɛ sɔmɔ yɛ Zaire yɛ no beaŋ. Etsɔɔ nɔ ni ba lɛ mli akɛ: “Yɛ March 12, 1986 lɛ, akɛ wolo ko bahã nyɛmimɛi ni nyiɛ asafo lɛ hiɛ lɛ koni amɛle akɛ, agu Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Zaire lɛ asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ.” Maŋ hiɛnyiɛlɔ Mobutu Sese Seko ji mɔ ni kɛ ewaonaa gbɛ́i wo wolo lɛ shishi.\\n30. Mɛɛ yiŋ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ ehe bahia ni Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ akpɛ, ni mɛni amɛkpɛ mli akɛ amɛbaafee?\\n30 Enɔ jetsɛremɔ lɛ, maŋ lɛ redio nitsumɔhe lɛ tswa adafi akɛ: “Kɛjɛ kɛyaa nɛɛ, wɔnuŋ Yehowa Odasefoi lɛ ahe dɔŋŋ yɛ Zaire.” Nɔŋŋ kɛkɛ ni abɔi nyɛmimɛi lɛ ayiwaa. Afite Maŋtsɛyeli Asai, aloo wɔnyɛmimɛi lɛ anibii, amɔmɔ amɛ, awo amɛ tsuŋ, ni ayiyii amɛ. Awo gbekɛbii ni ji Odasefoi lɛ po tsuŋ. Yɛ October 12, 1988 lɛ, nɔyeli lɛ shɔ̃ wɔsafo lɛ nibii, ni amɛhã asraafoi akuu ko (Civil Guard) yahi nitsumɔhe nine lɛ. Nyɛmimɛi ni nyiɛ asafo lɛ hiɛ lɛ kɛ sane lɛ tee saneyelihe kɛbi koni Maŋ Hiɛnyiɛlɔ Mobutu ahã asaa akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ, shi afooo amɛdaaŋ. No hewɔ lɛ, ebabi ni Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ akpɛ yiŋ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ, no ji: “Ani esa akɛ wɔkɛ sane lɛ aya Saneyelihe Wulu lɛ, aloo wɔmɛ?” Timothy Holmes ni eji maŋsɛɛ sɔɔlɔ kɛ Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔ hu yɛ no beaŋ lɛ kɛɛ akɛ: “Wɔkwɛ Yehowa gbɛ kɛhã sɛɛyoomɔ kɛ gbɛtsɔɔmɔ.” Be ni wɔkɛ sɔlemɔ esusu nibii ahe sɛɛ lɛ, ajinafoi akuu lɛ nu he akɛ, jeee be ni sa ákɛ akɛ sane lɛ aya Saneyelihe Wulu lɛ nɛ. Moŋ lɛ, amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ ma gbɛi anɔ ni amɛbaatsɔ amɛye abua nyɛmimɛi lɛ, kɛ bɔ ni abaafee aya nɔ atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ.\\n“Be ni ayeɔ sane lɛ yɛ saneyelihe lɛ, wɔna bɔ ni Yehowa nyɛɔ etsakeɔ nibii ehãa”\\n31, 32. Mɛɛ yiŋ ni sa kadimɔ waa Zaire Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ kpɛ, ni te ená wɔnyɛmimɛi lɛ anɔ hewalɛ ehã tɛŋŋ?\\n31 Afii saŋŋ ho. Yiwaa ni akɛbaa Odasefoi lɛ anɔ lɛ anaa ba shi, ni bulɛ ni ayɔɔ kɛhã hegbɛ ni maŋbii lɛ yɔɔ lɛ tee hiɛ. Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mu sane naa akɛ, be eshɛ agbɛnɛ ni esa akɛ abi koni Saneyelihe Wulu fe fɛɛ ni yɔɔ Zaire lɛ akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ. Nɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ ji, Saneyelihe Wulu lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaatsɛ sane lɛ. Kɛkɛ ni yɛ January 8, 1993 lɛ, aaafee afii kpawo yɛ naatsĩi lɛ sɛɛ lɛ, Saneyelihe lɛ bua akɛ nɔyeli lɛ kɛ Odasefoi lɛ eyayeee jogbaŋŋ yɛ mla naa, ni amɛjie naatsĩi lɛ. Bo lɛ susumɔ nɔ ni no tsɔɔ lɛ he okwɛ! Kojolɔi lɛ kɛ amɛwala wo oshara mli, amɛtsake maŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ yiŋkpɛɛ lɛ! Nyɛminuu Holmes kɛɛ akɛ: “Be ni ayeɔ sane lɛ yɛ saneyelihe lɛ, wɔna bɔ ni Yehowa nyɛɔ etsakeɔ nibii ehãa.” (Dan. 2:21) Kunimyeli nɛɛ wo wɔnyɛmimɛi lɛ ahemɔkɛyeli lɛ mli hewalɛ waa. Amɛnu he akɛ, Maŋtsɛ Yesu kudɔ ewebii lɛ, ni ehã amɛle be ni sa kɛ bɔ ni sa akɛ atsu sane lɛ he nii.\\nOdasefoi ni yɔɔ Democratic Republic of Congo lɛ amii shɛ amɛhe akɛ amɛbaajá Yehowa agbɛnɛ ni mɔ ko gbaŋ amɛnaa\\n32 Akɛni ajie naatsĩi lɛ hewɔ lɛ, aŋmɛ nitsumɔhe nine lɛ gbɛ koni ehã maŋsɛɛ sɔɔlɔi aba, amɛmamɔ tsũi hee, ni amɛshɛ Biblia kasemɔ woji. * Kwɛ miishɛɛ kpele ni eji kɛhã Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ akɛ Yehowa buɔ ewebii lɛ amumɔŋ hilɛkɛhamɔ he!—Yes. 52:10.\\n‘Yehowa Ji Miyelikɛbualɔ’\\n33. Mɛni wɔkaseɔ yɛ saji ni aye yɛ saneyelihei lɛ ateŋ fioo komɛi ni wɔsusu he nɛɛ amli?\\n33 Mla naa saji komɛi ni wɔsusu he nɛɛ tsɔɔ akɛ Yesu ehi shi yɛ eshiwoo lɛ naa, no ji: “Mahã nyɛ naabu [loo wiemɔi] kɛ nilee ni nyɛhenyɛlɔi lɛ fɛɛ nyɛŋ naa adamɔ ni amɛnyɛŋ naa amɛku hu.” (Kanemɔ Luka 21:12-15.) Bei komɛi lɛ, Yehowa hãa wɔ ŋmɛnɛ beaŋ Gamaliel koni ekɛbu ewebii lɛ ahe, ni bei komɛi hu lɛ ehãa anáa kojolɔi kɛ lɔyafoi ni yɔɔ ekãa koni amɛkwɛ ni aye jalɛsane. Yehowa ehã wɔhenyɛlɔi lɛ atawuu nibii lɛ efee yaka. (Kanemɔ Yesaia 54:17.) Shiteekɛwoo nyɛŋ atsĩ Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ naa kɔkɔɔkɔ.\\n34. Mɛni hewɔ kunim srɔtoi ni wɔye yɛ saneyelihei lɛ sa kadimɔ waa lɛ, ni mɛni no tsɔɔ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Kunim Srɔtoi ni Aye yɛ Saneyelihe Wuji Amli ni Sa Kadimɔ Waa ni Hã Maŋtsɛyeli Shiɛmɔ lɛ Tee Hiɛ” lɛ hu.)\\n34 Mɛni hewɔ omanye ni wɔyeɔ yɛ saneyelihei lɛ sa kadimɔ waa nakai lɛ? Susumɔ enɛ he okwɛ: Yehowa Odasefoi jeee hiɛnaanɔbii loo mɛi ni yɔɔ hegbɛi wuji. Wɔfɔ̃ɔɔ oshiki, wɔkɛ wɔhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli, ni wɔwooo maŋkwralɔi ayiŋ hu. Kɛfata he lɛ, abuɔ wɔnyɛmimɛi ni akɛyaa saneyelihei lɛ akɛ ‘amɛjeee woloŋlelɔi kɛ nilelɔi.’ (Bɔf. 4:13) No hewɔ lɛ, yɛ adesai asusumɔ naa lɛ, saneyelihei lɛ bɛ nɔ ko tsɔ ni amɛbaadamɔ nɔ amɛye sane ahã wɔ, ní eye eshi jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi kɛ maŋkwralɔi hewalɔi ni teɔ shi amɛwoɔ wɔ lɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, saneyelihei ebu wɔ bem shii abɔ! Kunim srɔtoi ni wɔye yɛ saneyelihei lɛ maa nɔ mi akɛ, wɔnyiɛ “yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, yɛ Kristo mli.” (2 Kor. 2:17) No hewɔ lɛ, wɔkɛ bɔfo Paulo feɔ ekome kɛkɛɔ akɛ: ‘Yehowa ji miyelikɛbualɔ, misheŋ gbeyei.’—Heb. 13:6.\\n^ kk. 9 Sane ni aye ni ji Cantwell v. State of Connecticut lɛ ji saji 43 ni akɛtee Amerika Saneyelihe Wulu fe fɛɛ ni Nyɛminuu Hayden Covington baadamɔ wɔnyɛmimɛi lɛ anajiaŋ efã he lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ nɔ. Egbo yɛ afi 1978. Eŋa Dorothy kɛ anɔkwayeli sɔmɔ Yehowa kɛyashi egbo yɛ afi 2015 be ni eye afii 92.\\n^ kk. 12 Afee mla ni adamɔ nɔ abu wɔnyɛmimɛi lɛ fɔ lɛ yɛ afi 1606. Mla nɛɛ ŋmɛɔ kojolɔi lɛ gbɛ koni amɛbu mɔ ko fɔ kɛ́ amɛnu he akɛ mɔ lɛ wiemɔ lɛ baawo maŋ lɛŋ hirihiri—kɛ́ mɔ lɛ wiemɔ lɛ ji anɔkwale po lɛ, abuɔ lɛ fɔ.\\n^ kk. 14 Yɛ afi 1950 lɛ, no mli lɛ, be fɛɛ sɔɔlɔi 164 sɔmɔɔ yɛ Quebec—amɛteŋ 63 ji mɛi ni egbe Gilead tsɔsemɔ naa ni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkpɛlɛ akɛ amɛbaasɔmɔ yɛ maŋ nɛɛ mli ekɔɔɔ he eko shiteekɛwoo ni naa wa ni mɛɔ amɛ yɛ jɛmɛ.\\n^ kk. 15 Nyɛminuu W. Glen How ji lɔyafonyo ko ni yɔɔ ekãa ni kɛ hesaa fã Yehowa Odasefoi lɛ ahe yɛ saneyelihei ni yɔɔ Canada lɛ kɛ maji krokomɛi anɔ kɛjɛ afi 1943 kɛyashi afi 2003.\\n^ kk. 16 Kɛ́ ootao ole sane nɛɛ he nibii krokomɛi lɛ, kwɛmɔ sane ni ji “The Battle Is Not Yours, but God’s” (“Ta lɛ Jeee Nyɛnɔ, Nyɔŋmɔ Ta Ni”) ni je kpo yɛ April 22, 2000, Awake! lɛ baafa 18-24 lɛ.\\n^ kk. 32 Naagbee mli aahu lɛ, asraafoi akuu nɛɛ shi nitsumɔhe nine lɛ; shi ayama nitsumɔhe nine hee yɛ he kroko.\\nMɛni saneyelihe lɛ fee kɛma nɔ mi akɛ wɔji sɔɔlɔi loo shiɛlɔi, shi jeee beilɔi, mɛi ni woɔ mɛi ayiŋ koni abutu nɔyeli, ni wɔjeee nihɔ̃ɔlɔi hu?\\nMɛɛ gbɛ nɔ wɔkã he wɔnáa saji komɛi ni aye kɛho lɛ ahe sɛɛ?\\nKɛ́ atsĩ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa lɛ, te wɔfeɔ wɔnii wɔhãa tɛŋŋ?\\nKɛ́ wɔmiikwɛ yɛ adesa susumɔ naa lɛ, mɛni hewɔ kunim wuji komɛi ni Yehowa tsuji eye yɛ saneyelihei lɛ sa kadimɔ waa lɛ?\\nMɛɛ gbɛ nɔ saji srɔtoi ni aye yɛ saneyelihei lɛ ewaje ohemɔkɛyeli?\\nKUNIM SRƆTOI NI AYE YƐ SANEYELIHE WUJI AMLI NI SA KADIMƆ WAA NI HÃ MAŊTSƐYELI SHIƐMƆ LƐ TEE HIƐ\\nYIŊKPƐƐ November 11, 1927\\nSANE Jamɔŋ heyeli.\\nNƆ NI BA Be ni Nyɛminuu Adolf Huber shiɛɔ lɛ, polisifonyo ko mɔ lɛ akɛ eefite jamɔŋ toiŋjɔlɛ, ni ehé Biblia kasemɔ woji ni ehiɛ lɛ yɛ edɛŋ.\\nBƆ NI ABUA SANE LƐ Nyɛminuu Huber fã enaa yɛ Saneyelihe Wulu lɛ kojolɔi lɛ ahiɛ kɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni ekɛ polisifonyo lɛ nifeemɔ lɛ kpãaa gbee lɛ. Kojolɔi lɛ tsɔɔ akɛ kɛ́ ahé jamɔŋ woji yɛ mɔ ko dɛŋ lɛ, etsɔɔ akɛ ate shi awo “jamɔŋ heyeli ni mɔ lɛ yɔɔ lɛ.”\\nNƆ NI JƐ MLI BA Yiŋkpɛɛ nɛɛ hãaa polisifoi lɛ kɛ amɛhe awo Biblia Kaselɔi lɛ ashiɛmɔ he saji amli dɔŋŋ.\\nYIŊKPƐƐ July 9, 1935\\nSANE Hegbɛ akɛ atsɔɔ susumɔ.\\nNƆ NI BA Amɔmɔ Odasefoi ekpaa, ni afolɔ amɛnaa akɛ amɛmiijara woji ni “woɔ maŋ hirihiri ni kɛ maŋ lɛ woɔ oshara mli.” Awo nyɛmimɛi lɛ tsuŋ gbii 15.\\nBƆ NI ABUA SANE LƐ Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ na akɛ Odasefoi lɛ efeee basabasa yɛ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, amɛwoji lɛ kɛ maŋ lɛ wooo oshara mli, ni amɛyɛ hegbɛ akɛ amɛkɛ mɛi gbaa amɛsusumɔi ahe saji.\\nNƆ NI JƐ MLI BA Sane ni abua nɛɛ kɛ Odasefoi asaji krokomɛi 530 lɛ amli ekomɛi ni aye kɛjɛ afi 1933 kɛyashi afi 1939 lɛ hã aná mla naa hegbɛ ni hã nyɛmimɛi lɛ tee nɔ amɛshiɛ. Amrɔ nɛɛ, wɔmiishiɛ ni agbaaa wɔnaa.\\nYIŊKPƐƐ March 17, 1953\\nMAŊ The Netherlands\\nSANE Hegbɛ akɛ atsɔɔ susumɔ, loo akalaa woji.\\nNƆ NI BA Amɔ Nyɛminuu Pieter Havenaar akɛ eku mla ni tsɔɔ akɛ ja Jufɔ kɛ Shɔ leebi ŋmɛlɛ 9:00 kɛyashi 11:00 pɛ abaanyɛ ajara woji ahã mɛi lɛ mli.\\nBƆ NI ABUA SANE LƐ Saneyelihe Wulu lɛ tsɔɔ akɛ nakai mla lɛ naa wa kwraa tsɔ.\\nNƆ NI JƐ MLI BA Yiŋkpɛɛ nɛɛ gu mlai fɛɛ ni tsĩɔ woji ajaramɔ naa ni hãaa anyɛ akɛ he awo woji ajaramɔ mli kwraa lɛ.\\nYIŊKPƐƐ October 6, 1953\\nSANE Hegbɛ akɛ akɛ he dɔmɔɔ jamɔ ko loo atsɔɔ susumɔ.\\nNƆ NI BA Maŋtiase ni ji Quebec lɛ mla ko biɔ ni aná gbɛŋmɛɛ wolo kɛjɛ polisifoi adɛŋ dani ajara woji. Awo Nyɛminuu Laurier Saumur ni eji nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ tsuŋ nyɔji etɛ akɛ eku mla nɛɛ mli.\\nBƆ NI ABUA SANE LƐ Saneyelihe Wulu lɛ na akɛ eji tɔ̃mɔ ákɛ akɛ mla nɛɛ tsu nii yɛ Yehowa Odasefoi agbɛfaŋ. Kojolɔi lɛ yɔse akɛ woji ni Yehowa Odasefoi kalaa ni amɛjaraa lɛ ji amɛ-Kristofoi ajamɔ lɛ fã ko ni fataaa woji ni maŋ mla guɔ lɛ ahe.\\nNƆ NI JƐ MLI BA Yiŋkpɛɛ nɛɛ hã afolɔ naafolɔmɔi 1,600 sɔŋŋ ni akɛshi mɛi yɛ mla nɛɛ hewɔ yɛ Quebec kpokpaa lɛ nɔ lɛ amli.\\nYIŊKPƐƐ July 13, 1983\\nNƆ NI BA Amɔmɔ wɔnyɛmimɛi yei enyɔ akɛ amɛmiijara woji ni adamɔ Biblia lɛ nɔ akala. Afolɔ amɛnaa akɛ “amɛmiiwo maŋ lɛŋ hirihiri, ni amɛmiifite maŋ lɛ toiŋjɔlɛ” no hewɔ lɛ, awo amɛ tsuŋ gbii enumɔ.\\nBƆ NI ABUA SANE LƐ Saneyelihe Wulu lɛ enaaa nɔ ko ni tsɔɔ akɛ wɔnyɛmimɛi lɛ eku mla lɛ mli, ni amɛnaaa nɔ ni mɛi lɛ damɔ nɔ amɛfolɔ wɔnyɛmimɛi lɛ anaa akɛ amɛmiifite maŋ lɛ toiŋjɔlɛ lɛ.\\nNƆ NI JƐ MLI BA Kunimyeli nɛɛ sɛɛ lɛ, bɔ ni amɔmɔɔ mɛi ni aheɔ amɛwoji yɛ amɛdɛŋ lɛ nɔ bagbɔ kwraa.\\nYIŊKPƐƐ May 26, 1986\\nNƆ NI BA Be ni wekui etɛ ni amɛji Odasefoi lɛ bi koni akɛ amɛjamɔ lɛ awo mla shishi akɛ Yehowa Odasefoi lɛ sɛɛ lɛ, awo nyɛmimɛi hii kɛ yei 23 atsuŋ akɛ amɛmiibɔ mɔdɛŋ amɛtsake maŋ lɛ mla hiɛ.\\nBƆ NI ABUA SANE LƐ Saneyelihe Wulu lɛ fo sane ni adamɔ nɔ awo amɛ tsuŋ lɛ mli, ni kojolɔi lɛ tsɔɔ akɛ Odasefoi lɛ yeɔ bem, ni ama nɔ mi akɛ Yehowa Odasefoi yɛ hegbɛ ni amɛkɛ amɛhe woɔ amɛjamɔŋ nifeemɔi amli.\\nNƆ NI JƐ MLI BA Yiŋkpɛɛ nɛɛ gu Kristofoi ni amɔmɔɔ yɛ amɛjamɔ nifeemɔi ahewɔ lɛ, ni elɛɛ jamɔŋ heyeli mli ehã Turkeybii fɛɛ.\\nYIŊKPƐƐ May 25, 1993\\nSANE Hegbɛ ni mɔ yɔɔ akɛ ekɛ mɛi baawie ejamɔ he.\\nNƆ NI BA Yɛ afi 1986 lɛ awo Nyɛminuu Minos Kokkinakis tsuŋ akɛ ekɛ mɛi gbaa ehemɔkɛyeli lɛ he sane, ni no bafee shi 18 nɔ ni awo lɛ tsuŋ yɛ sane nɛɛ he.—Kɛjɛ afi 1938 kɛyashi afi 1992 lɛ, adamɔ Greece mla ni tsɔɔ akɛ mɔ ko bɛ hegbɛ ni ekɛ mɛi wieɔ ehemɔkɛyeli he lɛ nɔ amɔmɔ Yehowa Odasefoi shii 19,000 kɛ sɛɛ sɔŋŋ.\\nBƆ NI ABUA SANE LƐ Yuropabii Asaneyelihe ni Yeɔ Hegbɛi ni Adesai Yɔɔ lɛ Ahe Saji lɛ yɔse akɛ ate shi awo hegbɛ ni Odasefoi lɛ yɔɔ akɛ amɛtsɔɔ amɛsusumɔ, amɛhiɛ amɛhenilee mli, ní amɛkɛ amɛhe awo amɛjamɔŋ nifeemɔi amli lɛ; saneyelihe lɛ ma hegbɛ ni Yehowa Odasefoi lɛ yɔɔ akɛ “jamɔ ni ale” lɛ nɔ mi.\\nNƆ NI JƐ MLI BA Greece nɔyeli lɛ hã saneyelihei kɛ amɛhenɔi lɛ fɛɛ le akɛ mɔ ko akagba Kokkinakis naa dɔŋŋ yɛ eyiŋkpɛɛ lɛ hewɔ, ni no hãaa amɔmɔ mɛi ni kɛ mɛi krokomɛi wieɔ amɛhemɔkɛyeli he lɛ dɔŋŋ.\\nYIŊKPƐƐ June 17, 2002\\nMAŊ United States\\nNƆ NI BA Stratton, ni ji akrowa ko ni yɔɔ Ohio kpokpaa lɛ nɔ lɛ wo akpɔ akɛ, esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yashiɛɔ yɛ mɛi ashinai anaa lɛ aná gbɛbimɔ wolo daŋ. Saneyelihei srɔtoi tsɔɔ mli akɛ, akpɔ nɛɛ damɔ maŋ lɛ mla nɔ.\\nBƆ NI ABUA SANE LƐ Saneyelihe Wulu fe fɛɛ lɛ fo nakai akpɔ lɛ mli akɛ akpɔ lɛ teɔ shi woɔ maŋ lɛ mla, ni ema nɔ mi akɛ mɔ fɛɛ mɔ yɛ hegbɛ ni ekɛ ehe woɔ ejamɔ nifeemɔi amli, ni eyɛ hegbɛ hu ni etsɔɔ esusumɔ. Saneyelihe lɛ tsɔɔ mli akɛ, Yehowa Odasefoi lɛ tsɔɔ akɛ “amɛná fãmɔ akɛ amɛshiɛ lɛ kɛjɛ Ŋmalɛ lɛ mli.”\\nNƆ NI JƐ MLI BA Maŋtiasei ohai komɛi kɛ mlai ni tamɔ nakai kpa nitsumɔ yɛ Yehowa Odasefoi ashiɛmɔ nitsumɔ lɛ he.","num_words":6114,"character_repetition_ratio":0.074,"word_repetition_ratio":0.01,"special_characters_ratio":0.241,"stopwords_ratio":0.051,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Moo Kase Mose Hemi Kɛ Yemi ɔ | Kase\\n“Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ Mose ba wa a, e kplɛɛ we kaa a tsɛ lɛ Egipt matsɛ ɔ biyo ɔ bi.”—HEB. 11:24.\\nMƐNI NƆ HYƐMI NƆ́ NƐ MOSE PEE Ɔ TSƆƆ WƆ NGƐ . . .\\nslɔɔto nɛ ngɛ helo nya juetli kɛ mumi juetli a kpɛti ɔ he?\\nbɔ nɛ Yehowa ma dla wɔ ha konɛ wa nyɛ nɛ wa tsu ní tsumihi nɛ e kɛ wo wa dɛ ɔ he?\\nnɔ́ he je nɛ e he hia kaa wa hɛ nɛ hi jɔɔmihi nɛ wa ma ná hwɔɔ se ɔ a nɔ ɔ he?\\n1, 2. (a) Benɛ Mose ye jeha 40 ɔ, mɛni juɛmi e pee? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ Mose suɔ kaa e kɛ Mawu we bi nɛ na amanehlu mohu ɔ?\\nMOSE le nɔ́ nɛ e ma nyɛ ma ná ngɛ Egipt. E na we nguanguahi nɛ a ngɛ fɛu nɛ niatsɛmɛ ma a. Odehe ji lɛ. “A tsɔɔ Mose Egipt nile tsuo.” Eko ɔ, e kase yi nɔ sane kɛ dodoehi a he ní, nɛ e kase akɔtaa, kɛ ní kpahi hulɔ. (Níts. 7:22) Jinɛ e ko ná sika, kɛ he wami, kɛ he blɔ nɛ ni guhi nɛ hi Egipt ɔ be nyɛe ma ná!\\n2 Se benɛ Mose ye jeha 40 ɔ, e pee juɛmi ko nɛ Farao kɛ e weku ɔ nui sisi. E sume kaa e maa ye ngɔɔmi ngɛ Egipt hu, mohu ɔ, e suɔ kaa e ma ya piɛɛ nyɔguɛ ɔmɛ a he! Mɛni he je? Ejakaa Mose ngɛ hemi kɛ yemi. (Kane Hebri Bi 11:24-26.) Akɛnɛ Mose ngɛ hemi kɛ yemi he je ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e na Yehowa kɛ e hɛngmɛ. E ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ ‘nɔ nɛ a nɛ lɛ kɛ hɛngmɛ ɔ’ mi, nɛ e he ye kaa Mawu si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi.—Heb. 11:27.\\n3. Mɛni sane bimihi etɛ a he nɛ wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n3 E sa nɛ wɔ hu wa ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi konɛ wa ko hyɛ níhi nɛ wa ma ná ngɛ je ɔ mi ɔ pɛ. E sa nɛ ‘waa piɛɛ ni nɛmɛ nɛ hɛɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ a he.’ (Heb. 10:38, 39) Bɔ nɛ pee nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa a, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ a ngma kɛ kɔ Mose he ngɛ Hebri Bi 11:24-26 he nɛ waa hyɛ. Benɛ wa ngɛ jã pee ɔ, mo hla sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a heto: Mɛni blɔ nɔ hemi kɛ yemi wo Mose he wami nɛ e yu e he ngɛ níhi nɛ peeɔ helo ɔ akɔnɔ ɔ a he? Benɛ a bɔ lɛ ahlua a, mɛni blɔ nɔ hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ɔ ha nɛ e bua jɔ sɔmɔmi he blɔ nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ he ngɛ? Nɛ mɛni he je nɛ Mose “hɛ ngɛ hiɔwo nɛ e ma ná hwɔɔ se ɔ nɔ” ɔ?\\nE YU E HE NGƐ NÍHI NƐ PEEƆ HELO Ɔ AKƆNƆ Ɔ A HE\\n4. Mɛni Mose yɔse ngɛ ‘ngɔɔmi nɛ a yeɔ ngɛ yayami peemi mi’ ɔ he?\\n4 Hemi kɛ yemi nɛ Mose ngɛ ɔ ha nɛ e na kaa ‘ngɔɔmi nɛ e maa ye ngɛ yayami peemi mi’ ɔ be si hie daa. Eko ɔ, nihi ma de ke wɔ jami, kɛ mumihi a tsɛmi he si ngɛ Egipt mohu lɛɛ, se Egipt ma a he ba wa nɛ e ye je ɔ tsuo nɔ be mi nɛ Yehowa we bi ngɛ nɔ́ nae kaa nyɔguɛhi! Se Mose le kaa Mawu ma nyɛ ma tsake níhi a hɛ mi. E ngɛ mi kaa nɔ́ nɛ níhi a mi ngɛ hie ha nihi nɛ a peeɔ mɛ nitsɛmɛ a tsui nya ní ɔ mohu lɛɛ, se Mose ngɛ hemi kɛ yemi kaa Mawu ma kpata yayami peeli a hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e ‘yi ngɔɔmi ngɛ yayami peemi mi be bɔɔ ko.’\\n5. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa yu wa he ngɛ ‘ngɔɔmi nɛ a yeɔ ngɛ yayami peemi mi be bɔɔ ko’ ɔ he?\\n5 Mɛni blɔ nɔ mo hu o maa gu kɛ yu o he ngɛ ‘ngɔɔmi nɛ a yeɔ ngɛ yayami peemi mi be bɔɔ ko’ ɔ he? Mo kai kaa bua jɔmi nɛ a náa ngɛ yayami peemi mi ɔ se kɛ we. Mo ná hemi kɛ yemi konɛ o na kaa “je ɔ, kɛ e mi níhi nɛ peeɔ nɔ akɔnɔ ɔ ngɛ bee kɛ yaa.” (1 Yoh. 2:15-17) Mo susu nɔ́ nɛ maa ba yayami peeli nɛ a pia we a he ɔ a nɔ ɔ he. Mawu ‘maa ngɔ mɛ kɛ to hehi nɛ saneɔ, nɛ e maa tsɛ̃ mɛ kɛ fia si nɛ a hɛ mi ma kpata.’ (La 73:18, 19) Ke e pee mo kaa o pee yayami ko ɔ, mo bi o he ke, ‘Mɛni maa ba ye nɔ hwɔɔ se?’\\n6. (a) Mɛni he je nɛ Mose “kplɛɛ we kaa a tsɛ lɛ Egipt matsɛ ɔ biyo ɔ bi” ɔ? (b) Mɛni he je nɛ o susu kaa juɛmi nɛ Mose pee ɔ da a?\\n6 Hemi kɛ yemi nɛ Mose ngɛ ɔ hu ha nɛ e le ní tsumi nɛ e ma tsu. “Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ Mose ba wa a, e kplɛɛ we kaa a tsɛ lɛ Egipt matsɛ ɔ biyo ɔ bi” ɔ nɛ. (Heb. 11:24) Mose de we ke e maa hi Matsɛ we ɔ kɛ sɔmɔ Mawu konɛ e kɛ sika kɛ he blɔ nɛ e ngɛ ɔ nɛ ye bua e nyɛmimɛ Israel bi ɔmɛ. Mohu ɔ, e fia e pɛɛ si kaa e maa suɔ Yehowa kɛ e tsui tsuo, kɛ e klaa tsuo, kɛ e he wami tsuo. (5 Mose 6:5) Yi mi kpɔ nɛ Mose mwɔ ɔ ha nɛ e hɛwi tsɔ. E kɛ we kulaa nɛ Israel bi ɔmɛ kpakpaa Egipt bi ɔmɛ a juetli tsuo ngɛ a he. (2 Mose 12:35, 36) Mawu pue Farao hɛ mi si nɛ e kpata e hɛ mi. (La 136:15) Mawu he Mose yi wami nɛ e ha nɛ e nyɛɛ e we bi a hɛ mi kɛ ho he ko nɛ ngɛ slɔkee ya. E ye manye ngɛ si himi mi nitsɛnitsɛ.\\n7. (a) Ngɛ Mateo 6:19-21 ɔ nya a, mɛni he je nɛ e sa nɛ waa to juetli nɛ maa hi si kɛ ya daa ha wa he ɔ? (b) Mo de níhi a si kpami ko nɛ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ helo nya juetli kɛ mumi mi juetli a kpɛti.\\n7 Ke o ji niheyo aloo yiheyo nɛ o ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ, mɛni blɔ nɔ hemi kɛ yemi ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o le ní tsumi nɛ o ma tsu? Nile ngɛ mi kaa o ma dla o he kɛ ha hwɔɔ se. Se anɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi ɔ maa wo mo he wami konɛ o to juetli nɛ maa hi si be bɔɔ ko pɛ si, aloo juetli nɛ maa hi si daa? (Kane Mateo 6:19-21.) Yo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sophie nɛ e le domi saminya a mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko kaa kikɛ ɔ he. La fiami kuuhi fuu nɛ a ngɛ United States ɔ tsɔɔ kaa a maa hyɛ e nɔ kɛ ya sukuu, nɛ a ma ha lɛ blɔ nya ngua ngɛ a la fiami kuu ɔmɛ a mi. Sophie de ke: “Ke nihi ngɛ ye yi jee ɔ, lɔ ɔ haa nɛ ye yi fuɔ agbo. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i nuɔ he kaa ye nɔ kuɔ pe ye juami bimɛ ɔmɛ. Se i be bua jɔmi.” Pee se ɔ, Sophie hyɛ video nɛ e yi ji, Young People Ask—What Will I Do With My Life? ɔ. E de ke: “I ba yɔse kaa i ngɔ jami nɛ e sa kaa ma kɛ ha Yehowa a kɛ tsake yi jemi kɛ hɛ mi nyami nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ. I sɔle wawɛɛ kɛ ha Yehowa. Lɔ ɔ se ɔ, i kpa domi.” Kɛ Sophie susu ngɛ juɛmi nɛ e pee ɔ he ha kɛɛ? E de ke: “I pia we ye he. Mwɔnɛ ɔ, i ngɛ bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ. I kɛ ye huno ɔ tsuo wa ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbali. Wa he we biɛ ngɛ je ɔ mi, nɛ jã kɛ̃ nɛ wa be helo nya níhi fuu hulɔ. Se wa ngɛ Yehowa, nɛ wa ngɛ Baiblo kaseli fuu, nɛ waa kɛ Mawu jami mi otihi hu ma wa hɛ mi. I pia we ye he kulaa.”\\n8. Mɛni Baiblo ga womi nɛ maa ye bua nihewi kɛ yihewi konɛ a le nɔ́ nɛ a maa pee ngɛ a si himi mi?\\n8 Yehowa le nɔ́ nɛ hi ha mo. Mose de ke: ‘Nyɛɛ bu nɔ́ nɛ Yehowa, nyɛ Mawu ɔ ngɛ hlae kaa nyɛɛ pee ɔ tue. Nyɛ ja Yehowa, nyɛ Mawu ɔ, nɛ nyɛɛ ye e mlaa amɛ tsuo a nɔ pɛpɛɛpɛ. Nyɛɛ suɔ lɛ, nɛ nyɛ sɔmɔ lɛ kɛ nyɛ tsui tsuo, kɛ nyɛ klaa tsuo. Nyɛɛ ye e mlaa amɛ tsuo nɛ i ngɛ nyɛ woe mwɔnɛ ɔ a nɔ, konɛ e hi ha nyɛ.’ (5 Mose 10:12, 13) Nihewi kɛ yihewi, nyɛ tsu ní tsumi nɛ ma ha nɛ nyɛ maa suɔ Yehowa nɛ nyɛ ma sɔmɔ lɛ kɛ nyɛ “tsui tsuo, kɛ nyɛ klaa tsuo.” Nyɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke nyɛ pee jã a, e maa “hi ha nyɛ.”\\nE BUA JƆ SƆMƆMI HE BLƆ NƐ A KƐ WO E DƐ Ɔ HE\\n9. Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e he ma nyɛ maa wa ha Mose kaa e ma tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ.\\n9 “Ngɛ Mose susumi nya a, ke a bɔ nɔ ko ahlua ngɛ Kristo ɔ he ɔ, juetli babauu nɛ ngɛ Egipt ɔ po he jua wɛ kaa lɔ ɔ.” (Heb. 11:26) A tu Mose he munyu kaa “Kristo ɔ,” aloo “Nɔ Nɛ A Pɔ Lɛ Nu.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa hla lɛ konɛ e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi kɛ je Egipt. Mose le kaa enɛ ɔ peemi be gbɔjɔɔ. E le kaa nihi maa bɔ lɛ “ahlua.” Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko ɔ, Israel no ko tu munyu kɛ si Mose nɛ e de lɛ ke: “Mɛnɔ wo mo wa nyatsɛ kɛ kojolɔ?” (2 Mose 2:13, 14) Pee se ɔ, Mose nitsɛ bi Yehowa ke: “Kɛ maa pee kɛɛ nɛ Farao ɔ lɛɛ e maa bu mi tue?” (2 Mose 6:12) Mose sɔle nɛ e de Yehowa níhi nɛ e ngɛ gbeye yee kɛ níhi nɛ ngɛ lɛ haoe konɛ e nyɛ nɛ e da ahlua bɔmi ɔ nya. Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ ye bua Mose konɛ e nyɛ nɛ e tsu ní tsumi nɛ e kɛ wo e dɛ ɔ?\\n10. Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ ye bua Mose konɛ e nyɛ nɛ e tsu ní tsumi nɛ e kɛ wo e dɛ ɔ?\\n10 Kekleekle ɔ, Yehowa ma nɔ mi kɛ ha Mose nɛ e de lɛ ke: “Ma piɛɛ o he.” (2 Mose 3:12) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Yehowa wo Mose kã kɛ gu e biɛ ɔ he munyu nɛ e tu kɛ tsɔɔ Mose ɔ nɔ. E tsɔɔ kaa e biɛ ɔ sisi numi kake ji: “O Deɔ O Peeɔ.” * (2 Mose 3:14, NW) Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, e ha Mose he wami nɛ e kɛ pee nyakpɛ ní konɛ lɔ ɔ nɛ ma nɔ mi kaa Mawu lɛ tsɔ lɛ niinɛ. (2 Mose 4:2-5) Nɔ́ nɛ ji eywiɛ ɔ, Yehowa hla Aaron konɛ e pee Mose we otsiamɛ. (2 Mose 4:14-16) Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Mose ma gbo ɔ, e na kaa ke Mawu maa ngɔ tlomi ko kɛ tloo e sɔmɔlɔ ko ɔ, e bɔɔ tlomi ɔ he tako kɛ haa nɔ ɔ. E de Yoshua ke: ‘Yehowa nitsɛ ma kpaka mo, nɛ e kɛ mo maa hi si. E be mo sie, nɛ e be mo kuae hulɔ; lɔ ɔ he ɔ, koo nu sawale; nɛ koo ye gbeye.’—5 Mose 31:8.\\n11. Mɛni he je nɛ Mose bua jɔ ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ he wawɛɛ ɔ?\\n11 Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, Mose bua jɔ ní tsumi nɛ he wa nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ he wawɛɛ. E bu lɛ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa kulaa pe “juetli babauu nɛ ngɛ Egipt ɔ.” Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa ngɔ Farao kɛ to Mawu Ope ɔ he lo? Anɛ a ma nyɛ maa ngɔ Egipt matsɛ bi ko kɛ to “Kristo ɔ” aloo nɔ nɛ Yehowa pɔ lɛ nu ɔ he lo? Mawu jɔɔ Mose ngɛ su kpakpa nɛ e je kpo ɔ he. Huɛ bɔmi gbagbanii hi e kɛ Yehowa a kpɛti. Yehowa ha lɛ he wami nɛ e kɛ tsu “ní nguanguahi nɛ ngɛ gbeye” be mi nɛ e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi kɛ yaa Si Womi Zugba a nɔ ɔ.—5 Mose 34:10-12.\\n12. Mɛni he blɔhi Yehowa ha wɔ?\\n12 Wɔ hu a kɛ ní tsumi ko wo wa dɛ. Yehowa gu e Bi ɔ nɔ kɛ hla wɔ konɛ wa ba sɔmɔ lɛ kaa bɔ nɛ bɔfo Paulo kɛ ni kpahi hu a pee ɔ. (Kane 1 Timoteo 1:12-14.) Wɔ tsuo wa ngɛ he blɔ kaa wa maa fiɛɛ sane kpakpa a. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Ni komɛ sɔmɔɔ kaa be tsuo sɔmɔli. Nyumuhi nɛ a baptisi mɛ nɛ a nane pi si ngɛ Mawu jami mi ɔ sɔmɔɔ ngɛ asafo ɔ mi kaa asafo mi sɔmɔli kɛ asafo mi nikɔtɔmahi. Se o weku li nɛ pi Odasefohi ji mɛ ɔ ma susu kaa se nami ko be sɔmɔmi he blɔ nɛ ɔmɛ a he, nɛ a ma nyɛ maa tu munyu kɛ si mo ngɛ o he nɛ o kɛ ngɛ afɔle sãe ɔ he po. (Mat. 10:34-37) Ke a nyɛ nɛ a fia o kɔni si tso ɔ, o yi mi ma bɔni mo enyɔɔnyɔ peemi kaa se nami ko be he kaa o kɛ o he ngɛ afɔle sãe. E ma nyɛ maa pee mo kaa o be nyɛe ma tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo o dɛ ɔ. Ke e ba jã a, mɛni blɔ nɔ hemi kɛ yemi ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o fĩ si ngɛ?\\n13. Mɛni blɔ nɔ Yehowa guu kɛ dlaa wɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa tsu ní tsumihi nɛ e kɛ woɔ wa dɛ ɔ?\\n13 Mo ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi nɛ o kpa lɛ pɛɛ nɛ e ye bua mo. Mo de lɛ níhi nɛ woɔ o he gbeye kɛ níhi nɛ haoɔ mo ɔ. Yehowa lɛ e ha mo ní tsumi ɔ nɛ, lɔ ɔ he ɔ, e maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o tsu. Mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ pee jã? Blɔhi a nɔ nɛ e gu kɛ ye bua Mose ɔ, jamɛ a blɔ ɔmɛ a nɔ nɔuu nɛ e maa gu kɛ ye bua mo. Kekleekle ɔ, Yehowa ngɛ nɔ mi mae kɛ ngɛ mo hae ke: “Ma wo mo he wami; ma piɛɛ o he; Ma bu o he, nɛ ma baa o yi.” (Yes. 41:10) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, e ngɛ mo kaie kaa e si womihi baa mi. E de ke: “Bɔ nɛ i de ɔ, jã pɛpɛɛpɛ e maa ba mi.” (Yes. 46:11) Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, Yehowa haa mo “he wami kpetekpleenyɛ” konɛ o kɛ tsu o sɔmɔmi ní tsumi ɔ. (2 Kor. 4:7) Nɔ́ nɛ eywiɛ ɔ, wa Tsɛ ɔ nɛ e susuɔ wa he ɔ ha wɔ nyɛmimɛ nitsɛnitsɛ ngɛ je kɛ wɛ konɛ a ‘wo wɔ he wami nɛ a ye bua wɔ’ konɛ wa nyɛ nɛ waa to wa tsui si. A jaa Yehowa nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale. (1 Tes. 5:11) Ke Yehowa ha mo níhi nɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ lɛ saminya a, hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ e mi ɔ mi waa. Enɛ ɔ ma ha nɛ o maa bu ní tsumi nɛ e kɛ wo o dɛ ɔ kaa e he jua wa pe nɔ́ tsuaa nɔ́ ngɛ je ɔ mi.\\n“E HƐ NGƐ HIƆWO NƐ E MA NÁ HWƆƆ SE Ɔ NƆ”\\n14. Mɛni he je nɛ Mose ngɛ nɔ mi mami kaa Mawu maa jɔɔ lɛ ɔ?\\n14 Mose “hɛ ngɛ hiɔwo nɛ e ma ná hwɔɔ se ɔ nɔ.” (Heb. 11:26) E ngɛ mi kaa Mose li níhi fuu nɛ maa ba hwɔɔ se mohu lɛɛ, se e da bɔɔ ko nɛ e le ɔ nɔ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Abraham blɔ fa mi ɔ, Mose hu ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa ma tle gbogboehi a si. (Luka 20:37, 38; Heb. 11:17-19) Akɛnɛ Mose ngɛ nɔ mi mami kaa Mawu si womi ɔmɛ maa ba mi he je ɔ, e bui jeha 40 nɛ e ye ngɛ nyɔguɛ tso ɔ mi ɔ kɛ jeha 40 nɛ e ye ngɛ nga a nɔ ɔ kaa be puɛmi. E ngɛ mi kaa Mose li bɔ nɛ Mawu si womi ɔmɛ ma plɛ kɛ ba mi ha tutuutu mohu lɛɛ, se e ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ mi.\\n15, 16. (a) Mɛni he je nɛ e he hia nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma jɔɔmi nɛ wa ma ná a nɔ ɔ? (b) Mɛni jɔɔmihi o ngɛ blɔ hyɛe kaa o ma ná ngɛ Matsɛ Yemi ɔ sisi?\\n15 Anɛ o ‘hɛ ngɛ hiɔwo nɛ o ma ná hwɔɔ se ɔ nɔ’ lo? Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Mose blɔ fa mi ɔ, loloolo ɔ, pi nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wɔ hu wa le ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ‘li ngmlɛfia’ nɛ amanehlu ngua a ma fɛ. (Mar. 13:32, 33) Se wa le Paradeiso ɔ he níhi fuu nɛ Mose li. E ngɛ mi kaa wa li Mawu si womi ɔmɛ a he ní fitsofitso mohu lɛɛ, se wa le Mawu si womihi fuu nɛ maa ba mi ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi. Waa kɛ wa “hɛ” ma nyɛ maa fɔ si womi nɛ ɔmɛ a nɔ. Ke wa poɔ je ehe ɔ he foni ngɛ wa juɛmi mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma hla Matsɛ Yemi ɔ se blɔ kekle. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Anɛ o maa suɔ kaa o ma he we ko nɛ o li bɔ nɛ a plɛ kɛ ma lo? E ngɛ heii kaa o be jã pee! Jã nɔuu kɛ̃ nɛ waa kɛ wa be tsuo be nɔ́ ko nɛ puɛɔ se die. Ke wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ, waa kɛ wa juɛmi maa ma si himi nɛ wa ma ná ngɛ Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ nɔ.\\nWa bua maa jɔ wawɛɛ kaa waa kɛ anɔkualetsɛmɛ kaa Mose maa sɛɛ ní! (Hyɛ kuku 16)\\n16 Ja o “hɛ ngɛ” si himi nɛ o ma ná ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ nɔ loko o ma nyɛ maa po Mawu Matsɛ Yemi ɔ he foni heii ngɛ o juɛmi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tu ni komɛ nɛ a hi si hyɛ loko a fɔ Yesu ɔ a he munyu. Ke o ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a he ní kasee ɔ, mo susu sane nɛ o ma bi mɛ ke a tle mɛ si ɔ he. Mo susu sanehi nɛ mɛ hu a ma bi mo kɛ kɔ bɔ nɛ o hi si ha ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ he. Ke a tle o weku li nɛ a gbo jeha lafahi abɔ ɔ si ɔ, mo susu bua jɔmi nɛ o ma ná kɛ tsɔɔ mɛ níhi tsuo nɛ Mawu pee ha mɛ ɔ he. Ke lohwe awi yeli tsuo a hɛ mi jɔ ɔ, hyɛ bua jɔmi nɛ o ma ná kɛ kase a he ní ha. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, o ma ba ye mluku. Ke e ba jã a, mo susu bɔ nɛ huɛ bɔmi gbagbanii maa hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ he.\\n17. Ke neneene wami nɛ wa ma ná hwɔɔ se ɔ ngɛ wa juɛmi mi ɔ, mɛni blɔ nɔ e maa ye bua wɔ ngɛ?\\n17 Ke neneene wami nɛ wa ma ná hwɔɔ se ɔ ngɛ wa juɛmi mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa ma fi si, wa ma ná bua jɔmi, nɛ wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nile mi. Paulo ngma ya ha Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ke: “Ke wa ngɛ nɔ́ ko blɔ hyɛe, nɛ wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ nɔ kaa wa nine maa su nɔ ɔ, wa toɔ wa tsui si.” (Rom. 8:25) Munyu nɛ ɔ kɔɔ Kristofohi tsuo a he, a ma ná neneene wami ngɛ hiɔwe jio, a ma ná ngɛ zugba a nɔ jio. E ngɛ mi kaa wa nine sui jɔɔmi nɛ ɔmɛ a nɔ lolo mohu lɛɛ, se wa ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa. Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ ‘hiɔwo nɛ wa ma ná hwɔɔ se ɔ’ mlɛe. Kaa bɔ nɛ Mose bui jehahi babauu nɛ e kɛ sɔmɔ Yehowa a kaa e ji be puɛmi ɔ, jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ wɔ hu wa blɔ fa mi. Wa ngɛ nɔ mi mami kaa “níhi nɛ a naa a hii si be bɔɔ ko kɛkɛ; se nihi nɛ a nɛ́ ɔ hii si kɛ yaa neneene.”—Kane 2 Korinto Bi 4:16-18.\\n18, 19. (a) Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ wa ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa daa a? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ni kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n18 “Hemi kɛ yemi tsɔɔ wɔ kaa níhi nɛ wa nɛ́ kɛ wa hɛngmɛ ɔ, a ngɛ niinɛ.” (Heb. 11:1) Nɔ nɛ be hemi kɛ yemi ɔ li se nami nɛ ngɛ Yehowa sɔmɔmi he. Jamɛ a nɔ ɔ buu mumi mi juetli kaa e ji “kuasiahi a sane.” (1 Kor. 2:14) Wa ngɛ blɔ hyɛe kaa wa ma ná neneene wami, nɛ Mawu ma tle gbogboehi a si, nɛ wa maa na mɛ. Nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi hyɛ we ní nɛ ɔmɛ blɔ. Je mi ní leli nɛ a hi si ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ tsɛ Paulo ke “nyapuutsɛ.” Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi fuu susu kaa níhi nɛ waa kɛ wa hɛ fɔ nɔ, nɛ wa fiɛɛɔ kɛ tsɔɔ nihi ɔ ji kuasiahi a sane.—Níts. 17:18.\\n19 Akɛnɛ nihi nɛ a bɔle wɔ ɔ be hemi kɛ yemi he je ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa daa. Mo kpa Yehowa pɛɛ konɛ “o hemi kɛ yemi kó ta.” (Luka 22:32) O hɛ nɛ hi haomihi nɛ maa ba yayami peeli a nɔ, kɛ jɔɔmihi nɛ nihi nɛ a sɔmɔɔ Yehowa a ma ná a nɔ, konɛ o susu neneene wami nɛ o ma ná a hu he. Se hemi kɛ yemi nɛ Mose ngɛ ɔ hu ye bua lɛ nɛ e susuu we ní nɛ ɔmɛ pɛ a he. Ngɛ ni kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ hemi kɛ yemi nɛ Mose ngɛ ɔ ha nɛ e na nɔ nɛ a ‘nɛ́ lɛ kɛ hɛngmɛ ɔ’ he.—Heb. 11:27.\\n^ kk. 10 Baiblo he ní lelɔ ko tu munyu nɛ ngɛ 2 Mose 3:14 ɔ he munyu ke: ‘Nɔ́ ko be nyɛe maa tsi Yehowa nya nɛ e be nyɛe ma tsu e yi mi tomi he ní. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ e biɛ Yehowa a nɛ wo Israel bi ɔmɛ a bua nɛ a ná hɛ nɔ kami.’","num_words":3926,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.033,"special_characters_ratio":0.32,"stopwords_ratio":0.503,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2 Mose 26 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\n2 Mose 26:1-37\\nSɔlemɔ buu lɛ (1-37)\\nMama tsũ mamai lɛ (1-14)\\nMplaŋi kɛ nɔdaamɔnii ni fɔji yɔɔ mli (15-30)\\nHe Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ lɛ pateeshɛŋ kɛ sɔlemɔ buu lɛ shinaa lɛ naa pateeshɛŋ lɛ (31-37)\\n26 “Okɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ kɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa afee mama tsũ mamai nyɔŋma ní okɛfee sɔlemɔ buu+ lɛ. Hã alo+ kerubim+ awo mamai lɛ amli. 2 Mamai lɛ eko fɛɛ eko kɛlɛ afee ninetalɔi* 28, ni elɛɛmɔ afee ninetalɔi 4. Mamai lɛ fɛɛ daramɔ afee ekome.+ 3 Tsaramɔ mamai lɛ enumɔ kɛfee mama muu kome, eko atsa eko naa, ní otsara mamai enumɔ kroko lɛ hu kɛfee mama muu kome, eko atsa eko naa. 4 Okɛ kpãa bluu aŋmɔlɔ aflãi yɛ mamai ni atsara lɛ ateŋ ekome naagbeehe, ní ofee nakai nɔŋŋ yɛ ekroko lɛ hu naagbee mama lɛ naa, he ni akɛbaatsa yɛ lɛ. 5 Ŋmɔlɔmɔ aflãi 50 yɛ mama muu kome naa, ni oŋmɔlɔ aflãi 50 yɛ mama muu kroko lɛ hu naa, koni ekome akwɛ ekome hiɛ yɛ he ni akɛ mamai lɛ baatsa yɛ lɛ. 6 Okɛ shika tsuru afee kpoji* 50, ni okɛ kpoji lɛ amɔmɔ mamai muji enyɔ lɛ kɛtsa, koni etsɔ mama muu kome kɛhã sɔlemɔ buu lɛ.+ 7 “Agbɛnɛ hu, okɛ abotia hetsɔi+ afee mamai koni akɛha sɔlemɔ buu lɛ nɔ. Feemɔ mamai 11.+ 8 Mamai lɛ eko fɛɛ eko kɛlɛ afee ninetalɔi 30, ni elɛɛmɔ afee ninetalɔi 4. Mamai 11 lɛ fɛɛ daramɔ afee ekome. 9 Tsaramɔ mamai lɛ enumɔ ofee lɛ mama muu kome, ni otsara ekpaa ni eshwɛ lɛ hu ofee lɛ mama muu kome, ní odɔ nɔ ni ji ekpaa nɔ lɛ ofɔ̃ nɔ yɛ sɔlemɔ buu lɛ hiɛ. 10 Ni ŋmɔlɔmɔ aflãi 50 yɛ mamai ni atsara lɛ ateŋ ekome naagbeehe, ni ji mama muu lɛ naagbee mama lɛ naa, ni oŋmɔlɔ aflãi 50 yɛ mama kroko lɛ naagbeehe lɛ, he ni akɛ mamai enyɔ lɛ baatsa yɛ lɛ. 11 Okɛ akɔɔble afee kpoji 50, ni okɛ kpoji lɛ alalaa aflãi lɛ ni okɛmɔmɔ mamai lɛ otsa, koni etsɔ mama muu kome. 12 Mamai ni baashwɛ yɛ sɛɛ lɛ baatsotsoro shi, ní edɛŋ nɔ. Mama ni baashwɛ yɛ sɛɛ lɛ fã baatsotsoro shi, ní edɛŋ nɔ yɛ sɔlemɔ buu lɛ sɛɛgbɛ. 13 Mamai lɛ mli nɔ ni baashwɛ yɛ sɛɛ yɛ ekɛlɛ naa lɛ baatsotsoro shi yɛ sɔlemɔ buu lɛ he, ninetalɔ komekome atsotsoro shi, ní edɛŋ nɔ yɛ sɔlemɔ buu lɛ biɛ kɛ biɛ, koni eha he. 14 “Agbɛnɛ hu, okɛ gwantɛŋhii ahewoji ni awo lɛ tsofa tsuru afee nɔhaanɔ kɛhã sɔlemɔ buu lɛ, ni okɛ nu mli gbei ahewoji hu afee nɔhaanɔ ní akɛha no hu nɔ.+ 15 “Okɛ akasia tso afee mplaŋi+ ni baadamɔ shi jaŋŋ kɛhã sɔlemɔ buu lɛ.+ 16 Mplaŋi lɛ eko fɛɛ eko kwɔlɛ afee ninetalɔi nyɔŋma, ni elɛɛmɔ afee ninetalɔ kome kɛ fã. 17 Jiemɔ naji* enyɔ ni eko ye eko ŋɛlɛ nɔ owo mplaŋ fɛɛ mplaŋ shishi. Nakai ji bɔ ni ofee sɔlemɔ buu lɛ mplaŋi lɛ fɛɛ. 18 Feemɔ mplaŋi 20 kɛhã sɔlemɔ buu lɛ afã ni ye wuoyigbɛ lɛ, ní amɛhiɛ akwɛ wuoyigbɛ. 19 “Feemɔ jwiɛtɛi nɔdaamɔnii 40 ni fɔji yɔɔ mli+ owo mplaŋi 20 lɛ ashishi: nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli ahi mplaŋ kome shishi kɛhã enaji enyɔ lɛ, ni nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli ahi mplaŋi ni baanyiɛ sɛɛ lɛ eko fɛɛ eko shishi kɛhã enaji enyɔ lɛ.+ 20 Feemɔ mplaŋi 20 yɛ sɔlemɔ buu lɛ afã kroko lɛ, he ni ye kooyigbɛ lɛ, 21 kɛ amɛjwiɛtɛi nɔdaamɔnii 40 ni fɔji yɔɔ mli, nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli ahi mplaŋ kome shishi, ni nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli ahi mplaŋi ni baanyiɛ sɛɛ lɛ eko fɛɛ eko shishi. 22 Feemɔ mplaŋi ekpaa kɛhã sɔlemɔ buu lɛ sɛɛgbɛ, he ni ye anaigbɛ lɛ.+ 23 Feemɔ mplaŋi enyɔ koni amɛtsɔmɔ sɔlemɔ buu lɛ koŋtsei, yɛ sɛɛgbɛ koji enyɔ lɛ. 24 Okɛ mplaŋi enyɔ abɔ he kɛjɛ shishi kɛya ŋwɛi, aahu kɛyashi klɛŋklɛŋ ga lɛ he. Nakai ji bɔ ni ofee enyɔ lɛ fɛɛ, koni amɛtsɔmɔ koŋtsei enyɔ lɛ. 25 No hewɔ lɛ, fɛɛ baafee mplaŋi kpaanyɔ kɛ amɛjwiɛtɛi nɔdaamɔnii 16 ni fɔji yɔɔ mli, nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli ahi mplaŋ kome shishi, ni nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli ahi mplaŋi ni baanyiɛ sɛɛ lɛ eko fɛɛ eko shishi. 26 “Okɛ akasia tso afee mlibelemɔnii, feemɔ enumɔ kɛhã mplaŋi ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ afã kome lɛ,+ 27 ni ofee mlibelemɔnii enumɔ kɛhã mplaŋi ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ afã kroko lɛ, ni ofee mlibelemɔnii enumɔ hu kɛhã mplaŋi ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ anaigbɛ, yɛ esɛɛgbɛ lɛ. 28 Teŋ mlibelemɔnii ní baabele mplaŋi lɛ teŋgbɛ lɛ abele mli kɛjɛ shishijee kɛyashi naagbee. 29 “Okɛ shika tsuru aha mplaŋi lɛ ahe,+ ni okɛ shika tsuru afee amɛhe gai ní akɛ mlibelemɔnii lɛ baahɔlɔ mli lɛ, ni okɛ shika tsuru aha mlibelemɔnii lɛ ahe. 30 Shĩi sɔlemɔ buu lɛ oma shi tamɔ ehe nɔkwɛmɔnɔ ni akɛtsɔɔ bo yɛ gɔŋ lɛ nɔ lɛ pɛpɛɛpɛ.+ 31 “Okɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ afee pateeshɛŋ.+ Alo kerubim awo mli. 32 Okɛtsotsoro akulashiŋi ejwɛ ni akɛ akasia tso fee ni akɛ shika tsuru eha he lɛ ahe. Okɛ shika tsuru afee amɛhe kpoji lɛ. Okɛ akulashiŋi lɛ amamɔ nɔdaamɔnii ejwɛ ni fɔji yɔɔ mli ni akɛ jwiɛtɛi fee lɛ anɔ. 33 Okɛ pateeshɛŋ lɛ atsotsoro kpoji lɛ ashishi, ni okɛ Odaseyeli adeka+ lɛ abama mligbɛ yɛ pateeshɛŋ lɛ sɛɛ. Pateeshɛŋ lɛ baaja He Krɔŋkrɔŋ+ lɛ kɛ He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ+ lɛ mli ehã nyɛ. 34 Okɛ naanɔ lɛ abu Odaseyeli adeka lɛ naa yɛ He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ lɛ. 35 “Okɛ okpɔlɔ lɛ ama pateeshɛŋ lɛ hiɛgbɛ, ní kanetso+ lɛ ama sɔlemɔ buu lɛ wuoyigbɛ ní ekwɛ okpɔlɔ lɛ hiɛ; ni okɛ okpɔlɔ lɛ ama kooyigbɛ. 36 Okɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ alo pateeshɛŋ owo sɔlemɔ buu lɛ shinaa lɛ naa.+ 37 Okɛ akasia tso afee akulashiŋi enumɔ kɛhã pateeshɛŋ lɛ, ni okɛ shika tsuru aha he. Okɛ shika tsuru afee amɛhe gai lɛ, ni okɛ akɔɔble afee nɔdaamɔnii enumɔ ni fɔji yɔɔ mli ohã amɛ.","num_words":991,"character_repetition_ratio":0.102,"word_repetition_ratio":0.107,"special_characters_ratio":0.251,"stopwords_ratio":0.055,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɛɛ Na Yehowa Si Konɛ E Jɔɔ Nyɛ | Kase\\n‘Nyɛɛ na Yehowa si, ejakaa e hi.’—LA 106:1.\\nKe wa ngɛ sina he munyu tue ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔfo Paulo he?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ níhi a he susumi kɛ sɔlemi maa ye bua wɔ konɛ waa na Yehowa si daa?\\nKe wa susuɔ jɔɔmihi nɛ wa náa a he ɔ, kɛ lɔ ɔ ma plɛ kɛ ye bua wɔ nɛ waa da kahi a nya ha kɛɛ?\\n1. Mɛni he je nɛ wa naa Yehowa si ɔ?\\nYEHOWA lɛ haa wɔ “nike ní kpakpa, kɛ níhi nɛ hi kɛ pi si nɛ wa náa yaka a” tsuo. (Yakobo 1:17) E ji To Hyɛlɔ nɛ ngɛ suɔmi, enɛ he ɔ, e jeɔ mi mi jɔmi mi nɛ e haa wɔ wa hiami níhi tsuo. (La 23:1-3) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ waa na Yehowa si. Lɛ ji “wa wesa he, kɛ wa he wami,” titli ɔ, ke wa ngɛ nɔ́ nae. (La 46:1) La polɔ ɔ tu munyu ko nɛ e sa kaa wɔ hu wa kɛ tsu ní. E de ke: ‘Nyɛɛ na Yehowa si, ejakaa e hi; nɛ e suɔmi ɔ ngɛ kɛ yaa neneene!’—La 106:1.\\nWa jeha 2015 jeha ngmami ɔ ji: ‘Nyɛɛ na Yehowa si, ejakaa e hi.’—La 106:1.\\n2, 3. (a) Ke wa pee wa he nihi nɛ li sina a, mɛni ma nyɛ maa je mi kɛ ba? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\n2 Mɛni he je nɛ e sa kaa waa na Yehowa si ɔ? Kaa bɔ nɛ a gba kɛ fɔ si ɔ, ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, nihi li sina. (2 Timoteo 3:2) Nihi fuu a bua jɔɛ ní kpakpahi nɛ Yehowa pee ha mɛ ɔ he. Je ɔ nɛ wa ngɛ mi ɔ woɔ nihi he wami konɛ a di he lo nya níhi a se, nɛ a he níhi babauu pe nine. Enɛ ɔ ha nɛ nihi fuu a bua jɔɛ níhi nɛ́ a ngɛ ɔ he. Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa bua be jɔɔmihi nɛ wa ngɛ náe, kɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he jɔe kaa bɔ nɛ e ba ngɛ blema Israel bi ɔmɛ hu a blɔ fa mi ɔ.—La 106:7, 11-13.\\n3 Mo susu nɔ́ nɛ ma nyɛ maa ba ke waa kɛ kahi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ hu he nɛ o hyɛ. Ke e ba jã a, eko ɔ, wa ma je wa juɛmi kɛ je jɔɔmihi nɛ wa ngɛ náe ɔ nɔ, nɛ waa kɛ wa juɛmi ma ya ma ka amɛ mohu a nɔ. (La 116:3) Mɛni ma ha nɛ waa na Yehowa si daa? Ke waa kɛ kahi nɛ nya wa ngɛ kpee po ɔ, mɛni ma ha nɛ wa hɛ be jɔɔmihi nɛ wa ngɛ náe ɔ nɔ jee? Nyɛ ha waa hyɛ.\\n‘YEHOWA, O TSU NYAKPƐ NÍ BABAUU’\\n4. Mɛni ma ha nɛ waa na Yehowa si daa?\\n4 E biɔ mɔde bɔmi loko wa ma nyɛ maa na Yehowa si daa. Se loko wa ma nyɛ maa ya nɔ maa na Yehowa si ɔ, kekleekle ɔ, e sa nɛ wɔ nitsɛmɛ wa kai níhi nɛ Yehowa peeɔ haa wɔ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e sa nɛ wa susu jamɛ a ní ɔmɛ a he saminya. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa maa na kaa jɔɔmi nɛ ɔmɛ kulaa nɛ wa ngɛ náe ɔ tsɔɔ kaa Mawu suɔ wɔ saminya. Benɛ la polɔ ɔ pee jã a, e nya kpɛ e he ngɛ ní nguanguahi nɛ Yehowa pee ha lɛ ɔ a he.—Kane La 40:5; 107:43.\\n5. Ke wa ngɛ sina he munyu tue ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Paulo he?\\n5 Ke wa susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ bɔfo Paulo pee ɔ he ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa na Yehowa si. Wa le kaa Paulo ji nɔ ko nɛ e susuɔ jɔɔmihi nɛ e ná a he, ejakaa ke e ngɛ sɔlee ɔ, e pɔɔ Mawu si nami. Paulo yɔse kaa e tu ‘musu bɔmi munyuhi kɛ si Mawu, e wa lɛ yi mi, nɛ e pee níhi basabasa.’ E na Mawu kɛ Kristo si wawɛɛ kaa ngɛ ní yayahi nɛ e pee kɛ be ɔ tsuo se ɔ, a na lɛ mɔbɔ, nɛ a ha lɛ he blɔ kaa e fiɛɛ kɛ ha nihi. (Kane 1 Timoteo 1:12-14.) Paulo bua jɔ e nyɛmimɛ Kristofohi nyumuhi kɛ yihi a he wawɛɛ nitsɛ, nɛ e pɔɔ Yehowa si nami kaa a ngɛ su kpakpahi, nɛ a kɛ anɔkuale yemi hu ngɛ Yehowa sɔmɔe. (Filipi Bi 1:3-5, 7; 1 Tesalonika Bi 1:2, 3) Paulo gbla we e nane si kulaa kaa e maa na Yehowa si ngɛ níhi tsuo nɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ pee ha lɛ benɛ e kɛ kahi kpe ɔ he. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 28:15; 2 Korinto Bi 7:5-7) Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa Paulo wo Kristofohi he wami ke: ‘Nyɛɛ na Mawu si, nɛ nyɛ la La womi ɔ mi lahi, yi jemi lahi, kɛ mumi mi lahi kɛ je nyɛ tsui mi nɛ nyɛ kɛ na Mawu si.’—Kolose Bi 3:15-17.\\nNÍHI A HE SUSUMI KƐ SƆLEMI YEƆ BUA WƆ NƐ WA NAA YEHOWA SI DAA\\n6. Mɛni he je nɛ o naa Yehowa si ɔ?\\n6 Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ? Wa ti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ ma susu níhi nɛ Yehowa peeɔ kɛ haa lɛ ɔ a he. (La 116:12) Ke nɔ ko bi mo ke, “Mɛni jɔɔmihi o ngɛ náe ngɛ Yehowa ngɔ nɛ o bua jɔ he wawɛɛ?” ɔ, mɛni heto o ma ha lɛ? Anɛ o maa tu huɛ bɔmi nɛ se be nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ hu he munyu lo? Aloo o maa tu o yayamihi nɛ a kɛ pa mo akɛnɛ o he Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ ye ɔ he munyu? Anɛ o maa wo nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ji Kristofohi nɛ a ye bua mo benɛ o kɛ haomihi ngɛ kpee ɔ a biɛ ta lo? Anɛ o ma de ke o bua jɔ o huno aloo o yo aloo o bimɛ a he lo? Mo ná be kɛ susu jɔɔmihi nɛ Mawu jɔɔ mo ɔ a he. Enɛ ɔ maa wo mo he wami konɛ o na lɛ si daa ligbi.—Kane La 92:1, 2.\\nMoo kase Hana kɛ Hezekia, konɛ mohu o na Yehowa si ngɛ níhi nɛ e peeɔ kɛ haa mo ɔ a he\\n7. (a) Mɛni he je e sa nɛ waa na Yehowa si ke wa ngɛ sɔlee? (b) Ke o sɔleɔ nɛ o naa Yehowa si ɔ, mɛni se o ma ná?\\n7 Ke wa susu jɔɔmihi tsuo nɛ Yehowa jɔɔ wɔ ɔ he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ ke wa ngɛ sɔlee ɔ, wa maa na lɛ si. (La 95:2; 100:4, 5) Ni komɛ sɔleɔ kɛ biɔ Mawu a hiami níhi pɛ. Se ke wa sɔleɔ nɛ wa naa Yehowa si hu ngɛ níhi nɛ e pee kɛ ha wɔ momo ɔ a he ɔ, e bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ. Baiblo ɔ tu Mawu sɔmɔli fuu nɛ a sɔle kɛ na Yehowa si ɔ a he munyu. A kpɛti ni komɛ ji Hana kɛ Hezekia. (1 Samuel 2:1-10; Yesaya 38:9-20) Enɛ ɔ he ɔ, moo kase mɛ, konɛ mo hu o na Yehowa si ngɛ níhi nɛ e peeɔ kɛ haa mo ɔ a he. (1 Tesalonika Bi 5:17, 18) Ke o pee jã a, o bua maa jɔ, suɔmi nɛ o ngɛ ha Mawu ɔ hu mi maa wa, nɛ o maa ya nɔ maa pee e huɛ daa.—Yakobo 4:8.\\nMɛni jɔɔmihi o ngɛ náe ngɛ Yehowa ngɔ nɛ o bua jɔ he wawɛɛ? (Hyɛ kuku 6, 7)\\n8. Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ wa bua be jɔɔmihi nɛ wa náa a he jɔe?\\n8 Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa bua be nike ní kpakpahi nɛ Yehowa kɛ haa wɔ ɔ he jɔe hu. Mɛni he je? Ejakaa wa yi mluku, nɛ jehanɛ ɔ, wa kekleekle fɔli ɔmɛ li sina nɛ a kɛ jamɛ a su ɔ fɔ wɔ. Yehowa ngɔ Adam kɛ Hawa kɛ wo paradeiso abɔɔ ko nɛ ngɛ fɛu mi, nɛ e bɔ mɔde nɛ e ha mɛ a hiami níhi tsuo. Jinɛ a ko hi si ngɛ tue mi jɔmi mi daa. (1 Mose 1:28) Se a bua jɔɛ jɔɔmi nɛ a ná a he. A hɛ kɔ̃ɔ̃, enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ a ná a pi ha mɛ. Nyagbenyagbe ɔ, níhi tsuo nɛ a ngɛ ɔ bɔ mɛ. (1 Mose 3: 6, 7, 17-19) Mwɔnɛ ɔ, nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ li sina, nɛ jamɛ a su ɔ ma nyɛ ma ná wɔ hu wa nɔ he wami nɛ wa be Yehowa si nae ngɛ níhi tsuo nɛ e peeɔ kɛ haa wɔ ɔ he. Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa bua ya be huɛ bɔmi gbagbanii nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti, kɛ he blɔ nɛ wa ná kaa wa piɛɛ je kɛ wɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a he ɔ he jɔe. Níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi ɔ ma nyɛ ma je wa juɛmi ngɛ jɔɔmi nɛ ɔmɛ a nɔ. (1 Yohane 2:15-17) Loko klama nɛ ɔ be wɔ due ɔ, e he hia nɛ wa susu jɔɔmihi nɛ wa ngɛ náe ɔ a he, konɛ waa na Mawu si be tsuaa be kaa wa piɛɛ e we bi a he.—Kane La 27:4.\\nKE WAA KƐ KAHI NGƐ KPEE\\n9. Ke waa kɛ kahi nɛ mi wa ngɛ kpee ɔ, mɛni he je nɛ e sa kaa wa susu jɔɔmihi nɛ wa ngɛ náe ɔ a he ɔ?\\n9 Ke wa bua jɔɔ jɔɔmihi nɛ wa náa a he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa da kahi nɛ a mi wa a nya. Eko ɔ, waa kɛ Haomi komɛ nɛ a mi wa maa kpe nɛ ma tsake wa si himi tlukaa. Haomi nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, ke wa huno aloo wa yo je wa se, ke hiɔ ko nɛ nya wa fia wɔ, ke wa suɔlɔ ko gbo, aloo ke adebɔ mi oslaa ko ba ná wɔ. Jɔɔmihi nɛ Yehowa jɔɔ wɔ ɔ a he nɛ wa ma susu ɔ maa wo wa bua, nɛ e maa wo wɔ he wami konɛ wa fĩ si. Mo susu níhi a si kpami nɛ ɔmɛ a he nɛ o hyɛ.\\n10. Benɛ Irina susu jɔɔmihi nɛ e ngɛ náe ɔ he ɔ, mɛni se e ná?\\n10 Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Irina nɛ e ji daa blɔ gbalɔ ngɛ United States ɔ kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko sɛ gba si himi mi. Se pee se ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma a je e se, nɛ e kua Irina kɛ a bimɛ ɔmɛ tsuo. * (Hyɛ sisi ningma.) Mɛni ye bua Irina nɛ e nyɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe ngɛ anɔkuale mi? E de ke: “Ye bua jɔ kaa Yehowa ngɛ ye nɔ hyɛe. Akɛnɛ daa ligbi ɔ, i susuɔ jɔɔmihi nɛ i náa a he he je ɔ, i na kaa e ji he blɔ ngua nɛ i ná kaa wa hiɔwe Tsɛ nɛ poɔ nɔ he piɛ ɔ le mi, nɛ e suɔ mi hulɔ. I le kaa e be mi kuae gblegbleegble.” E ngɛ mi kaa Irina kɛ haomi nguanguahi fuu ngɛ kpee ngɛ si himi mi mohu lɛɛ, se akɛnɛ e bua jɔɔ jɔɔmihi nɛ e náa a he he je ɔ, e nyɛ ngɛ nya dae, nɛ e woɔ ni kpahi he wami.\\n11. Mɛni ye bua Kyung-sook nɛ e nyɛ da hiɔ ko nɛ nya wa nya?\\n11 Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Kyung-sook nɛ je Asia a kɛ e huno tsuo tsu gblɔ gbami ní tsumi ɔ pe jeha 20. Tlukaa a, nyɛmiyo ɔ fafali pee pa, nɛ a de lɛ ke kɛ je nyɔhiɔ etɛ kɛ ya si nyɔhiɔ ekpa a kpɛ mi ɔ, e ma gbo. E ngɛ mi kaa e kɛ e huno ɔ tsuo a kɛ kahi fuu kpe be ko nɛ be ɔ mohu lɛɛ, se jamɛ a be ɔ mi ɔ, hiɔ ko gba we a ti nɔ ko nya. Kyung-sook de ke: “Hiɔ ɔ ye mi awi wawɛɛ nitsɛ. I susu kaa i gbe nya ngɛ je mi. Ye tsui po wawɛɛ.” Mɛni ye bua lɛ? E de ke: “Daa gbɔkuɛ loko ma hwɔ si ɔ, i kuɔɔ kɛ yaa wa tsu ɔ yi mi, nɛ i ya woɔ ye gbi nɔ kɛ sɔleɔ. I sɔleɔ kɛ kɔɔ níhi enuɔ nɛ Yehowa pee ha mi ngɛ ligbi ɔ mi nɛ ye bua jɔ he ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, ye tsui nɔɔ ye mi fuaa, nɛ lɔ ɔ woɔ mi he wami nɛ i jeɔ suɔmi kpo kɛ haa Yehowa.” Kɛ sɔlemi nɛ Kyung-sook sɔleɔ daa gbɔkuɛ ɔ ye bua lɛ ha kɛɛ? E de ke: “I ba yɔse kaa ke waa kɛ haomi ko kpe ɔ, Yehowa yeɔ bua wɔ. Nɛ jɔɔmihi nɛ wa náa ngɛ wa si himi mi ɔ hiɛ kulaa pe kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ.”\\nSheryl kɛ e senɔ John nɛ nɔ́ ko kɔ we a he ɔ (Hyɛ kuku 13)\\n12. Mɛni ye bua Jason ngɛ e yo ɔ gbenɔ se?\\n12 Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jason nɛ e sɔmɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ko ngɛ Afrika a ngɔ jeha nɛ hiɛ pe 30 sɔuu kɛ sɔmɔ kaa be tsuo sɔmɔlɔ. E de ke: “Jeha kpaago ji nɛ ɔ nɛ ye yo gbo. E gbenɔ ɔ ye mi wawɛɛ kaa pa. Ke i kai nɔ́ nɛ e na benɛ e fafali pee pa a, kɛkɛ ye tsui kpa miɔ nɛ e ma tsɔ.” Mɛni ye bua Jason nɛ e tsui nɔ e mi? E de ke: “Ligbi ko ɔ, i kai bɔ nɛ i kɛ ye yo ɔ wa jeɔ wa hɛja ha a, kɛkɛ nɛ i sɔle nɛ i na Yehowa si kaa e ha nɛ i kai nɔ́ ko kaa jã. Ye tsui nɔ ye mi, nɛ kɛ je lɔ ɔ se ɔ, i pɔɔ Yehowa si nami kaa e haa nɛ i kaiɔ bua jɔmi ní komɛ kaa jã. Ye bua jɔɔ níhi nɛ Mawu peeɔ ha mi ɔ he, enɛ ɔ ha i yi aywilɛho tsɔ. Loloolo ɔ, i kaiɔ ye yo ɔ gbenɔ ɔ, nɛ e dɔɔ mi. Se i naa Yehowa si kaa e ha mi yo kpakpa nɛ suɔ lɛ Yehowa a wawɛɛ, nɛ benɛ e ngɛ je mi ɔ, i kɛ lɛ tsuo wa sɔmɔ lɛ. Enɛ ɔ ye kɛ bua mi wawɛɛ.”\\n“Ye bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ji ye Mawu.”—Sheryl\\n13. Benɛ lɔ ɔ ji Sheryl weku mi bimɛ tsuo a hɛ mi kpata a, mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ da nya?\\n13 Benɛ kɔɔhiɔ ngua ko nɛ a tsɛɛ lɛ Super Typhoon Haiyan ɔ fia ngɛ Philippines ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, lɔ ɔ ji kaa nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sheryl, nɛ jamɛ a be ɔ mi e ye jeha 13 pɛ ɔ níhi tsuo bɔ lɛ. E de ke: “Lɔ ɔ ji ye weku mi bimɛ tsuo a hɛ mi kpata, nɛ wa we ɔ hu hɛ mi kpata.” E papaa, kɛ e yayo, kɛ e nyɛmimɛ etɛ gbo. Mɛni ye bua Sheryl nɛ e nyɛ da oslaa nɛ ɔ nya nɛ e yi aywilɛho tsɔ? Sheryl yaa nɔ nɛ e naa Yehowa si, ejakaa e susuɔ jɔɔmihi tsuo nɛ e ngɛ náe ɔ he. E de ke: “I na mɔde tsuo nɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi bɔ konɛ a ye bua nihi nɛ a hia yemi kɛ buami konɛ a wo mɛ he wami ɔ. I le kaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ tsuo ngɛ sɔlee ha mi.” E de hu ke: “Ye bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ji ye Mawu. Be tsuaa be ɔ, e haa wɔ wa hiami níhi.” Niinɛ, ke wa bua jɔ jɔɔmihi nɛ wa ngɛ náe ɔ he ɔ, wa kɔni mi be jɔ̃e ngɛ haomi behi a mi. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ ke waa kɛ si himi ko nɛ mi wa kpe ɔ, wa ma nyɛ maa da nya.—Efeso Bi 5:20; kane Filipi Bi 4:6, 7.\\n“IMI LƐƐ, MA NYA NGƐ YEHOWA MI”\\n14. Mɛni hɛ nɔ kami nɛ ngɛ bua jɔmi lɛ wa ngɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n14 Kɛ je blema tɔɔ ɔ, Yehowa we bi a bua jɔɔ jɔɔmihi nɛ a náa a he. Benɛ a he Israel bi ɔmɛ a yi wami kɛ je Farao kɛ e ta buli ɔmɛ a dɛ mi ngɛ Wo Tsu ɔ mi ɔ, a la yi jemi lahi ha Yehowa, nɛ a na lɛ si. (2 Mose 15:1-21) Mwɔnɛ ɔ, lemi nɛ wa le kaa e be kɛe kulaa nɛ nɔ́ nami se maa po ɔ hu ji jɔɔmi nɛ se be nɛ wa ná. (La 37:9-11; Yesaya 25:8; 33:24) Yehowa ma kpata e he nyɛli tsuo a hɛ mi, nɛ e kɛ wɔ maa sɛ je ehe nɛ tue mi jɔmi ngɛ mi, nɛ a peeɔ dami ní hu ngɛ mi ɔ mi. Hyɛ bɔ nɛ wa ma nya ngɛ jamɛ a be ɔ mi ha! Jamɛ a ligbi ɔ, wa maa na Yehowa si wawɛɛ nitsɛ!—Kpojemi 20:1-3; 21:3, 4.\\nLemi nɛ wa le kaa e be kɛe kulaa nɛ nɔ́ nami se maa po ɔ hu ji jɔɔmi nɛ se be nɛ wa ná\\n15. Mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee ngɛ jeha 2015 nɛ ɔ mi?\\n15 Ngɛ jeha 2015 nɛ ɔ mi ɔ, wa ngɛ jɔɔmihi babauu blɔ hyɛe kɛ je Yehowa ngɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, waa kɛ ka komɛ ma nyɛ maa kpe. Se wa le kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ e ma ji ɔ, Yehowa be wɔ kuae kɔkɔɔkɔ. (5 Mose 31:8; La 9:9, 10) E maa ya nɔ ma ha wɔ níhi nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa ye lɛ anɔkuale kɛ pi si. Nyɛ ha nɛ waa kase su nɛ gbalɔ Habakuk je kpo ɔ. E de ke: “Ke ngmɔkɔ tso gba we mɔmɔ, nɛ wai tso ɔmɛ wui yiblii; ke oliv nu bɛ, nɛ niye ní be ngmɔ ɔ nɔ; ke to ɔmɛ a hɛ mi kpata, nɛ na amɛ gbo ta tsu ɔ mi po ɔ, imi lɛɛ, ma nya ngɛ Yehowa mi; ye bua maa jɔ wawɛɛ ngɛ ye Mawu nɛ heɔ ye yi wami ɔ mi.” (Habakuk 3:17, 18, NW) Ngɛ jeha nɛ ɔ mi tsuo ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ wa susu jɔɔmihi nɛ wa ma ná a he, konɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ ga womi nɛ ngɛ jeha 2015 jeha ngmami ɔ mi ɔ nɛ tsu ní. Ngmami ɔ ji: ‘Nyɛɛ na Yehowa si, ejakaa e hi.’—La 106:1.\\n^ kk. 10 A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ munyu nɛ ɔ mi.\\nJɔɔmihi: Ní kpakpahi tsuo nɛ Yehowa pee kɛ ha wɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ pee kɛ ngɛ wɔ hae amlɔ nɛ ɔ, kɛ nɔ́ nɛ e maa pee kɛ ha wɔ hwɔɔ se\\nJɔɔmi nɛ wa ngɛ náe ɔ he nɛ wa ma susu: Nɛ wa ma ná deka kɛ pue wa yi mi tɛ ngɛ jɔɔmihi tsuo nɛ wa ngɛ náe ɔ a he, nɛ wa maa sɔle ngɛ he wawɛɛ","num_words":3159,"character_repetition_ratio":0.061,"word_repetition_ratio":0.022,"special_characters_ratio":0.317,"stopwords_ratio":0.477,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mateo 21 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYesu sɛ ma a mi kaa nɔ nɛ e ye kunimi (1-11)\\nYesu ha nɛ sɔlemi we ɔ tsɔ (12-17)\\nA gbiɛ fig tso ɔ (18-22)\\nA bi Yesu he nɛ e ná e he wami ɔ kɛ je (23-27)\\nBinyumu enyɔ ɔmɛ a he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ (28-32)\\nNgmɔ huli nɔmlɔ gbeli ɔmɛ a he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ (33-46)\\nA kua kɔ̃ nya tɛ titli ɔ (42)\\n21 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ maa su Yerusalɛm nɛ a ba su Betfage ngɛ Oliv Yoku ɔ nɔ ɔ, e tsɔ kaseli ɔmɛ a kpɛti ni enyɔ, 2 nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ ya kɔpe nɛ wa ngɛ hyɛe nɛ ɔ mi, nɛ ke nyɛ su lejɛ ɔ pɛ nyɛ maa na teji ko nɛ a muɔ lɛ si kɛ teji ku nyafii ko ngɛ e kasa nya. Nyɛɛ pɛne mɛ nɛ nyɛɛ ngɔ mɛ kɛ ba ha mi. 3 Ke nɔ ko bi nyɛ munyu ko ɔ, nyɛ de ke, ‘A he hia Nyɔmtsɛ ɔ.’ Kɛkɛ ɔ, e maa ngmɛɛ a he kɛ ha nyɛ amlɔ nɔuu.” 4 Enɛ ɔ ba mi jã pɛpɛɛpɛ konɛ nɔ́ nɛ Mawu de kɛ gu gbalɔ ɔ nɔ ɔ nɛ ba mi. E de ke: 5 “Nyɛ de Zion biyo ɔ ke: ‘Hyɛ! O matsɛ ɔ ma o ngɔ, e he jɔ nɛ e hii si ngɛ teji nɔ, ee, ngɛ teji ku nyafii nɔ, teji bi nɔ.’” 6 Lɔ ɔ he ɔ, kaseli ɔmɛ ya nɛ a ya pee kaa bɔ nɛ Yesu fã mɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. 7 A ngɔ teji ɔ kɛ e bi ku nyafii ɔ kɛ ba, nɛ a ngɔ tadehi nɛ a wo ngɛ a tade ɔmɛ a nɔ ɔ kɛ pue a nɔ, nɛ e hi a* nɔ. 8 Asafo kuu ɔ mi nihi hiɛhiɛɛ ngɔ tadehi nɛ a wo ngɛ a tade ɔmɛ a nɔ ɔ kɛ pue gbɛjegbɛ ɔ nɔ, nɛ a ti ni komɛ hu ngɛ tso kɔnihi pooe kɛ ngɛ blɔ ɔ nɔ puee. 9 Jehanɛ se hu ɔ, asafo kuu ɔmɛ nɛ a nyɛɛ e hɛ mi, kɛ ni nɛmɛ nɛ a nyɛɛ e se ɔ ngɛ ngmlaa kpae ke: “Wa kpa mo pɛɛ, mo he David Bi ɔ yi wami! A jɔɔ nɔ nɛ e ma ngɛ Yehowa* biɛ ɔ mi ɔ! Wa kpa mo pɛɛ, mo he e yi wami, ngɛ hiɔwe lokoo!” 10 Nɛ benɛ e sɛ Yerusalɛm ma a mi ɔ, ma a mi tsuo pee hoo, nɛ a ngɛ bie ke: “Mɛnɔ ji nɛ ɔ?” 11 Asafo kuu ɔmɛ ngɛ dee ke: “Nɔ nɛ ɔ ji gbalɔ Yesu nɛ e je Nazarɛt ngɛ Galilea a nɛ!” 12 Yesu sɛ sɔlemi we ɔ nɛ e fiee nihi tsuo nɛ a ngɛ ní juae kɛ ni nɛmɛ nɛ a ngɛ ní hee ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ je kpo, nɛ e plɛ sika tsakeli ɔmɛ a we okplɔɔ ɔmɛ, kɛ ni nɛmɛ nɛ a ngɛ lahuɛhi juae ɔmɛ a sɛ ɔmɛ ngɔ bu si. 13 Nɛ e de mɛ ke: “A ngma ke, ‘A ma tsɛ ye we ɔ ke sɔlemi we,’ se nyɛɛ lɛɛ nyɛ ngɔ kɛ pee juli a tɛ puɔ mi.” 14 Jehanɛ hu ɔ, hɛ yuyuili kɛ glɔtsɛmɛ ba e ngɔ ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ e tsa mɛ. 15 Benɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ na nyakpɛ níhi nɛ e pee, kɛ ngmlaa nɛ jokuɛ nyumuwi ɔmɛ ngɛ kpae ngɛ sɔlemi we ɔ ke, “Wa kpa mo pɛɛ, mo he David Bi ɔ yi wami!” ɔ, a mi mi fu 16 nɛ a bi lɛ ke: “Anɛ o nu nɔ́ nɛ nimli nɛ ɔmɛ ngɛ dee ɔ lo?” Yesu de mɛ ke: “Ee. Anɛ nyɛ kane we munyu nɛ ɔ hyɛ lo? ‘O ha nɛ jokuɛwi kɛ bimwɔwi ngɛ o yi jee.’” 17 Nɛ benɛ e si mɛ ngɛ lejɛ ɔ, e je ma a mi kɛ ho Betania ya nɛ e ya hwɔ lejɛ ɔ. 18 Benɛ e kpale kɛ ma ma a mi mɔtu mla a, hwɔ ye lɛ. 19 E hɛ ngmɛ gba fig tso ko nɔ ngɛ blɔ ɔ he, nɛ e gba kɛ ya he, se e nɛ nɔ́ ko ngɛ tso ɔ nɔ kaa ja bahi pɛ, nɛ e de tso ɔ ke: “O be yiblii ko yiblii ko woe hu gblegbleegble.” Amlɔ nɔuu nɛ fig tso ɔ gbo. 20 Benɛ kaseli ɔmɛ na nɔ́ nɛ ɔ, e pee mɛ nyakpɛ nɛ a bi ke: “Kɛ e ba kɛɛ nɛ fig tso ɔ gbo amlɔ nɔuu ɔ?” 21 Yesu he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee kaa ke nyɛ ngɛ hemi kɛ yemi, nɛ nyɛ yi mi pee we nyɛ enyɔɔnyɔ ɔ, pi nɔ́ nɛ i pee fig tso nɛ ɔ kɛkɛ nɛ nyɛ maa pee, mohu ɔ, ke nyɛ de yoku nɛ ɔ po ke, ‘hiaa nɛ o ya nɔ wo ɔ mi’ ɔ, e maa ba mi jã. 22 Nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ maa sɔle kɛ bi ɔ, ke nyɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ, nyɛ nine maa su nɔ.” 23 Pee se benɛ e ya sɔlemi we ɔ nɛ e ngɛ ní tsɔɔe ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ ma nikɔtɔma amɛ ba e ngɔ nɛ a ba bi lɛ ke: “Mɛnɔ he wami lɛ o kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee? Nɛ mɛnɔ ha mo he wami nɛ ɔ?” 24 Yesu ha mɛ heto ke: “Imi hu ma bi nyɛ nɔ́ kake. Ke nyɛ de mi ɔ, lɛɛ imi hu ma de nyɛ nɔ nɛ e ha mi he wami nɛ i kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ: 25 Yohane nɔ baptisimi ɔ, jije e je? E je hiɔwe aloo e je adesahi a ngɔ?” Se a bɔni he susumi nɛ a ngɛ dee ke: “Ke wa de ke, ‘E je hiɔwe’ ɔ, e ma bi wɔ ke, ‘Lɛɛ mɛni he je nɛ nyɛ he we lɛ yi mɔ?’ 26 Se ke wa de ke, ‘E je adesahi a ngɔ’ ɔ, lɔ ɔ hu wa ngɛ asafo kuu ɔ gbeye yee, ejakaa mɛ tsuo a buɔ Yohane kaa e ji gbalɔ.” 27 Lɔ ɔ he ɔ, a ha Yesu heto ke: “Wa li.” Lɛ hu e de mɛ ke: “Imi hu i be nyɛ nɔ nɛ e ha mi he wami nɛ i kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ dee. 28 “Kɛ nyɛ susu kɛɛ? Nyumu ko ngɛ bimɛ enyɔ. E ya kekle nɔ ɔ ngɔ, nɛ e ya de lɛ ke, ‘Ye bi, mwɔnɛ ɔ, mo ya tsu ní ngɛ wai ngmɔ ɔ mi.’ 29 E de e tsɛ ɔ ke, ‘I be yae,’ se pee se ɔ, e pia e he nɛ e je kɛ ho. 30 Nyumu ɔ ya e bi enyɔne ɔ ngɔ nɛ e ya de lɛ jã nɔuu. E bi ɔ de lɛ ke, ‘Etsɛ, ma ya,’ se e yɛ. 31 Mɛ ni enyɔ ɔmɛ ɔ, a kpɛti mɛnɔ nɛ e pee e tsɛ ɔ suɔmi nya ní?” A he nɔ ke: “Kekle nɔ ɔ.” Yesu de mɛ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke tó tsuli ɔmɛ kɛ yaholi* ɔmɛ ngɛ nyɛ hlami sɛe kɛ yaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. 32 Ejakaa Yohane ba nyɛ ngɔ ngɛ dami blɔ nɔ, se nyɛ he we lɛ yi. Mohu ɔ, tó tsuli ɔmɛ kɛ yaholi* ɔmɛ he lɛ ye, nɛ benɛ nyɛ na enɛ ɔ po ɔ, nyɛ pia we nyɛ he konɛ nyɛ he lɛ nɛ nyɛɛ ye. 33 “Nyɛɛ bu nɔ́ he tomi nɔ́ kpa ko hu tue: Nyumu ko nɛ e ji zugbatsɛ pee wai ngmɔ, nɛ e po piɛ ngɔ wo he, nɛ e tsua wai ngami he ngɛ mi, nɛ e ma mɔ; lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ kɛ wo ngmɔ huli a dɛ, nɛ e hia blɔ kɛ ho ma se ya. 34 Benɛ wai yiblii kpami be su ɔ, e tsɔ e nyɔguɛ ɔmɛ kɛ ya ngmɔ huli ɔmɛ a ngɔ konɛ a ya ngɔ e wai yiblii ɔ. 35 Se ngmɔ huli ɔmɛ nuu e nyɔguɛ ɔmɛ, nɛ a kongo nɔ kake, nɛ a gbe nɔ kake, nɛ nɔ kake hu lɛɛ a fiaa lɛ tɛ. 36 E kpale tsɔ nyɔguɛ kpahi nɛ mɛɛ a he hiɛ pe kekle ni ɔmɛ, se mɛ hu a pee mɛ jã nɔuu. 37 Nyagbe ɔ, e tsɔ e binyumu kɛ ya a ngɔ nɛ e de ke, ‘A maa bu ye binyumu ɔ.’ 38 Benɛ ngmɔ huli ɔmɛ na e binyumu ɔ, a de a sibi ke, ‘Gbosi ní yelɔ ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛɛ ba, nyɛ ha nɛ waa gbe lɛ konɛ wa nine nɛ su e gbosi ní ɔ nɔ!’ 39 Kɛkɛ nɛ a nu lɛ, nɛ a je lɛ kpo kɛ je wai ngmɔ ɔ mi nɛ a ya gbe lɛ. 40 Enɛ ɔ he ɔ, ke wai ngmɔtsɛ ɔ ba a, mɛni e ma ba pee ngmɔ huli nɛ ɔmɛ?” 41 A de lɛ ke: “Akɛnɛ a ji nimli yayamihi he je ɔ, e ma kpata a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ, nɛ e maa ngɔ wai ngmɔ ɔ kɛ ha ngmɔ huli kpahi, nihi nɛ ke a kpa yiblii ɔ, a maa ngɔ kɛ ha lɛ.” 42 Yesu de mɛ ke: “Anɛ nyɛ kane we munyu nɛ ɔ ngɛ Ngmami ɔ mi hyɛ lo? ‘Tɛ ɔ nɛ tsu mali ɔmɛ kua a, lɔ ɔ lɛ e ba pee kɔ̃ nya tɛ titli.* Enɛ ɔ je Yehowa ngɔ, nɛ ngɛ wa hɛ mi ɔ, e ngɛ nyakpɛ.’ 43 Enɛ ɔ he je nɛ i ngɛ nyɛ dee ke, a maa ngɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nyɛ dɛ, nɛ a kɛ ma ha je ma ko nɛ woɔ e yiblii ɔ nɛ. 44 Jehanɛ se hu ɔ, nɔ nɛ e maa nɔ tɛ nɛ ɔ nɔ ɔ, e mi ma tsɔtslɔɔ. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ tɛ ɔ maa nɔ e nɔ ɔ, tɛ ɔ maa gbɛ lɛ.” 45 Benɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ nu nɔ́ he tomi níhi nɛ e kɛ tsu ní ɔ, a le kaa a he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ nɛ. 46 E ngɛ mi kaa a suɔ nɛ a maa nu lɛ mohu lɛɛ, se a ngɛ asafo kuu ɔmɛ gbeye yee, ejakaa a buɔ lɛ kaa e ji gbalɔ.\\n^ E ma nyɛ maa pee kaa “tade ɔmɛ.”\\n^ Nyumuhi aloo yihi nɛ a poɔ tuutuu.\\n^ Hela, “yi ngɛ kɔ̃ nya.”","num_words":1703,"character_repetition_ratio":0.042,"word_repetition_ratio":0.021,"special_characters_ratio":0.33,"stopwords_ratio":0.509,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ? Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Sɔle Konɛ E Ba a?\\nKANE NGƐ Abbey Abui Acholi Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Armenian (West) Ateso Attié Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Biak Bislama Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Bété Cambodian Chavacano Chichewa Chin (Tiddim) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chopi Chuabo Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Cuba Mumuihi A Gbi Damara Dangme Danish Douala Drehu Dusun Dutch Efik English Estonian Ewe Fante Fijian Fon French Futuna (East) Ga Gitonga Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Guianese Creole Gun Guéré Haitian Creole Hausa Herero Hindi Hungarian Hunsrik Iban Ibinda Igbo India Mumuihi A Gbi Indonesian Irish Italian Italy Mumuihi A Gbi Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kwangali Kwanyama Lamba Lhukonzo Lingala Lomwe Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mambwe-Lungu Marathi Mauritian Creole Mazahua Mbunda Meru Moore Myanmar Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Ngangela Nias Nigeria Pidgin Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Otetela Pidgin (Cameroon) Ponapean Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Portuguese (Portugal) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Quichua (Santiago del Estero) Rarotongan Romanian Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Réunion Creole Samoan Sangir Sango Sena Sepedi Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Sidama Silozi Sinhala Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Sunda Swahili Swati Swedish Tahitian Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Thai Thai Mumuihi A Gbi Tigrinya Tiv Tongan Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Twi Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Vezo Vietnamese Wallisian Welsh Wichi Wolaita Yacouba Zande Zulu\\n1. Mɛni sɔlemi nɛ́ nihi le saminya he wa ma susu piɔ?\\nNIMLI ayɔhi abɔ le sɔlemi nɛ a tsɛɛ ke Wa Tsɛ Nɛ Ngɛ Hiɔwe ɔ, aloo Nyɔmtsɛ ɔ Sɔlemi ɔ saminya. Yesu ngɔ jamɛ a sɔlemi ɔ kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ bɔ nɛ a sɔleɔ ha. Mɛni e sɔle kɛ bi? Nɛ mɛni he je nɛ jamɛ a sɔlemi ɔ he hia wɔ mwɔnɛ ɔ?\\n2. Mɛni níhi etɛ nɛ a he hia lɛ Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa sɔle kɛ bi?\\n2 Yesu de ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ sɔle kaa kikɛ nɛ ɔ: ‘Wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe; O biɛ ɔ he nɛ tsɔ. O Matsɛ yemi ɔ nɛ ba; a pee nɔ́ nɛ o suɔ ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.’” (Kane Mateo 6:9-13.) Mɛni he je nɛ Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa sɔle kɛ bi ní etɛ nɛ ɔmɛ ɔ?—Hyɛ Nyagbe Ningma 20.\\n3. Mɛni e he hia nɛ waa le ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?\\n3 Wa ba le kaa Mawu biɛ ji Yehowa. Nɛ wa susu Mawu yi mi nɛ e to ngɛ adesahi kɛ zugba a he ɔ hu he. Se mɛni Yesu ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke: “O Matsɛ yemi ɔ nɛ ba” a? Wa ma susu nɔ́ nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji, nɔ́ nɛ Matsɛ Yemi ɔ ma ba pee, kɛ bɔ nɛ Matsɛ Yemi ɔ ma plɛ kɛ ha nɛ Mawu biɛ ɔ he ma tsɔ ha a he.\\n4. Mɛni ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ, nɛ mɛnɔ ji e nya Matsɛ?\\n4 Yehowa to nɔ yemi ko sisi ngɛ hiɔwe nɛ e hla Yesu kaa jamɛ a nɔ yemi ɔ nya Matsɛ. Baiblo ɔ tsɛɛ nɔ yemi nɛ ɔ ke Mawu Matsɛ Yemi. Yesu ji “matsɛmɛ a matsɛ, kɛ nyɔmtsɛmɛ tsuo a nyɔmtsɛ.” (1 Timoteo 6:15) Yesu ma nyɛ maa pee ní kpakpahi fuu pe adesa nɔ yeli tsuo. Ke a bla he wami nɛ adesa nɔ yeli tsuo ngɛ ɔ, e sui he wami nɛ Yesu ngɛ ɔ.\\n5. Jije Mawu nɔ yemi ɔ maa hi kɛ ye nɔ? Mɛni nɔ e maa ye?\\n5 Benɛ a tle Yesu si ligbi 40 se ɔ, e kpale kɛ ho hiɔwe ya. Pee se ɔ, Yehowa wo lɛ Matsɛ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ nya. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:33) Mawu nɔ yemi ɔ maa hi hiɔwe kɛ ye zugba a tsuo nɔ. (Kpojemi 11:15) Enɛ ɔ he je nɛ Baiblo ɔ tsɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ke “hiɔwe matsɛ yemi” ɔ nɛ.—Mateo 3:2.\\n6, 7. Mɛni ha Yesu hi pe adesa matsɛmɛ tsuo ɔ?\\n6 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu nɔ kuɔ pe adesa matsɛmɛ tsuo, ejakaa lɛ pɛ nɛ e “be gboe gblegbleegble.” (1 Timoteo 6:16) Nyagbenyagbe ɔ, adesa nɔ yeli tsuo ma gbo, se Yesu lɛɛ e be gboe gblegbleegble. Ní kpakpahi nɛ Yesu maa pee kɛ ha wɔ ɔ maa hi si kɛ ya neneene.\\n7 Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa Yesu maa pee Matsɛ nɛ yeɔ dami sane nɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ nihi a he. Baiblo ɔ de ke: ‘Yehowa mumi ɔ maa ba e nɔ. E ma ha lɛ sane se kɔmi, nile, kɛ ga nɛ e kɛ maa ye e ma a nɔ. E maa le Yehowa suɔmi nya ní, nɛ e maa bu lɛ. E maa ye Yehowa gbeye. Pi nɔ́ nɛ e hɛngmɛ na, loo e tue nu ɔ nɛ e kɛ maa kojo. Se e kɛ dami sane yemi maa kojo ohiatsɛmɛ, nɛ e maa bu nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ ɔ a he.’ (Yesaya 11:2-4) Anɛ pi matsɛ ko kaa kikɛ nɛ ɔ nɛ o ngɛ hlae ɔ lo?\\n8. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa pi Yesu pɛ nɛ maa ye matsɛ kɛɛ?\\n8 Mawu hla adesa komɛ konɛ a kɛ Yesu nɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe nɔ yemi ɔ nya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, bɔfo Paulo de Timoteo ke: “Ke wa mia wa hɛ mi ngɛ nɔ́ nami mi ɔ, waa kɛ lɛ maa ye matsɛ hulɔ.” (2 Timoteo 2:12) Nimli enyɛmɛ nɛ a maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ɔ?\\n9. Nimli enyɛmɛ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ? Mɛni be nɛ Mawu bɔni mɛ hlami?\\n9 Kaa bɔ nɛ wa kase ngɛ Yi 7 ɔ mi ɔ, bɔfo Yohane na nina ko. Ngɛ jamɛ a nina a mi ɔ, e na Matsɛ Yesu kɛ matsɛmɛ kpahi 144,000 ngɛ hiɔwe. Mɛnɔmɛ ji nimli 144,000 ɔmɛ ɔ? Yohane tsɔɔ nya kaa ‘a ngma Yesu, kɛ e Tsɛ ɔ tsuo a biɛ ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ hɛ nya.’ Yohane de hu ke: ‘He tsuaa he nɛ To bi ɔ [nɛ ji, Yesu] yaa a, a kɛ lɛ yaa. Nimli nɛ ɔmɛ ji nihi nɛ a he mɛ kɛ je nimli a kpɛti.’ (Kane Kpojemi 14:1, 4.) Nimli 144,000 ɔmɛ ji Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ Mawu hla mɛ konɛ a piɛɛ Yesu he kɛ ‘ye zugba a nɔ.’ Ke a gbo ɔ, a tleɔ mɛ si kɛ yaa hiɔwe. (Kpojemi 5:10) Kɛ je Yesu bɔfo ɔmɛ a be ɔ mi nɛ Yehowa bɔni Kristofohi anɔkualetsɛmɛ 144,000 nɛ a maa ye nɔ kaa matsɛmɛ ɔ hlami.\\n10. Mɛni he je nɛ hlami nɛ Yehowa hla Yesu kɛ nimli 144,000 ɔmɛ konɛ a ye adesahi a nɔ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa suɔ wɔ ɔ?\\n10 Yehowa susuɔ wa he wawɛɛ nitsɛ, enɛ ɔ he je nɛ e to blɔ nya kaa adesahi nɛ piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ɔ nɛ. Yesu maa pee nɔ yelɔ kpakpa, ejakaa e nuɔ wɔ sisi. E ba pee adesa hyɛ, nɛ e le haomihi nɛ adesahi kɛ kpeɔ. Paulo tsɔɔ kaa Yesu mi mi sãa lɛ ngɛ wa he, nɛ e ma nyɛ maa “nu wa gbɔjɔmi ɔmɛ a he ha wɔ.” “Abosiami ka lɛ ngɛ blɔ tsuaa blɔ nɔ kaa wɔ nɔuu.” (Hebri Bi 4:15; 5:8) Nimli 144,000 ɔmɛ hu le níhi nɛ adesahi kɛ kpeɔ. A hi si hyɛ kaa nihi nɛ a yi mluku, nɛ a na nɔ́ ngɛ hiɔ dɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yesu kɛ nimli 144,000 ɔmɛ maa nu wɔ sisi, nɛ a maa le níhi nɛ gbaa wa nya hulɔ.\\n11. Mɛni he je nɛ Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ hiɔwe ɔ?\\n11 Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle kaa a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ hiɔwe. Mɛni he je? Wa kase ngɛ Yi 3 ɔ mi kaa Satan Abosiami tsɔ Yehowa hɛ mi atua. Benɛ Satan tsɔ atua a se ɔ, Yehowa ngmɛ blɔ nɛ Satan kɛ bɔfohi nɛ a yi anɔkuale, aloo daimoniohi hi hiɔwe be saii. Enɛ ɔ he ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, tsa pi nihi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ tsuo nɛ a ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee. Ngɛ Yi 10 mi ɔ, wa maa kase Satan kɛ daimonio ɔmɛ a he ní fuu.\\n12. Mɛni níhi enyɔ nɛ a he hia nɛ Kpojemi 12:10 tsɔɔ kaa e maa ya nɔ?\\n12 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke a wo Yesu Matsɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya pɛ ɔ, e maa hia ta kɛ wo Satan. (Kane Kpojemi 12:7-10.) Kuku 10 tu ní enyɔ komɛ nɛ a he hia nɛ maa ya nɔ ɔ he munyu. Kekleekle ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa je nɔ yemi sisi be mi nɛ a maa wo Yesu Kristo Matsɛ ɔ. Nɛ nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, a ma sake Satan kɛ je hiɔwe ba fɔ zugba a nɔ. Pee se ɔ, wa maa na kaa ní enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo ya nɔ momo.\\n13. Mɛni ba ngɛ hiɔwe benɛ a fie Satan kɛ je lejɛ ɔ?\\n13 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa benɛ a fie Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je hiɔwe ɔ, hiɔwe bɔfohi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a bua jɔ wawɛɛ nitsɛ. Wa kaneɔ ke: “Nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ ngɛ hiɔwe ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ!” (Kpojemi 12:12) Amlɔ nɛ ɔ, tue mi jɔmi kɛ kake peemi nitsɛnitsɛ ngɛ hiɔwe, ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ lejɛ ɔ peeɔ Mawu suɔmi nya ní.\\nKɛ je benɛ a sake Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je hiɔwe ba fɔ zugba a nɔ ɔ, haomihi fuu nɛ waa kɛ ngɛ kpee. E be kɛe nɛ haomi nɛ ɔmɛ a se maa po\\n14. Mɛni ba benɛ a sake Satan kɛ je hiɔwe ba fɔ zugba a nɔ ɔ?\\n14 Se bua jɔmi be zugba a nɔ. Haomi nguanguahi baa nihi a nɔ, ejakaa “Abosiami kple si kɛ ba,” nɛ e “mi mi fu wawɛɛ, ejakaa e le kaa be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha lɛ.” (Kpojemi 12:12) Satan gli wawɛɛ nitsɛ. A fie lɛ kɛ je hiɔwe, nɛ e le kaa e be kɛe kulaa nɛ a ma kpata e hɛ mi. E ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kaa e kɛ amanehlu maa ba wa nɔ ngɛ zugba a nɔ.\\n15 Se Mawu yi mi nɛ e to ngɛ zugba a he ɔ tsakee we. Loloolo ɔ, e suɔ kaa adesahi nɛ́ a ye mluku konɛ a hi paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene. (La 37:29) Mɛni blɔ nɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa gu kɛ tsu enɛ ɔ he ní?\\n16, 17. Mɛni Daniel 2:44 ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?\\n16 A gba kɛ fɔ si ngɛ Daniel 2:44 ɔ ke: “Matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi nɔ ɔ, Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ e se be poe gblegbleegble. Matsɛ yemi nɛ ɔ, nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ye e nɔ; e ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.” Mɛni gbami nɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?\\n17 Kekleekle ɔ, e ha nɛ wa le kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma bɔni nɔ yemi ngɛ “matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi nɔ.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa benɛ Matsɛ Yemi ɔ maa je nɔ yemi sisi ɔ, nɔ yemi kpahi maa hi zugba a nɔ. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, e ha nɛ wa le kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene. Nɔ yemi kpa ko be Matsɛ Yemi ɔ hɛ mi kpatae gblegbleegble. Nɛ nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, ta maa te si ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ je nɛ ɔ mi nɔ yemi ɔmɛ a kpɛti. Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye kunimi, nɛ lɔ ɔ pɛ nɛ maa ye zugba a tsuo nɔ. Kɛkɛ ɔ, adesahi ma ná nɔ yemi nɛ hi pe kulaa.\\n18. Kɛ a tsɛɛ ta nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ je nɛ ɔ mi nɔ yemi ɔmɛ maa hwu ɔ ha kɛɛ?\\n18 Mɛni blɔ nɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa gu kɛ ye zugba a tsuo nɔ? Loko a maa hwu nyagbe ta a nɛ a tsɛɛ ke Harmagedon ɔ, daimonio ɔmɛ ma ya sisi ‘je nɛ ɔ mi matsɛmɛ ɔmɛ tsuo, konɛ a ya bua a nya kɛ ha ta nɛ maa ba ligbi ngua a nɛ Mawu Ope ɔ maa kojo je ɔ.’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, adesa nɔ yemihi maa hwu kɛ si Mawu Matsɛ Yemi ɔ.—Kpojemi 16:14, 16; hyɛ Nyagbe Ningma 10.\\n19, 20. Mɛni he je nɛ e he hia kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba ye zugba a nɔ ɔ?\\n19 Mɛni he je nɛ wa hia Mawu Matsɛ Yemi ɔ? Ke e hí kulaa a, ngɛ yi mi tomi etɛ komɛ a he je. Kekleekle ɔ, yayami peeli ji wɔ, enɛ ɔ he ɔ, wa nuu hiɔ nɛ wa gboɔ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, wa maa hi si kɛ maa ya neneene. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yohane 3:16 de ke: “Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ e ngɔ e Bi kake ɔ ngɔ ha, konɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi ko kpata, se mohu e ná neneene wami.”\\n20 Yi mi tomi enyɔne he je nɛ wa hia Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji kaa nimli yayamihi bɔle wɔ kɛ kpe. Nihi fuu yeɔ lakpa, a sisiɔ nɔ, nɛ a je mi bami hu puɛ. Wa be nyɛe ma je jamɛatsɛmɛ ɔmɛ ngɛ je ɔ mi, se Mawu maa pee jã. E ma kpata nihi nɛ a yaa nɔ nɛ a peeɔ ní yayamihi ɔ a hɛ mi ngɛ Harmagedon ta a mi. (Kane La 37:10.) Yi mi tomi etɛne he je nɛ wa hia Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji kaa adesa nɔ yemihi nyɛ we nɔ́ ko peemi ha wɔ, a yi mi wa, nɛ a fiaa wɔ ojo. A sume kaa a maa ye bua nihi konɛ a bu Mawu tue. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa adesahi “ngɔɔ blɔ nya nɛ a ná a kɛ yeɔ a nyɛmimɛ awi.”—Fiɛlɔ 8:9.\\n21. Mɛni blɔ nɔ Matsɛ Yemi ɔ maa gu kɛ hyɛ konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ?\\n21 Ke a hwu Harmagedon ta a ta a, Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa hyɛ konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ma je Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je je ɔ mi. (Kpojemi 20:1-3) Nyagbenyagbe ɔ, e maa po hiɔ kɛ gbenɔ se. Kpɔmi nɔ́ ɔ he je ɔ, adesahi anɔkualetsɛmɛ tsuo ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene ngɛ Paradeiso mi. (Kpojemi 22:1-3) Matsɛ Yemi ɔ ma ha Mawu biɛ ɔ he ma tsɔ. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? E tsɔɔ kaa ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ zugba a nɔ yee ɔ, adesahi tsuo maa wo Yehowa biɛ ɔ hɛ mi nyami.—Hyɛ Nyagbe Ningma 21.\\nMƐNI BE A WO YESU MATSƐ Ɔ?\\n22. Mɛni ha nɛ wa le kaa a wui Yesu Matsɛ benɛ e ngɛ zugba a nɔ, aloo benɛ a tle lɛ si pɛ ɔ?\\n22 Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle ke: “O Matsɛ yemi ɔ nɛ ba.” Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Mawu nɔ yemi ɔ bɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Kekleekle ɔ, Yehowa maa to e nɔ yemi ɔ sisi, nɛ e maa wo Yesu Matsɛ ngɛ nya. Anɛ a wo Yesu Matsɛ benɛ e ho hiɔwe ya pɛ ɔ lo? Dɛbi, e mlɛ kɛ ya si be ko. Benɛ a tle Yesu si ɔ, pee se ɔ, Petro kɛ Paulo tsuo ha nɛ munyu nɛ ɔ mi tɛ̃. A tsɔɔ kaa gbami nɛ ngɛ La 110:1 ɔ kɔ Yesu he. Yehowa de ngɛ jamɛ a gbami ɔ mi ke: ‘Hii si ngɛ ye hiɔ nɔ kɛ yaa si be nɛ ma ngɔ o he nyɛli ɔmɛ kɛ pee nɔ́ nɛ o kɛ o nane maa nɔ.’ (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:32-35; Hebri Bi 10:12, 13) Yesu mlɛ kɛ ya si mɛni be loko Yehowa wo lɛ Matsɛ?\\nMawu Matsɛ Yemi ɔ maa hyɛ konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ\\n23. (a) Mɛni be nɛ a wo Yesu Matsɛ ngɛ Mawu nɔ yemi ɔ nya? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n23 Loko e maa su jeha 1914 ɔ mi ɔ, Kristofohi anɔkualetsɛmɛ komɛ le kaa jeha 1914 ɔ maa pee jeha klɛdɛɛ ko. A tsɔɔ kaa Baiblo gbami ko maa ba mi ngɛ jamɛ a jeha a mi. Níhi nɛ bɔni nɔ yami kɛ je jeha 1914 ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ a de ɔ da. A wo Yesu Matsɛ ngɛ jamɛ a jeha a mi. (La 110:2) Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ we nɛ e sake Satan ba fɔ zugba a nɔ. Amlɔ nɛ ɔ, ‘be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha Satan.’ (Kpojemi 12:12) Ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa na níhi fuu nɛ tsɔɔ kaa jamɛ a be bɔɔ ɔ mi wa ngɛ ɔ nɛ. Jehanɛ hu ɔ, wa maa na kaa e piɛ bɔɔ pɛ nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa hyɛ konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ.—Hyɛ Nyagbe Ningma 22.\\nANƆKUALE 1: MAWU MATSƐ YEMI Ɔ JI NƆ YEMI NITSƐNITSƐ\\n“O Matsɛ yemi ɔ nɛ ba; a pee nɔ́ nɛ o suɔ ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.”—Mateo 6:9-13\\nMawu Matsɛ Yemi ɔ, aloo e nɔ yemi ɔ maa hi hiɔwe kɛ ye zugba a tsuo nɔ.\\nYesu ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ.\\nKpojemi 14:1, 4\\nNimli 144,000 ɔmɛ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe.\\nHebri Bi 4:15; 5:8\\nYesu kɛ nimli 144,000 ɔmɛ maa nu wɔ sisi nɛ a maa le níhi tsuo nɛ gbaa wa nya.\\nANƆKUALE 2: YESU MAA PEE NƆ YELƆ NƐ HI PE KULAA\\n“E kɛ dami sane yemi maa kojo ohiatsɛmɛ.”—Yesaya 11:4\\nMɛni he je nɛ e hi wawɛɛ kaa Mawu hla Yesu kaa Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ?\\nNyagbenyagbe ɔ, adesa nɔ yeli tsuo ma gbo, se Yesu lɛɛ e be gboe gblegbleegble. Ní kpakpahi tsuo nɛ Yesu maa pee ha wɔ ɔ maa hi si kɛ ya neneene.\\nYesu ma nyɛ maa pee ní kpakpahi fuu pe bɔ nɛ adesa nɔ yelɔ ko ma nyɛ maa pee. Ke a bla he wami tsuo nɛ adesa nɔ yeli ngɛ ɔ, e sui he wami nɛ Yesu ngɛ ɔ. E yeɔ dami sane nɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ nihi a he.\\nANƆKUALE 3: MAWU MATSƐ YEMI Ɔ MAA HYƐ KONƐ A PEE MAWU SUƆMI NYA NÍ\\n“Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ e se be poe gblegbleegble.”—Daniel 2:44\\nMɛni Matsɛ Yemi ɔ pee momo? Mɛni e maa pee hwɔɔ se?\\nBenɛ a wo Yesu Matsɛ ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, pee se ɔ, e sake Satan kɛ je hiɔwe ba fɔ zugba a nɔ. Enɛ ɔ he je nɛ amanehlu ngɛ zugba a nɔ tsuo ɔ nɛ.\\nFiɛlɔ 8:9; Kpojemi 16:16\\nNgɛ Harmagedon ta a mi ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma kpata adesa nɔ yemi ɔmɛ tsuo a hɛ mi, ejakaa a yi mi wa, nɛ a fiaa adesahi ojo.\\nE ma kpata nihi nɛ a maa ya nɔ maa hi yayami pee ɔ a hɛ mi.\\nKe Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɔni zugba a nɔ yemi ɔ, hiɔ kɛ gbenɔ se maa po, nɛ adesahi tsuo maa wo Mawu biɛ ɔ hɛ mi nyami.","num_words":3277,"character_repetition_ratio":0.077,"word_repetition_ratio":0.034,"special_characters_ratio":0.283,"stopwords_ratio":0.426,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“He Fɛɛ He Ni Faa Lɛ Baaya Lɛ, Nɔ Fɛɛ Nɔ Ni Yɔɔ Jɛmɛ Lɛ Baahi Wala Mli”​—Ezekiel 47:9\\n“He Fɛɛ He Ni Faa Lɛ Baaya Lɛ, Nɔ Fɛɛ Nɔ Ni Yɔɔ Jɛmɛ Lɛ Baahi Wala Mli”\\nNƆ NI ABAAWIE HE: Bɔ ni ninaa ni kɔɔ faa ko ni miiho kɛmiijɛ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ ba mli yɛ blema, bɔ ni eba mli ŋmɛnɛ, kɛ bɔ ni ebaaba mli wɔsɛɛ hu\\n1, 2. Tamɔ bɔ ni Ezekiel 47:1-12 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛni Ezekiel na? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\nEZEKIEL na nɔ kroko ni yɔɔ naakpɛɛ yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ he ninaa lɛ mli: Faa ko miiho kɛmiijɛ sɔlemɔ shĩa lɛ! Feemɔ ehe mfoniri ni enyiɛ kɛmiikwɛ he ni nu ni mli tse nɛɛ tsɔɔ kɛhoɔ lɛ. (Kanemɔ Ezekiel 47:1-12.) Nu lɛ miitsere kɛmiijɛ jamɔhe lɛ shinaa lɛ shishi; ni ehoɔ kɛjɛɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he ni bɛŋkɛ bokãgbɛ agbo lɛ naa lɛ. Ŋwɛibɔfo ni kɛ Ezekiel yaa shisharamɔ lɛ kɛ lɛ je kpo kɛje sɔlemɔ shĩa lɛ, ni be ni amɛmiiya lɛ, belɛ amɛmiisusu gbɛnyiɛmɔ lɛ jekɛmɔ. Ŋwɛibɔfo lɛ hã Ezekiel tsɔ nu lɛ mli shii abɔ, ni he fɛɛ he ni amɛbaashɛ ni Ezekiel baatsɔ nu lɛ mli lɛ, enaa akɛ kwɔ sɔŋŋ nu lɛ mli kwɔɔ, ni etsɛɛɛ ni ebatsɔ faa wulu ni enyɛŋ enyiɛ kɛfo akɛ ja esere!\\n2 Ezekiel na akɛ faa lɛ hoɔ kɛyaboteɔ Ŋshɔ Ni Egbo lɛ mli, ni ehãa ŋoo nu ni wala bɛ mli nɛɛ náa hewalɛ, ni ewoɔ loi babaoo. Ni ena tsei srɔtoi babaoo mamɔ faa lɛ toi biɛ kɛ biɛ. Daa nyɔɔŋ lɛ, amɛwoɔ yibii hei ni hãa mɔ náa hewalɛ, ni akɛ amɛnɔ bai lɛ tsaa helai. Ekolɛ, enɛɛmɛi fɛɛ ni Ezekiel na lɛ hã etsui nyɔ emli ni ená hiɛnɔkamɔ. Shi te Ezekiel kɛ enyɛmimɛi nomii lɛ nu sɔlemɔ shĩa lɛ he ninaa lɛ fã nɛɛ shishi amɛhã tɛŋŋ? Ni te ninaa nɛɛ kɔɔ wɔ hu wɔhe ehãa tɛŋŋ ŋmɛnɛ?\\nTe Nomii Lɛ Nu Ninaa Ni Kɔɔ Faa Lɛ He Lɛ Shishi Amɛhã Tɛŋŋ?\\n3. Mɛni hewɔ Yudafoi ni hi shi yɛ blema lɛ nu shishi akɛ faa ni Ezekiel na yɛ ninaa lɛ mli lɛ jeee faa diɛŋtsɛ lɛ?\\n3 Ekã shi faŋŋ akɛ, Yudafoi ni hi shi yɛ blema lɛ nu shishi akɛ faa ni Ezekiel na yɛ ninaa lɛ mli lɛ jeee faa diɛŋtsɛ. Moŋ lɛ, ekolɛ Ŋmalɛ nɛɛ hã amɛkai gbalɛ ko hu ni kɔɔ jamɔ krɔŋŋ ni abaato shishi ekoŋŋ lɛ he, no ji nɔ ni gbalɔ Yoel gba nɔ ni fe afii ohai enyɔ ni tsɔ hiɛ lɛ. (Kanemɔ Yoel 3:18.) Be ni Yudafoi nomii lɛ kane Yoel wiemɔi lɛ, no mli lɛ amɛkpaaa gbɛ akɛ ‘wain dɔkɔdɔkɔ diɛŋtsɛ baatsere’ kɛaajɛ gɔji lɛ anɔ loo ‘mliki diɛŋtsɛ baaho’ kɛaajɛ gɔŋkpɔi lɛ anɔ; agbɛnɛ hu, amɛkpaaa gbɛ akɛ nuhiŋmɛi diɛŋtsɛ baatue “kɛaajɛ Yehowa shĩa lɛ.” Nakai nɔŋŋ eeenyɛ efee akɛ Yudafoi nomii lɛ nu shishi akɛ faa ni yɔɔ gbalɔ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ jeee faa diɛŋtsɛ. * Belɛ, mɛni Yehowa taoɔ etsɔɔ lɛ mɔ? Ŋmalɛ lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔnu ninaa nɛɛ fãi komɛi ashishi. Shi yɛ yitso nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu shiwoi etɛ ni yɔɔ gbalɛ nɛɛ mli ni hãa wɔnaa Yehowa suɔmɔ lɛ faŋŋ lɛ ahe.\\nAKRABATSA 19A: Fai Ni Kɛ Jɔɔmɔi Ni Jɛɔ Yehowa Ŋɔɔ Baa\\n4. (a) Mɛɛ jɔɔmɔi ekolɛ Yudafoi lɛ kpa gbɛ kɛjɛ Yehowa ŋɔɔ yɛ faa ni yɔɔ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ hewɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ bɔ ni Biblia lɛ kɛ wiemɔi ni ji “faa” kɛ “nu” tsuɔ nii lɛ hãa wɔnáa nɔmimaa akɛ Yehowa baajɔɔ ewebii lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Fai Ni Kɛ Jɔɔmɔi Ni Jɛɔ Yehowa Ŋɔɔ Baa” lɛ.)\\n4 Faa ni kɛ jɔɔmɔi baa. Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, bei pii lɛ, akɛ faa kɛ nu tsuɔ nii kɛfeɔ jɔɔmɔi ni jɛɔ Yehowa ŋɔɔ lɛ ahe mfoniri. Ezekiel na faa ko ni tamɔ nakai miiho kɛmiijɛ sɔlemɔ shĩa lɛ, no hewɔ lɛ, ekolɛ ninaa lɛ hã Nyɔŋmɔ webii lɛ kpa gbɛ akɛ jɔɔmɔi baajɛ Yehowa ŋɔɔ aho tamɔ faa ahã amɛ gbii abɔ ni amɛfiɔ jamɔ krɔŋŋ sɛɛ lɛ. Mɛɛ jɔɔmɔi? Amɛbaaná jamɔ krɔŋŋ he gbɛtsɔɔmɔi kɛjɛ osɔfoi lɛ adɛŋ ekoŋŋ. Ni akɛni abaashã afɔlei yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛná nɔmimaa ekoŋŋ akɛ, abaakpãtã ahã amɛ yɛ amɛhe eshai lɛ ahewɔ. (Eze. 44:15, 23; 45:17) Enɛ hewɔ lɛ, amɛhe baatse ekoŋŋ, oookɛɛ nɔ ni akɛ nu krɔŋŋ ni jɛɔ sɔlemɔ shĩa lɛ eju amɛhe.\\n5. Mɛɛ gbɛ nɔ faa ni yɔɔ ninaa lɛ mli lɛ hãaa wɔye wɔtsui kɛji jɔɔmɔi lɛ baafa bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ baaná eko be fɛɛ be?\\n5 Ani jɔɔmɔi nɛɛ baafa bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ baaná eko be fɛɛ be? Ninaa lɛ hãaa wɔye wɔtsui yɛ sanebimɔ ni tamɔ nɛkɛ he, ejaakɛ etsɔɔ akɛ, nu lɛ yaa nɔ efaa yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ​—yɛ maili kome kɛ fioo pɛ sɛɛ lɛ, nu ni tsereɔ lɛ batsɔ faa wulu! (Eze. 47:3-5) Kɛ́ Yudafoi ni eku amɛsɛɛ kɛtee amɛshikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ayi fa waa po lɛ, Yehowa baahã ejɔɔmɔi lɛ afa babaoo koni eshɛ mɔ fɛɛ mɔ. Faa lɛ fee jɔɔmɔi ni fa babaoo lɛ he mfoniri!\\n6. (a) Mɛɛ shiwoo ni shɛjeɔ mɔ mii gbalɛ lɛ kɛhã? (b) Mɛɛ kɔkɔbɔɔ hu gbalɛ lɛ kɛhã? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)\\n6 Nu ni hãa wala. Yɛ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ, faa lɛ ho kɛyabote Ŋshɔ Ni Egbo lɛ mli, ni ehã emli nibii lɛ pii ba wala mli. Kadimɔ akɛ, nui lɛ wo loi srɔtoi babaoo aahu akɛ, akɛto loi ni yɔɔ Ŋshɔ Wulu lɛ, loo Mediterenia Ŋshɔ lɛ mli lɛ he. No mli lɛ, atsuɔ wuoyaa nitsumɔ po yɛ Ŋshɔ Ni Egbo lɛ naa, yɛ maji enyɔ ni kamɔ ŋshɔ lɛ naa ní eeenyɛ efee akɛ amɛteŋ jekɛ waa lɛ ateŋ. Bɔfo lɛ kɛɛ akɛ: “He fɛɛ he ni faa lɛ baaya lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ baahi wala mli.” Shi ani no tsɔɔ akɛ, nu ni jɛ Yehowa shĩa lɛ shɛ he fɛɛ he ni Ŋshɔ Ni Egbo lɛ yɔɔ lɛ? Dabi. Bɔfo lɛ tsɔɔ mli akɛ nu ni hãa wala lɛ shɛŋ Ŋshɔ Ni Egbo lɛ hei ni ŋmɔtɔ yɔɔ lɛ. Ashi nakai hei lɛ koni “amɛtsɔmɔ ŋoo sɔŋŋ.” * (Eze. 47:8-11) No hewɔ lɛ, gbalɛ nɛɛ kɛ shiwoo ni shɛjeɔ mɔ mii hãa akɛ maŋbii lɛ baabɔi Yehowa jamɔ ekoŋŋ, ni no baahã amɛshwere. Shi akɛ kɔkɔbɔɔ ko hu hã: Jeee mɔ fɛɛ mɔ baakpɛlɛ ni Yehowa ajɔɔ lɛ; ni jeee mɔ fɛɛ mɔ abaatsa.\\n7. Mɛɛ nɔmimaa tsei ni yɔɔ faa lɛ toi biɛ kɛ biɛ lɛ hã Yudafoi nomii lɛ ná?\\n7 Tsei ni ayeɔ amɛnɔ yibii, ni akɛ amɛnɔ bai lɛ tsaa hela. Ni tsei ni yɔɔ faa lɛ toi biɛ kɛ biɛ lɛ hu? Amɛhãa faa ni Ezekiel na yɛ ninaa lɛ mli lɛ naa feɔ fɛo, aloo jeee nakai? Amɛhãa wɔnuɔ ninaa lɛ shishi jogbaŋŋ hu. Ekã shi faŋŋ akɛ, Ezekiel kɛ emaŋbii lɛ susu bɔ ni tsei nɛɛ anɔ yibii lɛ baaŋɔɔ waa, kɛ bɔ ni amɛwoɔ yibii hei daa nyɔɔŋ lɛ he! Enɛ waje nɔmimaa ni amɛyɔɔ akɛ Yehowa baalɛ amɛ kɛ mumɔŋ niyenii be fɛɛ be lɛ waa. Mɛni hu fata he? Kadimɔ akɛ, awie akɛ akɛ tsei lɛ anɔ bai lɛ “baatsa hela.” (Eze. 47:12) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Yehowa le akɛ, ehe baahia ni atsa nomii ni eku amɛsɛɛ kɛba amɛmaŋ lɛ yɛ mumɔŋ, ni ewo shi akɛ ebaafee nakai pɛpɛɛpɛ. Awie gbɛ nɔ ni etsɔ efee nakai lɛ he yɛ jamɔ krɔŋŋ ni abaato shishi ekoŋŋ lɛ he gbalɛi krokomɛi amli, taakɛ wɔna yɛ wolo nɛɛ Yitso 9 lɛ mli lɛ.\\n8. Mɛni tsɔɔ akɛ gbi ko baaba kɛ̃ ni Ezekiel ninaa lɛ baaba mli yɛ gbɛ ni da nɔ?\\n8 Shi taakɛ wɔkase hu yɛ Yitso 9 lɛ mli lɛ, gbalɛi nɛɛ ba mli yɛ gbɛ bibioo pɛ nɔ yɛ nomii ni ku amɛsɛɛ lɛ agbɛfaŋ. Gbɔmɛi lɛ diɛŋtsɛ anifeemɔ hã eba lɛ nakai. Te aaafee tɛŋŋ ni Yehowa ajɔɔ amɛ be mli ni amɛku amɛsɛɛ kɛtee amɛgbɛi gbohii lɛ anɔ ekoŋŋ, amɛgbo enɔ toi, ni amɛkpoo jamɔ krɔŋŋ lɛ? Nibii ni Yudafoi nɛɛ fee lɛ dɔ anɔkwafoi ni yɔɔ amɛteŋ lɛ ni egba amɛnaa waa. Shi Yehowa anɔkwa jálɔi lɛ le akɛ, eshiwoi fɛɛ baa mli be fɛɛ be. (Kanemɔ Yoshua 23:14.) No hewɔ lɛ, gbi ko baaba kɛ̃ ni Ezekiel ninaa lɛ baaba mli yɛ gbɛ ni da nɔ. Shi mɛɛ be?\\nFaa Lɛ Miiho Ŋmɛnɛ!\\n9. Mɛɛ be Ezekiel ninaa ni kɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ baaba mli yɛ gbɛ ni da nɔ?\\n9 Taakɛ wɔna yɛ wolo nɛɛ Yitso 14 lɛ mli lɛ, Ezekiel ninaa ni kɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ baaba mli yɛ gbɛ ni da nɔ “yɛ gbii lɛ anaagbee lɛ mli,” be ni awó jamɔ krɔŋŋ nɔ gojoo fe bei fɛɛ ni eho lɛ. (Yes. 2:2) Mɛɛ gbɛ nɔ Ezekiel ninaa lɛ fã nɛɛ baa mli bianɛ?\\n10, 11. (a) Mɛɛ jɔɔmɔi hoɔ tamɔ faa kɛhãa wɔ ŋmɛnɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ jɔɔmɔi jɛɔ Yehowa ŋɔɔ ehoɔ tamɔ faa koni akɛye abua mɛi yɛ naagbee gbii lɛ amli?\\n10 Faa ni kɛ jɔɔmɔi baa. Mɛɛ jɔɔmɔi nu ni hoɔ kɛjɛɔ Yehowa shĩa lɛ kaiɔ wɔ ŋmɛnɛ? Ekaiɔ wɔ nibii babaoo ni Yehowa kɛhãa wɔ koni wɔhe awa yɛ mumɔŋ lɛ. Nibii nɛɛ ateŋ nɔ ni fe fɛɛ ji Kristo kpɔmɔ afɔleshãa ni tsuɔ wɔhe ni no hãa akɛ wɔhe eshai keɔ wɔ lɛ. Akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli anɔkwalei krɔŋŋ lɛ hu toɔ wala nu ni akɛtsuɔ mɔ he lɛ he. (Efe. 5:25-27) Mɛɛ gbɛ nɔ jɔɔmɔi nɛɛ hoɔ tamɔ faa yɛ wɔbei nɛɛ amli?\\n11 Yɛ afi 1919 lɛ, no mli lɛ Yehowa tsuji akpei fio komɛi pɛ yɔɔ, ni amɛmii shɛ amɛhe akɛ amɛná mumɔŋ niyenii ni he hiaa amɛ lɛ. Yɛ afii ni nyiɛ sɛɛ kɛba lɛ amli lɛ, amɛyibɔ lɛ tee nɔ efa. Ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ ayi fa fe akpekpei kpaanyɔ. Ani anɔkwalei ni tamɔ nu krɔŋŋ lɛ miiho yɛ be naa? Hɛɛ! Agbala Biblia mli anɔkwalei babaoo amli atsɔɔ wɔ. Yɛ afii oha ni eho lɛ amli lɛ, afee Bibliai, woji, magazin, broshuɔi, kɛ tratii akpekpe toi akpei abɔ ahã Nyɔŋmɔ webii lɛ. Taakɛ faa ni Ezekiel na yɛ ninaa lɛ mli lɛ ji lɛ, Biblia mli anɔkwalei lɛ miiho oyayaayai tamɔ faa koni akɛye abua mɛi ni miitao amɛle Nyɔŋmɔ lɛ yɛ jeŋ fɛɛ. Kɛjɛ jeeŋmɔ lɛ, ayɛ Biblia kasemɔ woji pii ni akala. Ni amrɔ nɛɛ lɛ, kɛtsɔ jw.org wɛbsaiti lɛ nɔ lɛ, ayɛ woji nɛɛ kɛ nibii krokomɛi yɛ wiemɔi ni fa fe 900 amli, ni abaanyɛ akane yɛ foŋ kɛ ehenɔi lɛ anɔ! Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ náa anɔkwalei nɛɛ ahe sɛɛ?\\n12. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Biblia mli anɔkwalei lɛ eye ebua mɛi? (b) Mɛɛ kɔkɔbɔɔ ni yɔɔ ebe naa yɔɔ ninaa lɛ mli kɛhã wɔ ŋmɛnɛ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)\\n12 Nu ni hãa wala. Akɛɛ Ezekiel akɛ: “He fɛɛ he ni faa lɛ baaya lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ baahi wala mli.” Susumɔ bɔ ni Biblia mli anɔkwalei lɛ hoɔ tamɔ faa kɛhãa mɛi fɛɛ ni eba jamɔ krɔŋŋ ni ato shishi ekoŋŋ lɛ mli lɛ he okwɛ. Biblia mli anɔkwalei lɛ eshɛ mɛi akpekpei abɔ atsuii ahe, ni eye ebua amɛ ni amɛná hemɔkɛyeli yɛ Yehowa mli. Shi kɔkɔbɔɔ ko hu ni yɔɔ ebe naa yɛ ninaa lɛ mli, no ji: Jeee mɛi fɛɛ baaya nɔ amɔ anɔkwalei nɛɛ amli. Tamɔ bɔ ni Ŋshɔ Ni Egbo ni yɔɔ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ ná hei ni nui taraa, ni ŋmɔtɔ yɔɔ lɛ, nakai nɔŋŋ hu mɛi komɛi kpiliŋɔ amɛtsui, amɛmɔɔɔ anɔkwale lɛ mli, ni amɛkɛtsuuu nii. * Ekaba lɛ nakai kɔkɔɔkɔ yɛ wɔgbɛfaŋ!​—Kanemɔ 5 Mose 10:16-18.\\n13. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ tsei ni yɔɔ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ ahe?\\n13 Tsei ni ayeɔ amɛnɔ yibii, ni akɛ amɛnɔ bai lɛ tsaa hela. Ani wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko ni woɔ mɔ hewalɛ yɛ tsei ni mamɔ faa lɛ toi biɛ kɛ biɛ ni yɔɔ ninaa lɛ mli lɛ he ŋmɛnɛ? Hɛɛ! Kaimɔ akɛ, daa nyɔɔŋ lɛ, tsei nɛɛ woɔ yibii hei ni ŋɔɔŋɔi, ni akɛ amɛnɔ bai lɛ hu tsaa hela. (Eze. 47:12) No hewɔ lɛ, amɛkaiɔ wɔ akɛ, wɔsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ ni lɛɔ wɔ kɛ Biblia mli anɔkwalei babaoo lɛ, ni etsaa wɔ yɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ nɔ, no ji akɛ ehãa wɔnáa wɔkɛ lɛ teŋ wekukpaa kpakpa. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo nuuu Biblia mli anɔkwalei lɛ ashishi. Shi susumɔ nibii ni Yehowa kɛhãa wɔ lɛ ahe okwɛ. Ani okane wɔwoji lɛ eko, olá naagbee lala yɛ kpokpaa nɔ kpee loo kpokpaa wulu nɔ kpee ko shishi, loo okwɛ vidio loo JW Broadcasting nifeemɔ ko pɛŋ, ni omii shɛ ohe waa akɛ onine shɛ mumɔŋ niyenii ni tamɔ nɛkɛ nɔ? Anɔkwa, aaalɛ wɔ jogbaŋŋ. (Yes. 65:13, 14) Ani wɔnáa mumɔŋ niyenii ni wɔyeɔ lɛ ahe sɛɛ ni ehãa wɔhiɔ shi bɔ ni sa Yehowa hiɛ? Ŋaawoi kpakpai ni ajɛɔ Biblia lɛ mli akɛhãa wɔ lɛ hãa wɔtsiɔ wɔhe kɛjeɔ eshai tamɔ jeŋba sha, amimyeli, kɛ hemɔkɛyeli ni abɛ lɛ ahe. Agbɛnɛ hu, Yehowa eto gbɛjianɔ koni aye abua Kristofoi ni eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni amɛfee lɛ ehã wekukpaa ni yɔɔ amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ efite lɛ. (Kanemɔ Yakobo 5:14.) Anɔkwa, ajɔɔ wɔ waa, taakɛ Ezekiel ninaa ni kɔɔ tsei lɛ ahe lɛ tsɔɔ lɛ.\\n14, 15. (a) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Ezekiel ninaa ni kɔɔ ŋshɔ lɛ hei ni ŋmɔtɔ yɔɔ ni faa lɛ tsaaa amɛ lɛ he lɛ mli? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa faa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli lɛ he sɛɛ ŋmɛnɛ?\\n14 Nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko kɛjɛ ŋshɔ lɛ hei ni ŋmɔtɔ yɔɔ ni faa lɛ tsaaa amɛ lɛ mli. Wɔsumɔŋ ni wɔfee nɔ ko ni hãŋ wɔnine ashɛ Yehowa jɔɔmɔi lɛ anɔ. Kɛ́ wɔhãaa Biblia mli anɔkwalei lɛ aná wɔshihilɛ nɔ hewalɛ, tamɔ bɔ ni mɛi pii ni yɔɔ je nɛɛ mli lɛ feɔ lɛ, wɔnii baafee mɔbɔ diɛŋtsɛ. (Mat. 13:15) No najiaŋ lɛ, eŋɔɔ wɔnaa akɛ wɔmiiná faa ni kɛ jɔɔmɔi baa lɛ he sɛɛ. Kɛ́ wɔkɛ miishɛɛ nu anɔkwalei ni tamɔ nu krɔŋŋ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, wɔtsɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ wɔhã mɛi le anɔkwalei nɛɛ, loo asafoŋ onukpai ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ etsɔse amɛ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni tsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ wɔ lɛ hã wɔ, amɛshɛje wɔmii, ni amɛye amɛbua wɔ lɛ, ehãa wɔkaiɔ faa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli lɛ. Nakai nu lɛ hãa nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ he fɛɛ he ni ebaaho kɛya lɛ hiɔ wala mli, ni enáa hewalɛ!\\n15 Shi ani Ezekiel ninaa ni kɔɔ faa lɛ he lɛ baaná emlibaa wɔsɛɛ hu? Taakɛ wɔbaana lɛ, faa lɛ baaho waa yɛ Paradeiso ni baaba lɛ mli bɔ ni ehoko nakai dã.\\nBɔ Ni Ninaa Lɛ Baaba Mli Yɛ Paradeiso Lɛ Mli\\n16, 17. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ jɔɔmɔi ni wala nu lɛ kɛbaaba lɛ baafa waa yɛ Paradeiso lɛ mli bɔ ni anako enɔ dã? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná faa ni kɛ jɔɔmɔi baa lɛ he sɛɛ yɛ Paradeiso lɛ mli?\\n16 Ani kɛ́ fee lɛ, ofeɔ ohe mfoniri akɛ oyɛ Paradeiso lɛ mli, ni onanemɛi kɛ owekumɛi ebɔle bo ni nyɛ mii eshɛ nyɛhe jogbaŋŋ? Kɛ́ okase faa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli lɛ he nii lɛ, ebaanyɛ eye ebua bo ni onyɛ ofee shihilɛ nɛɛ he mfoniri jogbaŋŋ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Hã wɔsusu ninaa lɛ mli nibii etɛ ni hãa wɔnaa Yehowa suɔmɔ lɛ faŋŋ lɛ ahe shi kome ekoŋŋ wɔkwɛ.\\n17 Faa ni kɛ jɔɔmɔi baa. Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, mfonirifeemɔŋ faa lɛ baaho waa yɛ Paradeiso lɛ mli bɔ ni anako enɔ dã, ejaakɛ jeee akɛ ebaahã wɔbɛŋkɛ Yehowa jogbaŋŋ kɛkɛ, shi moŋ ebaahã wɔná shihilɛ kpakpa diɛŋtsɛ hu. Yɛ Yesu Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaye abua anɔkwafoi fɛɛ ni amɛná kpɔmɔnɔ lɛ he sɛɛ yɛ gbɛ ni da nɔ. Fiofio lɛ, abaaye abua amɛ koni amɛye emuu! Hela mɔŋ mɔ ko dɔŋŋ, ni datrɛfoi, nɛɛsifoi, helatsamɔhei, kɛ helatsamɔ inshuɔrans ahe ebahiaŋ dɔŋŋ! Nakai wala nu lɛ baaho ehã mɛi akpekpei abɔ ni baafo Harmagedon lɛ, ni ji “asafoku babaoo ko” ni baaje “amanehulu kpeteŋkpele lɛ” mli lɛ. (Kpo. 7:9, 14) Eyɛ mli akɛ, jɔɔmɔi ni faa ni hoɔ lɛ kɛbaaba yɛ Paradeiso lɛ shishijee mli lɛ baafa waa moŋ, shi jɔɔmɔi nɛɛ baafee tamɔ nu ni miitsere kɛkɛ kɛ́ akɛto jɔɔmɔi ni baaba sɛɛ mli lɛ ahe. Taakɛ Ezekiel ninaa lɛ tsɔɔ lɛ, faa lɛ baatsɔ faa wulu ni ebaatsu wɔhiamɔ nii fɛɛ ahe nii.\\nYɛ Paradeiso lɛ mli lɛ, faa ni kɛ jɔɔmɔi baa lɛ baahã mɛi fɛɛ atsɔmɔ oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ hewalɛ (Kwɛmɔ kuku 17)\\n18. Mɛɛ shishinumɔ naa “wala nu faa” lɛ baatsɔ faa wulu diɛŋtsɛ yɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli?\\n18 Nu ni hãa wala. Yɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ, “wala nu faa” lɛ baatsɔ faa wulu diɛŋtsɛ. (Kpo. 22:1) Abaatee mɛi akpekpe toi akpei abɔ ni egboi lɛ ashi, ni abaahã amɛ hegbɛ koni amɛkɛtsɔɔ kɛji amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso lɛ mli! Jɔɔmɔi ni Yehowa baatsɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ ekɛba lɛ eko ji, abaatee adesai babaoo ni egboi jeeŋmɔ ni yɔɔ shikpɔŋ sũ mli, ni bɛ hewalɛ dɔŋŋ lɛ ashi kɛba wala mli. (Yes. 26:19) Shi, ani mɛi fɛɛ ni abaatee amɛ shi lɛ baaya nɔ ahi shi kɛya naanɔ?\\n19. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baahã wɔ anɔkwalei ni tamɔ nu yɛ Paradeiso lɛ mli? (b) Mɛɛ shishinumɔ naa wɔsɛɛ lɛ “abaashi” mɛi komɛi koni “amɛtsɔmɔ ŋoo sɔŋŋ”?\\n19 Ebaadamɔ nɔ ni mɔ fɛɛ mɔ baahala nɔ. Ole nɔ ko, abaagbele wolokpoi hei anaa yɛ nakai beiaŋ. No hewɔ lɛ, nui ni hãa wala ni jɛɔ Yehowa ŋɔɔ lɛ ekomɛi baafee anɔkwalei hei loo gbɛtsɔɔmɔi hei ni abaajie amɛ kpo. Kɛ́ ojwɛŋ gbɛkpamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ he lɛ, ani omii shɛɛɛ ohe? Shi mɛi komɛi kɛ gbɛtsɔɔmɔi hei lɛ tsuŋ nii, ni amɛbaasumɔ moŋ ni amɛgbo Yehowa nɔ toi. Mɛi komɛi baatse atua be ni Afii Akpe Nɔyeli lɛ yaa nɔ lɛ, shi aŋmɛŋ amɛ gbɛ ni amɛfite toiŋjɔlɛ ni yɔɔ Paradeiso lɛ mli. (Yes. 65:20) Ekolɛ enɛ baahã wɔkai Ezekiel ninaa lɛ, ni wɔsusu ŋshɔ lɛ hei ni ŋmɔtɔ yɔɔ ni ‘ashi koni amɛtsɔmɔ ŋoo sɔŋŋ lɛ’ he. Mɛi ni kɛ kuɛŋtimɔ baakpoo akɛ amɛbaanu wala nu krɔŋŋ lɛ baana akɛ amɛye kwashiaiasane diɛŋtsɛ! Kɛ́ Afii Akpe Nɔyeli lɛ ba naagbee lɛ, mɛi komɛi baatse atua ni amɛbaafi Satan sɛɛ. Mɛi fɛɛ ni baakpoo Yehowa nɔyeli ni ja lɛ, nɔ kome too baaba amɛnɔ, no ji: amɛbaagboi kɛya naanɔ.​—Kpo. 20:7-12.\\n20. Mɛɛ gbɛjianɔtoo ni wɔbaaná he sɛɛ yɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ hãa wɔkaiɔ tsei ni Ezekiel na lɛ?\\n20 Tsei ni ayeɔ amɛnɔ yibii, ni akɛ amɛnɔ bai lɛ tsaa hela. Yehowa sumɔɔɔ ni naanɔ wala aŋmɛɛ wɔteŋ mɔ ko mɔ ko. Bɔ ni afee ni eye ebua wɔ ni wɔmɔ hegbɛ ni nɔ bɛ ni ekɛhãa nɛɛ mli lɛ, shi kome ekoŋŋ lɛ ebaakwɛ ni ato gbɛjianɔ ko, ní tamɔ tsei ni Ezekiel na lɛ. Shi yɛ Paradeiso lɛ mli lɛ, wɔbaaná heloonaa kɛ mumɔŋ jɔɔmɔi fɛɛ kɛjɛ Yehowa ŋɔɔ. Yesu Kristo kɛ mɛi 144,000 ni baafata ehe kɛye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi lɛ baaye nɔ yɛ ŋwɛi afii akpe. Akɛ osɔfoi lɛ, Yesu kɛ mɛi 144,000 lɛ baahã aná kpɔmɔ afɔleshaa lɛ he sɛɛ, amɛbaaye amɛbua adesai anɔkwafoi koni amɛye emuu. (Kpo. 20:6) Gbɛjianɔtoo nɛɛ ni abaatsɔ nɔ ahã adesai aná heloonaa kɛ mumɔŋ jɔɔmɔi fɛɛ lɛ hãa wɔkaiɔ nakai tsei ni Ezekiel na yɛ faa lɛ toi biɛ kɛ biɛ, ni woɔ yibii ni hãa mɔ náa hewalɛ ni akɛ amɛnɔ bai lɛ tsaa helai lɛ. Ezekiel ninaa lɛ kɛ ninaa fɛfɛo ko ni bɔfo Yohane ŋma efɔ̃ shi lɛ kpãa gbee. (Kanemɔ Kpojiemɔ 22:1, 2.) Akɛ tsei ni Yohane na lɛ ayibai lɛ ‘tsaa jeŋmaji lɛ.’ Anɔkwafoi akpekpei abɔ baaná nitsumɔi ni Yesu kɛ mɛi 144,000 lɛ baatsu lɛ ahe sɛɛ.\\nAKRABATSA 19B: Nu Ni Miitsere Batsɔ Faa Wulu!\\n21. Kɛ́ osusu faa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli lɛ he lɛ, te onuɔ he ohãa tɛŋŋ? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Nu Ni Miitsere Batsɔ Faa Wulu!”)\\n21 Be ni osusuɔ faa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli lɛ he lɛ, ani otsui enyɔɔɔ omli ni ehãaa ohiɛnɔkamɔ lɛ mli awa? Mɛɛ miishɛɛ be po kã wɔhiɛ nɛkɛ! Bo lɛ susumɔ he okwɛ​—afii akpei abɔ ni eho nɛɛ lɛ, Yehowa ehã wɔ gbalɛi pii ni hãa wɔfeɔ bɔ ni Paradeiso lɛ baaji ahã lɛ he mfoniri, ni yɛ bei nɛɛ amli fɛɛ lɛ, efɔ̃ɔ wɔ nine koni wɔhi jɛmɛ ni wɔna bɔ ni gbalɛi nɛɛ baaba mli ahã diɛŋtsɛ. Ani obaahi jɛmɛ? Ekolɛ, obaabi ohe akɛ, ani maná hegbɛ mahi Paradeiso lɛ mli lɛɛlɛŋ? Hã wɔsusu bɔ ni Ezekiel gbalɛ lɛ mli naagbee saji lɛ shɛjeɔ wɔmii waa lɛ he yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.\\n^ kk. 3 Kɛfata he lɛ, eeenyɛ efee akɛ Yudafoi nomii ni kaiɔ bɔ ni amɛshikpɔŋ lɛ shikãmɔ ji lɛ le akɛ faa nɛɛ nyɛŋ afee faa diɛŋtsɛ, ejaakɛ eje shishi kɛjɛ sɔlemɔ shĩa lɛ ni ma gɔŋ ni nɔ kwɔ waa ko ni bɛ he ni atsɔɔ lɛ po nɔ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, ninaa lɛ baanyɛ atsɔɔ akɛ faa lɛ ho tɛ̃ɛ ni nɔ ko saaa naa yɛ gbɛ ko kwraa nɔ kɛyashi ebote Ŋshɔ Ni Egbo lɛ mli, ni enɛ ji nɔ ko ni nyɛŋ aba lɛ nakai.\\n^ kk. 6 Biblia he nilelɔi komɛi naa wiemɔ nɛɛ akɛ etsɔɔ nɔ ko kpakpa, ejaakɛ kɛjɛ blema tɔ̃ɔ lɛ, atsaa ŋoo yɛ Ŋshɔ Ni Egbo lɛ niiaŋ kɛbaa nibii ayi, ni mɛi náa shika yɛ mli waa. Shi kadimɔ akɛ, Ŋmalɛ lɛ fee lɛ faŋŋ akɛ, ŋshɔ lɛ hei ni ŋmɔtɔ yɔɔ lɛ, ‘ahãŋ amɛná hewalɛ.’ Amɛbaakã he amɛhi shi ni wala bɛ amɛmli, amɛnáŋ hewalɛ, ejaakɛ wala nu ni jɛɔ Yehowa shĩa lɛ shɛɛɛ he ni amɛyɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ, etamɔ nɔ ni yɛ sane nɛɛ mli lɛ, ŋoo ni atsɔɔ akɛ ŋshɔ lɛ hei ni ŋmɔtɔ yɔɔ lɛ tsɔmɔ lɛ damɔ shi kɛhã nɔ ko gbonyo.​—Lala 107:33, 34; Yer. 17:6.\\n^ kk. 12 Yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ lɛ, susumɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ yaa lɛ he lɛ he okwɛ. Yaa lɛ du loi pii, shi jeee loi lɛ fɛɛ fee loi ‘kpakpai.’ Esa akɛ ashɛrɛ nɔ ni ehiii lɛ ashwie. No hewɔ lɛ, Yesu bɔ kɔkɔ akɛ, mɛi ni baa Yehowa asafo lɛ mli lɛ, ekolɛ be ko baashɛ ni amɛteŋ mɛi komɛi yeŋ anɔkwa.​—Mat. 13:47-50; 2 Tim. 2:20, 21.\\nMɛɛ gbɛ nɔ Ezekiel ninaa ni kɔɔ faa lɛ he lɛ ba mli yɛ blema beiaŋ?\\nMɛɛ gbɛ nɔ wɔnaa ninaa lɛ mlibaa ŋmɛnɛ?\\nMɛɛ gbɛ nɔ faa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli lɛ baaho waa yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli bɔ ni anako enɔ dã?\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko “He Fɛɛ He Ni Faa Lɛ Baaya Lɛ, Nɔ Fɛɛ Nɔ Ni Yɔɔ Jɛmɛ Lɛ Baahi Wala Mli”\\nrr yitso 19 bf. 202-210","num_words":3768,"character_repetition_ratio":0.068,"word_repetition_ratio":0.033,"special_characters_ratio":0.254,"stopwords_ratio":0.06,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ko Ha Nɛ Mawu Jɔɔmihi Nɛ Bɔ Mo | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Amis Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Edo English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mam Marathi Marshallese Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Ponapean Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zulu\\n“Nyɛ ko ha nɛ adesa ko nɛ . . . e ha nɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ bɔ nyɛ.”​—KOL. 2:18.\\nLAHI: 122, 139\\nMɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ yu wa he ngɛ akɔnɔ yayahi a he?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ suɔmi kɛ kpakpa peemi ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ ko bɔ wɔ?\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee kaa weku konɛ wa nine nɛ su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ?\\n1, 2. (a) Mɛni kunimi yemi jlasi nɛ Mawu sɔmɔli ngɛ blɔ hyɛe kaa a ma ná? (b) Mɛni yeɔ bua wɔ konɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ ma kunimi yemi jlasi ɔ nɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nKRISTOFOHI nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ngɛ bɔfo Paulo hɛ nɔ kami ɔ eko. A ngɛ hɛ nɔ kami kaa a nine maa su ‘Mawu hiɔwe tsɛmi ɔ he kunimi yemi jlasi ɔ nɔ.’ (Filip. 3:14) A ngɛ blɔ hyɛe kaa a kɛ Yesu Kristo maa ye tsɛ ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi, nɛ a kɛ lɛ maa pee kake kɛ tsu ní konɛ a ha nɛ adesahi nɛ a ye mluku. (Kpoj. 20:6) Oti nɛ Mawu wo nimli nɛ ɔmɛ he wami kaa a kɛ ma a hɛ mi ɔ se be! E slo jijɔ kpa amɛ a hɛ nɔ kami. A ngɛ blɔ hyɛe kaa a nine maa su kunimi yemi jlasi nɛ ji neneene wami ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ ɔ nɔ. Enɛ ɔ ji hɛ nɔ kami nɛ haa nɔ bua jɔmi!​—2 Pet. 3:13.\\n2 Paulo wo e nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ he wami konɛ a ya nɔ nɛ a ye anɔkuale nɛ a nine nɛ su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ. E de ke: “Nyɛɛ ngɔ nyɛ juɛmi kɛ ma ní ɔmɛ nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ nɔ.” (Kol. 3:2) E he ba hia nɛ a ngɔ a juɛmi kɛ ma hɛ nɔ kami nɛ se be nɛ ji hiɔwo nɛ a ma ná ngɛ hiɔwe ɔ nɔ. (Kol. 1:4, 5) Niinɛ, ke Mawu sɔmɔli tsuo susu jɔɔmihi nɛ Yehowa dla ngɔ to e we bi ɔ a he ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua mɛ nɛ a ngɔɔ a hɛ kɛ maa kunimi yemi jlasi ɔ nɔ, a maa ya hiɔwe jio, a maa hi zugba a nɔ jio.​—1 Kor. 9:24.\\n3. Paulo bɔ e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ kɔkɔ ngɛ mɛni he?\\n3 Jehanɛ hu ɔ, Paulo bɔ e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ kɔkɔ ngɛ níhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ a nine be kunimi yemi jlasi ɔ nɔ sue ɔ a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha Kolose asafo ɔ kɛ bɔ mɛ kɔkɔ ngɛ lakpa Kristofohi a he. Nimli nɛ ɔmɛ ngɛ mɔde bɔe kaa a ma ná Mawu dloomi ɔ kɛ gu Mlaa a nɛ a kɛ ma tsu ní ɔ nɔ, se pi nɛ a ma ná hemi kɛ yemi ngɛ Kristo mi. (Kol. 2:16-18) Jehanɛ hu ɔ, Paulo tsɔɔ oslaahi nɛ ngɛ kɛ ba si wa be nɛ ɔ mi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ bɔ wɔ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ yu wa he ngɛ akɔnɔ yayahi a he ha, bɔ nɛ wa ma dla waa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti ha, kɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ tsu nyagbahi nɛ waa kɛ kpeɔ ngɛ wa wekuhi a mi ɔ a he ní ha. Ga womi nɛ e kɛ ha ngɛ sane nɛ ɔmɛ a he ɔ maa ye bua wɔ wawɛɛ mwɔnɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu ga womihi nɛ suɔmi ngɛ mi nɛ ngɛ sɛ womi nɛ Paulo ngma kɛ ya ha Kolose bi ɔmɛ ɔ mi ɔ ekomɛ a he nɛ waa hyɛ.\\nNYƐƐ GBE AKƆNƆ YAYAHI\\n4. Mɛni he je nɛ akɔnɔ yaya ma nyɛ ma ha nɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ bɔ wɔ ɔ?\\n4 Paulo kai e nyɛmimɛ ɔmɛ a hɛ nɔ kami nɛ ngɛ bua jɔmi ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ gbe nyɛ nɔmlɔ tso ɔ he ní ɔmɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he, ajuama bɔmi, mu ní tsumi, bɔmi nami he akɔnɔ nɛ́ e nɔ hí yemi, akɔnɔ nɛ yeɔ nɔ awi, kɛ hɛkɔ.” (Kol. 3:5) Akɔnɔ yayahi a nya ma nyɛ maa wa wawɛɛ, nɛ e ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, nɛ wa hɛ nɔ kami ɔ hu ma nyɛ ma bɔ wɔ. Nyɛminyumu ko nɛ e kɛ e he wo ajuama bɔmi mi nɛ pee se ɔ, e kpale ba asafo ɔ mi ɔ de ke, “Ye we akɔnɔ ɔ nya ba wa wawɛɛ, nɛ i nyɛ we nɛ ma kpa kɛ ya si be nɛ níhi puɛ kulaa.”\\n5. Ke wa ya je si fɔfɔɛhi nɛ a ngɛ oslaa mi ɔ, mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ po wa he piɛ?\\n5 Ke wa ya je si fɔfɔɛhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ wa ma wa hɛ ngɔ fɔ je mi bami he mlaahi nɛ Yehowa ha wɔ ɔ a nɔ ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko kɛ nɔ ko bɔni nyɛɛmi konɛ a sɛ gba si himi mi ɔ, nile ngɛ mi kaa mɛ nitsɛmɛ a maa to huzu ha a he ngɛ a sibi a he pɛtɛmi, a nya he fiɔmi, aloo mɛ pɛ nɛ a maa hi he ko ɔ he. (Abɛ 22:3) Ke Kristofo no ko hia blɔ kɛ ya tsu ní ngɛ he ko, aloo e kɛ nɔ ko nɛ e slo e bɔ su ngɛ ní tsue ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ hu ma nyɛ ma ha nɛ e kɛ ajuama bɔmi he ka nɛ kpe. (Abɛ 2:10-12, 16) Ke o ya je si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ eko mi ɔ, mo ha nɛ a le kaa o ji Yehowa Odasefo no, mo ha nɛ bu nɛ hi o he, nɛ o kai kaa ke o jeɔ suɔmi nɛ hiɔ nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ kpo kɛ tsɔɔ nɔ ko ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ oslaa kɛ ba. Jehanɛ hu ɔ, eko ɔ, ke wa hao, nɛ wa gbɔjɔ ɔ, lɔ ɔ hu ma nyɛ maa pee ka. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, eko ɔ, wa maa hia nɔ ko nɛ e ma ha nɛ waa nu he kaa wa he hia. Eko ɔ, wa maa hia bua womi wawɛɛ, nɛ enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa ngmɛ nɔ fɛɛ nɔ ko kɛkɛ blɔ kaa e wo wa bua. Ke o ya je si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, mo hla yemi kɛ buami ngɛ Yehowa kɛ e we bi a ngɔ konɛ o ko ngmɛ blɔ nɛ nɔ́ ko nɛ ha nɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ bɔ mo.​—Kane La 34:18; Abɛ 13:20.\\n6. Ke wa ngɛ hɛja jemi níhi hlae ɔ, mɛni e sa nɛ e hi wa juɛmi mi?\\n6 Loko wa ma nyɛ maa gbe akɔnɔ yayahi ɔ, ja wa kua hɛja jemi nɛ je mi bami yaya ngɛ mi. Hɛja jemi nɛ e pɔ he mwɔnɛ ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ Sodom kɛ Gomora bi ɔmɛ pee a ní ha a. (Jud 7) Nihi nɛ a peeɔ sinihi nɛ a kɛ jeɔ hɛja a tsɔɔ mɛ nitsɛmɛ a susumi ngɛ je mi bami he. A haa nɛ ajuama bɔmi peeɔ kaa nɔ́ ko nɛ tɔmi be he nɛ yi nɔ awi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ha nɛ wa hɛ nɛ hi wa he nɔ be fɛɛ be, konɛ wa ko kplɛɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ je ɔ kɛ jeɔ e hɛja a nɔ. E sa nɛ waa hla hɛja jemihi nɛ be hae nɛ wa je wa hɛ ngɛ kunimi yemi jlasi nɛ ji wami ɔ nɔ.​—Abɛ 4:23.\\n‘NYƐƐ WO’ SUƆMI KƐ MI MI JƆMI\\n7. Mɛni nyagbahi nɛ eko ɔ, waa kɛ maa kpe ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi?\\n7 Wɔ tsuo wa bua jɔɔ kaa wa piɛɛ Kristofohi asafo ɔ he. Mawu Munyu ɔ nɛ wa kaseɔ ngɛ wa kpe ɔmɛ a sisi, kɛ suɔmi mi nɛ wa jeɔ kɛ yeɔ bua wa sibi ɔ haa nɛ waa kɛ wa juɛmi maa kunimi yemi jlasi nɛ ngɛ wa hɛ mi ɔ nɔ. Se be komɛ ɔ, wa nui wa sibi sisi, nɛ enɛ ɔ ma nyɛ ma puɛ tue mi jɔmi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Ke wa nyɛ we nɛ wa tsu nyagba nɛ ɔmɛ a he ní ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ nihi nɛ a hɛɛ a sibi a he abofu ngɛ a mi.​—Kane 1 Petro 3:8, 9.\\n8, 9. (a) Mɛni suhi nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa nine nɛ su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ? (b) Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ha nɛ tue mi jɔmi nɛ hi waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi wa kpɛti?\\n8 Kɛ wa ma plɛ kɛ je nihi a he abofu ngɛ wa mi ha kɛɛ konɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ ko bɔ wɔ? Paulo wo Kolose bi ɔmɛ he wami ke: “Enɛ ɔ he ɔ, akɛnɛ nyɛ ji nihi nɛ Mawu hla, nɛ nyɛ ngɛ klɔuklɔu nɛ a suɔ nyɛ he je ɔ, nyɛɛ wo mi mi sami nɛ mi kuɔ, mi mi jɔmi, he si bami, he jɔmi, kɛ tsui si tomi. Ke nɔ ko ngɛ nɔ́ ko nɛ e maa da nɔ kɛ tu munyu kɛ si nɔ kpa ko po ɔ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ ná nyɛ sibi a he tsui nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ pa nyɛ sibi faa. Kaa bɔ nɛ Yehowa ngɔ kɛ pa nyɛ faa a, e sa nɛ nyɛ hu nyɛɛ pee jã nɔuu. Ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, nyɛɛ wo suɔmi, ejakaa e haa nɛ kake peemi nɛ ye mluku baa.”​—Kol. 3:12-14.\\n9 Suɔmi kɛ kpakpa peemi ma nyɛ maa ye bua konɛ waa ngɔ wa sibi a he tɔmihi kɛ pa mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa nyɛmi Kristofo no ko de nɔ́ ko aloo e pee nɔ́ ko nɛ gba wa nya a, wa ma nyɛ ma susu be ko nɛ wɔ hu wa tu munyu aloo wa pee nɔ́ ko kɛ si nɔ ko ɔ he. Ke wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi je suɔmi mi nɛ a kɛ wa he yayami pa wɔ ɔ, anɛ wa bua jɔɛ lo? (Kane Fiɛlɔ 7:21, 22.) Wa bua jɔɔ wawɛɛ, titli ɔ, akɛnɛ Kristo kpakpa peemi ɔ ha nɛ kake peemi ngɛ wa kpɛti kaa anɔkuale sɔmɔli ɔ he je. (Kol. 3:15) Wɔ tsuo wa suɔ Mawu kake, wa fiɛɛɔ sɛ gbi kake, nɛ nyagbahi fuu nɛ waa kɛ kpeeɔ ɔ hu sɔ. Ke wa je mi mi himi kɛ suɔmi mi nɛ waa kɛ wa sibi a he yayami pa mɛ ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua nɛ kake peemi hiɔ Kristofohi asafo ɔ mi, nɛ waa kɛ wa juɛmi maa kunimi yemi jlasi ɔ nɔ.\\n10, 11. (a) Mɛni he je nɛ oslaa ngɛ he kaa wa maa je hunga a? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ hunga jemi ko ha nɛ wa hiɔwo ɔ nɛ bɔ wɔ?\\n10 Nɔ hyɛmi níhi nɛ a ji kɔkɔ bɔmi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kaiɔ wɔ kaa hunga jemi ma nyɛ ma ha nɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ bɔ wɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Kain je e nyɛmi Habel hunga nɛ e gbe lɛ. Kora, Datan, kɛ Abiram je Mose hunga nɛ a te si kɛ wo lɛ. Jehanɛ hu ɔ, David kunimi yemi ɔ ha nɛ Matsɛ Saul je hunga, nɛ e ka kaa e maa gbe lɛ. E be nyakpɛ kaa Mawu Munyu ɔ de ke: “He fɛɛ he nɛ hunga jemi kɛ pɛ ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nɛ basabasa peemi kɛ nɔ́ yayami fɛɛ nɔ́ yayami hu maa hi.”​—Yak. 3:16.\\n11 Ke wa bɔ mɔde nɛ wa ná suɔmi kɛ mi mi sami ɔ, e he maa wa kaa wa maa je nɔ ko hunga. Mawu Munyu ɔ de ke: “Suɔmi toɔ e tsui si, nɛ e mi mi hi. Suɔmi ji hunga.” (1 Kor. 13:4) Bɔ nɛ pee nɛ hunga jemi ko he si ngɛ wa tsui mi ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa na níhi kaa bɔ nɛ Mawu naa lɛ ɔ, nɛ waa na kaa wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yi ɔmɛ hu piɛɛ nɔmlɔ tso kake nɛ ji Kristofohi asafo ɔ he. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa nu he ha wa sibi, nɛ lɔ ɔ kɛ Baiblo ɔ mi munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma kpa gbi: “Ke a wo nɔmlɔ tso ɔ he nɔ́ kake hɛ mi nyami ɔ, nɔmlɔ tso ɔ he ní kpa amɛ tsuo kɛ lɛ nyaa.” (1 Kor. 12:16-18, 26) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa nyɛmi ko ná he blɔ ko ɔ, e sɛ nɛ waa je hunga, mohu ɔ, e sa nɛ waa kɛ lɛ nɛ nya. Mo susu Matsɛ Saul binyumu Yonatan he nɛ o hyɛ. Benɛ a hla David kaa nɔ nɛ maa ye matsɛ ɔ, Yonatan ji David hunga. Mohu ɔ, e wo David he wami. (1 Sam. 23: 16-18) Anɛ wa ma nyɛ ma je mi mi himi kɛ suɔmi kpo kaa bɔ nɛ Yonatan pee ɔ lo?\\nNYƐ NINE NƐ SU KUNIMI YEMI JLASI Ɔ NƆ KAA WEKU\\n12. Mɛni ga womi nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa nine nɛ su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ kaa weku?\\n12 Ke weku ko kɛ Baiblo mi sisi tomi mlaahi tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi nɛ hi a kpɛti, nɛ e maa ye bua mɛ konɛ a nine nɛ su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ. Mɛni ga womi nɛ daa si ngɛ Ngmami ɔ nɔ Paulo kɛ ha Kristofohi a wekuhi nɛ ngɛ Kolose ɔ? E de ke: “Nyɛ yigbayi, nyɛɛ ba nyɛ he si kɛ ha nyɛ hunomɛ kaa bɔ nɛ e sa ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ mi ɔ. Nyɛ hunomɛ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ nɛ nyɛ mi mi nɛ ko fu mɛ wawɛɛ. Nyɛ bimɛ, nyɛɛ bu nyɛ fɔli ɔmɛ tue ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi, ejakaa enɛ ɔ saa Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi saminya. Nyɛ tsɛmɛ, nyɛ ko hi nyɛ bimɛ ɔmɛ a mi mi la woe, konɛ a kɔni mi nɛ ko jɔ̃.” (Kol. 3:18-21) Atsinyɛ jemi ko be he kaa ke hunomɛ, yigbayihi, kɛ bimɛ ngɔ Paulo ga womi ɔ kɛ tsu ní ɔ, a ma ná he se.\\n13. Mɛni nyɛmiyo ko nɛ e huno be asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa pee konɛ e ye bua e huno ɔ nɛ e ba na anɔkuale ɔ?\\n13 Ke o ji yogbayo nɛ e huno be asafo ɔ mi, nɛ o susuɔ kaa e kɛ mo hí si saminya a hu nɛɛ? Ke o kɛ lɛ sãa nya ngɛ e ní peepeehi a he ɔ, anɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e tsake lo? Ke o nyɛ nɛ o ha nɛ e pee nɔ́ nɛ o suɔ po ɔ, anɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e ba na anɔkuale ɔ lo? Tsa pi be fɛɛ be. Se ke o je bumi kpo kɛ tsɔɔ o huno ɔ kaa weku ɔ yi ɔ, o ma nyɛ maa ye bua nɛ tue mi jɔmi nɛ hi weku ɔ mi, o ma je Yehowa yi, nɛ o ma nyɛ ma ha nɛ o huno ɔ nɛ ba na anɔkuale ɔ, nɛ nyɛ tsuo nyɛ nine maa su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ.​—Kane 1 Petro 3:1, 2.\\n14. Ke huno ko nɛ e ji Kristofo no ɔ yo be asafo ɔ mi ɔ, mɛni e sa nɛ e pee konɛ e yo ɔ nɛ ná bumi kɛ ha lɛ?\\n14 Ke o ji huno nɛ e yo be asafo ɔ mi, nɛ o susuɔ kaa o yo ɔ bui mo hu nɛɛ? Ke o kpaa ngmlaa kɛ woɔ e yi konɛ e le kaa mo ji tsɛ ngɛ we ɔ mi ɔ, anɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e ná bumi kɛ ha mo lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e be hie jã! Mawu suɔ kaa o kase Yesu konɛ o je suɔmi kpo kaa weku yi. (Efe. 5:23) Yesu je suɔmi kpo, nɛ e to e tsui si kaa asafo ɔ yi. (Luka 9:46-48) Ke huno ko kase Yesu ɔ, e ma nyɛ maa ye bua e yo ɔ konɛ e ba na anɔkuale ɔ.\\n15. Kɛ Kristofo no ko ma plɛ kɛ je suɔmi kpo kɛ ha e yo ha kɛɛ?\\n15 Yehowa de hunomɛ ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ nɛ nyɛ mi mi nɛ ko fu mɛ wawɛɛ.” (Kol. 3:19) Huno nɛ e suɔ e yo ɔ bɔɔ mɔde kaa ke e yo ɔ ngɛ e juɛmi tsɔɔe ɔ, e maa bu lɛ tue, nɛ e haa nɛ e yo ɔ naa kaa nɔ́ nɛ e ngɛ dee ɔ he hia lɛ. (1 Pet. 3:7) E ngɛ mi kaa pi be tsuaa be nɛ e maa pee nɔ́ nɛ e yo ɔ de ɔ mohu lɛɛ, se behi fuu ɔ, ke e bu e yo ɔ tue ɔ, lɔ ɔ haa nɛ e peeɔ juɛmi nɛ da. (Abɛ 15:22) Huno nɛ ngɛ suɔmi ɔ bɔɔ mɔde kaa e maa pee níhi nɛ ma ha nɛ e yo ɔ nɛ ná bumi kɛ ha lɛ, se pi nɛ e maa nyɛ e yo ɔ nɔ. Ke huno ko suɔ e yo kɛ e bimɛ ɔ, e he be wae ha weku ɔ kaa a kɛ bua jɔmi ma sɔmɔ Yehowa, nɛ a nine maa su kunimi yemi jlasi nɛ ji wami ɔ nɔ.\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ nyagbahi nɛ waa kɛ kpeeɔ ngɛ weku ɔ mi ɔ ko ha nɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ bɔ wɔ? (Hyɛ kuku 13-15)\\nNIHEWI KƐ YIHEWI​—NYƐ KO HA NƐ NƆ́ KO NƐ HA NƐ KUNIMI YEMI JLASI Ɔ NƐ BƆ NYƐ!\\n16, 17. Mɛni nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa pee konɛ a fɔli ɔmɛ a ní peepee ko gba a nya tsɔ?\\n16 Ke o ji niheyo loo yiheyo, nɛ o susuɔ kaa o fɔli nɛ a ji Kristofohi ɔ nui mo sisi, aloo a ngɛ o nɔ nyɛe hu nɛɛ? Ke enɛ ɔ gbaa o nya a, eko ɔ, e ma ha nɛ o ma susu kaa Yehowa sɔmɔmi ha we nɔ bua jɔmi. Se ke nyagba nɛ ɔ he je ɔ, o kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, pee se ɔ, o ma ba yɔse kaa nɔ ko be nɛ e susuɔ o he wawɛɛ pe o fɔli nɛ a yeɔ Mawu gbeye, kɛ nihi nɛ a ngɛ o we asafo ɔ mi ɔ.\\n17 Ke o fɔli gbla we o tue hyɛ ɔ, anɛ lɔ ɔ be hae nɛ o susu kaa a sume mo lo? (Heb. 12:8) Se eko ɔ, blɔ nɔ nɛ o fɔli guɔ kɛ tsɔseɔ mo ɔ ji nɔ́ nɛ o bua jɔɛ he. Ko susu blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ tsɔseɔ mo ɔ he, mohu ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o le nɔ́ he je nɛ eko ɔ, a ngɛ jã pee. Enɛ ɔ he ɔ, moo to o tsui si nɛ o bɔ mɔde kaa o be hae nɛ munyuhi nɛ a tuɔ kɛ siɔ mo ɔ nɛ ha nɛ o mi mi nɛ fu. Mawu Munyu ɔ de ke: ‘Nɔ nɛ tu we munyu puu ɔ, juɛmitsɛ ji lɛ. Nɔ nɛ hɛ mi ka si ɔ, toɔ e tsui si.’ (Abɛ 17:27) Mo kɛ pee oti ngɛ o hɛ mi kaa o ma ha nɛ o hɛ nɛ kã si konɛ o nyɛ nɛ o to o tsui si ke a ngɛ mo ga woe ɔ, nɛ o ná he se pe nɛ o ma ha nɛ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ wo mo ga a nɛ hao mo tsɔ. (Abɛ 1:8) Ke nɔ ko ngɛ fɔli nɛ a suɔ Yehowa a, a jɔɔ lɛ wawɛɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa a maa suɔ kaa a ye bua mo konɛ o nine nɛ su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ.\\n18. Mɛni he je nɛ o fia o pɛɛ si kaa o kɛ o juɛmi maa ma hiɔwo ɔ nɔ ɔ?\\n18 Wa ma ná wami nɛ ngɛ daa ngɛ hiɔwe jio, wa maa hi si kɛ ya neneene ngɛ paradeiso zugba a nɔ jio, wɔ tsuo wa ma nyɛ maa hyɛ hiɔwo nɛ wa ma ná a blɔ kɛ bua jɔmi. Enɛ ɔ ji si womi nɛ je wa Bɔlɔ ɔ nitsɛ ngɔ, nɛ e maa ba mi kokooko. Benɛ Mawu ngɛ Paradeiso zugba a he munyu tue ɔ, e de ke: ‘Zugba a tsuo maa le Yehowa.’ (Yes. 11:9) Jamɛ a be ɔ, Mawu maa tsɔɔ nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ ní. Enɛ ɔ ji hiɔwo ko nɛ e sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ e bɔ he mɔde konɛ e nine nɛ su nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, yaa nɔ nɛ o ngɔ o juɛmi kɛ ma Yehowa si womi ɔ nɔ, nɛ o ko ha nɛ nɔ́ ko nɛ ha nɛ kunimi yemi jlasi ɔ nɛ bɔ mo!","num_words":3844,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.015,"special_characters_ratio":0.289,"stopwords_ratio":0.487,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2 Mose 36 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Albania Mumuii Awiemɔ Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Ashaninka Australia Mumuii Awiemɔ Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Belgium French Mumuii Awiemɔ Bicol Bislama Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Brazil Mumuii Awiemɔ Britian Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuii Awiemɔ Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Denmark Drehu Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Emberá (Northern) Estonia Ewe Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland Finland Mumuii Awiemɔ Flemish Mumuii Awiemɔ French French Mumuii Awiemɔ Ga Galician Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Guarani Guatemala Mumuii Awiemɔ Gujarat Gun Haitian Creole Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Hiligaynon Hindi Hindi (Roman) Hiri Motu Hondura Mumuii Awiemɔ Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Iceland Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Mumuii Awiemɔ Isoko Israel Mumuii Awiemɔ Italia Italia Mumuii Awiemɔ Jamaica Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kenya Mumuii Awiemɔ Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kosrae Laos Latvia Lingala Lithuania Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Madagascar Mumuii Awiemɔ Malagasy Malawi Mumuii Awiemɔ Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Marathi Maya Melanesia Mumuii Awiemɔ Mexico Mumuii Awiemɔ Motu Mozambique Mumuii Awiemɔ Myanmar Myanmar Mumuii Awiemɔ Navajo Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigeria Mumuii Awiemɔ Norway Nzema Oromo Ossetia Otetela Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Paraguay Mumuii Awiemɔ Pennsylvania German Persia Peru Mumuii Awiemɔ Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Portuguese (Brazil) Punjabi Punjabi (Roman) Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Huallaga Huánuco) Romania Romania Mumuii Aweimɔ Russia Russia Mumuii Awiemɔ Salvador Mumuii Awiemɔ Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Slovenia Mumuii Awiemɔ Solomon Islands Pidgin South Africa Mumuii Awiemɔ Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Taiwan Mumuii Awiemɔ Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Ticuna Tigrinya Tok Pisin Tonga Tshiluba Tsonga Turkey Turkey Mumuii Awiemɔ Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Uruguay Mumuii Awiemɔ Uzbek Uzbek (Roman) Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vietnam Vietnam Mumuii Awiemɔ Wallis Waray-Waray Xavante Xhosa Yoruba Zambia Mumuii Awiemɔ Zimbabwe Mumuii Awiemɔ Zulu\\n2 Mose 36:1-38\\nAtsu onia lɛ fe bɔ ni ataoɔ (1-7)\\nSɔlemɔ buu lɛ maa (8-38)\\n36 “Bezalel kɛ Oholiab, kɛ mɛi fɛɛ ni le ŋaa nitsumɔ* jogbaŋŋ ni Yehowa ehã amɛ hiɛshikamɔ kɛ niiashishinumɔ koni amɛle bɔ ni amɛbaafee amɛtsu sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he nitsumɔi lɛ fɛɛ lɛ baafee ekome kɛtsu nitsumɔ lɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa efã lɛ.”+ 2 Ni Mose tsɛ Bezalel kɛ Oholiab kɛ mɛi fɛɛ ni le ŋaa nitsumɔ jogbaŋŋ ní Yehowa kɛ hiɛshikamɔ ewo amɛtsui mli lɛ,+ mɛi fɛɛ ni tsui tsirɛ amɛ koni amɛkɛ amɛhe ahã kɛtsu nitsumɔ lɛ.+ 3 Kɛkɛ ni amɛhe oniai+ fɛɛ ni Israelbii lɛ kɛba koni akɛtsu sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he nitsumɔ lɛ yɛ Mose dɛŋ. Kɛ̃lɛ, Israelbii lɛ tee nɔ amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ nibii bahã lɛ daa leebi. 4 Kɛkɛ ni be ni amɛbɔi nitsumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsumɔ lɛ, mɛi fɛɛ ni le ŋaa nitsumɔ jogbaŋŋ lɛ bɔi baa, amɛba kɛtsara nɔ, 5 ni amɛkɛɛ Mose akɛ: “Maŋbii lɛ kɛ nibii babaoo miiba fe bɔ ni ataoɔ kɛhã nitsumɔ ni Yehowa efã akɛ atsu lɛ.” 6 No hewɔ lɛ, Mose fã ni atswa adafi yɛ nsara lɛ mli fɛɛ akɛ: “Nuu jio, yoo jio, mɔ ko mɔ ko kɛ nɔ ko akaba dɔŋŋ akɛ onia krɔŋkrɔŋ.” Kɛkɛ ni atsĩ maŋbii lɛ anaa koni amɛkɛ nɔ ko akaba dɔŋŋ. 7 Nibii lɛ fa kɛhã nitsumɔi fɛɛ ni abaatsu lɛ, ni efa po fe nine. 8 No hewɔ lɛ, mɛi fɛɛ ni le ŋaa nitsumɔ jogbaŋŋ+ lɛ kɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ kɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa fee mamai nyɔŋma, ni amɛkɛfee sɔlemɔ buu+ lɛ; elo* kerubim ewo mamai lɛ amli.+ 9 Mamai lɛ eko fɛɛ eko kɛlɛ ji ninetalɔi* 28, ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 4. Mamai lɛ fɛɛ daramɔ kome. 10 Kɛkɛ ni etsara mamai lɛ enumɔ efee mama muu kome, ni etsara mamai enumɔ kroko lɛ hu efee mama muu kome. 11 No sɛɛ lɛ, ekɛ kpãa bluu ŋmɔlɔ aflãi yɛ mama muu kome naa yɛ he ni akɛbaatsa yɛ lɛ. Ni efee nakai nɔŋŋ yɛ mama muu kroko lɛ naagbee mama lɛ naa yɛ he ni akɛbaatsa yɛ lɛ. 12 Eŋmɔlɔ aflãi 50 yɛ mama muu kome naa, ni eŋmɔlɔ aflãi 50 yɛ mama muu kroko lɛ hu naa yɛ he ni akɛ mamai muji enyɔ lɛ baatsa yɛ lɛ, koni aflãi lɛ eko akwɛ eko hiɛ. 13 Naagbee lɛ, ekɛ shika tsuru fee kpoji* 50, ni ekɛ kpoji lɛ mɔmɔ mamai muji enyɔ lɛ kɛtsa, ni etsɔ mama muu kome kɛhã sɔlemɔ buu lɛ. 14 Ni ekɛ abotia hetsɔi fee mamai ni akɛbaaha sɔlemɔ buu lɛ nɔ lɛ. Efee mamai 11.+ 15 Mamai lɛ eko fɛɛ eko kɛlɛ ji ninetalɔi 30, ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 4. Mamai 11 lɛ fɛɛ daramɔ kome. 16 Kɛkɛ ni etsara mamai lɛ enumɔ efee lɛ mama muu kome, ni etsara mamai ekpaa kroko lɛ hu efee lɛ mama muu kome. 17 No sɛɛ lɛ, eŋmɔlɔ aflãi 50 yɛ mama muu lɛ ekome naagbee mama lɛ naa yɛ he ni akɛbaatsa yɛ lɛ, ni eŋmɔlɔ aflãi 50 yɛ mama muu kroko lɛ naagbeehe lɛ, yɛ he ni akɛ mamai muji enyɔ lɛ baatsa yɛ lɛ. 18 Ni ekɛ akɔɔble fee kpoji 50 koni akɛmɔmɔ mamai muji enyɔ lɛ kɛtsa, ní etsɔ mama muu kome. 19 Ekɛ gwantɛŋhii ahewoji ni awo lɛ tsofa tsuru fee nɔhaanɔ kɛhã sɔlemɔ buu lɛ, ni ekɛ nu mli gbei ahewoji hu fee nɔhaanɔ ní akɛbaaha no hu nɔ.+ 20 Ni ekɛ akasia tso+ fee sɔlemɔ buu lɛ mplaŋi ni mamɔ shi jaŋŋ lɛ.+ 21 Mplaŋi lɛ eko fɛɛ eko kwɔlɛ ji ninetalɔi nyɔŋma, ni elɛɛmɔ ji ninetalɔ kome kɛ fã. 22 Mplaŋ fɛɛ mplaŋ yɛ naji* enyɔ ní eko ye eko ŋɛlɛ nɔ. Nakai ji bɔ ni efee sɔlemɔ buu lɛ mplaŋi lɛ fɛɛ. 23 No hewɔ lɛ, efee mplaŋi kɛhã sɔlemɔ buu lɛ afã ni ye wuoyigbɛ lɛ, mplaŋi 20 ni amɛhiɛ miikwɛ wuoyigbɛ. 24 Ni ekɛ jwiɛtɛi fee nɔdaamɔnii 40 ni fɔji yɔɔ mli ewo mplaŋi 20 lɛ ashishi, nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli yɛ mplaŋ kome shishi kɛhã enaji enyɔ lɛ, ni nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli yɛ mplaŋi ni nyiɛ sɛɛ lɛ eko fɛɛ eko shishi kɛhã enaji enyɔ lɛ.+ 25 Ni efee mplaŋi 20 kɛhã sɔlemɔ buu lɛ afã kroko lɛ, he ni ye kooyigbɛ lɛ 26 kɛ amɛjwiɛtɛi nɔdaamɔnii 40 ni fɔji yɔɔ mli, nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli yɛ mplaŋ kome shishi, ni nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli yɛ mplaŋi krokomɛi lɛ eko fɛɛ eko shishi. 27 Efee mplaŋi ekpaa kɛhã sɔlemɔ buu lɛ sɛɛgbɛ, he ni ye anaigbɛ lɛ.+ 28 Efee mplaŋi enyɔ kɛfee sɔlemɔ buu lɛ koŋtsei, yɛ sɛɛgbɛ koji enyɔ lɛ. 29 Akɛ mplaŋi enyɔ bɔ he kɛfee koŋtsei lɛ kɛjɛ shishi kɛtee ŋwɛi, aahu kɛyashi klɛŋklɛŋ ga lɛ he. Nakai ji bɔ ni efee koŋtsei enyɔ lɛ fɛɛ. 30 No hewɔ lɛ, fɛɛ fee mplaŋi kpaanyɔ kɛ amɛjwiɛtɛi nɔdaamɔnii 16 ni fɔji yɔɔ mli, nɔdaamɔnii enyɔ ni fɔji yɔɔ mli yɛ mplaŋ fɛɛ mplaŋ shishi. 31 Ni ekɛ akasia tso fee mlibelemɔnii, efee mlibelemɔnii enumɔ kɛhã mplaŋi ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ afã kome lɛ,+ 32 ni efee mlibelemɔnii enumɔ kɛhã mplaŋi ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ afã kroko lɛ, ni efee enumɔ hu kɛhã mplaŋi ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ sɛɛgbɛ, he ni ye anaigbɛ lɛ. 33 Ni efee teŋ mlibelemɔnii lɛ koni ebele mplaŋi lɛ teŋgbɛ, kɛjɛ shishijee kɛyashi naagbee. 34 Ekɛ shika tsuru ha mplaŋi lɛ ahe, ni ekɛ shika tsuru fee amɛhe gai ní akɛ mlibelemɔnii lɛ baahɔlɔ mli lɛ, ni ekɛ shika tsuru ha mlibelemɔnii lɛ ahe.+ 35 Ni ekɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ fee pateeshɛŋ.+ Elo kerubim+ ewo mli.+ 36 Ni ekɛ akasia tso fee akulashiŋi ejwɛ ehã pateeshɛŋ lɛ, ni ekɛ shika tsuru ha akulashiŋi lɛ ahe, ni ekɛ shika tsuru fee amɛhe kpoji lɛ, ni ekɛ jwiɛtɛi fee nɔdaamɔnii ejwɛ ni fɔji yɔɔ mli ehã amɛ. 37 No sɛɛ lɛ, ekɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ lo pateeshɛŋ ewo sɔlemɔ buu lɛ shinaa lɛ naa,+ 38 ni efee ekulashiŋi enumɔ lɛ kɛ amɛhe kpoji lɛ hu. Ekɛ shika tsuru ha amɛyiteŋ kɛ amɛmlibɛlɛmɔnii* lɛ ahe, shi amɛnɔdaamɔnii enumɔ ni fɔji yɔɔ mli lɛ, akɔɔble ni.\\n^ Hebri sht. ŋm., “mɛi fɛɛ ni tsui hiɛ kã shi.”\\n^ Blɔfo mli lɛ, “pɛpol.”\\n^ Eeenyɛ efee akɛ, aatsɔɔ Bezalel.\\n^ Ninetalɔ kome feɔ sɛntimitai 44.5 (iŋtsii 17.5). Kwɛmɔ Saji Krokomɛi B14 lɛ.\\n^ Kpoji ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ ji dadei bibii komɛi ni adɔrɔ amɛnaabu tamɔ kpoŋ.\\n^ Loo “tsei ni mamɔ shi jaŋŋ.”\\n^ Loo “gai srɔtoi” ni akɛbɛlɛɔ nii amli.\\n2 Mose 36","num_words":1490,"character_repetition_ratio":0.11,"word_repetition_ratio":0.053,"special_characters_ratio":0.219,"stopwords_ratio":0.038,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni He Je Nɛ Nɔ Fiemi Kɛ Je Asafo ɔ Mi ɔ Ji Blɔ Nya Tomi Nɛ Suɔmi Ngɛ Mi ɔ? | Kase\\nPee Klaalo—Satan Ngɛ Hlae Nɛ E Tsɔtslɔɔ O Mi!\\nO Ma Nyɛ Maa Ye Satan Nɔ Kunimi!\\nA “Na” Níhi Nɛ A Wo Mɛ He Si ɔ\\nMoo Kase Nɔ Nɛ Wo Neneene Wami He Si ɔ\\nMɛni He Je Nɛ Nɔ Fiemi Kɛ Je Asafo ɔ Mi ɔ Ji Blɔ Nya Tomi Nɛ Suɔmi Ngɛ Mi ɔ?\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | May 2015\\nKANE NGƐ Afrikaans Cambodian Dangme English Ewe French Ga Greenlandic Italian Kimbundu Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Maltese Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahitian Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\nJULIAN kai bɔ nɛ e nu he ha benɛ a fia adafi kaa tsa pi Yehowa Odasefo no ji e binyumu ɔ hu ɔ. E de ke, “E pee mi kaa i gbe nya ngɛ je mi. Lɛ ji ye bi nɔkɔtɔma, nɛ i suɔ e sane wawɛɛ nitsɛ. Wa peeɔ níhi fuu kɛ blaa.” Julian tsɔɔ kaa jinɛ e binyumu ɔ baa e je mi saminya, se pee se ɔ, e ba tsake nɛ e bɔni ní yayamihi peemi. Julian yo ɔ fo ya si abɔ, nɛ Julian li bɔ nɛ e maa pee kɛ wo e bua ha. Julian tsɔɔ kaa daa nɛ ɔ, a biɔ a he ke, “Anɛ wɔ lɛ wa tsɔse we lɛ saminya lo?”\\nMɛni yi mi tomi he je nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ɔ? Ke a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ɔ, e dɔɔ wɔ wawɛɛ nitsɛ. Ke jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ wa ma nyɛ ma de ke e ji blɔ nya tomi nɛ suɔmi ngɛ mi ɔ?\\nNƆ́ HE JE NƐ A MA NYƐ MAA FIE NƆ KO KƐ JE ASAFO Ɔ MI\\nKe Yehowa Odasefo no ko nɛ a baptisi lɛ pee yayami ngua ko, nɛ e pia we e he ɔ, a fieɔ lɛ kɛ jeɔ asafo ɔ mi.\\nYehowa hyɛ we blɔ kaa waa pee wa ní kaa nihi nɛ a ye mluku, se e hyɛɔ blɔ kaa e sɔmɔli nɛ a ye e mlaahi a nɔ nɛ a pee a he klɔuklɔu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa wo e sɔmɔli mlaa kaa a yu a he ngɛ yayami nguanguahi kaa ajuama bɔmi, wɔ jami, jumi, amimi yemi, nɔ gbemi, kɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi he.—1 Korinto Bi 6:9, 10; Kpojemi 21:8.\\nNile ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa waa pee ɔ mi, nɛ ke wa pee jã a, lɔ ɔ maa po wa he piɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wɔ tsuo wa suɔ kaa waa kɛ nihi nɛ a he jɔ, nɛ a baa a je mi saminya, nɛ a yeɔ anɔkuale nɛ bɔ. Jã ji bɔ nɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ. Mɛni he je nɛ a ngɛ jã a? Ejakaa a jɔɔ a he nɔ ha Yehowa, nɛ a wo lɛ si kaa a kɛ níhi nɛ e de ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma tsu ní.\\nSe ke adesa gbɔjɔmi ha nɛ Kristofo no ko nɛ a baptisi lɛ pee yayami ngua ko hu nɛɛ? Enɛ ɔ ba Yehowa sɔmɔli komɛ a nɔ ngɛ blema be ɔ mi, se Yehowa kua we mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ngɛ mi kaa Matsɛ David puɛ gba, nɛ e gbe nɔmlɔ mohu lɛɛ, se gbalɔ Natan de David kaa Yehowa kɛ e yayami ɔ pa lɛ.—2 Samuel 12:13.\\nMɛni he je nɛ Yehowa ngɔ David yayami ɔ kɛ pa lɛ ɔ? Ejakaa Yehowa na kaa David pia e he kɛ je e tsui mi. (La 32:1-5) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke nɔ ko pee yayami nɛ e pia e he kɛ je e tsui mi, nɛ e kpa yayami ɔ peemi ɔ, a kɛ maa pa lɛ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 3:19; 26:20) Ke asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ji sane yemi ajla toli ɔ nɛ kaa yayami peelɔ ɔ pia e he kɛ je e tsui mi ɔ, e sa nɛ a fie lɛ kɛ je asafo ɔ mi.\\nKe a fie o weku no ko, aloo o huɛ ko nɛ o suɔ e sane saminya kɛ je asafo ɔ mi ɔ, eko ɔ, e he maa wa ha mo kaa o maa nu sisi. Eko ɔ, o ma susu kaa e ji yi mi wami ní peepee. Se Yehowa Munyu ɔ tsɔɔ heii kaa nɔ fiemi kɛ je asafo ɔ mi ɔ ji nɔ́ ko nɛ suɔmi ngɛ mi.\\nSE NAMI NƐ NGƐ NƆ FIEMI KƐ JE ASAFO Ɔ MI Ɔ HE\\nYesu tsɔɔ kaa “Mawu nile ɔ lɛɛ, níhi nɛ e tsu ɔ, lɔ ɔmɛ a kɛ woɔ lɛ nguɔ.” (Mateo 11:19) Nyɛ ha nɛ wa susu yi mi tomi etɛ a he je nɛ e da blɔ kaa ke nɔ ko pee yayami nɛ e pia we e he ɔ, e sa kaa a fie lɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nKe a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ ha we nɛ nihi gbeɔ Yehowa biɛ ɔ he guɛ. Akɛnɛ wa ji Yehowa we Odasefohi nɛ e kɛ e biɛ wo wɔ he je ɔ, níhi nɛ wa peeɔ ɔ ma nyɛ maa wo e hɛ mi nyami, nɛ e ma nyɛ maa gbe e he guɛ hulɔ. (Yesaya 43:10) Kaa bɔ nɛ bi ko ní peepee ma nyɛ maa wo e fɔli a hɛ mi nyami aloo e ma nyɛ ma pue e fɔli a hɛ mi si ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa sɔmɔli hu ma nyɛ maa wo e hɛ mi nyami loo a pue e hɛ mi si. Ngɛ Ezekiel be ɔ mi ɔ, nihi ngɔɔ Yehowa biɛ kɛ tsɛɛ Yuda bi ɔmɛ. (Ezekiel 36:19-23) Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi kɛ Yehowa biɛ tsɛɛ Yehowa Odasefohi. Enɛ ɔ he ɔ, ke waa kɛ Yehowa mlaahi tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ woɔ e hɛ mi nyami.\\nBɔfo Petro wo Kristofohi ga ke: “Nyɛɛ bu Mawu tue. Akɔnɔhi nɛ hao nyɛ benɛ nyɛ li anɔkuale ɔ lolo ɔ, nyɛ ko ya nyɛɛ se hu. Se mohu ɔ, nyɛ ha nɛ nyɛ je mi bami he nɛ tsɔ kaa bɔ nɛ nɔ nɛ tsɛ nyɛ ɔ ngɛ klɔuklɔu ɔ. Ngmami ɔ ke, ‘Nyɛɛ pee nyɛ he klɔuklɔu, ejakaa i ngɛ klɔuklɔu.’” (1 Petro 1:14-16) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke waa kɛ wa he woɔ ajuama bɔmi mi ɔ, wa maa gbe Mawu biɛ ɔ he guɛ. Se ke wa ha nɛ wa je mi bami he tsɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo Yehowa hɛ mi nyami.\\nKe Yehowa Odasefo no ko peeɔ nɔ́ yayami ɔ, eko ɔ, nihi nɛ a le lɛ ɔ maa le nɔ́ nɛ e ngɛ pee ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, ke a ná le kaa pi Yehowa Odasefo no ji lɛ hu ɔ, a maa na kaa Yehowa we bi kɛ níhi nɛ Baiblo ɔ de ɔ tsuɔ ní, nɛ enɛ ɔ ma ha asafo ɔ he ma tsɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Switzerland ɔ, nyumu ko ya asafo mi kpe nɛ e de ke, e suɔ kaa e maa pee Odasefo no. E nyɛmiyo ko ya bɔ ajuama nɛ a fie lɛ kɛ je asafo ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, e ma e juɛmi nya si kaa e kɛ asafo ko nɛ “kplɛɛ we je mi bami yaya nɔ ɔ maa bɔ.”\\nKe a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ haa Kristofohi asafo ɔ he tsɔɔ. Bɔfo Paulo bɔ Korinto bi ɔmɛ kɔkɔ nɛ e de mɛ kaa oslaa ngɛ he kaa a maa ngmɛ yayami peelɔ ko nɛ e pia we e he ɔ blɔ nɛ e hi asafo ɔ mi. E ngɔ bɔ nɛ yayami peeli nɛ ɔmɛ ma ná nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ he wami ngɛ asafo ɔ mi ha a kɛ to masa bɔbɔyoo nɛ haa nɛ ma tsuo saa a he. Paulo de ke: “Masa bɔbɔyoo haa nɛ ma a tsuo fuɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ je nɔmlɔ yayami ɔ kɛ je nyɛ kpɛti.”—1 Korinto Bi 5:6, 11-13.\\nE pee we “nɔmlɔ yayami” nɛ ɔ zo kaa e ngɛ ajuama bɔe. Ni komɛ nɛ a kɛ lɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ po nɛ tɔmi ko ngɛ e ní peepee ɔ he. (1 Korinto Bi 5:1, 2) Enɛ ɔ ngɛ oslaa, ejakaa e ma nyɛ ma ha nɛ ni kpahi hu nɛ a ji Kristofohi maa ngɔ a he kɛ wo ajuama bɔmi ní peepeehi nɛ pɔ he ngɛ Korinto ma a mi ɔ mi. Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke asafo ɔ maa hɛ kɛ fɔɔ yayami nguanguahi a nɔ ɔ, ni komɛ ma nyɛ maa na Yehowa mlaa amɛ kaa a he hia we. (Fiɛlɔ 8:11) Kaa bɔ nɛ ke “tɛ sa ngɛ nyu sisi” nɛ e ma nyɛ ma butu lɛ ko ɔ, jã kɛ̃ nɛ yayami peeli nɛ a pia we a he ɔ hu ma nyɛ ma puɛ ni kpahi a hemi kɛ yemi ngɛ asafo ɔ mi.—Yuda 4, 12, NW.\\nKe a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ nɛ e maa na kaa nɔ́ nɛ e pee ɔ dɛ. Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ ko kɛ tsu ní. E tsɔɔ kaa niheyo ko hia kɛ je e papaa we mi nɛ e ya kpata e weto ní hɛ mi, nɛ e kɛ e he ya wo ajuama bɔmi ní peepeehi a mi. Nyagbe ɔ, niheyo ɔ ba yɔse kaa se nami ko hiami nɛ e hia kɛ je e papaa we ɔ mi ɔ he. Lɔ ɔ he ɔ, e tsake e tsui, nɛ e pee e juɛmi kaa e maa kpale kɛ ho we ya. Benɛ e tsɛ ɔ na kaa e bi ɔ tsake e je mi bami ɔ, e bua jɔ, nɛ e ha lɛ baba hee kɛ ba we ɔ mi. (Luka 15:11-24) Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ ha nɛ wa na bɔ nɛ Yehowa peeɔ e ní ha ke yayami peelɔ ko tsake e tsui. Yehowa de ke: “I ná we yayami peelɔ gbenɔ he bua jɔmi, se mohu i suɔ kaa e kpa yayami peemi, konɛ e yi nɛ ná wami.”—Ezekiel 33:11.\\nKristofohi asafo ɔ ji wa mumi mi weku. Ke a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ɔ, e piɛɛ we weku nɛ ɔ he hu. Ke e na yayami nɛ e pee ɔ mi nɔ́ ɔ, eko ɔ, e ma yɔse kaa e tɔ̃, nɛ e ma kai kaa benɛ e ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e ngɛ bua jɔmi, nɛ huɛ bɔmi kpakpa hu ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti. Enɛ ɔ ma nyɛ maa wo lɛ he wami konɛ e kpale kɛ ba piɛɛ e mumi mi weku ɔ he.\\nLoko wa maa ye bua nɔ ko nɛ a fie lɛ konɛ e kpale kɛ ba asafo ɔ mi ɔ, e he hia nɛ wa je suɔmi kpo kɛ ha lɛ kɛ gu Yehowa mlaa a nɛ waa kɛ ma tsu ní ɔ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa de yali enyɔ komɛ ya de ngɛ huetso ko mi nɛ a ya laa. Benɛ a nyɛɛ ngmlɛfiahi fuu ɔ, pɔ tɔ nɔ kake he, nɛ e ya kpasa tso ko nɛ e bɔni mahe hwɔmi. Se ke a ngmɛɛ e he nɛ e hwɔ lejɛ ɔ, lohwe awi yelɔ ko ma nyɛ maa nu lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e nyɛmi ɔ gba e hɛ mi ma wawɛɛ nitsɛ, nɛ e hɛ mi tsɔ lɛ. E ngɛ mi kaa ma a nɛ a gba lɛ ɔ ye lɛ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ he e yi wami. David de nɔ́ ko kaa jã. E de ke: “Ha nɛ dalɔ nɛ gba mi ma, nɛ e ngɔ e mi mi himi ɔ kɛ kã ye hɛ mi.” (La 141:5) David le kaa ke a gbla e tue ɔ, e maa ye lɛ mohu lɛɛ, se e le kaa lɔ ɔ maa ye bua lɛ.\\nKaa bɔ nɛ ma nɛ a gba detsɛ ɔ ha nɛ e hɛ mi tsɔ lɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ ke a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ nɔ ɔ hɛliɔ si nɛ e kpaleɔ kɛ baa Yehowa ngɔ. Julian binyumu ɔ nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ tsake e je mi bami, nɛ ngɛ jeha nyɔngma se ɔ, e kpale kɛ ba asafo ɔ mi. Amlɔ nɛ ɔ, e ji asafo mi nɔkɔtɔma. E de ke: “Fiemi nɛ a fie mi kɛ je asafo ɔ mi ɔ ha nɛ i na kaa i tsake ye je mi bami. Tsɔsemi nɛ ɔ ye bua mi saminya.”—Hebri Bi 12:7-11.\\nMƐNI WA MAA PEE KƐ TSƆƆ KAA WA SUƆ NIHI NƐ A FIE MƐ KƐ JE ASAFO Ɔ MI Ɔ?\\nKe a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ɔ, e yeɔ nɔ wawɛɛ nitsɛ. Se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e be nyɛe maa kpale kɛ ba Yehowa ngɔ hu. E he hia kaa wɔ tsuo waa ngmɛ blɔ nɛ tsɔsemi ɔ nɛ tsu ní. Kɛ wa ma plɛ kɛ pee jã kɛɛ?\\nA bɔɔ mɔde nɛ a yeɔ bua yayami peeli nɛ a pia a he ɔ, konɛ a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ\\nAsafo mi nikɔtɔmahi bɔɔ mɔde be tsuaa be kaa a maa kase Yehowa suɔmi ɔ, titli ɔ, ke e he hia kaa a de nɔ ko kaa pi Yehowa Odasefo no ji lɛ hu. A laa we nɔ ɔ nɔ́ ko nɔ, mohu ɔ, a jeɔ mi mi jɔmi mi nɛ a tsɔɔ nɔ ɔ níhi nɛ e he hia kaa e pee konɛ e nyɛ nɛ e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ nɛ e ba piɛɛ asafo ɔ he ekohu. Ke nɔ ko nɛ a fie lɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e kpale kɛ ba asafo ɔ mi ɔ, be komɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma ya slaa lɛ, konɛ a kai lɛ níhi nɛ e ma nyɛ maa pee konɛ e kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. *—Hyɛ sisi ningma.\\nWeku mi bimɛ tsɔɔ kaa a suɔ asafo ɔ kɛ nɔ nɛ a fie lɛ ɔ tsuo ke a fĩ juɛmi nɛ nikɔtɔma amɛ pee ɔ se. Julian de ke, “Loloolo ɔ, ye bi ji lɛ, se e je mi bami ɔ ha nɛ blɔ ba waa kɛ lɛ wa kpɛti.”\\nNihi tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa a suɔ nɔ nɛ a fie lɛ ɔ kɛ gu tsɔsemi nɛ Yehowa gu asafo mi nikɔtɔma amɛ a nɔ kɛ ha lɛ ɔ se nɛ a fĩɔ nɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ a kɛ lɛ nɛ bɔ loo a kɛ lɛ nɛ tu munyu po. (1 Korinto Bi 5:11; 2 Yohane 10, 11) Jehanɛ se hu ɔ, e sa nɛ asafo ɔ nɛ je suɔmi nɛ mi wa kpo kɛ ha nɔ nɛ a fie lɛ ɔ weku mi bimɛ ɔmɛ nɛ a ye bua mɛ. Ke e ba jã ngɛ weku ko mi ɔ, weku ɔ mi bimɛ haoɔ wawɛɛ. E sɛ nɛ wa ha nɛ a nu he kɔkɔɔkɔ kaa mɛ hu a piɛɛ we asafo ɔ he hu.—Roma Bi 12:13, 15.\\nJulian ma e munyu ɔ nya si ke: “Nɔ fiemi blɔ nya tomi ɔ ji blɔ nya tomi ko nɛ wa hia. E yeɔ bua wɔ nɛ waa kɛ Yehowa mlaahi tsuɔ ní. E ngɛ mi kaa e yeɔ nɔ mohu lɛɛ, se nyagbenyagbe ɔ, e woɔ yiblii kpakpa. Kaa i kplɛɛ ye binyumu ɔ je mi bami yayami ɔ nɔ ɔ, jinɛ e ko tsakee we gblegbleegble.”\\n^ kk. 24 Hyɛ April 15, 1991 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 21-23.\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE May 2015","num_words":2626,"character_repetition_ratio":0.07,"word_repetition_ratio":0.018,"special_characters_ratio":0.301,"stopwords_ratio":0.525,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ Waa Kɛ Bu Mawu Tue Womiyo ɔ Ma Tsu Ní Ha\\nKANE NGƐ Abbey Abui Acholi Afrikaans Albanian Alur Amharic Arabic Armenian Ateso Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Biak Bicol Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Bété Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Douala Drehu Dutch Edo Efik English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon French Ga Galician Garifuna Georgian German Gokana Greek Greenlandic Guarani Guerze Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Laotian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Soli Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarascan Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nA pee Bu Mawu Tue womiyo ɔ konɛ waa da fonihi nɛ ngɛ mi ɔ nɔ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a nyɛ we ní kanemi tsɔ ɔ Baiblo mi anɔkualehi. Ní kasemi ɔ eko fɛɛ eko hɛɛ ba fa enyɔ. Fonihi nɛ a ngɛ fɛu ngɛ womiyo ɔ mi. A pee okadihi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ foni ɔmɛ tsa a sibi a nɔ ha ngɛ womiyo ɔ mi.\\nNingmahi nɛ ngɛ Bu Mawu Tue Nɛ́ O Hi Si Kɛ Ya Neneene ɔ mi ɔ hiɛ pe ningmahi nɛ ngɛ Bu Mawu Tue ɔ mi, se foni ɔmɛ lɛɛ a tsakee we. Waa kɛ nihi nɛ a le ní kanemi bɔɔ ɔ ma nyɛ maa kase Bu Mawu Tue Nɛ́ O Hi Si Kɛ Ya Neneene ɔ. Behi fuu ɔ, fiɛɛli suɔ kaa a maa hɛɛ lɔ ɔ, ke a kɛ nɔ ko ngɛ Bu Mawu Tue ɔ kasee. Waa kɛ nɔ ɔ ma nyɛ ma susu dakahi nɛ ngɛ Bu Mawu Tue Nɛ́ O Hi Si Kɛ Ya Neneene ɔ mi ɔ he, ke wa na kaa e maa ye bua lɛ.\\nWa ma nyɛ ma ha nihi womiyo enyɔ nɛ ɔmɛ eko fɛɛ eko, ke tsa pi lɔ ɔ nɛ waa kɛ ngɛ ní tsue ngɛ nyɔhiɔ ɔ mi po. Ke o kɛ nɔ ko ngɛ kasee ɔ, ngɔɔ foni ɔmɛ kɛ tsɔɔ lɛ Baiblo mi sanehi a mi. Mo bi ní kaselɔ ɔ sanehi, konɛ o ye bua lɛ nɛ e nu níhi a sisi. Nyɛɛ kane ngmamihi nɛ ngɛ ba fa amɛ a sisi ɔ nɛ nyɛ susu he. Ke nyɛ kase womiyo ɔ ta a, nyɛɛ kase Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ? womi ɔ, konɛ ní kaselɔ ɔ nɛ ya e hɛ mi, nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ.","num_words":655,"character_repetition_ratio":0.051,"word_repetition_ratio":0.022,"special_characters_ratio":0.194,"stopwords_ratio":0.231,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.864,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 12 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nMaria plɛ nu kɛ pue Yesu nane nɔ (1-11)\\nYesu sɛ ma a mi kaa nɔ nɛ e ye kunimi (12-19)\\nYesu gba e gbenɔ ɔ kɛ fɔ si (20-37)\\nHemi kɛ yemi nɛ Yuda bi ɔmɛ be ɔ ha nɛ gbami ba mi (38-43)\\nYesu ba konɛ e ba he je ɔ yi wami (44-50)\\n12 Benɛ e piɛ ligbi ekpa loko a maa ye He Tsɔmi ɔ, Yesu ba su Betania, he nɛ Lazaro, nɔ nɛ Yesu tle lɛ si kɛ je gbeje ɔ ngɛ ɔ. 2 Enɛ ɔ he ɔ, a ngmɛ okplɔɔ ha lɛ jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, nɛ Maata ngɛ mɛ sɔmɔe, se Lazaro piɛɛ nihi nɛ a kɛ lɛ ngɛ ní ɔ yee ɔmɛ a he. 3 Kɛkɛ nɛ Maria ngɔ nu kɛ e he via nɛ e jiɔmi ji sɛni tɛ kake,* nado nu ngmingmiingmi nɛ e he jua wa, nɛ e plɛ ngɔ pue Yesu nane ɔmɛ a nɔ nɛ e ngɔ e yi bwɔmi kɛ tsu e nane ɔmɛ a he. Nu ɔ he via a kpe we ɔ mi tsuo. 4 Se Yudas Iskariɔt, nɛ ji e kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake, nɔ nɛ e be kɛe nɛ e maa tsɔɔ e se blɔ ɔ de ke: 5 “Mɛni he je nɛ a jua we nu kɛ e he via nɛ ɔ denario 300 nɛ a ngɔ kɛ ha ohiatsɛmɛ ɔ?” 6 Se enɛ ɔ nɛ e de ɔ, pi ohiatsɛmɛ ɔmɛ a he nɛ e ngɛ susue, mohu ɔ, julɔ ji lɛ, nɛ e dɛ nɛ sika daka a ngɛ, nɛ be komɛ ɔ, e juɔ sika nɛ a kɛ woɔ mi ɔ. 7 Kɛkɛ nɛ Yesu de ke: “Moo ngmɛɛ e he nɛ e pee nɔ́ nɛ e ngɛ pee nɛ ɔ kɛ to ligbi nɛ a maa pu mi ɔ. 8 Ejakaa nyɛɛ kɛ ohiatsɛmɛ ɔmɛ ngɛ daa, se imi lɛɛ nyɛɛ kɛ mi be si hie daa.” 9 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yuda bi babauu ná le kaa e ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a ba lejɛ ɔ, pi ngɛ Yesu pɛ he je, mohu ɔ, konɛ a ba hyɛ Lazaro, nɔ nɛ e tle lɛ si kɛ je gbeje ɔ hulɔ. 10 Jehanɛ ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ so kaa a maa gbe Lazaro hulɔ, 11 ejakaa e he je ɔ, Yuda bi babauu ngɛ Yesu ngɔ yae nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi náe ngɛ e mi. 12 E nɔ jena a, asafo kuu ngua a nɛ ba gbijlɔ ɔ nu kaa Yesu ma Yerusalɛm. 13 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ tã kɔnihi, nɛ a je kpo nɛ a kɛ lɛ ya kpe, nɛ a bɔni ngmlaa kpami ke: “Wa kpa mo pɛɛ, he e yi wami! A jɔɔ nɔ nɛ e ma ngɛ Yehowa* biɛ ɔ mi, Israel Matsɛ ɔ!” 14 Benɛ Yesu na teji nyafii ko ɔ, e hi e nɔ kaa bɔ nɛ a ngma a. A ngma ke: 15 “Zion biyo, koo ye gbeye. Hyɛ! O matsɛ ɔ ma, e hii si ngɛ teji ku nyafii nɔ.” 16 Sisije ɔ, e kaseli ɔmɛ nui ní nɛ ɔmɛ a sisi, se benɛ a wo Yesu hɛ mi nyami ɔ, a kai kaa a ngma ní nɛ ɔmɛ ngɛ e he nɛ lɔ ɔmɛ nɛ a pee ha lɛ ɔ nɛ. 17 Jehanɛ ɔ, asafo kuu ɔ nɛ piɛɛ e he benɛ e tsɛ Lazaro kɛ je yɔkɔ* ɔ mi, nɛ e tle lɛ si kɛ je gbeje ɔ ya nɔ nɛ a ye odase. 18 Enɛ ɔ hu he je nɛ asafo kuu ɔ kɛ lɛ ya kpe ɔ nɛ, ejakaa a nu kaa e pee okadi nɛ ɔ. 19 Enɛ ɔ he ɔ, Farisi bi ɔmɛ de a sibi ke: “Tse nyɛ na kaa nyɛ nyɛ we nɛ nyɛɛ su he ko. Hyɛ! Je ɔ tsuo bu kɛ ngɛ e se nyɛɛe.” 20 Jehanɛ ɔ, Hela bi komɛ piɛɛ nihi nɛ a ba gbijlɔ ɔ konɛ a ba ja Mawu ɔ he. 21 Enɛ ɔ he ɔ, jamɛ a Hela bi ɔmɛ hɛ mɛ kɛ su Filipo, nɔ nɛ e je Betsaida ngɛ Galilea a he, nɛ a bɔni lɛ demi ke: “Etsɛ, wa suɔ kaa wa maa na Yesu.” 22 Filipo ba nɛ e ba bɔ Andrea amaniɛ. Andrea kɛ Filipo ba Yesu ngɔ nɛ a ba de lɛ. 23 Se Yesu ha mɛ heto ke: “Ngmlɛfia a nɛ a maa wo nɔmlɔ Bi ɔ hɛ mi nyami ɔ su. 24 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, ke ngma ngu kake nɔɛ zugba nɛ e gbo ɔ, e ji ngma ngu kake kɛkɛ kaa bɔ nɛ e ngɛ ɔ; se ke e gbo ɔ, e woɔ yiblii fuu. 25 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ e wami* ɔ, e kpataa e wami* ɔ hɛ mi, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɔ e wami* ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, e maa po he piɛ kɛ ha neneene wami. 26 Ke nɔ ko ma sɔmɔ mi ɔ, jamɛ a nɔ ɔ nɛ e nyɛɛ ye se, nɛ he nɛ i ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nɛ ye sɔmɔlɔ ɔ hu maa hi. Ke nɔ ko ma sɔmɔ mi ɔ, Tsɛ ɔ maa wo e hɛ mi nyami. 27 Jehanɛ ɔ lɛɛ i* ngɛ haoe, nɛ mɛni e sa kaa ma de? Tsaatsɛ, mo he ye yi wami ngɛ ngmlɛfia nɛ ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, enɛ ɔ he je nɛ i ba ngmlɛfia nɛ ɔ mi ɔ nɛ. 28 Tsaatsɛ, wo o biɛ ɔ hɛ mi nyami.” Kɛkɛ nɛ gbi ko pɛ kɛ je hiɔwe ke: “I wo e hɛ mi nyami momo, nɛ ma wo e hɛ mi nyami ekohu.” 29 Asafo kuu ɔ nɛ daa si ngɛ lejɛ ɔ nu gbi ɔ, nɛ a bɔni demi ke hiɔwe si. Ni kpahi hu de ke: “Bɔfo ko kɛ lɛ tu munyu.” 30 Yesu ha heto ke: “Pi ye he je nɛ gbi nɛ ɔ pɛ ngɛ, mohu ɔ, nyɛ he je. 31 Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ je nɛ ɔ kojoe; amlɔ nɛ ɔ, a ma sake je nɛ ɔ nɔ yelɔ ɔ ngɔ fɔ he. 32 Se kɛ̃ ɔ, ke a wo ye nɔ kɛ je zugba a nɔ ɔ, ma gbla nimli slɔɔtoslɔɔtohi kɛ ba ye ngɔ.” 33 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, munyu nɛ ɔ nɛ e tu ɔ tsɔɔ gbenɔ pɔtɛɛ nɛ e be kɛe nɛ e ma gbo ɔ. 34 Kɛkɛ nɛ asafo kuu ɔ he nɔ nɛ a de lɛ ke: “Wa nu ngɛ Mlaa a mi kaa Kristo ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene. Mɛni he je nɛ o ngɛ dee ke e sa nɛ a wo nɔmlɔ Bi ɔ nɔ ɔ? Mɛnɔ ji nɔmlɔ Bi ɔ nɛ o ngɛ tsɔɔe ɔ? 35 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de mɛ ke: “La a maa hi nyɛ kpɛti be bɔɔ pɛ. Nyɛɛ nyɛɛ be mi nɛ nyɛ ngɛ la a, konɛ diblii nɛ e ko ye nyɛ nɔ; nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɛɔ ngɛ diblii mi ɔ li he nɛ e yaa. 36 Be mi nɛ nyɛ ngɛ la a, nyɛ he la a nɛ nyɛɛ ye, konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ pee la bimɛ.” Yesu tu munyu nɛ ɔmɛ kɛkɛ nɛ e je kɛ ho, nɛ e ya laa e he. 37 E ngɛ mi kaa e pee okadihi fuu ngɛ a hɛ mi mohu lɛɛ, se a he we lɛ yi. 38 Enɛ ɔ ha nɛ munyu nɛ gbalɔ Yesaya tu ɔ ba mi. E de ke: “Yehowa,* mɛnɔ he nɔ́* nɛ a nu kɛ je wa ngɔ ɔ ye? Nɛ Yehowa* kɔni ɔ, mɛnɔ lɛ a je kpo kɛ tsɔɔ?” 39 Nɔ́ he je nɛ a nyɛ we nɛ a he ye ɔ ji kaa Yesaya kpale de ke: 40 “E yu a hɛ ngmɛ nɛ e ha nɛ a tsui kplii, konɛ a kɛ a hɛ ngmɛ nɛ ko na, nɛ a kɛ a tsui nɛ ko nu sisi, nɛ a kpale a se nɛ ma tsa mɛ.” 41 Yesaya de ní nɛ ɔmɛ, ejakaa e na e hɛ mi nyami ɔ, nɛ e tu e he munyu. 42 Se kɛ̃ ɔ, nɔ yeli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu po he lɛ ye, se Farisi bi ɔmɛ a he je ɔ, a nyɛ we nɛ a de, bɔ nɛ pee nɛ a ko fiee mɛ kɛ je kpe he ɔ; 43 ejakaa a suɔ nimli a hɛ mi nyami wawɛɛ pe Mawu hɛ mi nyami. 44 Se Yesu wo e gbi nɔ kɛ de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ mi yeɔ ɔ, pi imi pɛ nɛ e heɔ yeɔ, mohu ɔ, e heɔ nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu yeɔ; 45 nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e naa mi ɔ, e naa Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hulɔ. 46 I ba je ɔ mi kaa la, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma he mi maa ye ɔ nɛ e ko ya nɔ nɛ e hi diblii mi. 47 Se ke nɔ ko nuɔ ye munyu ɔmɛ nɛ e yi nɔ ɔ, i kojo we lɛ; ejakaa pi nɛ i ba kaa ma ba kojo je ɔ, mohu ɔ, i ba kaa ma ba he je ɔ yi wami. 48 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e bui mi, nɛ e pɛtɛ we ye munyu ɔmɛ a he ɔ, nɔ ko ngɛ nɛ e maa kojo lɛ. Munyu nɛ i tu ɔ ji nɔ́ nɛ maa kojo lɛ ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ. 49 Ejakaa i tui imi nitsɛ ye yi mi kɛ tui munyu ko, ejakaa Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ, lɛ nitsɛ e wo mi kita ngɛ nɔ́ nɛ ma de, kɛ munyu nɛ ma tu ɔ he. 50 Nɛ i le kaa e kita a haa nɔ neneene wami. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ i deɔ ɔ, i deɔ kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ de mi ɔ pɛpɛɛpɛ.”\\n^ Lɔ ɔ ji Roma bi a sɛni tɛ nɛ e jiɔmi maa pee gram 327.\\n^ Aloo “amaniɛ bɔmi ɔ.”","num_words":1630,"character_repetition_ratio":0.047,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.331,"stopwords_ratio":0.531,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kpo Jemi 3 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nKpo Jemi 3:1-22\\nSɛ gbihi kɛ ya ha Saadis (1-6), kɛ ya ha Filadelfia (7-13), kɛ ya ha Laodikea (14-22)\\n3 “Ngmaa kɛ ya ha Saadis asafo ɔ bɔfo ɔ ke: Níhi nɛ nɔ nɛ e ngɛ Mawu mumi kpaago ɔmɛ kɛ dodoe kpaago ɔmɛ ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: ‘I le o ní peepee ɔmɛ kaa o ngɛ biɛ kaa o ngɛ wami mi, se o gbo. 2 O hɛ nɛ hi o he nɔ, nɛ o wo níhi nɛ piɛ nɛ a pee klaalo kaa a ma gbo ɔ he wami, ejakaa i nɛ kaa o tsu o ní tsumi ɔmɛ kɛ pi si kulaa* ngɛ ye Mawu ɔ hɛ mi. 3 Enɛ ɔ he ɔ, yaa nɔ nɛ o kai nɔ́ nɛ o nine su nɔ ɔ,* kɛ nɔ́ nɛ o nu ɔ, nɛ o ya nɔ nɛ o baa yi, nɛ o tsake o tsui. Lɛɛ ja o hɛ tsɛ̃, se ke pi jã a, kokooko ɔ, ma ba kaa julɔ nɛ o be ngmlɛfia tutuutu nɛ ma ba o nɔ ɔ lee kulaa. 4 “‘Se kɛ̃ ɔ, o ngɛ ni kakaaka* komɛ ngɛ Saadis nɛ mɛɛ lɛɛ a ble we a tade ɔmɛ, nɛ a kɛ mi maa nyɛɛ ngɛ tade hiɔhi a mi, ejakaa a sa. 5 Nɔ nɛ e yeɔ kunimi ɔ, a maa wo lɛ tade hiɔhi, nɛ i be e biɛ tsue* ngɛ wami womi ɔ mi, mohu ɔ, ma wo e biɛ ta ngɛ ye Tsɛ ɔ kɛ e bɔfo ɔmɛ a hɛ mi. 6 Ha nɔ nɛ e ngɛ tue ɔ nɛ e nu nɔ́ nɛ mumi ɔ ngɛ asafo ɔmɛ dee ɔ.’ 7 “Ngmaa kɛ ya ha Filadelfia asafo ɔ bɔfo ɔ ke: Níhi nɛ nɔ nɛ e ngɛ klɔuklɔu, nɔ nɛ e ji anɔkualetsɛ, nɔ nɛ David safe ɔ ngɛ e dɛ, nɔ nɛ e bliɔ bɔ nɛ pee nɛ nɔ ko nɛ e ko nga nɛ e ngaa bɔ nɛ pee nɛ nɔ ko nɛ e ko bli ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: 8 ‘I le o ní peepee ɔmɛ—hyɛ! i ngɔ sinya ko nɛ a bli kɛ ma o hɛ mi nɛ nɔ ko be nyɛe ma nga. Nɛ i le kaa o ngɛ he wami bɔɔ, nɛ o ye ye munyu ɔ nɔ, nɛ o ji ye biɛ ɔ se. 9 Hyɛ! ma pee nihi nɛ a je Satan kpe he ɔ nɛ a deɔ ke Yuda bi ji mɛ, se pohu pi jã se a ngɛ lakpa yee ɔ—hyɛ! ma ha nɛ a ma ba kpla si* ngɛ o nane nya, nɛ ma ha nɛ a maa le kaa i suɔ mo. 10 Akɛnɛ o ye ye si fimi munyu ɔ nɔ* he je ɔ, imi hu ma je mo kɛ je ka ngmlɛfia a mi, nɔ́ nɛ maa ba zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔ, nɛ́ ma kɛ ka nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ. 11 I ma oya nɔuu. Yaa nɔ nɛ o pɛtɛ nɔ́ nɛ o ngɛ ɔ he wawɛɛ, konɛ nɔ ko nɛ e ko ngɔ o jlasi ɔ. 12 “‘Nɔ nɛ e yeɔ kunimi ɔ—ma pee lɛ titima ngɛ ye Mawu ɔ sɔlemi we ɔ, nɛ e be kpo jee ngɛ mi hu gblegbleegble, nɛ ma ngma ye Mawu ɔ biɛ ɔ, kɛ ye Mawu ɔ ma a, Yerusalɛm Ehe ɔ nɛ kpleɔ si kɛ jeɔ hiɔwe ngɛ ye Mawu ɔ ngɔ ɔ biɛ, kɛ imi nitsɛ ye biɛ ehe ɔ ngɛ e nɔ. 13 Ha nɔ nɛ e ngɛ tue ɔ nɛ e nu nɔ́ nɛ mumi ɔ ngɛ asafo ɔmɛ dee ɔ.’ 14 “Ngmaa kɛ ya ha Laodikea asafo ɔ bɔfo ɔ ke: Níhi nɛ Amen ɔ, anɔkualetsɛ kɛ odasefo no nitsɛnitsɛ ɔ, Mawu adebɔ níhi a sisije ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: 15 ‘I le o ní peepee ɔmɛ kaa o be yluduu nɛ o dɔɛ la hulɔ. I ná nɛ o ngɛ yluduu aloo o dɔ la mohu. 16 Lɔ ɔ he ɔ, akɛnɛ o ngɛ kulɔkulɔ nɛ o dɔɛ la nɛ o be yluduu hu he je ɔ, ma vie mo kɛ je ye nya mi kɛ pue he. 17 Ejakaa o deɔ ke, “Niatsɛ ji mi, nɛ i ná ní, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko he hia we mi,” se o li kaa o ngɛ haomi mi, nɛ o ní ngɛ mɔbɔ, nɛ o ji ohiatsɛ, kɛ hɛ yuyuilɔ, nɛ o hɛɛ o he gu, 18 i ngɛ mo ga woe nɛ o ba he sika tsu nɛ a kɛ la tsu he ngɛ ye dɛ konɛ o pee niatsɛ, kɛ tade hiɔhi konɛ o pee nɔ nɛ e dla e he bɔ nɛ pee nɛ o he gu nɛ ngɛ zo ɔ nɛ ko je kpo, kɛ hɛ ngmɛ tsopa nɛ o kɛ kpa o hɛ ngmɛ ɔmɛ a nɔ, konɛ o hyɛ nɔ́. 19 “‘Nihi tsuo nɛ i suɔ a sane ɔ, i kãa a hɛ mi nɛ i tsɔseɔ mɛ. Lɔ ɔ he ɔ, o hɛ nɛ dɔ nɛ o tsake o tsui. 20 Hyɛ! i daa si ngɛ sinya a nya nɛ i ngɛ sie. Ke nɔ ko nu ye gbi nɛ e bli sinya a, ma ba e we ɔ mi nɛ i kɛ lɛ ma ba ye gbɔkuɛ ní ɔ, nɛ lɛ hu e kɛ mi maa ye. 21 Nɔ nɛ e yeɔ kunimi ɔ, ma ha lɛ he blɔ konɛ e kɛ mi nɛ hi si ngɛ ye matsɛ sɛ ɔ nɔ kaa bɔ nɛ i ye kunimi nɛ i kɛ ye Tsɛ ɔ hi si ngɛ e matsɛ sɛ ɔ nɔ ɔ. 22 Ha nɔ nɛ e ngɛ tue ɔ nɛ e nu nɔ́ nɛ mumi ɔ ngɛ asafo ɔmɛ dee ɔ.’”\\n^ Aloo “gbe o ní tsumi ɔmɛ a nya kulaa.”\\n^ Hela, “o ha nɛ nɔ́ nɛ o nine su nɔ ɔ nɛ e hi o juɛmi mi.”\\n^ Hela, “biɛ bɔɔ.”\\n^ Aloo “gbee.”\\n^ Aloo “wo o hɛ mi nyami.”\\n^ E ma nyɛ maa pee kaa “o nyɛɛ ye si fimi munyu ɔ se.”\\nKpo Jemi 3","num_words":996,"character_repetition_ratio":0.051,"word_repetition_ratio":0.057,"special_characters_ratio":0.328,"stopwords_ratio":0.536,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Dla O He Amlɔ Nɛ ɔ Kɛ Ha Paradeiso ɔ Mi Himi Ngɛ Zugba a Nɔ | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Cambodian Chol Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Karen (S'gaw) Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kongo Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Otetela Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Uruund Venda Wayuunaiki Xhosa Zulu\\n“De mɛ nɛ a tsu ní tsumi kpakpa, . . . konɛ a pɛtɛ wami nitsɛnitsɛ ɔ he wawɛɛ.”—1 TIMOTEO 6:18, 19, NW.\\nLAHI: 43, 40\\nMɛni ma ha wɔ bua jɔmi nɛ pe kulaa ngɛ je ehe ɔ mi?\\nMɛni ji ní komɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ kɛ dla wa he kɛ ha si himi ngɛ je ehe ɔ mi?\\nMɛni blɔ nɔ otihi nɛ waa kɛ maa ma wa hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa dla wa he kɛ ha si himi ngɛ Mawu je ehe ɔ mi?\\n1, 2. (a) Mɛni si himi o ngɛ blɔ hyɛe kaa o ma ná ngɛ Paradeiso ɔ mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni ma ha wɔ bua jɔmi pe kulaa ngɛ je ehe ɔ mi?\\nWA NGƐ blɔ hyɛe wawɛɛ kaa wa ma ná “neneene wami.” (Kane 1 Timoteo 6:12, 19.) Nihi babauu ma ná wami nɛ ɔ ngɛ zugba a nɔ ngɛ Paradeiso mi kɛ ya neneene. Wa be nyɛe maa kale bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ngɛ jamɛ a be ɔ mi ke wa te si mɔtu nɛ wa na kaa wa ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami, bua jɔmi, nɛ wa tsui hu nɔ wa mi. (Yesaya 35:5, 6) Mo susu bɔ nɛ o bua maa jɔ ha ke o kɛ o weku li, o huɛmɛ, kɛ nihi nɛ a ma tle mɛ si ɔ maa pee kake kɛ hi si ɔ he nɛ o hyɛ. (Yohane 5:28, 29; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 24:15) O ma ná be kɛ kase ní ehehi, nɛ o he maa be ngɛ níhi nɛ o bua jɔ a peemi he ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa kase je mi si kpami he níhi fuu, aloo bɔ nɛ a fiaa saku ha, aloo bɔ nɛ o maa po mo nitsɛ o we ha.\\n2 E ngɛ mi kaa wa ngɛ ní kpakpa nɛ ɔmɛ blɔ hyɛe mohu lɛɛ, se nɔ́ nɛ ma ha wɔ bua jɔmi pe kulaa ji Yehowa sɔmɔmi. Hyɛ bɔ nɛ si himi ɔ maa pee bua jɔmi ha ke nihi fuu naa Yehowa biɛ ɔ kaa e ngɛ klɔuklɔu, nɛ a kplɛɛ nɔ kaa Yehowa ji a Nɔ Yelɔ. (Mateo 6:9, 10) Wa bua maa jɔ kaa nihi nɛ a ye mluku ma hyi zugba a nɔ kaa bɔ nɛ Mawu to e yi mi ɔ. Mo susu he nɛ o hyɛ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, wa maa ye mluku, nɛ ke e ba jã a, e be yee ha wɔ kaa wa ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi maa wa!—La 73:28; Yakobo 4:8.\\n3. Mɛni e sa kaa wa dla wa he kɛ to amlɔ nɛ ɔ?\\n3 Wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa pee nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo, ejakaa ‘Mawu nyɛɔ peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́.’ (Mateo 19:25, 26) Ke wa suɔ nɛ waa hi je ehe ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa ‘pɛtɛ neneene wami ɔ he wawɛɛ’ amlɔ nɛ ɔ. Wa le kaa e be kɛe kulaa nɛ nyagbe ɔ maa ba, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ha nɛ wa je mi bami nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ blɔ hyɛe kaa nyagbe ɔ maa ba be fɛɛ be. E he hia nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ wa dla wa he kɛ to amlɔ nɛ ɔ kɛ ha je ehe ɔ mi himi. Ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ pee enɛ ɔ ha.\\nBƆ NƐ O MA PLƐ KƐ DLA O HE HA\\n4. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ dla wa he kɛ ha je ehe ɔ mi himi amlɔ nɛ ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n4 Mɛni wa maa pee kɛ dla wa he amlɔ nɛ ɔ kɛ ha je ehe ɔ mi himi? Ke wa ngɛ blɔ nya toe kaa waa maa hia kɛ ho ma ko nɔ ya a, eko ɔ, wa maa pee ní komɛ kɛ dla wa he kɛ ha jamɛ a ma a mi himi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, wa ma bɔni gbi nɛ a tuɔ ngɛ jamɛ a ma a mi ɔ kasemi, nɛ wa maa kase bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ jamɛ a ma a mi ɔ peeɔ a ní ha a hulɔ. Eko ɔ, wa maa bɔ mɔde kaa wa maa kase niye ní komɛ nɛ a yeɔ ngɛ jamɛ a ma a mi ɔ yemi. Jã kɛ̃ nɛ wa ma nyɛ ma dla wa he kɛ ha je ehe ɔ mi himi amlɔ nɛ ɔ kɛ gu wa je mi nɛ wa maa ba kaa nɔ́ nɛ wa ngɛ lejɛ ɔ momo ɔ nɔ. Ha nɛ wa susu blɔ komɛ a nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee jã a he nɛ waa hyɛ.\\n5, 6. Mɛni he je nɛ ke wa buɔ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa asafo ɔ kɛ haa wɔ ɔ tue ɔ, lɔ ɔ ma dla wɔ kɛ ha je ehe ɔ mi himi ɔ?\\n5 Ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, Satan suɔ kaa nihi nɛ a susu kaa a ma nyɛ maa pee a tsui nya ní. Nihi fuu susu kaa e he hia we nɛ a bu Mawu tue, mohu ɔ, e he hia nɛ a pee níhi ngɛ a dɛ he. Mɛni je mi kɛ ba? Haomi kɛ nɔ́ nami sɔuu. (Yeremia 10:23) Se Yehowa ji Nɔ Yelɔ nɛ ngɛ suɔmi. Hyɛ bɔ nɛ wa ma ná si himi kpakpa ngɛ je ehe ɔ mi ha ke nɔ fɛɛ nɔ bu lɛ tue!\\n6 Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, wa ma ná blɔ tsɔɔmi kɛ je Yehowa asafo ɔ ngɔ nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa dla zugba a kɛ pee paradeiso nɛ ngɛ fɛu. Blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ hu maa ye bua wɔ nɛ wa ma nyɛ maa tsɔɔ nihi nɛ a ma tle mɛ si ɔ ní. Yehowa ma ha wɔ ní tsumihi fuu nɛ wa ma tsu. Nɛ ke nihi nɛ a maa nyɛɛ wa hɛ mi ɔ de wɔ ke waa pee nɔ́ ko nɛ́ wa bua jɔɛ he hu nɛɛ? Anɛ wa maa bu mɛ tue lo? Anɛ wa maa bɔ mɔde wawɛɛ kaa waa kɛ bua jɔmi ma tsu ní tsumi nɛ a kɛ maa wo wa dɛ ɔ lo? Loko wa ma nyɛ ma dla wa he kɛ ha je ehe ɔ mi himi ɔ, e he hia nɛ waa bu blɔ tsɔɔmi nɛ jee Yehowa asafo ɔ ngɔ ɔ tue amlɔ nɛ ɔ.\\n7, 8. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa waa kɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ nɛ pee kake ɔ? (b) Mɛni tsakemi ba nyɛmimɛ komɛ a blɔ fa mi? (d) Mɛni wa ngɛ nɔ mi mami kaa wa ma ná ngɛ je ehe ɔ mi?\\n7 Ke wa suɔ nɛ wa dla wa he kɛ ha je ehe ɔ mi himi ɔ, e he hia nɛ wa bua nɛ jɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ a he, nɛ waa bu Yehowa asafo ɔ tue, nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ hu nɛ pee kake. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke a kɛ ní tsumi ehe ko wo wa dɛ ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ waa pɛtɛ he nɛ wa bua hu nɛ jɔ he. Ke waa kɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ peeɔ kake amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ heii kaa ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, wa maa pee jã. (Kane Hebri Bi 13:17.) Benɛ Israel bi ɔmɛ ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, a tsɔɔ a ti nɔ tsuaa nɔ he nɛ e sa kaa e hi. (4 Mose 26:52-56; Yoshua 14:1, 2) Wa li he nɛ a ma ha wa ti nɔ fɛɛ nɔ kaa e hi ngɛ je ehe ɔ mi. Se ke waa kɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ peeɔ kake amlɔ nɛ ɔ, waa kɛ bua jɔmi maa pee Yehowa suɔmi nya ní ngɛ je ehe ɔ mi.\\n8 E ji he blɔ nɛ wa ma ná kaa wa ma sɔmɔ Mawu ngɛ je ehe ɔ mi ngɛ Matsɛ Yemi ɔ sisi! Enɛ ɔ he ɔ, wa bua jɔ kaa waa kɛ Yehowa asafo ɔ maa pee kake amlɔ nɛ ɔ, nɛ wa ma tsu nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ asafo ɔ kɛ maa wo wa dɛ kaa wa tsu ɔ. Se be komɛ ɔ, a ma nyɛ ma tsake ní tsumihi nɛ a kɛ wo wa dɛ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ha nɛ nyɛmimɛ komɛ nɛ a sɔmɔɔ ngɛ United States Betel ɔ ya ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbali. Nɛ a ha nɛ kpɔ mi nɔ hyɛli komɛ hu ya ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbali klɛdɛɛ akɛnɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ he je. A kɛ bua jɔmi ngɛ ní tsumihi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ tsue, nɛ Yehowa ngɛ mɛ jɔɔe. Ke wa sɔleɔ kaa Yehowa nɛ ye bua wɔ, nɛ waa kɛ wa tsui tsuo sɔmɔɔ lɛ, nɛ wa bua jɔɔ ní tsumi saisaa nɛ a kɛ woɔ wa dɛ ɔ he ɔ, wa bua maa jɔ, nɛ Yehowa maa jɔɔ wɔ. (Kane Abɛ 10:22.) Nɛ ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, ke wa suɔ kaa waa maa hi he pɔtɛɛ ko, se Yehowa asafo ɔ ha wɔ he kpa hu nɛɛ? Jamɛ a be ɔ mi ɔ, tsa pi he nɛ wa maa hi aloo nɔ́ nɛ wa ma tsu ɔ nɛ he hia, mohu ɔ, wa bua maa jɔ kaa wa ngɛ je ehe ɔ mi.—Nehemia 8:10.\\n9, 10. (a) Mɛni he je nɛ eko ɔ, e he maa hia kaa waa to wa tsui si ngɛ je ehe ɔ mi ɔ? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ kɛ tsɔɔ kaa wa toɔ wa tsui si?\\n9 Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, eko ɔ, be komɛ ɔ, e he maa hia nɛ waa to wa tsui si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, wa maa nu kaa a tle ní komɛ a weku li kɛ a huɛmɛ si nɛ a bua jɔ. Se eko ɔ, wɔɔ lɛɛ e ma bi nɛ waa mlɛ kɛ ya si benɛ a ma tle wa suɔli a si. Ke e ba jã a, anɛ wa maa piɛɛ ni kpahi a he kɛ nya, nɛ wa maa to wa tsui si lo? (Roma Bi 12:15) Ke wa toɔ wa tsui si ha Yehowa amlɔ nɛ ɔ konɛ e ha e si womi ɔmɛ nɛ ba mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa to wa tsui si ha lɛ ngɛ je ehe ɔ mi.—Fiɛlɔ 7:8.\\n10 Jehanɛ se hu ɔ, wa ma nyɛ ma dla wa he kɛ ha je ehe ɔ mi himi kɛ gu wa tsui si nɛ wa maa to ke a pee tsakemi ko ngɛ bɔ nɛ wa nu Baiblo mi anɔkuale ko sisi ha a he. Anɛ wa kaseɔ tsakemi nɛ ɔ, nɛ ke wa nui sisi kpakpa ko ɔ, wa toɔ wa tsui si lo? Ke jã a, lɛɛ ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, be fɛɛ be nɛ Yehowa ma ha wɔ blɔ tsɔɔmi ehe ko ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa to wa tsui si.—Abɛ 4:18; Yohane 16:12.\\n11. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa kɛ nihi a tɔmihi nɛ pa mɛ amlɔ nɛ ɔ, nɛ kɛ jã peemi maa ye bua wɔ ngɛ je ehe ɔ mi ha kɛɛ?\\n11 Blɔ kpa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ dla wa he kɛ ha je ehe ɔ mi himi ji, nɛ waa kɛ nihi a tɔmi maa pa mɛ. Ngɛ Kristo Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi ɔ, e ma he be loko nɔ fɛɛ nɔ maa ye mluku. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 24:15) Anɛ wa maa suɔ wa sibi nɛ waa kɛ a tɔmihi maa pa mɛ lo? Ke wa nyɛɛɔ nɛ waa kɛ nihi a tɔmihi paa mɛ nɛ waa kɛ mɛ hii si saminya amlɔ nɛ ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa pee jã ngɛ je ehe ɔ mi.—Kane Kolose Bi 3:12-14.\\nSuhi nɛ Yehowa ngɛ wɔ tsɔɔe kaa wa je kpo amlɔ nɛ ɔ, jamɛ a su ɔmɛ nɔuu nɛ wa maa hia ngɛ je ehe ɔ mi\\n12. Mɛni he je e sa kaa wa dla wa he kɛ ha je ehe ɔ mi himi amlɔ nɛ ɔ?\\n12 Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, eko ɔ, pi be tsuaa be nɛ wa nine maa su níhi nɛ wa ngɛ hlae ɔ a nɔ, aloo eko ɔ, ja wa mlɛ loko wa nine maa su nɔ. E maa hia nɛ wa bua nɛ jɔ si himi saisaa nɛ wa ma ya je mi ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, suhi nɛ Yehowa ngɛ wɔ tsɔɔe amlɔ nɛ ɔ, jamɛ a su ɔmɛ nɔuu nɛ wa maa hia ngɛ je ehe ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa nyɛɔ nɛ wa jeɔ su nɛ ɔmɛ kpo amlɔ nɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ nɔ mi mami kaa je ehe ɔ maa ba, nɛ wa ngɛ wa he dlae ke ha neneene wami nami. (Hebri Bi 2:5; 11:1) Lɔ ɔ hu maa tsɔɔ kaa wa suɔ nitsɛnitsɛ kaa wa maa hi je ko nɛ nɔ fɛɛ nɔ buɔ Mawu tue ngɛ mi ɔ mi.\\nO kɛ kã nɛ fiɛɛ sane kpakpa a\\n13. Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, mɛni waa kɛ maa pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi?\\n13 Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, wa nine maa su nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma ha nɛ wa ma ná bua jɔmi ngɛ si himi mi ɔ nɔ. Se nɔ́ nɛ ma ha wɔ bua jɔmi pe kulaa ji, huɛ bɔmi nɛ maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ. (Mateo 5:3) Waa kɛ Yehowa sɔmɔmi maa pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi, nɛ wa ma ná Yehowa he bua jɔmi. (La 37:4) Enɛ ɔ he ɔ, ke waa kɛ Yehowa sɔmɔmi pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ wa he dlae kɛ ha je ehe ɔ mi himi.—Kane Mateo 6:19-21.\\n14. Mɛni otihi nihewi kɛ zangmawi ma nyɛ ma kɛ ma a hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi?\\n14 Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ sɔmɔ Yehowa pe bɔ nɛ wa ngɛ pee nɛ ɔ? E sa kaa waa kɛ otihi nɛ ma wa hɛ mi. Ke o ji niheyo aloo zangmayo ɔ, mo susu bɔ nɛ o kɛ o wami ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa ha a he saminya. Mɛni he je nɛ o hla we níhi a mi ngɛ asafo ɔ womihi a mi konɛ o le be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mimi slɔɔtoslɔɔtohi nɛ ngɛ ɔ? O ma nyɛ maa ngɔ eko kɛ ma o hɛ mi. * (Hyɛ sisi ningma.) O kɛ ni komɛ nɛ a kɛ a be tsuo sɔmɔ Yehowa jehahi babauu ɔ nɛ sɛɛ ní. Ke o sɔmɔ Yehowa o wami be tsuo ɔ, o ma ná tsɔsemi nɛ he maa ba se nami ha mo. Níhi a si kpami nɛ o ma ná a maa ye bua mo konɛ o sɔmɔ Yehowa ngɛ je ehe ɔ mi.\\nO kɛ otihi nɛ ma o hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi\\n15. Mɛni oti kpa komɛ waa kɛ ma nyɛ maa ma wa hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi?\\n15 Otihi fuu ngɛ nɛ waa kɛ ma nyɛ maa ma wa hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ maa kase blɔ kpahi a nɔ nɛ waa maa gu kɛ tsu wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Aloo wa ma nyɛ maa bɔ mɔde konɛ waa nu Baiblo sisi tomi mlaahi a sisi saminya nɛ waa le bɔ nɛ waa kɛ ma tsu ní ha. Wa ma nyɛ maa kase bɔ nɛ a kaneɔ ní saminya ngɛ nihi a hɛ mi, bɔ nɛ a tuɔ munyu, aloo a haa sanehi a heto nɛ pii si ha ngɛ kpehi a sisi. Mo kadi kaa ke o kɛ otihi ma o hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, e maa ye bua mo nɛ o ma na kã kɛ sɔmɔ Yehowa, nɛ o ma dla o he kɛ ha si himi ngɛ je ehe ɔ mi.\\nNƆ́ NƐ HI PE KULAA NƐ WA MA NYƐ MAA PEE AMLƆ NƐ Ɔ\\nO bua nɛ jɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yehowa ha mo ɔ he\\n16. Mɛni he je nɛ Yehowa sɔmɔmi ji nɔ́ nɛ hi pe kulaa a?\\n16 Ke wa ngɛ wa he dlae kɛ ha Mawu je ehe ɔ mi himi ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ́ ko maa bɔ wɔ ngɛ si himi mi mwɔnɛ ɔ lo? Dabi! Nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa pee ji, sɔmɔmi nɛ wa ma sɔmɔ Yehowa. Nɔ ko nyɛ we wa nɔ kaa wa sɔmɔ Yehowa, nɛ tsa pi nɛ wa suɔ kaa wa ná yi baami ngɛ haomi ngua a mi pɛ he je nɛ wa peeɔ jã ngɛ. Ke huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, wa si himi peeɔ kpakpa nɛ wa bua jɔɔ. Yehowa bɔ wɔ kaa wa bua nɛ jɔ. Suɔmi nɛ Yehowa ngɛ ha wɔ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ e kɛ haa a wɔ ɔ hi pe nɔ́ tsuaa nɔ́. (Kane La 63:1-3.) Akɛnɛ wɔ tsuo wa jeɔ wa tsui mi kɛ sɔmɔɔ Yehowa he je ɔ, wa náa bua jɔmi. Nihi nɛ a ngɛ lɛ sɔmɔe jehahi babauu ji nɛ ɔ ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami kaa nɔ́ ko be nɛ hi pe Yehowa sɔmɔmi.—La 1:1-3; Yesaya 58:13, 14.\\nMo hla blɔ tsɔɔmi ngɛ Baiblo ɔ mi\\n17. Loko níhi nɛ wa bua jɔ he kɛ hɛja jemi ma ha wɔ bua jɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ, mɛni e sa kaa e he nɛ hia wɔ?\\n17 Ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ, waa kɛ wa be ma tsu níhi nɛ wa ngɛ he bua jɔmi, nɛ wa ma je wa hɛja hulɔ. Yehowa bɔ wɔ kaa wa ná bua jɔmi, nɛ e wo si kaa e ma ha ‘nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ hɛ ngmengmle ɔ maa tɔ’ kɛ níhi nɛ a ngɛ hlae. (La 145:16; Fiɛlɔ 2:24) E he hia nɛ wa je wa hɛja nɛ waa jɔɔ wa he hulɔ. Se loko ní nɛ ɔmɛ ma ha nɛ wa ma ná bua jɔmi wawɛɛ ɔ, ja wa ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he hia wɔ. Jã nɛ e ma ji ngɛ je ehe ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, juɛmi ngɛ mi kaa wa ma ‘hla Matsɛ Yemi ɔ kekle,’ nɛ waa kɛ wa juɛmi maa ma jɔɔmihi nɛ wa ma ná ke wa sɔmɔ Yehowa a nɔ.—Mateo 6:33.\\nKe huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, wa si himi peeɔ kpakpa nɛ wa bua hu jɔɔ\\n18. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ wa he dlae kɛ ha neneene wami ngɛ Paradeiso ɔ mi?\\n18 Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, wa si himi maa pee kpakpa pe bɔ nɛ wa ma nyɛ maa kale. Nyɛ ha nɛ waa tsɔɔ kaa wa suɔ wawɛɛ kaa wa maa sɛ je ehe ɔ mi kɛ gu wa he nɛ wa ma dla kɛ ha “neneene wami” amlɔ nɛ ɔ nɔ. Nyɛ ha nɛ waa kase suhi nɛ Yehowa ngɛ wɔ tsɔɔe ɔ kaa wa je kpo ɔ, nɛ waa kɛ kã nɛ fiɛɛ sane kpakpa a. Nyɛ ha nɛ waa ngɔ Yehowa jami kɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi konɛ wa ná bua jɔmi nɛ jeɔ mi kɛ baa a eko. Wa ngɛ nɔ́ mi mami nitsɛnitsɛ kaa ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, Yehowa maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e wo si kaa e maa pee ha wɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa pee wa ní kaa nɔ́ nɛ wa ngɛ je ehe ɔ mi momo!\\n^ kk. 14 Hyɛ Young People Ask—Answers That Work, womi ɔ Kpo 2, ba fa 311-318.\\nWaa kɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ peeɔ kake kɛ gu wa tsui mi nɛ wa jeɔ kɛ buɔ mɛ tue nɛ wa fĩɔ yi mi kpɔhi nɛ a mwɔɔ ɔ se ɔ nɔ\\nWa tsɔɔ kaa wa bua jɔɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ a he ke wa naa Yehowa si ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e haa wɔ ɔ he. Wa bua jɔɔ kaa wa ma sɔmɔ lɛ ngɛ he fɛɛ he nɛ e suɔ kaa waa hi kɛ sɔmɔ lɛ, nɛ wa bua hu jɔɔ ní tsumi saisaa nɛ e kɛ woɔ wa dɛ ɔ he","num_words":3491,"character_repetition_ratio":0.087,"word_repetition_ratio":0.032,"special_characters_ratio":0.304,"stopwords_ratio":0.539,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ngewɔ Biyei Lɔ Hiblu Baibu Gɔleisia Hu | Kpɔmi Ngewɔ Layei Gaa Va\\nKpɔmi Ngewɔ Layei Gaa Va\\nKOHU GAA Albanian Bissau Guinean Creole Bulgarian Cambodian Catalan Chinese Mandarin (Simplified) Chiyao Cibemba Cinyanja Ga Icelandic Kinyarwanda Kirghiz Krio Lingala Lomwe Malagasy Maltese Meru Mɛnde Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Romanian Serbian Serbian (Roman) Tsonga Twi Valencian Wolof\\nNgewɔ Biyei Lɔ Hiblu Baibu Gɔleisia Hu\\nNgewɔ biyei wɔɔ-wɔɔma Hiblu yei hu pɛiŋ ta yaa li a Isuɛlbleisia nduwɔyei hu Babilɔn\\nNgewɔ biyei Hiblu yei hu ji Isuɛlbleisia ti gbuani nduwɔyei hu Babilɔn\\nNgewɔ biyei, na Hiblu gɔlei jisia ti looni fa, יהוה (YHWH) nyɛingoi Hiblu Baibu Gɔleisia hu (Jɛnɛsis haŋ i too Malakai ma) nahi a lo kulo i hiti 7,000 hu. New World Translation Hiblu gɔlɔ naani jisia yawoteilɔ a “Jehovah” (Mɛnde yei hu “Jɛhova”). Ti mbiyei ji yayengeilɔ Baibui hu i lee mbiyei kpɛlɛ ma. Baibu nyɛinbla ti nduawo biyeisia ɔɔ tooma biyeisia yayengeilɔ ji ti yɛ yɛpɛma kɔlongɔ Ngewɔ ma, sia nyikɔ “Kpaya gbi Yewɔi” na, “Maha Wai,” kɛ “Ndemui.” Kɛɛ ti yaa yɛpɛma kɔlongɔ Ngewɔ biyei ma, ta Hiblu yei ji יהוה (YHWH) lɔ yayenge.\\nJɛhova vui mia pieni Baibu nyɛinbla ti ngi biyei yayenge Baibui hu. Tɔmasei gɛ va, i ndeilɔ ngi lutui Joɛl ma kɔ i nyɛin kɛ: “Numui gbi lee a Ndemui [“Jɛhova”, NW] biyei loi a bawo lɔ.” (Joɛl 2:​32) Tao Ngewɔ pieilɔ Sami gɔlɔnyɛinbla ye ngla i nyɛin yɛɛ: “Nunga ti kɔɔ kɛ bia, bi biyei mia a Jɛhova, bia yakpe mia Ngewɔ Yalɛngɔ Wai a bie ndunyi kpɛlɛ mahu.” (Saam 83:​18, NW) Ngewɔ biyei lɔ pɛiŋ Sami bukui hu nahi a gu a heima 700. Ngulisia mia nahi Ngewɔ mabla ti yɛ a gaa ngi lato va. Kɛɛ, gbɛva mia Ngewɔ biyei ii Baibu yawotengoisia gbotoma hu ha? Gbɛva mia New World Translation hu ti “Jehovah” yayengeni Ngewɔ biyei va? Gbɛ mia biyei ji, Jɛhova, ye mbui le?\\nSaam gɔlei na ti kɔkɔni Kpolo Gboyei la na ti yɛ nyɛini Haala Klistimableisia ti wati hu. Ti nyɛini a pili na lɔ ti yɛ a Hiblu yei nyɛin la ji Isuɛlbleisia ti gbuani nduwɔyei hu Babilɔn. Kɛɛ ti Ngewɔ biyei nyɛini a pili na lɔ ti yɛ a wɔɔ-wɔɔma Hiblu yei nyɛin la pɛiŋ ta yaa li a Isuɛlbleisia nduwɔyei hu Babilɔn\\nGbɛva mia biyei ji ii Baibu yawotengoisia gbotoma hu ha? Sabui gbotongɔ wa ji va. Nunga lɛnga ti giingɔ la kɛ ii guni mbiya gbi i yɛ Kpaya gbi Yewɔi ma. Nunga yekeisia bi tɔnga bɛ ti tooni kiiyei na lɔ woma yɛ Juubleisia ti nɛmahu kɛ ii guni numu bi Ngewɔ biyei yayenge, jifa tɛ tii loni ti Ngewɔ biyei yayenge baba hinda hu. Nunga yekeisia ti giingɔ la kɛ jifa numu gbi ii kɔɔ ha sia ti yɛ wɔɔ a Ngewɔ biyei loi la, tɛ a fisa lɔ ti nduawo ɔɔ tooma biyeisia yayenge, sia nyikɔ “Ndemui” na, ɔɔ “Ngewɔ.” Kɛɛ nɛmahu wa gbi ii kiyei jisia bonda hu, sabui jisia va ti mbui ji:\\nNasia ti giingɔ la kɛ ii guni mbiya gbi i yɛ Kpaya gbi Yewɔi ma, ta lema lɔ kɔɔ va kɛ Baibu bukui nasia ti nyɛini haala pɛiŋ ta yaa Yesu le, Ngewɔ biyei nyɛingoi ti hu. Sia mu tɔnga la, Ngewɔ pieilɔ ti ngi biyei nyɛin Baibui hu nahi a gu a heima 7,000. Ji kɛma lɔ vui kɛ Ngewɔ longɔ mu ngi biyei gɔɔ tao mu gayenge.\\nBaibu yawoteblei nasia ti tooni Juubleisia ti giiyei woma kɛ ti Ngewɔ biyei gbua ti Baibu yawotengoisia hu, hinda yia mia ti lemani kɔɔ va. Sia bɛ Juu gɔlɔnyɛinbla lɛnga tii yɛ a luma a Ngewɔ biyei loi la, kɛɛ tii kpuani ti nda Baibuisia hu. Wɔɔ-wɔɔma gɔlei nasia ti kɔkɔni Kumlan, Kpolo Gboyei gblanga, Ngewɔ biyei nyɛingoi ti hu. Baibu yawotebla lɛnga ta hugɛ lɔ ti Baibu yawotengoisia hu kɛ mia gbi lee ta ndemui nyɛin na a pili ji “NDEMUI,” a kɛ lɔ kɛ Ngewɔ biyei mia yɛ na ji ti Baibui nyɛini haala. Kɛɛ na mɔli le ta mia a ji, Gbɛva mia vui Baibu yawoteblei jisia ti nduawo biyei nyɛini Ngewɔ biyei va ɔɔ ti ngi biyei gbuani Baibui hu, sia bɛ vui ti kɔɔngɔ kɛ Ngewɔ biyei lɔ Baibui hu heima taosi gboto va? Ye mia vui kpayei veni ti wɛ ji wue va? Tia lee mia ti kɔɔngɔ.\\nNasia ta nde tɛ ii guni mu Ngewɔ biyei yayenge jifa mui kɔɔ sia ti yɛ wɔɔ a toi la, ta Yesu biyei yayenge lɔ kpema gbi. Kɛɛ, pili na haala Klistimableisia ti yɛ a Yesu biyei loi la, i gba pili na ma ha Klistimableisia gbotoma ta toi la. Kɛnga Juu Klistimableisia ti yɛɛ a Yesu loi a Yesua. Tao kɛnga ti yɛɛ a nduawo biyei ji “Klisti” loi a Misiak, ɔɔ “Mɛsayei.” Gliki Klistimableisia ti yɛɛ a toi a Isɔs Klistɔs. Latin Klistimableisia ti yɛɛ a toi a Lɛsɔs Klɛstɔs. Ngewɔ pieilɔ ti ngi biyei nyɛin Gliki Baibu Gɔleisia hu, na kɛma kɛ haala Klistimableisia ti yɛɛ a Ngewɔ biyei loi a pili na ti yɛ a toi la ti nda gɛnyɛyei hu.Fale, nasia ti New World Translation Baibui gbatɛni, ti giilɔ la kɛ a fisa lɔ ti Ngewɔ biyei nyɛin a pili ji “Jehovah” (Mɛnde yei hu “Jɛhova”), sia bɛ hi yana ti yɛ a toi la wɔɔ-wɔɔma Hiblu yei hu.\\nGbɛva mia New World Translation Ngewɔ biyei nyɛini a pili ji “Jehovah”? Puu yei hu, YHWH mia looni Hiblu gɔlei jisia יהוה va. Ji wɔɔ ti yɛ a Hiblu gɔleisia nyɛin, tii yɛ a kɔlɔ hinisia nyɛin hu sia nyikɔ, a, e, ɛ, i, o, ɔ, kɛ u. Na va mia kɔlɔ hina gbi ii yɛ Ngewɔ biyei hu. Fale ji nunga ti yɛ a ye kɔleisia gaa, tia mia ti yɛ a kɔlɔ hinisia wu mia mahoungɔ ti yɛ na. Fo taosi yia nyikɔ leengɔ woma ji ti kpɔyɔni a Hiblu Baibu Gɔleisia nyɛin la, Juubleisia gbotoma ti gii lɔ la kɛ ii guni numu i Ngewɔ biyei loi, tao mia gbi lee ti yɛ a Ngewɔ biyei lɔ na Baibui hu, ti yɛɛ a mawove a nduawo biyeisia, sia nyikɔ “Ndemui” na. Na va mia mui pili na gɔɔ ha sia Ngewɔ mableisia ti yɛ wɔɔ a ngi biyei loi la. (Jɛnɛsis 13:​4; Ɛksodus 3:​15, NW) Baibu wɔfɛgbuabla lɛnga ti giingɔ la kɛ ti yɛ wɔɔ a toi a “Yawɛ,” ti lɛnga ti giingɔ la kɛ ti yɛ a toi a “Iyaei,” “Iyabe” kɛ “Iyaowe.” Sia bɛ mui kɔɔ sia ti yɛ wɔɔ a Ngewɔ biyei loi la Hiblu yei hu, kɛɛ mu kɔɔ lɔ kɛ ti yɛɛ a mbiyei ji yayenge ji ti yɛ a yɛpɛ ti nyɔunyɔu gama kɛ Ngewɔ gama.—Ɛksodus 6:​2; I Kiŋs 8:​23, NW; Saam 99:​9, NW.\\nKɛɛ gbɛva mia New World Translation Baibui Ngewɔ biyei yayengeni a pili ji “Jehovah”? Gbɛva see nunga ti tatonga wɔɔ kpɔɔ a mbiyei ji yayenge la hi Puu yei hu.\\nMojisi gɔlɔ nyɛingoi nasia (Jɛnɛsis i too Dutɛrɔnɔmi) Wiliam Tinde gawoteni 1530 hu, Ngewɔ biyei nyɛingɔ Jɛnɛsis 15:​2\\nBaibui ye haala yi na ti Ngewɔ biyei nyɛini hu Puu yei hu, yɛni a Wiliam Tinde Baibu yawotengoi lɔ, na i gawoteni 1530 hu. Baibu bukui nasia i gawoteni ti yɛni a nasia lɔ Mojisi nyɛini (Jɛnɛsis i too Dutɛrɔnɔmi). Pili ji mia i Ngewɔ biyei nyɛini la “Iehouah.” Wati lɛnga leengɔ woma, pili na nunga ti yɛ a Puu yei le la kɛ pili na ti yɛ a nyɛin la mawoveilɔ. Tao na pieilɔ pili na ti yɛ a Ngewɔ biyei nyɛin la, tao ta toi la, ma i wove. Tɔmasei mia a ji, ji Hɛnli Ainswɔt Saam bukui yawoteni 1612 hu, pili ji mia i Ngewɔ biyei nyɛini la “Iehovah.” 1639 hu, i jiailɔ ye bukui ji woma kɛ i Mojisi gɔlɔ nyɛingoisia yawotenga, i pu hinda yia i plinti, pili ji mia i Ngewɔ biyei nyɛini la, “Jehovah.” 1901 hu, Baibu yawoteblei nasia ti American Standard Version Baibui gbatɛni, ti “Jehovah” lɔ nyɛini mia Ngewɔ biyei nyɛingɔ na Hiblu Baibu Gɔleisia hu.\\nJi Josɛfi Blayan Lodaham yɛ hugɛma sabui na va ii “Yahweh” yayengeni ngi bukui na hu i nyɛini 1911 hu, ta toi a Studies in the Psalms, i ndeilɔ yɛ ngi longɔ yɛla i “mbiyei na yayenge nasia ta Baibui gaa ti kɔɔngɔ tao ta gayenge,” na yɛni a “Jehovah.” 1930 hu, Baibu wɔfɛgbuabla ye ngla ta toi a A. F. Klipatik, njɛpɛ leilɔ kɔlongɔ pili na ma ta Ngewɔ biyei loi la Puu yei hu, na kpuangɔ a na Josɛfi Blayan Lodaham ndeni. I ndeilɔ yɛɛ: “Nasia ta Puu yei hugbɛkpɛ tao ta nyɛin siahuna, tɛ himia mahoungɔ ti Ngewɔ biyei nyɛin Yahveh ɔɔ Yahaveh; kɛɛ bi tɔnga bɛ biyei ji, JEHOVAH vui mia Puu yei le. Kɛɛ pili na numu a toi la ta yana vui aa yɛ a hindei, kungɔ mu kɔɔ kɛ biyei vui mia, nduawo mbiya gbama yana sia nyikɔ ‘Ndemui’ na.”\\nNgewɔ biyei, YHWH: “A Pie Lɔ Hindeisia Ti Wue”\\nHiblu yei HWH: “wote lɔ”\\nGbɛ mia biyei ji Jɛhova ye mbui le? Mbiyei ji Jɛhova gbuani Hiblu yei hu lɔ na ye mbui mia a, “wote lɔ,” tao Baibu wɔfɛgbuabla lɛnga ti giingɔ la kɛ nduawui ji bɛngoi mbiyei ji ma. Na va mia nasia ti New World Translation Baibui gbatɛni ti giingɔ la kɛ Ngewɔ biyei, Jɛhova, ye mbui mia a, “A Pie Lɔ Hindeisia Ti Wue.” Baibu wɔfɛgbuabla ti giiyei ii yia kɔlongɔ mbiyei ji ye mbui ma, fale ii guni mu kpakanga kɛ ye mbui mia. Kɛɛ na hu gbi, nduawui ji bɛngoi vui Jɛhova ma, na haiŋ kpɛlɛ gbatɛni tao a na gbi lee wue a lahedi wumbu pie va. Ii ngelegohu kɛ ndunyi kɛ ndɛvu haiŋ nasia kpɛlɛ ti ti hu gbatɛni lee, kɛɛ sia lee wati a yɛ leema, himia a pie ngi liima hindei kɛ hindei nasia i lahedi wumbunga pie va, ti wue.\\nFale, mbiyei ji, Jɛhova ye mbui ii gɛlɛni lee na ma nyɛingɔ Ɛksodus 3:​14 (NW) na ndeni yɛɛ: “Nga Wote Lɔ A Na Nga Lo Ngi Wote La” ɔɔ, “Nga Gu Lɔ Ngi Na Wue Nga Lo Ngi Pie.” Njiei jisia vui bɛ tii Ngewɔ biyei ye mbui gɛni panda. Kɛɛ, ngi wuehindeisia ye ngla mia lee ti kɛma, na kɛma kɛ a wote lɔ a na mahoungɔ i wote la kɛyi gbi lee hu, kɔ ngi liima hindei i wue. Sia bɛ mbiyei ji, Jɛhova ye mbui a yɛɛ a ji, ii gɛlɛni lee na ma a lo i wote la. I gbɛɛ na ma, ye mbui a yɛ gbɔma a na a pie kɔ na ngi longɔ la i wue kɔlongɔ ngi gbatɛ haiŋsia ma kɛ ngi liima hindei.\\nNgewɔ Biyei Lɔ Gliki Baibu Gɔleisia Hu\\nSatii: Ngewɔ Lutui Nasia Ti yɛ Juda kɛ Isuɛl kɛ Mahangei Nasia Ti Yɛ Na Mahu (Kaka 1)\\nSatii: Ngewɔ Lutui Nasia Ti yɛ Juda kɛ Isuɛl kɛ Mahangei Nasia Ti Yɛ Na Mahu (Kaka 2)\\nHinda Magbeengoi Nasia Ti Wueni Yesu Lɛvui Hu Ndunyi Ji Ma\\nHinda Magbeengoi Nasia Ti Wueni Yesu Lɛvui Hu Ndunyi Ji Ma—Ji Yesu Tatoni a Ngewɔ Layei Le La\\nHinda Magbeengoi Nasia Ti Wueni Yesu Lɛvui Hu Ndunyi Ji Ma—Yesu Ngewɔ Layei Leilɔ Hinda Gboto Galili Lɔlei Hu (Kaka 1)\\nHinda Magbeengoi Nasia Ti Wueni Yesu Lɛvui Hu Ndunyi Ji Ma—Yesu Ngewɔ Layei Leilɔ Hinda Gboto Galili Lɔlei Hu (Kaka 2)\\nHinda Magbeengoi Nasia Ti Wueni Yesu Lɛvui Hu Ndunyi Ji Ma—Yesu Ngewɔ Layei Leilɔ Hinda Gboto Galili Lɔlei Hu (Kaka 3) kɛ Judia\\nHinda Magbeengoi Nasia Ti Wueni Yesu Lɛvui Hu Ndunyi Ji Ma—Kɛlɛma Wati Yesu Ngewɔ Layei Leni Jɔdan Yei Woma A Foi Hinjewe Huwue\\nHinda Magbeengoi Nasia Ti Wueni Yesu Lɛvui Hu Ndunyi Ji Ma—Kɛlɛma Wati Yesu Ngewɔ Layei Leni Jelusalɛm (Kaka 1)\\nHinda Magbeengoi Nasia Ti Wueni Yesu Lɛvui Hu Ndunyi Ji Ma—Kɛlɛma Wati Yesu Ngewɔ Layei Leni Jelusalɛm (Kaka 2)\\nNgowi Yei Na Baibui Hu\\nHinda Lato Kpi kɛ Pili Nasia Isuɛlbleisia Ti Maadani Ti Leeni La\\nIsuɛlbleisia Ti Gbualei Iijipt\\nIsuɛlbleisia Ti Ndɔɛ Na Gbuailɔ Jɛhova Yɛ Lahedi Wumbuni Fe Va Ti Wɛ\\nHɛ Gula Wɛlei kɛ Saagbuamɔ Wai\\nTei Nasia ti Yɛ Ndɔɛ Na Hu Jɛhova Yɛ Lahedi Wumbuni Fe Va Isuɛlbleisia Wɛ\\nDevidi Mahawui kɛ Sɔlɔmɔn Mahawui\\nHɛ Wɛlei Na Sɔlɔmɔn Tooni\\nMahawui Nasia Daniɛl Yɛ Ndeni Yɛ Ta Kpaya Majɔɔ Ndunyi Mahu\\nIsuɛl Lɔlei A Wati Na Yesu Yɛ Na\\nNgiyi Na Hɛ Wɛlei Yɛ Looni Nga Haala Klistimableisia Ti Wati Hu\\nKɛlɛma Wiki Yesu Yɛ Ndɛvui Hu Ndunyi Ji Ma (Kaka 1)\\nKɛlɛma Wiki Yesu Yɛ Ndɛvui Hu Ndunyi Ji Ma (Kaka 2)\\nPili Na Klistimableisia Ti Hindei Vayani La\\nHaiŋsia Ti Humalei kɛ Navo Hindei\\nNavoi kɛ Haiŋsia Ti Jujui\\nJuubla Ti Kalɛndei\\nText Pii gbotongɔ ba gu bi bukui kɛ haiŋ yepekeisia dauŋlodi Kpɔmi Ngewɔ Layei Gaa Va","num_words":2052,"character_repetition_ratio":0.085,"word_repetition_ratio":0.049,"special_characters_ratio":0.235,"stopwords_ratio":0.081,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Ya Asafo Mi Kpehi ɔ? | Kase\\nKe Wa Yeɔ Anɔkuale ɔ, Mawu Bua Jɔɔ Wa He\\n“Nyɛ Ha Tsui Si tomi Nɛ Gbe E Ní Tsumi Nya Kɛ Pi Si”\\nMɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Ya Asafo Mi Kpehi ɔ?\\nYu O He Ngɛ Ma Kudɔmi Sanehi A He Ngɛ Je Nɛ Kake Peemi Be Mi Nɛ ɔ Mi\\nNƆ HE SANE Roma Sista Komɛ Ba Plɛ Mumi Mi Nyɛmimɛ\\nAnɛ O Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ Ngɛ Kaa Bɔ́ Lo?\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Batak (Karo) Batak (Toba) Biak Bislama Cakchiquel (Central) Cambodian Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Haitian Creole Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Javanese Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mbunda Mixe Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Nyaneka Nzema Otetela Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Tzeltal Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | April 2016\\n“A ya nɔ . . . nɛ a kɛ a he bɔ.”—BƆFO ƆMƐ A NÍ TSUMI 2:42, NW.\\nLAHI: 20, 27\\nO KƐ DAKA NƐ E YI JI “YI MI TOMIHI A HE JE NƐ E SA KAA WAA YA ASAFO MI KPEHI” Ɔ NƐ TSƆƆ . . .\\nbɔ nɛ asafo mi kpehi yeɔ bua wɔ ha.\\nbɔ nɛ wa yeɔ bua nihi ha ke wa ya asafo mi kpehi.\\nbɔ nɛ ke wa ya asafo mi kpehi ɔ, e peeɔ Yehowa ha.\\n1-3. (a) Mɛni Kristofohi peeɔ kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔɔ asafo mi kpehi a yami he? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\nBENƐ Corinna ye jeha 17 ɔ, a wo e yayo tsu ngɛ tsu womi he ko ngɛ tsitsaa. Pee se ɔ, a nu Corinna hu kɛ ho tsitsaa Siberia ya. A ha nɛ e ya hyɛ nɔ ko tohi a nɔ, nɛ nɔ ɔ kɛ lɛ hi si kaa nyɔguɛ. Be komɛ ɔ, ke fĩɛ ngɛ yee wawɛɛ po ɔ, a haa nɛ e ya tsuɔ ní ngɛ kpo nɔ be mi nɛ e wui tade nɛ a kɛ daa fiɛ nya. Ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Corinna kɛ nyɛmiyo kpa ko mwɔ a yi mi kpɔ kaa a maa je to ɔmɛ a he kɛ ya asafo mi kpe ko.\\n2 Corinna de ke: “Wa je to ɔmɛ a he gbɔkuɛ nya si nɛ wa nyɛɛ si tomi 15 kɛ ya tlee tesia. Tlee ɔ hia nyɔ mi ngmlɛ enyɔ, nɛ wa hi tlee ɔ mi ngmlɛfia ekpa. Benɛ wa kple si ɔ, wa nyɛɛ si tomi ekpa kɛ ya he nɛ a peeɔ asafo mi kpe ɔ ngɛ ɔ.” Corinna bua jɔ kaa e nyɛ nɛ e ya asafo mi kpe ɔ. E de ke: “Ngɛ asafo mi kpe ɔ sisi ɔ, wa kase Hwɔɔmi Mɔ ɔ, nɛ wa la Matsɛ Yemi lahi. Jamɛ a asafo mi kpe ɔ nɛ wa ya a wo wɔ he wami, nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ hu mi wa.” Ligbi etɛ se ɔ, nyɛmiyi enyɔ nɛ ɔmɛ kpale kɛ ho to ɔmɛ a he ya, se nɔ nɛ a ngɛ to ɔmɛ a nɔ hyɛe ha a li kaa a je to ɔmɛ a he kɛ ho he ko ya.\\n3 Be tsuaa be ɔ, Yehowa we bi suɔ kaa a maa kpe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ suɔ kaa a maa kpe kɛ ja Yehowa nɛ a kase e he ní. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:42) Wa he ye kaa mo hu o suɔ kaa o maa ya asafo mi kpehi. Se kaa bɔ nɛ e ji ngɛ nyɛmimɛ komɛ a blɔ fa mi ɔ, eko ɔ, mo hu e yeɔ ha mo kaa o maa ya asafo mi kpehi daa. Eko ɔ, e biɔ nɛ o kɛ ngmlɛfia fuu nɛ tsu ní, aloo eko ɔ, níhi fuu ngɛ o kuɛ nɔ nɛ e sa kaa o tsu a he ní, aloo be fɛɛ be ɔ, o nuɔ he kaa pɔ tɔ o he. Ke jã a, lɛɛ mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa bɔ mɔde nɛ waa ya asafo mi kpehi? (Hyɛ nyagbe ningma.) Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ wo wa Baiblo kaseli kɛ ni kpahi he wami konɛ a ba asafo mi kpehi daa? Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi ɔ, wa maa na nɔ́ he je nɛ (1) asafo mi kpehi nɛ wa yaa a yeɔ bua wɔ, (2) bɔ nɛ asafo mi kpehi nɛ wa yaa a yeɔ bua ni kpahi ha, kɛ (3) bɔ nɛ lɔ ɔ saa Yehowa hɛ mi ha. —Hyɛ nyagbe ningma.\\nASAFO MI KPEHI NƐ WA YAA A YEƆ BUA WƆ\\n4. Mɛni blɔ nɔ asafo mi kpehi guɔ kɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa kaseɔ Yehowa he ní?\\n4 Wa kaseɔ ní ngɛ asafo mi kpehi a sisi. Asafo mi kpehi tsuo nɛ wa yaa a yeɔ bua wɔ nɛ wa kaseɔ níhi fuu ngɛ Yehowa he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, lingmi nɛ ɔ, asafohi fuu kase womi nɛ ji Draw Close to Jehovah a ngɛ Asafo Baiblo Mi Ní Kasemi ɔ sisi. Benɛ wa kase Yehowa su ɔmɛ a he ní, nɛ o nu sanehi a heto nɛ nyɛmimɛ ha a, kɛ e pee mo ha kɛɛ? Atsinyɛ jemi ko be he kaa lɔ ɔ ha nɛ o ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha Yehowa. Asafo mi kpehi nɛ wa yaa a hu haa nɛ wa kaseɔ Baiblo ɔ wawɛɛ kɛ guu munyuhi nɛ a tuɔ nɛ wa buɔ tue, peemi kɛ tsɔɔ slɔɔtohi nɛ wa hyɛɔ, kɛ Baiblo ɔ nɛ a kaneɔ nɛ wa buɔ tue ɔ nɔ. (Nehemia 8:8) Mo susu níhi fuu nɛ wa kaseɔ ngɛ daa otsi Baiblo kanemi ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. Ke wɔ nitsɛmɛ wa ngɛ wa he dlae ɔ, wa kaseɔ níhi fuu. Ke nyɛmimɛ ngɛ níhi nɛ mɛ hu a kase ngɛ mi ɔ dee nɛ wa ngɛ tue bue ɔ, wa kaseɔ ní kɛ jeɔ mi.\\n5. Mɛni blɔ nɔ asafo mi kpehi yeɔ bua mo konɛ o kɛ níhi nɛ o kaseɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɛ tsu ní konɛ o ya o hɛ mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi?\\n5 Asafo mi kpehi yeɔ bua wɔ nɛ waa kɛ níhi nɛ wa kaseɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsuɔ ní ngɛ wa si himi mi. (1 Tesalonika Bi 4:9, 10) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ o ya Hwɔɔmi Mɔ Mi Ní Kasemi ko hyɛ nɛ lɔ ɔ wo mo he wami, nɛ o suɔ kaa o maa pee babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, aloo o ma ha nɛ o sɔlemi maa nu tsuo, aloo o maa ngɔ nyɛmi ko e tɔmi kɛ pa lɛ lo? Asafo mi kpehi nɛ wa yaa ngɛ otsi ɔ mi ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ fiɛɛ sane kpakpa a ha konɛ waa ye bua nihi nɛ a ba nu Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ sisi.—Mateo 28:19, 20.\\n6. Ngɛ mɛni blɔ nɔ asafo mi kpehi woɔ wɔ he wami nɛ e wajeɔ wɔ?\\n6 Asafo mi kpehi woɔ wɔ he wami. Satan je ɔ bɔɔ mɔde kaa e ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ gbɔjɔ, nɛ waa pee yeyeeye, nɛ wa kɔni mi hu nɛ wo nyu. Se asafo mi kpehi nɛ wa yaa a woɔ wɔ he wami, nɛ e wajeɔ wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:30-32.) Behi fuu ɔ, wa susuɔ bɔ nɛ Baiblo gbamihi ba mi ha a he. Enɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa níhi tsuo nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee hwɔɔ se ɔ, maa ba mi. Wa nyɛmimɛ ɔmɛ woɔ wɔ he wami. A peeɔ jã kɛ guu munyuhi nɛ a tuɔ kɛ tsɔɔ wɔ, sanehi a heto nɛ a haa, kɛ a tsui mi nɛ a jeɔ kɛ la a kɛ jeɔ Yehowa yi ɔ nɔ. (1 Korinto Bi 14:26) Nɛ ke waa kɛ mɛ sɛɛɔ ní loko a jeɔ asafo mi kpehi a sisi, nɛ ke a kpa hu wa peeɔ jã a, wa tsui maa nɔ wa mi. Lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa nu he kaa wa ngɛ huɛmɛ fuu nɛ a susuɔ wa he nitsɛnitsɛ.—1 Korinto Bi 16:17, 18.\\nAsafo mi kpehi nɛ wa yaa a woɔ wɔ he wami nɛ a wajeɔ wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa\\n7. Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa wa maa ya asafo mi kpehi ɔ?\\n7 Mawu mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua wɔ ngɛ asafo mi kpehi a sisi. Yesu ngɔɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ tsɔɔ asafo ɔ blɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e de wɔ kaa e sa nɛ waa “bu nɔ́ nɛ mumi ɔ ngɛ asafo ɔ dee ɔ tue.” (Kpojemi 2:7) Mumi klɔuklɔu ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa da kahi a nya nɛ waa kɛ kã nɛ fiɛɛ. E ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee juɛmi nɛ da hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa ya asafo mi kpehi konɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ nɛ ye bua wɔ.\\nWA YEƆ BUA NIHI NGƐ ASAFO MI KPEHI A SISI\\n8. Ke nyɛmimɛ na wɔ ngɛ asafo mi kpehi a sisi, nɛ a nuɔ nɛ wa haa sanehi a heto, nɛ wa laa a, kɛ lɔ ɔ yeɔ bua mɛ ha kɛɛ? (Hyɛ daka nɛ e yi ji “ Asafo Mi Kpehi Haa Nɛ E Nɔ Gbagba Tee.”)\\n8 Asafo mi kpehi haa wɔ he blɔ nɛ wa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi. Nyɛmimɛ fuu ngɛ wa we asafo ɔmɛ a mi nɛ a kɛ haomi nguanguahi ngɛ kpee. Bɔfo Paulo ngma ke: ‘Nyɛ ha wa susu wa sibi a he.’ (Hebri Bi 10:24, 25) Ke waa kɛ wa nyɛmimɛ kpeɔ nɛ wa woɔ wa sibi he wami ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa susuɔ a he. Ke wa yaa asafo mi kpehi ɔ, wa haa nɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ naa kaa wa suɔ nɛ waa hi a kasa mi, wa suɔ nɛ waa kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní, nɛ wa susuɔ a he hulɔ. Jehanɛ se hu ɔ, ke wa haa sanehi a heto nɛ wa jeɔ wa tsui mi kɛ laa a, lɔ ɔ hu woɔ mɛ he wami.—Kolose Bi 3:16.\\n9, 10. (a) Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ Yesu munyu nɛ ngɛ Yohane 10:16 yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa waa ya asafo mi kpehi ɔ. (b) Ke wa yaa asafo mi kpehi daa a, mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nɔ ko nɛ e weku li kua lɛ ɔ?\\n9 Ke wa yaa asafo mi kpehi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ kake peemi hiɔ wa kpɛti ngɛ asafo ɔ mi. (Kane Yohane 10:16.) Yesu ngɔ e he kɛ to to hyɛlɔ he. E ngɔ e sɛ nyɛɛli ɔmɛ kɛ to to kuu kake he. Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke to enyɔ ngɛ yoku ko nɔ, nɛ to enyɔ kpa hu ngɛ dɔgba ko mi, nɛ to kake hu ngɛ he kpa ko ɔ, anɛ to enuɔ nɛ ɔmɛ peeɔ to kuu kake lo? Ohoo, ejakaa jã tohi bua a he nya ngɛ he kake loko a peeɔ to kuu kake. Jã kɛ̃ nɛ e sɛ nɛ wa tsɔ wa he banee ngɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a he. E sa nɛ waa ya asafo mi kpehi daa. E he hia nɛ waa ya asafo mi kpehi konɛ waa pee “to kuu kake” nɛ waa nyɛɛ wa “hyɛlɔ kake” ɔ se.\\n10 Asafo mi kpehi yeɔ bua wɔ nɛ kake peemi kɛ suɔmi hiɔ wa kpɛti kaa weku. (La 133:1) Ni komɛ ngɛ asafo ɔ mi nɛ a fɔli, loo a nyɛmimɛ kua mɛ. Se Yesu wo si kaa e ma ha mɛ weku nɛ e mi bimɛ maa suɔ mɛ nɛ a maa hyɛ mɛ. (Marko 10:29, 30) Ke o yaa asafo mi kpehi daa a, o ma nyɛ ma ba pee tsɛ, nyɛ, nyɛminyumu, loo nyɛmiyo kɛ ha nɔ ko ngɛ asafo ɔ mi. Ke enɛ ɔ ngɛ wa juɛmi mi ɔ, wa maa bɔ mɔde wawɛɛ kaa wa maa ya asafo mi kpehi tsuo.\\nASAFO MI KPEHI HAA NƐ E NƆ GBAGBA TEE\\n“BE SAII ji nɛ ɔ, hiɔ ngɛ ye nya gbae, nɛ e yeɔ ha mi kaa ma ya asafo mi kpehi. Se ke i bɔ mɔde nɛ i ya a, i náa mumi mi niye ní nɛ Yehowa to he blɔ nya a he se. E ngɛ mi kaa ke i yaa asafo mi kpehi ɔ, ye nakutso, ye tsui, kɛ sikli hiɔ nɛ ngɛ ye he ɔ ha we nɛ ye he nɛ jɔ mi kulaa mohu lɛɛ, se be fɛɛ be nɛ ma ya a, i kɛ bua jɔmi baa we mi.\\n“Kekleekle be nɛ i nu la 68 nɛ yi e ji ‘Nɔ́ Nalɔ Kue Fami’ ɔ, i fo ya bloblooblo. La a ngɔ ha mi wawɛɛ! Klama nɛ i kɛ woɔ ye tue mi konɛ ma nu nɔ́ saminya a, ha nɛ i nu nɔ fɛɛ nɔ gbi, nɛ imi hu i la eko. Ye bua jɔ wawɛɛ kaa i nyɛ nɛ i ya asafo mi kpe jamɛ a ligbi ɔ!”—George, e ye jeha 58.\\nYEHOWA BUA MAA JƆ WA HE\\n11. Mɛni blɔ nɔ asafo mi kpehi nɛ wa yaa yeɔ bua wɔ nɛ wa naa Yehowa si, wa woɔ e hɛ mi nyami, nɛ wa jeɔ e yi ngɛ?\\n11 Ke wa ya asafo mi kpehi ɔ, wa naa Yehowa si, wa woɔ e hɛ mi nyami, nɛ wa jeɔ e yi. Akɛnɛ Yehowa ji wa Bɔlɔ he je ɔ, e sa kaa waa na lɛ si, waa wo e hɛ mi nyami, nɛ wa je e yi. (Kane Kpojemi 7:12.) Wa ma nyɛ maa pee jã ngɛ asafo mi kpehi a sisi ke wa fa kue ha Yehowa, wa la ha lɛ, nɛ wa tu e he munyu. Wa bua jɔ kaa daa otsi ɔ, wa náa he blɔ kɛ jaa Yehowa!\\nYehowa le kaa wa suɔ wawɛɛ kaa wa maa ya asafo mi kpehi, nɛ e bua jɔɔ kaa wa bɔɔ mɔde kaa wa maa pee jã\\n12. Ke wa ye fami nɛ Yehowa fã wɔ kaa waa ya asafo mi kpehi ɔ nɔ ɔ, kɛ e peeɔ Yehowa ha kɛɛ?\\n12 Yehowa lɛ bɔ wɔ, nɛ e sa kaa waa bu lɛ tue. E fã wɔ kaa waa ya nɔ nɛ waa kpe, titli ɔ, akɛnɛ nyagbe ɔ su si ta a he je. Lɔ ɔ he ɔ, ke wa ye fami nɛ ɔ nɔ ɔ, Yehowa bua jɔɔ. (1 Yohane 3:22) E le kaa wa suɔ wawɛɛ kaa wa maa ya asafo mi kpehi, nɛ e bua jɔɔ kaa wa bɔɔ mɔde kaa wa maa pee jã.—Hebri Bi 6:10.\\n13, 14. Mɛni blɔ nɔ wa guɔ kɛ hɛɛ wɔ kɛ suu Yehowa kɛ Yesu a he ngɛ asafo mi kpehi a sisi?\\n13 Ke wa ya asafo mi kpehi ɔ, wa haa nɛ Yehowa naa kaa wa suɔ nɛ waa hɛ wɔ kɛ su e kɛ e Bi ɔ a he haa. Wa kaseɔ Baiblo ɔ, nɛ Yehowa tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee, kɛ bɔ nɛ e sa kaa waa ba wa je mi ha ngɛ asafo mi kpehi a sisi. (Yesaya 30:20, 21) Ke nihi nɛ a sɔmɔ we Yehowa po ba asafo mi kpehi ɔ, a yɔseɔ kaa Mawu ngɛ wɔ kudɔe. (1 Korinto Bi 14:23-25) Yehowa ngɔɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ kudɔɔ kpehi nɛ wa peeɔ ɔ, nɛ lɛ nɛ e tsɔɔ wɔ ní ngɛ lejɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa ya asafo mi kpehi ɔ, wa buɔ níhi nɛ Yehowa deɔ wɔ ɔ tue, wa naa kaa e suɔ wɔ wawɛɛ, nɛ wa hɛɛ wɔ kɛ suu e he haa.\\n14 Yesu nɛ ji asafo ɔ Yi ɔ de ke: “He nɛ ni enyɔ loo ni etɛ bua a he nya ngɛ ngɛ ye biɛ mi ɔ, i ngɛ a kpɛti ngɛ lejɛ ɔ.” (Mateo 18:20) Baiblo ɔ hu tsɔɔ kaa Yesu ngɛ “nyɛɛe” ngɛ asafo ɔmɛ a kpɛti. (Kpojemi 1:20–2:1) E ngɛ heii kaa Yehowa kɛ Yesu piɛɛ wa he nɛ a woɔ wɔ he wami ngɛ asafo mi kpehi a sisi. Ke Yehowa na kaa o ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kaa o maa hɛ mo kɛ su e kɛ e Bi ɔ a he ɔ, kɛ o susu kaa e maa nu he ha kɛɛ?\\n15. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ke wa yaa asafo mi kpehi ɔ, wa haa nɛ Mawu naa kaa wa suɔ kaa waa bu lɛ tue?\\n15 Ke wa ya asafo mi kpehi ɔ, wa haa nɛ Yehowa naa kaa wa suɔ kaa waa bu lɛ tue. Yehowa nyɛ we wa nɔ kaa waa pee níhi nɛ e deɔ wɔ ke waa pee ɔ. (Yesaya 43:23) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa yeɔ fami nɛ e fã wɔ kaa waa ya asafo mi kpehi ɔ nɔ ɔ, wa haa nɛ Yehowa naa kaa wa suɔ lɛ, nɛ lɛ nɛ e sa kaa e tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee. (Roma Bi 6:17) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa nitsumitsɛ ngɛ blɔ hyɛe kaa waa kɛ wa be tsuo nɛ tsu ní nɛ waa po asafo mi kpehi a yami mi ɔ, mɛni wa maa pee? Aloo eko ɔ, amlaalo ɔ wo mlaa kaa wa ko kpe kɛ ja Yehowa. Ke nɔ ko pee jã a, a maa po hiɔ ha lɛ nɛ e maa wo, a maa wo lɛ tsu, aloo a maa gbla e tue wawɛɛ ngɛ blɔ kpa ko nɔ. Aloo be komɛ ɔ, wa maa suɔ kaa wa maa po asafo mi kpehi a yami mi konɛ wa nyɛ nɛ wa tsu ní kpa komɛ a he ní. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ eko tsuaa eko mi ɔ, e sa nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ wa maa pee ɔ he. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29) Se be fɛɛ be nɛ wa maa ma wa juɛmi nya si kaa wa maa bu Yehowa tue ɔ, e bua jɔɔ.—Abɛ 27:11.\\nMOO YA ASAFO MI KPEHI DAA\\n16, 17. (a) Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kɛ asafo mi kpehi fiɛ we ha kɛɛ? (b) Kɛ Nyɛminyumu George Gangas peeɔ e ní ngɛ Kristofohi a kpehi a yami he ha kɛɛ?\\n16 Kristo se nyɛɛli ɔmɛ kpe ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 ɔ mi. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, Kristofohi kpeɔ daa nɛ a jaa Mawu. “A ya nɔ nɛ a hɛɛ bɔfo ɔmɛ a tsɔɔmi ɔ mi,” nɛ “a kɛ a he bɔ.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:42, NW) Benɛ Roma amlaalo ɔ kɛ Yuda bi ɔmɛ a jami nya dali ɔmɛ wa mɛ yi mi po ɔ, a jɔɔ we kpemi. E ngɛ mi kaa e be gbɔjɔɔ mohu lɛɛ, se a bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a yaa nɔ nɛ a kpeɔ daa.\\n17 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa sɔmɔli a bua jɔɔ asafo mi kpehi a yami he. George Gangas nɛ e kɛ jeha 22 kɛ se sɔmɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ti nɔ kake ɔ de ke: “Níhi nɛ woɔ mi he wami nɛ haa nɛ i náa bua jɔmi ngɛ si himi mi pe kulaa a, a kpɛti kake ji asafo mi kpehi nɛ i yaa a. I suɔ kaa ma piɛɛ nihi nɛ suu Matsɛ Yemi Asa a nɔ kekle ɔ a he, nɛ ke e maa hi ɔ, ma piɛɛ nihi nɛ a maa kpɛ se kɛ je lejɛ ɔ a he. Ke i kɛ Mawu we bi ngɛ ní sɛɛe ɔ, ye bua jɔɔ kɛkɛ. Ke i ngɛ nyɛmimɛ a kpɛti ɔ, e peeɔ mi kaa i ngɛ ye weku li a kpɛti ngɛ mumi mi paradeiso mi.” E de hu ke: “Nɔ́ nɛ ye bua jɔ he wawɛɛ ji kaa ma ya asafo mi kpehi.”\\n18. Kɛ o peeɔ o ní ngɛ asafo mi kpehi a yami he ha kɛɛ, nɛ mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?\\n18 Anɛ mo hu o peeɔ o ní jã ngɛ Yehowa jami he lo? Ke jã a, lɛɛ ke níhi a mi wa ha mo po ɔ, moo bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o ya asafo mi kpehi. Ha nɛ Yehowa nɛ na kaa mo hu e peeɔ mo kaa bɔ nɛ e pee Matsɛ David ɔ pɛpɛɛpɛ. Matsɛ David de ke: ‘Yehowa i suɔ o hi he ɔ. I suɔ o we ɔ.’—La 26:8.\\n^ (Kuku 3) Wa nyɛmimɛ ɔmɛ ekomɛ nyɛ we nɛ a yaa asafo mi kpehi daa, ejakaa a kɛ si himihi nɛ a nyɛ we nɛ a pee he nɔ́ ko ngɛ kpee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, a be he wami kulaa. A ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa nu mɛ sisi, nɛ e le mɔde nɛ a ngɛ bɔe kaa a ma ja lɛ ɔ. Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa ye bua nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ konɛ a nyɛ nɛ a bu níhi nɛ yaa nɔ ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ tue. Eko ɔ, a ma nyɛ maa pee jã kɛ gu tɛlifoo nɔ aloo a ma nyɛ maa nu munyuhi nɛ a tuɔ ngɛ asafo mi kpe ɔ sisi ɔ kɛ fɔ klamahi a nɔ, konɛ a fia ha mɛ nɛ a bu tue.\\n^ (kuku 3) Hyɛ daka nɛ e yi ji “ Yi Mi Tomihi A He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Ya Asafo Mi Kpehi.”\\nYI MI TOMIHI A HE JE NƐ E SA KAA WAA YA ASAFO MI KPEHI\\nYehowa tsɔɔ wɔ ní.\\nE woɔ wɔ he wami.\\nMawu mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua wɔ.\\nWa náa he blɔ kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ.\\nKake peemi hii waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ wa kpɛti.\\nWa naa Yehowa si, wa woɔ e hɛ mi nyami, nɛ wa jeɔ e yi.\\nWa haa nɛ Yehowa naa kaa wa suɔ nɛ waa hɛ wɔ kɛ su e kɛ e Bi ɔ a he.\\nWa haa nɛ Yehowa naa kaa wa suɔ nɛ waa bu lɛ tue.\\nMUNYU KOMƐ NƐ A TSƆƆ SISI\\nWa kpeɔ nɛ wa jaa Mawu: Wa suɔ Yehowa, nɛ wa suɔ kaa wa maa bu lɛ tue. Enɛ ɔ he ɔ, wa suɔ wawɛɛ kaa wa maa piɛɛ wa nyɛmimɛ a he kɛ je e yi. Ke wa ya asafo mi kpehi ɔ, wa faa kue kɛ haa Yehowa, wa laa haa lɛ, wa tuɔ e he munyu, nɛ enɛ ɔ haa nɛ e bua jɔɔ\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE April 2016","num_words":3814,"character_repetition_ratio":0.087,"word_repetition_ratio":0.034,"special_characters_ratio":0.297,"stopwords_ratio":0.471,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ani ‘Oona Naa’?​—Luka 24:​45 | Nikasemɔ\\n“Egbele amɛjwɛŋmɔ naa, koni amɛna ŋmalɛi lɛ anaa.”—LUKA 24:45.\\nMƐNI OKASEƆ YƐ NƆKWƐMƆNƆ NI KƆƆ . . .\\nnidulɔ ni yawɔɔ lɛ he lɛ mli?\\nyaa lɛ he lɛ mli?\\nbi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ mli?\\n1, 2. Gbi ni atee Yesu shi lɛ, mɛni efee kɛwo ekaselɔi lɛ hewalɛ?\\nYESU kaselɔi enyɔ komɛi nyiɛ kɛmiiya akrowa ko ni kɛ Yerusalem teŋ jekɛmɔ aaafee kilomitai 11. No mli lɛ, amɛmiiye awerɛho ejaakɛ Yesu egbo, ni amɛleee akɛ atee lɛ shi. Trukaa ni Yesu bapue yɛ jɛmɛ, ni ekɛ amɛ tsa nyiɛmɔ lɛ nɔ. “Ebɔi kɛjɛ Mose kɛ gbalɔi lɛ fɛɛ nɔ, ni etsɔɔ amɛ nibii ni yɔɔ ŋmalɛi lɛ fɛɛ mli yɛ ehewɔ lɛ ashishi.” (Luka 24:13-15, 27) Enɛ shɛje amɛmii, ni ehã amɛtsui he dɔ la yɛ amɛmli, ejaakɛ ‘etsɔɔ amɛ Ŋmalɛi lɛ anaa’ loo egbala mli etsɔɔ amɛ.—Luka 24:32.\\n2 Nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ lɛ, kaselɔi enyɔ nɛɛ ku amɛsɛɛ kɛtee Yerusalem. Be ni amɛna bɔfoi lɛ, amɛgba amɛ nɔ ni ba yɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ. Amɛhiɛ wiemɔ nɔŋŋ ni Yesu bapue yɛ amɛ fɛɛ amɛhiɛ. Bɔfoi lɛ atsui fã waa, ni amɛyiŋ fee amɛ kɔshikɔshi kɛji Yesu diɛŋtsɛ amɛnaa lɛ. Biblia lɛ tsɔɔ wɔ nɔ ni Yesu fee kɛwo amɛ hewalɛ. Wɔkaneɔ akɛ: “Egbele amɛjwɛŋmɔ naa, koni amɛna ŋmalɛi lɛ anaa.”—Luka 24:45.\\n3. Mɛɛ nibii baanyɛ ahã wɔnijiaŋ aje wui yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli? Shi mɛni baahã wɔya nɔ wɔná miishɛɛ?\\n3 Taakɛ eba lɛ yɛ kaselɔi nɛɛ agbɛfaŋ lɛ, bei komɛi lɛ wɔ hu wɔyeɔ awerɛho. Eyɛ mli akɛ wɔkɛ ekãa miisɔmɔ Yehowa moŋ, shi kɛ́ mɛi booo sane ni wɔshiɛɔ wɔhãa amɛ lɛ toi lɛ, ekolɛ wɔnijiaŋ baaje wui. (1 Korintobii 15:58) Aloo ekolɛ wɔbaanu he akɛ wɔ-Biblia mli nikaselɔi lɛ eyaaa amɛhiɛ bɔ ni wɔkpaa gbɛ. Ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi po baakpoo Yehowa. Mɛni baaye abua wɔ koni wɔya nɔ wɔkɛ miishɛɛ atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ? Nɔ kome ni baaye abua wɔ ji, ní wɔɔnu Yesu nɔkwɛmɔnii lɛ ashishi jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, wɔbaasusu nɔkwɛmɔnii nɛɛ ateŋ etɛ he, ni wɔkwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli.\\nNIDULƆ NI YAWƆƆ LƐ\\n4. Mɛni Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ nidulɔ ni yawɔɔ lɛ he lɛ tsɔɔ?\\n4 Nyɛkanea Marko 4:26-29. Mɛni Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ nidulɔ ni yawɔɔ lɛ he lɛ tsɔɔ? Nidulɔ lɛ damɔ shi kɛhã mɛi ni shiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ, ni dumɔwu lɛ damɔ shi kɛhã sane ni amɛshiɛɔ amɛhãa mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ. Nidulɔ lɛ ‘yawɔɔ nyɔɔŋ’ ni kɛ́ je tsɛre lɛ eteɔ shi, tamɔ bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ feɔ lɛ nɔŋŋ. Kɛ́ adu dumɔwu lɛ, eheɔ be dani enyɛɔ edaa kɛshɛɔ he ni abaanyɛ akpa. Yɛ be nɛɛ mli fɛɛ lɛ, “dumɔnii lɛ kwɛ̃ɔ ni edaa.” Dumɔwu lɛ “diɛŋtsɛ” kwɛ̃ɔ ni edaa fiofio. Nakai nɔŋŋ kɛ́ akɛ mɔ ko miikase nii lɛ, eyaa ehiɛ yɛ mumɔŋ loo etsiɔ ebɛŋkɛɔ Yehowa fiofio, ni enɛ heɔ be. Kɛ́ mɔ lɛ tee ehiɛ kɛshɛ he ni ebaasumɔ ni esɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ, ‘ewoɔ yibii,’ ni tsɔɔ akɛ ejɔɔ ewala nɔ ehãa Yehowa, ni abaptisiɔ lɛ.\\nYehowa ji mɔ ni hãa anɔkwale lɛ daa yɛ “mɛi fɛɛ ni hiɛ su kpakpa” lɛ atsui mli\\n5. Mɛni hewɔ Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ nidulɔ ni yawɔɔ lɛ he lɛ?\\n5 Mɛni hewɔ Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ? Yesu miitao wɔyɔse akɛ Yehowa ji mɔ ni hãa anɔkwale lɛ daa yɛ “mɛi fɛɛ ni hiɛ su kpakpa” lɛ atsui mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 13:48, NW; 1 Korintobii 3:7) Wɔtɛoɔ dumɔwu lɛ ni wɔshwieɔ nɔ nu, shi wɔnyɛŋ wɔhã ekwɛ̃ loo eda oyayaayai. Taakɛ eji yɛ nuu ni yɔɔ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ gbɛfaŋ lɛ, wɔleee bɔ ni feɔ ni dumɔwu lɛ daa. Be ni je naa ni je tsɛreɔ lɛ, ekolɛ wɔyɔseŋ po akɛ Maŋtsɛyeli dumɔwu lɛ miida yɛ mɔ ko mli. Kɛ̃lɛ, be ni be shwieɔ mli lɛ, ewoɔ yibii, ni kaselɔ hee nɛɛ bafataa wɔhe yɛ nikpamɔ nitsumɔ lɛ mli.—Yohane 4:36-38.\\n6. Kɛ́ eba lɛ be ni ebaahe Biblia mli nikaselɔ ko ni ekɛya ehiɛ lɛ, mɛni nɔ esa akɛ wɔkpɛlɛ?\\n6 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ mli? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ be ni ebaahe Biblia mli nikaselɔ ko ni ekɛya ehiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ bɛ wɔdɛŋ. Eyɛ mli akɛ wɔbaanyɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ kɛye wɔbua lɛ moŋ, shi esaaa akɛ wɔnyɛɔ enɔ ní ehã abaptisi lɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔkɛ heshibaa akpɛlɛ nɔ akɛ, lɛ diɛŋtsɛ ebaakpɛ eyiŋ kɛji ebaajɔɔ ewala nɔ ehã Nyɔŋmɔ loo efeŋ nakai. Ja wɔsumɔɔ Yehowa diɛŋtsɛ dani ebaakpɛlɛ wɔhenɔjɔɔmɔ lɛ nɔ.—Lala 51:14; 54:8; 110:3.\\n7, 8. (a) Mɛɛ nibii krokomɛi wɔkaseɔ yɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ nidulɔ ni yawɔɔ lɛ he lɛ mli? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã. (b) Mɛni enɛ tsɔɔ wɔ yɛ Yehowa kɛ Yesu he?\\n7 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, kɛ́ wɔnu nikasemɔ ni yɔɔ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ mli lɛ shishi lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔnijiaŋ akaje wui kɛji efee tamɔ nɔ ni wɔnitsɔɔmɔ lɛ wooo yibii lɛ. Esa akɛ wɔto wɔtsui shi. (Yakobo 5:7, 8) Kɛ́ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ kɛye wɔbua nikaselɔ lɛ, shi anɔkwale lɛ heee shi yɛ etsui mli lɛ, no etsɔɔɔ akɛ wɔjeee tsɔɔlɔi kpakpai. Mɛi ni baa amɛhe shi ni miisumɔ ni amɛfee tsakemɔi lɛ pɛ ji mɛi ni Yehowa hãa anɔkwale lɛ daa yɛ amɛtsui mli. (Mateo 13:23) No hewɔ lɛ, jeee mɛi abɔ ni wɔnyɛ wɔye wɔbua kɛshɛ baptisimɔ he lɛ ni baatsɔɔ kɛji wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ emɔ shi loo emɔko shi. Ejaakɛ jeee bɔ ni mɛi feɔ amɛnii yɛ nɔ ni wɔtsɔɔ amɛ lɛ he lɛ nɔ Yehowa damɔɔ ekwɛɔ kɛji wɔnitsumɔ lɛ eye omanye loo eyeko omanye. No najiaŋ lɛ, ehiɛ sɔɔ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ lɛ.—Nyɛkanea Luka 10:17-20; 1 Korintobii 3:8.\\nJeee bɔ ni mɛi feɔ amɛnii yɛ nɔ ni wɔtsɔɔ amɛ lɛ he lɛ nɔ Yehowa damɔɔ ekwɛɔ kɛji wɔnitsumɔ lɛ eye omanye loo eyeko omanye\\n8 Nɔ ni ji etɛ lɛ, jeee be fɛɛ be wɔbaana tsakemɔi ni yaa nɔ yɛ mɔ ko tsui mli lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi kɛɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ ni kɛ amɛ kaseɔ nii lɛ akɛ amɛbaasumɔ ni amɛtsɔmɔ shiɛlɔi ni abaptisiko amɛ. Shi ekai amɛ akɛ esa akɛ amɛkpa tawa shɛremɔ dani amɛbaanyɛ amɛfee nakai. Amɛhã ele akɛ amɛkpa tawa shɛremɔ nɛɛ, nyɔji abɔ eho, ni enɛ hã maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ naa kpɛ ehe waa. Nɔ ni hã amɛkpa ji akɛ, amɛbayɔse akɛ kɛ́ amɛshɛre tawa yɛ teemɔŋ po lɛ, Yehowa baana amɛ, ni Yehowa sumɔɔɔ osato. No hewɔ lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ, kɛ́ amɛbaashɛre lɛ, belɛ amɛbaafee nakai yɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ hiɛ, kɛjeee nakai lɛ amɛshɛreŋ kwraa. Eyɛ mli akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ enaaa tsakemɔ kpele ni gbalashihilɛ mli hefatalɔi nɛɛ efee lɛ moŋ, shi suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ ye ebua amɛ ni amɛkpɛ yiŋ ni ja.\\n9. Mɛni nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ yaa lɛ he lɛ tsɔɔ?\\n9 Nyɛkanea Mateo 13:47-50. Mɛni Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ yaa lɛ he lɛ tsɔɔ? Yesu wie akɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ shiɛmɔ tamɔ yaa wulu ko ni afɔ̃ awo ŋshɔ lɛ mli. Mɛi akpekpei abɔ ni jɛ shihilɛi srɔtoi amli nyaa sane ni wɔshiɛɔ lɛ he, tamɔ bɔ ni yaa ko ŋɔɔ looi babaoo kɛ amɛhenɔi “srɔtoi” lɛ. (Yesaia 60:5) Mɛi akpekpei abɔ ni baa wɔkpeei wuji kɛ Kaimɔ lɛ shishi daa afi lɛ maa enɛ nɔ mi. Mɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi tamɔ loo ‘kpakpa,’ ni amɛbaa Kristofoi asafo lɛ mli. Mɛi komɛi hu tamɔ loo ni “ehiii,” ni Yehowa ekpɛlɛɛɛ amɛnɔ.\\nBe ni okane Mateo 13:47-50 lɛ sɛɛ lɛ . . .\\n10. Mɛni hewɔ Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ yaa lɛ he lɛ?\\n10 Mɛni hewɔ Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ? Halamɔ ni ahalaa looi kpakpai lɛ kɛjɛɔ nɔ ni ehiii lɛ ateŋ lɛ damɔɔɔ shi kɛhãaa naagbee kojomɔ ni baaya nɔ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ. Moŋ lɛ, etsɔɔ wɔ nɔ ni baaya nɔ yɛ shihilɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee gbii lɛ amli. Yesu tsɔɔ akɛ jeee mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ baasumɔ ni etsɔ Yehowa tsulɔ. Mɛi babaoo ni eba wɔsafoŋ kpeei lɛ eko dã loo wɔkɛ amɛ ekase Biblia lɛ, sumɔɔɔ ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛhãa Yehowa. (1 Maŋtsɛmɛi 18:21) Mɛi krokomɛi hu ekpa asafoŋ kpeei baa. Oblahii kɛ oblayei komɛi yɛ ni amɛfɔlɔi ni ji Kristofoi lɛ etsɔse amɛ yɛ anɔkwale lɛ mli, shi amɛ diɛŋtsɛ lɛ, amɛnako suɔmɔ amɛhako Yehowa. Yesu hã efee faŋŋ akɛ esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akpɛ yiŋ ahã ehe. Kɛ́ wɔkpɛ yiŋ ni ja lɛ, Yehowa baabu wɔ akɛ mɛi ni “jara wa.”—Hagai 2:7.\\n. . . susumɔ bɔ ni ekɔɔ wɔhe ŋmɛnɛ lɛ he\\n11, 12. (a) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ yaa lɛ he lɛ mli? (b) Mɛni enɛ tsɔɔ wɔ yɛ Yehowa kɛ Yesu he?\\n11 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ yaa lɛ he lɛ mli? Kɛ́ wɔnu nikasemɔ ni yɔɔ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ mli lɛ shishi lɛ, ebaaye ebua wɔ koni wɔkaye ŋkɔmɔ tuutu loo wɔnijiaŋ je wui kɛji mɔ ko ni wɔkɛkaseɔ Biblia lɛ loo wɔbi ko sumɔɔɔ ni esɔmɔɔ Yehowa. Ekolɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ kɛtsɔse lɛ. Kɛ́ atsɔse mɔ ko yɛ anɔkwale lɛ mli loo ekpɛlɛ ni akɛ lɛ akase Biblia lɛ, no pɛ kɛkɛ etsɔɔɔ akɛ ebaatsɔ Yehowa naanyo. Ja mɔ lɛ ekpɛlɛ Yehowa nɔyeli lɛ nɔ dani ebaanyɛ ebatsɔ Nyɔŋmɔ tsulɔ.\\nMɛi ni nyaa anɔkwale lɛ he lɛ ateŋ mɛi komɛi baabasɔmɔ Yehowa (Kwɛmɔ kuku 9-12)\\n12 Ani enɛ tsɔɔ akɛ aŋmɛŋ mɛi ni eshi anɔkwale lɛ mli lɛ gbɛ ni amɛku amɛsɛɛ kɛba asafo lɛ mli? Aloo ani no tsɔɔ akɛ hiɛnɔkamɔ ko kwraa bɛ kɛhã mɛi ni ejɔko amɛhe nɔ amɛhako Yehowa lolo lɛ? Dabi, mɛi nɛɛ baanyɛ abatsɔmɔ Yehowa nanemɛi dani amanehulu kpeteŋkpele lɛ afɛ. Yehowa fɔ̃ɔ amɛnine akɛ: “Nyɛkpalea kɛbaa miŋɔɔ! ni makpale kɛba nyɛŋɔɔ.” (Maleaki 3:7) Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ maa enɛ nɔ mi.—Nyɛkanea Luka 15:11-32.\\nBI NYENYEŊTSWI LƐ\\n13. Mɛni nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ tsɔɔ?\\n13 Mɛni Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ tsɔɔ? Tsɛ ni musuŋ tsɔɔ lɛ ni awie ehe yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ damɔ shi kɛhã Yehowa, wɔŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ. Bi ni yakpata egboshinii ni jara wa lɛ fɛɛ hiɛ lɛ damɔ shi kɛhã mɛi ni shiɔ Kristofoi asafo lɛ. Mɛi nɛɛ batsɔmɔɔ Satan je lɛ ni etse ehe kwraa kɛjɛ Yehowa he lɛ mli bii, tamɔ nɔ ni amɛfã gbɛ kɛtee “maŋsɛɛ shɔŋŋ.” (Efesobii 4:18; Kolosebii 1:21) Sɛɛ mli lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi yɔseɔ akɛ nɔ ni amɛfee lɛ ehiii kwraa, ni no hewɔ lɛ amɛkpɛɔ amɛyiŋ akɛ amɛbaaku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ. Enɛ feemɔ kãaa shi akɔɔɔ, shi akɛni amɛbaa amɛhe shi, ni amɛshwaa amɛhe yɛ nɔ ni amɛfee lɛ he hewɔ lɛ, Yehowa kɛfaa amɛ ni ekɛ miishɛɛ hereɔ amɛ atuu.—Yesaia 44:22; 1 Petro 2:25.\\nYehowa miisumɔ waa ni mɛi ni eshi lɛ lɛ aku sɛɛ kɛba eŋɔɔ\\n14. Mɛni hewɔ Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ?\\n14 Mɛni hewɔ Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ? Yesu hã efee faŋŋ akɛ Yehowa miisumɔ waa ni mɛi ni eshi Lɛ lɛ aku sɛɛ kɛba Eŋɔɔ. Tsɛ ni yɔɔ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ tee nɔ ekpa gbɛ akɛ ebi lɛ baaku esɛɛ be ko kɛ̃. Be ni ena ni ebi lɛ ‘miiba yɛ shɔŋŋ lɛ,’ ejo foi ni ekɛ lɛ yakpe. Tsɛ lɛ miisumɔ ni ebi lɛ ale akɛ eŋɔɔ enaa akɛ eba shĩa. Esa akɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ awo mɛi ni eshi anɔkwale lɛ hewalɛ ni amɛku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ amrɔ nɔŋŋ. Ekolɛ wekukpãa ni kã amɛkɛ lɛ teŋ lɛ mli waaa, hiɛgbele emɔ amɛ, ni ewa kɛhã amɛ akɛ amɛaaku amɛsɛɛ, shi kɛ́ amɛmia amɛhiɛ amɛfee nakai lɛ, amɛbaaná he sɛɛ. Kɛ́ amɛku amɛsɛɛ lɛ, Yehowa, Yesu, kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ amii baashɛ amɛhe.—Luka 15:7.\\n15, 16. (a) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ mli? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnii ahã. (b) Mɛni enɛ tsɔɔ wɔ yɛ Yehowa kɛ Yesu he?\\n15 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ mli? Esa akɛ wɔsumɔ mɛi tamɔ bɔ ni Yehowa sumɔɔ amɛ lɛ. Kɛ́ mɔ ko ku esɛɛ kɛba asafo lɛ mli lɛ, esaaa akɛ wɔfeɔ wɔhe ‘jalɔi tuutu,’ ni wɔkpoɔ akɛ wɔɔhere amɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaafite naanyobɔɔ ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ. (Jajelɔ 7:16) Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔkase ji, esa akɛ wɔna mɛi ni ekpa asafoŋ kpee baa lɛ tamɔ ‘tooi ni elaaje,’ ni tsɔɔ akɛ amɛbaanyɛ amɛku amɛsɛɛ be ko. (Lala 119:176) Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko ni ekpa asafoŋ kpee baa kpe lɛ, ani wɔbaafee nɔ fɛɛ nɔ kɛye wɔbua lɛ ni eku esɛɛ? Ani wɔbaahã asafoŋ onukpai lɛ ale amrɔ nɔŋŋ bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛye amɛbua lɛ? Kɛ́ wɔnu nikasemɔ ni yɔɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ shishi jogbaŋŋ, ni wɔkɛtsu nii lɛ, wɔbaafee nakai.\\n“Eji hegbɛ ni nɔ bɛ akɛ mɔ ko aaahi Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli!”\\n16 Mɛi ni kuɔ amɛsɛɛ lɛ amii shɛɔ amɛhe waa akɛ Yehowa ena amɛ mɔbɔ, ni amɛhiɛ sɔɔ yelikɛbuamɔ ni asafo lɛ kɛhãa amɛ kɛ suɔmɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ amɛ lɛ waa. Nyɛmi nuu ko ni ashwie lɛ, ni eye afii 25 dani eku esɛɛ ekoŋŋ lɛ wie akɛ: “Kɛjɛ be ni ahe mi nɛɛ, mimiishɛɛ lɛ etee nɔ efa, ejaakɛ miná ‘tsuiwoo bei’ kɛjɛ Yehowa ŋɔɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 3:19, NW) Mɔ fɛɛ mɔ miiye kɛmiibua mi, ni amɛsumɔɔ misane! Amrɔ nɛɛ miyɛ mumɔŋ weku ko ni nɔ bɛ.” Nyɛmi yoo fioo ko ni ku esɛɛ kɛba asafo lɛ mli be ni ekɛ asafo lɛ ekpa bɔɔ lɛ sɛɛ afii enumɔ lɛ, kɛɛ akɛ: “Mileee nɔ ni mawie po kɛtsɔɔ bo bɔ ni minu he mihã be ni mina ni aajie suɔmɔ ni Yesu wie he lɛ kpo aatsɔɔ mi lɛ. Eji hegbɛ ni nɔ bɛ akɛ mɔ ko aaahi Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli!”\\n17, 18. (a) Mɛni wɔkase yɛ nɔkwɛmɔnii etɛ nɛɛ amli? (b) Mɛni wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?\\n17 Mɛni wɔkase yɛ nɔkwɛmɔnii etɛ nɛɛ amli? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔnu shishi akɛ, be ni ebaahe Biblia mli nikaselɔ ko ni ekɛya ehiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ bɛ wɔdɛŋ. Wɔshiɔ no wɔhãa Yehowa. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, esaaa akɛ wɔkpaa gbɛ akɛ mɛi ni kɛ wɔ bɔɔ loo mɛi ni wɔkɛkaseɔ nii lɛ fɛɛ baasumɔ ni amɛsɔmɔ Yehowa. Naagbee lɛ, eyɛ mli akɛ ekolɛ mɛi komɛi baashi Yehowa moŋ, shi esa akɛ wɔya nɔ wɔkpa gbɛ akɛ amɛbaaku amɛsɛɛ. Ni kɛ́ amɛku amɛsɛɛ lɛ, nyɛhãa wɔherea amɛ atuu yɛ gbɛ ni baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ amɛ taakɛ Yehowa sumɔɔ amɛ lɛ.\\n18 Eba akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baaya nɔ etao nilee, saneshishinumɔ, kɛ hiɛshikamɔ. Kɛ́ okane Yesu nɔkwɛmɔnii lɛ eko lɛ, bi ohe akɛ: ‘Mɛni nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ tsɔɔ? Mɛni hewɔ aŋma yɛ Biblia lɛ mli? Mɛɛ gbɛ nɔ manyɛ mikɛ nɔ ni mikase yɛ mli lɛ atsu nii? Mɛni enɛ tsɔɔ mi yɛ Yehowa kɛ Yesu he?’ Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔmiina Yesu wiemɔi lɛ anaa.\\nYesu nɔkwɛmɔnii lɛ anaa ni wɔɔna lɛ tsɔɔ akɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔtao nɔ ni eko fɛɛ eko tsɔɔ, wɔjwɛŋ nikasemɔi ni yɔɔ mli lɛ anɔ, ni wɔkwɛ bɔ ni wɔɔfee wɔkɛtsu nii yɛ wɔshihilɛ mli","num_words":2467,"character_repetition_ratio":0.064,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.248,"stopwords_ratio":0.062,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1, 2. Mɛni sanehi lɛ nihi pɔɔ bimi?\\nJOKUƐWI biɔ sane wawɛɛ. Ke a bi mo nɔ́ ko nɛ o tsɔɔ mɛ nya po ɔ, behi fuu ɔ, a biɔ ke, ‘Mɛni he je?’ Nɛ ke o bɔ mɔde nɛ o ha mɛ heto ɔ, eko ɔ, a maa kpale ma bi ke, ‘Mɛni he je?’\\n2 Wa wa jio, wa wɛ jio, wɔ tsuo wa biɔ sanehi. Eko ɔ, wa biɔ sanehi kɛ kɔɔ ní nɛ wa maa ye, tade nɛ wa maa wo, aloo níhi nɛ wa ma he ɔ he. Aloo eko ɔ, wa biɔ sane komɛ nɛ a he hia wawɛɛ nɛ kɔɔ wa si himi kɛ wa hwɔɔ se he. Se ke wa nɛ wa sane bimi ɔmɛ a heto nɛ ma ha wa tsui maa nɔ wa mi ɔ, eko ɔ, wa be wa he haoe kaa wa ma hla heto ɔmɛ hu.\\n3. Mɛni he je nɛ nihi fuu susuɔ kaa a be nyɛe ma ná sanehi nɛ a he hia nɛ a biɔ ɔ a heto ɔ?\\n3 Anɛ Baiblo ɔ ma nyɛ ma ha sanehi nɛ a he hia nɛ wa biɔ ɔ a heto lo? Eko ɔ, ni komɛ ma susu jã, se e peeɔ mɛ kaa Baiblo ɔ mi munyu ɔmɛ a sisi numi yee. Eko ɔ, a ma susu kaa tsɔɔli aloo osɔfohi pɛ nɛ a ma nyɛ ma ha jamɛ a sane bimi ɔmɛ a heto. Ngɛ ni komɛ hu a blɔ fa mi ɔ, e peeɔ mɛ zo kaa a ma bi sane. Kɛ mo hu o susu kɛɛ?\\n4, 5. Mɛni sanehi nɛ a he hia lɛ o biɔ? Mɛni he je nɛ e sa kaa o ya nɔ nɛ o hla heto ɔmɛ ɔ?\\n4 Eko ɔ, o maa suɔ kaa o ma ná sane bimihi kaa ní nɛmɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a heto: Mɛni he je nɛ i ngɛ je mi? Ke i gbo ɔ, mɛni maa ba ye nɔ? Kɛ Mawu ngɛ ha kɛɛ? Yesu ji Tsɔɔlɔ nɛ he biɛ wawɛɛ. E de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ bi, nɛ a ma ha nyɛ; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ hla, nɛ nyɛ maa na; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ si, nɛ a ma bli ha nyɛ.” (Mateo 7:7, NW) Ko kpa o sane bimi ɔmɛ a heto hlami kɛ ya si benɛ o ma ná heto nɛ ma ha o tsui maa nɔ o mi.\\n5 Niinɛ, ke o ‘ya nɔ nɛ o hla’ a, o maa na heto ɔmɛ ngɛ Baiblo ɔ mi. (Abɛ 2:1-5) Heto ɔmɛ a sisi numi yi. Níhi nɛ o maa kase ɔ ma ha o bua maa jɔ wawɛɛ amlɔ nɛ ɔ, nɛ o ma ná hɛ nɔ kami kaa hwɔɔ se ɔ, o si himi maa pee kpakpa. Sane bimi ko ngɛ nɛ haoɔ nihi fuu. Ha wa susu jamɛ a sane bimi ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nANƐ MAWU SUSUƆ WA HE LO, ALOO E YI MI WA?\\n6. Mɛni he je nɛ ni komɛ susuɔ kaa Mawu susuu we a he ɔ?\\n6 Nihi fuu susuɔ kaa Mawu susuu we wa he. E peeɔ mɛ kaa ke Mawu susuɔ wa he ɔ, jinɛ tsa pi kikɛ nɛ je ɔ mi ko pee. Ta hwumi, ninyɛ, kɛ nɔ́ nami pɔ he wawɛɛ ngɛ je ɔ mi. Nihi nuɔ hiɔ, a naa nɔ́, nɛ a gboɔ. Ni komɛ hu biɔ ke, ‘Ke Mawu susuɔ wa he niinɛ ɔ, lɛɛ mɛni he je nɛ e pui nɔ́ nami nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ?’\\n7. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ jami hɛ mi nyɛɛli haa nɛ nihi susuɔ kaa Mawu yi mi wa? (b) Mɛni he je nɛ wa be nyɛe ma pia Mawu ngɛ ní yayamihi nɛ baa nihi a nɔ ɔ he ɔ?\\n7 Be komɛ ɔ, jami hɛ mi nyɛɛli haa nɛ nihi susuɔ kaa Mawu yi mi wa. Ke oslaa ko ba a, a deɔ ke, Mawu lɛ suɔ nɛ e ha nɛ e ba jã. Ke a de jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ Mawu piae. Se Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ kaa pi Mawu nɛ haa nɛ nɔ́ yayami baa nihi a nɔ. Yakobo 1:13 ɔ tsɔɔ wɔ kaa Mawu kɛ nɔ́ yayami kɛ́ nɔ. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: “Ke a ka nɔ ko ɔ, e ko de ke Mawu lɛ ka lɛ. Ejakaa nɔ ko be nyɛe maa ka Mawu kaa e maa pee yayami lo. Pohu Mawu nitsɛ kɛ́ nɔ.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ mi kaa Mawu tsi we ní yayamihi a nya mohu lɛɛ, se pi lɛ nɛ e haa nɛ ní yayamihi baa nihi a nɔ. (Kane Hiob 34:10-12.) Ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi nɔ́ ko he nɛ waa hyɛ.\\n8, 9. Mɛni he je nɛ e dɛ blɔ kaa wa ma pia Mawu ke waa kɛ haomi ko ngɛ kpee ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n8 Ngɔɔ lɛ kaa niheyo ko kɛ e fɔli ngɛ we mi. E tsɛ ɔ suɔ lɛ saminya, nɛ e tsɔɔ lɛ bɔ nɛ e ma plɛ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ ha. Pee se ɔ, niheyo ɔ tsɔ e tsɛ ɔ hɛ mi atuã nɛ e je we ɔ mi. E ya pee níhi nɛ sɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e kɛ haomi ya kpe. Anɛ o ma pia tsɛ ɔ kaa e ngmɛ e bi ɔ blɔ nɛ e je we ɔ mi lo? Ohoo! (Luka 15:11-13) Mawu ngɛ kaa jamɛ a bitsɛ ɔ. Benɛ adesahi ma tsɔ Mawu hɛ mi atuã nɛ a maa pee yayami ɔ, Mawu tsi we a nya. Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ́ yayami ko ba a, e sa nɛ wa kai kaa pi Mawu nɛ e ha nɛ e ba. E dɛ blɔ kaa wa ma pia Mawu.\\n9 Nɔ́ ko he je nɛ Mawu ngmɛ blɔ nɛ ní yayamihi ngɛ nɔ yae ɔ nɛ. O maa kase nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ ngɛ Yi 11 ɔ mi. Se mo ná nɔ mi mami kaa Mawu suɔ wɔ, nɛ e sɛ nɛ wa pia lɛ kɔkɔɔkɔ ngɛ ní yayamihi nɛ baa wa nɔ ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu pɛ lɛ ma nyɛ ma tsu wa nyagba amɛ a he ní ha wɔ.—Yesaya 33:2.\\n10. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu ma dla níhi tsuo nɛ nimli yayamihi puɛ ɔ?\\n10 Mawu ngɛ klɔuklɔu. (Yesaya 6:3) Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Mawu peeɔ ɔ he tsɔ, nɛ e hi. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ. Adesahi be jã. A peeɔ ní yayamihi be komɛ. Adesa nɔ yelɔ nɛ e yeɔ anɔkuale pe nɔ tsuaa nɔ po be nyɛe ma dla níhi tsuo nɛ nimli yayamihi puɛ ɔ. Nɔ ko be nɛ e ngɛ he wami kaa Mawu. Mawu ma nyɛ ma dla níhi tsuo nɛ́ nimli yayamihi puɛ ɔ, nɛ e maa pee jã hulɔ. E maa po ní yayamihi tsuo a se kɛ ya neneene.—Kane La 37:9-11.\\nKE NIHI NGƐ NƆ́ NAE Ɔ, KƐ E PEEƆ MAWU HA KƐƐ?\\n11. Ke o ngɛ nɔ́ nae ɔ, kɛ e peeɔ Mawu ha kɛɛ?\\n11 Ke Mawu na níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi kɛ haomihi nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔ, kɛ e peeɔ lɛ kɛɛ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu “suɔ nɔ́ nɛ da.” (La 37:28) Lɔ ɔ he ɔ, e suɔ nɔ́ kpakpa nɛ e sume nɔ́ yayami. Ke nihi ngɛ nɔ́ nae ɔ, e bua jɔɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa, blema a, benɛ Mawu na kaa yayami pɔ he ngɛ je ɔ mi ɔ, “e dɔ lɛ.” (1 Mose 6:5, 6) Mawu tsakee we. (Malaki 3:6) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu susuɔ o he wawɛɛ nitsɛ.—Kane 1 Petro 5:7.\\nBaiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ji Bɔlɔ nɛ e ngɛ suɔmi, nɛ lɛ nɛ e bɔ je mluku ɔ\\n12, 13. (a) Mɛni he je nɛ wa suɔ ni kpahi nɛ wa susuɔ a he ɔ, nɛ kɛ wa naa ní yayamihi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma he ye kaa Mawu maa po nɔ́ nami kɛ dami sane nɛ a yi ɔ tsuo se ɔ?\\n12 Jehanɛ hu ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu bɔ wɔ kaa bɔ nɛ e ngɛ ɔ. (1 Mose 1:26) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu bɔ wɔ konɛ wɔ hu wa nyɛ nɛ wa je e su kpakpa amɛ kpo. Lɔ ɔ he ɔ, ke nihi nɛ a pee we nɔ́ yayami ko ngɛ nɔ́ nae nɛ e haoɔ mo ɔ, lɛɛ e maa hao Mawu wawɛɛ po pe mo! Kɛ wa plɛ kɛ le kɛɛ?\\n13 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.” (1 Yohane 4:8) Suɔmi lɛ haa nɛ Mawu peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́. Enɛ ɔ he ɔ wa ngɛ suɔmi, ejakaa Mawu hu ngɛ suɔmi. Mo susu he nɛ o hyɛ: Ke o ngɛ he wami nɛ o kɛ ma nyɛ maa po nɔ́ nami kɛ dami sane nɛ a yi ɔ tsuo se ɔ, anɛ o be jã pee lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o maa pee jã, ejakaa o suɔ nihi. Nɛ Mawu hu nɛɛ? E ngɛ he wami, nɛ akɛnɛ e suɔ wɔ he je ɔ, e maa po nɔ́ nami kɛ dami sane nɛ a yi ɔ tsuo se. Ngɛ womi nɛ ɔ nya tsɔɔmi ɔ mi ɔ, a tsɔɔ níhi nɛ Mawu wo si kaa e maa pee ha wɔ. O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e maa pee jamɛ a ní ɔmɛ! Se loko o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa si womi nɛ ɔmɛ maa ba mi ɔ, e sa nɛ o le Mawu he níhi fuu.\\nMAWU SUƆ KAA O LE LƐ\\nKe o ngɛ hlae nɛ o kɛ nɔ ko nɛ pee huɛ ɔ, o maa tsɔɔ lɛ o biɛ. Mawu tsɔɔ wɔ e biɛ ngɛ Baiblo ɔ mi\\n14. Kɛ a tsɛɛ Mawu kɛɛ, nɛ mɛni he je nɛ e sa kaa waa kɛ jamɛ a biɛ ɔ nɛ tsɛ lɛ ɔ?\\n14 Behi fuu ɔ, ke o suɔ kaa o kɛ nɔ ko nɛ pee huɛ ɔ, kekleekle ɔ, mɛni o peeɔ? O tsɔɔ lɛ o biɛ. Anɛ Mawu ngɛ biɛ lo? Jamihi fuu deɔ ke e biɛ ji Mawu aloo Nyɔmtsɛ, se biɛ nɛ ɔmɛ pi e biɛ nitsɛnitsɛ. A ji e sablaihi kɛkɛ kaa bɔ nɛ “matsɛ” kɛ “nɛnɛ” hu ji sablaihi ɔ. Mawu tsɔɔ wɔ kaa e biɛ ji Yehowa. La 83:18 (NW) de ke: “Mo nɛ o biɛ ji Yehowa a, mo pɛ lɛ o Nɔ Kuɔ Pe Kulaa ngɛ zugba a nɔ tsuo.” Nihi nɛ a ngma Baiblo ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní si akpehi abɔ. Yehowa suɔ kaa o le e biɛ ɔ konɛ o kɛ tsɛ lɛ. E tsɔɔ mo e biɛ konɛ o nyɛ nɛ o pee e huɛ.\\n15. Mɛni ji biɛ Yehowa a sisi?\\n15 Mawu biɛ Yehowa a hɛɛ sisi numi nɛ mi kuɔ. Biɛ Yehowa a tsɔɔ kaa Mawu ma nyɛ ma ha nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e wo si ɔ maa ba mi, nɛ e ma nyɛ ma tsu e yi mi tomihi a he ní hulɔ. Nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe maa tsi e nya. Lɛ pɛ ji nɔ nɛ a ma nyɛ ma tsɛ lɛ ke Yehowa. *\\n16, 17. Mɛni ji sablai nɛ ɔmɛ a sisi: (a) “Ope”? (b) “Neneene Matsɛ”? (d) “Bɔlɔ”?\\n16 Kaa bɔ nɛ wa kane kɛ sɛ hlami ɔ, La 83:18 ɔ de ngɛ Yehowa he ke: “Mo pɛ lɛ o Nɔ Kuɔ Pe Kulaa ngɛ zugba a nɔ tsuo.” Jehanɛ hu ɔ, Kpojemi 15:3 ɔ de ke: “Nyɔmtsɛ Mawu Ope, O ní tsumi ɔmɛ kle, nɛ a ngɛ nyakpɛ! Je ma amɛ a matsɛ, o ní peemi ní ɔmɛ tsuo da, anɔkuale sɔuu!” Mɛni ji sablai nɛ ji, “Ope” ɔ sisi? Sablai nɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ he wami pe nɔ tsuaa nɔ ngɛ je mluku ɔ mi. Nɛ ngɛ 1 Timoteo 1:17 ɔ, a tsɛ Yehowa ke “Neneene Matsɛ.” Sablai nɛ ji “Neneene Matsɛ” ɔ hu tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ daa. La 90:2 ɔ hu tsɔɔ kaa e ngɛ kɛ je neneene kɛ yaa si neneene. Anɛ enɛ ɔ be nyakpɛ lo?\\n17 Yehowa pɛ ji Bɔlɔ. Kpojemi 4:11 ɔ de ke: “Wa Nyɔmtsɛ, kɛ wa Mawu! Mo ji nɔ nɛ sa kaa a ngɔ hɛ mi nyami, bu, kɛ he wami kɛ ha. Mo lɛ o bɔ níhi tsuo; o bɔ mɛ bɔ nɛ o suɔ kaa a hi. Nɛ a ngɛ jã pɛ!” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa lɛ bɔ níhi tsuo. Lɛ nɛ e bɔ hiɔwe bɔfohi, dodoehi nɛ hyiɔ hiɔwe tɔ gbɔkuɛ, tso yiblii, lohi nɛ ngɛ wo kɛ pahi a mi, kɛ ní kpahi tsuo!\\nANƐ O MA NYƐ MAA PEE MAWU HUƐ LO?\\n18. Mɛni he je nɛ eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa a kɛ Mawu be nyɛe maa pee huɛ ɔ? Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ sane nɛ ɔ he?\\n18 Ke nihi kase Yehowa suhi nɛ a ngɛ nyakpɛ ɔ a he ní ɔ, e woɔ a he gbeye. A biɔ a he ke, ‘Mawu ngɛ he wami wawɛɛ nitsɛ, e nɔ kuɔ, nɛ e kɛ adesahi a kpɛti kɛ, mɛni tsɔɔ kaa e ma susu wa he?’ Se anɛ Mawu suɔ kaa wa susu jã lo? Dɛbi, pi jã kulaa. Yehowa suɔ kaa e maa su wa he haa. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “Mawu kɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ kpɛti kɛ we kulaa.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:27) Mawu suɔ kaa o hɛ mo kɛ su e he, nɛ e wo si kaa lɛ hu ‘e maa hɛ lɛ kɛ su o he.’—Yakobo 4:8.\\n19. (a) Mɛni o maa pee konɛ o kɛ Mawu nɛ nyɛ nɛ pee huɛ? (b) Mɛni su lɛ o bua jɔ he wawɛɛ ngɛ Yehowa su ɔmɛ a kpɛti?\\n19 Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o kɛ Mawu nɛ bɔ huɛ? Yesu de ke: “Ke a ná le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma ná neneene wami.” (Yohane 17:3) Moo ya nɔ nɛ o kase Yehowa kɛ Yesu a he ní, nɛ o ma ba le mɛ. Ke o pee jã a, o ma nyɛ ma ná neneene wami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa kase momo kaa “Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.” (1 Yohane 4:16) Se e ngɛ su kpakpa kpahi fuu hulɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ kaa Yehowa ji ‘mɔbɔ nalɔ kɛ dloolɔ; e mi mi fu we mla, nɛ e suɔmi kɛ anɔkuale yemi hiɛ babauu.’ (2 Mose 34:6) Yehowa ‘hi, nɛ e kɛ yayami paa nɔ.’ (La 86:5) Mawu toɔ e tsui si. (2 Petro 3:9) E ji anɔkualetsɛ. (La 18:25) Ke o tsa nɔ nɛ o kase Yehowa he ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, o ma ba le su kpakpahi fuu nɛ e ngɛ ɔmɛ.\\n20-22. (a) Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ waa hɛ wɔ kɛ su Mawu nɛ wa be nyɛe maa na lɛ kɛ wa hɛngmɛ ɔ he? (b) Ke nihi suɔ kaa o kpa Baiblo ɔ kasemi ɔ, mɛni e sa kaa o pee?\\n20 Mɛni blɔ nɔ nɛ o ma nyɛ maa gu kɛ hɛ mo kɛ su Mawu nɛ o be nyɛe maa na lɛ kɛ o hɛngmɛ ɔ he? (Yohane 1:18; 4:24; 1 Timoteo 1:17) Ke o kase Yehowa he ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, o ma ba le lɛ kaa e ji Nɔ ko nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ. (La 27:4; Roma Bi 1:20) Ke o ya nɔ nɛ o kase Yehowa he ní ɔ, o ma ba suɔ lɛ saminya, nɛ o maa hɛ mo kɛ su e he haa.\\nBitsɛ suɔ e bimɛ, se wa hiɔwe Tsɛ ɔ suɔ wɔ po pe jã\\n21 O ma ba nu sisi kaa Yehowa ji wa Tsɛ. (Mateo 6:9) Lɛ nɛ e ha wɔ wami, nɛ e suɔ kaa wa bua nɛ jɔ ngɛ si himi mi hulɔ. Tsɛ fɛɛ tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ suɔ kaa e bimɛ a bua nɛ jɔ. (La 36:9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa o kɛ Yehowa ma nyɛ maa pee huɛ. (Yakobo 2:23) Mo susu he nɛ o hyɛ. Yehowa nɛ ji je mluku ɔ Bɔlɔ ɔ suɔ kaa o kɛ lɛ nɛ pee huɛ!\\n22 Ni komɛ maa suɔ kaa o kpa Baiblo ɔ kasemi. Eko ɔ, a maa ye gbeye kaa o ma tsake o jami ɔ. Se ko ha nɛ nɔ ko nɛ tsi o nya ngɛ huɛ nɛ o kɛ Yehowa maa bɔ ɔ he. Lɛ ji Huɛ nɛ pe kulaa nɛ o ma nyɛ ma ná.\\n23, 24. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa o ya nɔ nɛ o bi sanehi ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n23 Benɛ o ngɛ nɔ tsae nɛ o ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, ní komɛ ngɛ nɛ o be sisi nue. Ke o nui nɔ́ ko sisi ɔ, e ko pee mo zo kaa o ma bi nɛ a tsɔɔ mo nya. Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ba wa he si kaa jokuɛwi. (Mateo 18:2-4) Jokuɛwi biɔ sanehi fuu. Mawu suɔ kaa o ná o sane bimi ɔmɛ a heto. Enɛ ɔ he ɔ, moo to o tsui si kɛ kase Baiblo ɔ, nɛ o hyɛ kaa nɔ́ nɛ o ngɛ kasee ɔ ji anɔkuale ɔ lo.—Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:11.\\n24 Baiblo ɔ nɛ o maa kase ɔ ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ kase Yehowa he ní. Wa ma susu nɔ́ he je nɛ Baiblo ɔ je ekpa kulaa ngɛ womi kpahi tsuo a he ɔ he ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\n^ kk. 15 Ke biɛ Yehowa a be o Baiblo ɔ mi, aloo o suɔ kaa o le níhi fuu nɛ kɔɔ bɔ nɛ a tsɔɔ Mawu biɛ ɔ sisi ha, kɛ bɔ nɛ a tsɛɛ biɛ ɔ ha a he ɔ, moo hyɛ Nyagbe Ningma 1.\\nANƆKUALE 1: MƐNƆ JI MAWU?\\n“Mo lɛ o bɔ níhi tsuo.”—Kpojemi 4:11\\nMɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Mawu he ngɛ Baiblo ɔ mi?\\nLɛ ji Ope, e ngɛ he wami pe nɔ tsuaa nɔ ngɛ je mluku ɔ mi.\\nE ngɛ kɛ je neneene kɛ yaa si neneene.\\nMawu ji wa Tsɛ.\\nE suɔ kaa wa bua nɛ jɔ ngɛ si himi mi.\\nBɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:27\\nMawu suɔ kaa e maa su wa he haa.\\nANƆKUALE 2: MAWU NGƐ BIƐ\\n‘Yehowa ji ye biɛ kɛ yaa neneene.’—2 Mose 3:15\\nMɛni he je nɛ Mawu biɛ ɔ he hia a?\\nMawu tsɔɔ wɔ kaa e biɛ ji Yehowa. “Mawu” kɛ “Nyɔmtsɛ” pi e biɛ nitsɛnitsɛ. A ji sablaihi kɛkɛ kaa bɔ nɛ “matsɛ” kɛ “nɛnɛ” hu ji sablaihi ɔ. Yehowa suɔ kaa o kɛ e biɛ ɔ nɛ tsɛ lɛ.\\nE biɛ ɔ sisi ji “O Deɔ O Peeɔ.” Yehowa lɛ bɔ níhi tsuo, enɛ ɔ he ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e wo si ɔ nɛ ba mi, nɛ e ma nyɛ ma tsu e yi mi tomihi a he ní hulɔ.\\nANƆKUALE 3: YEHOWA SUƆ WƆ\\n“Mawu ɔ, suɔmi ji lɛ.”—1 Yohane 4:8\\nKɛ wa náa suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he se ha kɛɛ?\\n2 Mose 34:6; La 37:28\\nMɔbɔ nalɔ kɛ dloolɔ ji lɛ. E suɔ anɔkuale nɛ e yeɔ dami sane.\\nE kɛ yayami paa nɔ.\\nE toɔ e tsui si.\\nE yeɔ anɔkuale.\\nANƆKUALE 4: MAWU SUSUƆ O HE\\n“Moo ngɔ o haomi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ e nɔ; ejakaa lɛ nɛ e hyɛɛ o nɔ.”—1 Petro 5:7\\nKɛ o plɛ kɛ le kaa Mawu susuɔ o he wawɛɛ ha kɛɛ?\\nE wo si kaa e maa po nɔ́ nami tsuo se, nɛ e ma dla níhi tsuo nɛ nimli yayamihi puɛ ɔ.\\nYehowa suɔ kaa o hɛ mo kɛ su e he haa.\\nKe o yaa nɔ nɛ o kaseɔ Mawu he ní ɔ, o ma ba suɔ lɛ saminya.\\nNí Kasemi He Blɔ Tsɔɔmihi\\nMɛni Ji Mawu He Anɔkuale Tsɔɔmi ɔ? (Fã 1)\\nMɛni Ji Mawu He Anɔkuale Tsɔɔmi ɔ?—Fã 2","num_words":3285,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.024,"special_characters_ratio":0.321,"stopwords_ratio":0.498,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Anɛ O Suɔ Mi Pe Ní Nɛ Ɔmɛ Lo?’​—Yohane 21:15 | Kase\\nMoo Ye Bua “Nibwɔhi” Nɛ ‘A Sɔmɔ Yehowa Kɛ Bua Jɔmi’\\n“Nibwɔhi,” Nyɛɛ Ye Bua Nyɛ Bimɛ\\nLIFE STORY Mumui Ji Mi, Se I Tsɔɔ Nihi Ní\\nKo Ha Nɛ O Suɔmi ɔ Nya Nɛ Jɔ\\n‘Anɛ O Suɔ Mi Pe Ní Nɛ Ɔmɛ Lo?’\\nBɔ Nɛ Gayo Ye Bua E Nyɛmimɛ Ɔmɛ Ha\\nKe O Pee O Si Himi Kpokploo ɔ, O Ma Ná Bua Jɔmi\\nA JE NGƐ WA YI NƆ SANE WOMIHI A MI “Wa Ná Kã Kɛ Bua Jɔmi Kulaa Pe Kekle ɔ”\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Greek Mumuihi A Gbi Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mongolian Moore Motu Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tongan Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | May 2017\\n‘Simon, Yohane bi, anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?’—YOH. 21:15.\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ he lo nya ní tsumi ko ngɔ wa be tsuo?\\nMɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná juɛmi nɛ da ngɛ hɛja jemi he?\\nMɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa kua he lo nya níhi fuu a se dimi?\\n1, 2. Benɛ Petro ya fɔ ya nyɔnyɔɔnyɔ ngɛ wo ɔ nɔ se ɔ, mɛni níhi a si kpami lɛ e ná?\\nYESU kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi kpaago ya fɔ ya nyɔnyɔɔnyɔ ngɛ Galilea Wo ɔ nɔ, se a gbi lo kake po. E nɔ jena a, Yesu nɛ a tle lɛ si ɔ na mɛ ngɛ wo ɔ nya. Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “‘Nyɛɛ fɔ ya a ngɛ lɛ ɔ hiɔ nɔ, nɛ nyɛ maa gbe lo.’ A fɔ ya a, nɛ lo nɛ a gbe ɔ hiɛ babauu, nɛ a nyɛ we nɛ a gbla ya a.”—Yoh. 21:1-6.\\n2 Yesu ha e kaseli ɔmɛ mɔtu niye ní, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e bi Simon Petro ke: ‘Simon, Yohane bi, anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?’ Mɛni he munyu Yesu ngɛ tue ɔ? Petro suɔ wo yami. Enɛ ɔ he ɔ, e ma nyɛ maa pee kaa Yesu ngɛ hlae nɛ e le nɔ́ tutuutu nɛ Petro suɔ wawɛɛ. Anɛ Petro suɔ wo yami pe Yesu kɛ níhi nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ lo? Petro ha heto ke: “Nyɔmtsɛ, o le kaa i suɔ mo!” (Yoh. 21:15) Petro ye e munyu ɔ nɔ sisiisi. Kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ yaa a, Petro kɛ e he wo kaselɔ peemi ní tsumi ɔ mi vii kɛ tsɔɔ kaa e suɔ Kristo, nɛ e ba pee nɔ titli ko ngɛ Kristofohi asafo nɛ hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ mi.\\n3. Mɛni oslaahi nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a hyɛ a he nɔ saminya ngɛ he?\\n3 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ nɛ Yesu de Petro ɔ mi? E sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Kristo ɔ nya nɛ ko jɔ, nɛ nɔ́ ko ko je wa juɛmi kɛ je Matsɛ Yemi ɔ nɔ. Yesu le kaa nyagbahi nɛ ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa hao, nɛ waa pee yeyeeye. Ngɛ Yesu nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ ní dulɔ ɔ he ɔ mi ɔ, e tsɔɔ kaa ni komɛ maa kplɛɛ “matsɛ yemi ɔ he sɛ gbi” ɔ nɔ, nɛ sisije ɔ, a ma bɔni yiblii womi, se pee se ɔ, “je nɛ ɔ mi he nya gbami, kɛ sika suɔmi” maa ‘gbe sɛ gbi ɔ.’ (Mat. 13:19-22; Mar. 4:19) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, níhi nɛ haa nɛ nɔ peeɔ yeyeeye ngɛ si himi mi daa ligbi ɔ ma ha nɛ wa gbɔjɔ ngɛ Mawu jami mi. Enɛ ɔ he je ɔ, Yesu bɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kɔkɔ ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ nyɛ ko ya di ní yemi, kɛ ní numi, kɛ je nɛ ɔ mi níhi nɛ ngɔɔ nɔ nya a se tsɔ.”—Luka 21:34.\\n4. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa le kaa suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Kristo ɔ nya wa loo e nya wɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 Kaa bɔ nɛ Petro pee ɔ, wɔ hu waa kɛ ní tsumi nɛ Kristo kɛ wo wa dɛ ɔ peeɔ nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Kristo wawɛɛ. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ tsɔɔ kaa wa yaa nɔ nɛ wa peeɔ jã? E sa nɛ waa pɔ wa he bimi ke: ‘Mɛni i kɛ peeɔ oti ngɛ ye si himi mi? Mɛni lɛ haa mi bua jɔmi wawɛɛ, Mawu jami mi ní tsumihi aloo ní kpahi?’ Nyɛ ha nɛ waa hyɛ ní etɛ komɛ nɛ ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, a ma nyɛ ma ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Kristo kɛ Mawu jami mi níhi ɔ nya nɛ jɔ. Ní nɛ ɔmɛ ji he lo nya ní tsumi, hɛja jemi, kɛ he lo nya níhi fuu a se dimi.\\nKO HA NƐ HE LO NYA NÍ TSUMI NƐ NGƆ O BE TSUO\\n5. Ngɛ Ngmami ɔ nya a, mɛni ji wekuyihi a blɔ nya ní tsumi?\\n5 Ngɛ Petro blɔ fa mi ɔ, wo yami pi hɛja jemi nɔ. Mohu ɔ, e ji ní tsumi nɛ e tsuɔ kɛ hlaa e nya ngma. Wekuyihi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ le kaa Ngmami ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ha a wekuhi a he lo nya hiami níhi. (1 Tim. 5:8) E sa nɛ a tsu ní kɛ hɛdɔ konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ a weku ɔ nɔ. Se kɛ̃ ɔ, ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, he lo nya ní tsumi ma nyɛ ma ha nɛ nɔ nɛ pee yeyeeye.\\n6. Mwɔnɛ ɔ, mɛni haa nɛ ní tsuli peeɔ yeyeeye?\\n6 Akɛnɛ ní tsumi be he je ɔ, nihi fuu bɔɔ mɔde kaa a ma tsu ní pe nine, se be komɛ ɔ, a hiɔwo ɔ hu pi. Jehanɛ hu ɔ, nitsumitsɛmɛ bɔɔ mɔde kaa a maa ngɔ a ní tsuli nɛ a he pi ɔ kɛ tsu ní tsumihi fuu. Enɛ ɔ haa nɛ pɔ tɔɔ ní tsuli ɔmɛ, a peeɔ yeyeeye, nɛ a nuɔ hiɔ po. Ke nɔ ko sume kaa e ma tsu ní kaa bɔ nɛ e nitsumitsɛ ɔ ngɛ hlae ɔ, e ní tsumi ɔ ma nyɛ maa je e dɛ.\\n7, 8. (a) Mɛnɔ ji kekleekle nɔ nɛ e sa nɛ waa ye lɛ anɔkuale? (b) Mɛni nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ Thailand ɔ yɔse ngɛ e ní tsumi he, nɛ mɛni e pee?\\n7 Akɛnɛ wa ji Kristofohi he je ɔ, nɔ nɛ wa yeɔ lɛ anɔkuale kekleekle ji Yehowa Mawu, se pi wa nitsumitsɛmɛ. (Luka 10:27) Wa tsuɔ he lo nya ní tsumi konɛ wa kɛ ná wa nya ngma, nɛ wa ná nɔ́ ko kɛ fĩ Matsɛ Yemi ní tsumi ɔ se. Se kɛ̃ ɔ, ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, he lo nya ní tsumi ma nyɛ maa sa jami nɛ waa kɛ haa Mawu ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ Thailand ɔ de ke: “I dlaa kɔmpiuta, nɛ ní tsumi nɛ ɔ ngɛ bua jɔmi, se e heɔ be wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, i ná we deka kɛ ha Mawu jami. Nyagbenyagbe ɔ, i ba yɔse kaa loko ma nyɛ ma ngɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ ye si himi mi ɔ, e sa nɛ ma tsake ye ní tsumi ɔ.” Mɛni nyɛminyumu nɛ ɔ pee?\\n8 E de ke: “I susu he maa pee jeha kake, nɛ i mwɔ ye yi mi kpɔ kaa ma jua ice cream ngɛ blɔ he. Sisije ɔ, ye he fĩ mi ngɛ sika blɔ fami, nɛ enɛ ɔ ha nɛ ye kɔni mi jɔ̃. Ke i kɛ nihi nɛ i kɛ mɛ tsu ní sa a kpe ɔ, a yeɔ ye he fɛu, nɛ a biɔ mi nɔ́ he je nɛ i susu kaa ice cream juami hi pe ɔfisi ní tsumi nɛ kɔɔhiɔ maa hi ye he fiae ɔ. I sɔle kɛ ha Yehowa konɛ e ye bua mi nɛ ma nyɛ ma da si fɔfɔɛ ɔ nya, konɛ yi mi kpɔ nɛ i mwɔ kaa ma ná be fuu kɛ ha sɔmɔmi ní tsumi ɔ, ma nyɛ ma su he. E kɛ we nɛ níhi a mi bɔni himi. I ba le ice cream nɛ ní heli ɔmɛ a bua jɔ he wawɛɛ, nɛ i pee lɛ jã pɛpɛɛpɛ. Be bɔɔ ko se ɔ, i nyɛɔ juaa ye ice cream ɔ tsuo ngɛ ligbi ɔ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ba ná sika po pe benɛ i ngɛ kɔmpiuta dlae ɔ. Enɛ ɔ ha mi bua jɔmi wawɛɛ, ejakaa i pee we yeyeeye kaa bɔ nɛ i peeɔ benɛ i ngɛ kɔmpiuta dlae ɔ. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, amlɔ nɛ ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ i kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi ba wa wawɛɛ.”—Kane Mateo 5:3, 6.\\n9. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná he lo nya ní tsumi he juɛmi nɛ da?\\n9 Yehowa suɔ nihi nɛ a hɛ dɔɔ kɛ ní tsumi, nɛ ke nɔ ko tsuɔ ní wawɛɛ ɔ, e náa he se. (Abɛ 12:14) Se kɛ̃ ɔ, kaa bɔ nɛ nyɛminyumu nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ yɔse ɔ, e sɛ nɛ wa ha nɛ he lo nya ní tsumi nɛ ngɔ wa be tsuo. Yesu de ke: “Se nyɛ hla Mawu matsɛ yemi ɔ, kɛ níhi nɛ da ngɛ e hɛ mi ɔ kekle, nɛ a kɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo [daa ligbi hiami níhi] maa piɛ he ngɔ ha nyɛ.” (Mat. 6:33) Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ wa yɔse kaa wa hɛɛ juɛmi nɛ da ngɛ he lo nya ní tsumi kɛ Mawu jami mi ní tsumihi a he ɔ, e sa nɛ wa bi wa he ke: ‘Anɛ ye bua jɔ ye he lo nya ní tsumi he, se Mawu jami mi níhi gbeɔ ye nya, aloo i buɔ mɛ kaa níhi nɛ a peeɔ daa kɛkɛ lo?’ Ke wa pue wa yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha ngɛ he lo nya ní tsumi kɛ Mawu jami mi ní tsumihi a he ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le nɔ́ tutuutu nɛ wa suɔ.\\n10. Mɛni Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ngɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi?\\n10 Yesu ná he lo nya ní tsumi kɛ Mawu jami mi níhi a he juɛmi nɛ da, nɛ e kɛ enɛ ɔ pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha wɔ. Be ko ɔ, Yesu ya slaa Maria kɛ e nyɛmiyo Marta. Benɛ Marta pee siɛii kɛ ngɛ ní hooe ɔ, Maria lɛɛ e hii si ngɛ Yesu nane nya nɛ e ngɛ Yesu tue bue. Benɛ Marta ba bi Yesu kaa mɛni he je nɛ Maria ba yi bua lɛ ɔ, Yesu de Marta ke: “Nɔ́ nɛ hi ɔ, lɔ ɔ, Maria hla a nɛ, nɛ nɔ ko nɔ ko be kpɔe ngɛ e dɛ.” (Luka 10:38-42) Yesu tsɔɔ Marta nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ. Ke wa ma nyɛ maa ngmɛ pɛpɛɛpɛ ngɛ he lo nya ní tsumi he konɛ e ko je wa juɛmi ngɛ Mawu jami nɔ, nɛ waa tsɔɔ kaa wa suɔ Kristo ɔ, e sa nɛ waa hla “nɔ́ nɛ hi ɔ,” nɛ waa ngɔ Mawu jami mi níhi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi.\\nMO NÁ FIƐMI KƐ HƐJA JEMI HE JUƐMI NƐ DA\\n11. Mɛni Ngmami ɔ de ngɛ he jɔɔmi he?\\n11 Wa ní tsumihi haa nɛ wa gboɔ dengme, enɛ ɔ he ɔ, be komɛ ɔ, e sa nɛ waa jɔɔ wa he. Mawu Munyu ɔ de ke: “Lɛɛ nɔ́ nɛ sa adesa peemi ji kaa e ye ní, nɛ e nu ní, nɛ e na bua jɔmi kɛ je e dengme gbomi ɔ mi.” (Fiɛlɔ 2:24) Yesu le kaa e sa nɛ adesa nɛ e jɔɔ e he be komɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko benɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ya fiɛɛ wawɛɛ nɛ pɔ tɔ mɛ ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛ ha nɛ wɔ kɔklɔɔ waa ya he ko banee nɛ nyɛ ya jɔɔ nyɛ he bɔɔ.”—Mar. 6:31, 32.\\n12. Mɛni kɔkɔ bɔmi lɛ a kɛ ha wɔ ngɛ fiɛmi kɛ hɛja jemi he? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n12 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, fiɛmi kɛ hɛja jemi ma nyɛ maa ye bua wɔ wawɛɛ. Se oslaa a ji kaa, ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa maa ngɔ hɛja jemi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, nihi fuu deɔ ke: “Nyɛ ha waa ye ní nɛ waa nu ní, ejakaa hwɔɔ pɛ wa gbo.” (1 Kor. 15:32) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi fuu susuɔ jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jeha komɛ nɛ be ɔ, niheyo ko nɛ e ngɛ Yuropa pusinɔ he ɔ bɔni asafo mi kpehi yami. Se akɛnɛ e bua jɔ hɛja jemi he wawɛɛ he je ɔ, e kɛ Yehowa we bi kpa bɔmi. Pee se ɔ, e ba yɔse kaa hɛja jemi nɛ e ngɔ e juɛmi kɛ ma nɔ ɔ ngɔ haomihi mohu kɛ ba e nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e bɔni Baiblo ɔ kasemi ekohu, nɛ nyagbenyagbe ɔ, e he ba su kaa sane kpakpa a fiɛɛlɔ. Benɛ a baptisi lɛ se ɔ, e de ke: “Nɔ́ nɛ dɔɔ mi pɛ ji kaa i puɛ be fuu loko i ba yɔse kaa Yehowa sɔmɔmi lɛ haa nɔ bua jɔmi wawɛɛ, se pi hɛja jemi nɛ pɔ he ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ.”\\n13. (a) Mo ha nɔ́ he tomi nɔ́ kɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ oslaa ngɛ fiɛmi kɛ hɛja jemi fuu he ɔ. (b) Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná fiɛmi kɛ hɛja jemi he juɛmi nɛ da?\\n13 Yi mi tomi he je nɛ wa jeɔ wa hɛja ji, konɛ waa jɔɔ wa he, nɛ wa ná he wami ekohu. Ke jã a, lɛɛ be enyɛmɛ nɛ e sa kaa wa kɛ je wa hɛja? Mo susu nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Wa kpɛti nihi fuu ngɛ nɛ ke wa ye ní ta a, be komɛ ɔ, wa suɔ kaa wa maa ngɔ nɔ́ ko kɛ je wa nya mi. Se wa le kaa ke wa ngɔɔ sikli ní kɛ pɔɔ wa nya mi jemi ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ hiɔ. Enɛ ɔ he ɔ, niye ní nɛ ma ha wɔ he wami ji nɔ́ titli nɛ wa yeɔ. Kaa bɔ nɛ ke wa pɔɔ sikli ní yemi ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ hiɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ ke waa kɛ fiɛmi kɛ hɛja jemi pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi ɔ, e ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ. Bɔ nɛ pee nɛ e ko ba jã ngɛ wa blɔ fa mi ɔ, waa kɛ wa he woɔ Matsɛ Yemi ní tsumihi a mi be fɛɛ be. Kɛ wa ma plɛ kɛ le kaa wa hɛɛ juɛmi nɛ da ngɛ hɛja jemi he ha kɛɛ? Wa ma nyɛ maa hla otsi ko, nɛ waa ngma ngmlɛfiahi abɔ nɛ waa kɛ tsu Mawu jami mi níhi kaa asafo mi kpehi yami, fiɛɛmi yami, dɛ he ní kasemi, kɛ weku Mawu jami he ní ɔ kɛ fɔ si. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ kɛ to be nɛ wa puɛɔ ngɛ hɛja jemi níhi kaa he mi kami, fiɛmihi nɛ wa bua jɔ he, tiivi hyɛmi, aloo video nɔ fiɛmihi he ɔ he. Ke o ngɔ ngmlɛfia amɛ kɛ to a sibi he ɔ, kɛ o naa lɛ kɛɛ? Anɛ e he maa hia nɛ o gbɔ be nɛ o kɛ jeɔ o hɛja a nɔ lo?—Kane Efeso Bi 5:15, 16.\\n14. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa hla fiɛmi kɛ hɛja jemi nɛ sa?\\n14 Yehowa ha wa ti nɔ tsuaa nɔ he blɔ kaa e hla fiɛmi nɛ e suɔ, nɛ wekuyihi hu ma nyɛ maa hla fiɛmi nɛ sa kɛ ha a weku ɔmɛ. Se e sa nɛ níhi nɛ wa maa hla a nɛ pee níhi nɛ a kɛ Yehowa sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kpaa gbi. * Hɛja jemi nɛ sa ji “Mawu nike ní.” (Fiɛlɔ 3:12, 13) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa le kaa e slo fiɛmi nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ suɔ. (Gal. 6:4, 5) E sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ hɛja jemi fɛɛ hɛja jemi nɛ wa maa hla a nɛ e ko pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. Yesu de ke: “He nɛ o juetli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ o tsui hu maa hi.” (Mat. 6:21) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa suɔ Yesu ɔ, wa susumi, wa munyu tutui, kɛ wa ní peepeehi tsuo maa tsɔɔ kaa Matsɛ Yemi ɔ he hia wɔ pe ní kpahi.—Filip. 1:9, 10, NW.\\nNYƐ HA NƐ WAA HWU KƐ SI HE LO NYA NÍHI FUU A SE DIMI\\n15, 16. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ he lo nya níhi fuu a se dimi ma nyɛ maa pee klama kɛ ha Kristofo no ko ngɛ? (b) Mɛni ga womi nɛ nile ngɛ mi nɛ Yesu kɛ ha ngɛ he lo nya níhi fuu a se dimi he?\\n15 Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu ngɔ a juɛmi kɛ ma he dlami nɛ ba nɔ, kɔmpiuta klamahi, fon kɛ ní kpahi a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ Kristofo no fɛɛ Kristofo no nɛ e pɔ e he bimi ke: ‘Anɛ he lo nya níhi a he hia mi hluu kaa i puɛɔ be fuu kɛ peeɔ níhi a mi hlami konɛ ma le lɔle ehehi, aloo tade ehehi nɛ a ba nɔ, se i nɛ be nɛ ma kɛ dla ye he kɛ ha asafo mi kpehi lo? Anɛ níhi nɛ a peeɔ ngɛ si himi mi daa ligbi ɔ ngɔɔ ye be tsuo, nɛ i nɛ be fuu kɛ ha sɔlemi kɛ Baiblo kanemi lo?’ Ke wa yɔse kaa wa suɔ he lo nya níhi pe Kristo ɔ, e sa nɛ wa susu Yesu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ he: “Nyɛɛ hyɛ saminya, nɛ nyɛ hɛ ko kɔ nɔ́ ko nɔ́ ko nɔ.” (Luka 12:15) Mɛni he je nɛ Yesu kɛ kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ ha wɔ ɔ?\\n16 Yesu tsɔɔ kaa “nɔ ko be nyɛe ma sɔmɔ nyɔmtsɛmɛ enyɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “O be nyɛe ma sɔmɔ Mawu kɛ sika tsuo.” Ejakaa “nyɔmtsɛmɛ” enyɔ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ maa suɔ kaa o ngɔ o tsui tsuo kɛ sɔmɔ lɛ. Yesu tsɔɔ kaa wa maa ‘nyɛ nɔ kake, nɛ wa maa suɔ nɔ kake’ aloo wa maa ‘pee nɔ kake suɔmi nya ní, nɛ nɔ kake ɔ lɛɛ wa be lɛ bue fɛɛ.’ (Mat. 6:24) Akɛnɛ wa ji adesahi nɛ wa yi mluku he je ɔ, e sa nɛ wɔ tsuo waa bɔ mɔde nɛ waa hwu kɛ si “akɔnɔ yaya nɛ ngɛ wa mi” nɛ eko ji he lo nya níhi fuu a se dimi ɔ.—Efe. 2:3.\\n17. (a) Mɛni he je nɛ e he wa ha nihi nɛ a susuɔ he lo nya nihi a he ɔ kaa a ma ná he lo nya níhi a he juɛmi nɛ da a? (b) Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa kua he lo nya níhi fuu a se dimi?\\n17 E yeɔ ha nihi nɛ a ngɔɔ a juɛmi kɛ maa he lo nya níhi a nɔ ɔ kaa a ma ná he lo nya níhi a he juɛmi nɛ da. Mɛni he je? Ejakaa a mumi mi hɛngmɛ ɔ yu. (Kane 1 Korinto Bi 2:14.) Akɛnɛ a nyɛ we nɛ a susuɔ níhi a he saminya a he je ɔ, e he maa wa ha mɛ kaa a maa le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti. (Heb. 5:11-14) Enɛ ɔ he ɔ, suɔmi nɛ ni komɛ ngɛ kaa a ma ná he lo nya níhi fuu ɔ mi ngɛ wae daa. A bɔɔ mɔde kaa a ma ná babauu, se e tɔɛ mɛ. (Fiɛlɔ 5:10) Se wa naa Mawu si kaa e tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa kua he lo nya níhi fuu a se dimi. Lɔ ɔ ji Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ nɛ wa maa kase daa a. (1 Pet. 2:2) Kaa bɔ nɛ Yesu pue e yi mi tɛ ngɛ anɔkuale nɛ je Mawu ngɔ ɔ he nɛ e nyɛ da kahi a nya a, jã nɔuu nɛ ke wa ngɔ Baiblo sisi tomi mlaahi kɛ tsu ní ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa hwu kɛ si he lo nya níhi fuu a se dimi. (Mat. 4:8-10) Ke wa pee jã a, lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wa suɔ Yesu pe he lo nya níhi tsuo.\\nMɛni níhi nɛ a he hia mo wawɛɛ ngɛ si himi mi? (Hyɛ kuku 18)\\n18. Mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?\\n18 Benɛ Yesu bi Petro ke: ‘Anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?’ ɔ, e ngɛ Petro kaie kaa e sa nɛ e ngɔ Mawu jami mi níhi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi. Petro nɛ e biɛ ɔ sisi ji “Tɛ Sa” a tsu e biɛ ɔ nya ní, ejakaa e je su komɛ nɛ a kɛ ma nyɛ maa to tɛ sa he ɔ kpo. (Níts. 4:5-20) Mwɔnɛ ɔ, wɔ hu wa fia wa pɛɛ si kaa wa maa hɛɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Kristo ɔ mi wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, wa bɔɔ mɔde kaa wa ma ná he lo nya ní tsumi, hɛja jemi, kɛ he lo nya níhi a he juɛmi nɛ da. Nyɛ ha nɛ níhi nɛ wa maa hla ngɛ si himi mi ɔ nɛ tsɔɔ kaa wa hɛɛ Petro juɛmi ɔ eko. Petro de Yesu ke: “Nyɔmtsɛ, o le kaa i suɔ mo!”\\n^ kk. 14 Moo hyɛ munyu nɛ ji “Is Your Recreation Beneficial?” (Anɛ Se Nami Ngɛ Níhi Nɛ O Kɛ Jeɔ O Hɛja a He Lo?) nɛ je kpo ngɛ October 15, 2011 Hwɔɔmi Mɔ ɔ bf. 9-12, kk. 6-15 ɔ.\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE May 2017","num_words":3992,"character_repetition_ratio":0.08,"word_repetition_ratio":0.014,"special_characters_ratio":0.289,"stopwords_ratio":0.452,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ Lɛ—Biblia Shishitsɔɔmɔ ko ni Taa Mɔ Tsuiŋ | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Bislama Blɔfo Cakchiquel (Central) Cambodia Chitonga Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Ewe French Ga Garifuna Greenland Hmong (White) Iban Italia Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kongo Kwangali Kwanyama Laos Lingala Lunda Luvale Malta Mam Mambwe-Lungu Mauritia Creole Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portugal Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahiti Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Venda Wallis Wayuunaiki Xhosa Zulu\\n“Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ hiɛ kã.”—HEBRIBII 4:12.\\nLALAI: 37, 116\\nMɛni hewɔ esa akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ahi Biblia shishitsɔɔmɔ fɛɛ Biblia shishitsɔɔmɔ mli lɛ?\\nMɛni hewɔ afee Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ ehee lɛ?\\nTe mɛi babaoo ená Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ he sɛɛ amɛhã tɛŋŋ?\\n1. (a) Mɛɛ nitsumɔ Nyɔŋmɔ hã Adam? (b) Kɛjɛ nakai beiaŋ kɛbaa nɛɛ mɛni Nyɔŋmɔ webii efee?\\nBE NI Nyɔŋmɔ bɔ Adam lɛ, ehã lɛ nitsumɔ ko ni etsu yɛ Eden abɔɔ lɛ mli. Ekɛɛ lɛ akɛ, ewo kooloi lɛ fɛɛ gbɛ́i. Adam tsu nɔ ni Yehowa kɛwo edɛŋ lɛ he nii, ni ehã kooloi lɛ fɛɛ gbɛ́i ni shishinumɔ yɔɔ he. (1 Mose 2:19, 20) Shi mɛni ye ebua Adam ni enyɛ efee nakai lɛ? Nyɔŋmɔ eduro adesai fɛɛ nikeenii ko. No ji akɛ, amɛnyɛɔ amɛwieɔ, ni amɛnyɛɔ amɛnuɔ wiemɔ shishi hu. Nyɔŋmɔ webii kɛ nikeenii nɛɛ etsu nii kɛjie Yehowa yi ni amɛkɛtsɔɔ mɛi krokomɛi ehe nii aahu kɛbashi ŋmɛnɛ. Ni nyɛsɛɛ nɛɛ, amɛkɛtsu nii kɛtsɔɔ Biblia lɛ shishi, bɔ ni afee ni mɛi babaoo anyɛ ale Yehowa.\\n2. (a) Mɛɛ nibii etɛ kudɔ Jeŋ Hee Biblia Shishitsɔɔmɔ Ajinafoi Akuu lɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?\\n2 Ayɛ Biblia shishitsɔɔmɔi akpei abɔ. Ekomɛi ja, shi ekomɛi hu ejaaa. Bɔ ni afee ni Jeŋ Hee Biblia Shishitsɔɔmɔ Ajinafoi Akuu lɛ anyɛ atsɔɔ Biblia lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaahã nibii etɛ komɛi akudɔ amɛnitsumɔ lɛ. (1) Amɛbaawo Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ hiɛ nyam, ni he fɛɛ he ni gbɛ́i lɛ jeɔ kpo yɛ yɛ blema niŋmai lɛ amli lɛ, amɛ hu amɛkɛbaawo amɛshishitsɔɔmɔ lɛ mli. (Kanemɔ Mateo 6:9.) (2) Amɛbaatsɔɔ blema niŋmai lɛ ashishi kɛba Blɔfo mli tɛ̃ɛ yɛ he fɛɛ he ni nakai feemɔ baahi yɛ. Yɛ hei ni ehiii nakai feemɔ yɛ lɛ, amɛbaakwɛ nɔ diɛŋtsɛ ni nakai ŋmalɛ lɛ tsɔɔ, ni amɛdamɔ no nɔ amɛtsɔɔ shishi. (3) Amɛkɛ wiemɔi ni baahã Biblia lɛ kanemɔ afee mlɛo ni mɛi anu shishi oya lɛ baatsu nii. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) (Kanemɔ Nehemia 8:8, 12.) Atsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi kɛtee wiemɔi fe 130 amli, ni nibii etɛ nɛɛ nɔŋŋ ji nɔ ni ekudɔ mɛi fɛɛ ni ená nitsumɔ nɛɛ mli gbɛfaŋnɔ lɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu bɔ ni mɛi ni tsu Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ hee ni afee yɛ afi 2013 lɛ he nii lɛ kɛ nibii etɛ ni wɔwie he nɛɛ tsu nii amɛhã lɛ he. Agbɛnɛ hu, wɔbaana bɔ ni mɛi srɔtoi ni etsɔɔ Biblia hee nɛɛ shishi kɛtee wiemɔi krokomɛi amli lɛ enyiɛ amɛnɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ.\\nBIBLIA KO NI WOƆ NYƆŊMƆ GBƐ́I LƐ HIƐ NYAM\\n3, 4. (a) Mɛɛ blema niŋmai amli anaa Tetragrammaton lɛ yɛ? (b) Mɛni afee yɛ Biblia shishitsɔɔmɔi pii amli?\\n3 Yɛ Hebri wiemɔ lɛ mli lɛ, akɛ niŋmaa okadii ejwɛ komɛi damɔɔ shi kɛhãa Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ. Yɛ Blɔfo mli lɛ, atsɛɔ niŋmaa okadii ejwɛ nɛɛ akɛ Tetragrammaton. Tetragrammaton lɛ jeɔ kpo yɛ blema Hebri niŋmai babaoo amli. Atsɛɔ niŋmai nɛɛ ateŋ ekome akɛ Ŋshɔ ni Egbo Wolokpoi. Tetragrammaton lɛ jeɔ kpo yɛ Septuagint lɛ ekomɛi ni afee afii 200 dani afɔ Kristo lɛ kɛ ekomɛi ni afee yɛ egbele sɛɛ afii 100 lɛ hu amli. Mɛi pii anaa kpɛɔ amɛhe kɛ́ amɛná amɛle akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ jeɔ kpo shii abɔ yɛ blema niŋmai lɛ amli.\\nMɛi pii anaa kpɛɔ amɛhe kɛ́ amɛná amɛle akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ jeɔ kpo shii abɔ yɛ blema niŋmai lɛ amli\\n4 Eyɛ faŋŋ akɛ, esa akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ahi Biblia lɛ mli. Kɛ̃lɛ, Biblia shishitsɔɔmɔi pii yɛ ni ajie Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni ajie Blɔfo Kristofoi A-Hela Ŋmalɛi—Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ kpo lɛ sɛɛ afii enyɔ lɛ, ajie Biblia shishitsɔɔmɔ ko ni atsɛɔ lɛ Revised Standard Version lɛ kpo. Be ni afee Biblia shishitsɔɔmɔ nɛɛ klɛŋklɛŋ kwraa yɛ afi 1901 mli lɛ, no mli lɛ atsɛɔ lɛ American Standard Version, ni akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsu nii yɛ mli. Shi yɛ ehee nɛɛ ni afee yɛ afi 1952 lɛ mli lɛ, ajie gbɛ́i lɛ yɛ mli. Mɛni hewɔ? Mɛi ni tsɔɔ shishi lɛ kɛɛ “esaaa kwraa” akɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i tsuɔ nii. Biblia shishitsɔɔmɔi pii ní afee yɛ Blɔfo kɛ wiemɔi krokomɛi amli lɛ enyiɛ nɔkwɛmɔnɔ gbonyo nɛɛ sɛɛ.\\n5. Mɛni hewɔ ehe miihia ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ahi Biblia lɛ mli lɛ?\\n5 Shi ani tɔmɔ ko yɛ he akɛ mɛi ni tsɔɔ Biblia lɛ shishi lɛ baajie Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ kɛjɛ Biblia lɛ mli? Hɛɛ, tɔmɔ agbo yɛ he! Dani obaanyɛ otsɔɔ nɔ ko ni mɔ ko eŋma lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ, esa akɛ ole yiŋtoo hewɔ ni eŋma nɔ ni eŋma lɛ. Yehowa ji Mɔ ni ŋma Biblia lɛ, ni eetao mɛi ale egbɛ́i lɛ. Ŋmalɛi pii yɛ ni hãa wɔnaa akɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he miihia, ni esa akɛ awo egbɛ́i lɛ hiɛ nyam. (2 Mose 3:15; Lala 83:19; 148:13; Yesaia 42:8; 43:10; Yohane 17:6, 26; Bɔfoi 15:14) Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ mɛi ni etsɔ amɛnɔ eŋma Biblia lɛ ní amɛkɛ egbɛ́i lɛ atsu nii shii akpei abɔ yɛ amɛniŋmai lɛ amli. (Kanemɔ Ezekiel 38:23.) No hewɔ lɛ, kɛ́ Biblia shishitsɔɔlɔi jie Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ kɛjɛ amɛshishitsɔɔmɔi lɛ amli lɛ, etsɔɔ akɛ amɛbuuu Yehowa.\\n6. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ jeɔ kpo yɛ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ mli hei ekpaa ni kulɛ ebɛ lɛ?\\n6 Naa nɔ kroko hu ni hãa wɔnaa akɛ, esaaa akɛ ajieɔ Yehowa gbɛ́i lɛ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli. Be ni nyɛmimɛi lɛ tsuɔ Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ ni afee yɛ afi 2013 lɛ he nii lɛ, no mli lɛ, ahã Biblia shishitsɔɔlɔi anine eshɛ Ŋshɔ ni Egbo Wolokpoi lɛ anɔ etsɛko. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Nyɛmimɛi lɛ kwɛ niŋmaa nɛɛ nɔ, ni amɛkase blema niŋmai ni etsɛ waa lɛ fitsofitso. Enɛ hã amɛyɔse akɛ, asomoaŋ hei ekpaa yɛ ni kulɛ esa akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ aje kpo yɛ, yɛ Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ ni afee yɛ afi 1984 lɛ mli. Hei ekpaa nɛɛ ji, 1 Samuel 2:25; 6:3; 10:26; 23:14, 16; kɛ Kojolɔi 19:18. No hewɔ lɛ, amrɔ nɛɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ jeɔ kpo shii 7,216 yɛ Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ mli.\\n7, 8. Mɛni gbɛ́i Yehowa lɛ tsɔɔ?\\n7 Akɛ anɔkwa Kristofoi lɛ, wɔle akɛ ehe miihia ni wɔnu nɔ ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsɔɔ lɛ shishi jogbaŋŋ. Egbɛ́i lɛ shishi ji, “Ehãa Etsɔɔ.” * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Tsutsu ko lɛ, atsɔɔ mli yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ, nɔ ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsɔɔ lɛ ji nɔ ni yɔɔ 2 Mose 3:14 lɛ. Nakai ŋmalɛ lɛ fã ko kaneɔ yɛ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ mli akɛ: “Matsɔ Mihe Nɔ Fɛɛ Nɔ ni Misumɔɔ ni Matsɔ.” Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ ni afee yɛ afi 1984 lɛ tsɔɔ mli akɛ, Yehowa tsɔɔ ehe nɔ fɛɛ nɔ ni ebiɔ ni etsɔ koni ehã eshiwoi aba mli. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Shi be ni agbalaa nɔ ni Yehowa gbɛ́i lɛ tsɔɔ lɛ mli yɛ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ ni afee yɛ afi 2013 lɛ mli lɛ, awie akɛ, “shishinumɔ ni gbɛ́i Yehowa lɛ hiɛ lɛ yaa shɔŋŋ fe nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ehalaa akɛ ebaatsɔ lɛ kɛkɛ.” Ejaakɛ bɔ ni “ehãa ebɔɔ nii lɛ tsɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ehe hiaa ni amɛtsɔ koni ekɛtsu eyiŋtoo he nii” lɛ, hu fata shishinumɔ ni egbɛ́i lɛ hiɛ lɛ he.\\n8 Yehowa baanyɛ ahã ebɔɔ nii lɛ atsɔ nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Noa ekpɛko adeka pɛŋ moŋ, shi Nyɔŋmɔ hã enyɛ ekpɛ adeka. Agbɛnɛ hu, Yehowa hã Bezalel tsɔ ŋaalɔ ni he esa, ehã Gideon ye ehenyɛlɔi anɔ kunim, ni ehã Paulo hu batsɔ maŋsɛɛ sɔɔlɔ. Nyɔŋmɔ webii nuɔ nɔ ni egbɛ́i lɛ tsɔɔ lɛ shishi jogbaŋŋ, ni no hewɔ Jeŋ Hee Biblia Shishitsɔɔmɔ Ajinafoi Akuu lɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsu nii yɛ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ mli lɛ.\\n9. Mɛni ji yiŋtoi titrii ahewɔ ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ nuɔ he akɛ ehe miihia waa ni atsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛya wiemɔi krokomɛi amli lɛ ateŋ ekome?\\n9 Kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, Biblia shishitsɔɔlɔi babaoo kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ wooo amɛshishitsɔɔmɔi lɛ amli. Amɛkã he amɛkɛ nyɔŋmɔi krokomɛi agbɛ́i loo sabla ni ji “Nuŋtsɔ” lɛ miiye Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ najiaŋ. Enɛ ji yiŋtoi titrii ahewɔ ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ nuɔ he akɛ ehe miihia waa ni mɛi ni wieɔ wiemɔi srɔtoi fɛɛ aná Biblia ko ni woɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ hiɛ nyam lɛ ateŋ ekome. (Kanemɔ Maleaki 3:16.) Amrɔ nɛɛ, atsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi kɛtee wiemɔi fe 130 amli, ni yɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, akɛ Yehowa gbɛ́i lɛ etsu nii yɛ hei ni esa akɛ eje kpo yɛ lɛ.\\nSHISHITSƆƆMƆ KO NÍ JA, NÍ SHISHINUMƆ WAAA\\n10, 11. Be ni atsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi kɛyaa wiemɔi krokomɛi amli lɛ, mɛɛ naagbai komɛi akɛkpe?\\n10 Nyɛmimɛi ni tsɔɔ Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ momo lɛ shishi kɛtee wiemɔi krokomɛi amli lɛ náaa wiemɔi komɛi ashishitsɔɔmɔ mlɛo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ kɛ Hebri wiemɔ ni ji “Sheol” lɛ tsu nii yɛ ŋmalɛi komɛi tamɔ Jajelɔ 9:10 kɛ ekrokomɛi amli. Wiemɔ nɛɛ je kpo yɛ Blɔfo Bibliai krokomɛi hu amli. Shi, anyɛɛɛ akɛ wiemɔ nɛɛ atsu nii yɛ wiemɔi krokomɛi amli. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ mɛi ni wieɔ wiemɔi nɛɛ ateŋ mɛi babaoo nuko Hebri wiemɔ “Sheol” lɛ pɛŋ, ni ebɛ amɛdishinarii lɛ amli hu. Mɛi komɛi po yasusu akɛ eji he ko gbɛ́i. No hewɔ lɛ, aŋmɛ shishitsɔɔlɔi lɛ gbɛ ni amɛtsɔɔ Hebri wiemɔ “Sheol” kɛ Hela wiemɔ “Hedis” lɛ shishi akɛ “Gbonyo Bu.” Shishitsɔɔmɔ nɛɛ ja ni eshishinumɔ hu waaa.\\n11 Naagba kroko ni nyɛmimɛi lɛ kɛkpe lɛ kɔɔ Hebri kɛ Hela wiemɔi kɛhã “susuma” lɛ he. Yɛ wiemɔi komɛi amli lɛ, kɛ́ atsĩ “susuma” tã lɛ, nɔ ni baa mɛi ajwɛŋmɔŋ ji sisa, loo nɔ ko ni kɛ́ mɛi gbo lɛ, efãa kɛjɛɔ amɛmli ni eyahiɔ he kroko. Enɛ hewɔ lɛ, akɛɛ shishitsɔɔlɔi lɛ akɛ, kɛ́ amɛkɛ wiemɔ ni ji “susuma” lɛ kpe lɛ, amɛkwɛ bɔ ni akɛtsu nii ahã lɛ, kɛ bɔ ni amɛbaatsɔɔ shishi amɛhã. Atsɔɔ nibii srɔtoi ni wiemɔ “susuma” lɛ baanyɛ adamɔ shi ahã lɛ yɛ New World Translation of the Holy Scriptures—With References lɛ mli. Yɛ Blɔfo Biblia hee lɛ mli lɛ, nyɛmimɛi lɛ jie Hebri kɛ Hela wiemɔi lɛ kɛjɛ kukuji lɛ amli, ni amɛkɛwo shishigbɛ niŋmai amli, bɔ ni afee ni kukuji lɛ diɛŋtsɛ akanemɔ afee mlɛo ni anyɛ anu shishi oya.\\nAjinafoi akuu ni fee Biblia hee lɛ, pɛi sanebimɔi akpei abɔ ni nyɛmimɛi lɛ bibii lɛ fɛɛ mli\\n12. Mɛɛ tsakemɔi krokomɛi afee yɛ Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ hee lɛ mli?\\n12 Saji ni nyɛmimɛi ni tsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛtee wiemɔi krokomɛi amli lɛ bibii lɛ hã ana akɛ, wiemɔi komɛi yɛ Blɔfo Biblia lɛ mli ni mɛi baanyɛ anu shishi yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. No hewɔ lɛ, yɛ September 2007 lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ afee Blɔfo Biblia lɛ ehee. Ajinafoi akuu ni akɛ nitsumɔ wo amɛdɛŋ akɛ amɛfee Biblia lɛ ehee lɛ, pɛi sanebimɔi akpei abɔ ni nyɛmimɛi lɛ bibii lɛ fɛɛ mli. Amɛna akɛ, wiemɔi komɛi ni akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ abe eho, no hewɔ lɛ amɛtsake wiemɔi nɛɛ fɛɛ, koni Biblia hee lɛ kanemɔ afee mlɛo ni mɛi anu shishi jogbaŋŋ. Yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛkwɛ jogbaŋŋ koni amɛkatsake shishinumɔ ni yɔɔ ŋmalɛi lɛ asɛɛ lɛ. No hewɔ lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, mɛi ni tsɔɔ Blɔfo Biblia lɛ shishi kɛtee wiemɔi krokomɛi amli yɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ wa ni anyɛ asaa Blɔfo Biblia lɛ jogbaŋŋ.—Abɛi 27:17.\\nMƐI AHIƐ ESƆ WAA\\n13. Te nyɛmimɛi babaoo nuɔ he amɛhãa tɛŋŋ yɛ afi 2013 Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ he?\\n13 Ani nyɛmimɛi ahiɛ esɔ Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ hee lɛ? Hɛɛ, amɛhiɛ esɔ waa. Nyɛmimɛi akpei abɔ eŋmala woji kɛtee Yehowa Odasefoi anitsumɔhe yitso ni yɔɔ Brooklyn, yɛ New York lɛ, kɛtsɔɔ bɔ ni amɛhiɛ esɔ Biblia nɛɛ. Naa nɔ ni nyɛmiyoo ko wie, ni hãa wɔnaa bɔ ni nyɛmimɛi babaoo nuɔ he amɛhãa yɛ Biblia hee nɛɛ he. Ekɛ Biblia lɛ to adeka ko ni jwinei srɔtoi ni jara wala eyi mli obɔ lɛ he, ni ewie akɛ: “Afi 2013 Biblia lɛ ehã Yehowa wiemɔ lɛ mli ekã shi waa diɛŋtsɛ. Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, kɛ́ miikane lɛ, etamɔ nɔ ni miikɔlɔ jwinei srɔtoi lɛ ekomekome ni miikwɛ bɔ ni amɛteŋ eko fɛɛ eko yɔɔ fɛo hã lɛ jogbaŋŋ. Wiemɔi ni akɛtsu nii yɛ Biblia nɛɛ mli lɛ ehã mibale Yehowa jogbaŋŋ. Minuɔ he akɛ Yehowa ji mipapa, ni kɛ́ miikane Ŋmalɛi lɛ, etamɔ nɔ ni ewo mi ewo ekpɔkɔiaŋ ni eekane ewiemɔi ni hãa mɔ tsui nyɔɔ emli lɛ eetsɔɔ mi.”\\n14, 15. Mɛni mɛi komɛi wie be ni amɛnine shɛ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ nɔ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔi amli?\\n14 Mɛi ni wieɔ wiemɔi krokomɛi hu ahiɛ esɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ. Nuu nukpa ko ni jɛ Bulgaria maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Sofia lɛ mli lɛ, wie yɛ Bulgarian Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ he akɛ: “Mibɔi Biblia lɛ kanemɔ nɛɛ, jeee ŋmɛnɛ, shi minako Biblia shishitsɔɔmɔ ko ni shishinumɔ waaa, ni taa mɔ tsuiŋ tamɔ enɛ pɛŋ.” Nyɛmi yoo ko ni jɛ Albania lɛ hu wie akɛ: “Kɛ́ okane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yɛ Albanian mli lɛ, eŋɔɔ waa! Eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ Yehowa kɛ wɔ wieɔ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔmaŋ wiemɔ mli!”\\n15 Yɛ maji pii anɔ lɛ, Bibliai ajara wa waa loo amɛhe esɛ̃. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɛi ni yɔɔ maji nɛɛ anɔ lɛ anine shɛ Biblia lɛ eko nɔ lɛ, amɛmii shɛɔ amɛhe pam! Yɛ wolo ko ni nyɛmimɛi lɛ anine shɛ nɔ kɛjɛ Rwanda lɛ mli lɛ, awie akɛ: “Be saŋŋ nɛ ni mɛi pii ni nyɛmimɛi lɛ kɛ amɛ kaseɔ nii lɛ nyɛɛɛ aya amɛhiɛ, ejaakɛ amɛbɛ Bibliai. Amɛbɛ shika ni amɛkɛbaahe Biblia ní sɔlemɔ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ feɔ lɛ eko. Ni bei pii lɛ, amɛnuuu ŋmalɛi komɛi ni amɛkaneɔ lɛ ashishi jogbaŋŋ, ni enɛ hãaa amɛnyɛ amɛya amɛhiɛ.” Be ni weku ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nine shɛ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ nɔ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔ mli lɛ, amɛwie akɛ: “Wɔmiida Yehowa kɛ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ shi waa akɛ amɛhã wɔ Biblia nɛɛ. Wɔmiiye ohia futaa, ni wɔbɛ shika ni wɔkɛbaahe Bibliai wɔhã wɔweku lɛ mli bii lɛ fɛɛ. Shi amrɔ nɛɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ e-Biblia. Daa gbi lɛ, wɔkaneɔ Biblia lɛ akɛ weku kɛtsɔɔ Yehowa akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni efee ehã wɔ lɛ.” Bii ejwɛ yɔɔ weku nɛɛ mli, ni amɛ fɛɛ amɛshɛ amɛblahiiaŋ kɛ amɛblayeiaŋ.\\n16, 17. (a) Mɛni Yehowa miisumɔ ni efee ehã ewebii lɛ? (b) Mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?\\n16 Abaaya nɔ atsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ hee lɛ shishi kɛya wiemɔi krokomɛi amli. Satan miibɔ mɔdɛŋ ni etsĩ nitsumɔ nɛɛ naa, shi wɔle akɛ Yehowa miisumɔ ni mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ lɛ lɛ abo lɛ toi, ni eesumɔ ni ekɛ amɛ awie yɛ wiemɔ ni amɛbaanu shishi jogbaŋŋ lɛ mli. (Kanemɔ Yesaia 30:21.) Etsɛŋ, ‘shikpɔŋ lɛ nɔ baayi obɔ kɛ Yehowa he nilee, tamɔ bɔ ni nu ha ŋshɔ shishi lɛ.’—Yesaia 11:9.\\n17 Nyɛhãa wɔ fɛɛ wɔtswaa wɔfai shi akɛ, wɔkɛ Biblia shishitsɔɔmɔ nɛɛ ni woɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ hiɛ nyam lɛ, kɛ nibii kpakpai krokomɛi fɛɛ ni Yehowa eduro wɔ lɛ baatsu nii jogbaŋŋ. Yehowa kɛ wɔ wieɔ kɛtsɔ e-Wiemɔ lɛ nɔ. Ni enyɛɔ eboɔ sɔlemɔi fɛɛ ni wɔsɔleɔ lɛ atoi jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔkanea Biblia lɛ daa gbi, ni wɔsɔle be fɛɛ be. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaale Yehowa jogbaŋŋ, ni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã lɛ lɛ mli baaya nɔ awa.—Yohane 17:3.\\n“Eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ Yehowa kɛ wɔ wieɔ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔmaŋ wiemɔ mli!”\\n^ kk. 2 Kwɛmɔ Saji Krokomɛi ni Fata He ni ji A1 ni yɔɔ Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ hee lɛ sɛɛ lɛ, kɛ sane ni yitso ji, “Te Ooofee Tɛŋŋ Ohala Biblia Shishitsɔɔmɔ Ni Hi Jogbaŋŋ Lɛ?” ni je kpo yɛ May 1, 2008 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ. Obaanyɛ okwɛ sane ni yitso ji, “Biblia ni Akɛ Wiemɔi ni Mɛi Kɛfɔɔ Nitsumɔ Daa Tsɔɔ Shishi,” ni je kpo yɛ May 1, 2015 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ hu.\\n^ kk. 6 Aŋma Ŋshɔ ni Egbo Wolokpoi lɛ nɔ ni fe afii 1,000 dani aŋma Hebri Masora niŋmai ní akwɛ nɔ kɛfee Blɔfo Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ momo lɛ.\\n^ kk. 7 Niiamlitaomɔ woji komɛi kɛ mlitsɔɔmɔ nɛɛ hãa, shi jeee Biblia he nilelɔi fɛɛ kpɛlɛɔ mlitsɔɔmɔ nɛɛ nɔ.\\n^ kk. 7 Kwɛmɔ Saji Krokomɛi ni Fata He ni ji 1A, ni yɔɔ New World Translation of the Holy Scriptures—With References lɛ, baafa 1561 lɛ. Eyitso ji, “The Divine Name in the Hebrew Scriptures.”\\nTetragrammaton: No ji niŋmaa okadii ejwɛ komɛi (יהוה) ni damɔ shi kɛhã Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ blema Hebri wiemɔ lɛ mli. Abaanyɛ atsɔɔ niŋmaa okadii nɛɛ ashishi akɛ YHWH\\n“Ehãa Etsɔɔ”: Yehowa ji mɔ ni bɔ nibii fɛɛ, ni ebaanyɛ etsɔ ehe nɔ fɛɛ nɔ ni ebiɔ ni etsɔ koni ehã eyiŋtoi aba mli. Yehowa baanyɛ atsɔ nibii ni ebɔ lɛ anɔ efee nɔ fɛɛ nɔ ni ehe hiaa ni efee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Noa ekpɛko adeka pɛŋ moŋ, shi Nyɔŋmɔ hã enyɛ ekpɛ adeka. Agbɛnɛ hu, Yehowa hã Bezalel tsɔ ŋaalɔ ni he esa, ehã Gideon ye ehenyɛlɔi anɔ kunim, ni ehã Paulo hu batsɔ maŋsɛɛ sɔɔlɔ","num_words":2879,"character_repetition_ratio":0.093,"word_repetition_ratio":0.043,"special_characters_ratio":0.239,"stopwords_ratio":0.052,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ O Maa Sɔle Ha—Moo Hɛ Kɛ Su Mawu He Ngɛ Sɔlemi Mi ( Yakobo 4:8) | Baiblo Tsɔɔmi\\nMoo Hɛ Kɛ Su Mawu He Ngɛ Sɔlemi Mi\\nMɛni he je e sa kaa waa sɔle ha Mawu?\\nMɛni blɔhi a nɔ Mawu guu kɛ haa wa sɔlemihi a heto?\\n‘Hiɔwe kɛ zugba Bɔlɔ ɔ’ suɔ kaa e maa bu wa sɔlemi tue\\n1, 2. Mɛni he je e sa kaa waa bu sɔlemi kaa e ji he blɔ agbo nɛ wa ná, nɛ mɛni he je e he hia kaa waa le nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ he?\\nKE A ngɔ zugba a kɛ to je mluku ɔ he ɔ, zugba a klee we kulaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ngɛ Yehowa, nɔ nɛ “bɔ hiɔwe kɛ zugba a” hɛ mi ɔ, jema amɛ ngɛ kaa nyu kɔyi kake kɛkɛ nɛ dɛ kɛ je goga mi. (La 115:15; Yesaya 40:15) Se kɛ̃ ɔ, Baiblo ɔ de ke: ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ tsɛɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa hɛɛ kɛ suu e he. Nihi nɛ yee lɛ gbeye ɔ, e peeɔ a hiami ní kɛ haa mɛ. E buu a kue fami ɔmɛ hu tue, nɛ e heɔ a yi wami.’ (La 145:18, 19) Mo susu bɔ nɛ enɛ ɔ tsɔɔ ha he nɛ o hyɛ! Bɔlɔ Ope ɔ ngɛ wa kasa nya haa, nɛ ke wa ‘tsɛ lɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ,’ e maa bu wɔ tue. Hyɛ he blɔ nɛ wa ná kaa wa maa sɔle ha Mawu!\\n2 Ke wa suɔ kaa Yehowa nɛ bu wa sɔlemi tue ɔ, lɛɛ e sa kaa waa sɔle bɔ nɛ maa sa e hɛ mi. Loko wa ma nyɛ maa pee jã a, e he hia nɛ waa nu nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ sɔlemi he ɔ sisi. E he hia saminya kaa waa le nɔ́ nɛ Ngmami ɔ deɔ ngɛ sɔlemi he, ejakaa sɔlemi nɔ wa guu nɛ waa kɛ Yehowa náa huɛ bɔmi nɛ mi wa.\\nMƐNI HE JE E SA KAA O SƆLE HA YEHOWA?\\n3. Mɛni ji yi mi tomi nɛ he hia kake he je nɛ e sa kaa waa sɔle ha Yehowa?\\n3 Yi mi tomi nɛ he hia kake he je nɛ wa sɔleɔ ha Yehowa ji kaa, lɛ nitsɛ nɛ e de wɔ kaa waa sɔle. E Munyu ɔ wo wɔ he wami ke: “Nyɛ ko hao ngɛ nɔ́ ko nɔ́ ko he; se mohu nɔ́ tsuaa nɔ́ mi ɔ, nyɛɛ kɛ sɔlemi kɛ pɛɛ kpami, kɛ sina nɛ wo nyɛ hiami ní ɔmɛ a ta ha Mawu. Nɛ Mawu he jɔmi nɛ pã adesa juɛmi tsuo ɔ, maa bu nyɛ tsui, kɛ nyɛ juɛmi he ngɛ Kristo Yesu mi.” (Filipi Bi 4:6, 7) Wa maa bɔ mɔde kaa waa kɛ blɔ nya nɛ Nɔ nɛ Yeɔ je mluku ɔ nɔ to ha wɔ ɔ ma tsu ní!\\n4. Mɛni blɔ nɔ ke wa sɔle ha Yehowa daa ligbi ɔ, e ma ha huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ maa pee gbugbuugbu?\\n4 Yi mi tomi kpa he je nɛ e sa kaa waa sɔle ji kaa, ke wa sɔle ha Yehowa daa ligbi ɔ, lɔ ɔ ma ha huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ maa pee gbugbuugbu. Pi benɛ nɔ́ ko hia huɛmɛ pɛ nɛ a sɛɛɔ ní. Mohu ɔ, huɛmɛ kpakpahi susuɔ a sibi he, nɛ a jeɔ a susumihi, a haomihi, kɛ a he numihi kpo faa ngɛ ní sɛɛmi mi, nɛ lɔ ɔ haa a huɛ bɔmi ɔ mi ba waa saminya. Jã kɛ̃ e ji ngɛ waa kɛ Yehowa Mawu huɛ bɔmi ɔ hu mi. Womi nɛ ɔ ye bua mo nɛ o kase ní babauu ngɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ Yehowa kɛ e su, kɛ e yi mi tomi ɔmɛ a he ɔ he. O ba le lɛ kaa Nɔ nɛ ngɛ nitsɛ. Sɔlemi ma ha mo he blɔ konɛ o de o hiɔwe Tsɛ ɔ o yi mi kɛ o tsui mi munyuhi kulaa. Ke o pee jã a, lɔ ɔ ma ha o maa hɛ mo kɛ su Yehowa he.—Yakobo 4:8.\\nMƐNI JI NÍHI NƐ E SA KAA WAA PEE?\\n5. Mɛni tsɔɔ kaa pi sɔlemihi tsuo nɛ Yehowa buɔ tue?\\n5 Anɛ Yehowa buɔ nɔ tsuaa nɔ sɔlemi tue lo? Mo kadi nɔ́ nɛ e de Israel bi tue gboli nɛ hi si ngɛ gbalɔ Yesaya be ɔ mi ɔ. E de mɛ ke: ‘Ke nyɛ wo nyɛ nine nɔ, nɛ nyɛ ngɛ sɔlee ɔ, i be nyɛ tue bue; nyɛ nine he pee kɛ muɔ.’ (Yesaya 1:15) Lɔ ɔ he ɔ, ní peepee komɛ ngɛ nɛ be hae nɛ Mawu maa bu wa sɔlemi tue. Enɛ ɔ he ɔ, bɔ nɛ pee nɛ Mawu nɛ bu wa sɔlemi tue ɔ, e biɔ nɛ waa pee ní titli komɛ.\\n6. Bɔ nɛ pee nɛ Mawu nɛ bu wa sɔlemi tue ɔ, mɛni nɔ́ titli he hia wɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ eko?\\n6 Nɔ́ nɛ he hia titli ji kaa e sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi. (Kane Marko 11:24.) Bɔfo Paulo ngma ke: “Ke nɔ ko be hemi kɛ yemi ɔ, e be nyɛe maa sa Mawu hɛ mi. Ejakaa e hia kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ maa hɛ lɛ kɛ su Mawu he ɔ, e he ye kaa Mawu ngɛ; nɛ nihi nɛ hlaa e se blɔ ɔ, e gbaa mɛ.” (Hebri Bi 11:6) Hemi kɛ yemi nitsɛ nɛ wa ma ná a tsɔɔ we kaa wa ma he ye kaa Mawu ngɛ kɛkɛ, nɛ e buɔ wa sɔlemihi tue nɛ e haa a heto. Wa ní peepee lɛ waa kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi. E sa kaa waa ngɔ bɔ nɛ wa hii si ha daa ligbi ɔ kɛ tsɔɔ heii kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi.—Yakobo 2:26.\\n7. (a) Mɛni he je e sa kaa wa je bumi kpo ke waa kɛ Yehowa ngɛ munyu tue ngɛ sɔlemi mi? (b) Ke wa ngɛ sɔlee ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ je he si bami kɛ anɔkuale yemi kpo kɛɛ?\\n7 Jehanɛ hu ɔ, Yehowa suɔ kaa nihi nɛ je he si bami kɛ anɔkuale yemi mi kɛ sɔle ha lɛ. Anɛ wa be yi mi tomi he je nɛ e sa kaa waa ba wa he si be mi nɛ waa kɛ Yehowa ngɛ munyu tue lo? Ke nihi ná he blɔ kaa a kɛ matsɛ loo ma nɔ yelɔ ko maa tu munyu ɔ, a kɛ he si bami puaa lɛ, ejakaa e nɔ kuɔ. Ke jã a, lɛɛ hyɛ bɔ nɛ e he hia saminya kaa wa ma je bumi kpo be mi nɛ wa ya Yehowa hɛ mi ngɛ sɔlemi mi! (La 138:6) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɛ ji “Mawu Ope” ɔ nɛ. (1 Mose 17:1) Ke wa ngɛ sɔlee ha Mawu ɔ, e sa kaa blɔ nɔ nɛ wa guu kɛ sɔlee ɔ nɛ́ e tsɔɔ kaa wa baa wa he si kaa waa kɛ Mawu sɔɛ. He si bami nɛ ɔ ma ha nɛ wa maa sɔle kɛ je wa tsui mi, nɛ wa be munyu kake mi tie si abɔ.—Mateo 6:7, 8.\\n8. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsu wa sɔlemi ɔmɛ a nya ní?\\n8 Nɔ́ kpa hu nɛ he hia bɔ nɛ pee nɛ Mawu nɛ bu wa sɔlemi tue ji kaa, e sa kaa wa tsu nɔ́ nɛ wa ngɛ sɔlee ngɛ he ɔ nya ní. Yehowa suɔ kaa waa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa ma nyɛ kɛ tsu nɔ́ nɛ wa ngɛ bie ɔ nya ní. Nɔ hyɛmi nɔ́ ko ji kaa, ke wa sɔle ke, “Ha wɔ mwɔnɛ ɔ wa daa nya ngma” a, e sa kaa ní tsumi tsuaa ní tsumi nɛ wa nine maa su nɔ ɔ, waa kɛ hɛdɔ nɛ tsu. (Mateo 6:11; 2 Tesalonika Bi 3:10) Ke wa ngɛ sɔlee konɛ waa ye he lo mi gbɔjɔmi ko nɔ ɔ, e sa kaa wa kua níhi nɛ ma nyɛ maa ngɔ wɔ kɛ ya ka mi. (Kolose Bi 3:5) Jehanɛ ɔ, sɔlemi he sane bimi komɛ ngɛ nɛ e hia kaa waa na a heto ɔmɛ.\\nSƆLEMI HE SANE BIMI KOMƐ A HETOHI\\n9. Mɛnɔ e sa kaa waa sɔle ha, nɛ kɛ gu mɛnɔ nɔ?\\n9 Mɛnɔ e sa kaa waa sɔle ha? Yesu tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a sɔle ha “wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe” ɔ. (Mateo 6:9) Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa Mawu pɛ e sa kaa waa sɔle kɛ ha. Se Yehowa suɔ kaa waa sɔle ngɛ e Bi kake ɔ, nɛ ji Yesu Kristo biɛ mi. Ejakaa wa kase ngɛ Yi 5 mi kaa, a tsɔ Yesu kɛ ba zugba a nɔ kaa e ba kpɔ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ mi. (Yohane 3:16; Roma Bi 5:12) Lɛ ji nɔ nɛ a hla kaa Osɔfo Nɔkɔtɔma kɛ Kojolɔ. (Yohane 5:22; Hebri Bi 6:20) Enɛ ɔ he nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa sɔle kɛ gu Yesu nɔ ɔ nɛ. Yesu nitsɛ de ke: “Imi ji blɔ ɔ, kɛ anɔkuale ɔ, kɛ wami ɔ. Nɔ ko nɔ ko yɛ Tsɛ ɔ ngɔ kaa ja e gu ye nɔ.” (Yohane 14:6) Bɔ nɛ pee nɛ a bu wa sɔlemihi tue ɔ, e sa kaa waa sɔle ha Yehowa pɛ kɛ gu e Bi Yesu nɔ.\\n10. Mɛni he je bɔ nɛ wa maa pee wa nɔmlɔ tso ɔ ha kɛ sɔle ɔ he hia we tsɔ ko ɔ?\\n10 Ke wa maa sɔle ɔ, kɛ e sa kaa waa pee kɛɛ? Yehowa tsɔɔ we bɔ nɛ e sa kaa wa pee wa ninehi loo wa nɔmlɔ tso ɔ ha pɔtɛɛ loko waa sɔle. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ si himi, si bami, si kplami, loo si dami nya nɛ e maa sa Mawu hɛ mi. (1 Kronika 17:16; Nehemia 8:6; Daniel 6:10; Marko 11:25) Pi bɔ nɛ wa maa pee wa nɔmlɔ tso ɔ ha kɛ sɔle nɛ nihi maa na ji nɔ́ nɛ he hia, se mohu tsui kpakpa nɛ waa kɛ maa sɔle ɔ ji oti. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ wa yi mi ngɛ he tsuaa he, ngɛ wa daa ligbi ní peepeehi a mi, loo ke waa kɛ haomi ko kpe tlukaa. E ngɛ mi kaa nihi nɛ ngɛ wa kasa mi ɔ be nae kaa wa ngɛ sɔlee mohu, se Yehowa lɛɛ e buɔ jamɛ a sɔlemi ɔmɛ tue.—Nehemia 2:1-6.\\n11. Mɛni ji wa hiami ní komɛ nɛ wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ he?\\n11 Mɛni he wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ? Baiblo ɔ de ke: ‘Ke wa bi nɔ́ ko ngɛ e suɔmi nya a, [Yehowa] buɔ wɔ tue.’ (1 Yohane 5:14) Lɔ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa sɔle ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ji Mawu suɔmi nya ní he. Anɛ e ji Mawu suɔmi nya kaa waa sɔle ngɛ wa hiami níhi a he lo? Ee! Yehowa nɛ wa maa sɔle ha a ngɛ kaa bɔ nɛ waa kɛ wa huɛ kpakpa ko maa sɛɛ ní. Wa ma nyɛ ma de Mawu ‘nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ wa tsui mi.’ (La 62:8, NW) E sa kaa wa bi nɛ e ha wɔ mumi klɔuklɔu ɔ, ejakaa lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee nɔ́ nɛ da. (Luka 11:13) Ke wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, wa ma nyɛ ma bi yemi kɛ buami bɔ nɛ pee nɛ waa kɛ nile nɛ tsu ní, nɛ wa ma nyɛ ma bi he wami hu konɛ wa kɛ da haomihi a nya. (Yakobo 1:5) Ke wa pee yayami ko ɔ, e sa nɛ waa sɔle kɛ bi yayami pami ngɛ Kristo afɔle sami ɔ he je. (Efeso Bi 1:3, 7) Se pi wa hiami níhi a he pɛ nɛ e sa kaa waa sɔle ngɛ. E sa kaa waa sɔle ha ni kpahi—wa weku li kɛ nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ jami ɔ mi.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 12:5; Kolose Bi 4:12.\\n12. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa ngɔ níhi nɛ kɔɔ wa hiɔwe Tsɛ ɔ he kɛ sɛ hlami ngɛ wa sɔlemihi a mi?\\n12 E sa nɛ waa ngɔ níhi nɛ kɔɔ Yehowa Mawu he ɔ kɛ sɛ hlami ngɛ wa sɔlemi mi. E sa kaa waa je wa tsui mi nɛ wa je e yi, nɛ waa na lɛ si ngɛ níhi tsuo nɛ e peeɔ ha wɔ ɔ he je. (1 Kronika 29:10-13) Ngɛ sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ a ngma ngɛ Mateo 6:9-13 ɔ, Yesu tsɔɔ wɔ kaa waa sɔle nɛ Mawu biɛ ɔ he nɛ tsɔ, nɛ́ tsɔɔ kaa e pee klɔuklɔu. (Kane.) Lɔ ɔ se ɔ, waa sɔle kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba, konɛ a pee e suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ. Yesu tu níhi nɛ kɔɔ Yehowa he ɔ he munyu gbe nya loko e wo wa hiami ní nɛ wa ma bi ɔ tã. Jã kɛ̃ ke wɔ hu wa ngɔ níhi nɛ kɔɔ Mawu he kɛ sɛ hlami ngɛ wa sɔlemi mi ɔ, wa ngɛ tsɔɔe kaa wa fo we wɔ nitsɛmɛ pɛ wa nɔ́ mi.\\n13. Mɛni Ngmami ɔ de ngɛ bɔ nɛ e sa kaa wa sɔlemi nɛ ka ha he?\\n13 E sa kaa wa sɔlemi nɛ pee kpiti aloo gagaa? Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa ke wa maa sɔle ngɛ kɔkɔɔ mi loo wa maa da nihi a nane mi kɛ sɔle ɔ, waa sɔle kpiti loo gagaa. Wa ma nyɛ maa sɔle kpiti ke wa yaa ye ní, nɛ wa ma nyɛ maa sɔle gagaa ngɛ kɔkɔɔ mi kɛ de Yehowa wa tsui mi nɔ́ tsuaa nɔ́. (1 Samuel 1:12, 15) Se kɛ̃ ɔ, Yesu bu nihi nɛ sɔleɔ gagaaga bɔ nɛ pee nɛ a sa nihi a hɛ mi ɔ fɔ. (Luka 20:46, 47) Sɔlemi kaa jã sɛ Yehowa hɛ mi. Nɔ́ nɛ he hia ji waa sɔle kɛ je wa tsui mi. Lɔ ɔ he ɔ, wa hiami níhi kɛ si fɔfɔɛ mi nɛ wa ngɛ ɔ lɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ wa sɔlemi maa ka ha.\\nMawu ma nyɛ maa bu o sɔlemi tue be tsuaa be\\n14. Ke Baiblo ɔ de ke waa sɔle “be tsuaa be” ɔ, kɛ ji e sisi kɛɛ, nɛ mɛni ji nɔ́ nɛ ngɛ bua jɔmi ngɛ enɛ ɔ he?\\n14 Si enyɛmɛ e sa kaa waa sɔle? He wami nɛ́ Baiblo ɔ woɔ wɔ ji, “nyɛɛ sɔle,” “nyɛɛ hi sɔlee daa,” kɛ “nyɛɛ sɔle be tsuaa be.” (Mateo 26:41; Roma Bi 12:12; 1 Tesalonika Bi 5:17) Se munyu nɛ ɔmɛ hu tsɔɔ we kaa waa hi sɔlee ha Yehowa hɛngmɛfia tsuaa hɛngmɛfia. Mohu ɔ, Baiblo ɔ ngɛ wɔ he wami woe konɛ waa pɔ sɔlemi, nɛ waa na Yehowa si daa ngɛ e dloomi ɔ he. Jehanɛ ɔ, wa bi yemi kɛ buami, bua womi, kɛ he wami hu daa. Anɛ wa bua jɔɛ he kaa be abɔ aloo si abɔ nɛ wa suɔ kaa wa maa sɔle ha Yehowa a hɛwi lɛ lo? Ke wa bua jɔ he blɔ nɛ wa ná kaa wa maa sɔle ha Yehowa he ɔ, lɛɛ e sa kaa wa hla be fuu kɛ sɔle ha wa hiɔwe Tsɛ ɔ.\\n15. Mɛni he je e sa kaa wa de ke “Amen” ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa sɔlemi kɛ sɔlemi nɛ nɔ ko da wa nane mi kɛ pee ɔ nyagbe?\\n15 Mɛni he je e sa kaa wa de ke “Amen” ngɛ sɔlemi nyagbe? Munyungu nɛ ji “amen” ɔ sisi ji “e ba mi ja.” Ngmami ɔ mi nɔ hyɛmi níhi tsɔɔ kaa e sa kaa wa de “Amen” ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa sɔlemi aloo sɔlemi nɛ nɔ ko da wa nane mi kɛ pee ɔ nyagbe. (1 Kronika 16:36; La 41:13) Ke wa de ke “Amen” ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa sɔlemi nyagbe ɔ, lɛɛ wa ngɛ nɔ mi mae kaa wa tsui mi wa je kɛ sɔle ɔ nɛ. Nɛ ke nɔ ko da wa nane mi kɛ sɔle ta nɛ wa de ke “Amen” ngɛ wa yi mi aloo wa de nɛ a nu ɔ, wa ngɛ tsɔɔe kaa wa kplɛɛ níhi nɛ e de ɔ nɔ.—1 Korinto Bi 14:16.\\n16. Mɛni he kɛ nɔ fɔmi wa ma nyɛ ma ná ngɛ sɔlemi he?\\n16 Anɛ Yehowa haa sɔlemihi a heto niinɛ lo? Ee, e haa heto! Wa ngɛ he kɛ nɔ fɔmi nitsɛ kaa ‘nɔ nɛ buɔ kue fami tue’ ɔ haa nimli akpeakpe abɔ a sɔlemihi a heto. (La 65:2) Yehowa haa wa sɔlemihi a heto ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ.\\n17. Mɛni he je wa ma nyɛ ma de ke Mawu guɔ e bɔfohi kɛ e sɔmɔli nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ nɔ kɛ haa wa sɔlemihi a heto?\\n17 Yehowa guɔ e bɔfohi kɛ e sɔmɔli nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ nɔ kɛ haa wa sɔlemihi a heto. (Hebri Bi 1:13, 14) Amaniɛ bɔmihi tsɔɔ kaa nihi fuu nɛ a sɔle ha Mawu kaa e ye bua mɛ nɛ a nu Baiblo ɔ sisi ɔ, e kɛ we nɛ Yehowa Odasefohi ya slaa mɛ. Amaniɛ bɔmi nɛ ɔmɛ ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa bɔfohi ngɛ Matsɛ Yemi he sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kudɔe. (Kpojemi 14:6) Yehowa ma nyɛ ma ha wa sɔlemihi a heto ngɛ wa hiami nɔ́ wawɛɛ ko he kɛ gu Kristofo no ko tsui he nɛ e maa ta konɛ e ba ye bua wɔ ɔ nɔ.—Abɛ 12:25; Yakobo 2:16.\\nYehowa ma nyɛ ma ha wa sɔlemi heto kɛ gu Kristofo no ko tsui he nɛ e maa ta konɛ e ba ye bua wɔ ɔ nɔ\\n18. Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ e Munyu ɔ nɔ kɛ haa e sɔmɔli a sɔlemihi a heto?\\n18 Jehanɛ hu Yehowa Mawu guɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ e Munyu, nɛ ji Baiblo ɔ nɔ kɛ haa e sɔmɔli a sɔlemihi a heto. Ke wa sɔle ha Yehowa kaa e ye bua wɔ nɛ waa da wa haomihi a nya a, e ma nyɛ maa gu e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ tsɔɔ wɔ blɔ nɛ́ e wo wɔ he wami. (2 Korinto Bi 4:7) Behi fuu ɔ, ke wa sɔle ha Yehowa kaa e tsɔɔ wɔ blɔ nɛ sa kaa waa gu nɔ ɔ, e guɔ Baiblo ɔ nɔ kɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa peeɔ juɛmihi nɛ nile ngɛ mi. Ke wa ngɛ Baiblo ɔ kɛ Kristofohi a womihi kaa enɛ ɔ kasee ɔ, wa ma nyɛ maa na ngmamihi nɛ maa ye bua wɔ. Wa ma nyɛ maa nu Ngmami ɔ mi munyu komɛ ngɛ Kristofohi a kpe, loo asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ susuɔ wa he ma de nɔ́ ko nɛ maa ye bua wɔ.—Galatia Bi 6:1.\\n19. Mɛni e sa kaa e hi wa juɛmi mi ke e pee wɔ kaa a ha we wa sɔlemihi a heto?\\n19 Ke Yehowa ha we wa sɔlemihi a heto ngɛ be nɛ wa ngɛ hlae ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e be nyɛe ma ha wa sɔlemi ɔmɛ a heto. Mohu ɔ, e sa kaa wa kai kaa Yehowa haa wa sɔlemihi a heto bɔ nɛ e suɔ ngɛ be nɛ sa mi. E le níhi nɛ hia wɔ kɛ blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ pee ha wɔ hluu pe bɔ nɛ wa le. Behi fuu ɔ, e ngmɛɛ blɔ konɛ waa ya nɔ nɛ ‘wa bi, wa hla, nɛ wa si.’ (Luka 11:5-10) Ke wa ya nɔ nɛ wa bi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ Mawu naa kaa nɔ́ nɛ wa ngɛ bie ɔ hia wɔ wawɛɛ, nɛ wa hemi kɛ yemi ngɛ gbugbuugbu. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa ma nyɛ ma ha wa sɔlemihi a heto ngɛ blɔ nɛ́ wa juɛmi kɔ we se nɔ. Nɔ hyɛmi nɔ́ ji kaa, eko ɔ, wa maa sɔle ngɛ wa haomi ko he, se Yehowa be haomi ɔ jee kɛ je, mohu ɔ, e ma ha wɔ he wami nɛ wa kɛ da nya.—Kane Filipi Bi 4:13.\\n20. Mɛni he je e sa kaa waa ngɔ sɔlemi he blɔ agbo nɛ wa ná a kɛ sɔle ha Yehowa daa?\\n20 E sa kaa waa na je mluku ɔ Bɔlɔ ɔ si kaa e hɛɛ lɛ kɛ suu nihi tsuo nɛ tsɛ ɔ lɛ ngɛ anɔkuale mi ngɛ sɔlemi mi ɔ he! (Kane La 145:18.) E sa kaa waa ngɔ he blɔ agbo nɛ wa ná nɛ ɔ kɛ sɔle ha Yehowa daa. Ke wa pee jã a, wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa wa maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa nɛ ji wa sɔlemi Tue Bulɔ ɔ he daa.\\nKe wa sɔle ha Yehowa daa a, lɔ ɔ ma ha wa maa hɛ wɔ kɛ su e he.—Yakobo 4:8.\\nBɔ nɛ pee nɛ Mawu nɛ bu wa sɔlemi tue ɔ, e sa kaa waa sɔle ngɛ hemi kɛ yemi, he si bami, kɛ anɔkuale yemi mi.—Marko 11:24.\\nYehowa pɛ e sa kaa waa sɔle ha, kɛ gu e Bi ɔ nɔ.—Mateo 6:9; Yohane 14:6.\\nYehowa, ‘Nɔ nɛ buɔ kue fami tue ɔ,’ guu e bɔfohi, e sɔmɔli ngɛ zugba a nɔ, e mumi klɔuklɔu ɔ, kɛ e Munyu ɔ nɔ kɛ haa wa sɔlemihi a heto.—La 65:2.","num_words":3450,"character_repetition_ratio":0.081,"word_repetition_ratio":0.023,"special_characters_ratio":0.309,"stopwords_ratio":0.496,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Nyɛ Ha Tsui Si tomi Nɛ Gbe E Ní Tsumi Nya Kɛ Pi Si”—Yakobo 1:4 | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Batak (Karo) Batak (Toba) Biak Bislama Cakchiquel Cambodian Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Haitian Creole Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Javanese Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mbunda Mixe Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Nyaneka Nzema Otetela Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Tzeltal Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\n“Nyɛ ha tsui si tomi nɛ gbe e ní tsumi nya kɛ pi si, konɛ nyɛɛ hi kɛ pi si, nɛ nyɛɛ su, nɛ e ko piɛ nyɛ nɔ́ ko nɔ́ ko.”—YAKOBO 1:4, NW.\\nLAHI: 24, 139\\nMɛni maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o to o tsui si?\\nMɛnɔmɛ to a tsui si saminya nɛ wa ma nyɛ maa kase mɛ?\\nKe a ke “tsui si tomi nɛ gbe e ní tsumi nya kɛ pi si” ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\n1, 2. (a) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Gideon kɛ nyumuhi 300 nɛ a piɛɛ e he ɔ a tsui si tomi ɔ mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Ngɛ munyu nɛ ngɛ Luka 21:19 ɔ nya a, mɛni he je nɛ tsui si tomi he hia a?\\nMANYADALƆ Gideon kɛ e ta buli ɔmɛ kɛ a he nyɛli ngɛ ta hwue. Ta a mi wa wawɛɛ. Gideon kɛ e ta buli ɔmɛ fie Midian bi ɔmɛ kɛ nihi nɛ a piɛɛ a he ɔ a se nyɔnyɔɔnyɔ maa pee si tomi 20! Baiblo ɔ de wɔ nɔ́ nɛ ya nɔ. E de ke: “Gideon kɛ nyumuhi lafa etɛ ɔmɛ nɛ piɛɛ e he ɔ ya su Yordan pa a nya, nɛ a po pa a. Jamɛ a be ɔ, pɔ tɔ mɛ.” Se a kpataa we a he nyɛli ɔmɛ tsuo a hɛ mi tɛ. Loloolo ɔ, e he hia nɛ a hwu kɛ si ta buli 15,000. He nyɛli nɛ ɔmɛ wa Israel bi ɔmɛ yi mi jehahi babauu, enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a jɔɔ a se fiemi. Gideon kɛ nyumuhi nɛ piɛɛ e he ɔ ya nɔ nɛ a fie a he nyɛli ɔmɛ a se kɛ ya si a ye a nɔ kunimi kulaa!—Manyadali 7:22; 8:4, 10, 28.\\n2 Wɔ hu wa ngɛ ta ko nɛ mi wa hwue, nɛ pɔtɔtɔɛ ngɛ mi. Wa he nyɛli ɔmɛ ekomɛ ji Satan, Satan je ɔ, kɛ mluku nɛ wa yi ɔ. Wa ti ni komɛ kɛ he nyɛli nɛ ɔmɛ ngɛ ta hwue jehahi babauu ji nɛ ɔ. Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, wa ye kunimi ngɛ tahi fuu a mi. Se e piɛ nyagbe kunimi nɛ wa maa ye. Be komɛ ɔ, eko ɔ, pɔ maa tɔ wa he ngɛ ta nɛ ɔ hwumi mi. Aloo eko ɔ, e maa pee wɔ kaa wa mlɛ hluu kaa je ɔ nɛ ba nyagbe nɛ e bɛ, lɔ ɔ he ɔ, wa be nyɛe maa mlɛ hu. Yesu bɔ wɔ kɔkɔ kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, waa kɛ kahi nɛ a mi wa maa kpe, nɛ nihi maa wa wɔ yi mi wawɛɛ. Se e tsɔɔ hu kaa ke wa to wa tsui si ɔ, wa ma nyɛ maa ye kunimi. (Kane Luka 21:19.) Mɛni ji tsui si tomi? Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa to wa tsui si? Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nihi nɛ a to a tsui si ɔ a he? Nɛ mɛni wa maa pee konɛ “tsui si tomi nɛ gbe e ní tsumi nya kɛ pi si”?—Yakobo 1:4.\\n3. Mɛni ji tsui si tomi?\\n3 Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, tsui si tomi biɔ babauu pe nɛ wa ma fĩ si, aloo wa ma mia wa hɛ mi kɛ da si himi ko nɛ mi wa nya kɛkɛ. E kɔɔ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ngɛ kahi a he ha a he. Tsui si tomi yeɔ bua wɔ nɛ wa peeɔ kã, wa yeɔ anɔkuale, nɛ wa náa nihi a he tsui. Níhi a mi hlami womi ko tsɔɔ kaa tsui si tomi ji su ko nɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa náa hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa, nɛ ke waa kɛ kahi kpe ɔ, wa kɔni mi jɔ̃ we. E yeɔ bua wɔ nɛ wa daa si kpɛii ngɛ kahi nɛ a mi wa po a nya. Jehanɛ hu ɔ, ke wa toɔ wa tsui si kɛ daa ka nɛ ɔmɛ a nya a, e ha we nɛ waa kɛ wa juɛmi maa haomihi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ a nɔ. Mohu ɔ, waa kɛ wa juɛmi maa otihi nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ɔ nɔ.\\n4. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke suɔmi ji nɔ́ nɛ woɔ nɔ he wami nɛ e toɔ e tsui si ɔ?\\n4 Suɔmi yeɔ bua wɔ nɛ wa toɔ wa tsui si. (Kane 1 Korinto Bi 13:4, 7.) Ngɛ mɛni níhi a mi? Suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a woɔ wɔ he wami nɛ wa daa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e ngmɛɔ blɔ nɛ e baa wa nɔ ɔ nya. (Luka 22:41, 42) Ke wa suɔ wa nyɛmimɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa to wa tsui si ha mɛ ngɛ a fa tɔmihi a he. (1 Petro 4:8) Nihi kɛ a yihi nɛ a ngɛ bua jɔmi po kɛ haomihi kpeɔ. Ke wa suɔ wa hunomɛ aloo wa yihi ɔ, wa ma nyɛ maa da “dengme” aloo haomi nɛ ɔmɛ a nya.—1 Korinto Bi 7:28.\\nMƐNI MAA YE BUA MO KONƐ O TO O TSUI SI?\\n5. Mɛni he je nɛ Yehowa pɛ ji nɔ nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa to wa tsui si ɔ?\\n5 Mo bi Yehowa konɛ e wo mo he wami. Yehowa ji “Mawu nɛ haa nɔ toɔ e tsui si, nɛ e woɔ nɔ he wami.” (Roma Bi 15:5) Lɛ pɛ ji nɔ nɛ e le si himi mi nɛ wa ngɛ, bɔ nɛ e peeɔ wɔ ngɛ níhi a he ha, kɛ wa subai. Enɛ ɔ he ɔ, e le nɔ́ tutuutu nɛ wa hia konɛ wa nyɛ nɛ waa to wa tsui si. Baiblo ɔ de ke: “Nihi nɛ yee lɛ gbeye ɔ, e peeɔ a hiami ní kɛ haa mɛ. E buu a kue fami ɔmɛ hu tue, nɛ e heɔ a yi wami.” (La 145:19) Se ke wa sɔle kaa Mawu nɛ wo wɔ he wami konɛ wa nyɛ nɛ waa to wa tsui si ɔ, mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ ha wɔ heto?\\nYehowa le wɔ saminya nɛ e le níhi nɛ wa hia konɛ wa nyɛ nɛ waa to wa tsui si\\n6. Kaa bɔ nɛ Yehowa wo si ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, eko ɔ, mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ ‘ha wɔ he wami konɛ waa je kahi a mi’?\\n6 Ke waa kɛ ka ko kpe nɛ wa de Yehowa kaa e ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa to wa tsui si ɔ, e wo si kaa e ma ‘ha wɔ he wami konɛ waa je mi.’ (Kane 1 Korinto Bi 10:13.) Mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ pee jã? Be komɛ ɔ, eko ɔ, e ma je ka a kɛ je wa blɔ mi. Se behi fuu ɔ, e haa wɔ he wami konɛ wa nyɛ nɛ waa kɛ “tsui si tomi kɛ bua jɔmi nɛ fĩ si kɛ ya si nyagbe.” (Kolose Bi 1:11, NW) Nɛ akɛnɛ Yehowa le wa fã tɔmihi tsuo he je ɔ, e be blɔ ngmɛe kɔkɔɔkɔ nɛ ka ko nɛ wa be nyɛe maa da nya nɛ ba wa nɔ.\\n7. Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa ja wa ná mumi mi niye ní loko wa ma nyɛ maa to wa tsui si.\\n7 Moo ye mumi mi niye ní konɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Mɛni he je nɛ mumi mi niye ní he hia a? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, yoku nɛ ya hiɔwe pe yokuhi tsuo ngɛ je ɔ mi ji Everest Yoku ɔ. Ke nɔ ko ngɛ jamɛ a yoku ɔ kuɔe ɔ, ngɛ ligbi kake mi ɔ, e biɔ nɛ nɔ ɔ nɛ ye ligbi etɛ aloo eywiɛ nya niye ní. Jã kɛ̃ nɛ e biɔ nɛ wa ná mumi mi niye ní fuu konɛ wa nyɛ nɛ waa to wa tsui si kɛ su oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ɔ he. E sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa ma he be fuu kɛ pee dɛ he ní kasemi nɛ waa ya asafo mi kpehi hulɔ. Ke wa peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa daa.—Yohane 6:27.\\n8, 9. (a) Kaa bɔ nɛ Hiob 2:4, 5 ɔ tsɔɔ ɔ, ke waa kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, mɛni he blɔ wa náa? (b) Ke o kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, mɛni he foni o ma nyɛ maa po ngɛ o juɛmi mi?\\n8 Mo kai kaa e sa nɛ o ye Mawu anɔkuale. Ke waa kɛ kahi ngɛ kpee ɔ, wa naa nɔ́. Se pi lɔ ɔ pɛ. Kahi haa nɛ wa náa he blɔ kɛ tsɔɔ kaa wa maa ye Mawu anɔkuale aloo wa be lɛ anɔkuale yee. Bɔ nɛ wa maa pee wa ní ngɛ kahi a mi ha a nɛ maa tsɔɔ kaa wa buɔ Yehowa kaa lɛ ji nɔ nɛ sa kaa e ye je mluku ɔ nɔ. Mɛni he je nɛ wa deɔ jã a? Satan ji Mawu he nyɛlɔ. E te si kɛ wo Mawu nɔ yemi ɔ, nɛ e gbe Yehowa he guɛ. E tsɔɔ kaa níhi nɛ Mawu peeɔ kɛ haa adesahi he je nɛ adesahi sɔmɔɔ lɛ ɔ nɛ. Satan de ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ ko dɛ ɔ, e ma nyɛ ngɔ kɛ ha, ke e yi ma ná wami kɛkɛ.” Lɔ ɔ se ɔ, Satan de ngɛ Hiob he ke: “Moo lɛɛ moo ye e nɔmlɔ tso ɔ awi kaa e be mo gbiɛe ngɛ o hɛ mi lo!” (Hiob 2:4, 5) Kɛ je benɛ Satan tu jamɛ a munyu ɔ, anɛ e tsake e susumi lo? Dɛbi! Jeha komɛ a se ɔ, benɛ a fie Satan kɛ je hiɔwe ɔ, loloolo ɔ, e poɔ Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a nya daa. (Kpojemi 12:10) Loloolo ɔ, Satan tsɔɔ kaa níhi nɛ Mawu peeɔ haa adesahi ɔ he je nɛ a jaa lɛ. E ná nɛ wa kua Mawu nɔ yemi ɔ, nɛ wa kpa lɛ sɔmɔmi.\\n9 Ke o ngɛ nɔ́ nae ngɛ ka ko dɛ mi ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o po níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ mumi mi ɔ he foni ngɛ o juɛmi mi. Satan kɛ e daimonio ɔmɛ ngɛ mo hyɛe. A ngɛ bɔ nɛ o maa pee o ní ha a hyɛe, nɛ a ngɛ dee ke o maa ngmɛɛ o hemi kɛ yemi ɔ he. Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, Yehowa, wa Matsɛ Yesu Kristo, nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya, kɛ bɔfo akpehi abɔ hu ngɛ mo hyɛe. Mɛ hu a ngɛ mo hyɛe nɛ a na kaa o ngɛ nɔ́ nae, nɛ a ngɛ mo he wami woe konɛ o ya nɔ nɛ o fĩ si! Ke a na kaa o to o tsui si nɛ o ya nɔ nɛ o ye Yehowa anɔkuale ɔ, a bua maa jɔ. Yehowa hu ngɛ mo dee ke: “Ye bi, pee o he ní lelɔ, nɛ ma ná bua jɔmi, konɛ ma ná nɔ́ kpakpa ko ma de nɔ nɛ ngɛ mi ahlua bɔe ɔ.”—Abɛ 27:11.\\nYesu susu nɔ́ nɛ e ma ná ke e nyɛ to e tsui si ɔ he\\n10. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ kase Yesu konɛ o kɛ o juɛmi nɛ ma hiɔwo nɛ ke o to o tsui si ɔ, o ma ná a nɔ?\\n10 O kɛ o juɛmi nɛ ma hiɔwo ɔ nɔ. Ngɔɔ lɛ kaa o ngɛ blɔ hiae, nɛ o ma ya gu hue tso ko nɛ mi ti mi. He tsuaa he wo diblii. Se o le kaa ke o nyɛ nɛ o be ngɛ hue tso ɔ mi ɔ, o ma ya je kpo ngɛ he ko nɛ ngɛ heii. Jã kɛ̃ nɛ eko ɔ, e ma bi nɛ o gblee kahi nɛ a nya wa a mi, nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o hao wawɛɛ. Yesu po kɛ si himi kaa jã kpe. Loko a maa gbe Yesu ɔ, a pue e hɛ mi si nɛ e na nɔ́ wawɛɛ benɛ a ka lɛ kɛ wo sɛumi tso nɔ ɔ. Eko ɔ, enɛ ɔ ji ka nɛ nya wa pe kulaa nɛ Yesu kɛ kpe! Mɛni ye bua Yesu nɛ e to e tsui si ɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “e le bua jɔmi nɛ e ma ná pee se,” nɛ e ngɔ e juɛmi kɛ ma lɔ ɔ nɔ. (Hebri Bi 12:2, 3) Yesu susu nɔ́ nɛ e ma ná ke e nyɛ to e tsui si ɔ he. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, e ngɔ e juɛmi kɛ ma he blɔ nɛ e ná kaa e ma tsɔ Mawu biɛ ɔ he, nɛ e fĩ Mawu nɔ yemi ɔ se ɔ nɔ. E le kaa e be kɛe nɛ ka a se maa po, se hiɔwo nɛ e ma ná ngɛ hiɔwe ɔ lɛɛ, e maa hi si kɛ ya neneene. Mwɔnɛ ɔ, eko ɔ, kahi nɛ o kɛ kpeɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o hao nɛ o ye tsui, se mo kai kaa e be kɛe nɛ a se maa po.\\n“NIHI NƐ TO A TSUI SI WAWƐƐ Ɔ”\\n11. Mɛni he je nɛ e sa kaa wa susu níhi a si kpamihi nɛ “nihi nɛ to a tsui si wawɛɛ ɔ” ná a he ɔ?\\n11 Wa ngɛ nihi fuu nɛ a to a tsui si nɛ wa ma nyɛ maa kase mɛ. Benɛ bɔfo Petro ngɛ Kristofohi he wami woe kaa a to a tsui si kɛ da kahi fuu nɛ Satan kɛ baa a nɔ ɔ nya a, e ngma ke: “Nyɛ hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa, nɛ nyɛɛ tsi lɛ blɔ. Ejakaa nyɛ le kaa nihi nɛ heɔ Kristo yeɔ kaa nyɛ ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, mɛ hu kikɛmɛ a amanehlu nɛ ɔ nɔuu a ngɛ nae.” (1 Petro 5:9) Níhi a si kpamihi nɛ “nihi nɛ to a tsui si wawɛɛ ɔ” ná a yeɔ bua wɔ nɛ wa yaa nɔ nɛ wa yeɔ anɔkuale. Lɔ ɔ hu haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa wa ma nyɛ maa ye manye, nɛ e kaiɔ wɔ kaa Mawu maa jɔɔ wɔ ngɛ anɔkuale nɛ wa yeɔ ɔ he je. (Yakobo 5:11) Nyɛ ha nɛ wa susu enɛ ɔ he nɔ hyɛmi ní bɔɔ komɛ a he nɛ waa hyɛ. —Hyɛ nyagbe ningma.\\n12. Mɛni wa kaseɔ ngɛ kerub ɔmɛ nɛ a bu Eden abɔɔ he ɔ a he?\\n12 Kerubhi ji bɔfohi nɛ a nɔ kuɔ. Benɛ a Adam kɛ Hawa pee yayami se ɔ, Yehowa ngɔ ní tsumi ehe ko kɛ wo kerub ɔmɛ a ti ni komɛ a dɛ ngɛ zugba a nɔ. E slo ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ ngɛ ní tsumi nɛ a tsuɔ ngɛ hiɔwe ɔ he. Nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ a pee ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ to wa tsui si ha ke a kɛ ní tsumi ko nɛ he wa wo wa dɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ngɔ “kerubhi kɛ klaate ya to Eden ngmɔ ɔ beleku je, konɛ a bu blɔ ɔ nɛ a guu nɔ kɛ yaa tso nɛ haa nɔ wami ɔ he. Klaate ɔ ngɛ tsoe plamplam kaa la, nɛ e ngɛ e he poe.” (Hyɛ nyagbe ningma.) (1 Mose 3:24) Baiblo ɔ de we ke kerub ɔmɛ tu munyu kɛ si ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ, aloo a bu a he kaa a nɔ kuɔ pe ní tsumi ehe nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ. A de we ke ní tsumi ɔ gbe a nya, aloo a ma kpa tsumi. Mohu ɔ, eko ɔ, a kɛ jeha nɛ hiɛ pe 1,600 tsu ní tsumi nɛ ɔ kɛ ya si e ba nyagbe ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi!\\n13. Mɛni ye bua Hiob nɛ e nyɛ da kahi nɛ e kɛ kpe ɔ a nya?\\n13 Anɔkualetsɛ Hiob. Be komɛ ɔ, wa huɛ ko loo wa weku no ko ma nyɛ maa tu munyu ko nɛ wui nɔ he wami nɛ lɔ ɔ ma nyɛ maa dɔ wɔ. Aloo eko ɔ, o be he wami wawɛɛ, loo o ngɛ aywilɛho yee, ejakaa o suɔlɔ ko gbo. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Hiob nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa wo o bua. (Hiob 1:18, 19; 2:7, 9; 19:1-3) E ngɛ mi kaa Hiob li nɔ́ he je nɛ si kake too ɔ, e kɛ haomihi fuu kpe ɔ, se e kɔni mi wui nyu. Mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ to e tsui si? Kekleekle ɔ, e suɔ Yehowa, nɛ e sume nɛ e pee nɔ́ ko nɛ Yehowa bua jɔɛ he. (Hiob 1:1) Hiob suɔ kaa ke níhi a mi wa ha lɛ jio, níhi a mi wɛ ha lɛ jio, e maa sa Mawu hɛ mi. Jehanɛ ɔ hu ɔ, Yehowa tsɔɔ Hiob e nibɔ níhi nɛ a ngɛ nyakpɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ ye bua lɛ nɛ e na Yehowa he wami ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ Hiob ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa po kahi nɛ e kɛ ngɛ kpee ɔ se ngɛ be nɛ sa mi. (Hiob 42:1, 2) Nɛ Yehowa pee jã hulɔ. ‘Yehowa wo lɛ ní ekohu. Níhi tsuo nɛ Hiob hi sa a, Yehowa bɔ he totoe enyɔɔnyɔ kɛ ha lɛ.’ Hiob “bwɔ kotokoto” loko e gbo.—Hiob 42:10, 17.\\n14. Kaa bɔ nɛ 2 Korinto Bi 1:6 tsɔɔ ɔ, mɛni blɔ nɔ Paulo tsui si nɛ e to ɔ ye bua ni kpahi ngɛ?\\n14 Bɔfo Paulo. Anɛ nihi teɔ si kɛ woɔ mo wawɛɛ nɛ a waa mo yi mi po lo? Anɛ o ji asafo mi nɔkɔtɔma loo kpɔ mi nɔ hyɛlɔ, nɛ blɔ nya ní tsumihi fuu nɛ ngɛ o kuɛ nɔ ɔ ha nɛ o pee yeyeeye lo? Ke jã a, lɛɛ Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo. A wa Paulo yi mi wawɛɛ, nɛ be fɛɛ be ɔ, e yeɔ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he kɔmɔ. (2 Korinto Bi 11:23-29) Se Paulo kɔni mi jɔ̃ we gblegbleegble, nɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ e pee ɔ wo nihi he wami. (Kane 2 Korinto Bi 1:6.) Ke o to o tsui si ɔ, lɔ ɔ maa ye bua nihi nɛ mɛ hu a maa to a tsui si.\\nANƐ O MA HA “TSUI SI TOMI NƐ GBE E NÍ TSUMI NYA KƐ PI SI” LO?\\n15, 16. (a) E sa kaa tsui si tomi nɛ gbe mɛni “ní tsumi” nya? (b) Mo ha nɔ hyɛmi níhi nɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ “tsui si tomi nɛ gbe e ní tsumi nya kɛ pi si.”\\n15 Mawu mumi ɔ ha nɛ kaselɔ Yakobo ngma ke: “Nyɛ ha tsui si tomi nɛ gbe e ní tsumi nya kɛ pi si, konɛ nyɛɛ hi kɛ pi si, nɛ nyɛɛ su, nɛ e ko piɛ nyɛ nɔ́ ko nɔ́ ko.” (Yakobo 1:4, NW) Mɛni wa maa pee konɛ tsui si tomi nɛ gbe e “ní tsumi” nya kɛ pi si? Ke waa kɛ ka ko ngɛ kpee ɔ, eko ɔ, wa ma yɔse kaa e he hia nɛ waa to wa tsui si wawɛɛ, nɛ wa bua nɛ jɔ níhi a he, nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi. Ke wa toɔ wa tsui si kɛ daa kahi a nya a, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa ma je su nɛ ɔmɛ kpo wawɛɛ, nɛ wa maa pee Kristofohi kpakpahi.\\nKe wa to wa tsui si kɛ da kahi a nya a, lɔ ɔ haa nɛ wa náa Kristofohi a suhi (Hyɛ kuku 15, 16)\\n16 Akɛnɛ tsui si tomi ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee Kristofohi kpakpahi he je ɔ, wa be suɔe kaa wa ma tɔ̃ Yehowa mlaa nɔ, konɛ wa kɛ tu kahi a nya fo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke e he waa ha mo kaa o ma kpa ní yayahi a he susumi ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ! Mo bi Yehowa konɛ e ye bua mo konɛ o kpa ní yayami ɔmɛ a he susumi. Anɛ o weku no ko teɔ si kɛ woɔ mo lo? O kɔni mi nɛ ko jɔ! Moo fia o pɛɛ si kaa o maa ya nɔ ma sɔmɔ Yehowa. Enɛ ɔ ma ha nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi maa wa. Mo kai kaa ja wa to wa tsui si loko wa maa sa Mawu hɛ mi.—Roma Bi 5:3-5; Yakobo 1:12.\\n17, 18. (a) Mo ha nɔ́ hetomi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e he hia nɛ waa to wa tsui si kɛ ya si nyagbe. (b) Be mi nɛ nyagbe ɔ ngɛ sue haa nɛ ɔ, mɛni nɔ mi mami wa ma nyɛ ma ná?\\n17 E sa nɛ waa to wa tsui si kɛ ya si nyagbe, se pi be bɔɔ ko kɛkɛ. Ngɔɔ lɛ kaa mele ko ngɛ mue. Loko nihi nɛ a ngɛ mele ɔ mi ɔ a yi ma ná wami ɔ, e sa nɛ a sle kɛ ba kpo. Ke pɔ tɔ nɔ ko he nɛ e kpa slemi ɔ, e ma gbo tlɔ wo ɔ mi. Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko hu sle hluu nɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa su kpo nɛ pɔ tɔ e he nɛ e kpa slemi ɔ, lɛ hu e ma gbo. Ke wa suɔ kaa waa hi je ehe ɔ mi ɔ, e he hia nɛ waa ya nɔ nɛ waa to wa tsui si. E sa nɛ waa pee wa ní kaa bɔfo Paulo. E de ke: “Wa kɔni mi jɔ̃ we.”—2 Korinto Bi 4:1, 16.\\n18 Kaa bɔ nɛ Paulo ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua lɛ konɛ e to e tsui si kɛ ya si nyagbe ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ maa pee jã. Paulo ngma ke: “Nɔ nɛ suɔ wɔ ɔ haa wa yeɔ kunimi babauu. Ejakaa i ngɛ nɔ mi mami kaa gbenɔ jio, wami jio, hiɔwe bɔfohi jio, nɔ yeli kpa komɛ nɛ ngɛ hiɔwe jio, níhi nɛ ngɛ jio, níhi nɛ maa ba jio, he wami kpa ko jio, hiɔwe lokoo jio, zugba sisi jio, níhi nɛ a bɔ ɔ a mi eko jio, Mawu suɔmi nɛ wa ná ngɛ Kristo Yesu, wa Nyɔmtsɛ ɔ mi ɔ, ní nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe ma gba wɔ kɛ je mi.” (Roma Bi 8:37-39) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ɔ, pɔ maa tɔ wa he. Se nyɛ ha nɛ waa kase Gideon kɛ nyumuhi nɛ a piɛɛ e he ɔ. Pɔ tɔ a he mohu lɛɛ, se a ya nɔ nɛ a nyɛɛ a he nyɛli ɔmɛ a se!—Manyadali 8:4.\\n^ (kuku 11) Ke o kase bɔ nɛ Mawu we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ toɔ a tsui si ha a, lɔ ɔ hu ma nyɛ maa wo mo he wami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, amaniɛ bɔmi nɛ woɔ nɔ he wami nɛ kɔɔ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Ethiopia, Malawi, kɛ Russia a he ɔ je kpo ngɛ Yearbook nɛ a pee ngɛ jeha 1992, 1999, kɛ 2008 ɔ mi.\\n^ (kuku 12) Baiblo ɔ tsɔɔ we kerubhi abɔ nɛ a kɛ ní tsumi nɛ ɔ wo a dɛ.","num_words":3963,"character_repetition_ratio":0.061,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.309,"stopwords_ratio":0.479,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nɔ́ He Je Nɛ Wa Yeɔ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ | Kase\\nKANE NGƐ Cakchiquel (Central) Cambodian Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Kimbundu Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Ngabere Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Spania Tahitian Tlapanec Totonac Twi Umbundu\\n“Nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.”—1 KORINTO BI 11:24.\\nMɛni he je nɛ e sa kaa waa ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ?\\nMɛni a kɛ yeɔ Kaimi ɔ, nɛ mɛni ní ɔmɛ eko tsuaa eko daa si kɛ ha?\\nKɛ Kristofohi peeɔ a ní ngɛ hɛ nɔ kami nɛ Mawu ha nɛ a ná a he ha kɛɛ?\\n1, 2. Ngɛ Nisan 14, jeha 33 ɔ gbɔkuɛ ɔ, mɛni Yesu pee? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nJE JƆ ngɛ Yerusalem. Jamɛ a ligbi ɔ ji Nisan ligbi 14 ngɛ jeha 33 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyɔhiɔ ɔ wa. Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ ye Hetsɔmi gbijlɔ ɔ. Gbijlɔ nɛ ɔ ha nɛ nihi kaiɔ bɔ nɛ Yehowa plɛ kɛ kpɔ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt jeha 1,500 nɛ be ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Yesu kɛ e bɔfo anɔkualetsɛmɛ 11 ɔ ye niye ní klɛdɛɛ ko. E kaseli ɔmɛ maa ya nɔ maa ye niye ní klɛdɛɛ nɛ ɔ daa jeha konɛ a kɛ kai e gbenɔ ɔ.—Mateo 26:1, 2.\\n2 Yesu sɔle, nɛ e ngɔ abolo nɛ masa be mi kɛ ha e kaseli ɔmɛ nɛ e de ke: “Nyɛ he nɛ nyɛɛ ye!” Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ wai kɛ kplu ɔ nɛ e sɔle ekohu, nɛ e de ke: “Nyɛ tsuo nyɛɛ nu.” (Mateo 26:26, 27) Abolo ɔ kɛ wai ɔ hɛɛ sisi numi klɛdɛɛ ko. Yesu bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ kase níhi fuu jamɛ a gbɔkuɛ klɛdɛɛ ɔ.\\n3. Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?\\n3 Yesu suɔ nɛ e kaseli ɔmɛ nɛ a kai e gbenɔ ɔ daa jeha. Pee se ɔ, a wo gbijlɔ nɛ ɔ biɛ ke ‘Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ,’ aloo Kaimi ɔ. (1 Korinto Bi 11:20) Eko ɔ, ni komɛ ma bi sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ. Mɛni he je nɛ e sa kaa wa kai Yesu gbenɔ ɔ? Mɛni abolo ɔ kɛ wai ɔ daa si kɛ ha? Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ dla wa he kɛ ha Kaimi ɔ? Mɛnɔmɛ lɛ e sa kaa a ye abolo ɔ eko, nɛ a nu wai ɔ hu eko? Nɛ mɛni Kristofohi peeɔ kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ hɛ nɔ kami nɛ a ngɛ ɔ he?\\nNƆ́ HE JE NƐ WA KAIƆ YESU GBENƆ Ɔ\\n4. Mɛni Yesu gbenɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ma ná?\\n4 Akɛnɛ Adam pee yayami he je ɔ, e kɛ yayami kɛ gbenɔ sã wɔ. (Roma Bi 5:12) Adesa ko be nɛ e ye mluku, enɛ ɔ he ɔ, nɔ ko be nyɛe maa wo Mawu hiɔ nɛ maa su e wami aloo ni kpahi a wami nya. (La 49:6-9) Se Yesu ngɔ e wami nɛ ye mluku ɔ kɛ ha Mawu kaa kpɔmi nɔ́ ngɛ wa he je. Enɛ ɔ nɛ Yesu pee ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ma ná neneene wami, nɛ wa maa ye wa he ngɛ yayami kɛ gbenɔ he.—Roma Bi 6:23; 1 Korinto Bi 15:21, 22.\\nWa bua jɔ nɔ́ nɛ Mawu kɛ Yesu pee kɛ ha wɔ ɔ he wawɛɛ nitsɛ!\\n5. (a) Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Mawu kɛ Yesu suɔ wɔ kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ e sa kaa waa ya Kaimi ɔ?\\n5 Kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Mawu ha wɔ ɔ tsɔɔ kaa e suɔ adesahi. (Yohane 3:16) Yesu hu ngɔ e wami kɛ ha ngɛ wa he je kɛ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ. Loko Yesu maa ba zugba a nɔ po ɔ, e ‘náa nimli adesahi tsuo a he bua jɔmi.’ (Abɛ 8:30, 31) Wa bua jɔ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee kɛ ha wɔ ɔ he wawɛɛ nitsɛ! Enɛ ɔ he ɔ, wa buɔ Yesu fami nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue. E de ke: “Nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.” Lɔ ɔ he nɛ wa yaa Kaimi ɔ nɛ.—1 Korinto Bi 11:23-25.\\n6. Mɛni wa le ngɛ abolo ɔ kɛ wai ɔ nɛ a kɛ yeɔ Kaimi ɔ he?\\n6 Benɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ ngɛ nyagbe ní ɔ yee ɔ, Yesu gui nyakpɛ blɔ ko nɔ kɛ tsake abolo ɔ kɛ pee e nɔmlɔ tso, aloo wai ɔ kɛ pee e muɔ. E de ngɛ abolo ɔ he ke: “Enɛ ɔ daa si kɛ ha ye nɔmlɔ tso ɔ.” E de ngɛ wai ɔ hu he ke: “Enɛ ɔ daa si kɛ ha ‘ye muɔ nɛ a ngɔ kɛ sɔu somi ɔ nya’ nɛ a kɛ ma pue si ha nihi babauu ɔ.” (Marko 14:22-24, NW) E ngɛ heii kaa abolo ɔ kɛ wai ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ko.\\n7. Mɛni abolo nɛ masa be mi ɔ daa si kɛ ha?\\n7 Ngɛ jamɛ a gbɔkuɛ klɛdɛɛ ɔ nɔ ɔ, Yesu ngɔ abolo nɛ masa be mi nɛ a kɛ ye Hetsɔmi ɔ eko kɛ tsu ní. (2 Mose 12:8) Be komɛ ɔ, ke Baiblo ɔ tu masa he munyu ɔ, e daa si kɛ ha yayami. (Mateo 16:6, 11, 12; Luka 12:1) Abolo nɛ masa be mi, nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ daa si kɛ ha e nɔmlɔ tso nɛ yayami ko be he ɔ. (Hebri Bi 7:26) Enɛ ɔ he nɛ waa kɛ abolo nɛ masa be mi yeɔ Kaimi ɔ nɛ.\\n8. Mɛni wai ɔ daa si kɛ ha?\\n8 Wai ɔ nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ daa si kɛ ha e muɔ, loo e wami. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, wai nɛ waa kɛ yeɔ Kaimi ɔ daa si kɛ ha Yesu muɔ, aloo e wami ɔ. Yesu gbo ngɛ Golgata ngɛ Yerusalem ma a se, nɛ e kɛ e wami ha ngɛ wa he je ‘konɛ a ngɔ wa he yayami ɔmɛ ngɔ pa wɔ.’ (Mateo 26:28; 27:33) Ke wa bua jɔ nike ní nɛ he jua wa nɛ ɔ he ɔ, daa jeha a, wa ti nɔ tsuaa nɔ ma dla e he kɛ ha Kaimi ɔ. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee jã?\\nBLƆ KOMƐ A NƆ NƐ WA MAA GU KƐ DLA WA HE\\n9. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa waa kane Kaimi ɔ he Baiblo ngmami ɔmɛ ɔ? (b) Kɛ o naa kpɔmi nɔ́ ɔ ha kɛɛ?\\n9 Blɔ kake nɛ wa maa gu nɔ kɛ dla wa he kɛ ha Kaimi ɔ ji, nɛ́ wa maa kane Kaimi ɔ he Baiblo ngmamihi nɛ ngɛ Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi womi ɔ mi ɔ. Ke wa kane ngmami nɛ ɔmɛ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma susu níhi nɛ Yesu pee benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo ɔ a he. * (Hyɛ sisi ningma.) Nyɛmiyo ko ngma ke: ‘Wa hyɛɔ Kaimi ɔ blɔ. Daa jeha a, Kaimi ɔ peeɔ slɔɔto ko. I kai benɛ ye papaa gbo ɔ. Benɛ i hyɛ ye tsɛ nɛ i suɔ lɛ ɔ nɛ e fɔɔ si ɔ, lɔ ɔ ha nɛ ye bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he wawɛɛ. I le ngmami ɔmɛ tsuo, nɛ i le bɔ nɛ ma plɛ kɛ tsɔɔ nihi ngmami ɔmɛ a nya ha! Se benɛ nɔ gbo mi ɔ loko ye bua jɔ nɔ́ nɛ kpɔmi nɔ́ nɛ e he hia nɛ ɔ ma ha nɛ adesahi ma ná a he.’ Ke wa susu bɔ nɛ Yesu afɔle sami ɔ maa ye bua wa ti nɔ tsuaa nɔ ha a he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa dla wa he kɛ ha Kaimi ɔ.\\nKe wa nyɛɛ blɔ nya nɛ a to kɛ ha Kaimi ɔ he Baiblo kanemi ɔ se ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ wa he dlae kɛ ha Kaimi ɔ (Hyɛ kuku 9)\\n10. Mɛni hu wa ma nyɛ maa pee kɛ dla wa he kɛ ha Kaimi ɔ?\\n10 Blɔ kpa ko hu nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ dla wa he kɛ ha Kaimi ɔ ji, nɛ́ waa kɛ be fuu maa ya fiɛɛmi, konɛ waa fɔ nihi fuu nine kɛ ba Kaimi ɔ. Wa ma nyɛ ma sɔmɔ kaa blɔ gbali a wali. Ke waa kɛ nihi sɛɛ Mawu, kɛ e Bi ɔ, kɛ neneene wami he hɛ nɔ kami nɛ wa ngɛ ɔ he ní ɔ, wa tsui maa nɔ wa mi kaa wa nyɛ tsu nɔ́ nɛ Mawu suɔ kaa wa tsu ɔ.—La 148:12, 13.\\n11. Mɛni he je nɛ Paulo de ke Korinto bi ɔmɛ a ti ni komɛ ye abolo ɔ, nɛ a nu wai ɔ bɔ nɛ sɛ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ?\\n11 Ke wa ngɛ wa he dlae kɛ ha Kaimi ɔ, e sa nɛ wa susu munyu nɛ Paulo ngma ya ha Kristofohi nɛ a hi Korinto ɔ he. (Kane 1 Korinto Bi 11:27-34.) E tsɔɔ kaa ke nɔ ko ye abolo ɔ eko, aloo e nu wai ɔ eko bɔ nɛ sɛ ɔ, ‘e pee yayami kɛ si Nyɔmtsɛ ɔ nɔmlɔ tso ɔ, kɛ e muɔ ɔ.’ Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko nɛ a pɔ lɛ nu kɛ e he wo je mi bami yaya ko mi, nɛ e ye abolo ɔ eko nɛ e nu wai ɔ eko ɔ, “Mawu maa gbla e tue.” Ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ, Korinto bi ɔmɛ a ti nihi fuu ngɔ a he kɛ wo je mi bami yaya mi. Eko ɔ, a ti ni komɛ yeɔ ní nɛ a nuɔ ní tsɔ loko a yaa Kaimi ɔ sisi, aloo ke a ngɛ Kaimi ɔ yee ɔ, a yeɔ ní nɛ a nuɔ ní tsɔ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ mahe deɔ mɛ. A je we bumi kpo kɛ ha ní peemi ɔ, enɛ ɔ he ɔ, ke a ye abolo ɔ nɛ a nu wai ɔ, Mawu bua jɔɛ he.\\n12. (a) Mɛni he Paulo ngɔ Kaimi ɔ kɛ to? Mɛni kɔkɔ e bɔ nihi nɛ a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ eko ɔ? (b) Ke nɔ ko nɛ e yeɔ abolo ɔ eko nɛ e nuɔ wai ɔ eko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, mɛni e sa kaa e pee?\\n12 Paulo ngɔ Kaimi ɔ kɛ to niye ní he. E bɔ nihi nɛ a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ kɔkɔ ke: “Nyɛ be nyɛe maa nu Nyɔmtsɛ ɔ kplu ɔ nɛ́ nyɛ ma ya nu mumi yayamihi hu a kplu. Nyɛ be nyɛe maa ye ní ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ we okplɔɔ ɔ he, nɛ nyɛɛ kɛ mumi yayamihi hu maa ye ní.” (1 Korinto Bi 10:16-21) Ke nɔ ko nɛ e yeɔ abolo ɔ eko, nɛ́ e nuɔ wai ɔ eko ɔ pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, e sa nɛ e ya na asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a ye bua lɛ. (Kane Yakobo 5:14-16.) Ke e ní peepee tsɔɔ kaa e pia e he niinɛ ɔ, lɛɛ ke e ye abolo ɔ nɛ e nu wai ɔ eko ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e je we bumi kpo kɛ ha Yesu afɔle sami ɔ.—Luka 3:8.\\nE sɛ nɛ waa pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa wa bui Yesu afɔle sami ɔ\\n13. Mɛni he je nɛ sa kaa waa sɔle ngɛ hɛ nɔ kami nɛ Mawu ha wɔ ɔ he ɔ?\\n13 Nɔ́ kpa ko hu nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ dla wa he kɛ ha Kaimi ɔ ji, nɛ́ wa maa sɔle, nɛ wa ma pue wa yi mi tɛ ngɛ hɛ nɔ kami nɛ Mawu ha wa ti nɔ tsuaa nɔ ɔ he. E sɛ nɛ waa pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa wa bui Yesu afɔle sami ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa be nɔ mi mami nitsɛnitsɛ kaa wa piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he ɔ, wa yi abolo ɔ eko, nɛ wa nui wai ɔ hu eko. Ke jã a, lɛɛ mɛnɔmɛ nɛ e sa kaa a ye abolo ɔ eko nɛ a nu wai ɔ eko?\\nMƐNƆMƐ NƐ SA KAA A YE ABOLO Ɔ EKO NƐ A NU WAI Ɔ EKO?\\n14. Akɛnɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ lɛ a kɛ mɛ so somi ehe ɔ he je ɔ, ke a ya Kaimi ɔ, mɛni a peeɔ?\\n14 Nihi nɛ a yeɔ abolo ɔ eko nɛ a nuɔ wai ɔ eko ɔ ngɛ nɔ mi mami kaa a piɛɛ nihi nɛ a kɛ mɛ so somi ehe ɔ a he. Yesu de ngɛ wai ɔ he ke: ‘Kplu nɛ ɔ daa si kɛ ha Mawu somi he ɔ nɛ a kɛ ye muɔ sɔu nya a.’ (1 Korinto Bi 11:25) Yehowa kɛ Israel bi ɔmɛ so Mlaa somi ɔ, se pee se ɔ, e tsɔɔ kaa e maa ngɔ somi ehe ko kɛ da lɔ ɔ nane mi. (Kane Yeremia 31:31-34.) Mawu kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ lɛ so somi nɛ ɔ nɛ. (Galatia Bi 6:15, 16) Yesu gbenɔ ɔ ma somi nɛ ɔ nɔ mi. (Luka 22:20) Yesu ji somi ehe ɔ Mi Dalɔ. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a yeɔ anɔkuale nɛ a kɛ mɛ so somi ehe ɔ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe.—Hebri Bi 8:6; 9:15.\\n15. Mɛnɔmɛ nɛ a kɛ so Matsɛ Yemi ɔ he somi ɔ? Ke a ye anɔkuale ɔ, mɛni he blɔ a ma ná?\\n15 Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ le kaa a kɛ mɛ so Matsɛ Yemi ɔ he somi. (Kane Luka 12:32.) Yesu kɛ e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a yeɔ anɔkuale, nɛ a “na nɔ́ kaa bɔ nɛ e na nɔ́ ɔ,” lɛ so somi nɛ ɔ nɛ. (Filipi Bi 3:10) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, a kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ hu so somi nɛ ɔ. A maa piɛɛ Kristo he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe kɛ ya neneene. (Kpojemi 22:5) Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ eko ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi.\\n16. Moo tsɔɔ Roma Bi 8:15-17 ɔ nya kpiti.\\n16 Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɛ nɔ mi mami nitsɛnitsɛ kaa Mawu bimɛ ji mɛ, nɛ a ma nyɛ maa ye abolo ɔ eko nɛ a maa nu wai ɔ eko. (Kane Roma Bi 8:15-17.) Paulo tsɔɔ kaa a faa kue kɛ ngmlaa ke: “Tsaatsɛ, Tsaatsɛ!” Aram munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “Tsaatsɛ” nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ bi ko tsɛɛ e tsɛ ke “papaa” nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e suɔ e tsɛ ɔ, nɛ e buu lɛ ɔ. E tsɔɔ huɛ bɔmi klɛdɛɛ nɛ ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ Yehowa a kpɛti benɛ a ‘pee mɛ Mawu bimɛ’ ɔ. Mawu mumi ɔ kɛ mɛ nitsɛmɛ hu a mumi ɔ “yeɔ odase” kaa a ji Mawu bimɛ nɛ a pɔ mɛ nu, enɛ ɔ he ɔ, a yi mi pee we mɛ enyɔɔnyɔ. Lɔ ɔ tsɔɔ we kaa a sume nɛ a maa hi zugba a nɔ. A le kaa ke a ye anɔkuale kɛ ya si gbenɔ mi ɔ, a maa piɛɛ Yesu he kɛ ye Matsɛ ngɛ hiɔwe. A le hu kaa Yehowa nɛ ji nɔ klɔuklɔu ɔ ‘ha mɛ mumi klɔuklɔu ɔ,’ aloo e pɔ mɛ nu. Mwɔnɛ ɔ, Mawu bimɛ nɛ ɔmɛ nɛ a yibɔ ji 144,000 ɔ, a kpɛti nihi bɔɔ pɛ lɛ piɛ ngɛ zugba a nɔ. (1 Yohane 2:20; Kpojemi 14:1) A ba pee Yehowa bimɛ, enɛ ɔ he ɔ, a tsɛɛ lɛ ke, “Tsaatsɛ, Tsaatsɛ!”\\nO BUA NƐ JƆ HƐ NƆ KAMI NƐ BAIBLO Ɔ HA NƐ O NÁ A HE\\n17. Mɛni hɛ nɔ kami lɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɛ? Kɛ a plɛ kɛ le kaa a pɔ mɛ nu kɛɛ?\\n17 Ke o ji Kristofo no nɛ a pɔ lɛ nu ɔ, o pɔɔ hiɔwe he hɛ nɔ kami nɛ o ngɛ ɔ nɔ ta womi ngɛ o sɔlemi mi. O kɛ Ngmami ɔ mi munyu ɔmɛ toɔ mo nitsɛ o he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke Baiblo ɔ tu yo kpeemi nɛ maa ya nɔ ngɛ hiɔwe ngɛ Yesu kɛ e we “ayɛflo ɔ” a kpɛti ɔ he munyu ɔ, o le kaa e kɔɔ o he, nɛ o hyɛɔ jamɛ a be ɔ blɔ. (Yohane 3:27-29; 2 Korinto Bi 11:2; Kpojemi 21:2, 9-14) Aloo ke Baiblo ɔ tsɔɔ suɔmi nɛ ngɛ Mawu kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti ɔ, o le kaa e kɛ mo ngɛ munyu tue. Jehanɛ hu ɔ, ke o kane blɔ tsɔɔmi ko ngɛ Mawu Munyu ɔ mi nɛ kɔɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he titli ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua mo nɛ o kɛ tsuɔ ní. Mawu mumi klɔuklɔu ɔ kɛ mo hu o mumi ɔ “yeɔ odase” kaa o hɛ nɔ kami ji kaa o maa ya hiɔwe.\\n18. Mɛni hɛ nɔ kami nɛ “to kpa” amɛ ngɛ? Kɛ o peeɔ o ní ngɛ hɛ nɔ kami nɛ ɔ he ha kɛɛ?\\n18 Ke o piɛɛ “to kpa” amɛ a mi “nimli asafo” ɔ he ɔ, Mawu ha mo he blɔ konɛ o hi si ngɛ Paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene. (Kpojemi 7:9; Yohane 10:16) Kɛ o peeɔ o ní ngɛ jɔɔmihi nɛ o ma ná hwɔɔ se ɔ he ha kɛɛ? Ke o susu níhi nɛ Baiblo ɔ de ngɛ Paradeiso nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he ɔ, o bua jɔɔ. O hyɛɔ blɔ kaa o kɛ o wekuli kɛ o huɛmɛ maa hi zugba a nɔ ngɛ tue mi jɔmi mi. O ngɛ be nɛ hwɔ, ohia, nɔ́ nami, hiɔ, kɛ gbenɔ se maa po ɔ blɔ hyɛe. (La 37:10, 11, 29; 67:6; 72:7, 16; Yesaya 33:24) O ngɛ blɔ hyɛe wawɛɛ kaa a ma tle o suɔli nɛ a gbo ɔ si. (Yohane 5:28, 29) O bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ha nɛ o ná hɛ nɔ kami ko nɛ se be kaa kikɛ ɔ! E ngɛ mi kaa o yi abolo ɔ eko nɛ o nui wai ɔ eko lɛɛ, se o yaa Kaimi ɔ, ejakaa o bua jɔ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ he.\\nANƐ O MAA YA KAIMI Ɔ EKO LO?\\n19, 20. (a) Mɛni e sa kaa o pee konɛ o nyɛ nɛ o hi si kɛ ya neneene? (b) Mɛni he je nɛ o maa ya Kaimi ɔ?\\n19 Loko o ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene ngɛ zugba a nɔ aloo ngɛ hiɔwe ɔ, ja o ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa Mawu, Yesu Kristo, kɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi. Ke o ya Kaimi ɔ, mo susu hɛ nɔ kami nɛ o ngɛ ɔ, kɛ se nami agbo nɛ ngɛ Yesu gbenɔ ɔ he ɔ hu he. Ngɛ Soha, April 3, 2015 ɔ nɔ ɔ, ke pu nɔ si ɔ, nimli ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ maa ya Kaimi ɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asahi a nɔ, loo ngɛ he kpahi.\\n20 Ke wa dla wa he kɛ to kaa wa maa ya Kaimi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa bua maa jɔ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ he wawɛɛ. Ke o bu Kaimi ɔ he munyu nɛ a maa tu ɔ tue saminya a, lɔ ɔ maa wo mo he wami konɛ o je suɔmi kpo ha nihi. O kɛ mɛ maa tu suɔmi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha adesahi, kɛ e yi mi nɛ e to ha mɛ ɔ he munyu. (Mateo 22:34-40) Moo fia o pɛɛ si kaa o maa ya Kaimi ɔ eko.\\n^ kk. 9 Hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ, fã 16.\\nNíhi nɛ a kɛ yeɔ Kaimi ɔ ji abolo kɛ wai. Ní ɔmɛ daa si kɛ ha Yesu nɔmlɔ tso nɛ ye mluku, kɛ e muɔ ɔ\\nNihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ yeɔ abolo ɔ eko nɛ a nuɔ wai ɔ eko\\nSomi he ɔ ji somi nɛ Yehowa kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ so. Matsɛ Yemi ɔ he somi ɔ ji somi nɛ Yesu kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ so\\nMawu mumi klɔuklɔu ɔ kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a mumi ɔ yeɔ odase. Mumi klɔuklɔu ɔ deɔ mɛ kaa a ji Mawu bimɛ, nɛ e sa kaa a yeɔ abolo ɔ eko nɛ a nuɔ wai ɔ hu eko","num_words":3332,"character_repetition_ratio":0.069,"word_repetition_ratio":0.019,"special_characters_ratio":0.323,"stopwords_ratio":0.495,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Acholi Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Armenia (West) Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Toba) Bicol Blɔfo Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chinese (Shanghainese) Chinese (Sichuanese) Chinese (Yunnanese) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Czech Dangme Denmark Dutch Efik Estonia Ewe Finland French Ga Garifuna Georgia Germany Greenland Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hebri Hela Hiligaynon Hiri Motu Hmong (White) Hungary Iban Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Kamba Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korea Krio Latvia Lingala Lithuania Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Malagasy Malay Malta Mam Mambwe-Lungu Maya Mazatec (Huautla) Mixe (North Central) Mizo Mongolia Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele (Zimbabwe) Nepali Ngabere Norway Nyaneka Nzema Oromo Ossetia Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Poland Portuguese (Brazil) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Rarotongan Romania Runyankore Russia Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Sweden Tagalog Tahiti Tatar Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tok Pisin Totonac Tshiluba Tsonga Turkey Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Umbundu Urdu Vietnam Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zulu\\nAle Yehowa Odasefoi waa yɛ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ. Shi ani ole hu akɛ wɔto gbɛjianɔ ni wɔkɛ mɛi kaseɔ Biblia lɛ yɛ jeŋ fɛɛ?\\nYɛ afi 2014 lɛ, Odasefoi ni fa fe 8,000,000 ni yɔɔ maji 240 amli lɛ kɛ mɛi aaashɛ 9,500,000 kase Biblia lɛ daa nyɔɔŋ. * Kɛ́ akɛ mɛi ni wɔkɛkaseɔ Biblia lɛ to maji 140 komɛi ahe lɛ, mɛi ni wɔkɛ kaseɔ Biblia lɛ ayi fa kwraa fe mɛi ni yɔɔ maji nɛɛ eko fɛɛ eko nɔ!\\nBɔ ni afee ni anyɛ atsu nitsumɔ nɛɛ lɛ, daa afi lɛ Yehowa Odasefoi kalaa Bibliai, woji, magazin srɔtoi, kɛ nibii krokomɛi ni akɛkaseɔ Biblia lɛ akpekpe toi akpe kome kɛ fã yɛ wiemɔi aaafee 700 mli! Yehowa Odasefoi pɛ bɔɔ mɔdɛŋ kɛkalaa woji babaoo nɛkɛ, ni enɛ hãa mɛi náa hegbɛ kɛkaseɔ Biblia lɛ yɛ wiemɔ ni amɛsumɔɔ mli.\\n“Be ni miyaa skul lɛ, misumɔɔɔ nikasemɔ kwraa, shi nikasemɔ nɛɛ ŋɔɔ waa. Ni nibii ni mikase lɛ hã mimii shɛ mihe waa!”—Katlego, South Africa.\\n“Miná misanebimɔi lɛ fɛɛ kɛ ekrokomɛi hu ahetoo yɛ nikasemɔ lɛ mli.”—Bertha, Mexico.\\n“Wɔfeɔ nikasemɔ lɛ yɛ mishĩa lɛ yɛ be ni hi hã mi lɛ mli. Nɔ ko nɔ ko bɛ ni hi fe enɛ!”—Eziquiel, Brazil.\\n“Wɔkɛ minitii 15 kɛmiimɔ 30 feɔ nikasemɔ lɛ, ni bei komɛi lɛ, nɔ ni fe nakai—wɔfeɔ yɛ be falɛ ni hi hã mi lɛ naa.”—Viniana, Australia.\\n“Aheee shika ko kwraa—eyɛ naakpɛɛ waa!”—Aimé, Benin.\\n“Mɔ ni kɛ mi kase Biblia lɛ to etsui shi waa ehã mi, ni emli hi hu. Wɔbatsɔmɔ nanemɛi.”—Karen, Northern Ireland.\\n“Akɛ mɛi pii kaseɔ Biblia lɛ, shi amɛbatsɔmɔɔɔ Odasefoi.”—Denton, England.\\nSAJI NI MƐI FƆƆ BIMƆ YƐ BIBLIA MLI NIKASEMƆ NI WƆKƐ MƐI FEƆ LƐ HE, KƐ AMƐHETOI\\nTe ato Biblia mli nikasemɔ lɛ he gbɛjianɔ ahã tɛŋŋ?\\nWɔhalaa Biblia mli saji srɔtoi ni wɔkɛ ŋmalɛi ni kɔɔ nakai saji lɛ ahe lɛ susuɔ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia lɛ hãa sanebimɔi tamɔ nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo: Namɔ ji Nyɔŋmɔ? Te Nyɔŋmɔ su yɔɔ tɛŋŋ? Ani eyɛ gbɛ́i? Nɛgbɛ eyɔɔ? Ani wɔbaanyɛ wɔbɛŋkɛ lɛ? Kɛ̃lɛ, naagba lɛ ji, Biblia lɛ mli nɛgbɛ tuuntu wɔbaana hetoi lɛ yɛ?\\nBei pii lɛ, wɔkɛ Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? wolo lɛ yeɔ ebuaa mɛi koni amɛná sanebimɔi nɛɛ ahetoo. * Yiŋtoo titri hewɔ ni afee wolo nɛɛ ji, ni eye ebua mɛi koni amɛnu Biblia mli shishijee tsɔɔmɔi lɛ ashishi. Tsɔɔmɔi nɛɛ ekomɛi kɔɔ Nyɔŋmɔ, Yesu Kristo, adesai anɔnaa, gbohiiashitee, sɔlemɔ, kɛ saji krokomɛi babaoo he.\\nMɛɛ be, ni nɛgbɛ abaanyɛ afee nikasemɔ lɛ yɛ?\\nAbaanyɛ afee nikasemɔ lɛ yɛ be kɛ he ni hi hã bo.\\nBei enyiɛ nikasemɔi lɛ eko fɛɛ eko heɔ?\\nMɛi komɛi halaa akɛ daa otsi lɛ, amɛkɛ ŋmɛlɛtswaa kome loo nɔ baakase Biblia lɛ. Abɛ be pɔtɛɛ ni nikasemɔ lɛ heɔ. Wɔkɛ be falɛ ni baahi kɛhã bo baafee. Mɛi komɛi kɛ minitii 10 loo 15 pɛ kaseɔ Biblia lɛ daa otsi.\\nShika enyiɛ awoɔ kɛhã nikasemɔ lɛ?\\nAwooo nikasemɔ lɛ kɛ woji ni akaseɔ lɛ he nyɔmɔ. Enɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni Yesu kɛhã esɛɛnyiɛlɔi lɛ kpãa gbee; ekɛɛ amɛ akɛ: “Yaka nyɛná, yaka nyɛŋɔhãa.”—Mateo 10:8.\\nBei enyiɛ nikasemɔ muu lɛ fɛɛ baahe?\\nBei abɔ ni nikasemɔ muu lɛ fɛɛ baahe lɛ damɔ onɔ. Saneyitsei 19 yɔɔ Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? wolo lɛ mli. Obaanyɛ okase yitsei lɛ ekomɛi loo fɛɛ yɛ bei falɛ ni baahi kɛhã bo lɛ naa.\\nAni esa akɛ matsɔ Yehowa Odasefonyo?\\nDabi. Wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ mɔ fɛɛ mɔ yɛ hegbɛ akɛ eheɔ nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ lɛ eyeɔ. Kɛ̃lɛ, kɛ́ mɛi ná amɛle Biblia mli shishijee tsɔɔmɔi lɛ, amɛbaanyɛ amɛfee nihalamɔ ni ja.\\nKɛ́ miitao male Yehowa Odasefoi ahe saji babaoo lɛ, nɛgbɛ mana yɛ?\\nObaana nɔ ni Yehowa Odasefoi heɔ amɛyeɔ kɛ nibii ni amɛfeɔ lɛ he saji yɛ jw.org\/gaa Wɛb saiti lɛ nɔ.\\nTe mafee tɛŋŋ mabi ni akɛ mi akase Biblia lɛ?\\nBi kɛtsɔ www.jw.org\/gaa lɛ nɔ.\\nBi Yehowa Odasefoi ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ. Obaanyɛ otao “Yehowa Odasefoi” lɛ atɛlifoŋ nɔmba yɛ omaŋ lɛ woji ni ato tɛlifoŋ nɔmbai anaa yɛ mli lɛ mli koni otswa amɛBi Yehowa Odasefoi ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ. Obaanyɛ otao “Yehowa Odasefoi” lɛ atɛlifoŋ nɔmba yɛ omaŋ lɛ woji ni ato tɛlifoŋ nɔmbai anaa yɛ mli lɛ mli koni otswa amɛ.\\n^ kk. 4 Bei pii lɛ, akɛ aŋkroaŋkroi loo kui bibii kaseɔ Biblia lɛ.\\n^ kk. 9 Yehowa Odasefoi ji mɛi ni fee wolo nɛɛ. Akala wolo nɛɛ nɔ ni fa fe akpekpei 230 yɛ wiemɔi 260 mli.\\nYELIKƐBUAMƆ KƐHÃ WEKUI\\n“Be ni akɛ miŋa bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, miyɔse tsakemɔi wuji yɛ eshihilɛ mli. Wɔweku shihilɛ lɛ bahi fe tsutsu lɛ. Akɛni miitao male nibii ni akɛlɛ kaseɔ lɛ hewɔ lɛ, mi hu mihã akɛmi bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Nɔ ni mikase lɛ hã mitsɔ gbɔmɔ kpakpa. Biblia lɛ ni akɛwɔ kase lɛ hã wɔweku lɛ fee ekome.”—Eziquiel.\\n“Be ni mibɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, mikpa tsofai kɛnitsumɔ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, mikpa dãa tɔɔ, ni minyɛ mibɔi mimlifu nɔyeli. Amrɔ nɛɛ mishĩa lɛ efee falefale. Mibasumɔ miweku lɛ waa, ni mifeɔ nibii ni baahã amɛná miishɛɛ. Bianɛ lɛ, miyɛ miishɛɛ waa.”—Karen.\\n“Be ni mibɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, mɛi komɛi wie amɛshi mi. Shi miwu fĩ misɛɛ, ni ekɛɔ akɛ: ‘Nɔ ni mɛi baawie lɛ gbaaa minaa. Tsakemɔ ni obaatsake lɛ ji nɔ ni he hiaa mi. Yaa nɔ okase Biblia lɛ.’ Wɔweku shihilɛ lɛ efee miishɛɛ fe be fɛɛ ni eho!”—Viniana.\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Ato Biblia Kasemɔ He Gbɛjianɔ Kɛhã Mɛi Fɛɛ","num_words":1085,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.039,"special_characters_ratio":0.219,"stopwords_ratio":0.046,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Fatamɔ Wɔhemɔkɛyeli lɛ He Ohã Wɔ”—Luka 17:5 | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Blɔfo Cambodia Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Ewe French Ga Garifuna Greenland Hmong (White) Iban Italia Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kongo Kwangali Kwanyama Lamba Laos Lingala Lunda Luvale Malta Mam Mambwe-Lungu Mauritia Creole Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portugal Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahiti Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Venda Wayuunaiki Xhosa Zulu\\n“He ni hemɔkɛyeli he hiaa mi yɛ lɛ, ye obua mi!”—MARKO 9:24.\\nLALAI: 81, 135\\nMɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔhã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa lɛ?\\nMɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa?\\nMɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa?\\n1. Mɛni hewɔ hemɔkɛyeli ji su ko ni he hiaa waa lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\nANI obi ohe pɛŋ kɛji Yehowa baasumɔ ni ehere oyiwala yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli? Bɔfo Paulo wie akɛ, su ko ni he miihia waa, ní esa akɛ wɔjie lɛ kpo dani ahere wɔyiwala ji hemɔkɛyeli. Ewie akɛ: “Kɛ́ hemɔkɛyeli bɛ lɛ, anyɛŋ asa Nyɔŋmɔ hiɛ jogbaŋŋ.” (Hebribii 11:6) Mɛi babaoo enaaa enɛ akɛ efeemɔ wa, shi anɔkwa sane ji akɛ, “jeee mɛi fɛɛ yɔɔ hemɔkɛyeli.” (2 Tesalonikabii 3:2) Ŋmalɛi enyɔ nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, ehe miihia waa ni wɔhã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa.\\n2, 3. (a) Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔhã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa lɛ? (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu?\\n2 Bɔfo Petro wie akɛ esa akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ afee nɔ ni “aka akwɛ.” (Kanemɔ 1 Petro 1:7.) Amanehulu kpeteŋkpele lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa, ni wɔmiitao ni wɔná hemɔkɛyeli ni baahã “abaa wɔwala yi.” (Hebribii 10:39) No hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔhã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa. Wɔmiitao ni kɛ́ Yesu Kristo, ni ji wɔ-Maŋtsɛ lɛ, ba ni ebawo mɔ fɛɛ mɔ nyɔmɔ yɛ enitsumɔi lɛ anaa lɛ, ejuro wɔ. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkase nuu ni kpa Yesu fai ni ehã lɛ hemɔkɛyeli pii lɛ, ni wɔ hu wɔkɛɛ akɛ: “He ni hemɔkɛyeli he hiaa mi yɛ lɛ, ye obua mi!” (Marko 9:24) Aloo wɔbaanyɛ wɔkase bɔfoi lɛ ni wɔkɛɛ akɛ: “Fatamɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ he ohã wɔ.”—Luka 17:5.\\n3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu sanebimɔi komɛi ahe. Nomɛi ji: Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa? Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa? Ni mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ, kɛ́ wɔbi Nyɔŋmɔ ni efata wɔhemɔkɛyeli lɛ he ehã wɔ lɛ, ebaafee nakai lɛ?\\nNYƆŊMƆ MII SHƐƆ EHE KƐ́ WƆHÃ WƆHEMƆKƐYELI LƐ MLI WA\\n4. Namɛi anɔkwɛmɔnii baanyɛ aye abua wɔ ni wɔhã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa?\\n4 Akɛni hemɔkɛyeli he miihia waa hewɔ lɛ, Yehowa ehã wɔ hemɔkɛyeli he nɔkwɛmɔnii pii yɛ Biblia lɛ mli. Aŋma nibii nɛɛ fɛɛ “koni etsɔɔ wɔ nii.” (Romabii 15:4) Nɔkwɛmɔnii nɛɛ ekomɛi kɔɔ Abraham, Sara, Isak, Yakob, Mose, Rahab, Gideon, Barak, kɛ mɛi krokomɛi ahe. Nɔkwɛmɔnii nɛɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔhã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa. (Hebribii 11:32-35) Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ hu lɛ, nyɛmimɛi babaoo ejie hemɔkɛyeli ni sa kadimɔ kpo, ni wɔbaanyɛ wɔkase amɛ. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)\\nNyɛmimɛi babaoo ejie hemɔkɛyeli ni sa kadimɔ kpo, ni wɔbaanyɛ wɔkase amɛ\\n5. Mɛni Elia fee kɛtsɔɔ akɛ eyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa waa yɛ Yehowa mli? Ni mɛni esa akɛ wɔbi wɔhe?\\n5 Mɛi ni jie hemɔkɛyeli kpo yɛ blema lɛ ateŋ mɔ kome ji gbalɔ Elia. Susumɔ nibii enumɔ ni efee kɛtsɔɔ akɛ eyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa waa yɛ Yehowa mli lɛ ahe okwɛ. (1) Elia kɛ nɔmimaa kɛɛ Maŋtsɛ Ahab akɛ Yehowa kɛ nu hɔmɔ baaba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ewie akɛ: “Gbiiabɔ ni Yehowa, Israel Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ hiɛ ni midamɔ lɛ, hiɛ kã nɛɛ, kɛji bɔ́ loo nugbɔ aaanɛ yɛ afii nɛɛ amli fĩi.” (1 Maŋtsɛmɛi 17:1) (2) Elia ná nɔmimaa akɛ, Yehowa baaduro lɛ kɛ mɛi krokomɛi nibii ni he baahia amɛ yɛ nu hɔmɔ be lɛ mli, kɛyashi ebaaba naagbee. (1 Maŋtsɛmɛi 17:4, 5, 13, 14) (3) Elia ná nɔmimaa hu akɛ, Yehowa baanyɛ atee okulafo yoo ko binuu shi. (1 Maŋtsɛmɛi 17:21) (4) Elia yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi kɔkɔɔkɔ akɛ Yehowa baahã la ajɛ ŋwɛi abashã efɔle lɛ yɛ Karmel Gɔŋ lɛ nɔ. (1 Maŋtsɛmɛi 18:24, 37) (5) Dani nugbɔ baanɛ po lɛ, Elia kɛ nɔmimaa kɛɛ Ahab akɛ: “Yaa ní oyaye nii ni onu nɔ ko; ejaakɛ nugbɔnɛmɔ babaoo miigbɛɛ kɛmiiba.” (1 Maŋtsɛmɛi 18:41) Kɛ́ osusu Elia sane lɛ he lɛ, obaanyɛ obi ohe akɛ, ‘Ani mihemɔkɛyeli lɛ mli wa tamɔ Elia nɔ lɛ?’\\n6. Mɛni esa akɛ wɔbi Yehowa ni ehã wɔ koni wɔnyɛ wɔhã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa?\\n6 Wɔ diɛŋtsɛ wɔnyɛŋ wɔhã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa. Ja wɔbi Nyɔŋmɔ ni ehã wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ dani wɔbaanyɛ wɔfee nakai. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ hemɔkɛyeli fata mumɔ lɛ yibii lɛ ahe. (Galatiabii 5:22) Yesu wo wɔ ŋaa ni wɔbi Yehowa ni eya nɔ ehã wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Ni nilee yɛ mli akɛ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ baatsu nii, ejaakɛ Yesu ewo wɔ shi akɛ Yehowa ‘baaŋɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ehã mɛi ni biɔ lɛ lɛ.’—Luka 11:13.\\nYesu wo wɔ ŋaa ni wɔbi Yehowa ni eya nɔ ehã wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni nilee yɛ mli akɛ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ baatsu nii\\n7. Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ko ahã kɛtsɔɔ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli akagbɔjɔ.\\n7 Kɛ́ wɔná hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ, esaaa akɛ wɔhãa emli gbɔjɔɔ. Wɔbaanyɛ wɔkɛ hemɔkɛyeli ato la he. Kɛ́ wɔshɛre la lɛ, yɛ shishijee mli lɛ, etsoɔ waa. Shi, kɛ́ wɔkɛ ŋai wooo la lɛ mli yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, eyeŋ be ko kwraa ni ŋai lɛ fɛɛ baatã, ni nɔ pɛ ni baashwɛ ji lamlu. Shi kɛ́ yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, wɔkɛ ŋai woɔ mli lɛ, la lɛ baaya nɔ etso. Nakai nɔŋŋ eji yɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ gbɛfaŋ. Kɛ́ wɔkane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔkase daa gbi lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ Biblia lɛ mli baawa. No baahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli aya nɔ awa.\\n8. Mɛni baaye abua bo ni ohemɔkɛyeli lɛ mli aya nɔ awa, ni ekagbɔjɔ?\\n8 Dani abaabaptisi bo lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ okase nibii babaoo. Shi esa akɛ yɛ obaptisimɔ lɛ sɛɛ lɛ, oya nɔ okase nii lolo. (Hebribii 6:1, 2) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ otee nɔ okase Biblia mli gbalɛi ni eba mli momo lɛ ahe nii lɛ, no baaye abua bo ni ohemɔkɛyeli lɛ mli aya nɔ awa, ni ekagbɔjɔ. Obaanyɛ okɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ atsu nii kɛkwɛ kɛji ohemɔkɛyeli lɛ mli wa waa lo.—Kanemɔ Yakobo 1:25; 2:24, 26.\\n9, 10. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ nanemɛi kpakpai hãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ kpeei hãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa? (d) Mɛɛ gbɛ nɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa?\\n9 Bɔfo Paulo wie akɛ, Kristofoi baanyɛ ‘atsɔ amɛhemɔkɛyeli lɛ nɔ amɛwowoo amɛhe hewalɛ.’ (Romabii 1:12) Mɛni enɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ fɛɛ, titri lɛ mɛi ni ‘aka amɛhemɔkɛyeli lɛ akwɛ’ lɛ bɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛye amɛbua wɔ ni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa, ni wɔ hu wɔbaanyɛ wɔye wɔbua amɛ yɛ nakai gbɛ nɔŋŋ nɔ. (Yakobo 1:3) Nanemɛi gbohii baafite wɔhemɔkɛyeli lɛ, shi nanemɛi kpakpai baahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa. (1 Korintobii 15:33) No hewɔ ni awoɔ wɔ ŋaa ni wɔya asafoŋ kpeei be fɛɛ be lɛ. Kɛ́ wɔbo ŋaawoo nɛɛ toi lɛ, wɔbaanyɛ wɔya nɔ “wɔwowoo wɔhe hewalɛ.” (Kanemɔ Hebribii 10:24, 25.) Kɛfata he lɛ, nibii ni atsɔɔ wɔ yɛ kpeei nɛɛ ashishi lɛ hãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “hemɔkɛyeli nyiɛɔ nɔ ni anuɔ lɛ sɛɛ kɛbaa.” (Romabii 10:17) No hewɔ lɛ, bi ohe akɛ, ‘Ani miyaa Kristofoi akpeei daa?’\\n10 Kɛ́ wɔshiɛ ni wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi sane kpakpa ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ, no hu baanyɛ ahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa. Taakɛ eba lɛ yɛ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ agbɛfaŋ lɛ, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hãa wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ, ni wɔnyɛɔ wɔkɛ ekãa shiɛɔ yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli.—Bɔfoi 4:17-20; 13:46.\\n11. Mɛni hã Kaleb kɛ Yoshua ná hemɔkɛyeli ni mli wa lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase amɛ?\\n11 Kɛ́ wɔna bɔ ni Yehowa yeɔ ebuaa wɔ, kɛ bɔ ni ehãa wɔsɔlemɔi ahetoo lɛ, no hu hãa hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ mli waa. Nakai ji bɔ ni eba lɛ yɛ Kaleb kɛ Yoshua gbɛfaŋ. Be ni amɛyasara Shiwoo Shikpɔŋ lɛ kɛkwɛ eshikamɔ lɛ, amɛkɛ no tsɔɔ akɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli yɛ Yehowa mli. Be ni be shwieɔ mli, ni amɛnaa bɔ ni Yehowa yeɔ ebuaa amɛ lɛ, amɛhemɔkɛyeli lɛ mli bawa waa. Enɛ hã Yoshua nyɛ ekɛ nɔmimaa kɛɛ Israelbii lɛ akɛ: “Nibii kpakpai fɛɛ ni Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, wie yɛ nyɛhewɔ lɛ, emli ekome folo ekaaa shi.” Sɛɛ mli lɛ, ewie akɛ: “Nyɛshea Yehowa gbeyei, ní nyɛjie nyɛyitsoŋ nyɛsɔmɔ lɛ yɛ anɔkwale mli.” Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Mi lɛ, mi kɛ miwe lɛ, wɔɔsɔmɔ Yehowa.” (Yoshua 23:14; 24:14, 15) Kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni wɔna nibii srɔtoi ni efee kɛye ebua wɔ lɛ, wɔhemɔkɛyeli lɛ mli baawa.—Lala 34:9.\\nNƆ NI HÃA ANAA AKƐ WƆYƐ HEMƆKƐYELI NI MLI WA\\n12. Mɛni hãa anaa akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa?\\n12 Mɛni baatsɔɔ akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa? Yesu kaselɔ Yakobo wie akɛ: “Matsɔ minitsumɔi anɔ matsɔɔ bo mihemɔkɛyeli lɛ.” (Yakobo 2:18) Wɔnifeemɔi ni baatsɔɔ kɛji wɔyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?\\nMɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli ni mli wa lɛ kɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ shiɛɔ sane kpakpa lɛ (Kwɛmɔ kuku 13)\\n13. Mɛɛ gbɛ nɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hãa anaa akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa?\\n13 Gbɛ kome ni hi waa ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔjie wɔhemɔkɛyeli lɛ kpo ji, ni wɔbaashiɛ sane kpakpa lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ wɔshiɛ lɛ, etsɔɔ akɛ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ, ni akɛ “ekpeŋ sɛɛ!” (Habakuk 2:3) Kɛ́ wɔmiitao wɔle kɛji wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani minaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ akɛ ehe miihia waa? Ani miibɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni manyɛ koni magba mɛi krokomɛi Nyɔŋmɔ he sane? Ani misusuɔ nibii srɔtoi ni manyɛ mafee koni maná be babaoo kɛshiɛ lɛ ahe?’ (2 Korintobii 13:5) No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔjajea sane kpakpa lɛ, koni no atsɔɔ akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa.—Kanemɔ Romabii 10:10.\\n14, 15. (a) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee daa gbi kɛtsɔɔ akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli? (b) Gbaa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ akɛ kɛ́ wɔyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa lɛ, wɔkɛ wɔnifeemɔi baatsɔɔ.\\n14 Bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ hu ji nɔ kroko ni baanyɛ atsɔɔ kɛji wɔheɔ Yehowa nɔ wɔyeɔ lɛɛlɛŋ. Kɛ́ hela mɔ wɔ, wɔnijiaŋ je wui, wɔhao, wɔmiiye ohia, loo wɔkɛ naagba kroko ko kpe lɛ, esa akɛ wɔná hemɔkɛyeli akɛ Yehowa kɛ Yesu “baaye abua wɔ yɛ be ni sa mli.” (Hebribii 4:16) Kɛ́ wɔbi Yehowa ni eye ebua wɔ lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ɔ enɔ. Yesu wie akɛ, wɔbaanyɛ wɔbi Yehowa ni ehã wɔ “wɔboloo yɛ wɔhiamɔ nii kɛhã gbi lɛ naa.” (Luka 11:3) Biblia mli saji srɔtoi yɛ ni hãa wɔnaa akɛ Yehowa baanyɛ ahã wɔ nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa wɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni nuhɔmɔ ko ni naa wa ba Israel lɛ, Yehowa hã Elia niyenii kɛ nu. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “kwaakwaalabitei lɛ bahãa lɛ aboloo kɛ loo daa leebi kɛ aboloo kɛ loo daa gbɛkɛ, ni enuɔ faa lɛŋ nu lɛ eko.” (1 Maŋtsɛmɛi 17:3-6) Wɔle akɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa baafee ehã wɔ; ebaahã wɔ nibii ni he hiaa wɔ lɛ.\\nBɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ tsɔɔ kɛji wɔheɔ Yehowa nɔ wɔyeɔ lɛɛlɛŋ (Kwɛmɔ kuku 14)\\n15 Wɔyɛ nɔmimaa akɛ, kɛ́ wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai tsu nii lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsu wɔweku lɛ hiamɔ nii ahe nii. Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Asia, ni atsɛɔ lɛ Rebecca lɛ kɛ eweku lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ be ni amɛkɛ shishitoo mlai ni yɔɔ Mateo 6:33 kɛ Abɛi 10:4 lɛ tsu nii lɛ. Ewie akɛ, ewu nu he akɛ, enitsumɔ lɛ baanyɛ afite wekukpaa kpakpa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ. No hewɔ lɛ, ekpa nitsumɔ lɛ. Shi no mli lɛ, amɛyɛ bii ejwɛ ni esa akɛ amɛkwɛ. No hewɔ lɛ, amɛbɔi niyenii hɔ̃ɔmɔ. Ni enɛ hã amɛná shika kɛkwɛ amɛweku lɛ. Rebecca wie akɛ: “Yehowa kwaaa wɔ gbi ko gbi ko. Wɔná niyenii wɔye gbi fɛɛ gbi.” Ani bo hu oná niiashikpamɔ ko ni tamɔ nakai ni ehã ohemɔkɛyeli lɛ mli ewa?\\nWɔyɛ nɔmimaa akɛ, kɛ́ wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai tsu nii lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsu wɔweku lɛ hiamɔ nii ahe nii\\n16. Kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ lɛ, mɛni baajɛ mli aba?\\n16 Kɛ́ wɔkɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi tsu nii lɛ, ebaaye ebua wɔ. Esaaa akɛ wɔyiŋ feɔ wɔ kɔshikɔshi yɛ enɛ he kɔkɔɔkɔ. Paulo tsɛ Habakuk wiemɔi lɛ ayisɛɛ, ni ewie akɛ: “Jalɔ lɛ, ebaaya nɔ ehi shi yɛ hemɔkɛyeli hewɔ.” (Galatiabii 3:11; Habakuk 2:4) No hewɔ ni ehe miihia ni wɔhe Mɔ pɛ ni baanyɛ aye abua wɔ be fɛɛ be lɛ wɔye waa lɛ. Paulo kai wɔ akɛ, yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ ni tsuɔ nii yɛ wɔmli lɛ naa lɛ, “Nyɔŋmɔ baanyɛ efee babaoo kɛteke nɔ ní esaa eteke nɔ kwraa fe nibii ni wɔbiɔ loo ebaa wɔyiŋ lɛ.” (Efesobii 3:20) Yehowa tsuji bɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛbaanyɛ koni amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, shi amɛle hu akɛ amɛyeee emuu. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Nyɔŋmɔ kɛ wɔ yɛ, ni eejɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ.\\nKƐ́ WƆBI YEHOWA HEMƆKƐYELI LƐ, EBAAHÃ WƆ\\n17. (a) Be ni Yesu bɔfoi lɛ bi lɛ ni efata amɛhemɔkɛyeli lɛ he ehã amɛ lɛ, te ehã amɛ hetoo tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ wɔyɔɔ nɔmimaa akɛ, kɛ́ wɔbi Yehowa ni efata wɔhemɔkɛyeli lɛ he lɛ, ebaabo wɔ toi lɛ?\\n17 Yɛ nɔ ni wɔsusu he lɛ naa lɛ, ekolɛ obaanu he taakɛ bɔ ni bɔfoi lɛ nu he be ni amɛkpa Yesu fai akɛ: “Fatamɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ he ohã wɔ” lɛ. (Luka 17:5) Yɛ afi 33 Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ, Yesu tsɔ gbɛ krɛdɛɛ nɔ etsu ebɔfoi lɛ anibimɔ lɛ he nii. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ba amɛnɔ, ni amɛnu nɔ ni Nyɔŋmɔ eto akɛ ebaafee ehã adesai lɛ shishi jogbaŋŋ. Enɛ hã amɛhemɔkɛyeli lɛ mli bawa. Mɛni jɛ mli kɛba? Amɛkɛ ekãa shiɛ sane kpakpa lɛ, ni ekãa ni amɛkɛshiɛ lɛ sa kadimɔ waa. (Kolosebii 1:23) Wɔ hu wɔyɛ nɔmimaa akɛ, kɛ́ wɔbi Yehowa ni efata wɔhemɔkɛyeli lɛ he lɛ, ebaabo wɔ toi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa ewo wɔ shi akɛ, kɛ́ wɔbi lɛ nɔ ko ni “kɛ esuɔmɔnaa nii kpãa gbee lɛ,” ebaabo wɔ toi.—1 Yohane 5:14.\\n18. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa jɔɔ mɛi ni hãa amɛhemɔkɛyeli lɛ mli waa lɛ?\\n18 Kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ lɛ, ebaaná wɔhe miishɛɛ. Ebaafata wɔhemɔkɛyeli lɛ he ehã wɔ, wɔhemɔkɛyeli lɛ mli baawa waa, ni ebaabu wɔ akɛ “mɛi ni sa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ.”—2 Tesalonikabii 1:3, 5.\\n^ kk. 4 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, obaanyɛ okane nyɛmimɛi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ awala shihilɛ he saji: Lillian Gobitas Klose (July 22, 1993, Awake!), Feliks Borys (February 22, 1994, Awake!), kɛ Josephine Elias (September 2009 Awake!).\\nKɛ́ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli baawa lɛ, esa akɛ wɔbi Yehowa ni ehã wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, wɔkase Biblia lɛ daa, wɔya Kristofoi akpeei, wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ abɔ, ni wɔshiɛ sane kpakpa lɛ","num_words":2433,"character_repetition_ratio":0.096,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.252,"stopwords_ratio":0.057,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yehowa Odasefohi Hla He Yemi Nɛ A Kɛ Ma Ja Mawu | Mawu Matsɛ Yemi\\nYI 1 “O Matsɛ Yemi ɔ Nɛ Ba”\\nYI 2 A To Matsɛ Yemi ɔ Sisi Ngɛ Hiɔwe\\nFÃ 1 Matsɛ Yemi ɔ He Anɔkualehi​—Mumi Mi Niye Ní Gbami\\nYI 3 Yehowa Je E Yi Mi Tomi Kpo\\nYI 4 Yehowa Wo E Biɛ ɔ Hɛ Mi Nyami\\nYI 5 Matsɛ ɔ Ha Nɛ La Kpɛ Ngɛ Matsɛ Yemi ɔ Nɔ\\nFÃ 2 Matsɛ Yemi Fiɛɛmi​—Sane Kpakpa a Fiɛɛmi Ngɛ Je Kɛ Wɛ\\nYI 6 Nihi Nɛ A Fiɛɛ—Fiɛɛli Ngɔɔ A He Kɛ Haa Faa\\nYI 7 Blɔhi Nɛ A Kɛ Tsu Ní​—A Gu Blɔ Slɔɔtohi A Nɔ Kɛ Fiɛɛ Ha Nihi\\nYI 8 Baiblo Kasemi Níhi—A Pee Konɛ A Kɛ Fiɛɛ Ngɛ Je Kɛ Wɛ\\nYI 9 Yiblii Nɛ Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ Wo​—‘Ngmɔ Ɔmɛ Ba Ní, Nɛ E Kpami Be Su’\\nFÃ 3 Matsɛ Yemi ɔ Mlaahi​—Nyɛ Hla Níhi Nɛ Da Ngɛ Mawu Hɛ Mi\\nYI 10 Matsɛ ɔ Tsu E We Bi A He Ngɛ Mumi Mi\\nYI 11 Je Mi Bami He Tsakemihi​—E Tsɔɔ Bɔ Nɛ Mawu Ngɛ Klɔuklɔu Ha\\nYI 12 Blɔ Nya Nɛ A To Konɛ A Ja “He Jɔmi Mawu ɔ”\\nFÃ 4 Matsɛ Yemi ɔ Ye Kunimihi​—A Kɛ Sane Kpakpa a Wo Mlaa Sisi\\nYI 13 Matsɛ Yemi Fiɛɛli Ngɔ A Sane Kɛ Ya Kojomi He\\nYI 14 Wa Fĩ Mawu Nɔ Yemi ɔ Pɛ Se Kpɛii\\nYI 15 Blɔ Nɔ Nɛ A Gu Kɛ Hla He Yemi Nɛ A Kɛ Ma Ja Mawu\\nFÃ 5 Tsɔsemi Nɛ Matsɛ Yemi ɔ Kɛ Haa​—Matsɛ ɔ Sɔmɔli A Tsɔsemi\\nYI 16 Wa He Nya Nɛ Wa Buaa Kɛ Jaa Mawu\\nYI 17 Bɔ Nɛ A Tsɔse Matsɛ Yemi ɔ Sɔmɔli Ha\\nFÃ 6 Matsɛ Yemi ɔ Se Fimi​—Tsu Mami Kɛ Ha Mawu Jami Kɛ Yemi Kɛ Buami Ngɛ Oslaa Be Mi\\nYI 18 He Nɛ Wa Náa Sika Ngɛ Kɛ Tsuɔ Matsɛ Yemi ɔ Ní Tsumihi\\nYI 19 Tsu Mami Ní Tsumi Nɛ Woɔ Yehowa Hɛ Mi Nyami\\nYI 20 Yemi Kɛ Buami Ní Tsumi ɔ Woɔ Yehowa Hɛ Mi Nyami\\nFÃ 7 Matsɛ Yemi ɔ Si Womihi​—Níhi Tsuo Maa Pee Ehe\\nYI 21 Mawu Matsɛ Yemi ɔ Ma Kpata E He Nyɛli A Hɛ Mi\\nYI 22 Matsɛ Yemi ɔ Maa Pee Mawu Suɔmi Nya Ní Ngɛ Zugba a Nɔ\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Bicol Bislama Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Georgian German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kwangali Kwanyama Laotian Latvian Lingala Lithuanian Lunda Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mauritian Creole Maya Moore Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nias Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Polish Portuguese Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tiv Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nMawu Matsɛ Yemi ɔ Ngɛ Nɔ Yee!\\nBlɔ Nɔ Nɛ A Gu Kɛ Hla He Yemi Nɛ A Kɛ Ma Ja Mawu\\nOTI NƐ NGƐ YI NƐ Ɔ MI\\nBɔ nɛ Kristo ye bua e we bi nɛ a bi blɔ ngɛ mlaa nya konɛ a ná blɔ nɛ a ye Mawu mlaahi a nɔ\\n1, 2. (a) Mɛni tsɔɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi no ji mo? (b) Mɛni he je nɛ be komɛ ɔ, Yehowa Odasefohi hlaa he yemi nɛ a kɛ ma ja Mawu ɔ?\\nANƐ o ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi no lo? Ke o ji Yehowa Odasefo no ɔ, lɛɛ o ji Matsɛ Yemi ɔ mi no! Mɛni tsɔɔ kaa o ji Matsɛ Yemi ɔ mi no? Pi blɔ hiami womi loo nɔ yemi ko womi nɛ ma ha nɛ nɔ ko maa pee Matsɛ Yemi ɔ mi no. Mohu ɔ, bɔ nɛ nɔ ko jaa Yehowa Mawu ha a nɛ tsɔɔ kaa e ji Matsɛ Yemi ɔ mi no. Anɔkuale jami biɔ babauu pe níhi nɛ o he ye kɛkɛ. Níhi nɛ o maa pee nɛ ji, Mawu Matsɛ Yemi ɔ mlaahi nɛ o kɛ ma tsu ní ɔ hu piɛɛ he. Ngɛ wɔ tsuo wa blɔ fa mi ɔ, Mawu nɛ wa jaa lɛ ɔ saa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa peeɔ ngɛ wa si himi mi ɔ he, nɛ bɔ nɛ wa hyɛɛ wa wekuhi ha, kɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ngɛ hiɔ tsami sane komɛ a he ha a po piɛɛ he.\\n2 Se pi be tsuaa be nɛ je nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ kplɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ mi bi nɛ wa ji loo Matsɛ Yemi ɔ mlaahi nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ nɔ. Nɔ yemi komɛ bɔ mɔde kaa a maa tsi wa jami ɔ nya loo a maa gu wa jami ɔ sisi kulaa. Be komɛ ɔ, e biɔ nɛ Kristo se nyɛɛli nɛ a hla he yemi nɛ a kɛ ma ja Mawu konɛ a hi si ngɛ Mesia Matsɛ ɔ mlaahi a nya. Anɛ enɛ ɔ ngɛ nyakpɛ lo? Dɛbi. Yehowa we bi nɛ a hi si blema a hla he yemi nɛ a kɛ ma ja Yehowa ngɛ be komɛ a mi.\\n3. Mɛni haomi nɛ Mawu we bi kɛ kpe ngɛ Manyɛ Ester be ɔ mi?\\n3 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Manyɛ Ester be ɔ mi ɔ, e he ba hia nɛ Mawu we bi nɛ a pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a ma nyɛ konɛ a hɛ mi ko kpata. Mɛni he je? Akɛnɛ e slo Yuda bi ɔmɛ a “kusumihi ngɛ je ma kpa amɛ a ní ɔmɛ a he” ɔ he je ɔ, yiwutsotsɛ Haman nɛ ji Ma Sɔmɔlɔ Nɔkɔtɔma a de Persia Matsɛ Ahasuerus ke a gbe Yuda bi tsuo nɛ a ngɛ matsɛ ɔ nɔ yemi he ɔmɛ ɔ. (Est. 3:8, 9, 13) Anɛ Yehowa kua e sɔmɔli ɔmɛ lo? Dɛbi, e jɔɔ mɔde nɛ Ester kɛ Mordekai bɔ kɛ ya bi Persia matsɛ ɔ nɛ e po Mawu we bi a he piɛ ɔ nɔ.—Est. 9:20-22.\\n4. Mɛni wa maa kase ngɛ yi nɛ ɔ mi?\\n4 Ngɛ wa be nɛ ɔ mi hu nɛɛ? Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ yi 14 ɔ mi ɔ, be komɛ ɔ, nɔ yemihi waa Yehowa Odasefohi a yi mi. Ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu blɔ komɛ a nɔ nɛ nɔ yemi nɛ ɔmɛ gu kɛ bɔ mɔde kaa a maa tsi wa jami ɔ nya a he. Wa ma susu oti etɛ komɛ a he: (1) he blɔ nɛ wa ngɛ kaa asafo nɛ waa kɛ ma ja Mawu bɔ nɛ wa hla kaa wa ma ja lɛ, (2) he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa hlaa hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ wa suɔ bɔ nɛ e kɛ Baiblo sisi tomi mlaa kɔ, kɛ (3) he blɔ nɛ fɔli ngɛ kaa a tsɔseɔ a bimɛ ngɛ Yehowa sisi tomi mlaahi a nya. Ngɛ munyu oti nɛ ɔ eko tsuaa eko mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a po Matsɛ Yemi ɔ mi bi nɛ a ji ɔ he piɛ, kɛ bɔ nɛ a jɔɔ a mɔde bɔmi ɔ nɔ ha.\\nWa Ya Bi Blɔ Ngɛ Mlaa Nya Konɛ Wa Ná He Yemi Komɛ\\n5. Kɛ anɔkuale Kristofohi náa mlaa nya he blɔ he se ha kɛɛ?\\n5 Anɛ e he hia nɛ wa ná mlaa nya he blɔ kɛ je adesa nɔ yeli a dɛ loko wa ja Yehowa lo? Dɛbi. Se ke wa ngɛ he blɔ ngɛ mlaa nya a, e he wɛ kaa wa ma sɔmɔ Yehowa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa nyɛɔ nɛ wa kpeɔ ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa Matsɛ Yemi Asahi kɛ Kpe Peemi Asahi a nɔ faa, nɛ wa peeɔ loo wa sɛɛɔ Baiblo kasemi womihi, nɛ wa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ haa nihi nɛ nɔ́ ko tsi we wa nya. Ngɛ mahi fuu a mi ɔ, a ngɔ Yehowa Odasefohi a jami ɔ kɛ wo mlaa sisi, nɛ enɛ ɔ ha nɛ a ná he yemi nɛ a kɛ jaa Mawu faa kaa bɔ nɛ jami kpahi hu ngɛ he yemi ɔ. Se ke ma nɔ yeli kplɛɛ we nɛ waa ngɔ wa jami ɔ kɛ wo mlaa sisi loo a ngɛ hlae nɛ a tsi wa nya nɛ wa ko ja Mawu ɔ, mɛni lɛ jeɔ mi kɛ baa?\\n6. Ngɛ jeha 1940 jeha amɛ a sisije ɔ, mɛni ka nɛ Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ Australia a kɛ kpe?\\n6 Australia. Ngɛ jeha 1940 jeha amɛ a sisije ɔ, Australia amlaalo nane mi dalɔ ko tsɔɔ kaa wa jami ɔ “maa gbee ma a si” ngɛ ta nɛ a ngɛ hwue ɔ mi. Kɛkɛ nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya. Odasefohi nyɛ we nɛ a kpe aloo a fiɛɛ ngɛ magbɛ nɔ hu, Betel kpa ní tsumi, nɛ a kpɔ̃ Matsɛ Yemi Asa amɛ ngɛ a dɛ. E ba pee tɔmi kaa nɔ ko maa hɛɛ wa Baiblo kasemi womi ɔ eko. Benɛ Australia Odasefohi tsu ní ngɛ laami mi jehahi babauu se ɔ, nyagbenyagbe ɔ, a he mi jɔ mɛ. Ngɛ June 14, 1943 ɔ, Australia Kojomi He Ngua a ma sane ɔ nya si kaa á je nya tsimi ɔ ngɛ wa nɔ.\\n7, 8. Moo tsɔɔ bɔ nɛ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Russia a kɛ jehahi babauu bɔ mɔde kaa a ma ná he yemi kɛ ja Mawu ɔ mi.\\n7 Russia. Communist nɔ yemi ɔ tsi Yehowa Odasefohi a ní tsumi ɔ nya jehahi babauu, se nyagbenyagbe ɔ, a ha wɔ he blɔ, nɛ waa kɛ wa jami ɔ wo mlaa sisi ngɛ jeha 1991. Benɛ Soviet Union ɔ gu se ɔ, Russia Amlaalo ɔ ha wɔ mlaa nya he blɔ ngɛ jeha 1992. Se e kɛ we nɛ si temi kɛ woli komɛ—titlii ɔ, Sɔlemi yali—ye gbeye ngɛ bɔ nɛ wa he ngɛ hiɛe ha a he. Kɛ je jeha 1995 kɛ ba si jeha 1998 ɔ mi ɔ, si temi kɛ woli ngɔ nya pomi slɔɔtohi enuɔ kɛ fɔ Yehowa Odasefohi a nɔ. Ngɛ eko tsuaa eko mi ɔ, wa nya poli ɔmɛ nɛ́ nɔ́ ko nɛ a maa da nɔ kɛ bu wɔ fɔ. Si temi kɛ woli nɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ hlae kaa wa ní tsumi ɔ nɛ gu ɔ kpale ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he ngɛ jeha 1998. Sisije ɔ, Odasefo ɔmɛ ye kunimi, se si temi kɛ woli nɛ ɔmɛ kplɛɛ we bɔ nɛ kojoli ɔmɛ ma sane ɔ nya si ha a nɔ, lɔ ɔ he ɔ, a kpale kɛ sane ɔ ya kojomi he kpa ngɛ May 2001 ɔ mi, nɛ Odasefo ɔmɛ ye fɔ. A kpale hyɛ sane ɔ mi ekohu ngɛ October 2001, nɛ a ma sane ɔ nya si ngɛ jeha 2004 ɔ mi kaa á po mlaa nya biɛ nɛ Odasefohi kɛ tsuɔ ní ɔ mi ngɛ Moscow, nɛ́ a tsi wa ní tsumi ɔ nya.\\n8 A bɔni mɛ níhi nɛ sɛ peemi. (Kane 2 Timoteo 3:12.) Odasefo ɔmɛ kɛ yi mi wami kɛ si temi kɛ womi kpe. A kpɔ̃ wa womi ɔmɛ; nɛ a tsi wa nya kulaa kaa wa ko ma loo wa ko hai tsuhi kɛ ha Mawu jami. Mo susu bɔ nɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ ngɛ lejɛ ɔ nu he ha benɛ a kɛ si himi nɛ nya wa nɛ ɔ kpe ɔ he nɛ o hyɛ! Ngɛ jeha 2001 ɔ mi ɔ, Odasefo ɔmɛ kɛ sane ɔ ya kojomi he nɛ a tsɛɛ ke European Court of Human Rights ɔ, nɛ ngɛ jeha 2004 ɔ mi ɔ, a ngma munyu kpahi kɛ piɛɛ he kɛ ha Kojomi He ɔ. European Court of Human Rights ɔ ma sane ɔ nya si ngɛ jeha 2010 mi. Kojoli ɔmɛ na kaa Russia ma a tsi wa ní tsumi ɔ nya akɛnɛ a sume Odasefohi ɔ he je, lɔ ɔ he ɔ, kojoli ɔmɛ tsɔɔ kaa e sa kaa a po bɔ nɛ a ma sane ɔ nya si ha ngɛ Russia Kojomi He ɔ mi, ejakaa odase ko be nɛ tsɔɔ kaa Odasefo ɔmɛ pee nɔ́ yaya ko. Kojoli ɔmɛ na kaa Russia ma a je blɔ nɛ e tsi Odasefo ɔmɛ a nya konɛ e kpɔ̃ mlaa nya he blɔ nɛ a ngɛ ɔ ngɛ a dɛ. Bɔ nɛ Kojomi He ɔ ma sane ɔ nya si ha a ha Odasefo ɔmɛ he yemi nɛ a kɛ ma ja Mawu. E ngɛ mi kaa Russia ma a mi nikɔtɔma amɛ sume kaa a kɛ bɔ nɛ European Court of Human Rights ɔ ma sane ɔ nya si ha a ma tsu ní mohu lɛɛ, se kunimi nɛ Mawu we bi nɛ a ngɛ jamɛ a ma a mi ɔ ye ɔ woɔ mɛ he wami wawɛɛ.\\nTitos Manoussakis (Hyɛ kuku 9)\\n9-11. Mɛni blɔ nɔ Yehowa we bi nɛ a ngɛ Greece ɔ bɔ mɔde kaa a ma ná he yemi kɛ ja Mawu ngɛ, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n9 Greece. Ngɛ jeha 1983 ɔ mi ɔ, Titos Manoussakis ya hai tsu ngɛ Heraklion ngɛ Crete, nɛ Yehowa Odasefohi bɔɔ ko kpeɔ ngɛ e tsu ɔ mi. (Heb. 10:24, 25) Se e kɛ we kulaa kɛkɛ nɛ osɔfo ko ya de polisihi konɛ a ko ha nɛ Odasefo ɔmɛ nɛ a kpe ngɛ lejɛ ɔ hu. Mɛni he je? Ejakaa Odasefo ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ ngɛ slɔɔto ngɛ e sɔlemi ɔ nɔ́ ɔ he. Polisi ɔmɛ to blɔ nya konɛ a ye Titos Manoussakis kɛ Odasefohi etɛ a sane ngɛ kojomi he. A bu hiɔ ha mɛ, nɛ a wo mɛ tsu nyɔhiɔ enyɔ. Akɛnɛ Odasefo ɔmɛ fĩ Mawu Matsɛ Yemi ɔ se he je ɔ, a na kaa bɔ nɛ kojomi he ɔ ma sane ɔ nya si ha a teɔ si kɛ woɔ he blɔ nɛ a ngɛ kaa a ma ja Mawu ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ sane ɔ ya kojomi hehi nɛ ngɛ ma a mi ɔ, nɛ pee se ɔ, a kɛ sane ɔ ya kojomi he nɛ a tsɛɛ ke European Court of Human Rights ɔ.\\n10 Nyagbenyagbe ɔ, ngɛ jeha 1996 mi ɔ, bɔ nɛ Kojomi He ɔ ma sane ɔ nya si ha a pee nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ anɔkuale jami ɔ nyakpɛ. Kojoli ɔmɛ de ke, “Yehowa Odasefohi piɛɛ ‘jamihi nɛ a le’ ngɛ mlaa nya a he,” nɛ lɔ ɔ he ɔ, bɔ nɛ Greece kojomi he ɔ ma sane ɔ nya si ha a maa “sa he yemi nɛ Odasefo ɔmɛ ngɛ nɛ a kɛ ma ja Mawu ɔ he.” Kojoli ɔmɛ na kaa pi Greece nɔ yemi ɔ nɛ maa “tsɔɔ ke ji jami ko hemi kɛ yemi loo blɔ nɔ nɛ a guu kɛ jeɔ jamɛ a hemi kɛ yemi ɔ kpo ɔ da loo e dɛ.” Odasefo ɔmɛ ye kunimi, nɛ a ná he yemi nɛ a kɛ ma ja Mawu!\\n11 Anɛ kunimi yemi nɛ ɔ tsake níhi ngɛ Greece lo? Dɛbi. A kɛ jeha maa pee 12 ye sane ko nɛ ngɛ kaa jã ngɛ Kassandreia ngɛ Greece, nɛ a ma sane ɔ nya si ngɛ jeha 2012. Ngɛ sane nɛ ɔ mi ɔ, osɔfo ko nɛ e ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he. Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Greece ɔ ye sane ɔ kɛ ha Mawu we bi. Kojoli ɔmɛ tsɔɔ mi kaa Greece ma a mlaa ha nɔ tsuaa nɔ he yemi nɛ e kɛ ma ja Mawu, nɛ a fia nya pomi kaa Yehowa Odasefohi a jami ɔ pi jami nɛ a le ɔ kɛ fɔ he. Kojoli ɔmɛ de ke: “Yehowa Odasefohi kɛ a ‘tsɔɔmi’ ɔ laa we, e ji jami nɛ nihi le.” Asafo nyafii nɛ ngɛ Kassandreia a mi bi a bua jɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, a nyɛɛ nɛ a peeɔ kpe ngɛ mɛ nitsɛ mɛ a Matsɛ Yemi Asa nɔ.\\n12, 13. Ngɛ France ɔ, mɛni blɔ nɔ si temi kɛ woli wo “mlaa yaya” ngɛ, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n12 France. Nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ Mawu we bi ɔ ekomɛ woɔ “mlaa yaya,” nɛ a kɛ yeɔ sane yaya. (Kane La 94:20.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi nɛ a hyɛɛ tó womi nɔ ngɛ France ɔ bɔni Association Les Témoins de Jéhovah, nɛ ji mlaa nya blɔ nya tomi nɛ Yehowa Odasefohi kɛ tsuɔ ní ngɛ France ɔ sika sanehi a mi hyɛmi. Ma sɔmɔlɔ nɛ hyɛɛ ma a sika sanehi a nɔ ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ a ngɛ wa sika sanehi a mi hyɛe ɔ mi ke: “Níhi a mi hlami ɔ ma ha nɛ a da mlaa nɔ kɛ tsi a ní tsumi ɔ nya loo a bu mɛ fɔ kaa a pee nɔ́ yaya . . . , nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ a blɔ nya tomi ɔ be ní tsue saminya loo e ma ha nɛ a ma kpa ní tsumi ngɛ wa ma nɛ ɔ mi kulaa.” E ngɛ mi kaa a nɛ́ nɔ́ ko yaya ngɛ níhi a mi hlami nɛ a pee ɔ mi mohu lɛɛ, se a po tó ngua ko kɛ ha Association Les Témoins de Jéhovah kaa a wo. Ke ga tsɔmi nɛ ɔ ye manye ɔ, lɛɛ nɔ́ nɛ ko je mi kɛ ba ji kaa asafo ní tsumi kɔni ɔ ko kpa ní tsumi, nɛ a ko jua tsu ɔmɛ kɛ wo tó ngua nɛ ɔ. Enɛ ɔ ji sane nɛ he wa, se Mawu we bi a kɔni mi jɔ̃ we. Odasefo ɔmɛ kɛ kã tu munyu kɛ si sane nɛ dɛ nɛ a kɛ mɛ ngɛ yee nɛ ɔ, nɛ a kɛ munyu ɔ ya European Court of Human Rights ɔ ngɛ jeha 2005 ɔ mi.\\n13 Kojomi He ɔ ma sane ɔ nya si ngɛ June 30, 2011. Kojomi He ɔ tsɔɔ mi kaa he blɔ nɛ nihi ngɛ nɛ a kɛ ma ja Mawu he je ɔ, Amlaalo ɔ be he blɔ kaa e ma hla jami ko hemi kɛ yemi loo blɔ nɛ e guu nɔ kɛ jeɔ jamɛ a hemi kɛ yemi ɔ kpo ɔ mi, ja si fɔfɔɛ ko nɛ mi wa pɛ mi nɛ Amlaalo ɔ ma nyɛ maa pee jã ngɛ. Kojoli ɔmɛ de hu ke: “Tó ɔ . . . ma ha nɛ a ngɔ asafo ɔ níhi tsuo nɛ he hia a ngɛ e dɛ, nɛ lɔ ɔ be hae nɛ asafo ɔ mi bi nɛ a ná he blɔ nɛ a kɛ a he nɛ wo a we asafo ɔ mi ní tsumihi tsuo a mi faa.” Kojoli ɔmɛ tsuo ye sane ɔ ha Yehowa Odasefohi! Yehowa we bi a bua jɔ kaa nyagbenyagbe ɔ, France nɔ yemi ɔ ngɔ sika nɛ e ngɔ ngɛ Association Les Témoins de Jéhovah dɛ ɔ tsuo kɛ ha mɛ kɛ e he kpa, nɛ kaa bɔ nɛ Kojomi He ɔ fa a, a kpale ngɔ asafo ɔ weto níhi kɛ ha asafo ɔ.\\nO ma nyɛ maa sɔle daa kɛ ha o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ dami sane nɛ a yí ngɛ kpee ɔ\\n14. Ngɛ he yemi nɛ wa ngɛ hlae nɛ waa kɛ ma ja Mawu ɔ mi ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua?\\n14 Kaa bɔ nɛ Ester kɛ Mordekai nɛ a hi si blema a pee ɔ, Yehowa we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu hlaa he yemi nɛ a kɛ ma ja Yehowa ngɛ blɔ nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ nɔ. (Est. 4:13-16) Anɛ o ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kɛ ye bua lo? Ee. O ma nyɛ maa sɔle daa kɛ ha o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ dami sane nɛ a yí ngɛ kpee ɔ. Sɔlemi kaa jã a ma nyɛ maa ye bua wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ si himi nɛ nya wa kɛ yi mi wami ngɛ kpee ɔ. (Kane Yakobo 5:16.) Anɛ Yehowa buɔ sɔlemi kaa jã a tue lo? Kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ɔ tsɔɔ kaa e buɔ sɔlemi kaa jã a tue!—Heb. 13:18, 19.\\nHe Blɔ Nɛ Wa Ngɛ Kaa Wa Maa Hla Hiɔ Tsami Blɔ Nɔ Tomi Nɛ Wa Suɔ Ngɛ Wa Hemi Kɛ Yemi Nya\\n15. Mɛni he je nɛ Mawu we bi ngɔɛ muɔ ɔ?\\n15 Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Yi 11 ɔ mi ɔ, a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ ngɛ muɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ blɔ yaya nɔ nɛ pɔ he mwɔnɛ ɔ he. (1 Mose 9:5, 6; 3 Mose 17:11; kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:28, 29.) E ngɛ mi kaa wa ngɔɛ muɔ ngɛ hiɔ tsami mi mohu lɛɛ, se wa suɔ nɛ wa ná hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ hi saminya kɛ ha wa he, kɛ wa weku li, be abɔ nɛ jamɛ a hiɔ tsami blɔ nɔ tomi ɔ kɛ Mawu mlaa amɛ kɔ ɔ. Kojomi hehi nɛ a nɔ kuɔ pe kulaa ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ kplɛɛ nɔ kaa nihi ngɛ he blɔ kaa a maa kplɛɛ, aloo a ma kua hiɔ tsami blɔ nɔ tomi ko ngɛ a he nile aloo ngɛ nɔ́ nɛ a heɔ yeɔ ɔ nya. Se ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, Mawu we bi kɛ haomi ngɛ kpee ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi. Mo susu nɔ hyɛmi ní komɛ a he nɛ o hyɛ.\\n16, 17. Mɛni hiɔ tsami blɔ nɔ tomi a kɛ tsu ní ngɛ nyɛmiyo ko ngɛ Japan ɔ blɔ fa mi nɛ pee lɛ nyakpɛ, nɛ Yehowa bu e sɔlemi tue ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\n16 Japan. Yogbayo ko nɛ e ye jeha 63 nɛ a tsɛɛ lɛ ke Misae Takeda nɛ e ngɛ Japan ɔ ba nu hiɔ, nɛ e he ba hia nɛ a gba lɛ. Akɛnɛ e ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi no nɛ yeɔ anɔkuale he je ɔ, e ha nɛ dɔkita amɛ le kaa e be muɔ ngɔe. Se nyɔhiɔ bɔɔ se ɔ, e yɔse kaa benɛ a gba lɛ ɔ, a ha lɛ muɔ. Nyɛmiyo Takeda na kaa dɔkita amɛ yí nɔ́ nɛ lɛ Nyɛmiyo ɔ de mɛ ɔ nɔ, nɛ jehanɛ hu a sisi lɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he ngɛ June 1993. Yo nɛ sume e he sane nɛ ɔ ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa wawɛɛ. E ngɛ mi kaa e be he wami tsɔ mohu lɛɛ, se benɛ e ngɛ kojomi he ɔ, nɛ e daa si ngɛ odase yemi daka a mi pe ngmlɛfia kake ɔ, e kɛ kã ye odase kɛ tsɔɔ nihi tsuo nɛ a ngɛ kojomi he ɔ. Nyagbe be nɛ e ya kojomi he ɔ we nyɔhiɔ kake se nɛ e gbo. Anɛ kã kɛ hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ɔ wui wɔ he wami lo? Benɛ Nyɛmiyo Takeda ngɛ je mi ɔ, e de ke e sɔle kɛ ha Yehowa konɛ e ye bua lɛ ngɛ sane ɔ yemi mi. E he ye kaa Yehowa maa bu e sɔlemi ɔ tue. Anɛ Yehowa bu tue lo?\\n17 Ngɛ Nyɛmiyo Takeda gbenɔ se jeha etɛ ɔ, Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Japan ɔ ye sane ɔ ha lɛ—a tsɔɔ mi kaa e dɛ blɔ kaa a ha lɛ muɔ be mi nɛ e kplɛɛ we nɔ. Yi mi kpɔ nɛ a mwɔ ngɛ February 29, 2000 ɔ tsɔɔ kaa, “e sa kaa a kplɛɛ he blɔ nɛ nɔ ko ngɛ kaa e peeɔ juɛmi ngɛ nɔ́ nɛ e suɔ ɔ he ɔ nɔ.” Nyɛmiyo Takeda pɛɛ si fiami kaa e kɛ he blɔ nɛ e ngɛ kaa e maa hla hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ kɛ e he nile nɛ e kɛ Baiblo ɔ tsɔse ɔ kɔ ɔ ha nɛ ke Odasefohi nɛ a ngɛ Japan mwɔnɛ ɔ yaa tsa a he ngɛ hiɔ tsami he ɔ, a yí gbeye kaa a maa nyɛ a nɔ kaa a ngɔ muɔ.\\nPablo Albarracini (Hyɛ kuku 18 kɛ ya si 20)\\n18-20. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ kojomi he nɛ ngɛ Argentina a tsɔɔ kaa nɔ ngɛ he blɔ kaa e ma kua muɔ ngɛ hiɔ tsami mi? (b) Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa baa wa he si kɛ haa Kristo nɔ yemi ɔ ngɛ muɔ sanehi a mi?\\n18 Argentina. Mɛni Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ ma nyɛ maa pee konɛ ke eko ɔ, a sɛ diblii mi ɔ, a nyɛ nɛ a tsu a hiɔ tsami sanehi a he ní? Ke womi nɛ a tsɛɛ ke, “Durable Power of Attorney” (DPA) nɛ wa ngma nɔ ní ɔ ngɛ wa he ɔ, womi ɔ maa tu munyu kɛ ha wɔ kaa bɔ nɛ e tu munyu ha Pablo Albarracini ɔ. Ligbi ko nɔ ngɛ May 2012 ɔ mi ɔ, juli fiaa lɛ tu si abɔ, nɛ e sɛ diblii mi, nɛ ni komɛ ngɔ lɛ kɛ ya hiɔ tsami he. Se akɛnɛ e sɛ diblii mi he je ɔ, e nyɛ we nɛ e tsɔɔ kaa e sume nɛ a ha lɛ muɔ. Se e DPA womi nɛ e kɛ e nine wo sisi maa pee jeha eywiɛ loko oslaa a ba a ngɛ e kotoku mi. E ngɛ mi kaa si fɔfɔɛ nɛ e ya je mi ɔ mi wa, nɛ dɔkita amɛ ekomɛ susu kaa e sa nɛ a ha lɛ muɔ konɛ a kɛ he e yi wami mohu lɛɛ, se dɔkita amɛ pee klaalo kaa a kɛ muɔ be ní tsue kaa bɔ nɛ Pablo ngɛ hlae nɛ a pee ha lɛ ɔ. Pablo papaa nɛ pi Yehowa Odasefo no ɔ ya ngɔ he blɔ ngɛ kojomi he konɛ a ha e bi ɔ muɔ.\\n19 Oya nɔuu nɛ Pablo yo ya de e munyu nya jelɔ, nɛ a ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he kpa. Ngɛ ngmlɛfia bɔɔ mi ɔ, kojomi he ɔ de ke a po bɔ nɛ kojomi he nɛ sɛ hlami ɔ ma sane ɔ nya si ha a mi, nɛ a tsɔɔ mi kaa e sa nɛ a kplɛɛ nɔ́ nɛ hiɔtsɛ ɔ ngma ngɛ DPA womi ɔ nɔ ɔ nɔ. Pablo papaa ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Argentina a. Se Kojomi He Ngua Pe Kulaa a na kaa, “Pablo je blɔ nɛ e ngma níhi nɛ ngɛ womi ɔ nɔ ɔ ngɛ e nile, kɛ he blɔ nɛ e ngɛ ɔ nya.” Kojoli ɔmɛ de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ e wa, nɛ e juɛmi mi tsɔ ɔ ngɛ he blɔ nɛ e kplɛɛ loo e kuaa hiɔ tsami blɔ nɔ tomi ko . . . E sa nɛ dɔkita nɛ maa hyɛ hiɔtsɛ ɔ nɛ e kplɛɛ hiɔtsɛ ɔ susumi nɔ.”\\nAnɛ o ngma o DPA womi ɔ nɔ ní lo?\\n20 Amlɔ nɛ ɔ, Nyɛminyumu Albarracini ná he wami. E bua jɔ wawɛɛ kaa e ngma e DPA womi ɔ nɔ ní, nɛ e yo ɔ hu bua jɔ. Nyɛminyumu ɔ ba e he si kɛ ha Kristo nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ ngɛ nɔ́ nyafii mi, se kɛ̃ ɔ, e pee nɔ́ nɛ he hia. Anɛ o kɛ o weku ɔ pee nɔ́ ko kaa jã lo?\\nApril Cadoreth (Hyɛ kuku 21 kɛ ya si 24)\\n21-24. (a) Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Canada a ye jokuɛwi nɛ a yí jeha 16 lolo nɛ a kua muɔ ngɛ hiɔ tsami mi ɔ a sane ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ sane nɛ ɔ ma nyɛ maa wo jokuɛwi nɛ a ji Yehowa sɔmɔli he wami ngɛ?\\n21 Canada. Kojoli le kaa fɔli ngɛ he blɔ nɛ a hlaa hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ hi pe kulaa kɛ haa a bimɛ. Be komɛ ɔ, kojoli komɛ ma sane nya si kaa e sa nɛ a kplɛɛ jokuɛwi nɛ a yí jeha 18 lolo ɔ a yi mi kpɔ mwɔmihi nɛ kɔɔ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi ko he ɔ nɔ. Jã ji bɔ nɛ e ba ngɛ April Cadoreth blɔ fa mi. Benɛ April ye jeha 14 ɔ, a tsi e nya ngɛ hiɔ tsami he ejakaa muɔ da e mi. Nyɔhiɔ bɔɔ loko a kɛ lɛ maa ya hiɔ tsami he ɔ, e ngma womi nɛ a tsɛɛ ke Advance Medical Directive ɔ nɔ ní, nɛ́ tsɔɔ kaa ke e ya je si fɔfɔɛ nɛ mi wa po mi ɔ, a ko ha lɛ muɔ. Dɔkita nɛ ngɛ April hyɛe ɔ sume kaa e maa kplɛɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ April suɔ ɔ nɔ kaa bɔ nɛ e tsɔɔ mi heii ngɛ womi ɔ nɔ ɔ, nɛ e ya ngɔ he blɔ ngɛ kojomi he konɛ e ha lɛ muɔ. E ha April muɔ tɔ etɛ pani nya. April ngɔ bɔ nɛ a pee kɛ ha lɛ muɔ ɔ kɛ to abonua tuami he.\\n22 April kɛ e fɔli ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he. Jeha enyɔ se ɔ, a kɛ sane ɔ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Canada a. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, April yí nguɔ ngɛ sane nɛ a kɛ ya kojomi he ɔ mi, se Kojomi He ɔ ha nɛ a wo hiɔ nɛ e bɔ ngɛ sane ɔ yemi mi ɔ kɛ ha lɛ, nɛ a ma nya si kaa April kɛ jokuɛwi nɛ a yí jeha 16 lolo nɛ a suɔ kaa a hla hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ a suɔ ɔ, e sa kaa a ngmɛ mɛ blɔ nɛ a pee jã. Kojoli ɔmɛ de ke: “Ngɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi sanehi a mi ɔ, e sa kaa a ha jokuɛwi nɛ a yí jeha 16 lolo ɔ he blɔ nɛ a tsɔɔ a juɛmi ngɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ a suɔ ɔ he.”\\n23 Sane nɛ ɔ he hia, ejakaa Kojomi He Ngua Pe Kulaa a tsɔɔ mlaa nya he blɔ nɛ nihi nɛ a yí jeha 16 lolo ɔ ngɛ. Loko a maa ye sane nɛ ɔ, Canada kojomi hehi nyɛɛ nɛ a hlaa hiɔ tsami blɔ nɔ tomi kɛ haa jokuɛwi nɛ a yí jeha 16 lolo ke a susu kaa lɔ ɔ maa ye bua mɛ. Se kɛ je benɛ a ye sane nɛ ɔ se ɔ, kojomi he ko be he blɔ nɛ e tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa a tsa jokuɛyo nɛ e yí jeha 16 lolo, be mi nɛ a ha we jokuɛ ɔ he blɔ nɛ e tsɔɔ kaa lɛ nitsɛ e ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ.\\n“Akɛnɛ i le kaa i bɔ mɔde nɛ i tsu nɔ́ ko kɛ wo Mawu biɛ ɔ hɛ mi nyami nɛ i kɛ tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ he je ɔ, ye bua jɔ”\\n24 Anɛ se nami ko je sane nɛ a kɛ jeha etɛ ye ɔ mi kɛ ba lo? April ha heto ke, “Ee!” April nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ji daa blɔ gbalɔ nɛ ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami ɔ de ke: “Akɛnɛ i le kaa i bɔ mɔde nɛ i tsu nɔ́ ko kɛ wo Mawu biɛ ɔ hɛ mi nyami nɛ i kɛ tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ he je ɔ, ye bua jɔ.” April nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ tsɔɔ kaa wa bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa pee kã kɛ tsɔɔ kaa a ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ niinɛ.—Mat. 21:16.\\nHe Blɔ Nɛ Fɔli Ngɛ Kaa A Tsɔseɔ A Bimɛ Ngɛ Yehowa Sisi Tomi Mlaahi A Nya\\n25, 26. Ke a po gba mi ɔ, mɛni ji si fɔfɔɛ nɛ baa be komɛ?\\n25 Yehowa kɛ blɔ nya ní tsumi wo fɔli a dɛ kaa a tsɔse a bimɛ ngɛ lɛ Yehowa e sisi tomi mlaahi a nya. (5 Mose 6:6-8; Efe. 6:4) Ní tsumi nɛ ɔ he wa, se ke a po gba mi ɔ, e haa nɛ jokuɛwi a tsɔsemi yee wawɛɛ. Ke a po gba mi se ɔ, fɔli ɔmɛ maa hɛɛ susumi slɔɔtohi ngɛ bɔ nɛ e sa kaa a tsɔse jokuɛ ɔmɛ ha a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, fɔlɔ nɛ e ji Odasefo no ɔ he ye kaa e sa nɛ a tsɔse jokuɛwi ngɛ Kristofohi a sisi tomi mlaahi a nya, se fɔlɔ nɛ e pi Odasefo no ɔ be nɔ kplɛɛe jã. E ngɛ mi kaa gba a puɛ mohu lɛɛ, se e sa kaa Odasefo no ɔ nɛ yɔse kaa e kɛ nɔ nɛ e kɛ lɛ po gba mi ɔ a blɔ nya ní tsumi ji kaa a ma tsɔse jokuɛ ɔmɛ.\\n26 Fɔlɔ nɛ e pi Odasefo no ɔ ma nyɛ ma ya bi blɔ ngɛ kojomi he konɛ a ha nɛ jokuɛ ɔ loo jokuɛ ɔmɛ nɛ a hi e ngɔ konɛ e tsɔse mɛ ngɛ jami nɛ e suɔ mi. Ni komɛ tsɔɔ kaa e ji oslaa kaa a ma tsɔse nɔ ko kaa Yehowa Odasefo no. A deɔ ke jokuɛ ɔmɛ kɛ a he be fɔmi ligbi yemihi kɛ gbijlɔ yemi kpahi a mi woe, nɛ ke hiɔ fia mɛ tlukaa a, a be mɛ muɔ nɛ ma he a “yi wami” ɔ hae. Bua jɔmi sane ji kaa kojomi hehi fuu hyɛɛ nɔ́ nɛ maa hi ha jokuɛ ɔ mohu pe nɛ a maa hyɛ ke ji e fɔli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake jami maa ye lɛ awi. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi ní komɛ a he nɛ waa hyɛ.\\n27, 28. Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Ohio ɔ ye sane kaa ke a tsɔse jokuɛ ko kaa Yehowa Odasefo no ɔ, e maa ye jokuɛ ɔ awi ɔ ha kɛɛ?\\n27 United States. Tsɛ ko nɛ pi Odasefo no, nɛ́ e sume kaa yo nɛ e kɛ lɛ po gba mi nɛ tsɔse a bi nyumuyo ɔ ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he. Nyumu ɔ susu kaa ke yo ɔ tsɔse a bi nyumuyo ɔ kaa Yehowa Odasefo no ɔ, lɔ ɔ maa ye jokuɛ ɔ awi. Kojomi he ɔ ma sane ɔ nya si kaa jokuɛ ɔ nɛ ya hi e papaa ngɔ. A ha jokuɛ ɔ yayo nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jennifer Pater a blɔ kaa e ma nyɛ ma ya slaa jokuɛ ɔ, se e sɛ nɛ e “tsɔɔ jokuɛ ɔ Yehowa Odasefohi a hemi kɛ yemi ɔ he nɔ́ ko kulaa.” Nɔ́ nɛ Kojoli ɔmɛ ngɛ tsɔe ji kaa, e sɛ nɛ Nyɛmiyo Pater kɛ e bi Bobby nɛ tu Baiblo ɔ, loo je mi bami he mlaahi nɛ Mawu wo ɔmɛ a he munyu ko kulaa! Hyɛ bɔ nɛ e maa nu he ha. Jennifer pee basaa, se e tsɔɔ mi kaa e to e tsui si nɛ e kɛ e he fɔ Yehowa nɔ. E de ke, “Yehowa ngɛ ye kasa nya be tsuaa be.” Yehowa Asafo ɔ ye bua e munyu nya jelɔ ɔ, nɛ ngɛ jeha 1992 ɔ, e ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa ngɛ Ohio.\\n28 Kojomi He Ngua Pe Kulaa a kɛ kojomi he nɛ sɛ hlami ɔ kpa we gbi. Kojomi He Ngua Pe Kulaa a de kaa “fɔli ngɛ he blɔ kaa a maa tsɔɔ a bimɛ Mawu jami kɛ je mi bami kpakpa he ní.” Kojomi He ɔ tsɔɔ mi hu kaa, ke odase ko be nɛ tsɔɔ kaa Yehowa Odasefohi a jami ɔ maa ye jokuɛ ɔ awi ngɛ nɔmlɔ tso mi, kɛ juɛmi mi ɔ, lɛɛ kojomi he nɛ sɛ hlami ye sane ɔ be he blɔ kaa e maa da fɔlɔ kake jami nɔ kɛ tsi he blɔ nɛ fɔlɔ kpa a ngɛ kaa e ma tsɔse e bi ɔ nya. Kojomi He Ngua Pe Kulaa a nɛ́ nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa Odasefohi a jami ɔ maa ye jokuɛ ɔ awi ngɛ juɛmi kɛ nɔmlɔ tso mi.\\nKojomi hehi fuu ha fɔli nɛ a ji Odasefohi ɔ he blɔ nɛ a tsɔse a bimɛ\\n29-31. Mɛni he je nɛ a ha we nɛ nyɛmiyo ko nɛ ngɛ Denmark ɔ bi yo nɛ hi e ngɔ ɔ, nɛ kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Denmark ɔ ma sane ɔ nya si ha kɛɛ?\\n29 Denmark. Anita Hansen kɛ si fɔfɔɛ ko kaa kikɛ kpe. Nyumu nɛ e kɛ lɛ hi si be ko ɔ ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he konɛ a ha nɛ a bi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Amanda nɛ e ye jeha kpaago ɔ nɛ hi lɛ nyumu ɔ ngɔ. E ngɛ mi kaa ngɛ jeha 2000 ɔ mi benɛ a ye sane ɔ, kojomi he ɔ tsɔɔ kaa jokuɛ ɔ nɛ hi Nyɛmiyo Hansen ngɔ mohu lɛɛ, se Amanda papaa kpale ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua, nɛ a ye sane ɔ ha lɛ. Kojoli ɔmɛ de ke jokuɛ ɔ nɛ hi e papaa ngɔ. Kojomi He Ngua a tsɔɔ kaa akɛnɛ fɔli ɔmɛ a susumi kɔ we, nɛ e slo jami mi nɛ a ngɛ hu he je ɔ, tsɛ ɔ lɛ ma nyɛ maa hyɛ jokuɛ ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ Amanda ngɛ Nyɛmiyo Hansen dɛ akɛnɛ e ji Yehowa Odasefo no ɔ he je!\\n30 Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ mi wa nɛ ɔ tsuo mi ɔ, be komɛ ɔ, Nyɛmiyo Hansen haoɔ wawɛɛ, nɛ e li nɔ́ nɛ e ma de ngɛ sɔlemi mi. E de ke, “Se munyuhi nɛ ngɛ Roma Bi 8:26 kɛ 27 ɔ wo ye bua wawɛɛ. I nuɔ he be tsuaa be kaa Yehowa nu nɔ́ nɛ i ngɛ hlae nɛ ma de ɔ sisi. E hɛ ngɛ ye nɔ, nɛ e piɛɛ ye he be tsuaa be”—Kane La 32:8; Yesaya 41:10.\\n31 Nyɛmiyo Hansen ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Denmark ɔ. Kojoli ɔmɛ ma sane ɔ nya si ke: “A maa da nɔ́ nɛ maa hi saminya kɛ ha jokuɛ ɔ nɔ kɛ pee juɛmi ngɛ nɔ nɛ e sa kaa jokuɛ ɔ nɛ hi e ngɔ ɔ he.” Jehanɛ hu Kojomi He ɔ tsɔɔ mi kaa bɔ nɛ fɔli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ tsuɔ haomihi a he ní ha a nɔ e sa nɛ a da kɛ tsɔɔ nɔ nɛ e sa kaa jokuɛ ɔ nɛ hi e ngɔ, se pi Yehowa Odasefohi a “hemi kɛ yemihi kɛ a si dami ngɛ níhi a he” ɔ nɔ. Kojomi He ɔ na kaa Nyɛmiyo Hansen ji nɔ nɛ sa kaa e hyɛ jokuɛ ɔ, lɔ ɔ he ɔ, a kpale ngɔ Amanda kɛ ha lɛ nɛ e ya hyɛ e nɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e bua jɔ wawɛɛ.\\n32. Mɛni blɔ nɔ kojomi he nɛ a tsɛɛ ke European Court of Human Rights ɔ po fɔli nɛ a ji Odasefohi a he piɛ ngɛ?\\n32 Ma Kpahi Nɛ Ngɛ Europa. Ngɛ be komɛ a mi ɔ, pi kojomi he ngua pe kulaa nɛ ngɛ ma a mi ɔ mi pɛ nɛ a maa sanehi nɛ kɔɔ fɔlɔ nɛ e sa kaa jokuɛ nɛ hi e ngɔ ɔ he ɔ nya si ngɛ. Kojomi he nɛ a tsɛɛ ke European Court of Human Rights ɔ ye sane nɛ ɔmɛ ekomɛ. Ngɛ sanehi enyɔ komɛ nɛ European Court of Human Rights ɔ ye ɔ mi ɔ, a na kaa ngɛ sanehi nɛ kɔɔ fɔli nɛ a ji Odasefohi, kɛ fɔli nɛ a pi Odasefohi ɔ mi ɔ, ma a mi kojomi he ɔmɛ da jami nɔ kɛ ma sane ɔ nya si. European Court of Human Rights ɔ tsɔɔ nya kaa, bɔ nɛ a ye sane nɛ ɔmɛ ha a tsɔɔ kaa a hyɛ nɔ hɛ mi, nɛ a ma sane ɔ nya si kaa “e dɛ blɔ kaa a maa da jami pɛ nɔ kɛ ma sane ko nya si.” Nyɛ ko nɛ e ji Odasefo no nɛ e ná bɔ nɛ European Court of Human Rights ɔ ma e sane ɔ nya si ha a he se ɔ de ke, “E dɔ mi wawɛɛ kaa a po ye nya kaa i ngɛ ye bimɛ awi yee, be mi nɛ i ngɛ mɔde bɔe kaa ma tsɔse mɛ ngɛ Kristofohi a sisi tomi mlaahi a nya a.”\\n33. Mɛni blɔ nɔ fɔli nɛ a ji Odasefohi maa ngɔ sisi tomi mlaa nɛ ngɛ Filipi Bi 4:5 ɔ kɛ ma tsu ní ngɛ?\\n33 Ke a kɛ fɔli nɛ a ji Odasefohi ngɛ sane yee ngɛ he blɔ nɛ a ngɛ kaa a ma du Baiblo sisi tomi mlaahi kɛ wo a bimɛ a tsui mi ɔ he ɔ, e sa nɛ fɔli nɛ ɔmɛ nɛ a bɔ mɔde nɛ a to a tsui si. (Kane Filipi Bi 4:5.) Be mi nɛ a bua jɔ he blɔ nɛ a ngɛ kaa a kɛ Mawu blɔ tsɔɔmi ma tsɔse a bimɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ a yɔse kaa ke fɔlɔ nɛ e pi Odasefo no ɔ hu suɔ ɔ, e ma nyɛ maa ye bua konɛ a hyɛ jokuɛ ɔmɛ. Mɛni nɛ fɔlɔ nɛ ji Odasefo no ɔ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e kɛ e blɔ nya ní tsumi kaa e ma tsɔse e bimɛ ɔ fiɛ we kulaa?\\n34. Mɛni blɔ nɔ fɔli nɛ a ji Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ ma ná nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yuda bi nɛ a hi si ngɛ Nehemia be ɔ mi ɔ pee ɔ he se ngɛ?\\n34 Wa naa enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ sa saminya ngɛ Nehemia be ɔ mi. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yuda bi ɔmɛ ngɛ ní tsue wawɛɛ kɛ ngɛ Yerusalem gbogbo ɔmɛ dlae, nɛ a ngɛ ekomɛ hu fiae. A le kaa ke a pee jã a, e maa po a he piɛ kɛ je a he nyɛli nɛ a bɔle mɛ ɔ a he. Lɔ ɔ he ɔ, Nehemia wo mɛ he wami kaa: ‘A hwu ha a nyɛmimɛ ɔmɛ, a bimɛ ɔmɛ, a yi ɔmɛ, kɛ a we ɔmɛ.’ (Neh. 4:14) Ngɛ Yuda bi nɛ ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, e biɔ nɛ a kɛ a he wami tsuo nɛ hwu. Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e sa kaa fɔli nɛ a ji Yehowa Odasefohi ɔ nɛ a bɔ mɔde nɛ a tsɔse a bimɛ ngɛ anɔkuale ɔ mi. Fɔli le kaa a bimɛ ɔmɛ kɛ haomihi ngɛ kpee ngɛ sukuu, kɛ kpɔ mi nɛ a ngɛ ɔ. Haomi nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa ba kɛ gu TV loo hleedio nɔ. Fɔli, e sa nɛ nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ hwu kɛ ha nyɛ bimɛ ɔmɛ bɔ nɛ pee nɛ nyɛɛ po a he piɛ konɛ a nyɛ nɛ a ya a hɛ mi ngɛ Mawu jami mi.\\nMo Ná Nɔ Mi Mami Kaa Yehowa Fĩ Anɔkuale Jami Se\\n35, 36. Mɛni jɔɔmi nɛ je mɔde nɛ Yehowa Odasefohi bɔ kaa a ma ná he blɔ ngɛ mlaa nya konɛ a ja Mawu ɔ mi kɛ ba, nɛ mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?\\n35 Yehowa jɔɔ mɔde nɛ e we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ bɔ kaa a ma ná he blɔ ngɛ mlaa nya konɛ a ja lɛ ɔ nɔ. Benɛ Mawu we bi ngɛ mɔde bɔe kaa a ma ná he blɔ ngɛ mlaa nya konɛ a ja Mawu ɔ, behi fuu ɔ, e haa nɛ a yeɔ odase ngɛ kojomi hehi, kɛ ma tsuo hɛ mi. (Rom. 1:8) Ngɛ se nɛ a ná ngɛ kunimi babauu nɛ a ye ngɛ kojomi hehi ɔ se ɔ, e ye bua nɛ nihi nɛ a pi Odasefohi ɔ le mlaa nya he blɔhi nɛ a ngɛ. Se kaa Mawu we bi ɔ, pi kaa wa ngɛ mɔde bɔe nɛ wa ha nɛ a tsake níhi; nɛ pi kaa wa suɔ nɛ waa bu wa he dali. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa Yehowa Odasefohi kɛ a sanehi yaa kojomi hehi konɛ a ná he blɔ nɛ a ha nɛ anɔkuale jami nɛ pi si nɛ e ya hɛ mi.—Kane Filipi Bi 1:7.\\n36 E sɛ nɛ wa ma wa hɛ kɛ fɔ hemi kɛ yemi he níhi nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ nihi nɛ a bɔ mɔde kɛ hla he yemi nɛ a kɛ ma ja Yehowa a he ɔ nɔ! Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye anɔkuale, nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa fĩ wa ní tsumi ɔ se, nɛ e maa ya nɔ ma ha wɔ he wami nɛ wa kɛ pee e suɔmi nya ní.—Yes. 54:17.\\nAnɛ Matsɛ Yemi ɔ Ji Nɔ́ Nitsɛ Kɛ Ha Mo Lo?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ nɔ yemi komɛ bɔ mɔde kaa a maa tsi he blɔhi nɛ wa ngɛ kaa Kristofohi ɔ nya ngɛ, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\nMɛni blɔhi a nɔ Yehowa Odasefohi gu kɛ hla he blɔ nɛ ma ha nɛ a kɛ muɔ be ní tsue ngɛ hiɔ tsami mi, nɛ kɛ Mawu jɔɔ a mɔde bɔmi ɔ nɔ ha kɛɛ?\\nKe fɔli po gba mi be mi nɛ a kpɛti nɔ kake ji Odasefo no ɔ, mɛni nɛ be komɛ ɔ, si temi kɛ woli bɔɔ mɔde kaa a maa pee ngɛ jokuɛ ɔmɛ a tsɔsemi he?\\nMɛni ha nɛ o he ye kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ha nɛ wa ye kunimihi ngɛ kojomi hehi ɔ?","num_words":7442,"character_repetition_ratio":0.074,"word_repetition_ratio":0.022,"special_characters_ratio":0.287,"stopwords_ratio":0.483,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 1 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nMunyu ɔ ba plɛ he lo (1-18)\\nOdase nɛ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ ye ɔ (19-28)\\nYesu, Mawu Jijɔ Bi ɔ (29-34)\\nYesu kekleekle kaseli ɔmɛ (35-42)\\nFilipo kɛ Nataniɛl (43-51)\\n1 Sisije ɔ, Munyu ɔ ngɛ, nɛ Munyu ɔ kɛ Mawu lɛ ngɛ, nɛ Munyu ɔ ji mawu ko. 2 Sisije ɔ, nɔ nɛ ɔ kɛ Mawu lɛ ngɛ. 3 E nɔ lɛ níhi tsuo gu kɛ ba, nɛ nɔ́ kake ngmelu po bɛ nɛ pi e nɔ nɛ e gu kɛ ba. Nɔ́ nɛ ba 4 kɛ gu e nɔ ɔ ji wami, nɛ wami ɔ ji adesahi a la. 5 Nɛ la a ngɛ kpɛe ngɛ diblii ɔ mi, se diblii ɔ nyɛ we nɛ e ye e nɔ. 6 A tsɔ nyumu ko kaa Mawu nane mi dalɔ kɛ ba; e biɛ ji Yohane. 7 Nyumu nɛ ɔ ba kaa odasefo no, bɔ nɛ pee nɛ e ba ye la a he odase, konɛ kɛ gu e nɔ ɔ, nimli slɔɔtohi tsuo nɛ a nyɛ nɛ a he ye. 8 Pi lɛ ji jamɛ a la a, se e ba konɛ e ba ye jamɛ a la a he odase. 9 E be kɛe nɛ la nitsɛnitsɛ ɔ nɛ haa nimli slɔɔtohi tsuo la a maa ba je ɔ mi. 10 E ngɛ je ɔ mi momo, nɛ e nɔ nɛ je ɔ gu kɛ ba, se je ɔ li lɛ. 11 E ba lɛ nitsɛ e we mi, se lɛ nitsɛ e we bi ɔmɛ he we lɛ atuu. 12 Se nihi tsuo nɛ a ha lɛ hɛ mi ɔ, e ha mɛ he blɔ konɛ a ba pee Mawu bimɛ, ejakaa a heɔ e biɛ ɔ yeɔ. 13 Nɛ pi muɔ mi, aloo he lo nya, aloo adesa suɔmi nya nɛ a je kɛ fɔ mɛ, mohu ɔ, Mawu mi. 14 Enɛ ɔ he ɔ, munyu ɔ ba plɛ he lo, nɛ e ba hi si ngɛ wa kpɛti, nɛ wa na e hɛ mi nyami ɔ, kaa hɛ mi nyami nɛ bi kake too náa kɛ jeɔ e tsɛ ngɔ; nɛ Mawu dloomi kɛ anɔkuale hyi lɛ tɔ. 15 (Yohane ye e he odase, ee, e kpa ngmlaa ke: “Nɔ nɛ ɔ ji nɔ nɛ i de ngɛ e he ke, ‘Nɔ nɛ e ma ngɛ ye se ɔ sɛ ye hlami, ejakaa e ngɛ loko i ba’ a nɛ.”) 16 Ejakaa wɔ tsuo wa nine su dloomi nɔ ngɔ si dloomi nɔ kɛ je e ngɔ akɛnɛ dloomi hyi lɛ tɔtɔɔtɔ ɔ he je. 17 Ejakaa Mose nɔ lɛ a gu nɛ a ngɔ Mlaa a kɛ ha, se dloomi ɔ kɛ anɔkuale ɔ lɛɛ, Yesu Kristo nɔ nɛ a gu kɛ ba. 18 Adesa ko nɛ Mawu hyɛ; mawu kake too ɔ nɛ e ngɛ Tsɛ ɔ kasa nya* a lɛ e tsɔɔ bɔ nɛ Mawu ngɛ ha. 19 Enɛ ɔ ji odase nɛ Yohane ye benɛ Yuda bi ɔmɛ tsɔ osɔfohi kɛ Levi bi kɛ je Yerusalɛm kɛ ya e ngɔ nɛ a ya bi lɛ ke: “Mɛnɔ ji mo?” ɔ nɛ. 20 E laa we mɛ nɔ́ ko nɔ, mohu ɔ, e gba mi kpoo nɛ e de mɛ ke: “Pi imi ji Kristo ɔ.” 21 Nɛ a bi lɛ ke: “Lɛɛ mɛnɔ ji mo mɔ? Anɛ mo ji Eliya lo?” Nɛ e he nɔ ke: “Pi imi.” “Anɛ mo ji Gbalɔ ɔ lo?” Nɛ e ha heto ke: “Dɛbi!” 22 Enɛ ɔ he ɔ, a de lɛ ke: “Mɛnɔ ji mo? De wɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa ná heto kɛ ya ha ni nɛmɛ nɛ a tsɔ wɔ ɔ. Mɛni o ngɛ dee ngɛ mo nitsɛ o he?” 23 E de ke: “Imi ji nɔ nɛ e gbi ngɛ pɛe wawɛɛ ngɛ nga a nɔ ke, ‘Nyɛ dla Yehowa* blɔ ɔ nɛ e da tlɔmɔɔ’ ɔ nɛ, kaa bɔ nɛ gbalɔ Yesaya de ɔ.” 24 Ni nɛmɛ nɛ a tsɔ mɛ kɛ ba a je Farisi bi ɔmɛ a mi. 25 Enɛ ɔ he ɔ, a bi lɛ sane nɛ a de lɛ ke: “Ke pi mo ji Kristo ɔ, aloo Eliya, aloo Gbalɔ ɔ, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ o baptisiɔ nihi ɔ?” 26 Yohane ha mɛ heto ke: “Imi lɛɛ i baptisiɔ ngɛ nyu mi. Nɔ ko daa si ngɛ nyɛ kpɛti nɛ nyɛ li lɛ, 27 nɔ nɛ e ma ngɛ ye se ɔ, e tokota nya kpa tete po, i sɛ nɔ nɛ e pɛneɔ.” 28 Ní nɛ ɔmɛ ya nɔ ngɛ Betania ngɛ Yɔdan Pa a se, he nɛ Yohane ngɛ nihi baptisie ngɛ ɔ. 29 E nɔ jena a, e na Yesu nɛ e ma e ngɔ nɛ e de ke: “Nyɛɛ hyɛ, Mawu Jijɔ Bi ɔ nɛ e ngɔɔ je ɔ he yayami ɔ kɛ yaa a ji nɛ ɔ nɛ! 30 Nɔ nɛ ɔ ji nɔ nɛ i de ngɛ e he ke: ‘Nyumu ko maa ba ngɛ ye se nɛ́ e sɛ ye hlami, ejakaa e ngɛ loko i ba’ a nɛ. 31 Imi po jinɛ i li lɛ, se i ba ngɛ nihi baptisie ngɛ nyu mi konɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, a je lɛ kpo kɛ tsɔɔ Israel.” 32 Yohane ye e he odase hulɔ. E de ke: “I na mumi ɔ nɛ ngɛ si kplee kɛ je hiɔwe kɛ ma kaa lahuɛ, nɛ mumi ɔ ya nɔ nɛ e hi e nɔ. 33 Imi po jinɛ i li lɛ, se Nɔ nɛ e tsɔ mi ke ma ba baptisi ngɛ nyu mi ɔ de mi ke: ‘Nɔ nɛ o maa na kaa mumi ɔ ngɛ si kplee kɛ ma e nɔ, nɛ e maa ya nɔ nɛ e maa hi e nɔ ɔ, lɛ ji nɔ nɛ e baptisiɔ ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ mi ɔ nɛ.’ 34 Nɛ i na nɔ́ nɛ ɔ, nɛ i ye he odase kaa nɔ nɛ ɔ ji Mawu Bi ɔ nɛ.” 35 E nɔ jena ekohu ɔ, Yohane kɛ e kaseli ɔmɛ a kpɛti ni enyɔ daa si, 36 nɛ benɛ e na Yesu nɛ e ngɛ nyɛɛe ɔ, e de ke: “Nyɛɛ hyɛ, Mawu Jijɔ Bi ɔ ji nɛ ɔ nɛ!” 37 Benɛ kaseli enyɔ ɔmɛ nu nɛ e de nɔ́ nɛ ɔ, a nyɛɛ Yesu se. 38 Kɛkɛ nɛ Yesu plɛ e he, nɛ benɛ e na kaa a ngɛ e se nyɛɛe ɔ, e bi mɛ ke: “Mɛni nyɛ ngɛ hlae?” A de lɛ ke: “Rabi, (nɛ e sisi ji, “Tsɔɔlɔ”), jije o hiɔ?” 39 Nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ ba, nɛ nyɛ maa na.” Enɛ ɔ he ɔ, a ya nɛ a ya na he nɛ e ngɛ ɔ, nɛ a kɛ lɛ hi lejɛ ɔ ligbi kake; enɛ ɔ ya nɔ maa pee ngmlɛfia nyɔngmane* ɔ mi. 40 Ni enyɔ ɔmɛ nɛ a nu nɔ́ nɛ Yohane de ɔ nɛ a ya nyɛɛ Yesu se ɔ, a kpɛti nɔ kake ji Andrea, nɛ ji Simon Petro nyɛminyumu ɔ. 41 E na lɛ nitsɛ e nyɛminyumu Simon kekle, nɛ e de lɛ ke: “Wa na Mesia a” (nɛ e sisi ji “Kristo” ɔ), 42 nɛ e nyɛɛ e hɛ mi kɛ ya Yesu ngɔ. Benɛ Yesu hyɛ lɛ ɔ, e de ke: “Mo ji Simon, Yohane binyumu ɔ nɛ; a ma tsɛ mo ke Kefa” (nɛ e sisi ji “Petro”). 43 E nɔ jena a, Yesu ngɛ hlae nɛ e maa je kɛ ho Galilea ya. Kɛkɛ nɛ e na Filipo nɛ e de lɛ ke: “Ba pee ye se nyɛɛlɔ.” 44 Filipo je Betsaida, nɛ ji ma nɛ Andrea kɛ Petro je mi ɔ mi. 45 Filipo na Nataniɛl nɛ e de lɛ ke: “Wa na nɔ nɛ Mose ngma e he sane ngɛ Mlaa a mi, nɛ Gbali ɔmɛ hu ngma e he sane ɔ: Yesu, Yosɛf bi ɔ nɛ e je Nazarɛt ɔ.” 46 Se Nataniɛl bi lɛ ke: “Anɛ nɔ́ kpakpa ko ma nyɛ maa je Nazarɛt kɛ ba lo?” Filipo de lɛ ke: “Ba nɛ o ba hyɛ.” 47 Yesu na Nataniɛl nɛ e ma e ngɔ, nɛ e de ngɛ e he ke: “Nyɛɛ hyɛ, Israel no ngmingmiingmi nɛ lakpa ko be e mi ji nɛ ɔ nɛ.” 48 Nataniɛl bi lɛ ke: “Kɛ o plɛ kɛ le mi kɛɛ?” Yesu ha lɛ heto ke: “Benɛ o ngɛ fig tso ɔ sisi nɛ Filipo ná we nɛ e tsɛ mo lolo ɔ, i na mo.” 49 Nataniɛl he nɔ ke: “Rabi, mo ji Mawu Bi ɔ nɛ, mo ji Israel Matsɛ ɔ nɛ.” 50 Yesu ha lɛ heto ke: “Anɛ akɛnɛ i de mo ke i na mo ngɛ fig tso ɔ sisi ɔ he je nɛ o he ye ɔ lo? O maa na ní nguanguahi pe enɛ ɔmɛ.” 51 Lɔ ɔ se ɔ, e de lɛ ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛ maa na nɛ hiɔwe nya bli nɛ Mawu bɔfo ɔmɛ ngɛ kuɔe, nɛ a ngɛ kplee kɛ ngɛ nɔmlɔ Bi ɔ ngɔ bae.”\\n^ Aloo “nɛ e ngɛ Tsɛ ɔ gugue mi ɔ.” Jamɛ a blɔ he ɔ tsɔɔ kaa a suɔ nɔ ɔ wawɛɛ.\\n^ Maa pee gbɔkuɛ ngmlɛ 4.","num_words":1477,"character_repetition_ratio":0.043,"word_repetition_ratio":0.007,"special_characters_ratio":0.335,"stopwords_ratio":0.495,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Otsi Teŋ Kpee He Gbɛtsɔɔmɔi\\nKANEMƆ YƐ Abkhaz Acholi Afrikaans Ahanta Aja Albania Altai Alur Amharic Arabic Armenia Assamese Ateso Attié Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Bicol Bislama Blɔfo Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bété Cakchiquel (Western) Cambodia Catalan Cebuano Changana (Mozambique) Chavacano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chokwe Chol Chopi Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatia Czech Dangme Denmark Digor Douala Dutch Edo Efik Ewe Fante Fiji Finland Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Greenland Guarani Gujarat Gun Haitian Creole Hebri Hela Hiligaynon Hindi Hungary Iban Ibanag Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Kabiye Kabuverdianu Kachin Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Kurdish Kurmanji Kwangali Kwanyama Latvia Lhukonzo Lingala Lithuania Lolo Lomwe Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Manyawa Marathi Mauritia Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Miskito Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolia Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Northern Puebla) Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Odia Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Poland Portugal Portugal (Portugal) Punjabi Quechua (Bolivia) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Rarotongan Romania Romany (Serbia) Ronga Russia Samoa Sango Sena Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Sweden Tahiti Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tonga Totonac Tshwa Tsonga Turkey Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnam Waray-Waray Wayuunaiki Xhosa Yacouba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nWɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi Kpee Lɛ He Gbɛtsɔɔmɔi\\nKpee Lɛ Naamuu Wiemɔ\\nBe Ni Kpokpaa Nɔkwɛlɔ Lɛ Eba\\nOtsi Ni Abaaya Kpokpaa Nɔ Kpee Loo Kpokpaa Wulu Nɔ Kpee\\nOtsi Ni Abaaye Kaimɔ Lɛ\\nWɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Lɛ Nɔkwɛlɔ\\nWɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Lɛ Sɛinɔtalɔ\\nOnukpai Akuu Lɛ Saji Ahe Gbɛjianɔtolɔ\\nŊaawolɔ Ni Yeɔ Ebuaa\\nSkul Nifeemɔi Yɛ Asa Ni Ji Enyɔ Loo Etɛ Lɛ Nɔ\\n1. Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi kpee lɛ mli nifeemɔi yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi​—Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli, ni ehe gbɛtsɔɔmɔi hu ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ. Esa akɛ awo shiɛlɔi fɛɛ hewalɛ ni amɛkɛ amɛhe awo skul nifeemɔi lɛ amli. Abaanyɛ ahã mɛi krokomɛi ni baa asafoŋ kpee daa lɛ kɛ amɛhe awo skul nifeemɔi lɛ amli kɛ́ amɛkpɛlɛɔ Biblia lɛ mli tsɔɔmɔi lɛ anɔ, ni amɛbaa amɛjeŋ yɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ hu anaa.​—be bf. 282.\\n2. Hiɛkpamɔ: Ekaye fe minitii 3. Daa otsi lɛ, kɛ́ alá ni asɔle kɛje kpee lɛ shishi lɛ, Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ baatee nyɛmimɛi lɛ amiishɛɛ shi kɛhã nifeemɔi ni baaya nɔ yɛ kpee lɛ shishi lɛ, ni ebaatsĩ sanebimɔ ni yɔɔ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Lɛ Hetoo Wolo lɛ mli lɛ hu tã.\\n3. Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ Mli Jwetrii:\\nWiemɔ: Minitii 10. Atsɔɔ wiemɔ ni abaahã lɛ saneyitso kɛ emli otii enyɔ loo etɛ komɛi ni esa akɛ awie he lɛ yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli. Esa akɛ asafoŋ onukpa ko loo asafoŋ sɔɔlɔi lɛ ateŋ mɛi ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ ahã wiemɔ nɛɛ. Kɛ́ abaaje Biblia mli wolo ko kanemɔ shishi yɛ otsi ko mli lɛ, abaajie vidio ko ni baawie nakai Biblia mli wolo lɛ he. Wielɔ lɛ baagbala jwɛŋmɔ kɛya otii komɛi ni yɔɔ vidio lɛ mli ni kɔɔ saneyitso lɛ he lɛ anɔ yɛ ewiemɔ lɛ mli. Ni esa akɛ ewie otii ni yɔɔ nifeemɔ wolo lɛ mli lɛ hu ahe. Agbɛnɛ hu, akɛni ato mfonirii kɛ Ŋmalɛ mli otii ni fata he lɛ ahe gbɛjianɔ koni ehã anu otii ni yɔɔ wiemɔ lɛ mli lɛ ashishi jogbaŋŋ hewɔ lɛ, esa akɛ wielɔ lɛ kɛ mfonirii lɛ kɛ Ŋmalɛ mli otii nɛɛ atsu nii, bɔ ni be baaŋmɛ gbɛ.\\nPɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ: Minitii 8. Nifeemɔ nɛɛ ji sanebimɔ kɛ hetoo, esaaa akɛ akpaa hiɛ, ni esaaa akɛ amuɔ naa hu. Asafoŋ onukpa ko loo asafoŋ sɔɔlɔi lɛ ateŋ mɛi ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ baatsu he nii. Bɔ ni saji otii ejwɛ lɛ eko fɛɛ eko kɔɔ nyɛsafo lɛ he ehãa lɛ ji nɔ ni baatsɔɔ be falɛ ni wielɔ lɛ kɛbaatsu eko fɛɛ eko he nii. Shi esa akɛ ebi saji lɛ fɛɛ. Agbɛnɛ hu, ebaakwɛ kɛji ehe miihia ni akane ŋmalɛi ni yɔɔ klɛŋklɛŋ sanebimɔi enyɔ lɛ anaa lɛ mli kukuji lɛ fɛɛ lo. Esaaa akɛ mɛi ni baahã sanebimɔi lɛ ahetoo lɛ wieɔ fe sɛkɛŋsii 30.\\nBiblia Kanemɔ: Ekaye fe minitii 4. Esa akɛ nyɛmi nuu ko atsu skul nifeemɔ nɛɛ he nii. Skulnyo lɛ baakane ŋmalɛ ni akɛhã lɛ lɛ, ni esaaa akɛ ekpaa hiɛ loo emuɔ naa. Nɔ ni kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ baagbala ejwɛŋmɔ kɛya nɔ titri ji bɔ ni ebaawa skulbii lɛ ni amɛkane nii jogbaŋŋ, amɛkane lɛ bɔ ni abaanu shishi, amɛkane lɛ kɛ naatselɛ, amɛmamɔ saji otii anɔ mi jogbaŋŋ, amɛle be ni esa akɛ amɛwó amɛgbee nɔ kɛ be ni esa akɛ amɛba lɛ shi, amɛle hei ni esa akɛ amɛmi amɛsɛŋ nu yɛ, kɛ agbɛnɛ hu, ni amɛkane nii tamɔ bɔ ni agbaa sane.\\n4. Kasemɔ Bɔ Ni Ashiɛɔ Jogbaŋŋ: Ekaye fe minitii 15. Ato kpee lɛ fã nɛɛ he gbɛjianɔ ni eye ebua wɔ fɛɛ koni wɔsaa wɔhe kɛhã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ni agbɛnɛ hu, ehã wɔshiɛ ni wɔtsɔɔ nii jogbaŋŋ fe bɔ ni wɔfeɔ bianɛ lɛ. Esa akɛ skulbii ni baafee klɛŋklɛŋ sanegbaa kɛ sɛɛkuukɛsaramɔi lɛ adamɔ shiɛmɔ wiemɔi ni yɔɔ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ baafa 1 lɛ nɔ amɛtsu amɛnifeemɔi lɛ ahe nii. Shiɛlɔi baanyɛ akpɛ amɛyiŋ kɛji amɛkɛ wolo loo vidio ko ni fata Nibii Ni Wɔkɛtsuɔ Nii Kɛtsɔɔ Mɛi Nii lɛ ahe lɛ baatsu nii loo amɛkɛtsuŋ nii. Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ tsɔɔ be pɔtɛɛ kɛhã skulbii anifeemɔi lɛ eko fɛɛ eko, ni bei komɛi lɛ, nifeemɔ wolo lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi krokomɛi hu baahã. Kɛ́ skulnyo lɛ tsu enifeemɔ lɛ he nii egbe naa, ni be ni ahã lɛ lɛ eko eshwɛ lɛ, ehe ehiaaa ni ekɛ saji krokomɛi afata he koni ekɛye be ni eshwɛ lɛ. Skulbii anifeemɔi komɛi yɛ ni kɛ́ amɛsaa amɛhe jogbaŋŋ lɛ, amɛbaagbe naa ni loloolo lɛ eshwɛ miniti kome loo nɔ ni fa fe nakai po. Abaanyɛ ahã asafoŋ onukpai hu skul nifeemɔi.\\nShiɛmɔ Wiemɔ He Vidioi: Nyɔɔŋ fɛɛ nyɔɔŋ nɔ lɛ, abaajie shiɛmɔ wiemɔ he vidioi otsi otsi kɛyashi abaajie fɛɛ. Vidioi nɛɛ baatsɔɔ bɔ ni afeɔ klɛŋklɛŋ sanegbaa lɛ, klɛŋklɛŋ sɛɛkuukɛsaramɔ lɛ, kɛ sɛɛkuukɛsaramɔ ni ji enyɔ lɛ ahãa. Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ ji mɔ ni baatsu enɛ he nii.\\nKlɛŋklɛŋ Sanegbaa: Nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko baanyɛ atsu skulbii anifeemɔ nɛɛ he nii. Kɛ́ nyɛmi nuu miitsu nifeemɔ nɛɛ he nii lɛ, esa akɛ eyelikɛbualɔ lɛ afee nyɛmi nuu loo ewekunyo, ni kɛ́ nyɛmi yoo ni lɛ, esa akɛ eyelikɛbualɔ lɛ afee nyɛmi yoo loo ewekunyo. Skulnyo lɛ kɛ eyelikɛbualɔ lɛ baanyɛ ata shi loo amɛdamɔ shi. Esa akɛ skulnyo lɛ aŋa eyelikɛbualɔ lɛ taakɛ aŋaa mɛi yɛ he ni nyɛyɔɔ lɛ. Esa akɛ edamɔ shiɛmɔ wiemɔ lɛ nɔ etsu enifeemɔ lɛ he nii.\\nKlɛŋklɛŋ Sɛɛkuukɛsaramɔ: Nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko baanyɛ atsu skulbii anifeemɔ nɛɛ he nii. Kɛ́ nyɛmi nuu miitsu nifeemɔ nɛɛ he nii lɛ, esa akɛ eyelikɛbualɔ lɛ afee nyɛmi nuu, ni kɛ́ nyɛmi yoo ni lɛ, esa akɛ eyelikɛbualɔ lɛ afee nyɛmi yoo. (km 5\/97 bf. 2) Skulnyo lɛ kɛ eyelikɛbualɔ lɛ baanyɛ ata shi loo amɛdamɔ shi. Esa akɛ skulnyo lɛ afee enifeemɔ lɛ tamɔ nɔ ni eku esɛɛ eyaasara mɔ ko ni jie miishɛɛ kpo yɛ klɛŋklɛŋ sanegbaa lɛ mli. Esa akɛ edamɔ shiɛmɔ wiemɔ ni yɔɔ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli lɛ nɔ etsu enifeemɔ lɛ he nii.\\nSɛɛkuukɛsaramɔ Ni Ji Enyɔ: Nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko baanyɛ atsu skulbii anifeemɔ nɛɛ he nii. Kɛ́ nyɛmi nuu miitsu nifeemɔ nɛɛ he nii lɛ, esa akɛ eyelikɛbualɔ lɛ afee nyɛmi nuu, ni kɛ́ nyɛmi yoo ni lɛ, esa akɛ eyelikɛbualɔ lɛ afee nyɛmi yoo. (km 5\/97 bf. 2) Skulnyo lɛ kɛ eyelikɛbualɔ lɛ baanyɛ ata shi loo amɛdamɔ shi. Esa akɛ skulnyo lɛ afee enifeemɔ lɛ tamɔ nɔ ni eku esɛɛ eyaasara mɔ ko ni jie miishɛɛ kpo yɛ klɛŋklɛŋ sɛɛkuukɛsaramɔ lɛ mli. Esa akɛ edamɔ shiɛmɔ wiemɔ lɛ nɔ etsu enifeemɔ lɛ he nii.\\nBiblia Mli Nikasemɔ: Nyɛmi nuu loo nyɛmi yoo ko baanyɛ atsu skulbii anifeemɔ nɛɛ he nii. Kɛ́ nyɛmi nuu miitsu nifeemɔ nɛɛ he nii lɛ, esa akɛ eyelikɛbualɔ lɛ afee nyɛmi nuu, ni kɛ́ nyɛmi yoo ni lɛ, esa akɛ eyelikɛbualɔ lɛ afee nyɛmi yoo. (km 5\/97 bf. 2) Skulnyo lɛ kɛ eyelikɛbualɔ lɛ baanyɛ ata shi loo amɛdamɔ shi. Esa akɛ afee lɛ tamɔ nɔ ni akɛ mɔ ko miifee Biblia mli nikasemɔ ni ashɛ kuku ko nɔ. Ehe ehiaaa ni skulnyo lɛ akpa enifeemɔ lɛ hiɛ loo emu naa, ja wiemɔ su ni etsuɔ he nii lɛ biɔ ni efee nakai. Ehe ehiaaa ni akane kukuji ni yɔɔ nifeemɔ lɛ mli lɛ fɛɛ, shi kɛ́ mɔ ko fee nakai lɛ, naagba bɛ he. Esa akɛ ana gbɛi ni atsɔɔ nɔ atsɔɔ nii jogbaŋŋ yɛ nifeemɔ lɛ mli.\\nWiemɔ: Esa akɛ ahã nyɛmi nuu ko atsu nifeemɔ nɛɛ he nii, ni ehã lɛ akɛ wiemɔ etsɔɔ asafo lɛ.\\n5. Hii Shi Akɛ Kristofonyo: Abaalá kɛje fã nɛɛ shishi, ni no sɛɛ lɛ, akɛ minitii 15 baafee nifeemɔ kome loo nifeemɔi enyɔ ni baaye abua wɔ ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ atsu nii yɛ wɔshihilɛ mli. Kɛ́ atsɔko mɔ pɔtɛɛ ni esa akɛ etsu nifeemɔi nɛɛ eko he nii lɛ, belɛ asafoŋ onukpa ko loo asafoŋ sɔɔlɔi lɛ ateŋ mɛi ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ baatsu nifeemɔi nɛɛ ahe nii. Asafoŋ onukpai pɛ baatsu asafoŋ hiamɔ nii lɛ ahe nii.\\nAsafoŋ Biblia Nikasemɔ: Minitii 30. Esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ ateŋ mɛi ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ atsu fã nɛɛ he nii. (Yɛ asafoi ni asafoŋ onukpai lɛ ayi faaa yɛ mli lɛ amli lɛ, abaanyɛ ahã asafoŋ sɔɔlɔi lɛ ateŋ mɛi ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ atsu fã nɛɛ he nii, kɛ́ ehe bahia.) Onukpai akuu lɛ baahala amɛteŋ mɛi ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ koni amɛkwɛ Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ nɔ. Esa akɛ mɛi ni akpɛlɛ amɛnɔ akɛ amɛkwɛ nikasemɔ lɛ nɔ lɛ akwɛ nɔ jogbaŋŋ ni akaye be, amɛmamɔ ŋmalɛi ni wieɔ nikasemɔ lɛ mli otii lɛ ahe lɛ anɔ mi, ni amɛhã mɔ fɛɛ mɔ ana bɔ ni ekɛ otii ni akaseɔ lɛ baatsu nii ehã yɛ eshihilɛ mli. Kɛ́ amɛkwɛ gbɛtsɔɔmɔi ni aŋmala ni kɔɔ bɔ ni esa akɛ akwɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ nɔ ahã lɛ mli lɛ, amɛbaana saji ni baaye abua amɛ koni amɛkwɛ nikasemɔ lɛ nɔ jogbaŋŋ. Kɛ́ ebaahi lɛ, daa otsi lɛ, atsake mɔ ni kwɛɔ nɔ lɛ kɛ mɔ ni kaneɔ mli lɛ. Kɛ́ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ bi ni afo nikasemɔ lɛ kuku lɛ, no lɛ, mɔ ni kwɛɔ nɔ lɛ baakwɛ bɔ ni ebaafee ni efee nakai. Ebaanyɛ ehã ashi kukuji lɛ ekomɛi ni akaneee.\\n6. Kpee Lɛ Naamuu Wiemɔ: Ekaye fe minitii 3. Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ baatĩ kpee lɛ mli otii komɛi ni nyɛmimɛi lɛ baaná he sɛɛ lɛ amli, kɛ sanebimɔ kɛ ehetoo ni yɔɔ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Lɛ Hetoo Wolo lɛ mli lɛ hu. Esa akɛ etsĩ nibii ni abaafee enɔ otsi lɛ ekomɛi atã, ní sanebimɔ ko ni abaahã hetoo lɛ fata he. Kɛ́ be yɛ lɛ, ebaanyɛ etsĩ skulbii ni yɔɔ nifeemɔ yɛ otsi ni baa lɛ mli lɛ agbɛ́ii tã. Esa akɛ sɛinɔtalɔ lɛ atswa adafii ni he hiaa lɛ, ni ekane lɛtai ni ehe miihia ni akane ahã asafo lɛ yɛ enaamuu wiemɔ lɛ mli, ja akɛ gbɛtsɔɔmɔ pɔtɛɛ kroko ehã. Esaaa akɛ atswaa nibii komɛi ni afeɔ daa lɛ ahe adafi yɛ wiemɔ kpoku lɛ nɔ​—tamɔ kpeei kɛhã shiɛmɔyaa kɛ gbɛjianɔ ni ato kɛhã Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ saamɔ nɛkɛ​—moŋ lɛ, esa akɛ akɛkpɛtɛ adafitswaa tao lɛ nɔ. Kɛ́ adafitswai loo lɛtai komɛi ni esa akɛ akane lɛ baahã sɛinɔtalɔ lɛ aye fe minitii 3 yɛ enaamuu wiemɔ lɛ mli lɛ, no lɛ, esa akɛ ebi nyɛmimɛi hii ni baatsu fã ni ji Hii Shi Akɛ Kristofonyo lɛ mli nifeemɔi lɛ ahe nii lɛ ni amɛtse amɛbei lɛ anɔ. (Kwɛmɔ kuku 5 kɛ 9 lɛ.) Akɛ lala kɛ sɔlemɔ baamu kpee lɛ naa.\\n7. Okɛ Ojwɛŋmɔ Ama Nikanemɔ Kɛ Nitsɔɔmɔ Nɔ: Kɛjɛ January 7, 2019 otsi lɛ nɔ kɛyaa lɛ, kɛ́ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ baajie skulbii lɛ ayi loo ebaawo amɛ ŋaa lɛ, esa akɛ ejɛ Nitsɔɔmɔ broshuɔ lɛ mli efee nakai. Esa akɛ skulnyo fɛɛ skulnyo atsu nikasemɔ ni yɔɔ akrabatsa ni ji () ni yɔɔ asaimɛnt lɛ naagbee yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli lɛ he nii. Daa nyɔɔŋ klɛŋklɛŋ otsi lɛ, Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ kɛ toibolɔi lɛ baasusu Nitsɔɔmɔ broshuɔ lɛ mli nikasemɔ kome he. Ato fã ni ji “Kadimɔ He Ni Oshɛ” lɛ he gbɛjianɔ koni skulnyo lɛ diɛŋtsɛ aŋmala mli nii, shi jeee sɛinɔtalɔ lɛ.\\n8. Ŋaawoo: Kɛ́ skulbii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ gbe enifeemɔ lɛ naa lɛ, esa akɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ ajɛ Nitsɔɔmɔ broshuɔ lɛ mli ekɛ aaafee miniti kome ajie skulnyo lɛ yi ni ewo lɛ ŋaa hu. Kɛ́ sɛinɔtalɔ lɛ miitsɛ skulnyo ko ni ebafee enifeemɔ lɛ, esaaa akɛ etsĩɔ oti ni ebaawo skulnyo lɛ ŋaa yɛ he lɛ tã. Shi be ni skulnyo lɛ egbe enifeemɔ lɛ naa ni sɛinɔtalɔ lɛ ejie eyi sɛɛ lɛ, ebaanyɛ etsĩ oti ni ebaawo skulnyo lɛ ŋaa yɛ he lɛ tã ni etsɔɔ nɔ hewɔ ni skulnyo lɛ tsu nakai oti lɛ he nii jogbaŋŋ, loo ejɛ mlihilɛ mli etsɔɔ lɛ nɔ hewɔ ni esa akɛ ehã ejwɛŋmɔ ahi nakai oti lɛ nɔ lɛ. Sɛinɔtalɔ lɛ baanyɛ awie nibii krokomɛi hu ni je kpo yɛ nifeemɔ lɛ mli ni esusuɔ akɛ ebaawa skulnyo lɛ loo toibolɔi lɛ ahe. Kɛfata he lɛ, kɛ́ akpa asafoŋ kpee lɛ loo yɛ be kroko mli lɛ, sɛinɔtalɔ lɛ baanyɛ ekɛ skulnyo lɛ pɛ akpe ni ejɛ Nitsɔɔmɔ broshuɔ lɛ loo Sɔɔmɔ Skul wolo lɛ mli ekɛ ŋaawoo kroko ni sa ahã skulnyo lɛ yɛ wiemɔ su ni abi ni etsu he nii lɛ he loo yɛ wiemɔ su kroko he.​—Kɛ́ ootao ole Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee nɔkwɛlɔ lɛ nitsumɔ, kɛ ŋaawolɔ ni yeɔ ebuaa lɛ nitsumɔ lɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ wolo nɛɛ kuku 13 kɛ 16 lɛ.\\n9. Be: Esaaa akɛ nifeelɔi lɛ eko eko yeɔ be, ni esaaa akɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ hu yeɔ be. Kɛ́ skulnyo ko be shɛ lɛ, esa akɛ atsɔ gbɛ ni sa nɔ ahã efo enifeemɔ lɛ nɔ. Kɛ́ nifeelɔi krokomɛi lɛ eko ye be lɛ, no lɛ, esa akɛ ŋaawolɔ ni yeɔ ebuaa lɛ ana lɛ ni ewo lɛ ŋaa. Esa akɛ asafoŋ kpee muu lɛ, ni lalai kɛ sɔlemɔi lɛ fata he lɛ, aye ŋmɛlɛtswaa 1 kɛ minitii 45.\\n10. Be Ni Kpokpaa Nɔkwɛlɔ Lɛ Eba: Be fɛɛ be ni kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ baabasara asafo lɛ, esa akɛ ato nifeemɔi lɛ anaa taakɛ eyɔɔ yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli lɛ. Nɔ pɛ ni baatsake ji enɛ: Kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛ minitii 30 ni akɛfeɔ Asafoŋ Biblia Nikasemɔ yɛ kpee lɛ fã ni ji, Hii Shi Akɛ Kristofonyo lɛ shishi lɛ baahã esɔɔmɔ wiemɔ lɛ. Dani kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ baabahã esɔɔmɔ wiemɔ lɛ, Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ sɛinɔtalɔ lɛ baatĩ kpee lɛ mli otii komɛi amli, ebaatsĩ nibii ni abaafee enɔ otsi lɛ ekomɛi atã, ebaatswa adafii ni he hiaa, ni ebaakane lɛtai ni he hiaa lɛ, kɛkɛ lɛ, etsɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ. Kɛ́ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ gbe esɔɔmɔ wiemɔ lɛ naa lɛ, ebaatsɛ lala ni esumɔɔ ni akɛmu kpee lɛ naa. Kɛ́ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ ba lɛ, esaaa akɛ afeɔ skul nifeemɔi yɛ asai krokomɛi lɛ anɔ yɛ nyɛsafo lɛ wiemɔ mli. Kuu ni feɔ amɛsafoŋ kpeei yɛ wiemɔ kroko mli lɛ baanyɛ afee amɛkpeei lɛ kɛ́ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ basara asafo ni kwɛɔ amɛnɔ lɛ. Shi esa akɛ kuu lɛ abafata asafo ni kwɛɔ amɛnɔ lɛ he kɛ́ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ yaahã esɔɔmɔ wiemɔ lɛ.\\n11. Otsi Ni Abaaya Kpokpaa Nɔ Kpee Loo Kpokpaa Wulu Nɔ Kpee: Afeee asafoŋ kpee yɛ kpokpaa nɔ kpee loo kpokpaa wulu nɔ kpee otsi lɛ mli. Esa akɛ akase nibii ni abaakase yɛ nakai otsi lɛ mli lɛ akɛ aŋkroaŋkroi loo akɛ weku.\\n12. Otsi Ni Abaaye Kaimɔ Lɛ: Kɛ́ Kaimɔ lɛ yagbee otsi lɛ teŋ gbi ko nɔ lɛ, afeŋ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee nakai otsi lɛ. Shi esa akɛ afee kpeei kɛhã shiɛmɔyaa yɛ Kaimɔ gbi lɛ nɔ.\\n13. Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Lɛ Nɔkwɛlɔ: Onukpai akuu lɛ baahala asafoŋ onukpa ko akɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ nɔkwɛlɔ. Lɛ ji mɔ ni baakwɛ ni afee asafoŋ kpee nɛɛ jogbaŋŋ, ni akɛ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ atsu nii. Esa akɛ ekɛ ŋaawolɔ ni yeɔ ebuaa lɛ ashãra jogbaŋŋ. Kɛ́ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo kɛhã nyɔɔŋ ko ba nɔŋŋ lɛ, Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee nɔkwɛlɔ lɛ baaja skul nifeemɔi kɛhã nakai nyɔɔŋ lɛ. (Kwɛmɔ kuku 4 lɛ.) Esa akɛ aŋmala skulbii lɛ anifeemɔi lɛ yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi Kpee Asaimɛnt (S-89) wolo lɛ nɔ ni akɛhã amɛ, kɛhooo kwraa lɛ otsii etɛ, dani be ni amɛkɛbaafee lɛ ashɛ.\\n14. Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Lɛ Sɛinɔtalɔ: Daa otsi lɛ, asafoŋ onukpa kome baafee sɛinɔtalɔ kɛhã Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee muu lɛ fɛɛ. (Kɛ́ abɛ asafoŋ onukpai ni fa bɔ ni sa lɛ, abaanyɛ ahã asafoŋ sɔɔlɔi lɛ ateŋ mɛi ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ atsu nifeemɔ nɛɛ he nii, kɛ́ ehe bahia.) Lɛ ji mɔ ni baahã kpee lɛ hiɛkpamɔ kɛ enaamuu wiemɔi lɛ, ni kɛ́ shiɛmɔ wiemɔ he vidio ko yɛ, loo vidioi ni akɛkpaa Nitsɔɔmɔ broshuɔ lɛ mli nikasemɔi lɛ ahiɛ lɛ eko yɛ lɛ, lɛ ebaakwɛ nɔ. Agbɛnɛ hu, lɛ ji mɔ ni baatsɛ mɛi ni yɔɔ nifeemɔi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ, ni kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ ayi faaa lɛ, no lɛ, ekolɛ ebaabi ni etsu nifeemɔi krokomɛi ahe nii. Kɛ́ agbe nifeemɔ ko naa ni ebaawie lɛ, esa akɛ ehã efee kuku. Onukpai akuu lɛ baahala asafoŋ onukpai lɛ ateŋ mɛi ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ koni amɛsɔmɔ akɛ sɛinɔtalɔi. Abaato naa koni asafoŋ onukpai ni abaahala amɛ akɛ sɛinɔtalɔi lɛ akwɛ kpee lɛ nɔ yɛ be kɛ beiaŋ. Kɛ́ asafoŋ onukpai ni ahala amɛ akɛ sɛinɔtalɔi lɛ ayi faaa lɛ, no lɛ, abaanyɛ ahã Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee nɔkwɛlɔ lɛ afɔ kpee lɛ nɔ kwɛmɔ akɛ sɛinɔtalɔ fe asafoŋ onukpai krokomɛi ni ahala lɛ. Kɛ́ asafoŋ onukpa ko le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ ni no hewɔ lɛ, ekwɛɔ Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ nɔ lɛ, no lɛ, ekolɛ ebaanyɛ esɔmɔ akɛ kpee lɛ sɛinɔtalɔ hu. Shi nyɛfainɛ, nyɛkadia hu akɛ, asafoŋ onukpa ni sɔmɔɔ akɛ sɛinɔtalɔ lɛ nitsumɔi lɛ ateŋ ekome ji, ni ejie mɛi ni feɔ skul nifeemɔi lɛ ayi yɛ nɔ ko ni amɛfee lɛ jogbaŋŋ lɛ he, ni ekɛ ŋaawoo ni baaye abua amɛ lɛ hu ahã amɛ. Sɛinɔtalɔ lɛ nitsumɔ kroko ji, ni ekwɛ ni agbe asafoŋ kpee lɛ naa yɛ be naa. (Kwɛmɔ kuku 6 kɛ 9 lɛ.) Kɛ́ gbɛ yɛ wiemɔ kpoku lɛ nɔ, ni sɛinɔtalɔ lɛ miisumɔ lɛ, abaanyɛ akɛ maikrofoŋ ama jɛmɛ ahã lɛ, koni edamɔ sɛɛ etsɛ mɔ fɛɛ mɔ ni ebaashɛ enɔ lɛ, bɔ ni afee ni mɔ ni eshɛ enɔ lɛ ayadamɔ wiemɔ okpɔlɔ lɛ sɛɛ. Nakai nɔŋŋ hu kɛ́ ashɛ skulbii lɛ anifeemɔ ni ji Biblia kanemɔ lɛ kɛ kpee lɛ fã ni ji, Kasemɔ Bɔ Ni Ashiɛɔ Jogbaŋŋ lɛ nɔ, ni sɛinɔtalɔ lɛ miisumɔ lɛ, ebaanyɛ eta okpɔlɔ sɛɛ yɛ kpoku lɛ nɔ. Enɛ hãŋ afite be.\\n15. Onukpai Akuu Lɛ Saji Ahe Gbɛjianɔtolɔ: Onukpai akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔ lɛ baaja kpee lɛ shishi nifeemɔi lɛ fɛɛ, ja skulbii anifeemɔi lɛ pɛ. Lɛ nɔŋŋ ebaaja mɛi ni baasɔmɔ akɛ sɛinɔtalɔi kɛhã otsi fɛɛ otsi, ni ebaahala amɛ kɛjɛ mɛi ni onukpai akuu lɛ ekpɛlɛ amɛnɔ lɛ ateŋ. Esa akɛ onukpai akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔ lɛ ana Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee nɔkwɛlɔ lɛ kɛhã skulbii ni ahã amɛ nifeemɔ yɛ nyɔɔŋ lɛ mli lɛ, ni onukpai akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔ lɛ akwɛ koni akɛ kpee lɛ he gbɛjianɔtoo muu lɛ eko akpɛtɛ adafitswaa tao lɛ nɔ.\\n16. Ŋaawolɔ Ni Yeɔ Ebuaa: Kɛ́ ebaahi lɛ, esa akɛ ahã asafoŋ onukpa ko ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ, ni etsɔɔ nii be saŋŋ hu atsu sɔ̃ nɛɛ he nii. Ŋaawolɔ ni yeɔ ebuaa lɛ nitsumɔ ji, kɛ́ asafoŋ onukpa ko loo asafoŋ sɔɔlɔ ko tsu nifeemɔ ko he nii egbe naa ni ehe miihia ni awo lɛ ŋaa yɛ nɔ ko he lɛ, ebaana mɔ lɛ ni ewo lɛ ŋaa. Nifeemɔi nɛɛ ekomɛi ji, Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ shishi nifeemɔi, maŋshiɛmɔi, kɛ agbɛnɛ hu, Buu-Mɔɔ lɛ loo Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ nɔkwɛmɔ loo emli kanemɔ. (Kwɛmɔ kuku 9 lɛ.) Kɛ́ asafoŋ onukpai ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ lɛ ayi fa yɛ asafo lɛ mli lɛ, no lɛ daa afi lɛ, abaanyɛ atsake mɔ ni sɔmɔɔ akɛ ŋaawolɔ ni yeɔ ebuaa lɛ. Jeee be fɛɛ be ehe baahia ni ŋaawolɔ ni yeɔ ebuaa lɛ awo asafoŋ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ ko ŋaa kɛ́ etsu nifeemɔ ko he nii.\\n17. Skul Nifeemɔi Yɛ Asa Ni Ji Enyɔ Loo Etɛ Lɛ Nɔ: Kɛ́ skulbii lɛ ayi fa lɛ, abaanyɛ ahã skulbii krokomɛi nifeemɔi yɛ asa ni ji enyɔ loo etɛ lɛ nɔ. Esa akɛ aná mɔ ko ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ ni ewo ŋaa yɛ asa ni ji enyɔ loo etɛ lɛ nɔ, ni kɛ́ ebaahi lɛ mɔ lɛ afee asafoŋ onukpa. Kɛ́ ehe bahia lɛ, abaanyɛ ahã asafoŋ sɔɔlɔ ko ni le nitsɔɔmɔ jogbaŋŋ atsu sɔ̃ nɛɛ he nii. Esa akɛ onukpai akuu lɛ ahala mɛi ni baawo ŋaa yɛ asa ni ji enyɔ loo etɛ lɛ nɔ, ni amɛkpɛ mli kɛji daa otsi lɛ abaatsake mli loo mɔ kome sɔŋŋ ni baawo ŋaa lɛ. Esa akɛ ŋaawolɔ nɛɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ kuku 8 lɛ mli lɛ atsu nii. Kɛji ato skul nifeemɔi ahe gbɛjianɔ yɛ asa ni ji enyɔ loo etɛ lɛ nɔ lɛ, no lɛ, kɛ́ agbe Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ Mli Jwetrii lɛ mli nifeemɔ ni ji Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ lɛ naa lɛ, esa akɛ mɛi ni yɔɔ nifeemɔ yɛ asa ni ji enyɔ loo etɛ lɛ nɔ lɛ ashi kɛya jɛmɛ. Kɛ́ agbe kpee lɛ fã ni ji Kasemɔ Bɔ Ni Ashiɛɔ Jogbaŋŋ lɛ naa lɛ, esa akɛ amɛbafata asafoŋbii krokomɛi lɛ ahe. Kɛ́ aasusu shiɛmɔ wiemɔ he vidio ko he lɛ, esa akɛ mɛi ni yɔɔ asa ni ji enyɔ loo etɛ lɛ nɔ lɛ ahi jɛmɛ nɔŋŋ ni amɛkwɛ vidio lɛ loo amɛbo sanegbaa lɛ toi, kɛ́ ebaahi nakai feemɔ. Kɛ́ ehiii nakai feemɔ lɛ, no lɛ, esa akɛ ŋaawolɔ lɛ kɛ ilɛtrɔnik tsɔne, tamɔ tablɛt loo laptɔp ajie vidio lɛ etsɔɔ mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ni ekɛ amɛ asusu he.\\n18. Vidioi: Abaajie vidioi srɔtoi yɛ asafoŋ kpee nɛɛ shishi. Akɛ vidioi srɔtoi ni abaajie yɛ otsi teŋ kpee lɛ shishi lɛ baawo JW Library app lɛ nɔ, ni abaanyɛ atsɔ ilɛtrɔnik tsɔji srɔtoi anɔ adaunlodi. Kɛ́ ajie shiɛmɔ wiemɔ vidio ko yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee lɛ shishi lɛ, no sɛɛ lɛ, abaanyɛ ajie yɛ kpeei kɛhã shiɛmɔyaa ashishi.\\nNiŋmaa Woji ni afee yɛ henɔi srɔtoi amli ni obaanyɛ oŋɔ eko Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi Asafoŋ Kpee He Gbɛtsɔɔmɔi\\nWɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi Asafoŋ Kpee He Gbɛtsɔɔmɔi","num_words":3882,"character_repetition_ratio":0.097,"word_repetition_ratio":0.074,"special_characters_ratio":0.216,"stopwords_ratio":0.062,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Nya Tobi ɔ Yo Kpeemi ɔ He! | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Maya Mexico Mumuihi A Gbi Moore Ndebele Ndonga Nepali Ngabere Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zulu\\n‘Nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ, nɛ wa nya! Ejakaa be ɔ su nɛ To bi ɔ maa kpee yo.’—KPOJ. 19:7.\\nOTIHI NƐ E SA KAA O KAI\\nNgɛ Tobi ɔ yo kpeemi ɔ mi ɔ, mɛnɔ ji ayɛflo ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ Kristo gu kɛ ngɛ lɛ dlae kɛ ha yo kpeemi ɔ?\\nMɛni be nɛ Tobi ɔ yo kpeemi ɔ maa ba nɔ?\\nKɛ wa plɛ kɛ le kaa “to kpa” amɛ hu maa piɛɛ nihi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ a he kɛ nya Tobi ɔ yo kpeemi ɔ he ha kɛɛ?\\n1, 2. (a) Mɛnɔ yo kpeemi ma ha nɛ bɔfohi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ ma ná bua jɔmi ɔ? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\nYO KPEEMI he blɔ nya tomi heɔ be babauu. Se wa ma susu matsɛ ko yo kpeemi he. A je yo kpeemi nɛ ɔ he blɔ nya tomi sisi maa pee jeha 2,000 ji nɛ ɔ. E be kɛe kulaa nɛ yo kpeemi ligbi ɔ maa su nɛ a maa ngɔ ayɛflo ɔ ya ha e huno ɔ. Jamɛ a ligbi ɔ, a maa fia la ngɛ Matsɛ ɔ we ɔ mi, nɛ hiɔwe bɔfohi ma la ke: “A je Mawu yi! Ejakaa Nyɔmtsɛ, wa Mawu Ope ɔ ngɛ matsɛ yee! Nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ, nɛ wa nya! Nyɛ ha nɛ wa je e yi, ejakaa e kle! Ejakaa be ɔ su nɛ Tobi ɔ maa kpee yo, nɛ ayɛflo ɔ dla e he ngɔ to.”—Kpoj. 19:6, 7.\\n2 “Tobi” nɛ a tu e he munyu kaa e maa kpee yo ɔ ji Yesu Kristo. (Yoh. 1:29) Mɛni tade e wo kɛ ha yo kpeemi ɔ? Mɛnɔ ji yo nɛ e yaa kpee ɔ? Kɛ a dla yo ɔ he ha lɛ kɛɛ? Mɛni be yo kpeemi ɔ maa ba nɔ? Yo kpeemi nɛ ɔ ma ha nɛ bɔfohi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ ma ná bua jɔmi. Se anɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ hu ma ná bua jɔmi lo? Wa suɔ nɛ wa ná sane bimi nɛ ɔmɛ a heto. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ wa susu La 45 ɔ he.\\n‘E TADEHI A MI JEƆ VIA LILIILI’\\n3, 4. (a) Mɛni a de kɛ kɔ Ayɛflo Huno ɔ yo kpeemi tade ɔ he, nɛ mɛni ha nɛ e ná bua jɔmi wawɛɛ ɔ? (b) Mɛnɔmɛ ji ‘matsɛmɛ a biyi ɔmɛ,’ nɛ mɛnɔ hu ji “manyɛ” ɔ nɛ e kɛ Ayɛflo Huno ɔ ná bua jɔmi ɔ?\\n3 Kane La 45:8, 9. Yesu Kristo nɛ ji Ayɛflo Huno ɔ wo e yo kpeemi tade saminyayoo ɔ. E tade ɔ mi ngɛ via jee liliili kɛ “tsopa kɛ e he via kpakpa.” Tsopa kɛ e he via nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, mimɛ kɛ kasia. Ní nɛ ɔmɛ piɛɛ níhi nɛ Israelbi ɔmɛ kɛ peeɔ nu klɔuklɔu nɛ a kɛ pɔɔ nɔ ɔ he.—2 Mose 30:23-25.\\n4 La kpakpahi nɛ a ngɛ fiae ngɛ Ayɛflo Huno ɔ nɛ ji matsɛ ɔ we ɔ mi ɔ ha nɛ Ayɛflo Huno ɔ bua jɔ wawɛɛ kaa e yo kpeemi be ɔ ngɛ sue. E kɛ “manyɛ” ɔ tsuo a bua jɔ. “Manyɛ” ɔ ji Mawu blɔ nya tomi ɔ fã nɛ ngɛ hiɔwe ɔ nɛ. ‘Matsɛmɛ a biyihi’ nɛ ji, bɔfo klɔuklɔuhi piɛɛ Mawu blɔ nya tomi ɔ fã nɛ ɔ he. Hyɛ bɔnɛ nihi a bua maa jɔ ha benɛ a nu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: ‘Nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ, nɛ wa nya! Ejakaa be ɔ su nɛ Tobi ɔ maa kpee yo, nɛ ayɛflo ɔ dla e he ngɔ to.’\\nA DLA AYƐFLO Ɔ KƐ HA YO KPEEMI Ɔ\\n5. Mɛnɔ ji “Tobi ɔ yo ɔ”?\\n5 Kane La 45:10, 11. Wa le Ayɛflo Huno ɔ, se wa li ayɛflo ɔ? Ayɛflo ɔ daa si kɛ ha nimli a kuu ko, se pi nɔ kake. Kuu nɛ ɔ ji Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a yibɔ ji 144,000 ɔ. (Kane Efesobi 5:23, 24.) A maa piɛɛ Yesu Kristo he kɛ ye matsɛ ngɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ mi. (Luka 12:32) Nimli 144,000 ‘nyɛɛɔ tobi ɔ se kɛ yaa he tsuaa he nɛ e yaa.’ (Kpoj. 14:1-4) Akɛnɛ a ba pee “Tobi ɔ yo” heje ɔ, a kɛ Tobi ɔ ma ya hi si ngɛ hiɔwe.—Kpoj. 21:9; Yoh. 14:2, 3.\\n6. Mɛni heje nɛ a tsɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ke “matsɛ biyo” ɔ, nɛ mɛni heje nɛ a de mɛ ke ‘a hɛ nɛ je mɛ nitsɛmɛ a ma mi bi ɔmɛ, kɛ a wekuli ɔmɛ tsuo a nɔ’ ɔ?\\n6 A tsɛɛ ayɛflo ɔ ke “biyo,” nɛ a tsɛɛ lɛ ke “matsɛ biyo” hulɔ. (La 45:13) Mɛnɔ ji “matsɛ” nɛ ɔ? Lɛ ji Yehowa. E ngɔ Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ pee e “bimɛ.” (Rom. 8:15-17) Akɛnɛ a maa kpee mɛ kɛ ho hiɔwe ya heje ɔ, a de mɛ ke: “O hɛ nɛ je mo nitsɛ o ma mi bi ɔmɛ, kɛ o weku li ɔmɛ tsuo a nɔ.” E sa nɛ a ngɔ a juɛmi kɛ ma ‘níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a nɔ, se pi níhi nɛ ngɛ zugba a nɔ.’—Kol. 3:1-4.\\n7. (a) Mɛni blɔ nɔ Kristo gu kɛ ngɛ yo nɛ e maa kpee hwɔɔ se ɔ dlae? (b) Kɛ ayɛflo ɔ buɔ e huno nɛ e maa gba hwɔɔ se ɔ ha kɛɛ?\\n7 Jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ Kristo bɔni ayɛflo ɔ dlami kɛ ha yo kpeemi nɛ maa ya nɔ ngɛ hiɔwe ɔ. Bɔfo Paulo tsɔɔ nya kaa Kristo ‘suɔ asafo ɔ, nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e wami ngɔ ha ngɛ e he. Kristo ngɔ sane kpakpa a, nɛ e kɛ tsu asafo ɔ he kaa bɔnɛ a kɛ nyu fɔɔ nɔ́ he ɔ, nɛ e kɛ pee lɛ klɔuklɔu. E pee enɛ ɔ, konɛ e ngɔ asafo ɔ ngɔ pee lɛ nitsɛ e nɔ́. Asafo ɔ ngɛ kaa nɔ ko nɛ he ngɛ fɛu saminya; se ko be e he ɔ, e hɛ mi kuã we, nɛ nɔ́ yaya kpa ko be e he.’ (Efe. 5:25-27) Paulo de Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a hi blema Korinto ɔ ke: “I suɔ nyɛ saminya kaa bɔnɛ Mawu nitsɛ suɔ nyɛ ɔ. I suɔ kaa nyɛɛ ye Kristo anɔkuale kaa bɔnɛ yomiyo yeɔ nyumu nɛ ba bi e si ɔ anɔkuale, nɛ e hyɛɛ e he nɔ saminya kɛ ya siɔ yo kpeemi ligbi ɔ.” (2 Kor. 11:2) Ayɛflo ɔ ‘he ngɛ fɛu’ ha Matsɛ Yesu Kristo nɛ ji Ayɛflo Huno ɔ. Ayɛflo ɔ hu buu e huno nɛ e maa gba hwɔɔ se ɔ kaa e “nyɔmtsɛ,” enɛ ɔ he ɔ, e ‘baa e he si ha lɛ.’\\nA NGƆ AYƐFLO Ɔ “KƐ BA MATSƐ Ɔ NGƆ”\\n8. Mɛni heje nɛ a tu ayɛflo ɔ he munyu kaa “a wo lɛ ní saminyayoo” ɔ?\\n8 Kane La 45:13, 14a. “A wo ayɛflo ɔ ní saminyayoo” kɛ ha matsɛ ɔ yo kpeemi ɔ. Ngɛ Kpojemi 21:2 ɔ, a ngɔ ayɛflo ɔ kɛ to ma ko he. Ma nɛ ɔ ji ‘Yerusalem Ma He ɔ nɛ́ a dla e he ha lɛ kaa ayɛflo nɛ a wo lɛ ní ta nɛ a kɛ lɛ yaa ha e huno.’ Hiɔwe ma nɛ ɔ hɛɛ “Mawu hɛ nyami ɔ” nɛ e ngɛ kpɛe “kaa tɛ nɛ he jua wa nitsɛnitsɛ, aloo yaspi tɛ; e mi hu tsɔ keikei kaa ahuhuɛ.” (Kpoj. 21:10, 11) Kpojemi womi ɔ tsɔɔ kaa Yerusalem Ma He ɔ ngɛ fɛu saminya. (Kpoj. 21:18-21) E be nyakpɛ kaa la polɔ ɔ tu ayɛflo ɔ he munyu kaa “a wo lɛ ní saminyayoo”! Jã ji bɔnɛ e sa kaa e ba, ejakaa yo kpeemi ɔ maa ya nɔ ngɛ hiɔwe.\\n9. Mɛnɔ a maa ngɔ ayɛflo ɔ ya ha, nɛ kɛ ayɛflo ɔ dla e he ha kɛɛ?\\n9 A maa ngɔ ayɛflo ɔ kɛ ya ha Ayɛflo Huno ɔ nɛ ji Mesia Matsɛ ɔ. Ayɛflo Huno ɔ ngɛ ayɛflo ɔ dlae. ‘E ngɔ munyu ɔ kɛ tsu ayɛflo ɔ he kaa bɔnɛ a kɛ nyu fɔɔ nɔ́ he ɔ.’ Ayɛflo ɔ ‘ngɛ klɔuklɔu, nɛ piami ko piami ko be e he.’ (Efe. 5:26, 27) E sa nɛ ayɛflo ɔ nɛ e wo tade saminyayoo kɛ ha yo kpeemi ɔ hulɔ. Jã ji bɔnɛ e maa pee! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “bo nɛ e bu ɔ sika tsu kpakpa a kɛ lo.” ‘Bo nɛ a lo ní saminyawiiwi kɛ wo mi nɛ e ma bu kɛ ba matsɛ ɔ ngɔ.’ “Mawu ha lɛ tade nɛ a kɛ kploba ngmingmiingmi nɛ ngɛ kpɛe klaiklai pee” konɛ e kɛ dla e he kɛ ha Tobi ɔ yo kpeemi ɔ. “Ní kpakpahi nɛ ni klɔuklɔu ɔmɛ peeɔ ɔ, lɔɔ ji kploba a nɛ.”—Kpoj. 19:8.\\n‘YO KPEEMI BE Ɔ SU’\\n10. Mɛni be Tobi ɔ maa kpee yo ɔ?\\n10 Kane Kpojemi 19:7. Mɛni be Tobi ɔ maa kpee yo ɔ? E ngɛ mi kaa “ayɛflo ɔ dla e he ngɔ to” yo kpeemi ɔ mohu lɛɛ, se munyu nɛ nyɛɛ se ɔ kɔ we yo kpeemi ɔ he. Mohu ɔ, e tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba ngɛ amanehlu ngua a nyagbe fã a mi. (Kpoj. 19:11-21) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Matsɛ ɔ nɛ ji Ayɛflo Huno ɔ maa kpee yo loko e maa gbe e kunimi yemi ɔ nya lo? Ohoo. Nina nɛ a bɔ he amaniɛ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi ɔ, yɛ nɔ setsɔsetsɔ. Ngɛ La 45 ɔ mi ɔ, a tsɔɔ kaa ke Matsɛ Yesu Kristo ‘ngɔ e klaate ɔ kɛ wo e fiɔ he’ nɛ e ya ye e he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi ta a, loko yo kpeemi ɔ maa ba nɔ.—La 45:3, 4.\\n11. Mɛni Kristo maa pee loko e yo kpeemi ɔ maa ba nɔ? Moo to nya setsɔsetsɔ.\\n11 Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa ma nya si kaa kekleekle ɔ, a ma kpata “ajuama kpanaku” nɛ ji Babilon Ngua a hɛ mi. Babilon Ngua a ji je ɔ lakpa jami blɔ nya tomi. (Kpoj. 17:1, 5, 16, 17; 19:1, 2) Lɔɔ se ɔ, Kristo ma kpata Satan je ɔ hɛ mi ngɛ Harmagedon. Harmagedon ji ‘ta nɛ Mawu Ope ɔ maa hwu kɛ je ní yayamihi kɛ je je ɔ mi.’ (Kpoj. 16:14-16; 19:19-21) Nyagbe ɔ, Matsɛ Tatsɛ ɔ maa nu Satan kɛ e daimonio ɔmɛ ngɔ wo muɔ voo ɔ mi nɛ a maa pee kaa nihi nɛ a gbo. Ke Matsɛ Tatsɛ ɔ pee enɛ ɔ pɛ kɛkɛ e gbe e kunimi yemi ɔ nya.—Kpoj. 20:1-3.\\n12, 13. (a) Mɛni be Tobi ɔ yo kpeemi ɔ maa ya nɔ? (b) Mɛnɔmɛ ma nya Tobi ɔ yo kpeemi ɔ he ngɛ hiɔwe?\\n12 Amlɔ nɛ ɔ, Kristo ba nɛ e ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nɔ ko gbo ɔ, a tleɔ lɛ si kɛ yaa hiɔwe. Ke a kpata Babilon Ngua a hɛ mi se ɔ, Yesu ma bua nimli 144,000 ɔ a kpɛti nihi nɛ maa piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ a nya kɛ ho hiɔwe ya. (1 Tes. 4:16, 17) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa loko Harmagedon ta a ma fɛ ɔ, nihi tsuo nɛ a pɔ mɛ nu nɛ ji “ayɛflo” ɔ, maa ho hiɔwe ya. Ke a gbe Harmagedon ta a nya a, Tobi ɔ yo kpeemi ɔ ma nyɛ maa ba nɔ. Yo kpeemi nɛ ɔ maa hi bua jɔmi nitsɛnitsɛ! Kpojemi 19:9 ɔ de ke: “Nihi nɛ a kpee mɛ kɛ ba Tobi ɔ yo kpeemi okplɔɔ ɔ he ɔ, a gbaa mɛ!” Niinɛ, ayɛflo kuu ɔ mi bi nɛ a yibɔ ji 144,000 ɔ ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Nɛ Ayɛflo Huno ɔ nɛ ji Matsɛ ɔ hu bua maa jɔ wawɛɛ nitsɛnitsɛ. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo maa piɛɛ e he nɛ a kɛ lɛ maa ‘ye ní, nɛ a maa nu ní ngɛ okplɔɔ he ngɛ matsɛ yemi ɔ mi.’ (Luka 22:18, 28-30) Se pi Ayɛflo Huno ɔ kɛ ayɛflo ɔ pɛ nɛ a ma nya Tobi ɔ yo kpeemi ɔ he.\\n13 Kaa bɔnɛ wa kane kɛ sɛ hlami ɔ, hiɔwe bɔfohi maa pee kake nɛ a ma la ke: “Nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ, nɛ wa nya! Nyɛ ha nɛ wa je [Yehowa] yi, ejakaa e kle! Ejakaa be ɔ su nɛ Tobi ɔ maa kpee yo, nɛ ayɛflo ɔ dla e he ngɔ to.” (Kpoj. 19:6, 7) Nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ hu nɛɛ? Anɛ mɛ hu a ma nya lo?\\n‘A MAA NGƆ MƐ KƐ BA MATSƐ WE Ɔ KƐ BUA JƆMI’\\n14. Kaa bɔnɛ La 45 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛnɔmɛ ji ayɛflo ɔ he “yihewi nɛ a li nyumu ɔ”?\\n14 ‘Tiro biyo ɔ kɛ niatsɛmɛ pe kulaa maa ngɔ nike ní kɛ ba sa o hɛ mi. A maa ngɔ manyɛ ɔ he yihewi nɛ a li nyumu ɔ ba ha mo. A maa ngɔ mɛ kɛ ba kɛ bua jɔmi kɛ nyami; A maa sɛ matsɛ we ɔ mi.’ (La 45:12, 14b, 15, NW.) Gbalɔ Zakaria gba kɛ fɔ si kaa ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ tsuo a mi ɔ kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ a piɛ ɔ maa pee kake kɛ sɔmɔ Yehowa. E ngma ke: “Jamɛ a be ɔ, nibwɔhi maa je ma slɔɔtohi a mi kɛ ba Yuda; ni nyɔngma ma ba nu Yuda no kake nɛ a maa pɛtɛ e tade he, nɛ a ma de lɛ ke, ‘Waa kɛ mo maa ya, ejakaa wa nu kaa Mawu kɛ nyɛ ngɛ.’” (Zak. 8:23) La 45:12 ɔ ngɔ “Tiro biyo ɔ kɛ niatsɛmɛ pe kulaa” a kɛ da si ha okadi peemi mi “ni nyɔngma” amɛ. A kɛ nike ní ba ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ɔ ‘konɛ a kɛ sa a hɛ mi,’ nɛ́ a ye bua mɛ konɛ a sɔmɔ Yehowa. Kɛ je jeha 1935 ɔ kɛ ma nɛ ɔ, nimli ayɔhi abɔ ngmɛ blɔ nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ɔ ngɛ ‘mɛ blɔ tsɔɔe konɛ a pee nɔ́ nɛ da.’ (Dan. 12:3) Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a huɛmɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ yu a he ngɛ lakpa jami mi ní peepeehi tsuo a he, enɛ ɔ he ɔ, a tsɛɛ mɛ ke “yihewi nɛ a li nyumu.” A jɔɔ a he nɔ ha Yehowa, nɛ a kɛ a ní peepee tsɔɔ kaa a yeɔ Ayɛflo Huno nɛ ji Matsɛ ɔ anɔkuale.\\n15. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ayɛflo ɔ he “yihewi nɛ a li nyumu ɔ” piɛɛ ayɛflo kuu ɔ he kɛ ngɛ ní tsue?\\n15 Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ nɛ ji ayɛflo kuu ɔ a bua jɔ a huɛmɛ nɛ ji “yihewi nɛ a li nyumu” ɔ a he wawɛɛ, ejakaa a kɛ kã ngɛ ‘sane kpakpa nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ fiɛɛe’ kɛ ngɛ je ɔ mi tsuo kpae. (Mat. 24:14) “Mumi ɔ, kɛ ayɛflo ɔ” ngɛ dee ke: ‘Ba!’ Nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ maa nu nɔ́ nɛ mumi ɔ kɛ ayɛflo ɔ ngɛ dee ɔ hu deɔ ke: “Ba!” (Kpoj. 22:17) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “to kpa” amɛ nu nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɛ dee ke “Ba!” Enɛ ɔ he ɔ, mɛ hu a ba piɛɛ a he nɛ a ngɛ nihi dee ke a “Ba!” —Yoh. 10:16.\\n16. Mɛni he blɔ Yehowa ha to kpa amɛ?\\n16 Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ a piɛ ɔ suɔ a huɛmɛ nɛ ji to kpa amɛ. A bua jɔ kaa Yehowa ngmɛ to kpa amɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ blɔ konɛ mɛ hu a nya Tobi ɔ yo kpeemi ɔ he. A gba kɛ fɔ si kaa a maa ngɔ manyɛ ɔ he ‘yihewi nɛ a li nyumu ɔ kɛ ba matsɛ ɔ ngɔ kɛ bua jɔmi kɛ nyami.’ Matsɛ we ɔ ji Mawu mumi mi sɔlemi we ngua a nɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, to kpa amɛ nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi si kɛ ya neneene ɔ hu maa piɛɛ nihi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ a he kɛ nya Tobi ɔ yo kpeemi ɔ he. E da blɔ kaa Kpojemi womi ɔ tsɔɔ kaa “nimli asafo” ɔ “daa si ngɛ matsɛ sɛ ɔ, kɛ Tobi ɔ hɛ mi.” A ngɛ Yehowa sɔmɔe ngɛ mumi mi sɔlemi we ngua a kpo ɔ nɔ ngɛ zugba a nɔ.—Kpoj. 7:9, 15.\\nTobi ɔ yo kpeemi ma ha nɛ “yihewi nɛ a li nyumu ɔ” a bua maa jɔ (Hyɛ kuku 16)\\n‘O NINA MA BA YE GANƆ NGƐ O NƐMƐ ƆMƐ A NANE MI’\\n17, 18. Mɛni se nihi nɛ a maa hi je ehe ɔ mi ɔ ma ná ngɛ Tobi ɔ yo kpeemi ɔ he? Mɛnɔmɛ Kristo maa pee tsɛ kɛ ha ngɛ e Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi?\\n17 Kane La 45:16. Ke Kristo ayɛflo ɔ he “yihewi nɛ a li nyumu ɔ” na kaa yo kpeemi ɔ ngɔ jɔɔmi kɛ ngɛ je ehe ɔ mi bae ɔ, a ma ná bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ. Ayɛflo Huno ɔ nɛ ji Matsɛ ɔ maa hyɛ nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a nɔ. E ma tle e “nɛmɛ ɔmɛ” nɛ a hi zugba a nɔ ɔ si nɛ a ma ba plɛ pee e ‘bimɛ’ ngɛ zugba a nɔ. (Yoh. 5:25-29; Heb. 11:35) Ayɛflo Huno ɔ maa hla e bimɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a kpɛti ni komɛ konɛ a sɔmɔ kaa ‘nikɔtɔmahi.’ Atsinyɛ jemi ko be he kaa Kristo maa hla asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a yeɔ anɔkuale mwɔnɛ ɔ a kpɛti ni komɛ konɛ a nyɛɛ nihi a hɛ mi ngɛ je ehe ɔ mi.—Yes. 32:1.\\n18 Ngɛ Kristo Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ sisi ɔ, Kristo maa pee tsɛ kɛ ha ni kpahi hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kristo maa pee tsɛ kɛ ha nihi tsuo nɛ a maa hi zugba a nɔ nɛ a ma ná neneene wami ɔ, ejakaa a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ mi. (Yoh. 3:16) Yesu ma ba pee a ‘Neneene Tsɛ.’—Yes. 9:6, 7.\\nHA NƐ NIHI NƐ A LE MATSƐ Ɔ BIƐ\\n19, 20. Mwɔnɛ ɔ, kɛ bua jɔmi munyu nɛ a tu ngɛ La 45 ɔ saa anɔkuale Kristofoli tsuo a he ha kɛɛ?\\n19 Kane La 45:1, 17. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi nɛ ya nɔ nɛ a ngma ngɛ La 45 kɔɔ Kristofoli tsuo a he. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, a bua jɔ kaa a ba ná le kaa e be kɛe nɛ a ma ya piɛɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ Ayɛflo Huno ɔ a he ngɛ hiɔwe. Enɛ ɔ woɔ to kpa amɛ he wami nɛ a yaa nɔ nɛ a baa a he si kɛ haa Matsɛ nɛ e hɛ mi ngɛ nyami ɔ. A bua hu jɔ kaa a huɛmɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ. Ke a gbe yo kpeemi ɔ nya a, Kristo kɛ nihi nɛ maa piɛɛ e he kɛ ye matsɛ ɔ maa jɔɔ nihi nɛ maa hi zugba a nɔ ɔ babauu.—Kpoj. 7:17; 21:1-4.\\n20 Amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ “nɔ́ kpakpa” ko nɛ kɔɔ Mesia Matsɛ Yemi ɔ he ɔ blɔ hyɛe. Anɛ e sɛ nɛ enɛ ɔ nɛ wo wɔ he wami konɛ wa ha nɛ nihi nɛ ‘a le e biɛ’ ɔ lo? Nyɛ ha nɛ waa piɛɛ nihi nɛ a ma ‘je Matsɛ ɔ yi kɛ ya neneene’ ɔ a he.","num_words":3401,"character_repetition_ratio":0.077,"word_repetition_ratio":0.038,"special_characters_ratio":0.309,"stopwords_ratio":0.462,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ō Ya Lɔhi Fiyɛ Ipu Uklɔ ku Ɔna o Ta Ku Alɔ​—Ō Nwu Ācɛ nɛ Alɔ Gē ya Oklɔcɛ mla Uwa a kéē Ya Otutu\\nƆDĀ NŌO YA NŌÓ CƐGBÁ A: Eko nɛ ācɛ nɛ alɔ gē klɔcɛ mla uwa a lɛ otutu ya, o géē ta uwa ɔtɛ kéē jé ɛyi ɛlā nɛ alɔ yɔ i nwu uwa a kéē klla blakwu ɔ. Ɛgɛ nɛ ɛlā ta uwa eyī peee nwune lɛ néē klla blakwu ɔ a, ɛgɔɔma néē gáā jɛ gɔbu fiya fiya lɛ a. Ɔdaŋ kéē kóō lɛ ubatisim ya naana, e cika o bēē tutu ku ōjila mla uklɔ ku ɔna o ta kpɔ, o ya ɛɛ kéē “leyī kwɛɛcɛ.” (Umt 25:13) Ohigbu ɔɔma, ō nwu ɛgɛ néē gē klɔcɛ klla yɔ i le eko taajɛ gē ya oklɔcɛ abɔyi uwa eko doodu géē cɛ lɛ uwa lɛ itene ipu oyeeyi ku uwa piyoo. Ɔcɛ duuma nɛ alɔ gbɔɔ oklɔcɛ mla ɔ boobu, alɔ ta uwa abɔ ku otutu o ya gbɔbu lɛ oklɔcɛ kóō kwu piya uce o ya ku uwa.\\nWɛ ocabɔ mafu olɔhi. (Uró 2:21) Bi ɔcɛ nɛ a i klɔcɛ mla ɔ a ipu ɔtu eko nɛ a yɔ i ya otutu ku oklɔcɛ ku nu. (km 11\/15 3) Lɛ ɛgɛ nɛ a lɛ ɔgba pi ohi ipu ɔkpá ku uwɔ eko nɛ a yɔ i ya otutu a mafu lɛ ɔ\\nTu ɔ ɔtu kwu ɔtu kóō ya otutu. Ɔcɛ duuma nɛ a gbɔɔ o yoklɔcɛ mla ɔ, cɛ lɛ ɔcɛ ɔɔma le jé ka otutu o ya abɔyi nu wɛ aya ku Ubáyíbu oklɔcɛ duu, ku a klla da ɔ itene nōo yɔ anu a. Ta ɔ abɔ ku o má ɛgɛ nɛ o géē le eko taajɛ ŋma ɔdā alɛwa nōó i ya a, o ya ɛɛ ku o ya otutu. Eko néē yɔ i klɔcɛ, aitica ōhī gē je ɔkpá ku uwa néē lɛ ɔgba pi ohi ipu nu a lɛ ɔcɛ néē yɔ i klɔcɛ mla ɔ a o ya ɛɛ kóō má itene nōo yɔ ipu otutu o ya a. Ta ɔ ahinya lɔɔlɔhi eko duuma nɛ o lɛ otutu ya\\nLɛ ɔwɛ nɛ o i ya otutu a mafu lɛ ɔ. Aitica ōhī gē bi ɛpleeko aflɛyi néē gē klɔcɛ a le mafu lɛ ɔcɛ nɛ o i klɔcɛ mla ɔ a, ɔwɛ nɛ o géē ya otutu ku ikpɛyi ɛlā a\\nYa Lɔhi Fiyɛ Ipu Uklɔ ku Ɔna o Ta Ku Alɔ​—Ō Nwu Ācɛ nɛ Alɔ Gē ya Oklɔcɛ mla Uwa a kéē Ya Otutu","num_words":412,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.065,"special_characters_ratio":0.286,"stopwords_ratio":0.18,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"3 Mose 12 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\n3 Mose 12:1-8\\nHetsuumɔ yɛ bifɔmɔ sɛɛ (1-8)\\n12 Yehowa tee nɔ ekɛɛ Mose akɛ: 2 “Kɛɛmɔ Israelbii lɛ akɛ, ‘Kɛ́ yoo ko ŋɔ hɔ ni efɔ binuu lɛ, ehe tseee gbii kpawo, tamɔ bɔ ni ehe tseee yɛ gbii ni ekɛfeɔ eyei anii lɛ amli lɛ.+ 3 Gbi ni ji kpaanyɔ lɛ nɔ lɛ, afo gbekɛ lɛ ketia.+ 4 Yoo lɛ kɛ gbii 33 ni baanyiɛ sɛɛ lɛ aya nɔ atsuu ehe kɛjɛ lá lɛ mli. Ekata nɔ ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ he, ni ekaba he krɔŋkrɔŋ lɛ hu, kɛyashi ebaagbe ehetsuumɔ gbii lɛ anaa. 5 “‘Kɛ́ efɔ biyoo lɛ, no lɛ, ehe tseee gbii 14, tamɔ bɔ ni ehe tseee kɛ́ eefee eyei anii lɛ. Ekɛ gbii 66 ni baanyiɛ sɛɛ lɛ aya nɔ atsuu ehe kɛjɛ lá lɛ mli. 6 Kɛ́ gbii ni ekɛtsuɔ ehe yɛ binuu loo biyoo hewɔ lɛ ba naagbee lɛ, ekɛ gwantɛŋnuu ni náko fe afi aba ni akɛshã shãa afɔle,+ kɛ shĩa okpobi kome loo ŋa mli okpo kome ni akɛshã esha afɔle; ekɛ nibii nɛɛ aba kpee buu lɛ shinaa lɛ naa ni ekɛbahã osɔfo lɛ. 7 Osɔfo lɛ kɛba Yehowa hiɛ, ní ekɛkpãtã ehã yoo lɛ, ni ehe baatse kɛjɛ lá ni hoɔ lɛ lɛ mli. Enɛ ji mla ni kɔɔ yoo ni fɔɔ binuu loo biyoo lɛ he lɛ. 8 Shi kɛji enyɛɛɛ ehé gwantɛŋ lɛ, no lɛ, ekɛ ŋa mli okpoi enyɔ loo shĩa okpoi bibii enyɔ aba,+ ekome kɛhã shãa afɔle, ni ekome hu kɛhã esha afɔle, ni osɔfo lɛ baakpãtã ahã lɛ, ni ehe baatse.’”","num_words":255,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.033,"special_characters_ratio":0.275,"stopwords_ratio":0.051,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Blɔhi A Nɔ Nɛ Yehowa Guɔ Kɛ Hɛɛ Lɛ Kɛ Suɔ Wa He—Yakobo 4:8 | Kase\\n“Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.”—YAK. 4:8.\\nMƐNI O SUSU NGƐ . . .\\nmunyu nɛ Yehowa tu kaa waa hɛ wɔ kɛ su e he ɔ he?\\nkpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Mawu kɛ ha wɔ ɔ he?\\nBaiblo ɔ nɛ Mawu ha nɛ adesahi ngma konɛ waa nu sisi ɔ he?\\n1. Mɛni adesahi suɔ nɛ a pee? Mɛnɔ nɛ e sa kaa wa ha nɛ huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi waa kɛ lɛ wa kpɛti pe kulaa?\\nADESAHI suɔ nɛ a hɛ mɛ kɛ su a sibi a he. Ke ni komɛ “le a sibi wawɛɛ nɛ a suɔ a sibi ɔ, wa deɔ ke a su a sibi a he wawɛɛ.” Ke wa na kaa wa weku mi bimɛ suɔ wɔ, nɛ a peeɔ wa he akɔtaa, nɛ a nuɔ wɔ sisi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ. Se nɔ nɛ e sa kaa wa ha nɛ huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi waa kɛ lɛ wa kpɛti pe kulaa ji, Yehowa nɛ ji wa Bɔlɔ ɔ.—Fiɛlɔ 12:1.\\n2. Mɛni si Yehowa wo wɔ? Mɛni he je nɛ nihi fuu he we si womi nɛ ɔ yi ɔ?\\n2 Yehowa suɔ kaa waa kɛ lɛ nɛ bɔ huɛ. E wo wɔ si kaa ke ‘wa hɛ wɔ kɛ su e he ɔ,’ lɛ hu e maa ‘hɛ lɛ kɛ su wa he.’ (Yak. 4:8) E sa nɛ enɛ ɔ nɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ! Se nihi babauu he we yi kaa Mawu suɔ kaa e maa hɛ lɛ kɛ su a he. A susu kaa a sɛ ngɛ Mawu hɛ mi, nɛ a kɛ Mawu a kpɛti kɛ. Anɛ adesahi ma nyɛ maa hɛ mɛ kɛ su Mawu he lo?\\n3. Mɛni Ngmami ɔ de ngɛ Yehowa he?\\n3 Se Yehowa kɛ nɔ ‘tsuaa nɔ nɛ ngɛ e se blɔ hlae ɔ a kpɛti kɛ we.’ (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:26, 27; La 145:18.) E ngɛ mi kaa wa yi mluku mohu lɛɛ, se Yehowa pee klaalo kaa e kɛ wɔ maa bɔ huɛ gbagbanii. (Yes. 41:8; 55:6) La polɔ ɔ kɛ Yehowa bɔ huɛ, enɛ ɔ he ɔ, e de ke: ‘Mo pɛ lɛ o buɔ kue fami tue. O ngɔ adesahi tsuo maa ba, A gbaa nɔ tsuaa nɔ nɛ mo nitsɛ o hla lɛ, nɛ o ngɔ lɛ kɛ ba o we ɔ.’ (La 65:2, 4) Yuda Matsɛ Asa ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami. Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ e hɛ lɛ kɛ su Mawu he, nɛ Mawu hu hɛ lɛ kɛ su e he ɔ he nɛ waa hyɛ. *\\nMOO KASE NÍ KƐ JE NƆ́ NƐ ASA PEE Ɔ MI\\n4. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ nɛ Matsɛ Asa pee kɛ ha Yuda bi ɔmɛ?\\n4 Matsɛ Asa kɛ kã ja Yehowa Mawu. Benɛ a wo lɛ matsɛ ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, yaholi kɛ wɔ jali hiɛ ngɛ ma a mi wawɛɛ nitsɛ. Se Asa bu Yehowa tue, nɛ e gu jamɛ a ní peepee yaya amɛ tsuo. (1 Ma. 15:9-13) Akɛnɛ Asa hɛ lɛ kɛ su Yehowa he, nɛ e ye Yehowa mlaa amɛ a nɔ he je ɔ, e nyɛ nɛ e de ma bi ɔmɛ kaa ‘a pee Yehowa, a nɛmɛ a Mawu ɔ suɔmi nya ní, nɛ a ye e tsɔɔmi ɔmɛ, kɛ e mlaa amɛ a nɔ.’ Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha nɛ tue mi jɔmi hi ma a mi ngɛ Asa tsɛ yemi ɔ kekleekle jeha nyɔngma a mi. Asa le kaa Yehowa lɛ ha nɛ tue mi jɔmi ngɛ ma a mi ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e de Yuda bi ɔmɛ ke: ‘Zugba a fɔɔ si ha wɔ, ejakaa wa pee Yehowa, wa Mawu ɔ suɔmi nya ní. Yehowa ha wɔ he jɔmi, kɛ tue mi jɔmi ngɛ he tsuaa he kɛ bɔle si.’ (2 Kron. 14:1-7) Mɛni ba ngɛ lɔ ɔ se.\\n5. Mɛni si himi Asa kɛ kpe? Mɛni e pee kɛ tsɔɔ kaa e kɛ e hɛ fɔ Mawu nɔ, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n5 Ngɔɔ lɛ kaa mo ji Matsɛ Asa, nɛ Etiopia nɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Zera a nyɛɛ nyumuhi 1,000,000 kɛ ta zugba lɛhi 300 a hɛ mi kɛ ba tua o ma a. (2 Kron. 14:8-10) Ke o na ta buli babauu jã a, kɛ o maa pee o ni ha kɛɛ? O ta buli ɔmɛ a yibɔ ji 580,000 pɛ! He nyɛli ɔmɛ a he hiɛ kulaa pe o ta buli ɔmɛ. Anɛ o ma bi si ke, mɛni he je nɛ Mawu ngmɛ ta buli babauu kaa jã blɔ nɛ a ba tua o ma a lo? Anɛ o kɛ o hɛ maa fɔ nɔ́ nɛ mo nitsɛ o susu kaa o le ɔ nɔ lo? Aloo o kɛ o hɛ maa fɔ Yehowa nɔ konɛ e po nyɛ he piɛɛ? Asa tsɔɔ heii kaa huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti, nɛ e he Yehowa ye kɛ pi si. Asa sɔle kɛ ha Yehowa ke: ‘Yehowa lee, mo nɛ o piɛɔ nihi nɛ a he wa, kɛ ni nɛmɛ nɛ a he wɛ tsuo a he! Yehowa, wa Mawu, moo piɛɛ wa he koo!’ Kɛ Yehowa ha Asa sɔlemi ɔ heto ha kɛɛ? ‘Yehowa ye Etiopia tabo ɔ nɔ kunimi.’ A ti nɔ kake ngmelu po yi e he.—2 Kron. 14:11-13.\\n6. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Asa he?\\n6 Mɛni ha nɛ Asa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Mawu mi kaa e maa po e he piɛ, nɛ e maa tsɔɔ lɛ blɔ ɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ‘Asa pee Yehowa suɔmi nya ní,’ nɛ ‘e nyɛɛ Yehowa se kɛ pi si.’ (1 Ma. 15:11, 14) E sa nɛ wɔ hu waa pee Yehowa suɔmi nya ní kɛ pi si, konɛ waa hɛ wɔ kɛ su e he amlɔ nɛ ɔ, nɛ waa hi e kasa nya daa. Wa bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa suɔ kaa huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ lɛ wa kpɛti. Nyɛ ha nɛ wa susu blɔ enyɔ komɛ a nɔ nɛ Mawu guu kɛ gblaa wɔ kɛ suɔ e he ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nYEHOWA GUU KPƆMI NƆ́ Ɔ NƆ KƐ GBLAA WƆ KƐ SUƆ E HE\\n7. (a) Mɛni Yehowa pee konɛ e kɛ gbla wɔ kɛ su e he? (b) Mɛni ji blɔ titli nɛ Yehowa guɔ nɔ kɛ hɛɛ wɔ kɛ suɔ e he?\\n7 Zugba a nɛ Yehowa bɔ ha wɔ nɛ e nɔ ngɛ fɛu ɔ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ. E tsɔɔ hu kaa e suɔ wɔ kɛ gu wa he nɛ e buɔ daa a nɔ. (Níts. 17:28; Kpoj. 4:11) Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, Yehowa haa wɔ wa mumi mi hiami níhi. (Luka 12:42) E wo wɔ si kaa ke wa sɔle kɛ ha lɛ ɔ, e maa bu tue. (1 Yoh. 5:14) Se kpɔmi nɔ́ ɔ ji blɔ titli nɛ Yehowa guu nɔ kɛ hɛɛ wɔ kɛ suɔ e he. (Kane 1 Yohane 4:9, 10, 19.) Yehowa tsɔ e “Bi kake” ɔ nɛ e ngɔ e wami kɛ ba sã afɔle ngɛ wa he konɛ e je wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi.—Yoh. 3:16.\\n8, 9. Mɛni Yesu tsuɔ kɛ fĩɔ Yehowa yi mi tomihi a se?\\n8 Yehowa to blɔ nya kaa nihi nɛ a gbo loko Kristo ba a hu nɛ a ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se. Mɛni blɔ nɔ e gu kɛ pee jã? Benɛ Yehowa gba kɛ fɔ si kaa Yi Wami Helɔ ko maa ba a, ngɛ e hɛ mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ jamɛ a Yi Wami Helɔ ɔ ba momo. E le kaa e yi mi nɛ e to ngɛ adesahi a he ɔ, maa ba mi kokooko. (1 Mose 3:15) Jeha lafa komɛ a se ɔ, bɔfo Paulo na Mawu si kaa e ‘gu Kristo Yesu nɔ kɛ ha nɛ wa ye wa he.’ Paulo de hu ke: ‘Mawu to e tsui si ha nimli tsuo, nɛ e ku e hɛ ngɔ fɔ a he yayami ɔmɛ a nɔ.’ (Rom. 3:21-26) Enɛ ɔ he ɔ, wa be nyɛe ma si Yesu nɛ waa hɛ wɔ kɛ su Mawu he kɔkɔɔkɔ!\\n9 Yesu nɔ pɛ nɛ nihi nɛ a baa a he si ɔ ma nyɛ maa gu kɛ hɛ mɛ kɛ su Yehowa he. Mɛni Ngmami ɔ de ngɛ enɛ ɔ he? Paulo ngma ke: “Se suɔmi kpetekpleenyɛ nɛ Mawu je kpo ji nɛ ɔ nɛ, kaa be nɛ wa ji yayami peeli ɔ, jamɛ a be ɔ Kristo ba gbo ngɛ wa he.” (Rom. 5:6-8) Suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he je nɛ e ha wɔ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ, se tsa pi kaa wa sa. Yesu de ke: ‘Nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ba ye ngɔ kaa ja Tsɛ ɔ nɛ tsɔ mi ɔ gbla lɛ kɛ ba ye ngɔ.’ Yesu de hu ke: “Nɔ ko nɔ ko yɛ Tsɛ ɔ ngɔ kaa ja e gu ye nɔ.” (Yoh. 6:44; 14:6) Yehowa guu e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ Yesu nɔ kɛ gblaa nihi kɛ baa e ngɔ. E yeɔ bua mɛ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi e kɛ mɛ a kpɛti, nɛ́ a ná neneene wami. (Kane Yuda 20, 21.) Nyɛ ha nɛ wa susu blɔ kpa ko hu nɛ Yehowa guu nɔ kɛ hɛɛ wɔ kɛ suu e he ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nYEHOWA GUU BAIBLO Ɔ NƆ KƐ GBLAA WƆ KƐ SUƆ E HE\\n10. Mɛni wa kaseɔ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ lɔ ɔ haa nɛ wa hɛɛ wɔ kɛ suu Mawu he?\\n10 Kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, wa susu Baiblo ngmamihi kakaaka 14 ngɛ Baiblo womi ekpaekpahi a mi ɔ he. Kaa tsa pi Baiblo ɔ he ɔ, jinɛ wa ko li kaa wa ma nyɛ maa hɛ wɔ kɛ su wa Bɔlɔ ɔ he. Ke pi Baiblo ɔ he ɔ, jinɛ wa ko li kaa wa ma nyɛ maa gu kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ Yesu nɔ kɛ hɛ wɔ kɛ su Yehowa he gblee. Baiblo ɔ nɛ haa nɛ wa leɔ Yehowa su kpakpahi kɛ e yi mi nɛ e to ngɛ adesahi a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa tsɔɔ ngɛ 2 Mose 34:6, 7 ɔ kaa e ji ‘Mawu mɔbɔ nalɔ, kɛ dloolɔ, e mi mi fu we mla, nɛ e suɔmi kɛ anɔkuale yemi hiɛ babauu. E yeɔ e si womi nɔ kɛ haa nimli akpeakpe, nɛ e ngɔɔ a he yayami kɛ tɔmi ngɔ paa mɛ.’ Mɛnɔ nɛ e be lɛ hɛe kɛ su Mawu ko kaa kikɛ he? Yehowa le kaa ke wa kase e he ní fuu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, wa maa le lɛ wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa hɛ wɔ kɛ su e he.\\n11. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa kase Mawu su ɔmɛ a he ní ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n11 A tsɔɔ ngɛ nya blimi munyu nɛ ngɛ Draw Close to Jehovah womi ɔ mi ɔ ke: “Ke waa kɛ nɔ ko bɔ gbagbanii ɔ, wa leɔ lɛ saminya, nɛ wa bua jɔɔ bɔ nɛ e peeɔ e ní ha a he. Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ waa kase Mawu suhi nɛ a ngma kɛ wo Baiblo ɔ mi ɔ.” E sa nɛ wa bua nɛ jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ha nɛ a ngma Baiblo ɔ kɛ ha wɔ konɛ ke wa kane ɔ, waa nu sisi!\\n12. Mɛni he je Yehowa ha nɛ adesahi ngma Baiblo ɔ?\\n12 Jinɛ Yehowa ma nyɛ ma ha nɛ hiɔwe bɔfohi nɛ a ngma Baiblo ɔ. Bɔfo ɔmɛ nitsɛmɛ po a bua jɔ adesahi a he, nɛ a suɔ nɛ a le níhi nɛ yaa nɔ ngɛ adesahi a si himi mi. (1 Pet. 1:12) Atsinyɛ jemi ko be he kaa jinɛ a ko nyɛ ngma Mawu sɛ gbi ɔ kɛ ha wɔ. Se bɔfohi be kaa adesahi. E slo bɔ nɛ mɛɛ a nuɔ nɔ́ he ha, nɛ e slo bɔ nɛ adesahi hu nuɔ nɔ́ he ha. Mɛɛ a ye mluku, se adesahi lɛɛ a yi mluku. Enɛ ɔ he ɔ, níhi nɛ hia mɛ ɔ, pi lɔ ɔ nɛ hia adesahi. Yehowa le kaa bɔfo ɔmɛ be nyɛe maa ngma Baiblo ɔ kɛ ha wɔ nɛ waa nu sisi. Akɛnɛ Yehowa ha nɛ adesahi ngma Baiblo ɔ he je ɔ, ke wa kane ɔ, e sɛɛ wa tsui mi. Ke wa kane nɔ́ ko kɛ kɔ bɔ nɛ Baiblo ngmalɔ ko aloo nɔ ko nɛ a tu e he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ hao, aloo e ye gbeye, aloo e tɔ̃, aloo nɔ́ yeyee ko pee lɛ, aloo e bua jɔ he ɔ, wa nuɔ sisi saminya. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Eliya blɔ fa mi ɔ, Baiblo ngmali ɔmɛ tsuo hu ‘nimli adesahi ji mɛ kaa wɔ nɔuu.’—Yak. 5:17.\\nMɛni he je nɛ o bua jɔ bɔ nɛ Yehowa kɛ Yona kɛ Petro hi si ha a he? (Hyɛ kuku 13, 15)\\n13. Kɛ Yona sɔlemi ɔ ha nuɔ he ha kɛɛ?\\n13 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu ngɔ ní tsumi nɛ he hia kɛ wo Yona dɛ, se Yona tu nya fo. Mawu ha nɛ Yona nitsɛ ngma bɔ nɛ e pee lɛ ha a kɛ fɔ si. Ke bɔfo ko nɛ ngma Yona sane nɛ ɔ, jinɛ e ko nyɛ we nɛ e ko tsɔɔ níhi a mi fitsofitso jã. E hi wawɛɛ kaa Yehowa ha nɛ Yona nitsɛ ngma e he sane, kɛ sɔlemi nɛ e sɔle ngɛ wo ɔ sisi kɛ ha Mawu ɔ kɛ fɔ si! Yona de ke: ‘Benɛ ye mumi ɔ ngɛ ye mi jee ɔ, i fa kue ha mo Yehowa ngɛ o we klɔuklɔu ɔ, nɛ o bu mi tue.’—Yona 1:3, 10; 2:1-9.\\n14. Mɛni he je nɛ o ma nyɛ maa nu nɔ́ nɛ Yesaya ngma ngɛ lɛ nitsɛ e he ɔ sisi ɔ?\\n14 Mo susu nɔ́ nɛ Yehowa ha nɛ Yesaya ngma ngɛ lɛ nitsɛ e he ɔ hu he nɛ o hyɛ. Benɛ Yesaya na Mawu hɛ mi nyami ɔ ngɛ nina ko mi ɔ, e yɔse kaa e ji yayami peelɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e de ke: ‘Akuanyɛ! Ye yi ta pɛ! Ejakaa i na matsɛ ɔ nɛ ji Yehowa Tabohiatsɛ ɔ! Ye nya mi munyu he tsɔ we; nɛ nimli nɛ i ngɛ a kpɛti ɔ, mɛ hu a nya mi munyu he tsɔ we jã nɔuu!’ (Yes. 6:5) Bɔfo te nɛɛ ma de nɔ́ nɛ Yesaya de nɛ ɔ? Se Yesaya nyɛ nɛ e de jã, nɛ wa nu lɛ sisi, ejakaa e yi mluku kaa wɔ nɔuu.\\n15, 16. (a) Mɛni he je nɛ ke adesa ko hao aloo e ye gbeye ɔ, wa nuɔ lɛ sisi ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi. (b) Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he haa?\\n15 Anɛ bɔfo ko ma nyɛ ma de ke ‘e sɛ,’ kaa bɔ nɛ Yakob de ɔ lo? Aloo bɔfo ko ma nyɛ ma de ke e ji ‘yayami peelɔ’ kaa bɔ nɛ Petro hu de ɔ lo? (1 Mose 32:10; Luka 5:8) Anɛ “sawale” ma nyɛ maa nu bɔfohi kaa bɔ nɛ sawale nu Yesu kaseli ɔmɛ ɔ lo? Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa te si kɛ wo bɔfohi, nɛ lɔ ɔ ma bi nɛ ‘Mawu nɛ wo mɛ kã’ nɛ a kɛ fiɛɛ sane kpakpa a kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Paulo kɛ ni kpahi a blɔ fa mi ɔ lo? (Yoh. 6:19; 1 Tes. 2:2) Ohoo, e be nyɛe maa ba jã ngɛ bɔfohi a blɔ fa mi, ejakaa a ye mluku nɛ a nɔ hu kuɔ pe adesahi. Se ke adesahi nɛ a yi mluku ɔ pee a ní jã a, wa nuɔ mɛ sisi, ejakaa wɔ hu wa ji adesahi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa ngɛ Mawu Munyu ɔ kanee ɔ, waa kɛ ‘nihi nɛ ngɛ nyae ɔ, nyaa, nɛ nihi nɛ ngɛ ya foe ɔ, waa kɛ mɛ foɔ.’—Rom. 12:15.\\n16 Ke wa susu bɔ nɛ Yehowa kɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a hi si ha a he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa le níhi fuu ngɛ Mawu he. E jeɔ suɔmi mi nɛ e hɛɛ lɛ kɛ suu adesahi nɛ a yi mluku ɔ a he, nɛ e toɔ e tsui si haa mɛ. Ke wa le Yehowa saminya, nɛ wa ná suɔmi nɛ mi wa ha lɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa hɛ wɔ kɛ su e he haa.—Kane La 25:14.\\nO KƐ MAWU NƐ BƆ GBAGBANII\\n17. (a) Mɛni ga womi kpakpa nɛ Azaria kɛ ha Asa? (b) Mɛni Asa pee nɛ tsɔɔ kaa e kɛ Azaria ga womi ɔ tsu we ní, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n17 Benɛ Matsɛ Asa ye Etiopia ta buli ɔmɛ a nɔ kunimi ɔ, Mawu gbalɔ Azaria tu Asa kɛ Yuda bi ɔmɛ nile munyu ko. Azaria de mɛ ke: ‘Be abɔ nɛ nyɛ pɛtɛ Yehowa he nɛ ɔ, lɛ hu e kɛ nyɛ ngɛ. Ke nyɛ hla e se blɔ ɔ, e ma ha nɛ nyɛɛ na lɛ. Se ke nyɛ kpale ngɛ e se ɔ, lɛ hu e ma kua nyɛ.’ (2 Kron. 15:1, 2) Se pee se ɔ, Asa kɛ ga womi kpakpa nɛ ɔ tsu we ní. Benɛ Israel yiti je matsɛ yemi ɔ ba wo e he gbeye ɔ, Asa ya hla yemi kɛ buami se blɔ kɛ je Siria bi ɔmɛ a ngɔ. E hla we yemi kɛ buami kɛ ji Yehowa ngɔ kaa bɔ nɛ e pee be ko nɛ be ɔ. E ya hla yemi kɛ buami kɛ je wɔ jali mohu a ngɔ. E da blɔ kaa Yehowa de Asa ke: “O je kuasia. Lɔ ɔ he ɔ, kɛ je mwɔnɛ ɔ kɛ yaa a, ta maa nyɛɛ o se daa nɛ.” Jã ji bɔ nɛ e ba Asa nɔ. (2 Kron. 16:1-9) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n18, 19. (a) Ke wa ha nɛ blɔ ba waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ, mɛni e sa kaa waa pee? (b) Kɛ wa ma plɛ kɛ hɛ wɔ kɛ su Yehowa he ha kɛɛ?\\n18 E sɛ nɛ waa hɛ wɔ kɛ je Yehowa he kɔkɔɔkɔ. Ke wa ha nɛ blɔ ba waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa pee kaa bɔ nɛ Hosea 12:6 de wɔ ɔ. E de ke: “Nyɛɛ kpale kɛ ba e ngɔ. Nyɛɛ suɔ lɛ anɔkuale mi, nɛ́ nyɛɛ ye dami sane. Nyɛɛ to nyɛ tsui si, nɛ́ nyɛɛ hyɛ nyɛ Mawu ɔ blɔ.” Ke wa susuɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he, nɛ wa kaseɔ Baiblo ɔ saminya a, wa ma nyɛ maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he haa.—Kane 5 Mose 13:4.\\n19 La polɔ ɔ ngma ke: “E hi kaa ma hɛ kɛ su Mawu he.” (La 73:28) Nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa kase ní ehehi ngɛ Yehowa he, konɛ wa ná suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ. Ke wa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he ɔ, lɛ hu e maa hɛ lɛ kɛ su wa he amlɔ nɛ ɔ, nɛ e maa hi wa kasa nya kɛ ya neneene!\\n^ kk. 3 Moo kane Asa he munyu nɛ ji, “There Exists a Reward for Your Activity,” nɛ je kpo ngɛ August 15, 2012 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.","num_words":3176,"character_repetition_ratio":0.051,"word_repetition_ratio":0.013,"special_characters_ratio":0.323,"stopwords_ratio":0.475,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Abkhaz Adhola Afrikaans Albania Amharic Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Ateso Aukan Austria Mumuii Awiemɔ Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bicol Blackfoot Blɔfo Boulou Cambodia Carib Cebuano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Denmark Douala Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Estonia Ewe Faroese Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland Finland Mumuii Awiemɔ Frafra French Futuna (East) Ga Garifuna Georgia Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Greenland Guarani Guatemala Mumuii Awiemɔ Haitian Creole Hausa Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Hiligaynon Hmong (White) Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Iban Igbo Iloko Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Kinyarwanda Kirghiz Kisi Korea Krio Kwanyama Laos Latvia Lhukonzo Lithuania Luganda Luo Madagascar Mumuii Awiemɔ Malagasy Mam Mapudungun Mauritia Creole Mbunda Medumba Mexico Mumuii Awiemɔ Mizo Mozambique Mumuii Awiemɔ Nahuatl (Guerrero) Navajo Ndebele (Zimbabwe) Nengone Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Nias Niue Norway Norway Mumuii Awiemɔ Nzema Oromo Ossetia Panaman Mumuii Awiemɔ Paraguay Mumuii Awiemɔ Persia Peru Mumuii Awiemɔ Poland Portugal Mumuii Awiemɔ Portuguese (Brazil) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russia Russia Mumuii Awiemɔ Rutoro Sarnami Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Setswana Seychelles Creole Shona Shuar Sidama Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Spania Mumuii Awiemɔ Swahili Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Tatar Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Tigrinya Tojolabal Tonga Totonac Tsonga Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Urdu Urhobo Uzbek Uzbek (Roman) Venda Wallis Wayuunaiki Wolaita Wolof Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nYesu Kristo ji Yehowa Bi kɛ enaanyo ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa, ni esumɔɔ lɛ fe fɛɛ. Dani Yesu aaabahi shikpɔŋ nɔ ákɛ gbɔmɔ lɛ, no mli lɛ eyɛ ŋwɛi ákɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ̃ ni yɔɔ hewalɛ waa. (Yohane 17:5) Kɛkɛ ni eba shikpɔŋ nɔ koni ebatsɔɔ gbɔmɛi anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he. (Yohane 18:37) Ekɛ ewala akɛ adesa lɛ hu ha koni ekɛhere adesai toibolɔi ayiwala kɛjɛ esha kɛ gbele mli. (Romabii 6:23) Yesu ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ bianɛ, ŋwɛi nɔyeli ni kɛ Paradeiso baaba shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ.—Kpojiemɔ 19:16.\\nNyɔŋmɔ nanemɛi ji ŋwɛibɔfoi lɛ hu. Ŋwɛibɔfoi lɛ ejeee amɛwala shishi tamɔ adesai yɛ shikpɔŋ nɔ. Abɔ amɛ yɛ ŋwɛi dani Nyɔŋmɔ bɔ shikpɔŋ lɛ. (Hiob 38:4-7) Ŋwɛibɔfoi akpekpei abɔ yɛ. (Daniel 7:10) Nɛkɛ Nyɔŋmɔ nanemɛi ni yɔɔ ŋwɛi nɛɛ miisumɔ ni gbɔmɛi akase anɔkwale ni kɔɔ Yehowa he lɛ.—Kpojiemɔ 14:6, 7.\\nNyɔŋmɔ hu yɛ nanemɛi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ; etsɛɔ amɛ edasefoi. Odasefonyo ni yɔɔ saneyelihe kɛɔ nɔ ni ele yɛ mɔ ko loo nɔ ko he. Yehowa Odasefoi gbaa nɔ ni amɛle yɛ Yehowa kɛ eyiŋtoo he lɛ he sane amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi. (Yesaia 43:10) Taakɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ji lɛ, Odasefoi lɛ miisumɔ ni amɛye amɛbua bo ni okase anɔkwale ni kɔɔ Yehowa he lɛ. Amɛmiisumɔ ni bo hu obatsɔ Nyɔŋmɔ naanyo.\\nNaa yiŋtoi etɛ ahewɔ ni wɔhã abɔi wɔ tsɛmɔ akɛ Yehowa Odasefoi.","num_words":506,"character_repetition_ratio":0.099,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.188,"stopwords_ratio":0.043,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ohiɛ Akakpa Sane Ni Kɔɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Nɔyeli He Lɛ Nɔ | Nikasemɔ\\n“Koni amɛná amɛle akɛ bo, ni okome too ogbɛ́i ji Yehowa lɛ, bo ji mɔ ni kwɔ fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ.”—LALA 83:19.\\nLALAI: 46, 136\\nMɛni hewɔ esa akɛ na ni abaana faŋŋ akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ he ahia adesai fɛɛ waa lɛ?\\nMɛɛ gbɛ nɔ anɔkwa ni Hiob ye lɛ tsɔɔ akɛ ekpɛlɛɔ nɔ akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ? Shi mɛɛ tɔmɔ etɔ̃?\\nMɛɛ nibii komɛi ni he hiaa wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ?\\n1, 2. (a) Mɛɛ sane ni he hiaa waa esa akɛ adesai fɛɛ asusu he? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔhã sane nɛɛ he ahia wɔ lɛ?\\nŊMƐNƐ lɛ, mɛi pii naa shika akɛ no ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli. No hewɔ lɛ, daa nɛɛ amɛjwɛŋmɔ yɛ bɔ ni amɛbaafee amɛná shika pii loo amɛbaa nɔ ni amɛyɔɔ lɛ yi. Mɛi komɛi hu nuɔ he akɛ nɔ ni he hiaa fe yɛ shihilɛ mli ji, amɛweku, amɛgbɔmɔtsoŋ hewalɛ, loo otii komɛi ni amɛkɛmamɔ amɛhiɛ.\\n2 Shi nɔ ko yɛ ni he miihia fe nibii nɛɛ fɛɛ. No ji, ni wɔkɛ wɔnifeemɔi baatsɔɔ akɛ wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, wɔhiɛ baanyɛ akpa sane ni he hiaa nɛɛ nɔ. Nibii ni wɔfeɔ daa gbi kɛ kai kɛ shihilɛi ni jaraa ni wɔkɛkpeɔ lɛ baanyɛ ahe wɔjwɛŋmɔ aahu akɛ, wɔnaŋ sane nɛɛ akɛ nɔ ko ni he hiaa waa dɔŋŋ. Shi kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔŋ be fɛɛ be akɛ sane nɛɛ he miihia waa lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔnyɛ wɔkpee naagbai ni wɔkɛkpeɔ daa gbi lɛ anaa, ni ebaahã wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa.\\nMƐNI HEWƆ SANE NƐƐ HE HIAA WAA LƐ?\\n3. Mɛni Satan ewie yɛ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ he?\\n3 Satan Abonsam kɛɛ Yehowa jeee mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Ekɛɛ Nyɔŋmɔ jeee Nɔyelɔ kpakpa, ni ekɛ nibii kpakpai kamaa eshishi bii. Yɛ nɔ ni Abonsam tsɔɔ lɛ naa lɛ, kɛ́ adesai diɛŋtsɛ ye amɛhe nɔ lɛ, amɛbaaná miishɛɛ ni amɛhe baajɔ amɛ waa. (1 Mose 3:1-5) Kɛfata he lɛ, Satan kɛɛ adesa ko bɛ ni baajɛ etsuiŋ eye Nyɔŋmɔ anɔkwa, ni akɛ kɛ́ nibii amli wa hã adesai lɛ, amɛbaakpoo Yehowa nɔyeli lɛ. (Hiob 2:4, 5) No hewɔ lɛ, Yehowa ehã be pii eshwie mli koni adesai ana faŋŋ akɛ, ja lɛ eye amɛnɔ dani nibii baaya nɔ jogbaŋŋ ahã amɛ.\\n4. Mɛni hewɔ esa akɛ adesai kɛ ŋwɛibɔfoi fɛɛ akpɛlɛ nɔ akɛ, Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ?\\n4 Yehowa le faŋŋ akɛ, nibii ni Abonsam ewie lɛ bɛ mli. No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ eŋmɛ Satan gbɛ koni Satan atsɔɔ kɛji esane ja loo ejaaa? Sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ kɔɔ adesai kɛ ŋwɛibɔfoi fɛɛ ahe. (Kanemɔ Lala 83:19.) Adam kɛ Hawa kɛ amɛnifeemɔ tsɔɔ akɛ amɛsumɔɔɔ Yehowa nɔyeli lɛ, ni mɛi pii enyiɛ amɛnɔkwɛmɔnɔ gbonyo lɛ sɛɛ. Enɛ hewɔ lɛ, ekolɛ mɛi komɛi baanu he akɛ Abonsam sane ja. Kɛyashi be ni adesai kɛ ŋwɛibɔfoi fɛɛ baana faŋŋ akɛ Abonsam sane ejaaa lɛ, toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ nyɛŋ ahi majimaji, wekui, mɛi ni yɔɔ hewolonɔ sui srɔtoi, kɛ aŋkroaŋkroi ateŋ. Kɛ́ adesai kɛ ŋwɛibɔfoi fɛɛ kpɛlɛ nɔ akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ, amɛ fɛɛ amɛbaaba amɛhe shi amɛhã lɛ kɛya naanɔ, ni toiŋjɔlɛ baaba he fɛɛ he.—Efe. 1:9, 10.\\n5. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔfiɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ sɛɛ?\\n5 Be baashɛ ni ebaafee faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Abaajie Satan kɛ adesai anɔyelii fɛɛ kɛya, ejaakɛ amɛyeŋ omanye. Mesia Maŋtsɛyeli lɛ, ni ji gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ eyeɔ nɔ lɛ, baaye omanye. No mli lɛ, adesai anɔkwafoi ehã ana faŋŋ akɛ, adesai baanyɛ afi Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ sɛɛ. (Yes. 45:23, 24) Ani obaasumɔ ni ofata anɔkwafoi nɛɛ ahe? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ obaasumɔ. Enɛ hewɔ esa akɛ ohã Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ sɛɛ ni obaafi lɛ he ahia bo waa, ni ojwɛŋ nɔ be fɛɛ be lɛ.\\nNYƆŊMƆ NƆYELI LƐ SƐƐ NI OBAAFI LƐ HE MIIHIA FE NAANƆ WALA TETE\\n6. Na ni abaana faŋŋ akɛ Yehowa ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ he miihia fe mɛni?\\n6 Ŋmɛnɛ lɛ, wɔbɛ hejɔlɛ yɛ je lɛ mli. Shi na ni abaana faŋŋ akɛ Yehowa ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ he miihia fe ni wɔhe baajɔ wɔ. Tamɔ bɔ ni wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, ehe miihia fe nibii krokomɛi fɛɛ. Ani no tsɔɔ akɛ naanɔ wala ni wɔbaaná lɛ he ehiaaa, aloo akɛ, Yehowa susuuu wɔhe? Dabi kwraa. Mɛni hewɔ?\\n7, 8. Mɛɛ tsakpaa yɔɔ Nyɔŋmɔ shiwoi lɛ anɔ ni ebaaye kɛ na ni abaana akɛ lɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ teŋ?\\n7 Yehowa sumɔɔ adesai waa diɛŋtsɛ. Wɔjara wa hã lɛ aahu akɛ, ejɛ esuɔmɔ mli etsu e-Bi lɛ kɛba koni wɔnyɛ wɔná naanɔ wala. (Yoh. 3:16; 1 Yoh. 4:9) Satan kɛɛ Nyɔŋmɔ ji amalelɔ, ekɛ nibii kpakpai teɔ eshishi bii, ni eyeee adesai anɔ jogbaŋŋ. Mɛi komɛi hu teɔ shi amɛwoɔ Yehowa, ni amɛwieɔ yɛ eshiwoi lɛ ahe akɛ: “Nɛgbɛ be ni eba ni awo he shi lɛ yɔɔ? Naa, kɛjɛ beyinɔ ni wɔtsɛmɛi lɛ yawɔwɔi yɛ gbele mli nɛɛ, nibii fɛɛ miiya nɔ tamɔ bɔ ni amɛji kɛjɛ adebɔɔ shishijee mli lɛ nɔŋŋ.” (2 Pet. 3:3, 4) No hewɔ lɛ, kɛ́ Yehowa yeee eshiwoi lɛ anɔ lɛ, belɛ nɔ ni Satan kɛ mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ Nyɔŋmɔ lɛ wieɔ yɛ ehe lɛ baafee anɔkwale. Shi Yehowa hãŋ eba lɛ nakai. Eto gbɛjianɔ koni naanɔ wala ni adesai ni boɔ lɛ toi lɛ baaná lɛ afata nibii ni baahã ana faŋŋ akɛ lɛ pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ ahe. (Kanemɔ Yesaia 55:10, 11.) Kɛfata he lɛ, suɔmɔ ji nɔ titri ni kadiɔ Yehowa nɔyeli lɛ. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ, suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã etsuji ni yeɔ lɛ anɔkwa lɛ sɛɛ efoŋ, ni ehiɛ baasɔ amɛ kɛya naanɔ.—2 Mose 34:6.\\n8 No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Yehowa nɔyeli lɛ ji sane ko ni he hiaa waa moŋ, shi no etsɔɔɔ akɛ naanɔ wala ni wɔbaaná lɛ he ehiaaa lɛ, aloo akɛ esusuuu wɔhe. Nɔ pɛ ni etsɔɔ ji akɛ, Yehowa nɔyeli lɛ he miihia fe naanɔ wala ni wɔbaaná. Esa akɛ wɔhã anɔkwa sane nɛɛ ahi wɔjwɛŋmɔŋ be fɛɛ be, ni wɔya nɔ wɔfi Yehowa nɔyeli lɛ sɛɛ.\\nHIOB TSAKE JWƐŊMƆ NI EHIƐ LƐ\\n9. Mɛni Satan wie yɛ Hiob he? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\n9 Hiob wolo lɛ, ni ji Biblia mli woji ni etsɛ waa lɛ ateŋ ekome lɛ, hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔhã sane ni kɔɔ jeŋ muu fɛɛ nɔyeli he lɛ ahi wɔjwɛŋmɔŋ daa. Wolo nɛɛ hãa wɔleɔ akɛ, be ko lɛ, Satan wie akɛ kɛ́ Hiob na nɔ waa lɛ, ebaakwa Nyɔŋmɔ. Ekɛɛ Yehowa po akɛ epiŋ Hiob. Yehowa efeee nakai, shi eŋmɛ Satan gbɛ ní eka Hiob. Ekɛɛ Satan akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ní eyɔɔ lɛ eyɛ odɛŋ.” (Kanemɔ Hiob 1:7-12.) Yɛ be kukuoo mli lɛ, Hiob tsuji kɛ ebii nyɔŋma lɛ fɛɛ gboi, ni enibii fɛɛ ahiɛ kpãtã. Satan hã efee tamɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hɔ naagbai nɛɛ fɛɛ asɛɛ. (Hiob 1:13-19) No sɛɛ lɛ, ehã hela ko ni yɔɔ nyaŋemɔ ni waa mɔ he mɔ Hiob. (Hiob 2:7) Nɔ ni fite sane lɛ kwraa ji akɛ, Hiob ŋa kɛ hii etɛ komɛi ni kɛɛ amɛnaanyo ji lɛ lɛ wie nibii kɛje enijiaŋ wui.—Hiob 2:9; 3:11; 16:2.\\n10. (a) Mɛni Hiob fee kɛtsɔɔ akɛ eyeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa? (b) Mɛni hewɔ ehe bahia ni ajaje lɛ lɛ?\\n10 Yɛ naagbai nɛɛ ni Hiob kɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ekwaaa Nyɔŋmɔ. Enɛ hã efee faŋŋ akɛ, nɔ ni Satan wie yɛ ehe lɛ ji amale. (Hiob 27:5) Shi Hiob hiɛ kpa sane ni kɔɔ Yehowa nɔyeli lɛ he lɛ nɔ be kukuoo ko. Ewie nibii ni tsɔɔ akɛ eebu ehe jalɔ, ni ebi po ni ahã ele nɔ ni efee hewɔ ni epiŋɔ nakai lɛ. (Hiob 7:20; 13:24) Kɛ́ wɔkwɛ naagbai abɔ ni Hiob kɛkpe lɛ, ekolɛ wɔbaanu lɛ shishi. Kɛ̃lɛ, Yehowa na akɛ susumɔ ni ehiɛ lɛ ejaaa, no hewɔ lɛ, ejaje lɛ. Mɛni ekɛɛ lɛ?\\n11, 12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa ye ebua Hiob? Ni te Hiob fee enii ehã tɛŋŋ?\\n11 Aŋmala saji ni Nyɔŋmɔ kɛɛ Hiob lɛ yɛ Hiob yitso 38 kɛyashi 41. Nyɔŋmɔ etsɔɔɔ Hiob nɔ hewɔ ni epiŋɔ lɛ, ejaakɛ jeee no hewɔ ekɛ lɛ wie lɛ. Moŋ lɛ, eye ebua lɛ koni ena akɛ, kɛ́ akɛ lɛ to Nyɔŋmɔ he lɛ, ejeee mɔ ko kwraa. Ehã Hiob na akɛ, saji komɛi yɛ ni he miihia fe naagbai ni ekɛkpeɔ lɛ. (Kanemɔ Hiob 38:18-21.) Enɛ ye ebua Hiob ni ená jwɛŋmɔ ni ja yɛ saji ahe.\\n12 Ekolɛ obaakɛɛ akɛ, bɔ ni Yehowa jaje Hiob lɛ naa wa tsɔ, ejaakɛ Hiob kɛ naagbai ni naa wala waa kpe. Shi jeee nakai eji, ni Hiob hu enaaa lɛ nakai. Yɛ naagbai ni ekɛkpe lɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, ehiɛ sɔ nibii ni Nyɔŋmɔ kɛɛ lɛ lɛ. Ekpɛlɛ ŋaawoo ni yɔɔ tɛ̃ɛ ni Yehowa jɛ suɔmɔ mli ekɛhã lɛ nɔ, ni ewie po akɛ: “Eedɔ mi ni miishwa mihe yɛ sũ kɛ lamulu mli!” (Hiob 42:1-6) Dani Yehowa kɛ Hiob baawie lɛ, oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Elihu lɛ hu ye ebua Hiob koni ejaje susumɔ ni ehiɛ lɛ. (Hiob 32:5-10) Hiob kpɛlɛ ŋaa ni awo lɛ lɛ fɛɛ nɔ, ni ejaje esusumɔ. Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa hã mɛi krokomɛi le akɛ ehiɛ esɔ Hiob anɔkwayeli lɛ.—Hiob 42:7, 8.\\n13. Be ni Hiob naagbai lɛ fɛɛ sɛɛ fo po lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ená Yehowa ŋaawoo lɛ he sɛɛ?\\n13 Be ni Hiob naagbai lɛ asɛɛ fo po lɛ, etee nɔ ená Yehowa ŋaawoo lɛ he sɛɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Eyɛ mli akɛ Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “Yehowa jɔɔ Hiob sɛɛkpee be lɛ fe etsutsu be lɛ” moŋ, shi ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ehe be dani enine shɛ nibii ni ŋmɛɛ lɛ lɛ anɔ ekoŋŋ. Sɛɛ mli lɛ, “esaa efɔ bihii kpawo kɛ biyei etɛ.” (Hiob 42:12-14) Shi ekã shi faŋŋ akɛ, ehiɛ tse ebii ni gboi be ni Satan hã ena nɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, ekolɛ ehiɛ kpaaa nibii gbohii ni nina lɛ kɛ eweku lɛ anɔ. Wɔleee kɛji sɛɛ mli lɛ Hiob ná ele nɔ hewɔ ni ekɛ naagbai nɛɛ fɛɛ kpe. Shi kɛ́ ená ele po lɛ, ekolɛ ebaabi ehe nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni epiŋ waa nakai. Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, Hiob baanyɛ akai Nyɔŋmɔ ŋaawoo lɛ, ni kɛ́ efee nakai lɛ, ebaaye ebua lɛ ni ená jwɛŋmɔ ni ja yɛ saji ahe, ni no baashɛje emii.—Lala 94:19.\\nAni okɛ ojwɛŋmɔ baama jeŋ muu fɛɛ nɔyeli he sane lɛ nɔ moŋ fe onaagbai lɛ? (Kwɛmɔ kuku 14)\\n14. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Hiob sane lɛ mli?\\n14 Kɛ́ wɔjwɛŋ Hiob sane lɛ nɔ lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔnaagbai lɛ ahe, ni no baashɛje wɔmii. Yehowa hã aŋma Hiob wolo lɛ “koni etsɔɔ wɔ nii, koni kɛtsɔ wɔshifimɔ kɛ agbɛnɛ hu kɛtsɔ Ŋmalɛi lɛ amli miishɛjemɔ lɛ nɔ lɛ, wɔná hiɛnɔkamɔ.” (Rom. 15:4) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Hiob sane lɛ mli? Nɔ ni wɔkaseɔ ji akɛ, ekɔɔɔ he eko naagbai ni wɔkɛbaakpe yɛ shihilɛ mli lɛ, esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa sane ni he hiaa waa nɛɛ nɔ, no ji, na ni abaana akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Tamɔ bɔ ni Hiob fee lɛ, kɛ́ wɔtee nɔ wɔye anɔkwa yɛ shihilɛi ni jaraa amli lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔfiɔ Yehowa nɔyeli lɛ sɛɛ.\\n15. Kɛ́ wɔye Nyɔŋmɔ anɔkwa yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ amli lɛ, mɛɛ sɛɛnamɔi jɛɔ mli kɛbaa?\\n15 Hiob sane lɛ baanyɛ ashɛje wɔmii, ejaakɛ ehãa wɔnaa akɛ, naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ Yehowa mli efũ wɔ. Moŋ lɛ, naagbai nɛɛ hãa wɔnáa hegbɛ kɛtsɔɔ akɛ wɔfiɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ sɛɛ. (Abɛi 27:11) Kɛ́ wɔtee nɔ wɔfi shi lɛ, esaa Yehowa hiɛ, ni wɔhiɛnɔkamɔ lɛ mli waa. (Kanemɔ Romabii 5:3-5.) Hiob sane lɛ hãa wɔnaa akɛ, “Yehowa dɔɔ mɔ he waa, ni enaa mɔbɔ hu.” (Yak. 5:11) No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ, kɛ́ wɔfi enɔyeli lɛ sɛɛ lɛ, ebaajɔɔ wɔ. Enɛ ni wɔle lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔkɛ “tsuishitoo kɛ miishɛɛ afi shi kɛwula shi.”—Kol. 1:11.\\nKAAHÃ NƆ KO GBALA OJWƐŊMƆ\\n16. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkai wɔhe akɛ na ni abaana faŋŋ akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ he miihia waa lɛ?\\n16 Bei komɛi lɛ, naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ baanyɛ asu wɔtsui aahu akɛ, ebaawa kɛhã wɔ akɛ wɔbaahã wɔjwɛŋmɔ ahi sane ni he hiaa waa nɛɛ, ni ji, na ni abaana faŋŋ akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ nɔ. Kɛ́ wɔjwɛŋ naagbai bibii ni wɔkɛkpeɔ lɛ po ahe fe nine lɛ, wɔbaana amɛ tamɔ naagbai wuji. No hewɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko naagba ni wɔkɛbaakpe lɛ, esa akɛ wɔkai wɔhe be fɛɛ be akɛ, Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ sɛɛ ni wɔbaafi lɛ he miihia fe nibii krokomɛi fɛɛ.\\n17. Kɛ́ wɔkɛ ekãa tsu nitsumɔ ni Yehowa kɛwo wɔdɛŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baanyɛ aye abua wɔ ni wɔjwɛŋmɔ ahi sane ni kɔɔ jeŋ muu fɛɛ nɔyeli he lɛ nɔ?\\n17 Kɛ́ wɔkɛ ekãa tsu nitsumɔ ni Yehowa kɛwo wɔdɛŋ lɛ, no baanyɛ aye abua wɔ ni wɔhã wɔjwɛŋmɔ ahi sane ni kɔɔ jeŋ muu fɛɛ nɔyeli he lɛ nɔ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Renee lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. No mli lɛ, ená strok kɛ kansa, ni daa nɛɛ enuɔ piŋmɔ he. Renee tee helatsamɔhei srɔtoi, ni he fɛɛ he ni ebaaya lɛ, eyeɔ mɛi ni tsuɔ nii yɛ jɛmɛ lɛ, helatsɛmɛi lɛ, kɛ mɛi ni basaraa helatsɛmɛi lɛ odase. Be ko be ni ayatsĩ enaa otsii enyɔ kɛ fã yɛ helatsamɔhe ko lɛ, ekɛ ŋmɛlɛtswai 80 shiɛ. Renee na faŋŋ akɛ ebaagbo, shi ehãaa ehiɛ akpa nɔ akɛ, Yehowa pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Enɛ ye ebua lɛ koni ekahao fe nine yɛ enaagbai lɛ ahe.\\n18. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmi yoo ko niiashikpamɔ hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni sɛɛnamɔ yɔɔ he akɛ wɔbaafi Yehowa nɔyeli lɛ sɛɛ?\\n18 Wɔbaanyɛ wɔfi Yehowa nɔyeli lɛ sɛɛ kɛ́ wɔkɛ daa gbi shihilɛ mli naagbai hu miikpe. Nakai nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Jennifer lɛ fee. Be ko lɛ, eye gbii etɛ yɛ kɔɔyɔŋ lɛji adaamɔhe ko, ejaakɛ enáaa kɔɔyɔŋ lɛlɛ ni kɛ lɛ baaku sɛɛ kɛya emaŋ. Eko fɛɛ eko ni ebaaná lɛ, naagba ko baa, kɛkɛ lɛ enáaa efã dɔŋŋ. Enɛ hã etɔ Jennifer ni ehe fee shoo. Shi yɛ nɔ najiaŋ ni ebaahã enii afee ehe mɔbɔ lɛ, esɔle ni Yehowa aye abua lɛ koni enyɛ eshiɛ ehã mɛi krokomɛi ni miimɛ yɛ kɔɔyɔŋ lɛji adaamɔhe lɛ. Ani ole nɔ ni ba? Eye mɛi pii odase, ni ehã woji babaoo. Ewie akɛ, “Minu he akɛ Yehowa ejɔɔ mi yɛ naagba ni mikɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ, ni ehã mi nyɛmɔ koni mahi shi yɛ egbɛ́i ni kã minɔ lɛ naa.” Ekɛ ejwɛŋmɔ ma Yehowa yiŋtoo lɛ nɔ.\\n19. Mɛni ji nɔ kome ni hãa ayɔseɔ anɔkwa jamɔ lɛ mli bii?\\n19 Nyɔŋmɔ webii lɛ pɛ le bɔ ni enɔyeli lɛ he hiaa waa hã. Enɛ ji nɔ kome ni hãa esoroɔ anɔkwa jamɔ lɛ mli bii lɛ yɛ jamɔi krokomɛi ni eshwɛ lɛ amli bii lɛ ahe. Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ atswa efai shi akɛ ebaaya nɔ efi Yehowa nɔyeli lɛ sɛɛ.\\n20. Te Yehowa nuɔ he ehãa tɛŋŋ yɛ nibii fɛɛ ni ofeɔ kɛfiɔ enɔyeli lɛ sɛɛ lɛ ahe?\\n20 Ná nɔmimaa akɛ, Yehowa hiɛ sɔɔ bɔ ni oyeɔ lɛ anɔkwa kɛ bɔ ni ofiɔ shi yɛ kai amli kɛfiɔ enɔyeli lɛ sɛɛ lɛ. (Lala 18:26) Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baahã wɔna yiŋtoi krokomɛi ahewɔ ni esa akɛ wɔfi Yehowa nɔyeli lɛ sɛɛ, kɛ nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ nakai.","num_words":2667,"character_repetition_ratio":0.086,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.261,"stopwords_ratio":0.072,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni He Je Nɛ Wa Ngɛ Si Himi Mi? Anɛ Si Himi ɔ Tsuo Ji Nɛ ɔ Lo? | Baiblo Mi Sane Bimihi Nɛ A Ha Heto\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Batak (Toba) Bengali Bicol Bulgarian Cakchiquel Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish French Ga Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Iban Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Krio Lamba Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mixe Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele (Zimbabwe) Ngabere Norwegian Nyaneka Nzema Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Punjabi Quechua (Bolivia) Quichua (Imbabura) Romanian Runyankore Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Uruund Vietnamese Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zulu\\nAnɛ be komɛ ɔ, e peeɔ mo kaa adesa wami ngɛ kpiti tsɔ̃ lo?\\nAnɛ yi mi tomi he je nɛ wa ngɛ je mi ji kaa wa ma tsu ní, wa ma fiɛ, wa maa sɛ gba si himi mi, wa ma fɔ bimɛ, nɛ waa bwɔ lo? (Hiob 14:1, 2) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ní leli po susuɔ sane bimi nɛ ɔ he.—Kane Fiɛlɔ 2:11.\\nMɛni he je nɛ wa ngɛ wami mi? Kekleekle ɔ, e sa nɛ waa le bɔ nɛ wami je sisi ha. Nihi babauu kplɛɛ nɔ kaa Bɔlɔ ko nɛ e le ní wawɛɛ lɛ bɔ wɔ, ejakaa bɔ nɛ e pee wa kalegbɔ ɔ, kɛ wa nɔmlɔ tso ɔ ha a ngɛ nyakpɛ nitsɛ. (Kane La 139:14.) Ke jã a, lɛɛ yi mi tomi ko he je nɛ e bɔ wɔ ngɛ! Ke wa le jamɛ a yi mi tomi ɔ, wa bua maa jɔ ngɛ si himi mi.\\nMɛni he je nɛ Mawu bɔ wɔ?\\nBenɛ Mawu bɔ Adam kɛ Hawa a, e jɔɔ mɛ nɛ e ha mɛ ní tsumi nɛ ngɛ bua jɔmi, kɛ yi mi tomi kaa a fɔ nɛ a hyi zugba a nɔ, nɛ a pee zugba a paradeiso, nɛ a hi si kɛ ya neneene.—Kane 1 Mose 1:28, 31.\\nAdesahi te si kɛ wo Mawu nɔ yemi ɔ, nɛ lɔ ɔ hɛ Mawu yi mi tomi ɔ kɛ ya se. Se Mawu kua we e yi mi tomi ɔ, nɛ e kua we wɔ hulɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu ngɛ ní tsue konɛ e kɛ he adesahi nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ a yi wami, bɔ nɛ pee nɛ e yi mi tomi ɔ nɛ ba mi! Lɔ ɔ he ɔ, Mawu suɔ nɛ o ná bua jɔmi ngɛ si himi mi kaa bɔ nɛ e to e yi mi kɛ je sisije ɔ! (Kane La 37:29.) Ke o kase Baiblo ɔ, o maa na bɔ nɛ mo hu o ma ná Mawu yi mi tomi ɔ he se ha.","num_words":536,"character_repetition_ratio":0.046,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.231,"stopwords_ratio":0.332,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.997,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɛ Ha Yehowa Nɛ Wo Nyɛ Gba Si Himi ɔ Mi He Wami Nɛ E Po He Piɛ | Kase\\n‘Ke pi Yehowa nɛ buɔ ma he ɔ, bulɔ fɔɔ nyɔ yaka gu kɛ buɔ ma he.’—LA 127:1b.\\nMɛni he je nɛ e he hia kaa waa po wa tsui he piɛ ɔ?\\nMɛni he je nɛ e sa kaa waa ya nɔ nɛ waa hɛ wɔ kɛ su Mawu he ɔ?\\nMɛni ní sɛɛmi kaa kikɛ lɛ woɔ gba si himi mi he wami?\\n1, 2. (a) Mɛni he je nɛ Israel bi 24,000 ya sui Si Womi Zugba a nɔ ɔ? (b) Mɛni he je nɛ munyu nɛ ɔ he hia wɔ ɔ?\\nBENƐ e piɛ bɔɔ nɛ Israel bi ɔmɛ ma ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, a kpɛti nihi akpe nyɔngmahi abɔ “kɛ Moab yi ɔmɛ nɛ ngɛ lejɛ ɔ bɔni nyumu kɛ yo yakayaka fiɛmi fiɛmi.” Enɛ ɔ ha nɛ Israel bi 24,000 sɔuu gbo. Mo susu he nɛ o hyɛ! Israel bi nɛ ɔmɛ to a tsui si be kɛkɛɛ, nɛ jinɛ e be kɛe nɛ a maa su Si Womi Zugba a nɔ. Se aywilɛho sane ji kaa a ya nyɛ we nɛ a su, ejakaa a ngɔ a he kɛ wo je mi bami yaya mi.—4 Mose 25:1-5, 9.\\n2 A ngma aywilɛho sane nɛ ɔ “kɛ ngɛ wɔ kɔkɔ bɔe, ejakaa be nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ kɛ nyagbe be ɔ kɛ we kulaa.” (1 Korinto Bi 10:6-11) Wa ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ a mi,” nɛ waa kɛ je ehe ɔ he kɛ we. (2 Timoteo 3:1; 2 Petro 3:13) Se dɔmi sane ji kaa Yehowa sɔmɔli komɛ hyɛ we a he nɔ saminya, nɛ a kɛ a he ya wo ajuama bɔmi ní peepeehi a mi. Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ nɔ́ nɛ a du ɔ kpae, nɛ ke a tsakee we a tsui ɔ, he blɔ nɛ a ngɛ kaa a maa hi zugba a nɔ ngɛ Paradeiso mi ɔ ma bɔ mɛ.\\n3. Mɛni he je nɛ nɔ kɛ e yo hia Yehowa blɔ tsɔɔmi kɛ he bumi ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n3 Hunomɛ kɛ yigbayihi hia Yehowa blɔ tsɔɔmi kɛ he bumi konɛ a gba si himi ɔ nɛ pee kpakpa, ejakaa ajuama bɔmi ní peepeehi hyi je ɔ tɔ. (Kane La 127:1.) Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ nɔ kɛ e yo maa pee kɛ po a gba si himi ɔ he piɛ ha a he. E sa nɛ a po a tsui ɔ he piɛ, a hɛ mɛ kɛ su Mawu he, a wo nɔmlɔ su ehe ɔ, a je a tsui mi kɛ sɛɛ ní, nɛ́ a ha a sibi gba si himi blɔ nya nɔ́ ɔ.\\nPOO O TSUI HE PIƐ\\n4. Mɛni he je nɛ Kristo se nyɛɛli komɛ ngɔ a he kɛ wo je mi bami yaya mi ɔ?\\n4 Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ Kristofo no ko maa ngɔ e he kɛ wo ajuama bɔmi ní peepeehi a mi? E jeɔ sisi kɛ níhi nɛ waa kɛ wa hɛngmɛ hyɛɛ ɔ. Yesu de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ hyɛɛ yo, nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi.” (Mateo 5:27, 28; 2 Petro 2:14) Nihi fuu nɛ a ngɔ a he kɛ wo ajuama bɔmi ní peepeehi a mi ɔ hyɛ we a he nɔ saminya. A hyɛɔ bɔmi nami he fonihi, a kaneɔ bɔmi nami he womihi, aloo a hyɛɔ níhi nɛ sɛ kulaa ngɛ Intanɛti ɔ nɔ. Ni komɛ hu hyɛɔ sinihi, kɛ fiɛmihi, aloo tiivi nɔ ní peepeehi nɛ kɔɔ bɔmi nami he. Ni komɛ hu yaa disko, aloo a ya hyɛɔ nihi nɛ hɛɛ a he gu, aloo a yaa hehi nɛ a gbɔleɔ nɔ ngɛ blɔ nɛ tleɔ bɔmi nami akɔnɔ si ɔ nɔ.\\n5. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa po wa tsui nɛ yi mluku ɔ he piɛ ɔ?\\n5 Ni komɛ ngɔɔ a he kɛ woɔ je mi bami yaya mi, ejakaa a suɔ nɛ nɔ ko nɛ e pi a huno loo a yo nɛ ná a he deka. Nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ nyɛ we a he nɔ yemi tsɔ, nɛ a bua jɔɔ je mi bami yaya ní peepeehi tsuo a he. Jehanɛ hu ɔ, wa tsui nɛ yi mluku ɔ sisiɔ wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, e be yee kaa huno ko ma ná yo kpa ko he suɔmi, aloo yogbayo ko hu ma ná nyumu kpa ko he suɔmi. (Kane Yeremia 17:9, 10.) Yesu de ke: “Tsui mi nɛ susumi yayami nɛ ɔmɛ jeɔ: nɔmlɔ gbemi, gba puɛmi, ajuama bɔmi, jumi, lakpa odase yemi, kɛ nɔ biɛ puɛmi.”—Mateo 15:19.\\n6, 7. (a) Ke akɔnɔ yaya sɛ wa tsui mi ɔ, mɛni ma nyɛ maa ba? (b) Mɛni wa maa pee konɛ wa ko tɔ̃ Yehowa nɔ?\\n6 Ke akɔnɔ yaya sɛ nihi enyɔ nɛ a ná a sibi a he bua jɔmi ɔ a tsui mi ɔ, a ma nyɛ ma bɔni níhi nɛ e sa kaa a kɛ mɛ nitsɛmɛ a hunomɛ loo a yihi pɛ nɛ sɛɛ ɔ sɛɛmi. E be kɛe kulaa nɛ a ma bɔni he blɔhi hlami konɛ a kɛ a sibi nɛ pɔ kpemi. Ke a kɛ a sibi kpe hu ɔ, a bua peeɔ a ní kaa nɔ́ nɛ a kpe tlukaa. Ke suɔmi nɛ a ngɛ ha a he ɔ mi ba wa a, e yee ha mɛ kaa a maa pee nɔ́ nɛ da. Ke huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi ngɛ wae ɔ, a nyɛ we nɛ a poɔ se, e ngɛ mi kaa a le kaa nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ dɛ.—Abɛ 7:21, 22.\\n7 Akɔnɔ yaya nɛ a ná a, kɛ ní nɛ a sɛɛɔ ɔ haa nɛ a hɛ jeɔ Yehowa je mi bami he mlaahi a nɔ kulaa. Enɛ ɔ haa nɛ a pɛtɛɔ a sibi a nine si, a fĩɔ a sibi a nya he, nɛ a fiɛɔ a sibi a he. Aywilɛho sane ji kaa a ngɔɔ a he kɛ woɔ ní peepeehi nɛ e sa kaa e ya nɔ ngɛ a kɛ a yihi aloo a hunomɛ pɛ a kpɛti ɔ mi. ‘Mɛ nitsɛmɛ a we akɔnɔ nɛ gblaa mɛ ɔ lɛ kaa mɛ.’ Nyagbenyagbe ɔ, ke akɔnɔ ɔ mi ba wa wawɛɛ ɔ, kɛkɛ a kɛ a he wo ajuama bɔmi mi. (Yakobo 1:14, 15) Hyɛ bɔ nɛ enɛ ɔ maa pee aywilɛho ha! Kaa a ngmɛ blɔ nɛ Yehowa ha nɛ bumi nɛ a ngɛ kɛ ha gba si himi ɔ mi wa a, jinɛ a ko tɔ̃ we e nɔ. Mɛni blɔ nɔ nɔ ko maa gu kɛ ná bumi kɛ ha gba si himi?\\nNYƐƐ YA NƆ NƐ NYƐƐ HƐ NYƐ KƐ SU MAWU HE\\n8. Mɛni blɔ nɔ huɛ bɔmi kpakpa nɛ maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ maa po wa he piɛ ngɛ ajuama bɔmi ní peepeehi a he ngɛ?\\n8 Kane La 97:10. Ke huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, lɔ ɔ maa po wa he piɛ kɛ je ajuama bɔmi ní peepeehi a he. Ke wa kase Yehowa su kpakpa amɛ ɔ, wa bɔɔ mɔde nɛ wa ba peeɔ ‘Mawu bimɛ nɛ e suɔ, nɛ wa kaseɔ lɛ, nɛ wa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wa sibi.’ Enɛ ɔ ma ha nɛ wa ma ná kã, nɛ wa maa yu wa he ngɛ “yo kɛ nyumu a yakayaka fiɛmi, loo mu ní tsumi” he. (Efeso Bi 5:1-4) Hunomɛ kɛ yigbayihi nɛ a le kaa “Mawu maa kojo yaholi, kɛ gba puɛli” ɔ bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a yeɔ a sibi anɔkuale.—Hebri Bi 13:4.\\n9. (a) Mɛni ye bua Yosef nɛ e nyɛ da ka nɛ e nitsumitsɛ ɔ yo ɔ kɛ ba e nɔ ɔ nya? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yosef nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?\\n9 Kristo se nyɛɛli komɛ hyɛ we a he nɔ saminya, nɛ a kɛ nihi nɛ a kɛ mɛ tsuɔ ní nɛ a pi Odasefohi ɔ bɔɔ ke a kpa ní tsumi. Ni komɛ hu kɛ ka kpeɔ ngɛ ní tsumi he. Niheyo wayoo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yosef ɔ kɛ si himi nɛ ɔ eko kpe. Benɛ e ngɛ e ní tsumi he ɔ, e nitsumitsɛ ɔ yo ɔ ná e he bua jɔmi wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, daa ligbi ɔ, e bɔɔ mɔde kaa e maa ka Yosef konɛ e kɛ lɛ nɛ ná bɔmi. Nyagbenyagbe ɔ, e “nu Yosef tade ɔ, nɛ e de lɛ ke, ‘Ba nɛ o kɛ mi ba hwɔ si.’” Se Yosef kplɛɛ we, nɛ e ma fo. Mɛni wo Yosef he wami nɛ e ya nɔ ye anɔkuale ɔ? E fia e pɛɛ si kaa e maa po huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ he piɛ. Yosef ní tsumi puɛ nɛ a wo lɛ tsu mohu lɛɛ, se Yehowa jɔɔ lɛ. (1 Mose 39:1-12; 41:38-43) Ke wa ngɛ ní tsumi he jio, wa ngɛ he kpa ko jio, e sa nɛ waa yu wa he ngɛ si himihi nɛ ma nyɛ maa ka wɔ ɔ a he.\\nNYƐƐ WO NƆMLƆ SU EHE Ɔ\\n10. Mɛni blɔ nɔ nɔmlɔ su ehe ɔ poɔ gba si himi he piɛ ngɛ?\\n10 Nɔmlɔ su ehe ɔ nɛ “Mawu bɔ ngɛ e suɔmi nya ngɛ anɔkuale dami kɛ he tsɔmi mi” ɔ maa ye bua nihi kɛ a yihi konɛ a yu a he ngɛ ajuama bɔmi ní peepeehi a he. (Efeso Bi 4:24, NW) Ke wa wo nɔmlɔ su ehe ɔ, e haa nɛ wa ‘gbeɔ’ akɔnɔ nɛ ngɛ wa mi ɔ, nɛ wa jeɔ wa he ngɛ “yo kɛ nyumu yakayaka fiɛmi, mu ní tsumi, mi mi la, akɔnɔ yaya, kɛ hɛ tsumi” he. (Kane Kolose Bi 3:5, 6.) Munyu nɛ ji “nyɛɛ gbe” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa yu wa he ngɛ akɔnɔ yayahi a he. E sa nɛ waa yu wa he ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ma nyɛ ma tle bɔmi nami akɔnɔ yaya si ngɛ wa mi ɔ he. (Hiob 31:1) Ke wa yeɔ Mawu mlaa amɛ a nɔ ɔ, wa nyɛɔ “yayami kulaa,” nɛ wa pɛtɛɔ “nɔ́ kpakpa” he wawɛɛ.—Roma Bi 12:2, 9.\\nE he hia nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a wo a gba si himi ɔ mi he wami kɛ gu munyu nɛ a kɛ a sibi maa tu ngɛ mi mi himi, mi mi jɔmi, kɛ mi mi sami mi ɔ nɔ\\n11. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nɔmlɔ su ehe ɔ woɔ gba si himi mi he wami?\\n11 Ke wa woɔ nɔmlɔ su ehe ɔ, wa kaseɔ Yehowa su ɔmɛ. (Kolose Bi 3:10) Ke nɔ kɛ e yo jeɔ “mi mi jɔmi, mɔbɔ nami, he si bami, kpoo peemi, kɛ tsui si tomi” kpo ɔ, lɔ ɔ ma ha suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa, nɛ Yehowa hu maa jɔɔ mɛ. (Kolose Bi 3:12) Jehanɛ hu ɔ, ke a ‘ha nɛ he jɔmi nɛ Kristo haa a tsuɔ ní ngɛ a tsui mi’ ɔ, lɔ ɔ hu ma ha nɛ kake peemi maa hi a kpɛti. (Kolose Bi 3:15) Ke nɔ kɛ e yo ‘suɔ a he saminya’ a, lɔ ɔ ma ha nɛ a ma ná deka kɛ ha a he, nɛ a maa ‘bu a sibi pe mɛ nitsɛmɛ a he.’—Roma Bi 12:10.\\n12. Mɛni suhi nɛ o susu kaa a ma ha nɛ bua jɔmi nɛ hi gba si himi mi?\\n12 Benɛ a bi Sid kɛ e yo Sonja konɛ a tsɔɔ suhi nɛ ye bua mɛ nɛ a ngɛ bua jɔmi ɔ, Sid de ke: “Suɔmi ji su titli nɛ wa pɔɔ kpo jemi. Wa na hu kaa e he hia wawɛɛ nɛ waa pee wa he nihi nɛ a he jɔ.” Sonja kplɛɛ nɔ́ nɛ e huno ɔ de ɔ nɔ. E de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, mi mi himi hu ji su ko nɛ he hia wawɛɛ. Wa bɔɔ mɔde nɛ wa jeɔ he si bami hu kpo, e ngɛ mi kaa tsa pi be tsuaa be nɛ jã peemi ngɛ gbɔjɔɔ.”\\nNYƐƐ JE NYƐ TSUI MI KƐ SƐƐ NÍ\\n13. Mɛni lɛ e he hia nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a pee kɛ wo a gba si himi ɔ mi he wami, nɛ mɛni he je?\\n13 Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa maa gu nɔ kɛ wo wa gba si himi ɔ mi he wami ɔ a kpɛti kake ji, nɛ waa kɛ wa yihi aloo wa hunomɛ maa tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi. E ngɛ dɔmi kaa ni komɛ kɛ ni kpahi tuɔ munyu ngɛ bumi mi pe bɔ nɛ a kɛ mɛ nitsɛmɛ a hunomɛ aloo a yihi tuɔ munyu ɔ! Ke “mi mi doomi, mi mi la, muklii mi fumi, pɛ, kɛ nɔ jɛmi basabasa” yaa nɔ ngɛ nɔ ko kɛ e yo a kpɛti ɔ, bɔbɔɔbɔɔ ɔ, suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi gbɔjɔɔ. (Efeso Bi 4:31) Ke huno ko tuɔ munyu kɛ siɔ e yo nɛ e peeɔ lɛ nɔ́ dɔ nɔ́, aloo yogbayo ko hu peeɔ jã a, a gba a be ngɔe. Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a wo a gba si himi ɔ mi he wami kɛ gu munyu nɛ a kɛ a sibi maa tu ngɛ mi mi himi, mi mi jɔmi, kɛ mi mi sami mi ɔ nɔ.—Efeso Bi 4:32.\\n14. Mɛni e sɛ kaa waa pee?\\n14 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “dii peemi be ngɛ.” (Fiɛlɔ 3:7) Se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa waa kɛ wa hunomɛ loo wa yihi nɛ ko sɛɛ ní, ejakaa ní sɛɛmi haa nɛ gba si himi peeɔ kpakpa. Yogbayo ko nɛ e ngɛ Germany ɔ de ke: “Ke ní sɛɛmi be nɔ ko kɛ e yo a kpɛti ɔ, e yeɔ mɛ awi.” E de hu ke: “E ngɛ mi kaa tsa pi be tsuaa be nɛ e ngɛ gbɔjɔɔ kaa ke nɔ́ ko gba o nya a, o maa nu o tsui mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ o kɛ abofu nɛ kple nɔ ɔ nɔ. Ke e ba jã a, o ma de o yo ɔ loo o huno ɔ nɔ́ ko nɛ o susuu we he, nɛ lɔ ɔ ma puɛ sane ɔ kulaa.” Ke nyagba ko ba nihi kɛ yihi a kpɛti ɔ, e sɛ nɛ a kpa ngmlaa kɛ wo a sibi a yi, aloo hiɔ a sibi nya. Mohu ɔ, ke nyagba ko ba nɛ a tsu he ní mla, nɛ e pee we pɛ ɔ, lɔ ɔ woɔ a gba si himi ɔ mi he wami.\\n15. Mɛni blɔ nɔ ní sɛɛmi kpakpa ma nyɛ maa wo gba si himi mi he wami ngɛ?\\n15 Nyɛ ma nyɛ maa wo nyɛ gba si himi ɔ mi he wami ke nyɛ ná tsui nɛ nyɛ susu níhi a he nɛ nyɛ nu nyɛ sibi sisi. Tsa pi nɔ́ nɛ o ma de ɔ pɛ nɛ he hia, se bɔ nɛ o ma plɛ kɛ de nɔ́ ɔ ha a hu he hia. Enɛ ɔ he ɔ, ke haomi ko ba po ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi. Ke o pee jã a, e be yee ha o yo ɔ aloo o huno ɔ kaa e maa bu mo tue. (Kane Kolose Bi 4:6.) Ní sɛɛmi kpakpa ma nyɛ ma ha nɛ nɔ kɛ e yo maa wo a gba si himi ɔ mi he wami ke a nya mi munyu jeɔ via nɛ e woɔ a sibi he wami.—Efeso Bi 4:29.\\nNí sɛɛmi kpakpa ma nyɛ ma ha nɛ nɔ kɛ e yo maa wo a gba si himi ɔ mi he wami (Hyɛ kuku 15)\\nNYƐ HA NYƐ SIBI GBA SI HIMI BLƆ NYA NƆ́ Ɔ\\n16, 17. Mɛni he je nɛ e he hia kaa nihi nɛ a ha nɛ a hunomɛ aloo a yihi a bua nɛ jɔ, nɛ a kó tsi a he nya kaa a kɛ a sibi be bɔmi náe ɔ?\\n16 Nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ma nyɛ maa wo a gba si himi ɔ mi he wami ke a tsuɔ a sibi a hiami níhi a he ní kɛ haa mɛ, nɛ a fo we mɛ pɛ a nɔ́ mi. (Filipi Bi 2:3, 4) E sa nɛ hunomɛ kɛ yigbayihi tsuo nɛ a susu níhi nɛ ma ha nɛ a he piɛɛli ɔmɛ ma ná bua jɔmi ɔ he, konɛ a tsu a bɔmi nami mi hiami níhi hu a he ní ha mɛ.—Kane 1 Korinto Bi 7:3, 4.\\n17 Aywilɛho sane ji kaa ni komɛ je we suɔmi kpo kɛ ha a hunomɛ aloo a yihi, nɛ a tsiɔ a he nya kaa a kɛ a sibi be bɔmi náe. Nyumu komɛ hu susuɔ kaa ke a hɛɛ a yihi dɔdɔɔdɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa pi nyumuhi ji mɛ. Se Baiblo ɔ de ke: “Nyɛ hunomɛ ɔmɛ hu, ke nyɛɛ kɛ nyɛ yi ɔmɛ ngɛ ɔ, nyɛɛ na nya ha mɛ saminya.” (1 Petro 3:7) E sa nɛ huno ɔ nɛ nu sisi kaa gba si himi blɔ nya nɔ́ ɔ kɔ we bɔmi nami pɛ he. E sa nɛ e je suɔmi kpo kɛ ha e yo ɔ be tsuaa be. Lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e yo ɔ bua maa jɔ bɔmi nami he. Ke huno ɔ kɛ yo ɔ tsuo jeɔ suɔmi kpo kɛ haa a sibi ɔ, e be yee ha mɛ kaa a ma tsu a sibi a hiami níhi a he ní kɛ ha mɛ.\\n18. Mɛni hunomɛ kɛ yigbayihi ma nyɛ maa pee kɛ wo a gba si himi ɔ mi he wami?\\n18 E ngɛ mi kaa ke nɔ ko je e huno aloo e yo se ɔ, nɔ́ ko be nɛ e kɛ ma je e nya mohu lɛɛ, se ke nɔ kɛ e yo je we suɔmi kpo kɛ ha we a sibi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nyumu ɔ loo yo ɔ ma ná nɔ kpa he suɔmi. (Abɛ 5:18; Fiɛlɔ 9:9) Enɛ ɔ he nɛ Baiblo ɔ wo nihi nɛ a sɛ gba si himi ɔ ga kaa a ko “tsi a he nya kaa a kɛ a sibi be bɔmi náe” ja eko ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo kplɛɛ kaa a maa pee jã be kpiti kɛkɛ. Mɛni he je? ‘Ke pi jã a, a be a he nɔ nyɛe maa ye, nɛ Satan maa ka mɛ.’ (1 Korinto Bi 7:5) E maa pee mɔbɔ kaa nɔ kɛ e yo maa ngmɛ Satan blɔ nɛ e da a ‘he nɔ nɛ a nyɛ we nɛ a ye’ ɔ nɔ kɛ ka mɛ konɛ a puɛ gba! Ke nɔ ko kɛ e yo haa a sibi gba si himi blɔ nya nɔ́ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ti ‘nɔ ko nɔ ko hla we kaa e hi ha lɛ nɔ kake too, nɛ nɔ tsuaa nɔ susuɔ e nyɛmi hu he.’ A peeɔ jã ejakaa a suɔ a sibi, se pi kaa e sa kaa a pee jã kɛkɛ he je nɛ a ngɛ pee. Ke nɔ kɛ e yo jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi ɔ lɔ ɔ woɔ a gba si himi ɔ mi he wami.—1 Korinto Bi 10:24.\\nYAA NƆ NƐ O WO O GBA SI HIMI Ɔ MI HE WAMI\\n19. Mɛni e sa kaa waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee, nɛ mɛni he je?\\n19 E be kɛe kulaa nɛ wa maa sɛ je ehe ɔ mi! Hyɛ bɔ nɛ e maa pee oslaa ha kaa wa maa di akɔnɔ yaya se, nɛ wa hɛ mi ma kpata kaa bɔ nɛ e ba Israel bi 24,000 ɔ a nɔ ngɛ Moab Nga a nɔ ɔ. Benɛ Baiblo ɔ tu nɔ́ nɛ ba a he munyu ta a, e bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Nɔ nɛ susuɔ kaa e daa si ɔ, e hyɛ e he nɛ hi, konɛ e ko nɔ si.” (1 Korinto Bi 10:12) Ja wa ye Yehowa kɛ wa hunomɛ kɛ wa yihi anɔkuale loko wa ma nyɛ maa wo wa gba si himi ɔ mi he wami. (Mateo 19:5, 6) Amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e he hia wawɛɛ kaa ‘wa maa bɔ mɔde konɛ Mawu nɛ ko na mu, loo piami nɔ́ ko ngɛ wa he, nɛ waa kɛ lɛ nɛ hi si ngɛ he jɔmi mi.’—2 Petro 3:13, 14.\\nGba si himi blɔ nya nɔ́ ɔ: Munyu ngɔngɔɛhi nɛ suɔmi ngɛ mi nɛ wa tuɔ kɛ tsɔɔ wa hunomɛ aloo wa yihi pɛ. Bɔmi nami hu piɛɛ he\\nAjuama bɔmi ní peepeehi: Mlaahi nɛ Mawu wo ngɛ bɔmi nami he ɔ a nɔ tɔmi. Ajuama bɔmi ní peepee ɔmɛ ekomɛ ji gba puɛmi, yahomi, nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ a kɛ a sibi náa bɔmi, kɛ nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo a bɔmi nami\\nNɔmlɔ su ehe ɔ womi: Nɛ wa ma tsake wa susumi kɛ wa je mi bami nɛ wa maa kase Yehowa su ɔmɛ","num_words":3468,"character_repetition_ratio":0.068,"word_repetition_ratio":0.033,"special_characters_ratio":0.317,"stopwords_ratio":0.503,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mawu Tsɛ Ni Komɛ Ní Yemi | Yesu Si Himi Ngɛ Zugba a Nɔ\\nA Tsɛ Ni Komɛ Ní Yemi​—Mɛnɔmɛ Nɛ Mawu Tsɛ?\\nHE SI BAMI HE NÍ KASEMI\\nNIHI NƐ A FƆ MƐ NINE Ɔ NGƆ NÍHI KƐ JE A NYA\\nBenɛ Yesu tsa nyumu ɔ nɛ e nane kɛ e nine fuufuu ɔ ta a, Yesu ya nɔ nɛ e hi Farisi no ɔ we ɔ mi be bɔɔ. Yesu to he hɛ kaa nihi nɛ a fɔ mɛ nine ɔ a ti ni komɛ ya ngɛ nikɔtɔmahi a sihi he hlae nɛ a maa hi. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu ngɔ jamɛ a he blɔ ɔ kɛ tsɔɔ mɛ he si bami he ní.\\nYesu de mɛ ke: ‘Ke nɔ ko kpee yo, nɛ e tsɛ mo kɛ ya lejɛ ɔ, ko ya hi yimɛ a je. Eko ɔ, a tsɛ nɔ ko nɛ hɛ mi ngɛ nyami pe mo. Kɛkɛ ɔ, nɔ nɛ tsɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo maa ba, nɛ e ma ba de mo ke, “Ha nɔ nɛ ɔ blɔ.” Jehanɛ ɔ lɛɛ zo o kɛ ma ya hi nane si je ɔ.’​​—Luka 14:8, 9.\\nYesu tsa nɔ ke: ‘Lɔ ɔ he ɔ, ke a tsɛ mo ɔ, yaa nɛ o ya hi nane si je, konɛ ke nɔ nɛ tsɛ mo ɔ ba a, e ba de mo ke, “Ye huɛ, ba yimɛ a je.” Enɛ ɔ ma ha nɛ o hɛ mi maa ba nyami ngɛ nihi tsuo nɛ o kɛ mɛ hii si ɔ a hɛ mi.’ Pi su kpakpa kpo nɛ e sa nɛ a je ɔ he munyu nɛ Yesu ngɛ tue. E tsɔɔ nya ke: “Ejakaa nɔ tsuaa nɔ nɛ woɔ e he nɔ ɔ, a maa ba lɛ si, nɛ nɔ nɛ baa e he si ɔ, a ma wo e nɔ.” (Luka 14:10, 11) Yesu ngɛ e tue buli ɔmɛ he wami woe nɛ a ba a he si.\\nEnɛ se ɔ, Yesu tsɔɔ Farisi no nɛ tsɛ lɛ ní yemi ɔ nɔ́ kpa ko nɛ e he hia kaa e kase. E tsɔɔ lɛ okplɔɔ ngmɛmi nɛ sa Mawu hɛ mi. Yesu de lɛ ke: “Ke o tsɛ nihi ní yemi piani, loo gbɔkuɛ ɔ, koo kpee o huɛmɛ, loo o nyɛmimɛ, loo o weku li, loo niatsɛmɛ nɛ ngɛ o paka mi. Ke o pee jã a, mɛ hu a maa kpee mo; kɛkɛ ɔ, e ngɛ kaa a wo mo nɔ́ nɛ o pee ɔ he hiɔ. Ke o ngmɛ okplɔɔ ɔ, tsɛ ohiatsɛmɛ, glɔtsɛmɛ, pɔ̃tsɛmɛ, kɛ hɛ yuyuili mohu; nɛ Mawu maa gbaa mo; ejakaa mɛɛ a be nyɛe maa to mo nane mi.”​​—Luka 14:12-14.\\nPi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa ke wa ngmɛ okplɔɔ ɔ, e sɛ nɛ waa fɔ wa huɛmɛ, wa weku li, aloo wa kpɔ mi bimɛ nine. Mohu ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa ke wa ngmɛ okplɔɔ nɛ wa tsɛ nihi nɛ a be nɔ́ ko, kɛ glɔtsɛmɛ, kɛ hɛ yuyuili ɔ, wa ma ná jɔɔmi babauu. Yesu de wetsɛ ɔ ke: “Ligbi ɔ nɛ ni kpakpa amɛ maa te si kɛ je gbeje ɔ, Mawu maa to mo nane mi.” Nyumu ko nɛ lɛ hu a fɔ lɛ nine kɛ ba ní yemi ɔ kɛ Yesu kpa gbi, nɛ e de ke: “Nihi nɛ maa ye ní ngɛ Mawu matsɛ yemi ɔ mi ɔ, a gbaa mɛ pɛ.” (Luka 14:15) Nyumu ɔ na kaa e ji he blɔ ngua kaa Mawu ma tsɛ nɔ ko ní yemi. Se kaa bɔ nɛ Yesu maa tsɔɔ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, pi nɔ tsuaa nɔ nɛ e bua jɔ nine fɔmi nɛ ɔ he. E de mɛ ke:\\n‘Nyumu ko ngmɛ okplɔɔ ngua, nɛ e kpee nihi fuu. E tsɔ nɔ ke e ya de nihi nɛ a kpee ɔ ke, “A gbe nɔ́ tsuaa nɔ́ nya; nyɛɛ ba!” Se mɛ tsuo a bɔni a nya jemi kakaaka. Kekleekle nɔ ɔ de tsɔlɔ ɔ ke, “I he zugba ko nɛ ma kɛ pee ngmɔ, nɛ e hia kaa ma ya nɛ ma ya hyɛ; i kpa mo pɛɛ nɛ o na ha mi!” Nɔ kpa ke, “I he na blablɛ enuɔ, nɛ i yaa nɛ ma ya ka mɛ ma hyɛ; i kpa mo pɛɛ nɛ o na ha mi!” Nɔ kpa hu je e nya ke, “I kpee yo, nɛ lɔ ɔ he ɔ i be nyɛe maa ba.”’​​—Luka 14:16-20.\\nPi níhi nɛ e sa kaa a kɛ jeɔ a nya ji nɛ ɔ! Loko nɔ ko ma he zugba loo lohwe ɔ, e ya hyɛɛ kekle loko e heɔ, enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ɔ wo nɔ́ ɔ he hiɔ ɔ, e ma nyɛ ma ya hyɛ be kpa. Ngɛ nɔ etɛne ɔ blɔ fa mi ɔ, pi kpaako nɛ e yaa kpee yo ɔ. E ngɔ yo ɔ momo, lɔ ɔ mɛni nɛ ngɛ lɛ blɔ tsie loko e ke e be nyɛe maa ya okplɔɔ ngmɛmi nɛ e he hia nɛ ɔ sisi ɔ? Benɛ nyɔmtsɛ ɔ nu kaa nihi nɛ e fɔ mɛ nine ɔ ke a be nyɛe maa ba a, e mi mi fu nɛ e de tsɔlɔ ɔ ke:\\n“Jee kpo esɔ kɛ ya gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ, kɛ blohu ɔmɛ a mi ngɛ ma a mi, nɛ o ya ngɔ ohiatsɛmɛ, glɔtsɛmɛ, hɛ yuyuili, kɛ pɔ̃tsɛmɛ kɛ ba hiɛ ɔ.” Tsɔlɔ ɔ ya tsɛ mɛ kɛ ba, se loloolo ɔ blɔ fuu piɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke: “Jee kpo kɛ ya blɔ ɔmɛ a nɔ, kɛ blohu ɔmɛ a mi, nɛ o ya nyɛ ni ɔmɛ a nɔ nɛ a ba hiɛ ɔ, konɛ ye we ɔ mi nɛ hyi tɔ. I ngɛ nyɛ dee ke, nihi nɛ a kpee ɔ, ke a ti nɔ ko sa e nya ye niye ní nɛ ɔ fii!”​​—Luka 14:21-24.\\nMunyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa hu gu Yesu Kristo nɔ kɛ fɔ nihi nine konɛ a ná he blɔ ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi. Yuda bi, titli ɔ a jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ ji nihi nɛ a fɔ mɛ nine kekle. Se a kpɛti nihi fuu kplɛɛ we nine nɛ Yesu fɔ mɛ ɔ nɔ. Se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e be ni kpahi nine fɔe. Yesu ngɛ tsɔɔe kaa hwɔɔ se ko ɔ, e maa fɔ Yuda bi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ, kɛ ma je li nɛ a jaa Yehowa a nine. Enɛ ɔ se ɔ, e maa kpale fɔ nihi nɛ Yuda bi naa mɛ kaa a sɛ ngɛ Mawu hɛ mi ɔ hu nine.​​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:28-48.\\nNgɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu munyu ɔ ma nɔ́ ko nɛ nyumu ko nɛ lɛ hu a fɔ lɛ nine de ɔ nɔ mi. Nyumu ɔ de ke: ‘Nihi nɛ maa ye ní ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ, a gbaa mɛ pɛ!’\\nMɛni nɛ Yesu tsɔɔ kaa ke nihi pee ɔ, e tsɔɔ kaa a ngɛ he si bami?\\nKe nɔ ko ma tsɛ nihi ní yemi ɔ, mɛni e sa nɛ e pee konɛ e sa Mawu hɛ mi, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ jã nɛ e maa pee ɔ ma ha nɛ e ná bua jɔmi?\\nMɛni nɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ okplɔɔ ngmɛmi he ɔ tsɔɔ?","num_words":1199,"character_repetition_ratio":0.041,"word_repetition_ratio":0.018,"special_characters_ratio":0.318,"stopwords_ratio":0.481,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ Blɔ Nya Tomi February 29–March 6, 2016\\nLa 3 Kɛ Sɔlemi\\n“Ester Fã Mawu We Bi A He”: (Hɛngm. 10)\\n[Mo je Ester Womi ɔ He Video ɔ kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ.]\\nEst 3:5-9—Haman to kaa e ma kpata Mawu we bi a hɛ mi (ia-E 131 kk. 18-19)\\nEst 4:11–5:2—Akɛnɛ Ester hemi kɛ yemi mi wa he je ɔ, e yi gbeye kaa eko ɔ a maa gbe lɛ (ia-E 125 kk. 2; 134 kk. 24-26)\\nEst 2:15—Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Ester tsɔɔ kaa e baa e he si nɛ e yeɔ e he nɔ? (w06-E 3\/1 9 kk. 7)\\nEst 3:2-4—Mɛni he je nɛ Mordekai kua kaa e ma kpla si ha Haman ɔ? (ia-E 131 kk. 18)\\nBaiblo Kanemi: Est 1:1-15 (Hɛngm. 4 loo nɔ́ nɛ sui jã)\\nKekle Ligbi Nɛ O Ya Na Nɔ Ko: (Hɛngm. 2 loo nɔ́ nɛ sui jã) Moo ngɔ Bu Mawu Tue womiyo ɔ kɛ ha. Moo tsɔɔ wetsɛ ɔ nɔ́ nɛ o kɛ lɛ ma ba kase pee se.\\nKpale Ya Slaa: (Hɛngm. 4 loo nɔ́ nɛ sui jã) Moo ngɔ Bu Mawu Tue womiyo ɔ ba fa 2-3 ɔ kɛ pee bɔ nɛ o kɛ wetsɛ ko nɛ o ha lɛ womiyo ɔ eko ɔ ma ya tsa ní sɛɛmi ɔ nɔ ha a he peemi kɛ tsɔɔ. Moo tsɔɔ wetsɛ ɔ nɔ́ nɛ o kɛ lɛ ma ba kase pee se.\\nBaiblo Mi Ní Kasemi: (Hɛngm. 6 loo nɔ́ nɛ sui jã) Moo ngɔ Bu Mawu Tue Nɛ́ O Hi Si Kɛ Ya Neneene womiyo ɔ ba fa 4-5 kɛ pee bɔ nɛ o kɛ nɔ ko nɛ o ha lɛ Bu Mawu Tue womiyo ɔ kekle ligbi nɛ o ya na lɛ ɔ maa pee Baiblo mi ní kasemi ha a he peemi kɛ tsɔɔ. (km 7\/12 2-3 kk. 4)\\nAsafo ɔ mi hiami níhi: (Hɛngm. 10)\\nKɛ O Ngɛ Kpe ɔ Blɔ Nya Tomi Ehe ɔ, Kɛ Ní Kasemi Womi ɔ He Se Náe Ha Kɛɛ?: (Hɛngm. 5) Ní sɛɛmi. Mo bi tue buli nɛ a tsɔɔ bɔ nɛ a ná kpe ehe nɛ ɔ he se ha. Moo wo mɛ he wami nɛ a dla a he saminya loko a ba kpe ɔ, konɛ a ná he se kɛ pi si.\\nAsafo Baiblo Mi Ní Kasemi: fy yi 7 kk. 9-18 (Hɛngm. 30)\\nLa 149 Kɛ Sɔlemi\\nFebruary 29–March 6, 2016 Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Blɔ Nya Tomi","num_words":379,"character_repetition_ratio":0.077,"word_repetition_ratio":0.049,"special_characters_ratio":0.356,"stopwords_ratio":0.422,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"A Ngɔ Nɔ́ Ehe Ko Kɛ Piɛɛ Otsi ɔ Mi Kpe ɔ He\\nJUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI Hla Yehowa Se Blɔ Loko E Mi Mi Fumi Ligbi ɔ Nɛ Su\\nJUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI “Moo Pɛtɛ Yuda No Kake Tade He Wawɛɛ”\\nKRISTOFOHI A SI HIMI Wa He Nɛ Maa Be Ngɛ Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ Mi​​—Moo Fiɛɛ Kɛ Tsɔɔ Nihi Tsuo Nɛ A Ngɛ O Zugba Kpɔ ɔ Mi\\nJUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI Moo Hi “Kɔ̃ Nɛ Gba Yoku ɔ Mi ɔ Mi”\\nKRISTOFOHI A SI HIMI A Ngɔ Nɔ́ Ehe Ko Kɛ Piɛɛ Otsi ɔ Mi Kpe ɔ He\\nJUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI Anɛ O Gba Si Himi ɔ Woɔ Yehowa Hɛ Mi Nyami Lo?\\nKRISTOFOHI A SI HIMI Mɛni Ji Suɔmi Nitsɛnitsɛ?\\nKANE NGƐ Abua Abui Acholi Afrikaans Aja Albanian Alur Amharic Arabic Armenian Assamese Ateso Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel (Central) Cambodian Catalan Cebuano Changana (Mozambique) Chavacano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chol Chuabo Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Douala Drehu Dutch Edo Efik English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon French Ga Galician Garifuna Georgian German Gokana Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Konkani (Roman) Korean Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Laotian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mingrelian Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Odia Okpe Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nKristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ–Ní Kasemi Womi | December 2017\\nKɛ je January 2018 kɛ yaa a, a kɛ study notes kɛ media nɛ ngɛ New World Translation of the Holy Scriptures (nwtsty) ní kasemi Baiblo ɔ mi ngɛ Intanɛti ɔ nɔ ɔ maa piɛɛ otsi ɔ mi kpe ɔ he. Nihi nɛ a ngɛ ní kasemi Baiblo ɔ eko ngɛ a gbi mi kɛ nihi nɛ a be eko ɔ tsuo kɛ ma tsu ní. E ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ ɔ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o dla o he saminya kɛ ha asafo mi kpe. Jehanɛ hu ɔ, wa he ye kaa e ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nɛ ji wa Tsɛ nɛ e ngɛ suɔmi ɔ mi maa wa wawɛɛ!\\nStudy notes ɔ tsɔɔ níhi a mi kɛ kɔ kusumihi, mahi, kɛ gbihi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ mi.\\nKane mi tako nɛ ngɛ tsoe sulii: Blema a, a kɛ zu nɛ peeɔ kane, nɛ a kɛ oliv nu lɛ woɔ mi. Ke a su kane ɔ, tako ɔ gblaa nu ɔ, nɛ e haa nɛ la a tsoɔ. Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke, “kane mi tako nɛ e ngɛ tsoe sulii” ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kane mi tako nɛ ngɛ la su ku jee, loo e ngɛ gboe, aloo eko ɔ, e gbo momo po. Gbami nɛ ngɛ Yesaya 42:3 ɔ tsɔɔ kaa Yesu mi mi maa sã lɛ ngɛ nihi a he; e be hae nɛ he si bali kɛ nihi nɛ hao ɔ, a hɛ nɔ kami nɛ tã.\\nNiinɛ: A·menʹ ji Hebri munyu nɛ Hela bi hu kɛ tsuɔ ní. Munyu nɛ ɔ sisi ji “e ba mi jã,” aloo “ngɛ anɔkuale mi.” Be komɛ ɔ, loko Yesu maa tu munyu ko, loo e maa wo nɔ́ ko he si, loo e maa gba gbami ko ɔ, e kɛ a·menʹ pɔɔ ní tsumi kɛ maa nɔ mi kaa nɔ́ nɛ e de ɔ maa ba mi. Sane kpakpa amɛ a mi pɛ nɛ Yesu ngɔ munyu nɛ ji “niinɛ,” loo amen ɔ kɛ tsu ní ngɛ jã. A kɛ tsu we ní ngɛ Baiblo ɔ mi he kpa ko jã, nɛ e be jami womi kpa ko hu mi. Ke Yesu ngɔ munyu nɛ ɔ kɛ tsu ní pe si kake (a·menʹ a·menʹ) ɔ, a tsɔɔ sisi kaa “niinɛ, ngɛ anɔkuale mi,” kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Yohane Sane Kpakpa a mi ɔ.​—Yo 1:51.\\nNgɛ hiɛ ɔ, a kɛ fonihi, níhi nɛ a tɛni, videohi nɛ a tui munyu ngɛ mi, kɛ videohi nɛ a tɛni níhi ngɛ mi ɔ tsɔɔ níhi pɔtɛɛ komɛ nɛ a tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a mi.\\nBetfage, Oliv Yoku ɔ, kɛ Yerusalem\\nVideo kpiti nɛ ɔ tsɔɔ blɔ ko nɛ yaa Yerusalem, kɛ je ma ko nɛ a tsɛɔ mwɔnɛ ɔ ke et-Tur, nɛ e ngɛ Yerusalem puje he ɔ. A tsɔɔ kaa lejɛ ɔ nɛ a tsɛɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ke Betfage ɔ nɛ. Betfage ngɛ Oliv Yoku ɔ yi mi hehi nɛ a ya hiɔwe ɔ, kake nɔ. Betania ngɛ Betfage puje he, ngɛ Oliv Yoku ɔ nɔ. Ke Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ya Yerusalem ɔ, a pɔɔ Betania hwɔmi gbɔkuɛ. Mwɔnɛ ɔ, a tsɛɛ lejɛ ɔ ke el-ʽAzariyeh (El ʽEizariya ). E ji Arab biɛ, nɛ e sisi ji, “He Nɛ Lazaro Hi.” E ngɛ heii kaa ke Yesu ya Betania a, e ya hiɔ Marta, Maria, kɛ a nyɛminyumu Lazaro a we ɔ mi. (Mat 21:17; Mak 11:11; Luk 21:37; Yo 11:1) Ke Yesu je a ngɔ kɛ yaa Yerusalem ɔ, eko ɔ, e guɔ blɔ ko kaa nɔ́ nɛ wa na ngɛ video ɔ mi ɔ nɔ. Ngɛ Nisan ligbi 9 jeha 33 ɔ nɔ ɔ, Yesu hi teji nɔ kɛ gu Oliv Yoku ɔ nɔ kɛ sɛ Yerusalem ma a mi. Eko ɔ, e gu blɔ nɛ je Betfage kɛ yaa Yerusalem ɔ nɔ.\\nBlɔ nɛ je Betania kɛ yaa Betfage\\nOliv Yoku ɔ\\nKidron Kɔ̃ ɔ\\nSɔlemi Tsu Nɛ Ngɛ Yoku ɔ Nɔ\\nPlɛɛko Nɛ A Ka Kɛ Wo Nane Se Ja Wu Mi\\nFoto ko nɛ tsɔɔ nɔmlɔ nane se ja wu nɛ a ka plɛɛko kɛ wo mi. Plɛɛko ɔ kami maa su Sɛntimita nyɔngma kɛ kake kɛ fã, nɛ ji intsisi eywiɛ kɛ fã. A na wu ɔ nitsɛ ngɛ jeha 1968 ɔ mi, be mi nɛ nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi a mi ɔ ngɛ si tsuae ngɛ Yerusalem yiti je. Níhi a mi hlami tsɔɔ kaa wu nɛ ɔ ngɛ zu mi kɛ je Roma bi ɔmɛ a be ɔ mi tɔɔ. Wu nɛ ɔ nɛ a na a, ma nyɛ maa tsɔɔ kaa a kɛ plɛɛko kaa nihi nɛ a bu mɛ gbenɔ fɔ ɔ kɛ woɔ sɛumi tso he. Eko ɔ, plɛɛko nɛ ɔ eko nɛ Roma ta buli ɔmɛ kɛ ka Yesu kɛ wo sɛumi tso ɔ he ɔ nɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke nɔ ko gbo nɛ e sa a, a ngɔɔ nɔ ɔ wu kɛ woɔ daka nɛ a kɛ tɛ pee mi. A na wu nɛ ɔ ngɛ daka nɛ ɔ eko mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke a bu nɔ ko gbenɔ fɔ, nɛ a ka lɛ kɛ wo sɛumi tso he ɔ, a ma nyɛ ma je lɛ nɛ a ya pu lɛ.​—Mat 27:35.\\nA Ngɔ Nɔ́ Ehe Ko Kɛ Piɛɛ Otsi ɔ Mi Kpe ɔ He New Feature of the Midweek Meeting\\nKRISTOFOHI A SI HIMI KƐ A SƆMƆMI NÍ TSUMI Ɔ–NÍ KASEMI WOMI December 2017","num_words":1420,"character_repetition_ratio":0.043,"word_repetition_ratio":0.02,"special_characters_ratio":0.237,"stopwords_ratio":0.373,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bi Aɔdā Okpɔcii Nɛ Alɔ Gē Bi le Nwu Ācɛ Ɛlā a Le Yuklɔ Lɔɔlɔhi\\nŌ lɛ ācɛ piya ayikpo ku Ukraist lɛbɛɛka ɛgɛ néē i gwo ɔlɛ a. O ya ɛɛ ku a lɛ ɔlɛ a gwo lɔɔlɔhi, a cika o nwu ɛgɛ néē i bi aɔdā o le gwo ɔlɛ a yuklɔ lɔɔlɔhi. Ɛgɔɔma duu nōó cɛgbá ku alɔ nwu ɔwɛ alɛwa nɛ alɔ géē bi Ubáyíbu nōo wɛ ɔdā okpɔcii nɛ alɔ gē bi le nwu ācɛ ɛla a le yuklɔ lɔɔlɔhi a. (2Utím 2:15) Alɔ klla cika o bi aɔkpá mla auvidio ku alɔ ɔhá nɛ alɔ lɛ nɛ alɔ gē bi le nwu ācɛ ɛlā a le yuklɔ lɔɔlɔhi, o ya ɛɛ ku alɔ lɛ ācɛ piya ayikpo ku Ukraist. *\\nƐgɛnyá nɛ a géē ya ku a ya lɔhi fiyɛ abɔ a yɔ i yuklɔ mla aɔdā okpɔcii nɛ alɔ gē bi le nwu ācɛ ɛlā a? (1) Da ɔcɛ nōo gē leyikwu ígwu ku uklɔ ku ɔna o ta ku uwɔ kóō ta uwɔ abɔ, (2) yuklɔ mla upɔblisha amāŋ upayɔniya nōo jé ipeyi uklɔ ku ɔna o ta lɔɔlɔhi, ka klla (3) bēē ya o tutu lɔɔlɔhi eko doodu. Abɔ a yɔ i jɛ gɔbu ɔdaŋ ku a yɔ i bi aɔkpá mla auvidio ku alɔ nyā yuklɔ lɔɔlɔhi a, a géē jɔɔnyɛ uklɔ ku ɔna o ta a.\\nƆKPÁ O HI ÍGWU\\nKARD KU JW.ORG\\n^ par. 3 Ó lɛ ɛdɔ ācɛ ōhī néē bi ɔtu gbɔbu ɛɛ kéē ya aɔkpá ku alɔ ōhī nɛ alɔ gē bi le nwu ācɛ ɛlā a. Alɔ lɔfu je ɛdɔ aɔkpá nyā lɛ ācɛ ɛgɔɔma eko duuma nɛ alɔ má kóō cɛgbá.","num_words":268,"character_repetition_ratio":0.102,"word_repetition_ratio":0.031,"special_characters_ratio":0.273,"stopwords_ratio":0.142,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Blɔ Nya Nɛ A To Konɛ A Ja “He Jɔmi Mawu ɔ” | Mawu Matsɛ Yemi\\nBlɔ Nya Nɛ A To Konɛ A Ja “He Jɔmi Mawu ɔ”\\nYehowa to níhi blɔ nya bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ ha e we bi\\n1, 2. Mɛni tsakemi a pee ngɛ Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ he ngɛ January 1895, nɛ kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?\\nBENƐ Baiblo Kaselɔ John A. Bohnet nine su January 1895 Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɔ ɔ, e bua jɔ nɔ́ nɛ e na a he. A tsake bɔ nɛ a pee womi tɛtlɛɛ ɔ hɛ mi ɔ, nɛ e ngɛ fɛu wawɛɛ—a tɛni mɔ ko nɛ kane ngɛ yi mi, kɛ oslɔke nɛ ngɛ kue ngɛ hɛ mi, kane nɛ ngɛ mɔ ɔ yi mi ɔ ngɛ kpɛe ngɛ diblii mi. Adafi fiami nɛ ngɛ womi tɛtlɛɛ ɔ mi nɛ kɔɔ womi ɔ hɛ mi nɛ a tsake ɔ he ɔ yi ji, “Wa Tade Ehe.”\\n2 Nyɛminyumu Bohnet nya kpɛ e he, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ngma sɛ womi kɛ ya ha Nyɛminyumu Russell. E ngma ke, “Ye bua jɔ bɔ nɛ a tsake Hwɔɔmi Mɔ ɔ hɛ mi ha a he. E ngɛ fɛu saminya.” Baiblo Kaselɔ anɔkualetsɛ kpa nɛ a tsɛɛ lɛ ke John H. Brown ɔ hu ngma ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ hɛ mi nɛ a tsake ɔ he ke: “E ngɛ bua jɔmi wawɛɛ. Mɔ ɔ sisi tomi ɔ he wa saminya, nɛ oslɔke ngɛ fiae kɛ ngɛ mɔ ɔ nae.” Womi ɔ hɛ mi nɛ a pee lɛ ehe ɔ ji kekleekle tsakemi nɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ na ngɛ jamɛ a jeha a mi—se pi lɔ ɔ nɛ maa pee nyagbe nɔ́. Ngɛ November mi ɔ, a na tsakemi ngua ko hulɔ. Nɔ́ nɛ sa kadimi ji kaa tsakemi nɛ a kpale na a kɔɔ oslɔke nɛ ngɛ kue ɔ he.\\n3, 4. Mɛni nyagba a tu he munyu ngɛ November 15, 1895 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi, nɛ mɛni tsakemi ngua he adafi a fia?\\n3 November 15, 1895 Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu nyagba ko nɛ ba a he munyu fitsofitso: Haomihi nɛ ba nɔtonɔto ɔ bɔni tue mi jɔmi nɛ ngɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ a kpɛti ɔ puɛmi. Nyɛmimɛ ɔmɛ sa nya ngɛ nɔ nɛ e sa kaa e nyɛɛ a hɛ mi ngɛ asafo ɔmɛ a mi ɔ he. Bɔ nɛ pee nɛ a ye bua nyɛmimɛ nɛ a pee kake ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɔ asafo ɔ kɛ to mele he. Womi ɔ de ke asafo mi nikɔtɔma amɛ nyɛ we nɛ a dla asafo ɔ nɛ ngɛ kaa mele ɔ konɛ e nyɛ nɛ e da ahumi nya. Mɛni e sa nɛ a pee?\\n4 Womi ɔ tsɔɔ mi hu kaa mele kudɔlɔ nɛ e he be ɔ bɔɔ mɔde kaa e maa ngɔ yi baami níhi kɛ wo mele ɔ mi, nɛ e yeɔ bua nihi nɛ a ngɛ mele ɔ mi ɔ konɛ a nyɛ nɛ a dla a he kɛ to haomi nɛ maa ba ngɛ wo ɔ nɔ ɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e sa kaa nihi nɛ a ngɛ Mawu we bi a hɛ mi nyɛɛe ɔ nɛ a dla asafo ɔmɛ konɛ a nyɛ nɛ a da haomihi nɛ a kɛ maa kpe ɔ nya. Bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi ɔ a nyɛ nɛ a tsu enɛ ɔ, womi ɔ fia tsakemi ngua ko he adafi. Womi ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní oya nɔuu nɛ ɔ ha. Womi ɔ de ke, “e sa nɛ a hla nikɔtɔmahi konɛ a hyɛ to kuu ɔ nɔ ngɛ company loo asafo tsuaa asafo mi.”—Níts. 20:28.\\n5. (a) Mɛni he je nɛ kekleekle blɔ nya nɛ a to kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi a hlami ɔ ji nɔ́ nɛ ba ngɛ e be nya a? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\n5 Benɛ a je sisi kaa a ma bɔni asafo mi nikɔtɔmahi hlami ɔ ba pee blɔ nɛ a maa gu nɔ kɛ ha nɛ asafo ɔ nɛ pi si. E ye bua wa nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nyɛ nɛ a hyɛ asafo ɔmɛ a nɔ benɛ kekle Je Mi Ta a mi ba wa a. Ngɛ jehahi nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a mi ɔ, tsakemi kpahi nɛ a pee ɔ ye bua Mawu we bi nɛ a he su kɛ pi si konɛ a sɔmɔ Yehowa. Mɛni Baiblo gbami nɛ tu hɛ mi yami nɛ ɔ he munyu? Mɛni tsakemihi o na kaa a pee ngɛ asafo ɔ mi? Mɛni blɔ nɔ nɛ o ná tsakemi nɛ ɔmɛ a he se ngɛ?\\n“Ma Ha A Maa Ngɔ . . . He Jɔmi Kɛ Hyɛ O Nɔ”\\n6, 7. (a) Mɛni nɛ munyu nɛ ngɛ Yesaya 60:17 ɔ tsɔɔ? (b) Mɛni nɛ “nɔ hyɛli” kɛ “nikɔtɔmahi” nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ?\\n6 Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Yi 9 ɔ mi ɔ, Yesaya gba kaa Yehowa maa jɔɔ e we bi, nɛ a he maa hiɛ babauu. (Yes. 60:22) Se Yehowa wo si kaa e maa pee po pe jã. Ngɛ jamɛ a gbami ɔ nɔuu mi ɔ, e de ke: “Akɔblee nane mi ɔ, ma ngɔ sika tsu kɛ ba, dade nane mi ɔ, sika hiɔ, tso nane mi ɔ, akɔblee, nɛ tɛ nane mi ɔ, dade. Ma hla tue mi jɔmi kaa o nɔ hyɛli kɛ dami sane yemi kaa o nikɔtɔmahi.” (Yes. 60:17, NW) Mɛni gbami nɛ ɔ tsɔɔ? Kɛ gbami ɔ kɔ wa he mwɔnɛ ɔ ha kɛɛ?\\nKe a ngɔ nɔ́ kpa kɛ to nɔ́ ko nane mi ɔ, e ji tsakemi, pi kaa a ngɛ nɔ́ nɛ hí tsakee, mohu ɔ, a ngɔ nɔ́ nɛ hi saminya kɛ ngɛ nɔ́ nɛ hi nane mi toe\\n7 Yesaya gbami ɔ tsɔɔ kaa a kɛ nɔ́ kpa maa to nɔ́ ko nane mi. Se mo kadi kaa ke a ngɔ nɔ́ kpa kɛ to nɔ́ ko nane mi ɔ, e ji tsakemi, pi kaa a ngɛ nɔ́ nɛ hí tsakee, mohu ɔ, a ngɔ nɔ́ nɛ hi saminya kɛ ngɛ nɔ́ nɛ hi nane mi toe. Sika tsu nɛ a kɛ maa to akɔblee nane mi ɔ tsɔɔ hɛ mi yami, nɛ jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ ní kpahi nɛ a ma tsake ɔ blɔ fa mi. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ konɛ e kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e ma tsake níhi a mi ha e we bi bɔɔbɔɔbɔɔ konɛ a ya a hɛ mi ɔ mi. Mɛni hɛ mi yami he munyu nɛ gbami ɔ tu? “Nɔ hyɛli” kɛ “nikɔtɔmahi” nɛ Yehowa wo nɔ ta a tsɔɔ kaa e maa pee tsakemi bɔɔbɔɔbɔɔ ngɛ bɔ nɛ e to níhi blɔ nya kɛ ha e we bi ɔ he konɛ a ya a hɛ mi.\\n8. (a) Mɛnɔ nɛ e kɛ hɛ mi yami nɛ a tu he munyu ngɛ Yesaya gbami ɔ mi ɔ ba? (b) Kɛ wa náa hɛ mi yami ɔmɛ a he se ha kɛɛ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ E Kɛ He Si Bami Kplɛɛ Tsɔsemi Nɔ” ɔ hulɔ.)\\n8 Mɛnɔ ha nɛ asafo ɔ ngɛ hɛ mi yae ɔ? Yehowa de ke: “Ma ngɔ sika tsu kɛ ba,” nɛ “ma ha a maa ngɔ . . . he jɔmi kɛ hyɛ o nɔ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa nitsɛ nɛ ha nɛ asafo ɔ ya hɛ mi, se pi nimli. Kɛ je benɛ a wo Yesu Matsɛ ɔ, Yehowa gu e Bi ɔ nɔ nɛ e ha nɛ hɛ mi yami nɛ ɔmɛ ba. Kɛ wa náa tsakemi nɛ ɔmɛ a he se ha kɛɛ? Jamɛ a ngmami ɔ nɔuu tsɔɔ kaa hɛ mi yami ɔ maa ngɔ “dami sane yemi” kɛ “he jɔmi” kɛ ba. Ke wa kplɛɛ Mawu blɔ tsɔɔmi nɔ, nɛ wa pee tsakemi ɔ, e ma ha tue mi jɔmi maa hi wa kpɛti, nɛ dami ní peepee ma ha nɛ wa sɔmɔ Yehowa nɛ bɔfo Paulo tu e he munyu kaa e ji “he jɔmi Mawu ɔ.”—Filip. 4:9.\\n9. Blɔ nya tomi kɛ kake peemi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ daa si ngɛ mɛni nɔ, nɛ mɛni he je?\\n9 Paulo ngma ngɛ Yehowa he ke: “Mawu sume basabasa, se mohu tue mi jɔmi e suɔ.” (1 Kor. 14:33) Mo kadi kaa Paulo ngɔɛ basabasa kɛ to nɔ́ ko nɛ a to blɔ nya a he, se mohu e kɛ to tue mi jɔmi he. Mɛni he je? Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke a to nɔ́ ko blɔ nya saminya po ɔ, e tsɔɔ we doo kaa e kɛ tue mi jɔmi maa ba. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ta buli a kuu ko ma nyɛ maa nyɛɛ ngɛ blɔ nya tomi nya pɛpɛɛpɛ, pi kɛ ha tue mi jɔmi, se mohu kɛ ha ta. Lɔ ɔ he ɔ, kaa Kristofohi ɔ, e sa kaa wa ha nɛ anɔkuale munyu nɛ ɔ nɛ hi wa juɛmi mi: Ke tue mi jɔmi be blɔ nya tomi ko mi ɔ, e be manye yee gblee. Se ke tue mi jɔmi ngɛ ɔ, níhi yaa nɔ saminya. Enɛ ɔ he ɔ, wa bua jɔ kaa “he jɔmi Mawu ɔ” ngɛ wa asafo ɔ kudɔe, nɛ e ngɛ he tsue! (Rom. 15:33) Wa náa he jɔmi nɛ je Mawu ngɔ ɔ he se, nɛ lɔ ɔ ha nɛ kake peemi ngɛ wa kpɛti ngɛ je kɛ wɛ.—La 29:11.\\n10. (a) Kɛ je jeha 1881 kɛ ma nɛ ɔ, mɛni tsakemihi a pee nɛ ha nɛ asafo ɔ ya hɛ mi? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Bɔ Nɛ Asafo ɔ Nɔ Hyɛmi Ya Hɛ Mi Ha.”) (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu amlɔ nɛ ɔ?\\n10 Daka nɛ e yi ji, “ Bɔ Nɛ Asafo ɔ Nɔ Hyɛmi Ya Hɛ Mi Ha” a tsɔɔ se nami nɛ ngɛ tsakemihi nɛ sisije ɔ, a pee ngɛ asafo ɔ mi ɔ he. Se mɛni tsakemi Yehowa pee kɛ gu wa Matsɛ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ kaa e ngɔ sika tsu kɛ to akɔblee nane mi? Mɛni blɔ nɔ nɛ tsakemihi nɛ a pee ngɛ asafo ɔ nɔ hyɛmi mi ɔ ha nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi ba asafo ɔ mi ngɛ je kɛ wɛ? Mɛni blɔ nɔ tsakemi ɔmɛ ngɛ mo ye buae konɛ o sɔmɔ “he jɔmi Mawu ɔ”?\\nBɔ Nɛ Kristo Nyɛɛ Asafo ɔ Hɛ Mi Ha\\n11. (a) Mɛni tsakemi Ngmami ɔ nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ kase saminya a ha nɛ a pee? (b) Mɛni ji nɔ́ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ fia a pɛɛ si kaa a maa pee?\\n11 Kɛ je jeha 1964 kɛ ya si jeha 1971 ɔ, blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ hla Baiblo ɔ mi saminya. Níhi nɛ a hla ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ekomɛ kɔɔ bɔ nɛ a to asafo ɔ blɔ nya ha ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ he. * Ní nɛ a kase ɔ ha nɛ a na kaa ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi a kuuhi nɛ hyɛɛ asafo ɔmɛ a nɔ, se pi asafo mi nɔkɔtɔma kake. (Kane Filipi Bi 1:1; 1 Timoteo 4:14.) Benɛ a nu munyu nɛ ɔ sisi saminya a, blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ yɔse kaa a Matsɛ nɛ ji Yesu ngɛ mɛ blɔ tsɔɔe konɛ a to níhi blɔ nya saminya kɛ ha Mawu we bi—nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ mwɔ a yi mi kpɔ kaa a maa nyɛɛ Matsɛ ɔ blɔ tsɔɔmi se. Oya nɔuu nɛ a pee tsakemihi ngɛ bɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi hyɛɛ asafo ɔ nɔ ha a he konɛ e kɛ Ngmami ɔ nɛ kɔ. Mɛni ji tsakemihi nɛ a pee ɔ ekomɛ ngɛ jeha 1970 jeha amɛ a sisije?\\nE KƐ HE SI BAMI KPLƐƐ TSƆSEMI NƆ\\nA NGMA sɛ womi ko nɛ Nyɛminyumu Russell ngma kɛ ya ha nyɛmimɛ bɔɔ ko nɛ a ngɛ Scandinavia a ngɛ April 1, 1916 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi. Nyɛminyumu Kaarlo Harteva hu piɛɛ nihi nɛ Nyɛminyumu Russell ngma mɛ sɛ womi ɔ he. Nyɛminyumu Russell ngma ke: “Wa ngɛ nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ ji wa nyɛmimɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ he wami woe kaa nyɛɛ kpale kɛ ba anɔkuale ɔ mi ekohu konɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma ní tsumi nɛ e sa kaa wa tsu ɔ nɔ.” Mɛni he je nɛ Nyɛminyumu Russell wo mɛ he wami kaa a kpale kɛ ba a?\\nNyɛminyumu Harteva nɛ a fɔ lɛ ngɛ jeha 1882 ɔ mi ɔ piɛɛ nihi nɛ a ba pee kekleekle Baiblo Kaseli ngɛ Finland ɔ he. A baptisi lɛ ngɛ April 1910, nɛ ngɛ jeha 1912 ɔ mi ngɛ mawulɛ mi ɔ, Nyɛminyumu Russell ha lɛ he blɔ kaa e pee Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ Finland gbi mi. Benɛ níhi ngɛ nɔ yae saminya a kɛkɛ nɛ kekle Je Mi Ta a fɛ. Nyɛminyumu Harteva ngma ngɛ December 1, 1914 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ke: “Akɛnɛ níhi a mi wa he je ɔ, . . . eko ɔ, wa ma gbɔ ba fahi nɛ ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ nɔ aloo wa ma gbɔ Hwɔɔmi Mɔ abɔ nɛ wa peeɔ daa jeha a nɔ.” Se kɛ̃ ɔ, ngɛ jeha 1915 ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Harteva kɛ ni komɛ bla kɛ to kuu ko nɛ a tsɛɛ ke Ararat ɔ sisi, nɛ a bɔni womi tɛtlɛɛ nɛ a tsɛɛ ke Ararat ɔ peemi konɛ a kɛ ná sika nɛ a kɛ pee Hwɔɔmi Mɔ ɔ.\\nAkɛnɛ Nyɛminyumu Harteva ngɔ e juɛmi kɛ ma kuu ehe nɛ a tsɔ ɔ nɔ he je ɔ, e kpa Hwɔɔmi Mɔ nɛ a peeɔ ngɛ Finland gbi mi ɔ nɔ hyɛmi. Ngɛ Ararat womi tɛtlɛɛ ɔ mi ɔ, níhi nɛ a ngmaa a ekomɛ ji Baiblo mi munyuhi, kɛ munyu kpahi nɛ ekomɛ kɔɔ hiɔ tsami, kɛ gbi ehe nɛ a tsɛɛ ke Esperanto he. E kɛ we kulaa nɛ womi tɛtlɛɛ ehe ɔ je nyɛmimɛ ɔmɛ a juɛmi kɛ je anɔkuale tsɔɔmihi nɛ a mi tɛ̃ ɔ nɔ. Jamɛ a be ɔ mi nɛ Nyɛminyumu Russell je suɔmi mi nɛ e ngma sɛ womi kɛ kpa Nyɛminyumu Harteva kɛ nyɛmimɛ kpa amɛ pɛɛ kaa a “kpale kɛ ba anɔkuale ɔ mi ekohu” ɔ nɛ.\\nKɛ Nyɛminyumu Harteva pee e ní ha kɛɛ? E ngma sɛ womi nɛ Nyɛminyumu Russell ngma mɛ, kɛ sɛ womi ɔ heto nɛ lɛ Harteva e ngma a ngɛ Ararat womi tɛtlɛɛ ɔ mi. Nyɛminyumu Harteva kpa pɛɛ ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he, nɛ e de ke: “Ma pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ma nyɛ kɛ dla níhi.” Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ we kulaa nɛ Nyɛminyumu Harteva kpa pɛɛ ekohu ngɛ Ararat womi tɛtlɛɛ ɔ mi kaa e pee we nɛ hi, nɛ e de ke: “Ma bɔ mɔde nɛ ma hyɛ ye he saminya ngɛ anɔkuale ɔ he níhi tsuo a blɔ fa mi.” Kaarlo Harteva pee we e ní kaa asafo mi nikɔtɔma komɛ nɛ a fɔ sɔ kɛ hla mɛ jamɛ a be ɔ mi nɛ a woɔ a he nɔ ɔ, mohu ɔ, e kɛ he si bami kplɛɛ tsɔsemi nɔ.\\nPee se ɔ, a kpale hla Nyɛminyumu Harteva kaa e hyɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ peemi kɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɔ ngɛ Finland. E tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ kɛ ya si jeha 1950. E kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa, nɛ e fĩ anɔkuale ɔ se kɛ ya si benɛ e gbe e ní tsumi ngɛ zugba a nɔ ɔ nya ngɛ jeha 1957. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nihi kɛ he si bami kplɛɛ Matsɛ Yesu tsɔsemi nɔ ɔ, e tsuɔ a he, nɛ Yehowa jɔɔ mɛ.\\n12. (a) Mɛni tsakemi a pee nɛ kɔɔ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a he? (b) Moo tsɔɔ bɔ nɛ a to Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ní tsumi ɔ he blɔ nya ha mwɔnɛ ɔ. (Hyɛ daka nɛ ji, “ Bɔ Nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli Ɔmɛ Tsuɔ Matsɛ Yemi ɔ He Níhi A He Ní Ha.”)\\n12 Kekleekle tsakemi nɛ a pee ɔ kɔɔ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ nitsɛmɛ a he. Benɛ a pee we tsakemi ɔ lolo ɔ, nyɛmimɛ kpaago nɛ a pɔ mɛ nu nɛ mɛ ji blɔ tsɔɔmi ajla toli ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ nɔuu ji nihi nɛ a daa si ngɛ Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania a nya. Se ngɛ jeha 1971 ɔ mi ɔ, blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a yibɔ ɔ ya hɛ mi kɛ je 7 kɛ ya si 11, nɛ a dɛ Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania a nya hu. Blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a mi bi bui a he kaa a nɔ kuɔ, lɔ ɔ he ɔ, daa jeha a, a tsakeɔ sɛnɔhilɔ.\\n13. (a) Mɛni blɔ nya tomi a kɛ tsu ní jeha 40? (b) Mɛni Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ pee ngɛ jeha 1972 ɔ mi?\\n13 Tsakemi nɛ nyɛɛ lɔ ɔ se ɔ sa asafo tsuaa asafo he. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Kɛ je jeha 1932 kɛ ya si jeha 1972 ɔ, nyɛminyumu kake pɛ nɛ hyɛɛ asafo nɔ. Loko jeha 1936 maa su ɔ, a tsɛɛ nyɛminyumu nɛ a hla lɛ nɛ ɔ ke sɔmɔmi blɔ tsɔɔlɔ. Lɔ ɔ se ɔ, a tsake biɛ sɔmɔmi blɔ tsɔɔlɔ ɔ kɛ pee company servant, nɛ ngɛ lɔ ɔ se hu ɔ, a tsake biɛ ɔ kɛ pee asafo sɔmɔlɔ, nɛ nyagbe ɔ, a tsake kɛ pee asafo nɔ hyɛlɔ. Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a hla nɛ ɔmɛ hyɛ asafo ɔmɛ a nɔ saminya. Behi fuu ɔ, asafo nɔ hyɛlɔ ɔ nɛ mwɔɔ yi mi kpɔ kɛ haa asafo ɔ, nɛ e bi we sɔmɔli kpahi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ a juɛmi ngɛ níhi a he. Se ngɛ jeha 1972 ɔ mi ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ to blɔ nya kɛ ha tsakemi ngua ko. Mɛni ji jamɛ a tsakemi ɔ?\\n14. (a) Mɛni blɔ nya tomi ehe a kɛ bɔni ní tsumi kɛ je October 1, 1972? (b) Mɛni blɔ nɔ nikɔtɔmahi a kuu ɔ sanehi a he blɔ nya tolɔ ɔ kɛ ga womi nɛ ngɛ Filipi Bi 2:3 ɔ tsuɔ ní ngɛ?\\n14 A daa Ngmami ɔ nɔ kɛ hlaa nyɛmimɛ nyumuhi nɛ sa ngɛ asafo tsuaa asafo mi konɛ a sɔmɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi mohu pe nɛ nyɛminyumu kake ma sɔmɔ kaa asafo ɔ nɔ hyɛlɔ. Nikɔtɔmahi a kuuhi maa pee kake kɛ hyɛ a we asafo ɔmɛ a nɔ. A kɛ blɔ nya tomi nɛ ɔ bɔni ní tsumi kɛ je October 1, 1972. Mwɔnɛ ɔ, nikɔtɔmahi a kuu ɔ sanehi a he blɔ nya tolɔ ko bui e he kaa lɛ ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi a kuu ɔ mi, mohu ɔ, e naa e he kaa lɛ ji “nɔ nyafii pe kulaa” ngɛ mɛ tsuo a kpɛti. (Luka 9:48) Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ he si bami nɛ ɔ ji jɔɔmi kɛ ha nyɛmimɛ ngɛ je kɛ wɛ!—Filip. 2:3.\\nE ngɛ heii kaa wa Matsɛ nɛ ngɛ nile ɔ ha e se nyɛɛli nɔ hyɛli nɛ maa hyɛ a nɔ ngɛ be nɛ sa mi\\n15. (a) Blɔ nya nɛ a to kaa asafo ɔmɛ nɛ a ná nikɔtɔmahi a kuu konɛ a hyɛ asafo ɔ nɔ ɔ, mɛni se nami nɛ je mi kɛ ba? (b) Mɛni tsɔɔ kaa wa Matsɛ ɔ tsu ní ngɛ nile mi?\\n15 Blɔ nya nɛ a to kaa asafo mi nikɔtɔmahi a kuuhi nɛ pee kake kɛ hyɛ a we asafo ɔmɛ a nɔ ɔ ji hɛ mi yami, nɛ se nami fuu je mi kɛ ba. Mo susu se nami etɛ nɛ ɔmɛ a he nɛ o hyɛ: Kekleekle ɔ, ngɛ blɔ nya ní tsumi ngua nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ tsuɔ ɔ tsuo se ɔ, blɔ nya tomi ɔ yeɔ bua mɛ konɛ a hɛ nɛ hi nɔ kaa Yesu ji asafo ɔ Yi. (Efe. 5:23) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Abɛ 11:14 ɔ deɔ ke: “He nɛ ga woli kpakpa hiɛ ngɛ ɔ, tue mi jɔmi ngɛ lejɛ ɔ.” Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ sanehi nɛ kɔɔ asafo ɔ he ɔ he susue, nɛ a ha nɛ nɔkɔtɔma tsuaa nɔkɔtɔma tsɔɔ e juɛmi ɔ, e yeɔ bua mɛ nɛ a mwɔɔ yi mi kpɔ nɛ kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi kɔ. (Abɛ 27:17) Ke a pee kake kɛ mwɔ a yi mi kpɔ ɔ, Yehowa jɔɔ nɔ, nɛ a yeɔ manye. Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, e ngɛ mi kaa nihi a he ngɛ hiɛe ngɛ asafo ɔ mi mohu lɛɛ, se nyɛmimɛ nyumuhi fuu nɛ sa nɛ a ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi nikɔtɔmahi ɔ ha nɛ níhi ngɛ nɔ yae pɛpɛɛpɛ ngɛ asafo ɔ mi, nɛ a ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ hyɛe saminya. (Yes. 60:3-5) Mo susu he nɛ o hyɛ, asafohi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ a yibɔ ya hɛ mi kɛ je 27,000 ngɛ jeha 1971 ɔ mi kɛ ya su asafohi nɛ hiɛ pe 113,000 ngɛ jeha 2013 ɔ mi! E ngɛ heii kaa wa Matsɛ nɛ ngɛ nile ɔ ha e se nyɛɛli nɔ hyɛli nɛ maa hyɛ a nɔ ngɛ be nɛ sa mi.—Mika 5:5.\\nBƆ NƐ ASAFO Ɔ NƆ HYƐMI YA HƐ MI HA\\nJeha 1881—Bɔ nɛ pee nɛ Baiblo Kaseli nɛ a ngɛ kpɔ kake mi ɔ nɛ a kɛ a sibi nɛ bɔ ɔ, Nyɛminyumu Russell de nihi nɛ peeɔ kpe daa a ke, a ha nɛ Watch Tower ní tsumi he ɔ nɛ le he nɛ a kpeɔ ngɛ.\\nJeha 1895—A de asafo ɔmɛ tsuo nɛ a hla nyɛmimɛ nyumuhi ngɛ a kpɛti nɛ a sɔmɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi.\\nJeha 1919—Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ hla sɔmɔmi blɔ tsɔɔlɔ ngɛ asafo ɔmɛ a mi. E ní tsumi ji kaa e maa to fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ nya nɛ e wo nyɛmimɛ he wami nɛ a kɛ a he nɛ wo mi. Asafo mi nikɔtɔma komɛ fĩ we blɔ nya nɛ a to kaa a hla sɔmɔmi blɔ tsɔɔlɔ ɔ se.\\nJeha 1932—A po sɔ fɔmi nɛ a kɛ hlaa asafo mi nikɔtɔmahi daa jeha a mi. Asafo ɔ hlaa nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ kã ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, nɛ a baa a je mi bɔ nɛ sa biɛ ehe nɛ a ná nɛ ji Yehowa Odasefohi ɔ konɛ a sɔmɔ kaa sɔmɔmi ajla toli. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ hlaa sɔmɔmi ajla toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake konɛ e sɔmɔ kaa sɔmɔmi blɔ tsɔɔlɔ.\\nJeha 1937—Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ji nimli asafo ɔ mi bi kɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo ma nyɛ ma sɔmɔ kaa sɔmɔmi ajla toli.\\nJeha 1938—Asafo ɔmɛ tsuo ma nya si kaa e sa nɛ a da Ngmami ɔ nɔ kɛ hla asafo sɔmɔli. Lɔ ɔ ha nɛ a kpa sɔ fɔmi ngɛ asafo ɔmɛ a mi.\\nKe o ngɛ hlae nɛ o le níhi fuu ngɛ tsakemihi nɛ a pee ngɛ asafo ɔ mi ɔ he ɔ, hyɛ womi nɛ ji, Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom, ba fa 204-235.\\nNyɛmiyo Rose Swingle, nɛ je Chicago, Illinois ngɛ U.S.A. ɔ de ke: “Wa woɔ wa hiɔ nine nɔ kɛ fɔɔ sɔ kɛ hlaa asafo mi nikɔtɔmahi. Kɛkɛ nyɛminyumu ko maa kane nihi nɛ a wo a nine nɔ ɔ.”\\n‘Nyɛɛ Pee Nɔ Hyɛmi Nɔ́ Ha Mawu Asafo ɔ’\\n16. (a) Mɛni ji asafo mi nikɔtɔmahi a blɔ nya ní tsumi? (b) Kɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ bu fami nɛ Yesu kɛ ha kaa a ‘hyɛ to ɔmɛ’ a nɔ ɔ ha kɛɛ?\\n16 Ngɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ a be ɔ mi tɔɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nu sisi kaa a blɔ nya ní tsumi ji kaa a maa ye bua a nyɛmimɛ Kristofohi konɛ a ko kpa Mawu sɔmɔmi. (Kane Galatia Bi 6:10.) Ngɛ jeha 1908 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu Yesu munyu nɛ ji: “Hyɛ ye to ɔmɛ” ɔ he munyu. (Yoh. 21:15-17) Hwɔɔmi Mɔ ɔ de nikɔtɔma amɛ ke: “E sa nɛ nɔ hyɛmi ní tsumi nɛ Nyɔmtsɛ ɔ kɛ wo wa dɛ ɔ he nɛ hia wɔ wawɛɛ, nɛ waa bu lɛ kaa he blɔ agbo nɛ wa ná kaa wa maa hyɛ Nyɔmtsɛ ɔ se nyɛɛli ɔmɛ.” Ngɛ jeha 1925 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ kpale ma bɔ nɛ e he hia kaa asafo mi nikɔtɔmahi maa hyɛ asafo ɔ nɔ saminya ha a nɔ mi ke: “Mawu nɔ́ ji asafo ɔ nɛ, . . . nɛ nihi nɛ a kɛ blɔ nya ní tsumi wo a dɛ kaa a hyɛ a nyɛmimɛ a nɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ maa bu he akɔtaa kɛ ha Mawu.”\\n17. Mɛni blɔ nɔ nɛ a ye bua asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ to ɔmɛ a nɔ saminya?\\n17 Kaa ‘sika hiɔ nɛ a kɛ da dade nane mi’ ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa Asafo ɔ ye bua asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a nyɛ nɛ a ngɛ Kristo we bi a nɔ hyɛe saminya? Yehowa tsɔse mɛ. Ngɛ jeha 1959 ɔ mi ɔ, a pee kekleekle Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi. A susu munyuyi nɛ ji, “Nyɛ Ná Be Kɛ Ha To Ɔmɛ” ɔ he ngɛ sukuu ɔ mi. A wo asafo mi nikɔtɔma amɛ he wami kaa a “pee blɔ nya tomi womi nɛ maa ye bua mɛ konɛ a slaa nyɛmimɛ ngɛ a wehi a mi.” A tsɔɔ mɛ blɔ slɔɔtohi nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ konɛ nyɛmimɛ nɛ a ná asafo mi nikɔtɔma amɛ a slaami he se. Ngɛ jeha 1966 mi nɛ a je sisi kaa a ma tsake níhi nɛ a kaseɔ ngɛ Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu mi ɔ ekomɛ. A susu munyu ko nɛ e yi ji, “Nɔ́ He Je Nɛ Nyɛmimɛ A Slaami He Hia” a he. Mɛni ji oti nɛ a kase ngɛ jamɛ a munyu ɔ mi? E sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi “nɛ a je suɔmi mi nɛ a hyɛ Mawu to ɔmɛ a nɔ, be mi nɛ a hyɛɛ mɛ nitsɛmɛ a wekuhi kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ hu nɔ saminya a.” Lingmi nɛ ɔ, a pee asafo mi nikɔtɔmahi a sukuu fuu. Mɛni je tsɔsemi nɛ Yehowa kɛ ha mɛ nɔtonɔto ɔ mi kɛ ba? Mwɔnɛ ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi akpehi abɔ nɛ sa ngɛ sɔmɔe kaa nɔ hyɛli ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi.\\nMatsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu nɛ a pee ngɛ Philippines ngɛ jeha 1966\\n18. (a) Mɛni blɔ nya ní tsumi ngua a kɛ wo asafo mi nikɔtɔmahi a dɛ? (b) Mɛni he je nɛ Yehowa kɛ Yesu suɔ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsuɔ ní wawɛɛ ɔ?\\n18 Yehowa gu wa Matsɛ Yesu nɔ nɛ e hla asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a tsu ní tsumi ngua ko. Mɛni ji jamɛ a ní tsumi ɔ? Lɔ ɔ ji kaa a maa nyɛɛ Mawu to ɔmɛ a hɛ mi konɛ a nyɛ nɛ a gblee be nɛ mi wa pe kulaa ngɛ adesahi a yi nɔ sane mi ɔ mi. (Efe. 4:11, 12; 2 Tim. 3:1) Yehowa kɛ Yesu bua jɔ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsuɔ ní wawɛɛ ɔ a he, ejakaa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ ye Ngmami mi fami nɛ ɔ nɔ. Ngmami ɔ ke: ‘Mawu asafo ɔ nɛ e ngɔ ha nyɛ ɔ, nyɛɛ hyɛ nɔ saminya kaa bɔ nɛ to hyɛlɔ lɛɔ e to kuu ɔ. Nyɛɛ pee enɛ ɔ kɛ je nyɛ tsui mi, nyɛ ná nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ pee ɔ he bua jɔmi, nɛ nyɛɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha Mawu asafo ɔ.’ (1 Pet. 5:2, 3) Nyɛ ha nɛ wa susu níhi fuu nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee kɛ baa tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ yi ɔ a kpɛti enyɔ he.\\n“E PEE WƆ NYAKPƐ”\\nA TSƆ nɔ ko kɛ e yo nɛ a ji ma se sane kpakpa fiɛɛli ngɛ Asia kɛ ya asafo ko nɛ e nyɛ we nɛ ya hɛ mi jehahi babauu ɔ mi. Ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ yɔse kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ suɔ nyɛmimɛ ɔmɛ, se a kɛ asafo ɔ blɔ tsɔɔmihi tsu we ní. Benɛ a bɔ mɔde nɛ a kɛ asafo ɔ mi bi pee huɛ se ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, nyɛminyumu nɛ e ji ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ bɔ mɔde kaa e maa ye bua nɛ a to níhi a blɔ nya saminya ngɛ asafo ɔ mi konɛ e kɛ blɔ nya nɛ a to kɛ ha Yehowa we bi ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɛ kɔ. Mɛni je mi kɛ ba? Ngɛ jeha enyɔ mi ɔ, nihi nɛ baa asafo mi kpehi ɔ bɔ he totoe enyɔ, ni hehi je fiɛɛmi sisi, nɛ a baptisi nihi nɛ a he hiɛ pe 20. Ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ de ke, “E pee wɔ nyakpɛ. Yehowa jɔɔ wɔ wawɛɛ! Benɛ nihi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ na jɔɔmi nɛ je asafo ɔ blɔ tsɔɔmi nɛ waa kɛ tsu ní ɔ mi kɛ ba a, mɛ tsuo a bua jɔ.”\\nBɔ Nɛ Nikɔtɔmahi Hyɛɛ Mawu To Kuu ɔ Nɔ Ha Mwɔnɛ ɔ\\n19. Ke o kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ya fiɛɛmi ɔ, kɛ o nuɔ he ha kɛɛ?\\n19 Kekleekle ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi kɛ asafo mi bi ɔmɛ tsuo peeɔ kake kɛ tsuɔ ní. Sane Kpakpa ngmalɔ Luka ngma ngɛ Yesu he ke: ‘Yesu ya kpa mahi, kɛ kɔpehi a mi, nɛ e fiɛɛ sane kpakpa a nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he ɔ ha nihi. Ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ piɛɛ e he.’ (Luka 8:1) Kaa bɔ nɛ Yesu piɛɛ e kaseli ɔmɛ a he kɛ fiɛɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa mwɔnɛ ɔ piɛɛ a nyɛmimɛ Kristofohi a he kɛ yaa fiɛɛmi. A yɔse kaa ke a pee jã a, e haa nɛ nyɛmimɛ a bua jɔɔ ngɛ asafo ɔ mi. Kɛ nyɛmimɛ naa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a ha kɛɛ? Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jeannine nɛ e piɛɛ bɔɔ nɛ e maa ye jeha 90 ɔ de ke: “Ke i kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko ya fiɛɛmi ɔ, i náa he blɔ nɛ i kɛ lɛ sɛɛ ní, nɛ i leɔ lɛ saminya.” Nyɛminyumu ko nɛ e ye jeha 35 nɛ a tsɛɛ lɛ ke Steven ɔ de ke: “Ke i kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko ya fiɛɛmi ɔ, i nuɔ he kaa e suɔ nɛ e ye bua mi. Yemi kɛ buami nɛ e kɛ haa mi ɔ haa nɛ ye bua jɔɔ.”\\nKaa bɔ nɛ to hyɛlɔ hlaa to nɛ laa a, jã kɛ̃ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi bɔɔ mɔde kaa a ma hla nihi nɛ a kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ\\n20, 21. Mɛni blɔ nɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase to hyɛlɔ nɛ e ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ ngɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (Hyɛ daka nɛ ji, “ Nihi Nɛ A Ya Slaa Mɛ Daa Otsi ɔ Wo Yiblii” ɔ hulɔ.)\\n20 Nɔ nɛ ji enyɔ ɔ, Yehowa asafo ɔ tsɔse asafo mi nikɔtɔma amɛ konɛ a je suɔmi mi nɛ a ye bua nihi nɛ a kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ. (Heb. 12:12) Mɛni he je nɛ e sa kaa nikɔtɔmahi nɛ a ye bua nihi nɛ a gbɔjɔ ngɛ Mawu jami mi ɔ, nɛ kɛ e sa kaa a tsu he ní ha kɛɛ? Wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ to hyɛlɔ kɛ to nɛ laa a mi. (Kane Luka 15:4-7.) Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, benɛ to hyɛlɔ ɔ yɔse kaa to kake laa a, e ya hla to ɔ kaa nɔ́ nɛ to kake pɛ nɛ e ngɛ. Mwɔnɛ ɔ, mɛni blɔ nɔ asafo mi nikɔtɔmahi kaseɔ to hyɛlɔ nɛ ɔ ngɛ? Kaa bɔ nɛ to nɛ laa a he jua wa ha to hyɛlɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ nihi nɛ a kɛ Mawu we bi kpa bɔmi ɔ hu a he jua wa ha asafo mi nikɔtɔma amɛ. Ke nɔ ko gbɔjɔ ngɛ Mawu jami mi ɔ, a naa lɛ kaa to nɛ laa, nɛ a nɛ́ yemi kɛ buami nɛ e sa kaa a kɛ ha lɛ ɔ kaa e ji be puɛmi. Jehanɛ hu, kaa bɔ nɛ to hyɛlɔ ‘ma ya hla to nɛ laa a kɛ ya si e maa na lɛ’ ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi bɔɔ mɔde kaa a ma ya hla nihi nɛ a gbɔjɔ ɔ konɛ a ye bua mɛ.\\n21 Mɛni ji nɔ́ nɛ to hyɛlɔ nɛ ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ pee benɛ e na e to nɛ laa a? E wo e nɔ blɛuu, nɛ ‘e kɛ lɛ fɔ e ko nɔ,’ nɛ e kɛ lɛ ya piɛɛ to kuu ɔ he. Jã kɛ̃ nɛ ke asafo mi nɔkɔtɔma ko je e tsui mi nɛ e wo nɔ ko nɛ gbɔjɔ ngɛ Mawu jami mi he wami ɔ, e munyu ɔ ma nyɛ maa ye bua nɔ ɔ konɛ e kpale kɛ ba asafo ɔ mi ekohu. Jã ji bɔ nɛ e ba ngɛ nyɛminyumu ko nɛ ngɛ Afrika nɛ a tsɛɛ lɛ ke Victor nɛ e kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ blɔ fa mi. E de ke: “Ngɛ jeha kpaanyɔ nɛ i kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔ mɔde kaa a maa ye bua mi.” Mɛni ji nɔ́ titli nɛ wo Victor he wami? E de ke: “Ligbi ko ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɛ lɛ John nɛ i kɛ lɛ ya Blɔ Gbali A Tsɔsemi Sukuu ɔ ba slaa mi nɛ e kɛ fonihi nɛ wa po ngɛ sukuu ɔ tsɔɔ mi. E ha nɛ i kai bua jɔmi nɛ i ná benɛ i ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ.” Benɛ John ya slaa Victor se ɔ, e kɛ we kulaa nɛ Victor kpale kɛ ba asafo ɔ mi. Mwɔnɛ ɔ, e ngɛ sɔmɔɔ ekohu kaa blɔ gbalɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ suɔmi ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ saminya.—2 Kor. 1:24. *\\nNIHI NƐ A YA SLAA MƐ DAA OTSI Ɔ WO YIBLII\\nAKƐNƐ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ asafo ko mi ngɛ United States ɔ suɔ kaa a ye bua tohi nɛ laa a he je ɔ, a susu nɔ́ nɛ a ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ he. A na kaa nihi maa pee 30 ngɛ a zugba kpɔ ɔ mi nɛ a kɛ asafo ɔ kpa bɔmi jehahi babauu. Se amlɔ nɛ ɔ, a kpɛti nihi fuu wa ngɛ jeha mi.\\nAsafo mi nɔkɔtɔma kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Alfredo ngma a biɛ, nɛ e bɔni mɛ slaami. E de ke, “Daa Soha mɔtu ɔ, i ya fiaa nihi nɛ a kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ a ti nɔ kake sinya.” Ke nɔ ɔ bli e sinya a, Alfredo bɔɔ mɔde kaa e maa to e tsui si nɛ e kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní, konɛ e tsɔɔ nɔ ɔ bɔ nɛ e susuɔ e he wawɛɛ ha. Alfredo haa nɛ nyɛmiyo loo nyɛminyumu nɛ kpa fiɛɛmi yami ɔ leɔ kaa asafo ɔ hɛ ji ní tsumi kpakpa nɛ lɛ nyɛmi ɔ tsu be ko nɛ be kɛ fĩ Mawu Matsɛ Yemi ɔ se ɔ nɔ. Alfredo de ke, “Benɛ i de nyɛminyumu kake nɛ e wa ngɛ jeha mi nɛ e kɛ asafo ɔ kpa bɔmi ɔ ngmlɛfia abɔ nɛ e kɛ tsu ní ngɛ fiɛɛmi mi, kɛ womi tɛtlɛɛhi nɛ e kɛ ha ngɛ nyagbe nyɔhiɔ nɛ e bu e fiɛɛmi yami he akɔtaa ngɛ jeha 1976 mi ɔ, e hɛngmɛ nɔ da nyu.” Jehanɛ se ɔ, Alfredo kaneɔ Luka 15:4-7, 10 kɛ tsɔɔ ni kpahi nɛ e ya slaa mɛ ɔ, nɛ e bi ɔ mɛ ke, “Ke to nɛ laa kpale kɛ ba asafo ɔ mi ekohu ɔ, mɛni lɛ baa? Yehowa, Yesu, kɛ hiɔwe bɔfo ɔmɛ nyaa—mo susu he nɛ o hyɛ!”\\nJeha enyɔ ji nɛ ɔ nɛ Alfredo ngɛ mɔde bɔe kaa e maa ye bua nihi nɛ a kpa fiɛɛmi yami ɔ. Mɛni nɛ je e tsui si nɛ e to ɔ mi kɛ ba? E ná bua jɔmi wawɛɛ benɛ e ye bua nyɛmimɛ nyumuhi enyɔ nɛ a kɛ asafo ɔ bɔni bɔmi ekohu ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, a yaa asafo mi kpe nɛ a peeɔ daa Hɔgba a. Alfredo kɛ bua jɔmi de ke, “Ye hɛngmɛ nɔ da nyu benɛ i na mɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ.” Alfredo de hu ke, “E ngɛ mi kaa nihi nɛ a kpa fiɛɛmi yami nɛ ɔmɛ bɔni asafo mi kpehi bami mohu lɛɛ, se i kpa we mɛ slaami ejakaa a de mi kaa daa Soha a, a ngɛ blɔ hyɛe kaa ma ba slaa mɛ—nɛ jã nɔuu nɛ imi hu i nuɔ he!”\\nTsakemi Nɛ A Pee Ngɛ Asafo ɔ Nɔ Hyɛmi Mi ɔ Ha Nɛ Kake Peemi Nɛ Ngɛ Mawu We Bi A Kpɛti ɔ Mi Wa\\n22. Mɛni blɔ nɔ nɛ dami ní peepee kɛ tue mi jɔmi haa nɛ kake peemi nɛ ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ mi waa ngɛ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ E Pee Wɔ Nyakpɛ” ɔ hulɔ.)\\n22 Kaa bɔ nɛ wa na momo ɔ, Yehowa gba kɛ fɔ si kaa dami ní peepee kɛ tue mi jɔmi babauu maa hi Mawu we bi a kpɛti. (Yes. 60:17) Su enyɔ nɛ ɔmɛ haa nɛ kake peemi nɛ ngɛ asafo ɔmɛ a mi ɔ mi waa. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ngɛ dami blɔ fa mi ɔ, ‘Mawu ɔ, lɛ nɔ kake pɛ ji Mawu.’ (5 Mose 6:4) E mlaa nɛ da amɛ nɔuu nɛ asafo tsuaa asafo ngɛ je kɛ wɛ ɔ kɛ tsuɔ ní. Ee, e tɛ popoe ɔmɛ nɛ kɔɔ kpakpa kɛ yayami he ɔ, kake pɛ, nɛ lɔ ɔ nɔuu a kɛ tsuɔ ní ngɛ “Mawu we asafo ɔmɛ tsuo a mi.” (1 Kor. 14:33) Lɔ ɔ he ɔ, loko asafo ko maa ya e hɛ mi ɔ, ja e ngɔ Mawu tɛ popoe ɔmɛ kɛ tsu ní. Jehanɛ hu, ngɛ tue mi jɔmi blɔ fa mi ɔ, pi kaa Matsɛ Yesu suɔ nɛ wa ná tue mi jɔmi pɛ kɛkɛ, se e suɔ nɛ wa ‘kpata pɛ’ hulɔ. (Mat. 5:9) Enɛ ɔ he ɔ, wa ‘dii níhi nɛ kɛ he jɔmi loo tue mi jɔmi baa’ a se. Pɛhi baa ngɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti be komɛ, se wa bɔɔ mɔde nɛ wa dlaa. (Rom. 14:19) Kɛ gu blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, wa haa nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi hii asafo ɔ mi.—Yes. 60:18.\\n23. Kaa Yehowa sɔmɔli ɔ, mɛni ha nɛ wa bua jɔ ɔ?\\n23 Ngɛ November 1895 ɔ mi nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ fia asafo mi nikɔtɔmahi a hlami blɔ nya tomi ɔ he adafi kekleekle. Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a kɛ blɔ nya ní tsumi wo a dɛ ɔ a bua jɔ wawɛɛ. Ngɛ mɛni he? A sɔlemi kɛ a blɔ hyɛmi ji kaa blɔ nya tomi ehe nɛ ɔ nɛ ye bua Mawu we bi konɛ “a pee kake ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi.” Ngɛ jehahi babauu nɛ be ɔ mi ɔ, wa bua jɔ kaa Yehowa pee tsakemihi bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ gu wa Matsɛ Yesu nɔ ngɛ bɔ nɛ a ngɛ Mawu we bi a nɔ hyɛe ha a mi, nɛ kake peemi nɛ waa kɛ jaa Mawu ɔ mi wa nitsɛ. (La 99:4) Lɔ ɔ he ɔ, mwɔnɛ ɔ, Yehowa we bi ngɛ je kɛ wɛ a bua jɔ kaa a ‘hɛɛ juɛmi kake, nɛ a peeɔ a ní fiee,’ nɛ a kɛ “nya kake” sɔmɔɔ “he jɔmi Mawu ɔ.”—2 Kor. 12:18; kane Zefania 3:9.\\n^ kk. 11 A ngma níhi nɛ a na ngɛ níhi a mi hlami nɛ a pee ɔ mi ɔ ngɛ womi nɛ ji, Aid to Bible Understanding ɔ mi.\\n^ kk. 21 Hyɛ munyuyi nɛ ji, “Asafo Mi Nikɔtɔmahi—‘A Kɛ Wɔ Ngɛ Ní Tsue Konɛ Wa Ná Bua Jɔmi,’” nɛ ngɛ January 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.\\nMɛni tsakemihi Matsɛ Yemi ɔ pee nɛ ha nɛ asafo ɔ ya hɛ mi?\\nMɛni blɔ nɔ tsakemihi nɛ a pee ngɛ asafo ɔ nɔ hyɛmi mi ɔ ye bua mo konɛ o sɔmɔ “he jɔmi Mawu ɔ”?\\nMɛni asafo mi nɔkɔtɔma ko de loo e pee nɛ ha nɛ o bua jɔ?\\nMɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua konɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi?\\nKɛ je muɔ nɔ kɛ yaa hiɔ nɔ: Gerrit Lösch, Geoffrey Jackson, Samuel Herd, Guy Pierce, Mark Sanderson, David Splane, Anthony Morris III, Stephen Lett\\nBƆ NƐ BLƆ TSƆƆMI AJLA TOLI ƆMƐ TSUƆ MATSƐ YEMI Ɔ HE NÍHI A HE NÍ HA\\nYEHOWA MAWU sɔmɔli nɛ a kɛ mumi pɔ mɛ nu ɔ nɛ a sɔmɔɔ kaa Yehowa Odasefohi a Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli. Mɛ ji ‘tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ’ ɔ nɛ. A blɔ nya ní tsumi ji kaa a ma ha Mawu we bi mumi mi niye ní, nɛ a ha Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ tsɔɔmi, nɛ a wo nihi he wami nɛ a kɛ a he nɛ wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi wawɛɛ.—Mat. 24:14, 45-47.\\nBlɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kpeɔ daa otsi, behi fuu ɔ, Sɔ. Enɛ ɔ yeɔ bua nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ nɛ a peeɔ kake kɛ tsuɔ ní. (La 133:1) Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a mi bimɛ ɔmɛ piɛɛ ajla toli kpahi a he. Bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a hyɛ Matsɛ Yemi ɔ he níhi a nɔ ɔ, kuu ɔmɛ eko tsuaa eko ngɛ ní nɛ e tsuɔ. Ní nɛ a tsuɔ ɔ ekomɛ ji nɛ ɔ nɛ.\\nAjla Toli Nɛ A Tsuɔ Sanehi A He Ní\\nNyɛmimɛ nyumuhi nɛ a sɔmɔɔ kaa sanehi a he ajla toli ɔ hyɛɛ níhi nɛ kɔɔ mlaa, bɔ nɛ a kɛ hleedio, TV kɛ adafi fiami ní tsumi hehi ma tsu ní ha ke e he ba hia kaa a fã wa hemi kɛ yemi ɔ he. Jehanɛ hu, ke oslaa ko ba wa nyɛmimɛ a nɔ aloo ke wa nyɛmimɛ kɛ yi mi wami ngɛ kpee ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ, mɛ ji nihi nɛ a tsuɔ he ní.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Betel Ní Tsuli A Nɔ\\nAjla toli nɛ ɔmɛ haa Betel wekuhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ a helo nya kɛ mumi hiami níhi, nɛ a hyɛɛ Betel weku ɔ mi bimɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ a nɔ. Ajla toli nɛ ɔmɛ nɛ a hlaa nɔ ko nɛ e ba peeɔ Betel weku ɔ mi no, nɛ a tsuɔ sane bimihi nɛ kɔɔ Betel sɔmɔmi he ɔ he ní.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Womi Fiami Nɔ\\nAjla toli nɛ ɔmɛ hyɛɛ Baiblo kasemi níhi a peemi nɔ, nɛ a toɔ blɔ nya konɛ nyɛmimɛ a nine nɛ su nɔ ngɛ je kɛ wɛ. A hyɛɛ klamahi nɛ a kɛ peeɔ womi kɛ weto ní kpahi nɛ Yehowa Odasefohi kɛ tsuɔ ní ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɔ. Jehanɛ hu, a hyɛɛ tsuhi nɛ Odasefohi maa ngɛ je kɛ wɛ kɛ Matsɛ Yemi Asahi a mami nɔ. Sika nɛ nihi haa kɛ fĩɔ Matsɛ Yemi ɔ ní tsumi ɔ se ngɛ je kɛ wɛ ɔ, mɛ nɛ a hyɛɛ nɔ konɛ a kɛ tsu ní saminya.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Nɔ\\nNyɛmimɛ nyumuhi nɛ ɔmɛ hyɛɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ, nɛ a tsuɔ sanehi nɛ kɔɔ asafohi, fiɛɛli, blɔ gbali, asafo mi nikɔtɔmahi, kpɔ mi nɔ hyɛli, kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli a he ní. Ngɛ níhi fuu nɛ a peeɔ ɔ se ɔ, a hyɛɛ Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli a ní tsumi nɔ.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Ní Tsɔɔmi Nɔ\\nAjla toli nɛ ɔmɛ nɛ a toɔ ní tsɔɔmi nɛ yaa nɔ ngɛ kpokpa nɔ kpehi, kpɔ mi kpehi, kɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ he blɔ nya. Mɛ nɛ a hyɛɛ Gilead Sukuu, Baiblo Sukuu Kɛ Ha Matsɛ Yemi ɔ Fiɛɛli, Blɔ Gbali A Tsɔsemi Sukuu, Teokrase Sɔmɔmi Sukuu, kɛ asafo ɔ sukuu kpahi a nɔ. Jehanɛ hu, ajla toli nɛ ɔmɛ nɛ a hyɛɛ níhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue kɛ videohi a peemi nɔ.Mɛ nɔuu nɛ a hyɛɛ Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi ɔ peemi nɔ.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Womihi A Ngmami Nɔ\\nNyɛmimɛ nyumuhi nɛ a tsuɔ ní ngɛ kuu nɛ ɔ mi ɔ ngmaa Baiblo kasemi womihi, nɛ a kɛ eko woɔ klamahi a nɔ kɛ haa nyɛmimɛ kɛ ma bi. Jehanɛ se hu ɔ, a hyɛɛ asafo ɔ Intanɛti ní tsumi he ɔ, kɛ gbihi a sisi tsɔɔmi ní tsumi ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɔ. Jehanɛ hu, ke gbi sisi tsɔɔli bi sane ngɛ nɔ́ nɛ ngmami ko loo nɔ́ nɛ a ngma ngɛ womi ɔmɛ a mi ɔ tsɔɔ tutuutu ɔ he ɔ, ajla toli nɛ ɔmɛ nɛ a haa mɛ heto.\\nYehowa Ji Mawu Nɛ Toɔ Níhi A He Blɔ Nya\\nMɛni blɔ nɔ níhi nɛ ya nɔ ngɛ blema Israel bi ɔmɛ a be ɔ mi kɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a to blɔ nya kɛ ha Yehowa we bi mwɔnɛ ɔ?\\nMumi klɔuklɔu ɔ hla asafo mi nikɔtɔma amɛ konɛ a hyɛ Mawu asafo ɔ nɔ. Mɛni heje e sa nɛ to ɔmɛ nɛ a bu mɛ tue ɔ?","num_words":7429,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.019,"special_characters_ratio":0.291,"stopwords_ratio":0.483,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"4 Mose 36 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nGbalamlibotemɔ he mla kɛhã yei ni ji niyelɔi (1-13)\\n36 Manase binuu Makir+ binuu Gilead seshibii lɛ aweku yitsei, ní amɛ fɛɛ amɛjɛ Yosef bihii lɛ ateŋ lɛ tsi amɛbɛŋkɛ, ni amɛbawie yɛ Mose kɛ wekunukpai lɛ, ni ji Israelbii lɛ awekui lɛ anɔ onukpai lɛ ahiɛ. 2 Amɛwie akɛ: “Yehowa fã minuŋtsɔ akɛ etsɔ oshikifɔɔ nɔ eja shikpɔŋ+ lɛ ehã Israelbii lɛ akɛ amɛgboshinii; ni Yehowa fã minuŋtsɔ akɛ ekɛ wɔnyɛmi nuu Zelofehad gboshinii lɛ ahã ebiyei lɛ.+ 3 Kɛji yei lɛ kɛ hii ni jɛ Israel weku kroko mli bote gbalashihilɛ mli lɛ, no lɛ, abaajie amɛgboshinii lɛ kɛjɛ wɔtsɛmɛi lɛ agboshinii lɛ mli, ni akɛbaafata weku ni amɛbaayaje mli lɛ anɔ lɛ he, ni tsɔɔ akɛ, ajie kɛjɛ wɔgboshinii ni atsɔ oshikifɔɔ nɔ akɛhã wɔ lɛ mli. 4 Agbɛnɛ, kɛ́ Israelbii lɛ a-Heyeli Afi+ lɛ shɛ lɛ, akɛ yei lɛ agboshinii lɛ baayafata weku ni amɛbaayaje mli lɛ agboshinii lɛ he, ni tsɔɔ akɛ, ajie amɛgboshinii lɛ kɛjɛ wɔtsɛmɛi aweku lɛ gboshinii lɛ mli.” 5 Ni Mose kɛɛ Israelbii lɛ yɛ Yehowa famɔ naa akɛ: “Nɔ ni Yosef bihii lɛ aweku lɛ wieɔ lɛ ja. 6 Nɔ ni Yehowa efã yɛ Zelofehad biyei lɛ ahewɔ nɛ: ‘Amɛbaanyɛ amɛkɛ mɔ fɛɛ mɔ ni amɛsumɔɔ abote gbalashihilɛ mli. Shi esa akɛ amɛkɛ mɔ ko ni jɛ amɛtsɛ weku lɛ mli abote gbalashihilɛ mli. 7 Israelbii lɛ agboshinii ko gboshinii ko akajɛ weku kome mli kɛmiiya weku kroko mli, ejaakɛ esa akɛ Israelbii lɛ ahiɛ amɛtsɛmɛi aweku lɛ gboshinii lɛ mli kpɛŋŋ. 8 Ni biyoo fɛɛ biyoo ni yɔɔ gboshinii ko yɛ Israel wekui lɛ ateŋ lɛ, esa akɛ ekɛ epapa weku lɛ mli nyo abote gbalashihilɛ mli,+ koni Israelbii lɛ atsɛmɛi agboshinii lɛ aya nɔ ahi amɛdɛŋ. 9 Gboshinii ko gboshinii ko akajɛ weku kome mli kɛmiiya weku kroko mli, ejaakɛ esa akɛ Israel wekui lɛ ahiɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛgboshinii lɛ mli kpɛŋŋ.’” 10 Zelofehad biyei lɛ fee tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ.+ 11 No hewɔ lɛ, Mala kɛ Tirza kɛ Hogla kɛ Milka kɛ Noa, ni ji Zelofehad biyei+ lɛ, kɛ amɛtsɛ nyɛmimɛi hii lɛ abihii bote gbalashihilɛ mli. 12 Amɛkɛ hii ni jɛ Yosef binuu Manase wekui lɛ amli lɛ bote gbalashihilɛ mli, bɔ ni afee ni amɛgboshinii lɛ aya nɔ ahi amɛtsɛ weku lɛ mli. 13 Enɛɛmɛi ji kitãi kɛ yiŋkpɛi* ni Yehowa tsɔ Mose nɔ ekɛhã Israelbii lɛ yɛ Moab ŋa kpataa lɛ nɔ, yɛ Yordan lɛ naa, yɛ Yeriko lɛ.+","num_words":404,"character_repetition_ratio":0.114,"word_repetition_ratio":0.025,"special_characters_ratio":0.227,"stopwords_ratio":0.067,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yehowa Ngɛ Wa Je Kɛ Wɛ Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ Kudɔe | Kase\\nMoo Ba O He Si Nɛ O Je Mi Mi Sami Kpo Kaa Bɔ Nɛ Yesu Pee ɔ\\nMoo Pee Kã Nɛ O Kɔ Nɔ́ Se Kaa Bɔ Nɛ Yesu Pee ɔ\\nJe Ma Amɛ Ngɛ Blɔ Gbae Ha ‘Yehowa Tsɔɔmi ɔ’\\nYehowa Ngɛ Wa Je Kɛ Wɛ Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ Kudɔe\\nJapan Bi Ná Nike Ní Ko Nɛ A Hɛ Be Nɔ\\nYaa Nɔ Nɛ O Fiɛɛ Kɛ Kã\\nKANE NGƐ Afrikaans Cakchiquel (Central) Cambodian Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Italian Kikongo Kimbundu Kwangali Kwanyama Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahitian Tlapanec Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | February 2015\\n‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ. I suɔ kaa ma tsɔse nyɛ, nɛ ma tsɔɔ nyɛ bɔ nɛ nyɛɛ ba nyɛ je mi ha, konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ.’—YESAYA 48:17.\\nANƐ O MA NYƐ MAA TSƆƆ NYA LO?\\nMɛni Yehowa Odasefohi nyɛ tsu ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmi blɔ fa mi?\\nKɛ wa ngɔɔ tue mi jɔmi behi nɛ wa náa a kɛ tsuɔ ní ha kɛɛ, nɛ kɛ blɔ hiami nɛ ba pee gbɔjɔɔ ɔ yeɔ bua wɔ ha kɛɛ?\\nMɛni ji ní komɛ nɛ a pee nɛ ye bua wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ?\\n1. Mɛni ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ he wa ngɛ wa be nɛ ɔ mi?\\nJEHA 130 kɛ se ji nɛ ɔ nɛ Yehowa we bi bɔni sane kpakpa a fiɛɛmi, nɛ ngɛ be nɛ ɔ tsuo mi ɔ, a ná we fiɛɛmi ní tsumi ɔ gbɔjɔɔ. * (Hyɛ sisi ningma.) A ngɛ kaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ nɔuu. A he pi, nɛ nihi fuu sume sɛ gbi nɛ a ngɛ fiɛɛe ɔ hulɔ. Ni komɛ po susu kaa a li womi mi. Pee se benɛ a fie Satan kɛ ba zugba a nɔ ɔ, a wa Yehowa we bi yi mi wawɛɛ. (Kpojemi 12:12) A ngɛ fiɛɛe kɛ je jamɛ a be ɔ mi hluu kɛ ba si ‘nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ’ a mi nɛ ‘je mi wa’ nɛ ɔ.—2 Timoteo 3:1.\\n2. Mɛni yemi kɛ buami Yehowa kɛ ngɛ wɔ hae konɛ wa nyɛ nɛ waa fiɛɛ?\\n2 Yehowa ya nɔ nɛ e ngɛ e we bi ye buae. E ngɛ hlae nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ kpa je ɔ mi tsuo, nɛ e be hae nɛ nɔ́ ko nɛ tsi mɛ blɔ. Yehowa je e we bi kɛ je lakpa jami he konɛ a nyɛ nɛ a ja lɛ kaa bɔ nɛ e ngɛ hlae ɔ. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e pee ngɛ blema be ɔ mi benɛ e ha Israel bi ɔmɛ ye a he kɛ je Babilon ɔ. (Kpojemi 18:1-4) Níhi nɛ Yehowa tsɔɔ wɔ ɔ, wɔ nitsɛmɛ nɛ wa náa he se. E yeɔ bua wɔ konɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ nɛ hi si ngɛ tue mi jɔmi mi, nɛ e tsɔseɔ wɔ konɛ waa tsɔɔ ni kpahi e he ní hulɔ. (Kane Yesaya 48:16-18.) E ngɛ mi kaa Yehowa yeɔ bua wɔ ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa be tsuaa be ɔ, e tsakeɔ níhi a hɛ mi ngɛ je ɔ mi konɛ wa ná fiɛɛmi ní tsumi ɔ gbɔjɔɔ. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, ní komɛ nɛ ya nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ ha nɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ yi tsɔ. Se kɛ̃ ɔ, waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee, nɛ Satan je ɔ hu ngɛ wɔ yi mi wae kɛ ba si piɔ. Ke pi Yehowa nɛ ngɛ wɔ ye buae ɔ, jinɛ wa ko nyɛ we fiɛɛmi.—Yesaya 41:13; 1 Yohane 5:19.\\n3. Mɛni blɔ nɔ Daniel gbami ɔ ba mi ngɛ?\\n3 Daniel gba kɛ fɔ si kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, nihi fuu maa nu anɔkuale munyuhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ sisi. Baiblo ɔ de ke: “Se mo Daniel, nga womi ɔ nya, nɛ o sɔu nya kɛ yaa si nyagbe be ɔ. Nihi maa hyɛ mi fitsofitso, nɛ anɔkuale nile maa hiɛ.” (Daniel 12:4, NW) Se loko e maa su “nyagbe be ɔ,” Yehowa ye bua e we bi nɛ a nu Baiblo ɔ mi tsɔɔmihi nɛ a he hia a sisi, nɛ a je a he kɛ je lakpa Kristofohi a tsɔɔmihi a he. Mwɔnɛ ɔ, Yehowa we bi ngɛ nihi Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ tsɔɔe ngɛ je kɛ wɛ. E ngɛ heii kaa Daniel gbami ɔ ba mi. Nihi nɛ e piɛ bɔɔ nɛ a yibɔ maa su ayɔ kpaanyɔ kase anɔkuale ɔ, nɛ a ngɛ ni kpahi hu tsɔɔe. Lɛɛ sane bimi ɔ ji, mɛni ji ní komɛ nɛ yeɔ bua Yehowa we bi nɛ a nyɛ ngɛ fiɛɛe ngɛ je ɔ mi tsuo?\\nBAIBLO SISI TSƆƆMI\\n4. Benɛ e ke e suu jeha 1900 ɔmɛ a mi ɔ, a tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbihi enyɛmɛ mi?\\n4 Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu ngɛ Baiblo, enɛ ɔ he ɔ, wa nyɛɔ fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ mɛ. Se be ko nɛ be ɔ, e be jã kulaa. Maa pee jeha lafahi abɔ nɛ be ɔ, osɔfohi nɛ a ngɛ jamihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ a mi ɔ kplɛɛ we nɛ nihi kaneɔ Baiblo ɔ. A wa nihi nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ yi mi, nɛ a gbe ni nɛmɛ nɛ a tsɔɔ Baiblo ɔ sisi ɔ a kpɛti ni komɛ. Se ngɛ jeha 1800 ɔmɛ a mi ɔ, kuu komɛ pee Baiblo mluku ɔ aloo Baiblo ɔ fã ko ngɛ gbihi maa pee 400 mi. Benɛ e ke e suu jeha 1900 ɔmɛ a mi ɔ, nihi fuu ngɛ Baiblo. E ngɛ mi kaa nihi fuu ngɛ Baiblo mohu lɛɛ, se a nui e mi tsɔɔmi ɔmɛ a sisi.\\n5. Mɛni Yehowa Odasefohi nyɛ tsu ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmi blɔ fa mi?\\n5 Yehowa we bi le kaa e sa nɛ a ya nɛ a ya tsɔɔ nihi Baiblo ɔ mi tsɔɔmi ɔmɛ a sisi, nɛ a pee jã hulɔ. Sisije ɔ, a ngɔ Baiblo sisi tsɔɔmihi nɛ ngɛ momo ɔ kɛ tsɔɔ nihi ní, nɛ a ha nihi hu eko. Kɛ je jeha 1950 ɔ mi ɔ, a pee New World Translation of the Holy Scriptures ɔ aloo e fã ko ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 120 mi. Ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, a tsake Blɛfo gbi New World Translation Baiblo ɔ hɛ mi. Baiblo ehe nɛ ɔ sisi numi yi, nɛ e sisi tsɔɔmi kɛ ya gbi kpahi a mi hu yi. Ke waa kɛ Baiblo nɛ nihi ma nyɛ maa nu sisi tsu ní ɔ, wa ma nyɛ maa tsɔɔ nihi anɔkuale ɔ nɛ́ pɔ be wa he tɔe.\\nTUE MI JƆMI BE\\n6, 7. (a) Mɛni tahi a hwu ngɛ jeha 100 nɛ be ɔ mi? (b) Mɛni blɔ nɔ tue mi jɔmi nɛ ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ ye bua wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ?\\n6 Ngɛ jeha 100 nɛ be ɔ mi ɔ, a hwu tahi fuu. Kekleekle je mi ta a kɛ je mi ta enyɔne ɔ hu piɛɛ he. Nimli ayɔhi abɔ gu mi kɛ gbo. Lɛɛ, mɛni tsɔɔ kaa tue mi jɔmi ba, nɛ kɛ enɛ ɔ ye bua Yehowa we bi ha kɛɛ nɛ a nyɛ fiɛɛ? Ngɛ jeha 1942 ɔ mi benɛ je ma amɛ ngɛ je mi ta enyɔne ɔ hwue ɔ, Yehowa Odasefohi pee kpe ko. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Nathan Knorr ji a nya dalɔ. Ngɛ jamɛ a kpe ɔ sisi ɔ, Nathan Knorr tu munyu ko nɛ ngɛ bua jɔmi. E munyu ɔ yi ji, “Peace—Can It Last?” (Anɛ Tue Mi Jɔmi Ma Nyɛ Maa Hi Si Daa Lo?) Nyɛminyumu Knorr tsɔɔ gbami nɛ ngɛ Kpojemi yi 17 ɔ mi, nɛ e ma nɔ mi kaa Harmagedon ná we nɛ e ba lolo. Ke ta a ba nyagbe ɔ, tue mi jɔmi maa ba.—Kpojemi 17:3, 11.\\n7 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ tsɔɔ we kaa ngɛ ta a se ɔ, tue mi jɔmi ba je ɔ mi tsuo. Ngɛ je mi ta enyɔne ɔ se ɔ, nihi ayɔhi abɔ gbo ngɛ ta slɔɔtoslɔɔtohi a mi. Se tue mi jɔmi ngɛ mahi fuu a mi, nɛ enɛ ɔ ha e yi ha Yehowa we bi kaa a maa fiɛɛ. Mɛni je enɛ ɔ mi kɛ ba? Benɛ a ngɛ je mi ta enyɔne ɔ hwue ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ je ɔ mi jamɛ a be ɔ mi ɔ a yibɔ sui 110,000. Se mwɔnɛ ɔ, e piɛ bɔɔ nɛ a yibɔ maa su ayɔ kpaanyɔ! (Kane Yesaya 60:22.) Niinɛ, ngɛ tue mi jɔmi behi a mi ɔ, wa ma nyɛ maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi fuu.\\nBLƆ HIAMI YI HU\\n8, 9. Mɛni ha blɔ hiami ba pee gbɔjɔɔ, nɛ kɛ enɛ ɔ yeɔ bua wɔ ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ha kɛɛ?\\n8 Benɛ Yehowa we bi bɔni fiɛɛmi ngɛ United States ɔ, pɔ tɔɔ a he kɛ blɔ hiami. Ngɛ jeha 1900 ɔ mi ɔ, lɔlehi maa pee 8,000 pɛ nɛ ngɛ je ɔ mi, nɛ lɔle blɔ kpakpa ko hu be. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a bɔni Hwɔɔmi Mɔ ɔ peemi maa pee jeha 21. Se mwɔnɛ ɔ, lɔlehi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ hiɛ pe ayɔ akpe kake kɛ fã, nɛ lɔle blɔ kpakpahi hu ngɛ hehi fuu. Lɔlehi kɛ gbɛjegbɛhi nɛ a pee ɔ he je ɔ, wa ma nyɛ maa ya kɔpehi a mi nɛ wa ya fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi ngɛ lejɛ ɔ. Se ke blɔ hiami yee ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ, nɛ e ma bi nɛ waa nyɛɛ blɔ gagaagahi po ɔ, wa bɔɔ mɔde kaa wa maa ya he tsuaa he nɛ nihi ngɛ konɛ wa ya fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha mɛ.—Mateo 28:19, 20.\\nWa bɔɔ mɔde kaa wa maa ya he tsuaa he nɛ nihi ngɛ konɛ wa ya fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha mɛ\\n9 Wa guu blɔ kpahi hu a nɔ kɛ hiaa blɔ. Waa kɛ Baiblohi kɛ Baiblo kasemi womihi woɔ lɔle nguahi, melehi, kɛ tleehi a mi kɛ yaa mahi a nɔ. Enɛ ɔ haa waa kɛ womihi nyɛɔ maneɔ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ngɛ hehi tsitsatsitsa ngɛ be kpiti mi. Kpɔ mi nɔ hyɛli, kɛ Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni ɔ Ajla Toli, kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli, kɛ ni kpahi ngɔɔ kɔɔhiɔ mi lɛhi kɛ hiaa blɔ ya tuɔ munyuhi ngɛ kpehi a sisi, nɛ a ya yeɔ bua asafohi hulɔ. Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kɛ nyɛmimɛ kpahi nɛ a tsuɔ ní ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ hu ngɔɔ kɔɔhiɔ mi lɛhi kɛ hiaa blɔ kɛ yaa mahi fuu a nɔ ya woɔ a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi he wami, nɛ a tsɔseɔ mɛ. Enɛ ɔ tsuo yeɔ bua Yehowa we bi nɛ kake peemi ngɛ a kpɛti.—La 133:1-3.\\nGBI KƐ GBI SISI TSƆƆMI\\n10. Nihi enyɛmɛ nɛ a nu Blɛfo gbi ngɛ je kɛ wɛ?\\n10 Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, nihi fuu nɛ a hi Roma Nɔ Yemi ɔ sisi ɔ tuɔ Hela gbi. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi fuu nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ tuɔ Blɛfo gbi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, womi ko nɛ a tsɛɛ ke English as a Global Language ɔ tsɔɔ kaa ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, ke a hla nihi eywiɛ ɔ, a kpɛti nɔ kake nu Blɛfo gbi. Nihi fuu kase Blɛfo gbi, ejakaa lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ a kɛ yeɔ jua ngɛ je kɛ wɛ, nɛ lɔ ɔ nɛ a kɛ tsuɔ ma kudɔmi sanehi, je mi si kpami, kɛ klamahi a he nile he ní.\\n11. Kɛ Blɛfo gbi ye bua Yehowa we bi ngɛ ní nɛ a ngɛ tsue ɔ mi ha kɛɛ?\\n11 Blɛfo gbi nɛ nihi tuɔ ngɛ je kɛ wɛ ɔ ha nɛ anɔkuale ɔ ngɛ gbɛe kɛ ngɛ fĩae. Be ko nɛ be ɔ, a ngmaa wa womi ɔmɛ ngɛ Blɛfo gbi pɛ mi. Nihi fuu nyɛɔ nɛ a kaneɔ, ejakaa nihi fuu tuɔ Blɛfo gbi ngɛ je kɛ wɛ. Jehanɛ se hu ɔ, Blɛfo gbi ji gbi nɛ a tuɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ. Nɛ a tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a nu Blɛfo gbi nɛ́ a jeɔ ma slɔɔtohi a nɔ ɔ ngɛ wa sukuuhi nɛ a peeɔ ngɛ Patterson, ngɛ New York ɔ.\\nYehowa Odasefohi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ nu “gbi nɛ he tsɔ” nɛ ji Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ sisi, nɛ lɔ ɔ peeɔ mɛ kake\\n12. Gbihi enyɛmɛ mi wa tsɔɔ wa womi ɔmɛ a sisi kɛ yaa, nɛ kɛ kɔmpiuta blɔ nya tomihi yeɔ bua wɔ ha kɛɛ?\\n12 Se e ji wa blɔ nya kaa waa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi ngɛ je ɔ mi tsuo. Enɛ ɔ he je nɛ wa tsɔɔ wa womi ɔmɛ a sisi kɛ yaa gbihi nɛ hiɛ pe 700 mi ɔ nɛ. Mɛni yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ peeɔ jã? Kɔmpiutahi kɛ Kɔmpiuta blɔ nya tomihi kaa MEPS yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ tsɔɔ wa womi ɔmɛ a sisi kɛ yaa gbi kpahi a mi. Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ nu “gbi nɛ he tsɔ” nɛ ji Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ sisi, nɛ lɔ ɔ peeɔ mɛ kake.—Kane Zefania 3:9.\\nMA MLAAHI YEƆ BUA WƆ\\n13, 14. Mɛni blɔ nɔ mlaahi kɛ kojomi hehi yeɔ bua wɔ ngɛ?\\n13 Roma mlaahi ye bua Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ngɛ blɔhi fuu a nɔ nɛ a nyɛ fiɛɛ. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, mlaahi nɛ a wo ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ fiɛɛɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mlaahi nɛ a wo ngɛ United States ɔ ha nihi he blɔ kaa a kɛ a he ma nyɛ maa wo jami saisaa nɛ a suɔ mi, nɛ a ma nyɛ maa tu a hemi kɛ yemi ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi, nɛ a ma nyɛ maa kpe kutuu hulɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ he blɔ nɛ wa peeɔ kpehi, nɛ wa fiɛɛɔ ngɛ lejɛ ɔ. Enɛ ɔ hu tsɔɔ kaa nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ ngɛ United States ɔ ma nyɛ maa hyɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ngɛ je kɛ wɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ngɛ nɛ e he hia kaa wa fã he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa fiɛɛɔ sane kpakpa a he ngɛ kojomi he. (Filipi Bi 1:7, NW) Nɛ ke kojoli kɛ mlaa leli nɛ a ngɛ kojomi he nɛ ɔmɛ ɔ sume kaa a ma ha wɔ he blɔ nɛ waa fiɛɛ ɔ, waa kɛ sane ɔ yaa kojomi he nguanguahi, nɛ behi fuu ɔ, wa ya yeɔ nguɔ.\\n14 Ngɛ ma komɛ hu a nɔ ɔ, wa ya fãa he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa jaa Yehowa nɛ wa fiɛɛɔ ɔ he ngɛ kojomi hehi. Ke a bu wɔ fɔ ngɛ kojomi he nɛ ɔmɛ ɔ, waa kɛ wa sane ɔ yaa mahi a kpɛti kojomi hehi konɛ a hyɛ mi ha wɔ ekohu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, waa kɛ wa sanehi pɔɔ European Court of Human Rights ɔ yami. Benɛ June 2014 ke e suu ɔ, wa ye nguɔ 57 ngɛ Kojomi he nɛ ɔ. Mahi fuu nɛ a ngɛ Yuropa kɛ Kojomi he nɛ ɔ mlaahi tsuɔ ní. E ngɛ mi kaa ‘je mahi fuu nyɛɛ wɔ’ mohu lɛɛ, se mlaahi nɛ a wo ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ, yeɔ bua wɔ nɛ wa jaa Yehowa ngɛ tue mi jɔmi mi.—Mateo 24:9.\\nNÍ KPAHI HU NƐ A PEE NƐ YEƆ BUA WƆ\\nWa haa nihi Baiblo kasemi womihi ngɛ gbihi fuu a mi\\n15. Mɛni tsakemihi nɛ ba womihi a peemi mi, nɛ kɛ enɛ ɔ yeɔ bua wɔ ha kɛɛ?\\n15 Womi fiami klama hehi nɛ a pee ɔ hu yeɔ bua wɔ nɛ wa fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi fuu. Nihi kɛ womi fiami klama nɛ Johannes Gutenberg pee maa pee jeha 1450 ɔ mi ɔ, tsu ní jeha lafahi abɔ. Se maa pee jeha 200 ji nɛ ɔ, nihi pee womi fiami klama ehehi. Womi fiami klama ehe nɛ ɔmɛ a he sɔɔ kɛ womi fiami, nɛ a haa nɛ fonihi kɛ ningma peeɔ fɛu saminya. Paper kɛ womihi a kpɛmi hu he jua wɛ hu. Kɛ tsakemi nɛ ɔmɛ saa wa womi ɔmɛ a he ha kɛɛ? Ngɛ jeha 1879 ɔ mi ɔ, a pee kekleekle Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ Blɛfo gbi mi pɛ. Fonihi be mi, nɛ a pee kakaaka 6,000 pɛ. Mwɔnɛ ɔ, a peeɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 200 mi. Fonihi nɛ a ngɛ fɛu saminya ngɛ mi, nɛ eko tsuaa eko nɛ baa a hiɛ pe 50,000,000.\\n16. Mɛni ji ní komɛ nɛ a pee nɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ fiɛɛɔ ngɛ je kɛ wɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n16 Níhi fuu nɛ a pee maa pee jeha 200 ji nɛ ɔ, yeɔ bua Yehowa we bi nɛ a nyɛɔ fiɛɛ sane kpakpa a. Wa tu tleehi, lɔlehi, kɛ kɔɔhiɔ mi lɛhi a he munyu momo. A pee baisiklehi, ní ngmami klamahi, hɛyuyuili a ní ngmami klamahi, tɛliglaf, tɛlifoo, foni pomi klamahi, klamahi nɛ a kɛ nuɔ munyuhi kɛ fɔɔ apawahi a nɔ, video pomi klamahi, hleediohi, tiivihi, sinihi, kɔmpiutahi, kɛ Intanɛti ɔ. E ngɛ mi kaa tsa pi Yehowa we bi nɛ a pee ní nɛ ɔmɛ mohu lɛɛ, se ní nɛ ɔmɛ yeɔ bua mɛ kɛ peeɔ Baiblo, kɛ Baiblo kasemi womi kpahi ngɛ gbihi fuu a mi, nɛ a nyɛ ngɛ fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ hulɔ. Kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si ɔ, enɛ ɔ tsɔɔ kaa ‘je ma amɛ ngɛ wɔ lɛe kaa bɔ nɛ binyɛ haa e bi nyɔ ɔ.’—Kane Yesaya 60:16.\\nYehowa suɔ wɔ, nɛ e suɔ kaa waa piɛɛ e he kɛ tsu ní\\n17. (a) Mɛni Yehowa ngɛ pee ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he? (b) Mɛni he je nɛ Yehowa suɔ nɛ waa piɛɛ e he kɛ tsu ní ɔ?\\n17 E ngɛ heii kaa Yehowa ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kudɔe. Tsa pi kaa ke wa be ɔ, Yehowa be nyɛe ma tsu ní tsumi nɛ ɔ, se suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he je nɛ e suɔ kaa waa piɛɛ e he kɛ tsu ní ɔ nɛ. Kɛ gu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ɔ, wa tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa, nɛ wa suɔ ni kpahi hulɔ. (Marko 12:28-31; 1 Korinto Bi 3:9) Wa naa Yehowa si wawɛɛ kaa e ngɛ wɔ ye buae konɛ waa fiɛɛ ngɛ je ɔ mi tsuo. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa ngɔ he blɔ tsuaa he blɔ nɛ wa ma ná a kɛ fiɛɛ Yehowa kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he sane kɛ tsɔɔ nihi!\\nA PEE KAKAAKA 5,800,000\\n[Ngɛ gbihi 36 mi]\\nA PEE KAKAAKA 18,400,000\\n[Ngɛ gbihi 56 mi]\\nA PEE KAKAAKA 107,300,000\\n[Ngɛ gbihi 120 mi]\\nA PEE KAKAAKA 237,600,000\\n[Ngɛ gbihi 272 mi]\\n^ kk. 1 Biɛ nɛ a kɛ le Yehowa we bi kɛ je maa pee jeha 1870 ɔ ji, Baiblo Kaseli. Ngɛ jeha 1931 ɔ mi ɔ, a ngɔ biɛ nɛ ji Yehowa Odasefohi kɛ fɔ a nɔ.—Yesaya 43:10.\\nMEPS: Biɛ nɛ ɔ ji Multilanguage Electronic Publishing System ɔ kpiti pomi. E ji kɔmpiuta blɔ nya tomi ko nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ pee. A tsakeɔ hɛ mi be tsuaa be. Blɔ nya tomi nɛ ɔmɛ ha nɛ wa nyɛɔ tsɔɔ wa womi ɔmɛ a sisi kɛ yaa gbihi fuu a mi nɛ pɔ tɔɛ wɔ\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE February 2015","num_words":3234,"character_repetition_ratio":0.064,"word_repetition_ratio":0.032,"special_characters_ratio":0.292,"stopwords_ratio":0.473,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Si Slaali & Si Slaami: Yehowa Odasefohi Asafo Ɔ Ní Tsumi Kɔni Nɛ Ngɛ Hungary\\nMɔtu ngmlɛ 9:00 kɛ ya si ngmlɛ 10:30, kɛ piani ngmlɛ 2:00 kɛ ya si ngmlɛ 3:30.\\nA hyɛɛ asafohi nɛ a he hiɛ pe 280 nɛ a ngɛ Hungary, kɛ asafohi nɛ a ngɛ Slovakia kɛ Ukraine nɛ a kɛ Hungary gbi peeɔ asafo mi kpe ɔ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ. A tsɔɔ Baiblo kasemi níhi a sisi kɛ yaa Hungary kɛ Lovári gbi mi. A peeɔ Baiblo kasemi níhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue ngɛ Hungary gbi mi, nɛ a peeɔ Baiblo kasemi videohi ngɛ Hungary Mumuihi A Gbi mi.\\nAsafo ɔ Ní Tsumi Kɔnihi Kɛ Si Slaamihi: Hungary","num_words":112,"character_repetition_ratio":0.102,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.267,"stopwords_ratio":0.411,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Moo Ye Bua Nibwɔhi Nɛ A Sɔmɔ Mawu | Kase\\n‘Yehowa baa nibwɔhi a yi.’—LA 146:9.\\nLAHI: 25, 21\\nMɛni nyagbahi nɛ nihi fuu nɛ a ya sa we ngɛ he kpahi ɔ kɛ kpeeɔ?\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ?\\nKe wa ngɛ fiɛɛe ha nihi nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ, mɛni nɛ e sa nɛ wa kai?\\n1, 2. (a) Mɛni kahi nɛ wa nyɛmimɛ komɛ kɛ kpeɔ? (b) Mɛni sane bimihi nɛ enɛ ɔ tleɔ si?\\nNYƐMINYUMU ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lije ɔ de ke: “Benɛ ma bi a kpɛti ta ko te si ngɛ Burundi ɔ, wa weku ɔ tsuo ba bua ngɛ he kake. Wa na kaa nihi ngɛ fo tue, nɛ a ngɛ tu fiae. Wɔ bimɛ 11 kɛ wa fɔli tu fo kɛ wa tade bɔɔ ko pɛ. Ye weku li komɛ ya hia si ngɛ wesa he ko ngɛ Malawi. A po blɔ gagaaga nɛ kɛ pe si tomi 1,000 sɔuu loko a su lejɛ ɔ. Wa kpɛti nihi nɛ piɛ ɔ lɛɛ wa gbɛ fĩa.”\\n2 Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, nihi nɛ ta hwumi aloo yi mi wami ha nɛ a tu fo kɛ je a wehi a mi ɔ a yi bɔ hiɛ pe 65,000,000. Yi bɔ nɛ ɔ ya hiɔwe pe daa. * Nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi akpehi abɔ ji Yehowa Odasefohi. A kpɛti nihi fuu a suɔli gbo, nɛ níhi nɛ a ngɛ ɔ hiɛhiɛɛ je a dɛ. Mɛni ka kpahi nɛ ni komɛ kɛ kpe? Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua wa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ konɛ a ‘sɔmɔ Yehowa kɛ bua jɔmi’ ngɛ kahi nɛ a kɛ ngɛ kpee ɔ tsuo se? (La 100:2) Nɛ mɛni blɔ kpakpa nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi nɛ a li Yehowa a?\\nBƆ NƐ NIHI NƐ A YA SA WE NGƐ MA KPAHI A NƆ Ɔ A SI HIMI NGƐ HA\\n3. Mɛni ha Yesu ya se we ngɛ ma kpa nɔ, nɛ mɛni ha e kaseli ɔmɛ hu ya sa we ngɛ ma kpahi a nɔ?\\n3 Benɛ Yehowa bɔfo ɔ ba bɔ Yosef kɔkɔ kaa Matsɛ Herode ngɛ hlae nɛ e gbe jokuɛ Yesu ɔ, e fɔli ɔmɛ kɛ lɛ ya sa we ngɛ Egipt. A hi lejɛ ɔ kɛ ya si be nɛ Herode gbo. (Mat. 2:13, 14, 19-21) Jeha nyɔngma komɛ a se ɔ, Yesu kaseli ɔmɛ “gbɛ fĩa Yudea, kɛ Samaria kpokpa amɛ a nɔ” akɛnɛ a ngɛ mɛ yi mi wae ɔ he je. (Níts. 8:1) Yesu le kaa be ko maa su nɛ nɔ nyɛmi ma ha nɛ e se nyɛɛli fuu nɛ hia kɛ je a wehi a mi. E de ke: “Ke a ngɛ nyɛ yi mi wae ngɛ ma ko mi ɔ, nyɛɛ tu fo kɛ ya ma kpa mi.” (Mat. 10:23) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ ko be nɛ ma ha nɛ nɔ ko bua nɛ jɔ he kaa e maa tu fo kɛ je e we mi.\\n4, 5. (a) Mɛni oslaahi nihi nɛ a tuɔ fo kɛ jeɔ a wehi a mi ɔ kɛ kpeeɔ? (b) Mɛni haomihi a kɛ kpeɔ ngɛ hehi nɛ a ya sa we ngɛ ɔ?\\n4 Nihi kɛ oslaahi kpeeɔ ke a ngɛ fo tue kɛ je a wehi a mi, aloo benɛ a ya to si ngɛ wesa hehi ɔ. Lije senɔ Gad de ke: “Waa kɛ otsihi abɔ nyɛɛ kɛ be ngɛ gbogboe lafahi abɔ a kpɛti. Jamɛ a be ɔ, i ye jeha 12. Ye nane sisi tsuo fuufuu, enɛ ɔ he ɔ, i de ye weku ɔ kaa a je ye he. Akɛnɛ ye papaa sume nɛ e je ye he konɛ awi yeli nɛ ba gbe mi he je ɔ, e kpa mi. Wa sɔleɔ kɛ haa Yehowa, nɛ waa kɛ wa hɛ fɔɔ e nɔ, nɛ lɔ ɔ ye bua wɔ nɛ wa gblee si himi ɔ mi bɔɔbɔɔbɔɔ. Be komɛ ɔ, nɔ́ nɛ wa yeɔ pɛ ji mangoo ngmlikiti nɛ wa tsɔɔ ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ.”—Filip. 4:12, 13.\\n5 Lije weku li fuu kɛ jehahi babauu hi Je Ma Amɛ A Kake Peemi Kuu ɔ wesa hehi. Se a kɛ oslaahi kpe ngɛ lejɛ ɔ hulɔ. Lije nɛ amlɔ nɛ ɔ e ji kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ de ke: “Nihi fuu tsu we ní. A yeɔ sieku, a tɔɔ dã, a fiɛɛ asɔ, a juɔ, nɛ a kɛ a he woɔ je mi bami yaya mi.” E he ba hia nɛ Odasefohi nɛ a ngɛ wesa he ɔ nɛ a ya nɔ nɛ a ngɔ a he kɛ wo níhi nɛ a peeɔ ngɛ Mawu jami mi ɔ a mi, konɛ a ko kase su nɛ ɔmɛ. (Heb. 6:11, 12; 10:24, 25) A ngɔ a be kɛ tsu ní saminya konɛ a he nɛ wa ngɛ Mawu jami mi, nɛ a kpɛti nihi fuu tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ. A kai a he kaa, nyagbenyagbe ɔ, be maa su nɛ a be wesa hehi hie hu kaa bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ a nga nɔ nyɛɛmi ɔ se po ɔ. Enɛ ɔ ye bua mɛ nɛ a ná juɛmi nɛ da.—2 Kor. 4:18.\\nMO JE SUƆMI KPO KƐ TSƆƆ NIHI NƐ A BA SA WE NGƐ O MA A MI Ɔ\\n6, 7. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ‘ke wa suɔ Mawu’ ɔ, lɔ ɔ woɔ wɔ nɛ wa ji Kristofohi ɔ he wami konɛ waa ye bua wa nyɛmimɛ nɛ a hia yemi kɛ buami ɔ? (b) Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n6 ‘Ke wa suɔ Mawu’ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ waa suɔ wa nyɛmimɛ, titli ɔ, nihi nɛ a kɛ haomihi ngɛ kpee. (Kane 1 Yohane 3:17, 18.) Benɛ huɔ ko ba ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi nɛ e sa Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ a he ɔ, asafo ɔ to blɔ nya nɛ a ye bua mɛ. (Níts. 11:28, 29) Bɔfo Paulo kɛ bɔfo Petro hu wo Kristofohi he wami kaa a pee a sibi nubwɔ. (Rom. 12:13; 1 Pet. 4:9) Ke a woɔ Kristofohi he wami nɛ a pee nyɛmimɛ nɛ a ba slaa a mɛ ɔ nubwɔ ɔ, lɛɛ wa nyɛmimɛ nɛ a wami ngɛ oslaa mi, aloo a ngɛ mɛ yi mi wae ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he ɔ hu nɛɛ?—Kane Abɛ 3:27. *\\n7 Lingmi nɛ ɔ, ta hwumi kɛ yi mi wami ha nɛ Yehowa Odasefohi akpehi abɔ nɛ a ngɛ Ukraine puje he ɔ tu fo kɛ je a wehi a mi. Aywilɛho sane ji kaa, a gbe a kpɛti ni komɛ. Se nyɛmimɛ nɛ a ngɛ he kpahi ngɛ Ukraine ɔ ha nɛ a ba to a ngɔ, nɛ nihi fuu hu ya to si ngɛ nyɛmimɛ kpahi a ngɔ ngɛ Russia. Ngɛ ma enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ a he wui ma kudɔmi sanehi a mi, ejakaa “pi je ɔ mi bi” ji mɛ, nɛ a ya nɔ nɛ a kɛ kã “fiɛɛ sane kpakpa a.”—Yoh. 15:19; Níts. 8:4.\\nMOO YE BUA NIHI NƐ A BA SA WE NGƐ O MA A MI Ɔ KONƐ A HEMI KƐ YEMI Ɔ MI NƐ WA\\n8, 9. (a) Mɛni kahi nɛ nihi nɛ a ya sa we ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ kɛ kpeɔ? (b) Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa to wa tsui si kɛ ye bua mɛ ɔ?\\n8 A je ni komɛ we, nɛ a ya sa we ngɛ he kpahi ngɛ a ma a mi nɔuu, se ni komɛ hu tu fo kɛ ho ma kpahi a nɔ ya. Eko ɔ, amlaalo ɔ ma ha mɛ niye ní, tade, kɛ hwɔ he mohu lɛɛ, se eko ɔ, a be a ma mi niye ní nae maa ye. Eko ɔ, nihi nɛ a je hehi nɛ latsa ngɛ ɔ be lee bɔ nɛ a ma plɛ kɛ dla a he ha kɛ da fiɛ nya ngɛ hehi nɛ a ya sa we ngɛ ɔ. Ke a je kɔpehi a mi ɔ, eko ɔ, e he maa hia nɛ a tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a kɛ klama ehehi nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ we mi ɔ ma tsu ní ha.\\n9 Amlaalo komɛ toɔ blɔ nya nɛ a yeɔ bua nihi nɛ a ba sa we ɔ konɛ a nyɛ nɛ a hi si ngɛ ma ehe ɔ mi. Se behi fuu ɔ, a hyɛɛ blɔ kaa ngɛ nyɔhiɔ bɔɔ komɛ a se ɔ, e sa nɛ ni ɔmɛ nitsɛmɛ nɛ a hyɛ a he. Enɛ ɔ ma nyɛ maa pee haomi agbo. Mo susu níhi nɛ e sa nɛ a kase ngɛ be kake mi ɔ he nɛ o hyɛ. E sa nɛ a kase gbi ehe kɛ kusumi ehe, nɛ a ngɔ mlaa ehehi nɛ kɔɔ to womi, be nɔ yemi, sukuu yami, kɛ jokuɛwi a tsɔsemi he ɔ kɛ tsu ní! Anɛ o maa to o tsui si nɛ o je bumi mi kɛ ye bua wa nyɛmimɛ nɛ a kɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ ngɛ kpee ɔ lo?—Filip. 2:3, 4.\\n10. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ wo nihi nɛ a ba sa we ɔ a hemi kɛ yemi mi he wami? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n10 Jehanɛ hu ɔ, be komɛ ɔ, amlaalo ɔ haa nɛ e he waa haa wa nyɛmimɛ nɛ a ya sa we ngɛ ma ko nɔ ɔ kaa a kɛ asafo nɛ ngɛ lejɛ ɔ maa bɔ. Amlaalo ɔ ní tsumi komɛ woɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a he gbeye kaa a be mɛ ye buae. Amlaalo ɔ ma nyɛ maa nyɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ kaa a kplɛɛ ní tsumi ko nɛ ma bi nɛ a po asafo mi kpehi a yami mi ɔ nɔ, ke pi jã a, a be hae nɛ a hi ma a mi. Akɛnɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ekomɛ ye gbeye he je ɔ, a kplɛɛ ní tsumi ɔ nɔ jã. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa nyɛmimɛ ɔmɛ ba hia si ɔ, e sa nɛ wa ya kpee mɛ amlɔ nɔuu. E sa nɛ a na kaa wa susuɔ a he. Ke wa je mi mi himi kpo kɛ tsɔɔ mɛ, nɛ wa ye bua mɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami.—Abɛ 12:25; 17:17.\\nNÍHI NƐ O MA NYƐ MAA PEE KƐ YE BUA NIHI NƐ A BA SA WE Ɔ\\n11. (a) Mɛni nihi nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ hia kekleekle? (b) Mɛni nihi nɛ a ya sa we ɔ ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ níhi nɛ a pee ha mɛ ɔ he?\\n11 Kekleekle ɔ, e sa nɛ wa ha wa nyɛmimɛ ɔmɛ niye ní, tade, kɛ ní kpahi nɛ maa hia mɛ ɔ. * Ke wa ha mɛ ní nyafinyafihi kaa tie po ɔ, a bua maa jɔ wawɛɛ. Ke nibwɔ ɔmɛ hu tsɔɔ kaa a bua jɔ níhi nɛ a haa mɛ ɔ he, nɛ a bɛ ní ɔ, nihi nɛ a ba to a ngɔ ɔ a bua maa jɔ. Se kɛ yaa kɛ yaa a, e sa nɛ nibwɔ ɔmɛ nɛ a bɔ mɔde kaa a ma tsu ní kɛ hyɛ a he. Ke a pee jã a, bumi maa hi a he, nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi a kɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti. (2 Tes. 3:7-10) Se e sa nɛ waa pee ní komɛ kɛ ye bua mɛ.\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua wa nyɛmimɛ nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ? (Hyɛ kuku 11-13)\\n12, 13. (a) Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ? (b) Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n12 Wa hia we sika fuu loko wa ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a ba sa we ɔ. Nɔ́ nɛ he hia mɛ pe kulaa ji be nɛ wa ma ná ha mɛ, kɛ suɔmi kpo nɛ wa ma je kɛ tsɔɔ mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ mɛ hehi nɛ a woɔ lɔle ngɛ, kɛ hehi nɛ a ma ná niye ní kpakpa nɛ he jua wɛ ngɛ. O ma nyɛ maa tsɔɔ mɛ ga ní tsumi ko, aloo níhi nɛ a ma nyɛ maa jua konɛ a ná a nya ngma hulɔ. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, o ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a kɛ asafo ehe nɛ a ba je mi ɔ nɛ bɔ saminya. Ke e maa hi ɔ, o ma nyɛ maa ngɔ o lɔle kɛ wo mɛ kɛ ya asafo mi kpehi. Jehanɛ ɔ hu ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a kɛ nihi maa je Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ he ní sɛɛmi sisi ha ngɛ nyɛ zugba kpɔ ɔ mi. O kɛ wa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa pee kake kɛ ya fiɛɛmi.\\n13 Benɛ nihewi eywiɛ komɛ nɛ a ya sa we ngɛ ma ko nɔ ɔ kɛ asafo ko bɔni bɔmi ɔ, asafo ɔ mi nikɔtɔma amɛ tsɔɔ nihewi nɛ ɔmɛ bɔ nɛ a hɛɛɔ lɔle kɛ bɔ nɛ a fiaa ní ngɛ kɔmpiuta nɔ ha. Jehanɛ hu ɔ, a tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a maa ngma womi kɛ hla ní tsumi ha, kɛ bɔ nɛ a maa to a be he blɔ nya ha konɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ Yehowa kɛ pi si. (Gal. 6:10) E kɛ we kulaa nɛ mɛ ni eywiɛ ɔmɛ tsuo a ba pee blɔ gbali. Blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha mɛ, kɛ mɔde nɛ mɛ nitsɛmɛ a bɔ kaa a maa ngɔ Mawu jami mi otihi kɛ ma a hɛ mi ɔ ye bua mɛ nɛ a ya a hɛ mi, nɛ Satan je yaya a nyɛ we nɛ e ngɔ mɛ nyɔguɛ.\\n14. (a) Mɛni ka nɛ e sa kaa nihi nɛ a ya sa we ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ nɛ a hwu kɛ si? (b) Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n14 Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Kristofohi tsuo a blɔ fa mi ɔ, e sa nɛ nihi nɛ a ya sa we ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ hu nɛ a hwu kɛ si kahi kɛ nɔ nyɛmihi, a po huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he piɛ, nɛ a ko ya di he lo nya níhi fuu a se. * Lije nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ kɛ e se nihi kai hemi kɛ yemi he nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ a papaa pee ha mɛ be nɛ a ngɛ fo tue kɛ je a ma a mi ɔ. A de ke: “Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, wa papaa ngmɛɛ níhi nɛ a he hia we tsɔ nɛ wa ngɛ ɔ a he. Nyagbenyagbe ɔ, e wo baagi kɛ e mi gu ɔ nɔ, nɛ e muɔ ngɛ e nya he hɛlii nɛ e de ke: ‘Nyɛ na lo? Enɛ ɔ pɛ ji nɔ́ nɛ nyɛ hia!’”—Kane 1 Timoteo 6:8.\\nNÍHI NƐ A HE HIA PE KULAA NƐ WA MA NYƐ MAA PEE KƐ YE BUA NIHI NƐ A BA SA WE Ɔ\\n15, 16. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ konɛ (a) a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa? (b) a ná bua womi?\\n15 Nihi nɛ a ba sa we ɔ hia he lo nya níhi, se nɔ́ nɛ he hia mɛ pe kulaa ji bua womi kɛ he wami womi nɛ je Baiblo ɔ mi. (Mat. 4:4) Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa sɛ womihi ngɛ nihi nɛ a ba sa we ɔ a je gbi mi, nɛ a ye bua mɛ konɛ a nine nɛ su nyɛmimɛ nɛ tuɔ a gbi ɔ nɔ. Enɛ ɔ he hia wawɛɛ ejakaa a je a weku li, a kpɔ mi bi, kɛ a we asafohi a he. E sa nɛ a na Yehowa suɔmi kɛ e mi mi himi ɔ ngɛ a nyɛmimɛ Kristofohi a kpɛti. Ke pi jã a, a ma ya hla yemi kɛ buami ngɛ a weku li, aloo nihi nɛ a kɛ mɛ je ma kake mi nɛ a pi Odasefohi ɔ a ngɔ. (1 Kor. 15:33) Ke wa ha nɛ a hɛ mwɔ si ngɛ asafo ɔ mi ɔ, wa náa he blɔ nɛ waa kɛ Yehowa peeɔ kake kɛ “baa nibwɔhi a yi.”—La 146:9.\\n16 Kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Yesu kɛ e weku ɔ a blɔ fa mi ɔ, eko ɔ, nihi nɛ a tu fo kɛ je a mahi a mi ɔ be nyɛe maa kpale a se hu, be abɔ nɛ a he nyɛli ɔmɛ ngɛ nɔ yee ɔ. Jehanɛ hu ɔ, kaa bɔ nɛ Lije de ɔ, “Fɔli fuu nɛ a na bɔ nɛ a tua a weku li abonua, kɛ bɔ nɛ a gbe ni komɛ ɔ sume kaa a maa kpale ngɔ a bimɛ ɔmɛ kɛ ya he nɛ a pee a weku li ɔmɛ jã ngɛ ɔ.” E sa nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ hehi nɛ nihi ba sa we ngɛ ɔ nɛ ‘a suɔ mɛ kaa a nyɛmimɛ, a na mɛ mɔbɔ, nɛ a ba a he si’ ha mɛ, konɛ a nyɛ nɛ a ye bua mɛ. (1 Pet. 3:8) Akɛnɛ a wa nihi nɛ a tu fo kɛ je a ma mi ɔ a kpɛti ni komɛ yi mi he je ɔ, e he waa ha mɛ kaa a maa su nihi a he, nɛ eko ɔ, e maa pee mɛ zo kaa a kɛ nɔ ko maa sɛɛ a nyagba a he ní, titli ɔ, ke a bimɛ ngɛ a kasa mi ɔ. Mo bi o he ke, ‘Ke imi ɔ, kɛ ma suɔ kaa nihi kɛ mi nɛ hi si ha kɛɛ?’—Mat. 7:12.\\nMOO FIƐƐ HA NIHI NƐ A BA SA WE NGƐ O MA A MI NƐ A PI ODASEFOHI Ɔ\\n17. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ke wa fiɛɛ ha nihi nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ, lɔ ɔ haa mɛ he jɔmi?\\n17 Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu nɛ a ngɛ wesa he hlae ɔ je mahi nɛ a tsi wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ a nɔ. Odasefohi nɛ a ngɛ kã a a mɔde bɔmi he je ɔ, nihi nɛ a ya sa we ngɛ ma kpahi a nɔ akpehi abɔ ba nu “matsɛ yemi ɔ he sɛ gbi” ɔ. (Mat. 13:19, 23) Ke a kpɛti nihi fuu nɛ a ‘tloo tlomi nɛ pɔ tɔ mɛ’ ɔ ba wa kpehi a sisi ɔ, a naa he jɔmi, nɛ a deɔ ke: “Niinɛ, Mawu kɛ nyɛ ngɛ!”—Mat. 11:28-30; 1 Kor. 14:25.\\n18, 19. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ nile ke wa ngɛ fiɛɛe ha nihi nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ?\\n18 E sa nɛ nihi nɛ a fiɛɛɔ haa nihi nɛ a ba sa we ɔ nɛ a ha nɛ a “hɛ mi nɛ tɛ̃,” nɛ a tsɔɔ kaa a ‘le ní.’ (Mat. 10:16; Abɛ 22:3) Moo to o tsui si nɛ o bu mɛ tue saminya, se o kɛ mɛ ko sɛɛ ma kudɔmi sanehi a he ní. Moo ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ kɛ amlaalo nɛ ngɛ o ma a mi ɔ kɛ ma ha a kɛ tsu ní, konɛ o ko ngɔ o he kɛ wo oslaa mi kɔkɔɔkɔ. Moo le níhi nɛ nihi nɛ a ba sa we ngɛ o ma a mi ɔ heɔ yeɔ, kɛ a kusumihi, nɛ o je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nibwɔ komɛ ngɛ nɛ yihi a he dlami he hia mɛ wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke o ngɛ fiɛɛe ha nihi nɛ a ba sa we ngɛ o ma a mi ɔ, mo dla o he saminya nɛ o ko gba a nya.\\n19 Kaa bɔ nɛ Samaria no nɛ ngɛ Yesu nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ mi ɔ pee ɔ, wa suɔ nɛ waa ye bua nihi tsuo nɛ a ngɛ nɔ́ náe ɔ, Odasefohi ji mɛ jio, pi Odasefohi ji mɛ jio. (Luka 10:33-37) Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji sane kpakpa a nɛ wa maa fiɛɛ ha mɛ ɔ. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ye bua nihi fuu nɛ a ba sa we ngɛ a ma a mi ɔ de ke: “E sa nɛ wa ha nɛ a le amlɔ nɔuu kaa Yehowa Odasefohi ji wɔ, nɛ yi mi tomi titli he je nɛ wa ba a ngɔ ji kaa wa ma ba ye bua mɛ konɛ a le anɔkuale ɔ, se pi nɛ wa ma mɛ he lo nya ní hami. Ke pi jã a, a kpɛti ni komɛ kɛ asafo ɔ maa bɔ ngɛ he lo nya ní nɛ a ngɛ hlae ɔ he je.”\\nE WOƆ YIBLII KPAKPA\\n20, 21. (a) Ke wa je suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ wa nyɛmimɛ nɛ a ba sa we ngɛ wa ma a mi ɔ, mɛni maa je mi kɛ ba? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n20 Ke wa je suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ “nibwɔhi” ɔ, e woɔ yiblii kpakpa. Nyɛmiyo ko tsɔɔ kaa e kɛ e weku ɔ tsuo tu fo kɛ je Eritrea ngɛ yi mi wami nɛ ngɛ nɔ yae ɔ he je. E bimɛ ɔmɛ a kpɛti nihi eywiɛ kɛ ligbi kpaanyɔ nyɛɛ nga kplanaa nɔ kɛ ya je kpo ngɛ Sudan. Nyɛmiyo ɔ de ke: “Nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ mɛ hi si kaa a weku li. A ngɔ a ní yemi, a tade womi, a hwɔ he, kɛ a lɔle mi sɛmi kɛ fɔ a nɔ. Mɛnɔmɛ nɛ a maa kpee nibwɔhi kɛ ba a wehi a mi akɛnɛ a kɛ mɛ jaa Mawu kake ɔ he je? Ja Yehowa Odasefohi pɛ!”—Kane Yohane 13:35.\\n21 Nɛ jokuɛwi fuu nɛ a piɛɛ a fɔli a he kɛ ba sa we ngɛ nyɛ ma a mi ɔ hu nɛɛ? Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ ye bua mɛ konɛ a kɛ bua jɔmi nɛ sɔmɔ Yehowa ha a he.\\n^ kk. 2 “Nihi nɛ a ya sa we” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nihi nɛ ta hwumi, yi mi wami, aloo oslaa ha nɛ a hia kɛ je a wehi a mi kɛ ya sa we ngɛ ma kpahi a nɔ, aloo ngɛ he kpa ngɛ mɛ nitsɛmɛ a ma a mi. UNHCR (United Nations High Commissioner for Refugees) ɔ tsɔɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, “ke a je nihi 113 ɔ, a kpɛti nɔ kake” ji nɔ nɛ haomi ko ha nɛ e tu fo kɛ je e we mi.\\n^ kk. 6 Moo hyɛ munyu nɛ ji: “Nyɛ Ko Jɔɔ Nibwɔhi Kpakpa Peemi” nɛ je kpo ngɛ October 2016 Hwɔɔmi Mɔ ɔ bf. 8-12 ɔ.\\n^ kk. 11 Ke nihi nɛ a ngɛ wesa he hlae ɔ ba su si nɔuu ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ Organized to Do Jehovah’s Will ɔ yi 8, kuku 30 ɔ kɛ tsu ní. Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa ngma sɛ womi kɛ gu jw.org ɔ nɔ kɛ ya ha asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɛ ngɛ a ma a mi ɔ konɛ a nyɛ nɛ a kɛ asafo nɛ ni ɔmɛ je mi ɔ nɛ sɛɛ ní. Se benɛ a ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ mlɛe ɔ, e sa nɛ a kɛ hɛ si kami nɛ bi nihi nɛ a ba sa we ɔ sanehi kɛ kɔ a we asafo ɔ kɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ he, konɛ a le a si dami ngɛ asafo ɔ mi.\\n^ kk. 14 Moo hyɛ munyuhi nɛ ji “Nɔ Ko Be Nyɛe Ma Sɔmɔ Nyɔmtsɛmɛ Enyɔ” kɛ “Moo Pee Kã—Yehowa Ji O He Piɛɛlɔ!” nɛ je kpo ngɛ April 1, 2014 Hwɔɔmi Mɔ ɔ bf. 17-26.","num_words":3979,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.03,"special_characters_ratio":0.322,"stopwords_ratio":0.52,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Yihewi Nyɔngma Amɛ A He (Mateo 25) | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Cambodian Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Italian Kimbundu Kwangali Kwanyama Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahitian Tlapanec Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\n“Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɔ saminya [nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hwɔɔ, NW] ejakaa jamɛ a ligbi ɔ, loo jamɛ a ngmlɛfia a, nyɛ li.”—MATEO 25:13.\\nMɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ sisi?\\nKɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɔɔ ga womi nɛ ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ mi ɔ kɛ tsuɔ ní ha kɛɛ?\\nKɛ “to kpa” amɛ ma plɛ kɛ ná nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ he se ha kɛɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni Yesu de kɛ kɔ nyagbe ligbi ɔmɛ a he? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\nMOO po he foni ngɛ o juɛmi mi nɛ o hyɛ. Yesu hii si ngɛ Oliv Yoku ɔ nɔ nɛ e ngɛ Yerusalem sɔlemi we ɔ hyɛe jee. E kɛ e kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi eywiɛ nɛ ji Petro, Andrea, Yakobo, kɛ Yohane nɛ ngɛ lejɛ ɔ. Yesu ngɛ mɛ ní komɛ nɛ a he hia nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ dee, nɛ a ngɛ lɛ tue bue saminya. Níhi nɛ e de to ɔ maa ba mi ngɛ je yaya nɛ ɔ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ke Yesu bɔni nɔ yemi kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ. Yesu de mɛ kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ” nɛ e hla a, maa da e nane mi ngɛ zugba a nɔ nɛ e ma ha e se nyɛɛli ɔmɛ mumi mi niye ní ngɛ be nɛ sa mi.—Mateo 24:45-47.\\n2 Ngɛ jamɛ a gbami ɔ nɔuu mi ɔ, Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ tsu ní. (Kane Mateo 25: 1-13.) Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa maa kase ɔ mi ɔ, wa ma susu sane bimi etɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he: (1) Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ sisi tutuutu? (2) Kɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɔɔ ga womi nɛ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ kɛ tsuɔ ní ha kɛɛ, nɛ mɛni jeɔ mi kɛ baa? (3) Kɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ ma plɛ kɛ ná nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ he se ha kɛɛ?\\nMƐNI JI NƆ́ HETOMI NƆ́ Ɔ SISI?\\n3. Be ko nɛ be ɔ, kɛ a tsɔɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ mi ngɛ wa womi ɔmɛ a mi ha kɛɛ, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n3 Ngɛ munyu nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, wa kase kaa ligbi etɛ nɛ ɔ, tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ e tsɔɔ Baiblo mi munyu komɛ a sisi ha a he. Amlɔ nɛ ɔ, tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ tuɔ su kpakpahi nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Baiblo mi munyuhi a mi ɔ he munyu titli. Tsɔlɔ ɔ pɔɛ demi hu kaa Baiblo mi munyuhi daa si kɛ ha nɔ́ ko aloo a hɛɛ gbami sisi numi ko. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛ ha wa susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ Yesu kɛ tsu ní nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ he nɛ waa hyɛ. Be ko nɛ be ɔ, wa tsɔɔ nya ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kaa kane ɔmɛ, nu ɔ, kɛ tɔ ɔmɛ daa si kɛ ha nɔ́ ko aloo nɔ ko. Anɛ wa juɛmi nɛ waa kɛ ma nɔ́ nɛ ní nɛ ɔmɛ eko tsuaa eko daa si kɛ ha a nɔ ɔ, je we wa juɛmi ngɛ níhi nɛ a he hia nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ nɔ lo? Sane bimi nɛ ɔ heto ɔ he hia.\\nE sa nɛ yihewi ɔmɛ nɛ a pee klaalo nɛ a kane ɔmɛ nɛ hi tsoe kɛ ya si benɛ ayɛflo huno ɔ maa ba\\n4. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, kɛ wa plɛ kɛ le (a) nɔ nɛ ji ayɛflo huno ɔ ha kɛɛ? (b) nihi nɛ a ji yihewi ɔmɛ ɔ ha kɛɛ?\\n4 Mɛni ji Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ sisi tutuutu? Nyɛ ha nɛ wa susu he nɛ waa hyɛ. Kekleekle ɔ, mo susu nihi nɛ a tu a he munyu ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ he. Mɛnɔ ji ayɛflo huno ɔ? Lɛ ji Yesu. Bɔ nɛ wa plɛ kɛ le enɛ ɔ ji kaa Yesu nitsɛ sɛ hlami nɛ e de ke, lɛ ji ayɛflo huno ɔ nɛ. (Luka 5:34, 35) Mɛnɔmɛ ji yihewi ɔmɛ? Mɛ ji “kuu nyafii,” aloo Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ. Kɛ wa plɛ kɛ le enɛ ɔ ha kɛɛ? Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, e sa nɛ yihewi ɔmɛ nɛ a pee klaalo nɛ a kane ɔmɛ nɛ hi tsoe kɛ ya si benɛ ayɛflo huno ɔ maa ba. Amlɔ nɛ ɔ, mo kadi munyu nɛ Yesu tu e se nyɛɛli ɔmɛ ɔ. E de mɛ ke: “Nyɛɛ mia, nɛ nyɛɛ pee klaalo; nɛ nyɛ kane ɔmɛ nɛ a hi tsoe kaa nihi nɛ a nyɔmtsɛ ho yo kpeemi ya, nɛ a ngɛ lɛ blɔ hyɛe.” (Luka 12:32, 35, 36) Jehanɛ se hu ɔ, bɔfo Paulo kɛ bɔfo Yohane tsuo tu Kristo se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he munyu kaa a ji yihewi aloo yihi nɛ a li nyumu. (2 Korinto Bi 11:2; Kpojemi 14:4) Enɛ ɔ he ɔ, wa na kaa ga womi kɛ kɔkɔ bɔmi nɛ ngɛ Mateo 25:1-13 ɔ kɔɔ Yesu se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he.\\n5. Kɛ Yesu plɛ kɛ tsɔɔ be nɛ e nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ maa ba mi ha kɛɛ?\\n5 Jehanɛ ɔ, mɛni be e he maa hia kaa a kɛ Yesu ga womi ɔ nɛ tsu ní? Nɔ́ nɛ Yesu de kɛ mwɔ e nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ nya a maa ye bua wɔ konɛ waa le be ɔ. E de ke: ‘Ayɛflo huno ɔ ba.’ (Mateo 25:10) Wa kase ngɛ July 1, 2013, Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi kaa a tu bami nɛ Yesu maa “ba” a he munyu si kakaaka kpaanyɔ ngɛ gbami nɛ e gba kɛ fɔ si ngɛ Mateo yi 24 kɛ 25 ɔ mi. Ke Yesu tu bami nɛ e maa “ba” a he munyu ɔ, e ngɛ be nɛ e maa ba ngɛ haomi ngua a mi, nɛ e ma ba kojo je yaya nɛ ɔ nɛ e ma kpata hɛ mi ɔ he munyu tue. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa ma nya si kaa nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ kɔɔ nyagbe ligbi ɔmɛ a he, se e maa “ba” ngɛ haomi ngua a mi.\\n6. Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ sisi tutuutu?\\n6 Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ sisi tutuutu? Mo kai níhi nɛ Yesu tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi loko e kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ tsu ní ɔ. Yesu tu “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ” he munyu ngɛ Mateo yi 24 ɔ mi. Jamɛ a tsɔlɔ ɔ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ ko nɛ a maa nyɛɛ Kristo se nyɛɛli ɔmɛ a hɛ mi ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ nɛ. Yesu bɔ mɛ kɔkɔ kaa e sa nɛ a ya nɔ nɛ a ye anɔkuale. Ngɛ Mateo yi 25 ɔ mi ɔ, Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ kɛ tsu ní kɛ bɔ e se nyɛɛli tsuo nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ kɔkɔ. E de mɛ ke a ‘hyɛ a he nɔ saminya,’ aloo a ya nɔ nɛ a hwɔɔ konɛ hiɔwo nɛ a ma ná ngɛ hiɔwe ɔ, nɛ ko bɔ mɛ. (Mateo 25:13) Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha wa susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ he konɛ waa hyɛ bɔ nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɔ e mi ga womi ɔ kɛ tsu ní ha.\\nKƐ NIHI NƐ A PƆ MƐ NU Ɔ NGƆ GA WOMI NƐ NGƐ NƆ́ HETOMI NƆ́ Ɔ MI Ɔ KƐ TSU NÍ HA KƐƐ?\\n7, 8. (a) Mɛni he je nɛ yihewi ní leli ɔmɛ pee klaalo ɔ? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ dla a he kɛ to?\\n7 Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ kaa benɛ ayɛflo huno ɔ ba a, yihewi kuasia amɛ pee we klaalo, se yihewi ní leli ɔmɛ lɛɛ a pee klaalo. Mɛni he je? Ejakaa a dla a he kɛ to, nɛ a ngɛ hwɔɔe hulɔ. E sa nɛ yihewi nyɔngma amɛ tsuo a hɛ nɛ hi a he nɔ konɛ a kane ɔmɛ nɛ ko gbo. Yihewi ní leli ɔmɛ dla a he kɛ to, ejakaa a hɛɛ nu fuu kɛ piɛɛ nu nɛ ngɛ a kane ɔmɛ a mi ɔ he, se yihewi kuasia amɛ lɛɛ a pee we jã. Ngɛ mɛni blɔ nɔ Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ dla a he kɛ to Yesu bami ɔ?\\n8 Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ dla a he kaa a ma tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ hluu kɛ ya si benɛ nyagbe ɔ maa ba. A yɔse kaa loko a ma nyɛ maa pee Mawu suɔmi nya ní ɔ, e sɛ nɛ a di he lo nya níhi nɛ ngɛ Satan je nɛ ɔ mi ɔ se, nɛ a suɔ kaa a maa pee jã hulɔ. A fia a pɛɛ si kaa a ma sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi, pi kaa nyagbe ɔ nɛ su si ta a he je, mohu ɔ, akɛnɛ a suɔ Yehowa kɛ e Bi ɔ he je. A hɛɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi, nɛ a ha we nɛ he lo nya níhi kɛ je mi bami yaya ní peepeehi nɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ kɛ a he woɔ mi ɔ nɛ ná a nɔ he wami, nɛ a fo we mɛ pɛ a nɔ́ mi hulɔ. Kaa bɔ nɛ yihewi ní leli ɔmɛ pee klaalo nɛ a ha nɛ a kane ɔmɛ ngɛ tsoe daa a, jã kɛ̃ nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu kpɛɔ daa. A to a tsui si kɛ ngɛ Ayɛflo Huno ɔ mlɛe, ke e maa kpɛ se kɛ ba po.—Filipi Bi 2:15.\\nYesu bɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ kaa a ya nɔ nɛ a ye anɔkuale\\n9. (a) Mɛni kɔkɔ bɔmi Yesu kɛ ha ngɛ kɔnɛɛ demi he? (b) Benɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nu nɛ ngmlaa pɛ ke: “Ayɛflo huno ɔ ma oo!” ɔ, mɛni a pee? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)\\n9 Nɔ́ kpa ko hu nɛ ha yihewi ní leli ɔmɛ pee klaalo benɛ ayɛflo huno ɔ ba a ji, hwɔɔmi nɛ a hwɔɔ ɔ. Se ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, a tsɔɔ kaa ‘kɔnɛɛ de yihewi nyɔngma amɛ tsuo, nɛ a hwɔ mahe’ benɛ a ngɛ ayɛflo huno ɔ mlɛe nɛ e ya bɛ mla a. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa “hwɔ mahe,” aloo nɔ́ ko ma nyɛ ma je a juɛmi ngɛ Kristo bami ɔ nɔ be mi nɛ a ngɛ mlɛe ɔ lo? Ee. Yesu le kaa ke nɔ ko suɔ wawɛɛ kaa e maa mlɛ po ɔ, jamɛatsɛ ɔ ma nyɛ ma gbɔjɔ, nɛ níhi ma nyɛ ma je e juɛmi kɛ je e bami ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a ngɛ hwɔɔe. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, benɛ yihewi nyɔngma amɛ tsuo nu nɛ huhui pɛ ke: “Ayɛflo huno ɔ ma oo!” ɔ, mɛ tsuo a te si. Se yihewi ní leli ɔmɛ pɛ nɛ a pee klaalo. (Mateo 25:5, 6; 26:41) Jã kɛ̃ nɛ ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi hu ɔ, Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu te si benɛ a nu nɛ ngmlaa pɛ ke: “Ayɛflo huno ɔ ma oo!” ɔ. A ngɛ nɔ mi mami wawɛɛ kaa Yesu ba, nɛ a pee klaalo kɛ ha e bami ɔ. * (Hyɛ sisi ningma.) Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ Yesu mwɔ e nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ be pɔtɛɛ ko he ɔ nya ha a he nɛ waa hyɛ.\\nA MAA JƆƆ YIHEWI NÍ LELI ƆMƐ NƐ A MAA GBLA YIHEWI KUASIA AMƐ A TUE\\n10. Eko ɔ, mɛni sane wa ma bi ngɛ ní sɛɛmi nɛ ya nɔ ngɛ yihewi ní leli kɛ yihewi kuasia amɛ a kpɛti ɔ he?\\n10 Benɛ e piɛɛ bɔɔ nɛ Yesu maa gbe e nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ nya a, e tsɔɔ kaa yihewi kuasia amɛ kpa yihewi ní leli ɔmɛ pɛɛ kaa a ha mɛ nu nɛ a kɛ wo a kane ɔmɛ a mi. Se yihewi ní leli ɔmɛ ha we mɛ. (Kane Mateo 25:8, 9.) Se mɛni be nɔ ko hia yemi kɛ buami nɛ Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kua ke a be lɛ ye buae? Mo kai be nɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ maa ba mi ɔ. Yesu nɛ ji Ayɛflo Huno ɔ ma ba kojo nihi be mi nɛ haomi ngua a miɔ nɛ e maa ba nyagbe ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, eko ɔ, ní sɛɛmi nɛ ya nɔ ngɛ yihewi ɔmɛ a kpɛti ɔ daa si kɛ ha nɔ́ nɛ maa ya nɔ ke e piɛɛ bɔɔ nɛ haomi ngua a maa ba nyagbe. Mɛni he je nɛ wa ngɛ dee jã a? Ejakaa ke e ke e suu jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ná a nyagbe nya sɔumi ɔ.\\n11. (a) Ke e piɛ bɔɔ nɛ haomi ngua a maa je sisi ɔ, mɛni maa ba? (b) Mɛni yihewi ní leli ɔmɛ ngɛ tsɔɔe benɛ a de yihewi kuasia amɛ kaa a ya nɛ a ya he nu ɔ eko ɔ?\\n11 Ke jã a, lɛɛ loko haomi ngua a maa je sisi ɔ, nihi tsuo nɛ a ngɛ a zugba a nɔ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ná a nyagbe nya sɔumi. (Kpojemi 7:1-4) Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ yaa a, a ma nyɛ maa ngɔ mɛ kɛ ho hiɔwe ya. Se mo susu níhi nɛ maa ya nɔ loko haomi ngua a maa ba a he nɛ o hyɛ. Mɛni maa ba nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a hɛ je a he nɔ nɛ a kpa anɔkuale yemi ɔ a nɔ? A be nyagbe nya sɔumi ɔ eko náe. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a maa pɔ Kristofohi anɔkualetsɛmɛ kpahi nu. Ke haomi ngua a je sisi pɛ ɔ, eko ɔ, e maa pee a ti nihi nɛ a ji kuasiahi ɔ nyakpɛ kaa a kpata Babilon Ngua a hɛ mi. Eko ɔ, jamɛ a be ɔ mi nɛ a ma yɔse kaa a dla we a he kɛ ha Yesu bami ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke a kpa nɔ ko pɛɛ kaa e ye bua mɛ ɔ, mɛni maa ba? Heto ɔ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi. Yihewi ní lelɔ ɔmɛ ha we yihewi kuasia amɛ a nu ɔ eko, mohu ɔ, a de mɛ ke a ya nɛ a ya he eko. Akɛnɛ jamɛ a be ɔ mi ji “nyɔ mi kpɛti” he je ɔ, a nɛ nɔ ko nɛ jua nu ɔ eko ha mɛ. Be be!\\n12. (a) Ngɛ haomi ngua a mi ɔ, mɛni maa ba nihi nɛ be ko nɛ be ɔ, a pɔ mɛ nu se a yi anɔkuale hu nɛ a ná we nyagbe nya sɔumi ɔ a nɔ? (b) Mɛni maa ba nihi nɛ a ngɛ kaa yihewi kuasia amɛ ɔ a nɔ?\\n12 Ngɛ haomi ngua a mi ɔ, anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ be nyɛe maa ye bua nihi nɛ a yi anɔkuale hu ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, fɔmi su gbongu mi momo. Ke e ba jã a, mɛni maa ba nihi nɛ a yi anɔkuale ɔ a nɔ? Mo kai nɔ́ nɛ ba yihewi kuasia amɛ a nɔ benɛ a ho nu ɔ hemi ya a. Yesu de ke: “Ayɛflo huno ɔ ba, nɛ ni nɛmɛ nɛ dla a he to lɛ ɔ, a kɛ lɛ ho yo kpeemi he ɔ ya. Nɛ a nga sinya a.” Ke Yesu ba kaa matsɛ be mi nɛ haomi ngua a maa ho nyagbe bami ya a, e ma bua anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a nya kɛ ho hiɔwe ya. (Mateo 24:31; 25:10; Yohane 14:1-3; 1 Tesalonika Bi 4:17) Se Yesu ma kua ni nɛmɛ nɛ yi anɔkuale ɔ. Kaa bɔ nɛ yihewi kuasia amɛ de ɔ, mɛ hu a ma de ke: “Nyɔmtsɛ! Nyɔmtsɛ! Bli wɔ!” Se mɛni Yesu ma de mɛ? Aywilɛho sane ji kaa Yesu ma ha mɛ heto kaa bɔ nɛ e ma ha nihi fuu nɛ a maa pee a ní kaa apletsihi ɔ heto ɔ. E ma de mɛ ke: “Niinɛ i ngɛ nyɛ dee ke i li nyɛ.”—Mateo 7:21-23; 25:11, 12.\\nKristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ maa hla kaa e ma dla e he kɛ to nɛ e hwɔɔ aloo e be jã pee\\n13. (a) Mɛni he je nɛ e sɛ kaa waa ma nya si kaa Kristo se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nihi fuu be nyɛe maa ye anɔkuale ɔ? (b) Mɛni he je wa ma nyɛ ma de ke Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a mi ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n13 Anɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi fuu be anɔkuale yee, nɛ e he maa hia kaa a hla nihi kɛ da a nane mi lo? Dɛbi. Ngɛ Mateo yi 24 ɔ mi ɔ, Yesu bɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ kɔkɔ kaa e hyɛ nɛ hi nɛ e ko pee tsɔlɔ yaya. Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ maa pee tsɔlɔ yaya. Jã kɛ̃ nɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi ɔmɛ a he ɔ hu ji kɔkɔ bɔmi. Kaa bɔ nɛ yihewi ɔmɛ a kpɛti nihi enuɔ ji kuasiahi, nɛ nihi enuɔ hu ji ní leli ɔ, Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ maa hla kaa e ma dla e he kɛ to nɛ e hwɔɔ aloo e be jã pee. A ti nihi nɛ a pee we jã a, ma nyɛ maa pee kuasiahi, aloo nihi nɛ a yi anɔkuale. Paulo kɛ kɔkɔ bɔmi kaa jã nɔuu ha e nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. (Kane Hebri Bi 6:4-9; kɛ to 5 Mose 30:19 ɔ he.) Kɔkɔ bɔmi nɛ Paulo kɛ ha mɛ ɔ ngɛ tɛ̃ɛ, se e ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a mi kaa a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ. Kɔkɔ bɔmi nɛ Yesu kɛ ha yihewi nyɔngma amɛ ɔ hu tsɔɔ kaa lɛ hu e ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a mi. E le kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nɔ tsuaa nɔ maa ya nɔ maa ye anɔkuale nɛ e nine maa su hiɔwo nɛ se be ɔ nɔ!\\nMƐNI BLƆ NƆ KRISTO “TO KPA” AMƐ MA NÁ HE SE NGƐ?\\n14. Mɛni he je nɛ “to kpa” amɛ hu ma nyɛ ma ná nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ ɔ he ɔ he se ɔ?\\n14 Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nuɔ a he munyu nɛ Yesu ngɛ tue ngɛ e nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ nɛ. Se anɛ “to kpa” amɛ hu ma nyɛ ma ná Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ he se lo? (Yohane 10:16) Ee! Ga womi nɛ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ ji: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hwɔɔ.” Be ko ɔ, Yesu de ke: ‘Nɔ́ nɛ i ngɛ nyɛ dee ɔ, nihi tsuo i ngɛ dee ɔ nɛ. Nyɛɛ hwɔɔ!’ (Marko 13:37) Yesu ngɛ hlae nɛ e kaseli ɔmɛ tsuo nɛ a dla a he kɛ to nɛ a hwɔɔ. Kristofohi tsuo ma nyɛ maa kase nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, konɛ mɛ hu a kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi. Mo kai kaa yihewi kuasia amɛ ya bi yihewi ní leli ɔmɛ konɛ a ha mɛ a nu ɔ eko. Se a ha we mɛ. Enɛ ɔ kaiɔ wɔ kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ maa ya nɔ maa ye Mawu anɔkuale, nɛ e dla e he kɛ to, nɛ e hwɔɔ hulɔ. Nɔ ko be nyɛe maa pee jã kɛ ha wɔ. Wa ti nɔ tsuaa nɔ maa bu akɔtaa kɛ ha Yesu Kristo nɛ ji Kojolɔ nɛ yeɔ dami sane ɔ. E be kɛe kulaa nɛ e maa ba. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa pee klaalo!\\nNɔ ko be nyɛe maa ye anɔkuale aloo maa hwɔɔ kɛ ha wɔ\\n15. Mɛni he je nɛ anɔkuale Kristofohi tsuo a bua jɔ Kristo yo kpeemi ɔ he ɔ?\\n15 Kristofohi tsuo bua jɔ yo kpeemi nɛ Yesu wo ta ngɛ e nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ he. Hwɔɔ se ɔ, ke a hwu Harmagedon ta a ta a, Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ba pee Kristo we ayɛflo. (Kpojemi 19:7-9) Nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ ma ná yo kpeemi nɛ maa ya nɔ ngɛ hiɔwe ɔ he se. Mɛni he je? Ejakaa adesahi tsuo ma ná nɔ yemi nɛ hi kɛ pi si. Wa hɛ nɔ kami ji kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene jio, nyɛ ha wɔ tsuo waa fia wa pɛɛ si kaa wa ma dla wa he kɛ to konɛ waa ya nɔ nɛ waa hwɔɔ. Ke wa pee jã a, wa nine maa su jɔɔmi ngua nɛ Yehowa dla kɛ to wɔ hwɔɔ se ɔ nɔ!\\n^ kk. 9 Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, benɛ ngmlaa pɛ ke, “Ayɛflo huno ɔ ma oo!” ɔ, (kuku 6) be pue mi loko e ba (kuku 10). Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ya nɔ nɛ a ngɛ hwɔɔe ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi. A yɔse okadi nɛ tsɔɔ kaa Yesu ba a, lɔ ɔ he ɔ, a le kaa Yesu ngɛ nɔ yee kaa Matsɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya. Se kɛ̃ ɔ, e sa kaa a ya nɔ nɛ a hwɔɔ kɛ ya si be nɛ e maa ba.\\nAyɛflo huno ɔ: Yesu\\nYihewi ní leli ɔmɛ: Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ hwɔɔe\\nYihewi kuasia amɛ: Kristofohi nɛ a yi anɔkuale nɛ he blɔ nɛ a ngɛ kaa a maa ya hiɔwe ɔ ngmɛɛ mɛ, ejakaa a nyɛ we nɛ a ya nɔ nɛ a hwɔɔ","num_words":3868,"character_repetition_ratio":0.107,"word_repetition_ratio":0.03,"special_characters_ratio":0.298,"stopwords_ratio":0.478,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 16 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nA ma nyɛ maa gbe Yesu kaseli ɔmɛ (1-4a)\\nMumi klɔuklɔu ɔ ní tsumi (4b-16)\\nKaseli ɔmɛ a kɔmɔ yemi ɔ ma plɛ pee nyami (17-24)\\nJe ɔ nɔ kunimi nɛ Yesu ye ɔ (25-33)\\n16 “I de nyɛ ní nɛ ɔmɛ konɛ nyɛ nane nɛ e ko tɔ̃tɔ̃. 2 Nihi maa fiee nyɛ kɛ je kpe he ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ngmlɛfia a ma be mi nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e gbeɔ nyɛ ɔ ma susu kaa e ngɛ Mawu sɔmɔe ngɛ blɔ klɔuu nɔ. 3 Se a maa pee ní nɛ ɔmɛ, ejakaa a li Tsɛ ɔ, nɛ a li imi hulɔ. 4 Se kɛ̃ ɔ, i de nyɛ ní nɛ ɔmɛ konɛ ke ngmlɛfia a nɛ ní nɛ ɔmɛ maa ba mi ɔ su ɔ, nyɛ kai kaa i de nyɛ. “Sisije ɔ, i de we nyɛ ní nɛ ɔmɛ, ejakaa i kɛ nyɛ ngɛ. 5 Se amlɔ nɛ ɔ, i yaa Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ ngɔ; se kɛ̃ ɔ, nyɛ ti nɔ kake po bi we mi ke, ‘Jije o yaa?’ 6 Se akɛnɛ i de nyɛ ní nɛ ɔmɛ he je ɔ, aywilɛho hyi nyɛ tsui tɔ. 7 Se kɛ̃ ɔ, anɔkuale i ngɛ nyɛ dee ɔ nɛ, kaa bɔ nɛ pee nɛ e hi ha nyɛ he je nɛ i yaa a nɛ. Ejakaa ke i yɛ ɔ, yemi kɛ bualɔ ɔ be nyɛ ngɔ bae; se ke i ho ɔ, ma tsɔ lɛ kɛ ba nyɛ ngɔ. 8 Nɛ ke jamɛ a nɔ ɔ ba a, e kɛ odase nɛ e pi si ma ha je ɔ ngɛ yayami he, kɛ dami he, kɛ kojomi he: 9 kekleekle ɔ, ngɛ yayami he, ejakaa a he we mi yi; 10 lɔ ɔ se ɔ, ngɛ dami he, ejakaa i yaa Tsɛ ɔ ngɔ, nɛ nyɛ be mi nae hu; 11 lɔ ɔ se ɔ, ngɛ kojomi he, ejakaa a kojo nɔ nɛ e ngɛ je nɛ ɔ nɔ yee ɔ. 12 “Loloolo ɔ, i ngɛ níhi fuu nɛ ma de nyɛ, se nyɛ be nyɛe maa pɛtɛ a he amlɔ nɛ ɔ. 13 Se ke jamɛ a nɔ* ɔ, nɛ ji anɔkuale mumi ɔ ba a, e ma kudɔ nyɛ kɛ ya anɔkuale ɔ tsuo mi, ejakaa lɛ nitsɛ e be e yi mi toe kɛ tu munyu, mohu ɔ, nɔ́ nɛ e nu ɔ, lɔ ɔ nɛ e ma de, nɛ e maa jaje níhi nɛ maa ba a ngɔ tsɔɔ nyɛ. 14 Jamɛ a nɔ ɔ maa wo ye hɛ mi nyami, ejakaa e nine maa su nɔ́ nɛ ji ye nɔ́ ɔ eko nɔ, nɛ e maa jaje ngɔ tsɔɔ nyɛ. 15 Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Tsɛ ɔ ngɛ ɔ, ye nɔ́. Enɛ ɔ he je nɛ i de ke e nine maa su nɔ́ nɛ ji ye nɔ́ ɔ eko nɔ, nɛ e maa jaje ngɔ tsɔɔ nyɛ ɔ nɛ. 16 E piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ be mi nae hu, nɛ jehanɛ hu ɔ, e piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ maa na mi.” 17 Kɛkɛ nɛ e kaseli ɔmɛ a ti ni komɛ bi a sibi ke: “Demi nɛ e de wɔ ke, ‘E piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ be mi nae, nɛ jehanɛ hu ɔ, e piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ maa na mi,’ kɛ ‘ejakaa i yaa Tsɛ ɔ ngɔ’ ɔ, mɛni ji a sisi?” 18 Enɛ ɔ he ɔ, a ngɛ dee ke: “Demi nɛ e de wɔ ke, ‘E piɛ bɔɔ pɛ’ ɔ, mɛni ji e sisi? Wa li nɔ́ nɛ he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ.” 19 Yesu le kaa a ngɛ hlae nɛ a ma bi lɛ sane, enɛ ɔ he ɔ, e bi mɛ ke: “Anɛ nyɛ ngɛ nyɛ sibi sanehi bie akɛnɛ i de ke: ‘E piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ be mi nae, nɛ jehanɛ hu ɔ, e piɛ bɔɔ pɛ nɛ nyɛ maa na mi’ ɔ he je lo? 20 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nyɛ ma fo ya, nɛ nyɛ maa ye aywilɛho, se je ɔ ma nya; nyɛ maa ye kɔmɔ, se nyɛ kɔmɔ yemi ɔ ma plɛ pee bua jɔmi. 21 Ke yo ko ngɛ fɔe ɔ, e yeɔ kɔmɔ, ejakaa e ngmlɛfia a su, se ke e ná nɛ e fɔ bi ɔ, e kai we amanehlu nɛ e na a hu, ejakaa e bua jɔ kaa e fɔ nɔmlɔ kɛ ba je ɔ mi. 22 Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ hu jã kɛ̃ nɛ amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ngɛ kɔmɔ yee; se ma na nyɛ ekohu, nɛ nyɛ tsui ma nya, nɛ nɔ ko be nyɛ bua jɔmi ɔ ngɔe ngɛ nyɛ dɛ. 23 Jamɛ a ligbi ɔ, nyɛ be mi sane ko sane ko bie. Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee kaa ke nyɛ bi Tsɛ ɔ nɔ́ ko ɔ, e ma ha nyɛ ngɛ ye biɛ mi. 24 Kɛ ba si piɔ ɔ, nyɛ bi we nɔ́ kake po ngɛ ye biɛ mi. Nyɛ bi, nɛ nyɛ nine maa su nɔ, konɛ nyɛ bua jɔmi ɔ nɛ e pi si. 25 “I ngɔ níhi kɛ to níhi a he nɛ i kɛ de nyɛ ní nɛ ɔmɛ. Ngmlɛfia a ma, be mi nɛ i kɛ níhi be níhi a he toe kɛ de nyɛ nɔ́ ko hu, mohu ɔ, ma tu Tsɛ ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nyɛ heii. 26 Jamɛ a ligbi ɔ, nyɛ ma bi Tsɛ ɔ níhi ngɛ ye biɛ mi; enɛ ɔ nɛ i ngɛ dee ɔ, pi nɛ i ngɛ tsɔɔe kaa imi nɛ ma bi níhi kɛ ha nyɛ. 27 Ejakaa Tsɛ ɔ nitsɛ suɔ nyɛ sane akɛnɛ nyɛ hu nyɛ suɔ ye sane nɛ nyɛ he ye kaa i ba kaa Mawu nane mi dalɔ ɔ he je. 28 I ba kaa Tsɛ ɔ nane mi dalɔ, nɛ i ba je ɔ mi. Amlɔ nɛ ɔ, i ngɛ je ɔ mi jee kɛ yaa Tsɛ ɔ ngɔ.” 29 E kaseli ɔmɛ de ke: “Hyɛ! Jehanɛ ɔ lɛɛ o kɛ wɔ ngɛ munyu tue heii nɛ o ngɔɛ níhi kɛ tui níhi a he. 30 Amlɔ nɛ ɔ, wa le kaa o le níhi tsuo nɛ o hia we nɛ nɔ ko nɛ e ba bi mo sane. Enɛ ɔ ha nɛ wa he ye kaa Mawu ngɔ nɛ o je kɛ ba.” 31 Yesu he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ nyɛ he ye lo? 32 Hyɛ! Ngmlɛfia a ma, nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, e su, be mi nɛ nyɛ maa gbɛ kɛ fĩa nɛ nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ maa ho lɛ nitsɛ e we mi ya, nɛ nyɛ maa je imi nɔ kake too ye he. Se pi imi nɔ kake too nɛ i ngɛ, ejakaa Tsɛ ɔ kɛ mi ngɛ. 33 I de nyɛ ní nɛ ɔmɛ konɛ kɛ gu ye nɔ ɔ, nyɛ ná tue mi jɔmi. Nyɛ maa na amanehlu ngɛ je ɔ mi, se nyɛɛ pee kã! I ye je ɔ nɔ kunimi.”\\n^ Munyu nɛ ji “nɔ” kɛ “lɛ” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ kuku 13 kɛ 14 mi ɔ daa si kɛ ha “yemi kɛ bualɔ ɔ” nɛ a tu e he munyu ngɛ kuku 7 ɔ mi ɔ. Yesu ngɔ munyu nɛ ji, “yemi kɛ bualɔ ɔ” kɛ tsu ní kɛ tu mumi klɔuklɔu ɔ he munyu kaa nɔmlɔ. Mumi klɔuklɔu ɔ ji he wami, se pi nɔmlɔ, nɛ ngɛ Hela gbi ɔ mi ɔ, munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ dɛ si kɛ ha we nyumu aloo yo.","num_words":1232,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.046,"special_characters_ratio":0.331,"stopwords_ratio":0.538,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"(src)=\"1\"> ‘ Ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ o pee kpakpa , nɛ o ye anɔkuale . ’ ​ — LA 37 : 3 , NW .\\n(src)=\"2\"> LAHI : 49 , 18\\n(src)=\"3\"> Noa .\\n(src)=\"4\"> David .\\n(src)=\"5\"> Ni kpahi nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa .\\n(src)=\"6\"> Mɛni nyɛmi nɛ ngɛ slɔɔto Yehowa ha adesahi ?\\n(src)=\"7\"> BENƐ Yehowa bɔ adesa a , e ha lɛ nyɛmi nɛ ngɛ slɔɔto .\\n(src)=\"8\"> E ha wɔ juɛmi nɛ waa kɛ ma nyɛ ma tsu nyagbahi a he ní , nɛ́ waa to níhi a he blɔ nya kɛ ha hwɔɔ se .\\n(trg)=\"8\"> Dal nám schopnosť premýšľať , vďaka čomu dokážeme riešiť problémy a plánovať do budúcnosti .\\n(src)=\"9\"> ( Abɛ 2 : 11 ) E ha wɔ he wami nɛ waa kɛ tsuɔ níhi nɛ wa to kaa wa maa pee ɔ a he ní , konɛ wa nyɛ nɛ waa su otihi nɛ a he hia a a he .\\n(src)=\"10\"> Jehanɛ hu ɔ , e ha wɔ he nile , nɔ́ nɛ tsɔɔ wɔ kaa nɔ́ ko nɛ wa ngɛ pee ɔ ji kpakpa loo yayami .\\n(src)=\"11\"> He nile nɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa kua yayami peemi , nɛ ke wa tɔ̃ ɔ , e ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa dlaa wa blɔ ɔmɛ . ​ — Rom .\\n(src)=\"13\"> Kɛ Yehowa suɔ nɛ waa ngɔ wa nyɛmihi kɛ tsu ní ha kɛɛ ?\\n(src)=\"14\"> Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa waa kɛ nyɛmihi nɛ e ha wɔ ɔ ma tsu ní saminya .\\n(src)=\"15\"> Mɛni he je ?\\n(src)=\"16\"> Ejakaa e suɔ wɔ , nɛ e le kaa ke waa kɛ nike ní nɛ ɔ tsu ní ɔ , wa ma ná bua jɔmi .\\n(src)=\"17\"> Yehowa guɔ e Munyu ɔ nɔ kɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ kaa waa kɛ wa nyɛmi ɔmɛ nɛ tsu ní saminya .\\n(trg)=\"16\"> Vo svojom Slove nás k tomu opakovane vyzýva .\\n(src)=\"18\"> Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ , wa kaneɔ ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ke : “ Nɔ nɛ bɔɔ mɔde kɛ toɔ níhi a blɔ nya saminya a , e naa ní babauu ” ; nɛ “ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o ngɛ tsue ɔ , tsu kɛ o he wami tsuo . ”\\n(src)=\"19\"> ( Abɛ 21 : 5 ; Fiɛlɔ 9 : 10 ) Kristofohi a Hela Ngmami ɔ de ke : “ Waa pee nihi tsuo kpakpa daa ” ; nɛ ‘ nike ní pɔtɛɛ komɛ nɛ Mawu kɛ dloo wa ti nɔ tsuaa nɔ ɔ , wa kɛ sɔmɔ wa sibi . ’\\n(src)=\"20\"> E ngɛ heii kaa , Yehowa suɔ nɛ waa pee níhi nɛ ma nyɛ ha nɛ waa kɛ ni kpahi tsuo wa bua nɛ jɔ .\\n(src)=\"21\"> Mɛni fã tɔmihi nɛ adesahi ngɛ ?\\n(src)=\"22\"> Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ , Yehowa le kaa adesahi ngɛ fã tɔmi .\\n(src)=\"23\"> Wɔ nitsɛmɛ wa be nyɛe ma je mluku nɛ wa yi , yayami , kɛ gbenɔ kɛ je ; nɛ wa be nyɛe ma kudɔ ni kpahi , ejakaa wɔ tsuo wa ngɛ nyɛmi nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ nitsɛ suɔ .\\n(src)=\"24\"> ( 1 Ma .\\n(src)=\"25\"> 8 : 46 ) Ke wa ngɛ nile kɛ níhi a si kpami kaa mɛni po , wa ngɛ kaa jokuɛwi ngɛ Yehowa hɛ mi . ​ — Yes .\\n(src)=\"26\"> 55 : 9 .\\n(src)=\"27\"> Ke o kɛ nyagbahi ngɛ kpe ɔ , ‘ ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ o pee kpakpa ’\\n(src)=\"28\"> Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi ?\\n(src)=\"30\"> Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ , e sa nɛ wa tsu wa blɔ fa mi nɔ́ , nɛ waa gu blɔ nɛ da nɔ kɛ tsu nyagbahi a he ní , nɛ waa ye bua ni kpahi .\\n(src)=\"31\"> Baiblo ɔ de ke : “ Ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ o pee kpakpa ; Moo hi zugba a nɔ , nɛ o ye anɔkuale . ”\\n(src)=\"32\"> ( La 37 : 3 , NW ) Ngɛ e kpiti pomi mi ɔ , e sa nɛ waa ‘ ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ waa pee kpakpa , ’ nɛ waa ‘ ye anɔkuale . ’\\n(src)=\"33\"> Enɛ ɔ he ɔ , nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Noa , David kɛ Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ kpahi nɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ̃ Yehowa nɔ ɔ a he .\\n(src)=\"34\"> Wa maa na níhi nɛ a nyɛ we peemi , kɛ níhi nɛ a nyɛ pee ɔ , konɛ waa kase mɛ .\\n(src)=\"35\"> Moo kale si fɔfɔɛ nɛ Noa ya je mi ɔ .\\n(src)=\"36\"> Ngɛ Noa be ɔ mi ɔ , “ basabasa ngɛ je ɔ mi he tsuaa he , ” nɛ je mi bami yaya pɔ he wawɛɛ .\\n(src)=\"37\"> ( 1 Mose 6 : 4 , 9 - 13 ) Noa le kaa nyagbenyagbe ɔ , Yehowa ma kpata jamɛ a je yaya a hɛ mi .\\n(src)=\"38\"> Se kɛ̃ ɔ , ní yayahi nɛ ngɛ nɔ yae ɔ gba e nya wawɛɛ .\\n(src)=\"39\"> Ngɛ jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ mi ɔ , Noa yɔse kaa ní komɛ ngɛ nɛ e be nyɛe maa pee , se ní komɛ hu ngɛ nɛ e ma nyɛ maa pee .\\n(src)=\"40\"> Nihi teɔ si kɛ woɔ wɔ ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ( Hyɛ kuku 6 - 9 )\\n(src)=\"41\"> 6 , 7 . ( a ) Mɛni nɛ Noa be nyɛe maa pee ?\\n(src)=\"42\"> ( b ) Ngɛ mɛni blɔ nɔ wa si fɔfɔɛ ɔ ngɛ kaa Noa nɔ́ ɔ ?\\n(src)=\"43\"> Nɔ́ nɛ Noa nyɛ we nɛ e pee : E ngɛ mi kaa Noa kɛ anɔkuale yemi fiɛɛ kɔkɔ bɔmi nɛ Yehowa kɛ ha lɛ ɔ mohu lɛɛ , se e be nyɛe maa nyɛ yayami peeli nɛ bɔle lɛ kɛ kpe ɔ a nɔ kaa a bu sɛ gbi ɔ tue , nɛ e be nyɛe ma ha nɛ nyu kpekpemi ɔ nɛ ba mla hulɔ .\\n(src)=\"44\"> E sa nɛ Noa nɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa maa ye e siwo nɔ , nɛ e ma kpata yayami peeli a hɛ mi .\\n(src)=\"46\"> Wɔ hu wa ngɛ je ko nɛ yayami peemi hyi lɛ tɔ ɔ mi , nɛ wa le kaa Yehowa wo si kaa e ma kpata je nɛ ɔ hɛ mi .\\n(src)=\"47\"> Amlɔ nɛ ɔ , wa be nyɛe maa nyɛ nihi a nɔ kaa a kplɛɛ ‘ sane kpakpa nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ ’ nɔ .\\n(src)=\"48\"> Nɛ wa be nyɛe ma ha nɛ “ haomi ngua ” a nɛ ba mla .\\n(src)=\"49\"> Kaa bɔ nɛ Noa pee ɔ , e sa nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa , nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa e be kɛe nɛ Mawu ma tsu sane ɔ he ní .\\n(src)=\"50\"> ( La 37 : 10 , 11 ) Wa ngɛ nɔ mi mami kaa be nɛ Yehowa to kaa e kɛ ma kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi ɔ , e be hae nɛ ligbi kake po nɛ be he . ​ — Hab .\\n(src)=\"51\"> 2 : 3 .\\n(src)=\"52\"> Ngɛ mɛni blɔ nɔ Noa ngɔ e juɛmi kɛ ma nɔ́ nɛ e ma nyɛ maa pee ɔ nɔ ?\\n(src)=\"53\"> ( Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ . )\\n(src)=\"54\"> Nɔ́ nɛ Noa nyɛ pee : Noa ha we nɛ níhi nɛ e be nyɛe maa pee ɔ nɛ jɔ̃ e kɔni mi , mohu ɔ , e ngɔ e juɛmi kɛ ma nɔ́ nɛ e ma nyɛ maa pee ɔ nɔ .\\n(src)=\"55\"> Noa nɛ “ fiɛɛ ke a pee nɔ́ nɛ da ” a , kɛ anɔkuale yemi fiɛɛ kɔkɔ bɔmi nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ .\\n(src)=\"56\"> Atsinyɛ jemi ko be he kaa enɛ ɔ nɛ Noa pee ɔ ha nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wa .\\n(trg)=\"52\"> Vďaka tejto činnosti si určite zachoval pevnú vieru .\\n(src)=\"57\"> Ngɛ fiɛɛmi nɛ Noa fiɛɛ ɔ se ɔ , e kɛ e he wami kɛ e juɛmi tsu ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo e dɛ kaa e kpɛ daka a hulɔ . ​ — Kane Hebri Bi 11 : 7 .\\n(src)=\"58\"> Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Noa ha kɛɛ ?\\n(src)=\"59\"> Kaa bɔ nɛ Noa pee ɔ , wɔ hu wa bɔɔ mɔde kaa ‘ ní tsumi nɛ wa ngɛ tsue ha Nyɔmtsɛ ɔ , wa ma tsu nɛ e ya nɔ saminya be tsuaa be . ’\\n(src)=\"60\"> Ní tsumi nɛ ɔmɛ ekomɛ ji , asafo ɔ tsuhi a mami kɛ a dlami , wa he nɛ waa kɛ maa sa afɔle kɛ tsu ní ngɛ kpɔ mi kpehi kɛ kpokpa nɔ kpehi a sisi , aloo ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ , aloo ngɛ gbi sisi tsɔɔmi ní tsumi he nɛ be Betel ɔ .\\n(src)=\"61\"> Nɔ́ nɛ pe kulaa a , wa hɛ dɔɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he , ejakaa wa le kaa ní tsumi nɛ ɔ haa nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha hwɔɔ se ɔ mi waa .\\n(src)=\"62\"> Nyɛmiyo ko nɛ yeɔ anɔkuale ɔ de ke : “ Ke o kɛ nihi ngɛ jɔɔmihi nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ maa ba a he susue ɔ , o naa kaa a be hɛ nɔ kami ko kulaa , nɛ a susuɔ kaa a nyagba amɛ a se be poe gblee . ”\\n(src)=\"63\"> Niinɛ , ke waa kɛ wa he wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ , lɔ ɔ haa nɛ hɛ nɔ kami nɛ wa ngɛ ɔ mi waa , nɛ e woɔ wɔ he wami konɛ waa ya nɔ nɛ waa tu wami fo ɔ . ​ — 1 Kor .\\n(src)=\"64\"> 9 : 24 .\\n(src)=\"65\"> Moo tsɔɔ si fɔfɔɛ nɛ David ya je mi .\\n(src)=\"66\"> Yehowa tsɔɔ kaa ‘ e ná Matsɛ David he bua jɔmi . ’\\n(src)=\"67\"> Ngɛ David si himi mi tsuo ɔ , wa ma nyɛ ma de ke e ye anɔkuale .\\n(src)=\"68\"> Se be ko ɔ , e tɔ̃ tɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he .\\n(src)=\"69\"> E kɛ Batsheba puɛ gba .\\n(src)=\"70\"> Nɔ́ nɛ puɛ sane ɔ kulaa ji kaa , e ha nɛ a gbe Batsheba huno Uria ngɛ ta mi konɛ e kɛ laa e yayami ɔ nɔ .\\n(src)=\"71\"> David ngma sɛ womi kɛ tsɔɔ kaa a gbe Uria , nɛ e kɛ sɛ womi ɔ tsɔ Uria nitsɛ !\\n(src)=\"72\"> ( 2 Sam .\\n(src)=\"73\"> 11 : 1 - 21 ) Se nyagbenyagbe ɔ , David yayami ɔmɛ je kpo nɛ a na .\\n(src)=\"74\"> Benɛ e ba lɛ jã a , mɛni David pee ?\\n(src)=\"75\"> Yayamihi nɛ wa pee be ko nɛ be ( Hyɛ kuku 11 - 14 )\\n(src)=\"76\"> 11 , 12 . ( a ) Benɛ David tɔ̃ se ɔ , mɛni e nyɛ we nɛ e pee ?\\n(src)=\"77\"> ( b ) Ke wa pee yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ wa tsake wa tsui ɔ , mɛni wa ma nyɛ ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa maa pee ha wɔ ?\\n(src)=\"78\"> Nɔ́ nɛ David nyɛ we nɛ e pee : David nyɛ we nɛ e tsake nɔ́ nɛ ba a , nɛ e nyɛ we nɛ e tu nɔ́ nɛ je tɔmi nɛ e tɔ̃ ɔ mi kɛ ba a nya fo hulɔ .\\n(src)=\"79\"> Ngɛ anɔkuale mi ɔ , haomi nɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ nɛ a se be poe kɛ ya si be nɛ David ma gbo .\\n(src)=\"80\"> ( 2 Sam .\\n(src)=\"81\"> 12 : 10 - 12 , 14 ) Enɛ ɔ he ɔ , David hia hemi kɛ yemi .\\n(src)=\"82\"> E sa nɛ e ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa ke e tsake e tsui ngɛ anɔkuale mi ɔ , Yehowa kɛ e he yayami ɔ maa pa lɛ , nɛ e maa ye bua lɛ konɛ e da nyagbahi nɛ je nɔ́ nɛ e pee ɔ mi kɛ ba a nya .\\n(src)=\"83\"> Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ , wɔ tsuo wa tɔ̃ ɔ .\\n(src)=\"84\"> Hɛdɔ ngɛ yayami ɔmɛ ekomɛ a he pe ekomɛ .\\n(src)=\"85\"> Ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ , eko ɔ , wa be nyɛe maa pee nɔ́ nɛ maa je tɔmi ko nɛ wa tɔ̃ ɔ mi kɛ ba a he nɔ́ ko .\\n(src)=\"86\"> Se wa he Mawu ye , nɛ wa le kaa ke wa tsake wa tsui ɔ , Yehowa maa ye bua wɔ kɛ da haomihi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ a nya , ke haomi ɔ je wɔ nitsɛmɛ po . ​ — Kane Yesaya 1 : 18 , 19 ; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 3 : 19 .\\n(src)=\"88\"> Nɔ́ nɛ David nyɛ pee : David ha nɛ Yehowa ye bua lɛ , nɛ e dla e kɛ Yehowa a kpɛti .\\n(src)=\"89\"> Blɔ kake nɛ e gu nɔ kɛ pee jã ji kaa e kplɛɛ tsɔsemi nɛ Yehowa gbalɔ Natan kɛ ha lɛ ɔ nɔ .","num_words":1882,"character_repetition_ratio":0.07,"word_repetition_ratio":0.01,"special_characters_ratio":0.381,"stopwords_ratio":0.501,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Blɔ Nɔ Wa Náa Baiblo Sisi Tomi Mlaahi A He Se Ngɛ? | Sane Kpakpa\\n1. Mɛni he je nɛ wa hia blɔ tsɔɔmi ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ Baiblo mi sisi tomi mlaahi yeɔ bua wɔ konɛ waa hyɛ wa he nɔ saminya ngɛ?—LA 36:9.\\nWa Bɔlɔ ɔ le ní kulaa pe wɔ. Kaa Tsɛ nɛ e ngɛ suɔmi ɔ, e susuɔ wa he. Jehanɛ hu ɔ, e bɔ wɔ nɛ waa hi e sisi. (Yeremia 10:23) Enɛ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ jokuɛyo hia e fɔli a blɔ tsɔɔmi ɔ, jã kɛ̃ nɛ wɔ tsuo wa hia Mawu blɔ tsɔɔmi. (Yesaya 48:17, 18) Baiblo mi sisi tomi mlaahi haa wɔ blɔ tsɔɔmi, nɛ e ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ.—Kane 2 Timoteo 3:16.\\nYehowa mlaahi tsɔɔ wɔ si himi blɔ nɛ hi pe kulaa amlɔ nɛ ɔ, nɛ e tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa maa pee ha kɛ ná jɔɔmi kɛ ya neneene. Akɛnɛ Mawu nɛ bɔ wɔ he je ɔ, e sa kaa waa kplɛɛ e blɔ tsɔɔmi nɔ nɛ wa bua nɛ jɔ he.—Kane La 19:7, 11; Kpojemi 4:11.\\n2. Mɛni ji Baiblo mi sisi tomi mlaahi?\\nBaiblo mi sisi tomi mlaahi ji anɔkuale pɔtɛɛhi nɛ a tsakee we. Se mlaa lɛɛ a woɔ kɛ kɔɔ ní pɔtɛɛ komɛ a he. (5 Mose 22:8) E sa nɛ wa susu níhi a he saminya konɛ waa nu bɔ nɛ sisi tomi mlaa ko kɔɔ si himi pɔtɛɛ ko he ha a sisi. (Abɛ 2:10-12) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wami ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ. Sisi tomi mlaa nɛ ɔ ma nyɛ ma kudɔ wɔ ngɛ wa ní tsumi he, wa we mi, kɛ benɛ wa ngɛ blɔ hiae. E be hae nɛ waa pee níhi nɛ maa ngɔ wɔ nitsɛmɛ loo ni kpahi a wami kɛ wo oslaa mi.—Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:28.\\n3. Mɛni ji sisi tomi mlaahi enyɔ nɛ a he hia wawɛɛ?\\nYesu tu sisi tomi mlaahi enyɔ nɛ a he hia wawɛɛ he munyu. Kekle nɔ́ ɔ tsɔɔ wɔ nɔ́ tutuutu he je nɛ a bɔ adesa; lɔ ɔ ji nɛ́ wa maa le Mawu, nɛ́ waa suɔ lɛ, konɛ wa sɔmɔ lɛ. E sa nɛ wa susu kekle sisi tomi mlaa nɛ ɔ he ngɛ yi mi kpɔhi tsuo nɛ wa mwɔɔ ɔ mi. (Abɛ 3:6) Nihi nɛ a kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔ tsuɔ ní ɔ peeɔ Mawu huɛmɛ, nɛ a ma ná bua jɔmi nitsɛ kɛ neneene wami.—Kane Mateo 22:36-38.\\nSisi tomi mlaa enyɔne ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ ni kpahi nɛ hi si ngɛ tue mi jɔmi mi. (1 Korinto Bi 13:4-7) Sisi tomi mlaa enyɔne nɛ ɔ nɛ waa kɛ ma tsu ní ɔ biɔ nɛ waa kase bɔ nɛ Mawu kɛ nihi hi si ha a.—Kane Mateo 7:12; 22:39, 40.\\n4. Mɛni blɔ nɔ nɛ wa náa Baiblo sisi tomi mlaahi a he se ngɛ?\\nBaiblo mi sisi tomi mlaahi tsɔɔ bɔ nɛ wekuhi maa pee kake kɛ hi si ngɛ suɔmi mi. (Kolose Bi 3:12-14) Jehanɛ hu sisi tomi mlaa kpa ngɛ Mawu Munyu ɔ mi nɛ poɔ wekuhi a he piɛ, lɔ ɔ ji kaa e sɛ nɛ a poɔ gba mi.—Kane 1 Mose 2:24.\\nKe waa kɛ Baiblo mi sisi tomi mlaahi tsuɔ ní ɔ, e ma nyɛ maa baa wa he lo nya níhi a yi, nɛ wa be tsui yee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi kɛ ní nɛ a tsuɔ kɛ hɛdɔ he sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsuɔ ní ɔ, nitsumitsɛmɛ suɔ a sane. (Abɛ 10:4, 26; Hebri Bi 13:18) Mawu Munyu ɔ hu tsɔɔ wɔ kaa e sa nɛ wa bua nɛ jɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ a he, konɛ waa bu huɛ bɔmi nɛ maa hi waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ kaa e he hia pe he lo nya níhi.—Kane Mateo 6:24, 25, 33; 1 Timoteo 6:8-10.\\nKe waa kɛ Baiblo mi sisi tomi mlaahi tsuɔ ní ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ wa ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. (Abɛ 14:30; 22:24, 25) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa yeɔ Mawu mlaa nɛ buɔ dã demi fɔ ɔ nɔ ɔ, e poɔ wa he piɛ kɛ jeɔ gbenɔ hiɔhi kɛ oslaahi a he. (Abɛ 23:20) Yehowa ngmɛɔ wɔ blɔ nɛ waa nu dã, se e sume nɛ waa nu kɛ be nɔ. (La 104:15; 1 Korinto Bi 6:10) Ke waa kɛ Mawu sisi tomi mlaa amɛ kudɔɔ wa ní peepeehi kɛ wa susumihi ɔ, wa náa he se. (La 119:97-100) Se, pi se nɛ anɔkuale Kristofohi ma ná a pɛ he je nɛ a yeɔ Mawu mlaahi a nɔ ngɛ. A peeɔ jã konɛ a kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami.—Kane Mateo 5:14-16.\\nMɛni Blɔ Nɔ O Maa Gu Kɛ Pee Mawu Huɛ?\\nO ma nyɛ maa pee Yehowa suɔmi nya ní. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o ma nyɛ maa pee e huɛ.\\nO Bua Nɛ Jɔ Wami Nɛ Mawu Kɛ Dloo Mo ɔ He\\nKɛ Mawu naa hɔ puɛmi, muɔ ngɔmi, kɛ lohwehi a wami ha kɛɛ?\\nBi nɛ a kɛ mo nɛ ba kase Baiblo ɔ ngɛ be kɛ he nɛ maa da mo.","num_words":830,"character_repetition_ratio":0.093,"word_repetition_ratio":0.012,"special_characters_ratio":0.318,"stopwords_ratio":0.427,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ra’anana, Israel: Saneyelihe Wulu Fe Fɛɛ lɛ Ŋmɛ Gbɛ ni Odasefoi lɛ Fee Amɛkpee lɛ yɛ Toiŋjɔlɛ Mli\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Armenia Bicol Blɔfo Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Croatia Czech Denmark Dutch Estonia Ewe Finland French Ga Georgia Germany Hela Hungary Indonesia Italia Japan Kinyarwanda Korea Lithuania Malagasy Norway Poland Portugal Romania Russia Sepedi Serbia Serbia (Roma) Slovak Slovenia Spania Sweden Tagalog Turkey Ukrain\\nIsrael Saneyelihe Wulu Fe Fɛɛ lɛ Bua akɛ Odasefoi yɛ Hegbɛ akɛ Amɛkpeɔ Kutuu Kɛfeɔ Kpee\\nIsrael Saneyelihe Wulu Fe Fɛɛ lɛ kɛ maŋ lɛŋ polisifoi lɛ fi Yehowa Odasefoi lɛ asɛɛ akɛ amɛyɛ mla naa hegbɛ akɛ amɛkpeɔ kutuu kɛhã amɛjamɔŋ nifeemɔi. Nyɛsɛɛ nɛɛ, Saneyelihe nɛɛ fã maŋtiase ni ji Ra’anana lɛ koni eye gbeekpamɔ ni amɛkɛ Yehowa Odasefoi lɛ ba akɛ amɛbaahã amɛfee kpee srɔtoi enyɔ yɛ maŋ lɛ stediɔm (Metro West Sports Center) lɛ nɔ. Akɛni no beiaŋ lɛ, jamɔ kui komɛi miinyɛ maŋtiase lɛ nɔkwɛlɔi lɛ anɔ hewɔ lɛ, be ni eshwɛ ŋmɛlɛtswai 36 ni Odasefoi lɛ baaje klɛŋklɛŋ kpee lɛ shishi lɛ, maŋtiase lɛ nɔkwɛlɔi lɛ fo gbeekpamɔ lɛ mli.\\nSaneyelihei lɛ Ekpɛlɛɛɛ Maŋtiase lɛ Nifeemɔ ni Tsɔɔ Hiɛaŋkwɛmɔ lɛ Nɔ\\nYehowa Odasefoi lɛ kɛ maŋtiase ni ji Ra’anana lɛ ba gbeekpamɔ akɛ amɛbaahai maŋ lɛ stediɔm kɛfee kpee yɛ April 18 kɛ May 2, 2015. Yɛ April 15 lɛ, onukpa ni kwɛɔ maŋtiase lɛ nɔ lɛ wie akɛ eeshe gbeyei akɛ April 18 kpee lɛ baanyɛ ekɛ oshara aba, ni enɛ ha Odasefoi lɛ yɔse akɛ ewaaa akɛ abaafo amɛnibimɔ lɛ mli. Yɛ naashiwoo ni maŋ polisifoi lɛ kɛhã akɛ amɛbaakwɛ koni basabasa ko akaba lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, maŋtiase lɛ nɔkwɛlɔi lɛ fo gbeekpamɔ lɛ mli enɔ jetsɛremɔ. Adafitswaa nitsumɔhei tsɔɔ akɛ jamɔ kui komɛi amli bii ji mɛi ni nyɛ nɔkwɛlɔi lɛ anɔ ni amɛkpɛ yiŋ nakai, ejaakɛ amɛwo maŋtiase lɛ nɔkwɛlɔi lɛ ahe gbeyei akɛ kɛji amɛŋmɛ Odasefoi lɛ gbɛ ni amɛfee kpee lɛ, amɛfiŋ amɛsɛɛ dɔŋŋ.\\nEyɛ mli akɛ Odasefoi lɛ kɛ sane lɛ tee Lod kpokpaa lɛ nɔ saneyelihe lɛ oya nɔŋŋ koni afã maŋtiase lɛ nɔkwɛlɔi lɛ ni amɛŋmɛ Odasefoi lɛ gbɛ koni amɛfee amɛkpee lɛ yɛ stediɔm lɛ moŋ, shi anyɛɛɛ afã amɛ oya, ejaakɛ be ni eshwɛ lɛ faaa. No hewɔ lɛ ehiii Odasefoi lɛ kpee lɛ feemɔ yɛ stediɔm lɛ yɛ April 18 lɛ. Odasefoi lɛ yahai he kroko kɛfee amɛkpee lɛ, shi shika ni amɛwo yɛ no he lɛ fa fe nɔ ni amɛkɛyahai maŋtiase lɛ stediɔm lɛ toi ekpaa sɔŋŋ.\\nYɛ April 29 lɛ, Lod kpokpaa lɛ nɔ saneyelihe lɛ fã maŋtiase lɛ nɔkwɛlɔi lɛ ni amɛye gbeekpamɔ ni amɛkɛ Odasefoi lɛ ba lɛ nɔ. Saneyelihe lɛ bua akɛ, “Maŋtiase ni ji Ra’anana lɛ eku hegbɛ ni Yehowa Odasefoi lɛ yɔɔ akɛ amɛkɛ amɛhe woɔ amɛjamɔŋ nifeemɔi amli, amɛkpeɔ kutuu, ní abu amɛ jogbaŋŋ tamɔ abuɔ mɛi krokomɛi lɛ mli.” Oya nɔŋŋ ni maŋtiase nɔkwɛlɔi lɛ yabi koni Saneyelihe Wulu Fee Fɛɛ lɛ atswa sane ni Lod kpokpaa lɛ nɔ saneyelihe lɛ bua lɛ afɔ̃, shi yɛ May 1 lɛ, Saneyelihe Wulu Fe Fɛɛ lɛ bua akɛ amɛfiɔ yiŋ ni Lod kpokpaa lɛ saneyelihe lɛ bua lɛ sɛɛ. Maŋtiase lɛ yabi koni akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ nɔ ni ji shii enyɔ nɔ, shi atswa amɛnibimɔ lɛ afɔ̃.\\nPolisifoi lɛ Bu Odasefoi lɛ Ahe\\nBɔ ni Saneyelihe Wulu Fe Fɛɛ lɛ bua sane lɛ hã Yehowa Odasefoi lɛ nyɛ amɛfee amɛkpee yɛ maŋtiase lɛ stediɔm lɛ yɛ May 2. Jamɔi ni yɔɔ maŋtiase lɛ mli lɛ hiɛnyiɛlɔi, ni Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ, kɛ ɔtodɔks kuu ko ni ale amɛ akɛ amɛhiɛ yɔɔ laŋlaŋ ni amɛfiteɔ nii lɛ, te shi amɛshi yiŋ ni Saneyelihe Wulu Fe Fɛɛ lɛ kpɛ lɛ, ni amɛyabua amɛhenaa ni amɛkwa amɛkɛɛ amɛmiisɔle, enɛ hã amɛná mɛi 1,500 sɔŋŋ. Mɛi nɛɛ bua amɛhenaa yɛ stediɔm lɛ hiɛ be ni Odasefoi 600 lɛ bashɛ shi kɛhã amɛkpee lɛ. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni henaabuamɔ ni amɛtsɛ lɛ akɛ sɔlemɔ lɛ batsɔ bolɔmɔi kɛ Odasefoi lɛ woo. Amɛteaŋ mɛi komɛi tutua Odasefoi, ni yei kɛ gbekɛbii fata he lɛ. Amɛsopa Odasefoi lɛ, amɛtsɛ̃tsɛ̃ɛ lajɔ̃ eshwie amɛnɔ, amɛwɔ amɛyi, amɛmamɔ amɛ gɔnti kɛjɛ amɛ, ni amɛfite amɛlɔlei hu. Oya nɔŋŋ kɛkɛ ni polisifoi lɛ ba jɛmɛ koni amɛbaatsĩ mɛi lɛ anaa. Nɔ ni polisifoi lɛ bafee lɛ hã Odasefoi lɛ ná gbɛ amɛfee amɛkpee lɛ amɛgbe naa, ni amɛku amɛsɛɛ amɛtee shĩa shweshweeshwe.\\nYehowa Odasefoi ni yɔɔ Israel lɛ ahiɛ esɔ bɔ ni Israel amraloi lɛ fee shiŋŋ kɛkwɛ koni akɛ mla atsu nii ni akakwɛ hiɛiaŋ yɛ jamɔ saji amli lɛ waa. Enɛ hã amɛná gbɛ amɛfee amɛkpee lɛ yɛ toiŋjɔlɛ mli.","num_words":743,"character_repetition_ratio":0.108,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.208,"stopwords_ratio":0.035,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ní Tsumi 10 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nNí Tsumi 10:1-48\\nKonelio nina a (1-8)\\nPetro nina a nɛ kɔɔ lohwehi nɛ a he tsɔ ɔ he ɔ (9-16)\\nPetro ya slaa Konelio (17-33)\\nPetro jaje sane kpakpa a kɛ ha nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ (34-43)\\n“Mawu hlɛ nɔ mi” (34, 35)\\nMa jeli ɔmɛ a nine su mumi klɔuklɔu ɔ nɔ nɛ a baptisi mɛ (44-48)\\n10 Jehanɛ ɔ, nyumu ko ngɛ Kaisarea nɛ a tsɛɛ lɛ ke Konelio, e ji ta buli nɛ a tsɛɛ mɛ ke Italia tabo* ɔ, a nɔkɔtɔma.* 2 E ji nyumu nɛ e jaa Mawu, nɛ e kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ tsuo a yeɔ Mawu gbeye, nɛ e naa nihi mɔbɔ nɛ e keɔ mɛ ní babauu, nɛ e yaa nɔ nɛ e kpaa Mawu pɛɛ wawɛɛ. 3 Jamɛ a ligbi ɔ maa pee ngmlɛfia nɛɛne* ɔ mi ɔ, e na Mawu bɔfo ko heii ngɛ nina mi nɛ e ba e ngɔ ba de lɛ ke: “Konelio!” 4 Konelio hyɛ lɛ too, nɛ e tsui po, nɛ e bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, mɛni sane?” E de lɛ ke: “Sɔlemi nɛ o sɔleɔ kɛ nihi a he mɔbɔ nɛ e peeɔ mo nɛ o keɔ mɛ ní ɔ kuɔ kɛ ya su hiɔwe kaa kaimi nɔ́ ngɛ Mawu hɛ mi. 5 Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, moo tsɔ nyumuhi kɛ ya Yopa nɛ a ya tsɛ Simon nɛ a tsɛɛ lɛ ke Petro ɔ kɛ ba. 6 Nyumu nɛ ɔ ya to Simon nɛ e ji lohwe he womi tsopa wolɔ ɔ nɛ e we ngɛ wo ɔ nya a nubwɔ.” 7 Benɛ bɔfo ɔ nɛ e kɛ lɛ tu munyu ɔ je nɔuu pɛ ɔ, e tsɛ e sɔmɔli ɔmɛ a kpɛti ni enyɔ kɛ ta bulɔ ko nɛ e yeɔ Mawu gbeye kɛ je e tsɔli ɔmɛ a kpɛti, 8 nɛ e de mɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e tsɔ mɛ kɛ ya Yopa. 9 E nɔ jena benɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa nɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su ma a mi ɔ, maa pee ngmlɛfia ekpane* ɔ mi ɔ, Petro kuɔ kɛ ya tsu ɔ yi mi konɛ e ya sɔle. 10 Se hwɔ ye lɛ wawɛɛ nɛ e ngɛ nɔ́ ko hlae nɛ e maa ye. Benɛ a ngɛ niye ní ɔ hooe ɔ, nɔ́ nɔ e nɔ 11 nɛ e na nɛ hiɔwe nya bli nɛ nɔ́ ko* ngɛ si kplee nɛ e ngɛ kaa klala ngua nɛ a hɛɛ e kɔnya eywiɛ ɔmɛ a mi nɛ́ a ngɛ he ngmɛɛe bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ ma zugba; 12 nɛ zugba a nɔ lohwe nane eywiɛɛywiɛtsɛmɛ, kɛ akɔtɔku kɛ sinɔ a henɔhi,* kɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ slɔɔtoslɔɔto ɔmɛ tsuo eko ngɛ mi. 13 Kɛkɛ nɛ gbi ko de lɛ ke: “Petro, tee si nɛ o gbe nɛ o ye!” 14 Se Petro de ke: “Ohoo, Nyɔmtsɛ, i yi nɔ́ ko nɛ e bleɔ nɔ nɛ e he tsɔ we hyɛ.” 15 Nɛ gbi ɔ de lɛ ekohu si enyɔne ke: “Kpa níhi nɛ Mawu ha nɛ a he tsɔ ɔ tsɛmi ke níhi nɛ a he tsɔ we.” 16 Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ si etɛ, nɛ oya nɔuu nɛ a ngɔ nɔ́ ɔ* kɛ ho hiɔwe ya. 17 Benɛ Petro juɛmi gbɛ ngɛ nina a he nɛ e ngɛ he susue kaa mɛni e tsɔɔ lo ɔ, jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, nyumu ɔmɛ nɛ Konelio tsɔ mɛ ɔ bi he nɛ Simon we ɔ ngɛ, nɛ a ya da si ngɛ lejɛ ɔ, ngɛ agbo ɔ nya. 18 A tsɛ nɛ a bi si kaa Simon nɛ a tsɛɛ lɛ ke Petro ɔ ba to nubwɔ ngɛ lejɛ ɔ lo. 19 Benɛ Petro ngɛ nina a he susue loloolo ɔ, mumi ɔ de lɛ ke: “Hyɛ! Nyumuhi etɛ ngɛ mo hlae. 20 Enɛ ɔ he ɔ, tee si, kple kɛ ya sisi ɔ nɛ o ya a ngɔ, nɛ o yi mi ko pee mo enyɔɔnyɔ kulaa, ejakaa imi nɛ i tsɔ mɛ.” 21 Kɛkɛ nɛ Petro kple kɛ ya sisi ɔ nɛ e ya na nyumu ɔmɛ, nɛ e de ke: “Imi ji nɛ ɔ nɛ, imi ji nɔ nɛ nyɛ ngɛ hlae ɔ nɛ. Mɛni ji nyɛ we amaniɛ?” 22 A de ke: “Konelio, ta buli a nɔkɔtɔma ko, nyumu nɛ e ji dalɔ nɛ e yeɔ Mawu gbeye, nɛ́ Yuda ma a tsuo tuɔ e he munyu kpakpa a nine su Mawu blɔ tsɔɔmi ko nɔ kɛ gu bɔfo klɔuklɔu ko nɔ kaa e tsɔ kɛ ba tsɛ mo nɛ o ba e we ɔ mi konɛ e nu nɔ́ nɛ o ma de ɔ.” 23 Enɛ ɔ he ɔ, e fɔ mɛ nine kɛ ya we ɔ mi, nɛ e ha nɛ a hi e ngɔ kaa e nibwɔhi. E nɔ jena a, e te si nɛ e kɛ mɛ pue nɔ kɛ ho, nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a je Yopa a, a ti ni komɛ piɛɛ e he kɛ ho. 24 E nɔ jena a, e sɛ Kaisarea ma a mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Konelio ngɛ mɛ blɔ hyɛe, nɛ e tsɛ e weku li ɔmɛ kɛ e huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti ɔ tsuo kɛ ba kpe. 25 Benɛ Petro sɛ we ɔ mi ɔ, Konelio kɛ lɛ ba kpe, nɛ e kpla si ngɛ Petro nane nya, nɛ e ngɔ e hɛ mi kɛ bu si. 26 Se Petro wo e nɔ, nɛ e de ke: “Tee si; imi hu adesa kɛkɛ ji mi.” 27 Benɛ e kɛ lɛ sɛɛ ní kɛ ya sɛ we ɔ mi ɔ, e na nihi babauu nɛ a bua a he nya. 28 E de mɛ ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyɛ le kaa mlaa ngmɛ́ blɔ kaa Yuda no kɛ nɔ ko nɛ e je ma kpa mi nɛ a bɔ aloo e hɛ lɛ kɛ su e he, se kɛ̃ ɔ, Mawu ha nɛ i na kaa e sɛ nɛ ma tsɛ nɔ ko kaa e ji nɔ nɛ mu ngɛ e he loo e he tsɔ we. 29 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ o tsɔ kɛ ba tsɛ mi ɔ, i kɛ nɔ́ ko je we ye nya kulaa, nɛ i ba. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ de mi nɔ́ he je nɛ nyɛ tsɔ kɛ ba tsɛ mi ɔ.” 30 Kɛkɛ nɛ Konelio de ke: “Mwɔnɛ ɔ ji ligbi eywiɛ maa pee ngmlɛfia nɛ ɔ mi ɔ, i ngɛ sɔlee ngɛ ye we ɔ mi ngɛ ngmlɛfia nɛɛne* ɔ mi; ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyumu ko kɛ e he tade nɛ e ngɛ kpɛe ba da si ngɛ ye hɛ mi 31 nɛ e de ke: ‘Konelio, a nu o sɔlemi ɔ nɛ a ha heto, nɛ nihi a he mɔbɔ nɛ e peeɔ mo nɛ o keɔ mɛ ní ɔ hu Mawu kai. 32 Enɛ ɔ he ɔ, moo tsɔ kɛ ya Yopa nɛ a ya tsɛ Simon nɛ a tsɛɛ lɛ ke Petro ɔ kɛ ba. Nyumu nɛ ɔ ya to nubwɔ ngɛ Simon nɛ ji lohwe he womi tsopa wolɔ ko nɛ e ngɛ wo ɔ nya a we ɔ mi.’ 33 Enɛ ɔ he ɔ, oya nɔuu nɛ i tsɔ ke a ba tsɛ mo kɛ ba, nɛ o bɔ mɔde kaa o ba hiɛ ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, wɔ tsuo wa ba pue ngɛ Mawu hɛ mi konɛ waa nu níhi tsuo nɛ Yehowa* fã mo ke o de ɔ.” 34 Kɛkɛ nɛ Petro bɔni munyu tumi nɛ e de ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, i nu sisi nitsɛnitsɛ kaa Mawu hlɛ nɔ mi, 35 mohu ɔ, ngɛ ma fɛɛ ma mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ lɛ gbeye nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da a, e kplɛɛɔ e nɔ. 36 E tsɔ nɛ a ngɔ munyu ɔ kɛ ya ha Israel bi ɔmɛ konɛ a jaje tue mi jɔmi sane kpakpa a ngɔ tsɔɔ mɛ kɛ gu Yesu Kristo nɔ—nɔ nɛ ɔ ji nihi tsuo a Nyɔmtsɛ ɔ nɛ. 37 Nyɛ le sane ɔ nɛ a tu he munyu kɛ kpa Yudea tsuo, nɛ a je sisi kɛ je Galilea ngɛ baptisimi nɛ Yohane fiɛɛ ɔ se ɔ: 38 e kɔɔ Yesu nɛ e je Nazarɛt ɔ he, bɔ nɛ Mawu ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ he wami kɛ pɔ lɛ nu, nɛ e ya kpa zugba a tsuo nɔ, nɛ e pee kpakpa, nɛ e tsa nihi tsuo nɛ Abosiami ngɛ mɛ yi mi wae ɔ, ejakaa Mawu piɛɛ e he. 39 Nɛ wɔ ji ní nɛ ɔmɛ tsuo nɛ e pee ngɛ Yuda bi ɔmɛ a ma a mi kɛ Yerusalɛm ɔ he odasefohi; se a sɛu lɛ ngɛ tso nɔ nɛ a gbe lɛ. 40 Mawu tle nyumu nɛ ɔ si ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ, nɛ e ngmɛ lɛ blɔ nɛ e je e he kpo,* 41 pi kɛ tsɔɔ ni ɔmɛ tsuo, se kɛ tsɔɔ odasefohi nɛ Mawu sɛ hlami nɛ e hla mɛ ɔ, kɛ wɔ nɛ waa kɛ lɛ ye ní nɛ wa nu ní benɛ a tle lɛ si kɛ je gbeje se ɔ. 42 Jehanɛ hu ɔ, e fã wɔ kaa waa fiɛɛ kɛ tsɔɔ ni ɔmɛ, nɛ waa ye odase kɛ pi si kaa nɔ nɛ ɔ ji nɔ nɛ Mawu fã lɛ konɛ e kojo nihi nɛ a hɛ ngɛ, kɛ ni nɛmɛ nɛ a gbo ɔ. 43 E he odase nɛ gbali ɔmɛ tsuo ye, kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi ɔ, e ma ná yayami pami kɛ gu e biɛ ɔ nɔ.” 44 Benɛ Petro ngɛ sane nɛ ɔmɛ a he munyu tue nɛ e nya mɛ si lolo ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ ba nihi tsuo nɛ a ngɛ munyu ɔ nue ɔmɛ a nɔ. 45 Nɛ e pee nihi nɛ a po mɛ nɛ a he ye* nɛ a piɛɛ Petro he kɛ ba a nyakpɛ, ejakaa a ngɛ nike ní nɛ a kɛ haa faa nɛ ji mumi klɔuklɔu ɔ plɛe kɛ ngɛ nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ hu a nɔ puee. 46 Ejakaa a nu nɛ a ngɛ munyu tue ngɛ ma se gbihi* a mi, nɛ a ngɛ Mawu we agboje ɔ jajee. Kɛkɛ nɛ Petro he nɔ ke: 47 “Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa tsi nyu nya konɛ a ko nyɛ nɛ a baptisi ni nɛ ɔmɛ nɛ a nine su mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kaa bɔ nɛ wɔ hu wa nine su nɔ ɔ lo?” 48 Kɛkɛ nɛ e fã ke a baptisi mɛ ngɛ Yesu Kristo biɛ mi. Lɔ ɔ se ɔ, a kpa lɛ pɛɛ kaa e kɛ mɛ nɛ e hi si be bɔɔ.\\n^ Aloo “kohɔt,” Roma tabo ko kɛ e mi ta buli 600.\\n^ Aloo “sɛntiriɔn,” ta buli 100 a nyatsɛ.\\n^ Maa pee piani ngmlɛ 3.\\n^ Hela, “kotoku ngua ko.”\\n^ Aloo “lohwehi nɛ a sãa si loo a waa.”\\n^ Hela, “kotoku ngua a.”\\n^ Aloo “nihi na lɛ.”\\n^ Aloo “anɔkualetsɛmɛ.”\\n^ Hela, “ngɛ lilɛhi.”\\nNí Tsumi 10","num_words":1797,"character_repetition_ratio":0.042,"word_repetition_ratio":0.021,"special_characters_ratio":0.32,"stopwords_ratio":0.494,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Te Ooofee Tɛŋŋ Ona Anɔkwa Jamɔ Lɛ? | Sane Kpakpa\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abkhaz Abui Acholi Adhola Afrikaans Aja Ajië Albania Albania Mumuii Awiemɔ Alur Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Angola Mumuii Awiemɔ Arabic Arabic (Morocco) Arabic (Tunisia) Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Assamese Ateso Attié Aukan Australia Mumuii Awiemɔ Austria Mumuii Awiemɔ Awajun Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Balinese Bambara Baoule Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Betsimisaraka (Northern) Betsimisaraka (Southern) Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Bosnian Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bété Cakchiquel (Western) Cambodia Catalan Cebuano Central Alaskan Yupik Chamorro Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ Chin (Hakha) Chin (Kuki) Chin (Tiddim) Chin (Zotung) China Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chontal (Tabasco) Chopi Chuabo Chuukese Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Comorian (Ngazidja) Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Damara Dangme Dayak Ahe Dayak Ngaju Denmark Digor Douala Drehu Dusun Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Edo Efik Emberá (Catío) Esan Estonia Estonia Mumuii Awiemɔ Ewe Fante Faroese Fataluku Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French French Mumuii Awiemɔ Frisian Fulfulde (Cameroon) Futuna (East) Ga Galician Garifuna Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Gitonga Gokana Gourmanchéma Gouro Greenland Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuii Awiemɔ Guerze Guianese Creole Gujarat Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Hawu Haya Hebri Hehe Hela Hela Mumuii Awiemɔ Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hondura Mumuii Awiemɔ Hong Kong Mumuii Awiemɔ Huastec Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Iceland Igbo Iloko Inakeanon India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Javanese (Eastern) Jula Kabiye Kabuverdianu Kabyle Kachin Kadazan Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Khasi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Konkani (Devanagari) Konkani (Roman) Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kosrae Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kurdish Sorani Kwangali Kwanyama Kyangonde Lahu Lamba Laos Latgalian Latvia Latvia Mumuii Awiemɔ Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Lomwe Lovari Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Luxembourgish Macedonia Macua Macushi Madagascar Mumuii Awiemɔ Madi Makasae Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Mam Mambae (Ermera) Mambwe-Lungu Mandjak Mangareva Maninkakan (Eastern) Manipuri Mano Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Mauritia Creole Maya Maya (Mopán) Mayo Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Meru Mexico Mumuii Awiemɔ Mingrelian Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mixtec (Tlaxiaco) Mizo Mongolia Mongolia Mumuii Awiemɔ Moore Motu Mozambique Mumuii Awiemɔ Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Nahuatl (Veracruz) Nama Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Ngabere Ngangela Ngiemboon Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigerian Pidgin Niue Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Odia Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Otomi (State of Mexico) Palau Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuii Awiemɔ Pemon Pennsylvania German Persia Peru Mumuii Awiemɔ Piaroa Pidgin (Cameroon) Pidgin (West Africa) Pilagá Pohnpei Poland Poland Mumuii Awiemɔ Pomeranian Portugal Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quechua (Huallaga Huánuco) Quiche Quichua (Chibuleo) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rapa Nui Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Albania) Romany (Argentina) Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Romania) Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Roviana Rumanyo Rungus Runyankore Russia Russia Mumuii Awiemɔ Rutoro Réunion Creole Saami (North) Salvador Mumuii Awiemɔ Samoa Sangir Sango Saramacca Sarnami Sena Senoufo (Cebaara) Sepedi Sepulana Serbia Serbia (Roma) Serbia Mumuii Awiemɔ Serer Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shipibo-Conibo Shona Shuar Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Susu Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Swiss German Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Toba Tojolabal Tok Pisin Tokelau Tonga Toraja Totonac Toupouri Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tyrewuju Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Vietnam Wallis Warao Waray-Waray Wayuunaiki Wejewa Welsh Wichi Wolaita Wolof Xavante Xhosa Xârâcùù Yacouba Yoruba Yukpa Zande Zapotec (Guevea) Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zapotec (Villa Alta) Zulu\\n“Nyɛhiɛ ahia nyɛhe nɔ yɛ osato gbalɔi lɛ ahe.”—MATEO 7:15.\\nYesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ jamɔ kome pɛ, no ji anɔkwa jamɔ lɛ. Etamɔ gbɛ, ni ekɛ mɔ yaa naanɔ wala mli. Yesu kɛɛ akɛ: “Mɛi fioo ji mɛi ni naa” nakai gbɛ lɛ. (Mateo 7:14) Jamɔ pɛ ni Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ nɔ ji nɔ ni damɔ enɔkwa Wiemɔ lɛ nɔ. Anɔkwa jálɔi fɛɛ hiɛ hemɔkɛyeli kome.—Kanemɔ Yohane 4:23, 24; 14:6; Efesobii 4:4, 5.\\n“Amɛkɛɛ akɛ amɛle Nyɔŋmɔ, shi amɛkɛ amɛnitsumɔi kwaa lɛ.”—TITO 1:16.\\nYesu bɔ kɔkɔ akɛ amale gbalɔi baato amale Kristojamɔ shishi. Amɛfeɔ amɛnii oookɛɛ anɔkwa jálɔi. Amɛsɔlemɔŋbii lɛ tsɛɔ amɛhe Kristofoi. Shi obaanyɛ ona mɛi tuuntu ni amɛji. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Anɔkwa jamɔ pɛ mli anaa anɔkwa Kristofoi ni haa akɛ amɛsui kɛ amɛnifeemɔi yɔseɔ amɛ.—Kanemɔ Mateo 7:13-23.\\n3. Te ooofee tɛŋŋ ona anɔkwa jálɔi lɛ?\\nNaa nibii enumɔ ni haa ayɔseɔ amɛ:\\nAnɔkwa jálɔi buɔ Biblia lɛ akɛ eji Nyɔŋmɔ Wiemɔ. Amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛhi shi yɛ emli shishitoo mlai lɛ anaa. No hewɔ lɛ, srɔtofeemɔ yɛ anɔkwa jamɔ kɛ jamɔ ni damɔ adesai asusumɔi anɔ lɛ teŋ. (Mateo 15:7-9) Anɔkwa jálɔi hiɔ shi yɛ nibii ni amɛshiɛɔ lɛ naa.—Kanemɔ Yohane 17:17; 2 Timoteo 3:16, 17.\\nYesu sɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi lɛ woɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni ji Yehowa lɛ hiɛ nyam. Yesu ha mɛi le Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, ni ekɛwo gbɛ́i lɛ hiɛ nyam. Eye ebua mɛi ni amɛle Nyɔŋmɔ, ni etsɔɔ amɛ ní amɛsɔle koni atsé Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he. (Mateo 6:9) Mɛɛ jamɔ haa mɛi leɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ he ni oyɔɔ lɛ?—Kanemɔ Yohane 17:26; Romabii 10:13, 14.\\nAnɔkwa Kristofoi shiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. Nyɔŋmɔ tsu Yesu koni ebashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ̃ pɛ ni baatsu adesai anaagbai ahe nii. Yesu tee nɔ ewie he aahu kɛyashi egbo. (Luka 4:43; 8:1; 23:42, 43) Ekɛɛ akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ baashiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. Kɛ́ mɔ ko ba ni ekɛ bo bawie Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ, mɛɛ jamɔ mli ekã shi faŋŋ akɛ eyɔɔ?—Kanemɔ Mateo 24:14.\\nYesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ jɛɛɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli. Obaanyɛ oyɔse amɛ ejaakɛ amɛkɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji loo adesai ateŋ béi amli. (Yohane 17:16; 18:36) Agbɛnɛ hu, amɛkaseee je lɛŋ nifeemɔi kɛ sui gbohii lɛ.—Kanemɔ Yakobo 4:4.\\nAnɔkwa Kristofoi sumɔɔ amɛhe waa. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ amɛ akɛ amɛkɛ bulɛ aha mɛi ni jɛ maji srɔtoi fɛɛ anɔ. Bei pii lɛ, apasa jamɔi fiɔ tai asɛɛ, shi anɔkwa jálɔi efeee nakai. (Mika 4:1-3) Yɛ no najiaŋ lɛ, anɔkwa Kristofoi jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛbe kɛ amɛnibii tsuɔ nii kɛyeɔ amɛbuaa mɛi, ni amɛshɛjeɔ amɛ mii.—Kanemɔ Yohane 13:34, 35; 1 Yohane 4:20.\\nMɛɛ jamɔ haa etsɔɔmɔi fɛɛ damɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ, ekɛ bulɛ haa Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, ni etsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baatsu adesai anaagbai ahe nii? Mɛɛ jamɔ kuu sumɔɔ amɛhe ni amɛwuuu ta? Te osusuɔ tɛŋŋ?—Kanemɔ 1 Yohane 3:10-12.","num_words":1207,"character_repetition_ratio":0.084,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.196,"stopwords_ratio":0.017,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.996,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ O Maa Pee Ha Kɛ Suɔ Mawu Kɛ O Tsui Tsuo (Mateo 22:37) | Baiblo Tsɔɔ\\nYI NYƆNGMA KƐ NƐƐ\\nMoo Hi Mawu Suɔmi ɔ Mi\\nMɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Mawu?\\nMɛni e sa kaa waa pee konɛ waa hi Mawu suɔmi ɔ mi?\\nMɛni jɔɔmi Yehowa ma ha nihi nɛ hii e suɔmi ɔ mi?\\nAnɛ o ma ha Yehowa maa pee o wesa he ngɛ haomi be nɛ ɔmɛ a mi lo?\\n1, 2. Jije wa ma nyɛ ma ná wesa he kpakpa ngɛ mwɔnɛ ɔ?\\nNGƆƆ lɛ kaa o ngɛ gbɛjegbɛ nɔ nyɛɛe ligbi ko nɛ kɔɔhiɔ ngɛ fiae wawɛɛ. Je ɔ mi pee tuu. Hiɔmi bɔni la pãmi, nɛ oslabai hu ngɛ gbae, kɛkɛ nɛ hiɔmi bɔni nɛmi wawɛɛ. O bɔni fo tumi kɛ ngɛ he ko hlae nɛ́ o sa we ngɛ. Kɛkɛ nɛ o na tsu ko ngɛ blɔ ɔ he. E he wa, e dungɔ we, nɛ e mi ngɛ slɔkee. Nɔ́ jemi ko be he kaa o bua maa jɔ lejɛ ɔ he!\\n2 Wa ngɛ be nɛ haomi hyi lɛ tɔ mi. Je ɔ si fɔfɔɛ ngɛ puɛe daa ligbi. Se wesa he ko nɛ ngɛ slɔkee nɛ́ ma nyɛ maa po wa he piɛ kɛ je níhi nɛ maa ye wɔ awi ɔ he ngɛ. Mɛni wesa he? Mo kadi nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ: ‘Ma de Yehowa ke, “Mo ji ye wesa he, kɛ ye he bulɔ. Mo ji ye Mawu; i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ o nɔ.”’—La 91:2.\\n3. Mɛni blɔ nɔ wa ma ha Yehowa maa pee wa wesa he?\\n3 Mo susu he nɛ o hyɛ! Yehowa nɛ ji Bɔlɔ kɛ je mluku ɔ tsuo Matsɛ ɔ ma nyɛ maa pee wa wesa he. E ma nyɛ ma ha nɛ waa hi si slɔkee, ejakaa e ngɛ he wami pe nɔ tsuaa nɔ loo nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ maa ye wɔ awi. Ke nɔ́ ko ye wɔ awi po ɔ, Yehowa ma nyɛ ma dla nɔ́ tsuaa nɔ́ ekohu ha wɔ. Mɛni blɔ nɔ wa ma ha Yehowa maa pee wa wesa he? E sa nɛ waa ngɔ wa he kɛ fɔ e nɔ. Jehanɛ hu, Mawu Munyu ɔ woɔ wɔ he wami ke: “Nyɛɛ to nyɛ he ngɛ Mawu suɔmi ɔ mi.” (Yuda 21, NW) Niinɛ, e sa kaa waa hi Mawu suɔmi ɔ mi, nɛ wa ha huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ kpɛti ɔ mi nɛ wa. Kɛkɛ ɔ, wa ma nyɛ ma ná he kɛ nɔ fɔmi kaa lɛ ji wa wesa he. Mɛni wa maa pee konɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti huɛ bɔmi ɔ mi nɛ wa?\\nMO YƆSE MAWU SUƆMI Ɔ KONƐ O BA O JE MI NGƐ NYA\\n4, 5. Mɛni blɔhi a nɔ Yehowa gu kɛ je suɔmi kpo ha wɔ?\\n4 Bɔ nɛ pee nɛ waa hi Mawu suɔmi ɔ mi ɔ, e he hia kaa wa yɔse bɔ nɛ Yehowa je suɔmi kpo ha wɔ ha. Mo susu Baiblo ɔ tsɔɔmi komɛ nɛ womi nɛ ɔ ye bua mo nɛ o kase ɔ he nɛ o hyɛ. Akɛnɛ Yehowa ji wa Bɔlɔ he je ɔ, e ngɔ zugba a kɛ ha wɔ kaa wa we nɛ ngɛ fɛu. E ha wɔ niye ní kɛ nyu babauu, zu mi ní kpakpahi, lohwehi nɛ a he ngɛ bua jɔmi, kɛ níhi nɛ ngɛ fɛu. Mawu nɛ ji Baiblo ɔ Ngmalɔ ɔ, gu e Munyu ɔ nɔ kɛ je e biɛ kɛ e su ɔmɛ kpo kɛ tsɔɔ wɔ. Jehanɛ se hu, e Munyu ɔ tsɔɔ kaa e tsɔ lɛ nitsɛ e suɔmi Bi nɛ ji Yesu kɛ ba zugba a nɔ, nɛ e ba na nɔ́ nɛ e gbo ngɛ wa he. (Yohane 3:16) Nɛ mɛni se nami ngɛ nike ní nɛ ɔ he ha wɔ? E haa wɔ hwɔɔ se hɛ nɔ kami kpakpa.\\n5 Wa hwɔɔ se hɛ nɔ kami ɔ daa si ngɛ nɔ́ kpa ko hu nɛ Mawu pee ɔ nɔ. Yehowa to hiɔwe nɔ yemi ko nɛ ji Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi. E be kɛe nɛ́ e maa po nɔ́ nami tsuo se, nɛ e ma tsake zugba a kɛ pee paradeiso. Mo susu he nɛ o hyɛ! Wa ma nyɛ maa hi lejɛ ɔ ngɛ tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi mi kɛ ya neneene. (La 37:29) Se amlɔ nɛ ɔ, Mawu tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa maa hi si ha nɛ́ e maa hi ha wɔ. E ha wɔ nike ní nɛ ji sɔlemi, konɛ wa nyɛ nɛ waa kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní faa. Blɔhi a nɔ nɛ Yehowa gu kɛ je suɔmi kpo kɛ ha adesahi tsuo kɛ mo nitsɛ hu ɔ, e mi bɔɔ pɛ ji enɛ ɔmɛ nɛ.\\n6. Mɛni o ma nyɛ maa pee ngɛ suɔmi nɛ Yehowa je kpo ha mo ɔ he?\\n6 Sane nɛ he hia nɛ e sa kaa o bi o he ji: Mɛni ma pee ngɛ suɔmi nɛ Yehowa je kpo ha mi ɔ he? Nihi fuu ma de ke, “E sa nɛ imi hu ma suɔ Yehowa.” Jã ji bɔ nɛ e peeɔ mo lo? Yesu tsɔɔ kaa kita nɛ ɔ ji kita nɛ pe kulaa: ‘Suɔ Yehowa, o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa tsuo, kɛ o juɛmi tsuo.’ (Mateo 22:37) Nɔ́ jemi ko be he kaa o ngɛ yi mi tomihi fuu he je nɛ e sa kaa o suɔ Yehowa Mawu. Se ke e peeɔ mo kaa o suɔ Yehowa kɛkɛ ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa o suɔ lɛ kɛ o tsui, o klaa, kɛ o juɛmi tsuo lo?\\n7. Anɛ suɔmi nɛ o ma ná ha Mawu ɔ mi kuɔ pe he numi kɛkɛ lo? Moo tsɔɔ nya.\\n7 Kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ nya a, suɔmi nɛ o ma ná ha Mawu ɔ mi kuɔ pe he numi kɛkɛ. E ji anɔkuale kaa ke e peeɔ mo kaa o suɔ Yehowa a, e he hia mohu, se he numi kaa jã ji suɔmi nitsɛ nɛ o ma ná ha lɛ ɔ sisije kɛkɛ. Loko a ma nyɛ ma ná tso nɛ woɔ yiblii ɔ, ja a na e wu. Ke o ngɛ tso yiblii ko hlae, nɛ nɔ ko ha mo jamɛ a tso yiblii ɔ mi wu ɔ, o bua maa jɔ he lo? E fɔɔ si pãa kaa o bua be he jɔe. Jã nɔuu ke e peeɔ mo kaa o suɔ Yehowa Mawu ɔ, e ji suɔmi nitsɛ nɛ o ma ná ha lɛ ɔ sisije kɛkɛ. Baiblo ɔ deɔ ke: “Ke wa suɔ Mawu ɔ, wa yeɔ e mlaa amɛ a nɔ. Nɛ e mlaa amɛ a nɔ yemi wɛ kulaa.” (1 Yohane 5:3) E sa kaa wa ha suɔmi nɛ wa ngɛ ha Mawu ɔ nɛ wo yiblii kɛ tsɔɔ kaa e ji suɔmi nitsɛ. E sa nɛ wa je suɔmi ɔ kpo kɛ gu wa ní peepeehi a nɔ.—Kane Mateo 7:16-20.\\n8, 9. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Mawu nɛ wa ngɛ sina ha lɛ?\\n8 Wa tsɔɔ kaa wa suɔ Mawu ke wa yeɔ e kita amɛ a nɔ nɛ wa nyɛɛɔ ngɛ e sisi tomi mlaa amɛ a nya. Jã peemi he wɛ tsɔ. Yehowa mlaa amɛ pi tlomi, mohu ɔ, a yeɔ bua wɔ nɛ wa si himi peeɔ kpakpa, nɛ wa tsui nɔɔ wa mi. (Yesaya 48:17, 18) Ke wa nyɛɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi se ɔ, lɛɛ wa ngɛ tsɔɔe kaa níhi tsuo nɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ pee ha wɔ ɔ sa wa hɛ mi. Se aywilɛho sane ji kaa, mwɔnɛ ɔ, nihi bɔɔ pɛ nɛ a jeɔ sina kaa jã kpo ngɛ je ɔ mi. Wa sume kaa wɔ hu wa maa pee nihi nɛ li sina kaa bɔ nɛ ni komɛ pee benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ. Yesu tsa kpititsɛmɛ nyɔngma, se nɔ kake ngmelu pɛ lɛ kpale ba na Yesu si. (Luka 17:12-17) Nɔ́ jemi ko be he kaa wa suɔ kaa waa pee nɔ kake ɔ nɛ ba na Yesu si ɔ, se pi nimli nɛɛ ɔmɛ nɛ a li sina a!\\n9 Lɛɛ, mɛni ji Yehowa kita amɛ nɛ e sa kaa waa ye nɔ ɔ mɔ? Wa susu fuu he ngɛ womi nɛ ɔ mi momo, se mo ha nɛ wa nylɔ bɔɔ komɛ a mi nɛ waa hyɛ. Ke wa ye Mawu kita amɛ a nɔ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa hi e suɔmi ɔ mi.\\nMOO HƐ MO KƐ SU YEHOWA HE HAA\\n10. Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa o ya nɔ nɛ o kase Yehowa Mawu he ní.\\n10 Yehowa he ní nɛ o maa kase ɔ ji nɔ́ titli nɛ ma ha o hɛ mo kɛ su e he. E sɛ kaa o jɔɔ Yehowa he ní kasemi kɔkɔɔkɔ. Ngɔɔ lɛ kaa fĩɛ ngɛ yee wawɛɛ nɛ o ngɛ la hlue ngɛ kpo nɔ nyɔ mi. Anɛ o maa ngmɛɛ la a he nɛ e nya nɛ ba si nɛ e gbo lo? Dɛbi. O maa ngɔ lɛ kɛ hi la a mi woe bɔ nɛ pee nɛ la a nɛ hi tsoe gegeege. Ejakaa ke la a gbo ɔ, fĩɛ ɔ ma nyɛ maa gbe mo! Kaa bɔ nɛ lɛ haa nɛ la tsoo ɔ, jã nɔuu “Mawu he nile” hu haa suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a mi waa.—Abɛ 2:1-5.\\nBɔ nɛ lɛ haa nɛ la tsoo ɔ, jã nɔuu nɛ e he hia kaa o kase ní konɛ e ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa a mi nɛ wa\\n11. Mɛni he wami Yesu ní tsɔɔmi ɔ ná ngɛ e se nyɛɛli ɔmɛ a nɔ?\\n11 Yesu suɔ kaa suɔmi nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ ngɛ ha Yehowa kɛ e Munyu ɔ nɛ ji anɔkuale ɔ nya nɛ ko jɔ, mohu ɔ, e mi nɛ wa daa. Benɛ Yesu te si kɛ je gbeje ɔ, e tsɔɔ e kaseli enyɔ gbami komɛ ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi nɛ ba mi ngɛ e blɔ fa mi ɔ nya. Mɛni he wami enɛ ɔ ná ngɛ a nɔ? Pee se ɔ, a de ke: “Benɛ wa ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ ma nɛ e ngɛ wɔ ngmami ɔmɛ a sisi tsɔɔe ɔ, hyɛ bɔ nɛ wa nɔ gbagba te ha!”—Luka 24:32.\\n12, 13. (a) Ngɛ nihi fuu nɛ ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ a blɔ fa mi ɔ, mɛni wa ma nyɛ ma de ngɛ suɔmi nɛ a ngɛ ha Mawu kɛ Baiblo ɔ he? (b) Mɛni wa maa pee konɛ wa suɔmi ɔ he nɛ ko jɔ?\\n12 Benɛ o bɔni nɔ́ tutuutu nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ɔ kasemi ɔ, anɛ o to he hɛ kaa o nɔ gbagba te nɛ o tsui hyi kɛ bua jɔmi, kã, kɛ suɔmi ha Mawu lo? Atsinyɛ jemi ko be he kaa e pee mo jã. E pee nihi fuu hu jã. Amlɔ nɛ ɔ, o ní tsumi ji kaa o ma ha suɔmi nɛ ɔ nya nɛ ko jɔ, se mohu ɔ, e mi nɛ wa daa. Wa sume kaa waa kase su nɛ ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ. Yesu gba kɛ fɔ si ke: ‘Nihi fuu a suɔmi ɔ he maa jɔ.’ (Mateo 24:12) Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa kɛ Baiblo mi anɔkuale munyu ɔ he nɛ ko jɔ?\\n13 Yaa nɔ nɛ o kase Yehowa Mawu kɛ Yesu Kristo he ní daa. (Yohane 17:3) Mo susu Mawu Munyu ɔ mi níhi nɛ o ngɛ kasee ɔ he saminya, nɛ o bi o he ke: ‘Mɛni ji nɔ́ nɛ enɛ ɔ tsɔɔ mi ngɛ Yehowa Mawu he? Mɛni ji yi mi tomi kpa nɛ i na nɛ ma ha nɛ́ ma suɔ Yehowa kɛ ye tsui, ye juɛmi, kɛ ye klaa tsuo?’ (Kane La 119:97.) Ke o susuɔ níhi a he jã a, lɔ ɔ ma ha suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa he be jɔe.\\n14. Mɛni blɔ nɔ sɔlemi maa ye bua wɔ konɛ suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a he nɛ ko jɔ?\\n14 Nɔ́ kpa ko hu nɛ maa ye bua wɔ nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa he be jɔe ji kaa wa maa sɔle daa. (1 Tesalonika Bi 5:17) Wa kase ngɛ womi nɛ ɔ Yi 17 ɔ kaa sɔlemi ji nike ní nɛ he jua wa nɛ Mawu ha wɔ. Bɔ nɛ adesahi a huɛ bɔmi mi waa ke a pɔɔ ní sɛɛmi faa a, jã nɔuu ke wa sɔleɔ ha Yehowa daa a, waa kɛ lɛ huɛ bɔmi ɔ hu maa pee gbugbuugbu. E sɛ kaa wa ha nɛ wa sɔlemihi nɛ pee munyu komɛ nɛ sisi numi kpakpa ko be a he nɛ wa maa hi mi tie daa kɛkɛ. E sa nɛ waa kɛ Yehowa nɛ tu munyu kaa bɔ nɛ bi kɛ e tsɛ nɛ e suɔ tuɔ munyu ɔ. E biɔ nɛ waa je wa tsui mi faa kɛ anɔkuale yemi mi kɛ tu munyu, se kɛ̃ ɔ, e sa kaa waa kɛ bumi nɛ pee jã. (La 62:8) Niinɛ, Baiblo ɔ nɛ wa maa kase ngɛ wa dɛhe, kɛ wa tsui mi nɛ wa maa je kɛ sɔle ɔ piɛɛ wa jami ɔ he, nɛ a he hia saminya, nɛ a yeɔ bua wɔ nɛ wa hii Mawu suɔmi ɔ mi.\\nMO NÁ BUA JƆMI NGƐ O JAMI Ɔ MI\\n15, 16. Mɛni he je nɛ e da kaa wa maa bu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa fiɛɛmi ɔ kaa he blɔ agbo kɛ juetli nɛ wa ná?\\n15 Baiblo ɔ nɛ wa kaseɔ ngɛ wa dɛhe kɛ sɔlemi ji wa jami ɔ mi níhi nɛ wa peeɔ ngɛ kɔkɔɔ mi. Se jehanɛ ɔ, mo ha nɛ wa susu wa jami ɔ mi nɔ́ ko nɛ wa peeɔ ngɛ ma hɛ mi ɔ he: níhi nɛ wa heɔ yeɔ nɛ wa sɛɛɔ ha nihi. Anɛ o sɛɛ Baiblo mi anɔkuale munyu ɔmɛ eko ha nihi momo lo? Ke o pee jã a, lɛɛ e ji he blɔ nɛ se be nɛ o ná. (Luka 1:74) Ke wa sɛɛ Yehowa Mawu he anɔkuale ɔ nɛ wa kase ɔ ha nihi ɔ, blɔɔ wa ngɛ ní tsumi ko nɛ he hia saminya nɛ a kɛ wo Kristofohi tsuo a dɛ ɔ tsue. Lɔ ɔ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛmi ɔ nɛ.—Kane Mateo 24:14; 28:19, 20.\\n16 Bɔfo Paulo bu e sɔmɔmi ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa, nɛ e tsɛ lɛ ke juetli. (2 Korinto Bi 4:7) Yehowa Mawu kɛ e yi mi tomi ɔmɛ a he ní nɛ o maa sɛɛ ha nihi ɔ ji ní tsumi nɛ se be. Ní tsumitsɛ ɔ nɛ wa ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ ji Nyɔmtsɛ nɛ pã nyɔmtsɛmɛ kulaa, nɛ se nami nɛ ngɛ ní tsumi ɔ he ɔ se be. Ke o ngɔ o he kɛ wo ní tsumi nɛ ɔ mi ɔ, o maa ye bua nihi nɛ hɛɛ tsui kpakpa a, nɛ a maa hɛ kɛ su wa hiɔwe Tsɛ ɔ he, nɛ a ma ba nyɛɛ blɔ nɛ yaa neneene wami mi ɔ nɔ! Mɛni ní tsumi ma nyɛ ma ha nɔ tsui maa nɔ e mi pe enɛ ɔ? Jehanɛ se ɔ, Yehowa kɛ e Munyu ɔ he ní nɛ o maa sɛɛ ha nihi ɔ ma ha o hemi kɛ yemi mi maa wa nɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha lɛ ɔ hu mi maa wa. Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua jɔ o mɔde bɔmi ɔ he. (Hebri Bi 6:10) Ke o ngɔ o he kɛ wo ní tsumi nɛ ɔ mi daa kɛ hɛdɔ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o maa hi Mawu suɔmi ɔ mi.—Kane 1 Korinto Bi 15:58.\\n17. Mɛni he je Kristofohi a sɔmɔmi ní tsumi ɔ he hia wawɛɛ mwɔnɛ ɔ?\\n17 E sa nɛ o hɛ nɛ hi nɔ kaa e he hia kaa waa ngɔ hɛdɔ kɛ fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. Baiblo ɔ de ke: “Yaa nɔ nɛ o fiɛɛ sɛ gbi ɔ be tsuaa be nɛ o ko kpa.” (2 Timoteo 4:2) Mɛni he je enɛ ɔ peemi he hia wawɛɛ mwɔnɛ ɔ? Mawu Munyu ɔ de ke: ‘Yehowa ligbi ngua a ma kɛ fo, e su si ta!’ (Zefania 1:14) Niinɛ, e be kɛe kulaa nɛ Yehowa maa ngɔ je nɛ ɔ blɔ nya tomi tsuo kɛ ba nyagbe. E sa nɛ waa bɔ nihi kɔkɔ! E sa nɛ a le kaa amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e sa kaa a ngɔ Yehowa kaa a Matsɛ. “E be kɛe” nɛ nyagbe ɔ maa ba.—Habakuk 2:3.\\n18. Mɛni he je e sa kaa waa kɛ anɔkuale Kristofohi nɛ pee kake kɛ ja Yehowa?\\n18 Yehowa suɔ kaa waa kɛ anɔkuale Kristofohi nɛ pee kake kɛ ja lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e Munyu ɔ de ke: “Nyɛ ha waa kɛ hɛdɔ nɛ susu he bɔ nɛ sa, nɛ waa suɔ wa sibi, nɛ waa pee wa sibi kpakpa. Nyɛ ko ha waa jɔɔ wa he nya buami kaa bɔ nɛ ni komɛ hlaa peemi ɔ. Mohu ɔ, nyɛ ha waa ya nɔ nɛ waa wo wa sibi he wami wawɛɛ, titli ɔ, akɛnɛ nyɛ le kaa Nyɔmtsɛ ɔ bami be ɔ su ta a.” (Hebri Bi 10:24, 25) Ke waa kɛ wa nyɛmimɛ nɛ heɔ yeɔ bua wa he nya ngɛ Kristofohi a kpehi a sisi ɔ, lɔ ɔ haa wɔ he blɔ kpakpa nɛ waa kɛ jeɔ wa Mawu nɛ wa suɔ lɛ ɔ yi, nɛ wa jaa lɛ. Jehanɛ se hu ɔ, wa woɔ wa sibi he wami nɛ wa fiaa wa hemi kɛ yemi ɔ kɛ maa si.\\n19. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ suɔmi kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ mi nɛ wa?\\n19 Benɛ waa kɛ Yehowa jali kpahi ngɛ bɔe ɔ, lɔ ɔ haa suɔmi kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ mi waa. E sa kaa wa hla su kpakpahi ngɛ wa sibi a he kaa bɔ nɛ Yehowa hu hlaa ní kpakpahi ngɛ wa he ɔ. Mo ko hyɛ blɔ kaa o nyɛmimɛ nɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ maa pee a ní kaa nihi nɛ ye mluku. Mo kai hu kaa e slo he nɛ nɔ tsuaa nɔ ní lemi su ngɛ Mawu jami ɔ mi, nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ hu tɔ̃ɔ. (Kane Kolose Bi 3:13.) O kɛ nihi nɛ suɔ Yehowa wawɛɛ ɔ nɛ bɔ huɛ, nɛ lɔ ɔ ma ha o maa wa ngɛ Mawu jami mi. Niinɛ, ke o kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ pee kake kɛ ja Yehowa a, e maa ye bua mo nɛ o maa hi Mawu suɔmi ɔ mi. Mɛni jɔɔmi Yehowa ma ha nihi nɛ jaa lɛ ngɛ anɔkuale mi nɛ a hii e suɔmi ɔ mi ɔ?\\nBƆƆ MƆDE NƐ O NINE NƐ SU “WAMI NƐ NGƐ KƐ YAA NENEENE Ɔ NƆ”\\n20, 21. Mɛni ji “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ,” nɛ mɛni he je e ji hɛ nɔ kami nɛ ngɛ bua jɔmi?\\n20 Jɔɔmi nɛ Yehowa haa e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ji wami. Se mɛni wami? Yoo, anɛ o ngɛ wami nitsɛnitsɛ lo? Wa kpɛti nihi fuu ma de ke, ee. Ejakaa wa woɔ mumu, wa yeɔ ní, nɛ wa nuɔ ní. E ji anɔkuale kaa wa ngɛ wami mi. Nɛ ke benɛ wa bua jɔ ɔ, wa nyɛɔ deɔ ke, “Wa ngɛ wami yee nitsɛ!” Se, ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa adesa ko be nɛ ngɛ wami nitsɛnitsɛ.\\nYehowa suɔ kaa o nine nɛ su “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ” nɔ. O suɔ lo?\\n21 Mawu Munyu ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa bɔ mɔde nɛ wa ‘nine nɛ su wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ’ nɔ. (1 Timoteo 6:19) Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ” ji nɔ́ ko nɛ wa hɛ ngɛ nɔ kaa wa ma ná hwɔɔ se. Niinɛ, ke wa ye mluku ɔ, kɛkɛ wa maa ba wami mi nitsɛnitsɛ, ejakaa wa maa hi si kaa bɔ nɛ Mawu to ɔ pɛpɛɛpɛ. Hwɔɔ se benɛ wa maa hi paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ, ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa, tue mi jɔmi, kɛ bua jɔmi mi ɔ, kɛkɛ jamɛ a be ɔ, wa ma ná “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ” mi bua jɔmi nitsɛ. (1 Timoteo 6:12) Anɛ pi hɛ nɔ kami nɛ ngɛ bua jɔmi ji nɛ ɔ lo?\\n22. Mɛni e sa kaa o pee konɛ o ‘nine nɛ su wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ nɔ’?\\n22 Mɛni wa maa pee konɛ wa ‘nine nɛ su wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ nɔ’? Benɛ Paulo tu munyu nɛ ɔ, e de hu kaa Kristofohi nɛ a “pee kpakpa nɛ a plɛ niatsɛmɛ ngɛ kpakpa peemi blɔ fa mi.” (1 Timoteo 6:18, NW) E ngɛ heii kaa bɔ nɛ wa maa nyɛɛ ngɛ Baiblo mi anɔkuale ɔ nɛ wa kase ɔ nya ha lɛ maa tsɔɔ. Se anɛ Paulo ngɛ tsɔɔe kaa wa ní tsumi kpakpa amɛ ji nɔ́ nɛ ma ha wa nine maa su “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ” nɔ lo? Dɛbi, ejakaa hɛ nɔ kami kpakpa nɛ ɔ daa si ngɛ Mawu “dloomi” nɛ wa ma ná a nɔ. (Roma Bi 5:15) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa suɔ kaa e ma ha nihi nɛ sɔmɔɔ lɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ hiɔwo. E suɔ nɛ o nine nɛ su “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ” nɔ. Nihi nɛ hii Mawu suɔmi ɔ mi ɔ ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa, a nine maa su neneene wami nɛ bua jɔmi kɛ tue mi jɔmi ngɛ mi ɔ nɔ.\\n23. Mɛni he je e he hia kaa o hi Mawu suɔmi ɔ mi?\\n23 E sa kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bi e he ke, ‘Anɛ i ngɛ Mawu jae kaa bɔ nɛ e tsɔɔ ngɛ Baiblo ɔ mi kaa a ja lɛ ɔ lo?’ Ke wa kaa wa he daa ligbi nɛ wa na kaa wa ngɛ lɛ jae bɔ nɛ e suɔ ɔ, lɛɛ wa ngɛ blɔ nɛ da nɔ nyɛɛe. Wa ma nyɛ ma ná he kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa ji wa wesa he. E maa baa e we bi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a yi slɔkee kɛ gblee je nɛ ɔ nyagbe ligbi yaya amɛ a mi. Jehanɛ ɔ, Yehowa ma kpɔ wɔ kɛ sɛ je he nɛ ngɛ nyami nɛ su si ta a mi. Jamɛ a be ɔ maa pee bua jɔmi be nitsɛ ha wɔ! Nɛ wa bua maa jɔ hu kaa wa nyɛɛ blɔ nɛ da a nɔ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi! Ke o nyɛɛ blɔ nɛ ɔ nɔ mwɔnɛ ɔ, o ma ná bua jɔmi ngɛ “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ” mi kaa bɔ nɛ Yehowa Mawu to ɔ daa kɛ daa!\\nKe wa ye Mawu kita amɛ a nɔ, nɛ wa nyɛɛ ngɛ e sisi tomi mlaa amɛ a nya a, lɛɛ wa ngɛ tsɔɔe kaa wa suɔ Mawu ngɛ anɔkuale mi.—1 Yohane 5:3.\\nMawu Munyu ɔ nɛ wa maa kase, wa tsui mi nɛ wa maa je kɛ sɔle ha Yehowa, e he ní nɛ wa maa tsɔɔ nihi, kɛ lɛ nɛ wa ma ja ngɛ Kristofohi a kpehi a sisi ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa hi Mawu suɔmi ɔ mi.—Mateo 24:14; 28:19, 20; Yohane 17:3; 1 Tesalonika Bi 5:17; Hebri Bi 10:24, 25.\\nNihi nɛ hii Mawu suɔmi ɔ mi ɔ ngɛ hɛ nɔ kami kaa a nine maa su “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ” nɔ.—1 Timoteo 6:12, 19; Yuda 21.","num_words":3861,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.015,"special_characters_ratio":0.306,"stopwords_ratio":0.511,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yuklɔ Mla Ɔka Ō Da | Ō Jé Ɔkpá mla Ō Nwu Ācɛ Ɛlā\\nOKLƆCƐ ƆMƐ 3\\nYuklɔ Mla Ɔka Ō Da\\nƆDĀ NƐ A CIKA Ō YA: Da ɔka nōo géē ya ku ɛlā nɛ a yɔ i ka a kóō lɔɔnyɛ ō po, ku ɔtu ku ācɛ nōo yɔ i jahɔ gā uwɔ a kóō kwu ɛlā ku uwɔ, kóō ta uwa abɔ gbo juju ta ɛlā a, kóō klla ya ku aɛlā ō cɛgbá a kóō bɛcɛ peee.\\nYa ku ɛlā ku uwɔ kóō ŋmo unwu kóō klla ya ku ɔtu ku ācɛ nōo yɔ i jahɔ gā uwɔ a kóō kwu ɛlā nɛ a yɔ i ka a. Da ācɛ nōo yɔ i jahɔ gā uwɔ a ɔka nōo géē ya kéē gbɛla lɛyikwu ɔdā nɛ a yɔ i ka a, amāŋ, nōo géē ya ku ohi ku ɔka a kóō ŋmo uwa unwu ō jé.\\nYa kéē gbo juju ta ɛlā ku uwɔ. Ta ācɛ nōo yɔ i jahɔ gā uwɔ a abɔ kéē yɛce ɔwɛ ɛgɛ nɛ a yɔ i je ɛlā a ta eyī peee a, oŋma lɛ ō da uwa ɔka ɛyɛɛyɛyi nōo géē ya kéē jé ohi okpaakpa ku ɔka a.\\nLɛ aɛlā nōo cɛgbá a bi wɛɛcɛ peee. Ɔdaŋ ku a gáā gbɔɔ ɛlā ō ka lɛyikwu ɛlā okpɔcii éyi, da ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a ɔka nōo géē ya ku ɛlā okpɔcii ɔɔma kóō ŋmo uwa unwu ō po. Eko duuma nɛ a lɛ ɛlā ō cɛgbá nɛhi éyi ka mɛ, amāŋ, nɛ a yɔ i dɔka ō lɛ ɛlā ō ka ku uwɔ ŋmɛyi, da uwa ɔka nōo géē ta uwa ɛlá kwu ɔdā néē nwu a.\\nƆdaŋ ku a lɛ ɛga ku Ubáyíbu duuma jé, bi ɔka ō da le bi ɔcɛla nōo yɔ ipu ɛga ku Ubáyíbu nɛ a jé a wɛɛcɛ.\\nDa ɔcɛ nōo yɔ i jahɔ gā uwɔ a kóō da uwɔ ɔdā nɛ ó bi ɔtu lɛyikwu ikpɛyi ɛlā nɛ a gáā ka mla anu a. Jahɔ tu ɔdā nɛ ó gáā ka a lɔɔlɔhi. Cɛɛ, a bi ijeeyi le jé ɛdɔ ɔka, eko, mla ɔwɛ olɔhi nɛ a cika ō da ɔ ɔka ɔɔma, o ya ɛɛ ku uweyi kóō hii kwu ɔ ŋ.\\nŌ Jé Ɔkpá mla Ō Nwu Ācɛ Ɛlā—Yuklɔ Mla Ɔka Ō Da\\nAikpɛyiƐla Nōo Tɛ Ɛma Kwu Iyuwa","num_words":383,"character_repetition_ratio":0.107,"word_repetition_ratio":0.027,"special_characters_ratio":0.285,"stopwords_ratio":0.128,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yehowa Odasefohi Ngɔ A Sane Kɛ Ya Kojomi He | Mawu Matsɛ Yemi\\nMatsɛ Yemi Fiɛɛli Ngɔ A Sane Kɛ Ya Kojomi He\\nKaa bɔ nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ, nihi maa bɔ mɔde kaa a maa da mlaa nɔ konɛ a kɛ tsi fiɛɛmi ní tsumi nɛ e we bi ngɛ tsue ɔ nya\\n1, 2. (a) Mɛni nɛ jami hɛ mi nyɛɛli pee ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he, se kɛ kaseli ɔmɛ pee a ní ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ benɛ a tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a, kaseli ɔmɛ kpa we fiɛɛmi ɔ?\\nNƆ́ NƐ ɔ ya nɔ ngɛ Pentecoste jeha 33 ɔ se be bɔɔ pɛ. A to Kristofohi asafo nɛ ngɛ Yerusalem ɔ sisi otsi bɔɔ pɛ. E ngɛ heii kaa Satan na kaa be nɛ sa nɛ e tua asafo ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Akɛnɛ asafo ɔ he wɛ lolo he je ɔ, e suɔ nɛ e kpata asafo ɔ hɛ mi kulaa. Oya nɔuu nɛ Satan ha nɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsi Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. Se bɔfo ɔmɛ ya nɔ nɛ a kɛ kã fiɛɛ, nɛ nyumuhi kɛ yihi babauu ‘he Nyɔmtsɛ ɔ ye.’—Níts. 4:18, 33; 5:14.\\nKaseli ɔmɛ a bua jɔ ‘kaa e biɛ ɔ he ɔ, a bu mɛ nimli nɛ sa kaa a bɔ mɛ ahlua’\\n2 He nyɛɛli ɔmɛ a mi mi fu wawɛɛ, nɛ a tua kaseli ɔmɛ ekohu—jehanɛ ɔ lɛɛ, a nu kaseli ɔmɛ tsuo ngɔ wo tsu mi. Se benɛ e su nyɔ mi ɔ, Mawu bɔfo ba bli tsu ɔ nya sinya amɛ, nɛ benɛ je na a, kaseli ɔmɛ bɔni fiɛɛmi ekohu! A kpale nu mɛ ekohu, nɛ a kɛ mɛ ya nɔ yeli ɔmɛ a hɛ mi, nɛ a po a nya kaa a yi mlaa nɛ a wo mɛ kaa a ko fiɛɛ ɔ nɔ. Kaseli ɔmɛ kɛ kã je a nya ke: “E sa kaa waa bu Mawu mohu tue, se pi nimli.” Munyu nɛ ɔ wo nɔ yeli ɔmɛ a mi mi la wawɛɛ, nɛ a to a yi mi kaa a maa “gbe” kaseli ɔmɛ. Se ngɛ jamɛ a be nɛ a hɛ dɔ ɔ mi ɔ, Gamaliel nɛ ji Mlaa tsɔɔlɔ nɛ a buu lɛ wawɛɛ ɔ bɔ kpe ngua a mi bi ɔmɛ kɔkɔ ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi . . . Nyɛ ko pee nimli nɛ ɔmɛ nɔ́ ko; nyɛɛ ngmɛɛ a he nɛ a ho.” Kɛkɛ nɛ kpe ngua a mi bi ɔmɛ ngɔ Gamaliel ga womi ɔ kɛ tsu ní, nɛ a ngmɛɛ kaseli ɔmɛ a he. Mɛni nɛ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ pee? A kɛ kã ya nɔ nɛ ‘a tsɔɔ ní, nɛ a fiɛɛ sane kpakpa nɛ kɔɔ Kristo Yesu he ɔ.’—Níts. 5:17-21, 27-42; Abɛ 21:1, 30.\\n3, 4. (a) Mɛni ga tsɔmi Satan kɛ tsu ní kɛ je blema kɛ tua Mawu we bi? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ yi nɛ ɔ kɛ yihi enyɔ nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a mi?\\n3 Jamɛ a sane nɛ ɔ nɛ a ye ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ ji kekle si temi kɛ womi nɛ Kristofohi asafo ɔ kɛ kpe, se kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, pi lɔ ɔ ji nyagbe nɔ́. (Níts. 4:5-8; 16:20; 17:6, 7) Ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ, Satan woɔ nihi nɛ sume anɔkuale jami ɔ he wami, nɛ a haa nɛ ma nɔ yeli tsiɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. Si temi kɛ woli kɛ ni kpahi po Mawu we bi a nya. Nya pomi ɔ eko ji, wa woɔ pɛ, nɛ wa gbaa nihi a nya. A deɔ hu ke wa woɔ nihi he wami kaa a te si kɛ si ma nɔ yeli; nɛ kake ko hu nɛ a deɔ kɛ poɔ wa nya ji, waa kɛ wa jami ɔ yeɔ jua. Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, wa nyɛmimɛ ɔmɛ ya kojomi he nɛ a ya tsɔɔ kaa nya pomi nɛ ɔmɛ ji lakpa. Mɛni nɛ je sanehi nɛ a ye ɔ mi kɛ ba? Kɛ bɔ nɛ kojomi hehi ma sanehi a nya si ha jehahi babauu nɛ be ɔ saa o he ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ? Nyɛ ha nɛ wa susu sane komɛ nɛ a ye ngɛ kojomi hehi nɛ lɔ ɔ ye bua nɛ waa kɛ ‘sane kpakpa a wo mlaa sisi’ ɔ he nɛ waa hyɛ.—Filip. 1:7.\\n4 Ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa fa he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa fiɛɛ ɔ he ɔ he. Ngɛ yi enyɔ ɔmɛ nɛ nyɛɛ se ɔ hu mi ɔ, wa ma susu sane komɛ nɛ wa ye ngɛ kojomi he konɛ wa ko pee je ɔ fã nɛ waa hi si ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mlaahi a nya a he.\\nAnɛ Wa Ji Pɛ Woli—Loo Mawu Matsɛ Yemi ɔ Fiɛɛli Nɛ A Yeɔ Anɔkuale?\\n5. Ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a nyagbe ɔ, mɛni he je nɛ a nuu Matsɛ Yemi fiɛɛli ɔ, nɛ mɛni nɛ nyɛmimɛ nɛ a nyɛɛ hɛ mi ɔ pee ngɛ he?\\n5 Ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a nyagbe ɔ, mahi nɛ ngɛ United States, Amerika a tsuo bɔ mɔde kaa a maa nyɛ Yehowa Odasefohi a nɔ nɛ a ngɔ mlaa nya womi loko a nyɛ nɛ a fiɛɛ. Se wa nyɛmimɛ ɔmɛ ya ngɔɛ mlaa nya womi. Amlaalo ɔ ma nyɛ maa po mlaa nya womi ko mi, lɔ ɔ he ɔ, wa nyɛmimɛ ɔmɛ na kaa amlaalo ko be he blɔ nɛ e tsiɔ fami nɛ Yesu kɛ ha Kristofohi kaa a fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ nya. (Mar. 13:10) Enɛ ɔ he ɔ, a nuu nihi fuu nɛ a ngɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛe ɔ. Nihi nɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi ɔ ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he. A suɔ nɛ a ma ha nɛ kojomi he ɔ nɛ le kaa e dɛ kaa amlaalo ɔ ma de ke Odasefohi ya bi blɔ loko a fiɛɛ. Ngɛ jeha 1938 ɔ mi ɔ, sane ko ba, nɛ lɔ ɔ ma ba pee nɔ́ nɛ a maa da nɔ kɛ ye sane kpahi kaa jã. Mɛni ba?\\n6, 7. Mɛni ba Cantwell weku ɔ nɔ?\\n6 Ngɛ April 26, 1938 Pɛplɛgbi mɔtu ɔ, Newton Cantwell nɛ e ye jeha 60, kɛ e yo Esther kɛ a bimɛ nyumuhi nɛ piɛɛ a he nɛ ji, Henry, Russell, kɛ Jesse nɛ mɛ tsuo a ji blɔ gbali klɛdɛɛ ɔ ma blɔ nɔ nɛ a yaa fiɛɛ ngɛ New Haven, Connecticut. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a dla a he kaa a maa ye pe ligbi kake. Mɛni he je? Polisi nuu mɛ si abɔ momo, lɔ ɔ he ɔ, a le kaa polisi ma nyɛ maa nu mɛ ekohu. Se lɔ ɔ ha we nɛ a kpa Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛmi. A kɛ lɔle enyɔ nɛ ya New Haven. Newton hɛɛ weku lɔle nɛ a bo Baiblo kasemi womihi kɛ gramafoohi kɛ wo mi ɔ, nɛ Henry nɛ e ye jeha 22 ɔ hu hɛɛ lɔle nɛ munyu tumi klama ngɛ yi mi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e kɛ we kulaa nɛ polisi nu mɛ kaa bɔ nɛ a hyɛ blɔ ɔ.\\n7 Kekle ɔ, a nu Russell nɛ e ye jeha 18 ɔ. E kɛ we nɛ a nu Newton kɛ e yo Esther hulɔ. Jesse nɛ e ye jeha 16 daa si nɛ e ngɛ hyɛe nɛ Polisi ɔmɛ ngɔ e fɔli kɛ e wetsɛ ɔ kɛ yaa. Henry ngɛ fiɛɛe ngɛ he kpa ngɛ ma a mi, lɔ ɔ he ɔ, e piɛ Jesse pɛ ngɛ lejɛ ɔ. Se, e wo e gramafoo ɔ, nɛ e tsa fiɛɛmi ɔ nɔ. Nyumuhi enyɔ nɛ a ji Katoliki bi ngmɛ blɔ nɛ Jesse fia Nyɛminyumu Rutherford magbɛ nɔ munyu ɔmɛ kake nɛ e yi ji, “He Nyɛli” ɔ ha mɛ. Se benɛ a ngɛ magbɛ nɔ munyu ɔ tue bue ɔ, nyumu ɔmɛ a mi mi fu wawɛɛ, nɛ e pee mɛ kaa a fia Jesse nɔ́. Kpoo nɛ Jesse je lejɛ ɔ, se ngɛ lɔ ɔ se be bɔɔ ɔ, polisi ko nu lɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a wo Jesse hu tsu. Polisi ɔmɛ po munyu kɛ fɔ Nyɛminyumu Cantwell kɛ e bimɛ ɔmɛ a nɔ, se Nyɛmiyo Cantwell lɛɛ a pui munyu kɛ fɔɛ e nɔ. Se kɛ̃ ɔ, a ngmɛɛ mɛ tsuo a he jamɛ a ligbi ɔ nɔuu.\\n8. Mɛni he je nɛ kojomi he ɔ bu Jesse Cantwell fɔ kaa e ji pɛ wolɔ ɔ?\\n8 Nyɔhiɔ bɔɔ komɛ a se ngɛ September 1938 ɔ mi ɔ, a kɛ Cantwell ya kojomi he ngɛ New Haven. A bu Newton, Russell, kɛ Jesse fɔ kaa a ngɛ sika bae be mi nɛ a be mlaa nya womi, nɛ lɔ ɔ he ɔ, a wo mɛ tsu. Nyɛmimɛ ɔmɛ ngma kɛ ya kojomi he ngua nɛ ngɛ Connecticut ɔ konɛ a hyɛ sane ɔ mi ha mɛ ekohu, se ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, a bu Jesse fɔ kaa e ji pɛ wolɔ. Mɛni he je? Nyumuhi enyɔ ɔmɛ nɛ a ji Katoliki bi nɛ a bu Nyɛminyumu Rutherford magbɛ nɔ munyu nɛ ngɛ apawa nɔ ɔ tue ɔ ba ye odase ngɛ kojomi he ɔ. A de ke munyu nɛ a bu tue ɔ tu a jami ɔ he munyu yaya, nɛ lɔ ɔ wo a mi mi la. Nyɛmimɛ nɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi ɔ ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Amerika a konɛ a hyɛ sane ɔ mi ekohu.\\n9, 10. (a) Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Amerika a ma Cantwell weku ɔ sane ɔ nya si ha kɛɛ? (b) Kɛ wa náa bɔ nɛ a ma sane ɔ nya si ha a he se amlɔ nɛ ɔ ha kɛɛ?\\n9 A je sane yemi ɔ sisi ngɛ March 29, 1940. Nyɛminyumu Hayden Covington nɛ ji Yehowa Odasefohi a munyu nya jelɔ ɔ kɛ sane ɔ fɔ Kojolɔ Ngua Charles E. Hughes kɛ kojoli kpaanyɔ nɛ a piɛɛ e he ɔ a hɛ mi konɛ a hyɛ ke ji mlaa ha we he blɔ kaa Cantwell weku ɔ nɛ a pee nɔ́ nɛ a pee ɔ lo. * Benɛ Connecticut munyu nya jelɔ ɔ hu ngɔ sane ɔ kɛ fɔ kojoli ɔmɛ a hɛ mi konɛ e tsɔɔ mɛ nya kaa Odasefo ɔmɛ woɔ pɛ ɔ, kojoli ɔmɛ a ti nɔ kake bi lɛ ke: “Anɛ e ji anɔkuale kaa sɛ gbi nɛ Yesu Kristo fiɛɛ ɔ ha nɛ nihi babauu a mi mi fu ngɛ e be ɔ mi lo?” Ma a munyu nya jelɔ ɔ ha heto ke: “Ee, e ji anɔkuale, nɛ ke ma nyɛ ma kai ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ ba Yesu nɔ benɛ e fiɛɛ jamɛ a sɛ gbi ɔ.” Mɛni nyakpɛ sane ji nɛ ɔ! Munyu nya jelɔ ɔ li kaa ngɛ e munyu ɔ mi ɔ, e ngɔ Yehowa Odasefohi kɛ to Yesu he, nɛ e ngɔ ma a kɛ to nihi nɛ a bu Yesu fɔ ɔ he. Ngɛ May 20, 1940 ɔ mi ɔ, kojoli kpaanyɔ ɔ tsuo ma sane ɔ nya si kaa Yehowa Odasefohi yí fɔ.\\nHayden Covington (hɛ mi, kpɛti), Glen How (muɔ nɔ), kɛ ni kpahi nɛ a ngɛ kpo jee ngɛ kojomi he ko benɛ a ye kunimi ɔ se\\n10 Mɛni je sane nɛ a ye ɔ mi kɛ ba? E ha nɛ nihi ná he blɔ nɛ a kɛ ma ja Mawu faa, nɛ lɔ ɔ he ɔ, ma a loo amlaalo ní tsumi he ko be nyɛe maa da mlaa ko nɔ nɛ e kɛ tsi nihi a nya kaa a ko ja Mawu. Jehanɛ hu, kojomi he ɔ de kaa nɔ́ nɛ Jesse pee ɔ “tsɔɔ we kaa e ji pɛ wolɔ.” Bɔ nɛ a ye sane ɔ ha a tsɔɔ heii kaa Yehowa Odasefohi gba we nihi a nya. Enɛ ɔ ji kunimi yemi agbo nitsɛ kɛ ha Mawu sɔmɔli! Kɛ wa náa he se amlɔ nɛ ɔ ha kɛɛ? Munyu nya jelɔ ko nɛ e ji Odasefo no ɔ de ke: “He blɔ nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ jaa Mawu nɛ e yi gbeye kaa a maa tsi e nya a ha nɛ Odasefohi nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ wa fiɛɛ sɛ gbi nɛ haa nɔ hɛ nɔ kami ɔ kɛ haa nihi ngɛ he tsuaa he nɛ wa ngɛ.”\\nAtua Tsɔli—Loo Anɔkuale ɔ Fiɛɛli?\\nNinyɛ Nɛ Nya Wa Nɛ Quebec Ná Kɛ Ha Mawu Kɛ Kristo Kɛ He Blɔ Nɛ Nɔ Ngɛ Nɛ E Kɛ Ma Ja Mawu ɔ Ji Zo Kɛ Ha Canada Bi Tsuo\\n11. Mɛni nɛ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Canada a pee, nɛ mɛni he je?\\n11 Ngɛ jeha 1940 jeha amɛ a mi ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ Canada a kɛ si temi kɛ womi nɛ nya wa kpe. Bɔ nɛ pee nɛ a ha nɛ nihi nɛ a le kaa ma a te si kɛ wo he blɔ nɛ nihi ngɛ kaa a ma ja Mawu ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ ligbi 16 gba dɛ womi ko nɛ e yi ji, Ninyɛ Nɛ Nya Wa Nɛ Quebec Ná Kɛ Ha Mawu Kɛ Kristo Kɛ He Blɔ Nɛ Nɔ Ngɛ Nɛ E Kɛ Ma Ja Mawu ɔ Ji Zo Kɛ Ha Canada Bi Tsuo ngɛ jeha 1946 mi. Dɛ womi ɔ hɛɛ ba fa eywiɛ. E kpa bɔ nɛ osɔfo ɔmɛ, polisihi, kɛ ma bi pee wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ Quebec ɔ basabasa ha a he bo. Dɛ womi ɔ de ke: “Bɔ nɛ a nuu Yehowa Odasefohi daa a dɛ mlaa nɔ. A ngɔ nya pomi slɔɔtohi maa pee 800 kɛ fɔ Yehowa Odasefohi a nɔ ngɛ Greater Montreal.”\\n12. (a) Kɛ si temi kɛ woli pee a ní ngɛ dɛ womi ɔ gbami he ha kɛɛ? (b) Mɛni nya pomi a kɛ fɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)\\n12 Dɛ womi nɛ ɔ he ɔ, Quebec Ma Nɔkɔtɔma Maurice Duplessis kɛ Roma Katoliki Osɔfo Villeneuve “hia ta” kɛ wo Odasefo ɔmɛ, nɛ a nɛ́ mɛ mɔbɔ. Nya pomi ɔ he ba hiɛ kɛ je 800 kɛ ya si 1,600. Nyɛmiyo ko nɛ e ji blɔ gbalɔ ɔ de ke, “A nuu wɔ si abɔ, nɛ wa hɛ je si abɔ nɛ a nuu wɔ ɔ po nɔ.” A po Odasefohi nɛ a nuu mɛ kaa a ngɛ dɛ womi ɔ gbae ɔ a nya kaa a ngɛ “womi nɛ woɔ atua tsɔmi mi he wami” gbae. *\\n13. Mɛnɔmɛ nɛ a ye a sane kekle kaa a ji atua tsɔli, nɛ kɛ kojomi he ɔ ma sane ɔ nya si ha kɛɛ?\\n13 Ngɛ jeha 1947 ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Aimé Boucher kɛ e bi yihi Gisèle nɛ e ye jeha 18, kɛ Lucille nɛ e ye jeha 11 ɔ ji kekle nihi nɛ a ye a sane ngɛ kojomi he kaa atua tsɔli. A gba dɛ womi nɛ ji, Ninyɛ Nɛ Nya Wa Nɛ Quebec Ná a eko ngɛ yoku ko nɔ ngɛ Quebec Ma Ngua a woyi je. Lejɛ ɔ kɛ he nɛ a pee a ngmɔ ngɛ ɔ kɛ we, nɛ pi pɛ woli loo basabasa peeli ji mɛ. Nyɛminyumu Boucher ji ngmɔ hulɔ nɛ baa e he si nɛ e mi mi jɔ, nɛ be komɛ ɔ, e hii tlɔɔke nɛ okpɔngɔ gblaa mi kɛ yaa ma mi. Se kɛ̃ ɔ, e kɛ e weku ɔ a kɛ si fɔfɔɛhi nɛ dɛ womi ɔ tu he munyu ɔ ekomɛ kpe. Kojolɔ nɛ e sɛ hlami ye sane ɔ sume Odasefohi a sane, lɔ ɔ he ɔ, e kplɛɛ we nɛ Boucher weku ɔ nɛ a je a nya. Mohu ɔ, e kplɛɛ munyu nɛ nya poli ɔmɛ tu kaa dɛ womi ɔ woɔ basabasa peemi mi he wami, nɛ e sa nɛ a bu mɛ fɔ ɔ nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, kojolɔ ɔ ngɛ tsɔɔe kaa e ji yayami kaa nɔ ko maa tu anɔkuale! E bu Aimé kɛ Gisèle fɔ kaa a ji atua tsɔli, nɛ jokuɛ wayo Lucille po ya ye ligbi enyɔ ngɛ tsu mi. Nyɛmimɛ ɔmɛ ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Canada a konɛ a hyɛ sane ɔ mi ekohu.\\n14. Benɛ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Quebec ɔ kɛ yi mi wami ngɛ kpee ɔ, kɛ a pee a ní ha kɛɛ?\\n14 Ngɛ jamɛ a be ɔ nɔuu mi ɔ, wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Quebec ɔ ya nɔ nɛ a kɛ kã fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ ngɛ si temi kɛ womi nɛ a kɛ ngɛ kpeɔ tsuo ɔ se—nɛ behi fuu ɔ, nɔ́ kpakpa jeɔ mi kɛ baa. Ngɛ jeha eywiɛ se benɛ a gba dɛ womi ɔ ngɛ jeha 1946 mi ɔ, Odasefohi nɛ a ngɛ Quebec ɔ a yibɔ ya hɛ mi kɛ je 300 kɛ ya su 1,000! *\\n15, 16. (a) Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Canada a ye Boucher weku ɔ sane ɔ ha kɛɛ? (b) Kɛ kunimi yemi nɛ ɔ ná nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ ni kpahi a nɔ he wami ha kɛɛ?\\n15 Ngɛ June 1950 ɔ mi ɔ, kojoli nɛɛ hyɛ Aimé Boucher sane ɔ mi ngɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Canada a. Nyɔhiɔ ekpa se ngɛ December 18, 1950 ɔ mi ɔ, Kojomi He ɔ ye sane ɔ ha wɔ. Mɛni he je? Nyɛminyumu Glen How nɛ e ji Odasefohi a munyu nya jelɔ ɔ tsɔɔ nya kaa kojoli ɔmɛ kɛ Odasefohi kpa gbi kaa “atua tsɔmi” biɔ nɛ a wo nihi he wami nɛ a pee basabasa loo a te si kɛ wo amlaalo ɔ. Se “nɔ́ ko be dɛ womi ɔ mi nɛ woɔ nihi he wami kaa a pee basabasa, lɔ ɔ he ɔ, tɔmi ko be munyuhi nɛ ngɛ womi ɔ mi ɔ he.” Nyɛminyumu How de hu ke: “I na bɔ nɛ Yehowa ha nɛ wa ye kunimi ha.” *\\n16 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔ nɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ma sane ɔ nya si ha a ji kunimi yemi kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ a po sanehi 122 nɛ a kɛ fɔ Odasefohi a nɔ ngɛ Quebec kaa wa ngma munyuhi nɛ woɔ nihi he wami kaa a tsɔ atua a tsuo mi. Jehanɛ hu, bɔ nɛ Kojomi He ɔ ye sane ɔ ha a tsɔɔ kaa Canada bi tsuo kɛ mahi nɛ a je Britania nɔ yemi sisi ɔ mi bi tsuo ngɛ he blɔ nɛ a tuɔ bɔ nɛ nɔ yemi ko peeɔ e ní ha a he munyu. Kunimi nɛ wa ye nɛ ɔ hu ha nɛ tuami nɛ Quebec sɔlemi ɔ kɛ amlaalo ní tsumi hehi kɛ baa wa nɔ ɔ se po. *\\nAnɛ Waa Kɛ Wa Jami ɔ Yeɔ Jua—Loo Wa Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ Fiɛɛli Nɛ A Ngɛ Kã?\\n17. Mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ yeli komɛ bɔɔ mɔde kaa a ma kudɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ?\\n17 Kaa bɔ nɛ Kristofohi nɛ a hi si blema a pee ɔ, Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ‘kɛ Mawu Munyu ɔ pee we je juami nɔ́.’ (Kane 2 Korinto Bi 2:17.) Se loloolo ɔ, nɔ yemi komɛ bɔɔ mɔde kaa a maa wo mlaahi konɛ a na wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ kaa jua yemi ní tsumi. Nyɛ ha nɛ wa susu sanehi nɛ a ye ngɛ kojomi he ɔ a mi enyɔ he nɛ waa hyɛ. Sane ɔ ji, anɛ Yehowa Odasefohi kɛ a jami ɔ yeɔ jua loo a ji sane kpakpa fiɛɛli?\\n18, 19. Mɛni blɔ nɔ nɛ ma nikɔtɔma komɛ nɛ a ngɛ Denmark ɔ bɔ mɔde kaa a maa tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya ngɛ?\\n18 Denmark. Ngɛ October 1, 1932 ɔ mi ɔ, a wo mlaa ko kaa nɔ ko nɛ ko jua womi be mi nɛ e be mlaa nya womi. Wa nyɛmimɛ ɔmɛ ya ngɔɛ mlaa nya womi ko. E nɔ jena a, fiɛɛli enuɔ kɛ ligbi ɔ tsuo ya fiɛɛ ngɛ Roskilde. Lejɛ ɔ ngɛ ma ngua nɛ ji Copenhagen ɔ pu sinɔ he je, nɛ a kpɛti kɛmi maa pee kaa si tomi 20. Benɛ ligbi ɔ ke baa nyagbe ɔ, August Lehmann nɛ piɛɛ fiɛɛli ɔmɛ a he ɔ, laa. A nu lɛ kaa e ngɛ ní juae be mi nɛ e be mlaa nya womi.\\n19 Ngɛ December 19, 1932 ɔ, a ngɔ August Lehmann kɛ ya kojomi he. E de kojoli ɔmɛ kaa e ya ha nihi Baiblo kasemi womihi, se pi nɛ e ya jua ní. Kojoli ɔmɛ kplɛɛ nɔ́ nɛ e de ɔ nɔ, nɛ a de ke: “Nɔ nɛ a ngɛ e sane yee ɔ, . . . lɛ nitsɛ nɛ hyɛɛ e he, nɛ e ngɔɛ sika ngɛ nihi a dɛ, nɛ e hyɛ we blɔ hu kaa nɔ ko ma ha lɛ sika, nɛ ní nɛ e ngɛ tsue ɔ ha nɛ e bɔɔ hiɔ mohu.” Kojoli ɔmɛ ye sane ɔ ha Odasefo ɔmɛ, nɛ a tsɔɔ mi kaa a be nyɛe maa bu ní nɛ Lehmann ngɛ tsue ɔ kaa “jua yemi.” Se Mawu we bi a he nyɛli fia a pɛɛ si kaa a maa tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya ngɛ ma a tsuo mi. (La 94:20) Ma a munyu nya jelɔ ɔ kɛ sane ɔ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ ma a mi ɔ. Mɛni wa nyɛmimɛ ɔmɛ pee ngɛ he?\\n20. Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Denmark ɔ ma sane ɔ nya si ha kɛɛ, nɛ kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?\\n20 Benɛ e piɛ otsi nɛ a maa ye sane ɔ ngɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a, Odasefohi nɛ a ngɛ Denmark ɔ fiɛɛ wawɛɛ. Ngɛ October 3, 1933 ɔ, Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ma sane ɔ nya si. Kojomi He Ngua Pe Kulaa a kplɛɛ bɔ nɛ kojoli nɛ a ye August Lehmann sane ɔ kɛ sɛ hlami ɔ ma sane ɔ nya si ha a nɔ, nɛ a tsɔɔ kaa wa nyɛminyumu ɔ gbo we mlaa ko nɔ tue. Bɔ nɛ a ye sane ɔ ha a tsɔɔ kaa Odasefo ɔmɛ ma nyɛ maa ya nɔ nɛ a fiɛɛ faa. Wa nyɛmimɛ ɔmɛ fiɛɛ wawɛɛ po pe sa a kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ kunimi nɛ Yehowa ha nɛ a ye ɔ he. Kɛ je benɛ Kojomi he ɔ ma sane ɔ nya si ɔ, wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Denmark ɔ nyɛɛ nɛ a fiɛɛ, nɛ amlaalo ɔ gba we a nya.\\nDenmark Odasefohi nɛ a ngɛ kã ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a mi\\n21, 22. Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Amerika a ma Nyɛminyumu Murdock sane ɔ nya si ha kɛɛ?\\n21 United States. Ngɛ Hɔgba February 25, 1940 ɔ, a nuu Nyɛminyumu Robert Murdock, Jr. nɛ ji blɔ gbalɔ, kɛ Odasefohi kpaago nɛ a ngɛ fiɛɛe ngɛ Jeannette, nɛ kɛ Pittsburgh ngɛ Pennsylvania kpokpa a nɔ ɔ kɛ we ɔ. A po a nya kaa a he we mlaa nya womi nɛ a kɛ ma gba womihi. A ngɔ sane ɔ kɛ ya Amerika Kojomi He Ngua Pe Kulaa a konɛ a hyɛ sane ɔ mi.\\n22 Ngɛ May 3, 1943 ɔ mi ɔ, Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ma sane ɔ nya si, nɛ a ye sane ɔ ha Odasefo ɔmɛ. Kojomi He ɔ tsɔɔ kaa e he hia we nɛ nɔ ko nɛ ngɔ mlaa nya womi loko e gba womihi, ejakaa “Ma a Mlaa a tsɔɔ we jã.” Kojomi he ɔ tsɔɔ kaa mlaa nɛ a wo ngɛ Pennsylvania ma a mi ɔ teɔ si kɛ woɔ “he blɔ nɛ nihi ngɛ nɛ a kɛ maa pee womi, kɛ he blɔ nɛ a kɛ ma ja Mawu” ɔ. Benɛ Kojolɔ William O. Douglas ngɛ bɔ nɛ a ma sane ɔ nya si ha a mi tsɔɔe ɔ, e de ngɛ ní nɛ Odasefohi tsuɔ ɔ he ke, “pi fiɛɛmi pɛ nɛ a fiɛɛ; ní nɛ a tsuɔ ɔ pã jami womihi a gbami. A peeɔ enyɔ ɔ tsuo.” E de hu ke: “Bu ngɛ jami mi ní tsumi nɛ ɔ he . . . kaa bɔ nɛ bu ngɛ sɔlemi ɔmɛ a jami kɛ a fiɛɛmi ngɛ a munyu tumi kpoku ɔmɛ a nɔ ɔ he ɔ pɛpɛɛpɛ.”\\n23. Mɛni he je nɛ kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ngɛ jeha 1943 ɔ he ngɛ se nami kɛ ha wɔ mwɔnɛ ɔ?\\n23 Bɔ nɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ma sane ɔ nya si ha a ba pee kunimi yemi agbo kɛ ha Mawu we bi. Kunimi yemi nɛ ɔ ma nihi nɛ wa ji tutuutu ɔ nɔ mi—wa ji Kristofohi nɛ fiɛɛ, se pi nihi nɛ a kɛ a jami yeɔ jua. Ngɛ jeha 1943 ɔ mi ɔ, a po sanehi 13 kɛ fɔ Yehowa Odasefohi a nɔ, nɛ a ye kunimi ngɛ e mi 12 mi, nɛ Murdock sane nɛ a ye ngɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a hu piɛɛ he. Bɔ nɛ kojoli ɔmɛ ma sane nɛ ɔmɛ a nya si ha a ba pee nɔ́ nɛ a da nɔ lingmi nɛ ɔ kɛ ye sane kpahi nɛ wa he nyɛli kpale ya tle si kɛ kɔ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ ngɛ nihi a wehi a mi ɔ he.\\n“E Sa Kaa Waa Bu Mawu Mohu Tue, Se Pi Nimli”\\n24. Mɛni wa peeɔ ke amlaalo ko tsi wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya?\\n24 Kaa Yehowa sɔmɔli ɔ, ke nɔ yeli ngmɛ wɔ blɔ ngɛ mlaa nya kaa waa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ. Ke amlaalo ko tsi wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a, wa tsakeɔ blɔhi a nɔ nɛ wa guu kɛ fiɛɛ ɔ mi, se wa kpa we fiɛɛmi. Kaa bɔ nɛ kaseli ɔmɛ pee ɔ, “e sa kaa waa bu Mawu mohu tue, se pi nimli.” (Níts. 5:29; Mat. 28:19, 20) Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, waa kɛ munyu ɔ yaa kojomi he konɛ a je nya tsimi nɛ a kɛ fɔ wa ní tsumi ɔ nɔ ɔ. Mo susu enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi enyɔ a he nɛ o hyɛ.\\n25, 26. Mɛni nɛ ha nɛ a ya ye sane ngɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Nicaragua a, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n25 Nicaragua. Ngɛ November 19, 1952 ɔ, ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ nɛ e ji asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ sɔmɔlɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Donovan Munsterman ɔ ya amlaalo ní tsumi he nɛ hyɛɛ nibwɔhi nɛ a baa ma a mi ɔ a sanehi a mi ɔ a ngɔ ngɛ ma ngua nɛ ji Managua a mi. A fa Nyɛminyumu Donovan ke e ya na amlaalo ní tsulɔ Nɔkɔtɔma Arnoldo García. Amlaalo ní tsulɔ nɔkɔtɔma a de Donovan ke a tsi Yehowa Odasefohi a nya ngɛ Nicaragua, lɔ ɔ he ɔ, “a be he blɔ nɛ a kɛ maa fiɛɛ nɛ a tsɔɔ nihi a jami ɔ he ní.” Benɛ Nyɛminyumu Donovan bi ma nɔkɔtɔma a nɔ́ he je nɛ a tsi Odasefo ɔmɛ a nya a, ma Nɔkɔtɔma García tsɔɔ kaa amlaalo ɔ ha we Odasefohi mlaa nya womi kaa a fiɛɛ, nɛ a po Odasefohi a nya kaa a ji ma kudɔmi kuu nɛ ji communist ɔ mi bi. Mɛnɔmɛ nɛ a po wa nya a? Roma Katoliki osɔfo ɔmɛ.\\nNyɛmimɛ nɛ a ngɛ Nicaragua benɛ a tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a\\n26 Oya nɔuu nɛ Nyɛminyumu Munsterman kɛ sane ɔ ya fɔ Amlaalo Ní Tsumi He Nɛ Hyɛɛ Jami Sanehi a nɔ ɔ, kɛ Ma Nya Dalɔ Anastasio Somoza García hɛ mi, se e yi manye. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛmimɛ tsake blɔ nɛ a guu nɔ kɛ fiɛɛ ɔ mi. A ngmɛ Matsɛ Yemi Asa a nya, a bɔni kpemi ngɛ kuu tsɔwi a mi, nɛ a kpa odase yemi ngɛ magbɛ nɔ, se a ya nɔ nɛ a fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ. Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ ngma sɛ womi kɛ ya ha Nicaragua Kojomi He Ngua Pe Kulaa a konɛ a je nya tsimi ɔ ngɛ a nɔ. Adafi fiami womihi ngma nya tsimi ɔ, kɛ womi nɛ wa ngma kɛ ha Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ngɛ adafi fiami womihi a mi, nɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa a kplɛɛ nɔ kaa e maa hyɛ sane ɔ mi ekohu. Mɛni je mi kɛ ba? Ngɛ June 19, 1953 ɔ, Kojomi He Ngua Pe Kulaa a fia bɔ nɛ kojoli ɔmɛ ma sane ɔ nya si kaa Odasefo ɔmɛ yí fɔ ɔ he adafi. Kojoli ɔmɛ de ke, nya tsimi ɔ te si kɛ wo mlaa nya he blɔ nɛ ma bi ngɛ kaa a ma nyɛ maa fiɛɛ kɛ ha nihi ɔ. Kojoli ɔmɛ fa hu ke Nicaragua nɔ yemi ɔ nɛ bɔ mɔde kaa e kɛ Yehowa Odasefohi maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi kaa bɔ nɛ e ngɛ sa a.\\n27. Mɛni he je nɛ bɔ nɛ Kojomi He ɔ ma sane ɔ nya si ha a pee nihi nɛ a ngɛ Nicaragua a nyakpɛ ɔ, nɛ kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ na kunimi yemi nɛ ɔ ha kɛɛ?\\n27 E pee Nicaragua bi nyakpɛ kaa Kojomi He Ngua Pe Kulaa a ye sane ɔ ha Yehowa Odasefohi. Loko a maa ye sane ɔ, osɔfo ɔmɛ ngɛ he wami ngɛ nihi a nɔ wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, Kojoli ɔmɛ sume nɛ a kɛ osɔfo ɔmɛ ma ná sane ko. Jehanɛ hu, he wami nɛ ma nikɔtɔma amɛ ngɛ he je ɔ, Kojomi he ɔ pɔɛ sane yemi kɛ si mɛ. Wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ nɔ mi mami kaa a ye kunimi nɛ ɔ akɛnɛ a Matsɛ ɔ po a he piɛ, nɛ́ a ya nɔ nɛ a fiɛɛ ɔ he je.—Níts. 1:8.\\n28, 29. Ngɛ jeha 1985 ɔ mi ɔ, mɛni tsakemi nɛ a hyɛ we blɔ nɛ ba ngɛ Zaire?\\n28 Zaire. Ngɛ jeha 1985 ɔ mi ɔ, Yehowa Odasefohi maa pee 35,000 nɛ a ngɛ Zaire nɛ amlɔ nɛ ɔ, a tsɛɛ ke Democratic Republic of Congo ɔ. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ bɔni tsu ehehi mami konɛ a kɛ bli Matsɛ Yemi sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Ngɛ December 1985 ɔ mi ɔ, a pee mahi a kpɛti kpe ngɛ ma ngua nɛ ji Kinshasa a mi, nɛ nihi 32,000 nɛ a je je kɛ wɛ ya kpe ɔ. Se níhi bɔni tsakemi ngɛ Yehowa sɔmɔli a blɔ fa mi. Mɛni ba?\\n29 Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Marcel Filteau nɛ je Quebec nɛ e kɛ yi mi wami kpe ngɛ Duplessis nɔ yemi sisi ngɛ Canada a ngɛ sɔmɔe ngɛ Zaire kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ. E tu nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ he munyu ke: “Ngɛ March 12, 1986 mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ a nine su sɛ womi nɔ kaa a tsi Yehowa Odasefohi a jami ɔ nya ngɛ Zaire.” Ma hɛ mi nyɛɛlɔ Mobutu Sese Seko nɛ e kɛ e nine wo nya tsimi womi ɔ sisi.\\n30. Mɛni yi mi kpɔ nɛ e he ba hia kaa Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ nɛ a mwɔ, nɛ mɛni a mwɔ a yi mi kpɔ kaa a maa pee?\\n30 E nɔ jena a, a fia adafi ngɛ hleedio ɔ nɔ ke: “Wa be Yehowa Odasefohi a he nue ngɛ Zaire hu.” Kɛkɛ nɛ a bɔni nyɛmimɛ ɔmɛ yi mi wami nɔuu. A hule Matsɛ Yemi Asahi, a ju wa nyɛmimɛ ɔmɛ a níhi, a wo a ti ni komɛ tsu, nɛ a kongo a ti ni komɛ hulɔ. A wo Odasefohi nɛ a ji jokuɛwi po tsu. Ngɛ October 12, 1988 ɔ mi ɔ, amlaalo ɔ kpɔ̃ asafo ɔ weto níhi, nɛ e ha nɛ ta buli ya hi asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ. Asafo ɔ mi nikɔtɔma amɛ ngma sɛ womi kɛ ya ha Nɔ Yelɔ Mobutu konɛ e je nya tsimi ɔ, se e ha we mɛ heto. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e sa nɛ Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ nɛ a mwɔ yi kpɔ ko nɛ he hia wawɛɛ: “Anɛ e sa nɛ waa ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa a, loo e sa nɛ waa mlɛ?” Timothy Holmes nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ji ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ kɛ Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ a sanehi a he blɔ nya tolɔ ɔ de ke: “Wa sɔle kɛ bi Yehowa nɛ e ha wɔ nile, konɛ e tsɔɔ wɔ blɔ.” Benɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ajla toli ɔmɛ kɛ sɔlemi susu sane ɔ he ɔ se ɔ, a na kaa e sɛ nɛ a ngɔ sane ɔ kɛ ya kojomi he. Mohu ɔ, a kɛ a juɛmi ma nɔ́ nɛ a maa pee kɛ ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ, kɛ blɔhi a nɔ nɛ a maa gu kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ.\\n“Ngɛ be nɛ a ngɛ sane ɔ yee ɔ mi ɔ, wa na bɔ nɛ Yehowa ma nyɛ ma tsake níhi ha”\\n31, 32. Kɛ Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Zaire ɔ ma sane ɔ nya si ha kɛɛ, nɛ kɛ lɔ ɔ ná wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ he wami ha kɛɛ?\\n31 Jehahi babauu ba be. Yi mi wami nɛ a kɛ baa Odasefohi a nɔ ɔ bɔni si bami, nɛ a bɔni he blɔ nɛ nihi ngɛ ɔ nɔ kplɛɛmi ngɛ ma a mi. Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ mwɔ a yi kpɔ kaa be su nɛ e sa kaa a ngɔ sane ɔ kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Zaire ɔ. Bua jɔmi sane ji kaa Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Zaire ɔ kplɛɛ nɔ kaa e maa hyɛ sane ɔ mi. Kɛkɛ nɛ ngɛ January 8, 1993 ɔ mi, maa pee jeha kpaago nɛ ma nɔ yelɔ ɔ tsi Odasefohi a ní tsumi ɔ nya se ɔ, Kojoli ɔmɛ ma sane ɔ nya si kaa bɔ nɛ amlaalo ɔ kɛ Odasefohi ye ha a dɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a je nya tsimi ɔ ngɛ wa nɔ. Mo susu nɔ́ nɛ lɔ ɔ tsɔɔ ɔ he nɛ o hyɛ! Kojoli ɔmɛ ngɔ a wami kɛ wo oslaa mi, nɛ a je ma nɔ yelɔ ɔ nya tsimi ɔ! Nyɛminyumu Holmes de ke: “Ngɛ be nɛ a ngɛ sane ɔ yee ɔ mi ɔ, wa na bɔ nɛ Yehowa ma nyɛ ma tsake níhi ha.” (Dan. 2:21) Kunimi yemi nɛ ɔ wo wa nyɛmimɛ ɔmɛ a hemi kɛ yemi mi he wami. A na kaa Matsɛ Yesu ye bua e we bi, nɛ a le be nɛ sa, kɛ bɔ nɛ e sa kaa a tsu sane ɔ he ní ha.\\nOdasefohi nɛ a ngɛ Democratic Republic of Congo ɔ bua jɔ kaa a ná he blɔ nɛ a kɛ ma ja Yehowa\\n32 Benɛ a je nya tsimi ɔ, a ha he blɔ konɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɛ ha nɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli nɛ a ba ma a mi, a ma tsuhi ehehi, nɛ a sɛ Baiblo kasemi womihi. * Mawu we bi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ bua jɔ bɔ nɛ Yehowa bu e sɔmɔli a he ngɛ mumi mi ha a he wawɛɛ!—Yes. 52:10.\\n‘Yehowa Ji Ye He Piɛɛlɔ’\\n33. Mɛni ji nɔ́ nɛ wa kaseɔ ngɛ sane komɛ nɛ a ye ngɛ kojomi hehi nɛ wa susu a he kpiti nɛ ɔ mi?\\n33 Sane komɛ nɛ a ye ngɛ kojomi hehi nɛ wa susu a he ɔ ha nɛ wa na kaa Yesu ye e si womi nɔ. E wo si ke: “Munyu nɛ maa je nyɛ nya, kɛ juɛmi nɛ nyɛɛ kɛ ma fa nyɛ he ɔ, ma ha nyɛ. Nyɛ he nyɛli ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ ko be nyɛ nyɛe, loo a maa je nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ dee ɔ he nɔ́.” (Kane Luka 21:12-15.) E ngɛ heii kaa be komɛ ɔ, Yehowa kɛ nihi nɛ a ngɛ kaa Gamaliel ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ tsu ní kɛ po e we bi a he piɛ, aloo e ha nɛ kojoli kɛ munyu nya jeli nɛ a ngɛ kã ye dami sane. Yehowa ha we nɛ si temi kɛ woli ɔmɛ a ta hwumi ní ɔmɛ nɛ ye manye. (Kane Yesaya 54:17.) Si temi kɛ womi be nyɛe maa tsi Mawu ní tsumi nya.\\n34. Mɛni he je nɛ kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ɔ ngɛ nyakpɛ ɔ, nɛ mɛni lɔ ɔ tsɔɔ wɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Kunimihi Nɛ A Ye Ngɛ Kojomi He Nguahi Nɛ Ha Nɛ Matsɛ Yemi ɔ Fiɛɛmi Ya Hɛ Mi ɔ Sa Kadimi” ɔ hulɔ.)\\n34 Mɛni he je nɛ kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ɔ ngɛ nyakpɛ ɔ? Mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Yehowa Odasefohi be ma kudɔmi mi blɔ nyahi. Wa fɔɛ sɔ, wa fi we ma kudɔmi kuu ko se, nɛ wa be he wami ko ngɛ ma hɛ mi nyɛɛli a nɔ. Jehanɛ hu, wɔ nɛ a kɛ wɔ yaa kojomi he nguahi ɔ, a buu wɔ kaa ‘nimli gu kɛkɛ, se pi womi mi leli.’ (Níts. 4:13) Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ adesa susumi nya a, jinɛ e sa nɛ kojomi he ɔmɛ nɛ a ye sane ɔmɛ kɛ si wɔ, nɛ a fĩ sɔlemi ɔmɛ kɛ ma nɔ yeli ɔmɛ a se. Se kɛ̃ ɔ, kojomi he ɔmɛ wo wɔ nguɔ nɔtonɔto! Kunimihi nɛ wa ye ɔ ji odase nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ nyɛɛe ‘ngɛ Mawu hɛ mi, ngɛ Kristo mi.’ (2 Kor. 2:17) Lɔ ɔ he ɔ, waa kɛ bɔfo Paulo tsuo ngɛ dee ke: ‘Yehowa ji ye he piɛɛlɔ, i be gbeye yee.’—Heb. 13:6.\\n^ kk. 9 Sanehi 43 nɛ a kɛ ya Kojomi He Ngua Pe Kulaa nɛ ngɛ Amerika a, a kpɛti kekle nɔ́ ji Cantwell kɛ Connecticut Ma a sane ɔ, nɛ Nyɛminyumu Hayden Covington ya je munyu nya kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ. Hayden Covington gbo ngɛ jeha 1978. E yo Dorothy kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ kɛ ya si e gbenɔ mi ngɛ jeha 2015 benɛ e ye jeha 92 ɔ.\\n^ kk. 12 A da mlaa ko nɛ a wo ngɛ jeha 1606 nɔ kɛ po a nya. Jamɛ a mlaa a ngmɛ kojoli blɔ nɛ a bu nɔ ko fɔ ke a susu kaa munyuhi nɛ nɔ ɔ tu ɔ maa wo nɔ mi mi la—ke nɔ́ nɛ nɔ ɔ de ɔ ji anɔkuale po.\\n^ kk. 14 Ngɛ jeha 1950 ɔ mi ɔ, be tsuo sɔmɔli 164 nɛ a ngɛ Quebec, nɛ nihi 63 nɛ a gbe Gilead Sukuu ɔ nya a hu piɛɛ he. Gilead bi nɛ ɔmɛ kplɛɛ nɔ kaa a ma ya sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ ngɛ si temi kɛ womi nɛ nya wa nɛ a kɛ ma ya kpe ɔ tsuo se.\\n^ kk. 15 Nyɛminyumu W. Glen How ji munyu nya jelɔ nɛ ngɛ kã. Kɛ je jeha 1943 kɛ ya si jeha 2003 ɔ, e ye sane lafahi abɔ ha Yehowa Odasefohi ngɛ Canada kɛ ma kpahi a nɔ.\\n^ kk. 16 Ke o ngɛ hlae nɛ o le sane nɛ ɔ he ní fitsofitso ɔ, hyɛ munyu nɛ e yi ji, “The Battle Is Not Yours, but God’s” nɛ ngɛ April 22, 2000, Awake! ɔ ba fa 18-24 ɔ mi ɔ.\\n^ kk. 32 Pee se ɔ, Ta Buli ɔmɛ si asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ; se nyɛmimɛ ɔmɛ ya ma ní tsumi kɔni ehe ngɛ he kpa.\\nMɛni blɔ nɔ nɛ kojomi hehi tsɔɔ ngɛ kaa wa ji fiɛɛli, se pi atua tsɔli, pɛ woli, loo nihi nɛ a kɛ jami yeɔ jua?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ wa náa kunimihi nɛ wa ye ngɛ be nɛ be ɔ mi ɔ he se ngɛ mwɔnɛ ɔ?\\nMɛni wa peeɔ ke a tsi wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya?\\nNgɛ adesa susumi nya a, mɛni he je nɛ e ngɛ nyakpɛ kaa Yehowa we bi ye kunimi ngɛ kojomi hehi ɔ?\\nKɛ kunimihi nɛ wa ye ngɛ kojomi hehi ɔ wo o hemi kɛ yemi mi he wami ha kɛɛ?\\nKUNIMIHI NƐ A YE NGƐ KOJOMI HE NGUAHI NƐ HA NƐ MATSƐ YEMI Ɔ FIƐƐMI YA HƐ MI Ɔ SA KADIMI\\nBE NƐ A GBE NYA November 11, 1927\\nSANE Ɔ He blɔ nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ ma ja Mawu.\\nNƆ́ NƐ BA Polisi ko nu Nyɛminyumu Adolf Huber ngɛ fiɛɛmi mi, polisi ɔ tsɔɔ kaa wa nyɛmi ɔ kɛ e jami ɔ ngɛ nihi a nya gbae, lɔ ɔ he ɔ, e kpɔ̃ Baiblo kasemi womihi nɛ nyɛminyumu ɔ hɛɛ ɔ ngɛ e dɛ.\\nNYA SI MAMI Nyɛminyumu Huber de ngɛ ma a mi Kojomi He Ngua Pe Kulaa a hɛ mi ke nɔ́ nɛ polisi ɔ pee ɔ dɛ. Kojomi he ɔ de ke jami womihi nɛ a ma kpɔ̃ ngɛ nɔ ko dɛ ɔ tsɔɔ kaa a te si kɛ wo “he blɔ nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ ma ja Mawu.”\\nNƆ́ NƐ JE MI KƐ BA Bɔ nɛ a ye sane ɔ ha a ha nɛ polisihi kpa Baiblo Kaseli ɔmɛ a nya gbami ngɛ fiɛɛmi mi.\\nBE NƐ A GBE NYA July 9, 1935\\nSANE Ɔ He blɔ nɛ nɔ ko ngɛ kaa e maa tsɔɔ e juɛmi.\\nNƆ́ NƐ BA A nu Odasefohi ekpa, nɛ a po a nya kaa a ngɛ womihi nɛ tuɔ munyu kɛ siɔ “ma a tue mi jɔmi, kɛ ma a slɔkee si himi” ɔ gbae. A wo mɛ tsu ligbi 15.\\nNYA SI MAMI Kojomi He Ngua Pe Kulaa a na kaa Odasefo ɔmɛ pee we basabasa ngɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, nɛ a womi ɔmɛ tui munyu kɛ si ma a tue mi jɔmi, nɛ a ngɛ he blɔ kaa a tsɔɔ a juɛmi.\\nNƆ́ NƐ JE MI KƐ BA Bɔ nɛ a ye sane nɛ ɔ kɛ Odasefohi a sane kpahi 530 ha kɛ je jeha 1933 kɛ ya si jeha 1939 ɔ ha nɛ Odasefohi ná he blɔ ngɛ mlaa nya nɛ a kɛ maa fiɛɛ. Amlɔ nɛ ɔ, a fiɛɛ faa.\\nBE NƐ A GBE NYA March 17, 1953\\nSANE Ɔ He blɔ nɛ nɔ ko ngɛ kaa e maa tsɔɔ e juɛmi, kɛ he blɔ nɛ e kɛ maa pee womi.\\nNƆ́ NƐ BA A nu Nyɛminyumu Pieter Havenaar, nɛ a po e nya kaa e kɛ mlaa nɛ a wo kaa e sɛ nɛ nɔ ko nɛ gba womi ja Pɛplɛgbi kɛ Sɔ mɔtu Kɛ je ngmlɛ 9:00 kɛ ya si ngmlɛ 11:00 ɔ pɛ ɔ tsu we ní.\\nNYA SI MAMI Kojomi He Ngua Pe Kulaa a tsɔɔ kaa nya tsimi ɔ nya wa tsɔ.\\nNƆ́ NƐ JE MI KƐ BA Bɔ nɛ a ma sane ɔ nya si ha a ha nɛ a po mlaahi nɛ tsiɔ womi gbami nya nɛ ha nɛ nihi nyɛ we nɛ a gba womihi ɔ mi.\\nBE NƐ A GBE NYA October 6, 1953\\nSANE Ɔ He blɔ nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ ma ja Mawu, kɛ he blɔ nɛ nɔ ko ngɛ kaa e maa tsɔɔ e juɛmi.\\nNƆ́ NƐ BA Mlaa nɛ a wo ngɛ ma ngua nɛ ji Quebec ɔ mi ɔ biɔ nɛ nɔ ko nɛ ná blɔ ngmɛmi womi kɛ je polisihi a dɛ loko e gba womi. A wo Nyɛminyumu Laurier Saumur nɛ e ji kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ tsu nyɔhiɔ etɛ kaa e yi mlaa nɛ ɔ nɔ.\\nNYA SI MAMI Kojomi He Ngua Pe Kulaa a na kaa e dɛ blɔ kaa a kɛ mlaa nɛ ɔ maa ye Odasefo ɔmɛ. Kojomi he ɔ tsɔɔ kaa Baiblo kasemi womihi nɛ Yehowa Odasefohi gbaa kɛ haa nihi ɔ ji a jami ɔ fã, nɛ ma a mlaa tsi we nya.\\nNƆ́ NƐ JE MI KƐ BA Bɔ nɛ a ye sane ɔ ha a ha nɛ a po mlaahi nɛ hiɛ pe 1,600 ngɛ Quebec kpokpa a nɔ ɔ mi.\\nBE NƐ A GBE NYA July 13, 1983\\nNƆ́ NƐ BA A nu nyɛmiyihi enyɔ kaa a ngɛ Baiblo kasemi womihi gbae. A po a nya kaa “a ha nɛ ma a mi pee Basabasa, nɛ a ha nɛ Tue Mi Jɔmi be ma a mi,” lɔ ɔ he ɔ, a wo mɛ tsu ligbi enuɔ.\\nNYA SI MAMI Kojomi He Ngua Pe Kulaa a na kaa nyɛmiyi ɔmɛ yi fɔ, nɛ nɔ́ ko be nɛ a ma nyɛ maa da nɔ kɛ tsɔɔ kaa a ha nɛ tue mi jɔmi be ma a mi.\\nNƆ́ NƐ JE MI KƐ BA Ngɛ kunimi yemi nɛ ɔ se ɔ, a nuu we nyɛmimɛ hu, nɛ a kpɔ̃ we a womihi ngɛ a dɛ hu.\\nBE NƐ A GBE NYA May 26, 1986\\nNƆ́ NƐ BA Weku slɔɔtohi etɛ ya amlaalo ní tsumi he ko kaa a yaa ngɔ a jami kɛ wo mlaa sisi kaa Yehowa Odasefohi. Enɛ ɔ ha nɛ a wo nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi 23 tsu kaa a ngɛ hlae nɛ a puɛ nihi a juɛmi loo a tsake ma kudɔmi blɔ nya tomi ɔ.\\nNYA SI MAMI Kojomi He Ngua Pe Kulaa a wo Odasefo ɔmɛ nguɔ kaa a ngɛ he blɔ nɛ a jaa Mawu, lɔ ɔ he ɔ, a ngmɛɛ a he.\\nNƆ́ NƐ JE MI KƐ BA Bɔ nɛ a ye sane ɔ ha a ha nɛ a ngmɛ Turkey bi tsuo blɔ kaa a ma nyɛ maa hla jami nɛ a suɔ, nɛ a nuu we nɔ ngɛ fiɛɛmi mi hu.\\nBE NƐ A GBE NYA May 25, 1993\\nSANE Ɔ He blɔ nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ maa tu e jami he munyu.\\nNƆ́ NƐ BA Benɛ e ke suu jeha 1986, a wo Nyɛminyumu Minos Kokkinakis tsu si 18 kaa e tuɔ e jami he munyu kɛ tsɔɔ nihi. Kɛ je jeha 1938 kɛ ba si jeha 1992 ɔ mi ɔ, Greece mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa nɔ ko ma tsake e jami, lɔ ɔ ha nɛ a wo Yehowa Odasefohi nɛ a he hiɛ pe 19,000 ɔ tsu.\\nNYA SI MAMI Kojomi he ngua nɛ a tsɛɛ ke “European Court of Human Rights” nɛ a yeɔ he blɔ nɛ nihi ngɛ ɔ he sane ɔ yɔse kaa Greece ma a te si kɛ wo he blɔ nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ maa tsɔɔ e juɛmi, nɛ e maa hɛɛ e he nile, kɛ e jami mi ɔ; kojomi he ɔ ma nɔ mi hu kaa Yehowa Odasefohi a jami ɔ ji “jami nɛ nihi le.”\\nNƆ́ NƐ JE MI KƐ BA Greece nɔ yemi ɔ fa kojomi hehi tsuo kaa a ko gba Kokkinakis nya. Enɛ ɔ ha nɛ a nuu we nihi nɛ a kɛ ni kpahi tuɔ a jami he munyu ɔ hu.\\nBE NƐ A GBE NYA June 17, 2002\\nNƆ́ NƐ BA A wo mlaa ngɛ Stratton kɔpe ngɛ Ohio kpokpa a nɔ ɔ mi kaa e sa nɛ nihi nɛ a ngɔ mlaa nya womi loko e fiɛɛ ngɛ wehi a mi. Kojomi hehi tsɔɔ kaa mlaa nɛ a wo ngɛ kɔpe ɔ mi ɔ da.\\nNYA SI MAMI Kojomi He Ngua Pe Kulaa a po jamɛ a mlaa a mi ejakaa e dɛ ma a mlaa nɔ. A tsɔɔ kaa nɔ tsuaa nɔ ngɛ he blɔ kaa e jaa Mawu, kɛ he blɔ nɛ e kɛ maa tsɔɔ e juɛmi. Kojomi he ɔ de ke Odasefo ɔmɛ tsɔɔ kaa “Ngmami ɔ nɛ fa mɛ ke a fiɛɛ.”\\nNƆ́ NƐ JE MI KƐ BA A kɛ sane nɛ ɔ yi Yehowa Odasefohi hu ngɛ ma nguahi fuu a mi.\\nYesu fa e se nyɛɛli ke a ya ‘je ma amɛ tsuo a ngɔ ngɛ he tsuaa he, nɛ a pee mɛ e kaseli.’ Akɛnɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ kɛ si temi kɛ womi kɛ nyagbahi kpe he je ɔ, a ba na nɔ́ tutuutu nɛ a la a nɛ a ma ha nɛ e tso ɔ tsɔɔ.","num_words":7783,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.03,"special_characters_ratio":0.296,"stopwords_ratio":0.491,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ ni Obaafee Ona Enɔ Nibii lɛ yɛ Wiemɔ Kroko Mli | JW.ORG Yelikɛbuamɔ\\nSait Lɛ Nɔ Yelikɛbuamɔ\\nKɛ́ ookase wiemɔ ko, aloo obaasumɔ ni okɛ jw.org lɛ nɔ sane ko ahã mɔ ko ni wieɔ wiemɔ kroko lɛ, esa akɛ okɛ gbɛi srɔtoi etɛ ni atsɔɔ yɛ shishigbɛ nɛɛ mli ekome atsu nii; ebaahã ona jw.org lɛ nɔ nibii lɛ yɛ wiemɔ ni osumɔɔ mli.\\nTsakemɔ saiti lɛ wiemɔ lɛ kɛya wiemɔ kroko mli\\nTsakemɔ saiti lɛ nɔ sane ni okaneɔ lɛ kɛya wiemɔ kroko mli\\nTaomɔ woji kɛ nibii yɛ wiemɔ kroko mli\\nTsakemɔ Saiti lɛ Nɔ Wiemɔ lɛ Kɛya Wiemɔ Kroko Mli\\nKlikimɔ Halamɔ Wiemɔ okadi lɛ nɔ, bei pii lɛ obaana yɛ saiti lɛ nɔ ninejurɔ ŋwɛigbɛ; ebaahã ona wiemɔi fɛɛ ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ.\\nWiemɔi lɛ eko fɛɛ eko ni obaana lɛ yɛ okadii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ateŋ ekome yɛ abɛkugbɛ:\\nAtsɔɔ wɛbsaiti lɛ, aloo kɛhooo kwraa lɛ efã ko shishi yɛ wiemɔ nɛɛ mli. Klikimɔ wiemɔi lɛ ateŋ nɔ ni osumɔɔ kɛfee osaiti lɛ nɔ wiemɔ.\\nAtsɔko wɛbsaiti lɛ shishi yɛ wiemɔ nɛɛ mli, kɛ̃lɛ ayɛ woji kɛ nibii yɛ wiemɔ nɛɛ mli ni obaanyɛ oŋɔ eko. Klikimɔ wiemɔ lɛ koni ona woji kɛ nibii ni yɔɔ wiemɔ nɛɛ mli.\\nMumuii awiemɔ nɛ.\\nKɛ́ atsɔɔ jw.org lɛ fã ko shishi yɛ mumuii awiemɔ ni ohala lɛ mli lɛ, belɛ nakai wiemɔ lɛ baatsɔ osaiti lɛ nɔ wiemɔ ni ohala.\\nKɛ́ atsɔko jw.org lɛ shishi yɛ mumuii awiemɔ ni ohala lɛ mli lɛ, obaana woji kɛ nibii ni yɔɔ nakai mumuii awiemɔ ni ohala lɛ mli.\\nAkɛni obaana wiemɔi ohai abɔ hewɔ lɛ, okɛ nibii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ateŋ ekome atsu nii kɛtao wiemɔ ni osumɔɔ lɛ koni ekatɔ bo kwraa:\\nHalamɔ wiemɔ ni osumɔɔ: Kɛ́ okliki Halamɔ Wiemɔ okadi lɛ, obaana wiemɔi ni ohala nyɛsɛɛ nɛɛ ateŋ ejwɛ yɛ ŋwɛigbɛ.\\nTaipimɔ wiemɔ lɛ gbɛ́i: Taipimɔ wiemɔ lɛ gbɛ́i mli niŋmai lɛ fioo yɛ owiemɔ lɛ mli aloo yɛ wiemɔ ni otaoɔ lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ osaiti lɛ wiemɔ ji Blɔfo (English) lɛ, ni ootao otsake kɛya German wiemɔ mli lɛ, obaanyɛ otaipi “German” loo “Deutsch.” Kɛ́ obɔi taipimɔ nɔŋŋ lɛ, etseɔ wiemɔi ni yɔɔ shishigbɛ lɛ anɔ, ni eshwɛɔ fioo ko pɛ ni obaahala wiemɔ ni otaoɔ lɛ yɛ mli.\\nGbɛ 1: Okɛ enɛ atsu nii yɛ saiti lɛ nɔ hei ni aŋma Kanemɔ Yɛ lɛ.\\nKlikimɔ sane ni otaoɔ okane loo okɛmaje mɔ ko lɛ. No sɛɛ lɛ, klikimɔ he ni aŋma Kanemɔ Yɛ lɛ kɛhala wiemɔ ni otaoɔ lɛ, koni ona sane lɛ yɛ nakai wiemɔ lɛ mli. (Kɛ́ okliki Kanemɔ Yɛ, ni onaaa wiemɔ ni otaoɔ lɛ yɛ wiemɔi ni je kpo lɛ amli lɛ, no tsɔɔ akɛ, amrɔ nɛɛ akalako sane lɛ yɛ wiemɔ ni otaoɔ lɛ mli.)\\nKaimɔ Akɛ: Kɛ́ okliki Kanemɔ Yɛ, ni ona hɛdfoŋ okadi yɛ wiemɔi lɛ ekomɛi abɛkugbɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ arikɔdi sane lɛ yɛ nakai wiemɔi lɛ amli bɔ ni obaanyɛ otswa ni obo toi.\\nKɛ́ ogbele sane ko, ni sɛɛ mli lɛ okliki Kanemɔ Yɛ, kɛhala wiemɔ kroko lɛ, sane lɛ pɛ baatsake kɛya wiemɔ ni ohala lɛ mli. Saiti lɛ nɔ saji krokomɛi lɛ tsakeŋ.\\nGbɛ 2: Kɛ́ ookane sane ko, shi onaaa he ko ni aŋma Kanemɔ Yɛ, ni obaakliki kɛtsake wiemɔ lɛ, no lɛ kwɛmɔ saiti lɛ ninejurɔ ŋwɛigbɛ koni okliki Saiti lɛ Wiemɔ kɛhala wiemɔ ni obaasumɔ ni ona sane lɛ yɛ mli. Kɛ́ sane ni okaneɔ lɛ yɛ wiemɔ ni ohala lɛ mli lɛ, obaana. Kɛ́ sane lɛ bɛ wiemɔ ni ohala lɛ mli lɛ, akɛ bo baaya wiemɔ ni ohala lɛ wɛbsaiti lɛ shishijee.\\nBɔ ni Obaafee Ona Woji kɛ Nibii yɛ Wiemɔ Kroko Mli\\nKLIKIMƆ WOJI KƐ NIBII > NIBII NI AKƐWO NƆ. Klikimɔ he ni aŋma Miitao lɛ kɛhala wiemɔ ni osumɔɔ, koni okliki Taomɔ.\\nOkɛ nibii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ateŋ ekome atsu nii kɛtao wiemɔ ni osumɔɔ lɛ koni ekatɔ bo kwraa:\\nTaipimɔ wiemɔ lɛ gbɛ́i: Taipimɔ wiemɔ lɛ gbɛ́i mli niŋmai lɛ fioo yɛ owiemɔ lɛ mli, aloo yɛ wiemɔ ni otaoɔ lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ osaiti lɛ wiemɔ ji Blɔfo (English) lɛ, ni ootao ona woji kɛ nibii yɛ German wiemɔ mli lɛ, obaanyɛ otaipi “German” loo “Deutsch.” Kɛ́ obɔi taipimɔ nɔŋŋ lɛ, etseɔ wiemɔi ni yɔɔ shishigbɛ lɛ anɔ, ni eshwɛɔ fioo ko pɛ ni obaahala wiemɔ ni otaoɔ lɛ yɛ mli.\\nKɛ́ ayɛ woji kɛ nibii pii yɛ wiemɔ ni ohala lɛ mli lɛ, obaana fioo ko pɛ yɛ fã ni ji NIBII NI AKƐWO NƆ lɛ. Kɛ́ ootao ona woji kɛ nibii krokomɛi yɛ wiemɔ ni ohala lɛ mli lɛ, klikimɔ NIBII NI AKƐWO NƆ lɛ shishi nibii lɛ eko nɔ, (eko ji WOJI KƐ WOJI BIBII loo MAGAZIN) koni ona woji kɛ nibii krokomɛi ni ayɔɔ yɛ wiemɔ ni ohala lɛ mli lɛ.\\nKɛ́ wolo loo nɔ ni otaoɔ lɛ eko bɛ wiemɔ ni ohala lɛ mli lɛ, abaatsɔɔ bo he ko ni kɛ́ okliki lɛ, obaaná woji loo nibii krokomɛi yɛ wiemɔ ni ohala lɛ mli.","num_words":807,"character_repetition_ratio":0.113,"word_repetition_ratio":0.145,"special_characters_ratio":0.228,"stopwords_ratio":0.057,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Baiblo Mi Sanehi Wo Tsutsu ɔ Pomi - Yehowa Odasefoli Internet Nítsumi He\\nMOO hyɛ nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ hiɛ ɔ! Mose nɛ e ngɔ e tso ɔ kɛ ngɛ Wo Tsutsu ɔ nɔ tsɔɔe ɔ nɛ. Israelbi ɔmɛ nɛ a baa a yi ɔ ji nihi nɛ daa si ngɛ e kasa nya a nɛ. Se Farao kɛ e tabuli ɔmɛ lɛɛ a ngɛ gboe ngɛ wo ɔ mi. Ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ ngɔ enɛ ɔ kɛ ba.\\nKaa bɔnɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ, benɛ Mawu ngɔ haomi nɛ ji 10 kɛ ba Mizraimbi ɔmɛ a nɔ se ɔ, Farao de Israelbi ɔmɛ ke a je Mizraim. Israel nyumuhi maa pee 600,000, kɛ yihi kɛ jokuɛwi babauu hu piɛɛ a he kɛ je. Nɛ nihi babauu nɛ pi Israelbi se a ba ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi ɔ hu piɛɛ Israelbi ɔmɛ a he kɛ je. Mɛ tsuo a ngɔ a jijɔhi, apletsihi, kɛ nahi hu kɛ je.\\nLoko Israelbi ɔmɛ maa je Mizraim ɔ, a bi Mizraimbi ɔmɛ nɛ́ a ha mɛ tadehi, kɛ níhi nɛ a kɛ sika tsu kɛ sika hiɔ pee. Haomi nɛ ji nyɔngma a nɛ ba Mizraimbi ɔmɛ a nɔ ɔ ha a ye gbeye wawɛɛ. Lɔɔ heje ɔ, a ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Israelbi ɔmɛ bi mɛ ɔ kɛ ha mɛ.\\nLigbihi komɛ a se ɔ, Israelbi ɔmɛ ba su Wo Tsutsu ɔ he. Nɛ a jɔɔ a he ngɛ lejɛ ɔ. Se Farao kɛ e webi ɔmɛ pia a he kaa a ngmɛɛ Israelbi ɔmɛ a he nɛ a je. A de a sibi ke: ‘Wa ngmɛɛ wa nyɔguɛ ɔmɛ a he nɛ a je!’\\nLɔɔ heje ɔ, Farao tsake e juɛmi ekohu. Amlɔ nɔuu nɛ e ngɔ e ta hwilii nɛ e bua e tabuli ɔmɛ a nya. Kɛkɛ nɛ a ngɔ ta hwilii 600 kɛ ta hwilii kpahi tsuo nɛ ngɛ Mizraim ɔ nɛ a fiee Israelbi ɔmɛ a se.\\nBenɛ Israelbi ɔmɛ na Farao kɛ e tabuli ɔmɛ nɛ a ma a, a ye gbeye wawɛɛ. He ko be nɛ a ma tu fo kɛ gu. Wo Tsutsu ɔ ngɛ a hɛ mi, nɛ Mizraimbi ɔmɛ hu ngɛ a se kɛ ma. Se Yehowa ngɔ bɔku kɛ po e webi ɔmɛ kɛ Mizraimbi ɔmɛ a kpɛti. Lɔɔ he ɔ, Mizraimbi ɔmɛ nɛ Israelbi ɔmɛ konɛ a tua mɛ.\\nKɛkɛ nɛ, Yehowa de Mose kaa e ngɔ tso ɔ kɛ tsɔɔ Wo Tsutsu ɔ nɔ. Benɛ e pee ja a, Yehowa ha kɔɔhiɔ ngua ko fia kɛ je puje he. Enɛ ɔ ha wo ɔ mi gba enyɔ, nɛ nyu ɔ pee kaa gbogbo ngɛ hiɛ kɛ hiɛ.\\nLɔɔ se ɔ, Israelbi ɔmɛ nyɛɛ zugba gbigbli nɔ kɛ gu Wo Tsutsu ɔ mi. E ye ngmlɛfiahi fuu loko nimli ayɔhi abɔ kɛ a lohwe ɔmɛ nyɛ nɛ a po Wo Tsutsu ɔ slɔkee. Mizraimbi ɔmɛ na Israelbi ɔmɛ jehanɛ ɔ. A nyɔguɛ ɔmɛ ngɛ a dɛ jee! Lɔɔ he ɔ, a sɛ Wo Tsutsu ɔ mi kɛ nyɛɛ a se.\\nBenɛ a sɛ wo ɔ mi ɔ, Mawu ha a hwilii ɔmɛ a nane ɔmɛ bɔni hiaami. Mizraimbi ɔmɛ ye gbeye wawɛɛ, nɛ a kpa ngmlaa ke: ‘Yehowa ngɛ ta hwue ha Israelbi ɔmɛ. Nyɛ ha nɛ waa kpale wa se!’ Se be be momo.\\nHiɛ ɔ nɛ Yehowa de Mose kaa e ngɔ e tso ɔ kɛ tsɔɔ Wo Tsutsu ɔ nɔ ɔ nɛ, kaa bɔnɛ o na ngɛ foni ɔ mi ɔ. Nɛ benɛ Mose pee ja a, nyu ɔ nɛ e pee kaa gbogbo ɔ ba tsa ekohu, nɛ e ha Mizraimbi ɔmɛ kɛ a ta hwilii ɔmɛ a nɔ. Mizraim tabuli ɔmɛ tsuo nɛ a nyɛɛ Israelbi ɔmɛ a se kɛ sɛ wo ɔ mi ɔ nɛ. Nɛ a kpɛti nɔ ko nɔ ko po ji kpo!\\nMawu webi ɔmɛ tsuo bua jɔ kaa a baa a yi! Nyumu ɔmɛ la kɛ na Yehowa si ke: ‘Yehowa ye kunimi ngua. E tsɛ̃ okpɔngɔ ɔmɛ kɛ a nɔ hili ɔmɛ kɛ wo wo ɔ mi.’ Mose nyɛmiyo Miriam ngɔ fao nɛ yi kpa amɛ hu ngɔ a fao ɔmɛ nɛ a fia kɛ piɛɛ Miriam he. Nɛ benɛ a ngɛ doe kɛ bua jɔmi ɔ, mɛ hu a la la nɛ nyumu ɔmɛ ngɛ lae ɔ ke: ‘Yehowa ye kunimi ngua. E tsɛ̃ okpɔngɔ ɔmɛ kɛ a nɔ hili ɔmɛ kɛ wo wo ɔ mi.’\\n2 Mose yi 12 kɛ ya si 15.\\nIsrael nyumuhi enyɛmɛ piɛɛ yihi kɛ jokuɛwi a he kɛ je Mizraim, nɛ mɛnɔmɛ hu piɛɛ a he kɛ ho?\\nKɛ Farao nu he kɛɛ benɛ e ngmɛɛ Israelbi ɔmɛ a he nɛ a je ɔ, nɛ mɛni e pee?\\nMɛni Yehowa pee kɛ tsi Mizraimbi ɔmɛ a nya nɛ a nyɛ we nɛ́ a tua Israelbi ɔmɛ ɔ?\\nMɛni ba benɛ Mose ngɔ e tso ɔ kɛ tsɔɔ Wo Tsutsu ɔ, nɛ kɛ Israelbi ɔmɛ pee kɛɛ?\\nMɛni ba benɛ Mizraimbi ɔmɛ nyɛɛ Israelbi ɔmɛ a se kɛ sɛ wo ɔ mi ɔ?\\nMɛni Israelbi ɔmɛ pee kɛ na Yehowa si ngɛ a yi nɛ e baa heje?\\nKane 2 Mose 12:33-36.\\nMɛni blɔ nɔ Yehowa ha Mizraimbi ɔmɛ wo Israelbi ɔmɛ hiɔ ngɛ jehahi tsuo nɛ a kɛ sɔmɔ mɛ kaa nyɔguɛhi ɔ he? (2 Mose 3:21, 22; 12:35, 36)\\nKane 2 Mose 14:1-31.\\nKɛ Mose munyu nɛ a ngma ngɛ 2 Mose 14:13, 14 haa Yehowa webi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ susuɔ ngɛ Harmagedon ta a nɛ ma a he ha kɛɛ? (2 Kron. 20:17; La 91:8)\\nKane 2 Mose 15:1-8, 20, 21.\\nMɛni heje e sa nɛ Yehowa tsɔli nɛ la yi jemi la kɛ ha lɛ? (2 Mose 15:1, 2; La 105:2, 3; Kpoj. 15:3, 4)\\nMɛni nɔhyɛ nɔ́ Miriam kɛ yi kpa amɛ pee ngɛ Yehowa yi jemi he ngɛ Wo Tsutsu ɔ he kɛ ha Kristofoli yihi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ? (2 Mose 15:20, 21; La 68:11)","num_words":936,"character_repetition_ratio":0.09,"word_repetition_ratio":0.022,"special_characters_ratio":0.297,"stopwords_ratio":0.444,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Korinto Bi 11 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\n1 Korinto Bi 11:1-34\\n“Nyɛɛ pee nihi nɛ a kaseɔ mi” (1)\\nYi yemi kɛ yi nɔ hami (2-16)\\nNyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ yemi (17-34)\\n11 Nyɛɛ pee nihi nɛ a kaseɔ mi kaa bɔ nɛ imi hu i kaseɔ Kristo ɔ. 2 I ngɛ nyɛ yi jee, ejakaa ngɛ níhi tsuo a mi ɔ, nyɛ kaiɔ mi, nɛ nyɛ hɛɛ kusumi ɔmɛ a mi kpɛii kaa bɔ nɛ i ngɔ kɛ ha nyɛ ɔ. 3 Se i suɔ nɛ nyɛɛ le kaa nyumu fɛɛ nyumu yi ji Kristo; nɛ yo hu yi ji nyumu; nɛ Kristo hu yi ji Mawu. 4 Nyumu fɛɛ nyumu nɛ nɔ́ ko hiɔ e yi nɔ nɛ e kɛ sɔleɔ aloo e kɛ gbaa a, e pueɔ e yi ɔ hɛ mi si; 5 se yo fɛɛ yo nɛ e ngɔɛ nɔ́ kɛ hɛ e yi nɔ nɛ e kɛ sɔleɔ aloo e kɛ gbaa a, e pueɔ e yi ɔ hɛ mi si, ejakaa e ngɛ kaa yo nɛ e kpa e yi* ɔ nɔuu. 6 Ejakaa ke yo ko ngɔɛ nɔ́ kɛ hɛ e he ɔ, lɛɛ e sa nɛ e ha nɛ a sɛ e yi ɔ; se ke e ji zo kɛ ha yo kaa e ma ha nɛ a sɛ e yi aloo e ma ha nɛ a kpa e yi* ɔ, lɛɛ e sa nɛ e ngɔ nɔ́ kɛ ha e he. 7 Ejakaa e sɛ nɛ nyumu nɛ e ha e yi nɔ nɔ́, akɛnɛ e ji Mawu henɔ kɛ e hɛ mi nyami ɔ he je, se yo lɛɛ e ji nyumu hɛ mi nyami. 8 Ejakaa pi yo mi nɛ nyumu je kɛ ba, se yo lɛɛ, nyumu mi nɛ e je kɛ ba. 9 Nɛ jehanɛ se hu ɔ, pi yo he je nɛ a bɔ nyumu ngɛ, mohu ɔ, nyumu he je nɛ a bɔ yo ngɛ. 10 Enɛ ɔ he je nɛ e sa kaa yo nɛ e ná he wami he okadi ko ngɛ e yi ɔ nɔ ɔ nɛ, ngɛ hiɔwe bɔfo ɔmɛ a he je. 11 Jehanɛ ɔ, ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ blɔ fa mi ɔ, ke nyumu be ɔ, yo be, nɛ jã kɛ̃ nɛ ke yo be ɔ, nyumu hu be. 12 Ejakaa kaa bɔ nɛ yo je nyumu mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ nyumu hu gu yo nɔ kɛ ba; se níhi tsuo je Mawu ngɔ. 13 Nyɛ nitsɛmɛ nyɛɛ kojo nɛ nyɛɛ hyɛ: Anɛ e da blɔ kaa yo ko maa sɔle kɛ ha Mawu be mi nɛ e hɛ e yi nɔ nɔ́ lo? 14 Anɛ adebɔ nitsɛ tsɔɔ we nyɛ kaa yi bwɔmi gagaaga wui nyumu hɛ mi nyami, 15 se ke yo ngɛ yi bwɔmi gagaaga a, e ji e hɛ mi nyami lo? Ejakaa a ha lɛ e yi bwɔmi ɔ ngɛ he hami nɔ́ nane mi. 16 Se ke nɔ ko suɔ kaa e kɛ atsinyɛ jemi ma fĩ kusumi kpa ko se ɔ, wɔɔ lɛɛ wa be nɔ́ kpa ko, nɛ Mawu asafo ɔmɛ hu jã nɔuu. 17 Se be mi nɛ i kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ ngɛ hae ɔ, i je we nyɛ yi, ejakaa ke nyɛ kpe ɔ, nɔ́ kpakpa ji mi kɛ bɛ, mohu ɔ, nɔ́ nɛ hí kulaa lɛ jeɔ mi kɛ baa. 18 Ejakaa kekleekle ɔ, i nu kaa ke nyɛ nya ba bua kaa asafo ɔ, mi gbamihi ngɛ nyɛ kpɛti; nɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, i heɔ yeɔ. 19 Ejakaa ngɛ anɔkuale mi ɔ, jami kuuhi hu maa hi nyɛ kpɛti, bɔ nɛ pee nɛ ni nɛmɛ nɛ a sa a nɛ a je kpo heii. 20 Ke nyɛ nya ba bua ngɛ he kake ɔ, pi ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ yemi tutuutu he je. 21 Ejakaa ke nyɛ ngɛ ní ɔ yee ɔ, nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ sɛɔ hlami nɛ e yeɔ lɛ nitsɛ e gbɔkuɛ niye ní, kɛkɛ ɔ, benɛ hwɔ ngɛ nɔ ko yee ɔ, nɔ kpa hu de dã. 22 Anɛ nyɛ be wehi nɛ nyɛ yeɔ ní nɛ nyɛ nuɔ ní ngɛ a mi lo? Aloo anɛ nyɛ gbeɔ Mawu asafo ɔ he guɛ, nɛ nyɛ haa nɛ ni nɛmɛ nɛ a be nɔ́ ko ɔmɛ a hɛ mi pueɔ si lo? Mɛni ma nyɛ ma de nyɛ? Anɛ e sa kaa ma je nyɛ yi lo? Ngɛ enɛ ɔ mi ɔ, i be nyɛ yi jee. 23 Ejakaa nɔ́ nɛ ye nine su nɔ kɛ je Nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ɔ nɛ imi hu i ngɔ kɛ ha nyɛ ɔ nɛ, kaa nyɔ ɔ mi nɛ a maa tsɔɔ Nyɔmtsɛ Yesu se blɔ ɔ, e kɛ̃ abolo, 24 nɛ benɛ e na Mawu si ta a, e ku mi nɛ e de ke: “Enɛ ɔ daa si kɛ ha ye nɔmlɔ tso ɔ nɛ e ngɛ ngɛ nyɛ he ɔ. Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.” 25 Benɛ a ye gbɔkuɛ ní ɔ ta a, e wo kplu ɔ hu nɛ e pee jã nɔuu, nɛ e de ke: “Kplu nɛ ɔ daa si kɛ ha somi he ɔ nɛ a gu ye muɔ ɔ nɔ kɛ so ɔ. Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ pee enɛ ɔ, be fɛɛ be nɛ nyɛ maa nu ɔ, nyɛ kɛ kai mi.” 26 Ejakaa be fɛɛ be nɛ nyɛ maa ye abolo nɛ ɔ nɛ nyɛ maa nu kplu nɛ ɔ nya a, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi Nyɔmtsɛ ɔ gbenɔ ɔ jajee kɛ yaa si be nɛ e maa ba. 27 Enɛ ɔ he ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ abolo ɔ aloo e nuɔ Nyɔmtsɛ ɔ kplu ɔ nya bɔ nɛ e sɛ ɔ, e maa ye Nyɔmtsɛ ɔ nɔmlɔ tso ɔ kɛ e muɔ ɔ he fɔ. 28 Kekleekle ɔ, ha nɛ adesa nɛ e hyɛ e mi, nɛ lɛ nitsɛ e kplɛɛ nɔ, nɛ lɔ ɔ se loko e ye abolo ɔ nɛ́ e nu kplu ɔ nya. 29 Ejakaa nɔ nɛ e yeɔ nɛ e nuɔ nɛ e yɔse we nɔmlɔ tso ɔ, kojomi e yeɔ nɛ e nuɔ kɛ siɔ lɛ nitsɛ e he ɔ nɛ. 30 Enɛ ɔ he je nɛ nyɛ kpɛti nihi babauu gbɔjɔ nɛ a be he wami, nɛ nihi fuu nɔ gbenɔ mahe* mi ɔ nɛ. 31 Se ke ji kaa wa ma yɔse nimli nɛ wɔ nitsɛmɛ wa ji ɔ, lɛɛ a be wɔ kojoe. 32 Se ke a kojo wɔ ɔ, lɛɛ Yehowa* ma tsɔse wɔ, bɔ nɛ pee nɛ a ko bu wɔ fɔ kɛ piɛɛ je ɔ he. 33 Enɛ ɔ he ɔ, ye nyɛmimɛ, ke nyɛ nya ba bua konɛ nyɛɛ ye ɔ, nyɛɛ mlɛ nyɛ sibi. 34 Ke hwɔ ngɛ nɔ ko yee ɔ, ha nɛ e ye ní ngɛ we mi, bɔ nɛ pee nɛ nyɛ he nya buami ɔ nɛ ko ba plɛ pee kojomi. Se ní nɛmɛ nɛ piɛ ɔ lɛɛ, ke i ba a, ma ba dla mɛ ngɔ to blɔ nɔ.\\n^ Aloo “sɛ e yi kpalokpalo.”\\n^ E ngɛ heii kaa enɛ ɔ ji mumi mi gbenɔ.\\n1 Korinto Bi 11","num_words":1159,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.019,"special_characters_ratio":0.323,"stopwords_ratio":0.51,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kpɔmi Nɔ́ ɔ Bli Blɔ Kɛ Ha Gbogboehi A Si Temi ɔ\\nKANE NGƐ Abbey Abui Acholi Afrikaans Albanian Alur Amharic Arabic Armenian Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Bété Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Digor Drehu Dutch Edo Efik English Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Guerze Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Jula Kannada Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Konkani (Roman) Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Norwegian Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Southern Greece) Rotuman Runyankore Russian Rutoro Samoan Sango Saramaccan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Soli Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nKaimi ɔ haa wɔ he blɔ nɛ wa susuɔ jɔɔmihi nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ ma ha nɛ wa nine nɛ su nɔ ɔ he. Gbogboehi a si tlemi ɔ ji jɔɔmi ɔmɛ a kpɛti kake. Yehowa bɔɛ nɔmlɔ kaa e gbo. Enɛ ɔ he je nɛ ke wa suɔlɔ ko gbo ɔ, e dɔɔ wɔ wawɛɛ ɔ nɛ. (1Kor 15:26) Benɛ Yesu huɛ Lazaro gbo nɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ aywilɛho yee ɔ, Yesu hao wawɛɛ. (Yoh 11:33-35) Akɛnɛ Yesu jeɔ e Tsɛ ɔ su ɔmɛ kpo he je ɔ, e ngɛ heii kaa ke wa suɔlɔ ko gbo nɛ wa ngɛ aywilɛho yee ɔ, e dɔɔ Yehowa. (Yoh 14:7) Yehowa pee klaalo kaa e ma tle e sɔmɔli nɛ a gbo ɔ si kɛ ba wami mi ekohu, nɛ e sa nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ hyɛ jɔɔmi nɛ ɔ blɔ.—Hiob 14:14, 15.\\nAkɛnɛ Yehowa ji Mawu nɛ toɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ he blɔ nya he je ɔ, e ngɛ heii kaa gbogboehi a si tlemi ɔ maa ya nɔ ngɛ blɔ nya tomi nya. (1Kor 14:33, 40) Wa be wa he nya buae kɛ pee ya hu, se eko ɔ, wa ma bua wa he nya kɛ nyá nihi nɛ a ma tle mɛ si ɔ a he. Anɛ ke o nɔ ko gbo ɔ, o poɔ gbogboehi a si temi ɔ he foni ngɛ o juɛmi mi ngɛ jamɛ a be ɔ mi lo? (2Kor 4:17, 18) Anɛ o naa Yehowa si ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he lo? Anɛ o naa lɛ si kaa e gu Ngmami ɔ nɔ kɛ ha nɛ wa le kaa gbogboehi maa kpale kɛ ba wami mi ekohu lo?—Kol 3 :15.\\nO huɛmɛ kɛ o weku li te nɛɛ nɛ o ngɛ blɔ hyɛe wawɛɛ kaa o maa na mɛ ekohu?\\nNihi nɛ a wo a ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a kpɛti mɛnɔmɛ nɛ o ngɛ blɔ hyɛe wawɛɛ kaa o maa na mɛ nɛ o kɛ mɛ maa sɛɛ ní?","num_words":661,"character_repetition_ratio":0.035,"word_repetition_ratio":0.006,"special_characters_ratio":0.211,"stopwords_ratio":0.248,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.932,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Aja Albania Arabic Arabic (Iraq) Arabic (Jordan) Arabic (Lebanon) Arabic (Syria) Armenia Armenia (West) Aukan Australia Mumuii Awiemɔ Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Bengali Bicol Blɔfo Bosnian Boulou Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga (Malawi) Cibemba Cinamwanga Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Czech Denmark Dutch Estonia Estonia Mumuii Awiemɔ Ewe Fante Faroese Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ French French Mumuii Awiemɔ Ga Galician Garifuna Georgia Germany Guarani Gujarat Haitian Creole Hausa Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Hindi Hmong (White) Hungary Iban Iceland Igbo Iloko Indonesia Ireland Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Kabuverdianu Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kisi Kongo Korea Kpelle Krio Kyangonde Latvia Latvia Mumuii Awiemɔ Lingala Lithuania Lithuania Mumuii Awiemɔ Low German Macedonia Malagasy Malay Malayalam Malta Mambwe-Lungu Maninkakan (Eastern) Mende Mingrelian Mongolia Myanmar Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Ngangela Nigerian Pidgin Niue Nivaclé Norway Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pehuenche Pennsylvania German Persia Pidgin (Cameroon) Pidgin (West Africa) Poland Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Portuguese (Brazil) Punjabi Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quechua (Huaylla Wanca) Rarotongan Romania Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Lovari, Hungary) Romany (Northern Greece) Romany (Romania) Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Russia Sango Saramacca Sarnami Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Setswana Sinhala Slovak Slovenia Somali Spania Sranantongo Swahili Sweden Tagalog Tamil Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Tiv Tojolabal Tonga Turkey Twi Ukrain Urdu Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Vietnam Voru Waray-Waray Welsh Yoruba\\nYehowa Odasefoi ajamɔ gbɛjianɔtoo (yɛ sane nɛɛ mli lɛ, wɔbaatsɛ lɛ “jamɔ gbɛjianɔtoo”) ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ yɛ bulɛ kɛhã mɛi, ni ebuɔ mɛi ahe saji ni enine shɛɔ nɔ lɛ ahe. Jamɔ gbɛjianɔtoo lɛ le akɛ esaaa akɛ ejuɔ shi etaoɔ mɛi ahe saji, shi esa akɛ ekɛ mɛi lɛ diɛŋtsɛ awie koni enine ashɛ amɛhe saji ni he hiaa ni etaoɔ lɛ anɔ. Enɛ yeɔ ebuaa jamɔ gbɛjianɔtoo lɛ ni enyɛɔ etsuɔ mɛi ni ji Yehowa Odasefoi lɛ ahiamɔ nii ahe nii, ni enyɛɔ etsuɔ ejamɔ lɛ kɛ nibii srɔtoi ni efeɔ kɛyeɔ ebuaa mɛi lɛ ahe nii, ni agbɛnɛ hu, ebuɔ mɛi ahe saji fɛɛ ni amɛkɛhãa lɛ lɛ ahe jogbaŋŋ koni ekayaje mɛi ni esaaa akɛ amɛnine shɛɔ nɔ lɛ adɛŋ. (Abɛi 15:22; 25:9) Wɔgbɛɛɛ mɛi ahe saji ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ wɔshwãaa.​—Abɛi 20:19.\\nMaji srɔtoi ewo mlai yɛ bɔ ni esa akɛ abu mɛi ahe saji ahe ahã lɛ he koni mɛi ni bɛ hegbɛ lɛ anine akashɛ saji nɛɛ anɔ. Ale Yehowa Odasefoi ajamɔ gbɛjianɔtoo lɛ kɛjɛ jeeŋmɔ akɛ, be ni awoko nɛkɛ mlai nɛɛ po lɛ, ebuɔ mɛi ahe saji ni enine shɛɔ nɔ lɛ ahe waa, ni ehãaa mɔ fɛɛ mɔ kɛkɛ ale saji nɛɛ. Jamɔ gbɛjianɔtoo lɛ baaya nɔ ebu mɛi ahe saji ni amɛkɛhãa lɛ lɛ ahe, taakɛ efeɔ momo lɛ.\\nMɛi Ahe Saji Ahebuu He Shishitoo Mlai. Yehowa Odasefoi ajamɔ gbɛjianɔtoo lɛ kɛ mɛi ahe saji ni enine shɛɔ nɔ lɛ tsuɔ nii yɛ shishitoo mlai ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ anaa:\\nAbaatsu mɛi ahe saji ni nine shɛɔ nɔ lɛ ahe nii jogbaŋŋ bɔ ni kɛ mla kpãa gbee.\\nAbaatsɔ gbɛ ni ja nɔ aná mɛi ahe saji, ni akɛbaatsu Yehowa Odasefoi ajamɔ lɛ kɛ nibii ni efeɔ kɛyeɔ ebuaa mɛi lɛ pɛ ahe nii.\\nAbaakwɛ koni mɛi ahe saji ni nine baashɛ nɔ lɛ afee nɔ ni ja be fɛɛ be. Kɛ́ jamɔ gbɛjianɔtoo lɛ ná le akɛ nɔ ko ejaaa yɛ saji lɛ eko he lɛ, ebaatsu he nii oya nɔŋŋ.\\nJamɔ gbɛjianɔtoo lɛ kɛ mɛi ahe saji ni enine shɛɔ nɔ lɛ baato, ni ebaahi eŋɔɔ bei abɔ pɛ ni saji nɛɛ ahe baahia koni ekɛtsu eyiŋtoi ni sa jogbaŋŋ lɛ ahe nii.\\nAbaakwɛ jogbaŋŋ ni akafee nɔ ko ni tsɔɔ akɛ abɛ bulɛ kɛhã hegbɛi ni mɛi ni kɛ amɛhe saji hãa lɛ yɔɔ lɛ.\\nAbaakwɛ ni afee nibii ni sa koni mɛi ni bɛ hegbɛ lɛ anine akashɛ mɛi ahe saji anɔ loo akagbɛ saji nɛɛ ashwã bɔ ni kɛ mla kpãaa gbee. Akɛ paswɛd srɔtoi ewo kɔmpiutai fɛɛ ni akɛ mɛi ahe saji ni nine shɛɔ nɔ lɛ woɔ nɔ lɛ anɔ, ni mɛi ni yɔɔ hegbɛ akɛ amɛnine shɛɔ saji nɛɛ anɔ lɛ pɛ ni le nakai paswɛd srɔtoi lɛ. Kɛ́ akpa nitsumɔ lɛ, aŋamɔɔ ɔfis srɔtoi lɛ, ni mɛi ni ahã amɛ hegbɛ akɛ amɛbaanyɛ amɛbote jɛmɛ lɛ pɛ nyɛɔ amɛyaa jɛmɛ.\\nKɛ́ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ko nine shɛ mɔ ko he sane nɔ lɛ, ekɛmajeŋ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine kroko, ja ehe miihia ni afee nakai koni anyɛ atsu Yehowa Odasefoi ajamɔ lɛ kɛ nibii ni efeɔ kɛyeɔ ebuaa mɛi lɛ ahe nii. Mɛi fɛɛ ni ejɛ amɛsuɔmɔ mli amɛbatsɔmɔ Yehowa Odasefoi, ní amɛmiisumɔ ni ale amɛ nakai lɛ kɛ no feemɔ tsɔɔ akɛ amɛkpɛlɛɔ enɛ nɔ.\\nMɛi ahe saji ahebuu he shishitoo mlai nɛɛ ji nɔ ni kudɔɔ bɔ ni akɛ mɛi ahe saji tsuɔ nii ahãa taakɛ atsɔɔ mli yɛ Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔfee Yehowa Suɔmɔnaa Nii wolo lɛ mli lɛ, ni kɛ́ mɔ ko batsɔ Yehowa Odasefoi ashiɛlɔi lɛ ateŋ mɔ ko nɔŋŋ lɛ, ahãa lɛ wolo nɛɛ eko. Kɛ́ ootao enɛ he saji krokomɛi lɛ, kwɛmɔ Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔfee Yehowa Suɔmɔnaa Nii wolo lɛ mli.\\nMɔ fɛɛ mɔ fɛɛ yɛ hegbɛ akɛ abu ehe saji ni ekɛhã ni esumɔɔɔ ni mɛi ni bɛ hegbɛ lɛ anine shɛɔ nɔ lɛ he, ni eyɛ hegbɛ akɛ ehãa afeɔ tsakemɔi yɛ ehe saji lɛ amli loo ehãa adilitiɔ eko, ni abaanyɛ atsu enɛ he nii yɛ bɔ ni Yehowa Odasefoi ajamɔ gbɛjianɔtoo lɛ kɛ mɛi ahe saji tsuɔ nii ehãa lɛ kɛ gbeekpamɔ naa, taakɛ atsɔɔ mli yɛ saneyitso ni ji Hegbɛi Ni Oyɔɔ, ni yɔɔ Bɔ Ni Wɔkɛ Mɛi Ahe Saji Tsuɔ Nii Wɔhãa Yɛ Jeŋ Fɛɛ lɛ shishi lɛ.\\nSane nɛɛ, ni ji Yehowa Odasefoi Amlai Ni Buɔ Mɛi Ahe Saji Ahe Yɛ Jeŋ Fɛɛ lɛ tsɔɔ bɔ ni Yehowa Odasefoi tsuɔ mɛi ahe asaji ahe nii amɛhãa yɛ jeŋ fɛɛ.","num_words":994,"character_repetition_ratio":0.106,"word_repetition_ratio":0.014,"special_characters_ratio":0.205,"stopwords_ratio":0.046,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mose I, 1, BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU Ɔ (DANGME) | The Bible App\\nMose I, 1\\n1Sisije ɔ, benɛ Mawu bɔ hiɔwe kɛ zugba a, 2je ɔ be su pɔtɛɛ ko; e fɔɔ si gu. Diblii kpii ha muɔ voo kɛ e mi nyu babauu ɔ nya, nɛ Mawu mumi ɔ#1.2 Mawu mumi: Nɔ́ nɛ ɔ ngɛ sisi tsɔɔmi slɔɔto enyɔ. Kake ji kɔɔhiɔ nɛ nya wa, nɛ kake hu ji kɔɔhiɔ nɛ je Mawu ngɔ. ngɛ si bɔlee ngɛ nyu ɔ hɛ mi. 3#Kor II, 4.6 Kɛkɛ nɛ Mawu fa ke, “La nɛ ba”; nɛ la ba. 4Mawu na la a, nɛ la a muɔ e hɛ. Lɔ ɔ se ɔ, Mawu je la a kɛ je diblii ɔ he. 5E wo la a biɛ ke “Piani” nɛ e tsɛ diblii ɔ ke “Nyɔ.” Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee kekleekle ligbi.\\n6-7 # Pet II, 3.5 Enɛ ɔ se ɔ, Mawu fa ke, “Nɔ́ ko nɛ ba nɛ e ba gba nyu ɔ mi enyɔ”. Nɛ e ba mi ja. Kɛkɛ nɛ Mawu pee nɔ́ ko kɛ gba nyu ɔ mi; nyu ɔ fa ba je nɔ́ ɔ sisi, nɛ fa ba je e yi mi. 8Mawu wo nɔ́ ɔ biɛ ke “Hiɔwe”. Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee ligbi nɛ ji enyɔ.\\n14Enɛ ɔ se ɔ Mawu fa ke, “Kanehi nɛ a ba hiɔwe konɛ a kɛ na slɔɔto ngɛ piani kɛ nyɔ a kpɛti, nɛ́ a tsɔɔ jeha mi gbamihi jehahi, kɛ be nɛ a kɛ yeɔ nyami ligbihi pɔtɛɛ komɛ. 15Kane ɔmɛ nɛ a tso ngɛ hiɔwe, nɛ a la a nɛ kpɛ kɛ hyɛ zugba a nɔ.” Nɛ e ba mi ja. 16Mawu pee kane ngua enyɔ: e pee kane nɛ tsoɔ wawɛɛ pe kulaa a nɛ e ye piani nɔ, kɛ kaketsɛ ɔ hu nɛ e ye nyɔ nɔ. E pee dodoehi hulɔ. 17Mawu ngɔ kane ɔmɛ ngɔ to hiɔwe, konɛ a tso kɛ hyɛ zugba a nɔ, 18nɛ́ a ye piani kɛ nyɔ a nɔ, nɛ́ a gba la kɛ diblii a mi. Mawu na ní nɛ ɔmɛ, nɛ a muɔ e hɛ. 19Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee ligbi nɛ ji eywiɛ.\\n26 # Kor I, 11.7 Mawu de ke, “Jehanɛ lɛɛ nyɛ ha nɛ waa pee nɔmlɔ adesa; a maa hi kaa bɔ nɛ wa ngɛ ɔ, nɛ a maa je wɔ. A maa ye lo ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, we mi lohwe ɔmɛ, pu mi lohwe ɔmɛ, kɛ ní nɛmɛ nɛ sãã si ngɛ zugba a tsuo a nɔ.” 27#Mat 19.4; Mar 10.6 Kɛkɛ nɛ Mawu bɔ nɔmlɔ, nɛ e pee lɛ kaa bɔ nɛ lɛ nitsɛ e ngɛ ɔ; e bɔ nyumu kɛ yo. #Mose I, 5.1-2 28Mawu gbaa mɛ nɛ e de mɛ ke, “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ. Nyɛɛ ye lo ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, kɛ zugba a nɔ lohwe ɔmɛ tsuo a nɔ.” 29E ya nɔ nɛ e de ke, “I ngɔ tsohi kulaa nɛ woɔ ngma, loo wu, kɛ ní nɛmɛ nɛ woɔ yiblii ngɛ zugba a nɔ ngɔ ha nyɛ nɛ nyɛɛ ye. 30Se pu mi lohwe ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, ní nɛmɛ nɛ sãã si ngɛ zugba a nɔ, kɛ lohwe kpa amɛ tsuo lɛɛ i ha mɛ nga nɛ a kpe, kɛ ba mumu nɛ a ye.” Nɛ e ba mi ja. 31Mawu na nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e pee ɔ, nɛ a muɔ e hɛ saminya. Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee ligbi nɛ ji ekpa.\\nBible in Dangme © Bible Society of Ghana, 2018.\\nLisätietoja käännöksestä BAIBLO ALOO NGMAMI KLƆUKLƆU Ɔ\\nSelaa Mose I, 1 jakeittain\\nMose I, 1:1\\nMose I, 1:2\\nMose I, 1:3\\nMose I, 1:4\\nMose I, 1:5\\nMose I, 1:7\\nMose I, 1:8\\nMose I, 1:9\\nMose I, 1:10\\nMose I, 1:11\\nMose I, 1:12\\nMose I, 1:13\\nMose I, 1:14\\nMose I, 1:15\\nMose I, 1:16\\nMose I, 1:17\\nMose I, 1:18\\nMose I, 1:19\\nMose I, 1:20\\nMose I, 1:21\\nMose I, 1:22\\nMose I, 1:23\\nMose I, 1:24\\nMose I, 1:25\\nMose I, 1:26\\nMose I, 1:27\\nMose I, 1:28\\nMose I, 1:29\\nMose I, 1:30\\nMose I, 1:31","num_words":662,"character_repetition_ratio":0.095,"word_repetition_ratio":0.09,"special_characters_ratio":0.356,"stopwords_ratio":0.399,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He | Kase\\n“Nɔ́ Nɛ Sa O Hɛ Mi ɔ, Lɔ ɔ O Pee ɔ Nɛ”\\nAnɛ O Maa ‘Ya Nɔ Maa Hwɔɔ’ Lo?\\nMoo Kase Ní Kɛ Je Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He ɔ Mi\\nO Kɛ Anɔkuale Yemi Nɛ Fĩ Kristo Nyɛmimɛ Ɔmɛ A Se\\nO Kɛ Nɔ Ko Nɛ “Le Nyɔmtsɛ ɔ” Pɛ Nɛ Sɛ Gba Si Himi Mi​—Anɛ Loloolo ɔ, Nile Ngɛ Mi Lo?\\nKANE NGƐ Afrikaans Cakchiquel (Central) Cambodian Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Italian Kimbundu Kwangali Kwanyama Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahitian Tlapanec Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | March 2015\\n“E ha nɔ kake sika tsu yi akpe enuɔ; e ha nɔ kake sika tsu yi akpe enyɔ, nɛ nɔ ko hu na yi akpe.”—MATEO 25:15.\\nMɛni he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ tsu ní ɔ?\\nMɛni be lɛ Nyɔmtsɛ ɔ kɛ e tsɔli ɔmɛ ma ba bu akɔtaa?\\nMɛni wa kaseɔ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi?\\n1, 2. Mɛni he je nɛ Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ kɛ tsu ní ɔ?\\nYESU kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ tsu ní konɛ e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a le blɔ nya ní tsumi nɛ fɔɔ si ngɛ a nɔ. Se nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ kɔɔ Yesu kaseli tsuo a he. Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi zugba a nɔ jio, e he hia nɛ waa nu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ sisi.\\n2 Mɛni be Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní? E kɛ tsu ní benɛ e ngɛ e kaseli ɔmɛ okadi nɛ maa tsɔɔ kaa a wo lɛ Matsɛ, nɛ nyagbe be ɔ je sisi ɔ he munyu tue ɔ. (Mateo 24:3) Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ piɛɛ okadi nɛ ɔ he, nɛ e ngɛ mi bae ngɛ wa be nɛ ɔ mi.\\n3. Mɛni wa kaseɔ ngɛ nɔ́ hetomi níhi nɛ ngɛ Mateo yi 24 kɛ 25 ɔ mi?\\n3 Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ piɛɛ nɔ́ hetomi ní kpahi etɛ nɛ e kɛ tsu ní kɛ kɔ nyagbe be ɔ he ɔ a he. Nɔ́ hetomi ní nɛ ɔmɛ tsuo tsɔɔ suhi pɔtɛɛ komɛ nɛ e sa kaa e kaseli ɔmɛ nɛ a ná. Wa ma nyɛ maa kane nɔ́ hetomi ní nɛ ɔmɛ ngɛ Mateo 24:45 kɛ ya si yi 25:46. Kekleekle nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ, nɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ ko nɛ a blɔ nya ní tsumi ji a tsɔɔ Yehowa we bi ní ɔ a he. E sa nɛ a ye anɔkuale nɛ a pee a he ní leli. * (Hyɛ sisi ningma.) Nɔ́ hetomi nɔ́ enyɔne ɔ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ, Yesu bɔ nihi tsuo nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ kaa e he hia nɛ a dla a he kɛ to nɛ a hwɔɔ, ejakaa a li ligbi loo ngmlɛfia nɛ e maa ba. * (Hyɛ sisi ningma.) Lɔ ɔ se ɔ, Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ kɛ tsu ní konɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a le kaa e he hia nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a tsu a blɔ nya ní tsumi kaa Kristofohi ɔ he ní. Lɔ ɔ se ɔ, Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ jijɔ ɔmɛ kɛ apletsi ɔmɛ a he ɔ tsu ní. Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ kɔɔ nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ a he. Yesu ma nɔ mi kaa e sa nɛ a ye anɔkuale nɛ a mia a hɛ mi nɛ a ye bua e nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. * (Hyɛ sisi ningma.) Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nNYUMU KO HA E TSƆLI SIKA BABAUU\\n4, 5. Nyumu ɔ nɛ a wo e ta ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ daa si kɛ ha mɛnɔ, nɛ mɛni ji talent?\\n4 Kane Mateo 25:14-30. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi ɔ, Yesu tu nyumu ko nɛ e hia blɔ ɔ he munyu. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ kpa ko hu mi ɔ, Yesu tu nyumu ko nɛ e hia blɔ konɛ a ya wo lɛ matsɛ ɔ he munyu. * (Hyɛ sisi ningma.) (Luka 19:12) Jehahi babauu nɛ be ɔ, wa tsɔɔ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kaa nyumu ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ nɔ́ hetomi ní enyɔ ɔmɛ tsuo a mi ɔ daa si kɛ ha Yesu, benɛ e ho hiɔwe ya ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ. Se benɛ Yesu ho hiɔwe ya a, a wui lɛ Matsɛ amlɔ nɔuu. E mlɛ kɛ ya si jeha 1914, benɛ a “ngɔ e he nyɛli ɔmɛ kɛ pee nɔ́ nɛ e kɛ e nane maa nɔ” ɔ.—Hebri Bi 10:12, 13.\\n5 Yesu tsɔɔ kaa nyumu ɔ nɛ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ hɛɛ sika tsu yi akpe kpaanyɔ. E ji sika babauu nitsɛ. * (Hyɛ sisi ningma.) Loko nyumu ɔ maa hia e blɔ ɔ, e ngɔ sika nɛ ɔ kɛ ha e tsɔli ɔmɛ. E de mɛ ke a kɛ tsu ní konɛ a ná sika babauu kɛ fɔ si ha lɛ. Kaa bɔ nɛ sika a he hia nyumu ɔ, nɔ́ ko hu ngɛ nɛ e he hia Yesu wawɛɛ nitsɛ. Mɛni ji jamɛ a nɔ́ ɔ? Lɔ ɔ ji ní tsumi nɛ e tsu benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ.\\n“Nyɛɛ hyɛ ngmɔ ɔmɛ a nɔ kɛ kpe, nɛ nyɛ maa na kaa ní ba, nɛ e kpami be su nɛ a ma bua nya”\\n6, 7. Mɛni sika a daa si kɛ ha?\\n6 Fiɛɛmi ní tsumi ɔ he hia Yesu wawɛɛ. Kɛ gu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ɔ, e ná kaseli babauu. (Kane Luka 4:43.) Se e le kaa ní tsumi fuu ngɛ nɛ e sa kaa a tsu, nɛ e le hu kaa nihi fuu maa bu sane kpakpa a tue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ ngmɔ ɔmɛ a nɔ kɛ kpe, nɛ nyɛ maa na kaa ní ba, nɛ e kpami be su nɛ a ma bua nya.” (Yohane 4:35-38) Ngmɔ hulɔ kpakpa be e ngmɔ he ngmɛe kɛ fɔ si ke ní kpami be su. Yesu hu ngmɛɛ we e ngmɔ ɔ he kɛ fɔɛ si. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ pɛ nɛ Yesu maa je kɛ ho hiɔwe ya a, e fã e kaseli ɔmɛ ke: ‘Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee nihi ye kaseli.’ (Mateo 28:18-20) Ngɛ fãmi nɛ ɔ nya a, Yesu kɛ juetli ko nɛ he jua wa wo e kaseli ɔmɛ a dɛ. Lɔ ɔ ji fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ.—2 Korinto Bi 4:7.\\n7 Kaa bɔ nɛ nyumu ɔ ha e tsɔli ɔmɛ sika a, jã kɛ̃ nɛ Yesu hu ngɔ ní tsumi kɛ wo e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a dɛ kaa a ya pee nihi kaseli. (Mateo 25:14) Enɛ ɔ he ɔ, sika a nɛ a kɛ ha mɛ ɔ daa si kɛ ha blɔ nya ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ kaa a fiɛɛ nɛ a pee nihi kaseli ɔ.\\n8. E ngɛ mi kaa e slo sika abɔ nɛ nyɔmtsɛ ɔ kɛ ha tsɔli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ mohu lɛɛ, se mɛni e hyɛ blɔ kaa a pee?\\n8 Yesu tsɔɔ kaa nyɔmtsɛ ɔ kɛ sika tsu yi akpe enuɔ ha kekleekle tsɔlɔ ɔ, e kɛ sika tsu yi akpe enyɔ ha tsɔlɔ enyɔne ɔ, nɛ e kɛ sika tsu yi akpe ha tsɔlɔ etɛne ɔ. (Mateo 25:15) E slo sika abɔ nɛ nyɔmtsɛ ɔ kɛ ha tsɔli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ, se e hyɛ blɔ kaa mɛ tsuo a kɛ a sika a ma ya tsu ní konɛ e ná he se. Jã kɛ̃ nɛ Yesu hu ngɛ blɔ hyɛe kaa e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a mɔde wawɛɛ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. (Mateo 22:37; Kolose Bi 3:23) Kɛ je Pentekoste jeha 33 nɔ ɔ, Yesu se nyɛɛli ɔmɛ bɔni nihi kaseli peemi ngɛ je ɔ mi tsuo. Nɛ ke wa kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi ɔ, wa naa kaa a tsu ní wawɛɛ nitsɛ. * (Hyɛ sisi ningma.)—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 6:7; 12:24; 19:20.\\nTSƆLI ƆMƐ KƐ SIKA A TSU NÍ NGƐ NYAGBE LIGBI ƆMƐ A MI\\n9. (a) Mɛni tsɔli anɔkualetsɛmɛ enyɔ ɔmɛ kɛ a sika amɛ pee, nɛ mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? (b) Mɛni e sa kaa nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ a pee?\\n9 Tsɔli enyɔ ɔmɛ nɛ a kɛ a nyɔmtsɛ ɔ sika a tsu ní nɛ a ná he se ɔ, daa si kɛ ha anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ. A ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue, titli ɔ, kɛ je jeha 1919 ɔ nɔ kɛ ma nɛ ɔ. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, e slo sika abɔ nɛ a ha tsɔli enyɔ ɔmɛ, se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kuu enyɔ nɛ ngɛ. Tsɔli enyɔ ɔmɛ tsuo kɛ a sika amɛ tsu ní wawɛɛ nɛ a ná sika a kɛ bɔ he enyɔ. Se anɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ pɛ ji nihi nɛ e sa kaa a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a tsɔɔ nihi ní lo? Ohoo. Ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ jijɔ ɔmɛ kɛ apletsi ɔmɛ a he ɔ mi ɔ, wa kase kaa e sa nɛ nihi nɛ a maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ nɛ a ye bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a ye mɛ anɔkuale. Nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ na kaa e ji he blɔ nɛ a ná kaa a maa ye bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. Niinɛ, Yehowa we bi ngɛ kaa “to kuu kake,” nɛ mɛ tsuo a bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a fiɛɛɔ, nɛ a peeɔ nihi kaseli.—Yohane 10:16.\\n10. Mɛni ji okadi ɔ fã ko nɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ nyagbe be ɔ mi?\\n10 Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa e se nyɛɛli ɔmɛ tsuo nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a pee nihi fuu kaseli. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e kaseli nɛ a hi si blema a pee. Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ ngɛ mi bae ngɛ nyagbe be nɛ ɔmɛ a mi. Se anɛ e se nyɛɛli ɔmɛ ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue lo? Ee, amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe, nɛ nihi ngɛ tue bue, nɛ a ngɛ nihi kaseli pee pe be ko nɛ be ɔ! Akɛnɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ nɛ a ngɛ fiɛɛe he je ɔ, daa jeha a, a baptisiɔ nihi akpe lafahi abɔ. Nimli nɛ ɔmɛ hu ba piɛɛɔ wa he kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ yiblii woe ha a tsɔɔ heii kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji okadi nɛ Yesu tsɔɔ kaa e maa ba ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ fã ko nɛ he hia. E be nyakpɛ kaa Yesu bua jɔ ní tsuli ɔmɛ a he!\\nYesu ha e kaseli ɔmɛ juetli ko nɛ he jua wa, nɛ lɔ ɔ ji blɔ nya ní tsumi nɛ he hia nɛ e kɛ wo a dɛ kaa a fiɛɛ ɔ nɛ (Hyɛ kuku 10)\\nMƐNI BE NYƆMTSƐ Ɔ MAA BA?\\n11. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Yesu maa ba ngɛ Haomi ngua a mi ha kɛɛ?\\n11 Yesu de ke: ‘E ngɛ mi hluu ɔ, tsɔli ɔmɛ a nyɔmtsɛ ɔ ba, nɛ e kɛ mɛ ba bu akɔtaa.’ (Mateo 25:19) Nyɔmtsɛ ɔ nɛ ji Yesu maa pee enɛ ɔ ke haomi ngua a miɔ nɛ e maa ba nyagbe. Kɛ wa plɛ kɛ le enɛ ɔ ha kɛɛ? Ngɛ gbami nɛ Yesu gba ngɛ Mateo yi 24 kɛ 25 ɔ mi ɔ, Yesu de si abɔ kaa e ma. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e de ke nihi “maa na nɔmlɔ Bi ɔ nɛ ma ngɛ bɔku ɔmɛ a mi.” Enɛ ɔ tsɔɔ be nɛ Yesu ma ba kojo nihi ngɛ haomi ngua a mi. E bɔ e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ kɔkɔ hu kaa a hwɔɔ. E de mɛ ke: “Nyɛ li ligbi ɔ nɛ nyɛ Nyɔmtsɛ ɔ ma.” E kpale de mɛ ke: “Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba tlukaa be mi nɛ nyɛ hɛ be nɔ.” (Mateo 24:30, 42, 44) Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi ɔ, be nɛ Yesu ngɛ he munyu tue ɔ ji be nɛ e ma ba kojo adesahi, nɛ e ma ba kpata Satan je ɔ hɛ mi ɔ nɛ. *—Hyɛ sisi ningma.\\n12, 13. (a) Mɛni nyɔmtsɛ ɔ de tsɔli enyɔ ɔmɛ, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni be nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ná a nyagbe nya sɔumi? (Hyɛ daka nɛ ji, “ A Náa A Nyagbe Nya Sɔumi Ke A Gbo.”) (d) Mɛni hiɔwo nɛ nihi nɛ a yeɔ bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ná?\\n12 Benɛ nyɔmtsɛ ɔ je blɔ hiami tso ɔ mi kɛ ba a, e na kaa tsɔlɔ nɛ e ha lɛ sika tsu yi akpe enuɔ ɔ, ná sika tsu yi akpe enuɔ kɛ piɛɛ he. Nɔ nɛ e ha lɛ sika tsu yi akpe enyɔ ɔ, hu ná sika tsu yi akpe enyɔ kɛ piɛɛ he. Nyɔmtsɛ ɔ de a ti nɔ tsuaa nɔ ke: “Ayekoo, tsɔlɔ kpakpa, kɛ anɔkualetsɛ! O ye anɔkuale ngɛ nɔ bɔɔ ko mi, ma ngɔ mo ngɔ to nihi fuu a nya.” (Mateo 25:21, 23) Ke Yesu nɛ ji Nyɔmtsɛ ɔ ba hwɔɔ se ɔ, mɛni e ma ba pee?\\n13 Ke e piɛ bɔɔ nɛ haomi ngua a maa je sisi ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a bɔɔ mɔde wawɛɛ ɔ a ti ni komɛ maa piɛ ngɛ zugba a nɔ. Mawu maa kplɛɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ a nɔ kulaa. Enɛ ɔ ji nyagbe nya sɔumi ɔ nɛ. (Kpojemi 7:1-3) Lɔ ɔ se ɔ, loko Harmagedon ta a ma fɛ ɔ, Yesu ma ha a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ, nɛ tsɔɔ kaa e maa ngɔ mɛ kɛ ho hiɔwe ya. Nɛ nihi nɛ a yeɔ bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ mɛɛ lɛɛ a hɛ nɔ kami ji a maa hi zugba a nɔ ɔ hu nɛɛ? A maa bu mɛ kaa a ji jijɔhi. A maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi.—Mateo 25:34.\\nTSƆLƆ YAYA KƐ HEJƆTSƐ\\n14, 15. Anɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi fuu maa pee a he tsɔli yayahi kɛ hejɔtsɛmɛ lo? Moo tsɔɔ nya.\\n14 Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, a wo tsɔlɔ ko nɛ a ha lɛ sika tsu yi akpe ta. Lɛɛ lɛɛ e kɛ e sika a ya tsu we ní konɛ e nyɔmtsɛ ɔ nɛ ná he se, nɛ e kɛ ya to we ngɛ sika tomi he konɛ e ná he kpa hulɔ. Mohu ɔ, e ya pu sika a. Nyɔmtsɛ ɔ de jamɛ a tsɔlɔ ɔ kaa e ji tsɔlɔ yaya kɛ hejɔtsɛ. E kpɔ sika a ngɛ tsɔlɔ yaya a dɛ, nɛ e ngɔ kɛ ha kekleekle tsɔlɔ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e “sake lɛ ngɔ wo diblii ɔ mi lokoo,” lejɛ ɔ nɛ e ya wo yana ngɛ.—Mateo 25:24-30; Luka 19:22, 23.\\n15 Benɛ Yesu de ke tsɔli etɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ji tsɔlɔ yaya kɛ hejɔtsɛ ɔ, e tsɔɔ we kaa ke a gba nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a yibɔ ɔ mi etɛ ɔ, yibɔ kake maa pee tsɔlɔ yaya. Wa le enɛ ɔ, ejakaa wa ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ kɛ to nɔ́ hetomi ní kpahi enyɔ a he. Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ he ɔ mi ɔ, Yesu wo tsɔlɔ yaya ko nɛ wa tsɔli kpa amɛ a yi mi ɔ ta. Yesu tsɔɔ we kaa tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ maa pee e he tsɔlɔ yaya. Mohu ɔ, e ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ bɔe kaa a ko pee a ní kaa tsɔlɔ yaya a. Lɔ ɔ se ɔ, ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ mi hu ɔ, Yesu tu yihewi enuɔ nɛ a ji kuasiahi a he munyu. Yesu tsɔɔ we kaa ke a gba nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a yibɔ mi enyɔ ɔ, fã maa pee a he kuasiahi. Mohu ɔ, e ngɛ mɛ kɔkɔ bɔe konɛ a le nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ke a hwɔɔ we, nɛ a dla we a he kɛ tui. * (Hyɛ sisi ningma.) Jã kɛ̃ nɛ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ we kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi fuu nɛ a ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ maa pee tsɔli yayahi kɛ hejɔtsɛmɛ. E ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ bɔe kaa a ko pee a ní kaa tsɔlɔ yaya a, mohu ɔ, a ya nɔ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ.—Mateo 25:16.\\nYesu ma ha e kaseli tsuo nɛ a tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ kã a ayekoo\\n16. (a) Mɛni níhi enyɔ wa kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi? (b) Mɛni blɔ nɔ munyu nɛ ɔ nɛ wa kase ɔ ye bua wɔ nɛ wa nu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ sisi saminya ngɛ? (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “ Kɛ E Sa Kaa Waa Nu Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He ɔ Sisi Ha Kɛɛ?”)\\n16 Mɛni níhi enyɔ wa kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi? Kekleekle ɔ, Yesu ha e kaseli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, juetli ko nɛ he jua wa. Lɔ ɔ ji fiɛɛmi kɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ nɛ. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa wɔ tsuo waa kɛ kã ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Ke wa ya nɔ nɛ wa ye anɔkuale kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ, nɛ wa pee tue bumi ha Yesu nɛ wa ye lɛ anɔkuale ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e ma ha wɔ ayekoo!—Mateo 25:21, 23, 34.\\nNgɛ Mɛni Blɔ Nɔ Nɛ Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He ɔ Ngɛ Kaa Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika Tsu Kpɔ ɔ He ɔ?\\nNɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ ngɛ kaa nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika tsu kpɔ ɔ he ɔ. Nɔ́ hetomi ní enyɔ ɔmɛ tsuo kɔɔ nyɔmtsɛ ko kɛ e nyɔguɛhi a he. Benɛ e maa hia blɔ ɔ, e ha e tsɔli ɔmɛ sika nɛ e de mɛ ke a kɛ tsu ní nɛ a ná sika fuu kɛ piɛɛ he. Benɛ e je blɔ hiami ɔ mi kɛ ba a, e ba de e tsɔli ɔmɛ kaa a bu sika a he akɔtaa ha lɛ. (Mateo 25:14-30; Luka 19:12-27) Mɛni nɔ́ hetomi ní nɛ ɔmɛ tsɔɔ? Nyɔmtsɛ nɛ a tu e he munyu ngɛ nɔ́ hetomi ní nɛ ɔmɛ a mi ɔ ji (1) Yesu. Tsɔli ɔmɛ ji (2) e kaseli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. Sika a daa si kɛ ha (3) ní tsumi nɛ he hia nɛ e kɛ wo e kaseli ɔmɛ a dɛ kaa a pee nihi kaseli ɔ. Nɔ́ hetomi ní enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo bɔɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ kaa e sɛ nɛ a pee tsɔli yayahi kɛ hejɔtsɛmɛ.\\nA Náa A Nyagbe Nya Sɔumi Ke A Gbo\\nKɛ je kaseli ɔmɛ a be ɔ mi kɛ ma a, a kɛ sika wo kaseli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a dɛ. Lɔ ɔ ji blɔ nya ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ kaa a fiɛɛ sane kpakpa a nɛ. A maa da bɔ nɛ a ma tsu ní tsumi nɛ ɔ ha a nɔ kɛ kojo mɛ. Anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nihi nɛ a ma gbo loko haomi ngua a maa ba a, ma ná a nyagbe nya sɔumi ɔ ke a gbo. Se ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi ɔ, Yesu ngɛ akɔtaa nɛ e kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a maa piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ maa bu ɔ he munyu tue. Enɛ ɔ maa ba ngɛ haomi ngua a mi.\\nKɛ E Sa Kaa Waa Nu Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He ɔ Sisi Ha Kɛɛ?\\nMɛni Be Nyɔmtsɛ ɔ Ha E Tsɔli Ɔmɛ Ayekoo ɔ?\\nSisi numi momo: Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, Yesu ha e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ayekoo kɛ gu ní tsumi babauu nɛ e kɛ wo a dɛ ɔ nɔ.\\nSisi numi ehe: Ke Kristo ba hwɔɔ se ɔ, e ma ha e tsɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ayekoo, nɛ tsɔɔ kaa e maa ngɔ mɛ kɛ ho hiɔwe ya.\\nMɛnɔ Ji Tsɔlɔ Yaya Kɛ Hejɔtsɛ ɔ?\\nSisi numi momo: Tsɔlɔ yaya kɛ hejɔtsɛ ɔ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a hi si ngɛ jeha 1914 ɔ mi nɛ a kua ke a be fiɛɛe ɔ.\\nSisi numi ehe: Pi nɛ Yesu ngɛ gbae kɛ fɔ si kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti ni komɛ maa pee tsɔli yayahi kɛ hejɔtsɛmɛ. Mohu ɔ, e ngɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ bɔe konɛ a le nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ke a pee a he tsɔli yayahi kɛ hejɔtsɛmɛ.\\n^ kk. 3 A tsɔɔ nɔ nɛ ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ ngɛ July 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 27-28, kuku 8-10 mi.\\n^ kk. 3 Munyu nɛ wa kase kɛ sɛ enɛ ɔ hlami ngɛ womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ nihi nɛ yihewi ɔmɛ ji.\\n^ kk. 3 A tsɔɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ jijɔ ɔmɛ kɛ apletsi ɔmɛ a he ɔ mi ngɛ October 15, 1995, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 23-28 ɔ mi, nɛ a tsɔɔ nya ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ hu mi.\\n^ kk. 4 Hyɛ daka nɛ ji “ Mɛni Blɔ Nɔ Nɛ Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika a He ɔ Ngɛ Kaa Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Sika Tsu Kpɔ ɔ He ɔ Ngɛ?”\\n^ kk. 5 E ngɛ mi kaa Dangme Baiblo ɔ de ke sika tsu yi 5,000, sika tsu yi 2,000, kɛ sika tsu yi 1,000 mohu lɛɛ, se ngɛ Hela munyu nɛ a kɛ ngma Baiblo ɔ mi ɔ, a kɛ talent 5, talent 2, kɛ talent 1 nɛ tsu ní. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, ja nɔ ko tsu ní jeha 20 loko e ma nyɛ ma ná talent kake.\\n^ kk. 8 Benɛ bɔfo ɔmɛ gbo be bɔɔ se ɔ, hemi kɛ yemi kuami he si ngɛ asafo ɔmɛ tsuo a mi. Jeha lafahi abɔ ba be nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ yɛ nɔ. Se ngɛ ‘ní kpami’ be ɔ mi aloo nyagbe be ɔ mi ɔ, a maa je fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi ekohu. (Mateo 13:24-30, 36-43) Hyɛ July 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 15-19.\\n^ kk. 11 Hyɛ July 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 13-14, kuku 14-18.\\n^ kk. 15 Hyɛ munyu nɛ e yi ji, “Anɛ O Maa ‘Ya Nɔ Maa Hwɔɔ’ Lo?” nɛ ngɛ womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ mi ɔ, kuku 13 ɔ.\\nNɔ́ hetomi nɔ́: Munyu ko nɛ a tsɔɔ mi saminya nɛ nihi kaseɔ nɔ́ ko ngɛ mi\\nTalent: Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, e ji sika ngua. Ja nɔ ko tsu ní jeha 20 loko e ma nyɛ ma ná talent kake\\nNyagbe nya sɔumi: Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ná nyagbe nya sɔumi kɛ je Yehowa ngɔ ke e kojo mɛ nɛ e na kaa a ye anɔkuale, nɛ e kplɛɛ a nɔ kaa e ma ha mɛ wami nɛ gbenɔ be mi ngɛ hiɔwe\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE March 2015","num_words":4090,"character_repetition_ratio":0.106,"word_repetition_ratio":0.063,"special_characters_ratio":0.306,"stopwords_ratio":0.47,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Akɛnɛ Waa Kɛ Mawu Ngɛ Ní Tsue He Je ɔ, Wa Ngɛ Bua Jɔmi | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Bassa (Cameroon) Bislama Boulou Cakchiquel (Central) Cambodian Chitonga Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kongo Krio Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\n“Akɛnɛ waa kɛ Mawu ngɛ ní tsue ɔ, wa kpa nyɛ pɛɛ, dloomi nɛ nyɛ ná kɛ je Mawu dɛ mi ɔ, nyɛ ko ha nɛ e pee yaka.”—2 KORINTO BI 6:1.\\nLAHI: 28, 14\\nMƐNI HE JE NƐ WA MA NYƐ MA DE KE FIƐƐMI NÍ TSUMI Ɔ . . .\\nhaa nɛ wa náa bua jɔmi ɔ?\\nhaa nɛ huɛ bɔmi gbagbanii hiɔ waa kɛ Mawu kɛ ni kpahi wa kpɛti ɔ?\\npoɔ wa he piɛ ɔ?\\n1. E ngɛ mi kaa Yehowa ji Ope mohu lɛɛ, se mɛni e fɔ nihi nine kaa a ba pee?\\nYEHOWA ji Ope. Lɛ nɛ e bɔ nɔ́ tsuaa nɔ́, huzu be e nile kɛ e he wami ɔ he. Benɛ e ye bua Hiob nɛ e nu enɛ ɔ sisi ta a, Hiob de ke: ‘Yehowa, i le kaa he walɔ kpetekpleenyɛ ji mo; o nyɛɔ nɛ o peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o suɔ.’ (Hiob 42:2) Yehowa ma nyɛ maa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e to e yi mi kaa e maa pee nɛ́ nɔ ko nɔ ko yemi kɛ buami he hia we lɛ. Se akɛnɛ e ngɛ suɔmi he je ɔ, e fɔ nihi nine kaa a ba piɛɛ e he kɛ tsu e yi mi tomi he ní.\\n2. Mɛni ní tsumi nɛ e he hia lɛ Yehowa ha Yesu he blɔ nɛ e tsu?\\n2 Mawu bɔ e Bi Yesu loko e bɔ nɔ́ tsuaa nɔ́. Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa ha e Bi ɔ he blɔ konɛ e ye bua lɛ kɛ bɔ ní kpahi tsuo nɛ piɛ ɔ. (Yohane 1:1-3, 18) Bɔfo Paulo ngma ngɛ Yesu he ke: “E nɔ lɛ Mawu gu kɛ bɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ ngɛ hiɔwe kɛ zugba, níhi nɛ a naa, kɛ ní nɛmɛ nɛ a nɛ́. Ekomɛ ji nihi nɛ ngɛ he wami nɛ a kojoɔ nihi, nihi a nɔ yeli, kɛ nihi nɛ hɛɛ he wami kpahi. Mawu gu Kristo nɔ kɛ bɔ níhi tsuo, nɛ Kristo nɔuu a bɔ mɛ ha.” (Kolose Bi 1:15-17) Pi kaa Yehowa ha e Bi ɔ ní tsumi ko nɛ e he hia kɛkɛ, se e ha ni kpahi hu le kaa e kɛ ní tsumi nɛ e he hia wo e Bi ɔ dɛ. Yehowa wo e Bi ɔ hɛ mi nyami wawɛɛ nitsɛ!\\n3. Mɛni Yehowa de Adam ke e pee, nɛ mɛni he je?\\n3 Yehowa fɔ adesahi fuu nine kaa a ba piɛɛ e he kɛ tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ha Adam he blɔ kaa e wo lohwe ɔmɛ biɛ. (1 Mose 2:19, 20) Hyɛ bɔ nɛ Adam bua maa jɔ ní tsumi nɛ ɔ he ha! E hyɛ bɔ nɛ lohwe ɔmɛ ngɛ kɛ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha saminya nɛ e kɛ wo mɛ biɛ. Yehowa nitsɛ ko nyɛ wo lohwe ɔmɛ tsuo biɛ, ejakaa lɛ nɛ bɔ mɛ. Se kɛ̃ ɔ, e ha Adam na suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha lɛ ɔ kɛ gu he blɔ nɛ e ha lɛ kaa e wo lohwe ɔmɛ biɛ ɔ nɔ. Mawu kɛ ní tsumi hu ha Adam kaa e pee zugba a tsuo paradeiso. (1 Mose 1:27, 28) Se nyagbenyagbe ɔ, Adam ma e juɛmi nya si kaa e kɛ Mawu be ní tsue hu. Enɛ ɔ ngɔ haomi ngua kɛ ba e kɛ e nina nɔ.—1 Mose 3:17-19, 23.\\n4. Mɛni ni kpahi piɛɛ Mawu he kɛ tsu konɛ e yi mi tomi nɛ ba mi?\\n4 Pee se ɔ, Mawu fɔ adesa kpahi nine kaa a ba piɛɛ e he kɛ tsu ní. Noa kpɛ daka ko nɛ e kɛ baa e kɛ e weku mi bimɛ ɔmɛ a yi ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi. Mose kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt. Yoshua nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi kɛ ya Si Womi Zugba a nɔ. Salomo ma Yerusalem sɔlemi we ɔ. Maria ba pee Yesu nyɛ. Anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ tsuo kɛ ni kpahi hu piɛɛ Yehowa he kɛ tsu e yi mi tomi he ní.\\n5. Mɛni wa ma nyɛ maa piɛɛ Yehowa he kɛ tsu, nɛ anɛ ke wa piɛɛ we e he ɔ, e be nyɛe ma tsu lo? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n5 Mwɔnɛ ɔ, Yehowa fɔ wɔ nine kaa wa ba fĩ e Matsɛ Yemi ɔ se kɛ wa tsui tsuo. Wa ma nyɛ maa gu blɔhi fuu a nɔ kɛ sɔmɔ Mawu. E ngɛ mi kaa wɔ tsuo wa be nyɛe maa gu blɔ kake nɔ kɛ sɔmɔ lɛ mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. Jinɛ Yehowa nitsɛ ma nyɛ ma tsu ní tsumi nɛ ɔ. E ma nyɛ maa hi hiɔwe nɛ e kɛ adesahi maa tu munyu tɛ̃ɛ ngɛ zugba a nɔ. Yesu tsɔɔ kaa Yehowa ma nyɛ ma ha tɛhi tete po nɛ a tu e Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi. (Luka 19:37-40) Se Yehowa ngmɛ wɔ blɔ konɛ waa kɛ lɛ nɛ ‘pee kake kɛ tsu ní.’ (1 Korinto Bi 3:9) Bɔfo Paulo ngma ke: ‘Akɛnɛ waa kɛ Mawu ngɛ ní tsue ɔ, wa kpa nyɛ pɛɛ, dloomi nɛ nyɛ ná kɛ je Mawu dɛ mi ɔ, nyɛ ko ha nɛ e pee yaka.’ (2 Korinto Bi 6:1) E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa Mawu fɔ wɔ nine kaa wa ba piɛɛ e he kɛ tsu ní. Nyɛ ha nɛ wa susu yi mi tomi komɛ a he je nɛ enɛ ɔ haa wɔ bua jɔmi ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nWA BUA JƆ KAA WAA KƐ MAWU NGƐ NÍ TSUE\\n6. Benɛ Mawu Bitɛte ɔ piɛɛ e Tsɛ ɔ he kɛ ngɛ ní tsue ɔ, kɛ e tsɔɔ kaa e pee e ní ha kɛɛ?\\n6 Yehowa sɔmɔli ngɛ bua jɔmi be fɛɛ be akɛnɛ a kɛ Yehowa ngɛ ní tsue he je. Loko Mawu Bitɛte ɔ maa ba zugba a nɔ ɔ, e de ke: ‘Imi lɛ Yehowa bɔ kekleekle. I ngɛ e kasa nya kaa ga ní tsulɔ kpanaa, nɛ e bua jɔɔ ye he daa nɛ; i fiɛɔ [“ye bua jɔɔ,” NW] ngɛ e hɛ mi be tsuaa be.’ (Abɛ 8:22, 30) Benɛ Yesu kɛ e Tsɛ ɔ ngɛ ní tsue ɔ, e ngɛ bua jɔmi, ejakaa e nyɛ nɛ e tsu níhi fuu, nɛ e le kaa Yehowa suɔ lɛ. Wɔ hu nɛɛ?\\nAnɛ nɔ́ kpa ko ngɛ nɛ ma ha wa tsui maa nɔ wa mi pe anɔkuale ɔ nɛ wa maa tsɔɔ nihi lo? (Hyɛ kuku 7)\\n7. Mɛni he je nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ haa wɔ bua jɔmi ɔ?\\n7 Yesu tsɔɔ kaa ke wa ke nihi ní ɔ wa bua jɔɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ ke nihi hu ke wɔ ní ɔ, wa bua jɔɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:35) Benɛ wa ba le anɔkuale ɔ, wa ná bua jɔmi, se mɛni he je nɛ ke waa kɛ nihi sɛɛ anɔkuale ɔ he ní ɔ, lɔ ɔ hu haa wa bua jɔɔ ɔ? Nɔ́ he je ji kaa wa naa kaa a náa bua jɔmi nitsɛnitsɛ ke a nu Baiblo ɔ mi tsɔɔmi ɔmɛ a sisi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ba a kɛ Mawu a kpɛti. Ke wa na kaa a tsake a susumi kɛ a ní peepee ɔ, lɔ ɔ hu haa wɔ bua jɔmi. Ní tsumi nɛ he hia pe kulaa nɛ haa nɔ tsui nɔɔ e mi nɛ wa ma nyɛ ma tsu ji fiɛɛmi ní tsumi ɔ. E ma nyɛ ma ha nɛ nihi nɛ a kɛ Mawu ba pee huɛ ɔ nɛ a ná neneene wami.—2 Korinto Bi 5:20.\\n8. Mɛni ni komɛ de nɛ tsɔɔ kaa ke nɔ ko piɛɛ Yehowa he kɛ ngɛ ní tsue ɔ, e bua jɔɔ?\\n8 Ke wa ye bua ní kpahi nɛ a ba le Mawu he ní ɔ, wa le kaa lɔ ɔ saa Yehowa hɛ mi, nɛ e bua jɔ mɔde nɛ wa ngɛ bɔe kɛ ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ he. Enɛ ɔ hu haa wɔ bua jɔmi. (Kane 1 Korinto Bi 15:58.) Marco nɛ ngɛ Italy ɔ de ke: “Bua jɔmi nɛ i ngɛ náe ɔ hi kalemi, ejakaa i le kaa i kɛ ye he wami tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe. I le kaa Yehowa hɛ be nɔ́ nɛ i ngɛ tsue ha lɛ ɔ nɔ jee kɔkɔɔkɔ.” Franco nɛ e sɔmɔɔ ngɛ Italy ɔ hu de ke: “Yehowa Munyu ɔ kɛ níhi nɛ e tsɔɔ wɔ ɔ, kaiɔ wɔ daa ligbi kaa e suɔ wɔ, nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa peeɔ kɛ haa lɛ ɔ he hia ke eko ɔ, e peeɔ wɔ kaa wa tsu we nɔ́ ko ha lɛ po. Enɛ ɔ he je ɔ, ke i piɛɛ Mawu he kɛ ngɛ ní tsue ɔ, ye bua jɔɔ nɛ ye tsui nɔɔ ye mi.”\\nMAWU NƐ WAA KƐ NGƐ NÍ TSUE Ɔ HƐƐ WƆ KƐ SUƆ LƐ KƐ NI KPAHI A HE HAA\\n9. Mɛni huɛ bɔmi hi Yehowa kɛ Yesu a kpɛti, nɛ mɛni he je?\\n9 Ke waa kɛ wa suɔli pee kake kɛ tsu ní ɔ, lɔ ɔ haa nɛ suɔmi nɛ ngɛ waa kɛ mɛ wa kpɛti ɔ mi waa. Wa ba leɔ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha kɛ suhi nɛ a ngɛ. Wa ba leɔ otihi nɛ a kɛ ma a hɛ mi kɛ mɔde nɛ a bɔɔ konɛ a nyɛ nɛ a su jamɛ a oti ɔmɛ a he. Eko ɔ, Yesu kɛ Yehowa tsu ní jeha ayɔ akpehi abɔ. Suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha a sibi ɔ mi ba wa wawɛɛ. Nɔ́ ko nyɛ we nɛ e puɛ a kpɛti. Yesu tsɔɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti. E de ke: “I kɛ Tsɛ ɔ ni kake ji wɔ.” (Yohane 10:30) Kake peemi nitsɛnitsɛ ngɛ a kpɛti, nɛ a bla kɛ tsu ní.\\nFiɛɛmi haa nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa, ejakaa e haa nɛ wa juɛmi hiɔ Mawu si womihi kɛ mlaahi nɛ e je suɔmi mi nɛ e wo ɔ nɔ\\n10. Mɛni he je nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ haa nɛ huɛ bɔmi gbagbanii hii waa kɛ Mawu kɛ ni kpahi wa kpɛti ɔ?\\n10 Yesu de Yehowa kaa e bu e kaseli ɔmɛ a he. Mɛni he je? E sɔle ke: “konɛ a pee kake kaa bɔ nɛ i kɛ mo wa ngɛ ɔ.” (Yohane 17:11) Ke waa kɛ Mawu mlaahi tsuɔ ní nɛ wa fiɛɛɔ kɛ haa nihi ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa nuɔ e su kpakpa amɛ a sisi wawɛɛ. Wa kase nɔ́ he je nɛ juɛmi ngɛ mi kaa waa kɛ wa hɛ maa fɔ e nɔ, nɛ waa kɛ e blɔ tsɔɔmi ma tsu ní ɔ. Ke wa hɛ wɔ kɛ su Mawu he ɔ, lɛ hu e maa hɛ lɛ kɛ su wa he. (Kane Yakobo 4:8.) Jehanɛ se hu ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ wa kpɛti ɔ mi waa, ejakaa nyagbahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ, lɔ ɔ nɔuu nɛ mɛ hu a kɛ ngɛ kpee, nɛ níhi nɛ haa mɛ bua jɔmi ɔ, lɔ ɔmɛ nɔuu nɛ haa wɔ bua jɔmi. Oti kake lɛ wɔ tsuo waa kɛ ma wa hɛ mi. Wa peeɔ kake kɛ tsuɔ ní, wa peeɔ kake kɛ nyaa, nɛ wa yeɔ bua wa sibi kɛ daa nyagbahi a nya. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Octavia nɛ e je Britain ɔ de ke: “Akɛnɛ i piɛɛ Yehowa he kɛ ngɛ ní tsue he je ɔ, huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ i kɛ ni kpahi wa kpɛti.” E tsɔɔ kaa nɔ́ he je nɛ e ba jã ji kaa a kɛ a huɛ bɔmi ɔ da “ní tsumi kake kɛ oti kake nɛ mɛ tsuo a kɛ ma a hɛ mi ɔ nɔ.” Atsinyɛ jemi ko be he kaa wɔ hu wa naa lɛ jã. Ke wa hyɛ mɔde nɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ bɔe konɛ a sa Yehowa hɛ mi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa náa suɔmi nɛ mi wa kɛ haa mɛ.\\n11. Mɛni he je nɛ huɛ bɔmi nɛ maa hi waa kɛ Yehowa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti ngɛ je ehe ɔ mi ɔ mi maa wa wawɛɛ nitsɛ ɔ?\\n11 Amlɔ nɛ ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ ha Mawu kɛ wa nyɛmimɛ ɔ mi wa, se ke wa su je ehe ɔ mi ɔ, e mi maa wa wawɛɛ pe jã. Mo susu ní tsumi nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ wa ma tsu hwɔɔ se ɔ he nɛ o hyɛ! Wa ma nya nihi nɛ a ma tle mɛ si kɛ ba wami mi ɔ a he, nɛ wa maa tsɔɔ mɛ Yehowa he ní. Jehanɛ hu ɔ, wa ma tsu ní kɛ pee zugba a paradeiso. Wa bua maa jɔ wawɛɛ nitsɛ ke wa pee kake kɛ ngɛ ní tsue. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, wa ma ba ye mluku ngɛ Kristo nɔ yemi ɔ sisi. Huɛ bɔmi gbagbanii maa hi adesahi tsuo a kpɛti, nɛ huɛ bɔmi gbagbanii maa hi waa kɛ Yehowa hu wa kpɛti. Yehowa ma ha ‘nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ hɛ ngmengmle ɔ maa tɔ.’—La 145:16.\\nMAWU NƐ WAA KƐ NGƐ NÍ TSUE Ɔ POƆ WA HE PIƐ\\n12. Mɛni blɔ nɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ poɔ wa he piɛ ngɛ?\\n12 E he hia nɛ waa po huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he piɛ. Wa ngɛ Satan je mi, nɛ wa yi mluku hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa ma susu níhi a he nɛ wa maa pee wa ní kaa bɔ nɛ je ɔ peeɔ ɔ. Si himi nɛ wa ngɛ mi ɔ ngɛ kaa nɔ ko nɛ e ngɛ slee kɛ ngɛ nyu dɔ kpee. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kɛ wa he wami tsuo nɛ slee konɛ nyu ɔ nɛ ko wo wɔ. Jã kɛ̃ nɛ e he hia nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ waa yu wa he ngɛ Satan je ɔ he. Kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ poɔ wa he piɛ ha kɛɛ? Ke wa tu Yehowa kɛ Baiblo ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi ɔ, waa kɛ wa juɛmi maa níhi nɛ a he hia kɛ ní kpakpahi a nɔ, se pi níhi nɛ ma gbɔjɔ wa hemi kɛ yemi ɔ. (Filipi Bi 4:8) Fiɛɛmi haa nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa, ejakaa e haa nɛ wa juɛmi hiɔ Mawu si womihi kɛ mlaahi nɛ e je suɔmi mi nɛ e wo ɔ nɔ. E yeɔ bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa je suhi nɛ ma ha nɛ waa po wa he piɛ ngɛ Satan kɛ e je ɔ he ɔ kpo hulɔ.—Kane Efeso Bi 6:14-17.\\nKe wa haa nɛ Yehowa ní tsumi heɔ wa be tsuo ɔ, wa be deka náe kɛ susu níhi nɛ haoɔ wɔ ɔ a he nɛ waa pee yeyeeye tsɔ\\n13. Kɛ Odasefo no ko nɛ e ngɛ Australia a naa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha kɛɛ?\\n13 Ke wa haa nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ, ní kasemi, kɛ níhi nɛ waa maa pee kɛ ye bua nihi ngɛ asafo ɔ mi ɔ heɔ wa be tsuo ɔ, wa be deka náe kɛ susu níhi nɛ haoɔ wɔ ɔ a he nɛ waa pee yeyeeye tsɔ. Joel nɛ ngɛ Australia a de ke: “Fiɛɛmi ní tsumi yeɔ bua mi nɛ i naa si himi mi tutuutu nɛ nihi ngɛ. E ha nɛ ye hɛ ji haomi nɛ nihi kɛ kpeɔ ɔ a nɔ, nɛ i na kaa se nami ngɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ i kɛ tsuɔ ní ɔ he. Fiɛɛmi ní tsumi ɔ yeɔ bua mi nɛ i bɔɔ mɔde kaa ma ba ye he si. E haa nɛ i ngɔɔ ye hɛ kɛ fɔɔ Yehowa kɛ ye nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ asafo ɔ mi ɔ a nɔ.”\\n14. Mɛni he je nɛ si nɛ wa fi kɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue ɔ tsɔɔ kaa Mawu mumi ɔ ngɛ wɔ ye buae ɔ?\\n14 Fiɛɛmi ní tsumi ɔ hu haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa Mawu mumi ɔ yeɔ bua wɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, moo ngɔ lɛ kaa o ní tsumi ji kaa o gba blodo ha nihi nɛ a ngɛ nyɛ kpɔ ɔ mi ɔ. Hiɔwo ko be ní tsumi nɛ ɔ he, nɛ nɔ ko hu ha we mo sika ko kaa o kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, o na kaa nihi fuu sume blodo ɔ, nɛ a ti ni komɛ po náa ninyɛ kɛ haa mo ngɛ blodo ɔ nɛ o kɛ yaa a ngɔ ɔ he je. Anɛ o maa ya nɔ ma tsu ní tsumi nɛ ɔ lo? E be kɛe nɛ o kɔni mi maa wo nyu, nɛ o ma kpa. E ngɛ mi kaa wa puɛɔ be kɛ sika, nɛ nihi yeɔ wa he fɛu, nɛ a mi mi fuɔ wɔ mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, wa ti nihi fuu kɛ jehahi fuu ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue kɛ ba si piɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu mumi ɔ ngɛ wɔ ye buae.\\nMAWU NƐ WAA KƐ NGƐ NÍ TSUE Ɔ TSƆƆ KAA WA SUƆ LƐ KƐ NI KPAHI\\n15. Mɛni tsakpa ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ yi mi nɛ Mawu to ngɛ adesahi a he ɔ a kpɛti?\\n15 Mɛni tsakpa ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ yi mi tomi nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha adesahi ɔ a kpɛti? Mawu yi mi tomi ji kaa adesahi nɛ a hi si kɛ ya neneene. Benɛ Adam pee yayami po ɔ, Mawu yi mi tomi ɔ tsakee we. (Yesaya 55:11) Mawu to blɔ nya konɛ wa nyɛ nɛ waa ye wa he kɛ je yayami kɛ gbenɔ he. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Yesu ba zugba a nɔ nɛ e kɛ e wami ba sã afɔle ngɛ wa he. Se ja adesahi bu Mawu tue loko a ma ná e we afɔle sami ɔ he se. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu tsɔɔ nihi nɔ́ nɛ Mawu ngɛ hlae nɛ a pee, nɛ e fã e kaseli ɔmɛ konɛ a pee jã. Ke wa fiɛɛɔ kɛ haa nihi mwɔnɛ ɔ konɛ a ba pee Mawu huɛmɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa waa kɛ Mawu ngɛ ní tsue tɛ̃ɛ konɛ e kɛ tsu blɔ nya nɛ e to kaa e ma kpɔ̃ adesahi kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi ɔ he ní.\\n16. Mɛni tsakpa ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ Mawu mlaa nɛ pe kulaa a, a kpɛti?\\n16 Ke wa yeɔ bua nihi konɛ a ná neneene wami ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ, nɛ wa suɔ Yehowa hulɔ. E “suɔ kaa nimli tsuo nɛ le anɔkuale ɔ, konɛ a he a yi wami.” (1 Timoteo 2:4) Benɛ Farisi no ko bi Yesu ke mlaa a te nɔ́ nɛ pe kulaa nɛɛ ɔ, Yesu ha lɛ heto ke: “‘Suɔ Nyɔmtsɛ, o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa tsuo, kɛ o juɛmi tsuo.’ Enɛ ɔ ji kekleekle mlaa, kɛ mlaa nɛ kle pe kulaa. Mlaa nɛ nyɛɛ se ɔ hu ngɛ kaa jã kɛ̃: ‘Suɔ o nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he.’” (Mateo 22:37-39) Ke wa fiɛɛɔ sane kpakpa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ mlaa nɛ ɔmɛ a nɔ yee.—Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:42.\\n17. Kɛ o buɔ he blɔ nɛ wa náa kɛ fiɛɛɔ sane kpakpa a ha kɛɛ?\\n17 Yehowa jɔɔ wɔ wawɛɛ nitsɛ! Yehowa ha wɔ ní tsumi nɛ haa nɔ bua jɔmi. Ní tsumi ɔ haa nɛ huɛ bɔmi gbagbanii hii wa kɛ Yehowa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ wa kpɛti, nɛ e poɔ wa he piɛ hulɔ. E haa wɔ he blɔ konɛ wa kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Mawu kɛ ni kpahi hulɔ. Yehowa ngɛ sɔmɔli ayɔhi abɔ ngɛ je kɛ wɛ, nɛ e slo a ti nɔ tsuaa nɔ e si fɔfɔɛ. Se jokuɛwi ji wɔ jio, nikɔtɔmahi ji wɔ jio, wa ngɛ sika jio, wa be sika jio, wa ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa jio, wa gbɔjɔ jio, wɔ tsuo wa bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa kɛ nihi sɛɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he ní. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Chantel nɛ je France ɔ tu munyu ko nɛ waa kɛ lɛ kpa gbi. E de ke: “Nɔ nɛ ngɛ he wami pe nɔ tsuaa nɔ ngɛ je mluku ɔ mi, nɛ lɛ ji níhi tsuo a Bɔlɔ, nɛ e ji Mawu nɛ ngɛ bua jɔmi ɔ ngɛ mi dee ke: ‘Yaa! Tu munyu! Tu munyu ha mi, jee o tsui mi kɛ tu munyu. Ma wo mo he wami, ma ha mo ye Munyu nɛ ji Baiblo ɔ, ma ha hiɔwe bɔfohi kɛ o nyɛmimɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ ma fĩ o se, ma ya nɔ nɛ ma tsɔse mo, nɛ ngɛ be nɛ sa mi ɔ, ma tsɔɔ mo blɔ pɔtɛɛ nɛ o maa gu nɔ kɛ tsu ní ɔ.’ E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa maa pee nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ hlae ngɛ wa dɛ ɔ, konɛ waa piɛɛ wa Mawu ɔ he kɛ tsu ní!”\\nKe wa fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi konɛ a ba pee Mawu huɛmɛ, nɛ a nyɛ nɛ a hi si kɛ ya neneene ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa piɛɛ Mawu he kɛ ngɛ ní tsue. E ngɛ mi kaa Mawu nitsɛ ma nyɛ ma tsu ní tsumi nɛ ɔ lɛɛ, se akɛnɛ e suɔ wɔ he je ɔ, e fɔ wɔ nine konɛ waa kɛ lɛ nɛ ba tsu ní. Ní tsumi nɛ ɔ haa wɔ bua jɔmi, e poɔ wa he piɛ, nɛ e haa huɛ bɔmi gbagbanii hii waa kɛ Yehowa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti","num_words":3696,"character_repetition_ratio":0.055,"word_repetition_ratio":0.031,"special_characters_ratio":0.292,"stopwords_ratio":0.476,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Wɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ Kpee He Gbɛjianɔtoo Kɛhã February 29–March 6, 2016\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abui Acholi Afrikaans Albania Alur Amharic Arabic Armenia Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Blɔfo Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bété Cakchiquel (Western) Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Czech Dangme Denmark Digor Drehu Dutch Edo Efik Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgia Germany Greenland Guarani Guerze Gujarat Gun Haitian Creole Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungary Iban Ibanag Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Javanese Jula Kabiye Kannada Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Konkani (Roman) Korea Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Laos Latvia Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritia Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolia Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Norway Nyungwe Nzema Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persia Pidgin (Cameroon) Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal Portugal (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romania Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Southern Greece) Rotuman Runyankore Russia Rutoro Samoa Sango Saramacca Sena Sepedi Serbia Serbia (Roma) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Soli Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tonga Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nLala 86 kɛ Sɔlemɔ\\n“Ester Fã Nyɔŋmɔ Webii Ahe”: (Min. 10)\\n[Jiemɔ Ester Wolo lɛ Hiɛkpamɔ vidio lɛ.]\\nEst 3:5-9—Haman tao ni ekpãtã Nyɔŋmɔ webii lɛ ahiɛ (ia 131 kk. 18-19)\\nEst 4:11–5:2—Ester hemɔkɛyeli lɛ mli wa (ia 125 kk. 2; 134 kk. 24-26)\\nEst 2:15—Mɛɛ gbɛ nɔ Ester jie heshibaa kɛ henɔyeli kpo? (w06 3\/1 9 kk. 7)\\nEst 3:2-4—Mɛni hewɔ eeenyɛ efee akɛ Mordekai kotooo Haman lɛ? (ia 131 kk. 18)\\nBiblia Kanemɔ: Est 1:1-15 (Ekaye fe min. 4)\\nKlɛŋklɛŋ Sanegbaa: (Ekaye fe min. 2) Okɛ Bo Nyɔŋmɔ Toi wolo lɛ ahã. Too gbɛjianɔ kɛhã sɛɛkuukɛsaramɔ.\\nSɛɛkuukɛsaramɔ: (Ekaye fe min. 4) Feemɔ bɔ ni obaaku osɛɛ oyasara mɔ ko ni ŋɔ Bo Nyɔŋmɔ Toi wolo lɛ eko lɛ he nɔkwɛmɔnɔ, ni okɛ lɛ asusu baafa 2-3 lɛ he. Okɛ lɛ ato gbɛjianɔ koni oya eŋɔɔ ekoŋŋ.\\nBiblia mli Nikasemɔ: (Ekaye fe min. 6) Okɛ mɔ ko ni be ni okɛ lɛ gba sane klɛŋklɛŋ lɛ ohã lɛ Bo Nyɔŋmɔ Toi wolo lɛ eko lɛ afee Biblia mli nikasemɔ. Okɛ Bo Nyɔŋmɔ Toi Koni Ohi Shi Kɛya Naanɔ wolo lɛ baafa 4-5 lɛ afee nikasemɔ lɛ. (km 7\/12 3 kk. 4)\\nAsafoŋ hiamɔ nii: (Min. 10)\\nAni Ooná Kpee he Gbɛjianɔtoo Hee lɛ kɛ Nifeemɔ Wolo lɛ He Sɛɛ?: (Min. 5) Sanegbaa. Hã toibolɔi lɛ atsɔɔ bɔ ni amɛná kpee gbɛjianɔtoo hee nɛɛ he sɛɛ. Wo mɛi fɛɛ hewalɛ ní amɛsaa amɛhe jogbaŋŋ, koni amɛná he sɛɛ kɛmɔ shi.\\nAsafoŋ Biblia Nikasemɔ: ia yitso 10 kk. 1-11, akrabatsa ni ji “Be Enyiɛ Nuhɔmɔ ni Ba yɛ Elia Beaŋ lɛ Ye” (Min. 30)\\nLala 149 kɛ Sɔlemɔ\\nWɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ akɛ Kristofoi Gbɛjianɔtoo Kɛhã February 29–March 6, 2016","num_words":587,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.217,"stopwords_ratio":0.031,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.941,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Moo Ye Yehowa Anɔkuale Kaa Bɔ Nɛ David Ye Yonatan Anɔkuale ɔ | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Bassa (Cameroon) Bislama Boulou Cakchiquel (Central) Cambodian Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Haitian Creole Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Tzeltal Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\n‘Yehowa ma ha nɛ i kɛ mo, kɛ o nina, kɛ imi hu ye nina wa maa ye kita nɛ ɔ nɔ kɛ maa ya neneene.’—1 SAMUEL 20:42.\\nLAHI: 43, 31\\nMɛni Matsɛ Saul bi Yonatan pee nɛ tsɔɔ kaa e ye Yehowa anɔkuale?\\nKe wa susu kaa e sɛ nɛ waa bu nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya a, mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye Mawu anɔkuale?\\nKe nihi nui wɔ sisi aloo a kɛ wɔ ye sane yaya ko ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye Yehowa anɔkuale?\\n1, 2. Mɛni he je nɛ huɛ bɔmi nɛ hi Yonatan kɛ David a kpɛti ɔ ji anɔkuale yemi nɛ se be nɛ wa ma nyɛ maa kase ɔ?\\nEKO Ɔ, Yonatan nya kpɛ e he ngɛ kã nɛ niheyo David pee ɔ he je. David gbe Goliat nɛ e ngɔ “Filisti no ɔ yi tɔ ɔ” kɛ ya ha Yonatan tsɛ nɛ ji Matsɛ Saul, Israel matsɛ ɔ. (1 Samuel 17:57) Yonatan yi mi pee we lɛ enyɔɔnyɔ kaa Mawu kɛ David ngɛ, nɛ kɛ je lɔ ɔ se ɔ, Yonatan kɛ David ba pee huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti. Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a kã a he kita kaa a maa ye a sibi anɔkuale be fɛɛ be. (1 Samuel 18:1-3) Yonatan ye David anɔkuale e wami be tsuo.\\n2 Yehowa hlɛ Yonatan kaa e ye matsɛ ngɛ Matsɛ Saul se, mohu ɔ, e hla David. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Yonatan ya nɔ nɛ e ye David anɔkuale. Nɛ benɛ Saul ngɛ hlae nɛ e gbe David ɔ, Yonatan hao ngɛ e huɛ ɔ he je. Yonatan le kaa David ngɛ Horesh nga a nɔ, enɛ ɔ he ɔ, e ya lejɛ ɔ nɛ e ya wo lɛ he wami kaa e ya nɔ nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Yonatan de David ke: “Koo ye gbeye, ejakaa tsaatsɛ Saul nine be o nɔ sue. E le kaa mo lɛ o ma ba ye matsɛ ngɛ Israel, nɛ ma pee o se yelɔ.”—1 Samuel 23:16, 17.\\n3. Mɛni he hia Yonatan wawɛɛ pe anɔkuale nɛ e maa ye David, nɛ kɛ wa plɛ kɛ le jã kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n3 Wɔ tsuo wa bua jɔɔ nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ a he. Se anɛ anɔkuale nɛ Yonatan ye David ɔ pɛ he je nɛ wa bua jɔ e he ɔ lo? Ohoo, nɔ́ nɛ he hia Yonatan pe kulaa ji kaa e maa ye Mawu anɔkuale. E ngɛ heii kaa anɔkuale nɛ Yonatan yeɔ Yehowa a he je nɛ e ye David hu anɔkuale ɔ nɛ. E dɔɛ lɛ kaa David mohu ma ba ye matsɛ. Yonatan ye bua David nɛ e ngɔ e he kɛ fɔ Yehowa nɔ. Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ye Yehowa kɛ a sibi anɔkuale. A wo a sibi si ke: ‘Kita a nɛ i kɛ mo tsuo wa ka wa he ngɛ Yehowa biɛ mi ɔ, Yehowa ma ha nɛ i kɛ mo, kɛ o nina, kɛ imi hu ye nina wa maa ye nɔ kɛ maa ya neneene.’ Nɛ a ye nɔ hulɔ.—1 Samuel 20:42.\\n4. (a) Mɛni ma ha wa ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ nɛ wa tsui maa nɔ wa mi? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n4 E sa kaa wɔ hu waa ye wa weku li, wa huɛmɛ, kɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ anɔkuale. (1 Tesalonika Bi 2:10, 11) Se nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, e sa kaa wa ye Yehowa anɔkuale. Lɛ nɛ e ha wɔ wami! (Kpojemi 4:11) Ke wa ye lɛ anɔkuale ɔ, wa ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ nɛ wa tsui maa nɔ wa mi. Se wa le kaa ngɛ haomi behi a mi po ɔ, e sa nɛ waa ye Mawu anɔkuale. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ Yonatan nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa ye Yehowa anɔkuale ngɛ si fɔfɔɛ eywiɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a mi ɔ he: (1) Ke wa susu kaa e sɛ nɛ waa bu nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya, (2) be mi nɛ wa li nɔ nɛ e sa kaa waa ye lɛ anɔkuale, (3) ke nyɛminyumu ko nɛ nyɛɛɔ wa hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi nui wɔ sisi aloo e ye wɔ sane yaya ko, kɛ (4) ke e he wa ha wɔ wawɛɛ kaa wa maa ye wa siwo nɔ.\\nKE WA SUSU KAA E SƐ NƐ WAA BU NƆ KO NƐ E HƐƐ BLƆ NYA\\n5. Mɛni he je nɛ e ye ha Israel bi ɔmɛ kaa a maa ye Mawu anɔkuale be mi nɛ Saul ngɛ a nɔ yee ɔ?\\n5 Yonatan kɛ Israel bi ɔmɛ ya je si himi nɛ mi wa mi. Matsɛ Saul nɛ ji Yonatan e tsɛ ɔ gbo Yehowa nɔ tue nɛ Yehowa kua lɛ. (1 Samuel 15:17-23) Loloolo ɔ, Mawu ngmɛ Saul blɔ nɛ e ye matsɛ jeha babauu. Enɛ ɔ he ɔ, e ye ha Israel bi ɔmɛ kaa a maa ye Mawu anɔkuale be mi nɛ matsɛ nɛ a hla kaa e hi “matsɛ sɛ ɔ” nɔ ɔ ngɛ ní yayahi pee ɔ.—1 Kronika 29:23.\\n6. Mɛni tsɔɔ kaa Yonatan ye Yehowa anɔkuale kɛ ya si nyagbe?\\n6 Yonatan ye Yehowa anɔkuale. Benɛ Saul bɔni Mawu nɔ tue gbomi nɔuu ɔ, mo susu nɔ́ nɛ Yonatan pee ɔ he nɛ o hyɛ. (1 Samuel 13:13, 14) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Filisti ta buli fuu ba kɛ a zugba lɛhi 30,000 konɛ a ba tua Israel bi ɔmɛ. Saul ngɛ ta buli 600 pɛ, nɛ e kɛ Yonatan pɛ lɛ a ngɛ ta hwumi níhi. Se Yonatan yi gbeye. E kai munyu nɛ gbalɔ Samuel tu kɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: ‘Yehowa be e ma nɛ e hla a he ngmɛɛe. Ke e pee jã pɛ kɛkɛ e biɛ kpetekpleenyɛ ɔ puɛ.’ (1 Samuel 12:22) Yonatan de ta bulɔ kpa ko ke: ‘Nɔ́ ko nɔ́ ko tsi Yehowa nya kaa e kɛ nihi fuu, loo bɔɔ ma he nihi a yi wami.’ Enɛ ɔ he ɔ, e kɛ jamɛ a ta bulɔ ɔ ya tua Filisti bi ɔmɛ nɛ a gbe a kpɛti nihi maa pee 20. Yonatan ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɛ Yehowa jɔɔ lɛ. Yehowa ha nɛ zugba mimiɛ, kɛkɛ nɛ Filisti bi ɔmɛ a tsui po. A bɔni mɛ nitsɛmɛ a he gbemi, nɛ Israel bi ɔmɛ ye a nɔ kunimi.—1 Samuel 13:5, 15, 22; 14:1, 2, 6, 14, 15, 20.\\n7. Kɛ Yonatan kɛ e tsɛ ɔ hi si ha kɛɛ?\\n7 E ngɛ mi kaa Saul ya nɔ nɛ e gbo Yehowa nɔ tue mohu lɛɛ, se Yonatan buɔ e tsɛ ɔ tue ke e he hia kaa e pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ a pee kake kɛ hwu ta kɛ fã Yehowa we bi a he.—1 Samuel 31:1, 2.\\n8, 9. Ke wa ngɛ bumi kɛ ha nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a, mɛni blɔ nɔ lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa yeɔ Mawu anɔkuale ngɛ?\\n8 Kaa bɔ nɛ Yonatan pee ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ maa ye Yehowa anɔkuale, nɛ wa maa bu ma nɔ yeli tue ke e he hia kaa waa pee jã. Yehowa ngmɛ “ma nɔ yeli” ɔmɛ blɔ konɛ a ye wa nɔ, nɛ e hyɛɔ blɔ kaa waa bu mɛ. (Kane Roma Bi 13:1, 2.) Enɛ ɔ he je ɔ, ke ma nikɔtɔmahi yi anɔkuale nɛ e peeɔ wɔ kaa e sɛ nɛ waa bu mɛ po ɔ, e sa kaa wa je bumi kpo ha mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ waa bu nihi tsuo nɛ Yehowa kɛ blɔ nya ko wo a dɛ ɔ.—1 Korinto Bi 11:3; Hebri Bi 13:17.\\nBlɔ kake nɛ wa maa gu nɔ kɛ ye Yehowa anɔkuale ji kaa waa kɛ wa hunomɛ kɛ wa yihi maa hi si saminya nɛ waa bu mɛ, ke a sɔmɔ we Yehowa po (Hyɛ kuku 9)\\n9 Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ South America nɛ a tsɛɛ lɛ ke Olga a kɛ e ní peepee tsɔɔ kaa e yeɔ Yehowa anɔkuale. E ngɛ mi kaa e huno ɔ kɛ lɛ hí si saminya mohu, se e buɔ lɛ. (Hyɛ nyagbe ningma.) Be komɛ ɔ, e huno ɔ kɛ lɛ tui munyu, loo e tuɔ munyu yayahi kɛ siɔ lɛ akɛnɛ e ji Yehowa Odasefo no ɔ he je. E huno ɔ de lɛ po kaa e maa je e he, nɛ ke e yaa a, e maa ngɔ a bimɛ etɛ ɔmɛ kɛ ho. Se Olga pee we e huno ɔ ‘yami kɛ tui yayami nane mi.’ E bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e pee e he yogbayo kpakpa. E hooɔ ní ha e huno ɔ, e fɔɔ e níhi a he, nɛ e hyɛɔ weku ɔ mi bimɛ kpa amɛ a nɔ. (Roma Bi 12:17) Nɛ ke e na kaa e maa hi ɔ, e piɛɛ e huno ɔ he kɛ ya slaa e weku li kɛ e huɛmɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e kɛ e huno ɔ yaa e huno ɔ papaa ya ngɛ ma kpa ko nɔ ɔ, lɛ yo ɔ to nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ he maa hia kɛ ha blɔ hiami ɔ he blɔ nya. Benɛ a ya ya a, lɛɛ lɛɛ e sɛ we sɔlemi tsu ɔ mi, e mlɛ ngɛ kpo ɔ nɔ. Jehahi babauu se ɔ, Olga huno ɔ ní peepee tsake, ejakaa Olga toɔ e tsui si wawɛɛ, nɛ e buɔ lɛ be fɛɛ be. Amlɔ nɛ ɔ, e huno ɔ woɔ lɛ he wami kaa e ya asafo mi kpehi, nɛ e kɛ lɔle woɔ lɛ kɛ yaa. Be komɛ ɔ, e piɛɛɔ e he kɛ yaa asafo mi kpehi.—1 Petro 3:1.\\nBE MI NƐ WA LI NƆ NƐ E SA KAA WAA YE LƐ ANƆKUALE\\n10. Kɛ Yonatan plɛ kɛ le nɔ nɛ e sa kaa e ye lɛ anɔkuale ha kɛɛ?\\n10 Benɛ Saul de ke e yaa gbe David ɔ, e he ba hia nɛ Yonatan nɛ mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ mi wa. E suɔ kaa e maa ye e tsɛ ɔ anɔkuale, nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e suɔ kaa e maa ye David hu anɔkuale. Yonatan le kaa Mawu kɛ David ngɛ, se Saul lɛɛ Mawu kua lɛ, enɛ ɔ he ɔ, e ma e juɛmi nya si kaa e maa ye David anɔkuale. E de David kaa e ya laa, nɛ e tsɔɔ Saul nɔ́ he je nɛ e sɛ kaa e gbe David ɔ.—Kane 1 Samuel 19:1-6.\\n11, 12. Mɛni blɔ nɔ suɔmi nɛ wa ngɛ ha Mawu ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa yeɔ lɛ anɔkuale ngɛ?\\n11 Nyɛmiyo ko ngɛ Australia nɛ a tsɛɛ lɛ ke Alice. E he ba hia nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ nɔ nɛ e sa kaa e ye lɛ anɔkuale ɔ he. Benɛ a kɛ lɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, e de e weku li ɔmɛ níhi nɛ e ngɛ kasee ɔ. E de mɛ hu kaa e be a he piɛe kɛ ye Bloonya hu, nɛ e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je. Sisije ɔ, e hɛwi mɛ tsɔ, se pee se ɔ, a mi mi ba fu lɛ wawɛɛ. A nu he kaa tsa pi Alice kɔmɔ ji mɛ hu. Kɛkɛ nɛ Alice yayo de lɛ ke e hla we nɛ e na lɛ hu. Alice de ke: “Ye he mi po, nɛ e hao mi wawɛɛ, ejakaa i suɔ ye weku ɔ saminya. Se kɛ̃ ɔ, i fia ye pɛɛ si kaa ma ngɔ Yehowa kɛ e Bi ɔ kɛ pee nihi titli ngɛ ye si himi mi, nɛ i ha nɛ a baptisi mi ngɛ kpe ko nɛ a pee ɔ sisi.”—Mateo 10:37.\\n12 E sɛ kaa anɔkuale nɛ wa maa ye bɔɔlu fiami kuu ko, loo sukuu ko, loo ma ko ɔ he nɛ hia wɔ pe anɔkuale nɛ wa maa ye Yehowa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Henry ɔ ji nɔ ko nɛ e suɔ fiɛmi ko nɛ a tsɛɛ ke chess ɔ wawɛɛ. E fiɛɔ fiɛmi nɛ ɔ kɛ haa e sukuu ɔ, nɛ e suɔ kaa e sukuu ɔ nɛ ye kunimi. Se akɛnɛ e fiɛɔ fiɛmi nɛ ɔ daa Hɔ kɛ Hɔgba he je ɔ, e ná we deka kɛ ya fiɛɛmi kɛ asafo mi kpehi. Akɛnɛ Henry ngɔ e tsui tsuo kɛ wo sukuu ní peemihi a mi he je ɔ, e nyɛ we nɛ e ye Mawu anɔkuale. Enɛ ɔ he ɔ, e ma e juɛmi nya si kaa e ma kpa jamɛ a fiɛmi ɔ fiɛmi kɛ ha e sukuu ɔ.—Mateo 6:33.\\n13. Ngɛ mɛni blɔ nɔ anɔkuale nɛ wa maa ye Mawu ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa da nyagbahi nɛ waa kɛ kpeɔ ngɛ weku mi ɔ nya?\\n13 Be komɛ ɔ, e ma nyɛ maa ye ha wɔ kaa wa maa ye wa weku mi bimɛ slɔɔtoslɔɔtohi anɔkuale ngɛ be kake too mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Ken de ke: “Ye yayo bwɔ, enɛ ɔ he ɔ, i suɔ kaa ma pɔ lɛ slaami kpitikpiti, nɛ be komɛ hu ɔ, i suɔ nɛ e ba ye be bɔɔ ngɛ wa ngɔ. Se ye yayo kɛ ye yo ɔ yi.” Ken tsa nɔ ke: “I na kaa e sa nɛ ma sa mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a hɛ mi.” Ken susu nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ he, nɛ e na kaa ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, e sa kaa e ye e yo ɔ anɔkuale. Enɛ ɔ he ɔ, e gu ga blɔ nɔ kɛ tsu nyagba a he ní, nɛ e yo ɔ bua jɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, e tsɔɔ e yo ɔ nɔ́ he je nɛ e sa kaa e je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ e yayo. Jehanɛ hu ɔ, e tsɔɔ e yayo nɔ́ he je nɛ e sa kaa e bu e yo ɔ.—Kane 1 Mose 2:24; 1 Korinto Bi 13:4, 5.\\nKE NYƐMINYUMU KO NUI WƆ SISI ALOO E YE WƆ SANE YAYA\\n14. Mɛni Saul pee nɛ tsɔɔ kaa e ye Yonatan sane yaya?\\n14 Jehanɛ se hu ɔ, wa ma nyɛ maa ye Yehowa anɔkuale ke nyɛminyumu ko nɛ e nyɛɛɔ wa hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ ye wɔ sane yaya ko. Mawu lɛ hla Matsɛ Saul, se kɛ̃ ɔ, Saul kɛ e binyumu ɔ hí si saminya. Matsɛ Saul nui sisi kaa Yonatan suɔ David. Benɛ Yonatan ka kaa e maa ye bua David ɔ, Saul mi mi fu wawɛɛ nɛ e pue e bi ɔ hɛ mi si ngɛ nimli babauu a hɛ mi. Se Yonatan ya nɔ nɛ e bu e tsɛ ɔ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e ya nɔ nɛ e ye Yehowa kɛ David, nɔ nɛ Mawu hla lɛ kaa lɛ ji nɔ nɛ ma ba ye Israel nɔ matsɛ ɔ anɔkuale.—1 Samuel 20:30-41.\\n15. Ke nyɛminyumu ko kɛ wɔ ye sane yaya ko ɔ, kɛ e sa kaa waa pee wa ní ha kɛɛ?\\n15 Mwɔnɛ ɔ, ngɛ wa we asafo ɔmɛ a mi ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ bɔɔ mɔde kaa a kɛ nɔ tsuaa nɔ maa hi si saminya. Se nyɛmimɛ nyumuhi nɛ ɔmɛ yi mluku. Enɛ ɔ he je ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa a be nɔ́ he je nɛ wa pee nɔ́ ko ɔ sisi nue. (1 Samuel 1:13-17) Lɔ ɔ he je ɔ, ke e ba kaa a nui wɔ sisi be komɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye Yehowa anɔkuale.\\nKE E HE WA HA WƆ WAWƐƐ KAA WA MAA YE WA SIWO NƆ\\n16. Ngɛ mɛni si himihi a mi nɛ e sɛ kaa wa fo wɔ pɛ wa nɔ́ mi, se mohu e sa kaa waa ye Mawu anɔkuale?\\n16 Jinɛ Saul suɔ kaa Yonatan nɛ ye matsɛ ngɛ e se, se pi David. (1 Samuel 20:31) Se Yonatan suɔ Yehowa, nɛ e yeɔ lɛ anɔkuale. Yonatan fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi, mohu ɔ, e kɛ David pee huɛ nɛ e ye si nɛ e wo David ɔ nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ tsuaa nɔ nɛ e suɔ Yehowa nɛ e yeɔ lɛ anɔkuale ɔ, ‘ke e ka kita a, e kpale we e nya se.’ (La 15:4) Wa yeɔ wa siwohi a nɔ ejakaa wa yeɔ Mawu anɔkuale. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke waa kɛ nɔ ko pee ní tsumi he somi ko ɔ, e sa nɛ waa pee nɔ́ nɛ wa kplɛɛ nɔ kaa wa maa pee ɔ pɛpɛɛpɛ, ke he fimi ba po. Nɛ ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ wa gba si himi mi ɔ, wa maa ya nɔ maa ye wa hunomɛ kɛ wa yihi anɔkuale. Ke wa pe jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa.—Kane Malaki 2:13-16.\\nKe wa pee ní tsumi he somi ko ɔ, e sa nɛ waa pee nɔ́ nɛ wa kplɛɛ nɔ kaa wa maa pee ɔ pɛpɛɛpɛ, ejakaa wa yeɔ Mawu anɔkuale (Hyɛ kuku 16)\\n17. Mɛni o kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n17 Kaa bɔ nɛ Yonatan pee ɔ, wɔ hu wa suɔ kaa wa maa ye Mawu anɔkuale ngɛ si himi nɛ mi wa po mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi pee wɔ nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye mɛ anɔkuale. Ke wa pee jã a, wa ma ha Yehowa bua maa jɔ, nɛ lɔ ɔ ji nɔ́ titli nɛ haa wa bua jɔɔ wawɛɛ. (Abɛ 27:11) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e maa hia wɔ ɔ, Yehowa ma ha wɔ, nɛ e maa hyɛ wa nɔ. Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se nɛ wa maa kase ɔ mi ɔ, wa ma susu níhi nɛ wa ma nyɛ maa kase kɛ je ni komɛ nɛ a hi si ngɛ David be ɔ mi ɔ a he. A kpɛti ni komɛ ye anɔkuale nɛ ni komɛ hu yi anɔkuale.\\n^ (kuku 9) A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ.\\nWa yeɔ Yehowa anɔkuale: Wa suɔ Yehowa nɛ wa buɔ lɛ tue be tsuaa be. Ke waa kɛ haomi ngɛ kpee ɔ, wa susuɔ níhi nɛ wa suɔ kaa wa pee ɔ he, nɛ wa buɔ Yehowa tue, ejakaa wa suɔ lɛ wawɛɛ pe nɔ tsuaa nɔ aloo nɔ́ fɛɛ nɔ́\\n“Ma nɔ yeli”: Ma nikɔtɔmahi nɛ Yehowa ngmɛ mɛ blɔ kaa a ye wa nɔ. Yehowa suɔ kaa wa je bumi kpo kɛ ha mɛ nɛ waa bu mɛ tue, ja a de wɔ kaa wa pee nɔ́ ko nɛ e fã wɔ kaa wa ko pee","num_words":3206,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.032,"special_characters_ratio":0.298,"stopwords_ratio":0.465,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ sibi daa kaa nyɛmimɛ”—Hebri Bi 13:1 | Kase\\nNyɛɛ Fia Nyɛ Pɛɛ Si Kaa Nyɛ Maa “Suɔ Nyɛ Sibi Daa Kaa Nyɛmimɛ”!\\nHa Mawu “Nike Ní Nɛ Nɔ Ko Be Nyɛe Maa Kale” ɔ Nɛ Wo Mo He Wami\\nMumi ɔ Kɛ Wɔ Hu Wa Mumi ɔ Yeɔ Odase\\nAkɛnɛ Waa Kɛ Mawu Ngɛ Ní Tsue He Je ɔ, Wa Ngɛ Bua Jɔmi\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Bassa (Cameroon) Bislama Boulou Cakchiquel (Central) Cambodian Chitonga Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | January 2016\\n“Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ sibi daa kaa nyɛmimɛ.”—HEBRI BI 13:1.\\nLAHI: 3, 20\\nKe a ke waa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\nMɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa wa maa ya nɔ maa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ ɔ?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ ha kɛɛ?\\n1, 2. Mɛni he je nɛ Paulo ngma sɛ womi ya ha Kristofohi nɛ a hi Hebri ɔ?\\nNGƐ jeha 61 ɔ mi ɔ, asafohi tsuo nɛ a ngɛ Israel ɔ ngɛ tue mi jɔmi bɔ nɛ sa. E ngɛ mi kaa a wo bɔfo Paulo tsu ngɛ Roma mohu lɛɛ, se e he ye kaa e be kɛe kulaa nɛ a ma je lɛ. A je e huɛ Timoteo ngɛ tsu mi kɛ we, nɛ e kɛ lɛ tsuo a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a ma ya slaa a nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ Yudea. (Hebri Bi 13:23) Ngɛ jeha enuɔ pɛ mi ɔ, e ma bi nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Yudea kɛ titli ɔ Yerusalem ɔ nɛ a kɛ oya yemi nɛ pee nɔ́ ko. Mɛni he je? Be ko nɛ be ɔ, Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ kaa, ke a na kaa ta buli ba bɔle Yerusalem ɔ, a tu fo kɛ je ma a mi.—Luka 21:20-24.\\n2 Benɛ Yesu kɛ kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ ha e se nyɛɛli ɔmɛ ɔ, jeha 28 be. Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Kristofohi nɛ a ngɛ Israel ɔ kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa ngɛ yi mi wami kɛ kahi fuu nɛ a kɛ kpe ɔ tsuo se. (Hebri Bi 10:32-34) Se Paulo suɔ kaa e ma dla mɛ kɛ to nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ. E be kɛe kulaa nɛ a kɛ ka nɛ nya wa pe kulaa maa kpe ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je. (Mateo 24:20, 21; Hebri Bi 12:4) E he maa hia nɛ a ná tsui si tomi kɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa wawɛɛ pe be ko nɛ be ɔ, konɛ a nyɛ nɛ a bu fami nɛ Yesu fa mɛ kaa a tu fo ɔ tue, ejakaa lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ ma he a yi wami. (Kane Hebri Bi 10:36-39.) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha nɛ Paulo ngma sɛ womi ya ha nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ nɛ a suɔ mɛ ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, a tsɛɛ sɛ womi nɛ ɔ ke Hebri Bi a womi. Paulo ngma Hebri bi ɔmɛ sɛ womi nɛ ɔ konɛ e kɛ wo mɛ he wami kɛ ha nɔ́ nɛ maa ba a.\\n3. Mɛni he je nɛ e sa kaa wa bua nɛ jɔ Hebri Bi ɔmɛ a womi ɔ he ɔ?\\n3 E sa nɛ wɔ nɛ wa ji Mawu we bi mwɔnɛ ɔ, wa bua nɛ jɔ Hebri bi ɔmɛ a womi ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa si himi nɛ Kristofohi nɛ a hi Yudea a kɛ kpe ɔ, ngɛ kaa si himi mi nɛ wɔ hu waa kɛ ngɛ kpee mwɔnɛ ɔ. Wa ngɛ ‘je nɛ mi wa mi,’ nɛ wa nyɛmimɛ fuu kɛ anɔkuale yemi to a tsui si ngɛ kahi nɛ a nya wa kɛ yi mi wami mi. (2 Timoteo 3:1, 12) Se wa ti nihi babauu kɛ yi mi wami ko kpi tɛ̃ɛ, ejakaa tue mi jɔmi ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ pee klaalo ɔ, e he hia nɛ wɔ hu waa pee jã. Mɛni he je? Ejakaa e be kɛe kulaa nɛ waa kɛ ka nɛ nya wa pe kulaa maa kpe ngɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he je!—Kane Luka 21:34-36.\\n4. Mɛni ji jeha 2016 jeha ngmami ɔ, nɛ mɛni he je nɛ e sa saminya a?\\n4 Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa dla wa he kɛ ha nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ? Ngɛ Hebri Bi ɔmɛ a womi ɔ mi ɔ, Paulo tsɔɔ níhi fuu nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Paulo tsɔɔ nɔ́ kake ko nɛ he hia wawɛɛ ngɛ Hebri Bi 13:1. E wo wɔ he wami ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ sibi daa kaa nyɛmimɛ.” Munyu nɛ ɔ lɛ a kɛ pee jeha 2016 jeha ngmami ɔ nɛ.\\nWa jeha 2016 jeha ngmami ɔ ji: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ sibi daa kaa nyɛmimɛ.”—Hebri Bi 13:1\\n5. Ke a ke waa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\n5 Ke a ke waa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Hela munyu nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ sisi tutuutu ji “nɛ nɔ ko maa suɔ e nyɛmi.” Suɔmi nɛ ɔ ji suɔmi nɛ mi wa nɛ weku mi bimɛ náa kɛ haa a sibi, aloo nihi náa kɛ haa a huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kɛ mɛ a kpɛti. (Yohane 11:36) Tsa pi kaa wa bua peeɔ wa he nyɛmimɛ. Wa ji nyɛmimɛ. (Mateo 23:8) Paulo de ke: “Nyɛɛ suɔ nyɛ he saminya kaa nyɛmimɛ, nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ bu e nyɛmi pe lɛ nitsɛ e he.” (Roma Bi 12:10) Munyu nɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ suɔmi nɛ ngɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti ɔ mi wa wawɛɛ ha. Suɔmi nɛ Mawu we bi ngɛ kɛ ha a sibi kaa nyɛmimɛ, kɛ suɔmi nɛ a kɛ da Kristofohi a sisi tomi mlaahi a nɔ ɔ yeɔ bua mɛ nɛ huɛ bɔmi gbagbanii kɛ kake peemi ngɛ a kpɛti.\\n6. Kɛ anɔkuale Kristofohi nu munyu nɛ ji nyɛɛ suɔ nyɛ sibi kaa nyɛmimɛ ɔ sisi ha kɛɛ?\\n6 A pɔɔ munyu nɛ ji ‘nyɛɛ suɔ nyɛ si bi kaa nyɛmimɛ’ ɔ nami ngɛ Kristofohi a womihi a mi. Ngɛ Yuda bi nɛ a hi si blema a blɔ fa mi ɔ, behi fuu ɔ, a kɛ munyu nɛ ji “nyɛmi” ɔ tsuɔ ní ke a ngɛ a weku li a he munyu tue. Be komɛ hu ɔ, a kɛ tsuɔ ní ke a ngɛ nihi nɛ a pi a weku li a he munyu tue. Se a kɛ munyu nɛ ɔ tsu we ní ke a ngɛ nɔ ko nɛ pi Yuda no ji lɛ he munyu tue. Se wɔ nɛ wa ji anɔkuale Kristofohi lɛɛ, anɔkuale Kristofo no fɛɛ anɔkuale Kristofo no ji wa “nyɛmi.” Wa hyɛ we ma nɛ nɔ ɔ je nɔ. (Roma Bi 10:12) Yehowa tsɔɔ wɔ kaa e sa nɛ waa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ. (1 Tesalonika Bi 4:9) Se mɛni he je nɛ e he hia kaa wa maa suɔ wa sibi daa kaa nyɛmimɛ ɔ?\\nMƐNI HE JE NƐ E HE HIA WAWƐƐ KAA WA MAA SUƆ WA NYƐMIMƐ DAA A?\\n7. (a) Mɛni ji nɔ́ titli he je nɛ e sa kaa waa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ ɔ? (b) Moo tsɔɔ yi mi tomi kpa ko hu he je nɛ e he hia kaa wa ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa sibi ɔ mi nɛ wa a.\\n7 Yehowa de wɔ ke waa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ. Enɛ ɔ ji nɔ́ titli he je nɛ e sa kaa waa pee jã a nɛ. Ke wa sume wa nyɛmimɛ ɔ, wa be nyɛe ma ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha Yehowa. (1 Yohane 4:7, 20, 21) Yi mi tomi kpa ko hu he je nɛ e sa kaa waa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ ji kaa wa hia wa sibi, titli ɔ, ngɛ haomi behi a mi. Benɛ Paulo ngma e sɛ womi ɔ ya ha Kristofohi nɛ a hi Hebri ɔ, e le kaa e be kɛe kulaa nɛ a ti ni komɛ ma si a wehi kɛ níhi nɛ a ngɛ. Yesu tsɔɔ kaa jamɛ a be ɔ, níhi a mi maa wa. (Marko 13:14-18; Luka 21:21-23) Lɔ ɔ he ɔ, e he hia nɛ Kristofohi nɛ a ha suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha a sibi ɔ mi nɛ wa loko e su jamɛ a be ɔ.—Roma Bi 12:9.\\nE he hia nɛ wa ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa nyɛmimɛ ɔ mi nɛ wa amlɔ nɛ ɔ, ejakaa lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa da ka saisaa nɛ waa kɛ ma kpe hwɔɔ se ɔ nya\\n8. Mɛni e he hia nɛ waa pee amlɔ nɛ ɔ loko haomi ngua a nɛ je sisi?\\n8 E be kɛe kulaa nɛ haomi ngua nɛ nya wa pe kulaa ngɛ adesahi a yi nɔ sane mi ɔ maa ba. (Marko 13:19; Kpojemi 7:1-3) E he maa hia nɛ waa bu ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue: “Ye ma, nyɛ ya sɛ nyɛ we ɔmɛ a mi, nɛ nyɛɛ ngmɛ sinya amɛ a mi ngɔ wo nyɛ yi. Nyɛɛ laa nyɛ he be kpiti ko kɛ yaa si Mawu mi mi fumi ɔ nya maa be.” (Yesaya 26:20) “We ɔmɛ” ma nyɛ maa da si kɛ ha wa we asafo ɔmɛ. Lejɛ ɔ ji he nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ kpeɔ kɛ jaa Yehowa ngɛ. Se e sa nɛ waa pee babauu pe Kristofohi a kpehi nɛ wa maa ya daa kɛkɛ. Paulo kae Kristofohi nɛ a hi Hebri ɔ kaa e sa nɛ a wo a sibi he wami nɛ a je suɔmi kpo, nɛ a pee a sibi kpakpa. (Hebri Bi 10:24, 25) E he hia nɛ wa ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa nyɛmimɛ ɔ mi nɛ wa amlɔ nɛ ɔ, ejakaa lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa da ka saisaa nɛ waa kɛ ma kpe hwɔɔ se ɔ nya.\\n9. (a) Mwɔnɛ ɔ, mɛni he blɔhi wa náa kɛ jeɔ suɔmi kpo kɛ haa wa sibi kaa nyɛmimɛ? (b) Mo ha nɔ hyɛmi ní komɛ nɛ tsɔɔ kaa Yehowa we bi suɔ a sibi kaa nyɛmimɛ.\\n9 Mwɔnɛ ɔ po ɔ, wa ngɛ he blɔhi fuu nɛ waa kɛ ma je suɔmi kpo kɛ ha wa sibi kaa nyɛmimɛ loko haomi ngua a maa je sisi. Zugba mimiɛmihi, nyu nɛ jeɔ nihi, kɔɔhiɔ nɛ nya wa, tsunami, kɛ adebɔ mi oslaa kpahi haa nɛ wa nyɛmimɛ komɛ ngɛ nɔ́ nae. A ngɛ nyɛmimɛ komɛ hu yi mi wae. (Mateo 24:6-9) Akɛnɛ je ɔ puɛ he je ɔ, waa kɛ sika he nyagba kpeɔ daa ligbi. (Kpojemi 6:5, 6) Se kɛ̃ ɔ, si abɔ nɛ wa nyɛmimɛ kɛ nyagbahi ngɛ kpee ɔ, si abɔ nɛ wa náa he blɔ kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ. E ngɛ mi kaa nihi je we suɔmi kpo ngɛ je nɛ ɔ mi mohu lɛɛ, se e he hia nɛ waa ya nɔ nɛ waa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ. (Mateo 24:12) —Hyɛ nyagbe ningma.\\nKƐ WA MA PLƐ KƐ SUƆ WA SIBI DAA KAA NYƐMIMƐ HA KƐƐ?\\n10. Mɛni he wa ma susu piɔ?\\n10 Ngɛ nyagbahi nɛ wa kɛ kpeɔ ɔ tsuo se ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ je suɔmi kpo kɛ ha wa sibi daa kaa nyɛmimɛ ha kɛɛ? Kɛ wa ma plɛ kɛ tsɔɔ kaa wa jeɔ suɔmi nɛ ɔ kpo kɛ haa wa nyɛmimɛ ha kɛɛ? Benɛ Paulo de ke “nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ sibi daa kaa nyɛmimɛ” ɔ se ɔ, e tsɔɔ blɔhi fuu a nɔ nɛ Kristofohi ma nyɛ maa gu kɛ pee jã. Mo ha nɛ wa susu blɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti ekpa he nɛ waa hyɛ.\\n11, 12. Ke a ke waa pee nihi nibwɔ ɔ, mɛni e tsɔɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n11 “Nyɛ ko jɔɔ nibwɔ peemi.” (Kane Hebri Bi 13:2.) Mɛni ji “nibwɔ peemi”? Munyu nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ sisi tutuutu ji, “mi mi jɔmi nɛ a jeɔ kpo kɛ haa nihi nɛ a li mɛ.” Eko ɔ, jamɛ a munyu ɔ ma kaiɔ wɔ nɔ́ nɛ Abraham kɛ Lot pee ɔ. Abraham kɛ Lot je mi mi jɔmi kpo kɛ ha ni komɛ nɛ a ba slaa mɛ nɛ a li mɛ. Nyagbenyagbe ɔ, Abraham kɛ Lot ba yɔse kaa mamoo bɔfohi ji nimli ɔmɛ. (1 Mose 18:2-5; 19:1-3) Nɔ hyɛmi ní nɛ ɔmɛ wo Kristofohi nɛ a hi Hebri ɔ he wami nɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi kaa nyɛmimɛ, nɛ a pee mɛ nibwɔ.\\n12 Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee nihi nibwɔ? Wa ma nyɛ ma tsɛ wa nyɛmimɛ kɛ ba wa we mi konɛ waa kɛ mɛ nɛ ye ní loo waa wo mɛ he wami. E ngɛ mi kaa eko ɔ, wa li wa kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ kɛ e yo ɔ saminya mohu lɛɛ, se ke a ba slaa wa asafo ɔ, wa ma nyɛ maa fɔ mɛ nine kɛ ba wa we mi. (3 Yohane 5-8) E he hia we nɛ waa ngmɛ mɛ okplɔɔ ngua aloo wa puɛ sika fuu. Oti nɛ e sa kaa wa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa wa maa wo wa nyɛmimɛ he wami, se pi nɛ wa ma ha nɛ a na kaa wa ngɛ ní. Nɛ e sɛ nɛ waa fɔ nine kɛ tsɛ nihi nɛ ke wa pee nɔ́ ko ha mɛ ɔ, mɛ hu a ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kɛ to wɔ nane mi pɛ. (Luka 10:42; 14:12-14) Nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ ji kaa ke wa be deka po ɔ, wa ko jɔɔ nihi nibwɔ peemi!\\n13, 14. Kɛ wa ma plɛ kɛ “kai nihi nɛ a wo mɛ tsu ɔ” ha kɛɛ?\\n13 “Nyɛ kai nihi nɛ a wo mɛ tsu ɔ.” (Kane Hebri Bi 13:3.) Benɛ Paulo ngma munyu nɛ ɔ, nihi nɛ a ngɛ e juɛmi mi ji nyɛmimɛ nɛ a wo mɛ tsu ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he ɔ. Paulo je asafo ɔ yi, ejakaa a ‘mi mi sã mɛ ngɛ nihi nɛ a wo mɛ tsu ɔ a he.’ (Hebri Bi 10:34) Nyɛmimɛ komɛ ye bua Paulo benɛ a wo lɛ tsu jeha eywiɛ ɔ, se e kɛ nyɛmimɛ komɛ hu a he kɛ. Mɛni nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa pee kɛ ye bua Paulo? A ma nyɛ maa ya nɔ maa sɔle ha lɛ wawɛɛ.—Filipi Bi 1:12-14; Hebri Bi 13:18, 19.\\nWa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi, kɛ jokuɛwi po nɛ a wo mɛ tsu ngɛ Eritrea a\\n14 Mwɔnɛ ɔ, a wo Odasefohi fuu tsu ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je. Nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ nyɛmimɛ nɛ a wo mɛ tsu ɔ he kɛ we ɔ, ma nyɛ maa pee ní komɛ kɛ ye bua mɛ. Se wa ti nihi fuu waa kɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ wa kpɛti kɛ. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mɛ kɛ tsɔɔ kaa wa hɛ ji a nɔ? Ke wa suɔ wa sibi kaa nyɛmimɛ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa maa sɔle wawɛɛ ha mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi, kɛ jokuɛwi po nɛ a wo mɛ tsu ngɛ Eritrea a. Wa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha Nyɛminyumu Paulos Eyassu, Nyɛminyumu Isaac Mogos, kɛ Nyɛminyumu Negede Teklemariam nɛ loloolo ɔ, a ngɛ tsu mi jeha 20 kɛ se ji nɛ ɔ.\\n15. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa gba si himi he nɛ tsɔ?\\n15 “Nyɛ ha gba si himi he nɛ tsɔ.” (Kane Hebri Bi 13:4.) Wa ma nyɛ ma je suɔmi kpo kɛ ha wa sibi kaa nyɛmimɛ kɛ gu wa je mi bami he nɛ ma tsɔ ɔ nɔ hulɔ. (1 Timoteo 5:1, 2) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke waa kɛ nyɛminyumu ko aloo nyɛmiyo ko bɔ ajuama a, wa maa ye jamɛatsɛ ɔ kɛ e weku mi bimɛ awi. Lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa be wa nyɛmimɛ hee maa ye hu. (1 Tesalonika Bi 4:3-8) Mo susu bɔ nɛ yogbayo ko hu maa nu he ha ke e ná le kaa e huno hyɛɛ ajuama bɔmi he fonihi ɔ he nɛ o hyɛ. Anɛ e ma susu kaa e huno ɔ suɔ lɛ nɛ e ngɛ bumi kɛ ha gba si himi blɔ nya tomi ɔ lo?—Mateo 5:28.\\n16. Mɛni blɔ nɔ lɛ ke wa bua jɔɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa je suɔmi kpo kɛ ha wa sibi kaa nyɛmimɛ ngɛ?\\n16 “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ he.” (Kane Hebri Bi 13:5.) Ke wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi kaa e maa ye bua wɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa bua maa jɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ a he. Mɛni blɔ nɔ enɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa jeɔ suɔmi kpo kɛ haa wa sibi kaa nyɛmimɛ ngɛ? Ke wa bua jɔɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ a he ɔ, wa ma kai kaa wa nyɛmimɛ Kristofohi a he hia kulaa pe sika aloo ní kpahi. (1 Timoteo 6:6-8) Wa be wa nyɛmimɛ a he munyu huitihuiti tue, nɛ jã kɛ̃ nɛ ke wa ya je si himi ko mi hu ɔ, wa be huhuɛe. Nɛ wa hɛ be kɔ̃e ngɛ níhi nɛ nihi ngɛ ɔ a nɔ. Mohu ɔ, ke wa bua jɔɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ a he ɔ, wa ma ha nɔ nɔ́ faa.—1 Timoteo 6:17-19.\\n17. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ “kã” maa ye bua wɔ konɛ wa je suɔmi kpo kɛ ha wa sibi kaa nyɛmimɛ?\\n17 Moo pee “kã.” (Kane Hebri Bi 13:6.) Ke wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi ɔ, lɔ ɔ woɔ wɔ kã nɛ wa nyɛɔ daa kahi nɛ a mi wa nya. Kã yeɔ bua wɔ nɛ wa náa juɛmi nɛ da. Ke wa hɛɛ juɛmi nɛ da a, wa ma nyɛ ma je suɔmi kpo kɛ ha wa sibi kaa nyɛmimɛ. Wa maa wo mɛ he wami nɛ wa maa wo a bua hulɔ. (1 Tesalonika Bi 5:14, 15) Ngɛ haomi ngua a mi po ɔ, wa ma nyɛ ma ná kã, ejakaa wa le kaa e be kɛe nɛ a ma he wa yi wami.—Luka 21:25-28.\\nWa ma nyɛ ma ná kã, ejakaa wa le kaa e be kɛe nɛ a ma he wa yi wami\\n18. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha asafo mi nikɔtɔma amɛ kaa wa nyɛmimɛ ɔ mi nɛ wa?\\n18 ‘Nyɛ kai nyɛ hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ.’ (Kane Hebri Bi 13:7, 17.) Asafo mi nikɔtɔmahi ngɔɔ be nɛ jinɛ e sa kaa a kɛ tsu mɛ nitsɛmɛ a hiami ní ɔ kɛ tsuɔ ní wawɛɛ ngɛ wa he je. Ke wa susu níhi tsuo nɛ a tsuɔ ɔ he ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha mɛ ɔ mi waa, nɛ wa bua jɔɔ a he hulɔ. E sɛ nɛ waa pee nɔ́ ko kɛ puɛ a bua jɔmi aloo kɛ wo a kɔni mi nyu kɔkɔɔkɔ. Mohu ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi kɛ bu mɛ tue. Ke wa peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa ‘wa buɔ mɛ saminya, nɛ wa suɔ mɛ ngɛ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ɔ he.’—1 Tesalonika Bi 5:13.\\nAnɛ o bua jɔɔ ní nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ tsuɔ ha wɔ ɔ he lo? (Hyɛ kuku 18)\\nYAA NƆ NƐ O PEE PE JÃ\\n19, 20. Kɛ wa ma plɛ kɛ je suɔmi kpo kɛ ha wa sibi daa kaa nyɛmimɛ ngɛ blɔhi fuu a nɔ ha kɛɛ?\\n19 Nihi le Yehowa we bi kaa a suɔ a sibi kaa nyɛmimɛ. Ngɛ Paulo be ɔ mi hu ɔ, jã nɛ e ji. Se Paulo wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami kaa a je suɔmi kpo kɛ ha a sibi wawɛɛ pe jã po. E de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ pee pe jã po.” (1 Tesalonika Bi 4:9, 10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ma nyɛ maa pee babauu pe bɔ nɛ wa ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ!\\n20 Enɛ ɔ he ɔ, be fɛɛ be nɛ wa maa hyɛ wa jeha nɛ ɔ ngmami ɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ, nyɛ ha nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a he: Anɛ ma nyɛ ma pee nihi nibwɔ pe bɔ nɛ i peeɔ amlɔ nɛ ɔ lo? Mɛni ma nyɛ ma pee kɛ ye bua wa nyɛmimɛ nɛ a wo mɛ tsu ɔ? Anɛ i ngɛ bumi kɛ ha blɔ nya nɛ Mawu to kɛ ha gba si himi ɔ lo? Mɛni ma ha nɛ ye bua nɛ jɔ níhi nɛ i ngɛ ɔ a he? Mɛni ma nyɛ maa pee konɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ i ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi nɛ wa wawɛɛ? Kɛ ma plɛ kɛ ná bumi nɛ mi wa kɛ ha nihi nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ ha kɛɛ? Ke wa bɔ mɔde nɛ wa tsu níhi kakaaka ekpa nɛ ɔmɛ a he ní ɔ, wa be jeha ngmami ɔ nae kaa nɔ́ ko nɛ a ngma ngɛ gbogbo ɔ he kɛkɛ. Mohu ɔ, e ma kai wɔ nɛ wa maa ye Paulo munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɔ: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ sibi daa kaa nyɛmimɛ.”—Hebri Bi 13:1.\\n^ (kuku 9) Ke o ngɛ hlae nɛ o le bɔ nɛ Yehowa Odasefohi jeɔ suɔmi kpo kɛ haa a sibi kaa nyɛmimɛ ngɛ oslaa be mi ha a, hyɛ July 15, 2002 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 8-9, kɛ womi nɛ ji Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom ɔ yi 19.\\nNyɛɛ suɔ nyɛ sibi kaa nyɛmimɛ: Suɔmi nɛ ɔ ji suɔmi nɛ mi wa nɛ weku mi bimɛ aloo huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti náa kɛ haa a sibi. Tsa pi kaa wɔ Yehowa Odasefohi wa bua peeɔ wa he nyɛmimɛ. Wa ji nyɛmimɛ\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE January 2016","num_words":3729,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.054,"special_characters_ratio":0.302,"stopwords_ratio":0.491,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"UDHR - Gonja\\nUniversal Declaration of Human Rights - Gonja\\n1. Ekama nɛ bu fa fo, fo kɔ kashinteŋ nɛ fo keni kefa nna, amɔ bu ji na mbri fo mbra be ekpa so jimaa to nɛ fo maŋ tiŋ chɛ fo kɔnɔ.\\n2. A maŋ daga nɛ bu fa ekama nkpal kesheŋ nɛ ku maŋ daga kusoe gberge so ashi efuli na nko efuli-ana kikɛ be mbra so, saŋɛ nɛ e wɔrɔ la be kesheŋ na. A maŋ naŋ daga nɛ bu gberge esa kusoe nɛ ku baa chɔ kumo nɛ bu junkpar n sa mo saŋɛ nɛ e wɔrɔ loŋ be kesheŋ nna.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e baa nite mobe kumu so yɛlyɛla n naŋ tiŋ chena mobe efuli so.\\n2. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e ler efuli kikɛ so, nɛ mobe efuli so gba n naŋ tiŋ m bɛta m ba mobe efuli so.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e yɔ efuli ko so n ya mɔlwe mobe kumu.\\n2. Nɛ bu fa esa kumobe ekpa so nkpal ashuŋ lubi nɛ e maa liɛ efuli na be kumu be kekeni be ekpaso nko asheŋ nɛ a bee dɔɔ kɔnɔkoŋwule be mbra na so, le be kashinteŋ maŋ wɔtɔ.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e shi efuli ko so.\\n2. A maŋ daga kekini eko mobe efuli so be keshi jiga-jiga nko n kini mobe kechɛrga efuli nɛ e shi na so.\\n1. Benyɛn nɛ beche ya bulɔ, bu kɔ kashinteŋ nɛ bu kil n taŋɛ kanaŋ nɛ shɛŋ maa kuŋ bumo fanɛ yiri, efuli nɛ bu shi na so, nko kananɛ baa bunyaŋ ebɔrɛ. Bu kɔ kashinteŋ koŋwule ashi kakil to nɛ kakil gbeŋi so to.\\n2. Pɔɛ nɛ baasa e kil abar, a daga nɛ bumo-wura-ana be kenyi kikɛ e baa wɔ kakil na to.\\n3. Kanaŋ la ebɔrɛ so be kesheŋ na n naa la baasa to be katuŋ junkpar po nɛ a daga nɛ jamaa nɛ efuli kikɛ e baa kuŋ kumo.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e baa kɔ mobe kumu so be kapitɛ nko mo nɛ mo bra-ana.\\n2. A maŋ daga kepuni nko m mɔn eko mobe kapitɛ.\\n1. Ekama kɔ mobe kashinteŋ nɛ e ba wɔ kagbenewushi be nshɛr to.\\n2. Bu maa nyaŋ eko a wɔtɔ nshɛr ko to.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e baa wɔ efuli so be awura-sheŋ to mo gbagba nko nɛ bu lara ba sa yɛlyɛla so nɛ bu yili bumo be ntilemu.\\n2. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ eji mobe efuli so be kusɔnɛ ku la ekama peyɛ be tunɔ kananɛ eko gba beeŋ ji kumobe tunɔ nna.\\n3. Baasa be aparsheŋ a daga a ka la awura-sheŋ be egbel tulwase la be aparsheŋ daga nɛ a shi saŋɛ saŋɛ be kɔnkɔŋ be kelɛ kashinteŋ be ekpa so n naa la ekama be kesheŋ nɛ baa lɛ kɔnkɔŋ nna kegblanto nko kumo nɛ ku bɛ kɔnkɔŋ be kelɛ be mbra so.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e shuŋ kushuŋ, nɛ e fin mobe kumuso be kepar ke Kushuŋ n naŋ shuŋ kushuŋ mbra be ekpa so n naŋ kuŋ mobe kumu ashi ketase fuloŋ to.\\n2. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ bu ka mo kakɔka koŋwule nɛ kushuŋ koŋwule nɛ nkpiɛto kikɛ maŋ wɔtɔ.\\n3. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e ji mobe kushuŋ be tunɔ, mo nawule nko mo nɛ mobe keyale nɛ e naa wɔ kebawɔtɔ nɛ ku daga dimedi, n naŋ fin kechɛto ko nɛ ku daga ashi baasa kutɔ.\\n4. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e baa wɔ beshumpo be kɔnɔkoŋwule to nɛ bu baa kuŋ mobe aparsheŋ.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e ba wɔ kebawɔtɔ lɛla to, mo nɛ mobe keyale, ta alaŋɛ eyur be alemfia, ajibi-ji so, asɔ-buuso, kowu chena so to nɛ kusɔ kama nɛ ku la jamaa peyɛ, e naa kɔ kashinteŋ nɛ e kuŋ mobe kumu saŋɛ nɛ e maŋ naa wɔ kushuŋ to, nɛ e ka wɔ kulɔ to, nɛ kekulwu to, nɛ kenimu to nko kebawɔtɔ ko nɛ ku maŋ duli mo.\\n2. Kenio to nɛ kebia to, kikɛ daga kekeni so nɛnɛ n naŋ daga kechɛ to. Mbia nɛ bu kurwe kakil to nko kejipo to daga kakuŋ koŋwule.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ e nya kebala nɛ kabii. Kebala nɛ kebii daga nɛ bekekarso na e nya kumo yɛlyɛlya. Kebala nɛ kebii kekarso beeŋ ba la boshinɛ. A daga ekama ka nya enɔ to nɛ broni be ashuŋ be kebala nɛ kebii; benimu malɛ be kebala nɛ kebii malɛ daga nɛ ku bɛ kenyi so.\\n2. Kebala nɛ kebii beeŋ liɛ dimedi be eyur kudu-anyɔ kikɛ, n naŋ wɔtɔ eleŋ to, jilma ta a laŋɛ dimedi be kashinteŋ nɛ mobe kumu so be asheŋ kpra ere. Ku beeŋ teŋi kenu-n-sa-abar so, kanyiti nɛ kenakpa efuli-anan to, yiri nko ebɔrɛ be beshumpo be ntuŋso-ana to, n naŋ teŋi. Durnyaŋ be efuliana be kɔnɔkoŋwule be kebawɔtɔ kikɛ nɛ kaŋbene wushi e baa wɔtɔ.\\n3. Benawura-ana kɔ kashinteŋ nɛ ekpa nɛ bu lara kebala nɛ kebii be ekpa nɛ ku daga bumobe mbia.\\n1. Ekama kɔ kashinteŋ mobe kumu so nɛ e tiŋ wɔrɔ mobe baasa be adankaresheŋ n naŋ tiŋ ji adankare be asɔ lɔŋɛ so nɛ kabre be kachɛ be kinishi buwi be kenyi be tunɔ.\\n2. Ekama kɔ kashinteŋ nɛ ekpa nɛ e kuŋ mobe kumu so nɛ kebeleŋ be kushuŋ.\\n1. Ekama kɔ mobe kushuŋ baasa to, bumo to nɛ e bee kii esa lɛla.\\n2. Nɛ esa bee bo mobe kashinteŋ nɛ kumu so be asheŋ so a daga nɛ e baa de mbra so, saŋɛ na so e maaŋ tɔr mo barkasa ko be geshi to, loŋ e beeŋ wɔrɔ kusɔnɛ ku daga nɛ asheŋ e bɛ abar so nɛnɛ nɛ yɛ-nɛ-n-yɛ be kebawɔtɔ e nya edesekpa baasa to.\\n3. Kashinteŋ nɛ kumu so be asheŋ ere maŋ daga ku wɔrɔ amo m foe ekpa kananɛ durnyaŋ be efuli-ana be kɔnɔkoŋwule yili kumo nna.","num_words":951,"character_repetition_ratio":0.122,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.25,"stopwords_ratio":0.159,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Jokuɛwi—Kɛ Nyɛ Ma Plɛ Kɛ Dla Nyɛ He Kɛ Ha Baptisimi Ha Kɛɛ? | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Bassa (Cameroon) Bislama Boulou Cakchiquel (Central) Cambodian Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Haitian Creole Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Tzeltal Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\nJokuɛwi—Kɛ Nyɛ Ma Plɛ Kɛ Dla Nyɛ He Kɛ Ha Baptisimi Ha Kɛɛ?\\n“Ye Mawu, i suɔ kaa ma pee o suɔmi nya ní.”—LA 40:8.\\nLAHI: 51, 48\\nKe a ke nɔ ko ‘he nɔ́ ko ye’ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\nKe a ke waa ‘pee wa he klɔuklɔu,’ nɛ ‘waa ngɔ wa he ngɔ ha Mawu’ ɔ, mɛni e tsɔɔ?\\nKe o susuɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he ɔ, mɛni blɔ nɔ lɔ ɔ maa gu kɛ ye bua mo konɛ o suɔ Yehowa?\\n1, 2. (a) Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ baptisimi ji nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ. (b) Loko nɔ ko ma ha nɛ a maa baptisi lɛ ɔ, mɛni e sa kaa e le, nɛ mɛni he je?\\nANƐ o ji jokuɛ, nɛ suɔ kaa a baptisi mo lo? Ke jã a, lɛɛ enɛ ɔ ji he blɔ nɛ se be nɛ o ma nyɛ ma ná. Kaa bɔ nɛ wa kase ngɛ munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, baptisimi ji nɔ́ ko nɛ e sa kaa waa kɛ hɛdɔ nɛ susu he. E haa nɛ nihi naa kaa o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa, nɛ tsɔɔ kaa o wo lɛ si kaa o ma sɔmɔ lɛ o wami be tsuo, nɛ e suɔmi nya ní nɛ o maa pee ɔ ji nɔ́ nɛ he hia mo pe nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ o si himi mi. Akɛnɛ ke o wo Mawu si nɛ e sa kaa o ye nɔ he je ɔ, loko a maa baptisi mo ɔ, e sa nɛ o wa ngɛ mumi mi bɔ nɛ sa, nɛ mo nitsɛ o je o tsui mi kɛ ma o juɛmi nya si jã, nɛ o nu he nɔ jɔɔmi ha Mawu ɔ sisi saminya.\\n2 Se eko ɔ, e pee we mo kaa o dla o he kɛ ha baptisimi. Aloo eko ɔ, moo lɛɛ o na kaa o dla o he kɛ ha baptisimi, se o fɔli susu kaa o mlɛ nɛ o wa, loo o ná níhi a si kpamihi fuu loko o pee jã. Ke e ba jã a, mɛni e sa kaa o pee? O kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Mohu ɔ, ngɔɔ jamɛ a be ɔ kɛ pee níhi nɛ ma ha nɛ o maa ya o hɛ mi konɛ ngɛ be kpiti mi ɔ, o nyɛ nɛ o dla o he kɛ ha baptisimi. Ke enɛ ɔ ngɛ o juɛmi mi ɔ, o kɛ otihi ma nyɛ maa ma o hɛ mi ngɛ níhi etɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a mi: (1) níhi nɛ o heɔ yeɔ, (2) o je mi bami, kɛ (3) o bua nɛ maa jɔ níhi a he.\\nNÍHI NƐ O HEƆ YEƆ\\n3, 4. Mɛni jokuɛwi ma nyɛ maa kase ngɛ Timoteo he?\\n3 Mo susu bɔ nɛ o ma ha sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a heto ha a he: Mɛni he je nɛ i he ye kaa Mawu ngɛ ɔ? Mɛni he je nɛ i ngɛ nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ je Mawu ngɔ ɔ? Mɛni he je nɛ i yeɔ Mawu mlaa amɛ a nɔ nɛ i pee we ye ní kaa nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ? Sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ɔ maa ye bua mo konɛ o ngɔ Paulo ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ tsu ní: ‘Nyɛ yɔse níhi nɛ ji Mawu suɔmi nya ní kpakpahi nɛ sa e hɛ mi saminya, nɛ hi kɛ pi si ɔ.’ (Roma Bi 12:2) Mɛni he je e sa kaa o pee jã a?\\nTimoteo kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ, ejakaa e susu níhi nɛ e heɔ yeɔ ɔ a he, nɛ e ná nɔ mi mami kaa a ji anɔkuale\\n4 Ke o kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Timoteo pee ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo. E yayo kɛ e na tsɔɔ lɛ Ngmami ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e le Ngmami ɔ mi saminya. Se Paulo de Timoteo ke: ‘Anɔkuale ɔ nɛ a tsɔɔ mo nɛ o he ye ɔ, yaa nɔ nɛ o pɛtɛ he.’ (2 Timoteo 3:14, 15) Munyu nɛ ji “he ye” ɔ tsɔɔ “nɔ mi mami nitsɛnitsɛ nɛ a náa ngɛ nɔ́ ko mi kaa jamɛ a nɔ́ ɔ ji anɔkuale.” Enɛ ɔ he ɔ, Timoteo ná nɔ mi mami kaa e ma nyɛ maa na anɔkuale ɔ ngɛ Ngmami ɔ mi. Tsa pi e yayo kɛ e na a nɛ a de lɛ kaa e kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ. Mohu ɔ, e susu níhi nɛ e heɔ yeɔ ɔ a he, nɛ e ná nɔ mi mami kaa a ji anɔkuale.—Kane Roma Bi 12:1.\\n5, 6. Mɛni he je nɛ e he hia kaa o kɛ o juɛmi nɛ to níhi a he saminya be mi nɛ o ji jokuɛ ɔ?\\n5 Nɛ mo hu nɛɛ? Eko ɔ, be saii ji nɛ ɔ nɛ o ba le anɔkuale ɔ. Ke jã a, lɛɛ mo kɛ ma o hɛ mi kaa o ma susu níhi nɛ o heɔ yeɔ ɔ a he, konɛ o le nɔ́ he je nɛ o heɔ jamɛ a ní ɔmɛ yeɔ ɔ. Lɔ ɔ ma ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa, nɛ e be hae nɛ o juami bimɛ, loo je ɔ susumi, loo mo nitsɛ o we akɔnɔ nɛ ha nɛ o pee juɛmi ko nɛ dɛ.\\n6 Benɛ o ji jokuɛ loloolo nɛ ɔ, ke o kɛ o juɛmi toɔ níhi a he saminya a, o ma nyɛ ma ha sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ o juami bimɛ ma nyɛ ma bi mo ɔ a heto: ‘Mɛni he je nɛ o he ye wawɛɛ kaa Mawu ngɛ ɔ? Ke Mawu suɔ wɔ ɔ, lɛɛ kɛ e ba kɛɛ nɛ e ngmɛ blɔ nɛ ní yayamihi ngɛ nɔ yae ɔ? Mɛni tsɔɔ kaa Mawu ngɛ kɛ je neneene kɛ yaa neneene?’ Ke o dla o he ɔ, sane bimihi kaa jã a be hae nɛ o yi mi nɛ pee mo enyɔɔnyɔ, mohu ɔ, e maa wo mo he wami konɛ o kase Baiblo ɔ.\\n7-9. Moo tsɔɔ bɔ nɛ Intanɛti ɔ nɔ ní kasemi munyu nɛ ji “What Does the Bible Really Teach?” ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ná nɔ mi mami kaa níhi nɛ o kase ɔ ji anɔkuale ha.\\n7 Ke o toɔ o tsui si kɛ peeɔ dɛ he ní kasemi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o ma nyɛ ma ha sane bimihi a heto, o yi mi be mo enyɔɔnyɔ pee, nɛ o ma ná nɔ mi mami kaa níhi nɛ o heɔ yeɔ ɔ ji anɔkuale. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:11) Wa ngɛ womihi fuu nɛ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o pee jã. Nihi fuu na kaa ke a kase womiyo nɛ ji, The Origin of Life—Five Questions Worth Asking, kɛ womi nɛ ji, Is There a Creator Who Cares About You? ɔ, a náa he se. Jehanɛ hu ɔ, nihewi kɛ yihewi babauu náa ní kasemi munyu nɛ ji “What Does the Bible Really Teach?” nɛ a kɛ fɔɔ jw.org ɔ nɔ ɔ he se. O ma nyɛ maa na ngɛ BIBLE TEACHINGS ɔ sisi. A pee ní kasemi munyu nɛ ɔmɛ eko tsuaa eko konɛ e ye bua mo nɛ o ná nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ mi munyuhi nɛ o kase ɔ ji anɔkuale.\\n8 Akɛnɛ o kaseɔ Baiblo ɔ momo he je ɔ, eko ɔ, o le sanehi nɛ a bi ngɛ ní kasemi munyu ɔ mi ɔ ekomɛ a hetohi. Se anɛ o ngɛ nɔ mi mami kaa o heto ɔmɛ da lo? Ní kasemi munyu ɔmɛ maa ye bua mo konɛ o susu ngmamihi a he saminya, nɛ e maa wo mo he wami konɛ o ngma nɔ́ he je nɛ o ngɛ nɔ mi mami ngɛ níhi nɛ o heɔ yeɔ ɔ a mi ɔ hulɔ. Lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o maa le bɔ nɛ o ma plɛ kɛ tsɔɔ nihi níhi nɛ o heɔ yeɔ ɔ a nya ha. Ke o nyɛɔ yaa Intanɛti ɔ nɔ ɔ, lɛɛ moo ngɔ ní kasemi munyu nɛ ji “What Does the Bible Really Teach?” ɔ kɛ tsu ní ke o ngɛ dɛ he ní kasemi pee, konɛ e ye bua mo nɛ o ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa níhi nɛ o heɔ yeɔ ɔ ji anɔkuale.\\n9 E sa nɛ o ná nɔ mi mami kaa anɔkuale ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Lɔ ɔ ma dla mo kɛ ha baptisimi. Zangmayo ko de ke: “Loko ma ma ye juɛmi nya si kaa a baptisi mi ɔ, i kase Baiblo ɔ nɛ i na kaa anɔkuale jami ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Nɛ daa ligbi ɔ, ye hemi kɛ yemi ɔ mi waa.”\\nO JE MI BAMI\\n10. Mɛni he je nɛ e da blɔ kaa Kristofo no nɛ a baptisi lɛ ɔ nɛ ngɔ ní tsumi kɛ piɛɛ e hemi kɛ yemi ɔ he ɔ?\\n10 Baiblo ɔ de ke: ‘Hemi kɛ yemi nɛ ní tsumi piɛɛ we he ɔ, e ji hemi kɛ yemi gbogboe.’ (Yakobo 2:17) Ke o ngɛ nɔ mi mami nitsɛnitsɛ kaa níhi nɛ o heɔ yeɔ ɔ ji anɔkuale ɔ, e jeɔ kpo ngɛ o ní peepee mi. Lɔ ɔ ma ha nɛ ‘o maa pee o he klɔuklɔu, nɛ o maa ngɔ o he ngɔ ha Mawu’ kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ɔ.—Kane 2 Petro 3:11.\\n11. Ke a ke waa ‘pee wa he klɔuklɔu’ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\n11 Ke a ke waa ‘pee wa he klɔuklɔu’ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Ke o ngɛ klɔuklɔu ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o baa o je mi saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu bɔ nɛ o ba o je mi ha nyɔhiɔ ekpa nɛ be ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ o kɛ ka ko kpe ɔ, anɛ o susu níhi a he saminya, nɛ o nyɛ nɛ o na slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ a kpɛti lo? (Hebri Bi 5:14) Anɛ o kai be pɔtɛɛ komɛ nɛ o nyɛ da ka ko loo juami bi a nɔ nyɛmi nya lo? Ke o ya sukuu ɔ, anɛ nihi naa kaa o baa o je mi saminya lo? Anɛ o yeɔ Yehowa anɔkuale, aloo o peeɔ o ní kaa nihi nɛ o kɛ mɛ yaa sukuu ɔ konɛ a ko ye o he fɛu lo? (1 Petro 4:3, 4) Niinɛ, wɔ tsuo wa yi mluku. Be komɛ ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe jehahi babauu ji nɛ ɔ po ɔ, e ma nyɛ maa pe mɛ zo nɛ e maa ye ha mɛ kaa a maa fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi. Se ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ ha Mawu ɔ, e pee we lɛ zo kaa e ji Yehowa Odasefo no, enɛ ɔ he ɔ, e baa e je mi saminya.\\n12. Mɛni ji ní komɛ nɛ ke wa peeɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa ‘wa ngɔ wa he kɛ ha Mawu,’ nɛ kɛ e sa kaa o na jamɛ a ní ɔmɛ ha kɛɛ?\\n12 Ke a ke ‘waa ngɔ wa he ngɔ ha Mawu’ ɔ, mɛni e tsɔɔ? Ní komɛ nɛ wa peeɔ kɛ tsɔɔ jã ji asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi nɛ wa yaa. Ekomɛ hu kɔɔ níhi nɛ wa peeɔ nɛ nihi nɛ kɛ a hɛngmɛ ɔ a he. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji sɔlemi kɛ dɛ he ní kasemi. Ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ kɛ ha Yehowa a, e be ní nɛ ɔmɛ nae kaa tlomi. E maa pee e ní kaa Matsɛ David. E de ke: “Ye Mawu, i suɔ kaa ma pee o suɔmi nya ní; o mlaa a, a ngma ngɛ ye tsui mi.”—La 40:8.\\nAnɛ o sɔleɔ kɛ biɔ Yehowa ní pɔtɛɛ komɛ lo, nɛ kɛ sɔlemi nɛ o sɔleɔ ɔ tsɔɔ kaa o suɔ Yehowa ha kɛɛ?\\n13, 14. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ‘ngɔ o he ngɔ ha Mawu,’ nɛ kɛ jokuɛwi komɛ ná he se ha kɛɛ?\\n13 Bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o na otihi nɛ o kɛ ma nyɛ maa ma o hɛ mi ɔ, moo hyɛ womi nɛ ji Questions Young People Ask—Answers That Work, Kpo 2 ɔ ba fa 308 kɛ 309 ɔ. O ma nyɛ maa ngma sane bimihi nɛ ngɛ lejɛ ɔ a heto: “Anɛ o sɔleɔ kɛ biɔ Yehowa ní pɔtɛɛ komɛ lo, nɛ kɛ sɔlemi nɛ o sɔleɔ ɔ tsɔɔ kaa o suɔ Yehowa ha kɛɛ?” “Mɛni ji ní komɛ nɛ o kɛ peeɔ o dɛ he ní kasemi?” “Ke o fɔli yɛ fiɛɛmi po ɔ, anɛ moo o yaa fiɛɛmi lo?” He ko ngɛ womi ɔ mi nɛ o ma nyɛ maa ngma otihi nɛ kɔɔ sɔlemi, dɛ he ní kasemi peemi, kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he nɛ o suɔ kaa o kɛ maa ma o hɛ mi ngɛ.\\n14 Jokuɛwi fuu nɛ a suɔ kaa a baptisi mɛ ɔ na kaa níhi nɛ ngɛ jamɛ a ba fa amɛ a mi ɔ a he hia. Nyɛmiyo wayoo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Tilda a de ke: “Womi nɛ ɔ ye bua mi nɛ i ngɔ otihi kɛ ma ye hɛ mi. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, i nyɛ su jamɛ a oti ɔmɛ a he, nɛ jeha kake se ɔ, ye he su kɛ ha baptisimi.” Nyɛminyumu wayoo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Patrick ɔ hu pee jã nɛ e ye manye. E de ke, “I le otihi nɛ i kɛ ma ye hɛ mi ɔ momo, se akɛnɛ i ngma jamɛ a oti ɔmɛ kɛ fɔ si he je ɔ, i bɔ mɔde wawɛɛ nɛ i nyɛ su a he.”\\nKe o fɔli kpa Yehowa sɔmɔmi po ɔ, anɛ o maa ya nɔ ma sɔmɔ lɛ lo? (Hyɛ kuku 15)\\n15. Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e sa kaa nɔ nitsɛ nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa jɔɔ e he nɔ ha Yehowa a.\\n15 Sane bimihi nɛ ngɛ ba fa nɛ ɔmɛ a mi ɔ a kpɛti kake lɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ: “Ke o fɔli kɛ o huɛmɛ kpa Yehowa sɔmɔmi po ɔ, anɛ mohu o ma kpa lo?” Ke o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa nɛ o ha nɛ a baptisi mo ɔ, huɛ bɔmi ma ba hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti. Enɛ ɔ he ɔ, tsa pi o fɔli aloo nɔ kpa ko nɛ maa tsɔɔ mo nɔ́ nɛ e sa kaa o pee ha Yehowa. Ke o pee o he klɔuklɔu, nɛ o ngɔ o he kɛ ha Mawu ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ nɔ mi mami kaa o na anɔkuale ɔ, nɛ o suɔ kaa o maa ye Mawu mlaa amɛ a nɔ. Lɔ ɔ ma ha nɛ e be kɛe nɛ o he maa su kɛ ha baptisimi.\\nO BUA NƐ JƆ NÍHI A HE\\n16, 17. (a) Mɛni nɛ e sa kaa e wo nɔ ko he wami konɛ e ba pee Kristofo no? (b) Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n16 Ligbi ko ɔ, nyumu ko nɛ e le Mose Mlaa a wawɛɛ ɔ bi Yesu ke: “mlaa a te nɔ́ nɛ pe kulaa nɛɛ?” Yesu ha lɛ heto ke: “Suɔ Nyɔmtsɛ, o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa tsuo, kɛ o juɛmi tsuo.” (Mateo 22:35-37) Yesu tsɔɔ kaa suɔmi nɛ nɔ ko ngɛ kɛ ha Yehowa a ji nɔ́ nɛ e sa kaa e wo lɛ he wami konɛ e ha nɛ a baptisi lɛ nɛ e ba pee Kristofo no. Níhi nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa a mi nɛ wa a a kpɛti kake ji kpɔmi nɔ́ ɔ he nɛ o ma susu saminya. Kpɔmi nɔ́ ɔ ji nike ní nɛ pe kulaa nɛ Mawu kɛ ha adesahi. (Kane 2 Korinto Bi 5:14, 15; 1 Yohane 4:9, 19.) Ke o pee jã a, o maa na kaa o bua maa jɔ nike ní nɛ se be nɛ ɔ he.\\n17 Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma ha nɛ o na bɔ nɛ e sa kaa o pee o ní ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he ha: Moo ngɔ lɛ kaa o ngɛ mue ngɛ pa ko mi nɛ nɔ ko ba je mo. Ke e je mo kɛ ba kpo ta a, anɛ nɔ́ nɛ o maa pee kɛkɛ ji kaa o maa ho we mi ya, nɛ o ma ya tsu o he, nɛ o hɛ maa je nɔ́ nɛ nɔ ɔ pee ha mo ɔ nɔ lo? Dɛbi! O bua maa jɔ kaa jamɛatsɛ ɔ he o yi wami, nɛ o maa na lɛ si! Jã kɛ̃ nɛ e sa kaa waa na Yehowa kɛ Yesu si wawɛɛ ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he je. Wa maa pee mɛ pɛ a suɔmi nya ní! A kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. Akɛnɛ Yehowa kɛ Yesu suɔ wɔ he je ɔ, amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa maa hi zugba a nɔ ngɛ Paradeiso mi kɛ ya neneene!\\n18, 19. (a) Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ o ye gbeye kaa o maa ngɔ o he kɛ ha Yehowa a? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ke o sɔmɔ Yehowa a, o si himi maa pee kpakpa?\\n18 Anɛ o bua jɔ nɔ́ nɛ Yehowa pee ha mo ɔ he lo? Ke jã a, lɛɛ e sa nɛ o jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ o ha nɛ a baptisi mo. Ke o jɔɔ o he nɔ ha Mawu ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o wo lɛ si kaa o ma sɔmɔ lɛ o wami be tsuo. Anɛ e sa kaa o ye gbeye kaa o maa pee jã lo? Dɛbi! Yehowa suɔ nɛ e hi ha mo, nɛ e maa jɔɔ nihi nɛ a peeɔ e suɔmi nya ní ɔ. (Hebri Bi 11:6) Ke o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa nɛ o ha nɛ a baptisi mo ɔ, o si himi maa pee kpakpa! Nyɛminyumu ko nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ loko e ye jeha 20, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ye jeha 24 ɔ de ke, “Ke i wa pe jã loko i ha nɛ a baptisi mi ɔ, eko ɔ, i ko nu níhi a sisi wawɛɛ, se ye he nɔ nɛ i jɔɔ ha Yehowa a po ye he piɛ nɛ i dí je mi níhi a se.”\\nSatan foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ e susuu we o he\\n19 Yehowa suɔ nɛ e hi ha mo. Se Satan foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ e susuu we o he. Ke o nyɛɛ e se ɔ, e be mo nɔ́ kpakpa ko hae. E be nɔ́ kpakpa ko nɛ e ma ha mo. E be sane kpakpa ko, nɛ e be hɛ nɔ kami ko hulɔ. E be hae nɛ o ná si himi kpakpa hwɔɔ se, ejakaa lɛ nitsɛ hu e be si himi kpakpa náe hwɔɔ se!—Kpojemi 20:10.\\n20. Mɛni jokuɛ ko ma nyɛ maa pee konɛ e jɔɔ e he nɔ ha Yehowa nɛ a baptisi lɛ? (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “Níhi Nɛ Maa Ye Bua Mo Konɛ O Ya O Hɛ Mi” ɔ hulɔ.)\\n20 O he nɔ nɛ o maa jɔɔ ha Yehowa a ji yi mi kpɔ nɛ he hia pe kulaa nɛ e sa kaa o mwɔ. Anɛ o dla o he kaa o maa pee jã lo? Ke jã a, lɛɛ koo ye gbeye kaa o maa pee jã. Se ke o susu kaa o dla we o he ɔ, mo ha nɛ níhi nɛ o kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ nɛ ye bua mo konɛ o ya o hɛ mi. Paulo de nyɛmimɛ nɛ a hi Filipi ɔ kaa a ya nɔ nɛ a hɛɛ níhi nɛ a kase ɔ mi nɛ wa. (Filipi Bi 3:16) Ke o kɛ ga womi nɛ ɔ tsu ní ɔ, e be kɛe nɛ o maa suɔ kaa o maa jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ o ma ha nɛ a baptisi mo.\\nNÍHI NƐ MAA YE BUA MO KONƐ O YA O HƐ MI\\nA je kɛ je munyu nɛ ji “Young People Ask” nɛ baa Awake! ɔ mi ɔ mi\\n“Mɛni Ma Pee Konɛ Ye Sɔlemi Nɛ Nu Tso?”—November 2008\\n“Mɛni Ma Pee Konɛ Ye Bua Nɛ Jɔ Baiblo Kanemi He?”—April 2009\\n“Kɛ I Ngɛ Kɛɛ Tutuutu?”—October 2011\\n“Mɛni Ma Pee Konɛ Ye Bua Nɛ Jɔ Baiblo Kasemi He?”—February 2012\\n“Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Ma Ya Kristofohi A Kpehi ɔ?”—April 2012\\nA je níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ je womi nɛ ji Questions Young People Ask—Answers That Work ɔ mi\\n“Mɛni Ma Pee Konɛ Ye Bua Nɛ Jɔ Mawu Jami He?”—yi 38\\n“Mɛni He Je Nɛ I Yeɔ Gbeye Kaa Ma Tu Ye Hemi Kɛ Yemi ɔ He Munyu Kɛ Tsɔɔ Nihi Ngɛ Sukuu ɔ?”—yi 17\\n“Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Ma Ye Baiblo Mlaahi A Nɔ ɔ?”—yi 34\\n“Mɛni Ma Pee Konɛ Ma Nyɛ Ma Pee Mawu Huɛ?”—yi 35\\n“Anɛ E Sa Kaa Ma Ha Nɛ A Baptisi Mi Lo?”—yi 37","num_words":3615,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.304,"stopwords_ratio":0.519,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Australia Mumuii Awiemɔ Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Blɔfo Boulou Bulgaria Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Czech Dangme Denmark Dutch Efik Estonia Ewe Fiji Finland Fon French Ga Georgia Germany Guarani Gujarat Gun Hausa Hebri Hela Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungary Iceland Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Isoko Italia Japan Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvia Lingala Lithuania Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mingrelian Mongolia Motu Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigerian Pidgin Norway Nzema Okpe Oromo Ossetia Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Poland Portugal Punjabi Quechua (Bolivia) Romania Russia Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin South Africa Mumuii Awiemɔ Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tok Pisin Tshiluba Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Urdu Uzbek Venda Vietnam Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zulu\\nBE KO lɛ, Maŋtsɛ David kpee Israel lumɛi lɛ, epiafoi lɛ, kɛ hii ekãalɔi kɛ kakabãi lɛ fɛɛ kɛba Yerusalem kɛhã kpee ko ni sa kadimɔ waa. Yɛ kpee nɛɛ shishi lɛ, David tswa adafi krɛdɛɛ ko: Yehowa ehã ebi Solomon hegbɛ akɛ ema tsũ wulu ko ni yɔɔ fɛo waa, koni asɔmɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ yɛ jɛmɛ. David hã amɛle akɛ, ekɛ gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni Yehowa kɛhã lɛ yɛ bɔ ni esa akɛ ama tsũ lɛ ahã lɛ he lɛ ehã Solomon. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nitsumɔ lɛ da; ejaakɛ mɔɔ lɛ [loo, sɔlemɔwe lɛ] jeee gbɔmɔ nɔ ni, shi moŋ Yehowa Nyɔŋmɔ nɔ ni.”​—1 Kron. 28:1, 2, 6, 11, 12; 29:1.\\nBe ni David tswa adafi nɛɛ egbe naa lɛ, ebi kɛji ‘mɔ ko yɛ he tsui’ akɛ ebaatsu onia ehã Yehowa. (1 Kron. 29:5) Eji oyɛ jɛmɛ nakai gbi lɛ kulɛ, mɛni obaafee? Ani otsui baatsirɛ bo ni otsu onia kɛfi nitsumɔ kpele nɛɛ sɛɛ? Israelbii lɛ atsui tsirɛ amɛ ni amɛfi nitsumɔ lɛ sɛɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Maŋ lɛ nya yɛ hã ní amɛhã yɛ tsuijurɔ naa lɛ hewɔ, ejaakɛ amɛhã Yehowa kɛ amɛtsui muu lɛ fɛɛ yɛ suɔmɔ naa.”​—1 Kron. 29:9.\\nAfii ohai pii sɛɛ lɛ, Yehowa to gbɛjianɔ kroko kɛtsɔ Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ nɔ, koni mɛi atsɔ no nɔ amɛjá lɛ. Mfonirifeemɔŋ sɔlemɔwe kpele nɛɛ hi kwraa fe blema sɔlemɔwe lɛ ni ama lɛ. (Heb. 9:11, 12) Ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa miitsɔ sane kpakpa lɛ ni wɔshiɛɔ lɛ nɔ eeye eebua mɛi koni amɛsaa amɛ kɛ lɛ teŋ. (Mat. 28:19, 20) Daa afi lɛ, wɔfeɔ Biblia mli nikasemɔi akpekpei abɔ, abaptisiɔ kaselɔi hei akpei abɔ, ni atseɔ asafoi hei ohai abɔ.\\nShweremɔ nɛɛ hewɔ lɛ, esa akɛ akala woji babaoo, amamɔ Maŋtsɛyeli Asai hei ni asaa memeji ni yɔɔ lɛ, ni agbɛnɛ hu, ahehee shikpɔji kɛhã kpeei bibii kɛ kpeei wuji. Anɔkwa, sane kpakpa shiɛmɔ nitsumɔ nɛɛ da waa, ni emli jɔɔmɔi fa!​—Mat. 24:14.\\nWɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ wɔnaanyo gbɔmɔ, ni wɔle akɛ etsɛŋ kwraa, Maŋtsɛyeli sane kpakpa shiɛmɔ nitsumɔ nɛɛ baaba naagbee. Enɛ kanyaa wɔ ni wɔjɛɔ wɔtsuiŋ wɔtsuɔ onia kɛfiɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ ‘wɔkɛ wɔnii ni wɔyɔɔ lɛ baawo Yehowa hiɛ nyam,’ ni wɔle akɛ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ kɛ nibii nɛɛ baatsu nii jogbaŋŋ, koni anyɛ agbe nitsumɔ ni fe nitsumɔi fɛɛ ni atsu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ lɛ naa!​—Abɛi 3:9.\\nGbɛi Ni Mɛi Komɛi Tsɔɔ Nɔ Amɛfiɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Nitsumɔ Lɛ Sɛɛ\\nŊmɛnɛ lɛ, mɛi pii ‘ŋɔɔ nɔ ko amɛtoɔ’ ni amɛkɛwoɔ oniatsumɔ adekai ni aŋmala yɛ he akɛ, “Jeŋ Muu Fɛɛ Nitsumɔ Lɛ” amli yɛ amɛsafoi lɛ amli. (1 Kor. 16:2) Daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, asafoi lɛ fɛɛ kɛ oniai ni atsuɔ lɛ majeɔ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine ni kwɛɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ yɛ maŋ nɔ ni amɛyɔɔ lɛ. Obaanyɛ okɛ shika ni ootao okɛke lɛ hu amaje Yehowa Odasefoi tɛ̃ɛ kɛtsɔ nitsumɔhe ko ni asafo lɛ etsɔɔ akɛ ehe shika yɛ egbɛ́i mli lɛ nɔ. Kɛ́ ootao ole nitsumɔhe ni Yehowa Odasefoi ni yɔɔ omaŋ lɛ mli lɛ kɛtsuɔ nii lɛ gbɛ́i lɛ, ofainɛ tswaa amɛnitsumɔhe nine lɛ, loo ŋmaa amɛ wolo. Obaanyɛ ona nitsumɔhe nine lɛ tɛlifoŋ nɔmba kɛ adrɛs yɛ www.jw.org. Nibii ni obaanyɛ okɛhã tɛ̃ɛ lɛ ji nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ:\\nNIBII NI OTAOƆ OKƐKE\\nObaanyɛ ohã shikatoohe ko kɛ shika awo Yehowa Odasefoi afotro mli tɛ̃ɛ, loo ohã ajie kɛjɛ okaadi ni okɛjieɔ shika loo okɛwoɔ nibii ahe nyɔmɔ lɛ nɔ. Obaanyɛ otsɔ mobile money hu nɔ ofee nakai. Yɛ maji komɛi anɔ lɛ, obaanyɛ otsɔ jw.org wɛbsaiti lɛ loo wɛbsaiti kroko ko ni Yehowa Odasefoi etsɔɔ akɛ atsɔ nɔ ahã amɛ shika lɛ nɔ ofee nakai.\\nObaanyɛ okɛ shika diɛŋtsɛ, jwinei, loo ojarawa nibii krokomɛi hu ake. Ofainɛ ŋmaa wolo kɛfata shika loo ojarawa nii ni otaoɔ okɛhã lɛ he kɛtsɔɔ akɛ okɛmiike.\\nNIBII NI OTAOƆ OKƐHÃ SHI JEEE NI OKƐMIIKE\\nObaanyɛ okɛ shika ko ahã ni Yehowa Odasefoi kɛtsu nii, koni sɛɛ mli lɛ, akɛhã bo.\\nOfainɛ ŋmaa wolo kɛfata shika lɛ he kɛtsɔɔ akɛ, okɛmiihã, shi okɛkeko.\\nEJURƆFEEMƆ HE GBƐJIANƆTOO\\nYɛ shika kɛ ojarawa nibii ni obaanyɛ okɛke lɛ sɛɛ lɛ, naa gbɛi krokomɛi ni obaanyɛ otsɔ nɔ ofi Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ ni atsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ sɛɛ. Ofainɛ, dani okɛ gbɛi nɛɛ eko baatsu nii lɛ, bi gbɛtsɔɔmɔ kɛjɛ nitsumɔhe nine lɛ, koni ona amɛteŋ nɔ ni obaanyɛ okɛtsu nii yɛ maŋ nɔ he ni oyɔɔ lɛ. Akɛni esoro he fɛɛ he kɛ mlai ni akɛtsuɔ nii yɛ jɛmɛ kɛ toi srɔtoi ni awoɔ yɛ jɛmɛ hewɔ lɛ, ehe miihia ni okɛ mɔ ko ni le mla lɛ kɛ toi srɔtoi lɛ ahe nii jogbaŋŋ lɛ agba sane, koni ona gbɛi srɔtoi ni atsɔɔ lɛ ateŋ nɔ ni hi fe fɛɛ ni obaanyɛ okɛtsu nii.\\nŊshuɔransi: Obaanyɛ okɛ nitsumɔhe ko ni Yehowa Odasefoi etsɔɔ akɛ ebaanyɛ ehe shika yɛ egbɛ́i mli lɛ gbɛ́i awo ŋshuɔransi ko nɔ akɛ mɛi ni akɛ ŋshuɔransi lɛ ahã kɛji ogbo loo oba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ.\\nShika ni Akɛto Shikatoohe: Obaanyɛ ohã akɛ shika ko ni okɛto shikatoohe, shika ko ni okɛhã shikatoohe ko be kukuoo ko, loo shika ko ni okɛto shikatoohe ko koni kɛ́ oba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ lɛ akɛhã bo lɛ ahã Yehowa Odasefoi kɛtsɔ nitsumɔhe ko ni amɛtsɔɔ akɛ ebaanyɛ ehe shika yɛ amɛgbɛ́i mli lɛ nɔ. Kɛ́ oosumɔ lɛ, obaanyɛ oto gbɛjianɔ ni akɛ shikai nɛɛ ahã Yehowa Odasefoi yɛ ogbele sɛɛ.\\nShika ni Akɛwo Nitsumɔ ko mli loo Akɛfa Shikatoohe: Obaanyɛ okɛ shika ni okɛwo nitsumɔ ko mli loo okɛfa shikatoohe ko lɛ ahã Yehowa Odasefoi kɛtsɔ nitsumɔhe ko ni amɛtsɔɔ akɛ ebaanyɛ ehe shika yɛ amɛgbɛ́i mli lɛ nɔ.\\nShikpɔji kɛ Tsũi: Obaanyɛ okɛ shikpɔji kɛ tsũi ni baahi hɔ̃ɔmɔ ake Yehowa Odasefoi kɛtsɔ nitsumɔhe ko ni amɛtsɔɔ akɛ ebaanyɛ ehe shika loo nibii krokomɛi yɛ amɛgbɛ́i mli lɛ nɔ. Obaanyɛ okɛ bo diɛŋtsɛ oshĩa ko ni oyɔɔ mli lɛ hu ahã akɛ okɛmiike kwraa shi obaahi mli kɛyashi obaagbo.\\nGift Annuity: Obaanyɛ okɛ shika loo nibii krokomɛi ahã Yehowa Odasefoi kɛtsɔ nitsumɔhe ko ni amɛtsɔɔ akɛ ebaanyɛ ehe shika loo nibii krokomɛi yɛ amɛgbɛ́i mli lɛ nɔ kɛ gbɛkpamɔ akɛ, amɛbaahã bo shika pɔtɛɛ ko daa afi kɛyashi obaagbo. Kɛ́ okɛ Yehowa Odasefoi to gbɛjianɔ nɛɛ, ekolɛ, abaatse toi komɛi ni esa akɛ owo nakai afi lɛ nɔ.\\nShamaŋsheo: Obaanyɛ oŋma shamaŋsheo yɛ mla naa, ni okɛ nibii loo shika ni oyɔɔ lɛ ake Yehowa Odasefoi kɛtsɔ nitsumɔhe ko ni amɛtsɔɔ akɛ ebaanyɛ ehe shika loo nibii krokomɛi yɛ amɛgbɛ́i mli lɛ nɔ. Gbɛjianɔtoo nɛɛ baanyɛ ahã bo kɛ asafo lɛ aye nyɛhe kɛjɛ toi komɛi ahe.\\nTaakɛ wiemɔ ni ji “ejurɔfeemɔ he gbɛjianɔtoo” lɛ tsɔɔ lɛ, ebaabi ni mɔ ko ni miitao ni ekɛ nibii ni atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ eko ake lɛ ato he gbɛjianɔ. Afee broshuɔ ko ni yitso ji, Charitable Planning to Benefit Kingdom Service Worldwide lɛ, koni eye ebua mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni amɛtsu onia kɛfi Yehowa Odasefoi ajeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ lɛ ni amɛna gbɛi srɔtoi ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛto he gbɛjianɔ. Enɛ baanyɛ afee gbɛjianɔtoo ko ni Yehowa Odasefoi baaná he sɛɛ amrɔ nɛɛ, loo nɔ ni amɛbaaná he sɛɛ sɛɛ mli, tamɔ be ni mɔ lɛ egbo nɛkɛ. Afee broshuɔ nɛɛ yɛ Blɔfo kɛ Spanish mli. Akɛni esoro he fɛɛ he kɛ mlai ni akɛtsuɔ nii yɛ jɛmɛ kɛ toi srɔtoi ni awoɔ yɛ jɛmɛ hewɔ lɛ, ekolɛ jeee saji fɛɛ ni yɔɔ broshuɔ nɛɛ mli lɛ obaanyɛ okɛtsu nii yɛ he ni oyɔɔ lɛ. Mɛi etsɔ gbɛi srɔtoi ni atsɔɔ yɛ broshuɔ nɛɛ mli lɛ anɔ amɛfi Yehowa Odasefoi asɛɛ yɛ amɛ-Biblia tsɔsemɔ kɛ ejurɔfeemɔ nitsumɔ ni amɛtsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ mli ni aheee amɛ toi babaoo. Kɛ́ ayɛ broshuɔ nɛɛ eko yɛ maŋ nɔ he ni oyɔɔ lɛ, obaanyɛ obi ni asafoŋ woloŋmalɔ lɛ ahã bo eko.\\nKɛ́ ootao ole saji babaoo lɛ, ofainɛ yaa www.jw.org\/gaa ni okliki he ni kɛɛ “Tsu Onia ni Okɛye Obua Wɔ-Jeŋ Muu Fɛɛ Nitsumɔ Lɛ.” Eyɛ wɛbsaiti lɛ shishigbɛ kwraa. Aloo obaanyɛ otswa nitsumɔhe nine lɛ loo oŋma amɛ wolo.\\nBɔ Ni Obaafee Otsu Onia Kɛtsɔ Intanɛt Lɛ Nɔ","num_words":1514,"character_repetition_ratio":0.073,"word_repetition_ratio":0.049,"special_characters_ratio":0.211,"stopwords_ratio":0.069,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yihi Kɛ Kukuhi—Mɛnɔ Nɛ E Kɛ Wo Baiblo ɔ Mi?\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Toba) Bicol Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish French Ga Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Japanese Kazakh Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lhukonzo Lingala Lithuanian Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Maya Mixe Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Runyankore Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tatar Tetun Dili Tigrinya Tojolabal Tok Pisin Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Venda Vietnamese Waray-Waray Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nNGƆƆ lɛ kaa Kristofo no ji mo ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a be ɔ mi, nɛ bɔfo Paulo ngma nyɛ asafo ɔ sɛ womi. Benɛ a ngɛ sɛ womi ɔ kanee ɔ, o to he hɛ kaa Paulo tsɛ “ngmami klɔuklɔu ɔ” nɛ ji Hebri Ngmami ɔ se si abɔ. (2 Timoteo 3:15) Kɛkɛ nɛ o de o he ke, ‘I suɔ nɛ ma na ngmami nɛ e tsɛ se ɔ.’ Se e he maa wa kaa o maa na. Mɛni he je?\\nJINƐ YIHI KƐ KUKUHI BE BAIBLO Ɔ MI\\nHa nɛ waa hyɛ bɔ nɛ “ngmami klɔuklɔu ɔ” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ ngɛ ha. Kake lɛ ngɛ sisi ɔ nɛ. Enɛ ɔ ji Yesaya womi kpo ɔ nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ mi ɔ nɛ. Kɛ o naa lɛ kɛɛ? Yihi kɛ kukuhi be mi. E be kaa Baiblohi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ.\\nNihi nɛ a ngma Baiblo ɔ gba we munyu ɔmɛ a mi kɛ wui yihi kɛ kukuhi a mi. A ngma sɛ gbi nɛ Mawu kɛ ha mɛ ɔ tsuo konɛ nihi nɛ maa kane ɔ nɛ kane lɛ tsuo, se pi kaa a maa kane fã ko pɛ. Ke o nine su sɛ gbi ko nɛ he hia nɔ kɛ je o suɔlɔ ko ngɔ ɔ, anɛ o be lɛ tsuo kanee lo? E ngɛ heii kaa o maa kane lɛ tsuo, se pi fã ko pɛ.\\nSisije ɔ, yihi kɛ kukuhi nɛ be Baiblo ɔ mi ɔ ha nɛ munyuhi a hlami yee. Enɛ ɔ he ɔ, ke Paulo tsɛ munyu ko se ɔ, nɔ́ nɛ e pɔɔ demi ji, “kaa bɔ nɛ ngmami ɔ deɔ ɔ” aloo “kaa bɔ nɛ Yesaya de to momo ɔ.” (Roma Bi 3:10; 9:29) Yihi kɛ kukuhi nɛ be Baiblo ɔ mi ɔ ha nɛ e yee kaa nɔ ko maa na munyuhi nɛ Paulo tsɛ se ɔmɛ. Ja nɔ ɔ le “ngmami klɔuklɔu ɔ” mi saminya loko e be yee ha lɛ kaa e maa na.\\nJehanɛ hu ɔ, pi sɛ gbi kake pɛ nɛ je Mawu ngɔ nɛ ngɛ “ngmami klɔuklɔu” ɔ mi. Ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a gbenɔ se ɔ, womihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ yibɔ su 66! Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ bua jɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, a gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi, konɛ e ko ye ha mɛ kaa a maa na ngmami komɛ kaa nɔ́ nɛ Paulo tsɛ se ngɛ sɛ womihi nɛ e ngma a mi.\\nEko ɔ, o ma bi ke, ‘Lɔ ɔ, mɛnɔ nɛ e kɛ yihi kɛ kukuhi wo Baiblo ɔ mi?’\\nMƐNƆ NƐ E KƐ YI ƆMƐ WO BAIBLO Ɔ MI?\\nEngland osɔfo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Stephen Langton ji nɔ nɛ ngɔ yi ɔmɛ kɛ kuku ɔmɛ kɛ wo Baiblo ɔ mi. E pee jã ngɛ jeha 1200 jeha amɛ a mi benɛ e ngɛ ní tsɔɔe ngɛ Yunivɛsiti nɛ ngɛ Paris, France ɔ.\\nSe loko Langton ma gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi ɔ, womi mi leli komɛ sɛ hlami nɛ a bɔ mɔde kaa a maa pee jã, konɛ ngmamihi a hlami ko ye. Hyɛ bɔ nɛ e maa pee gbɔjɔɔ ha kaa a ma hla ngmami ko ngɛ yi kake pɛ mi pe nɛ a ma hla ngɛ womi mluku ko kaa Yesaya womi ɔ nɛ hɛɛ yi 66 mi.\\nSe nyagba ko hu ngɛ. E slo bɔ nɛ womi mi ní leli nɛ ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ gba Baiblo womi ɔmɛ a mi ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jinɛ Marko Sane Kpakpa a hɛɛ yi maa pee 50, se piɔ lɛɛ a gba mi kɛ wo yi kakaaka 16 mi. Ngɛ Langton be ɔ mi ɔ, nihi fuu je ma slɔɔtohi a nɔ kɛ ba Paris konɛ a ba kase ní, nɛ a ngɔ a je gbi Baiblohi kɛ ba. Se ke tsɔɔli ɔmɛ tsɛ ngmami ko se ɔ, e yee ha ní kaseli ɔmɛ kaa a maa na jamɛ a ngmami ɔ. Mɛni he je? Ejakaa bɔ nɛ a gba ní kaseli ɔmɛ a Baiblo ɔ mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ha a ngɛ ekpaekpa.\\nEnɛ ɔ he ɔ, Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ngɛ blɔ kpa nɔ. Womi nɛ ji, The Book—A History of the Bible ɔ de kaa, bɔ nɛ Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ha a “ha nɛ womi kaneli kɛ womi ngmali nɛ a ngɛ Yuropa a bua ba jɔ he wawɛɛ.” A da bɔ nɛ Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ɔ nɔ kɛ pee Baiblohi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ.\\nMƐNƆ NƐ E KƐ KUKU ƆMƐ WO BAIBLO Ɔ MI?\\nMaa pee jeha 300 se ngɛ jeha 1550 mi ɔ, womi mi ní lelɔ Robert Estienne nɛ je France ɔ ha nɛ níhi a mi hlami ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ pee gbɔjɔɔ. Oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi ji kaa e ma ha nɛ nihi a bua nɛ jɔ Baiblo ɔ kasemi he. E na kaa ke yi kɛ kukuhi nɛ ngɛ Baiblo slɔɔto ɔmɛ a mi ɔ sɔ ɔ, se nami fuu maa je mi kɛ ba.\\nPi Estienne nɛ gba Baiblo womi ɔmɛ a mi kɛ wo kukuhi a mi. Ni komɛ sɛ hlami pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jehahi babauu nɛ be ɔ mi ɔ, Yuda womi ngmali gba Hebri Baiblo ɔ loo Somi Momo ɔ mi womi ɔmɛ tsuo a mi kɛ wo kukuhi a mi, se a gba we a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi. Jehanɛ ɔ hu, bɔ nɛ a gba Baiblo slɔɔto ɔmɛ a mi kɛ wo kukuhi a mi ha a je ekpaekpa kaa bɔ nɛ e ji ngɛ yi slɔɔto ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ.\\nEstienne kpale gba Kristofohi A Hela Ngmami ɔ loo Somi He ɔ mi kɛ wo kukuhi a mi kɛ piɛɛ nɔ́ nɛ a pee ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ he. Ngɛ jeha 1553 mi ɔ, e pee kekleekle Baiblo ɔ nɛ yi slɔɔtohi kɛ kukuhi ngɛ mi. E pee ngɛ French gbi mi. Bɔ nɛ e to yi ɔmɛ kɛ kuku ɔmɛ ngɛ mi ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ wa naa ngɛ Baiblohi fuu a mi mwɔnɛ ɔ. Ni komɛ tu munyu kɛ si bɔ nɛ e pee lɛ ha a, nɛ a tsɔɔ kaa bɔ nɛ e gba womi ɔmɛ a mi ha a, ha we nɛ munyu ɔmɛ nɛ a ya nyatsɔɔ. Se ni kpahi nɛ a fia Baiblo ɔ eko pee se ɔ, gba womi ɔmɛ a mi kaa bɔ nɛ Estienne pee e nɔ́ ɔ.\\nBAIBLO KASELI MA NÁ HE SE\\nBaiblo ɔ nɛ a gba mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi ɔ ye bua wawɛɛ. E ha nɛ e he wɛ kaa wa maa na ngmami “pɔtɛɛ komɛ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi Mawu nɛ ha nɛ a gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi. Bɔ nɛ a gba ekomɛ a mi ha a, ha nɛ munyu ɔ ekomɛ yɛ nyatsɔɔ. Se enɛ ɔ ye bua nɛ ke o ngɛ ngmami ko nɛ he hia mo wawɛɛ hlae loo se tsɛe ɔ, e yi. Wa nyɛɔ nɛ wa kadiɔ ngmamihi loo munyuzahi nɛ wa sume nɛ wa hɛ nɛ je nɔ ngɛ womihi a mi.\\nE ngɛ mi kaa yi kɛ kukuhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ha e kanemi yi mohu lɛɛ, se mo kadi kaa nɔ́ nɛ he hia titli ji kaa e sa nɛ waa kane Baiblo mluku ɔ tsuo nɛ waa nu sisi saminya. Moo bɔ mɔde kaa o maa kane munyu ɔmɛ tsuo mohu pe nɛ o maa kane kuku komɛ pɛ. Ke o pee jã a, e ma ha nɛ o maa le Ngmami klɔuklɔu ɔ mi munyu ɔmɛ saminya, nɛ lɔ ɔ “ma he o yi wami.”—2 Timoteo 3:15.\\nBɔ Nɛ A To Yi Ɔmɛ Kɛ Kuku Ɔmɛ A Nya Ha\\nYi ɔmɛ kɛ kuku ɔmɛ yeɔ bua wɔ nɛ ke wa ngɛ munyu ko hlae ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, wa naa lɛ mla. Ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ, a ngɔ “Yesaya 40:13” kɛ pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́:\\n(a) Yesaya womi ɔ\\n(b) yi 40\\n(d) kuku 13\\nYesaya ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: ‘Mɛnɔ lɛ tsɔɔ Yehowa mumi ɔ nɔ́ nɛ e pee? Mɛnɔ lɛ tsɔɔ lɛ ní, loo e wo lɛ ga hyɛ?’ Paulo tsɛ munyu nɛ ɔ se ngɛ Roma Bi 11:34 kɛ 1 Korinto Bi 2:16.\\nBaiblo ɔ He Sane Yi Nɔ Sane Kɛ Baiblo ɔ","num_words":1624,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.023,"special_characters_ratio":0.262,"stopwords_ratio":0.45,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Luka 10 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYesu tsɔ ni 70 ɔmɛ (1-12)\\nMusu tloo ma nguahi nɛ a tsakee we a tsui ɔ (13-16)\\nNi 70 ɔmɛ kpale kɛ ba (17-20)\\nYesu je e Tsɛ ɔ yi kaa e bua jɔ he si bali a he (21-24)\\nSamaria no nɛ e pee e he nyɛmi ɔ he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ (25-37)\\nYesu ya slaa Maata kɛ Maria (38-42)\\n10 Ní nɛ ɔmɛ a se ɔ, Nyɔmtsɛ ɔ hla ni 70 kpa komɛ, nɛ e tsɔ mɛ enyɔɔnyɔ kɛ sɛ e hlami kɛ ya ma fɛɛ ma kɛ he fɛɛ he nɛ lɛ nitsɛ e maa ya a. 2 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Ee, ní nɛ a ma kpa a hiɛ, se ní tsuli ɔmɛ a he pi. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ kpa Ngmɔtsɛ ɔ pɛɛ konɛ e wo ní tsuli blɔ nɛ a ba kpa ní ha lɛ. 3 Nyɛɛ ya! Hyɛ! i ngɛ nyɛ tsɔe kɛ yaa kaa jijɔ bimɛ ngɛ ogbeteehi a kpɛti. 4 Nyɛ ko hɛɛ sika kpɛɛ, aloo niye ní kotoku, aloo tokotahi, nɛ nyɛ ko fɔ nɔ ko* ngɛ blɔ ɔ nɔ hulɔ. 5 He fɛɛ he nɛ nyɛ maa sɛ we ko mi ngɛ ɔ, kekleekle ɔ, nyɛ de ke: ‘Tue mi jɔmi nɛ ba we nɛ ɔ nɔ.’ 6 Nɛ ke tue mi jɔmi huɛ ko ngɛ lejɛ ɔ, nyɛ tue mi jɔmi ɔ maa hi e nɔ. Se ke nɔ ko kaa jã be ɔ, nyɛ tue mi jɔmi ɔ maa kpale kɛ ba nyɛ nɔ. 7 Nɛ nyɛɛ hi jamɛ a we ɔ mi, nɛ́ nyɛɛ ye nɛ nyɛɛ nu níhi nɛ a ma ha nyɛ ɔ, ejakaa ní tsulɔ hiɔwo sa lɛ. Nyɛ ko hi hiae kɛ hi we kake mi jee kɛ hi we kpa mi yae. 8 “Jehanɛ se hu ɔ, ma fɛɛ ma nɛ nyɛ maa sɛ mi nɛ a ma ha nyɛ hɛ mi ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a kɛ maa ma nyɛ hɛ mi ɔ, nyɛɛ ye, 9 nɛ nyɛ tsa hiɔtsɛmɛ nɛ a ngɛ mi ɔ, nɛ nyɛ de mɛ ke: ‘Mawu Matsɛ Yemi ɔ ná nyɛ haa.’ 10 Se ma fɛɛ ma nɛ nyɛ maa sɛ mi nɛ a be nyɛ hɛ mi hae ɔ, nyɛɛ je kpo kɛ ya jamɛ a ma a mi gbɛjegbɛ ngua amɛ a nɔ, nɛ nyɛ de ke: 11 ‘Wa ngɛ nyɛ ma a mi bunyuku nɛ ngɛ wa nane he ɔ po blɛe kɛ ngɛ nyɛ nɔ puee. Se kɛ̃ ɔ, nyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ su si ta.’ 12 I ngɛ nyɛ dee ke e maa pee gbɔjɔɔ kɛ ha Sodom pe jamɛ a ma a. 13 “Korazin, musu tloo mo! Betsaida, musu tloo mo! kaa a tsu nyakpɛ níhi nɛ a tsu ngɛ nyɛ mi ɔ ngɛ Tiro kɛ Sidon ɔ, jinɛ a ko ha kpekpe nɛ a ko hi si ngɛ la zu mi momoomo kɛ ko tsɔɔ kaa a tsake a tsui. 14 Enɛ ɔ he ɔ, e maa pee gbɔjɔɔ kɛ ha Tiro kɛ Sidon ngɛ kojomi ɔ mi pe nyɛ. 15 Nɛ mo Kapenaum, anɛ a ma wo o nɔ gojoo kɛ ya hiɔwe lo? Gbeje* nɛ o maa ya! 16 “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa bu nyɛ tue ɔ, imi tue e bu ɔ nɛ. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be nyɛ tue bue ɔ, imi tue e bui ɔ nɛ. Jehanɛ se hu ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e bui mi tue ɔ, e bui Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu tue.” 17 Lɔ ɔ se ɔ, ni 70 ɔmɛ kpale a se kɛ ba kɛ bua jɔmi, nɛ a ba de ke: “Nyɔmtsɛ, benɛ waa kɛ o biɛ ɔ tsu ní ɔ, daimoniohi po ba a he si ha wɔ.” 18 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “I na Satan kaa e tsɔ kɛ ba nɔ si momo kaa oslabai nɛ gba kɛ je hiɔwe. 19 Hyɛ! i ha nyɛ he blɔ konɛ nyɛɛ naa sinɔhi kɛ nyingmogblakotohi kɛ he nyɛlɔ ɔ he wami ɔmɛ tsuo a nɔ, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛ awi yee. 20 Se kɛ̃ ɔ, pi mumihi nɛ a ba a he si ha nyɛ ɔ he je nɛ e sa kaa nyɛ bua nɛ jɔ ngɛ, mohu ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ, ejakaa a ngma nyɛ biɛ ngɛ hiɔwe.” 21 Ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi nɔuu ɔ, e bua jɔ wawɛɛ ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ mi, nɛ e de ke: “Tsaatsɛ, hiɔwe kɛ zugba Nyɔmtsɛ, i ngɛ o yi jee ngɛ ma hɛ mi, ejakaa o ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ laa juɛmitsɛmɛ kɛ ní leli gbidigbidi, nɛ o je mɛ kpo ngɔ tsɔɔ jokuɛ tsɔwi. Ee, Oo Tsaatsɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, jã ji bɔ nɛ o suɔ. 22 Ye Tsɛ ɔ tu níhi tsuo kɛ wo ye dɛ mi, nɛ nɔ ko be nɛ e le nɔ nɛ Bi ɔ ji, kaa ja Tsɛ ɔ, nɛ nɔ ko be nɛ e le nɔ nɛ Tsɛ ɔ ji, kaa ja Bi ɔ kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ Bi ɔ suɔ kaa e ma ha nɛ e le Tsɛ ɔ pɛ.” 23 Jehanɛ ɔ, e plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ pɛ nɛ e de mɛ ke: “Hɛ ngmɛhi nɛ a na níhi nɛ nyɛ ngɛ hyɛe nɛ ɔ ngɛ bua jɔmi. 24 Ejakaa i ngɛ nyɛ dee ke gbali kɛ matsɛmɛ babauu suɔ kaa a maa na níhi nɛ nyɛ ngɛ nae ɔ, se a nɛ, nɛ a suɔ kaa a maa nu níhi nɛ nyɛ ngɛ nue ɔ, se a nui.” 25 Jehanɛ ɔ, hyɛ! nyumu ko nɛ e le Mlaa a saminya a te si kɛ da si konɛ e ka lɛ, nɛ e bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, mɛni lɛ e he hia kaa ma pee konɛ ma ná neneene wami?” 26 E de lɛ ke: “Mɛni a ngma ngɛ Mlaa a mi ɔ? Kɛ o kaneɔ lɛ kɛɛ?” 27 Nyumu ɔ ha lɛ heto ke: “‘E sa kaa o suɔ Yehowa* o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo kɛ o susuma* tsuo kɛ o he wami tsuo kɛ o juɛmi tsuo,’ nɛ ‘e sa nɛ o suɔ o nyɛmi kaa bɔ nɛ o suɔ o he ɔ.’” 28 Yesu de lɛ ke: “O heto ɔ da; yaa nɔ nɛ o pee jã, nɛ o ma ná wami.” 29 Se akɛnɛ nyumu ɔ ngɛ hlae nɛ e bu e he dalɔ he je ɔ, e bi Yesu ke: “Mɛnɔ tutuutu ji ye nyɛmi?” 30 Yesu he nɔ nɛ e de ke: “Nyumu ko ngɛ kplee kɛ je Yerusalɛm kɛ yaa Yɛriko nɛ e ya nɔ juli a kpɛti, nɛ a kpɔ e he tadehi, nɛ a kongo lɛ, nɛ a je e he, nɛ a si lɛ nɛ́ e gbo fã kɛ fã. 31 Tlukaa a, osɔfo ko nyɛɛ jamɛ a blɔ ɔ nɔ kɛ ngɛ kplee, se benɛ e na lɛ ɔ, e tsɔ e he kɛ be. 32 Jã kɛ̃ nɛ benɛ Levi no ko hu ba su lejɛ ɔ nɛ e na lɛ ɔ, e tsɔ e he kɛ be. 33 Se Samaria no ko nɛ e nyɛɛ blɔ ɔ nɔ ɔ ba su he nɛ nyumu ɔ ngɛ ɔ, nɛ benɛ e na lɛ ɔ, e ní pee lɛ mɔbɔ. 34 Lɔ ɔ he ɔ, e ya nyumu ɔ ngɔ, nɛ e plɛ nu kɛ wai ngɔ pue e pa amɛ a nɔ, nɛ e fĩ a nɔ ha lɛ. Lɔ ɔ se ɔ, e wo lɛ ngɔ fɔ lɛ nitsɛ e lohwe nɔ, nɛ e ngɔ lɛ kɛ ba nibwɔhi a to he ko, nɛ e hyɛ e nɔ. 35 E nɔ jena a, e je denario enyɔ ngɔ ha nibwɔhi a to he nɔ hyɛlɔ ɔ, nɛ e de lɛ ke: ‘Hyɛ e nɔ, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma puɛ ngɛ enɛ ɔ se ɔ, ke i kpale kɛ ba a, ma ba ha mo.’ 36 Ke o hyɛ ɔ, nimli etɛ nɛ ɔmɛ ɔ, a kpɛti mɛnɔ lɛ e pee e he nyumu ɔ nɛ e ya nɔ juli ɔmɛ a kpɛti ɔ nyɛmi?” 37 Nyumu ɔ ha lɛ heto ke: “Nɔ nɛ e na lɛ mɔbɔ ɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, Yesu de lɛ ke: “Mo hu yaa nɛ o ya pee jã nɔuu.” 38 Jehanɛ ɔ, benɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, e ya sɛ kɔpe ko mi. Yo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Maata a ha nɛ e ba to e we ɔ mi. 39 E ngɛ nyɛmiyo ko hu nɛ a tsɛɛ lɛ ke Maria, nɛ e ba hi si ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ nane nya nɛ e ngɛ nɔ́ nɛ e ngɛ dee* ɔ tue bue. 40 Se Maata lɛɛ, níhi fuu nɛ e ngɛ pee ɔ he e juɛmi. Enɛ ɔ he ɔ, e ba Yesu ngɔ nɛ e ba de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, nɛ ye nyɛmiyo ɔ si ní tsumi ɔ tsuo ngɔ fɔ imi nɔ kake too ye nɔ ɔ, anɛ e hɛwi mo lo? Mo de lɛ nɛ e ba ye bua mi.” 41 Nyɔmtsɛ ɔ ha lɛ heto ke: “Maata, Maata, o pee yeyeeye, nɛ o ngɛ o he nya gbae ngɛ níhi fuu a he. 42 Níhi bɔɔ ko aloo nɔ́ kake pɛ nɛ e he hia. Ngɛ Maria blɔ fa mi ɔ, e hla nɔ́ nɛ hi ɔ,* nɛ nɔ ko be kpɔ̃e ngɛ e dɛ.”\\n^ Aloo “nyɛ ko fua nɔ ko kɛ fɔ lɛ.”\\n^ Aloo “Hades,” okadi peemi mi he ko nɛ gbogboe ɔmɛ ngɛ. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.\\n^ Hela, “e munyu ɔmɛ.”\\n^ Aloo “nɔ́ nɛ hi pe kulaa a.”","num_words":1569,"character_repetition_ratio":0.039,"word_repetition_ratio":0.003,"special_characters_ratio":0.332,"stopwords_ratio":0.532,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nɔ́ Heje Nɛ Wa Hia Mawu Ngɛ Wa Si Himi Mi\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Bengali Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Guarani Gujarati Haitian Creole Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Japanese Kannada Kazakh Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Lingala Lithuanian Luo Malagasy Malayalam Maltese Marathi Mongolian Myanmar Ngabere Norwegian Nzema Papiamento (Aruba) Polish Portuguese Punjabi Quechua (Bolivia) Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tamil Telugu Thai Tigrinya Tsonga Turkish Twi Ukrainian Uruund Venda Vietnamese Wayuunaiki Xhosa Yoruba Zulu\\nHƐ MI MUNYU | ANƐ WA HIA MAWU NGƐ WA SI HIMI MI LO?\\nJuɛmi he ní leli tsɔɔ kaa ja nihi tsu ní kpahi a he ní kɛ piɛɛ a helo nya hiami níhi a he loko a ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Wa na kaa nihi suɔ nɛ a kɛ a he nɛ wo kuu komɛ a mi aloo a ja nɔ ko aloo nɔ́ ko nɛ e nɔ kuɔ pe mɛ. Bɔnɛ pee nɛ ni komɛ nɛ a nyɛ nɛ a pee jã heje ɔ, a ngɔɔ a he jɔɔmi behi kɛ kaseɔ adebɔ níhi a he ní, a kɛ tɛniɔ ní, a kɛ laa, nɛ a kɛ peeɔ ní kpahi. Se kɛ̃ ɔ, ní nɛ ɔmɛ a peemi ɔ ha we nɛ a kpɛti nihi babauu nɛ ná bua jɔmi nɛ a tsui hu nɛ nɔ a mi.\\nMawu suɔ kaa adesahi nɛ a ná bua jɔmi amlɔ nɛ ɔ kɛ ya neneene\\nE pee we nihi nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ nyakpɛ kaa adesahi suɔ nɛ a sɔmɔ nɔ́ ko nɛ nɔ kuɔ pe mɛ. Ejakaa a tsɔɔ ngɛ Mose Kekleekle Womi ɔ yihi nɛ sɛ hlami ɔmɛ a mi kaa benɛ Mawu bɔ Adam kɛ Hawa a, e kɛ mɛ sɛɛɔ ní daa. E ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa hi e kɛ mɛ a kpɛti. (1 Mose 3:8-10) Mawu bɔɛ adesahi kaa mɛ nitsɛmɛ nɛ a ye a he nɔ; e he hia nɛ a kɛ a Bɔlɔ ɔ nɛ sɛɛ ní. Baiblo ɔ pɔɔ hiami nɔ́ nɛ ɔ he munyu tumi.\\nKaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu de ke: “A gbaa nihi nɛ le kaa mumi mi ohiatsɛmɛ ji mɛ, ejakaa a nɔ́ ji hiɔwe matsɛ yemi ɔ nɛ.” (Mateo 5:3) Wa ma nyɛ maa da munyu nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ nɔ nɛ wa de ke, loko wa ma ná bua jɔmi ngɛ si himi mi nɛ wa tsui hu maa nɔ wa mi ɔ, ja wa le Mawu. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee jã? Yesu ha sane bimi nɛ ɔ heto. E de ke: “Pi abolo kɛkɛ nɛ haa nɔmlɔ yi naa wami, se mohu munyu tsuaa munyu nɛ jee Mawu nya a.” (Mateo 4:4) Mɛni blɔhi a nɔ Mawu munyu ɔ, aloo Mawu blɔ tsɔɔmihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa bua nɛ jɔ nɛ wa tsui hu nɛ nɔ wa mi ngɛ? Nyɛ ha nɛ wa susu blɔ etɛ a nɔ nɛ Mawu munyu ɔ haa nɛ wa náa bua jɔmi ngɛ ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nWa Hia Blɔ Tsɔɔmi Kpakpa\\nMwɔnɛ ɔ, nihi fuu woɔ nihi ga ngɛ huɛ bɔmi, suɔmi, weku si himi, pɛ kpatami, bua jɔmi nami, kɛ nɔ́ nɛ ke nɔ ko pee nɛ e tsui maa nɔ e mi ngɛ si himi mi ɔ he. Se kɛ̃ ɔ, ngɛ Yehowa Mawu nɛ ji Bɔlɔ ɔ se ɔ, anɛ nɔ kpa ko ngɛ nɛ ma nyɛ maa wo adesahi ga kpakpa nɛ nu tso lo?\\nBaiblo ɔ ji womi nɛ kudɔɔ wa si himi kaa bɔnɛ klamahi a he womi ngɛ ɔ\\nNɔ́ hetomi nɔ́ ko ji nɛ ɔ nɛ: Ke o he klama ko kaa eko ɔ, foto pomi klama aloo computer a, o maa hyɛ blɔ kaa klama peelɔ ɔ nɛ ngɔ womi nɛ tsɔɔ bɔnɛ a kɛ klama a nɛ tsu ní ha a kɛ piɛɛ he. Baiblo ɔ ngɛ kaa jamɛ a womi ɔ. E ji womi nɛ Mawu nɛ ji adesahi a Bɔlɔ ɔ ngma kɛ ha wɔ konɛ waa hyɛ nɔ kɛ ba wa je mi. “Womi” nɛ ɔ tsɔɔ wɔ níhi nɛ e sa kaa waa pee kɛ bɔnɛ e sa kaa waa ba wa je mi ha.\\nKaa bɔnɛ e ji ngɛ womi ko nɛ tsɔɔ bɔnɛ a kɛ klama ko nɛ tsu ní ha a blɔ fa mi ɔ, Baiblo ɔ hu haa nɛ wa leɔ níhi nɛ ke wa pee ɔ, a ma nyɛ maa ye wɔ awi. Nihi ma nyɛ maa wo wɔ ga slɔɔtoslɔɔtohi. Eko ɔ, e maa pee wɔ kaa a ga womi ɔmɛ hi, se o he we yi kaa ke waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ je Bɔlɔ ɔ ngɔ ɔ tsu ní ɔ, wa ma ná he se lo?\\n‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ. I suɔ kaa ma tsɔse nyɛ, nɛ ma tsɔɔ nyɛ bɔnɛ nyɛɛ ba nyɛ je mi ha, konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ. I ná nɛ nyɛ ye ye mlaa amɛ a nɔ! Jinɛ a maa gbaa nyɛ; nɛ nyɛ maa pee kaa pa nɛ nyu tɛ̃ mi gblegbleegble. Nyɛ maa ye kunimi nɔtonɔto kaa bɔnɛ oslɔke kuɔ kɛ pueɔ wo dɔ mi.’—Yesaya 48:17, 18\\nWa ma nyɛ maa na blɔ tsɔɔmi nɛ wa hia a ngɛ Baiblo ɔ mi\\nE ngɛ mi kaa Yehowa Mawu ngɔɔ blɔ tsɔɔmihi kɛ haa wɔ mohu lɛɛ, se e nyɛ we wa nɔ kaa wa kɛ tsu ní. Akɛnɛ Mawu suɔ wɔ nɛ e suɔ kaa e maa ye bua wɔ heje ɔ, e de wɔ ke: ‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ. I suɔ kaa ma tsɔse nyɛ, nɛ ma tsɔɔ nyɛ bɔnɛ nyɛɛ ba nyɛ je mi ha, konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ. I ná nɛ nyɛ ye ye mlaa amɛ a nɔ! Jinɛ a maa gbaa nyɛ; nɛ nyɛ maa pee kaa pa nɛ nyu tɛ̃ mi gblegbleegble. Nyɛ maa ye kunimi nɔtonɔto kaa bɔnɛ oslɔke kuɔ kɛ pueɔ wo dɔ mi.’ (Yesaya 48:17, 18) Ngɛ e kpiti pomi mi ɔ, ke waa kɛ Mawu blɔ tsɔɔmihi tsu ní ɔ, e maa hi ha wɔ. Ke wa ma de ngɛ blɔ kpa ko nɔ ɔ, ja huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti loko wa bua maa jɔ nɛ e maa hi ha wɔ.\\nWa Hia Sane Bimihi Nɛ Haoɔ Wɔ ɔ, A Heto\\nE peeɔ ni komɛ kaa a hia we Mawu ngɛ a si himi mi, ejakaa níhi fuu yaa nɔ ngɛ a si himi mi nɛ a nui sisi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, a ma bi ke: ‘Mɛni heje nɛ nimli kpakpahi naa nɔ́?’ ‘Mɛni heje nɛ loko a ma fɔ jokuɛ komɛ ɔ, a jeɔ kpa a?’ ‘Mɛni heje nɛ a yi dami sane ngɛ je ɔ mi ɔ?’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, sane bimi nɛ ɔmɛ a he hia wawɛɛ nitsɛ. Ke wa ná sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ɔ, wa bua maa jɔ saminya. Ngɛ be mi nɛ eko ɔ, o kɛ oya yemi ma pia Mawu ngɛ haomi nɛ ɔmɛ a he ɔ, mo ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ Mawu Munyu ɔ nɛ ji Baiblo ɔ de ngɛ he.\\nNgɛ Mose Kekleekle Womi ɔ yi etɛ ɔ mi ɔ, a de wɔ kaa Satan gu sinɔ ko nɔ kɛ sisi Adam kɛ Hawa nɛ a tɔ̃ Yehowa Mawu mlaa nɛ e wo mɛ kaa a ko ye tso ɔ nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami ɔ yiblii ɔ nɔ. Satan de Hawa ke: ‘Nyɛ be gboe. Mawu de jã, ejakaa e le kaa ke nyɛ ye jamɛ a tso ɔ yiblii ɔ, nyɛ hɛngmɛ ma bli, nɛ nyɛ maa hi kaa lɛ Mawu ɔ nitsɛ; nyɛ maa le kpakpa kɛ yayami.’—1 Mose 2:16, 17; 3:4, 5.\\nMunyu nɛ ɔ nɛ Satan tu ɔ tsɔɔ kaa lakpatsɛ ji Mawu, nɛ blɔ nɔ nɛ e guɔ kɛ yeɔ adesahi a nɔ ɔ hu hí. Abosiami tsɔɔ kaa ke adesahi bu lɛ tue ɔ, e maa hi ha mɛ. Anɛ Yehowa kɛ oya yemi ma nyɛ ma tsu sane nɛ ɔ he ní lo? Yehowa ha nɛ be bɔɔ puemi, konɛ nihi nɛ a hyɛ keji nɔ́ nɛ Abosiami de ngɛ e he ɔ ngɛ mi aloo e be mi. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Mawu ha Satan kɛ nihi nɛ a fĩ e se ɔ blɔ konɛ a tsɔɔ keji adesahi ma nyɛ maa hi si saminya ke Mawu yi bua mɛ.\\nAnɛ o susu kaa nɔ́ nɛ Satan de ɔ ngɛ mi aloo e be mi? Anɛ adesahi ma nyɛ maa hi si saminya, nɛ a ye mɛ nitsɛmɛ a he nɔ nɛ Mawu yemi kɛ buami be mi lo? Haomi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ nɛ adesahi kɛ ngɛ kpee jeha lafahi abɔ ji nɛ ɔ, tsɔɔ heii kaa mɔde nɛ adesahi ngɛ bɔe kaa a ma kudɔ mɛ nitsɛmɛ a si himi ɔ yi manye. Nɔ́ nami, dami sane nɛ a yi, hiɔ, gbenɔ, awi yemi, nihi nɛ a bɛ a je mi saminya, ta hwumihi, kɛ nimli a hɛ mi nɛ a kpataa, kɛ yiwutso ní peepee kpahi. Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa Mawu lɛ ha nɛ adesahi ngɛ nɔ́ nae, mohu ɔ, e de ke: “Ni komɛ ngɔɔ blɔ nya nɛ a ná a kɛ yeɔ a nyɛmimɛ awi.”—Fiɛlɔ 8:9.\\nEnɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa e sa nɛ wa bi Mawu konɛ e tsɔɔ wɔ wa haomi ɔmɛ a nya tsaba. Mɛni Mawu maa pee?\\nWa Hia Mawu Yemi Kɛ Buami\\nKɛ je blema tɔɔ nɛ nihi suɔ nɛ a tu hiɔ, bwɔmi, kɛ gbenɔ nya fo. Enɛ ɔ he ɔ, a puɛɔ sika kɛ be babauu kɛ hlaa hiɔ, bwɔmi, kɛ gbenɔ nya tsaba, se nɔ́ ko ji mi kɛ bɛ. Ni komɛ nuɔ tsopa komɛ, aloo a kɛ a he woɔ mumi yayami kɛ nítsumi ní peepeehi a mi, aloo a kaa a he mi konɛ a ya nɔ nɛ a ná nɔmlɔtso mi he wami kpakpa. Se enɛ ɔ tsuo yɛ nya.\\nMawu suɔ kaa e hi ha adesahi nɛ a ná bua jɔmi. Jã ji yi mi tomi nɛ e hɛɛ loko e bɔ adesahi. E hɛ ji e yi mi tomi ɔ nɔ. (1 Mose 1:27, 28; Yesaya 45:18) Yehowa Mawu ma nɔ mi kɛ ha wɔ kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e to e yi mi kaa e maa pee ɔ, e maa pee kokooko. (Yesaya 55:10, 11) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu wo si kaa e maa ngɔ Paradeiso nɛ Adam kɛ Hawa laa lɛ ɔ kɛ ba ekohu. Ngɛ Baiblo ɔ nyagbe womi ɔ mi ɔ, a ngma ke: “Mawu ma tsu a hɛ mi vo nyu tsuo. Nɔ ko be gboe hu; nɔ ko be kɔmɔ yee hu; nɔ ko be ya foe hu, nɛ nɔ ko be nɔ́ nae hu. Ejakaa ní momo ɔmɛ a se po.” (Kpojemi 21:4) Mɛni blɔ nɔ Mawu maa gu kɛ ha nɛ si himi nɛ ɔ nɛ ba mi, nɛ mɛni wa maa pee kɛ ná jamɛ a si himi ɔ he se?\\nYesu Kristo nɛ ji Mawu Bi ɔ tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a sɔle konɛ nihi nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní. Nihi fuu le jamɛ a sɔlemi ɔ, nɛ ni komɛ tĩɔ mi be tsuaa be. Ni komɛ tsɛɛ jamɛ a sɔlemi ɔ ke, Nyɔmtsɛ ɔ Sɔlemi ɔ. A sɔleɔ ke: “Wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe; O biɛ ɔ he nɛ tsɔ. O matsɛ yemi ɔ nɛ ba; a pee nɔ́ nɛ o suɔ ngɛ zugba a nɔ kaa bɔnɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.” (Mateo 6:9, 10) Niinɛ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ pɛ nɛ Yehowa Mawu maa gu kɛ po haomihi tsuo nɛ adesahi a nɔ yemi ngɔ kɛ ba a se. Nɛ kaa bɔnɛ Mawu wo si ɔ, e maa ngɔ je ehe nɛ a yeɔ dami sane ngɛ mi ɔ kɛ ba. * (Daniel 2:44; 2 Petro 3:13) Mɛni e sa kaa wa pee konɛ wa ná si womi nɛ ɔ he se?\\nYesu Kristo tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee. E de ke: “Ke a ná le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma ná neneene wami.” (Yohane 17:3) Niinɛ, ngɛ Mawu yemi kɛ buami nya a, wa nine ma nyɛ maa su neneene wami ngɛ je ehe ɔ mi ɔ nɔ. Eko ɔ, si womi nɛ ɔ ma ha nɛ o ma ná nɔ mi mami kaa wa hia Mawu ngɛ wa si himi mi.\\nAmlɔ Nɛ ɔ Ji Be Nɛ E Sa Kaa O Hla Mawu Se Blɔ\\nJeha akpe enyɔ ji nɛ ɔ, bɔfo Paulo de Atenebi nɛ a ngɛ Areopago, aloo Mars Hill nɛ a suɔ nɛ a kase ní ɔ ke: “Ejakaa lɛ [Mawu] mohu lɛ e haa wɔ wami, kɛ mumi nɛ wa muɔ. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ hia wɔ ɔ, lɛ nɛ e haa wɔ. Ejakaa, ‘Mawu lɛ haa wa hii je mi, nɛ e haa wa yaa nɛ wa baa kaa adesahi.’ Kaa bɔnɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ la poli ɔmɛ ekomɛ hu de ɔ, ‘Wɔ hu e bimɛ ji wɔ.’”—Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 17:25, 28.\\nNɔ́ nɛ Paulo de Atenebi ɔmɛ ɔ ji munyu anɔkuale. Wa Bɔlɔ ɔ lɛ haa wɔ kɔɔhiɔ nɛ wa muɔ, niye ní nɛ wa yeɔ, kɛ nyu nɛ wa nuɔ ɔ nɛ. Wa be nyɛe maa hi je mi ke Yehowa ha we wɔ ní kpakpa nɛ ɔmɛ tsuo. E ngɛ mi kaa ni komɛ susuu we Mawu he mohu lɛɛ, se mɛni heje nɛ Mawu yaa nɔ nɛ e haa nɔ tsuaa nɔ ní kpakpa nɛ ɔmɛ tsuo eko ɔ? Paulo de ke: “E pee jã, konɛ a hla lɛ Mawu ɔ, kaa alini ke a kpa kɛ ya kɛ ba a, a maa na lɛ lo. Pohu, niinɛ ɔ, Mawu kɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ kpɛti kɛ we kulaa.”—Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 17:27.\\nAnɛ o maa suɔ nɛ o le Mawu saminya lo? Anɛ o maa suɔ nɛ o le e yi mi tomihi, kɛ níhi nɛ ke o pee ɔ, e maa hi ha mo, nɛ o maa hi si kɛ ya neneene ɔ lo? Ke jã a, lɛɛ o kɛ nɔ nɛ ngɔ womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ kɛ ha mo ɔ nɛ tu he munyu, aloo mo hla nihi nɛ a pee womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ a se blɔ. A bua maa jɔ he kaa a maa ye bua mo.\\n^ kk. 20 Ke o ngɛ hlae nɛ o le bɔnɛ Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ha a he ní babauu ɔ, moo hyɛ womi nɛ ji, Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ yi 8. O ma nyɛ maa gbla hu ngɛ www.jw.org.","num_words":2444,"character_repetition_ratio":0.037,"word_repetition_ratio":0.048,"special_characters_ratio":0.284,"stopwords_ratio":0.466,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ O ‘Nu Sisi’ Lo?—Luka 24:45 | Kase\\nKANE NGƐ Cambodian Dangme English French Ga Greenlandic Hmong (White) Kimbundu Maltese Nyaneka Portuguese Quechua (Ayacucho) Spania Tahitian Umbundu\\n“E bli a juɛmi nya, konɛ a nu ngmami ɔmɛ a sisi.”—LUKA 24:45.\\nMƐNI O KASEƆ NGƐ NƆ́ HETOMI NƆ́ NƐ KƆƆ . . .\\nní dulɔ nɛ ya hwɔɔ si ɔ he ɔ mi?\\nya a he ɔ mi?\\nbi ko bɔlɔ ɔ he ɔ mi?\\n1, 2. Mɛni blɔ nɔ Yesu gu kɛ wo e kaseli ɔmɛ he wami ligbi nɛ a tle lɛ si ɔ?\\nYESU kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi enyɔ je Yerusalem nɛ a ngɛ nyɛɛ kɛ yaa kɔpe ko nɛ e kɛmi maa pee si tomi kpaago ɔ mi. A ngɛ aywilɛho yee, ejakaa Yesu gbo nɛ a li kaa e te si. Tlukaa a, Yesu ba ná mɛ nɛ e kɛ mɛ bɔni nyɛɛmi. Yesu “tsɔɔ mɛ níhi tsuo nɛ ngmami ɔmɛ de ngɛ lɛ nitsɛ e he ɔ a sisi; e je sisi kɛ je Mose womi ɔmɛ, kɛ gbali ɔmɛ tsuo a ní ɔmɛ a nɔ.” (Luka 24:13-15, 27) Enɛ ɔ wo a bua nɛ a nɔ gbagba te, ejakaa e ‘tsɔɔ mɛ Ngmami ɔmɛ a sisi’ saminya.—Luka 24:32.\\n2 Jamɛ a ligbi ɔ gbɔkuɛ ɔ, kaseli enyɔ nɛ ɔmɛ kpale a se kɛ ho Yerusalem ya. Benɛ a ya na bɔfo ɔmɛ ɔ, a de mɛ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ. Benɛ a ngɛ munyu ɔ tue ɔ, Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ mɛ tsuo. Bɔfo ɔmɛ a tsui po, nɛ a he we yi kaa Yesu ji nɔ nɛ a na a. Baiblo ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Yesu plɛ kɛ wo mɛ he wami ha. Baiblo ɔ de ke: “E bli a juɛmi nya, konɛ a nu ngmami ɔmɛ a sisi.”—Luka 24:45.\\n3. Mɛni he je nɛ eko ɔ, wa kɔni mi ma jɔ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ? Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa kɔni mi nɛ ko jɔ?\\n3 Be komɛ ɔ, wa ma nyɛ maa hao kaa bɔ nɛ e ba ngɛ kaseli ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ. Eko ɔ, e ngɛ mi kaa waa kɛ kã ngɛ Yehowa sɔmɔe mohu lɛɛ, se ke nihi bui wɔ tue ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, wa kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃. (1 Korinto Bi 15:58) Aloo e ma nyɛ maa pee wɔ kaa nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ yɛ a hɛ mi. Eko ɔ, a ti ni komɛ po kua Yehowa. Ke e ba jã a, mɛni ma ha nɛ wa kɔni mi be jɔe? Nɔ́ nɛ maa ye bua wɔ ji kaa e sa nɛ waa nu nɔ́ hetomi níhi nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ a sisi saminya. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ hetomi níhi etɛ, kɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ a mi ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nNÍ DULƆ NƐ YA HWƆƆ SI Ɔ\\n4. Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ní dulɔ ɔ nɛ ya hwɔɔ si ɔ he nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ sisi?\\n4 Kane Marko 4:26-29. Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ Yesu kɛ tsu ní nɛ kɔɔ ní dulɔ nɛ ya hwɔɔ si ɔ he ɔ sisi? Ní dulɔ ɔ daa si kɛ ha Matsɛ Yemi ɔ he fiɛɛli, nɛ wu ɔ hu daa si kɛ ha sɛ gbi nɛ a fiɛɛɔ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a hɛɛ tsui kpakpa a. Kaa bɔ nɛ adesahi tsuo ‘hwɔɔ si nyɔ mi, nɛ ke je na nɛ a teɔ si ɔ,’ jã kɛ̃ nɛ ní dulɔ ɔ hu peeɔ. Ke a du wu ɔ, loko e maa wa nɛ a ma kpa a, e heɔ be saii. Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, “wu ɔmɛ ngɛ puɛe nɛ a ngɛ wae.” Wu ɔ “nitsɛ” puɛɔ nɛ e waa bɔɔbɔɔbɔɔ. Jã kɛ̃ nɛ loko nɔ ko nane maa pi si ngɛ Mawu jami mi, nɛ huɛ bɔmi gbagbanii maa hi e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ, e jeɔ sisi bɔɔbɔɔbɔɔ. Ke nɔ ɔ ya e hɛ mi, nɛ e ma e juɛmi nya si kaa e ma sɔmɔ Mawu, nɛ e jɔɔ e wami nɔ kɛ ha Yehowa, nɛ a baptisi lɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ‘wo yiblii.’\\nYehowa haa nɛ anɔkuale ɔ waa ngɛ nihi nɛ a ‘hɛɛ tsui kpakpa’ a, a mi\\n5. Mɛni he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ní dulɔ nɛ ya hwɔɔ si ɔ he ɔ tsu ní ɔ?\\n5 Mɛni he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní ɔ? Yesu ngɛ hlae nɛ waa nu sisi kaa Yehowa ji nɔ nɛ haa nɛ anɔkuale ɔ waa ngɛ nihi nɛ a ‘hɛɛ tsui kpakpa’ a, a mi. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 13:48, NW; 1 Korinto Bi 3:7) Wa duɔ wu ɔ, nɛ wa pueɔ nɔ nyu, se tsa pi wɔ nɛ wa haa nɛ e waa, nɛ wa be nyɛe ma ha nɛ e wa mlamlaamla hulɔ. Kaa bɔ nɛ nyumu ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ li bɔ nɛ wu ɔ plɛ kɛ wa ha a, jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ wɔ hu wa blɔ fa mi. Be mi nɛ wa yaa nɛ wa baa a, eko ɔ, wa be nyɛe maa le bɔ nɛ Matsɛ Yemi wu ɔ ngɛ wae ngɛ ni kpahi a tsui mi ha. Se kɛ yaa kɛ yaa a, e ma nyɛ maa wo yiblii, nɛ kaselɔ ehe ɔ ma ba piɛɛ wa he kɛ tsu ní kpami ní tsumi ɔ.—Yohane 4:36-38.\\n6. Mɛni e sa kaa e hi wa juɛmi mi ngɛ Baiblo kaselɔ ko e nɔ yami he?\\n6 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi? Kekleekle ɔ, e he hia nɛ waa le kaa wa be nyɛe maa wo Baiblo kaselɔ ko fo nɛ e ya e hɛ mi mlamlaamla ngɛ anɔkuale ɔ mi. E ngɛ mi kaa wa bɔɔ mɔde kaa wa maa ye bua Baiblo kaseli ɔmɛ mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ waa nyɛ a nɔ kaa a ha nɛ a baptisi mɛ. Mohu ɔ, e sa nɛ waa ba wa he si, nɛ wa ha nɛ e hi wa juɛmi mi kaa Baiblo kaselɔ ɔ nitsɛ nɛ e maa ma e juɛmi nya si kaa e maa jɔɔ e wami nɔ kɛ ha Mawu aloo e be jã pee. Ja wa suɔ Yehowa nitsɛnitsɛ loko ke wa jɔɔ wa he nɔ ha lɛ ɔ, e bua maa jɔ wa he.—La 51:12; 54:6; 110:3.\\n7, 8. (a) Mɛni hu wa kaseɔ ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ní dulɔ nɛ ya hwɔɔ si ɔ he ɔ mi? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (b) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa kɛ Yesu a he?\\n7 Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, be komɛ ɔ, ke waa kɛ nihi ngɛ ní kasee ɔ, sisije ɔ, wa nɛ kaa ní kasemi ɔ ngɛ a tsui mi sɛe. Se ke wa nu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ sisi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa kɔni mi be nyu woe. E he hia nɛ waa to wa tsui si. (Yakobo 5:7, 8) Ke wa bɔ mɔde wawɛɛ kaa wa maa ye bua Baiblo kaselɔ ɔ, se ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, anɔkuale ɔ wɛ ngɛ e tsui mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa wa li ní tsɔɔmi. Nihi pɛ nɛ Yehowa haa nɛ anɔkuale ɔ wu ɔ waa ngɛ a tsui mi ɔ ji nihi nɛ a baa a he si, nɛ a suɔ kaa a maa pee tsakemihi ngɛ a si himi mi. (Mateo 13:23) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa da nimli abɔ nɛ wa fiɛɛ kɛ ha mɛ nɛ a baptisi mɛ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ kaa wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ wo yiblii aloo e wui yiblii. Pi bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ngɛ ní nɛ wa tsɔɔ mɛ ɔ he ha a nɔ nɛ Yehowa daa kɛ tsɔɔ kaa wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ wo yiblii. Mohu ɔ, e daa kã nɛ waa kɛ fiɛɛɔ ɔ nɔ.—Kane Luka 10:17-20; 1 Korinto Bi 3:8.\\nPi bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ngɛ ní nɛ wa tsɔɔ mɛ ɔ he ha a nɔ nɛ Yehowa daa kɛ tsɔɔ kaa wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ wo yiblii\\n8 Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, wa be nyɛe maa le tsakemihi tsuo nɛ nihi ngɛ pee ngɛ a tsui mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ko kɛ nyumu ko kɛ e yo kaseɔ Baiblo ɔ. Ligbi ko ɔ, a de ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ kaa a suɔ nɛ a bɔni fiɛɛmi yami. Ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ de mɛ kaa ja a kpa sigaleti numi loko a ma nyɛ maa ya fiɛɛmi. A de ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ kaa a kpa sigaleti numi momoomo. Enɛ ɔ pee ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ nyakpɛ. A yɔse kaa ke a nuɔ sigaleti kɛ laa po ɔ, Yehowa maa na mɛ, nɛ Yehowa sume osato peemi. Enɛ ɔ he ɔ, a ma nya si kaa ke a be nyɛe maa nu sigaleti ɔ ngɛ ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ hɛ mi ɔ, lɛɛ e sa nɛ a kpa numi kulaa. Suɔmi nɛ nyumu ɔ kɛ e yo ɔ ná kɛ ha Yehowa a ye bua mɛ nɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ po li kaa a pee tsakemi ngua nɛ ɔ.\\n9. Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ya a he ɔ sisi?\\n9 Kane Mateo 13:47-50. Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ya a nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ he ɔ sisi? Yesu tsɔɔ kaa Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛmi ɔ ngɛ kaa ya nɛ wo hɛli komɛ ya fɔ ngɛ wo ɔ mi. Kaa bɔ nɛ ke a fɔ ya nɛ a gbeɔ “lo slɔɔtoslɔɔtohi babauu” ɔ, jã kɛ̃ nɛ nimli slɔɔtoslɔɔtohi ayɔhi abɔ hu bua jɔɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ he. (Yesaya 60:5) Enɛ ɔ he odase yemi ji nimli ayɔhi abɔ nɛ a baa wa kpehi kɛ Kaimi ɔ sisi daa jeha a. Nimli nɛ ɔmɛ a ti ni komɛ ngɛ kaa lo “kpakpa,” nɛ a ba piɛɛɔ Kristofohi asafo ɔ he. A ti ni komɛ hu ngɛ kaa lo “yaya.” Yehowa he we jamɛatsɛmɛ ɔmɛ atuu.\\nKe o kane Mateo 13:47-50 ta a . . .\\n10. Mɛni he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ya a he ɔ tsu ní ɔ?\\n10 Mɛni he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní ɔ? Yesu tsɔɔ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi kaa a hla lo ɔmɛ a mi. Tsa pi nyagbe kojomi ɔ nɛ maa ya nɔ ngɛ haomi ngua a mi ɔ mi nɛ a maa pee jã ngɛ. Mohu ɔ, e tsɔɔ níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ je nɛ ɔ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi. Yesu tsɔɔ kaa tsa pi nɔ tsuaa nɔ nɛ e bua jɔɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ he ɔ nɛ e ma ba pee Yehowa sɔmɔlɔ. Nihi fuu baa wa kpehi a sisi, nɛ waa kɛ nihi fuu hu kaseɔ Baiblo ɔ, se a sume kaa a maa jɔɔ a he nɔ kɛ ha Yehowa. (1 Matsɛmɛ 18:21) Ni komɛ hu nɛ be ko nɛ be ɔ, a yaa asafo mi kpehi ɔ, kpa yami. Fɔli komɛ nɛ a ji Kristofohi tsɔɔ a bimɛ Yehowa he ní, se a bimɛ ɔmɛ ekomɛ ná we suɔmi nitsɛnitsɛ ha Yehowa. Yesu tsɔɔ kaa e he hia nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ. Ke wa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ ɔ, Yehowa maa na nɛ e maa bu wɔ kaa “juetli,” aloo nihi nɛ a he jua wa.—Hagai 2:7.\\n11, 12. (a) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ná nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ya a he ɔ he se? (b) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa kɛ Yesu a he?\\n11 Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ná nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ya a he ɔ he se? Wa Baiblo kaseli aloo wa bimɛ ɔmɛ a ti ni komɛ sume kaa a ma sɔmɔ Yehowa. Se ke wa nu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ sisi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa be haoe tsɔ, nɛ wa kɔni mi hu be jɔ̃e. Eko ɔ, wa bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa wa maa ye bua nɔ ɔ. Ke nɔ ko kplɛɛ nɛ waa kɛ lɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee, aloo waa kɛ anɔkuale ɔ tsɔse lɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa doo ɔ, nɔ ɔ ma ba plɛ Yehowa huɛ. Ke nɔ ɔ sume kaa e maa ba e he si ha Yehowa a, e be nyɛe ma ba plɛ Mawu sɔmɔlɔ.\\nNihi nɛ a suɔ anɔkuale ɔ maa jɔɔ a wami nɔ ha Yehowa (Hyɛ kuku 9-12)\\n12 Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa a be nihi nɛ a je anɔkuale ɔ mi ɔ blɔ ngmɛe kɔkɔɔkɔ nɛ a kpale kɛ ba asafo ɔ mi lo? Aloo enɛ ɔ tsɔɔ kaa hɛ nɔ kami ko be kɛ ha nihi nɛ a jɔɔ we a wami nɔ ha we Yehowa lolo ɔ lo? Dɛbi, be abɔ nɛ haomi ngua a bɛ lolo nɛ ɔ, a ma nyɛ ma ba pee Yehowa huɛmɛ. Yehowa ngɛ mɛ dee ke: “Nyɛɛ kpale kɛ ba ye ngɔ, nɛ i kɛ nyɛ he yayami ɔmɛ maa pa nyɛ.” (Malaki 3:7) Yesu ma enɛ ɔ nɔ mi ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ bi ko bɔlɔ ɔ he ɔ mi.—Kane Luka 15:11-32.\\nBI KO BƆLƆ Ɔ\\n13. Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ bi ko bɔlɔ ɔ he ɔ sisi?\\n13 Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ bi ko bɔlɔ ɔ nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ he ɔ sisi? Tsɛ ɔ nɛ e mi mi sãa lɛ ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ daa si kɛ ha wa hiɔwe Tsɛ Yehowa nɛ ngɛ suɔmi ɔ. Bi ɔ nɛ e ya kpata e weto ní nɛ he jua wa a hɛ mi ɔ daa si kɛ ha nihi nɛ a je Kristofohi asafo ɔ mi ɔ. A ba plɛ Satan je ɔ mi bimɛ. A ngɛ kaa nihi nɛ a hia blɔ kɛ je Yehowa he kɛ ho “ma se he ko lokoo ya.” (Efeso Bi 4:18; Kolose Bi 1:21) Pee se ɔ, a ti ni komɛ na kaa nɔ́ nɛ a pee ɔ dɛ, enɛ ɔ he ɔ, a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. Enɛ ɔ peemi biɔ mɔde bɔmi, se akɛnɛ a baa a he si, nɛ a piaa a he kɛ jeɔ a tsui mi he je ɔ, Yehowa ngɔɔ a tɔmihi kɛ paa mɛ, nɛ e peeɔ mɛ atuu.—Yesaya 44:22; 1 Petro 2:25.\\nYehowa suɔ wawɛɛ kaa nihi nɛ a je e he ɔ nɛ a kpale kɛ ba e ngɔ ekohu\\n14. Mɛni he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ bi ko bɔlɔ ɔ he ɔ tsu ní ɔ?\\n14 Mɛni he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ tsu ní ɔ? Yesu tsɔɔ kaa Yehowa suɔ wawɛɛ kaa nihi nɛ a je e he ɔ, nɛ a kpale kɛ ba e ngɔ ekohu. Tsɛ ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, ngɛ blɔ hyɛe kaa e binyumu ɔ maa kpale kɛ ba we. Benɛ e na e binyumu ɔ “ngɛ tsitsaa lokoo” nɛ e ma a, e tu fo kɛ ho ya fua lɛ. Tsɛ ɔ suɔ nɛ e binyumu ɔ nɛ le kaa e bua jɔ kaa e kpale kɛ ba. E sa nɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ nɛ wo nihi nɛ a je anɔkuale ɔ mi ɔ he wami konɛ a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ amlɔ nɔuu. Eko ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi gbɔjɔ, nɛ e ngɛ mɛ zo pee kaa a maa kpale kɛ ba e ngɔ ekohu. Se ke a bɔ mɔde nɛ a ba Yehowa ngɔ ɔ, a ma ná he se wawɛɛ! Ke a kpale kɛ ba a, Yehowa, kɛ Yesu, kɛ hiɔwe bɔfo ɔmɛ ma nya.—Luka 15:7.\\n15, 16. (a) Mɛni ji ní komɛ nɛ wa kaseɔ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ Yesu kɛ tsu ní nɛ kɔɔ bi ko bɔlɔ ɔ he ɔ mi? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi. (b) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa kɛ Yesu a he?\\n15 Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ná nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ bi ko bɔlɔ ɔ he ɔ he se? E sa nɛ waa kase Yehowa, konɛ wɔ hu wa je suɔmi kpo kɛ ha nihi. Ke nɔ ko kpale kɛ ba asafo ɔ mi ɔ, e sa nɛ wa nya e he; e sɛ nɛ waa bu wa he ‘dali tsɔ.’ Ke wa bu wa he dali tsɔ ɔ, lɔ ɔ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ. (Fiɛlɔ 7:16) Nɔ́ kpa ko hu nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi ji kaa e sa nɛ waa bu nihi nɛ a je asafo ɔ mi ɔ kaa ‘tohi nɛ a laa,’ nɛ a ma nyɛ maa kpale a se kɛ ba. (La 119:176) Nɛ ke waa kɛ nɔ ko nɛ e je asafo ɔ mi kpe ɔ, anɛ wa maa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa ye bua lɛ nɛ e kpale kɛ ba lo? Anɛ wa ma wo asafo mi nikɔtɔma amɛ a tue nɔ amlɔ nɔuu konɛ a ye bua lɛ lo? Ke wa nu Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ sisi saminya, nɛ waa kɛ ní kasemi nɛ ngɛ mi ɔ tsuɔ ní ɔ, wa maa pee jã.\\n“E ji jɔɔmi agbo kaa nɔ ko maa hi Yehowa asafo ɔ mi!”\\n16 Nihi nɛ a kpaleɔ a se kɛ baa asafo ɔ mi ɔ bua jɔɔ bɔ nɛ Yehowa naa nɔ mɔbɔ ha a he, nɛ a bua jɔɔ suɔmi kɛ yemi kɛ buami nɛ asafo ɔ hu kɛ haa mɛ ɔ he. Nyɛminyumu ko nɛ a fiee lɛ kɛ je asafo ɔ mi jeha 25 ɔ de ke: “Kɛ je benɛ a ngɔ mi ngɛ asafo ɔ mi nɛ ɔ, i ngɛ bua jɔmi náe wawɛɛ nitsɛnitsɛ, ejakaa i na kaa Yehowa ngɔ ye he yayami ɔmɛ ngɔ pa mi. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 3:19) Nɔ tsuaa nɔ yeɔ bua mi nɛ e jeɔ suɔmi kpo kɛ haa mi! Amlɔ nɛ ɔ, i ba ná mumi mi weku ko nɛ se be.” Nyɛminyo wayoo ko nɛ e kɛ asafo ɔ jɔɔ bɔmi maa pee jeha enuɔ ɔ de ke: “Suɔmi nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ je kpo kɛ ha mi ɔ hí kalemi. Enɛ ɔ ji suɔmi nɛ Yesu tu he munyu ɔ nɛ. E ji jɔɔmi agbo kaa nɔ ko maa hi Yehowa asafo ɔ mi!”\\n17, 18. (a) Mɛni wa kase ngɛ nɔ́ hetomi ní etɛ ɔmɛ a mi? (b) Mɛni wa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?\\n17 Mɛni wa kase ngɛ nɔ́ hetomi ní etɛ nɛ ɔmɛ a mi? Kekleekle ɔ, e sa nɛ waa le kaa wa be nyɛe maa nyɛ Baiblo kaselɔ ko nɔ kaa e ya e hɛ mi mlamlaamla ngɛ anɔkuale ɔ mi. Yehowa ní tsumi ji lɔ ɔ nɛ. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, e sɛ nɛ waa hyɛ blɔ kaa nihi tsuo nɛ a kɛ wɔ bɔɔ, aloo waa kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ ma ba sɔmɔ Yehowa. Nyagbe ɔ, e ngɛ mi kaa ni komɛ ma nyɛ maa je Yehowa he mohu lɛɛ, se e sa nɛ waa hyɛ blɔ kaa a maa kpale kɛ ba. Ke a kpale kɛ ba a, nyɛ ha nɛ waa kase Yehowa, konɛ waa je suɔmi mi kɛ nya a he.\\n18 E ba mi kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ maa ya nɔ ma hla nile, nɔ́ sisi numi, kɛ juɛmi se blɔ. Ke o ngɛ Yesu nɔ́ hetomi ní ɔmɛ kanee ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ sisi? Mɛni he je nɛ a ngma kɛ wo Baiblo ɔ mi ɔ? Kɛ ma plɛ kɛ ngɔ ní kasemi nɛ ngɛ mi ɔ kɛ tsu ní ha kɛɛ? Mɛni i kase ngɛ Yehowa kɛ Yesu a he ngɛ enɛ ɔ mi?’ Ke wa pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu munyu ɔmɛ a sisi nue.\\nNɔ́ hetomi níhi nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ a sisi nɛ wa maa nu ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa le nɔ́ nɛ eko tsuaa eko tsɔɔ, nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ ní kasemi nɛ ngɛ mi ɔ he, nɛ waa hyɛ blɔhi a nɔ nɛ wa maa gu konɛ waa kɛ ní kasemi nɛ ngɛ mi ɔ nɛ tsu ní","num_words":3427,"character_repetition_ratio":0.077,"word_repetition_ratio":0.071,"special_characters_ratio":0.305,"stopwords_ratio":0.497,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kpojiemɔ 7 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ (1984)\\nŊwɛibɔfoi ejwɛ hiɛ hiɛkpatamɔ kɔɔyɔi lɛ amli (1-3)\\nAsɔo mɛi 144,000 lɛ anaa (4-8)\\nAsafoku kpele ko ni wo atadei yɛji yuuyui (9-17)\\n7 Enɛ sɛɛ lɛ, mina ŋwɛibɔfoi ejwɛ damɔ shikpɔŋ lɛ koji ejwɛ lɛ anɔ, ni amɛhiɛ shikpɔŋ lɛ kɔɔyɔi ejwɛ lɛ amli kpɛŋŋ, koni kɔɔyɔɔ ko akatswa yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ loo ŋshɔ lɛ nɔ loo tso ko nɔ. 2 Ni mina ŋwɛibɔfo kroko miikwɔ kɛmiijɛ hulushiteehe* kɛmiiba, ni ehiɛ Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ lɛ naasɔomɔ nɔ; ni ebolɔ kɛ gbee ni wa ekɛɛ ŋwɛibɔfoi ejwɛ lɛ ní ahã amɛ hegbɛ akɛ amɛye shikpɔŋ lɛ kɛ ŋshɔ lɛ awui lɛ 3 akɛ: “Nyɛkayea shikpɔŋ lɛ loo ŋshɔ lɛ loo tsei lɛ awui, kɛyashi beyinɔ ni wɔkɛ naasɔomɔ nɔ baakadi wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ nyɔji lɛ ahiɛŋtsei anɔ dã.” 4 Ni minu mɛi ni akɛ naasɔomɔ nɔ lɛ ekadi amɛ lɛ ayibɔ, mɛi akpei oha-kɛ-nyɔŋmai-ejwɛ-kɛ-ejwɛ, ní akɛ naasɔomɔ nɔ ekadi amɛ kɛjɛ Israelbii lɛ aweku fɛɛ weku mli: 5 Yuda weku lɛ mli lɛ akɛ naasɔomɔ nɔ lɛ kadi mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; Ruben weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; Gad weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; 6 Asher weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; Naftali weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; Manase weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; 7 Simeon weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; Levi weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; Isakar weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; 8 Zebulon weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; Yosef weku lɛ mli lɛ mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ; Benyamin weku lɛ mli lɛ, akɛ naasɔomɔ nɔ lɛ kadi mɛi akpei nyɔŋma-kɛ-enyɔ. 9 Enɛ sɛɛ lɛ mikwɛ, ni naa! asafoku kpele ko, ní gbɔmɔ ko gbɔmɔ ko nyɛŋ akane, ní jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ weku fɛɛ weku kɛ gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ mli, damɔ maŋtsɛ sɛi lɛ hiɛ kɛ Gwantɛŋbi lɛ hiɛ, ni amɛwo atadei yɛji yuuyui; ni amɛhiɛ blɛoi yɛ amɛdɛŋ. 10 Ni amɛyaa nɔ amɛbolɔɔ kɛ gbee ni wa akɛ: “Wɔyiwalaheremɔ lɛ jɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni ta maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ lɛ, kɛ Gwantɛŋbi lɛ ŋɔɔ.” 11 Ŋwɛibɔfoi lɛ fɛɛ damɔ maŋtsɛ sɛi lɛ kɛ onukpai lɛ kɛ bɔɔ nii ejwɛ ní hiɛ kamɔ lɛ ahewɔ kɛkpe, ni amɛkɛ amɛhiɛ bumɔ shi yɛ maŋtsɛ sɛi lɛ hiɛ ni amɛjá Nyɔŋmɔ, 12 amɛkɛɛ: “Amen! Yijiemɔ lɛ kɛ anunyam lɛ kɛ hiɛshikamɔ lɛ kɛ shidaa lɛ kɛ woo lɛ kɛ hewalɛ lɛ kɛ nyɛmɔ lɛ ahã wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ kɛya naanɔi anaanɔ. Amen.” 13 Onukpai lɛ ateŋ mɔ kome here nɔ ekɛɛ mi akɛ: “Mɛi ni wo atadei yɛji yuuyui nɛɛ, namɛi ni, ni nɛgbɛ amɛjɛ?” 14 Ni amrɔ lɛ, mikɛɛ lɛ akɛ: “Minuŋtsɔ, bo ole.” Ni ekɛɛ mi akɛ: “Mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni je amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, ni amɛfɔ amɛtadei yuuyui lɛ ahe ni amɛhã eyɛ futaa yɛ Gwantɛŋbi lɛ lá lɛ mli. 15 No hewɔ ni amɛyɔɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛ sɛi lɛ hiɛ, ni amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ hãa lɛ shwane kɛ nyɔɔŋ yɛ esɔlemɔwe lɛ; ni mɔ ni ta maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ lɛ baashĩ ebuu lɛ eto amɛnɔ. 16 Hɔmɔ yeŋ amɛ dɔŋŋ, ni kumai hu yeŋ amɛ dɔŋŋ, asaŋ hulu eshaŋ amɛ ni amɛnuŋ dɔlɛ ni naa wa ko he dɔŋŋ, 17 ejaakɛ Gwantɛŋbi lɛ ni yɔɔ maŋtsɛ sɛi lɛ teŋ lɛ baakwɛ amɛ tamɔ tookwɛlɔ feɔ lɛ, ni ebaatsɔɔ amɛ gbɛ kɛya wala nuhiŋmɛii ahe. Ni Nyɔŋmɔ baatsumɔ amɛhiŋmɛiiaŋ yaafonui fɛɛ.”\\n^ Aloo “boka.”","num_words":556,"character_repetition_ratio":0.157,"word_repetition_ratio":0.011,"special_characters_ratio":0.249,"stopwords_ratio":0.088,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"La 137​​—Yihi Anɔkualetsɛmɛ | Kristofohi A La\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Armenian Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Biak Bicol Bislama Boulou Bulgarian Cambodian Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Cibemba Cinyanja Croatian Damara Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Douala Drehu Dutch Edo Efik English Esan Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga German Gokana Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hiligaynon Hiri Motu Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Javanese Kabiye Karen (S'gaw) Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Kosraean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Mauritian Creole Medumba Myanmar Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Nepali Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Norwegian Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Russian Samoan Sango Saramaccan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tatar Telugu Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tshiluba Tsonga Turkish Twi Ukrainian Umbundu Urhobo Uruund Venda Vietnamese Wallisian Wolaita Xhosa Yapese Yemba Yoruba Zulu\\n(Roma Bi 16:2)\\n1. Sara, Ester, Maria, Rut kɛ yi komɛ\\nJi yigbayihi nɛ ye anɔkuale.\\nMɛ tsuo a kɛ Yehowa jami fiɛ we.\\nA ye anɔkuale nɛ a biɛ laa we.\\nYehowa bua jɔ yi komɛ hu he;\\nBaiblo wui a ta, se a he Yehowa ye.\\n2. Kpakpa peemi, kã, kɛ suɔmi nɛ ngɛ daa​—\\nSu kpakpahi nɛ wa ma nyɛ maa kase.\\nYi kpakpahi nɛ hi si blema pee jã.\\nA pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ.\\nNyɛmimɛ yihi nɛ nyɛ kaseɔ mɛ,\\nNyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa Mawu bua jɔ nyɛ he.\\n3. Zangmawi, yalɔyi, kɛ binyɛmɛ tsuo,\\nNyɛ jeɔ nyɛ tsui mi kɛ sɔmɔɔ Yehowa.\\nNyɛ baa nyɛ he si kɛ jeɔ nyɛ tsui mi faa.\\nMawu suɔ nyɛ sane, nyɛ ko ye gbeye.\\nNyɛmimɛ yihi, Mawu maa jɔɔ nyɛ.\\nNyɛ fĩ si nɛ Mawu ma ha nyɛ ayekoo.\\n(Moo hyɛ Filip. 4:3; 1 Tim. 2:9, 10; 1 Pet. 3:4, 5 hulɔ.)\\nYihi Anɔkualetsɛmɛ (La 137)","num_words":363,"character_repetition_ratio":0.04,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.202,"stopwords_ratio":0.132,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.275,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Je Nɛ ɔ Nyagbe Be—Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Hyɛ Blɔ? | Kase\\nMo Pue O Yi Mi Tɛ Ngɛ Yehowa Suɔmi Nɛ Ngɛ Daa a He\\nMoo Hyɛ Blɔ!\\nDla O He Amlɔ Nɛ ɔ Kɛ Ha Je Ehe ɔ Mi Himi\\nHyɛ O He Nɛ Hi Ngɛ Nihi Nɛ O Kɛ Mɛ Bɔɔ Ngɛ Nyagbe Ligbi Nɛ Ɔmɛ A Mi ɔ He\\n“Nyɛ Zugbahi Tsuo Nɛ Wo Bɔle Nyɛ, Nyɛ Bua Nɛ Jɔ, Nɛ Nyɛ Nya”\\nKANE NGƐ Afrikaans Cakchiquel (Central) Cambodian Chol Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Karen (S'gaw) Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kongo Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Otetela Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Uruund Venda Wayuunaiki Xhosa Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | August 2015\\n“E maa pee kaa nɔ́ nɛ e ma blɛuu tsɔ, se kɛ̃ ɔ, hyɛ blɔ!”—HABAKUK 2:3.\\nLAHI: 32, 45\\nMɛni he je wa ngɛ nɔ mi mami kaa wa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ?\\nKe waa kɛ be kɛkɛɛ ngɛ mlɛe po ɔ, mɛni he je e sa kaa waa ya nɔ nɛ waa hwɔɔ ɔ?\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ nɔ mi mami kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba?\\n1, 2. Kɛ Yehowa we bi peeɔ a ní ha kɛɛ?\\nYEHOWA sɔmɔli toɔ a tsui si nɛ a hyɛɛ blɔ kaa gbamihi maa ba mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yeremia hyɛ blɔ kaa Babilon ma ba kpata Yuda hɛ mi, nɛ e ba mi jã ngɛ jeha 607 loko a fɔ Kristo ɔ mi. (Yeremia 25:8-11) Yesaya gba kɛ fɔ si kaa Yehowa maa ngɔ Yuda bi nɛ a nuu mɛ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya a kɛ ba Yuda ekohu. E de ke: ‘Nihi nɛ ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, a náa bua jɔmi.’ (Yesaya 30:18) Mika hu hyɛ blɔ kaa Yehowa si womi ɔmɛ maa ba mi. E de ke: ‘ma hyɛ Yehowa blɔ.’ (Mika 7:7) Mawu we bi ná nɔ mi mami nɛ a kɛ jeha lafahi abɔ hyɛ blɔ kaa Mesia a, aloo Kristo ɔ nɛ a wo e he si ɔ maa ba.—Luka 3:15; 1 Petro 1:10-12. * (Hyɛ sisi ningma.)\\n2 Mwɔnɛ ɔ, wɔ hu wa ngɛ blɔ hyɛe kaa gbamihi nɛ kɔɔ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ he ɔ maa ba mi. E be kɛe nɛ Yesu, nɛ ji Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ ma kpɔ̃ Mawu sɔmɔli ngɛ je yaya nɛ ɔ mi. E ma kpata nimli yayamihi a hɛ mi nɛ e maa po nɔ́ nami tsuo se. (1 Yohane 5:19) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ blɔ kaa e be kɛe kulaa nɛ Yehowa ligbi ɔ maa ba, konɛ wa dla wa he kɛ to jamɛ a ligbi ɔ.\\n3. Ke wa ngɛ mlɛe be babauu ji nɛ ɔ nɛ nyagbe ɔ bɛ lolo ɔ, eko ɔ, mɛni sane wa ma bi?\\n3 Wa ngɛ be nɛ a maa pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ. (Mateo 6:10) Se ke wa ngɛ mlɛe jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ nyagbe ɔ bɛ lolo ɔ, eko ɔ, wa ma bi ke, ‘Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa hyɛ blɔ kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba a?’\\nMƐNI HE JE E SA NƐ WAA HYƐ BLƆ KAA E BE KƐE NƐ NYAGBE Ɔ MAA BA A?\\n4. Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa ‘hɛ nɛ hi wa he nɔ’ aloo waa ya nɔ nɛ waa hwɔɔ ɔ?\\n4 Yesu fã e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a ha nɛ ‘a hɛ nɛ hi a he nɔ,’ nɛ a ‘hyɛ a he nɔ saminya,’ aloo a ya nɔ nɛ a hwɔɔ. Enɛ ɔ he je ɔ, e he hia nɛ waa hyɛ blɔ kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba. (Mateo 24:42; Luka 21:34-36) Yehowa asafo ɔ hu yaa nɔ nɛ e kaiɔ wɔ konɛ ‘waa hi Mawu ligbi ɔ blɔ hyɛe nɛ e su mla,’ konɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma je ehe ɔ nɛ Yehowa wo he si ɔ nɔ.—Kane 2 Petro 3:11-13.\\n5. Mɛni yi mi tomi kpa ko he je nɛ e sa kaa waa hyɛ Yehowa ligbi ɔ blɔ ɔ?\\n5 Ke e he hia kaa Yesu se nyɛɛli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ po nɛ a ya nɔ nɛ a hyɛ Yehowa ligbi ɔ blɔ ɔ, lɛɛ be nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ ji be nɛ e he hia pe kulaa nɛ e sa kaa waa pee jã. Mɛni he je? Ejakaa okadi nɛ Yesu kɛ ha a maa nɔ mi kaa e bɔni Matsɛ yemi ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya kɛ je jeha 1914 ɔ mi, nɛ jehanɛ hu ɔ, wa ngɛ “je nɛ ɔ nyagbe be” ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu gba kɛ fɔ si kaa je ɔ mi si himi he maa wa nɛ a maa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ kpa je ɔ mi tsuo. Gbami nɛ ɔ ngɛ mi bae. (Mateo 24:3, 7-14) Yesu tsɔɔ we be nɛ nyagbe ligbi ɔmɛ maa ba nyagbe. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa dla wa he kɛ to, ejakaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba.\\n6. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa ke e piɛ bɔɔ nɛ nyagbe ɔ maa ba a, ní yayahi a mi maa wa wawɛɛ ɔ?\\n6 Anɛ “je nɛ ɔ nyagbe be” ɔ daa si kɛ ha be ko nɛ maa ba hwɔɔ se nɛ ní yayahi maa pɔ he pe bɔ nɛ e ngɛ nɛ ɔ lo? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ,” nimli a yi mi maa wa wawɛɛ nitsɛ. (2 Timoteo 3:1, 13; Mateo 24:21; Kpojemi 12:12) Amlɔ nɛ ɔ, ní yayahi ngɛ nɔ yae mohu lɛɛ, se wa le kaa e mi maa ya nɔ maa wa po pe kikɛ.\\n7. Mɛni Mateo 24:37-39 ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ bɔ nɛ je ɔ mi si fɔfɔɛ ma ji ha ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ he?\\n7 Ni komɛ ma susu kaa loko “haomi kpetekpleenyɛ” ɔ ma fɛ ɔ, a maa hwu ta ngɛ ma fɛɛ ma nɔ ngɛ je kɛ wɛ, nihi fuu maa nu hiɔ, nɛ hwɔ maa gbe nihi. (Kpojemi 7:14) Se ke e ba jã a, nɔ fɛɛ nɔ maa na kaa Baiblo gbami ngɛ mi bae. Nihi nɛ a bua jɔɛ munyuhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he ɔ po ma yɔse enɛ ɔ heii. Mo kai kaa Yesu tsɔɔ kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, nihi babauu ‘be nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ yɔsee.’ E tsɔɔ kaa a maa hi níhi nɛ a peeɔ daa ligbi ɔ pee, nɛ ke Yehowa ligbi ɔ ba a, e maa pee mɛ nyakpɛ. (Kane Mateo 24:37-39.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sɛ nɛ waa hyɛ blɔ kaa loko “haomi kpetekpleenyɛ” ɔ ma fɛ ɔ, ní yayahi nɛ maa ya nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ mi maa wa wawɛɛ nɛ ma ha nɛ nihi ma yɔse kaa nyagbe ɔ su si ta.—Luka 17:20; 2 Petro 3:3, 4.\\nWa ngɛ nɔ mi mami kaa wa ngɛ “je nɛ ɔ nyagbe be” ɔ mi\\n8. Akɛnɛ wa ngɛ okadi nɛ Yesu ha a nae he je ɔ, mɛni nɔ mi mami wa ngɛ?\\n8 Yesu ha e kaseli ɔmɛ okadi konɛ e kɛ bɔ mɛ kɔkɔ heii nɛ́ a le be nɛ a ngɛ mi ɔ. Yesu se nyɛɛli ɔmɛ pee klaalo. (Mateo 24:27, 42) Kɛ je jeha 1914 ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, wa ngɛ okadi nɛ Yesu ha a nae. Wa ngɛ nɔ mi mami kaa wa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ, nɛ ji “je nɛ ɔ nyagbe be” ɔ mi. Yehowa to be nɛ e kɛ ma kpata Satan je yaya nɛ ɔ hɛ mi momo.\\n9. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa hyɛ blɔ kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba a?\\n9 Ke jã a, lɛɛ mɛni he je nɛ e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa hyɛ blɔ kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba a? Nɔ́ he je ji kaa wa buɔ Yesu Kristo tue. Wa naa heii hu kaa okadi nɛ Yesu ha kɛ kɔ nyagbe ligbi ɔmɛ a he ɔ ngɛ mi bae. Tsa pi níhi nɛ wa nuɔ kɛ wa tue ɔ pɛ nɛ ha nɛ wa he ye kaa nyagbe ɔ su si ta, se wa na hu kaa Baiblo gbamihi ngɛ mi bae. E sa nɛ wa hɛ nɛ hi wa he nɔ konɛ wa dla wa he kɛ to nyagbe ligbi ɔ.\\nMƐNI BE E SA KAA WAA MLƐ KƐ YA SI?\\n10, 11. (a) Mɛni he je nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa ‘a ya nɔ nɛ a hwɔɔ’ ɔ? (b) Mɛni Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a pee ke nyagbe ɔ bɛ mlaa kaa bɔ nɛ a ngɛ blɔ hyɛe ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n10 Wa kpɛti nihi babauu ngɛ Yehowa sɔmɔe ngɛ anɔkuale mi jehahi babauu ji nɛ ɔ, nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe wawɛɛ kaa nyagbe ɔ maa ba. Ngɛ jehahi abɔ nɛ waa kɛ ngɛ mlɛe tsuo se ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa hyɛ blɔ kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba. Ke Yesu ba nɛ e ma Satan je ɔ hɛ mi kpatami ɔ, e sa nɛ waa pee klaalo. Mo kai nɔ́ nɛ Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a pee ɔ. E de mɛ ke: ‘Nyɛɛ hyɛ saminya, nyɛɛ hwɔɔ, ejakaa nyɛ li be mi nɛ ngmlɛfia a maa su. E ngɛ kaa nyumu ko nɛ benɛ e maa doma a, e si e we ngɔ ha e tsɔli. E ha a ti nɔ tsuaa nɔ ní tsumi pɔtɛɛ nɛ e ma tsu. E de bulɔ ɔ ke e hyɛ we ɔ nɔ saminya. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ hwɔɔ, ejakaa nyɛ li be mi nɛ wetsɛ ɔ ma; eko ɔ gbɔkuɛ, loo nyɔ mi kpɛti, loo kungwɔ nɔ́ kpami be, loo mɔtu, konɛ ke e ba tlukaa a, e kó ba na nyɛ kaa nyɛ ngɛ mahe hwɔe. Nɔ́ nɛ i ngɛ nyɛ dee ɔ, nihi tsuo i ngɛ dee ɔ nɛ. Nyɛɛ hwɔɔ!’—Marko 13:33-37.\\nTuami nɛ a ma tua lakpa jami ɔ ma nyɛ maa ba tlukaa\\n11 Benɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ na kaa Yesu bɔni matsɛ yemi kɛ je jeha 1914 ɔ, a na kaa nyagbe ɔ ma nyɛ maa ba be fɛɛ be. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɛ fiɛɛe kɛ tsɔɔ kaa a dla a he kɛ to. Yesu tsɔɔ kaa e ma nyɛ maa ba ngɛ “kungwɔ nɔ́ kpami be, loo mɔtu.” Ke e ba jã a, mɛni e he hia nɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a pee? Yesu de ke: ‘Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hwɔɔ.’ Enɛ ɔ he ɔ, ke o ngɛ mlɛe jehahi babauu ji nɛ ɔ po ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa nyagbe ɔ be bae piɔ, aloo e be bae ngɛ wa yi nɔ nɛ ɔ.\\n12. Mɛni Habakuk bi Yehowa, nɛ mɛni heto Yehowa ha lɛ?\\n12 Gbalɔ Habakuk to e tsui si nɛ e mlɛ Yerusalem hɛ mi kpatami ɔ. E ngɔ be nɛ e kɛ ngɛ mlɛe ɔ kɛ fiɛɛ ngɔ tsɔɔ nihi kaa a ma kpata Yerusalem hɛ mi. Gbali nɛ a sɛ e hlami ɔ hu fiɛɛ sɛ gbi nɛ ɔ nɔuu jehahi babauu. Habakuk na kaa yi wu tso ní peepeehi pɔ he, nɛ nihi hu yi dami sane kulaa. E kpa Yehowa pɛɛ konɛ e ye bua lɛ. E bi Yehowa ke: ‘Yehowa lee, kɛ yaa su mɛni be ma fa kue kɛ tsɛ mo loko o maa bu mi tue?’ E ngɛ mi kaa Yehowa tsɔɔ we Habakuk be nɛ e kɛ nyagbe ɔ maa ba mohu lɛɛ, se e wo Habakuk si ke: “E be kɛe.” Jehanɛ se hu ɔ, Yehowa de Habakuk kaa “hyɛ blɔ”!—Kane Habakuk 1:1-4; 2:3.\\n13. Jinɛ mɛni Habakuk ko susu, nɛ mɛni he je nɛ lɔ ɔ ko pee oslaa ha lɛ ɔ?\\n13 Ngɔɔ lɛ kaa Habakuk mlɛ hluu nɛ nyagbe ɔ bɛ nɛ e kɔni mi jɔ̃, nɛ e de ke: ‘Jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ i ngɛ mlɛe kaa a ma kpata Yerusalem hɛ mi, se kɛ ba si piɔ ɔ, e bɛ. Nyagbe ɔ be bae piɔ. E he hia we nɛ ma fiɛɛ nyagbe ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi hu. Ni kpahi ma nyɛ maa fiɛɛ.’ Kaa e susu jã a, jinɛ o susu kaa mɛni ko ba? Jinɛ Yehowa ko kplɛɛ we e nɔ. Nɛ kaa e pee we klaalo loko nyagbe ɔ ba a, jinɛ e hɛ mi ko kpata.\\n14. Mɛni he je nɛ wa bua maa jɔ kaa Yehowa bɔ wɔ kɔkɔ kaa waa hyɛ nyagbe ɔ blɔ ɔ?\\n14 Ngɔɔ lɛ kaa o ngɛ je ehe ɔ mi, nɛ gbamihi tsuo nɛ Yehowa gba kɛ kɔ nyagbe ɔ he ɔ ba mi. Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi wa pe sa a, nɛ o ma ná nɔ mi mami kaa e maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e wo si kaa e maa pee ɔ. (Kane Yoshua 23:14.) O bua maa jɔ kaa Yehowa to be nɛ sa, nɛ e kpata je ɔ hɛ mi. O bua maa jɔ hu kaa e bɔ e we bi kɔkɔ kaa a ya nɔ nɛ a hyɛ nyagbe ɔ blɔ.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:7; 1 Petro 4:7.\\nE SA KAA WAA YA NƆ NƐ WAA FIƐƐ BE MI NƐ WA NGƐ MLƐE Ɔ\\nAnɛ o kɛ kã fiɛɛɔ sane kpakpa a lo? (Hyɛ kuku 15)\\n15, 16. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ waa fiɛɛ ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi ɔ?\\n15 Yehowa asafo ɔ maa ya nɔ ma kai wɔ kaa e sa nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma Yehowa sɔmɔmi nɔ. Tsa pi kaa a kɛ kaimi nɛ ɔmɛ ngɛ wɔ hae konɛ waa kɛ kã nɛ sɔmɔ Mawu kɛkɛ, se a kɛ ngɛ wɔ ye buae hu konɛ waa na kaa e be kɛe nɛ sɛ gbi nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ maa ba mi. Wa ngɛ okadi nɛ Yesu kɛ ha a nae amlɔ nɛ ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e be kɛe kulaa nɛ nyagbe ɔ maa ba. Lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kɛ Yehowa nɛ pee nɔ titli ngɛ wa si himi mi, konɛ waa ya nɔ nɛ waa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi.—Mateo 6:33; Marko 13:10.\\n16 E be kɛe nɛ a ma kpata Satan je ɔ hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ mɛ ye buae konɛ a ko kpata a hɛ mi kɛ piɛɛ Satan je ɔ he. Wo nɔ oslaahi nɛ gbe nihi wawɛɛ ɔ a kpɛti kake ji nɔ́ nɛ ba ngɛ jeha 1945 ɔ mi ɔ nɛ. Mele ko nɛ a tsɛɛ ke Wilhelm Gustloff ɔ mu. Nimli akpehi abɔ gbo ngɛ oslaa nɛ ɔ mi. A he nyɛmiyo ko kɛ e huno nɛ a ngɛ jamɛ a mele ɔ mi ɔ a yi wami. Nyɛmiyo ɔ kai kaa benɛ mele ɔ ngɛ mue ɔ, yo ko ngɛ ngmlaa kpae nɛ e ngɛ dee ke: “Ao, ye pɔtomato ɔ oo! Ye pɔtomato ɔ! Ao, ye june ɔmɛ! Ye june ɔmɛ tsuo ngɛ mele ɔ sisi ngɛ nito he ɔ. Ye nɔ́ fɛɛ nɔ́ hɛ mi kpata!” Se ni kpahi nɛ a ngɛ mele ɔ mi ɔ le kaa nihi a wami he hia, enɛ ɔ he ɔ, a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a he nihi a yi wami. Mwɔnɛ ɔ, nihi a wami ngɛ oslaa mi. Wɔ hu wa suɔ nɛ waa pee wa níhi kaa nihi nɛ a ngɛ mele ɔ mi nɛ a fo we mɛ pɛ a nɔ́ mi ɔ, konɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma wa fiɛɛmi ní tsumi nɛ he hia a nɔ. E sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ waa ye bua kɛ he nihi a yi wami ngɛ je yaya nɛ ɔ hɛ mi kpatami ɔ mi.\\nMoo mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nile mi konɛ o kɛ o juɛmi nɛ ma fiɛɛmi ní tsumi nɛ he hia a nɔ (Hyɛ kuku 17)\\n17. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa he ye kaa nyagbe ɔ ma nyɛ maa ba be fɛɛ be ɔ?\\n17 Wa ngɛ nae heii kaa Baiblo gbamihi ngɛ mi bae, nɛ je yaya nɛ ɔ nyagbe ɔ hu su si ta. Wa ngɛ “koli nyɔngma amɛ” kɛ “lohwe awi yelɔ” ɔ mlɛe konɛ a je a hɛ ngɔ pi lakpa jami, nɛ ji Babilon Ngua a. (Kpojemi 17:16) E sɛ nɛ wa susu kaa e se maa kɛ loko jamɛ a nɔ́ ɔ maa ba. O hɛ nɛ ko je nɔ kaa Mawu lɛ ma ‘ha nɛ a maa to a yi mi’ kaa a ma tua lakpa jami ɔ nɛ. Tuami nɛ ɔ ma nyɛ maa ba tlukaa! (Kpojemi 17:17) E be kɛe nɛ a ma kpata Satan je yaya nɛ ɔ hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa bu Yesu kɔkɔ bɔmi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue. E de ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ nyɛ ko ya di ní yemi, kɛ ní numi, kɛ je nɛ ɔ mi níhi nɛ ngɔɔ nɔ nya a se tsɔ. Ke pi jã a, jamɛ a ligbi ɔ ma ba ti nyɛ si tlukaa kaa klama.” (Luka 21:34, 35; Kpojemi 16:15) Nyɛ ha nɛ waa pee klaalo, nɛ waa kɛ wa be tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa, nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e “peeɔ nɔ́ haa nihi nɛ ngɔɔ a hɛ ngɔ fɔɔ e nɔ ɔ.”—Yesaya 64:4.\\n18. Mɛni sane bimi lɛ wa ma ha heto ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n18 Benɛ wa ngɛ mlɛe nɛ je yaya nɛ ɔ nɛ ba nyagbe ɔ, e sa nɛ waa bu ga nɛ kaselɔ Yuda wo ɔ tue. E de ke: “Ye nyɛmimɛ nɛ i suɔ, nyɛɛ lɛɛ nyɛɛ hɛɛ nyɛ hemi kɛ yemi klɔuklɔu ɔ mi wawɛɛ nɛ nyɛ nane nɛ pi si ngɛ mi. Nyɛɛ sɔle ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ he wami ɔ nya. Be mi nɛ nyɛ ngɛ wa Nyɔmtsɛ ɔ Yesu Kristo blɔ hyɛe nɛ e ba na nyɛ mɔbɔ, nɛ e ha nyɛ neneene wami ɔ, nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɔ saminya. Kɛkɛ ɔ, suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha nyɛ ɔ maa hi si daa.” (Yuda 20, 21) Se mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa pee klaalo, nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe kaa e be kɛe nɛ Mawu je ehe ɔ maa ba? Wa ma susu sane bimi nɛ ɔ he ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\n^ kk. 1 Ke o ngɛ hlae nɛ o le Baiblo gbamihi nɛ kɔɔ Mesia a he kɛ bɔ nɛ a plɛ kɛ ba mi ha a, hyɛ Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? womi ɔ ba fa 200.\\nMoo ya nɔ nɛ o hyɛ blɔ kaa e be kɛe nɛ Yehowa ligbi ɔ maa ba: Wa hɛ ngɛ wa he nɔ ngɛ okadi nɛ Yesu ha a he, nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa wa ngɛ “je nɛ ɔ nyagbe be” ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, wa to wa tsui si nɛ wa ngɛ mlɛe, nɛ bɔ nɛ wa baa wa je mi haa a tsɔɔ kaa wa le kaa e be kɛe nɛ nyagbe ɔ maa ba. Waa kɛ Yehowa peeɔ nɔ titli ngɛ wa si himi mi, nɛ wa bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa fiɛɛɔ sane kpakpa a\\nJe nɛ ɔ nyagbe be: Be nɛ ɔ je sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi, nɛ e maa ba nyagbe ke a kpata Satan je ɔ hɛ mi\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE August 2015","num_words":3292,"character_repetition_ratio":0.069,"word_repetition_ratio":0.022,"special_characters_ratio":0.307,"stopwords_ratio":0.497,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Nibii Fɔji Ni Yɔɔ Nyaŋemɔ Ni Yɔɔ Nyɔŋmɔ Sɔlemɔ Shĩa Lɛ’\\n‘Kwɛmɔ Nibii Fɔji Ni Yɔɔ Nyaŋemɔ Ni Amɛfeɔ Lɛ’\\nNƆ NI ABAAWIE HE: Yudafoi lɛ kwa Nyɔŋmɔ, amɛbule jamɔ krɔŋŋ lɛ ni amɛjeŋba fite\\n1-3. Mɛni Yehowa taoɔ ni Ezekiel ana yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ yɛ Yerusalem, ni mɛni hewɔ? (Kwɛmɔ sane kɛ mfoniri ni yɔɔ Fã 2 lɛ shishijee lɛ.)\\nGBALƆ Ezekiel le Mose Mla lɛ mli jogbaŋŋ, ejaakɛ no mli lɛ, epapa lɛ osɔfo ni. Ele sɔlemɔ shĩa ni yɔɔ Yerusalem lɛ kɛ bɔ ni esa akɛ akɛ jamɔ krɔŋŋ ahã Yehowa yɛ jɛmɛ lɛ jogbaŋŋ. (Eze. 1:3; Mal. 2:7) Shi agbɛnɛ, yɛ afi 612 D.Ŋ.B. lɛ, nibii ni yaa nɔ yɛ Yehowa sɔlemɔ shĩa lɛ baahã Yudafoi anɔkwafoi fɛɛ ni Ezekiel hu fata he lɛ anaa akpɛ amɛhe.\\n2 Yehowa miitao ni Ezekiel ana shihilɛi gbohii ni yaa nɔ yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ koni no sɛɛ lɛ, eyawie nɔ ni ena lɛ he etsɔɔ “Yuda onukpai lɛ,” ni ji enyɛmimɛi Yudafoi ni aŋɔ amɛ nom ni amɛbabua amɛhe naa yɛ eshĩa lɛ. (Kanemɔ Ezekiel 8:1-4; Eze. 11:24, 25; 20:1-3) Yehowa tsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ewó Ezekiel yɛ ninaa mli kɛjɛ eshĩa yɛ Tel-abib, ni bɛŋkɛ Kebar faa lɛ ni yɔɔ Babilon lɛ, ni ekɛ lɛ fã gbɛ maili ohai abɔ kɛtee Yerusalem, yɛ anaigbɛ. Yehowa hã gbalɔ lɛ yadamɔ sɔlemɔ shĩa lɛ mligbɛ kpo lɛ kooyigbɛ geeti lɛ naa. Yehowa tsɔ ninaa nɔ ekɛ Ezekiel je sɔlemɔ shĩa lɛ he shisharamɔ shishi kɛjɛ biɛ.\\n3 Agbɛnɛ, Ezekiel na nifeemɔi ejwɛ komɛi ni hãa mɔ naa kpɛɔ ehe, ni hãa anaa bɔ ni maŋ lɛ ekpalaŋ kwraa kɛje jamɔ krɔŋŋ he. Mɛni eba Yehowa jamɔ krɔŋŋ lɛ nɔ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ ninaa nɛɛ kɔɔ wɔ he ŋmɛnɛ? Hã wɔfata Ezekiel he kɛya eshisharamɔ lɛ. Shi klɛŋklɛŋ lɛ, hã wɔsusu nɔ ni Yehowa kpaa gbɛ kɛjɛɔ ejálɔi lɛ adɛŋ lɛ he.\\n“Miji Nyɔŋmɔ Ni Biɔ Ni Ajá Mikome Too Pɛ”\\n4. Mɛni Yehowa kpaa gbɛ yɛ mɛi ni jáa lɛ lɛ adɛŋ?\\n4 Aaafee afii ohai nɛɛhu dani afɔ Ezekiel lɛ, Yehowa tsɔɔ nɔ tuuntu ni etaoɔ yɛ mɛi ni jáa lɛ lɛ adɛŋ. Yɛ kitã ni ji enyɔ nɔ yɛ Kitãi Nyɔŋma lɛ mli lɛ, Yehowa kɛɛ Israelbii lɛ akɛ: * “Mi, Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, miji Nyɔŋmɔ ni biɔ ni ajá mikome too pɛ.” (2 Mo. 20:5) Wiemɔ ni ji “ajá mikome too pɛ” ni Yehowa kɛtsu nii lɛ tsɔɔ akɛ, esumɔɔɔ ni ajá nyɔŋmɔi krokomɛi yɛ esɛɛ. Tamɔ bɔ ni wɔna yɛ wolo nɛɛ Yitso 2 lɛ mli lɛ, taomɔnii kɛhã jamɔ krɔŋŋ lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ nɔ lɛ biɔ ni wɔkɛ jamɔ ahã Yehowa. Esa akɛ mɛi ni jáa lɛ lɛ kɛ lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli. (2 Mo. 20:3) Ekukufoo ji akɛ, Yehowa miikpa gbɛ akɛ mɛi ni jáa lɛ lɛ ahe baatse yɛ mumɔŋ kɛtsɔ amale jamɔ ni amɛkɛfutuŋ anɔkwa jamɔ lɛ nɔ. Yɛ afi 1513 D.Ŋ.B. lɛ, Israelbii lɛ jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ Yehowa kpaŋ Mla kpaŋmɔ lɛ. Enɛ ni amɛfee lɛ tsɔɔ akɛ, amɛkpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaajá Yehowa kome too pɛ. (2 Mo. 24:3-8) Yehowa yeɔ eshiwoi anɔ, ni ekpaa gbɛ akɛ ewebii hu baaye amɛshiwoi anɔ.​—5 Mo. 7:9, 10; 2 Sam. 22:26.\\n5, 6. Mɛni hewɔ esa akɛ Israelbii lɛ ajá Yehowa kome too pɛ lɛ?\\n5 Ani eja gbɛ akɛ Yehowa bi ni Israelbii lɛ ajá ekome too pɛ? Hɛɛ! Lɛ ji Nyɔŋmɔ Ofe, Jeŋ Muu Fɛɛ Nɔyelɔ lɛ, ni lɛ eŋɔɔ wala jɛ, ni lɛ ebaa wala yi. (Lala 36:9; Bɔf. 17:28) Agbɛnɛ hu, Yehowa ji Israelbii lɛ akpɔ̃lɔ. Be ni ekɛ Kitãi Nyɔŋma lɛ hã maŋ lɛ, ekai amɛ akɛ: “Miji Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni jie bo kɛje Ejipt shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, mɔ ni jie bo kɛje nyɔŋyeli shĩa lɛ.” (2 Mo. 20:2) Eyɛ faŋŋ akɛ, Yehowa ji mɔ ni sa akɛ Israelbii lɛ ajɛ amɛtsui muu fɛɛ mli amɛjá.\\n6 Yehowa tsakeee. (Mal. 3:6) Kɛjɛ blema tɔ̃ɔ lɛ, ebiɔ ni ajá ekome too pɛ. Belɛ, susumɔ bɔ ni ebaanu he ehã be ni ekɛ nifeemɔi gbohii ejwɛ komɛi tsɔɔ Ezekiel yɛ ninaa mli lɛ he okwɛ.\\nKlɛŋklɛŋ Nifeemɔ: Awuŋayeli Amaga Lɛ\\n7. (a) Mɛni Yudafoi ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ feɔ yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ kooyigbɛ geeti lɛ naa? Ni mɛni no hã Yehowa fee? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Mɛni hewɔ akɛɔ akɛ Israelbii lɛ hã Yehowa ye awuŋa lɛ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa 2 lɛ.)\\n7 Kanemɔ Ezekiel 8:5, 6. Ekolɛ enɛ hã Ezekiel naa kpɛ ehe waa! Yudafoi ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ miijá amaga ko yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ kooyigbɛ geeti lɛ naa. Eeenyɛ efee akɛ, amaga nɛɛ ji wɔŋ tso ko ni damɔ shi kɛhã Ashera, ni ji amale nyɔŋmɔyoo ni Kanaanbii lɛ buɔ lɛ akɛ eji Baal ŋa lɛ. Ekɔɔɔ he eko nɔ ni eji lɛ, Israelbii wɔŋjalɔi nɛɛ ku kpaŋmɔ ni amɛkɛ Yehowa fee lɛ mli. Akɛni amɛkɛ jamɔ ni sa Yehowa kome too pɛ lɛ hã amaga hewɔ lɛ, amɛhã Nyɔŋmɔ ye awuŋa; amɛhã emlifu, ni emlifu lɛ ja. * (5 Mo. 32:16; Eze. 5:13) Bo lɛ susumɔ he okwɛ: Nɔ ni fa fe afii 400 sɔŋŋ nɛ, ni ale sɔlemɔ shĩa lɛ jamɔhe lɛ akɛ he ni Yehowa hiɔ. (1 Maŋ. 8:10-13) Shi akɛni nakai wɔŋjalɔi lɛ kɛ amagajamɔ ba sɔlemɔ shĩa lɛ tuuntu hewɔ lɛ, amɛhã Yehowa ‘je ejamɔhe lɛ kɛtee sɛɛ shɔŋŋ.’\\n8. Mɛɛ gbɛ nɔ Ezekiel ninaa ni kɔɔ awuŋayeli amaga lɛ he lɛ kɔɔ wɔgbii nɛɛ ahe?\\n8 Mɛɛ gbɛ nɔ Ezekiel ninaa ni kɔɔ awuŋayeli amaga lɛ he lɛ kɔɔ wɔgbii nɛɛ ahe? Eyɛ faŋŋ akɛ Yudafoi ni kwa Nyɔŋmɔ lɛ anifeemɔ lɛ gbalaa wɔjwɛŋmɔ kɛyaa Kristendom nɔ ŋmɛnɛ. Kristendom sɔlemɔi lɛ kɛɔ akɛ amɛmiijá Nyɔŋmɔ, shi Nyɔŋmɔ ekpɛlɛɛɛ amɛjamɔ lɛ nɔ ejaakɛ amagajamɔ ebu waa yɛ amɛjamɔi lɛ amli. Akɛni Yehowa tsakeee hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ, Kristendom ehã Yehowa mli efu, tamɔ bɔ ni Yudafoi ni kwa lɛ lɛ hu hã emli fu lɛ, ni Yehowa mlifu lɛ ja. (Yak. 1:17) Ekã shi faŋŋ akɛ, Yehowa kɛ Kristojamɔ ni egba afã nɛɛ teŋ jekɛ waa diɛŋtsɛ!\\n9, 10. Mɛɛ kɔkɔbɔɔ yɔɔ bɔ ni mɛi ni já amaga yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ fee amɛnii amɛhã lɛ mli kɛhã wɔ?\\n9 Mɛɛ kɔkɔbɔɔ yɔɔ bɔ ni mɛi ni já amaga yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ fee amɛnii amɛhã lɛ mli kɛhã wɔ? Kɛ́ wɔbaajá Yehowa kome too pɛ lɛ, no lɛ, esa akɛ ‘wɔjo amagajamɔ naa foi.’ (1 Kor. 10:14) Ekolɛ wɔbaakɛɛ akɛ, ‘Mijáŋ amagai loo mfonirii yɛ Yehowa jamɔ mli kɔkɔɔkɔ!’ Shi amagajamɔ baa yɛ gbɛi srɔtoi anɔ, ekomɛi yɛ nigii fe ekrokomɛi. Wolo ko ni tsɔɔ Biblia mli saji amli lɛ wie enɛ he yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Kɛ́ wɔhã nɔ ko ni abuɔ waa, loo nɔ ko ni jara wa, loo hegbɛ ko bafee nɔ ni he hiaa wɔ fe Nyɔŋmɔjamɔ lɛ, enɛ tamɔ amagajamɔ nɔŋŋ.” Belɛ, heloonaa nibii, shika, bɔlɛnamɔ, hiɛtserɛjiemɔ, loo nɔ fɛɛ nɔ kwraa ni wɔkɛbaaye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli, ni no baye jamɔ ni esa akɛ wɔkɛhã Yehowa kome too pɛ lɛ najiaŋ lɛ, abaanyɛ akɛɛ akɛ eji amagajamɔ. (Mat. 6:19-21, 24; Efe. 5:5; Kol. 3:5) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛje amagajamɔi srɔtoi fɛɛ ahe, ejaakɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni esa akɛ wɔkɛ wɔtsui fɛɛ ajá!​—1 Yoh. 5:21.\\n10 Klɛŋklɛŋ nifeemɔ ni Yehowa kɛtsɔɔ Ezekiel lɛ ji ‘nyaŋemɔ nii ni yɔɔ taŋ.’ Kɛ̃lɛ, Yehowa kɛɛ egbalɔ anɔkwafo lɛ akɛ: “Obaana nyaŋemɔ nibii krokomɛi ni yɔɔ taŋ po fe enɛɛmɛi.” Mɛni kwraa po baanyɛ afee taŋ fe awuŋayeli amaga ni ajáa yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ?\\nNifeemɔ Ni Ji Enyɔ: Onukpai 70 Miishã Tsofa-Kɛ-Ŋma Amɛmiihã Amale Nyɔŋmɔi\\n11. Be ni Ezekiel bote mligbɛ kpo lɛ nɔ, he ni bɛŋkɛ sɔlemɔ shĩa lɛ afɔleshaa latɛ lɛ, mɛɛ nibii ni yɔɔ taŋ ena?\\n11 Kanemɔ Ezekiel 8:7-12. Agbɛnɛ, Ezekiel gbu gbogbo lɛ mli ni etsɔ mli kɛbote mligbɛ kpo lɛ nɔ, he ni bɛŋkɛ sɔlemɔ shĩa lɛ afɔleshaa latɛ lɛ, ni ena ni akpɛ́ “nibii ni wamɔɔ kɛ kooloi ni anyaŋeɔ ahe mfonirii srɔtoi fɛɛ kɛ . . . amagai ni yɔɔ nyaŋemɔ” fɛɛ yɛ gbogbo lɛ he. * Nibii nɛɛ ni akpɛ́kpɛ́i yɛ gbogbo lɛ he lɛ damɔ shi kɛhã amale nyɔŋmɔi. Nɔ ni Ezekiel na yɛ enɛ sɛɛ lɛ yɛ taŋ po fe nɔ ni ena kɛtsɔ hiɛ lɛ. Ena “Israel shĩa lɛ onukpai 70” damɔ shi “yɛ dujiaŋ,” ni amɛmiishã tsofa-kɛ-ŋma amɛmiihã amale nyɔŋmɔi. Yɛ Mose Mla lɛ shishi lɛ, tsofa-kɛ-ŋma ni ashãa lɛ feɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa tsuji asɔlemɔi ní enáa he miishɛɛ lɛ ahe mfoniri. (Lala 141:2) Shi tsofa-kɛ-ŋma lɛ ni nakai onukpai 70 lɛ shã amɛhã amale nyɔŋmɔi lɛ je fu ewo Yehowa. Amɛsɔlemɔi lɛ tamɔ nɔ ko ni jeɔ fu ewoɔ lɛ. (Abɛi 15:8) Nakai onukpai lɛ laka amɛ diɛŋtsɛ amɛhe, ejaakɛ amɛkɛɛ akɛ: “Yehowa enaaa wɔ.” Shi Yehowa na amɛ, ni ehã Ezekiel na nibii fɛɛ ni amɛfeɔ yɛ esɔlemɔ shĩa lɛ!\\nYehowa naa nyaŋemɔ nibii fɛɛ ni afeɔ “yɛ dujiaŋ” lɛ (Kwɛmɔ kuku 11)\\n12. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔya nɔ wɔye anɔkwa “yɛ dujiaŋ” po? Ni namɛi titri esa akɛ amɛfee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ enɛ gbɛfaŋ?\\n12 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Israel onukpai 70 ni shã tsofa-kɛ-ŋma amɛhã amale nyɔŋmɔi lɛ ahe sane ni Ezekiel ŋma lɛ mli? Kɛ́ wɔmiitao ni wɔjamɔ lɛ afee krɔŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, ni ebo wɔsɔlemɔi atoi lɛ, no lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa “yɛ dujiaŋ” po. (Abɛi 15:29) Nyɛhãa wɔkaia akɛ, Yehowa hiŋmɛii ni naa nɔ fɛɛ nɔ lɛ naa nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ. Kɛ́ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ Yehowa ji mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ, wɔfeŋ nɔ ko ni wɔle akɛ esaaa ehiɛ yɛ teemɔŋ. (Heb. 4:13) Ni titri lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ afee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ kɛnitsumɔ mli. (1 Pet. 5:2, 3) Asafoŋbii lɛ kpaa gbɛ akɛ, asafoŋ onukpa fɛɛ asafoŋ onukpa ni damɔɔ amɛhiɛ ni enyiɛɔ amɛhiɛ yɛ kpeei ashishi koni amɛjá Yehowa lɛ baahi shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai anaa “yɛ dujiaŋ” po, ni tsɔɔ akɛ kɛ́ eyɛ he ko ni mɛi enaaa lɛ po.​—Lala 101:2, 3.\\nNifeemɔ Ni Ji Etɛ: ‘Yei Miifó Nyɔŋmɔ Ni Ji Tamuz Lɛ’\\n13. Mɛni Ezekiel na ni yei ni ekwa Yehowa lɛ miifee yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ agbói lɛ ekome naa?\\n13 Kanemɔ Ezekiel 8:13, 14. Yɛ klɛŋklɛŋ nyaŋemɔ nibii enyɔ lɛ asɛɛ lɛ, Yehowa kɛɛ Ezekiel ekoŋŋ akɛ: “Obaana nyaŋemɔ nibii krokomɛi ni yɔɔ taŋ fe enɛɛmɛi ni amɛfeɔ lɛ.” Belɛ, mɛni gbalɔ lɛ na yɛ enɛ sɛɛ mɔ? Ena ‘yei tara shi yɛ he ni atsɔɔ kɛboteɔ Yehowa shĩa lɛ kooyigbɛ agbó lɛ mli lɛ naa ni amɛmiifó nyɔŋmɔ ni ji Tamuz lɛ.’ Tamuz ji wɔŋ ko ni mɛi já yɛ Mesopotamia, ni yɛ Sumerbii aniŋmai amli lɛ, atsɛɔ Tamuz akɛ Dumuzi, ni asusuɔ akɛ eŋa loo esuɔlɔ ji nyɔŋmɔyoo Ishtar. Ishtar ji nyɔŋmɔyoo ni akɛɛ ehãa gbɔmɛi kɛ kooloi fɔɔ, ni ehãa ŋmɔshi nibii hu baa. * Eeenyɛ efee akɛ, Israel yei lɛ miifó Tamuz akɛ jamɔŋ kusum nifeemɔ ko be ni Tamuz gbo lɛ. Fó ni yei nɛɛ fóɔ Tamuz yɛ Yehowa sɔlemɔ shĩa lɛ tsɔɔ akɛ, amɛmiifee wɔŋjalɔi akusum yɛ he tuuntu ni akɛ jamɔ krɔŋŋ hãa Nyɔŋmɔ yɛ lɛ. Shi anyɛŋ ahã amale jamɔŋ nifeemɔ ko afee nɔ ni he tse akɛni ayafee yɛ Nyɔŋmɔ sɔlemɔ shĩa lɛ hewɔ. Nɔ hewɔ ji akɛ, yɛ Yehowa hiɛ lɛ, nɔ ni yei nɛɛ ni ekwa lɛ lɛ feɔ lɛ ji “nyaŋemɔ nibii” diɛŋtsɛ!\\n14. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni Yehowa na yei ni ekwa lɛ lɛ anifeemɔ lɛ ehã lɛ mli?\\n14 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni Yehowa na yei nɛɛ anifeemɔ lɛ ehã lɛ mli? Bɔ ni afee ni wɔjamɔ lɛ afee krɔŋŋ lɛ, esaaa akɛ wɔkɛ wɔŋjamɔ nifeemɔi futuɔ wɔjamɔ lɛ kɔkɔɔkɔ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔkɛ wɔhe woɔ nifeemɔi ni ná amɛshishifã kɛjɛ wɔŋjamɔ mli lɛ amli yɛ gbɛ ko kwraa nɔ. Shi ani he ni nifeemɔ ko ná eshishifã kɛjɛ lɛ he miihia kwraa? Hɛɛ! Ŋmɛnɛ lɛ, gbijurɔyelii komɛi tamɔ Blonya kɛ Easter baanyɛ afee tamɔ nɔ ni naagba bɛ amɛhe. Shi nyɛhãa wɔkaia akɛ, Yehowa diɛŋtsɛ na be ni wɔŋjamɔ nifeemɔi ni ŋmɛnɛ lɛ amɛbatsɔmɔ gbii juji ni ayeɔ lɛ je shishi. Yehowa náaa wɔŋjamɔ nifeemɔi nɛɛ ahe miishɛɛ kɛ́ mɛi kɛ amɛhe ewo mli afii babaoo loo amɛkɛfutu jamɔ krɔŋŋ po.​—2 Kor. 6:17; Kpo. 18:2, 4.\\nNifeemɔ Ni Ji Ejwɛ: Hii 25 ‘Miikoto Hulu Lɛ’\\n15, 16. Mɛni hii 25 lɛ feɔ yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ mligbɛ kpo lɛ nɔ, ni mɛni hewɔ amɛnifeemɔi lɛ wo Yehowa mli la waa lɛ?\\n15 Kanemɔ Ezekiel 8:15-18. Yehowa je nifeemɔ ni ji ejwɛ kɛ naagbee nɔ lɛ shishi kɛ wiemɔ ni onu shii abɔ nɛɛ akɛ: “Obaana nyaŋemɔ nibii krokomɛi ni yɔɔ taŋ kwraa po fe enɛɛmɛi.” Ekolɛ, gbalɔ lɛ shwie eyiŋ akɛ: ‘Mɛni kwraa po baanyɛ afee taŋ fe nibii ni mina momo lɛ?’ Ezekiel eshɛ sɔlemɔ shĩa lɛ mligbɛ kpo lɛ nɔ agbɛnɛ. Ena hii 25 yɛ he ni atsɔɔ kɛboteɔ sɔlemɔ shĩa lɛ mli lɛ ní amɛmiikoto “hulu lɛ yɛ bokãgbɛ” amɛmiijá lɛ. Hii nɛɛ kɛ amɛnifeemɔ lɛ wo Yehowa mli la waa diɛŋtsɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?\\n16 Feemɔ nɔ ni tee nɔ lɛ he mfoniri okwɛ: Ama Nyɔŋmɔ sɔlemɔ shĩa lɛ bɔ ni he ni atsɔɔ kɛboteɔ mli lɛ miikwɛ bokãgbɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɛi miibote sɔlemɔ shĩa lɛ mli lɛ, amɛhiɛ baakwɛ anaigbɛ ni amɛsɛɛ baakwɛ hulu shiteehe lɛ yɛ bokãgbɛ. Shi hii 25 ni yɔɔ ninaa lɛ mli lɛ tsɔmɔ ‘amɛsɛɛ amɛhã sɔlemɔ shĩa lɛ,’ ni amɛhiɛ kwɛ bokãgbɛ bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛjá hulu lɛ. Enɛ ni amɛfee lɛ tsɔɔ akɛ, amɛtsɔmɔ amɛsɛɛ amɛhã Yehowa, ejaakɛ nakai sɔlemɔ shĩa lɛ ji “Yehowa shĩa.” (1 Maŋ. 8:10-13) Nakai hii 25 lɛ kwa jamɔ krɔŋŋ. Amɛkpoo Yehowa ni amɛku kitã ni yɔɔ 5 Mose 4:15-19 lɛ mli. Kwɛ bɔ ni amɛwo Nyɔŋmɔ, mɔ ni sa akɛ amɛjá ekome too lɛ mli la waa amɛhã!\\nYehowa kome too pɛ sa akɛ etsuji lɛ ajá\\n17, 18. (a) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni Yehowa na mɛi ni já hulu lɛ yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ ehã lɛ mli? (b) Mɛɛ wekukpaa Israelbii ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ fite, ni mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔ amɛfee nakai?\\n17 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni Yehowa na mɛi ni já hulu lɛ yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ ehã lɛ mli? Bɔ ni afee ni wɔjamɔ afee krɔŋŋ lɛ, esa akɛ wɔhã Yehowa la lɛ akpɛ ahã wɔ koni wɔná niiashishinumɔ kɛ hiɛshikamɔ. Kaimɔ akɛ ‘Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ, hulu ji lɛ,’ ni e-Wiemɔ lɛ ji “la” yɛ wɔgbɛ nɔ. (Lala 84:11; 119:105) Etsɔɔ e-Wiemɔ lɛ kɛ woji ni esafo lɛ efee kɛhã Biblia lɛ kasemɔ lɛ anɔ ehãa ela lɛ kpɛɔ wɔtsuii kɛ wɔjwɛŋmɔi anɔ koni wɔna bɔ ni wɔbaafee wɔkɔ gbɛ ni baahã wɔtsui anyɔ wɔmli yɛ shihilɛ mli amrɔ nɛɛ ni wɔná naanɔ wala hu wɔsɛɛ. Kɛ́ wɔhã je nɛŋ nilee moŋ tsɔɔ wɔ bɔ ni esa akɛ wɔhi shi wɔhã lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔtsɔ wɔsɛɛ wɔhã Yehowa. Kɛ́ wɔkɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, ebaawo Yehowa mli la waa ni etsui baakumɔ. Wɔsumɔŋ ni wɔfee wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ nakai kɔkɔɔkɔ! Ezekiel ninaa lɛ hu bɔɔ wɔ kɔkɔ koni wɔtsi wɔhe kɛje mɛi ni etsɔ amɛsɛɛ amɛhã Yehowa, ni ji mɛi ni ekwa anɔkwa jamɔ lɛ ahe.​—Abɛi 11:9.\\nAKRABATSA 5A: “Gbɔmɔ Bi, Oona Enɛ?”\\n18 Kɛbashi amrɔ nɛɛ, wɔna akɛ Ezekiel na wɔŋjamɔ kɛ amale jamɔŋ nifeemɔi ejwɛ ni hãa mɔ naa kpɛɔ ehe, ni no hãa wɔnaa bɔ ni Yudafoi ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ ajamɔ lɛ bafee nyaŋemɔ ehã. Akɛni nakai Israelbii lɛ kɛ amale jamɔ nifeemɔi wo amɛhe muji hewɔ lɛ, amɛfite wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ. Shi jamɔ ni abule lɛ, ekɛ jeŋba gbonyo nyiɛ. No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ Israelbii ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ kɛ amɛhe wo jeŋba gbohii srɔtoi fɛɛ amli, ni jeee akɛ no fite wekukpaa ni yɔɔ amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ kɛkɛ, shi moŋ efite wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ amɛnyɛmimɛi gbɔmɛi ateŋ lɛ hu. Agbɛnɛ, nyɛhãa wɔkwɛa bɔ ni akɛ mumɔ tsirɛ gbalɔ Ezekiel ni etsɔɔ bɔ ni Yudafoi ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ ajeŋba ekpɔtɔ ehã.\\nMɛi Kɛ Amɛhe Woɔ “Jeŋba Sha Mli Yɛ Omli”\\n19. Te Ezekiel tsɔɔ bɔ ni Israelbii ni Yehowa kɛ amɛ ekpaŋ lɛ ajeŋba ekpɔtɔ lɛ mli ehã tɛŋŋ?\\n19 Kanemɔ Ezekiel 22:3-12. Mɛi ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ fɛɛ ajeŋba ekpɔtɔ, kɛjɛ nɔyelɔi lɛ anɔ kɛbashi maŋbii lɛ anɔ. “Lumɛi lɛ,” loo hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ hegbɛ ni amɛyɔɔ lɛ tsuɔ nii kɛshwieɔ mɔ ko ni efeko nɔ ko lá shi. Eyɛ faŋŋ akɛ, maŋbii lɛ nyiɛ amɛhiɛnyiɛlɔi lɛ asɛɛ ni amɛku Nyɔŋmɔ Mla lɛ mli. Yɛ weku lɛ mli lɛ, gbekɛbii ‘ebuuu amɛfɔlɔi amɛhãaa nɔ ko,’ ni weku mli bii kɛ amɛhe naa bɔlɛ. Israelbii atuatselɔi lɛ shishiu gbɔi lɛ ni amɛfee gbekɛbii ni bɛ tsɛmɛi lɛ kɛ okulafoi lɛ niseniianii. Israel hii lɛ kɛ mɛi aŋamɛi náa bɔlɛ. Maŋbii lɛ yeɔ amim aahu akɛ, amɛheɔ nyɔɔŋnii, amɛshɔ̃ɔ mɛi anibii yɛ amɛdɛŋ, ni amɛkɛ shika faa ni amɛheɔ he kpa ni fa fe nine. Edɔ Yehowa waa akɛ Israelbii ni ekɛ amɛ ekpaŋ lɛ ku amɛhiɛ amɛshwie emlai lɛ anɔ. Amɛnaaa akɛ suɔmɔ ni Yehowa sumɔɔ amɛ lɛ hewɔ ehã amɛ mlai nɛɛ. Bɔ ni amɛjeŋba ekpɔtɔ kwraa lɛ gba Yehowa naa waa diɛŋtsɛ. Ekɛɛ Ezekiel ni ekɛɛ maŋ ni jeŋba efite lɛ akɛ: “Ohiɛ ekpa minɔ kwraa.”\\nKristendom ehã je lɛ kɛ amɛhe ewo yiwalɛ nifeemɔi kɛ jeŋba sha mli vii (Kwɛmɔ kuku 20)\\n20. Mɛni hewɔ nɔ ni Ezekiel wie yɛ Yudafoi lɛ ajeŋba sha lɛ he lɛ kɔɔ wɔhe ŋmɛnɛ lɛ?\\n20 Mɛni hewɔ nɔ ni Ezekiel wie yɛ Yudafoi lɛ ajeŋba sha lɛ he lɛ kɔɔ wɔhe ŋmɛnɛ lɛ? Bɔ ni Yudafoi ni ekwa Nyɔŋmɔ lɛ ajeŋba fite lɛ hãa wɔkaiɔ akɛ, wɔ hu ŋmɛnɛ lɛ, wɔyɛ jeŋ ko ni mɛi ajeŋba ekpɔtɔ waa mli. Maŋkwralɔi kɛ hegbɛ ni amɛyɔɔ lɛ tsuɔ nii kɛyeɔ maŋbii lɛ anɔ dɛŋdɛŋ ni amɛwaa amɛyi. Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi, titri lɛ, Kristendom osɔfoi lɛ, sɔleɔ kɛjɔɔ tai ni jeŋmaji lɛ wuɔ lɛ anɔ, ni no ehã mɛi akpekpei abɔ awala eŋmɛɛ amɛ. Osɔfoi lɛ enaaa hiɛdɔɔ ni yɔɔ Biblia mli shishitoo mlai ni yɔɔ krɔŋŋ ni mli kã shi faŋŋ ni kɔɔ bɔlɛnamɔ he lɛ ahe. Enɛ hewɔ lɛ, mɛi ajeŋba miiya nɔ eekpɔtɔ yɛ je lɛŋ he fɛɛ he. Ekã shi faŋŋ akɛ, nɔ ni Yehowa kɛɛ Yudafoi ni kwa lɛ lɛ, no nɔŋŋ ebaakɛɛ Kristendom akɛ: “Ohiɛ ekpa minɔ kwraa.”\\n21. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni Yehowa na Yudafoi ni hi shi yɛ blema lɛ ajeŋba sha lɛ ehã lɛ mli?\\n21 Akɛ Yehowa tsuji lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni Yehowa na Yudafoi ni hi shi yɛ blema lɛ ajeŋba sha lɛ ehã lɛ mli? Kɛ́ Yehowa baaná wɔjamɔ he miishɛɛ lɛ, esa akɛ wɔhã wɔjeŋba he atse yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ. Enɛ feemɔ kãaa shi kwraa yɛ jeŋ ni mɛi ajeŋba ekpɔtɔ yɛ mli nɛɛ mli. (2 Tim. 3:1-5) Shi wɔle bɔ ni Yehowa naa jeŋba gbohii srɔtoi fɛɛ ehãa. (1 Kor. 6:9, 10) Wɔyeɔ Yehowa shishitoo mlai ni kɔɔ jeŋba he lɛ anɔ, ejaakɛ wɔsumɔɔ lɛ kɛ emlai lɛ. (Lala 119:97; 1 Yoh. 5:3) Kɛ́ wɔhãaa wɔhe atse yɛ jeŋba mli lɛ, belɛ no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔɔ wɔ-Nyɔŋmɔ ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ ni he tse lɛ. Wɔsumɔŋ ni wɔfee nɔ ko kwraa ni baahã Yehowa akɛɛ wɔ akɛ: “Ohiɛ ekpa minɔ kwraa.”\\n22. (a) Yɛ bɔ ni Yehowa kpa Yudafoi ni hi shi yɛ blema lɛ ahe mama lɛ hewɔ lɛ, mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?\\n22 Wɔkase nii waa yɛ bɔ ni Yehowa kpa Yudafoi ni hi shi yɛ blema lɛ ahe mama lɛ mli; wɔna bɔ ni Yudafoi lɛ bule jamɔ krɔŋŋ kɛ bɔ ni amɛjeŋba fite hã. Ekã shi faŋŋ akɛ, enɛ ewaje wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔbaajá Yehowa kome too pɛ lɛ waa diɛŋtsɛ. Kɛ́ wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔfee enɛ lɛ, esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛje wɔŋjamɔ srɔtoi fɛɛ ahe, ni wɔhã wɔjeŋba he atse be fɛɛ be. Shi mɛni Yehowa fee ewebii ni yeee lɛ anɔkwa lɛ? Be ni Ezekiel gbe sɔlemɔ shĩa lɛ shisharamɔ lɛ naa lɛ, Yehowa kɛɛ egbalɔ lɛ faŋŋ akɛ: “Mikɛ amɛ baaye yɛ mlifu naa.” (Eze. 8:17, 18) Wɔmiisumɔ ni wɔle nɔ ni Yehowa fee Yudafoi ni yeee anɔkwa lɛ, ejaakɛ ebaakojo jeŋ fɔŋ nɛɛ yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ. Yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaasusu bɔ ni Yehowa kojomɔi ni ejaje eshi Yuda lɛ ba mli lɛ ahe.\\n^ kk. 4 Yɛ Ezekiel wolo lɛ mli lɛ, bei pii lɛ akɛ gbɛ́i ni ji “Israel” lɛ damɔɔ shi kɛhãa Yudabii kɛ Yerusalembii.​—Eze. 12:19, 22; 18:2; 21:2, 3.\\n^ kk. 7 Wiemɔ ni ji “awuŋayeli” ni akɛtsu nii lɛ tsɔɔ bɔ ni Yehowa naa anɔkwayeli ehãa. Wɔbaanyɛ wɔkɛto bɔ ni wu ko yeɔ awuŋa ehãa kɛ́ eŋa yeee lɛ anɔkwa lɛ he. (Abɛi 6:34) Bɔ ni wu ni tamɔ nakai lɛ baanu he ehã lɛ, nakai Yehowa nu he ehã be ni ewebii ni ekɛ amɛ ekpaŋ lɛ je esɛɛ ni amɛyabɔi amaga jamɔ lɛ. Wolo ko tsɔɔ mli akɛ: “Bɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ krɔŋŋ lɛ hewɔ . . . eyeɔ awuŋa lɛ. Akɛni lɛ pɛ ji mɔ ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ hewɔ lɛ . . . , Ebiɔ ni ajá ekome too pɛ.”​—2 Mo. 34:14.\\n^ kk. 11 Eeenyɛ efee akɛ Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “amagai ni yɔɔ nyaŋemɔ” lɛ kɛ Hebri wiemɔ ni ji “kooloi afei” lɛ yɛ tsakpaa, ni akɛtsuɔ nii kɛkɔɔ nɔ ko ni abuuu he.\\n^ kk. 13 Abɛ odaseyeli ko ni abaanyɛ adamɔ nɔ akɛɛ akɛ gbɛ́i kroko ni akɛtsɛɔ Nimrod ji Tamuz.\\nMɛni Yehowa kpaa gbɛ yɛ mɛi ni jáa lɛ lɛ adɛŋ, ni te ooofee tɛŋŋ ofee nɔ ni ekpaa gbɛ yɛ odɛŋ lɛ?\\nMɛɛ gbɛi anɔ Israelbii lɛ wo amɛhe muji yɛ mumɔŋ, shi mɛni obaanyɛ ofee koni ohe atse yɛ mumɔŋ?\\nMɛni hewɔ otswa ofai shi akɛ obaahã ohe atse yɛ jeŋba mli be fɛɛ be lɛ?\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko ‘Kwɛmɔ Nibii Fɔji Ni Yɔɔ Nyaŋemɔ Ni Amɛfeɔ Lɛ’\\nrr yitso 5 bf. 52-61","num_words":3534,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.032,"special_characters_ratio":0.258,"stopwords_ratio":0.053,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ahã Wɔnu Biblia lɛ mli Anɔkwalei Ashishi Jogbaŋŋ | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Blɔfo Cakchiquel (Central) Cambodia Dangme Ewe French Ga Garifuna Greenland Hmong (White) Italia Kimbundu Kwangali Kwanyama Lingala Malta Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Portugal Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahiti Tlapanec Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\n“Oŋɔ nibii nɛɛ otee hiɛshikalɔi kɛ nilelɔi jogbaŋŋ, ni ojie amɛ kpo otsɔɔ gbekɛbii bibii.”—LUKA 10:21.\\nMɛɛ nɔkwɛmɔnii tsɔɔ akɛ, kɛ́ atsɔɔ nii yɛ gbɛ ni baahã nibii afee faŋŋ ni anu shishi oya nɔ lɛ, Yehowa kpɛlɛɔ nɔ?\\nYɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ atsake bɔ ni agbalaa Biblia lɛ mli saji amli ahãa yɛ wɔwoji lɛ amli?\\nMɛɛ gbɛ nɔ ahã wɔnu Yesu nɔkwɛmɔnii lɛ ashishi jogbaŋŋ?\\n1. Mɛni hewɔ Yesu mli “fili lɛ yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ mli” lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\nANI obaanyɛ ofee bɔ ni Yesu fee enii ehã be ni “emli fili lɛ yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ mli” lɛ he mfoniri? Ekolɛ eŋmɔ mugɛɛ ni ehiɛ su hã ana akɛ lɛɛlɛŋ ená miishɛɛ. Shi mɛni hã emli fili lɛ lɛ? No mli lɛ, etsu ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi 70 ni amɛyashiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ. Shi akɛni hiɛnaanɔbii babaoo yɛ ni baate shi awo sane kpakpa lɛ hewɔ lɛ, Yesu shwe waa ni ele bɔ ni ekaselɔi lɛ baatsu nitsumɔ ni ekɛwo amɛdɛŋ lɛ he nii amɛhã. Hiɛnaanɔbii nɛɛ ateŋ mɛi komɛi ji woloŋmalɔi kɛ Farisifoi ní etee skul waa ní le ŋaa lɛ. Amɛmiitao ni mɛi abu Yesu akɛ kapintafonyo ko kɛkɛ, ní abu ekaselɔi lɛ hu akɛ “mɛi ni leee woloŋ kɛ mɛi foji.” (Bɔfoi 4:13; Marko 6:3) Kɛ̃lɛ, kaselɔi lɛ ku amɛsɛɛ kɛ miishɛɛ. Yɛ shiteekɛwoo ni amɛkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛnyɛ amɛshiɛ, ni daimonioi po nyɛɛɛ atsĩ amɛnaa! Mɛni hã kaselɔi lɛ ná miishɛɛ ni amɛfee ekãa lɛ?—Kanemɔ Luka 10:1, 17-21.\\nNyɔŋmɔ webii lɛ etee nɔ amɛtsɔɔ nii yɛ gbɛ ni baahã nibii afee faŋŋ ni anu shishi oya nɔ\\n2. (a) Mɛni hewɔ Yesu tsɛ ekaselɔi lɛ gbekɛbii lɛ? (b) Mɛni ye ebua Yesu kaselɔi lɛ ni amɛnu Biblia mli anɔkwalei ni shishinumɔ wa lɛ ashishi?\\n2 Yesu kɛɛ Yehowa akɛ: “Miijie oyi yɛ faŋŋ, Ataa, ŋwɛi kɛ shikpɔŋ Nuŋtsɔ, ejaakɛ oŋɔ nibii nɛɛ otee hiɛshikalɔi kɛ nilelɔi, ni ojie amɛ kpo otsɔɔ gbekɛbii bibii. Hɛɛ, Ataa, ejaakɛ enɛ ji gbɛ ni okpɛlɛ nɔ.” (Mateo 11:25, 26) Mɛni hewɔ Yesu tsɛ ekaselɔi lɛ gbekɛbii bibii lɛ? Etsɛ amɛ nakai ejaakɛ amɛmiisumɔ ni atsɔɔ amɛ nii tamɔ gbekɛbii, ni amɛtamɔɔɔ woloŋmalɔi kɛ Farisifoi ní etee skul waa ní susuɔ akɛ amɛhiɛ kã shi lɛ. Kaselɔi nɛɛ holeee amɛhe nɔ, amɛbaa amɛhe shi. (Mateo 18:1-4) Ni akɛni amɛbaa amɛhe shi hewɔ lɛ, Yehowa kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua amɛ ni amɛnu Biblia mli anɔkwalei ni shishinumɔ wa lɛ ashishi. Shi akɛni Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ holeɔ amɛhe nɔ hewɔ lɛ, Satan tee nɔ eshwila amɛ.\\n3 Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Yesu mli fili lɛ waa nakai! Emii shɛ ehe yɛ gbɛ ni Yehowa tsɔ nɔ etsɔɔ mɛi ni baa amɛhe shi, ní eyako skul pii po lɛ Biblia mli anɔkwalei ni shishinumɔ wa lɛ. Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ nitsɔɔmɔ gbɛ nɛɛ nɔ, ni etsakeko. Mɛni Nyɔŋmɔ feɔ kɛtsɔɔ akɛ ekpɛlɛɔ nitsɔɔmɔ gbɛ nɛɛ nɔ lolo? Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni Yehowa etsɔɔ mɛi ni baa amɛhe shi ŋmɛnɛ lɛ Biblia mli anɔkwalei ni shishinumɔ wa lɛ.\\nMƐI FƐƐ BAANYƐ ANU ANƆKWALEI NI SHISHINUMƆ WA LƐ ASHISHI\\n4. Mɛɛ gbɛi anɔ Buu-Mɔɔ henɔ hee ní afee lɛ ji nikeenii?\\n4 Yɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, Yehowa asafo lɛ ehã ana faŋŋ akɛ, ehe miihia ni atsɔɔ mɛi nii yɛ gbɛ ni baahã nibii afee faŋŋ ni anu shishi oya nɔ. Nyɛhãa wɔsusua nibii etɛ komɛi ni tsɔɔ nakai lɛ ahe. Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ ji, Buu-Mɔɔ lɛ henɔ ko ní afee ní kanemɔ waaa lɛ. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Nikeenii nɛɛ eye ebua mɛi babaoo, ni mɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi ji mɛi ni nyɛɛɛ akane nii jogbaŋŋ, loo mɛi ni miikase wiemɔ hee. Fɔlɔi pii hu eyɔse akɛ Buu-Mɔɔ hee nɛɛ hewɔ lɛ, amɛbii lɛ nuɔ nɔ ni akaseɔ lɛ shishi jogbaŋŋ. Mɛi babaoo eŋmala Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ woji kɛtsɔɔ bɔ ni amɛhiɛ esɔ nikeenii nɛɛ. Nyɛmi yoo ko wie akɛ, tsutsu ko lɛ esheɔ gbeyei akɛ ebaahã saji ahetoo yɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ shishi. Shi amrɔ nɛɛ, esheee gbeyei dɔŋŋ! Be ni ekɛ Buu-Mɔɔ henɔ hee lɛ bɔi nitsumɔ lɛ, ewie akɛ: “Amrɔ nɛɛ mihãa hetoo fe shi kome, ni misheee gbeyei dɔŋŋ! Miida Yehowa kɛ nyɛ fɛɛ shi.”\\n5. Tsɔɔmɔ sɛɛnamɔi komɛi ni yɔɔ New World Translation of the Holy Scriptures hee lɛ he.\\n5 Nɔ ni ji enyɔ lɛ ji New World Translation of the Holy Scriptures hee lɛ, ni ajie lɛ kpo yɛ Blɔfo mli yɛ afi kpee ni afee yɛ October 5, 2013 lɛ. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Yɛ Biblia hee nɛɛ mli lɛ, atse wiemɔi abɔ ni akɛtsu nii yɛ ŋmalɛi komɛi amli lɛ nɔ, kɛ̃lɛ otii ni yɔɔ ŋmalɛi nɛɛ amli lɛ tsakeko ni efee faŋŋ fe tsutsu lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, atse wiemɔi abɔ ni yɔɔ Hiob 10:1 lɛ nɔ kɛjɛ 27 kɛba 19, ni atse Abɛi 8:6 lɛ hu nɔ kɛjɛ 20 kɛba 13. Biblia hee nɛɛ ehã ŋmalɛi enyɔ nɛɛ fɛɛ ashishinumɔ efee faŋŋ fe tsutsu lɛ. Nyɛmi nuu ko ni afɔ lɛ mu ni kɛ afii babaoo esɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli lɛ wie akɛ, “Bianɛ nɔŋŋ mikane Hiob wolo lɛ migbe naa yɛ Biblia hee lɛ mli, ni etamɔ nɔ ni kpaako kwraa minuɔ shishi!” Mɛi babaoo ewie nibii tamɔ nakai.\\n6. Te onuɔ he tɛŋŋ yɛ bɔ ni ahã wɔnu Mateo 24:45-47 lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ he?\\n6 Nɔ ni ji etɛ lɛ ji tsakemɔi komɛi ni afee yɛ bɔ ni wɔnuɔ ŋmalɛi komɛi ashishi wɔhãa lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ July 15, 2013, Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, ahã wɔnu mɔ ni “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ” lɛ ji lɛ shishi jogbaŋŋ. (Mateo 24:45-47) Atsɔɔ mli yɛ nakai Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ, nyɔŋ anɔkwafo lɛ ji Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ. Ni ‘webii’ lɛ ji mɛi fɛɛ ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ lɛɔ amɛ lɛ, ekɔɔɔ he eko kɛ́ amɛji mɛi ni afɔ amɛ mu loo “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ mli bii. (Yohane 10:16) Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔmiikase anɔkwalei nɛɛ, ni wɔyɛ he miishɛɛ akɛ wɔɔtsɔɔ mɛi krokomɛi hu! Mɛɛ gbɛi krokomɛi anɔ Yehowa ehã ana akɛ, kɛ́ atsɔɔ nii yɛ gbɛ ni baahã nibii afee faŋŋ ni anu shishi oya nɔ lɛ, ekpɛlɛɔ nɔ?\\nAGBALA BIBLIA LƐ MLI SAJI LƐ AMLI JOGBAŊŊ FE TSUTSU LƐ\\n7, 8. Mɛɛ saji komɛi yɔɔ Biblia lɛ mli ní feɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe mfoniri?\\n7 Kɛ́ obɔi Yehowa sɔɔmɔ afii babaoo ni eho nɛ lɛ, ekolɛ okadi akɛ atsake bɔ ni agbalaa Biblia lɛ mli saji amli ahãa yɛ wɔwoji lɛ amli lɛ. Tsutsu ko lɛ, afɔɔ kɛɛmɔ akɛ saji komɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ feɔ nibii komɛi ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe mfoniri. Ani nɔ ko yɛ ni abaanyɛ adamɔ nɔ atsɔɔ Biblia lɛ mli saji ashishi yɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ? Hɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yesu wie “gbalɔ Yona okadi lɛ” he. (Kanemɔ Mateo 12:39, 40.) Yesu tsɔɔ mli akɛ, gbii abɔ ni Yona ye yɛ loo lɛ musuŋ lɛ feɔ gbii abɔ ni lɛ, Yesu lɛ, ebaaye yɛ gbonyo bu lɛ mli lɛ he mfoniri.\\nKɛ́ wɔkase Biblia lɛ mli saji ni tamɔ nakai kɛ nɔ ni amɛfeɔ he mfoniri lɛ ahe nii lɛ, ewajeɔ wɔhemɔkɛyeli\\n8 Biblia lɛ mli saji krokomɛi yɛ ni feɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe mfoniri. Bɔfo Paulo wie saji ni tamɔ nakai lɛ babaoo ahe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewie akɛ wekukpaa ni kã Abraham, Hagar, kɛ Sara teŋ lɛ feɔ wekukpaa ni kã Yehowa, Israel maŋ lɛ, kɛ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ fã ni yɔɔ ŋwɛi lɛ teŋ lɛ he mfoniri. (Galatiabii 4:22-26) Nakai nɔŋŋ kpeebuu lɛ, sɔlemɔwe lɛ, Kpatamɔ Gbi lɛ, osɔfonukpa lɛ, kɛ Mla lɛ mli nibii krokomɛi lɛ hu fee “nibii kpakpai ni baaba lɛ ahɔɔŋ” loo amɛhe mfoniri. (Hebribii 9:23-25; 10:1) Kɛ́ wɔkase Biblia lɛ mli saji ni tamɔ nakai kɛ nɔ ni amɛfeɔ he mfoniri lɛ ahe nii lɛ, ewajeɔ wɔhemɔkɛyeli. Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ gbɔmɛi, nibii ni tee nɔ, kɛ nibii krokomɛi fɛɛ ni awie he yɛ Biblia lɛ mli lɛ feɔ mɔ ko loo nɔ ko he mfoniri?\\n9. Be ko ni eho lɛ, te agbala Biblia lɛ mli sane ni kɔɔ Nabot he lɛ mli tɛŋŋ?\\n9 Be ko ni eho lɛ, afɔɔ wiemɔ yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ gbɔmɛi, nibii ni tee nɔ, kɛ nibii krokomɛi fɛɛ ni awie he yɛ Biblia lɛ mli saji komɛi amli lɛ feɔ mɔ ko loo nɔ ko he mfoniri. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, awie nɔ ko nakai yɛ Nabot sane lɛ he. Maŋnyɛ Yezebel yitsoŋwalɔ lɛ hã agbe Nabot, bɔ ni afee ni ewu Ahab anyɛ aŋɔ Nabot weintrom lɛ. (1 Maŋtsɛmɛi 21:1-16) Yɛ afi 1932 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ, Ahab kɛ Yezebel feɔ Satan kɛ egbɛjianɔtoo lɛ he mfoniri, Nabot feɔ Yesu he mfoniri, ni Nabot gbele lɛ feɔ Yesu gbele lɛ he mfoniri. Sɛɛ mli yɛ afi 1961 lɛ, wolo ni ji “Let Your Name Be Sanctified” lɛ wie akɛ, Nabot feɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ he mfoniri, ni Yezebel feɔ Kristendom he mfoniri. Wolo lɛ kɛfata he akɛ, bɔ ni Yezebel wa Nabot yi lɛ, feɔ bɔ ni awaa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ayi yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ he mfoniri. Niiamlitsɔɔmɔi ni tamɔ nɛkɛ ewaje Nyɔŋmɔ webii lɛ ahemɔkɛyeli afii babaoo. Kɛ́ nakai ni lɛ, mɛni hewɔ ŋmɛnɛ lɛ, ehe ebahia ni wɔtsake bɔ ni wɔtsɔɔ Biblia lɛ mli saji amli wɔhãa lɛ?\\n10. (a) Amrɔ nɛɛ, dani nyɔŋ anɔkwafo lɛ baawie akɛ Biblia lɛ mli sane ko feɔ nɔ ko ni baaba wɔsɛɛ lɛ he mfoniri lɛ, mɛni ekwɛɔ? (b) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛni nɔ wɔwoji lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa titri?\\n10 Yehowa etee nɔ eye ebua “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ” lɛ koni ehiɛ akã shi fe tsutsu lɛ, ní ekwɛ bɔ ni etsɔɔ Biblia lɛ mli saji amli ehãa lɛ jogbaŋŋ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Amrɔ nɛɛ, dani nyɔŋ anɔkwafo lɛ baawie akɛ Biblia lɛ mli sane ko feɔ nɔ ko ni baaba wɔsɛɛ lɛ he mfoniri lɛ, ja ena faŋŋ yɛ Ŋmalɛ lɛ mli akɛ nakai eji. Bɔ ni atsɔɔ Biblia lɛ mli saji komɛi kɛ nibii ni amɛfeɔ he mfoniri lɛ amli ahã yɛ blema lɛ, hã ewa kɛhã nyɛmimɛi lɛ akɛ amɛaanu shishi, amɛkai, ni amɛkɛtsu nii. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kɛ́ agbala jwɛŋmɔ kɛtee nibii ni Biblia lɛ mli saji lɛ feɔ amɛhe mfoniri lɛ anɔ fe nine lɛ, ehãaa mɛi ajwɛŋmɔ aya nɔ ni amɛbaanyɛ amɛkase yɛ saji nɛɛ amli lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, wɔwoji lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa nibii ni shishinumɔ waaa, ní wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Biblia lɛ mli saji amli lɛ anɔ titri. Nikasemɔi nɛɛ kɔɔ sui tamɔ hemɔkɛyeli, shifimɔ, Nyɔŋmɔjamɔ su, kɛ sui kpakpai krokomɛi ahe. *—Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.\\nWɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko kpele diɛŋtsɛ yɛ Nabot nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli (Kwɛmɔ kuku 11)\\n11. (a) Amrɔ nɛɛ, te atsɔɔ Nabot sane lɛ mli tɛŋŋ? Ni mɛni wɔkaseɔ yɛ esane lɛ mli? (b) Yɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, mɛni hewɔ afɔɔɔ kɛɛmɔ yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ saji komɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ feɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe mfoniri lɛ? (Kwɛmɔ “Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni yɔɔ Buu-Mɔɔ nɛɛ mli lɛ.)\\n11 Amrɔ nɛɛ, bɔ ni atsɔɔ Nabot sane lɛ mli ahãa lɛ yɛ faŋŋ, ni eshishinumɔ waaa. Jeee Yesu loo mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe mfoniri ni Nabot feɔ loo efeee lɛ hewɔ agbe lɛ lɛ. Moŋ lɛ, efai shi ni etswa akɛ ebaaye Nyɔŋmɔ anɔkwa lɛ hewɔ agbe lɛ. Yɛ eyi ni Ahab wa waa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etee nɔ ebo Yehowa Mla lɛ toi. (4 Mose 36:7; 1 Maŋtsɛmɛi 21:3) Nɔ ni efee lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ kɛhã Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ ni awaa amɛ yi lɛ. (Kanemɔ 2 Timoteo 3:12.) Kristofoi fɛɛ baanyɛ anu bɔ ni atsɔɔ sane nɛɛ mli bianɛ lɛ shishi, amɛkai nikasemɔi ni yɔɔ mli lɛ, ní amɛkɛtsu nii, koni ewaje amɛhemɔkɛyeli lɛ.\\n12. (a) Mɛɛ jwɛŋmɔ esaaa akɛ wɔnáa yɛ Biblia lɛ mli saji ahe? (b) Mɛni hewɔ anyɛɔ agbalaa Biblia lɛ mli saji ni shishinumɔ wa lɛ po amli faŋŋ ahãa wɔ lɛ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)\\n12 No hewɔ lɛ, ani esa akɛ wɔmu sane naa akɛ, yɛ sui kpakpai ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Biblia lɛ mli saji amli lɛ sɛɛ lɛ, nɔ ko bɛ dɔŋŋ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ amɛmli? Dabi, esaaa akɛ wɔmuɔ sane naa nakai. Kɛ̃lɛ, amrɔ nɛɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔwoji lɛ baagbala jwɛŋmɔ kɛya nɔ ni Biblia lɛ mli sane ko feɔ he mfoniri lɛ nɔ lɛ, amɛgbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa bɔ ni ekɔɔ Biblia lɛ mli sane kroko he lɛ moŋ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bɔ ni Nabot ye Yehowa anɔkwa yɛ eyi ni awa lɛ fɛɛ sɛɛ kɛyashi egbo lɛ, kaiɔ wɔ bɔ ni Kristo kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ yeɔ Yehowa anɔkwa lɛ. Kɛ̃lɛ, ekaiɔ wɔ bɔ ni “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ mli bii babaoo yeɔ Yehowa anɔkwa lɛ hu. Eyɛ faŋŋ akɛ nibii ni Yehowa tsɔɔ wɔ lɛ ashishinumɔ waaa. *—Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.\\nAHÃ WƆNU YESU NƆKWƐMƆNII LƐ ASHISHI JOGBAŊŊ\\n13. Mɛɛ nɔkwɛmɔnii tsɔɔ akɛ amrɔ nɛɛ bɔ ni wɔgbalaa Yesu nɔkwɛmɔnii lɛ amli wɔhãa lɛ ehã amɛshishinumɔ efee faŋŋ, ni efee mlɛo hu?\\n13 Yesu Kristo ji Tsɔɔlɔ ni fe fɛɛ ni ehi shi pɛŋ. Kɛ́ Yesu miitsɔɔ mɛi nii lɛ, ekɛ nɔkwɛmɔnii fɔɔ nitsumɔ. (Mateo 13:34) Nɔkwɛmɔnii hãa nitsɔɔmɔ mɔɔ shi waa, ejaakɛ anyɛɔ akɛtsuɔ nii kɛgbalaa sane ko ni shishinumɔ wa lɛ mli yɛ gbɛ ní baahã eshishinumɔ afee mlɛo, eta mɔ tsuiŋ, ní ehã mɔ asusu nii ahe lɛ nɔ. Yɛ afii fioo komɛi ni eho nɛɛ amli lɛ, bɔ ni wɔwoji lɛ egbala Yesu nɔkwɛmɔnii lɛ amli lɛ ehã amɛshishinumɔ efee faŋŋ, ni efee mlɛo hu. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, July 15, 2008, Buu-Mɔɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ Yesu nɔkwɛmɔnii ni kɔɔ masha lɛ, sinapi wu lɛ, kɛ tsãani loo yaa lɛ he lɛ ashishi jogbaŋŋ. Amrɔ nɛɛ, wɔbale akɛ nɔkwɛmɔnii nɛɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ, kɛ bɔ ni eye ebua mɛi babaoo koni amɛtsi amɛhe kɛje jeŋ fɔŋ nɛɛ he ní amɛbatsɔmɔ Kristo kaselɔi lɛ he.\\nNɔkwɛmɔnii hãa nitsɔɔmɔ mɔɔ shi waa, ejaakɛ anyɛɔ akɛtsuɔ nii kɛgbalaa sane ko ni shishinumɔ wa lɛ mli yɛ gbɛ ní baahã eshishinumɔ afee mlɛo, eta mɔ tsuiŋ, ní ehã mɔ asusu nii ahe lɛ nɔ\\n14. (a) Be ko ni eho lɛ, te wɔtsɔɔ abɛbua ni kɔɔ Samarianyo ni jie mlihilɛ kpo lɛ mli tɛŋŋ? (b) Amrɔ nɛɛ, te wɔnuɔ abɛbua nɛɛ shishi tɛŋŋ?\\n14 Te esa akɛ wɔnu adesãi loo abɛbuai ni yɔɔ fitsofitso ni Yesu gba lɛ ashishi tɛŋŋ? Abɛbuai nɛɛ ekomɛi feɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe mfoniri, ni ekomɛi hu tsɔɔ wɔ sui ni esa akɛ wɔjie lɛ kpo yɛ shihilɛ mli ŋmɛnɛ. Shi te wɔɔfee tɛŋŋ wɔle saji nɛɛ ateŋ nɔ ni feɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe mfoniri kɛ nɔ ni efeee nɔ ko he mfoniri? Sanebimɔ nɛɛ hetoo etee nɔ efee faŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ bɔ ni be ko ni eho lɛ wɔgbalaa Yesu abɛbua ni kɔɔ Samarianyo ni jie mlihilɛ kpo lɛ he lɛ mli wɔhãa lɛ he okwɛ. (Luka 10:30-37) Yɛ afi 1924 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ, Samarianyo lɛ feɔ Yesu he mfoniri, ni gbɛ ni kpelekeɔ shi kɛjɛɔ Yerusalem kɛyaa Yeriko lɛ feɔ bɔ ni adesai ashihilɛ etee nɔ efite kɛjɛ be ni atse atua yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ he mfoniri. Agbɛnɛ hu, atsɔɔ mli akɛ, ojoyelɔi loo julɔi ni yɔɔ gbɛ lɛ nɔ lɛ feɔ nitsumɔhei wuji kɛ jarayelɔi amimyelɔi ahe mfoniri, ni osɔfo lɛ kɛ Levinyo lɛ feɔ Kristendom he mfoniri. Shi ŋmɛnɛ lɛ, wɔwoji lɛ kɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ kaiɔ Kristofoi fɛɛ akɛ esa akɛ amɛkɛ mɛi fɛɛ aye jogbaŋŋ. Esa akɛ wɔye wɔbua mɛi ni ehia amɛ lɛ, titri lɛ kɛtsɔ anɔkwalei ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he lɛ ni wɔɔtsɔɔ amɛ lɛ nɔ. Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Yehowa ehã anɔkwale lɛ efee faŋŋ lɛ he lɛ, wɔmii shɛɔ wɔhe waa!\\n15. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?\\n15 Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaasusu Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ he. (Mateo 25:1-13) Te Yesu taoɔ ni esɛɛnyiɛlɔi ni baahi shi yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ anu nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ shishi ahã tɛŋŋ? Ani Yesu miitao etsɔɔ akɛ gbɔmɛi ni yɔɔ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ mli, nibii ni tee nɔ yɛ mli, kɛ nibii krokomɛi fɛɛ ni yɔɔ mli lɛ feɔ mɔ ko loo nɔ ko ni baaba wɔsɛɛ lɛ he mfoniri? Aloo eetao ekɛtsɔɔ wɔ nɔ ko ní baaye abua wɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli? Nyɛhãa wɔkwɛa.\\n^ kk. 4 Afee Buu-Mɔɔ henɔ hee nɛɛ klɛŋklɛŋ kwraa yɛ Blɔfo mli yɛ July 2011. Kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ, afee eko yɛ wiemɔi fioo komɛi hu amli.\\n^ kk. 5 Abaafee Biblia hee nɛɛ yɛ wiemɔi krokomɛi hu amli.\\n^ kk. 10 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wolo ni ji Kasemɔ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ wieɔ mɛi 14 ni atsĩ amɛtã yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe. Wolo lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa nibii ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mɛi nɛɛ ahe lɛ nɔ, shi jeee nibii ni amɛfeɔ he mfoniri lɛ.\\n^ kk. 12 Nibii komɛi hu yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ni “shishinumɔ wa,” tamɔ Paulo wiemɔi lɛ ekomɛi nɛkɛ. Kɛ̃lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji nɔ ni kudɔ mɛi fɛɛ ni ŋmala Biblia lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, nakai mumɔ lɛ nɔŋŋ yeɔ ebuaa Kristofoi koni amɛnu Biblia lɛ shishi. Ehãa amɛnuɔ “Nyɔŋmɔ nibii ni mli kwɔlɔ lɛ po” ashishi.—2 Petro 3:16, 17; 1 Korintobii 2:10.","num_words":2910,"character_repetition_ratio":0.071,"word_repetition_ratio":0.051,"special_characters_ratio":0.244,"stopwords_ratio":0.069,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛɛ Gbɛ nɔ Wɔnáa Biblia mli Shishitoo Mlai Ahe Sɛɛ? | Sane Kpakpa\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abkhaz Abui Acholi Adhola Afrikaans Aja Ajië Albania Albania Mumuii Awiemɔ Alur Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Angola Mumuii Awiemɔ Arabic Arabic (Morocco) Arabic (Tunisia) Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Assamese Ateso Attié Aukan Australia Mumuii Awiemɔ Austria Mumuii Awiemɔ Awajun Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Balinese Bambara Baoule Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Betsimisaraka (Northern) Betsimisaraka (Southern) Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Bosnian Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Britian Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bété Cakchiquel (Central) Cambodia Catalan Cebuano Central Alaskan Yupik Chamorro Changana (Mozambique) Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ Chin (Hakha) Chin (Kuki) Chin (Tiddim) Chin (Zotung) China Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chontal (Tabasco) Chopi Chuabo Chuukese Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Comorian (Ngazidja) Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Damara Dangme Dayak Ahe Dayak Ngaju Denmark Digor Douala Drehu Dusun Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Edo Efik Emberá (Catío) Esan Estonia Estonia Mumuii Awiemɔ Ewe Fante Faroese Fataluku Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French French Mumuii Awiemɔ Frisian Fulfulde (Cameroon) Futuna (East) Ga Galician Garifuna Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Gitonga Gokana Gourmanchéma Gouro Greenland Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuii Awiemɔ Guerze Guianese Creole Gujarat Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Hawu Haya Hebri Hehe Hela Hela Mumuii Awiemɔ Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hondura Mumuii Awiemɔ Hong Kong Mumuii Awiemɔ Huastec Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Iceland Igbo Iloko Inakeanon India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Javanese (Eastern) Jula Kabiye Kabuverdianu Kabyle Kachin Kadazan Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Khasi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Konkani (Devanagari) Konkani (Roman) Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kosrae Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kurdish Sorani Kwangali Kwanyama Kyangonde Lahu Lamba Laos Latgalian Latvia Latvia Mumuii Awiemɔ Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Lomwe Lovari Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Luxembourgish Macedonia Macua Macushi Madagascar Mumuii Awiemɔ Madi Makasae Malagasy Malawi Mumuii Awiemɔ Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Mam Mambae (Ermera) Mambwe-Lungu Mandjak Mangareva Maninkakan (Eastern) Manipuri Mano Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Mauritia Creole Maya Maya (Mopán) Mayo Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Meru Mexico Mumuii Awiemɔ Mingrelian Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mixtec (Tlaxiaco) Mizo Mongolia Mongolia Mumuii Awiemɔ Moore Motu Mozambique Mumuii Awiemɔ Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Nahuatl (Veracruz) Nama Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Ngabere Ngangela Ngiemboon Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigerian Pidgin Niue Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Odia Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Otomi (State of Mexico) Paicî Palau Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuii Awiemɔ Pemon Pennsylvania German Persia Peru Mumuii Awiemɔ Piaroa Pidgin (Cameroon) Pidgin (West Africa) Pilagá Pohnpei Poland Poland Mumuii Awiemɔ Pomeranian Portugal Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quechua (Huallaga Huánuco) Quiche Quichua (Chibuleo) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rapa Nui Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Albania) Romany (Argentina) Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Romania) Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Roviana Rumanyo Rungus Runyankore Russia Russia Mumuii Awiemɔ Rutoro Réunion Creole Saami (North) Salvador Mumuii Awiemɔ Samoa Sangir Sango Saramacca Sarnami Sena Senoufo (Cebaara) Sepedi Sepulana Serbia Serbia (Roma) Serbia Mumuii Awiemɔ Serer Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shipibo-Conibo Shona Shuar Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Slovenia Mumuii Awiemɔ Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Susu Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Swiss German Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Toba Tojolabal Tok Pisin Tokelau Tonga Toraja Totonac Toupouri Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tyrewuju Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Vietnam Wallis Warao Waray-Waray Wayuunaiki Wejewa Welsh Wichi Wolaita Wolof Xavante Xhosa Xârâcùù Yacouba Yoruba Yukpa Zande Zapotec (Guevea) Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zapotec (Villa Alta) Zulu\\n1. Mɛni hewɔ gbɛtsɔɔmɔ he hiaa wɔ?\\nMɛɛ gbɛ nɔ Biblia mli shishitoo mlai haaa wɔfee nibii ni kɛ wɔ loo mɛi awala baawo oshara mli?—LALA 36:10.\\nWɔ-Bɔlɔ lɛ le nii kwraa fe wɔ. Akɛ Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ, esusuɔ wɔhe. Ebɔɔɔ wɔ akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔtsɔɔ wɔhe gbɛ. (Yeremia 10:23) No hewɔ lɛ, taakɛ fɔlɔi agbɛtsɔɔmɔ he hiaa amɛbi lɛ, nakai nɔŋŋ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ he hiaa wɔ fɛɛ. (Yesaia 48:17, 18) Biblia mli shishitoo mlai lɛ tsɔɔ wɔ gbɛ, ni nakai gbɛtsɔɔmɔ lɛ ji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.—Kanemɔ 2 Timoteo 3:16.\\nYehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ tsɔɔ wɔ shihilɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ amrɔ nɛɛ, ni etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔɔfee wɔná jɔɔmɔi kɛya naanɔ wɔsɛɛ. Akɛni Nyɔŋmɔ ji mɔ ni bɔ wɔ hewɔ lɛ, esa jogbaŋŋ akɛ wɔbo egbɛtsɔɔmɔi lɛ atoi, ni wɔkɛjie hiɛsɔɔ kpo.—Kanemɔ Lala 19:8, 12; Kpojiemɔ 4:11.\\n2. Mɛni ji Biblia mli shishitoo mlai?\\nBiblia mli shishitoo mlai ji anɔkwa saji ni he hiaa waa ni anyɛɔ akɛtsuɔ nii yɛ shihilɛi srɔtoisrɔtoi amli. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, akɛ mlai tsuɔ nii yɛ shihilɛi pɔtɛi komɛi pɛ amli. (5 Mose 22:8) Esa akɛ wɔsusu nii ahe jogbaŋŋ koni wɔna bɔ ni esa akɛ wɔkɛ shishitoo mla ko atsu nii yɛ shihilɛ pɔtɛɛ ko mli. (Abɛi 2:10-12) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia lɛ tsɔɔ akɛ wala ji nikeenii ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Shishitoo mla nɛɛ baanyɛ akudɔ wɔ yɛ wɔnitsumɔhe, wɔshĩa, kɛ beni wɔmiifã gbɛ. Ehaaa wɔfee nibii ni kɛ wɔ loo mɛi krokomɛi awala baawo oshara mli.—Kanemɔ Bɔfoi lɛ Asaji 17:28.\\n3. Mɛɛ shishitoo mlai enyɔ he hiaa fe fɛɛ?\\nYesu wie shishitoo mlai enyɔ komɛi ni he hiaa fe fɛɛ lɛ ahe. Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ haa anaa yiŋtoo hewɔ ni abɔ adesa—ní ele Nyɔŋmɔ, esumɔ lɛ, ní ekɛ anɔkwayeli asɔmɔ lɛ. Esa akɛ wɔkɛ klɛŋklɛŋ shishitoo mla nɛɛ atsu nii yɛ yiŋ fɛɛ ni wɔkpɛɔ lɛ mli. (Abɛi 3:6) Mɛi ni hiɔ shi yɛ shishitoo mla nɛɛ naa lɛ baatsɔmɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi, ni amɛbaaná anɔkwa miishɛɛ kɛ naanɔ wala.—Kanemɔ Mateo 22:36-38.\\nShishitoo mla ni ji enyɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ koni toiŋjɔlɛ ahi wɔkɛ mɛi ateŋ. (1 Korintobii 13:4-7) Kɛ́ wɔkɛ mɛi ye tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ mɛi yeɔ ehaa lɛ, belɛ wɔkɛ shishitoo mla ni ji enyɔ nɛɛ miitsu nii.—Kanemɔ Mateo 7:12; 22:39, 40.\\n4. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa Biblia mli shishitoo mlai ahe sɛɛ?\\nBiblia mli shishitoo mlai haa wekui naa bɔ ni suɔmɔ baanyɛ afee amɛ ekome. (Kolosebii 3:12-14) Agbɛnɛ hu, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ wɔ shishitoo mla kroko—akɛ akatse gbãla, ni ekɛ enɛ buɔ wekui ahe.—Kanemɔ 1 Mose 2:24.\\nKɛ́ wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai tsu nii lɛ, ebaanyɛ eha wɔhi shi jogbaŋŋ, ni wɔtoiŋ hu baajɔ wɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bei pii lɛ nitsumɔtsɛmɛi sumɔɔ nitsulɔi ni kɛ Biblia mli shishitoo mla ni kɔɔ anɔkwayeli kɛ mɔdɛŋbɔɔ he lɛ tsuɔ nii. (Abɛi 10:4, 26; Hebribii 13:18) Agbɛnɛ hu, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ wɔ akɛ wɔha wɔmii ashɛ shihilɛ mli hiamɔ nii ni wɔyɔɔ lɛ ahe, ní wɔbu naanyo ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ aaabɔ lɛ akɛ ehe hiaa kwraa fe heloonaa nibii.—Kanemɔ Mateo 6:24, 25, 33; 1 Timoteo 6:8-10.\\nKɛ́ wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai tsu nii lɛ, ebaanyɛ eha wɔná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa. (Abɛi 14:30; 22:24, 25) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔye Nyɔŋmɔ mla ni kɔɔ dãatɔɔ he lɛ nɔ lɛ, ebuɔ wɔhe kɛjɛɔ gbele helai kɛ osharai ahe. (Abɛi 23:20) Yehowa ŋmɛɔ wɔ gbɛ ni wɔnu dãa, shi esaaa akɛ wɔnuɔ lɛ babaoo. (Lala 104:15; 1 Korintobii 6:10) Kɛ́ wɔkudɔ wɔnifeemɔi kɛ wɔsusumɔi jogbaŋŋ taakɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ tsɔɔ wɔ lɛ, wɔnáa he sɛɛ. (Lala 119:97-100) Kɛlɛ, jeee sɛɛ ni anɔkwa Kristofoi baaná hewɔ amɛkɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ tsuɔ nii. Amɛfeɔ nakai koni amɛkɛwo Yehowa hiɛ nyam.—Kanemɔ Mateo 5:14-16.\\nBi koni akɛ bo akase Biblia lɛ yaka. Abaafee lɛ be ni osumɔɔ kɛ he ni osumɔɔ.","num_words":1383,"character_repetition_ratio":0.094,"word_repetition_ratio":0.003,"special_characters_ratio":0.202,"stopwords_ratio":0.022,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.999,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bible Reader | dangme Language\\nMose Kekleekle Womi Aloo GenesisMose Womi Enyɔne Aloo EksodoMose Womi Etɛne Aloo LevitikoMose Womi Eywiɛne Aloo NumeriMose Womi Enuɔne Aloo DeuteronomioYoshua WomiManyadali A WomiRut WomiSamuel Kekleekle WomiSamuel Womi EnyɔneMatsɛmɛ Ɔmɛ A Kekleekle WomiMatsɛmɛ Ɔmɛ A Womi EnyɔneKekleekle Yi Nɔ Sanehi Aloo Kekleekle KronikaYi Nɔ Sanehi Enyɔne Aloo Kronika EnyɔneEzra WomiNehemia WomiEster WomiHiob WomiLa WomiAbɛ WomiFiɛlɔLahi A Mi LaYesaya WomiYeremia WomiKɔmɔ Yemi AsilɛhiEzekiel WomiDaniel WomiHosea WomiYoel WomiAmos WomiObadia WomiYona WomiMika WomiNahum WomiHabakuk WomiZefania WomiHagai WomiZakaria WomiMalaki WomiSane Kpakpa a, Bɔ Nɛ Mateo Ngma Lɛ HaSane Kpakpa a, Bɔ Nɛ Marko Ngma Lɛ HaSane Kpakpa a, Bɔ Nɛ Luka Ngma Lɛ HaSane Kpakpa a, Bɔ Nɛ Yohane Ngma Lɛ HaBɔfo Ɔmɛ A Ní TsumiPaulo Womi Kɛ Ha Roma BiPaulo Kekleekle Womi Kɛ Ha Korinto BiPaulo Womi Enyɔne Kɛ Ha Korinto BiPaulo Womi Kɛ Ha Galatia BiPaulo Womi Kɛ Ha Efeso BiPaulo Womi Kɛ Ha Filipi BiPaulo Womi Kɛ Ha Kolose BiPaulo Kekleekle Womi Kɛ Ha Tesalonika BiPaulo Womi Enyɔne Kɛ Ha Tesalonika BiPaulo Kekleekle Womi Kɛ Ha TimoteoPaulo Womi Enyɔne Kɛ Ha TimoteoPaulo Womi Kɛ Ha TitoPaulo Womi Kɛ Ha FilemonWomi Nɛ A Ngma Hebri BiYakobo WomiPetro Kekleekle WomiPetro Womi EnyɔneYohane Kekleekle WomiYohane Womi EnyɔneYohane Womi EtɛneYuda WomiKpojemi Nɛ A Je Tsɔɔ Yohane\\nJe ɔ bɔmi sane\\n1Sisije ɔ, benɛ Mawu bɔ hiɔwe kɛ zugba a, 2je ɔ be su pɔtɛɛ ko; e fɔɔ si gu. Diblii kpii ha muɔ voo kɛ e mi nyu babauu ɔ nya, nɛ Mawu mumi ɔ1.2 Mawu mumi: Nɔ́ nɛ ɔ ngɛ sisi tsɔɔmi slɔɔto enyɔ. Kake ji kɔɔhiɔ nɛ nya wa, nɛ kake hu ji kɔɔhiɔ nɛ je Mawu ngɔ. ngɛ si bɔlee ngɛ nyu ɔ hɛ mi. 31.3: Kor II, 4.6 Kɛkɛ nɛ Mawu fa ke, “La nɛ ba”; nɛ la ba. 4Mawu na la a, nɛ la a muɔ e hɛ. Lɔ ɔ se ɔ, Mawu je la a kɛ je diblii ɔ he. 5E wo la a biɛ ke “Piani” nɛ e tsɛ diblii ɔ ke “Nyɔ.” Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee kekleekle ligbi.\\n6-71.6-8: Pet II, 3.5 Enɛ ɔ se ɔ, Mawu fa ke, “Nɔ́ ko nɛ ba nɛ e ba gba nyu ɔ mi enyɔ”. Nɛ e ba mi ja. Kɛkɛ nɛ Mawu pee nɔ́ ko kɛ gba nyu ɔ mi; nyu ɔ fa ba je nɔ́ ɔ sisi, nɛ fa ba je e yi mi. 8Mawu wo nɔ́ ɔ biɛ ke “Hiɔwe”. Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee ligbi nɛ ji enyɔ.\\n9Enɛ ɔ se ɔ, Mawu fa ke, “Nyu ɔ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ sisi ɔ nɛ bua e he nya ngɛ he kake, konɛ zugba gbigbli nɛ je kpo.” Nɛ e ba mi ja. 10Mawu wo he nɛ gbli ɔ biɛ ke “Zugba”, nɛ nyu ɔ nɛ bua e he nya a, e tsɛ lɛ ke “Wo”. Mawu na, nɛ e muɔ e hɛ. 11Jehanɛ Mawu fa ke, “Tso slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a puɛ ngɛ zugba a nɔ: tsohi nɛ woɔ ngma loo wu, kɛ ní nɛmɛ nɛ woɔ yiblii.” Nɛ e ba mi ja. 12Ba kɛ tso slɔɔtoslɔɔtohi puɛ ngɛ zugba a nɔ, eko tsuaa eko kɛ e yiblii. Mawu na ní nɛ ɔmɛ, nɛ a muɔ e hɛ. 13Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee ligbi nɛ ji etɛ.\\nTso slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a puɛ ngɛ zugba a nɔ\\n14Enɛ ɔ se ɔ Mawu fa ke, “Kanehi nɛ a ba hiɔwe konɛ a kɛ na slɔɔto ngɛ piani kɛ nyɔ a kpɛti, nɛ́ a tsɔɔ jeha mi gbamihi jehahi, kɛ be nɛ a kɛ yeɔ nyami ligbihi pɔtɛɛ komɛ. 15Kane ɔmɛ nɛ a tso ngɛ hiɔwe, nɛ a la a nɛ kpɛ kɛ hyɛ zugba a nɔ.” Nɛ e ba mi ja. 16Mawu pee kane ngua enyɔ: e pee kane nɛ tsoɔ wawɛɛ pe kulaa a nɛ e ye piani nɔ, kɛ kaketsɛ ɔ hu nɛ e ye nyɔ nɔ. E pee dodoehi hulɔ. 17Mawu ngɔ kane ɔmɛ ngɔ to hiɔwe, konɛ a tso kɛ hyɛ zugba a nɔ, 18nɛ́ a ye piani kɛ nyɔ a nɔ, nɛ́ a gba la kɛ diblii a mi. Mawu na ní nɛ ɔmɛ, nɛ a muɔ e hɛ.\\nKane ɔmɛ ngɔ to hiɔwe… nɛ́ a ye piani kɛ nyɔ a nɔ\\n19Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee ligbi nɛ ji eywiɛ.\\n20Jehanɛ Mawu fa ke, “Nyu ɔ nɛ wo lo slɔɔtoslɔɔtohi babauu, nɛ́ lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a hi tee ngɛ hiɔwe.” 21Kɛkɛ nɛ Mawu bɔ wo mi lohwe nguanguahi, pa mi lo munomunohi, kɛ lohwe pɛlitsɛ slɔɔtoslɔɔtohi. Mawu na ní nɛ ɔmɛ, nɛ a muɔ e hɛ. 22Mawu gbaa mɛ, nɛ e de ke, “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛ he nɛ hiɛ; nyɛ hyi wo ɔ mi, konɛ lohwe pɛlitsɛmɛ hu nɛ a hiɛ babauu ngɛ zugba a nɔ.” 23Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee ligbi nɛ ji enuɔ.\\nWo mi lohwe nguanguahi, lo munomunohi, kɛ lohwe pɛlitsɛmɛ\\n24Enɛ ɔ se ɔ, Mawu fa ke, “Lohwe slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a ba zugba a nɔ: we mi lohwehi kɛ pu mi lohwehi, lohwe agboagbohi kɛ lohwe wawihi.” Nɛ e ba mi ja. 25Mawu bɔ lohwe tsuaa lohwe: pu mi lohwehi, we mi lohwehi, kɛ ní nɛmɛ nɛ sãã si. Mawu na ní nɛ ɔmɛ tsuo, nɛ a muɔ e hɛ.\\n261.26: Kor I, 11.7 Mawu de ke, “Jehanɛ lɛɛ nyɛ ha nɛ waa pee nɔmlɔ adesa; a maa hi kaa bɔ nɛ wa ngɛ ɔ, nɛ a maa je wɔ. A maa ye lo ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, we mi lohwe ɔmɛ, pu mi lohwe ɔmɛ, kɛ ní nɛmɛ nɛ sãã si ngɛ zugba a tsuo a nɔ.” 271.27: Mat 19.4; Mar 10.6 Kɛkɛ nɛ Mawu bɔ nɔmlɔ, nɛ e pee lɛ kaa bɔ nɛ lɛ nitsɛ e ngɛ ɔ; e bɔ nyumu kɛ yo. 1.27-28: Mose I, 5.1-2 28Mawu gbaa mɛ nɛ e de mɛ ke, “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ. Nyɛɛ ye lo ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, kɛ zugba a nɔ lohwe ɔmɛ tsuo a nɔ.” 29E ya nɔ nɛ e de ke, “I ngɔ tsohi kulaa nɛ woɔ ngma, loo wu, kɛ ní nɛmɛ nɛ woɔ yiblii ngɛ zugba a nɔ ngɔ ha nyɛ nɛ nyɛɛ ye. 30Se pu mi lohwe ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, ní nɛmɛ nɛ sãã si ngɛ zugba a nɔ, kɛ lohwe kpa amɛ tsuo lɛɛ i ha mɛ nga nɛ a kpe, kɛ ba mumu nɛ a ye.” Nɛ e ba mi ja. 31Mawu na nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e pee ɔ, nɛ a muɔ e hɛ saminya. Nɛ je jɔ, nɛ je na; nɛ e pee ligbi nɛ ji ekpa.","num_words":1088,"character_repetition_ratio":0.088,"word_repetition_ratio":0.019,"special_characters_ratio":0.275,"stopwords_ratio":0.414,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ngɔɔ Ní Tsumi Kɛ Wo Nihi Nɛ Yeɔ Anɔkuale ɔ A Dɛ—2 Timoteo 2:2 | Kase\\n‘Ngɔɔ O Hɛ Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ Nɛ O Pee Kpakpa’\\nNgɔɔ He Blɔ Nɛ A Kɛ Peeɔ Nɔ́ Nɛ Nɔ Suɔ ɔ Kɛ Tsu Ní Saminya\\nNɔ́ He Je Nɛ Humi Peemi He Hia Loloolo\\nO Ma Nyɛ Maa Ya Nɔ Nɛ O Pee O He Humi Ngɛ Kahi A Mi\\nNgɔɔ Ní Tsumi Kɛ Wo Nihi Nɛ Yeɔ Anɔkuale ɔ A Dɛ\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mongolian Moore Motu Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tongan Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | January 2017\\n‘Níhi nɛ o nu ɔ, tsɔɔ nihi nɛ yeɔ anɔkuale ɔ lɔ ɔmɛ nɔuu, konɛ mɛ hu a tsɔɔ ni kpahi.’—2 TIM. 2:2.\\nLAHI: 42, 53\\nBenɛ a de Matsɛ David kaa e binyumu ɔ lɛ maa ma Mawu sɔlemi we ɔ, kɛ e pee e ní ha kɛɛ?\\nMɛni he je nɛ e sa kaa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ nɛ a tsɔse nihewi konɛ a ngɔ ní tsumi nguahi kɛ wo a dɛ ɔ?\\nKe nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ngɔ a ní tsumihi kɛ wo nihewi a dɛ ɔ, mɛni nihewi maa pee kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ su kpakpa?\\n1, 2. Kɛ nihi fuu buɔ a ní tsumi ha kɛɛ?\\nBEHI fuu ɔ, nihi ngɔɔ ní tsumi nɛ a tsuɔ ɔ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ji. Nihi fuu susuɔ kaa ní tsumi nɛ a tsuɔ, aloo he blɔ ko nɛ a ngɛ lɛ tsɔɔ kaa a he ngɛ se nami. Ngɛ ni komɛ a kusumi nya a, ke o ngɛ hlae nɛ o le nɔ ko ɔ, sane nɛ o ma nyɛ ma bi lɛ kekleekle ɔ a kpɛti kake ji, “Mɛni o tsuɔ?”\\n2 Be komɛ ɔ, Baiblo ɔ ngɔɔ ni komɛ a ní tsumi kɛ kaleɔ mɛ. Baiblo ɔ wo “Mateo to tsulɔ ɔ,” “Simon, lohwe he womi tsopa wolɔ,” kɛ “Luka tsopatsɛ ɔ” a ta. (Mat. 10:3; Níts. 10:6; Kol. 4:14) A kɛ ní tsumi nɛ nɔ ko tsuɔ, aloo he blɔ nɛ e ngɛ ngɛ Mawu jami mi ɔ hu nyɛɔ kaleɔ lɛ. Wa kaneɔ Matsɛ David, gbalɔ Eliya, kɛ bɔfo Paulo a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi. Nyumu nɛ ɔmɛ na ní tsumihi nɛ Mawu kɛ wo a dɛ ɔ kaa a he jua wa. Ke a kɛ ní tsumihi wo wa dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa bu lɛ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa.\\n3. Mɛni he je nɛ e he hia kaa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ nɛ a tsɔse nihewi ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n3 Wa ti nihi fuu bua jɔ ní nɛ wa ngɛ tsue ɔ he, nɛ wa suɔ kaa wa ma tsu daa. Se aywilɛho sane ji kaa, kɛ je Adam yi nɔ tɔɔ ɔ, níhi tsakeɔ. Yi nɔhi beɔ kɛ yaa, nɛ yi nɔhi baa. (Fiɛlɔ 1:4) Ligbi etɛ nɛ ɔ, tsakemi nɛ ɔ ha nɛ anɔkuale Kristofohi kɛ haomi kpa komɛ ngɛ kpee. Ní tsumi nɛ Yehowa we bi ngɛ tsue ɔ ngɛ hɛ mi yae wawɛɛ, nɛ e yi ngɛ blie. Enɛ ɔ he ɔ, e he ba hia nɛ waa gu blɔ ehehi a nɔ kɛ tsu níhi a he ní. Behi fuu ɔ, waa kɛ klama ehehi nɛ tsuɔ ní tsumi nɛ ɔmɛ. Eko ɔ, e he maa wa ha ni komɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi kaa a maa gu blɔ ehe nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ tsu ní. (Luka 5:39) Ke pi jã ji sane ɔ po ɔ, behi fuu ɔ, nihewi kɛ yihewi ngɛ he wami pe nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ. (Abɛ 20:29) Enɛ ɔ he ɔ, e da blɔ kaa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ma tsɔse nihewi konɛ a kɛ ní tsumi nguahi nɛ wo a dɛ. Jã nɛ a maa pee ɔ hu tsɔɔ kaa a ngɛ suɔmi.—Kane La 71:18.\\n4. Mɛni he je nɛ e yeɔ ha ni komɛ kaa a kɛ ní tsumi maa wo ni kpahi a dɛ ɔ? (Hyɛ daka nɛ ji “ Nɔ́ He Je Nɛ Ni Komɛ Kɛ Ní Tsumi Wui Ni Kpahi A Dɛ.”)\\n4 Eko ɔ, e he maa wa ha nihi nɛ a ngɛ he blɔ ngua a kaa a maa ngɔ ní tsumi kɛ wo nihewi a dɛ. A ti ni komɛ bua jɔ he blɔ nɛ a ngɛ ɔ he, nɛ a yeɔ gbeye kaa e maa je a dɛ. Ni komɛ hu yeɔ tsui kaa ke a kɛ a ní tsumi ɔ ha nihewi ɔ, nihewi ɔmɛ be nyɛe ma tsu lɛ saminya. Eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa a be deka nɛ a kɛ ma tsɔse nɔ ko. Nɛ ngɛ nihewi hu a blɔ fami ɔ, e he hia nɛ a to a tsui si ke a kɛ ní tsumi fuu wui a dɛ ɔ.\\n5. Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n5 Ha nɛ wa susu sane nɛ ɔ he ngɛ blɔ enyɔ nɔ. Kekleekle ɔ, mɛni blɔ nɔ nikɔtɔmahi ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nihewi konɛ a ngɔ ní tsumi nguahi kɛ wo a dɛ, nɛ mɛni he je nɛ e he hia a? (2 Tim. 2:2) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, mɛni he je nɛ e he hia kaa nihewi nɛ a ya nɔ nɛ a je su kpakpa kpo be mi nɛ a ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ níhi a si kpami fuu ɔ ye buae, nɛ a ngɛ mɛ kasee ɔ? Kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ Matsɛ David plɛ kɛ tsɔse e binyumu ɔ ha konɛ e nyɛ nɛ e tsu ní tsumi ko nɛ he hia wawɛɛ ɔ.\\nDAVID TSƆSE SALOMO NƐ E FĨ E SE\\n6. Mɛni Matsɛ David to e yi mi kaa e ko pee, se mɛni Yehowa de lɛ?\\n6 Benɛ David wo lalaalo ngɛ nga nɔ jeha komɛ a se ɔ, e ba pee matsɛ, nɛ e hi we saminyayoo ko mi. E haoɔ David kaa “we” aloo sɔlemi we ko be nɛ a jɔɔ nɔ ha Yehowa, enɛ ɔ he ɔ, e suɔ kaa e maa ma eko ha lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e de gbalɔ Natan ke: ‘Hyɛ kaa imi i ngɛ we nɛ a ma kɛ seda mi, be mi nɛ Yehowa somi daka a lɛɛ e ngɛ bo tsu mi!’ Natan ha lɛ heto ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o to kaa o maa pee ɔ, moo pee; ejakaa Mawu kɛ mo ngɛ.” Se Yehowa tsɔɔ kaa nɔ kpa mohu lɛ ma tsu jamɛ a ní tsumi ɔ. Yehowa de Natan kaa e de David ke: “Pi mo ji nɔ nɛ maa po we ha mi nɛ ma hi mi.” E ngɛ mi kaa Yehowa wo David si kaa e maa ya nɔ maa jɔɔ lɛ mohu lɛɛ, se Mawu kɛ blɔ tsɔɔmi ha kaa David bi Salomo ji nɔ nɛ maa ma sɔlemi we ɔ. Kɛ David pee e ní ha kɛɛ?—1 Kron. 17:1-4, 8, 11, 12; 29:1.\\n7. Benɛ Yehowa kɛ blɔ tsɔɔmi ha David ɔ, kɛ David pee e ní ha kɛɛ?\\n7 David susuu we kaa akɛnɛ a be dee ke lɛ nɛ e ma sɔlemi we ɔ he je ɔ, e be nɔ́ ko pee kɛ ye bua. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a wo tsu ɔ biɛ ke Salomo sɔlemi we, se pi David sɔlemi we. Eko ɔ, e hao David kaa e nyɛ we nɛ e pee nɔ́ nɛ e suɔ kaa e maa pee ɔ, se e fĩ ní tsumi ɔ se wawɛɛ. E kɛ kã to ní tsuli a kuuhi a he blɔ nya, nɛ e bua dade, akɔblee, sika hiɔ, sika tsu, kɛ seda tsohi a nya kɛ ha ní tsumi ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e wo Salomo he wami ke: ‘Ye bi, Yehowa, o Mawu ɔ kɛ mo nɛ hi si. Yehowa, o Mawu ɔ nɛ ye e si womi ɔ nɔ, konɛ o nyɛ nɛ o po we ha lɛ.’—1 Kron. 22:11, 14-16.\\n8. Mɛni he je nɛ eko ɔ, David susu kaa Salomo he sui kɛ ha ní tsumi ɔ, se mɛni e pee?\\n8 Kane 1 Kronika 22:5. Eko ɔ, David susu kaa Salomo he sui kaa e maa hyɛ ní tsumi agbo nɛ ɔ nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ sɔlemi we ɔ nɛ “kle agbo,” pohu ‘jokuɛ ji Salomo, nɛ e hɛ mi fã we lolo.’ Se kɛ̃ ɔ, David le kaa Yehowa maa ye bua Salomo konɛ e tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, David ngɔ e juɛmi kɛ ma nɔ́ nɛ e ma nyɛ maa pee kɛ ye bua lɛ ɔ nɔ, nɛ e bua níhi fuu nya konɛ a kɛ ma tsu ɔ.\\nMO TSƆSE NIHI KONƐ O BUA NƐ JƆ\\nKe wa na kaa nihewi ngɛ ní tsumi nguahi tsue ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ (Hyɛ kuku 9)\\n9. Mɛni ma ha nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a bua nɛ jɔ he kaa a kɛ ní tsumi maa wo ni kpahi a dɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ́ he tomi nɔ́.\\n9 E sɛ nɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ nɛ a hao ke e he ba hia kaa a ngɔ a ní tsumi ɔ kɛ wo nihewi a dɛ. Mohu ɔ, ke a tsɔse nihewi nɛ a kɛ ní tsumi wo a dɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ ní tsumi ɔ maa ya hɛ mi. Ke nihewi nɛ a tsɔse mɛ ɔ he ba su kaa a ma nyɛ ma tsu nɔ́ ko he ní ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli a bua nɛ jɔ he kaa a maa ngɔ a ní tsumi ɔ kɛ wo a dɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu bitsɛ ko nɛ e tsɔɔ e binyumu lɔle hɛɛmi ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ binyumu ɔ wɛ ɔ, e hyɛɛ e papaa kɛkɛ. Ke jokuɛ ɔ wa a, bitsɛ ɔ tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e ngɛ pee ɔ. Kɛkɛ ɔ, ke jokuɛ ɔ ye jeha nɛ tsɔɔ kaa e su lɔle hɛɛmi nya a, bitsɛ ɔ kɛ lɔle ɔ woɔ e bi ɔ dɛ, nɛ e tsɔɔ ɔ lɛ bɔ nɛ a kudɔɔ lɛ ha. Be komɛ ɔ, eko ɔ, ke bitsɛ ɔ hɛɛ bɔɔ ɔ, kɛkɛ e ha e bi ɔ hu hɛɛ bɔɔ. Se kɛ yaa kɛ yaa, akɛnɛ bitsɛ ɔ jeha ngɛ hɛ mi yae he je ɔ, eko ɔ, e binyumu ɔ nɛ e maa hi lɔle ɔ kudɔe behi fuu. Bitsɛ nɛ ngɛ nile nɛ ɔ bua jɔɔ kaa e binyumu ɔ ngɛ lɔle ɔ hɛɛe amlɔ nɛ ɔ, nɛ e susuu we kaa lɛ ji nɔ nɛ e sa kaa e hɛɛ lɔle ɔ. Jã kɛ̃ nɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ bua jɔɔ ke ji a tsɔse nihewi nɛ a kɛ ní tsumi wo a dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ.\\n10. Kɛ Mose na hɛ mi nyami kɛ he blɔ ha kɛɛ?\\n10 E sɛ nɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ nɛ a je hunga. Mo kai bɔ nɛ Mose pee e ní ha benɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti ni komɛ bɔni a ní peemi kaa gbali ɔ. (Kane 4 Mose 11:24-29.) Yoshua nɛ ji Mose se yelɔ ɔ suɔ kaa e tsi ni ɔmɛ a nya. Eko ɔ, e susu kaa a ngɛ hɛ mi nyami kɛ he blɔ nɛ Mose ngɛ ɔ he guɛ gbee. Se Mose de ke: ‘Imi lɛ o ngɛ hunga jee ha nɛ ɔ? I ná jinɛ Yehowa ngɔ e mumi ɔ ngɔ ha e ma a tsuo, nɛ mɛ tsuo a kpa ngmlaa kaa gbali!’ Mose yɔse kaa Yehowa nine ngɛ sane ɔ mi. Mose hla we hɛ mi nyami ha e he, enɛ ɔ he ɔ, e tsɔɔ kaa e suɔ kaa Yehowa sɔmɔli kpahi hu a nine nɛ su he blɔ nɛ ɔ nɔ. Kaa Mose ɔ, ke a kɛ ní tsumi nɛ wa susu kaa eko ɔ, jinɛ wɔ nɛ e sa kaa wa tsu ɔ wo ní kpahi a dɛ ɔ, anɛ wa bua jɔɛ lo?\\n11. Mɛni nyɛminyumu ko de ngɛ e ní tsumi nɛ e ngɔ kɛ ha nɔ kpa a he?\\n11 Mwɔnɛ ɔ, wa ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi fuu nɛ a kɛ a he wami tsu ní jeha nyɔngmahi abɔ. A tsɔse ni kpahi nɛ a ngɔ ní tsumi nguahi kɛ wo a dɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Peter a ngɔ jeha 74 kɛ se kɛ tsu be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ. E kɛ jeha nɛ ɔ mi 35 sɔmɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ko ngɛ Yuropa. Be ko nɛ be ɔ, lɛ nɛ e hyɛɛ Ní Tsumi He Nɛ Hyɛɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Nɔ ɔ nɔ. Se amlɔ nɛ ɔ, a kɛ ní tsumi ɔ wo niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Paul nɛ e kɛ Peter tsu ní jehahi fuu ɔ dɛ. Benɛ a bi Peter ke mɛni ji e susumi ngɛ e ní tsumi nɛ a tsake ɔ he ɔ, e de ke: “Ye bua jɔ wawɛɛ kaa wa ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a tsɔse mɛ nɛ a kɛ ní tsumihi wo a dɛ, nɛ a ngɛ a ní tsumi ɔ tsue saminya.”\\nMO JE BUMI KPO KƐ TSƆƆ NIHI NƐ A WA NGƐ JEHA MI NƐ A NGƐ WA KPƐTI Ɔ\\n12. Mɛni e sa kaa waa kase ngɛ Rehoboam sane ɔ mi?\\n12 Ngɛ Salomo gbenɔ se ɔ, e binyumu Rehoboam ba ye matsɛ. Benɛ Rehoboam hia ga womi nɛ e kɛ ma tsu e ní tsumi ɔ, kekleekle ɔ, e ya bi nikɔtɔma amɛ. Se e kua a ga womi ɔ! Nɛ e ho ya bi e juã nihewi nɛ e kɛ mɛ je nɔ nɛ a ji e tsɔli ɔ mohu ga womi. Nɔ́ nɛ je mi kɛ ba a hí kulaa. (2 Kron. 10:6-11, 19) Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? Juɛmi ngɛ mi kaa wa ma bi ga womi kɛ je nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ a ngɔ, nɛ́ wa susu a ga womi ɔ he saminya. E ngɛ mi kaa pi doo kaa e sa nɛ nihewi nɛ a ngɔ blɔhi nɛ a guɔ nɔ kɛ tsuɔ níhi a he ni blema a nɛ tsu ní mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ a kɛ oya yemi nɛ kua nikɔtɔmahi a ga womihi.\\n13. Kɛ e sa kaa nihewi nɛ a kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ nɛ hi si ha kɛɛ?\\n13 Nihewi komɛ kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi lɛ ngɛ ní tsue, se eko ɔ, nihewi ɔmɛ nɛ a ngɛ ní tsumi ɔ nɔ hyɛe. E ngɛ mi kaa eko ɔ, a ha nihewi nɛ ɔmɛ he blɔ ehe mohu lɛɛ, se a bɔɔ mɔde kaa a ma bi ga womi kɛ je nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ a ngɔ loko a pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko he. Paul nɛ a tu e he munyu kɛ sɛ hlami kaa a kɛ ní tsumi ko nɛ Peter hyɛɛ nɔ ngɛ Betel ɔ wo e dɛ ɔ de ke: “I bɔ mɔde kaa ma hla ga womi ngɛ Peter dɛ, nɛ i wo nyɛmimɛ kpahi nɛ i kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ ga kaa mɛ hu a pee jã.”\\n14. Mɛni wa kaseɔ ngɛ bɔ nɛ bɔfo Paulo kɛ Timoteo hi si ha a mi?\\n14 Niheyo Timoteo kɛ bɔfo Paulo tsu ní jehahi babauu. (Kane Filipi Bi 2:20-22.) Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ. E de ke: “I ngɛ Timoteo nyɛ ngɔ tsɔe ngɛ enɛ ɔ he. E ngɛ kaa imi nitsɛ ye bi fɔfɔɛ; nɛ e yeɔ mi anɔkuale, nɛ i suɔ lɛ, ejakaa e le Kristo. Ke Timoteo ba a, e ma kai nyɛ bɔ nɛ i plɛ kɛ ngɛ Yesu Kristo se nyɛɛe ha, kaa bɔ nɛ a naa ngɛ ye ní tsɔɔmi mi ngɛ asafo ɔmɛ a mi ngɛ he tsuaa he ɔ.” (1 Kor. 4:17) Munyu kpiti nɛ ɔ nɛ Paulo tu ɔ tsɔɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Timoteo a kpɛti. Paulo ná Timoteo he deka, nɛ e tsɔɔ lɛ ‘bɔ nɛ e plɛ kɛ ngɛ Kristo se nyɛɛe ha’ a. Timoteo kase Paulo wawɛɛ, nɛ Paulo suɔ e sane. Paulo ná nɔ mi mami kaa Timoteo ma nyɛ maa ye bua Korinto bi ɔmɛ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Mawu a kpɛti. Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase mwɔnɛ ɔ, be mi nɛ a ngɛ nyɛmimɛ nyumu kpahi tsɔsee konɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ!\\nWƆ TSUO WA MA NYƐ MAA YE BUA\\n15. Ke tsakemi ko sa wa he ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ Paulo ga womi nɛ e kɛ ha Kristofohi nɛ a ngɛ Roma a maa ye bua wɔ ngɛ?\\n15 Wa ngɛ be ko nɛ sa kadimi wawɛɛ mi. Yehowa blɔ nya tomi ɔ fã nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɛ hɛ mi yae ngɛ blɔhi fuu a nɔ, nɛ enɛ ɔ biɔ tsakemihi. Ke tsakemi ko sa wa he ɔ, e sa nɛ waa ba wa he si nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma nɔ́ nɛ Yehowa suɔ ɔ nɔ, se pi nɔ́ nɛ wɔɔ wa suɔ. Jã nɛ wa maa pee ɔ ma ha nɛ kake peemi maa ba. Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha Kristofohi nɛ a ngɛ Roma a. E de ke: ‘I ngɛ nyɛ tsuo dee ke, nyɛ ti nɔ ko kó bu lɛ nitsɛ e he tsɔ pe bɔ nɛ sa kaa e buu e he. Se mohu e pee e he humi kaa bɔ nɛ hemi kɛ yemi nɛ Mawu ha lɛ ɔ tsɔɔ kaa e pee ɔ. Wa ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ nɔmlɔ tso kake kɛ e he níhi fuu, se e he ní ɔmɛ tsuo tsuɔ ní slɔɔtoslɔɔtohi ngɛ nɔmlɔ tso ɔ he. Jã kɛ̃ wɔ nimli babauu nɛ ɔ, wa peeɔ nɔmlɔ tso kake ngɛ Kristo mi, nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ ɔ, e nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ ji lɛ.’—Rom. 12:3-5.\\n16. Mɛni nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi kɛ a yihi, kɛ nihewi kɛ a yihi ma nyɛ maa pee konɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi nɛ hi Yehowa asafo ɔ mi?\\n16 Bɔ tsuaa bɔ nɛ wa si himi ngɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa bɔ wa he mɔde wawɛɛ konɛ wa ha nɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ ní tsumi nɛ pe kulaa a nɛ ya hɛ mi. Nyɛ nihi nɛ nyɛ wa ngɛ jeha mi, nyɛ tsɔse nihewi konɛ a tsu ní tsumi nɛ nyɛ tsuɔ ɔ. Nyɛ nihewi hu, ke a kɛ ní tsumi wo nyɛ dɛ ɔ, nyɛɛ pɛtɛ he, nyɛɛ ba nyɛ he si, nɛ nyɛ je bumi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ. Nɛ nyɛ yigbayi, nyɛɛ kase Akuila yo Priskila. Priskila kɛ anɔkuale yemi fĩ e huno ɔ se ngɛ si fɔfɔɛ fɛɛ si fɔfɔɛ mi.—Níts. 18:2.\\n17. Mɛni hɛ kɛ nɔ fɔmi Yesu ná ngɛ e kaseli ɔmɛ a mi, nɛ mɛni tsɔsemi e kɛ ha mɛ?\\n17 Ke e ba lɛ tsɔsemi nɛ a ma tsɔse nihi konɛ a kɛ ní tsumi nɛ wo a dɛ blɔ fa mi ɔ, Yesu ji nɔ nɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ pe kulaa ha wɔ. E le kaa e be kɛe nɛ e sɔmɔmi ní tsumi ngɛ zugba a nɔ ɔ maa ba nyagbe, nɛ e he maa hia nɛ ni kpahi nɛ a tsa nɔ. E ngɛ mi kaa e kaseli ɔmɛ yi mluku mohu lɛɛ, se e ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ a mi, nɛ e de mɛ kaa a ma tsu ní tsumi nɛ kle pe e nɔ́ ɔ po. (Yoh. 14:12) E tsɔse mɛ saminya, nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ kpa je ɔ mi tsuo ngɛ jamɛ a be ɔ mi.—Kol. 1:23.\\n18. Mɛni jɔɔmihi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ?\\n18 Benɛ Yesu ba gbo nɛ e ngɔ e wami kɛ sã afɔle ɔ se ɔ, Yehowa tle lɛ si kɛ ho hiɔwe ya, nɛ e kɛ ní tsumi fuu wo e dɛ. A ha lɛ ‘he wami kpetekpleenyɛ nɛ pã nihi tsuo nɛ ngɛ tsɛ yee a he wami.’ (Efe. 1:19-21) Ke wa ya nɔ nɛ wa ye anɔkuale nɛ wa gbo loko Harmagedon ta a fɛ po ɔ, a ma tle wɔ si, nɛ wa maa hi si ngɛ je ehe nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da ngɛ mi ɔ mi. Wa ma ná ní tsumi fuu nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ wa ma tsu. Se amlɔ nɛ ɔ, ní tsumi ko ngɛ nɛ he hia wawɛɛ nɛ wɔ tsuo wa ma nyɛ ma tsu. Ní tsumi nɛ ɔ ji sane kpakpa fiɛɛmi kɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ. Niheyo jio, nɔ nɛ wa ngɛ jeha mi jio, nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa ya nɔ nɛ ‘ní tsumi nɛ wa ngɛ tsue ha Nyɔmtsɛ ɔ, wa tsu nɛ e ya nɔ saminya be tsuaa be.’—1 Kor. 15:58.\\nNƆ́ HE JE NƐ NI KOMƐ KƐ NÍ TSUMI WUI NI KPAHI A DƐ\\nE haoɔ mɛ kaa nihi be a yi jee kaa mɛ nɛ a tsu ní tsumi ɔ.\\nSe Yehowa ji nɔ nɛ sa yi jemi tsuo.—La 115:1.\\nA sume nɛ a ngmɛɛ ní tsumi nɛ a bua jɔ he ɔ he.\\nSe ke a tsɔse ni kpahi ɔ, a ma ná bua jɔmi.—Níts. 20:35.\\nA susuɔ kaa ni kpahi be nyɛe ma tsu ní tsumi ɔ saminya.\\nSe Mawu ma nyɛ maa ye bua ni kpahi konɛ a tsu ní tsumi ɔ.—La 37:5.\\nA sume nɛ he blɔ nɛ a ngɛ kaa a ma kudɔ níhi ɔ nɛ je a dɛ.\\nSe e sa nɛ wa yɔse kaa Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ níhi kudɔe.—Yes. 45:6, 7.\\nA susuɔ kaa a be deka nɛ a kɛ ma tsɔse nihi.\\nSe ke a tsɔse nihi ɔ, a ma ná he se pee se.—Efe. 5:15, 16.\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE January 2017","num_words":3980,"character_repetition_ratio":0.073,"word_repetition_ratio":0.017,"special_characters_ratio":0.286,"stopwords_ratio":0.484,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Yo ‘Babilon Ngua a’ Ha—Okadi Ngɛ Kpojemi Womi ɔ Mi | Baiblo Tsɔɔmi\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Assamese Ateso Australia Mumuihi A Gbi Aymara Bambara Baoule Basque Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Boulou Bulgarian Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi Chin (Hakha) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuukese Chuvash Cibemba Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Faroese Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish French French Mumuihi A Gbi Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Iban Ibanag Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabyle Kalenjin Kannada Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Konkani (Roman) Korea Mumuihi A Gbi Korean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mapudungun Marathi Marshallese Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mende Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Niuean Norwegian Nuer Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Palauan Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Poland Mumuihi A Gbi Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Rarotongan Romanian Rotuman Runyankore Russia Mumuihi A Gbi Russian Rutoro Samoan Sango Saramaccan Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Tuvinian Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Arabic) Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Wolof Xhosa Yapese Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nBɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Yo ‘Babilon Ngua a’ Ha\\nKPOJEMI womi ɔ tu munyuhi komɛ nɛ e sɛ nɛ waa ngɔ lɛ kaa bɔ nɛ a ngma a. Nɔ hyɛmi nɔ́ ji kaa, e wo yo ko nɛ a ngma ‘Babilon Ngua’ ngɛ e hɛ nya tã. A tu yo nɛ ɔ he munyu kaa e hii si ngɛ “nimli,” kɛ “je mahi” a nɔ. (Kpojemi 17:1, 5, 15) Akɛnɛ yo ko be jã nyɛe maa pee nitsɛnitsɛ he je ɔ, e sa nɛ ‘Babilon Ngua a’ nɛ pee foni peemi mi nɔ́ ko. Lɛɛ mɛni ji nɔ́ nɛ foni peemi mi yo ajuama nɛ ɔ daa si ha mɔ?\\nA kale yo nɛ ɔ nɔuu ngɛ Kpojemi 17:18 kaa ‘ma kpetekpleenyɛ nɛ yeɔ je ɔ mi matsɛmɛ ɔmɛ tsuo a nɔ.’ Biɛ nɛ ji “ma” a tsɔɔ nimli a kuu ko. Akɛnɛ “ma kpetekpleenyɛ” nɛ ɔ ‘yeɔ je ɔ mi matsɛmɛ ɔmɛ tsuo a nɔ’ he je ɔ, e ngɛ heii kaa yo nɛ a tsɛɛ lɛ Babilon Ngua a maa pee blɔ nya tomi ko nɛ ngɛ he wami ngɛ je ɔ mi ma amɛ tsuo a nɔ. E sa saminya kaa a tsɛ lɛ ke je ɔ blɔ nya tomi. Mɛni blɔ nya tomi? E ji jami blɔ nya tomi. Mo kadi bɔ nɛ ngmami komɛ nɛ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi ɔ ha nɛ wa na kaa e ji jami blɔ nya tomi ha.\\nBlɔ nya tomi ma nyɛ maa pee ma kudɔmi, jua yemi, loo jami kuu. Se yo nɛ a tsɛɛ lɛ Babilon Ngua a pi ma kudɔmi blɔ nya tomi, ejakaa Mawu Munyu ɔ de ke, “matsɛmɛ ɔmɛ nɛ ngɛ je ɔ mi,” aloo je nɛ ɔ mi ma nɔ yeli ɔmɛ kɛ lɛ “bɔ ajuama.” Ajuama nɛ e bɔ ɔ tsɔɔ kake nɛ e kɛ nɔ yeli nɛ ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ pee, nɛ lɔ ɔ he je nɛ a tsɛɛ lɛ ke “ajuama kpanaku” ɔ nɛ.—Kpojemi 17:1, 2; Yakobo 4:4.\\nBabilon Ngua a be nyɛe maa pee jua yemi blɔ nya tomi, ejakaa ‘jua yeli nɛ ngɛ zugba a nɔ’ maa ye aywilɛho be mi nɛ a ma kpata e hɛ mi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a kale matsɛmɛ kɛ jua yeli ɔmɛ kaa a maa da “se lokoo” kɛ hyɛ Babilon Ngua a. (Kpojemi 18:3, 9, 10, 15-17) Enɛ ɔ he je ɔ, sisi numi ngɛ he kaa wa ma de ke Babilon Ngua a pi ma kudɔmi aloo jua yemi blɔ nya tomi, se mohu e ji jami blɔ nya tomi.\\nMunyu nɛ Kpojemi womi ɔ tu kaa Babilon Ngua a ngɔ e “kunya yemi” ɔ kɛ sisi jema amɛ tsuo ɔ, kpale ma sisi numi kaa Babilon Ngua a ji jami blɔ nya tomi ɔ nɔ mi. (Kpojemi 18:23) Akɛnɛ kunya yemihi tsuo je mumi yayamihi a dɛ mi, nɛ a kɛ jami hu ngɛ tsakpa he je ɔ, e be nyakpɛ kaa Baiblo ɔ tsɛ Babilon Ngua a ke “mumi yayamihi tsuo a si himi he.” (Kpojemi 18:2; 5 Mose 18:10-12) A kale blɔ nya tomi nɛ ɔ hu kaa, e teɔ si kɛ woɔ anɔkuale jami wawɛɛ, nɛ e waa “gbali” kɛ “ni klɔuklɔu ɔmɛ” yi mi. (Kpojemi 18:24) Niinɛ, ninyɛ nɛ Babilon Ngua a ngɛ ha anɔkuale jami ɔ nya wa saminya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e waa ‘nihi nɛ yeɔ Yesu he odase ɔ’ yi mi, nɛ e gbeɔ mɛ po. (Kpojemi 17:6) Enɛ ɔ he ɔ, e fɔɔ si pãa kaa, yo nɛ a tsɛɛ lɛ Babilon Ngua a daa si ha je ɔ lakpa jami blɔ nya tomi, nɛ jamihi tsuo nɛ teɔ si kɛ woɔ Yehowa Mawu ɔ piɛɛ he.","num_words":994,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.228,"stopwords_ratio":0.303,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.997,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ani Oyɛ Ŋwɛibɔfo Pɔtɛɛ Ko Ni Buɔ Ohe?\\nBiblia lɛ etsɔɔɔ akɛ adesa fɛɛ adesa yɛ ŋwɛibɔfo pɔtɛɛ ko ni Nyɔŋmɔ eto koni ebu ehe. Eji anɔkwale akɛ be ko lɛ Yesu wie akɛ: “Nyɛkwɛa jogbaŋŋ koni nyɛkagbe bibii nɛɛ [Kristo kaselɔi lɛ] ateŋ mɔ kome he guɔ, ejaakɛ miikɛɛ nyɛ akɛ amɛbɔfoi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ kwɛɔ mi-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hiɛ daa.” (Mateo 18:10) Kɛ̃lɛ nɔ ni Yesu wie nɛɛ etsɔɔɔ akɛ adesa fɛɛ adesa yɛ ŋwɛibɔfo pɔtɛɛ ko ni Nyɔŋmɔ eto koni ebu ehe, moŋ lɛ Yesu miitsɔɔ akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ susuɔ ekaselɔi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ he. Enɛ hewɔ lɛ, anɔkwa Kristofoi efeee nibii ni nilee bɛ mli ni kɛ oshara baaba amɛnɔ, kɛsusumɔ lɛ akɛ Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ baabu amɛhe.\\nShi ani no tsɔɔ akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ yeee amɛbuaaa adesai? Dabi. (Lala 91:11) Mɛi komɛi heɔ amɛyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ etsɔ ŋwɛibɔfoi anɔ ebu amɛhe ni ehã amɛ gbɛtsɔɔmɔ yɛ shihilɛi komɛi amli. Kenneth, ni wɔwie ehe yɛ sane ni yɔɔ wolo nɛɛ shishijee lɛ fata mɛi ni nuɔ he nakai lɛ ahe. Eyɛ mli akɛ wɔnyɛŋ wɔwie kɛ nɔmimaa moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Kenneth sane ja akɛ enu he nakai. Yehowa Odasefoi kɛ shihilɛ komɛi kpeɔ yɛ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ní hãa amɛnaa akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ anine yɛ sane lɛ mli; ni enɛ fɔɔ kaa waa. Akɛni wɔnyɛŋ wɔkɛ wɔhiŋmɛii ana ŋwɛibɔfoi lɛ hewɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ bɔ tuuntu ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ amɛnɔ eyeɔ ebua aŋkroaŋkroi yɛ saji srɔtoi amli. Fɛɛ sɛɛ lɛ, tɔ̃mɔ bɛ he akɛ wɔbaada Nyɔŋmɔ Ofe lɛ shi yɛ yelikɛbuamɔ srɔtoi ni ekɛhãa wɔ lɛ hewɔ lɛ.​—Kolosebii 3:15; Yakobo 1:17, 18.","num_words":267,"character_repetition_ratio":0.066,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.23,"stopwords_ratio":0.06,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Library App: Bɔ ni Obaafee Otao Wiemɔ ko yɛ Biblia lɛ loo Wolo ko (Kɛhã Android) | JW.ORG Help\\nAfee nɔ ko yɛ JW Library lɛ nɔ ni hãa onyɛɔ otaoɔ wiemɔ loo sane ko yɛ Biblia lɛ loo woji lɛ amli.\\nNyiɛmɔ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ asɛɛ koni ona bɔ ni obaafee otao wiemɔ loo sane ko yɛ Biblia lɛ loo wolo ko mli:\\nBɔ ni Obaafee Otao yɛ Biblia lɛ Mli\\nBɔ ni Obaafee Otao yɛ Wolo ko Mli\\nBɔ ni Obaafee Otao Saneyitso Ko\\nKɛ́ ookane Biblia ko yɛ nɔ lɛ, obaanyɛ otao wiemɔ loo sane ko yɛ mli.\\nKɛ́ ogbele Biblia lɛ, nyɛɛ okadi nɛɛ ni ji Search lɛ nɔ; taipimɔ wiemɔ loo sane ni otaoɔ lɛ. Be ni otaipiɔ lɛ, obaana wiemɔi komɛi yɛ shishigbɛ. Kɛ́ wiemɔ ni otaoɔ lɛ yɛ mli lɛ, nyɛɛ nɔ, loo nyɛɛ Enter yɛ okiibɔd lɛ nɔ koni ona ŋmalɛi amli ni ejeɔ kpo yɛ lɛ.\\nFã ni ji Top Verses lɛ hãa onaa ŋmalɛi ni okɛfɔɔ nitsumɔ ni wiemɔ loo sane ni otaoɔ lɛ yɔɔ mli lɛ. Fã ni ji All Verses lɛ hãa onaa ŋmalɛi fɛɛ ni sane ni otaoɔ lɛ yɔɔ mli lɛ, ni ato naa yɛ Biblia woji lɛ anaa. Fã ni ji Articles lɛ hãa onaa sane ni otaoɔ lɛ yɛ Biblia lɛ hiɛkpamɔ wiemɔi lɛ kɛ saji krokomɛi lɛ amli.\\nKɛ́ otaipi wiemɔ fe ekome lɛ, nyɛɛ Match Exact Phrase lɛ nɔ koni Ŋmalɛi ni wiemɔi ni otaipi lɛ tsara yɛ mli lɛ pɛ aba.\\nKɛ́ ookane wolo ko lɛ, obaanyɛ otao wiemɔ loo sane ko yɛ mli.\\nBe ni ogbele wolo lɛ, nyɛɛ okadi nɛɛ ni ji Search lɛ nɔ; ni obɔi wiemɔ ni otaoɔ lɛ taipimɔ. Be ni otaipiɔ lɛ obaana wiemɔi komɛi yɛ shishigbɛ. Kɛ́ wiemɔ ni otaoɔ lɛ yɛ mli lɛ nyɛɛ nɔ, loo nyɛɛ Enter yɛ okiibɔd lɛ nɔ koni ona wolo lɛ mli hei ni ejeɔ kpo yɛ lɛ.\\nKɛ́ otaipi wiemɔ fe ekome lɛ, nyɛɛ Match Exact Phrase lɛ nɔ koni hei ni wiemɔi ni otaipi lɛ tsara yɛ wolo lɛ mli lɛ pɛ aba.\\nKɛ́ oŋɔ Insight on the Scriptures lɛ owo JW Library lɛ nɔ lɛ, obaanyɛ otao saneyitso loo sane ko yɛ mli. Obaanyɛ ofee enɛ be ni ookane Biblia lɛ loo wolo ko yɛ JW Library lɛ nɔ.\\nNyɛɛ okadi nɛɛ, ni ji Search lɛ nɔ; ni obɔi saneyitso ni otaoɔ lɛ taipimɔ. Be ni otaipiɔ lɛ, obaana wiemɔ komɛi yɛ shishigbɛ ni jeɔ kpo yɛ Insight on the Scriptures lɛ mli ni kɛ sane ni otaoɔ lɛ yeɔ egbɔ. Nyɛɛ eko nɔ koni egbele ehã bo.\\nNibii nɛɛ yɛ JW Library 1.3.4 ni ajie lɛ kpo yɛ October 2014 lɛ mli; etsuɔ ni yɛ Android 2.3 loo nɔ ni yɛ hiɛ fe nakai lɛ nɔ. Kɛ́ onaaa nibii nɛɛ yɛ JW Library ni oyɔɔ amrɔ nɛɛ lɛ nɔ lɛ, ofainɛ ni onyiɛ gbɛtsɔɔmɔi ni atsɔɔ yɛ sane ni ji, Bɔ ni Obaafee Oná JW Library lɛ He Nibii Hei lɛ mli ni jeɔ kpo yɛ vidio ni ji “Okɛ JW Library lɛ Atsu Nii​—Kɛhã Android” lɛ mli lɛ sɛɛ.","num_words":497,"character_repetition_ratio":0.099,"word_repetition_ratio":0.09,"special_characters_ratio":0.24,"stopwords_ratio":0.066,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Hyɛ Nihi Nɛ A Bwɔ ɔ A Nɔ Ha | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Maya Mexico Mumuihi A Gbi Moore Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Pangasinan Papiamento (Aruba) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Twi Tzotzil Ukrainian Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\n“Ye bimɛ nɛ i suɔ! Ke wa ke wa suɔ nɔ ko ɔ, wa ko de kɛ nya kɛkɛ; wa suɔmi ɔ nɛ pee anɔkuale suɔmi nɛ jee kpo ngɛ ní peemi mi.”—1 YOH. 3:18.\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ fɔli kɛ a bimɛ nɛ a wa ma nyɛ ma dla a he kɛ ha “ligbi yayami ɔmɛ”?\\nMɛni be nɛ e he maa hia kaa bimɛ nɛ a hyɛ a fɔli a nɔ wawɛɛ?\\nMɛni nɔ́ pɔtɛɛ o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nɔ ko nɛ ngɛ e fɔlɔ nɛ e bwɔ nɔ hyɛe?\\n1, 2. (a) Mɛni haomihi wekuhi fuu kɛ ngɛ kpee, nɛ mɛni sanehi nihi ma nyɛ ma bi a he? (b) Mɛni blɔ nɔ fɔli kɛ a bimɛ ma nyɛ maa gu kɛ dla a he kɛ ha tsakemihi nɛ maa ba a?\\nE NGƐ dɔmi wawɛɛ kaa o maa na kaa o fɔli nɛ be ko nɛ be ɔ, a ngɛ kpakpataa, nɛ a yaa nɛ a baa a, mwɔnɛ ɔ lɛɛ a nyɛ we nɛ a pee nɔ́ ko hu. Eko ɔ, o Papaa aloo o Yayo nɔ si nɛ e gbongu ku, aloo e je kpo nɛ e li e we mi blɔ hu, aloo hiɔ ngua ko fia lɛ. E yee ha nihi nɛ a bwɔ ɔ kaa a maa kplɛɛ si himi mi nɛ a ya je ɔ nɔ, titli ɔ, ke a nyɛ we nɛ a pee níhi ngɛ mɛ nitsɛmɛ a dɛhe hu. (Hiob 14:1) Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mɛ? Kɛ wa ma plɛ kɛ hyɛ a nɔ ha kɛɛ?\\n2 Womi ko nɛ a ngma kɛ kɔ bɔ nɛ e sa kaa a hyɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ a nɔ ha a de ke: “E ngɛ mi kaa nɔ ko sume nɛ e bwɔ nɛ e kɛ haomihi nɛ kpe mohu lɛɛ, se wekuhi nɛ a dlaa a he kɛ fɔɔ si ɔ, nyɛɔ mwɔɔ a yi mi kpɔ ngɛ blɔ kpakpa nɔ ke a kɛ si himihi kaa jã kpe.” E sa nɛ waa le kaa nɔ ko be nyɛe maa tu bwɔmi kɛ e mi haomihi a nya fo. Enɛ ɔ he je nɛ e he hia kaa weku mi bimɛ nɛ dla a he kɛ to ɔ nɛ. Nyɛ ha nɛ wa susu blɔhi a nɔ nɛ wekuhi maa gu kɛ pee kake kɛ dla a he konɛ a nyɛ nɛ a da haomi nɛ ɔmɛ a nya a he nɛ waa hyɛ.\\nMO DLA O HE KƐ TO “LIGBI YAYAMI ƆMƐ”\\n3. Mɛni e sa kaa weku mi bimɛ nɛ a pee ke a fɔli nyɛ we nɛ a pee nɔ́ ko nɔ́ ko hu? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n3 Be suɔ nɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ nyɛ we nɛ a pee nɔ́ ko nɔ́ ko hu, nɛ e ma bi nɛ a ye bua mɛ. (Kane Fiɛlɔ 12:1-7.) Ke nihi nɛ a bwɔ ɔ nyɛ we nɛ a pee nɔ́ ko hu ɔ, e sa nɛ a kɛ a bimɛ nɛ a wa a nɛ susu blɔhi a nɔ nɛ a bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa gu kɛ hyɛ mɛ ɔ he. Behi fuu ɔ, nile ngɛ mi kaa weku ɔ maa kpe konɛ a pee kake kɛ susu yemi kɛ buami nɛ e sa kaa a kɛ ha, kɛ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ pee jã a he. Ke a ngɛ kpe nɛ ɔ pee ɔ, e sa nɛ nɔ tsuaa nɔ ko nɛ je e tsui mi nɛ e tu munyu, titli ɔ, fɔli ɔmɛ. Eko ɔ, a ma nyɛ ma susu he konɛ a hyɛ kaa a ma nyɛ maa ye bua fɔli ɔmɛ ngɛ a fɔli ɔmɛ nitsɛmɛ a we mi lo. * Aloo eko ɔ, a ma nyɛ ma susu nɔ́ nɛ weku mi bimɛ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ maa pee kɛ ye bua mɛ ɔ he. (Abɛ 24:6) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ti ni komɛ maa suɔ kaa a ma tsu a fɔli ɔmɛ a daa ligbi hiami níhi a he ní ha mɛ, nɛ a ti ni komɛ hu maa suɔ kaa a maa wo hiɔ nguahi nɛ a fɔli ɔmɛ bɔɔ ɔ. E sa nɛ mɛ tsuo a kadi kaa a ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ ní tsumi ko nɛ e sa kaa e tsu. Se eko ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, a ma nyɛ maa hi ní tsumi ɔmɛ tsakee.\\n4. Jije weku mi bimɛ ma nyɛ ma ná yemi kɛ buami kɛ je?\\n4 Ke o bɔni o fɔlɔ ko nɔ hyɛmi ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o le hiɔ nɛ ngɛ lɛ haoe ɔ. Ke hiɔ nɛ e nu lɛ ɔ mi maa wa pee se ɔ, e sa nɛ o le bɔ nɛ níhi ma tsake ha hwɔɔ se. (Abɛ 1:5) E sa nɛ o ya na amlaalo ní tsumi hehi nɛ a hyɛɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ a nɔ ɔ. Mo bi mɛ keji yemi kɛ buami ko ngɛ nɛ o fɔli ɔmɛ a nine maa su nɔ, aloo yemi kɛ buami nɛ ma ha nɛ a nɔ hyɛmi be yee ha mo. Ke o ngɛ haomi nɛ ɔmɛ a he susue ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ ma puɛ o bua jɔmi, o he mi maa po, nɛ o maa pee basaa. E sa nɛ o kɛ o huɛ ko nɛ o heɔ lɛ yeɔ nɛ susu sane ɔ he. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, e sa nɛ o sɔle kɛ ha Yehowa. E maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o da haomi ɔ nya.—La 55:22; Abɛ 24:10; Filip. 4:6, 7.\\n5. Mɛni he je nɛ nile ngɛ mi kaa wa maa le ní komɛ a mi kɛ fɔ si ɔ?\\n5 E maa hi wawɛɛ kaa nihi nɛ a bwɔ ɔ kɛ a weku mi bimɛ ɔmɛ maa le ní komɛ a mi kɛ sɛ hlami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jije nɔ nɛ e bwɔ ɔ maa hi? Anɛ e sa kaa e hia kɛ ya je e binyumu aloo e biyo ko ngɔ lo? Anɛ e ma bi nɛ e ya hi he kpa ko kulaa lo? Ke weku mi bimɛ sɛ hlami nɛ a susu ní nɛ ɔmɛ a he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a ma dla a he kɛ to “haomi kɛ aywilɛho” nɛ maa ba pee se ɔ. (La 90:10) Wekuhi fuu tui blɔ nya kaa kikɛ, enɛ ɔ he ɔ, ke haomi ko ba tlukaa a, kɛkɛ a li bɔ nɛ a maa pee ha. Ní lelɔ ko de ke: “Pi be nɛ haomi ko ba loko e sa nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ níhi a he.” Ke e ba jã a, lɔ ɔ ngɔɔ nya sami kɛ baa weku mi bimɛ ɔmɛ a kpɛti. Se ke wa to blɔ nya kɛ fɔ si ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ ke haomi ko ba a, e be yee ha wɔ kaa wa maa pee tsakemihi.—Abɛ 20:18.\\nWeku ɔ ma nyɛ maa kpe kɛ susu yemi kɛ buami nɛ a kɛ ma nyɛ ma ha a he (Hyɛ kuku 6-8)\\n6. Mɛni he je nɛ se nami ngɛ he kaa fɔli kɛ a bimɛ ma susu he nɛ ke a bwɔ nɛ a maa hi ɔ he ɔ?\\n6 Eko ɔ, e maa ye ha mo kaa o ma de o fɔli kaa hwɔɔ se ko ke a bwɔ ɔ, o ma ha nɛ a ya hi he kpa. Se nihi fuu tsɔɔ kaa jã nɛ a pee ɔ ye bua mɛ pee se. Mɛni he je? Ejakaa ke a ngɛ nɔ́ ko kaa jã a he susue ɔ, nihi nyɛɔ jeɔ a gbi kpo faa ngɛ bua jɔmi mi. A yɔse kaa suɔmi kɛ mi mi jɔmi mi nɛ a jeɔ kɛ susuɔ níhi a he kɛ sɛɛ hlami ɔ, ha nɛ e he wɛ kaa a maa mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ níhi a he. Ke fɔli nɛ a bwɔ ɔ po suɔ kaa a maa hi mɛ nitsɛmɛ a we mi kɛ ya si benɛ a ma nyɛ ɔ, se nami ngɛ he kaa a kɛ a bimɛ ɔmɛ ma susu blɔ nɛ e sa kaa a gu nɔ kɛ hyɛ mɛ ɔ he.\\n7, 8. Mɛni ji ní komɛ nɛ fɔli kɛ a bimɛ ma nyɛ ma susu he, nɛ mɛni he je?\\n7 Fɔli, ke nyɛ ngɛ níhi kaa jã a he susue ɔ, nyɛ de nyɛ bimɛ ɔmɛ níhi nɛ nyɛ suɔ kɛ sika abɔ nɛ nyɛ ngɛ. Lɔ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a le níhi nɛ he hia kaa a pee ha nyɛ ke nyɛ nitsɛmɛ nyɛ be nyɛe maa pee hu. Eko ɔ, a maa pee níhi nɛ nyɛ suɔ kɛ ha nyɛ konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ hi nyɛ dɛhe kɛ ya si benɛ nyɛ ma nyɛ. (Efe. 6:2-4) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ nyɛ ngɛ blɔ hyɛe kaa nyɛ bimɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ ngɔ nyɛ kɛ ya hi e ngɔ lo, aloo nyɛ ngɛ nɔ́ kpa ko blɔ hyɛe? E sa nɛ nyɛɛ le kaa e slo nɔ tsuaa nɔ juɛmi ngɛ sanehi a he, enɛ ɔ he ɔ, e maa kɛ bɔɔ loko nyɛɛ kɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ nyɛ juɛmi ma kɔ.\\n8 Ke wa susu níhi a he nɛ wa to níhi a he blɔ nya saminya a, wa ma nyɛ maa yu wa he ngɛ haomihi fuu a he. (Abɛ 15:22) O kɛ o bimɛ ɔmɛ nɛ susu hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ o kplɛɛ nɔ, kɛ ní kpahi nɛ o suɔ kaa a pee ha mo ɔ a he. O kɛ mɛ ma nyɛ ma susu womi nɛ Yehowa Odasefohi pee nɛ tsɔɔ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ nɔ ko ma nyɛ maa kplɛɛ nɔ ɔ he. A tsɛɛ womi nɛ ɔ ke, “Durable Power of Attorney.” (DPA) Nɔ tsuaa nɔ ngɛ he blɔ kaa e maa kplɛɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi ko nɔ aloo e be nɔ kplɛɛe. Nɔ́ nɛ o maa ngma ngɛ DPA womi ɔ nɔ ɔ maa tsɔɔ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ o suɔ. E sa nɛ o ná ni komɛ nɛ o he mɛ ye konɛ ke o be nyɛe maa tu munyu ɔ, a nyɛ nɛ a tsɔɔ dɔkitahi hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ o bua jɔ he. E sa nɛ o ha jamɛ a ni ɔmɛ DPA womi ɔ nɛ o ngma nɔ ní ɔ eko. Ni komɛ ngɔɔ DPA womi ɔ kɛ piɛɛɔ womihi nɛ a he hia mɛ kaa insiɔlansi he womihi, banki womihi, kɛ womi kpahi a he.\\nBLƆ NƆ NƐ O MAA GU KƐ DA TSAKEMIHI A NYA\\n9, 10. Mɛni be nɛ e he ma nyɛ maa hia kaa bimɛ nɛ a ye bua a fɔli wawɛɛ?\\n9 Behi fuu ɔ, bimɛ ɔmɛ haa nɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ hiɔ mɛ nitsɛmɛ a dɛhe kɛ ya siɔ benɛ a ma nyɛ, nɛ fɔli ɔmɛ hu kplɛɛɔ nɔ jã. Eko ɔ, mɛ nitsɛmɛ a ma nyɛ maa hoo ní, loo a fɔ a níhi a he, loo a nu tsopa, loo a tu munyu saminya ngɛ a dɛhe. Enɛ ɔ he ɔ, a deɔ a bimɛ ɔmɛ kaa a ko gba a he nya tsɔ ngɛ a he. Se kɛ yaa kɛ yaa a, ke fɔli ɔmɛ a hɛ bɔni níhi a nɔ jemi, aloo a nyɛ we nɛ a je kpo, aloo a nyɛ we nɛ a ya ye jua hu ɔ, eko ɔ, e he maa hia nɛ a bimɛ ɔmɛ nɛ a ye bua mɛ.\\n10 Eko ɔ, fɔli nɛ a bwɔ ɔ maa hao, nɛ a maa pee basaa. Eko ɔ, a tue be nɔ́ nue kpakpa ko hu, nɛ a hɛngmɛ be nɔ hyɛe kpakpa ko hu. A hɛ hu ma bɔni níhi a nɔ jemi. Ke haomi nɛ ɔmɛ eko je e he kpo ɔ, e sa nɛ bimɛ ɔmɛ nɛ a hla yemi kɛ buami se blɔ kɛ je dɔkitahi a ngɔ. Bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa ngɔ mɛ kɛ ya hiɔ tsami he. E ngɛ he nɛ níhi maa su nɛ eko ɔ, e ma bi nɛ bimɛ ɔmɛ nɛ a pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ be ko nɛ be ɔ, fɔli ɔmɛ peeɔ ngɛ a dɛhe ɔ kɛ ha mɛ. Bɔ nɛ pee nɛ fɔli ɔmɛ nɛ a ná yemi kɛ buami kpakpa a, e ma bi nɛ eko ɔ, bimɛ ɔmɛ nɛ a da a nane mi kɛ tu munyu, aloo kɛ ngma ní, aloo a pɛtɛ a he kɛ ya he tsuaa he nɛ a suɔ kaa a maa ya.—Abɛ 3:27.\\n11. Mɛni bimɛ ma nyɛ maa pee konɛ e ko ye ha a fɔli kaa a maa kplɛɛ tsakemihi nɛ ba a nɔ?\\n11 Ke o na kaa hiɔ nɛ ngɛ o fɔli ɔmɛ haoe ɔ he nɔ́ ko be hie peemi ɔ, o ma nyɛ maa pee tsakemihi ngɛ bɔ nɛ o plɛɔ kɛ hyɛɛ a nɔ ha a mi, aloo o maa pee tsakemi ngɛ we ɔ mi ha mɛ. Ke haomi nɛ a kɛ ngɛ kpee ɔ mi wɛ tsɔ ɔ, e be yee ha mɛ kaa a maa pee tsakemihi. Ke o kɛ o fɔli ɔmɛ nyɛ kpɛti kɛ ɔ, e maa hi kaa o ma ha nɛ Odasefo no ko aloo kpɔ ɔ mi nɔ ko nɛ pɔ mɛ slaami, konɛ e ha nɛ o le bɔ nɛ a ngɛ ha. Anɛ nɔ́ kɛkɛ nɛ o fɔli ɔmɛ hia ji nɔ ko nɛ maa hoo ní ha mɛ nɛ e ma fɔ a níhi a he ha mɛ lo? Anɛ ke a pee tsakemi nyafinyafi komɛ ngɛ we ɔ mi ha mɛ ɔ, e maa pee gbɔjɔɔ ha mɛ kaa a maa du loo a pee ní kpahi nɛ a be plaae lo? Eko ɔ, nɔ́ kɛkɛ nɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ hia ji, nɛ a ma ná nɔ ko nɛ ma dla we mi ha mɛ. Se ke mɛ pɛ a be nyɛe maa hi si ɔ, e sa nɛ a na nɔ ko nɛ e hi a he daa. Ngɛ bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ha tsuo se ɔ, e sa nɛ o bi keji yemi kɛ buami blɔ nya tomi ko ngɛ nɛ a kɛ haa nihi nɛ a bwɔ ɔ ngɛ nyɛ ma a mi. *—Kane Abɛ 21:5.\\nBƆ NƐ NI KOMƐ TSU HAOMI Ɔ HE NÍ HA\\n12, 13. Mɛni bi komɛ nɛ a wa nɛ a kɛ a fɔli a kpɛti kɛ ɔ pee kɛ ye bua a fɔli nɛ a bwɔ ɔ?\\n12 Akɛnɛ bimɛ suɔ a fɔli he je ɔ, a suɔ nɛ a fɔli ɔmɛ nɛ a ná si himi kpakpa. Ke a ná le kaa a fɔli ɔmɛ ngɛ slɔkee ɔ, a tue mi jɔɔ mɛ. Se blɔ nya ní tsumi kpahi a he je ɔ, bimɛ komɛ be a fɔli a kasa nya. Ke e ba jã a, bimɛ ɔmɛ ekomɛ toɔ blɔ nya nɛ a ya slaa a fɔli ɔmɛ konɛ a kɛ tsu a hiami níhi kɛ ní kpahi nɛ fɔli ɔmɛ nyɛ we nɛ a tsu hu ɔ kɛ ha mɛ. Ke bimɛ ɔmɛ tsɛɔ a fɔli ɔmɛ kpamkpam ngɛ tɛlifoo nɔ, aloo a ngmaa sɛ womi kɛ maneɔ mɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ fɔli ɔmɛ ma ná nɔ mi mami kaa a bimɛ ɔmɛ suɔ mɛ.—Abɛ 23:24, 25.\\n13 Ngɛ bɔ nɛ si fɔfɔɛ ɔ ma ji ha tsuo se ɔ, e sa nɛ o le níhi nɛ o fɔli ɔmɛ maa hia daa ligbi. Ke o fɔli ɔmɛ ji Yehowa Odasefohi, nɛ o be a kasa mi ɔ, o kɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ asafo nɛ a ngɛ mi ɔ ma nyɛ maa sɛɛ ní konɛ o hyɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nyɛ. Moo bɔ mɔde nɛ o sɔle ngɛ sane ɔ he hulɔ. (Kane Abɛ 11:14.) Ke pi Yehowa Odasefohi ji mɛ po ɔ, e sa nɛ o “bu o tsɛ kɛ o nyɛ.” (2 Mose 20:12; Abɛ 23:22) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e slo bɔ nɛ weku tsuaa weku maa mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ sane nɛ ɔ he ha. Ni komɛ toɔ blɔ nya nɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ ba hii a ngɔ aloo a hii he ko nɛ kɛ he nɛ a ngɛ ɔ kɛ we. Se pi be tsuaa be nɛ e hii peemi jã. Fɔli komɛ sume kaa a kɛ a bimɛ maa hi he kake. A suɔ nɛ a hi a dɛhe, a sume nɛ a pee tlomi ngɛ a bimɛ a kuɛ nɔ. A ti ni komɛ ngɛ nɛ a ngɛ sika, nɛ a suɔ kaa a maa hyɛ a he.—Fiɛlɔ 7:12.\\n14. Mɛni haomi ma nyɛ maa ba ke a tsɛ̃ fɔlɔ ko nɔ hyɛmi kɛ fɔ nɔ kake pɛ nɔ?\\n14 Ngɛ wekuhi fuu a mi ɔ, a tsɛ̃ɛ fɔli ɔmɛ a nɔ hyɛmi ɔ kɛ fɔɔ bi kake pɛ nɔ. Se e sa nɛ bimɛ ɔmɛ tsuo nɛ a bla kɛ hyɛ a fɔli ɔmɛ a nɔ. Nɔ kake pɛ be nyɛe maa hi fɔli ɔmɛ a he daa. Ke nɔ nɛ ngɛ fɔli ɔmɛ a nɔ hyɛe ɔ si himi tsake ɔ, weku ɔ ma nyɛ ma susu blɔ nya nɛ a to ɔ he ekohu. Anɛ tlomi ɔ tsuo ya fɔɔ si ngɛ weku ɔ mi no kake pɛ e kuɛ nɔ lo? Anɛ bimɛ kpa amɛ nɛ piɛ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua lo? Anɛ a kɛ nɔ ɔ ma nyɛ maa hi tsakee lo?\\n15. Mɛni ma nyɛ maa ye bua nɔ ko nɛ ngɛ e fɔli nɛ a bwɔ a nɔ hyɛe ɔ konɛ pɔ nɛ ko tɔ e he?\\n15 Ke fɔlɔ ko nɛ e bwɔ hia yemi kɛ buami be tsuaa be ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ pɔ maa tɔ nɔ nɛ ngɛ e nɔ hyɛe ɔ he. (Fiɛlɔ 4:6) Bimɛ nɛ a ngɛ suɔmi ha a fɔli bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa a maa ye bua mɛ. Se ke kpamisaa nɛ ɔ, fɔli ɔmɛ ngɛ yemi kɛ buami bie ngɛ a dɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a hao. E sa nɛ nihi nɛ a ngɛ a fɔli a nɔ hyɛe nɛ́ a kɛ si himi kaa kikɛ ngɛ kpee ɔ, nɛ bi yemi kɛ buami. Enɛ ɔ ma ha nɛ a ma nyɛ maa hyɛ a fɔli ɔmɛ a nɔ daa nɛ e he be hiae kaa a ngɔ mɛ kɛ ya he nɛ a hyɛɛ nihi nɛ a bwɔ ngɛ ɔ.\\n16, 17. Eko ɔ, ke bimɛ ngɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ a nɔ hyɛe ɔ, kɛ a maa nu he ha kɛɛ, nɛ mɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ da nya? (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “E Kɛ Bua Jɔmi Hyɛ E Fɔli A Nɔ.”)\\n16 E ngɛ dɔmi wawɛɛ kaa o maa na o fɔli nɛ o suɔ mɛ ɔ, nɛ a bwɔ nɛ a ngɛ nɔ́ nae. Be komɛ ngɛ nɛ nihi nɛ a hyɛɛ a fɔli a nɔ ɔ haoɔ, a peeɔ yeyeeye, níhi gbaa a nya, nɛ a mi mi fuɔ. Be komɛ hu ngɛ nɛ fɔli nɛ a bwɔ ɔ tuɔ munyu komɛ nɛ dɔɔ mɛ. Ke e ba jã a, o mi mi ko fu mla. Juɛmi he ní lelɔ ko de ke: “Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ da níhi nɛ peeɔ nɔ abofu ɔ nya ji, nɛ o maa kplɛɛ nɔ kaa e he nɔ́ ko be hie peemi. Ko ha nɛ e hao mo, nɛ ko pia o he hulɔ.” O kɛ o huno aloo o yo, aloo weku ɔ mi no ko, aloo o huɛ ko nɛ o he lɛ ye nɛ susu he. Lɔ ɔ ma ha nɛ o ma nyɛ maa to o tsui si ngɛ si himi kaa jã a mi.\\n17 Be ko ma nyɛ maa ba nɛ weku mi bimɛ be nyɛe ma tsu a fɔli nɛ a bwɔ ɔ a hiami níhi tsuo a he ní kɛ ha mɛ hu. Ke e ba jã a, ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, e ma bi nɛ a kɛ mɛ nɛ ya he nɛ a hyɛɛ nihi nɛ bwɔ ngɛ ɔ. Lɔ ɔ ji kaa daa ligbi ɔ, nyɛmiyo Kristofo no ko ya slaa e yayo ngɛ he nɛ a hyɛɛ nihi nɛ a bwɔ ngɛ ɔ. E de ke: “Wa nyɛ we nɛ waa hyɛ wa yayo nɔ nyɔ kɛ pia hu. E he wa ha wɔ kaa waa kɛ lɛ ho he nɛ a hyɛɛ nihi nɛ a bwɔ a nɔ ngɛ ɔ ya. E dɔ wɔ wawɛɛ nitsɛ. Se jã nɛ wa pee ɔ, ye bua lɛ wawɛɛ nitsɛ. E bua hu jɔ he kɛ ya si benɛ e gbo.”\\n18. Mɛni nɔ mi mami nihi nɛ a hyɛɛ a fɔli a nɔ ɔ ma nyɛ ma ná?\\n18 Ke o fɔli bwɔ kotokoto nɛ o ngɛ a nɔ hyɛe ɔ, e yee wawɛɛ nitsɛ. A tsɔɔ we blɔ pɔtɛɛ nɛ nɔ ko nɛ gu nɔ kɛ hyɛ e fɔlɔ nɛ e bwɔ ɔ nɔ. Se ke nyɛɛ kɛ nile to níhi a he blɔ nya, nɛ nyɛ peeɔ kake kɛ susuɔ níhi a he saminya, nɛ nyɛ sɔleɔ ɔ, nyɛ ma nyɛ maa hyɛ nyɛ fɔli nɛ a bwɔ ɔ a nɔ. Ke nyɛ pee jã a, nyɛ tsui maa nɔ nyɛ mi, nɛ nyɛ maa na kaa nyɛ fɔli ɔmɛ a bua jɔ yemi kɛ buami nɛ nyɛɛ kɛ ngɛ mɛ hae ɔ he. (Kane 1 Korinto Bi 13:4-8.) Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji, Yehowa maa jɔɔ mo nɛ o tue mi maa jɔ mo kaa o wo o fɔli a hɛ mi nyami.—Filip. 4:7.\\n^ kk. 3 Bimɛ ma nyɛ maa da bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ a kpɔ ɔ mi ɔ peeɔ kɛ hyɛɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ a nɔ ha a nɔ kɛ hyɛ mɛ hu a fɔli. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, bimɛ kɛ a fɔli hii we kake mi, aloo a ya slaa a fɔli ɔmɛ kpamkpam.\\n^ kk. 11 Ke o fɔli ɔmɛ ngɛ mɛ nitsɛmɛ a we mi ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o ngɔ a tsu nya safe ɔ eko kɛ ha nɔ nɛ hyɛɛ a nɔ ɔ, konɛ ke nɔ́ ko ɔ, e nyɛ nɛ e ya ye bua mɛ.\\nE KƐ BUA JƆMI HYƐ E FƆLI A NƆ\\nNyɛmiyo ko kɛ e fɔli a kpɛti kɛ. Ke e yaa slaa mɛ ɔ, e hii lɔle mi ngmlɛfia eywiɛ loko e ya suu he nɛ a ngɛ ɔ. E kɛ e nyɛmimɛ etɛ yeɔ bua kɛ hyɛɛ a fɔli nɛ a bwɔ ɔ a nɔ. A fɔli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ná juɛmi mi hiɔ ko nɛ a tsɛɛ ke Alzheimer a. Nyɛmiyo ɔ tsɔɔ kaa munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ ta e tsui he. Yesu de ke: “Nyɛ ko hao nyɛ he ha hwɔɔ; ejakaa hwɔɔ hu ma kɛ lɛ nitsɛ e haomihi babauu. Haomihi nɛ baa ha daa ligbi ɔ, e hia we kaa waa ngɔ ekpa ko kɛ piɛ ligbi ko nɔ́ he hu.” Nyɛmiyo ɔ de ke: “Nɔ́ ko be nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ hiɔ ɔ nɛ jɔ. Oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa wa ma ha nɛ Papaa kɛ Yayo nɛ a ná bua jɔmi bɔ nɛ sa. A pee níhi babauu ha wɔ, nɛ ye bua jɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, i nyɛ ngɛ mɛ hyɛe.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa bua jɔ su kpakpa nɛ ɔ he.—Mat. 6:34; La 68:19.","num_words":4093,"character_repetition_ratio":0.066,"word_repetition_ratio":0.003,"special_characters_ratio":0.3,"stopwords_ratio":0.532,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ O Na Kaa E He Hia Nɛ O Ya O Hɛ Mi Ngɛ Mawu Jami Mi Lo?| Kase\\n“Yaa nɔ nɛ o hi ngmami ɔ kanee ha asafo ɔ; hii munyu ɔ fiɛɛe, nɛ o hi mɛ ní nɛ ɔmɛ tsɔɔe.”—1 TIM. 4:13.\\nLAHI: 45, 42\\nMɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ya o hɛ mi ngɛ Mawu jami mi?\\nKɛ o ma plɛ kɛ ya o hɛ mi ngɛ Mawu jami mi ha kɛɛ nɛ o kɔni mi be jɔ̃e?\\nMɛni tsakemihi lɛ ke o pee ɔ, e ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ nu tso?\\n1, 2. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ Yesaya 60:22 ɔ ngɛ mi bae ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi? (b) Mɛni Yehowa asafo ɔ nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ hia?\\n“WƐTSO nyafii pe kulaa ma ba pee ma kpetekpleenyɛ.” (Yes. 60:22) Gbami nɛ ɔ ngɛ mi bae ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. Ngɛ jeha 2015 sɔmɔmi jeha a mi ɔ, Matsɛ Yemi fiɛɛli 8,220,105 nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ je kɛ wɛ! E sa nɛ jamɛ a gbami ɔ nyagbe munyu ɔ nɛ wo Kristofohi tsuo he wami. Wa hiɔwe Tsɛ ɔ de ke: “Ke be ɔ su ɔ, imi nitsɛ ma ha nɔ́ nɛ ɔ maa ba mi oya.” Kaa bɔ nɛ ke nihi hi lɔle mi nɛ lɔle ɔ ngɛ fo tue nɛ a naa a, jã kɛ̃ nɛ wɔ hu wa ngɛ nae kaa kaselɔ peemi ní tsumi ɔ ngɛ hɛ mi yae mlamlaamla. Kɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ e ní pee ngɛ ní tsumi ɔ nɛ ngɛ hɛ mi yae mlamlaamla a he ha kɛɛ? Anɛ waa kɛ kã ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane ɔ fiɛɛe lo? Nyɛmimɛ fuu ngɛ sɔmɔe kaa daa blɔ gbali aloo blɔ gbali a wali. Nɛ ke wa na nihi fuu nɛ a ya ngɛ sɔmɔe ngɛ he nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ, aloo a ngɛ teokrase ní tsumi kpa ko tsue ɔ, anɛ wa bua jɔɛ lo?\\n2 Se loloolo ɔ, wa na kaa ní tsuli fuu a he hia. Daa jeha a, a tsɔɔ asafo maa pee 2,000. Ke e he hia nɛ asafo mi nikɔtɔmahi 5 nɛ a sɔmɔ ngɛ asafo fɛɛ asafo mi ɔ, lɛɛ e he maa hia nɛ asafo mi sɔmɔli 10,000 nɛ a bɔ a he mɔde konɛ a hla mɛ kaa asafo mi nikɔtɔmahi daa jeha. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e he maa hia nɛ nyɛmimɛ nyumuhi akpehi abɔ nɛ a bɔ mɔde nɛ a su níhi nɛ e sa kaa nɔ ko nɛ su he loko e sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔlɔ ɔ he. Jehanɛ se hu ɔ, nyumu jio, yo jio, ‘ní tsumi fuu ngɛ nɛ e sa kaa wa tsu kɛ ha Nyɔmtsɛ ɔ.’—1 Kor. 15:58.\\nNƆ́ NƐ WA HƐ MI NƐ WA MAA YA NGƐ MAWU JAMI MI Ɔ TSƆƆ\\n3, 4. Mɛni e biɔ nɛ o pee konɛ o nyɛ nɛ o ya o hɛ mi ngɛ Mawu jami mi?\\n3 Kane 1 Timoteo 3:1. Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “suɔ kaa” a sisi tutuutu ji kaa nɔ ko maa kpã e nine mi wawɛɛ konɛ e su nɔ́ ko he. Jamɛ a munyu ɔ nɛ bɔfo Paulo kɛ tsu ní ɔ maa nɔ mi kaa e biɔ mɔde bɔmi loko nɔ ko ma nyɛ maa ya e hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. Ngɔɔ lɛ kaa nyɛminyumu ko ngɛ nɔ́ nɛ e maa pee ngɛ asafo ɔ mi hwɔɔ se ɔ he susue. Eko ɔ, amlɔ nɛ ɔ, tsa pi asafo mi sɔmɔlɔ ji lɛ, se e yɔse kaa e he hia nɛ e ná su kpakpahi. Kekleekle ɔ, e maa bɔ mɔde konɛ e he nɛ su konɛ a hla lɛ kaa asafo mi sɔmɔlɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e maa bɔ mɔde konɛ e he nɛ su nɛ a hla lɛ kaa asafo mi nɔkɔtɔma. E biɔ nɛ e bɔ mɔde wawɛɛ konɛ e su níhi nɛ a hlaa ngɛ nihi a he loko a kɛ blɔ nya ní tsumi kpahi woɔ a dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he.\\n4 Jã kɛ̃ nɛ e sa kaa nyɛmimɛ nɛ a suɔ kaa a ma sɔmɔ kaa blɔ gbali, a ma ya sɔmɔ ngɛ Betel, aloo a maa piɛɛ nihi nɛ a maa Matsɛ Yemi Asahi a he ɔ hu nɛ a bɔ mɔde nɛ a su oti nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ he. Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ Mawu Munyu ɔ woɔ wɔ tsuo he wami kaa waa ya wa hɛ mi ngɛ Mawu jami mi ha a he nɛ waa hyɛ.\\nBƆƆ MƆDE NƐ O YA O HƐ MI WAWƐƐ NGƐ MAWU JAMI MI\\n5. Mɛni nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa ngɔ he wami nɛ a ngɛ ɔ kɛ tsu ngɛ Matsɛ Yemi sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi?\\n5 Nihewi kɛ yihewi ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami nɛ a kɛ ma nyɛ ma tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. (Kane Abɛ 20:29.) Nihewi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ Betel ɔ, a ti ni komɛ yeɔ bua kɛ peeɔ Baiblo kɛ Baiblo kasemi womihi. Nyɛmimɛ nihewi kɛ yihewi fuu yeɔ bua kɛ maa Matsɛ Yemi Asahi nɛ a dlaa mɛ. Ke adebɔ mi oslaa ko ba nyɛmimɛ a nɔ ngɛ he ko ɔ, nyɛmimɛ nihewi kɛ yihewi ya piɛɛɔ Odasefohi nɛ a le ga ní tsumi wawɛɛ ɔ a he kɛ ya yeɔ bua mɛ. Nihewi kɛ yihewi fuu nɛ a ji blɔ gbali ɔ kaseɔ gbi kpahi aloo a hiaa blɔ kɛ yaa he kpahi konɛ a nyɛ nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha nihi.\\n6-8. (a) Mɛni niheyo ko pee kɛ tsake e susumi ngɛ Mawu jami he, nɛ mɛni je mi kɛ ba? (b) Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ‘ka Yehowa nɛ waa hyɛ, konɛ waa na kaa e hi’?\\n6 E ngɛ heii kaa o le kaa e sa nɛ wa sɔmɔ Mawu kɛ wa tsui tsuo. Se ke e peeɔ mo kaa bɔ nɛ e pee nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Aaron ɔ hu nɛɛ? E ngɛ mi kaa a tsɔse lɛ ngɛ Kristofohi a weku mi mohu lɛɛ, se e de ke, “Ye bua jɔɛ asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he.” E suɔ kaa e kɛ bua jɔmi ma sɔmɔ Mawu, se e li nɔ́ he je nɛ e be bua jɔmi ɔ. Mɛni e pee?\\n7 Aaron bɔɔ mɔde kaa e maa kane Baiblo ɔ, e ma dla e he kɛ ha asafo mi kpehi, nɛ e ma ha sanehi a heto. E je sisi kaa e maa sɔle daa ligbi. Suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha Yehowa a hu mi ba wa, enɛ ɔ he ɔ, e ya e hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. Lɔ ɔ se ɔ, Aaron tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ, e piɛɛ nyɛmimɛ kpahi a he kɛ ye bua nihi nɛ a kɛ oslaahi kpe ɔ, nɛ e ya fiɛɛ ngɛ ma se. Amlɔ nɛ ɔ, Aaron ji asafo mi nɔkɔtɔma nɛ e ngɛ ní tsue ngɛ Betel. Anɛ yi mi kpɔ nɛ e mwɔ ɔ haa nɛ e bua jɔɔ ngɛ si himi mi lo? Aaron de ke: “‘I ka Yehowa nɛ i hyɛ, nɛ i na kaa e hi.’ Akɛnɛ e jɔɔ mi he je ɔ, i naa kaa i ye lɛ hiɔ, nɛ lɔ ɔ woɔ mi he wami konɛ ma pee fuu ngɛ e sɔmɔmi mi. Enɛ ɔ haa nɛ i náa jɔɔmihi babauu.”\\n8 La polɔ ɔ la ke: ‘Nihi nɛ hlaa Yehowa se blɔ ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko hia we mɛ.’ (Kane La 34:8-10.) Niinɛ, Yehowa kua we e sɔmɔli nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ kɔkɔɔkɔ. Ke wa tsu nɔ́ nɛ wa ma nyɛ tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ, ejakaa wa le kaa wa ngɛ e suɔmi nya ni pee. Yehowa hu maa ye e si womi ɔ nɔ, nɛ e maa hyɛ wa nɔ.\\nMO FĨ SI, O KƆNI MI NƐ KO JƆ̃\\n9, 10. Mɛni he je nɛ e he hia kaa ‘o kɛ o hɛ nɛ fɔ Mawu nɔ’ ɔ?\\n9 Ke o ngɛ mɔde bɔe kaa o maa su oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he ɔ, ‘o kɛ o hɛ nɛ fɔ Mawu nɔ.’ (Mika 7:7) E ngɛ mi kaa be komɛ ɔ, Yehowa haa nɛ be pueɔ mi loko e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a nine suɔ he blɔ ko nɔ, aloo a si fɔfɔɛ tsakeɔ mohu lɛɛ, se e yeɔ bua mɛ be tsuaa be. E wo Abraham si kaa e ma ha lɛ binyumu, se e sa nɛ blematsɛ Abraham nɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɛ e to e tsui si. (Heb. 6:12-15) E ngɛ mi kaa Abraham mlɛ jehahi fuu loko e fɔ Isak mohu lɛɛ, se e kɔni mi wui nyu, nɛ Yehowa hu ye e si womi ɔ nɔ.—1 Mose 15:3, 4; 21:5.\\n10 E be gbɔjɔɔ kaa nɔ ko maa to e tsui si kɛ hyɛ nɔ́ ko blɔ. (Abɛ 13:12) Ke wa yaa nɔ nɛ wa susuɔ níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe se a bɛ mi ɔ he ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃. Mohu ɔ, e sa nɛ waa ngɔ wa be ɔ kɛ tsu ní saminya, konɛ waa ya wa hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. Nyɛ ha nɛ wa susu blɔ etɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã a he.\\n11. Mɛni su kpakpahi nɛ e sa kaa wa ná, nɛ mɛni he je nɛ a he hia?\\n11 Mo ná su kpakpahi. Ke wa kaneɔ Mawu Munyu ɔ, nɛ wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná juɛmi, wa ma kɔ nɔ́ se, wa hɛ ma ka si, wa maa le ní, wa ma susu níhi a he saminya, nɛ wa juɛmi mi ma tsɔ. E sa nɛ nihi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ anɔkuale jami mi ɔ nɛ a ná su nɛ a he hia nɛ ɔmɛ. (Abɛ 1:1-4; Tito 1:7-9) Ke wa kaneɔ Baiblo kasemi womihi ɔ, wa maa le Mawu susumi ngɛ níhi a he. Daa ligbi ɔ, e he ba hia nɛ waa pee juɛmi ngɛ níhi nɛ waa kɛ ma je wa hɛja, tade nɛ wa maa wo, wa he dlami, bɔ nɛ wa maa to wa sika he blɔ nya ha, kɛ bɔ nɛ waa kɛ nihi maa hi si ha a he. Ke waa kɛ níhi nɛ wa kaseɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsu ɔ ní ɔ, wa ma nyɛ maa pee juɛmi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi.\\n12. Mɛni e sa kaa nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a pee konɛ nihi nɛ a nyɛ nɛ a fĩa kɛ fɔ a nɔ?\\n12 Ha nihi nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ o mi. Ke nyumuhi ji wɔ jio, yihi ji wɔ jio, e he hia nɛ waa kɛ wa he wami tsuo nɛ tsu ní tsumi nɛ a kɛ maa wo wa dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Nehemia ji ma nɔ hyɛlɔ nɔkɔtɔma, nɛ e sa kaa e hla Mawu we bi komɛ nɛ e kɛ ní tsumi nɛ wo a dɛ. Mɛnɔmɛ nɛ Nehemia hla? E hla nihi nɛ a yeɔ Mawu gbeye, a yeɔ anɔkuale, nɛ a ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ a nɔ. (Neh. 7:2; 13:12, 13) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ‘nɔ́ nɛ a ngɛ hlae ngɛ tsɔli a dɛ ji kaa a maa ye anɔkuale.’ (1 Kor. 4:2) Ke wa tsuɔ ní kpakpa a, e jeɔ kpo paa nɛ nihi naa.—Kane 1 Timoteo 5:25.\\n13. Ke nihi pee mo nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ kase Yosef?\\n13 Mo ha Yehowa nɛ dla mo. Ke nihi pee mo nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee? Eko ɔ, o ma nyɛ ma tsu sane ɔ he ní amlɔ nɔuu. Se be komɛ ɔ, ke o pee kpɛii nɛ o tsɔɔ kaa o nɔ́ da a, lɔ ɔ ma ha nɛ sane ɔ ma puɛ kulaa. Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ pee lɛ nɔdɔ nɔ́, se e kɛ a he abofu wui e mi. Pee se ɔ, a po munyu kɛ fɔ Yosef nɔ, nɛ a wo lɛ tsu ngɛ nɔ́ ko nɛ e pee we he. Se kɛ̃ ɔ, Yosef kɛ e hɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e ye bua lɛ ngɛ haomi be nɛ ɔmɛ a mi. Mɛni je mi kɛ ba? ‘Yehowa munyu ɔ dla lɛ.’ (La 105:19) Yosef nyɛ nɛ e da ka nɛ ɔmɛ tsuo a nya, nɛ lɔ ɔ dla lɛ kɛ ha ní tsumi klɛdɛɛ ko nɛ a kɛ maa wo e dɛ ɔ. (1 Mose 41:37-44; 45:4-8) Ke nihi pee mo nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, moo sɔle ha Yehowa konɛ e ha mo juɛmi. E ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o to o tsui si nɛ o kɛ nɔ ɔ nɛ sɛɛ ní nɛ nyɛ dla nyɛ kpɛti.—Kane 1 Petro 5:10.\\nYAA O HƐ MI NGƐ FIƐƐMI NÍ TSUMI Ɔ MI\\n14, 15. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa waa “hyɛ” blɔ nɛ wa guɔ nɔ kɛ fiɛɛɔ ɔ saminya a? (b) Kɛ o ma plɛ kɛ tsake blɔ nɔ nɛ o guɔ kɛ fiɛɛɔ konɛ e kɔ nihi a si himi he ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ, kɛ daka nɛ ji, “ Anɛ O Maa Suɔ Nɛ O Gu Blɔ Kpa Nɔ Kɛ Fiɛɛ Lo?”)\\n14 Paulo wo Timoteo he wami ke: ‘Yaa nɔ nɛ o hi ngmami ɔ kanee ha asafo ɔ; hii munyu ɔ fiɛɛe, nɛ o hi mɛ ní nɛ ɔmɛ tsɔɔe. Hyɛ mo nitsɛ o he nɔ saminya; nɔ́ nɛ o ngɛ tsɔɔe ɔ hu hyɛ nɔ bɔ nɛ sa.’ (1 Tim. 4:13, 16) Timoteo ji Matsɛ Yemi fiɛɛlɔ nɛ e he be momo. Se kɛ̃ ɔ, ke e fiɛɛmi ní tsumi ɔ maa nu tso ɔ, e sa kaa e “hyɛ” e ní tsɔɔmi ɔ saminya. Timoteo le kaa ni komɛ ma tsake, nɛ a bua maa jɔ e munyu ɔ he. Ke nihi a bua maa jɔ e munyu ɔ he ɔ, e sa kaa e tsake blɔ nɔ nɛ e guɔ kɛ fiɛɛɔ ɔ konɛ e munyu ɔ nɛ kɔ a si himi he. Akɛnɛ wa ji Matsɛ Yemi fiɛɛli he je ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa ngɔ ga womi nɛ ɔ kɛ tsu ní.\\n15 Behi fuu ɔ, ke wa ya fiɛɛ ngɛ wehi a mi ɔ, wa pɔɛ nihi nami ngɛ we mi. Ngɛ he komɛ ɔ, wa nyɛ we we ɔmɛ a mi sɛmi akɛnɛ a fia gbogbohi kɛ wo a he ɔ he je. Ke jã nɛ si fɔfɔɛ ɔ ji ngɛ o kpɔ ɔ mi ɔ, anɛ o ma nyɛ maa gu blɔ kpa nɔ kɛ fiɛɛ sane kpakpa a lo?\\n16. Mɛni blɔ nɔ nɛ ma nɔ odase yemi ma nyɛ maa wo yiblii kpakpa ngɛ?\\n16 Blɔhi nɛ a nuɔ tso nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ fiɛɛ sane kpakpa a kake ji ma nɔ odase yemi. Odasefohi fuu guɔ blɔ nɛ e nuɔ tso nɛ ɔ nɔ kɛ fiɛɛɔ nɛ e woɔ yiblii kpakpa. A toɔ be nɛ a ya fiɛɛɔ ha nihi ngɛ tlee tesiahi, lɔle si dami hehi, juahi a nɔ, pakihi a nɔ, kɛ magbɛhi a nɔ. Ke wa kɔ nɔ́ se ɔ, wa ma nyɛ maa da níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi ɔ a nɔ nɛ waa kɛ nihi maa sɛɛ ní. Aloo loko waa kɛ mɛ maa sɛɛ ní ɔ, wa ma de nɔ́ kpakpa ko kɛ kɔ a bimɛ ɔmɛ a he, aloo wa ma bi mɛ ní nɛ a ngɛ tsue ɔ he sane. Ke wetsɛ ɔ bua jɔ ní sɛɛmi ɔ he ɔ, fiɛɛlɔ ɔ ma nyɛ maa tu Ngmami ko he munyu konɛ e ha wetsɛ ɔ nɛ tsɔɔ e juɛmi ngɛ he. Nɔ́ nɛ wetsɛ ɔ ma de ɔ ma nyɛ ma bli blɔ konɛ o kɛ lɛ nɛ kase níhi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi.\\n17, 18. (a) Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ná kã kɛ ye odase ngɛ ma nɔ? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ bua jɔmi nɛ David kɛ je Yehowa yi ɔ woɔ mo he wami konɛ o kɛ o he nɛ wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi?\\n17 Ke e yeɔ ha mo kaa o maa ye odase ngɛ ma nɔ ɔ, o kɔni mi ko jɔ̃. Nyɛminyumu Eddie ji blɔ gbalɔ nɛ ngɛ New York City. E yeɔ ha lɛ kaa e kɛ nihi maa sɛɛ ní ngɛ magbɛ nɔ. Se pee se ɔ, e ná kã. Mɛni ye bua lɛ? E de ke: “Ke i kɛ ye yo ɔ ngɛ weku Mawu jami pee ɔ, wa hlaa níhi a mi konɛ waa le sanehi nɛ nihi pɔɔ bimi ɔ a heto. Wa hlaa ga womi ngɛ wa nyɛmimɛ kpahi nɛ a ji Odasefohi ɔ a ngɔ.” Amlɔ nɛ ɔ, Eddie bua jɔ ma nɔ odase yemi he wawɛɛ.\\n18 Ke wa bua jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he, nɛ wa kaseɔ blɔ kpahi a nɔ nɛ wa maa gu kɛ fiɛɛ sane kpakpa a, wa maa ya wa hɛ mi ngɛ Mawu jami mi, nɛ nihi maa na wa mɔde bɔmi. (Kane 1 Timoteo 4:15.) Jehanɛ hu ɔ, wa ma je wa hiɔwe Tsɛ ɔ yi kaa bɔ nɛ David pee ɔ. David la ke: ‘Ma na Yehowa si daa; ma la kɛ je e yi be tsuaa be. Ma fĩa kɛ fɔ Yehowa nɔ; nɔ́ nali maa nu he, nɛ a ma nya.’ (La 34:1, 2) Ke wa yaa wa hɛ mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ nihi nɛ a baa a he si ɔ kɛ bua jɔmi ma ba piɛɛ wa he ngɛ anɔkuale jami ɔ mi.\\nYAA O HƐ MI KONƐ O KƐ WO MAWU HƐ MI NYAMI\\n19. Mɛni he je nɛ e sa kaa Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a bua nɛ jɔ ke si himi ɔ mi wa ha mɛ po ɔ?\\n19 David la ke: ‘Yehowa, níhi nɛ o pee ɔ tsuo maa na mo si, nɛ o ni klɔuklɔu ɔmɛ ma je o yi! A maa sɛɛ o matsɛ yemi ɔ hɛ mi nyami ɔ he ní, nɛ a ma de ke o kle saminya. Kɛkɛ ɔ, nihi tsuo maa le ní nguanguahi nɛ o pee, kɛ o matsɛ yemi ɔ we agboje.’ (La 145:10-12) Nihi tsuo nɛ a suɔ Yehowa nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ suɔ kaa a maa tu e he munyu kɛ tsɔɔ nihi. Se ke hiɔ, loo bwɔmi ha we nɛ o nyɛ nɛ o pee fuu ngɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi hu nɛɛ? Mo kai kaa be tsuaa be nɛ o maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ dɔkitahi, nɛɛsihi, kɛ ni kpahi nɛ a ngɛ o nɔ hyɛe ɔ, Mawu bua jɔɔ jami nɛ o kɛ haa lɛ ɔ he. Ke a wo mo tsu ngɛ o hemi kɛ yemi ɔ he je ɔ, eko ɔ, o tsɔɔ nihi anɔkuale ɔ ke o ná he blɔ ɔ, nɛ enɛ ɔ haa nɛ Yehowa bua jɔɔ wawɛɛ. (Abɛ. 27:11) Jã kɛ̃ nɛ Yehowa bua jɔɔ ke ji kaa o ya nɔ nɛ o sɔmɔ lɛ ke o weku mi bimɛ be asafo ɔ mi po. (1 Pet. 3:1-4) Ke si himi ɔ mi wa po ɔ, o ma nyɛ ma je Yehowa yi, nɛ o ya o hɛ mi ngɛ Mawu jami mi.\\n20, 21. Ke a kɛ ní tsumihi fuu wo o dɛ ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ nyɛmimɛ nɛ a ná o he se?\\n20 Niinɛ, Yehowa maa jɔɔ mo ke o ya nɔ nɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ o ya o hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. Eko ɔ, ke o pee tsakemihi ngɛ o si himi mi, nɛ o to o be he blɔ nya a, o ma nyɛ ma ná he blɔhi fuu kɛ tsɔɔ nihi Mawu he anɔkuale nɛ he jua wa a, konɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi. Jehanɛ hu ɔ, ke o ya o hɛ mi ngɛ Mawu jami mi, nɛ o ngɔɔ o he kɛ sã a afɔle ɔ, o nyɛmimɛ ɔmɛ ma ná he se wawɛɛ. Nɛ akɛnɛ o baa o he si nɛ o tsuɔ ní wawɛɛ kɛ yeɔ bua ngɛ asafo ɔ mi he je ɔ, o nyɛmimɛ nɛ a suɔ Yehowa a hu maa suɔ mo, nɛ a ma je hɛ sa kpo, nɛ a maa ye bua mo.\\n21 Ke wa ngɛ Yehowa sɔmɔe jehahi babauu ji nɛ ɔ jio, nyɔhiɔ bɔɔ komɛ jio ɔ, wɔ tsuo wa ma nyɛ maa ya wa hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. Se mɛni blɔ nɔ nɛ Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nihi konɛ a ya a hɛ mi ngɛ Mawu jami mi? Wa ma susu sane nɛ ɔ he ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\nANƐ O MAA SUƆ NƐ O GU BLƆ KPA NƆ KƐ FIƐƐ LO?\\nNYƐMIYO, Venecia nɛ e ngɛ Venezuela a de ke: “I li kaa ma nyɛ ma fiɛɛ ngɛ tɛlifoo nɔ kɛ tsɔɔ nɔ ko.” Se e tsɛ yo ko nɛ e le lɛ ngɛ tɛlifoo nɔ nɛ e ye lɛ odase kpiti. Yo ɔ suɔ kaa e kɛ lɛ nɛ kase Baiblo ɔ, enɛ ɔ he ɔ, Venecia kɛ lɛ bɔni ní kasemi. Nyagbenyagbe ɔ, a baptisi yo ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, Venecia deɔ ke: “Tɛlifoo nɔ odase yemi woɔ yiblii!”\\nPeter nɛ e ngɛ Liberia a ngɔɔ wa womi ɔmɛ ekomɛ kɛ yaa sukuu. Nihi nɛ e kɛ mɛ yaa sukuu ɔ a ti ni komɛ na dɛ womi nɛ ji, Youths—What Will You Do With Your Life? ɔ ngɛ e dɛ nɛ a de lɛ ke e ha mɛ eko. Peter kɛ mɛ susu níhi nɛ ngɛ dɛ womi ɔ mi ɔ he nɛ e bi mɛ ke: “Mɛni nyɛɛ kɛ nyɛ wami maa pee?” Niheyo ko de ke: “I suɔ nɛ ma ngɔ ye wami kɛ sɔmɔ Mawu.” Peter kɛ lɛ bɔni Baiblo ɔ kasemi.\\nNyɛmi ko kɛ e yo nɛ a ngɛ Poland ɔ ngmaa sɛ womi kɛ yeɔ nihi odase akɛnɛ a be nɔmlɔ tso mi he wami ɔ he je. Nyumu ko hu ngma mɛ sɛ womi nɛ e de ke: “Ye bua jɔ bua womi munyu nɛ ngɛ sɛ womi nɛ nyɛ ngma mi ɔ mi ɔ he. Jeha etɛ ji nɛ ɔ nɛ ye yo gbo kɛ je ye he, nɛ jeha nɛ be ɔ, ye binyumu hu ya nɔ si kɛ lɔle nɛ e gbo.” Yo ko nɛ lɛ hu a ngma lɛ sɛ womi ɔ ngma kɛ mane mɛ pee se kulaa ke: “Sɛ womi nɛ nyɛ ngma mi ɔ ha nɛ i ba le anɔkuale ɔ. Jeha enyɔ ji nɛ ɔ nɛ nyɛ ngma mi sɛ womi ɔ, se amlɔ nɛ ɔ, i ngɛ hlae nɛ nyɛɛ le kaa i ba pee Odasefo no.”","num_words":3790,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.009,"special_characters_ratio":0.309,"stopwords_ratio":0.522,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Wekuhi Kɛ Asafohi Nɛ A Buaa A He Nya Kɛ Ha Mawu Jami | Mawu Matsɛ Yemi\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Bicol Bislama Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Georgian German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kwangali Kwanyama Laotian Latvian Lingala Lithuanian Lunda Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mauritian Creole Maya Moore Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nias Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Polish Portuguese Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tiv Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nBɔ nɛ asafo mi kpehi plɛ kɛ je sisi, kɛ se namihi nɛ ngɛ he\\n1. Benɛ kaseli ɔmɛ bua a he nya a, mɛni bua womi a ná, nɛ mɛni he je nɛ bua womi nɛ ɔ he hia mɛ ɔ?\\nBENƐ a tle Yesu si se be bɔɔ ɔ, kaseli ɔmɛ kpe konɛ a wo a sibi he wami. Akɛnɛ a ngɛ a he nyɛli ɔmɛ gbeye yee he je ɔ, a nga sinya amɛ. Se tlukaa kɛkɛ nɛ Yesu ba da si ngɛ a kpɛti, nɛ e de mɛ ke: ‘Nyɛ he mumi klɔuklɔu ɔ,’ nɛ a gbeye yemi ɔ se po. (Kane Yohane 20:19-22.) Pee se ɔ, kaseli ɔmɛ bua a he nya ekohu, nɛ Yehowa plɛ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pue a nɔ. Hyɛ bɔ nɛ a ná he wami nɛ a kɛ ma tsu fiɛɛmi ní tsumi nɛ fɔɔ si ngɛ a hɛ mi ɔ ha!—Níts. 2:1-7.\\n2. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa woɔ wɔ he wami ngɛ, nɛ mɛni he je nɛ wa hia he wami womi ɔ? (b) Mɛni he je nɛ blɔ nya nɛ a to kɛ ha Weku Mawu Jami he hia wawɛɛ ɔ? (Hyɛ sisi ningma, kɛ daka nɛ ji, “ Weku Mawu Jami” nɛ ngɛ ba fa 175 ɔ hulɔ.)\\n2 Si fɔfɔɛhi nɛ waa kɛ kpeɔ mwɔnɛ ɔ ngɛ kaa kaseli ɔmɛ a nɔ́ ɔ. (1 Pet. 5:9) Wa ti ni komɛ yeɔ nimli gbeye be komɛ. Loko wa ma nyɛ maa ya nɔ nɛ waa fiɛɛ ɔ, ja Yehowa ha wɔ he wami. (Efe. 6:10) Yehowa guu asafo mi kpehi a nɔ kɛ woɔ wɔ he wami. Amlɔ nɛ ɔ, wa peeɔ asafo mi kpehi enyɔ ngɛ otsi ɔ mi. Kake ji Magbɛ Nɔ Munyu, kɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ Mi Ní Kasemi ɔ, nɛ kake hu ji Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi kpe ɔ. * Jehanɛ hu, wa ngɛ he nya buami eywiɛ nɛ wa yaa daa jeha—kpokpa nɔ kpe, kpɔ mi kpe slɔɔtohi enyɔ, kɛ Kristo gbenɔ Kaimi ɔ. Mɛni he je nɛ e he hia kaa waa ya kpe nɛ ɔmɛ tsuo ɔ? Kɛ kpe nɛ ɔmɛ je sisi ha kɛɛ? Kɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ngɛ kpe nɛ ɔmɛ a yami he ɔ haa nɛ a naa wɔ kɛɛ?\\nMɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Wa Bua Wa He Nya?\\n3, 4. Mɛni Yehowa suɔ kaa e we bi nɛ a pee? Moo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi.\\n3 Kɛ je blema nɛ Yehowa fa e we bi kaa a bua a he nya nɛ a ja lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 1513 loko a fɔ Kristo ɔ, Yehowa kɛ e mlaa amɛ ha Israel ma a, nɛ ngɛ jamɛ a mlaa amɛ a mi ɔ, e de Israel bi ɔmɛ ke a ye Hejɔɔmi ligbi daa otsi konɛ weku tsuaa weku nɛ ja lɛ, nɛ a kase e mlaa amɛ. (5 Mose 5:12; 6:4-9) Benɛ Israel bi ɔmɛ ye mlaa a nɔ ɔ, lɔ ɔ wo weku ɔmɛ tsuo he wami, nɛ ma a he tsɔ, nɛ a he wa ngɛ Mawu jami mi. Se benɛ ma a gbo mlaa a tue nɛ a bua we a he nya konɛ a ja Yehowa a, Yehowa mi mi fu mɛ.—3 Mose 10:11; 26:31-35; 2 Kron. 36:20, 21.\\n4 Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ Yesu pee ɔ hu he nɛ o hyɛ. E kɛ pee e su kaa daa otsi ɔ, e maa ya kpe he ɔ ngɛ Hejɔɔmi ligbi ɔ nɔ. (Luka 4:16) E ngɛ mi kaa kaseli ɔmɛ be Hejɔɔmi ligbi yemi mlaa a sisi ngɛ Yesu gbenɔ, kɛ e si temi ɔ se mohu, se a ya nɔ nɛ a bua a he nya. (Níts. 1:6, 12-14; 2:1-4; Rom. 14:5; Kol. 2:13, 14) Pi blɔ tsɔɔmi kɛ he wami womi pɛ nɛ kekle Kristofo ɔmɛ náa ngɛ kpe nɛ ɔmɛ a sisi. Ke a ya kpe ɔ, a sɔleɔ, a haa sanehi a heto, nɛ a laa kɛ jeɔ Mawu yi hulɔ.—Kol. 3:16; Heb. 13:15.\\nYesu kaseli ɔmɛ bua a he nya, nɛ a wo a sibi he wami\\n5. Mɛni he je nɛ wa yaa asafo mi kpehi, kpokpa nɔ kpehi, kɛ kpɔ mi kpehi ɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Kpehi Nɛ Mawu We Bi Peeɔ Daa Jeha a Haa Nɛ A Peeɔ Kake” nɛ ngɛ ba fa 176 hulɔ.)\\n5 Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ, ke wa ya asafo mi kpehi daa otsi, nɛ wa ya kpokpa nɔ kpehi, kɛ kpɔ mi kpehi daa jeha a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa fĩ Mawu Matsɛ Yemi ɔ se. E haa nɛ wa náa mumi klɔuklɔu ɔ, nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ woɔ ni kpahi he wami. Nɔ́ nɛ e he hia titli ji kaa wa náa he blɔ nɛ waa kɛ jaa Yehowa kɛ gu sɔlemi, sanehi a heto hami, kɛ lami nɔ. Eko ɔ, bɔ nɛ wa peeɔ wa kpehi ha mwɔnɛ ɔ ngɛ slɔɔto ngɛ bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ, kɛ kaseli ɔmɛ pee a nɔ́ ɔ he, se kɛ̃ ɔ, wa kpe ɔmɛ a he hia wawɛɛ. Kɛ asafo mi kpehi nɛ wa peeɔ mwɔnɛ ɔ plɛ kɛ je sisi ha kɛɛ?\\nAsafo Mi Kpehi Nɛ Wa Peeɔ Daa Otsi ɔ Ha Nɛ ‘Wa Suɔ Wa Sibi, Nɛ Wa Peeɔ Wa Sibi Kpakpa’\\n6, 7. (a) Mɛni he je nɛ wa peeɔ asafo mi kpehi ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ e slo bɔ nɛ kuu tsuaa kuu peeɔ asafo mi kpeehi ha a?\\n6 Benɛ Nyɛminyumu Charles Taze Russell bɔni anɔkuale nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ hlami ɔ, e yɔse kaa e sa nɛ e kɛ nihi nɛ e kɛ mɛ hɛɛ yi mi tomi kake ɔ nɛ bɔ. Ngɛ jeha 1879 ɔ mi ɔ, Russell ngma ke: “Ni komɛ piɛɛ ye he nɛ wa to Baiblo kasemi kuu ko sisi ngɛ Pittsburgh, nɛ wa kpeɔ daa Hɔgba konɛ wa hla Ngmami ɔ mi.” A wo nihi nɛ a kaneɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ he wami kaa a bua a he nya, nɛ benɛ e ke suu jeha 1881 ɔ, a bɔni asafo mi kpe peemi ngɛ Pittsburgh ngɛ Pennslyvania daa Hɔgba kɛ Sɔ. November 1895 Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke, yi mi tomi titli he je nɛ a peeɔ kpe nɛ ɔmɛ ji kaa a ma ná “Kristofohi a huɛ bɔmi, suɔmi kɛ kake peemi,” nɛ a ma ná he blɔ hu kɛ wo a sibi he wami.—Kane Hebri Bi 10:24, 25.\\n7 Baiblo Kaseli a kuu ɔmɛ ya nɔ jehahi babauu, se e slo bɔ nɛ a to kuu tsuaa kuu blɔ nya ha, kɛ bɔ nɛ kuu tsuaa kuu peeɔ kpe ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, kuu ko nɛ ngɛ United States ɔ ngma sɛ womi kɛ ya ha asafo ɔ, nɛ pee se ɔ, asafo ɔ ngma sɛ womi ɔ mi munyu ɔ eko ngɛ wa womi ɔmɛ kake mi ngɛ jeha 1911. A ngma ke: “Ke e hí kulaa a, wa kpeɔ si enuɔ daa otsi.” A peeɔ a kpe ɔmɛ Hɔɛgbi, Sɔ, Soha, nɛ Hɔgba lɛɛ a peeɔ lɛ si enyɔ. Ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, kuu ko nɛ ngɛ Afrika a ngma sɛ womi kɛ ya ha asafo ɔ, nɛ asafo ɔ ngma sɛ womi ɔ mi munyu ɔ eko ngɛ wa womi ɔmɛ kake mi. A ngma ke: “Wa kpeɔ Soha kɛ ya siɔ Hɔgba si enyɔ ngɛ nyɔhiɔ ɔ mi.” Se e kɛ we nɛ wa bɔni asafo mi kpehi peemi kaa bɔ nɛ e ngɛ mwɔnɛ ɔ. Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ asafo mi kpe slɔɔto ɔmɛ eko tsuaa eko je sisi ha a he nɛ waa hyɛ.\\n8. Ngɛ be nɛ be ɔ mi ɔ, mɛni ji munyuyihi nɛ a tu he munyu ngɛ magbɛ nɔ munyu ɔ ekomɛ a mi?\\n8 Magbɛ Nɔ Munyu Tumi. Ngɛ jeha 1880 ɔ mi benɛ Nyɛminyumu Russell je Hwɔmi Mɔ ɔ peemi sisi se ɔ, e nyɛɛ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se, nɛ e fiɛɛ ngɛ mahi fuu a nɔ. (Luka 4:43) Bɔ nɛ Nyɛminyumu Russell tu munyu ngɛ magbɛ nɔ ɔ ba pee nɔ́ nɛ a da nɔ kɛ to Magbɛ Nɔ Munyu Tumi he blɔ nya kaa bɔ nɛ e ji mwɔnɛ ɔ. Hwɔɔmi Mɔ ɔ fia Russell blɔ hiami ɔ he adafi kaa Russell “bua maa jɔ wawɛɛ kaa e maa tu magbɛ nɔ munyu ngɛ ‘Níhi nɛ kɔɔ Mawu matsɛ yemi ɔ he’ ɔ he.” Ngɛ jeha 1911 ɔ mi benɛ a to kuuhi loo asafohi fuu a sisi ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ, a wo mɛ he wami konɛ a tsɔ munyu tuli nɛ sa kɛ ya kuuhi nɛ ngɛ a kpɔ ɔmɛ a mi ɔ mi, nɛ a ya tu magbɛ nɔ munyu slɔɔtohi ekpa nɛ kɔɔ munyuyihi kaa kojomi kɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he. Ke a gbe magbɛ nɔ munyu ɔ eko tsuaa eko nya a, a tsɔɔ munyu tulɔ nɛ maa ba otsi nɛ nyɛɛ se ɔ, kɛ munyuyi nɛ e maa tu.\\n9. Benɛ jeha amɛ ngɛ bee ɔ, mɛni tsakemi a pee ngɛ Magbɛ Nɔ Munyu Tumi ɔ he, nɛ mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ fĩ se?\\n9 Ngɛ jeha 1945 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ fia adafi kaa a ma bɔni Magbɛ Nɔ Munyu tumi ngɛ je ɔ mi tsuo, nɛ a maa tu munyuyi nɛ a gbami kpaanyɔ nɛ kɔɔ nyagbahi nɛ e sa kaa a tsu a he ní “oya ngɛ wa be nɛ ɔ mi” ɔ he munyu. Munyu tuli ɔmɛ kɛ munyu tumi he womi nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ pee kɛ nɔ́ nɛ mɛ nitsɛmɛ a pee ɔ nɛ tsu ní jehahi babauu. Se ngɛ jeha 1981 ɔ mi ɔ, a kɛ blɔ tsɔɔmi ha munyu tuli tsuo kaa a da munyu tumi he womi nɛ asafo ɔ pee ɔ nɔ kɛ tu munyu. * Loko jeha 1990 ɔ maa su ɔ, munyu tumi he womi komɛ nɛ a kɛ tsuɔ ní ɔ biɔ nɛ a kɛ tue buli nɛ sɛɛ ní aloo a pee peemi kɛ tsɔɔ; se ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ, a kɛ blɔ tsɔɔmi ha kaa munyu tulɔ ɔ pɛ nɛ e tu magbɛ nɔ munyu ɔ. Jehanɛ hu, ngɛ January 2008 ɔ mi ɔ, a kpale pee tsakemi ngɛ be nɛ a kɛ tuɔ magbɛ nɔ munyu ɔ mi, kɛ je hɛngmɛfia 45 kɛ ba hɛngmɛfia 30. E ngɛ mi kaa a pe tsakemi komɛ ngɛ bɔ nɛ a to magbɛ nɔ munyu ɔ he blɔ nya ha a mi mohu lɛɛ, se a dla munyu ɔmɛ saminya. Munyu nɛ ɔmɛ woɔ wa hemi kɛ yemi ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ mi he wami, nɛ a tsɔseɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he níhi fuu a he. (1 Tim. 4:13, 16) Anɛ o kɛ bua jɔmi fɔɔ nihi nɛ o kpale ya slaa mɛ, kɛ ni kpahi nɛ o fiɛɛ kɛ ha mɛ ɔ nine konɛ a ba bu magbɛ nɔ munyu nɛ a kɛ da Baiblo ɔ nɔ ɔ tue lo?\\n10-12. (a) Mɛni tsakemihi a pee ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ kasemi mi? (b) Mɛni sane bimihi e sa kaa o bi o he?\\n10 Hwɔɔmi Mɔ ɔ Mi Ní Kasemi. Ngɛ jeha 1922 ɔ mi ɔ, asafo ɔ tsɔɔ nyɛmimɛ nyumuhi, nɛ a ya tuɔ magbɛ nɔ munyuhi ngɛ asafo ɔmɛ a mi, nɛ a nyɛɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ hɛ mi. A tsɛɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ ke, pilgrims (blɔ hiali). Nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ de asafo ɔ ní tsumi yi ɔ kaa a ha nɛ waa kase Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ asafo mi kpehi a sisi. Asafo ɔ ngɔ a ga womi ɔ kɛ tsu ní, lɔ ɔ he ɔ, a ha nɛ asafo ɔmɛ bɔni Hwɔɔmi Mɔ ɔ kasemi. Sisije ɔ, a kaseɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ otsi ɔ mi ligbi ko nɔ loo Hɔgba.\\nA ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ Mi Ní Kasemi pee ngɛ Ghana ngɛ jeha 1931\\n11 June 15, 1932 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ha ngɛ bɔ nɛ e sa kaa a kase Hwɔɔmi Mɔ ɔ he. Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ nyɛminyumu ko nɛ nyɛɛ ní kasemi ɔ hɛ mi kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ Betel ɔ. Nyɛmimɛ nyumuhi etɛ ma nyɛ maa hi si ngɛ hɛ mi sɛ ɔmɛ a nɔ konɛ a kane kuku ɔmɛ kakaaka. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, sane bimihi piɛɛ we kuku ɔmɛ a he, lɔ ɔ he ɔ, nɔ nɛ hyɛɛ ní kasemi ɔ nɔ ɔ haa nɛ tue buli ɔmɛ biɔ sanehi ngɛ nɔ́ nɛ a ngɛ kasee ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, e ma tsɛ tue buli ɔmɛ eko nɛ a ha sane bimi ɔmɛ a heto. Ke e he ba hia kaa a tsɔɔ níhi a nya saminya a, ní kasemi nɔ hyɛlɔ ɔ tsɔɔ mi “kpiti.”\\n12 Sisije ɔ, a ha asafo ɔmɛ he blɔ kaa a ma nyɛ maa hla Hwɔɔmi Mɔ nɛ a kpɛti nihi babauu a bua maa jɔ he konɛ a kase. Se ngɛ April 15, 1933 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ wo ga kaa asafohi tsuo nɛ a kase Hwɔɔmi Mɔ nɛ ba ngɛ nyɔhiɔ nɛ a ngɛ mi ɔ mi. Ngɛ jeha 1937 ɔ mi ɔ, a kɛ blɔ tsɔɔmi ha kaa e sa nɛ a kase Hwɔɔmi Mɔ ɔ Hɔgba. A ngma tsakemihi nɛ a pee ngɛ asafo mi kpehi a he ngɛ October 1, 1942 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi. Womi ɔ tsɔɔ mi kaa a maa ngma sane bimihi ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi hehi nɛ a maa kase ɔmɛ a sisi, nɛ e sa nɛ a kɛ jamɛ a sane bimi ɔmɛ nɛ tsu ní ngɛ ní kasemi ɔ mi. Womi ɔ de hu ke, e sa nɛ a ngɔ ngmlɛfia kake kɛ kase ní ɔ. Jehanɛ hu, womi ɔ wo nihi nɛ a ma ha heto ɔ he wami konɛ a ko kane heto nɛ ngɛ kuku ɔ mi ɔ, mohu ɔ, a ngɔ “mɛ nitsɛmɛ a munyu” kɛ ha heto. Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ní kasemi ji blɔ titli nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ guu nɔ kɛ haa wɔ mumi mi niye ní ngɛ be nɛ sa mi. (Mat. 24:45) E sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bi e he ke: ‘Anɛ i dlaa ye he kɛ haa Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ní kasemi daa otsi lo? Anɛ i bɔɔ mɔde kaa ma ha sanehi a heto lo?’\\n13, 14. Kɛ Asafo Baiblo Mi Ní Kasemi ɔ plɛ kɛ je sisi ha kɛɛ, nɛ mɛni o bua jɔ he ngɛ kpe nɛ ɔ he?\\n13 Asafo Baiblo Mi Ní Kasemi. Ngɛ jeha 1895 ɔ mi benɛ a je Millennial Dawn womi ɔ ekomɛ kpo se ɔ, Nyɛminyumu H. N. Rahn nɛ e ji Baiblo Kaselɔ ngɛ Baltimore, Maryland ngɛ U.S.A ɔ kɛ ga womi ha kaa a to kuuhi a sisi konɛ a kase Millennial Dawn womi ɔmɛ. A tsɛɛ kuu ɔmɛ ke “Dawn Circles.” Sisije ɔ, a kpeɔ ngɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ ekomɛ a wehi a mi konɛ a kɛ ka nɛ a hyɛ kaa e maa hi lo. Se benɛ e ke suu September 1895 ɔ, kuu ɔmɛ a mi ní kasemi ɔ ngɛ nɔ yae saminya ngɛ mahi fuu a nɔ ngɛ United States. Hwɔɔmi Mɔ nɛ je kpo ngɛ jamɛ a nyɔhiɔ ɔ nɔ ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ha kaa nihi tsuo nɛ a ngɛ anɔkuale ɔ kasee ɔ nɛ a pee kuu, konɛ a pee ní kasemi nɛ ɔ. Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ nɛ maa hyɛ ní kasemi ɔ nɔ ɔ nɛ le ní kanemi saminya. Ke e kane munyu za kake ɔ, e maa mlɛ konɛ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ nɛ a tsɔɔ a juɛmi ngɛ he. Ke a kane kuku ko nɛ a susu he ta a, e ma ha nɛ a kane ngmamihi nɛ a tsɛ se ɔmɛ. Jehanɛ se ɔ, ke a gbe yi ko nya a, nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ kpe ɔ sisi ɔ ma de nɔ́ nɛ e kase kpiti.\\n14 A tsake ní kasemi nɛ ɔ biɛ si abɔ. A ba tsɛ ní kasemi nɛ ɔ ke, “Berean Circles for Bible Study” (Beroya Kuuhi A Baiblo Mi Ní Kasemi). A da bɔ nɛ Beroya bi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hlaa ngmami ɔ mi ha a nɔ kɛ wo biɛ nɛ ɔ. (Níts. 17:11) Pee se ɔ, a tsake biɛ ɔ kɛ pee Asafo Womi Mi Ní Kasemi. Amlɔ nɛ ɔ, a tsɛɛ lɛ Asafo Baiblo Mi Ní Kasemi, nɛ asafo ɔ tsuo kpeɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ kɛ kaseɔ ní ɔ, mohu pe nɛ kuuhi maa kpe ngɛ nihi a we mi. Ngɛ jehahi babauu nɛ be ɔ mi ɔ, wa kase womihi, womiyohi, kɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi munyu ɔmɛ ekomɛ ngɛ kpe nɛ ɔmɛ a sisi. Kɛ je blema nɛ a woɔ nihi tsuo nɛ a baa kpe nɛ ɔ sisi ɔ he wami nɛ a kɛ a he nɛ wo mi. Kpe nɛ ɔ ye bua wɔ wawɛɛ nɛ wa nu Baiblo ɔ sisi saminya. Anɛ o dlaa o he kɛ haa kpe nɛ ɔ, nɛ o kɛ o he woɔ mi bɔ nɛ o ma nyɛ lo?\\nAnɛ nyɛ peeɔ nyɛ weku Mawu jami ɔ daa otsi lo?\\nWEKU MAWU JAMI\\nAKƐNƐ wa sɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi vii he je ɔ, Yehowa asafo ɔ gbla juɛmi kɛ ma bɔ nɛ e he hia kaa weku tsuaa weku nɛ to Baiblo kasemi he blɔ nya a nɔ wawɛɛ. (2 Tim. 3:1) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, womi wayo nɛ ji, Home and Happiness nɛ a pee ngɛ jeha 1932 ɔ de ke: “E sa nɛ weku tsuaa weku nɛ je Baiblo ɔ kasemi sisi ngɛ we mi oya nɔuu.” May 15, 1956 Hwɔɔmi Mɔ ɔ wo Kristofohi a wekuhi tsuo he wami nɛ “a kase Baiblo ɔ ngɛ a wehi a mi konɛ weku ɔ tsuo nɛ ná he se.” Lɔ ɔ se ɔ, womi ɔ bi ke: “Anɛ o weku ɔ blaa kɛ kaseɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ loko nyɛ yaa asafo mi kpe lo?”\\nNgɛ jeha 2009 ɔ mi ɔ, asafo ɔ pee tsakemi ngɛ kpe nɛ wa peeɔ ngɛ otsi ɔ mi ɔ he kɛ ma bɔ nɛ weku Mawu jami he hia ha a nɔ mi; kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, wa peeɔ Asafo Baiblo Mi Ní Kasemi ɔ, Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ, kɛ Sɔmɔmi Kpe ɔ tsuo ligbi kake. January 2011 Wa Matsɛ Yemi Sɔmɔmi ɔ tsɔɔ “yi mi tomi kake he je nɛ a pee tsakemi nɛ ɔ” mi. E de ke, “Konɛ wekuhi nɛ a nyɛ nɛ a to gbɔkuɛ pɔtɛɛ ko daa otsi nɛ a kɛ ja Mawu konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi nɛ wa.” E de hu ke: “A to a tsui si kɛ susu Baiblo ɔ mi munyuhi a he, nɛ a ha nɛ a ní kasemi ɔmɛ nɛ kɔ a weku ɔ mi hiami níhi a he.” *\\nMɛni he je nɛ Weku Mawu Jami blɔ nya tomi nɛ e sɛ kaa a po mi ɔ he hia wawɛɛ ɔ? Ejakaa ke weku ɔ he wa ngɛ Mawu jami mi ɔ, asafo ɔ hu ma ná he se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ asafo ɔ kɛ to bliikisi tsu he. (Kane Hebri Bi 3:4-6.) * Loko bliikisi tsu he maa wa a, e daa si ngɛ níhi enyɔ nɔ—tsu ɔ sisi tomi kpakpa, kɛ bliikisi kpakpa. Ke tsu ɔ sisi tomi ɔ hí ɔ, tsu ɔ maa hule. Jehanɛ hu, ke tsu ɔ sisi tomi ɔ hi po, nɛ bliikisi ɔmɛ nɛ a kɛ ma tsu ɔ hí ɔ, tsu ɔ ma bɔni gbami, nɛ e be si dae. A to Kristofohi asafo ɔ ngɛ sisi tomi nɛ he wa saminya nɛ ji Kristo tsɔɔmi ɔmɛ a nɔ. (Kane 1 Korinto Bi 3:10-15.) * Ni kakaakahi kɛ wekuhi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ngɛ kaa bliikisi. Weku Mawu jami ɔ ji he blɔ klɛdɛɛ nɛ ni kakaakahi kɛ wekuhi ná konɛ a kɛ fia a hemi kɛ yemi ɔ kɛ ma si. Ke ni kakaakahi kɛ wekuhi a he wa ngɛ Mawu jami mi ɔ, asafo ɔmɛ a he maa wa ngɛ Mawu jami mi. Anɛ nyɛ peeɔ nyɛ weku Mawu jami ɔ daa otsi lo?\\n^ kk. 59 Nyɛ maa na ga womi komɛ nɛ kɔɔ bɔ nɛ nyɛ ma nyɛ maa pee weku Mawu jami ha a he ngɛ January 2011 Wa Matsɛ Yemi Sɔmɔmi ɔ mi.\\n^ kk. 60 Paulo tu munyu ɔ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ná “hiɔwe tsɛmi ɔ.” (Heb. 3:1, NW) Se e ga womi ɔ kɔɔ Kristofohi tsuo a he.\\n^ kk. 60 Ke o ngɛ hlae nɛ o le Baiblo mi munyu nɛ ɔ mi tsɔɔmi fitsofitso ɔ, hyɛ July 15, 1999 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 12-14, kuku 15-20. O ma nyɛ maa kane munyu nɛ ɔ nɛ o susu he ngɛ bɔ nɛ nyɛ ma nyɛ kɛ maa pee Weku Mawu Jami ha a he.\\n15. Mɛni he je nɛ a to Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ sisi ɔ?\\n15 Teokrase Sɔmɔmi Sukuu. “Ngɛ Hɔɛgbi gbɔkuɛ, February 16, 1942” ɔ mi ɔ, Carey Barber, nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ngɛ sɔmɔe ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ngɛ Brooklyn, New York ɔ de ke, “A de nyumuhi tsuo nɛ a ngɛ Brooklyn Betel weku ɔ mi ɔ nɛ a ngma a biɛ ngɛ Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ mi.” Nyɛminyumu Barber, nɛ pee se ɔ, e sɔmɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ti nɔ kake ɔ tu sukuu ɔ he munyu kaa e ji “níhi nɛ se be nɛ Yehowa pee ha e we bi ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ a kpɛti kake.” Tsɔsemi nɛ ɔ ye bua nyɛmimɛ nyumuhi, nɛ a ya hɛ mi ngɛ ní tsɔɔmi kɛ fiɛɛmi mi, lɔ ɔ he ɔ, kɛ je jeha 1943 kɛ ma nɛ ɔ, a ha nɛ asafohi tsuo ngɛ je kɛ wɛ ɔ nine su womiyo nɛ ji, Course in Theocratic Ministry ɔ nɔ. June 1, 1943 Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa a to Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ sisi konɛ e ye bua Mawu we bi “nɛ a pee Odasefohi nɛ sa kɛ ha Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛmi.”—2 Tim. 2:15.\\n16, 17. Anɛ munyu tumi mi pɛ nɛ Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ tsɔseɔ nɔ ngɛ lo? Moo tsɔɔ nya.\\n16 Sisije ɔ, e yee ha nihi fuu kaa a maa da nihi babauu a hɛ mi kɛ tu munyu. Clayton Woodworth, Jr. nɛ a wo e papaa kɛ Nyɛminyumu Rutherford kɛ ni kpahi tsu ngɛ jeha 1918 ɔ mi ɔ tsɔɔ bɔ nɛ e nu he ha benɛ e ngma e biɛ ngɛ sukuu ɔ mi ngɛ jeha 1943 ɔ mi ɔ. E de ke, “E he wa ha mi kaa ma da nihi a hɛ mi kɛ tu munyu. Ye lilɛ jiɔ ngɛ ye nya mi, ye kuɛ si gbli, nɛ ye gbi hu tsake.” Se benɛ Clayton bɔni hɛ mi yami ɔ, e ná he blɔ nɛ e ya tu magbɛ nɔ munyuhi fuu. Pi munyu tumi he tsɔsemi pɛ nɛ e ná. Sukuu ɔ ye bua lɛ nɛ e na kaa e he hia nɛ e ba e he si konɛ e ngɔ e he kɛ fɔ Yehowa nɔ. Clayton de ke, “I ba na kaa pi nɔ nɛ maa tu munyu ɔ nɛ he hia. Mohu ɔ, ke munyu tulɔ ɔ dla e he saminya nɛ e kɛ e hɛ fɔ Yehowa nɔ ɔ, nihi a bua maa jɔ munyu ɔ he, nɛ a maa kase ní kɛ je mi.”\\n17 Ngɛ jeha 1959 ɔ mi ɔ, a de nyɛmimɛ yihi nɛ a ngma a biɛ ngɛ sukuu ɔ mi. Nyɛmiyo Edna Bauer kai kpe nɛ e ya nɛ a fia sukuu ɔ he adafi ɔ. E de ke, “I kai bɔ nɛ nyɛmimɛ yi ɔmɛ a bua jɔ ha a. Enɛ ɔ ji he blɔ nɛ a ná.” Jeha babauu nɛ be ɔ, nyɛmimɛ fuu ngɔ a he kɛ wo Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ mi, nɛ Yehowa tsɔse mɛ. Mwɔnɛ hu ɔ, wa náa tsɔsemi nɛ ɔ ngɛ Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi kpe ɔ mi.—Kane Yesaya 54:13.\\n18, 19. (a) Amlɔ nɛ ɔ, kɛ wa peeɔ kɛɛ kɛ náa blɔ tsɔɔmi kpakpahi nɛ yeɔ bua wɔ ngɛ wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi? (b) Mɛni he je nɛ wa laa ngɛ wa kpehi a sisi ɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Anɔkuale ɔ He Lahi Nɛ Wa Laa” a hulɔ.)\\n18 Sɔmɔmi Kpe. Kɛ je jeha 1919 ɔ mi tɔɔ nɛ a peeɔ kpe kɛ ha fiɛɛmi yami. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, pi asafo ɔ mi bi tsuo nɛ a yaa jamɛ a kpe ɔ sisi—ja nihi nɛ a gbaa wa womi ɔmɛ pɛ. Ngɛ jeha 1923 ɔ mi ɔ, a peeɔ Sɔmɔmi Kpe ɔ si kake daa nyɔhiɔ, nɛ e sa nɛ nihi tsuo ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a ya. Benɛ e ke suu jeha 1928 ɔ, a wo asafo ɔmɛ he wami konɛ a pee Sɔmɔmi Kpe ɔ daa otsi, nɛ ngɛ jeha 1935 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ wo asafohi tsuo he wami nɛ a da munyuhi nɛ ngɛ womi wayo nɛ ji, Director a mi ɔ nɔ kɛ pee Sɔmɔmi Kpe ɔ. Pee se ɔ, a ba tsɛ Director womi wayo ɔ ke Informant, nɛ lɔ ɔ se hu ɔ, a ba tsɛ lɛ ke Wa Matsɛ Yemi Sɔmɔmi ɔ. Be bɔɔ se ɔ, kpe nɛ ɔ ba piɛɛ asafo ɔmɛ a blɔ nya tomihi a he.\\n19 Mwɔnɛ ɔ, a haa wɔ blɔ tsɔɔmihi ngɛ bɔ nɛ e sa kaa wa tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha a he ngɛ wa kpe ɔ eko mi, konɛ waa ya nɔ nɛ waa nyɛɛ Kristo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se. (Mat. 10:5-13) Ke a ha mo ní kasemi womi ɔ eko ɔ, anɛ o kaseɔ, nɛ o kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ ngɛ mi ɔ tsuɔ ní ngɛ fiɛɛmi mi lo?\\nHe Nya Buami Nɛ He Hia Pe Kulaa Ngɛ Jeha a Mi\\nKɛ je kaseli ɔmɛ a be ɔ mi tɔɔ nɛ Kristofohi buaa a he nya daa jeha nɛ a yeɔ Kristo gbenɔ Kaimi ɔ (Hyɛ kuku 20)\\n20-22. (a) Mɛni he je nɛ wa kaiɔ Yesu gbenɔ ɔ? (b) Mɛni se wa náa ngɛ Kaimi ɔ nɛ wa yaa daa jeha a mi?\\n20 Yesu de e kaseli ɔmɛ ke a kai e gbenɔ ɔ kɛ ya si be nɛ e maa ba. Kristo gbenɔ Kaimi ɔ ji gbijlɔ nɛ a yeɔ daa jeha kaa bɔ nɛ a ye Hetsɔmi ɔ. (1 Kor. 11:23-26) Kpe nɛ ɔ haa nɛ nihi ayɔhi abɔ buaa a he nya daa jeha. E haa nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kaiɔ he blɔ nɛ a ná kaa a maa piɛɛ Kristo he kɛ ye Matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ. (Rom. 8:17) Ngɛ to kpa amɛ a blɔ fa mi ɔ, e haa nɛ a jeɔ bu nɛ mi kuɔ kpo kɛ haa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ, nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale.—Yoh. 10:16.\\n21 Nyɛminyumu Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ yɔse kaa Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ he hia wawɛɛ, nɛ a le kaa e sa nɛ a ye Kaimi ɔ si kake ngɛ jeha a mi. April 1880 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Wa kpɛti nihi babauu nɛ wa ngɛ Pittsburgh hiɛ ɔ pɔɔ wa he nya buami konɛ . . . waa ye Hetsɔmi [Kaimi] ɔ, nɛ waa ye níhi nɛ peeɔ Nyɔmtsɛ ɔ helo kɛ e muɔ he okadi ɔ.” E kɛ we nɛ a bɔni Kpehi peemi ngɛ be nɛ a yeɔ Kaimi ɔ mi. Kekle be nɛ a ngma kpe kaa kikɛ he sane kɛ fɔ si ji jeha 1889. Nihi 225 nɛ a ya jamɛ a kpe ɔ, nɛ a baptisi nihi 22.\\n22 Mwɔnɛ ɔ, wa yí kaimi ɔ ngɛ kpehi a sisi hu, se wa fɔɔ nihi nɛ a ngɛ wa kpɔ ɔ mi ɔ nine konɛ a ba piɛɛ wa he kɛ ye Kaimi ɔ ngɛ wa Matsɛ Yemi Asa a nɔ loo he ko nɛ wa hai. Ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, nihi nɛ a he hiɛ pe ayɔ 19 nɛ a ba Yesu gbenɔ ɔ Kaimi ɔ sisi. Hyɛ he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa maa fɔ nihi nine konɛ a ba piɛɛ wa he ngɛ gbɔkuɛ nɛ ngɛ klɔuu pe kulaa nɛ ɔ sisi, nɛ waa kɛ mɛ nɛ ye Kaimi ɔ! Anɛ o kɛ bua jɔmi fɔɔ nihi babauu nine konɛ a ba Kaimi ɔ lo?\\nNɔ́ Nɛ Wa Ní Peepee Tsɔɔ\\n23. Kɛ o naa wa kpe ɔmɛ ha kɛɛ?\\n23 Yehowa sɔmɔli nɛ yeɔ anɔkuale ɔ nɛ́ fami kaa a bua a he nya a kaa tlomi. (Heb. 10:24, 25; 1 Yoh. 5:3) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Matsɛ David suɔ be tsuaa be kaa e maa ya Yehowa we ɔ. (La 27:4) E bua jɔɔ Yehowa we ɔ yami he, titli ɔ, ke e ngɛ nihi nɛ a suɔ Mawu ɔ a kpɛti. (La 35:18) Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ e wɛ po ɔ, e bua jɔ he wawɛɛ kaa e maa hi e Tsɛ ɔ we ɔ—Luka 2:41-49.\\nWa kpe ɔmɛ nɛ wa suɔ kaa wa maa ya a tsɔɔ bɔ nɛ Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ́ nitsɛnitsɛ kɛ ha wɔ ha\\n24. Mɛni ji he blɔhi nɛ wa náa ke wa ya asafo mi kpehi?\\n24 Ke wa ya asafo mi kpeehi ɔ, wa tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa, nɛ wa suɔ kaa wa maa wo wa nyɛmimɛ he wami. Wa tsɔɔ hu kaa wa suɔ nɛ waa kase bɔ nɛ wa maa hi si ha kaa Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ, ejakaa asafo mi kpeehi, kpokpa nɔ kpehi, kɛ kpɔ mi kpehi a sisi titli nɛ wa náa tsɔsemi nɛ ɔmɛ ngɛ. Jehanɛ se hu ɔ, wa kpe ɔmɛ tsɔseɔ wɔ, nɛ a woɔ wɔ he wami bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ wa tsu ní tsumi nɛ he hia nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ tsue mwɔnɛ ɔ, nɛ ji nihi nɛ a maa pee mɛ Matsɛ Yesu Kristo kaseli konɛ a tsɔse mɛ ɔ. (Kane Mateo 28:19, 20.) Atsinyɛ jemi ko be he kaa wa kpe ɔmɛ nɛ wa suɔ kaa wa maa ya a tsɔɔ bɔ nɛ Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ́ nitsɛnitsɛ kɛ ha wɔ ha kaa ni kakaakahi. Nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ wa kpe ɔmɛ a he be tsuaa be!\\n^ kk. 2 Ngɛ asafo mi kpehi nɛ wa yaa daa otsi ɔ se ɔ, a woɔ wekuhi kɛ ni kakaakahi he wami konɛ a to be nɛ a pee dɛhe ní kasemi aloo weku Mawu jami.\\n^ kk. 9 Benɛ e ke suu jeha 2013 ɔ, a pee magbɛ nɔ munyu tumi he womihi nɛ hiɛ pe 180.\\nMɛni he je nɛ wa buaa wa he nya a?\\nMɛni o ma nyɛ ma de ngɛ kpe slɔɔtohi nɛ wa peeɔ ɔmɛ a he?\\nMɛni nɛ o ní peepee ngɛ asafo mi kpehi a he ɔ tsɔɔ? Moo tsɔɔ nya.\\nKPEHI NƐ MAWU WE BI PEEƆ DAA JEHA A HAA NƐ A PEEƆ KAKE\\nYEHOWA fa Israel bi nyumuhi tsuo kaa a bua a he nya ngɛ Yerusalem si etɛ daa jeha. (2 Mose 23:14-17; 3 Mose 23:34-36) Ke e su be nɛ ɔ, Yesu papaa Yosef ngɔɔ e weku ɔ tsuo kɛ yaa Yerusalem. Eko ɔ, Israel bi kpa nɛ a ji nyumuhi hu peeɔ jã. Mawu we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu buaa a he nya si etɛ daa jeha ngɛ kpokpa nɔ kpehi, kɛ kpɔ mi kpehi a sisi. Kpe nɛ ɔmɛ haa nɛ wa kaiɔ níhi nɛ sa kadimi wawɛɛ nɛ ya nɔ ngɛ Mawu blɔ nya tomi fã nɛ ngɛ zugba a nɔ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ. Mo susu kpe nɛ ɔmɛ, kɛ nɔ́ nɛ ha nɛ a sa kadimi ɔ he nɛ o hyɛ.\\nJeha 1919: Cedar Point, Ohio ngɛ U.S.A.\\nKekleekle kpe nɛ a pee ngɛ kekle Je Mi Ta a se.\\nA wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi he wami.\\nA fia adafi kaa a ma bɔni womi tɛtlɛɛ nɛ ji, The Golden Age (amlɔ nɛ ɔ Awake!) ɔ peemi.\\nJeha 1922: Cedar Point, Ohio\\nA wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi he wami ngɛ magbɛ nɔ munyu nɛ e yi ji “Matsɛ Yemi ɔ” ɔ mi. Munyu tulɔ ɔ kɛ kã de ke: “Nyɛɛ fia, nyɛɛ fia, nyɛɛ fia Matsɛ ɔ kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he gɔgɔ”!\\nJeha 1931: Columbus, Ohio\\nWa ngɔ biɛ Yehowa Odasefohi kɛ fɔ wa nɔ.\\nJeha 1935: Washington, D.C.\\nKekle be nɛ wa ba le kaa “nimli asafo” nɛ a tu a he munyu ngɛ Kpojemi 7:9 ɔ ji nihi nɛ a maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene.\\nJeha 1942: New World Theocratic Kpe, a pee ngɛ mahi 85 a mi ngɛ je kɛ wɛ\\nMagbɛ nɔ munyu nɛ e yi ji, “Tue Mi Jɔmi—E Maa Hi Si Daa Lo?” ɔ ha nɛ wa nu gbami nɛ ngɛ Kpojemi yi 17 ɔ sisi, nɛ e tsɔɔ kaa ngɛ Je Mi Ta enyɔne ɔ se ɔ, wa ma ná he blɔ kɛ bua Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi bi fuu a nya.\\nJeha 1950: Theocracy’s Increase Kpe\\nA je New World Translation of the Christian Greek Scriptures ɔ kpo.\\nJeha 1958: Divine Will Mahi A Kpɛti Kpe\\nMahi a kpɛti kpe nɛ pe kulaa nɛ a pee ngɛ ma kake mi; nihi nɛ a he hiɛ pe 250,000 nɛ a je mahi 123 a nɔ ya bua a he nya ngɛ New York.\\nJeha 1961: United Worshipers Kpe\\nA je New World Translation of the Holy Scriptures mluku ɔ kpo.\\nJeha 1992: “Light Bearers” Kpe\\nEnɛ ɔ ji kekle mahi a kpɛti kpe nɛ Yehowa Odasefohi pee ngɛ blema Soviet Union, ngɛ St. Petersburg ngɛ Russia.\\nJeha 1993: “Divine Teaching” Kpe, Kyiv ngɛ Ukraine\\nNgɛ yi nɔ sane mi tsuo ɔ, enɛ ɔ ji kpe nɛ a pee nɛ a baptisi nihi 7,402.\\nJeha 2011: ‘Mawu Matsɛ Yemi ɔ Nɛ Ba!’ Kpe\\nA pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ wa nu gbami nɛ kɔɔ amaga nɛ Daniel yi 2 tu he munyu ɔ sisi ɔ he. Amlɔ nɛ ɔ, wa ba le kaa amaga a nanewɛɛ ɔmɛ nɛ a kɛ dade kɛ zu pee ɔ daa si kɛ ha Anglo-Amerika nɔ yemi ɔ, nɛ ji nɔ yemi nɛ maa hi si kɛ yaa si benɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ywia okadi peemi mi amaga a tsuo.\\nJeha 2014: ‘Nyɛ Hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ Kekle!’ Kpe\\nKristo Matsɛ Yemi ngɛ hiɔwe ɔ ye jeha 100.\\n“ANƆKUALE Ɔ HE LAHI NƐ WA LAA”\\nYEHOWA we bi suɔ kaa a ma la e he la kɛ je e yi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yehowa kpɔ Israel bi ɔmɛ ngɛ Egipt bi ɔmɛ a dɛ mi ngɛ Wo Tsu ɔ mi ɔ, Israel bi ɔmɛ la bua jɔmi la kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ nɔ́ nɛ Yehowa pee ha mɛ ɔ he. (2 Mose 15:1-21) Pee se ɔ, lami ba pee jami nɛ a kɛ haa Yehowa ngɛ sɔlemi we ɔ fã nɛ he hia wawɛɛ. (1 Kron. 23:4, 5; 25:7) Ngɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, a la yi jemi lahi kɛ ha Yehowa.—Mat. 26:30; Efe. 5:19.\\nJã nɔuu nɛ benɛ Nyɛminyumu Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ bɔni anɔkuale ɔ nami ekohu ɔ, a kɛ la slɔɔtohi tsu ní ngɛ Yehowa jami mi. Benɛ February 15, 1896 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ se nami nɛ ngɛ la nɛ wa la a he munyu tue ɔ, e de ke: “Anɔkuale ɔ he lahi nɛ Mawu we bi laa a ji blɔ kpakpa nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ha anɔkuale ɔ nɛ sɛ a yi mi kɛ a tsui mi.”\\nAMLƆ NƐ Ɔ\\nWeku Mawu Jami—Anɛ O Ma Nyɛ Ma Ha Nɛ E Ngɔ Lo?\\nMoo hyɛ bɔ nɛ nihi peeɔ a weku Mawu jami ha ngɛ ma ekpaekpahi a nɔ konɛ o na bɔ nɛ mo hu o maa pee o nɔ́ ɔ ha.\\nWa Nyɛmimɛ Ɔmɛ Ngɛ Je Kɛ Wɛ\\nWeku Mawu Jami Mi Ní Tsumihi","num_words":6067,"character_repetition_ratio":0.053,"word_repetition_ratio":0.009,"special_characters_ratio":0.296,"stopwords_ratio":0.467,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Sɔlemɔ Shĩa Kpele Ni Ezekiel Na Yɛ Ninaa Mli Lɛ Mlitsɔɔmɔ\\n‘Tsɔɔmɔ Bɔ Ni Sɔlemɔ Shĩa Lɛ Yɔɔ’\\nNƆ NI ABAAWIE HE: Sɔlemɔ shĩa kpele ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ mlitsɔɔmɔ\\n1-3. (a) Mɛni hewɔ eeenyɛ efee akɛ Ezekiel tsui nyɔ emli be ni ajie sɔlemɔ shĩa kpele lɛ he ninaa lɛ atsɔɔ lɛ lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ yitso nɛɛ mli?\\nFEEMƆ Ezekiel ni eye afii 50 lɛ he mfoniri okwɛ. Ehi nomŋɔɔ mli afii 25. No mli lɛ, akpãtã Yerusalem sɔlemɔ shĩa lɛ hiɛ jeeŋmɔ ni etsɔ koikoi. Kɛ́ be ko ni eho lɛ, Ezekiel yakpa gbɛ akɛ ebaaku esɛɛ ni eyasɔmɔ akɛ osɔfo yɛ Yerusalem lɛ, no lɛ amrɔ nɛɛ eyɔse akɛ nakai gbɛkpamɔ lɛ nyɛŋ aba mli. Eshwɛ aaafee afii 56 lolo dani nomŋɔɔ lɛ baaba naagbee. No hewɔ lɛ, Ezekiel le akɛ, ebaawa waa akɛ ebaahi shi kɛyashi nɛkɛ afii babaoo nɛɛ baashɛ ni Yehowa webii lɛ aku amɛsɛɛ kɛya amɛmaŋ ekoŋŋ, aahu po akɛ ebaahi shi ni ena akɛ ama sɔlemɔ shĩa lɛ ekoŋŋ. (Yer. 25:11) Ani susumɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ hãa ewerɛ hoɔ ehe?\\n2 Kwɛ bɔ ni ehi waa akɛ Yehowa hala be nɛɛ, ni ejie ninaa kpele kpo etsɔɔ Ezekiel koni no ashɛje nuu anɔkwafo nɛɛ mii ni ená hiɛnɔkamɔ! Yehowa tsɔ ninaa nɛɛ nɔ ewó gbalɔ lɛ kɛku sɛɛ kɛtee emaŋ, ni ekɛ lɛ yadamɔ gɔŋ ko ni kwɔ waa nɔ. Be ni edamɔ gɔŋ nɛɛ nɔ lɛ, “nuu ko ni su tamɔ akɔɔble” ba eŋɔɔ. Nakai nuu lɛ ji ŋwɛibɔfo, ni ekɛ Ezekiel yashara shi yɛ sɔlemɔ shĩa wulu ko mli. (Kanemɔ Ezekiel 40:1-4.) Efee tamɔ nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ! Eeenyɛ efee akɛ ninaa nɛɛ waje Ezekiel hemɔkɛyeli, ehã enaa kpɛ ehe, ni ekolɛ, ehiɛ fee lɛ yaa fioo. Eyɛ mli akɛ sɔlemɔ shĩa lɛ ni ena lɛ he nibii komɛi jeee nɔ ko hee kɛhã lɛ moŋ, shi esoro no kwraa yɛ sɔlemɔ shĩa ni ele yɛ Yerusalem lɛ he.\\n3 Ezekiel wolo lɛ mli naagbee yitsei nɛɛhu lɛ wieɔ ninaa ni hãa mɔ naa kpɛɔ ehe nɛɛ he titri. Hã wɔsusu su ni esa akɛ wɔná be ni wɔpɛiɔ ninaa nɛɛ mli koni wɔnu shishi jogbaŋŋ lɛ he wɔkwɛ. No sɛɛ lɛ, wɔbaakwɛ kɛji nɔ ni Ezekiel na lɛ ji mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele ni Paulo wie he afii ohai komɛi asɛɛ lɛ. Agbɛnɛ hu, wɔbaasusu bɔ ni Ezekiel kɛ nomii lɛ nu ninaa nɛɛ shishi amɛhã lɛ he wɔkwɛ.\\nEhe Bahia Ni Wɔtsake Gbɛ Ni Wɔtsɔɔ Nɔ Wɔtsɔɔ Saji Amli Lɛ\\n4. Be ko ni eho lɛ, te atsɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he ninaa lɛ mli ahã tɛŋŋ, shi amrɔ nɛɛ, mɛni ehe ebahia ni afee?\\n4 Be ko ni eho lɛ, awie yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ, Ezekiel na Yehowa mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ, nɔ ni akɛ mumɔ tsirɛ bɔfo Paulo ni ewie he yɛ wolo ni eŋma kɛyahã Hebribii lɛ mli lɛ. * Yɛ nakai shishinumɔ lɛ naa lɛ, etamɔ nɔ ni nilee yɛ mli akɛ wɔbaadamɔ bɔ ni Paulo wie sɔlemɔ buu lɛ he ehã lɛ nɔ wɔtsɔɔ akɛ sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli lɛ he nibii lɛ babaoo damɔ shi kɛhã nɔ ko, loo amɛfeɔ nibii komɛi ahe mfoniri. Shi be ni wɔsɔle ni wɔjwɛŋ nii anɔ kɛtee shɔŋŋ lɛ, wɔna akɛ ehe miihia ni wɔtsɔɔ Ezekiel ninaa ni kɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ mli yɛ gbɛ ni shishinumɔ yɔɔ mlɛo nɔ.\\n5, 6. (a) Mɛni Paulo wie yɛ sɔlemɔ buu lɛ he ni tsɔɔ akɛ ebaa ehe shi? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Paulo yɛ bɔ ni wɔnuɔ Ezekiel ninaa ni kɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ shishi wɔhãa lɛ mli?\\n5 Wɔna akɛ ehe ehiaaa ni wɔkwɛ kɛji nibii fɛɛ ni yɔɔ sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli lɛ he lɛ ateŋ eko fɛɛ eko ji gbalɛ ko mlibaa loo akɛ efeɔ nɔ ko he mfoniri. Mɛni hewɔ? Hã wɔsusu nɔkwɛmɔnɔ ko ni sa kadimɔ waa he wɔkwɛ. Be ni Paulo wie sɔlemɔ buu lɛ kɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ, etsĩ nibii ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ mli lɛ babaoo atã, ni nibii nɛɛ ekomɛi ji shika tsuru tsofa-kɛ-ŋma shãanɔ lɛ, kpaŋmɔ adeka lɛ naanɔ lɛ, kɛ shika tsuru kɔɔpoo ni mana lɛ yɔɔ mli lɛ. Ani ewie akɛ nibii nɛɛ eko fɛɛ eko ji gbalɛ mlibaa? Ekã shi faŋŋ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hãaa efee nakai. Nɔ ni Paulo ŋma moŋ ji akɛ: “Amrɔ nɛɛ jeee be ni wɔkɛbaawie nibii nɛɛ ahe fitsofitso.” (Heb. 9:4, 5) Paulo ŋmɛ gbɛ koni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ atsɔɔ lɛ gbɛ, ni ekɛ heshibaa mɛ Yehowa.​—Heb. 9:8.\\n6 Wɔbaanyɛ wɔwie nɔ ko tamɔ nakai nɔŋŋ yɛ Ezekiel ninaa ni kɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ he. Ebaabi ni wɔle no hu he nibii fitsofitso. Ni kɛ́ ehe bahia ni afee tsakemɔi yɛ bɔ ni wɔnuɔ saji komɛi ashishi wɔhãa lɛ mli lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ wɔbaamɛ Yehowa koni ehã nibii afee faŋŋ. (Kanemɔ Mika 7:7.) Shi ani esa akɛ wɔmu sane naa akɛ Yehowa mumɔ lɛ hãko wɔle ninaa nɛɛ he saji krokomɛi? Dabi kwraa!\\nAni Ezekiel Na Mfonirifeemɔŋ Sɔlemɔ Shĩa Kpeteŋkpele Lɛ?\\n7, 8. (a) Mɛɛ tsakemɔ afee yɛ bɔ ni wɔnuɔ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ shishi wɔhãa lɛ mli? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ esoro sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na lɛ yɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa ni Paulo wie he lɛ he?\\n7 Tamɔ bɔ ni wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, awie yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ Ezekiel na Yehowa mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ, nɔ ni akɛ mumɔ tsirɛ Paulo ni eŋma he sane ehã Hebribii lɛ. Shi niiamlitaomɔ krokomɛi ni wɔfee lɛ ehã wɔna akɛ, Ezekiel enaaa mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai?\\n8 Klɛŋklɛŋ lɛ, sɔlemɔ shĩa lɛ ni Ezekiel na lɛ kɛ Paulo niiamlitsɔɔmɔ lɛ kpãaa gbee. Susumɔ enɛ he okwɛ: Bɔfo Paulo fee lɛ faŋŋ akɛ, Mose gbii lɛ amli sɔlemɔ buu lɛ feɔ nɔ ko ni da he mfoniri loo nɔkwɛmɔnɔ. Sɔlemɔ buu lɛ yɛ tsũ ko ni atsɛɔ lɛ “He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ,” tamɔ bɔ ni Solomon sɔlemɔ shĩa lɛ kɛ Zerubabel nɔ lɛ ni ama fɛɛ henɔ kome lɛ hu ji lɛ. Paulo tsɛ nakai tsũ lɛ akɛ “he krɔŋkrɔŋ ni akɛ niji fee,” ni etsɔɔ mli akɛ efeɔ “he krɔŋkrɔŋ diɛŋtsɛ lɛ he mfoniri.” Mɛni ji he krɔŋkrɔŋ diɛŋtsɛ lɛ mɔ? Paulo tsɔɔ mli akɛ, no ji: “Ŋwɛi diɛŋtsɛ,” he ni Yehowa yɔɔ lɛ. (Heb. 9:3, 24) Ani no Ezekiel na lɛ? Dabi. Nɔ ko bɛ Ezekiel ninaa lɛ mli ni tsɔɔ akɛ, ena nibii ni yɔɔ ŋwɛi.​—Okɛto Daniel 7:9, 10, 13, 14 lɛ he.\\n9, 10. Yɛ afɔleshãa gbɛfaŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ esoro sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ yɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele ni Paulo wie he lɛ he?\\n9 Nɔ ko ni kɔneɔ wɔyiŋ waa akɛ esoro Ezekiel ninaa lɛ yɛ Paulo nɔ lɛ he ji afɔlei ni ashãa lɛ. Ezekiel nu ni akɛ gbɛtsɔɔmɔi ni mli kã shi faŋŋ miihã emaŋbii lɛ, lumɛi lɛ, kɛ osɔfoi lɛ yɛ afɔleshãai ahe. Abi ni amɛshã amɛhe eshai lɛ ahe afɔlei. Abi ni amɛshã naanyobɔɔ afɔlei hu, ni no lɛ, amɛbaanyɛ amɛye eko yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ niyelihei lɛ. (Eze. 43:18, 19; 44:11, 15, 27; 45:15-20, 22-25) Ani ayaa nɔ ashãa nakai afɔlei lɛ yɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ mli?\\nSɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa lɛ mli lɛ jeee mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ\\n10 Hetoo lɛ yɛ faŋŋ. Paulo tsɔɔ mli akɛ: “Be ni Kristo ba akɛ nibii kpakpai ni eba momo lɛ ahe osɔfonukpa lɛ, etsɔ mama tsũ ni je agbo ni eye emuu fe klɛŋklɛŋ nɔ lɛ mli, mama tsũ ni jeee niji akɛfee, nɔ ni jeee je nɛŋ bɔɔ nii lɛ ateŋ eko. Ebote he krɔŋkrɔŋ lɛ shi kome nyɔŋlo, jeee kɛ abotiai kɛ tsinahii alá, shi moŋ kɛ lɛ diɛŋtsɛ elá, ni ekɛná naanɔ kpɔmɔ ehã wɔ.” (Heb. 9:11, 12) No hewɔ lɛ, afɔle kome pɛ ashã yɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ mli. No ji kpɔmɔ afɔleshãa lɛ, ni mɔ ni kɛhã ji Osɔfonukpa Kpeteŋkpele lɛ diɛŋtsɛ, ni ji Yesu Kristo. Belɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ eninaa lɛ mli ni akɛ toi kɛ tsinai shãa afɔlei yɛ jɛmɛ lɛ jeee mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ.\\n11. Yɛ Ezekiel gbii lɛ amli lɛ, no mli lɛ, be shɛko ni Nyɔŋmɔ kɛbaajie anɔkwalei ni kɔɔ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ akpo. Mɛni hewɔ?\\n11 No kɛ wɔ baa yiŋtoo ni ji enyɔ hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ jeee mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ Ezekiel na lɛ nɔ, ni no ji: No mli lɛ, be ni Nyɔŋmɔ kɛbaajie nakai anɔkwalei lɛ akpo lɛ shɛko. Kaimɔ akɛ mɛi klɛŋklɛŋ ni Ezekiel ninaa lɛ kɔɔ amɛhe ji Yudafoi ni aŋɔ amɛ nom kɛtee Babilon lɛ. No mli lɛ, amɛyɛ Mose Mla lɛ shishi. Kɛ́ nomŋɔɔ lɛ ba naagbee lɛ, amɛbaaku amɛsɛɛ kɛya Yerusalem, ni amɛkɛ nakai Mla lɛ ni kɔɔ jamɔ krɔŋŋ he lɛ baayatsu nii kɛtsɔ sɔlemɔ shĩa lɛ kɛ efɔleshãa latɛ lɛ ni amɛbaama ekoŋŋ lɛ nɔ. Ni amɛbaaya nɔ amɛshã afɔlei yɛ jɛmɛ, ni sɛɛ mli lɛ, ebafee faŋŋ akɛ amɛfee enɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 600. Susumɔ enɛ he okwɛ: Eji Ezekiel ninaa lɛ hã Yudafoi lɛ na mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ kulɛ, te ebaasa amɛhe ehã tɛŋŋ? Ejaakɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa nɛɛ mli osɔfonukpa lɛ kɛ lɛ diɛŋtsɛ ewala shã afɔle yɛ, ni no sɛɛ lɛ, agu afɔlei krokomɛi fɛɛ ni ashãa lɛ! Kulɛ, te amɛbaanu ninaa nɛɛ shishi amɛhã tɛŋŋ? Kulɛ, ani enɛ hãŋ amɛnijiaŋ aje wui ni amɛkaye Mose Mla lɛ nɔ? Tamɔ bɔ ni wɔle lɛ, Yehowa jieɔ anɔkwalei lɛ akpo yɛ be ni sa mli, kɛ be ni ewebii lɛ baanyɛ anu shishi lɛ mli.\\n12-14. Mɛɛ tsakpãa yɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ ni Ezekiel na lɛ kɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ ni Paulo wie he lɛ teŋ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Sɔlemɔ Shĩai Srɔtoi Lɛ Tsɔɔ Wɔ Nibii Srɔtoi.”)\\n12 Belɛ, mɛɛ tsakpãa yɔɔ sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ kɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa ni Paulo wie he lɛ teŋ? Hã ehi ojwɛŋmɔŋ akɛ, Paulo niiamlitsɔɔmɔ lɛ damɔ sɔlemɔ buu lɛ ni ama yɛ Mose gbii lɛ amli lɛ nɔ, shi jeee sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ nɔ. Eji anɔkwale akɛ, Paulo tsĩ sɔlemɔ buu lɛ he nibii babaoo atã, ni nakai nibii lɛ hu yɛ sɔlemɔ shĩa ni Solomon ma lɛ kɛ Zerubabel nɔ lɛ mli, ni nibii tamɔ nakai hu yɛ sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ mli. Shi kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, esoro nɔ ni Ezekiel wie he lɛ yɛ Paulo nɔ lɛ he. * Amɛ fɛɛ amɛwieee nɔ kome he, esoro nɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ ŋma lɛ, shi kɛ̃lɛ, mɔ nɛ niŋmaa lɛ yeɔ ebuaa ni anuɔ mɔ nɛ nɔ lɛ shishi. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?\\n13 Wɔbaanyɛ wɔwie tsakpãa ni yɔɔ Biblia mli saji enyɔ nɛɛ ateŋ lɛ he yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: Paulo nɔ lɛ tsɔɔ wɔ gbɛjianɔ ni Yehowa eto kɛhã anɔkwa jamɔ, shi Ezekiel nɔ lɛ tsɔɔ wɔ Yehowa taomɔ nii kɛhã anɔkwa jamɔ. Bɔ ni afee ni Paulo ahã wɔle gbɛjianɔ ni Yehowa eto kɛhã jamɔ krɔŋŋ lɛ, etsɔɔ wɔ nɔ ni mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ mli nibii, tamɔ osɔfonukpa lɛ, afɔlei lɛ, afɔleshãa latɛ lɛ, kɛ He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ lɛ tsɔɔ. Shi bɔ ni afee ni wɔle Yehowa taomɔ nii kɛhã jamɔ krɔŋŋ lɛ, Ezekiel ninaa ni kɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ tsɔɔ wɔ nibii fitsofitso ni hãa wɔleɔ nibii babaoo yɛ Yehowa taomɔ nii lɛ ahe.\\n14 Belɛ, te esa akɛ wɔnu tsakemɔ ni wɔfee yɛ bɔ ni wɔnuɔ sane nɛɛ shishi lɛ mli lɛ shishi wɔhã tɛŋŋ? Enɛ etsɔɔɔ kɔkɔɔkɔ akɛ Ezekiel ninaa lɛ kɔɔɔ wɔhe tsɔ ŋmɛnɛ. Bɔ ni afee ni wɔna bɔ ni ninaa lɛ he yɔɔ sɛɛnamɔ kɛhã wɔ lɛ, hã wɔsusu bɔ ni Yudafoi anɔkwafoi ni hi shi yɛ Ezekiel gbii lɛ amli kɛ no sɛɛ lɛ ná ninaa lɛ he sɛɛ lɛ he jogbaŋŋ wɔkwɛ.\\nTe Yudafoi Ni Aŋɔ Amɛ Nom Lɛ Nu Ninaa Lɛ Shishi Amɛhã Tɛŋŋ?\\n15. (a) Mɛni ji sane oti ni yɔɔ Ezekiel ninaa lɛ mli? (b) Mɛɛ srɔto wɔnaa yɛ sane ni yɔɔ Ezekiel yitso 8 lɛ kɛ nɔ ni yɔɔ yitso 40 kɛyashi 48 lɛ teŋ?\\n15 Bɔ ni afee ni wɔna hetoo ni Biblia lɛ kɛhãa yɛ sane nɛɛ he lɛ, hã wɔsusu sanebimɔi srɔtoi ni kɔɔ sane nɛɛ he lɛ ahe wɔkwɛ, ejaakɛ nomɛi baaye abua wɔ koni wɔna sane muu lɛ fɛɛ naa jogbaŋŋ. Klɛŋklɛŋ lɛ, mɛni ji sane oti ni yɔɔ ninaa lɛ mli? Yɛ kukufoo mli lɛ, sane oti ni yɔɔ ninaa lɛ mli ji akɛ, abaato jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ! Ekã shi faŋŋ akɛ, Ezekiel nu shishi nakai. No mli lɛ, eŋma sane ni amrɔ nɛɛ eyɔɔ Ezekiel yitso 8 lɛ mli lɛ momo, ni yitso nɛɛ mli ji he ni Yehowa jie ninaa ko kpo etsɔɔ lɛ ni ena nyaŋemɔ nii ni afeɔ yɛ sɔlemɔ shĩa ni yɔɔ Yerusalem lɛ. Ni eeenyɛ efee akɛ Ezekiel ná miishɛɛ waa akɛ eŋma nɔ ko ni esoro no kwraa yɛ nɔ ni eŋma momo lɛ he, ni ji sane ni amrɔ nɛɛ wɔnaa yɛ Ezekiel yitso 40 kɛyashi 48 lɛ. Yitsei nɛɛ ewieee jamɔ krɔŋŋ ni abule lɛ he, moŋ lɛ, amɛhãa wɔnaa nɔ ni jamɔ krɔŋŋ biɔ ni afee, tamɔ bɔ ni atsɔɔ yɛ Mose Mla lɛ mli akɛ ajá Yehowa ahã lɛ pɛpɛɛpɛ.\\n16. Mɛɛ gbɛ nɔ Ezekiel ninaa ni kɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ maa nɔ ni Yesaia gba aaafee afii 100 ni tsɔ hiɛ lɛ nɔ mi?\\n16 Kɛ́ abaajá Yehowa jogbaŋŋ ekoŋŋ tamɔ eji tsutsu lɛ, no lɛ, esa akɛ awó ejamɔ lɛ nɔ fe jamɔi krokomɛi fɛɛ. Nɔ ni fe afii 100 ni tsɔ Ezekiel gbii lɛ ahiɛ lɛ, akɛ mumɔ tsirɛ gbalɔ Yesaia ni eŋma akɛ: “Yɛ gbii lɛ anaagbee lɛ mli lɛ, Yehowa shĩa lɛ gɔŋ lɛ baama shi shiŋŋ yɛ gɔji lɛ ayiteŋ, ni abaawó nɔ fe gɔŋkpɔi lɛ fɛɛ.” (Yes. 2:2) Yesaia na faŋŋ akɛ abaato Yehowa jamɔ krɔŋŋ lɛ shishi ekoŋŋ ni abaawó nɔ waa, oookɛɛ akɛma gɔŋ ni kwɔ fe fɛɛ nɔ. Ni amrɔ nɛɛ, nɛgbɛ Yehowa shĩa lɛ ma yɛ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ? Ema “gɔŋ ko ni kwɔ waa nɔ”! (Eze. 40:2) No hewɔ lɛ, Ezekiel ninaa lɛ maa nɔ mi akɛ abaasaa ato jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ.\\nSɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na lɛ ma gɔŋ ko ni kwɔ waa nɔ (Kwɛmɔ kuku 16)\\n17. Mɛɛ otii yɔɔ Ezekiel yitso 40 kɛyashi 48 lɛ?\\n17 Hã wɔsusu nɔ ni Ezekiel na kɛ nɔ ni enu lɛ he kuku wɔkwɛ; wɔnaa enɛ he sane yɛ ewolo lɛ yitso 40 kɛyashi 48 lɛ. Be ni bɔfo lɛ susuɔ sɔlemɔ shĩa lɛ agbói lɛ, egbogbo lɛ, ekpoi lɛ, kɛ ejamɔhe lɛ, no mli lɛ Ezekiel miikwɛ. (Eze. 40-42) Kɛkɛ ni nɔ ko ni yɔɔ miishɛɛ ba: Yehowa anunyam lɛ bayi sɔlemɔ shĩa lɛ obɔ! Yehowa wo ewebii ni egba afã lɛ kɛ osɔfoi lɛ kɛ lumɛi lɛ ŋaa. (Eze. 43:1-12; 44:10-31; 45:9-12) Ezekiel na faa ko miiho kɛmiijɛ sɔlemɔ shĩa lɛ mli, ni be ni ehoɔ kɛyaboteɔ Ŋshɔ Ni Egbo lɛ mli lɛ, ehãa nibii hiɔ wala mli ni ekɛ jɔɔmɔi hu baa. (Eze. 47:1-12) Ni ena ni ajara shikpɔŋ lɛ mli yɛ bɔ ni atsɔɔ lɛ naa pɛpɛɛpɛ, ni jamɔ krɔŋŋ hu miiya nɔ yɛ he ko ni bɛŋkɛ shikpɔŋ lɛ teŋgbɛ. (Eze. 45:1-8; 47:13–48:35) Mɛni ji oti ni yɔɔ sane muu lɛ fɛɛ mli? Ekã shi faŋŋ akɛ, Yehowa miiwo ewebii lɛ shi akɛ, ebaaku sɛɛ ekɛ jamɔ krɔŋŋ aba ekoŋŋ ni ebaawó nɔ fe jamɔi krokomɛi fɛɛ. Ebaaba esɔlemɔ shĩa lɛ ni ebaahi jɛmɛ, ni ebaajɛ nakai sɔlemɔ shĩa lɛ ejɔɔ ewebii lɛ, ebaahã amɛná hewalɛ, amɛbaahi wala mli, ni toiŋjɔlɛ baahi shikpɔŋ lɛ nɔ.\\nSɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na lɛ tsɔɔ bɔ ni Yehowa baato jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ yɛ gbɛ ni yɔɔ nyam nɔ (Kwɛmɔ kuku 17)\\n18. Ani esa akɛ anu sɔlemɔ shĩa lɛ he ninaa lɛ shishi akɛ eetsɔɔ akɛ abaama sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele tamɔ nakai lɛɛlɛŋ? Tsɔɔmɔ mli.\\n18 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, ani esa akɛ anu ninaa lɛ shishi akɛ eetsɔɔ akɛ abaama sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele tamɔ nakai lɛɛlɛŋ? Dabi. Eeenyɛ efee akɛ, Ezekiel kɛ enyɛmimɛi ni aŋɔ amɛ nom ni ninaa nɛɛ kɔɔ amɛhe lɛ yɔse amrɔ nɔŋŋ akɛ, ninaa nɛɛ ji mfonirifeemɔŋ nɔ ko. Mɛni hewɔ? Kaimɔ akɛ, Ezekiel na sɔlemɔ shĩa nɛɛ ni ema “gɔŋ ko ni kwɔ waa nɔ.” Eyɛ mli akɛ, enɛ kɛ nɔ ni Yesaia gba lɛ kpãa gbee moŋ, shi ehoŋ he ni sɔlemɔ shĩa lɛ diɛŋtsɛ ma lɛ. Solomon ma sɔlemɔ shĩa lɛ yɛ Moria Gɔŋ lɛ nɔ yɛ Yerusalem, ni jɛmɛ ji he ni atsɔɔ akɛ abaasaa ama yɛ ekoŋŋ gbi ko. Shi ani eji “gɔŋ ko ni kwɔ waa”? Dabi. Anɔkwa, gɔji krokomɛi bɔle Moria Gɔŋ lɛ, ni gɔji nɛɛ ekomɛi kwɔlɔ fe lɛ loo amɛkɛ lɛ kwɔlɛ kome. Agbɛnɛ hu, sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na lɛ da waa. Kɛ́ okwɛ sɔlemɔ shĩa lɛ dalɛ kɛ bɔ ni atswa gbogbo awo he lɛ, eda aahu akɛ ehoŋ Moria Gɔŋ lɛ nɔ. Ehoŋ Yerusalem maŋ muu lɛ fɛɛ ni yɔɔ Solomon beiaŋ lɛ diɛŋtsɛ po mli! Kɛfata he lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, nomii lɛ kpaaa gbɛ akɛ faa diɛŋtsɛ baaho kɛjɛ sɔlemɔ shĩa lɛ jamɔhe lɛ kɛyabote Ŋshɔ Ni Egbo lɛ mli, ní ehã nakai nui ni wala bɛ amɛmli lɛ aná hewalɛ. Naagbee lɛ, akɛni gɔji fa yɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ hewɔ lɛ, husui ni jaraa wekui lɛ amli lɛ bɛ tɛ̃ɛ loo trɔmɔɔ, tamɔ bɔ ni atsɔɔ yɛ ninaa lɛ mli akɛ husui lɛ kamɔ shi trɔmɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ anu ninaa lɛ shishi akɛ eji mfonirifeemɔŋ nɔ ko.\\n19-21. Mɛɛ hewalɛ Yehowa taoɔ ni Ezekiel ninaa lɛ aná yɛ maŋbii lɛ anɔ, ni mɛni Yehowa taoɔ ekɛ enɛ atsɔɔ ewebii lɛ?\\n19 Nɔ ni ji etɛ lɛ, mɛɛ hewalɛ Yehowa taoɔ ni ninaa lɛ aná yɛ Ezekiel maŋbii lɛ anɔ? Be ni Yehowa webii lɛ susuɔ etaomɔ nii kɛhã jamɔ krɔŋŋ lɛ he lɛ, kulɛ esa akɛ amɛhiɛ agboi. Yehowa kɛɛ Ezekiel akɛ etsɔɔ “Israel shĩa lɛ bɔ ni sɔlemɔ shĩa lɛ yɔɔ.” Esa akɛ Ezekiel atsɔɔ Israelbii lɛ nibii fɛɛ fitsofitso bɔ ni afee ni, kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, amɛnyɛ “amɛkase sɔlemɔ shĩa lɛ he nitɛŋmɔ ni yɔɔ wolo nɔ lɛ.” Mɛni hewɔ esa akɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ajwɛŋ sɔlemɔ shĩa lɛ nɔ lɛ? Tamɔ bɔ ni wɔna kɛtsɔ hiɛ lɛ, jeee koni amɛma sɔlemɔ shĩa lɛ. Shi moŋ, Yehowa kɛɛ, “koni amɛhiɛ agboi yɛ amɛtɔmɔi lɛ ahewɔ.”​—Kanemɔ Ezekiel 43:10-12.\\n20 Mɛni hewɔ ekolɛ ninaa nɛɛ baata mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ atsuiŋ ni ehã amɛhiɛ agboi lɛ? Kadimɔ akɛ, akɛɛ Ezekiel akɛ: “Gbɔmɔ bi, okɛ ojwɛŋmɔ aba nɔ fɛɛ nɔ ni makɛɛ bo yɛ Yehowa shĩa lɛ he gbɛtsɔɔmɔi lɛ kɛ mlai lɛ ahe lɛ nɔ, ni okwɛ, ni obo mi toi jogbaŋŋ.” (Eze. 44:5) Awie gbɛtsɔɔmɔi kɛ mlai ahe atsɔɔ Ezekiel shii abɔ. (Eze. 43:11, 12; 44:24; 46:14) Agbɛnɛ hu, akai Ezekiel shii abɔ yɛ Yehowa taomɔ nii ahe​—akai lɛ po yɛ bɔ ni esa akɛ susumɔnii kɛ nsɛni tɛi lɛ afee nɔ ni ja lɛ ahe. (Eze. 40:5; 45:10-12; okɛto Abɛi 16:11 lɛ he.) Nɔ hewɔ ni wɔkɛɔ nakai ji akɛ, Ezekiel kɛ Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “susu,” “susumɔ,” “susumɔnii,” kɛ ekrokomɛi ni tamɔ nakai lɛ tsu nii fe shii 50 yɛ ninaa nɛɛ mli!\\n21 Susumɔnii, nsɛni tɛi, mlai, gbɛtsɔɔmɔi​—mɛni Yehowa taoɔ ekɛ enɛɛmɛi fɛɛ atsɔɔ ewebii lɛ? Etamɔ nɔ ni eetao ehã ewebii lɛ ale anɔkwa sane ni he hiaa nɛɛ: Yehowa pɛ ji mɔ ni tsɔɔ gbɛ ni esa akɛ atsɔ nɔ akɛ jamɔ krɔŋŋ ahã lɛ. Mɛi fɛɛ ni jeɔ nɔ ni Yehowa etsɔɔ lɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ amɛhiɛ agboi! Shi mɛɛ gbɛi anɔ Yudafoi lɛ kase nii kɛjɛ ninaa lɛ mli? Yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaasusu enɛ he nɔkwɛmɔnii pɔtɛi komɛi ahe. No baaye abua wɔ koni wɔna bɔ ni ninaa ni sa kadimɔ nɛɛ kɔɔ wɔhe jogbaŋŋ ŋmɛnɛ.\\nMɛni hewɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he ninaa lɛ baahã mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ ahiɛ agboi lɛ (Kwɛmɔ kuku 19-21)\\n^ kk. 4 Mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ ji gbɛjianɔ ni Yehowa eto kɛhã jamɔ krɔŋŋ ni damɔ Yesu Kristo kpɔmɔ afɔleshãa lɛ nɔ. Wɔle akɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ bɔi nitsumɔ yɛ afi 29 Ŋ.B.\\n^ kk. 12 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Paulo wie osɔfonukpa lɛ kɛ nitsumɔ ni etsuɔ yɛ Kpatamɔ Gbi lɛ nɔ daa afi lɛ he titri. (Heb. 2:17; 3:1; 4:14-16; 5:1-10; 7:1-17, 26-28; 8:1-6; 9:6-28) Shi yɛ Ezekiel ninaa lɛ mli lɛ, awieee osɔfonukpa lɛ loo Kpatamɔ Gbi lɛ he.\\nAmrɔ nɛɛ, mɛni hewɔ wɔsumɔɔ ni wɔtsɔɔ Ezekiel ninaa ni kɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ mli yɛ gbɛ ni shishinumɔ waaa nɔ lɛ?\\nMɛni hewɔ bianɛ lɛ wɔkɛɛɛ dɔŋŋ akɛ Ezekiel na mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ, nɔ ni sɛɛ mli lɛ Paulo wie he lɛ?\\nTe Ezekiel kɛ enyɛmimɛi ni aŋɔ amɛ nom lɛ nu sɔlemɔ shĩa lɛ he ninaa lɛ shishi amɛhã tɛŋŋ?\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko ‘Tsɔɔmɔ Bɔ Ni Sɔlemɔ Shĩa Lɛ Yɔɔ’\\nrr yitso 13 bf. 137-147","num_words":3435,"character_repetition_ratio":0.106,"word_repetition_ratio":0.015,"special_characters_ratio":0.253,"stopwords_ratio":0.072,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Moo Wo Kristofohi Nɛ A Kpa Asafo Mi Kpe Kɛ Fiɛɛmi Yami ɔ He Wami\\nKANE NGƐ Abui Acholi Afrikaans Albanian Alur Amharic Arabic Armenian Ateso Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Biak Bicol Bislama Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuabo Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Douala Drehu Dutch Edo Efik English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon French Ga Galician Garifuna Georgian German Gokana Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Laotian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nDaa jeha a, Kristofohi fuu nɛ a kpa asafo mi kpe kɛ fiɛɛmi yami ɔ baa Kaimi ɔ. Mɛ hu a ngɛ wami he fo ɔ tue, se pɔ tɔ a he ngɛ blɔ ɔ nɔ ngɛ ní komɛ a he je. A tsɔɔ ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ womiyo nɛ ji, Kpale Kɛ Ba Yehowa Ngɔ ɔ mi. (Heb 12:1) Nimli nɛ ɔmɛ a he jua wa ha Yehowa, ejakaa e kɛ e Bi ɔ muɔ lɛ he mɛ. (Níts 20:28; 1Pet 1:18, 19) Mɛni wa maa pee kɛ ye bua mɛ konɛ a kpale kɛ ba asafo ɔ mi?\\nKe to hyɛlɔ ko e to laa a, e bɔɔ mɔde kaa e ma hla to ɔ se blɔ. Jã kɛ̃ nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ hu bɔɔ mɔde kaa a ma hla Kristofohi nɛ a kpa asafo mi kpe kɛ fiɛɛmi yami ɔ a se blɔ, konɛ a ye bua mɛ. (Luka 15:4-7) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa suɔ e tohi nɛ a laa a wawɛɛ. (Yer 23:3, 4) Pi asafo mi nikɔtɔmahi pɛ nɛ ma nyɛ maa wo mɛ he wami; wɔ tsuo wa ma nyɛ maa pee jã. Ke wa je nyɛmi suɔmi kɛ mi mi himi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, Yehowa bua maa jɔ, nɛ e maa jɔɔ wɔ. (Abɛ 19:17; Níts 20:35) Enɛ ɔ he ɔ, ke o le nɔ ko nɛ e he hia kaa a wo lɛ he wami ɔ, e maa hi kaa o maa ye bua lɛ mla!\\nNYƐƐ HYƐ VIDEO NƐ JI, MOO WO NIHI NƐ A KPA ASAFO MI KPE KƐ FIƐƐMI YAMI Ɔ HE WAMI. LƆ Ɔ SE Ɔ, NYƐ HA SANE BIMI NƐ ƆMƐ A HETO:\\nBenɛ Abbey ya na Odasefo no ko nɛ e li lɛ ɔ, mɛni e pee konɛ e nyɛ nɛ e ye bua lɛ?\\nKe wa na nɔ ko nɛ e kpa asafo mi kpe kɛ fiɛɛmi yami, nɛ wa suɔ kaa wa maa ye bua lɛ ɔ, mɛni he je nɛ e sa kaa wa ha asafo mi nikɔtɔma amɛ lemi ɔ?\\nMɛni Abbey pee kɛ dla e he loko e kpale ya slaa Laura si enyɔne ɔ?\\nBenɛ Abbey ngɛ mɔde bɔe konɛ e wo Laura he wami ɔ, mɛni e pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ Laura, e toɔ e tsui si, nɛ e kɔni gbo we ngɛ e he?\\nMɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ Yesu kɛ tsu ni ngɛ Luka 15:8-10 mi?\\nBenɛ Abbey kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ pee kake kɛ ye bua Laura a, mɛni je mi kɛ ba?","num_words":780,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.01,"special_characters_ratio":0.216,"stopwords_ratio":0.265,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.96,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ezekiel 40 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nAkɛ Ezekiel tee Israel yɛ ninaa lɛ mli (1, 2)\\nEzekiel na sɔlemɔ shĩa ko yɛ ninaa mli (3, 4)\\nKpoi lɛ kɛ agbói lɛ (5-47)\\nAgbó ni hiɛ kwɛɔ bokãgbɛ lɛ (6-16)\\nKponɔgbɛ kpo lɛ; agbói krokomɛi lɛ (17-26)\\nMligbɛ kpo lɛ kɛ agbói lɛ (27-37)\\nTsũi kɛhã sɔlemɔ shĩa lɛ mli sɔɔlɔi lɛ (38-46)\\nAfɔleshaa latɛ lɛ (47)\\nSɔlemɔ shĩa lɛ ablanaa lɛ (48, 49)\\n40 Yɛ afi ni ji 25 lɛ mli yɛ be ni aŋɔ wɔ nom lɛ mli,+ yɛ afi lɛ shishijee mli, yɛ gbi ni ji nyɔŋma yɛ nyɔɔŋ lɛ mli lɛ nɔ, yɛ afi ni ji 14 be ni maŋ lɛ gbee shi lɛ sɛɛ,+ yɛ nakai gbi lɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, Yehowa nine lɛ ba minɔ, ni ewó mi kɛtee maŋ lɛ mli.+ 2 Etsɔ ninai ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ anɔ ekɛ mi ba Israel shikpɔŋ lɛ nɔ ni ekɛ mi yadamɔ gɔŋ ko ni kwɔ waa nɔ,+ ni tsũ ko ni tamɔ maŋ ma nɔ yɛ wuoyigbɛ. 3 Be ni ekɛ mi ba jɛmɛ lɛ, mina nuu ko ni su tamɔ akɔɔble yɛ jɛmɛ.+ Ehiɛ flaks* kpãa kɛ gãlã susumɔ tso* yɛ edɛŋ+ ni edamɔ agbó lɛ mli. 4 Nuu lɛ kɛɛ mi akɛ: “Gbɔmɔ bi,* kwɛmɔ nɔ fɛɛ nɔ ni mikɛbaatsɔɔ bo lɛ jogbaŋŋ, ni obo mi toi jogbaŋŋ ni ohã ojwɛŋmɔ ahi* nɔ, ejaakɛ no hewɔ akɛ bo ba biɛ lɛ. Gbaa Israel shĩa lɛ nɔ fɛɛ nɔ ni obaana lɛ.”+ 5 Mina gbogbo ko yɛ sɔlemɔ shĩa* lɛ he kɛkpe. Nuu lɛ hiɛ gãlã susumɔ tso ni kɛlɛ ji ninetalɔi ekpaa (akɛ dɛ̃ lɛɛmɔ kome kɛlɛ efata ninetalɔ kome fɛɛ ninetalɔ kome he).* Ebɔi gbogbo lɛ susumɔ, ni etilɛ ji gãlã tso kome, ni ekwɔlɛ ji gãlã tso kome. 6 Kɛkɛ ni eba agbó ni hiɛ kwɛɔ bokãgbɛ lɛ,+ ni ekwɔ etrakpoi lɛ. Be ni esusu agbó lɛ shinaa lɛ shi lɛ, elɛɛmɔ ji gãlã tso kome, ni shinaa shi kroko lɛ hu lɛɛmɔ ji gãlã tso kome. 7 Bulɔi atsũ lɛ eko fɛɛ eko kɛlɛ ji gãlã tso kome kɛlɛ, ni elɛɛmɔ hu ji gãlã tso kome kɛlɛ, gbɛ ni kã bulɔ tsũ kome kɛ ekroko teŋ lɛ feɔ ninetalɔi enumɔ.+ Agbó lɛ shinaa lɛ shi ni yɔɔ agbó ni hiɛ kwɛɔ shĩa lɛ mligbɛ lɛ he ablanaa lɛ masɛi lɛ lɛɛmɔ ji gãlã tso kome. 8 Esusu agbó lɛ he ablanaa lɛ kɛtee mligbɛ, ni ená gãlã tso kome. 9 Kɛkɛ ni esusu agbó lɛ he ablanaa lɛ, ni ená ninetalɔi kpaanyɔ; ni esusu ehe akulashiŋi lɛ, ni ená ninetalɔi enyɔ; ni agbó lɛ he ablanaa lɛ hiɛ kwɛɔ shĩa lɛ mligbɛ. 10 Agbó ni hiɛ kwɛɔ bokãgbɛ lɛ he bulɔi atsũi lɛ, etɛ yɛ biɛ, ni etɛ hu yɛ biɛ. Tsũi etɛ lɛ fɛɛ adaramɔ kome, ni akulashiŋi ni yɔɔ amɛhe lɛ hu adaramɔ kome. 11 Kɛkɛ ni esusu he ni atsɔɔ kɛboteɔ agbó lɛ mli lɛ lɛɛmɔ, ni ená ninetalɔi 10; ni agbó lɛ kɛlɛ ji ninetalɔi 13. 12 Afabaŋ ni afo yɛ bulɔi atsũi lɛ ahiɛ yɛ biɛ kɛ biɛ lɛ eko fɛɛ eko feɔ ninetalɔ kome. Bulɔi atsũi lɛ ni yɔɔ biɛ kɛ biɛ lɛ, eko fɛɛ eko feɔ ninetalɔi ekpaa. 13 Kɛkɛ ni esusu agbó lɛ kɛjɛ bulɔi atsũ lɛ ekome yiteŋ* kɛtee ekroko yiteŋ, ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 25; shinaa kome yɛ shinaa kroko hiɛ.+ 14 Kɛkɛ ni esusu akulashiŋi ni yɔɔ amɛhe lɛ, ni eko fɛɛ eko kwɔlɛ ji ninetalɔi 60, nakai nɔŋŋ eji yɛ akulashiŋi ni yɔɔ agbói ni yɔɔ kpo lɛ he fɛɛ kɛbɔle lɛ hu agbɛfaŋ. 15 Kɛjɛ he ni atsɔɔ kɛboteɔ agbó lɛ mli lɛ hiɛ, kɛtee ablanaa ni yɔɔ agbó lɛ mligbɛ lɛ hiɛ lɛ, ená ninetalɔi 50. 16 Samfɛji ni amɛmligbɛ lɛɛ fe amɛsɛɛgbɛ+ yɛ bulɔi atsũi lɛ kɛ amɛhe akulashiŋi ni yɔɔ agbó lɛ mli lɛ ahe yɛ biɛ kɛ biɛ. Samfɛji yɛ ablanai lɛ hu amligbɛ biɛ kɛ biɛ, ni tɛŋ tsei ahe mfonirii+ yɛ akulashiŋi ni yɔɔ bulɔi atsũi lɛ ahe lɛ ahe. 17 Kɛkɛ ni ekɛ mi ba kponɔgbɛ kpo lɛ nɔ, ni mina niyelihei*+ yɛ kpo lɛ hewɔŋ fɛɛ, ni akɛ tɛi ekala shikpɔŋ kɛbɔle kpo lɛ he fɛɛ. Niyelihei 30 yɛ tɛi ni akɛkala shikpɔŋ lɛ nɔ. 18 Tɛi ni akɛkala shikpɔŋ yɛ agbói lɛ amasɛi lɛ kɛ agbói lɛ hiɛ kɛlɛ kome—enɛ ji tɛi ni akɛkala shikpɔŋ ni yɔɔ shishigbɛ lɛ. 19 Kɛkɛ ni esusu gbɛ ni kã shi* kɛjɛ shishigbɛ agbó lɛ hiɛ kɛtee mligbɛ kpo lɛ he. Ená ninetalɔi 100 yɛ bokãgbɛ kɛ kooyigbɛ fɛɛ. 20 Kponɔgbɛ kpo lɛ yɛ agbó ko ni hiɛ kwɛɔ kooyigbɛ, ni esusu ekɛlɛ kɛ elɛɛmɔ. 21 Bulɔi atsũi etɛ yɛ biɛ kɛ biɛ. Ehe akulashiŋi lɛ kɛ ablanaa lɛ adaramɔ tamɔ klɛŋklɛŋ agbó lɛ nɔŋŋ. Ekɛlɛ ji ninetalɔi 50 ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 25. 22 Ni ehe samfɛji lɛ, kɛ eblanaa lɛ, kɛ ehe tɛŋ tsei lɛ ahe mfonirii+ lɛ adaramɔ tamɔ agbó ni hiɛ kwɛɔ bokãgbɛ lɛ anɔ lɛ nɔŋŋ. Akwɔɔ atrakpoi kpawo kɛyaa he, ni eblanaa lɛ yɛ amɛhiɛ. 23 Agbó ko yɛ mligbɛ kpo lɛ nɔ ni hiɛ kwɛɔ kooyigbɛ agbó lɛ kɛ ekroko ni hiɛ kwɛɔ bokãgbɛ agbó lɛ. Esusu gbɛ ni kã agbó nɛɛ kɛ agbó nɛɛ teŋ lɛ, ni ená ninetalɔi 100. 24 No sɛɛ lɛ, ekɛ mi ba wuoyigbɛ, ni mina agbó ko yɛ wuoyigbɛ.+ Esusu ehe akulashiŋi lɛ kɛ eblanaa lɛ, ni amɛdaramɔ tamɔ ekrokomɛi lɛ nɔŋŋ. 25 Samfɛji yɛ ebiɛ kɛ ebiɛ kɛ eblanaa lɛ he tamɔ samfɛji krokomɛi lɛ nɔŋŋ. Ekɛlɛ ji ninetalɔi 50 ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 25. 26 Akwɔɔ atrakpoi kpawo kɛyaa he,+ ni eblanaa lɛ yɛ amɛhiɛ. Ni tɛŋ tsei ahe mfonirii yɛ ehe akulashiŋi lɛ ahe, eko yɛ eko fɛɛ eko he. 27 Mligbɛ kpo lɛ yɛ agbó ko ni hiɛ kwɛɔ wuoyigbɛ; esusu gbɛ ni kã agbó nɛɛ kɛ agbó nɛɛ teŋ lɛ kɛtee wuoyigbɛ, ni ekɛlɛ ji ninetalɔi 100. 28 No sɛɛ lɛ, ekɛ mi tsɔ wuoyigbɛ agbó lɛ mli kɛba mligbɛ kpo lɛ nɔ; be ni esusu wuoyigbɛ agbó lɛ, edalɛ tamɔ ekrokomɛi lɛ nɔŋŋ. 29 Ehe bulɔi atsũi lɛ, kɛ ehe akulashiŋi lɛ, kɛ eblanaa lɛ adaramɔ tamɔ ekrokomɛi lɛ nɔŋŋ. Samfɛji yɛ ebiɛ kɛ ebiɛ kɛ eblanaa lɛ hu he. Ekɛlɛ ji ninetalɔi 50 ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 25.+ 30 Ablanai yɛ ehewɔ fɛɛ kɛbɔle; amɛkɛlɛ ji ninetalɔi 25 ni amɛlɛɛmɔ ji ninetalɔi 5. 31 Eblanaa lɛ hiɛ kwɛɔ kponɔgbɛ kpo lɛ nɔ, ni tɛŋ tsei ahe mfonirii yɛ akulashiŋi ni yɔɔ ehe lɛ ahe,+ ni akwɔɔ atrakpoi kpaanyɔ kɛyaa he.+ 32 Be ni ekɛ mi jɛ bokã kɛba mligbɛ kpo lɛ nɔ lɛ, esusu agbó lɛ, ni edalɛ tamɔ ekrokomɛi lɛ nɔŋŋ. 33 Ehe bulɔi atsũi lɛ, kɛ ehe akulashiŋi lɛ, kɛ eblanaa lɛ adaramɔ tamɔ ekrokomɛi lɛ nɔŋŋ, ni samfɛji yɛ ebiɛ kɛ ebiɛ kɛ eblanaa lɛ hu he. Ekɛlɛ ji ninetalɔi 50 ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 25. 34 Eblanaa lɛ hiɛ kwɛɔ kponɔgbɛ kpo lɛ nɔ, ni tɛŋ tsei ahe mfonirii yɛ akulashiŋi enyɔ lɛ fɛɛ ahe, ni akwɔɔ atrakpoi kpaanyɔ kɛyaa he. 35 Kɛkɛ ni ekɛ mi ba kooyigbɛ agbó lɛ mli+ ni esusu agbó lɛ; edalɛ tamɔ ekrokomɛi lɛ nɔŋŋ. 36 Ehe bulɔi atsũi lɛ, kɛ ehe akulashiŋi lɛ, kɛ eblanaa lɛ tamɔ ekrokomɛi lɛ nɔŋŋ. Samfɛji yɛ ebiɛ kɛ ebiɛ. Ekɛlɛ ji ninetalɔi 50 ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 25. 37 Ehe akulashiŋi lɛ kwɛɔ kponɔgbɛ kpo lɛ nɔ gbɛ, ni tɛŋ tsei ahe mfonirii yɛ ekulashiŋi enyɔ lɛ fɛɛ ahe, ni akwɔɔ atrakpoi kpaanyɔ kɛyaa he. 38 Niyelihe ko kɛ enaa shinaa yɛ agbói lɛ ahe akulashiŋi lɛ amasɛi, yɛ he ni afɔɔ shãa afɔlei lɛ ahe yɛ lɛ.+ 39 Okpɔlɔi enyɔ mamɔ agbó lɛ he ablanaa lɛ biɛ nɛɛ, ni enyɔ hu mamɔ biɛ nɛɛ, ni nomɛi anɔ agbeɔ kooloi ni akɛshãa shãa afɔlei+ lɛ, kɛ esha afɔlei+ lɛ, kɛ sɔ̃ afɔlei+ lɛ yɛ. 40 Kɛ́ ookwɔ kɛmiiya kooyigbɛ agbó lɛ naa gbɛ lɛ, okpɔlɔi enyɔ mamɔ he ni atsɔɔ kɛboteɔ mli lɛ yɛ agbónaa gbɛ. Okpɔlɔi enyɔ hu mamɔ agbó lɛ ablanaa lɛ afã kroko lɛ nɔ. 41 Okpɔlɔi ejwɛ mamɔ agbó lɛ biɛ, ni ejwɛ hu mamɔ ebiɛ—fɛɛ feɔ kpaanyɔ—ni nomɛi anɔ agbeɔ kooloi ni akɛshãa afɔlei lɛ yɛ. 42 Tɛ ni ako akɛfee okpɔlɔi ejwɛ ni agbeɔ kooloi ni akɛshãa shãa afɔle lɛ yɛ nɔ lɛ. Eko fɛɛ eko kɛlɛ ji ninetalɔ kome kɛ fã, ni elɛɛmɔ ji ninetalɔ kome kɛ fã, ni ekwɔlɛ ji ninetalɔ kome. Amɛnɔ akɛ nibii ni akɛgbeɔ kooloi ni akɛshãa shãa afɔlei kɛ afɔlei krokomɛi lɛ shwieɔ. 43 Nibii ni akɛ nii shwieɔ nɔ ni eko fɛɛ eko lɛɛmɔ ji dɛ̃ lɛɛmɔ kome yɛ mligbɛ gbogboi lɛ ahe fɛɛ kɛkpe; ni akɛ loo ni akɛbaashã nikee afɔlei lɛ shwieɔ okpɔlɔi lɛ anɔ. 44 Niyelihei kɛhã mɛi ni láa+ lɛ yɛ mligbɛ agbó lɛ agbónaa gbɛ; amɛyɛ mligbɛ kpo lɛ nɔ yɛ kooyigbɛ agbó lɛ masɛi, ni amɛhiɛ kwɛɔ wuoyigbɛ. Niyelihe kroko yɛ bokãgbɛ agbó lɛ masɛi, ni ehiɛ kwɛɔ kooyigbɛ. 45 Ekɛɛ mi akɛ: “Niyelihe nɛɛ ni hiɛ kwɛɔ wuoyigbɛ lɛ ji osɔfoi ni sɔmɔɔ yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ mli lɛ anɔ.+ 46 Niyelihe ni hiɛ kwɛɔ kooyigbɛ lɛ ji osɔfoi ni sɔmɔɔ yɛ afɔleshaa latɛ lɛ he lɛ anɔ.+ Amɛji Zadok+ bihii lɛ, ni ji Levibii lɛ ateŋ mɛi ni ahala ni amɛba Yehowa hiɛ ni amɛsɔmɔ lɛ lɛ.”+ 47 Kɛkɛ ni esusu mligbɛ kpo lɛ. Ekɛlɛ ji ninetalɔi 100 ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 100, ekoji ejwɛ lɛ fɛɛ hiɛ kɛlɛ kome. Afɔleshaa latɛ lɛ yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ hiɛ. 48 Kɛkɛ ni ekɛ mi ba sɔlemɔ shĩa lɛ ablanaa lɛ nɔ,+ ni esusu ablanaa lɛ he akulashiŋ lɛ, ni ená ninetalɔi enumɔ yɛ biɛ kɛ ninetalɔi enumɔ hu yɛ biɛ. Agbó lɛ lɛɛmɔ ji ninetalɔi etɛ yɛ biɛ kɛ ninetalɔi etɛ hu yɛ biɛ. 49 Ablanaa lɛ kɛlɛ ji ninetalɔi 20 ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 11.* Akwɔɔ atrakpoi kɛyaa he. Akulashiŋi yɛ shinaatsei lɛ ahe, ekome yɛ biɛ ni ekome hu yɛ biɛ.+\\n^ Hebri sht. ŋm., “yɛ shĩa.” Yɛ yitso 40-48 lɛ mli lɛ, kɛ́ akɛ wiemɔ “shĩa” lɛ tsu nii yɛ Hebri mli ni eekɔ sɔlemɔ shĩa loo sɔlemɔ tsũ lɛ diɛŋtsɛ he lɛ, wɔtsɔɔ shishi akɛ “sɔlemɔ shĩa.”\\n^ Hebri sht. ŋm., “gãlã susumɔ tso ninetalɔi ekpaa, ninetalɔ kome kɛ dɛ̃ lɛɛmɔ kome.” Eji ninetalɔ kakadaŋŋ. Kwɛmɔ Saji Krokomɛi B14 lɛ.\\n^ Eeenyɛ efee akɛ, ekɔɔ bulɔi atsũ lɛ gbogbo lɛ yiteŋ he.\\n^ Loo “mina piai.”\\n^ Hebri sht. ŋm., “esusu lɛɛmɔ lɛ.”\\n^ Shishitsɔɔmɔi komɛi kɛɔ akɛ, “12.”","num_words":1654,"character_repetition_ratio":0.1,"word_repetition_ratio":0.049,"special_characters_ratio":0.261,"stopwords_ratio":0.071,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yehowa We Bi “Kpa Yayami Peemi” | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mexico Mumuihi A Gbi Moore Ndebele Ndonga Nepali Ngabere Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\n“Nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi.”—2 TIM. 2:19.\\nMɛni ma nyɛ ma ha nɛ wa maa ngɔ wa he kɛ wo “kuasiahi a nɔ́ jemi nɛ a kase we nɔ́ kpakpa ko kɛ ji mi” ɔ mi?\\nMɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ “kpa yayami peemi” ngɛ huɛ yaya bɔmi blɔ fa mi?\\nMɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ “kpa yayami peemi”?\\n1. Mɛni Yehowa Odasefohi kɛ fiɛ we kulaa?\\nANƐ o na nɛ a ngma Yehowa biɛ ɔ ngɛ tsu ko he, aloo ngɛ níhi a nɔ ngɛ blema níhi a to he ko hyɛ lo? Ke o na biɛ nɛ ɔ ngɛ hehi kaa kikɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa lɔ ɔ ha nɛ o bua jɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ wa ji Yehowa Odasefohi he je ɔ, wa fiɛ we Mawu biɛ ɔ he kulaa! A kɛ Mawu biɛ ɔ tsɛ we nɔ ko nɔ ko kaa wɔ pɛ. Se e biɔ nɛ waa pee babauu pe Mawu biɛ ɔ nɛ waa kɛ ma tsu ní kɛkɛ.\\n2. Mɛni Mawu biɛ ɔ nɛ a kɛ tsɛɛ wɔ ɔ biɔ nɛ waa pee?\\n2 Pi Yehowa biɛ ɔ nɛ a kɛ ma tsɛ wɔ ɔ nɛ ma ha nɛ wa maa sa e hɛ mi. E sa nɛ waa kɛ e sisi tomi mlaahi hu nɛ tsu ní. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ kaiɔ wɔ kaa e sa nɛ Yehowa we bi nɛ “jɔɔ yayami peemi.” (La 34:14) Bɔfo Paulo tu sisi tomi mlaa nɛ ɔ he munyu. E ngma ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi.” (Kane 2 Timoteo 2:19.) Akɛnɛ Yehowa we Odasefohi ji wɔ he je ɔ, nihi le wɔ kaa waa kɛ e biɛ ɔ tsuɔ ní. Se mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ yu wa he ngɛ yayami peemi he?\\n“NYƐƐ HƐ NYƐ KƐ JE” YAYAMI HE\\n3, 4. Kɛ je blema a, mɛni ngmami nɛ Baiblo he ní leli nui sisi, nɛ mɛni he je?\\n3 Mo susu níhi nɛ Paulo tu a he munyu loko e ngma munyu nɛ ngɛ 2 Timoteo 2:19 ɔ he nɛ o hyɛ. Ngmami ɔ tu “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” he munyu. A ngma munyu enyɔ ngɛ sisi tomi tɛ nɛ ɔ nɔ. Kekleekle munyu ɔ ji, ‘Yehowa le lɛ nitsɛ e nihi.’ E ngɛ heii kaa Paulo tsɛ munyu nɛ ɔ se kɛ je 4 Mose 16:5 ɔ. (Hyɛ munyu nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ.) Munyu enyɔne ɔ ji, “Nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi.” Baiblo he ní leli nui jamɛ a munyu ɔ sisi. Mɛni he je?\\n4 Bɔ nɛ Paulo tu munyu ɔ ha a tsɔɔ kaa e tsɛ e munyu ɔ se kɛ je he ko. Se ngmami ko be Hebri Ngmami ɔ mi nɛ kɛ Paulo munyu ɔ kɔ. Ke jã a, lɛɛ mɛni he munyu Paulo ngɛ tue benɛ e de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi” ɔ? Paulo tsɛ munyu nɛ e ngma loko e ngma ke “nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi” ɔ se kɛ je 4 Mose yi 16. Jamɛ a munyu ɔ kɔɔ atua nɛ Kora tsɔ ɔ he. Anɛ munyu enyɔne ɔ hu ma nyɛ ma kɔ jamɛ a atua tsɔmi ɔ nɔuu he lo?\\n5-7. Mɛni ya nɔ ngɛ Mose be ɔ mi nɛ Paulo tsɛ se ngɛ 2 Timoteo 2:19 ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n5 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Eliab binyumuhi nɛ ji Datan kɛ Abiram ya piɛɛ Kora he, nɛ a tsɔ Mose kɛ Aaron a hɛ mi atua. (4 Mose 16:1-5) A bui Mose, nɛ a tu munyu kɛ si he blɔ nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ. Atua tsɔli nɛ ɔmɛ ya nɔ nɛ a hi Yehowa we bi a kpɛti. Enɛ ɔ he ɔ, e biɔ nɛ Yehowa we bi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ nɛ a hyɛ a he saminya ngɛ atua tsɔli nɛ ɔmɛ a he. Benɛ e su be nɛ Yehowa maa tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ nihi nɛ a ngɛ lɛ jae kɛ a tsui tsuo, kɛ atua tsɔli ɔmɛ a kpɛti ɔ, Yehowa kɛ fami nɛ mi tɛ̃ ha.\\n6 Ngmami ɔ de ke: ‘Yehowa de Mose ke, “De ma a ke a hɛ mɛ kɛ je Kora, kɛ Datan, kɛ Abiram a bo tsu ɔmɛ a he.” Kɛkɛ nɛ Mose te si, nɛ e kɛ Israel ma nimeli ɔmɛ pue nɔ kɛ ho Datan, kɛ Abiram a ngɔ ya. E de ma a ke, “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ je nimli yiwutsotsɛmɛ nɛ ɔmɛ a bo tsu ɔmɛ a he. Ke pi jã a, a ma kpata nyɛɛ kɛ mɛ tsuo nyɛ hɛ mi ngɛ a he yayami ɔmɛ a he.” Lɔ ɔ he ɔ, a hɛ mɛ kɛ je Kora, kɛ Datan, kɛ Abiram a bo tsu ɔmɛ a he.’ (4 Mose 16:23-27) Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa kpata atua tsɔli ɔmɛ tsuo a hɛ mi. Se e baa nihi nɛ a jaa lɛ kɛ a tsui tsuo, nɛ a yu a he ngɛ yayami peemi he ɔ a yi.\\n7 Yehowa le adesa tsui mi! E le nihi nɛ a jaa lɛ kɛ a tsui tsuo. Se e sa nɛ nihi nɛ a jaa lɛ kɛ a tsui tsuo ɔ nɛ a yu a he ngɛ nimli yayamihi a he. Ke jã a, lɛɛ e ma nyɛ maa ba kaa Paulo tsɛ e munyu nɛ ji: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi ɔ” se kɛ je 4 Mose 16:5, 23-27 ɔ. Enɛ ɔ kɛ Paulo munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɔ. E de ke: ‘Yehowa le lɛ nitsɛ e nihi.’—2 Tim. 2:19.\\n‘TUU KUSIAHI A NƆ́ JEMI NYA FO’\\n8. Mɛni he je nɛ Yehowa biɛ ɔ nɛ wa ma tsɛ kɛ asafo ɔ mi nɛ wa maa hi kɛkɛ ɔ pi ɔ?\\n8 Ní nɛ ɔmɛ nɛ ya nɔ ngɛ Mose be ɔ mi nɛ Paulo tsɛ se ɔ tsɔɔ kaa Paulo ngɛ Timoteo kaie konɛ e ko ha nɛ nɔ́ ko nɛ puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ kɔkɔɔkɔ. Asafo ɔ mi nɛ wa maa hi kɛkɛ ɔ pi, kaa bɔ nɛ Yehowa biɛ ɔ kɛkɛ nɛ nihi tsɛ ngɛ Mose be ɔ mi ɔ hu pi ɔ. E sa nɛ nihi nɛ a yeɔ Yehowa anɔkuale ɔ nɛ a kpa yayami peemi. Mɛni Timoteo kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi? Nɛ mɛni Yehowa we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ma nyɛ maa kase ngɛ bɔfo Paulo ga womi nɛ ɔ mi?\\n9. Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, mɛni blɔ nɔ “kuasiahi a nɔ́ jemi nɛ a kase we nɔ́ kpakpa ko kɛ ji mi ɔ” hao Kristofohi asafo ɔ ngɛ?\\n9 Mawu Munyu ɔ kɛ ga womi pɔtɛɛ ha wɔ ngɛ ní yayamihi nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a yu a he ngɛ he ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, loko Paulo maa ngma munyu nɛ ngɛ 2 Timoteo 2:19 ɔ, e sɛ hlami de Timoteo kaa e “ko pɛ ngɛ munyuhi a he.” E de lɛ hu kaa e ‘yu e he ngɛ kuasiahi a nɔ́ jemi nɛ a kase we nɔ́ kpakpa ko kɛ ji mi ɔ he.’ (Kane 2 Timoteo 2:14, 16, 23.) Asafo ɔ mi ni komɛ ngɛ hemi kɛ yemi kuali a tsɔɔmihi gbɛe kɛ ngɛ fĩae. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ ni komɛ hu tsɔɔ tsɔɔmihi nɛ tleɔ atsinyɛ jemi si. Ke Ngmami ɔ de we nɔ́ ko ngɛ jamɛ a tsɔɔmi ɔmɛ a he po ɔ, jamɛ a tsɔɔmi ɔmɛ ngɔ mi gbami kɛ ba asafo ɔ mi. Jamɛ a tsɔɔmi ɔmɛ ha nɛ nihi je atsinyɛ ngɛ munyuhi a he. Enɛ ɔ ha we nɛ tue mi jɔmi nɛ hi asafo ɔ mi. Lɔ ɔ he ɔ, Paulo ma nɔ mi kaa e he hia nɛ Timoteo nɛ ‘tu kuasiahi a nɔ́ jemi nɛ a kase we nɔ́ kpakpa ko kɛ ji mi ɔ nya fo.’\\n10. Kɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ hemi kɛ yemi kuali a he ha kɛɛ?\\n10 Mwɔnɛ ɔ, Yehowa we bi pɔɛ hemi kɛ yemi kuali nami ngɛ asafo ɔ mi. Se ke nɔ saisaa ko tsɔɔ tsɔɔmi ko nɛ Ngmami ɔ kplɛɛ we nɔ ɔ, e sa nɛ waa yu wa he ngɛ jamɛatsɛ ɔ he amlɔ nɔuu. Nile be mi kaa waa kɛ hemi kɛ yemi kuali maa je atsinyɛ. E sɛ nɛ wa ha a munyuhi a heto ngɛ Intanɛti ɔ nɔ, aloo ngɛ blɔ kpa ko nɔ. E sɛ nɛ waa pee wa juɛmi kaa wa maa ye bua jamɛatsɛ ɔmɛ, nɛ e sɛ nɛ waa kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní ngɛ blɔ ko blɔ ko nɔ hulɔ. Ke waa kɛ hemi kɛ yemi kuali sɛɛɔ ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa waa kɛ Ngmami ɔ mi ga womi nɛ wa susu he ɔ tsu we ní. Akɛnɛ wa ji Yehowa we bi he je ɔ, e sa nɛ waa yu wa he ngɛ hemi kɛ yemi kuali a he kulaa.\\nO kɛ hemi kɛ yemi kuali ko je atsinyɛ (Hyɛ kuku 10)\\n11. Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ nihi maa ngɔ a he kɛ wo “kuasiahi a nɔ́ jemi mi”? Kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma plɛ kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi kɛɛ?\\n11 Ní kpa komɛ hu ngɛ nɛ ma nyɛ ma ha nɛ tue mi jɔmi be asafo ɔ mi hie. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ maa hɛɛ juɛmi ekpaekpa ngɛ hɛja jemi he. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa kɛ wa he maa wo “kuasiahi a nɔ́ jemi nɛ a kase we nɔ́ kpakpa ko kɛ ji mi ɔ” mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko ngɛ nihi he wami woe kaa a kɛ a he nɛ wo hɛja jemi yayahi a mi ɔ, e sɛ nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a de ke, ke a tu he munyu ɔ, lɔ ɔ maa ngɔ pɛ kɛ ba, lɔ ɔ he ɔ, a be he munyu tue. (La 11:5; Efe. 5:3-5) Se e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a hyɛ nɛ hi konɛ a ko ngɔ mɛ nitsɛmɛ a susumi kɛ nyɛ nihi a nɔ. E sa nɛ a bu Ngmami ɔ mi ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue: ‘Mawu asafo ɔ nɛ e ngɔ ha nyɛ ɔ, nyɛɛ hyɛ nɔ saminya. Nyɛ ko ye a nɔ; se mohu nyɛɛ ngɔ nyɛ he ngɔ pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha Mawu asafo ɔ.’—1 Pet. 5:2, 3; kane 2 Korinto Bi 1:24.\\n12, 13. (a) Kɛ Yehowa Odasefohi peeɔ a ní ngɛ hɛja jemi he ha kɛɛ, nɛ mɛni Baiblo sisi tomi mlaahi a kɛ tsuɔ ní? (b) Sisi tomi mlaahi nɛ wa susu a he ngɛ kuku 12 ɔ kɔɔ mɛni níhi hu a he?\\n12 Yehowa asafo ɔ tsɔɔ we wɔ sinihi nɛ e sa kaa waa hyɛ, womihi nɛ e sa kaa waa kane, lahi nɛ e sa kaa waa bu tue, kɛ video nɔ fiɛmihi nɛ e sa kaa wa kɛ je wa hɛja. Mɛni he je? Baiblo ɔ woɔ wa ti nɔ tsuaa nɔ he wami kaa e ‘tsɔse e juɛmi, nɛ e le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti.’ (Heb. 5:14) Ngmami ɔ tsɔɔ wɔ níhi nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ le hɛja jemi nɛ sa. Oti nɛ e sa kaa wa kɛ ma wa hɛ mi ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa peeɔ ɔ mi ji, nɛ ‘wa maa bɔ mɔde nɛ wa maa kase Nyɔmtsɛ ɔ suɔmi nya ní.’ (Efe. 5:10) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wekuyihi a blɔ nya ní tsumi ji kaa a maa tsɔɔ a weku mi bimɛ ɔmɛ hɛja jemihi nɛ sa, kɛ ní nɛmɛ nɛ sɛ. *—1 Kor. 11:3; Efe. 6:1-4.\\n13 Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ wa susu a he kɛ sɛ hlami ɔ kɔ we hɛja jemi pɛ he. E kɔɔ tade womi kɛ he dlami, nɔmlɔ tso mi he wami nami, niye ní kpakpa yemi, kɛ ní kpahi a he. Ke Ngmami ɔ mi sisi tomi mlaahi de we nɔ́ ko ngɛ hɛja jemi ko he ɔ, e sɛ nɛ Yehowa we bi nɛ a je lɔ ɔ he atsinyɛ. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa “Nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔlɔ ɔ, e sɛ́ kaa e pɛɔ; mohu ɔ, e mi nɛ jɔ ha nɔ tsuaa nɔ.”—2 Tim. 2:24.\\nKOO BƆ HUƐ YAYA!\\n14. Mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ Paulo kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa e he hia nɛ waa yu wa he ngɛ huɛ yaya bɔmi he?\\n14 Mɛni blɔ kpahi hu a nɔ nɛ e sa kaa “nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi” ngɛ? E sa nɛ nihi kaa jã a nɛ a yu a he ngɛ nihi nɛ a peeɔ nɔ́ yaya a, a he. Benɛ Paulo tu “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi ɔ” he munyu ta a, e kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ko tsu ní. E tu ‘we ngua ko kɛ mi níhi nɛ a gbɔ, kɛ ekomɛ hu nɛ a puɛ’ a he munyu. E tsɔɔ kaa “a kɛ ekomɛ tsuɔ ní pɔtɛɛ komɛ nɛ a buu, nɛ ekpa komɛ lɛɛ a kɛ tsuɔ ní be saisaa.” (2 Tim. 2:20, 21) Lɔ ɔ se ɔ, e wo Kristofohi ga kaa ‘a tsu a he,’ aloo a yu a he ngɛ níhi nɛ a kɛ “tsuɔ ní be saisaa” a, a he.\\n15, 16. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ “we ngua” a he ɔ mi?\\n15 Mɛni ji nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ sisi? Paulo ngɔ Kristofohi asafo ɔ kɛ to “we ngua” ko he. E ngɔ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ kɛ to “níhi” nɛ a ngɛ we ɔ mi ɔ a he. Ní komɛ hii we mi nɛ e sɛ nɛ a ye ní aloo a nu nyu ngɛ mi. A ngɔɛ jamɛ a ní ɔmɛ kɛ futuu we ní hoomi níhi.\\n16 Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ, Yehowa we bi bɔɔ mɔde kaa a ma ha nɛ a je mi bami he nɛ tsɔ. A kɛ nihi nɛ a yi Yehowa sisi tomi mlaahi a nɔ ɔ bɔɛ. (Kane 1 Korinto Bi 15:33.) Ke e sɛ kaa waa kɛ ni komɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ bɔ ɔ, lɛɛ e sa kaa waa ‘tsu wa he’ aloo waa yu wa he kulaa ngɛ nihi nɛ a be asafo ɔ mi ɔ a he. Jamɛatsɛmɛ ɔmɛ a ti nihi fuu ji, ‘sika suɔli, nihi nɛ bui a fɔli, nihi nɛ mɔbɔ nami ko be a mi, nihi a biɛ puɛli, awi yeli, nihi nɛ sume nɔ́ kpakpa, nɔ se blɔ tsɔɔli, kɛ nihi nɛ suɔ je mi akɔnɔ pe bɔ nɛ a suɔ Mawu’!—2 Tim. 3:1-5.\\nKE WA YEƆ YEHOWA ANƆKUALE Ɔ, E MAA JƆƆ WƆ\\n17. Mɛni Israel bi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ pee kɛ tsɔɔ kaa a sume nɔ́ yaya?\\n17 Baiblo ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ pee a ní ha benɛ a de mɛ kaa “a hɛ mɛ kɛ je Kora, kɛ Datan, kɛ Abiram a bo tsu ɔmɛ a he” ɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “[amlɔ nɔuu ɔ, NW] a hɛ mɛ kɛ je Kora, kɛ Datan, kɛ Abiram a bo tsu ɔmɛ a he.” (4 Mose 16:24, 27) A tui tsle kulaa. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa ‘a hɛ mɛ kɛ je atua tsɔli ɔmɛ a bo tsu ɔ he.’ Anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ sume kaa nɔ́ nɛ maa ba Koramɛ a nɔ ɔ, eko nɛ sa a he. A je a tsui mi nɛ a pee tue bumi. A fĩ Yehowa se, nɛ a te si kɛ wo nimli yayami ɔmɛ. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ a pee ɔ mi?\\n18. Benɛ Paulo wo Timoteo ga kaa e yu e he ngɛ “nihewi a we akɔnɔ yaya” he ɔ, mɛni e ngɛ tsɔɔe?\\n18 Huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he jua wa ha wɔ wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kɛ oya yemi nɛ po he piɛ. Lɔ ɔ nɛ Paulo ngɛ tsɔɔe benɛ e wo Timoteo ga kaa ‘e yu e he kɛ je nihewi a we akɔnɔ yaya a’ he ɔ nɛ. (2 Tim. 2:22) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Timoteo wa momo. Eko ɔ, e ye jeha 30 kɛ se. Se pi be tsuaa be nɛ nihewi kɛ yihewi pɛ nɛ “nihewi a we akɔnɔ yaya” náa a nɔ he wami. Ke Timoteo kɛ akɔnɔ ko kaa jã kpe ɔ, e sa nɛ e “yu” e he ngɛ he. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e sa nɛ Timoteo nɛ “kpa yayami peemi.” Yesu hu de nɔ́ ko kaa jã. E de ke: “Ke o hɛngmɛ haa nɛ o peeɔ yayami ɔ, hiaa nɛ o sake ngɔ fɔ he!” (Mat. 18:9) Mwɔnɛ ɔ, Kristofohi nɛ a kɛ ga womi nɛ ɔ tsuɔ ní ɔ kɛ oya yemi poɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he piɛ.\\n19. Mɛni blɔ nɔ ni komɛ gu kɛ po huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he piɛ?\\n19 Mɛni blɔ nɔ Odasefo bi komɛ po huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he piɛ ngɛ? A ti ni komɛ nɛ be ko nɛ be ɔ a deɔ dã a, kpa dã demi kulaa. A ti ni komɛ hu yu a he ngɛ hɛja jemi komɛ nɛ tɔmi ko be a he, se a ma nyɛ ma ha nɛ a ná akɔnɔ yaya a a he. (La 101:3) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, loko nyɛminyumu ko ma ba pee Odasefo no ɔ, e yaa hehi nɛ nihi doɔ nɛ a baa a je mi basabasa ngɛ. Se benɛ e ba kase anɔkuale ɔ, ke e ya Odasefohi a he nya buamihi a sisi po ɔ, e dui, konɛ e ko ba ná akɔnɔ yaya aloo susumi yaya nɛ hao lɛ be ko nɛ be ɔ ekohu. Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa e sɛ nɛ Kristofohi nɛ a nu dã, a do, aloo a pee ní kpahi nɛ tɔmi ko be a he. Se e sa nɛ wɔ tsuo waa bɔ mɔde nɛ waa yu wa he ngɛ níhi nɛ ma nyɛ ma puɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ a he.\\n20. E ngɛ mi kaa pi be tsuaa be nɛ e ngɛ gbɔjɔɔ kaa wa ma “kpa yayami peemi” mohu lɛɛ, se mɛni haa wɔ bua jɔmi?\\n20 E ji he blɔ nɛ wa ná kaa a kɛ Mawu biɛ ɔ tsɛɛ wɔ. Se e biɔ nɛ wa tsu nya ní. E sa nɛ wa “kpa yayami peemi,” aloo waa “jɔɔ yayami peemi.” (La 34:14) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi be tsuaa be nɛ enɛ ɔ peemi ngɛ gbɔjɔɔ. Hyɛ bɔ nɛ wa bua jɔ ha kaa Yehowa suɔ “lɛ nitsɛ e nihi” nɛ a peeɔ e suɔmi nya ní be tsuaa be ɔ.—2 Tim. 2:19; kane 2 Kronika 16:9a.\\n^ kk. 12 Hyɛ munyu nɛ ngɛ jw.org ɔ, nɛ e yi ji “Do You Ban Certain Movies, Books, or Songs?” ɔ. E ngɛ ABOUT US > FREQUENTLY ASKED QUESTIONS.","num_words":3370,"character_repetition_ratio":0.059,"word_repetition_ratio":0.044,"special_characters_ratio":0.293,"stopwords_ratio":0.461,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 19 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nMateo Maako Luka Yohane Ní Tsumi Roma Bi 1 Korinto Bi 2 Korinto Bi Galatia Bi Efeso Bi Filipi Bi Kolose Bi 1 Tɛsalonika Bi 2 Tɛsalonika Bi 1 Timoteo 2 Timoteo Tito Filemon Hebri Bi Yakobo 1 Petro 2 Petro 1 Yohane 2 Yohane 3 Yohane Jud Kpo Jemi 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21\\nA fiaa Yesu kpa nɛ a ye e he fɛu (1-7)\\nPilato bi Yesu sanehi ekohu (8-16a)\\nA ka Yesu kɛ wo tso he ngɛ Golgota (16b-24)\\nYesu to blɔ nya kɛ ha e yayo (25-27)\\nYesu gbenɔ ɔ (28-37)\\nYesu pumi ɔ (38-42)\\n19 Lɔ ɔ se ɔ, Pilato ngɔ Yesu nɛ e fiaa lɛ kpa. 2 Nɛ ta buli ɔmɛ ngɔ mio kɛ lo jlasi nɛ a kɛ wo e yi, nɛ a ngɔ tade klɔii nɛ e hɛɛ alamua tu su kɛ wo lɛ, 3 nɛ a ngɛ e ngɔ bae nɛ a ba ngɛ dee ke: “Yuda bi ɔmɛ a Matsɛ, he manye!”* A ngɛ e hɛ mi ma gbae hulɔ. 4 Pilato je kpo ekohu, nɛ e ya de mɛ ke: “Hyɛ! i ngɔ lɛ kɛ je kpo kɛ ba ha nyɛ konɛ nyɛɛ le kaa i nɛ tɔmi ko ngɛ e he.” 5 Enɛ ɔ he ɔ, Yesu je kpo kɛ e yi jlasi nɛ a kɛ mio lo ɔ, kɛ e he tade klɔii nɛ e hɛɛ alamua tu su ɔ. Nɛ Pilato de mɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ! Nyumu ɔ!” 6 Se benɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ tsɔli ɔmɛ na lɛ ɔ, a kpa ngmlaa ke: “Sɛu lɛ! Sɛu lɛ!”* Pilato de mɛ ke: “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛɛ ngɔ lɛ nɛ nyɛ ya gbe lɛ,* ejakaa imi lɛɛ i nɛ tɔmi ko ngɛ e he.” 7 Yuda bi ɔmɛ he nɔ ke: “Wa ngɛ mlaa, nɛ ngɛ wa mlaa a nya a, e sa gbenɔ, ejakaa e pee e he Mawu bi.” 8 Benɛ Pilato nu nɔ́ nɛ a ngɛ dee ɔ, e ye gbeye wawɛɛ po pe kekle ɔ, 9 nɛ e sɛ amlaalo ɔ we ɔ mi ekohu nɛ e bi Yesu ke: “Jije o je?” Se Yesu ha we lɛ heto. 10 Enɛ ɔ he ɔ, Pilato bi lɛ ke: “Anɛ o be ye nya mi poe lo? O li kaa i ngɛ he wami nɛ ma nyɛ ma ngmɛɛ o he, nɛ i ngɛ he wami nɛ ma nyɛ ma gbe mo* lo?” 11 Yesu ha lɛ heto ke: “Kaa pi hiɔwe nɛ a je nɛ a ha mo he wami ɔ, jinɛ o be he wami ko kulaa ngɛ ye nɔ. Enɛ ɔ he je nɛ nɔ nɛ e ngɔ mi kɛ wo o dɛ mi ɔ, e yayami ɔ kle pe o nɔ́ ɔ nɛ.” 12 Enɛ ɔ he ɔ, Pilato ya nɔ nɛ e bɔ mɔde kaa e ma hla blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ ngmɛɛ e he, se Yuda bi ɔmɛ kpa ngmlaa wawɛɛ ke: “Ke o ngmɛɛ nyumu nɛ ɔ he ɔ, lɛɛ pi Kaisare huɛ ji mo. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e woɔ lɛ nitsɛ e he matsɛ ɔ tuɔ munyu kɛ siɔ* Kaisare.” 13 Lɔ ɔ se ɔ, benɛ Pilato nu munyu nɛ ɔmɛ ɔ, e ngɔ Yesu kɛ je kpo, nɛ e hi si ngɛ kojomi sɛ ɔ nɔ ngɛ he ko nɛ a tsɛɔ ke He Nɛ A To Tɛhi Ngɛ ɔ, se ngɛ Hebri gbi mi ɔ, a tsɛɔ ke Gabata a. 14 Jamɛ a ligbi ɔ ji He Dlami Ligbi kɛ ha He Tsɔmi ɔ; maa pee kaa ngmlɛfia ekpane* ɔ mi. Nɛ e de Yuda bi ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ! Nyɛ matsɛ ɔ!” 15 Se a kpa ngmlaa ke: “Ngɔɔ lɛ kɛ ho! Ngɔɔ lɛ kɛ ho! Sɛu lɛ!”* Pilato de mɛ ke: “Ma gbe nyɛ matsɛ ɔ lo?” Osɔfo nikɔtɔma amɛ he nɔ ke: “Wa be matsɛ ko kaa ja Kaisare.” 16 Kɛkɛ nɛ e ngɔ lɛ kɛ ha mɛ konɛ a ya gbe lɛ ngɛ tso nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu ya je a nine nɔ. 17 Yesu tloo lɛ nitsɛ e sɛumi tso* ɔ nɛ e je kpo kɛ ho he ko nɛ a tsɛɔ ke Yikoklodonya, nɛ́ ngɛ Hebri gbi mi ɔ, a tsɛɔ lejɛ ɔ ke, Golgota a ya. 18 A ka lɛ kɛ wo tso ɔ he ngɛ lejɛ ɔ kɛ piɛɛ nyumu enyɔ komɛ a he, nɔ kake ngɛ e hiɔ nɔ nɛ nɔ kake hu ngɛ e muɔ nɔ, nɛ Yesu ngɛ a kpɛti. 19 Pilato hu ngma palemi biɛ ko kɛ mɛtɛ sɛumi tso* ɔ he. E ngma ke: “Yesu, Nazarɛt no, Yuda bi ɔmɛ a Matsɛ ɔ.” 20 Yuda bi ɔmɛ a ti nihi babauu kane palemi biɛ nɛ ɔ, ejakaa he nɛ a ka Yesu kɛ wo tso ɔ he ngɛ ɔ kɛ ma a he kɛ we, nɛ a ngma munyu ɔ ngɛ Hebri, Latin, kɛ Hela gbi mi. 21 Se Yuda bi ɔmɛ a we osɔfo nikɔtɔma amɛ de Pilato ke: “Koo ngma ke, ‘Yuda bi ɔmɛ a Matsɛ ɔ,’ mohu ɔ, ngmaa ke, e de ke, ‘Imi ji Yuda bi ɔmɛ a Matsɛ ɔ nɛ.’” 22 Pilato ha heto ke: “Nɔ́ nɛ i ngma a, i ngma.” 23 Jehanɛ ɔ, benɛ ta buli ɔmɛ ka Yesu kɛ wo tso ɔ he ɔ, a ngɔ tadehi nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ nɛ a gba mi eywiɛ, nɛ ta bulɔ fɛɛ ta bulɔ ngɔ kake, nɛ a ngɔ tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ sisi ɔ hulɔ. Se tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ sisi ɔ lɛɛ a kpɛ we, mohu ɔ, a lo kɛ je hiɔwe kɛ ba ma si. 24 Enɛ ɔ he ɔ, a de a sibi ke: “Nyɛ ko ha nɛ wa gba lɛ, mohu ɔ, nyɛ ha nɛ waa fɔ nɔ sɔ konɛ waa na nɔ nɛ e maa pee e nɔ́.” Enɛ ɔ ya nɔ konɛ ngmami ɔ nɛ e ba mi. A ngma ke: “A gba ye tade ɔmɛ ngɔ ha a he, nɛ a fɔ ye tade ɔ nɔ sɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, ta buli ɔmɛ pee ní nɛ ɔmɛ niinɛ. 25 Se Yesu yayo kɛ e yayo nyɛmiyo, Maria, Klopa yo ɔ, kɛ Maria Magdalena daa si ngɛ Yesu sɛumi tso* ɔ kasa nya. 26 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Yesu na e yayo kɛ kaselɔ ɔ nɛ e suɔ lɛ ɔ nɛ a daa si ngɛ lejɛ ɔ, e de e yayo ke: “Yo, hyɛ! O binyumu ɔ!” 27 Lɔ ɔ se ɔ, e de kaselɔ ɔ ke: “Hyɛ! O yayo!” Nɛ kɛ je jamɛ a ngmlɛfia a nɔ kɛ yaa a, kaselɔ ɔ ngɔ lɛ kɛ ho lɛ nitsɛ e we mi ya. 28 Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, benɛ Yesu ná le kaa amlɔ nɛ ɔ lɛɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ba mi ta a, bɔ nɛ pee nɛ ngmami ɔ nɛ e ba mi ɔ, e de ke: “Kuma ngɛ mi yee.” 29 Buɛ ko maa si ngɛ lejɛ ɔ nɛ wai nɛ kuã hyi lɛ tɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɔ kutsa nɛ wai nɛ kuã pɔ lɛ tsɔtsɔɔtsɔ kɛ wo hisopo* tso nya nɛ a wo nɔ kɛ to e nya he. 30 Benɛ Yesu nine su wai nɛ kuã a nɔ ɔ, e de ke: “A gbe nya!” kɛkɛ nɛ e ma e yi si nɛ e ngmɛɛ e mumi ɔ he.* 31 Jamɛ a ligbi ɔ ji He Dlami Ligbi, lɔ ɔ he ɔ, bɔ nɛ pee nɛ gbogboe ɔmɛ nɛ a ko hi sɛumi tso ɔmɛ a nɔ ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ he je ɔ, (ejakaa jamɛ a He Jɔɔmi Ligbi ɔ ji He Jɔɔmi Ligbi ngua), Yuda bi ɔmɛ bi Pilato konɛ e ha nɛ a ya ku a nanehi nɛ a je a gbogboe ɔmɛ kɛ ho. 32 Enɛ ɔ he ɔ, ta buli ɔmɛ ba nɛ a ba ku kekleekle nyumu ɔ kɛ nyumu kaketsɛ ɔ nɛ a ngɛ tso ɔ nɔ ngɛ e kasa nya amɛ a nane ɔmɛ. 33 Se benɛ a su Yesu nɔ ɔ, a na kaa e gbo momo, enɛ ɔ he ɔ, a ku we e nane ɔmɛ. 34 Se ta buli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ngɔ akplɔ kɛ gbɔ e kasa, nɛ amlɔ nɔuu nɛ muɔ kɛ nyu je mi kɛ be. 35 Nɛ nɔ nɛ e na nɔ́ nɛ ɔ lɛ e ye odase nɛ ɔ nɛ, nɛ odase nɛ e ye ɔ ji anɔkuale, nɛ e le kaa nɔ́ nɛ e de ɔ ji anɔkuale, konɛ nyɛ hu nyɛ he ye. 36 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ní nɛ ɔmɛ ya nɔ konɛ ngmami ɔ nɛ e ba mi. Ngmami ɔ de ke: “A be e wu kake ngmelu po kue.”* 37 Nɛ ngmami kpa ko hu de ke: “A maa hyɛ nɔ nɛ a gbɔ lɛ nɔ́ ɔ.” 38 Jehanɛ ɔ, ngɛ ní nɛ ɔmɛ a se ɔ, Yosɛf nɛ e je Arimatia, nɛ e ji Yesu kaselɔ, se Yuda bi ɔmɛ a he gbeye yemi he je ɔ, e ha we nɛ nihi nɛ a le ɔ ya kpa Pilato pɛɛ kaa e ma nyɛ ma ya je Yesu gbogboe ɔ kɛ ho lo, nɛ Pilato ha lɛ he blɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e ba nɛ e ba je gbogboe ɔ kɛ ho. 39 Nikodemo, nɛ ji nyumu ɔ nɛ be ko nɛ be ɔ, e ba Yesu ngɔ nyɔ mi ɔ hu ba, e ngɔ mimɛ nɛ a ngɔ alo kɛ futu mi* nɛ́ e jiɔmi maa pee sɛni tɛ lafa kake* kɛ ba. 40 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ Yesu gbogboe ɔ nɛ a wo lɛ tsopa kɛ e he via a, nɛ a ngɔ klala kɛ blaa lɛ kaa bɔ nɛ Yuda bi ɔmɛ peeɔ kɛ puɔ nɔ ɔ. 41 E ba mi kaa abɔɔ ko ngɛ he nɛ a gbe* Yesu ngɛ ɔ, nɛ yɔkɔ* ko nɛ a to we nɔ ko ngɛ mi hyɛ ngɛ abɔɔ ɔ mi. 42 Akɛnɛ e ji Yuda bi ɔmɛ a He Dlami Ligbi nɛ he nɛ yɔkɔ ɔ ngɛ ɔ hu kɛ lejɛ ɔ kɛ we he je ɔ, a ya to Yesu ngɛ lejɛ ɔ.\\n^ Aloo “wa ngɛ o yi jee.”\\n^ Aloo “Gbee lɛ ngɛ tso nɔ! Gbee lɛ ngɛ tso nɔ!”\\n^ Aloo “sɛu lɛ.”\\n^ Aloo “sɛu mo.”\\n^ Aloo “teɔ si kɛ woɔ.”\\n^ Maa pee piani ngmlɛ 12.\\n^ Aloo “Gbee lɛ ngɛ tso nɔ.”\\n^ Aloo “e gbo.”\\n^ Aloo “ywiae.”\\n^ E ma nyɛ maa pee kaa “nɔ́ nɛ a fĩ.”\\n^ Lɔ ɔ ji Roma bi a sɛni tɛ.\\n^ Aloo “sɛu.”\\n^ Aloo “kaimi yɔkɔ.”","num_words":1707,"character_repetition_ratio":0.053,"word_repetition_ratio":0.001,"special_characters_ratio":0.334,"stopwords_ratio":0.482,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"(src)=\"38\"> Enɛ ɔ he ɔ , eko ɔ , huno ɔ ma susu kaa yo ɔ susuu we e he tsɔ , ejakaa yo ɔ kɛ e be tsuo ngɛ jokuɛ ɔ hyɛe .\\n(src)=\"45\"> Ke yo ɔ fɔ we ɔ , e ma nyɛ ma gba e nya wawɛɛ .\\n(src)=\"91\"> Sɔlemi ji blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ da wa haomihi kɛ nyagbahi a nya .\\n(src)=\"92\"> Hana je e tsui mi nɛ e de Yehowa e haomihi tsuo .\\n(src)=\"93\"> Jã kɛ̃ nɛ wɔ hu ke waa kɛ haomi ko ngɛ kpee ɔ , e sɛ nɛ waa wo wa haomi ɔ nɔ ta kɛ ha Yehowa kɛkɛ .\\n(src)=\"94\"> E sa nɛ wa kpa lɛ pɛɛ , nɛ waa je wa tsui mi tsuo kɛ sɔle ha lɛ . ​ — Filip .\\n(src)=\"96\"> Mɛni ye bua yalɔyo Ana nɛ e ná bua jɔmi ?\\n(src)=\"97\"> Ke nɔ ko suɔ kaa e ma fɔ se e nyɛ we nɛ e fɔ , aloo e suɔlɔ ko gbo , nɛ lɔ ɔ ha nɛ haomi nyɛ e nɔ po ɔ , loloolo ɔ , e ma nyɛ ma ná bua womi .\\n(src)=\"98\"> Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ , gbalɔyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ana a huno gbo bemi nɛ e kɛ lɛ sɛ gba si himi mi jeha kpaago se pɛ .\\n(src)=\"99\"> Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa e ngɛ bimɛ .\\n(src)=\"100\"> Se benɛ Ana ye jeha 84 po ɔ , mɛni e peeɔ ?","num_words":231,"character_repetition_ratio":0.048,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.376,"stopwords_ratio":0.476,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Library Blɔ Nɔ Tomi: Gblaa Baiblo Slɔɔtohi Nɛ O Kɛ Tsu Ní (Android) | JW.ORG Yemi Kɛ Buami\\nA to JW Library ɔ he blɔ nya kɛ ha Baiblo kanemi kɛ Baiblo kasemi.\\nMoo nyɛɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a se konɛ o gbla Baiblo slɔɔtohi nɛ o kɛ tsu ní:\\nO ma nyɛ maa gbla Baiblo sisi tsɔɔmi slɔɔtohi nɛ o kɛ tsu ní ke o be Intanɛti ɔ nɔ po.\\nBli navigation drawer a, moo nyɛ Bible okadi ɔ nɔ konɛ o na Baiblo mi womi slɔɔto ɔmɛ.\\nMoo nyɛ Gbi okadi ɔ nɔ nɛ o na Baiblo ɔ ngɛ gbi slɔɔtohi a mi. Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ o pɔɔ kɛ ní tsumi ɔ nɛ sɛ hlami. O ma nyɛ maa fia gbi ko loo Baiblo sisi tsɔɔmi ko kɛ wo mi nɛ o hla. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa fia “int” konɛ o na blɛfo gbi Kingdom Interlinear Baiblo ɔ, loo fiaa “port” konɛ o na Baiblo slɔɔtohi nɛ a pee ngɛ Portugal gbi mi.\\nA ngɔ okadi nɛ ngɛ kaa bɔku ɔ kɛ to Baiblohi nɛ o gblɛ lolo ɔ a he so. Moo nyɛ Baiblo ko nɔ konɛ o gbla. Ke o gbla Baiblo ɔ kɛ fɔ o klama a nɔ ɔ, okadi nɛ ngɛ kaa bɔku ɔ maa laa. Moo nyɛ Baiblo ɔ nɔ ekohu konɛ o kane.\\nKe o nɛ Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ o ngɛ hlae ɔ, mo hla lɛ pee se. Ngɛ behi kɛ behi a mi ɔ, a kɛ Baiblo sisi tsɔɔmi kpahi ba piɛɛɔ he.\\nKe o suɔ nɛ blɔ nɛ ba o klama a nɔ, aloo o hia we Baiblo sisi tsɔɔmi ko nɛ o gbla a hu ɔ, o ma nyɛ ma je kɛ je nɔ.\\nMo bli navigation drawer a nɛ o nyɛ Bible okadi ɔ nɔ, lɔ ɔ se ɔ, moo nyɛ Language okadi ɔ nɔ konɛ o na Baiblo slɔɔtohi nɛ ngɛ. Moo nyɛ More okadi ɔ nɛ ngɛ Baiblo nɛ o suɔ nɛ o je ɔ hɛ mi ɔ nɔ, nɛ o nyɛ Delete.\\nE ma nyɛ maa ba kaa a ma tsake nɔ́ ko ngɛ Baiblo ko nɛ o gbla momo ɔ he.\\nKe e ba jã a, o maa na Refresh okadi ɔ ngɛ Baiblo ɔ he. Ke o nyɛ Baiblo ɔ nɔ ɔ, o maa na sɛ gbi ko nɛ tsɔɔ kaa a pee tsakemi. Moo nyɛ Download nɔ konɛ e tsake o nɔ́ ɔ, aloo moo nyɛ Later nɔ nɛ o ngɔ momo ɔ kɛ tsu ní.\\nA ngɔ tsakemi nɛ ɔmɛ kɛ wo JW Library 1.4 blɔ nɔ tomi ɔ nɔ ngɛ February 2015 kɛ ha Android klamahi. JW Library 1.4 ɔ tsuɔ ní ngɛ Android 2.3 loo nɔ́ nɛ pe jã a nɔ. Ke o nɛ tsakemi nɛ ɔ ngɛ o klama a nɔ ɔ, moo ya “Ngɔɔ JW Library ɔ Kɛ Tsu Ní​—Android” blɔ he ɔ nɛ o hyɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ fã nɛ ji Get the Latest Features ɔ.","num_words":483,"character_repetition_ratio":0.092,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.274,"stopwords_ratio":0.513,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ezekiel 48 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nAjara shikpɔŋ lɛ (1-29)\\nMaŋ lɛ agbói 12 lɛ (30-35)\\nMaŋ ni atsɛ lɛ akɛ “Yehowa Yɛ Jɛmɛ” (35)\\n48 “Wekui lɛ agbɛ́ii nɛ, kɛjɛ husu ni yɔɔ kooyigbɛ tɔ̃ɔ lɛ naa: Dan gbɛfaŋnɔ+ lɛ jeɔ shishi kɛjɛɔ Hetlon gbɛ lɛ he kɛyaa Lebo-hamat*+ kɛyamɔ Hazar-enan, yɛ Damasko husu lɛ he kɛmiiya kooyigbɛ, yɛ Hamat+ masɛi; ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 2 Asher gbɛfaŋnɔ+ lɛ kɛ Dan nɔ lɛ jeɔ husu, ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 3 Naftali gbɛfaŋnɔ+ lɛ kɛ Asher nɔ lɛ jeɔ husu, ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 4 Manase gbɛfaŋnɔ+ lɛ kɛ Naftali nɔ lɛ jeɔ husu, ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 5 Efraim gbɛfaŋnɔ lɛ kɛ Manase nɔ lɛ jeɔ husu,+ ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 6 Ruben gbɛfaŋnɔ lɛ kɛ Efraim nɔ lɛ jeɔ husu,+ ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 7 Yuda gbɛfaŋnɔ lɛ kɛ Ruben nɔ lɛ jeɔ husu,+ ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 8 Yuda husu lɛ naa, kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa ji he ni nyɛbaafo shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ ni lɛɛmɔ ji ninetalɔi* 25,000 lɛ yɛ,+ ni ekɛ wekui krokomɛi lɛ agbɛfaŋnɔ lɛ baaje husu kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. Jamɔhe lɛ baama teŋ. 9 “Shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ ni nyɛbaafo nyɛhã Yehowa lɛ kɛlɛ ji ninetalɔi 25,000 ni elɛɛmɔ ji ninetalɔi 10,000. 10 Enɛ ji nɔ ni baatsɔ shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ kɛhã osɔfoi lɛ.+ Ekɛlɛ yɛ kooyigbɛ baafee ninetalɔi 25,000, ni yɛ anaigbɛ lɛ, ebaafee 10,000, yɛ bokãgbɛ lɛ, ebaafee 10,000, ni yɛ wuoyigbɛ lɛ, ebaafee 25,000. Yehowa jamɔhe lɛ baama teŋ. 11 Akɛbaahã osɔfoi ni afee amɛ krɔŋkrɔŋ ni jɛ Zadok bihii lɛ ateŋ lɛ,+ mɛi ni tsu nitsumɔi ni mikɛwo amɛdɛŋ lɛ, ni amɛjeee misɛɛ be ni Israelbii lɛ kɛ Levibii lɛ je misɛɛ lɛ.+ 12 Amɛbaaná gbɛfaŋnɔ yɛ shikpɔŋ ni abaafo akɛ nɔ ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ lɛ mli, yɛ Levibii lɛ ahusu lɛ naa. 13 “Abaahã Levibii lɛ shikpɔŋ ni kɛlɛ ji ninetalɔi 25,000 ni elɛɛmɔ ji 10,000 yɛ osɔfoi lɛ ashikpɔŋ lɛ husu lɛ naa pɛpɛɛpɛ. (Ekɛlɛ muu fɛɛ baafee 25,000, ni elɛɛmɔ baafee 10,000.) 14 Amɛkahɔ̃ɔ shikpɔŋ lɛ he ni hi fe fɛɛ nɛɛ eko, ni amɛkɛ eko akatsake nɔ ko, ni amɛkɛ eko hu akahã mɔ ko, ejaakɛ eji nɔ ko krɔŋkrɔŋ kɛhã Yehowa. 15 “Shikpɔŋ ni baashwɛ ni lɛɛmɔ ji ninetalɔi 5,000 ni yɔɔ husu ni ji ninetalɔi 25,000 lɛ naa lɛ, maŋ lɛ kɛbaatsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni jeee krɔŋkrɔŋ,+ kɛ́ tsumaa jio, kooloi alɛɛhe jio. Maŋ lɛ baama teŋ.+ 16 Maŋ lɛ susumɔi lɛ nɛ: Kooyigbɛ husu lɛ ji ninetalɔi 4,500, ni wuoyigbɛ lɛ ji 4,500, ni bokãgbɛ husu lɛ ji 4,500, ni anaigbɛ husu lɛ ji 4,500. 17 Maŋ lɛ kooloi alɛɛhe lɛ baafee ninetalɔi 250 kɛmiiya kooyigbɛ, 250 kɛmiiya wuoyigbɛ, 250 kɛmiiya bokãgbɛ, kɛ 250 kɛmiiya anaigbɛ. 18 “Shikpɔŋ ni baashwɛ lɛ kɛlɛ baafee tamɔ shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ lɛ,+ ninetalɔi 10,000 kɛmiiya bokãgbɛ, kɛ 10,000 kɛmiiya anaigbɛ. Ekɛlɛ baafee tamɔ shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛlɛ, ni enibaa nii lɛ baatsɔ niyenii ahã mɛi ni sɔmɔɔ maŋ lɛ. 19 Mɛi ni jɛ Israel wekui lɛ fɛɛ amli ni sɔmɔɔ maŋ lɛ baahu mli.+ 20 “Shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ muu lɛ fɛɛ kɛlɛ baafee ninetalɔi 25,000 yɛ ekoji ejwɛ lɛ fɛɛ anɔ. Nyɛfoa nyɛfɔa shi akɛ shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ yɛ maŋ lɛ gbɛfaŋnɔ lɛ masɛi. 21 “Nɔ ni baashwɛ yɛ shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ maŋ lɛ gbɛfaŋnɔ lɛ biɛ kɛ biɛ lɛ baatsɔ lumɔ lɛ nɔ.+ Ebaahi husui ni kɛlɛ ji ninetalɔi 25,000 yɛ shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ bokãgbɛ kɛ anaigbɛ lɛ ŋɛlɛ nɔ. Ekɛlɛ baafee tamɔ gbɛfaŋnɔ krokomɛi ni kpɛtɛ he lɛ, ni ebaatsɔ lumɔ lɛ nɔ. Shikpɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ sɔlemɔ shĩa lɛ jamɔhe lɛ baahi teŋ. 22 “Levibii lɛ agbɛfaŋnɔ lɛ kɛ maŋ lɛ gbɛfaŋnɔ lɛ baahi lumɔ lɛ nɔ lɛ teŋ. Lumɔ lɛ shikpɔŋ lɛ baakã Yuda husu+ lɛ kɛ Benyamin husu lɛ teŋ. 23 “Wekui krokomɛi ni eshwɛ lɛ agbɛfaŋ lɛ, Benyamin gbɛfaŋnɔ lɛ kã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa.+ 24 Simeon gbɛfaŋnɔ lɛ kɛ Benyamin nɔ lɛ jeɔ husu,+ ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 25 Isakar gbɛfaŋnɔ+ lɛ kɛ Simeon nɔ lɛ jeɔ husu, ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 26 Zebulon gbɛfaŋnɔ lɛ kɛ Isakar nɔ lɛ jeɔ husu,+ ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa.+ 27 Gad gbɛfaŋnɔ lɛ kɛ Zebulon nɔ lɛ jeɔ husu,+ ni ekã shi kɛjɛ bokãgbɛ husu lɛ naa aahu kɛyashi anaigbɛ husu lɛ naa. 28 Wuoyigbɛ he ni kɛ Gad jeɔ husu lɛ baajɛ Tamar+ kɛtsɔ Meribat-kadesh nui lɛ ahe,+ kɛyamɔ Nujɔɔ*+ lɛ, kɛya Ŋshɔ Wulu* lɛ he. 29 “Shikpɔŋ nɛɛ ji shikpɔŋ ni nyɛbaaja nyɛhã Israel wekui lɛ akɛ amɛgboshinii,+ ni enɛɛmɛi baafee amɛgbɛfaŋnɔ,”+ Nuŋtsɔ Ofe Yehowa kɛɛ. 30 “Hei ni abaatsɔ kɛje kpo yɛ maŋ lɛ mli lɛ nɛ: Kooyigbɛ nɔ lɛ baafee ninetalɔi 4,500.+ 31 “Israel wekui lɛ agbɛ́ii ji nɔ ni akɛbaawo maŋ lɛ agbói lɛ agbɛ́ii. Yɛ kooyigbɛ agbói etɛ lɛ agbɛfaŋ lɛ, abaawo agbó lɛ ekome Ruben, ni abaawo agbó lɛ ekome Yuda, ni abaawo agbó lɛ ekome Levi. 32 “Bokãgbɛ nɔ lɛ kɛlɛ baafee ninetalɔi 4,500, ni eyɛ agbói etɛ: abaawo agbó lɛ ekome Yosef, ni abaawo agbó lɛ ekome Benyamin, ni abaawo agbó lɛ ekome Dan. 33 “Wuoyigbɛ nɔ lɛ baafee ninetalɔi 4,500, ni ebaahiɛ agbói etɛ: abaawo agbó lɛ ekome Simeon, ni abaawo agbó lɛ ekome Isakar, ni abaawo agbó lɛ ekome Zebulon. 34 “Anaigbɛ nɔ lɛ kɛlɛ baafee ninetalɔi 4,500, ni ebaahiɛ agbói etɛ: abaawo agbó lɛ ekome Gad, ni abaawo agbó lɛ ekome Asher, ni abaawo agbó lɛ ekome Naftali. 35 “Ekɛlɛ kɛbɔle kɛkpe lɛ baafee ninetalɔi 18,000. Ni kɛjɛ nakai gbi lɛ nɔ kɛyaa lɛ, gbɛ́i ni akɛbaatsɛ maŋ lɛ ji, Yehowa Yɛ Jɛmɛ.”+\\n^ Ni ji, Ejipt Nujɔɔ lɛ.\\n^ Ni ji, Mediterenia Ŋshɔ lɛ.","num_words":989,"character_repetition_ratio":0.166,"word_repetition_ratio":0.108,"special_characters_ratio":0.266,"stopwords_ratio":0.062,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɔŋmɔ Gbɛ́i Lɛ Kɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ Lɛ | NWT\\nBiblia he nilelɔi kpɛlɛɔ nɔ akɛ, be ni aŋma Hebri Ŋmalɛ lɛ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ni akɛ Tetragrammaton (יהוה) lɛ eŋma lɛ je kpo aaafee shii 7,000 yɛ mli. Shi mɛi pii susuɔ akɛ, be ni aŋma Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, gbɛ́i nɛɛ ejeee kpo yɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, Biblia shishitsɔɔlɔi pii kɛ gbɛ́i Yehowa lɛ tsuuu nii kɛ́ amɛmiitsɔɔ nɔ ni mɛi tsɛɔ lɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ shishi. Kɛ́ amɛmiitsɔɔ ŋmalɛi ni atsɛ yisɛɛ kɛjɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli ni Tetragrammaton lɛ jeɔ kpo yɛ mli lɛ ashishi po lɛ, amɛkɛ “Nuŋtsɔ” tsuɔ nii, moŋ fe nɔ ni amɛkɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ baatsu nii.\\nMɛi ni tsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi lɛ enyiɛɛɛ nɔ ni mɛi pii feɔ nɛɛ sɛɛ. Amɛkɛ gbɛ́i Yehowa lɛ tsu nii shii 237 yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli. Anɔkwa saji titrii enyɔ ni hã amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaafee nakai lɛ nɛ: (1) Greek Ŋmalɛ lɛ mli woji ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ lɛ jeee nɔ ni akɛ niji ŋmala klɛŋklɛŋ kwraa lɛ. Aŋmala Greek Ŋmalɛ lɛ mli woji akpei abɔ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ babaoo ashwie shi, kɛhooo lɛ, be ni aŋmala klɛŋklɛŋ nɔ lɛ sɛɛ afii ohai enyɔ. (2) Be ni shɛɔ nakai beiaŋ lɛ, mɛi ni kwɛɔ nɔ ni aŋmala ashwie shi lɛ nɔ amɛŋmalaa eko amɛshwieɔ shi lɛ kɛ Kyʹri·os, ni ji Greek wiemɔ kɛhã “Nuŋtsɔ” lɛ, ye Tetragrammaton lɛ najiaŋ, aloo amɛkwɛɔ nɔ ni afee nakai yɛ mli momo lɛ nɔ amɛŋmalaa eko amɛshwieɔ shi.\\nAjinafoi ni tsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi lɛ mu sane naa akɛ odaseyelii ni mɔɔ shi yɛ ni tsɔɔ akɛ Tetragrammaton lɛ je kpo yɛ Greek Ŋmalɛ lɛ mli woji ni aŋmala klɛŋklɛŋ kwraa lɛ amli. Odaseyelii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahewɔ amɛmu saji anaa nakai lɛ:\\nTetragrammaton lɛ je kpo shii abɔ yɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli woji ni aŋmala ashwie shi ni akɛtsu nii yɛ Yesu kɛ ebɔfoi lɛ abeiaŋ lɛ amli. Tsutsu ko lɛ, mɛi fioo ko pɛ jeɔ sane nɛɛ he ŋwane. Nyɛsɛɛ nɛɛ, ana Hebri Ŋmalɛ lɛ mli woji lɛ ekomɛi yɛ he ko ni bɛŋkɛ Kumran, ni odaseyeli yɛ ni tsɔɔ akɛ aŋmala ŋmalɛi nɛɛ yɛ afi 1 kɛyashi 100 Ŋ.B., ni no hewɔ lɛ, anyɛɛɛ aje sane nɛɛ he ŋwane dɔŋŋ.\\nTetragrammaton lɛ je kpo yɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli woji ni atsɔɔ shishi kɛtee Greek wiemɔ mli lɛ hu mli yɛ Yesu kɛ ebɔfoi lɛ abeiaŋ. Yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ, woloŋlelɔi susu akɛ Tetragrammaton lɛ ejeee kpo yɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli woji ni atsɔɔ shishi kɛtee Greek mli ni atsɛɔ lɛ Greek Septuajint lɛ mli. Kɛkɛ ni yɛ aaafee afi 1940 kɛmiimɔ afi 1960 lɛ mli lɛ, woloŋlelɔi komɛi kase Hebri Ŋmalɛ ni atsɔɔ shishi kɛtee Greek mli ni atsɛɔ lɛ Greek Septuajint lɛ ateŋ ekomɛi ni etsɛ waa ni akɛtsu nii yɛ Yesu beiaŋ lɛ. Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ni akɛ Hebri niŋmaa okadii eŋma lɛ yɛ nomɛi amli. No hewɔ lɛ, yɛ Yesu beiaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ je kpo yɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli woji ni atsɔɔ shishi kɛtee Greek mli lɛ ekomɛi amli. Kɛ̃lɛ, be ni shɛɔ afi 301 kɛyashi 400 Ŋ.B. lɛ, ajie Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ Greek Septuajint srɔtoi ni afɔɔ kɛ nitsumɔ waa, tamɔ Codex Vaticanus kɛ Codex Sinaiticus lɛ amli kɛjɛ Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ nɔ aahu kɛyashi Maleaki (shi eyɛ Greek Septuajint ni yɔɔ dani aŋmala nomɛi lɛ amli). No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ anaaa Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ loo nɔ ni mɛi tsɛɔ lɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli yɛ ŋmalɛi ni aŋmala kɛjɛ nakai beiaŋ kɛbaa lɛ amli.\\nYesu wie faŋŋ akɛ: “Miba yɛ mi-Tsɛ gbɛ́i mli.” Ema nɔ mi hu akɛ, etsu enitsumɔi lɛ yɛ ‘e-Tsɛ gbɛ́i’ mli\\nKristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ diɛŋtsɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ Yesu wie Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he shii abɔ ni ehã mɛi le gbɛ́i lɛ. (Yohane 17:6, 11, 12, 26) Yesu wie faŋŋ akɛ: “Miba yɛ mi-Tsɛ gbɛ́i mli.” Ema nɔ mi hu akɛ, etsu enitsumɔi lɛ yɛ ‘e-Tsɛ gbɛ́i’ mli.—Yohane 5:43; 10:25.\\nAkɛni ajɛ mumɔŋ akɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ fata Hebri Ŋmalɛ krɔŋkrɔŋ lɛ he hewɔ lɛ, etamɔ nɔ ni enyɛŋ eba lɛ akɛ akɛ gbɛ́i Yehowa lɛ tsuŋ nii yɛ mli. Aaafee afi 50 Ŋ.B. gbɛ lɛ, kaselɔ Yakobo kɛɛ asafoŋ onukpai ni yɔɔ Yerusalem lɛ akɛ: “Simeon egba wɔ fitsofitso bɔ ni Nyɔŋmɔ gbala ejwɛŋmɔ kɛba jeŋmaji lɛ anɔ klɛŋklɛŋ kwraa koni ehala amɛteŋ mɛi komɛi kɛhã egbɛ́i lɛ.” (Bɔfoi 15:14) Efeŋ nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ Yakobo baawie nɔ ko ni tamɔ nakai kɛ́ aleee Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ afi 1 kɛyashi 100 Ŋ.B., loo akɛ egbɛ́i lɛ tsuuu nii yɛ nakai beiaŋ.\\nAkɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ni afo lɛ kuku tsu nii yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli. Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ wiemɔ ni ji “Haleluya” ni je kpo yɛ Kpojiemɔ 19:1, 3, 4, 6 lɛ mli. Wiemɔ nɛɛ ji Hebri wiemɔ ko ni shishi ji “Nyɛjiea Yah Yi.” “Yah” ji gbɛ́i Yehowa lɛ ni afo lɛ kuku. Aná gbɛ́i pii ni akɛtsu nii yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli lɛ kɛjɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ mli. Anɔkwa, woji ni woloŋlelɔi eŋmala lɛ tsɔɔ akɛ Yesu gbɛ́i lɛ shishi ji “Yehowa Ji Yiwalaheremɔ.”\\nWoji ni Yudafoi ŋmala yɛ blema lɛ tsɔɔ akɛ Kristofoi ni ji Yudafoi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsu nii yɛ amɛwoji amli. Tosefta lɛ, ni ji woji ni aŋmala mlai ni akɛ naabu jaje lɛ yɛ mli, ni agbe amɛŋmaa naa aaafee afi 300 Ŋ.B. lɛ wie Kristofoi awoji ni ashãa yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ lɛ he akɛ: “Sane kpakpa jajelɔi lɛ awoji lɛ kɛ minim [mɛi ni asusuɔ akɛ amɛji Yudafoi ni amɛbatsɔmɔ Kristofoi] lɛ awoji lɛ hu, amɛshãa. Shi aŋmɛɔ amɛ gbɛ ní amɛshã woji nɛɛ yɛ hei ni amɛbaana yɛ lɛ, amɛshãa woji nɛɛ kɛ Nyɔŋmɔ Gbɛ́i lɛ ni atsĩtsĩi tã yɛ mli lɛ fɛɛ.” Tosefta nɛɛ nɔŋŋ tsɛ Rabi Yosé ni ji Galileanyo ni hi shi yɛ afi 100 afii lɛ shishijee gbɛ lɛ wiemɔi ayisɛɛ, ni etsɔɔ akɛ Rabi nɛɛ kɛɛ akɛ, yɛ otsi lɛ mli gbii krokomɛi anɔ lɛ, “afolɔɔ Nyɔŋmɔ Gbɛ́i lɛ yɛ hei ni aŋmala yɛ, yɛ woji nɛɛ [ni asusuɔ akɛ eji Kristofoi awoji lɛ] amli lɛ ni akɛtoɔ, ni ashãa nɔ ni shwɛɔ lɛ.”\\nBiblia he nilelɔi komɛi kpɛlɛɔ nɔ akɛ eeenyɛ efee akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ je kpo yɛ Hebri ŋmalɛi ni atsɛ yisɛɛ yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli lɛ amli. The Anchor Bible Dictionary lɛ wie yɛ saneyitso ni ji “Tetragrammaton lɛ kɛ Kpaŋmɔ Hee Lɛ” shishi akɛ: “Odaseyelii komɛi yɛ ni tsɔɔ akɛ, be ni aŋma Kpaŋmɔ Hee lɛ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, akɛ Tetragrammaton lɛ, ni ji Nyɔŋmɔ Gbɛ́i lɛ, Yahweh, tsu nii yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli ŋmalɛi komɛi loo emli ŋmalɛi fɛɛ ní atsɛ yisɛɛ yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli lɛ amli.” Woloŋlelɔ George Howard kɛɛ akɛ: “Akɛni no mli lɛ Tetragrammaton lɛ yɛ Bibliai ni yɔɔ Greek wiemɔ mli [Septuajint lɛ] ni ji Ŋmalɛ ni klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. Kristofoi lɛ kɛtsu nii lɛ mli lolo hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ abaahe aye akɛ, kɛ́ mɛi ni ŋma Kpaŋmɔ Hee lɛ miitsɛ wiemɔi ayisɛɛ kɛmiijɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli lɛ, amɛjieee Tetragrammaton lɛ kɛjɛɛɛ mli.”\\nBiblia shishitsɔɔlɔi komɛi ni abuɔ amɛ waa kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ etsu nii yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli. Shishitsɔɔlɔi nɛɛ ekomɛi fee nakai kwraa dani afee Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ. Bibliai ni shishitsɔɔlɔi nɛɛ tsɔɔ shishi lɛ ekomɛi nɛ: A Literal Translation of the New Testament . . . From the Text of the Vatican Manuscript, mɔ ni fee ji Herman Heinfetter (1863); The Emphatic Diaglott, mɔ ni fee ji Benjamin Wilson (1864); The Epistles of Paul in Modern English, mɔ ni fee ji George Barker Stevens (1898); St. Paul’s Epistle to the Romans, mɔ ni fee ji W. G. Rutherford (1900); The New Testament Letters, mɔ ni fee ji J.W.C. Wand, eji London Osɔfo (1946). Agbɛnɛ hu, shishitsɔɔlɔ Pablo Besson kɛ “Jehová” tsu nii yɛ Spanish Biblia shishitsɔɔmɔ ko ni efee yɛ aaafee afi 1901 kɛmiimɔ afi 1950 mli lɛ mli, yɛ Luka 2:15 kɛ Yuda 14, ni etsɔɔ yɛ shishitsɔɔmɔ nɛɛ mli shishigbɛ niŋmai aaafee 100 mli akɛ kulɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ji nɔ ni esa akɛ eje kpo yɛ hei nɛɛ. Shi afii babaoo dani abaafee shishitsɔɔmɔi nɛɛ lɛ, Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli woji ni atsɔɔ shishi kɛtee Hebri wiemɔ mli kɛjɛ afi 1501 kɛbaa lɛ kɛ Tetragrammaton lɛ tsu nii yɛ ŋmalɛi babaoo amli. Yɛ German wiemɔ lɛ mli pɛ lɛ, kɛhooo kwraa lɛ, Biblia shishitsɔɔmɔi 11 kɛ gbɛ́i “Yehowa” (loo “Yahweh”) tsu nii yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli, ni Biblia shishitsɔɔlɔi ejwɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ wo akrabatsa mli kɛfata wiemɔ ni ji “Nuŋtsɔ” lɛ he. German Biblia shishitsɔɔmɔi ni fa fe 70 kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsu nii yɛ amɛ-Bibliai lɛ ashishigbɛ niŋmai loo wiemɔi ni amɛkɛgbalaa Biblia lɛ mli lɛ amli.\\nNyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ Bɔfoi 2:34 lɛ yɛ The Emphatic Diaglott, ni Benjamin Wilson (1864) fee lɛ mli\\nAkɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ etsu nii yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli yɛ Biblia shishitsɔɔmɔi ni yɔɔ wiemɔi ni fa fe oha mli lɛ amli. Akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsuɔ nii waa yɛ wiemɔi pii ni awieɔ yɛ Afrika, kɛ Amerika, kɛ Asia, kɛ Yuropa, kɛ Pasifik ŋshɔkpɔi lɛ anɔ lɛ amli. (Kwɛmɔ baafa 1870 kɛ 1871 lɛ.) Mɛi ni tsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛtee wiemɔi nɛɛ amli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsu nii yɛ yiŋtoi ni tamɔ nɔ ni atsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ ahewɔ. Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ shishitsɔɔmɔi nɛɛ ekomɛi yɛ ni nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ afee, tamɔ Rotuman Biblia (1999) ni kɛ “Jihova” tsu nii shii 51 yɛ ŋmalɛi 48 amli lɛ, kɛ Batak (Toba) shishitsɔɔmɔ (1989) ni jɛ Indonesia lɛ, ni no hu kɛ “Jahowa” tsu nii shii 110 lɛ.\\nNyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ Marko 12:29, 30 lɛ yɛ Biblia ni atsɔɔ shishi kɛtee Hawaii wiemɔ mli\\nŊwanejee ko bɛ he akɛ, odaseyeli ni mɔɔ shi jogbaŋŋ yɛ ni tsɔɔ akɛ esa akɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i, Yehowa lɛ atsu nii yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli. Ni no nɔŋŋ ji nɔ ni mɛi ni tsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi lɛ efee lɛ. Amɛyɛ bulɛ ni mli kwɔ kɛhã Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, ni amɛsusuɔ akɛ esaŋ Nyɔŋmɔ hiɛ akɛ amɛbaajie nɔ ko ni je kpo yɛ Biblia lɛ mli be ni aŋma klɛŋklɛŋ kwraa lɛ kɛje mli.—Kpojiemɔ 22:18, 19.\\nWiemɔi Amli Ni Nyɔŋmɔ Gbɛ́i Lɛ Je Kpo Yɛ, Yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛi Lɛ Amli\\nWiemɔ: Nyɔŋmɔ Gbɛ́i\\nEfate (Kooyi): Yehova\\nGibario (Kerewo wiemɔi lɛ eko): Iehova\\nIliku (Lusengo wiemɔi lɛ eko): Yawe\\nMpongwe (Myene wiemɔi lɛ eko): Jehova\\nNaga, Rengma Kooyigbɛ: Jihova\\nNengone (loo, Maré): Iehova\\n(Yɛ wiemɔi ni atsĩ tã yɛ biɛ lɛ asɛɛ lɛ, wiemɔi babaoo hu yɛ ni kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsuɔ nii yɛ Biblia lɛ shishigbɛ niŋmai loo niŋmai ni akɛgbálaa Biblia mli saji amli lɛ amli.)\\nWiemɔi ni fa fe 120\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Nyɔŋmɔ Gbɛ́i Lɛ Kɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ Lɛ\\nnwt bf. 1864-1871","num_words":1777,"character_repetition_ratio":0.115,"word_repetition_ratio":0.025,"special_characters_ratio":0.243,"stopwords_ratio":0.05,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"AFII nyɔŋmai abɔ ni eho nɛ lɛ, hii kɛ yei ni yɔɔ je lɛŋ he fɛɛ he lɛ enya Biblia mli saji ni akalaa yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ ahe waa, ni amɛná he sɛɛ hu. Shi yɛ July 2011 lɛ, afee klɛŋklɛŋ Buu-Mɔɔ ni yɔɔ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo mli. Awie yɛ nakai Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ: “Akɛ afi baaka wolo hee nɛɛ akwɛ, ni kɛ́ ana akɛ mɛi miiná he sɛɛ lɛ, abaaya nɔ akala.”\\nAmrɔ nɛɛ wɔkɛ miishɛɛ miiha nyɛle akɛ wɔkpɛ mli akɛ aya nɔ akala wolo nɛɛ. Kɛfata he lɛ, wɔsɛɛ ko lɛ abaafee yɛ French, Portuguese, kɛ Spanish ni yɔɔ mlɛo hu mli.\\nNƆ HEWƆ NI MƐI NYAA HE\\nBeni mɛi babaoo ni yɔɔ South Pacific lɛ anine shɛ Buu-Mɔɔ ni afee yɛ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo mli lɛ nɔ lɛ, amɛkɛɛ akɛ: “Agbɛnɛ, nyɛmimɛi lɛ nuɔ Buu-Mɔɔ lɛ shishi jogbaŋŋ.” Atsɔɔ yɛ wolo kroko ni aŋma lɛ mli akɛ: “Amrɔ nɛɛ akɛ be ni kulɛ afiteɔ kɛtaoɔ wiemɔi amli lɛ pɛiɔ ŋmalɛi ni yɔɔ nikasemɔ lɛ mli lɛ amli, koni anu shishi, ni ana bɔ ni amɛkɔɔ nikasemɔ lɛ he.”\\nYoo ko ni egbe kɔleji naa yɛ United States lɛ kɛɛ akɛ: “Mikɛ afii 18 sɔŋŋ ewie yunivɛsiti Blɔfo wujiwuji, ni nakai nɔŋŋ miŋmaa nii hu. Enɛ hewɔ lɛ, ewa kɛha mɛi akɛ amɛaanu bɔ ni miwieɔ kɛ bɔ ni misusuɔ nii ahe lɛ shishi. Mina akɛ esa akɛ matsake bɔ ni misusuɔ nii ahe kɛ bɔ ni miwieɔ mihaa lɛ kwraa.” Amrɔ nɛɛ, eji shiɛlɔ ni yɔɔ ekãa, ni eŋma akɛ: “Buu-Mɔɔ ni afee yɛ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo mli lɛ eye ebua mi waa. Wiemɔi ni yɔɔ mlɛo ni akɛtsuɔ nii yɛ mli lɛ haa minaa gbɛ ni matsɔ nɔ mikɛ wiemɔi ni shishinumɔ waaa atsu nii.”\\nNyɛmi yoo ko ni yɔɔ England ni abaptisi lɛ afi 1972 lɛ ŋma yɛ Buu-Mɔɔ ni afee yɛ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo mli lɛ he akɛ: “Beni mikane klɛŋklɛŋ nɔ ni afee lɛ, efee mi tamɔ nɔ ni Yehowa ta mimasɛi ni ekɛ enine efɔ̃ mikɔŋ nɔ ni ekɛmi miikane. Oookɛɛ tsɛ ko ni miitã ebi adesã kɛmiiwɔle lɛ.”\\nNyɛmi yoo ko ni sɔmɔɔ yɛ United States Betel ni abaptisi lɛ nɔ ni fe afii 40 nɛ lɛ kɛɛ akɛ, bei komɛi lɛ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo nɔ lɛ haa enuɔ nibii ashishi jogbaŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akrabatsa ni ji “Some Expressions Explained” (Wiemɔi Komɛi ni Atsɔɔ Shishi) ni je kpo yɛ September 15, 2011 nɔ lɛ mli lɛ gbála wiemɔ ni ji “odasefoi babaoo ni ebɔle wɔ tamɔ atatu” ni yɔɔ Hebribii 12:1 lɛ mli akɛ: “Amɛyi fa aahu akɛ anyɛɛɛ amɛ akane.” Ekɛɛ akɛ: “Enɛ ha minu nakai ŋmalɛ lɛ shishi jogbaŋŋ.” Ewie daa otsi asafoŋ kpee lɛ he akɛ: “Kɛ́ gbekɛ ko kane hetoo lɛ tɛ̃ɛ kɛjɛ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo nɔ lɛ mli po lɛ, emli wiemɔi lɛ tamɔɔɔ Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ, ni ji nikasemɔ nɔ ni mɛi babaoo hiɛ lɛ. No hewɔ lɛ, gbekɛ lɛ hetoo lɛ feɔ ehee kwraa yɛ toibolɔi lɛ atoiiaŋ.”\\nNyɛmi yoo kroko ni sɔmɔɔ yɛ Betel lɛ wie akɛ: “Daa nɛɛ miishwe ni manu gbekɛbii lɛ agbee yɛ asafo lɛ mli. Buu-Mɔɔ ni afee yɛ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo mli lɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛnyɛɔ amɛkɛ nɔmimaa wieɔ. Hetoi ni amɛhaa lɛ woɔ mi hewalɛ waa.”\\nNyɛmi yoo ko ni abaptisi lɛ afi 1984 lɛ wie Blɔfo ni yɔɔ mlɛo nɔ lɛ he akɛ: “Oookɛɛ mi aŋma aha. Ehaa minuɔ nɔ ni mikaneɔ lɛ shishi yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Agbɛnɛ miyɛ nɔmimaa akɛ manyɛ maha saji ahetoo yɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ shishi.”\\nWOLO KO NI FƆLƆI SHWƐƐƐ HE KWRAA\\nYoo ko ni yɔɔ binuu ni eye afii kpawo lɛ kɛɛ akɛ: “Tsutsu lɛ mikɛ be babaoo gbálaa wiemɔi pii amli mihaa lɛ beni wɔmiisaa wɔhe kɛha Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ, ni enɛ haa etɔɔ mi waa.” Mɛɛ gbɛ nɔ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo nɔ lɛ eye ebua lɛ? Eŋma akɛ: “Bɔ ni enyɛɔ ekaneɔ kukuji lɛ amli, ni enuɔ shishi lɛ feɔ mi naakpɛɛ waa. Akɛni wiemɔi lɛ ashishinumɔ waaa, ni amɛsɛɛ kɛlɛɛɛ hewɔ lɛ, ekasemɔ waaa kɛhaaa lɛ. Amrɔ nɛɛ, lɛ diɛŋtsɛ etaoɔ saji lɛ ahetoo, ni ekɛ ejwɛŋmɔ maa nikasemɔ lɛ nɔ aahu kɛyashiɔ agbeɔ naa.”\\nYoo ko ni ebiyoo eye afii nɛɛhu lɛ hu ŋma akɛ: “Tsutsu lɛ, ja wɔye wɔbua lɛ dani enyɛɔ ehaa saji ahetoo. Amrɔ nɛɛ, lɛ diɛŋtsɛ esaa ehe kɛha saji ahetoohamɔ. Jeee be fɛɛ be wɔgbálaa saji lɛ amli wɔhaa lɛ. Akɛni enuɔ shishi hewɔ lɛ, amrɔ nɛɛ enuɔ he akɛ lɛ hu efata Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ he.”\\nTE GBEKƐBII NAA LƐ AMƐHAA TƐŊŊ?\\nGbekɛbii babaoo nuɔ he akɛ, amɛhewɔ afee Buu-Mɔɔ ni yɔɔ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo mli lɛ. Gbekɛ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Rebecca ni eye afii 12 lɛ kɛɛ akɛ: “Nyɛfainɛ, nyɛyaa nɔ nyɛkalaa!” Ekɛfata he akɛ: “Minyaa akrabatsa ni ji ‘Some Expressions Explained’ lɛ he waa. Eyɛ mlɛo kɛha gbekɛbii.”\\nGbekɛ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Nicolette ni eye afii kpawo lɛ hu wie nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ akɛ: “Tsutsu ko lɛ minuuu Buu-Mɔɔ lɛ shishi. Amrɔ nɛɛ, mi diɛŋtsɛ manyɛ maha saji babaoo ahetoo.” Gbekɛ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Emma ni eye afii nɛɛhu lɛ ŋma akɛ: “Eye ebua mi kɛ minyɛmi nuu ni eye afii ekpaa lɛ waa. Wɔnyɛɔ wɔnuɔ nibii babaoo shishi! Nyɛyiwaladɔŋŋ!”\\nEyɛ faŋŋ akɛ, mɛi babaoo miiná Buu-Mɔɔ ni afee yɛ Blɔfo ni yɔɔ mlɛo mli, ni wiemɔi ni shishinumɔ waaa yɔɔ mli lɛ he sɛɛ waa. Eeye eebua mɛi waa, ni abaaya nɔ akala no kɛ nɔ ni abɔi kalamɔ kɛjɛ afi 1879 ní mɛi ená he sɛɛ waa lɛ fɛɛ.\\n[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 30]\\n“Amrɔ nɛɛ akɛ be ni kulɛ afiteɔ kɛtaoɔ wiemɔi amli lɛ pɛiɔ ŋmalɛi ni yɔɔ nikasemɔ lɛ mli lɛ amli, koni anu shishi, ni ana bɔ ni amɛkɔɔ nikasemɔ lɛ he”\\n[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 31]\\n“Bɔ ni enyɛɔ ekaneɔ kukuji lɛ amli, ni enuɔ shishi lɛ feɔ mi naakpɛɛ waa”","num_words":977,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.056,"special_characters_ratio":0.245,"stopwords_ratio":0.076,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Ha Nɛ Wa Hemi Kɛ Yemi ɔ Mi Nɛ Wa”—Luka 17:5 | Kase\\n“Ye hemi kɛ yemi ɔ pi. Piɛɛ he ha mi!”—MARKO 9:24.\\nLAHI: 54, 24\\nMɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa wa ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa a?\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ tsɔɔ kaa wa hemi kɛ yemi ɔ mi wa ha kɛɛ?\\n1. Kɛ hemi kɛ yemi he hia ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nO BI o he hiɛ ke, ‘Anɛ Yehowa maa suɔ kaa e ma he ye yi wami ngɛ haomi ngua a mi lo?’ Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa su kake nɛ he hia wawɛɛ nɛ maa ye bua wɔ nɛ wa ná yi baami ji hemi kɛ yemi. E de ke: “Ke nɔ ko be hemi kɛ yemi ɔ, e be nyɛe maa sa Mawu hɛ mi.” (Hebri Bi 11:6) Eko ɔ, e maa pee mo kaa hemi kɛ yemi lɛɛ nɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ ma ná eko, se ngɛ anɔkuale mi ɔ ‘pi nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ hemi kɛ yemi.’ (2 Tesalonika Bi 3:2) Ngmami enyɔ nɛ ɔmɛ ha nɛ wa na kaa e he hia nɛ wa ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa.\\n2, 3. (a) Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa ná hemi kɛ yemi ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu amlɔ nɛ ɔ?\\n2 Bɔfo Petro tu hemi kɛ yemi nɛ a “ka” nɛ a hyɛ ɔ he munyu. (Kane 1 Petro 1:7.) Amanehlu ngua a su si ta, enɛ ɔ he ɔ, wa suɔ nɛ waa “piɛɛ ni nɛmɛ nɛ hɛɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ a he, nɛ a he wa yi wami.” (Hebri Bi 10:39) Ke jã a, lɛɛ e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Ke Yesu Kristo nɛ ji wa Matsɛ ɔ je e he kpo ɔ, e maa jɔɔ ni komɛ. Wa suɔ kaa wa maa piɛɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ a he. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa pee wa ní kaa nyumu ɔ nɛ e kpa Yesu pɛɛ ɔ. E de ke: “Ye hemi kɛ yemi ɔ pi. Piɛɛ he ha mi!” (Marko 9:24) Aloo, eko ɔ, wɔ hu wa ma de kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ de kɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: “Ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa!”—Luka 17:5.\\n3 Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu otihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he: nɔ́ nɛ wa maa pee konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa, nɔ́ nɛ wa ma pee kɛ tsɔɔ kaa wa hemi kɛ yemi ɔ mi wa, kɛ nɔ́ he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke wa bi Mawu ke e ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa a, e maa pee jã.\\nKE WA HA NƐ WA HEMI KƐ YEMI Ɔ MI WA A, MAWU BUA MAA JƆ\\n4. Mɛnɔmɛ wa ma nyɛ maa kase konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa?\\n4 Akɛnɛ hemi kɛ yemi he hia wawɛɛ he je ɔ, Yehowa ha nɛ a ngma nihi fuu nɛ a je hemi kɛ yemi kpo ɔ a he sane ngɛ Baiblo ɔ mi. ‘A ngma ní nɛ ɔmɛ konɛ a kɛ tsɔɔ wɔ ní.’ (Roma Bi 15:4) Nɔ hyɛmi níhi nɛ Abraham, Sara, Isak, Yakob, Mose, Rahab, Gideon, Barak, kɛ ni kpahi babauu pee ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. (Hebri Bi 11:32-35) Ngɛ blema bi nɛ ɔmɛ a se ɔ, mwɔnɛ hu wa ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ mɛ hu a hemi kɛ yemi ɔ mi wa wawɛɛ nitsɛ. * (Hyɛ sisi ningma.)\\nMwɔnɛ ɔ, wa ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa wawɛɛ nitsɛ\\n5. Mɛni Eliya pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi, nɛ mɛni sane e sa kaa wa bi wa he?\\n5 Nɔ kake ko nɛ Baiblo ɔ wo e ta nɛ wa ma nyɛ maa kase lɛ ji gbalɔ Eliya. Eliya ya je si himi enuɔ komɛ a mi, nɛ ngɛ kulaa mi ɔ, e tsɔɔ kaa e ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi. Mo susu si himi nɛ e ya je mi ɔ he nɛ o hyɛ. (1) Benɛ Eliya de Matsɛ Ahab ke Yehowa ma ha sapu maa ye ɔ, Eliya de kɛ nɔ mi mami ke: ‘Be abɔ nɛ Yehowa Israel Mawu ɔ ngɛ nɛ ɔ, bɔ́, aloo hiɔmi be nɛe ngɛ hiɛmi nɛ ɔ kɛ yaa si be nɛ ma tsɔɔ.’ (1 Matsɛmɛ 17:1) (2) Eliya he ye kaa Yehowa ma ha e kɛ ni kpahi a hiami ní ngɛ sapu be ɔ mi. (1 Matsɛmɛ 17:4, 5, 13, 14) (3) Eliya ngɛ nɔ mi mami hu kaa, Yehowa ma nyɛ ma tle yalɔyo ko binyumu nɛ gbo ɔ si. (1 Matsɛmɛ 17:21) (4) E ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa kaa Yehowa ma ha la ma ba sã e we afɔle ɔ ngɛ Karmel Yoku ɔ nɔ. (1 Matsɛmɛ 18:24, 37) (5) Loko hiɔmi maa nɛ po ɔ, Eliya kɛ nɔ mi mami de Ahab ke: “Yaa nɛ o ya ye ní nɛ o nu ní, ejakaa i nu nɛ hiɔmi ngɛ sie kɛ ma.” (1 Matsɛmɛ 18:41) Níhi a si kpami nɛ ɔmɛ nɛ wa susu a he ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa bi wa he ke, ‘Anɛ imi hu, ye hemi kɛ yemi ɔ mi wa kaa Eliya nɔ́ ɔ lo?’\\n6. Mɛni e he hia nɛ Yehowa nɛ ha wɔ konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa?\\n6 Akɛnɛ wɔ nitsɛmɛ wa be nyɛe ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa he je ɔ, e sa kaa wa bi Mawu konɛ e ha wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ. Mɛni he je? Ejakaa hemi kɛ yemi piɛɛ suhi nɛ mumi klɔuklɔu ɔ haa nɛ wa ná a he. (Galatia Bi 5:22) Yesu wo wɔ ga kaa waa sɔle nɛ Mawu nɛ ha wɔ mumi klɔuklɔu ɔ fuu. Juɛmi ngɛ mi kaa waa maa pee jã. Yesu ma nɔ mi ha wɔ kaa Yehowa “maa ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ ha nihi nɛ bi ɔ lɛ ɔ.”—Luka 11:13.\\nYesu wo wɔ ga kaa waa sɔle nɛ Mawu nɛ ha wɔ mumi klɔuklɔu ɔ fuu, nɛ juɛmi ngɛ mi kaa wa maa pee jã\\n7. Moo tsɔɔ nɔ́ nɛ wa maa pee konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa daa.\\n7 Ke hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Mawu mi ɔ mi wa a, e sa nɛ wa ha nɛ e hi jã daa. Wa ma nyɛ maa ngɔ hemi kɛ yemi kɛ to la he. Ke wa slɛ la nɔuu ɔ, la a nya ma nyɛ maa wa wawɛɛ. Se ke waa kɛ lɛ wui la a mi ɔ, nyagbenyagbe ɔ, la a ma gbo nɛ e maa pee la zu nɛ mi jɔ yluduu. Se ke wa yaa nɔ nɛ waa kɛ lɛ woɔ la a mi ɔ, la a maa hi tsoe kpamisaa. Jã nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ hu ji. Ke wa yaa nɔ nɛ wa kaneɔ Baiblo ɔ nɛ wa kaseɔ Baiblo ɔ daa ligbi ɔ, wa bua maa jɔ Mawu Munyu ɔ he, nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a mi maa wa. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa daa.\\n8. Mɛni maa ye bua mo konɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa daa?\\n8 E sɛ nɛ o bua nɛ jɔ níhi nɛ o kase loko a baptisi mo ɔ pɛ he. (Hebri Bi 6:1, 2) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o kaseɔ Baiblo gbamihi nɛ a ba mi momo ɔmɛ a he ní ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa daa. Mawu Munyu ɔ hu ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o hyɛ ke ji o hemi kɛ yemi ɔ mi wa aloo e mi wɛ.—Kane Yakobo 1:25; 2:24, 26.\\n9, 10. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ huɛmɛ kpakpahi nɛ waa kɛ maa bɔ ɔ ma ha wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ asafo mi kpehi nɛ wa maa ya a ma ha wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa? (d) Ngɛ mɛni blɔ nɔ fiɛɛmi nɛ wa maa ya a ma ha wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa?\\n9 Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa Kristofohi ma nyɛ maa ‘ngɔ hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ɔ kɛ wo a sibi he wami.’ (Roma Bi 1:12) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? Ke waa kɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi bɔɔ ɔ, wa ma nyɛ maa wo wa sibi hemi kɛ yemi mi he wami. Enɛ ɔ he hia wawɛɛ, titli ɔ, ke waa kɛ nihi nɛ a hemi kɛ yemi ɔ ye bua mɛ nɛ a da ‘kahi’ a nya a bɔɔ. (Yakobo 1:3) Ke waa kɛ huɛmɛ yayahi bɔ ɔ, a ma puɛ wa hemi kɛ yemi ɔ, se huɛmɛ kpakpahi lɛɛ a haa wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa. (1 Korinto Bi 15:33) Enɛ ɔ he je nɛ a woɔ wɔ ga kaa waa ya asafo mi kpehi daa a nɛ. Lejɛ ɔ nɛ wa ma nyɛ maa yaa nɔ maa “wo wa sibi he wami” ngɛ. (Kane Hebri Bi 10:24, 25.) Jehanɛ se hu ɔ, blɔ tsɔɔmi nɛ wa nine suu nɔ ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ haa wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “ja nɔ ko nu sane ɔ loko e ma he ye.” (Roma Bi 10:17) Lɔ ɔ he ɔ, mo bi o he ke, ‘Anɛ i pɔɔ Kristofohi a kpehi yami lo?’\\n10 Ke wa fiɛɛ nɛ wa tsɔɔ nihi sane kpakpa nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ hu haa wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa. Kaa bɔ nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kɛ a hɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ a kɛ kã tu munyu ngɛ si fɔfɔɛ tsuaa si fɔfɔɛ mi ɔ, jã nɛ wɔ hu wa peeɔ.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 4:17-20; 13:46.\\n11. Mɛni ha nɛ Kaleb kɛ Yoshua a hemi kɛ yemi mi wa a, nɛ mɛni ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa kaa mɛ?\\n11 Ke wa na bɔ nɛ Yehowa yeɔ bua wɔ nɛ e haa wa sɔlemihi a heto ha a, hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ e mi ɔ mi waa. Jã nɛ e ba ngɛ Kaleb ke Yoshua a blɔ fa mi. Benɛ a ya slaa Si Womi Zugba a nɔ ɔ, a tsɔɔ kaa a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ yaa a, be fɛɛ be nɛ Yehowa maa ye bua mɛ ɔ, hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ngɛ e mi ɔ mi waa pe sa a. Yoshua nyɛ nɛ e de Israel bi ɔmɛ kɛ nɔ mi mami ke: ‘Yehowa, nyɛ Mawu ɔ ha nyɛ ní kpakpa amɛ tsuo nɛ e wo si ke e ma ha nyɛ ɔ. E ye e si womi ɔmɛ tsuo kulaa nɔ; e si we eko.’ Pee se ɔ, e de ke: ‘Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ ye Yehowa gbeye, nɛ nyɛ sɔmɔ lɛ saminya ngɛ anɔkuale mi.’ E tsa nɔ ke: ‘Se imi kɛ ye we ɔ lɛɛ, wa ma sɔmɔ Yehowa.’ (Yoshua 23:14; 24:14, 15) Ke wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi nɛ wa naa bɔ nɛ e yeɔ bua wa ti nɔ tsuaa nɔ ha a, hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ɔ mi maa wa wawɛɛ.—La 34:8.\\nNƆ́ NƐ WA MAA PEE KƐ TSƆƆ KAA WA NGƐ HEMI KƐ YEMI\\n12. Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa hemi kɛ yemi mi wa?\\n12 Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa hemi kɛ yemi mi wa? Kaselɔ Yakobo de ke: “I kɛ níhi nɛ i tsuɔ ɔ maa tsɔɔ mo kaa i heɔ yeɔ.” (Yakobo 2:18) Wa ní peepee nɛ waa kɛ tsɔɔ kaa wa hemi kɛ yemi ɔ mi wa. Nyɛ ha nɛ wa susu he nɛ waa hyɛ.\\nNihi nɛ a bɔɔ mɔde wawɛɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa a hemi kɛ yemi ɔ mi wa (Hyɛ kuku 13)\\n13. Mɛni he je nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji blɔ nɛ wa guɔ nɔ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi?\\n13 Fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi. Mɛni he je? Ejakaa ke wa fiɛɛɔ kɛ tsɔɔ nihi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa he ye kaa “e be kɛe” nɛ nya gbe ɔ maa ba. (Habakuk 2:3) Ke wa suɔ nɛ waa le ke ji wa hemi kɛ yemi ɔ mi wa loo e mi wɛ ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: ‘Anɛ i naa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa e he hia lo? Anɛ i ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kaa ma tsɔɔ nihi Mawu he ní lo? Anɛ i hlaa blɔhi a nɔ nɛ ma gu kɛ tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi lo?’ (2 Korinto Bi 13:5) Nyɛ ha nɛ waa tsɔɔ kaa wa hemi kɛ yemi ɔ mi wa kɛ gu wa ‘nya nɛ waa kɛ maa jaje sane kpakpa a konɛ a he wa yi wami ɔ nɔ.’—Kane Roma Bi 10:10.\\n14, 15. (a) Daa ligbi ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi? (b) Mo de níhi a si kpami ko nɛ tsɔɔ bɔ nɛ nihi ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ha.\\n14 Ke wa nyɛɔ daa kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ a nya a, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi. Ke wa be he wami, wa kɔni mi jɔ, wa hao, wa ngɛ ohia yee, aloo waa kɛ nyagba kpahi ngɛ kpee ɔ, e sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi kaa Yehowa kɛ Yesu maa “ye bua wɔ ngɛ be nɛ sa mi.” (Hebri Bi 4:16) Ke wa de Yehowa ke e ye bua wɔ ɔ, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e mi. Yesu tsɔɔ kaa wa ma nyɛ ma bi Yehowa konɛ e ha wɔ “mwɔnɛ ɔ wa daa ngma.” (Luka 11:3) Baiblo ɔ mi munyu komɛ maa nɔ mi ha wɔ kaa Yehowa ma nyɛ ma ha wɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ hia wɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ sapu ko ye wawɛɛ ngɛ Israel ɔ, Yehowa ha Eliya niye ní kɛ nyu. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “e nuɔ pa a mi nyu ɔ, nɛ kuakualabitehi ba haa lɛ abolo, kɛ lo daa mɔtu kɛ gbɔkuɛ.” (1 Matsɛmɛ 17:3-6) Wɔ hu wa ngɛ hemi kɛ yemi kaa Yehowa ma ha wɔ wa hiami níhi.\\nKe wa nyɛɛɔ daa nyagbahi a nya a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi (Hyɛ kuku 14)\\n15 Wa ngɛ nɔ mi mami kaa ke waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi tsu ní ɔ, wa ma nyɛ ma tsu wa weku mi bimɛ a hiami níhi a he ní ha mɛ. Nyɛmiyo Rebecca ji yogbayo nɛ e ngɛ Asia. E tsɔɔ bɔ nɛ e weku ɔ ngɔ sisi tomi mlaa nɛ ngɛ Mateo 6:33 kɛ Abɛ 10:4 ɔ kɛ tsu ní ha. E tsɔɔ nya kaa e huno ɔ na kaa ní tsumi nɛ e ngɛ tsue ɔ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e huno ɔ kpa ní tsumi ɔ. Se a ngɛ bimɛ eywiɛ nɛ a ngɛ mɛ hyɛe, enɛ ɔ he ɔ, a hooɔ ní nɛ a juaa. Akɛnɛ a hɛ mi wa kɛ ní tsumi he je ɔ, a náa sika bɔ nɛ sa nɛ a kɛ tsuɔ a weku ɔ hiami níhi a he ní. Nyɛmiyo ɔ de ke: “Wa na kaa Yehowa si we wɔ kɔkɔɔkɔ. Wa náa ní nɛ wa yeɔ be tsuaa be.” Anɛ o kɛ si himi ko kaa kikɛ kpe hyɛ nɛ lɔ ɔ ha o hemi kɛ yemi ɔ mi wa lo?\\nWa ngɛ nɔ mi mami kaa ke waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi tsu ní ɔ, wa ma nyɛ ma tsu wa weku mi bimɛ a hiami níhi a he ní ha mɛ\\n16. Ke wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Mawu mi ɔ, mɛni maa ba?\\n16 Ke waa kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa e maa ye bua wɔ. Paulo tsɛ Habakuk munyu ko se nɛ e de ke: “Nɔ nɛ heɔ Mawu yeɔ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, a dla e kɛ Mawu a kpɛti ɔ, lɛ pɛ e yi wami a ma he.” (Galatia Bi 3:11; Habakuk 2:4) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Nɔ nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ nitsɛnitsɛ ɔ mi. Paulo kaiɔ wɔ kaa Mawu kɛ “he wami kpetekpleenyɛ tsuɔ ní ngɛ wa mi, nɛ e peeɔ níhi nɛ hiɛ babauu kɛ be nɔ kɛ haa wɔ, níhi nɛ wa be nyɛe ma bi, kɛ ní nɛmɛ nɛ wa juɛmi sui he po.” (Efeso Bi 3:20) Yehowa sɔmɔli bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a peeɔ Mawu suɔmi nya ní, se a le hu kaa ní komɛ ngɛ nɛ a be nyɛe maa pee. Wa bua jɔ wawɛɛ kaa Mawu kɛ wɔ ngɛ nɛ e jɔɔ wa mɔde bɔmi ɔ nɔ.\\nA SƆLE KƐ BI HEMI KƐ YEMI, NƐ A HA MƐ\\n17. (a) Mɛni blɔ nɔ Yesu gu kɛ ha bɔfo ɔmɛ a ní bimi ɔ heto? (b) Mɛni he je nɛ ke wa sɔle kaa wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa a, wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa Yehowa ma ha wɔ heto ɔ?\\n17 Ngɛ níhi nɛ wa susu he ɔ nya a, eko ɔ, e maa pee wɔ kaa bɔ nɛ e pee bɔfo ɔmɛ nɛ a bi Yesu ke: “Ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa” a. (Luka 17:5) Yesu ha e bɔfo ɔmɛ heto ngɛ blɔ klɛdɛɛ ko nɔ ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ nɔ. Benɛ mumi klɔuklɔu ɔ ba a nɔ ɔ, e ye bua mɛ nɛ a nu Mawu yi mi tomi ɔmɛ a sisi fitsofitso. Enɛ ɔ ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa. Mɛni je mi kɛ ba? A kɛ kã tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ pe be ko nɛ be ɔ. (Kolose Bi 1:23) Anɛ wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa Yehowa ma ha sɔlemi nɛ wa sɔleɔ kaa wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa a heto lo? Yehowa wo wɔ si kaa e ma ha wɔ heto ke waa kɛ “juɛmi kpakpa bi lɛ.”—1 Yohane 5:14.\\n18. Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ jɔɔ nihi nɛ a ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa a?\\n18 Ke waa kɛ wa hɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa a, e bua maa jɔ wa he. E ma ha sɔlemi nɛ wa sɔleɔ kaa e ha wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa a heto, wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa, nɛ e ma ‘dla wɔ kɛ ha e Matsɛ Yemi ɔ.’ (2 Tesalonika Bi 1:3, 5)\\n^ kk. 4 Ke o ngɛ hlae nɛ o le ni kpahi nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa a he munyu ɔ, moo kane nihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a he sanehi. Lillian Gobitas Klose (July 22, 1993, Awake!), Feliks Borys (February 22, 1994, Awake!), kɛ Josephine Elias (September 2009 Awake!).\\nWa haa nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa ke wa sɔle kɛ bi mumi klɔuklɔu ɔ, wa kaseɔ Baiblo ɔ daa ligbi, wa yaa kpehi, waa kɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi bɔɔ, nɛ wa fiɛɛɔ sane kpakpa a","num_words":3267,"character_repetition_ratio":0.123,"word_repetition_ratio":0.037,"special_characters_ratio":0.319,"stopwords_ratio":0.543,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Nihi Nɛ Yehowa Ji A Mawu’ | Kase\\n‘Nihi nɛ Yehowa ji a Mawu ɔ, a bua maa jɔ.’—LA 144:15.\\nHYƐ KAA O MA NYƐ MA HA HETO LO\\nMɛni be Yehowa ba ná nimli pɔtɛɛ komɛ ngɛ zugba a nɔ?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ jinɛ Israel bi ɔmɛ ko pee Yehowa we odasehi?\\nMɛni Israel bi ɔmɛ pee nɛ tsɔɔ kaa a yi anɔkuale, nɛ mɛni Yehowa gba kɛ fɔ si?\\n1. Kɛ ni komɛ susuɔ ngɛ nihi nɛ a jaa Mawu ɔ a he ha kɛɛ?\\nMWƆNƐ Ɔ, nihi fuu deɔ ke jami nguanguahi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ yi bua adesahi. Ni komɛ hu susu kaa Mawu be jami nɛ ɔmɛ a nɔ kplɛɛe, ejakaa a peeɔ ní yayahi, nɛ a tsɔɔ we nihi Mawu he anɔkuale ɔ. Se kɛ̃ ɔ, a susuɔ kaa ke nɔ ko peeɔ nɔ́ nɛ da ngɛ jami ko mi ɔ, Mawu kplɛɛɔ jamɛatsɛ ɔ nɔ. Anɛ e ji anɔkuale lo? Aloo Mawu ngɛ hlae nɛ nihi nɛ a jaa lɛ ɔ nɛ a je a he kɛ je lakpa jamihi a he? Nyɛ ha wa susu nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ ni komɛ nɛ a ja Yehowa ngɛ anɔkuale mi blema a, a he nɛ waa hyɛ. Lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa ná sanehi nɛ a bi kɛ sɛ hlami ɔ a heto.\\nSOMI KO NƐ MAWU KƐ E WE BI SO\\n2. Mɛnɔmɛ ba pee Yehowa we bi? Mɛni ha nɛ huɛ bɔmi klɛdɛɛ hi a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n2 Maa pee jeha 4,000 nɛ be ɔ, Yehowa hla ni komɛ kɛ pee e we bi ngɛ zugba a nɔ. A tu Abraham he munyu kaa lɛ ji ‘nihi tsuo nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ɔ a tsɛ.’ Abraham weku mi bimɛ hiɛ, nɛ e ngɛ nyɔguɛhi kpɛ̃kpɛ̃ɛkpɛ̃ hulɔ. (Roma Bi 4:11; 1 Mose 14:14) Kanaan matsɛmɛ ɔmɛ buu lɛ kaa e ji “hɛ mi nyɛɛlɔ ngua ko.” (1 Mose 21:22; 23:6) Yehowa kɛ Abraham kɛ e nina a so somi ko. (1 Mose 17:1, 2, 19) Mawu de Abraham ke: “Bɔ nɛ o kɛ o nina maa ye ye somi ɔ nɔ ji nɛ ɔ nɛ: nyumu tsuaa nyumu nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, a po lɛ.” E de hu ke: “Enɛ ɔ maa tsɔɔ kaa somi ko ngɛ i kɛ nyɛ wa kpɛti.” (1 Mose 17:10, 11) Enɛ ɔ he ɔ, a po Abraham kɛ nyumuhi tsuo nɛ a ngɛ weku ɔ mi ɔ. (1 Mose 17:24-27) Pomi nɛ a po Abraham nina a ha nɛ huɛ bɔmi klɛdɛɛ ko hi a kɛ Yehowa a kpɛti.\\n3. Ngɛ mɛni blɔ nɔ Abraham nina a ba pee ma?\\n3 Abraham bibi ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yakob, aloo Israel ɔ, fɔ binyumuhi 12. (1 Mose 35:10, 22b-26) Pee se ɔ, binyumu nɛ ɔmɛ ba pee Israel wɛtso 12 ɔmɛ a nya dali. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 7:8) A nu Yakob binyumu Yosef kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya ngɛ Egipt. Pee se ɔ Farao ha lɛ blɔ nya ngua ngɛ Egipt. Benɛ hwɔ nɛ nya wa ko ba zugba a nɔ ɔ, a ha nɛ Yosef hyɛ niye ní tsuo nɛ ngɛ ma a mi ɔ nɔ. Hwɔ nɛ ɔ ha nɛ Yakob kɛ e weku ɔ tsuo hia kɛ ho Egipt ya. (1 Mose 41:39-41; 42:6) Yakob nina a he ba hiɛ nɛ a ba pee “mahi babauu.”—1 Mose 48:4; kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 7:17.\\nYEHOWA KPƆ̃ E WE BI\\n4. Sisije ɔ, kɛ Egipt bi ɔmɛ kɛ Yakob nina a hi si ha kɛɛ?\\n4 Yakob nina a hi Egipt ma a he ko nɛ a tsɛɛ ke Goshen pe jeha 200 sɔuu. (1 Mose 45:9, 10) Farao ha nɛ Israel bi ɔmɛ ba hi Egipt, ejakaa e le Yosef, nɛ e buɔ lɛ. (1 Mose 47:1-6) A kɛ Egipt bi ɔmɛ hi si ngɛ tue mi jɔmi mi maa pee jeha 100. Israel bi ɔmɛ hi ma tsɔwitsɔwihi a mi kɛ lɛ lohwehi. E ngɛ mi kaa Egipt bi ɔmɛ sume nihi nɛ a lɛɔ tohi a sane mohu lɛɛ, se a bu Farao tue, nɛ a ha nɛ Israel bi ɔmɛ hi a kasa mi kɛ lɛ tohi.—1 Mose 46:31-34.\\n5, 6. (a) Mɛni blɔ nɔ Mawu we bi nɛ a hi Egipt ɔ a si himi tsake ngɛ? (b) Mɛni he je nɛ a gbi Mose ɔ, nɛ mɛni Mawu pee ha e we bi ɔmɛ?\\n5 Pee se ɔ, Egipt bi ɔmɛ ngɔ Israel bi ɔmɛ kɛ pee a nyɔguɛhi. Baiblo ɔ de ke: “Jehanɛ ɔ, matsɛ he ko ba bɔni tsɛ yemi ngɛ Egipt, nɛ lɛɛ e li Yosef. E de e ma mi bi ɔmɛ ke, ‘Tse nyɛ na kaa Israel bi ɔmɛ a he hiɛ tsɔ, nɛ a he hu wa saminya.’” Enɛ ɔ he ɔ, a nyɛɔ Israel bi ɔmɛ a nɔ nɛ a poɔ blikisi, a tsuɔ ngmɔ ní tsumi slɔɔtohi, nɛ a tsuɔ ní kaa nyɔguɛhi. A wa Israel bi ɔmɛ yi mi wawɛɛ.—2 Mose 1:8, 9, 13, 14.\\n6 Farao ehe nɛ ɔ fã hu kaa a gbe binyumuwi tsuo nɛ Israel bi ɔmɛ ma fɔ ɔ. (2 Mose 1:15, 16) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, yo ko nɛ e ji Israel no nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yokebed ɔ fɔ Mose. Benɛ bimwɔyo ɔ ná nyɔhiɔ etɛ ɔ, a kɛ lɛ ya laa ngɛ glã mi, ngɛ Nilo Pa a tue. Be bɔɔ se ɔ, Farao biyo ɔ ya na Mose nɛ e ngɔ lɛ kɛ pee e bi. E ha nɛ Mose yayo nitsɛ hyɛ Mose nɔ ha lɛ. Pee se ɔ, Mose ba pee Yehowa sɔmɔlɔ nɛ yeɔ anɔkuale. (2 Mose 2:1-10; Hebri Bi 11:23-25) Yehowa na kaa e we bi ɔmɛ ngɛ nɔ́ nae, enɛ ɔ he ɔ, e ha nɛ Mose ya kpɔ̃ mɛ ngɛ Egipt bi ɔmɛ a dɛ mi. (2 Mose 2:24, 25; 3:9, 10) Yehowa gu blɔ nɛ ɔ nɔ kɛ “kpɔ̃” Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt.—2 Mose 15:13; kane 5 Mose 15:15.\\nMAWU WE BI BA PEE MA\\n7, 8. Mɛni blɔ nɔ Yehowa we bi gu kɛ ba pee ma klɔuklɔu?\\n7 E ngɛ mi kaa Yehowa wui Israel bi ɔmɛ mlaa, nɛ e hlɛ nihi nɛ a sɔmɔ kaa osɔfohi, nɛ e tui blɔ nya kɛ ha mɛ kaa ma lolo mohu lɛɛ, se e naa mɛ kaa e we bi. Enɛ ɔ he ɔ, e fã Mose kɛ Aaron kaa a de Farao ke: ‘Bɔ nɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ de ji nɛ ɔ nɛ; “Ha ye ma a nɛ ho, nɛ a ya ye nyami ligbi nɛ a kɛ ja mi ngɛ nga a nɔ.”’—2 Mose 5:1.\\n8 Se Farao sume nɛ e maa ngmɛɛ Israel bi ɔmɛ a he. Bɔ nɛ pee nɛ Yehowa nɛ kpɔ̃ e we bi ɔmɛ ɔ, e ngɔ haomi nyɔngma kɛ ba Egipt bi ɔmɛ a nɔ, nɛ pee se ɔ, e kpata Farao kɛ ta buli ɔmɛ a hɛ mi ngɛ Wo Tsu ɔ mi. (2 Mose 15:1-4) Lɔ ɔ se ɔ, e sui nyɔhiɔ etɛ nɛ Yehowa kɛ Israel bi ɔmɛ so somi ko ngɛ Sinai Yoku ɔ he. E de mɛ ke: “Ke nyɛ maa bu ye gbi tue, nɛ nyɛ maa ye ye somi ɔ nɔ ɔ, lɛɛ nyɛ maa pee imi nitsɛ ye ma titli pe ma amɛ kulaa.” Israel bi ɔmɛ maa pee “ma klɔuklɔu.”—2 Mose 19:5, 6.\\n9, 10. (a) Kaa bɔ nɛ 5 Mose 4:5-8 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni blɔ nɔ Mlaa a ha nɛ e slo Israel bi ɔmɛ ngɛ ma kpahi a he ngɛ? (b) Mɛni e sa kaa Israel bi ɔmɛ nɛ a pee konɛ a pee ‘Yehowa ma klɔuklɔu’?\\n9 Jeha lafahi abɔ nɛ sɛ hlami ɔ, Yehowa ha nɛ wekuyihi tsu ní kaa nɔ yeli, kojoli, kɛ osɔfohi nɛ a kɛ hyɛ e we bi a nɔ. Jã ji bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ pee hluu kɛ ya si benɛ a ba plɛ nyɔguɛhi ngɛ Egipt. (1 Mose 8:20; 18:19; Hiob 1:4,5) Se benɛ Yehowa kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ je nyɔguɛ yemi mi ɔ, e wo mɛ mlaahi. Enɛ ɔ ha nɛ e slo mɛ ngɛ ma kpahi a he. (Kane 5 Mose 4:5-8; La 147:19, 20) Mlaa a ha nɛ ni komɛ sɔmɔ kaa osɔfohi. Mlaa a tsɔɔ hu kaa e sa nɛ “nimeli” nɛ a ngɛ nile, nɛ nihi buu mɛ ɔ, nɛ a sɔmɔ kaa kojoli ngɛ ma a mi. (5 Mose 25:7, 8) Mlaa a tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa a ja Yehowa ha, kɛ bɔ nɛ e sa kaa a ba a je mi ha daa ligbi.\\nYehowa wo Israel bi ɔmɛ mlaahi, nɛ enɛ ɔ ha nɛ e slo mɛ ngɛ ma kpahi a he\\n10 Benɛ Israel bi ɔmɛ ya su Si Womi Zugba a nɔ pɛ nɛ Yehowa tĩ mlaahi nɛ e wo mɛ ɔ a mi kɛ ha mɛ. Mose de mɛ ke: ‘Mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ, Yehowa hu he mo atuu kaa lɛ nitsɛ e ma, kaa bɔ nɛ e wo si ɔ. E ngɛ mo fãe ke o ye e mlaa amɛ tsuo a nɔ. E ma ha nɛ o maa pee ma ngua pe ma amɛ tsuo. O ma je e yi, nɛ o ma wo e hɛ mi nyami. Nɛ o maa pee lɛ Yehowa, o Mawu klɔuklɔu ɔ nitsɛ ma kaa bɔ nɛ e wo si ɔ.’—5 Mose 26:18, 19.\\nNI KPAHI PIƐƐ ISRAEL BI ƆMƐ A HE KƐ JA MAWU\\n11-13. (a) Mɛnɔmɛ ji kekleekle nihi nɛ a ba piɛɛ Mawu we bi a he kɛ ja lɛ? (b) Ke nihi nɛ a pi Israel bi suɔ kaa a ja Yehowa a, mɛni e he hia nɛ a pee?\\n11 E ngɛ mi kaa Yehowa nitsɛ nɛ hla Israel bi ɔmɛ kaa e ma ngɛ zugba a nɔ mohu lɛɛ, se e ngmɛ nihi nɛ a pi Israel bi ɔ blɔ konɛ a hi a kpɛti. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa benɛ Yehowa kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt ɔ, Egipt bi komɛ kɛ ni kpahi fuu piɛɛ Israel bi ɔmɛ a he kɛ ho. (2 Mose 12:38) Benɛ haomi kpaagone ɔ maa ba Egipt bi ɔmɛ a nɔ ɔ, Mose kɛ kɔkɔ bɔmi ko ha Egipt bi ɔmɛ. Farao sɔmɔli ɔmɛ ekomɛ bu kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ tue. E ngɛ heii kaa nimli nɛ ɔmɛ piɛɛ Israel bi ɔmɛ a he kɛ ho Kanaan ya.—2 Mose 9:20.\\nYehowa ngmɛ blɔ konɛ nihi nɛ a pi Israel bi nɛ a suɔ kaa a ja lɛ ɔ nɛ a piɛɛ e we bi a he kɛ ja lɛ\\n12 Benɛ Israel bi ɔmɛ po Yordan Pa a kɛ ya su Kanaan zugba a nɔ be bɔɔ se ɔ, Mose de mɛ ke, e sa nɛ a suɔ nihi nɛ ba to mɛ nibwɔ ɔ, nɛ ji nihi nɛ a pi Israel bi nɛ a ngɛ a kpɛti ɔ. (5 Mose 10:17-19) Mawu fã Israel bi ɔmɛ kaa ke nɔ ko nɛ tsa pi Israel no ji lɛ suɔ kaa e maa bu mlaahi kaa Kita Nyɔngma a tue ɔ, e sa nɛ a ngmɛ jamɛatsɛ ɔ blɔ nɛ e hi a kpɛti. (3 Mose 24:22) Enɛ ɔ ha nɛ ni komɛ nɛ a pi Israel bi ɔ ba piɛɛ Israel bi ɔmɛ a he kɛ ja Yehowa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Rut nɛ ji Moab no ɔ suɔ kaa e ma ja Yehowa. E de Naomi nɛ ji Israel no ɔ ke: “O je kɛ wɛ maa pee imi hu ye je kɛ wɛ, nɛ o Mawu maa pee ye Mawu.” (Rut 1:16) A tsɛɛ nihi kaa kikɛ ɔ ke nihi nɛ a tsake ba pee Israel bi. A po a kpɛti nyumu ɔmɛ. (2 Mose 12:48, 49) Yehowa bua jɔ kaa a ba piɛɛ e we bi a he.—4 Mose 15:14, 15.\\nIsrael bi ɔmɛ suɔ nihi nɛ a je ma kpahi a nɔ nɛ a ngɛ a kpɛti ɔ a sane (Hyɛ kuku 11-13)\\n13 Salomo tsɔɔ ngɛ sɔlemi ko nɛ e sɔle ɔ mi kaa Yehowa kplɛɛ nihi nɛ a pi Israel bi nɛ a jaa lɛ ɔ a nɔ. Benɛ a ngɛ sɔlemi we ɔ nɔ jɔe ɔ, Salomo sɔle ke: “Ke nubwɔ ko nɛ je ma se lokoo nu o biɛ, o he wami kpetekpleenyɛ ɔ, kɛ ní nguanguahi nɛ o peeɔ kɛ haa o ma Israel ɔ he, nɛ e ba konɛ e fa kue ha mo ngɛ we nɛ ɔ mi ɔ, moo nu e pɛɛ kpami ɔ ngɛ o hi he ɔ ngɛ hiɔwe nɛ o pee nɔ́ nɛ e ngɛ hlae ɔ ha lɛ, konɛ nimli tsuo nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ nɛ a le mo, nɛ a bu mo kaa bɔ nɛ o ma, Israel buu mo ɔ. Kɛkɛ ɔ, a maa le kaa we nɛ ɔ nɛ i po ɔ, o biɛ ngɛ he.” (2 Kronika 6:32, 33) Ngɛ Yesu be ɔ mi po ɔ, Yehowa ngmɛ blɔ konɛ nihi nɛ a pi Israel bi se a suɔ kaa a ma ja lɛ ɔ, nɛ a piɛɛ e we bi a he kɛ ja lɛ.—Yohane 12:20; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 8:27.\\nMA NƐ YE YEHOWA HE ODASE\\n14-16. (a) Mɛni he hia nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a pee konɛ a ba pee Yehowa we odasehi? (b) Mɛni Yehowa hyɛɛ blɔ kaa e we bi nɛ a pee mwɔnɛ ɔ?\\n14 Israel bi ɔmɛ ja Yehowa, a Mawu ɔ pɛ, se je ma kpa amɛ lɛɛ a ja mɛ nitsɛmɛ a mawuhi. Se sane bimi ko nɛ he hia ji: Mɛnɔ ji anɔkuale Mawu ɔ? Ngɛ Yesaya be ɔ mi ɔ, Yehowa tsɔɔ kaa e sa nɛ a ha sane bimi nɛ ɔ heto kaa bɔ nɛ a haa sane heto ngɛ kojomi he ɔ. E tsɔɔ kaa ke je ma amɛ a mawuhi nɛ a ngɛ jae ɔ ji anɔkuale mawuhi niinɛ ɔ, e sa nɛ a tsɛ a we odasehi kɛ ba konɛ a ba ye odase ha mɛ. E de ke: “Ha nɛ a we odase yeli ɔmɛ nɛ a ba nɛ a ba nu, konɛ a de ke e ngɛ mi, loo e be mi.”—Yesaya 43:9.\\n15 Je ma amɛ a mawu ɔmɛ nyɛ we nɛ a tsɔɔ kaa a ngɛ niinɛ. A ji amagahi, a tui munyu, nɛ ke nɔ ko wo we a nɔ ɔ, he nɛ a ngɛ ɔ nɔuu nɛ a ngɛ. (Yesaya 46:5-7) Se Yehowa de e we bi nɛ ji Israel bi ɔmɛ ɔ ke: ‘Israel ma, mo ji ye we odase. Imi ji nɔ nɛ hla mo, konɛ o pee ye tsɔlɔ, bɔ nɛ pee nɛ o le mi, o he ye nɔ nɛ o ye, nɛ o ná nɛ o le kaa imi pɛ ji Mawu. Ye se ɔ, mawu kpa ko hi si hyɛ, nɛ eko be bae gblegbleegble. Imi nɔ kake pɛ ji Yehowa, imi pɛ ji nɔ nɛ ma nyɛ ma he o yi wami. Mo ji ye we odase.’—Yesaya 43:10-12.\\n16 Kaa bɔ nɛ nihi yeɔ odase ha nihi ngɛ kojomi he ɔ, jã nɔuu nɛ Yehowa we bi hu tsɔɔ nihi kaa Yehowa pɛ ji anɔkuale Mawu. Yehowa tu a he munyu kaa ‘mɛ ji lɛ nitsɛ e ma nɛ e bɔ ha e he, konɛ a la kɛ je e yi!’ (Yesaya 43:21) Nihi le mɛ kaa a ji Yehowa we bi. Akɛnɛ Yehowa kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt he je ɔ, e ngɛ blɔ hyɛe kaa a maa je a tsui mi faa kɛ bu lɛ tue, nɛ a wo e hɛ mi nyami kaa lɛ ji a Nɔ Yelɔ. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa suɔ kaa e we bi nɛ a pee jã. Gbalɔ Mika tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa Mawu we bi nɛ a pee a ní ha. E de ke: ‘Je ma amɛ a ti nɔ tsuaa nɔ jaa lɛ nitsɛ e mawu. Se wɔɔ lɛɛ Yehowa, wa Mawu ɔ, ji nɔ nɛ wa ma sɔmɔ kɛ maa ya neneene.’—Mika 4:5.\\n17. Mɛni he je nɛ Yehowa na Israel ma a kaa a ji wai sasɛ nɛ se nami be he ɔ?\\n17 Aywilɛho sane ji kaa Israel bi ɔmɛ yi Yehowa anɔkuale. A kase mahi nɛ bɔle mɛ nɛ a jaa mawuhi nɛ a kɛ tso kɛ tɛ pee ɔ, nɛ a pee afɔle sami la tɛhi fuu kɛ ja lakpa mawuhi. Maa pee jeha 2,800 nɛ be ɔ, gbalɔ Hosea tsɔɔ kaa Israel bi ɔmɛ ngɛ kaa wai tso nɛ wui yiblii kpakpa hu. E de ke: “A yi Mawu anɔkuale, lɔ ɔ he ɔ, a maa gbla a tue ngɛ a yayami ɔmɛ a he.” (Hosea 10:1, 2) Maa pee jeha 150 se ɔ, Yeremia hu ngɔ Israel bi atua tsɔli ɔmɛ kɛ to wai tso he. E kale mɛ kaa a ji wai tso ko nɛ woɔ yiblii, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ba plɛ wai sasɛ nɛ se nami ko be he hu. Yehowa gu Yeremia nɔ kɛ de Israel bi ɔmɛ ke: “Mawu ɔmɛ nɛ nyɛ pee ngɔ ha nyɛ he ɔ, jije a ngɛ? Ke haomi ba nyɛ nɔ ɔ, nyɛ ha nɛ a he nyɛ yi wami ke a ma nyɛ ɔ!” E de hu ke: “Ye ma a lɛɛ a hɛ je ye nɔ.”—Yeremia 2:21, 28, 32.\\nNihi nɛ a kɛ mɛ so somi he ɔ maa pee ma ehe\\n18, 19. (a) Mɛni Yehowa de to nɛ tsɔɔ kaa e ma ná ma ehe ngɛ zugba a nɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n18 Israel ma a wui yiblii kpakpa, ejakaa a ja we Yehowa ngɛ blɔ nɛ da nɔ. A pi e we odasefohi hu. Wɔhi mohu nɛ a ya ja. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de Yuda jami nya dali nɛ a yi mi wa nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi ɔ ke: “A ma kpɔ Mawu matsɛ yemi ɔ ngɛ nyɛ dɛ, nɛ a kɛ ma ha ma je li a ma ko nɛ maa wo yiblii bɔ nɛ sa.” (Mateo 21:43) Nihi nɛ Yehowa maa hla mɛ ɔ pɛ nɛ a maa piɛɛ ma ehe ɔ, nɛ ji mumi mi Israel ɔ he. E kɛ mɛ maa “so somi he ko.” Yehowa de mɛ ke: “Ma pee a Mawu, nɛ a maa pee ye ma.”—Yeremia 31:31-33.\\n19 Benɛ Israel bi ɔmɛ yi Yehowa anɔkuale hu ɔ, Yehowa hla mumi mi Israel ɔ konɛ a pee e we bi ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. Lɛɛ mɛnɔmɛ ji Yehowa we bi mwɔnɛ ɔ? Kɛ nihi nɛ a suɔ kaa a ma sɔmɔ Mawu ɔ ma plɛ kɛ le nihi nɛ a ngɛ Mawu jae ngɛ anɔkuale mi ɔ ha kɛɛ? Wa ma susu enɛ ɔ he ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\nSomi: Ke nɔ ko kɛ nɔ ko so ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a kplɛɛ nɔ kaa a maa pee nɔ́ ko. Yehowa kɛ Israel ma a so kaa e ma ha nɛ a maa pee e ma titli. Benɛ a yi Mawu somi ɔ nɔ ɔ, Mawu kɛ ni kpahi so somi ehe ko\\nNɔ ko nɛ e pi Israel no: Nɔ ko nɛ e je ma kpa nɔ","num_words":3098,"character_repetition_ratio":0.063,"word_repetition_ratio":0.004,"special_characters_ratio":0.326,"stopwords_ratio":0.471,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ke A Ke Waa Hyɛ Mawu ɔ, Mɛni Lɔ ɔ Tsɔɔ? | Kase\\nA NGƆ A HE KƐ HA NGƐ MƐ NITSƐMƐ A SUƆMI NYA A Ngɔ A He Kɛ Ha Ngɛ Mɛ Nitsɛmɛ A Suɔmi Nya​—Ngɛ Myanmar\\nMɛnɔ Nɛ O Suɔ Nɛ E Wo O Hɛ Mi Nyami?\\nJije O Hɛ Ngmɛ Ngɛ Hyɛe?\\n‘Mɛnɔ Lɛ Ngɛ Yehowa Se?’\\nYehowa Níhi Ji Wɔ\\nO Mi Mi Nɛ Sã Mo Ngɛ “Nimli Slɔɔtohi Tsuo” A He\\nBɔ Nɛ O Maa Pee Ha Konɛ O Baiblo Kasemi Nɛ Pee Bua Jɔmi\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | July 2018\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bassa (Cameroon) Belize Kriol Bicol Boulou Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Croatian Czech Damara Dangme Danish Digor Douala Dutch Edo Efik English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finnish Fon French Ga Georgian German Greek Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Ibanag Icelandic Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Kabiye Kabuverdianu Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kisonge Kongo Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lithuanian Low German Luganda Lunda Luo Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Marathi Marshallese Mbunda Mongolian Myanmar Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Norwegian Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Persian Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Bolivia) Romanian Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tojolabal Tok Pisin Tongan Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Vietnamese Wolaita Xhosa Yoruba Zulu\\n“Mo i wo ye yi nɔ kɛ ngɛ hyɛe; mo nɛ́ o hii si ngɛ o matsɛ sɛ ɔ nɔ ngɛ hiɔwe ɔ, mo i ngɛ hyɛe ɔ nɛ!”​—LA 123:1.\\nLAHI: 143, 124\\nMɛni Yehowa nɛ wa maa hyɛ ɔ tsɔɔ?\\nMɛni he je nɛ Mose nyɛ we nɛ e ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ?\\nMɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ nɛ ba Mose nɔ ɔ mi?\\n1, 2. Mɛni Yehowa nɛ wa maa hyɛ ɔ biɔ nɛ waa pee?\\nWA NGƐ ‘behi nɛ a mi wa nɛ a nya dami yee’ ɔ mi. (2 Tim. 3:1) Se loko Yehowa ma kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi nɛ e maa ngɔ je ehe nɛ tue mi jɔmi ngɛ mi ɔ kɛ ba a, si himi ɔ mi ma ba wa po pe bɔ nɛ e ngɛ amlɔ nɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa bi wa he ke, ‘Ke i ngɛ yemi kɛ buami kɛ blɔ tsɔɔmi hlae ɔ, jije i yaa aloo jije i ngɔɔ ye hɛ kɛ tsɔɔ?’ Eko ɔ, wa ma ha heto ke, “Yehowa ngɔ.” Niinɛ, o heto ɔ da.\\n2 Mɛni nɛ wa yi nɔ nɛ wa ma wo kɛ hyɛ Yehowa a tsɔɔ? Ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee ɔ, mɛni wa maa pee konɛ wa ko je wa hɛ ngmɛ kɛ je Yehowa nɔ? Jeha babauu ji nɛ ɔ nɛ la polɔ ko tsɔɔ bɔ nɛ e he hia ha kaa wa ma wo wa yi nɔ kɛ hyɛ Yehowa ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee. (Kane La 123:1-4.) La polɔ ɔ ngɔ Yehowa nɛ wa maa hyɛ ɔ kɛ to bɔ nɛ tsɔlɔ ko hyɛɛ e nyɔmtsɛ ɔ he. Mɛni la polɔ ɔ ngɛ hlae maa tsɔɔ? Tsɔlɔ ɔ hyɛɔ e nyɔmtsɛ ɔ blɔ kaa e ma ha lɛ niye ní, nɛ e maa po e he piɛ. Se tsa pi lɔ ɔ pɛ. Tsɔlɔ ɔ je we e hɛ ngmɛ ngɛ e nyɔmtsɛ ɔ he ejakaa e suɔ nɛ e yɔse níhi nɛ e nyɔmtsɛ ɔ maa suɔ nɛ e pee, nɛ ke e yɔse jamɛ a ní ɔmɛ ɔ, e peeɔ. Jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ wɔ hu waa kase Mawu Munyu ɔ daa ligbi nɛ wa yɔse Yehowa suɔmi nya ní konɛ waa pee nɔ́ nɛ e ngɛ hlae ɔ. Ja jã loko wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua wɔ ngɛ wa haomi behi a mi.​—Efe. 5:17.\\n3. Mɛni ma nyɛ ma je wa hɛ ngmɛ kɛ je Yehowa nɔ?\\n3 Wa le kaa se nami ngɛ he kaa wa maa hyɛ Yehowa be fɛɛ be. Se be komɛ ɔ, ní komɛ ma nyɛ ma je wa juɛmi kɛ je Yehowa nɔ. Nɔ́ ko kaa jã ba Yesu huɛ Maata nɛ e suɔ e sane wawɛɛ ɔ nɔ. “Níhi fuu nɛ [Maata] ngɛ pee ɔ he e juɛmi.” (Luka 10:40-42) Ke níhi je Maata juɛmi kɛ je Yehowa nɔ benɛ Yesu ngɛ e kasa nya a, lɛɛ e sɛ nɛ e pee wɔ nyakpɛ kaa wɔ hu e ma nyɛ maa ba jã ngɛ wa blɔ fa mi. Mɛni ma nyɛ ma je wa juɛmi kɛ je Yehowa nɛ wa ngɛ lɛ hyɛe ɔ nɔ? Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ ni kpahi a ní peepee ma nyɛ ma je wa hɛ ngmɛ kɛ je Yehowa nɔ ha. Jehanɛ hu ɔ, wa maa na níhi nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ko je wa hɛ ngmɛ kɛ je Yehowa nɔ.\\nHE BLƆ KO BƆ NYUMU ANƆKUALETSƐ KO\\n4. Mɛni he je nɛ e ngɛ nyakpɛ kaa Mose nyɛ we nɛ e ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ?\\n4 Atsinyɛ jemi ko be he kaa Mose hyɛ Yehowa, nɛ e hla blɔ tsɔɔmi kɛ je e ngɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “e ya nɔ nɛ e fĩ si kaa nɔ́ nɛ e ngɛ Nɔ nɛ a nɛ lɛ kɛ hɛ ngmɛ ɔ hyɛe.” (Kane Hebri Bi 11:24-27.) Baiblo ɔ de wɔ ke, “gbalɔ ko ti si ngɛ Israel kaa Mose, nɛ́ e kɛ Mawu tu munyu hɛ mi kɛ hɛ mi.” (5 Mose 34:10) Ngɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ Mose kɛ Yehowa ná a tsuo se ɔ, e nyɛ we nɛ e ya su Si Womi Zugba a nɔ. (4 Mose 20:12) Mɛni he je?\\n5-7. Benɛ Israel bi ɔmɛ je Ijipt bɔɔ pɛ ɔ, mɛni nyagba lɛ ba, nɛ kɛ Mose tsu he ní ha kɛɛ?\\n5 Benɛ Israel bi ɔmɛ je Ijipt ɔ, e sui nyɔhiɔ enyɔ po nɛ nyagba ko ba. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a sui Sinai Yoku ɔ he lolo. Akɛnɛ Israel bi ɔmɛ nɛ́ nyu nɛ a nu he je ɔ, a tu munyu kɛ si Mose. Sane ɔ mi ba wa hluu kaa Mose tsɛ Yehowa, nɛ e de lɛ ke: “Kɛ ma pee ma nɛ ɔ kɛɛ? A miɔ nɛ a maa fia mi tɛ.” (2 Mose 17:4) Yehowa tsɔɔ Mose nɔ́ nɛ e sa nɛ e pee. Yehowa de lɛ ke e wo e tso ɔ nɛ e kɛ fia tɛ sa a ngɛ Horeb, nɛ nyu maa je tɛ sa a mi kɛ ba babaaba. Ngmami ɔ de ke: “Mose pee ja ngɛ Israel ma nimeli ɔmɛ a hɛ mi.” Israel bi ɔmɛ ná nyu babauu nɛ a nu, nɛ nyagba a se po.​—2 Mose 17:5, 6.\\n6 Mawu Munyu ɔ tsɔɔ hu kaa Mose ‘wo lejɛ ɔ biɛ ke Masa kɛ Meriba . . . ejakaa lejɛ ɔ nɛ Israel bi ɔmɛ pia Yehowa ngɛ, nɛ lejɛ ɔ nɔuu a ka lɛ ngɛ benɛ a bi ke, “Anɛ Yehowa ngɛ wa kpɛti, aloo e be?” ɔ.’ (2 Mose 17:7) Jamɛ a biɛ ɔmɛ sa ejakaa Masa sisi ji “Kami,” nɛ Meriba sisi ji “Pɛmi.”\\n7 Kɛ Yehowa na nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Meriba a ha kɛɛ? E ngɛ mi kaa Israel bi ɔmɛ te si kɛ wo Mose mohu lɛɛ, se Yehowa na a ní peepee ɔ kaa lɛ nɛ a te si kɛ wo. (Kane La 95:8, 9.) Nɔ́ nɛ Israel bi ɔmɛ pee ɔ hí. Se Mose lɛɛ e pee nɔ́ nɛ da. E hyɛ Yehowa, nɛ e nyɛɛ e blɔ tsɔɔmi ɔ se pɛpɛɛpɛ.\\n8. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Israel bi ɔmɛ maa su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, mɛni nyagba lɛ ba?\\n8 Jeha 40 se benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Israel bi ɔmɛ maa su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, jamɛ a nyagba a kpale te si ekohu. Se jehanɛ lɛɛ, kɛ níhi ya nɔ ha kɛɛ? Israel bi ɔmɛ ya su he ko nɛ pee se ɔ, a wo lejɛ ɔ hu biɛ ke Meriba. Meriba nɛ ɔ ngɛ ekpa ngɛ kekle nɔ́ ɔ he. Meriba nɛ ɔ ngɛ Kadesh kasa nya, nɛ lejɛ ɔ kɛ Si Womi Zugba a hu he kɛ we. * Israel bi ɔmɛ kpale tu munyu nyanyaanya ngɛ nyu nɛ a nɛ a maa nu ɔ he. (4 Mose 20:1-5) Se ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, Mose ya tɔ̃ Yehowa nɔ.\\n9. Mɛni blɔ tsɔɔmi Yehowa kɛ ha Mose, se mɛni mohu e pee? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n9 Kɛ Mose pee e ní ngɛ atuã tsɔmi nɛ ɔ he ha kɛɛ? E hyɛ Yehowa ekohu konɛ e tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e pee. Se ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, Yehowa de we Mose ke e ngɔ tso ɔ kɛ fia tɛ sa a. Yehowa de Mose ke e wo e tso ɔ nɛ e bua ni ɔmɛ a nya ngɛ tɛ sa a he, konɛ lɔ ɔ se ɔ, e tu munyu kɛ tsɔɔ tɛ sa a. (4 Mose 20:6-8) Se Mose tui munyu kɛ tsɔɔ tɛ sa a. Mohu ɔ, e kɛ abofu tu munyu kɛ tsɔɔ nihi nɛ a bua a he nya ngɛ lejɛ ɔ ke: “Nyɛ atuã tsɔli, nyɛɛ bu mi tue! Anɛ e he hia kaa wa je nyu ngɛ tɛ sa nɛ ɔ mi kɛ ha nyɛ lo?” Kɛkɛ nɛ e ngɔ e tso ɔ kɛ fia tɛ sa a, pi si kake, se si enyɔ.​—4 Mose 20:10, 11.\\n10. Kɛ Yehowa pee e ní ngɛ Mose tɔmi ɔ he ha kɛɛ?\\n10 Yehowa mi mi fu Mose wawɛɛ. (5 Mose 1:37; 3:26) Mɛni he je nɛ Yehowa mi mi fu ɔ? Eko ɔ, nɔ́ kake he je nɛ Yehowa mi mi fu Mose ji kaa e kɛ blɔ tsɔɔmi ehe nɛ e kɛ ha lɛ ɔ tsu we ní.\\n11. Mɛni he je nɛ eko ɔ, tso nɛ Mose kɛ fia tɛ sa a ha nɛ nyakpɛ nɔ́ nɛ Yehowa pee ɔ tɔ fã a?\\n11 Eko ɔ, nɔ́ kpa ko hu he je nɛ Yehowa mi mi fu ɔ nɛ. Tɛ sahi nɛ a ngɛ kekle Meriba a ji tɛ sahi nɛ a he wa saminya. Enɛ ɔ he ɔ, ke a ngɔ nɔ́ ko kɛ fia tɛ sa nɛ ɔmɛ wawɛɛ kaa mɛni po ɔ, nihi be blɔ hyɛe kaa nyu maa je mi kɛ ba. Se tɛ sahi nɛ a ngɛ Meriba enyɔne ɔ lɛɛ a he wɛ tsɔ. Ke hiɔmi nɛ ɔ, nyu sɛɔ tɛ nɛ ɔmɛ a mi, nɛ nyu ɔ nya ya buaa ngɛ tɛ sa a sisi. Kɛkɛ ɔ, nihi ma nyɛ maa tsua vu ngɛ lejɛ ɔ konɛ a ná nyu. Anɛ e ma nyɛ maa ba kaa benɛ Mose ngɔ tso ɔ kɛ fia tɛ sa nɛ he wɛ ɔ si enyɔ mohu pe nɛ e maa tu munyu kɛ tsɔɔ tɛ sa a, Israel bi ɔmɛ susu kaa nyu ɔ nitsɛ lɛ ba se pi Yehowa nɛ e pee nyakpɛ nɔ́ ko lo? Anɛ tso nɛ Mose kɛ fia tɛ sa a ha nɛ nyakpɛ ní nɛ Yehowa pee ɔ tɔ fã lo? * Wa be nyɛe maa ma nɔ mi.\\nNƆ́ NƐ TSƆƆ KAA MOSE TSƆ ATUÃ\\n12. Mɛni ji nɔ́ kpa ko hu he je nɛ eko ɔ, Yehowa mi mi fu Mose kɛ Aaron?\\n12 Eko ɔ, nɔ́ kpa ko hu he je nɛ Yehowa mi mi fu Mose kɛ Aaron ɔ nɛ. Mo kadi nɔ́ nɛ Mose de Israel bi ɔmɛ. E de mɛ ke: “Anɛ e he hia kaa wa je nyu ngɛ tɛ sa nɛ ɔ mi kɛ ha nyɛ lo?” Munyungu nɛ ji, “wa” nɛ Mose kɛ tsu ní ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ e kɛ Aaron. Munyu nɛ ɔ nɛ Mose tu ɔ tsɔɔ kaa e bui Yehowa, nɔ nɛ e pee jamɛ a nyakpɛ ní ɔ. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ munyu nɛ ngɛ La 106:32, 33 ɔ maa oti nɛ ɔ nɔ mi. E deɔ ke: ‘Ma a wo Yehowa mi mi la ngɛ Meriba nyu ɔ he. A kɛ Mose wo haomi mi ngɛ nɔ́ nɛ a pee ɔ he. Mose mi mi fu ma a wawɛɛ nitsɛ, nɛ e tu munyu basabasa.’ * (4 Mose 27:14) Nɔ́ nɛ Mose pee ɔ wui Yehowa hɛ mi nyami. Yehowa de Mose kɛ Aaron ke: “Nyɛ ni enyɔ ɔmɛ nyɛ tsɔ atuã ngɔ wo mi.” (4 Mose 20:24) Hɛdɔ ngɛ yayami nɛ a pee ɔ he wawɛɛ!\\n13. Mɛni he je nɛ bɔ nɛ Yehowa gbla Mose tue ha a da a?\\n13 Akɛnɛ Mose kɛ Aaron ji hɛ mi nyɛɛli ngɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti he je ɔ, Yehowa hyɛ blɔ kaa a maa bu lɛ tue pe ni kpa amɛ. (Luka 12:48) Be ko ɔ, Israel bi ɔmɛ a kpɛti ni komɛ tsɔ atuã, nɛ Yehowa gbla a tue. E ha we nɛ a ya Kanaan zugba a nɔ. (4 Mose 14:26-30, 34) Enɛ ɔ he ɔ, e da blɔ kaa Yehowa gbla Mose tue kaa bɔ nɛ e gbla atuã tsɔli ɔmɛ a tue ɔ. Yehowa ngmɛ́ Mose hu blɔ nɛ e ya Si Womi Zugba a nɔ.\\nNƆ́ NƐ HA NƐ MOSE TSƆ ATUÃ\\n14, 15. Mɛni lɛ ha nɛ Mose tsɔ atuã?\\n14 Mɛni lɛ ha nɛ Mose tsɔ Yehowa hɛ mi atuã a? Mo kadi nɔ́ nɛ La 106:32, 33 ɔ de ɔ ekohu. E de ke: ‘Ma a wo Yehowa mi mi la ngɛ Meriba nyu ɔ he. A kɛ Mose wo haomi mi ngɛ nɔ́ nɛ a pee ɔ he. Mose mi mi fu ma a wawɛɛ nitsɛ, nɛ e tu munyu basabasa.’ Yehowa mi mi la nɛ Israel bi ɔmɛ wo, se Mose mohu nɛ e mi mi fu. Akɛnɛ e nyɛ we nɛ e ye e he nɔ he je ɔ, e tu munyu basabasa, nɛ e susuu we nɔ́ nɛ maa je e ní peepee ɔ mi kɛ ba a he.\\n15 Mose ha nɛ ni kpahi a ní peepee je e hɛ ngmɛ kɛ je Yehowa nɔ. Mose tsu kekleekle si fɔfɔɛ ɔ he ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ. (2 Mose 7:6) Se eko ɔ, Israel bi atuã tsɔli nɛ e kɛ mɛ nyɛɛ jeha babauu ɔ a ní peepee ba gbe e nya. E ma nyɛ maa ba kaa Mose ngɛ bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ a ní peepee ha nɛ e hao ha a he susue, nɛ lɔ ɔ he je ɔ, e susuu we Yehowa hɛ mi nyami nɛ e sa nɛ e wo ɔ he.\\n16. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa susu nɔ́ nɛ Mose pee ɔ he ɔ?\\n16 Ke nihi a ní peepee je anɔkualetsɛ Mose hɛ ngmɛ kɛ je Yehowa nɔ nɛ e tɔ̃ ɔ, lɛɛ e ma nyɛ maa ba jã ngɛ wɔ hu wa blɔ fa mi. Wa si fɔfɔɛ ngɛ kaa Mose nɔ́ ɔ, ejakaa e piɛ bɔɔ nɛ wɔ hu wa maa sɛ je ehe nɛ Yehowa wo si ɔ mi. (2 Pet. 3:13) Wa ti nɔ ko nɔ ko be suɔe nɛ jɔɔmi nɛ ɔ nɛ bɔ lɛ. Se loko wa nine ma nyɛ maa su jɔɔmi nɛ ɔ nɔ ɔ, ja wa hyɛ Yehowa nɛ́ wa pee e suɔmi nya ní be fɛɛ be. (1 Yoh. 2:17) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Mose tɔmi ɔ mi?\\nKO HA NƐ NI KPAHI A NÍ PEEPEE NƐ JE O HƐ NGMƐ KƐ JE YEHOWA NƆ\\n17. Ke nihi wo wa mi mi la a, mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ye wa he nɔ?\\n17 Ke nihi a ní peepee ngɛ mo haoe ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o ye o he nɔ. Ke waa kɛ nyagba pɔtɛɛ ko ngɛ kpee kpamisaa po ɔ, e sa nɛ wa “kɔni mi nɛ jɔ̃ ngɛ nɔ́ kpakpa peemi he, ejakaa ke pɔ tɔɛ wa he ɔ, wa ma kpa ní ngɛ be nɛ sa mi.” (Gal. 6:9; 2 Tɛs. 3:13) Ke nihi wo wa mi mi la, aloo wa bua jɔɛ a ní peepee komɛ a he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ wa lilɛ saminya, nɛ waa ye wa he nɔ. (Abɛ 10:19; 17:27; Mat. 5:22) Ke nihi wo wa mi mi la a, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa “ngmɛ [Mawu] mi mi fumi ɔ blɔ.” (Kane Roma Bi 12:17-21.) Ke wa hyɛɔ Yehowa be fɛɛ be ɔ, wa maa ngmɛ e mi mi fumi ɔ blɔ kɛ tsɔɔ kaa wa buɔ lɛ. Wa maa to wa tsui si kɛ hyɛ lɛ blɔ konɛ e tsu sane ɔ he ní ngɛ be nɛ lɛɛ e susu kaa e sa a mi. Ke wa ye wɔ nitsɛmɛ wa he lue ɔ, lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wa bui Yehowa.\\n18. Ke wa nine su blɔ tsɔɔmi ehe ko nɔ ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee?\\n18 Moo nyɛɛ blɔ tsɔɔmi ehehi a se pɛpɛɛpɛ. Ke Yehowa ha wɔ blɔ tsɔɔmi ehe ko ɔ, anɛ o bɔɔ mɔde kaa o kɛ ma tsu ní pɛpɛɛpɛ lo? Ke blɔ tsɔɔmi ehe ko ba a, e sɛ nɛ waa ngɔ blɔ tsɔɔmi momo ɔ nɛ wa le ɔ kɛ hi ní tsue. Mohu ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa ngɔ blɔ tsɔɔmi ehehi nɛ Yehowa haa wɔ kɛ guɔ e we asafo ɔ nɔ ɔ kɛ tsu ní nɔuu. (Heb. 13:17) Se jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi konɛ wa “ko be níhi nɛ a ngma a he.” (1 Kor. 4:6) Ke wa pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa hyɛe.\\nMɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Mose ngmɛ blɔ nɛ nihi a ní peepee ha nɛ e tɔ̃ ɔ mi? (Hyɛ kuku 19)\\n19. Mɛni wa maa pee konɛ nihi a tɔmi nɛ ko puɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti?\\n19 Ko ha nɛ nihi a tɔmi nɛ puɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti. Ke wa ngɛ Yehowa hyɛe ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ nihi a ní peepee nɛ wo wa mi mi la nɛ e puɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti. Enɛ ɔ he hia wawɛɛ titli ke wa ngɛ sɔmɔmi he blɔ ko ngɛ Yehowa asafo ɔ mi. E ji anɔkuale kaa e sa nɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ ‘kɛ gbeye yemi kɛ he domi blibliibli nɛ hi lɛ nitsɛmɛ e yi wami hemi ɔ he ní tsue,’ se e sa nɛ wa kai kaa Yehowa be kpɛii ngɛ bɔ nɛ e kojoɔ wɔ ha a he. (Filip. 2:12) Mohu ɔ, ke Yehowa tu ní tsumi babauu kɛ wo wa dɛ ɔ, e ma bi babauu si ngɛ wa dɛ. (Luka 12:48) Ke wa suɔ Yehowa a, nɔ́ ko be wa nane tɔ̃tɔ̃e, nɛ nɔ́ ko be nyɛe ma gba wɔ kɛ je e suɔmi ɔ he.​—La 119:165; Rom. 8:37-39.\\n20. Mɛni e sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?\\n20 Ngɛ behi nɛ a mi wa nɛ ɔmɛ a mi ɔ, nyɛ ha wa wo wa yi nɔ nɛ waa hyɛ Nɔ nɛ e ‘hii si ngɛ e matsɛ sɛ ɔ nɔ ngɛ hiɔwe ɔ’ be fɛɛ be konɛ wa yɔse e suɔmi nya ní. E sɛ nɛ wa ha nɛ nihi a ní peepee nɛ puɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti. Nɔ́ nɛ ba Mose nɔ ɔ nɛ kai wɔ oti nɛ ɔ be fɛɛ be. E sɛ nɛ nihi a tɔmihi nɛ gba wa nya tsɔ, mohu ɔ, nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa ‘hyɛ Yehowa wa Mawu ɔ kɛ ya su be nɛ e maa na wɔ mɔbɔ.’​—La 123:1, 2.\\n^ kk. 8 Meriba nɛ ɔ ngɛ ekpa ngɛ Meriba nɛ ngɛ Refidim kasa nya a he. Meriba enyɔne ɔ ngɛ Kadesh kasa nya se pi Masa. A tsɛɛ he enyɔ ɔmɛ tsuo ke Meriba ejakaa he nɛ ɔmɛ nɛ Israel bi ɔmɛ pɛ ngɛ ɔ nɛ.​—Hyɛ map nɛ ngɛ Mawu Munyu Kasemi Womi ɔ mi ɔ fã 7, ba fa 38.\\n^ kk. 11 Womi mi lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke John A. Beck ɔ de ke: “Yuda bi ɔmɛ a tsɔɔmi ko tsɔɔ kaa atuã tsɔli ɔmɛ tu munyu kɛ si Mose ke: ‘Mose le bɔ nɛ tɛ sa nɛ ɔ ngɛ ha! Ke e suɔ nɛ e tsɔɔ kaa e ma nyɛ maa pee nyakpɛ ní ɔ, lɛɛ e ba tɛ sa nɛ ɔ mohu he konɛ e ba je nyu kɛ je mi ha wɔ.’” Se kaa bɔ nɛ wa le ɔ, e ji Yuda bi a tsɔɔmi ko kɛkɛ.\\n^ kk. 12 Hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ e je kpo ngɛ October 15, 1987 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE July 2018","num_words":3427,"character_repetition_ratio":0.059,"word_repetition_ratio":0.035,"special_characters_ratio":0.302,"stopwords_ratio":0.464,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ha O He Nile Nɛ O Kɛ Baiblo ɔ Tsɔse ɔ Nɛ Kudɔ Mo | Simplified\\nAnɛ O Ngɛ Mɔde Bɔe Kaa O Maa Pee Kaa Kristo Lo?\\nAnɛ O He Nile Haa Nɛ O Peeɔ Nɔ́ Nɛ Da Lo?\\n“Nyɛɛ Hɛɛ Hemi Kɛ Yemi ɔ Mi Wawɛɛ”\\nMɛni Yehowa Pee Kɛ Tsɔɔ Kaa E Suɔ Wɔ?\\nMɛni Wa Maa Pee Kɛ Tsɔɔ Kaa Wa Suɔ Yehowa?\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | September 2015\\nKANE NGƐ Afrikaans Cambodian Chitonga Chol Cibemba Cinyanja Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kongo Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Uruund Venda Wayuunaiki Xhosa Zulu\\n“Nɔ́ nɛ i ngɛ mo fae ke o pee nɛ ɔ ma ha nɛ waa suɔ wa sibi kɛ tsui nɛ mi tsɔ; wa he nile be wɔ fɔ bue.”—1 TIMOTEO 1:5.\\nLAHI: 22, 48\\nMɛni blɔ nɔ wa he nile ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee juɛmi ngɛ . . .\\nhiɔ tsami mi?\\nhɛja jemi mi?\\nní tsumi kpakpahi a mi?\\n1, 2. Mɛnɔ ha wɔ he nile, nɛ mɛni he je e sa kaa wa bua nɛ jɔ kaa wa ngɛ he nile ɔ?\\nYEHOWA MAWU bɔ adesahi nɛ e ha mɛ he blɔ konɛ mɛ nitsɛmɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ níhi a he. Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa pee juɛmi nɛ da a, Yehowa ha wɔ nɔ́ ko konɛ lɔ ɔ nɛ kudɔ wɔ. A tsɛɛ jamɛ a nɔ́ ɔ ke he nile. Lɔ ɔ lɛ haa nɛ wa leɔ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ ɔ nɛ. Ke waa kɛ wa he nile tsu ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ ɔ, e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee nɔ́ nɛ da, nɛ waa yu wa he ngɛ ní yayahi a he. He nile nɛ Yehowa ha wɔ ɔ ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ, nɛ e suɔ kaa e hi ha wɔ.\\n2 Mwɔnɛ ɔ, ni komɛ peeɔ nɔ́ nɛ da, nɛ a sume nɔ́ yaya kulaa, pohu a kase we Baiblo sisi tomi mlaahi. (Kane Roma Bi 2:14, 15.) Mɛni he je? Ejakaa a ngɛ he nile. He nile haa nɛ nihi fuu yuɔ a he ngɛ ní yayahi a he. Kaa nɔ ko nɔ ko be he nile ɔ, mo susu bɔ nɛ je ɔ mi si himi ko pee ha a he nɛ o hyɛ! Jinɛ wa ko nu ní yayahi a he pe bɔ nɛ wa ngɛ nue amlɔ nɛ ɔ. Wa bua jɔ kaa Yehowa ha wɔ he nile!\\nKe wa tsɔse wa he nile saminya a, kɛ lɔ ɔ ma plɛ kɛ ye bua wɔ ha kɛɛ ke e he hia kaa waa mwɔ wa yi mi kpɔ?\\n3. Kɛ wa he nile ma plɛ kɛ ye bua wɔ ngɛ asafo ɔ mi ha kɛɛ?\\n3 Nihi susuu we kaa e he hia nɛ a tsɔse a he nile. Se Yehowa we bi lɛɛ a suɔ kaa a he nile ɔ nɛ tsu ní saminya, ejakaa lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi. Wa suɔ nɛ wa he nile ɔ nɛ kai wɔ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ kpakpa kɛ yayami kɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he. Se loko wa ma nyɛ ma tsɔse wa he nile ɔ, e sa nɛ waa pee babauu pe Baiblo ɔ nɛ wa maa kase kɛkɛ. E sa nɛ waa suɔ Mawu mlaa amɛ, nɛ wa ná hemi kɛ yemi kaa ke waa kɛ tsu ní ɔ, e maa hi ha wɔ. Paulo ngma ke: “Nɔ́ nɛ i ngɛ mo fae ke o pee nɛ ɔ ma ha nɛ waa suɔ wa sibi kɛ tsui nɛ mi tsɔ; wa he nile be wɔ fɔ bue.” (1 Timoteo 1:5) Ke wa tsɔseɔ wa he nile ɔ, nɛ wa buɔ nɔ́ nɛ e deɔ wɔ ɔ tue ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa kɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ e mi ɔ mi maa wa. Bɔ nɛ waa kɛ wa he nile ma tsu ní ha a maa tsɔɔ kaa huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti, nɛ wa suɔ kaa wa maa sa e hɛ mi. Bɔ nɛ waa kɛ wa he nile tsuɔ ní ha a hu tsɔɔ nɔmlɔ tutuutu nɛ wa ji.\\n4. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔse wa he nile?\\n4 Se mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ tsɔse wa he nile ɔ? E he hia nɛ waa kase Baiblo ɔ daa, nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ wa kaneɔ ɔ a he, nɛ wa kpa Yehowa pɛɛ nɛ e ye bua wɔ konɛ waa kɛ níhi nɛ wa kaseɔ ɔ nɛ tsu ní. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa pee babauu pe anɔkualehi kɛ mlaahi nɛ wa maa kase kɛ wo wa yi mi kɛkɛ. Ke wa ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, oti nɛ e sa kaa wa kɛ ma wa hɛ mi ji, nɛ wa maa le Yehowa saminya. E sa nɛ waa le Nɔ nɛ e ji, kɛ níhi nɛ e suɔ kɛ níhi nɛ e sume. Ke wa ya nɔ nɛ wa kase Yehowa he ní ɔ, nyagbenyagbe ɔ, wa he nile ma ha nɛ waa kɛ oya yemi ma yɔse níhi nɛ da kɛ níhi nɛ dɛ ngɛ e hɛ mi. Ke wa tsɔseɔ wa he nile ɔ saminya a, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma susu níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa hu susuɔ níhi a he ɔ.\\n5. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n5 Se eko ɔ, wa ma bi wa he ke: Ke wa tsɔse wa he nile saminya a, kɛ lɔ ɔ ma plɛ kɛ ye bua wɔ ha kɛɛ ke e he hia kaa waa mwɔ wa yi mi kpɔ? Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa buɔ wa nyɛmimɛ Kristofohi a he nile? Nɛ kɛ wa he nile ma plɛ kɛ wo wɔ he wami ha kɛɛ konɛ waa pee nɔ́ nɛ da? Ní etɛ komɛ ngɛ nɛ ke wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ a he ɔ, wa maa hia he nile nɛ a tsɔse lɛ saminya. Ní nɛ ɔmɛ ji: (1) hiɔ tsami, (2) hɛja jemi, kɛ (3) wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ pee jã a he nɛ waa hyɛ.\\nO KƐ O JUƐMI NƐ TO NÍHI A HE\\n6. Mɛni juɛmi wa peeɔ ngɛ hiɔ tsami he?\\n6 Baiblo ɔ deɔ wɔ kaa waa yu wa he ngɛ níhi nɛ maa ye wɔ awi ɔ a he, nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ to níhi nɛ wa peeɔ ɔ a he. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji ní yemi kɛ ní numi. (Abɛ 23:20; 2 Korinto Bi 7:1) Ke waa kɛ Baiblo ga womihi tsuɔ ní ɔ, e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Se kɛ̃ ɔ, wa nuu hiɔ, nɛ wa bwɔɔ. Mɛni juɛmi lɛ eko ɔ, e ma bi nɛ waa pee? Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, ke nihi be he wami ɔ, a nyɛɔ peeɔ blɛfo tsopa kɛ zugba tsopa tsuo. Nyɛmimɛ komɛ pɔɔ sɛ womi ngmami kɛ ya haa asafo ɔ ní tsumi kɔnihi konɛ a tsɔɔ mɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi komɛ a mi. Nyɛmimɛ fuu pɔɔ bimi ke, “Anɛ e sa kaa Yehowa sɔmɔlɔ ko nɛ kplɛɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi nɛ ɔ nɔ, aloo e sɛ nɛ e kplɛɛ nɔ?”\\n7. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ muɔ kɛ ní tsumi he?\\n7 Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ aloo asafo mi nikɔtɔma amɛ be he blɔ kaa a mwɔɔ yi mi kpɔ kɛ haa Kristofo no ko ngɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomihi a he, ke ji Kristofo no ɔ bi mɛ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee po. (Galatia Bi 6:5) Se asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ Kristofo no ɔ ma nyɛ ma susu Yehowa juɛmi ngɛ sane ɔ he ɔ he, konɛ nɔ ɔ nɛ da lɔ ɔ nɔ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu fã wɔ kaa waa yu wa he ngɛ muɔ he. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:29) Fami nɛ ɔ tsɔɔ heii kaa e sɛ nɛ Kristofo no ko kplɛɛɔ hiɔ tsami blɔ nɔ tomihi nɛ a kɛ muɔ loo muɔ mi níhi titli eywiɛ ɔmɛ tsuɔ ní ngɛ mi ɔ nɔ. Fami nɛ ɔ po ma nyɛ ma kudɔ Kristofo no ko he nile ke e ngɛ juɛmi pee kaa e maa kplɛɛ tsopahi nɛ a kɛ muɔ mi ní nyafinyafihi pee ɔ eko nɔ aloo e be nɔ kplɛɛe. A jeɔ muɔ mi ní nyafinyafi nɛ ɔmɛ ngɛ muɔ mi ní titli eywiɛ ɔmɛ a mi. * (Hyɛ sisi ningma.) Ngɛ tsopa peemi blɔ fa mi ɔ, mɛni Baiblo ga womi kpa ko hu ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ?\\n8. Mɛni blɔ nɔ Filipi Bi 4:5 ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa peeɔ juɛmi nɛ nile ngɛ mi ngɛ hiɔ tsami mi?\\n8 Abɛ 14:15 ɔ de ke: “Kuasia heɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ yeɔ. Ní lelɔ lɛɛ e le e nane nya hyɛmi.” Mwɔnɛ ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa wa be hiɔ komɛ a nya tsaba lee. Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ waa hyɛ nɛ hi ngɛ tsopahi nɛ nihi deɔ ke e tsaa hiɔ ko kpahu wa nɛ kaa a kɛ tsa nɔ ko hyɛ ɔ a he. Paulo ngma ke: “Nyɛ ha nɛ nihi tsuo nɛ na kaa nyɛ nuɔ nɔ́ sisi.” (Filipi Bi 4:5, NW) Ke wa nuɔ nɔ́ sisi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa kɛ wa juɛmi maa ma Yehowa jami nɔ mohu pe wa nɔmlɔ tso mi he wami nami nɔ. Ke nɔmlɔ tso mi he wami nami ji nɔ́ titli nɛ he hia wɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa fo wɔ pɛ wa nɔ́ mi. (Filipi Bi 2:4) Wa le kaa wa be nɔmlɔ tso mi he wami nɛ hi kɛ pi si náe ngɛ je nɛ ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ nɛ he hia mo wawɛɛ ngɛ o si himi. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ le níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ, kɛkɛ ɔ, piami ko piami ko be nyɛ he sae, nɛ nyɛ be nihi a nane tɔ̃tɔ̃e kɛ yaa si Kristo ligbi ɔ.”—Filipi Bi 1:10, NW.\\nAnɛ o bɔɔ mɔde kaa o maa nyɛ nihi a nɔ konɛ a kplɛɛ o susumihi a nɔ lo? (Hyɛ kuku 9)\\n9. Ke wa ngɛ juɛmi pee ngɛ hiɔ tsami he ɔ, mɛni blɔ nɔ Roma Bi 14:13, 19 ɔ maa ye bua wɔ ngɛ, nɛ mɛni lɛ ke wa pee ɔ, e ma nyɛ ma puɛ kake peemi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ?\\n9 Kristofo no nɛ e nuɔ nɔ́ sisi ɔ bɔɛ mɔde kaa e maa nyɛ nihi a nɔ konɛ a pee nɔ́ nɛ lɛɛ e susu kaa e hi pe kulaa. Ngɛ ma ko nɔ ɔ, nɔ ko kɛ e yo woɔ nihi he wami kaa a nu tsopahi nɛ niye ní he wami pɔtɛɛ komɛ ngɛ mi, konɛ a ye niye ní pɔtɛɛ komɛ hulɔ. A nyɛ nɛ a plɛ nyɛmimɛ komɛ a yi mi nɛ a pee jã, se ni komɛ lɛɛ a pee we jã. Benɛ tsopa a nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nu, kɛ niye ní nɛ a ye ɔ tsu we ní ɔ, a ti nihi fuu a mi mi fu. Nyumu ɔ kɛ e yo ɔ ngɛ he blɔ kaa a maa hla tsopa nɛ niye ní he wami pɔtɛɛ ko ngɛ mi nɛ mɛ nitsɛmɛ a maa nu, aloo niye ní pɔtɛɛ ko nɛ mɛ nitsɛmɛ a maa ye. Se anɛ sisi numi ngɛ he kaa a kɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi ko ma puɛ kake peemi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ lo? Ngɛ blema Roma a, Kristo se nyɛɛli komɛ hɛɛ juɛmi ekpaekpa ngɛ niye ní kɛ gbijlɔ komɛ a yemi he. Mɛni ga Paulo wo mɛ? E de mɛ ke: “E peeɔ ni komɛ kaa ligbi ɔmɛ ekomɛ a he hia pe ekomɛ, be mi nɛ ni komɛ susuɔ kaa ligbi ɔmɛ tsuo sɔ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ pee e juɛmi ngɛ nɔ́ nɛ ɔ he.” Nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɛ e hi konɛ wa ko tɔ̃tɔ̃ nɔ ko nane.—Kane Roma Bi 14:5, 13, 15, 19, 20.\\nMoo bɔ mɔde nɛ o ngɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ pee nɔ́ nɛ he hia mo wawɛɛ ngɛ o si himi mi\\n10. Mɛni he je nɛ ke nihi mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ mɛ nitsɛmɛ a sanehi a he ɔ, e sɛ kaa waa kojo mɛ ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n10 Be komɛ ɔ, eko ɔ, wa be yi mi kpɔ nɛ nyɛmi ko maa mwɔ ngɛ lɛ nitsɛ e sane ko he ɔ sisi nue. Ke e ba jã a, mɛni e sa kaa waa pee? E sɛ nɛ waa ye oya kɛ kojo lɛ, aloo waa nyɛ e nɔ kaa e tsake e juɛmi. Eko ɔ, e he maa hia nɛ e tsɔse e he nile ɔ bɔɔ, aloo eko ɔ, e he nile ɔ tsiɔ e nya ngɛ ní komɛ nɛ tɔmi ko be a he ɔ he. (1 Korinto Bi 8:11, 12) Aloo eko ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa tsɔse we wa he nile ɔ saminya. Ke e ba ngɛ hiɔ tsami sanehi a blɔ fa mi ɔ, e he hia nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ mwɔ lɛ nitsɛ e yi mi kpɔ ngɛ níhi a he nɛ e kplɛɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa je mi kɛ ba a nɔ.\\nMO JE O HƐJA\\n11, 12. Mɛni blɔ nɔ Baiblo ɔ yeɔ bua wɔ kɛ hlaa hɛja jemi ngɛ?\\n11 Yehowa bɔ wɔ konɛ wa je wa hɛja, nɛ wa ná he se. Salomo ngma ke “muɔmi be ngɛ” nɛ “domi be ngɛ.” (Fiɛlɔ 3:4) Se pi hɛja jemi fɛɛ ko nɛ se nami ngɛ he, aloo e haa nɛ nɔ jɔɔ e he, aloo nɔ náa bua jɔmi. E sɛ nɛ wa puɛ be fuu ngɛ hɛja jemi he hulɔ. Mɛni blɔ nɔ wa he nile ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ níhi nɛ Yehowa suɔ nɛ je wa hɛja nɛ wa ná he se?\\n‘Ke i yaa pee nɔ́ yaya ko ɔ, anɛ ye he nile ɔ bɔɔ mi kɔkɔ lo?’\\n12 Baiblo ɔ bɔ kɔkɔ ngɛ “he lo ɔ nya ní” ɔmɛ a he. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji “gba puɛmi, mu ní tsumi, yahomi, amaga jami, kunya tsumi, ninyɛ, pɛ hlami, hunga jemi, mi mi la womi, ngmlaa kpami, mi gbami,nya hiɔmi, hɛkɔ, dã demi, fiɛmi yaya, kɛ ní yaya peemi fuu kaa níhi nɛ i tsi ta nɛ ɔ.” Paulo ngma ke, “nihi nɛ peeɔ kikɛmɛ a ní nɛ ɔmɛ a nine be Mawu matsɛ yemi ɔ nɔ sue gblegbleegble.” (Galatia Bi 5:19-21) Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Anɛ ye he nile haa nɛ i yuɔ ye he ngɛ fiɛmihi nɛ nɔ ma nyɛ maa plaa ngɛ mi, aloo koli simi ngɛ mi, aloo a fĩɔ ma kudɔmi ní peepeehi a se, aloo basabasa peemi ngɛ mi ɔ a he lo? Ke i ngɛ hlae nɛ ma hyɛ sini ko nɛ ajuama bɔmi he fonihi ngɛ mi, aloo e woɔ ajuama bɔmi, dã demi, kɛ mumi yayami kɛ ní tsumi ní peepeehi a mi he wami ɔ, anɛ ye he nile bɔɔ mi kɔkɔ lo?’\\n13. Kɛ ga womi nɛ ngɛ 1 Timoteo 4:8 kɛ Abɛ 13:20 ɔ maa ye bua wɔ ngɛ hɛja jemi mi ha kɛɛ?\\n13 Baiblo sisi tomi mlaahi ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa tsɔse wa he nile konɛ e kudɔ wɔ ngɛ hɛja jemi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “nɔmlɔ tso ɔ he mi kami ɔ, se nami bɔɔ kɛkɛ lɛ ngɛ he.” (1 Timoteo 4:8) Nihi fuu susu kaa ke a pɔɔ a he mi kami ɔ, a ma ná bua jɔmi kɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Se ke wa suɔ kaa wa maa piɛɛ ni komɛ a he kɛ ka wa he mi hu nɛɛ? Anɛ e sa kaa waa kɛ nɔ fɛɛ nɔ ko kɛkɛ nɛ pee lɔ ɔ lo? Abɛ 13:20 ɔ deɔ wɔ ke: “Nɔ nɛ kɛ ní leli nyɛɛɔ ɔ, e leɔ ní. Se nɔ nɛ kɛ kuasiahi bɔɔ ɔ, haomi lɛ baa e nɔ.” Atsinyɛ jemi ko be he kaa e he hia nɛ waa da wa he nile nɛ waa kɛ Baiblo ɔ tsɔse ɔ nɔ kɛ hla hɛja jemi nɛ waa kɛ wa he maa wo mi.\\n14. Mɛni blɔ nɔ weku ko ngɔ Roma Bi 14:2-4 ɔ kɛ tsu ní ngɛ?\\n14 Christian kɛ Daniela ngɛ biyihi enyɔ nɛ a yi jeha nyingmi enyɔ lolo. Christian de ke: “Wa susuɔ hɛja jemi he ngɛ wa gbɔkuɛ Weku Mawu Jami ɔ mi. Wa ma nya si kaa ní komɛ ngɛ nɛ ke wa pee kɛ je wa hɛja a, tɔmi ko be he, se ní komɛ hu ngɛ nɛ tɔmi ngɛ he. Mɛnɔ lɛ wa ma nyɛ ma de ke e ji huɛ kpakpa? Wa biyo ɔ kake tsɔɔ kaa ngɛ a sukuu ɔ, nihewi kɛ zangmawi komɛ nɛ a ji Odasefohi ɔ peeɔ ní komɛ nɛ e susuɔ kaa tɔmi ngɛ he. A ní peepee ha nɛ e peeɔ lɛ kaa lɛ hu e pee jã. Waa kɛ mɛ susu he, nɛ wa ha nɛ a le kaa wa ti nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he nile, nɛ e sa kaa waa da wa he nile ɔ nɔ kɛ hla níhi nɛ wa maa pee kɛ nihi nɛ waa kɛ mɛ maa pee jamɛ a ní ɔmɛ.”—Kane Roma Bi 14:2-4.\\nO he nile nɛ o kɛ Baiblo ɔ tsɔse ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o yu o he ngɛ oslaahi a he (Hyɛ kuku 14)\\n15. Mɛni blɔ nɔ Mateo 6:33 ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ kɛ to hɛja jemi he blɔ nya?\\n15 Be enyɛmɛ o puɛɔ ngɛ hɛja jemi he? Anɛ o ngɔɔ ní komɛ kaa asafo mi kpe yami, fiɛɛmi yami, kɛ Baiblo ɔ kasemi kɛ peeɔ nɔ́ titli ngɛ o si himi, aloo hɛja jemi? Mɛni ji nɔ́ nɛ he hia mo wawɛɛ? Yesu de ke: “Nyɛ hla Mawu matsɛ yemi ɔ, kɛ níhi nɛ da ngɛ e hɛ mi ɔ kekle, nɛ a kɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo maa piɛɛ he ngɔ ha nyɛ.” (Mateo 6:33) Ke o ngɛ nɔ́ nɛ o kɛ o be maa pee ɔ he susue ɔ, anɛ o he nile haa nɛ o kaiɔ Yesu ga womi ɔ lo?\\nWA HE NILE WOƆ WƆ HE WAMI KAA WAA FIƐƐ\\n16. Kɛ wa he nile woɔ wɔ he wami nɛ wa fiɛɛɔ ha kɛɛ?\\n16 Ke wa tsɔse wa he nile saminya a, pi kɔkɔ pɛ nɛ e maa bɔ wɔ ngɛ ní yayahi a he, se mohu e maa wo wɔ he wami konɛ waa pee ní kpakpahi hulɔ. Níhi nɛ wa he nile maa wo wɔ he wami nɛ waa pee ɔ a kpɛti kake ji kaa e ma ha nɛ waa fiɛɛ ngɛ wehi a mi, kɛ be mi nɛ wa be fiɛɛmi tso mi. Jã lɛ Paulo pee. E ngma ke: ‘A ngɔ fĩ ye nɔ kaa ma fiɛɛ sane kpakpa a, ke i fiɛɛ we sane kpakpa a, musu tloo mi pɛ!’ (1 Korinto Bi 9:16) Ke wa kase Paulo ɔ, wa ma ná he nile kpakpa, nɛ wa maa le kaa wa ngɛ nɔ́ nɛ da pee. Ke wa fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ haa nihi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ mɛ ye buae konɛ a pee nɔ́ nɛ da. Paulo de ke: “Wa fiɛɛɔ Mawu sɛ gbi ɔ pãa ngɛ ma hɛ mi, nɛ wa bɔɔ mɔde kaa nihi nɛ a ná wa he juɛmi kpakpa ngɛ Mawu hɛ mi.”—2 Korinto Bi 4:2.\\n17. Mɛni nyɛmiyo wayoo ko pee kɛ tsɔɔ kaa e bu e he nile nɛ e kɛ Baiblo ɔ tsɔse ɔ tue?\\n17 Benɛ Jacqueline ye jeha 16, e kase níhi nɛ wami ngɛ a mi a he ní ngɛ sukuu. Ligbi ko ɔ, a kase su tsakemi tsɔɔmi ɔ he ní. Jacqueline de ke: “Ye he nile ngmɛ mi blɔ nɛ ma ngɔ ye he kɛ wo ní kasemi ɔ mi wawɛɛ kaa bɔ nɛ i peeɔ daa a. I nyɛ we ma kplɛɛ su tsakemi tsɔɔmi ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, i ya na tsɔɔlɔ ɔ, nɛ i tsɔɔ lɛ níhi a nya konɛ e le nɔ́ he je nɛ i kɛ ye he wui ní kasemi ɔ mi wawɛɛ ɔ. E pee mi nyakpɛ kaa e mi mi fu we, mohu ɔ, e ha mi he blɔ kaa ma tsɔɔ ye sukuu bi ɔmɛ kaa nɔ ko lɛ bɔ níhi.” Jacqueline bua jɔ kaa e bu e he nile nɛ e kɛ Baiblo ɔ tsɔse ɔ tue. Anɛ o he nile woɔ mo he wami nɛ o peeɔ nɔ́ nɛ da lo?\\n18. Mɛni he je nɛ wa suɔ nɛ wa ná he nile kpakpa nɛ ma ha waa pee nɔ́ nɛ da a?\\n18 Oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa waa kɛ Yehowa mlaahi kɛ e sisi tomi mlaahi ma tsu ní. Wa he nile ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa su oti nɛ ɔ he. Ke wa kaseɔ Mawu Munyu ɔ daa, nɛ wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ he, nɛ waa kɛ níhi nɛ wa kaseɔ ɔ tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ wa he nile ɔ tsɔsee. Kɛkɛ ɔ, nike ní nɛ se be nɛ ji he nile ɔ, ma ha nɛ wa maa pee nɔ́ nɛ da ngɛ wa si himi mi kaa Kristofohi!\\n^ kk. 7 Hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ je kpo ngɛ June 15, 2004 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 29-31 ɔ.\\nHe nile: Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ haa nɛ wa leɔ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ. E ma nyɛ ma kudɔ wɔ konɛ waa pee nɔ́ kpakpa. Ke wa yaa pee nɔ́ yaya ko hu ɔ, e ma nyɛ ma de wɔ ke wa ko pee. Ke wa tsɔseɔ wa he nile ɔ nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa, kɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ e mi ɔ mi maa wa\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE September 2015","num_words":3769,"character_repetition_ratio":0.064,"word_repetition_ratio":0.041,"special_characters_ratio":0.297,"stopwords_ratio":0.498,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Amlɔ Nɛ ɔ, Mawu Ma Ji Nyɛ’ | Kase\\nYesu Si Temi ɔ​—Se Nami Nɛ Ngɛ He Kɛ Ha Wɔ\\nE Sa Nɛ Wa Je Mi Bami He Nɛ Tsɔ\\n‘Nihi Nɛ Yehowa Ji A Mawu’\\n‘Amlɔ Nɛ ɔ, Mawu Ma Ji Nyɛ’\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | November 2014\\nKANE NGƐ Cambodian Dangme English French Greenlandic Hmong (White) Kimbundu Nyaneka Portuguese Spania Tahitian Umbundu\\n“Sa a, pi Mawu e ma ji nyɛ; se amlɔ nɛ ɔ, e ma ji nyɛ.”—1 PETRO 2:10.\\nMɛnɔmɛ ba pee Yehowa ma ehe ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ anɔkuale Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ba pee nihi nɛ Yehowa hla kɛ ha e he?\\nMwɔnɛ ɔ, mɛnɔmɛ ji Yehowa we bi? Mɛni e sa kaa “to kpa” amɛ nɛ a pee konɛ a ná he bumi ngɛ “haomi kpetekpleenyɛ” ɔ mi?\\n1, 2. Mɛni tsakemi Yehowa pee ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ mi? Mɛnɔmɛ ba pee Yehowa ma ehe ɔ mi bimɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nYEHOWA pee tsakemi ngua ko ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ mi. E to ma ehe ko sisi. Ma nɛ ɔ ji ‘Mawu Israel,’ aloo mumi mi Israel ɔ nɛ. (Galatia Bi 6:16) Yehowa gu e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ hla ma ehe nɛ ɔ mi bimɛ ɔmɛ. Paulo ngma kaa e he hia we nɛ a po ma ehe nɛ ɔ mi bimɛ ɔmɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Abraham kɛ e nina amɛ lɛɛ a blɔ fa mi ɔ. Mohu ɔ, mɛɛ ‘a pomi ɔ ngɛ a tsui mi.’ Mumi klɔuklɔu ɔ lɛ tsuɔ enɛ ɔ.—Roma Bi 2:29.\\n2 Kekleekle nihi nɛ a kɛ je Mawu ma ehe nɛ ɔ sisi ji Kristo bɔfo ɔmɛ kɛ kaseli kpahi nɛ a bua a he nya ngɛ hiɔwe tsu ko mi ngɛ Yerusalem ɔ nɛ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:12-15) Mawu plɛ e mumi klɔuklɔu ɔ pue a nɔ, nɛ a ba pee e bimɛ. (Roma Bi 8:15, 16; 2 Korinto Bi 1:21) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa kplɛɛ afɔle nɛ Kristo sã a nɔ, nɛ e kɛ somi he ɔ da Mlaa somi ɔ nane mi. (Luka 22:20; kane Hebri Bi 9:15.) Kaseli nɛ ɔmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ba pee ma ehe ɔ mi bimɛ, aloo Yehowa we bi. Mumi klɔuklɔu ɔ ye bua mɛ nɛ a nyɛ tu gbi slɔɔtoslɔɔtohi, nɛ a tsɔɔ nihi “Mawu ní nguangua amɛ.”—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:1-11.\\nMAWU MA EHE Ɔ\\n3-5. (a) Mɛni Petro de Yuda bi ɔmɛ ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ? (b) Sisije ɔ, mɛni ha nɛ ma ehe ɔ mi bimɛ ɔmɛ a he ba bɔni hiɛmi?\\n3 Yehowa gu bɔfo Petro nɔ kɛ tsɛ Yuda bi kɛ nihi nɛ a tsake kɛ ba pee Yuda bi konɛ a ba pee e ma ehe ɔ mi bimɛ. Mɛ ji Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ. Ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ɔ, Petro kɛ kã de Yuda bi ɔmɛ kaa e sa nɛ a he Yesu, nɔ nɛ mɛ Yuda bi ɔmɛ a gbe lɛ ɔ nɔ nɛ a ye kaa lɛ ji ‘Nyɔmtsɛ kɛ Kristo’ ɔ nɛ. Benɛ nimli asafo ɔ bi Petro nɔ́ nɛ e sa kaa a pee ɔ, e de mɛ ke: ‘Nyɛ tsake nyɛ tsui, nɛ nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ nɛ ha nɛ a baptisi lɛ ngɛ Yesu Kristo biɛ mi, kɛkɛ, a maa ngɔ nyɛ he yayami ɔmɛ ngɔ pa nyɛ, nɛ nyɛ ma ná Mawu nɔke nɔ́ nɛ ji mumi klɔuklɔu ɔ.’ (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:22, 23, 36-38) Jamɛ ligbi ɔ, nimli maa pee 3,000 ba piɛɛ ma ehe ɔ, nɛ ji mumi mi Israel ɔ he. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:41) Lɔ ɔ se ɔ, bɔfo ɔmɛ ya nɔ nɛ a fiɛɛ kɛ kã, nɛ nihi babauu kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 6:7) Ma ehe ɔ mi bimɛ ɔmɛ a he ba bɔni hiɛmi.\\n4 Pee se ɔ, Yesu kaseli ɔmɛ bɔni fiɛɛmi ha Samaria bi ɔmɛ. A ti nihi fuu kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ nɛ a baptisi mɛ, se a ná we mumi klɔuklɔu ɔ. Blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ tsɔ Petro kɛ Yohane konɛ a ya slaa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Samaria a. Petro kɛ Yohane ngɔ a nine pue ni ɔmɛ a nɔ, “nɛ a ná mumi klɔuklɔu ɔ.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 8:5, 6, 14-17) Enɛ ɔ ha nɛ Samaria bi ɔmɛ hu ba piɛɛ mumi mi Israel ɔ he.\\nPetro fiɛɛ ha Kornelio kɛ e weku li, kɛ e huɛmɛ (Hyɛ kuku 5)\\n5 Ngɛ jeha 36 mi ɔ, Mawu gu Petro nɔ kɛ fɔ ni kpa komɛ hu nine konɛ a ba piɛɛ ma ehe ɔ, nɛ ji mumi mi Israel ɔ he. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ benɛ Petro fiɛɛ ha Kornelio nɛ ji Roma tatsɛ kpanaa a, kɛ e weku li, kɛ e huɛmɛ ɔmɛ ɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:22, 24, 34, 35) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa benɛ Petro ngɛ munyu tue ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ ba nihi nɛ a pi Yuda bi nɛ a ngɛ munyu ɔ tue bue ɔ a nɔ. Baiblo ɔ de ke: “Enɛ ɔ ha Yuda bi nɛ he ye, nɛ a kɛ Petro je Yopa kɛ ba a a nya kpɛ a he kaa Mawu ha nɛ nɔke nɔ́ nɛ ji mumi klɔuklɔu ɔ ba ma je li ɔmɛ hu a nɔ.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:44, 45) Kɛ je jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a pi Yuda bi nɛ a pui mɛ ɔ ba piɛɛ mumi mi Israel ɔ he.\\n‘MAWU HLA MA KO NGƆ HA E HE’\\n6, 7. Mɛni ma ehe ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa Yehowa hla mɛ kɛ ha e he?\\n6 Blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ pee kpe ko ngɛ jeha 49 ɔ mi. Ngɛ jamɛ a kpe mi ɔ, kaselɔ Yakobo de ke: “Simon sɛɛ bɔ nɛ kekle ɔ, Mawu ba slaa ma je li ɔmɛ, nɛ e hla a kpɛti ma ko ngɔ ha e he.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:14) Kristofohi nɛ a ji Yuda bi kɛ ni nɛmɛ nɛ a pi Yuda bi tsuo piɛɛ nihi nɛ Mawu ‘hla kɛ ha e he’ ɔ a he. (Roma Bi 11:25, 26a) Pee se ɔ, Petro ngma ke: “Sa a, pi Mawu e ma ji nyɛ; se amlɔ nɛ ɔ, e ma ji nyɛ.” Petro tsɔɔ nɔ́ he je nɛ a to ma ehe ɔ sisi ɔ. E de ke: “Nyɛɛ lɛɛ, wɛtso nɛ Mawu hla ji nyɛ, odehe osɔfohi, je ma klɔuklɔu, kɛ Mawu nitsɛ e ma. E hla nyɛ nɛ e tsɛ nyɛ kɛ je diblii mi kɛ ba lɛ nitsɛ e la nɛ ngɛ nyakpɛ ɔ he, konɛ nyɛ ba fiɛɛ nyakpɛ níhi nɛ e tsu ɔ.” (1 Petro 2:9, 10) E sa nɛ nimli nɛ ɔmɛ nɛ a pee Yehowa we odasefohi nɛ a ngɛ kã, konɛ a fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi kaa Yehowa ji Je Mluku ɔ Matsɛ.\\n7 Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa kɛ mumi mi Israel ɔ ngɛ ní tsue, nɛ e ma nyɛ ma tsɛ mɛ kaa ‘e ma nɛ lɛ nitsɛ e bɔ ha e he, konɛ a la kɛ je e yi.’ (Yesaya 43:21) A kɛ kã fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi kaa Yehowa pɛ ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ. A tsɔɔ nihi kaa mawu kpa amɛ tsuo ji lakpa mawuhi. (1 Tesalonika Bi 1:9) A ye odase ha Yehowa kɛ Yesu ngɛ ‘Yerusalem, Yudea, kɛ Samaria tsuo kɛ ya su je ɔ nyagbe he tɔɔ.’—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:8; Kolose Bi 1:23.\\nMwɔnɛ ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu, nɛ ji “matsɛ yemi ɔ mi bimɛ” ɔmɛ ɔ hu ji Yehowa we odasefohi kaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ nɔuu\\n8. Mɛni kɔkɔ Paulo bɔ Mawu we bi ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi?\\n8 Paulo ji Yehowa we odasefo no nɛ ngɛ kã. E ma nɔ mi kaa Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ. E pee jã ngɛ wɔ jali nɛ a ji je mi ní leli po a hɛ mi. E ha nɛ a nu sisi kaa Yehowa ji ‘nɔ nɛ bɔ je ɔ, kɛ e mi níhi tsuo,’ nɛ lɛ ji “hiɔwe kɛ zugba Nyɔmtsɛ.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:18, 23-25) Paulo bɔ asafo ɔ hu kɔkɔ nɛ e de mɛ ke: “I le kaa ke i je ɔ, nihi ma ba sɛ nyɛ kpɛti, nɛ a maa pee a ní kaa ogbetee ní hali; a be asafo ɔ yi bae. Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ kpɛti hu nihi maa ye lakpa kɛ puɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a tue kɛ ya nyɛɛ a se.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:29, 30) Ngɛ Yesu bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se ɔ, hemi kɛ yemi kuali fuu je a he kpo.—1 Yohane 2:18, 19.\\n9. Mɛni ba Mawu we bi a nɔ ngɛ bɔfo ɔmɛ a gbenɔ se?\\n9 Benɛ bɔfo ɔmɛ gbo se ɔ, hemi kɛ yemi kuali ɔmɛ a he ba hiɛ babauu ngɛ asafo ɔmɛ a mi, nɛ a tsɔ sɔlemihi fuu. Yehowa bua jɔɛ lakpa Kristo se nyɛɛli nɛ ɔmɛ a he, ejakaa a je Mawu biɛ ɔ kɛ je a Baiblo sisi tsɔɔmihi fuu a mi. A gbe Mawu he guɛ ngɛ blɔ kpahi fuu a nɔ hulɔ. A kɛ a he woɔ wɔ jami kusumihi a mi, nɛ a tsɔɔ tsɔɔmihi nɛ be Baiblo ɔ mi. A hwuɔ tahi, nɛ a tsɔɔ kaa Mawu biɛ mi nɛ a ngɛ jã pee ngɛ. A heɔ nyɔ mi ní, nɛ a kɛ a he woɔ ajuama bɔmi ní peepeehi a mi. Jeha lafahi a se benɛ hemi kɛ yemi kuami ɔ je sisi ɔ, Yehowa we anɔkuale jali bɔɔ ko pɛ lɛ a ngɛ zugba a nɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa tui blɔ nya ko kɛ ha nihi nɛ e hla ‘kɛ ha e he ɔ’ lolo.\\nA FƆ MAWU MA A EKOHU\\n10, 11. (a) Mɛni Yesu gba kɛ fɔ si kɛ kɔɔ “ngma” a kɛ “hu” ɔ he? (b) Kɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ ba mi ngɛ jeha 1914 ɔ mi ha kɛɛ?\\n10 Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ngma a kɛ hu ɔ he ɔ kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa hemi kɛ yemi kuami ma ha nɛ e maa ye kɛ ha nihi kaa a ma yɔse anɔkuale jami ɔ. E tsɔɔ kaa “nyɔ mi benɛ nɔ tsuaa nɔ hwɔ si ɔ,” he nyɛlɔ ɔ ma du hu kɛ futu ngma a nɛ nɔmlɔ Bi ɔ du ɔ. Ngma a kɛ hu ɔ tsuo maa wa kɛ ya si “je nɛ ɔ nyagbe.” E tsɔɔ nya kaa “wu kpakpa a” ji “matsɛ yemi ɔ mi bimɛ ɔmɛ,” nɛ ‘hu ɔ’ ji, “nɔ yayami ɔ bimɛ” ɔmɛ ɔ nɛ. Ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ, nɔmlɔ Bi ɔ maa tsɔ bɔfohi konɛ a ya je hu ɔmɛ ngɛ ngma a mi. Lɔ ɔ se ɔ, bɔfo ɔmɛ ma bua matsɛ yemi ɔ mi bimɛ ɔmɛ a nya. (Mateo 13:24-30, 36-43) Kɛ enɛ ɔ plɛ kɛ ba mi ha kɛɛ? Kɛ enɛ ɔ kɔɔ nihi nɛ Mawu maa na mɛ ngɛ zugba a nɔ konɛ a ja lɛ ɔ he ha kɛɛ?\\n11 “Je nɛ ɔ nyagbe” ɔ je sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nihi maa pee 5,000 pɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ. Ngɛ ta a nɛ a hwu ɔ mi ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu, nɛ ji “matsɛ yemi ɔ mi bimɛ” ɔmɛ ngɛ nyɔguɛ yee ngɛ Babilon Ngua a mi. Se ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, Yehowa ha nɛ a ye a he, nɛ slɔɔto nɛ ngɛ anɔkuale Kristofohi kɛ lakpa Kristofohi a kpɛti ɔ ba pee heii. E bua “matsɛ yemi ɔ mi bimɛ” ɔmɛ a nya nɛ e pee mɛ kake kaa bɔ nɛ Yesaya gba kɛ fɔ si kaa e maa ba a. Yesaya de ke: “Anɛ ligbi kake too kɛkɛ nɛ zugba nɔ hyiɔ kɛ nimli babauu? Anɛ si kake too kɛkɛ nɛ a fɔɔ je ma lo? Se Zion lɛɛ e nɛ nɔ́; benɛ kɔɔmi miɔ nɛ ta e he kɛkɛ e fɔ e binyumu ɔmɛ momo.” (Yesaya 66:8) Zion nɛ a kɛ tsu ní ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ daa si kɛ ha bɔfohi nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ. Zion “fɔ” be mi nɛ a to nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ma a sisi ngɛ zugba a nɔ ɔ.\\n12. Mɛni he je nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ba peeɔ nihi nɛ Yehowa hla kɛ ha e he ɔ?\\n12 Mwɔnɛ ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ ji “matsɛ yemi ɔ mi bimɛ” ɔmɛ ɔ hu ji Yehowa we odasefohi kaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ nɔuu. (Kane Yesaya 43:1, 10, 11.) A baa a je mi saminya, nɛ a fiɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ ‘yeɔ je ma amɛ tsuo odase.’ Enɛ ɔ he ɔ, a je ekpa kulaa. (Mateo 24:14; Filipi Bi 2:15) Enɛ ɔ ha nɛ a ye bua nihi fuu nɛ a dla a kɛ Yehowa a kpɛti.—Kane Daniel 12:3.\\n“WAA KƐ MO MAA YA”\\n13, 14. Mɛni e sa kaa nihi nɛ a pɔɛ mɛ nu ɔ nɛ a pee konɛ Yehowa nɛ kplɛɛ a jami ɔ nɔ? Mɛni Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kɛ kɔ enɛ ɔ he?\\n13 Munyu nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ tsɔɔ kaa Yehowa kplɛɛ nɔ kaa ni kpahi ma nyɛ ma ya piɛɛ Israel bi ɔmɛ a he kɛ ja lɛ. (1 Matsɛmɛ 8:41-43) Mwɔnɛ ɔ, e sa nɛ nihi nɛ a pɔɛ mɛ nu ɔ hu nɛ a piɛɛ Odasefohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he kɛ ja Yehowa.\\n14 Gbali enyɔ komɛ gba kɛ fɔ si momoomo kaa ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ, nihi babauu maa piɛɛ Yehowa we bi a he kɛ ja lɛ. Yesaya gba fɔ si ke: ‘Je ma amɛ tsuo ma bu yuu kɛ ba e he, nɛ a ma de ke, “Nyɛ ha wa ya kuɔ Yehowa yo ɔ kɛ ya Israel Mawu ɔ sɔlemi we ɔ. E maa tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e suɔ kaa waa pee; nɛ wa maa pee bɔ nɛ e maa tsɔɔ wɔ ɔ pɛpɛɛpɛ. Ejakaa Yehowa ní tsɔɔmi ɔ, Yerusalem e jee; e kɛ e ma a tuɔ munyu kɛ jeɔ Zion yo ɔ nɔ.”’ (Yesaya 2:2, 3) Zakaria gba kɛ fɔ si kaa ‘nihi babauu maa je ma nguanguahi a mi kɛ ba Yerusalem ba ja Yehowa Tabohiatsɛ ɔ, nɛ a ma kpa lɛ pɛɛ ke e gbaa mɛ.’ Nimli nɛ ɔmɛ maa je “ma slɔɔtohi a mi.” A kɛ mumi mi Israel ɔ tsuo ma ja Mawu, nɛ a ma de ke: “Waa kɛ mo maa ya, ejakaa wa nu kaa Mawu kɛ nyɛ ngɛ.”—Zakaria 8:20-23.\\n15. Ke a ke “to kpa” amɛ kɛ mumi mi Israel ɔ ‘yaa’ a, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\n15 Ke a ke “to kpa” amɛ kɛ mumi mi Israel ɔ ‘yaa’ a, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Lɔ ɔ tsɔɔ kaa a piɛɔ mumi mi Israel ɔ he kɛ fiɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi. (Marko 13:10) Mɛ hu a ba piɛɛ Mawu we bi a he. A kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ba peeɔ “to kuu kake” ngɛ Kristo Yesu nɛ ji, “to hyɛlɔ kpakpa a” sisi.—Kane Yohane 10:14-16.\\nHA NƐ A PO O HE PIƐ KƐ PIƐƐ YEHOWA WE BI A HE\\n16. Mɛni Yehowa maa pee nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ Harmagedon ta a ma fɛ?\\n16 Ke a kpata Babilon Ngua a hɛ mi se ɔ, a ma tua Mawu we bi wawɛɛ nitsɛ. Ja Yehowa bu wa he loko wa ma ná yi baami. Ngɛ Yehowa nitsɛ e be nɛ e to ɔ nya a, e ma kudɔ níhi ngɛ zugba a nɔ, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ nihi ma tua e we bi. Enɛ ɔ ma ha nɛ “haomi ngua” a nyagbe fã nɛ ji, Harmagedon ɔ ma fɛ. (Mateo 24:21; Ezekiel 38:2-4) Gog ma tua “ni ɔmɛ nɛ a bua a nya kɛ je je ma amɛ a mi ɔ.” (Ezekiel 38:10-12) Ke e ba jã a, Yehowa maa je ngmlaa kɛ ha e we bi amlɔ nɔuu, nɛ e kɛ Gog maa to ní. Yehowa maa wo e nɔ yemi ɔ hɛ mi nyami nɛ e ma tsɔ e biɛ ɔ he. Yehowa de ke: ‘Je ma amɛ tsuo maa na kaa i kle, nɛ i ngɛ klɔuklɔu. Kɛkɛ ɔ, a maa le jehanɛ kaa imi ji Yehowa.’—Ezekiel 38:18-23.\\nNgɛ “amanehlu ngua a” mi ɔ, e sa nɛ waa kɛ asafo ɔ nɛ nyɛɛ (Hyɛ kuku 16-18)\\n17, 18. (a) Ke Gog ba tua Yehowa we bi ɔ, mɛni blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa kɛ ma ha e we bi? (b) Ke wa suɔ nɛ Yehowa nɛ po wa he piɛ ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee?\\n17 Ke Gog je e tuami ɔ sisi ɔ, Yehowa ma de e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Ye ma, nyɛ ya sɛ nyɛ we ɔmɛ a mi, nɛ nyɛɛ ngmɛ sinya amɛ a mi ngɔ wo nyɛ yi. Nyɛɛ laa nyɛ he be kpiti ko kɛ yaa si Mawu mi mi fumi ɔ nya maa be.” (Yesaya 26:20) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa maa tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee konɛ wa hɛ mi nɛ ko kpata. Eko ɔ, “we ɔmɛ a mi” maa pee Matsɛ Yemi Asa amɛ a nɔ.\\n18 Ke wa suɔ nɛ a po wa he piɛ ngɛ amanehlu ngua a mi ɔ, e sa nɛ waa kplɛɛ nɔ kaa Mawu ngɛ ni komɛ ngɛ zugba a nɔ, nɛ e to blɔ nya ha mɛ kaa asafo. E sa nɛ waa kɛ Yehowa we bi nɛ ɔmɛ nɛ bɔ, nɛ waa kɛ asafo ɔ hu nɛ nyɛɛ. Kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ de ɔ, nyɛ ha nɛ wɔ hu waa kɛ wa tsui tsuo nɛ de ke: ‘Yehowa, mo ji wa yi wami helɔ, moo gbaa o ma a koo!’—La 3:8.\\nMumi mi Israel, aloo “Mawu Israel”: Nihi nɛ Yehowa gu e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ hla mɛ konɛ a ba pee e ma. A pɔ mɛ tsuo nu. A je ma slɔɔtoslɔɔtohi a nɔ. Yehowa kɛ ma ehe nɛ ɔ so somi ko, nɛ e ngɔ mɛ kɛ da blema Israel bi ɔmɛ a nane mi kaa e we bi\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE November 2014","num_words":3016,"character_repetition_ratio":0.066,"word_repetition_ratio":0.033,"special_characters_ratio":0.318,"stopwords_ratio":0.475,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Blɔ Nɔ Nɛ O Maa Gu Kɛ Pee Mawu Huɛ (Yakobo 2:23)\\nKANE NGƐ Abbey Abui Acholi Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Armenian (West) Ateso Attié Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Biak Bislama Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Bété Cambodian Chavacano Chichewa Chin (Tiddim) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chopi Chuabo Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Cuba Mumuihi A Gbi Damara Dangme Danish Douala Drehu Dusun Dutch Efik English Estonian Ewe Fante Fijian Fon French Futuna (East) Ga Gitonga Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gun Guéré Haitian Creole Hausa Herero Hindi Hungarian Hunsrik Iban Ibinda Igbo India Mumuihi A Gbi Indonesian Irish Italian Italy Mumuihi A Gbi Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kwangali Kwanyama Lamba Lhukonzo Lingala Lomwe Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macua Malagasy Malayalam Maltese Mambwe-Lungu Marathi Mauritian Creole Mazahua Mbunda Meru Moore Myanmar Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Ngangela Nias Nigeria Pidgin Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Otetela Pidgin (Cameroon) Ponapean Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Portuguese (Portugal) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Quichua (Santiago del Estero) Rarotongan Romanian Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Sena Sepedi Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Sidama Silozi Sinhala Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Sunda Swahili Swati Swedish Tahitian Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Thai Thai Mumuihi A Gbi Tigrinya Tiv Tongan Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Twi Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Vezo Vietnamese Wallisian Welsh Wolaita Yacouba Zande Zulu\\nYI NYƆNGMA KƐ ENYƆ\\n1, 2. Moo tsɔɔ nimli komɛ nɛ Yehowa kɛ mɛ pee huɛ?\\nMƐNƆ nɛ o maa suɔ kaa o kɛ maa pee huɛ? Nɔ ko nɛ o suɔ e sane. Nɔ ko nɛ e nuɔ mo sisi nɛ mo hu o nuɔ lɛ sisi. Nɔ ko nɛ o bua jɔ e su kɛ e ní peepee he.\\n2 Yehowa Mawu nyɛɛ nɛ e kɛ adesahi peeɔ huɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Abraham ji Yehowa huɛmɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake. (Yesaya 41:8; Yakobo 2:23) Yehowa bua jɔ David hu he. Yehowa de ke e ‘ná David he bua jɔmi.’ (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 13:22) Gbalɔ Daniel hu ji nɔ ko nɛ Yehowa ‘suɔ e sane saminya.’—Daniel 9:23.\\n3. Mɛni he je nɛ Yehowa ngɔ Abraham, David, kɛ Daniel kɛ pee e huɛmɛ ɔ?\\n3 Mɛni blɔ nɔ Abraham, David, kɛ Daniel gu kɛ pee Yehowa huɛmɛ? Yehowa de Abraham ke: “O bu mi tue.” (1 Mose 22:18) Yehowa kɛ nihi nɛ a baa a he si nɛ a buɔ lɛ tue ɔ nuɔ huɛ. Nihi tsuo ngɛ ma ko mi po ma nyɛ maa pee e huɛmɛ. Yehowa de Israel bi ɔmɛ ke: ‘Nyɛɛ bu mi tue, konɛ ma pee nyɛ Mawu, nɛ nyɛɛ pee ye ma.’ (Yeremia 7:23) Enɛ ɔ he ɔ, ke o suɔ kaa o maa pee Yehowa huɛ ɔ, lɛɛ e sa nɛ o bu lɛ tue.\\nYEHOWA POƆ E HUƐMƐ A HE PIƐ\\n4, 5. Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ poɔ e huɛmɛ a he piɛ?\\n4 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ he blɔ hlae nɛ e kɛ maa wo ‘nihi nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ he wami.’ (2 Kronika 16:9) Ngɛ La 32:8 ɔ, Yehowa wo e huɛmɛ tsuo si ke: ‘Ma bli o juɛmi nya, nɛ ma tsɔɔ mo blɔ nɛ o nyɛɛ nɔ. Ma wo mo ga, nɛ ye hɛngmɛ maa hi o he.’\\n5 Yehowa he nyɛlɔ ngua a suɔ kaa e ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ. Se Yehowa suɔ kaa e maa po wa he piɛ. (Kane La 55:22.) Akɛnɛ wa ji Yehowa huɛmɛ he je ɔ, wa suɔ kaa waa kɛ wa tsui tsuo ma sɔmɔ lɛ. Wa yeɔ lɛ anɔkuale ngɛ fimi behi a mi po. Waa kɛ wa hɛ fɔɔ Yehowa nɔ kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ hu kɛ e hɛ fɔ Yehowa nɔ ɔ. E de ke: ‘I susuɔ Yehowa he daa. Nɛ́ Yehowa ngɛ ye kasa nya nɛ ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko be mi pee.’ (La 16:8; 63:8) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Satan ngɛ mɔde bɔe kaa e ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ?\\nSATAN PO ADESAHI A NYA\\n6. Kɛ Satan po adesahi a nya kɛɛ?\\n6 Wa kase ngɛ Yi 11 mi kaa Satan po Mawu nya kaa e ji lakpatsɛ, nɛ e tsɔɔ kaa Yehowa yi dami sane, ejakaa e ngmɛ́ Adam kɛ Hawa blɔ nɛ mɛ nitsɛmɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he. Hiob womi ɔ tsɔɔ kaa Satan po adesahi nɛ a suɔ kaa a maa pee Mawu huɛmɛ ɔ hu a nya. Satan tsɔɔ kaa adesahi jaa Mawu ngɛ níhi nɛ a náa ngɛ e dɛ ɔ he je, se pi nɛ a suɔ lɛ. Satan de po kaa e ma nyɛ ma je adesahi tsuo kɛ je Mawu he. Ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ Yehowa po Hiob he piɛ ha, kɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ e sane ɔ mi.\\n7, 8. (a) Mɛni Yehowa de ngɛ Hiob he? (b) Mɛni Satan hu de ngɛ Hiob he?\\n7 Mɛnɔ ji Hiob? Hiob ji nyumu ko nɛ e hi si maa pee jeha 3,600 nɛ be ɔ. Yehowa tsɔɔ kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, nɔ ko nɔ ko be je ɔ mi nɛ e da, nɛ e yeɔ anɔkuale kɛ lɛ sɔ. Hiob buɔ Mawu wawɛɛ, nɛ e pee we nɔ́ nɛ dɛ blɔ. (Hiob 1:8) Hiob ji Yehowa huɛ nitsɛnitsɛ.\\n8 Satan po Hiob nya kaa níhi nɛ e náa ngɛ Mawu dɛ ɔ he je nɛ e ngɛ lɛ jae ɔ nɛ. Satan de Yehowa ke: ‘O baa Hiob, kɛ e we mi bimɛ, kɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ yi, nɛ nɔ́ ko hia we lɛ. O gbaa e ní tsumi, nɛ o wo lɛ ní babauu ngɛ zugba a nɔ. Moo lɛɛ mo he ní ɔmɛ ngɛ e dɛ kaa e be mo gbiɛe ngɛ o hɛ mi lo!’—Hiob 1:10, 11.\\n9. Mɛni Yehowa ngmɛ Satan blɔ kaa e pee?\\n9 Satan po Hiob nya kaa níhi nɛ e náa ngɛ Yehowa dɛ ɔ he je nɛ e jaa lɛ ɔ nɛ. Satan de hu kaa e ma nyɛ ma ha nɛ Hiob nɛ kpa Yehowa sɔmɔmi. Yehowa le kaa nɔ́ nɛ Satan de ɔ be mi, se kɛ̃ ɔ, e ngmɛ Satan blɔ konɛ e ka Hiob nɛ e hyɛ kaa Hiob suɔ Yehowa loo e sume lɛ.\\nSATAN NGƆ HAOMIHI KƐ BA HIOB NƆ\\n10. Mɛni haomihi Satan kɛ ba Hiob nɔ, nɛ kɛ Hiob pee e ní ha kɛɛ?\\n10 Kekleekle ɔ, Satan kpata Hiob lohwehi tsuo a hɛ mi, loo ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ju mɛ. Ngɛ lɔ ɔ se ɔ, Satan gbe Hiob tsɔli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu. Hiob níhi tsuo hɛ mi kpata. Jehanɛ se hu ɔ, Satan gbe Hiob bimɛ nyɔngma amɛ ngɛ kɔɔhiɔ ngua ko nɛ fia a mi. Se Hiob ya nɔ nɛ e ye Yehowa anɔkuale. “Enɛ ɔ tsuo mi ɔ, Hiob pee we yayami ko; e pia we Mawu.”—Hiob 1:12-19, 22.\\nYehowa jɔɔ Hiob akɛnɛ e ji e huɛ nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ he je\\n11. (a) Mɛni nɛ Satan kpale pee Hiob? (b) Mɛni Hiob pee?\\n11 Satan ngmɛɛ we Hiob he. E kpale de Mawu ke: “Moo lɛɛ moo ye e nɔmlɔ tso ɔ awi kaa e be mo gbiɛe ngɛ o hɛ mi lo!” Lɔ ɔ he ɔ, Satan ha nɛ hiɔ yeyee ko fia Hiob. (Hiob 2:5, 7) Ngɛ enɛ ɔ hu mi ɔ, Hiob ye Yehowa anɔkuale. E de ke: ‘Kɛ yaa si ye gbenɔ ligbi ɔ, i be ye anɔkuale yemi ɔ he ngmɛɛe!’—Hiob 27:5.\\n12. Mɛni Hiob pee kɛ tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ?\\n12 Hiob li kaa Satan po e nya, nɛ e li nɔ́ he je nɛ e ngɛ nɔ́ nae ɔ hulɔ. E susu kaa Yehowa lɛ ngɔ haomi ɔmɛ kɛ ba e nɔ. (Hiob 6:4; 16:11-14) Se ngɛ lɛ tsuo se ɔ, Hiob ya nɔ nɛ e ye Yehowa anɔkuale. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ anɔkuale nɛ ngɛ Hiob sane ɔ mi ɔ je kpo heii. Pi níhi nɛ Hiob ná ngɛ Mawu dɛ ɔ he je nɛ e sɔmɔ lɛ. E suɔ Mawu, nɛ lɔ ɔ he je nɛ Mawu kɛ lɛ pee huɛ ɔ nɛ. Níhi nɛ Satan de ngɛ e he ɔ ekoeko be mi!\\n13. Mɛni je anɔkuale nɛ Hiob ye Mawu ɔ mi kɛ ba?\\n13 E ngɛ mi kaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, Hiob li nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ hiɔwe mohu lɛɛ, se e ye Mawu anɔkuale, nɛ e ha nɛ e pee heii kaa Satan ji lakpatsɛ. Yehowa jɔɔ Hiob ngɛ anɔkuale nɛ e ye lɛ ɔ he.—Hiob 42:12-17.\\nSATAN PO O NYA\\n14, 15. Kɛ Satan po adesahi tsuo a nya kɛɛ?\\n14 O ma nyɛ maa kase nɔ́ ko nɛ he hia ngɛ nɔ́ nɛ ba Hiob nɔ ɔ mi. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Satan po wa nya kaa níhi nɛ wa ma nyɛ ma ná kɛ je Yehowa dɛ mi ɔ he je nɛ wa jaa lɛ ɔ nɛ. Ngɛ Hiob 2:4 ɔ, Satan de ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ ko dɛ ɔ, e ma nyɛ ngɔ kɛ ha, ke e yi ma na wami kɛkɛ.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa pi Hiob pɛ nɛ Satan po e nya, e po adesahi tsuo a nya kaa pi a tsui mi nɛ a je kɛ ngɛ Mawu sɔmɔe. Hiob gbo jeha lafahi abɔ nɛ be ɔ, se loloolo ɔ, Satan kpa we Yehowa he guɛ gbemi, nɛ e kpa we e sɔmɔli a nya pomi hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ngma ngɛ Abɛ 27:11 ke: “Ye bi, pee o he ní lelɔ, nɛ ma na bua jɔmi, konɛ ma na nɔ́ kpakpa ko ma de nɔ nɛ ngɛ mi ahlua bɔe ɔ.”\\n15 O ma nyɛ maa bu Yehowa tue, nɛ o ye lɛ anɔkuale, konɛ o ha nɛ Satan nɛ pee lakpatsɛ. Ke e sa nɛ o pee tsakemihi fuu ngɛ o si himi mi bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o ba pee Mawu huɛ ɔ, lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa pee ngɛ o si himi mi! Yi mi kpɔ kaa kikɛ nɛ o maa mwɔ ɔ he hia wawɛɛ. Satan po o nya kaa ke o kɛ haomihi kpe ɔ, o maa jɔɔ Mawu anɔkuale yemi. E bɔɔ mɔde kaa e maa sisi wɔ konɛ wa kpa Mawu anɔkuale yemi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\n16. (a) Mɛni mɔde Satan ngɛ bɔe kaa e ma ha nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi? (b) Mɛni blɔ nɔ Abosiami ma nyɛ maa gu konɛ e ha nɛ o kpa Yehowa sɔmɔmi?\\n16 Satan guu blɔ slɔɔtohi a nɔ konɛ e kɛ puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ. E tuaa wɔ “kaa jata nɛ ngɛ huae, nɛ ngɛ nɔ ko hlae nɛ e tsɔtslɔɔ e mi.” (1 Petro 5:8) E ko pee mo nyakpɛ kaa o huɛmɛ, o weku li, kɛ ni kpahi maa bɔ mɔde kaa a ma ha nɛ́ o kpa Baiblo ɔ kasemi. A be suɔe kaa o ngɔ nɔ́ nɛ o kase ɔ hu kɛ tsu ní. E maa pee kaa nɔ́ nɛ Satan ngɛ mo tuae. * (Yohane 15:19, 20) Jehanɛ hu ɔ, Satan “tsakeɔ e he peeɔ bɔfo nɛ ngɛ kpɛe kaa la.” Lɔ ɔ he ɔ, e ma nyɛ maa sisi wɔ konɛ wa kpa Yehowa suɔmi nya ní peemi. (2 Korinto Bi 11:14) Blɔ kpa ko hu nɛ Satan ma nyɛ maa gu nɔ konɛ e ha nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi ji kaa e maa wo wa kɔni mi nyu, konɛ e pee wɔ kaa wa be nyɛe maa sa Mawu hɛ mi kɔkɔɔkɔ.—Abɛ 24:10.\\nMOO YE YEHOWA MLAA AMƐ A NƆ\\n17. Mɛni he je nɛ wa buɔ Yehowa tue ɔ?\\n17 Ke wa bu Yehowa tue ɔ, wa haa nɛ Satan peeɔ lakpatsɛ. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa bu Mawu tue? Baiblo ɔ de ke: ‘Nyɛɛ suɔ Yehowa, nyɛ Mawu ɔ kɛ nyɛ tsui tsuo, kɛ nyɛ klaa tsuo, kɛ nyɛ he wami tsuo.’ (5 Mose 6:5) Wa buɔ Yehowa tue ejakaa wa suɔ lɛ. Ke suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a mi wa a, wa bua maa jɔ kaa wa maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma de wɔ ke waa pee ɔ. Bɔfo Yohane ngma ke: “Ke wa suɔ Mawu ɔ, wa yeɔ e mlaa amɛ a nɔ. Nɛ e mlaa amɛ a nɔ yemi wɛ kulaa.”—1 Yohane 5:3.\\n18, 19. (a) Mɛni ji ní komɛ nɛ Yehowa tsɔɔ kaa e sɛ nɛ waa pee? (b) Mɛni ha nɛ wa le kaa Yehowa be wɔ dee ke waa pee nɔ́ ko nɛ e le kaa wa be nyɛe maa pee ɔ?\\n18 Mɛni ji ní komɛ nɛ Yehowa tsɔɔ kaa e sɛ nɛ waa pee? Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ daka nɛ e yi ji, “ Moo Nyɛ Níhi Nɛ Yehowa Sume” ɔ mi. Eko ɔ, e maa pee mo kaa tɔmi ko be ní nɛ ɔmɛ a he. Se ke o kane Ngmamihi nɛ a tsɛ se ɔmɛ nɛ o susu a he saminya a, o maa na kaa nile ngɛ mi kaa o maa ye Yehowa mlaa nɛ ɔmɛ a nɔ. O maa na hu kaa e sa nɛ o pee tsakemi komɛ ngɛ o si himi mi. E ngɛ mi kaa jã peemi he ma nyɛ maa wa kɛ ha mo mohu lɛɛ, se ke o pee jamɛ a tsakemi ɔmɛ ɔ, o ma ná tue mi jɔmi, nɛ o bua maa jɔ kaa o ji Mawu huɛ nɛ yeɔ lɛ anɔkuale. (Yesaya 48:17, 18) Kɛ wa plɛ kɛ le kaa wa ma nyɛ maa pee tsakemi nɛ ɔmɛ ngɛ wa si himi mi kɛɛ?\\n19 Yehowa de we wɔ hyɛ kaa waa pee nɔ́ ko nɛ e le kaa wa be nyɛe maa pee kɔkɔɔkɔ. (5 Mose 30:11-14) Akɛnɛ e ji wa Huɛ nitsɛ he je ɔ, e le wɔ pe bɔ nɛ wɔ nitsɛmɛ po wa le wa he. E le wa nyɛmihi kɛ wa fã tɔmihi. (La 103:14) Bɔfo Paulo wo wɔ he wami ke: “Mawu yeɔ e siwo nɔ, nɛ e be hae nɛ a ka nyɛ pe bɔ nɛ nyɛ ma nyɛ. Ke ka ba nyɛ nɔ ɔ, Mawu ma ha nyɛ he wami nɛ nyɛ kɛ da nya, konɛ nyɛɛ je mi.” (1 Korinto Bi 10:13) Wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa ma ha wɔ he wami konɛ wa nyɛ nɛ waa pee nɔ́ nɛ da. E ma ha mo “he wami kpetekpleenyɛ” konɛ o nyɛ nɛ o da haomihi nɛ a nya wa a nya. (2 Korinto Bi 4:7) Benɛ Yehowa ye bua Paulo nɛ e da kahi nɛ e kɛ kpe ɔmɛ a nya se ɔ, e ngma ke: ‘I nyɛɔ peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ ngɛ nɔ nɛ woɔ mi he wami ɔ he je.’—Filipi Bi 4:13.\\nO BUA NƐ JƆ NÍHI NƐ MAWU SUƆ Ɔ A HE\\n20. Mɛni suhi nɛ e sa nɛ o kase, nɛ mɛni he je?\\n20 Ke wa suɔ nɛ waa pee Yehowa huɛmɛ ɔ, e sa nɛ wa kpa níhi nɛ Yehowa sume ɔ peemi. Se pi lɔ ɔ pɛ. (Roma Bi 12:9) Mawu huɛmɛ suɔ níhi nɛ e suɔ. A wo níhi nɛ Mawu suɔ ɔ ekomɛ a ta ngɛ La 15:1-5. (Kane.) Yehowa huɛmɛ ɔmɛ kaseɔ lɛ, nɛ a jeɔ e su ɔmɛ kpo. Su nɛ ɔmɛ ji “suɔmi, bua jɔmi, he jɔmi, tsui si tomi, mi mi himi, kpakpa peemi, hemi kɛ yemi, he si bami, kɛ he nɔ yemi.”—Galatia Bi 5:22, 23.\\n21. Kɛ o ma plɛ kɛ je suhi nɛ Mawu suɔ ɔ kpo kɛɛ?\\n21 Kɛ o ma plɛ kɛ je su kpakpa nɛ ɔmɛ kpo kɛɛ? Baiblo ɔ kanemi kɛ e kasemi daa ligbi ɔ maa ye bua mo konɛ o ná su kpakpahi nɛ Yehowa suɔ. (Yesaya 30:20, 21) Ke o pee jã a, suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa a mi maa wa, nɛ lɔ ɔ maa wo mo he wami nɛ o maa suɔ kaa o maa pee e suɔmi nya ní.\\n22. Ke o bu Yehowa tue ɔ, mɛni se o ma ná?\\n22 Wa ma nyɛ maa ngɔ tsakemihi nɛ eko ɔ, e he maa hia nɛ o pee ɔ kɛ to bɔ nɛ wa jeɔ tade momo ngɛ wa he, nɛ wa woɔ ehe ɔ he. Baiblo ɔ de ke e sa nɛ o ‘sake nɔmlɔ su momo ɔ ngɔ pue he’ nɛ o wo “nɔmlɔ su he” ɔ. (Kolose Bi 3:9, 10) E ngɛ mi kaa enɛ ɔ peemi be gbɔjɔɔ mohu lɛɛ, se ke wa pee tsakemi nɛ ɔmɛ nɛ wa bu Yehowa tue ɔ, e wo wɔ si kaa wa ma ná “se nami kpahi babauu.” (La 19:11) Moo fia o pɛɛ si kaa o maa bu Yehowa tue, nɛ o kɛ tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ kpanaku. Mo sɔmɔ Yehowa ngɛ suɔmi nɛ o suɔ lɛ ɔ he je, se pi jɔɔmi nɛ o ma ná hwɔɔ se ɔ he je. Ke o pee jã a, o maa pee Mawu huɛ nitsɛnitsɛ!\\n^ kk. 16 Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa Satan nɛ e ngɛ nihi nɛ a ngɛ mɔde bɔe kaa a maa tsi o nya nɛ o kpa Baiblo ɔ kasemi ɔ kudɔe. Se kɛ̃ ɔ, Satan ji “je nɛ ɔ mi mawu,” nɛ ‘lɛ nɛ e ngɛ je ɔ nɔ yee.’ Lɔ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa ni komɛ bɔɔ mɔde kaa a maa tsi wa nya nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi.—2 Korinto Bi 4:4; 1 Yohane 5:19.\\nMOO NYƐ NÍHI NƐ YEHOWA SUME\\n2 Mose 20:13; 21:22-25\\n3 Mose 20:10, 13, 15, 16; Roma Bi 1:24, 26, 27, 32; 1 Korinto Bi 6:9, 10\\nMumi yayamihi kɛ ní tsumi\\n5 Mose 18:9-13; 1 Korinto Bi 10:21, 22; Galatia Bi 5:20, 21\\n1 Korinto Bi 10:14\\n1 Korinto Bi 5:11\\n3 Mose 6:2, 4; Efeso Bi 4:28\\nAbɛ 6:16, 19; Kolose Bi 3:9; Kpojemi 22:15\\nLa 11:5; Abɛ 22:24, 25; Malaki 2:16; Galatia Bi 5:20, 21\\nMunyu nɛ sɛ tumi, kɛ sieku yemi\\n3Mose 19:16; Efeso Bi 5:4; Kolose Bi 3:8\\nMuɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ\\n1Mose 9:4; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:20, 28, 29\\nNɔ nɛ kua e weku nɔ hyɛmi\\nHe nɛ a kɛ woɔ ta aloo je ɔ mi ma kudɔmi sanehi a mi\\nTaba numi kɛ tsopa yayahi nɛ a kɛ tsuɔ ní\\nMarko 15:23; 2 Korinto Bi 7:1\\nANƆKUALE 1: YEHOWA HUƐMƐ BUƆ LƐ TUE\\n‘Nyɛɛ bu mi tue, konɛ ma pee nyɛ Mawu, nɛ nyɛɛ pee ye ma.’—Yeremia 7:23\\nAnɛ wa ma nyɛ maa pee Mawu huɛ lo?\\n1Mose 22:18; Yakobo 2:23\\nAbraham bu Mawu tue nɛ e he lɛ ye, enɛ ɔ he ɔ, e ba pee Yehowa huɛ.\\nYehowa maa wo nihi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ he wami.\\nLa 25:14; 32:8\\nYehowa tsɔɔ e huɛmɛ ní.\\nYehowa maa ye bua e huɛmɛ.\\nANƆKUALE 2: HIOB JI MAWU HUƐ NƐ E YE LƐ ANƆKUALE\\n“Enɛ ɔ tsuo mi ɔ, Hiob pee we yayami ko; e pia we Mawu.”—Hiob 1:22\\nMɛni haomihi Satan kɛ ba Hiob nɔ, nɛ kɛ Hiob pee e ní ha kɛɛ?\\nSatan tsɔɔ kaa níhi nɛ Hiob náa ngɛ Mawu dɛ ɔ he je nɛ e ngɛ lɛ sɔmɔe, se pi nɛ e suɔ lɛ.\\nYehowa ngmɛ Satan blɔ nɛ e kpata nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Hiob ngɛ ɔ hɛ mi, nɛ Satan ha nɛ hiɔ yaya ko po ba fia lɛ.\\nHiob li nɔ́ he je nɛ e ngɛ nɔ́ nae ɔ, se e ya nɔ nɛ e ye Yehowa anɔkuale.\\nANƆKUALE 3: SATAN NGƐ MƆDE BƆE KAA E MA JE MO KƐ JE YEHOWA HE\\n“Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ ko dɛ ɔ, e ma nyɛ ngɔ kɛ ha, ke e yi ma na wami kɛkɛ ɔ.”—Hiob 2:4\\nMɛni mɔde Satan ngɛ bɔe kaa e puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ?\\n2 Korinto Bi 11:14\\nSatan bɔɔ mɔde kaa e maa sisi wɔ konɛ wa gbo Yehowa nɔ tue.\\nE bɔɔ mɔde kaa e ma ha nɛ waa nu he kaa wa be nyɛe maa sa Yehowa hɛ mi kɔkɔɔkɔ.\\nSatan waa wɔ yi mi.\\nMoo bu Yehowa tue nɛ o ye lɛ anɔkuale. Enɛ ɔ maa tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ.\\nANƆKUALE 4: WA BUƆ YEHOWA TUE EJAKAA WA SUƆ LƐ\\n“Ejakaa ke wa suɔ Mawu ɔ, wa yeɔ e mlaa amɛ a nɔ. Nɛ e mlaa amɛ a nɔ yemi wɛ kulaa.”—1 Yohane 5:3\\nMɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee Yehowa huɛ?\\nMoo suɔ Mawu. Enɛ ɔ ma ha nɛ o maa bu lɛ tue.\\nMoo bu Yehowa tue be fɛɛ be, nɛ o ma ná he se.\\nMo ná nɔ mi mami kaa Yehowan be dee ke o pee nɔ́ ko nɛ e le kaa o be nyɛe maa pee kɔkɔɔkɔ.\\nMoo mwɔ o yi mi kpɔ kaa o maa pee nɔ́ nɛ da, nɛ Yehowa maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o pee jã.","num_words":3411,"character_repetition_ratio":0.047,"word_repetition_ratio":0.031,"special_characters_ratio":0.302,"stopwords_ratio":0.435,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Tee Si Ngɔ Wo Abosiami Kɛ E Ga Tsɔmi Ɔmɛ (Yakobo 4:7) | Mawu Suɔmi\\nTee Si Ngɔ Wo Abosiami Kɛ E Ga Tsɔmi Ɔmɛ\\n‘Nyɛɛ te si kɛ wo Abosiami, nɛ e maa tu fo.’—YAKOBO 4:7.\\n1, 2. Ke e su be nɛ a maa baptisi nihi ɔ, mɛnɔmɛ nɛ a bua jɔɔ wawɛɛ?\\nKE O bɔni Yehowa sɔmɔmi jehahi babauu ji nɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o nu baptisimi munyuhi fuu ngɛ Yehowa Odasefohi a kpokpa nɔ kpehi kɛ a kpɔ mi kpehi a sisi. Se kɛ̃ ɔ, be tsuaa be nɛ o maa na kaa nihi nɛ hii si ngɛ hɛ mi sɛ ɔmɛ a nɔ ɔ te si nɛ a kplɛɛ nɔ kaa a baptisi mɛ ɔ, o náa bua jɔmi saminya. Ke e su jamɛ a be ɔ, tue buli ɔmɛ kɛ bua jɔmi nyaa, nɛ a gbɔɔ a dɛ mi kɛ he wami. Ke o na kaa ni kpahi hu ba fĩ Yehowa se ɔ, o bua jɔɔ saminya nɛ eko ɔ, vonyu po jeɔ o hɛ mi. Hyɛ bɔ nɛ wa bua jɔɔ ngɛ be nɛ ɔmɛ a mi ha!\\n2 Eko ɔ, kpehi nɛ wa yaa daa jeha ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ a sisi pɛ nɛ wa naa nihi nɛ a baptisiɔ mɛ, se bɔfo ɔmɛ lɛɛ a naa daa. Daa otsi ɔ, nimli akpehi abɔ ba piɛɔ Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a he. Anɛ o ma nyɛ maa po ‘bua jɔmi nɛ baa ngɛ hiɔwe’ ɔ he foni ngɛ o juɛmi mi ke bɔfo ɔmɛ na enɛ ɔ lo? (Luka 15:7, 10) Atsinyɛ jemi ko be he kaa ke bɔfo ɔmɛ na nɔ yami nɛ ɔ, a bua jɔɔ saminya!—Hagai 2:7.\\n‘ABOSIAMI NGƐ SI POE KAA JATA NƐ NGƐ HUAE’\\n3. Mɛni he je nɛ Satan ngɛ nyɛɛe kɛ ngɛ yae kɛ ngɛ bae kaa “jata nɛ ngɛ huae ɔ,” nɛ mɛni e ngɛ hlae nɛ e pee?\\n3 Se bɔfo komɛ ngɛ nɛ ke a na nɛ a ngɛ nihi baptisie ɔ, a mi mi fuɔ wawɛɛ. Ke Satan kɛ daimonio ɔmɛ na nɛ nimli akpehi abɔ ngɛ a he yue ngɛ je yaya nɛ ɔ he ɔ, e woɔ mɛ abofu wawɛɛ. E dɔɔ mɛ, ejakaa Satan fĩa kaa pi suɔmi nitsɛ nɛ nimli ngɛ ha Yehowa he je nɛ a ngɛ lɛ jae ɔ. E tsɔɔ kaa ke adesahi kɛ ka nɛ nya wa kpe ɔ, a ti nɔ ko be Yehowa anɔkuale yee. (Kane Hiob 2:4, 5.) Be tsuaa be nɛ nɔ ko maa ma e juɛmi nya si nɛ e maa jɔɔ e he nɔ kɛ ha Yehowa a, Satan peeɔ lakpatsɛ. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, daa otsi ngɛ jeha mi ɔ, nimli akpehi abɔ woɔ Satan mi mi la. Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa e ngɛ “nyɛɛe kɛ ngɛ yae kɛ ngɛ bae kaa jata nɛ ngɛ huae, nɛ ngɛ nɔ ko hlae nɛ e tsɔtslɔɔ e mi”! (1 Petro 5:8) “Jata” nɛ ɔ ngɛ hlae nɛ e puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ.—La 7:1, 2; 2 Timoteo 3:12.\\nBe tsuaa be nɛ nɔ ko maa jɔɔ e he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ a maa baptisi lɛ ɔ, Satan peeɔ lakpatsɛ\\n4, 5. (a) Mɛni blɔ enyɔ a nɔ Yehowa gu kɛ tsɔɔ kaa Satan be manye yee? (b) Mɛni nɔ mi mami anɔkuale Kristofo no ko ma nyɛ ma ná?\\n4 E ngɛ mi kaa he nyɛlɔ nɛ e kɛ wɔ ngɛ hwue ɔ he ngɛ gbeye mohu lɛɛ, se e sɛ kaa waa nu sawale. Mɛni he je? Ejakaa Yehowa gu blɔ enyɔ a nɔ kɛ tsɔɔ kaa “jata nɛ ngɛ huae” nɛ ɔ be manye yee. Mɛni ji blɔ nɛ ɔmɛ? Kekleekle ɔ, Yehowa gba kaa a ma he “nimli asafo,” nɛ a ji anɔkuale Kristofohi a yi wami kɛ gblee “haomi ngua” a mi. (Kpojemi 7:9, 14) Gbamihi nɛ Mawu gba kɛ fɔ si ɔ maa ba mi kokooko. Enɛ ɔ he je ɔ, e sa nɛ Satan nɛ le kaa e nine be Mawu we bi tsuo a nɔ sue gblegbleegble.\\n5 Nɔ́ enyɔne nɛ tsɔɔ kaa Satan be manye yee ɔ jeɔ kpo ngɛ anɔkuale munyu ko nɛ Mawu sɔmɔlɔ anɔkualetsɛ ko nɛ hi si blema a tu ɔ mi. Gbalɔ Azaria de Matsɛ Asa ke: ‘Be abɔ nɛ nyɛ pɛtɛ Yehowa he nɛ ɔ, lɛ hu e kɛ nyɛ ngɛ.’ (2 Kronika 15:2; kane 1 Korinto Bi 10:13.) A ngma nɔ hyɛmi níhi fuu ngɔ pue si nɛ tsɔɔ kaa blema a, Satan nyɛ we nɛ e tsɔtslɔɔ Mawu sɔmɔli nɛ ngɔ a he kɛ mɛtɛ Mawu he ɔ a mi. (Hebri Bi 11:4-40) Mwɔnɛ ɔ, ke Kristofo no ko kɛ e he mɛtɛ Mawu he ɔ, e ma nyɛ maa te si ngɔ wo Abosiami nɛ́ e ye e nɔ kunimi po. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu Munyu ɔ de kɛ nɔ mi mami ke: “Nyɛɛ te si kɛ wo Abosiami, nɛ e maa tu nyɛ nya fo.”—Yakobo 4:7.\\n‘HE NYƐLI NƐ WAA KƐ MƐ NGƐ TA HWUE Ɔ JI MUMI YAYAMI ASAFO’\\n6. Mɛni blɔhi a nɔ Satan guu nɛ e kɛ Kristofohi hwuɔ ta kaa ni kakaakahi?\\n6 Satan be nyɛe maa ye Mawu we bi tsuo a nɔ kunimi ngɛ ta nɛ waa kɛ lɛ ngɛ hwue ɔ mi. Se ke wa ti nɔ tsuaa nɔ hyɛ we nɛ hi ɔ, e ma nyɛ ma tsɔtslɔɔ e mi. Satan le kaa e ma nyɛ ma tsɔtslɔɔ wa mi ke ji e puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ. Mɛni Satan peeɔ konɛ e nyɛ nɛ e tsu enɛ ɔ he ní? E tuaa wɔ wawɛɛ, e tuaa wɔ kakaaka, nɛ e tuaa wɔ ngɛ blɔ nɛ ngɛ nigii nɔ hulɔ. Satan guu blɔ nɛ ɔmɛ a nɔ titli kɛ tsuɔ ní. Nyɛ ha nɛ wa susu a he nɛ waa hyɛ.\\n7. Mɛni he je nɛ Satan je e hɛ kɛ pi Yehowa we bi wawɛɛ ɔ?\\n7 Tuamihi nɛ nya wa. Bɔfo Yohane ngma ke: “Je ɔ, Abosiami lɛ ngɛ nɔ yee.” (1 Yohane 5:19) Munyu nɛ ɔ ji kɔkɔ bɔmi kɛ ha anɔkuale Kristofohi tsuo. Akɛnɛ Satan nine su adesahi tsuo nɛ a pee we Mawu suɔmi nya ní ngɛ je ɔ mi ɔ a nɔ momo he je ɔ, amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, e je e hɛ kɛ pi nihi nɛ e nine sui a nɔ lolo ɔ. Jamɛatsɛmɛ ɔmɛ ji Yehowa we bi. (Mika 4:1; Yohane 15:19; Kpojemi 12:12, 17) E mi mi fu wawɛɛ, ejakaa e le kaa be bɔɔ kɛkɛ nɛ e piɛ ha lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e mia e halɛ mi saminya kɛ wo wa he. Mwɔnɛ ɔ, e ngɛ e nyagbe mɔde bɔe konɛ e puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ.\\n8. Mɛni bɔfo Paulo ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke waa kɛ mumi yayamihi “ngɛ ta hwue” ɔ?\\n8 E tuaa wɔ kakaaka. Bɔfo Paulo bɔ nyɛmimɛ Kristofohi kɔkɔ ke: ‘He nyɛli nɛ waa kɛ ngɛ ta hwue ɔ ji mumi yayami asafo nɛ ngɛ hiɔwe níhi a mi.’ (Efeso Bi 6:12) Mɛni he je nɛ Paulo ngɔ munyu nɛ ji “ngɛ ta hwue” ɔ kɛ tsu ní ɔ? Ejakaa, Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “ngɛ ta hwue” ɔ tsɔɔ nihi nɛ a ngɛ kunɔ nɔe nɛ a fua a sibi. Lɔ ɔ he ɔ, munyungu nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ ma nɔ mi kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ kɛ mumi yayamihi ngɛ kunɔ nɔe. Nihi heɔ mumi yayamihi yeɔ wawɛɛ ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ jio, a he we yi jio, e sa nɛ be tsuaa be ɔ, e hi wa juɛmi mi kaa kɛ je benɛ wa jɔɔ wa he nɔ ha Yehowa a, waa kɛ mumi yayamihi bɔni kunɔ nɔmi. Ke Kristofo no ko jɔɔ e he nɔ pɛ, e kɛ e he wo kunɔ nɛ ɔ mi. Enɛ ɔ he je nɛ Paulo na kaa e he hia nɛ e wo Kristofohi nɛ a hi Efeso ɔ he wami si abɔ kaa a “da si kpɛii” ɔ nɛ!—Efeso Bi 6:11, 13, 14.\\n9. (a) Mɛni he je Satan kɛ mumi yayami ɔmɛ ngɔɔ “ga tsɔmi” slɔɔtohi kɛ tsuɔ ní ɔ? (b) Mɛni he je nɛ Satan hlaa kaa e puɛ wa juɛmi, nɛ mɛni wa maa pee kɛ tsi e mɔde bɔmi ɔ nya? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Hyɛ Nɛ Hi Ngɛ Satan Ga Tsɔmi ɔ He!”) (d) Amlɔ nɛ ɔ, mɛni ga tsɔmi he wa ma susu?\\n9 E tuaa wɔ ngɛ blɔhi nɛ a ngɛ nigii nɔ. Paulo wo Kristofohi he wami kaa a da Satan “ga tsɔmi ɔmɛ” a nya. (Efeso Bi 6:11) Mo kadi kaa Paulo de ke “ga tsɔmi ɔmɛ.” Pi ga blɔ kake nɔ nɛ mumi yayami ɔmɛ guu, mohu ɔ, a guu ga blɔhi fuu a nɔ konɛ a nine nɛ su nihi a nɔ. Kristo se nyɛɛli komɛ nyɛ da ka komɛ a nya, se a nɔ si ngɛ ka kpahi a mi pee se. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Abosiami kɛ mumi yayami ɔmɛ toɔ wa ti nɔ tsuaa nɔ je mi bami he hɛ wawɛɛ nɛ a naa wa gbɔjɔmihi. Lɔ ɔ se ɔ, a daa gbɔjɔmi nɛ ma nyɛ ma puɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ nɔ kɛ kaa wɔ. Se bua jɔmi sane ji kaa wa ma nyɛ ma yɔse Abosiami ga tsɔmi ɔmɛ, ejakaa Baiblo ɔ je mɛ kpo heii. (2 Korinto Bi 2:11) Ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ, wa sɛ hlami nɛ wa susu e ga tsɔmihi nɛ ji, he lo nya níhi fuu a se dimi, huɛ yaya bɔmi, kɛ ajuama bɔmi he. Amlɔ nɛ ɔ, ha nɛ wa susu Satan ga tsɔmi ɔmɛ ekpa ko hu he nɛ waa hyɛ. Lɔ ɔ ji mumi yayamihi kɛ ní tsumi.\\nKE NƆ KO KƐ MUMI YAYAMIHI TSUƆ NÍ Ɔ, LƆ Ɔ TSƆƆ KAA NƆ Ɔ JE MAWU SE\\n10. (a) Mɛni ji mumi yayamihi kɛ ní tsumi? (b) Kɛ Yehowa buɔ mumi yayamihi kɛ ní tsumi ha kɛɛ, nɛ kɛ mo hu o buu lɛ ha kɛɛ?\\n10 Ke nɔ ko kɛ mumi yayamihi loo daimoniohi tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ kɛ daimoniohi ngɛ bɔe tɛɛ. Ní komɛ nɛ ke nɔ ko peeɔ nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ kɛ mumi yayamihi ngɛ ní tsue ɔ ekomɛ ji klaami, kunya tsumi, kablɛ fimi, kɛ gbogboehi a ní bimi. Kaa bɔ nɛ wa le ɔ, Yehowa buɔ mumi yayamihi kɛ ní tsumi kaa “níhi nɛ a hiɔ.” (5 Mose 18:10-12; Kpojemi 21:8) Akɛnɛ e sa kaa wɔ hu waa “nyɛ yayami kulaa” he je ɔ, e sɛ kulaa kaa waa kɛ mumi yayamihi bɔɔ. (Roma Bi 12:9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa peeɔ nɔ́ ko jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa je wa Yehowa, nɛ ji wa hiɔwe Tsɛ ɔ se!\\n11. Mɛni he je nɛ e maa pee kunimi yemi ngua ha Satan ke ji e nyɛ nɛ e sisi wɔ nɛ waa kɛ wa he wo mumi yayamihi kɛ ní tsumi mi? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n11 Akɛnɛ ke nɔ ko kɛ mumi yayamihi tsuɔ ní nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ je Yehowa se he je ɔ, Satan mwɔ e yi mi kpɔ kaa e ma ha nɛ wa ti ni komɛ waa kɛ wa he nɛ wo mi. Be fɛɛ be nɛ Satan maa sisi Kristofo no ko nɛ e kɛ e he maa wo mumi yayamihi kɛ ní tsumi mi ɔ, Satan naa kaa e ye kunimi ngua. Mɛni he je? Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke nɔ ko nyɛ nɛ e sisi ta bulɔ ko nɛ e je e tabo ɔ se kɛ ya piɛɛ a he nyɛli ɔmɛ a he ɔ, ta buli a nyatsɛ nɛ da a he nyɛli ɔmɛ a tabo ɔ nya a bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ. Eko ɔ, e kɛ ta bulɔ ɔ nɛ a nine su e nɔ ɔ maa fĩa kɛ tsɔɔ kaa a ye kunimi. E maa pee jã kɛ ye a he nyɛli ɔmɛ a nyatsɛ ɔ he fɛu. Jã kɛ̃ nɛ ke Kristofo no ko ngɔ e he ya wo mumi yayamihi kɛ ní tsumi mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e je blɔ kua Yehowa, nɛ e kɛ e he ya wo Satan kudɔmi sisi. Mo susu bɔ nɛ Satan kɛ bua jɔmi maa ngɔ nɔ se blɔ tsɔɔlɔ nɛ ɔ kɛ tsɔɔ kaa e ye kunimi ha a he nɛ o hyɛ! Anɛ wa ti nɔ ko suɔ nɛ Abosiami nɛ ye kunimi lo? Dɛbi! Pi nɔ se blɔ tsɔɔli ji wɔ.\\nE TLEƆ SANE BIMIHI NƐ MA HA WA YI MI MAA PEE WƆ ENYƆƆNYƆ SI\\n12. Mɛni blɔ nɔ Satan guu kɛ sisiɔ wɔ konɛ wa bua nɛ jɔ mumi yayamihi kɛ ní tsumi he?\\n12 Ke wa yuɔ wa he ngɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi he ɔ, Satan be wa nɔ kunimi yee ke e ngɔ lɔ ɔ kɛ ka wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e yɔse kaa e sa nɛ e puɛ wa juɛmi. Kɛ gu mɛni blɔ nɔ? E hlaa blɔhi a nɔ nɛ e maa gu kɛ puɛ Kristofohi a juɛmi konɛ a ‘tsɛ yayami ke kpakpa, nɛ a tsɛ kɛ kpakpa ke yayami.’ (Yesaya 5:20) Blɔ nɛ Satan guu nɔ kɛ peeɔ enɛ ɔ kɛ je blema nɛ e yeɔ manye ji kaa e tleɔ sane bimihi si ngɛ nɔ juɛmi mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke e suɔ kaa e ma puɛ nɔ ko juɛmi ɔ, jamɛ a blɔ ɔ nɔ nɔuu nɛ e guu.\\n13. Kɛ ji bɔ nɛ Satan ngɔ sane bimi nɛ haa nɔ juɛmi peeɔ lɛ enyɔɔnyɔ ɔ kɛ tsu ní ha kɛɛ?\\n13 Moo to bɔ nɛ Satan gu blɔ nɛ ɔ nɔ kɛ tsu ní blema a ha a he hɛ. E bi Hawa ngɛ Eden abɔɔ mi ke: ‘Anɛ Mawu de nyɛ niinɛ ke tso ɔmɛ nɛ ngɛ ngmɔ ɔ mi ɔ, nyɛ ko ye ekoeko nɔ yiblii lo?’ Ngɛ Hiob be ɔ mi ɔ, benɛ bɔfo ɔmɛ pee kpe ko ngɛ hiɔwe ɔ, Satan bi Mawu ke: ‘O susu kaa yaka gu lɛ Hiob yeɔ mo gbeye ɔ?’ Nɛ ngɛ Yesu zugba a nɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisije ɔ, Satan de lɛ ke: ‘Ke Mawu bi ji mo ɔ, fã tɛ nɛ ɔmɛ nɛ a plɛ abolo.’ Mo susu he nɛ o hyɛ. Ngɛ Yesu blɔ fa mi ɔ, maa pee otsi ekpa nɛ sɛ hlami ɔ, Yehowa de ke: ‘Imi nitsɛ ye bi nɛ i suɔ ji nɛ ɔ nɛ, i ngɛ e he bua jɔmi saminya.’ Satan ngɛ Yehowa he fɛu yee ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ e tu ɔ he.—1 Mose 3:1; Hiob 1:9; Mateo 3:17; 4:3.\\n14. (a) Mɛni blɔ nɔ Satan guu kɛ haa nɛ nihi a yi mi peeɔ enyɔɔnyɔ ngɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi he? (b) Mɛni he wa ma susu piɔ?\\n14 Mwɔnɛ ɔ, Abosiami ngɛ blɔ nɛ ɔ kɛ̃ nɔ gue kɛ ngɛ hlae nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ bɔ nɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi yeɔ nɔ awi ha a he. Aywilɛho sane ji, e nyɛ nɛ e puɛ Kristo se nyɛɛli komɛ a juɛmi. A juɛmi bɔni mɛ enyɔɔnyɔ peemi ngɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi mi ní peepee komɛ a he. E peeɔ mɛ kaa mumi yayami kɛ ní tsumi ní peepee komɛ ngɛ nɛ tɔmi ko be he tsɔ. (2 Korinto Bi 11:3) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ye bua nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ konɛ a dla a susumi? Mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ Satan ga tsɔmi ɔ nɛ ko ná wa nɔ he wami? Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ wa ha sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu níhi enyɔ nɛ Satan gu ga blɔ nɔ nɛ e kɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi ní peepeehi futu ɔ a he nɛ waa hyɛ. Lɔ ɔmɛ ji hɛja jemi kɛ hiɔ tsami.\\nE DAA WA WE AKƆNƆHI KƐ WA HIAMI NÍHI A NƆ KƐ KAA WƆ\\n15. (a) Kɛ nihi nɛ ngɛ Pusinɔ he ma amɛ a mi ɔ buu mumi yayamihi kɛ ní tsumi ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ je ɔ susumi ngɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi he ɔ ná Kristo se nyɛɛli komɛ a nɔ he wami ngɛ?\\n15 Ngɛ Pusinɔ he ma amɛ a mi titli ɔ, nihi bui mumihi a tsɛmi, hiami aloo aze kpɛmi, kɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi ní peepee kpahi kaa tɔmi ngɛ a he. A ngmaa mumi yayamihi kɛ ní tsumi ní peepeehi a he munyuhi ngɛ womihi a mi, a jeɔ ngɛ tiivi nɔ, sinihi kɛ kɔmpiuta nɔ fiɛmihi a mi kaa a ji fiɛmi níhi, aloo níhi nɛ ke nɔ ko peeɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e hɛ mi tɛ̃, nɛ e yi nɔ awi. Sinihi kɛ womihi nɛ a pee ngɛ mumihi a tsɛmi he ɔ pɔ he wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a bua jɔ he ɔ tsɔ kuuhi ngɛ he. Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa daimonio ɔmɛ nyɛ nɛ a sisi nihi nɛ a susu kaa oslaa be mumi yayamihi kɛ ní tsumi he. Anɛ enɛ ɔ ná Kristofohi a nɔ he wami lo? E na a ti ni komɛ a nɔ he wami. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Kristofo no ko hyɛ mumi yayamihi a he sini ko ta a, e de ke, “Sini kɛkɛ nɛ i hyɛ, i kɛ mumi yayamihi tsu we ní.” Mɛni he je nɛ oslaa ngɛ susumi nɛ ɔ he?\\n16. Mɛni he je nɛ e ngɛ oslaa kaa waa kɛ sinihi nɛ kɔɔ mumi yayamihi kɛ ní tsumi he ɔ ma je wa hɛja?\\n16 E slo mumi yayamihi kɛ ní tsumi ngɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi ní peepeehi a hyɛmi he mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa oslaa be mumi yayamihi kɛ ní tsumi ní peepeehi a hyɛmi he. Mɛni he je? Mo susu he nɛ o hyɛ: Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa Satan kɛ e daimonio ɔmɛ be he wami nɛ a kɛ maa le nɔ́ nɛ ngɛ wa juɛmi mi. * Enɛ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ wa de kɛ sɛ hlami ɔ, ja mumi yayami ɔmɛ to wa he hɛ saminya loko a ma nyɛ maa le níhi nɛ ke a kɛ ka wɔ ɔ, a nine maa su wa nɔ. Ní nɛ ɔmɛ eko ji níhi nɛ waa kɛ jeɔ wa hɛja. Ke Kristofo no ko je mi bami tsɔɔ kaa e bua jɔɔ sinihi aloo womihi nɛ kɔɔ klaami, kablɛ fimi, nihi nɛ mumi yayamihi sɛ a mi, kɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi ní peepee kpahi a he ɔ, nɔ ɔ ngɛ mumi yayami ɔmɛ nɔ́ ko dee. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ mɛ e gbɔjɔmi tsɔɔe! Nɔ́ nɛ mumi yayami ɔmɛ maa pee ji, a maa da Kristofo no nɛ ɔ gbɔjɔmi ɔ nɔ, nɛ a kɛ lɛ maa hwu kɛ ya si benɛ a maa ye e nɔ kunimi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ni komɛ kɛ mumi yayamihi a ní peepeehi je a hɛja nɛ nyagbenyagbe ɔ, a plɛ pee nihi nɛ a kɛ mumi yayamihi tsuɔ ní.—Kane Galatia Bi 6:7.\\nMo ha nɛ Yehowa nɛ ye bua mo ke o be he wami\\n17. Mɛni ga blɔ nɔ eko ɔ, Satan maa gu kɛ ka nihi nɛ be he wami?\\n17 Pi hɛja jemi nɛ wa suɔ pɛ nɔ nɛ Satan daa kɛ kaa wɔ, se e daa nɔmlɔ tso mi he wami nami nɛ wa hia a hu nɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ke Kristofo no ko be he wami nɛ e tsa hluu se e jɔɛ ɔ, eko ɔ, e kɔni mi maa wo nyu. (Marko 5:25, 26) Satan kɛ daimonio ɔmɛ ma nyɛ maa da lɔ ɔ nɔ kɛ ka lɛ. Daimonio ɔmɛ ma nyɛ maa ka nɔ ko nɛ e be he wami nɛ e pee yeyeeye ɔ konɛ e ya hla hiɔ tsami blɔ nɔ tomihi nɛ kɛ “kunya tsumi he wami” aloo mumi yayamihi ngɛ tsakpa. (Yesaya 1:13, NW) Ke daimonio ɔmɛ nyɛ nɛ a gu ga blɔ nɛ ɔ nɔ kɛ sisi hiɔtsɛ ko ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ ma puɛ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\n18. Mɛni hiɔ tsami blɔ nɔ tomi komɛ nɛ e sa kaa Kristofo no nɛ yu e he ngɛ he, nɛ mɛni he je?\\n18 Yehowa bɔ Israel bi nɛ ngɔ a he kɛ wo mumi yayamihi kɛ ní tsumi mi ɔ kɔkɔ ke: “Ke nyɛ wo nyɛ nine nɔ nɛ nyɛ ngɛ sɔlee ɔ, i be nyɛ hyɛe.” (Yesaya 1:15) Niinɛ, wa sume kaa wa maa pee nɔ́ ko nɛ be hae nɛ Yehowa nɛ bu wa sɔlemi tue konɛ e ye bua wɔ, titli ɔ, benɛ wa be he wami. (La 41:3) Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa anɔkuale Kristofo no nɛ yu e he ngɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomihi nɛ a kɛ mumi yayamihi tsuɔ ní ngɛ mi ɔ a he. * (Mateo 6:13) Ke e pee jã a, Yehowa maa ye bua lɛ.—Hyɛ daka nɛ e yi ji, “ Anɛ E Ji Mumi Yayamihi Kɛ Ní Tsumi Niinɛ Lo?”\\nANƐ E JI MUMI YAYAMIHI KƐ NÍ TSUMI NIINƐ LO?\\nSisi tomi mlaa: ‘Ke nɔ ko peeɔ he lo ɔ nya ní ɔ, níhi nɛ je ɔ mi kɛ baa ji nɛ ɔmɛ nɛ: kunya tsumi, kɛ mi gbami. Nihi nɛ peeɔ kikɛmɛ a ní nɛ ɔmɛ a nine be Mawu matsɛ yemi ɔ nɔ sue gblegbleegble.’—Galatia Bi 5:19-21.\\nAnɛ i kɛ ye he woɔ kusumi ní peepee ko nɛ e kɛ lakpa jami ngɛ tsakpa mi lo?—2 Korinto Bi 6:16, 17.\\nAnɛ nɔ́ ko ngɛ nɛ i kɛ tsuɔ ní nɛ e kɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi ngɛ tsakpa lo?—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 19:19.\\nAnɛ kunya yemi ní peepee ko ngɛ hiɔ tsami nɛ i kplɛɛ nɔ ɔ mi lo?—3 Mose 19:26.\\nDAIMONIOHI A HE NYAZIAHI PƆ HE\\n19. (a) Mɛni Abosiami sisi nihi fuu nɛ a he ye ngɛ he wami nɛ e ngɛ ɔ he? (b) Mɛni nyaziahi e sa kaa anɔkuale Kristofohi nɛ a yu a he ngɛ he?\\n19 Be mi nɛ nihi fuu nɛ ngɛ Pusinɔ he ma amɛ a mi ɔ bui oslaa nɛ ngɛ Satan he wami he ɔ, nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi he kpahi lɛɛ a buu Satan kaa e ngɛ he wami. Abosiami sisi nihi ngɛ ma nɛ ɔmɛ a mi nɛ a he ye kaa e ji he walɔ kpanaa. Ni komɛ ngɛ nɛ mumi yayamihi a he gbeye náa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a peeɔ ngɛ a si himi mi ɔ nɔ he wami. Nyaziahi nɛ tsɔɔ kaa daimoniohi ngɛ he wami wawɛɛ pɔ he. A pɔɔ nyazia nɛ ɔmɛ siami kɛ bua jɔmi, nɛ e haa nihi a nya kpɛɔ a he. Anɛ e sa kaa wɔ hu waa sia nyazia nɛ ɔmɛ eko lo? Dɛbi. E sɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ sɔmɔli nɛ a pee jã ngɛ yi mi tomi titli enyɔ komɛ a he je.\\n20. Kɛ nɔ ko ma plɛ kɛ gbɛ Satan lakpa munyuhi kɛ fĩa be mi nɛ e hɛ be e he nɔ ha kɛɛ?\\n20 Kekleekle ɔ, ke nɔ ko deɔ nihi bɔ nɛ daimoniohi tsuɔ ní ha a, jamɛatsɛ ɔ ngɛ Satan suɔmi nya ní pee. Mɛni he je? Mawu Munyu ɔ ma nɔ mi kaa Satan nyɛɔ nɛ e tsuɔ nyakpɛ níhi mohu, se e bɔ wɔ kɔkɔ kaa “lakpa nyakpɛ ní” kɛ ‘sisimi’ nɔ e guu kɛ tsuɔ ní. (2 Tesalonika Bi 2:9, 10) Akɛnɛ Satan ji nɔ sisilɔ kpanaku he je ɔ, e le bɔ nɛ e ma plɛ nihi nɛ suɔ mumi yayamihi kɛ ní tsumi ɔ a juɛmi ha konɛ a he lakpa munyuhi nɛ a ye. Eko ɔ, nimli nɛ ɔmɛ ma he ye kaa a na nɔ́ ko loo a nu gbi ko, nɛ a maa sɛɛ ha nihi kaa e ji anɔkuale munyu. Be mi nɛ a yaa nɔ nɛ a sɛɛɔ kɛ haa nihi ɔ, jã kɛ̃ nɛ a woɔ he zã. Ke Kristofo no ko gbɛ sane nɛ ɔmɛ kɛ fĩa a, Abosiami suɔmi nya ní ji nɔ́ nɛ e ngɛ pee ɔ nɛ, “ejakaa lakpatsɛ kpanaku ji lɛ.” E ngɛ Satan lakpa munyuhi gbɛe kɛ ngɛ fĩae.—Yohane 8:44; 2 Timoteo 2:16.\\n21. Mɛni he munyu wa suɔ kaa wa maa tu?\\n21 Yi mi tomi enyɔne ɔ ji, ke Kristofo no ko kɛ mumi yayamihi bɔ hyɛ po ɔ, e sɛ nɛ e kɛ nyɛmimɛ nɛ pɔ he ní sɛɛmi kɛ je a hɛja. Mɛni he je? A wo wɔ ga ke: “Waa hyɛ Yesu, ejakaa e nɔ wa hemi kɛ yemi ɔ daa si ngɛ.” (Hebri Bi 12:2) Niinɛ, e sa kaa waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma Kristo nɔ se pi Satan nɔ. E sa nɛ wa kadi kaa benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, jinɛ e ko nyɛ de e kaseli ɔmɛ níhi fuu nɛ Satan ma nyɛ maa pee kɛ níhi nɛ e be nyɛe maa pee, se e kɛ mɛ sɛɛ we mumi yayamihi a he ní. Mohu ɔ, Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ ji nɔ́ nɛ Yesu tu he munyu titli. Lɔ ɔ he ɔ, akɛnɛ wa ngɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ kasee he je ɔ, wa suɔ nɛ waa tu “Mawu ní nguangua amɛ” pɛ a he munyu.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:11; Luka 8:1; Roma Bi 1:11, 12.\\n22. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ ‘bua jɔmi nɛ ba ngɛ hiɔwe’?\\n22 E ji anɔkuale kaa Satan guu ga tsɔmihi, kɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi nɔ konɛ e kɛ puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ. Se ke wa nyɛ yayami nɛ wa pɛtɛ nɔ́ kpakpa he ɔ, Abosiami be blɔ nae kɛ sisi wɔ konɛ waa ngɔ wa he kɛ wo mumi yayamihi kɛ ní tsumi mi kɔkɔɔkɔ. Wa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa maa yu wa he ngɛ mumi yayamihi kɛ ní tsumi he kulaa. (Kane Efeso Bi 4:27.) Ke wa ya nɔ nɛ wa ‘da Abosiami ga tsɔmi ɔmɛ a nya’ kɛ ya si benɛ a ma kpata e hɛ mi ɔ, mo susu ‘bua jɔmi nɛ maa ba ngɛ hiɔwe’ ɔ he nɛ o hyɛ!—Luka 15:7; Efeso Bi 6:11.\\n^ kk. 16 Biɛhi nɛ a kɛ tsɛɛ Satan ɔ ekomɛ ji Nɔ Nɛ Tee Si Kɛ Woɔ Nɔ, Nɔ Heguɛ Gbelɔ, Nɔ Sisilɔ, kɛ Lakpatsɛ. Biɛ nɛ ɔmɛ ekoeko tsɔɔ we kaa e ma nyɛ maa le nɔ́ nɛ ngɛ wa tsui kɛ wa juɛmi mi. Se a tu Yehowa he munyu kaa ‘e kaa adesahi a tsui hyɛɔ,’ nɛ a tu Yesu hu he munyu kaa “nɔ nɛ le adesahi tsuo a juɛmi, kɛ a tsui mi.”—Abɛ 17:3; Kpojemi 2:23.\\n^ kk. 18 Ke o ngɛ hiɔ tsami he sanehi fuu hlae ɔ, hyɛ munyuyi nɛ ji, “A Health Test for You?” (O Hiɔ Tsami He Ka) nɛ ngɛ December 15, 1994, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 19-22, kɛ munyuyi nɛ ji, “The Bible’s Viewpoint: Your Choice of Medical Treatment—Does It Matter?” (Nɔ́ Nɛ́ Baiblo ɔ De: Anɛ E He Hia Kaa O Hla Tsopa Peemi Mi Lo?) nɛ ngɛ January 8, 2001, Awake! ɔ mi ɔ.\\nHYƐ NƐ HI NGƐ SATAN GA TSƆMI Ɔ HE!\\nSatan ji nɔ sisilɔ kpanaku. Jeha akpehi abɔ ji nɛ ɔ, e ngɛ nihi nɛ he we yi ɔ a ‘hɛngmɛ yue.’ (2 Korinto Bi 4:4) Loloolo ɔ, e ngɛ mɔde bɔe kaa e ma puɛ Mawu jali a juɛmi. Mɛni he je? Satan le kaa bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha a náa wa ní peepee nɔ he wami. E le kaa ke e nyɛ nɛ e puɛ wa juɛmi ɔ, e ma puɛ wa je mi bami hulɔ.—Yakobo 1:14, 15.\\nMo kai blɔ nɔ nɛ Satan gu kɛ sisi Hawa a. Bɔfo Paulo ngma ke: “I ngɛ gbeye yee kaa nɔ́ nɛ ba Hawa nɔ be ko ɔ maa ba nyɛ hu nyɛ nɔ. Sinɔ ya sisi Hawa, nɛ Hawa pee yayami. Jã kɛ lɛ a ma puɛ nyɛ tue, nɛ nyɛ be Kristo anɔkuale yee kɛ pi si hu.” (2 Korinto Bi 11:3) Satan gu sinɔ ko nɔ kɛ sisi Hawa, nɛ Hawa gu blɔ nɛ ngɛ oslaa nɔ. E bɔ mɔde kaa e ma puɛ Hawa juɛmi. Nɛ e ga tsɔmi ɔ ye manye. Akɛnɛ Hawa bu lɛ tue he je ɔ, e juɛmi tsake, nɛ nɔ́ nɛ a tsi e nya kaa e ko ta he ɔ, e ná he akɔnɔ. Benɛ e juɛmi puɛ pɛ ɔ, e yi ha lɛ kaa e maa pee yayami.—1 Mose 3:1-6; Kpojemi 12:9.\\nSatan tsakee we. E juɛmi nɛ e hɛɛ ɔ hu tsakee we: Lɔ ɔ ji, ke i puɛ e juɛmi ɔ, e maa pee yayami. Satan ngɔ je nɛ ɔ mi ma kudɔmi blɔ nya tomi, jami, jua yemi blɔ nya tomi, kɛ hɛja jemi kɛ ngɛ lakpa munyuhi gbɛe kɛ ngɛ fĩae. (Yohane 14:30) E nyɛ nɛ e puɛ adesahi babauu a juɛmi, nɛ e ha a suhi kɛ a ní peepeehi tsake. Be ko ɔ, ní peepee komɛ nɛ nihi naa kaa a hí sãasãa a, mwɔnɛ ɔ, nihi nɛ tɔmi ko ngɛ he. Ní peepee nɛ ɔmɛ ekomɛ ji nyumu kɛ nyumu a bɔmi nami, nyumu kɛ yo nɛ a sɛ we gba si himi mi se a ngɛ kaa nɔ kɛ e yo, kɛ nɔ nɛ sɛ we gba si himi mi se e ngɛ bimɛ fɔe. Anɛ Satan nyɛ nɛ e sisi adesahi fuu lo? Baiblo ɔ de ke: “Je ɔ, Abosiami lɛ ngɛ nɔ yee.”—1 Yohane 5:19.\\nE ngɛ mi kaa Kristofohi ji wɔ mohu lɛɛ, se Satan ma nyɛ maa sisi wɔ. (1 Korinto Bi 10:12) Akɛnɛ Satan le kaa be bɔɔ kɛkɛ nɛ e piɛ ha lɛ he je ɔ, e “mi mi fu wawɛɛ,” nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa sisi Mawu we bi titli. (Kpojemi 12:12) Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, lakpa munyuhi nɛ a yɔsemi yee, kɛ ‘níhi nɛ sisiɔ nɔ’ nɛ́ Satan kɛ tsuɔ ɔ ní ɔ ma nyɛ ma puɛ wa juɛmi nɛ́ waa pee yayami.—Tito 1:10.\\nKaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu bɔ nɛ je ɔ buu gba si himi ha a he nɛ o hyɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa gba si himi ngɛ klɔuklɔu, nɛ e sɛ kaa a poɔ mi. (Mateo 19:5, 6, 9) Se sɛnihi kɛ tiivi nɔ ní peepeehi ha nɛ nihi buu gba si himi kaa nɔ́ hlɛhlɛɛhlɛ ko kɛkɛ nɛ́ a ma nyɛ maa po mi be saisaa. Akɛnɛ wa ji Kristofohi he je ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi konɛ Satan nɛ ko ngɔ e lakpa munyu nɛ ɔ kɛ puɛ wa juɛmi. Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, lakpa munyu nɛ ɔ ma nyɛ ma puɛ wa juɛmi nɛ wa be si nɛ wa wo wa yihi loo wa hunomɛ ɔ bue kaa e ji hɛdɔ nɔ́. Enɛ ɔ ma ha nɛ eko ɔ, ke waa kɛ haomi kpe ngɛ wa gba si himi ɔ mi ɔ, e maa pee wɔ kaa wa ya hla nɔ kpa nɛ́ nuɔ níhi a sisi konɛ e ye bua wɔ. Amlɔ ɔ, e maa pee wɔ kaa nɔ kpa ko ngɛ nɛ e jeɔ suɔmi kpo ha wɔ wawɛɛ. Eko ɔ, nɔ ko nɛ waa kɛ lɛ tsuɔ ní, loo nyɛmi Kristofo no ko. Ke wa ná nɔmlɔ nɛ ɔ he akɔnɔ ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ waa pee yayami.\\nNihi nɛ a ngɛ Satan je ɔ mi ɔ peeɔ mɛ nitsɛmɛ a tsui nya ní. Mo susu jamɛ a su ɔ hu he nɛ o hyɛ. Nihi fuu ‘bui nɔ, nɛ a woɔ a he nɔ.’ (2 Timoteo 3:4) Ke wa kase su yaya nɛ ɔmɛ ɔ, wa be wa he si bae, nɛ wa be nɔ bue hulɔ. Ke su nɛ ɔ ná nyɛminyumu ko nɔ he wami ɔ, eko ɔ, e be asafo mi nikɔtɔmahi a ga womi nɔ kplɛɛe. (Hebri Bi 12:5) Ke su nɛ ɔ ná nyɛmiyo ko nɔ he wami ɔ, e kɛ blɔ nya nɛ Mawu to kaa e sa nɛ yihi nɛ ba a he si ha nyumuhi be ní tsue hu.—1 Korinto Bi 11:3.\\nWaa naa Yehowa si kaa e bɔɔ wɔ kɔkɔ ngɛ Satan blɔ ɔmɛ a he. (2 Korinto Bi 2:11) Nyɛ ha nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa be blɔ ngmɛe kɔkɔɔkɔ nɛ Satan lakpa munyu ɔmɛ nɛ puɛ wa juɛmi. Ke wa maa hi Mawu suɔmi ɔ mi ɔ, e he hia nɛ wa ‘susu níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a he.’—Kolose Bi 3:2.","num_words":5339,"character_repetition_ratio":0.074,"word_repetition_ratio":0.004,"special_characters_ratio":0.299,"stopwords_ratio":0.485,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“YO.” Be komɛ ɔ, Yesu kɛ munyungu nɛ ɔ tsuɔ ní ke e ngɛ yihi tsɛe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e tsa yo ko nɛ e kpɛ̃, nɛ e nyɛ we nɛ e kpã e mi jeha 18 sɔuu ɔ, e de lɛ ke: “Yo i ngɛ mo dee ke o hiɔ ɔ ngmɛɛ o he!” (Luka 13:10-13) Yesu tsɛ e yayo po ke yo, ejakaa blema a, jã ji bɔ nɛ a tsɛɛ yihi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ bu kɛ ha mɛ. (Yoh. 19:26; 20:13) Se munyungu ko ngɛ nɛ lɔ ɔ hu bu ngɛ he wawɛɛ.\\nKe Baiblo ɔ ngɛ yi komɛ a he munyu tue ɔ, e kɛ munyungu ko nɛ e woɔ nɔ bua tsuɔ ní. Yesu kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní benɛ e kɛ yo ko nɛ muɔ be ngɛ e he jeha 12 ɔ ngɛ munyu tue ɔ. Mawu Mlaa a tsɔɔ kaa ke muɔ ngɛ bee ngɛ nɔ ko he ɔ, e he tsɔ we. Yo nɛ ɔ kɛ Mawu Mlaa a tsu we ní, nɛ e ya pɛtɛ Yesu he. Jinɛ e sɛ kaa yo nɛ ɔ ko ya nihi a kpɛti ngɛ si fɔfɔɛ nɛ e ngɛ mi ɔ he je. (3 Mose 15:19-27) Se yo nɛ ɔ hao wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “e kpa tsopatsɛmɛ a nɔ hluu nɛ e dɛ mi ta, se hiɔ ɔ bɛ si; mohu pe e ngɛ nɔ puee.”—Mar. 5:25, 26.\\nYo nɛ ɔ gu ni ɔmɛ a kpɛti nigii, nɛ e ba je Yesu se. E pɛtɛ Yesu tade nya fiami ɔ he, nɛ amlɔ nɔuu ɔ, muɔ nɛ ngɛ bee ngɛ e he ɔ se po! Yo ɔ susu kaa nɔ ko nɔ ko be nɔ́ nɛ e pee ɔ lee, se Yesu bi si ke: “Mɛnɔ lɛ ta ye he ɔ?” (Luka 8:45-47) Akɛnɛ yo ɔ le nɔ́ nɛ e pee he je ɔ, e kɛ gbeye yemi kɛ he domi ba kpla si ngɛ Yesu hɛ mi, “nɛ e de lɛ anɔkuale ɔ tsuo.”—Mar. 5:33.\\nBɔ nɛ pee nɛ yo ɔ ko ye tsui ɔ, Yesu je mi mi jɔmi mi nɛ e de lɛ ke: “Biyo, o tsui nɛ nɔ o mi.” (Mat. 9:22) Baiblo he ní leli tsɔɔ kaa, nɔ ko ma nyɛ maa ngɔ Hebri kɛ Hela munyunguhi nɛ a tsɔɔ sisi ke “biyo” ɔ kɛ tsu ní ke e ngɛ hlae nɛ e je “mi mi jɔmi kpo aloo e wo nɔ ko bua” a. Yesu ya nɔ nɛ e wo yo ɔ bua. E de ke: “O hemi kɛ yemi tsa mo! O hiɔ ɔ nɛ jɔ! Yaa ngɛ he jɔmi mi.”—Mar. 5:34.\\n“Biyo.” Israel no niatsɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Boaz ɔ hu tsɛ Rut nɛ ji Moab no ɔ ke “biyo.” Rut pee mɔbɔmɔbɔ, ejakaa e ngɛ ngma bibliwi kukuɔe ngɛ nyumu ko nɛ e li lɛ ɔ ngmɔ nɔ. Boaz bi ke: ‘Ye biyo, o ngɛ tue bue?’ Lɔ ɔ se ɔ, e de Rut kaa e ya nɔ nɛ e kukuɔ ngma bibliwi ngɛ e ngmɔ ɔ nɔ. Rut kpla si ngɛ Boaz hɛ mi, nɛ e bi lɛ nɔ́ he je nɛ e je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ lɛ ma se no ɔ. Boaz wo e bua, nɛ e de lɛ ke: ‘Níhi nɛ o pee ha o nganyɛ Naomi nɛ e ji yalɔyo ɔ, Yehowa nitsɛ nɛ e wo mo níhi nɛ o pee ɔ kulaa he hiɔ.’—Rut 2:8-12.\\nEnɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ Yesu kɛ Boaz pee ha asafo mi nikɔtɔmahi! Eko ɔ, nyɛmiyo ko hia he wami womi, nɛ e he maa hia kaa asafo mi nikɔtɔmahi enyɔ nɛ a da Ngmami ɔ nɔ kɛ wo lɛ he wami. Ke a sɔle kɛ bi Yehowa blɔ tsɔɔmi nɛ a bu nyɛmiyo ɔ tue saminya a, a ma nyɛ maa je Mawu Munyu ɔ mi kɛ wo e bua.—Rom. 15:4.","num_words":637,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.333,"stopwords_ratio":0.527,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɔŋmɔ Miitao Egbala bo kɛba Eŋɔɔ ( Yohane 6:​44)\\n“Mɔ ko nyɛŋ aba miŋɔɔ, akɛ ja tsɛ lɛ ni tsu mi lɛ gbala lɛ dã.”—YOHANE 6:44.\\nNƆ HEWƆ NI MƐI KOMƐI AYIŊ FEƆ AMƐ ENYƆƆNYƆ: Mɛi ni heɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ lɛ ateŋ mɛi babaoo nuɔ he akɛ Nyɔŋmɔ kɛ amɛteŋ jekɛ. Yoo ko ni jɛ Ireland ni gbɛ́i ji Christina ni yaa sɔlemɔ daa otsi lɛ wie akɛ, “Minaa Nyɔŋmɔ akɛ mɔ ni bɔ nɔ fɛɛ nɔ kɛkɛ.” Ekɛfata he akɛ, “Shi milé lɛ. Minuko he pɛŋ akɛ mibɛŋkɛ lɛ.”\\nNƆ NI NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ TSƆƆ: Kɛ́ wɔhe fee shoo lɛ, Yehowa shiii wɔ. Yesu fee bɔ ni Nyɔŋmɔ susuɔ wɔhe ehãa lɛ he nɔkwɛmɔnɔ akɛ: “Kɛji mɔ ko yɛ tooi oha ni amɛteŋ ekome du gbɛ lɛ: ani eshiŋ nyɔŋmai nɛɛhu kɛ nɛɛhu lɛ yɛ gɔji lɛ anɔ, ní eya eyatao nɔ ni edu gbɛ lɛ?” Mɛni enɛ tsɔɔ? “Nakai nɔŋŋ ni nyɛtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ sumɔɔɔ akɛ bibii nɛɛ ateŋ mɔ kome laajeɔ.”—Mateo 18:12-14.\\n“Bibii nɛɛ ateŋ mɔ kome ” fɛɛ mɔ kome jara wa naakpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ “yataoɔ nɔ ni edu gbɛ lɛ”? Ŋmalɛ ni atsɛ yisɛɛ yɛ shishijee lɛ tsɔɔ mli akɛ, Yehowa gbalaa mɛi kɛbaa eŋɔɔ.\\nŊmɛnɛ lɛ, namɛi yaa mɛi aŋɔɔ yɛ amɛshĩai amli kɛ hei ni afɔɔ mɛi namɔ yɛ koni amɛkɛ amɛ ayagba Biblia mli sane ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he?\\nSusumɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ ŋɔ hegbɛ lɛ ni egbala aŋkroaŋkroi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ kɛba eŋɔɔ lɛ he okwɛ. Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ tsu Kristofonyo kaselɔ Filipo koni eyanina Etiopia piafonyo ko koni egbala Biblia mli gbalɛ ko ni piafonyo lɛ kaneɔ lɛ mli ehã lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 8:26-39) Sɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ bɔfo Petro ni eyasara Roma asraafonyo ko ni miisɔle ni miimia ehiɛ ni eja Nyɔŋmɔ, ni atsɛɔ lɛ Kornelio lɛ yɛ eshĩa. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:1-48) Nyɔŋmɔ kudɔ bɔfo Paulo kɛ enanemɛi lɛ hu kɛtee faa ko ni yɔɔ Filipi maŋ wulu lɛ sɛɛ lɛ naa. Amɛkɛ yoo ko “ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei” ni atsɛɔ lɛ Lidia lɛ kpe yɛ jɛmɛ, ni ‘Nuŋtsɔ Yehowa gbele etsui naa, akɛ ebo sane lɛ toi.’—Bɔfoi lɛ Asaji 16:9-15.\\nYɛ saji nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko mli lɛ, Yehowa kwɛ koni mɛi fɛɛ ni taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ aná hegbɛ ni amɛle lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, namɛi yaa mɛi aŋɔɔ yɛ amɛshĩai amli kɛ hei ni afɔɔ mɛi namɔ yɛ koni amɛkɛ amɛ ayagba Biblia mli sane ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he? Mɛi pii baakɛɛ akɛ, “Yehowa Odasefoi.” Bi ohe akɛ, ‘Ani ebaanyɛ efee akɛ Nyɔŋmɔ kɛ amɛ miitsu nii koni ekɛgbala mi kɛba eŋɔɔ?’ Wɔmiiwo bo hewalɛ ni osɔle ohã Nyɔŋmɔ ni eye ebua bo ni okpɛlɛ ni egbala bo kɛba eŋɔɔ. *\\n^ kk. 8 Kɛhã enɛ he saji krokomɛi lɛ, kwɛmɔ vidio ni yitso ji Mɛni Hewɔ Esa akɛ Okase Biblia Lɛ? yɛ www.jw.org\/gaa lɛ nɔ.","num_words":475,"character_repetition_ratio":0.045,"word_repetition_ratio":0.069,"special_characters_ratio":0.256,"stopwords_ratio":0.069,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"La 96​​—Mawu Womi ɔ Ji Juetli | Kristofohi A La\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Armenian Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Bassa (Cameroon) Bicol Bislama Boulou Bulgarian Cebuano Chichewa Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Cibemba Cinyanja Croatian Damara Dangme Danish Douala Drehu Dutch English Ewe Fijian Fon French Ga German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hiligaynon Hungarian Iban Icelandic Iloko Indonesian Italian Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Mapudungun Mauritian Creole Myanmar Ndau Ndebele Ngangela Nias Norwegian Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Russian Samoan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Spania Sranantongo Sunda Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tatar Telugu Thai Tigrinya Tok Pisin Tshiluba Turkish Twi Ukrainian Uruund Wallisian Wolaita Yoruba Zulu\\nMawu Womi ɔ Ji Juetli\\n1. Womi ngua ko ngɛ, e mi munyu haa nɛ\\nAdesa náa hɛ nɔ kami nitsɛ.\\nE ji womi nɛ ngɛ he wami nitsɛ;\\nE haa nɔ wami, e bliɔ nɔ hɛ ngmɛ.\\nWomi ngua nɛ wa ngɛ he munyu tue ji,\\nNgmami Klɔuklɔu. Mawu lɛ ha a ngma.\\nNimli nɛ ngma suɔ Yehowa saminya.\\nYehowa mumi lɛ ha nɛ a ngma.\\n2. A ngma Mawu adebɔ ní he sane.\\nA tsɔɔ kaa e bɔ hiɔwe kɛ zugba.\\nA tsɔɔ bɔ nɛ yayami plɛ kɛ ba ha,\\nKɛ nɔ́ he je nɛ Paradeiso laa.\\nA tsɔɔ kaa hiɔwe bɔfo ko te si wo\\nMawu nɔ yemi nɛ e gbe he guɛ.\\nE ngɔ yayami kɛ nɔ́ nami kɛ ba,\\nSe Mawu maa ye e nɔ kunimi.\\n3. Wɔ tsuo wa ngɛ bua jɔmi be mi nitsɛ,\\nEjakaa Nyɔmtsɛ Kristo ngɛ tsɛ yee.\\nWa jajeɔ Matsɛ Yemi sane kpakpa\\nKɛ haa adesahi ngɛ je kɛ wɛ.\\nE ji sane kpakpa nɛ ngɛ Baiblo mi;\\nE ji okplɔɔ nɛ Yehowa ngmɛ wɔ.\\nE haa nimli tue mi jɔmi nɛ se be;\\nE ji juetli, nyɛ ha waa kane daa.\\n(Moo hyɛ 2 Tim. 3:16; 2 Pet. 1:21 hulɔ.)\\nMawu Womi ɔ Ji Juetli (La 96)","num_words":346,"character_repetition_ratio":0.048,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.208,"stopwords_ratio":0.182,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.947,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Lala 111​—Nibii Ni Hãa Wɔnáa Miishɛɛ\\nKANEMƆ YƐ Abkhaz Acholi Afrikaans Akha Albania Altai Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Amis Arabic Armenia Attié Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Biak Bicol Bislama Blɔfo Boulou Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Changana (Mozambique) Chichewa Chin (Hakha) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Damara Dangme Dayak Ngaju Denmark Douala Drehu Dutch Edo Efik Esan Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Fon French Fulfulde (Cameroon) Ga Garifuna Georgia Germany Gokana Greenland Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungary Hunsrik Iban Ibanag Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Javanese Kabiye Kabuverdianu Kachin Karen (S'gaw) Kazakh Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korea Kosrae Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Lahu Laos Latvia Lhukonzo Lingala Lithuania Lomwe Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marshallese Mauritia Creole Maya Mazatec (Huautla) Medumba Min Nan (Taiwan) Mingrelian Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mizo Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Nepali Ngabere Ngangela Ngiemboon Nias Nigerian Pidgin Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Palau Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Pidgin (Cameroon) Pidgin (West Africa) Pohnpei Poland Portugal Portugal (Portugal) Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Romany (Bulgaria) Romany (Macedonia) Cyrillic Ronga Runyankore Russia Russia Mumuii Awiemɔ Samoa Sangir Sango Saramacca Sena Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Shuar Sidama Silozi Sinhala Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Sweden Tagalog Tahiti Talian Tamil Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tojolabal Tok Pisin Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Umbundu Urhobo Uruund Venda Vietnam Wallis Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yapese Yemba Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nNibii Ni Hãa Wɔnáa Miishɛɛ\\n1. Nibii pii hãa wɔmii shɛɔ wɔhe.\\nMiishɛɛ nɛɛ ji jwetri diɛŋtsɛ.\\nNyɔŋmɔ gwantɛŋi jɛɔ maji fɛɛ mli\\nBafataa wɔhe kɛsɔmɔɔ.\\nNɔ titri ni hãa wɔnáa miishɛɛ\\nJi Biblia mli anɔkwalei.\\nŊmalɛi lɛ tsɔɔ wɔ nii be fɛɛ be,\\nNi wɔnáa hemɔkɛyeli.\\nWɔmiishɛɛ shishifa wa diɛŋtsɛ,\\nWɔnuɔ he yɛ wɔtsui mli tɔ̃ɔ.\\nTsɛ wɔkɛ naagbai kɛ kai kpeɔ daa,\\nShi Yehowa hãa wɔfiɔ shi.\\nYehowa Nyɔŋmɔ hãa miishɛɛ.\\nEnifeemɔi fɛɛ hi jogbaŋŋ!\\nEjwɛŋmɔ mli kwɔ, ehewalɛ fa,\\nEfeɔ ejurɔ be fɛɛ be!\\n2. Nyɔŋmɔ nitsumɔi feɔ wɔ fɛo waa,\\nEŋwɛi kɛ ŋshɔ kɛ shikpɔŋ.\\nBiblia hãa wɔnaa enɛɛmɛi fɛɛ,\\nNi wɔkãfoɔ lɛ kɛ miishɛɛ.\\nWɔyeɔ odase yɛ he fɛɛ he,\\nWɔkɛ miishɛɛ jajeɔ akɛ\\nNyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli miiye nɔ,\\nNi no kɛ jɔɔmɔi pii baaba.\\nJeŋ fɔŋ nɛɛ sɛɛ, miishɛɛ pii baaba\\nTamɔ leebi nyiɛɔ gbɛkɛ sɛɛ.\\nWɔmiikwɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ hee gbɛ;\\nWɔmii baashɛ wɔhe diɛŋtsɛ!\\n(Kwɛmɔ 5 Mose 16:15; Yes. 12:6; Yoh. 15:11 lɛ hu.)\\nNibii Ni Hãa Wɔnáa Miishɛɛ (Lala 111)","num_words":478,"character_repetition_ratio":0.041,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.184,"stopwords_ratio":0.019,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.751,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Korinto Bi 7 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\n1 Korinto Bi 7:1-40\\nGa womi kɛ ha nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi kɛ nihi nɛ a sɛ mi (1-16)\\nNyɛɛ hi si kaa bɔ nɛ nyɛ ngɛ nɛ a kɛ tsɛ nyɛ ɔ (17-24)\\nNihi nɛ a sɛ we gba si himi kɛ yalɔyihi (25-40)\\nSe namihi nɛ ngɛ gba si himi nɛ a sɛ we ɔ he (32-35)\\nSɛ gba si himi mi “ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ mi pɛ” (39)\\n7 Jehanɛ ɔ, kɛ kɔ níhi nɛ nyɛ ngma a he ɔ, e hi wawɛɛ kaa nyumu be yo he tae;* 2 se akɛnɛ ajuama bɔmi* pɔ he wawɛɛ he je ɔ, nyɛ ha nɛ nyumu fɛɛ nyumu nɛ e ná lɛ nitsɛ e yo, nɛ yo fɛɛ yo nɛ e ná lɛ nitsɛ e huno. 3 Huno ɔ nɛ e ngɔ nɔ́ nɛ ji e yo ɔ blɔ nya nɔ́ ɔ kɛ ha lɛ, nɛ yogbayo ɔ hu nɛ e pee jã nɔuu kɛ ha e huno ɔ. 4 Yogbayo ɔ be he wami ngɛ lɛ nitsɛ e nɔmlɔ tso ɔ nɔ, se e huno ɔ lɛ e ngɛ he wami ngɛ nɔ; jã kɛ̃ nɛ huno ɔ hu be he wami ngɛ lɛ nitsɛ e nɔmlɔ tso ɔ nɔ, se e yo ɔ lɛ e ngɛ he wami ngɛ nɔ. 5 Nyɛ kó ha nɛ e bɔ nyɛ sibi kaa ja nyɛ tsuo nyɛ kplɛɛ nɔ kɛ ya si be nɛ nyɛ maa to, konɛ nyɛ ná be kɛ ha sɔlemi nɛ nyɛ ba bla ekohu, bɔ nɛ pee nɛ he nɔ yemi nɛ nyɛ be ɔ he je ɔ, Satan nɛ ko ya nɔ nɛ e hi nyɛ kae. 6 Se nɔ́ nɛ i ngɛ dee nɛ ɔ ji he blɔ kɛkɛ nɛ i ngɛ nyɛ hae, se pi kita. 7 Se i ná nɛ nyumuhi tsuo ngɛ kaa imi. Se kɛ̃ ɔ, nɔ fɛɛ nɔ ngɛ lɛ nitsɛ e nike ní nɛ e ná kɛ je Mawu ngɔ, nɔ kake nɔ́ ngɛ kikɛ nɛ ɔ, nɛ nɔ kpa hu nɔ́ ngɛ kikɛ nɛ ɔ. 8 Jehanɛ ɔ, i ngɛ nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi kɛ yalɔyihi* dee kaa ke a ya nɔ nɛ a hi si kaa bɔ nɛ i ngɛ nɛ ɔ, e maa hi ha mɛ saminya. 9 Se ke a be he nɔ yemi ɔ, ha nɛ a sɛ gba si himi mi, ejakaa e hi saminya kaa a maa sɛ gba si himi mi pe nɛ akɔnɔ ma hyi mɛ tɔtɔɔtɔ. 10 Kɛ ha nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ, i ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ngɛ mɛ hae, pi imi, se mohu Nyɔmtsɛ ɔ, kaa yogbayo nɛ e kó je e huno he. 11 Se ke e ná nɛ e je ɔ, ha nɛ e ya nɔ nɛ e hi si nɛ e ko gba, ke pi jã a, lɛɛ e kɛ e huno ɔ nɛ a ya dla; nɛ e sɛ nɛ huno hu nɛ e je e yo he. 12 Se kɛ ha ni kpa amɛ ɔ, i ngɛ dee ke, ee, imi, pi Nyɔmtsɛ ɔ: Ke nyɛminyumu ko ngɛ yo nɛ e he we yi, nɛ yo ɔ kplɛɛ kaa e kɛ lɛ maa hi si ɔ, e ko je e he; 13 nɛ ke yo ko hu ngɛ huno nɛ e he we yi nɛ e huno ɔ kplɛɛ kaa e kɛ lɛ maa hi si ɔ, e ko je e he. 14 Ejakaa a tsu huno ɔ nɛ e he we yi ɔ he kɛ gu e yo ɔ nɔ, nɛ a tsu yogbayo ɔ nɛ e he we yi ɔ hu he kɛ gu nyɛminyumu ɔ nɔ; ke pi jã a, jinɛ nyɛ bimɛ a he be tsɔe, se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ a ngɛ klɔuklɔu. 15 Se ke nɔ nɛ e he we yi ɔ ma e juɛmi nya si kaa e maa je* ɔ, lɛɛ ha nɛ e ya; ngɛ si fɔfɔɛ kaa jã mi ɔ, nɔ́ ko fi we nyɛminyumu ko aloo nyɛmiyo ko, mohu ɔ, Mawu tsɛ nyɛ kɛ ha tue mi jɔmi. 16 Ejakaa yogbayo, kɛ o ma plɛ kɛ le ke ji kaa o ma he o huno ɔ yi wami? Aloo huno, kɛ o ma plɛ kɛ le ke ji kaa o ma he o yo ɔ yi wami? 17 Se kɛ̃ ɔ, kaa bɔ nɛ Yehowa* susu kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ ɔ, nyɛ ha nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɛ kaa bɔ nɛ e ngɛ nɛ Mawu kɛ tsɛ lɛ ɔ. Nɛ enɛ ɔ he ɔ, i kɛ blɔ tsɔɔmi ngɛ asafo ɔmɛ tsuo hae. 18 Benɛ a ma tsɛ nyumu ko ɔ, anɛ a po lɛ momo lo? E ko pee e he mɔmlɔtɔtsɛ hu. A tsɛ nɔ ko be mi nɛ e ji mɔmlɔtɔtsɛ lo? E ko ha nɛ a po lɛ. 19 Pi nɔ́ ko ji nɔ pomi, nɛ jã kɛ̃ nɛ ke a pui nɔ ko hu ɔ, pi nɔ́ ko; Mawu kita amɛ a nɔ yemi mohu ji nɔ́ nɛ e he hia. 20 Si fɔfɔɛ fɛɛ si fɔfɔɛ mi nɛ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ nɛ a kɛ tsɛ lɛ ɔ, ha nɛ e hi mi jã. 21 Anɛ benɛ a ma tsɛ mo ɔ, o ji nyɔguɛ lo? Ko ha nɛ e hao mo; se ke o ma nyɛ maa ye o he ɔ, lɛɛ ngɔɔ he blɔ ɔ kɛ pee jã. 22 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ a tsɛ lɛ ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ mi be mi nɛ e ji nyɔguɛ ɔ, e ji nyumu nɛ e ye e he nɛ e ngɛ kɛ ha Nyɔmtsɛ ɔ; jã kɛ̃ nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ a tsɛ lɛ be mi nɛ e ji nyumu nɛ a ngmɛɛ e he ɔ, e ji Kristo nyɔguɛ. 23 A he nyɛ kɛ jua wawɛ; nyɛ kpa nyɔguɛ peemi kɛ ha adesahi. 24 Nyɛmimɛ, si fɔfɔɛ fɛɛ si fɔfɔɛ mi nɛ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ nɛ a kɛ tsɛ lɛ ɔ, ha nɛ e hi mi jã ngɛ Mawu hɛ mi. 25 Jehanɛ ɔ, ngɛ nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi hyɛ* ɔ a blɔ fa mi ɔ, i be kita ko nɛ je Nyɔmtsɛ ɔ ngɔ, se i ngɛ ye juɛmi tsɔɔe kaa nɔ ko nɛ Nyɔmtsɛ ɔ na lɛ mɔbɔ konɛ e ye anɔkuale. 26 Enɛ ɔ he ɔ, i susu kaa nɔ́ nɛ hi pe kulaa ji kaa nyumu ko maa ya nɔ maa hi si kaa bɔ nɛ e ngɛ ɔ ngɛ he hiami nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ he je. 27 Anɛ a fĩ mo kɛ mɛtɛ yogbayo he lo? Ko hla kaa a pɛne mo. Anɛ o ye o he ngɛ yogbayo he lo? Jɔɔ yo nɛ o maa ngɔ hlami. 28 Se ke o ná nɛ o sɛ gba si himi mi po ɔ, o pee we yayami. Nɛ ke nɔ ko nɛ e sɛ we gba si himi mi sɛ gba si himi mi ɔ, jamɛ a nɔ ɔ pee we yayami. Se ni nɛmɛ nɛ a maa pee jã a maa na amanehlu ngɛ a he lo mi. Se i ngɛ mɔde bɔe kaa ma ha nɛ nyɛɛ ye nyɛ he. 29 Jehanɛ se hu ɔ, nyɛmimɛ, nɔ́ nɛ i ngɛ dee ji kaa be ɔ nɛ piɛ ɔ pi hu. Kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, nyɛ ha nɛ nihi nɛ a ngɛ yihi ɔ nɛ a pee kaa nɔ́ nɛ a be eko, 30 nɛ nihi nɛ a foɔ ya a nɛ a pee kaa ni nɛmɛ nɛ a fo we ya, nɛ nihi nɛ a nyaa a nɛ a pee kaa ni nɛmɛ nɛ a nya we, nɛ nihi nɛ a heɔ níhi ɔ nɛ a pee kaa ni nɛmɛ nɛ a be nɔ́ ko, 31 nɛ nihi nɛ a kɛ je ɔ ngɛ ní tsue ɔ nɛ a pee kaa ni nɛmɛ nɛ a kɛ tsu we ní kɛ pí si; ejakaa níhi nɛ yaa nɔ ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ ngɛ tsakee. 32 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i suɔ kaa nyɛɛ ye nyɛ he ngɛ yeyeeye peemi he. Nyumu nɛ e ngɔɛ yo ɔ peeɔ yeyeeye ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ níhi a he, bɔ nɛ e maa pee ha kɛ sa Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi. 33 Se nyumu nɛ e ngɔ yo ɔ peeɔ yeyeeye ngɛ je ɔ mi níhi a he, nɔ́ nɛ e maa pee kɛ sa e yo ɔ hɛ mi, 34 nɛ e juɛmi ngɛ ní enyɔ a nɔ. Jehanɛ se hu ɔ, yo nɛ e sɛ we gba si himi mi aloo yo nɛ e li nyumu ɔ peeɔ yeyeeye ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ níhi a he kaa e maa pee klɔuklɔu ngɛ e nɔmlɔ tso ɔ mi kɛ e mumi ɔ mi hulɔ. Se yo nɛ e sɛ gba si himi mi ɔ peeɔ yeyeeye ngɛ je ɔ mi níhi a he, nɔ́ nɛ e maa pee kɛ sa e huno ɔ hɛ mi. 35 Se i ngɛ enɛ ɔ dee konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ, pi kaa ma tsi nyɛ nya,* mohu ɔ, ma wo nyɛ he wami konɛ nyɛɛ pee nɔ́ nɛ sa, nɛ nyɛ sɔmɔ Nyɔmtsɛ ɔ be fɛɛ be nɛ nɔ́ ko nɛ ko je nyɛ juɛmi ngɛ nɔ. 36 Se ke nɔ ko susuɔ kaa akɛnɛ e sɛ we gba si himi mi* he je ɔ, bɔ nɛ e ngɛ e ní pee ha a hí ɔ, ke ji kaa e be nihewi* a we akɔnɔ be ɔ nya a, lɛɛ nɔ́ nɛ e sa kaa e ba ji nɛ ɔ nɛ: Nyɛ ha nɛ e pee nɔ́ nɛ e suɔ; e pee we yayami. Ha nɛ a sɛ gba si himi mi. 37 Se ke nɔ ko ma nya si ngɛ e tsui mi nɛ nɔ́ ko nyɛ we e nɔ, se e ngɛ nɔ́ nɛ e suɔ kaa e maa pee ɔ nɔ he wami, nɛ e ma nya si ngɛ e tsui mi kaa e maa hi si nɛ e be gba si himi mi sɛe* ɔ, e maa hi ha lɛ. 38 Jã kɛ̃ nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa sɛ gba si himi mi ɔ hu ma ná he se, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be gba si himi mi sɛe ɔ, e ma ná he se saminya. 39 Be abɔ nɛ yogbayo ko huno ngɛ wami mi ɔ, mlaa fĩ lɛ. Se ke e huno ɔ nɔ gbenɔ mahe mi ɔ, lɛɛ e ngɛ he blɔ nɛ e kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ ɔ sɛɔ gba si himi mi, se ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ mi pɛ. 40 Se ngɛ ye susumi nya a, ke e hi si kaa bɔ nɛ e ngɛ ɔ, e bua maa jɔ wawɛɛ; nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, i susu kaa imi hu i ngɛ Mawu mumi ɔ.\\n^ Nɛ tsɔɔ kaa, nyumu kɛ yo be bɔmi nae.\\n^ Hela munyungu nɛ ji porneiʹa a hiɛhiɛɛ peemi. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.\\n^ Aloo “ma tsɔ e he.”\\n^ Aloo “yihi nɛ a li nyumu aloo nyumuhi nɛ a li yo.”\\n^ Hela, “pi nyɛ kuɛ kpa nɛ i ngɛ woe.”\\n^ Aloo “akɛnɛ e li nyumu loo yo.”\\n^ Aloo “nihewi kɛ yihewi.”\\n^ Aloo “be nyumu aloo yo lee.”\\n1 Korinto Bi 7","num_words":1842,"character_repetition_ratio":0.078,"word_repetition_ratio":0.044,"special_characters_ratio":0.324,"stopwords_ratio":0.552,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2 Mose 25 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\n2 Mose 25:1-40\\nOniai ni atsu kɛhã sɔlemɔ buu lɛ maa (1-9)\\nAdeka lɛ (10-22)\\nOkpɔlɔ lɛ (23-30)\\nKanetso lɛ (31-40)\\n25 Ni Yehowa kɛɛ Mose akɛ: 2 “Kɛɛmɔ Israelbii lɛ akɛ amɛtsu onia amɛhã mi; nyɛhea onia lɛ yɛ mɔ fɛɛ mɔ ni tsui tsirɛɔ lɛ ni etsu lɛ dɛŋ nyɛhãa mi.+ 3 Onia ni nyɛbaahe yɛ amɛdɛŋ lɛ nɛ: shika tsuru+ kɛ jwiɛtɛi+ kɛ akɔɔble+ 4 kɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala kpakpa kɛ abotia hetsɔi 5 kɛ gwantɛŋhii ahewoji ni awo lɛ tsofa tsuru kɛ nu mli gbei ahewoji kɛ akasia tso+ 6 kɛ mu ni akɛbaawo kanei amli+ kɛ balsam mu ni akɛbaafee mufɔɔ mu+ kɛ tsofa-kɛ-ŋma+ lɛ 7 kɛ onike tɛi kɛ tɛi krokomɛi ni akɛbaatara efɔd+ lɛ kɛ tsitsinɔnii+ lɛ amli. 8 Amɛma jamɔhe amɛhã mi, ni mahi amɛteŋ.*+ 9 Feemɔ sɔlemɔ buu* lɛ kɛ emli nibii lɛ fɛɛ, feemɔ lɛ tamɔ nɔkwɛmɔnɔ* ni mikɛtsɔɔ bo lɛ pɛpɛɛpɛ.+ 10 “Amɛkɛ akasia tso akpɛ adeka, ekɛlɛ afee ninetalɔi* enyɔ kɛ fã, elɛɛmɔ afee ninetalɔ kome kɛ fã, ni ekwɔlɛ hu afee ninetalɔ kome kɛ fã.+ 11 Ni okɛ shika tsuru krɔŋŋ aha he.+ Okɛha emli kɛ ehe fɛɛ, ni okɛ shika tsuru aye sãma kɛbã naa fɛɛ kɛkpe.+ 12 Ni okɛ shika tsuru afee gai ejwɛ owo he, ní okɛkpɛtɛ enaji ejwɛ lɛ ayiteŋgbɛ, gai enyɔ ahi afã kome, enyɔ hu ahi afã kroko lɛ. 13 Ni ogbɔ akasia tsei, ní okɛ shika tsuru aha he.+ 14 Okɛ tsei lɛ ahɔlɔ gai ni yɔɔ Adeka lɛ koŋ biɛ kɛ biɛ lɛ amli, koni akɛwó Adeka lɛ. 15 Tsei lɛ ahɔlɔ Adeka lɛ he gai lɛ amli; akajie yɛ mli.+ 16 Okɛ Odaseyelinɔ ni mikɛbaahã bo lɛ awo Adeka lɛ mli.+ 17 “Okɛ shika tsuru krɔŋŋ afee adeka lɛ naanɔ, ekɛlɛ afee ninetalɔi enyɔ kɛ fã, ni elɛɛmɔ hu afee ninetalɔ kome kɛ fã.+ 18 Okɛ shika tsuru afee kerubim enyɔ; okɛ hamlɛ atswia shika tsuru lɛ kɛfee kerubim lɛ yɛ adeka lɛ naanɔ lɛ nɔ, yɛ naagbeehei enyɔ lɛ.+ 19 Feemɔ kerubim lɛ yɛ naagbeehei enyɔ lɛ, kerub kome yɛ adeka lɛ naanɔ lɛ naagbeehe kome, ni ekome hu yɛ enaagbeehe kroko lɛ. 20 Kerubim lɛ agbɛ amɛfiji enyɔ lɛ amli kɛya ŋwɛigbɛ, ní amɛfiji lɛ aha naanɔ lɛ nɔ,+ ni kerub kome hiɛ akwɛ ekroko lɛ hiɛ. Kerubim lɛ amamɔ amɛhiɛiaŋ shi kɛkwɛ naanɔ lɛ nɔ. 21 Okɛ naanɔ+ lɛ abu Adeka lɛ naa, ní okɛ Odaseyelinɔ ni mikɛbaahã bo lɛ awo Adeka lɛ mli. 22 Majie mihe kpo matsɔɔ bo yɛ jɛmɛ, ni majɛ naanɔ lɛ nɔ mikɛ bo awie.+ Majɛ kerubim enyɔ lɛ ni yɔɔ Odaseyeli adeka lɛ nɔ lɛ ateŋ mahã ole nibii fɛɛ ni mafã bo ni okɛɛ Israelbii lɛ. 23 “Agbɛnɛ hu, okɛ akasia tso akpɛ okpɔlɔ,+ ekɛlɛ afee ninetalɔi enyɔ, elɛɛmɔ afee ninetalɔ kome, ni ekwɔlɛ afee ninetalɔ kome kɛ fã.+ 24 Okɛ shika tsuru krɔŋŋ aha he, ní okɛ shika tsuru aye sãma kɛbã naa kɛkpe. 25 Gbɔɔ tso fɛtɛfɛtɛ ni lɛɛmɔ ji dɛ̃ lɛɛmɔ* ní okɛbã okpɔlɔ lɛ naa, ní okɛ shika tsuru aye sãma kɛbã tso fɛtɛfɛtɛ lɛ naa kɛkpe. 26 Okɛ shika tsuru afee gai ejwɛ ohã okpɔlɔ lɛ, ní okɛ gai lɛ awo ekoji ejwɛ lɛ, he ni naji ejwɛ lɛ yɔɔ lɛ. 27 Gai lɛ abɛŋkɛ tso fɛtɛfɛtɛ ni akɛbã okpɔlɔ lɛ naa lɛ, koni akɛ tsei ni akɛbaawó okpɔlɔ lɛ ahɔlɔ mli. 28 Okɛ akasia tso agbɔ tsei lɛ, ní okɛ shika tsuru aha he, koni akɛwó okpɔlɔ lɛ. 29 “Agbɛnɛ hu, feemɔ ekãi kɛ ekɔɔpoi kɛ ekɔɔpoi wuji kɛ etsɛnsii lɛ, nibii ni akɛbaafɔse dãa afɔlei lɛ. Okɛ shika tsuru krɔŋŋ afee.+ 30 Ni okɛ hiɛmaa blodo lɛ ama okpɔlɔ lɛ nɔ yɛ mihiɛ be fɛɛ be.+ 31 “Okɛ shika tsuru krɔŋŋ afee kanetso.+ Okɛ hamlɛ atswia shika tsuru lɛ kɛfee kanetso lɛ. Eshishi lɛ kɛ eteŋtso lɛ kɛ eniji lɛ kɛ ekɔɔpoi lɛ kɛ ekpɔbii lɛ kɛ efɔfɔii lɛ fɛɛ afee kanetso muu kome.+ 32 Ni kanetso lɛ agbála niji ekpaa, niji etɛ ahi afã kome, ni niji etɛ hu ahi afã kroko lɛ. 33 Kɔɔpoi etɛ ni afee lɛ tamɔ almond fɔfɔii ahi niji ni yɔɔ afã kome lɛ eko fɛɛ eko he, ni kpɔbii kɛ fɔfɔii hu ahi amɛhe bɔ ni kɛ́ kpɔ ba lɛ, kɛkɛ lɛ fɔfɔi eba; ni kɔɔpoi etɛ ni afee lɛ tamɔ almond fɔfɔii ahi niji ni yɔɔ afã kroko lɛ hu eko fɛɛ eko he, ni kpɔbii kɛ fɔfɔii hu ahi amɛhe bɔ ni kɛ́ kpɔ ba lɛ, kɛkɛ lɛ fɔfɔi eba. Nɛkɛ ji bɔ ni afee yɛ niji ekpaa lɛ ni kanetso lɛ teŋtso lɛ baagbála lɛ ahe. 34 Kɔɔpoi ejwɛ ni afee lɛ tamɔ almond fɔfɔii ahi kanetso lɛ teŋtso lɛ he, ni kpɔbii kɛ fɔfɔii hu ahi he bɔ ni kɛ́ kpɔ ba lɛ, kɛkɛ lɛ fɔfɔi eba. 35 Kpɔ ahi klɛŋklɛŋ niji enyɔ ni teŋtso lɛ egbála yɛ biɛ kɛ biɛ lɛ ashishi, ni kpɔ ahi niji enyɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ ashishi, ni kpɔ ahi niji enyɔ kroko ni nyiɛ sɛɛ lɛ hu ashishi, nakai afee lɛ yɛ niji ekpaa lɛ ni kanetso lɛ teŋtso lɛ egbála lɛ fɛɛ ashishi. 36 Akɛ hamlɛ atswia shika tsuru krɔŋŋ kɛfee kpɔbii lɛ kɛ niji lɛ kɛ kanetso muu lɛ fɛɛ, koni etsɔ nɔ muu kome.+ 37 Feemɔ kanei kpawo omamɔ nɔ, koni kɛ́ asu kanei lɛ, amɛkpɛ ehiɛgbɛ.+ 38 Akɛ shika tsuru krɔŋŋ afee enibɛɛnii* kɛ elajeenii lɛ.+ 39 Akɛ shika tsuru krɔŋŋ talɛnta* kome afee kanetso lɛ kɛ ehe nibii nɛɛ fɛɛ. 40 Kwɛmɔ ni ofee nibii nɛɛ tamɔ amɛhe nɔkwɛmɔnɔ* ni akɛtsɔɔ bo yɛ gɔŋ lɛ nɔ lɛ pɛpɛɛpɛ.+\\n^ Loo “kooloo hetsɔi ni awo lɛ tsofa afaseo su.”\\n^ Loo “mafee mimama tsũ yɛ amɛteŋ.”\\n^ Eji mama tsũ ko ni Israelbii lɛ já Nyɔŋmɔ yɛ mli ni anyɛɔ ajieɔ kɛyaa he kroko; bei komɛi lɛ, atsɛɔ lɛ hu akɛ kpee buu.\\n^ Loo “henɔ; pataŋ.”\\n^ Loo “tamɔ amɛhenɔ; tamɔ amɛpataŋ.”","num_words":953,"character_repetition_ratio":0.081,"word_repetition_ratio":0.037,"special_characters_ratio":0.26,"stopwords_ratio":0.081,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"E Sa Kaa Waa Bu Nihi Nɛ A Hɛɛ Blɔ Nya | Mawu Suɔmi\\nMɛni He Je E Sa Kaa Waa Bu Nihi Nɛ A Hɛɛ Blɔ Nya a?\\n“Nyɛɛ bu nɔ tsuaa nɔ.”—1 PETRO 2:17.\\n1, 2. (a) Mɛni e yee ha wɔ kaa wa maa pee ha nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\nANƐ o na jokuɛ nyumuyo ko nɛ a de lɛ ke e pee nɔ́ ko nɛ e sume kaa e maa pee hyɛ lo? Eko ɔ, o na kaa e tu e hɛ mi. E nu nɔ́ nɛ e fɔlɔ ɔ de lɛ ɔ, nɛ e le kaa e sa nɛ e bu lɛ. Se e sume kaa e maa pee nɔ́ nɛ a de lɛ ɔ. Wɔ tsuo wa nyɛɔ peeɔ wa ní jã be komɛ.\\n2 Pi be tsuaa be nɛ e ngɛ gbɔjɔɔ kaa wa ma je bumi kpo ha nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a. Anɛ be komɛ ngɛ nɛ e yee ha mo kaa o maa bu nihi nɛ o ngɛ a sisi ɔ lo? Ke jã a, lɛɛ pi mo pɛ. Bumi nɛ a jeɔ kpo kɛ haa nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a ba si wawɛɛ mwɔnɛ ɔ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa bu nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya. (Abɛ 24:21) Niinɛ, ja wa pee jã loko wa maa hi Mawu suɔmi ɔ mi daa. Lɛɛ, wa ma bi ke, Mɛni he je nɛ e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa bu nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a? Mɛni he je nɛ Yehowa ngɛ bie kaa waa bu nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a, nɛ mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa pee jã? Mɛni blɔhi a nɔ wa maa gu kɛ je bumi kpo kɛ ha nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya?\\nNƆ́ HE JE NƐ E YEE\\n3, 4. Kɛ yayami kɛ fã tɔmi plɛ kɛ ba ha kɛɛ? Mɛni he je mluku nɛ wa yi ɔ ha nɛ e yee ha wɔ kaa wa maa bu nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a?\\n3 Mo ha nɛ wa susu yi mi tomi enyɔ a he je nɛ e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa ma je bumi kpo ha nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a he nɛ waa hyɛ. Kekleekle ɔ, wa yi mluku; enyɔne, nihi nɛ yeɔ wa nɔ ɔ hu yi mluku. Adesahi ná yayami kɛ fa tɔmi kɛ je benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ atua kɛ si Mawu nɔ yemi ɔ ngɛ Eden abɔɔ mi ɔ tɔɔ. Lɔ ɔ he ɔ, atua tsɔmi ji nɔ́ nɛ ngɔ yayami kɛ ba. Nɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, atua tsɔmi su ɔ ngɛ wa mi.—1 Mose 2:15-17; 3:1-7; La 51:5; Roma Bi 5:12.\\n4 Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, e yi ha wa kpɛti nihi fuu kaa a ma wo a he nɔ, nɛ a be nɔ bue. Pi nɔ tsuaa nɔ nɛ baa e he si. E biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ loko nɔ ko ma nyɛ maa ba e he si. Ke waa kɛ jehahi fuu sɔmɔ Mawu ngɛ anɔkuale yemi mi po ɔ, ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa tue mi ma nyɛ ma ti, nɛ wa ma wo wa he nɔ. Mo susu Kora nɛ e kɛ Yehowa we bi gblee haomihi fuu a mi ngɛ anɔkuale yemi mi ɔ he nɛ o hyɛ. Kora suɔ kaa e ná blɔ nya. Enɛ ɔ he ɔ, e nyɛɛ nihi a hɛ mi nɛ a tsɔ Mose hɛ mi atua. Mose ji nɔ ko nɛ e he jɔ pe nɔ tsuaa nɔ ngɛ jamɛ a be ɔ mi. (4 Mose 12:3; 16:1-3) Mo susu Matsɛ Uzia nɛ he nɔ womi ha nɛ e ya sɛ Yehowa sɔlemi we ɔ nɛ e tsu osɔfo ɔmɛ a ní tsumi klɔuklɔu ɔ hu he nɛ o hyɛ. (2 Kronika 26:16-21) A gbla atua tsɔli nɛ ɔmɛ a tue wawɛɛ. Se a ní peepee yayami nɛ ɔmɛ ji kaimi níhi nɛ he hia wɔ tsuo. E sa kaa waa hwu kɛ si he nɔ womi nɛ haa e yee ha wɔ kaa wa maa bu nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a.\\n5. Kɛ adesahi nɛ yi mluku ɔ ngɔ a blɔ nya kɛ tsu ní ngɛ blɔ yaya nɔ ha kɛɛ?\\n5 Jehanɛ se hu ɔ, adesahi nɛ a yi mluku nɛ a hɛɛ blɔ nya a, a ní peepee hu he je nɛ nihi bui mɛ ɔ nɛ. A ti nihi fuu a yi mi wa, nɛ a nɛ nihi nɛ ngɛ a sisi ɔ mɔbɔ. Adesahi a yi nɔ sane mi hyi tɔ kɛ nɔ yeli nɛ a ngɔ a blɔ nya kɛ tsu ní ngɛ blɔ yaya nɔ. (Kane Fiɛlɔ 8:9.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Saul ji nɔmlɔ kpakpa nɛ baa e he si benɛ Yehowa hla lɛ kaa matsɛ ɔ. Se e ba ná he nɔ womi kɛ hunga jemi su, nɛ e wa nyumu anɔkualetsɛ David yi mi. (1 Samuel 9:20, 21; 10:20-22; 18:7-11) Pee se ɔ, David ba pee Israel matsɛmɛ kpakpa amɛ a kpɛti nɔ kake, se lɛ hu e ngɔ e blɔ nya a kɛ tsu ní ngɛ blɔ yaya nɔ, nɛ e kpɔ Uria nɛ ji Hitno ɔ yo ngɛ e dɛ, nɛ e ha a gbe Uria nɛ pee we nɔ́ ko ɔ ngɛ ta nya. (2 Samuel 11:1-17) Niinɛ, fa tɔmi ha nɛ e yee ha nihi kaa a maa ngɔ blɔ nya nɛ a hɛɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ blɔ kpakpa nɔ. Nɛ ke nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a bui Yehowa a, lɛɛ e pa hí kulaa. Benɛ Britain ma kudɔlɔ ko tu Katoliki osɔfo nikɔtɔma komɛ (popes) a yi mi wami ní peepeehi nɛ gbɛ fĩa a he munyu ta a, e ngma ke: “Blɔ nya puɛɔ nɔ, nɛ blɔ nya nɛ huzu be he ɔ lɛɛ, e pa puɛɔ nɔ kulaa.” Benɛ munyu nɛ ɔ ngɛ wa juɛmi mi ɔ, ha nɛ wa susu sane bimi nɛ ɔ he: Mɛni he je nɛ e sa kaa wa je bumi kpo kɛ ha nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a?\\n6, 7. (a) Suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a woɔ wɔ he wami nɛ waa peeɔ mɛni, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni he si bami biɔ kaa waa pee?\\n6 Suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa kɛ wa nyɛmi nɔmlɔ, kɛ suɔmi nɛ wa ngɛ ha wɔ nitsɛmɛ wa he ɔ ji yi mi tomi titli he je nɛ wa jeɔ bumi kpo kɛ haa nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a nɛ. Akɛnɛ wa suɔ Yehowa saminya he je ɔ, wa suɔ kaa wa ma ha nɛ e ná bua jɔmi. (Kane Abɛ 27:11; Marko 12:29, 30.) Wa le kaa kɛ je benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ atua ngɛ Eden ɔ, adesahi babauu ya fĩ Satan se nɛ a te si kɛ wo matsɛ nɛ Yehowa ji kɛ he blɔ nɛ e ngɛ kaa e yeɔ je mluku ɔ nɔ ɔ. Wa bua jɔ kaa wa fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se. Ke wa kane hɛ mi nyami womi munyu nɛ ngɛ Kpojemi 4:11 ɔ, e taa wa tsui he wawɛɛ. Wa yɔse heii kaa Yehowa ji je mluku ɔ Nɔ Yelɔ nɛ sa. Wa fĩ matsɛ nɛ Yehowa ji ɔ se, nɛ waa kɛ wa daa ligbi si himi tsɔɔ kaa wa kplɛɛ e nɔ yemi ɔ nɔ.\\n7 Enɛ ɔ biɔ nɛ waa pee tue bumi. Se pi lɔ ɔ pɛ kɛkɛ. Suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa he je ɔ, e yi ha wɔ kaa wa maa bu lɛ tue. Se be komɛ ngɛ nɛ e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa pee tue bumi kɛ ha lɛ. Ke e ba jã a, e sa nɛ waa ba wa he si kaa bɔ nɛ e he hia nɛ jokuɛ nyumuyo ɔ nɛ wa tu e he munyu ngɛ sisije ɔ hu nɛ ba e he si ɔ. E sa nɛ wa kai kaa Yesu ba e he si nɛ e pee e Tsɛ ɔ suɔmi nya ní be mi nɛ eko ɔ, jã peemi he wa ha lɛ po. E de e Tsɛ ɔ ke, “A ko pee nɔ́ nɛ imi i suɔ; se mohu a pee nɔ́ nɛ mo o suɔ.”—Luka 22:42.\\n8. (a) Mɛni e sa kaa waa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ wa he si bae ha Yehowa nɔ yemi ɔ, nɛ kɛ wa peeɔ kɛ leɔ Yehowa susumi ngɛ enɛ ɔ he ha kɛɛ? (b) Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa bu ga womi tue nɛ waa kplɛɛ tsɔsemi nɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, ‘ Moo Bu Ga Womi Tue Nɛ O kplɛɛ Tsɔsemi Nɔ.’)\\n8 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, mwɔnɛ ɔ, Yehowa kɛ wa ti nɔ ko nɔ ko tui munyu tɛ̃ɛ. E guu Baiblo ɔ, kɛ e nane mi dali nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a nɔ nɛ e kɛ wɔ tuɔ munyu. Enɛ ɔ he ɔ, behi fuu ɔ, ke wa buu adesahi nɛ daa si ngɛ Yehowa nane mi, loo nihi nɛ e ngmɛ mɛ blɔ kaa a da wa nya a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ wa he si bae ha Yehowa nɔ yemi ɔ. Ke wa tsɔ nimli nɛ ɔmɛ a hɛ mi atua, nɛ wa bui Ngmami ɔ mi ga womi kɛ tsɔsemi nɛ a kɛ haa wɔ ɔ tue ɔ, wa Mawu ɔ mi mi ma fu wɔ. Benɛ Israel bi ɔmɛ tu munyu huitihuiti nɛ a tsɔ Mose hɛ mi atua a, Yehowa de ke lɛ tutuutu e hɛ mi atua nɛ a tsɔ ɔ nɛ.—4 Mose 14:26, 27.\\n9. Mɛni he je suɔmi nɛ wa ngɛ ha wa nyɛmi nɔmlɔ ɔ woɔ wɔ he wami konɛ waa bu nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n9 Jehanɛ se hu ɔ, wa buu nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a, ejakaa wa suɔ wa nyɛmi nɔmlɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ngɔɔ lɛ kaa o ji ta buli komɛ a kpɛti nɔ kake. Manye nɛ nyɛ maa ye ngɛ ta mi ɔ daa si ngɛ tue bumi nɛ nyɛ tsuo nyɛ maa pee kɛ ha nyɛ nya dalɔ ɔ nɔ. Ke o kɛ blɔ nya tomi nɛ ɔ tsu we ní, nɛ o tsɔ nyɛ nya dalɔ ɔ hɛ mi atua a, lɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ o nyɛmimɛ ta buli kpa amɛ kɛ wo haomi mi. E ji anɔkuale kaa mwɔnɛ ɔ, adesahi nɛ a ji ta buli puɛɔ ní wawɛɛ ngɛ je ɔ mi. Se Yehowa ngɛ tabohi nɛ nɔ́ kpakpa pɛ a peeɔ. Baiblo ɔ tsɛ Mawu si lafahi abɔ ke ‘Yehowa Tabohiatsɛ.’ (1 Samuel 1:3) Lɛ ji bɔfohi ta buli babauu ɔ a Nyatsɛ. Be komɛ ngɛ nɛ Yehowa ngɔɔ e sɔmɔli nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ kɛ toɔ tabo he. (La 68:11, NW; Ezekiel 37:1-10, NW) Ke wa tsɔ nihi nɛ Yehowa ngɔ mɛ kɛ da wa nya a a hɛ mi atua a, anɛ wa be wa nyɛmimɛ Kristofohi ngɔe kɛ wo haomi mi lo? Ke Kristofo no ko tsɔ asafo mi nikɔtɔma amɛ a hɛ mi atua a, e ma nyɛ maa hao ni kpahi ngɛ asafo ɔ mi. (1 Korinto Bi 12:14, 25, 26) Ke bi ko tsɔ atua a, e ma nyɛ maa hao e weku mi bimɛ ɔmɛ tsuo. Lɔ ɔ he ɔ, ke wa je bumi kpo ha nihi nɛ hɛɛ blɔ nya nɛ waa kɛ mɛ pee kake ɔ, e tsɔɔ kaa wa suɔ wa nyɛmi nɔmlɔ.\\n10, 11. Ke wa suɔ nɛ e hi ha wɔ ɔ, mɛni he je nɛ e sa kaa waa pee tue bumi kɛ ha nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a?\\n10 Jehanɛ ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa se nami he je nɛ wa buu nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a nɛ. Behi fuu ɔ, ke Yehowa de wɔ ke waa bu nihi nɛ hɛɛ blɔ nya a, e tsɔɔ wɔ se nami nɛ ngɛ he hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e de jokuɛwi kaa a bu a fɔli tue bɔ nɛ pee nɛ a se nɛ kɛ ngɛ je mi, konɛ e hi ha mɛ. (5 Mose 5:16; Efeso Bi 6:2, 3) Yehowa de wɔ ke waa bu asafo mi nikɔtɔma amɛ, ejakaa ke wa pee we jã a, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ ma puɛ. (Hebri Bi 13:7, 17) E de wɔ hu kaa waa bu ma nɔ yeli kɛ ha wɔ nitsɛmɛ wa he piɛ pomi.—Roma Bi 13:4.\\n11 Amlɔ nɛ ɔ, wa le nɔ́ he je nɛ Yehowa suɔ kaa waa pee tue bumi kɛ ha nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a. Anɛ o nɛ kaa lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa pee jã lo? Lɛɛ, nyɛ ha wa susu blɔhi titli etɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ je bumi kpo kɛ ha nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a he nɛ waa hyɛ.\\nBUMI KPO NƐ WA MA JE NGƐ WEKU Ɔ MI\\n12. Mɛni Yehowa to blɔ nya kaa huno loo tsɛ nɛ tsu ngɛ weku ɔ mi, nɛ kɛ e maa pee kɛ tsu he ní kaa nyumu kɛɛ?\\n12 Yehowa nitsɛ nɛ to weku si himi ɔ he blɔ nya. Yehowa Mawu kɛ blɔ nya tomi tsuɔ ní wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, e to weku ɔ he blɔ nya konɛ níhi nɛ ya nɔ saminya ngɛ mi. (1 Korinto Bi 14:33) E to blɔ nya kaa huno ɔ loo tsɛ ɔ nɛ pee wekuyi. Huno ɔ jeɔ bumi kpo kɛ haa Kristo Yesu nɛ ji e Yi ɔ. E kaseɔ bɔ nɛ Yesu plɛ kɛ hyɛ asafo ɔ nɔ ha a, nɛ lɛ hu e peeɔ jã. (Efeso Bi 5:23) Lɔ ɔ he ɔ, e sɛ kaa huno ɔ nɛ kua e blɔ nya ní tsumi, mohu ɔ, e sa kaa e tsu he ní kaa nyumu; e ko pee nɔ nɛ sane he wa, loo e yi mi wa, mohu ɔ, e pee nɔ nɛ jeɔ suɔmi kɛ mi mi jɔmi kpo, nɛ e nuɔ níhi a sisi. E sa nɛ e hi e juɛmi mi daa kaa huzu ngɛ e blɔ nya a he. E ngɛ Yehowa nɔ yemi sisi.\\nTsɛ nɛ e ji Kristofo no kaseɔ bɔ nɛ Kristo hyɛ asafo ɔ nɔ ha a\\n13. Kɛ yogbayo loo binyɛ ma plɛ kɛ tsu e blɔ nya ní tsumi ngɛ weku ɔ mi konɛ e sa Yehowa hɛ mi ha kɛɛ?\\n13 E sa kaa yogbayo loo binyɛ nɛ pee walɔ loo he piɛɛlɔ nɛ sa kɛ ha e huno ɔ. Lɛ hu e ngɛ blɔ nya ngɛ weku ɔ mi, ejakaa Baiblo ɔ tu ‘nyɛmɛ a ní tsɔɔmi’ he munyu. (Abɛ 1:8) Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ngɛ e huno ɔ sisi. Yogbayo nɛ e ji Kristofo no yeɔ bua e huno kɛ tsuɔ e wekuyi blɔ nya ní tsumi ɔ he ní. Jã nɛ e peeɔ tsɔɔ kaa e ngɛ bumi kɛ ha e huno ɔ. E gbi e huno ɔ he guɛ, e yi e nɔ, nɛ e ngɔɛ wekuyi blɔ nya a ngɛ e huno ɔ dɛ hulɔ. Mohu ɔ, e yeɔ bua e huno ɔ nɛ e kɛ lɛ peeɔ kake. Ke huno ɔ ma e juɛmi nya si ngɛ nɔ́ ko he nɛ yo ɔ bua jɔɛ he po ɔ, e ma nyɛ maa je he si bami mi kɛ tsɔɔ e juɛmi, se kɛ̃ ɔ, e baa e he si kɛ haa e huno ɔ. Ke e huno ɔ pi Odasefo no ɔ, eko ɔ, e kɛ haomihi maa kpe, se kɛ̃ ɔ, e he si nɛ e maa ba ha e huno ɔ ma nyɛ maa ta e huno ɔ tsui he nɛ e hla Yehowa se blɔ.—Kane 1 Petro 3:1.\\n14. Mɛni bimɛ maa pee konɛ a fɔli kɛ Yehowa tsuo a bua nɛ jɔ?\\n14 Ke bimɛ buɔ a tsɛmɛ kɛ a nyɛmɛ tue ɔ, Yehowa bua jɔɔ. Jã nɛ a peeɔ ɔ hu woɔ a fɔli ɔmɛ a hɛ mi nyami nɛ a bua jɔɔ. (Abɛ 10:1) Ngɛ fɔlɔ kake wekuhi a mi hu ɔ, e sa kaa bimɛ nɛ a bu a fɔlɔ ɔ tue. E sa nɛ a hɛ nɛ hi nɔ kaa e he hia nɛ a ye bua a fɔlɔ ɔ, nɛ a kɛ lɛ nɛ pee kake. Ke weku mi bimɛ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ tsuɔ e blɔ nya ní tsumi nɛ Mawu ha lɛ ɔ, a náa tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi babauu. Enɛ ɔ woɔ Yehowa Mawu nɛ ji wekuhi tsuo a Sisi Tolɔ ɔ hɛ mi nyami.—Efeso Bi 3:14, 15.\\nBUMI KPO NƐ WA MA JE NGƐ ASAFO Ɔ MI\\n15. (a) Mɛni wa maa pee ngɛ asafo ɔ mi kɛ tsɔɔ kaa wa buu Yehowa nɔ yemi ɔ? (b) Mɛni sisi tomi mlaahi ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa bu nihi nɛ daa asafo ɔ nya a? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Nyɛɛ Bu Nyɛ Hɛ Mi Nyɛɛli Ɔmɛ Tue.”)\\n15 Yehowa ngɔ e Bi ɔ kɛ da Kristofohi asafo ɔ nya kaa asafo ɔ Nɔ Yelɔ. (Kolose Bi 1:13) Yesu hu ha e “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ” ɔ ní tsumi kaa e ha Mawu we bi nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ níhi nɛ ma ha a nane maa pi si ngɛ Mawu jami mi. (Mateo 24:45-47) Yehowa Odasefohi a Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ sɔmɔɔ kaa “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ.” Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Kristofohi asafohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a blɔ fa mi ɔ, mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ngɔɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ga womi kɛ haa asafo mi nikɔtɔmahi. A nyɛɔ peeɔ enɛ ɔ tɛ̃ɛ, aloo a guu a nane mi dali nɛ ji kpɔ mi nɔ hyɛli a nɔ kɛ peeɔ jã. Ke wa ti nɔ tsuaa nɔ bu blɔ nya nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ ɔ, Yehowa tue wa ngɛ bue ɔ nɛ.—Kane 1 Tesalonika Bi 5:12; Hebri Bi 13:17.\\n16. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke mumi klɔuklɔu ɔ nɔ a guu kɛ hlaa asafo mi nikɔtɔmahi ɔ?\\n16 Asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ sɔmɔli ɔmɛ yi mluku. A tɔ̃ɔ kaa bɔ nɛ wɔ hu wa tɔ̃ɔ ɔ. Se kɛ̃ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ji ‘nimli a mi nike ní’ nɛ́ a ngɔ ha asafo ɔ konɛ a ye bua asafo ɔ nɛ a kɛ Yehowa nɛ ná huɛ bɔmi kpakpa. (Efeso Bi 4:8) Mumi klɔuklɔu ɔ lɛ hlaa asafo mi nikɔtɔma amɛ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:28) Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ja nɔ ko su Mawu Munyu ɔ nɛ a gu mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ ngma a mi níhi nɛ a ngɛ hlae ɔ a he loko a maa hla lɛ kaa asafo mi nɔkɔtɔma. (1 Timoteo 3:1-7, 12; Tito 1:5-9) Jehanɛ ɔ, loko nikɔtɔma amɛ maa hyɛ kaa nyɛminyumu ko su níhi nɛ a ngɛ hlae ɔ a he ɔ, a sɔleɔ wawɛɛ kɛ biɔ Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ blɔ tsɔɔmi.\\n17. Mɛni he je yihi nɛ a ji Kristofohi haa a yi nɔ be komɛ ngɛ asafo mi ní tsumihi a mi?\\n17 Ngɛ asafo ɔ mi ɔ, be komɛ ngɛ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma aloo asafo mi sɔmɔlɔ ko be nɛ e maa tsu ní tsumi komɛ nɛ jinɛ mɛ lɛ e sa kaa a tsu he ní ɔ. Ní tsumi nɛ ɔmɛ eko ji fiɛɛmi yami kpe ɔ nɔ hyɛmi. Ke e ba jã a, nyɛmimɛ nyumu kpahi nɛ a baptisi mɛ ɔ ma nyɛ ma tsu he ní. Ke nyɛminyumu ko nɛ a baptisi lɛ be ɔ, lɛɛ nyɛmiyo ko nɛ e ji Kristofo no nɛ sa, ma nyɛ ma tsu he ní. Se ke yo ngɛ ní tsumi nɛ nyumu nɛ a baptisi lɛ tsuɔ tsue ɔ, e sa kaa e ha e yi nɔ. * (1 Korinto Bi 11:3-10) Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa a ba yihi si. Mohu ɔ, lɔ ɔ haa mɛ he blɔ nɛ a kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ bumi kɛ ha blɔ nya nɛ Yehowa to kaa yihi nɛ a ba a he si ha nyumuhi ngɛ weku ɔ kɛ asafo ɔ mi ɔ.\\nBUMI KPO NƐ WA MA JE HA MA NƆ YELI\\n18, 19. (a) Kɛ o maa tsɔɔ sisi tomi mlaa nɛ ngɛ Roma Bi 13:1-7 ɔ nya ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ wa guu kɛ jeɔ bumi kpo kɛ haa ma nɔ yeli?\\n18 Anɔkuale Kristofohi bɔɔ mɔde kaa a kɛ sisi tomi mlaa nɛ ngɛ Roma Bi 13:1-7 ɔ ma tsu ní. (Kane.) Ke o kane ngmami nɛ ɔ, o maa na kaa “ma nɔ yeli” nɛ a wo a ta a ji ma kudɔli ɔmɛ nɛ. Be abɔ nɛ Yehowa ngmɛ adesa nɔ yeli blɔ nɛ ɔ, a tsuɔ níhi nɛ a he hia kɛ haa wɔ. A haa nɛ nihi kɛ mlaa tsuɔ ní, nɛ wa nine suu wa hiami ní komɛ a nɔ. Ke wa ye ma nɔ yeli ɔmɛ a mlaahi a nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa buu mɛ. Wa bɔɔ mɔde kaa wa maa wo tó saisaa nɛ a biɔ, wa ngmaa amlaalo womihi a nɔ ní pɛpɛɛpɛ, nɛ wa yeɔ mlaahi nɛ kɔɔ wɔ nitsɛmɛ, wa weku, ní tsumi, kɛ weto níhi a he ɔ a nɔ. Se ke ma nɔ yeli ɔmɛ de wɔ kaa waa pee nɔ́ ko nɛ Mawu bua jɔɛ he ɔ, wa pee we. Mohu ɔ, wa deɔ kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ nɛ a hi si blema a de ɔ. A de ke: “E sa kaa waa bu Mawu mohu tue, se pi nimli.”—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:28, 29; hyɛ daka nɛ ji, “ Mɛnɔ Tue E Sa Kaa Ma Bu?”\\nMƐNƆ TUE E SA KAA MA BU?\\nSisi tomi mlaa: “Yehowa ji wa Kojolɔ, Yehowa ji wa Mlaa Wolɔ, Yehowa ji wa Matsɛ.”—Yesaya 33:22, NW.\\nMɛni ma pee ke nɔ ko de mi ke ma tɔ̃ Yehowa mlaa amɛ a nɔ?—Mateo 22:37-39; 26:52; Yohane 18:36.\\nMɛni ma pee ke nɔ ko de mi ke ma kpa Yehowa mlaa amɛ a nɔ yemi?—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:27-29; Hebri Bi 10:24, 25.\\nMɛni ma nyɛ maa ye bua mi konɛ ma bu nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya a tue?—Roma Bi 13:1-4; 1 Korinto Bi 11:3; Efeso Bi 6:1-3.\\n19 Jehanɛ se ɔ, wa jeɔ bumi kpo ha ma nɔ yeli ɔmɛ kɛ gu bɔ nɛ waa kɛ nihi hii si ha a nɔ. Be komɛ ngɛ nɛ waa kɛ amlaalo nane mi dali ma nyɛ ma tsu nɔ́ ko hɛ mi kɛ hɛ mi. Bɔfo Paulo kɛ nɔ yeli kaa jã nɛ ji Matsɛ Herode Agripa kɛ Amlaalo Festo sɛɛ ní. Nimli nɛ ɔmɛ ji nyumuhi nɛ a ní peepee dɛ blɔ kulaa, se Paulo je bumi mi nɛ e kɛ mɛ tu munyu. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 26:2, 25) E sa nɛ wɔ hu waa je bumi mi nɛ waa kɛ amlaalo nikɔtɔmahi nɛ tu munyu kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ; nɔ yeli jio, polisihi jio. E sa kaa jokuɛwi nɛ a ji Kristofohi nɛ a ngɛ sukuu yae ɔ hu nɛ bɔ mɔde kaa a maa bu a tsɔɔli, sukuu nɔ hyɛli, kɛ ní tsuli kpahi nɛ a ngɛ sukuu ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nihi nɛ a bua jɔ wa hemi kɛ yemi ɔ he pɛ nɛ wa buu; wa buu nihi nɛ teɔ si kɛ woɔ Yehowa Odasefohi hulɔ. Niinɛ, e sa kaa nihi nɛ a he we yi ɔ nɛ yɔse kaa wa buu nɔ.—Kane Roma Bi 12:17, 18; 1 Petro 3:15, 16.\\n20, 21. Mɛni ji jɔɔmi komɛ nɛ wa ma ná ke wa je bumi nɛ sa kpo ha nihi nɛ hɛɛ blɔ nya?\\n20 E sɛ kaa e ye ha wɔ kaa wa ma je bumi kpo ha nihi. Bɔfo Petro ngma ke: “Nyɛɛ bu nɔ tsuaa nɔ.” (1 Petro 2:17) Ke nihi yɔse kaa wa ngɛ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha mɛ ɔ, e ma nyɛ maa ta a tsui he wawɛɛ. Mo kai kaa mwɔnɛ ɔ, su nɛ ɔ pɔɛ he kulaa. Lɔ ɔ he ɔ, blɔ kake nɛ wa maa gu nɔ kɛ ye Yesu fami nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɔ ji, nɛ wa ma je bumi kpo ha nihi. Yesu fã wɔ ke: ‘Nyɛ ha nyɛ la a nɛ tso ngɛ nimli a hɛ mi, konɛ a na ní kpakpahi nɛ nyɛ ngɛ pee ɔ, nɛ a wo nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ hɛ mi nyami.’—Mateo 5:16.\\n21 E ngɛ mi kaa wa ngɛ je nɛ wo diblii mi mohu lɛɛ, se nihi nɛ a hɛɛ tsui kpakpa a ngɛ mumi mi la a he bae. Enɛ ɔ he ɔ, bumi kpo nɛ wa ma je ngɛ weku ɔ mi, asafo ɔ mi, kɛ ma nɔ yeli a hɛ mi ɔ, ma nyɛ maa gbla nihi kɛ ba piɛɛ wa he kɛ nyɛɛ ngɛ la a nya. E ji blɔ hyɛmi nɛ ngɛ bua jɔmi nitsɛ! Ke e ya bɛ mi jã po ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami ngɛ nɔ́ kake ko he, kaa bumi kpo nɛ wa ma je ha nihi ɔ maa sa Yehowa Mawu hɛ mi, nɛ e maa ye bua wɔ konɛ waa hi e suɔmi ɔ mi. Anɛ jɔɔmi ko ngɛ nɛ pe enɛ ɔ lo?\\n^ kk. 17 O maa na blɔhi a nɔ nɛ a ngɔɔ sisi tomi mlaa nɛ ɔ kɛ tsuɔ ní ha a ekomɛ ngɛ Mi Tsɔɔmi Munyuhi nɛ ji, “Mɛni Be E Sa Kaa A Ha Yi Nɔ, Nɛ Mɛni He Je?” ɔ mi.\\n‘MOO BU GA WOMI TUE NƐ O KPLƐƐ TSƆSEMI NƆ’\\nMwɔnɛ ɔ, Satan mumi ɔ nɛ ji atua tsɔmi, kɛ pɛ hyi je ɔ tɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ tu Satan he munyu kaa “nɔ nɛ yeɔ mumi yayami ɔmɛ a nɔ ngɛ kɔɔhiɔ mi,” nɛ e tsɔɔ kaa “nihi nɛ gboɔ Mawu tue ɔ, mumi nɛ ɔ lɛ ngɛ ní tsue ngɛ a mi amlɔ nɛ ɔ.” (Efeso Bi 2:2) Mwɔnɛ ɔ, nihi babauu suɔ kaa a hi a dɛhe nɛ nɔ ko nɔ ko nɛ ko ye a nɔ. Aywilɛho sane ji kaa he yemi su nɛ ɔ ná ni komɛ a nɔ he wami ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. Eko ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko maa je mi mi jɔmi mi kɛ wo ga ngɛ oslaa nɛ ngɛ hɛja jemi nɛ je mi bami yayami loo awi yemi ní peepeehi ngɛ mi ɔ he, se ni komɛ ma nyɛ ma kua ga womi nɛ ɔ loo a mi mi ma fu. E he hia kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bu munyu nɛ ngɛ Abɛ 19:20 ɔ tue. E de ke: “Bu ga womi tue, nɛ o ha a tu mo slɔmi munyu, konɛ o ná nile nɛ o kɛ bu o he hwɔɔ se.”\\nMɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee enɛ ɔ? Moo hyɛ ní etɛ komɛ nɛ haa nihi kuaa ga womi loo tsɔsemi, konɛ o kadi nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ a he.\\n“E peeɔ mi kaa ga womi ɔ sɛ.” Eko ɔ, e maa pee wɔ kaa ga womi ɔ dɛ aloo nɔ nɛ wo wɔ ga a li munyu ɔ mi fitsofitso. Eko ɔ, nɔ́ nɛ wa maa pee amlɔ nɔuu ji kaa wa be ga womi ɔ bue kaa nɔ́ ko nɛ he hia. (Hebri Bi 12:5) Akɛnɛ wɔ tsuo wa yi mluku he je ɔ, anɛ e sɛ kaa wa dlaa wa susumi ngɛ sane ɔ he lo? (Abɛ 19:3) Anɛ pi nɔ́ ko kɛ̃ he je nɛ a wo wɔ ga a ngɛ ɔ lo? E sa nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ a wo wɔ ga a he. Mawu Munyu ɔ wo wɔ ga ke: “Kai slɔmi gbi nɛ a ha mo ɔ daa; koo ngmɛɛ he. Lɔ ɔ ji o wami.”—Abɛ 4:13.\\n“I sume bɔ nɛ e plɛ kɛ slɔ mi ɔ.” Niinɛ, Mawu Munyu ɔ tsɔɔ blɔ kpakpa nɛ e sa kaa a gu nɔ kɛ wo nɔ ga. (Galatia Bi 6:1) Se Baiblo ɔ de hu ke: “Nihi tsuo pee yayami, nɛ Mawu hɛ mi nyami ɔ bɔ mɛ.” (Roma Bi 3:23) Ke wa ngɛ hlae kaa a slɔ wɔ ngɛ blɔ nɛ hi kɛ pi si nɔ ɔ, lɛɛ ja slɔmi ɔ je nɔ ko nɛ ye mluku pɛ ngɔ. (Yakobo 3:2) Yehowa guɔ nimli nɛ yi mluku nɔ kɛ woɔ wɔ ga, enɛ ɔ he je ɔ, nile ngɛ mi kaa wa be hae nɛ bɔ nɛ a plɛ kɛ wo wɔ ga a nɛ pee oti ha wɔ. Mohu ɔ, e sa kaa wa susu munyu nɛ ngɛ ga womi ɔ mi ɔ he, nɛ waa sɔle ngɛ he bɔ nɛ pee nɛ waa hyɛ bɔ nɛ waa kɛ ma tsu ní ha.\\n“E be he blɔ nɛ e woɔ mi ga!” Ke wa susuɔ kaa ga wolɔ ɔ tɔ̃ tɔmi komɛ, lɔ ɔ he ɔ, se nami be ga nɛ e wo wɔ ɔ he ɔ, e he hia nɛ wa kai sane otihi nɛ wa susu he kɛ sɛ hlami ɔ. Jã kɛ̃ nɛ ke wa susu kaa jeha nɛ wa ye, níhi nɛ wa le ngɛ je mi, kɛ blɔ nya ní tsumihi nɛ wa hɛɛ ngɛ asafo ɔ mi he je ɔ, wa be slɔmi nya a, e sa kaa wa dla wa susumi. Ngɛ blema Israel ɔ, matsɛ ɔ ngɛ blɔ nya ní tsumihi fuu. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ e kplɛɛ slɔmi nɔ kɛ je gbali ɔmɛ, osɔfo ɔmɛ, kɛ ma mi bi kpahi a ngɔ. (2 Samuel 12:1-13; 2 Kronika 26:16-20) Mwɔnɛ ɔ, Yehowa asafo ɔ hlaa nyumuhi nɛ yi mluku konɛ a wo wɔ ga. Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ kplɛɛɔ ga nɛ nyumu nɛ ɔmɛ woɔ mɛ ɔ nɔ, nɛ a kɛ tsuɔ ní kɛ bua jɔmi. Ke a kɛ blɔ nya ní tsumihi fuu wo wa dɛ, loo wa ngɛ níhi a si kpami fuu pe ni kpahi ɔ, e sa kaa lɔ ɔ mohu nɛ ha wa hɛ nɛ hi wa he nɔ wawɛɛ kaa wa maa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ níhi a sisi numi, kɛ he si bami mi, kɛ gu ga womi nɔ nɛ wa maa kplɛɛ nɛ waa kɛ ma tsu ní ɔ nɔ.—1 Timoteo 3:2, 3; Tito 3:2.\\nE ngɛ heii kaa wa ti nɔ ko bi ga womi nya. Enɛ ɔ he ɔ nyɛ ha nɛ waa kplɛɛ ga womi nɔ mla nɛ wa kɛ tsu ní, nɛ waa je wa tsui mi kɛ na Yehowa si kaa e ha wɔ nike ní nɛ ma he wa yi wami. Slɔmi nɛ a slɔɔ wɔ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa suɔ wɔ, nɛ wa suɔ kaa waa hi Mawu suɔmi ɔ mi.—Hebri Bi 12:6-11.\\n“NYƐƐ BU NYƐ HƐ MI NYƐƐLI ƆMƐ TUE”\\nNgɛ blema Israel ɔ, e he ba hia kaa a to ma mi bi ɔmɛ a he blɔ nya. Mose nɔ kake be nyɛe maa hyɛ nimli ayɔ abɔ nɛ ngɛ blɔ hiae ngɛ nga nɛ e nɔ ngɛ gbeye ɔ nɔ. Mɛni e pee? “Mose hla nyumuhi nɛ a nine si wa kɛ je Israel bi ɔmɛ a kpɛti, nɛ e wo mɛ nikɔtɔmahi ngɛ ma a nya. Ni komɛ hyɛɛ nimli nyɔngma nɔ, ni komɛ hyɛɛ nimli nyingmi enuɔ nɔ; ni komɛ hyɛɛ nimli lafa nɔ, nɛ ni komɛ hu hyɛɛ nimli akpe nɔ.”—2 Mose 18:25.\\nMwɔnɛ ɔ, blɔ nya tomi he hia jã nɔuu ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. Wa ngɛ nihi nɛ a hyɛɛ fiɛɛmi yami kuuhi a nɔ, wa ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ asafo tsuaa asafo mi, wa ngɛ kpɔ mi nɔ hyɛli nɛ a hyɛɛ asafohi a nɔ, nɛ wa ngɛ Ma aloo Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli hulɔ. Blɔ nya tomi nɛ ɔ haa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ sɔmɔe kaa to hyɛlɔ ɔ nyɛɔ nɛ e hyɛɛ Yehowa tohi nɛ a ngɔ wo e dɛ ɔ nɔ saminya. To hyɛli nɛ ɔmɛ maa bu akɔtaa ha Yehowa kɛ Kristo.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:28.\\nE biɔ nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ pee tue bumi nɛ e ba e he si ha blɔ nya tomi nɛ ɔ. E sɛ kaa wa peeɔ wa ní kaa Diotrefe kɔkɔɔkɔ. E bui nihi nɛ a nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi ngɛ e be ɔ mi. (3 Yohane 9, 10) Mohu ɔ, wa suɔ kaa waa bu bɔfo Paulo munyu nɛ ɔ tue. E ngma ke: “Nyɛɛ bu nyɛ hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tue, nɛ nyɛɛ ba nyɛ he si ha mɛ. Mɛ lɛ a hyɛɔ nyɛ nɔ daa, nɛ a maa bu akɔtaa ha Mawu. Nyɛ ha nɛ a pee enɛ ɔ kɛ bua jɔmi, se pi kɛ mi mi la, ejakaa lɔ ɔ maa ye nyɛ awi.” (Hebri Bi 13:17) Ni komɛ buɔ tue ke a bua jɔ blɔ tsɔɔmi nɛ je nihi nɛ nyɛɛɔ hɛ mi ɔ a ngɔ ɔ he, se ke a bua jɔɛ blɔ tsɔɔmi ɔ he, loo a nui sisi ɔ, lɛɛ a kplɛɛ we nɔ. Se o hɛ ko je nɔ kaa he si bami hu biɔ kaa waa bu tue ke wa sume kaa wa pee jã po. Lɔ ɔ he ɔ, e sa kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bi e he ke, ‘Anɛ i buɔ nihi nɛ ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ tue nɛ i baa ye he si kɛ haa mɛ lo?’\\nNgɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu Munyu ɔ tsɔɔ we bɔ nɛ e sa kaa a to nɔ́ tsuaa nɔ́ he blɔ nya ha konɛ níhi nɛ ya nɔ pɛpɛɛpɛ ngɛ asafo ɔ mi fitsofitso. Se kɛ̃ ɔ, Baiblo ɔ de ke: “Á pee nɔ́ tsuaa nɔ́ bɔ nɛ sa ngɛ blɔ nya tomi nya.” (1 Korinto Bi 14:40) Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ nyɛɛɔ ngɛ ga womi nɛ ɔ nya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, a haa blɔ tsɔɔmi slɔɔtohi nɛ maa ye bua konɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ya nɔ pɛpɛɛpɛ ngɛ asafo ɔ mi. Nyumuhi nɛ a ji Kristofohi nɛ hɛɛ blɔ nya a bɔɔ mɔde nɛ a peeɔ tue bumi he nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ a ngɔɔ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ kɛ tsuɔ ní. A ngɔɔ a ní peepee kɛ tsɔɔ kaa a ‘hɛ ka si nɛ a buɔ a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tue.’ (Yakobo 3: 17) Enɛ ɔ he ɔ, Kristofohi nɛ ngɛ fiɛɛmi yami kuuhi, asafo, kpɔ, kɛ ma mi ɔ pee kake kɛ ngɛ Mawu nɛ ngɛ bua jɔmi ɔ hɛ mi nyami woe.—1 Korinto Bi 14:33; 1 Timoteo 1:11, NW.\\nSe Paulo munyu nɛ ngɛ Hebri Bi 13:17 ɔ hu tsɔɔ nɔ́ he je nɛ tue gbomi su yeɔ nɔ awi ngɛ. E ma nyɛ ma ha nihi nɛ ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ ma tsu a blɔ nya ní ɔ “kɛ mi mi la.” Ke asafo ɔ mi nɔ ko kɛ nikɔtɔma amɛ kpa we gbi, nɛ e tsɔ a hɛ mi atua a, e haa nɛ a blɔ nya ní tsumi nɛ ji sɔmɔmi klɔuu nɛ ngɛ bua jɔmi ɔ ba peeɔ tlomi ha mɛ. Nɔ́ nɛ jee enɛ ɔ mi kɛ baa ji kaa e yeɔ asafo ɔ awi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko bɛ e he si ha Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ, e ma nyɛ maa ye awi ngɛ blɔ kpa ko hu nɔ. Ke e woɔ e he nɔ nɛ e bɛ e he si ɔ, e kɛ Yehowa nɛ ji e hiɔwe Tsɛ ɔ kpɛti huɛ bɔmi ɔ ma puɛ kulaa. (La 138:6) Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha wɔ tsuo waa ma wa juɛmi nya si kaa wa maa pee tue bumi nɛ wa maa ba wa he si.\\nMoo Ba O He Si Kɛ Ha Yehowa Nɔ Yemi","num_words":5826,"character_repetition_ratio":0.058,"word_repetition_ratio":0.009,"special_characters_ratio":0.312,"stopwords_ratio":0.495,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Lala 24​—Nyɛbaa Yehowa Gɔŋ Lɛ Nɔ | Kristofoi Alala\\nKANEMƆ YƐ Acholi Afrikaans Akha Albania Altai Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Arabic Armenia Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Biak Bicol Bislama Blɔfo Boulou Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Damara Dangme Dayak Ngaju Denmark Douala Drehu Dutch Edo Efik Esan Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Fon French Fulfulde (Cameroon) Ga Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghomálá’ Gokana Guarani Gun Haitian Creole Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungary Iban Ibinda Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Javanese Kabiye Kachin Karen (S'gaw) Kazakh Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korea Kosrae Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Lahu Laos Latvia Lhukonzo Lingala Lithuania Lomwe Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marshallese Mauritia Creole Maya Mazatec (Huautla) Medumba Mingrelian Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Nepali Ngabere Ngangela Ngiemboon Nias Nigerian Pidgin Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetia Otetela Palau Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Pidgin (Cameroon) Pidgin (West Africa) Pohnpei Poland Portugal Portugal (Portugal) Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Ronga Runyankore Russia Samoa Sangir Sango Saramacca Sena Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Sweden Tagalog Tahiti Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tojolabal Tok Pisin Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Umbundu Urhobo Uruund Venda Vietnam Wallis Welsh Wolaita Xhosa Yapese Yemba Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nNyɛbaa Yehowa Gɔŋ Lɛ Nɔ\\n1. Wó ohiɛ nɔ okwɛ,\\nKwɛmɔ gɔŋ ni kwɔ fe fɛɛ.\\nNo ji Yehowa gɔŋ lɛ\\nNi awó nɔ ŋmɛnɛ.\\nMɛi pii jɛɔ he fɛɛ he,\\nKɛjɛɔ bokã kɛ anai;\\nAmɛtsɛɔ gbɔmɛi akɛ,\\nBe ni maŋ bibioo\\nBaatsɔ maŋ wulu diɛŋtsɛ lɛ nɛ.\\nKɛ́ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ,\\nNo wɔbaaná edɛŋ jɔɔmɔ daa.\\nMɛi pii baa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ,\\nAmɛhiɔ emasɛi daa.\\nMɛi nɛɛ yeɔ anɔkwa\\nNi amɛjáa Nyɔŋmɔ daa.\\n2. Yesu fã wɔ akɛ\\nWɔyashiɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ.\\nŊmɛnɛ, sane kpakpa nɛɛ\\nMiikple je lɛŋ hei fɛɛ.\\nKristo miiye maŋtsɛ,\\nEtsɛɔ mɛi kɛbaa eŋɔɔ;\\nMɛi fɛɛ ni hereɔ nɔ\\nHãa Biblia tsɔɔ amɛ gbɛ.\\nKwɛ miishɛɛ ni wɔnáa\\nAkɛ asafo kple miishwere.\\nKɛ́ wɔshiɛ kɛ ekãa,\\nGbɔmɛi pii basɔmɔɔ Yehowa.\\nWɔbaashiɛ be fɛɛ be\\nNi wɔkɛɛ mɛi fɛɛ akɛ,\\n‘Nyɛbaa Yehowa gɔŋ nɔ,\\nNyɛhia shi yɛ biɛ daa.’\\n(Kwɛmɔ Lala 43:3; 99:9; Yes. 60:22; Bɔf. 16:5 lɛ hu.)\\nNyɛbaa Yehowa Gɔŋ Lɛ Nɔ (Lala 24)","num_words":433,"character_repetition_ratio":0.045,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.189,"stopwords_ratio":0.018,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.716,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Ha Hemi Kɛ Yemi Nɛ O Ngɛ Ngɛ Níhi Nɛ O Ngɛ Blɔ Hyɛe ɔ Mi ɔ Mi Nɛ Wa | Kase\\n“Hemi kɛ yemi ji níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛ ɔ a nɔ mi mami.”—HEB. 11:1.\\nLAHI: 54, 55\\nMɛni ha Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si blema a a hemi kɛ yemi ɔ mi wa a?\\nMɛni níhi Yehowa ha wɔ konɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa?\\nKe wa ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa a, mɛni se wa ma ná?\\n1, 2. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ e slo níhi nɛ anɔkuale Kristofohi ngɛ blɔ hyɛe ɔ ngɛ níhi nɛ nihi nɛ a ngɛ Satan je ɔ mi ngɛ blɔ hyɛe ɔ he? (b) Mɛni sane bimihi nɛ a he hia he wa ma susu?\\nKRISTOFOHI ngɛ hɛ nɔ kami kpakpa ko! Wa piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he jio, wa piɛɛ “to kpa” amɛ a he jio, wɔ tsuo wa ngɛ blɔ hyɛe kaa Mawu yi mi tomi ɔ maa ba mi, nɛ a tsɔ Yehowa biɛ ɔ he. (Yoh. 10:16; Mat. 6:9, 10) Enɛ ɔmɛ ji ní kpakpahi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe. Wa ngɛ blɔ hyɛe hu kaa be maa su nɛ wa nine maa su “hiɔwe he” aloo “zugba he” nɛ Mawu wo he si ɔ nɔ kɛ ya neneene. (2 Pet. 3:13) Se loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ, wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa Mawu maa ya nɔ maa tsɔɔ e we bi blɔ, nɛ e maa ye bua mɛ.\\n2 Nihi nɛ a piɛɛ Satan je ɔ he ɔ hu ngɛ hɛ nɔ kami ko. Se a be nɔ mi mami kaa a hɛ nɔ kami ɔ maa ba mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi ayɔhi abɔ nɛ a bua jɔ asɔ fiɛmi he ɔ ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa ye loto, se a be nyɛe ma ná nɔ mi mami kaa a maa ye loo a be yee. Se ngɛ Kristofohi a blɔ fa mi ɔ, hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ ji “níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ a nɔ mi mami.” (Heb. 11:1) Se eko ɔ, o ma bi o he ke, mɛni ma nyɛ ma ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa níhi nɛ o ngɛ blɔ hyɛe ɔ maa ba mi? Ke wa ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ mi ɔ, kɛ wa ma ná he se ha kɛɛ?\\n3. Mɛni lɛ ha nɛ Kristofohi ngɛ hemi kɛ yemi ɔ?\\n3 A kɛ hemi kɛ yemi fɔ we nɔ. Ke Kristofo no ko ma ná hemi kɛ yemi ɔ, ja e ha Mawu mumi klɔuklɔu ɔ ta e tsui he nɛ e tsɔɔ lɛ blɔ. (Gal. 5:22) Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa Yehowa ngɛ hemi kɛ yemi aloo e hia hemi kɛ yemi. Akɛnɛ Yehowa ji Ope nɛ e ngɛ nile pe nɔ tsuaa nɔ he je ɔ, nɔ́ ko be nyɛe maa tsi e yi mi tomi ɔ nya. Wa hiɔwe Tsɛ ɔ ngɛ nɔ mi mami kaa si nɛ e wo kaa e maa jɔɔ wɔ ɔ maa ba mi, enɛ ɔ he ɔ, e de ke: “A gbe nya!” (Kane Kpojemi 21:3-6.) Kristofohi le kaa Yehowa ji ‘Mawu nɛ yeɔ anɔkuale,’ nɛ e yeɔ e si womi tsuo nɔ. Enɛ ɔ he je nɛ wa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e mi ɔ nɛ.—5 Mose 7:9.\\nMOO KASE MAWU SƆMƆLI NƐ A HI SI BLEMA A A HEMI KƐ YEMI Ɔ\\n4. Mɛni hɛ nɔ kami nɛ nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a ngɛ?\\n4 Hebri Bi ɔmɛ a womi ɔ yi 11 ɔ wo nyumuhi kɛ yihi 16 nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ɔ a biɛ ta. Nɔ nɛ ngma womi nɛ ɔ tsɔɔ kaa a “he Mawu ye, nɛ a ngɛ odase kpakpa nɛ ɔ yee ngɛ a he!” (Heb. 11:39) Nimli nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ “nɔ mi mami” kaa Mawu ma ha nɛ “nina” nɛ a wo e he si ɔ ma ba kpata Satan kɛ Mawu he nyɛli tsuo a hɛ mi, nɛ e ma ha nɛ Yehowa yi mi tomi ɔ maa ba mi. (1 Mose 3:15) Anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ be hɛ nɔ kami kaa a maa ya hiɔwe, ejakaa a gbo loko “nina” nɛ ji Yesu Kristo ɔ ba bli blɔ kaa nihi ma nyɛ maa ya hiɔwe. (Gal. 3:16) Se akɛnɛ Yehowa yeɔ e si womi nɔ he je ɔ, e ma tle mɛ si kɛ ba wami mi ekohu kaa adesahi nɛ a ye mluku, konɛ a ba hi zugba a nɔ ngɛ paradeiso mi.—La 37:11; Yes. 26:19; Hos. 13:14.\\n5, 6. Mɛni Abraham kɛ e weku ɔ hyɛ blɔ kaa a nine maa su nɔ, nɛ mɛni ye bua mɛ nɛ a hɛɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wawɛɛ ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n5 Hebri Bi 11:13 ɔ tu ni komɛ nɛ a hi si loko Kristo asafo ɔ je sisi ɔ a he munyu ke: “Nimli nɛ ɔmɛ tsuo nɛ he Mawu ye ɔ, nɔ́ nɛ a wo mɛ he si ɔ, a nine sui nɔ loko a gbo. A na ní ɔmɛ ngɛ lokoo kɛkɛ nɛ a nya he.” Nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ji Abraham. Anɛ Abraham hyɛ blɔ kaa “nina” nɛ a wo e he si ɔ maa ba, konɛ si himi ɔ nɛ pee bua jɔmi lo? Yesu ha munyu nɛ ɔ heto. E de ke: “Nyɛ tsɛ Abraham hla nɛ e na ye bami be ɔ kɛ bua jɔmi. E na hulɔ, nɛ e nya.” (Yoh. 8:56) Jã kɛ̃ nɛ Sara, Isak, Yakob, kɛ ni kpahi hu hyɛ Matsɛ Yemi nɛ ji “ma nɛ Mawu nitsɛ to sisi, nɛ lɛ nɔuu e fia” nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ blɔ.—Heb. 11:8-11.\\n6 Mɛni ha Abraham kɛ e weku ɔ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa a? Eko ɔ, a kase Mawu he ní ngɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a ngɔ. Mawu gu e bɔfohi, ninahi kɛ nlamihi a nɔ nɛ e kɛ ni komɛ hu tu munyu, nɛ a kase ní komɛ hu ngɛ blema womihi a mi. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, a hɛ ji Mawu si womihi nɛ a ngɛ bua jɔmi, kɛ níhi nɛ e ngɛ hlae ngɛ a dɛ nɛ a kase ɔ nɔ, nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ he hulɔ. Akɛnɛ nyumuhi kɛ yi nɛ ɔmɛ ngɛ nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ a ngɛ blɔ hyɛe ɔ maa ba mi kokooko he je ɔ, a ma a juɛmi nya si kaa a ma fĩ Mawu se daa, ke ji a maa na nɔ́ po.\\n7. Mɛni Yehowa ha wɔ konɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa, nɛ kɛ e sa kaa waa ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ tsu ní ha kɛɛ?\\n7 Yehowa ha wɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ, konɛ e ye bua wɔ nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Ke e maa hi ɔ, e sa nɛ waa kane Mawu Munyu ɔ daa, konɛ e “gbaa” wɔ nɛ waa ye “manye.” (La 1:1-3; kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:11.) Lɔ ɔ se ɔ, kaa bɔ nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si blema a pee ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a he, nɛ waa pee níhi nɛ e de wɔ ke waa pee ɔ. Yehowa guɔ “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ” ɔ nɔ kɛ haa wɔ mumi mi niye ní fuu. (Mat. 24:45) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa bua jɔ níhi nɛ Yehowa kɛ dloo wɔ ɔ he ɔ, wa maa kase anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a, nɛ wa ma ná “nɔ mi mami” kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ba mi niinɛ.\\n8. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ sɔlemi ma nyɛ maa wo wa hemi kɛ yemi mi he wami?\\n8 Sɔlemi hu ye bua Mawu sɔmɔli nɛ a hi si blema a nɛ a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa. Mawu ha a sɔlemi ɔmɛ a heto, nɛ enɛ ɔ ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa. (Neh. 1:4, 11; La 34:4, 15, 17; Dan. 9:19-21) Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke wa ngɔ wa haomi ɔmɛ kɛ fɔ Yehowa hɛ mi ɔ, e maa bu wɔ tue, nɛ e maa wo wɔ he wami konɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ fĩ si daa. Nɛ ke Mawu bu wa sɔlemi ɔ tue ɔ, wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa wawɛɛ. (Kane 1 Yohane 5:14, 15.) Hemi kɛ yemi piɛɛ mumi yiblii ɔ he, enɛ ɔ he ɔ, Yesu wo wɔ he wami kaa waa ya nɔ nɛ ‘wa bi’ konɛ Mawu nɛ ha wɔ e mumi ɔ.—Luka 11:9, 13.\\n9. Mɛnɔmɛ hu nɛ e sa kaa waa sɔle ha mɛ?\\n9 Se ke wa ngɛ sɔlee ɔ, e sɛ nɛ wa bi Mawu kaa e ha wɔ wa hiami níhi aloo e ye bua wɔ kɛkɛ. Wa ma nyɛ maa na Yehowa si daa ligbi ngɛ ‘nyakpɛ ní babauu nɛ e ha wɔ’ ɔ he, ejakaa ‘a hiɛ tsɔ’! (La 40:5) Jehanɛ hu ɔ, ke wa ngɛ sɔlee ɔ, e sa nɛ wa ‘kai nihi nɛ a wo mɛ tsu ɔ kaa nɔ́ nɛ waa kɛ mɛ tsuo lɛ a wo tsu’ ɔ nɛ. E sa kaa waa sɔle kɛ ha wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ, titli ɔ, ‘nihi nɛ nyɛɛ wa hɛ mi’ ɔ. Ke Yehowa bu wa sɔlemi ɔ tue, nɛ wa na blɔ nɔ nɛ e gu kɛ pee jã a, wa bua jɔɔ wawɛɛ!—Heb. 13:3, 7.\\nA NGMƐƐ WE A HEMI KƐ YEMI Ɔ HE\\n10. Mɛni Mawu sɔmɔli komɛ pee nɛ tsɔɔ kaa a ngmɛɛ we a hemi kɛ yemi ɔ he, nɛ mɛni ye bua mɛ nɛ a nyɛ pee jã a?\\n10 Ngɛ Hebri Bi yi 11 ɔ, bɔfo Paulo tsɔɔ kahi nɛ Mawu sɔmɔli komɛ nɛ a wui a biɛ ta a kɛ kpe nɛ a fĩ si ngɛ mi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, bɔfo Paulo tu yihi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi nɛ a binyumuhi gbo, se a tle mɛ si kɛ ba wami mi ekohu ɔ a he munyu. Lɔ ɔ se ɔ, e tu ni kpa komɛ hu a he munyu. E tsɔɔ kaa a “kplɛɛ we kaa a maa ngmɛɛ a hemi kɛ yemi ɔ he nɛ a ye a he. Mohu ɔ, a suɔ nɛ a na nɔ́ kɛ gbo, konɛ a tle mɛ si kɛ ba wami nɛ hi kulaa pe kekle nɔ ɔ mi.” (Heb. 11:35) E ngɛ mi kaa wa li nihi tutuutu nɛ Paulo ngɛ a he munyu tue ɔ mohu lɛɛ, se wa le kaa a fiaa ni komɛ kaa Nabot kɛ Zakaria tɛ nɛ a gbe mɛ akɛnɛ a suɔ kaa a maa bu Mawu tue nɛ a pee e suɔmi nya ní ɔ he je. (1 Ma. 21:3, 15; 2 Kron. 24:20, 21) Daniel kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ hu ná he blɔ kaa a ma kua a hemi kɛ yemi ɔ konɛ a “ye a he.” Se a pee we jã, mohu ɔ, a he ye kaa Mawu maa ye bua mɛ. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a “ha nɛ jatahi ma a nya,” nɛ a “gbe la nɛ ngɛ tsoe gegeege” ɔ po.—Heb. 11:33, 34; Dan. 3:16-18, 20, 28; 6:13, 16, 21-23.\\n11. Mɛni kahi nɛ gbali ɔmɛ a ti ni komɛ kɛ kpe ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je?\\n11 A ye Mikaya kɛ Yeremia a ‘he fɛu nɛ a wo mɛ tsu’ ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he. Ni komɛ kaa Eliya hu “wo lalaalo ngɛ nga kplanaa nɔ, kɛ yohi a nɔ. A hi tɛ puɔhi, kɛ muɔhi a mi.” Nimli nɛ ɔmɛ tsuo nyɛ nɛ a da kahi nɛ a kɛ kpe ɔ nya, ejakaa a ngɛ ‘nɔ mi mami kaa níhi nɛ a ngɛ blɔ hyɛe ɔ maa ba mi.’—Heb. 11:1, 36-38; 1 Ma. 18:13; 22:24-27; Yer. 20:1, 2; 28:10, 11; 32:2.\\n12. Mɛnɔ lɛ e da ka nɛ nya wa pe kulaa a nya, nɛ mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ pee jã a?\\n12 Benɛ Paulo tu nyumu kɛ yi nɛ ɔmɛ a he munyu ta a, e tu wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo nɛ e pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ pe kulaa a he munyu. Hebri Bi 12:2 ɔ tsɔɔ kaa: ‘Akɛnɛ e le bua jɔmi nɛ e ma ná pee se he je ɔ, gbenɔ nɛ e ma gbo ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ pi zo nɔ́ ko kulaa kɛ ha lɛ. Nɛ amlɔ nɛ ɔ, e hii si ngɛ Mawu matsɛ sɛ ɔ hiɔ nɔ.’ Niinɛ, e sa nɛ wa “susu” bɔ nɛ Yesu to e tsui si kɛ na nɔ́ wawɛɛ ɔ he saminya. (Kane Hebri Bi 12:3.) Kaa bɔ nɛ a pee Yesu ɔ, Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a kpɛti ni komɛ kaa Antipa a ngmɛɛ we a hemi kɛ yemi ɔ he, enɛ ɔ he ɔ, a gbe mɛ. (Kpoj. 2:13) A ma tle nimli nɛ ɔmɛ si kɛ ya hiɔwe. A ma tle blematsɛmɛ nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ɔ si kɛ ba wami nɛ “hi pe kulaa” a mi. Se nihi nɛ a ma tle mɛ si kɛ ya hiɔwe ɔ a nɔ́ ɔ maa hi pe blematsɛmɛ ɔmɛ a nɔ́ ɔ. (Heb. 11:35) Benɛ Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi ngɛ jeha 1914 ɔ se ɔ, a tle anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a gbo ɔ si kɛ ho hiɔwe ya kaa mumi mi adebɔ, nɛ a kɛ Yesu ngɛ adesahi a nɔ yee.—Kpoj. 20:4.\\nNIHI NƐ A HƐƐ A HEMI KƐ YEMI Ɔ MI KPƐII MWƆNƐ Ɔ\\n13, 14. Mɛni kahi nɛ Rudolf Graichen kɛ kpe, nɛ mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e fĩ si ɔ?\\n13 Mawu sɔmɔli ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ kaseɔ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɛ a ngɛ nɔ mi mami kaa níhi nɛ a ngɛ blɔ hyɛe ɔ maa ba mi. Enɛ ɔ he ɔ, a ha we nɛ kahi nɛ a kɛ ngɛ kpee ɔ nɛ ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ gbɔjɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu Rudolf Graichen nɛ a fɔ lɛ ngɛ Germany ngɛ jeha 1925 ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. E kai kaa ngɛ e jokuɛwi a si ɔ, a ngɛ foni komɛ nɛ a da Baiblo ɔ nɔ kɛ pee ngɛ a we ɔ mi. E de ke: ‘Foni ɔ kake tsɔɔ bɔ nɛ ogbetee kɛ jijɔ, apletsi bɔbɔyoo kɛ ngatsɛ, kɛ na bi kɛ jata hii si ngɛ tue mi jɔmi mi, nɛ jokuɛ bɔbɔyoo pɛ nɛ e ngɛ mɛ hyɛe. I kaiɔ foni nɛ ɔ be tsuaa be.’ (Yes. 11:6-9) E ngɛ mi kaa Nazi Gestapo ɔ wa Rudolf yi mi wawɛɛ, nɛ pee se ɔ, Communist Stasi ɔ nɛ ngɛ Germany pu je he ɔ hu wa lɛ yi mi wawɛɛ mohu lɛɛ, se e ngmɛɛ we hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ kaa zugba a maa pee paradeiso ɔ he.\\n14 Ka kpahi nɛ Rudolf kɛ kpe hu ji kaa, asla ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke typhus ɔ gbe e yayo nɛ e suɔ e sane wawɛɛ ɔ. E yayo ɔ gbo ngɛ nya tsimi he nɛ a waa nihi a yi mi ngɛ nɛ a tsɛɛ ke Ravensbrück ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e hɛ mi paa nɛ e papaa ngɔ e nine kɛ wo womi sisi kaa e kɛ Yehowa Odasefohi be bɔe hu. Benɛ a je Rudolf kɛ je tsu mi ɔ, e sɔmɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛlɔ, nɛ pee se ɔ a ha nɛ e ya Gilead Sukuu ɔ eko. E ya sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Chile, nɛ e kpale sɔmɔ kaa kpɔmi nɔ hyɛlɔ ngɛ lejɛ ɔ. Se loloolo ɔ, Rudolf kɛ kahi kpe. Rudolf kɛ nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Patsy nɛ ngɛ e sɔmɔe kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ sɛ gba si himi mi. Se jeha kake se ɔ, a biyo nɛ a fɔ ɔ gbo. Lɔ ɔ se ɔ, e yo nɛ e suɔ lɛ wawɛɛ nɛ e ye jeha 43 pɛ ɔ hu gbo. Rudolf nyɛ nɛ e da ka nɛ ɔmɛ tsuo a nya. Benɛ a ngma Rudolf he sane ngɛ August 1, 1997, Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 20-25 ɔ, e bwɔ nɛ e be he wami, se kɛ̃ ɔ, e ngɛ sɔmɔe kaa daa blɔ gbalɔ kɛ asafo mi nɔkɔtɔma jamɛ a be ɔ. \\n15. Mɛni nɔ hyɛmi níhi nɛ tsɔɔ kaa a ngɛ Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ yi mi wae mohu lɛɛ, se a ngɛ bua jɔmi?\\n15 E ngɛ mi kaa a ngɛ Yehowa Odasefohi yi mi wae loloolo mohu lɛɛ, se hɛ nɔ kami nɛ a ngɛ ɔ ha nɛ a ngɛ bua jɔmi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a wo wa nyɛmimɛ fuu tsu ngɛ Eritrea, Singapore, kɛ South Korea. Ngɛ a kpɛti nihi fuu a blɔ fami ɔ, akɛnɛ a suɔ kaa a kɛ Yesu munyu nɛ tsɔɔ kaa a ko hia klaate ɔ nɛ tsu ní he je nɛ a wo mɛ tsu ɔ nɛ. (Mat. 26:52) Nimli lafahi abɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ ji, Isaac, Negede, kɛ Paulos nɛ a wo mɛ tsu ngɛ Eritrea jeha 20 kɛ se ji nɛ ɔ! Nimli nɛ ɔmɛ nyɛ we nɛ a ye bua a fɔli, aloo a sɛ gba si himi mi. Se loloolo ɔ, a fĩ si ngɛ yi mi wami ɔ mi, nɛ a ngmɛɛ we a hemi kɛ yemi ɔ he. A foni nɛ ngɛ jw.org wɛbsaiti ɔ nɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ bua jɔmi. Muɔ nɛ ngɛ a nya he ɔ haa nɛ wa naa kaa a ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa. Nihi nɛ a hyɛɛ a nɔ ɔ po ngɛ bumi kɛ ha mɛ.\\nAnɛ o kaseɔ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ o we asafo ɔ mi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa a lo? (Hyɛ kuku 15, 16)\\n16. Ke o ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa a, mɛni blɔ nɔ nɛ lɔ ɔ maa ye bua mo ngɛ?\\n16 Yehowa we bi fuu ngɛ nɛ a kɛ yi mi wami kpi hyɛ. A kɛ ka kpahi nɛ kpee ɔ. Nihi fuu ngɛ ohia yee, nɛ tahi kɛ oslaahi hu ha nɛ ni komɛ ngɛ nɔ́ nae. Ni komɛ hu ngɔ ngɔɔmi yemi kɛ biɛ hemi kɛ sã afɔle kaa bɔ nɛ Mose kɛ blematsɛmɛ komɛ pee ɔ. A ngɛ mɔde bɔe kaa a be ní nami babauu se die. Mɛni ha nɛ a nyɛ pee jã? A suɔ Yehowa, nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ e si womi ɔ mi. A le kaa Mawu ma ha nɛ e sɔmɔli maa hi si kɛ ya neneene ngɛ je ehe nɛ a yeɔ dami sane ngɛ mi ɔ mi.—Kane La 37:5, 7, 9, 29.\\n17. Mɛni nɛ o fia o pɛɛ si kaa o maa pee, nɛ mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n17 Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ba na kaa ke wa wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a he nɛ wa sɔleɔ daa a, lɔ ɔ ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa. Lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa da kahi a nya, nɛ waa kɛ wa hɛ maa fɔ “níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ” a nɔ. Ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le níhi fuu kɛ kɔ hemi kɛ yemi he.\\n^ (paragraph 14) Moo hyɛ Andrej Hanák nɛ e je Slovakia he munyu nɛ e yi ji “Despite Trials, My Hope Has Remained Bright” ɔ nɛ ngɛ April 22, 2002 Awake! ɔ mi ɔ.","num_words":3251,"character_repetition_ratio":0.073,"word_repetition_ratio":0.008,"special_characters_ratio":0.324,"stopwords_ratio":0.51,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2 Korinto Bi 12 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\n2 Korinto Bi 12:1-21\\nPaulo nina amɛ (1-7a)\\nPaulo ‘he lo ɔ mi mio’ ɔ (7b-10)\\nE bɛ si pi bɔfohi nɛ a hi pe kulaa a (11-13)\\nPaulo susu Korinto bi ɔmɛ a he (14-21)\\n12 E sa nɛ ma fĩa. Se nami be he, mohu ɔ, ma ya Nyɔmtsɛ ɔ he nyakpɛ nina amɛ kɛ kpo jemi ɔmɛ a nɔ. 2 I le nyumu ko nɛ e kɛ Kristo pee kake, nɔ nɛ jeha 14 nɛ be ɔ—e ngɛ nɔmlɔ tso ɔ mi jio, e je nɔmlɔ tso ɔ mi jio, imi lɛɛ i li; Mawu lɛ e le—a sa lɛ kɛ ho hiɔwe etɛne ɔ ya. 3 Ee, i le jamɛ a nyumu ɔ—e ngɛ nɔmlɔ tso ɔ mi jio, e je nɔmlɔ tso ɔ mi jio, imi lɛɛ i li; Mawu lɛ e le— 4 nɔ nɛ a sa lɛ kɛ ho paradeiso mi ya nɛ e ya nu munyuhi nɛ be hie tumi nɛ mlaa ngmɛ́ blɔ kaa adesa ko deɔ ɔ. 5 Ma fĩa ngɛ jamɛ a nyumu ɔ he, se i be fĩae ngɛ imi nitsɛ ye he kaa ja ye gbɔjɔmi ɔmɛ a he pɛ. 6 Ejakaa ke i suɔ kaa ma fĩa po ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa i susuu we níhi a he, ejakaa ma tu anɔkuale. Se i pee we jã, bɔ nɛ pee nɛ nɔ ko nɛ e ko je ye yi pe nɔ́ nɛ e na ngɛ ye mi, aloo nɔ́ nɛ e nu kɛ je ye nya, 7 akɛnɛ ye nine su jamɛ a nyakpɛ kpo jemi ɔmɛ a nɔ ɔ he je. Bɔ nɛ pee nɛ ma ko ba wo ye he nɔ tsɔ he je ɔ, a ha mi mio ko ngɛ ye he lo ɔ mi, Satan bɔfo ko, konɛ e hi mi ma gbae* bɔ nɛ pee nɛ ma ko wo ye he nɔ tsɔ. 8 I kpa Nyɔmtsɛ ɔ pɛɛ ngɛ nɔ́ nɛ ɔ he si etɛ sɔuu kaa nɔ́ nɛ ɔ nɛ je ye nɔ kɛ ho. 9 Se e de mi ke: “Ye dloomi ɔ hiɛ bɔ nɛ sa ha mo, ejakaa a ha nɛ ye he wami ɔ ngɛ mluku yee ngɛ gbɔjɔmi mi.” Lɛɛ i kɛ bua jɔmi nɛ pe kulaa maa fĩa ngɛ ye gbɔjɔmi ɔmɛ a he, bɔ nɛ pee nɛ Kristo ɔ he wami ɔ nɛ ya nɔ nɛ e hi ye nɔ kaa bo tsu. 10 Enɛ ɔ he ɔ, ye bua jɔɔ ngɛ gbɔjɔmihi a mi, ngɛ jɛmihi a mi, ngɛ fimi behi a mi, ngɛ yi mi wamihi kɛ haomihi a mi kɛ ha Kristo. Ejakaa ke i gbɔjɔ ɔ, kɛkɛ i ná he wami. 11 I ba plɛ pee nɔ nɛ e susuu we níhi a he. Nyɛ lɛ nyɛ nyɛ ye nɔ nɛ i pee jã, ejakaa jinɛ e sa kaa nyɛ ko je ye yi. Ejakaa i bɛ si pi nyɛ bɔfo ɔmɛ nɛ a hi pe kulaa a ngɛ nɔ́ kake ngmelu po mi, ke pi nɔ ko ji mi po. 12 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔfo okadi ɔmɛ je kpo ngɛ nyɛ kpɛti kɛ gu si fimi wawɛɛ nɔ, nɛ kɛ gu okadihi kɛ nyakpɛ níhi* kɛ he wami ní tsumihi hu a nɔ. 13 Ejakaa mɛni tsɔɔ kaa nyɛ ná we he blɔ nɛ asafo kpa amɛ ná a, kaa ja tlomi nɛ imi nitsɛ i ba pee we kɛ ha we nyɛ ɔ pɛ? Nyɛɛ je mi mi jɔmi mi nɛ nyɛɛ ngɔ tɔmi nɛ ɔ kɛ pa mi. 14 Hyɛ! Enɛ ɔ ji si etɛne nɛ i pee klaalo kaa ma ba nyɛ ngɔ, nɛ i ba be tlomi pee. Ejakaa pi níhi nɛ nyɛ ngɛ ɔ nɛ i ngɛ hlae, se mohu nyɛ; ejakaa a hyɛ we blɔ kaa bimɛ nɛ a ngɔ níhi kɛ to si ngɛ a fɔli a he je, se mohu a hyɛɛ blɔ kaa fɔli nɛ a ngɔ níhi kɛ to si ngɛ a bimɛ a he je. 15 Ejakaa ngɛ ye blɔ fa mi ɔ, ye bua maa jɔ wawɛɛ kaa ma ngɔ níhi kɛ ha nɛ́ a ngɔ imi hu kɛ ha kulaa ngɛ nyɛ he.* Ke i suɔ nyɛ wawɛɛ kikɛ nɛ ɔ, anɛ e sa nɛ nyɛɛ suɔ mi bɔɔ pɛ lo? 16 Se kaa bɔ nɛ e ji ɔ, i ngɔɛ tlomi ko kɛ fɔ we nyɛ nɔ. Se kɛ̃ ɔ, nyɛ deɔ ke ye “hɛ mi tɛ̃,” nɛ i “gu ga blɔ nɔ” nɛ ye nine su nyɛ nɔ. 17 Tse i gui nihi nɛ i tsɔ mɛ nyɛ ngɔ ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ kɛ ná we nyɛ he se, aloo? 18 I wo Tito he wami nɛ i tsɔ nyɛminyumu ɔ kɛ piɛɛ e he. Tse Tito ná we nyɛ he se ko kulaa, aloo? Anɛ pi jamɛ a mumi ɔ nɔuu mi nɛ wa nyɛɛ ngɛ lo? Anɛ pi jamɛ a nane mami he ɔmɛ nɔuu a se nɛ nyɛ nyɛɛ lo? 19 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, anɛ nyɛ hii susue kaa wa nya kɛkɛ nɛ wa ngɛ jee lo? Waa kɛ Kristo pee kake kɛ ngɛ munyu tue ngɛ Mawu hɛ mi. Se nihi nɛ i suɔ, níhi tsuo nɛ wa peeɔ ɔ, wa peeɔ konɛ wa kɛ fia nyɛ kɛ ma si. 20 Ejakaa i ngɛ gbeye yee kaa ke i ba a, eko ɔ, i ba be nyɛ nae kaa bɔ nɛ i suɔ, nɛ imi hu eko ɔ, i be hie kaa bɔ nɛ nyɛ suɔ, se mohu pɛ, hunga jemi, mi mi fumi, mi gbami, nɔ he munyu yayami tumi, munyu kusikusi tumi,* he nɔ womi, kɛ basabasa peemi nɛ ma ba na. 21 Eko ɔ, ke i kpale kɛ ba a, ye Mawu ɔ ma pue ye hɛ mi si ngɛ nyɛ hɛ mi, nɛ ma ba ye aywilɛho ngɛ nihi fuu nɛ be ko nɛ be ɔ, a pee yayami, se a tsakee we a tsui ngɛ mu ní tsumi kɛ ajuama bɔmi* kɛ nɔ buimi ngmlikiti* nɛ a kɛ a he wo mi ɔ he.\\n^ Aloo “kongoe.”\\n^ Aloo “gbami okadihi.”\\n^ Aloo “sieku yemi.”\\n2 Korinto Bi 12","num_words":1004,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.024,"special_characters_ratio":0.316,"stopwords_ratio":0.461,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ani ‘Oosumɔ Onaanyo Gbɔmɔ Tamɔ Bo Diɛŋtsɛ Ohe’? | Nikasemɔ\\n“Esa akɛ osumɔ onaanyo gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.”—MATEO 22:39.\\nLALAI: 73, 36\\nMɛni hewɔ esa akɛ wɔkase Yehowa ni wɔsumɔ mɛi krokomɛi?\\nMɛni hewɔ ehe miihia ni gbalashihilɛ mli bii ajie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe?\\nMɛni Nyɔŋmɔ webii efee kɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ amɛnaanyo gbɔmɔ?\\n1, 2. Mɛɛ gbɛ nɔ Ŋmalɛi lɛ hãa wɔnaa akɛ ehe miihia ni wɔjie suɔmɔ kpo?\\nSUƆMƆ ji Yehowa Nyɔŋmɔ su titri. (1 Yohane 4:16) Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi Yesu Kristo, ni ji mɔ klɛŋklɛŋ ni ebɔ lɛ, hi ŋwɛi afii akpekpe toi akpei abɔ. (Kolosebii 1:15) Yesu bayɔse akɛ e-Tsɛ lɛ jieɔ suɔmɔ kpo yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ mli. Be ni Yesu yɔɔ ŋwɛi kɛ be ni eba shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ, ekase e-Tsɛ lɛ, ni lɛ hu ejie suɔmɔ kpo. No hewɔ lɛ, wɔyɛ nɔmimaa akɛ, Yehowa kɛ Yesu baaya nɔ ajie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ mɛi fɛɛ ni amɛyeɔ amɛnɔ lɛ, ni amɛbaafee nakai kɛya naanɔ.\\n2 Be ko lɛ, mɔ ko bi Yesu kitãi lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ. Yesu hã lɛ hetoo akɛ: “‘Esa akɛ osumɔ Yehowa o-Nyɔŋmɔ lɛ kɛ otsui muu fɛɛ kɛ osusuma muu fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ muu fɛɛ.’ Enɛ ji klɛŋklɛŋ kitã, kɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ tamɔ no, ni no ji: ‘Esa akɛ osumɔ onaanyo gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.’”—Mateo 22:37-39.\\n3. Namɔ ji ‘wɔnaanyo gbɔmɔ’?\\n3 Esa akɛ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi fɛɛ ni wɔkɛkpeɔ. Yesu kɛɛ esa akɛ wɔsumɔ Yehowa kɛ wɔnaanyo gbɔmɔ. Shi namɔ ji ‘wɔnaanyo gbɔmɔ’? Kɛ́ wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ, wɔnaanyo gbɔmɔ ni bɛŋkɛ wɔ fe fɛɛ ji wɔhefatalɔ. Lɛ esɛɛ lɛ, wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ hu ji wɔnaanyo gbɔmɔ. Nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔna nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnaanyo gbɔmɔ.\\nSUƆMƆ OHEFATALƆ LƐ\\n4. Eyɛ mli akɛ adesai yeee emuu moŋ, shi mɛni baanyɛ aye abua mɛi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ koni amɛná miishɛɛ?\\n4 Yehowa bɔ Adam kɛ Hawa ni efee amɛ ekome akɛ wu kɛ ŋa. Be ni Nyɔŋmɔ to gbalashihilɛ nɛɛ, ni ji klɛŋklɛŋ gbalashihilɛ lɛ shishi lɛ, eyiŋtoo ji ni Adam kɛ Hawa aná miishɛɛ, ni amɛfɔ bii ni amɛyi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ. (1 Mose 1:27, 28) Shi Adam kɛ Hawa gbo Yehowa nɔ toi, ni enɛ hãaa amɛgbãla lɛ afee miishɛɛ dɔŋŋ. Agbɛnɛ hu, ehã esha kɛ gbele tsɛŋe gbɔmɛi fɛɛ. (Romabii 5:12) Fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi ni ebote gbalashihilɛ mli ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ aná miishɛɛ. Yehowa, ni ji mɔ ni kɛ gbalashihilɛ ba lɛ, etsɔɔ wumɛi kɛ ŋamɛi nɔ ni esa akɛ amɛfee koni amɛgbãla lɛ asɔ. Gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ yɛ Biblia lɛ mli.—Kanemɔ 2 Timoteo 3:16, 17.\\nYehowa miisumɔ ni wumɛi afee weku yitsei ni yɔɔ suɔmɔ\\n5. Mɛni hewɔ ehe miihia ni gbalashihilɛ mli bii ajie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe lɛ?\\n5 Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, kɛ́ wekukpaa kpakpa baahi wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ, edamɔ suɔmɔ krɔŋŋ nɔ. Nakai pɛpɛɛpɛ eji yɛ gbalashihilɛ hu mli. Bɔfo Paulo hã wɔle nɔ ni suɔmɔ krɔŋŋ ji, ewie akɛ: “Suɔmɔ toɔ etsui shi ni emli hi. Suɔmɔ yeee awuŋa. Efeee fuu, efeee pupuupu, efeee nii ni bulɛ bɛ he, etaooo lɛ diɛŋtsɛ enɔ, emli wooo la. Ekɛ efɔŋ etooo emli. Enáaa miishɛɛ yɛ nii ni ejaaa hewɔ, shi moŋ enáa miishɛɛ yɛ anɔkwale hewɔ. Edamɔɔ nibii fɛɛ naa, eheɔ nibii fɛɛ eyeɔ, ehiɛ kãa nibii fɛɛ nɔ, efiɔ shi yɛ nibii fɛɛ mli. Suɔmɔ sɛɛ efooo kɔkɔɔkɔ.” (1 Korintobii 13:4-8) Kɛ́ wɔjwɛŋ nɔ ni Paulo wie lɛ nɔ, ni wɔkɛtsu nii lɛ, wɔgbãla lɛ baasɔ.\\nBiblia lɛ tsɔɔ wɔ nɔ ni esa ni wɔfee koni wɔgbãla lɛ asɔ (Kwɛmɔ kuku 6, 7)\\n6, 7. (a) Mɛni Biblia lɛ wieɔ yɛ yitsoyeli he? (b) Te esa akɛ Kristofoi wumɛi kɛ amɛŋamɛi aye ahã tɛŋŋ?\\n6 Yehowa ehala wu lɛ akɛ weku lɛ yitso. Paulo wie akɛ: “Miisumɔ ni nyɛle akɛ nuu fɛɛ nuu yitso ji Kristo lɛ; ni yoo fɛɛ yoo hu yitso ji nuu; ni Kristo lɛ hu yitso ji Nyɔŋmɔ.” (1 Korintobii 11:3) Shi Yehowa miisumɔ ni wumɛi afee weku yitsei ni yɔɔ suɔmɔ, jeee mɛi ni yitseiaŋ wala. Yehowa efee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ kpakpa. Eyɛ mli akɛ Yesu yitso ji lɛ moŋ, shi E-mli hi yɛ enɔ, ni E-susuɔ ehe waa. Enɛ hewɔ lɛ, Yesu baa ehe shi ehãa hegbɛ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ. Be ko lɛ, ewie akɛ: “Misumɔɔ Tsɛ lɛ.” (Yohane 14:31) Eji Yehowa kɛ Yesu yeɔ dɛŋdɛŋ kulɛ, ani Yesu baasumɔ lɛ?\\n7 Eyɛ mli akɛ wu lɛ ji ŋa lɛ yitso moŋ, shi Biblia lɛ kɛɛ esa akɛ wumɛi awo amɛŋamɛi. (1 Petro 3:7) Mɛni wumɛi baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ amɛwoɔ amɛŋamɛi? Nɔ kome ni wumɛi baanyɛ afee ji, kɛ́ nɔ ko he miihia amɛŋamɛi lɛ, esa akɛ amɛfee amɛhã amɛ. Agbɛnɛ hu, kɛ́ amɛmiikpɛ amɛyiŋ yɛ nibii ahe, ni amɛŋamɛi lɛ tsɔɔ amɛjwɛŋmɔ yɛ he lɛ, esa akɛ amɛsusu he, ní kɛ́ ebaahi lɛ, amɛfee amɛhã amɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Wumɛi, nyɛyaa nɔ nyɛsumɔa nyɛŋamɛi, tamɔ bɔ ni Kristo lɛ hu sumɔ asafo lɛ, ní eŋɔ ehe ehã yɛ ehewɔ lɛ.” (Efesobii 5:25) Yesu sumɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ aahu akɛ, egbo ehã amɛ. Kɛ́ wumɛi sumɔ amɛŋamɛi lɛ tamɔ bɔ ni Yesu sumɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ, ewaŋ kɛhaŋ amɛŋamɛi lɛ akɛ amɛbaasumɔ amɛ, amɛbu amɛ, ni amɛfi yiŋ srɔtoi ni amɛkpɛɔ lɛ asɛɛ.—Kanemɔ Tito 2:3-5.\\nNÁ SUƆMƆ OHÃ ONYƐMIMƐI KRISTOFOI LƐ\\n8. Te esa akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ aye ahã tɛŋŋ?\\n8 Ŋmɛnɛ lɛ, wɔyɛ nyɛmimɛi Kristofoi akpekpei abɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ, ni wɔkɛ amɛ efee ekome kɛmiisɔmɔ Yehowa. Te esa akɛ wɔkɛ amɛ aye ahã tɛŋŋ? Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛhãa wɔfea mɛi fɛɛ ekpakpa, shi titri lɛ, mɛi ni etsɔmɔ wɔwekumɛi yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ.” (Galatiabii 6:10; kanemɔ Romabii 12:10.) Bɔfo Petro ŋma akɛ, esa akɛ anɔkwale lɛ ni wɔbale lɛ atsirɛ wɔ ni wɔjie “nyɛmimɛi ahedɔɔ ni osato bɛ mli kpo.” Agbɛnɛ hu, be ni ewieɔ nɔ titri ni esa akɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ afee lɛ he lɛ, ewie akɛ: “Nyɛsumɔsumɔa nyɛhe kɛ suɔmɔ ni mli wa.”—1 Petro 1:22; 4:8.\\n9, 10. Mɛni hewɔ ekomefeemɔ yɔɔ Nyɔŋmɔ webii ateŋ lɛ?\\n9 Esoro Yehowa asafo lɛ kwraa yɛ kui krokomɛi fɛɛ he. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔjieɔ suɔmɔ ni mli wa ni osato bɛ mli kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Ni nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Yehowa eduro wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni ji hewalɛ ni fe hewalɛi fɛɛ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ, ejaakɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ ni wɔboɔ emlai lɛ atoi. Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ feɔ ekome.—Kanemɔ 1 Yohane 4:20, 21.\\n10 Be ni Paulo tsɔɔ nɔ hewɔ ni ehe miihia ni Kristofoi asumɔ amɛhe lɛ, eŋma akɛ: “Nyɛwoa musuŋtsɔlɛ kpele, mlihilɛ, heshibaa, mlijɔlɛ, kɛ tsuishitoo. Kɛ́ mɔ ko yɛ sane ko eshi mɔ kroko po lɛ, nyɛyaa nɔ nyɛnáa tsui nyɛhãhãa nyɛhe ní nyɛkɛfafaa nyɛhe tswaa. Bɔ ni Yehowa kɛfa nyɛ tswaa lɛ, esa akɛ nyɛ hu nyɛfee nakai nɔŋŋ. Shi enɛɛmɛi fɛɛ sɛɛ lɛ, nyɛwoa suɔmɔ tamɔ atade, ejaakɛ eji kpãa ni feɔ mɛi ekome yɛ gbɛ ni eye emuu nɔ.” (Kolosebii 3:12-14) Wɔdaa Yehowa shi waa akɛ, eyɛ mli akɛ wɔjɛ hei srɔtoisrɔtoi moŋ, shi suɔmɔ ehã wɔfee “ekome yɛ gbɛ ni eye emuu nɔ”!\\nSuɔmɔ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ Yehowa Odasefoi ateŋ lɛ, ji nɔ ni hãa anaa akɛ amɛji anɔkwa Kristofoi, ni akɛ amɛji mɛi ni Nyɔŋmɔ ehala koni amɛshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ\\n11. Mɛni hãa anaa mɛi ni hiɛ anɔkwa jamɔ lɛ?\\n11 Suɔmɔ krɔŋŋ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ Yehowa tsuji ateŋ lɛ ji nɔ ni kadiɔ amɛ akɛ mɛi ni hiɛ anɔkwa jamɔ lɛ. Yesu wie akɛ: “Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛbaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.” (Yohane 13:34, 35) Ni bɔfo Yohane hu ŋma akɛ: “Sane ni hãa anaa Nyɔŋmɔ bii lɛ kɛ Abonsam bii lɛ nɛ: Mɔ fɛɛ mɔ ni tsuuu jalɛ nii lɛ, ejɛɛɛ Nyɔŋmɔ mli, nakai nɔŋŋ ji mɔ ni sumɔɔɔ enyɛmi hu. Ejaakɛ enɛ ji sane ni nyɛnu kɛjɛ shishijee lɛ, akɛ wɔsumɔsumɔɔ wɔhe.” (1 Yohane 3:10, 11) Suɔmɔ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ Yehowa Odasefoi ateŋ lɛ, ji nɔ ni hãa anaa akɛ amɛji anɔkwa Kristofoi, ni akɛ amɛji mɛi ni Nyɔŋmɔ ehala koni amɛshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ.—Mateo 24:14.\\nAABUA “ASAFOKU KPELE KO” NAA\\n12, 13. Mɛni “asafoku kpele” lɛ mli bii lɛ feɔ amrɔ nɛɛ? Ni mɛni etsɛŋ Nyɔŋmɔ baafee ehã amɛ?\\n12 Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo ji “asafoku kpele” ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ lɛ mli bii, ni amɛfiɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ. Amɛji ‘mɛi ni baaje amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli,’ ni “amɛfɔ amɛtadei yuuyui lɛ ahe ni amɛhã eyɛ futaa yɛ Gwantɛŋbi lɛ lá lɛ mli,” ni tsɔɔ akɛ amɛheɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshãa lɛ amɛyeɔ. “Asafoku kpele” lɛ mli bii lɛ sumɔɔ Yehowa kɛ e-Bi lɛ, ni amɛjáa Yehowa “shwane kɛ nyɔɔŋ.”—Kpojiemɔ 7:9, 14, 15.\\n13 Etsɛŋ, Nyɔŋmɔ baakpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli. (Mateo 24:21; kanemɔ Yeremia 25:32, 33.) Shi ebaabaa etsuji lɛ ayi ni ekɛ amɛ baaya jeŋ hee lɛ mli, ejaakɛ esumɔɔ amɛsane. Taakɛ ewo shi aaafee afii 2,000 ni eho nɛɛ, “ebaatsumɔ amɛhiŋmɛiiaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, asaŋ awerɛhoyeli ko loo yarawoo ko loo hejaramɔ ko hu bɛ dɔŋŋ.” (Kpojiemɔ 21:4) Ani ookpa be ni wɔbaahi shi yɛ Paradeiso lɛ mli, be ni awuiyeli, nɔnaa, kɛ gbele bɛ dɔŋŋ lɛ gbɛ?\\n14. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi enyiɛ feɔ asafoku kpele lɛ?\\n14 Yɛ afi 1914, be ni naagbee gbii lɛ je shishi lɛ, no mli lɛ Nyɔŋmɔ tsuji aaafee 5,000 pɛ yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ. Afɔ amɛ fɛɛ mu, ni amɛyɛ hemɔkɛyeli akɛ amɛbaaya ŋwɛi. Suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã amɛnaanyo gbɔmɔ hewɔ lɛ, amɛshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ yɛ naagbai ni amɛkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ, ni Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua amɛ. Ani amɛshiɛmɔ lɛ wo yibii? Hɛɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ebafata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe. Ayɛ Odasefoi aaafee 8,000,000 yɛ asafoi fe 115,400 amli yɛ jeŋ fɛɛ, ni mɛi pii miiba lolo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 2014 sɔɔmɔ afi lɛ mli lɛ, abaptisi mɛi hei 275,500 kɛ sɛɛ. Enɛ tsɔɔ akɛ abaptisi mɛi aaafee 5,300 otsi fɛɛ otsi.\\n15. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛni afeɔ koni mɛi pii anu sane kpakpa lɛ?\\n15 Mɛi abɔ ni enu Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ sa kadimɔ waa. Ŋmɛnɛ lɛ, atsɔɔ wɔwoji lɛ ashishi kɛtee wiemɔi fe 700 amli. Buu-Mɔɔ lɛ ji magazin ni aja fe fɛɛ yɛ je lɛ mli. Daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, akalaa ekomekomei 52,000,000 kɛ sɛɛ yɛ wiemɔi 247 amli. Ni atsɔɔ wolo ni ji Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? lɛ shishi kɛtee wiemɔi fe 250 amli, ni akala ekomekomei 200,000,000 kɛ sɛɛ.\\n16. Mɛni hewɔ Yehowa asafo lɛ yaa nɔ eshwereɔ lɛ?\\n16 Mɛi miifrɔke kɛmiiba asafo lɛ mli, ejaakɛ wɔheɔ Nyɔŋmɔ nɔ wɔyeɔ, ni wɔheɔ wɔyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ mli ajɛ aŋma Biblia lɛ. (1 Tesalonikabii 2:13) Satan nyɛɔ wɔ, ni eteɔ shi ewoɔ wɔ. Shi Yehowa miiya nɔ eejɔɔ wɔ.—2 Korintobii 4:4.\\nYAA NƆ OSUMƆ MƐI KROKOMƐI\\n17, 18. Te Yehowa miisumɔ ni wɔkɛ mɛi ni jáaa lɛ lɛ aye ahã tɛŋŋ?\\n17 Mɛi komɛi boɔ sane ni wɔshiɛɔ lɛ toi, shi mɛi komɛi hu nyaaa he kwraa. Te Yehowa miisumɔ ni wɔkɛ mɛi ni jáaa lɛ lɛ aye ahã tɛŋŋ? Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛhãa nyɛwiemɔ he abaa nyam daa, kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, ŋoo ahi mli, koni nyɛle bɔ ni sa akɛ nyɛhãa mɔ fɛɛ mɔ hetoo.” (Kolosebii 4:6) Esa akɛ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ atsu nii ekɔɔɔ he eko bɔ ni mɛi baafee amɛnii yɛ sane ni wɔshiɛɔ lɛ he. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiigbala wɔhemɔkɛyelii lɛ amli wɔmiitsɔɔ mɛi lɛ, esa akɛ wɔkɛ “mlijɔlɛ kɛ bulɛ ni mli kwɔ” afee nakai. (1 Petro 3:15) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, etsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnaanyo gbɔmɔ.\\n18 Bei komɛi lɛ, mɛi amli fuɔ wɔ, ni amɛbooo wɔsane lɛ toi. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Esa akɛ wɔkase Yesu, ejaakɛ no baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnaanyo gbɔmɔ. “Be ni ajɛɔ lɛ lɛ, ejɛɛɛ mɔ ko etooo najiaŋ. Be ni enaa nɔ lɛ, ewieee akɛ ebaafee mɔ ko nɔ ko, shi moŋ etu ehe ewo [Yehowa] mɔ ni kojoɔ yɛ jalɛ naa lɛ dɛŋ.” (1 Petro 2:23) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔba wɔhe shi be fɛɛ be, ni wɔkɛ ŋaa ni awo yɛ ŋmalɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ mli lɛ atsu nii. Ekɛɔ akɛ: “Nyɛkɛ efɔŋ akatoa efɔŋ najiaŋ, aloo jɛmɔ yɛ jɛmɔ najiaŋ. Moŋ lɛ, nyɛjɔa kɛtoa najiaŋ.”—1 Petro 3:8, 9.\\nEsa akɛ wɔsumɔ wɔhenyɛlɔi, ekɔɔɔ he eko bɔ ni amɛkɛ wɔ baaye ahã\\n19. Te esa akɛ wɔkɛ wɔhenyɛlɔi aye ahã tɛŋŋ?\\n19 Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔkɛ shishitoo mla ko ni he hiaa waa ni Yesu tsɔɔ wɔ lɛ baatsu nii. Ewie akɛ: “Nyɛnu akɛ akɛɛ akɛ: ‘Esa akɛ osumɔ onaanyo ni onyɛ ohenyɛlɔ.’ Shi mi lɛ, miikɛɛ nyɛ akɛ: Nyɛyaa nɔ nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi ni nyɛsɔlea nyɛhãa mɛi ni waa nyɛ yi lɛ, koni nyɛtsɔmɔ nyɛ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ bii, ejaakɛ ehãa ehulu teɔ shi yɛ mɛi fɔji kɛ mɛi kpakpai fɛɛ nɔ, ni ehãa nugbɔ nɛɔ shwieɔ jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ nɔ.” (Mateo 5:43-45) Nyɔŋmɔ tsuji ji wɔ, no hewɔ lɛ, esa akɛ wɔsumɔ wɔhenyɛlɔi, ekɔɔɔ he eko bɔ ni amɛkɛ wɔ baaye ahã.\\n20. Mɛni hãa wɔleɔ akɛ be baashɛ ni mɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baasumɔ Nyɔŋmɔ kɛ amɛnaanyo gbɔmɔ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\n20 Esa akɛ wɔhã ana be fɛɛ be akɛ wɔsumɔɔ Yehowa kɛ wɔnaanyo gbɔmɔ. Kɛ́ mɛi te shi amɛwo wɔ, ni amɛbooo wɔsane lɛ toi po lɛ, wɔbaaye wɔbua amɛ kɛ́ amɛhe fi amɛ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛkahiɛa mɔ ko mɔ ko nɔ ko kwraa he nyɔmɔ, ja suɔmɔ ni nyɛkɛaasumɔsumɔɔ nyɛhe lɛ kɛkɛ; ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ enaanyo gbɔmɔ lɛ, ewo mla lɛ obɔ. Ejaakɛ mlai ni ji, ‘Esaaa akɛ ofiteɔ gbãla, esaaa akɛ ogbeɔ gbɔmɔ, esaaa akɛ ojuɔ, esaaa akɛ ohiɛ kɔ̃ɔ nii anɔ,’ kɛ kitãi krokomɛi ni yɔɔ lɛ, amua fɛɛ naa yɛ wiemɔ nɛɛ mli akɛ: ‘Esa akɛ osumɔ onaanyo gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.’ Suɔmɔ efeee enaanyo gbɔmɔ efɔŋ ko; no hewɔ lɛ, suɔmɔ woɔ mla lɛ obɔ.” (Romabii 13:8-10) Jeŋ fɔŋ nɛɛ, ni Satan yeɔ nɔ lɛ, mli eyi obɔ kɛ awuiyeli kɛ mligbalamɔ. (1 Yohane 5:19) Shi Nyɔŋmɔ tsuji sumɔɔ amɛnaanyo gbɔmɔ kɛjɛ amɛtsuiŋ tɔ̃ɔ. Kɛ́ Yehowa kpãtã Satan, edaimonioi lɛ, kɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lɛ, mɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baajie suɔmɔ kpo. Nakai beiaŋ lɛ, jeŋ shihilɛ baaŋɔɔ waa, ejaakɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baasumɔ Yehowa kɛ amɛnaanyo gbɔmɔ!\\nWɔnaanyo gbɔmɔ: Kɛ́ wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ, wɔnaanyo gbɔmɔ ni bɛŋkɛ wɔ fe fɛɛ ji wɔhefatalɔ. Lɛ esɛɛ lɛ, wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ hu ji wɔnaanyo gbɔmɔ. Yesu tsɔɔ wɔ akɛ esa akɛ wɔsumɔ wɔnaanyo gbɔmɔ","num_words":2420,"character_repetition_ratio":0.055,"word_repetition_ratio":0.05,"special_characters_ratio":0.26,"stopwords_ratio":0.06,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Yohane 2 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYesu, kpatami afɔle ko (1, 2)\\nE kita amɛ a nɔ yemi (3-11)\\nKita ehe kɛ kita momo (7, 8)\\nYi mi tomi he je nɛ e ngma (12-14)\\nNyɛ ko suɔ je ɔ (15-17)\\nAntikristo ɔ he kɔkɔ bɔmi (18-29)\\n2 Ye bimɛ tsɔwi, i ngɛ nyɛ ní nɛ ɔmɛ ngmae konɛ nyɛ ko pee yayami ko. Se kɛ̃ ɔ, ke nɔ ko pee yayami ko po ɔ, wa ngɛ yemi kɛ bualɔ* ko ngɛ Tsɛ ɔ ngɔ, lɛ ji Yesu Kristo, dalɔ ɔ nɛ. 2 Nɛ lɛ ji kpatami afɔle* kɛ ha wa he yayami ɔmɛ, se kɛ̃ ɔ, pi kɛ ha wɔ pɛ, mohu ɔ, kɛ ha je ɔ tsuo hulɔ. 3 Ke wa yaa nɔ nɛ wa yeɔ e kita amɛ a nɔ ɔ, lɔ ɔ lɛ haa nɛ wa yɔseɔ kaa wa ba le lɛ ɔ nɛ. 4 Nɔ nɛ e deɔ ke, “I ba le lɛ,” se kɛ̃ ɔ, e yi e kita amɛ a nɔ ɔ, e ji lakpatsɛ, nɛ anɔkuale ɔ be nɔmlɔ nɛ ɔ mi. 5 Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ e munyu ɔ nɔ ɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, suɔmi nɛ jamɛatsɛ ɔ ngɛ kɛ ha Mawu ɔ pi si. Kɛ gu enɛ ɔ nɔ ɔ, wa leɔ kaa waa kɛ lɛ pee kake. 6 Nɔ nɛ e deɔ ke kake peemi ngɛ e kɛ lɛ a kpɛti ɔ, e ji e blɔ nya ní tsumi kaa e maa ya nɔ maa nyɛɛ kaa bɔ nɛ jamɛ a nɔ ɔ nyɛɛ ɔ. 7 Nihi nɛ i suɔ, pi kita ehe ko nɛ i ngɛ nyɛ ngmae, mohu ɔ, kita momo nɛ nyɛ nine su nɔ kɛ je sisije ɔ. Kita momo nɛ ɔ ji munyu nɛ nyɛ nu ɔ nɛ. 8 Jehanɛ hu ɔ, i ngɛ nyɛ kita ehe ko ngmae, nɛ ngɛ e blɔ fa mi kɛ nyɛ hu nyɛ blɔ fa mi ɔ, e ji anɔkuale, ejakaa diblii ɔ ngɛ bee kɛ yaa, nɛ anɔkuale la a ngɛ kpɛe momo. 9 Nɔ nɛ e deɔ ke e ngɛ la a mi, se kɛ̃ ɔ, e nyɛɔ e nyɛmi ɔ, e ngɛ diblii ɔ mi loloolo. 10 Nɔ nɛ e suɔ e nyɛmi ɔ, e hiɔ la a mi, nɛ nane tɔ̃tɔ̃mi nɔ́ ko be e mi. 11 Se nɔ nɛ e nyɛɔ e nyɛmi ɔ, e ngɛ diblii ɔ mi, nɛ e ngɛ nyɛɛe ngɛ diblii ɔ mi, nɛ e li he nɛ e yaa, ejakaa diblii ɔ yu e hɛ ngmɛ. 12 Bimɛ tsɔwi, i ngɛ nyɛ ngmae, ejakaa e biɛ ɔ he ɔ, a ngɔ nyɛ he yayami ɔmɛ kɛ pa nyɛ. 13 Tsɛmɛ, i ngɛ nyɛ ngmae, ejakaa nyɛ ba le nɔ nɛ e ngɛ kɛ je sisije ɔ. Nihewi, i ngɛ nyɛ ngmae, ejakaa nyɛ ye nɔ yayami ɔ nɔ kunimi. Bimɛ tsɔwi, i ngɛ nyɛ ngmae, ejakaa nyɛ ba le Tsɛ ɔ. 14 Tsɛmɛ, i ngɛ nyɛ ngmae, ejakaa nyɛ ba le nɔ nɛ e ngɛ kɛ je sisije ɔ. Nihewi, i ngɛ nyɛ ngmae, ejakaa nyɛ he wa, nɛ Mawu munyu ɔ ngɛ nyɛ mi, nɛ nyɛ ye nɔ yayami ɔ nɔ kunimi. 15 Nyɛ ko suɔ je ɔ aloo níhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ. Ke nɔ ko suɔ je ɔ, Tsɛ ɔ suɔmi ɔ be e mi; 16 ejakaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ—níhi nɛ peeɔ he lo ɔ akɔnɔ kɛ níhi nɛ peeɔ hɛ ngmɛ ɔ akɔnɔ kɛ níhi nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ fĩaa—pi Tsɛ ɔ ngɔ nɛ e je, mohu ɔ, je ɔ mi e je. 17 Jehanɛ se hu ɔ, je ɔ ngɛ bee kɛ yaa, nɛ jã kɛ̃ nɛ e mi níhi nɛ peeɔ nɔ akɔnɔ ɔ hu ngɛ bee kɛ yaa, se nɔ nɛ e peeɔ Mawu suɔmi nya ní ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene. 18 Bimɛ tsɔwi, nyagbe ngmlɛfia a ji nɛ ɔ nɛ, nɛ kaa bɔ nɛ nyɛ nu kaa antikristo ɔ ma a, amlɔ nɛ ɔ po ɔ, antikristohi babauu je a he kpo, nɛ anɔkuale nɛ ɔ ha nɛ wa le kaa nyagbe ngmlɛfia a ji nɛ ɔ nɛ. 19 A je wa kpɛti kɛ ho, se kɛ̃ ɔ, pi wa we bi ji mɛ;* ejakaa kaa wa we bi ji mɛ ɔ, jinɛ a kɛ wɔ ko hi si. Se a je kpo konɛ e pee heii kaa pi nihi tsuo ji wa we bi. 20 Nyɛɛ lɛɛ nɔ klɔuklɔu ɔ pɔ nyɛ nu, nɛ nyɛ tsuo nyɛ le. 21 Pi kaa nyɛ li anɔkuale ɔ he je nɛ i ngɛ nyɛ ngmae ɔ, mohu ɔ, akɛnɛ nyɛ le, nɛ́ lakpa ko ji anɔkuale ɔ mi ɔ he je. 22 Anɛ pi nɔ nɛ e kplɛɛ we nɔ kaa Yesu ji Kristo ɔ ji lakpatsɛ ɔ lo? Antikristo ɔ ji nɔ nɛ e kuaa Tsɛ ɔ kɛ Bi ɔ nɛ. 23 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kuaa Bi ɔ, e be Tsɛ ɔ hulɔ. Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ Bi ɔ atuu ɔ, e ngɛ Tsɛ ɔ hulɔ. 24 Nyɛɛ lɛɛ, e sa nɛ níhi nɛ nyɛ nu kɛ je sisije ɔ nɛ hi nyɛ mi. Ke níhi nɛ nyɛ nu kɛ je sisije ɔ ngɛ nyɛ mi ɔ, nyɛɛ kɛ Bi ɔ maa pee kake, nɛ nyɛɛ kɛ Tsɛ ɔ hu maa pee kake. 25 Jehanɛ se hu ɔ, nɔ́ nɛ lɛ nitsɛ e wo wɔ he si ɔ ji nɛ ɔ nɛ—wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ. 26 Nihi nɛ a ngɛ mɔde bɔe kaa a maa sisi nyɛ ɔmɛ a he je nɛ i ngɛ nyɛ ní nɛ ɔmɛ ngmae ɔ nɛ. 27 Nɛ nyɛɛ lɛɛ, nu nɛ e pɔ nyɛ ɔ ngɛ nyɛ mi, nɛ nyɛ hia we nɔ ko nɛ e hi nyɛ ní tsɔɔe; mohu ɔ, nu nɛ e pɔ nyɛ ɔ ngɛ nyɛ níhi tsuo tsɔɔe, nɛ e ji anɔkuale nɛ tsa pi lakpa. Kaa bɔ nɛ e* tsɔɔ nyɛ ɔ, nyɛɛ kɛ lɛ* nɛ pee kake. 28 Enɛ ɔ he ɔ, bimɛ tsɔwi, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ kɛ lɛ nɛ pee kake nɛ́ ke a je lɛ kpo ɔ, wa nyɛ nɛ waa tu munyu faa konɛ ke e ba a, waa kɛ zo nɛ ko yu wa he ngɛ e he. 29 Ke nyɛ le kaa dalɔ ji lɛ ɔ, nyɛ ná nɛ nyɛɛ le hu kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, a fɔ lɛ kɛ je e mi.\\n^ Aloo “mi dalɔ.”\\n^ Aloo “a piɛɛ we wa he.”\\n^ Aloo “nu nɛ a pɔ nyɛ ɔ.”\\n^ Aloo “nɔ nɛ e pɔ nyɛ nu ɔ.”","num_words":1076,"character_repetition_ratio":0.073,"word_repetition_ratio":0.03,"special_characters_ratio":0.324,"stopwords_ratio":0.562,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 3 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nFɔmi ekohu (3-8)\\nMawu suɔ je ɔ (16)\\nNyagbe odase nɛ Yohane ye ngɛ Yesu he (22-30)\\nNɔ nɛ e je hiɔwe kɛ ba a (31-36)\\n3 Nyumu ko ngɛ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Nikodemo. E ji Farisi bi ɔmɛ a ti nɔ kake, nɛ e ji Yuda bi ɔmɛ a nɔ yelɔ hulɔ. 2 Nyumu nɛ ɔ ba e ngɔ nyɔ mi, nɛ e ba de lɛ ke: “Rabi, wa le kaa o ji tsɔɔlɔ nɛ o je Mawu ngɔ kɛ ba, ejakaa ke Mawu piɛɛ we nɔ ko he ɔ, e be nyɛe maa pee okadihi nɛ o ngɛ pee nɛ ɔmɛ.” 3 Yesu he nɔ nɛ e de lɛ ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee kaa ke a fɔ we nɔ ko ekohu* ɔ, e be nyɛe maa na Mawu Matsɛ Yemi ɔ.” 4 Nikodemo bi lɛ ke: “Kɛ a ma plɛ kɛ fɔ nɔmlɔ nɛ e wa a ekohu kɛɛ? Tse e be nyɛe maa sɛ e nyɛ fɔmi kotoku mi si enyɔne konɛ a kpale fɔ lɛ, aloo e ma nyɛ?” 5 Yesu ha lɛ heto ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee kaa ke a ji nyu kɛ mumi mi kɛ fɔ we nɔ ko ɔ, e be nyɛe maa sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. 6 Nɔ́ nɛ a je he lo mi kɛ fɔ ɔ ji he lo, nɛ nɔ́ nɛ a je mumi mi kɛ fɔ ɔ ji mumi. 7 E ko pee mo nyakpɛ kaa i de mo ke: Nyɛ nimli nɛ ɔmɛ ɔ, e sa nɛ a fɔ nyɛ ekohu. 8 Kɔɔhiɔ fiaa kɛ yaa he nɛ e suɔ, nɛ nyɛ nuɔ e fiami ɔ he, se nyɛ li he nɛ e je kɛ ba, kɛ he nɛ e yaa. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ a je mumi mi kɛ fɔ lɛ ɔ hu blɔ fa mi.” 9 Nikodemo he nɔ nɛ e bi lɛ ke: “Kɛ ní nɛ ɔmɛ ma plɛ kɛ ba mi ha kɛɛ?” 10 Yesu ha heto ke: “Mo nɛ o ji Israel bi ɔmɛ a tsɔɔlɔ ɔ nɛ o li ní nɛ ɔmɛ ɔ? 11 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee ke, nɔ́ nɛ wa le ɔ, wa deɔ, nɛ nɔ́ nɛ wa na a, wa yeɔ he odase, se odase nɛ wa yeɔ ɔ, nyɛ ngɔɛ. 12 Ke i de mo zugba a nɔ níhi nɛ loloolo ɔ, o he we yi ɔ, lɛɛ ke i de mo hiɔwe níhi ɔ, kɛ o ma plɛ kɛ he ye kɛɛ? 13 Jehanɛ hu ɔ, nɔmlɔ ko kuɛ kɛ yɛ hiɔwe, se nɔ nɛ e kple si kɛ je hiɔwe kɛ ba a, nɛ ji nɔmlɔ Bi ɔ. 14 Nɛ kaa bɔ nɛ Mose wo sinɔ ɔ nɔ kɛ ya hiɔwe ngɛ nga a nɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ a wo nɔmlɔ Bi ɔ nɔ kɛ ya hiɔwe, 15 konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ nɛ e ná neneene wami. 16 “Ejakaa Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e Bi kake too ɔ kɛ ha, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, a ko kpata e hɛ mi, mohu ɔ, e ná neneene wami. 17 Ejakaa Mawu tsɔ we e Bi ɔ kɛ bɛ je ɔ mi kaa e ba kojo je ɔ, mohu ɔ, konɛ a gu e nɔ kɛ he je ɔ yi wami. 18 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, a be lɛ kojoe. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be lɛ hee maa ye ɔ, a kojo lɛ momo, ejakaa e he we Mawu Bi kake too ɔ biɛ ɔ yi. 19 Amlɔ nɛ ɔ, nɔ́ nɛ a maa da nɔ kɛ kojo ɔ ji nɛ ɔ nɛ: kaa la a ba je ɔ mi, se nimli suɔ diblii ɔ mohu pe la a, ejakaa a ní peepee ɔmɛ dɛ. 20 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ ní yayahi ɔ sume la a, nɛ e bɛ la a nya konɛ e ní peepee ɔmɛ nɛ a ko ba je kpo.* 21 Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ nɔ́ kpakpa a baa la a nya, konɛ a je e ní peepee ɔmɛ kpo nɛ́ a na kaa a kɛ Mawu suɔmi nya ní kɔ.” 22 Enɛ ɔ se ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ je kɛ ho Yudea kɔpe ɔmɛ a mi ya, nɛ e kɛ mɛ hi si ngɛ lejɛ ɔ be bɔɔ, nɛ e ngɛ nihi baptisie. 23 Se Yohane hu ngɛ nihi baptisie ngɛ Ainɔn, ngɛ Salim kasa nya, ejakaa nyu babauu ngɛ lejɛ ɔ, nɛ nihi ngɛ e ngɔ bae nɛ e ngɛ mɛ baptisie; 24 jamɛ a be ɔ mi ɔ, a wui Yohane tsu lolo. 25 Jehanɛ ɔ, Yohane kaseli ɔmɛ kɛ Yuda no ko sã nya ngɛ he tsukɔmi he. 26 Enɛ ɔ he ɔ, a ba Yohane ngɔ nɛ a ba de lɛ ke: “Rabi, nyumu ɔ nɛ e kɛ mo hi Yɔdan Pa a se nɛ o ye e he odase ɔ, hyɛ, e ngɛ nihi baptisie, nɛ ni ɔmɛ tsuo ngɛ e ngɔ yae.” 27 Yohane ha mɛ heto ke: “Nɔmlɔ ko nine be nyɛe maa su nɔ́ kake ngmelu po nɔ kaa ja a ngɔ kɛ ha lɛ kɛ je hiɔwe. 28 Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ yeɔ odase ha mi kaa i de ke, ‘Pi imi ji Kristo ɔ, se a tsɔ mi kɛ sɛ jamɛ a nɔ ɔ hlami.’ 29 Nɔ nɛ e nɔ́ ji ayɛflo ɔ, lɛ ji ayɛflo huno ɔ nɛ. Se ayɛflo huno ɔ huɛ ɔ, ke e daa si nɛ e nu ayɛflo huno ɔ he ɔ, e bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ ngɛ ayɛflo huno ɔ gbi nɛ e nu ɔ he je. Enɛ ɔ he ɔ, bua jɔmi nɛ i ná a pi si. 30 E sa nɛ jamɛ a nɔ ɔ nɛ e hi nɔ yae, se imi lɛɛ e sa nɛ ma hi si bae.” 31 Nɔ nɛ e je hiɔwe kɛ ba a pã nihi tsuo. Nɔ nɛ e je zugba a nɔ ɔ, zugba a nɔ no ji lɛ, nɛ e tuɔ zugba a nɔ níhi a he munyu. Nɔ nɛ e je hiɔwe kɛ ba a pã nihi tsuo. 32 Níhi nɛ e na kɛ níhi nɛ e nu ɔ, lɔ ɔmɛ a he odase nɛ e yeɔ, se adesa ko kplɛɛ we odase nɛ e yeɔ ɔ nɔ. 33 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kplɛɛɔ odase nɛ e yeɔ ɔ nɔ ɔ maa nɔ mi* kaa anɔkualetsɛ ji Mawu. 34 Ejakaa nɔ nɛ Mawu tsɔ ɔ, Mawu munyuhi nɛ e tuɔ, ejakaa Mawu pee we e mumi ɔ he kpɛle.* 35 Tsɛ ɔ suɔ Bi ɔ, nɛ e ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ kɛ wo e dɛ. 36 Nɔ nɛ e heɔ Bi ɔ yeɔ ɔ ngɛ neneene wami; nɔ nɛ e bui Bi ɔ tue ɔ be wami nae, mohu ɔ, Mawu we abofu ɔ hiɔ e nɔ.\\n^ E ma nyɛ maa pee kaa “a ji hiɔwe kɛ fɔ we nɔ ko.”\\n^ Aloo “a ko ba kã e ní peepee ɔmɛ a hɛ mi.”\\n^ Hela, “sɔuɔ nya.”\\n^ Aloo “susuu we e mumi ɔ loko e kɛ haa nɔ; pee we e mumi ɔ he hɔni.”","num_words":1191,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.014,"special_characters_ratio":0.329,"stopwords_ratio":0.511,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɛ Ma Sɔmɔ Kaa “Osɔfohi Kɛ Matsɛmɛ” | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Mauritian Creole Maya Mexico Mumuihi A Gbi Mixe Mongolian Moore Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Twi Tzotzil Ukrainian Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Zande Zulu\\n“Nyɛ ma sɔmɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi kɛ ma klɔuklɔu kɛ ha mi.”—2 MOSE 19:6, NW.\\nMoo ngɔ daka nɛ e yi ji, “Bɔ Nɛ Mawu Ma Plɛ Kɛ Tsu E Yi Mi Tomi He Ní Ha” nɛ ngɛ munyu nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ kɛ tsɔɔ ní nɛ ɔmɛ a nya:\\nMlaa somi ɔ.\\nSomi ehe ɔ.\\nMatsɛ Yemi ɔ he somi ɔ.\\n1, 2. E he hia nɛ a po yo ɔ nina a he piɛ kɛ je mɛnɔ he, nɛ mɛni he je?\\nE HE hia nɛ waa nu kekleekle gbami nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ sisi, ejakaa lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa le bɔ nɛ Mawu yi mi tomi maa ba mi ha. Ngɛ Eden si womi ɔ mi ɔ, Mawu de ke: ‘Ma pee sinɔ ɔ kɛ yo ɔ he nyɛli; sinɔ ɔ nina kɛ yo ɔ hu e nina maa pee he nyɛli.’ Kɛ ninyɛ nɛ ɔ mi maa wa ha kɛɛ? Yehowa de ke: ‘Yo ɔ nina a maa fia Satan yi nɔ́, nɛ Satan hu maa kɔ̃ yo ɔ nina a nane se ja.’ (1 Mose 3:15) Ninyɛ nɛ maa hi Satan kɛ yo ɔ a kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ nitsɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Abosiami maa bɔ mɔde wawɛɛ kaa e ma kpata yo ɔ nina a hɛ mi.\\n2 E be nyakpɛ kaa la polɔ ɔ sɔle ha Mawu we bi nɛ e de ke: “Hyɛ, o he nyɛli ɔmɛ ngɛ basabasa pee; nihi nɛ sume mo ɔ tsɔ o hɛ mi atuã. A ngɛ ga yaya toe kɛ ngɛ o ma a he woe; nihi nɛ o ngɛ a he bue ɔ, o he nyɛli ɔmɛ ngɛ a yi nɔ soe. A ngɛ dee ke, ‘Nyɛ ha nɛ wa kpata ma a hɛ mi.’” (La 83:2-4) Oti nɛ Satan kɛ ma e hɛ mi ji kaa e ma kpata weku nɛ nina a maa je mi kɛ ba a hɛ mi, aloo e ma puɛ jamɛ a weku ɔ. Bɔ nɛ pee nɛ Yehowa nɛ bu nina a he nɛ e ma nɔ mi kaa Mesia Matsɛ Yemi ɔ maa ye manye ɔ, e kɛ nihi so somi kpahi.\\nSOMI KO NƐ PO NINA A HE PIƐ\\n3, 4. (a) Mɛni be nɛ Mlaa somi ɔ je ní tsumi sisi, nɛ mɛni Israel ma a kplɛɛ kaa a maa pee? (b) A so Mlaa somi ɔ konɛ a kɛ po mɛni he piɛ?\\n3 Benɛ Abraham, kɛ Isak, kɛ Yakob a bimɛ a he ba hiɛ babauu ɔ, Yehowa pee mɛ ma. Mɛ ji blema Israel ma a nɛ. Mawu gu Mose nɔ nɛ e kɛ Israel ma a so somi klɛdɛɛ ko. Enɛ ɔ ha Mose ba pee mi dalɔ ngɛ Mawu kɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti. Yehowa ha mɛ Mlaa a, nɛ Israel bi ɔmɛ kplɛɛ kaa a kɛ ma tsu ní. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mose ‘ba nɛ e ba bɔ ma a nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa de lɛ ɔ, kɛ mlaa amɛ tsuo nɛ e wo ɔ. Ma a tsuo nya sɔ nɛ a de ke, “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa de wɔ ke waa pee ɔ, wa maa pee.” Jehanɛ Mose ngɔ muɔ ɔ kɛ fĩa ma a nɔ, nɛ e de ke, “Somi nɛ Yehowa kɛ nyɛ so ɔ, e nya sɔumi muɔ ji nɛ ɔ nɛ, kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ.”’—2 Mose 24:3-8.\\nMlaa a ma nɔ mi kaa nɔ́ ko be nina a nɛ maa je Abraham weku ɔ mi ɔ puɛe\\n4 Mlaa somi ɔ je ní tsumi sisi jeha 1513 loko a fɔ Kristo. Yehowa gu somi nɛ ɔ nɔ kɛ hla blema Israel ma a konɛ e kɛ tsu yi mi tomi pɔtɛɛ ko he ní. Mawu maa pee a Kojolɔ, a Mlaa Wolɔ, kɛ a Matsɛ. (Yesaya 33:22, NW) Nihi nɛ a kɛ Mawu mlaahi tsuɔ ní ɔ náa he se, nɛ ni nɛmɛ nɛ a kɛ tsu we ní ɔ, kɛ haomihi kpeɔ. Wa na enɛ ɔ ngɛ Israel bi ɔmɛ a blɔ fa mi. Mawu Mlaa a tsɔɔ kaa e sɛ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a ja mawu kpa ko, aloo a kɛ nihi nɛ a jaa mawu kpahi nɛ sɛ gba si himi mi. Mlaa a po Abraham weku ɔ he piɛ konɛ e ko puɛ.—2 Mose 20:4-6; 34:12-16.\\n5. (a) Mɛni he blɔ Mlaa somi ɔ bli kɛ ha Israel bi ɔmɛ? (b) Mɛni he je nɛ Mawu kua Israel bi ɔmɛ ɔ?\\n5 Mlaa somi ɔ ha nɛ Mawu hla ni komɛ nɛ a sɔmɔ kaa osɔfohi ngɛ Israel. Osɔfo nɛ ɔmɛ peeɔ osɔfohi a kuu ko nɛ ma ha nɛ adesahi ma ná jɔɔmi hwɔɔ se ɔ a he okadi. (Hebri Bi 7:11; 10:1) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mlaa somi ɔ ha Israel bi ɔmɛ he blɔ kaa a sɔmɔ kaa “matsɛmɛ kɛ osɔfohi.” Se loko Israel bi ɔmɛ a nine maa su he blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, e biɔ nɛ a kɛ Yehowa mlaa amɛ nɛ tsu ní. Yehowa de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, ke nyɛ maa bu ye gbi tue, nɛ nyɛ maa ye ye somi ɔ nɔ ɔ, lɛɛ nyɛ maa pee imi nitsɛ ye ma titli pe ma amɛ kulaa; ejakaa je ɔ tsuo ye nɔ́ ji mɛ. Nyɛ ma sɔmɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi kɛ ma klɔuklɔu kɛ ha mi.” (2 Mose 19:5, 6, NW.) Se Israel bi ɔmɛ kɛ Yehowa mlaa amɛ tsu we ní fɛɛ. A he we Mesia a, nɛ ji Abraham nina titli ɔ hɛmuɔ. Mohu ɔ, a kua Yesu, enɛ ɔ he ɔ, Mawu hu kua mɛ.\\nIsrael bi ɔmɛ a tue gbomi ɔ tsɔɔ we kaa Mlaa somi ɔ tsu we ní (Hyɛ kuku 3-6)\\n6. Mɛni Mlaa a tsu?\\n6 Akɛnɛ Israel bi ɔmɛ yi Mawu anɔkuale he je ɔ, a nyɛ we nɛ a pee matsɛmɛ kɛ osɔfohi. Se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa Mlaa a tsu we ní. Mlaa a po nina a he piɛ, nɛ e ha nɛ nihi le Mesia a mi tso. Wa ma nyɛ ma de ke Mlaa a tsu ní, ejakaa benɛ Kristo ba zugba a nɔ ɔ, nihi le e mi tso. Baiblo ɔ de ke: “Kristo po mlaa a mi.” (Roma Bi 10:4) Ke jã a, lɛɛ mɛnɔmɛ nɛ a ma ba pee matsɛmɛ kɛ osɔfohi mɔ? Yehowa kɛ ni komɛ hu so somi kpa ko konɛ e kɛ to ma ehe ko sisi.\\nA TO MA EHE KO SISI\\n7. Mɛni Yehowa gu gbalɔ Yeremia nɔ kɛ de to?\\n7 Loko Kristo ma ba po Mlaa a mi ɔ, Yehowa gu gbalɔ Yeremia nɔ kɛ de to momoomo kaa e kɛ Israel ma a maa “so somi he” ko. (Kane Yeremia 31:31-33.) E slo somi ehe nɛ ɔ ngɛ Mlaa somi ɔ he, ejakaa ngɛ somi ehe ɔ mi ɔ, a kɛ lohwehi be afɔle sãe kɛ ha yayami pami hu. Mɛni he je?\\n8, 9. (a) Mɛni Yesu muɔ ma nyɛ ma tsu ha wɔ? (b) Mɛni he blɔ nihi nɛ a kɛ mɛ so somi ehe ɔ ma ná? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n8 Jeha lafa komɛ a se ngɛ Nisan 14, jeha 33 ɔ mi ɔ, Yesu to Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi. Benɛ Yesu ngɛ wai kɛ kplu ɔ he munyu tue ɔ, e de bɔfohi anɔkualetsɛmɛ 11 ɔ ke: “Kplu nɛ ɔ ji Mawu somi he ɔ nɛ a ngɔ ye muɔ nɛ a plɛ ngɔ pue si ha nyɛ ɔ kɛ sɔu nya a nɛ.” (Luka 22:20) Mateo hu tsɔɔ kaa Yesu de ke: “Enɛ ɔ ji ye muɔ nɛ a kɛ sɔu Mawu somi ɔ nya. A plɛ ye muɔ ɔ ngɔ pue si ha nihi fuu, konɛ a ngɔ a he yayamihi ngɔ pa mɛ.”—Mateo 26:27, 28.\\n9 Yesu muɔ ɔ nɛ e kɛ sã afɔle ɔ ji nɔ́ nɛ a kɛ sɔu somi ehe ɔ nya a nɛ. A plɛ e muɔ ɔ kɛ pue si si kake pɛ. Se enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nihi fuu nɛ a ná yayami pami kɛ ya neneene. Yesu piɛɛ we nihi nɛ a kɛ mɛ so somi ehe ɔ he. Yayami ko be e he, enɛ ɔ he ɔ, e he hia we nɛ a ngɔ e he yayami kɛ pa lɛ. Se Mawu ma nyɛ maa da Yesu muɔ ɔ nɔ kɛ jɔɔ adesahi. E ma nyɛ maa ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ hu kɛ pɔ adesa anɔkualetsɛmɛ komɛ nu, konɛ e ngɔ mɛ kɛ pee e “bimɛ.” (Kane Roma Bi 8:14-17.) Yehowa naa jamɛatsɛmɛ ɔmɛ kaa bɔ nɛ e naa e Bi Yesu nɛ yayami ko be e he ɔ. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ “kɛ Kristo maa dla ní.” Jehanɛ se hu ɔ, a ma ná he blɔ nɛ Israel bi ɔmɛ a nine nyɛ we nɛ su nɔ ɔ. A ma sɔmɔ kaa “matsɛmɛ kɛ osɔfohi.” Bɔfo Petro tu a he munyu ke: “Nyɛɛ lɛɛ, wɛtso nɛ Mawu hla ji nyɛ, odehe osɔfohi, je ma klɔuklɔu, kɛ Mawu nitsɛ e ma. E hla nyɛ nɛ e tsɛ nyɛ kɛ je diblii mi kɛ ba lɛ nitsɛ e la nɛ ngɛ nyakpɛ ɔ he, konɛ nyɛ ba fiɛɛ nyakpɛ níhi nɛ e tsu ɔ.” (1 Petro 2:9) E ngɛ heii kaa somi ehe ɔ he hia wawɛɛ! E ha nɛ Yesu kaseli ɔmɛ ba piɛɛ Abraham nina a he.\\nSOMI EHE Ɔ JE NÍ TSUMI SISI\\n10. Mɛni be somi ehe ɔ je ní tsumi sisi? Mɛni he je nɛ e ji sisi loko e su jamɛ a be ɔ?\\n10 Somi ehe ɔ ji ní tsumi sisi lolo benɛ a ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ. Mɛni he je? Ja Yesu kpale e se kɛ ho hiɔwe ya nɛ e kɛ e wami nɛ e kɛ sã afɔle ɔ ya ha Mawu loko somi ɔ maa je ní tsumi sisi. E he hia hu nɛ a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ nɛ pɔ nihi nɛ a “kɛ Kristo maa dla ní” ɔ nu. Enɛ ɔ he ɔ, somi ehe ɔ je ní tsumi sisi ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi nɛ Mawu ngɔ e mumi ɔ kɛ pɔ Yesu kaseli ɔmɛ nu ɔ nɛ.\\nSomi ehe ɔ je ní tsumi sisi ngɛ Pentekoste jeha 33, benɛ Mawu ngɔ e mumi ɔ kɛ pɔ Yesu kaseli ɔmɛ nu ɔ\\n11. Mɛni he je nɛ somi ehe ɔ ha Yuda bi kɛ Ma Jeli tsuo he blɔ kaa a piɛɛ mumi mi Israel ɔ he ɔ? Nihi enyɛmɛ nɛ Mawu kɛ mɛ so somi ehe ɔ?\\n11 Benɛ Yehowa gu Yeremia nɔ kɛ de kaa e kɛ Israel ma a maa so somi ehe ko ɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ tsɔɔe ji kaa be ko maa su nɛ Mlaa somi ɔ he be hiae hu. Benɛ somi ehe ɔ je ní tsumi sisi pɛ nɛ Mlaa somi ɔ se po. (Hebri Bi 8:13) Somi ehe ɔ bli blɔ kɛ ha Yuda bi kɛ Ma Jeli nɛ a pui mɛ ɔ tsuo konɛ a ya piɛɛ Kristo he kɛ dla ní ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi. Mɛni he je? Ejakaa ‘nɔ pomi ɔ ngɛ nɔ nitsɛ e tsui mi. Mawu mumi ɔ pɛ lɛ tsuɔ enɛ ɔ, pi mlaa nɛ a ngma a.’ (Roma Bi 2:29) Mawu maa ngɔ e mlaa amɛ kɛ wo a juɛmi kɛ a tsui mi. (Hebri Bi 8:10) Nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a yibɔ ji 144,000 ɔ ji nihi nɛ a kɛ mɛ so somi ehe ɔ nɛ. A ba pee ma ehe ko. A tsɛɛ ma nɛ ɔ ke ‘Mawu Israel,’ aloo mumi mi Israel.—Galatia Bi 6:16; Kpojemi 14:1, 4.\\n12. Mɛni slɔɔto ngɛ Mlaa somi ɔ kɛ somi ehe ɔ a kpɛti?\\n12 Mɛni slɔɔto ngɛ Mlaa somi ɔ, kɛ somi ehe ɔ a kpɛti? Yehowa kɛ Israel ma a lɛ so Mlaa somi ɔ nɛ, se somi ehe ɔ lɛɛ, Yehowa kɛ mumi mi Israel ɔ lɛ so jamɛ a somi ɔ nɛ. Mose ji mi dalɔ kɛ ha Mlaa somi ɔ nɛ, se Yesu ji Mi Dalɔ kɛ ha somi ehe ɔ nɛ. A kɛ lohwehi a muɔ lɛ sɔu Mlaa somi ɔ nya, se a kɛ Yesu muɔ ɔ lɛ sɔu somi ehe ɔ nya. Ngɛ Mlaa somi ɔ nya a, Mose ji nɔ nɛ da Israel ma a nya. Yesu ji asafo ɔ Yi, lɛ nɛ e da somi ehe ɔ nya.—Efeso Bi 1:22.\\n13, 14. (a) Kɛ somi ehe ɔ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ha kɛɛ? (b) Loko mumi mi Israel ɔ ma nyɛ ma ya piɛɛ Kristo he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ, mɛni he maa hia?\\n13 Kɛ somi ehe ɔ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ha kɛɛ? Somi nɛ ɔ ha nɛ a to ma klɔuklɔu ko sisi konɛ e mi bimɛ ɔmɛ nɛ a sɔmɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi. Ma nɛ ɔ ba piɛɛ Abraham nina a he. (Galatia Bi 3:29) Enɛ ɔ he ɔ, somi ehe ɔ ma nɔ mi kaa somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ maa ba mi.\\n14 Somi ehe ɔ ha nɛ a to mumi mi Israel ɔ sisi. Lɔ ɔ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ he blɔ kaa a ‘kɛ Kristo nɛ dla ní.’ Se loko mumi mi Israel ɔ ma nyɛ ma ya piɛɛ Kristo he kɛ sɔmɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi ngɛ hiɔwe ɔ, somi kpa ko hu he maa hia.\\nSOMI KO NƐ MA HA NƐ NIHI MA YA PIƐƐ KRISTO HE KƐ YE MATSƐ\\n15. Mɛni somi Yesu kɛ e bɔfohi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ so?\\n15 Benɛ Yesu to Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ta a, e kɛ e kaseli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ so somi ko. A tsɛɛ somi nɛ ɔ ke Matsɛ Yemi ɔ he somi ɔ. (Kane Luka 22:28-30.) Somi nɛ ɔ lɛɛ tsa pi Yehowa nɛ e kɛ nihi so kaa bɔ nɛ e ji ngɛ somi kpa amɛ a blɔ fa mi ɔ. Mohu ɔ, e ji somi nɛ Yesu kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ so. Yesu de ke: “He wami nɛ Tsaatsɛ ha mi nɛ ma kɛ ye ma a nɔ ɔ, imi hu i ngɛ nyɛ jamɛ a he wami ɔ hae.” Eko ɔ, somi nɛ Yehowa kɛ Yesu so kaa Yesu ‘maa pee osɔfo kaa Melkizedek’ ɔ he munyu nɛ Yesu tu ɔ nɛ.—Hebri Bi 5:5, 6.\\n16. Mɛni he blɔ Matsɛ Yemi ɔ he somi ɔ bli kɛ ha Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ?\\n16 Yesu bɔfohi anɔkualetsɛmɛ 11 ɔ ye lɛ anɔkuale ngɛ e haomi be ɔmɛ tsuo a mi. Matsɛ Yemi ɔ he somi ɔ ma nɔ mi kaa bɔfo ɔmɛ maa hi si ngɛ matsɛ sɛhi a nɔ, nɛ a kɛ Yesu ma sɔmɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi ngɛ hiɔwe. Se pi nimli 11 ɔ pɛ nɛ a ma ná he blɔ nɛ ɔ. Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ bɔfo Yohane ngɛ nina ko mi nɛ e de lɛ ke: “Ni nɛmɛ nɛ maa ye kunimi ɔ, ma ha mɛ blɔ nɛ a maa hi ye kasa nya, ngɛ ye matsɛ sɛ ɔ nɔ kaa bɔ nɛ imi hu i ye kunimi, nɛ amlɔ nɛ ɔ, i hii si ngɛ Tsaatsɛ kasa nya ngɛ e matsɛ sɛ ɔ nɔ ɔ.” (Kpojemi 3:21) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu kɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a yibɔ ji 144,000 ɔ lɛ so Matsɛ Yemi ɔ he somi ɔ nɛ. (Kpojemi 5:9, 10; 7:4) Somi nɛ ɔ lɛ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ he blɔ kaa a ya piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ nɛ. A kɛ mɛ ma nyɛ maa to ayɛflo ko nɛ e yaa gba matsɛ ko he. Ke matsɛ ɔ ná ngɔ yo ɔ pɛ ɔ, yo ɔ kɛ matsɛ ɔ tsuo ma nyɛ maa ye nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tu nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he munyu kaa a ji Kristo “ayɛflo.” A tu e he munyu kaa e ji “yomiyo” nɛ e puɛ we e he, nɛ Kristo wo lɛ si kaa e maa ngɔ lɛ.—Kpojemi 19:7, 8; 21:9; 2 Korinto Bi 11:2.\\nMO NÁ HEMI KƐ YEMI NƐ MI WA NGƐ MAWU MATSƐ YEMI Ɔ MI\\n17, 18. (a) Moo tsɔɔ somi kakaaka ekpa nɛ wa susu a he kɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he. (b) Mɛni he je wa ma nyɛ ma ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ?\\n17 Somihi tsuo nɛ wa susu a he ngɛ ní kasemi enyɔ nɛ ɔmɛ a mi ɔ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he. (Hyɛ daka nɛ ji, “Bɔ Nɛ Mawu Ma Plɛ Kɛ Tsu E Yi Mi Tomi He Ní Ha” nɛ ngɛ munyu nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ.) Somi nɛ ɔmɛ ma nɔ mi heii kaa Matsɛ Yemi ɔ maa ye manye. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami wawɛɛ kaa Mawu maa gu Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ ha nɛ e yi mi nɛ e to ngɛ adesahi kɛ zugba a he ɔ nɛ ba mi.—Kpojemi 11:15.\\nYehowa maa gu Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ ha nɛ e yi mi nɛ e to ngɛ zugba a he ɔ nɛ ba mi (Hyɛ kuku 15-18)\\n18 Atsinyɛ jemi ko be he kaa Matsɛ Yemi ɔ pɛ nɛ ma tsu adesahi a haomihi a he ní kɛ ha mɛ. Wa ngɛ nɔ mi mami kaa Matsɛ Yemi ɔ maa jɔɔ adesahi tsuo kɛ ya neneene. Ke jã a, lɛɛ nyɛ ha nɛ waa kɛ kã nɛ fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ kɛ tsɔɔ nihi!—Mateo 24:14.\\n“Nihi nɛ a kɛ Kristo maa dla ní”: Mɛ ji Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a yibɔ ji 144,000, nɛ a nine maa su Matsɛ Yemi ɔ nɔ ɔ nɛ. A kɛ Yesu maa ye nɔ kaa matsɛmɛ nɛ a ma sɔmɔ hu kaa osɔfohi ngɛ hiɔwe. Mawu ngɔ he blɔ nɛ ɔ kɛ ha nihi nɛ e ngɔ mɛ kɛ pee e bimɛ ɔ\\nMi dalɔ: Nɔ ko nɛ Yehowa hla lɛ kaa e ye bua adesahi konɛ a ná somi nɛ Mawu kɛ adesahi so ɔ he se. Mose ji mi dalɔ ngɛ Mlaa somi ɔ nɛ ngɛ Yehowa kɛ Israel ma a, a kpɛti. Yesu ji Mi Dalɔ ngɛ somi ehe ɔ nɛ ngɛ Yehowa kɛ mumi mi Israel ɔ a kpɛti","num_words":3206,"character_repetition_ratio":0.068,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.293,"stopwords_ratio":0.459,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW January 2016 Womi Hami He Munyuhi\\nKANE NGƐ Abbey Abui Acholi Afrikaans Albanian Alur Amharic Arabic Armenian Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Bété Cakchiquel (Central) Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Digor Drehu Dutch Edo Efik English Estonian Ewe Faroese Fijian Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Guerze Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Konkani (Roman) Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Norwegian Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Southern Greece) Rotuman Runyankore Russian Rutoro Samoan Sango Saramaccan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Soli Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nSane Bimi: Anɛ o susu kaa ke nɔ fɛɛ nɔ ngɔ sisi tomi mlaa nɛ ɔ kɛ tsu ní ɔ, je ɔ mi si himi maa pee kpakpa pe bɔ nɛ e ngɛ amlɔ nɛ ɔ lo?\\nNgmami: Heb 13:18\\nWomi ɔ Hami: Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ye anɔkuale ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa ye anɔkuale ngɛ wa si himi mi. A tsɔɔ munyu nɛ ɔ mi ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ ɔ mi.\\nSane Bimi: I suɔ nɛ ma le o juɛmi ngɛ sane bimi nɛ ɔ he. [Kane kekleekle sane bimi ɔ.] Ni komɛ he ye kaa ke nɔmlɔ gbo ɔ, e ya tsaa si himi nɔ ngɛ he ko, se ni komɛ hu susu kaa ke nɔmlɔ gbo ɔ, kɛkɛ e ta. Kɛ mo hu o susu kɛɛ?\\nNgmami: Fiɛlɔ 9:5\\nWomi ɔ Hami: A tsɔɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ ngɛ womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ mi. I kpa mo pɛɛ nɛ o kane konɛ pee se ke i ba a, wa susu he.\\nWomi ɔ Hami: I ba hiɛmɛ nɛ ɔ konɛ ma ba tsɔɔ mo bɔ nɛ waa kɛ nihi kaseɔ Baiblo ɔ ha nɛ wa he we nɔ́ ko. Womiyo nɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ o ma plɛ kɛ ná sane bimihi nɛ a he hia amɛ a heto ngɛ mo nitsɛ o Baiblo ɔ mi.\\nSane Bimi: Anɛ o kane Baiblo ɔ hyɛ lo? E kasemi yi kulaa, ha nɛ ma tsɔɔ mo bɔ nɛ a kase ɔ lɛ ha ngɛ womiyo nɛ ɔ mi. [Nyɛ susu sane bimi 1 nɛ ngɛ ní kasemi 2 mi ɔ he.]\\nNgmami: Kpoj 4:11\\nMoo hyɛ nɔ́ nɛ a ngma a nɔ kɛ dla mo nitsɛ o fiɛɛmi munyu\\nJanuary 2016 Womi Hami He Munyuhi","num_words":641,"character_repetition_ratio":0.039,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.202,"stopwords_ratio":0.223,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.884,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni He Je Nɛ E Sɛ Nɛ Ma Hyɛ Bɔmi Nami He Fonihi? | Nihewi Kɛ Yihewi Biɔ Ke\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bulgarian Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Iloko Indonesian Italian Japanese Kikaonde Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Lingala Lithuanian Macedonian Malagasy Malayalam Maltese Myanmar Norwegian Papiamento (Curaçao) Polish Portuguese Punjabi Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Swahili Swedish Tagalog Tatar Telugu Thai Tsonga Turkish Twi Ukrainian Vietnamese Xhosa Yoruba Zulu\\nAnɛ o ma nyɛ maa yu o he ngɛ he lo?\\nLakpa munyuhi kɛ anɔkuale munyuhi\\nBɔ nɛ o maa pee ha kɛ kua bɔmi nami he fonihi\\nKe o kɛ Intanɛti tsuɔ ní ɔ, moo hyɛ blɔ kaa o ma nyɛ maa na ní komɛ nɛ sɛ. Hayley nɛ e ye jeha 17 ɔ de ke, “Amlɔ nɛ ɔ, nihi hla we bɔmi nami he fonihi hu, mohu ɔ, bɔmi nami he fonihi lɛ ngɛ nihi hlae.”\\nKe o fia o pɛɛ si kaa o be bɔmi nami he fonihi hyɛe po ɔ, o kɛ e he ka ma nyɛ maa kpe. Greg nɛ e ye jeha 18 de ke, “I de ye he ke, i be bɔmi nami he foni hyɛe, se i nyɛ we. O be nyɛe ma de ke moo lɛɛ o be eko hyɛe gblee.”\\nMwɔnɛ ɔ, bɔmi nami he fonihi pɔ he wawɛɛ pe be ko nɛ be ɔ. Behi fuu ɔ, nihewi kɛ yihewi komɛ poɔ mɛ nitsɛmɛ a he foni be mi nɛ a hɛɛ a he gu, nɛ a kɛ maneɔ ni kpahi.\\nMo kadi: Mwɔnɛ ɔ, nihewi kɛ yihewi kɛ bɔmi nami he foni hyɛmi he kahi kpeeɔ wawɛɛ pe nɔ́ nɛ a fɔli kɛ kpe be ko nɛ be ɔ. Sane ɔ ji, anɛ o ma nyɛ maa yu o he ngɛ bɔmi nami he fonihi a hyɛmi he lo?—La 97:10.\\nHeto ɔ ji ee. Ke o suɔ nɛ o yu o he ɔ, o ma nyɛ. Se kekleekle ɔ, e sa nɛ o le kaa bɔmi nami he foni hyɛmi hí. Ha nɛ wa susu lakpa munyuhi nɛ nihi tuɔ ngɛ bɔmi nami he fonihi a he kɛ anɔkuale nɛ kɔɔ he ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nLakpa munyu: Tɔmi ko be he kaa o maa hyɛ bɔmi nami he foni.\\nAnɔkuale munyu: Bɔmi nami he foni hyɛmi puɛɔ nɔ juɛmi kaa bɔ nɛ taba numi puɛɔ nɔ fakafaka a. E ma puɛ mo. Mawu to bɔmi nami he blɔ nya kɛ ha huno kɛ e yo konɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi nɛ wa. Se bɔmi nami he fonihi pueɔ blɔ nya nɛ Mawu to nɛ ɔ hɛ mi si. (1 Mose 2:24) E haa nɛ nihi nɛ́ tɔmi ngɛ ní yayahi a he, nɛ a yeɔ nihi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da a he fɛu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, womi mi ní leli komɛ tsɔɔ kaa yihi nɛ a peeɔ mɛ basabasa a he pee we nyumuhi nɛ a pɔɔ bɔmi nami he fonihi hyɛmi ɔ mɔbɔ.\\nBaiblo ɔ tsɔɔ kaa ni komɛ ngɛ nɛ “a zo tɔ ywia.” (Efeso Bi 4:19) A he nile gbo, lɔ ɔ he ɔ, ke a ngɛ ní yayahi pee ɔ, e hɛwi mɛ.\\nLakpa munyu: Bɔmi nami he fonihi maa ye bua mo konɛ o kase bɔmi nami he ní.\\nAnɔkuale munyu: Bɔmi nami he fonihi haa nɛ nɔ hɛ kɔ̃ɔ. E haa nihi susuɔ kaa a bɔ yihi loo nyumuhi kɛ ha a hɛja jemi. Níhi a mi hlami ko tsɔɔ kaa ke nihi nɛ bɔmi nami he fonihi hyɛmi tlɔ a he ɔ sɛ gba si himi mi ɔ, a nɛ́ bua jɔmi ngɛ bɔmi nami mi.\\nBaiblo ɔ deɔ Kristofohi kaa a kua ‘yo kɛ nyumu yakayaka fiɛmi, mu ní tsumi, akɔnɔ yaya, kɛ hɛ tsumi’—kɛ níhi tsuo nɛ ma ha nɛ nɔ ko maa hyɛ bɔmi nami he fonihi.—Kolose Bi 3:5.\\nLakpa munyu: Nihi nɛ a hyɛ we bɔmi nami he fonihi ɔ a hɛ mi tsɔ we.\\nAnɔkuale munyu: Nihi nɛ a hyɛ we bɔ mi nami he fonihi ngɛ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha bɔmi nami. A naa bɔmi nami kaa nike ní nɛ Mawu bɔ kɛ ha nyumu kɛ yo nɛ a sɛ gba si himi mi pɛ. Ke nihi nɛ a hyɛ we bɔmi nami he fonihi sɛ gba si himi mi ɔ, a náa bua jɔmi.\\nBaiblo ɔ laa we níhi a nɔ ngɛ bɔ nami he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ de hunomɛ ke: “O nihe mi yo kpeekpee ɔ, ná e he bua jɔmi. . . nɛ e suɔmi ɔ nɛ fi mo kɛ mɛtɛ e he daa.”—Abɛ 5:18, 19.\\nKe e peeɔ mo kaa e he maa wa kaa o ma kua bɔmi nami he fonihi a hyɛmi ɔ, mɛni ma nyɛ maa ye bua mo? Ní kasemi womi nɛ ji, “Yu O He Ngɛ Bɔmi Nami He Fonihi A He” ɔ ma nyɛ maa ye bua mo.\\nMo ná nɔ mi mami kaa o ma nyɛ ma kua bɔmi nami he fonihi. Ke o hyɛɛ eko po ɔ, o ma nyɛ ma kpa. Ke o pee jã a, o ma ná he se wawɛɛ.\\nKaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Calvin tsɔɔ kaa benɛ e ye maa pee jeha 13 nɛ e bɔni bɔmi nami he fonihi hyɛmi. E de ke: “I le kaa e hí mohu lɛɛ, se i nyɛ we nɛ ma kpa hyɛmi. Be tsuaa be nɛ ma hyɛ eko ɔ, i peeɔ basaa. Pee se ɔ, ye papaa na. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɔ ɔ mohu ha nɛ ye he mi jɔ mi! Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e ye bua mi nɛ i kpa hyɛmi.”\\nCalvin ma e juɛmi nya si kaa e be bɔmi nami he fonihi hyɛe hu. E de ke: “E dɔɔ mi wawɛɛ kaa i hyɛ bɔmi nami he fonihi, ejakaa loloolo ɔ, i kaiɔ níhi nɛ i hyɛ ɔ. Niinɛ, be komɛ ɔ, e peeɔ mi kaa ma kpale ya hyɛ jamɛ a foni ɔmɛ ekohu. Se i naa kaa be tsuaa be nɛ ma pee Yehowa suɔmi nya ní ɔ, ye bua jɔɔ wawɛɛ. Enɛ ɔ ye bua mi nɛ i hyɛ we bɔmi nami he fonihi hu.”\\nSuhi kɛ níhi nɛ tlɔɔ nɔ he Tue Mi Jɔmi Kɛ Bua Jɔmi Nihewi Kɛ Yihewi Biɔ Ke Nihewi Kɛ Yihewi\\nNIHEWI KƐ YIHEWI A NÍ KASEMI WOMIHI\\nMo Kua Bɔmi Nami He Fonihi","num_words":1068,"character_repetition_ratio":0.107,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.263,"stopwords_ratio":0.417,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"4 Mose 10 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\n4 Mose 10:1-36\\nJwiɛtɛi tɛtɛrɛmantɛrɛi lɛ (1-10)\\nAmɛfã kɛshi Sinai (11-13)\\nBɔ ni amɛfãa lɛ tee lɛ hã (14-28)\\nAkpa Hobab fai ní etsɔɔ Israel gbɛ (29-34)\\nSɔlemɔ ni Mose sɔleɔ kɛ́ amɛmiifã kɛmiishi he ni amɛbɔ nsara yɛ lɛ (35, 36)\\n10 Ni Yehowa kɛɛ Mose akɛ: 2 “Feemɔ tɛtɛrɛmantɛrɛi+ enyɔ ohã ohe; okɛ hamlɛ atswia jwiɛtɛi kɛfee, ní okɛ nomɛi atsu nii kɛbua maŋbii lɛ anaa, ní okɛhã amɛfã nyiɛmɔ. 3 Kɛ́ akpã enyɔ lɛ fɛɛ lɛ, maŋbii lɛ fɛɛ ababua amɛhe naa yɛ oŋɔɔ yɛ kpee buu lɛ shinaa lɛ naa.+ 4 Kɛ́ akpã ekome pɛ lɛ, no lɛ, wekunukpai lɛ, ni ji Israel akpei abɔ lɛ anɔ onukpai lɛ pɛ ababua amɛhe naa yɛ oŋɔɔ.+ 5 “Kɛ́ nyɛkpã tɛtɛrɛmantɛrɛ lɛ bɔ ni egbɛɛmɔ lɛ bɛ ŋɛlɛ kome nɔ lɛ, mɛi ni ebɔ nsara yɛ bokãgbɛ+ lɛ afã nyiɛmɔ. 6 Kɛ́ nyɛkpã tɛtɛrɛmantɛrɛ lɛ nɔ ni ji shii enyɔ nɔ, bɔ ni egbɛɛmɔ lɛ bɛ ŋɛlɛ kome nɔ lɛ, mɛi ni ebɔ nsara yɛ wuoyigbɛ+ lɛ afã nyiɛmɔ. Be fɛɛ be kɛ́ amɛteŋ mɔ ko baafã lɛ, akpã tɛtɛrɛmantɛrɛ lɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ. 7 “Agbɛnɛ, kɛ́ aatsɛ asafo lɛ koni amɛbabua amɛhe naa lɛ, nyɛkpãa tɛtɛrɛmantɛrɛi lɛ,+ shi nyɛhãa egbɛɛmɔ lɛ ahia ŋɛlɛ kome nɔ. 8 Aaron bihii lɛ, ni ji osɔfoi lɛ, akpã tɛtɛrɛmantɛrɛi lɛ,+ ni bɔ ni akɛ amɛ baatsu nii ahã lɛ atsɔ mla ni kã shi daa hã nyɛ yɛ nyɛyinɔi fɛɛ amli. 9 “Kɛ́ nyɛkɛ yiwalɔ ko ní miigba nyɛnaa yaawu ta yɛ nyɛshikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, nyɛkpãa tɛtɛrɛmantɛrɛi lɛ kɛtsɛa mɛi kɛhã ta,+ ni Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, baakai nyɛ, ni abaahere nyɛ kɛjɛ nyɛhenyɛlɔi lɛ adɛŋ. 10 “Agbɛnɛ hu, yɛ nyɛmiishɛɛ bei lɛ amli+—ni ji nyɛgbii juji+ kɛ nyɛnyɔji lɛ ashishijee lɛ—nyɛkpãa tɛtɛrɛmantɛrɛi lɛ yɛ nyɛshãa afɔlei+ kɛ nyɛnaanyobɔɔ afɔlei+ lɛ anɔ; amɛbaatsɔ kaimɔ nɔ amɛhã nyɛ yɛ nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ. Miji Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ.”+ 11 Agbɛnɛ, yɛ afi ni ji enyɔ lɛ mli, nyɔɔŋ ni ji enyɔ lɛ nɔ+ gbi ni ji 20 lɛ nɔ lɛ, atatu lɛ wó ehe nɔ kɛje Odaseyeli sɔlemɔ buu+ lɛ nɔ. 12 No hewɔ lɛ, Israelbii lɛ fã kɛjɛ Sinai ŋa lɛ nɔ yɛ gbɛjianɔ ni ato kɛhã amɛfãa lɛ naa,+ ni atatu lɛ yawa yɛ Paran ŋa lɛ nɔ.+ 13 Enɛ ji klɛŋklɛŋ be ni amɛfã yɛ famɔ ni Yehowa tsɔ Mose nɔ ekɛhã lɛ naa.+ 14 No hewɔ lɛ, Yudabii lɛ ansara ni wekui etɛ yɔɔ mli lɛ fã klɛŋklɛŋ yɛ amɛkui* lɛ anaa, ni Nahashon,+ Aminadab binuu lɛ ji kuu lɛ nɔ onukpa. 15 Isakarbii lɛ aweku lɛ, Netanel,+ Zuar binuu lɛ ji amɛkuu lɛ nɔ onukpa. 16 Zebulonbii lɛ aweku lɛ, Eliab,+ Helon binuu lɛ ji amɛkuu lɛ nɔ onukpa. 17 Be ni ajie sɔlemɔ buu lɛ,+ Gershon bihii+ lɛ kɛ Merari bihii+ lɛ ní tereɔ sɔlemɔ buu lɛ fã nyiɛmɔ. 18 Kɛkɛ ni Rubenbii lɛ ansara ni wekui etɛ yɔɔ mli lɛ fã yɛ amɛkui* lɛ anaa, ni Elizur,+ Shedeur binuu lɛ ji kuu lɛ nɔ onukpa. 19 Simeonbii lɛ aweku lɛ, Shelumiel,+ Zurishadai binuu lɛ ji amɛkuu lɛ nɔ onukpa. 20 Gadbii lɛ aweku lɛ, Eliasaf,+ Deuel binuu lɛ ji amɛkuu lɛ nɔ onukpa. 21 Kɛkɛ ni Kohatbii ni tereɔ jamɔhe lɛ nibii+ lɛ fã nyiɛmɔ. Esa akɛ ashĩ sɔlemɔ buu lɛ ama shi dani amɛbashɛ shi. 22 Kɛkɛ ni Efraimbii lɛ ansara ni wekui etɛ yɔɔ mli lɛ fã yɛ amɛkui* lɛ anaa, ni Elishama,+ Amihud binuu lɛ ji kuu lɛ nɔ onukpa. 23 Manasebii lɛ aweku lɛ, Gamaliel,+ Pedazur binuu lɛ ji amɛkuu lɛ nɔ onukpa. 24 Benyaminbii lɛ aweku lɛ, Abidan,+ Gideoni binuu lɛ ji amɛkuu lɛ nɔ onukpa. 25 Kɛkɛ ni Danbii lɛ ansara ni wekui etɛ yɔɔ mli lɛ fã yɛ amɛkui* lɛ anaa, ni amɛ amɛnyiɛɔ nsarai lɛ fɛɛ asɛɛ, ni Ahiezer,+ Amishadai binuu lɛ ji kuu lɛ nɔ onukpa. 26 Asherbii lɛ aweku lɛ, Pagiel,+ Okran binuu lɛ ji amɛkuu lɛ nɔ onukpa. 27 Naftalibii lɛ aweku lɛ, Ahira,+ Enan binuu lɛ ji amɛkuu lɛ nɔ onukpa. 28 Nɛkɛ ji bɔ ni Israelbii lɛ kɛ amɛkui* lɛ fãa.+ 29 Ni Mose kɛɛ Hobab, ni ji eshaanuu Reuel,*+ Midiannyo lɛ, binuu lɛ akɛ: “Wɔmiifã kɛmiiya he ni Yehowa wie he akɛ, ‘Mikɛbaahã nyɛ’+ lɛ. Okɛ wɔ aya,+ ni wɔkɛ bo baaye jogbaŋŋ, ejaakɛ Yehowa ewo Israelbii lɛ shi akɛ ebaahã amɛ nibii kpakpai.”+ 30 Shi ekɛɛ lɛ akɛ: “Miyaaa. Maku misɛɛ kɛya mi diɛŋtsɛ mimaŋ kɛ miwekumɛi aŋɔɔ.” 31 Kɛkɛ ni ekɛɛ: “Ofainɛ kaashi wɔ, ejaakɛ bo ole he ni esa akɛ wɔbɔ nsara yɛ, yɛ ŋa lɛ nɔ, ni obaanyɛ otsɔɔ wɔ gbɛ.* 32 Ni kɛ́ okɛ wɔ tee lɛ,+ ekpakpa fɛɛ ni Yehowa baafee wɔ lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, wɔ hu wɔbaafee bo ekpakpa.” 33 No hewɔ lɛ, amɛfã nyiɛmɔ kɛjɛ Yehowa gɔŋ+ lɛ he, ni amɛnyiɛ gbii etɛ gbɛnyiɛmɔ, ni Yehowa kpaŋmɔ adeka+ lɛ nyiɛ amɛhiɛ yɛ gbii etɛ gbɛnyiɛmɔ lɛ mli, koni etao hejɔɔmɔhe ko ehã amɛ.+ 34 Ni kɛ́ amɛfã kɛshi he ni amɛbɔ nsara lɛ yɛ lɛ, Yehowa atatu+ lɛ hiɔ amɛnɔ kɛ́ je tsɛre. 35 Be fɛɛ be ni abaawó Adeka lɛ, Mose kɛɔ akɛ: “Ao Yehowa, tee shi,+ ní ohã ohenyɛlɔi lɛ agbɛ ashwã, ní ohã mɛi ni nyɛɔ bo lɛ ajo foi kɛje ohiɛ.” 36 Ni kɛ́ akɛbaama shi lɛ, ekɛɔ akɛ: “Yehowa, kuu osɛɛ kɛba Israel akpei abɔ* lɛ aŋɔɔ.”+\\n^ Loo “obaanyɛ otsɔ wɔhiŋmɛii.”\\n^ Loo “akpei nyɔŋmanyɔŋmai.”","num_words":864,"character_repetition_ratio":0.102,"word_repetition_ratio":0.029,"special_characters_ratio":0.268,"stopwords_ratio":0.065,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Library: Bɔ Nɛ O Kɛ Ma Tsu Ní Ha (Android) | JW.ORG Help\\nJW Library ɔ He Níhi\\nKɛ Ha Android klamahi\\nNgɔɔ JW Library ɔ Kɛ Tsu Ní​—Android\\nGblaa Baiblo Slɔɔtohi Nɛ O Kɛ Tsu Ní​—Android\\nGblaa Womihi Nɛ O Suɔ​—Android\\nNgɔɔ Bookmark ɔ Kɛ Tsu Ní​—Android\\nNgɔɔ History ɔ Kɛ Tsu Ní​—Android\\nTo Níhi Nɛ O Maa Kane Ɔmɛ A He Blɔ Nya​—Android\\nHla Munyu Ko Ngɛ Baiblo ɔ Loo Womi Ko Mi​—Android\\nNgɔɔ Kɔla Kɛ Kadi Níhi​—Android\\nSanehi Nɛ Nihi Pɔɔ Bimi​—JW Library (Android)\\nKɛ Ha iPad, iPhone, Kɛ iPod touch\\nSanehi Nɛ Nihi Pɔɔ Bimi​—JW Library (iOS)\\nSanehi Nɛ Nihi Pɔɔ Bimi​—JW Library (Windows)\\nIntanɛti Nɔ Yemi Kɛ Buami\\nMo hee ngɛ JW Library ɔ nɔ. A to blɔ nya nɛ ɔ kɛ ha Baiblo kanemi kɛ Baiblo kasemi. O ma nyɛ maa na blɔ nɔ tomi titli komɛ ngɛ navigation drawer a mi. Ke o suɔ nɛ o bli navigation drawer a, moo sã o nine si kɛ je muɔ nɔ je, aloo moo nyɛ Menu ɔ ngɛ yiti je ɔ nɔ.\\nBaiblo okadi ɔ ma ha nɛ o kane Baiblo ɔ, loo o gbla sisi tsɔɔmi kpahi. Moo nyɛ Baiblo mi womi ko nɔ, yaa yi nɛ o ngɛ hlae ɔ konɛ o kane. Ke o ngɛ kanee ɔ, o maa na sisi ningmahi, ngmami kpahi nɛ kɔ he, kɛ Baiblo sisi tsɔɔmi kpahi ngɛ Ní Kasemi blɔ he ɔ.\\nKe o ngɛ hlae nɛ o na ngmami kpa ko ɔ, bli navigation drawer a, nyɛ Baiblo okadi ɔ nɔ ekohu, nɛ o maa na Baiblo mi womi ɔmɛ.\\nPublications okadi ɔ ma ha nɛ o na womihi, munyuhi nɛ a buɔ tue, kɛ videohi. Moo nyɛ womi ko nɔ, nɛ o bli munyu ko nɛ o kane. Ke o ngɛ kanee ɔ, o ma nyɛ maa hyɛ ngmamihi nɛ a tsɛ se ɔmɛ. Ke o nyɛ ngmami ko nɔ ɔ, e maa je kpo ngɛ Ní Kasemi blɔ he ɔ. Ke o nyɛ ngmami ɔ nɔ ngɛ Ní Kasemi blɔ he ɔ, e kɛ mo maa ya Baiblo ɔ mi nitsɛ.\\nKe o ngɛ hlae nɛ o bli womi kpa ko ɔ, mo bli navigation drawer a, konɛ o nyɛ Publications okadi ɔ nɔ ekohu.\\nMo bli navigation drawer a, nyɛ Daily Text okadi ɔ nɔ, konɛ o na mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ.\\nAdrɛsihi nɛ ngɛ Online blɔ he ɔ ngɛ navigation drawer a mi ɔ kɛ mo maa ya wa Intanɛti ní tsumi he slɔɔto ɔmɛ.\\nBe fɛɛ be ɔ, moo hyɛ kaa o ngɛ JW Library blɔ nɔ tomi ehe ɔ eko.\\nE maa hi kaa o ma ná Android blɔ nɔ tomi ehe ɔ ngɛ o klama a nɔ.\\nKe o ngɛ hlae nɛ o le babauu ɔ, moo hyɛ intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ: https:\/\/support.google.com\/nexus\/answer\/4457705.\\nKe o suɔ ɔ, moo to o klama a he blɔ nya konɛ o na tsakemi fɛɛ nɛ a maa pee ɔ ngɛ o klama a nɔ. Ke o ngɛ hlae nɛ o le babauu ɔ, moo hyɛ intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ: https:\/\/support.google.com\/googleplay\/answer\/113412.","num_words":486,"character_repetition_ratio":0.088,"word_repetition_ratio":0.029,"special_characters_ratio":0.263,"stopwords_ratio":0.502,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kristofohi A Baptisimi Kɛ O He Nɔ Jɔɔmi Kɛ Ha Mawu | Baiblo Tsɔɔmi\\nYI NYƆNGMA KƐ KPAANYƆ\\nBaptisimi Kɛ Huɛ Bɔmi Nɛ Maa Hi O Kɛ Mawu Nyɛ Kpɛti\\nKɛ Kristofohi baptisii nɔ kɛɛ?\\nMɛni e sa kaa o pee konɛ o sa kɛ ha baptisimi?\\nKɛ nɔ peeɔ kɛ jɔɔ e he nɔ ha Mawu kɛɛ?\\nMɛni titli he je nɛ e sa kaa o ha nɛ a baptisi mo?\\n1. Mɛni he je nɛ Etiopia sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma ko bi kaa a baptisi lɛ ɔ?\\n‘O NƐ nyu; mɛni maa tsi ye baptisimi nya?’ Etiopia sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma ko lɛ bi sane nɛ ɔ ngɛ kekle Kristofo ɔmɛ a be ɔ mi. Kristofo no ko nɛ a tsɛɛ lɛ Filipo tsɔɔ lɛ níhi a nya, nɛ e na kaa Yesu ji Mesia nɛ a wo e he si ɔ nɛ. Nɔ́ nɛ Etiopia nyumu ɔ kase kɛ je Ngmami ɔ mi ɔ sɛ e tsui mi, nɛ lɔ ɔ ha e pee he nɔ́ ko amlɔ. E de kaa e suɔ nɛ a baptisi lɛ!—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 8:26-36.\\n2. Mɛni he je nɛ e sa kaa o kɛ hɛdɔ nɛ susu baptisimi he?\\n2 Ke Yehowa Odasefo ɔmɛ a ti nɔ kake kɛ mo kase womi nɛ ɔ kekle yi ɔ kɛ ba su yi nɛ ɔ nɔ ɔ, eko ɔ, mo hu e maa pee mo kaa o bi ke, ‘Mɛni maa tsi ye baptisimi nya?’ Kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, o kase Baiblo ɔ siwo nɛ kɔɔ neneene wami ngɛ Paradeiso mi ɔ he. (Luka 23:43; Kpojemi 21:3, 4) O kase si fɔfɔɛ tutuutu mi nɛ gbogboe ɔmɛ ngɛ, kɛ gbogboehi a si temi hɛ nɔ kami ɔ he ní. (Fiɛlɔ 9:5; Yohane 5:28, 29) Eko ɔ, o yaa asafo mi kpehi nɛ Yehowa Odasefohi peeɔ ɔ, nɛ mo nitsɛ o na bɔ nɛ a ngɔ anɔkuale jami ɔ kɛ ngɛ a je mi bae ha. (Yohane 13:35) Nɔ́ nɛ pe kulaa ji kaa eko ɔ, o kɛ Yehowa Mawu bɔni huɛ bɔmi momo.\\n3. (a) Mɛni fami Yesu kɛ ha e se nyɛɛli ɔmɛ? (b) Kɛ a peeɔ nyu mi baptisimi kɛɛ?\\n3 Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o suɔ nɛ o sɔmɔ Mawu? Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ ke: ‘Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee je ma amɛ tsuo ye kaseli, nyɛɛ baptisi mɛ.’ (Mateo 28:19) Yesu nitsɛ ha a baptisi lɛ ngɛ nyu mi kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha wɔ. A fĩa we nyu kɛ pue we e nɔ, nɛ a plɛ we nyu bɔɔ kɛ pue we e yi mi hulɔ. (Mateo 3:16) A je munyungu “baptisi” ɔ kɛ je Hela munyungu nɛ e sisi ji “a mu ngɛ nyu mi” ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, Kristofohi a baptisimi ɔ tsɔɔ kaa e sa kaa a ngɔ nɔ kɛ wo nyu sisi, nɛ a wo e nɔ.\\n4. Mɛni nyu mi nɛ a baptisii nɔ ngɛ ɔ tsɔɔ?\\n4 Nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ kaa e kɛ Yehowa Mawu maa pee huɛ ɔ, e sa kaa a baptisi lɛ. O baptisimi ji nɔ́ nɛ ma ha nihi maa na kaa o suɔ nɛ o sɔmɔ Mawu. E tsɔɔ kaa o suɔ nɛ o pee Yehowa suɔmi nya ní. (La 40:7, 8) Se loko o maa sa kɛ ha baptisimi ɔ, e biɔ nɛ o pee ní komɛ.\\nNILE KƐ HEMI KƐ YEMI HE HIA\\n5. (a) Mɛni ji kekleekle nɔ́ nɛ e sa kaa o pee konɛ o sa kɛ ha baptisimi? (b) Mɛni he je Kristofohi a kpehi a he hia wawɛɛ ɔ?\\n5 O je nɔ́ kekleekle nɛ e sa kaa o pee ɔ sisi momo. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Kɛ gu Baiblo ɔ nɛ o kase bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ nɔ ɔ, o ba le Yehowa Mawu kɛ Yesu Kristo. (Kane Yohane 17:3.) Se níhi fuu ngɛ nɛ e sa kaa o kase kɛ piɛɛ he. Kristofohi suɔ kaa a ‘le Mawu suɔmi nya ní.’ (Kolose Bi 1:9) Yehowa Odasefohi a kpehi nɛ o maa ya a maa ye bua mo wawɛɛ. E he hia nɛ o ya kpe nɛ ɔmɛ. (Hebri Bi 10:24, 25) Kpe nɛ o maa ya daa a maa ye bua mo nɛ o maa le Mawu.\\nLoko a maa baptisi nɔ ko ɔ, e he hia saminya kaa e ná Mawu Munyu ɔ mi anɔkuale nile ɔ\\n6. Baiblo ɔ mi ní enyɛmɛ e sa kaa o le loko a baptisi mo?\\n6 E he hia we kaa o le nɔ́ tsuaa nɔ́ ngɛ Baiblo ɔ mi loko a baptisi mo. Etiopia sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma a le ní komɛ, se e hia yemi kɛ buami konɛ e nu Ngmami ɔ mi ní kpa komɛ hu a sisi. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 8:30, 31) Jã kɛ̃ mo hu níhi babauu ngɛ nɛ o maa kase. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu he ní nɛ o maa kase ɔ be nyagbe bae kɔkɔɔkɔ. (Fiɛlɔ 3:11) Se loko a maa baptisi mo ɔ, e sa kaa o le Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ nɛ o kplɛɛ a nɔ. (Hebri Bi 5:12) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sa nɛ o le si fɔfɔɛ mi nɛ gbogboe ɔmɛ ngɛ, se nami nɛ ngɛ Mawu biɛ ɔ, kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he nɛ o kplɛɛ nɔ.\\n7. Kɛ e sa kaa Baiblo ɔ nɛ o ngɛ kasee ɔ nɛ ná o nɔ he wami ha kɛɛ?\\n7 Pi nile pɛ kɛkɛ nɛ e sa kaa o ná, ejakaa “ke nɔ ko be hemi kɛ yemi ɔ, e be nyɛe maa sa Mawu hɛ mi.” (Hebri Bi 11:6) Baiblo ɔ de wɔ kaa benɛ ni komɛ nɛ hi blema Korinto ma a mi ɔ nu sɛ gbi nɛ Kristofo ɔmɛ fiɛɛ ɔ, ‘a he ye, nɛ a baptisi mɛ.’ (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 18:8) Jã nɔuu e sa kaa Baiblo ɔ nɛ o ngɛ kasee ɔ nɛ ha mo hu o he ye kaa e ji Mawu Munyu nɛ a je mumi mi kɛ ngma. E sa kaa Baiblo ɔ nɛ o ngɛ kasee ɔ nɛ ha nɛ o ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi, nɛ e ye bua mo konɛ o he ye hu kaa Yesu afɔle sami ɔ ma nyɛ ma he o yi wami.—Yoshua 23:14; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 4:12; 2 Timoteo 3:16, 17.\\nBAIBLO Ɔ MI ANƆKUALE Ɔ NƐ O MAA SƐƐ HA NIHI\\n8. Mɛni ma ha o maa suɔ wawɛɛ kaa o maa sɛɛ níhi nɛ o kase ɔ ha nihi?\\n8 Benɛ o hemi kɛ yemi ɔ ngɛ wae ɔ, o maa na kaa o be nyɛe ma ma o nya ngɔ to níhi nɛ o kase ɔ nɔ hu. (Yeremia 20:9) O maa suɔ wawɛɛ kaa o sɛɛ Mawu kɛ e yi mi tomi ɔmɛ a he ní ha nihi.—Kane 2 Korinto Bi 4:13.\\nE sa nɛ o hemi kɛ yemi nɛ wo mo gɛjɛmi konɛ o sɛɛ níhi nɛ o heɔ yeɔ ha nihi\\n9, 10. (a) Mɛnɔmɛ o ma nyɛ ma bɔni Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ sɛɛmi ha? (b) Ke o suɔ kaa o piɛɛ Yehowa Odasefohi a he kɛ ya fiɛɛmi ɔ, mɛni e sa nɛ o pee?\\n9 O ma nyɛ maa gu ga blɔ nɔ nɛ o bɔni Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ sɛɛmi ha o weku li, o huɛmɛ, nihi nɛ o kɛ mɛ tsuɔ ní, kɛ o kpɔ ɔ mi bi. Be ko se ɔ, o maa suɔ kaa o piɛɛ Yehowa Odasefohi a he kɛ ya fiɛɛmi. Ke jã a, o kɛ Odasefo no ɔ nɛ kɛ mo ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ nɛ sɛɛ he ní. Ke o sa fiɛɛmi yami ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ maa to blɔ nya, nɛ a kpɛti ni enyɔ kɛ mo, kɛ nɔ nɛ ngɛ mo ní ɔ tsɔɔe ɔ maa sɛɛ ní.\\n10 Enɛ ɔ ma ha nɛ o maa le Kristofohi asafo ɔ mi nikɔtɔma amɛ nɛ kpakaa Yehowa to ɔmɛ ɔ a ti ni komɛ saminya. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:28; 1 Petro 5:2, 3) Ke nikɔtɔma amɛ na kaa o nu Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ a sisi, nɛ o he ye hulɔ, nɛ o je mi bami kɛ Mawu sisi tomi mlaa amɛ kɔ, nɛ o suɔ niinɛ kaa o maa pee Yehowa Odasefo no ɔ, a ma ha mo lemi kaa o ma nyɛ maa pee sane kpakpa fiɛɛlɔ nɛ a baptisi we lɛ lolo.\\n11. Mɛni tsakemi komɛ e maa hia kaa ni komɛ nɛ pee loko a sa ha fiɛɛmi yami?\\n11 Se eko ɔ, nikɔtɔma amɛ maa na kaa e sa nɛ o pee tsakemi komɛ ngɛ o je mi bami kɛ o ní peepee komɛ a mi loko o bɔni fiɛɛmi yami. Eko ɔ, e he maa hia kaa o kpa ní komɛ nɛ o peeɔ ngɛ laami mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa loko o ma bi kaa o suɔ nɛ o pee fiɛɛlɔ nɛ a baptisi we lɛ lolo ɔ, e sɛ kaa o peeɔ yayamihi nɛ ngɛ hɛdɔ kaa ajuama bɔmi ní peepeehi, dã demi, kɛ tsopa yayahi kɛ ní tsumi.—Kane 1 Korinto Bi 6:9, 10; Galatabi 5:19-21.\\nTSUI TSAKEMI KƐ SE KPALEMI\\n12. Mɛni he je tsui tsakemi he hia?\\n12 E sa kaa o pee ní kpa komɛ hu loko a baptisi mo. Bɔfo Petro de ke: “Nyɛ tsake nyɛ tsui, nɛ nyɛɛ kpale nyɛ se kɛ ba Mawu ngɔ, konɛ a ngɔ nyɛ he yayami ɔmɛ kɛ pa nyɛ.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 3:19) Ke a ke o tsake o tsui ɔ, e tsɔɔ o he nɛ o ma pia ngɛ anɔkuale mi ngɛ nɔ́ ko nɛ o pee ɔ he. Tsui tsakemi he hia titli ke nɔ ko ba e je mi basabasa. Se ke nɔ ɔ je mi bami he tsɔ po ɔ, kɛ̃ ɔ, tsui tsakemi he hia lɛ. Mɛni he je? Ejakaa adesahi tsuo ji yayami peeli nɛ a hia Mawu dɛ mi yayami pami. (Roma Bi 3:23; 5:12) Benɛ o kase we Baiblo ɔ lolo ɔ, o li Mawu suɔmi nya ní. Lɔ ɔ he ɔ, kɛ o ma plɛ kɛ hi si bɔ nɛ sa Mawu hɛ mi kɛɛ? Enɛ ɔ he ɔ, tsui tsakemi he hia.\\n13. Mɛni ji se kpalemi?\\n13 Nɔ́ nɛ nyɛɛɔ tsui tsakemi se ji se kpalemi. Pi o he kɛkɛ nɛ o ma pia. E sa nɛ o kpa o je mi bami momo ɔ, nɛ o fia o pɛɛ si kaa kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ yaa a, o maa pee nɔ́ nɛ da. Tsui tsakemi kɛ se kpalemi ji níhi nɛ e sa kaa o pee loko a baptisi mo.\\nO HE NƆ NƐ O MAA JƆƆ\\n14. Mɛni ji nɔ́ kpa nɛ he hia nɛ sa kaa o pee loko a baptisi mo?\\n14 Nɔ́ kpa ko hu ngɛ nɛ he hia kaa o pee loko a baptisi mo. E sa nɛ o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa Mawu.\\nAnɛ o jɔɔ o he nɔ ha Mawu ngɛ sɔlemi mi lo?\\n15, 16. Mɛni o he nɔ nɛ o maa jɔɔ ha Mawu ɔ tsɔɔ, nɛ mɛni woɔ nɔ gɛjɛmi nɛ e peeɔ enɛ ɔ?\\n15 Ke o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa Mawu ngɛ sɔlemi mi ɔ, e tsɔɔ kaa o wo lɛ si kaa lɛ pɛ o ma sɔmɔ kɛ ya neneene. (5 Mose 6:15) Se mɛni he je nɛ nɔ ko maa suɔ kaa e ye nyɔguɛ ha Mawu? Yoo, waa ngɔ lɛ kaa nyumu ko na yo ko nɛ́ e suɔ kaa e ngɔ. Benɛ e ngɛ yo ɔ he hɛ toe nɛ e ngɛ e suhi nɛ ngɛ fɛu ɔ yɔsee ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ e maa suɔ e sane wawɛɛ. E ngɛ heii kaa pee se ɔ, e ma de yo ɔ ke e suɔ nɛ e ngɔ lɛ. Niinɛ, yo ngɔmi ma ha blɔ nya ní tsumi kpahi ma ba fɔ nyumu ɔ nɔ mohu. Se suɔmi maa wo lɛ gɛjɛmi konɛ e pee jã.\\n16 Ke o ba le Yehowa nɛ o suɔ lɛ hulɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo mo gɛjɛmi nɛ o ma sɔmɔ lɛ kɛ pi si. Nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ kaa e nyɛɛ Mawu Bi Yesu Kristo se ɔ, e sa kaa “e kua e he.” (Marko 8:34) Ke wa ha we nɛ wa tsui nya níhi kɛ níhi nɛ wa suɔ kaa waa di se nɛ tsi wɔ blɔ ngɛ tue bumi nɛ wa maa pee ha Mawu ɔ mi ɔ, lɛɛ wa ngɛ tsɔɔe kaa wa kua wa he. Enɛ ɔ he ɔ, loko a maa baptisi mo ɔ, e sa kaa Yehowa Mawu suɔmi nya ní peemi nɛ pee oti ngɛ o si himi mi.—Kane 1 Petro 4:2.\\nHE NƆ JƆƆMI HE GBEYE YEMI NƆ KUNIMI NƐ O MAA YE\\n17. Mɛni he je ni komɛ tsɛ̃ɛ a he nɔ nɛ a maa jɔɔ ha Mawu ɔ kɛ toɔ?\\n17 Ni komɛ tsɛ̃ɛ a he nɔ nɛ a maa jɔɔ ha Yehowa kɛ toɔ, ejakaa a ngɛ nane hiami nɛ ngɛ hɛdɔ nɛ ɔ he gbeye yee. Eko ɔ, a ngɛ gbeye yee kaa a maa bu akɔtaa ha Mawu kaa Kristofohi nɛ jɔɔ a he nɔ. Akɛnɛ a yeɔ gbeye kaa a ma ya tla blɔ, nɛ lɔ ɔ maa hao Yehowa he je ɔ, e peeɔ mɛ kaa e maa hi mohu ke a jɔɔ we a he nɔ kulaa.\\n18. Mɛni maa wo mo gɛjɛmi konɛ o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa?\\n18 Ke o ba ná suɔmi ha Yehowa a, lɔ ɔ maa wo mo gɛjɛmi nɛ o maa jɔɔ o he nɔ ha lɛ, nɛ o maa bɔ mɔde kaa o maa nyɛɛ ngɛ nya. (Fiɛlɔ 5:4) Ke o jɔɔ o he nɔ se ɔ, e ngɛ heii kaa o maa suɔ kaa ‘o ba o je mi bɔ nɛ maa sa Yehowa hɛ mi.’ (Kolose Bi 1:10) Akɛnɛ o suɔ Mawu he je ɔ, e he be wae ha mo kaa o maa pee e suɔmi nya ní. Nɔ́ jemi ko be he kaa o kɛ bɔfo Yohane ma kpã gbi. E ngma ke: “Ke wa suɔ Mawu ɔ, wa yeɔ e mlaa amɛ a nɔ. Nɛ e mlaa amɛ a nɔ yemi wɛ kulaa.”—1 Yohane 5:3.\\n19. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ o ye gbeye kaa o maa jɔɔ o he nɔ ha Mawu?\\n19 E he hia we kaa o ye mluku loko o jɔɔ o he nɔ ha Mawu. Yehowa le o fã tɔmi ɔmɛ nɛ e be bie kaa o pee nɔ́ ko nɛ pã mo kɔkɔɔkɔ. (La 103:14) E suɔ kaa o ye manye, nɛ e ma fĩ o se nɛ e maa ye bua mo. (Kane Yesaya 41:10.) Mo ná nɔ mi mami kaa, ke o ngɔ o he kɛ fɔ Yehowa nɔ kɛ o tsui tsuo ɔ, ‘e ma ha o blɔ ɔmɛ maa da.’—Abɛ 3:5, 6.\\nBAPTISIMI NƐ O KƐ MAA PEE O HE NƆ JƆƆMI Ɔ HE OKADI\\n20. Mɛni he je o he nɔ nɛ o maa jɔɔ ha Yehowa be kɔkɔɔ mi nɔ́ pee daa?\\n20 Níhi nɛ wa sɛsɛ he ɔmɛ a he nɛ o ma susu ɔ maa ye bua mo, konɛ o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa ngɛ sɔlemi mi. E sa kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ‘kɛ e nya nɛ jaje ngɛ ma hɛ mi kɛ ya yi wami hemi mi.’ (Roma Bi 10:10) Kɛ o ma plɛ kɛ jaje ngɛ ma hɛ mi kɛɛ?\\nBaptisimi ji okadi nɛ tsɔɔ kaa o gbo ha o sa si himi ɔ, nɛ o ba wami mi ekohu konɛ o ba pee Mawu suɔmi nya ní\\n21, 22. Kɛ o ma plɛ ‘kɛ jaje o hemi kɛ yemi ɔ ngɛ ma hɛ mi’ kɛɛ?\\n21 Mo ha nɛ nikɔtɔmahi a kuu ɔ sanehi a he blɔ nya tolɔ ɔ ngɛ nyɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ le kaa o suɔ nɛ a baptisi mo. E maa to blɔ nya nɛ asafo ɔ mi nikɔtɔmahi komɛ kɛ mo ma susu Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ a he sane bimi komɛ a he. Ke nikɔtɔma amɛ na kaa o sa baptisimi ɔ, a ma de mo kaa a maa baptisi mo ngɛ kpe nɛ a maa ya a. * A ma ha nɔ́ nɛ baptisimi tsɔɔ ɔ he munyu ngɛ kpe ɔ sisi. Lɔ ɔ se ɔ, munyu tulɔ ɔ ma bi nihi nɛ a maa baptisi mɛ ɔ munyu kpitikpiti enyɔ konɛ a ha heto. Enɛ ɔ ji blɔ kake nɔ nɛ a guɔ ‘kɛ jaje ɔ a hemi kɛ yemi ɔ ngɛ ma hɛ mi.’\\n22 Baptisimi ɔ ji nɔ́ nɛ kadiɔ mo ngɛ ma hɛ mi kaa o jɔɔ o he nɔ ha Mawu, nɛ jehanɛ ɔ, o plɛ pee Yehowa Odasefo ɔmɛ a ti nɔ kake. A muɔ nihi nɛ a maa baptisi mɛ ɔ ngɛ nyu mi kɛ tsɔɔ nihi kaa a jɔɔ a he nɔ ha Yehowa.\\nNƆ́ NƐ O BAPTISIMI Ɔ TSƆƆ\\n23. Ke a baptisi nɔ ‘kɛ wo Tsɛ ɔ, kɛ Bi ɔ, kɛ mumi klɔuklɔu ɔ biɛ mi’ ɔ, mɛni e tsɔɔ?\\n23 Yesu de ke a maa baptisi e kaseli ɔmɛ ‘kɛ wo Tsɛ ɔ, kɛ Bi ɔ, kɛ mumi klɔuklɔu ɔ biɛ mi.’ (Mateo 28:19) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ nɛ a maa baptisi lɛ ɔ kplɛɛ blɔ nya nɛ Yehowa Mawu kɛ Yesu Kristo ngɛ ɔ nɔ. (La 83:18; Mateo 28:18) Nɛ e kplɛɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ loo he wami nɛ e kɛ tsuɔ ní ɔ hu nɔ.—Galatia Bi 5:22, 23; 2 Petro 1:21.\\n24, 25. (a) Mɛni baptisimi daa si ha? (b) Mɛni sane bimi a ma ha wɔ heto?\\n24 Se baptisimi pi nɔ he dumi ngɛ nyu mi kɛkɛ. E daa si ha nɔ́ ko nɛ he hia saminya. Ke a ngɔ mo kɛ wo nyu ɔ sisi ɔ, e tsɔɔ kaa o gbo ha o sa si himi ɔ. Nɛ ke a wo o nɔ kɛ je nyu ɔ mi ɔ, e tsɔɔ kaa o ba wami mi ekohu konɛ o ba pee Mawu suɔmi nya ní. Mo kai hu kaa, o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa Mawu nitsɛ, se pi kɛ ha ní tsumi, loo adesahi, loo blɔ nya tomi ko. O he nɔ jɔɔmi kɛ baptisimi ɔ ji huɛ bɔmi nɛ mi wa nɛ o kɛ Mawu ma ná a sisije.—La 25:14.\\n25 Ke a baptisi mo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, a ma he o yi wami. Bɔfo Paulo ngma ke: ‘Nyɛɛ kɛ gbeye yemi, kɛ he domi nɛ tsu ní wawɛɛ, konɛ a he nyɛ yi wami.’ (Filipi Bi 2:12) Baptisimi ji kekleekle nane hiami kɛkɛ nɛ kɛ nɔ yaa yi wami hemi mi. Lɔ ɔ he ɔ, sane bimi ɔ ji, mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ hi Mawu suɔmi ɔ mi? Wa nyagbe yi ɔ ma ha wɔ heto.\\n^ kk. 21 Baptisimi piɛɛ Yehowa Odasefohi a daa jeha kpɔ mi kpehi kɛ kpokpa nɔ kpehi blɔ nya tomi ɔ he.\\nKe a maa baptisi Kristofo no ɔ, e sa kaa a mu lɛ ngɛ nyu mi, se pi kaa a ma fĩa nyu kɛ pue e nɔ kɛkɛ.—Mateo 3:16.\\nNíhi nɛ nɔ ko maa pee loko a maa baptisi lɛ ji, e maa le Yehowa kɛ Yesu, e ma je hemi kɛ yemi kpo, e ma tsake e tsui, e maa kpale e se, nɛ e maa jɔɔ e he nɔ ha Mawu.—Yohane 17:3; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 3:19; 18:8.\\nKe o suɔ nɛ o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa a, e sa kaa o kua o he kaa bɔ nɛ ni komɛ kua a he nɛ a ba nyɛɛ Yesu se ɔ.—Marko 8:34.\\nBaptisimi tsɔɔ kaa o gbo ha o sa si himi ɔ, nɛ o ba wami mi ekohu konɛ o ba pee Mawu suɔmi nya ní.—1 Petro 4:2.","num_words":3197,"character_repetition_ratio":0.066,"word_repetition_ratio":0.019,"special_characters_ratio":0.313,"stopwords_ratio":0.519,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Biblia Lɛ Kɛɔ Yɛ Nɔhãmɔ He? Ŋmalɛi Ni Kɔɔ Nɔhãmɔ He\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Arabic Arabic (Lebanon) Armenia Armenia (West) Azerbaijani Bassa (Cameroon) Batak (Toba) Bicol Bislama Blɔfo Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ Chin (Hakha) China Mumuii Awiemɔ Chinese (Shanghainese) Chinese (Sichuanese) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Cibemba Croatia Czech Denmark Dutch Efik Estonia Faroese Fiji Finland Fon French Ga Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Gun Hausa Hebri Hela Hiligaynon Hindi Hindi (Roman) Hmong (White) Hungary Iban Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Kabuverdianu Kamba Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwanyama Kyangonde Latvia Lingala Lithuania Luganda Luo Luvale Macedonia Malagasy Malawi Mumuii Awiemɔ Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Maya Mexico Mumuii Awiemɔ Mizo Mongolia Myanmar Ndau Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Norway Nzema Okpe Oromo Ossetia Pangasinan Papiamento (Curaçao) Pennsylvania German Persia Peru Mumuii Awiemɔ Pidgin (West Africa) Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portuguese (Brazil) Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Rarotongan Romania Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Russia Russia Mumuii Awiemɔ Réunion Creole Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenia Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Swahili Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tonga Tsonga Turkey Turkmen Twi Tzeltal Tzotzil Ukrain Urdu Urhobo Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vietnam Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\nMɛni Biblia Lɛ Kɛɔ Yɛ Nɔhãmɔ He?\\nBiblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔhã mɛi nii, ni wɔfee nakai kɛ yiŋtoo kpakpa. Ehãa wɔleɔ hu akɛ, wɔ kɛ mɛi ni wɔhãa amɛ nii lɛ fɛɛ náa miishɛɛ. (Abɛi 11:25; Luka 6:38) Yesu wie akɛ: “Nɔhãmɔ hãa mɔ náa miishɛɛ fe hemɔ.”—Bɔfoi 20:35.\\nMɛni hãa Nyɔŋmɔ náa nɔhãmɔ ko he miishɛɛ?\\nMɛni hãŋ Nyɔŋmɔ aná nɔhãmɔ ko he miishɛɛ?\\nŊmalɛi ni kɔɔ nɔhãmɔ he\\nKɛ́ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔhã mɛi nii lɛ, Nyɔŋmɔ náa miishɛɛ. Biblia lɛ kɛɛ akɛ, “Mɔ fɛɛ mɔ afee bɔ ni ekpɛ mli yɛ etsui mli, jeee kɛ mligbigbilimɔ loo yɛ nɔnyɛɛ naa, ejaakɛ mɔ ni hãa kɛ miishɛɛ lɛ, lɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔ.”—2 Korintobii 9:7.\\nWɔtsuiŋ ni wɔjɛɔ wɔhãa mɛi nii lɛ fata “Jamɔ ni he tse” ni Nyɔŋmɔ náa he miishɛɛ lɛ he. (Yakobo 1:27) Mɔ ni jɛɔ etsuiŋ eyeɔ ebuaa mɛi ni ehia amɛ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ efee ekome kɛmiitsu nii, ejaakɛ Nyɔŋmɔ naa yelikɛbuamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ akɛ nɔ ko ni akɛmiifa lɛ. (Abɛi 19:17) Biblia lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ baato ekpakpafeelɔ lɛ najiaŋ.—Luka 14:12-14.\\nKɛ́ wɔfee mɛi ejurɔ yɛ yiŋtoi ni ejaaa ahewɔ. Yiŋtoi lɛ ekomɛi nɛ:\\nKoni wɔkɛ sa mɛi ahiɛ.—Mateo 6:2.\\nKoni ato wɔ najiaŋ.—Luka 14:12-14.\\nKoni wɔkɛhé naanɔ wala.—Lala 49:6, 7.\\nKɛ́ wɔfee ejurɔ koni wɔkɛfi nibii loo nifeemɔi ni Nyɔŋmɔ nyɛɔ lɛ asɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eji tɔ̃mɔ akɛ wɔbaahã mɔ ko shika ni ekɛyashwɛ asɔ loo ekɛyatɔ dãa, loo ekɛyahé tsofai ni ekɛtsu nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. (1 Korintobii 6:9, 10; 2 Korintobii 7:1) Agbɛnɛ hu, esaaa akɛ wɔfeɔ mɔ ko ni yɛ hewalɛ ni ebaanyɛ ekɛtsu nii kɛkwɛ ehe, shi esumɔɔɔ akɛ efeɔ nakai lɛ ejurɔ.—2 Tesalonikabii 3:10.\\nKɛ́ ebaanyɛ esa sɔ̃ ni kã mɔ lɛ nɔ akɛ ekwɛ eweku lɛ he. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ wekuyitsei akwɛ amɛshĩabii. (1 Timoteo 5:8) Eji tɔ̃mɔ akɛ wekuyitso ko baafee mɛi ejurɔ ni eku ehiɛ eshwie eweku lɛ nɔ. Agbɛnɛ hu, Yesu wie eshi mɛi ni kpoɔ akɛ amɛbaakwɛ amɛfɔlɔi ni egbɔlɔ lɛ. Mɛi nɛɛ kɛɔ akɛ nibii fɛɛ ni amɛyɔɔ lɛ ji, “nikeenii ni ajɔɔ nɔ ahã Nyɔŋmɔ.”—Marko 7:9-13.\\nAbɛi 11:25: “Mɔ ni hãa mɔ nɔ lɛ, ebaashwere, ni mɔ ni hãa mɛi ahe jɔɔ amɛ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ hu ehe baajɔ lɛ.”\\nNɔ ni etsɔɔ: Nɔhãmɔ hãa nikelɔ lɛ kɛ mɔ ni ake lɛ nii lɛ fɛɛ náa miishɛɛ.\\nAbɛi 19:17: “Mɔ ni naa mɔ ni bɛ yelikɛbualɔ mɔbɔ lɛ, ekɛmiifa Yehowa, ni Nyɔŋmɔ baato lɛ najiaŋ yɛ nɔ ni efeɔ lɛ hewɔ.”\\nNɔ ni etsɔɔ: Kɛ́ mɔ ko ye ebua mɔ ko ni bɛ yelikɛbualɔ lɛ, Nyɔŋmɔ naa akɛ ehiɛ nakai mɔ lɛ nyɔmɔ, ni ewo shi akɛ ebaato lɛ najiaŋ.\\nMateo 6:2: “Kɛ́ oyaafee ohiafoi ejurɔ lɛ, kaakpã tɛtɛrɛmantɛrɛ kɛtsɔ hiɛ, tamɔ bɔ ni osatofoi lɛ feɔ . . . koni gbɔmɛi awo amɛhiɛ nyam lɛ.”\\nNɔ ni etsɔɔ: Esaaa akɛ wɔfeɔ mɛi ejurɔ koni wɔkɛgbala mɛi ajwɛŋmɔ kɛba wɔnɔ.\\nBɔfoi 20:35: “Nɔhãmɔ hãa mɔ náa miishɛɛ fe hemɔ.”\\nNɔ ni etsɔɔ: Kɛ́ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔfee mɛi ejurɔ lɛ wɔnáa miishɛɛ.\\n2 Korintobii 9:7: “Mɔ fɛɛ mɔ afee bɔ ni ekpɛ mli yɛ etsui mli, jeee kɛ mligbigbilimɔ loo yɛ nɔnyɛɛ naa, ejaakɛ mɔ ni hãa kɛ miishɛɛ lɛ, lɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔ.”\\nNɔ ni etsɔɔ: Kɛ́ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔhã nii lɛ, Nyɔŋmɔ náa he miishɛɛ.\\nShihilɛ Kɛ Jeŋba Hemɔkɛyeli Kɛ Jamɔ Sanebimɔi Ni Biblia Lɛ Ehã Hetoo\\nNá Miishɛɛ Ni Jɛɔ Nɔhãmɔ Mli Kɛbaa Lɛ Eko\\nKɛ́ ohãa mɔ nɔ lɛ, bo kɛ mɛi krokomɛi fɛɛ náa miishɛɛ. Ehãa ekomefeemɔ kɛ naanyobɔɔ hiɔ shi. Te ooofee tɛŋŋ ofee mɔ ni hãa nɔ kɛ miishɛɛ lɛ?\\nKanemɔ koni ona nɔ hewɔ ni kɛ́ ebalɛ nihamɔ loo nikee lɛ, yiŋtoo ni yɔɔ sɛɛ lɛ he hiaa lɛ.\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Mɛni Biblia Lɛ Kɛɔ Yɛ Nɔhãmɔ He?\\nijwbq sane 155\\nMɛi Miitao Nikeenii Ni Fe Fɛɛ Lɛ\\nNihamɔ ni Haa Anáa Miishɛɛ","num_words":872,"character_repetition_ratio":0.061,"word_repetition_ratio":0.042,"special_characters_ratio":0.224,"stopwords_ratio":0.048,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Ji Yehowa Odasefohi A Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔ? | Sanehi Nɛ Nihi Pɔɔ Bimi\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Arabic Armenian Armenian (West) Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Toba) Bislama Bosnian Boulou Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chol Croatian Czech Dangme Danish Dutch English Estonian Ewe Fante Faroese Finnish French Galician Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hungarian Igbo Iloko Indonesian Italian Japanese Javanese Kabyle Kachin Karen (S'gaw) Kazakh Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Latvian Lingala Lithuanian Low German Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Maya Mazatec (Huautla) Mixe Mongolian Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele (Zimbabwe) Nepali Ngabere Nias Norwegian Nzema Oromo Pangasinan Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Cuzco) Rarotongan Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tojolabal Tongan Totonac Tsonga Turkish Turkmen Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Urdu Valencian Venda Vezo Vietnamese Welsh Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nBlɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ji Kristofohi nyumuhi nɛ a nane pi si ngɛ Mawu jami mi, nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi haa Yehowa Odasefohi tsuo ngɛ je kɛ wɛ. A ní tsumi ji kaa:\\nA tsɔɔ Mawu we bi ní kɛ gu Baiblo kasemi níhi, kɛ kpehi, kɛ Yehowa Odasefohi a tsɔsemi sukuuhi nɛ a peeɔ ɔ nɔ.—Luka 12:42.\\nA hyɛɛ Yehowa Odasefohi a je kɛ wɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ, nɛ a tsɔɔ bɔ nɛ a kɛ sika kɛ ní kpahi nɛ nihi kɛ yeɔ bua je kɛ wɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ma tsu ní ha.\\nNgɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma komɛ pee kake kɛ mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ sanehi a he kɛ ha Kristofohi asafo ɔ tsuo. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ nyɛɛɔ ‘bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔmahi nɛ a hi Yerusalem’ ɔ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:2) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ bui a he kaa a ji Mawu we bi a nya dali. A hyɛɛ Baiblo ɔ mi kɛ hlaa blɔ tsɔɔmi kɛ tsɔɔ kaa a kplɛɛ nɔ kaa Yesu Kristo ji nɔ nɛ Yehowa hla lɛ kaa asafo ɔ Yi.—1 Korinto Bi 11:3; Efeso Bi 5:23.\\nMɛnɔmɛ lɛ a sɔmɔɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli?\\nKɛ je April 2015 kɛ ma nɛ ɔ, nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ji, Samuel Herd, Geoffrey Jackson, Stephen Lett, Gerrit Lösch, Anthony Morris III, Mark Sanderson, kɛ David Splane. A sɔmɔɔ ngɛ wa ní tsumi yi ɔ ngɛ Brooklyn ngɛ New York, U.S.A.\\nMɛni nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ tsuɔ?\\nBlɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ngɛ kuuhi kakaaka ekpa, nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ tsuɔ ní ngɛ kuu kake loo enyɔ loo nɔ́ nɛ hyɛ pe jã mi.\\nAjla Toli Nɛ A Tsuɔ Sanehi A He Ní: A hyɛɛ níhi nɛ kɔɔ mlaa he ɔ nɔ. Nɛ ke oslaa ko ba wa nyɛmimɛ a nɔ aloo ke Yehowa Odasefohi kɛ yi mi wami loo nyagba kpa ko ngɛ kpee ɔ, mɛ ji nihi nɛ a tsuɔ he ní.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Betel Ní Tsuli A Nɔ: A hyɛɛ Betel weku ɔ mi bimɛ a nɔ, nɛ a toɔ níhi a he blɔ nya kɛ haa mɛ.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Womi Fiami Nɔ: A hyɛɛ Baiblo kasemi níhi a peemi nɔ, nɛ a toɔ blɔ nya konɛ nyɛmimɛ a nine nɛ su nɔ ngɛ je kɛ wɛ. Jehanɛ se hu ɔ, a hyɛɛ kpe peemi asahi a mami, kɛ asafo ɔ ní tsumi kɔnihi kɛ gbi sisi tsɔɔmi ɔfisihi a mami a nɔ.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Nɔ: A hyɛɛ ‘Matsɛ Yemi sane kpakpa’ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ.—Mateo 24:14.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Ní Tsɔɔmi Nɔ: A toɔ ní tsɔɔmi nɛ yaa nɔ ngɛ kpehi a sisi, kɛ sukuuhi a he blɔ nya, nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmihi haa kɛ guu videohi kɛ munyuhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue nɔ.\\nAjla Toli Nɛ A Hyɛɛ Womihi A Ngmami Nɔ: A hyɛɛ Baiblo kasemi womihi a ngmami kɛ asafo ɔ intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ. Jehanɛ hu ɔ, a hyɛɛ gbi sisi tsɔɔmi ní tsumi ɔ nɔ.\\nNgɛ níhi nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ tsuɔ ɔ se ɔ, a kpeeɔ daa otsi nɛ a susuɔ asafo ɔ hiami níhi a he. A susuɔ níhi nɛ Ngmami ɔ de ɔ he ngɛ a kpe ɔ sisi, nɛ a haa nɛ Mawu mumi ɔ yeɔ bua mɛ nɛ a peeɔ kake kɛ mwɔɔ yi mi kpɔ.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:25.\\nMɛnɔmɛ nɛ a yeɔ bua Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ?\\nA ji nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ a fĩɔ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a se. (1 Korinto Bi 4:2) Akɛnɛ a le ní tsumi slɔɔtohi he je ɔ, a nyɛɛ nɛ a yeɔ bua Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ saminya. Jehanɛ hu ɔ, a yaa kpehi nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ peeɔ daa otsi ɔ eko. E ngɛ mi kaa a piɛɛ we he nɛ a mwɔɔ yi mi kpɔ mohu lɛɛ, se a tsɔɔ a juɛmi ngɛ sanehi a he, nɛ a kɛ yi mi kpɔ nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ mwɔ ɔ tsuɔ ní, nɛ a hyɛɛ kaa e ngɛ yiblii woe lo. Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ haa nɛ a ya slaa wa nyɛmimɛ ngɛ je ɔ mi he komɛ. A haa nɛ a tuɔ munyu ngɛ asafo ɔ jeha kpehi a sisi. Jehanɛ hu ɔ, ke Gilead sukuu bi gbe a sukuu ɔ nya a, a haa nɛ a tuɔ munyu kɛ tsɔɔ mɛ.\\nYEMI KƐ BUALI\\nSanehi A He Ní Tsumi\\nBetel Ní Tsuli A Nɔ Hyɛmi\\nSɔmɔmi Ní Tsumi\\nWomihi A Ngmami\\nBaiblo ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ a to anɔkuale Kristofohi a he blɔ nya, kɛ bɔ nɛ a to a he blɔ nya ha.\\nNgɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma kpa komɛ sɔmɔɔ kaa Kristofohi asafo ɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli. Nɛ mwɔnɛ ɔ hu nɛ?","num_words":1026,"character_repetition_ratio":0.092,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.238,"stopwords_ratio":0.358,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesaia 36 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nSenakerib ba koni ekɛ Yuda abawu (1-3)\\nRabshake lɛ wie eshi Yehowa (4-22)\\n36 Yɛ Maŋtsɛ Hezekia nɔyeli afi ni ji 14 lɛ nɔ lɛ, Asiria+ maŋtsɛ Senakerib kwɔ kɛba ni ekɛ Yuda maji fɛɛ ni atswa gbogboi awo amɛhe lɛ bawu, ni eŋɔ amɛ.+ 2 Kɛkɛ ni Asiria maŋtsɛ lɛ tsu Rabshake*+ lɛ kɛ asraafoi babaoo kɛjɛ Lakish+ kɛtee Maŋtsɛ Hezekia ŋɔɔ yɛ Yerusalem. Amɛyadamɔ ŋwɛigbɛ kpaakpo lɛ gɔɔta lɛ,+ ni yɔɔ gbɛ ni yaa niiahefɔlɔi ashikpɔŋ lɛ nɔ lɛ masɛi lɛ he.+ 3 Kɛkɛ ni Eliakim,+ Hilkia binuu lɛ, ni ji mɔ ni kwɛɔ maŋtsɛ shĩa lɛ nɔ lɛ, kɛ Shebna,+ ni ji woloŋmalɔ lɛ, kɛ Yoa, Asaf binuu lɛ, ni ji saji aŋmalalɔ lɛ, je kpo kɛba ni amɛkɛ lɛ bakpe. 4 No hewɔ lɛ, Rabshake lɛ kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛfainɛ, nyɛkɛa Hezekia akɛ, ‘Nɔ ni maŋtsɛ kpeteŋkpele lɛ, ni ji Asiria maŋtsɛ lɛ kɛɛ nɛ: “Mɛni nɔ kwraa okɛ ohiɛ efɔ̃?+ 5 Okɛɔ akɛ, ‘Mile bɔ ni awuɔ ta, ni miyɛ hewalɛ hu,’ shi owiemɔi lɛ naafuu wiemɔi kɛkɛ ni. Namɔ nɔ okɛ ohiɛ efɔ̃ hewɔ ni otse mihiɛ atua lɛ?+ 6 Naa! Okɛ ohiɛ efɔ̃ Ejipt, ni tamɔ gãlã ni eku etã nɛɛ nɔ, nɔ ni kɛ́ mɔ ko yakpasa lɛ, ebaagbu edɛ̃ kɛje kpo lɛ. Nɛkɛ ji bɔ ni Farao, Ejipt maŋtsɛ lɛ ji kɛhã mɛi fɛɛ ni kɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ enɔ lɛ.+ 7 Ni kɛ́ okɛɛ mi akɛ, ‘Wɔkɛ wɔhiɛ efɔ̃ Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ nɔ’ lɛ, ani jeee ehei grɔŋŋi kɛ efɔleshaa latɛi lɛ Hezekia jie+ ni ekɛɛ Yuda kɛ Yerusalem akɛ, ‘Nyɛjáa yɛ afɔleshaa latɛ nɛɛ hiɛ’ lɛ?”’+ 8 No hewɔ lɛ, ofainɛ, jee minuŋtsɔ Asiria+ maŋtsɛ lɛ ŋwane: Mahã bo okpɔŋɔi 2,000 akɛ obaaná mɛi ni baatara nɔ lo. 9 No hewɔ lɛ, ni okɛ ohiɛ efɔ̃ Ejipt nɔ kɛhã shwiilii kɛ okpɔŋɔnɔtaralɔi nɛɛ, te ooofee tɛŋŋ oshwie amralo kome, ni ji minuŋtsɔ tsuji lɛ ateŋ mɔ bibioo kwraa lɛ po lɛ? 10 Ani jeee Yehowa ji mɔ ni tsu mi koni mikwɔ kɛba biɛ ni mibakpãtã shikpɔŋ nɛɛ hiɛ? Yehowa diɛŋtsɛ kɛɛ mi akɛ, ‘Kwɔɔ kɛya ni okɛ shikpɔŋ nɛɛ ayawu ni okpãtã ehiɛ.’” 11 Kɛkɛ ni Eliakim, kɛ Shebna,+ kɛ Yoa kɛɛ Rabshake+ lɛ akɛ: “Ofainɛ, okɛ otsuji awie yɛ Aramaik* wiemɔ mli,+ ejaakɛ wɔnuɔ shishi; okɛ wɔ akawie yɛ Yudafoi lɛ awiemɔ mli, koni mɛi ni yɔɔ gbogbo lɛ nɔ lɛ akanu.”+ 12 Shi Rabshake lɛ kɛɛ akɛ: “Ani nyɛ kɛ nyɛnuŋtsɔ lɛ pɛ ŋɔɔ minuŋtsɔ tsu mi ni mikɛ nyɛ abawie wiemɔi nɛɛ? Ani mɛi ni tara gbogbo lɛ nɔ lɛ hu fataaa he? Nyɛ kɛ amɛ fɛɛ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ baaye lɛ diɛŋtsɛ efei, ni ebaanu lɛ diɛŋtsɛ eshamɔ.” 13 Kɛkɛ ni Rabshake lɛ te shi edamɔ shi ni ebolɔ waa yɛ Yudafoi lɛ awiemɔ lɛ mli+ ekɛɛ: “Nyɛboa maŋtsɛ kpeteŋkpele lɛ, ni ji Asiria maŋtsɛ+ lɛ toi. 14 Nɔ ni maŋtsɛ lɛ kɛɛ nɛ, ‘Nyɛkahãa Hezekia lakaa nyɛ, ejaakɛ enyɛŋ ejie nyɛ.+ 15 Ni nyɛkahãa Hezekia lakaa nyɛ ni nyɛkɛ nyɛhiɛ fɔ̃ Yehowa+ nɔ kɛ wiemɔi nɛɛ akɛ: “Yehowa baajie wɔ kɛ̃, ni akɛ maŋ nɛɛ woŋ Asiria maŋtsɛ lɛ dɛŋ.” 16 Nyɛkaboa Hezekia toi, ejaakɛ nɔ ni Asiria maŋtsɛ lɛ kɛɛ nɛ: “Nyɛkɛ mi abakpãtãa, ni nyɛŋmɛa nyɛhe nyɛhãa mi,* ni nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ baaye lɛ diɛŋtsɛ ewain tso yibii kɛ egbami tso yibii ni ebaanu lɛ diɛŋtsɛ ebu ni akɛtoɔ nu lɛ mli nu, 17 kɛyashi maba ni mabaloo nyɛ kɛya shikpɔŋ ni tamɔ nyɛ diɛŋtsɛ nyɛshikpɔŋ lɛ nɔ,+ shikpɔŋ ni ŋmaa* kɛ wain hee yɔɔ nɔ, shikpɔŋ ni blodo* kɛ wain ŋmɔji yɔɔ nɔ. 18 Nyɛkahãa Hezekia lakaa nyɛ ekɛa akɛ, ‘Yehowa baajie wɔ.’ Ani jeŋmaji lɛ anyɔŋmɔi lɛ eko enyɛ ejie eshikpɔŋ lɛ kɛje Asiria maŋtsɛ lɛ dɛŋ?+ 19 Nɛgbɛ Hamat kɛ Arpad+ nyɔŋmɔi lɛ yɔɔ? Nɛgbɛ Sefarvaim+ nyɔŋmɔi lɛ yɔɔ? Ani amɛnyɛ amɛjie Samaria kɛje midɛŋ?+ 20 Shikpɔji nɛɛ anyɔŋmɔi lɛ ateŋ namɔ enyɛ ejie eshikpɔŋ kɛje midɛŋ hewɔ ni Yehowa baajie Yerusalem kɛje midɛŋ lɛ?”’”+ 21 Shi amɛfee diŋŋ ni amɛhãaa lɛ hetoo ko, ejaakɛ maŋtsɛ lɛ efã amɛ akɛ, “Nyɛkafoa edaaŋ.”+ 22 Shi Eliakim, Hilkia binuu lɛ, ni ji mɔ ni kwɛɔ maŋtsɛ shĩa lɛ nɔ lɛ, kɛ Shebna,+ ni ji woloŋmalɔ lɛ, kɛ Yoa, Asaf binuu lɛ, ni ji saji aŋmalalɔ lɛ ba Hezekia ŋɔɔ, kɛ amɛtadei ni amɛgbala, ni amɛbabɔ lɛ nibii ni Rabshake lɛ wie lɛ.","num_words":706,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.06,"special_characters_ratio":0.255,"stopwords_ratio":0.088,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Okɛ Mɔ Fɛɛ Mɔ Aye Jogbaŋŋ yɛ Shiɛmɔ Nitsumɔ lɛ Mli | Nikasemɔ\\n“Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.”—MAT. 7:12.\\nTe esa akɛ wɔkɛ mɔ fɛɛ mɔ ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ aye ahã tɛŋŋ?\\nMɛɛ gbɛ nɔ Mateo 7:12 lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa he ni esa akɛ wɔkɛ mɛi agba sane yɛ, be ni esa akɛ wɔkɛ amɛ agba sane, kɛ bɔ ni esa akɛ wɔje wɔsane lɛ shishi wɔhã?\\nNibii ni wɔsusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ ateŋ te nɔ ni oto akɛ okɛbaatsu nii?\\n1. Ani bɔ ni wɔkɛ mɛi yeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ baanyɛ aná amɛnɔ hewalɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã. (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\nBE KO lɛ, nyɛmi nuu ko kɛ eŋa miishiɛ yɛ Fiji kɛmiifɔ̃ mɛi nine kɛhã Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ. Amɛkɛ yoo ko miigba sane yɛ eshĩa lɛ hiɛ nɔŋŋ ni nugbɔ bɔi nɛmɔ. Nyɛmi nuu lɛ kɛ eŋa lɛ kɛ akataŋwiai ni amɛhiɛ lɛ ekome hã yoo lɛ, ni amɛ hu amɛhiɛ ekome. Gbalashihilɛ mli bii nɛɛ ná miishɛɛ waa be ni yoo lɛ ba Kaimɔ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, yoo lɛ kɛɛ amɛ akɛ, ekaiii nɔ ni amɛkɛ lɛ gba lɛ tsɔ moŋ, shi nɔ ni ekaiɔ waa ji bɔ ni amɛkɛ lɛ ye hã lɛ, ni no hewɔ eba Kaimɔ lɛ. Gbalashihilɛ mli bii nɛɛ kɛ ŋaa ni Yesu wo yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi aye ahã lɛ he lɛ tsu nii.\\n2. Mɛɛ ŋaa Yesu wo yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi aye ahã lɛ he? Ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛtsu nii lɛ?\\n2 Mɛɛ ŋaa Yesu wo? Ekɛɛ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.” (Mat. 7:12) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ atsu nii lɛ? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Kɛ́ mi ji mɔ lɛ, te masumɔ ni akɛ mi aye ahã tɛŋŋ?’ Nɔ ni ji enyɔ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛ mɔ lɛ aye yɛ gbɛ ni kulɛ obaasumɔ ni akɛ bo aye lɛ nɔ.—1 Kor. 10:24.\\n3, 4. (a) Tsɔɔmɔ nɔ hewɔ ni ŋaa ni Yesu wo lɛ kɔɔɔ bɔ ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi héyelilɔi lɛ pɛ yeɔ hãa lɛ he lɛ. (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?\\n3 Bei pii lɛ, wɔkɛ Yesu ŋaawoo nɛɛ tsuɔ nii kɛ́ wɔkɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ miishara. Shi jeee mɛi ni kɛ wɔ yɔɔ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ pɛ Yesu taoɔ akɛ wɔkɛye yɛ gbɛ nɛɛ nɔ. Be ni Yesu wo ŋaa nɛɛ, no mli lɛ, eewie bɔ ni esa akɛ wɔkɛ adesai fɛɛ, ni wɔhenyɛlɔi po fata he lɛ, aye ahã lɛ he. (Nyɛkanea Luka 6:27, 28, 31, 35.) Kɛ́ esa akɛ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ atsu nii yɛ bɔ ni wɔkɛ wɔhenyɛlɔi po yeɔ hãa lɛ mli lɛ, enyiɛ nɔŋŋ esaaa akɛ wɔkɛtsuɔ nii be ni wɔyeɔ mɛi odase, mɛi ni amɛteŋ mɛi komɛi po “hiɛ su kpakpa ni baanyɛ ahã amɛná naanɔ wala lɛ”?—Bɔf. 13:48, NW.\\n4 Amrɔ nɛɛ, wɔbaasusu sanebimɔi ejwɛ komɛi ni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔŋ be fɛɛ be ni wɔbaaya shiɛmɔ lɛ ahe. Nomɛi ji: Namɛi mikɛyaagba sane? Nɛgbɛ mikɛ mɛi lɛ yaagba sane lɛ yɛ? Mɛɛ be ebaahi waa akɛ miya mɛi lɛ aŋɔɔ? Te esa akɛ mije sane lɛ shishi mihã tɛŋŋ? Sanebimɔi nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔna bɔ ni mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ baasumɔ ni akɛ amɛ aye ahã, kɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔkɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ agba sane.—1 Kor. 9:19-23.\\nNAMƐI MIKƐYAAGBA SANE?\\n5. Mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe?\\n5 Esoro mɔ fɛɛ mɔ ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Mɔ fɛɛ mɔ kɛ he ni ejɛ, kɛ naagbai ni ekɛkpeɔ. (2 Kron. 6:29) Kɛ́ ootao okɛ mɔ ko agba sane lɛ, bi ohe akɛ: ‘Mi ji mɔ nɛɛ kulɛ, te masumɔ ni ena mi ehã tɛŋŋ? Ani kulɛ masumɔ akɛ ekojo mi yɛ ejwɛŋmɔŋ dani ele nɔ gbɔmɔ ni miji? Aloo kulɛ masumɔ ni ele mɔ tuuntu ni miji dã?’ Kɛ́ wɔsusu sanebimɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe lɛ, ebaahã wɔkɛ mɔ fɛɛ mɔ ni wɔkɛkpeɔ lɛ aye yɛ bɔ ni mɔ lɛ ji lɛ naa.\\n6, 7. Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko ni etamɔ nɔ ni emli efu loo ebuuu mɔ kpe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, te esa akɛ wɔkɛ lɛ aye ahã tɛŋŋ?\\n6 Mɔ ko mɔ ko sumɔɔɔ akɛ abuɔ lɛ gbɔmɔ gbonyo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Kristofoi bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛkɛ ŋaa ni Biblia lɛ woɔ akɛ, ‘wɔhã wɔwiemɔ he aba nyam’ lɛ atsu nii. (Kol. 4:6) Shi akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ wɔwieɔ nibii komɛi, ni sɛɛ mli lɛ wɔshwaa wɔhe. (Yak. 3:2) Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko wie bɔ ni esaaa, ekolɛ akɛni nɔ ko miihao wɔ lɛ hewɔ lɛ, ani wɔbaasumɔ ni mɔ lɛ ana wɔ akɛ mɔ ko ni ebuuu mɔ loo mɔ ko ni wieɔ ni ejwɛŋŋ he? Dabi, moŋ lɛ, wɔbaasumɔ ni mɔ lɛ anu wɔ shishi. Ani esaaa akɛ wɔ hu wɔnuɔ mɛi krokomɛi shishi?\\n7 Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko ni etamɔ nɔ ni emli efu loo ebuuu mɔ kpe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, ani wɔbaabɔ mɔdɛŋ wɔnu lɛ shishi? Ani ekolɛ naagba ko ni ekɛkpeɔ yɛ enitsumɔhe loo skul lɛ hewɔ efee nakai lɛ? Ani eeye hela ko ni naa wa? Bei pii lɛ, mɛi ni hereee Odasefoi lɛ hiɛmɛɛ yɛ shishijee mli lɛ boɔ sane kpakpa lɛ toi sɛɛ mli, kɛ́ akɛ amɛ ye yɛ mlihilɛ kɛ bulɛ mli.—Abɛi 15:1; 1 Pet. 3:15.\\n8. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ wɔhã “mɛi fɛɛ” lɛ?\\n8 Wɔshiɛɔ wɔhãa gbɔmɛi srɔtoisrɔtoi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afii fioo komɛi ni eho nɛ lɛ amli lɛ, niiashikpamɔi ni fe 60 eje kpo yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli sane ni yitso ji, “Biblia lɛ Tsakeɔ Mɛi” lɛ mli. Awie mɛi ni tsutsu ko lɛ amɛji julɔi, dãatɔlɔi, ojotswalɔi, loo mɛi ni kɛ tsofai tsuɔ nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ aniiashikpamɔi ahe yɛ saji nɛɛ amli. Kulɛ amɛteŋ mɛi komɛi hu ji maŋkwralɔi, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi, loo mɛi ni amɛheloonaa nitsumɔ ehe amɛjwɛŋmɔ fɛɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi hu kɛ amɛhe wo jeŋba sha mli. Kɛ̃lɛ, amɛ fɛɛ amɛnu sane kpakpa lɛ, amɛhã akɛ amɛ kase Biblia lɛ, amɛfee tsakemɔi yɛ amɛshihilɛ mli, ni amɛba anɔkwale lɛ mli. No hewɔ lɛ, esaaa ni wɔsusuɔ akɛ mɛi komɛi yɛ ni boŋ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ toi. (Nyɛkanea 1 Korintobii 6:9-11.) Moŋ lɛ, esa akɛ wɔyɔse akɛ “mɛi fɛɛ” baanyɛ aba anɔkwale lɛ mli.—1 Kor. 9:22.\\nNƐGBƐ MIKƐ MƐI LƐ YAAGBA SANE LƐ YƐ?\\n9. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ wɔnifeemɔ atsɔɔ akɛ wɔyɛ bulɛ kɛhã mɛi krokomɛi ashĩa lɛ?\\n9 Nɛgbɛ wɔkɛ mɛi gbaa sane yɛ kɛ́ wɔtee shiɛmɔ? Bei pii lɛ, yɛ amɛshĩai amli. (Mat. 10:11-13) Wɔsumɔɔ ni mɛi kɛ amɛnifeemɔ atsɔɔ akɛ amɛyɛ bulɛ kɛhã wɔshĩa loo nibii ni wɔyɔɔ lɛ, ejaakɛ wɔshĩa lɛ kã wɔtsui nɔ waa. Wɔsumɔɔ ni jɛmɛ afee he ko ni yɔɔ shweshweeshwe ni mɛi gbaaa wɔnaa yɛ. Nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔkɛ wɔnifeemɔ atsɔɔ akɛ wɔyɛ bulɛ kɛhã mɔ ni wɔtee eshĩa lɛ. No hewɔ lɛ, yɛ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa kɛ́ wɔtee mɛi ashĩai lɛ he.—Bɔf. 5:42.\\n10. Mɛni esaaa akɛ wɔfeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?\\n10 Akɛni nɔfɔŋfeemɔ efa yɛ je lɛŋ hewɔ lɛ, mɛi pii sheɔ gbɔi gbeyei. (2 Tim. 3:1-5) Esaaa akɛ wɔfeɔ nɔ ko kɛwoɔ amɛgbeyeishemɔ nɛɛ mli wu. Ŋɔɔ lɛ akɛ, otee shĩa ko ni oyatswa shinaa lɛ, shi mɔ ko hereee nɔ. Akɛni onuuu mɔ ko he hewɔ lɛ, ekolɛ ofili samfɛlɛ lɛ mli akɛ obaana mɔ lɛ yɛ tsũ lɛ mli lo, aloo ekolɛ onyiɛ shĩa lɛ mli akɛ obaana mɔ ko lo. Eyɛ mli akɛ ekolɛ yiŋtoo ni okɛfeɔ nakai lɛ ji, ni oshiɛ ohã mɔ fɛɛ mɔ moŋ, shi kɛ́ mɔ lɛ na bo lɛ, ani ebaaná nɔ ni ofeɔ lɛ he miishɛɛ? (Bɔf. 10:42) Te akutsoŋbii lɛ hu baana bo amɛhã tɛŋŋ? Eji anɔkwale akɛ, ohiɛ sane kpakpa, ni yiŋtoo kpakpa hewɔ obɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ooonyɛ koni onine ashɛ mɔ lɛ nɔ lɛ. (Rom. 1:14, 15) Fɛɛ sɛɛ lɛ, esaaa akɛ ofeɔ nɔ ko ni baagba mɛi ni yɔɔ shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ anaa. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Wɔtooo mɔ ko mɔ ko pampi yɛ nɔ ko nɔ ko mli, koni akagbe sɔɔmɔ lɛ he guɔ.” (2 Kor. 6:3) Kɛ́ wɔkɛ wɔnifeemɔ tsɔɔ akɛ wɔyɛ bulɛ kɛhã mɛi krokomɛi ashĩa lɛ, ebaanyɛ ehã wɔshikpɔŋkuku lɛ mli bii lɛ abo sane ni wɔshiɛɔ lɛ toi.—Nyɛkanea 1 Petro 2:12.\\nNyɛhãa wɔkɛ wɔnifeemɔi atsɔa akɛ wɔyɛ bulɛ kɛhã mɛi krokomɛi ashĩa, ni wɔkafee nibii ni baagba amɛnaa (Kwɛmɔ kuku 10)\\nMƐƐ BE EBAAHI WAA AKƐ MIYA MƐI LƐ AŊƆƆ?\\n11. Mɛni hewɔ wɔsumɔɔɔ ni mɛi fiteɔ wɔbe lɛ?\\n11 Akɛ Kristofoi lɛ, wɔteŋ mɛi babaoo bɛ dekã kwraa. Enɛ hewɔ lɛ, wɔtoɔ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ, ni be kã nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ lɛ he. (Efe. 5:16; Fil. 1:10) Kɛ́ nɔ ko bafo wɔgbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ, ekolɛ ebaagba wɔnaa waa. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ mɛi ba wɔŋɔɔ ni amɛyeee wɔbe fe nine, yɛ dekã ni wɔbɛ lɛ hewɔ lɛ, wɔnyaa he waa. Mɛɛ gbɛ nɔ kɛ́ wɔkɛ ŋaa ni Yesu wo yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi aye ahã lɛ he lɛ tsu nii lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔkafite mɛi abe?\\n12. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔna be ni hi fe fɛɛ ni esa akɛ wɔya wɔshikpɔŋkuku lɛ mli bii lɛ aŋɔɔ lɛ?\\n12 Esa akɛ wɔyɔse be ni ebaahi jogbaŋŋ akɛ wɔɔya mɛi aŋɔɔ. Bi ohe akɛ: ‘Yɛ mishikpɔŋkuku lɛ mli lɛ, mɛɛ be mli mɛi fɔɔ shĩa hilɛ? Mɛɛ be amɛbaasumɔ ni akɛ amɛ agba sane?’ Ebaahi waa akɛ wɔɔtsake wɔgbɛjianɔtoo lɛ mli koni wɔya amɛŋɔɔ yɛ nakai be lɛ mli. Yɛ hei komɛi lɛ, shĩa fɛɛ shĩa nitsumɔ lɛ woɔ yibii waa kɛ́ atee mɛi lɛ aŋɔɔ gbɛkɛnaashi mli. Kɛ́ nakai eji yɛ he ni oyɔɔ lɛ, ani obaanyɛ oto gbɛjianɔ koni otsu shĩa fɛɛ shĩa nitsumɔ lɛ eko yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli? (Nyɛkanea 1 Korintobii 10:24.) Yehowa baajɔɔ wɔhe ni wɔkɛshãa afɔle koni wɔnine ashɛ mɛi babaoo nɔ yɛ be ni hi kɛhã amɛ lɛ mli lɛ nɔ.\\n13. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ mɔ ni wɔkɛgbaa sane lɛ?\\n13 Agbɛnɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ mɔ ni wɔkɛgbaa sane lɛ? Kɛ́ wɔna mɔ ko ni nyaa sane lɛ he lɛ, esa akɛ wɔye lɛ odase faŋŋ, shi esaaa akɛ wɔtsɛɔ fe nine. Ekolɛ mɔ lɛ eto akɛ ekɛ be nɛɛ baafee nɔ ko ni he hiaa lɛ. Kɛ́ ekɛɛ ebɛ dekã lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ lɛ akɛ wɔbaafo lɛ kuku, ni esa akɛ wɔye wɔwiemɔ nɔ. (Mat. 5:37) Kɛ́ wɔmiimu sanegbaa lɛ naa lɛ, ebaahi jogbaŋŋ akɛ wɔɔbi mɔ lɛ be ni baahi ahã lɛ koni wɔku wɔsɛɛ wɔba. Shiɛlɔi komɛi kɛɔ akɛ: “Masumɔ akɛ maku misɛɛ maba. Ani obaasumɔ ni matswa bo loo masɛndi bo tɛs mɛseji dani maba?” Kɛ́ wɔtsake wɔbe he gbɛjianɔtoo mli koni wɔnyɛ wɔya wɔshikpɔŋkuku lɛ mli bii lɛ aŋɔɔ yɛ be ni hi hã amɛ lɛ mli lɛ, belɛ wɔmiikase bɔfo Paulo, mɔ ni ‘taooo nɔ ni hi hã lɛ diɛŋtsɛ, shi moŋ nɔ ni hi hã mɛi pii, koni ahere amɛyiwala’ lɛ.—1 Kor. 10:33.\\nTE ESA AKƐ MIJE SANE LƐ SHISHI MIHÃ TƐŊŊ?\\n14-16. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔhã mɔ ni wɔkɛkpe lɛ ale nɔ hewɔ ni wɔba lɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã. (b) Mɛɛ gbɛ nɔ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko tsɔɔ ekɛ mɛi gbaa sane ni eyeɔ omanye?\\n14 Ŋɔɔ lɛ akɛ, gbi ko lɛ mɔ ko tswa bo, shi oyooo mɔ lɛ gbee. Oleee lɛ, shi eebi bo niyenii srɔtoi ni osumɔɔ. Ekolɛ ohiɛ baafee bo yaa yɛ mɔ ni kɛ bo wieɔ, kɛ nɔ tuuntu ni etaoɔ lɛ he. Shi ekolɛ akɛni osumɔɔɔ ni owoɔ lɛ hiɛgbele hewɔ lɛ, okɛ lɛ baawie be kukuoo ko, kɛkɛ lɛ ofo sanegbaa lɛ sɛɛ. Agbɛnɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ mɔ lɛ nɔŋŋ tswa bo, shi ejie ehe shi etsɔɔ bo ni ehã ole akɛ nɔ hewɔ ni etswaa lɛ ji, eeye eebua mɛi koni amɛye niyenii kpakpa. Ekɛɛ bo akɛ, ehiɛ sane ko ni he hiaa ni baaye abua bo. Eka shi faŋŋ akɛ, obaabo lɛ toi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ mɛi jie amɛhe shi amɛtsɔɔ wɔ be ni amɛkɛ wɔ wieɔ lɛ, wɔnyaa he waa. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ mɛi ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ mli lɛ aye yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ lɛ?\\n15 Yɛ hei pii lɛ, esa akɛ wɔhã mɔ lɛ ale nɔ hewɔ ni wɔba eŋɔɔ. Eji anɔkwale akɛ, wɔhiɛ sane ko ni he hiaa mɔ lɛ moŋ, shi ŋɔɔ lɛ akɛ, wɔjieee wɔhe shi wɔtsɔɔɔ lɛ nɔŋŋ kɛkɛ ni wɔbi lɛ akɛ: “Kɛ́ oyɛ hewalɛ ni okɛaatsu je lɛŋ naagbai ahe nii lɛ, te nɔ ni he nii ni obaatsu klɛŋklɛŋ lɛ?” Wɔle akɛ yiŋtoo hewɔ ni wɔbi sane ni tamɔ nakai lɛ ji, koni wɔle mɔ lɛ susumɔ, kɛkɛ lɛ wɔgbala ejwɛŋmɔ kɛtee Biblia lɛ nɔ. Shi ekolɛ mɔ lɛ baabi ehe akɛ: ‘Namɔ nɛ, ni mɛni hewɔ ebiɔ mi sane nɛɛ? Te enɛ hu shishi lɛ?’ No hewɔ lɛ, esaaa ni wɔhãa mɔ lɛ hiɛ feɔ lɛ yaa. (Fil. 2:3, 4) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee enɛ lɛ?\\n16 Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko kɛ gbɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ tsuɔ nii: Be ni eŋa mɔ lɛ ni ejie ehe shi etsɔɔ lɛ sɛɛ lɛ, ehãa lɛ Ani Obaasumɔ ní Ole Anɔkwale Lɛ? dɛhiɛmɔ wolo lɛ eko, ni ekɛɔ akɛ: “Ŋmɛnɛ lɛ, wɔkɛ wolo nɛɛ miihã mɛi fɛɛ ni yɔɔ akutso nɛɛ mli lɛ. Ehãa sanebimɔi ekpaa ni mɛi pii fɔɔ bimɔ lɛ hetoo. Onɔ nɛ.” Nyɛmi nuu lɛ tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ ehã amɛle nɔ hewɔ ni eba amɛŋɔɔ lɛ, ehãaa amɛhiɛ afee amɛyaa, ni efeɔ mlɛo kɛhãa amɛ akɛ amɛkɛ lɛ aaagba sane. No sɛɛ lɛ, nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ biɔ mɔ lɛ akɛ: “Ani osusu sanebimɔi nɛɛ ateŋ eko he pɛŋ?” Kɛ́ mɔ lɛ hala eko lɛ, nyɛmi nuu lɛ gbeleɔ dɛhiɛmɔ wolo lɛ mli ni ekɛ lɛ susuɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ nakai sanebimɔ lɛ he lɛ he. Kɛ́ mɔ lɛ halaaa eko lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ehalaa sanebimɔ lɛ eko ni ekɛ mɔ lɛ susuɔ he, bɔ ni afee ni ekawo mɔ lɛ hiɛgbele. Eji anɔkwale akɛ, abaanyɛ atsɔ gbɛi pii anɔ aje sanegbaa shishi. Yɛ hei komɛi lɛ, mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ baasumɔ ni wɔŋa amɛ yɛ kusum naa dani wɔtsɔɔ amɛ nɔ hewɔ ni wɔba. Oti lɛ ji, ni wɔkɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli bii lɛ agba sane yɛ gbɛ ni baahã amɛnya he lɛ nɔ.\\nYAA NƆ OKƐ MƐI AYE JOGBAŊŊ YƐ SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ MLI\\n17. Taakɛ wɔsusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, mɛɛ gbɛi komɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkɛ ŋaa ni Yesu wo yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi aye ahã lɛ he lɛ atsu nii?\\n17 Belɛ, mɛɛ gbɛi komɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkɛ ŋaa ni Yesu wo yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi aye ahã lɛ he lɛ atsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Esa akɛ wɔkɛ mɔ fɛɛ mɔ aye yɛ bɔ ni mɔ lɛ ji lɛ naa. Esa akɛ wɔkɛ wɔnifeemɔi atsɔɔ akɛ wɔyɛ bulɛ kɛhã mɔ lɛ shĩa lɛ kɛ nibii ni eyɔɔ lɛ. Esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaashiɛ yɛ be ni wɔbaana mɛi lɛ yɛ shĩa ni amɛbaabo wɔ toi lɛ mli. Ni esa akɛ wɔje wɔsane lɛ shishi yɛ gbɛ ni ewaŋ kɛhaŋ mɔ lɛ akɛ eeebo wɔ toi lɛ nɔ.\\n18. Kɛ́ wɔkɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli bii lɛ ye yɛ gbɛ ni wɔbaasumɔ akɛ akɛ wɔ aye lɛ nɔ lɛ, mɛɛ sɛɛnamɔi jɛɔ mli kɛbaa?\\n18 Kɛ́ wɔkɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli bii lɛ ye yɛ gbɛ ni wɔbaasumɔ akɛ akɛ wɔ aye lɛ nɔ lɛ, sɛɛnamɔi babaoo jɛɔ mli kɛbaa. Kɛ́ wɔjie mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ amɛ ni wɔnu amɛshishi lɛ, belɛ wɔmiihã wɔla lɛ miitso, ni wɔmiihã aana sɛɛnamɔi ni yɔɔ Biblia mli shishitoo mlai lɛ ahe, ni wɔmiiwo wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hiɛ nyam. (Mat. 5:16) Kɛ́ wɔkɛ mɛi ye yɛ bulɛ mli lɛ, ekolɛ amɛbaasumɔ ni amɛkase anɔkwale lɛ. (1 Tim. 4:16) Amɛbo Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ toi jio, amɛbooo toi jio lɛ, wɔle akɛ wɔkɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ eshiɛ. (2 Tim. 4:5) Nyɛhãa wɔ fɛɛ wɔkasea bɔfo Paulo, mɔ ni ŋma akɛ: “Sanekpakpa lɛ hewɔ mifeɔ enɛɛmɛi fɛɛ, be ni afee ni mi hu maná emli nii lɛ eko” lɛ. (1 Kor. 9:23) Eba akɛ wɔkɛ ŋaa ni Yesu wo yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi aye ahã lɛ he lɛ baatsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.","num_words":2716,"character_repetition_ratio":0.065,"word_repetition_ratio":0.043,"special_characters_ratio":0.261,"stopwords_ratio":0.061,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Library App: Bɔ ni Obaafee Okɛ Ehe Nibii lɛ Atsu Nii (Kɛhã Android) | JW.ORG Help\\nYelikɛbuamɔ Kɛhã Android\\nOkɛ JW Library lɛ Atsu Nii​—Kɛhã Android\\nBɔ ni Obaafee Oŋɔ Bibliai ni Oto Amɛhe Gbɛjianɔ​—Kɛhã Android\\nBɔ ni Obaafee Oŋɔ Woji kɛ Nibii kɛ Bɔ ni Obaato Amɛhe Gbɛjianɔ​—Kɛhã Android\\nBɔ ni Obaafee Okadi Hei ni Okane Momo​—Kɛhã Android\\nBɔ ni Obaafee Ona Nibii ni Okane Momo​—Kɛhã Android\\nBɔ ni Obaato He Gbɛjianɔ Kɛhã Nikanemɔ​—Kɛhã Android\\nBɔ ni Obaafee Otao Wiemɔ ko yɛ Biblia lɛ loo Wolo ko Mli​—Kɛhã Android\\nBɔ ni Obaafee Okɛ Kɔla Akadi Niŋmai​—Kɛhã Android\\nJW Library lɛ nɛ. Afee koni akɛkane Biblia lɛ loo akɛkase. Kɛ́ ootao ona nibii ni yɔɔ nɔ lɛ, nyɛɛ ofoŋ loo tablɛt lɛ abɛkugbɛ kɛba ninejurɔgbɛ. Loo nyɛɛ okadi nɛɛ ni yɔɔ abɛku ŋwɛigbɛ, ni atsɛɔ lɛ Menu lɛ.\\nDaa Gbi Ŋmalɛ Lɛ\\nBɔ ni Obaafee Oná JW Library lɛ He Nibii Hei\\nKɛ́ onyɛ Bible lɛ nɔ lɛ, ebaahã okane Biblia lɛ loo okɛ Biblia shishitsɔɔmɔi krokomɛi awo JW Library lɛ nɔ. Nyɛɛ Biblia woji lɛ eko nɔ, no sɛɛ lɛ nyɛɛ yitso ko nɔ koni okane. Be ni okaneɔ lɛ, obaanyɛ ogbele shishigbɛ niŋmai, ŋmalɛi ni atsɛ yisɛɛ, loo ŋmalɛ ni okaneɔ lɛ yɛ Biblia shishitsɔɔmɔi krokomɛi amli lɛ yɛ ninejurɔgbɛ (Study pane).\\nKɛ́ ootao ogbele ŋmalɛ kroko lɛ, nyɛɛ abɛkugbɛ kɛba ninejurɔgbɛ ni onyɛ Bible lɛ nɔ, koni ekɛ bo aya Biblia woji lɛ anɔ ekoŋŋ.\\nPublications (Woji kɛ Nibii)\\nKɛ́ onyɛ Publications lɛ nɔ lɛ, obaana woji, nibii ni atswaa aboɔ toi, kɛ vidioi. Nyɛɛ wolo ko nɔ, ni onyɛ saneyitso ni otaoɔ lɛ nɔ, koni okane. Be ni okaneɔ lɛ, obaanyɛ okane ŋmalɛi ni yɔɔ mli lɛ hu. Nyɛɛ ŋmalɛ lɛ nɔ koni ona emli wiemɔi lɛ yɛ ninejurɔgbɛ. Nyɛɛ ŋmalɛ ni yɔɔ ninejurɔgbɛ lɛ nɔ koni ekɛ bo aya Biblia lɛ mli..\\nKɛ́ ootao ogbele wolo loo nɔ kroko lɛ, nyɛɛ abɛkugbɛ kɛba ninejurɔgbɛ; nyɛɛ Publications lɛ nɔ ekoŋŋ koni ona woji kɛ nibii lɛ.\\nNyɛɛ abɛkugbɛ kɛya ninejurɔgbɛ, ni onyɛ Daily Text lɛ nɔ koni ona ŋmɛnɛ ŋmalɛ lɛ.\\nOnline (Wɔwɛbsait Srɔtoi Lɛ)\\nKɛ́ onyɛ abɛkugbɛ kɛba ninejurɔgbɛ, ni okwɛ Online lɛ shishi lɛ, obaana wɔwɛbsait srɔtoi lɛ.\\nBe fɛɛ be lɛ, kwɛmɔ akɛ JW Library hee ni eba lɛ ji nɔ ni yɔɔ ofoŋ loo tablɛt lɛ nɔ lo.\\nEhi akɛ obaaná Android vɛɛshiŋ hee ni afee kɛhã ofoŋ loo tablɛt lɛ. Kɛ́ ootao ole enɛ he saji lɛ, yaa sait nɛɛ: https:\/\/support.google.com\/nexus\/answer\/4457705.\\nObaanyɛ oto ofoŋ loo tablɛt lɛ he gbɛjianɔ koni kɛ́ Android vɛɛshiŋ hee ko ba lɛ, lɛ diɛŋtsɛ eŋɔ ewo nɔ. Kɛ́ ootao ole enɛ he saji lɛ, yaa sait nɛɛ: https:\/\/support.google.com\/googleplay\/answer\/113412.","num_words":419,"character_repetition_ratio":0.115,"word_repetition_ratio":0.005,"special_characters_ratio":0.222,"stopwords_ratio":0.079,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nehemia 3 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Australia Mumuii Awiemɔ Austria Mumuii Awiemɔ Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Bislama Blɔfo Brazil Mumuii Awiemɔ Britian Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cebuano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuii Awiemɔ Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Denmark Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Estonia Ewe Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland French Ga Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Guarani Guatemala Mumuii Awiemɔ Gujarat Gun Haitian Creole Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Hiligaynon Hindi Hondura Mumuii Awiemɔ Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Mumuii Awiemɔ Isoko Israel Mumuii Awiemɔ Italia Italia Mumuii Awiemɔ Jamaica Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Kannada Kazakh Kenya Mumuii Awiemɔ Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Latvia Lingala Lithuania Luganda Luo Luvale Macedonia Madagascar Mumuii Awiemɔ Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Marathi Maya Mexico Mumuii Awiemɔ Mozambique Mumuii Awiemɔ Myanmar Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigeria Mumuii Awiemɔ Norway Nzema Oromo Ossetia Otetela Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Paraguay Mumuii Awiemɔ Persia Peru Mumuii Awiemɔ Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Portuguese (Brazil) Punjabi Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Romania Russia Russia Mumuii Awiemɔ Salvador Mumuii Awiemɔ Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Slovenia Mumuii Awiemɔ South Africa Mumuii Awiemɔ Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Swiss German Mumuii Awiemɔ Tagalog Taiwan Mumuii Awiemɔ Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Ticuna Tigrinya Tok Pisin Tonga Tshiluba Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Umbundu Uruguay Mumuii Awiemɔ Uzbek Uzbek (Roman) Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vietnam Waray-Waray Xavante Xhosa Yoruba Zambia Mumuii Awiemɔ Zimbabwe Mumuii Awiemɔ Zulu\\nAsaa atswa gbogboi lɛ (1-32)\\n3 Kɛkɛ ni osɔfonukpa Eliashib+ kɛ osɔfoi lɛ, ni ji enyɛmimɛi hii lɛ te shi ni amɛtswa Gwantɛŋi Agbó+ lɛ. Amɛfee lɛ krɔŋkrɔŋ*+ ni amɛtara naa shinai; amɛfee lɛ krɔŋkrɔŋ aahu kɛyashi Mea Mɔɔ+ lɛ he, kɛ agbɛnɛ hu, kɛyashi Hananel Mɔɔ+ lɛ he. 2 Ni Yeriko+ hii lɛ tswa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ; ni Zakur, Imri binuu lɛ tswa gbogbo lɛ kɛtsa Yeriko hii lɛ anɔ. 3 Hasenaa bihii lɛ tswa Loo Agbó+ lɛ; amɛkɛ tsei wo he,+ ni amɛtara naa shinai, ni amɛkɛ klɔklɔi wo naa ni amɛkɛ adabaŋi* wo sɛɛ. 4 Ni mɔ ni saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ ji Meremot,+ Hakoz binuu Uria binuu lɛ, ni mɔ ni saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ ji Meshulam,+ Meshezabel binuu Berekia binuu lɛ, ni mɔ ni saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ ji Zadok, Baana binuu lɛ. 5 Mɛi ni saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ ji Tekoabii lɛ,+ shi amɛteŋ hii hiɛnaanɔbii lɛ baaa amɛhe shi koni amɛtsu nii yɛ amɛnuŋtsɔmɛi lɛ ashishi.* 6 Yoiada, Pasea binuu lɛ kɛ Meshulam, Besodeia binuu lɛ saa Maŋ Momo Lɛ Agbó+ lɛ; amɛkɛ tsei wo he ni amɛtara naa shinai, ni amɛkɛ klɔklɔi wo naa ni amɛkɛ adabaŋi* wo sɛɛ. 7 Ni Melatia, Gibeonnyo+ lɛ, kɛ Yadon, Meronotnyo lɛ saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ, hii ni jɛ Gibeon kɛ Mizpa,+ ni amɛyɛ amralo ni kwɛɔ kpokpaa ni yɔɔ Faa Lɛ Sɛɛ*+ lɛ nɔ lɛ shishi.* 8 Ni Uziel, Harhaia binuu lɛ, ni ji shika tsuru ŋaalɔi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ, ni Hanania, ni ji tsofa-kɛ-ŋma futulɔi* lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, saa gbogbo lɛ kɛtsa enɔ; ni amɛkɛ tɛi* kala shikpɔŋ aahu kɛyashi Gbogbo Lɛkɛtɛɛ+ lɛ he yɛ Yerusalem. 9 Ni Refaia, Hur binuu lɛ, ni ji Yerusalem kpokpaa lɛ mlijaa fã nɔ lumɔ lɛ saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ. 10 Ni Yedaia, Harumaf binuu lɛ, saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ eshĩa lɛ hiɛ, ni Hatush, Hashabneia binuu lɛ saa gbogbo lɛ kɛtsa enɔ. 11 Malkia, Harim+ binuu lɛ, kɛ Hashub, Pahat-moab+ binuu lɛ saa gbogbo lɛ fã kroko* kɛ agbɛnɛ hu, Flɔnɔi Amɔɔ+ lɛ. 12 Ni Shalum, Halohesh binuu lɛ, ni ji Yerusalem kpokpaa lɛ mlijaa fã nɔ lumɔ lɛ kɛ ebiyei lɛ saa gbogbo lɛ kɛtsa amɛnɔ. 13 Hanun kɛ mɛi ni yɔɔ Zanoa+ lɛ saa Jɔɔ Agbó+ lɛ; amɛtswa agbó lɛ ni amɛtara naa shinai, ni amɛkɛ klɔklɔi wo naa ni amɛkɛ adabaŋi* wo sɛɛ, ni amɛsaa gbogbo lɛ fã ni kɛlɛ ji ninetalɔi* 1,000 lɛ kɛyashi Lamulu Agbó*+ lɛ he. 14 Malkia, Rekab binuu lɛ, ni ji Bet-hakerem+ kpokpaa lɛ nɔ lumɔ lɛ saa Lamulu Agbó lɛ; etswa agbó lɛ ni etara naa shinai, ni ekɛ klɔklɔi wo naa, ni ekɛ adabaŋi* wo sɛɛ. 15 Shalun, Kolhoze binuu lɛ, ni ji Mizpa+ kpokpaa lɛ nɔ lumɔ lɛ saa Nuhiŋmɛi Agbó+ lɛ; etswa agbó lɛ ni ewo yiteŋ, etara naa shinai, ni ekɛ klɔklɔi wo naa, ni ekɛ adabaŋi* wo sɛɛ, ni esaa gbogbo lɛ ni yɔɔ Gɔɔta Kpaakpo+ lɛ he lɛ hu kɛyashi Maŋtsɛ Abɔɔ+ lɛ he, kɛ agbɛnɛ hu kɛyashi Atrakpoi+ ni kpelekeɔ shi kɛjɛɔ David Maŋ+ lɛ mli lɛ he. 16 Lɛ esɛɛ lɛ, Nehemia, Azbuk binuu lɛ, ni ji Bet-zur+ kpokpaa lɛ mlijaa fã nɔ lumɔ lɛ saa gbogbo lɛ yɛ David Gɔɔ*+ lɛ hiɛ kɛyashi kpaakpo+ ni afee lɛ he, kɛ agbɛnɛ hu, kɛyashi Hewalɔi Ashĩa lɛ he. 17 Lɛ esɛɛ lɛ, Levibii lɛ saa gbogbo lɛ: Rehum, Bani binuu lɛ; ni Hashabia, ni ji Keila+ kpokpaa lɛ mlijaa fã nɔ lumɔ lɛ damɔ ekpokpaa lɛ najiaŋ esaa gbogbo lɛ kɛtsa enɔ. 18 Lɛ esɛɛ lɛ, enyɛmimɛi hii lɛ saa gbogbo lɛ: Bawai, Henadad binuu lɛ, ni ji Keila kpokpaa lɛ mlijaa fã nɔ lumɔ lɛ. 19 Ni Ezer, Yeshua+ binuu lɛ, ni ji Mizpa nɔ lumɔ lɛ, saa gbogbo lɛ fã kroko kɛtsa enɔ yɛ he ni akwɔɔ kɛyaa Tawuu Nii Atoohe ni yɔɔ Gbogbo Sɛɛ Akulashiŋ+ lɛ hiɛ lɛ. 20 Lɛ esɛɛ lɛ, Baruk, Zabai+ binuu lɛ, kɛ hiɛdɔɔ tsu nii kɛsaa gbogbo lɛ fã kroko, kɛjɛ Gbogbo Sɛɛ Akulashiŋ lɛ nɔ kɛyashi he ni atsɔɔ kɛboteɔ osɔfonukpa Eliashib+ shĩa lɛ. 21 Lɛ esɛɛ lɛ, Meremot,+ Hakoz binuu Uria binuu lɛ, saa gbogbo lɛ fã kroko, kɛjɛ he ni atsɔɔ kɛboteɔ Eliashib shĩa lɛ kɛyashi Eliashib shĩa lɛ naagbeehe lɛ. 22 Ni lɛ esɛɛ lɛ, osɔfoi lɛ, hii ni jɛ Yordan kpokpaa+ lɛ nɔ lɛ,* saa gbogbo lɛ. 23 Amɛsɛɛ lɛ, Benyamin kɛ Hashub saa gbogbo lɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛshĩa lɛ hiɛ. Ni amɛsɛɛ lɛ, Azaria, Anania binuu Maaseia binuu lɛ saa gbogbo lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ eshĩa lɛ masɛi. 24 Lɛ esɛɛ lɛ, Binui, Henadad binuu lɛ saa gbogbo lɛ fã kroko, kɛjɛ Azaria shĩa lɛ he kɛyashi Gbogbo Sɛɛ Akulashiŋ+ lɛ he, kɛ agbɛnɛ hu, kɛyashi gbogbo lɛ koŋ lɛ he. 25 Lɛ esɛɛ lɛ, Palal, Uzai binuu lɛ saa gbogbo lɛ yɛ Gbogbo Sɛɛ Akulashiŋ lɛ kɛ mɔɔ ni jeɔ kpo kɛjeɔ Maŋtsɛ Shĩa+ lɛ he lɛ, ni ji ŋwɛigbɛ nɔ lɛ ni yɔɔ Bulɔi Akpo+ lɛ nɔ lɛ hiɛ lɛ. Ni lɛ esɛɛ lɛ, Pedaia, Parosh+ binuu lɛ saa gbogbo lɛ kɛtsa enɔ. 26 Ni sɔlemɔ shĩa sɔɔlɔi*+ ni hi Ofel+ lɛ saa gbogbo lɛ kɛyashi Nu Agbó+ lɛ hiɛ yɛ bokãgbɛ, kɛ agbɛnɛ kɛyashi mɔɔ ni eje kpo yɛ gbogbo lɛ mli lɛ he. 27 Amɛsɛɛ lɛ, Tekoabii+ lɛ saa gbogbo lɛ fã kroko, kɛjɛ mɔɔ wulu ni eje kpo yɛ gbogbo lɛ mli lɛ he kɛyashi Ofel gbogbo lɛ he. 28 Osɔfoi lɛ saa gbogbo lɛ yɛ Okpɔŋɔ Agbó+ lɛ yiteŋgbɛ yɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ shĩa hiɛ. 29 Amɛsɛɛ lɛ, Zadok,+ Imer binuu lɛ saa gbogbo lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ eshĩa lɛ hiɛ. Ni lɛ esɛɛ lɛ, Shemaia, Shekania binuu lɛ, ni ji Bokãgbɛ Agbó+ lɛ naa kwɛlɔ lɛ saa gbogbo lɛ. 30 Lɛ esɛɛ lɛ, Hanania, Shelemia binuu lɛ, kɛ Hanun, Zalaf binuu ni ji ekpaa nɔ lɛ, saa gbogbo lɛ fã kroko. Ni lɛ esɛɛ lɛ, Meshulam,+ Berekia binuu lɛ, saa gbogbo lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ etsũ* lɛ hiɛ. 31 Lɛ esɛɛ lɛ, Malkia, ni ji shika tsuru ŋaalɔi akuu lɛ mli nyo lɛ, saa gbogbo lɛ kɛyashi sɔlemɔ shĩa sɔɔlɔi*+ lɛ kɛ jarayelɔi atsũ lɛ he, yɛ Niiamlitaomɔ Agbó lɛ hiɛ, kɛ agbɛnɛ hu, kɛyashi ŋwɛi asa ni ma gbogbo lɛ koŋ lɛ nɔ lɛ he. 32 Ni shika tsuru ŋaalɔi akuu lɛ kɛ jarayelɔi lɛ saa gbogbo ni yɔɔ ŋwɛi asa ni yɔɔ gbogbo lɛ koŋ lɛ nɔ lɛ kɛ Gwantɛŋi Agbó+ lɛ teŋ lɛ.\\n^ Loo “Amɛjɔɔ nɔ.”\\n^ Hebri sht. ŋm., “shi amɛteŋ hii hiɛnaanɔbii lɛ kɛ amɛkuɛ wooo amɛnuŋtsɔmɛi lɛ anitsumɔ lɛ mli.”\\n^ Hebri sht. ŋm., “hii ni jɛ Gibeon kɛ Mizpa, ni amɛji kpokpaa ni yɔɔ Faa Lɛ Sɛɛ lɛ amralo lɛ maŋtsɛ sɛi lɛ nii.”\\n^ Loo “mɛi ni feɔ ojeŋma; mɛi ni feɔ anowatrɛ.”\\n^ Loo “tɛi ni akɛkalaa shikpɔŋ.”\\n^ Loo “fã ni asusu lɛ.”\\n^ Aaafee mitai 445 (nat 1,460). Kwɛmɔ Saji Krokomɛi B14 lɛ.\\n^ Loo “Bɔɔla Agbó.”\\n^ Loo “David Saŋi.”\\n^ Shishitsɔɔmɔi komɛi kɛɔ akɛ, “hii ni jɛ kpokpaa ni bɛŋkɛ lɛ nɔ lɛ.”\\n^ Loo “lɛ diɛŋtsɛ esa.”","num_words":1499,"character_repetition_ratio":0.144,"word_repetition_ratio":0.036,"special_characters_ratio":0.227,"stopwords_ratio":0.043,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yeremia Kpa We Munyu Tumi | Tsɔɔ O Bimɛ Ní\\nMɛni he je nɛ ni ɔmɛ a mi mi fu Yeremia a?\\nYehowa he Yeremia yi wami\\nBe komɛ ngɛ nɛ nihi yeɔ wa he fɛu loo a mi mi fuɔ wɔ ke wa tu Yehowa he munyu kɛ tsɔɔ mɛ. Enɛ ɔ ma nyɛ maa wo wa kɔni mi nyu nɛ wa kpa Mawu he munyu tumi kɛ tsɔɔ nihi. E pee mo ja hyɛ lo?— Baiblo ɔ deɔ wɔ kaa niheyo ko hi si blema nɛ e suɔ Yehowa, se e piɛ bɔɔ nɛ jinɛ e kpa Yehowa he munyu tumi. A tsɛɛ lɛ ke Yeremia. Mo ha nɛ waa kase e he ní.\\nBenɛ Yeremia ji niheyo ɔ, Yehowa de lɛ kaa e bɔ nihi kɔkɔ konɛ a kpa ní yayami peemi. Nítsumi nɛ ɔ he wa ha Yeremia, nɛ e ye gbeye. E de Yehowa ke: ‘I li nɔ́ nɛ ma de. Jokuɛyo kɛkɛ ji mi.’ Se Yehowa de lɛ ke: ‘Koo ye gbeye. Ma ye bua mo.’\\nLɔɔ he ɔ, Yeremia bɔni nihi kɔkɔ bɔmi kaa ke a kpa we ní yayami peemi ɔ, Yehowa maa gbla a tue. O susu kaa ni ɔmɛ pee nɔ́ nɛ Yeremia de mɛ ɔ lo?— Dɛbi. A mi mi fuu lɛ wawɛɛ nɛ a ye e he fɛu. A ti ni komɛ po to kaa a maa gbe lɛ! Ke o hyɛ ɔ, kɛ Yeremia nu he ha kɛɛ?— E ye gbeye nɛ e de ke: ‘I be Yehowa he munyu tue hu.’ Se, anɛ Yeremia kpa Yehowa he munyu tumi lo?— Dɛbi, e kpa we. Yeremia suɔ Yehowa saminya, enɛ ɔ he ɔ, e kpa we Yehowa he munyu tumi. Nɛ akɛnɛ Yeremia kpa we Mawu he munyu tumi heje ɔ, Yehowa po e he piɛ.\\nKaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko ɔ, nimli yaya komɛ nu Yeremia nɛ a kɛ lɛ wo muɔ nɛ e mi kuɔ nɛ mɔsɔ ngɛ mi ko mi. E yi ní nɛ e nui nyu. Nimli nɛ ɔmɛ a suɔ nɛ a je e he ngɛ lejɛ ɔ nɛ e gbo. Se Yehowa ye bua lɛ nɛ e je kpo!\\nMɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Yeremia nɔ hyɛmi nɔ ɔ mi?— Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ye gbeye be komɛ, se e kpa we Yehowa he munyu tumi. Ke o ngɛ Yehowa he munyu tue ɔ, nihi mi mi ma nyɛ ma fu loo a maa ye o he fɛu. Zo ma nyɛ maa gbe mo loo o maa ye gbeye po. Se ko kpa Yehowa he munyu tumi. E maa ye bua mo be tsuaa be kaa bɔnɛ e ye bua Yeremia a.\\nMɛni Yehowa de Yeremia ke e pee?\\nMɛni heje nɛ e piɛ bɔɔ nɛ jinɛ Yeremia kpa Mawu he munyu tumi ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ Yehowa ye bua Yeremia ngɛ?\\nMɛni o kase ngɛ Yeremia nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?","num_words":474,"character_repetition_ratio":0.105,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.282,"stopwords_ratio":0.43,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛ Ha Nyɛ He Mi Kɛ Yemi ɔ Mi Nɛ Wa | Kase\\n‘Hemi kɛ yemi tsɔɔ kaa níhi nɛ wa nɛ́ kɛ wa hɛngmɛ ɔ, a ngɛ niinɛ.’—HEB. 11:1.\\nLAHI: 41, 11\\nMɛni ji ní komɛ nɛ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa?\\nMɛni he je se nami ngɛ he kaa wa maa kane Baiblo mluku ɔ tsuo ɔ?\\nMɛni maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o kɛ nihi nɛ sɛɛ Mawu kɛ adebɔ he ní?\\n1, 2. Mɛni ka nihewi kɛ yihewi kɛ ma nyɛ maa kpe, nɛ mɛni a ma nyɛ maa pee kɛ da nya?\\nYIHEYO ko nɛ e kɛ nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ Britain ɔ yaa sukuu ɔ de nyɛmiyo ɔ ke: “O hɛ mi tɛ pe nɔ ko nɛ ma he ye kaa Mawu ngɛ.” Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ Germany ɔ ngma ke: “Ye tsɔɔli ɔmɛ susu kaa adebɔ he sane nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ji nyazia. Nɛ a susu kaa sukuu bi ɔmɛ tsuo heɔ su tsakemi tsɔɔmi ɔ yeɔ.” Nyɛmiyo wayoo ko nɛ e ngɛ France ɔ de ke: “E peeɔ ye tsɔɔli ɔmɛ nyakpɛ kaa sukuu bi komɛ ngɛ nɛ loloolo ɔ, a heɔ Baiblo ɔ yeɔ.”\\n2 Kaa niheyo loo yiheyo nɛ o ngɛ Yehowa he ní kasee ɔ, anɛ o kplɛɛɔ su tsakemi tsɔɔmi ɔ nɔ akɛnɛ nihi fuu kplɛɛɔ nɔ ɔ he je lo? Anɛ o he we yi kaa Bɔlɔ ko ngɛ lo? Ke jã a, blɔhi fuu ngɛ nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ konɛ o ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Blɔ kake nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji kaa o kɛ juɛmi nɛ Mawu ha mo ɔ ma tsu ní. Lɔ ɔ “maa bu o he.” E maa po o he piɛ kɛ je je mi nile nɛ ma nyɛ ma puɛ o hemi kɛ yemi ɔ he.—Kane Abɛ 2:10-12.\\n3. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?\\n3 Mawu he anɔkuale nile lɛ haa nɛ nɔ náa hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ. (1 Tim. 2:4) Lɔ ɔ he ɔ, ke o ngɛ Mawu Munyu ɔ, kɛ wa Baiblo kasemi womi ɔmɛ kanee ɔ, koo kane lɛ eko kɛ eko kɛkɛ. Mo susu nɔ́ nɛ o ngɛ kane ɔ he, nɛ o ‘kɔ nɔ́ se’ konɛ o nu sisi saminya. (Mat. 13:23) Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ ke wa peeɔ jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ wa hemi ke yemi ngɛ Mawu mi kaa lɛ ji Bɔlɔ, kɛ wa hemi kɛ yemi ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ mi maa wa ha. Munyuhi babauu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa níhi nɛ wa heɔ yeɔ ɔ ‘ngɛ mi niinɛ.’—Heb. 11:1.\\nNÍHI NƐ O MAA PEE KONƐ O HEMI KƐ YEMI Ɔ MI NƐ WA\\n4. Mɛni he je nɛ e biɔ hemi kɛ yemi loko nɔ ko ma he Mawu aloo su tsakemi tsɔɔmi ɔ maa ye, nɛ mɛni e sa kaa waa pee?\\n4 Anɛ ni komɛ de mo hyɛ kaa a heɔ su tsakemi tsɔɔmi ɔ yeɔ, ejakaa je mi si kpali tsɔɔ kaa e ngɛ mi, se hemi kɛ yemi lɛ haa nɛ nɔ ko heɔ yeɔ kaa Mawu ngɛ lo? Jã ji bɔ nɛ nihi fuu susuɔ. Se e sa kaa wa ha munyu nɛ ɔ nɛ hi wa juɛmi mi: Ke nɔ ko ma he ye kaa Mawu ngɛ jio, e ma he su tsakemi tsɔɔmi ɔ maa ye jio, e ma bi nɛ nɔ ɔ nɛ ná hemi kɛ yemi ko kɛ̃. Mɛni he je? Wa ti nɔ ko nɔ ko be nɛ e na Mawu hyɛ, aloo e na nɛ a ngɛ nɔ́ ko bɔe. (Yoh. 1:18) Nɛ jã kɛ̃ adesa ko be nɛ e na kaa nɔ́ ko ngɛ tsakee kɛ pee nɔ́ kpa hyɛ. Nɔ ko be nɛ na lohwe ko nɛ sãã si nɛ ngɛ tsakee kɛ pee lohwe nane eywiɛtsɛ hyɛ. (Hiob 38:1, 4) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wɔ tsuo wa hla níhi a mi, nɛ wa susu he saminya, konɛ waa le nɔ́ nɛ ji anɔkuale ɔ. Bɔfo Paulo tu adebɔ he munyu. E ngma ke: “Kɛ je be nɛ Mawu bɔ je ɔ, e he wami nɛ ngɛ daa, kɛ e su nɛ ji níhi nɛ a nɛ́ kɛ hɛngmɛ ɔ jeɔ kpo paa ngɛ e nibɔ ní ɔmɛ a mi, nɛ adesa naa. Lɔ ɔ he ɔ, a be nya jemi ko kulaa.”—Rom. 1:20.\\nKe o kɛ nihi ngɛ níhi a he susue ɔ, moo ngɔ níhi nɛ a kɛ peeɔ níhi a mi hlami nɛ ngɛ o je gbi mi ɔ kɛ tsu ní saminya (Hyɛ kuku 5)\\n5. Mɛni níhi a mi hlami níhi ma nyɛ maa ye bua Mawu we bi konɛ a nu nɔ́ sisi saminya?\\n5 ‘Nɔ́ sisi numi’ tsɔɔ kaa nɔ ko ma yɔse nɔ́ ko nɛ a nɛ́, aloo e ma yɔse nɔ́ ko nɛ e he wa kaa nɔ ko maa nu sisi. (Heb. 11:3) Nihi nɛ a nuɔ nɔ́ sisi ɔ kɛ a juɛmi hu tsuɔ ní, se pi a hɛngmɛ kɛ a tue kɛkɛ. Yehowa asafo ɔ ha wɔ níhi fuu nɛ a kɛ peeɔ níhi a mi hlami nɛ maa ye bua wɔ. Ní nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ha nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ waa ‘na’ wa Bɔlɔ ɔ. (Heb. 11:27) Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji video nɛ ji The Wonders of Creation Reveal God’s Glory, kɛ womiyohi nɛ ji Was Life Created? kɛ The Origin of Life—Five Questions Worth Asking, kɛ womi nɛ ji Is There a Creator Who Cares About You? Jehanɛ hu ɔ, wa womi tɛtlɛɛ ɔmɛ haa nɛ wa náa ní kpakpahi nɛ wa ma nyɛ ma susu he. Behi fuu ɔ, Awake! ɔ haa nɛ wa naa nɔ́ he je nɛ amlɔ nɛ ɔ, je mi si kpali kɛ ni komɛ heɔ yeɔ kaa Mawu ngɛ ɔ. Munyu nɛ ji “Was It Designed?” (Anɛ A Bɔ Lo?) nɛ baa daa nyɔhiɔ ɔ haa nɛ wa naa adebɔ ní komɛ nɛ a ngɛ nyakpɛ. Behi fuu ɔ, je mi si kpali bɔɔ mɔde kaa a maa hyɛ adebɔ ní nɛ a ngɛ nyakpɛ nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ pee nɔ́ ko.\\n6. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ níhi nɛ a kɛ peeɔ níhi a mi hlami ɔ ye bua ni komɛ, nɛ mɛni blɔ nɔ e ye bua mo ngɛ?\\n6 Nyɛminyumu ko nɛ e ye jeha 19 nɛ ngɛ United States ɔ tu womiyo enyɔ nɛ wa wo ta kɛ sɛ hlami ɔ he munyu ke: “Womiyo nɛ ɔmɛ a se be. I kase womiyo nɛ ɔmɛ si abɔ.” Nyɛmiyo ko hu nɛ e ngɛ France ɔ ngma ke: “Ye bua jɔ munyu nɛ ji ‘Was It Designed?’ (Anɛ A Bɔ Lo?) nɛ baa daa nyɔhiɔ ɔ he! Munyu nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa ga ní tsulɔ kpanaa ko ma nyɛ maa hyɛ adebɔ níhi a nɔ kɛ pee nɔ́ ko, se nɔ́ nɛ e maa pee ɔ kɛ adebɔ níhi nɛ a ngɛ nyakpɛ ɔ be nyɛe maa sɔ kɔkɔɔkɔ.” Ngɛ South Africa a, jokuɛ yiheyo ko nɛ e ye jeha 15 ɔ fɔli de ke: “Munyu nɛ wa biyo ɔ pɔɔ kanemi kekle ngɛ Awake! ɔ mi ji ‘Interview’ (Munyu bimi).” Mo hu nɛɛ? Anɛ o náa ní nɛ ɔmɛ a he se kɛ piɔ si lo? A maa ye bua mo konɛ o hemi kɛ yemi ɔ nɛ pee kaa tso nɛ e sipoku ɔ sɛ zu mi saminya. O hemi kɛ yemi ɔ maa ye bua mo konɛ o da lakpa tsɔɔmi komɛ nɛ a ngɛ kaa kɔɔhiɔ nɛ nya wa a a nya.—Yer. 17:5-8.\\nHEMI KƐ YEMI NƐ O NGƐ NGƐ BAIBLO Ɔ MI\\n7. Mɛni he je nɛ Mawu suɔ kaa o kɛ o juɛmi nɛ to níhi a he ɔ?\\n7 Anɛ e ji tɔmi kaa o kɛ juɛmi nɛ da ma bi sane komɛ ngɛ Baiblo ɔ he lo? Ohoo! Yehowa suɔ kaa o ngɔ o juɛmi kɛ to níhi a he konɛ o yɔse nɔ́ nɛ ji anɔkuale ɔ. Yehowa sume nɛ o he Baiblo ɔ nɛ o ye akɛnɛ ni kpahi he ye ɔ he je. Lɔ ɔ he ɔ, mo susu níhi a he saminya konɛ o ná anɔkuale nile. Jamɛ a nile ɔ ma nyɛ maa ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa. (Kane Roma Bi 12:1, 2; 1 Timoteo 2:4.) Blɔ kake nɛ o maa gu nɔ kɛ ná nile nɛ ɔ ji kaa o maa pee níhi a mi hlami konɛ o nu o sane bimi komɛ a sisi.\\n8, 9. (a) Mɛni ni komɛ kaseɔ? (b) Kɛ ni komɛ ná ní nɛ a kase nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ he ɔ he se ha kɛɛ?\\n8 Ni komɛ kaseɔ Baiblo mi gbamihi, aloo Baiblo mi yi nɔ sanehi, aloo níhi nɛ a tsua si nɛ a na, kɛ bɔ nɛ Baiblo ɔ kɛ je mi si kpami kpaa gbi ha a. Gbami ko nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ wa ma nyɛ maa kase he ní ji 1 Mose 3:15. Yehowa gba gbami nɛ ɔ benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ atua kɛ si lɛ kɛ e nɔ yemi ɔ se pɛ. Gbami nɛ ɔ ji Baiblo ɔ mi kekleekle gbami. E ha nɛ wa ba le bɔ nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ waa na kaa Mawu nɔ yemi ɔ da, nɛ e maa po nɔ́ nami tsuo se. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ kase 1 Mose 3:15 ɔ? Blɔ kake ji kaa o maa pee daka nɛ tsɔɔ be nɛ níhi ya nɔ. O ma nyɛ maa ngma ngmamihi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ gbami nɛ ɔ maa ba mi ha a he níhi fuu kɛ fɔ si. Lɔ ɔ se ɔ, o ma nyɛ maa pee níhi a mi hlami konɛ o le be nɛ a ngma ngmami nɛ ɔmɛ konɛ o to a nya nyatsɔɔ. O maa na kaa Baiblo ngmali ɔmɛ hi si ngɛ be munomunohi a mi, se nɔ́ nɛ nɔ tsuaa nɔ ngma a haa nɛ wa nuɔ gbami ɔ sisi bɔɔbɔɔbɔɔ. Enɛ ɔ maa ye bua mo konɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa ‘mumi klɔuklɔu ɔ lɛ ba nihi a nɔ nɛ a tu munyu.’—2 Pet. 1:21.\\n9 Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ Germany ɔ susu bɔ nɛ Baiblo ɔ mi womi ɔmɛ kɛ a he kpaa gbi, nɛ a tuɔ Matsɛ Yemi ɔ he munyu ha a he. E ngma ke: “E ngɛ mi kaa nyumuhi maa pee 40 lɛ a ngma Baiblo ɔ mohu lɛɛ, se mɛ tsuo a tu Matsɛ Yemi ɔ he munyu. A kpɛti nihi fuu hi si ngɛ be ekpaekpahi a mi, nɛ a li a sibi.” Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ Australia a bua jɔ munyu ko nɛ e kase ngɛ December 15, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ he. Hwɔɔmi Mɔ nɛ ɔ tsɔɔ Hetsɔmi ɔ mi. Jamɛ a gbijlɔ titli nɛ ɔ kɔɔ munyu nɛ ngɛ 1 Mose 3:15 ɔ kɛ Mesia a bami ɔ he. Nyɛmiyo ɔ ngma ke: “Ní kasemi nɛ ɔ ha nɛ i ba na bɔ nɛ Yehowa he ngɛ nyakpɛ ha. E pee mi nyakpɛ kaa nɔ ko to blɔ nya nɛ ɔ kɛ ha Israel bi ɔmɛ, nɛ e ba mi ngɛ Yesu nɔ. I to ye tsui si nɛ i susu bɔ nɛ gbami nɛ kɔɔ Hetsɔmi niye ní ɔ he ɔ ngɛ nyakpɛ ha a he!” Mɛni he je nɛ nyɛmiyo ɔ de jã a? E pue e yi mi tɛ wawɛɛ ngɛ nɔ́ nɛ e kane ɔ he, nɛ e ‘kɔ se.’ Enɛ ɔ ha nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wa, nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi ba wa.—Mat. 13:23.\\n10. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ anɔkuale nɛ Baiblo ngmali ɔmɛ ye ɔ ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ mi wa?\\n10 Nɔ́ kpa ko hu nɛ e woɔ hemi kɛ yemi mi he wami nɛ wa ma nyɛ ma susu he ji kã nɛ Baiblo ngmali ɔmɛ ngɛ, kɛ anɔkuale nɛ a ye ɔ. Blema womi ngmali fuu tu a ma nɔ yeli ɔmɛ a he munyu kpakpa, nɛ a wo a nɔ yemi ɔmɛ a hɛ mi nyami. Se Yehowa gbali ɔmɛ lɛɛ, a ye anɔkuale ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi. A tu mɛ nitsɛmɛ a ma mi bi ɔmɛ, kɛ a matsɛmɛ ɔmɛ a fã tɔmihi a he munyu. (2 Kron. 16:9, 10; 24:18-22) Jehanɛ hu ɔ, a tu mɛ nitsɛmɛ a gbɔjɔmihi kɛ Mawu sɔmɔli kpahi hu a gbɔjɔmihi a he munyu. (2 Sam. 12:1-14; Mar. 14:50) Nyɛminyumu wayoo ko nɛ e ngɛ Britain ɔ de ke: “Nihi pɔɛ anɔkuale tumi jã. Enɛ ɔ ha nɛ wa náa nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ je Mawu ngɔ niinɛ.”\\n11. Mɛni ma nyɛ ma ha nihewi kɛ yihewi a bua nɛ jɔ Baiblo mi sisi tomi mlaahi a he?\\n11 Sisi tomi mlaahi nɛ waa kɛ ma nyɛ ma tsu ní ngɛ wa si himi mi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi. Enɛ ɔ ha nɛ nihi fuu kplɛɛ nɔ kaa Baiblo ɔ je Mawu ngɔ. (Kane La 19:7-11.) Nyɛmiyo wayoo ko nɛ e ngɛ Japan ɔ ngma ke: “Ke i kɛ ye weku ɔ waa kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ɔ tsu ní ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ. Wa náa tue mi jɔmi, wa peeɔ kake, nɛ wa náa suɔmi kɛ haa wa sibi.” Baiblo sisi tomi mlaahi poɔ wa he piɛ ngɛ lakpa jami kɛ hemi kɛ yemi gbogboe nɛ he nihi fuu nyɔguɛ ɔ a he. (La 115:3-8) Anɛ nihi heɔ je mi nile nɛ tsɔɔ kaa Mawu be ɔ yeɔ lo? Su tsakemi tsɔɔmi ɔ haa nɛ nihi buɔ adebɔ níhi kaa mawuhi, nɛ a naa mɛ kaa mɛ lɛ a ngɛ he wami se pi Yehowa. Nihi nɛ a deɔ ke Mawu be ɔ tsɔɔ kaa wa wami ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa dɛ mi. Se nimli nɛ ɔmɛ ha we nɛ wa ná hɛ nɔ kami kpakpa kɛ ha hwɔɔ se.—La 146:3, 4.\\nO KƐ NIHI NƐ SUSU NÍHI A HE\\n12, 13. Mɛni ji blɔ nɛ nuɔ tso nɛ wa maa gu nɔ nɛ waa kɛ wa sukuu bi, tsɔɔli, kɛ ni kpahi nɛ susu adebɔ kɛ Baiblo ɔ he?\\n12 Ke o kɛ nihi ngɛ adebɔ kɛ Baiblo ɔ he susue ɔ, mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ tsɔɔ mɛ níhi a mi saminya? Kekleekle ɔ, ko susu kaa o le nɔ́ nɛ nɔ ɔ heɔ yeɔ. Ni komɛ tsɔɔ kaa a heɔ su tsakemi tsɔɔmi ɔ yeɔ, se a heɔ yeɔ kaa Mawu ngɛ hulɔ. A susu kaa Mawu gu su tsakemi nɔ kɛ bɔ níhi slɔɔtoslɔɔtohi nɛ wami ngɛ a mi. Ni komɛ hu susuɔ kaa ke su tsakemi tsɔɔmi ɔ be mi ɔ, jinɛ a be nihi tsɔɔe ngɛ sukuu. Nɛ ni komɛ hu he we Mawu yi hu, ejakaa jami nɛ a ngɛ mi ɔ sisi mɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke o kɛ nɔ ko ngɛ bɔ nɛ wami plɛ kɛ je sisi ha a he susue ɔ, behi fuu ɔ, e hi kaa o ma bi nɔ ɔ sane kekle. Mo bi sanehi konɛ o le nɔ́ nɛ nɔ ɔ heɔ yeɔ. Ke o kɛ nihi susuɔ níhi a he, nɛ o buɔ mɛ tue ɔ, eko ɔ, a bua maa jɔ kaa a maa bu mo tue.—Tito 3:2.\\n13 Ke nɔ ko tu munyu kɛ si hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ kaa Bɔlɔ ko ngɛ ɔ, eko ɔ, o ma nyɛ maa gu ga blɔ nɔ nɛ o plɛ sane ɔ kɛ fɔ e nɔ. O ma nyɛ ma de lɛ kaa ke e susu kaa Bɔlɔ ko be ɔ, lɛɛ e tsɔɔ blɔ nɔ nɛ wami gu kɛ ba. Ke kekleekle nɔ́ nɛ wami ngɛ mi ɔ maa ya nɔ maa hi si ɔ, e sa nɛ e nyɛ nɛ e fɔ, nɛ e pee e henɔhi fuu kɛ piɛɛ he. Je mi si kpami he ní lelɔ kpanaa ko tsɔɔ kaa níhi nɛ e he maa hia nɔ́ nɛ wami ngɛ mi ɔ ekomɛ ji (1) he womi, (2) he wami kɛ bɔ nɛ e kɛ he wami ɔ ma tsu ní ha, (3) nɔ́ nɛ maa tsɔɔ e klemi, e su, kɛ e ní peepee (nɔ́ nɛ a tsɛɛ ke DNA), kɛ (4) blɔ nɛ e maa gu nɔ nɛ e kɛ ní nɛ ɔmɛ maa pee lɛ nitsɛ e henɔ. E de hu ke: “Ke o susu bɔ nɛ wami yiblii ngɛ ha a he ɔ, e ngɛ nyakpɛ wawɛɛ.”\\n14. Ke o susu kaa o be nyɛe nɛ o kɛ nɔ ko ma susu su tsakemi tsɔɔmi ɔ aloo adebɔ he saminya a, mɛni o ma nyɛ maa pee?\\n14 Ke o susu kaa o be nyɛe nɛ o kɛ nɔ ko ma susu su tsakemi tsɔɔmi ɔ aloo adebɔ he saminya a, o ma nyɛ maa ngɔ Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ kɛ tsu ní. E ngma ke: “Tsu tsuaa tsu ɔ, nɔ ko nɛ fiaa; se Mawu lɛ bɔ níhi tsuo.” (Heb. 3:4) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsu tsuaa tsu ɔ, nɔ ko kɛ̃ nɛ ma! Nɛ jã nɔuu nɛ e ji ngɛ wami yiblii nɛ wa juɛmi kpi he ɔ hu he. Nɔ ko nɛ e ngɛ nile lɛ e pee. O ma nyɛ maa ngɔ asafo ɔ womi nɛ sa kɛ tsu ní hulɔ. Nyɛmiyo ko ngɔ womiyo enyɔ nɛ wa wo ta kɛ sɛ hlami ɔ kɛ ha niheyo ko nɛ he we Mawu yi. Otsi komɛ a se ɔ, niheyo ɔ de ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, i he ye kaa Mawu ngɛ.” Enɛ ɔ ha nɛ niheyo ɔ bɔni Baiblo ɔ kasemi, nɛ e ba pee Yehowa sɔmɔlɔ.\\n15, 16. Loko o kɛ nɔ ko ma susu nɔ́ nɛ tsɔɔ kaa Baiblo ɔ je Mawu ngɔ ɔ he ɔ, mɛni e sa kaa o pee? Se mɛni e sa kaa o kai?\\n15 Ke nɔ ko he we Baiblo ɔ yi ɔ, mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu konɛ o kɛ lɛ nɛ susu níhi a he? Kaa bɔ nɛ wa de kɛ sɛ hlami ɔ, mo bi lɛ sanehi konɛ o le nɔ́ nɛ e heɔ yeɔ. Jehanɛ hu ɔ, mo hla nɔ́ nɛ e bua jɔ he nɛ o kɛ lɛ nɛ susu he. (Abɛ 18:13) Ke e bua jɔ je mi si kpami he ɔ, eko ɔ, ke o kɛ lɛ susu bɔ nɛ Baiblo ɔ kɛ je mi si kpami kpa a gbi ha a he ɔ, e bua maa jɔ he. Ni komɛ hu ngɛ nɛ ke o kɛ mɛ susu níhi nɛ tsɔɔ kaa gbamihi kɛ yi nɔ sanehi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ da a he ɔ, a bua maa jɔ he. Aloo eko ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ nihi Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ a kɛ ma nyɛ ma tsu ní ngɛ a si himi mi. Sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ mi.\\n16 Mo kai kaa oti nɛ o ngɛ hlae nɛ o su he ji kaa o ma ha nɛ o munyu ɔ nɛ ta a tsui he, se pi nɛ o kɛ mɛ maa je atsinyɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke a ngɛ nɔ́ ko de ɔ, moo bu tue saminya. Moo je bumi mi kɛ bi sanehi, nɛ o to o tsui si kɛ tsɔɔ mɛ níhi a nya, titli ɔ, ke o kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ngɛ ní sɛɛe. Ke o pee jã a, eko ɔ, a maa bu mo tue. Jehanɛ hu ɔ, a ma yɔse kaa o susu o hemi kɛ yemi ɔ he saminya. Enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ nihewi kɛ yihewi fuu pɔɛ peemi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko suɔ nɛ e kɛ mo nɛ je atsinyɛ kɛkɛ, aloo e ye o he fɛu ɔ, e he hia we nɛ o ha lɛ heto.—Abɛ 26:4.\\nMOO PƐTƐ ANƆKUALE Ɔ HE WAWƐƐ\\n17, 18. (a) Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o pɛtɛ anɔkuale ɔ he wawɛɛ? (b) Mɛni sane bimi he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n17 Ke wa hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa a, e sa nɛ waa le níhi fuu pe Baiblo ɔ mi sisije tsɔɔmi ɔmɛ kɛkɛ. Enɛ ɔ he ɔ, mo hla Mawu Munyu ɔ mi saminya kaa nɔ́ nɛ o ngɛ juetli ko nɛ a ngɔ kɛ laa a hlae. (Abɛ 2:3-6) Moo ngɔ níhi nɛ a kɛ peeɔ níhi a mi hlami nɛ ngɛ o je gbi mi ɔ kɛ tsu ní saminya. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji Watchtower Library nɛ ngɛ DVD nɔ ɔ, Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE, kɛ Watch Tower Publications Index aloo Research Guide for Jehovah’s Witnesses. Jehanɛ hu ɔ, kɛ pee oti kaa o maa kane Baiblo mluku ɔ tsuo. O ma nyɛ maa ngɔ nyɔhiɔ 12 kɛ kane Baiblo ɔ tsuo. Nɔ́ ko be nɛ woɔ nɔ hemi kɛ yemi mi he wami pe Mawu Munyu ɔ kanemi. Benɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ko kai e nihe mi ɔ, e de ke: “Baiblo mluku ɔ tsuo nɛ i kane ɔ lɛ ha nɛ i yɔse kaa Baiblo ɔ ji Mawu Munyu niinɛ. Nyagbenyagbe ɔ, i ba nu Baiblo mi sanehi nɛ i kase ngɛ ye jokuɛwi a si ɔ sisi saminya. Enɛ ɔ ha nɛ ye hemi kɛ yemi ɔ mi ba wa wawɛɛ.”\\n18 Fɔli, nyɛ ji nihi titli nɛ nyɛ ma nyɛ maa ye bua nyɛ bimɛ konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Mawu a kpɛti ɔ mi nɛ wa. Mɛni blɔ nɔ nyɛ ma nyɛ maa gu kɛ ye bua mɛ konɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa? Wa ma susu enɛ ɔ he ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\nNihewi Kɛ Yihewi Tsɔɔ Kaa Bɔlɔ Ko Ngɛ","num_words":3600,"character_repetition_ratio":0.064,"word_repetition_ratio":0.019,"special_characters_ratio":0.304,"stopwords_ratio":0.516,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Wɔjieɔ Suɔmɔ Kpo Ni Wɔyeɔ Jalɛ Sane Be Ni Wɔbuɔ Gbekɛbii Ahe Kɛjeɔ Awuiyelɔi Ahe | Buu-Mɔɔ Nikasemɔ\\n“Ojeee Nyɔŋmɔ ni náa efɔŋfeemɔ he miishɛɛ; mɔ fɔŋ ko kɛ bo ehiŋ shi.”​—LALA 5:4.\\n1-3. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Lala 5:4-6 lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yehowa naa efɔŋfeemɔ ehãa? (b) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ niseniianii ni afeɔ gbekɛbii lɛ teɔ shi ewoɔ “Kristo lɛ mla lɛ”?\\nYEHOWA NYƆŊMƆ nyɛɔ efɔŋfeemɔ srɔtoi fɛɛ. (Kanemɔ Lala 5:4-6.) Kɛ́ mɔ ko kɛ gbekɛ ko fee bɔlɛnamɔ nifeemɔ ko lɛ, eji efɔŋfeemɔ ni yɔɔ nyaŋemɔ diɛŋtsɛ, ni Yehowa miihi kwraa! Wɔ, ni ji Yehowa Odasefoi lɛ, kaseɔ Yehowa, ni no hewɔ lɛ, wɔ hu wɔmiihi nifeemɔ ni yɔɔ taŋ nɛɛ, ni wɔhãaa mɛi ni kɛ amɛhe woɔ mli lɛ hiɛ kwraa yɛ asafo lɛ mli.​—Rom. 12:9; Heb. 12:15, 16.\\n2 Niseniianii srɔtoi fɛɛ ni afeɔ gbekɛbii lɛ teɔ shi ewoɔ “Kristo lɛ mla lɛ” waa diɛŋtsɛ! (Gal. 6:2) Nɔ hewɔ ni wɔkɛɔ nakai ji akɛ, tamɔ bɔ ni atsɔɔ wɔ yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, nibii fɛɛ ni Yesu wie kɛ nibii fɛɛ ni efee lɛ, suɔmɔ ji nɔ ni tsirɛ lɛ ni efee. Ni wɔle akɛ, nibii ni Yesu wie kɛ nibii ni efee lɛ ni feɔ Kristo lɛ mla lɛ. Agbɛnɛ hu, wɔna akɛ Kristo lɛ mla lɛ woɔ mɛi hewalɛ ni amɛye jalɛ sane. Anɔkwa Kristofoi hiɔ shi yɛ Kristo lɛ mla lɛ naa, ni no hewɔ lɛ, amɛbuɔ gbekɛbii ahe, ni amɛjieɔ suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛ. Shi mɛi ni feɔ gbekɛbii niseniianii lɛ susuɔ amɛ pɛ amɛhe. Efɔŋ nɛɛ ni amɛfeɔ gbekɛbii lɛ hãa gbekɛbii lɛ nuɔ he akɛ asumɔɔɔ amɛsane, ni asusuuu amɛhe.\\n3 Dɔlɛ sane ji akɛ, ŋmɛnɛ lɛ, mɛi kɛ gbekɛbii feɔ bɔlɛnamɔ nifeemɔi yɛ jeŋ fɛɛ, ni eko esa anɔkwa Kristofoi komɛi po ahe. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ “gbɔmɛi fɔji kɛ shishiulɔi” ayi efa waa yɛ je lɛ mli, ni amɛteŋ mɛi komɛi po eju shi kɛbote asafo lɛ mli. (2 Tim. 3:13) Kɛfata he lɛ, mɛi komɛi ni kɛɛ nyɛmimɛi ji amɛ lɛ eŋmɛɛ amɛhe amɛhã heloo lɛ akɔnɔi lɛ ni amɛkɛ gbekɛbii efee bɔlɛnamɔ nifeemɔi. Mɛni hewɔ eji esha kpele akɛ mɔ ko baafee gbekɛ ko niseniianii? Ni kɛ́ mɔ ko fee gbekɛ ko niseniianii loo esha kroko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, te asafoŋ onukpai lɛ tsuɔ he nii amɛhãa tɛŋŋ? Mɛni fɔlɔi baanyɛ afee kɛbu amɛbii ahe? Wɔbaahã sanebimɔi nɛɛ ahetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli. *\\nEJI ESHA KPELE AKƐ MƆ KO BAAFEE GBEKƐ KO NISENIIANII\\n4-5. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ akɛ kɛ́ mɔ ko fee gbekɛ ko niseniianii lɛ efee lɛ esha lɛ?\\n4 Kɛ́ afee gbekɛ ko niseniianii lɛ, eyeɔ awui be kplaŋŋ. Eyeɔ gbekɛ lɛ, gbekɛ lɛ wekumɛi, enyɛmimɛi Kristofoi, kɛ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ esane lɛ awui. Kɛ́ mɔ ko fee gbekɛ ko niseniianii lɛ, efee esha kpele diɛŋtsɛ.\\n5 Efee gbekɛ lɛ esha. Kɛ́ mɔ ko hã mɔ ko piŋ loo ena nɔ yakatswaa lɛ, efee lɛ esha. Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaana akɛ mɛi ni kɛ gbekɛbii feɔ bɔlɛnamɔ nifeemɔi lɛ hãa gbekɛbii lɛ piŋɔ waa. Bei pii lɛ, mɛi nɛɛ ji mɛi ni gbekɛbii lɛ muɔ amɛfɔ̃ɔ amɛnɔ. No hewɔ lɛ, nyɛ ni amɛnyɛɔ gbekɛbii lɛ anɔ koni amɛfee nibii ni esaaa akɛ amɛfeɔ lɛ hãa gbekɛbii lɛ nuɔ he akɛ mɔ ko kwraa bɛ ni amɛbaanyɛ amɛmu amɛfɔ̃ enɔ akɛ ebaabu amɛhe. Enɛ ji yitsoŋwalɛ sane diɛŋtsɛ, ni esa akɛ abu gbekɛbii ahe kɛje he, ni ashɛje mɛi ni afee amɛ niseniianii lɛ amii ni aye abua amɛ.​—1 Tes. 5:14.\\n6-7. Kɛ́ mɔ ko yafee gbekɛ ko niseniianii lɛ, mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ efee esha eshi asafo lɛ kɛ amralofoi lɛ?\\n6 Efee asafo lɛ esha. Kɛ́ mɔ ko ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ yafee gbekɛ ko niseniianii lɛ, egbe asafo lɛ he guɔ. (Mat. 5:16; 1 Pet. 2:12) Ebaahã mɛi awie akɛ asafo lɛ mli bii lɛ feɔ gbekɛbii niseniianii, tsɛbelɛ ebɛ mli nakai, ejaakɛ nyɛmimɛi akpekpei abɔ miimia amɛhiɛ waa ‘kɛmiiwu hemɔkɛyeli lɛ he ta’ lɛ! (Yuda 3) Kɛ́ mɔ ko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ fee nibii gbohii lɛ, eegbe asafo lɛ he guɔ, ni kɛ́ etsakeee etsui lɛ, abaashwie lɛ kɛje asafo lɛ mli.\\n7 Efee esha eshi amralofoi lɛ. Esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo “aba ehe shi awo hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ ashishi.” (Rom. 13:1) Kɛ́ wɔye mlai ni amralofoi lɛ ewo lɛ anɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiiba wɔhe shi wɔmiiwo amɛshishi. Amralofoi lɛ ewo mlai srɔtoi, ni eko ji akɛ akafee gbekɛbii niseniianii. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ku mla nɛɛ loo ekroko ni tamɔ nakai lɛ mli lɛ, efee esha eshi amralofoi lɛ. (Okɛto Bɔfoi 25:8 lɛ he.) Asafoŋ onukpai lɛ bɛ hegbɛ ni amɛgbalaa mɔ ko toi yɛ amralofoi lɛ amla ko mli ni eku lɛ hewɔ, shi amralofoi lɛ yɛ nakai hegbɛ lɛ, ni asafoŋ onukpai lɛ ebuŋ mɔ ko ni eyafee gbekɛ ko niseniianii lɛ he kɛjeŋ toigbalamɔ ni amralofoi lɛ kɛbaaba enɔ lɛ he. (Rom. 13:4) Nɔ ni eshafeelɔ lɛ edu lɛ, no nɔŋŋ ebaakpa.​—Gal. 6:7.\\n8. Kɛ́ mɔ ko tɔ̃ enyɛmi gbɔmɔ nɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ esaa Yehowa hu he?\\n8 Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, efee esha eshi Nyɔŋmɔ. (Lala 51:4) Kɛ́ mɔ ko fee gbekɛ ko niseniianii lɛ, etɔ̃ gbekɛ lɛ, ni ji enyɛmi gbɔmɔ lɛ nɔ, ejaakɛ kɛjɛ nakai be lɛ kɛyaa lɛ, gbekɛ lɛ baanu he akɛ ebɛ shweshweeshwe. Ni kɛ́ mɔ ko tɔ̃ enyɛmi gbɔmɔ nɔ lɛ, etɔ̃ Yehowa hu nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, awie yɛ Mose Mla lɛ mli akɛ, kɛ́ mɔ ko ju enaanyo ko nɔ ko loo eshishiu lɛ lɛ, “eyeee Yehowa anɔkwa.” (3 Mo. 6:2-4) No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ, kɛ́ mɔ ko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ fee gbekɛ ko niseniianii lɛ, eyeee Nyɔŋmɔ anɔkwa. Agbɛnɛ hu, mɔ lɛ ewo Yehowa gbɛ́i lɛ he muji kpɔtɔɔ. Anɔkwa, mɛi ni kɛ gbekɛbii feɔ bɔlɛnamɔ nifeemɔi lɛ miifee esha kpele amɛmiishi Nyɔŋmɔ, ni esaaa akɛ wɔŋmɛɔ nifeemɔ ni yɔɔ taŋ nɛɛ gbɛ yɛ asafo lɛ mli.\\n9. Mɛɛ Ŋmalɛ naa gbɛtsɔɔmɔi Yehowa asafo lɛ kɛhã yɛ niseniianii ni afeɔ gbekɛbii lɛ he kɛjɛ blema? Ni mɛni hewɔ?\\n9 Yehowa asafo lɛ kɛ afii abɔ ejɛ Ŋmalɛ lɛ mli etsɔɔ wɔ nibii pii yɛ niseniianii ni afeɔ gbekɛbii lɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Buu-Mɔɔ kɛ Awake! srɔtoi etsɔɔ nibii ni mɛi ni be ni amɛji gbekɛbii lɛ akɛ amɛ fee bɔlɛnamɔ nifeemɔi lɛ baanyɛ afee kɛdamɔ dɔlɛ kɛ haomɔ kpele ni amɛtsɔɔ mli lɛ naa, nɔ ni mɛi krokomɛi baanyɛ afee kɛye abua amɛ ni amɛshɛje amɛmii, kɛ nɔ ni fɔlɔi baanyɛ afee kɛbu amɛbii lɛ ahe koni akafee amɛ niseniianii. Agbɛnɛ hu, ajɛ Ŋmalɛ lɛ mli akɛ gbɛtsɔɔmɔi ni mli kã shi faŋŋ ehã asafoŋ onukpai lɛ koni amɛle nɔ ni esa akɛ amɛfee kɛ́ mɔ ko yafee gbekɛ ko niseniianii. Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kwɛɔ gbɛtsɔɔmɔi ni ekɛhã asafoi lɛ yɛ bɔ ni esa akɛ atsu esha nɛɛ, ni ji niseniianii ni afeɔ gbekɛbii lɛ he nii ahã lɛ mli ekoŋŋ. Mɛni hewɔ Yehowa asafo lɛ feɔ nibii nɛɛ fɛɛ? Koni ekaba lɛ akɛ bɔ ni wɔtsuɔ esha nɛɛ he nii wɔhãa lɛ kɛ Kristo lɛ mla lɛ kpãaa gbee.\\nNƆ NI ASAFOŊ ONUKPAI LƐ FEƆ KƐ́ MƆ KO YAFEE ESHA KO NI YƆƆ HIƐDƆƆ\\n10-12. (a) Kɛ́ mɔ ko yafee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ, ni asafoŋ onukpai lɛ miitsu sane lɛ he nii lɛ, mɛni esa akɛ amɛhã ehi amɛjwɛŋmɔŋ? Ni mɛɛ otii esa akɛ amɛkɛmamɔ amɛhiɛ? (b) Yɛ nɔ ni awie yɛ Yakobo 5:14, 15 lɛ naa lɛ, mɛni asafoŋ onukpai lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaafee?\\n10 Kɛ́ mɔ ko yafee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni asafoŋ onukpai lɛ miitsu sane lɛ he nii lɛ, amɛhãa ehiɔ amɛjwɛŋmɔŋ akɛ, Kristo lɛ mla lɛ biɔ ni amɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ, ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛfee nɔ ni sa ni ja yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ amɛná amɛle akɛ mɔ ko efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, nibii pii yɛ ni esa akɛ amɛsusu he. Oti ni he hiaa fe fɛɛ ni ma asafoŋ onukpai lɛ ahiɛ ji, ni amɛbaawo Yehowa hiɛ nyam ni amɛkwɛ ni akagbe egbɛ́i lɛ he guɔ. (3 Mo. 22:31, 32; Mat. 6:9) Oti kroko ni he hiaa ni ma amɛhiɛ ji, ni amɛbaabu amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ahe koni nɔ ko akafite wekukpaa kpakpa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ, ni agbɛnɛ hu, amɛye amɛbua mɛi ni esha ni afee lɛ esa amɛhe lɛ.\\n11 Agbɛnɛ hu, asafoŋ onukpai lɛ kwɛɔ kɛji eshafeelɔ lɛ etsake etsui, ni kɛ́ amɛna akɛ etsake etsui lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaaye amɛbua lɛ ni esaa ekɛ Yehowa teŋ. (Kanemɔ Yakobo 5:14, 15.) Kɛ́ Kristofonyo ko ŋmɛɛ ehe ehã akɔnɔ fɔŋ ni eyafee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, ebɛ hewalɛ yɛ mumɔŋ, ni tsɔɔ akɛ, wekukpaa kpakpa bɛ ekɛ Yehowa teŋ dɔŋŋ. * Asafoŋ onukpai lɛ tamɔ datrɛfoi, ni amɛbaabɔ mɔdɛŋ ni amɛye amɛbua “helatsɛ lɛ,” ni ji mɔ ni efee esha lɛ, koni ená hewalɛ ekoŋŋ. Kɛ́ mɔ lɛ etsake etsui lɛɛlɛŋ lɛ, no lɛ ŋaa ni amɛbaajɛ Ŋmalɛ lɛ mli amɛwo lɛ lɛ baanyɛ aye abua lɛ ni esaa ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ.​—Bɔf. 3:19; 2 Kor. 2:5-10.\\n12 No hewɔ lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, sɔ̃ ni tsii diɛŋtsɛ kã asafoŋ onukpai lɛ anɔ. Mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ asane kã onukpai lɛ atsui nɔ waa, ejaakɛ Nyɔŋmɔ etuu asafo lɛ ewo amɛdɛŋ. (1 Pet. 5:1-3) Asafoŋ onukpai lɛ miisumɔ ni nyɛmimɛi lɛ fɛɛ anu he akɛ amɛyɛ shweshweeshwe yɛ asafo lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ amɛná amɛle akɛ mɔ ko efee gbekɛ ko niseniianii loo efee esha kroko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, amɛtsuɔ he nii oya nɔŋŋ. Mɛni amɛtsuɔ yɛ he? Nyɛhãa wɔkɛ sanebimɔi ni yɔɔ kuku 13, 15, kɛ 17 lɛ shishijee lɛ atsɔɔ mli.\\n13-14. Kɛ́ amralofoi lɛ wo mlai ni tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko nu akɛ afee gbekɛ ko niseniianii lɛ ebabɔ amɛ lɛ, ani asafoŋ onukpai lɛ yeɔ mlai nɛɛ anɔ? Tsɔɔmɔ mli.\\n13 Kɛ́ amralofoi lɛ wo mlai ni tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko nu akɛ afee gbekɛ ko niseniianii lɛ ebabɔ amɛ lɛ, ani asafoŋ onukpai lɛ yeɔ mlai nɛɛ anɔ? Hɛɛ. Yɛ maji komɛi anɔ lɛ, awo mlai ni tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko nu akɛ afee gbekɛ ko niseniianii lɛ eyabɔ amralofoi lɛ, ni asafoŋ onukpai lɛ yeɔ mlai nɛɛ anɔ. (Rom. 13:1) Mlai nɛɛ eteee shi ewooo Nyɔŋmɔ mla lɛ. (Bɔf. 5:28, 29) No hewɔ lɛ, kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ nu akɛ afee gbekɛ ko niseniianii lɛ, esa akɛ amɛhã nitsumɔhe nine lɛ ale amrɔ nɔŋŋ, koni atsɔɔ amɛ bɔ ni amɛbaafee amɛye maŋ lɛ mlai lɛ anɔ.\\n14 Asafoŋ onukpai lɛ hãa mɔ ni afee lɛ niseniianii lɛ kɛ efɔlɔi, kɛ mɛi krokomɛi ni le sane lɛ leɔ akɛ amɛyɛ hegbɛ akɛ amɛbɔɔ amralofoi lɛ. Shi kɛ́ mɔ ni akɛɛ efee gbekɛ lɛ niseniianii lɛ yɛ asafo lɛ mli ni sane lɛ gbɛ eshwã akutso lɛ mli hu? Ani esa akɛ mɔ ni yabɔ amralofoi lɛ anu he akɛ egbe Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he guɔ? Dabi. Mɔ ni fee gbekɛ lɛ niseniianii lɛ moŋ ni egbe Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he guɔ.\\n15-16. (a) Yɛ nɔ ni aŋma yɛ 1 Timoteo 5:19 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ ja asafoŋ onukpai lɛ ená kɛ́ hooo kwraa lɛ odasefoi enyɔ dani abaato saneyeli ajinafoi akuu lɛ? (b) Kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ nu akɛ mɔ ko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ efee gbekɛ ko niseniianii lɛ, mɛni amɛfeɔ?\\n15 Mɛni hewɔ ja asafoŋ onukpai lɛ ená kɛ́ hooo kwraa lɛ odasefoi enyɔ dani abaato saneyeli ajinafoi akuu lɛ? Ejaakɛ no ji nɔ ni Biblia lɛ kɛɛ kɛ́ afee lɛ, no tsɔɔ akɛ aye jalɛ sane. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ, shi mɔ lɛ ekpɛlɛɛɛ nɔ lɛ, ja aná odasefoi enyɔ ni baama nɔ mi akɛ mɔ lɛ efee esha lɛ lɛɛlɛŋ dani asafoŋ onukpai lɛ baato saneyeli ajinafoi akuu. (5 Mo. 19:15; Mat. 18:16; kanemɔ 1 Timoteo 5:19.) Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ kɛ́ akɛɛ mɔ ko efee gbekɛ ko niseniianii lɛ, ja aná odasefoi enyɔ dani abaanyɛ ayabɔ amralofoi lɛ? Dabi. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko etɔ̃ maŋ lɛ mla nɔ, ni maŋ lɛ mla biɔ ni abɔ amralofoi lɛ, jeee ja aná odasefoi enyɔ dani asafoŋ onukpai lɛ loo mɛi krokomɛi baayabɔ amralofoi lɛ.\\n16 Kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ nu akɛ mɔ ko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ efee gbekɛ ko niseniianii, ni maŋ lɛ mla biɔ ni amɛyabɔ amralofoi lɛ, amɛyeɔ mla lɛ nɔ, ni no sɛɛ lɛ, amɛtaoɔ sane lɛ mli. Kɛ́ mɔ lɛ kɛɛ sane lɛ bɛ mli lɛ, asafoŋ onukpai lɛ baatsɛ odasefoi ni amɛbi amɛ. Kɛ́ aná kɛ́ hooo kwraa lɛ, mɛi enyɔ, ni ji mɔ ko ni na nɔ ni tee nɔ lɛ​—gbekɛ lɛ diɛŋtsɛ jio, mɔ kroko jio​—kɛ mɔ kroko hu ni na nɔ ni tee nɔ lɛ loo ni ena ni mɔ lɛ miifee gbekɛ nɛɛ loo gbekɛ kroko niseniianii be ko ni eho lɛ, asafoŋ onukpai lɛ baato saneyeli ajinafoi akuu. * Shi kɛ́ anáaa mɛi enyɔ lɛ, ani no tsɔɔ akɛ sane lɛ bɛ mli? Dabi, jeee doo. Kɛ́ anáaa odasefoi enyɔ po lɛ, ebaanyɛ eba lɛ akɛ mɔ ni akɛɛ efee gbekɛ ko niseniianii lɛ efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛɛlɛŋ, ni eye mɛi awui waa. Asafoŋ onukpai lɛ le enɛ, ni no hewɔ lɛ, amɛbaaya nɔ amɛshɛje mɛi fɛɛ ni ekolɛ esha ni ayafee lɛ eye amɛ awui lɛ amii ni amɛye amɛbua amɛ. Agbɛnɛ hu, amɛbaahã amɛhiɛ ahi amɛhe nɔ waa yɛ mɔ ni akɛɛ efee gbekɛ ko niseniianii lɛ he, koni amɛbu asafo lɛ he ni akaye nyɛmimɛi lɛ awui.​—Bɔf. 20:28.\\n17-18. Gbalamɔ nitsumɔ ni saneyeli ajinafoi akuu lɛ tsuɔ lɛ mli.\\n17 Mɛni ji saneyeli ajinafoi akuu lɛ nitsumɔ? Asafoŋ onukpai ni sɔmɔɔ akɛ saneyeli ajinafoi akuu lɛ anitsumɔ ji, ni amɛkwɛ kɛji mɔ ni akɛɛ efee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ baanyɛ aya nɔ ahi asafo lɛ mli loo enyɛŋ eya nɔ ehi mli. Jeee amɛ amɛbaatsɔɔ kɛji esa akɛ amralofoi lɛ agbala mɔ ni eyafee gbekɛ lɛ niseniianii lɛ toi yɛ maŋ lɛ mla mli ni eku lɛ hewɔ. Amɛshiɔ no amɛhãa amralofoi lɛ.​—Rom. 13:2-4; Tito 3:1.\\n18 Asafoŋ onukpai ni sɔmɔɔ akɛ saneyeli ajinafoi akuu lɛ tsuɔ sane lɛ fã ni kɔɔ wekukpaa ni kã mɔ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ kɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ateŋ lɛ he nii. Amɛdamɔɔ saji ni awie yɛ Biblia lɛ mli lɛ anɔ amɛkwɛɔ kɛji efɔŋfeelɔ lɛ etsake etsui lɛɛlɛŋ aloo etsakeko etsui. Kɛ́ etsakeko etsui lɛ, abaashwie lɛ kɛje asafo lɛ mli, ni abaatswa eshwiemɔ lɛ he adafi atsɔɔ asafo lɛ. (1 Kor. 5:11-13) Shi kɛ́ etsake etsui lɛ, ashwieŋ lɛ; ebaaya nɔ ehi asafo lɛ mli. Kɛ̃lɛ, asafoŋ onukpai lɛ baahã ele akɛ, enáŋ sɔɔmɔ hegbɛ ko kwraa yɛ asafo lɛ mli; kɛ́ ekolɛ ebaaná eko po lɛ, jeee ŋmɛnɛ kɛ wɔ́ sane. Akɛni gbekɛbii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ asane kã asafoŋ onukpai lɛ atsui nɔ waa hewɔ lɛ, ekolɛ amɛbaabɔ gbekɛbii fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ afɔlɔi kɔkɔ ni amɛhã amɛhiɛ ahi amɛbii lɛ anɔ waa kɛ́ amɛna akɛ amɛbii lɛ miibɛŋkɛ nakai ashimashi lɛ. Be ni asafoŋ onukpai lɛ tsuɔ saji nɛɛ ahe nii lɛ, esa akɛ amɛkwɛ jogbaŋŋ ni amɛkahã mɛi le gbekɛ lɛ ni afee lɛ niseniianii lɛ.\\nFƆLƆI, NYƐBUA NYƐBII LƐ AHE\\nFɔlɔi komɛi kɛ woji kɛ nibii ni Yehowa asafo lɛ efee lɛ miitsɔɔ amɛbii nɔ ni esa akɛ amɛle yɛ bɔlɛnamɔ he yɛ afii ni amɛye lɛ naa. Enɛ ni amɛfeɔ lɛ baabu amɛbii lɛ ahe koni akɛ amɛ akafee bɔlɛnamɔ nifeemɔi. (Kwɛmɔ kuku 19-22)\\n19-22. Mɛni fɔlɔi baanyɛ afee kɛbu amɛbii lɛ ahe? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)\\n19 Fɔlɔi, eji nyɛsɔ̃ akɛ nyɛbu nyɛbii lɛ ahe koni akaye amɛ awui. * Nyɛbii lɛ ji “gboshinii ni jɛ Yehowa ŋɔɔ,” ni eekpa gbɛ akɛ nyɛbaabu gboshinii nɛɛ he jogbaŋŋ. (Lala 127:3) Mɛni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛbu nyɛbii lɛ ahe ni mɔ ko akafee amɛ niseniianii?\\n20 Klɛŋklɛŋ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni ole niseniianii ni afeɔ gbekɛbii lɛ he sane fitsofitso. Esa akɛ ole mɛi ni fɔɔ gbekɛbii niseniianii feemɔ kɛ ŋaa gbɛi ni amɛtsɔɔ nɔ amɛlakaa gbekɛbii lɛ. Kɛ́ oyiŋ etɛ̃ɛɛ bo yɛ mɔ ko he loo ona shihilɛ ko ni kɛ́ obi lɛ yaje mli lɛ ewaaa akɛ abaafee lɛ niseniianii lɛ, kaaku ohiɛ ofɔ̃ nɔ. (Abɛi 22:3; 24:3) Kaahã ohiɛ kpa nɔ akɛ, bei pii lɛ mɛi ni feɔ gbekɛbii niseniianii lɛ ji mɛi ni gbekɛbii lɛ le momo ni amɛheɔ amɛ amɛyeɔ.\\n21 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, okɛ obii lɛ agba sane waa. (5 Mo. 6:6, 7) Nɔ kome ni enɛ baabi ni ofee ji, ni obo saji fɛɛ ni amɛkɛɔ bo lɛ amli toi jogbaŋŋ. (Yak. 1:19) Be fɛɛ be lɛ, hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, kɛ́ afee gbekɛbii niseniianii lɛ, bei pii lɛ, amɛsheɔ gbeyei akɛ amɛbaababɔ amaniɛ. Ekolɛ amɛsusuɔ akɛ mɔ ko mɔ ko heŋ amɛ eyeŋ, aloo ekolɛ mɔ ni fee amɛ niseniianii lɛ etswa amɛnaa ma akɛ kɛ́ amɛyabɔ amaniɛ lɛ, ebaafee amɛ nɔ ko. Kɛ́ eefee bo akɛ afee obi lɛ niseniianii lɛ, bi lɛ saji ni sa, ni oto otsui shi obo lɛ toi jogbaŋŋ be ni ewieɔ lɛ. Shi kwɛmɔ bɔ ni obaabi saji lɛ ohã lɛ jogbaŋŋ, koni okafã gbekɛ lɛ tsui.\\n22 Nɔ ni ji etɛ lɛ, tsɔɔmɔ obii lɛ nii. Kwɛmɔ afii abɔ ni amɛye ni otsɔɔ amɛ nɔ ni esa akɛ amɛle yɛ bɔlɛnamɔ he. Tsɔɔmɔ amɛ nɔ ni amɛwie kɛ nɔ ni amɛfee kɛji mɔ ko ka akɛ ebaamɔmɔ amɛhei ni esaaa akɛ emɔmɔɔ loo ekɛ amɛ baashwɛ shwɛmɔi komɛi. Yehowa asafo lɛ ehã fɔlɔi nibii pii ni amɛbaanyɛ amɛkɛtsɔɔ amɛbii lɛ nii kɛbu amɛhe.​—Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji, “ Tsɔɔmɔ Bo Diɛŋtsɛ Ohe Kɛ Obii Lɛ Nii.”\\nTsɔɔmɔ Bo Diɛŋtsɛ Ohe Kɛ Obii Lɛ Nii\\nNibii Ni Fɔlɔi Baanyɛ Amɛkɛtsɔɔ Amɛbii Lɛ Nii\\n“Your Child Is in Danger!,” “How Can We Protect Our Children?,” kɛ “Prevention in the Home” Awake! October 8, 1993\\n“A Danger That Concerns Every Parent,” “How to Protect Your Children,” kɛ “Make Your Family a Safe Haven” Awake! October 2007\\n“Bɔ Ni Ooofee Otsɔ Tsɛ Kpakpa” Buu-Mɔɔ, January 1, 2009\\n“Okɛ Obii Lɛ Awie Bɔlɛnamɔ He” Buu-Mɔɔ, January 1, 2011\\nWɔbuɔ Wɔbii Ahe, eji vidio ni yɔɔ JW Broadcasting® lɛ nɔ\\n“Jehovah’s Witnesses Educate Parents and Children to Protect Against Sexual Predators,” yɛ jw.org® lɛ nɔ (Eyɛ Blɔfo wiemɔ mli. Kwɛmɔ ABOUT US > ACTIVITIES.)\\n“How Can Parents Teach Their Children About Sex?” yɛ jw.org lɛ nɔ (Eyɛ Blɔfo wiemɔ mli. Kwɛmɔ BIBLE TEACHINGS > BIBLE QUESTIONS ANSWERED.)\\nKasemɔ Nii Kɛjɛ Tsɔɔlɔ Kpele Lɛ Ŋɔɔ, yitso 10 kɛ 32\\nOkɛ Yehowa Abɔ Naanyo​—Buu Obii Lɛ Ahe, eji vidio ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ (Kwɛmɔ BIBLIA TSƆƆMƆI > GBEKƐBII.)\\nKɛhã Oblahii Kɛ Oblayei\\nNɔ Ni Otipɛŋfoi Kɛɔ​—Nibii Ni Mɔ Ko Sumɔɔɔ, Shi Afeɔ Koni Akɛtee Ebɔlɛnamɔ Henumɔ Shi, eji vidio ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ (Kwɛmɔ BIBLIA TSƆƆMƆI > OBLAHII KƐ OBLAYEI.)\\n“How Can I Protect Myself From Sexual Predators?” Questions Young People Ask​—Answers That Work, Kpo 1, yitso 32\\n“Young People Ask​—What Should I Know About Sexual Assault?​—Part 1: Precautions,” yɛ jw.org lɛ nɔ (Eyɛ Blɔfo wiemɔ mli. Kwɛmɔ BIBLE TEACHINGS > TEENAGERS.)\\n“Mɛni Esa Akɛ Male Yɛ Kabonaatoo He?” Saji 10 Ni Oblahii Kɛ Oblayei Biɔ Lɛ Ahetoo, Sanebimɔ 8\\nKɛhã Mɛi Ni Afee Amɛ Niseniianii Lɛ Amiishɛjemɔ\\n“Help for the Victims of Incest” (Nɔ Ni Wɔbaanyɛ Wɔfee Kɛye Wɔbua Mɛi Ni Amɛwekumɛi Ni Bɛŋkɛ Amɛ Kpaakpa Lɛ Kɛ Amɛ Ená Bɔlɛ) October 1, 1983 Blɔfo Buu-Mɔɔ\\n“The Innocent Victims of Child Abuse” kɛ “The Secret Wounds of Child Abuse” Awake! October 8, 1991\\n“Young People Ask​—What Should I Know About Sexual Assault?​—Part 2: Recovery,” yɛ jw.org lɛ nɔ (Eyɛ Blɔfo wiemɔ mli. Kwɛmɔ BIBLE TEACHINGS > TEENAGERS.)\\n“Bɔ Ni Wɔbaafee Wɔshɛje Mɛi Ni Afee Amɛ Niseniianii Lɛ Amii” Buu-Mɔɔ, May 2019, Nikasemɔ 20\\n23. Te wɔbuɔ bɔlɛnamɔ nifeemɔi ni akɛ gbekɛbii feɔ lɛ wɔhãa tɛŋŋ? Mɛɛ sanebimɔ wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?\\n23 Wɔ, ni ji Yehowa Odasefoi lɛ, buɔ bɔlɛnamɔ nifeemɔi ni akɛ gbekɛbii feɔ lɛ akɛ eji esha kpele kɛ yitsoŋwalɛ sane. Akɛni wɔhiɔ shi yɛ Kristo lɛ mla lɛ naa hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛ gbekɛ ko fee bɔlɛnamɔ nifeemɔ ko lɛ, wɔtsimɔɔɔ nɔ. Moŋ lɛ, wɔhãa ekpaa enɔfɔŋfeemɔ lɛ mli yibii lɛ. Shi mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua wɔnyɛmimɛi Kristofoi ni afee amɛ niseniianii lɛ? Wɔbaahã sanebimɔ nɛɛ hetoo yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.\\nMɛni hewɔ eji esha kpele akɛ mɔ ko baafee gbekɛ ko niseniianii lɛ?\\nKɛ́ mɔ ko yafee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ, ni asafoŋ onukpai lɛ miitsu sane lɛ he nii lɛ, mɛɛ nibii amɛhãa ehiɔ amɛjwɛŋmɔ mli?\\nMɛni fɔlɔi baanyɛ afee kɛbu amɛbii lɛ ahe koni akafee amɛ niseniianii?\\n^ kk. 5 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, abaatsɔɔ wɔ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛbu gbekɛbii ahe kɛje mɛi ni baasumɔ ni amɛkɛ amɛ aná bɔlɛ loo amɛkɛ amɛ afee bɔlɛnamɔ nifeemɔi lɛ ahe. Wɔbaana nɔ ni asafoŋ onukpai lɛ feɔ kɛbuɔ asafo lɛ he, kɛ nɔ ni fɔlɔi baanyɛ afee kɛbu amɛbii ahe.\\n^ kk. 3 WIEMƆ NI ATSƆƆ MLI: Kɛ́ akɛɛ akɛ gbekɛ ko efee bɔlɛnamɔ nifeemɔ ko lɛ, etsɔɔ akɛ onukpa ko kɛ gbekɛ lɛ ená bɔlɛ, loo elɛmɔ gbekɛ lɛ yoohe, loo ekɛ gbekɛ lɛ nuutso ewo edaaŋ loo edunaa, loo ehã gbekɛ lɛ elɛmɔ lɛ, onukpa lɛ, eyoohe, loo ekɛ enuutso ewo gbekɛ lɛ daaŋ loo edunaa, loo ekɛ eniji ehɔlɔ gbekɛ lɛ he, loo eshwɛ gbekɛ lɛ fufɔi loo edukui ahe, loo ekɛ lɛ efee nifeemɔ kroko ni tamɔ nakai ni yɔɔ nyaŋemɔ kɛgbe ekɔnɔ. Nɔ kome ni ehe miihia ni wɔkadi ji akɛ, mɛi ni kɛ gbekɛbii feɔ bɔlɛnamɔ nifeemɔi lɛ lakaa amɛ ni amɛyeɔ amɛ awui. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ ashwaa gbekɛbii lɛ akɛ amɛ amɛfee ni afee amɛ nakai. Eyɛ mli akɛ gbekɛbii ni akɛ amɛ efee bɔlɛnamɔ nifeemɔi lɛ ateŋ mɛi titri ji yei moŋ, shi gbekɛbii hii pii hu yɛ mli. Mɛi ni kɛ gbekɛbii feɔ bɔlɛnamɔ nifeemɔi lɛ ateŋ mɛi pii ji hii, shi yei komɛi hu feɔ nakai.\\n^ kk. 11 Kɛ́ mɔ ko ni bɛ hewalɛ yɛ mumɔŋ lɛ yafee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, anyɛŋ adamɔ hewalɛ ni ebɛ yɛ mumɔŋ lɛ nɔ aku hiɛ afɔ̃ nɔ ni eyafee lɛ nɔ. Ebaabu eyiŋkpɛi kɛ enifeemɔi gbohii lɛ ahe akɔntaa, ni Yehowa hu baakojo lɛ.​—Rom. 14:12.\\n^ kk. 16 Asafoŋ onukpai lɛ bibiŋ mɔ ni akɛɛ efee gbekɛ ko niseniianii lɛ saji yɛ gbekɛ lɛ hiɛ kɔkɔɔkɔ. Gbekɛ lɛ fɔlɔi loo mɔ kroko ni eda ni gbekɛ lɛ nyɛɔ egbaa lɛ eyitsoŋ sane lɛ baanyɛ agba asafoŋ onukpai lɛ nɔ ni gbekɛ lɛ kɛɛ etee nɔ lɛ. Kɛ́ atsu saji ahe nii nɛkɛ lɛ, ayeŋ gbekɛ lɛ awui.\\n^ kk. 19 Kɛjeee fɔlɔ ji bo, shi mɔ ko bi yɛ oŋɔɔ ni bo okwɛɔ lɛ lɛ, sane nɛɛ kɔɔ bo hu ohe.","num_words":3701,"character_repetition_ratio":0.1,"word_repetition_ratio":0.037,"special_characters_ratio":0.248,"stopwords_ratio":0.07,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Ma Nyɛ Maa Ye Bua Wɔ Konɛ Waa Pee Kristofohi Nɛ A Wa? | Kase\\n‘Wa maa wa kɛ yaa si wa maa pee kaa Kristo ɔ nitsɛ.’—EFESO BI 4:13.\\nLAHI: 11, 42\\nMƐNI O MA DE?\\nKɛ Kristofohi nɛ a wa a náa anɔkuale nile he se ha kɛɛ?\\nMɛni Kristofohi nɛ a wa a peeɔ konɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi?\\nKɛ huɛmɛ kpakpahi ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee Kristofohi nɛ a wa ha kɛɛ?\\n1, 2. Mɛni oti nɛ e sa kaa Kristofo no fɛɛ Kristofo no nɛ kɛ ma e hɛ mi? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\nKE YOGBAYO ko ya jua mi nɛ e ngɛ hlae nɛ e ma he tso yiblii nɛ ngɛ fɛu ɔ, mɛni e hyɛɔ? E ngɛ heii kaa tsa pi tso yiblii ɔ klemi aloo e jua pɛ nɛ e hyɛɔ kɛ heɔ. E hyɛɔ tso yiblii nɛ ngɛ via jee, nɛ ngɛ fɛu, nɛ a ma nyɛ maa ye amlɔ nɔuu hulɔ. E suɔ kaa e ma he tso yiblii nɛ e fu. Ke tso yiblii ko fu ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e wa nitsɛnitsɛ.\\nKristofo no nɛ e wa a hlaa sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma nyɛ maa ye bua lɛ konɛ e le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti\\n2 Jã kɛ̃ nɛ Mawu ngɛ blɔ hyɛe kaa e we bi nɛ a pee a ní kaa nihi nɛ a wa. Wami nɛ wa ngɛ he munyu tue ɔ tsɔɔ we jeha abɔ nɛ nɔ ko ye, mohu ɔ, e tsɔɔ mumi mi wami. Oti nɛ Kristofo no kɛ maa e hɛ mi ji kaa e maa pee Mawu sɔmɔlɔ nɛ e wa. Ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ ha Yehowa nɛ a baptisi lɛ po ɔ, e yaa nɔ nɛ e waa. Bɔfo Paulo suɔ kaa Kristofohi nɛ a hi a Efeso ɔ nɛ a pee a ní kaa nihi nɛ a wa. Enɛ ɔ he ɔ, e wo mɛ he wami konɛ a pee kake ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi, nɛ a ya nɔ nɛ a kase Yesu he ní, konɛ ‘a wa ngɛ mumi mi hluu kɛ yaa si a maa pee kaa Kristo ɔ nitsɛ.’—Efeso Bi 4:13.\\n3. Mɛni si fɔfɔɛ ko lɛ hi Efeso asafo ɔ mi nɛ e ngɛ Yehowa we bi hu a kpɛti mwɔnɛ ɔ?\\n3 A to Efeso asafo ɔ sisi jehahi babauu se loko Paulo ngma sɛ womi nɛ ɔ ya ha mɛ. Asafo ɔ mi bimɛ ɔmɛ a ti nihi fuu ji Kristofohi nɛ a wa, nɛ a ngɛ níhi a si kpami momo. Se kɛ̃ ɔ, ni komɛ ngɛ a kpɛti nɛ e he hia kaa a ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi nɛ wa wawɛɛ. Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi fuu ngɛ Yehowa sɔmɔe jehahi babauu ji nɛ ɔ, nɛ a ji Kristofohi nɛ a wa. Se ni komɛ ngɛ asafo komɛ a mi nɛ a wɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a baptisiɔ nimli akpe abɔ daa jeha, enɛ ɔ he ɔ, loloolo ɔ, e he hia kaa ni komɛ nɛ a ya nɔ nɛ a wa. Mo nɛɛ?—Kolose Bi 2:6, 7.\\nMƐNI KRISTOFO NO KO MA NYƐ MAA PEE KONƐ E WA?\\n4, 5. Mɛni he je nɛ Kristofohi nɛ a wa a ngɛ slɔɔtoslɔɔto ɔ, se mɛni o ma nyɛ maa na ngɛ mɛ tsuo a he? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 Ke o ya jua mi nɛ o na tso yiblii nɛ fu ɔ, o naa kaa e slo bɔ nɛ eko fɛɛ eko ngɛ ha. Se kɛ̃ ɔ, nɔ́ ko ngɛ nɛ o ma nyɛ maa na ngɛ tso yiblii ɔ eko tsuaa eko he nɛ tsɔɔ kaa e fu. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ Kristofohi nɛ a wa a hu a blɔ fa mi. E slo bɔ nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ peeɔ e ní ha. A je ma slɔɔtoslɔɔtohi a nɔ, nɛ e slo bɔ nɛ a tsɔse a ti nɔ fɛɛ nɔ ha. E slo jeha nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ye, kɛ níhi nɛ a suɔ kɛ níhi nɛ a sume. Se kɛ̃ ɔ, mɛ tsuo a jeɔ su komɛ kpo nɛ kadiɔ mɛ kaa a ji Kristofohi nɛ a wa. Mɛni ji su nɛ ɔmɛ ekomɛ?\\n‘Anɛ e he hia kaa ma pee tsakemihi konɛ ma nyɛ ma kase Yesu saminya lo?’\\n5 Kristofo no nɛ wa a kaseɔ Yesu, nɛ e ‘nyɛɛɔ e se’ haa. (1 Petro 2:21) Yesu tsɔɔ kaa ke nɔ ko maa suɔ Yehowa a, e he hia wawɛɛ nɛ e suɔ lɛ kɛ e tsui tsuo, e klaa tsuo, kɛ e juɛmi tsuo, nɛ e suɔ e nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he ɔ hulɔ. (Mateo 22:37-39) Kristofo no nɛ e wa a ngɔɔ ga womi nɛ ɔ kɛ tsuɔ ní. E kɛ e ní peepee tsɔɔ kaa huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti, kɛ suɔmi nɛ mi kuɔ nɛ e ngɛ ha ni kpahi ɔ ji nɔ́ nɛ he hia lɛ pe kulaa ngɛ e si himi mi.\\nKristofohi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ kaseɔ Yesu nɛ a baa a he si, nɛ a fĩɔ nyɛmimɛ nihewi nɛ a ngɛ asafo ɔ hɛ mi nyɛɛe ɔ a se (Hyɛ kuku 6)\\n6, 7. (a) Mɛni su kpa komɛ lɛ Kristofo no nɛ e wa a jeɔ kpo? (b) Mɛni sanehi e sa kaa wa bi wa he?\\n6 Tsa pi suɔmi pɛ ji su nɛ Kristofo no nɛ e wa a jeɔ kpo. E jeɔ su kpahi hu kpo. (Galatia Bi 5:22, 23) E he jɔ, e yeɔ e he nɔ, nɛ e toɔ e tsui si hulɔ. Su nɛ ɔmɛ yeɔ bua lɛ nɛ e daa haomihi a nya nɛ e mi mi fu we, nɛ ke níhi yɛ nɔ ha lɛ kaa bɔ nɛ e ngɛ blɔ hyɛe po ɔ, e kɔni mi jɔ̃ we. Ke Kristofo no nɛ e wa ngɛ dɛ he ní kasemi pee ɔ, e hlaa sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma nyɛ maa ye bua lɛ konɛ e le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti. Kɛkɛ ɔ, ke e kɛ e he nile nɛ e kɛ Baiblo ɔ tsɔse ɔ tsu ní ɔ, e ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Kristofo no nɛ e wa a baa e he si, enɛ ɔ he ɔ, be tsuaa be ɔ, e le kaa Yehowa blɔ tsɔɔmi kɛ e mlaahi hi pe lɛɛ e nɔ́. * (Hyɛ sisi ningma.) E fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ kã, nɛ e bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ e peeɔ níhi nɛ ma ha kake peemi maa hi asafo ɔ mi.\\n7 Waa kɛ jeha babauu ngɛ Yehowa sɔmɔe jio, lingmi nɛ ɔ nɛ wa bɔni Yehowa sɔmɔmi jio, wɔ tsuo wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Anɛ e he hia kaa ma pee tsakemihi konɛ ma nyɛ nɛ ma kase Yesu saminya lo? Anɛ nɔ́ ko ngɛ nɛ e sa kaa ma pee konɛ ma ya ye hɛ mi lo?’\\n“NIHI NƐ WA A, A NƆ JI NIYE NÍ NITSƐ”\\n8. Kɛ Yesu le Ngmami ɔ mi nɛ e nu sisi ha kɛɛ?\\n8 Yesu Kristo le Ngmami ɔ mi, nɛ e nu Ngmami ɔ sisi saminya. Benɛ e ye jeha 12 po ɔ, e kɛ Ngmami ɔ tsu ní be mi nɛ e kɛ tsɔɔli ɔmɛ ngɛ munyu tue ngɛ sɔlemi we ɔ. “Nihi tsuo nɛ ngɛ lɛ tue bue ɔ a nya kpɛ a he; ejakaa a na kaa e juɛmi mi kuɔ, nɛ e ngɛ níhi a heto hae pɛpɛɛpɛ.” (Luka 2:46, 47) Pee se nɛ e ya ngɛ fiɛɛe ɔ, e kɛ Mawu Munyu ɔ tsu ní saminya kɛ ku e he nyɛli ɔmɛ a nya la.—Mateo 22:41-46.\\n9. (a) Mɛni blɔ nya Kristofo no nɛ e wa a toɔ kɛ ha ní kasemi? (b) Mɛni he je nɛ wa kaseɔ Baiblo ɔ?\\n9 Ke nɔ ko suɔ kaa e maa pee Kristofo no nɛ e wa a, e kaseɔ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɛ e bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa e maa nu Baiblo ɔ sisi. E hlaa níhi a mi ngɛ Ngmami ɔ mi daa konɛ e nu anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ a sisi, ejakaa e le kaa “nihi nɛ a wa a, a nɔ́ ji niye nitsɛ.” (Hebri Bi 5:14) Kristofo no nɛ e wa a suɔ kaa e maa ‘le Baiblo ɔ mi saminya.’ (Efeso Bi 4:13) Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke: ‘Anɛ i kaneɔ Baiblo ɔ daa ligbi lo? Anɛ i to blɔ nya kɛ ha dɛ he ní kasemi peemi lo? Anɛ i kɛ ye weku ɔ wa peeɔ weku Mawu jami daa otsi lo?’ Ke o ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, mo hla sisi tomi mlaahi nɛ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o le bɔ nɛ Yehowa susuɔ aloo e peeɔ e ní ngɛ níhi a he ha. Lɔ ɔ se ɔ, ke e he hia kaa o mwɔ o yi mi kpɔ ɔ, moo da sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ pee jã. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he haa.\\n10. Kɛ Kristofo no nɛ e wa a peeɔ e ní ngɛ Mawu ga womihi kɛ Mawu sisi tomi mlaahi a he ha kɛɛ?\\n10 Tsa pi Baiblo ɔ mi pɛ nɛ e sa kaa Kristofo no nɛ e wa a nɛ e le. E he hia kaa e pee ní kpa komɛ hulɔ. E sa nɛ e bua nɛ jɔ ga womihi nɛ jeɔ Mawu ngɔ, kɛ Mawu sisi tomi mlaahi a he. Lɔ ɔ se ɔ, e sa kaa e kɛ e ní peepee nɛ tsɔɔ kaa e suɔ kaa e maa pee Yehowa suɔmi nya ní se pi nɔ́ nɛ lɛɛ e suɔ. E peeɔ tsakemihi ngɛ e je mi bami, e susumi, kɛ e ní peepeehi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e kaseɔ Yesu, nɛ e woɔ nɔmlɔ su ehe nɛ a bɔ ‘ngɛ Mawu subai nɔ ɔ; konɛ a na kaa anɔkuale mi ɔ, e peeɔ nɔ́ nɛ da, nɛ e he hu tsɔ.’ (Kane Efeso Bi 4:22-24.) E he hia nɛ wa kai kaa Mawu ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ kudɔ Baiblo ngmali ɔmɛ. Lɔ ɔ he ɔ, ke Kristofo no ko kaseɔ Baiblo ɔ, Mawu mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua lɛ nɛ nile kɛ suɔmi nɛ e ngɛ ɔ yaa hɛ mi, nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ hu mi waa.\\nNYƐ HA NƐ KAKE PEEMI NƐ HI NYƐ KPƐTI\\n11. Mɛni si himi Yesu kɛ kpe benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ?\\n11 Yesu ye mluku. Se benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ, nihi nɛ e hi a kpɛti ɔ yi mluku. E fɔli kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo yi mluku. Yesu se nyɛɛli nɛ e kɛ mɛ bɔ gbagbanii ɔ po wo a he nɔ, nɛ a fo mɛ pɛ a nɔ́ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɔ mi nɛ e nɔ jena Yesu ma gbo ɔ, e kaseli ɔmɛ sã nya “kaa a kpɛti mɛnɔ lɛ sa kaa a buu nɔmlɔ nguaa pe kulaa.” (Luka 22:24) Ngɛ a susumi nɛ dɛ ɔ tsuo se ɔ, Yesu le kaa e be kɛe nɛ a ma ba pee Kristofohi nɛ a wa, kɛ asafo nɛ kake peemi ngɛ a kpɛti. Jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, Yesu sɔle ha mɛ konɛ a nyɛ nɛ a pee kake. E sɔle kɛ bi e hiɔwe Tsɛ ɔ kaa e ha nɛ mɛ tsuo a pee kake. E de ke: “Tsaatsɛ! Bɔ nɛ o ngɛ ye mi, nɛ i ngɛ o mi ɔ, mɛ hu a hi wa mi jã nɔuu.” E de hu ke: “Konɛ a pee kake kaa bɔ nɛ i kɛ mo ngɛ ɔ.”—Yohane 17:21, 22.\\n12, 13. (a) Akɛnɛ wa ji Kristofohi he je ɔ, mɛni oti waa kɛ ma wa hɛ mi? (b) Mɛni ye bua nyɛminyumu ko nɛ e nyɛ pee níhi nɛ ma ha nɛ kake peemi maa hi e kɛ nyɛmimɛ a kpɛti?\\n12 Kristofo no nɛ e wa a peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ kake peemi maa hi asafo ɔ mi. (Kane Efeso Bi 4:1-6, 15, 16.) Kaa bɔ nɛ nɔmlɔ tso ɔ “kpɔ nya kpɔ nya amɛ tsuo tsa a sibi nya” a, jã kɛ̃ nɛ oti nɛ wɔ Kristofohi waa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa wa maa pee kake kɛ tsu ní. Loko kake peemi maa hi Kristofo no ko kɛ e nyɛmimɛ Kristofohi a kpɛti ɔ, e sa nɛ e ba e he si. Lɔ ɔ he ɔ, ke nihi a gbɔjɔmi ha nɛ a pee nɔ́ ko nɛ e gba Kristofo no ko nɛ e wa a nya po ɔ, e bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ e haa nɛ kake peemi hii asafo ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke: ‘Ke nyɛmi ko pee nɔ́ ko nɛ ye bua jɔɛ he ɔ, kɛ i peeɔ ye ní ha kɛɛ? Ke nɔ ko pee mi nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, kɛ i nuɔ he ha kɛɛ? Anɛ i hiɔ nɔ ɔ nya lo? Aloo i bɔɔ mɔde kaa ma dla i kɛ lɛ wa kpɛti?’ Kristofo no nɛ e wa a, bɔɔ mɔde kaa e ma tsu nyagbahi a he ní mohu pe nɛ e maa ngɔ nyagbahi kɛ ba.\\n13 Mo susu Nyɛminyumu Uwe nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Be ko nɛ be ɔ, nyɛmimɛ a gbɔjɔmihi woɔ e mi mi la. E ma e juɛmi nya si kaa e maa kase David he ní ngɛ Baiblo ɔ kɛ Insight on the Scriptures womi ɔ mi. Mɛni he je nɛ e suɔ kaa e maa kase David he ní se pi nɔ kpa ko ɔ? Ejakaa David hu na nɔ́ ngɛ Mawu sɔmɔli komɛ a dɛ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Matsɛ Saul bɔ mɔde kaa e ma gbe David. Ni komɛ hu ka kaa a maa fiaa lɛ tɛ, nɛ lɛ nitsɛ e yo tete po ye e he fɛu. (1 Samuel 19:9-11; 30:1-6; 2 Samuel 6:14-22) Se ngɛ níhi nɛ nihi pee kɛ si David tsuo se ɔ, e suɔ Yehowa, nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ e nɔ. David na nihi mɔbɔ hulɔ. Uwe na kaa e he hia nɛ lɛ hu e pee e ní kaa David. Benɛ e kase Baiblo ɔ, e na kaa e he hia nɛ e tsake bɔ nɛ e peeɔ e ní ha ke e nyɛmimɛ Kristofohi tɔ̃ e nɔ ɔ. E na kaa e he hia we nɛ e hi níhi nɛ nihi peeɔ kɛ siɔ lɛ ɔ kaie, mohu ɔ, e sa nɛ e pee níhi nɛ ma ha kake peemi maa hi asafo ɔ mi. Anɛ mo hu o ma o juɛmi nya si kaa o maa pee jã lo?\\nMOO HLA HUƐMƐ NGƐ NIHI NƐ A PEEƆ MAWU SUƆMI NYA NÍ Ɔ A KPƐTI\\n14. Mɛnɔmɛ Yesu hla kaa e huɛmɛ?\\n14 Yesu Kristo kɛ nihi hi si saminya. Nyumuhi, yihi, yihewi kɛ zangmawi, nikɔtɔmahi, kɛ jokuɛwi po nyɛ su Yesu he. Se tsa pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ Yesu kɛ bɔ huɛ gbagbanii. E de e bɔfo ɔmɛ ke: “Ke nyɛ pee nɔ́ nɛ i de nyɛ ke nyɛɛ pee ɔ, lɔ ɔ lɛɛ ye huɛmɛ ji nyɛ.” (Yohane 15:14) Yesu hla nihi nɛ e kɛ mɛ bɔ gbagbanii ɔ kɛ je e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ nɛ a suɔ Yehowa nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ a kpɛti. Anɛ mo hu o kɛ nihi nɛ a suɔ Yehowa kɛ a tsui tsuo ɔ nɛ bɔɔ lo? Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia a?\\nAnɛ o kɛ nihi nɛ a suɔ Yehowa kɛ a tsui tsuo ɔ nɛ bɔɔ lo?\\n15. Ke nihewi kɛ yihewi kɛ Kristofohi nɛ a wa bɔɔ ɔ, mɛni se a ma ná?\\n15 Tso yiblii babauu fuɔ saminya ke a ná pu la. Jã kɛ̃ nɛ suɔmi nɛ ngɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi wa kpɛti ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ba pee Kristofo no nɛ e wa. Anɛ o ji niheyo loo yiheyo nɛ o ngɛ hlae nɛ o ma juɛmi nya si ngɛ nɔ́ nɛ o maa pee hwɔɔ se ɔ he lo? Ke jã a, juɛmi ngɛ mi kaa o maa hla huɛmɛ nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe be saii ji nɛ ɔ, nɛ a peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ kake peemi maa hi asafo ɔ mi. Eko ɔ, a kɛ haomihi ngɛ kpee ngɛ a si himi mi kɛ Yehowa sɔmɔmi mi. A ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ o ná bua jɔmi. Ke o kɛ mɛ bɔɔ ɔ, a ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ, nɛ o ba pee Kristofo no nɛ e wa.—Kane Hebri Bi 5:14.\\n16. Mɛni nyɛmimɛ komɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi nɛ a wa a pee kɛ ye bua nyɛmiyo ko benɛ e wɛ ɔ?\\n16 Helga kai kaa benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa gbe sukuu nya a, e sukuu bi ɔmɛ a ti nihi hiɛhiɛɛ ngɛ otihi nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ he munyu tue. A ti nihi fuu suɔ nɛ a ya yunivɛsiti konɛ a ná ní tsumi kpakpa hwɔɔ se. Se Helga kɛ e huɛmɛ nɛ a wa ngɛ mumi mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ sɛɛ ní. E de ke: “A ti nihi fuu wa pe mi, nɛ a ye bua mi wawɛɛ nitsɛ. A wo mi he wami kaa ma tsu be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, i kɛ jeha enuɔ sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ. Amlɔ nɛ ɔ, ke i kai bɔ nɛ i sɔmɔ Yehowa ha ngɛ ye zangma be ɔ mi ɔ, i náa bua jɔmi wawɛɛ. I pia we ye he kulaa kaa i pee jã.”\\n17, 18. Mɛni ma ha nɔ ko ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa saminya?\\n17 Ke wa kase Yesu ɔ, wa maa pee Kristofohi nɛ a wa. Lɔ ɔ ma ha nɛ huɛ bɔmi gbagbanii maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti, nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kaa wa ma sɔmɔ lɛ ɔ hu mi maa wa. Ke nɔ ko wa ngɛ mumi mi ɔ, e nyɛɔ nɛ e sɔmɔɔ Yehowa saminya. Yesu wo e se nyɛɛli ɔmɛ he wami ke: “Nyɛ ha nyɛ la a nɛ tso ngɛ nimli a hɛ mi jã nɔuu, konɛ a na ní kpakpahi nɛ nyɛ ngɛ pee ɔ, nɛ a wo nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ hɛ mi nyami.”—Mateo 5:16.\\n18 Wa kase bɔ nɛ Kristofo no nɛ e wa a ma nyɛ maa ye bua asafo ɔ ha. Nɔ́ kpa ko hu nɛ Kristofo no ko ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e wa ji, bɔ nɛ e kɛ e he nile ma tsu ní ha. Mɛni blɔ nɔ wa he nile ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ? Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa buɔ ni kpahi a he nile? Wa ma ha sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ munyu nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi.\\n^ kk. 6 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, a ma de asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ konɛ a ngmɛɛ ní tsumi komɛ nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ he, konɛ a fĩ nyɛmimɛ nihewi nɛ a kɛ jamɛ a ní tsumi ɔmɛ maa wo a dɛ ɔ a se.\\nKristofo no nɛ e wa a bua jɔɔ Yehowa ga womihi a he. E suɔ kaa e maa pee Yehowa suɔmi nya ní, se pi nɔ́ nɛ lɛɛ e suɔ. E kaseɔ Yesu saminya, nɛ e kɛ e munyu tumi kɛ e ní peepee tsuo tsɔɔ jã. E hlaa sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma nyɛ maa ye bua lɛ konɛ e le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti, nɛ e peeɔ níhi nɛ ma ha kake peemi maa hi asafo ɔ mi","num_words":3334,"character_repetition_ratio":0.077,"word_repetition_ratio":0.035,"special_characters_ratio":0.302,"stopwords_ratio":0.519,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɛ hi nɛ nɔ ko nɛ ko ngɔ je mi nile kɛ yaka sisimi kɛ ngɔ nyɛ nyɔguɛ.”​—KOL. 2:8.\\nLAHI: 38, 31\\nMɛni ga womi nɛ bɔfo Paulo je suɔmi mi kɛ ha ngɛ je ɔ susumi ɔ he?\\nMɛni ji je ɔ susumi ɔ eko, nɛ mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ kua?\\nKɛ munyu nɛ ɔ ye bua mo ha kɛɛ?\\n1. Mɛni ga womi bɔfo Paulo kɛ ha e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nBENƐ bɔfo Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha Kristofohi nɛ a ngɛ Kolose ɔ, a wo lɛ tsu ngɛ Roma maa pee jeha 60 kɛ ya si 61 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e piɛ bɔɔ nɛ a ma je lɛ. E tsɔɔ mɛ kaa e he hia nɛ a ná “mumi mi níhi a sisi numi.” (Kol. 1:9) Paulo de kɛ piɛɛ he ke: “I ngɛ enɛ ɔ dee konɛ nɔ ko nɛ ko ngɔ yi mi plɛmi munyuhi kɛ sisi nyɛ. Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɛ hi nɛ nɔ ko nɛ ko ngɔ je mi nile kɛ yaka sisimi kɛ ngɔ nyɛ nyɔguɛ ngɛ adesa kusumihi nya, ngɛ je ɔ mi sisije níhi a nya, se pi ngɛ Kristo blɔ fa mi.” (Kol. 2:4, 8) Paulo ya nɔ nɛ e tsɔɔ nɔ́ he je nɛ susumi komɛ nɛ a he si ɔ dɛ, kɛ nɔ́ he je nɛ adesahi nɛ a yi mluku ɔ ma nyɛ ma ná je ɔ susumi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ susu kaa e ngɛ juɛmi wawɛɛ, nɛ e nɔ kuɔ pe ni kpahi. Paulo ngma sɛ womi nɛ ɔ konɛ e kɛ ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a kua je ɔ susumi kɛ ní peepeehi nɛ dɛ ɔ.​—Kol. 2:16, 17, 23.\\n2. Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa susu ní komɛ nɛ a ji je ɔ susumi ɔ a he ɔ?\\n2 Nihi nɛ a hɛɛ je ɔ susumi ɔ kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu we ni, nɛ ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, susumi nɛ ɔ ma nyɛ ma puɛ wa hemi kɛ yemi ɔ bɔɔbɔɔbɔɔ. Mwɔnɛ ɔ, je ɔ susumi ɔ bɔle wɔ tsuo kɛ kpe. Wa naa ekomɛ ngɛ tiivi nɔ, Intanɛti ɔ nɔ, ní tsumi hehi, kɛ sukuuhi a mi. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ a ko ngɔ susumi nɛ ɔmɛ kɛ sisi wɔ ɔ he. Wa ma susu níhi enuɔ komɛ nɛ a ji je ɔ susumi ɔ a he, kɛ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ kua jamɛ a susumi ɔmɛ.\\nANƐ E SA NƐ WA HE YE KAA MAWU NGƐ LO?\\n3. Mɛni susumi nɛ nihi fuu hɛɛ, nɛ mɛni he je?\\n3 “Ke i he we yi kaa Mawu ngɛ po, ma nyɛ ma pee nɔmlɔ kpakpa.” Ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ, nihi pɔɔ demi ke a he we yi kaa Mawu ngɛ, nɛ a kɛ jami ko hu bɔɛ. Nihi nɛ a deɔ enɛ ɔ susuu we níhi a he saminya konɛ a le kaa Mawu ngɛ loo e be, se mohu ɔ, a susuɔ kaa a ma nyɛ maa pee mɛ nitsɛmɛ a suɔmi nya ní kɛkɛ. (Kane La 10:4.) Nihi fuu buɔ a he juɛmitsɛmɛ, enɛ ɔ he ɔ, a deɔ ke, “Ke i he we yi kaa Mawu ngɛ po ɔ, ma nyɛ ma ba ye je mi saminya.”\\n4. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nɔ ko nɛ e he we yi kaa Bɔlɔ ko ngɛ ɔ?\\n4 Anɛ juɛmi ngɛ mi kaa nɔ ko ma he ye kaa Bɔlɔ ko be lo? Ke nɔ ko ke e ma hla heto ɔ ngɛ je mi si kpami mi ɔ, e maa laa kulaa. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, heto ɔ ngɛ kpiti. Ke tsu fɛɛ tsu ɔ, nɔ ko nɛ e ma a, lɛɛ bɔ níhi nɛ wami ngɛ a mi ɔ hu nɛɛ? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wami yiblii ɔmɛ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ pe tsu fɛɛ tsu nɛ a ma, ejakaa a ma nyɛ maa pee a he nɔ, se tsu be nyɛe maa pee e he nɔ. Wami yiblii nɛ ɔmɛ ngɛ nɔ́ nɛ tsɔɔ a klemi, a su, kɛ a ní peepee, nɛ a kɛ ní nɛ ɔmɛ peeɔ mɛ nitsɛmɛ a henɔ. Mɛnɔ nɛ e pee wami yiblii nɛ ɔmɛ jã a? Baiblo ɔ ha heto ke: “We fɛɛ we ɔ, nɔ ko lɛ e ma, se nɔ nɛ e pee níhi tsuo ɔ ji Mawu.”​—Heb. 3:4.\\n5. Mɛni wa ma nyɛ ma de ngɛ juɛmi nɛ nihi hɛɛ kaa ke wa he we Mawu yi po ɔ, wa ma nyɛ maa le nɔ́ nɛ da a he?\\n5 Mɛni wa ma nyɛ ma de ngɛ juɛmi nɛ nihi hɛɛ kaa ke wa he we Mawu yi po ɔ, wa ma nyɛ maa le nɔ́ nɛ da a he? Mawu Munyu ɔ ha nɛ wa le kaa nihi nɛ a he we Mawu yi po ngɛ su kpakpa komɛ. (Rom. 2:14, 15) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, a buɔ a fɔli, nɛ a suɔ mɛ. Se ke nɔ ko kplɛɛ we nɔ kaa Bɔlɔ nɛ ngɛ suɔmi ɔ ji nɔ nɛ e sa kaa e tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ ɔ, kɛ wa naa jamɛatsɛ ɔ je mi bami nɛ e ke e he tsɔ ɔ ha kɛɛ? (Yes. 33:22) Mwɔnɛ ɔ, ke nihi fuu nɛ a kɔɔ nɔ se ɔ susu bɔ nɛ je ɔ ngɛ puɛe ha a he ɔ, a naa kaa adesa hia Mawu yemi kɛ buami niinɛ. (Kane Yeremia 10:23.) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ wa susu kaa ke nɔ ko he we Mawu yi nɛ e kɛ e sisi tomi mlaahi tsu we ní ɔ, e ma nyɛ maa le nɔ́ nɛ da.​—La 146:3.\\nANƐ E SA NƐ WAA KƐ WA HE NƐ WO JAMI KO MI LO?\\n6. Mɛni susumi nihi fuu hɛɛ ngɛ jami he?\\n6 “Ke o be jami ko mi ɔ, o ma nyɛ ma ná bua jɔmi.” Nihi fuu ngɛ je ɔ mi nɛ a hɛɛ susumi nɛ ɔ, ejakaa a naa jami kaa nɔ́ ko nɛ bua jɔmi be mi, nɛ se nami hu be he. Jehanɛ hu ɔ, jamihi fuu tsɔɔ hɛl tsɔɔmi, a heɔ mi dlami nyɔngma, nɛ a kɛ a he woɔ ma kudɔmi sanehi a mi nɛ a kɛ jeɔ nihi kɛ jeɔ Mawu he. Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa nihi fuu susuɔ kaa a ma nyɛ ma ná bua jɔmi ke a kɛ a he wui jami ko mi! Eko ɔ, nimli nɛ ɔmɛ ma de ke, “Ye bua jɔ Mawu munyu he, se i sume kaa i kɛ ye he maa wo jami kuu ko mi.”\\n7. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ anɔkuale jami kɛ bua jɔmi baa?\\n7 Se anɛ e ji anɔkuale kaa nɔ ko ma nyɛ ma ná bua jɔmi ke e kɛ e he wui jami ko mi lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ ko ma nyɛ ma ná bua jɔmi ke e kɛ e he wui lakpa jami mi, se ja huɛ bɔmi kpakpa ngɛ e kɛ Yehowa, nɔ nɛ ji “bua jɔmi Mawu” ɔ a kpɛti loko e ma nyɛ ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ. (1 Tim. 1:11) Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Mawu peeɔ ɔ, e peeɔ konɛ ni kpahi nɛ a ná he se. E sɔmɔli hu ngɛ bua jɔmi, ejakaa a suɔ kaa a maa ye bua nihi. (Níts. 20:35) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu bɔ nɛ anɔkuale jami haa nɛ bua jɔmi hiɔ wekuhi a mi ha a he nɛ o hyɛ. Anɔkuale jami tsɔɔ wɔ kaa e sa nɛ wa je bumi kpo kɛ tsɔɔ wa hunomɛ kɛ wa yihi, waa ye wa gba si himi kita amɛ a nɔ, wa ko puɛ gba, wa tsɔse wa bimɛ konɛ a je bumi kpo, nɛ wa je suɔmi nitsɛnitsɛ kpo. Enɛ ɔ he ɔ, anɔkuale jami haa nɛ kake peemi kɛ bua jɔmi hiɔ wa we asafo ɔmɛ, kɛ wa je kɛ wɛ nyɛmi peemi ɔ mi.​—Kane Yesaya 65:13, 14.\\n8. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ Mateo 5:3 ɔ kɛ ye bua nihi konɛ a le nɔ́ nɛ haa nɔ bua jɔmi nitsɛnitsɛ?\\n8 Ke nɔ ko sɔmɔ we Mawu ɔ, anɛ e ma nyɛ ma ná bua jɔmi lo? Mo susu sane nɛ ɔ he nɛ o hyɛ, Mɛni haa nihi bua jɔmi? Ni komɛ ngɛ nɛ ní tsumi ko, he mi kami ko, aloo fiɛmi ko nɛ haa mɛ bua jɔmi. Ni komɛ hu a bua jɔ he kaa a maa ye bua a weku mi bimɛ aloo a huɛmɛ. Ní nɛ ɔmɛ tsuo ma nyɛ ma ha nɔ ko bua jɔmi, se a bɔ wɔ ngɛ yi mi tomi ko he je, nɛ lɔ ɔ nɛ haa nɔ bua jɔmi nɛ ngɛ kɛ yaa neneene. Wa be kaa lohwehi. A bɔ wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa kase wa Bɔlɔ ɔ he ní, nɛ wa sɔmɔ lɛ ngɛ anɔkuale mi. Bɔ nɛ Mawu bɔ wɔ ha a he je ɔ, wa nyɛɔ peeɔ enɛ ɔ kɛ bua jɔmi. (Kane Mateo 5:3.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke anɔkuale Kristofohi bua a he nya kɛ ngɛ Yehowa jae ɔ, a bua jɔɔ, nɛ a woɔ a sibi he wami. (La 133:1) Jehanɛ hu ɔ, kake peemi ngɛ a nyɛmi peemi ɔ mi, a je mi bami he tsɔ, nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kpakpa.\\nANƐ WA HIA JE MI BAMI HE MLAAHI LO?\\n9. (a) Mɛni susumi nɛ kɔɔ bɔmi nami he nɛ pɔ he mwɔnɛ ɔ? (b) Mɛni he je nɛ Mawu Munyu ɔ kplɛɛ we nihi nɛ a jeɔ a hunomɛ aloo a yihi a se ɔ nɔ ɔ?\\n9 “Mɛni tɔmi nɛ ngɛ he kaa nɔ ko maa je e huno loo e yo se?” Eko ɔ, nihi ma de wɔ ke: “Nyɛ ngɛ kpɛii tsɔ. E sa nɛ adesa nɛ ye mle bɔɔ.” Se susumi nɛ nihi hɛɛ kaa Kristofo no ma nyɛ maa bɔ ajuama a dɛ. Mɛni he je? Ejakaa Mawu Munyu ɔ kplɛɛ we ajuama bɔmi nɔ. * (Kane 1 Tɛsalonika Bi 4:3-8.) Yehowa ngɛ he blɔ kaa e woɔ wɔ mlaahi, ejakaa lɛ nɛ e bɔ wɔ. Mawu Mlaa a tsɔɔ kaa nyumu kɛ yo nɛ a sɛ gba si himi mi pɛ ji nihi nɛ a ma nyɛ ma ná bɔmi. Mawu woɔ wɔ mlaahi ejakaa e suɔ wɔ. Wa náa mlaa nɛ ɔmɛ a he se. Suɔmi, bumi, kɛ he piɛ pomi hiɔ wekuhi nɛ a kɛ mlaa nɛ ɔmɛ tsuɔ ní ɔ a mi. Mawu sume nihi nɛ a le e mlaa amɛ se a kɛ tsu we ní ɔ.​—Heb. 13:4.\\n10. Mɛni blɔ nɔ Kristofo no maa gu kɛ yu e he ngɛ ajuama bɔmi he?\\n10 Mawu Munyu ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ yu wa he ngɛ ajuama bɔmi he kulaa ha. Blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji kaa wa maa hyɛ níhi nɛ waa kɛ wa hɛngmɛ hyɛɛ ɔ saminya. Yesu de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yaa nɔ nɛ e hyɛɛ yo nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi. Lɔ ɔ he ɔ, ke o hiɔ nɔ hɛ ngmɛ ha nɛ o nane ngɛ tɔ̃tɔ̃e ɔ, hiaa nɛ o sake ngɔ fɔ he.” (Mat. 5:28, 29) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ Kristofo no nɛ hyɛ fonihi, aloo e bu lahi nɛ tleɔ bɔmi nami he akɔnɔ si ɔ tue. Bɔfo Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ. E de ke: ‘Nyɛɛ gbe nyɛ nɔmlɔ tso ɔ he ní ɔmɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ngɛ ajuama bɔmi he.’ (Kol. 3:5) Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ waa hyɛ níhi nɛ wa susuɔ he, kɛ níhi nɛ wa sɛɛɔ he ní ɔ saminya.​—Efe. 5:3-5.\\nANƐ E SA NƐ WAA NGƆ HE LO NYA NÍ TSUMI KƐ PEE OTI NGƐ WA SI HIMI MI LO?\\n11. Mɛni he je nɛ eko ɔ, wa maa ngɔ he lo nya ní tsumi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi ɔ?\\n11 “Loko o ma ná bua jɔmi ɔ, ja o tsu ní tsumi nɛ e hiɔwo kle.” Nihi fuu woɔ wɔ he wami konɛ waa ngɔ he lo nya ní tsumi nguahi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. Eko ɔ, ní tsumi kaa jã a ma ha nɛ wa he biɛ, wa ná he wami ko, aloo wa ná ní. Akɛnɛ nihi fuu ngɔɔ ní tsumi nɛ ɔmɛ kɛ peeɔ nɔ́ titli ngɛ a si himi mi he je ɔ, eko ɔ, Kristofo no ko hu ma ná susumi nɛ ɔ eko.\\n12. Anɛ ní tsumi kpakpa nɛ nɔ ko ma ná a ji nɔ́ nɛ ma ha nɛ e ná bua jɔmi lo?\\n12 Anɛ e ji anɔkuale kaa he lo nya ní tsumi nɛ haa nɔ he wami aloo e haa nɛ nɔ heɔ biɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ lo? Dɛbi. Mo kai kaa Satan suɔ kaa e ná he wami nɛ e he biɛ. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ná ní nɛ ɔmɛ, se loloolo ɔ, e mi mi fu, nɛ e be bua jɔmi. (Mat. 4:8, 9; Kpoj. 12:12) Ke wa ngɔ bua jɔmi nɛ wa náa ke wa ye bua nihi nɛ a ba ná Mawu he ní nile nɛ haa nɔ neneene wami ɔ kɛ to he lo nya ní tsumi he ɔ, wa naa kaa bua jɔmi nɛ jeɔ he lo nya ní tsumi mi kɛ baa a pi nɔ́ ko kulaa. Jehanɛ se hu ɔ, je ɔ mumi ɔ haa nɛ nihi kɛ a he siɔ koli wawɛɛ. E haa nɛ nihi a hɛ tsuɔ, nɛ a jeɔ a sibi hunga, se nyagbenyagbe ɔ, a naa kaa a “ngɛ fo tue kɛ ngɛ kɔɔhiɔ se nyɛɛe kɛkɛ.”​—Fiɛlɔ 4:4.\\n13. (a) Mɛni juɛmi nɛ e sa nɛ waa hɛɛ ngɛ he lo nya ní tsumi he? (b) Mɛni Paulo tsɔɔ kaa e ha lɛ bua jɔmi ngɛ sɛ womi nɛ e ngma kɛ ya ha Tɛsalonika bi ɔmɛ ɔ mi?\\n13 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ wa tsu ní kɛ hiɛ wa he, nɛ tɔmi ko be he kaa wa maa hla ní tsumi nɛ wa bua jɔ he. Se e sɛ nɛ wa he lo nya ní tsumi nɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. Yesu de ke: “Nɔ ko be nyɛe maa pee nyɔguɛ kɛ ha nyɔmtsɛmɛ enyɔ; ejakaa ke e ná we nɔ kake he ninyɛ nɛ e suɔ nɔ kpa a, lɛɛ e maa mɛtɛ nɔ kake he nɛ e ma kua nɔ kpa a. Nyɛ be nyɛe maa pee nyɔguɛhi kɛ ha Mawu, kɛ Ní Nami tsuo.” (Mat. 6:24) Ke wa ngɔ wa juɛmi kɛ ma Yehowa sɔmɔmi kɛ e Munyu ɔ nɛ wa maa tsɔɔ nihi ɔ nɔ ɔ, wa ma ná bua jɔmi nɛ se be. Bɔfo Paulo ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami. Benɛ e ji niheyo ɔ, e kɛ e juɛmi ma ní tsumi kɛ blɔ nya nɛ e ma ná ngɛ Yuda jami mi ɔ nɔ. Se benɛ e ba plɛ pee fiɛɛlɔ ɔ, e na bɔ nɛ nihi he Mawu sɛ gbi ɔ ye, kɛ bɔ nɛ e tsake a si himi ha a, nɛ enɛ ɔ ha lɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ. (Kane 1 Tɛsalonika Bi 2:13, 19, 20.) Ní tsumi ko be nɛ haa nɔ bua jɔmi pe enɛ ɔ.\\nKe wa ye bua nihi nɛ a ná Mawu he nile ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa náa bua jɔmi nɛ ngɛ kɛ yaa neneene (Hyɛ kuku 12, 13)\\nANƐ WA MA NYƐ MA TSU ADESA NYAGBAHI A HE NÍ LO?\\n14. Mɛni he je nɛ nihi fuu susuɔ kaa adesahi ma nyɛ ma tsu a nyagba amɛ a he ní ɔ?\\n14 “Adesahi nitsɛmɛ ma nyɛ ma tsu a haomi ɔmɛ a he ní.” Nihi fuu hɛɛ susumi nɛ ɔ. Mɛni he je? Ke munyu nɛ ɔ ji anɔkuale ɔ, lɛɛ lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa adesahi hia we Mawu blɔ tsɔɔmi, nɛ a ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ a suɔ. Jehanɛ se hu ɔ, eko ɔ, wa ma susu kaa susumi nɛ nihi fuu hɛɛ kaa adesa nitsɛ ma nyɛ ma tsu e haomihi a he ní ɔ ji anɔkuale, ejakaa níhi a mi hlami ko nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa ta, awi yemi, hiɔ kɛ ohia tsuo ngɛ si bae. Amaniɛ bɔmi ko tsɔɔ kaa “nɔ́ he je nɛ si himi ɔ ngɛ kpakpa pee ji kaa adesahi ma a juɛmi nya si kaa a ma ha nɛ je ɔ nɛ pee he ko nɛ e ngɛ bua jɔmi.” Anɛ munyu kaa jã a tsɔɔ kaa adesahi nyɛ nɛ a ngɛ níhi nɛ ngɛ a nya gbae be kɛkɛɛ ji nɛ ɔ a he ní tsue lo? Bɔ nɛ pee nɛ wa ná heto ɔ, ha nɛ wa susu wa nyagba amɛ a he saminya nɛ waa hyɛ.\\n15. Mɛni odasehi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ adesahi ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ ha?\\n15 Tahi: Je mi ta enyɔ ɔmɛ tane nihi nɛ a he hiɛ pe ayɔ 60 a yi. Ngɛ je mi ta enyɔne ɔ se po ɔ, adesahi ngɛ ta hwue loloolo. Benɛ e ke suu jeha 2015 ɔ, yi mi wami aloo ta fiee nihi ayɔ 65 kɛ je a wehi a mi. Ngɛ jeha 2015 ɔ pɛ mi ɔ, ta fiee nihi maa pee ayɔ nyɔngma kɛ enyɔ kɛ fã. Awi yemi: E ngɛ mi kaa ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, blɔ komɛ nɛ a guɔ nɔ kɛ yeɔ nihi awi ɔ ngɛ si bae mohu lɛɛ, se amlɔ nɛ ɔ, kɔmpiuta nɛ a kɛ fiaa ojo, yi mi wami ní peepeehi nɛ yaa nɔ ngɛ we mi, kɛ ma he gbeye womi ngɛ nɔ yae wawɛɛ ngɛ ma nɛ ɔmɛ a nɔ. Jehanɛ hu ɔ, nihi fuu he ye kaa anɔkuale yemi ta kulaa ngɛ je ɔ mi. Adesahi nyɛ we nɛ a po awi yemi se. Hiɔ: Hiɔ komɛ ngɛ nɛ wa ná a nya tsa ba. Se amaniɛ bɔmi ko nɛ ba ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa hiɔ komɛ kaa tsui hiɔ, stroke, kansa, hoha, kɛ sikli hiɔ gbeɔ nihi nɛ a yi jeha 60 lolo ɔ a kpɛti nihi ayɔ nɛɛ daa jeha. Ohia: World Bank ɔ tsɔɔ kaa ngɛ Afrika pɛ ɔ, nihi ayɔ 280 ji nihi nɛ a ngɛ ohia ngmlikiti yee ngɛ jeha 1990 ɔ mi, se benɛ jeha 2012 ke e suu ɔ, yibɔ ɔ ya su ayɔ 330.\\n16. (a) Mɛni he je nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ pɛ nɛ e ma nyɛ ma tsu adesahi a nyagbahi a he ní ɔ? (b) Mɛni Matsɛ Yemi jɔɔmihi nɛ Yesaya kɛ la polɔ ko tu he munyu?\\n16 Mwɔnɛ ɔ, nihi nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi nɛ a ngɛ sika kɛ ma kudɔmi he blɔ nya tomi ɔmɛ a nɔ hyɛe. Niinɛ, nihi kaa jã a be nyɛe ma ha nɛ ta, awi yemi, hiɔ, kɛ ohia se nɛ po, ja Mawu Matsɛ Yemi ɔ pɛ. Mo susu nɔ́ nɛ Yehowa maa pee ha adesahi ɔ he nɛ o hyɛ. Ta: Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma je nihi nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi, nihi nɛ a yi anɔkuale, ma he suɔmi, lakpa jami, kɛ Satan nitsɛ kɛ je. (La 46:8, 9) Awi yemi: Amlɔ nɛ ɔ po ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nihi ayɔhi abɔ ní tsɔɔe konɛ a suɔ a sibi, nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ a sibi a mi. Enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ nɔ yemi ko be nyɛe maa pee. (Yes. 11:9) Hiɔ: Yehowa ma ha nɛ e we bi ma ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. (Yes. 35:5, 6) Ohia: Yehowa ma je ohia kɛ je, nɛ e ma ha nɛ e we bi nɛ ná si hi mi kpakpa, nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi e kɛ mɛ a kpɛti. Enɛ ɔ hi pe ní nami tsuo.​—La 72:12, 13.\\n‘NYƐƐ LE BƆ NƐ NYƐ MA HA MUNYU HETO BƆ NƐ SA’\\n17. Kɛ o ma plɛ kɛ kua je ɔ susumi ɔ ha kɛɛ?\\n17 Ke je ɔ susumi ko ha nɛ e pee kaa nɔ́ nɛ o hemi kɛ yemi ɔ ngɛ si bae ɔ, moo pee sane ɔ he níhi a mi hlami ngɛ Mawu Munyu ɔ mi, nɛ o kɛ o nyɛmi Kristofo no ko nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wa a nɛ susu he. Mo susu nɔ́ he je nɛ eko ɔ, nihi fuu kplɛɛ jamɛ a susumi ɔ nɔ, nɔ́ he je nɛ jamɛ a susumi ɔ dɛ, kɛ bɔ nɛ o ma plɛ kɛ kua jamɛ a susumi ɔ ha a he. Niinɛ, wɔ tsuo wa ma nyɛ maa yu wa he ngɛ je ɔ susumi ɔ he ke waa kɛ Paulo ga womi nɛ e kɛ ha asafo nɛ ngɛ Kolose ɔ tsu ní ɔ. E de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ nyɛɛ ngɛ juɛmi mi ngɛ ni nɛmɛ nɛ a ngɛ se ɔmɛ a kpɛti . . . Nyɛɛ le bɔ nɛ e sa kaa nyɛ ha nɔ fɛɛ nɔ heto ha.”​—Kol. 4:5, 6.\\n^ kk. 9 Nihi fuu li kaa munyu nɛ ngɛ Yohane 7:53–8:11 nɛ ngɛ Baiblo komɛ a mi ɔ be blema Baiblo nɛ Mawu mumi ɔ ha nɛ a ngma a mi. Munyu nɛ ngɛ lejɛ ɔ haa nɛ ni komɛ susuɔ kaa nɔ nɛ pee we yayami pɛ nɛ e ma nyɛ ma de ke ke nɔ ko bɔ ajuama a, e ji yayami. Se Mawu mlaa nɛ e ha Israel bi ɔmɛ ɔ de ke: “Ke a nu nyumu ko nɛ e kɛ nɔ kpa e yo ngɛ hwɔe ɔ, a gbe mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo.”​—5 Mose 22:22.","num_words":3600,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.021,"special_characters_ratio":0.311,"stopwords_ratio":0.514,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mateo 25 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ (1984)\\nOblayei froi nyɔŋma lɛ henɔkwɛmɔnɔ lɛ (1-13)\\n25 “Agbɛnɛ, ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ tamɔ oblayei froi nyɔŋma ni hole amɛkanei ni amɛtee koni amɛkɛ ayemforo wu ayakpe. 2 Amɛteŋ mɛi enumɔ lɛ kwashiai ji amɛ, ni mɛi enumɔ lɛ hiɛshikalɔi ji amɛ. 3 Ejaakɛ kwashiai lɛ hole amɛkanei lɛ shi amɛŋɔɔɔ mu amɛfataaa he, 4 shi hiɛshikalɔi lɛ ŋɔ mu amɛwo amɛtɔi amli amɛfata amɛkanei lɛ ahe. 5 Be ni ayemforo wu lɛ sɛɛ miitsɛ lɛ, wɔ ye amɛ fɛɛ ni amɛwɔwɔi. 6 Nyɔɔŋteŋ tuuntu lɛ, anu bolɔmɔ ko akɛ: ‘Naa ayemforo wu lɛ ee ei! Nyɛjea kpo ni nyɛyakpea lɛ.’ 7 Kɛkɛ ni nakai oblayei froi lɛ fɛɛ te shi ni amɛsaa amɛkanei lɛ. 8 Kwashiai lɛ kɛɛ hiɛshikalɔi lɛ akɛ, ‘Nyɛhãa wɔ nyɛmu lɛ eko, ejaakɛ wɔkanei lɛ miihe agboi.’ 9 Hiɛshikalɔi lɛ hã amɛ hetoo akɛ: ‘Ekolɛ ebashɛŋ wɔ kɛ nyɛ fɛɛ. Moŋ lɛ nyɛyaa mɛi ni hɔ̃ɔ eko lɛ aŋɔɔ ni nyɛyahea eko nyɛhãa nyɛhe.’ 10 Shi be ni amɛyaa amɛyahé mu lɛ, ayemforo wu lɛ ba. Oblayei froi ni esaa amɛhe amɛto lɛ kɛ lɛ tee yookpeemɔ okpɔlɔŋmɛɛ lɛ shishi, ni aŋa shinaa lɛ. 11 No sɛɛ lɛ, oblayei froi krokomɛi lɛ hu ba amɛbakɛɛ akɛ: ‘Onukpa, Onukpa, gbelemɔ wɔ!’ 12 Ehã amɛ hetoo akɛ, ‘Lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, mileee nyɛ.’ 13 “No hewɔ lɛ, nyɛyaa nɔ nyɛbua, ejaakɛ nyɛleee gbi lɛ loo ŋmɛlɛtswaa lɛ. 14 “Asaŋ, ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ tamɔ nuu ko ni be ni ebaafã gbɛ lɛ, etsɛ enyɔji lɛ ni etu nibii ni eyɔɔ lɛ ewo amɛdɛŋ. 15 Ehã mɔ kome talɛntai enumɔ,* mɔ kome hu enyɔ, ni mɔ kroko hu ekome, yɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ nyɛmɔ naa, ni efã gbɛ. 16 Amrɔ lɛ, mɔ ni ná talɛntai enumɔ lɛ tee ni ekɛyaye guɔ ni ená enumɔ kɛfata he. 17 Nakai nɔŋŋ mɔ ni ná enyɔ lɛ hu yaná enyɔ kɛfata he. 18 Shi nyɔŋ ni ná ekome lɛ tee ni eyatsa shi ni eŋɔ enuŋtsɔ lɛ shika* lɛ eto. 19 “Be kplaŋŋ sɛɛ lɛ, nakai nyɔji lɛ anuŋtsɔ lɛ ba, ni ekɛ amɛ babu akɔntaa. 20 No hewɔ lɛ, mɔ ni ná talɛntai enumɔ lɛ ba ni ekɛ talɛntai enumɔ krokomɛi hu fata he kɛba, ni ekɛɛ, ‘Nuŋtsɔ, otu talɛntai enumɔ owo midɛŋ; naa, miná talɛntai enumɔ kɛfata he.’ 21 Enuŋtsɔ lɛ kɛɛ lɛ akɛ: ‘Aekoo, nyɔŋ kpakpa kɛ anɔkwafo! Oye anɔkwa yɛ nii fioo he. Maŋɔ bo mato nibii babaoo nɔ. Botemɔ onuŋtsɔ lɛ miishɛɛ lɛ mli.’ 22 No sɛɛ lɛ, mɔ ni ná talɛntai enyɔ lɛ ba ebakɛɛ, ‘Nuŋtsɔ, otu talɛntai enyɔ owo midɛŋ; naa, miná talɛntai enyɔ kɛfata he.’ 23 Enuŋtsɔ lɛ kɛɛ lɛ akɛ: ‘Aekoo, nyɔŋ kpakpa kɛ anɔkwafo! Oye anɔkwa yɛ nii fioo he. Maŋɔ bo mato nibii babaoo nɔ. Botemɔ onuŋtsɔ lɛ miishɛɛ lɛ mli.’ 24 “Naagbee lɛ, nyɔŋ ni ná talɛnta kome lɛ ba ebakɛɛ: ‘Nuŋtsɔ, mile bo akɛ osane wa, ni okpaa nii yɛ he ni oduko nɔ ko yɛ, ni obuaa nii anaa yɛ he ni oshako nɔ ko mli yɛ. 25 No hewɔ lɛ, mishe gbeyei ni mitee mikɛ otalɛnta lɛ yato shikpɔŋ. Naa, onii lɛ nɛ, hemɔ.’ 26 Enuŋtsɔ lɛ here nɔ ekɛɛ lɛ akɛ: ‘Nyɔŋ fɔŋ kɛ anihaolɔ, ole akɛ mikpaa nii yɛ he ni miduko nɔ ko yɛ, ni mibuaa nii anaa yɛ he ni mishako nɔ ko mli yɛ? 27 Belɛ, kulɛ esa akɛ oŋɔ mishika* lɛ owo shikatolɔi lɛ adɛŋ, ni kɛ́ miba lɛ minine ashɛ minii nɔ kɛ ehe kpa. 28 “‘No hewɔ lɛ, nyɛhea talɛnta lɛ yɛ edɛŋ ni nyɛkɛhãa mɔ ni yɔɔ talɛntai nyɔŋma lɛ. 29 Ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ nɔ ko lɛ, abaahã lɛ eko afata he, koni ená ni ateke nɔ. Shi mɔ ni bɛ nɔ ko lɛ, abaahe nɔ ni eyɔɔ lɛ tete yɛ edɛŋ. 30 Ni nyɛshɛa nyɔŋ ni he bɛ sɛɛnamɔ ko nɛɛ nyɛfɔ̃a agbonaa duŋ lɛ mli. Jɛmɛ ji he ni ebaafo ni ebaakpe enyanyɔjiashi yɛ.’ 31 “Kɛ́ gbɔmɔ Bi lɛ ba yɛ enunyam lɛ mli ni ŋwɛibɔfoi lɛ fɛɛ fata ehe lɛ, ebaata enunyam maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ. 32 Abaabua jeŋmaji lɛ fɛɛ naa yɛ ehiɛ, ni ebaatsetsee mɛi kɛje mɛi krokomɛi ahe taakɛ tookwɛlɔ tseɔ gwantɛŋi kɛjeɔ abotiai ahe lɛ. 33 Ni ekɛ gwantɛŋi lɛ baadamɔ eninejurɔ nɔ, shi abotiai lɛ ekɛ amɛ baadamɔ ebɛku nɔ. 34 “Kɛkɛ lɛ, Maŋtsɛ lɛ baakɛɛ mɛi ni damɔ eninejurɔ nɔ lɛ akɛ: ‘Nyɛbaa, nyɛ mɛi ni mi-Tsɛ ejɔɔ nyɛ, nyɛŋɔa Maŋtsɛyeli ni asaa ato nyɛ kɛjɛ be ni ato je lɛ shishi lɛ.* 35 Ejaakɛ hɔmɔ ye mi ni nyɛhã mi nɔ ko miye; kumai ye mi ni nyɛhã mi nɔ ko minu. Gbɔ ji mi ni nyɛhere mi hiɛmɛɛ;* 36 minyiɛ yayai* ni nyɛwo mi atade. Mihe ye ni nyɛkwɛ mi. Awo mi tsuŋ ni nyɛbasara mi.’ 37 Kɛkɛ lɛ, jalɔi lɛ baahere lɛ nɔ kɛ wiemɔi nɛɛ akɛ: ‘Nuŋtsɔ, mɛɛ be wɔna bo akɛ hɔmɔ miiye bo ni wɔhã bo nɔ ko oye aloo kumai miiye bo ni wɔhã bo nɔ ko onu? 38 Mɛɛ be wɔna bo akɛ gbɔ ji bo, ni wɔhere bo hiɛmɛɛ,* aloo onyiɛ yayai ni wɔwo bo atade? 39 Mɛɛ be wɔna bo akɛ ohe miiye aloo awo bo tsuŋ ni wɔbasara bo?’ 40 Ni Maŋtsɛ lɛ baahere nɔ ekɛɛ amɛ akɛ, ‘Lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, gbii abɔ ni nyɛfee nyɛhã minyɛmimɛi nɛɛ ateŋ mɛi bibii fe fɛɛ lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, mi nɔŋŋ nyɛfee nyɛhã lɛ.’ 41 “Kɛkɛ lɛ, ebaakɛɛ mɛi ni yɔɔ ebɛku nɔ lɛ akɛ: ‘Nyɛjea minɔ nyɛyaa, nyɛ mɛi ni alomɔ nyɛ, nyɛyaa naanɔ la* ni asaa ato Abonsam kɛ ebɔfoi lɛ mli. 42 Ejaakɛ hɔmɔ ye mi ni nyɛhãaa mi nɔ ko maye; ni kumai ye mi ni nyɛhãaa mi nɔ ko manu. 43 Gbɔ ji mi ni nyɛhereee mi hiɛmɛɛ;* minyiɛ yayai ni nyɛwooo mi atade; mihe ye ni awo mi tsuŋ, shi nyɛkwɛɛɛ mi.’ 44 Kɛkɛ lɛ, amɛ hu amɛbaahã hetoo kɛ wiemɔi nɛɛ akɛ: ‘Nuŋtsɔ, mɛɛ be wɔna bo akɛ hɔmɔ miiye bo aloo kumai miiye bo aloo gbɔ ji bo aloo onyiɛ yayai aloo ohe miiye aloo awo bo tsuŋ ni wɔbasɔmɔɔɔ bo?’ 45 Kɛkɛ lɛ, ebaahã amɛ hetoo akɛ: ‘Lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, gbii abɔ ni nyɛfeee nyɛhãaa minyɛmimɛi nɛɛ ateŋ mɛi bibii fe fɛɛ lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, mi nɔŋŋ nyɛfeee nyɛhãaa lɛ.’ 46 Mɛnɛɛmɛi lɛ, amɛbaaya naanɔ hiɛkpatamɔ mli,* shi jalɔi lɛ amɛbaaya naanɔ wala mli.”\\n^ Sht. ŋm., “jwiɛtɛi.”\\n^ Sht. ŋm., “mijwiɛtɛi.”\\n^ Aloo “nyɛhã mibato nyɛŋɔɔ.”\\n^ Hela wiemɔ ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ baanyɛ atsɔɔ akɛ ewo nɔ ko hatahata ko; ewo nɔ ko ni awoɔ yɛ atade shishi pɛ; etsɔɔɔ doo akɛ ehiɛ ehe yayai.\\n^ Aloo “wɔhã obato wɔŋɔɔ.”\\n^ Aloo “nyɛhãaa mabato nyɛŋɔɔ.”\\n^ Ni tsɔɔ akɛ, amɛbaaje wala mli. Sht. ŋm., “abaafolɔ amɛ ashwie.”","num_words":1084,"character_repetition_ratio":0.052,"word_repetition_ratio":0.056,"special_characters_ratio":0.266,"stopwords_ratio":0.096,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ Huɛ Bɔmi Kpakpa Ngɛ O Kɛ Yehowa Nyɛ Kpɛti Niinɛ Lo? | Kase\\n“Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.”—YAKOBO 4:8.\\nKe o ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, mɛni oti e sa kaa o kɛ ma o hɛ mi?\\nKɛ o plɛ kɛ le kaa Yehowa peeɔ nɔ́ nɛ da be tsuaa be kɛɛ?\\nMɛni he je nɛ ke o ngɛ sɔlee ɔ, e sa nɛ o tu níhi nɛ he hia mo pɔtɛɛ ɔ a he munyu ɔ?\\n1. Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi nɛ wa a?\\nKE A baptisi mo kaa Yehowa we Odasefo no ɔ, lɛɛ o ná he blɔ ko nɛ se be. Lɔ ɔ ji huɛ bɔmi nɛ ba je o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ nɛ. Se Satan je ɔ kɛ mluku nɛ wa yi ɔ kɛ wɔ ngɛ ta hwue konɛ huɛ bɔmi nɛ ɔ nɛ puɛ. Enɛ ɔ he je ɔ, e sa kaa wɔ tsuo waa bɔ mɔde konɛ wa ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi nɛ wa.\\n2. (a) Ke huɛ bɔmi ngɛ nɔ kɛ nɔ ko a kpɛti ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? (Hyɛ sisi ningma.) (b) Mɛni wa maa pee konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi nɛ wa?\\n2 Anɛ o buu Yehowa kaa nɔ ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ lo? Anɛ o naa lɛ kaa o Huɛ lo? Anɛ o maa suɔ kaa huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa pe bɔ nɛ e ngɛ ɔ lo? Yakobo 4:8 ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ e sa kaa o pee konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa. E de ke: “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.” Loko o kɛ Yehowa ma nyɛ maa bɔ huɛ ɔ, e biɔ nɛ o kɛ lɛ tsuo nyɛɛ pee nɔ́ ko. * (Hyɛ sisi ningma.) Ke o bɔ mɔde kaa o maa hɛ mo kɛ su e he ɔ, lɛ hu e maa hɛ lɛ kɛ su o he. Ke o ya nɔ nɛ o pee jã a, o maa na kaa Yehowa ji nɔ ko nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ, nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ hu mi maa wa. Ke e ba jã a, mo hu o maa tu munyu nɛ Yesu tu kɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: ‘Nɔ nɛ tsɔ mi ɔ, ngɛ nitsɛnitsɛ’ nɛ “i le lɛ.” (Yohane 7:28, 29) Se mɛni ji ní komɛ nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ o hɛ mo kɛ su Yehowa he?\\nMɛni blɔ nɔ o maa gu konɛ o kɛ Mawu nɛ sɛɛ ní? (Hyɛ kuku 3)\\n3. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ waa kɛ Yehowa nɛ sɛɛ ní?\\n3 Ke o ngɛ hlae nɛ o kɛ Yehowa nɛ pee huɛ ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ o kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní be tsuaa be. Se mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee jã? Moo ngɔ lɛ kaa o ngɛ huɛ ko nɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti kɛ. Mɛni blɔ nɔ nyɛ maa gu kɛ sɛɛ ní? Nyɛ ma nyɛ maa ngma nyɛ sibi sɛ womi, aloo nyɛ ma nyɛ maa fia nyɛ sibi ngɛ tɛlifoo nɔ be tsuaa be. Ke o sɔleɔ ha Yehowa daa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o kɛ lɛ ngɛ munyu tue. (Kane La 142:2.) Se mɛni mo hu o maa pee konɛ Yehowa kɛ mo nɛ tu munyu? Moo kane e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ, nɛ o kase, nɛ o pue o yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ o kaseɔ ɔ a he daa. (Kane Yesaya 30:20, 21.) Ke o kɛ Yehowa sɛɛɔ ní ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa, nɛ o maa na lɛ kaa e ji o Huɛ nitsɛnitsɛ. Nyɛ ha wa susu enɛ ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nHA YEHOWA KƐ MO NƐ TU MUNYU KƐ GU BAIBLO Ɔ NƐ O MAA KASE Ɔ NƆ\\n4, 5. Mɛni blɔ nɔ Yehowa guu nɛ e kɛ mo tuɔ munyu ke o ngɛ Baiblo ɔ kasee? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n4 Wa le kaa sɛ gbi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ je Mawu ngɔ, nɛ e he hia nɔ tsuaa nɔ. Se anɛ Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o hɛ mo kɛ su Yehowa he lo? Ee! Ke o kaneɔ Baiblo ɔ nɛ o kaseɔ daa a, mo susu níhi nɛ o kaneɔ ɔ a he saminya. Mo susu bɔ nɛ o kɛ níhi nɛ o kase ɔ ma tsu ní ha a hu he. Ke o peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ha nɛ Yehowa kɛ mo ngɛ munyu tue. E maa pee o Huɛ nɛ nyu bi ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti. E maa ye bua mo konɛ o hɛ mo kɛ su e he haa.—Hebri Bi 4:12; Yakobo 1:23-25.\\n5 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o kane munyu nɛ Yesu tu kɛ nyɛɛ se nɛ ɔ, kɛ e peeɔ mo ha kɛɛ? Yesu de ke: “Nyɛ ko to juetli ha nyɛ he ngɛ je nɛ ɔ mi.” Ke o ngɛ mɔde bɔe kaa o kɛ Yehowa maa pee nɔ titli ngɛ o si himi mi ɔ, o maa nu he kaa e bua jɔ o he. Se eko ɔ, benɛ o kane munyu nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ, o na kaa e he hia nɛ o pee o si himi kpokploo, konɛ o nyɛ nɛ o pee babauu ngɛ Mawu sɔmɔmi mi. Ke o na jã a, lɛɛ mo ná nɛ o le kaa Yehowa ngɛ mo ye buae konɛ o le nɔ́ nɛ o maa pee nɛ o hɛ mo kɛ su e he.—Mateo 6:19, 20.\\n6, 7. (a) Ke wa kaseɔ Baiblo ɔ, kɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa, kɛ suɔmi nɛ lɛ hu e ngɛ kɛ ha wɔ ɔ maa hi ha kɛɛ? (b) Ke wa ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, mɛni ji oti nɛ e sa kaa wa kɛ ma wa hɛ mi?\\n6 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa kaseɔ Baiblo ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa naa hehi nɛ e sa kaa waa pee tsakemihi ngɛ konɛ wa nyɛ nɛ wa sɔmɔ Yehowa saminya. Jehanɛ se hu ɔ, wa naa níhi nɛ e jeɔ e suɔmi mi nɛ e peeɔ ɔ, nɛ wa kaseɔ e su kpakpa amɛ hu a he ní. Enɛ ɔ haa nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi waa. Be mi nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi ngɛ wae ɔ, lɛ hu suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha wɔ ɔ mi waa. Enɛ ɔ haa nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ mi waa.—Kane 1 Korinto Bi 8:3.\\n7 Ke wa suɔ nɛ waa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he ɔ, lɛɛ e he hia nɛ waa kɛ juɛmi kpakpa nɛ kase Baiblo ɔ. Yesu de ke: ‘Ke a ná le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma ná neneene wami.’ (Yohane 17:3) E ngɛ mi kaa ke wa kane Baiblo ɔ, wa ma nyɛ maa kase ní ehehi nɛ a ngɛ bua jɔmi mohu lɛɛ, se oti nɛ e sa kaa wa kɛ ma wa hɛ mi ji, nɛ wa maa le Yehowa kaa e ji Nɔ ko nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ.—Kane 2 Mose 33:13; La 25:4.\\n8. (a) Eko ɔ, mɛni ni komɛ ma susu ngɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ Matsɛ Uzia ye ha a he? (b) Ke o le Yehowa nɛ e pee nɔ́ ko nɛ o nui sisi ɔ, kɛ o maa pee o ní ha kɛɛ?\\n8 Yehowa pee ní komɛ nɛ a bɔ he amaniɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ wa nui sisi. Ke wa naa Yehowa kaa wa Huɛ nɛ nyu bi ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ, wa be haoe tsɔ ngɛ jamɛ a Baiblo mi munyu ɔmɛ a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Uzia ngɛ matsɛ yee ngɛ Yuda a, Yuda bi ɔmɛ jaa lakpa mawuhi. Uzia piɛɛ we a he. ‘E pee Yehowa suɔmi nya ní.’ (2 Matsɛmɛ 15:1-5) Se Yehowa gbla Uzia tue nɛ kpiti pue lɛ. Mɛni he je? Ngmami nɛ ɔ tsɔɔ we nɔ́ he je nɛ Yehowa pee jã a. Kɛ o na nɔ́ nɛ Yehowa pee ɔ ha kɛɛ? Anɛ e haoɔ mo kaa Uzia pee we nɔ́ ko nɛ Yehowa gbla e tue lo? Anɛ e peeɔ mo kaa Yehowa yi dami sane lo? Ke o le Yehowa saminya, nɛ o le kaa be tsuaa be ɔ, blɔhi a nɔ nɛ e guu kɛ gblaa nihi a tue ɔ da a, o be susue jã. E ‘gblaa nɔ tue bɔ nɛ sa.’ (Yeremia 30:11) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa li nɔ́ he je nɛ Yehowa gbla Uzia tue po ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ Yehowa pee ɔ da.\\n9. Mɛni ha wa na nɔ́ he je nɛ Yehowa ha kpiti pue Uzia a?\\n9 Baiblo ɔ ha wa le níhi fuu kɛ kɔ Matsɛ Uzia he. Uzia he munyu nɛ a ngma ngɛ 2 Kronika 26:3-5, 16-21 ɔ tsɔɔ kaa ‘e pee Yehowa suɔmi nya ní.’ Se ngmami ɔ tsɔɔ hu kaa pee se ɔ, “e wo e he nɔ, nɛ nɔ́ nɛ ɔ ha nɛ e hɛ mi kpata.” Matsɛ ɔ ngɛ hlae kaa e maa pee nɔ́ ko nɛ jinɛ osɔfohi pɛ nɛ a ngɛ he blɔ kaa a peeɔ. Osɔfohi kakaaka 81 de lɛ kaa nɔ́ nɛ e yaa pee ɔ dɛ, nɛ a bɔ mɔde kaa a maa tsi e nya. Kɛ e pee e ní ha kɛɛ? E wo e he nɔ, enɛ ɔ he ɔ, e mi mi fu osɔfo ɔmɛ! Ní nɛ ɔmɛ nɛ ya nɔ ɔ hu ha nɛ wa na nɔ́ he je nɛ Yehowa ha nɛ kpiti pue matsɛ ɔ.\\nKe o le Yehowa saminya a, hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ e mi kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ da a mi maa wa\\n10. Mɛni he je nɛ e he hia we kaa Yehowa nɛ tsɔɔ wɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ sisi ɔ? Mɛni ma ha nɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ da a?\\n10 Mɛni wa kaseɔ ngɛ munyu nɛ ɔ mi nɛ he hia? Ngɛ Matsɛ Uzia sane ɔ mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ níhi a mi fitsofitso konɛ waa le nɔ́ he je nɛ Yehowa gbla Uzia tue ɔ. Se kaa Baiblo ɔ tsɔɔ we sane ɔ mi fitsofitso ɔ, kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ? Anɛ o ma susu kaa bɔ nɛ Yehowa kɛ lɛ ye ha a dɛ lo? Aloo níhi nɛ o kaseɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma ha nɛ o ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e peeɔ ɔ da? (5 Mose 32:4) Ke o ya nɔ nɛ o le Yehowa kaa e ji Nɔ ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ ɔ, suɔmi o ngɛ kɛ ha lɛ ɔ, kɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ e mi ɔ, mi maa wa. Kɛkɛ ɔ, e he be hiae nɛ o le yi mi tomi he je nɛ e peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ ngɛ. Ke o ya nɔ nɛ o kase Baiblo ɔ, o maa na kaa Yehowa ngɛ nitsɛnitsɛ, nɛ o maa hɛ mo kɛ su e he.—La 77:12, 13.\\nO KƐ YEHOWA NƐ TU MUNYU KƐ GU SƆLEMI NƆ\\n11-13. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Yehowa buɔ sɔlemi tue kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n11 Sɔlemi hɛɛ wɔ kɛ suu Yehowa he. Wa sɔleɔ kɛ jeɔ Yehowa yi, wa naa lɛ si, nɛ wa biɔ lɛ yemi kɛ buami. (La 32:8) Se loko huɛ bɔmi gbagbanii maa hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ, e sa nɛ o ná nɔ mi mami kaa e buɔ sɔlemi tue.\\n12 Ni komɛ deɔ ke Mawu bui sɔlemi tue, enɛ ɔ he ɔ, a sɔleɔ kɛkɛ konɛ a tsui nɛ nɔ a mi. A susu kaa ke o sɔle ɔ, lɔ ɔ haa nɛ o susuɔ haomihi nɛ o kɛ kpeɔ ɔ a he saminya, nɛ mo nitsɛ o hlaa a nya tsaba. E ngɛ mi jã mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, ke o sɔle ha Yehowa a, e maa bu mo tue. Mɛni tsɔɔ jã?\\nO ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa buɔ o sɔlemi tue\\n13 Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, e na kaa Yehowa haa adesahi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ, a sɔlemihi a heto. Benɛ e ba zugba a nɔ ɔ, e sɔle kɛ ha e Tsɛ ɔ ngɛ hiɔwe nɛ e de lɛ e susumihi, kɛ bɔ nɛ e peeɔ lɛ ngɛ níhi a he ha. Be ko po ɔ, e sɔle nyɔnyɔɔnyɔ. (Luka 6:12; 22:40-46) Ke Yesu le kaa Yehowa bui sɔlemi tue ɔ, anɛ e ko sɔle nyɔnyɔɔnyɔ lo? Jehanɛ se hu ɔ, Yesu tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ bɔ nɛ a sɔleɔ ha. Ke Yesu le kaa Yehowa bui sɔlemi tue ɔ, anɛ e ko tsɔɔ e kaseli ɔmɛ bɔ nɛ a sɔleɔ ha lo? E ngɛ heii kaa Yesu le kaa Yehowa buɔ sɔlemi tue saminya. E de po ke: “Tsaatsɛ, i naa mo si kaa o buɔ mi tue. I le kaa o buɔ mi tue be tsuaa be.” Wɔ hu wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa buɔ sɔlemi tue.—Yohane 11:41, 42; La 65:2.\\n14, 15. (a) Ke wa sɔle kɛ bi Yehowa níhi pɔtɛɛ ɔ, mɛni se wa ma ná? (b) Mɛni blɔ nɔ sɔlemi nɛ Kathy sɔle ha Yehowa a ye bua lɛ nɛ e hɛ lɛ kɛ su e he?\\n14 Eko ɔ, tsa pi be tsuaa be nɛ o naa kaa Yehowa haa o sɔlemihi a heto. Se ke o tu ní komɛ pɔtɛɛ a he munyu ngɛ o sɔlemi mi ɔ, o ma nyɛ maa na heii kaa Yehowa ha mo heto, nɛ o maa na kaa Yehowa ngɛ nitsɛnitsɛ. Ke o deɔ Yehowa o nyagbahi tsuo ɔ, e maa hɛ lɛ kɛ su o he.\\n15 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛmiyo Kathy pɔɔ fiɛɛmi yami, se e bua jɔɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he. * (Hyɛ sisi ningma.) E de ke: “Ye bua jɔɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he. I ngɛ tsɔɔe kaa, ye bua jɔɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he kulaa.” Benɛ e ba ní tsumi mi he jɔɔmi ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko wo lɛ he wami konɛ e sɔmɔ kaa daa blɔ gbalɔ. Kathy de ke: “E ha mi blɔ bimi womi ɔ eko po. I ma ye juɛmi nya si kaa ma pee daa blɔ gbalɔ, se i sɔleɔ daa ligbi konɛ Yehowa nɛ ye bua mi nɛ́ ye bua nɛ jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he.” Anɛ Yehowa ha e sɔlemi ɔ heto lo? Benɛ e kɛ e he wo blɔ gbami ní tsumi ɔ mi jeha etɛ se ɔ, e de ke: “Akɛnɛ i kɛ be babauu fiɛɛɔ, nɛ i kaseɔ nɔ́ ko kɛ jeɔ nyɛmimɛ yi kpahi a ngɔ he je ɔ, bɔbɔɔbɔɔ ɔ, i ba le bɔ nɛ a yeɔ nihi odase nɛ nuu tso ha. Mwɔnɛ ɔ, ye bua jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he wawɛɛ nitsɛ. Nɛ nɔ́ nɛ pe kulaa a, huɛ bɔmi nɛ ngɛ i kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi wa wawɛɛ pe sa a.” Akɛnɛ Kathy sɔle konɛ Yehowa nɛ ye bua lɛ he je ɔ, e nyɛ nɛ e hɛ lɛ kɛ su Yehowa he.\\nYaa nɔ nɛ o hɛ mo kɛ su Yehowa he haa (Hyɛ kuku 16, 17)\\nMO TSU O BLƆ FA MI NƆ́\\n16, 17. (a) Mɛni wa maa pee konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi nɛ wa daa? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ wa maa kase kɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi?\\n16 Wa ma nyɛ maa ya nɔ maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he daa. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa bu lɛ tue kɛ gu Baiblo ɔ nɛ wa maa kase daa a nɔ, nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ lɛ nɛ tu munyu kɛ gu sɔlemi nɔ. Ke wa pee jã a, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ, nɛ e maa ye bua wɔ nɛ wa maa da kahi a nya.\\nWa ma nyɛ maa ya nɔ maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he daa\\n17 Wa sɔleɔ kɛ haa Yehowa daa mohu, se be komɛ ɔ, wɔ tsuo waa kɛ haomihi kpeɔ. Ngɛ behi kaa jã mi ɔ, hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ ma nyɛ maa ta. Eko ɔ, wa ma susu kaa Yehowa bui wa sɔlemi tue, nɛ e maa pee wɔ kaa pi wa huɛ nitsɛnitsɛ ji lɛ. Ke e peeɔ mo jã a, mɛni o ma nyɛ maa pee? Wa maa na heto ɔ ngɛ munyu nɛ wa maa kase kɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi.\\n^ kk. 2 Ke huɛ bɔmi ngɛ nɔ ko kɛ nɔ ko a kpɛti ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa jamɛatsɛmɛ ɔmɛ susuɔ a sibi a he, nɛ a yeɔ bua a sibi. E sa nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a pee nɔ́ ko konɛ a huɛ bɔmi ɔ mi nɛ wa.\\n^ kk. 15 A tsake biɛ ɔ.\\nKe o le kaa Yehowa ngɛ nitsɛnitsɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o le Nɔ tutuutu nɛ e ji, nɛ huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti. O le kaa e kɛ mo tuɔ munyu kɛ guɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ nɔ, nɛ o le hu kaa o ma nyɛ ma he lɛ maa ye. Jehanɛ hu ɔ, o le kaa e buɔ o sɔlemi tue\\nKe o sɔleɔ ha Yehowa, nɛ Yehowa hu kɛ mo tuɔ munyu kɛ guɔ Baiblo ɔ nɛ o kaneɔ nɛ o kaseɔ ɔ nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o kɛ Yehowa ngɛ ní sɛɛe","num_words":3014,"character_repetition_ratio":0.069,"word_repetition_ratio":0.025,"special_characters_ratio":0.31,"stopwords_ratio":0.525,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Ná Hemi Kɛ Yemi Nɛ Mi Wa Ngɛ Matsɛ Yemi ɔ Mi | Kase\\nKANE NGƐ Cambodian Dangme English French Greenlandic Hmong (White) Kimbundu Mazatec (Huautla) Portuguese Spania Tahitian Umbundu\\n“Hemi kɛ yemi ji níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ a nɔ mi mami.”—HEBRI BI 11:1.\\nMoo ngɔ daka nɛ e yi ji, “ Bɔ Nɛ Mawu Ma Plɛ Kɛ Tsu E Yi Mi Tomi He Ní Ha” a kɛ tsɔɔ ní nɛ ɔmɛ a nya:\\nEden si womi ɔ.\\nSomi nɛ Mawu kɛ Abraham so kɛ somi nɛ Mawu kɛ David so.\\nSomi nɛ Mawu kɛ Yesu so kaa Yesu maa ye osɔfo kaa Melkizedek.\\n1, 2. Mɛni ma ha nɛ wa ma ná nɔ mi mami kaa Mawu maa gu Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ ha e yi mi nɛ e to ngɛ adesahi a he ɔ nɛ ba mi, nɛ mɛni he je? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nAKƐNƐ wa ji Yehowa Odasefohi he je ɔ, waa kɛ kã fiɛɛɔ kɛ haa nihi kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ pɛ ji nɔ́ nɛ ma tsu wa haomihi a he ní kɛ ha wɔ. Se anɛ wa ngɛ nɔ mi mami niinɛ kaa Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nitsɛnitsɛ, nɛ kɛ gu Matsɛ Yemi ɔ nɔ ɔ, Mawu yi mi tomi maa ba mi lo? Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ?—Hebri Bi 11:1.\\n2 Yehowa maa gu Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ ha e yi mi nɛ e to ngɛ adesahi a he ɔ nɛ ba mi. Yehowa pɛ ji nɔ nɛ e sa kaa e ye adebɔ níhi a nɔ. Lɛ nɛ e to Matsɛ Yemi ɔ sisi, enɛ ɔ he ɔ, Matsɛ Yemi ɔ maa hi si daa. Mɛnɔ ji Matsɛ ngɛ Matsɛ Yemi nɛ ɔ nya? Mɛnɔmɛ maa piɛɛ Matsɛ nɛ ɔ he kɛ ye nɔ? Mɛnɔmɛ a nɔ a maa ye? Yehowa kɛ ni komɛ so somi komɛ. Somi nɛ ɔmɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he. E Bi Yesu Kristo hu kɛ ni komɛ so kɛ kɔ Matsɛ Yemi ɔ he. Ke wa susu somi nɛ ɔmɛ a he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa na bɔ nɛ Yehowa yi mi tomi maa ba mi ha. Jehanɛ se hu ɔ, e ma ha nɛ wa ma ná nɔ mi mami kaa Matsɛ Yemi ɔ se be poe gblegbleegble.—Kane Efeso Bi 2:12.\\n3. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ kɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi?\\n3 A tu somi kakaaka ekpa nɛ kɔɔ Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɛ Yesu Kristo ji e nya dalɔ ɔ he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi. Somi nɛ ɔmɛ ji, (1) somi nɛ Mawu kɛ Abraham so, (2) Mlaa somi ɔ, (3) somi nɛ Mawu kɛ David so, (4) somi nɛ Mawu kɛ Yesu so kaa Yesu maa ye osɔfo kaa Melkizedek, (5) somi ehe ɔ, kɛ (6) Matsɛ Yemi ɔ he somi ɔ. Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ somi ɔmɛ eko tsuaa eko kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ha a he nɛ waa hyɛ. Jehanɛ se hu ɔ, wa ma susu bɔ nɛ somi ɔmɛ eko tsuaa eko ma ha nɛ Mawu yi mi nɛ e to ngɛ zugba a kɛ adesahi a he ɔ maa ba mi ha a he.—Hyɛ daka nɛ e yi ji, “Bɔ Nɛ Mawu Ma Plɛ Kɛ Tsu E Yi Mi Tomi He Ní Ha.”\\nSI WOMI KO NƐ TSƆƆ BƆ NƐ MAWU YI MI TOMI MA PLƐ KƐ BA MI HA\\n4. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Mose Kekleekle Womi ɔ mi ɔ, mɛni munyuhi Yehowa tu kɛ kɔ adesahi a he?\\n4 Yehowa dla zugba a konɛ adesahi nɛ a nyɛ nɛ a hi nɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Mawu tu munyuhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: (1) Ma bɔ adesahi kaa bɔ nɛ imi Mawu ɔ i ngɛ ɔ. (2) Adesahi ma fɔ, nɛ zugba a nɔ tsuo ma hyi tɔ kɛ dali, nɛ a maa pee zugba a paradeiso. (3) E sɛ nɛ adesahi nɛ a ye tso nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami ɔ yiblii. (1 Mose 1:26, 28; 2:16, 17) Munyu etɛ nɛ ɔmɛ nɛ Mawu tu ɔ, ha nɛ wa le Mawu yi mi nɛ e to kɛ ha adesahi kɛ zugba a. Ke jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ Mawu kɛ ni komɛ so somihi ɔ?\\n5, 6. (a) Mɛni Satan pee konɛ e kɛ tsi Mawu yi mi tomi nya? (b) Kɛ Yehowa tsu e hɛ mi atua nɛ a tsɔ ngɛ Eden ɔ he ní ha kɛɛ?\\n5 Satan te si kɛ wo Mawu kɛ e yi mi tomi ɔ. E bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ adesahi nɛ a gbo Mawu nɔ tue. Enɛ ɔ he ɔ, e sisi Hawa nɛ e ye tso nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami ɔ yiblii ɔ eko. (1 Mose 3:1-5; Kpojemi 12:9) Jã nɛ Satan pee ɔ tsɔɔ kaa e te si kɛ wo he blɔ nɛ Mawu ngɛ kaa lɛ nɛ e sa kaa e ye níhi nɛ e bɔ ɔ a nɔ ɔ. Pee se ɔ, Satan po adesahi hu a nya nɛ e tsɔɔ kaa níhi nɛ adesahi náa kɛ jeɔ Mawu ngɔ ɔ he je nɛ a jaa Mawu ngɛ.—Hiob 1:9-11; 2:4, 5.\\n6 Kɛ Yehowa ma plɛ kɛ tsu sane nɛ ɔ he ní ha kɛɛ? Jinɛ e ma nyɛ ma kpata atua tsɔli ɔmɛ a hɛ mi. Se ke Mawu pee jã a, e yi mi nɛ e to kaa Adam kɛ Hawa nɛ a fɔ bimɛ nɛ a hyi zugba a nɔ tsuo ɔ be mi bae. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa kpataa we atua tsɔli ɔmɛ a hɛ mi. Mohu ɔ, e gba gbami ngua ko kɛ fɔ si. Lɔ ɔ ji Eden si womi ɔ nɛ. Si nɛ ɔ nɛ Mawu wo ɔ ma nɔ mi kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e de kɛ kɔ zugba a kɛ adesahi a he ɔ maa ba mi.—Kane 1 Mose 3:15.\\nEden si womi ɔ ma nɔ mi kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Mawu de kɛ kɔ zugba a kɛ adesahi a he ɔ maa ba mi\\n7. Mɛni Eden si womi ɔ ha nɛ wa le kɛ kɔ sinɔ ɔ kɛ e nina a he?\\n7 Kɛ gu si nɛ Mawu wo ngɛ Eden ɔ nɔ ɔ, e bu sinɔ ɔ, nɛ ji Satan Abosiami, kɛ e nina a, nɛ ji nihi tsuo nɛ a fĩ e se, nɛ a kua Mawu nɔ yemi ɔ gbenɔ fɔ. Mawu ha yo ɔ nina a he wami kaa e kpata atua tsɔli ɔmɛ a hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, si nɛ Mawu wo ngɛ Eden ɔ, ha nɛ wa na kaa a ma kpata Satan hɛ mi, nɛ a ma je haomihi nɛ Satan kɛ ba a tsuo kɛ je. Jehanɛ se hu ɔ, si nɛ ɔ nɛ Mawu wo ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Mawu ma plɛ kɛ tsu enɛ ɔ he ní ha.\\n8. Mɛni wa ma nyɛ ma de ngɛ yo ɔ kɛ e nina a he?\\n8 Mɛnɔ maa pee yo ɔ nina a? E sa nɛ yo ɔ nina a nɛ pee hiɔwe bɔfo. Mɛni he je? Ejakaa yo ɔ nina a ma “kpata” Satan, nɛ lɛ hu e ji hiɔwe bɔfo ɔ hɛ mi. (Hebri Bi 2:14) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ yo ɔ nɛ ma fɔ nina a nɛ pee mumi mi adebɔ nɔ́ ko. Ngɛ Eden si womi ɔ se maa pee jeha 4,000 ɔ, sinɔ ɔ kɛ e nina a, a he ba hiɛ babauu, se yo ɔ kɛ e nina a lɛɛ, nɔ ko li a mi tso. Se ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa kɛ nihi slɔɔtoslɔɔtohi so somihi fuu. Somi nɛ ɔmɛ tsɔɔ nɔ nɛ maa pee nina a, kɛ bɔ nɛ Mawu ma plɛ kɛ tsu ní yayahi nɛ Satan atua tsɔmi ɔ ngɔ kɛ ba a he ní ha.\\nSOMI KO HA NƐ WA LE NINA A MI TSO\\n9. Mɛni somi nɛ Mawu kɛ Abraham so, nɛ mɛni be somi nɛ ɔ je ní tsumi sisi?\\n9 Ngɛ Eden si womi ɔ se maa pee jeha 2,000 ɔ, Yehowa de Abraham kaa e je e ma nɛ ji Ur ɔ mi kɛ ho Kanaan zugba a nɔ ya. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 7:2, 3) Mawu de lɛ ke: “Jee o zugba a nɔ, kɛ o ma a mi, kɛ o weku li a ngɔ kɛ ya zugba nɛ ma tsɔɔ mo ɔ nɔ. Ma ha mo nina babauu, nɛ a maa pee je ma agbo. Ma gbaa mo, nɛ ma ha o ma he biɛ, nɛ a maa gu o nɔ kɛ gbaa nihi babauu. Nihi nɛ gbaa mo ɔ, ma gbaa mɛ. Se ni nɛmɛ nɛ gbiɛɛ mo ɔ, imi hu ma gbiɛ mɛ. O nɔ ma gu kɛ gbaa je ma amɛ tsuo.” (1 Mose 12:1-3) A tsɛɛ si nɛ ɔ nɛ Mawu wo Abraham ɔ ke somi nɛ Mawu kɛ Abraham so. Wa li jeha pɔtɛɛ nɛ Yehowa kɛ Abraham so somi nɛ ɔ. Se somi ɔ je ní tsumi sisi ngɛ jeha 1943 ɔ mi loko a fɔ Kristo. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Abraham ye jeha 75. E je Haran, nɛ e po Yufrate Pa a.\\n10. (a) Mɛni Abraham pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ si nɛ Mawu wo lɛ ɔ mi? (b) Mɛni ji ní komɛ nɛ Yehowa je kpo bɔɔbɔɔbɔɔ nɛ kɔɔ yo ɔ nina a he?\\n10 Yehowa tĩ somi nɛ e kɛ Abraham so ɔ mi si abɔ. Be tsuaa be nɛ Yehowa maa pee jã a, e tsɔɔ Abraham níhi a mi fitsofitso. (1 Mose 13:15-17; 17:1-8, 16) Abraham ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ si nɛ Mawu wo lɛ ɔ mi hluu kaa e suɔ nɛ e ngɔ e binyumu nɛ e fiɛ we e he ɔ kɛ sã afɔle ha Mawu. Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa ma nɔ mi kɛ ha lɛ kaa si nɛ e wo lɛ ɔ maa ba mi kokooko. (Kane 1 Mose 22:15-18; Hebri Bi 11:17, 18.) Benɛ somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ je ní tsumi sisi ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, Yehowa je ní komɛ nɛ a he hia nɛ kɔɔ yo ɔ nina a he ɔ kpo kɛ tsɔɔ nihi. Mawu tsɔɔ kaa nina a maa je Abraham weku ɔ mi, nihi fuu maa piɛɛ nina a he, nina a kɛ nihi nɛ maa piɛɛ e he ɔ ma sɔmɔ kaa matsɛmɛ, a ma kpata Mawu he nyɛli tsuo a hɛ mi, nɛ adesahi fuu maa gu a nɔ kɛ ná jɔɔmi.\\nAbraham ngɛ hemi kɛ yemi wawɛɛ kaa Mawu si womi ɔmɛ maa ba mi (Hyɛ kuku 10)\\n11, 12. Ngɛ mɛni blɔ nɔ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ ma ná mi bami ngua, nɛ mɛni se wa ma ná ngɛ mi?\\n11 Somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ ba mi benɛ Abraham nina a nine su Si Womi Zugba a nɔ ɔ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa pee se ɔ, a nine maa su jɔɔmi kpa ko nɔ. Lɔ ɔ maa pee jɔɔmi ngua nitsɛnitsɛ. (Galatia Bi 4:22-25) Bɔfo Paulo tsɔɔ nya kaa Yesu Kristo ji nina titli nɛ je kpo ngɛ Abraham weku ɔ mi ɔ nɛ. Ni kpahi hu maa piɛɛ nina a he. Mɛ ji Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu, nɛ a yibɔ ji, 144,000 ɔ nɛ. (Galatia Bi 3:16, 29; Kpojemi 5:9, 10; 14:1, 4) Yo ɔ nɛ a wo e ta ngɛ Eden si womi ɔ mi ɔ daa si kɛ ha Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ hiɔwe. A tsɛɛ yo nɛ ɔ ke ‘hiɔwe Yerusalem.’ A ji hiɔwe bɔfohi anɔkualetsɛmɛ. (Galatia Bi 4:26, 31) Kaa bɔ nɛ Mawu tsɔɔ ngɛ somi nɛ e kɛ Abraham so ɔ mi ɔ, yo ɔ nina a maa jɔɔ adesahi kɛ ya neneene.\\n12 Somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ, ma nɔ mi kaa hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ se be poe gblegbleegble. Somi nɛ ɔ hu bli blɔ kɛ ha Matsɛ ɔ, kɛ nihi nɛ a maa piɛɛ e he kɛ ye nɔ ɔ konɛ a da Matsɛ Yemi ɔ nya. (Hebri Bi 6:13-18) Mɛni be somi nɛ ɔ se maa po? A tsɔɔ ngɛ 1 Mose 17:7 ɔ kaa somi nɛ ɔ “maa pee neneene somi.” Somi nɛ ɔ maa hi si kɛ yaa si Matsɛ Yemi ɔ ma kpata Mawu he nyɛli a hɛ mi, nɛ e maa jɔɔ adesahi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ. (1 Korinto Bi 15:23-26) Jɔɔmi nɛ ɔ se be poe gblegbleegble. Somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ ma nɔ mi kaa Yehowa yi mi nɛ e to kaa adesahi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da a nɛ a “hyi zugba a tsuo” nɔ ɔ maa ba mi.—1 Mose 1:28.\\nSOMI KO NƐ MA NƆ MI KAA MATSƐ YEMI Ɔ MAA HI SI KƐ YA NENEENE\\n13, 14. Somi nɛ Mawu kɛ David so ɔ ma mɛni nɔ mi?\\n13 Si nɛ Mawu wo ngɛ Eden ɔ, kɛ somi nɛ e kɛ Abraham so ɔ ha nɛ wa na kaa a to Yehowa nɔ yemi ɔ sisi ngɛ dami sane yemi nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu to Mesia Matsɛ Yemi ɔ hu sisi kɛ fɔ dami sane yemi nɔ. (La 89:14) Anɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ ma puɛ ligbi ko lo? Anɛ be ko maa su nɛ matsɛ yemi kpa ko ma ba da Matsɛ Yemi nɛ ɔ nane mi lo? Mawu kɛ nɔ ko hu so somi ko kɛ tsɔɔ kaa e be bae jã kɔkɔɔkɔ.\\nMesia nɔ yemi ɔ be puɛe gblegbleegble, nɛ wa ma ná he se hu kɛ ya neneene\\n14 Yehowa kɛ Matsɛ David nɛ hi si ngɛ blema Israel ɔ so somi ko. A tsɛɛ somi nɛ ɔ ke somi nɛ Mawu kɛ David so. (Kane 2 Samuel 7:12, 16.) Yehowa wo David si kaa Mesia a maa je e weku ɔ mi. (Luka 1:30-33) Yehowa tu weku nɛ a ma fɔ Mesia a ngɛ mi ɔ he munyu fitsofitso. Yehowa tsɔɔ kaa David nina nɛ ɔ ji “nɔ nɛ e sa” kaa e ye Matsɛ ngɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ nya. (Ezekiel 21:25-27) David matsɛ yemi ɔ maa hi si kɛ ya neneene, ejakaa Yesu nɛ ji David nina a ‘maa hi si kɛ maa ya neneene, nɛ e matsɛ yemi ɔ hu maa hi si be abɔ nɛ pu ngɛ hiɔwe ɔ.’ (La 89:34-37) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mesia nɔ yemi ɔ be puɛe gblegbleegble, nɛ wa ma ná he se hu kɛ ya neneene!\\nOSƆFO YEMI HE SOMI\\n15-17. Ngɛ somi nɛ Mawu kɛ Yesu so kaa Yesu maa ye osɔfo kaa Melkizedek ɔ nya a, mɛni ní tsumi kpa ko hu nɛ nina a ma tsu, nɛ mɛni he je?\\n15 Somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ, kɛ somi nɛ Mawu kɛ David so ɔ, ma nɔ mi kaa yo ɔ nina a maa ye matsɛ. Se loko jɔɔmi nɛ adesahi ma ná a maa pi si ɔ, e he maa hia nɛ nina a nɛ e pee nɔ́ kpa ko hulɔ. E he maa hia nɛ nina a nɛ sɔmɔ hu kaa osɔfo. Osɔfo pɛ lɛ e ma nyɛ maa sã afɔle kɛ ha adesahi konɛ a ye a he ngɛ yayami he, nɛ a ba piɛɛ Yehowa we anɔkuale sɔmɔli nɛ a ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ ɔ a he. Bɔ nɛ pee nɛ nina a nɛ sɔmɔ kaa osɔfo ɔ, Yehowa kɛ Yesu so somi ko. Lɔ ɔ ji, somi nɛ Mawu kɛ Yesu so kaa Yesu maa ye osɔfo kaa Melkizedek ɔ nɛ.\\n16 Mawu ha nɛ Matsɛ David le kaa lɛ Mawu ɔ nitsɛ kɛ Yesu maa so somi ko. Jamɛ a somi ɔ tsɔɔ níhi enyɔ nɛ Yesu maa pee. Kekleekle ɔ, Yesu maa ‘hi si ngɛ Mawu hiɔ nɔ,’ nɛ Mawu ma ha lɛ he wami konɛ e kɛ ye e he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Yesu maa ye ‘osɔfo kɛ ya neneene kaa Melkizedek.’ (Kane La 110:1, 2, 4.) Mɛni he je nɛ Yesu maa ye ‘osɔfo kaa Melkizedek’ ɔ? Loko Abraham nina a nine maa su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, Melkizedek ye tsɛ ngɛ Salem ma a mi, nɛ e ji “Mawu Ope ɔ we osɔfo” hulɔ. (Hebri Bi 7:1-3) Yehowa nitsɛ nɛ e hla lɛ kaa e sɔmɔ kaa matsɛ kɛ osɔfo. Loko a fɔ Yesu ɔ, Melkizedek pɛ ji nɔ nɛ e sɔmɔ kaa matsɛ kɛ osɔfo tsuo. Jehanɛ se hu ɔ, akɛnɛ ngɛ Melkizedek se ɔ, nɔ kpa ko sɔmɔ we kaa osɔfo kɛ matsɛ he je ɔ, wa ma nyɛ ma de ke e ji ‘osɔfo kɛ yaa neneene.’\\nMawu gu somi nɛ e kɛ Yesu so kaa Yesu maa ye osɔfo kaa Melkizedek ɔ nɔ kɛ hla Yesu kaa e sɔmɔ kaa osɔfo\\n17 Mawu gu somi nɛ ɔ nɔ kɛ hla Yesu kaa e sɔmɔ kaa osɔfo. Yesu ‘maa ye osɔfo kɛ ya neneene kaa Melkizedek.’ (Hebri Bi 5:4-6) Somi nɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Yehowa ma nɔ mi kaa e maa gu Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ ha nɛ e yi mi nɛ e to ngɛ adesahi kɛ zugba a he ɔ nɛ ba mi.\\nA TO MATSƐ YEMI Ɔ SISI KƐ FƆ SOMIHI A NƆ\\n18, 19. (a) Kɛ somi ɔmɛ nɛ wa susu a he ɔ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n18 Amlɔ nɛ ɔ, wa na bɔ nɛ somi ɔmɛ eko tsuaa eko kɔɔ Mesia Matsɛ Yemi ɔ he ha. Somi nɛ ɔmɛ ha nɛ wa na kaa Matsɛ Yemi ɔ se be poe gblegbleegble. Eden si womi ɔ ma nɔ mi kaa Yehowa maa gu yo ɔ nina a nɔ kɛ ha nɛ e yi mi nɛ e to ngɛ zugba a kɛ adesahi a he ɔ nɛ ba mi. Somi nɛ Mawu kɛ Abraham so ɔ tsɔɔ nɔ nɛ ma ba pee nina a, kɛ ní tsumi nɛ e ma ba tsu.\\n19 Somi nɛ Mawu kɛ David so ɔ hu tsɔɔ weku mi nɛ Mesia a maa je kɛ ba a mi fitsofitso. Jamɛ a somi ɔ hu ha Yesu he blɔ kaa e ye zugba a nɔ kɛ ya neneene. Somi nɛ Mawu kɛ Yesu so kaa Yesu maa ye osɔfo kaa Melkizedek ɔ ma nɔ mi kaa nina a ma sɔmɔ kaa osɔfo. Se pi Yesu pɛ nɛ e maa ye bua adesahi konɛ a ye mluku. Mawu ngɛ ni kpa komɛ hu hlae konɛ a sɔmɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi. Jije jamɛatsɛmɛ ɔmɛ je? Wa ma susu sane bimi nɛ ɔ he ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\nMesia Matsɛ Yemi: Mawu maa gu Kristo kɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu, nɛ a yibɔ ji 144,000 ɔ a nɔ kɛ ye je ɔ nɔ\\nNihi nɛ a tu a he munyu ngɛ 1 Mose 3:15\\nYo ɔ: Yehowa bɔfo anɔkualetsɛmɛ nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ\\nYo ɔ nina a: Yesu Kristo ji yo ɔ nina titli. Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu, nɛ a yibɔ ji 144,000 ɔ hu piɛɛ nina a he. Yo ɔ nina a ma kpata Satan kɛ Satan nina a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ\\nSinɔ ɔ: Satan Abosiami\\nSinɔ ɔ nina a: Bɔfohi kɛ adesahi nɛ a fĩ Satan se, nɛ a teɔ si kɛ woɔ Mawu nɔ yemi ɔ\\nBƆ NƐ MAWU MA PLƐ KƐ TSU E YI MI TOMI HE NÍ HA\\nEden si womi ɔ tsɔɔ kaa Mawu maa gu Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ ha e yi mi nɛ e to ngɛ adesahi kɛ zugba a he ɔ nɛ ba mi. Somi kakaaka ekpa nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma ha Mawu yi mi tomi maa ba mi:\\nSOMI NƐ MAWU KƐ ABRAHAM SO\\nNIHI NƐ A SO: Yehowa kɛ Abraham\\nNƆ́ HE JE: Konɛ a kɛ ma nɔ mi kaa “yo ɔ” “nina” a nɛ a tu e he munyu ngɛ 1 Mose 3:15 ɔ maa ye matsɛ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ nya\\nMLAA SOMI Ɔ\\nNIHI NƐ A SO: Yehowa kɛ Israel ma a\\nNƆ́ HE JE: E po “nina” a he piɛ, nɛ e ye bua nihi nɛ a le Mesia a mi tso\\nSOMI NƐ MAWU KƐ DAVID SO\\nNIHI NƐ A SO: Yehowa kɛ David\\nNƆ́ HE JE: E ma nɔ mi kaa Mesia Matsɛ ɔ maa je David weku ɔ mi, nɛ e Matsɛ Yemi ɔ hu maa hi si kɛ ya neneene\\nSOMI NƐ MAWU KƐ YESU SO KAA YESU MAA YE OSƆFO KAA MELKIZEDEK\\nNIHI NƐ A SO: Yehowa kɛ Yesu\\nNƆ́ HE JE: E ma nɔ mi kaa Yesu ji yo ɔ “nina” titli, nɛ Yesu maa ye matsɛ kɛ osɔfo kɛ ya neneene\\nSOMI EHE Ɔ\\nNIHI NƐ A SO: Yehowa kɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ\\nNƆ́ HE JE: E ha nɛ Kristofohi nɛ a yibɔ ji 144,000 ba plɛ Mawu bimɛ, nɛ mɛ hu a ba piɛɛ “nina” a he\\nMATSƐ YEMI Ɔ HE SOMI Ɔ\\nNIHI NƐ A SO: Yesu kɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ\\nNƆ́ HE JE: E pee Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ Kristo kake konɛ a sɔmɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi ngɛ hiɔwe","num_words":3446,"character_repetition_ratio":0.081,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.305,"stopwords_ratio":0.498,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"UDHR - Dangme\\nUniversal Declaration of Human Rights - Dangme\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ a ma wo sane nɛ hɛɛ tue gblami kɛ si lɛ ɔ, a maa ngɔ kaa e yi fɔ kɛ ya si a maa kojo lɛ ngɛ ma hɛ mi nɛ a maa bu lɛ fɔ ngɛ mlaa nya benɛ e na e he fami he blɔ tsuo ta.\\n2. A be nɔ ko fɔ bue ke e tɔ mlaa nɛ hɛɛ tue gblami, benɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ tsɔɔ we mlaa tɔmi ngɛ ma mlaa, loo mahi a kpɛti mlaa nɛ ngɛ nɔ yee jamɛ a be ɔ mi. He blɔ hu be kaa a gblaa mlaa tɔlɔ tue pe bɔ nɛ mlaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yee jamɛ a be ɔ mi haa he blɔ.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e kpaa si kɛ yaa he nɛ e suɔ, nɛ e hii he nɛ e suɔ ngɛ zugba nɔ he nɛ e ngɛ ɔ.\\n2. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e siɔ ma tsuaa ma mi, kɛ lɛ nitsɛ e ma tete nɛ e kpaleɔ kɛ yaa e ma mi.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e ya dumɔɔ ma kpa ko ke ji kaa a ngɛ e mi kpatami he blɔ hlae.\\n2. Ke ji a wo sane nɛ da blɔ nɛ kɔ we ma mi sane yemi he, loo Je Mahi A Kake Peemi Kuu ɔ si womihi kɛ blɔ nya tomihi a he ɔ, lɛɛ kikɛmɛ a he blɔ nɛ ɔ, a be nɔ ngɔe.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ zugba tsuaa zugba nɔ nɛ e ngɛ ɔ nɔ no.\\n2. Blɔ be kaa a kpɔɔ nɔ ko he blɔ nɛ peeɔ lɛ ma ko nɔ no ngɛ e dɛ nɛ sisi numi be he, aloo a ko ngmɛ nɔ ko blɔ ke kaa e suɔ nɛ e ma plɛ e he ma ko nɔ no.\\n1. Nyumuhi kɛ yihi nɛ su nihe kɛ zangma mi ɔ́, a ngɛ he blɔ nɛ a ngɔɔ a bi konɛ a wo weku, nɛ wɛtso loo ma nɔ nɛ a ti nɔ ko je loo jami mi nɛ e ngɛ, tsí mɛ blɔ kulaa. A hɛɛ he blɔ sɔsɔɛ ngɛ gbami mi sɛmi kɛ gba si himi kɛ gba mi pomi blɔ fa mi.\\n2. A ngɛ he blɔ nɛ a sɛɛ gba si himi mi ke ji kaa mɛ nihi enyɔ ɔmɛ nɛ a ngɛ a bi ngɔe ɔ, a na nɔ kplɛɛmi.\\n3. Nyumu kɛ e yo a si himi ji adebɔ nɔ́ kɛ weku nɛ ba peeɔ wɛtso e sisi jemi. Lɔ ɔ he je ɔ, a hia asafo kɛ ma tsuo yemi ke buami.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e hii weto ni, lɛ nɔ kake, aloo e kɛ ni komɛ.\\n2. He blɔ be nɛ a heɔ nɔ ko e weto ni ngɛ e dɛ nɛ sisi numi be he.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ kɛ ha kpe peemi kɛ he nya buami ngɛ tue mi jɔmi mi.\\n2. He blɔ be nɛ a nyɛɛ nɔ ko nɔ kɛ ha kpe ko mi sɛmi.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ e ma mi Amlaalo loo ma nɔ yeli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake, aloo e hlaa nihi kɛ daa e nane mi.\\n2. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ sɔsɔɛ ngɛ e ma mi Amlaalo ni tsumi mi.\\n3. Ma bimɛ a suɔmi nya ni ji he wami nɛ Amlaalo ɔ maa da kɛ tsu ni. Ma bi ma je a suɔmi nya ni kpo ngɔ tsɔɔ kɛ gu nɔ tsuaa nɔ sɔ fɔi loo nihi a hlami nɔ ngɛ golaa mi kɛ anɔkuale blɔ nɔ be fɛɛ be, aloo kɛ gu nɔ hlami blɔ nya tomi kpa ko nɔ nɛ nɔ nɔ nyɛmi be mi.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e tsuɔ ni tsumi nɛ e suɔ. E ngɛ he blɔ kɛ ha ni tsumi he blɔ nya tomi kpakpa kɛ e ni tsumi he pulemi nɛ e ko je e dɛ.\\n2. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ hiɔwo sɔsɔɛ ngɛ ni tsumi fiee nɛ a ma tsu he, nɛ nɔ hɛ mi hyɛmi be mi.\\n3. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ ni tsue ɔ, e ngɛ he blɔ nɛ e naa hiɔwo kpakpa bɔ nɛ maa hi ha e kɛ e yo kɛ a bimɛ a si himi saminya kaa nimli adesahi, nɛ ke e he hia a, e sa nɛ e sa ni kpahi hulɔ kɛ ha a he bumi.\\n4. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ ni tsuli a kpe aloo e kɛ e he woɔ eko mi konɛ e kɛ pule e he blɔhi loo e suɔmi nya nihi a he.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ nɛ e naa si himi kpakpa kɛ haa lɛ nitsɛ kɛ e yo kɛ a bimɛ a yiwa nami. Níhi nɛ he hia mɛ ji niye ni, heha nɔ́, hi he, hiɔ tsami, hɛja jemi níhi, he blɔ kɛ ha yemi kɛ buami ke kaa e ni tsumi je e dɛ, ke e nu hiɔ aloo oslaa ko ye lɛ, e ngɛ aho si himi, e bwɔ aloo e sɛ pimi si himi ko mi bɔ nɛ e be nyɛe e he mɔde bɔmi.\\n2. Yifɔyihi kɛ jokuɛwi hia nɔ hyɛmi kɛ yemi kɛ buami pɔtɛɛ. Yo kpeekpee bi jio, pla bi jio, mɛ tsuo a hia nɔ hyɛmi sɔsɔɛ.\\n1. Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ ni kasemi he blɔ. A be ni kasemi he hiɔ woe, titli ɔ ngɛ sisije sukuu ke nɔ́ nɛ fie lɔ ɔ se ɔ. Jokuɛwi a sukuu yami maa pee nɔ nɔ nyɛmi sane. A ma ha nɔ tsuaa nɔ nine nya ni tsumi kɛ ni tsumi kpa amɛ a kasemi he blɔ, nɛ ni kasemi he nɛ ya hɛ mi ɔ hu maa hi si kɛ ha nihi nɛ a maa hla mɛ ngɛ a mɔde bɔmi nya.\\n2. Ni kasemi ma tsɔse nɔmlɔ adesa nɛ e maa je blɔ kɛ ha adesa he blɔhi a bumi kɛ he jɔmi. E maa je blɔ kɛ ha he lo sisi numi kɛ tsui si tomi kɛ huɛ bɔmi, bɔ nɛ pee nɛ kake peemi nɛ ba je mi tsuo, konɛ mi gbami nɛ baa ngɛ jami kɛ nɔmlɔ blɔ fa mi nɛ e gu. E maa ye hu kɛ bua Je Mahi A Kake Peemi Kuu ɔ ngɛ e ni tsumihi a mi nɛ tue mi jɔmi nɛ hi si be fɛɛ be.\\n3. Fɔli nɛ sa nɛ a tsɔɔ ni kasemi nɛ he hia a bimɛ.\\n1. Nɔ tsuaa nɔ ngɛ he blɔ faa nɛ e kɛ e he woɔ ma kusumi ni peemi níhi a mi, konɛ a mi ni tsumi, níhi a si kpami kɛ se nami ɔ, lɛ hu e na eko.\\n2. He blɔ ngɛ kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ biɛ kpakpa kɛ e suɔmi nya ni he fami, ngɛ níhi a si kpami loo womi ngmami loo ga ni tsumi ko nɛ e ma tsu blɔ fa mi.\\n1. Nɔ tsuaa nɔ ngɛ e blɔ nya ni tsumi nɛ e sa nɛ e tsu ngɛ kuu mi nɛ e ngɛ ɔ, lejɛ ɔ se si himi nɔ yami maa je.\\n2. Ngɛ nɔ fɛɛ nɔ e he blɔhi kɛ he jɔmi nami a he ni tsumi blɔ fa mi ɔ, e ko pee nɔ́ ko nɛ maa be mlaa he, bɔ nɛ pee konɛ e na bumi kɛ ha ni kpahi hu a he blɔhi kɛ he jɔmi, nɛ e hɛɛ je mi bami kpakpa kɛ ma tue bumi, nɛ e na nɔ tsuaa nɔ he juɛmi kpakpa ngɛ ma si himi he nɛ nɔ fɛɛ nɔ hɛɛ e blɔ nya ngɛ ɔ mi.\\n3. Kikɛmɛ a he blɔhi kɛ he jɔmi nɛ ɔmɛ ɔ, nɔ ko be he blɔ nɛ e tsuɔ he ni bɔ nɛ tsa pi ja nɛ Je Mahi A Kake Peemi Kuu ɔ e blɔ nya tomi kɛ e yi mi tomi tsɔɔ.","num_words":1316,"character_repetition_ratio":0.094,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.299,"stopwords_ratio":0.496,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Hewɔ Nyɔŋmɔ Yɔɔ Asafo Lɛ? | Sane Kpakpa\\nAlbania Mumuii Awiemɔ\\nAmerika Mumuii Awiemɔ\\nAngola Mumuii Awiemɔ\\nArgentina Mumuii Awiemɔ\\nAustralia Mumuii Awiemɔ\\nAustria Mumuii Awiemɔ\\nBolivia Mumuii Awiemɔ\\nBrazil Mumuii Awiemɔ\\nChile Mumuii Awiemɔ\\nChina Mumuii Awiemɔ\\nColombia Mumuii Awiemɔ\\nCosta Rica Mumuii Awiemɔ\\nCroatia Mumuii Awiemɔ\\nCzech Mumuii Awiemɔ\\nDutch Mumuii Awiemɔ\\nEcuador Mumuii Awiemɔ\\nEstonia Mumuii Awiemɔ\\nFilipi Mumuii Awiemɔ\\nFinland Mumuii Awiemɔ\\nFrench Mumuii Awiemɔ\\nGermany Mumuii Awiemɔ\\nGhana Mumuii Awiemɔ\\nGuatemala Mumuii Awiemɔ\\nHela Mumuii Awiemɔ\\nHondura Mumuii Awiemɔ\\nHungary Mumuii Awiemɔ\\nIndia Mumuii Awiemɔ\\nIndonesia Mumuii Awiemɔ\\nItalia Mumuii Awiemɔ\\nJapan Mumuii Awiemɔ\\nKorea Mumuii Awiemɔ\\nLatvia Mumuii Awiemɔ\\nMadagascar Mumuii Awiemɔ\\nMalaysia Mumuii Awiemɔ\\nMexico Mumuii Awiemɔ\\nPanaman Mumuii Awiemɔ\\nParaguay Mumuii Awiemɔ\\nPeru Mumuii Awiemɔ\\nPoland Mumuii Awiemɔ\\nPortugal Mumuii Awiemɔ\\nQuebec Mumuii Awiemɔ\\nRomania Mumuii Aweimɔ\\nRussia Mumuii Awiemɔ\\nSalvador Mumuii Awiemɔ\\nSerbia Mumuii Awiemɔ\\nSwedish Mumuii Awiemɔ\\nSwiss German Mumuii Awiemɔ\\nVenezuela Mumuii Awiemɔ\\n1. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ to blema Israelbii lɛ ahe gbɛjianɔ akɛ asafo lɛ?\\nNyɔŋmɔ to Abraham ni eji weku yitso lɛ seshibii lɛ ahe gbɛjianɔ efee amɛ maŋ, ni eha amɛ mlai. Etsɛ maŋ lɛ “Israel,” ni ekɛ anɔkwa jamɔ kɛ ewiemɔ lɛ wo amɛ pɛ amɛdɛŋ. (Lala 147:19, 20) No hewɔ lɛ, maji srɔtoi fɛɛ anɔ bii baanyɛ aná jɔɔmɔi kɛtsɔ Israel maŋ lɛ nɔ.—Kanemɔ 1 Mose 22:18.\\nNyɔŋmɔ hala Israelbii lɛ koni amɛtsɔmɔ edasefoi. Bɔ ni amɛhi shi amɛha yɛ blema lɛ haa wɔnaa akɛ kɛ́ wɔye Nyɔŋmɔ mlai anɔ lɛ, wɔbaaná he sɛɛ. (5 Mose 4:6) No hewɔ lɛ, kɛtsɔ Israelbii lɛ anɔ lɛ, mɛi krokomɛi baanyɛ abale anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ.—Kanemɔ Yesaia 43:10, 12.\\n2. Mɛni hewɔ ato anɔkwa Kristofoi ahe gbɛjianɔ akɛ asafo lɛ?\\nSɛɛ mli lɛ, Yehowa kpoo Israel maŋ lɛ, ni ekɛ Kristofoi asafo lɛ ye najiaŋ. (Mateo 21:43; 23:37, 38) Amrɔ nɛɛ, anɔkwa Kristofoi ji mɛi ni sɔmɔɔ akɛ odasefoi amɛhaa Yehowa, shi jeee Israelbii lɛ.—Kanemɔ Bɔfoi lɛ Asaji 15:14, 17.\\nYesu to esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe gbɛjianɔ koni amɛshiɛ ni amɛfee kaselɔi yɛ jeŋmaji fɛɛ amli. (Mateo 10:7, 11; 24:14; 28:19, 20) Amrɔ nɛɛ je lɛ yɛ enaagbee be lɛ mli, ni nitsumɔ nɛɛ miihe aba enaagbee. Yehowa ebua mɛi akpekpei abɔ ni jɛ maji fɛɛ amli lɛ anaa efee amɛ ekome yɛ anɔkwa jamɔ mli, ni nɔ ko ni tamɔ nɛkɛ bako pɛŋ yɛ yinɔsane mli. (Kpojiemɔ 7:9, 10) Ato anɔkwa Kristofoi ahe gbɛjianɔ akɛ asafo koni amɛwowoo amɛhe hewalɛ ni amɛye amɛbua amɛhe. Yɛ jeŋ fɛɛ lɛ, akɛ Biblia mli tsɔsemɔ kome too lɛ nɔŋŋ haa amɛ yɛ amɛkpeei ashishi.—Kanemɔ Hebribii 10:24, 25.\\n3. Te fee tɛŋŋ Yehowa Odasefoi je shishi yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ?\\nYɛ afi 1870 afii lɛ amli lɛ, Biblia kaselɔi akuu fioo ko bɔi Biblia mli anɔkwalei ni atsimɔ nɔ be kakadaŋŋ lɛ ashishinumɔ ekoŋŋ. Amɛle akɛ Yesu to Kristofoi asafo lɛ he gbɛjianɔ koni amɛshiɛ, no hewɔ lɛ amɛbɔi Maŋtsɛyeli lɛ shiɛmɔ yɛ jeŋ fɛɛ. Yɛ afi 1931 lɛ, amɛŋɔ gbɛ́i Yehowa Odasefoi lɛ amɛfɔ̃ amɛnɔ.—Kanemɔ Bɔfoi lɛ Asaji 1:8; 2:1, 4; 5:42.\\n4. Te ato Yehowa Odasefoi lɛ ahe gbɛjianɔ aha tɛŋŋ?\\nYɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, gbɛtsɔɔmɔ kuu ko ní kpɛlɛɔ Yesu nɔ akɛ asafo lɛ Yitso lɛ ji mɛi ni kwɛ Kristofoi asafoi ni yɔɔ shikpɔji babaoo anɔ lɛ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 16:4, 5) Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu, ni ji onukpai ni edara yɛ mumɔŋ, ji mɛi ni kwɛɔ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ anɔ. Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kwɛɔ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe niji ni tsɔɔ Biblia kasemɔ woji ashishi, amɛprintiɔ, ní amɛjaraa yɛ wiemɔi ni fa fe 600 mli lɛ anɔ. Enɛ haa Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ nyɛɔ ekɛ Ŋmalɛ naa hewalɛwoo kɛ gbɛtsɔɔmɔ haa asafoi ni fa fe 100,000 ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ. Hii ni shɛɔ Ŋmalɛ naa taomɔ nii ahe sɔmɔɔ akɛ onukpai, loo nɔkwɛlɔi yɛ asafo fɛɛ asafo mli. Hii nɛɛ jɛɔ suɔmɔ mli amɛkwɛɔ Nyɔŋmɔ asafoku lɛ nɔ.—Kanemɔ 1 Petro 5:2, 3.\\nAto Yehowa Odasefoi lɛ ahe gbɛjianɔ koni amɛshiɛ sanekpakpa lɛ ní amɛfee kaselɔi. Wɔshiɛɔ yɛ shĩa fɛɛ shĩa taakɛ bɔfoi lɛ fee lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:20) Agbɛnɛ hu, wɔkɛ mɛi ni sumɔɔ anɔkwale lɛ lɛɛlɛŋ lɛ kaseɔ Biblia lɛ. Shi Yehowa Odasefoi jeee asafo ko kɛkɛ ni ato amɛhe gbɛjianɔ. Wɔji weku, ni wɔyɛ Tsɛ ni sumɔɔ wɔ. Nyɛmimɛi hii kɛ yei ji wɔ, ni wɔsumɔɔ wɔhe. (2 Tesalonikabii 1:3) Akɛni ato Yehowa webii lɛ ahe gbɛjianɔ koni amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, ní amɛye amɛbua mɛi krokomɛi hewɔ lɛ, amɛji weku ni yɔɔ miishɛɛ fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.—Kanemɔ Lala 33:12; Bɔfoi lɛ Asaji 20:35.\\nMɛni obaanyɛ ofee kɛtsɔɔ akɛ osumɔɔ nibii fɛɛ ni Nyɔŋmɔ efee lɛ, ni ohiɛsɔɔ hu?","num_words":681,"character_repetition_ratio":0.144,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.231,"stopwords_ratio":0.028,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Library Blɔ Nɔ Tomi: Hla Munyu Ko Ngɛ Baiblo ɔ Loo Womi Ko Mi (Android) | JW.ORG Yemi Kɛ Buami\\nO ma nyɛ maa ngɔ search okadi nɛ ngɛ JW Library ɔ nɔ ɔ kɛ hla munyungu loo munyuza ko ngɛ Baiblo ɔ loo womi ko mi.\\nMoo nyɛɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a se konɛ o ngɔ search blɔ nɔ tomi ɔ kɛ tsu ní:\\nO ma nyɛ ma hla munyungu loo munyuza ko ngɛ Baiblo nɛ o ngɛ kanee ɔ mi.\\nKe o suɔ nɛ o hla nɔ́ ko ɔ, nyɛ Search okadi ɔ nɔ; nɛ o fia munyu nɛ o ngɛ hlae ɔ. Ke o ngɛ fiae ɔ, o maa na munyungu kpahi. Moo nyɛ munyungu ɔ eko nɔ, aloo moo nyɛ Enter okadi ɔ nɔ konɛ o na nɔ́ nɛ o ngɛ hlae ɔ.\\nTop Verses blɔ he ɔ tsɔɔ ngmamihi nɛ kɔɔ nɔ́ nɛ o ngɛ hlae ɔ he nɛ wa pɔɔ kɛ ní tsumi. All Verses blɔ he ɔ toɔ ngmamihi tsuo nɛ kɔɔ nɔ́ nɛ o ngɛ hlae ɔ he nyatsɔɔ. Articles blɔ he ɔ tsɔɔ nya blimi munyuhi kɛ mi tsɔɔmi munyuhi nɛ kɔɔ nɔ́ nɛ o ngɛ hlae ɔ he.\\nKe o fia munyuza ko ɔ, moo nyɛ Match Exact Phrase blɔ he ɔ konɛ o na he nɛ jamɛ a munyuza a je kpo ngɛ ngɛ Baiblo ɔ mi.\\nKe o gbla Insight on the Scriptures ɔ momo ɔ, o ma nyɛ ma hla munyu ko nɛ ngɛ mi. O ma nyɛ maa pee jã ke o ngɛ Baiblo ɔ aloo womi ko kanee ngɛ JW Library ɔ nɔ.\\nMoo nyɛ Search okadi ɔ nɔ; nɛ o fia munyu nɛ o ngɛ hlae ɔ. Ke o ngɛ fiae ɔ, o maa na Insight ɔ mi munyuhi nɛ kɔɔ nɔ́ nɛ o ngɛ hlae ɔ he. Moo nyɛ munyungu ɔ eko nɔ konɛ e bli.\\nA ngɔ tsakemi nɛ ɔmɛ kɛ wo JW Library 1.3.4 blɔ nɔ tomi ɔ nɔ ngɛ October 2014 kɛ ha Android klamahi. JW Library 1.3.4 ɔ tsuɔ ní ngɛ Android 2.3 loo nɔ́ nɛ pe jã a nɔ. Ke o nɛ tsakemi nɛ ɔ ngɛ o klama a nɔ ɔ, moo ya “Ngɔɔ JW Library ɔ Kɛ Tsu Ní​—Android” blɔ he ɔ nɛ o hyɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ fã nɛ ji Get the Latest Features ɔ.","num_words":378,"character_repetition_ratio":0.106,"word_repetition_ratio":0.07,"special_characters_ratio":0.274,"stopwords_ratio":0.513,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Sukuuhi Tsɔseɔ Sɔmɔli Konɛ A Fiɛɛ Kaa Bɔ Nɛ Yesu Pee ɔ | Mawu Matsɛ Yemi\\nTeokrase sukuu ɔmɛ tsɔse Matsɛ Yemi sɔmɔli nɛ a tsuɔ a ní tsumi\\n1-3. Kɛ Yesu plɛ kɛ bli fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ha kɛɛ, nɛ mɛni sane bimihi enɛ ɔ tleɔ si?\\nYESU ngɔ jeha enyɔ kɛ fiɛɛ ngɛ Galilea tsuo. (Kane Mateo 9:35-38.) E ya mahi kɛ kɔpehi fuu a mi, e tsɔɔ ní ngɛ kpe he ɔmɛ, nɛ e fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. Ngɛ he tsuaa he nɛ Yesu fiɛɛ ngɛ ɔ, nihi babauu bu lɛ tue. Yesu na kaa “ngmɔ ɔ ba ní saminya,” nɛ apaatsɛmɛ fuu a he hia.\\n2 Yesu to blɔ nya konɛ e bli fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E tsɔ kaseli 12 konɛ a ‘ya fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he munyu ɔ.’ (Luka 9:1, 2) Eko ɔ, kaseli ɔmɛ bi sanehi kɛ kɔ bɔ nɛ e sa nɛ a tsu ní tsumi ɔ ha a he. Loko Yesu maa wo mɛ blɔ ɔ, e je suɔmi mi nɛ e tsɔse mɛ kaa bɔ nɛ e Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ tsɔse lɛ ɔ.\\n3 Enɛ ɔ tleɔ sane bimi komɛ si ngɛ wa juɛmi mi: Mɛni tsɔsemi Yesu ná kɛ je e Tsɛ ɔ ngɔ ɔ? Mɛni tsɔsemi Yesu kɛ ha e kaseli ɔmɛ? Anɛ Mesia Matsɛ ɔ nyɛ nɛ e tsɔse e se nyɛɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ konɛ a nyɛ nɛ a tsu a sɔmɔmi ní tsumi ɔ lo? Ke jã a, ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\n“Nɔ́ Nɛ Tsɛ ɔ Tsɔɔ Mi ɔ, Lɔ ɔ Pɛ I Deɔ”\\n4. Mɛni be nɛ Yesu Tsɛ ɔ tsɔɔ lɛ ní, nɛ jije e tsɔɔ lɛ ní ɔ ngɛ?\\n4 Yesu kplɛɛ nɔ kaa e Tsɛ ɔ nɛ tsɔɔ lɛ ní. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e de ke: “Nɔ́ nɛ Tsɛ ɔ tsɔɔ mi ɔ, lɔ ɔ pɛ i deɔ.” (Yoh. 8:28) Mɛni be a tsɔɔ Yesu ní, nɛ jije a tsɔɔ lɛ ní ngɛ? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ Mawu bɔ e Bi tɛte ɔ pɛ nɛ e bɔni lɛ ní tsɔɔmi. (Kol. 1:15) Bi ɔ kɛ jehahi babauu hi e Tsɛ ɔ kasa nya ngɛ hiɔwe, e bu ‘Tsɔɔlɔ Kpanaa’ a tue, nɛ e kase lɛ. (Yes. 30:20) Enɛ ɔ he ɔ, Bi ɔ ba le Tsɛ ɔ suhi, e ní tsumihi, kɛ e yi mi tomihi a he níhi kɛ pi si.\\n5. Mɛni Tsɛ ɔ tsɔɔ Bi ɔ ngɛ ní tsumi nɛ e ma ba tsu ngɛ zugba a nɔ ɔ he?\\n5 Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa tsɔɔ e Bi ɔ ní nɛ e ma ba tsu ngɛ zugba a nɔ ɔ. Mo susu gbami nɛ tsɔɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ ‘Tsɔɔlɔ Kpanaa’ a kɛ e Bi tɛte ɔ a kpɛti ɔ he nɛ o hyɛ. (Kane Yesaya 50:4, 5.) Gbami ɔ tsɔɔ kaa “daa mɔtu ɔ,” Yehowa tsɛɛ e Bi ɔ. A ma nyɛ maa ngɔ kɛ to tsɔɔlɔ ko nɛ e tsɛɛ e sukuu bi ko mɔtu mla konɛ e tsɔɔ lɛ ní ɔ he. Baiblo sisi tsɔɔmi womi ko de ke: “E ngɛ kaa nɔ́ nɛ Yehowa kɛ e Bi ɔ ya sukuu konɛ e tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e maa fiɛɛ, kɛ bɔ nɛ e sa nɛ e fiɛɛ ha.” Ngɛ hiɔwe “sukuu” nɛ ɔ mi ɔ, Yehowa tsɔɔ e Bi ɔ ‘nɔ́ nɛ e sa nɛ e de.’ (Yoh. 12:49) Tsɛ ɔ tsɔɔ e Bi ɔ bɔ nɛ a tsɔɔ ní ha hulɔ. * Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ngɔ tsɔsemi nɛ e ná a kɛ tsu ní saminya ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, nɛ e tsɔse e se nyɛli ɔmɛ konɛ mɛ hu a nyɛ nɛ a tsu a sɔmɔmi ní tsumi ɔ kɛ pi si.\\n6, 7. (a) Mɛni tsɔsemi Yesu kɛ ha e kaseli ɔmɛ, nɛ mɛni lɔ ɔ ye bua mɛ nɛ a pee? (b) Mɛni tsɔsemi nɛ Yesu kɛ ha e se nyɛɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ?\\n6 Kaa bɔ nɛ wa bi kɛ sɛ hlami ɔ, mɛni tsɔsemi Yesu kɛ ha e kaseli ɔmɛ? Mateo yi 10 tsɔɔ kaa e kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ tsɔɔmi ha mɛ: e tsɔɔ mɛ he nɛ a ya fiɛɛ ngɛ (kuku 5, 6), sɛ gbi nɛ e sa kaa a fiɛɛ (kuku 7), nɔ́ he je nɛ e sa kaa a ngɔ a he kɛ fɔ Yehowa nɔ (kuku 9,10), nɔ́ nɛ e sa kaa a pee ke a ya we ko mi (kuku 11-13), nɔ́ nɛ e sa kaa a pee ke nihi sume kaa a bu mɛ tue (kuku 14, 15), kɛ bɔ nɛ e sa kaa a pee a ní ha ke a kɛ yi mi wami kpe (kuku 16-23). * Tsɔsemi nɛ Yesu kɛ ha e kaseli ɔmɛ ye bua mɛ, nɛ ngɛ a be ɔ mi ɔ, a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ saminya.\\n7 Nɛ wa be nɛ ɔ mi hu nɛɛ? Yesu nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ kɛ ní tsumi ngua ko wo e se nyɛɛli a dɛ, nɛ lɔ ɔ ji kaa a fiɛɛ ‘sane kpakpa nɛ ɔ nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ kɛ kpa je ɔ mi tsuo.’ (Mat. 24:14) Anɛ Matsɛ ɔ tsɔse wɔ kɛ ha ní tsumi nɛ he hia nɛ ɔ tsumi lo? Ee! Matsɛ nɛ ngɛ nɔ yee ngɛ hiɔwe ɔ ha nɛ e se nyɛɛli ná tsɔsemi ngɛ bɔ nɛ a maa fiɛɛ ha, kɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ tsu blɔ nya ní tsumi klɛdɛɛ komɛ a he ní ngɛ asafo ɔ mi ɔ he.\\nA Tsɔse Mawu Sɔmɔli Konɛ A Pee Fiɛɛli\\n8, 9. (a) Mɛni ji yi mi tomi titli he je nɛ a to Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ sisi? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi kpe ɔ ye bua mo nɛ o fiɛɛmi ní tsumi ɔ pi si ngɛ?\\n8 Jehahi babauu ji nɛ ɔ, Yehowa asafo ɔ gu kpokpa nɔ kpehi, kpɔ mi kpehi kɛ asafo mi kpehi kaa sɔmɔmi kpe ɔ nɔ kɛ ngɛ Mawu we bi tsɔsee kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Kɛ je jeha 1940 jeha amɛ a mi nɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ bɔni sukuu slɔɔtohi a he blɔ nya tomi konɛ a kɛ tsɔse nyɛmimɛ.\\n9 Teokrase Sɔmɔmi Sukuu. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ yi 16 mi ɔ, a je sukuu nɛ ɔ peemi sisi ngɛ jeha 1943 ɔ mi. Anɛ yi mi tomi nɛ a kɛ to sukuu nɛ ɔ sisi ji kaa a tsɔse nihi konɛ a le munyu tumi ngɛ asafo ɔ mi pɛ lo? Dɛbi. Yi mi tomi titli nɛ a kɛ to sukuu nɛ ɔ sisi ɔ tsakee we, lɔ ɔ ji kaa e ma tsɔse Mawu we bi konɛ a ngɔ a gbi kɛ je Yehowa yi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. (La 150:6) Sukuu nɛ ɔ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ngma a biɛ ngɛ sukuu ɔ mi ɔ konɛ a pee Matsɛ Yemi fiɛɛli nɛ a he be. Amlɔ nɛ ɔ, wa náa tsɔsemi nɛ ɔ ngɛ Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi kpe ɔ mi.\\n10, 11. Mɛnɔmɛ nɛ a ma nyɛ maa ya Gilead Sukuu ɔ eko, nɛ mɛni he je nɛ a to sukuu nɛ ɔ sisi ɔ?\\n10 Watchtower Gilead Baiblo Sukuu. A je sukuu nɛ a tsɛɛ ke Watchtower Gilead Baiblo Sukuu ɔ sisi ngɛ Hɔɛgbi, February 1, 1943. Sisije ɔ, a to sukuu nɛ ɔ sisi konɛ a kɛ tsɔse blɔ gbali kɛ be tsuo sɔmɔli kpahi konɛ a ya fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ ma se. Se kɛ je October 2011 ɔ, nihi nɛ a ngɔ a be tsuo kɛ ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbali klɛdɛɛhi, kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ a yihi, Betel ní tsuli, kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli pɛ nɛ a haa nɛ a yaa sukuu nɛ ɔ eko.\\n11 Mɛni he je nɛ a to Gilead Sukuu ɔ sisi ɔ? Nyɛminyumu ko nɛ e kɛ jehahi babauu tsɔɔ ní ngɛ sukuu nɛ ɔ mi ɔ de ke: “Baiblo ɔ nɛ sukuu bi ɔmɛ maa kase ɔ ma ha nɛ a hemi kɛ yemi mi maa wa, e ma ha nɛ a nane maa pi si saminya ngɛ Mawu jami mi, nɛ lɔ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a da haomihi nɛ a kɛ maa kpe ngɛ he nɛ a ma ya sɔmɔ ngɛ ɔ nya. Jehanɛ hu ɔ, sukuu nɛ ɔ ma ha nɛ sukuu bi ɔmɛ a bua maa jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he wawɛɛ.”—Efe. 4:11.\\n12, 13. Mɛni yiblii nɛ nihi nɛ a tsɔse mɛ ngɛ Gilead Sukuu ɔ mi ɔ wo ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ngɛ je kɛ wɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n12 Mɛni blɔ nɔ Gilead Sukuu ɔ ha nɛ je kɛ wɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ya hɛ mi ngɛ? Kɛ je benɛ a je sukuu nɛ ɔ sisi ngɛ jeha 1943 ɔ, a tsɔse nihi nɛ a he hiɛ pe 8,500, * nɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli nɛ a tsɔse mɛ ngɛ Gilead ɔ ya sɔmɔ ngɛ mahi nɛ hiɛ pe 170 a nɔ ngɛ je kɛ wɛ. Ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ kɛ tsɔsemi nɛ a ná a tsuɔ ní, a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ fiɛɛmi mi, nɛ a tsɔseɔ ni kpahi konɛ a pee jã. Behi fuu ɔ, ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ nyɛɛ hɛ mi kɛ fiɛɛ ngɛ hehi nɛ Matsɛ Yemi fiɛɛli a he pi ngɛ loo hehi nɛ fiɛɛli be kulaa a.\\n13 Mo susu nɔ́ nɛ ba ngɛ Japan benɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ka gumi ngɛ Je Mi Ta enyɔne ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. Ngɛ August 1949 ɔ mi ɔ, fiɛɛli nɛ a ngɛ Japan ɔ sui nyɔngma. Loko jeha 1949 ba nyagbe ɔ, ma se sane kpakpa fiɛɛli 13 nɛ a tsɔse mɛ ngɛ Gilead ɔ kɛ kã bɔni fiɛɛmi ngɛ Japan. Pee se ɔ, ma se sane kpakpa fiɛɛli fuu ya piɛɛ a he. Sisije ɔ, a kɛ a juɛmi ma odase nɛ a maa ye ngɛ ma nguahi a mi ɔ nɔ; pee se ɔ, a ya fiɛɛ ngɛ ma kpahi hu a mi. Ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ wo a Baiblo kaseli kɛ ni kpahi he wami konɛ a ngɔ a he kɛ wo blɔ gbami ní tsumi ɔ mi. Kã nɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ kɛ fiɛɛ ɔ wo yiblii babauu. Mwɔnɛ ɔ, Matsɛ Yemi fiɛɛli nɛ a he hiɛ pe 216,000 nɛ a ngɛ Japan, nɛ ke a gba a mi lafa a, e mi maa pee 40 ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbali! *\\n14. Mɛni he odase Teokrase sukuu ɔmɛ yeɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Sukuuhi Nɛ Tsɔseɔ Matsɛ Yemi Sɔmɔli” ngɛ ba fa 188 ɔ hulɔ.)\\n14 Teokrase sukuu kpahi. Blɔ Gbali A Tsɔsemi Sukuu ɔ, Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nihi Nɛ A Sɛ Gba Si Himi Mi, kɛ Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nyumuhi Nɛ A Sɛ We Gba Si Himi Mi ɔ ye bua nihi nɛ a ya sukuu nɛ ɔmɛ ɔ, nɛ a nane pi si wawɛɛ ngɛ Mawu jami mi, nɛ a kɛ kã tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ. * Teokrase sukuu nɛ ɔmɛ tsuo ji odase nɛ tsɔɔ kaa wa Matsɛ ɔ dla wɔ saminya konɛ wa tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ pi si.—2 Tim. 4:5.\\nA Tsɔseɔ Nyɛmimɛ Nyumuhi Konɛ A Tsu Blɔ Nya Ní Tsumi Klɛdɛɛ Komɛ A He Ní\\n15. Mɛni nɛ nyumuhi nɛ a kɛ blɔ nya ní tsumihi wo a dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa pee kɛ kase Yesu?\\n15 Anɛ o kai Yesaya gbami nɛ tsɔɔ kaa Mawu tsɔɔ Yesu ní ɔ lo? Ngɛ jamɛ a hiɔwe “sukuu” ɔ mi ɔ, Yesu kase bɔ nɛ e maa pee ha kɛ “wo nɔ nɛ pɔ tɔ lɛ ɔ he wami.” (Yes. 50:4) Yesu kɛ nɔ́ nɛ e kase ɔ tsu ní; benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ha nɛ ‘nihi tsuo nɛ tloo tlomi nɛ pɔ tɔ mɛ’ ɔ ná he jɔmi. (Mat. 11:28-30) E sa nɛ nyumuhi nɛ a kɛ blɔ nya ní tsumi wo a dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a wo nyɛmimɛ he wami kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. Bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a pee jã a, a to sukuu slɔɔtohi a sisi konɛ e ye bua mɛ nɛ a sɔmɔ a nyɛmimɛ Kristofohi saminya.\\n16, 17. Mɛni he je nɛ a to Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu ɔ sisi? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)\\n16 Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu. A pee sukuu nɛ ɔ kekleekle nɔ́ ɔ ngɛ March 9, 1959 ngɛ South Lansing ngɛ New York. Kpokpa nɔ hyɛli, kɛ kpɔ mi nɔ hyɛli, kɛ asafo sɔmɔli (congregation servants) ngɔɔ nyɔhiɔ kake kɛ yaa sukuu nɛ ɔ. Pee se ɔ, a tsɔɔ níhi nɛ a kaseɔ ngɛ sukuu ɔ mi ɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, a bɔni nyɛmimɛ nyumuhi tsɔsemi ngɛ sukuu nɛ ɔ mi ngɛ je kɛ wɛ. *\\nNyɛminyumu Lloyd Barry nɛ ngɛ ní tsɔɔe ngɛ Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu mi ngɛ Japan ngɛ jeha 1970\\n17 Jeha 1962 Yearbook of Jehovah’s Witnesses womi ɔ tu nɔ́ he je nɛ a to Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu ɔ sisi ɔ he munyu. E de ke: “Ngɛ je nɛ deka be mi nɛ ɔ mi ɔ, e sa kaa asafo mi nɔkɔtɔma ngɛ Yehowa Odasefohi asafo ɔ mi ɔ nɛ pee nɔ nɛ toɔ e níhi blɔ nya saminya konɛ e ná be kɛ hyɛ asafo ɔ nɔ, nɛ e ye bua mɛ. Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e sɛ nɛ e ngmɛɛ e weku ɔ he kɛ fɔ si ngɛ asafo ɔ he je, mohu ɔ, e pee nɔ nɛ e juɛmi mi ka si. E ji he blɔ ngua nɛ asafo sɔmɔli nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ ná kaa a maa ya Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu ɔ, konɛ a tsɔse mɛ nɛ a tsu ní tsumi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa nɔ hyɛlɔ nɛ tsu ɔ!”—1 Tim. 3:1-7; Tito 1:5-9.\\n18. Mɛni blɔ nɔ Mawu we bi tsuo náa Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu ɔ he se ngɛ?\\n18 Mawu we bi tsuo ná Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu ɔ he se. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ke asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli ngɔ níhi nɛ a kase ngɛ sukuu ɔ mi ɔ kɛ tsu ní ɔ, a nyɛɛ nɛ a woɔ a nyɛmimɛ Kristofohi he wami kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. Anɛ o bua jɔɛ mi mi jɔmi munyu nɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko loo sɔmɔlɔ ko kɛ mo tu, kɛ bɔ nɛ e bu mo tue ha, loo slaami nɛ e ba slaa mo nɛ e wo mo he wami ɔ he lo? (1 Tes. 5:11) Nyumuhi nɛ sa nɛ ɔmɛ yeɔ bua asafo ɔmɛ wawɛɛ!\\n19. Mɛni sukuu kpahi nɛ Ní Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ to he blɔ nya, nɛ mɛni he je nɛ a to sukuu nɛ ɔmɛ sisi?\\n19 Teokrase sukuu kpahi. Ní Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a tsuɔ ní ngɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a sisi ɔ hyɛɛ sukuu kpahi nɛ a kɛ tsɔseɔ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɔ. A peeɔ sukuu nɛ ɔmɛ bɔ nɛ pee nɛ e ye bua asafo mi nikɔtɔmahi, kpɔ mi nɔ hyɛli, kɛ Asafo Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli konɛ a tsu a blɔ nya ní tsumihi saminya. Baiblo ɔ nɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ ya kaseɔ ngɛ sukuu ɔ mi ɔ yeɔ bua mɛ konɛ a hɛɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi. Jehanɛ hu, e yeɔ bua mɛ konɛ a ngɔ Ngmami ɔ mi sisi tomi mlaahi kɛ tsu ní be mi nɛ a ngɛ Yehowa to ɔmɛ nɛ a he jua wa a a nɔ hyɛe ɔ.—1 Pet. 5:1-3.\\nKekleekle Sɔmɔli A Tsɔsemi Sukuu nɛ a pee ngɛ Malawi ngɛ jeha 2007\\n20. Mɛni he je nɛ Yesu ma nyɛ ma de ke ‘Yehowa nɛ tsɔɔ nɔ tsuaa nɔ ní’ ɔ, nɛ mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?\\n20 E ngɛ heii kaa Matsɛ Yesu Kristo bɔ mɔde nɛ e tsɔse e se nyɛɛli saminya. Tsɔsemi nɛ wa ná a tsuo je hiɔwe: Yehowa tsɔse e Bi ɔ, nɛ Bi ɔ hu tsɔse e se nyɛɛli. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu ma nyɛ ma de ke ‘Yehowa nɛ tsɔɔ nɔ tsuaa nɔ ní.’ (Yoh. 6:45; Yes. 54:13) Nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa waa kɛ Tsɔsemi nɛ wa Matsɛ ɔ kɛ haa wɔ ɔ ma tsu ní. Nyɛ ha nɛ wa kai kaa yi mi tomi titli he je nɛ a ngɛ wɔ tsɔsee ɔ ji kaa wa nane maa pi si ngɛ Mawu jami mi konɛ waa gbe wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ nya kulaa.\\n^ kk. 5 Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Mawu tsɔɔ e Bi ɔ bɔ nɛ a tsɔɔ ní ha kɛɛ? Mo susu he nɛ o hyɛ: Bɔ nɛ Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ tsu ní ha a ha nɛ gbami ko nɛ a gba kɛ fɔ si jeha lafahi abɔ loko a fɔ lɛ ɔ ba mi. (La 78:2; Mat. 13:34, 35) E ngɛ heii kaa Yehowa nɛ ha nɛ a ngma jamɛ a gbami ɔ sɛ hlami tsɔɔ e Bi ɔ kaa ke e ngɛ ní tsɔɔe ɔ, e ngɔ nɔ́ hetomi níhi kɛ tsu ní.—2 Tim. 3:16, 17.\\n^ kk. 6 Nyɔhiɔ komɛ a se ɔ, Yesu hla nihi 70, nɛ e tsɔ mɛ enyɔɔnyɔ kaa a ya fiɛɛ. E tsɔse mɛ hulɔ.—Luka 10:1-16.\\n^ kk. 12 Ni komɛ ya Gilead Sukuu ɔ pe si kake.\\n^ kk. 13 Ke o ngɛ hlae nɛ o le bɔ nɛ tsɔsemi nɛ a kɛ ha ma se sane kpakpa fiɛɛli nɛ a ya Gilead ɔ ye bua nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ wo yiblii ngɛ je kɛ wɛ ɔ he sane fitsofitso ɔ, hyɛ womi nɛ ji, Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom, yi 23.\\n^ kk. 14 A bla sukuu enyɔ nɛ ɔmɛ kɛ pee Sukuu Kɛ Ha Matsɛ Yemi Sane Kpakpa Fiɛɛli.\\n^ kk. 16 Ke e ngɛ mi hluu ɔ, a peeɔ Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu, nɛ e slo ekomɛ a nya kɛmi. Amlɔ nɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi tsuo ngɛ sukuu nɛ ɔ he se náe. Kɛ je jeha 1984 ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, a tsɔse asafo mi sɔmɔli hu ngɛ sukuu nɛ ɔ mi.\\nMɛni tsɔsemi Yesu ná kɛ je e Tsɛ ɔ ngɔ?\\nMɛni blɔ nɔ Matsɛ ɔ tsɔse e sɛ nyɛɛli konɛ a pee fiɛɛli ngɛ?\\nMɛni blɔ nɔ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi nɛ sa konɛ a nyɛ nɛ a tsu a blɔ nya ní tsumihi?\\nMɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ tsɔsemi nɛ Matsɛ ɔ kɛ haa a he?\\nSUKUUHI NƐ TSƆSEƆ MATSƐ YEMI SƆMƆLI\\nKRISTOFOHI A SI HIMI KƐ A SƆMƆMI NÍ TSUMI Ɔ\\nYi Mi Tomi: Konɛ a kɛ tsɔse fiɛɛli nɛ a pee sane kpakpa a fiɛɛli kɛ tsɔɔli nɛ a he be.\\nBe Nɛ E Heɔ: A peeɔ daa.\\nHe Nɛ A Peeɔ Ngɛ: Matsɛ Yemi Asa a nɔ.\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Nihi nɛ a kɛ asafo ɔ ngɛ bɔe nɛ a kplɛɛ Baiblo ɔ mi tsɔɔmi ɔ nɔ, nɛ a baa a je mi ngɛ Kristofohi a sisi tomi mlaahi a nya a ma nyɛ maa ngɔ a he kɛ wo mi. Ke o ngɛ hlae nɛ o kɛ o he nɛ wo mi ɔ, o kɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ nɛ tu munyu.\\nSe Namihi: Kristofohi A Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi kpe ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ a hlaa níhi a mi ha, kɛ bɔ nɛ a tsɔɔ níhi a mi ha. Wa kaseɔ bɔ nɛ a buɔ nihi tue ha konɛ waa ye bua mɛ nɛ a kase Mawu he ní.\\nArnie, nɛ e kɛ be babauu tsu ní kaa kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ de ke: “I bubuɔ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, ke i kɛ nihi ngɛ munyu tue ɔ, i nyɛ we a hɛ mi hyɛmi. Kpe nɛ ɔ ye bua mi nɛ i ná kã. Yehowa gu sukuu nɛ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ mi bɔ nɛ e sa kaa ma wo mumu ha ke i ngɛ munyu tue, kɛ bɔ nɛ i kɛ ye juɛmi maa ma nɔ́ ko nɔ ha. Ye bua jɔ kaa ma nyɛ ma je Mawu yi ngɛ asafo ɔ mi kɛ fiɛɛmi mi.”\\nASAFO MI NIKƆTƆMAHI A SUKUU *\\nYi Mi Tomi: Konɛ a kɛ ye bua asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a nyɛ nɛ a tsu a blɔ nya ní tsumihi ngɛ asafo ɔ mi.\\nBe Nɛ E Heɔ: Ligbi enuɔ.\\nHe Nɛ A Peeɔ Ngɛ: Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ lɛ tsɔɔ he nɛ e sa kaa a pee ngɛ; behi fuu ɔ, a peeɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa loo Kpe Peemi Asa nɛ ngɛ nyɛ kasa nya a nɔ.\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ lɛ tsɔɔ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ ma nyɛ maa ya.\\nSe Namihi: Moo hyɛ níhi nɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ya sukuu nɛ ɔ nɛ to nɔ 92 ngɛ Patterson, New York ngɛ U.S.A. ɔ de:\\n“I ná sukuu ɔ he se saminya, e ye bua mi nɛ i na bɔ nɛ ma hyɛ ye he nɔ, kɛ Yehowa asafo ɔ nɔ saminya ha.”\\n“Níhi nɛ i kase ɔ maa ye bua mi ye wami be tsuo.”\\nBLƆ GBALI A TSƆSEMI SUKUU\\nYi Mi Tomi: Konɛ a kɛ tsɔse blɔ gbali bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a ‘tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ saminya.’—2 Tim. 4:5.\\nBe Nɛ E Heɔ: Ligbi ekpa.\\nHe Nɛ A Peeɔ Ngɛ: Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ lɛ tsɔɔ he nɛ e sa kaa a pee ngɛ; behi fuu ɔ, a peeɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa nɛ ngɛ nyɛ kasa nya a nɔ.\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Nihi nɛ ke e hí kulaa a, a tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ jeha kake. Kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ lɛ tsɔɔ blɔ gbali ɔmɛ a kpɛti nihi nɛ a he su nɛ a ma nyɛ maa ya sukuu nɛ ɔ. A ma nyɛ ma ha nɛ nihi nɛ a ngɛ blɔ gbami ní tsumi ɔ tsue be kɛkɛɛ nɛ a yɛ sukuu ɔ eko ngɛ jeha enuɔ mi ɔ nɛ a ya sukuu ɔ ekohu.\\nSe Namihi: Lily de ke: “Sukuu ɔ ye bua mi nɛ i nyɛɛ daa haomihi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ ye si himi mi ɔ nya.” I ya hɛ mi ngɛ bɔ nɛ i kaseɔ ní ha, bɔ nɛ i tsɔɔ ní ha, kɛ bɔ nɛ i kɛ Baiblo ɔ tsuɔ ní ha a mi. I dla ye he saminya kaa ma ye bua ni kpahi, ma fĩ asafo mi nikɔtɔma amɛ a se, nɛ ma tsu ye blɔ fa mi nɔ́ konɛ e ha nɛ asafo ɔ nɛ ya hɛ mi.”\\nBrenda nɛ e ya sukuu nɛ ɔ si enyɔ ɔ de ke: “Sukuu ɔ ye bua mi nɛ i susuɔ mumi mi níhi a he wawɛɛ, nɛ e ha nɛ i tsɔse ye he nile saminya, nɛ i kɛ ye juɛmi ma nihi nɛ ma ye bua mɛ ɔ nɔ. E ngɛ heii kaa Yehowa mi mi jɔ wawɛɛ!”\\nBETEL NÍ TSULI A TSƆSEMI SUKUU\\nYi Mi Tomi: A kɛ tsɔseɔ ni hehi nɛ a ya Betel konɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ ngɛ Betel.\\nBe Nɛ E Heɔ: A kɛ ngmlɛfia eywiɛ kaseɔ ní daa ligbi ngɛ ligbi eywiɛ mi.\\nHe Nɛ A Peeɔ Ngɛ: Betel.\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Betel weku ɔ mi bi loo nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel be kpiti (jeha kake loo enyɔ).\\nSe Namihi: Demetrius nɛ e ya sukuu nɛ ɔ eko ngɛ jeha 1980 jeha amɛ a mi ɔ de ke: “Sukuu nɛ ɔ ye bua mi nɛ i ya hɛ mi ngɛ bɔ nɛ i kaseɔ ní ha a mi, nɛ e ye bua mi konɛ ma nyɛ ma hi Betel jehahi babauu. Bɔ nɛ ní tsɔɔli ɔmɛ tsɔɔ ní ha, níhi nɛ wa kase, kɛ ga womi kpakpahi nɛ wa ná a ha nɛ i na kaa Yehowa susuɔ ye he, nɛ e ngɛ hlae nɛ ma ye manye ngɛ ye Betel sɔmɔmi ɔ mi.”\\nSUKUU KƐ HA MATSƐ YEMI SANE KPAKPA FIƐƐLI *\\nYi Mi Tomi: Konɛ a kɛ tsɔsemi klɛdɛɛ nɛ ha nihi nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi (nihi nɛ a sɛ gba si himi mi, nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi lolo) bɔ nɛ pee nɛ Yehowa kɛ e we asafo ɔ nɛ ngɔ mɛ kɛ tsu ní wawɛɛ. A ti nihi fuu ma ya sɔmɔ ngɛ a ma amɛ a mi hehi nɛ fiɛɛli babauu a he hia ngɛ. A ma nyɛ ma ha nɛ a kpɛti nihi nɛ a yí jeha 50 nɛ́ a ya sɔmɔ kaa be kpiti mi blɔ gbali klɛdɛɛhi konɛ a ya to asafohi a sisi ngɛ hehi nɛ a tsɔ a he banee ɔ, nɛ a ha nɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɛ ya hɛ mi ngɛ lejɛ ɔmɛ.\\nBe Nɛ E Heɔ: Nyɔhiɔ enyɔ.\\nNyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ teokrase tsɔsemi he se náe\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Be tsuo sɔmɔli nɛ a ye kɛ je jeha 23 kɛ ya si 65 nɛ a ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa, nɛ a si himi maa ngmɛ mɛ blɔ nɛ a sɔmɔ ngɛ he nɛ fiɛɛli babauu a he hia ngɛ ɔ ma nyɛ maa ya eko. E sa nɛ a pee nihi nɛ a ma nyɛ ma de ke, “I ngɛ hiɛ ɔ! Moo tsɔ mi!” (Yes. 6:8) E sa kaa nihi nɛ a maa ya sukuu ɔ eko, nɛ ji nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi lolo, kɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ tsuo nɛ a pee nihi nɛ ke e hí kulaa a, a ngɛ blɔ gbami ní tsumi ɔ tsue jeha enyɔ nɛ a pui mi. E sa kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ a pee nihi nɛ ke e hí kulaa a, a sɛ gba si himi mi jeha enyɔ. E sa nɛ nyɛmimɛ nyumu ɔmɛ nɛ a pee nihi nɛ ke e hí kulaa a, a ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi nikɔtɔmahi loo asafo mi sɔmɔli jeha enyɔ nɛ a pui mi. Ke a peeɔ sukuu nɛ ɔ ngɛ nyɛ ma a mi ɔ, a kɛ nihi nɛ a suɔ kaa a maa ya eko ɔ maa pee kpe ngɛ kpokpa nɔ kpe ɔ sisi, nɛ a maa ngɔ blɔ tsɔɔmi kpahi kɛ ha mɛ.\\nSe Namihi: Nyɛmimɛ nɛ a ya Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nyumuhi Nɛ A Sɛ We Gba Si Himi Mi, kɛ Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nihi Nɛ A Sɛ Gba Si Himi Mi ɔ tu sukuu ɔ he munyu kpakpahi fuu. Ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kplɛɛ nɔ kaa a bla sukuu enyɔ nɛ ɔmɛ nɛ a tsɛ lɛ ke Sukuu Kɛ Ha Matsɛ Yemi Sane Kpakpa Fiɛɛli. Amlɔ nɛ ɔ, blɔ gbali babauu ma nyɛ maa ya sukuu nɛ ɔ eko, nɛ nyɛmimɛ yihi hu ma nyɛ maa ya.\\nWATCHTOWER GILEAD BAIBLO SUKUU\\nYi Mi Tomi: A ma nyɛ ma ha nɛ nihi nɛ maa gbe sukuu nɛ ɔ nya a nɛ sɔmɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛli, ma se sane kpakpa fiɛɛli, loo Betel ní tsuli. Ke nihi nɛ a maa gbe sukuu nɛ ɔ nya a kɛ tsɔsemi nɛ a ya ná a tsu ní saminya a, a maa ye bua nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ ní nɛ a tsuɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ maa ya nɔ wawɛɛ.\\nBe Nɛ E Heɔ: Nyɔhiɔ enuɔ.\\nHe Nɛ A Peeɔ Ngɛ: Watchtower Educational Center ngɛ Patterson, New York.\\nGilead Sukuu—Patterson, New York\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Nihi nɛ a sɛ gba si himi mi, nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi lolo nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue. Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔmɛ ma nyɛ ma ha nɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli nɛ a yɛ Gilead Sukuu ɔ eko lolo, blɔ gbali klɛdɛɛhi, Betel ní tsuli, loo kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ a yihi he blɔ nɛ a ngma blɔ bimi womi ɔ eko nɔ ní. E sa nɛ nihi nɛ a maa ngma blɔ bimi womi ɔ nɔ ní ɔ nɛ a pee nihi nɛ a tuɔ Blɛfo gbi nɛ a ngmaa hulɔ.\\nSe Namihi: Lade kɛ Monique nɛ a ji nɔ kɛ e yo nɛ a je United States, nɛ a ngɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue jehahi babauu ji nɛ ɔ tu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ:\\nLade de ke: “Gilead sukuu ɔ tsɔse wɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa ya fiɛɛ ngɛ he tsuaa he ngɛ je ɔ mi, nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ nɛ bla kɛ tsu ní ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi.”\\nMonique hu de ke: “Ke i kɛ nɔ́ nɛ i kase ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ tsu ní ɔ, i náa bua jɔmi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Bua jɔmi nɛ ɔ haa nɛ i naa kaa Yehowa suɔ mi.”\\nMATSƐ YEMI SƆMƆMI SUKUU\\nYi Mi Tomi: Konɛ a kɛ tsɔse asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli nɛ a nyɛ nɛ a to níhi blɔ nya nɛ a hyɛ asafo ɔ nɔ saminya. (Níts. 20:28) Níhi nɛ a kaseɔ ngɛ sukuu ɔ mi ɔ eko kɔɔ asafo ɔmɛ a mi si fɔfɔɛhi, bɔ nɛ níhi ngɛ nɔ yae ngɛ asafo ɔmɛ a mi ha, kɛ asafo ɔmɛ a hiami níhi a he. Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ nɛ a tsɔɔ be nɛ e sa kaa a pee sukuu nɛ ɔ.\\nBe Nɛ E Heɔ: Ligbi etɛ nɛ ɔ, be abɔ nɛ a kɛ peeɔ sukuu nɛ ɔ tsakeɔ.\\nHe Nɛ A Peeɔ Ngɛ: Behi fuu ɔ, a peeɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa loo Kpe Peemi Asa nɛ ngɛ nyɛ kasa nya a nɔ.\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ nɛ e deɔ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɛ fɔɔ kpɔ mi nɔ hyɛli nine.\\nSe Namihi: Quinn de ke: “E ngɛ mi kaa be bɔɔ pɛ nɛ waa kɛ pee sukuu ɔ mohu, se wa kase níhi fuu nɛ woɔ asafo mi nikɔtɔmahi he wami nɛ a ya nɔ nɛ a kɛ bua jɔmi kɛ kã nɛ tsu ní ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. E ye bua asafo mi nikɔtɔma ehehi kɛ ni nɛmɛ nɛ a se kɛ ɔ tsuo nɛ a hyɛ asafo ɔ nɔ saminya konɛ a ‘juɛmi nɛ pee kake.’”\\nMichael hu de ke: “Tsɔsemi nɛ wa ná a wo bua jɔmi nɛ wa ngɛ ha mumi mi níhi ɔ mi he wami, e ha nɛ wa na oslaahi nɛ e sa kaa waa hyɛ wa he ngɛ he, nɛ e ye bua wɔ nɛ wa na blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ hyɛ asafo ɔ nɔ.”\\nKPƆ MI NƆ HYƐLI KƐ A YIHI A SUKUU *\\nYi Mi Tomi: Konɛ a kɛ ye bua kpɔ mi nɔ hyɛli nɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ asafohi, nɛ a ‘bɔ mɔde ngɛ munyu tumi kɛ ní tsɔɔmi mi,’ nɛ a hyɛ nihi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ a nɔ.—1 Tim. 5:17; 1 Pet. 5:2, 3.\\nBe Nɛ E Heɔ: Nyɔhiɔ kake.\\nHe Nɛ A Peeɔ Ngɛ: Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɛ tsɔɔ he nɛ e sa kaa a pee ngɛ.\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɛ tsɔɔ kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ a yihi nɛ a ma nyɛ maa ya.\\nSe Namihi: Joel kɛ Connie nɛ a piɛɛ kekle sukuu bi ɔmɛ a he ngɛ jeha 1999 ɔ mi ɔ de ke: “Hɛsa nɛ wa ngɛ kɛ ha Yesu kaa lɛ ji asafo ɔ yi ɔ mi ba wa. Wa na kaa e he hia nɛ waa wo nyɛmimɛ nɛ wa ya sɔmɔɔ mɛ ɔ he wami konɛ kake peemi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ mi nɛ wa. E ngɛ mi kaa kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ ngɔɔ ga womihi kɛ haa, nɛ be komɛ po ɔ, e tsɔseɔ nɔ mohu lɛɛ, se e yi mi tomi titli ji kaa e maa ye bua nyɛmimɛ nɛ a na kaa Yehowa suɔ mɛ.”\\nASAFO Ɔ NÍ TSUMI KƆNI AJLA TOLI KƐ A YIHI A SUKUU\\nYi Mi Tomi: Konɛ a kɛ ye bua nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe kaa Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli ɔ nɛ a nyɛ nɛ a hyɛ ní tsumihi nɛ yaa nɔ ngɛ Betel wehi a mi ɔ a nɔ, nɛ a hyɛ bɔ nɛ asafo ɔmɛ a sɔmɔmi ní tsumi ɔ ngɛ nɔ yae ha ngɛ a mahi a mi.—Luka 12:48b.\\nHe Nɛ A Peeɔ Ngɛ: A peeɔ ngɛ Watchtower Educational Center ngɛ Patterson, New York.\\nNihi Nɛ A Ma Nyɛ Maa Ya: Sɔmɔmi Ajla Toli nɛ a tsuɔ ní ngɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a sisi ɔ lɛ tsɔɔ Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli loo Ma Ajla Toli kɛ a yihi nɛ a ma nyɛ maa ya sukuu nɛ ɔ eko.\\nSe Namihi: Lowell kɛ Cara ya sukuu nɛ to nɔ 25 ɔ eko. Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ sɔmɔe ngɛ Nigeria.\\nLowell de ke: “Sukuu ɔ ha nɛ i na kaa ní tsumi nɛ a ma ha mi nɛ ma tsu lɛ saminya a he hia mohu lɛɛ, se huɛ bɔmi kpakpa nɛ maa hi i kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ nɛ ma ha nɛ ma sa e hɛ mi.”\\nCara hu tu nɔ́ kake nɛ e kase ngɛ sukuu ɔ mi ɔ he munyu ke: “Ke i be nyɛe nɛ ma tsɔɔ nɔ́ ko mi kpiti ɔ, lɛɛ e sa kaa ma kase jamɛ a nɔ́ ɔ saminya loko ma de ke ma tsɔɔ nɔ ko.”\\n^ kk. 63 Amlɔ nɛ ɔ, pi ma tsuaa ma nɔ nɛ a peeɔ sukuu nɛ ɔ ngɛ.\\n^ kk. 84 Amlɔ nɛ ɔ, pi ma tsuaa ma nɔ nɛ a peeɔ sukuu nɛ ɔ ngɛ.\\n^ kk. 105 Amlɔ nɛ ɔ, pi ma tsuaa ma nɔ nɛ a peeɔ sukuu nɛ ɔ ngɛ.\\nKɛ o ma plɛ kɛ je níhi nɛ tsiɔ mo blɔ ɔ konɛ o nyɛ nɛ o su Mawu jami mi otihi nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ a he ha kɛɛ?\\nMɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ waa ye bua nyɛmimɛ nyumuwi aloo nihi nɛ a baptisi mɛ kɛ we ɔ, konɛ a nane nɛ pi si?","num_words":5652,"character_repetition_ratio":0.071,"word_repetition_ratio":0.04,"special_characters_ratio":0.295,"stopwords_ratio":0.499,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni O Maa Na Ngɛ Kristofohi A Kpehi Nɛ Yehowa Odasefohi Peeɔ ɔ Sisi?\\nKANE NGƐ Abbey Afrikaans Ahanta Aja Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Assamese Attié Aukan Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel (Central) Cambodian Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Comorian (Ngazidja) Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Damara Dangme Danish Digor Douala Drehu Dusun Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Fante Faroese Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon Frafra French French Mumuihi A Gbi Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Ghana Mumuihi A Gbi Gitonga Gokana Greek Greek Mumuihi A Gbi Greenlandic Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuihi A Gbi Guerze Gujarati Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Honduras Mumuihi A Gbi Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Irish Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Javanese Jula Kabuverdianu Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Khasi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Lahu Laotian Latgalian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuihi A Gbi Maltese Mam Mambwe-Lungu Mangareva Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Meru Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Netherland Mumuihi A Gbi New Zealand Mumuihi A Gbi Ngabere Ngangela Nias Nicaragua Mumuihi A Gbi Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nuer Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetian Otomi (Mezquital Valley) Panama Mumuihi A Gbi Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Pilagá Polish Ponapean Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Mumuihi A Gbi Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Russia Mumuihi A Gbi Russian Rutoro Réunion Creole Salvador Mumuihi A Gbi Samoan Sango Saramaccan Sarnami Sena Senoufo (Cebaara) Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Somali Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Thai (Northeastern) Thai Mumuihi A Gbi Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Tojolabal Tok Pisin Tokelauan Tongan Totonac Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrainian Urdu Urhobo Uruguay Mumuihi A Gbi Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nNihi babauu kpa sɔlemi yami ejakaa níhi nɛ a tsɔɔ mɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ wui a bua. Mɛni he je mɔ nɛ e sa nɛ o ya Kristofohi a kpehi nɛ Yehowa Odasefohi peeɔ ɔ? Mɛni o maa na ngɛ lejɛ ɔ?\\nO bua maa jɔ ngɛ nihi nɛ a suɔ nihi nɛ a susuɔ nɔ he ɔ a kpɛti. Blema a, a to Kristofohi a he blɔ nya kɛ wo asafohi a mi, a kpeɔ kɛ jaa Mawu, a kaseɔ Ngmami ɔ, nɛ a woɔ a sibi he wami. (Hebri Bi 10:24, 25) A buaa a he nya ngɛ suɔmi mi, nɛ a nuɔ he kaa a ngɛ a huɛmɛ nitsɛnitsɛ nɛ ji, a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi a kpɛti. (2 Tesalonika Bi 1:3; 3 Yohane 14) Wɔ hu wa peeɔ wa níhi kaa Kristofohi nɛ a hi si blema a, nɛ wa náa bua jɔmi.\\nO maa na kaa ke o kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi tsu ní ɔ, o ma ná he se. Kaa bɔ nɛ a peeɔ blema a, mwɔnɛ ɔ hu nyumuhi, kɛ yihi, kɛ jokuɛwi tsuo buaa a he nya ngɛ he kake. Nihi nɛ a le ní tsɔɔmi saminya a ngɔɔ Baiblo ɔ kɛ yeɔ bua wɔ konɛ waa le bɔ nɛ waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní ngɛ wa si himi mi daa ligbi ha. (5 Mose 31:12; Nehemia 8:8) Tue buli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ko ma nyɛ ma ha sanehi nɛ a biɔ ɔ heto, nɛ e kɛ e he ma nyɛ maa wo lahi nɛ a laa a mi, nɛ enɛ ɔ haa nɛ wa nyɛɔ jeɔ Kristofohi a hɛ nɔ kami nɛ wa ngɛ ɔ kpo.—Hebri Bi 10:23.\\nO maa na kaa hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ Mawu mi ɔ mi maa wa. Bɔfo Paulo de asafohi nɛ hi si ngɛ e be ɔ mi ɔ a kpɛti kake ke: ‘I suɔ kaa ma na nyɛ konɛ i kɛ nyɛ tsuo waa ngɔ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ɔ kɛ wo wa sibi he wami.’ (Roma Bi 1:11, 12) Ke wa ya kpehi ɔ, wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ waa kɛ mɛ pɔɔ ní sɛɛmi kpitikpiti ɔ haa nɛ wa hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ, kɛ wa yi mi kpɔ nɛ wa mwɔ kaa waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní ɔ mi waa.\\nWa ngɛ mo nine fɔe nɛ o ba asafo mi kpe nɛ a maa pee ɔ konɛ mo nitsɛ o ba na bɔ nɛ níhi yaa nɔ ha. Wa ma nya o he kɛ bua jɔmi. Ke o ba kpehi tsuo nɛ wa peeɔ ɔ, a be nɔ́ ko hee ngɛ o dɛ.\\nMɛnɔmɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ se wa nyɛɛɔ kɛ peeɔ wa asafo mi kpehi?\\nKe wa ya Kristofohi a kpehi ɔ, mɛni se wa ma nyɛ ma ná?\\nKe o suɔ kaa o maa le bɔ nɛ Matsɛ Yemi Asa nɛ ngɛ o kpɔ ɔ mi ɔ nɔ ngɛ ha loko o ya kpe ɔ, mo de Yehowa Odasefohi a kpɛti nɔ kake nɛ e ya tsɔɔ mo bɔ nɛ lejɛ ɔ ngɛ ha.\\nMɛni A Peeɔ Ngɛ Matsɛ Yemi Asahi A Nɔ?\\nMoo hyɛ níhi nɛ yaa nɔ ngɛ lejɛ ɔ konɛ mo nitsɛ o na.\\nAsafo mi kpehi nɛ Yehowa Odasefohi peeɔ\\nMo hla he nɛ Yehowa Odasefohi kpeeɔ ngɛ kɛ bɔ nɛ a jaa ha.","num_words":1167,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.21,"stopwords_ratio":0.282,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.986,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni He Je Nɛ Nɔ́ Nami Hiɛ Ngɛ Je ɔ Mi ɔ? — Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE\\nbhs yi 11 bf. 116-123\\nMɛni He Je Nɛ Nɔ́ Nami Hiɛ Ngɛ Je ɔ Mi ɔ?\\nKane ngɛ ɔ mi\\nMƐNI HE JE NƐ JE Ɔ MI HYI TƆ KƐ NƆ́ NAMI Ɔ?\\nNƆ́ HE JE NƐ MAWU NGMƐ NƆ́ NAMI BLƆ\\nMƐNI HE JE NƐ YEHOWA MLƐ BE GAGAA KIKƐ NƐ Ɔ?\\nKƐ O KƐ HE BLƆ NƐ MAWU HA MO Ɔ MA TSU NÍ HA KƐƐ?\\nMɛni Ji Mawu Yi Mi Tomi Ngɛ Zugba a He?Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?\\nMɛni Yi Mi Mawu To Ngɛ Adesahi A He?Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ?\\nYI NYƆNGMA KƐ KAKE\\n1, 2. Mɛni sane nɛ nihi fuu pɔɔ bimi?\\nZUGBA mimiɛ ngɛ wo mi nɛ wo nyu ɔ kpata kɔpe ko hɛ mi. Nyumu ko ya je tu ngɔ pue nihi a nɔ ngɛ sɔlemi tsu ko mi. E gbe a ti ni komɛ, nɛ e plaa a ti ni komɛ. Kansa hiɔ gbe binyɛ ko kɛ je e bimɛ enuɔ a he.\\n2 Ke adebɔ mi oslaa, loo oslaa kpahi nɛ wa tu a he munyu ɔ eko ba nihi a nɔ ɔ, nihi fuu biɔ ke, “Mɛni he je?” Nihi fuu biɔ nɔ́ he je nɛ je ɔ mi hyi tɔ kɛ ninyɛ, kɛ nɔ́ nami ɔ he sane. Anɛ o susu sane nɛ ɔmɛ a he hyɛ lo?\\n3, 4. (a) Mɛni sanehi nɛ Habakuk bi? (b) Mɛni heto nɛ Yehowa ha lɛ?\\n3 Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa nihi nɛ a he Mawu ye po bi sanehi kaa jã hyɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, gbalɔ Habakuk bi Yehowa ke: “Mɛni he je o ha i ngɛ yayami kɛ haomi hyɛe kikɛ nɛ ɔ? Kɛ pee kɛɛ nɛ o ngɛ nɔ́ nɛ dɛ nɛ ɔ hyɛe, nɛ o pui mi ɔ? Hɛ mi kpatami kɛ yi wu tso níhi bɔle mi kɛ kpe; pɛ kɛ kunɔ ngɛ he tsuaa he.”​​—Habakuk 1:3.\\n4 Mawu ha Habakuk sane bimi ɔmɛ a heto ngɛ Habakuk 2:2, 3, nɛ e wo lɛ si kaa e ma tsu sane ɔ he ní. Yehowa suɔ adesahi wawɛɛ. Baiblo de ke: “E hyɛɛ nyɛ nɔ.” (1 Petro 5:7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nihi ngɛ nɔ́ nae ɔ, e dɔɔ Mawu wawɛɛ po pe wɔ. (Yesaya 55:8, 9) Enɛ ɔ he ɔ, ha nɛ wa susu sane bimi nɛ ji, Mɛni he je nɛ je ɔ mi hyi tɔ kɛ nɔ́ nami? ɔ he.\\n5. Mɛni jami hɛ mi nyɛɛli fuu deɔ ngɛ nɔ́ nami he? Mɛni Baiblo ɔ tsɔɔ?\\n5 Ke haomi ba nihi a nɔ ɔ, osɔfo ɔmɛ kɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ deɔ mɛ kaa Mawu lɛ to kaa e ba jã. A ti ni komɛ deɔ ke oslaahi nɛ baa wa nɔ ɔ, Mawu lɛ to kɛ fɔ si. A tsɔɔ kaa wa be nyɛe maa nu níhi nɛ Mawu peeɔ ɔmɛ a sisi. A kpɛti ni komɛ po tsɔɔ kaa adesahi, nɛ jokuɛwi hu piɛɛ he ɔ gboɔ akɛnɛ Mawu suɔ kaa a ba hi e ngɔ ngɛ hiɔwe ɔ he je. Se tsa pi anɔkuale. Pi Yehowa nɛ ngɔɔ ní yayahi kɛ baa wa nɔ. Baiblo ɔ de ke: “Anɛ Mawu maa pee yi wu tso ní lo? Anɛ Ope ɔ maa pee nɔ́ nɛ dɛ blɔ lo?”​​—Hiob 34:10.\\n6. Mɛni he je nɛ nihi fuu piaa Mawu kaa lɛ nɛ e ha nɛ nihi ngɛ nɔ́ nae ngɛ je ɔ mi ɔ?\\n6 Nihi fuu piaa Mawu kaa lɛ nɛ e ha nɛ adesahi ngɛ nɔ́ nae ngɛ je ɔ mi, ejakaa a susu kaa lɛ nɛ e ngɛ je ɔ nɔ yee. Se wa kase ngɛ Yi 3 ɔ mi kaa Satan Abosiami lɛ ngɛ je ɔ nɔ yee.\\n7, 8. Mɛni he je nɛ nɔ́ nami hiɛ ngɛ je ɔ mi ɔ?\\n7 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “je ɔ, Abosiami lɛ ngɛ nɔ yee.” (1 Yohane 5:19) Satan yiwutsotsɛ nɛ e nɛ́ nɔ mɔbɔ ɔ lɛ ngɛ je ɔ nɔ yee. E ngɛ ‘nihi tsuo ngɛ je ɔ mi ɔ sisie.’ (Kpojemi 12:9) Nihi fuu jeɔ Satan su ɔmɛ kpo. Lɔ ɔ he je nɛ lakpa yemi, ninyɛ, kɛ yi wu tso ní peepeehi pɔ he ngɛ je ɔ mi ɔ nɛ.\\n8 Ní kpahi hu ngɛ nɛ ha nɛ nihi ngɛ nɔ́ nae ngɛ je ɔ mi. Benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ Mawu hɛ mi atuã a, a kɛ yayami sã a bimɛ tsuo. Akɛnɛ adesahi tsuo yi mluku he je ɔ, a peeɔ níhi nɛ kɛ haomi baa ni kpahi a nɔ. Behi fuu ɔ, a hlaa kaa nihi nɛ bu mɛ kaa a nɔ kuɔ pe ni kpahi. A nɔɔ kunɔ, a hwuɔ ta, nɛ a waa ni kpahi yi mi. (Fiɛlɔ 4:1; 8:9) Be komɛ ɔ, nihi naa nɔ́ ngɛ ‘ní yayahi nɛ baa tlukaa’ he je. (Fiɛlɔ 9:11) Ke a ya je he ko ngɛ be nɛ oslaa ko, aloo nɔ́ yaya ko ba tlukaa a mi ɔ, e nyɛɔ kɛ haomi baa a nɔ.\\n9. Mɛni he je nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa yi mi tomi kpakpa ko he je nɛ Yehowa ngmɛ nɔ́ nami blɔ ɔ?\\n9 Pi Yehowa nɛ ha nɛ nihi ngɛ nɔ́ nae ngɛ je ɔ mi. Wa be nyɛe ma pia lɛ ngɛ tahi, awi yemi, kɛ basabasa peemi nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ he. Tsa pi Mawu nɛ haa nɛ adebɔ mi oslaahi kaa zugba mimiɛmi, ahumi nɛ nya wa, kɛ nyu nɛ jeɔ nihi ɔ baa. Se eko ɔ, o ma bi ke, ‘Ke Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ he wami pe kulaa ngɛ je ɔ mi ɔ, lɛɛ mɛni he je nɛ e tsi we ní nɛ ɔmɛ a nya a?’ Wa le kaa Mawu suɔ wɔ wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, yi mi tomi kpakpa ko he je nɛ e ngmɛ nɔ́ nami blɔ ɔ nɛ.​​—1 Yohane 4:8.\\n10. Mɛni Satan de kɛ po Yehowa nya?\\n10 Satan sisi Adam kɛ Hawa ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi. Satan po Mawu nya kaa e ji Nɔ Yelɔ yaya. E tsɔɔ kaa Mawu ngɔ nɔ́ kpakpa ko kɛ laa Adam kɛ Hawa. Satan suɔ nɛ a he ye kaa ke e ye a nɔ ɔ, níhi a mi maa hi ha mɛ pe nɛ Yehowa maa ye a nɔ. E tsɔɔ hu kaa e sɛ nɛ a ha nɛ Mawu nɛ ye a nɔ.​—1 Mose 3:2-5; hyɛ Nyagbe Ningma 27.\\n11. Mɛni sane bimi nɛ e sa kaa wa hla heto?\\n11 Adam kɛ Hawa gbo Yehowa nɔ tue, nɛ a tsɔ e hɛ mi atua. A susu kaa a ngɛ he blɔ kaa a maa mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he. Mɛni blɔ nɔ Yehowa maa gu kɛ tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ atua tsɔli ɔmɛ pee ɔ dɛ, nɛ kɛ e ma plɛ kɛ tsɔɔ kaa lɛ nɛ e le nɔ́ nɛ hi ha wɔ kɛɛ?\\n12, 13. (a) Mɛni he je nɛ Yehowa kpataa we atuã tsɔli ɔmɛ a hɛ mi nɔuu ɔ? (b) Mɛni he je nɛ Yehowa ngmɛ Satan blɔ kaa e ye je ɔ nɔ, nɛ e ha adesahi he blɔ kaa a kudɔ mɛ nitsɛmɛ a he ɔ?\\n12 Yehowa kpataa we Adam kɛ Hawa a hɛ mi nɔuu. Mohu ɔ, e ngmɛ mɛ blɔ nɛ a hi si, nɛ a fɔ bimɛ. Yehowa ha bimɛ nɛ Adam kɛ Hawa fɔ ɔ he blɔ konɛ a tsɔɔ nɔ nɛ a suɔ kaa e ye a nɔ. Ngɛ nɔ́ nɛ Satan maa bɔ mɔde kaa e maa pee ɔ tsuo se ɔ, Yehowa yi mi tomi kaa adesahi nɛ a ye mluku nɛ a hi zugba a nɔ ɔ maa ba mi.​​—1 Mose 1:28; Yesaya 55:10, 11.\\n13 Satan po Yehowa nya ngɛ bɔfohi ayɔhi abɔ a hɛ mi. (Hiob 38:7; Daniel 7:10) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha Satan be konɛ e kɛ tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ e de ɔ ji anɔkuale. E ha adesahi hu he blɔ konɛ a to mɛ nitsɛmɛ a nɔ yemihi a sisi ngɛ Satan kudɔmi sisi konɛ a hyɛ kaa ke Mawu yi bua mɛ ɔ, a ma nyɛ maa ye manye lo.\\n14. Kɛ ba si piɔ ɔ, mɛni anɔkuale lɛ je kpo heii?\\n14 Jeha babauu ji nɛ ɔ nɛ adesahi ngɛ mɔde bɔe kaa a ma kudɔ mɛ nitsɛmɛ a he, se e yɛ nya. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Satan ji lakpatsɛ. Adesahi hia Mawu ngɛ a si himi mi. Nɔ́ nɛ gbalɔ Yeremia de ɔ ji anɔkuale. E de ke: ‘Yehowa, i le kaa nɔmlɔ adesa ko be he wami ngɛ lɛ nitsɛ e wami nɔ. Pi nɔmlɔ adesa nitsɛ he wami nya ji kaa e maa pee kikɛ nɛ ɔ, loo kikɛ nɛ ɔ.’​​—Yeremia 10:23.\\n15, 16. (a) Mɛni he je nɛ Yehowa ngmɛ nɔ́ nami blɔ be gagaa kikɛ ɔ? (b) Mɛni he je nɛ Yehowa dla we níhi nɛ Satan puɛ ɔ?\\n15 Mɛni he je nɛ Yehowa ngmɛ nɔ́ nami blɔ be gagaa kikɛ nɛ ɔ? Mɛni he je nɛ e tsi we ní yayahi nɛ baa a nya a? Yehowa mlɛ be gagaa konɛ e pee heii kaa Satan nɔ yemi ɔ hí. Adesahi ka nɔ yemi slɔɔtoslɔɔtohi, se ekoeko yi manye. E ngɛ mi kaa adesahi ya a hɛ mi ngɛ je mi si kpami kɛ klamahi a he nile mi mohu lɛɛ, se ohia, awi yemi, ta hwumi, kɛ dami sane nɛ a yi ɔ pɔ he pe be ko nɛ be ɔ. Ke Mawu piɛɛ we wa he ɔ, wa be nyɛe ma kudɔ wɔ nitsɛmɛ wa he kɔkɔɔkɔ.\\n16 Se kɛ̃ ɔ, Yehowa dla we níhi nɛ Satan puɛ ɔ. Ke Mawu pee jã a, lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa e fĩ Satan nɔ yemi ɔ se. Se Yehowa be jã a pee gblegbleegble. Jehanɛ se hu ɔ, ke e dla níhi nɛ Satan puɛ ɔ, nihi ma susu kaa adesa nɔ yemi ma nyɛ ma tsu wa haomi ɔmɛ a he ní. Se jamɛ a susumi ɔ pi anɔkuale, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa be jamɛ a lakpa a se fĩe. E yi lakpa kɔkɔɔkɔ.​​—Hebri Bi 6:18.\\n17, 18. Mɛni Yehowa maa pee ngɛ haomihi tsuo nɛ Satan ngɔ kɛ ba a he?\\n17 Anɛ Yehowa ma nyɛ ma tsu haomihi tsuo nɛ je atua nɛ Satan kɛ adesahi tsɔ ɔ mi kɛ ba a he ní lo? Ee. Mawu lɛɛ e nyɛɔ nɛ e peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́. Yehowa le be nɛ e ma ha Satan nya pomi ɔmɛ a heto kɛ pi si. Jehanɛ hu ɔ, e ma ha nɛ zugba a ma plɛ paradeiso kaa bɔ nɛ e to e yi mi ɔ. A ma tle nihi tsuo nɛ a ngɛ “yɔkɔ ɔmɛ a mi” ɔ si. (Yohane 5:28, 29) Adesahi be hiɔ nue, nɛ a be gboe hulɔ. Yesu ma dla níhi tsuo nɛ Satan puɛ ɔ. Yehowa maa gu Yesu nɔ kɛ ‘kpata níhi tsuo nɛ Abosiami tsu ɔ hɛ mi.’ (1 Yohane 3:8) Wa bua jɔ kaa Yehowa to e tsui si ha wɔ konɛ waa le lɛ, nɛ wa nyɛ nɛ waa tsɔɔ kaa wa suɔ nɛ e pee wa Nɔ Yelɔ loko jamɛ a be ɔ nɛ su. (Kane 2 Petro 3:9, 10.) Ke waa kɛ haomihi ngɛ kpee po ɔ, e yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɛ nɛ wa daa nya.​​—Yohane 4:23; kane 1 Korinto Bi 10:13.\\n18 Yehowa nyɛ we wa nɔ kaa waa ngɔ lɛ kɛ pee wa Nɔ Yelɔ. E ha wɔ he blɔ kaa wa ma nyɛ maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ. Ha nɛ wa susu bɔ nɛ wa ma nyɛ ma ná he blɔ nɛ se be nɛ ɔ he se ha a he nɛ waa hyɛ.\\n19. Mɛni nike ní nɛ Yehowa ha wɔ? Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa bua nɛ jɔ nike ní nɛ ɔ he ɔ?\\n19 He blɔ nɛ Yehowa ha wɔ kaa wa ma nyɛ maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ kaa wa maa pee ɔ ji nike ní ko nɛ se be. Nike ní nɛ ɔ ha nɛ wa je ekpa kulaa ngɛ lohwehi a he. Lohwehi lɛɛ bɔ nɛ a bɔ mɛ ɔ, jã pɛ nɛ a peeɔ a ní. Se wɔɔ lɛɛ wa ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ wa suɔ, nɛ wa ma nyɛ maa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa maa pee Yehowa suɔmi nya ní. (Abɛ 30:24) Jehanɛ se hu ɔ, wa be kaa klamahi nɛ nɔ́ nɛ a to a he blɔ nya kaa a pee ɔ, lɔ ɔ pɛ nɛ a peeɔ. Wɔ nitsɛmɛ lɛ wa maa hla bɔ nɛ wa suɔ kaa wa maa ba wa je mi ha, nihi nɛ wa suɔ nɛ waa kɛ mɛ maa bɔ, kɛ nɔ́ nɛ waa kɛ wa wami maa pee. Yehowa suɔ nɛ wa bua nɛ jɔ ngɛ si himi mi.\\n20, 21. Mɛni ji nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa pee?\\n20 Yehowa ngɛ hlae nɛ waa suɔ lɛ. (Mateo 22:37, 38) Ke bi ko je e tsui mi nɛ e de e tsɛ ke: “I suɔ mo” ɔ, tsɛ ɔ bua jɔɔ. Jã a kɛ̃ nɛ Yehowa hu ngɛ. Yehowa ha wɔ he blɔ kaa wɔ nitsɛmɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa ma sɔmɔ lɛ loo wa be lɛ sɔmɔe. Satan, Adam, kɛ Hawa ngɔ a ní peepee kɛ tsɔɔ kaa a sume nɛ Yehowa nɛ ye a nɔ. Kɛ o kɛ he blɔ nɛ Mawu ha mo kaa o ma nyɛ maa hla nɔ́ nɛ o suɔ kaa o maa pee ɔ ma tsu ní ha kɛɛ?\\n21 Moo ngɔ he blɔ nɛ o ngɛ kaa o ma nyɛ maa hla nɔ́ nɛ o suɔ kaa o maa pee ɔ kɛ sɔmɔ Yehowa. Nihi ayɔhi abɔ mwɔ a yi mi kpɔ kaa a ma sɔmɔ Yehowa, se pi Satan. (Abɛ 27:11) Mawu ma je nɔ́ nami tsuo kɛ je je ɔ mi. Mɛni o maa pee amlɔ nɛ ɔ konɛ o nyɛ nɛ o hi je ehe nɛ nɔ́ nami be mi ɔ mi? Yi nɛ nyɛɛ se ɔ maa tsɔɔ sane nɛ ɔ mi.\\nANƆKUALE 1: PI YEHOWA NƐ HA NƐ NIHI NGƐ NƆ́ NAE NGƐ JE Ɔ MI\\n“Anɛ Mawu maa pee yi wu tso ní lo? Anɛ Ope ɔ maa pee nɔ́ nɛ dɛ blɔ lo?”​—Hiob 34:10\\nSatan Abosiami lɛ ngɛ je ɔ nɔ yee.\\nAdesahi a ní peepee hu haa nɛ nihi naa nɔ́.\\nBe komɛ ɔ, nihi naa nɔ́ akɛnɛ a ya jeɔ he ko ngɛ be nɛ oslaa ko, aloo nɔ́ yaya ko baa tlukaa mi ɔ he je.\\nYehowa suɔ adesahi wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke nihi ngɛ nɔ́ nae ɔ, e dɔɔ lɛ wawɛɛ.\\nANƆKUALE 2: SATAN TSƆƆ KAA PI YEHOWA NƐ E SA KAA E YEƆ ADESAHI A NƆ\\n“Mawu . . . le kaa ke nyɛ ye jamɛ a tso ɔ yiblii ɔ, nyɛ hɛngmɛ ma bli, nɛ nyɛ maa hi kaa lɛ Mawu ɔ nitsɛ; nyɛ maa le kpakpa kɛ yayami.”​—1 Mose 3:5\\nMɛni he je nɛ Yehowa ma we e hɛ kɛ fɔɛ nɔ́ nɛ Satan pee ɔ nɔ ɔ?\\n1 Mose 3:2-5\\nSatan po Mawu nya kaa e ji nɔ yelɔ yaya. Satan suɔ nɛ adesahi nɛ a he ye kaa a ngɛ he blɔ kaa a maa mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he.\\nSatan po Yehowa nya ngɛ bɔfohi ayɔhi abɔ a hɛ mi.\\nANƆKUALE 3: SATAN NYA POMI Ɔ YI MANYE\\n“Pi nɔmlɔ adesa nitsɛ he wami nya ji kaa e maa pee kikɛ nɛ ɔ, loo kikɛ nɛ ɔ.”​—Yeremia 10:23\\nMɛni he je nɛ adesahi ngɛ nɔ́ nae kɛ ba si piɔ ɔ?\\nAdesahi ka nɔ yemi slɔɔtoslɔɔtohi, se ekoeko yi manye, ejakaa Mawu bɔɛ adesa kaa e ye e nyɛmi adesa nɔ.\\nYehowa to e tsui si ha wɔ bɔ nɛ pee nɛ waa le lɛ, konɛ wa nyɛ nɛ waa tsɔɔ kaa wa suɔ nɛ e pee wa Nɔ Yelɔ.\\nYehowa maa gu Yesu nɔ kɛ dla níhi tsuo nɛ Abosiami puɛ ɔ.\\nANƆKUALE 4: MOO NGƆ HE BLƆ NƐ YEHOWA HA MO Ɔ KƐ SƆMƆ LƐ\\n“Ye bi, pee o he ní lelɔ, . . . konɛ ma na nɔ́ kpakpa ko ma de nɔ nɛ ngɛ mi ahlua bɔe ɔ.”​—Abɛ 27:11\\nMɛni he je nɛ Yehowa nyɛ we wa nɔ kaa wa sɔmɔ lɛ ɔ?\\nLohwehi a he numi lɛ kudɔɔ mɛ, se wɔɔ lɛɛ Yehowa bɔ wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa pee nɔ́ nɛ wa suɔ. Wa ma nyɛ maa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa ma sɔmɔ Yehowa loo wa be lɛ sɔmɔe.\\nYehowa suɔ nɛ waa je wa tsui mi kɛ sɔmɔ lɛ.","num_words":2694,"character_repetition_ratio":0.058,"word_repetition_ratio":0.042,"special_characters_ratio":0.309,"stopwords_ratio":0.481,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Je Mi Bami He Tsakemihi—E Tsɔɔ Bɔ Nɛ Mawu Ngɛ Klɔuklɔu Ha | Mawu Matsɛ Yemi\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Bicol Bislama Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Georgian German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Lunda Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mauritian Creole Maya Moore Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nias Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Polish Portuguese Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tiv Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nJe Mi Bami He Tsakemihi—E Tsɔɔ Bɔ Nɛ Mawu Ngɛ Klɔuklɔu Ha\\nBɔ nɛ Matsɛ ɔ ye bua e sisi bi konɛ a kɛ Mawu mlaahi nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ nɛ tsu ní\\nMoo po he foni ngɛ o juɛmi mi kaa o yaa sɛ Yehowa mumi mi sɔlemi we ngua a mi\\n1. Mɛni ji nɔ́ nɛ Ezekiel na ngɛ nina mi nɛ peeɔ wɔ nyakpɛ?\\nKAA o na nina nɛ gbalɔ Ezekiel na maa pee jeha 2,500 nɛ be ji nɛ ɔ, jinɛ kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ? Mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ngɔɔ lɛ kaa o yaa sɔlemi we ngua ko nɛ ngɛ kpɛe wawɛɛ mi. Hiɔwe bɔfo ko nɛ e he wa ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e kɛ mo maa kpa si ngɛ sɔlemi we nɛ ngɛ nyakpɛ nɛ ɔ mi! O kuɔ kpoku kpaago kɛ ya agbo nguahi etɛ ɔ kake nya. Agbo ngua amɛ ha nɛ o nya kpɛ o he. Agbo ɔmɛ a hiɔwe yami maa pee nanewɛɛ 100. O na buli a tsuhi ngɛ ablanaa amɛ a nɔ. A tɛni tãhi ngɛ titima amɛ a he.—Ezek. 40:1-4, 10, 14, 16, 22; 41:20.\\n2. (a) Mɛni nɛ sɔlemi we he nina a daa si kɛ ha? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.) (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ níhi nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ agbo ɔmɛ a nya a he?\\n2 Mumi mi sɔlemi we nɛ ɔ ji gbami. Ezekiel tsɔɔ mumi mi sɔlemi we nɛ ɔ mi fitsofitso ngɛ e womi ɔ yi 40 kɛ ya si 48 ɔ mi. Sɔlemi we nɛ ɔ peeɔ anɔkuale jami nɛ Yehowa to blɔ nya a he okadi. Níhi nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ tsuo kɔɔ jami nɛ waa kɛ haa Yehowa ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ he. * Mɛni agbo ngua amɛ tsɔɔ? A kaiɔ wɔ kaa e sa nɛ nihi nɛ a maa ba anɔkuale jami nɛ Yehowa to blɔ nya a mi ɔ nɛ a hi si ngɛ Mawu mlaahi nɛ a da amɛ a nya. Tãhi nɛ a tɛni ɔmɛ hu tsɔɔ jã, ejakaa be komɛ ɔ, Baiblo ɔ kɛ dami ní peepee toɔ tã he. (La 92:12) Nɛ buli a tsu ɔmɛ hu nɛɛ? E ngɛ heii kaa a be nihi nɛ a kɛ Mawu mlaa tsu we ní ɔ blɔ ngmɛe nɛ a sɛ jami klɔuu nɛ ngɛ fɛu nɛ haa wami nɛ ɔ mi.—Ezek. 44:9.\\n3. Mɛni he je nɛ e he ba hia kaa Kristo nɛ ya nɔ nɛ e tsu e se nyɛɛli ɔmɛ a he ɔ?\\n3 Mɛni blɔ nɔ Ezekiel nina a bami ngɛ? Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ womi nɛ ɔ Yi 2 ɔ mi ɔ, Yehowa gu Kristo nɔ kɛ tsu e we bi a he kɛ je jeha 1914 kɛ ya si jeha 1919 ɔ sisije. Anɛ he tsumi ɔ ba nyagbe ngɛ jamɛ a be ɔ mi lo? Dɛbi! Ngɛ jeha lafa nɛ be ɔ mi ɔ, Kristo hyɛ kaa e we bi kɛ Mawu mlaahi nɛ ngɛ klɔuu nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ ma tsu ní. Lɔ ɔ he ɔ, e he ba hia kaa e ya nɔ nɛ e tsu e se nyɛɛli ɔmɛ a he. Mɛni he je? Ejakaa be mi nɛ Kristo ngɛ e se nyɛɛli a nya buae ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ, Satan hu kpa we mɔde nɛ e ngɛ bɔe kaa e ma ha nɛ Kristo se nyɛɛli kɛ a he nɛ wo je mi bami yaya mi ɔ. (Kane 2 Petro 2:20-22.) Nyɛ ha nɛ wa susu níhi etɛ nɛ anɔkuale Kristofohi pee tsakemihi ngɛ a he bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ a he nɛ waa hyɛ. Kekleekle ɔ, wa ma susu tsakemihi nɛ a pee ngɛ je mi bami blɔ fa mi, kɛ nɔ́ ko nɛ e he hia nɛ a pee konɛ a kɛ ha nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ ɔ he. Kɛkɛ nyagbe ɔ, wa ma susu blɔ nya nɛ a to kɛ ha wekuhi ɔ he.\\nJe Mi Bami He Tsakemihi Nɛ A Pee\\n4, 5. Mɛni ga Satan kɛ ngɛ ní tsue kɛ je blema, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n4 Be tsuaa be ɔ, Yehowa we bi suɔ kaa a maa ba a je mi saminya. Lɔ ɔ he ɔ, a kplɛɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ nɔ. Mo susu nɔ hyɛmi ní nɛ ɔmɛ a he nɛ o hyɛ.\\n5 Ajuama bɔmi. Yehowa to bɔmi nami blɔ nya kɛ ha nihi nɛ a sɛ gba si himi konɛ e pee nɔ́ nɛ e he tsɔ nɛ ngɛ bua jɔmi. Satan suɔ nɛ e kɛ nike ní nɛ je Mawu ngɔ nɛ ɔ nɛ tsu ní kɛ ka Yehowa we bi nɛ a kɛ a he nɛ wo je mi bami yaya mi bɔ nɛ pee nɛ a ko ná Mawu hɛ mi dloomi. Satan ye nihi awi kɛ gu ga nɛ e tsɔ̃ kɛ sisi nihi ngɛ Balaam be ɔ mi ɔ nɔ, nɛ e kɛ jamɛ a ga blɔ ɔ nɔuu ngɛ ní tsue wawɛɛ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi.—4 Mose 25:1-3, 9; Kpoj. 2:14\\n6. Mɛni ji kita nɛ a ngma ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi, nɛ kɛ a kɛ tsu ní ha kɛɛ, nɛ mɛni he je nɛ a kɛ tsu we ní hu ɔ? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)\\n6 Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa da Satan ga tsɔmi ɔmɛ a nya a, June 15, 1908 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngma kita ko, e mi munyu ɔ fã ko de ke: “Ma hyɛ ye he nɔ saminya ngɛ bɔ nɛ i kɛ nyumu loo yo nɛ pi ye he piɛɛlɔ ɔ maa hi si ha a he be tsuaa be, kɛ he tsuaa he nɛ i ngɛ.” * E ngɛ mi kaa kita nɛ ɔ pi mlaa mohu lɛɛ, se nihi fuu kplɛɛ nɔ, nɛ a ngɔ a biɛ kɛ ha konɛ a ngma ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi. Jeha komɛ a se ɔ, e ba pee heii kaa kita nɛ ɔ ye bua nihi mohu lɛɛ, se e ba pee nɔ́ ko nɛ a deɔ kɛkɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, a kɛ tsu we ní hu. Se kɛ̃ ɔ, a kɛ je mi bami he mlaahi nɛ a nɔ kuɔ ɔ tsu ní.\\n7. Mɛni nyagba nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu he munyu ngɛ jeha 1935 ɔ mi, nɛ mɛni nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ kpale ma nɔ mi?\\n7 Satan si temi kɛ womi ɔ nya ba wa. March 1, 1935 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu nyagba ko nɛ ya nɔ ngɛ Mawu we bi a kpɛti ɔ he munyu. Ni komɛ susu kaa a he nɛ a kɛ woɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa a ye a he ngɛ je mi bami he mlaahi nɛ Yehowa wo ɔmɛ a he. Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Pi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ nɔ ko kɛ e he maa wo mi ɔ pɛ nɛ he hia. Yehowa Odasefohi ji Yehowa nane mi dali, nɛ a blɔ nya ní tsumi ji kaa a maa ye Yehowa kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he odase saminya.” Womi ɔ kɛ ga womi nɛ ngɛ heii nɛ kɔɔ gba si himi kɛ ajuama bɔmi he ɔ ha, nɛ lɔ ɔ ye bua Mawu we bi nɛ a ‘tu ajuama bɔmi nya fo.’—1 Kor. 6:18.\\n8. Mɛni he je nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ Hela munyungu kɛ ha ajuama bɔmi ɔ sisi si abɔ ɔ?\\n8 Lingmi nɛ ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ munyungu nɛ ji por·neiʹa nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Hela Ngmami ɔ mi kɛ ha ajuama bɔmi ɔ sisi saminya. Por·neiʹa kɔ we bɔmi nami nitsɛ pɛ he, mohu ɔ e kɔɔ bɔmi nami ní peepeehi tsuo nɛ nihi nɛ sɛ we gba si himi mi ngɛ Ngmami nya kɛ a he woɔ mi ɔ a he. Enɛ ɔ po Kristo se nyɛɛli a he piɛ ngɛ je mi bami yaya nɛ nihi fuu kɛ a he woɔ mi ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ he.—Kane Efeso Bi 4:17-19.\\n9, 10. (a) Mɛni je mi bami nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu he munyu ngɛ jeha 1935? (b) Mɛni Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ dã he?\\n9 Dã demi. March 1, 1935 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu je mi bami kpa ko he munyu ke: “Wa yɔse kaa ke ni komɛ maa ya fiɛɛmi loo ke a ma tsu asafo ɔ mi ní tsumi ko ɔ, a nuɔ [dã]. Mɛni ji nɔ́ nɛ ngmami ɔ de ngɛ dã numi he? Anɛ e sa kaa bɔ nɛ nɔ ko kɛ dã ma tsu ní ha a nɛ sa e sɔmɔmi ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ asafo ɔ mi ɔ he lo?”\\n10 Heto ɔ tsɔɔ blɔ nɛ da nɛ Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa a ma nyɛ maa ngɔ dã kɛ tsu ní ɔ mi. Baiblo ɔ bui wai kɛ dã kpahi nɛ nɔ ko maa nu bɔɔ ko ɔ fɔ, se e buu dã demi fɔ. (La 104:14, 15; 1 Kor. 6:9, 10) Kɛ je blema nɛ a de Mawu we bi nɛ a nuu dã loko a tsuɔ sɔmɔmi klɔuu ɔ kaa a kai kaa Aaron binyumu ɔmɛ ngɔ afɔle nɛ he tsɔ we kɛ ya Mawu hɛ mi, nɛ lɔ ɔ he je ɔ, Mawu kpata a hɛ mi. Pee se ɔ, a tsɔɔ nɔ́ he je nɛ nɔ́ nɛ Aaron binyumu ɔmɛ pee ɔ dɛ ɔ mi kaa, Mawu wo osɔfo ɔmɛ tsuo mlaa kaa a ko nu dã kɛ ya kpe he bo tsu ɔ mi. (3 Mose 10:1, 2, 8-11) Kristo se nyɛɛli kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔ tsuɔ ní, lɔ ɔ he ɔ, ke a ma tsu a ní tsumi nɛ ngɛ klɔuu ɔ, a nui dã.\\n11. Mɛni he je nɛ níhi nɛ a tsɔɔ mi fitsofitso kɛ kɔ dã demi he ɔ ji jɔɔmi kɛ ha Mawu we bi?\\n11 Ngɛ jehahi bɔɔ nɛ be ɔ mi ɔ, Kristo se nyɛɛli ba nu níhi nɛ kɔɔ dã numi fuu loo dã numi nɛ tlɔɔ nɔ he ɔ sisi saminya. Ngɛ mumi mi niye ní nɛ a kɛ ha ngɛ e be nya a he je ɔ, a ye bua nihi babauu nɛ a ye haomi nɛ ɔ nɔ kunimi, nɛ a ngɛ a je mi bae saminya. Mumi mi niye ní nɛ ɔ hu ye bua nihi babauu nɛ a kua dã numi kulaa. E sɛ nɛ wa ti nɔ ko nɛ ha nɛ dã nɛ puɛ e weku, kɛ e Mawu jami nɛ ngɛ klɔuu ɔ.\\n“Wa le kaa taba be fu jee ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ he loo kaa e kɛ nɔ́ ko nɛ he tsɔ we maa wo e nya mi.”—C. T. Russell\\n12. Loko nyagbe ligbi ɔmɛ maa je sisi po ɔ, kɛ Kristo we bi na taba numi ha kɛɛ?\\n12 Taba numi. Kristo se nyɛɛli bɔni nihi demi kaa a je a he kɛ je taba numi he loko nyagbe ligbi ɔmɛ po je sisi. Jeha komɛ nɛ be ɔ, nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Charles Capen ɔ tu kekle be nɛ e kɛ Charles Taze Russell sɛɛ ní maa pee jeha lafa kɛ se ji nɛ ɔ he munyu. Capen nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ye jeha 13 ɔ kɛ e nyɛmimɛ nyumuhi etɛ daa si ngɛ atlakpe ko nɔ ngɛ Bible House ngɛ Allegheny, Pennsylvania. Benɛ Russell bee ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ, e bi mɛ ke: “Anɛ nyɛ ngɛ taba nue lo? I nu taba he fu.” A ma nɔ mi kɛ ha lɛ kaa a nui taba. E ji anɔkuale kaa a na Nyɛminyumu Russell susumi ngɛ taba numi he. Ngɛ August 1, 1895 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Russell tu 2 Korinto Bi 7:1 ɔ he munyu ke: “I nɛ́ se nami nɛ ngɛ taba numi he kɛ ha Kristofo no loo bɔ nɛ taba numi ma nyɛ maa wo Mawu hɛ mi nyami ha. . . . Wa le kaa taba be fu jee ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ he loo kaa e kɛ nɔ́ ko nɛ he tsɔ we maa wo e nya mi.”\\n13. Ngɛ jeha 1973 ɔ, mɛni je mi bami he tsakemihi a pee?\\n13 Ngɛ jeha 1935 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ngɛ taba he kaa e ji “ba nɛ he tsɔ we,” nɛ e de hu kaa ke nɔ ko kpe loo e nu ɔ, a be lɛ blɔ ngmɛe nɛ e ya nɔ nɛ e sɔmɔ ngɛ Betel, loo nɛ e sɔmɔ kaa kpokpa nɔ hyɛlɔ loo kpɔ mi nɔ hyɛlɔ loo blɔ gbalɔ. Tsakemihi fuu ya nɔ ngɛ je mi bami blɔ fa mi ngɛ jeha 1973 ɔ mi. June 1 Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ mi kaa ke Yehowa Odasefo no ko kɛ e he woɔ ní peepee nɛ ngɛ gbeye, nɛ ji mu ní tsumi nɛ tsɔɔ we suɔmi nɛ ɔ mi ɔ, a be lɛ blɔ ngmɛe nɛ e ya nɔ nɛ e hi asafo ɔ mi. E kɛ we nɛ a fiee nihi nɛ a nyɛ we nɛ a kpa taba kɛ ní tsumi ɔ kɛ je asafo ɔ mi. * Nɔ́ kake nɛ e he hia nɛ Kristo pee kɛ tsɔ e we bi a he ji nɛ ɔ nɛ.\\n14. Mɛni mlaa Mawu wo ngɛ muɔ he, nɛ mɛni ha nɛ muɔ hami ngɛ hiɔ tsami mi ɔ ba pɔ he?\\n14 Muɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ. Ngɛ Noa be ɔ mi ɔ, Mawu de ke e ji yayami kaa nɔ ko maa ye muɔ. Ngɛ Mlaa nɛ Mawu kɛ ha Israel bi ɔmɛ mi ɔ, e ma munyu nɛ ɔ nɔ mi ekohu, nɛ jã kɛ̃ nɛ e de Kristofohi asafo ɔ ke a “kua . . . muɔ.” (Níts. 15:20, 29, NW; 1 Mose 9:4; 3 Mose 7:26) Se e be nyakpɛ kaa ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ, Satan gu blɔ ko nɔ nɛ e ha nɛ nihi babauu kɛ Mawu mlaa nɛ ɔ tsu we ní. Ngɛ jeha 1800 jeha amɛ a mi ɔ, dɔkitahi bɔni muɔ kɛ nihi hami ngɛ hiɔ tsami mi konɛ a kɛ kpa níhi a si. Se benɛ a na kaa muɔ mi ngɛ slɔɔtoslɔɔto ɔ, a kɛ muɔ bɔni ní tsumi wawɛɛ ngɛ hiɔ tsami mi. Ngɛ jeha 1937 ɔ mi ɔ, a bɔni nihi a muɔ gblami konɛ a kɛ to ngɛ muɔ si tomi he, nɛ Je Mi Ta enyɔne ɔ hu ha nɛ muɔ nɛ a kɛ haa nihi ɔ ya hɛ mi wawɛɛ. E kɛ we nɛ muɔ nɛ a gblaa kɛ haa hiɔtsɛmɛ ɔ ba pee nɔ́ nɛ a kplɛɛ nɔ ngɛ je ɔ mi he tsuaa he.\\n15, 16. (a) Mɛni yi mi kpɔ nɛ Yehowa Odasefohi mwɔ ngɛ muɔ nɛ a haa nɔ ngɛ hiɔ tsami mi ɔ he? (b) Mɛni yemi kɛ buami Kristo we bi ná kɛ kɔ hiɔ tsami nɛ a kɛ muɔ tsu we ni ngɛ mi ɔ he, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n15 Kɛ je jeha 1944 ɔ mi tɔɔ nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ mi kaa ke a kɛ muɔ ha nɔ ko kɛ gu e pani mi ɔ, e ye muɔ. Ngɛ jeha nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, womi ɔ ya nɔ nɛ e tsɔɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ deɔ ngɛ muɔ he ɔ mi saminya, nɛ e tsɔɔ mi heii. Benɛ e ke suu jeha 1951 ɔ, a ngma sane bimihi kɛ hetohi nɛ kɔɔ muɔ he ɔ he womi konɛ e ye bua Mawu we bi nɛ a le nɔ́ nɛ a ma de dɔkitahi. Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, Kristo se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ pee kã kɛ ye Mawu mlaa nɛ kɔɔ muɔ he ɔ nɔ, se behi fuu ɔ, a yeɔ a he fɛu, nɛ a waa mɛ yi mi. Se Kristo ya nɔ nɛ e kɛ yemi kɛ buami nɛ e we bi hia a ha mɛ kɛ gu e we asafo ɔ nɔ. A hla muɔ he sanehi a mi fitsofitso, nɛ a da nɔ kɛ pee womiyohi, nɛ a ngma he munyu ngɛ womi tɛtlɛɛhi hu a mi.\\n16 Ngɛ jeha 1979 ɔ mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma komɛ bɔni hiɔ tsami hehi slaami, nɛ a ye bua dɔkitahi babauu nɛ a nu nɔ́ he je nɛ wa ngɔɛ muɔ ɔ sisi kɛ nɔ́ nɛ Ngmami ɔ de ngɛ muɔ he ɔ. Jehanɛ hu, a ha nɛ a le kaa blɔ kpahi ngɛ nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ kɛ tsa nihi nɛ a kɛ muɔ be ní tsue. Ngɛ jeha 1980 ɔ mi ɔ, a kɛ tsɔsemi klɛdɛɛ ko ha asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ mahi 39 mi ngɛ United States konɛ a ye bua dɔkitahi. E kɛ we nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kplɛɛ nɔ kaa a to Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli blɔ nya ngɛ je ɔ mi tsuo. Kɛ je benɛ a to blɔ nya nɛ ɔ, mɛni je mi kɛ ba? Mwɔnɛ ɔ, dɔkitahi babauu kplɛɛ nɔ kaa a ma tsa Yehowa Odasefohi nɛ a kɛ muɔ be ní tsue. Hiɔ tsami hehi fuu ngɛ nihi tsae nɛ a kɛ muɔ tsu we ní, nɛ ekomɛ po na kaa enɛ ɔ ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ e sa kaa a gu nɔ kɛ tsa nihi. Anɛ e pee we wɔ bua jɔmi kaa Yesu po e we bi a he piɛ konɛ Satan nɛ ko wo a he mu lo?—Kane Efeso Bi 5:25-27.\\nHiɔ tsami hehi fuu ngɛ nihi tsae nɛ a kɛ muɔ tsu we ní, nɛ ekomɛ po na kaa enɛ ɔ ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ e sa kaa a gu nɔ kɛ tsa nihi\\n17. Mɛni e sa nɛ waa pee kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ bɔ nɛ Kristo ngɛ e se nyɛɛli a he tsue ha a he?\\n17 E sa nɛ wɔ tsuo wa bi wa he ke, ‘Bɔ nɛ Kristo ngɛ wɔ e se nyɛɛli wa he tsue nɛ e ngɛ wɔ tsɔsee konɛ waa ye Yehowa mlaahi nɛ a nɔ kuɔ nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ nɔ ɔ, anɛ wa bua jɔ he lo?’ Ke jã a, lɛɛ nyɛ ha nɛ e hi wa juɛmi mi kaa Satan ngɛ hlae nɛ bu nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa mlaahi nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ nɛ ba si konɛ e je wɔ kɛ je Yehowa kɛ Yesu a he. Bɔ nɛ pee nɛ Satan ko ye manye ɔ, Yehowa asafo ɔ jeɔ suɔmi mi nɛ e bɔɔ wɔ kɔkɔ, nɛ e kɛ kaimihi haa wɔ ngɛ je mi bami yaya nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ he. Nyɛ ha nɛ wa hɛ nɛ hi wa he nɔ, nɛ waa pee tue bumi, nɛ waa kplɛɛ ga womi kpakpa nɛ ɔmɛ a nɔ.—Abɛ 19:20.\\nA Po Asafo ɔ He Piɛ Konɛ Nihi Ko Gbe He Guɛ\\n18. Mɛni ji nɔ́ nɛ Ezekiel nina a kaiɔ wɔ ngɛ nihi nɛ a kplii a tsui kaa a kɛ Mawu je mi bami he mlaa amɛ be ní tsue ɔ he?\\n18 Nɔ́ enyɔne nɛ anɔkuale Kristofohi pee tsakemi ngɛ he ɔ kɔɔ asafo ɔ nɛ a ma ha nɛ e he nɛ tsɔ ɔ he. E ngɛ aywilɛho kaa pi nihi nɛ a kplɛɛ Yehowa mlaa a nɔ nɛ a jɔɔ a he nɔ kɛ ha lɛ ɔ tsuo nɛ a ya nɔ ye anɔkuale. Pee se ɔ, a ti ni komɛ kplii a tsui, nɛ a kɛ Mawu mlaa amɛ tsu we ní hu. Mɛni e sa kaa waa pee ngɛ nihi kaa jã a he? Wa ma nyɛ maa na sane bimi nɛ ɔ heto ngɛ Ezekiel nina nɛ kɔɔ mumi mi sɔlemi we ɔ nɛ wa susu he ngɛ yi nɛ ɔ sisije ɔ mi. Mo kai agbo ngua amɛ. Ngɛ ablanaa a eko tsuaa eko nɔ ɔ, buli a tsuhi ngɛ lejɛ ɔ. E ngɛ heii kaa buli ngɛ sɔlemi we ɔ he bue konɛ a tsi nihi nɛ a hɛɛ tsui yaya a blɔ nɛ a ko sɛ mi. (Ezek. 44:9) Enɛ ɔ ji odase nɛ ngɛ heii nɛ tsɔɔ kaa nihi nɛ a bɔɔ mɔde kaa a maa hi si ngɛ Yehowa mlaahi nɛ a he tsɔ ɔ nya a pɛ nɛ a kɛ he blɔ nɛ ɔ dloo mɛ. Jã kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ, pi nɔ tsuaa nɔ nɛ e ma nyɛ ma ná he blɔ kaa e kɛ nyɛmimɛ Kristofohi maa bɔ.\\n19, 20. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Kristo ye bua e se nyɛɛli bɔɔbɔɔbɔɔ nɛ a pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ a yeɔ nihi nɛ a pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ a sane ha a he? (b) Mɛni yi mi tomi etɛ a he je nɛ a fieɔ nihi nɛ a tsakee we a tsui ngɛ asafo ɔ mi?\\n19 Ngɛ jeha 1892 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke, “wa blɔ nya ní tsumi ji kaa waa fie nihi (Kristofohi) nɛ a kplɛɛ we nɔ kaa Kristo ngɔ e he kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ kɛ ha nihi tsuo ɔ kɛ je asafo ɔ mi.” (Kane 2 Yohane 10.) Ngɛ jeha 1904 ɔ mi ɔ, womi nɛ ji, The New Creation ɔ tsɔɔ mi kaa nihi nɛ a yaa nɔ nɛ a peeɔ ní yayahi ɔ ma nyɛ ma puɛ asafo ɔ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke nɔ ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, asafo ɔ tsuo hlaa sane ɔ mi, nɛ asafo ɔ tsuo hii si nɛ a yeɔ sane ɔ. Se si fɔfɔɛ kaa kikɛ pɔɛ bami. Ngɛ jeha 1944 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi pɛ nɛ e sa kaa a ye yayami peeli a sane. Ngɛ jeha 1952 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ da Baiblo ɔ nɔ kɛ ha ngɛ bɔ nɛ a ma tsu sane yemi he ní ha, nɛ a tsɔɔ nɔ́ tutuutu he je nɛ a fieɔ nihi nɛ a tsakee we a tsui ngɛ asafo ɔmɛ a mi—konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ.\\n20 Kɛ je lɔ ɔ se ɔ, Kristo ye bua e se nyɛɛli nɛ a pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ a yeɔ sanehi nɛ kɔɔ yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ he. A tsɔse asafo mi nikɔtɔmahi saminya konɛ a tsu sane yemi he ní ngɛ blɔ nɛ maa sa Yehowa hɛ mi ɔ nɔ, nɛ́ a ye dami sane, nɛ́ a je mɔbɔ nami kpo. Mwɔnɛ ɔ, ke e hí kulaa a, wa na yi mi tomi etɛ he je nɛ e sa kaa a fie nihi nɛ a tsakee we a tsui ɔ kɛ je asafo ɔ mi: (1) konɛ nihi ko gbe Yehowa biɛ ɔ he guɛ, (2) konɛ e po asafo ɔ he piɛ nɛ jamɛ a yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ nɛ ko wo asafo ɔ he mu, kɛ jehanɛ hu (3) konɛ ke e maa hi ɔ, yayami peelɔ ɔ nɛ tsake e tsui.\\n21. Mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ fiemi blɔ nya tomi ɔ pee jɔɔmi kɛ ha Mawu we bi ngɛ?\\n21 O na bɔ nɛ nɔ fiemi blɔ nya tomi ɔ ye bua Kristo se nyɛɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ha lo? Ngɛ blema Israel ɔ, yayami peeli náa ma a nɔ he wami wawɛɛ, nɛ be komɛ ɔ, a he hiɛ pe nihi nɛ a suɔ Yehowa nɛ a suɔ kaa a maa pee nɔ́ nɛ da a. Behi fuu ɔ, Israel ma a kɛ a ní peepee gbe Yehowa biɛ ɔ he guɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ Mawu kua mɛ. (Yer. 7:23-28) Se mwɔnɛ ɔ, Yehowa kɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a bua jɔ mumi mi níhi a he ɔ ngɛ ní tsue. Akɛnɛ a jeɔ yayami peeli nɛ a tsakee we a tsui kɛ jee a kpɛti he je ɔ, Satan nyɛ we nɛ e kɛ nihi nɛ a fieɔ mɛ ɔ nɛ tsu ní kaa ta hwumi níhi ngɛ e dɛ mi konɛ e kɛ puɛ asafo ɔ. A nyɛ we nɛ a ná asafo ɔ nɔ he wami. Wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa kplɛɛ wa nɔ kaa asafo. Mo kai kaa Yehowa wo si ke: “Ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃ nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe maa pee mo nɔ́ ko.” (Yes. 54:17) Anɛ wa fĩɔ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsuɔ a blɔ nya ní tsumihi nɛ he wa nɛ ji sane yemihi a he ní ɔ se lo?\\nA Wo Nɔ Nɛ Ha Wekuhi Tsuo A Biɛ ɔ Hɛ Mi Nyami\\n22, 23. Mɛni he je nɛ wa bua jɔ wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ jeha 1900 jeha amɛ a mi ɔ a he wawɛɛ ɔ, se mɛni tsɔɔ kaa e he hia nɛ a pee tsakemi ngɛ weku si himi mi?\\n22 Tsakemi etɛne nɛ Kristo se nyɛɛli pee nɛ a ná he se ɔ kɔɔ gba si himi kɛ weku si himi he. Anɛ wa tsake bɔ nɛ wa naa weku si himi ha a ngɛ jehahi nɛ be ɔmɛ a mi lo? Ee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa kane Mawu we bi nɛ a hi si ngɛ jeha 1900 jeha amɛ a mi ɔ a he ní ɔ, wa naa kaa bɔ nɛ a ngɔ a he kɛ sa afɔle ha a ngɛ nyakpɛ. Wa bua jɔ bɔ nɛ a kɛ sɔmɔmi klɔuu ɔ pee oti ngɛ a si himi mi ɔ he wawɛɛ. Se ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, wa na kaa e he hia nɛ a ná juɛmi nɛ da. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\n23 Behi fuu ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi kplɛɛ sɔmɔmi ní tsumi loo kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi nɛ a ha mɛ ɔ nɔ, nɛ enɛ ɔ haa nɛ a jeɔ a wekuhi a he nyɔhiɔhi abɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a bui gba si himi kaa bɔ nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ ɔ, nɛ a tui níhi nɛ maa fia Kristofohi a gba si himi kɛ ma si ɔ he munyu tsɔ̃. Anɛ si fɔfɔɛ kaa jã a ngɛ Kristo se nyɛɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a kpɛti lo? Dɛbi!\\nE sɛ nɛ wa ha nɛ asafo ɔ mi ní tsumihi nɛ ngɔ wa be tsuo nɛ waa ngmɛɛ wa weku blɔ nya ní tsumihi a he\\n24. Mɛni blɔ nɔ nɛ Kristo ye bua e we bi anɔkualetsɛmɛ nɛ a ná juɛmi nɛ da ngɛ gba si himi kɛ weku si himi he?\\n24 Mwɔnɛ ɔ, e sɛ nɛ wa ha nɛ asafo ɔ mi ní tsumihi nɛ ngɔ wa be tsuo nɛ waa ngmɛɛ wa weku blɔ nya ní tsumihi a he. (Kane 1 Timoteo 5:8.) Jehanɛ hu, Kristo ye bua e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ngɛ zugba a nɔ bɔɔbɔɔ nɛ a na Ngmami ɔ mi ga womihi nɛ da nɛ kɔɔ gba si himi kɛ weku si himi he ɔ. (Efe. 3:14, 15) A pee womi nɛ ji, Making Your Family Life Happy ngɛ jeha 1978 ɔ mi. Ngɛ jeha 18 se ɔ, a pee womi nɛ ji, The Secret of Family Happiness. Jehanɛ hu, ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔmɛ a mi ɔ, a ngma munyu slɔɔtohi nɛ maa ye bua nɔ kɛ e yo konɛ a kɛ Ngmami ɔ mi sisi tomi mlaahi nɛ tsu ní ngɛ a gba si himi ɔ mi.\\n25-27. Jehahi babauu ji nɛ ɔ, mɛni a pee konɛ a kɛ ye bua jokuɛwi?\\n25 Nɛ jokuɛwi ɔmɛ hu nɛɛ? Jehahi babauu ji nɛ ɔ, a pee níhi fuu nɛ maa ye bua mɛ hulɔ. Yehowa asafo ɔ pee ní kpakpahi nɛ maa ye bua jokuɛwi ngɛ jeha nɛ a ye ɔ nya. Jinɛ ke e ngɛ mi hluu loko a peeɔ níhi kɛ haa jokuɛwi, se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ a peeɔ níhi kɛ haa mɛ be tsuaa be. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ngma munyu nɛ ji, “Juvenile Bible Study” ɔ ngɛ The Golden Age ɔ mi kɛ je jeha 1919 kɛ ya si jeha 1921. Ngɛ lɔ ɔ se ɔ, a pee womiyo nɛ ji, The Golden Age ABC ngɛ jeha 1920, nɛ a pee womi nɛ ji, Children ngɛ jeha 1941. Ngɛ jeha 1970 ɔmɛ a mi ɔ, a pee womihi nɛ ji, Listening to the Great Teacher, Your Youth—Getting the Best out of It kɛ Ye Womi Nɛ Sɛɛɔ Baiblo Mi Sanehi. A bɔni munyu nɛ e yi ji, “Young People Ask” ɔ ngmami ngɛ Awake! ɔ mi ngɛ jeha 1982 ɔ mi, nɛ lɔ ɔ ye bua nɛ a pee womi nɛ ji, Questions Young People Ask—Answers That Work ɔ ngɛ jeha 1989 ɔ mi.\\nNihi a bua jɔ womiyo nɛ ji, Ye Baiblo Kasemi Womi ɔ he wawɛɛ ngɛ kpe nɛ ɔ sisi ngɛ Germany\\n26 Mwɔnɛ ɔ, wa pee Young People Ask womi ɔ nɛ a mi munyuhi ngɛ e be nya a kpohi enyɔ, nɛ a ngmaa munyuyi ɔ eko ngɛ wa Intanɛti ní tsumi he nɛ ji jw.org ɔ nɔ. Jehanɛ hu, womi nɛ ji, Learn From the Great Teacher a hu ngɛ. A pee níhi fuu ngɛ wa Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ kɛ ha jokuɛwi, ekomɛ ji, nihi nɛ a tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a he fonihi, Baiblo kasemi ní tsumihi nɛ a pee kɛ ha jokuɛwi, nɔ́ he susumi níhi, videohi, Baiblo mi sanehi nɛ a tɛni, kɛ Baiblo kasemi níhi kɛ ha jokuɛwi nɛ a ye jeha etɛ, kɛ ni nɛmɛ nɛ a sui jã. E ngɛ heii kaa kɛ je be nɛ Kristo wo jokuɛwi ngɛ e kɔni bɔkɔ mi benɛ e ngɛ zugba a nɔ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, bɔ nɛ Kristo naa jokuɛwi ha a tsakee we. (Mar. 10:13-16) E suɔ nɛ jokuɛwi nɛ a ngɛ wa kpɛti ɔ nɛ a nu he kaa wa suɔ mɛ, nɛ wa suɔ nɛ́ waa lɛ mɛ saminya ngɛ mumi mi.\\n27 Yesu suɔ hu kaa jokuɛwi ma ná he piɛ pomi konɛ nihi ko ye mɛ awi. Akɛnɛ je mi bami yaya ngɛ hɛ mi yae ngɛ je ɔ mi he je ɔ, jokuɛwi nɛ a yeɔ mɛ awi nɛ a peeɔ mɛ basabasa a pɔ he wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a pee womihi nɛ a mi munyu ɔmɛ ngɛ tɛɛ kɛ ha fɔli konɛ a kɛ po a bimɛ a he piɛ kɛ je yi mi wami ní peepeehi a he. *\\n28. (a) Kaa bɔ nɛ Ezekiel nina nɛ kɔɔ sɔlemi we ɔ he ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni e biɔ nɛ waa pee loko wa ma nyɛ maa hi jami klɔuu ɔ mi? (b) Mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?\\n28 Kristo ya nɔ nɛ e tsu e se nyɛɛli a he bɔ nɛ pee nɛ a hi si ngɛ Yehowa mlaahi nɛ a nɔ kuɔ nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ nya konɛ a ná he se. Ke wa susu enɛ ɔ he ɔ, anɛ e pee we wɔ bua jɔmi lo? Mo susu mumi mi sɔlemi we nɛ Ezekiel na ngɛ nina mi ɔ he ekohu. Mo kai sɔlemi we ɔ agbo ngua amɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jamɛ a sɔlemi we ɔ pi nɔ́ nitsɛnitsɛ, mohu ɔ, e ji mumi mi nɔ́. Se kɛ̃ ɔ, anɛ wa naa lɛ kaa e ji nɔ́ nitsɛnitsɛ lo? Matsɛ Yemi Asa a nɔ nɛ wa maa ya, Baiblo ɔ mi nɛ wa ma bli, loo nihi a sinya nɛ wa maa fia a tsɔɔ we kaa wa sɛ sɔlemi we ɔ mi. Lɔ ɔmɛ lɛɛ a ji níhi nɛ wa naa. Osatotsɛ po ma nyɛ maa pee ní nɛ ɔmɛ tsuo, se e be nyɛe maa sɛ Yehowa sɔlemi we ɔ mi. Se ke wa peeɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo, nɛ waa kɛ Yehowa mlaahi nɛ a nɔ kuɔ nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ tsu ní, nɛ waa kɛ juɛmi nɛ da ja Yehowa ngɛ anɔkuale mi kɛ wa tsui tsuo ɔ, lɛɛ wa sɛ sɔlemi we ɔ mi, nɛ wa ngɛ sɔmɔe ngɛ he nɛ ngɛ klɔuu, nɛ ji blɔ nya nɛ Yehowa to kɛ ha e jami klɔuu ɔ! Nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ he blɔ ngua nɛ ɔ he. Jehanɛ hu, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ waa kɛ je mi bami he mlaahi nɛ Yehowa wo ɔmɛ nɛ tsu ní!\\n^ kk. 2 Ngɛ jeha 1932 ɔ mi ɔ, womi nɛ ji, Vindication Kpo 2 ɔ tsɔɔ kaa Baiblo gbamihi nɛ gbla juɛmi kɛ ya Mawu we bi nɛ a maa kpale kɛ ya a ma mi ɔ nɔ ɔ ba mi ngɛ wa be nɛ ɔ mi, nɛ e kɔ we he lo nya Israel he se mohu mumi mi Israel. Jamɛ a gbami ɔmɛ tsɔɔ kaa a maa to jami klɔuu sisi ekohu. March 1, 1999 Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ mi kaa sɔlemi we nɛ Ezekiel na ngɛ nina mi ɔ kɔɔ jami klɔuu nɛ a kpale maa to sisi ekohu ɔ he, lɔ ɔ he ɔ, e ná e mi bami nɛ he hia ngɛ mumi mi ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi.\\n^ kk. 6 Kita nɛ ɔ ngmɛ́ blɔ kaa nyumu kɛ yo pɛ nɛ a hi tsu kake mi, ja a bli sinya a kɛ fɔ si gbajaa bɔ nɛ nihi ma nyɛ maa na mɛ—loo ja a ji nɔ kɛ e yo loo weku li nitsɛnitsɛ. A kɛ jehahi babauu ti kita nɛ ɔ mi daa ngɛ Mɔtu Mawu Jami blɔ nya tomi nɛ a peeɔ ngɛ Betel ɔ mi.\\n^ kk. 13 Taba kɛ ní tsumi ngɛ blɔ yaya nɔ ɔ ekomɛ ji e numi loo e kpemi loo e dumi ngɛ yi tomi nɛ ɔmɛ a he.\\n^ kk. 27 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, hyɛ womi nɛ ji, Learn From the Great Teacher a yi 32; hyɛ munyu nɛ ji “Keep Your Children Safe!” nɛ je kpo ngɛ October 2007 Awake! ɔ mi ɔ hulɔ.\\nMɛni blɔhi a nɔ Kristo tsu e se nyɛɛli a je mi bami he ngɛ?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ a po Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ a he piɛ ngɛ nihi nɛ a tsakee we a tsui ɔ a he ngɛ?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ Mawu asafo ɔ gbla juɛmi kɛ ya gba si himi kɛ weku si himi nɔ wawɛɛ ngɛ?\\nMɛni he je nɛ e sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa waa kɛ Mawu mlaahi nɛ a nɔ kuɔ nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ ma tsu ní kaa bɔ nɛ e biɔ nɛ anɔkuale jali nɛ a pee ɔ?\\nNɔ́ He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Pee Wa He Klɔuklɔu\\nAnɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ kanemi peeɔ mo hejɔ lo? Munyu kpakpahi nɛ ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ mi ɔ ma nɛ o he ma tsɔ kɛ ja Mawu.","num_words":5867,"character_repetition_ratio":0.052,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.291,"stopwords_ratio":0.486,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Maŋtsɛmɛi 12 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\n1 Maŋtsɛmɛi 12:1-33\\nRehoboam hetoo ni naa wa lɛ (1-15)\\nWekui nyɔŋma lɛ tse atua (16-19)\\nAwó Yeroboam Israel nɔ maŋtsɛ (20)\\nAkɛɛ Rehoboam ni ekɛ Israel akawu (21-24)\\nYeroboam hã ajá tsinabi amaga (25-33)\\n12 Rehoboam tee Shekem, ejaakɛ no mli lɛ, Israel fɛɛ eba Shekem+ koni amɛbawó lɛ maŋtsɛ.+ 2 Nebat binuu Yeroboam nu he, (no mli lɛ, eyɛ Ejipt lolo ejaakɛ ejo foi yɛ Maŋtsɛ Solomon hewɔ ni etee eyahi Ejipt),+ 3 ni amɛtsu ayatsɛ lɛ kɛba. No sɛɛ lɛ, Yeroboam kɛ Israel asafo muu lɛ fɛɛ ba Rehoboam ŋɔɔ amɛbakɛɛ: 4 “Opapa hã wɔkɔɔŋtso lɛ tsii.+ Shi kɛ́ ohã nitsumɔ ni wa ni opapa hã wɔtsu lɛ fee nɔ ni waaa kɛhã wɔ, ni ohã kɔɔŋtso ni tsii ni ekɛfɔ̃ wɔnɔ lɛ fee nɔ ni etsiii lɛ, wɔbaasɔmɔ bo.” 5 Kɛkɛ ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛyaa dã; ni nyɛkua nyɛsɛɛ kɛbaa miŋɔɔ yɛ gbii etɛ sɛɛ.” No hewɔ lɛ, maŋbii lɛ tee.+ 6 Kɛkɛ ni Maŋtsɛ Rehoboam yabi ŋaawoo kɛjɛ hii onukpai ni sɔmɔ etsɛ Solomon akɛ eŋaawolɔi be ni eyɔɔ wala mli lɛ adɛŋ ekɛɛ: “Mɛɛ ŋaa nyɛbaawo mi yɛ bɔ ni esa akɛ mihã maŋbii nɛɛ hetoo mihã lɛ he?” 7 Amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Kɛ́ ŋmɛnɛ gbi nɛɛ osɔmɔ maŋbii nɛɛ ni obo amɛ toi ni ohã amɛ hetoo ni sa lɛ, amɛ hu amɛbaasɔmɔ bo daa.” 8 Shi ekɛ ŋaa ni hii onukpai lɛ wo lɛ lɛ eyatsuuu nii, ni eyabi ŋaawoo kɛjɛ oblahii ni ekɛje nɔ ni amrɔ nɛɛ amɛsɔmɔɔ lɛ lɛ adɛŋ.+ 9 Ebi amɛ akɛ: “Mɛɛ ŋaa nyɛbaawo mi yɛ bɔ ni esa akɛ mihã maŋbii lɛ ni bakɛɛ mi akɛ, ‘Hã kɔɔŋtso ni opapa kɛfɔ̃ wɔnɔ lɛ afee nɔ ni etsiii lɛ’ hetoo lɛ he?” 10 Oblahii ni ekɛje nɔ lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Nɔ ni esa akɛ okɛɛ maŋbii nɛɛ ni bakɛɛ bo akɛ, ‘Opapa hã wɔkɔɔŋtso lɛ tsii, shi bo lɛ, hã efee nɔ ni etsiii kɛhã wɔ’ lɛ nɛ; kɛɛmɔ amɛ akɛ, ‘Miwaosɛɛkpelɔ po baati fe mipapa hɛ. 11 Mipapa kɛ kɔɔŋtso ni tsii fɔ̃ nyɛnɔ, shi mi lɛ, mahã nyɛkɔɔŋtso lɛ atsii fe no. Mipapa kɛ kpãi yi nyɛ, shi mi lɛ, mikɛ kpãi kɛ amɛhe ŋmei* baayi nyɛ.’” 12 Yeroboam kɛ maŋbii lɛ fɛɛ ba Rehoboam ŋɔɔ yɛ gbi ni ji etɛ lɛ nɔ, tamɔ bɔ ni maŋtsɛ lɛ kɛɛ akɛ: “Nyɛkua nyɛsɛɛ kɛbaa miŋɔɔ yɛ gbi ni ji etɛ lɛ nɔ” lɛ.+ 13 Shi maŋtsɛ lɛ kɛ ŋaa ni hii onukpai lɛ wo lɛ lɛ eyatsuuu nii ni ehã mɛi lɛ hetoo ni naa wa. 14 Ekɛ ŋaa ni oblahii lɛ wo lɛ lɛ moŋ tsu nii, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Mipapa kɛ kɔɔŋtso ni tsii fɔ̃ nyɛnɔ, shi mi lɛ, mahã nyɛkɔɔŋtso lɛ atsii fe no. Mipapa kɛ kpãi yi nyɛ, shi mi lɛ, mikɛ kpãi kɛ amɛhe ŋmei* baayi nyɛ.” 15 No hewɔ lɛ, maŋtsɛ lɛ booo maŋbii lɛ toi, ejaakɛ Yehowa ji mɔ ni hã eba lɛ nakai,+ bɔ ni afee ni Yehowa ahã nɔ ni etsɔ Ahiya,+ Shilonyo lɛ nɔ ekɛɛ Yeroboam, Nebat binuu lɛ aba mli. 16 Be ni Israel fɛɛ na akɛ maŋtsɛ lɛ booo amɛ toi lɛ, amɛkɛɛ maŋtsɛ lɛ akɛ: “Mɛɛ gbɛfaŋnɔ wɔyɔɔ yɛ David mli? Wɔbɛ gboshinii ko yɛ Yishai binuu lɛ mli. Israel ee, mɔ fɛɛ mɔ aya enyɔŋmɔi lɛ aŋɔɔ. Agbɛnɛ David, kwɛmɔ bo diɛŋtsɛ oshĩa nɔ!” Kɛkɛ ni Israelbii lɛ ku amɛsɛɛ kɛtee amɛshĩai.*+ 17 Shi Rehoboam tee nɔ eye Israelbii ni yɔɔ Yuda maji lɛ amli lɛ anɔ.+ 18 Kɛkɛ ni Maŋtsɛ Rehoboam tsu Adoram,+ ni ji mɔ ni kwɛɔ mɛi ni anyɛɔ amɛnɔ kɛhã nitsumɔ lɛ anɔ lɛ, shi Israel fɛɛ tswia lɛ tɛi ni egbo. Maŋtsɛ Rehoboam he fee oya ni ebote eshwiili lɛ mli ni ejo foi kɛtee Yerusalem.+ 19 Shi Israelbii lɛ hiɛ David shĩa lɛ hiɛ atua ni amɛtse+ lɛ mli aahu kɛbashi ŋmɛnɛ. 20 Be ni Israel fɛɛ nu akɛ Yeroboam eku esɛɛ kɛba lɛ nɔŋŋ lɛ, amɛtsu ayatsɛ lɛ kɛba he ni amɛbua amɛhe naa yɛ lɛ ni amɛwó lɛ maŋtsɛ yɛ Israel fɛɛ nɔ.+ Mɛi lɛ ateŋ mɔ ko kwraa eyafĩii David shĩa lɛ sɛɛ ja Yuda weku lɛ pɛ.+ 21 Be ni Rehoboam bashɛ Yerusalem lɛ, amrɔ nɔŋŋ ni ebua Yuda shĩa lɛ fɛɛ kɛ Benyamin weku lɛ naa koni amɛkɛ Israel ayawu koni amɛshɔ̃ maŋtsɛyeli lɛ amɛhã Solomon binuu Rehoboam ekoŋŋ.+ Ebua tawulɔi 180,000 ni atsɔse amɛ lɛ* anaa. 22 Kɛkɛ ni anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kɛɛ Shemaia,+ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbɔmɔ lɛ* akɛ: 23 “Kɛɛmɔ Solomon binuu Rehoboam, Yuda maŋtsɛ lɛ kɛ Yuda shĩa lɛ fɛɛ kɛ Benyamin weku lɛ kɛ mɛi ni eshwɛ lɛ fɛɛ akɛ, 24 ‘Nɔ ni Yehowa kɛɛ nɛ: “Nyɛkakwɔa kɛyaa; nyɛkɛ nyɛnyɛmimɛi Israelbii lɛ akayawua. Mɔ fɛɛ mɔ aku esɛɛ kɛya eshĩa, ejaakɛ miji mɔ ni hã enɛ ba.”’”+ No hewɔ lɛ, amɛbo Yehowa wiemɔ lɛ toi ni amɛku amɛsɛɛ kɛtee shĩa tamɔ bɔ ni Yehowa ekɛɛ amɛ lɛ. 25 Kɛkɛ ni Yeroboam tswa Shekem*+ ekoŋŋ yɛ Efraim gɔji lɛ anɔ, ni ehi jɛmɛ. Ejɛ jɛmɛ ni eyatswa Penuel hu*+ ekoŋŋ. 26 Yeroboam kɛɛ yɛ etsui mli akɛ: “Kɛ́ mikwɛɛɛ ni ahi lɛ, maŋtsɛyeli lɛ baaku sɛɛ aya David shĩa+ lɛ ekoŋŋ. 27 Kɛji maŋbii nɛɛ baaya nɔ akwɔ kɛya Yehowa shĩa lɛ yɛ Yerusalem ni amɛyashã afɔlei lɛ,+ amɛtsui baadɔ kɛya amɛnuŋtsɔ Rehoboam, Yuda maŋtsɛ lɛ ŋɔɔ ekoŋŋ. Ni amɛbaagbe mi, ni amɛbaaku amɛsɛɛ kɛya Rehoboam, Yuda maŋtsɛ lɛ ŋɔɔ ekoŋŋ.” 28 Be ni maŋtsɛ lɛ yabi ŋaawoo sɛɛ lɛ, efee shika tsuru tsinabii amagai enyɔ+ ni ekɛɛ mɛi lɛ akɛ: “Kɛ́ nyɛbaaya nɔ nyɛkwɔ kɛya Yerusalem lɛ, ebaatɔ nyɛ tsɔ. Israel, o-Nyɔŋmɔ lɛ ni wó bo kɛje Ejipt shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ nɛ.”+ 29 Kɛkɛ ni ekɛ ekome ma Betel,+ ni ekɛ ekroko lɛ hu ma Dan.+ 30 Ni enɛ hã amɛfee esha,+ ni maŋbii lɛ yaa Dan tɔ̃ɔ amɛyajaa nɔ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. 31 Ni emamɔ jamɔhei yɛ hei grɔŋŋi lɛ ni ehole osɔfoi kɛjɛ maŋbii lɛ ateŋ, mɛi ni jeee Levibii.+ 32 Agbɛnɛ hu, Yeroboam to gbi jurɔ ko shishi yɛ nyɔɔŋ ni ji kpaanyɔ lɛ nɔ gbi ni ji 15 lɛ nɔ, tamɔ gbi jurɔ ni ayeɔ yɛ Yuda lɛ.+ Eshã afɔlei ehã tsinabii amagai ni efee lɛ yɛ afɔleshaa latɛ ni ema yɛ Betel+ lɛ nɔ, ni ehã osɔfoi ni ehole kɛhã hei grɔŋŋi lɛ sɔmɔ yɛ Betel. 33 Kɛkɛ ni gbi ni ji 15 lɛ nɔ yɛ nyɔɔŋ ni ji kpaanyɔ lɛ, ni ji nyɔɔŋ ni lɛ diɛŋtsɛ ehala lɛ nɔ lɛ, ebɔi afɔlei shãa yɛ afɔleshaa latɛ ni efee yɛ Betel lɛ nɔ; ni eto gbi jurɔ ko ehã Israelbii lɛ, ni ekwɔ afɔleshaa latɛ lɛ ni eshã afɔlei kɛ lasu afɔlei yɛ nɔ.\\n^ Hebri sht. ŋm., “kɛtee amɛmama tsũi lɛ amli.”\\n^ Hebri sht. ŋm., “ni ahala.”\\n^ Loo “anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ wiemɔ lɛ ba Shemaia, anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbɔmɔ lɛ ŋɔɔ.”\\n^ Loo “tswa gbogbo ewo Shekem he.”\\n^ Loo “tswa gbogbo ewo Penuel hu he.”\\n1 Maŋtsɛmɛi 12","num_words":1116,"character_repetition_ratio":0.049,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.263,"stopwords_ratio":0.063,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ O Maa Suɔ Nɛ O To O Tsui Si Kɛ Mlɛ Lo?​​—Yakobo 5:8 | Kase\\nAnɛ O Maa Suɔ Nɛ O To O Tsui Si Kɛ Mlɛ Lo?\\n‘Mawu Tue Mi Jɔmi ɔ Pã Adesa Juɛmi Tsuo’\\nLIFE STORY Ke Wa Fĩ Si Ngɛ Kahi A Mi ɔ, Wa Náa Jɔɔmihi\\nBɔ Nɛ Wa Jeɔ Su Momo ɔ Ngɛ Wa He Nɛ Wa Yɛ He Hu\\nBɔ Nɛ Wa Woɔ Su Ehe ɔ Nɛ Wa Je We Hu\\nSuɔmi​​—Su Ko Nɛ E He Hia Wawɛɛ\\nA JE NGƐ WA YI NƆ SANE WOMIHI A MI “Mɛni Be Wa Maa Ya Kpe Ekohu?”\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Amis Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel (Central) Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Edo Efik English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Greek Mumuihi A Gbi Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin South Africa Mumuihi A Gbi Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | August 2017\\n“Nyɛ hu nyɛɛ to nyɛ tsui si jã.”​—YAK. 5:8.\\nLAHI: 114, 79\\nMɛni tsui si tomi tsɔɔ?\\nMɛni ha nɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a hi si blema a ná suɔmi ɔ kaa a maa to a tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa kɛ Yesu tsuo tsɔɔ kaa a suɔ kaa a maa to a tsui si ngɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ wa bi si ke, “Kɛ yaa si mɛni be”? (b) Mɛni he je nɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa wo wɔ he wami ɔ?\\n“KƐ YAA si mɛni be?” Enɛ ɔ ji sane ko nɛ gbali anɔkualetsɛmɛ nɛ ji Yesaya kɛ Habakuk bi. (Yes. 6:11; Hab. 1:2) Ngɛ Hebri ngmami ɔ mi ɔ, Matsɛ David hu bi si ngɛ La 13 ɔ mi si eywiɛ sɔuu ke: “Kɛ yaa si mɛni be?” (La 13: 1, 2) Wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo po bi sane nɛ ɔ benɛ e kɛ ni komɛ nɛ a be hemi kɛ yemi ngɛ ní sɛɛe ɔ. (Mat. 17:17) Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa wɔ hu wa biɔ sane nɛ ɔ be komɛ.\\n2 Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ wa bi si ke: “Kɛ yaa si mɛni be”? Eko ɔ, a ye wɔ sane yaya ko. Aloo eko ɔ, bwɔmi kɛ hiɔ aloo bɔ nɛ si himi ɔ ‘mi wa’ ha a ha nɛ wa ngɛ nɔ́ nae ngɛ ‘nyagbe ligbi nɛ ɔ mi.’ (2 Tim. 3:1) Aloo eko ɔ, su yayahi nɛ nihi nɛ a bɔle wɔ ɔ jeɔ kpo ɔ ha nɛ wa mumu nya ngɛ tae. Bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, wa le kaa Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a hu bi sane nɛ ɔ, se a he nile hɛwi mɛ, nɛ a bui mɛ fɔ ngɛ he hulɔ. Enɛ ɔ nɛ wa le ɔ woɔ wɔ he wami!\\n3. Ke waa kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ, mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ?\\n3 Se ke waa kɛ si fɔfɔɛ nɛ mi wa nɛ ɔmɛ ngɛ kpee ɔ, mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa da nya? Mawu mumi ɔ wo Yesu nyɛminyumu Yakobo he wami nɛ e ngma ke: “Ye nyɛmimɛ nɛ i suɔ, e hia kaa nyɛɛ to nyɛ tsui si kɛ ya su be nɛ Nyɔmtsɛ ɔ maa ba.” (Yak. 5:7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa hia tsui si tomi. Se mɛni tsui si tomi tsɔɔ?\\nMƐNI JI TSUI SI TOMI?\\n4, 5. (a) Mɛni tsui si tomi tsɔɔ? (b) Kɛ kaselɔ Yakobo tsɔɔ tsui si tomi mi ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa tsui si tomi piɛɛ mumi klɔuklɔu ɔ yiblii ɔ he, nɛ akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, ja Mawu ye bua wɔ loko wa ma nyɛ ma je su nɛ ɔ kpo bɔ nɛ sa. Tsui si tomi ji Mawu nike ní, nɛ ke wa jeɔ su nɛ ɔ kpo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ lɛ. Jehanɛ hu ɔ, ke wa to wa tsui si ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ ni kpahi. Ke nɔ ko nyɛ we nɛ e to e tsui si ɔ, e suɔmi ɔ nya jɔɔ, se tsui si tomi haa nɛ suɔmi nya waa. (1 Kor. 13:4; Gal. 5:22) Ja nɔ ko ngɛ su kpakpa komɛ loko e ma nyɛ maa to e tsui si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, tsui si tomi kɛ si fimi ngɛ tsakpa, ejakaa e yeɔ bua wɔ nɛ wa yaa nɔ nɛ wa hɛɛɔ juɛmi nɛ da be mi nɛ waa kɛ kahi ngɛ kpee. (Kol. 1:11; Yak. 1:3, 4) Jehanɛ hu ɔ, ke wa ngɛ tsui si tomi ɔ, wa be nɔ ko yayami pee kɛ to yayami nane mi, nɛ ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ, wa maa ya nɔ nɛ waa kɛ anɔkuale yemi ma fĩ si. Jehanɛ hu ɔ, Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami kaa wa ná suɔmi ɔ kaa wa maa to wa tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ. A ma enɛ ɔ nɔ mi ngɛ Yakobo 5:7, 8. (Kane.)\\n5 Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa ná suɔmi ɔ kaa wa maa to wa tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ ɔ? Yakobo ngɔ wa si fɔfɔɛ ɔ kɛ to ngmɔ hulɔ he. E ngɛ mi kaa ngmɔ hulɔ bɔɔ mɔde nɛ e duɔ ngmɔ ní mohu lɛɛ, se e be nyɛe ma ha nɛ hiɔmi nɛ nɛ, aloo ngmɔ ní ɔmɛ nɛ a wa. E be nyɛe ma ha nɛ ní kpami be ɔ nɛ su mla. E le kaa e sa nɛ e to e tsui si kɛ ya si ‘zugba a maa ba ní saminya.’ Jã kɛ̃ nɛ si fɔfɔɛhi fuu ngɛ nɛ wa be nyɛe maa pee he nɔ́ ko kɛ yaa si benɛ Yehowa si womi ɔmɛ maa ba mi. (Mar. 13:32, 33; Níts. 1:7) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ ngmɔ hulɔ blɔ fa mi ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa to wa tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ.\\n6. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ gbalɔ Mika nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?\\n6 Si fɔfɔɛhi nɛ waa kɛ kpeɔ mwɔnɛ ɔ ngɛ kaa nɔ́ nɛ gbalɔ Mika kɛ kpe ngɛ e be ɔ mi ɔ. E hi si ngɛ Matsɛ Ahaz yiwutsotsɛ ɔ yi nɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a sisiɔ nihi ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ni ɔmɛ tsuo “a he sɔɔ kɛ yayami peemi.” (Kane Mika 7:1-3.) Mika yɔse kaa lɛ nitsɛ e be nyɛe ma tsake si fɔfɔɛ ɔ. Ke jã a, lɛɛ mɛni e ma nyɛ maa pee mɔ? E de ke: ‘Imi lɛɛ, ma hyɛ Yehowa blɔ. I kɛ ye hɛ maa fɔ Mawu nɔ, ejakaa lɛ ji nɔ nɛ ma he ye yi wami. Ye Mawu ɔ maa bu mi tue.’ (Mika 7:7) Kaa bɔ nɛ Mika pee ɔ, wɔ hu e sa nɛ waa to wa tsui si nɛ ‘waa kɛ wa hɛ nɛ fɔ Mawu nɔ.’\\n7. Mɛni he je nɛ mlɛmi nɛ wa maa mlɛ kɛ ya si be nɛ Yehowa maa ye e si womi ɔmɛ a nɔ ɔ kɛkɛ pi ɔ?\\n7 Ke wa ngɛ hemi kɛ yemi kaa Mika a, wa ma ná suɔmi ɔ kaa wa maa hyɛ Yehowa blɔ. Wa si fɔfɔɛ ɔ be kaa nɔ ko nɛ a bu lɛ gbenɔ fɔ nɛ e ngɛ mlɛe ngɛ tsu mi kaa be nɛ su nɛ a ya gbe lɛ. E mlɛ ɔ, se pi e bua nɔ, nɛ e sume nɛ jamɛ a ligbi ɔ nɛ su. Wa si fɔfɔɛ ɔ be jã kulaa! Wɔɔ lɛɛ wa suɔ kaa wa maa hyɛ Yehowa blɔ, ejakaa wa le kaa neneene wami he si nɛ e wo wɔ ɔ maa ba mi ngɛ be nɛ sa mi, ngɛ be nya pɛpɛɛpɛ! Enɛ ɔ he ɔ, waa kɛ ‘tsui si tomi kɛ bua jɔmi fĩɔ si saminya.’ (Kol. 1:11, 12) Se ke wa pee we jã, nɛ waa kɛ huhuɛmi kɛ mi gbigblimi ngɛ Yehowa mlɛe, nɛ wa susu kaa e ngɛ tsle toe ɔ, anɛ Mawu bua maa jɔ lo?​—Kol. 3:12.\\nANƆKUALETSƐMƐ NƐ A TO A TSUI SI\\n8. Ke wa ngɛ nyumuhi kɛ yi anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ a he susue ɔ, mɛni e sa nɛ e hi wa juɛmi mi?\\n8 Ke wa susu nyumuhi kɛ yi anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema nɛ a to a tsui si kɛ hyɛ Yehowa si womi ɔmɛ blɔ ɔ a he ɔ, wa ma ná suɔmi ɔ kaa wa maa to wa tsui si. (Rom. 15:4) Ke wa ngɛ a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ a he susue ɔ, e sa nɛ wa ha nɛ be abɔ nɛ a kɛ to a tsui si, nɔ́ he je nɛ a ná suɔmi ɔ kaa a maa to a tsui si, kɛ jɔɔmihi nɛ je a tsui si tomi ɔ mi kɛ ba a nɛ hi wa juɛmi mi.\\nAbraham to e tsui si jehahi fuu loko a fɔ e bibimɛ nɛ ji Esau kɛ Yakob (Hyɛ kuku 9, 10)\\n9, 10. Be enyɛmɛ nɛ Abraham kɛ Sara kɛ hyɛ Yehowa blɔ?\\n9 Ha nɛ wa susu Abraham kɛ Sara he nɛ waa hyɛ. A piɛɛ ‘nihi nɛ he Mawu ye, nɛ a to a tsui si, nɛ lɔ ɔ he a nine su nɔ́ nɛ Mawu wo si ɔ nɔ ɔ’ a he. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa “Abraham to e tsui si,” nɛ e nine su jɔɔmihi nɛ Yehowa wo lɛ he si ɔ nɔ, nɛ e ná nina fuu. (Heb. 6:12, 15) Mɛni he je nɛ e he ba hia nɛ Abraham nɛ to e tsui si ɔ? Ejakaa e ma he be loko si womi ɔ maa ba mi. Somi nɛ Yehowa kɛ Abraham so ɔ bɔni ní tsumi kɛ je Nisan 14, 1943 loko a fɔ Kristo. Jamɛ a be ɔ nɛ e kɛ e yo Sara kɛ e we mi bimɛ tsuo po Yufrate Pa a, nɛ a ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ nɛ. Abraham mlɛ jeha 25 sɔuu kɛ ya si be nɛ e fɔ e bi Isak ngɛ jeha 1918 loko a fɔ Kristo ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, e kpale mlɛ jeha 60 sɔuu loko a fɔ e bibimɛ Esau kɛ Yakob ngɛ jeha 1858 loko a fɔ Kristo ɔ mi.​—Heb. 11:9.\\n10 Kɛ zugba nɛ a kɛ ha Abraham ɔ klemi ngɛ ha kɛɛ? Baiblo ɔ de ke: “Mawu ha we Abraham nitsɛ zugba a kpɔ nɛ maa su nane ma he kake tete po. Se Mawu wo lɛ si kaa e ma ha nɛ zugba a ma ba pee e kɛ e nina a nɔ́. Benɛ Mawu wo si nɛ ɔ, Abraham be bi po.” (Níts. 7:5) Benɛ Abraham po Yufrate Pa a, jeha 430 se loko e nina a ba pee ma nɛ maa hi zugba nɛ ɔ nɔ.​—2 Mose 12:40-42; Gal. 3:17.\\n11. Mɛni he je nɛ Abraham ná suɔmi ɔ kaa e maa hyɛ Yehowa blɔ ɔ, nɛ mɛni jɔɔmihi e ma ná kɛ je e tsui si tomi ɔ mi?\\n11 Abraham suɔ kaa e maa mlɛ, ejakaa e tsui si tomi ɔ daa si ngɛ hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ nɔ. (Kane Hebri Bi 11:8-12.) E ngɛ mi kaa Abraham nɛ si nɛ Yehowa wo lɛ ɔ tsuo mi bami mohu lɛɛ, se e suɔ kaa e maa hyɛ Yehowa blɔ. Ke a tle Abraham si kɛ ba paradeiso ɔ mi ngɛ zugba a nɔ ɔ, moo hyɛ bɔ nɛ e bua maa jɔ ha. Ke e na e kɛ e nina a a he munyu abɔ nɛ a ngma ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e bua maa jɔ wawɛɛ. * Ke Abraham ba ná le kaa Yehowa kɛ lɛ tsu yi mi tomi pɔtɛɛ ko he ní konɛ lɛ Yehowa a e yi mi tomi nɛ kɔɔ si womi nina a he ɔ nɛ ba mi ɔ, moo hyɛ bɔ nɛ Abraham bua maa jɔ ha! Atsinyɛ jemi ko be he kaa e bua maa jɔ kaa e tsui si nɛ e to kɛ mlɛ be gagaaga a pee we yaka.\\n12, 13. Mɛni he je nɛ e he ba hia nɛ Yosef nɛ e to e tsui si ɔ, nɛ mɛni su kpakpa nɛ e je kpo?\\n12 Abraham bibimibi Yosef hu ná suɔmi ɔ kaa e maa to e tsui si. A ye lɛ sane yaya ko nɛ dɔɔ nɔ wawɛɛ. Kekleekle ɔ, e nyɛmimɛ jua lɛ kaa nyɔguɛ benɛ e ye maa pee jeha 17 ɔ. Pee se ɔ, a po sane kɛ fɔ e nɔ kaa jinɛ e ma e nyɔmtsɛ ɔ yo abonua tuami, nɛ a wo lɛ tsu, nɛ a bɔ lɛ dade pã. (1 Mose 39:11-20; La 105:17, 18) E ngɛ mi kaa e yeɔ Mawu anɔkuale mohu lɛɛ, se e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a gbla e tue mohu pe nɛ a maa jɔɔ lɛ. Se jeha 13 se ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ tsake si kake too. A je lɛ ngɛ tsu ɔ mi, nɛ a ha lɛ he blɔ ngua ngɛ Egipt. Ke Farao be ɔ, lɛ nɛ e ngɛ.​—1 Mose 41:14, 37-43; Níts. 7:9, 10.\\n13 Anɛ Yosef ngɔ sane yaya nɛ a ye lɛ ɔ he abofu kɛ wo e mi lo? Anɛ e nu he kaa Yehowa kua lɛ lo? Dɛbi. Mɛni ye bua Yosef nɛ e nyɛ to e tsui si? Hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ nɛ ye bua lɛ. E na Yehowa nine ngɛ sane ɔ mi. Mo kadi bɔ nɛ enɛ ɔ je kpo heii ngɛ nɔ́ nɛ e de e nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ mi ha. E de ke: “Nyɛ ko ye gbeye. Nyɛ susu kaa Mawu ji mi lo? Nyɛɛ lɛɛ nyɛ so kaa nyɛ maa pee mi yayami, se Mawu tsake nyɛ yi mi tomi ɔ kɛ pee nɔ́ kpakpa; bɔ nɛ pee nɛ e kɛ he nihi babauu a yi wami, kaa bɔ nɛ e ba mi mwɔnɛ nɛ ɔ.” (1 Mose 50:19, 20) Nyagbenyagbe ɔ, Yosef yɔse kaa e tsui si tomi ɔ pee we yaka.\\n14, 15. (a) Mɛni lɛ sa kadimi ngɛ David tsui si tomi ɔ he? (b) Mɛni ye bua David nɛ e nyɛ to e tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ?\\n14 A ye Matsɛ David hu sane yayahi fuu. E ngɛ mi kaa Yehowa pɔ lɛ nu ngɛ e jokuɛwi a si kaa e ma ba ye Israel nɔ matsɛ mohu lɛɛ, se e mlɛ maa pee jeha 15 loko a wo lɛ e wɛtso ɔ nya matsɛ. (2 Sam. 2:3, 4) Loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ, Matsɛ Saul nɛ yi anɔkuale ɔ bɔ mɔde kaa e maa gbe David. * Enɛ ɔ he ɔ, e he ba hia nɛ David nɛ wo lalaalo ngɛ ma se, kɛ tɛ puɔhi a mi ngɛ nga nɔ. Nyagbenyagbe ɔ, benɛ a gbe Saul ngɛ ta nya po ɔ, e he ba hia nɛ David nɛ ya nɔ nɛ e mlɛ maa pee jeha kpaago ekohu loko a wo lɛ Israel ma a tsuo nya matsɛ.​—2 Sam. 5:4, 5.\\n15 Mɛni he je nɛ David ná suɔmi ɔ kaa e maa to e tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ ɔ? David ha sane bimi nɛ ɔ heto ngɛ La 13 ɔ nɔuu mi, he nɛ e bi si ngɛ si eywiɛ ke, ‘Kɛ yaa si mɛni be?’ ɔ. E de ke: ‘Se imi lɛɛ, o suɔmi nɛ ngɛ daa a, lɔ ɔ nɔ lɛ i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ. Ma ná bua jɔmi, ejakaa o ma he ye yi wami. Ma la kɛ je mo Yehowa o yi ejakaa o pee ye hiami ní ɔmɛ ha mi.’ (La 13:5, 6) David ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa suɔmi nɛ ngɛ daa a nɔ. E kɛ bua jɔmi hyɛ e yi wami hemi blɔ, nɛ e susu bɔ nɛ Yehowa kɛ lɛ hi si saminya ha a he. Niinɛ, David le kaa ke e to e tsui si ɔ, e ma ná he se.\\nKe wa ngɛ wa tsui si toe ɔ, Yehowa sume nɛ waa pee nɔ́ ko nɛ lɛ nitsɛ po e be pee\\n16, 17. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa Mawu kɛ Yesu Kristo pee suɔmi mi nɛ wa maa je kɛ to wa tsui si ɔ he nɔ hyɛmi nɔ kpakpa ngɛ?\\n16 Ke wa ngɛ wa tsui si toe ɔ, Yehowa sume nɛ waa pee nɔ́ ko nɛ lɛ nitsɛ po e be pee. E pee suɔmi mi nɛ a jeɔ kɛ toɔ tsui si ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ pe kulaa ha wɔ. (Kane 2 Petro 3:9.) Jeha akpehi abɔ ji nɛ ɔ nɛ Yehowa ngɛ e tsui si toe konɛ e nyɛ nɛ e tsu sane nɛ te si ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ he ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ. E to e tsui si kɛ ngɛ “mlɛe,” nɛ e ngɛ blɔ hyɛe kaa be maa su nɛ e ma tsɔ e biɛ ɔ he kɛ pi si. Enɛ ɔ ma ha nɛ nihi nɛ a to a tsui si kɛ ngɛ Yehowa blɔ hyɛe wawɛɛ ɔ a nine maa su jɔɔmihi nɛ hí kalemi nɔ.​—Yes. 30:18.\\n17 Yesu hu ngɛ suɔmi ɔ kaa e maa to e tsui si. E ngɛ mi kaa e fĩ si kɛ gblee kahi a mi ngɛ zugba a nɔ, nɛ e ngɔ e kpɔmi afɔle sami ɔ kɛ ha ngɛ jeha 33 ɔ mi mohu lɛɛ, se e mlɛ kɛ ya si jeha 1914 loko a wo lɛ matsɛ. (Níts. 2:33-35; Heb. 10:12, 13) Yesu Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ nyagbe loko a ma kpata e he nyɛli tsuo a hɛ mi. (1 Kor. 15:25) E ngɛ mi kaa e maa mlɛ be kɛkɛɛ mohu lɛɛ, se wa ngɛ nɔ mi mami kaa e tsui si tomi ɔ maa ngɔ jɔɔmihi fuu kɛ ba.\\nMƐNI MAA YE BUA WƆ?\\n18, 19. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa ná suɔmi ɔ kaa wa maa to wa tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ?\\n18 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ ná suɔmi ɔ kaa e maa to e tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ. Se mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa pee jã? Moo sɔle kɛ bi Mawu mumi ɔ. Mo kai kaa tsui si tomi piɛɛ mumi ɔ yiblii ɔ he. (Efe. 3:16; 6:18; 1 Tes. 5:17-19) Mo kpa Yehowa pɛɛ nɛ e ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o to o tsui si kɛ fĩ si.\\n19 Jehanɛ hu ɔ, mo kai nɔ́ nɛ ye bua Abraham, Yosef, kɛ David nɛ a nyɛ nɛ a to a tsui si kɛ mlɛ kɛ ya si be nɛ Yehowa si womi ɔmɛ ba mi ɔ. Hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ngɛ Yehowa mi, kɛ nɔ mi mami nɛ a ngɛ kaa Yehowa kɛ e sɔmɔli hiɔ si saminya a lɛ ye bua mɛ. A susuu we níhi nɛ mɛ nitsɛmɛ a suɔ ɔ pɛ he. Ke wa susu bɔ nɛ níhi ya nɔ saminya ha mɛ ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ wɔ hu waa to wa tsui si kɛ hyɛ Yehowa blɔ.\\n20. Mɛni nɛ e sa kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ e fia e pɛɛ si kaa e maa pee?\\n20 E ngɛ mi kaa waa kɛ kahi kpeɔ mohu lɛɛ, se wa fia wa pɛɛ si kaa ‘waa kɛ wa hɛ maa fɔ Mawu nɔ.’ Niinɛ, be komɛ ngɛ nɛ wa kpaa ngmlaa ke: ‘Yehowa, kɛ yaa si mɛni be?’ (Yes. 6:11) Se ngɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ yemi kɛ buami nya a, wa ti nɔ fɛɛ nɔ fia e pɛɛ si kaa e maa pee e ní kaa Yeremia. Yeremia de ke: ‘Yehowa ji ye nɔ́ tsuaa nɔ́; lɔ ɔ he ɔ, i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ e nɔ.’​—Kɔmɔ 3:21, 24.\\n^ kk. 11 A ngma Abraham he sane ngɛ Mose kekleekle womi ɔ yi kakaaka maa pee 15 mi. Jehanɛ hu ɔ, a wo Abraham biɛ ta pe si 70 ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi.\\n^ kk. 14 E ngɛ mi kaa benɛ Saul ye matsɛ jeha enyɔ kɛ bɔɔ se ɔ, Yehowa kua lɛ mohu lɛɛ, se e ngmɛ lɛ blɔ nɛ e ya nɔ nɛ e ye matsɛ jeha 38 sɔuu kɛ ya si be nɛ e gbo.​—1 Sam. 13:1; Níts. 13:21.\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE August 2017","num_words":3641,"character_repetition_ratio":0.078,"word_repetition_ratio":0.023,"special_characters_ratio":0.296,"stopwords_ratio":0.426,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyagbe He Nyɛlɔ Nɛ A Ma Kpata E Hɛ Mi Ji Gbenɔ | Kase\\n“Nyagbe he nyɛlɔ nɛ a ma kpata e hɛ mi ji gbenɔ.”—1 KORINTO BI 15:26.\\nMɛni mlaa nɛ suɔmi ngɛ mi nɛ hɛdɔ hu ngɛ he lɛ Yehowa wo Adam?\\nMɛni blɔ nɔ gbenɔ gu kɛ sɛ adesahi a kpɛti?\\nMɛni be ‘a ma kpata nyagbe he nyɛlɔ nɛ ji gbenɔ ɔ’ hɛ mi?\\n1, 2. Sisije ɔ, kɛ Adam kɛ Hawa a si himi ngɛ kɛɛ? Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\nBENƐ Yehowa bɔ Adam kɛ Hawa a, a be he nyɛlɔ ko. A ye mluku, nɛ a ngɛ paradeiso mi. Bɔlɔ ɔ ngɔ mɛ kɛ pee e bimɛ, nɛ huɛ bɔmi kpakpa hi a kɛ lɛ a kpɛti. (1 Mose 2:7-9; Luka 3:38) Mawu ha mɛ ní tsumi ko nɛ he hia. (Kane 1 Mose 1:28.) Adam kɛ Hawa maa hi si kɛ ya si mɛni be loko a ma nyɛ maa gbe ní tsumi nɛ ɔ nya? Ke a be si hie kɛ ya neneene po ɔ, a ma nyɛ ma ‘fɔ babauu nɛ a bimɛ nɛ a hyi zugba a nɔ tsuo.’ Se loko a ma nyɛ maa ‘ye zugba a nɔ lohwe ɔmɛ tsuo a nɔ’ ɔ, e biɔ nɛ a hi si kɛ ya neneene. Jinɛ a ma tsu ní tsumi nɛ ɔ kɛ maa ya neneene.\\n2 Mɛni he je nɛ níhi tsake kulaa amlɔ nɛ ɔ? Mɛni he je nɛ níhi fuu ngɛ nɛ ha we nɛ wa ná bua jɔmi ɔ? Ní nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ́ nɛ kle pe kulaa ji gbenɔ. Kɛ Mawu ma plɛ kɛ po ní nɛ ɔmɛ a se ha kɛɛ? Sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ wa ma susu a he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi.\\nKƆKƆ BƆMI NƐ SUƆMI NGƐ MI\\n3, 4. (a) Mɛni mlaa Mawu wo Adam kɛ Hawa? (b) Mɛni he je nɛ e he hia nɛ a ye jamɛ a mlaa a nɔ ɔ?\\n3 E ngɛ mi kaa a bɔ Adam kɛ Hawa konɛ a hi si kɛ ya neneene mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, a ma nyɛ ma gbo. Loko a ma nyɛ maa hi wami mi daa a, e biɔ nɛ a wo mumu, a nu nyu, a hwɔ si, nɛ a ye ní. Se nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji huɛ bɔmi kpakpa nɛ maa hi a kɛ Yehowa, nɔ nɛ ha mɛ wami ɔ a kpɛti. (5 Mose 8:3) Ja a ha nɛ Yehowa kudɔ mɛ loko a ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene. Loko Yehowa maa bɔ Hawa a, Yehowa sɛ hlami de Adam ke: “Tso ɔmɛ nɛ ngɛ ngmɔ ɔ mi ɔ, o ma nyɛ maa ye eko tsuaa eko yiblii faa, ja tso ɔ nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami ɔ pɛ. Koo ye jamɛ a tso ɔ yiblii; ligbi nɛ o maa ye eko ɔ, o ma gbo.”—1 Mose 2:16, 17.\\n4 “Tso ɔ nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami ɔ” daa si kɛ ha he blɔ nɛ Mawu ngɛ kaa lɛ nɛ e sa kaa e tsɔɔ adesahi nɔ́ kpakpa kɛ nɔ́ yaya. Adam le kpakpa kɛ yaya momo, ejakaa a bɔ lɛ ngɛ Mawu subai nɔ, nɛ e ngɛ he nile hulɔ. Tso ɔ kaiɔ Adam kɛ Hawa be tsuaa be kaa a hia Yehowa blɔ tsɔɔmi. Ke a ná nɛ a ye tso yiblii ɔ pɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ Mawu dee ke, “Wa sume kaa o ye wa nɔ hu.” Ke e ba jã a, a kɛ a bimɛ ma gbo kaa bɔ nɛ Yehowa de mɛ ɔ.\\nBƆ NƐ GBENƆ PLƐ KƐ SƐ ADESAHI A KPƐTI HA\\n5. Mɛni he je nɛ Adam kɛ Hawa gbo Yehowa nɔ tue ɔ?\\n5 Adam de Hawa mlaa nɛ Yehowa wo mɛ ɔ. Hawa le mlaa nɛ ɔ saminya. Enɛ ɔ he ɔ, pee se ɔ, e nyɛ nɛ e tĩ mi pɛpɛɛpɛ. (1 Mose 3:1-3) Benɛ Satan gu sinɔ ɔ nɔ nɛ e kɛ Hawa tu munyu ɔ, Hawa tĩ mlaa nɛ ɔ mi kɛ ha lɛ. Satan suɔ nɛ e ná he blɔ, nɛ e hi e dɛhe. (Kɛ to Yakobo 1:14, 15 ɔ he.) Enɛ ɔ he ɔ, e de Hawa kaa lakpatsɛ ji Mawu, nɛ ke Hawa gbo Mawu tue ɔ, Hawa maa pee kaa Mawu. (1 Mose 3:4, 5) Hawa he Satan ye, nɛ e je e he kɛ je Mawu nɔ yemi sisi. E ye tso yiblii ɔ, nɛ e ha Adam hu eko nɛ e ye. (1 Mose 3:6, 17) Satan ye Hawa lakpa. (Kane 1 Timoteo 2:14.) E ngɛ mi kaa Adam le kaa e sɛ nɛ a ye tso yiblii ɔ mohu lɛɛ, se e bu e yo ɔ tue. E ngɛ mi kaa eko ɔ, a na sinɔ ɔ kaa a huɛ mohu lɛɛ, se nɔ nɛ tu munyu kɛ gu sinɔ ɔ nɔ ɔ ji a he nyɛlɔ. E yi mi wa, nɛ e le kaa ke a ye tso yiblii ɔ, a ma gbo.\\n6, 7. Kɛ Yehowa ye Adam kɛ Hawa a sane ɔ ha kɛɛ?\\n6 Adam kɛ Hawa tsɔ Yehowa, nɔ nɛ ha mɛ wami kɛ ní kpakpahi tsuo ɔ hɛ mi atua. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa le níhi tsuo nɛ ya nɔ ɔ pɛpɛɛpɛ. (1 Kronika 28:9; kane Abɛ 15:3.) Se Yehowa ngmɛ Adam, kɛ Hawa, kɛ Satan blɔ konɛ e kɛ le bɔ nɛ a buɔ lɛ ha tutuutu. Akɛnɛ e ji Tsɛ he je ɔ, nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ dɔ lɛ wawɛɛ. (Kɛ to 1 Mose 6:6 he.) Se akɛnɛ e ji Kojolɔ he je ɔ, e kɛ mɛ ye ngɛ mlaa nya.\\nYehowa ngmɛ Adam, kɛ Hawa, kɛ Satan blɔ konɛ e kɛ le bɔ nɛ a buɔ lɛ ha tutuutu\\n7 Adam le tso ɔ nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami ɔ saminya. Mawu de lɛ ke: “Ligbi nɛ o maa ye eko ɔ, o ma gbo.” Eko ɔ, Adam susu kaa e ma gbo loko pu maa nɔ si. Se jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, benɛ kɔɔhiɔ yluduu ko ngɛ fiae ɔ, Yehowa kɛ Adam kɛ Hawa tu munyu. (1 Mose 3:8) Akɛnɛ Yehowa ji Kojolɔ nɛ yeɔ dami sane he je ɔ, kekleekle ɔ, e bu a nyami munyu tue. (1 Mose 3:9-13) Lɔ ɔ se ɔ, e bu Adam kɛ Hawa gbenɔ fɔ. (1 Mose 3:14-19) Kaa Yehowa gbe mɛ amlɔ nɔuu ɔ, jinɛ e yi mi nɛ e to ngɛ adesahi a he ɔ, ko bɛ mi fɛɛ. (Yesaya 55:11) E ngɛ mi kaa Adam kɛ Hawa bɔni yayami nɛ a pee ɔ mi nɔ́ nami amlɔ nɔuu mohu lɛɛ, se Yehowa ha nɛ a se kɛ ngɛ je mi saii konɛ a nyɛ nɛ a fɔ bimɛ. A bimɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ná si himi kpakpa hwɔɔ se. Ngɛ Mawu hɛ mi ɔ, Adam kɛ Hawa gbo jamɛ a ligbi ɔ nɔuu, ejakaa jeha 1,000 peeɔ “ligbi” kake ngɛ Mawu hɛ mi.—2 Petro 3:8.\\nNgɛ Mawu hɛ mi ɔ, Adam kɛ Hawa gbo jamɛ a ligbi ɔ nɔuu\\n8, 9. Kɛ yayami nɛ Adam pee ɔ sa e bimɛ a he ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n8 Anɛ yayami nɛ Adam kɛ Hawa pee ɔ maa sa a bimɛ a he lo? Ee. Roma Bi 5:12 ɔ de ke: “Nɔ kake lɛ pee yayami, nɛ yayami kɛ gbenɔ ba. Enɛ ɔ ha gbenɔ sã nimli tsuo, ejakaa nɔ tsuaa nɔ pee yayami.” Bɔfo Paulo hu de ke: “Nihi babauu ba pee yayami peeli ngɛ nɔ kake tue gbomi he.” (Roma Bi 5:19) Anɔkualetsɛ Abel ji nɔ kekleekle nɛ e gbo. (1 Mose 4:8) Lɔ ɔ se ɔ, Adam bimɛ, kɛ e bibimɛ tsuo ba bwɔ nɛ a gbo. Yayami kɛ gbenɔ sã adesahi tsuo. Enɛ ɔ he ɔ, yayami kɛ gbenɔ ba pee kaa adesahi a he nyɛli. Nɔ ko be nyɛe maa tu yayami kɛ gbenɔ nya fo kɔkɔɔkɔ. Wa li bɔ nɛ pee ha tutuutu nɛ yayami kɛ gbenɔ sã Adam bimɛ mohu lɛɛ, se adesahi ngɛ gboe.\\n9 E be nyakpɛ kaa Baiblo ɔ ngɔ gbenɔ kɛ yayami kɛ to ‘bo nɛ a kɛ ha je ma amɛ a nɔ’ he. (Yesaya 25:7) Adesa ko be nɛ ma nyɛ maa tu gbenɔ kɛ yayami nya fo. Enɛ ɔ he nɛ Baiblo ɔ de kaa “nihi tsuo ngɛ Adam mi gboɔ ɔ” nɛ. (1 Korinto Bi 15:22) Enɛ ɔ he ɔ, Paulo bi ke: “Mɛnɔ ma he ye yi wami kɛ je nɔmlɔ tso nɛ kɛ nɔ yaa gbenɔ mi nɛ ɔ dɛ mi?” (Roma Bi 7:24) Anɛ nɔ ko ngɛ lo? *—Hyɛ sisi ningma.\\nA MAA PO YAYAMI KƐ GBENƆ SE\\n10. (a) Mɛni Baiblo ngmamihi tsɔɔ kaa Yehowa maa po gbenɔ se? (b) Mɛni ngmami nɛ ɔmɛ tsɔɔ wɔ ngɛ Mawu kɛ e Bi ɔ a he?\\n10 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa ma nyɛ ma kpɔ Paulo. Baiblo ɔ de ke: “Nyɔmtsɛ Mawu maa ye gbenɔ nɔ kunimi; e ma tsu nɔ tsuaa nɔ hɛ mi vo nyu.” (Yesaya 25:8) Kaa bɔ nɛ ke nɔ́ ko ngɛ jokuɛ ko pee nɛ e ngɛ ya foe nɛ e tsɛ yeɔ bua lɛ nɛ e tsuɔ e hɛ mi vo nyu kɛ haa lɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa hu bua jɔ wawɛɛ kaa e maa po gbenɔ se, nɛ e ma tsu wa hɛ mi vo nyu ha wɔ! Yesu maa piɛɛ e he. Wa kaneɔ ngɛ 1 Korinto Bi 15:22 ɔ ke: “A ma tle nihi tsuo si ngɛ Kristo mi.” Paulo bi ke: “Mɛnɔ ma he ye yi wami?” Lɛ nitsɛ e ha heto ke: “Sina ha Mawu kaa e he wa yi wami kɛ gu wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo nɔ.” (Roma Bi 7:25) E ngɛ heii kaa kɛ je benɛ Adam kɛ Hawa tɔ̃ se ɔ, Yehowa yaa nɔ nɛ e jeɔ suɔmi kpo kɛ haa adesahi. Yehowa gu Yesu nɔ kɛ bɔ Adam kɛ Hawa. Yesu suɔ a sane, nɛ loloolo ɔ, e suɔ adesahi a sane. (Abɛ 8:30, 31) Se mɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ kpɔ adesahi kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi?\\nKɛ je benɛ Adam kɛ Hawa tɔ̃ se ɔ, Yehowa yaa nɔ nɛ e jeɔ suɔmi kpo kɛ haa adesahi\\n11. Mɛni Yehowa pee kɛ ye bua adesahi?\\n11 Benɛ Adam pee yayami ɔ, Yehowa bu lɛ gbenɔ fɔ. Lɔ ɔ lɛ ha nɛ adesahi tsuo yi mluku nɛ a gboɔ ɔ nɛ. (Roma Bi 5:12, 16) Roma Bi 5:18 ɔ de ke: “Yayami kake he ɔ, a bu nihi tsuo fɔ.” Kɛ Yehowa ma plɛ kɛ ye bua adesahi kɛɛ nɛ e be e mlaahi a nɔ tɔ̃e? Yesu ha sane bimi nɛ ɔ heto benɛ e de kaa e ba “ngɔ e wami ngɔ ha, nɛ e kɛ he nihi fuu a yi wami” ɔ. (Mateo 20:28) Yesu ye mluku, enɛ ɔ he ɔ, e nyɛ nɛ e kɛ e he ha kaa kpɔmi nɔ́. Mɛni blɔ nɔ kpɔmi nɔ́ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa yeɔ dami sane ngɛ?—1 Timoteo 2:5, 6.\\nA kɛ wami nɛ ye mluku to wami nɛ ye mluku nane mi\\n12. Mɛni he je nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Yehowa kɛ ha a tsɔɔ kaa e yeɔ dami sane ɔ?\\n12 Yesu ye mluku, enɛ ɔ he ɔ, jinɛ e ko hi si daa kaa bɔ nɛ Yehowa to e yi kɛ ha Adam loko e pee yayami ɔ. Yehowa to e yi mi kaa Adam bimɛ nɛ a hiɛ, nɛ a hyi zugba a tsuo nɔ. Se akɛnɛ Yesu suɔ e Tsɛ ɔ kɛ Adam bimɛ he je ɔ, e ngɔ e wami nɛ ye mluku ɔ kɛ sã afɔle. Pee se ɔ, Yehowa tle Yesu si kɛ ho hiɔwe ya nɛ e ha lɛ mumi nɔmlɔ tso. (1 Petro 3:18) Kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Yehowa kɛ ha a tsɔɔ kaa e yeɔ dami sane niinɛ, ejakaa a kɛ wami nɛ ye mluku to wami nɛ ye mluku nane mi. Kɛ gu Yesu nɔ ɔ, Adam bimɛ tsuo ma nyɛ ma ná neneene wami. Enɛ ɔ he ɔ, Paulo tsɛ Yesu ke “nyagbe Adam.” Amlɔ nɛ ɔ, Yesu ngɛ adesahi tsuo wami hae.—1 Korinto Bi 15:45.\\n13. Mɛni “nyagbe Adam” ɔ maa pee kɛ ha nihi nɛ a gbo ɔ?\\n13 E be kɛe kulaa nɛ “nyagbe Adam” ɔ ma ha Adam sisi bimɛ tsuo nɛ a ná neneene wami. Nihi nɛ a gbo blema a hu piɛɛ he. A ma tle mɛ si kɛ ba wami mi ekohu ngɛ zugba a nɔ.—Yohane 5:28, 29.\\nAbel, nɔ nɛ gbo kekleekle ɔ, ma ná Yesu kpɔmi nɔ́ ɔ he se (Hyɛ kuku 13)\\n14. Mɛni ma ha nɛ adesahi maa ye mluku ekohu?\\n14 Mɛni ma ha nɛ adesahi maa ye mluku ekohu? Yehowa to nɔ yemi ko sisi ngɛ hiɔwe konɛ e kɛ tsu enɛ ɔ he ní. E hla Yesu kɛ adesahi a kpɛti nihi 144,000, konɛ a ye matsɛmɛ ngɛ e nɔ yemi ɔ nya. (Kane Kpojemi 5:9, 10.) Akɛnɛ nihi 144,000 ɔ hi si hyɛ kaa nihi nɛ a yi mluku he je ɔ, a maa nu nihi nɛ a maa ye a nɔ ɔ sisi saminya. A maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ jeha 1,000, nɛ a ma ha nɛ adesahi maa ye mluku ekohu.—Kpojemi 20:6.\\n15, 16. (a) Ke Baiblo ɔ de ke, ‘nyagbe he nyɛlɔ ji gbenɔ’ ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Mɛni be a ma kpata e hɛ mi? (b) Mɛni 1 Korinto Bi 15:28 ɔ tsɔɔ kaa Yesu maa pee?\\n15 Ngɛ jeha 1,000 ɔ nyagbe ɔ, adesahi nɛ a peeɔ Mawu suɔmi nya ní ɔ maa ye a he kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. Paulo de ke: “Kaa bɔ nɛ nihi tsuo ngɛ Adam mi gboɔ ɔ, jã nɔuu kɛ̃ a ma tle nihi tsuo si ngɛ Kristo mi. Se Mawu ma tle nɔ tsuaa nɔ si ngɛ benɛ sa mi. Kekleekle nɔ ji Kristo, nɛ lɔ ɔ se ke Kristo ma a, a ma tle e we bi ɔmɛ hu si. Lɔ ɔ se ɔ, je mi nyagbe maa ba. Kristo maa ye mumi mi nɔ yeli, kɛ blɔ nyahi, kɛ he wami tsuo a nɔ, nɛ e maa ngɔ matsɛ yemi ɔ ngɔ ha mawu nɛ ji Tsɛ ɔ. Ejakaa ja Kristo ye matsɛ kɛ maa su be nɛ Mawu maa ngɔ e he nyɛli tsuo ngɔ wo e nane si. Nyagbe he nyɛlɔ nɛ a ma kpata e hɛ mi ji gbenɔ.” (1 Korinto Bi 15:22-26) Nyagbe ɔ, Mawu maa po gbenɔ nɛ wa ná kɛ je Adam ngɔ ɔ se kulaa. A ma je “bo” nɛ a kɛ ha je ma amɛ a nɔ ɔ ngɛ a nɔ kɛ ya neneene.—Yesaya 25:7, 8.\\nNgɛ jeha 1,000 ɔ nyagbe ɔ, adesahi nɛ a peeɔ Mawu suɔmi nya ní ɔ maa ye a he kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi\\n16 Paulo tsa e munyu ɔ nɔ ke: “Se ke a ngɔ níhi tsuo ngɔ wo Kristo nɔ yemi sisi ɔ, lɛɛ Bi ɔ nitsɛ hu maa ngɔ e he ngɔ ha Mawu, nɔ nɛ ngɔ níhi tsuo ngɔ wo e nɔ yemi sisi ɔ. Nɛ Mawu maa ye ní ɔmɛ tsuo a nɔ.” (1 Korinto Bi 15:28) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Matsɛ Yesu maa gbe ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ nya. Lɔ ɔ se ɔ, e bua maa jɔ kaa e maa ngɔ Matsɛ Yemi ɔ, kɛ adesahi nɛ a ye mluku ɔ kɛ ha Yehowa ekohu.\\n17. Mɛni maa ba Satan nɔ?\\n17 Mɛni a maa pee Satan, nɔ nɛ ngɔ nɔ́ nami kɛ ba adesahi tsuo a nɔ ɔ? Wa maa na sane bimi nɛ ɔ heto ngɛ Kpojemi 20:7-15 ɔ. Ngɛ jeha 1,000 ɔ nyagbe ɔ, a maa ngmɛ Satan blɔ konɛ e ba ka adesahi nɛ a ye mluku ɔ ngɛ nyagbe ka a mi. Lɔ ɔ se ɔ, a ma kpata Satan kɛ nihi tsuo nɛ́ a ma fĩ e se ɔ a hɛ mi kɛ ya neneene. Enɛ ɔ ji “gbenɔ enyɔne ɔ nɛ.” (Kpojemi 21:8) Gbenɔ enyɔne ɔ lɛɛ, ‘a be e hɛ mi kpatae,’ ejakaa nihi nɛ a ma gbo “gbenɔ enyɔne” ɔ be wami mi bae hu gblegbleegble. Ke wa yeɔ Yehowa anɔkuale ɔ, e he hia we nɛ waa ye “gbenɔ enyɔne” ɔ gbeye.\\nAdesahi tsuo maa ye mluku, nɛ Yehowa maa kplɛɛ a nɔ nɛ e ma ha mɛ neneene wami\\n18. Kɛ a ma plɛ kɛ gbe ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo Adam dɛ ɔ nya ha kɛɛ?\\n18 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, adesahi tsuo maa ye mluku, nɛ Yehowa maa kplɛɛ a nɔ nɛ e ma ha mɛ neneene wami. Níhi tsuo nɛ ha we nɛ adesahi nɛ a ná bua jɔmi ɔ, se maa po. Mawu maa hyɛ konɛ adesahi nɛ a gbe ní tsumi nɛ e kɛ wo Adam dɛ ɔ nya. Adam be eko tsue. Adam bimɛ kɛ bua jɔmi maa hyɛ zugba a kɛ lohwehi a nɔ. Ke Yehowa kpata nyagbe he nyɛlɔ nɛ ji gbenɔ ɔ hɛ mi ta a, wa bua maa jɔ wawɛɛ nitsɛ!\\n^ kk. 9 Womi nɛ ji, Insight on the Scriptures ɔ tsɔɔ kaa je mi ní leli ngɛ mɔde bɔe kaa a ma le nɔ́ he je nɛ wa bwɔɔ, nɛ wa gboɔ ɔ. Se a li anɔkuale munyu ko nɔ. A li kaa Bɔlɔ ɔ nɛ e bu Adam kɛ Hawa gbenɔ fɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a be nyɛe maa nu nɔ́ he je nɛ wa bwɔɔ nɛ wa gboɔ ɔ sisi fitsofitso.—Kpo 2, ba fa 247.\\n“Nyagbe he nyɛlɔ”: Gbenɔ ji “nyagbe he nyɛlɔ,” ejakaa Mawu ma je níhi tsuo nɛ ha we nɛ adesahi nɛ a ná bua jɔmi ɔ kɛ je loko e maa po gbenɔ se\\nBo nɛ ha je ma amɛ tsuo a nɔ: Yayami kɛ gbenɔ ngɛ kaa bo nɛ a kɛ ha je ma amɛ tsuo a nɔ, nɛ nɔ ko be nyɛe maa tu nya fo. Yesu gbenɔ ɔ pɛ nɛ ma nyɛ ma je bo nɛ ha je ma amɛ tsuo a nɔ ɔ kɛ je","num_words":2907,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.043,"special_characters_ratio":0.316,"stopwords_ratio":0.47,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"O Kɛ O Hɛ Nɛ Fɔ Yehowa Nɔ Be Tsuaa Be! | Kase\\nNƆ HE SANE Jɔɔmihi Nɛ I Ná Ngɛ ‘Tue Mi Jɔmi Kɛ Haomi Behi Tsuo A Mi’\\n“Be tsuaa be ɔ, nyɛɛ ngɔ nyɛ hɛ kɛ fɔ Mawu nɔ.”—LA 62:8.\\nMɛni he je nɛ pi be tsuaa be nɛ Yehowa haa sɔlemihi a heto ɔ?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ si nɛ Yehowa wo ngɛ 1 Korinto Bi 10:13 ɔ woɔ o bua?\\nMɛni ní tsumi lɛ ke o tsuɔ ɔ, hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa mi, kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa?\\n1-3. Mɛni he je nɛ Paulo ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa ma nyɛ maa ye bua lɛ ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nNGƐ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, a wa Kristofohi nɛ a hi Roma a yi mi wawɛɛ nitsɛ. Ngɔɔ lɛ kaa o ji Kristofo no nɛ o ngɛ lejɛ ɔ jamɛ a be ɔ mi. Atsinyɛ jemi ko be he kaa o maa na kaa o wami ngɛ oslaa mi. Roma bi ɔmɛ po a nya kaa a ha nɛ Roma ma a mi juɛ, nɛ a be nihi a he suɔmi hulɔ. A wo nyɛmimɛ Kristofohi nyumuhi kɛ yihi fuu tsu. A ha nɛ lohwe awi yeli tsɔtslɔɔ a ti ni komɛ a mi. A sɛu a ti ni komɛ, nɛ a sã a ti ni komɛ hu hɛngmengmle gbɔkuɛ konɛ la a nɛ ha nɛ je mi nɛ tsɔ nɛ a hyɛ nɔ́. Daa je nɛ maa na a, o le kaa nɔ́ ko kaa jã ma nyɛ maa ba mo hu o nɔ.\\n2 Benɛ haomi nɛ ɔ ngɛ nɔ yae ɔ, a wo bɔfo Paulo tsu. Eko ɔ, e susu kaa e nyɛmimɛ Kristofohi be lɛ ye buae kaa bɔ nɛ be ko nɛ be ɔ hu a yi bua lɛ ɔ. Se Yehowa gu Nyɔmtsɛ Yesu nɔ kɛ ye bua Paulo. E ngma ke: “Nyɔmtsɛ ɔ piɛɛ ye he, nɛ e wo mi he wami.” Yesu wo Paulo he wami. Paulo ngma po kaa e ‘je lɛ kɛ je gbenɔ nya mi.’—2 Timoteo 4:16, 17. * (Hyɛ sisi ningma.)\\n3 Paulo kai bɔ nɛ Yehowa ye bua lɛ be ko nɛ be ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa wo lɛ he wami konɛ e nyɛ nɛ e da si himi nɛ e ngɛ mi amlɔ nɛ ɔ, kɛ kahi nɛ e kɛ maa kpe hwɔɔ se ɔ tsuo a nya. E ngɛ nɔ mi mami wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, e ngma ke: ‘Nyɔmtsɛ ɔ ma je mi kɛ maa je ní yayamihi tsuo a mi.’ (2 Timoteo 4:18) Paulo le kaa ke e ya je si himi ko mi nɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ be nyɛe maa ye bua lɛ po ɔ, Yehowa kɛ Yesu lɛɛ a ma nyɛ maa ye bua lɛ. E yi mi pee we lɛ enyɔɔnyɔ ngɛ enɛ ɔ he.\\nO KƐ O HƐ NƐ FƆ YEHOWA NƆ NGƐ HAOMI BEHI A MI\\n4, 5. (a) Mɛnɔ ma nyɛ maa ye bua mo be tsuaa be? (b) Mɛni ma ha huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa?\\n4 Anɛ o kɛ haomi ko kpe hyɛ nɛ o nu he kaa nɔ ko ji ngmlaa ha mo lo? Eko ɔ, o ní tsumi puɛ, aloo o kɛ kahi kpe ngɛ sukuu. Eko ɔ, hiɔ ko nɛ mi wa fia mo, aloo o kɛ ka kpa ko nɛ mi wa kpe. Eko ɔ, o bi yemi kɛ buami kɛ je nihi a dɛ, se a nyɛ we nɛ a ye bua mo nɛ enɛ ɔ ha o kɔni mi wo nyu. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, haomi komɛ ngɛ nɛ adesahi be nyɛe ma tsu he ní. Ke e ba jã a, mɛni o maa pee? Baiblo ɔ de wɔ ke waa ‘ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ.’ (Abɛ 3:5, 6) Se anɛ o he ye kaa Yehowa maa ye bua mo niinɛ lo? Ee! Wa ma nyɛ maa kane enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná nɔ́ mi mami kaa Yehowa yeɔ bua e we bi.\\nKahi haa wɔ he blɔ nɛ waa kɛ ‘wa hɛ fɔɔ Yehowa nɔ’ kulaa\\n5 Ke o ngɛ hlae nɛ nihi nɛ a ye bua mo nɛ a yi bua mo ɔ, o mi mi nɛ ko fu. Mohu ɔ, kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, moo bu ka nɛ o kɛ kpe ɔ kaa he blɔ ko nɛ o ná nɛ o kɛ o hɛ maa fɔ Yehowa nɔ kulaa. E ji he blɔ ko hu nɛ o ná nɛ e ma ha nɛ o yɔse kaa Yehowa susuɔ o he. Ke e ba jã a, hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa mi, kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa.\\nE HE HIA NƐ WAA NGƆ WA HƐ KƐ FƆ YEHOWA NƆ\\n6. Mɛni he je nɛ ke waa kɛ haomihi ngɛ kpee ɔ, eko ɔ, e maa ye ha wɔ kaa waa kɛ wa hɛ maa fɔ Yehowa nɔ ɔ?\\n6 O kɛ haomi ko nɛ mi wa ma nyɛ maa kpe nɛ ma ha nɛ o maa pee basaa. Eko ɔ, o bɔ mɔde wawɛɛ kaa o ma tsu he ní, nɛ o sɔle kɛ ha Yehowa kaa e ye bua mo. Amlɔ nɛ ɔ nɛ o he ye kaa e maa ye bua mo ɔ, tse o tsui nɔ o mi, aloo? Ee, o tsui ma nyɛ maa nɔ o mi! (Kane La 62:8; 1 Petro 5:7.) Ke o suɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ, lɛɛ e he hia nɛ o kɛ o hɛ nɛ fɔ e nɔ. Se pi be tsuaa be nɛ enɛ ɔ peemi ngɛ gbɔjɔɔ. Mɛni he je? Nɔ́ kake ji kaa eko ɔ, Yehowa be o sɔlemihi a heto hae amlɔ nɔuu.—La 13:1, 2; 74:10; 89:46; 90:13; Habakuk 1:2.\\nYehowa nɛ ji wa hiɔwe Tsɛ ɔ suɔ wɔ nɛ e le níhi nɛ wa hia\\n7. Mɛni he je nɛ pi be tsuaa be nɛ Yehowa haa wa sɔlemihi a heto amlɔ nɔuu ɔ?\\n7 Mɛni he je nɛ pi be tsuaa be nɛ Yehowa haa wa sɔlemihi a heto amlɔ nɔuu ɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ji wa Tsɛ, nɛ wa ji e bimɛ. (La 103:13) Tsa pi nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ bi ko biɔ e tsɛ nɛ e tsɛ ɔ haa lɛ, nɛ ke e ma ha lɛ po ɔ, pi be nɛ jokuɛ ɔ ngɛ nɔ́ ɔ hlae ɔ. Tsɛ ɔ le kaa e bi ɔ ma nyɛ ma de lɛ ke e hia nɔ́ ko, se pee se ɔ, e bi ɔ bua be jamɛ a nɔ́ ɔ he jɔe hu. Jehanɛ se hu ɔ, tsɛ ɔ le níhi nɛ hi kɛ ha e bi ɔ, nɛ e le bɔ nɛ jamɛ a nɔ́ ɔ maa sa ni kpahi a he ha. Tsɛ ɔ le nɔ́ nɛ hia e bi ɔ, kɛ be nɛ e sa kaa e nine nɛ su nɔ. Ke tsɛ ɔ haa e bi ɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e biɔ lɛ ɔ amlɔ nɔuu ɔ, tsɛ ɔ ma ba plɛ jokuɛ ɔ nyɔguɛ. Yehowa nɛ ji wa hiɔwe Tsɛ ɔ suɔ wɔ. Akɛnɛ wa Bɔlɔ ɔ ngɛ nile he je ɔ, e le níhi nɛ wa hia, nɛ e le be nɛ e sa kaa wa nine nɛ su jamɛ a ní ɔmɛ a nɔ. E maa hi wawɛɛ kaa wa maa mlɛ konɛ waa na bɔ nɛ Yehowa ma ha wa sɔlemihi a heto ha.—Kɛ to Yesaya 29:16; 45:9 ɔ he.\\n8. Mɛni si Yehowa wo wɔ ngɛ kahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ a he?\\n8 Mo kai hu kaa Yehowa le nɔ tsuaa nɔ kɛ ka nɛ e ma nyɛ maa da nya kɛ nɔ́ nɛ e be nyɛe maa da nya. (La 103:14) Lɔ ɔ he ɔ, e haa wɔ he wami nɛ wa hia. Be komɛ ngɛ nɛ eko ɔ, wa susu kaa wa be nyɛe maa da ka ko nya hu. Se Yehowa wo wɔ si kaa ke ka a nya wa tsɔ pe bɔ nɛ wa ma nyɛ maa da nya a, ‘e ma ha wɔ he wami nɛ wa kɛ je mi.’ (Kane 1 Korinto Bi 10:13.) Wa bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa le kahi nɛ wa ma nyɛ maa da nya.\\n9. Ke wa sɔle ha Yehowa kaa e ye bua wɔ nɛ e ha we wa sɔlemi ɔ heto amlɔ nɔuu ɔ, mɛni e sa kaa waa pee?\\n9 Ke wa sɔle konɛ Yehowa nɛ e ye bua wɔ se e ha we wa sɔlemi ɔ heto amlɔ nɔuu ɔ, nyɛ ha nɛ waa to wa tsui si. Mo kai kaa Yehowa suɔ kaa e maa ye bua wɔ, se e toɔ e tsui si nɛ e haa wɔ wa hiami níhi ngɛ be nɛ sa mi. Baiblo ɔ de wɔ ke: ‘Yehowa ngɛ mlɛe kaa e maa na nyɛ mɔbɔ; ejakaa nɔ́ nɛ da pɛ e peeɔ daa. Nihi nɛ ngɔɔ a hɛ ngɔ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, a náa bua jɔmi.’—Yesaya 30:18.\\n10-12. (a) Ke nɔ ko weku no ko be he wami ɔ, mɛni ma ha nɛ e maa ye ha lɛ kaa e maa hyɛ e nɔ? (b) Ke o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ngɛ haomi behi a mi ɔ, kɛ lɔ ɔ maa sa huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ he ha kɛɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n10 Ke o kɛ si himi nɛ mi wa ngɛ kpee ɔ, e maa pee mo kaa bɔ nɛ e pee Paulo ɔ, nɛ e he maa hia kaa a je mo kɛ je “gbenɔ mi.” (2 Timoteo 4:17) Ngɛ behi kaa jã mi ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, o ngɛ o weku no ko nɛ e be he wami hyɛe. O sɔleɔ kɛ haa Yehowa konɛ e ye bua mo nɛ o pee juɛmi nɛ da, nɛ o ná kã kɛ tsu níhi a he ní. * (Hyɛ sisi ningma.) Ke amlɔ nɛ ɔ, o na kaa Yehowa nu mo sisi, nɛ e le si himi mi nɛ o ngɛ ɔ, o tsui nɔɔ o mi. E maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o da si himi ɔ nya, konɛ o nyɛ nɛ o ye lɛ anɔkuale.—La 32:8.\\nO kɛ o hɛ nɛ fɔ o hiɔwe Tsɛ ɔ nɔ konɛ e wo mo he wami nɛ o ye lɛ anɔkuale\\n11 Be komɛ ɔ, eko ɔ, o be nae kaa Yehowa ngɛ mo ye buae. Eko ɔ, dɔkitahi kɛ mo kpa we gbi ngɛ nɔ́ nɛ o suɔ kaa a pee ha mo ɔ he. Aloo eko ɔ, o hyɛ blɔ kaa o weku li nɛ a wo o bua, se a peeɔ níhi kɛ jɔ̃ɔ o kɔni mi mohu. Be tsuaa be ɔ, moo ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ e maa wo mo he wami. Yaa nɔ nɛ o hɛ mo kɛ su Yehowa he. (Kane 1 Samuel 30:3, 6.) Pee se ɔ, ke o yɔse kaa Yehowa ye bua mo ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa.\\n12 Jã nɛ Linda nu he. * (Hyɛ sisi ningma.) E hyɛ e fɔli nɛ a be he wami ɔ be kɛkɛɛ loko a gbo. E de ke: “Benɛ i kɛ si himi nɛ ɔ ngɛ kpee ɔ, i kɛ ye huno kɛ ye nyɛminyumu ɔ tsuo wa li bɔ nɛ wa maa pee ha. Be komɛ ɔ, e peeɔ wɔ kaa wa be nɔ ko. Se ke wa hyɛ níhi nɛ Yehowa pee ha wɔ be ko nɛ be ɔ, wa naa heii kaa e kɛ wɔ ngɛ. Ke wa juɛmi gbɛ po ɔ, e woɔ wɔ he wami nɛ e haa wɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ he hia wɔ.”\\n13. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ Rhonda ná ngɛ Yehowa mi ɔ ha e nyɛ da haomihi nɛ e kɛ kpe nɔtonɔto ɔ a nya?\\n13 Ke waa kɛ haomihi ngɛ kpee nɛ wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa a, e maa ye bua wɔ nɛ wa maa da haomihi a nya. Rhonda ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami. E huno nɛ tsa pi Yehowa Odasefo no ji lɛ ɔ ngɛ hlae kaa e kɛ lɛ maa po gba mi. Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, hiɔ gbeyegbeye ko nɛ a tsɛɛ ke lupus ɔ nu e nyɛminyumu. Nyɔhiɔ bɔɔ ko se ɔ, e nyɛminyumu ɔ e yo ba gbo. Benɛ níhi a mi ngɛ jɔe ɔ, Rhonda kɛ e he wo blɔ gbami ní tsumi ɔ mi. Kɛkɛ nɛ e yayo hu ba gbo. Mɛni ye bua Rhonda nɛ e nyɛ da haomi nɛ ɔmɛ a nya? E de ke: “Ke i ngɛ hlae nɛ ma mwɔ yi mi kpɔ ko ɔ, e kle jio, e klee we jio, i sɔleɔ konɛ Yehowa nɛ e ye bua mi. Enɛ ɔ haa nɛ i naa Yehowa kaa nɔ ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ. E haa nɛ i ngɔɔ ye hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ mohu pe nɛ i kɛ ye hɛ maa fɔ imi nitsɛ loo ni kpahi a nɔ. Imi nitsɛ i na kaa Yehowa ye bua mi, nɛ e tsu ye hiami níhi a he ní ha mi. Enɛ ɔ ha nɛ i na kaa i piɛɛ Yehowa he kɛ ngɛ ní tsue.”\\nNíhi nɛ yaa nɔ ngɛ o weku ɔ mi ɔ po ma nyɛ maa sa huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ he (Hyɛ kuku 14-16)\\n14. Mɛni blɔ nɔ Yehowa maa gu kɛ ye bua mo ke a fie o weku nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi?\\n14 Mo susu haomi kpa ko hu he e nɛ o hyɛ. Eko ɔ, a fie o weku nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi. O le bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa waa kɛ nihi nɛ a fie mɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ nɛ hi si ha. (1 Korinto Bi 5:11; 2 Yohane 10) Se akɛnɛ o suɔ o weku no ɔ he je ɔ, eko ɔ, o ma susu kaa e he maa wa wawɛɛ kaa o kɛ fami nɛ Baiblo ɔ kɛ ha a ma tsu ní, aloo eko ɔ, o be nyɛe maa ye nɔ. Anɛ o kɛ o hɛ maa fɔ o hiɔwe Tsɛ ɔ nɔ konɛ e wo mo he wami nɛ o nyɛ nɛ o ye lɛ anɔkuale lo? Anɛ o ma nyɛ maa da enɛ ɔ nɔ kɛ hɛ mo kɛ su Yehowa he lo?\\n15. Mɛni he je nɛ Adam gbo Yehowa nɔ tue ɔ?\\n15 Kɛ waa kɛ si himi nɛ ɔ ma nyɛ maa to si himi nɛ Adam kɛ kpe ɔ he ha kɛɛ? Anɛ e susu kaa e ma nyɛ ma gbo Yehowa nɔ tue nɛ e maa ya nɔ maa hi wami mi lo? Ohoo, ejakaa Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “pi Adam nɛ a sisi.” (1 Timoteo 2:14) Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ e gbo Yehowa nɔ tue ɔ? Adam ye tso yiblii nɛ e yo ɔ kɛ ha lɛ ɔ, ejakaa e suɔ e yo ɔ pe Yehowa. E bu e yo ɔ tue mohu pe fami nɛ Yehowa kɛ ha lɛ ɔ.—1 Mose 3:6, 17.\\n16. Mɛnɔ nɛ e sa kaa waa suɔ lɛ pe nɔ tsuaa nɔ, nɛ mɛni he je?\\n16 Yi mi kpɔ nɛ Adam mwɔ ɔ ha nɛ wa na kaa e sa nɛ waa suɔ Yehowa pe nɔ tsuaa nɔ. (Kane Mateo 22:37, 38.) Nɛ ke suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a mi wa a, wa ma nyɛ maa ye bua wa weku li, a ngɛ Yehowa sɔmɔe jio, a sɔmɔ we lɛ jio. Enɛ ɔ he ɔ, moo ya nɔ nɛ o ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa, kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ e mi ɔ mi nɛ wa. Ke a fie o weku no ko kɛ je asafo ɔ mi nɛ lɔ ɔ ngɛ o nya gbae ɔ, moo sɔle kɛ ha Yehowa nɛ o de lɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ mo haoe ɔ. * (Hyɛ sisi ningma.) (Roma Bi 12:12; Filipi Bi 4:6, 7) E ngɛ mi kaa e ngɛ mo dɔe wawɛɛ mohu lɛɛ, se moo bu si fɔfɔɛ nɛ ɔ kaa e ji he blɔ nɛ o ná nɛ o kɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa. Ke o pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ o kɛ o hɛ ma nyɛ maa fɔ e nɔ nɛ o maa na kaa ke o bu lɛ tue ɔ, e maa hi ha mo.\\nBE MI NƐ WA NGƐ MLƐE\\nO kɛ o ní peepee nɛ tsɔɔ kaa o ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi kɛ gu fiɛɛmi nɛ o maa ya daa a nɔ (Hyɛ kuku 17)\\n17. Ke wa tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ ɔ, mɛni wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa pee?\\n17 Mɛni he je nɛ Yehowa je Paulo kɛ je “gbenɔ nya mi” ɔ? Paulo de ke: “I nyɛ fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha ma je li ɔmɛ tsuo.” (2 Timoteo 4:17) Jehanɛ se hu ɔ, Yehowa ha wɔ ní tsumi kaa waa fiɛɛ “sane kpakpa a,” nɛ e tsɛɛ wɔ kaa ‘nihi nɛ a piɛɛ e he kɛ ngɛ ní tsue.’ (1 Tesalonika Bi 2:4; 1 Korinto Bi 3:9) Ke wa tsu ní tsumi nɛ ɔ wawɛɛ ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma ha wɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa hia. (Mateo 6:33) Ke e ba jã a, e be yee ha wɔ kaa wa maa hyɛ Yehowa blɔ nɛ e ha wa sɔlemihi a heto.\\n18. Mɛni o maa pee konɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ o ngɛ ngɛ Yehowa mi, kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa?\\n18 Enɛ ɔ he ɔ, daa ligbi ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa. Ke o kɛ ka ko kpe nɛ o hao ɔ, ngɔɔ jamɛ a he blɔ ɔ kɛ hɛ mo kɛ su Yehowa ye. Moo kane Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ, nɛ o kase, nɛ o susu níhi nɛ o kaseɔ ɔ a he. Yaa nɔ nɛ o sɔle ha Yehowa, nɛ o kɛ e sɔmɔmi nɛ ko fiɛ. Ke o peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua mo konɛ o da kahi tsuo nɛ o kɛ kpeɔ amlɔ nɛ ɔ, kɛ kahi nɛ o kɛ ma nyɛ maa kpe hwɔɔ se ɔ tsuo a nya.\\n^ kk. 2 Eko ɔ, a je Paulo kɛ je jatahi a nya mi aloo oslaa si himi kpa ko mi.\\n^ kk. 10 A ngma munyuhi nɛ maa ye bua Kristofohi konɛ a nyɛ nɛ a da hiɔhi a nya, nɛ a ye bua nihi nɛ a ngɛ hiɔtsɛmɛ hyɛe ɔ. Hyɛ February 8, 1994; February 8, 1997; May 22, 2000; kɛ January 22, 2001 Awake! ɔmɛ a mi.\\n^ kk. 12 A tsake biɛ ɔmɛ.\\n^ kk. 16 A ngma munyuhi nɛ maa ye bua wɔ ke wa weku no ko je Yehowa he ɔ. Hyɛ September 1, 2006 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 17-21, kɛ January 15, 2007 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 17-20.\\nKe wa sɔleɔ kɛ haa Yehowa, nɛ wa toɔ wa tsui si kɛ mlɛɛ lɛ konɛ e ha wa sɔlemihi a heto ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa waa kɛ wa hɛ fɔɔ Yehowa nɔ. Se amlɔ nɛ ɔ, wa bɔɔ mɔde wawɛɛ ngɛ e sɔmɔmi mi, ejakaa wa le kaa e ma ha wɔ he wami konɛ wa kɛ da kahi a nya","num_words":3269,"character_repetition_ratio":0.064,"word_repetition_ratio":0.029,"special_characters_ratio":0.323,"stopwords_ratio":0.52,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Maako 5 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYesu ha nɛ daimoniohi ya sɛ kpotoohi a mi (1-20)\\nYairo biyo ɔ; yo ko ta tadehi nɛ Yesu wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ he (21-43)\\n5 Kɛkɛ nɛ a ba wo ɔ se ngɛ Gerasene kpokpa a nɔ. 2 Nɛ benɛ Yesu kple si kɛ je lɛ ɔ mi ɔ, amlɔ nɔuu nɛ nyumu ko nɛ mumi ko nɛ he tsɔ we ngɛ lɛ kudɔe ɔ je gɔ* ɔ mi nɛ e kɛ lɛ ba kpe. 3 Gɔ ɔ mi nɛ e hiɔ, nɛ kɛ ba si jamɛ a be ɔ mi ɔ, nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e tsi e nya, aloo e fĩ lɛ kɛ kɔsɔkɔsɔ po. 4 Behi fuu ɔ, a bɔɔ lɛ pã nɛ a woɔ lɛ kɔsɔkɔsɔ, se e tsɔɔ kɔsɔkɔsɔ ɔ, nɛ e kuɔ pã amɛ; nɛ nɔ ko nɔ ko be he wami nɛ e kɛ yeɔ e nɔ. 5 Nɛ nyɔnyɔɔnyɔ kɛ piapiaapia a, e yaa nɔ nɛ e kpaa ngmlaa ngɛ gɔ ɔ mi kɛ yoku ɔmɛ a nɔ, nɛ e ngɔɔ tɛhi kɛ poɔ e he. 6 Se benɛ e hɛ ngmɛ gba Yesu nɔ ngɛ tsitsaa a, e tu fo nɛ e ya kpla si ngɛ e hɛ mi. 7 Kɛkɛ nɛ e kɛ gbi nɛ nya wa kpa ngmlaa ke: “Yesu, Mawu Hiɔwe Lokoo No ɔ Bi, mɛni sane i kɛ mo ngɛ? I ngɛ mo dee ke kã Mawu kita kaa o be mi piie.” 8 Ejakaa Yesu ngɛ lɛ dee ke: “Mo mumi nɛ he tsɔ we, jee kpo kɛ je nyumu ɔ mi.” 9 Se Yesu bi lɛ ke: “Kɛ a tsɛɛ mo kɛɛ?” Nɛ e ha heto ke: “A tsɛɛ mi ke Asafo,* ejakaa wa he hiɛ.” 10 Nɛ e ya nɔ nɛ e kpa Yesu pɛɛ kaa e ko fiee mumi ɔmɛ kɛ je ma a mi. 11 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, kpotoohi a kuu ngua ko ngɛ ní yee ngɛ yoku ɔ nɔ. 12 Lɔ ɔ he ɔ, mumi ɔmɛ kpa lɛ pɛɛ ke: “Ha nɛ wa ya sɛ kpotoo ɔmɛ a kpɛti, konɛ waa sɛ a mi.” 13 Nɛ e ngmɛ mɛ blɔ, enɛ ɔ he ɔ, mumi ɔmɛ nɛ a he tsɔ we ɔ je kpo nɛ a ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi, nɛ kpotoo maa pee 2,000 ɔ tsuo sa fo kɛ kple kɔ̃ ɔ kɛ ya nɔ wo ɔ mi, nɛ a gbo ngɛ wo ɔ mi. 14 Se kpotoo nɔ hyɛli ɔmɛ tu fo nɛ a ya sɛɛ nɔ́ nɛ ba a ngɛ ma a kɛ kɔpe ɔmɛ a mi, nɛ ni ɔmɛ je kpo konɛ a ba hyɛ nɔ́ nɛ ba a. 15 Enɛ ɔ he ɔ, a ba Yesu ngɔ nɛ a ba na nyumu ɔ nɛ daimonio ngɛ e mi ɔ, nɔ nɛ jinɛ mumi yayami Asafo ngɛ e mi ɔ nɛ e wo tade kɛ hii si nɛ e juɛmi mi tsɔ, nɛ a ye gbeye. 16 Jehanɛ se hu ɔ, nihi nɛ a na nɔ́ nɛ ba nyumu ɔ nɛ daimonio ngɛ e mi ɔ kɛ kpotoo ɔmɛ a nɔ ɔ bɔ mɛ amaniɛ. 17 Lɔ ɔ he ɔ, a bɔni Yesu pɛɛ kpami kaa e je a kpokpa a nɔ kɛ ho. 18 Jehanɛ ɔ, benɛ e ngɛ lɛ ɔ mi sɛe ɔ, nyumu ɔ nɛ jinɛ daimonio ngɛ e mi ɔ kpa lɛ pɛɛ kaa e kɛ lɛ maa ya. 19 Se e kplɛɛ we, mohu ɔ, e de lɛ ke: “Ho we mi ya, yaa o weku li a ngɔ nɛ o ya sɛɛ níhi tsuo nɛ Yehowa* pee ha mo, kɛ mɔbɔ nɛ e na mo ɔ kɛ ha mɛ.” 20 Nyumu ɔ pue nɔ kɛ ho, nɛ e ya bɔni níhi tsuo nɛ Yesu pee kɛ ha lɛ ɔ jajemi ngɛ Dekapoli,* nɛ ni ɔmɛ tsuo a nya kpɛ a he. 21 Benɛ Yesu kpale sɛ lɛ mi nɛ e po mi kɛ ho wo ɔ se ya a, nimli babauu ba bua a he nya ngɛ e ngɔ ngɛ wo ɔ nya. 22 Kɛkɛ nɛ kpe he ɔ nɔ hyɛli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yairo ɔ ba, nɛ benɛ e na Yesu ɔ, e kpla si ngɛ e nane nya. 23 E kpa lɛ pɛɛ si abɔ ke: “Ye biyo wayoo be he wami kulaa. I kpa mo pɛɛ, moo ba nɛ o ba ngɔ o ninehi kɛ pue e nɔ, konɛ e ná he wami nɛ e yi nɛ ná wami.” 24 Kɛkɛ nɛ Yesu kɛ lɛ ho nɛ nihi babauu nyɛɛ e se, nɛ a ngɛ lɛ tɔtɔe. 25 Jehanɛ ɔ, yo ko ngɛ nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he jeha 12. 26 E na nɔ́ wawɛɛ ngɛ tsopatsɛmɛ fuu a dɛ mi, nɛ e dɛ mi ta, se e hiɔ ɔ jɔɛ, mohu ɔ, e mi ba wa. 27 Benɛ e nu Yesu he sane ɔ, e gu ni ɔmɛ a kpɛti ngɛ e se je kɛ ba, nɛ e ba ta tade nɛ Yesu wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ he, 28 ejakaa e hii dee ke: “Ke i ta tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ he kɛkɛ ɔ, ma ná he wami.” 29 Nɛ amlɔ nɔuu ɔ, muɔ ɔ kpa bemi ngɛ e he, nɛ e nu he ngɛ e nɔmlɔ tso mi kaa a tsa e hiɔ gbeyegbeye ɔ ha lɛ. 30 Amlɔ nɔuu nɛ Yesu nu he ngɛ e mi kaa he wami je e mi, nɛ e plɛ e he ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti nɛ e bi ke: “Mɛnɔ ta tade nɛ i wo ngɛ ye tade ɔ nɔ ɔ he ɔ?” 31 Se e kaseli ɔmɛ bi lɛ ke: “O na kaa asafo kuu ɔ ngɛ mo tɔtɔe, nɛ o pa ngɛ bie ke, ‘Mɛnɔ ta ye he ɔ?’” 32 Se e ngɛ e hɛ poe kaa e maa na nɔ nɛ e pee jã a lo. 33 Akɛnɛ yo ɔ ye gbeye, nɛ e he ngɛ doe blibliibli, nɛ e le nɔ́ nɛ pee lɛ he je ɔ, e ba nɛ e ba kpla si ngɛ e hɛ mi nɛ e de lɛ anɔkuale ɔ tsuo. 34 Yesu de lɛ ke: “Biyo, o hemi kɛ yemi ɔ tsa mo. Yaa ngɛ tue mi jɔmi mi, nɛ o hiɔ gbeyegbeye ɔ nɛ jɔ.” 35 Benɛ e ngɛ munyu ɔ tue nɛ e nya mɛ si lolo ɔ, nyumu komɛ je kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ we ɔ mi kɛ ba nɛ a ba de ke: “O biyo ɔ gbo! Mɛni he je nɛ o pa ngɛ Tsɔɔlɔ ɔ nya gbae ɔ?” 36 Se Yesu tue gblɔ munyu nɛ a tu ɔ, nɛ e de kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ ke: “Koo ye gbeye,* mo ná hemi kɛ yemi kɛkɛ.” 37 Jehanɛ ɔ, e ha we nɛ nɔ ko nɛ e nyɛɛ e se, kaa ja Petro, Yakobo, kɛ Yakobo nyɛminyumu Yohane pɛ. 38 Lɔ ɔ he ɔ, a ba su kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ we ɔ mi, nɛ e na kaa lejɛ ɔ pee hoo, nɛ nihi ngɛ ya foe boboobo, nɛ a ngɛ kɔmɔ yee. 39 Benɛ e sɛ mi ɔ, e de mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ ya foe, nɛ nyɛ ha nɛ hiɛ ɔ pee hoo kikɛ nɛ ɔ? Jokuɛ ɔ gbo we, mohu ɔ, mahe nɛ e ngɛ hwɔe.” 40 Kɛkɛ nɛ a bɔni lɛ muɔmi nɛ a ngɛ e he fɛu yee. Se benɛ e je mɛ tsuo kpo ta a, e ngɔ jokuɛ ɔ tsɛ ɔ kɛ e nyɛ ɔ kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ, nɛ e ya he nɛ jokuɛ ɔ ngɛ ɔ. 41 Kɛkɛ nɛ e pɛtɛ jokuɛ ɔ nine he nɛ e de lɛ ke: “Talita kumi,” nɛ e sisi ji, “Jokuɛ yoyo, i ngɛ mo dee ke, tee si!” 42 Nɛ amlɔ nɔuu nɛ yoyo ɔ te si nɛ e bɔni nyɛɛmi. (E ye jeha 12.) Nɛ oya nɔuu nɛ a bua jɔ a he wawɛɛ nitsɛnitsɛ. 43 Se e bɔ mɛ kɔkɔ si abɔ* kaa a kó ha nɛ nɔ ko nɛ e le nɔ́ nɛ ba a, nɛ e de ke, a ha yoyo ɔ nɔ́ ko nɛ e ye.\\n^ Aloo “kaimi yɔkɔ ɔmɛ.”\\n^ Hela, “Legion.”\\n^ Aloo “Ma Nyɔngma Kpokpa a mi.”\\n^ Aloo “Kpa gbeye yemi.”\\n^ Aloo “e wo mɛ si veveeve.”","num_words":1360,"character_repetition_ratio":0.045,"word_repetition_ratio":0.001,"special_characters_ratio":0.334,"stopwords_ratio":0.52,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANE NGƐ Abbey Afrikaans Ahanta Aja Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Assamese Attié Aukan Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgaria Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuukese Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Comorian (Ngazidja) Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Damara Dangme Danish Digor Douala Drehu Dusun Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Fante Faroese Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon Frafra French French Mumuihi A Gbi Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Ghana Mumuihi A Gbi Gitonga Gokana Greek Greek Mumuihi A Gbi Greenlandic Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuihi A Gbi Guerze Gujarati Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Honduras Mumuihi A Gbi Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Irish Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Javanese Jula Kabuverdianu Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Khasi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Lahu Laotian Latgalian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuihi A Gbi Maltese Mam Mambwe-Lungu Mangareva Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Meru Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Netherland Mumuihi A Gbi New Zealand Mumuihi A Gbi Ngabere Ngangela Nias Nicaragua Mumuihi A Gbi Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nuer Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Panama Mumuihi A Gbi Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Pilagá Polish Ponapean Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Mumuihi A Gbi Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Russia Mumuihi A Gbi Russian Rutoro Réunion Creole Salvador Mumuihi A Gbi Samoan Sango Saramaccan Sarnami Sena Senoufo (Cebaara) Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Somali Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Sweden Mumuihi A Gbi Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Thai (Northeastern) Thai Mumuihi A Gbi Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Tojolabal Tok Pisin Tokelauan Tongan Totonac Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrainian Urdu Urhobo Uruguay Mumuihi A Gbi Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nNÍ KASEMI 16\\nAsafo mi kpe sisi ní tsumi\\nFiɛɛmi yami kuu\\nMatsɛ Yemi Asahi a he dlami\\nBaiblo ɔ tu kuu enyɔ nɛ ji ‘asafo nya dali, kɛ sɔmɔli’ nɛ a ji Kristofohi nɛ a tsuɔ asafo mi ní tsumi hi a he munyu. (Filipi Bi 1:1) Behi fuu ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi kɛ asafo mi sɔmɔli hiɔ asafo tsuaa asafo mi. Mɛni asafo mi sɔmɔli ɔmɛ peeɔ ha wɔ nɛ wa náa he se?\\nA yeɔ bua asafo mi nikɔtɔma amɛ a kuu ɔ. Nyumuhi nɛ a wa kɛ ni nɛmɛ nɛ a wɛ tsuo nɛ́ a sɔmɔɔ kaa asafo mi sɔmɔli ɔ ji nihi nɛ a nane pi si ngɛ Mawu jami mi, nɛ́ a hɛ dɔɔ ngɛ ní tsumi he, nɛ nihi kɛ a hɛ ma nyɛ maa fɔ a nɔ. Behi fuu ɔ, a tsuɔ asafo ɔ mi ní tsumihi nɛ a he hia nɛ́ kɔɔ níhi a he blɔ nya tomi kɛ Matsɛ Yemi Asa a he ɔ he ní. Enɛ ɔ haa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ náa deka kɛ tsɔɔ nyɛmimɛ ɔmɛ ní, nɛ a slaa mɛ nɛ a woɔ mɛ he wami.\\nA peeɔ níhi nɛ wa náa he se. A haa nɛ asafo mi sɔmɔli ɔmɛ ekomɛ sɔmɔɔ kaa nibwɔhi a kpeeli nɛ a haa nihi nɛ a baa kpehi ɔ sɛ. Eko ɔ, a ti ni komɛ hyɛɛ munyu tumi klama a, womihi a gbami, asafo ɔ sika blɔ nya tomi, kɛ zugba kpɔhi a gbami kɛ ha nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɔ. A yeɔ bua kɛ dlaa Matsɛ Yemi Asa a nɔ kɛ e he hulɔ. Nikɔtɔmahi ma nyɛ ma de mɛ konɛ a ye bua nihi nɛ a bwɔ ɔ. Nihi tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ buu asafo mi sɔmɔli ɔmɛ ngɛ a tsui mi nɛ a jeɔ kɛ tsuɔ blɔ nya ní tsumi nɛ ɔmɛ a he ní ɔ he.—1 Timoteo 3:13.\\nA ji nyumuhi nɛ peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa. Mawu jami mi su kpakpahi a nɔ nɛ a daa kɛ hlaa asafo mi sɔmɔli. Ke a ha mɛ ní tsumi ngɛ kpehi a sisi nɛ a tsu he ní ɔ, e haa nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ɔ mi waa. Ke a kɛ kã tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, lɔ ɔ woɔ wɔ he wami nɛ wɔ hu waa kɛ kã fiɛɛɔ. Akɛnɛ a kɛ nikɔtɔma amɛ a kuu ɔ peeɔ kake he je ɔ, lɔ ɔ ha nɛ kake peemi kɛ bua jɔmi ngɛ asafo ɔ mi. (Efeso Bi 4:16) Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, mɛ hu a he ma nyɛ maa su konɛ a sɔmɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi.\\nMɛnɔmɛ kikɛ ji asafo mi sɔmɔli ɔmɛ?\\nMɛni blɔ nɔ asafo mi sɔmɔli ɔmɛ guɔ kɛ yeɔ bua nɛ níhi yaa nɔ pɛpɛɛpɛ ngɛ asafo ɔ mi?\\nBe tsuaa be nɛ o maa ya Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o le asafo mi nɔkɔtɔma loo asafo mi sɔmɔlɔ kake ko, kɛ ya si benɛ o maa le mɛ tsuo kɛ a wekuhi.\\nMoo kase bɔ nɛ kɛ gu blɔ nya tomi nɛ ɔ nɔ ɔ, a woɔ wɔ ga nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmihi haa wɔ ɔ he ní.","num_words":1146,"character_repetition_ratio":0.095,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.203,"stopwords_ratio":0.255,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.973,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"O Bua Nɛ Jɔ Sane Kpakpa a Fiɛɛmi He\\nKANE NGƐ Abui Acholi Afrikaans Aja Albanian Alur Amharic Arabic Armenian Ateso Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel (Central) Cambodian Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuabo Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Douala Drehu Dutch Edo Efik English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon French Ga Galician Garifuna Georgian German Gokana Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Laotian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mexico Mumuihi A Gbi Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nAnɛ e he wa ha mo hyɛ kaa o maa fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi lo? Wa ti nihi fuu ma ha heto ke ee. Mɛni he je? Eko ɔ, nihi nɛ a ngɛ wa zugba kpɔ ɔ mi ɔ bui sɛ gbi ɔ tue, aloo wa yeɔ gbeye kaa wa maa fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi nɛ wa li mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi kaa jã ma nyɛ ma jɔ̃ wa kɔni mi. Se kɛ̃ ɔ, Mawu nɛ wa ngɛ jae ɔ ji bua jɔmi Mawu, nɛ e suɔ nɛ wa sɔmɔ lɛ kɛ bua jɔmi. (La 100:2) Mɛni yi mi tomi etɛ a he je nɛ a sa kaa wa bua nɛ jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he?\\nKekleekle ɔ, sɛ gbi nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ haa nɛ nihi náa hɛ nɔ kami. Mwɔnɛ ɔ, e ngɛ mi kaa nihi fuu a hɛ nɔ kami ngɛ tae lɛɛ, se wa ma nyɛ ma de mɛ “manye munyu,” loo sane kpakpa nɛ wa hɛɛ ɔ, konɛ a ná hɛ nɔ kami. (Yes 52:7) Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɛ wa maa fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi ɔ hu ma nyɛ ma ha wɔ bua jɔmi. Loko wa maa je kpo kɛ ya fiɛɛmi ɔ, e maa hi kaa wa ma susu jɔɔmihi nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ maa ba zugba a nɔ ɔ he.\\nNɔ́ nɛ ji enyɔ, sane kpakpa a nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ tsakeɔ nihi, nɛ a ba peeɔ Mawu huɛmɛ. E haa nɛ a yuɔ a he ngɛ ní yayahi a he, nɛ a hyɛɔ blɔ kaa a ma ná neneene wami. (Yes 48:17, 18; Rom 1:16) Waa ngɔ lɛ kaa oslaa ko ba ni komɛ a nɔ, nɛ e he hia kaa wa hla a se blɔ konɛ wa he a yi wami. Ke ni ɔmɛ a ti ni komɛ sume nɛ wa he a yi wami po ɔ, e sa kaa waa ya nɔ nɛ wa hla nihi nɛ a suɔ kaa a he a yi wami ɔ.​—Mat 10:11-14.\\nNɔ́ nɛ pe kulaa a, wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ woɔ Yehowa hɛ mi nyami. E buɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa wawɛɛ. (Yes 43:10; Heb 6:10) Jehanɛ hu ɔ, e haa wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ faa konɛ wa kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ saminya. Bua jɔmi piɛɛ mumi klɔuklɔu ɔ yiblii ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, mo kpa Yehowa pɛɛ konɛ e ha nɛ o ná bua jɔmi. (Gal 5:22) Ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee ɔ, Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa fiɛɛ kɛ kã. (Níts 4:31) Ngɛ nyagbahi nɛ waa kɛ kpeeɔ ngɛ wa zugba kpɔ ɔ mi ɔ tsuo se ɔ, wa ma nyɛ maa fiɛɛ kɛ bua jɔmi.​—Eze 3:3.\\nKe o ya fiɛɛmi ɔ, kɛ o suɔ kaa o maa pee o hɛ mi ha kɛɛ? Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o bua nɛ jɔ ngɛ fiɛɛmi mi?\\nNYƐƐ HYƐ VIDEO NƐ JI, KASE NÍ NƐ O PUE O YI MI TƐ KONƐ O NÁ BUA JƆMI EKOHU. LƆ Ɔ SE Ɔ, NYƐ HA SANE BIMI NƐ ƆMƐ A HETO:\\nKe waa kɛ ngmlɛfia babauu fiɛɛɔ daa nyɔhiɔ po ɔ, mɛni he je nɛ e sa kaa wɔ nitsɛmɛ hu waa kase ní ɔ?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ kase Mary ha kɛɛ?\\nMɛni be o kɛ pueɔ o yi mi tɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ he?\\nMɛni lɛ haa nɛ o bua jɔɔ ke o ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe?","num_words":942,"character_repetition_ratio":0.043,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.226,"stopwords_ratio":0.307,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.996,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Nibwɔhi,” Nyɛɛ Ye Bua Nyɛ Bimɛ | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Greek Mumuihi A Gbi Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mongolian Moore Motu Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tongan Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\n“Nɔ́ nɛ peeɔ mi bua jɔmi pe kulaa ji kaa ma nu kaa ye bimɛ ɔmɛ ngɛ nyɛɛe ngɛ anɔkuale ɔ nya.”—3 YOH. 4.\\nMɛni blɔ nɔ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha a bimɛ?\\nMɛni blɔ nɔ wekuyihi ma nyɛ maa gu kɛ hla asafo nɛ e sa kaa a kɛ a weku ɔ nɛ hi mi?\\nMɛni blɔ nɔ ni kpahi ma nyɛ maa gu kɛ ye bua fɔli nɛ a je ma se ɔ kɛ a bimɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni nyagba nɛ nihi nɛ a je ma se ɔ a bimɛ kɛ kpeeɔ ɔ? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\nNYƐMINYUMU ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Joshua a de ke: “Kɛ je ye jokuɛwi a si ɔ, i tuɔ ye fɔli nɛ a je ma se ɔ a gbi ɔ ngɛ we mi kɛ asafo mi kpehi a sisi. Se benɛ i bɔni sukuu yami ɔ, ye bua ba jɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ ma a mi ɔ he. Jeha bɔɔ komɛ a se ɔ, ye je gbi ɔ laa mi. Ke i ya asafo mi kpehi ɔ, i nui ní kasemi ɔ sisi, nɛ i pee we ye ní kaa ye fɔli ɔmɛ a ma a mi no.” Pi Joshua pɛ nɛ e kɛ si himi nɛ ɔ kpe hyɛ.\\n2 Mwɔnɛ ɔ, nihi nɛ a hiɛ pe 240,000,000 ji nihi nɛ a hia kɛ je a mahi a mi. Ke o ji fɔlɔ nɛ je ma se ɔ, mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ ye bua o bimɛ konɛ a nane nɛ pi si ngɛ Mawu jami mi, nɛ a ‘nyɛɛ ngɛ anɔkuale ɔ nya’? (3 Yoh. 4) Nɛ mɛni ni kpahi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua?\\nFƆLI, NYƐƐ PEE NƆ HYƐMI NƆ́ KPAKPA\\n3, 4. (a) Mɛni blɔ nɔ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha a bimɛ? (b) Mɛni e sɛ kaa fɔli nɛ a hyɛ blɔ kaa a bimɛ nɛ a pee ha mɛ?\\n3 Fɔli, nyɛ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a ma nyɛ maa ye bua nyɛ bimɛ konɛ a nyɛɛ neneene wami blɔ ɔ nɔ. Ke o bimɛ ɔmɛ na kaa o ‘hlaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ kekle’ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ konɛ e ha mɛ a hiami níhi daa ligbi. (Mat. 6:33, 34) Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ pee nyɛ si himi kpokploo. Nyɛ ko di he lo nya níhi fuu a se, mohu ɔ, nyɛɛ ngɔ nyɛ juɛmi kɛ ma Mawu jami nɔ. Moo bɔ mɔde nɛ o ko ye hiɔ. Moo pee níhi nɛ ma ha nɛ Yehowa bua nɛ jɔ o he kɛ tsɔɔ kaa o hlaa “juetli ngɛ hiɔwe,” se pi níhi nɛ maa “sa nihi a hɛ mi.” (Yoh. 12:43) Baiblo ɔ de ke: “Yesu hyɛ lɛ nɛ e ná suɔmi ha lɛ, nɛ e de lɛ ke, ‘E piɛ mo nɔ́ kake: Yaa nɛ o ya jua níhi nɛ o ngɛ ɔ nɛ o ngɔ kɛ ha ohiatsɛmɛ, nɛ o ma ná juetli ngɛ hiɔwe; nɛ o ba pee ye se nyɛɛlɔ.’ Benɛ e nu munyu nɛ ɔ, e hao, nɛ e kɛ aywilɛho pue nɔ kɛ ho, ejakaa e ngɛ níhi fuu.”—Marko 10:21, 22, NW.\\n4 Ko ha nɛ ní kpahi nɛ ngɔ o be tsuo, konɛ o ná o bimɛ ɔmɛ a he deka. Ke o bimɛ ɔmɛ ngɔ Yehowa kɛ pee nɔ titli ngɛ a si himi mi, se pi nɛ a ngɛ mɔde bɔe kaa a ma hla biɛ, aloo sika fuu kɛ ha mɛ nitsɛmɛ a he, aloo mo ɔ, mo je a yi. Mo kua susumi nɛ dɛ nɛ nihi hɛɛ kaa e sa nɛ bimɛ nɛ a ha a fɔli níhi nɛ ma ha nɛ a si himi nɛ pee gbɔjɔɔ ɔ. Mo kai kaa Baiblo ɔ de ke: “Pi bimɛ nɛ sa kaa a hyɛɛ a fɔli a nɔ; e sa kaa fɔli mohu nɛ hyɛ a bimɛ a nɔ.”—2 Kor. 12:14.\\nFƆLI, NYƐ KO HA NƐ GBI NƐ PEE BLƆ TSIMI NƆ́\\n5. Mɛni he je nɛ e sa kaa fɔli nɛ a kɛ a bimɛ nɛ sɛɛ Yehowa he ní ɔ?\\n5 Kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si ɔ, nihi nɛ a tuɔ gbi kpahi “maa je ma slɔɔtohi a mi” kɛ ba Yehowa asafo ɔ mi. (Zak. 8:23) Se ke o bimɛ ɔmɛ nui gbi nɛ o tuɔ ɔ, e he maa wa ha mo kaa o maa tsɔɔ mɛ anɔkuale ɔ. O bimɛ ɔmɛ ji o Baiblo kaseli nɛ a he hia pe kulaa, nɛ “ke a ná le” Yehowa a, a ma ná neneene wami. (Yoh. 17:3) Loko o bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa le Yehowa tsɔɔmi ɔmɛ ɔ, ja o kɛ mɛ “sɛɛ he ní” be fɛɛ be.—Kane 5 Mose 6:6, 7.\\n6. Ke o bimɛ ɔmɛ kase o je gbi ɔ, mɛni se a ma ná? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n6 Eko ɔ, o bimɛ ɔmɛ maa kase gbi nɛ a tuɔ ngɛ ma a mi ɔ ngɛ sukuu, aloo ngɛ nyɛ kpɔ ɔ mi, se ke a ma nyɛ maa tu o je gbi ɔ, lɛɛ jã o kɛ mɛ pɔɔ ní sɛɛmi ngɛ o je gbi ɔ mi. Ke o bimɛ ɔmɛ nu o je gbi ɔ, e haa nɛ nyɛ nyɛɔ sɛɛɔ ní kɛ jeɔ nyɛ tsui mi faa. Se pi lɔ ɔ kɛkɛ, ke o bimɛ ɔmɛ nu gbi slɔɔtohi ɔ, e yeɔ bua mɛ nɛ a susuɔ níhi a he saminya, nɛ a nyɛɔ nɛ a kɛ ni kpahi bɔɔ faa. Jehanɛ hu ɔ, e yeɔ bua mɛ nɛ a nyɛɔ peeɔ fuu ngɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Carolina nɛ e fɔli je ma kpa nɔ ɔ de ke: “Ke o ngɛ asafo nɛ tuɔ gbi kpa mi ɔ, e ngɛ bua jɔmi wawɛɛ. O náa he blɔ kɛ yeɔ bua ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ.”\\n7. Ke o bimɛ tuɔ gbi kpa a, mɛni o ma nyɛ maa pee?\\n7 Se kɛ̃ ɔ, benɛ jokuɛwi nɛ a fɔli je ma se ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa a maa kase kusumi kɛ gbi nɛ a tuɔ ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ, a kpɛti ni komɛ a bua be he jɔe kaa a maa tu a fɔli ɔmɛ a je gbi ɔ hu, nɛ e ma nyɛ maa laa mɛ po. Fɔli, ke jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ mi nɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ ngɛ ɔ, anɛ nyɛ ma nyɛ maa kase gbi nɛ a tuɔ ngɛ he nɛ nyɛ ngɛ ɔ bɔɔ lo? Ke o nyɛɔ nɛ o kɛ o bimɛ ɔmɛ sɛɛɔ ní, o le níhi nɛ a kɛ jeɔ a hɛja, o nu ní tsumihi nɛ a haa mɛ ngɛ sukuu ɔ sisi, nɛ o kɛ a tsɔɔli po nyɛɔ sɛɛɔ ni tɛɛ ɔ, e he be wae ha mo kaa o ma tsɔse mɛ kaa Kristofohi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e biɔ be, mɔde bɔmi, kɛ he si bami loko nɔ ko ma nyɛ maa kase gbi kpa. Se moo ngɔ lɛ kaa o bi ɔ ba plɛ mumui, anɛ o be mumuihi a gbi ɔ kasee konɛ o nyɛ nɛ o kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní lo? Jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ o pee ke o bi ɔ tuɔ gbi kpa ko saminya a, aloo pi jã? *\\n8. Ke e he waa ha mo kaa o maa kase gbi kpa a, mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ ye bua o bimɛ?\\n8 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he maa wa ha fɔli komɛ nɛ a je ma se ɔ kaa a maa tu gbi ehe nɛ a bimɛ ɔmɛ nu ɔ saminya. Ke a nyɛ we nɛ a kase gbi ehe ɔ, e he maa wa ha mɛ kaa a maa ye bua a bimɛ ɔmɛ konɛ a nu “ngmami klɔuklɔu ɔ” sisi saminya. (2 Tim. 3:15) Ke jã ji sane ɔ po ɔ, loloolo ɔ, o ma nyɛ maa ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a le Yehowa nɛ a suɔ lɛ. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Shan ɔ de ke: “E he wa ha wa yayo nɛ e ji fɔlɔ kake ɔ kaa e maa kase gbi nɛ wa nu sisi saminya a, nɛ i kɛ ye nyɛmiyi ɔmɛ hu wa nui gbi nɛ wa yayo tuɔ ɔ saminya. Se benɛ wa na kaa e ngɛ ní kasee, e ngɛ sɔlee, nɛ e ngɛ mɔde bɔe kaa e kɛ wɔ maa pee weku Mawu jami daa otsi ɔ, wa yɔse kaa lemi nɛ wa maa le Yehowa a he hia wawɛɛ.”\\n9. Mɛni blɔ nɔ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ ye bua a bimɛ nɛ eko ɔ, e he maa hia nɛ a kɛ mɛ nɛ kase ní ngɛ gbi enyɔ mi ɔ?\\n9 Eko ɔ, ngɛ jokuɛwi komɛ a blɔ fa mi ɔ, e ma bi nɛ a kase Yehowa he ní ngɛ gbi enyɔ mi. Mɛni he je? Ejakaa e slo gbi nɛ a tuɔ ngɛ sukuu, nɛ e slo gbi nɛ a tuɔ ngɛ we mi. Enɛ ɔ he ɔ, fɔli komɛ ngɔɔ asafo ɔ womihi, munyuhi nɛ a nu kɛ fɔ klama nɔ, kɛ videohi nɛ a pee ngɛ gbi enyɔ ɔ tsuo mi ɔ kɛ tsuɔ ní. E ngɛ heii kaa, ke fɔli nɛ a je ma se ɔ ma nyɛ maa ye bua a bimɛ konɛ a kɛ Yehowa nɛ ná huɛ bɔmi nɛ mi wa a, e ma he be fuu kɛ mɔde bɔmi.\\nMƐNI ASAFO MI NƐ E SA NƐ NYƐƐ HI?\\n10. (a) Mɛnɔ nɛ e sa kaa e tsɔɔ asafo nɛ weku ɔ maa hi mi? (b) Mɛni e sa nɛ e pee loko e ma e juɛmi nya si?\\n10 Ke “nibwɔhi” kɛ ni kpahi nɛ a ji Odasefohi nɛ a tuɔ a je gbi ɔ a he kɛ ɔ, e sa kaa a hi asafo nɛ tuɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ a kpɔ ɔ mi ɔ mi. (La 146:9) Se ke o kɛ asafo ko nɛ tuɔ o je gbi ɔ he kɛ we ɔ, sane nɛ e sa kaa o bi o he ji: Mɛni asafo mi nɛ ke i kɛ ye weku ɔ hi ɔ, wa ma ná he se wawɛɛ? Loko wekuyi ɔ maa ma e juɛmi nya si ɔ, e sa nɛ e susu níhi a he saminya, nɛ e sɔle ngɛ he, nɛ e bi e yo ɔ kɛ e bimɛ ɔmɛ konɛ a tsɔɔ a juɛmi. (1 Kor. 11:3) Mɛni níhi nɛ e sa nɛ wekuyi ɔ nɛ susu he? Mɛni sisi tomi mlaahi ma nyɛ maa ye bua lɛ? Nyɛ ha nɛ wa susu ekomɛ a he nɛ waa hyɛ.\\n11, 12. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ gbi ma nyɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ jokuɛwi ma ná asafo mi kpehi a he se ha? (b) Mɛni ma ha nɛ jokuɛwi komɛ nɛ a kua kaa a maa kase a fɔli ɔmɛ a je gbi ɔ?\\n11 E sa nɛ fɔli nɛ a susu nɔ́ tutuutu nɛ a bimɛ ɔmɛ hia a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke bimɛ ma nyɛ maa nu anɔkuale ɔ sisi saminya a, e ma bi nɛ fɔli nɛ a he be fuu kɛ tsɔɔ mɛ ní pe nɛ a kɛ mɛ maa ya asafo mi kpehi daa otsi kɛkɛ. Se mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke fɔli kɛ a bimɛ ya asafo mi kpehi ngɛ asafo nɛ tuɔ gbi nɛ a bimɛ ɔmɛ nuɔ saminya a mi ɔ, a ma nyɛ maa nu nɔ́ nɛ a ngɛ tsɔɔe ɔ sisi saminya pe bɔ nɛ fɔli ɔmɛ ngɛ blɔ hyɛe po. Se ke jokuɛ ɔmɛ nui gbi ɔ saminya a, e be nyɛe maa ba jã. (Kane 1 Korinto Bi 14:9, 11.) Tsa pi be fɛɛ be nɛ jokuɛ ko bua maa jɔ e je gbi he, aloo e maa nu lɔ ɔ sisi saminya. E ngɛ mi kaa jokuɛwi komɛ ma nyɛ ma ha sanehi a heto, a pee peemi kɛ tsɔɔ, a tsu ní tsumi kpahi ngɛ a fɔli ɔmɛ a je gbi mi mohu lɛɛ, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, pi jamɛ a gbi ɔ nɛ a tsui gbo nɔ.\\n12 Jehanɛ hu ɔ, pi gbi pɛ nɛ ma nyɛ maa ha nɛ o su o bimɛ ɔmɛ a tsui he. Jã ji bɔ nɛ e ba lɛ ngɛ Joshua nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ blɔ fa mi. E nyɛmiyo nɛ a tsɛɛ lɛ ke Esther a tsɔɔ kaa, “jokuɛwi buu a fɔli a je gbi, a kusumi, kɛ a jami tsuo kaa a ji nɔ́ kake.” Ke jokuɛwi li a fɔli a kusumi ɔ, eko ɔ, a be a fɔli ɔmɛ a gbi kɛ a hemi kɛ yemi ɔ kasee. Mɛni fɔli nɛ a je ma se ɔ ma nyɛ maa pee ngɛ enɛ ɔ he?\\n13, 14. (a) Mɛni he je nɛ fɔli komɛ nɛ a je ma se ɔ kɛ a bimɛ kɛ asafo nɛ tuɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ a kpɔ ɔ mi ɔ bɔni asafo mi kpehi yami ɔ? (b) Mɛni ye bua fɔli ɔmɛ nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa a?\\n13 Fɔli nɛ a ji Kristofohi ɔ susuɔ níhi nɛ ma ha nɛ a bimɛ ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa a he pe níhi nɛ mɛ nitsɛmɛ a suɔ. (1 Kor. 10:24) Samuel nɛ e ji Joshua kɛ Esther a papaa de ke: “I kɛ ye yo ɔ wa sɔle konɛ Yehowa nɛ ha wɔ nile konɛ wa nyɛ nɛ wa yɔse gbi nɛ ma ha nɛ wa bimɛ ɔmɛ nɛ a ya a hɛ mi. Heto nɛ wa ná a pi nɔ́ nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe. Se akɛnɛ wa yɔse kaa a ná we asafo mi kpehi nɛ a peeɔ ngɛ wa je gbi mi ɔ he se kpakpa ko he je ɔ, wa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa maa ya asafo mi kpehi ngɛ asafo nɛ tuɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ mi. Wa peeɔ kake kɛ yaa asafo mi kpehi, kɛ fiɛɛmi daa. Jehanɛ hu ɔ, wa fɔɔ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ nine nɛ waa kɛ mɛ yeɔ ní kɛ blaa, nɛ wa ya slaa si. Ní nɛ ɔmɛ ye bua wa bimɛ ɔmɛ nɛ a ba le nyɛmimɛ ɔmɛ saminya, nɛ a ba le Yehowa hu kaa a Tsɛ kɛ a Huɛ. Enɛ ɔ he hia wɔ pe wa je gbi ɔ nɛ a maa nu kɛkɛ.”\\n14 Samuel de ke: “I kɛ ye yo ɔ yaa asafo mi kpehi nɛ a peeɔ ngɛ wa je gbi mi ɔ hulɔ, bɔ nɛ pee nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Wa ná we deka kulaa, nɛ pɔ tɔ wa he. Se wa naa Yehowa si kaa e jɔɔ wa mɔde bɔmi kɛ wa he nɛ waa kɛ sã afɔle ɔ nɔ. Amlɔ nɛ ɔ, wa bimɛ etɛ ɔmɛ kɛ a be tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe.”\\nNƆ́ NƐ NIHEWI KƐ ZANGMAWI MA NYƐ MAA PEE\\n15. Mɛni he je Kristina susu kaa ke e bɔni asafo mi kpehi yami ngɛ asafo nɛ a tuɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ a kpɔ ɔ mi ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ya e hɛ mi ɔ?\\n15 Eko ɔ, bimɛ nɛ a wa a ma yɔse kaa ke a hi asafo nɛ tuɔ gbi nɛ a nu sisi saminya a mi ɔ, a ma nyɛ maa pee fuu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Ke e ba jã a, e sɛ nɛ fɔli ɔmɛ nɛ a susu kaa a bimɛ ɔmɛ ngɛ mɛ kuae. Kristina de ke: “I nu ye fɔli ɔmɛ a gbi ɔ sisi bɔɔ, se gbi tso nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ mi wa ha mi. Benɛ i ye jeha 12 ɔ, i ya kpokpa nɔ kpe ko nɛ a pee ngɛ gbi nɛ wa tuɔ ngɛ sukuu ɔ mi ɔ eko. Jamɛ a ligbi ɔ nɛ i yɔse kaa nɔ́ nɛ i ngɛ kasee ɔ ji anɔkuale ɔ! Nɔ́ kpa ko hu nɛ tsake ye juɛmi ji benɛ i bɔni sɔlemi ngɛ gbi nɛ wa tuɔ ngɛ sukuu ɔ mi ɔ. I kɛ Yehowa nyɛɔ sɛɛɔ ní faa!” (Níts. 2:11, 41) Benɛ Kristina ye jeha 18 ɔ, e kɛ e fɔli susu sane ɔ he nɛ e bɔni asafo mi kpehi yami ngɛ asafo nɛ tuɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ a kpɔ ɔ mi ɔ. E de ke: “Yehowa he ní nɛ i kase ngɛ gbi nɛ wa tuɔ ngɛ sukuu ɔ mi ɔ wo ye hemi kɛ yemi ɔ mi he wami.” E kɛ we kulaa nɛ Kristina ba pee daa blɔ gbalɔ, nɛ e bua jɔɔ wawɛɛ.\\n16. Mɛni he je nɛ Nyɛmiyo Nadia bua jɔ kaa e hi asafo nɛ tuɔ e je gbi mi ɔ?\\n16 Nihewi kɛ yihewi, anɛ nyɛ suɔ kaa nyɛɛ kɛ asafo nɛ tuɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ nyɛ kpɔ ɔ mi ɔ ma bɔni asafo mi kpehi yami lo? Ke jã a, nyɛ bi nyɛ he nɔ́ he je nɛ nyɛ suɔ kaa nyɛ maa pee jã a. Anɛ asafo mi kpehi nɛ o ma bɔni yami ngɛ jamɛ a asafo ɔ mi ɔ maa ye bua mo konɛ o hɛ mo kɛ su Yehowa he wawɛɛ lo? (Yak. 4:8) Aloo o ngɛ hlae nɛ o bɔni asafo mi kpehi yami ngɛ lejɛ ɔ konɛ o fɔli a hɛ nɛ ko hi o he wawɛɛ, aloo konɛ pɔ ko tɔ mo tsɔ? Nadia nɛ amlɔ nɛ ɔ e ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel ɔ de ke: “Benɛ i kɛ ye nyɛmimɛ ɔmɛ wa ye jeha 13 kɛ yaa a, wa pee wa juɛmi kaa waa kɛ asafo nɛ tuɔ gbi nɛ a tuɔ ngɛ wa kpɔ ɔ mi ɔ ma bɔni asafo mi kpehi yami.” Se e fɔli ɔmɛ na kaa jã peemi be e kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ ye buae konɛ a ya a hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. Nadia de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, wa bua jɔ wawɛɛ kaa wa fɔli ɔmɛ bɔ mɔde nɛ a tsɔɔ wɔ a je gbi ɔ, nɛ a ha nɛ wa hi asafo nɛ tuɔ ma se gbi ɔ mi. Wa ná he se wawɛɛ, nɛ e ha nɛ wa ná he blɔhi kɛ ye bua ni kpahi nɛ a ba le Yehowa.”\\nNƆ́ NƐ NI KPAHI MA NYƐ MAA PEE KƐ YE BUA\\n17. (a) Mɛnɔmɛ nɛ Yehowa kɛ wo a dɛ kaa a tsɔse bimɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ ná yemi kɛ buami konɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ a bimɛ anɔkuale ɔ?\\n17 Yehowa kɛ bimɛ a tsɔsemi wui nɛnɛmɛ kɛ nanamɛ, aloo nɔ kpa ko dɛ, mohu ɔ, e kɛ wo fɔli a dɛ kaa a ngɔ anɔkuale ɔ kɛ tsɔse a bimɛ ɔmɛ. (Kane Abɛ 1:8; 31:10, 27, 28.) Se kɛ̃ ɔ, fɔli nɛ a nui gbi nɛ a tuɔ ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ maa hia yemi kɛ buami konɛ a nyɛ nɛ a su a bimɛ ɔmɛ a tsui he. Ke fɔli ngɛ jamɛ a yemi kɛ buami ɔ hlae ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa a ngɔ a blɔ nya ní tsumi ɔ kɛ ngɛ ni kpahi a dɛ woe, mohu ɔ, lɔ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a tsɔse a bimɛ ɔmɛ ‘nɛ a wo mɛ ga kpakpa nɛ maa sa Yehowa hɛ mi.’ (Efe. 6:4) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, fɔli ma nyɛ ma bi asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ pee weku Mawu jami ha, nɛ a ye bua mɛ konɛ a hla huɛmɛ kpakpahi kɛ ha a bimɛ ɔmɛ.\\nKe bimɛ kɛ a fɔli kɛ asafo ɔ bɔɔ ɔ, a ma ná he se (Hyɛ kuku 18, 19)\\n18, 19. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ nyɛmimɛ nɛ a nane pi si ɔ ma nyɛ maa ye bua nihewi kɛ yihewi ngɛ? (b) Mɛni nɛ e sa kaa fɔli nɛ a ya nɔ nɛ a pee?\\n18 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, fɔli ma nyɛ maa fɔ weku kpa mi bimɛ nine konɛ a ba piɛɛ a he nɛ a kɛ pee a weku Mawu jami be komɛ. Jehanɛ hu ɔ, nihewi kɛ yihewi fuu kaseɔ ní kɛ jeɔ a nyɛmimɛ Kristofohi a ngɔ ke ji a kɛ mɛ pee kake kɛ ya fiɛɛmi, aloo a pee kake kɛ je a hɛja. (Abɛ 27:17) Shan nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “I kaiɔ nyɛmimɛ nɛ a gbla mi kɛ wo a he ɔ. Be fɛɛ be nɛ a maa ye bua mi kɛ dla ye he kɛ ha ní tsumi ko nɛ ma ya tsu ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ, i kaseɔ nɔ́ he ko. Ye bua jɔɔ fiɛmihi nɛ wa peeɔ kake kɛ fiɛɔ ɔ he.”\\n19 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa kaa nihi nɛ fɔli ɔmɛ maa hla kaa a ye bua a bimɛ ɔmɛ ɔ nɛ a bɔ mɔde kaa a ma ha nɛ jokuɛ ɔmɛ nɛ ná bumi kɛ ha a fɔli ɔmɛ, a tu fɔli ɔmɛ a he munyu kpakpa, nɛ a ko ngɔ fɔli ɔmɛ a blɔ nya ní tsumi ɔ ngɛ a dɛ. Jehanɛ hu ɔ, e sɛ nɛ nihi nɛ a ngɛ jokuɛwi ɔmɛ ye buae ɔ nɛ a pee a ní ngɛ blɔ ko nɔ nɛ ma ha nɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi, aloo nihi nɛ a be asafo ɔ mi ɔ nɛ a tu a jemi bami he munyu yaya. (1 Pet. 2:12) E sɛ kaa fɔli nɛ a ngɔ a bimɛ kɛ wo ni kpahi a dɛ kaa a ye bua mɛ ngɛ Mawu jami mi kɛkɛ. Mohu ɔ, e sa nɛ a hyɛ kaa ni ɔmɛ ngɛ a bimɛ ɔmɛ ye buae niinɛ lo, nɛ́ mɛ nitsɛmɛ hu a ya nɔ nɛ a tsɔɔ a bimɛ ɔmɛ ní.\\n20. Mɛni blɔ nɔ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ ye bua a bimɛ konɛ a ba pee Yehowa sɔmɔli kpakpahi?\\n20 Fɔli, nyɛɛ sɔle ha Yehowa konɛ e ye bua nyɛ, nɛ nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛ tsu nyɛ blɔ fa mi nɔ́. (Kane 2 Kronika 15:7.) Nyɛ ha nɛ huɛ bɔmi nɛ maa hi nyɛ bimɛ ɔmɛ kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he nɛ hia nyɛ pe níhi nɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ suɔ. Nyɛɛ pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma nyɛ konɛ Mawu Munyu ɔ nɛ sɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ a tsui mi. Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa nyɛ bimɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ba pee Yehowa sɔmɔli kpakpahi. Ke nyɛ bimɛ ɔmɛ kɛ Mawu Munyu ɔ kɛ nyɛ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a tsu ní ɔ, e maa pee nyɛ kaa bɔ nɛ e pee bɔfo Yohane ɔ. E de ngɛ nihi nɛ e ngɔ mɛ kaa e bimɛ ɔ a he ke: “Nɔ́ nɛ peeɔ mi bua jɔmi pe kulaa ji kaa ma nu kaa ye bimɛ ɔmɛ ngɛ nyɛɛe ngɛ anɔkuale ɔ nya.”—3 Yoh. 4.\\n^ kk. 7 Moo hyɛ munyu nɛ ji “You Can Learn Another Language!” (O Ma Nyɛ Maa Kase Gbi Kpa) nɛ je kpo ngɛ March 2007 Awake! ɔ bf. 10-12 ɔ mi.","num_words":4179,"character_repetition_ratio":0.08,"word_repetition_ratio":0.021,"special_characters_ratio":0.289,"stopwords_ratio":0.486,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Tsa Gbekɛ Yoo ko kɛ Nuu Toimulɔ Ko | Yesu Wala Shihilɛ\\nSaji Hei ni Eba\\nKANEMƆ YƐ Alur Amharic Arabic Armenia Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Bicol Blɔfo Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chitonga Chitumbuka Cibemba Croatia Dangme Denmark Dutch Efik Estonia Ewe Fiji Fon French Ga Georgia Germany Guarani Gujarat Gun Haitian Creole Hebri Hela Hiligaynon Hungary Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Jula Kabiye Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Lingala Luganda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malta Mauritia Creole Maya Moore Myanmar Ndau Norway Oromo Ossetia Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Poland Portugal Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Romania Russia Samoa Sango Sena Sepedi Serbia Serbia (Roma) Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tatar Thailand Tigrinya Tok Pisin Tshiluba Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Umbundu Uruund Uzbek Vietnam Wallis Waray-Waray\\nMATEO 15:21-31 MARKO 7:24-37\\nYESU TSA FOINIKE YOO KO BIYOO\\nETSA NUU TOIMULƆ KO NI NYƐƐƐ AWIE JOGBAŊŊ\\nBe ni Yesu ewie eshi Farisifoi lɛ yɛ amɛkusumii ni hãa amɛfoɔ amɛ pɛ amɛnɔ mli lɛ hewɔ lɛ sɛɛ lɛ, ekɛ ekaselɔi lɛ shi. Ewo ehiɛ ewo kooyi-anai, ni enyiɛ shitoi babaoo kɛtee Tiro kɛ Sidon ni yɔɔ Foinike lɛ.\\nYesu na shĩa ko ni eyato jɛmɛ, shi esumɔɔɔ ni mɛi leɔ akɛ eyɛ jɛmɛ. Kɛ̃lɛ, aná ale akɛ eyɛ jɛmɛ. Yoo ko ni ji Helanyo ni afɔ lɛ yɛ nakai kpokpaa lɛ nɔ lɛ na Yesu ni ebɔi lɛ faikpamɔ akɛ: “Naa mi mɔbɔ Nuŋtsɔ, David Bi. Daimonio miihao mibiyoo waa.”​—Mateo 15:22; Marko 7:26.\\nSaŋŋ mli lɛ, Yesu kaselɔi lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Wo lɛ gbɛ ni eya, ejaakɛ eebolɔ kɛmiinyiɛ wɔsɛɛ.” Yesu tsɔɔ nɔ hewɔ ni efooo edaaŋ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Atsuuu mi mɔ ko mɔ ko ŋɔɔ, akɛ ja Israel we gwantɛŋi ni elaaje lɛ aŋɔɔ kɛkɛ atsu mi.” Shi yoo lɛ tee nɔ ekpa lɛ fai. Eba ni ebakoto Yesu ekɛɛ: “Nuŋtsɔ, ye obua mi!”​—Mateo 15:23-25.\\nYesu wie nɔ ko kɛtsɔɔ bɔ ni Yudafoi lɛ buɔ mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ amɛhãa lɛ koni ekɛka yoo lɛ hemɔkɛyeli ekwɛ, ewie akɛ: “Ejaaa akɛ aŋɔɔ bii lɛ aboloo lɛ ashɛrɛɔ ashwieɔ gbei abii lɛ ahiɛ.” (Mateo 15:26) Wiemɔ “gbei abii” ni Yesu kɛtsu nii lɛ tsɔɔ akɛ, edɔɔ mɛi ni jeee Yudafoi lɛ ahe. Bɔ ni efee ehiɛ ehã kɛ gbee ni ekɛwie lɛ hu tsɔɔ nakai.\\nNɔ najiaŋ ni yoo lɛ mli baafu lɛ, ejɛ nɔ ni Yesu wie lɛ mli ehã hetoo yɛ heshibaa mli akɛ: “Nuŋtsɔ, nakai ni, shi yɛ anɔkwale mli lɛ, gbei abii lɛ yeɔ fufuji ni jɛɔ amɛnuŋtsɔmɛi lɛ akpɔlɔ lɛ nɔ shwieɔ shi lɛ.” Yesu na akɛ yoo lɛ yɛ tsui kpakpa ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Oo yoo, ohemɔkɛyeli da; bɔ ni otaoɔ lɛ, aba mli nakai ahã bo.” (Mateo 15:27, 28) Ni eba mli nakai, eyɛ mli akɛ no mli lɛ gbekɛ yoo lɛ bɛ jɛmɛ! Be ni yoo lɛ ku esɛɛ kɛtee shĩa lɛ, eyana ebiyoo lɛ kã saa nɔ ni ehe ewa lɛ​—“daimonio lɛ etee”!​—Marko 7:30.\\nBe ni Yesu kɛ ekaselɔi lɛ shi Foinike lɛ, amɛwo amɛhiɛ amɛwo Yordan Faa lɛ yiteŋgbɛ. Eeenyɛ efee akɛ amɛfo Yordan Faa lɛ yɛ Galilea Ŋshɔ lɛ kooyigbɛ ni amɛtee Dekapoli kpokpaa lɛ nɔ. Be ni amɛshɛ jɛmɛ lɛ, amɛtee gɔŋ ko nɔ, shi asafoku lɛ na amɛ. Mɛi kɛ akpakei, kpajelɔi, shwilafoi, kɛ mumuii ba Yesu ŋɔɔ. Amɛkɛ helatsɛmɛi nɛɛ baŋmɛlɛ Yesu naji anaa ni etsa amɛ. Mɛi lɛ wo Israel Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyam, ejaakɛ amɛnaa kpɛ amɛhe.\\nYesu gbala ejwɛŋmɔ kɛtee nuu ko ni ji toimulɔ ni nyɛɛɛ awie jogbaŋŋ lɛ nɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ nuu nɛɛ he ejɔŋ lɛ yɛ asafoku lɛ teŋ ni eyɔɔ lɛ hewɔ. Ekolɛ Yesu yɔse bɔ ni nuu lɛ nuɔ he ehãa lɛ, no hewɔ lɛ eŋɔ lɛ kɛje asafoku lɛ teŋ kɛtee afã. Be ni amɛsɔŋŋ amɛyɔɔ jɛmɛ lɛ, Yesu fee okadi ko kɛtsɔɔ nuu lɛ nɔ ni eeba ebafee ehã lɛ lɛ. Ekɛ ewaobii wo nuu lɛ toii amli, ni etsɛ̃ lajɔ̃, ni eta nuu lɛ lilɛi he. Kɛkɛ ni Yesu kwɛ ŋwɛi ni ewie akɛ, “Hefata,” eshishi ji, “Gbelemɔ.” Kɛkɛ ni nuu lɛ toii gbele ni ebɔi wiemɔ jogbaŋŋ. Yesu sumɔɔɔ ni ahãa mɛi leɔ nɔ ni efee lɛ, eesumɔ ni mɛi adamɔ nɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛna ni amɛnu lɛ nɔ amɛhe enɔ amɛye.​—Marko 7:32-36.\\nHewalɛ ni Yesu kɛtsaa helai lɛ ná mɛi lɛ anɔ hewalɛ waa, ejaakɛ “amɛhe jɔ̃ amɛhe kɛteke nɔ.” Amɛkɛɛ akɛ: “Efee nii fɛɛ jogbaŋŋ. Ehãa toimulɔi po nuɔ nii, ni mumuii hu wieɔ.”​—Marko 7:37.\\nMɛni hewɔ Yesu tsaaa Foinike yoo lɛ biyoo lɛ amrɔ nɔŋŋ lɛ?\\nBe ni Yesu kɛ ekaselɔi lɛ shi Foinike kpokpaa nɔ lɛ, nɛgbɛ amɛtee?\\nMɛɛ gbɛ nɔ Yesu jie musuŋtsɔlɛ kpo yɛ bɔ ni ekɛ nuu ni emu toi ni nyɛɛɛ awie jogbaŋŋ lɛ ye ehã lɛ mli?\\nNibii Titrii Ni Tee Nɔ Yɛ Yesu Shihilɛ Mli—Yesu Shiɛ Waa Yɛ Galilea (Fã 1)\\nNibii Titrii Ni Tee Nɔ Yɛ Yesu Shihilɛ Mli—Yesu Shiɛ Waa Yɛ Galilea (Fã 2)\\nNibii Titrii Ni Tee Nɔ Yɛ Yesu Shihilɛ Mli—Yesu Shiɛ Waa Yɛ Galilea (Fã 3) Kɛ Yudea","num_words":840,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.039,"special_characters_ratio":0.235,"stopwords_ratio":0.055,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Laami Sanehi Kɛ Cookies A He Mlaahi | JW.ORG\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Ahanta Aja Albania mumuihi a gbi Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Armenian (West) Attié Aukan Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Bengali Betsimisaraka (Northern) Betsimisaraka (Southern) Bicol Bidayuh (Bukar) Bislama Bissau Guinean Creole Blackfoot Bomu Bosnian Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chichewa Chile Mumuihi A Gbi Chin (Falam) Chin (Hakha) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Cibemba Cinamwanga Croatia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dagaare Dangme Danish Dari Douala Drehu Dusun Dutch English Esan Estonia Mumuihi A Gbi Estonian Ewe Fante Faroese Fataluku Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon Frafra French French Mumuihi A Gbi Frisian Fulfulde (Cameroon) Ga Galician Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Guerze Gun Guéré Haitian Creole Haya Hebrew Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Irish Irish Mumuihi A Gbi Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kachin Kadazan Kalanga (Zimbabwe) Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisi Kongo Konkani (Devanagari) Konkani (Roman) Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwanyama Laotian Latgalian Latvia Mumuihi A Gbi Latvian Lingala Lithuanian Logo Low German Luganda Macedonian Madura Mahorian (Roman) Maithili Makasae Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuihi A Gbi Mam Mambae (Ermera) Mambwe-Lungu Mandjak Mangbetu Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Mauritian Creole Mazahua Mende Meru Mingrelian Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Huasteca) Nambya Ndali Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepal Mumuihi A Gbi Nepali Netherland Mumuihi A Gbi New Zealand Mumuihi A Gbi Newari Ngangela Nigeria Pidgin Niuean Nivaclé Norwegian Nyaneka Nzema Obolo Oromo Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pehuenche Pemon Pennsylvania German Persian Piaroa Pidgin (Cameroon) Pilagá Polish Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quechua (Huaylla Wanca) Quichua (Chibuleo) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rapa Nui Rarotongan Romanian Romany (Albania) Romany (Argentina) Romany (Eastern Slovakia) Rungus Runyankore Russian Rutoro Saramaccan Sarnami Scottish Gaelic Sehwi Senoufo (Cebaara) Sepedi Serbian Serbian (Roman) Serer Setswana Seychelles Creole Shona Shuar Shughni Sidama Sindhi Sinhala Slovak Slovenian Somali Spania Sranantongo Susu Svan (Lower) Svan (Upper) Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tandroy Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Ticuna Tigrinya Tiv Toba Tojolabal Tok Pisin Tongan Toupouri Turkish Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruguay Mumuihi A Gbi Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Voru Wallisian Welsh Wichi Wolof Xhosa Yoruba Yukpa\\nLaami Sanehi Kɛ Cookies A He Mlaahi\\nYehowa Odasefohi asafo ɔ buɔ he blɔ slɔɔtohi nɛ nihi ngɛ, nɛ a kɛ nihi a laami sanehi tsuɔ ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Ke o ngɛ hlae nɛ o le bɔ nɛ a kɛ Data Protection Policy (mlaa nɛ kudɔɔ bɔ nɛ asafo ɔ kɛ nihi a he sanehi) tsuɔ ní ha ngɛ je kɛ wɛ ɔ he sanehi fuu ɔ, moo nyɛ hiɛ ɔ.\\nData Protection Policy ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa Odasefohi asafo ɔ kɛ nihi a he sanehi tsuɔ ní ha. Jehanɛ hu ɔ, o maa na blɔ tsɔɔmi pɔtɛɛ komɛ ngɛ sisi blɔ nɛ kɔɔ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ he.\\nIntanɛti ní tsumi he nɛ ɔ ji Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. nɔ. (“Watchtower”) ji ní tsumi he ko nɛ a to sisi ngɛ New York. A kɛ yi jua, mohu ɔ, e fĩɔ Yehowa Odasefohi a ní tsumi slɔɔtohi kɛ a Baiblo tsɔsemi ní tsumi ɔ se. A kɛ níhi nɛ jeɔ kpo ngɛ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ ɔ toɔ ngɛ klama komɛ nɛ a tsɛɛ ke servers ɔ mi. Servers ɔ eko ngɛ United States of America.\\nO He Sanehi\\nA kɛ o he sanehi nɛ o kɛ fɔ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ ɔ tsuɔ yi mi tomi nɛ a tsɔɔ mo kɛ sɛ hlami ɔ pɛ he ní.\\nWaa kɛ o he sanehi be nɔ ko hae ja e biɔ nɛ a pee jã konɛ a nyɛ nɛ a kɛ tsu yemi kɛ buami nɛ o bi ɔ he ní be mi nɛ a ha mo lemi loo e biɔ nɛ a pee jã ngɛ mlaa nya, loo ke e he hia nɛ a kɛ ha mlaa he ní tsuli, loo konɛ a kɛ tsi ojo fiami nya, aloo ngɛ he piɛ pomi blɔ fa mi. Ke o kɛ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ tsu ní ɔ, e tsɔɔ kaa o kplɛɛ nɔ kaa a ma nyɛ kɛ o he sanehi ma tsu yi mi tomihi nɛ a tu he munyu nɛ ɔmɛ pɛ a he ní. Waa kɛ o he sanehi nɛ o ma ha wɔ ɔ be jua yee ngɛ blɔ ko blɔ ko nɔ.\\nThird-Party Vendors. Be komɛ ɔ, wa haa Intanɛti ní tsumi he kpahi he blɔ nɛ a kɛ blɔ nɔ tomi pɔtɛɛ komɛ fɔɔ wa Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ (kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o ngɛ womi ko nɔ ní ngmae ngɛ Intanɛti ɔ nɔ). A tsɛɛ Intanɛti ní tsumi he kpahi nɛ yeɔ bua wɔ ɔ ke third-party vendors. Ke o nyɛ blɔ nɔ tomi nɛ ɔ eko nɔ ɔ, e kɛ mo maa ya third-party vendors Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔmɛ a nɔ, nɛ adrɛs bar kɛ bɔ nɛ a to ní ɔmɛ a he blɔ nya ha a hu ma tsake. Loko wa maa hla third-pary vendor ko ɔ, wa hyɛɛ kaa e laami sanehi a he mlaahi kɛ bɔ nɛ e kɛ nihi a he sanehi tsuɔ ní ha a kɛ wa nɔ́ ɔ kɔ lo. Wa pɔɔ hyɛmi kaa a pee tsakemihi ngɛ jamɛ a mlaa amɛ a mi lo. Ke o ngɛ sane bimi ko ngɛ mlaahi nɛ third-party vendor ko kɛ tsuɔ ní ɔ he ɔ, wa kpa mo pɛɛ nɛ o ya kane mlaahi nɛ a kɛ a fɔ a Intanɛti ní tsumi he ɔ.\\nHe Piɛ Pomi\\nWaa kɛ o he sanehi nɛ o kɛ fɔ wa Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ ɔ toɔ saminya. Waa kɛ Transport Layer Security (TLS) tsuɔ ní konɛ nɔ ko kó na o he sanehi nɛ o kɛ fɔ wa Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ ɔ. Waa kɛ kɔmpiutahi nɛ a to a he blɔ nya saminya tsuɔ ní bɔ nɛ pee nɛ wa kɛ po sanehi nɛ wa nine suɔ nɔ ɔ a he piɛ.\\nA maa mane mo sɛ gbi kɛ gu e-mail adrɛs nɛ o kɛ ma bli account ngɛ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ ɔ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o hɛ je biɛ loo password nɛ o kɛ tsu ní ɔ nɔ nɛ o bi yemi kɛ buami ɔ, a maa mane mo sɛ gbi kɛ gu e-mail adrɛs nɛ o kɛ ma ha ngɛ o he sanehi nɛ o maa ngma a mi ɔ nɔ.\\nYemi Kɛ Buamihi\\nKe o suɔ nɛ o mane yemi kɛ buami ko ngɛ sika blɔ fa mi kɛ gu Intanɛti ɔ nɔ ɔ, e maa hia nɛ o ngma o biɛ kɛ o he sane kpahi. Ke o kɛ credit card lɛ ha yemi kɛ buami ɔ, waa kɛ Intanɛti nɔ sika manemi blɔ nɔ tomi nɛ ngɛ slɔkee lɛ tsuɔ ní loko wa nine suɔ nɔ. Waa kɛ o he sanehi nɛ ngɛ o credit card ɔ nɔ, loo o bank account nɔma, loo o account he sane kpahi nɛ o kɛ mane nihi nɛ a tsuɔ jamɛ a blɔ nɔ tomi ɔ he ní ɔ to we. Ní tsumi he nɛ tsuɔ sika manemi blɔ nɔ tomi nɛ ɔ he ní ɔ ngɔɔ sika manemi he sanehi nɛ a nine suɔ nɔ ɔ kɛ toɔ, ke e hí kulaa a maa pee jeha nyɔngma. Sika manemi he sanehi nɛ a kɛ toɔ ɔ ekomɛ ji, be nɛ o kɛ mane sika a, sika abɔ nɛ o mane, kɛ blɔ nɔ nɛ o gu kɛ mane sika a. Blɔ nya tomi nɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ waa kɛ sika manemi he mlaahi tsuɔ ní saminya nɛ ke sane bimi ko te si ngɛ he pee se ɔ, wa nyɛɔ tsuɔ he ní. Wa be mo bie nɛ o kpale mane wɔ sika.\\nO He Sane Kpahi\\nO kɛ o he sanehi ma nyɛ maa mane wɔ (kaa o biɛ, adrɛs kɛ o tɛlifoo nɔma) nɛ pi doo kaa jã o yaa mane wɔ sika aloo o ngɛ hlae nɛ o bli account (kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o ngɛ bie nɛ a kɛ mo nɛ ba kase Baiblo ɔ nɛ o be hiɔ woe ɔ, o ma nyɛ maa mane wɔ o biɛ, adrɛs, kɛ o tɛlifoo nɔma) ngɛ wa Intanɛti ní tsumi he ɔ. Waa kɛ sane nɛ ɔmɛ toɔ nɛ wa kɛ tsuɔ yi mi tomi nɛ o kɛ ha a pɛ he ní ngɛ be nɛ wa hia mi.\\nCookies Kɛ Blɔ Nɔ Tomi Kpahi Nɛ A Ngɛ Kaa Jã\\nWa to wa Intanɛti ní tsumi he ɔ he blɔ nya kaa be fɛɛ be nɛ o kɛ ma tsu ní ɔ, e nyɛ nɛ e ngɔ ní pɔtɛɛ komɛ kɛ to. Waa kɛ “cookies,” “web beacons,” kɛ blɔ nɔ tomi kpahi kaa jã lɛ to blɔ nya nɛ ɔ. Munyungu nɛ ji cookie nɛ waa kɛ tsu ní ngɛ laami sanehi a he mlaa nɛ ɔ mi ɔ kɔɔ blɔ nɔ tomi slɔɔtohi nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ he, nɛ “local storage” hu piɛɛ he.\\nCookies. Kaa bɔ nɛ Intanɛti ní tsumi he kpahi tsuo ngɛ ɔ, ke o ba Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ hu nɔ ɔ, e ngɔɔ munyu komɛ (cookie) kɛ toɔ ngɛ o fon, tablɛti, aloo o kɔmpiuta a nɔ. Wa ngɛ cookies slɔɔtohi nɛ tsuɔ yi mi tomi slɔɔtoslɔɔtohi a he ní bɔ nɛ pee nɛ wa Intanɛti ní tsumi he ɔ kɛ ní tsumi ko ye ha mo. Cookies ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ kaa o ba wa Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ hyɛ, loo wa leɔ hehi nɛ o pɔɔ yami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a kɛ gbi nɛ o pɔɔ kɛ ní tsumi ɔ toɔ ngɛ cookie ɔ mi bɔ nɛ pee nɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ nɛ bli ngɛ jamɛ a gbi ɔ mi ekohu ha mo ke o kpale ba bli pee se. Waa kɛ sanehi nɛ a kɛ toɔ ngɛ cookies ɔ mi ɔ yi jua.\\nCookies slɔɔtohi nɛ waa kɛ tsuɔ ní ngɛ wa Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ ɔ ji nɛ ɔ nɛ:\\nStrictly Necessary Cookies​—Cookies nɛ ɔmɛ a he hia bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o bli hehi pɔtɛɛ komɛ ngɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ, kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o yaa bli o inbox ɔ mi aloo o kɛ o he sane ko yaa mane. Ke cookies nɛ ɔ tsu we ní ɔ, wa be nyɛe ma tsu o ní bimi komɛ a he ní, kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, yemi kɛ buami nɛ o mane ngɛ sika blɔ fa mi ɔ he ní be hie tsumi. Waa kɛ níhi nɛ cookies nɛ ɔ kɛ toɔ ɔ yi jua, nɛ waa kɛ hyɛ we hehi nɛ o ya ngɛ intanɛti ɔ nɔ hulɔ.\\nFunctionality Cookies​—Cookies nɛ ɔ yeɔ bua nɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ nyɛɔ kaiɔ níhi nɛ o hla nɛ o kɛ ma tsu ní (kaa o biɛ, gbi nɛ o pɔɔ Intanɛti ní tsumi he ɔ blimi ngɛ mi kɛ he nɛ o ngɛ), nɛ e yeɔ bua konɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ kɛ ní tsumi ko ye ha mo hulɔ.\\nAnalytical Cookies​—Cookies nɛ ɔ ngɔɔ sanehi nɛ kɔɔ bɔ nɛ nihi kɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ tsuɔ ní haa kɛ toɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi abɔ nɛ kɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ tsuɔ ní kɛ be abɔ nɛ a yeɔ ke a ba Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ. Waa kɛ ní nɛ ɔmɛ tsuɔ ní kɛ tsakeɔ Intanɛti ní tsumi he ɔ hɛ mi bɔ nɛ sa konɛ e kɛ ní tsumi ko ye.\\nCookies nɛ ɔ ekomɛ ngɛ nɛ a to a he blɔ nya kɛ ha wa Intanɛti ní tsumi he ɔ pɛ. Ekomɛ hu ngɛ nɛ a to a he blɔ nya kɛ ha Intanɛti ní tsumi he kpahi nɛ o ma nyɛ ma bli kɛ gu wa Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ ɔ. Waa kɛ cookies nɛ a to a he blɔ nya kɛ ha wa Intanɛti ní tsumi he ɔ pɛ lɛ tsuɔ ní, lɛɛ jã Google reCAPTCHA cookies nɛ Google ní tsumi he ɔ to he blɔ nya a. Google reCAPTCHA a yeɔ bua nɛ wa yɔseɔ kaa nɔ nɛ e kɛ e he sane ɔ ngɛ mane ɔ ji nɔmlɔ adesa aloo e ji klama pɔtɛɛ ko nɛ a to he blɔ nya. Wa kpa mo pɛɛ nɛ o kane Google ní tsumi he ɔ laami sanehi a he mlaahi ngɛ adrɛs nɛ ɔ mi https:\/\/www.google.com\/intl\/en\/policies\/privacy\/.\\nWeb Beacons. Waa kɛ Web beacons blɔ nɔ tomi ɔ tsuɔ ní konɛ wa nyɛ nɛ waa kɛ sanehi komɛ kaa be tutuutu nɛ o bli he pɔtɛɛ ko ngɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ ɔ nɛ to. Web beacons blɔ nɔ tomi ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ si abɔ nɛ nihi kɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ tsuɔ ní, nɛ wa nyɛɔ kɛ toɔ Intanɛti ní tsumi he ɔ he blɔ nya saminya.\\nIP Adrɛs Kɛ Ní Tsumi. IP adrɛs ji nɔma ko nɛ e haa nɛ a leɔ o kɔmpiuta a mi tso ngɛ Intanɛti ɔ nɔ. Waa kɛ o IP adrɛs kɛ blɔ nɔ tomi nɛ o kɛ bliɔ Intanɛti ɔ tsuɔ ní konɛ waa le hehi nɛ o pɔɔ yami nɛ wa nyɛ nɛ wa tsu nyagbahi nɛ o kɛ kpe benɛ o ngɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ ɔ a he ní.\\nNɔ́ Nɛ O Suɔ. Blɔ nɔ tomi nɛ a kɛ bliɔ Intanɛti ɔ a kpɛti babauu ma ha mo he blɔ konɛ o tsi cookies ɔ blɔ nɛ e ko tsu ní aloo loko e maa ngɔ cookies kɛ to ngɛ o klama a nɔ ɔ, e ma de mo. Wa kpa mo pɛɛ nɛ o kane blɔ tsɔɔmihi nɛ ngɛ blɔ nɔ tomi nɛ o kɛ bliɔ Intanɛti ɔ nɔ ɔ nɔ konɛ o le bɔ nɛ o kɛ ma tsu ní ha. Wa kpa mo kpɛɛ nɛ o kadi kaa, ke o kɛ cookies tsu we ní ɔ, o be blɔ nɔ tomihi komɛ nɛ ngɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ ɔ a he se nae kɛ pi si.\\nA kɛ blɔ nɔ tomi nɛ ji scripting ɔ tsuɔ ní konɛ Intanɛti nɔ ní tsumi he nɛ ɔ nɛ e nyɛ nɛ e tsu ní saminya. Scripting ɔ haa nɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ kɛ sanehi maneɔ mlamlaamla. Se Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ kɛ scripting blɔ nɔ tomi ɔ tsu we ní konɛ e kɛ ngɔ blɔ nɔ tomi kpa ko kɛ wo o kɔmpiuta a nɔ. Nɛ a kɛ be o he sanehi gblae be mi nɛ o ha we he blɔ.\\nHe Blɔhi Nɛ O Ngɛ\\nO ma nyɛ maa gbla womihi, videohi loo níhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue ngɛ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ nɛ o be nɔ́ ko woe. E he hia we nɛ o bli account, o ha yemi kɛ buami, loo o ngɔ o he sane kɛ mane ngɛ blɔ ko nɔ loko o ma nyɛ kɛ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ ma tsu ní. Se ke mo nitsɛ o suɔ nɛ o bli account, o ha yemi kɛ buami, o bi nɛ a kɛ mo ba kase Baiblo ɔ nɛ o be nɔ́ ko woe, loo o suɔ nɛ o pee nɔ́ ko ngɛ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ nɛ e he maa hia nɛ o ngma o he sane ɔ, lɛɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa o kplɛɛ mlaahi tsuo nɛ kudɔɔ wa Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ. Ekomɛ ji Laami Sanehi kɛ Cookies A He Mlaahi, bɔ nɛ Watchtower ní tsumi he ɔ kɛ ní tsumi he kpahi nɛ yeɔ bua Yehowa Odasefohi a ní tsumihi ngɛ ma slɔɔtohi a nɔ ɔ ngɔɔ o sanehi kɛ toɔ kɛ bɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ha a he mlaahi. Nɔ́ nɛ o suɔ nɛ o pee ɔ lɛ maa tsɔɔ o he sanehi pɔtɛɛ nɛ maa hia. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o mane yemi kɛ buami kɛ ya ha ní tsumi he ko nɛ tsuɔ mlaa he ní ngɛ ma ko nɔ ɔ, a kɛ o he sanehi nɛ o ngma benɛ o kɛ yemi kɛ buami ɔ ngɛ manee ɔ ma ha jamɛ a ní tsumi he ɔ. Se ke o bi nɛ a kɛ mo ba kase Baiblo ɔ, lɛɛ a kɛ o he sanehi ma ha Yehowa Odasefohi a ní tsumi kɔni nɛ hyɛɛ Yehowa Odasefohi a ní tsumihi a nɔ ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ konɛ a tsu he ní.\\nKe o suɔ nɛ o bli account, o ha yemi kɛ buami, loo o pee nɔ́ ko ngɛ wa Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ nɛ e he maa hia nɛ o ha wɔ o he sanehi se o nyɛ we nɛ o ha a, wa be nyɛɛ ma tsu o ní bimi ɔ he ní.\\nKe e he hia kaa waa pee tsakemi ngɛ Laami Sanehi Kɛ Cookies A He Mlaahi a mi ɔ, waa kɛ tsakemi nɛ ɔ maa fɔ ní tsumi he nɛ ɔ nɔ konɛ be tsuaa be ɔ, o le o he sanehi nɛ waa kɛ to ɔ kɛ bɔ nɛ waa kɛ ngɛ ní tsue ha.\\nNgɛ mlaa nya a, o ngɛ he blɔ kpahi ngɛ bɔ nɛ e sa kaa a kɛ o he sanehi nɛ tsu ní ha a he. Ekomɛ ji, o ngɛ he blɔ nɛ o hyɛɛ o he sanehi nɛ o ha wɔ ɔ, o ngɛ he blɔ nɛ o peeɔ tsakemi ngɛ mi, nɛ o ngɛ he blɔ nɛ o jeɔ kɛ jeɔ wa Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ. Ke mlaa nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ ma nɛ o ngɛ mi ɔ mi ɔ, o maa na a he sane ɔmɛ ngɛ hiɛ ɔ. Ke o ngɛ o he sanehi nɛ o kɛ mane yemi kɛ buami ko hlae ɔ, wa kpa mo pɛɛ nɛ o bi ní tsumi he nɛ o mane sika a kɛ ya a nɛ a biɛ ngɛ o yemi kɛ buami receipt ɔ nɔ ɔ.","num_words":3092,"character_repetition_ratio":0.122,"word_repetition_ratio":0.018,"special_characters_ratio":0.248,"stopwords_ratio":0.492,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ O Maa Pee Ha Nɛ O Weku Si Himi Maa Pee Bua Jɔmi—Weku Mi Blɔ Nya Ní Tsumi Nɛ Je Mawu Ngɔ | Baiblo Tsɔɔmi\\nYI NYƆNGMA KƐ EYWIƐ\\nBɔ Nɛ O Maa Pee Ha Nɛ O Weku Si Himi Maa Pee Bua Jɔmi\\nMɛni haa nɔ ko peeɔ huno kpakpa?\\nMɛni blɔ nɔ yo ma nyɛ ma tsu e blɔ nya ní saminya kaa yogbayo?\\nMɛni haa nɔ ko peeɔ fɔlɔ kpakpa?\\nMɛni bimɛ ma nyɛ maa pee konɛ weku si himi ɔ nɛ pee bua jɔmi?\\n1. Mɛni ji nɔ́ titli nɛ ngɔɔ bua jɔmi kɛ baa weku si himi mi?\\nYEHOWA MAWU suɔ kaa bua jɔmi nɛ hi o weku si himi mi. Blɔ tsɔɔmi ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi kɛ ha weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo, nɛ e tsɔɔ nɔ tsuaa nɔ blɔ nya ní tsumi. Ke weku ɔ mi bi ngɔ ga womi nɛ je Mawu ngɔ ɔ kɛ tsu ní ɔ, a náa bua jɔmi nitsɛ. Yesu de ke: “A gbaa ni nɛmɛ nɛ nuɔ Mawu munyu ɔ, nɛ a yeɔ nɔ ɔ.”—Luka 11:28.\\n2. Ke weku si himi maa pee bua jɔmi ɔ, ja wa yɔse mɛni?\\n2 Ke weku si himi maa pee bua jɔmi ɔ, ja wa yɔse kaa Yehowa nɛ Yesu tsɛ lɛ ke “Wa Tsɛ” ɔ ji nɔ nɛ to weku ɔ sisi. (Mateo 6:9) Wa hiɔwe Tsɛ ɔ ji nɔ nɛ ha wekuhi tsuo nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɛ ɔ nɛ, nɛ nɔ́ jemi ko be he kaa e le nɔ́ nɛ ngɔɔ bua jɔmi kɛ baa weku ɔ mi. (Efeso Bi 3:14, 15) Lɔ ɔ he ɔ, mɛni ji weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo a blɔ nya ní tsumi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ?\\nMAWU JI NƆ NƐ TO WEKU SI HIMI SISI\\n3. Kɛ Baiblo ɔ tsɔɔ bɔ nɛ adesahi a weku ɔ plɛ kɛ je sisi ha kɛɛ, nɛ mɛni he je wa le kaa enɛ ɔ ji anɔkuale?\\n3 Yehowa bɔ kekle adesahi nɛ ji Adam kɛ Hawa nɛ e pee mɛ kake kaa nɔ kɛ e yo. E ngɔ mɛ kɛ wo zugba a nɔ paradeiso nɛ ngɛ fɛu nɛ ji Eden abɔɔ ɔ mi, nɛ e de mɛ ke a fɔ bimɛ. Yehowa de mɛ ke, “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛ hyi zugba a nɔ tsuo.” (1 Mose 1:26-28; 2:18, 21-24) Enɛ ɔ pi nyazia aloo munyu nɛ a po de, ejakaa Yesu tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ Mose kekleekle womi ɔ de ngɛ bɔ nɛ weku si himi je sisi ha he ɔ ji anɔkuale. (Mateo 19:4, 5) E ngɛ mi kaa waa kɛ haomihi fuu kpeɔ, nɛ mwɔnɛ ɔ, si himi ɔ be kaa bɔ nɛ Mawu to e yi mi kaa e hi ɔ mohu, se kɛ̃ ɔ, ha nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ wa ma nyɛ ma ná bua jɔmi ngɛ weku ɔ mi ɔ he nɛ waa hyɛ.\\n4. (a) Mɛni weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo ma nyɛ maa pee bɔ nɛ pee nɛ bua jɔmi nɛ hi weku ɔ mi? (b) Bɔ nɛ pee nɛ wa ná bua jɔmi ngɛ weku si himi mi ɔ, mɛni he je nɛ e he hia kaa waa kase Yesu si himi he ní ɔ?\\n4 Ke weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo kase bɔ nɛ Mawu jeɔ suɔmi kpo ha a, lɛɛ a ma nyɛ maa ye bua konɛ bua jɔmi nɛ ba weku ɔ mi. (Efeso Bi 5:1, 2) Se akɛnɛ wa nɛ Mawu ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ kase lɛ kɛɛ? Wa ma nyɛ maa le bɔ nɛ Yehowa peeɔ e ní ha ejakaa e tsɔ e Bi tɛte ɔ kɛ je hiɔwe kɛ ba zugba a nɔ. (Yohane 1:14, 18) Benɛ Yesu Kristo ngɛ zugba a nɔ ɔ, e pee e ní kaa e Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ pɛpɛɛpɛ, nɛ ke o na lɛ aloo o bu lɛ tue ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ o na Yehowa nɛ o ngɛ e kasa nya ngɛ lɛ tue bue. (Yohane 14:9) Lɔ ɔ he ɔ, ke wa ti nɔ tsuaa nɔ kase bɔ nɛ Yesu je suɔmi kpo ha, nɛ wa nyɛɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua konɛ bua jɔmi nɛ hi wa weku si himi ɔ mi.\\nNƆ HYƐMI NƆ́ KPAKPA KƐ HA HUNOMƐ\\n5, 6. (a) Mɛni blɔ nɔ bɔ nɛ Yesu kɛ asafo ɔ hi si ha a ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha hunomɛ? (b) Mɛni e sa kaa huno kɛ yo nɛ a pee loko a ngɔ a he yayamihi kɛ pa mɛ?\\n5 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa kaa hunomɛ kɛ a yihi nɛ hi si kaa bɔ nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ hi si ɔ. Mo susu Baiblo ga womi nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: ‘Nyɛ hunomɛ, nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ kaa bɔ nɛ Kristo hu suɔ asafo ɔ, nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e wami ngɔ ha ngɛ e he ɔ. Jã nɔuu kɛ̃, e sa kaa nyumu nɛ suɔ e yo kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he. Ke nyumu ko suɔ e yo ɔ, ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e suɔ lɛ nitsɛ e he. Nɔ ko nyɛ lɛ nitsɛ e he lo, se mohu e lɛɛ e nɔmlɔ tso ɔ, nɛ e baa e yi saminya kaa bɔ nɛ Kristo hu hyɛɛ asafo ɔ.’—Efeso Bi 5:23, 25-29.\\n6 Suɔmi nɛ Yesu ngɛ ha e kaseli nɛ peeɔ asafo ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha hunomɛ. E ngɛ mi kaa a yi mluku mohu, se Yesu ‘suɔ mɛ kɛ ya si nyagbe,’ nɛ e ngɔ e wami kɛ sa afɔle ngɛ a he. (Yohane 13:1; 15:13) Jã kɛ̃ nɛ a wo hunomɛ ga ke: “Nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ, nɛ nyɛ ko wa mɛ yi mi.” (Kolose Bi 3:19) Mɛni maa ye bua huno konɛ e ngɔ ga womi nɛ ɔ kɛ tsu ní, titli ke e yo ɔ pee we ní ngɛ nile mi be komɛ? E sa kaa e kai kaa lɛ nitsɛ hu e tɔ̃ɔ, nɛ e sa nɛ e pee nɔ́ ko loko e ma ná yayami pami kɛ je Mawu ngɔ. Mɛni ji nɔ́ nɛ sa kaa e pee? E sa kaa e ngɔ e yo ɔ kɛ nihi tsuo nɛ tɔ̃ e nɔ ɔ a tɔmihi kɛ pa mɛ. E sa kaa yo ɔ hu nɛ pee jã nɔuu. (Kane Mateo 6:12, 14, 15.) Tse o na nɔ́ he je nɛ nihi deɔ ke, nihi enyɔ nɛ a kɛ a sibi tɔmi paa faa nɛ a gba si himi yeɔ manye ɔ lo?\\n7. Mɛni he Yesu susu ngɛ e kaseli ɔmɛ a blɔ fa mi, nɛ mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ enɛ ɔ peeɔ kɛ ha hunomɛ?\\n7 Jehanɛ ɔ, e sa kaa hunomɛ nɛ yɔse kaa Yesu susuɔ e kaseli ɔmɛ a he be tsuaa be. E susu a fã tɔmi ɔmɛ kɛ a he lo nya hiami níhi a he. Nɔ hyɛmi nɔ́ ko ji kaa, benɛ pɔ tɔ mɛ ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ ha nɛ wɔ kɔklɔɔ waa ya he ko banee nɛ nyɛ ya jɔɔ nyɛ he bɔɔ.” (Marko 6:30-32) E sa kaa a susu yigbayi hu a he jã nɔuu. Baiblo ɔ tu a he munyu kaa a “he wɛ tsɔ,” nɛ lɔ ɔ he ɔ, a wo hunomɛ mlaa ke a “bu mɛ.” Mɛni he je? Ejakaa hunomɛ kɛ yigbayi tsuo “ma ná wami kaa dloomi ní.” (1 Petro 3:7) E sa kaa hunomɛ nɛ kai kaa anɔkuale yemi nɔ nɛ Mawu daa kɛ buɔ nɔ ko kaa e he jua wa ngɛ e hɛ mi, se pi nyumu loo yo nɛ nɔ ɔ ji he je.—La 101:6.\\n8. (a) Mɛni he je ‘ke nyumu suɔ e yo ɔ,’ lɛ nitsɛ e he e suɔ ɔ? (b) Ke a ke nyumu kɛ e yo peeɔ “he lo kake” ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\n8 Baiblo ɔ de ke, ‘ke nyumu ko suɔ e yo ɔ, e suɔ lɛ nitsɛ e he.’ Ejakaa kaa bɔ nɛ Yesu de ɔ, nɔ kɛ e yo ɔ ‘pi nimli enyɔ hu, se mohu he lo kake.’ (Mateo 19:6) Lɔ ɔ he ɔ, e sɛ kaa a ti nɔ ko kɛ nɔ kpa ya náa bɔmi ngɛ e he piɛɛlɔ ɔ se. (Abɛ 5:15-21; Hebri Bi 13:4) Ke a susuɔ a sibi he ɔ, a ma nyɛ maa pee jã. (1 Korinto Bi 7:3-5) Munyu nɛ he hia nɛ sa kaa a kai ji: ‘Nɔ ko nyɛ lɛ nitsɛ e he lo, se mohu e lɛɛ e nɔmlɔ tso ɔ, nɛ e baa e yi saminya.’ E sa kaa hunomɛ nɛ suɔ a yihi kaa bɔ nɛ a suɔ mɛ nitsɛmɛ a he ɔ, nɛ a kai kaa a maa bu akɔtaa ha Yesu Kristo nɛ ji a yi ɔ.—Efeso Bi 5:29; 1 Korinto Bi 11:3.\\n9. Mɛni ji Yesu su nɛ a tu he munyu ngɛ Filipi Bi 1:8, nɛ mɛni he je e sa kaa hunomɛ nɛ́ je su nɛ ɔ kpo ngɛ a yihi a he?\\n9 Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa ‘Yesu Kristo ngɛ mi mi sami.’ (Filipi Bi 1:8) Yesu mi mi sami ɔ ha nihi ná he jɔmi, nɛ e kaseli ɔmɛ a kpɛti yi ɔmɛ hu a bua jɔ e su nɛ ɔ he. (Yohane 20:1, 11-13, 16) Nɛ yigbayi hu suɔ kaa a hunomɛ a mi mi nɛ sa mɛ ngɛ a he.\\nNƆ HYƐMI NƆ́ KƐ HA YIGBAYI\\n10. Mɛni blɔ nɔ Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha yigbayi?\\n10 Weku ji blɔ nya tomi, nɛ bɔ nɛ pee nɛ níhi nɛ ya nɔ saminya a, e hia kaa nɔ ko nɛ nyɛɛ hɛ mi. Yesu po ngɛ Nɔ nɛ e baa e he si ha kaa e Yi. ‘Mawu ji yi kɛ ha Kristo’ kaa bɔ nɛ “nyumu ji yi kɛ ha e yo” ɔ. (1 Korinto Bi 11:3) Akɛnɛ wɔ tsuo wa ngɛ yi nɛ sa kaa waa ba wa he si ha he je ɔ, he si bami nɛ Yesu pee ha Mawu kaa e yi ɔ, ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ.\\n11. Mɛni su e sa kaa yogbayo nɛ je kpo kɛ tsɔɔ e huno, nɛ mɛni he wami enɛ ɔ ma nyɛ ma ná ngɛ nyumu ɔ nɔ?\\n11 Akɛnɛ nyumuhi yi mluku he je ɔ, a tɔ̃ɔ, nɛ behi fuu ɔ, a nyɛ we nɛ a peeɔ weku yi kpakpahi. Enɛ ɔ he ɔ, mɛni e sa kaa yogbayo nɛ pee? E sɛ kaa e gbe e huno ɔ he guɛ, aloo e ka kaa e maa ngɔ e yi yemi blɔ nya a ngɛ e dɛ. E sa kaa yogbayo nɛ kai kaa, nɔmlɔ nɛ he jɔ nɛ ngɛ kpoo ɔ ji nɔ nɛ he jua wa saminya ngɛ Mawu hɛ mi. (1 Petro 3:4) Ke yogbayo ngɛ su nɛ ɔ, e be yee ha lɛ kaa e maa ba e he si ha e huno ngɛ si himi nɛ mi wa po mi. Jehanɛ se ɔ, Baiblo ɔ de ke, “Yogbayo tsuaa yogbayo nɛ bu e huno.” (Efeso Bi 5:33) Se ke huno ɔ kplɛɛ we Kristo nɔ kaa e Yi ɔ nɛɛ? Baiblo ɔ woɔ yigbayi he wami ke: ‘Nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ, bɔ nɛ pee nɛ ke a ti ni komɛ he we Mawu munyu ɔ yi ɔ, nyɛ je mi bami nɛ tsake mɛ. E be hiae kaa a kɛ mɛ nɛ tu munyu po, ejakaa mɛ nitsɛmɛ a maa na kaa nyɛ je mi bami he tsɔ, nɛ nyɛ jeɔ bu nɛ mi kuɔ kpo.’—1 Petro 3:1, 2.\\n12. Mɛni he je nɛ tɔmi ko be he kaa yogbayo kɛ bumi maa tsɔɔ e juɛmi ngɛ níhi a he?\\n12 Nyumu ɔ heɔ yeɔ jio, e he we yi jio ɔ, ke yo ɔ kɛ bumi tsɔɔ e juɛmi kpa ko ngɛ níhi a he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e bui nyumu ɔ. Eko ɔ, bɔ nɛ e susu ha a da, nɛ ke nyumu ɔ bu tue ɔ, e he maa ba se nami ha weku ɔ tsuo. Benɛ Abraham yo Sara wo ga kpakpa ngɛ sane ko he ɔ, e ngɛ mi kaa Abraham kplɛɛ we nɔ mohu, se Mawu de lɛ ke, “pee kaa bɔ nɛ Sara de mo ɔ.” (Kane 1 Mose 21:9-12.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke huno ma e juɛmi nya si ngɛ nɔ́ ko he, nɛ pi nɔ́ ko nɛ te si kɛ wo Mawu mlaa a, e sa kaa e yo ɔ nɛ fĩ se kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si ha lɛ.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29; Efeso Bi 5:24.\\nMɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa Sara pee kɛ fɔ si ha yigbayi?\\n13. (a) Mɛni Tito 2:4, 5 wo yigbayi he wami kaa a pee? (b) Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ mi gbami kɛ gba mi pomi he?\\n13 Yogbayo ma nyɛ maa pee níhi fuu kɛ hyɛ weku ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ yigbayi nɛ “a suɔ a hunomɛ, kɛ a bimɛ . . . nɛ a ye a he nɔ saminya, nɛ a he nɛ tsɔ, nɛ a pee a he yigbayi kpakpahi nɛ le a we yi baami, nihi nɛ a mi mi jɔ, nɛ baa a he si ha a hunomɛ.” (Tito 2:4, 5) Ke yogbayo nɛ e ji binyɛ peeɔ enɛ ɔmɛ ɔ, e huno kɛ e bimɛ maa suɔ lɛ nɛ a maa bu lɛ daa. (Kane Abɛ 31:10, 28.) Se akɛnɛ nimli enyɔ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ yi mluku he je ɔ, haomihi nɛ nya wa komɛ ma nyɛ ma ha nɛ a mi ma gba, aloo a po gba a mi. Baiblo ɔ ngmɛɛ mi gbami blɔ ngɛ be komɛ a mi. Kɛ̃ ɔ, e sɛ kaa a buɔ mi gbami kaa nɔ́ ko hlɛhlɛ kɛkɛ, ejakaa Baiblo ɔ wo ga ke: “Yo kó je gba! . . . Jehanɛ hu, nyumu kó ngmɛɛ e yo he.” (1 Korinto Bi 7:10, 11) Ja nɔ kake ya bɔ ajuama pɛ loko Ngmami ɔ kplɛɛɔ nɔ kaa a ma nyɛ maa po gba a mi.—Mateo 19:9.\\nNƆ HYƐMI NƆ́ KPAKPA KƐ HA FƆLI\\n14. Kɛ Yesu kɛ jokuɛwi hi si ha kɛɛ, nɛ mɛni nɛ e sa kaa fɔli nɛ a pee ha a bimɛ?\\n14 Bɔ nɛ Yesu kɛ jokuɛwi hi si ha a ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha fɔli. Benɛ nihi ka kaa a maa tsi jokuɛwi nɛ ma Yesu ngɔ ɔ blɔ ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ ha jokuɛwi ɔmɛ nɛ a ba ye ngɔ; nyɛ ko tsi mɛ blɔ.” Baiblo ɔ de ke, kɛkɛ nɛ “e wo jokuɛwi ɔmɛ ngɛ e kɔni bɔkɔ mi, nɛ e ngɔ e ninehi ngɔ pue a nɔ, nɛ e gbaa mɛ.” (Marko 10:13-16) Bɔ nɛ Yesu ná deka ha jokuɛwi ha a, anɛ e sɛ kaa mo hu o pee ja nɔuu ha o bimɛ lo? E hia kaa o ná be fuu ha mɛ, se pi be bɔɔ kɛkɛ. E sa kaa o ná deka nɛ o kɛ tsɔɔ mɛ ní, ejakaa jã ji bɔ nɛ Yehowa fã fɔli kaa a pee.—Kane 5 Mose 6:4-9.\\n15. Mɛni fɔli ma nyɛ maa pee kɛ po a bimɛ a he piɛ?\\n15 Akɛnɛ yayami peemi ngɛ nɔ puee daa jenanɛɛ ngɛ je ɔ mi he je ɔ, e biɔ nɛ fɔli nɛ a po a bimɛ ɔmɛ a he piɛ kɛ je yakayaka nimli nɛ hlaa kaa a ma puɛ jokuɛwi ɔmɛ a he. Mo susu bɔ nɛ Yesu po e kaseli nɛ e tsɛ mɛ ke e “bimɛ” ɔ he piɛ ha a he nɛ o hyɛ. Benɛ a ma Yesu numi nɛ a ya gbe lɛ ɔ, e to blɔ nya nɛ e kaseli ɔmɛ ye a he. (Yohane 13:33; 18:7-9) E sa kaa mo fɔlɔ ɔ, o hɛ nɛ hi o he nɔ ngɛ mɔde nɛ Satan ngɛ bɔe kaa e maa ye o bimɛ ɔmɛ awi ɔ he. E he hia kaa o sɛ hlami nɛ o bɔ o bimɛ ɔmɛ kɔkɔ. * (1 Petro 5:8) Mwɔnɛ ɔ, a si himi ngɛ he lo nya, Mawu jami mi, kɛ je mi bami blɔ fa mi ɔ sɛ oslaa mi wawɛɛ pe daa.\\nMɛni fɔli ma nyɛ maa kase kɛ je bɔ nɛ Yesu kɛ jokuɛwi hi si ha a mi?\\n16. Mɛni fɔli ma nyɛ maa kase ngɛ blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsu e kaseli ɔmɛ a fã tɔmi ɔmɛ a he ní ɔ mi?\\n16 Gbɔkuɛ ɔ loko Yesu ma gbo ɔ, e kaseli ɔmɛ je atsinyɛ ngɛ a kpɛti nɔ nɛ ji ngua he. Se Yesu mi mi fu we mɛ, mohu ɔ, e kɛ suɔmi tu munyu kɛ tsɔɔ mɛ, nɛ e pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ wo mɛ ga. (Luka 22:24-27; Yohane 13:3-8) Ke fɔlɔ ji mo ɔ, anɛ o na bɔ nɛ o ma nyɛ maa kase Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke e ba kaa o gbla o bimɛ a tue lo? Niinɛ, a hia tsɔsemi, se e sa kaa a pee lɛ “bɔ nɛ sa,” se pi kɛ abofu kɔkɔɔkɔ. E sa kaa o susu o munyu tutui he saminya, nɛ e ko pee nɔ́ nɛ “yeɔ nɔ awi kaa klaate.” (Yeremia 30:11; Abɛ 12:18) E sa kaa o tsɔse o bi bɔ nɛ pee nɛ hwɔɔ se ɔ, e na kaa tsɔsemi nɛ o kɛ ha lɛ ɔ sa.—Efeso Bi 6:4; Hebri Bi 12:9-11.\\nNƆ HYƐMI NƆ́ KPAKPA KƐ HA BIMƐ\\n17. Mɛni blɔhi a nɔ Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha bimɛ ngɛ?\\n17 Anɛ bimɛ ma nyɛ maa kase ní kɛ je Yesu ngɔ lo? Ee, a ma nyɛ maa pee jã! Yesu nitsɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa bimɛ nɛ a bu a fɔli tue ha. Yesu de ke: “Nɔ́ nɛ Tsɛ ɔ tsɔɔ mi ɔ, lɔ ɔ pɛ i deɔ.” E de hu ke: “I peeɔ e suɔmi nya ní.” (Yohane 8:28, 29) Yesu bu e hiɔwe Tsɛ ɔ tue, lɔ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ deɔ bimɛ hu kaa a bu a fɔli tue. (Kane Efeso Bi 6:1-3.) Yesu ji jokuɛ nɛ ye mluku mohu, se kɛ̃ ɔ, e bu e fɔli Yosef kɛ Maria nɛ a yi mluku ɔ tue. Nɔ́ jemi ko be he kaa enɛ ɔ ha Yesu weku ɔ mi bi ɔmɛ tsuo bua jɔmi!—Luka 2:4, 5, 51, 52.\\n18. Mɛni he je Yesu bu e hiɔwe Tsɛ ɔ tue be tsuaa be, nɛ ke bimɛ bu a fɔli tue mwɔnɛ ɔ, mɛnɔmɛ lɛ a bua maa jɔ?\\n18 Anɛ bimɛ na blɔhi a nɔ nɛ a maa gu kɛ pee a ní kaa Yesu konɛ a fɔli a bua nɛ jɔ lo? E ji anɔkuale kaa be komɛ ɔ, e he waa ha bimɛ kaa a maa bu a fɔli tue, se Mawu suɔ kaa bimɛ nɛ a bu a fɔli tue. (Abɛ 1:8; 6:20) Yesu bu e hiɔwe Tsɛ ɔ tue be tsuaa be, nɛ e pee jã ngɛ haomi behi a mi po. Be ko nɛ e ba kaa Yesu nɛ pee Mawu suɔmi nya ní ko nɛ he wa a, Yesu de ke: “Je nɔ́ nami kplu nɛ ɔ [nɔ́ ko nɛ a bi kaa e pee] kɛ je ye blɔ mi.” Se kɛ̃ ɔ, Yesu pee nɔ́ nɛ Mawu bi kaa e pee ɔ, ejakaa e le kaa e Tsɛ ɔ le nɔ́ nɛ hi ha lɛ. (Luka 22:42) Ke bimɛ bu a fɔli tue ɔ, a fɔli kɛ a Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ bua maa jɔ. *—Abɛ 23:22-25.\\nKe e ba kaa a ka jokuɛwi konɛ a pee nɔ́ nɛ dɛ ɔ, mɛni he e sa kaa a susu?\\n19. (a) Mɛni blɔ nɔ Satan guɔ kɛ kaa jokuɛwi? (b) Ke bimɛ kɛ a he ya wo je mi bami yayami mi ɔ, kɛ e maa sa a fɔli a he ha kɛɛ?\\n19 Abosiami ka Yesu, nɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa e maa ka jokuɛwi hu konɛ a pee níhi nɛ dɛ. (Mateo 4:1-10) Satan Abosiami guɔ juami bi a nɔ nyɛmi nɛ e nya tsimi yee ɔ nɔ nɛ e kɛ mlɔɔ mɛ. Lɛɛ hyɛ bɔ nɛ e he hia saminya kaa jokuɛwi kɛ nimli yayamihi be bɔe! (1 Korinto Bi 15:33) Yakob biyo Dina kɛ nihi nɛ ja we Yehowa ya bɔ huɛ, nɛ enɛ ɔ ngɔ haomihi fuu kɛ ba. (1 Mose 34:1, 2) Hyɛ bɔ nɛ e maa dɔ weku ɔ ha ke e ba kaa weku ɔ mi nɔ ko ya bɔ ajuama!—Abɛ 17:21, 25.\\nNƆ́ TITLI NƐ HAA WEKU SI HIMI PEEƆ BUA JƆMI\\n20. Mɛni e sa kaa weku ɔ mi bi tsuo nɛ pee konɛ a ná bua jɔmi ngɛ weku ɔ mi?\\n20 Ke a ngɔ Baiblo ga womi kɛ tsu ní ɔ, e haa nɛ haomihi nɛ baa ngɛ weku ɔ mi ɔ he ní tsumi yi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ titli nɛ haa weku si himi peeɔ bua jɔmi ji Baiblo ga womi nɛ a kɛ ma tsu ní. Lɔ ɔ he ɔ, hunomɛ, nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ, nɛ nyɛɛ kɛ mɛ nɛ hi si kaa bɔ nɛ Yesu kɛ asafo ɔ hi si ɔ. Yigbayi, nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ, nɛ nyɛɛ kase yo kpakpa a nɛ a tu e he munyu ngɛ Abɛ 31:10-31 ɔ. Fɔli, nyɛ tsɔse nyɛ bimɛ. (Abɛ 22:6) Tsɛmɛ, ‘nyɛɛ hyɛ nyɛ we ɔ nɔ saminya.’ (1 Timoteo 3:4, 5; 5:8) Nɛ nyɛ bimɛ, nyɛɛ bu nyɛ fɔli tue. (Kolose Bi 3:20) Nɔ ko nɔ ko be weku ɔ mi nɛ ye mluku, nɔ tsuaa nɔ tɔ̃ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ ba nyɛ he si, nɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ sibi a tɔmihi kɛ pa.\\n21. Mɛni ní kpakpahi blɔ lɛ wa ngɛ hyɛe, nɛ amlɔ nɛ ɔ, kɛ wa maa pee kɛɛ konɛ wa weku si himi nɛ pee bua jɔmi?\\n21 Niinɛ, ga womi kɛ blɔ tsɔɔmi kpakpahi fuu nɛ kɔɔ weku si himi he ngɛ Baiblo ɔ mi. Jehanɛ hu, Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ kaa Mawu maa ngɔ je ehe kɛ ba, nɛ zugba a maa pee paradeiso, he nɛ Yehowa jali nɛ a ngɛ bua jɔmi maa hi si ngɛ. (Kpojemi 21:3, 4) Hyɛ ní kpakpahi nɛ ma ngɛ wa hɛ mi ha! Amlɔ nɛ ɔ po ke wa ngɔ Mawu blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi kɛ tsu ní ɔ, wa weku si himi ma nyɛ maa pee bua jɔmi.\\n^ kk. 15 O ma nyɛ maa na yemi kɛ buami kɛ ha bimɛ a he piɛ pomi ngɛ womi nɛ ji, Learn From the Great Teacher, nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ yi 32 ɔ mi.\\n^ kk. 18 Benɛ e da kaa bi ma nyɛ ma gbo e fɔlɔ nɔ tue pɛ ji, ke fɔlɔ ɔ de lɛ kaa e pee nɔ́ ko nɛ kɛ Mawu mlaa a kɔ we ɔ.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:29.\\nE sa kaa hunomɛ nɛ a suɔ a yi ɔmɛ kaa bɔ nɛ a suɔ mɛ nitsɛmɛ a he ɔ.—Efeso Bi 5: 25-29.\\nE sa kaa yigbayi nɛ a suɔ a weku ɔ, nɛ a bu a hunomɛ.—Tito 2:4, 5.\\nE sa kaa fɔli nɛ a suɔ a bimɛ, a tsɔɔ mɛ ní, nɛ a po a he piɛ.—5 Mose 6:4-9.\\nE sa kaa bimɛ nɛ a bu a fɔli tue.—Efeso Bi 6:1-3.\\nMoo kase bɔ nɛ blɔ nya tomi nɛ ɔ maa ye bua mo konɛ huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi o kɛ Mawu nyɛ kpɛti, kɛ bɔ nɛ bua jɔmi maa hi o weku ɔ mi ha.","num_words":3794,"character_repetition_ratio":0.055,"word_repetition_ratio":0.012,"special_characters_ratio":0.326,"stopwords_ratio":0.482,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ Baiblo Mi Munyuhi Tsuo Daa Si Kɛ Ha Nɔ́ Ko Lo? | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Cambodian Dangme English Ewe French Ga Greenlandic Italian Kimbundu Kwangali Kwanyama Lingala Maltese Myanmar Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahitian Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\nMɛni he je nɛ ligbi etɛ nɛ ɔ, wa pɔɛ ngmami ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kaa Baiblo mi munyu komɛ daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ?\\nSeptember 15, 1950 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ mi kaa Baiblo mi munyu komɛ daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se. Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa ni komɛ nɛ Baiblo ɔ tu a he munyu ɔ daa si kɛ ha nɔmlɔ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se, nɛ jã kɛ̃ nɛ nɔ́ ko, aloo nɔ́ ko nɛ ya nɔ ɔ hu daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se.\\nBe ko nɛ be ɔ, wa tsɔɔ nya ngɛ wa womi ɔmɛ a mi kaa nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ kaa Debora, Elihu, Yefta, Hiob, Rahab, Rebeka, kɛ ni kpa komɛ daa si kɛ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, aloo “nimli asafo” ɔ. (Kpojemi 7:9) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa tsɔɔ nya kaa Yefta, Hiob, kɛ Rebeka daa si kɛ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, nɛ Debora kɛ Rahab hu daa si kɛ ha nimli asafo ɔ. Se be saii ji nɛ ɔ, waa kɛ níhi tui níhi a he jã hu. Mɛni he je?\\nTo bi ɔ nɛ blema Israel bi ɔmɛ gbeɔ ke a ngɛ Hetsɔmi ɔ yee ɔ da si kɛ ha nɔ́ ko.—4 Mose 9:2\\nNƆ́ NƐ E DAA SI KƐ HA\\nPaulo tsɔɔ kaa Kristo ji “to bi nɛ a gbeɔ Hetsɔmi nyami be” ɔ nɛ.—1 Korinto Bi 5:7\\nNgmami ɔ nitsɛ tsɔɔ kaa ni komɛ nɛ a wo a ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔmlɔ ngua ko, aloo nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Galatia Bi 4:21-31 ɔ, bɔfo Paulo tsɔɔ kaa munyu ko nɛ ya nɔ nɛ kɔɔ yi enyɔ komɛ a he ɔ “daa si ngɛ ní pɔtɛɛ komɛ a nane mi.” Kekleekle yo ɔ ji Hagar, nɛ ji Abraham mawayo ɔ. Paulo tsɔɔ mi kaa Hagar daa si kɛ ha Israel ma a, nɛ Yehowa gu Mose Mlaa a nɔ nɛ e kɛ mɛ pee e ma. Yo enyɔne ɔ ji “yo odehe,” nɛ ji Abraham yo Sara. Sara daa si kɛ ha Mawu yo ɔ, nɛ ji Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ. Paulo tu Melkizedek nɛ e ji osɔfo kɛ matsɛ ɔ hu he munyu, nɛ e tsɔɔ kaa Melkizedek kɛ Yesu je a he ngɛ níhi fuu a mi. (Hebri Bi 6:20; 7:1-3) Jehanɛ hu ɔ, Paulo ngɔ gbalɔ Yesaya kɛ e binyumu ɔmɛ kɛ to Yesu kɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he. (Hebri Bi 2:13, 14) Yehowa mumi ɔ lɛ ye bua Paulo nɛ e ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ to níhi a he ɔ nɛ, enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ nɔ́ mi mami kaa níhi tsuo nɛ e de ɔ da.\\nSe ke Baiblo ɔ ngɔ nɔ ko kɛ da si kɛ ha nɔ ko nɛ maa ba hwɔɔ se po ɔ, e sɛ nɛ wa susu kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ jamɛatsɛ ɔ he ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Paulo tsɔɔ kaa Melkizedek daa si kɛ ha Yesu. Se abolo kɛ wai nɛ Melkizedek kɛ ya ha Abraham benɛ e ye matsɛmɛ eywiɛ ɔmɛ a nɔ kunimi ɔ lɛɛ, Paulo wui ta. Enɛ ɔ he ɔ, wa be nɔ́ ko nɛ wa maa da nɔ ngɛ Ngmami ɔ mi kɛ hla nɔ́ tsuaa nɔ́ mi fitsofitso.—1 Mose 14:1, 18.\\nNgɛ Kristo gbenɔ se jeha lafa komɛ a se ɔ, womi ngmali komɛ pee ní komɛ nɛ dɛ blɔ kulaa. Ke wa ma de ɔ, a tsɔɔ kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ko nɛ maa ba hwɔɔ se. Womi ko nɛ ji The International Standard Bible Encyclopaedia a tu munyu ko kɛ kɔ tsɔɔmihi nɛ Origen, Ambrose, kɛ Jerome, tsɔɔ ɔ he. E de ke: “A suɔ kaa a maa tsɔɔ kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ko, nɔ́ ɔ he hia jio, e he hia we jio, nɛ a pee jã hulɔ. A susu kaa anɔkuale munyu komɛ hɔ wo ní nyafinyafihi kɛ níhi nɛ nihi peeɔ daa ligbi nɛ a tu he munyu ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ se. . . . A tsɔɔ po kaa benɛ Yi Wami Helɔ ɔ te si nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ɔ, lo 153 nɛ kaseli ɔmɛ gbe jamɛ a gbɔkuɛ ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ko!”\\nWomi ngmalɔ kpa ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Augustine nɛ e je Hippo ɔ hu tu abolo bɔbɔɛ enuɔ nɛ a kɛ ngma pee, kɛ lo enyɔ nɛ Yesu kɛ lɛ nihi 5,000 ɔ he munyu. E tsɔɔ kaa jamɛ a Baiblo mi munyu ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ko. Augustine tsɔɔ kaa abolo enuɔ nɛ a kɛ ngma pee ɔ daa si kɛ ha kekleekle womi enuɔ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ. Nɛ akɛnɛ nihi susu kaa ngma komɛ hi pe ngma nɛ a kɛ pee jamɛ a abolo ɔ he je ɔ, enɛ ɔ tsɔɔ kaa “Somi He ɔ” hi pe “Somi Momo ɔ.” E tsɔɔ hu kaa lo enyɔ ɔmɛ daa si kɛ ha matsɛ ko kɛ osɔfo ko. Womi mi lelɔ kpa ko hu tsɔɔ kaa bitɛte blɔ nya nɛ Yakob ngɔ flɔɔ tsutsu kɛ he ngɛ Esau dɛ ɔ, daa si kɛ ha hɛ nɔ kami nɛ adesahi ngɛ kaa a maa ya hiɔwe nɛ Yesu ngɔ e muɔ kɛ he ha mɛ ɔ!\\nKe o nui nya tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a sisi ɔ, lɛɛ e sa nɛ o na kaa nyagba ngɛ he. Adesa ko be nyɛe maa le Baiblo mi munyuhi nɛ a daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se kɛ ní nɛmɛ nɛ dɛ si ha nɔ́ ko. Ke jã a, lɛɛ mɛni lɛ nile ngɛ mi kaa waa pee? Ke Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ ko daa si kɛ ha nɔmlɔ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se, aloo Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ́ ko, aloo nɔ́ ko nɛ ya nɔ daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, wa kplɛɛɔ nɔ. Se ke Ngmami ɔ de we nɔ́ ko kaa jã a, e sɛ nɛ wa de ke Baiblo mi munyu ko daa si kɛ ha nɔ́ ko.\\nLɛɛ kɛ wa ma plɛ kɛ nu ní komɛ nɛ ya nɔ, aloo nɔ hyɛmi ní komɛ nɛ wa kaneɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a sisi ha kɛɛ? Bɔfo Paulo ngma ke: ‘Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ ngmami ɔmɛ a mi ɔ, a ngma konɛ a kɛ tsɔɔ wɔ ní. Kɛkɛ ɔ, ngmami ɔmɛ ma ha wa maa to wa tsui si, nɛ a maa wo wɔ he wami nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi.’ (Roma Bi 15:4) Paulo ngma womi nɛ ɔ ya ha Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, e ngɛ mɛ dee kaa a ma nyɛ ma ná Baiblo mi munyuhi a he se. Se kɛ je jamɛ a be ɔ mi ɔ, Kristofohi tsuo nɛ “to kpa” amɛ hu piɛɛ he ɔ ná munyuhi nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ a he se.—Yohane 10:16; 2 Timoteo 3:1.\\nSe Baiblo mi munyu komɛ ngɛ nɛ e kɔ we nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ pɛ, aloo “to kpa” amɛ pɛ, aloo Kristo se nyɛɛli komɛ nɛ a hi si ngɛ be pɔtɛɛ ko mi ngɛ yi nɔ sane mi ɔ pɛ a he. Mohu ɔ, Mawu sɔmɔli nɛ a hi si blema a ná Baiblo mi munyuhi fuu a he se, nɛ Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ngɛ he se náe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sɛ nɛ wa de ke amanehlu nɛ Hiob na a daa si kɛ ha amanehlu nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ na ngɛ Kekleekle Je Mi Ta a mi ɔ pɛ. Mawu we bi fuu, nyumuhi kɛ yihi, nihi nɛ a pɔ mɛ nu, kɛ “to kpa” amɛ tsuo naa amanehlu kaa Hiob, nɛ a kaseɔ nɔ́ ko kɛ jeɔ Hiob sane ɔ mi. A ‘nu bɔ nɛ Hiob to e tsui si ha, nɛ́ nyagbe ɔ, Yehowa ha e ná ní babauu ɔ. Yehowa mi mi jɔ, nɛ e naa mɔbɔ.’—Yakobo 5:11.\\nMwɔnɛ ɔ, ngɛ wa we asafo ɔmɛ a mi ɔ, wa ngɛ nyɛmimɛ yihi anɔkualetsɛmɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a ngɛ kaa Debora, kɛ nihewi nɛ a ji asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ kaa Elihu. Jehanɛ hu ɔ, wa ngɛ blɔ gbali nɛ a ngɛ kã, nɛ a hɛ mi hu wa kaa Yefta, nɛ jã kɛ̃ wa ngɛ nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ nɛ a toɔ a tsui si kaa Hiob. Mwɔnɛ ɔ, wa bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ha nɛ wa nine su “nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ ngmami ɔ mi ɔ” nɔ, konɛ ‘ngmami ɔmɛ nɛ ha waa to wa tsui si, nɛ a wo wɔ he wami, konɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi’!\\nEnɛ ɔ he ɔ, wa bɔɛ mɔde kaa wa ma hla nɔ́ nɛ Baiblo mi munyu tsuaa munyu daa si kɛ ha, aloo bɔ nɛ Baiblo mi munyu tsuaa munyu maa ba mi ha hwɔɔ se. Mohu ɔ, su kpakpahi nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ ji nɔ́ titli nɛ a tuɔ he munyu ngɛ wa womi ɔmɛ a mi.\\nSane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ—March 2015","num_words":1653,"character_repetition_ratio":0.101,"word_repetition_ratio":0.029,"special_characters_ratio":0.284,"stopwords_ratio":0.472,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Noa Weku ɔ Ná Yi Baami Ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ Mi | Baiblo Mi Ní Kasemi Kɛ Ha Jokuɛwi\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Arabic Armenian Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Bicol Bislama Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuabo Cibemba Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Edo Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Herero Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibinda Igbo Iloko Indonesian Irish Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Kabiye Kabuverdianu Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kwangali Kwanyama Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Luo Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Mam Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mixe Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Ngabere Nias Nigeria Pidgin Norwegian Nyungwe Nzema Okpe Ossetian Otetela Pangasinan Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Samoan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Sunda Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tandroy Tarascan Tatar Telugu Thai Tiv Tojolabal Totonac Tshwa Tsonga Turkish Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uruund Valencian Venda Vezo Vietnamese Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nNÍ KASEMI 6\\nNoa kɛ e weku ɔ, kɛ lohwe ɔmɛ ya sɛ daka a mi. Yehowa nga sinya a, kɛkɛ nɛ hiɔmi bɔni nɛmi. Hiɔmi ɔ nɛ wawɛɛ, nɛ daka a ba da nyu ɔ hɛ mi. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, nyu ɔ ha zugba a nɔ tsuo. Nihi nɛ a be daka a mi, nɛ ji nimli yayami ɔmɛ tsuo gbo. Se akɛnɛ Noa kɛ e weku ɔ ngɛ daka a mi he je ɔ, a gbo we. Hyɛ bɔ nɛ a bua maa jɔ ha kaa a bu Yehowa tue.\\nHiɔmi ɔ nɛ nyɔ kɛ pia ligbi 40 loko e kpa. Nyu ɔ bɔni miimi bɔɔbɔɔbɔɔ. Nyagbe kulaa a, daka a ya sa si ngɛ yoku ɔmɛ a nɔ. Se loloolo ɔ, nyu fuu ha zugba a nɔ, enɛ ɔ he ɔ, Noa kɛ e weku ɔ nyɛ we nɛ a je kpo ngɛ daka a mi.\\nBɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, nyu ɔ ba mii. Noa kɛ e weku ɔ hi daka a mi pe jeha kake. Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa de mɛ ke a je kpo ngɛ daka a mi konɛ a ya hi zugba nɛ pee kaa je ehe ɔ nɔ. A bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa he a yi wami. Enɛ ɔ he ɔ, a sã afɔle kɛ na Yehowa si.\\nYehowa bua jɔ afɔle nɛ a sã ha lɛ ɔ he. Yehowa wo si kaa e be nyu kpekpemi ngɔe kɛ kpata níhi nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ a hɛ mi hu. E ha nɛ alale po ngɛ bɔku ɔ mi kɛ tsɔɔ kaa e maa ye jamɛ a si womi ɔ nɔ. Lɔ ɔ ji kekleekle alale nɛ po. Anɛ o na alale hyɛ lo?\\nEnɛ ɔ se ɔ, Yehowa de Noa kɛ e weku ɔ kaa a fɔ nɛ a he nɛ hiɛ fuu ngɛ zugba a nɔ.\\n‘Noa ya sɛ daka a mi, nɛ nihi yɔse we kɛ ya si benɛ Nyu Kpekpemi ɔ ba nɛ e ba muɔ mɛ tsuo kɛ ho.’​​—Mateo 24:38, 39\\nSane bimihi: Benɛ Yehowa nga daka a nya se ɔ, mɛni ba? Be fɛɛ be nɛ wa maa na alale ɔ, mɛni e sa kaa wa kai?","num_words":616,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.22,"stopwords_ratio":0.292,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.987,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Abɛbua ni Kɔɔ Talɛntai lɛ Ahe | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Blɔfo Cakchiquel (Western) Cambodia Dangme Ewe French Ga Garifuna Greenland Hmong (White) Italia Kimbundu Kwangali Kwanyama Lingala Malta Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Portugal Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahiti Tlapanec Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\n“Ehã mɔ kome talɛntai enumɔ, mɔ kome hu enyɔ, ni mɔ kroko hu ekome.”—MATEO 25:15.\\nMɛni hewɔ Yesu gba abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ?\\nMɛɛ be Nuŋtsɔ lɛ baaba ni ekɛ enyɔji lɛ ababu akɔntaa?\\nMɛni wɔkaseɔ yɛ abɛbua nɛɛ mli?\\n1, 2. Mɛni hewɔ Yesu gba abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ?\\nYESU gba abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ koni ekɛhã esɛɛnyiɛlɔi lɛ ale sɔ̃ ni kã amɛnɔ. Shi abɛbua nɛɛ kɔɔ Yesu kaselɔi fɛɛ ahe. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔhiɛnɔkamɔ ji akɛ wɔbaaya ŋwɛi jio, wɔbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ jio, esa akɛ wɔnu abɛbua nɛɛ shishi.\\n2 Mɛɛ be Yesu gba abɛbua nɛɛ? Egba abɛbua nɛɛ be ni etsɔɔ ekaselɔi lɛ okadi ni baatsɔɔ akɛ ebɔi nɔyeli, ni naagbee gbii lɛ eje shishi lɛ. (Mateo 24:3) No hewɔ lɛ, abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ fata nakai okadi lɛ he, ni abɛbua nɛɛ miiba mli yɛ wɔbe nɛɛ mli.\\n3. Mɛni wɔkaseɔ yɛ abɛbuai ni yɔɔ Mateo yitso 24 kɛ 25 lɛ amli?\\n3 Be ni Yesu wieɔ naagbee lɛ he okadi lɛ he lɛ, egba abɛbuai ejwɛ komɛi, ni amɛteŋ ekome ji abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ. Abɛbuai ejwɛ nɛɛ fɛɛ wieɔ sui pɔtɛi ni esa akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ aná lɛ ahe. Wɔbaanyɛ wɔkane abɛbuai nɛɛ yɛ Mateo 24:45 kɛyashi yitso 25:46 lɛ. Klɛŋklɛŋ abɛbua lɛ kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he. Nyɔŋ anɔkwafo nɛɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi fioo komɛi ni tsuɔ nii akɛ kuu kɛtsɔɔ Yehowa webii lɛ nii. Esa akɛ mɛi nɛɛ aye anɔkwa ni amɛhã amɛhiɛ akã shi. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Abɛbua ni ji enyɔ lɛ kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe. Yesu gba abɛbua nɛɛ kɛbɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɔkɔ akɛ esa akɛ amɛsaa amɛhe amɛto ni amɛhã amɛhiɛ ahi amɛhe nɔ, ejaakɛ amɛleee gbi loo ŋmɛlɛtswaa nɔ ni ebaaba. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Abɛbua ni ji etɛ ni Yesu gba lɛ ji nɔ ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ. Etsɔ abɛbua nɛɛ nɔ ehã mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ le akɛ, akɛ Kristofoi lɛ, sɔ̃i komɛi jwere amɛnɔ ni no hewɔ lɛ esa akɛ amɛtsu nii waa. Naagbee lɛ, Yesu gba abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ. Mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahewɔ Yesu gba abɛbua nɛɛ. Ehã efee faŋŋ ehã amɛ akɛ, esa akɛ amɛye anɔkwa ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛfi enyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ asɛɛ. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Wɔbaawie abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli.\\nNUU KO HÃ ENYƆJI SHIKA BABAOO\\n4, 5. Namɔ nuu ni yɔɔ abɛbua lɛ mli lɛ damɔ shi kɛhã? Mɛni ji talɛnta?\\n4 Kanemɔ Mateo 25:14-30. Yɛ abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ mli lɛ, Yesu wie nuu ko ni fã gbɛ lɛ he. Yesu gba abɛbua kroko ni tamɔ abɛbua nɛɛ nɔŋŋ. Nakai abɛbua lɛ kɔɔ nuu ko ni fã gbɛ koni eyaŋɔ maŋtsɛyeli hewalɛ ehã ehe lɛ he. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) (Luka 19:12) Kɛjɛ jeeŋmɔ beebe lɛ, wɔwoji lɛ etsɔɔ mli akɛ, hii ni awie amɛhe yɛ abɛbuai enyɔ nɛɛ amli lɛ damɔ shi kɛhã Yesu be ni etee ŋwɛi yɛ afi 33 lɛ. Shi be ni Yesu tee ŋwɛi lɛ, awooo lɛ Maŋtsɛ amrɔ nɔŋŋ. Emɛ kɛyashi afi 1914, be ni aŋɔ “ehenyɛlɔi lɛ afee enajiashi maaŋoo” lɛ.—Hebribii 10:12, 13.\\n5 Nuu ni Yesu wie ehe yɛ abɛbua lɛ mli lɛ hiɛ talɛntai kpaanyɔ. Enɛ jeee shika bibioo! * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Dani nuu lɛ baashi lɛ, ekɛ shika nɛɛ hã enyɔji lɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ, amɛkɛ shika lɛ atsu nii koni amɛná eko amɛgbe yi amɛhã lɛ. Taakɛ eji yɛ nuu lɛ gbɛfaŋ lɛ, Yesu hu yɛ nɔ ko ni jara wa waa kɛhã lɛ. Mɛni ji no? No ji nitsumɔ ni etsu be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ.\\n“Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ ni nyɛkwɛa ŋmɔji lɛ, akɛ amɛgba futaa ni sa kpamɔ”\\n6, 7. Mɛni talɛntai lɛ damɔ shi kɛhã?\\n6 Yesu kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ shwɛɛɛ kwraa. Shiɛmɔ ni eshiɛ lɛ hã mɛi babaoo batsɔmɔ ekaselɔi. (Kanemɔ Luka 4:43.) Shi ele akɛ nitsumɔ babaoo yɛ ni esa akɛ atsu, ejaakɛ mɛi babaoo yɛ lolo ni baabo sane kpakpa lɛ toi. Ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ ni nyɛkwɛa ŋmɔji lɛ, akɛ amɛgba futaa ni sa kpamɔ.” (Yohane 4:35-38) Okwaafonyo kpakpa ko bɛ ni baashi ŋmɔ ko ni egba futaa ni sa kpamɔ lɛ ni efite. Yesu hu efeee nakai. No hewɔ lɛ, be ni eshwɛ fioo ni ebaaku esɛɛ eya ŋwɛi lɛ, efã esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Nyɛyaa nyɛyafea mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ mli lɛ kaselɔi.” (Mateo 28:18-20) Lɛɛlɛŋ, Yesu hã esɛɛnyiɛlɔi lɛ jwetri ko ni jara wa waa, no ji shiɛmɔ nitsumɔ lɛ.—2 Korintobii 4:7.\\n7 Nuu ni yɔɔ abɛbua lɛ mli lɛ hã enyɔji lɛ shika babaoo, ni Yesu hu tuu kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ ewo esɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ adɛŋ. (Mateo 25:14) No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane naa akɛ talɛntai lɛ damɔ shi kɛhã sɔ̃ ni kã Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ akɛ amɛshiɛ ni amɛfee mɛi kaselɔi lɛ.\\n8. Eyɛ mli akɛ esoro shika abɔ ni nyɔji lɛ anuŋtsɔ lɛ hã amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ moŋ, shi mɛni ekpa gbɛ akɛ amɛbaafee?\\n8 Yesu kɛɛ akɛ nyɔji lɛ anuŋtsɔ lɛ hã nyɔji lɛ ateŋ mɔ kome talɛntai enumɔ, ehã mɔ kroko hu talɛntai enyɔ, ni ehã mɔ ni ji etɛ lɛ talɛnta kome. (Mateo 25:15) Eyɛ mli akɛ esoro shika abɔ ni nyɔji lɛ anuŋtsɔ lɛ hã amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ moŋ, shi ekpa gbɛ akɛ amɛ fɛɛ amɛbaabɔ mɔdɛŋ ni amɛná shika lɛ eko amɛgbe nɔ ni ehã amɛ lɛ yi amɛhã lɛ. Nakai nɔŋŋ Yesu hu kpaa gbɛ akɛ esɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ baatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. (Mateo 22:37; Kolosebii 3:23) Yɛ afi 33 Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ, Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ bɔi mɛi ni jɛ jeŋmaji fɛɛ anɔ lɛ kaselɔi feemɔ. Ni kɛ́ wɔkane Bɔfoi awolo lɛ, wɔnaa faŋŋ akɛ amɛtsu nii waa diɛŋtsɛ. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)—Bɔfoi 6:7; 12:24; 19:20.\\nBƆ NI NYƆJI LƐ KƐ TALƐNTAI LƐ TSUƆ NII YƐ NAAGBEE GBII LƐ AMLI\\n9. (a) Mɛni nyɔji anɔkwafoi enyɔ lɛ kɛ shika ni ahã amɛ lɛ fee, ni mɛni wɔkaseɔ yɛ mli? (b) Mɛni esa akɛ mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ afee?\\n9 Klɛŋklɛŋ nyɔji enyɔ ni kɛ amɛnuŋtsɔ lɛ shika lɛ tsu nii jogbaŋŋ lɛ damɔ shi kɛhã nyɛmimɛi hii kɛ yei ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ wala mli yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ. Nyɛmimɛi nɛɛ kɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ etsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, titri lɛ kɛjɛ afi 1919. Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, esoro shika abɔ ni ahã nyɔji enyɔ nɛɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ. Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ ayɛ Kristofoi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu kui srɔtoi enyɔ. Nyɔji enyɔ lɛ fɛɛ tsu nii waa ni amɛku shika ni ahã amɛ lɛ amɛbɔ he toi enyɔ. Shi ani mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ pɛ akpaa gbɛ akɛ amɛbaatsu nii waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Dabi. Yesu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ tsɔɔ wɔ akɛ, esa akɛ mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ aye abua mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ni amɛye amɛ anɔkwa. Amɛnaa lɛ akɛ eji hegbɛ kpele akɛ amɛaaye amɛbua mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ. Lɛɛlɛŋ, Yehowa webii lɛ fɛɛ miitsu nii waa akɛ “tooku kome” yɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ mli.—Yohane 10:16.\\n10. Mɛni ji nɔ kome ni hãa wɔnaa faŋŋ akɛ wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli?\\n10 Yesu miikpa gbɛ akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ fɛɛ baatsu nii waa koni amɛye amɛbua mɛi babaoo ni amɛbatsɔmɔ kaselɔi. Nakai pɛpɛɛpɛ ekaselɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ fee. Akɛni abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ kɔɔ naagbee gbii ni wɔyɔɔ mli nɛɛ ahe hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi akɛ, ‘Ani Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ miitsu nitsumɔ ni ekɛwo amɛdɛŋ lɛ?’ Hɛɛ, amɛmiitsu. Ŋmɛnɛ lɛ, aashiɛ sane kpakpa lɛ fe bei fɛɛ ni eho, ni mɛi babaoo miitsɔmɔ kaselɔi. Hiɛdɔɔ ni Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ fɛɛ kɛtsuɔ nii lɛ hewɔ lɛ, abaptisiɔ mɛi akpei ohai abɔ daa afi. Mɛi nɛɛ bafataa Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe kɛtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Nitsumɔ ni atsuɔ nɛɛ, kɛ yibii ni ewoɔ lɛ, hãa anaa faŋŋ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji naagbee lɛ he okadi ni Yesu kɛhã lɛ fã ko ni he hiaa waa. Enɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔwie kɛ nɔmimaa akɛ, Yesu yɛ enitsulɔi lɛ ahe miishɛɛ!\\nYesu ehã etsuji lɛ jwetri ko ni jara wa waa, no ji sɔ̃ ni he hiaa waa ni kã amɛnɔ akɛ amɛshiɛ lɛ (Kwɛmɔ kuku 10)\\nMƐƐ BE NUŊTSƆ LƐ BAABA?\\n11. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ akɛ Yesu baaba ni ekɛ enyɔji lɛ ababu akɔntaa yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ?\\n11 Yesu wie yɛ abɛbua lɛ mli akɛ: “Be kplaŋŋ sɛɛ lɛ, nakai nyɔji lɛ anuŋtsɔ lɛ ba, ni ekɛ amɛ babu akɔntaa.” (Mateo 25:19) Yesu, ni ji Nuŋtsɔ lɛ, baafee enɛ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ naagbee gbɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Yɛ Yesu gbalɛ ni aŋma yɛ Mateo yitso 24 kɛ 25 lɛ mli lɛ, ewie ebaa lɛ he shii abɔ. Be ni Yesu wieɔ wɔsɛɛ be kojomɔ ni ebaatsu he nii yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ he lɛ, ewie akɛ mɛi baana “gbɔmɔ Bi lɛ akɛ eeba yɛ ŋwɛi atatui lɛ anɔ.” Agbɛnɛ hu, ebɔ esɛɛnyiɛlɔi ni baahi shi yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ kɔkɔ ni amɛya nɔ amɛbu. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛleee gbi nɔ ni nyɛ-Nuŋtsɔ lɛ baaba,” ni ewie hu akɛ, “Nɔ ŋmɛlɛtswaa ni nyɛsusuuu akɛ no ni lɛ, gbɔmɔ Bi lɛ baaba.” (Mateo 24:30, 42, 44) No hewɔ lɛ, yɛ abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ mli lɛ, be ni Yesu baaba ni ebakojo mɛi, ni ekpata Satan je lɛ hiɛ lɛ nɔŋŋ he ewieɔ lɛ. *—Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.\\n12, 13. (a) Mɛni nuŋtsɔ lɛ kɛɛ nyɔji enyɔ lɛ? Ni mɛni hewɔ? (b) Mɛɛ be abaasɔo mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ anaa nɔ ni ji naagbee nɔ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Amɛnine Shɛɔ Juromɔnɔ lɛ nɔ kɛ́ Amɛgboi.”) (d) Mɛɛ juromɔnɔ mɛi ni fata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe kɛshiɛ lɛ baaná?\\n12 Be ni nyɔji lɛ anuŋtsɔ lɛ ba lɛ, ena akɛ nyɔŋ ni ehã lɛ talɛntai enumɔ lɛ ená enumɔ efata he, ni mɔ ni ehã lɛ talɛntai enyɔ lɛ hu ená enyɔ efata he. Nuŋtsɔ lɛ kɛɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ: “Aekoo, nyɔŋ kpakpa kɛ anɔkwafo! Oye anɔkwa yɛ nii fioo he. Maŋɔ bo mato nibii babaoo nɔ.” (Mateo 25:21, 23) Kɛ́ Yesu, ni ji Nuŋtsɔ lɛ, ba wɔsɛɛ lɛ, mɛni ebaafee?\\n13 Kɛ́ eshwɛ fioo ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba lɛ, Nyɔŋmɔ baasɔo mɛi ni afɔ amɛ mu ni tsuɔ nii waa ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lolo yɛ nakai beiaŋ lɛ anaa nɔ ni ji naagbee nɔ. Ni tsɔɔ akɛ ebaakpɛlɛ amɛnɔ kwraa. (Kpojiemɔ 7:1-3) No sɛɛ lɛ, Yesu baaŋɔ amɛ kɛya ŋwɛi dani Harmagedon ta lɛ aje shishi; no baafee amɛjuromɔnɔ. Ni mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ní fata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe kɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hu? Kɛ́ Yesu bɔi mɛi kojomɔ lɛ, ebaabu mɛi nɛɛ akɛ gwantɛŋi. Ni yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ, ebaahã amɛ wala yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ juromɔnɔ.—Mateo 25:34.\\nNYƆŊ FƆŊ KƐ ANIHAOLƆ LƐ\\n14, 15. Ani nɔ ni Yesu wie yɛ abɛbua lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi babaoo batsɔmɔ mɛi fɔji kɛ anihaolɔi? Tsɔɔmɔ mli.\\n14 Yesu wie nyɔŋ ni ahã lɛ talɛnta kome lɛ hu he yɛ abɛbua lɛ mli. Nyɔŋ nɛɛ kɛ shika ni ahã lɛ lɛ tsuuu nii ní ebaaná eko efata he, ni asaŋ ekɛyahãaa shikatolɔi hu, koni ená he kpa. Moŋ lɛ, eyafũ shika lɛ. Nuŋtsɔ lɛ kɛɛ nakai nyɔŋ lɛ akɛ eji nyɔŋ fɔŋ kɛ anihaolɔ. Enuŋtsɔ lɛ he talɛnta lɛ yɛ edɛŋ ni ekɛhã klɛŋklɛŋ nyɔŋ lɛ. No sɛɛ lɛ, ehã ashɛ nyɔŋ fɔŋ lɛ afɔ̃ “agbonaa duŋ lɛ mli,” ni jɛmɛ eyafo yɔɔ yɛ.—Mateo 25:24-30; Luka 19:22, 23.\\n15 Ani wiemɔ ni Yesu wie akɛ nyɔji etɛ lɛ ateŋ mɔ kome ji mɔ fɔŋ kɛ anihaolɔ lɛ, tsɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ amlijaa etɛ mli ekome baafee amɛnii tamɔ nakai nyɔŋ lɛ? Dabi, etsɔɔɔ nakai. Abɛbuai enyɔ krokomɛi ni Yesu gba lɛ yeɔ buaa wɔ ni wɔleɔ enɛ. Yɛ abɛbua ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ he lɛ mli lɛ, Yesu wie nyɔŋ fɔŋ ko ni wa nyɔji krokomɛi ayi lɛ he. Nɔ ni Yesu wie nɛɛ etsɔɔɔ akɛ mɛi ni feɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ ateŋ mɔ ko baafee mɔ fɔŋ. Moŋ lɛ, ewie nakai kɛbɔ mɛi ni afɔ amɛ mu ni baasɔmɔ akɛ nyɔŋ lɛ kɔkɔ akɛ amɛkafee amɛnii tamɔ nakai nyɔŋ fɔŋ lɛ. Agbɛnɛ hu, yɛ abɛbua ni kɔɔ oblayei froi nyɔŋma lɛ ahe lɛ mli lɛ, Yesu tsĩ oblayei froi kwashiai enumɔ atã. Enɛ etsɔɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ amlijaa enyɔ mli ekome baafee kwashiai. Moŋ lɛ, Yesu miibɔ amɛ kɔkɔ yɛ nɔ ni baaba amɛnɔ kɛji amɛsaaa amɛhe amɛtooo ní amɛbaahã amɛhiɛ ahi amɛhe nɔ lɛ he. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Nakai nɔŋŋ eji yɛ abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ mli. Nɔ ni Yesu wie lɛ etsɔɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni baahi wala mli yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ ateŋ mɛi babaoo baatsɔmɔ mɛi fɔji kɛ anihaolɔi. Moŋ lɛ, ekɛ nakai wiemɔ lɛ miibɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɔkɔ akɛ, amɛkafee amɛnii tamɔ nakai nyɔŋ fɔŋ lɛ, shi moŋ amɛya nɔ amɛshiɛ kɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ.—Mateo 25:16.\\nYesu baajuro ekaselɔi fɛɛ ni kɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ tsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ\\n16. (a) Mɛɛ nibii enyɔ wɔkaseɔ yɛ abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ mli? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ nikasemɔ nɛɛ eye ebua wɔ ni wɔnu abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ shishi? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Te Esa akɛ Wɔnu Abɛbua ni Kɔɔ Talentai lɛ Ahe lɛ Shishi Tɛŋŋ?”)\\n16 Mɛɛ nibii enyɔ wɔkaseɔ yɛ abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ mli? Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ ji akɛ, Yesu hã ekaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ jwetri ko ni jara wa waa, no ji sɔ̃ ni he hiaa waa ni kã amɛnɔ akɛ amɛshiɛ ni amɛfee mɛi kaselɔi lɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ ji akɛ, Yesu miikpa gbɛ akɛ wɔ fɛɛ wɔbaatsu nii waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Kɛ́ wɔfi shi yɛ nitsumɔ nɛɛ mli, ni wɔtee nɔ wɔbo Yesu toi ni wɔye lɛ anɔkwa lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ebaajuro wɔ.—Mateo 25:21, 23, 34.\\nMɛni Je Amɛhe yɛ Talɛntai lɛ kɛ Minai lɛ Ahe Abɛbuai lɛ Amli?\\nAbɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ kɛ nɔ ni kɔɔ minai lɛ ahe lɛ je amɛhe waa. Abɛbuai enyɔ lɛ fɛɛ kɔɔ nuŋtsɔ ko kɛ enyɔji ahe. Dani nuŋtsɔ lɛ baafã gbɛ lɛ, ehã amɛ shika ni ekɛɛ amɛ akɛ amɛkɛtsu nii koni amɛná eko amɛfata he amɛhã lɛ. Be ni eku esɛɛ eba lɛ, ekɛ amɛ babu shika ni ekɛhã amɛ lɛ he akɔntaa. (Mateo 25:14-30; Luka 19:12-27) Mɛni abɛbuai enyɔ nɛɛ tsɔɔ? Yɛ abɛbuai enyɔ lɛ fɛɛ amli lɛ, nuŋtsɔ lɛyɔji lɛ ateŋ mɔ kome kɛ talɛntai enumɔ miitsu nii (1) ji Yesu. Nyɔji lɛ (2) damɔ shi kɛhã ekaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ. Shika lɛ (3) ji sɔ̃ ni he hiaa waa ni kã ekaselɔi lɛ anɔ akɛ amɛ hu amɛfee mɛi kaselɔi lɛ. Abɛbuai enyɔ lɛ fɛɛ ji kɔkɔbɔɔ kɛhã Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ amɛkwɛ ni amɛkatsɔmɔ mɛi fɔji kɛ anihaolɔi.\\nAmɛnine Shɛɔ Juromɔnɔ lɛ nɔ kɛ́ Amɛgboi\\nYesu bɔi ekaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ talɛntai lɛ hamɔ kɛjɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli. Talɛntai lɛ ji sɔ̃ ni kã amɛnɔ akɛ amɛshiɛ lɛ. Bɔ ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baatsu nitsumɔ nɛɛ amɛhã lɛ nɔ abaadamɔ akojo amɛ. Be ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaje shishi lɛ, no mli lɛ asɔo anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu ni baagboi dani nakai be lɛ baashɛ lɛ anaa nɔ ni ji naagbee nɔ momo, ejaakɛ asɔoɔ amɛnaa nɔ ni ji naagbee nɔ kɛ́ amɛgboi. No hewɔ lɛ, kɛ́ Yesu ba yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli ní ekɛ ekaselɔi ni afɔ amɛ mu lɛ ababu akɔntaa, taakɛ awie yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, amɛteŋ mɛi ni baahi wala mli lolo yɛ nakai beiaŋ lɛ ekɛbaabu akɔntaa lɛ.\\nTe Esa akɛ Wɔnu Abɛbua ni Kɔɔ Talentai lɛ Ahe lɛ Shishi Tɛŋŋ?\\nMɛɛ Be Nuŋtsɔ lɛ Baajuro Enyɔji Lɛ?\\nTsutsu mlitsɔɔmɔ: Yesu juro enyɔji ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ yɛ afi 1919, ni efee nakai kɛtsɔ sɔ̃i krokomɛi ni etu ewo amɛdɛŋ lɛ nɔ.\\nMlitsɔɔmɔ hee: Kɛ́ Kristo ba wɔsɛɛ lɛ, ebaajuro enyɔji anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛtsɔ ŋwɛi ni ebaaŋɔ amɛ kɛya lɛ nɔ.\\nNamɔ Ji Nyɔŋ Fɔŋ kɛ Anihaolɔ Lɛ?\\nTsutsu mlitsɔɔmɔ: Nyɔŋ fɔŋ kɛ anihaolɔ lɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu ni hi shi yɛ aaafee afi 1914 mli, ní sumɔɔɔ akɛ amɛshiɛɔ lɛ.\\nMlitsɔɔmɔ hee: Nɔ ni Yesu wie lɛ jeee gbalɛ ni miitsɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi pɔtɛi komɛi baatsɔmɔ mɛi fɔji ni amɛbaafee anihao. Moŋ lɛ, ewie nakai kɛbɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɔkɔ yɛ nɔ ni baaba amɛnɔ kɛji amɛtsɔmɔ mɛi fɔji kɛ anihaolɔi lɛ he.\\n^ kk. 3 July 15, 2013, Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 21-22, kuku 8-10 lɛ, gbalaa mɔ ni nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ ji lɛ mli.\\n^ kk. 3 Yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, ahã wɔle mɛi ni oblayei froi lɛ feɔ amɛhe mfoniri.\\n^ kk. 3 Atsɔɔ abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ mli yɛ October 15, 1995, Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 23-28 lɛ mli, ni nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ hu wieɔ abɛbua nɛɛ he.\\n^ kk. 4 Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Mɛni Je Amɛhe yɛ Talɛntai lɛ kɛ Minai lɛ Ahe Abɛbuai lɛ Amli?”\\n^ kk. 5 Yɛ Yesu beiaŋ lɛ, dani mɔ ko baaná talɛnta kome lɛ, ja etsu nii afii 20 sɔŋŋ.\\n^ kk. 8 Yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ nɔŋŋ lɛ, Kristofoi pii kwa anɔkwa jamɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, afii ohai abɔ ho ni atsuuu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. Shi yɛ “nikpamɔ be lɛ,” ni ji naagbee gbii lɛ amli lɛ, akɛ ekãa bɔi shiɛmɔ ekoŋŋ. (Mateo 13:24-30, 36-43) Kwɛmɔ July 15, 2013, Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 9-12 lɛ.\\n^ kk. 11 Kwɛmɔ July 15, 2013, Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 7-8, kuku 14-18 lɛ.\\n^ kk. 15 Kwɛmɔ nikasemɔ ni yitso ji “Ani ‘Obaaya nɔ Obu’?” lɛ kuku 13 lɛ.\\nTalɛnta: Eji shika wulu ko yɛ Yesu beiaŋ. Dani mɔ ko baaná talɛnta kome lɛ, ja etsu nii afii 20 sɔŋŋ\\nNaasɔomɔ ni ji naagbee nɔ: Yehowa baasɔo mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ anaa nɔ ni ji naagbee nɔ be ni ekojo amɛ akɛ amɛji anɔkwafoi ní ekpɛlɛ amɛnɔ kɛhã wala ni fiteee yɛ ŋwɛi lɛ","num_words":3113,"character_repetition_ratio":0.091,"word_repetition_ratio":0.025,"special_characters_ratio":0.255,"stopwords_ratio":0.048,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Hɛɛ He Nile Kpakpa | Mawu Suɔmi\\nYI 1 Nɔ́ Nɛ Tsɔɔ Kaa “Wa Suɔ Mawu”\\nYI 2 Kɛ O Maa Pee Kɛ Hɛɛ He Nile Kpakpa Kɛɛ?\\nYI 3 Moo Suɔ Nihi Nɛ Mawu Suɔ\\nYI 4 Mɛni He Je E Sa Kaa Waa Bu Nihi Nɛ A Hɛɛ Blɔ Nya a?\\nYI 5 Bɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Je Wa He Ngɛ Je ɔ He\\nYI 6 Bɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Hla Hɛja Jemi Nɛ Sa\\nYI 7 Anɛ O Buu Wami Kaa Bɔ Nɛ Mawu Buu Wami ɔ Lo?\\nYI 8 Mawu Suɔ Nihi Nɛ A He Tsɔ\\nYI 9 ‘Nyɛɛ Tu Ajuama Bɔmi Nya Fo’\\nYI 10 Gba Si Himi Ji Nike Ní Nɛ Je Mawu Nɛ Ngɛ Suɔmi ɔ Ngɔ\\nYI 11 “Nyɛ Ha Gba Si Himi He Nɛ Tsɔ”\\nYI 12 Nyɛɛ Tu Munyu ‘Nɛ Hi Nɛ Woɔ Nɔ He Wami’\\nYI 13 Gbijlɔ Yemihi Nɛ Sɛ Mawu Hɛ Mi\\nYI 14 Moo Ye Anɔkuale Ngɛ Nɔ́ Tsuaa Nɔ́ Mi\\nYI 15 Mo Ná Bua Jɔmi Kɛ Je Níhi Nɛ O Gbo A He Dengme ɔ Mi\\nYI 16 Tee Si Ngɔ Wo Abosiami Kɛ E Ga Tsɔmi Ɔmɛ\\nYI 17 “Nyɛɛ Hɛɛ Nyɛ Hemi Kɛ Yemi Klɔuklɔu ɔ Mi Wawɛɛ”\\nMI TSƆƆMI MUNYUHI Bɔ Nɛ E Sa Kaa Waa Kɛ Nɔ Ko Nɛ A Fie Lɛ Kɛ Je Asafo ɔ Mi ɔ Nɛ Hi Si Ha\\nMI TSƆƆMI MUNYUHI Mɛni Be E Sa Kaa A Ha Yi Nɔ, Nɛ Mɛni He Je?\\nMI TSƆƆMI MUNYUHI Aflangaa Ngami, Sɔ Fɔmi, Kɛ Ní Nɛ A Tsuɔ Ha Ma\\nMI TSƆƆMI MUNYUHI Muɔ Mi Ní Nyafinyafihi Kɛ Nɔ Gbami Blɔ Nɔ Tomihi\\nMI TSƆƆMI MUNYUHI Bɔ Nɛ Nɔ Ko Ma Plɛ Kɛ Kpa E Fɔmi Níhi A He Fiɛmi Ha\\nMI TSƆƆMI MUNYUHI Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ Deɔ Ngɛ Gba Mi Pomi Kɛ Gba Jemi He\\nMI TSƆƆMI MUNYUHI Bɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Dla Pɛhi Nɛ Tee Si Ngɛ Ní Tsumi Mi Ha\\n“Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi”\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Assamese Australia Mumuihi A Gbi Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Bassa (Cameroon) Batak (Toba) Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuabo Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Faroese Fijian Finland Mumuihi A Gbi Finnish Ga Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Icelandic Iloko Indonesian Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kazakh Kekchi Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kosraean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lhukonzo Lithuanian Lomwe Low German Luganda Luo Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mbunda Mixe Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Ngabere Ngangela Niuean Norwegian Nyaneka Nyungwe Nzema Ossetian Otomi (Mezquital Valley) Palauan Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Peru Mumuihi A Gbi Poland Mumuihi A Gbi Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Rarotongan Romanian Rotuman Runyankore Russia Mumuihi A Gbi Russian Rutoro Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tahitian Tajiki Tamil Tarascan Tatar Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Wallisian Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nKɛ O Maa Pee Kɛ Hɛɛ He Nile Kpakpa Kɛɛ?\\n“Nyɛɛ hi si saminya, nɛ nyɛ he nile ko bu nyɛ fɔ.”​​—1 PETRO 3:16.\\n1, 2. Mɛni he je nɛ kɔmpas ji klama nɛ he hia saminya a, nɛ mɛni blɔ nɔ a ma nyɛ maa ngɔ kɛ to he nile he?\\nMELE kudɔlɔ ko ngɛ e mele kudɔe ngɛ wo gbajaa ko nɛ oslɔke ngɛ kue ngɛ nɔ ɔ nɔ kɛ yaa; blɔ hialɔ ko ngɛ nyɛɛe ngɛ nga kplanaa ko nɔ kɛ yaa; kɔɔhiɔ mi lɛ kudɔlɔ ko ngɛ e kɔɔhiɔ mi lɛ kudɔe kɛ bee ngɛ bɔku ɔmɛ a mi. Anɛ o le nɔ́ nɛ ni etɛ nɛ ɔmɛ tsuo hɛɛ lo? Eko ɔ, a ti nɔ tsuaa nɔ maa sɛ haomi mi ke e hɛɛ we klama nɛ tsɔɔ nɔ blɔ nɛ a tsɛɛ ke kɔmpas ɔ.\\n2 Kɔmpas ji klama wayoo ko nɛ maginɛti nɛ ji he wami nɛ gblaa nɔ́ ngɛ mi, nɛ e nine tsɔɔ yiti je be tsuaa be. Ke kɔmpas ɔ ngɛ ní tsue saminya nɛ a ngɔ zugba he foni nɛ da kɛ piɛɛ he ɔ, e ma nyɛ ma he nɔ yi wami. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a ma nyɛ maa ngɔ he nile nɛ ji nike ní nɛ he jua wa nɛ Yehowa kɛ ha wɔ ɔ kɛ to klama nɛ ɔ he. (Yakobo 1:17) Kaa wa be he nile ɔ, jinɛ wa be blɔ tsɔɔlɔ ko kulaa. Ke waa kɛ wa he nile tsu ní saminya a, e ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa maa nyɛɛ blɔ kpakpa nɔ ngɛ si himi mi. Enɛ ɔ he je ɔ, ha wa susu nɔ́ nɛ he nile ji kɛ bɔ nɛ e tsuɔ ní ha a he nɛ waa hyɛ. Kɛkɛ ɔ, wa ma nyɛ ma susu sane oti nɛ ɔmɛ a he: (1) Nɔ́ nɛ wa maa pee kɛ tsɔse wa he nile, (2) nɔ́ he je nɛ e sa kaa wa susu ni kpahi a he nile he, kɛ (3) se nami nɛ ngɛ he nile kpakpa nɛ wa maa hɛɛ ɔ he.\\nNƆ́ NƐ HE NILE JI, KƐ BƆ NƐ E TSUƆ NÍ HA\\n3. Mɛni ji Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “he nile” ɔ sisi tutuutu, nɛ mɛni ji nɔ́ klɛdɛɛ nɛ e tsuɔ ngɛ adesahi pɛ a mi?\\n3 Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “he nile” ɔ tsɔɔ “nɔ́ nɛ nɔ nitsɛ le.” Ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ adebɔ níhi tsuo a kpɛti ɔ, wɔ nimli adesahi pɛ lɛ Mawu ha wɔ he nile. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa kpa wa mi nɛ waa hyɛ kaa wa je mi bami sa loo e sɛ. Wa he nile ma nyɛ maa ye wa ní peepeehi, wa suhi, kɛ wa juɛmi peemihi a he odase kaa a da, loo e kojo wɔ. E ma nyɛ ma kudɔ wɔ konɛ waa pee juɛmi kpakpa loo e bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ juɛmi yaya peemi he. Pee se ɔ, e ma nyɛ maa wo wa bua ngɛ juɛmi kpakpa nɛ wa pee ɔ he loo e hao wɔ ngɛ nɔ́ yayami nɛ wa pee ɔ he.\\n4, 5. (a) Kɛ wa peeɔ kɛ leɔ kaa a ha Adam kɛ Hawa he nile kɛɛ, nɛ mɛni ba benɛ a kua Mawu mlaa a? (b) Mɛni nɔ hyɛmi níhi tsɔɔ kaa nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ hi si blema a bu a he nile tue?\\n4 Sisije nɛ a bɔ Adam kɛ Hawa a, a ha mɛ he nile. A ní peepee tsɔɔ kaa a ngɛ he nile. Enɛ ɔ je kpo heii ngɛ zo nɛ gbe mɛ benɛ a pee yayami ɔ mi. (1 Mose 3:7, 8) Se aywilɛho sane ji kaa a he nile nɛ hao mɛ ɔ he ya bɛ se nami ha mɛ jamɛ a be ɔ mi. A je blɔ nɛ a kua Mawu mlaa a. Lɔ ɔ he ɔ, a hɛ ngɛ he nɛ a tsɔ atua, nɛ a ba plɛ Yehowa Mawu he nyɛli. Akɛnɛ a ji adesahi nɛ a ye mluku he je ɔ, a le kaa nɔ́ nɛ a pee ɔ dɛ, nɛ a be nyɛe maa kpale kɛ ba Mawu ngɔ hu.\\n5 Adesahi fuu nɛ yi mluku ɔ pee we a ní kaa Adam kɛ Hawa. A bu a he nile tue. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɔkualetsɛ Hiob nyɛ nɛ e de ke: “Nɔ́ nɛ i ngɛ dee ke i pee we nɔ́ ko nɛ dɛ blɔ ɔ, jamɛ a munyu kake too ɔ i ngɛ tue; ye he nile bui mi fɔ ligbi ko ligbi ko.” (Hiob 27:6) Hiob bu e he nile tue, nɛ e ha lɔ ɔ kudɔ e ní peepee kɛ e juɛmi peemihi. Enɛ ɔ he je nɛ e nyɛ nɛ e de kɛ bua jɔmi ke e he nile bui lɛ fɔ loo e hɛwi lɛ ɔ nɛ. Moo to slɔɔto nɛ ngɛ Hiob kɛ David a kpɛti ɔ he hɛ. Saul ji matsɛ nɛ Yehowa pɔ lɛ nu. Be ko ɔ, David pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa e bui Saul. Enɛ ɔ ha nɛ “David he nile bɔni lɛ haomi.” (1 Samuel 24:5) David kase ní ngɛ e he nile nɛ hao lɛ ɔ mi, nɛ e pee we jã hu.\\n6. Mɛni tsɔɔ kaa a ha adesahi tsuo nike ní nɛ ji he nile?\\n6 Anɛ Yehowa sɔmɔli pɛ lɛ a ngɛ nike ní nɛ ji he nile lo? Mo susu bɔfo Paulo munyu nɛ je Mawu ngɔ ɔ he nɛ o hyɛ. E ke: “Ke ma je li ɔmɛ nɛ yi Mose mlaa a nɔ ngɛ a fɔmi su ɔ nya a tsuɔ mlaa a nya ní ɔ, a peeɔ mlaa ha mɛ nitsɛmɛ a he; pohu mlaa ko yi a nɔ. A ní peepee tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ mlaa a ngɛ hlae kaa a pee ɔ, Mawu ngɔ wo a tsui mi momo; nɛ a he nile hu yeɔ enɛ ɔ he odase. Ejakaa be komɛ ɔ, a susumi deɔ mɛ ke nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ dɛ, nɛ be komɛ hu e deɔ mɛ ke e da.” (Roma Bi 2:14, 15) Nihi nɛ li Yehowa mlaa amɛ a he nɔ́ ko tete po a he nile ma nyɛ ma ha nɛ a pee níhi nɛ kɛ Mawu sisi tomi mlaa amɛ kɔ.\\n7. Mɛni he je be komɛ ɔ he nile tsɔɔ we nɔ blɔ nɛ da a?\\n7 Se kɛ̃ ɔ, be komɛ ngɛ nɛ wa he nile ɔ tsɔɔ we wɔ blɔ nɛ da. Mɛni he je? Ke a ngɔ kɔmpas kɛ fɔ dade nɛ maginɛti ngɛ mi ɔ kasa nya a, kɔmpas nine ɔ maa tsɔɔ he kpa, pi yiti je. Nɛ ke zugba he foni piɛɛ we kɔmpas he ɔ, se nami kpakpa ko be he bae. Jã nɔuu nɛ ke wa tsui nya ní peemi ná wa nɔ he wami ɔ, wa he nile ɔ be wɔ blɔ kpakpa tsɔɔe. Nɛ ke waa kɛ Mawu Munyu ɔ kudɔɔ we wa he nile saminya a, e be hae nɛ waa le kpakpa kɛ yayami mi tso ngɛ níhi nɛ a he hia fuu a mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ja wa ha Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ tsɔɔ wɔ blɔ loko wa he nile ɔ ma tsu ní saminya. Paulo ngma ke: “Ye he nile maa nɔ mi ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ mi kaa nɔ́ nɛ i ngɛ dee ɔ, i yi lakpa.” (Roma Bi 9:1) Se kɛ wa ma plɛ kɛ le kaa Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ wa he nile kudɔe ha kɛɛ? Ja wa tsɔse lɛ.\\nBƆ NƐ WA MA PLƐ KƐ TSƆSE WA HE NILE HA\\n8. (a) Mɛni blɔ nɔ wa tsui ma nyɛ ma ná wa he nile nɔ he wami ngɛ, nɛ mɛni e sa kaa e hia wɔ titli ngɛ wa juɛmi peemihi a mi? (b) Mɛni he je nɛ pi be tsuaa be nɛ he nile kpakpa pɛ kɛkɛ he hia Kristofo no ko ɔ? (Hyɛ sisi ningma.)\\n8 Ke e sa kaa o da o he nile nɔ kɛ mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, kɛ o peeɔ o ní ha kɛɛ? Ngɛ ni komɛ a blɔ fa mi ɔ, a susumihi kɛ a he numihi a nɔ nɛ a daa kɛ mwɔɔ a yi mi kpɔ. Nɛ eko ɔ, lɔ ɔ se ɔ, a ma de ke, “E hɛwi ye he nile.” Nɔ nitsɛ e suɔmi nya ní peemi nɛ mi wa wawɛɛ ɔ nyɛɔ náa he nile ɔ nɔ he wami. Baiblo ɔ de ke: “Mɛnɔ maa le nɔmlɔ adesa tsui mi? E nɔ nɔ sisilɔ ko be ɔ, e hiɔ ɔ hu be tsaba.” (Yeremia 17:9) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ kaa wa suɔmi nya ní peemi nɛ pee nɔ́ titli ha wɔ. Mohu ɔ, e sa kaa waa pee nɔ́ nɛ sa Yehowa Mawu hɛ mi kekle. *\\n9. Mɛni ji Mawu gbeye yemi, nɛ mɛni blɔ nɔ e ma nyɛ maa sa wa he nile he ngɛ?\\n9 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa da wa he nile nɛ wa tsɔse lɛ ɔ nɔ kɛ pee juɛmi ɔ, lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wa yeɔ Mawu gbeye, nɛ wa pee we wɔ nitsɛmɛ wa suɔmi nya ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Nehemia ji amlaalo nane mi dalɔ nɛ e yeɔ anɔkuale. Jinɛ e ngɛ he blɔ kaa Yerusalem ma mi bimɛ ɔmɛ woɔ to ha lɛ. Se e ha we nɛ a pee jã. Mɛni he je? Ejakaa e sume nɛ e wa Mawu we bi ɔmɛ yi mi, nɛ́ Yehowa mi mi nɛ ba fu lɛ. E de ke: “I pee we jã; ejakaa i yeɔ Mawu gbeye.” (Nehemia 5:15) E he hia nɛ waa je wa tsui mi nɛ waa ye Mawu gbeye. Lɔ ɔ ma ha nɛ wa be wa hiɔwe Tsɛ ɔ nɔ tɔ̃e. Gbeye yemi kpakpa nɛ ɔ maa wo wɔ gɛjɛmi nɛ wa ma hla blɔ tsɔɔmi kɛ je Mawu Munyu ɔ mi ngɛ wa juɛmi peemihi a mi.\\n10, 11. Mɛni ji Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ dã numi he, nɛ mɛni e sa kaa waa pee konɛ Mawu nɛ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ waa kɛ ma tsu ní ha?\\n10 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu dã numi he nɛ o hyɛ. Juɛmi nɛ wa ti nihi fuu peeɔ ngɛ he nya buamihi a sisi ji, Ma nu dã loo ma ko nu? E sa nɛ wa tsɔse wa he kekle. Mɛni ji Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ dã numi he? Baiblo ɔ gui dã bɔɔ numi. Baiblo ɔ jeɔ Yehowa yi ngɛ wai nɛ e kɛ dloo wɔ ɔ he je. (La 104:14, 15) Se Baiblo ɔ gu dã fuu numi kɛ e he hoo peemi. (Luka 21:34; Roma Bi 13:13) Jehanɛ se ɔ, e bu dã demi ngɔ si yayami nguanguahi kaa ajuama bɔmi nɔ. *​​—1 Korinto Bi 6:9, 10.\\n11 Kristofo no ngɔɔ sisi tomi mlaahi kaa jã kɛ tsɔseɔ e he nile nɛ lɔ ɔ haa e he nile ɔ hii hɛngmengmle. Enɛ ɔ he ɔ, ke e ba kaa wa maa nu dã ngɛ he nya buami he ko ɔ, e sa kaa wa bi wa he sane nɛ ɔmɛ: ‘Mɛni he nya buami a ngɛ pee ɔ? Anɛ basabasa peemi ma nyɛ maa te si lo? Mɛni ji níhi nɛ i nyaa he? Ke i nui dã a, i nyɛ we si himi lo? Anɛ i nuɔ dã kɛ tsakeɔ ye ní peepee lo? Anɛ ma nyɛ ma ye ye he nɔ nɛ i be fuu nue lo?’ Benɛ wa ngɛ Baiblo sisi tomi mlaahi kɛ sane bimihi nɛ a tleɔ si ɔ a he susue ɔ, e sa kaa waa sɔle kɛ bi Yehowa blɔ tsɔɔmi. (Kane La 139:23, 24.) Enɛ ɔ nɛ wa maa pee ɔ maa tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa bie nɛ e ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ tsɔɔ wɔ blɔ. Lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa wa ngɛ wa he nile ɔ tsɔsee nɛ e kɛ Mawu sisi tomi mlaahi nɛ kɔ. Se nɔ́ kpa ko hu ngɛ nɛ sa kaa wa susu he ke wa ngɛ juɛmi ko pee.\\nMƐNI HE JE E SA KAA WA SUSU NI KPAHI A HE NILE HE?\\nO he nile nɛ o ngɔ Baiblo ɔ kɛ tsɔse ɔ maa ye bua mo nɛ o pee juɛmi kaa o maa nu dã loo o be nue\\n12, 13. Mɛni he je Kristofohi a he nile ngɛ ekpaekpa a, nɛ kɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ he ha kɛɛ?\\n12 Eko ɔ, e maa pee mo nyakpɛ kaa o maa na kaa bɔ nɛ Kristofohi kɛ a he nile tsuɔ ní ha a ngɛ ekpaekpa. Nɔ ko ma nyɛ maa na tɔmi ngɛ ní peepee ko loo kusumi ko he, se nɔ kpa ko lɛɛ e bua maa jɔ jamɛ a ní peepee ɔ loo kusumi ɔ he, nɛ e be tɔmi ko nae ngɛ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ ko bua maa jɔ he kaa gbɔkuɛ ko ɔ, e kɛ e huɛmɛ ma bla kɛ nu dã kɛ jɔɔ a he. Nɔ ko hu ngɛ nɛ e sume lɛ jã. Mɛni he je nɛ e slo nɔ tsuaa nɔ susumi ngɛ níhi kaa jã a a he ɔ, nɛ kɛ e sa kaa enɛ ɔ nɛ sa wa juɛmi peemihi a he ha kɛɛ?\\n13 E slo bɔ nɛ nihi ngɛ ha ngɛ yi mi tomihi fuu a he je. E slo bɔ nɛ a tsɔse nɔ tsuaa nɔ ha. Ni komɛ le a gbɔjɔmi, kɛ dengme nɛ a gbo loko a nyɛ ye nɔ. Ni komɛ po ngɛ nɛ eko ɔ, a nyɛ we nɛ a ye nɔ kɛ pi si. (1 Matsɛmɛ 8:38, 39) Nihi kaa kikɛ a he nile maa hao mɛ ngɛ dã numi he. Ke nɔ ko nɛ ngɛ jã ba slaa mo nɛ o ha lɛ dã a, e he nile ma nyɛ ma de lɛ ke e ko nu. Anɛ o mi mi ma fu lɛ lo? Anɛ o maa nyɛ e nɔ lo? Dɛbi. O le yi mi tomi he je nɛ e pee jã jio, o li jio, e sa kaa nyɛmi suɔmi nɛ ha nɛ o nu lɛ sisi. Eko ɔ, lɛ nɔ kake e sane.\\n14, 15. Mɛni he je Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a he nile ngɛ ekpaekpa a, nɛ mɛni ga Paulo wo mɛ?\\n14 Bɔfo Paulo na kaa Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, a he nile ngɛ ekpaekpa. Kristo se nyɛɛli komɛ a he nile hao mɛ ngɛ wɔ nya lohi a yemi he ngɛ jamɛ a be ɔ mi. (1 Korinto Bi 10:25) Paulo he nile hɛwi lɛ ngɛ lo nɛ ɔmɛ nɛ a juaa ngɛ jua mi ɔ he. Ngɛ e blɔ fa mi ɔ, wami be amagahi a mi, nɛ niye ní nɛ je Yehowa ngɔ be nyɛe maa pee amagahi a nɔ́ kɔkɔɔkɔ. Se Paulo na kaa ni komɛ hɛɛ juɛmi kpa ngɛ sane nɛ ɔ he. Eko ɔ, ni komɛ ja wɔ hluu loko a ba pee Kristofohi. Ngɛ a blɔ fa mi ɔ, a sume níhi tsuo nɛ a kɛ wɔ jami ngɛ tsakpa be ko nɛ be ɔ kulaa. Kɛ Paulo tsu sane ɔ he ní ha kɛɛ?\\n15 Paulo de ke: “Wɔ nihi nɛ wa hemi kɛ yemi mi wa a, e sa kaa waa ye bua ni nɛmɛ nɛ a hemi kɛ yemi mi wɛ ɔ. Wa ko susu wɔ nitsɛmɛ pɛ wa he. Ejakaa Kristo hu pee we lɛ nitsɛ e suɔmi nya ní.” (Roma Bi 15:1, 3) Paulo tsɔɔ nya kaa wa fo wa nyɛmimɛ a nɔ́ mi kekle kaa bɔ nɛ Kristo pee ɔ. Benɛ Paulo ngɛ sane kpa ko nɛ ngɛ kaa enɛ ɔ he munyu tue ɔ, e tsɔɔ kaa e be lo yee bɔ nɛ pee nɛ e ko tɔ̃tɔ̃ nɔ ko nɛ Kristo ngɔ e wami kɛ ha ngɛ e he ɔ nane.​​—Kane 1 Korinto Bi 8:13; 10:23, 24, 31-33.\\n16. Mɛni he je nɛ e sɛ kaa nihi nɛ a he nile tsiɔ a nya ngɛ ni komɛ a he ɔ kojoɔ nihi nɛ a he nile ngɛ ekpa a?\\n16 Se e sɛ kaa nihi nɛ a he nile tsiɔ a nya ngɛ ní komɛ a he ɔ tuɔ munyu kɛ siɔ ni kpahi, nɛ́ a fi a nɔ kaa a kɛ mɛ nɛ ná susumi kake. (Kane Roma Bi 14:10.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa kaa waa ngɔ wa he nile ɔ kɛ kojo wɔ nitsɛmɛ wa he se pi ni kpahi. Mo kai munyu nɛ Yesu tu ɔ. E de ke: “Nyɛ kó kojo nihi, konɛ Mawu hu ko kojo nyɛ.” (Mateo 7:1) E sɛ kaa nihi nɛ ngɛ asafo ɔ mi jeɔ atsinyɛ ngɛ sanehi nɛ ma bi nɛ nɔ nitsɛ maa ngɔ e he nile kɛ tsu he ní ɔ a he. Mohu ɔ, e sa kaa waa di suɔmi kɛ kake peemi se nɛ waa wo wa sibi he wami, konɛ wa ko wo nɔ ko kɔni mi nyu.​​—Roma Bi 14:19.\\nSE NAMI NƐ NGƐ HE NILE KPAKPA NƐ WA MAA HƐƐ Ɔ HE\\nHe nile kpakpa ma nyɛ maa tsɔɔ wɔ blɔ ngɛ je mi, nɛ wa bua maa jɔ, nɛ wa tue mi hu maa jɔ wɔ\\n17. Kɛ nihi fuu a he nile pee ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ?\\n17 Bɔfo Petro ngma ke: “Nyɛɛ hi si saminya, nɛ nyɛ he nile ko bu nyɛ fɔ.” (1 Petro 3:16) E ji jɔɔmi agbo kaa wa ma ná he nile kpakpa ngɛ Yehowa Mawu hɛ mi. Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu be he nile kpakpa. Paulo tu a he munyu kaa “a he nile gbo pɛsɛpɛsɛ” kaa bɔ nɛ ke a kɛ dade nɛ dɔ la wawɛɛ sã nɔ ko nɛ pa a gbo nɛ e hi ɔ. (1 Timoteo 4:2) Ke dade nɛ dɔ la sã nɔ ko nɛ pa a gbo ɔ, e peeɔ pa doku, nɛ jamɛ a pa doku ɔ nui nɔ́ he hu. Nihi fuu a he nile gbo. A he nile ɔ nui nɔ́ he hu, enɛ ɔ he ɔ, e bɔɛ mɛ kɔkɔ ngɛ a ní peepeehi a he hu, nɛ a zo tɔ ywia. Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu bui a yi mi nɛ kojoɔ mɛ ɔ tete.\\n18, 19. (a) Mɛni se nami ngɛ wa yi mi nɛ kojoɔ wɔ ɔ he? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa pee ke wa he nile ngɛ wɔ fɔ bue kpamisa ngɛ yayami nɛ wa pee nɛ wa tsake wa tsui ngɛ he ɔ he?\\n18 Niinɛ, ke wa he nile ngɛ wɔ fɔ bue ngɛ nɔ ko he ɔ, lɔ ɔ haa wa leɔ kaa wa tɔ̃. Ke nɔ ko nɛ pee yayami yi mi kojo lɛ nɛ e pia e he ɔ, ke e yayami ɔ kle kaa mɛni po ɔ, a ma nyɛ ma kɛ pa lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Matsɛ David yi mi kojo lɛ ngɛ yayami agbo ko nɛ e pee ɔ he, se a kɛ pa lɛ, titli ngɛ e tsui mi nɛ e je kɛ pia e he ɔ he je. Akɛnɛ yayami nɛ e pee ɔ dɔ lɛ, nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ kaa kɛ je lɔ ɔ se ɔ, e maa ye Yehowa mlaa amɛ a nɔ he je ɔ, lɔ ɔ ha e na kaa Yehowa ‘hi nɛ e kɛ yayami paa.’ (La 51:1-19; 86:5) Se ke wa yi mi ngɛ wɔ kojoe kpamisa ngɛ yayami ko nɛ wa pia wa he ngɛ he nɛ a kɛ pa wɔ he ɔ hu nɛɛ?\\n19 Be komɛ ɔ, he nile nyɛɔ kojoɔ nɔ pe nine. Ke nɔ ko pee yayami nɛ e pia e he, nɛ e kpa peemi momoomo po ɔ, nɔ ɔ he nile yaa nɔ nɛ e haoɔ lɛ. Ke e ba jã a, e sa nɛ waa le kaa Yehowa kle pe wa tsui ɔ nɛ ngɛ wɔ fɔ bue ɔ. Kaa bɔ nɛ wa woɔ nihi he wami kaa a pee ɔ, e sa nɛ wɔ hu wa he ye, nɛ waa kplɛɛ nɔ kaa Mawu ngɛ suɔmi, nɛ e kɛ yayami paa nɔ. (Kane 1 Yohane 3:19, 20.) Se he nile kpakpa haa nɔ tue mi jɔmi, bua jɔmi kɛ he jɔmi nɛ pɔɛ he ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ. Nihi babauu nɛ a pee yayami nɛ ngɛ hɛdɔ be ko ɔ, amlɔ nɛ ɔ, a ná tue mi jɔmi, nɛ a kɛ he nile kpakpa ngɛ Yehowa Mawu sɔmɔe.​​—1 Korinto Bi 6:11.\\n20, 21. (a) A pee womi nɛ ɔ nɛ e ye bua mo kɛ pee mɛni? (b) Mɛni he yemi wɔ Kristofohi wa ngɛ, se kɛ e sa kaa wa kɛ tsu ní ha kɛɛ?\\n20 A pee womi nɛ ɔ nɛ e ye bua mo konɛ o ná bua jɔmi, nɛ o hɛɛ he nile kpakpa ngɛ Satan je nɛ ɔ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi Baiblo ɔ mi mlaahi kɛ sisi tomi mlaahi nɛ he hia kaa o susu a he nɛ o kɛ tsu ní daa ligbi ngɛ o si himi mi ɔ tsuo nɛ a tu he munyu ngɛ womi nɛ ɔ mi. Jehanɛ se hu ɔ, o be bɔ nɛ a kɛ he nile tsuɔ ní ha a he mlaahi pɔtɛɛ nae ngɛ mi. Yi mi tomi nɛ womi nɛ ɔ hɛɛ ji e ye bua mo konɛ o kase bɔ nɛ o maa nyɛɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ nya ha, bɔ nɛ pee nɛ o he nile ɔ nɛ hi hɛngmengmle. Ngɛ be mi nɛ Mose Mlaa a biɔ mlaa pɔtɛɛhi a nɔ yemi ɔ, “Kristo mlaa a” biɔ kaa nihi nɛ ngɔ a he nile, kɛ sisi tomi mlaahi kɛ tsu ní. (Galatia Bi 6:2) Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa ha Kristofohi he yemi nɛ se be. Se kɛ̃ ɔ, e Munyu ɔ kaiɔ wɔ kaa wa ko ngɔ he yemi nɛ ɔ kɛ pee ‘yayami nɔ hami nɔ́’ kɔkɔɔkɔ. (1 Petro 2:16) Mohu ɔ, e sa nɛ waa ngɔ he yemi nɛ ɔ kaa he blɔ agbo nɛ wa ná nɛ wa kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa.\\n21 Ke o sɔle nɛ o susu bɔ nɛ o maa nyɛɛ ngɛ Baiblo sisi tomi mlaahi a nya a he, nɛ o tsu níhi nɛ o mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ he ɔ nya ní ɔ, e ma ha nɛ o maa ya nɔ ngɛ o he nile nɛ o bɔni tsɔsemi kɛ je benɛ o ba le Yehowa kekleekle ɔ mi. O ma tsɔse o ‘juɛmi ɔ ke o kɛ pɔɔ ní tsumi.’ (Hebri Bi 5:14) O ma ná o he nile nɛ o ngɔ Baiblo ɔ kɛ tsɔse ɔ he se ngɛ o si himi mi daa ligbi. Kaa bɔ nɛ kɔmpas tsɔɔ blɔ hialɔ blɔ ɔ, jã nɔuu o he nile maa ye bua mo konɛ o pee juɛmi nɛ sa o hiɔwe Tsɛ ɔ hɛ mi. Enɛ ɔ ji blɔ nitsɛnitsɛ nɛ o maa gu nɔ kɛ to o he ngɛ Mawu suɔmi ɔ mi.\\n^ kk. 8 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ní komɛ hu a he hia kɛ piɛɛ he nile kpakpa he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Paulo de ke: ‘Ye he nile tete bui mi fɔ, se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa i yeɔ nguɔ. Yehowa ji nɔ nɛ kojoɔ mi.’ (1 Korinto Bi 4:4) Kaa bɔ nɛ Paulo pee be ko ɔ, nihi wa Kristofohi yi mi nɛ a he nile hɛwi mɛ, ejakaa a susu kaa nɔ́ nɛ a pee ɔ sa Mawu hɛ mi. E sa kaa waa hɛɛ he nile kpakpa nɛ e he nɛ tsɔ ngɛ Mawu hɛ mi.​​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 23:1; 2 Timoteo 1:3.\\n^ kk. 10 Dɔkitahi fuu de ke dã deli be nyɛe maa ye a he nɔ nɛ́ a nu dã bɔɔ; ngɛ a blɔ fa mi ɔ, “bɔɔ numi” tsɔɔ kaa a ko nu kulaa.\\nKɛ e sa kaa Yehowa nɛ wa le kaa e ngɛ wɔ hyɛe be saa be ɔ nɛ ná wa he nile nɔ he wami ha kɛɛ?​​—Hebri Bi 4:13.\\nMɛni blɔ nɔ Yosef he nile ye bua lɛ nɛ e ye ka nɔ kunimi?​​—1 Mose 39:1, 2, 7-12.\\nMɛni he je he nile kpakpa he hia ke wa maa ya Yehowa ngɔ ngɛ sɔlemi mi?​​—Hebri Bi 10:22.\\nMɛni he je e sa kaa wa susu nihi nɛ he we yi ɔ a he nile he ɔ?​​—2 Korinto Bi 4:1, 2.","num_words":4598,"character_repetition_ratio":0.054,"word_repetition_ratio":0.01,"special_characters_ratio":0.29,"stopwords_ratio":0.476,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Nyɛɛ Tu Ajuama Bɔmi Nya Fo’ (1 Korinto Bi 6:18) | Mawu Suɔmi\\n‘Nyɛɛ Tu Ajuama Bɔmi Nya Fo’\\n“Lɔ ɔ he ɔ, je nɛ ɔ mi akɔnɔ níhi nɛ haoɔ nyɛ, yo kɛ nyumu yakayaka fiɛmi, mu ní tsumi, mi mi la, akɔnɔ yaya, kɛ hɛ tsumi nɛ ngɛ kaa amaga jami ɔ, nyɛɛ gbe.”—KOLOSE BI 3:5.\\n1, 2. Mɛni ga Balaam to konɛ e kɛ ye Yehowa we bi awi?\\nLO GBELƆ ko ya he nɛ e pɔɔ lo sami ngɛ. E suɔ kaa e maa gbe lo pɔtɛɛ ko. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɔ gbowe nya lo kɛ wo e gbowe ɔ nya nɛ e fɔ̃ kɛ wo pa a mi. Be bɔɔ se ɔ, gbowe kpã a mi wa, kɛkɛ nɛ e gbla lo ɔ kɛ ba kpo. E muɔ ngɛ e nya he, ejakaa e le kaa e ngɔ gbowe nya lo kpakpa kɛ tsu ní.\\n2 Ngɛ jeha 1473 loko a fɔ Kristo ɔ mi ɔ, nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Balaam ɔ bɔ mɔde kaa e maa tsɔ ni komɛ klama. Nihi nɛ e ngɛ hlae maa tsɔ mɛ klama a ji Mawu we bi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ya to si ngɛ Moab Nga Kplanaa a nɔ ngɛ Si Womi Zugba a huzu ɔ nya. Balaam tsɛɛ e he Yehowa gbalɔ, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, e hɛ tsuɔ. Nɔ ko ya dɔ lɛ kaa e ba gbiɛ Israel bi ɔmɛ ha lɛ. Se Yehowa ha nɛ Balaam jɔɔ Israel bi ɔmɛ mohu. Se kɛ̃ ɔ, akɛnɛ Balaam ngɛ hlae kaa e nine nɛ su hiɔwo ɔ nɔ kokooko he je ɔ, e susu kaa ke e nyɛ nɛ e sisi Mawu we bi ɔmɛ nɛ a pee yayami agbo kɛ si Mawu ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ ma ha Mawu maa gbiɛ mɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Balaam ngɔ Moab yihewi nɛ a he ngɛ fɛu ɔ kɛ tsɔ Israel bi ɔmɛ klama.—4 Mose 22:1-7; 31:15, 16; Kpojemi 2:14.\\n3. Kɛ Balaam klama nɛ e tsɔ ɔ tsu ní ha kɛɛ?\\n3 Anɛ klama nɛ a tsɔ nɛ ɔ tsu ní lo? Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e tsu ní. Israel nyumuhi akpe nyɔngmahi abɔ du klama nɛ ɔ kɛ gu ‘Moab yi ɔmɛ nɛ a kɛ mɛ ya fiɛ nyumu kɛ yo yakayaka fiɛmi’ ɔ nɔ. A ya bɔni Moab bi ɔmɛ a mawu ɔmɛ, kɛ Baal nɛ ngɛ Peor nɛ ji fɔmi loo bɔmi nami mawu nɛ ngɛ tai ɔ po jami. Enɛ ɔ ha nɛ Israel bi 24,000 gbo ngɛ Si Womi Zugba a huzu ɔ nya. Mɛni aywilɛho sane po ji nɛ ɔ!—4 Mose 25:1-9.\\n4. Mɛni ha nɛ Israel bi akpehi abɔ ngɔ a he kɛ ya wo ajuama bɔmi mi?\\n4 Mɛni ngɔ haomi nɛ ɔ kɛ ba? Israel bi fuu ba ná tsui yaya nɛ a je Yehowa se. Yehowa Mawu ji nɔ nɛ kpɔ̃ mɛ kɛ je Egipt, nɛ e lɛ mɛ ngɛ nga a nɔ, nɛ e kpaka mɛ kɛ ya su zugba nɛ e wo mɛ he si ɔ nɔ ɔ nɛ. (Hebri Bi 3:12) Bɔfo Paulo de ngɛ sane nɛ ɔ he ke: “Wa ko fiɛ yakayaka fiɛmi kaa bɔ nɛ a ti ni komɛ pee, nɛ nimli akpe nyingmi enyɔ kɛ etɛ gbo ligbi kake ɔ.” *—1 Korinto Bi 10:8.\\n5, 6. Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je yayami nɛ Israel bi ɔmɛ pee ngɛ Moab Nga Kplanaa a nɔ ɔ mi mwɔnɛ ɔ?\\n5 Mawu we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase níhi nɛ a he hia ngɛ sane nɛ ɔ mi, ejakaa e piɛ bɔɔ nɛ mɛ hu a maa su si womi zugba ngua ko nɔ. (1 Korinto Bi 10:11) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mwɔnɛ ɔ, bɔmi nami he sanehi he si pe bɔ nɛ e ji ngɛ blema Moab bi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kulaa. Jehanɛ se hu ɔ, daa jeha a, Kristofohi akpe nyɔngmahi abɔ duɔ ajuama bɔmi klama kake too ɔ nɛ du Israel bi ɔmɛ ɔ. (2 Korinto Bi 2:11) Kaa bɔ nɛ Zimri ngɔ Midian yo kɛ ba Israel sito he ɔ nɛ e kɛ lɛ be ngɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi kɛ ya sɛ e bo tsu ɔ mi ɔ, mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ni komɛ ngɛ Mawu we bi a kpɛti nɛ a peeɔ jã. A puɛɔ nihi a je mi bami ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi.—4 Mose 25:6, 14; Yuda 4.\\n6 Anɛ o yɔse kaa mwɔnɛ ɔ, o si fɔfɔɛ ɔ ngɛ kaa Israel bi ɔmɛ ngɛ Moab Nga Kplanaa a nɔ lo? Anɛ o na kaa e piɛ bɔɔ nɛ o nine maa su o hiɔwo nɛ́ ji je ehe nɛ wa hyɛ blɔ hluu ɔ nɔ lo? Ke jã a, lɛɛ moo bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o ye Mawu mlaa nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɔ konɛ o hi e suɔmi ɔ mi. Mawu de ke: ‘Nyɛɛ tu ajuama bɔmi nya fo.’—1 Korinto Bi 6:18.\\nMoab Nga Kplanaa a nɔ\\nMƐNI JI AJUAMA BƆMI?\\n7, 8. Mɛni ji “ajuama bɔmi,” nɛ mɛni blɔ nɔ nihi nɛ ngɔɔ a he kɛ woɔ mi ɔ kpaa nɔ́ nɛ a duɔ ɔ ngɛ?\\n7 Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, “ajuama bɔmi” (Hela gbi, por·neiʹa) ji bɔmi nami mi ní peepeehi tsuo nɛ nihi nɛ sɛ we gba si himi mi ngɛ Ngmami ɔ nya a kɛ a he woɔ mi. Ekomɛ ji gba puɛmi, yahomi, nyumu kɛ yo nɛ sɛ we gba si himi mi nɛ a náa bɔmi, kɛ nyumu tso nɛ a kɛ woɔ nya mi aloo yo he nɛ a lɔ ɔ, nyumu tso nɛ a kɛ woɔ nɔ abɔɔmi yami he, kɛ nihi nɛ sɛ we gba si himi mi nɛ a fiɛɔ a sibi fɔmi níhi a he. Ekpa komɛ hu ji nyumu kɛ nyumu aloo yo kɛ yo a bɔmi nami, kɛ lohwehi nɛ nihi kɛ mɛ náa bɔmi. *\\n8 Ngmami ɔ tsɔɔ heii kaa: Nihi nɛ bɔɔ ajuama a be Kristofohi asafo ɔ mi nyɛe maa hi, nɛ a be neneene wami hu náe. (1 Korinto Bi 6:9; Kpojemi 22:15) Nɛ amlɔ nɛ ɔ po ɔ, a ngɔɔ haomi kɛ baa mɛ nitsɛmɛ a nɔ; ekomɛ ji kaa nihi he we mɛ yi hu, nɛ bumi hu be a he, a gba si himi peeɔ basaa, a he nile kojoɔ mɛ, a ngɔɔ hɔ nɛ a sume, a nuu hiɔ, nɛ a gboɔ po. (Kane Galatia Bi 6:7, 8.) Anɛ e sa kaa o kɛ o he ya wo si himi ko nɛ maa ye mo awi mi lo? Mɔbɔ munyu ji kaa nihi fuu susuu we níhi a he kɛ yɛ tsitsaa nɛ a kɛ a he woɔ ní peepeehi nɛ haa nɔ bɔɔ ajuama a mi. Behi fuu ɔ, a jeɔ sisi kɛ ajuama bɔmi he fonihi a hyɛmi.\\nAJUAMA BƆMI HE FONIHI A HYƐMI HAA NƐ NƆ BƆƆ AJUAMA\\n9. Anɛ e ji anɔkuale kaa ajuama bɔmi he foni hyɛmi yi nɔ awi kaa bɔ nɛ ni komɛ deɔ ɔ lo? Moo tsɔɔ nya.\\n9 Ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ, ajuama bɔmi he fonihi ngɛ adafi fiami womihi a juami he, lahi, kɛ tiivi nɔ ní peepeehi a mi, nɛ e pɔ he wawɛɛ ngɛ Intanɛti ɔ nɔ. * Anɛ e yi nɔ awi kaa bɔ nɛ ni komɛ deɔ ɔ lo? E yeɔ nɔ awi wawɛɛ! Nihi nɛ hyɛɛ ajuama bɔmi he fonihi ɔ ma nyɛ ma plɛ pee nihi nɛ fiɛɔ mɛ nitsɛmɛ a fɔmi níhi a he daa, kɛ nihi nɛ “akɔnɔ ní yayahi nɛ ngɛ zo” heɔ si ngɛ a mi. Enɛ ɔ haa nɛ ke a ná we bɔmi ɔ, a he mi jɔɛ mɛ. A juɛmi mi tsuo hyiɔ kɛ akɔnɔ yayahi, a gba si himi peeɔ basaa, nɛ a poɔ gba mi po. * (Roma Bi 1:24-27; Efeso Bi 4:19) Níhi a mi hlalɔ ko ngɔ bɔmi nami nɛ nihi suɔ wawɛɛ ɔ kɛ to kansa he. E de ke: “E kleɔ. Ke e ná nu mo ɔ, e tsami yee wawɛɛ.”\\nNile ngɛ mi kaa Intanɛti klama a maa hi he nɛ nihi maa na, se pi kɔkɔɔ mi\\n10. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa ngɔ sisi tomi mlaa nɛ ngɛ Yakobo 1:14, 15 kɛ tsu ní ngɛ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Nɔ́ Nɛ Ye Bua Mi Nɛ Ye Je Mi Bami He Tsɔ” ɔ hulɔ.)\\n10 Mo susu munyu nɛ ngɛ Yakobo 1:14, 15 ɔ he nɛ o hyɛ. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: “Nɔ tsuaa nɔ ɔ, lɛ nitsɛ e we akɔnɔ nɛ́ gblaa lɛ, nɛ́ sisiɔ lɛ ɔ nɛ kaa lɛ. Nɛ akɔnɔ ɔ, ke e ngɔ hɔ ɔ, e fɔɔ yayami, nɛ yayami hu ke e wa a, e fɔɔ gbenɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, ke akɔnɔ yaya ko ba sɛ o juɛmi mi ɔ, je kɛ fɔ he amlɔ! Ke o li o he be nɛ o hɛngmɛ ya gba bɔmi nami foni ko nɔ ɔ, e sa kaa o je o hɛngmɛ kɛ je nɔ amlɔ nɔuu. Ke kɔmpiuta nɔ nɛ o na ngɛ ɔ, moo gbe, nɛ ke tiivi nɔ nɛ o na ngɛ hu ɔ mo tsake he nɛ o ngɛ hyɛe ɔ. Moo bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o yu o he ngɛ akɔnɔ yaya he, loko e ba he si ngɛ o mi nɛ o ya pee yayami!—Kane Mateo 5:29, 30.\\n11. Be mi nɛ waa kɛ akɔnɔ yayahi ngɛ kunɔ nɔe ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɔɔ wa he kɛ fɔɔ Yehowa nɔ kɛɛ?\\n11 Yi mi tomi kpakpa he je nɛ Nɔ nɛ le wɔ saminya pe bɔ nɛ wɔ nitsɛmɛ wa le wa he ɔ wo wɔ ga nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ. E de ke: “Lɔ ɔ he ɔ, je nɛ ɔ mi akɔnɔ níhi nɛ haoɔ nyɛ, yo kɛ nyumu yakayaka fiɛmi, mu ní tsumi, mi mi la, akɔnɔ yaya, kɛ hɛ tsumi nɛ ngɛ kaa amaga jami ɔ, nyɛɛ gbe.” (Kolose Bi 3:5) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ peemi be gbɔjɔɔ. Se mo kai kaa wa hiɔwe Tsɛ ɔ suɔ wɔ, nɛ e toɔ e tsui si ha wɔ, nɛ wa ma nyɛ ma bi lɛ yemi kɛ buami. (La 68:19) Enɛ ɔ he ɔ, ke ní yayamihi bɔni o juɛmi mi bami pɛ ɔ, moo sɔle ha Mawu amlɔ. Moo sɔle kaa e ha mo “he wami kpetekpleenyɛ.” Lɔ ɔ se ɔ, o kɛ o juɛmi nɛ ma ní kpakpahi a nɔ.—2 Korinto Bi 4:7; 1 Korinto Bi 9:27; hyɛ daka nɛ ji, “ Mɛni Blɔ Nɔ Ma Gu Kɛ Ngmɛɛ Su Yaya Ko He?”\\n12. Mɛni ji wa “tsui” ɔ, nɛ mɛni he je e sa kaa waa po he piɛ?\\n12 Ní lelɔ Salomo ngma ke: “Poo o tsui he piɛ pe nɔ́ tsuaa nɔ́, ejakaa e mi lɛ wami jee.” (Abɛ 4:23, NW) Wa “tsui” ɔ ji wa subai, aloo nɔmlɔ tutuutu nɛ wa ji ngɛ Mawu hɛ mi. Bɔ nɛ Mawu naa wa “tsui” ɔ ha a lɛ maa tsɔɔ kaa wa ma ná neneene wami, loo wa be náe, se pi bɔ nɛ nihi naa wɔ ha. Sane ɔ pɛ ji nɛ ɔ nɛ, se hɛdɔ ngɛ he. Anɔkualetsɛ Hiob kɛ e hɛngmɛ pee somi bɔ nɛ pee nɛ e ko hyɛ yo ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ. (Hiob 31:1) Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha wɔ! La polɔ ko hu je susumi nɛ ɔ nɔuu kpo. E de ke: “Níhi nɛ a he be se nami ɔ, ko ha ma hyɛ.”—La 119:37.\\nNƆ́ NƐ YE BUA MI NƐ YE JE MI BAMI HE TSƆ\\nNiheyo wayoo ko de ke: “Benɛ i yi jeha nyingmi enyɔ lolo ɔ, ajuama bɔmi he foni hyɛmi kɛ ye fɔmi níhi a he fiɛmi ba pee ye su. Ye huɛmɛ nɛ i kɛ mɛ yaa sukuu ɔ nɛ tɔmi ko ngɛ ní peepee nɛ ɔ he. Se ní peepee nɛ ɔ ha ye he nile ba gbo, nɛ e gbla mi kɛ wo ajuama bɔmi mi. Nyagbe ɔ, i ba yɔse kaa i plɛ pee nyɔguɛ ha níhi nɛ peeɔ mi akɔnɔ ɔ. Se Yehowa kɛ asafo ɔ yemi kɛ buami nya a, i nyɛ ye su yaya nɛ ɔ nɔ kunimi. Amlɔ nɛ ɔ, i hyɛɛ nihi nɛ i kɛ bɔɔ ɔ saminya, ejakaa i le kaa ni kpahi ma nyɛ ma ná ye nɔ he wami wawɛɛ. I ba na kaa e he hia kaa ma sɔle nɛ ma kase Baiblo ɔ daa, bɔ nɛ pee nɛ ma ko kpale kɛ ya ye su yayami ɔmɛ a he hu. Amlɔ nɛ ɔ, i yi nyɔguɛ ha níhi nɛ peeɔ ye he lo ɔ akɔnɔ ɔ hu, mohu ɔ, i ngɛ sɔmɔe kaa daa blɔ gbalɔ.”\\nDINA PEE NƆ́ KO NƐ JUƐMI BE MI\\n13. Mɛnɔ ji Dina, nɛ mɛni he je nihi nɛ e kɛ bɔ huɛ ɔ ha nɛ wa na kaa e kɛ nile tsu we ní ɔ?\\n13 Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Yi 3 ɔ mi ɔ, wa huɛmɛ ma nyɛ ma ha nɛ waa pee nɔ́ kpakpa aloo nɔ́ yaya. (Abɛ 13:20; kane 1 Korinto Bi 15:33.) Mo susu Dina nɛ ji blematsɛ Yakob biyo ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ mi kaa Dina ná tsɔsemi kpakpa, se kɛ̃ ɔ, e kɛ nile ya tsu we ní, nɛ e kɛ Kanaan yi ɔmɛ ya bɔ huɛ. Kanaan bi ɔmɛ a je mi bami puɛ wawɛɛ kaa Moab bi ɔmɛ. (3 Mose 18:6-25) Kanaan nyumu ɔmɛ, kɛ Shekem nɛ “a buu lɛ wawɛɛ nitsɛ” ngɛ e tsɛ weku li ɔmɛ a kpɛti ɔ na Dina kaa nɔ ko nɛ e sa kaa a kɛ lɛ nɛ ná bɔmi.—1 Mose 34:18, 19.\\n14. Mɛni blɔ nɔ nihi nɛ Dina kɛ bɔ ɔ ngɔ haomi kɛ ba ngɛ?\\n14 Eko ɔ, benɛ Dina na Shekem ɔ, e susuu we kaa Shekem juɛmi ji kaa e kɛ lɛ ma ná bɔmi. Kanaan bi fuu susu kaa tɔmi ko be nɔ́ nɛ Shekem pee ɔ he, ejakaa ke bɔmi nami he akɔnɔ te si ngɛ a mi ɔ, jã nɛ a peeɔ. Eko ɔ, Dina bɔ mɔde kaa e maa tsi e nya se e nyɛ we, ejakaa “e nu lɛ pani nya nɛ e kɛ lɛ hwɔ.” Pee se ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ Shekem ba “suɔ” Dina, se lɔ ɔ tsakee we nɔ́ nɛ e pee lɛ ɔ. (Kane 1 Mose 34:1-4.) Pi Dina pɛ nɛ e hao ngɛ sane nɛ ɔ he. Nihi nɛ e kɛ mɛ ya bɔ huɛ ɔ ngɔ hɛ mi si puemi kɛ he guɛ gbemi kɛ ba e weku mi bimɛ ɔmɛ tsuo a nɔ.—1 Mose 34:7, 25-31; Galatia Bi 6:7, 8.\\n15, 16. Kɛ wa ma plɛ kɛ ná nile nitsɛnitsɛ kɛɛ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Ngmamihi Nɛ E Sa Kaa O Susu He” ɔ hulɔ.)\\n15 Ke Dina kase nɔ́ ko ngɛ nɔ́ nɛ ba e nɔ ɔ mi po ɔ, e kɛ haomi kpe. E sɛ kaa nihi nɛ a suɔ Yehowa nɛ a buɔ lɛ tue ɔ kɛ haomi nɛ kpe loko a kase ní ngɛ mi. Akɛnɛ a buɔ Mawu tue he je ɔ, a kɛ “ní leli nyɛɛɔ.” (Abɛ 13:20a) Enɛ ɔ he ɔ, a ba ‘leɔ nɔ́ nɛ sa mɛ peemi’ nɛ a tuu haomihi nɛ nihi ngɔɔ a he kɛ ya woɔ mi yaka gu ɔ nya fo.—Abɛ 2:6-9; La 1:1-3.\\n16 Nihi tsuo nɛ suɔ kaa a ná Mawu he nile ɔ ma nyɛ ma ná ke a bɔɔ mɔde nɛ a sɔleɔ, nɛ a kaseɔ Mawu Munyu ɔ kɛ womihi nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ peeɔ ɔ daa. (Mateo 24:45; Yakobo 1:5) Nɔ́ kpa hu nɛ he hia ji he si bami, nɛ enɛ ɔ jeɔ kpo ngɛ bɔ nɛ wa jeɔ wa tsui mi nɛ wa buɔ ga womi nɛ jee Ngmami ɔ mi tue ha a mi. (2 Matsɛmɛ 22:18, 19) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, Kristofo no ko maa kplɛɛ nɔ kaa e tsui ma nyɛ maa sisi lɛ. (Yeremia 17:9) Se ke sane ko ba a, anɛ e maa ba e he si konɛ e kplɛɛ ga womi kɛ yemi kɛ buami nɛ a maa je suɔmi mi kɛ ha lɛ ɔ nɔ lo?\\n17. Moo kale si fɔfɔɛ ko nɛ ma nyɛ maa ba ngɛ weku ko mi, nɛ́ o tsɔɔ blɔ nɔ nɛ bitsɛ ko maa gu konɛ e kɛ e biyo nɛ susu níhi a he.\\n17 Mo susu si fɔfɔɛ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Bitsɛ ko kplɛɛ we kaa e biyo kɛ niheyo ko nɛ e ji Kristofo no ɔ nɛ je kpo be mi nɛ nɔ ko piɛɛ we a he. Se e biyo ɔ bi lɛ ke: “Papaa, o he we mi yi lo? Wa ya be nɔ́ yayami ko pee!” Eko ɔ, yoyo ɔ suɔ Yehowa nɛ e hɛɛ we juɛmi yaya ko kulaa, se anɛ e ngɛ ‘nyɛɛe ngɛ Mawu nile nya’ lo? Anɛ e ngɛ ‘ajuama bɔmi nya fo tue lo’? Aloo e “heɔ e he yeɔ” ngɛ blɔ nɛ nile be mi nɔ? (Abɛ 28:26) Eko ɔ, o ma nyɛ ma susu sisi tomi mlaa kpahi nɛ ma nyɛ maa ye bua bitsɛ ɔ kɛ e biyo ɔ konɛ a kɛ susu sane nɛ ɔ he ɔ he.—Hyɛ Abɛ 22:3; Mateo 6:13; 26:41.\\nMƐNI BLƆ NƆ MA GU KƐ NGMƐƐ SU YAYA KO HE?\\nSisi tomi mlaa: ‘Nyɛ nihi nɛ nyɛ suɔ Yehowa a, nyɛɛ hie yayami.’—La 97:10.\\nAnɛ i yuɔ ye he ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ ma nyɛ ma tle akɔnɔ yaya si ngɛ ye mi ɔ he lo?—Mateo 5:27, 28.\\nAnɛ i susuɔ haomihi nɛ maa ba ye nɔ ke akɔnɔ yaya ha nɛ i pee nɔ́ ko ɔ he lo?—Abɛ 22:3.\\nMɛni pɔtɛɛ i suɔ kaa ma pee konɛ ma nyɛ ma ye su yaya nɛ ngɛ ye he ɔ nɔ kunimi?—Mateo 5:29, 30.\\nAnɛ i pee klaalo kaa i kɛ ye fɔlɔ aloo ye nyɛmi Kristofo no ko nɛ e nane pi si maa sɛɛ ye haomi ɔ he ní lo?—Abɛ 1:8, 9; Galatia Bi 6:1, 2.\\nMɛni ma pee kɛ tsɔɔ kaa i ngɔɔ ye he kɛ fɔɔ Yehowa he wami kɛ e nile ɔ nɔ bɔ nɛ pee nɛ ma ye su yaya nɛ ngɛ ye he ɔ nɔ kunimi?—Abɛ 3:5, 6; Yakobo 1:5.\\nYOSEF TU AJUAMA BƆMI NYA FO\\n18, 19. Mɛni ka Yosef kɛ kpe ngɛ e si himi mi, nɛ kɛ e tsu he ní ha kɛɛ?\\n18 Dina tsɛbi ji Yosef. Yosef baa e je mi saminya, e suɔ Mawu, nɛ e tu ajuama bɔmi nya fo. (1 Mose 30:20-24) Benɛ Yosef ji jokuɛ ɔ, e na níhi nɛ je e nyɛmiyo ɔ ní peepee nɛ nile be mi ɔ mi kɛ ba. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Yosef kai níhi nɛ ya nɔ ɔ, nɛ e suɔ kaa e maa hi Mawu suɔmi ɔ mi. Enɛ ɔ po e he piɛ jeha komɛ a se ngɛ Egipt benɛ e nyɔmtsɛ ɔ yo ɔ bɔ mɔde “daa ligbi” kaa e maa sisi lɛ nɛ e kɛ lɛ nɛ ná bɔmi ɔ. Akɛnɛ Yosef ji nyɔguɛ he je ɔ, e be nyɛe ma si e ní tsumi ɔ nɛ e je we ɔ mi! E sa kaa e ngɔ nile kɛ kã kɛ tsu sane ɔ he ní. Nɛ e pee jã, ejakaa Potifar yo ɔ ngɔ munyu nɛ ɔ kɛ hao lɛ si abɔ, se e kplɛɛ we nɔ, nɛ nyagbe ɔ, e tu e nya fo.—Kane 1 Mose 39:7-12.\\n19 Mo susu he nɛ o hyɛ: Kaa Yosef susuɔ yo ɔ he, aloo e pɔɔ bɔmi nami he susumi ɔ, anɛ e ko nyɛ ye anɔkuale lo? E ko nyɛ we jã peemi. Yosef susuu we ní yayamihi a he, mohu ɔ, e bu huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he hia, nɛ enɛ ɔ je kpo ngɛ munyu nɛ e tu Potifar yo ɔ mi. E de lɛ ke: “Nɔ́ ko nɔ́ ko be nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ je we he gbi ha mi, kaa ja mo pɛ; ejakaa moo lɛɛ e yo ji mo. Mɛni he je mɔ nɛ ma tsu yi wu tso ní kaa kikɛ nɛ ɔ, nɛ ma pee yayami kɛ si Mawu?”—1 Mose 39:8, 9.\\n20. Mɛni Yehowa pee ngɛ Yosef sane ɔ he?\\n20 Moo po bua jɔmi nɛ Yehowa ma ná a he foni nɛ o hyɛ. Yosef ngɛ tsitsaa he ko nɛ e weku li be lejɛ ɔ, se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e ye anɔkuale. (Abɛ 27:11) Pee se ɔ, Yehowa da sane ɔ mi ha Yosef. Pi kaa e ha nɛ a je Yosef kɛ je tsu ɔ mi kɛkɛ, se a pee lɛ amlaalo nɔkɔtɔma kɛ niye ní nɔ hyɛlɔ ngɛ Egipt! (1 Mose 41:39-49) Munyu nɛ ngɛ La 97:10 ji anɔkuale. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: ‘Nyɛ nihi nɛ nyɛ suɔ Yehowa a, nyɛɛ hie yayami. E baa e ni klɔuklɔu ɔmɛ a yi, nɛ e jeɔ mɛ kɛ jeɔ yiwutsotsɛmɛ a dɛ mi.’\\n21. Mɛni nyɛminyumu wayoo ko nɛ ngɛ Afrika ma ko nɔ ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa e ba e je mi saminya?\\n21 Jã kɛ̃ mwɔnɛ ɔ hu Mawu sɔmɔli fuu tsɔɔ kaa a ‘hiee nɔ́ nɛ dɛ blɔ, nɛ a suɔ nɔ́ kpakpa.’ (Amos 5:15) Niheyo ko nɛ e ji Odasefo no nɛ e ngɛ Afrika ma ko nɔ ɔ bɔ amaniɛ kaa yoyo ko nɛ e kɛ lɛ ngɛ sukuu tsu kake mi ɔ gba mi kpoo nɛ e de lɛ kaa e maa suɔ nɛ e kɛ lɛ nɛ ná bɔmi, konɛ e ye bua lɛ ngɛ akɔtaa ka ko nɛ a maa pee ɔ mi. Nyɛminyumu ɔ de ke: “I kua e munyu ɔ amlɔ. Nɛ akɛnɛ i hɛɛ ye anɔkuale yemi ɔ mi he je ɔ, i baa bumi nɛ i ngɛ kɛ ha Yehowa a yi. Enɛ ɔ he jua wa pe sika tsu kɛ sika hiɔ.” Niinɛ, yayami peemi ma nyɛ ma ha nɔ ko maa ye ‘ngɔɔmi be bɔɔ ko,’ se behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ jee bua jɔmi nɛ se kɛ we nɛ ɔ mi kɛ baa ji tsui yeyee sɔuu. (Hebri Bi 11:25) Jehanɛ ɔ, ke wa ngɔ bua jɔmi kpiti nɛ wa ma ná a kɛ to bua jɔmi nɛ ngɛ daa nɛ wa náa akɛnɛ wa buɔ Yehowa tue ɔ he ɔ, se nami ko kulaa be he.—Abɛ 10:22.\\nMOO KPLƐƐ MAWU MƆBƆ NALƆ Ɔ YEMI KƐ BUAMI NƆ\\n22, 23. (a) Ke Kristofo no ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, mɛni tsɔɔ kaa hɛ nɔ kami ngɛ? (b) Mɛni yemi kɛ buami yayami peelɔ ɔ ma nyɛ ma ná?\\n22 Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, wɔ tsuo waa kɛ níhi nɛ peeɔ wa he lo ɔ akɔnɔ ɔ hwuɔ ta konɛ waa pee nɔ́ nɛ da ngɛ Mawu hɛ mi. (Roma Bi 7:21-25) Yehowa le enɛ ɔ, “e le kaa zu kɛkɛ ji wɔ.” (La 103:14) Se eko ɔ, Kristofo no ko maa pee yayami nɛ ngɛ hɛdɔ. Ke e ba jã a, anɛ hɛ nɔ kami ko be lo? Hɛ nɔ kami ngɛ! Niinɛ, eko ɔ, nɔ nɛ pee yayami ɔ ma kpa yiblii yayahi kaa Matsɛ David pɛpɛɛpɛ. Se kɛ̃ ɔ, Mawu pee klaalo be tsuaa be kaa e kɛ ‘yayami maa pa’ nihi nɛ piaa a he nɛ a ‘jajeɔ’ a he yayami ɔmɛ ɔ.—La 86:5; Yakobo 5:16; kane Abɛ 28:13.\\n23 Jehanɛ se hu ɔ, Mawu je mi mi jɔmi mi nɛ e kɛ ‘nimli adesahi ha kaa nike ní’ ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. A ji to hyɛli nɛ a nane pi si ngɛ Mawu jami mi nɛ a he su, nɛ́ a suɔ hu kaa a maa ye bua asafo mi bi ɔmɛ. (Efeso Bi 4:8, 12; Yakobo 5:14, 15) Oti nɛ a kɛ ma a hɛ mi ji kaa a maa ye bua yayami peelɔ ɔ konɛ e dla e kɛ Mawu a kpɛti, nɛ “e ná nile” konɛ e ko ya pee jamɛ a yayami ɔ ekohu.—Abɛ 15:32.\\n‘MO NÁ NILE’\\n24, 25. (a) Mɛni niheyo ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ Abɛ 7:6-23 pee nɛ tsɔɔ kaa “e be juɛmi”? (b) Mɛni e sa kaa waa pee konɛ wa ‘ná nile’?\\n24 Baiblo ɔ tu nɔ ko nɛ e “be juɛmi” kɛ nɔ ko nɛ e ‘ngɛ juɛmi’ a he munyu. (Abɛ 7:7) Ke nɔ ko “be juɛmi” ɔ, e nui Mawu susumi ngɛ níhi a he ɔ sisi nɛ e be Mawu jami mi níhi a si kpami ko hulɔ. Jamɛatsɛ ɔ susuu we níhi a he saminya, nɛ e kɔ we nɔ́ se hulɔ. E he wɛ kulaa kaa nɔ ko kaa jã a maa pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he kaa bɔ nɛ e ba niheyo ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ Abɛ 7:6-23 ɔ mi ɔ nɔ ɔ. Se “nɔ nɛ hlaa nile se blɔ” ɔ, kpaa e mi konɛ e na nɔmlɔ tutuutu nɛ e ji kɛ gu Mawu Munyu ɔ nɛ e kaseɔ kɛ sɔlemi nɛ e sɔleɔ daa a nɔ. E ngɛ mi kaa e yi mluku mohu lɛɛ, se e bɔɔ mɔde kaa e ma ha e susumihi, níhi nɛ e suɔ, e he numihi, kɛ otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ɔ kɛ Mawu suɔmi nya ní nɛ kɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa “e suɔ lɛ nitsɛ e he,” aloo e ngɛ hlae nɛ e ná jɔɔmi, nɛ ‘e maa ya nɔ.’—Abɛ 19:8.\\n25 Mo bi o he ke: ‘Anɛ i heɔ yeɔ niinɛ kaa Mawu tɛhi nɛ e po ɔ da kɛ pi si lo? Anɛ i heɔ yeɔ kaa ke i nyɛɛ ngɛ a nya a, ma ná bua jɔmi babauu lo?’ (La 19:7-10; Yesaya 48:17, 18) Ke o yi mi peeɔ mo enyɔɔnyɔ po ɔ, mo dla o juɛmi. Mo susu haomihi nɛ baa ke a kɛ Mawu mlaa amɛ tsu we ní ɔ he. Jehanɛ ɔ, ‘moo ka Yehowa nɛ o hyɛ, nɛ o maa na kaa e hi.’ Moo ba o je mi ngɛ anɔkuale ɔ nya, nɛ o susu ní kpakpahi a he. Ní nɛ ɔmɛ ji níhi nɛ ji anɔkuale, níhi nɛ da, níhi nɛ he tsɔ, níhi nɛ ngɛ fɛu, kɛ je mi bami kpakpa. (La 34:8; Filipi Bi 4:8, 9) Ná nɔ mi mami kaa be mi nɛ o ngɛ enɛ ɔ he mɔde bɔe wawɛɛ ɔ, jã nɔuu nɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Mawu ɔ hu mi maa hi wae, nɛ o maa suɔ níhi nɛ e suɔ, nɛ o maa yu o he ngɛ níhi nɛ e sume ɔ a he. Yosef yi mluku. Se kɛ̃ ɔ, e nyɛ ‘tu ajuama bɔmi nya fo’ ejakaa e ha Yehowa tsɔse lɛ jehahi babauu, nɛ lɔ ɔ ha e ná nile. E ba mi jã ngɛ mo hu o blɔ fa mi.—Yesaya 64:8.\\n26. Mɛni sane nɛ he hia lɛ wa ma susu he ngɛ enɛ ɔ se?\\n26 Wa Bɔlɔ ɔ bɔɛ wa fɔmi ní ɔmɛ ha wɔ konɛ wa kɛ fiɛ, mohu ɔ, e bɔ ha wɔ konɛ wa kɛ ná bua jɔmi ngɛ gba si himi mi nɛ wa kɛ fɔ. (Abɛ 5:18) Wa ma susu Mawu juɛmi ngɛ gba si himi he ngɛ yi enyɔ nɛ nyɛɛ se ɔ a mi.\\n^ kk. 4 Eko ɔ, “ma nimeli ɔmɛ” nɛ kojoli ɔmɛ gbe ɔ a yibɔ ji 1,000. E ngɛ heii kaa ma nimeli nɛ ɔmɛ kɛ nihi nɛ Yehowa nitsɛ gbe mɛ ɔ piɛɛ yibɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Eywiɛ ɔ mi ɔ he.—4 Mose 25:4, 5.\\n^ kk. 7 Ke o suɔ kaa o maa le nɔ́ nɛ ji mu ní tsumi kɛ je mi bami yayami ɔ, hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” ngɛ July 15, 2006 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ́ Yehowa Odasefohi pee ɔ mi.\\n^ kk. 9 Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, “ajuama bɔmi he foni hyɛmi” kɔɔ fonihi nɛ a po loo a tɛni, womihi a mi ningmahi, aloo munyuhi nɛ a nu kɛ fɔ kpa nɔ konɛ a kɛ tle nihi a bɔmi nami akɔnɔ si ɔ he. E ma nyɛ ma kɔ nɔ ko nɛ pee e nɔmlɔ tso ɔ bɔ nɛ e tleɔ nihi akɔnɔ si he foni, loo bɔmi nami ní peepeehi nɛ ngɛ tai nɛ nihi enyɔ aloo nihi nɛ hiɛ pe jã ngɔ a he kɛ wo mi ɔ he foni.\\n^ kk. 9 A tu nɔ nitsɛ e fɔmi níhi a he fiɛmi he munyu ngɛ Mi Tsɔɔmi Munyu nɛ ji, “Bɔ Nɛ Nɔ Ko Ma Plɛ Kɛ Kpa E Fɔmi Níhi A He Fiɛmi Ha” a mi.\\nNGMAMIHI NƐ E SA KAA O SUSU HE\\n‘Nyɛ nihi nɛ nyɛ suɔ Yehowa a, nyɛɛ hie yayami.’—La 97:10.\\n“Nɔ tsuaa nɔ nɛ hyɛɛ yo, nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi.”—Mateo 5:28.\\n“Nɔ nɛ fiɛɔ yo kɛ nyumu yakayaka fiɛmi ɔ, yeɔ lɛ nitsɛ e nɔmlɔ tso ɔ awi.”—1 Korinto Bi 6:18.\\n“I waa ye nɔmlɔ tso ɔ yi mi nɛ i yeɔ lɛ nyɔguɛ konɛ be mi nɛ i fiɛɛ ngɔ tsɔɔ ni kpahi ta a, imi nitsɛ lɛɛ a ko bu mi kaa nɔ ko nɛ e sɛ ngɛ blɔ ko nɔ.”—1 Korinto Bi 9:27, NW.\\n“Nɔ́ nɛ nɔmlɔ du ɔ, lɔ ɔ nɔuu e ma kpa. Ke nɔ ko ya tsu ní ngɛ he lo mi ɔ, e ma kpa nɔ́ nɛ puɛɔ nɛ ma kpata e hɛ mi. Jã kɛ̃ ke nɔ ko tsu ní ngɛ Mawu mumi ɔ nya, Mawu mumi ɔ ma ha e ná neneene wami.”—Galatia Bi 6:7, 8.\\n‘E sa kaa nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ nɛ le bɔ nɛ e maa ye e he nɔ ha nɛ e he ma tsɔ, nɛ bumi maa hi e he. Nyɛ ko di akɔnɔ se.’—1 Tesalonika Bi 4:4, 5.","num_words":4823,"character_repetition_ratio":0.038,"word_repetition_ratio":0.013,"special_characters_ratio":0.322,"stopwords_ratio":0.467,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kɛ E Sa Kaa Wa Ha “Nɔ Tsuaa Nɔ Munyu Heto” Ha Kɛɛ? | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Maya Mexico Mumuihi A Gbi Moore Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\n‘Nyɛ ha nɛ munyu nɛ maa je nyɛ nya a nɛ ngɔ, nɛ nyɛɛ le bɔ nɛ nyɛ ma ha nɔ tsuaa nɔ munyu heto bɔ nɛ sa.’—KOL. 4:6.\\nMɛni he je nɛ e he hia kaa wa bi sanehi nɛ ma ha nɛ tue buli nɛ a je a juɛmi kpo ɔ?\\nMɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ nihi nɛ susu Ngmami ɔ he?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ ngɔ nɔ́ hetomi níhi kɛ tsu ní ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ha kɛɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni níhi a si kpami ko tsɔɔ kaa ke wa bi sanehi nɛ sa a, e ma ha wa munyu ɔ maa sɛ nihi a tsui mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ ke nihi bi wɔ sanehi nɛ a mi wa a, e sɛ nɛ waa ye gbeye ɔ?\\nBE KO Ɔ, nyɛmiyo ko kɛ e huno nɛ tsa pi Odasefo no ji lɛ ɔ ngɛ nɔ́ ko he susue ngɛ Baiblo ɔ mi. Jinɛ e huno ɔ ji nɔ ko nɛ e yaa sɔlemi wawɛɛ. Ngɛ a ní sɛɛmi ɔ mi ɔ, e huno ɔ tsɔɔ kaa e heɔ Triniti tsɔɔmi ɔ yeɔ. Nyɛmiyo ɔ kɔ níhi a se nɛ e na kaa eko ɔ, e huno ɔ li nɔ́ tutuutu nɛ Triniti tsɔɔmi ɔ ji. Enɛ ɔ he ɔ, e gu ga blɔ nɔ nɛ e bi e huno ɔ ke, “Lɔ ɔ, o ngɛ tsɔɔe kaa Mawu ji Mawu, nɛ Yesu hu ji Mawu, nɛ mumi klɔuklɔu ɔ hu ji Mawu lo? Ke jã a, lɛɛ tse o ngɛ tsɔɔe kaa Mawuhi etɛ lɛ ngɛ mɔ, se pi Mawu kake?” Nyakpɛ sane ji kaa nyumu ɔ ha heto ke, “Ohoo, tsa pi jã nɛ i ngɛ tsɔɔe!” Enɛ ɔ ha nɛ a kɛ bua jɔmi susu bɔ nɛ Mawu ngɛ ha tutuutu ɔ he.\\n2 Mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je níhi a si kpami nɛ ɔ mi? Ke wa gu ga blɔ nɔ kɛ bi nihi sane nɛ sa a, e ma nyɛ ma ha nɛ wa munyu ɔ maa sɛ a tsui mi. Wa kase hu kaa e sɛ nɛ waa ye gbeye kaa waa kɛ nihi ma susu Baiblo mi munyuhi nɛ a mi wa kaa Bɔlɔ ko ngɛ aloo Bɔlɔ ko be, Triniti, aloo hɛl la a he. Ke wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ waa kɛ níhi nɛ e tsɔɔ wɔ ɔ tsuɔ ní ɔ, wa ma nyɛ maa tsɔɔ nihi ní nɛ e maa sɛ a tsui mi. (Kol. 4:6) Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ fiɛɛli komɛ nɛ a nane pi si ɔ peeɔ ke a kɛ nihi ngɛ munyuhi kaa kikɛ ɔ a he susue ɔ he nɛ waa hyɛ. Wa ma susu (1) bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ bi sanehi nɛ ma ha nɛ nihi ma je a juɛmi kpo, (2) bɔ nɛ waa kɛ nihi ma susu nɔ́ nɛ Ngmami ɔ de ɔ he, kɛ (3) bɔ nɛ waa kɛ nɔ́ hetomi níhi ma tsu ní nɛ nihi maa nu wa munyu ɔ sisi ha a he.\\nMO BI SANEHI NƐ MA HA NƐ O TUE BULI ƆMƐ MA JE A JUƐMI KPO\\n3, 4. Mɛni he je nɛ e he hia nɛ wa bi nihi sane konɛ wa kɛ le níhi nɛ a heɔ yeɔ ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n3 Ke wa bi nihi sane ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ wa maa na nɔ́ nɛ a heɔ yeɔ. Mɛni he je nɛ e he hia nɛ wa bi nihi sane ɔ? Abɛ 18:13 ɔ de ke, “Ke a ngɛ mo munyu tue ɔ, bu tue loko o ha heto. Ke o pee we ja a, a ma tsɛ mo kuasia, nɛ o hɛ mi ma pue si.” Niinɛ, loko wa maa tsɔɔ nɔ ko nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ sane ko he ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa le nɔ́ tutuutu nɛ nɔ ɔ heɔ yeɔ. Ke pi jã a, eko ɔ, wa ma puɛ be babauu kɛ tsɔɔ nɔ ko lakpa tsɔɔmi ko nya loko wa ma ba le kaa lɛ nitsɛ po e le momo kaa e ji lakpa tsɔɔmi!—1 Kor. 9:26.\\n4 Ngɔɔ lɛ kaa waa kɛ nɔ ko ngɛ hɛl la tsɔɔmi ɔ he susue. Tsa pi nɔ tsuaa nɔ nɛ e heɔ yeɔ kaa hɛl la ko ngɛ nɛ a piɔ nihi ngɛ mi. Nihi fuu susu kaa ke a ke nɔ ko ngɛ hɛl ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ kɛ Mawu a kpɛti puɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke waa kɛ nɔ ko kpe ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, ke a ke hɛl ɔ, kɛ o nu sisi kɛɛ?” Heto nɛ e ma ha a lɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ wa maa tsɔɔ lɛ níhi a nya ha kɛ je Baiblo ɔ mi.\\n5. Mɛni he je lɛ e sa nɛ wa bi nihi nɔ́ he je nɛ a heɔ nɔ́ ko yeɔ ɔ?\\n5 Ke wa gu ga blɔ nɔ kɛ bi nihi sane ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa le nɔ́ he je nɛ a heɔ nɔ́ ko yeɔ ɔ. Nɛ ke waa kɛ nɔ ko kpe ngɛ fiɛɛmi mi nɛ e ke e he we yi kaa Mawu ngɛ ɔ hu nɛɛ? Eko ɔ, wa ma susu kaa nɔ ɔ heɔ su tsakemi tsɔɔmi ɔ yeɔ. (La 10:4) Se nɔ́ he je nɛ ni komɛ he we yi kaa Mawu ngɛ ɔ ji kaa mɛ nitsɛmɛ a ngɛ nɔ́ nae, nɛ a naa kaa nihi hu ngɛ nɔ́ nae. Eko ɔ, a susuɔ kaa ke Bɔlɔ ko ngɛ nɛ e ngɛ suɔmi ɔ, jinɛ e be blɔ ngmɛe kaa nihi nɛ a na nɔ́. Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko de ke Mawu be ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke, “Anɛ jã nɛ o susuɔ kɛ je blema lo?” Ke e ha heto ke ohoo ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke, “Mɛni ha nɛ amlɔ nɛ ɔ lɛɛ o he we yi kaa Mawu ngɛ ɔ?” Heto nɛ e ma ha a ma ha nɛ wa maa le blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ ye bua lɛ.—Kane Abɛ 20:5.\\n6. Ke wa bi nihi sane nɛ a ngɛ heto hae ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee?\\n6 Ke wa bi nɔ ko sane nɛ e ngɛ heto hae ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ waa bu lɛ tue, nɛ wa je e yi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, nɔ ko tsɔɔ kaa haomi ko nɛ e kɛ kpe ɔ he je nɛ e he we yi kaa Bɔlɔ ko ngɛ nɛ e ngɛ suɔmi ɔ nɛ. Loko wa maa ma nɔ mi ha lɛ kaa Mawu ko ngɛ ɔ, e sa nɛ waa sɛ hlami nɛ waa to e tsui nɔ nine, nɛ wa ha nɛ e nu sisi kaa tɔmi ko be he kaa e susu jã. (Hab. 1:2, 3) Ke wa to wa tsui si nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ maa wo lɛ he wami konɛ e kase ní kpahi. *\\nO KƐ NƆ Ɔ NƐ SUSU NƆ́ NƐ NGMAMI Ɔ DE Ɔ HE\\nMɛni ji nɔ́ titli nɛ haa wa fiɛɛmi nuu tso? (Hyɛ kuku 7)\\n7. Mɛni ma ha nɛ wa fiɛɛmi ɔ maa nu tso?\\n7 Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha wa susu blɔ nɔ nɛ wa maa gu nɛ waa kɛ nihi ma susu nɔ́ nɛ Ngmami ɔ de ɔ he ɔ he nɛ waa hyɛ. Niinɛ, Baiblo ɔ ji womi titli nɛ waa kɛ tsuɔ ní ngɛ fiɛɛmi tso mi. E yeɔ bua wɔ nɛ wa ‘hii kɛ pii si, nɛ wa he suu kɛ tsuɔ ní kpakpa.’ (2 Tim. 3:16, 17) Pi ngmamihi fuu nɛ wa maa kane kɛ ha nihi ɔ nɛ ma ha nɛ wa fiɛɛmi ɔ maa nu tso. Mohu ɔ, ke wa kane ngmami ko ɔ, e sa nɛ waa kɛ nɔ ɔ nɛ susu he, nɛ waa tsɔɔ lɛ nya saminya. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:2, 3.) Nyɛ ha wa susu nɔ hyɛmi níhi etɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a he nɛ waa hyɛ.\\n8, 9. (a) Mɛni ji blɔ kake nɔ nɛ wa maa gu konɛ waa kɛ nɔ ko nɛ e he ye kaa Yesu kɛ Mawu sɔ ɔ, nɛ susu níhi a he? (b) Mɛni blɔ kpahi a nɔ o gu nɛ o kɛ nihi susu sane kaa kikɛ ɔ he hyɛ?\\n8 Nɔ hyɛmi nɔ́ 1: Ke waa kɛ nɔ ko kpe ngɛ fiɛɛmi mi nɛ́ e he ye kaa Yesu kɛ Mawu sɔ. Mɛni ngmamihi a he waa kɛ lɛ ma nyɛ ma susu? Wa ma nyɛ ma ha nɛ e kane Yohane 6:38 ɔ. Yesu de ngɛ lejɛ ɔ ke: “I je hiɔwe kɛ ba nɛ ma ba pee nɔ nɛ tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní, se pi imi nitsɛ ye suɔmi nya ní.” Ke nɔ ɔ kane jamɛ a ngmami ɔ ta a, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke: “Ke Yesu nɔuu ji Mawu ɔ, lɛɛ mɛnɔ tsɔ lɛ kɛ ba zugba a nɔ mɔ? Lɛɛ tse jamɛatsɛ ɔ nɔ maa kuɔ pe Yesu? Wɔ tsuo wa le kaa nɔkɔtɔma lɛ tsɔɔ jokuɛ.”\\n9 Wa ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ɔ nɛ kane Filipi Bi 2:9 ɔ hulɔ. Ngɛ lejɛ ɔ, bɔfo Paulo tsɔɔ nɔ́ nɛ Mawu pee benɛ Yesu gbo nɛ a tle lɛ si se ɔ. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: “Mawu wo e nɔ gojoo, nɛ e ha lɛ biɛ nɛ kle pe biɛhi tsuo.” Bɔ nɛ pee nɛ nɔ ɔ nɛ e nyɛ nɛ e susu ngmami nɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke: “Ke Yesu kɛ Mawu sɔ loko e gbo nɛ pee se ɔ, Mawu wo e nɔ gojoo ɔ, lɛɛ tse amlɔ nɛ ɔ, e nɔ maa kuɔ pe Mawu mɔ? Se anɛ o susu kaa nɔ ko nɔ kuɔ pe Mawu lo?” Ke nɔ ɔ ngɛ bumi ha Mawu Munyu ɔ, nɛ e ngɛ munyu ɔ he bua jɔmi ɔ, eko ɔ, enɛ ɔ ma ha nɛ e susu sane ɔ he saminya.—Níts. 17:11.\\n10. (a) Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu konɛ waa kɛ nɔ ko nɛ e heɔ hɛl la tsɔɔmi ɔ yeɔ ɔ nɛ susu níhi a he? (b) Mɛni blɔ nɔ o gu nɛ o kɛ nihi susu hɛl la tsɔɔmi ɔ he hyɛ?\\n10 Nɔ hyɛmi nɔ́ 2: Ke waa kɛ nɔ ko kpe ngɛ fiɛɛmi mi nɛ e he ye kaa a ma pii yayami peeli ngɛ hɛl la mi. Eko ɔ, e he ye kaa hɛl la ko ngɛ, ejakaa e suɔ nɛ a gbla yayami peeli a tue ngɛ a ní yayami ɔmɛ a he je. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu nɛ waa kɛ nɔ ko nɛ hɛɛ juɛmi kaa kikɛ ɔ nɛ susu níhi a he? Kekleekle ɔ, wa ma nyɛ maa ma nɔ mi kɛ ha lɛ kaa a maa gbla yayami peeli a tue. (2 Tes. 1:9) Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ ma ha nɛ e kane 1 Mose 2:16, 17 ɔ. A tsɔɔ ngɛ lejɛ ɔ kaa yayami he hiɔwo ji gbenɔ. Wa ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ nya kaa Adam ngɔ yayami nɛ e pee ɔ kɛ sã adesahi tsuo. (Rom. 5:12) Se wa ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ ɔ nya hu kaa Mawu de we ke e maa gbla Adam tue ngɛ hɛl la mi. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ ma ha nɛ e kane 1 Mose 3:19 ɔ. Mawu tsɔɔ bɔ nɛ e maa gbla Adam tue ha ngɛ jamɛ a ngmami ɔ mi. E wui hɛl la ko ta. Mohu ɔ, nɔ́ nɛ e de Adam ji kaa e maa kpale kɛ ya zu mi ekohu. Wa ma nyɛ ma bi lɛ ke, “Ke Mawu le kaa e ma pii Adam ngɛ hɛl la ko mi ɔ, mɛni he je mɔ nɛ e de lɛ ke e maa kpale kɛ ya zu mi ekohu ɔ?” Ke nɔ ɔ hɛɛ tsui kpakpa a, sane bimi nɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e susu níhi a he saminya.\\n11. (a) Mɛni ji blɔ kake nɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu konɛ waa kɛ nɔ ko nɛ e heɔ yeɔ kaa nimli kpakpahi tsuo maa ya hiɔwe ɔ nɛ susu níhi a he? (b) Mɛni blɔ nɔ o gu nɛ o kɛ nihi susu sane nɛ ɔ he hyɛ?\\n11 Nɔ hyɛmi nɔ́ 3: Ke waa kɛ nɔ ko kpe ngɛ fiɛɛmi mi nɛ e he ye kaa nimli kpakpahi tsuo maa ya hiɔwe. Ke nɔ ko hɛɛ hemi kɛ yemi nɛ ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ e maa tsɔɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ sisi saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke waa kɛ lɛ susu Kpojemi 21:4 ɔ he ɔ, eko ɔ, e ma susu kaa jamɛ a munyu ɔ maa ba mi ngɛ hiɔwe. (Kane.) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ waa kɛ nɔ ko kaa jã nɛ susu níhi a he? E sɛ nɛ waa kane ngmami kpahi kɛ ma oti ɔ nɔ mi, mohu ɔ, waa kɛ lɛ ma nyɛ ma susu munyu kpɔhi nɛ ngɛ jamɛ a ngmami ɔ mi ɔ a he. Ngmami nɛ ɔ mi munyu kpɔ ko tsɔɔ kaa “nɔ ko be gboe hu.” Wa ma nyɛ ma bi nɔ ɔ ke, “Ke a ke nɔ ko be nɔ́ ko pee hu ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ we kaa amlɔ nɛ ɔ, nɔ ɔ peeɔ jamɛ a nɔ́ ɔ lo?” E ngɛ heii kaa e ma de ke nɔ ɔ peeɔ jamɛ a nɔ́ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke, “Lɛɛ ke a ke nɔ ko be gboe hu ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ we kaa amlɔ nɛ ɔ, nihi gboɔ lo?” Wa ma nyɛ ma ha nɛ e nu sisi kaa nɔ ko gbo we ngɛ hiɔwe hyɛ; zugba nɛ ɔ nɔ nɛ nihi gboɔ ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, sisi numi ngɛ he kaa wa ma de ke munyu nɛ ngɛ Kpojemi 21:4 ɔ maa ba mi hwɔɔ se ngɛ zugba a nɔ.—La 37:29.\\nO KƐ NƆ́ HETOMI NÍHI NƐ TSU NÍ KONƐ NIHI NƐ A NU O MUNYU Ɔ SISI\\n12. Mɛni he je nɛ Yesu ngɔ nɔ́ hetomi níhi kɛ tsu ní ɔ?\\n12 Yesu ngɔ nɔ́ hetomi níhi hu kɛ tsu ní ngɛ e fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. (Kane Mateo 13:34, 35.) Nɔ́ hetomi níhi nɛ e kɛ tsu ní ɔ ha nɛ e le nɔ́ nɛ ngɛ e tue buli ɔmɛ a tsui mi. (Mat. 13:10-15) Lɔ ɔ hu ye bua nihi nɛ a nu níhi nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ sisi, nɛ a hɛ ji nɔ. Ke wa ngɛ nihi ní tsɔɔe ɔ, mɛni blɔ nɔ wɔ hu wa maa gu konɛ waa kɛ nɔ́ hetomi níhi nɛ tsu ní?\\n13. Mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ waa kɛ ma nyɛ ma tsu ní kɛ tsɔɔ nihi kaa Mawu nɔ kuɔ pe Yesu?\\n13 E maa hi kaa waa kɛ nɔ́ hetomi níhi nɛ a sisi numi yi ma tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa suɔ nɛ waa tsɔɔ nɔ ko kaa Mawu nɔ kuɔ pe Yesu ɔ, waa kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma nyɛ ma tsu ní. Wa ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ ɔ nya kaa Mawu tsɔɔ kaa e Bi ji Yesu, nɛ Yesu hu tsɔɔ kaa e Tsɛ ji Mawu. (Luka 3:21, 22; Yoh. 14:28) Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ ma bi nɔ ɔ ke: “Ke o ngɛ hlae nɛ o tsɔɔ mi kaa ni enyɔ ngɛ weku ko mi ɔ a sɔ ɔ, mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ o kɛ ma tsu ní?” Eko ɔ, nɔ ɔ maa wo nɔ ko kɛ e nyɛmi, aloo hawi a ta. Ke e de jã a, wa ma nyɛ ma je e yi kaa nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ e kɛ tsu ní ɔ nu tso. Kɛkɛ ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke: “Ke wɔɔ wa nyɛ nɛ waa kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ko kaa kikɛ ɔ tsu ní ɔ, anɛ Yesu nɛ ji Tsɔɔlɔ Ngua a ko nyɛ we jã peemi lo? Yesu de we ke e nyɛmi ji Mawu, aloo hawi ji mɛ, mohu ɔ, e tsɔɔ kaa e Tsɛ ji Mawu. Nɔ́ nɛ Yesu de ɔ ha nɛ wa na kaa Mawu nɔ kuɔ nɛ e ngɛ he wami kulaa pe lɛ.”\\n14. Mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ lɛ tsɔɔ kaa nile be mi kaa Mawu ma ha nɛ Abosiami nɛ gbla nihi a tue ngɛ hɛl la mi ha lɛ?\\n14 Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ kpa ko hu he nɛ o hyɛ. Ni komɛ he ye kaa Satan ji nɔ nɛ “slɛ” hɛl la a nɛ. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua fɔlɔ ko konɛ e le kaa nile be mi kaa Mawu ma ha nɛ Abosiami ma pii nimli yayamihi ngɛ hɛl la mi? Wa ma nyɛ ma bi fɔlɔ ɔ ke: “Moo ngɔ lɛ kaa o bi ko bui nɔ, nɛ e peeɔ ní yayamihi. Mɛni o maa pee?” E ngɛ heii kaa fɔlɔ ɔ ma de ke e maa tu munyu kɛ tsɔɔ e bi ɔ. Be tsuaa be ɔ, e maa bɔ mɔde wawɛɛ kaa e maa ye bua jokuɛ ɔ konɛ e ba e je mi saminya. (Abɛ 22:15) Wa ma nyɛ ma bi fɔlɔ ɔ hu ke, “Ke loloolo ɔ, o bi ɔ tsakee we e je mi bami ɔ, mɛni o maa pee?” Fɔli fuu ma de ke a maa gbla jokuɛ ɔ tue. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke, “Se ke pee se ɔ, o ba ná le kaa nɔ ko nɛ ngɛ o bi ɔ tue puɛe hu nɛɛ?” Atsinyɛ jemi ko be he kaa fɔlɔ ɔ mi mi ma fu jamɛatsɛ ɔ. Bɔ nɛ pee nɛ fɔlɔ ɔ nɛ nu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ sisi ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ ke: “Akɛnɛ o ba ná le kaa nɔ ko nɛ ngɛ o bi ɔ tue puɛe he je ɔ, anɛ o maa ngɔ o biɔ ya ha jamɛatsɛ ɔ konɛ e gbla e tue ha mo lo?” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ma de ke e be jã pee. Satan ji nɔ nɛ ngɛ nihi a tue puɛe, nɛ e ha nɛ a ngɛ ní yayamihi pee ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa Mawu be nihi ngɔe ya ha Satan nɛ e gbla a tue ha lɛ!\\nO KƆNI MI NƐ KO JƆ\\n15, 16. (a) Mɛni he je nɛ e sɛ waa hyɛ blɔ kaa nɔ tsuaa nɔ ma kplɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi nɛ wa fiɛɛɔ nɔ ɔ? (b) Anɛ ja wa le ní tsɔɔmi pɛ loko wa ma nyɛ maa tsɔɔ nihi ní nɛ a maa nu sisi lo? Moo tsɔɔ nya. (Hyɛ daka nɛ yi ji, “Nɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Wɔ Konɛ Wa Ha Nihi A Munyu Heto” hulɔ.)\\n15 Wa le kaa pi nɔ tsuaa nɔ nɛ ke wa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ kɛ tsɔɔ lɛ ɔ, nɛ e maa kplɛɛ nɔ. (Mat. 10:11-14) Ni komɛ ngɛ nɛ ke waa kɛ sane bimi nɛ sa tsu ní, nɛ waa kɛ mɛ susu ngmami ɔ he saminya, nɛ waa kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ nu tso tsu ní kɛ tsɔɔ mɛ níhi a nya po ɔ, a be munyu ɔ nɔ kplɛɛe fɛɛ. Yesu ji Tsɔɔlɔ ngua pe kulaa nɛ hi zugba a nɔ hyɛ. Lɛ po ɔ, nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a kplɛɛ ní nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ nɔ.—Yoh. 6:66; 7:45-48.\\n16 Nɛ ke e peeɔ wɔ kaa wa li ní tsɔɔmi hu nɛɛ? (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 4:13.) Mawu Munyu ɔ ma nɔ mi ha wɔ kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, ‘nihi nɛ a suɔ neneene wami ɔ’ maa kplɛɛ sane kpakpa a nɔ. (Níts. 13:48) Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko kplɛɛ we Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɔ ɔ, wa kɔni mi nɛ ko jɔ. Nyɛ ha nɛ waa kɛ tsɔsemi nɛ Yehowa kɛ ngɛ wɔ hae ɔ nɛ tsu ní kɛ pi si, ejakaa ke wa pee jã a, e maa ye bua waa kɛ nihi nɛ a buɔ wɔ tue ɔ tsuo. (1 Tim. 4:16) Yehowa ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le bɔ nɛ wa ma ha “nɔ tsuaa nɔ munyu heto” ha. Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa kase bɔ nɛ e sa kaa wa susu nihi a he ha ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi.\\n^ kk. 6 Moo hyɛ munyu nɛ ji, “Is It Possible to Build Faith in a Creator?” nɛ je kpo ngɛ October 1, 2009 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.\\nNɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Wɔ Konɛ Wa Ha Nihi A Munyu Heto\\nA je nɔ hyɛmi níhi fuu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ kɛ je munyu nɛ e yi ji, “A Conversation With a Neighbor,” nɛ e baa ngɛ Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ a pee kɛ ha ma bi ɔ mi. *\\nNyɛmiyo ko nɛ munyu nɛ ɔmɛ ye bua lɛ ɔ ngma ke: “Munyu nɛ ɔmɛ ha nɛ i le bɔ nɛ a kɛ nihi susuɔ níhi a he ha nɛ a nuɔ sisi kɛ bɔ nɛ a kɛ sane bimihi tsuɔ ní ha. I le bɔ nɛ ke nɔ ko ha sane bimi heto ɔ, ma pee ye ní ha. Ngɛ ye blɔ fa mi ɔ, ja a pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ mi loko i nyɛɔ peeɔ, nɛ jã pɛ ji bɔ nɛ e ji ngɛ munyuhi nɛ ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi.”\\nJamɛ a munyu ɔmɛ nɛ a ngmaa a ji blɔ kake nɔ nɛ Yehowa guɔ kɛ yeɔ bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa gbe ní tsumi nɛ e he hia nɛ e kɛ wo wa dɛ ɔ nya. (La 32:8) E sa nɛ wa bua nɛ jɔ kaa Yehowa haa wɔ níhi nɛ wa hia konɛ wa nyɛ nɛ wa tsu wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ!\\n^ kk. 44 Amlɔ nɛ ɔ, wa susu munyuhi nɛ a nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he momo: “What Is the Holy Spirit?” (October 1, 2010); “Is Jesus God?” (April 1, 2012); “Do All Good People Go to Heaven?” (August 1, 2012); “Does God Punish People in Hellfire?” (October 1, 2012); “Does God Care About Our Suffering?” (July 1, 2013); kɛ “Why Does God Allow Suffering?” (January 1, 2014).","num_words":3898,"character_repetition_ratio":0.065,"word_repetition_ratio":0.027,"special_characters_ratio":0.304,"stopwords_ratio":0.505,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Amharic Blɔfo Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Denmark Dutch Ga Georgia Germany Haitian Creole Hiligaynon Hungary Igbo Italia Korea Lithuania Myanmar Ndebele Ngabere Norway Ossetia Persia Poland Portuguese (Brazil) Sesotho (Lesotho) Setswana Silozi Slovenia Swahili Tsonga Turkey Ukrain\\n“NYƆŊMƆ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” Yɛ maji komɛi anɔ lɛ, mɛi ŋmalaa wiemɔi nɛɛ kɛkpɛtɛɔ amɛtsũi amli. Eji anɔkwale akɛ wiemɔi nɛɛ tsɔɔ nɔ̃ gbɔmɔ ni Nyɔŋmɔ ji diɛŋtsɛ—eji suɔmɔ.\\nShi mɛi babaoo leee akɛ wiemɔi nɛɛ yɛ Biblia lɛ mli. Bɔfo Yohane ji mɔ ni ŋma wiemɔi nɛɛ akɛ: ‘Mɔ ni sumɔɔɔ mɔ lɛ, eleee Nyɔŋmɔ; ejaakɛ Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.’ (1 Yohane 4:8) Yohane ŋma kɛkɔ suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha je lɛ, ni ji adesai lɛ hu he akɛ: “Nyɔŋmɔ sumɔ je lɛ, akɛ eŋɔ ebi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ená naanɔ wala.”—Yohane 3:16.\\nEnɛ hewɔ lɛ, ekolɛ mɛi komɛi susuɔ akɛ be fɛɛ be lɛ Nyɔŋmɔ baaku ehiɛ eshwie nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ lɛ nɔ. Bɔ ni mɛi babaoo baa amɛjeŋ amɛhaa ŋmɛnɛ lɛ tsɔɔ akɛ amɛsusuɔ akɛ ekɔɔɔ he eko nɔ ni amɛfeɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gbalaŋ amɛ toi. Shi ani nakai eji? Ani Nyɔŋmɔ sumɔɔ mɛi kpakpai kɛ mɛi fɔji fɛɛ? Ani be shɛɔ ní Nyɔŋmɔ nyɛ̃ɔ mɔ ko?\\nNibii ni Nyɔŋmɔ Sumɔɔ kɛ Nibii ni Enyɛ̃ɔ\\nNilelɔ Maŋtsɛ Salomo jaje akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ yɛ ebe ní ato, ni nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni yɔɔ ŋwɛi shishi nɛɛ yɛ ebe . . . suɔmɔ be yɛ, ni nyɛ̃ɛ be yɛ.” (Jajelɔ 3:1, 8) Ŋmalɛ nɛɛ tsɔɔ akɛ, eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ yɛ suɔmɔ babaoo, ni emli hi moŋ, shi bei komɛi lɛ, enyɛ̃ɔ nɔ ko.\\nKlɛŋklɛŋ kwraa lɛ, te wiemɔ “nyɛ̃ɛ” ní akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ shishi lɛ? Wolo ko tsɔɔ akɛ: “Wiemɔ ‘nyɛ̃ɛ’ lɛ hiɛ shishinumɔi srɔtoi babaoo yɛ Ŋmalɛ lɛ mli. Ebaanyɛ etsɔɔ hetsɛ̃ ni naa wa, mɔ ni abɛɔ awoɔ mli be kplaŋŋ ní bei pii lɛ ehaa agbeɔ mɔ lɛ he guɔ. Nyɛ̃ɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ baanyɛ ahe mɔ ko jwɛŋmɔ aahu akɛ ebaatao gbɛ ko nɔ etsɔ eye mɔ ni enyɛ̃ɔ lɛ lɛ awui.” Enɛ ji shishinumɔ ní wɔteŋ mɛi babaoo yɔɔ yɛ nyɛ̃ɛ he, ni wɔnaa nibii ni jɛɔ nyɛ̃ɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ mli kɛbaa lɛ yɛ jeŋ fɛɛ. Shi nakai wolo lɛ nɔŋŋ tee nɔ etsɔɔ mli akɛ: “Agbɛnɛ hu, ‘nyɛ̃ɛ’ baanyɛ atsɔɔ nɔ ko ni ahiɔ kwraa, shi jeee kɛ jwɛŋmɔ lɛ akɛ abaaye nakai nɔ̃ lɛ awui.”\\nShishinumɔ ni ji enyɔ nɛɛ ji nɔ ni wɔsusuɔ he lɛ, shi jeee klɛŋklɛŋ nɔ̃ lɛ. Eji hetsɛ̃ ni naa wa ní anáa ahaa nɔ ko, loo nɔ ko ní ahiɔ kwraa—shi jeee kɛ jwɛŋmɔ akɛ agbe mɔ he guɔ loo aye awui. Ani Nyɔŋmɔ baanyɛ aná nyɛ̃ɛ ni tamɔ nɛkɛ? Kadimɔ nɔ ni Abɛi 6:16-19 lɛ kɛɔ lɛ: “Nibii ekpaa Yehowa nyɛɔ, ni nɔ ni ji kpawo lɛ ji enihiinii: Hewoo hiŋmɛii, apasa lilɛi, kɛ niji ni shwieɔ lá ni eye bem shi, tsui ni shwieɔ eyiŋ jwɛŋmɔi fɔ̃ji, naji ni he yɔɔ oyá kɛ foijee kɛ efɔŋ mli yaa, amale odaseyelɔ ni foɔ sane tãa, kɛ mɔ ni woɔ nyɛmimɛi ateŋ béi.”\\nTaakɛ wɔna lɛ, nifeemɔi komɛi yɛ ní Nyɔŋmɔ nyɛ̃ɔ. Ni kɛlɛ, enyɛ̃ɛɛ mɛi ni feɔ nakai nibii lɛ doo. Esusuɔ shihilɛi komɛi, tamɔ mɔ lɛ gbɔjɔmɔi, shihilɛ mli ni eyɔɔ, bɔ ni atsɔse lɛ aha, kɛ le ni eleee ni efee lɛ ahe. (1 Mose 8:21; Romabii 5:12) Mɔ ni ŋma Abɛi awolo lɛ tsɔɔ mli yɛ gbɛ ni sa nɔ akɛ: “Mɔ ni Yehowa sumɔɔ lɛ, lɛ ekãa, tamɔ bɔ ni tsɛ feɔ ebi ni eyɔɔ ehe tsui lɛ!” (Abɛi 3:12) Ekolɛ fɔlɔ ko baanyɛ̃ nibii fɔji ni ebi ko feɔ lɛ, shi akɛni esumɔɔ ebi lɛ lolo hewɔ lɛ, ebaafee bɔ fɛɛ bɔ ni eeenyɛ kɛye ebua lɛ ní ekwa esu gbonyo lɛ kɛtsɔ etoi ní eeegbala lɛ nɔ. Akɛni Yehowa hu yɛ suɔmɔ hewɔ lɛ, ekɔɔ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ kɛ́ ena akɛ abaanyɛ ahere mɔ fɔŋ lɛ yiwala.\\nBe mli ni Eja Gbɛ akɛ Aaaná Nyɛ̃ɛ\\nNi kɛ́ mɔ ko bale nɔ ni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaanii shi ehiii shi yɛ naa hu? Suɔmɔ ní Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha nakai mɔ lɛ tãa. Kɛ́ eje gbɛ etee nɔ efee nibii ni Yehowa nyɛ̃ɔ lɛ, no lɛ, Yehowa baanyɛ̃ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa lɛ, jalɔ moŋ ekãa; shi mɔ fɔŋ kɛ mɔ ni sumɔɔ yiwalɛ lɛ, esusuma nyɛ̃ɔ amɛ.” (Lala 11:5) Bɔfo Paulo fee lɛ faŋŋ yɛ wolo ni eŋma eha Hebribii lɛ mli akɛ, eshaifaa ko bɛ kɛha mɛi ni tamɔ nɛkɛ ni tsakeee amɛtsui lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Kɛ́ kwa wɔkwaa wɔfeɔ esha, beni wɔná anɔkwale he nilee lɛ sɛɛ lɛ, belɛ eshai ahe afɔle ko bɛ dɔŋŋ; shi kojomɔ gbɛkwɛmɔ ní yɔɔ gbeyei kɛkɛ, kɛ [awuŋayeli ni naa wa tamɔ la] ní baashã henyɛlɔi lɛ.” (Hebribii 10:26, 27) Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ baafee nɔ ko ni tamɔ nɛkɛ?\\nKɛ́ mɔ ko je gbɛ etee nɔ efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, fiofio lɛ, eshɛɔ he ko ni enyɛɛɛ etsake dɔŋŋ. Mɔ lɛ jeŋba baanyɛ afite kwraa bɔ ni anyɛŋ ajaje lɛ, loo asaa lɛ. Biblia lɛ kɛ gbɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ toɔ kootsɛ ni nyɛŋ ehe turuntrai lɛ etsake lɛ he. (Yeremia 13:23) Akɛni mɔ lɛ nyɛŋ aná tsuitsakemɔ hewɔ lɛ, Biblia lɛ tsɔɔ akɛ “eye fɔ kɛmiiya naanɔ,” ni eshaifaa ko bɛ kɛha lɛ dɔŋŋ.—Marko 3:29.\\nNakai eji yɛ Adam kɛ Hawa kɛ Yuda Iskariot gbɛfaŋ. Akɛni abɔ Adam kɛ Hawa akɛ mɛi ni eye emuu, ní amɛnu Nyɔŋmɔ famɔ ni yɔɔ faŋŋ ní ekɛha amɛ lɛ shishi hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ esha ni amɛfee lɛ ji nɔ ni amɛje gbɛ amɛfee, ni no hewɔ lɛ amɛbɛ naajiemɔ ko. Nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛɛ amɛ beni amɛfee esha lɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ ebiii ni amɛtsake amɛtsui. (1 Mose 3:16-24) Eyɛ mli akɛ Yuda yeee emuu moŋ, shi ekɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ Bi lɛ bɔ gbagbalii, ni kɛlɛ etsɔɔ esɛɛ gbɛ. Yesu diɛŋtsɛ tsɛ Yuda akɛ “laajemɔ bi.” (Yohane 17:12) Biblia lɛ hu tsɔɔ akɛ Abonsam ji eshafeelɔ ni ekpilim etsui kɛjɛ teteete, ni hiɛkpatamɔ pɛ sa lɛ. (1 Yohane 3:8; Kpojiemɔ 12:12) Nyɔŋmɔ nyɛ̃ɔ mɛi nɛɛ.\\nShi eji anɔkwale akɛ jeee mɔ fɛɛ mɔ ni efee esha lɛ naŋ yiwalaheremɔ, ni enɛ haa wɔmii shɛɔ wɔhe waa. Yehowa toɔ etsui shi waa, ni enyaaa he akɛ eeegbala eshafeelɔi ni leee ni amɛfee lɛ atoi. (Ezekiel 33:11) Ewoɔ amɛ hewalɛ ni amɛtsake amɛtsui, koni akɛ amɛhe eshai lɛ afa amɛ. Wɔkaneɔ akɛ: “Ha ní mɔ fɔŋ akwa egbɛ̀i lɛ, ni nɔshafeelɔ akwa ejwɛŋmɔi lɛ, ní eku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ, ni emusuŋ aaatsɔ lɛ yɛ ehewɔ, kɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ, shi ekɛaafa lɛ aahu!”—Yesaia 55:7.\\nJwɛŋmɔ ni Ja ni Aaaná yɛ Suɔmɔ kɛ Nyɛ̃ɛ He\\nEkã shi faŋŋ akɛ, ákɛ anɔkwa Kristofoi ni miikase Nyɔŋmɔ lɛ, esa akɛ wɔle “be” ni esa akɛ ‘wɔjie suɔmɔ kpo,’ kɛ “be” ni esa akɛ ‘wɔjie nyɛ̃ɛ kpo.’ Kɛ́ mɔ ko nuɔ nii ahe fe nine lɛ, no lɛ ebaanyɛ eha ejie suɔmɔ kɛ mɔbɔnalɛ kpo yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Shi nɔ ni kaselɔ Yuda wie lɛ baanyɛ aye abua wɔ koni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ mɔbɔnalɛ kpojiemɔ, kɛ nyɛ̃ɛ ni wɔɔnyɛ̃ esha lɛ he. Ekɛɛ akɛ: “Mɛi komɛi hu nyɛkɛ hegbeyeishemɔ anaa amɛ mɔbɔ, ni nyɛhĩa amɛtade ni amɛkɛ heloo jeŋba ewo he muji lɛ tete.” (Yuda 22, 23, Ga Biblia hee) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔnyɛ̃ nɔ fɔŋ, shi jeee mɔ ni fee nɔ fɔŋ lɛ doo.\\nKɛfata he lɛ, afã Kristofoi akɛ amɛsumɔ amɛhenyɛlɔi kɛtsɔ ekpakpa ni wɔɔfee amɛ lɛ nɔ. Yesu kɛɛ akɛ: “Nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi, . . . nyɛsɔlea nyɛhaa mɛi ni haoɔ nyɛ ni amɛwaa nyɛ yi lɛ.” (Mateo 5:44) Enɛ hewɔ Yehowa Odasefoi shiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ amɛhaa mɛi daa ni amɛfɔ̃ɔɔ lɛ, eyɛ mli moŋ akɛ mɛi komɛi booo amɛshɛɛ sane lɛ toi. (Mateo 24:14) Akɛni Odasefoi lɛ kɛ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ kpãa gbee hewɔ lɛ, amɛnaa mɔ fɛɛ mɔ akɛ mɔ ni Yehowa baanyɛ ajie suɔmɔ kpo atsɔɔ lɛ, ní ena lɛ mɔbɔ. Kɛ́ mɛi hiɛ esɔɔɔ mɔdɛŋ ni Odasefoi lɛ bɔɔ akɛ amɛye amɛbua amɛ, loo amɛkpoo amɛ, loo amɛwa amɛyi po lɛ, Odasefoi lɛ kɛ bɔfo Paulo ŋaawoo nɛɛ tsuɔ nii: “Nyɛjɔɔa mɛi ni waa nyɛ yi lɛ, nyɛjɔɔa ni nyɛkalomɔa . . . Nyɛkaŋɔa efɔŋ nyɛtoa mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ.” (Romabii 12:14, 17) Amɛhaa ehiɔ amɛjwɛŋmɔ mli akɛ Yehowa ji mɔ ni baatsɔɔ mɛi ni sa akɛ esumɔ, kɛ mɛi ni sa akɛ enyɛ̃ amɛ. Lɛ ji mɛi fɛɛ a-Kojolɔ—lɛ ebaatsɔɔ mɛi ni sa wala, kɛ mɛi ni sa gbele.—Hebribii 10:30.\\nHɛɛ, “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔhiɛ asɔ suɔmɔ ni esumɔɔ wɔ lɛ, ni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔkase nɔ ni ji esuɔmɔnaa nii, ni wɔhi shi yɛ naa. Yehowa Odasefoi ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ yɛ he miishɛɛ akɛ amɛbaaye amɛbua bo ni okase nɔ ni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛjɛ bo diɛŋtsɛ o-Biblia lɛ mli, kɛ bɔ ni ooofee okɛtsu nii yɛ oshihilɛ mli. Kɛ́ ofee nakai lɛ, Nyɔŋmɔ enyɛŋ bo, shi moŋ ebaasumɔ bo.—w11-E 12\/1.\\n“Nibii ekpaa Yehowa nyɛɔ, ni nɔ ni ji kpawo lɛ ji enihiinii: Hewoo hiŋmɛii, apasa lilɛi, kɛ niji ni shwieɔ lá ni eye bem shi, tsui ni shwieɔ eyiŋ jwɛŋmɔi fɔ̃ji, naji ni he yɔɔ oyá kɛ foijee kɛ efɔŋ mli yaa, amale odaseyelɔ ni foɔ sane tãa, kɛ mɔ ni woɔ nyɛmimɛi ateŋ béi.”—ABƐI 6:16-19\\n[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 14]\\n“Kɛ́ kwa wɔkwaa wɔfeɔ esha, beni wɔná anɔkwale he nilee lɛ sɛɛ lɛ, belɛ eshai ahe afɔle ko bɛ dɔŋŋ; shi kojomɔ gbɛkwɛmɔ ní yɔɔ gbeyei kɛkɛ.”—HEBRIBII 10:26, 27\\n[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 15]\\n“Ha ní mɔ fɔŋ akwa egbɛ̀i lɛ, ni nɔshafeelɔ akwa ejwɛŋmɔi lɛ, ní eku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ, ni emusuŋ aaatsɔ lɛ yɛ ehewɔ . . . Ekɛaafa lɛ aahu!”—YESAIA 55:7\\nFɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ gbalaa ebi toi koni ekɛye ebua lɛ\\nNyɔŋmɔ ejie esuɔmɔ kɛ emɔbɔnalɛ lɛ kpo etsɔɔ gboklɛfoi babaoo","num_words":1644,"character_repetition_ratio":0.036,"word_repetition_ratio":0.091,"special_characters_ratio":0.254,"stopwords_ratio":0.081,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛi Ahe Saji Ahe Mlai | JW.ORG\\nMɛi Ahe Saji Ahe Mlai\\nYɛ Biblia mli shishitoo mlai ni Yehowa Odasefoi asafo lɛ yeɔ nɔ lɛ hewɔ lɛ, ekɛ mɛi ahe saji ni enine shɛɔ nɔ lɛ tsuuu nii bɔ ni ebaagba mɔ lɛ naa. Asafo lɛ le akɛ esaaa akɛ ejuɔ shi etaoɔ mɛi ahe saji, shi esa akɛ ekɛ mɛi lɛ diɛŋtsɛ awie koni enine ashɛ amɛhe saji ni he hiaa ni etaoɔ lɛ nɔ. Enɛ yeɔ ebuaa asafo lɛ ni enyɛɔ etsuɔ Yehowa Odasefoi ahiamɔ nii ahe nii, ni enyɛɔ etsuɔ sɔ̃ ni kã enɔ akɛ jamɔ lɛ he nii; ni ehãa enyɛɔ ekɛ yelikɛbuamɔi srɔtoi hãa mɛi. Asafo lɛ buɔ mɛi ahe saji fɛɛ ni amɛkɛhãa lɛ lɛ he jogbaŋŋ koni ekayaje mɛi ni esaaa akɛ amɛnine shɛɔ nɔ lɛ adɛŋ. (Abɛi 15:22; 25:9) Asafo lɛ le akɛ esaaa akɛ ehãa mɔ fɛɛ mɔ kɛkɛ leɔ mɛi ahe saji ni enine shɛɔ nɔ lɛ; ni ebuɔ enɛ akɛ eji hiɛdɔɔ sane.​—Abɛi 20:19.\\nMaji srɔtoi ewo mlai ni kɔɔ bɔ ni esa akɛ akɛ mɛi ahe saji ni nine shɛɔ nɔ lɛ atsu nii ahã lɛ he, koni akɛ mɛi lɛ ahe saji lɛ akatsu nii bɔ ni ebaagba mɛi lɛ anaa. Ale Yehowa Odasefoi asafo lɛ kɛjɛ jeeŋmɔ akɛ, be ni awoko nɛkɛ mlai nɛɛ beebe po lɛ, ekɛ mɛi ahe saji ni enine shɛɔ nɔ lɛ tsuuu nii bɔ ni ebaagba mɛi lɛ anaa, ni ehãaa mɔ fɛɛ mɔ kɛkɛ ale saji nɛɛ. Yehowa Odasefoi asafo lɛ baaya nɔ ebu mɛi ahe saji ni amɛkɛhãa lɛ lɛ he, taakɛ efeɔ momo lɛ, yɛ bɔ ni atsɔɔ yɛ sane nɛɛ mli lɛ naa.\\nMɛi Ahe ni Ekɔɔ\\nSane nɛɛ kɔɔ Yehowa Odasefoi asafo muu lɛ fɛɛ he; Yehowa Odasefoi anitsumɔhe niji ni yɔɔ je lɛŋ hei srɔtoi fɛɛ lɛ damɔ Yehowa Odasefoi lɛ anajiaŋ.\\nMɛi Ahe Saji Ahebuu\\nYehowa Odasefoi asafo lɛ kuraa mɛi ahe saji ni enine shɛɔ nɔ lɛ bɔ ni kɛ shishitoo mlai ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ kpãa gbee:\\nAbaatsu mɛi ahe saji ni nine shɛɔ nɔ lɛ ahe nii jogbaŋŋ bɔ ni kɛ mla kpãa gbee, ní egbaŋ mɔ he ni ekɔɔ lɛ hu naa.\\nAbaatsɔ gbɛ ni ja nɔ aná mɛi ahe saji, atsu he nii bɔ ni sa, koni akɛtsu Yehowa Odasefoi ajamɔ lɛ, kɛ nibii ni asafo lɛ feɔ kɛyeɔ ebuaa mɛi lɛ ahe nii.\\nAbaakwɛ koni mɛi ahe saji ni nine baashɛ nɔ lɛ afee nɔ ni ja, ni kɛ́ tsakemɔ ko ba yɛ saji lɛ eko he lɛ, abaatsu he nii. Kɛ́ asafo lɛ ná le akɛ nɔ ko ejaaa yɛ saji lɛ eko he lɛ, ebaatsu he nii oya nɔŋŋ.\\nAsafo lɛ baahã mɛi ahe saji ni enine eshɛ nɔ lɛ ahi edɛŋ bei abɔ pɛ ni amɛhe baahia kɛtsu asafo lɛ yiŋtoi ahe nii.\\nAbaabɔ mɔdɛŋ akwɛ koni akɛ mɛi ahe saji ni nine shɛɔ nɔ lɛ atsu nii bɔ ni egbaŋ mɛi lɛ anaa.\\nAsafo lɛ baafee nibii ni sa kɛkwɛ koni mɛi ni bɛ hegbɛ akɛ amɛnine shɛɔ mɛi ahe saji nɛɛ anɔ lɛ anine akashɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, asafo lɛ baakwɛ koni akagbɛ saji nɛɛ ashwã bɔ ni kɛ mla kpãaa gbee. Akɛ paswɛd srɔtoi ewo kɔmpiutai fɛɛ ni akɛ mɛi ahe saji ni nine shɛɔ nɔ lɛ woɔ nɔ lɛ anɔ; ni mɛi ni yɔɔ hegbɛ akɛ amɛnine shɛɔ saji nɛɛ anɔ lɛ pɛ ni le nakai paswɛd srɔtoi lɛ. Kɛ́ akpa nitsumɔ, loo yɛ gbii ni atsuuu nii anɔ lɛ, aŋamɔɔ ɔfis srɔtoi lɛ, ni mɛi ni ahã amɛ hegbɛ akɛ amɛbaanyɛ amɛbote jɛmɛ lɛ pɛ nyɛɔ amɛyaa jɛmɛ.\\nKɛ́ asafo lɛ nitsumɔhe nine ko nine shɛ mɔ ko he sane nɔ lɛ, ekɛmajeŋ asafo lɛ nitsumɔhe nine kroko, ja ehe ebahia ni efee nakai koni anyɛ atsu Yehowa Odasefoi asafo lɛ jamɔ kɛ nibii ni efeɔ kɛyeɔ ebuaa mɛi lɛ ahe nii. Mɛi fɛɛ ni ebatsɔmɔ Yehowa Odasefoi, ní amɛmiisumɔ ni ale amɛ nakai lɛ, kɛ no feemɔ etsɔɔ akɛ amɛkpɛlɛɔ asafo lɛ jamɔ nifeemɔi kɛ nibii krokomɛi ni efeɔ kɛyeɔ ebuaa mɛi krokomɛi lɛ anɔ, ni amɛfiɔ sɛɛ.\\nMɔ ni kɛ Ehe Sane Hãa lɛ Hegbɛi\\nYɛ Yehowa Odasefoi agbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ sane ni okaneɔ nɛɛ mli lɛ anaa lɛ, mɔ ni kɛ ehe sane ko ehã lɛ yɛ hegbɛ akɛ ebiɔ koni afee tsakemɔ yɛ sane lɛ mli, loo ajie sane lɛ kwraa yɛ nibii anɔ ni akɛto lɛ amli.\\nEsa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni baabi koni wɔfee tsakemɔ ko yɛ sane ko ni wɔnine eshɛ nɔ lɛ mli loo wɔjie kwraa yɛ nibii anɔ ni akɛto lɛ amli lɛ, ahã wɔ nibii ni baahã wɔná nɔmimaa yɛ mɔ tuuntu ni eji lɛ he.\\nKɛ́ mɔ ko kɛ ehe saji hã wɔ, ni sɛɛ mli lɛ ebi koni enine ashɛ nɔ ekoŋŋ, loo wɔfee tsakemɔ yɛ sane lɛ mli, loo wɔjie yɛ nibii anɔ ni akɛto lɛ amli lɛ, Yehowa Odasefoi asafo lɛ baaŋmɛ enibimɔ lɛ akwɛ akɛ, kɛ́ afee nɔ ni mɔ lɛ biɔ ni afee lɛ, te ebaasa Yehowa Odasefoi asafo lɛ he ehã tɛŋŋ? Kɛ́ esaŋ hegbɛ ni asafo lɛ yɔɔ akɛ etsuɔ ejamɔ nifeemɔi kɛ nibii krokomɛi ahe nii lɛ he yɛ gbɛ fɔŋ ko nɔ lɛ, no lɛ abaakpɛlɛ mɔ lɛ nibimɔ lɛ nɔ. Shi kɛ́ enibimɔ lɛ baasa asafo lɛ he yɛ gbɛ fɔŋ ko nɔ lɛ, no lɛ akpɛlɛŋ nɔ.\\nKɛ́ aŋkroaŋkroi kɛ amɛhe saji akɛ Yehowa Odasefoi hã Yehowa Odasefoi asafo lɛ, asafo lɛ sumɔɔ akɛ ekɛ saji nɛɛ ato kwraa. Kɛ́ asafo lɛ jie saji nɛɛ lɛ, ebaasa asafo lɛ jamɔŋ hemɔkɛyelii kɛ nifeemɔi ahe.\\nAbaanyɛ Abi Koni Akwɛ Sane lɛ Mli Ekoŋŋ\\nKɛ́ mɔ ko nuɔ he akɛ akɛ lɛ yeko jogbaŋŋ lɛ, ebaanyɛ eŋma wolo eyahã Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ akɛ eesumɔ koni amɛkwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ. Esa akɛ ehã amɛnine ashɛ wolo ni eŋma lɛ nɔ dani otsii enyɔ aho; otsii enyɔ nɛɛ jeɔ shishi kɛjɛ be ni shihilɛ ni hã enuɔ he akɛ akɛ lɛ yeko jogbaŋŋ lɛ ba.\\nYehowa Odasefoi​—Namɛi Ji Wɔ?","num_words":977,"character_repetition_ratio":0.113,"word_repetition_ratio":0.019,"special_characters_ratio":0.233,"stopwords_ratio":0.075,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Korinto Bi 8 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\n1 Korinto Bi 8:1-13\\nNíhi nɛ a kɛ sã afɔle ha wɔhi a he sanehi (1-13)\\nNgɛ wa blɔ fa mi ɔ, Mawu kake pɛ lɛ ngɛ (5, 6)\\n8 Jehanɛ ɔ, ngɛ niye ní nɛ a kɛ sã afɔle kɛ ha wɔhi ɔ blɔ fa mi ɔ: Wa le kaa wɔ tsuo wa ngɛ nile. Nile woɔ e he nɔ, se suɔmi fiaa nɔ kɛ maa si. 2 Ke nɔ ko susuɔ kaa e le nɔ́ ko ɔ, e li jamɛ a nɔ́ ɔ kaa bɔ nɛ e sa kaa e le ɔ lolo. 3 Se ke nɔ ko suɔ Mawu ɔ, Mawu hu le jamɛ a nɔ ɔ. 4 Jehanɛ ɔ, ngɛ niye ní nɛ a kɛ sã afɔle kɛ ha wɔhi a yemi blɔ fa mi ɔ, wa le kaa wɔ be he wami ko kulaa ngɛ je ɔ mi, nɛ Mawu ko be kaa nɔ kake pɛ. 5 Ejakaa e ngɛ mi kaa ní komɛ ngɛ nɛ a tsɛɔ mɛ mawuhi ngɛ hiɔwe aloo zugba a nɔ, kaa bɔ nɛ “mawuhi” fuu kɛ “nyɔmtsɛmɛ” fuu ngɛ ɔ mohu lɛɛ, 6 se ngɛ wɔɔ lɛɛ wa blɔ fa mi ɔ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu kake lɛ ngɛ, Tsɛ ɔ, nɔ nɛ e mi lɛ níhi nɛ ngɛ ɔ tsuo je, nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ; nɛ Nyɔmtsɛ kake lɛ ngɛ, Yesu Kristo, nɔ nɛ e nɔ lɛ níhi nɛ ngɛ ɔ tsuo gu kɛ ba, nɛ e nɔ lɛ wɔ hu wa gu kɛ ba. 7 Se pi nihi tsuo nɛ a ngɛ nile nɛ ɔ. Se ni komɛ lɛɛ akɛnɛ be ko nɛ be ɔ a ja wɔhi he je ɔ, a yeɔ niye ní kaa nɔ́ ko nɛ a kɛ sã afɔle kɛ ha wɔ, nɛ akɛnɛ a he nile gbɔjɔ he je ɔ, lɔ ɔ bleɔ a he nile ɔ. 8 Se niye ní be wɔ ngɔe kɛ su Mawu he haa; ke wa yi ɔ, wa gbee we si, nɛ ke wa ye hu ɔ, wa ná we nɔ́ ko tsɔ. 9 Se nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ he blɔ nɛ nyɛ ngɛ nɛ nyɛɛ kɛ mwɔɔ nyɛ yi mi kpɔ ɔ nɛ ko pee tɛmi tɛ kɛ ha nihi nɛ a gbɔjɔ ɔ. 10 Ejakaa mo nɛ o ngɛ nile ɔ, ke nɔ ko na mo nɛ o ngɛ ní yee ngɛ wɔ tsu ko mi ɔ, anɛ nɔ nɛ e gbɔjɔ ɔ, e he nile be gboe hluu po kaa e ma ya ye niye ní nɛ a kɛ sã afɔle kɛ ha wɔhi lo? 11 Enɛ ɔ he ɔ, o kɛ o nile ɔ ngɛ nɔmlɔ nɛ e gbɔjɔ ɔ hɛ mi kpatae, o nyɛmi ɔ nɛ Kristo ba gbo ngɛ e he ɔ. 12 Ke nyɛ pee yayami kɛ si nyɛ nyɛmimɛ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ, nɛ nyɛ plaa a he nile nɛ gbɔjɔ ɔ, nyɛ ngɛ yayami pee kɛ ngɛ Kristo sie. 13 Lɔ ɔ he ɔ, ke niye ní haa nɛ ye nyɛmi nane tɔ̃tɔ̃ɔ ɔ, i be muɔ lo yee hu gblegbleegble konɛ ma ko ha nɛ ye nyɛmi ɔ nane nɛ tɔ̃tɔ̃.\\n1 Korinto Bi 8\\n1 Korinto Bi","num_words":524,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.017,"special_characters_ratio":0.318,"stopwords_ratio":0.552,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Moo Pee Kã—Yehowa Ji O He Piɛɛlɔ! | Kase\\nMUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE Mɛni He Je Nɛ Nihi Sɔleɔ?\\nMUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE Anɛ E Sa Kaa O Sɔle Lo?\\nMoo Kase Mose Hemi Kɛ Yemi ɔ\\nAnɛ O Naa ‘Nɔ Nɛ A Nɛ Lɛ Kɛ Hɛngmɛ ɔ Lo’?\\nNɔ Ko Be Nyɛe Ma Sɔmɔ Nyɔmtsɛmɛ Enyɔ\\nMoo Pee Kã​—Yehowa Ji O He Piɛɛlɔ!\\nAnɛ O Bua Jɔ Kaa Yehowa Hɛngmɛ Ngɛ O He Lo?\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Maya Mexico Mumuihi A Gbi Moore Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ | April 2014\\nMoo Pee Kã—Yehowa Ji O He Piɛɛlɔ!\\n‘Nyɛ ha waa kɛ kã nɛ de ke, “Yehowa ji ye he piɛɛlɔ.”’—HEB. 13:6.\\nKƐ O SUSU KƐƐ?\\nMɛni e sa kaa fɔli nɛ a pee konɛ a wekuhi a he nɛ wa ngɛ Mawu jami mi?\\nMɛni blɔ nɔ wekuyihi maa gu kɛ ha a wekuhi a helo nya níhi be mi nɛ a kɛ mɛ ngɛ ɔ?\\nKe nihi ngɛ Kristofohi a nɔ nyɛe kaa a ho ma se ya konɛ a ya tsu ní nɛ a ná sika fuu ɔ, mɛni a ma nyɛ maa pee?\\n1, 2. Mɛni haomi nihi fuu nɛ a hia blɔ nɛ a kpale kɛ ba we ɔ kɛ kpeɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nEDUARDO * de ke: “Benɛ i ngɛ ní tsue ngɛ ma se ɔ, ye ní tsumi ɔ hi, nɛ i náa sika fuu. Se benɛ i kɛ Yehowa Odasefohi bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ, i ba yɔse kaa i ngɛ blɔ nya ní tsumi ko nɛ he hia wawɛɛ nitsɛ. Lɔ ɔ ji kaa e sa nɛ ma ye bua ye weku ɔ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Mawu a kpɛti, nɛ ma ha mɛ a helo nya hiami níhi hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, i kpale kɛ ba we.”—Efe. 6:4.\\n2 Eduardo le kaa Yehowa bua jɔ kaa e kpale ba piɛɛ e weku ɔ he. Se kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Marilyn nɛ wa tu e he munyu ngɛ ni kasemi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ blɔ fa mi ɔ, e biɔ nɛ Eduardo hu nɛ ngɔ be fuu kɛ dla weku kpa nɛ ngɛ e kɛ weku mi bimɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ. Ngɛ ohia si himi mi nɛ a ngɛ ɔ tsuo se ɔ, e biɔ hu nɛ e hyɛ e yo kɛ e bimɛ ɔmɛ. Mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ pee jã? Mɛni yemi kɛ buami nɛ e nine ma nyɛ maa su nɔ kɛ je nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a dɛ?\\nE DLA E KƐ MAWU KƐ E WEKU Ɔ A KPƐTI\\n3. Mɛni blɔ nɔ nɛ ke fɔlɔ ko hia blɔ kɛ je e bimɛ a he ɔ, e gbaa bimɛ ɔmɛ a nya ngɛ?\\n3 Eduardo de ke: “I na kaa be mi nɛ ye bimɛ ɔmɛ hia mi wawɛɛ ɔ, i tu fo je a he. I be a kasa mi konɛ ma kane Baiblo mi sanehi kɛ ha mɛ, nɛ i kɛ mɛ nɛ bla kɛ sɔle, nɛ ma fua mɛ, nɛ i kɛ mɛ nɛ fiɛ.” (5 Mose 6:7) E biyo nɔkɔtɔma nɛ a tsɛɛ lɛ ke Anna a de ke: “Ye bua jɔɛ kaa papaa hia blɔ. Benɛ e kpale kɛ ba a, e gbi kɛ e hɛ mi kɛkɛ nɛ waa kɛ le lɛ. Ke e fua wɔ ɔ, e si we wɔ kpu.”\\n4. Ke huno ko hia blɔ kɛ je e yo kɛ e bimɛ a he ɔ, kɛ e saa e wekuyi nɛ e ji ɔ he ha kɛɛ?\\n4 Ke huno ko hia blɔ kɛ je e yo kɛ e bimɛ a he ɔ, e nyɛ we nɛ e tsuɔ e blɔ nya ní tsumi kaa wekuyi ɔ he ní. Eduardo yo, Ruby de ke: “Imi nɔuu ji jokuɛwi ɔmɛ a Tsɛ kɛ a Nyɛ. Imi lɛ i mwɔɔ yi mi kpɔhi fuu kɛ haa weku ɔ. Benɛ ye huno Eduardo kpale kɛ ba a, e sa nɛ ma ba ye he si kɛ ha lɛ kaa bɔ nɛ a hyɛɛ blɔ kaa yigbayihi nɛ a ji Kristofohi nɛ a pee ɔ. Amlɔ nɛ ɔ po ɔ, be komɛ ngɛ nɛ ye hɛ jeɔ ye he nɔ kaa ye huno ɔ kpale kɛ ba.” (Efe. 5:22, 23) Eduardo hu de ke: “Ke wa biyi ɔmɛ suɔ kaa a pee nɔ́ ko ɔ, a yaa a yayo ngɔ nɛ a ya biɔ blɔ. Se wa ha nɛ jokuɛwi ɔmɛ na kaa kake peemi ngɛ i kɛ a yayo wa kpɛti. E he ba hia nɛ ma kase bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wekuyihi nɛ a tsu a blɔ nya ní tsumihi ha a.”\\n5. Benɛ Eduardo kpale kɛ ba we ɔ, mɛni e pee kɛ dla weku kpa nɛ ngɛ e kɛ e weku mi bimɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ? Mɛni je jã nɛ e pee ɔ mi kɛ ba?\\n5 Eduardo fia e pɛɛ si kaa e ma dla weku kpa nɛ ngɛ e kɛ e weku mi bimɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ, konɛ e ha nɛ a he nɛ wa ngɛ Mawu jami mi hulɔ. E de ke: “Oti nɛ i kɛ ma ye hɛ mi ji kaa ma du anɔkuale ɔ kɛ wo ye bimɛ ɔmɛ a tsui mi. I kɛ ye nya kɛkɛ de we ke i suɔ Yehowa, mohu ɔ, i kɛ ye munyu tumi kɛ ye ní peepee maa nɔ mi jã.” (1 Yoh. 3:18) Anɛ Yehowa jɔɔ Eduardo ngɛ hemi kɛ yemi nɛ e je kpo ɔ he lo? Anna de ke: “Wa na kaa papaa ngɛ mɔde bɔe kaa e ma ha nɛ weku kpa kpakpa nɛ hi weku ɔ mi. Enɛ ɔ ye bua wɔ wawɛɛ. Benɛ wa na kaa e ngɛ hɛ mi yae ngɛ asafo ɔ mi ɔ, wa bua jɔ wawɛɛ nitsɛ. Je ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa e ma puɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti. Se wa na kaa wa fɔli ɔmɛ a hɛdɔɔ ngɛ anɔkuale ɔ he, enɛ ɔ he ɔ, wɔ hu wa bɔɔ mɔde kaa wa maa pee jã. Papaa wo wɔ si kaa e be wa he jee hu gblegbleegble, nɛ niinɛ hu e ye e si womi ɔ nɔ. Kaa e kpale hia blɔ kɛ je wa he ɔ, eko ɔ, jinɛ mwɔnɛ ɔ, i be Yehowa asafo ɔ mi.”\\nMOO KPLƐƐ O TƆMI NƆ\\n6. Benɛ a ngɛ ta hwue ngɛ Balkan ma a mi ɔ, mɛni fɔli komɛ yɔse?\\n6 Jokuɛwi suɔ nɛ a hi a fɔli a kasa mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a ngɛ ta hwue ngɛ Balkan ma a mi ɔ, Yehowa Odasefohi fuu nyɛ we nɛ a ya ní tsumi. Enɛ ɔ he ɔ, a ná deka kɛ ha a bimɛ ngɛ we mi. A kɛ a bimɛ ɔmɛ kaseɔ ní, a kɛ mɛ fiɛɔ, nɛ a kɛ mɛ sɛɛɔ ní. E ngɛ mi kaa ta a ha nɛ níhi a mi wa ngɛ jamɛ a be ɔ mi mohu lɛɛ, se jokuɛwi ɔmɛ a bua jɔ kaa a ngɛ a fɔli ɔmɛ a kasa nya. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ enɛ ɔ mi? Nɔ́ titli nɛ jokuɛwi hia ji nɛ a fɔli ma ná deka kɛ ha mɛ. Lɔ ɔ he hia mɛ pe sika aloo nike ní nɛ a ma ná. Niinɛ, Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa ke fɔli ná deka kɛ ha a bimɛ ɔ, a bimɛ ɔmɛ náa he se wawɛɛ.—Abɛ 22:6.\\n7, 8. (a) Mɛni ha nɛ ke fɔli komɛ je blɔ hiami tso mi kɛ ba a, a nya kpɛɔ a he ɔ? (b) Kɛ fɔli ma plɛ kɛ ye bua a bimɛ konɛ a kpale ná bumi kɛ suɔmi ha mɛ kɛɛ?\\n7 Ke fɔli komɛ je blɔ hiami tso mi kɛ ba nɛ a ba na kaa pi a bimɛ ɔmɛ a kɔmɔ ji mɛ ɔ, a nya kpɛɔ a he. A biɔ jokuɛwi ɔmɛ ke, “Lɔ ɔ dengme nɛ ɔ tsuo nɛ i ngɛ gboe ngɛ nyɛ he ɔ, nyɛ nɛ lo?” Se e sɛ nɛ a pia jokuɛwi ɔmɛ. Eko ɔ, a he nɛ a fɔli ɔmɛ je ɔ lɛ gba a nya. Mɛni fɔlɔ ko ma nyɛ maa pee kɛ dla níhi?\\n8 Mo bi Yehowa konɛ e ye bua mo nɛ o nu o weku mi bimɛ ɔmɛ a sisi. Ko pia nɔ ko ngɛ nyagba nɛ ba a he, mohu ɔ, moo kplɛɛ nɔ kaa nyagba a je mo. Eko ɔ, ke o je o tsui mi nɛ o kpa mɛ pɛɛ ɔ, níhi maa hi. Ke o huno ɔ aloo o yo kɛ o bimɛ ɔmɛ na kaa o ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ konɛ o dla níhi ɔ, a maa na kaa pɛɛ nɛ o kpa a je o tsui mi. Ke o to o tsui si nɛ o mia o hɛ mi ɔ, eko ɔ, o weku ɔ maa suɔ mo nɛ a maa bu mo ekohu.\\n‘MOO HYƐ MO NITSƐ O WE MI BIMƐ’\\n9. Mɛni he je nɛ e sa kaa wa bua nɛ jɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ he ɔ?\\n9 Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa ke Kristofohi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ be nyɛe maa hyɛ a he ɔ, e sa nɛ a bimɛ kɛ a bibimɛ nɛ a hyɛ a nɔ kɛ ‘to mɛ nane mi.’ Se Paulo tsa nɔ nɛ e wo Kristofohi tsuo he wami kaa ke a ngɛ niye ní, heha ní, kɛ hwɔ he ɔ, a bua nɛ jɔ he. E sɛ nɛ daa nɛ ɔ, waa bɔ mɔde kaa wa ma ná sika fuu nɛ wa si himi nɛ pee kpakpa. (Kane 1 Timoteo 5:4, 8; 6:6-10.) E he hia we nɛ Kristofo no nɛ ná sika fuu ngɛ je nɛ e be kɛe nɛ a ma kpata e hɛ mi nɛ ɔ mi loko ‘e hyɛ e we mi bimɛ a nɔ.’ (1 Yoh. 2:15-17) E sɛ nɛ “ní nami,” aloo “je nɛ ɔ mi nya gbami” nɛ ha nɛ “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene” ngɛ Mawu je ehe nɛ a peeɔ dami ní ngɛ mi ɔ nɛ bɔ wa weku ɔ!—Mar. 4:19; Luka 21:34-36; 1 Tim. 6:19.\\n10. Mɛni he je nɛ nile ngɛ mi kaa wa be nɔ́ ko pee nɛ ma ha nɛ waa hɛɛ nihi hiɔ ɔ?\\n10 Yehowa le kaa wa hia sika. Se sika be nyɛe maa bu wa he nɛ e maa baa wa yi kaa bɔ nɛ nile nɛ Yehowa ha wɔ ɔ ma nyɛ maa pee ɔ. (Fiɛlɔ 7:12; Luka 12:15) Behi fuu ɔ, ke níhi maa hia blɔ kɛ ya ma se ɔ, a susuu we haomihi nɛ maa je mi kɛ ba a he. Nɔ́ ko be nɛ tsɔɔ kaa ke a ya hu a ma ya ná sika. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, oslaa ngɛ jã peemi he wawɛɛ. Nihi fuu ngɛ nɛ benɛ a maa je blɔ hiami ɔ mi kɛ ba a, kɛkɛ a ye hiɔ ngua. Enɛ ɔ he ɔ, be mi nɛ e sa kaa a kɛ tue mi jɔmi nɛ sɔmɔ Mawu ɔ, kɛkɛ a ya ngɛ nihi nɛ a hɛɛ mɛ hiɔ ɔ mohu sɔmɔe. (Kane Abɛ 22:7.) Nile ngɛ mi kaa wa be nɔ́ ko pee nɛ ma ha nɛ wa maa hɛɛ nihi hiɔ.\\n11. Mɛni he je nɛ ke wekuhi to a sika he blɔ nya saminya a, a be ohia yee tsɔ ɔ?\\n11 Eduardo le kaa loko e ma nyɛ maa hyɛ e weku ɔ nɔ saminya ke e kpale kɛ ba we ɔ, ja e to e sika he blɔ nya saminya. Enɛ ɔ he ɔ, e kɛ e yo ɔ ma nya si kaa a ma he níhi nɛ hia mɛ pɛ. Enɛ ɔ ha nɛ weku ɔ nine sui ní komɛ nɛ be ko nɛ be ɔ a nine suɔ nɔ ɔ a nɔ hu. Se mɛ tsuo a bɔ mɔde kaa a be sika puɛe ngɛ níhi nɛ a he hia we ɔ a he. * Eduardo de ke: “Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, i je ye bimɛ ɔmɛ kɛ je plaiveti sukuu kɛ ho amlaalo sukuuhi nɛ a bɔɔ mɔde ɔ ya.” E kɛ e weku ɔ sɔle konɛ Yehowa nɛ ha nɛ e ná ní tsumi nɛ maa ye bua lɛ konɛ e kɛ e he nɛ wo Mawu jami mi ní tsumihi tsuo a mi. Kɛ Yehowa ha a sɔlemi ɔ heto ha kɛɛ?\\n12, 13. Mɛni Eduardo pee kɛ ye bua e weku ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ Yehowa jɔɔ a si himi kpokploo nɛ a pee ɔ nɔ ngɛ?\\n12 Eduardo de ke: “Jeha enyɔ nɛ sɛ hlami ɔ lɛɛ, níhi a mi wa wawɛɛ nitsɛ. Sika nɛ i kɛ to si ɔ bɔni tami, ye hiɔwo ɔ hu sui wɔ kɛ nɔ́ ko peemi, nɛ pɔtɔɔ ye he. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, wa yaa asafo mi kpehi tsuo, nɛ wa yaa fiɛɛmi hulɔ.” Eduardo ma e juɛmi nya si kaa e be ní tsumi ko nɛ ma ha nɛ e je e weku ɔ he ɔ tsue hu. E de ke: “I kase ní tsumi slɔɔtoslɔɔtohi konɛ ke e ko je ye dɛ ɔ, ma nyɛ ma tsu ekpa.”\\nAnɛ o ma nyɛ maa kase ní tsumi slɔɔtoslɔɔtohi konɛ o kɛ ye bua o weku ɔ lo? (Hyɛ kuku 12)\\n13 E he be saii loko Eduardo wo e he hiɔhi, enɛ ɔ he ɔ, e wo sika nɛ e pa a kɛ hekpa. Se Eduardo suɔ kaa e maa pee jã konɛ e kɛ e weku ɔ nɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ Yehowa. Eduardo de ke: “E ngɛ mi kaa amlɔ nɛ ɔ, sika nɛ i náa a sui nɔ́ nɛ i naa benɛ i ngɛ ma se ɔ kulaa mohu lɛɛ, se hwɔ yi wɔ. ‘Yehowa nine be kpoku.’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ma juɛmi nya si kaa wa ma tsu gblɔ gbami ní tsumi ɔ. E kɛ we tsɔ nɛ níhi a mi ba hi bɔɔ, enɛ ɔ he ɔ, e yí ha mi tsɔ kaa ma hyɛ ye weku ɔ nɔ.”—Yes. 59:1.\\nBƆNƐ O MA PLƐ KƐ TSU WEKU Ɔ MI HAOMIHI A HE NÍ HA\\n14, 15. Ke wa weku li suɔ kaa waa ngɔ helo nya níhi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee? Ke wa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a, mɛni ma nyɛ maa je mi kɛ ba?\\n14 Ngɛ hehi fuu ɔ, nihi susuɔ kaa e ji a blɔ nya ní tsumi kaa a ha a weku li kɛ a huɛmɛ sika aloo a ke mɛ ní. Eduardo de ke: “Ngɛ ma nɔ he nɛ i je ɔ, wa peeɔ jã. Se ke nɔ́ ko be wa dɛ ɔ, wa de we ke doo e sa nɛ waa pee jã. I gu ga blɔ nɔ nɛ i de ye weku li ɔmɛ ke, ke nɔ́ ko ngɛ ye dɛ ɔ, ma ha mɛ eko, se e sɛ nɛ jã nɛ ma pee ɔ nɛ ye ye weku ɔ awi ngɛ helo nya kɛ mumi mi.”\\n15 Behi fuu ɔ, ke nɔ ko ná he blɔ kaa e maa ya ma se nɛ e yɛ aloo nɔ ɔ ngɛ ma se nɛ e kpale kɛ ba nɛ e yɛ hu ɔ, e weku li a mi mi fuɔ lɛ. Ni komɛ deɔ ke jamɛatsɛmɛ ɔmɛ be suɔmi. (Abɛ 19:6, 7) Eduardo biyo Anna de ke: “Ke wa ha we nɛ helo nya níhi nɛ tsi wa Mawu jami nya a, wa weku li ɔmɛ ekomɛ ma nyɛ maa na kaa Yehowa jami he hia pe nɔ́ tsuaa nɔ́. Se ke wa peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a ngɛ hlae ngɛ wa dɛ ɔ, kɛ a ma plɛ kɛ na kaa Yehowa jami he hia ha kɛɛ?”—Kɛ to 1 Petro 3:1, 2 ɔ he.\\nMO NÁ HEMI KƐ YEMI NGƐ MAWU MI\\n16. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa ‘sisi e he ngɛ’? (Yak. 1:22) (b) Mɛni yi mi kpɔhi nɛ ke wa mwɔ ɔ, Yehowa jɔɔ nɔ?\\n16 Nyɛmiyo ko nɛ e je e huno kɛ e bimɛ a he kɛ ho ma se ya a de asafo mi nikɔtɔma amɛ ke: “Wa ngɔ níhi fuu kɛ sã afɔle loko i nyɛ ba je hiɛ ɔ nɛ. Jinɛ ye huno ɔ ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi nɔkɔtɔma, se e ngɔ e sɔmɔmi he blɔ ɔ kɛ fɔ si. Enɛ ɔ he ɔ, i he ye wawɛɛ kaa Yehowa maa jɔɔ blɔ nɛ i hia kɛ ba je hiɛ ɔ nɔ.” Ke wa da hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ nɔ kɛ mwɔ wa yi mi kpɔ ɔ, Yehowa jɔɔ nɔ. Se anɛ o susu kaa ke wa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ kɛ Yehowa suɔmi nya ní peemi kɔ we nɔ aloo wa je blɔ nɛ wa ngmɛɛ sɔmɔmi he blɔ ko he ɔ, Yehowa maa jɔɔ wɔ lo?—Kane Hebri Bi 11:6; 1 Yohane 5:13-15.\\n17. Mɛni he je nɛ e sa kaa o hla Yehowa blɔ tsɔɔmi se blɔ loko o mwɔ o yi mi kpɔ ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ pee jã?\\n17 Loko o maa mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, mo hla blɔ tsɔɔmi kɛ je Yehowa ngɔ kekle. Koo mwɔ o yi mi kpɔ ɔ loko o ya hla blɔ tsɔɔmi. Moo sɔle konɛ e ha mo mumi klɔuklɔu ɔ, nile, kɛ blɔ tsɔɔmi. (2 Tim. 1:7) Mo bi o he ke: ‘Anɛ i suɔ kaa ma bu Yehowa tue ngɛ si himi saisaa nɛ ma ya je mi ɔ mi lo? Anɛ ke nihi ngɛ mi yi mi wae po ɔ, ma bu lɛ tue lo?’ Ke jã a, anɛ o maa suɔ nɛ o bu Yehowa tue nɛ o hi weku ɔ he ke lɔ ɔ ma ha nɛ o he ma fi mo ngɛ si himi mi po lo? (Luka 14:33) Mo bi asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a ye bua mo, konɛ o kɛ ga nɛ a maa wo mo kɛ je Ngmami ɔ mi ɔ nɛ tsu ní. Ke o pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o he ye kaa Yehowa maa ye bua mo kaa bɔ nɛ e wo si ɔ. Asafo mi nikɔtɔma amɛ be nyɛe maa mwɔ yi mi kpɔ ha mo, se a ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o pee juɛmi nɛ da nɛ ma ha nɛ o ná bua jɔmi.—2 Kor. 1:24.\\n18. Mɛnɔ nɛ e sa kaa e hyɛ weku ɔ nɔ, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua lɛ?\\n18 Yehowa suɔ nɛ wekuyihi nɛ a hyɛ a weku mi bimɛ a nɔ be tsuaa be. Wekuyihi fuu ngɛ nɛ nihi nyɛɔ a nɔ kaa a je a weku ɔmɛ a he kɛ ho ma se ya nɛ a ya tsu ní, se a yɛ. E sa nɛ wa je nihi kaa jã a a yi nɛ waa sɔle ha mɛ, ejakaa a ngɛ a blɔ nya ní tsumi ɔ tsue. Jehanɛ se hu ɔ, ke oslaa ko ba anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ, aloo hiɔ fia a ti nɔ ko kpatakpata a, wa ma nyɛ ma je suɔmi kpo kɛ ha mɛ. (Gal. 6:2, 5; 1 Pet. 3:8) Ke a hia sika nɛ a kɛ ma tsu ní komɛ a he ní amlɔ ɔ, anɛ o ma nyɛ maa ye bua mɛ lo? Anɛ o ma nyɛ maa ye bua mɛ nɛ a ná ní tsumi ko ngɛ ma a mi nɛ a tsu lo? Ke o pee jã a, a be a weku mi bimɛ ɔmɛ a he jee kɛ ya tsu ní ngɛ he kpa.—Abɛ 3:27, 28; 1 Yoh. 3:17.\\nMO KAI KAA YEHOWA JI O HE PIƐƐLƆ!\\n19, 20. Mɛni he je nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua mɛ ɔ?\\n19 Ngmami ɔ de ke: “Nyɛ ko di sika se; nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ he. Ejakaa Mawu de ke, ‘I be mo sie, nɛ i be mo kuae gblegbleegble.’ Lɛɛ nyɛ ha waa kɛ kã nɛ de ke, ‘Nyɔmtsɛ ɔ ji ye he piɛɛlɔ, i be gbeye yee. Mɛni adesa ma nyɛ maa pee mi?’” (Heb. 13:5, 6) Mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ waa kɛ ga womi nɛ ɔ nɛ tsu ní?\\n20 Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e kɛ jehahi babauu sɔmɔ nɛ e je ma ko nɛ be sika tsɔ ɔ mi ɔ de ke: “Behi fuu ɔ, nihi deɔ ke Yehowa Odasefohi ngɛ bua jɔmi. A yɔse hu kaa Odasefohi nɛ a ji ohiatsɛmɛ po dlaa a he saminyayoo, nɛ a ngɛ kaa nihi nɛ nɔ́ ko he hia we mɛ.” Yesu tsɔɔ kaa jã ji bɔ nɛ e maa ba ngɛ nihi nɛ hlaa Matsɛ Yemi ɔ se blɔ kekle ɔ a blɔ fa mi. (Mat. 6:28-30, 33) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa nɛ ji o hiɔwe Tsɛ ɔ suɔ mo, nɛ e suɔ nɛ e hi ha o kɛ o bimɛ. ‘Yehowa hɛngmɛ ngɛ je ɔ tsuo he; nihi nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ, e woɔ mɛ he wami.’ (2 Kron. 16:9) E wo wɔ mlaahi konɛ wa ná he se. Mlaahi nɛ e wo wɔ ɔ ekomɛ kɔɔ weku si himi kɛ helo nya níhi a he. Ke waa kɛ mlaa nɛ ɔmɛ tsu ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ lɛ nɛ wa he lɛ ye. “Ke wa suɔ Mawu ɔ, wa yeɔ e mlaa amɛ a nɔ. Nɛ e mlaa amɛ a nɔ yemi wɛ kulaa.”—1 Yoh. 5:3.\\n21, 22. Mɛni he je nɛ o fia o pɛɛ si kaa o kɛ o hɛ maa fɔ Yehowa nɔ ɔ?\\n21 Eduardo de ke: “I le kaa i be nyɛe ma dla níhi nɛ puɛ benɛ i je ye yo kɛ ye bimɛ ɔmɛ a he ɔ mohu lɛɛ, se i ha we nɛ lɔ ɔ nɛ jɔ̃ ye kɔni mi. Nihi fuu nɛ i kɛ mɛ ya tsu ní ɔ pee niatsɛmɛ, se a be bua jɔmi. A kɛ haomi nguanguahi ngɛ kpee ngɛ a wekuhi a mi. Se wɔɔ lɛɛ bua jɔmi ngɛ wa weku ɔ mi wawɛɛ! Nɛ ke i hyɛ bɔ nɛ nyɛmimɛ komɛ ngɛ ohia si himi mi nɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, a hɛ dɔɔ ngɛ Mawu jami he ɔ, ye bua jɔɔ wawɛɛ. Wɔ tsuo wa na kaa si nɛ Yesu wo wɔ ɔ ngɛ mi bae.”—Kane Mateo 6:33.\\n22 Mo ná kã! Moo bu Yehowa tue nɛ o kɛ o hɛ nɛ fɔ e nɔ. Ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Mawu, kɛ o huno aloo o yo, kɛ o bimɛ ɔmɛ ɔ nɛ wo mo he wami konɛ o tsu o Mawu jami mi blɔ nya ní tsumihi a he ní ngɛ weku ɔ mi. Enɛ ɔ ma ha nɛ o maa na kaa ‘Yehowa ji o he piɛɛlɔ.’\\n^ kk. 1 A tsake biɛ ɔmɛ.\\n^ kk. 11 Hyɛ munyuhi nɛ ji, “How to Manage Money” nɛ je kpo ngɛ September 2011 Awake! ɔ mi ɔ.\\nApril 2014 | Anɛ E Sa Kaa O Sɔle Lo?\\nHWƆƆMI MƆ April 2014 | Anɛ E Sa Kaa O Sɔle Lo?","num_words":3952,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.01,"special_characters_ratio":0.303,"stopwords_ratio":0.484,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"O Bua Nɛ Jɔ Kaa O Piɛɛ Yehowa He Kɛ Ngɛ Ní Tsue! | Kase\\nGba Si Himi & Weku Si Himi\\nHla níhi fuu kɛ piɛɛ he\\nMo Ná Hemi Kɛ Yemi Nɛ Mi Wa Ngɛ Matsɛ Yemi ɔ Mi\\nNyɛ Ma Sɔmɔ Kaa “Osɔfohi Kɛ Matsɛmɛ”\\nO Bua Nɛ Jɔ Kaa O Piɛɛ Yehowa He Kɛ Ngɛ Ní Tsue!\\n‘Nyɛ Susu Níhi Nɛ Ngɛ Hiɔwe ɔ A He’\\nNƆ HE SANE Níhi Titli Nɛ I Tsu Ngɛ Matsɛ Yemi Sɔmɔmi ɔ Mi\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | October 2014\\nKANE NGƐ Cambodian Dangme English French Greenlandic Hmong (White) Kimbundu Mazatec (Huautla) Myanmar Portuguese Spania Tahitian Umbundu\\n“Wa piɛɛ Mawu he kɛ ngɛ ní tsue.”—1 KORINTO BI 3:9, NW.\\nKƐ O MA HA HETO KƐƐ?\\nMɛni ní tsumi Yehowa kɛ wo e sɔmɔli a dɛ kɛ je blema?\\nMɛni ní tsumi nɛ e sa kaa wɔ tsuo wa bua nɛ jɔ he amlɔ nɛ ɔ?\\nMɛni wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa ma ná hwɔɔ se?\\n1. Kɛ Yehowa buɔ ní tsumi ha kɛɛ, nɛ mɛni lɔ ɔ ha nɛ e pee?\\nYEHOWA bua jɔɔ e ní tsumi he. (La 135:6; Yohane 5:17) E suɔ nɛ bɔfo ɔmɛ kɛ adesahi hu a bua nɛ jɔ a ní tsumi he. Enɛ ɔ he ɔ, e ha mɛ ní tsumi kpakpa nɛ haa nɛ nɔ tsui nɔɔ nɔ mi. Yehowa ha nɛ e Bitɛte ɔ piɛɛ e he kɛ bɔ níhi. (Kane Kolose Bi 1:15, 16.) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, e ngɛ Yehowa kasa nya kaa “ga ní tsulɔ kpanaa.”—Abɛ 8:30.\\n2. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa bɔfohi tsuɔ ní tsumi ko nɛ he hia nɛ haa nɛ nɔ tsui nɔɔ nɔ mi ha kɛɛ?\\n2 Kɛ je Mose Kekleekle Womi ɔ nɔ kɛ ya si Kpojemi womi ɔ nɔ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ngɔ ní tsumi kɛ wo bɔfo ɔmɛ a dɛ. Benɛ Adam kɛ Hawa tɔ̃ ɔ, Mawu fie mɛ kɛ je Paradeiso ɔ mi, nɛ e kɛ ní tsumi ko wo bɔfohi a dɛ. Mose Kekleekle Womi ɔ tsɔɔ kaa Mawu “ngɔ Kerubhi kɛ klaate ya to Eden ngmɔ ɔ beleku je, konɛ a bu blɔ ɔ nɛ a guu nɔ kɛ yaa tso nɛ haa nɔ wami ɔ he. Klaate ɔ ngɛ tsoe plamplam kaa la, nɛ e ngɛ e he poe.” (1 Mose 3:24) Nɛ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi hu ɔ, wa kase kaa Yehowa “tsɔ e bɔfo ɔmɛ, konɛ a ba tsɔɔ e tsɔli ɔmɛ nɔ́ nɛ maa ba ngɛ be kpiti mi.”—Kpojemi 22:6.\\nNÍ TSUMIHI NƐ YEHOWA KƐ WO ADESAHI A DƐ\\n3. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, mɛni e pee nɛ tsɔɔ kaa e kase e Tsɛ ɔ?\\n3 Benɛ Yesu ba zugba a nɔ ɔ, e kɛ bua jɔmi tsu ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo e dɛ ɔ. E kase e Tsɛ ɔ, enɛ ɔ he ɔ, lɛ hu ngɔ ní tsumi nɛ he hia kɛ wo e kaseli ɔmɛ a dɛ. E ha nɛ e kaseli ɔmɛ ná ní tsumi nɛ e kɛ wo a dɛ ɔ he bua jɔmi. E de mɛ ke: “I ngɛ nyɛ dee anɔkuale mi ke, nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ mi yeɔ ɔ, níhi nɛ i tsuɔ kɛ toɔ okadi ɔ, lɛ hu e ma tsu. Ee, e maa pee níhi nɛ pe enɛ ɔmɛ tete po, ejakaa i je kɛ yaa Tsaatsɛ ngɔ.” (Yohane 14:12) Yesu ha nɛ e kaseli ɔmɛ nu sisi kaa e sɛ nɛ a gbla a nane si ngɛ ní tsumi nɛ e kɛ wo a dɛ ɔ he. E de mɛ ke: “Nɛ je na nɛ ɔ, ja wa tsu nɔ nɛ tsɔ mi ɔ ní tsumi ɔmɛ. Je maa jɔ, nɛ nɔ ko nɔ ko be nyɛe ma tsu ní.”—Yohane 9:4.\\n4-6. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa wa bua nɛ jɔ kaa Noa kɛ Mose tsu ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo a dɛ ɔ? (b) Ke adesahi tsu ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo a dɛ ɔ, mɛni jeɔ mi kɛ baa?\\n4 Loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, Yehowa ngɔ ní tsumi ko nɛ haa nɔ tsui nɔɔ nɔ mi kɛ wo adesahi a dɛ. E ngɛ mi kaa Adam kɛ Hawa nyɛ we nɛ a gbe ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo a dɛ ɔ nya mohu lɛɛ, se adesahi babauu nyɛ gbe ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo a dɛ ɔ nya. (1 Mose 1:28) Yehowa tsɔɔ Noa bɔ nɛ e plɛ kɛ kpɛ lɛ ɔ ha konɛ e kɛ e weku ɔ nɛ a ná yi baami ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi. Noa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa fã lɛ ke e pee ɔ. Akɛnɛ Noa ngɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ Yehowa kɛ ha lɛ ɔ kɛ tsu ní he je nɛ wa ngɛ wami mi mwɔnɛ ɔ nɛ.—1 Mose 6:14-16, 22; 2 Petro 2:5.\\n5 Yehowa tsɔɔ Mose bɔ nɛ e plɛ kɛ ma kpe he bo tsu ɔ ha, kɛ bɔ nɛ e ma plɛ kɛ to blɔ nya kɛ ha osɔfo ɔmɛ ha. Mose pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa fã lɛ ke e pee ɔ. (2 Mose 39:32; 40:12-16) Mose tsu ní wawɛɛ, nɛ e bu Yehowa tue hulɔ. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Mose he? Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa kpe he bo tsu ɔ nɛ Mose ma, kɛ blɔ nya nɛ e to kɛ ha osɔfo ɔmɛ ɔ, peeɔ ‘ní kpakpahi nɛ maa ba’ a he okadi.—Hebri Bi 9:1-5, 9; 10:1.\\nKe wa tsu ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo wa dɛ ɔ, lɔ ɔ woɔ e hɛ mi nyami\\n6 Mawu ngɔɔ ní tsumi slɔɔtoslɔɔtohi kɛ woɔ e sɔmɔli a dɛ konɛ e kɛ tsu e yi mi tomi he ní. E ngɛ mi kaa a nyɛɔ tsakeɔ ní tsumihi nɛ a kɛ woɔ wa dɛ ɔ mohu lɛɛ, se ní tsumi ɔmɛ eko tsuaa eko nɛ wa tsuɔ ɔ woɔ Yehowa hɛ mi nyami, nɛ adesahi náa he se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ní nɛ Yesu tsu loko e ba zugba a nɔ, kɛ ní nɛ e ba tsu benɛ e ba zugba a nɔ ɔ tsuo wo Yehowa hɛ mi nyami, nɛ adesahi hu ná se. (Yohane 4:34; 17:4) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke wa tsu ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo wa dɛ ɔ, lɔ ɔ woɔ e hɛ mi nyami. (Mateo 5:16; kane 1 Korinto Bi 15:58.) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de jã a?\\nO BUA NƐ JƆ NÍ TSUMI NƐ A KƐ MAA WO O DƐ Ɔ HE\\n7, 8. (a) Mwɔnɛ ɔ, mɛni ní tsumi nɛ Kristofohi ná he blɔ nɛ a ngɛ tsue? (b) Kɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa kɛ haa wɔ ɔ he ha kɛɛ?\\n7 Wa yi mluku, se Yehowa ha nɛ wa piɛɛ e he kɛ ngɛ ní tsue. Enɛ ɔ ji he blɔ ngua nɛ wa ná! (1 Korinto Bi 3:9) Nyɛmimɛ komɛ ná he blɔ kɛ ngɛ tsuhi mae kaa bɔ nɛ Noa kɛ Mose pee ɔ. A ti ni komɛ yeɔ bua kɛ maa Kpe Peemi Asahi, Matsɛ Yemi Asahi, kɛ asafo ɔ ní tsumi kɔnihi. Ke o yeɔ bua kɛ dlaa Matsɛ Yemi Asahi jio, o piɛɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ mae ngɛ Warwick, ngɛ New York ɔ a he jio, o bua nɛ jɔ nɔ́ nɛ o ngɛ tsue ɔ he! (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.) Ní tsumi nɛ ɔmɛ tsuo ji Mawu ní tsumi. E ngɛ mi kaa ni komɛ ngɛ tsu nitsɛ mae mohu lɛɛ, se Kristofohi tsuo ngɛ mumi mi tsu mae. Lɔ ɔ ji fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ. Ní tsumi nɛ ɔ woɔ Yehowa hɛ mi nyami, nɛ adesahi hu náa he se. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 13:47-49) Mawu asafo ɔ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa wa tsu ní tsumi nɛ ɔ ha. Be komɛ ɔ, enɛ ɔ ma bi nɛ a tsake ní tsumi nɛ a kɛ wo wa dɛ ɔ.\\n8 Yehowa sɔmɔli nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ suɔ kaa a kɛ e blɔ tsɔɔmi ma tsu ní. (Kane Hebri Bi 13:7, 17.) Eko ɔ, wa be nɔ́ he je nɛ a tsake ní tsumi nɛ a kɛ wo wa dɛ ɔ, aloo a ha wɔ blɔ tsɔɔmi ehe ɔ sisi nue. Se wa kplɛɛɔ nɔ, ejakaa wa le kaa Yehowa nɛ e kɛ wo wa dɛ. Se nami ngɛ jã nɛ wa peeɔ ɔ he.\\n9. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa asafo mi nikɔtɔma amɛ peeɔ kɛ haa asafo ɔ?\\n9 Asafo mi nikɔtɔma amɛ suɔ wawɛɛ kaa a maa pee Yehowa suɔmi nya ní. Wa naa enɛ ɔ ngɛ bɔ nɛ a nyɛɛɔ asafo ɔ hɛ mi ha a mi. (2 Korinto Bi 1:24; 1 Tesalonika Bi 5:12, 13) Asafo mi nikɔtɔma amɛ suɔ kaa a maa bɔ mɔde wawɛɛ kaa a kɛ blɔ tsɔɔmi ma tsu ní. Ke asafo ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ehe ko ba kɛ kɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he ɔ, a kɛ tsuɔ ní amlɔ nɔuu. Eko ɔ, sisije ɔ, e maa ye ha asafo mi nikɔtɔma komɛ kaa a maa wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami konɛ a kɛ a he nɛ wo tɛlifoo nɔ odase yemi, aloo odase nɛ a yeɔ ngɛ mele si dami hehi, aloo ma nɔ odase yemi mi. Se ke a pee jã a, e woɔ yiblii wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, blɔ gbali eywiɛ komɛ nɛ a ngɛ Germany ɔ to a yi mi kaa a ma ya fiɛɛ ngɛ he ko nɛ nihi yeɔ jua ngɛ. Odasefohi ya fiɛɛmi ngɛ lejɛ ɔ kɛ. Blɔ gbali ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Michael ɔ tsɔɔ kaa a ye gbeye kaa a ma ya fiɛɛ ngɛ lejɛ ɔ, ejakaa a fiɛɛ we ngɛ he ko kaa jã hyɛ. E de hu ke: “I he ye kaa Yehowa le kaa wa ngɛ gbeye yee, enɛ ɔ he ɔ, e ha nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɔ jamɛ a mɔtu ɔ. Wa bua jɔ wawɛɛ kaa wa ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha wɔ ngɛ Wa Matsɛ Yemi Sɔmɔmi ɔ mi ɔ kɛ tsu ní!” Anɛ o suɔ kaa o maa gu blɔ kpahi a nɔ kɛ ye nihi odase ngɛ o zugba kpɔ ɔ mi lo?\\n10. Mɛni tsakemihi a pee ngɛ asafo ɔ mi lingmi nɛ ɔ?\\n10 Be komɛ ɔ, a peeɔ tsakemihi ngɛ Betel hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, lingmi nɛ ɔ, a ngɔ asafo ní tsumi kɔnihi nɛ a klee we ɔ ekomɛ kɛ ya piɛɛ asafo ɔ ní tsumi kɔnihi nɛ a kle ɔ a he. Enɛ ɔ sa nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ɔmɛ ɔ a he. E ngɛ mi kaa nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ hehi kaa jã a pee tsakemihi mohu lɛɛ, se pee se ɔ, a ná he se. (Fiɛlɔ 7:8) Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a bua jɔ kaa mɛ hu a piɛɛ Yehowa we bi kpahi a he kɛ ngɛ ní tsue ha Yehowa mwɔnɛ ɔ!\\nAnɛ o suɔ kaa o maa gu blɔ kpahi a nɔ kɛ ye nihi odase ngɛ o zugba kpɔ ɔ mi lo?\\n11-13. Mɛni e biɔ nɛ ni komɛ nɛ a pee ngɛ tsakemihi nɛ asafo ɔ pee ɔ he je?\\n11 Wa ma nyɛ maa kase ní komɛ nɛ a he hia ngɛ nyɛmimɛ nɛ a sɔmɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔnihi nɛ a bla mɛ ɔ a he. A kpɛti nihi fuu sɔmɔ jehahi babauu ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ɔmɛ nɛ a gu ɔ. A je nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rogelio kɛ e yo nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel wayoo ko kɛ ho Mexico Betel ɔ ya. Nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Mexico Betel ɔ a he hiɛ kulaa pe nihi nɛ a sɔmɔ ngɛ Betel wayoo ɔ. Rogelio de ke: “E ye ha wɔ wawɛɛ kaa wa maa je wa weku mi bimɛ kɛ wa huɛmɛ ɔmɛ a he.” Juan hu ji nɔ ko nɛ e ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel. Lɛ hu a je lɛ kɛ ho Mexico Betel ɔ ya. Nɔ́ tsuaa nɔ́ pee ehe ngɛ e hɛ mi. E de ke: “E biɔ nɛ o kɛ ni hehi nɛ bɔ huɛ. E biɔ nɛ o kase bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ha hulɔ.”\\n12 Benɛ a bla asafo ɔ ní tsumi kɔni komɛ nɛ a ngɛ Yuropa a kɛ pee kake ɔ, a je nihi fuu kɛ ho asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Germany ɔ ya. Akɛnɛ e be gbɔjɔɔ kaa nɔ ko maa je e ma mi kɛ ya hi ma kpa nɔ he je ɔ, mɛ hu a kɛ haomihi kpe. E he wa ha a ti ni komɛ nɛ a je mɛ kɛ je Switzerland kɛ ho ma kpahi a nɔ ya a, kaa a maa je Alp yokuhi nɛ a ngɛ fɛu ɔ a he. Nihi nɛ a je mɛ kɛ je Austria kɛ ho ma kpahi a nɔ ya a hɛ jaa ngɛ Austria Betel weku nyafii ɔ he.\\n13 E sa nɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a je mɛ kɛ ho ma kpahi a nɔ ya a nɛ pee tsakemihi fuu ngɛ a si himi mi. E biɔ nɛ a hɛ nɛ muɔ si ngɛ hehi nɛ a je mɛ kɛ ho ɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a hɛ nɛ muɔ si ngɛ a we asafo ehe ɔmɛ kɛ zugba kpɔhi nɛ a maa fiɛɛ ngɛ mi ɔ a mi. Eko ɔ, e ma bi hu nɛ a kase gbi kpa. Tsakemihi kaa jã a peemi be gbɔjɔɔ, se nihi fuu nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel ɔ kɛ bua jɔmi pee jã. Mɛni he je? Nyɛ ha nɛ waa bu a ti ni komɛ a nya mi munyu tue.\\n“Benɛ i kai kaa Yehowa lɛ ngɛ mi tsɔe ɔ, i kɛ bua jɔmi kplɛɛ nɔ”\\n14, 15. (a) Mɛni ni komɛ de kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ kaa a piɛɛ Yehowa he kɛ ngɛ ní tsue? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ a he?\\n14 Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Grethel ɔ de ke: “I kplɛɛ kaa ma ya sɔmɔ ngɛ he nɛ a je mi kɛ ho ɔ, ejakaa i suɔ Yehowa pe ma, aloo tsu pɔtɛɛ ko nɛ ma hi mi, aloo sɔmɔmi he blɔ ko nɛ i ngɛ.” Dayska hu de ke: “Benɛ i kai kaa Yehowa lɛ ngɛ mi tsɔe ɔ, i kɛ bua jɔmi kplɛɛ nɔ.” André kɛ Gabriela hu de ke: “Wa na kaa enɛ ɔ ji he blɔ kpa nɛ wa ná nɛ waa kɛ ma sɔmɔ Yehowa, enɛ ɔ he ɔ, wa pee we wa tsui nya ní.” Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ na kaa ke Yehowa asafo ɔ pee tsakemi ko ɔ, e sɛ nɛ a tsɔ atua. Mohu ɔ, e sa nɛ a kplɛɛ nɔ.\\nE ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa ma tsu ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo wa dɛ ɔ!\\n15 Ke a bla asafo ɔ ní tsumi kɔnihi kɛ pee kake ɔ, a haa nɛ ni komɛ nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ a asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ɔmɛ ɔ ya sɔmɔɔ kaa blɔ gbali. A ha nɛ nyɛmimɛ fuu ya sɔmɔ kaa blɔ gbali benɛ a bla Denmark, kɛ Norway, kɛ Sweden Betel ɔmɛ kɛ pee Scandinavia Betel ɔ. Nyɛminyumu Florian kɛ e yo Anja de ke: “Wa bua jɔ ní tsumi ehe nɛ a kɛ wo wa dɛ ɔ he. Wa bua maa jɔ he saisaa nɛ Yehowa ma de ke wa ya sɔmɔ ngɛ ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ma nyɛ ma de ke Yehowa jɔɔ wɔ wawɛɛ nitsɛ!” Eko ɔ, e he be hiae kaa wa ti nihi fuu nɛ pee tsakemi ko kaa jã mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa kase wa nyɛmimɛ ɔmɛ konɛ waa je wa tsui mi nɛ waa kɛ Matsɛ Yemi ɔ nɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. (Yesaya 6:8) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa jɔɔ nihi nɛ a bua jɔ kaa a piɛɛ e he kɛ ngɛ ní tsue ngɛ he saisaa nɛ a ngɛ ɔ.\\nYAA NƆ NƐ O PIƐƐ YEHOWA HE KƐ TSU NÍ\\n16. (a) Mɛni Galatia Bi 6:4 ɔ woɔ wɔ he wami nɛ waa pee? (b) Mɛni ji he blɔ nɛ se be nɛ wa ma nyɛ ma ná?\\n16 Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, waa kɛ wa he toɔ nihi a he. Se Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma níhi nɛ wa nyɛɔ tsuɔ a nɔ. (Kane Galatia Bi 6:4.) Pi nɔ tsuaa nɔ nɛ ma nyɛ ma sɔmɔ ngɛ Betel, aloo kaa asafo mi nɔkɔtɔma, aloo blɔ gbalɔ, aloo ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ. Enɛ ɔmɛ ji sɔmɔmi he blɔ kpakpahi. Se sɔmɔmi he blɔ nɛ e se be ji sane kpakpa a nɛ wɔ tsuo wa ngɛ fiɛɛe ɔ nɛ. Wa piɛɛ Yehowa he kɛ ngɛ ní tsue, enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ!\\n17. Akɛnɛ wa ngɛ Satan je ɔ mi ɔ he je ɔ, mɛni waa kɛ ma nyɛ maa kpe, se mɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃ ɔ?\\n17 Wa ngɛ Satan je ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, wa be nyɛe ma sɔmɔ Yehowa kaa bɔ nɛ wa suɔ kaa waa pee ɔ. Weku mi blɔ nya ní tsumihi aloo hiɔ ma nyɛ maa sa sɔmɔmi nɛ waa kɛ haa Yehowa a he. Ke e ba jã a, e sɛ nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃. Ngɛ haomihi nɛ waa kɛ maa kpe ɔ tsuo se ɔ, wa ma nyɛ maa tsɔɔ nihi Yehowa biɛ ɔ kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he ní. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji, nɛ wa maa je wa tsui mi kɛ sɔmɔ Yehowa, nɛ waa sɔle kɛ ha nihi nɛ a tsuɔ babauu pe wɔ ɔ. Mo kai kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ jeɔ Yehowa biɛ ɔ yi ɔ he jua wa ngɛ e hɛ mi!\\nNɔ tsuaa nɔ nɛ jeɔ Yehowa biɛ ɔ yi ɔ he jua wa ngɛ e hɛ mi\\n18. Mɛni wa ngɛ blɔ hyɛe kaa wa ma ná hwɔɔ se, se mɛni he blɔ ngua wa ná momo?\\n18 E ngɛ mi kaa wa yi mluku mohu lɛɛ, se Yehowa ha nɛ wa piɛɛ e he kɛ ngɛ ní tsue. E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa piɛɛ wa Mawu ɔ he kɛ ngɛ ní tsue ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi! Wa ngɛ blɔ hyɛe kaa hwɔɔ se ɔ, wa nine maa su “wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ nɔ.” E be kɛe kulaa nɛ je ehe ɔ maa ba, nɛ Yehowa maa jɔɔ wɔ nɛ wa ma ná bua jɔmi kɛ tue mi jɔmi.—1 Timoteo 6:18, 19.\\nAnɛ o bua jɔ he blɔ nɛ o ná kaa o ma sɔmɔ ɔ he lo? (Hyɛ kuku 16-18)\\n19. Mɛni Yehowa wo si kaa e maa pee ha wɔ hwɔɔ se?\\n19 E be kɛe nɛ je ehe nɛ Mawu wo he si ɔ maa ba. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa susu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ Mose tu Israel bi ɔmɛ loko a ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ he. E de mɛ ke: ‘Yehowa, nyɛ Mawu ɔ ma ha nyɛ maa ye manye ngɛ nyɛ nine nya ní tsumihi tsuo pɛpɛɛpɛ mi.’ (5 Mose 30:9) Ngɛ Harmagedon ta a se ɔ, Yehowa ma ha nɛ nihi nɛ a piɛɛ e he kɛ ngɛ ní tsue ɔ maa hi zugba a nɔ kaa bɔ nɛ e wo si ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, ní tsumi ehe nɛ a kɛ maa wo wa dɛ ji kaa wa maa pee zugba a paradeiso!\\nE ji he blɔ nɛ wa ná kaa Yehowa ngmɛ wɔ blɔ nɛ wa ngɛ lɛ sɔmɔe. Ke wa ngɔɔ Yehowa sɔmɔmi kɛ peeɔ nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi, nɛ waa kɛ níhi sãa afɔle ngɛ he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa bua jɔ jamɛ a he blɔ nɛ wa ná a he\\nText Níhi a gblami he blɔ nɔ tomihi\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE October 2014","num_words":3316,"character_repetition_ratio":0.064,"word_repetition_ratio":0.027,"special_characters_ratio":0.301,"stopwords_ratio":0.511,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔsɔmɔ ‘Toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ Lɛ’ | Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ\\nYehowa etee nɔ eto ewebii lɛ ahe gbɛjianɔ\\n1, 2. Mɛɛ tsakemɔ afee yɛ Buu-Mɔɔ lɛ sɛɛ yɛ January afi 1895, ni te nyɛmimɛi lɛ fee amɛnii yɛ he amɛhã tɛŋŋ?\\nBE NI John A. Bohnet ni ji Biblia Kaselɔ ni yɔɔ ekãa waa lɛ nine shɛ January 1895 Buu-Mɔɔ lɛ nɔ lɛ, nɔ ni ena lɛ hã enaa kpɛ ehe pam. Atsake magazin lɛ sɛɛ afee lɛ ehee, ni ejeɔ shi faŋŋ—atɛŋ mɔɔ gojoo ko ni kane ma nɔ ni ma ŋshɔ ni efee hamahama ko naa, ni ekane lɛ kpɛɔ kɛtsɔɔ duŋ lɛ mli. Adafitswaa ni akɛwo magazin lɛ mli ni kɔɔ bɔ ni afee lɛ ehee lɛ he lɛ yitso ji “Wɔtade Hee.”\\n2 Nyɛminuu Bohnet ná he miishɛɛ aahu akɛ eŋma wolo eyahã Nyɛminuu Russell. Eŋma akɛ: “Be ni mina bɔ ni atsake Buu-Mɔɔ lɛ hiɛ ni efee fɛo lɛ, mimii shɛ mihe naakpa. Eyɛ fɛo pam.” John H. Brown ni lɛ hu eji Biblia Kaselɔ anɔkwafo lɛ ŋma yɛ bɔ ni atsake wolo lɛ hiɛ lɛ he akɛ: “Efɛo lɛ hiɛ ehe kwraa. Kwɛ bɔ ni mɔɔ lɛ shishitoonɔ lɛ ma shi shiŋŋ yɛ ŋshɔkei kɛ ahum ni shimɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ.” Wolo lɛ hiɛ ni atsake lɛ ji klɛŋklɛŋ tsakemɔ ni wɔnyɛmimɛi lɛ na nakai afi lɛ, shi no jeee naagbee nɔ. Afee tsakemɔ kple ko hu yɛ November mli. Nɔ ni sa kadimɔ yɛ he ji akɛ, asaa ana ŋshɔ ni hiɛ efee hamahama lɛ ekoŋŋ.\\n3, 4. Mɛɛ naagba ko he awie yɛ November 15, 1895 Buu-Mɔɔ lɛ mli, ni mɛɛ tsakemɔ kpele ko he adafi atswa?\\n3 Sane ko ni akala yɛ November 15, 1895 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ wie saji komɛi ahe fitsofitso ni ehã ayɔse naagba ko faŋŋ: No mli lɛ, naagbai ni tamɔ ŋshɔkei wuji miifite toiŋjɔlɛ ni yɔɔ Biblia Kaselɔi lɛ akuu, loo gbɛjianɔtoo lɛ mli lɛ. No beaŋ lɛ, nyɛmimɛi hii lɛ fɔɔ naataamɔ yɛ mɔ ni sa akɛ enyiɛɔ hiɛ yɛ amɛsafoi lɛ amli lɛ he waa. Bɔ ni afee ni aye abua nyɛmimɛi lɛ ni amɛna nɔ ni esa akɛ amɛfee kɛjaje mpleshii ni kɛ mligbalamɔ nɛɛ baa lɛ, akɛ asafo lɛ to meele ko he yɛ sane ni akala lɛ mli. Sane lɛ gba mli kpoo akɛ, gbɛjianɔtoo lɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ ebɔko mɔdɛŋ kwraa ejaakɛ amɛnyɛko amɛwaje asafo lɛ, ni ji meele lɛ koni enyɛ ekpee ahum ni naa wa naa. Mɛni esa akɛ afee mɔ?\\n4 Sane lɛ tsɔɔ mli akɛ, kudɔɔtsɛ ni he esa lɛ kwɛɔ koni akɛ yibaamɔ nibii awo meele lɛ mli, ni ekwɛɔ hu ní amlakui lɛ afee klalo kɛkpee ahum ni baafã kɛba lɛ anaa. Nakai nɔŋŋ ehe bahia ni gbɛjianɔtoo lɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ akwɛ koni asaa asafoi fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ amɛkpee shihilɛi ni mli wala tamɔ ahum lɛ anaa. Bɔ ni afee ni anyɛ atsu enɛ he nii lɛ, sane lɛ tswa tsakemɔ kpele ko he adafi. Efã akɛ, kɛjɛ kɛyaa nɛɛ nɔŋŋ lɛ, “esa akɛ ahala hii akɛ onukpai yɛ asafo fɛɛ asafo mli koni ‘amɛkwɛ’ asafoŋbii lɛ anɔ.”—Bɔf. 20:28.\\n5. (a) Mɛni hewɔ klɛŋklɛŋ gbɛjianɔ ni ato kɛhã asafoŋ onukpai anámɔ lɛ baafee nɔ ko ni ba yɛ ebe naa lɛ? (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu?\\n5 Klɛŋklɛŋ gbɛjianɔ ni ato kɛhã asafoŋ onukpai anámɔ nɛɛ baafee nɔ ko ni ba yɛ ebe naa ní baahã anyɛ atswa asafo lɛ nɔkwɛmɔ he gbɛjianɔtoo lɛ ama shi jogbaŋŋ. Eye ebua wɔnyɛmimɛi lɛ ni amɛnyɛ amɛtsɔ naagbai wuji ni tamɔ ahum hamahama ni Jeŋ Ta I lɛ kɛba lɛ mli sɔkee. Afii nyɔŋmai komɛi asɛɛ lɛ, afee tsakemɔi krokomɛi hu, ni eye ebua kɛwaje Nyɔŋmɔ webii lɛ jogbaŋŋ ni amɛnyɛ amɛsɔmɔ Yehowa. Mɛɛ Biblia gbalɛ gba tsakemɔi nɛɛ efɔ̃ shi? Mɛɛ tsakemɔi bo diɛŋtsɛ ona akɛ afee yɛ Yehowa asafo lɛ mli? Te oná he sɛɛ ohã tɛŋŋ?\\n‘Maŋɔ Toiŋjɔlɛ Mafee Onɔkwɛlɔi’\\n6, 7. (a) Mɛɛ shishinumɔ Yesaia 60:17 lɛ hiɛ? (b) Mɛni ‘nɔyelɔi loo nɔkwɛlɔi’ kɛ “o-nukpai” atã ni atsĩ lɛ tsɔɔ?\\n6 Taakɛ wɔsusu he yɛ Yitso 9 lɛ mli lɛ, Yesaia gba fɔ̃ shi akɛ Yehowa baajɔɔ ewebii lɛ ni amɛyi baafa. (Yes. 60:22) Kɛ̃lɛ, Yehowa wo shi akɛ ebaafee nɔ ni fe nakai po. Yehowa wie yɛ nakai gbalɛ lɛ nɔŋŋ mli akɛ: “Akɔɔble najiaŋ lɛ mikɛ shika aaaba, ni dade najiaŋ lɛ mikɛ jwiɛtɛi aaaba, ni tsei anajiaŋ lɛ akɔɔble, ni tɛi anajiaŋ lɛ dade; ni maŋɔ hejɔlɛ [loo toiŋjɔlɛ] mafee onɔyelɔi [loo onɔkwɛlɔi], ni maŋɔ jalɛ mafee o-nukpai.” (Yes. 60:17) Te gbalɛ nɛɛ shishi hu? Mɛɛ gbɛ nɔ ekɔɔ wɔhe ŋmɛnɛ?\\nTsakemɔi nɛɛ jeee nibii ni hi ní akɛmiiye nibii ni ehiii najiaŋ, moŋ lɛ eji nibii ni hi fe fɛɛ ni akɛyeɔ nibii ni hi najiaŋ\\n7 Yesaia gbalɛ lɛ wie ákɛ, akɛ nɔ kroko baaye nɔ ko najiaŋ. Shi kadimɔ akɛ, tsakemɔi nɛɛ jeee nibii ni hi ní akɛmiiye nibii ni ehiii najiaŋ, moŋ lɛ eji nibii ni hi fe fɛɛ ni akɛyeɔ nibii ni hi najiaŋ. Kɛ́ akɛ shika ye akɔɔble najiaŋ lɛ eji hiɛyaa, nakai nɔŋŋ eji yɛ nibii krokomɛi ni atsĩtsĩi tã lɛ agbɛfaŋ. No hewɔ lɛ, Yehowa kɛ mfonirifeemɔ wiemɔ nɛɛ tsu nii kɛgba bɔ ni ewebii lɛ baaná hiɛyaa ahã. Mɛɛ hiɛyaa he gbalɛ nɛɛ wieɔ lɛ? Yehowa tsĩ ‘nɔkwɛlɔi’ kɛ “o-nukpai” atã kɛtsɔɔ akɛ, hiɛyaa lɛ baaba fiofio yɛ bɔ ni alɛɔ ewebii lɛ kɛ bɔ ni atoɔ amɛhe gbɛjianɔ ahãa lɛ gbɛfaŋ.\\n8. (a) Namɔ hɔ gbɛjianɔtoo lɛ hiɛyaa ni atsĩ tã yɛ Yesaia gbalɛ lɛ mli lɛ sɛɛ? (b) Te wɔnáa tsakemɔi nɛɛ ahe sɛɛ wɔhãa tɛŋŋ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Ejɛ Heshibaa Mli Ekpɛlɛ ni Ajaje Lɛ” lɛ hu.)\\n8 Namɔ hɔ gbɛjianɔtoo lɛ hiɛyaa nɛɛ sɛɛ? Yehowa kɛɛ akɛ: ‘Mikɛ shika aaaba, Mikɛ jwiɛtɛi aaaba, ni Mahã nyɛ hejɔlɛ loo toiŋjɔlɛ.’ Anɔkwa, tsakemɔi yɛ bɔ ni atoɔ asafo lɛ he gbɛjianɔ ahãa ni woɔ yibii kpakpai nɛɛ fɛɛ jɛ Yehowa diɛŋtsɛ, jeee adesa ko nyɛmɔ naa. Ni kɛjɛ be ni awó Yesu akɛ Maŋtsɛ kɛbaa nɛɛ, Yehowa etsɔ e-Bi lɛ nɔ ekɛ tsakemɔi ni hãa anáa hiɛyaa eba. Te wɔnáa tsakemɔi nɛɛ ahe sɛɛ wɔhãa tɛŋŋ? Nakai ŋmalɛ lɛ nɔŋŋ tsɔɔ akɛ, tsakemɔi nɛɛ kɛ ‘toiŋjɔlɛ’ kɛ “jalɛ” baaba. Be ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ tsuɔ nii ni wɔfeɔ tsakemɔi lɛ, toiŋjɔlɛ hiɔ wɔteŋ, ni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã jalɛnifeemɔ lɛ tsirɛɔ wɔ ni wɔsɔmɔɔ Yehowa, mɔ ni bɔfo Paulo wie ehe akɛ ‘toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ.’—Fil. 4:9.\\n9. Mɛni nɔ gbɛjianɔtoo kpakpa kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ damɔ, ni mɛni hewɔ?\\n9 Paulo ŋma yɛ Yehowa he hu akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ, ejeee sakasakafeemɔ Nyɔŋmɔ, shi moŋ hejɔlɛ [loo toiŋjɔlɛ] Nyɔŋmɔ ni.” (1 Kor. 14:33) Kadimɔ akɛ, Paulo kɛ sakasakafeemɔ etooo gbɛjianɔ ni atoɔ jogbaŋŋ he, moŋ lɛ ekɛto toiŋjɔlɛ he. Mɛni hewɔ? Susumɔ enɛ he okwɛ: Jeee be fɛɛ be nibii ahe gbɛjianɔtoo kpakpa kɛ toiŋjɔlɛ shihilɛi baa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, asraafoi akuu ko baanyɛ ashi ako yɛ gbɛjianɔtoo kpakpa naa koni amɛkɛ amɛhenyɛlɔi ayakpe, shi nɔ ni jɛɔ ako ni amɛshiɔ yɛ gbɛjianɔ kpakpa nɛɛ naa lɛ mli baa kɛkɛ ji ta, jeee toiŋjɔlɛ. No hewɔ lɛ, ákɛ Kristofoi lɛ, esa akɛ wɔhã anɔkwa sane ni he hiaa nɛɛ ahi wɔjwɛŋmɔŋ be fɛɛ be: Nɔ fɛɛ nɔ ni atoɔ he gbɛjianɔ, shi edamɔɔɔ toiŋjɔlɛ nɔ lɛ fiteɔ nɔŋŋ loo sɛɛ mli lɛ eyeee omanye. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, toiŋjɔlɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhãa kɛ gbɛjianɔtoo kpakpa ni sɛɛ tsɛɔ baa. Belɛ, kwɛ bɔ ni eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ ‘Nyɔŋmɔ ni hãa anáa toiŋjɔlɛ lɛ’ ji mɔ ni kudɔɔ wɔsafo lɛ, ni efeɔ tsakemɔi yɛ mli! (Rom. 15:33) Gbɛjianɔtoo kpakpa kɛ ekomefeemɔ ni wɔnaa yɛ wɔsafoi lɛ amli yɛ je lɛŋ fɛɛ ní wɔhiɛ sɔɔ waa nɛɛ damɔ toiŋjɔlɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhãa lɛ nɔ.—Lala 29:11.\\n10. (a) Mɛɛ tsakemɔi afee yɛ wɔsafo lɛ mli yɛ mra beaŋ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Bɔ ni Nɔkwɛmɔ Nitsumɔ lɛ Etee Hiɛ Ehã” lɛ.) (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu agbɛnɛ?\\n10 Akrabatsa ni ji “ “Bɔ ni Nɔkwɛmɔ Nitsumɔ lɛ Etee Hiɛ Ehã” lɛ hãa wɔnaa mra beaŋ gbɛjianɔ kpakpa ni ato kɛ tsakemɔi ni afee yɛ asafo nɛɛ mli ni wɔná he sɛɛ lɛ. Shi mɛɛ tsakemɔi afee nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ ni tsɔɔ akɛ Yehowa etsɔ wɔ-Maŋtsɛ lɛ nɔ ekɛ ‘shika eye akɔɔble najiaŋ’? Mɛɛ gbɛ nɔ tsakemɔi ni afee yɛ nɔkwɛlɔi agbɛfaŋ lɛ ewaje toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafoi lɛ amli yɛ je lɛŋ fɛɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ tsakemɔi nɛɛ yeɔ ebuaa bo diɛŋtsɛ hu koni osɔmɔ ‘toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ’?\\nGbɛ ni Kristo Tsɔɔ nɔ Enyiɛɔ Asafo lɛ Hiɛ\\n11. (a) Ŋmalɛi lɛ ni akase lɛ hã afee mɛɛ tsakemɔi yɛ niiashishinumɔ mli? (b) Mɛni gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli bii lɛ kpɛ mli akɛ amɛbaafee?\\n11 Kɛjɛ afi 1964 kɛyashi afi 1971 lɛ, gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ to gbɛjianɔ ko ni hã akase Biblia lɛ kɛpɛi nibii srɔtoi amli jogbaŋŋ, nɔ ni fata niiamlipɛimɔ nɛɛ he ji bɔ ni klɛŋklɛŋ afii 100 lɛŋ Kristofoi asafo lɛ tsu nii ehã. * Yɛ asafo nɔkwɛmɔ he gbɛjianɔtoo gbɛfaŋ lɛ, niiamlipɛimɔ lɛ hã amɛyɔse akɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, onukpai akui ji mɛi ni kwɛ asafoi lɛ anɔ, jeee asafoŋ onukpa kome, aloo nɔkwɛlɔ kome. (Kanemɔ Filipibii 1:1; 1 Timoteo 4:14.) Be ni gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ banu nakai sane lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ, amɛyɔse akɛ amɛ-Maŋtsɛ, Yesu, miiye eebua amɛ kɛfee tsakemɔi yɛ gbɛjianɔ ni amɛto kɛkwɛɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ lɛ mli—ni gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli bii lɛ kpɛ mli akɛ amɛbaakpɛlɛ Maŋtsɛ lɛ gbɛtsɔɔmɔ lɛ nɔ. Amrɔ nɔŋŋ kɛkɛ ni amɛfee tsakemɔi koni ekɛ Biblia mli gbɛtsɔɔmɔ kɛhã asafoŋ onukpai aholemɔ lɛ akpã gbee. Mɛɛ tsakemɔi komɛi afee yɛ afi 1970 afii lɛ mra beaŋ?\\nEJƐ HESHIBAA MLI EKPƐLƐ NI AJAJE LƐ\\nAKƐ sane ko ni Nyɛminuu Russell ŋma kɛyaha nyɛmimɛi fioo ko ni yɔɔ Scandinavia, ni Nyɛminuu Kaarlo Harteva fata he lɛ wo April 1, 1916 Buu-Mɔɔ lɛ mli. Nyɛminuu Russell ŋma amɛ akɛ: “Wɔmiiwo nyɛ fɛɛ, ni ji nyɛmimɛi ni asumɔɔ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ hewalɛ koni nyɛku nyɛsɛɛ kɛba anɔkwale lɛ mli, ni nyɛbatsu nitsumɔ ni kã shi kɛhã wɔ amrɔ nɛɛ.” Mɛni hewɔ Nyɛminuu Russell bi koni amɛfee enɛ lɛ?\\nNyɛminuu Harteva, ni afɔ lɛ yɛ afi 1882 lɛ fata klɛŋklɛŋ Biblia Kaselɔi ni aná yɛ Finland lɛ ahe. Abaptisi lɛ yɛ April afi 1910, ni yɛ August afi 1912 lɛ, Nyɛminuu Russell fã lɛ koni ekala Buu-Mɔɔ lɛ yɛ Finland wiemɔ mli. Nɔ fɛɛ nɔ tee nɔ jogbaŋŋ kɛyashi Jeŋ Ta I lɛ fɛ. Nyɛminuu Harteva ŋma yɛ December 1, 1914 Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ: “Akɛni nibii amli ewa waa hewɔ lɛ, . . . wɔnyɛŋ wɔma nɔ mi akɛ Buu-Mɔɔ lɛ baahiɛ baafai yibɔ lɛ nɔŋŋ loo akɛ abaanyɛ aya nɔ akala afi nɛɛ.” Kɛ̃lɛ, bɔ ni afee ni aná shika kɛkala Buu-Mɔɔ lɛ, yɛ afi 1915 lɛ, Nyɛminuu Harteva kɛ mɛi komɛi fee ekome kɛtse kuu ko ni amɛwo lɛ gbɛ́i akɛ Ararat, ni abɔi wolo ni gbɛ́i ji Ararat lɛ kalamɔ.\\nAkɛni Nyɛminuu Harteva kɛ ejwɛŋmɔ fɛɛ yama kuu hee kɛ wolo hee lɛ nɔ hewɔ lɛ, ahã nyɛmi nuu kroko bɔi sɔɔmɔ akɛ Buu-Mɔɔ lɛ ni akalaa yɛ Finland wiemɔ mli lɛ mlikwɛlɔ. Akala Biblia mli saji kɛ saji krokomɛi tamɔ tsamɔ diɛŋtsɛ kɛ wiemɔ hee ni eba ni ji Esperanto lɛ yɛ Ararat magazin lɛ mli. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni wolo hee nɛɛ bɔi nyɛmimɛi lɛ ajwɛŋmɔ gbalamɔ kɛje anɔkwale tsɔɔmɔi ni yɔɔ faŋŋ lɛ anɔ. Agbɛnɛ, akɛni nyɛmimɛi lɛ amumɔŋ hilɛkɛhamɔ kã Nyɛminuu Russell tsui nɔ waa hewɔ lɛ, ewo Nyɛminuu Harteva kɛ mɛi ni fata ehe lɛ ŋaa akɛ “amɛku amɛsɛɛ kɛba anɔkwale lɛ mli ekoŋŋ.”\\nTe Nyɛminuu Harteva fee enii yɛ ŋaawoo lɛ he ehã tɛŋŋ? Ekala wolo ni Nyɛminuu Russell ŋma lɛ lɛ, kɛ lɛ diɛŋtsɛ hu ehetoo lɛ ewo Ararat lɛ mli. Nyɛminuu Harteva kpa nɔ ni efee lɛ he fai, ni eŋma akɛ: “Kɛ́ majaje sane lɛ, miisumɔ mafee nɔ fɛɛ nɔ kɛjaje.” No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, Nyɛminuu Harteva saa ekpa yiŋfutumɔ ni ekɛba lɛ he fai yɛ naagbee Ararat wolo lɛ mli, ni ekɛfata he akɛ: “Masumɔ makwɛ mihe nɔ jogbaŋŋ yɛ anɔkwale ni yɔɔ amrɔ nɛɛ he nɔ fɛɛ nɔ he.” Kaarlo Harteva tamɔɔɔ asafoŋ onukpai komɛi ni wo amɛhe nɔ yɛ ebeaŋ lɛ, ejɛ heshibaa mli ekpɛlɛ ŋaawoo lɛ nɔ.\\nSɛɛ mli lɛ, asaa ahã Nyɛminuu Harteva sɔmɔ ekoŋŋ akɛ Buu-Mɔɔ ni akalaa yɛ Finland wiemɔ mli lɛ mlikwɛlɔ, ni esɔmɔ hu akɛ nitsumɔhe nine lɛ nɔkwɛlɔ. Etee nɔ etsu nakai sɔ̃i lɛ ahe nii kɛyashi afi 1950. Eye Yehowa anɔkwa ni ekpɛtɛ anɔkwale lɛ he kɛyashi egbe eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ lɛ naa yɛ afi 1957. Lɛɛlɛŋ, mɛi ni jɛɔ heshibaa mli amɛkpɛlɛɔ ni amɛ-Maŋtsɛ, Yesu, jajeɔ amɛ lɛ feɔ tsakemɔi, ni Yehowa jɔɔ amɛ.\\n12. (a) Mɛɛ tsakemɔ afee yɛ gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli? (b) Tsɔɔmɔ bɔ ni ato Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ he gbɛjianɔ ahã bianɛ lɛ mli. (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Bɔ ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ Kwɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ He Nibii lɛ Anɔ Amɛhãa.”)\\n12 Klɛŋklɛŋ tsakemɔ ni afee lɛ sa gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ diɛŋtsɛ he. Kɛbashi nakai beaŋ lɛ, no mli lɛ Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania ajinafoi akuu lɛ sɛinɔtalɔi, ni ji nyɛmimɛi hii kpawo ni afɔ amɛ mu lɛ ji gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli bii lɛ. Kɛ̃lɛ, yɛ afi 1971 lɛ, gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli bii lɛ ayibɔ lɛ tee hiɛ kɛjɛ mɛi 7 kɛyashɛ mɛi 11, ni ahã esoro gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ yɛ ajinafoi akuu lɛ sɛinɔtalɔi lɛ ahe. Gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ ko ebuuu ehe fe enyɛmi; amɛto gbɛjianɔ ni amɛbɔi sɛinɔtalɔ lɛ tsakemɔ daa afi yɛ bɔ ni ato amɛgbɛ́i ahã lɛ naa.\\n13. (a) Mɛɛ gbɛjianɔ atee nɔ akɛtsu nii afii 40 sɔŋŋ? (b) Mɛni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ fee yɛ afi 1972 mli?\\n13 Tsakemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ sa asafo fɛɛ asafo he. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛjɛ afi 1932 kɛbashi afi 1972 lɛ, no mli lɛ, asafo onukpa kome pɛ kwɛɔ asafo lɛ nɔ. Kɛbashi afi 1936 lɛ, atsɛɔ nyɛmi nuu nɛɛ akɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ gbɛtsɔɔlɔ (service director). No sɛɛ lɛ, atsake gbɛ́i lɛ ni ebatsɔ company servant, ni sɛɛ mli lɛ ebatsɔ asafo lɛ sɔɔlɔ (congregation servant), ni naagbee lɛ abatsɛ lɛ asafoŋ nɔkwɛlɔ (congregation overseer). Nyɛmimɛi hii ni akɛ hegbɛ nɛɛ wo amɛdɛŋ lɛ kɛ ekãa tsu nii kɛkwɛ koni asafoŋbii lɛ ahe awa yɛ mumɔŋ. No beaŋ lɛ, efɔɔ kaa akɛ, asafoŋ nɔkwɛlɔ lɛ pɛ kpɛɔ yiŋ ehãa asafo lɛ, ni ebiii mɛi krokomɛi ni kɛ lɛ sɔmɔɔ lɛ asusumɔ. Kɛ̃lɛ, yɛ afi 1972 lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ saa gbɛ eto tsakemɔ ko ni sa kadimɔ waa yɛ asafo lɛ yinɔsane mli. Mɛni ji nakai tsakemɔ lɛ?\\n14. (a) Mɛɛ gbɛjianɔtoo hee akɛbɔi nitsumɔ yɛ October 1, 1972? (b) Te onukpai akuu lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔ kɛ ŋaawoo ni yɔɔ Filipibii 2:3 lɛ tsuɔ nii ehãa tɛŋŋ?\\n14 Yɛ asafo fɛɛ asafo mli lɛ, nɔ najiaŋ ni nyɛmi nuu kome pɛ baasɔmɔ akɛ asafoŋ nɔkwɛlɔ lɛ, atsɔ teokrase gbɛ nɔ ahala nyɛmimɛi hii krokomɛi hu ni shɛɔ Ŋmalɛ naa taomɔ nii ahe lɛ koni amɛsɔmɔ akɛ asafoŋ onukpai. Amɛbaafee ekome kɛsɔmɔ akɛ onukpai akuu ni baakwɛ asafoi ni amɛyɔɔ mli lɛ anɔ. Akɛ onukpai agbɛjianɔtoo hee nɛɛ bɔi nitsumɔ yɛ October 1, 1972. Ŋmɛnɛ lɛ, onukpai akuu lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔ lɛ naa ehe akɛ “mɔ ni ji bibioo” yɛ asafoŋ onukpai krokomɛi lɛ ateŋ, enaaa ehe akɛ enɔ kwɔ fe amɛ. (Luka 9:48) Mɛɛ jɔɔmɔ po hii heshibalɔi nɛɛ ji kɛhã jeŋ muu fɛɛ nyɛmifeemɔ lɛ nɛkɛ!—Fil. 2:3.\\nWɔnaa faŋŋ akɛ, wɔ-Maŋtsɛ lɛ ejɛ nilee mli eduro esɛɛnyiɛlɔi lɛ tookwɛlɔi ni he hiaa amɛ lɛ yɛ be ni sa mli\\n15. (a) Mɛɛ sɛɛnamɔi ejɛ gbɛjianɔ ni ato akɛ asafoi fɛɛ aná onukpai akuu lɛ mli kɛba? (b) Mɛni tsɔɔ akɛ wɔ-Maŋtsɛ lɛ kɛ nilee etsu nii?\\n15 Gbɛjianɔ ni ato koni onukpai akuu lɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ atsu asafoŋ sɔ̃i lɛ eko he nii lɛ kɛ hiɛyaa kpele diɛŋtsɛ eba. Susumɔ sɛɛnamɔi etɛ nɛɛ ahe okwɛ: Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, gbɛjianɔtoo lɛ yeɔ ebuaa onukpai lɛ fɛɛ—ekɔɔɔ he eko sɔ̃i ni amɛtsuɔ he nii yɛ asafoi lɛ amli—ni amɛyɔseɔ akɛ Yesu ji asafo lɛ Yitso. (Efe. 5:23) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, taakɛ Abɛi 11:14 lɛ tsɔɔ lɛ: ‘He ni ŋaawolɔi pii yɔɔ lɛ, maŋ feɔ shweshweeshwe.’ Kɛ́ onukpai lɛ fee ekome kɛsusu saji ni saa asafo lɛ mumɔŋ hilɛkɛhamɔ he, ni amɛkpɛlɛ onukpai krokomɛi asusumɔi anɔ lɛ, amɛnyɛɔ amɛkpɛɔ yiŋ ni kɛ Biblia mli shishitoo mlai kpãa gbee. (Abɛi 27:17) Yehowa jɔɔ yiŋkpɛi nɛɛ anɔ, ni enɛ kɛ omanyeyeli baa. Nɔ ni ji etɛ lɛ, akɛni aŋmɛ gbɛ ni hii babaoo ni shɛɔ Ŋmalɛ naa taomɔ nii ahe lɛ miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpai hewɔ lɛ, asafo lɛ náa mɛi tsuɔ hiamɔ nii ni bakãa shi lɛ kɛ saramɔ nitsumɔ lɛ he nii yɛ asafo lɛ mli. (Yes. 60:3-5) Bo lɛ susumɔ he okwɛ—asafoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ayifalɛ lɛ tee hiɛ kɛjɛ 27,000 kɛ sɛɛ yɛ afi 1971 kɛyashi 113,000 kɛ sɛɛ yɛ afi 2013 mli! Wɔnaa faŋŋ akɛ, wɔ-Maŋtsɛ lɛ ejɛ nilee mli eduro esɛɛnyiɛlɔi lɛ tookwɛlɔi ni he hiaa amɛ lɛ yɛ be ni sa mli.—Mika 5:5.\\nBƆ NI NƆKWƐMƆ NITSUMƆ LƐ ETEE HIƐ EHÃ\\nAfi 1881—Bɔ ni afee ni Biblia Kaselɔi ni yɔɔ akutso kome lɛ nɔŋŋ mli lɛ anyɛ amɛkɛ amɛhe ashara lɛ, Nyɛminuu Russell bi koni mɛi ni fɔɔ kpee lɛ ahã Watch Tower nitsumɔhe lɛ ale hei ni amɛkpeɔ yɛ.\\nAfi 1895—Abi koni asafoi fɛɛ ahala hii ni baanyɛ asɔmɔ akɛ asafoŋ onukpai yɛ amɛteŋ.\\nAfi 1919—Nitsumɔhe nine lɛ damɔɔ Ŋmalɛi lɛ anɔ amɛhalaa sɔɔmɔ nɔkwɛlɔ yɛ asafo fɛɛ asafo mli. Esɔ̃i lɛ ekomɛi ji etoɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ ni ewoɔ mɛi hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo mli. Asafoŋ onukpai lɛ ekomɛi eyafiii gbɛjianɔ ni ato akɛ aná sɔɔmɔ nɔkwɛlɔ lɛ sɛɛ.\\nAfi 1932—Agu oshiki ni afɔ̃ɔ daa afi kɛhalaa asafoŋ onukpai lɛ. No najiaŋ lɛ, asafoŋbii lɛ fɔ̃ɔ oshiki kɛhalaa nyɛmimɛi hii ni kɛ ekãa tsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ní amɛhiɔ shi yɛ gbɛ́i hee ni ji Yehowa Odasefoi lɛ naa lɛ akɛ sɔɔmɔ ajinafoi akuu lɛ mli bii. Asafoŋbii lɛ jieɔ hii nɛɛ ateŋ mɔ kome yi amɛhãa Nitsumɔhe nine lɛ koni amɛkwɛ akɛ ebaanyɛ esɔmɔ akɛ sɔɔmɔ nɔkwɛlɔ lo.\\nAfi 1937—Nyɛmimɛi hii ni ji asafo babaoo lɛ mli bii lɛ baanyɛ amɛkɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ asɔmɔ akɛ sɔɔmɔ ajinafoi akuu lɛ mli bii.\\nAfi 1938—Asafoi lɛ ŋɔɔ yiŋkpɛɛ ko ni biɔ ni atsɔ teokrase gbɛ nɔ, ni ji adamɔ Biblia lɛ nɔ ahala mɛi ni amrɔ nɛɛ wɔtsɛɔ amɛ akɛ onukpai akui lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔi lɛ. Enɛ kɛ oshiki ni kulɛ afɔ̃ɔ kɛholeɔ mɛi kɛhã sɔɔmɔ hegbɛi yɛ asafo lɛ mli lɛ ba naagbee.\\nKɛ́ ootao ole tsakemɔi krokomɛi ni afee yɛ asafo lɛ nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he yinɔsane krokomɛi lɛ, kwɛmɔ wolo ni ji Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom, baafa 204-235 lɛ.\\n“Wɔholeɔ wɔnine jurɔ nɔ kɛfɔ̃ɔ oshiki kɛholeɔ asafoŋ onukpai. Nyɛmi nuu ko nyiɛɔ mɛi lɛ ateŋ ni ekaneɔ niji ni ahole nɔ lɛ.”—Nyɛmiyoo Rose Swingle ni jɛ Chicago, Illinois, yɛ Amerika lɛ\\n‘Mɛi ni Feɔ Nɔkwɛmɔnɔ Kpakpa Amɛhãa Asafoku Lɛ’\\n16. (a) Mɛɛ sɔ̃ kã asafoŋ onukpai lɛ anɔ? (b) Te Biblia Kaselɔi lɛ bu Yesu fãmɔ akɛ ‘kwɛmɔ tooi lɛ’ amɛhã tɛŋŋ?\\n16 Yɛ Biblia Kaselɔi lɛ amra beaŋ tɔ̃ɔ lɛ, asafoŋ onukpai lɛ nu shishi akɛ eji amɛsɔ̃ akɛ amɛye amɛbua nanemɛi Kristofoi lɛ koni amɛya nɔ amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ. (Kanemɔ Galatabii 6:10.) Yɛ afi 1908 lɛ, sane ko je kpo yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli ni ewie Yesu fãmɔ akɛ, ‘Kwɛmɔ mitooi bibii lɛ!’ he. (Yoh. 21:15-17) Sane lɛ wo asafoŋ onukpai ŋaa akɛ: “Ehe miihia waa ni wɔhã nitsumɔ ni Nuŋtsɔ lɛ kɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔkwɛ tooi lɛ afee nɔ titri ni kã wɔtsui nɔ jogbaŋŋ, ni esa akɛ wɔna lɛ akɛ eji hegbɛ ni nɔ bɛ kwraa akɛ wɔbaalɛ Nuŋtsɔ lɛ sɛɛnyiɛlɔi lɛ ni wɔkwɛ amɛnɔ.” Yɛ afi 1925 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ saa ema bɔ ni ehe hiaa ni asɔmɔ akɛ tookwɛlɔ lɛ nɔ mi, ni ekai onukpai lɛ akɛ: “Asafo lɛ Nyɔŋmɔ nɔ ni, . . . ni ebaahã mɛi fɛɛ ni hiɛ sɔɔmɔ hegbɛ yɛ asafo lɛ mli kɛsɔmɔɔ amɛnyɛmimɛi lɛ abu amɛsɔɔmɔ lɛ he akɔntaa.”\\n17. Mɛɛ gbɛ nɔ aye abua asafoŋ onukpai ni amɛbatsɔmɔ tookwɛlɔi ni he esa?\\n17 Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ eye ebua asafoŋ onukpai ni amɛsaramɔ nitsumɔ lɛ mli hesai lɛ ebatsɔ tamɔ ‘jwiɛtɛi ni akɛye dade najiaŋ’? Kɛtsɔ tsɔsemɔ nɔ. Yɛ afi 1959 lɛ, afee klɛŋklɛŋ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ Skul kɛhã nɔkwɛlɔi. Asusu sane ni ji “Nyɛnáa Be Nyɛhãa Aŋkroaŋkroi” lɛ he yɛ nikasemɔ lɛ eko mli. Awo nakai asafoŋ onukpai lɛ hewalɛ akɛ “amɛto be he gbɛjianɔ koni amɛya shiɛlɔi lɛ ashĩai amɛyasara amɛ.” Atsɔɔ nɔkwɛlɔi lɛ gbɛi srɔtoi anɔ ni amɛbaatsɔ amɛhã saramɔ lɛ afee nɔ ni tswaa mɔ emaa shi. Yɛ afi 1966 lɛ, aje Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ Skul ni atsake emli nikasemɔi lɛ ekomɛi ahiɛ lɛ shishi. Asusu sane ni ji “Nɔ Hewɔ ni Saramɔ Nitsumɔ lɛ He Yɔɔ Sɛɛnamɔ” lɛ he. Mɛɛ sane oti je kpo yɛ nakai nikasemɔ lɛ mli? Esa akɛ nɔkwɛlɔi lɛ “ajɛ suɔmɔ mli amɛkwɛ Nyɔŋmɔ tooi lɛ, ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛhiɛ ahi amɛ diɛŋtsɛ amɛwekui lɛ kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hu nɔ.” Nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ, ato skul loo tsɔsemɔi krokomɛi hu ahe gbɛjianɔ ahã asafoŋ onukpai. Mɛni ejɛ tsɔsemɔi srɔtoi ni Yehowa asafo lɛ etee nɔ ekɛhã nɛɛ mli eba? Ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi asafo lɛ yɛ nyɛmimɛi hii ni sa akpei abɔ ni sɔmɔɔ akɛ mumɔŋ tookwɛlɔi.\\nMaŋtsɛyeli Sɔɔmɔ Skul ni afee yɛ Philippines, afi 1966\\n18. (a) Mɛɛ nitsumɔ ni tsii atuu awo asafoŋ onukpai lɛ adɛŋ? (b) Mɛni hewɔ Yehowa kɛ Yesu fɛɛ sumɔɔ asafoŋ onukpai ni tsuɔ amɛsɔ̃i ahe nii jogbaŋŋ lɛ asane waa lɛ?\\n18 Yehowa ji mɔ ni etsɔ wɔ-Maŋtsɛ, Yesu, nɔ eto Kristofoi asafoŋ onukpai aholemɔ lɛ he gbɛjianɔ koni amɛtsu nitsumɔ ni tsii nɛɛ. Mɛni ji no? Koni amɛnyiɛ Nyɔŋmɔ tooi lɛ ahiɛ yɛ jaramɔ be ni fe fɛɛ yɛ adesa yinɔsane mli nɛɛ mli. (Efe. 4:11, 12; 2 Tim. 3:1) Yehowa kɛ Yesu fɛɛ sumɔɔ asafoŋ onukpai ni tsuɔ amɛsɔ̃i ahe nii jogbaŋŋ lɛ asane waa, ejaakɛ nyɛmimɛi nɛɛ hiɔ shi yɛ Ŋmalɛ naa fãmɔ nɛɛ naa, ekɛɔ akɛ: ‘Nyɛlɛa loo nyɛkwɛa Nyɔŋmɔ asafoku ni yɔɔ nyɛteŋ lɛ yɛ suɔmɔ kɛ tsuijurɔ naa, ni nyɛfee nyɛhe nɔkwɛmɔnɔ kpakpa nyɛhã asafoku lɛ.’ (1 Pet. 5:2, 3) Hã wɔsusu gbɛi srɔtoi ni nɔkwɛlɔi Kristofoi lɛ tsɔɔ nɔ amɛfeɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpai amɛhãa asafo lɛ, ni no hãa toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ hiɔ asafo lɛ mli lɛ ateŋ enyɔ ahe wɔkwɛa.\\n“WƆNAA KPƐ WƆHE PAM”\\nAHÃ nyɛmi nuu ko ni kɛ eŋa fɛɛ ji maŋsɛɛ sɔɔlɔi yɛ Asia lɛ yasɔmɔ yɛ asafo ko ni náko nɔyaa afii saŋŋ lɛ mli. Amɛyɔse akɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ jieɔ suɔmɔ kpo waa moŋ, shi amɛkɛ asafo lɛ gbɛtsɔɔmɔi lɛ tsuuu nii. Be ni maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ ehã naanyobɔɔ ebakã amɛkɛ shiɛlɔi lɛ ateŋ sɛɛ lɛ, nyɛmi nuu maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ bɔ mɔdɛŋ ejaje nibii fiofio yɛ asafo lɛ mli koni ekɛ bɔ ni ato Yehowa webii ahe gbɛjianɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ akpã gbee. Mɛni jɛ mli ba? Afii enyɔ mli lɛ, mɛi baa asafoŋ kpee lɛ ayibɔ ku ebɔ he, aná shiɛlɔi hee, ni abaptisi mɛi 20 kɛ sɛɛ. Maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ wie akɛ: “Wɔnaa kpɛ wɔhe pam. Yehowa jɔɔ wɔ babaoo kɛteke nɔ! Asafoŋbii lɛ fɛɛ ena akɛ, kɛ́ akɛ gbɛtsɔɔmɔi ni Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ kɛhãa lɛ tsu nii lɛ, ewoɔ yibii kpakpai, ni enɛ ehã amɛ fɛɛ amɛmii eshɛ amɛhe waa naakpa.”\\nGbɛi ni Onukpai lɛ Tsɔɔ nɔ Amɛkwɛɔ Nyɔŋmɔ Asafoku lɛ Ŋmɛnɛ\\n19. Te onaa onukpai ni fataa wɔhe kɛshiɛɔ lɛ ohãa tɛŋŋ?\\n19 Klɛŋklɛŋ lɛ, asafoŋ onukpai lɛ kɛ asafoŋbii lɛ feɔ ekome kɛtsuɔ nii. Sanekpakpa ŋmalɔ Luka wie Yesu he akɛ: “Eyakpa maji kɛ akrowai amli eshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ etsɔɔ mɛi; ni mɛi nyɔŋma kɛ enyɔ lɛ fata ehe.” (Luka 8:1) Taakɛ Yesu fata ekaselɔi lɛ ahe kɛshiɛ lɛ, nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ, onukpai ni feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ fataa amɛnanemɛi Kristofoi lɛ ahe kɛshiɛɔ. Amɛyɔseɔ akɛ nakai feemɔ yeɔ ebuaa kɛtswaa ekomefeemɔ kɛ miishɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ emaa shi. Te asafoŋbii lɛ naa onukpai ni tamɔ nɛkɛ lɛ amɛhãa tɛŋŋ? Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Jeannine ni miihé aná afii 90 lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mikɛ asafoŋ onukpa ko tsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mináa hegbɛ krɛdɛɛ ko mikɛ lɛ gbaa sane ni mileɔ lɛ jogbaŋŋ.” Nyɛmi nuu ko hu ni atsɛɔ lɛ Steven ni eye aaafee afii 35 lɛ wie akɛ: “Kɛ́ asafoŋ onukpa ko fata mihe kɛshiɛ yɛ shinai anaa lɛ, minuɔ he akɛ eetao eye ebua mi. Nakai yelikɛbuamɔ ni mináa lɛ hãa mimii shɛɔ mihe naakpa.”\\nTaakɛ tookwɛlɔ taoɔ too ni elaaje lɛ, nakai nɔŋŋ asafoŋ onukpai lɛ bɔɔ mɔdɛŋ amɛtaoɔ mɛi ni ekpa asafoŋ kpeei baa lɛ\\n20, 21. Te asafoŋ onukpai lɛ baafee tɛŋŋ amɛkase tookwɛlɔ ni yɔɔ Yesu abɛbua lɛ mli lɛ? Hã enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Daa Otsi Saramɔ ko ni Wo Yibii Waa” lɛ hu.)\\n20 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ etsɔse asafoŋ onukpai lɛ koni amɛhã mɛi ni ekpa asafoŋ kpeei baa lɛ asane akã amɛtsui nɔ waa. (Heb. 12:12) Mɛni hewɔ ehe hiaa waa akɛ asafoŋ onukpai lɛ aye abua mɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ nɛɛ, te esa akɛ amɛfee lɛ amɛhã tɛŋŋ? Yesu abɛbua ni kɔɔ tookwɛlɔ lɛ kɛ too ni laaje lɛ he lɛ hãa sane nɛɛ hetoo. (Kanemɔ Luka 15:4-7.) Be ni abɛbua lɛ mli tookwɛlɔ lɛ yɔse akɛ too lɛ eko bɛ tooi lɛ ateŋ lɛ, etao too ni elaaje lɛ aahu oookɛɛ no pɛ ji too ni eyɔɔ. Mɛni Kristofoi asafoŋ onukpai lɛ feɔ ŋmɛnɛ kɛkaseɔ nakai tookwɛlɔ lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ? Bɔ ni too ni laaje lɛ sane tee nɔ ekã tookwɛlɔ lɛ tsui nɔ lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ mɛi ni ekpa asafoŋ kpeei baa lɛ asane aya nɔ akã onukpai lɛ atsui nɔ. Esaaa akɛ amɛnaa aŋkroaŋkroi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ nɛɛ ataomɔ kɛ yelikɛbuamɔ lɛ akɛ be fitemɔ. Kɛfata he lɛ, bɔ ni tookwɛlɔ kpɛɔ eyiŋ ni ‘eyatao too ni elaaje lɛ kɛyashiɔ beyinɔ ni enaa lɛ’ lɛ, nakai nɔŋŋ onukpai lɛ toɔ gbɛjianɔ kɛtaoɔ mɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ lɛ, ni amɛyeɔ amɛbuaa amɛ.\\n21 Be ni abɛbua lɛ mli tookwɛlɔ lɛ na too ni laaje lɛ, mɛni efee? Eto etsui shi ni ‘ewo lɛ etswa ekɔŋ,’ ni ekɛ lɛ ku esɛɛ kɛyafata tooku lɛ he ekoŋŋ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ asafoŋ onukpa ko tsɔ ewiemɔ kɛ enifeemɔ nɔ ehã mɔ ni egbɔjɔ yɛ mumɔ lɛ nu he akɛ esane kã etsui nɔ waa lɛ, ebaakanya mɔ lɛ ni ebaaye ebua lɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ. Nakai pɛpɛɛpɛ eba lɛ yɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Victor ni yɔɔ Afrika ní kɛ asafo lɛ kpa bɔɔ lɛ gbɛfaŋ. Ewie akɛ: “Yɛ afii kpaanyɔ sɔŋŋ ni mikɛ mihe wooo asafo lɛ nɔ ko kwraa feemɔ mli lɛ, asafoŋ onukpai lɛ bɔ mɔdɛŋ amɛtee nɔ amɛye amɛbua mi.” Mɛni ji nɔ titri ni ta etsuiŋ waa? Etsɔɔ mli akɛ: “Gbi ko lɛ, asafoŋ onukpa ko ni atsɛɔ lɛ John ni afii komɛi ni eho lɛ mikɛ lɛ tee Gbɛgbamɔ Sɔɔmɔ Skul lɛ ŋɔ be kɛbasara mi, ni ekɛ mfonirii komɛi ni wɔsha be ni wɔtee nakai skul lɛ batsɔɔ mi. Mfonirii lɛ hã mikai nibii srɔtoi komɛi ni yɔɔ miishɛɛ ni tee nɔ yɛ skul lɛ aahu akɛ mihiɛ batse miishɛɛ ni miná be ni misɔmɔɔ Yehowa lɛ waa.” John saramɔ lɛ sɛɛ be fioo kɛkɛ ni Victor ku esɛɛ eba asafo lɛ mli ekoŋŋ. Ŋmɛnɛ lɛ, eesɔmɔ ekoŋŋ akɛ daa gbɛgbalɔ. Eji anɔkwale akɛ Kristofoi asafoŋ onukpai ni susuɔ tooi lɛ ahe lɛ hu fata he ni wɔnáa miishɛɛ lɛ.—2 Kor. 1:24. *\\nDAA OTSI SARAMƆ KO NI WO YIBII WAA\\nBƆ NI Amerika asafo ko mli onukpai lɛ shwe sɔŋŋ akɛ amɛbaaye amɛbua tooi ni elaaje lɛ hewɔ lɛ, amɛkwɛ nɔ ni amɛbaanyɛ amɛfee kɛye abua mɛi ni kɛ asafo lɛ ekpa bɔɔ lɛ. Amɛyɔse akɛ aŋkroaŋkroi aaafee 30 yɛ asafo lɛ shikpɔŋkuku lɛ mli ni amɛkpa Yehowa sɔɔmɔ afii nyɔŋmai komɛi nɛ. Amɛteaŋ mɛi saŋŋ efɔ̃ nɔ yɛ afiiaŋ.\\nAlfredo ni ji asafoŋ onukpai lɛ ateŋ mɔ kome lɛ nine shɛ mɛi nɛɛ agbɛ́i anɔ, ni ebɔi amɛ saramɔ. Alfredo kɛɛ akɛ: “Daa Sohaa leebi lɛ, miyatswaa mɛi ni ekpa shiɛmɔyaa nɛɛ ateŋ mɔ kome shinaa.” Kɛ́ mɔ lɛ gbele shinaa lɛ, Alfredo bɔɔ mɔdɛŋ ekɛ mɔ lɛ gbaa sane bɔ ni hãa enuɔ he akɛ asusuɔ ehe waa. Ekɛɔ mɔ ni ekpa shiɛmɔyaa lɛ akɛ, ‘Asafo lɛ hiɛ kpako nitsumɔi kpakpai ni otsu yɛ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ hewɔ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ.’ Ekɛfata he akɛ: “Be ni mihã nyɛmi nuu ko ni ekpa shiɛmɔyaa ni efɔ̃ nɔ yɛ afiiaŋ lɛ le ŋmɛlɛtswai abɔ ni ekɛshiɛ kɛ magazin abɔ ni ehã yɛ enaagbee shiɛmɔyaa he akɔntaabuu ni ekɛhã yɛ afi 1976 mli lɛ, ehiŋmɛiaŋ kpala nu.” Kɛfata he lɛ, Alfredo kɛ mɛi ni eyasaraa lɛ kaneɔ Luka 15:4-7, 10 lɛ, kɛkɛ lɛ ebi amɛ akɛ, “Kɛ́ too ni elaaje lɛ ku esɛɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ lɛ, mɛni baa? Yehowa, Yesu, kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ fɛɛ náa miishɛɛ—aloo?”\\nYɛ afii enyɔ ni eho lɛ amli lɛ, Alfredo bɔɔ mɔdɛŋ eyeɔ ebuaa mɛi ni ekpa shiɛmɔyaa lɛ. Mɛni ejɛ etsuishitoo kɛ mɔdɛŋbɔi lɛ amli kɛba? Enyɛ eye ebua nyɛmimɛi hii enyɔ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ, ni no ehã ená miishɛɛ waa. Amrɔ nɛɛ lɛ, amɛyaa asafoŋ kpee ni afeɔ daa Hɔgbaa lɛ. Alfredo kɛ hiɛŋmɔlɔŋmɔlɔ wie akɛ: “Kɛ́ amɛba Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, kɛkɛ lɛ mi hu mihiŋmɛiiaŋ miikpala nu.” Ewie hu akɛ: “Eyɛ mli akɛ mɛi ni ekpa shiɛmɔyaa lɛ ebɔi asafoŋ kpee baa moŋ, kɛ̃lɛ, miyasaraa amɛ daa Sohaa ejaakɛ amɛkɛɔ mi akɛ, amɛnyaa daa otsi saramɔ lɛ he waa—ni mi hu minuɔ he nakai nɔŋŋ!”\\nTsakemɔi ni Afee yɛ Nɔkwɛmɔ Nitsumɔ lɛ Mli lɛ Ewaje Ekomefeemɔ ni Yɔɔ Nyɔŋmɔ Webii lɛ Ateŋ Lɛ\\n22. Te feɔ tɛŋŋ ni toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ hiɔ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Wɔnaa Kpɛ Wɔhe Pam” lɛ hu.)\\n22 Taakɛ awie kɛtsɔ hiɛ lɛ, Yehowa gba fɔ̃ shi akɛ jalɛ kɛ toiŋjɔlɛ baaya nɔ ashwere yɛ Nyɔŋmɔ webii ateŋ. (Yes. 60:17) Nibii enyɔ nɛɛ fɛɛ wajeɔ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafoi lɛ amli lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ? Yɛ jalɛ gbɛfaŋ lɛ, “Nyɔŋmɔ lɛ, Yehowa kome ni.” (5 Mose 6:4) Esorooo ejalɛ shishitoo mlai ni asafo ko kɛtsuɔ nii yɛ maŋ kome mli lɛ yɛ asafoi krokomɛi anɔ ni amɛkɛtsuɔ nii yɛ maji krokomɛi anɔ lɛ ahe. Kɔkɔɔkɔ, jalɛ kɛ nɔ ni ejaaa he shishitoo mla kome lɛ nɔŋŋ eyɔɔ kɛhã ‘mɛi krɔŋkrɔŋi asafoi lɛ fɛɛ.’ (1 Kor. 14:33) No hewɔ lɛ, kɛ́ asafo ko baashwere lɛ ja amɛkɛ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai etsu nii. Yɛ toiŋjɔlɛ gbɛfaŋ lɛ, wɔ-Maŋtsɛ lɛ miisumɔ ni toiŋjɔlɛɛ ahi wɔteŋ yɛ asafoi lɛ amli, ni wɔfee “mɛi ni kpãtãa” loo mɛi ni tiuɔ toiŋjɔlɛ sɛɛ hu. (Mat. 5:9) No hewɔ lɛ, ‘wɔtiuɔ nibii ni kɛ toiŋjɔlɛ baa lɛ asɛɛ.’ Wɔ tsutsu wɔkwɛɔ ni wɔsaa béi loo naataamɔi ni teɔ shi yɛ wɔteŋ lɛ. (Rom. 14:19) Kɛtsɔ no feemɔ nɔ lɛ, wɔyeɔ wɔbuaa ni toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ fɛɛ hiɔ wɔsafo lɛ mli.—Yes. 60:18.\\n23. Ákɛ Yehowa tsuji lɛ, mɛni mli ŋɔɔmɔ wɔnáa ŋmɛnɛ?\\n23 Yɛ November afi 1895 mli tɔ̃ɔ be ni Buu-Mɔɔ lɛ tswa adafi klɛŋklɛŋ kwraa yɛ onukpa gbɛjianɔtoo lɛ he lɛ, asafoŋ onukpai lɛ hu tsɔɔ akɛ amɛhiɛ sɔ waa. Mɛɛ gbɛjianɔ ato lɛ? Amɛgbɛkpamɔ kɛ amɛsɔlemɔ ji, asafoŋ gbɛjianɔtoo hee nɛɛ baaye abua Nyɔŋmɔ webii lɛ “koni amɛtsu ekomefeemɔ he nii oya yɛ asafo lɛ mli.” Kɛ́ wɔsusu afii nyɔŋmai komɛi ni eho lɛ ahe lɛ, wɔhiɛ sɔɔ waa akɛ Yehowa etee nɔ etsɔ wɔ-Maŋtsɛ lɛ nɔ efee tsakemɔi yɛ nɔkwɛlɔi lɛ agbɛfaŋ, ni enɛ ewo ekome ni wɔfeɔ kɛjáa lɛ lɛ mli hewalɛ. (Lala 99:4) Nɔ ni ejɛ mli kɛba ji, ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa webii ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ náa miishɛɛ ejaakɛ wɔnyiɛɔ yɛ ‘nakai mumɔ lɛ nɔŋŋ mli,’ wɔnyiɛɔ ‘nakai najiamaamɔhei lɛ nɔŋŋ amli,’ ni wɔkɛ “gbee kome” sɔmɔɔ ‘toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ.’—2 Kor. 12:18; kanemɔ Zefania 3:9.\\n^ kk. 11 Akala nɔ ni jɛ amɛ niiamlitaomɔ lɛ mli ba lɛ yɛ wolo ko ni ji Aid to Bible Understanding lɛ mli.\\n^ kk. 21 Kwɛmɔ sane ni ji “Asafoŋ Onukpai—‘Amɛfata Wɔhe Kɛmiitsu Nii Kɛhã Wɔmiishɛɛnamɔ,’” ni je kpo yɛ January 15, 2013, Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.\\nMɛɛ tsakemɔi Maŋtsɛyeli lɛ ehã afee yɛ gbɛjianɔtoo lɛ mli?\\nMɛɛ gbɛ nɔ tsakemɔi ni afee yɛ asafoŋ nɔkwɛlɔi lɛ agbɛfaŋ lɛ eye ebua bo koni osɔmɔ ‘toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ’?\\nMɛni asafoŋ onukpa ko fee loo ewie ni hã omii shɛɛ ohe jogbaŋŋ?\\nMɛni obaanyɛ ofee koni toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli?\\nAbɛku kɛmiiya ejurɔgbɛ: Gerrit Lösch, Geoffrey Jackson, Samuel Herd, Guy Pierce, Mark Sanderson, David Splane, Anthony Morris III, Stephen Lett\\nBƆ NI GBƐTSƆƆMƆ KUU LƐ KWƐƆ MAŊTSƐYELI LƐ HE NIBII LƐ ANƆ AMƐHÃA\\nYEHOWA NYƆŊMƆ tsuji ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi ji mɛi ni feɔ Yehowa Odasefoi Agbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii lɛ. Ákɛ kuu lɛ, amɛji ‘nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ.’ Eji amɛsɔ̃ akɛ amɛkɛ mumɔŋ niyenii kɛ gbɛtsɔɔmɔi ahã, ní amɛwo Maŋtsɛyeli shiɛmɔ ni atsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ mli hewalɛ.—Mat. 24:14, 45-47.\\nGbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ feɔ kpee daa otsi, titri lɛ yɛ Shɔ. Enɛ yeɔ ebuaa nyɛmimɛi nɛɛ ni amɛfeɔ ekome kɛtsuɔ nii. (Lala 133:1) Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii lɛ sɔmɔɔ yɛ ajinafoi akui srɔtoi amli. Ajinafoi akui lɛ ateŋ eko fɛɛ eko yɛ nitsumɔ lɛ fã ko ni ekwɛɔ nɔ kɛyeɔ ebuaa kɛhã Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ hiɛyaa. Nitsumɔi ni amɛtsuɔ lɛ ekomɛi nɛ.\\nNyɛmimɛi ni sɔmɔɔ yɛ kuu nɛɛ mli lɛ kwɛɔ saji ni kɔɔ mla he lɛ anɔ, ni kɛ́ ehe bahia ni ajaje mɛi ajwɛŋmɔ yɛ wɔhemɔkɛyelii lɛ ekomɛi ahe lɛ, amɛkɛ adafitswaahei lɛ sharaa kɛtsuɔ saji ahe nii. Kɛ́ osharai, yiwai, kɛ saji komɛi ni ebiɔ ni atsu he nii oya nina wɔnyɛmimɛi lɛ yɛ je lɛŋ he ko lɛ, amɛ nɔŋŋ amɛkwɛɔ ni atsuɔ he nii.\\nAjinafoi nɛɛ kwɛɔ gbɛjianɔi fɛɛ ni ato kɛtsuɔ Betel wekui ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ amumɔŋ kɛ heloŋ hiamɔ nii ahe nii lɛ anɔ, ni amɛkɛ yelikɛbuamɔi krokomɛi ni he hiaa lɛ hãa amɛ. Amɛkwɛɔ ni ahalaa mɛi heei ni basɔmɔɔ akɛ Betel weku lɛŋ bii lɛ kɛbaa Betel, ni amɛtsuɔ sanebimɔi fɛɛ ni kɔɔ amɛ-Betel sɔɔmɔ lɛ he lɛ ahe nii.\\nAjinafoi nɛɛ kwɛɔ ni akalaa wɔwoji kɛ nibii krokomɛi ni afeɔ lɛ ni akɛmajeɔ je lɛŋ he fɛɛ he. Amɛkwɛɔ Yehowa Odasefoi anitsumɔhei srɔtoi ni akalaa wɔwoji yɛ lɛ kɛ asafo lɛ nibii anɔ, ni amɛ nɔŋŋ amɛkwɛɔ asafo lɛ tsũi srɔtoi ni amamɔɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ, kɛ Maŋtsɛyeli Asai ni amamɔɔ lɛ anɔ. Amɛkwɛɔ ni akɛ shika ni atsu kɛhã Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ.\\nAjinafoi nɛɛ kwɛɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fãi srɔtoi lɛ fɛɛ nɔ, ni amɛ nɔŋŋ amɛtsuɔ saji ni kɔɔ asafoi, shiɛlɔi, gbɛgbalɔi, asafoŋ onukpai, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi ahe nii. Kɛfata he lɛ, amɛkwɛɔ nifeemɔi srɔtoi ni Ajinafoi Akuu ni Kɛ Helatsamɔhei Shãraa lɛ anɔ fata he lɛ anɔ.\\nAjinafoi nɛɛ kwɛɔ gbɛtsɔɔmɔi kɛ tsɔsemɔi srɔtoi ni akɛhãa yɛ kpee bibii, kpee wuji kɛ asafoŋ kpeei ashishi lɛ anɔ. Amɛ nɔŋŋ amɛkwɛɔ Gilead Skul, Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi, Gbɛgbalɔi Asɔɔmɔ Skul, kɛ skul krokomɛi lɛ anɔ. Kɛfata he lɛ, amɛ nɔŋŋ amɛtsuɔ Wɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ akɛ Kristofoi—Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ he nii, ni amɛkwɛɔ ni afeɔ asafo lɛ lalai kɛ woji ni atswaa aboɔ toi, kɛ vidioi lɛ.\\nAjinafoi nɛɛ kwɛɔ ni atoɔ mumɔŋ niyenii srɔtoi ni aŋmalaa, kɛ nɔ ni afeɔ lɛ elɛktrɔnik henɔ kɛhãa wɔ kɛ mɛi ni jeee Odasefoi lɛ ahe gbɛjianɔ. Amɛ nɔŋŋ amɛkwɛɔ asafo lɛ Wɛb saiti lɛ kɛ asafo lɛ woji ni atsɔɔ shishi kɛyaa wiemɔi srɔtoi amli yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ anɔ. Kɛfata he lɛ, amɛkwɛɔ ni ahãa sanebimɔi ni kɔɔ ŋmalɛi kɛ otii komɛi ni jeɔ kpo yɛ wɔwoji lɛ amli lɛ ahetoo.\\nMɛɛ gbɛ nɔ saji ni kɔɔ blema Israelbii kɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ ahe lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ ato Yehowa tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ lɛ ahe gbɛjianɔ?\\nAtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ahala nɔkwɛlɔi ni amɛkwɛ Nyɔŋmɔ asafo lɛ nɔ. Mɛni hewɔ esa akɛ tooi lɛ abo amɛ toi lɛ?\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔsɔmɔ ‘Toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ Lɛ’","num_words":5898,"character_repetition_ratio":0.058,"word_repetition_ratio":0.013,"special_characters_ratio":0.239,"stopwords_ratio":0.063,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"4 Mose 24 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nBileam abɛbua ni ji etɛ (1-11)\\nBileam abɛbua ni ji ejwɛ (12-25)\\n24 Be ni Bileam na akɛ esa Yehowa hiɛ akɛ ejɔɔ Israel lɛ, eyaaa eyataooo okadii ni tsɔɔ nɔ fɔŋ ni baaba dɔŋŋ,+ shi moŋ, ekɛ ehiɛ tsɔɔ ŋa lɛ nɔ gbɛ. 2 Be ni Bileam hole ehiŋmɛii anɔ ni ena Israel ni ebɔ nsara yɛ ewekui lɛ anaa lɛ,+ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ba enɔ.+ 3 Kɛkɛ ni egba abɛbua nɛɛ akɛ:+ “Bileam, Beor binuu lɛ wiemɔ,Nuu ni agbele ehiŋmɛii lɛ wiemɔ nɛ, 4 Mɔ ni nuɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ,Mɔ ni na Ofe lɛ he ninaa lɛ,Mɔ ni ema eyi shi ni agbele ehiŋmɛii lɛ wiemɔ nɛ:+ 5 Yakob, kwɛ bɔ ni omama tsũi lɛ yɔɔ fɛo hã,Israel, oshihilɛhei lɛ yɛ fɛo!+ 6 Amɛlɛɛ shi kɛtee shɔŋŋ tamɔ jɔi,+Tamɔ abɔi ni yɔɔ faa he,Tamɔ aloe tsei ni Yehowa du,Tamɔ tseneduru tsei ni yɔɔ nui ahe. 7 Nu yaa nɔ etsereɔ kɛjɛɔ enuyɛɛ nii* enyɔ lɛ amli,Ni adu edumɔwu* lɛ yɛ nui babaoo ahe.+ Emaŋtsɛ+ lɛ baaje agbo fe Agag,+Ni aaawó emaŋtsɛyeli lɛ nɔ.+ 8 Nyɔŋmɔ jie lɛ kɛje Ejipt;Etamɔ ŋa mli tsinanuu akolontoi kɛhã amɛ. Ebaami jeŋmaji lɛ, eyiwalɔi lɛ,+Ni ebaakpe amɛwui lɛ, ni ekɛ gãimlibii baatserɛ amɛmli dukuduku. 9 Ebu shi, ekã shi tamɔ jata,Ni tamɔ jata ji lɛ, namɔ baanyɛ awo ehiɛ la? Ajɔɔ mɛi ni jɔɔ bo lɛ,Ni alomɔ mɛi ni lomɔɔ bo lɛ.”+ 10 Ni Balak mli fu Bileam waa. Balak kɛ mlifu tswa edɛ̃ ni ekɛɛ Bileam akɛ: “Miyatsɛ bo kɛba koni obalomɔ mihenyɛlɔi lɛ,+ shi agbɛnɛ, jɔɔmɔ sɔŋŋ moŋ ojɔɔ amɛ shii etɛ nɛɛ. 11 Agbɛnɛ, yaa shĩa amrɔ nɔŋŋ. Kulɛ, miitao mawo ohiɛ nyam waa,+ shi naa! Yehowa etsĩ ohiɛnyamwoo lɛ naa.” 12 Bileam hã Balak hetoo akɛ: “Ani mikɛɛɛ mɛi ni otsu amɛ lɛ akɛ, 13 ‘Kɛ́ Balak kɛ lɛ diɛŋtsɛ eshĩa hã mi, ni jwiɛtɛi kɛ shika tsuru eyi mli obɔ po lɛ, mi diɛŋtsɛ minyɛŋ mafee nɔ ko yɛ misuɔmɔ naa* kɛteke Yehowa famɔ lɛ, nɔ kpakpa jio, nɔ fɔŋ jio. Ni nɔ ni Yehowa baakɛɛ mi lɛ, no pɛ mawie’?+ 14 Ni agbɛnɛ, miiya mimaŋbii lɛ aŋɔɔ. Ba ni mahã ole nɔ ni nɛkɛ maŋ nɛɛ baafee omaŋ lɛ wɔsɛɛ ko.”* 15 No hewɔ lɛ, egba abɛbua nɛɛ akɛ:+ “Bileam, Beor binuu lɛ wiemɔ,Nuu ni agbele ehiŋmɛii lɛ wiemɔ nɛ,+ 16 Mɔ ni nuɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ,Mɔ ni yɔɔ Mɔ Ni Nɔ Kwɔ Fe Fɛɛ lɛ he nilee,Mɔ ni na Ofe lɛ he ninaaBe mli ni ema eyi shi ni agbele ehiŋmɛii lɛ wiemɔ nɛ: 17 Mana lɛ, shi jeee bianɛ;Mana lɛ, shi jeee amrɔ nɛɛ. Ŋulami+ ko baajɛ Yakob mli aba,Ni maŋtsɛtso+ baate shi kɛaajɛ Israel mli.+ Ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, ebaajwara Moab hiɛnaa*+Ni ebaajwara mɛi fɛɛ ni feɔ hoo lɛ ayitsoŋoŋo. 18 Ni ebaaŋɔ Edom akɛ enɔ,+Hɛɛ, Seir+ baatsɔ ehenyɛlɔi lɛ anɔ,+Be mli ni Israel jieɔ ekãa ni eyɔɔ lɛ kpo lɛ. 19 Ni mɔ ko baajɛ Yakob mli eye mɛi anɔ kunim,+Ni ebaakpãtã mɔ fɛɛ mɔ ni baashwɛ yɛ maŋ lɛ mli lɛ hiɛ.” 20 Be ni ena Amalek lɛ, etsa ebɛbua lɛ nɔ akɛ: “Amalek ji jeŋmaji lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ maŋ,+Shi naagbee lɛ, ehiɛ baakpãtã.”+ 21 Be ni ena Kenbii+ lɛ, etsa ebɛbua lɛ nɔ akɛ: “Oshihilɛhe lɛ yɛ shweshweeshwe, ni oshĩa lɛ ma tɛsaa nɔ. 22 Shi mɔ ko baashã Kain* wɛlɛŋŋ. Bei enyiɛ eshwɛ ni Asiria baaŋɔ bo nom?” 23 Ni etsa ebɛbua lɛ nɔ akɛ: “Kpoo! Namɔ yi baaná wala be ni Nyɔŋmɔ feɔ enɛ lɛ? 24 Meelei baajɛ Kitim+ ŋshɔ lɛ naa aba,Ni amɛbaawa Asiria+ yi,Ni amɛbaawa Eber yi. Shi lɛ hu ehiɛ baakpãtã kwraa.” 25 Ni Bileam+ te shi ni eyi mli, ni eku esɛɛ etee he ni eyɔɔ lɛ. Balak hu kɔ egbɛ.\\n^ Ni ji, kooloo hewolo nuyɛɛ nii.\\n^ Loo “eseshi.”\\n^ Hebri sht. ŋm., “minyɛŋ majɛ mitsuiŋ mafee nɔ ko.”\\n^ Loo “baafee omaŋ lɛ yɛ gbii lɛ anaagbee lɛ mli.”\\n^ Loo “Moab yitso lɛ biɛ kɛ biɛ ni bɛŋkɛ ehiɛnaa lɛ.”\\n^ Ni ji, Kenbii lɛ aweku lɛ.","num_words":645,"character_repetition_ratio":0.051,"word_repetition_ratio":0.044,"special_characters_ratio":0.271,"stopwords_ratio":0.056,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Wɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ Kpee He Gbɛjianɔtoo Kɛhã February 22-28, 2016\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abui Acholi Afrikaans Albania Altai Alur Amharic Arabic Armenia Armenia (West) Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Blɔfo Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bété Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Czech Dangme Denmark Digor Drehu Dutch Edo Efik Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgia Germany Greenland Guarani Guerze Gujarat Gun Haitian Creole Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungary Iban Ibanag Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Konkani (Roman) Korea Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Laos Latvia Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritia Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolia Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Norway Nsenga (Zambia) Nyungwe Nzema Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persia Pidgin (Cameroon) Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portuguese (Brazil) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Rarotongan Romania Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Southern Greece) Rotuman Runyankore Russia Rutoro Samoa Sango Saramacca Sena Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Soli Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tonga Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\n“Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Nehemia Dɛŋ”: (Min. 10)\\nNe 13:4-9—Okɛ mɛi fɔji akabɔ (w13 8\/15 4 kk. 5-8)\\nNe 13:15-21—Okɛ Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi aye klɛŋklɛŋ gbɛhe (w13 8\/15 6 kk. 13-15)\\nNe 13:23-27—Be fɛɛ be lɛ, hã ana akɛ Kristofonyo ji bo (w13 8\/15 6-7 kk. 16-18)\\nNe 12:31—Mɛni baanyɛ ajɛ lalɔi akui enyɔ ni ato lɛ mli kɛba? (it-2-E 454 kk. 1)\\nNe 13:31b—Mɛni Nehemia bi ni Yehowa afee (w11-E 2\/1 14 kk. 3-5)\\nBiblia Kanemɔ: Ne 12:1-26 (Ekaye fe min. 4)\\nKlɛŋklɛŋ Sanegbaa: (Ekaye fe min. 2) Okɛ Kaimɔ lɛ he ninefɔɔ wolo lɛ ahã mɔ ko ni jie miishɛɛ fioo pɛ kpo yɛ wiemɔ lɛ he lɛ.\\nKlɛŋklɛŋ Sanegbaa: (Ekaye fe min. 4) Okɛ Kaimɔ lɛ he ninefɔɔ wolo lɛ kɛ Buu-Mɔɔ lɛ ahã mɔ ko ni nya wiemɔ lɛ he waa lɛ. Too gbɛjianɔ kɛhã sɛɛkuukɛsaramɔ.\\nBiblia mli Nikasemɔ: (Ekaye fe min. 6) Okɛ Biblia lɛ Tsɔɔ wolo lɛ baafa 206-208 lɛ atsu nii kɛgbala Kaimɔ lɛ mli otsɔɔ o-Biblia mli nikaselɔ lɛ. Bɔɔ mɔdɛŋ ni oye obua o-Biblia mli nikaselɔ lɛ ni eya nifeemɔ lɛ.\\n“Fɔ̃ɔ Mɛi Fɛɛ ni Yɔɔ Oshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ Nine Kɛhã Kaimɔ lɛ!”: (Min. 15) Sanegbaa. Tsɔɔmɔ bɔ ni nyɛsafo lɛ baafee etsu shikpɔŋkuku lɛ fɛɛ mli nii. Kɛ́ nyɛmiisusu “Nibii ni Obaanyɛ Ofee” lɛ he lɛ, jiemɔ Kaimɔ lɛ he vidio lɛ. Wo mɛi fɛɛ hewalɛ ni amɛkɛ amɛhe awo tafãa lɛ mli, ni amɛku amɛsɛɛ amɛyasara mɛi ni jie miishɛɛ kpo lɛ. Hã afee nɔkwɛmɔnɔ.\\nAsafoŋ Biblia Nikasemɔ: ia yitso 9 kk. 14-24, kɛ emlitĩi (Min. 30)\\nLala 147 kɛ Sɔlemɔ\\nWɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ akɛ Kristofoi Gbɛjianɔtoo Kɛhã February 22-28, 2016","num_words":594,"character_repetition_ratio":0.04,"word_repetition_ratio":0.007,"special_characters_ratio":0.221,"stopwords_ratio":0.024,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.949,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"O Bua Nɛ Jɔ Wami Kɛ Muɔ Nɛ Mawu Kɛ Dloo Mo ɔ He\\nYI NYƆNGMA KƐ ETƐ\\n1. Mɛnɔ lɛ ha wɔ wami?\\nYEHOWA “ji Mawu hɛ kalɔ ɔ nɛ.” (Yeremia 10:10) Lɛ ji wa Bɔlɔ, nɛ lɛ nɛ e ha wɔ wami. Baiblo ɔ de ke: “Mo lɛ o bɔ níhi tsuo; o bɔ mɛ bɔ nɛ o suɔ kaa a hi. Nɛ a ngɛ jã pɛ!” (Kpojemi 4:11) Niinɛ, Yehowa suɔ nɛ waa hi wami mi. Wami ji nike ní nɛ he jua wa nɛ e kɛ dloo wɔ.—Kane La 36:9.\\n2. Mɛni e sa nɛ waa pee konɛ wa ná bua jɔmi ngɛ si himi mi?\\n2 Yehowa haa wɔ niye ní kɛ nyu kɛ ní kpahi nɛ ma ha nɛ waa hi wami mi. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:28) Pi nɛ e suɔ kaa waa hi wami mi kɛkɛ, se e suɔ nɛ wa bua nɛ jɔ ngɛ si himi mi hulɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 14:15-17) Loko wa ma ná bua jɔmi ngɛ si himi mi ɔ, ja wa ye Mawu mlaa amɛ a nɔ.—Yesaya 48:17, 18.\\nBƆ NƐ MAWU NAA WAMI HA\\n3. Mɛni Yehowa pee benɛ Kain gbe Habel ɔ?\\n3 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wami he jua wa ha Yehowa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Kain ná e nyɛmi Habel he abofu ɔ, Yehowa de lɛ ke e sa nɛ e bɔ mɔde nɛ e ye e he nɔ. Se Kain bui tue. Mohu ɔ, e mi mi fu wawɛɛ, nɛ e ‘fia e senɔ Habel nɔ́ nɛ e gbe lɛ.’ (1 Mose 4:3-8) Yehowa gbla Kain tue ngɛ Habel muɔ si nɛ e pue ɔ he. (1 Mose 4:9-11) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa abofu kɛ ninyɛ hí kulaa, ejakaa lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa pee yi wu tso ní. Nihi nɛ a ngɛ jã a be neneene wami náe. (Kane 1 Yohane 3:15.) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa suɔ nimli tsuo konɛ waa sa Yehowa hɛ mi.—1 Yohane 3:11, 12.\\n4. Mɛni nɛ mlaa ko nɛ Mawu kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ wami he?\\n4 Jeha babauu se ɔ, Yehowa ha Israel bi ɔmɛ Mlaa Nyɔngma amɛ kɛ tsɔɔ kaa wami he jua wa ha lɛ. Mlaa a eko de ke: “Koo gbe nɔmlɔ.” (5 Mose 5:17) Ke nɔ ko je blɔ nɛ e gbe nɔmlɔ ɔ, lɛ hu a gbeɔ lɛ.\\n5. Kɛ Mawu naa hɔ jemi ha kɛɛ?\\n5 Kɛ Mawu naa hɔ jemi ha kɛɛ? Bimwɔyo nɛ a fɔ we lɛ lolo po wami he jua wa ha Yehowa. Ngɛ Mlaa nɛ Yehowa kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ mi ɔ, Yehowa tsɔɔ kaa ke nɔ ko ya plaa yohɔyo ko, nɛ yo ɔ mi ɔ puɛ ɔ, e sa nɛ a gbe jamɛ a nɔ ɔ. (Kane 2 Mose 21:22, 23; La 127:3) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa hɔ jemi hí.—Hyɛ Nyagbe Ningma 28.\\n6, 7. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wami he jua wa ha wɔ?\\n6 Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa wami kɛ ni kpahi a wami he jua wa ha wɔ? E sɛ nɛ waa pee nɔ́ ko nɛ kɛ wa wami loo ni kpahi a wami maa wo oslaa mi. Enɛ ɔ he ɔ, wa nui taba, wii, kɛ tsopa yaya kpa komɛ, ejakaa a yeɔ nɔ awi.\\n7 Mawu ha wɔ wami kɛ nɔmlɔ tso nɛ ngɛ fɛu. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa ngɔ wa wami kɛ wa nɔmlɔ tso ɔ kɛ pee níhi nɛ Mawu suɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e sa nɛ waa hyɛ wa nɔmlɔ tso ɔ nɔ saminya, ke pi jã a, wa he be tsɔe ngɛ Mawu hɛ mi. (Roma Bi 6:19; 12:1; 2 Korinto Bi 7:1) Yehowa lɛ bɔ wami, lɔ ɔ he ɔ, ke wa bui wami kaa e he jua wa a, e be wa jami nɔ kplɛɛe. Su yayahi kpami yee mohu lɛɛ, se ke wa bɔ mɔde nɛ wa pee níhi kɛ tsɔɔ kaa wami he jua wa ha wɔ ɔ, Yehowa maa ye bua wɔ.\\n8. Mɛni e sa nɛ waa pee konɛ wa ko ngɔ wa wami loo ni kpahi a wami kɛ wo oslaa mi?\\n8 Wa kase kaa wami ji nike ní nɛ he jua wa. Yehowa ngɛ he kɛ nɔ fɔmi ngɛ wa mi kaa wa be nɔ́ ko pee nɛ kɛ wa wami loo ni kpahi a wami maa wo oslaa mi. Enɛ ɔ he ɔ, wa hɛɛ we lɔle loo moto basabasa, nɛ wa fiɛ we fiɛmi basabasa, ejakaa wami he jua wa ha wɔ. (La 11:5) Jehanɛ se hu ɔ, wa bɔɔ mɔde kaa wa ma dla níhi nɛ ma nyɛ maa plaa nihi ngɛ wa we mi. Yehowa fa Israel bi ɔmɛ ke: “Ke o po we he ɔ, moo hyɛ nɛ o wo o tsu yi bumi ɔ he aklabatsa kɛ bɔle lɛ kɛ kpe. Ke o pee jã a, lɛɛ ke nɔ ko sane kɛ je tsu ɔ yi mi kɛ ba nɔ si nɛ e gbo ɔ, tɔmi ɔ ji mo.”—5 Mose 22:8.\\n9. Mɛni e sɛ kaa waa pee lohwehi?\\n9 Bɔ nɛ wa peeɔ lohwehi ha a hu he hia Yehowa wawɛɛ. E ha wɔ he blɔ kaa wa ma nyɛ maa gbe lohwehi nɛ waa ye, loo waa ngɔ a he womi kɛ kpɛ tade, nɛ ke lohwe ko ma wɔ awi yemi ɔ, wa ma nyɛ maa gbe lɛ. (1 Mose 3:21; 9:3; 2 Mose 21:28) Se e sɛ nɛ waa wa lohwe ko yi mi, aloo waa gbe lohwe ko kɛ je wa hɛ ja.—Abɛ 12:10.\\nWAMI HE JUA WA\\nWa gbi bimwɔyo ngɛ e nyɛ muklii mi\\nWaa kɛ taba loo tsopa yaya tsu we ní\\nWa ná we ni kpahi a he ninyɛ\\nMOO BU WAMI KAA E NGƐ KLƆUKLƆU\\n10. Kɛ wa peeɔ kɛɛ kɛ leɔ kaa muɔ daa si ha wami?\\n10 Yehowa buu muɔ kaa e ngɛ klɔuklɔu, ejakaa e daa si ha wami. Benɛ Kain gbe Habel ɔ, Yehowa de lɛ ke: “O senɔ ɔ muɔ ɔ nɛ ngɛ zugba a mi ɔ ngɛ awe nyae kɛ ngɛ mi tsɛe.” (1 Mose 4:10) Yehowa gbla Kain tue ngɛ Habel muɔ si nɛ e pue ɔ he, ejakaa Habel muɔ daa si kɛ ha e wami. Pee se ngɛ Noa be ɔ mi ɔ, Yehowa kpale tsɔɔ kaa muɔ daa si ha wami. Yehowa ha Noa kɛ e weku ɔ he blɔ kaa a ma nyɛ maa gbe lohwehi nɛ a ye. E de ke: ‘I ngɔ lohwehi tsuo nɛ a ngɛ hɛngmengmle ɔ ngɔ ha nyɛ nɛ nyɛɛ ye, kaa bɔ nɛ i ha nyɛ ba a.’ Se Yehowa fa mɛ ke: ‘Lo nɛ muɔ ngɛ mi kɛ mwɔɔ ɔ, nyɛ ko ye, ejakaa muɔ ɔ, wami ngɛ mi.’—1 Mose 1:29; 9:3, 4.\\n11. Mɛni mlaa Mawu wo Israel bi ɔmɛ ngɛ muɔ he?\\n11 Maa pee jeha 800 ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ se ɔ, Yehowa wo e we bi ɔmɛ mlaa kaa: “Ke Israel fɔfɔɛ, loo nɔ ko nɛ ba to mɛ nubwɔ ya da de nɛ e gbe lohwe nane eywiɛtsɛ, loo pɛlitsɛ nɛ a yeɔ ɔ, é dɛ muɔ ɔ kɛ pue si, nɛ e ngɔ zu ngɔ pue nɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, e de mɛ hu ke: ‘Nyɛ ko ye muɔ.’ (3 Mose 17:13, 14) Yehowa suɔ nɛ e we bi nɛ a bu muɔ kaa e ngɛ klɔuklɔu. E ha mɛ he blɔ kaa a ma nyɛ maa gbe lohwehi nɛ a ye, se e sa nɛ a plɛ muɔ ɔ kɛ pue si, loko a ye.\\n12. Kɛ Kristofohi buu muɔ kɛɛ?\\n12 Ngɛ Yesu gbenɔ se ɔ, bɔfo ɔmɛ kɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ pee kpe ko. Ngɛ kpe ɔ mi ɔ, a susu Mose Mlaa komɛ nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a ya nɔ nɛ a ye nɔ ɔ he. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:28, 29; 21:25.) Yehowa ye bua mɛ nɛ a na kaa loloolo ɔ, muɔ he jua wa kɛ ha lɛ, nɛ e sa nɛ mɛ hu a bu muɔ kaa e ngɛ klɔuklɔu. Yesu kaseli ɔmɛ yi muɔ, a nui muɔ, nɛ a yi lohwe nɛ a pui e kuɛ si. Ke a pee jã a, e ngɛ kaa wɔ jami loo ajuama bɔmi kɛ̃. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma a, anɔkuale Kristofohi yi muɔ, nɛ a nui muɔ. Mwɔnɛ ɔ hu nɛɛ? Loloolo ɔ, Yehowa suɔ nɛ waa bu muɔ kaa e ngɛ klɔuklɔu.\\n13. Mɛni he je nɛ Kristofohi ngɔɛ muɔ ngɛ hiɔ tsami mi ɔ?\\n13 Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke Kristofo no ko be he wami ɔ, e sɛ nɛ e ngɔ muɔ lo? Ee, e sɛ nɛ e ngɔ, ejakaa Yehowa ke wa ko ye muɔ. Ke dɔkita ko de mo ke o ko nu dã hu ɔ, o maa ngɔ kɛ gu o pani mi lo? Tse o be jã pee? Akɛnɛ Mawu mlaa a tsɔɔ kaa e sɛ nɛ waa ye muɔ he je ɔ, wɔ hu wa be nyɛe maa ngɔ muɔ ngɛ hiɔ tsami mi.—Hyɛ Nyagbe Ningma 29.\\n14, 15. Mɛni he je nɛ Kristofohi a wami nɛ a maa hyɛ nɔ saminya kɛ Yehowa tue nɛ a maa bu ɔ he hia mɛ wawɛɛ ɔ?\\n14 Ke dɔkita ko de mo ke, ke o ngɔɛ muɔ ɔ, o ma gbo ɔ, kɛ o maa pee kɛɛ? E sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa bu Mawu mlaa nɛ e kɛ ha ngɛ muɔ he ɔ tue loo e be tue bue. Kristofohi naa wami kaa e ji nike ní nɛ Mawu kɛ ha wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa be he wami ɔ, wa ma hla tsami, se wa be muɔ ngɔe kɔkɔɔkɔ.\\n15 Wa hyɛɛ wa he nɔ saminya konɛ wa ko nu hiɔ. Se ke wa be he wami ɔ, wa be muɔ ngɔe ejakaa wami he jua wa ha Mawu. E he hia wawɛɛ kaa wa maa bu Yehowa tue mohu pe nɛ wa ma gbo lɛ tue konɛ waa hi je mi be bɔɔ ko kɛkɛ. Yesu de ke: ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ hlaa kaa e baa e klaa loo e wami yi ɔ, e maa laa lɛ; se nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɔɔ e wami ngɔ fɔɔ he ngɛ ye he ɔ, e nine maa su nɔ ekohu.’ (Mateo 16:25) Wa suɔ nɛ waa bu Yehowa tue ejakaa wa suɔ lɛ wawɛɛ. E le nɔ́ nɛ hi ha wɔ, enɛ ɔ he ɔ, wa buɔ wami kaa e he jua wa, nɛ e ngɛ klɔuklɔu kaa bɔ nɛ Yehowa hu buu lɛ ɔ.—Hebri Bi 11:6.\\n16. Mɛni he je nɛ anɔkuale Kristofohi buɔ Mawu tue ɔ?\\n16 Anɔkuale Kristofohi fia a pɛɛ si kaa a maa ye mlaa nɛ Mawu wo ngɛ muɔ he ɔ nɔ. A yi muɔ nɛ a nui muɔ. A ngɔɛ muɔ ngɛ hiɔ tsami mi hulɔ. * Se a kplɛɛɔ hiɔ tsami blɔ nɔ tomihi nɛ a kɛ muɔ tsu we ní ngɛ mi ɔ nɔ. A he ye kaa wami kɛ muɔ Bɔlɔ ɔ le nɔ́ nɛ hi ha mɛ. Anɛ mo hu o he ye kaa Mawu le nɔ́ nɛ hi ha mo lo?\\nNƆ́ PƐ NƐ YEHOWA HA NƐ E WE BI NGƆ MUƆ KƐ PEE\\n17. Ngɛ blema Israel ɔ, mɛni pɛ nɛ Yehowa ha he blɔ kaa a ngɔ muɔ kɛ pee?\\n17 Ngɛ Mlaa nɛ Mawu kɛ ha Mose ɔ mi ɔ, Yehowa de Israel bi ɔmɛ ke: ‘Muɔ ji nɔ́ nɛ haa he lo tsuaa he lo wami. Lɔ ɔ he nɛ Yehowa fã ke a ngɔ muɔ kɛ pue bɔ sami la tɛ ɔ nɔ nɛ a kɛ kpata ha nyɛ klaahi ɔ nɛ. Muɔ ji nɔ́ nɛ a kɛ kpataa nɔ he yayami.’ (3 Mose 17:11) Blema a, ke Israel no ko tɔ̃ ɔ, e ngɔɔ lohwe kɛ sãa bɔ, nɛ osɔfo ɔ ngɔɔ lohwe ɔ muɔ ɔ eko kɛ pueɔ bɔ sami la tɛ ɔ nɔ ngɛ sɔlemi we ɔ, konɛ Yehowa nɛ ngɔ nɔ ɔ he yayami kɛ pa lɛ. Enɛ ɔ pɛ nɛ Yehowa ha Israel bi ɔmɛ he blɔ kaa a ngɔ muɔ kɛ pee.\\n18. Mɛni lɛ Yesu wami nɛ e kɛ sã bɔ ɔ ma ha nɛ wa ná?\\n18 Benɛ Yesu ba zugba a nɔ ɔ, e ngɔ e wami ɔ, loo e muɔ ɔ kɛ ha konɛ a ngɔ wa he yayamihi kɛ pa wɔ. Enɛ ɔ ba po mlaa nɛ kɔɔ lohwehi nɛ a kɛ sãa afɔle ɔ mi. (Mateo 20:28; Hebri Bi 10:1) Benɛ Yehowa tle Yesu si kɛ ho hiɔwe ya a, Yesu wami nɛ he jua wa a bli blɔ kɛ ha adesahi konɛ a nyɛ nɛ a hi si kɛ ya neneene.—Yohane 3:16; Hebri Bi 9:11, 12; 1 Petro 1:18, 19.\\nMɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o buu wami kɛ muɔ kaa a he jua wa?\\n19. Mɛni e sa kaa waa pee konɛ wa ko ye nɔ ko muɔ he fɔ?\\n19 Wa naa Yehowa si kaa e ha wɔ wami! Wa suɔ kaa wa ma ha nɛ nihi nɛ a le kaa ke a ná Yesu mi hemi kɛ yemi ɔ, a ma ná neneene wami. Wa suɔ nimli, lɔ ɔ he ɔ, wa maa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa ma nyɛ, nɛ waa tsɔɔ mɛ níhi nɛ e sa kaa a pee konɛ a ná wami. (Ezekiel 3:17-21) Ke wa pee jã a, wa ma nyɛ ma de nɔ́ nɛ bɔfo Paulo de ɔ eko. E de ke: “Ke nyɛ ti nɔ ko hɛ mi kpata a, lɛ nitsɛ e musu tloo lɛ. Ejakaa i jaje Mawu yi mi tomi ɔ tsuo pɛpɛɛpɛ ngɔ tsɔɔ nyɛ nɛ i laa we nyɛ ba.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:26, 27) E sa nɛ waa tsɔɔ nihi Yehowa he ní, nɛ waa ye bua mɛ nɛ a na bɔ nɛ wami he jua wa ha. Jã nɛ wa maa pee ɔ tsɔɔ kaa wami he jua wa ha wɔ.\\n^ kk. 16 Ke o suɔ nɛ o le muɔ nɛ a kɛ haa ngɛ hiɔ tsami mi he ní ɔ, moo hyɛ womi nɛ ji, “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi” nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ ba fa 77-79.\\nANƆKUALE 1: O BUA NƐ JƆ WAMI NƐ MAWU KƐ DLOO MO Ɔ HE\\n“O mi lɛ wami tsuo jeɔ kɛ baa.”—La 36:9\\nMɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa buɔ wami?\\nBɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:28; Kpojemi 4:11\\nWami ji nike ní nɛ je Yehowa ngɔ. Enɛ ɔ he je ɔ, e sa nɛ waa bu wami wawɛɛ.\\nNɔmlɔ gbemi kɛ hɔ jemi hí.\\n2 Korinto Bi 7:1\\nMo kua je mi bami yayahi kaa sigaleti kɛ tsopa yaya numi.\\nMo kua hɛja jemihi loo fiɛmihi nɛ ngɛ basabasa.\\nANƆKUALE 2: WAMI KƐ MUƆ\\n“Muɔ ji nɔ́ nɛ haa he lo tsuaa he lo wami.”—3 Mose 17:14\\nKɛ Mawu buɔ wami kɛ muɔ ha kɛɛ?\\nMuɔ mi nɛ wami ngɛ.\\nWa ma nyɛ maa ye lo, se wa be nyɛe maa ye muɔ.\\nBɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:28, 29; 21:25\\nMuɔ nɛ a kɛ haa ngɛ hiɔ tsami mi ɔ piɛɛ muɔ nɛ Mawu ke waa yu wa he ngɛ he ɔ he.\\nHuɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ ji nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ nitsɛ.\\nANƆKUALE 3: NƆ́ PƐ NƐ YEHOWA HA NƐ A NGƆ MUƆ KƐ PEE\\n‘Yesu Kristo muɔ ɔ tsukɔ wa he, nɛ e je wa he yayami ɔmɛ tsuo.’—1 Yohane 1:7\\nMɛni nɛ Yesu wami nɛ e kɛ sã bɔ ɔ ma ha nɛ wa ná?\\nBlema a, ke Israel bi ɔmɛ tɔ̃ ɔ, a ngɔɔ lohwehi kɛ sãa afɔle konɛ Yehowa nɛ ngɔ a yayami ɔ kɛ pa mɛ. Yehowa de osɔfo ɔ kaa e ngɔ lohwe ɔ muɔ ɔ eko kɛ pue bɔ sami la tɛ ɔ nɔ.\\nMateo 20:28; Hebri Bi 9:11-14\\nBenɛ Yesu ba zugba a nɔ ɔ, e ngɔ e muɔ ɔ, nɛ ji e wami ɔ kɛ ha konɛ a ngɔ wa he yayamihi kɛ pa wɔ. Enɛ ɔ ba da lohwehi nɛ a kɛ sãa afɔle ɔ nane mi.\\nBenɛ Yehowa tle Yesu si kɛ ho hiɔwe ya a, Yehowa da Yesu wami nɛ he jua wa a nɔ kɛ bli blɔ kɛ ha adesahi tsuo nɛ a he Yesu ye ɔ konɛ a hi si kɛ ya neneene.\\nAnɛ O Buu Wami Kaa Bɔ Nɛ Mawu Buu Wami ɔ Lo?","num_words":2645,"character_repetition_ratio":0.058,"word_repetition_ratio":0.02,"special_characters_ratio":0.321,"stopwords_ratio":0.46,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Rebeka Suɔ Kaa E Ma Ha Nɛ Yehowa Bua Nɛ Jɔ | Tsɔɔ O Bimɛ Ní\\nKANE NGƐ Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Ahanta Ajië Albanian Altai Alur Amharic Arabic Armenian Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bomu Boulou Bulgarian Bété Cakchiquel (Central) Cambodian Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chokwe Chol Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgian German Gitonga Greek Greenlandic Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gujarati Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Irish Isoko Italian Japanese Javanese Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Lovari Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mandjak Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Ngabere Ngangela Nias Nicobarese Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyungwe Nzema Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pemon Pennsylvania German Piaroa Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Rapa Nui Rarotongan Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sarnami Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Serer Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tiv Tlapanec Toba Tojolabal Tok Pisin Tongan Toraja Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Tuvinian Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Wolof Xhosa Xârâcùù Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nRebeka ji yo ko nɛ e suɔ Yehowa. A tsɛɛ e huno ke Isak. Isak hu suɔ Yehowa. Mɛni blɔ nɔ nɛ Isak ba pee Rebeka huno ngɛ? Mɛni e pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e ha nɛ Yehowa bua nɛ jɔ? Ha nɛ waa kase e he ní fuu.\\nIsak fɔli ji Abraham kɛ Sara. A hi Kanaan zugba a nɔ. Se Kanaanbi ɔmɛ ja we Yehowa. Abraham suɔ kaa e bi ɔ nɛ ngɔ yo nɛ jaa Yehowa. Enɛ ɔ heje ɔ, Abraham tsɔ kɛ ya Haran, he nɛ e wekuli ɔmɛ ekomɛ ngɛ ɔ, konɛ e tsɔlɔ ɔ nɛ ya hla yo kɛ ba ha Isak. Eko ɔ, Eliezer ji nɔ nɛ e tsɔ ɔ nɛ.\\nRebeka tsu ní wawɛɛ nɛ e yɛ nyu kɛ ha afukpɔngɔ ɔmɛ\\nAbraham tsɔli kpahi piɛɛ Eliezer he kɛ hia blɔ ɔ. He nɛ a hia blɔ kɛ ya a kɛ saminya. A kɛ afukpɔngɔhi nyɔngma nɛ a ngɔ niye ní kɛ nike níhi kɛ pue a nɔ lɛ ya. Mɛni blɔ nɔ Eliezer maa gu kɛ na yo nɛ Isak maa suɔ? Benɛ Eliezer kɛ tsɔli kpa amɛ ya su Haran ɔ, a to si ngɛ nyu vu ko he. Eliezer le kaa e be kɛe nɛ nihi ma ba bɔni nyu yɛmi. E sɔle kɛ ha Yehowa nɛ e de ke: ‘Yiheyo nɛ ma ba lɛ nyu, nɛ e ma ha i kɛ afukpɔngɔ ɔmɛ nyu nɛ wa maa nu ɔ, ha jamɛ a yiheyo ɔ nɛ pee nɔ nɛ o hla a.’\\nE kɛ we nɛ yiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rebeka ma nyu yɛmi ngɛ vu ɔ mi. Baiblo ɔ de kaa e he ngɛ fɛu saminya. Eliezer de Rebeka ke e ha lɛ nyu ɔ eko nɛ e maa nu. Nɛ Rebeka he nɔ ke: ‘I kpa mo pɛɛ yoo. Ma ha o kɛ afukpɔngɔ ɔmɛ nyu nɛ nyɛɛ nu.’ Moo po he foni nɛ o hyɛ! Afukpɔngɔhi nɛ kuma ngɛ mɛ yee ɔ nuu nyu saminya. Lɔɔ he ɔ, Rebeka sa fo kɛ ya vu ɔ he si abɔ nɛ e ya yɛ nyu ɔ kɛ ba ha mɛ. Anɛ o na bɔnɛ Rebeka ngɛ ní tsue wawɛɛ ngɛ foni ɔ mi ɔ lo?— Bɔnɛ Yehowa plɛ kɛ ha Eliezer sɔlemi ɔ heto ɔ pee lɛ nyakpɛ.\\nEliezer ha Rebeka nike ní nɛ ngɛ fɛu fuu. Nɛ Rebeka ngɔ Eliezer kɛ tsɔli kpa amɛ kɛ ho a we ɔ mi ya. Eliezer de mɛ nɔ́ heje nɛ Abraham tsɔ lɛ kɛ bɔnɛ Yehowa ha e sɔlemi ɔ heto ha. Rebeka wekuli ɔmɛ a bua jɔ nɛ a kplɛɛ nɔ kaa e ya nɛ e ya pee Isak yo.\\nRebeka kɛ Eliezer ya Kanaan nɛ e ya gba Isak\\nO susu kaa Rebeka suɔ kaa e ma ya gba Isak lo?​— Rebeka le kaa Yehowa lɛ e tsɔ Eliezer kɛ ba lejɛ ɔ nɛ. Lɔɔ he ɔ, benɛ Rebeka wekuli ɔmɛ bi lɛ kaa e maa ya Kanaan nɛ e ya gba Isak lo ɔ, e ha heto ke: ‘Ee, i suɔ nɛ ma ya.’ Amlɔ nɔuu nɛ e kɛ Eliezer ho. Benɛ a su Kanaan ɔ, e ya pee Isak yo.\\nAkɛnɛ Rebeka pee nɔ́ nɛ Yehowa de lɛ kaa e pee heje ɔ, Yehowa jɔɔ lɛ. Jeha komɛ a se ɔ, a fɔ Yesu ngɛ e weku ɔ mi! Ke o ngɛ kaa Rebeka nɛ o ha nɛ Yehowa ná bua jɔmi ɔ, mo hu e maa jɔɔ mo.\\n1Mose 12:4, 5; 24:1-58, 67\\nMɛnɔ ji Rebeka?\\nMɛni heje nɛ Abraham sume kaa Isak nɛ e ngɔ yo ngɛ Kanaan ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ Eliezer plɛ kɛ le kaa Rebeka ji yo nɛ e sa kaa Isak nɛ e ngɔ ɔ?\\nMɛni wa maa pee konɛ waa pee kaa Rebeka?\\nRebeka Suɔ Kaa E Ma Ha Nɛ Yehowa Bua Nɛ Jɔ","num_words":1042,"character_repetition_ratio":0.036,"word_repetition_ratio":0.002,"special_characters_ratio":0.216,"stopwords_ratio":0.277,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.982,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Awo Yehowa Odasefoi Tsuŋ Yɛ Russia Yɛ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ Hewɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Armenia Azerbaijani Blɔfo Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Croatia Czech Denmark Dutch Estonia Ewe Fiji Finland French Ga Georgia Germany Hausa Hela Hiligaynon Hungary Iban Iloko Indonesia Italia Japan Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korea Lingala Lithuania Malagasy Myanmar Norway Poland Portugal (Portugal) Portuguese (Brazil) Romania Russia Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sinhala Slovak Slovenia Spania Swahili Sweden Tagalog Thailand Turkey Twi Ukrain Vietnam Xhosa Yoruba\\nAwo Amɛ Tsuŋ Yɛ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ Hewɔ\\nRussia nɔyeli lɛ kã he amɛmiiwa Yehowa Odasefoi ayi, ni nɔ ni amɛfeɔ lɛ tamɔ nɔ ni amɛfee yɛ Soviet Union beiaŋ lɛ pɛpɛɛpɛ. Be ni shɛɔ February 18, 2019 lɛ, awo Odasefoi 26 tsuŋ be ni ayeko amɛ sane, atsĩ mɛi 26 naa yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛshĩai, ni aŋmɛɛɛ mɛi 46 hu gbɛ ni amɛshi amɛmaŋ lɛ nɔ kɛya maŋ kroko nɔ yɛ Russia. Afolɔ amɛ fɛɛ amɛnaa akɛ amɛtse kuu ko ni feɔ yiwalɛ nii, loo amɛkɛ amɛhe edɔmɔ kuu lɛ, loo amɛkɛ amɛshika miifĩ nakai kuu lɛ sɛɛ. Amrɔ nɛɛ aata Odasefoi aaafee 140 adaaŋ akɛ abaaná amɛhe sane ko lo.\\nJuly 2018 lɛ, Omsk onukpai lɛ wo Odasefonyo yoo ko tsuŋ be ni ayeko esane, no ji klɛŋklɛŋ kwraa ni awo yoo tsuŋ nakai, ni enɛ baafee naagba waa. Eyɛ mli akɛ ajie lɛ ni amrɔ nɛɛ atsĩ enaa yɛ lɛ diɛŋtsɛ eshĩa moŋ, shi nyɔji fioo komɛi asɛɛ yɛ October 2018 mli lɛ, polisifoi ni yɔɔ Sychevka maŋ lɛ mli lɛ mɔmɔ Yehowa Odasefoi yei enyɔ krokomɛi. Amɛyɛ tsuŋwoohe lolo ni ayeko amɛsane, ni akpɛ mli akɛ ajieŋ amɛ kɛyashi May 19, 2019.\\nMaŋ onukpai lɛ ka akɛ amɛbaadamɔ sane ni aye yɛ April 2017 ashi Odasefoi lɛ ni atsĩ amɛnaa lɛ, kɛ maŋ lɛ mla ko (Article 282) ni akɛkojoɔ ojotswalɔi, shi amɛtsɔ hiɛ amɛbu shi lɛ nɔ amɛjie amɛnaa. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛmiigbala Yehowa Odasefoi lɛ atoi yɛ amɛjamɔ ni bɛ basabasa lɛ hewɔ. Kɛ́ aye mɛi ni amɔmɔ nɛɛ sane ni amɛye fɔ lɛ, no lɛ, abaawo amɛteŋ mɛi komɛi Tsuŋ afii nyɔŋma sɔŋŋ.\\nKɛjɛ February 2018 kɛbaa nɛɛ, polisifoi kɛ amɛhenɔi lɛ tsɔɔ gbɛ pɔtɛɛ ko nɔ amɛmɔmɔɔ Yehowa Odasefoi ni amɛwoɔ amɛ tsuŋ. Polisifoi ni hiɛ tui jwaa Odasefoi ashĩai ni amɛboteɔ mli, ni bei pii lɛ amɛkɛ tui lɛ yamamɔɔ shĩabii lɛ ahiɛ​—gbekɛbii kɛ mɛi ni egbɔlɔ fɛɛ fata he​—ni amɛnyɛɔ amɛnɔ koni amɛkamɔ shikpɔŋ. Polisifoi nɛɛ gbɛlɛɔ Odasefoi lɛ atsũi lɛ amli, ni amɛloɔ amɛnibii kɛyaa, ni amɛkɛ amɛteŋ mɛi komɛi yaa amɛyawoɔ amɛ tsuŋ be ni amɛta amɛdaaŋ sɛɛ. Mɛi ni taa Odasefoi lɛ adaaŋ lɛ folɔɔ amɛteŋ mɛi komɛi anaa akɛ amɛkɛ amɛhe miiwo yiwalɛ nifeemɔi amli, kɛkɛ lɛ amɛbi koni saneyelihe lɛ awo amɛ tsuŋ dani sɛɛ mli lɛ aye amɛ sane. Kɛ́ awo Odasefoi lɛ tsuŋ lɛ, sɛɛ mli lɛ, mɛi ni taoɔ sane lɛ mli lɛ biɔ ni saneyelihe lɛ ahã amɛya nɔ amɛhi jɛmɛ fioo, ni efɔɔ kaa akɛ saneyelihe lɛ kpɛlɛɔ amɛnibimɔ lɛ nɔ.\\nFebruary 15, 2019 lɛ, sane ko ba yɛ Surgut ni ehiii kwraa, no ji akɛ polisifoi tee Odasefoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ashĩai amli amɛyagbɛlɛ amɛnibii amli, ni no sɛɛ lɛ, amɛpiŋ amɛteŋ hii kpawo. Amɛjie hii nɛɛ ahe efolo, ahãaa amɛnyɛ amɛmu, akɛ nu shwie amɛpampam kɛsu amɛtsui, ayi amɛ, ni akɛ tui shilɛshilɛɛ amɛwamɔhei. Sane ni yɔɔ taŋ nɛɛ ba yɛ amralo lɛ ɔfis ko (Russian Investigative Committee) ni yɔɔ ŋwɛitsu ko nɔ yɛ Surgut lɛ. Aata Odasefoi 19 (ni yoo kome fata he) ni afolɔ amɛnaa akɛ amɛmiito yiwalɛ nifeemɔi ahe gbɛjianɔ lɛ adaaŋ. Awo hii ni apiŋ amɛ lɛ ateŋ mɛi etɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nAwo Dennis Christensen Tsuŋ Be Ni Efeko Nɔ Ko\\nBe ni akɛ nɔ ni miihe ashɛ afi sɔŋŋ eye Denmarknyo Dennis Christensen ni eye afii 46 lɛ sane yɛ saneyelihe nɔ ni fe shii 50 sɛɛ lɛ, saneyelihe lɛ bua akɛ awo lɛ tsuŋ afii ekpaa yɛ Yehowa Odasefonyo ni eji lɛ hewɔ. Yɛ February 6, 2019 lɛ, Kojolɔ Aleksey Rudnev ni sɔmɔɔ yɛ Zheleznodorozhniy District Court ni yɔɔ Oryol lɛ kane saneyelihe lɛ yiŋkpɛɛ ni tsɔɔ akɛ, awo Owula Christensen tsuŋ yɛ enaa ni afolɔ akɛ ‘eeto kuu ko ni feɔ yiwalɛ nii lɛ he gbɛjianɔ’ lɛ hewɔ, ni adamɔ Russia mla ko (Article 282.2(1)) ni akɛkojoɔ ojotswalɔi lɛ nɔ amu sane lɛ naa nakai. Elɔyafoi lɛ ebi koni akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ.\\nYɛ May 25, 2017 lɛ, polisifoi ni jɛ Federal Security Services ni hiɛ tui kɛ tawuu nibii krokomɛi lɛ bafee basabasa yɛ Yehowa Odasefoi akpee ni amɛfeɔ lɛ daa otsi lɛ eko shishi yɛ Oryol ni amɛmɔ Owula Christensen. Kɛjɛ nakai beiaŋ kɛbaa nɛɛ ehi tsuŋwoohe ko (Detention Facility No. 1) ni yɔɔ Oryol kpokpaa lɛ nɔ lɛ.\\nAabɔ Mɔdɛŋ Koni Afo Tsuŋ Ni Awoɔ Mɛi Ni Efeko Nɔ Ko Asɛɛ\\nBɔ ni awaa Yehowa Odasefoi lɛ ayi waa yɛ Russia lɛ tsɔɔ akɛ, jeee Yehowa Odasefoi anitsumɔhe ni yɔɔ mla naa hegbɛ lɛ naa ni amɛtsĩ lɛ pɛ amɛtaoɔ, shi amɛmiitao amɛtsĩ amɛjamɔ lɛ hu naa kwraa. Kɛbashi bianɛ lɛ, Odasefoi ni efeko nɔ ko lɛ alɔyafoi lɛ ebɔ amɛhewɔ mɔdɛŋ shi loloolo lɛ, amɛnyɛko amɛhã afo tsuŋ ni awoɔ Odasefoi lɛ sɛɛ, no hewɔ lɛ, amɛŋmala enɛ he saji kɛhã kui ni ji UN Human Rights Committee kɛ UN Working Group on Arbitrary Detention, ni amɛbi hu koni Yuropabii Asaneyelihe Ni Yeɔ Hegbɛi Ni Adesai Yɔɔ Lɛ Ahe Saji lɛ akwɛ sane lɛ mli. Yehowa Odasefoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ heɔ amɛyeɔ akɛ, etsɛŋ ni saneyelihei ni kwɛɔ maŋsɛɛ saji amli lɛ baakwɛ koni Russia afo bɔ ni ewaa amɛnyɛmimɛi ni amɛkɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ ayi lɛ sɛɛ.\\nMɔ Ko Ni Awo Lɛ Tsuŋ Yɛ Ehenilee Hewɔ Lɛ He Sane\\nAfɔ Feliks Makhammadiyev afi 1984 yɛ Karshi, ni yɔɔ Uzbekistan lɛ. Be ni Feliks edako lɛ, esumɔɔ nitɛŋmɔ, lalawiemɔi, kɛ lalai aŋmalamɔ. Sɛɛ mli lɛ, ekase kɔmpiuta programming kɛ wɛbsaiti feemɔ. Be ni eji oblanyo lɛ, ekɛ ehe wo kpɔiaŋgbɔlemɔ nifeemɔi amli waa.\\nFeliks kɛ Yehowa Odasefoi bɔi bɔɔ be ni efã kɛtee Saratov yɛ afi 2002 lɛ. Ená miishɛɛ waa akɛ ebaakase Nyɔŋmɔ yiŋtoo akɛ ebaafo awuiyeli kɛ jalɛsane ni ayeee sɛɛ lɛ he nii waa. Yɛ afi 2011 lɛ, ekɛ Yevgeniya ni lɛ hu esumɔɔ nitɛŋmɔ waa lɛ bote gbalashihilɛ mli. Amɛkase maŋsɛɛ wiemɔi kɛ baisiko tamɔ.\\nEfee Feliks wekumɛi kɛ nanemɛi ni jeee Yehowa Odasefoi lɛ po naakpɛɛ akɛ, abu nuu ni he jɔ nɛɛ akɛ “awuiyelɔ.” Amɛgbɛkpamɔ ji akɛ, etsɛŋ abaajie lɛ kɛje tsuŋwoohe lɛ ni mɔ fɛɛ mɔ baana akɛ nibii ni akɛ folɔ enaa lɛ fɛɛ ji amale.\\nAwo Odasefoi 26 tsuŋ.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Surgut kɛ Lyantor ni yɔɔ Khanty Mansi Autonomous Kpokpaa lɛ nɔ lɛ. Amɔmɔ Odasefoi hii etɛ ni awo amɛtsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Uray. Amɔ Odasefonyo kome ni awo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Saransk. Amɔmɔ Odasefoi hii etɛ ni awo amɛtsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nZheleznodorozhniy District Court lɛ ye Dennis Christensen sane ni amɛbu lɛ fɔ ni amɛbua akɛ abaawo lɛ tsuŋ afii ekpaa.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Ivanovo. Amɔ Odasefonyo kome ni awo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nBe ni Odasefonyo nuu ko ni polisifoi sama lɛ lɛ tee Neftekumsk polis steshɛŋ lɛ koni eyabɔ emaniɛ lɛ, oya nɔŋŋ ni amɛwo lɛ tsuŋ.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Neftekumsk. Amɔmɔ Odasefoi hii enyɔ ni awo amɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nPolisifoi yatutua mɛi komɛi ni ebua amɛhe naa yɛ café ko. Amɔmɔ Odasefoi hii babaoo ni awo amɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Novosibirsk ni amɛmɔ Odasefonyo kome ni amɛwo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Dyurtuli ni amɛmɔ Odasefonyo kome ni amɛwo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi kɛ maŋ he bulɔi krokomɛi yatutua shĩai yɛ Kirov. Amɔmɔ Odasefoi hii babaoo ni Andrzej Oniszczuk ni jɛ Poland hu fata he lɛ ni awo amɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nPolisifoi kɛ maŋ he bulɔi krokomɛi yatutua shĩai yɛ Sychevka ni amɛmɔ Nataliya Sorokina kɛ Mariya Troshina. Awo yei enyɔ nɛɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane, amɛbaahi jɛmɛ kɛyashi February 19, 2019. Kɛ́ Anastasiya Polyakova ni amɔ lɛ yɛ July lɛ fata he lɛ, belɛ, awo Odasefoi yei etɛ tsuŋ yɛ Russia akɛ amɛkɛ amɛhe miiwo awuiyeli nifeemɔ mli.\\nPolisifoi kɛ FSB nitsulɔi komɛi yatutua shĩai yɛ Khabarovsk. Amɔ Odasefonyo kome ni awo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi yatutua yoo onukpa ko ni ebi nuu ji Odasefonyo lɛ shĩa ni amɛmɔ ebi nuu lɛ. Awo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi akuu ko (Special Rapid Response Unit of the Russian National Guard) ní aje gbɛ atsɔse amɛ yatutua shĩai yɛ Kostroma. Awo Odasefonyo kome tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi kɛ FSB nitsulɔi komɛi yatutua shĩai yɛ Berezovskiy. Amɔmɔ Odasefoi enyɔ ni awo amɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nPolisifoi tee Odasefoi babaoo ashĩai amli yɛ Penza ni amɛyagbɛlɛ jɛmɛ. Amɔ Odasefonyo kome ni awo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Omsk. Amɛmɔmɔ Sergey kɛ Anastasiya Polyakov ni amɛwo amɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane. Owulaŋa Polyakova ji Odasefonyo yoo klɛŋklɛŋ ni Russian Federation lɛ wo lɛ tsuŋ akɛ ekɛ ehe eyadɔmɔ kuu ko ni feɔ yiwalɛ nii.\\nPolisifoi mɔ Andrey Stupnikov yɛ kɔɔyɔɔ lɛjiadaamɔhe ko yɛ Krasnoyarsk ni awo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Saratov. Amɔmɔ Odasefoi hii babaoo ni awo amɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Tomsk kɛ Pskov. Amɔ Odasefonyo kome ni awo lɛ tsuŋ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Orenburg, Birobidzhan, Perm, Naberezhnye Chelny, Magadan, kɛ Khabarovsk. Amɔmɔ Odasefoi hii nyɔŋma ni awo amɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nPolisifoi yatutua shĩai yɛ Ufa, Polyarny, Vladivostok, kɛ Shuya. Amɔmɔ Odasefoi hii babaoo ni awo amɛ tsuŋ be ni ayeko amɛsane.\\nAje Dennis Christensen sane lɛ shishi yɛ Zheleznodorozhniy District Court lɛ, ni Kojolɔ Aleksey Rudnev ji mɔ ni kwɛ sane lɛ.\\nAtsi Dennis Christensen sane lɛ ato shii abɔ, he klɛŋklɛŋ ni atsi ato yɛ ji Sovietskiy District Court lɛ, no sɛɛ lɛ, Zheleznodorozhniy District Court lɛ hu.\\nSovietskiy District Court ni yɔɔ Oryol lɛ hã awo Dennis Christensen tsuŋ nyɔji enyɔ be ni ayeko esane.\\nPolisifoi yagbɛ Odasefoi akpee yɛ Oryol ni amɔ Dennis Christensen.\\nKɛ́ ootao ona Yehowa Odasefoi fɛɛ ni awo amɛ tsuŋ amrɔ nɛɛ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ yɛ Russia lɛ, klilimɔ link ni yɔɔ shishigbɛ lɛ.\\nAwo Amɛ Tsuŋ Yɛ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ Hewɔ​—Russia (PDF)\\nAwo Amɛ Tsuŋ Yɛ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ Hewɔ​—Russia","num_words":1692,"character_repetition_ratio":0.13,"word_repetition_ratio":0.027,"special_characters_ratio":0.21,"stopwords_ratio":0.042,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɛ Ha Suɔmi Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Hi Nyɛ Gba Si Himi ɔ Mi | Kase\\nNyɛɛ Na Yehowa Si Konɛ E Jɔɔ Nyɛ\\nNɔ́ He Je Nɛ Wa Yeɔ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ\\nNyɛ Ha Suɔmi Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Hi Nyɛ Gba Si Himi ɔ Mi\\nNyɛ Ha Yehowa Nɛ Wo Nyɛ Gba Si Himi ɔ Mi He Wami Nɛ E Po He Piɛ\\nAnɛ Nyumu Kɛ Yo Ma Nyɛ Maa Suɔ A Sibi Daa Lo?\\nKANE NGƐ Cakchiquel Cambodian Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Kimbundu Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Ngabere Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Spania Tahitian Tlapanec Totonac Twi Umbundu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | January 2015\\n‘Ke pi Yehowa nɛ maa tsu ɔ, tsu mali gboɔ yaka dengme.’—LA 127:1a.\\nMɛni nyagbahi nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ kɛ kpeɔ?\\nMɛni blɔ nɔ nɔ kɛ e yo ma nyɛ ma ha nɛ Yehowa nɛ piɛɛ a he ngɛ a gba si himi ɔ mi?\\nMɛni hunomɛ kɛ a yihi maa pee kɛ tsɔɔ kaa a kɛ Yesu munyu nɛ ngɛ Luka 6:31 ɔ ngɛ ní tsue?\\n1-3. Mɛni haomihi nihi kɛ a yihi kɛ kpeɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nNYUMU ko nɛ bua jɔmi ngɛ e kɛ e yo a kpɛti jeha 38 sɔuu ji nɛ ɔ de ke: “Ke o bɔ mɔde wawɛɛ kaa o ma ha nɛ bua jɔmi nɛ hi o gba si himi ɔ mi ɔ, Yehowa maa jɔɔ mo.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ kɛ e yo ma nyɛ ma ná bua jɔmi, nɛ a ma nyɛ maa ye bua a sibi ke a ya je si himi nɛ mi wa po mi.—Abɛ 18:22.\\n2 Nihi kɛ a yihi kɛ haomi ko kɛ̃ maa kpe. Baiblo ɔ tsɛɔ enɛ ɔ ke “dengme nɛ ngɛ gba si himi mi.” (1 Korinto Bi 7:28) Mɛni he je? Haomi nɛ waa kɛ kpeɔ daa ligbi ɔ ma nyɛ ma ná gba si himi nɔ he wami. Akɛnɛ huno ɔ kɛ yo ɔ tsuo yi mluku he je ɔ, a tɔ̃ɔ a sibi a nɔ. Be komɛ hu ɔ, e yee kɛ haa mɛ kaa a maa je a tsui mi kɛ sɛɛ ní faa. (Yakobo 3:2, 5, 8) Hunomɛ kɛ yigbayihi fuu ngɛ nɛ a tsuɔ ní tsumi nɛ ngɔɔ a be tsuo, nɛ a ngɛ bimɛ hu tsɔsee. Dengme kɛ pɔtɔtɔɛ ha we nɛ a ná deka konɛ a ha nɛ suɔmi kɛ bua jɔmi nɛ hi a gba si himi ɔ mi. Sika he nyagba, hiɔ, aloo haomi kpahi ma nyɛ ma ha nɛ suɔmi kɛ bumi nɛ ngɛ nihi kɛ a yihi a kpɛti ɔ nɔ ma gbɔ bɔɔbɔɔbɔɔ. Eko ɔ, wa maa na kaa suɔmi ngɛ nɔ ko kɛ e yo a kpɛti, se “he lo ɔ nya ní” komɛ kaa gba puɛmi, yahomi, ninyɛ, pɛ hlami, hunga jemi, mi mi la womi, kɛ ngmlaa kpami ma nyɛ ma puɛ a kpɛti.—Galatia Bi 5:19-21.\\n3 Nɔ́ nɛ pa puɛ sane ɔ kulaa ji kaa nihi nɛ a ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a mi ɔ foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi, nɛ a be bumi kɛ ha Mawu. Enɛ ɔmɛ ji suhi nɛ ma nyɛ ma puɛ gba si himi. (2 Timoteo 3:1-4) He nyɛlɔ yiwutsotsɛ ko hu fia e pɛɛ si kaa e ma puɛ nihi kɛ a yihi a kpɛti. Bɔfo Petro bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Nyɛ he nyɛlɔ, Abosiami ɔ ngɛ nyɛɛe kɛ ngɛ yae kɛ ngɛ bae kaa jata nɛ ngɛ huae, nɛ ngɛ nɔ ko hlae nɛ e tsɔtslɔɔ e mi.”—1 Petro 5:8; Kpojemi 12:12.\\n4. Mɛni he je nɛ suɔmi kɛ bua jɔmi ma nyɛ maa hi gba si himi mi?\\n4 Huno ko nɛ ngɛ Japan ɔ de ke: “I kɛ sika he nyagba kpe wawɛɛ. Nɛ akɛnɛ i kɛ ye yo ɔ wa sɛɛ we ní kpakpa ko he je ɔ, lɛ hu e hao. Jehanɛ se hu ɔ, lingmi nɛ ɔ, hiɔ ngua ko ba fia lɛ. E suu be nɛ haomi nɛ ɔmɛ haa nɛ wa sãa nya po.” Waa kɛ nyagbahi ma nyɛ maa kpe ngɛ gba si himi mi, se wa ma nyɛ maa da nya. Yehowa ma nyɛ maa ye bua nihi kɛ a yihi konɛ a ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha a sibi, konɛ a ná bua jɔmi hulɔ. (Kane La 127:1.) Nyɛ ha wa susu blɔ enuɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ konɛ suɔmi kɛ bua jɔmi nɛ hi wa gba si himi mi daa a he nɛ waa hyɛ. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma susu nɔ́ he je nɛ suɔmi haa nɛ gba si himi ngɔɔ ɔ he.\\nNYƐ HA YEHOWA NƐ PIƐƐ NYƐ HE NGƐ NYƐ GBA SI HIMI Ɔ MI\\n5, 6. Mɛni nihi kɛ a yihi ma nyɛ maa pee konɛ Yehowa nɛ piɛɛ a he ngɛ a gba si himi ɔ mi?\\n5 Ke nɔ kɛ e yo yeɔ Yehowa anɔkuale nɛ a baa a he si ha lɛ ɔ, a gba si himi ɔ hii gbugbuugbu. (Kane Fiɛlɔ 4:12.) Ke nihi kɛ a yihi ngɔɔ Mawu blɔ tsɔɔmi nɛ suɔmi ngɛ mi ɔ kɛ tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ha nɛ Mawu piɛɛ a he ngɛ a gba si himi ɔ mi. Baiblo ɔ de ke: “Ke nyɛ ngɛ nyɛɛe, nɛ nyɛ gba kɛ je blɔ ɔ nɔ kɛ ya hiɔ nɔ, loo muɔ nɔ ɔ, nyɛ maa nu e gbi ngɛ nyɛ se nɛ ngɛ dee ke, ‘Blɔ ɔ ji nɛ oo! nyɛɛ nyɛɛ blɔ ɔ nɔ.’” (Yesaya 30:20, 21) Mwɔnɛ ɔ, ke nihi kɛ a yihi peeɔ kake kɛ kaneɔ Baiblo ɔ, a ‘nuɔ’ Yehowa gbi. (La 1:1-3) Ke a peeɔ weku Mawu jami nɛ nu tso daa a, lɔ ɔ woɔ a gba si himi ɔ mi he wami. Nɛ ke a peeɔ kake kɛ sɔleɔ daa ligbi ɔ, lɔ ɔ hu yeɔ bua mɛ nɛ a yeɔ Satan je ɔ nɔ kunimi.\\nKe nɔ ko kɛ e yo pee kake kɛ sɔmɔ Yehowa a, lɔ ɔ haa nɛ a hɛɛ mɛ kɛ suu Mawu he, nɛ suɔmi kɛ bua jɔmi hii a gba si himi ɔ mi (Hyɛ kuku 5, 6)\\n6 Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Gerhard nɛ e je Germany ɔ de ke: “Be tsuaa be nɛ waa kɛ haomi maa kpe aloo wa nui wa sibi a sisi ɔ, ga womi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa toɔ wa tsui si, nɛ waa kɛ paa wa sibi.” E de hu kaa loko bua jɔmi maa hi gba si himi mi ɔ, e he hia nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a ná su nɛ ɔmɛ eko. Ke nihi kɛ a yihi bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a pee kake kɛ sɔmɔ Mawu, nɛ a ha nɛ Mawu piɛɛ a he ngɛ a gba si himi ɔ mi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a hɛɛ kɛ suu Yehowa he, nɛ bua jɔmi hii a gba si himi ɔ mi.\\nE SA NƐ HUNOMƐ NƐ A PEE WEKUYIHI NƐ A NGƐ SUƆMI\\n7. Kɛ e sa kaa nɔ kɛ e yo nɛ hi si ha kɛɛ?\\n7 Bɔ nɛ hunomɛ nyɛɛɔ a weku ɔ hɛ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua nɛ suɔmi kɛ bua jɔmi maa hi weku ɔ mi. Baiblo ɔ de ke: “Kristo ngɛ he wami ngɛ nyumuhi tsuo a nɔ kaa bɔ nɛ nyumu ji yi kɛ ha e yo.” (1 Korinto Bi 11:3) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? E tsɔɔ kaa e sa nɛ hunomɛ kɛ a yihi nɛ hi si kaa bɔ nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ hi si ɔ. Yesu wɛ e kaseli ɔmɛ yi mi gblegbleegble. Be tsuaa be ɔ, Yesu jeɔ suɔmi kɛ mi mi jɔmi kpo kɛ haa mɛ, e nuɔ nɔ́ sisi, e he jɔ, nɛ e baa e he si kɛ jeɔ e tsui mi.—Mateo 11:28-30.\\n8. Mɛni e sa kaa huno ko nɛ pee konɛ e yo nɛ ná suɔmi kɛ bumi ha lɛ?\\n8 Hunomɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ nyɛ we a yi ɔmɛ a nɔ kaa a bu mɛ. Mohu ɔ, ‘a naa nya ha mɛ saminya nɛ a buu mɛ,’ ejakaa “ngɛ nɔmlɔ tso blɔ fa mi ɔ, yo he wɛ tsɔ.” (1 Petro 3:7) E sa nɛ hunomɛ kɛ a yihi nɛ tu munyu ngɛ bumi mi, nɛ a mi mi nɛ sã mɛ ngɛ a he, a ngɛ nihi a kpɛti jio, a ngɛ kɔkɔɔ mi jio. Bɔ nɛ hunomɛ kɛ a yihi hiɔ si ha, kɛ bɔ nɛ a kɛ mɛ tuɔ munyu ha a lɛ maa tsɔɔ kaa a yi ɔmɛ a he jua wa ha mɛ aloo a he jua wɛ ha mɛ. (Abɛ 31:28) Ke huno ko kɛ e yo hiɔ si ngɛ suɔmi mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ yo ɔ maa suɔ lɛ nɛ e maa bu lɛ, nɛ Yehowa hu maa jɔɔ a gba si himi ɔ nɔ.\\nE SA NƐ YIGBAYIHI NƐ A BA A HE SI\\n9. Mɛni yogbayo maa pee kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si?\\n9 Ke waa kɛ wa tsui tsuo suɔ Yehowa a, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa ba wa he si ngɛ ‘Mawu, nɔ nɛ he wa nɛ e buu wa he ɔ sisi.’ (1 Petro 5:6) Ke yigbayihi fĩɔ a hunomɛ a se ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a buɔ Yehowa. Enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ. Baiblo ɔ de ke: “Yigbayi, nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ, ejakaa nɔ́ nɛ sa nyɛ peemi kaa Nyɔmtsɛ ɔ se nyɛɛli ji nɛ ɔ nɛ.” (Kolose Bi 3:18) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsa pi nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ huno ko maa mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa pee nɛ e yo bua maa jɔ he. Se ke yi mi kpɔ nɛ huno ɔ mwɔ ɔ ti si kɛ wui Mawu mlaahi ɔ, e sa nɛ yogbayo nɛ baa e he si ɔ nɛ fĩ e se.—1 Petro 3:1.\\n10. Mɛni he je nɛ e he hia kaa yogbayo nɛ je suɔmi mi nɛ e ba e he si ha e huno ɔ?\\n10 Blɔ nya nɛ Yehowa ha yigbayihi ngɛ weku ɔ mi ɔ he hia. Yo ɔ ji e huno ɔ “he piɛɛlɔ.” (Malaki 2:14, NW) Ke nɔ kɛ e yo ngɛ a yi mi kpɔ mwɔe ngɛ weku ɔ mi ɔ, yo ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ e juɛmi ngɛ sane ɔ he, se e sa nɛ e je he si bami mi kɛ pee jã. Ke e ba jã a, huno nɛ ngɛ nile ɔ, buɔ e yo ɔ tue saminya. (Abɛ 31:10-31) Ke yo ɔ je suɔmi mi nɛ e ba e he si ha e huno ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ bua jɔmi, tue mi jɔmi, kɛ kake peemi kɛ ba weku ɔ mi. Enɛ ɔ ma ha nɛ hunomɛ kɛ yigbayihi tsuo a bua maa jɔ, ejakaa a le kaa a ní peepee saa Mawu hɛ mi.—Efeso Bi 5:22.\\nNYƐƐ YA NƆ NƐ NYƐ KƐ PA NYƐ HE\\n11. Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa hunomɛ kɛ yigbayihi nɛ a ngɔ a sibi a tɔmihi kɛ pa a?\\n11 Loko bua jɔmi maa hi gba si himi mi ɔ, e sa nɛ huno ɔ kɛ yo ɔ tsuo nɛ a kase kaa a kɛ yayami maa pa a sibi. Ke nɔ kɛ e yo ‘naa ha a sibi, nɛ a kɛ paa a he’ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi waa. (Kolose Bi 3:13) Se suɔmi nɛ hii nɔ kɛ e yo a kpɛti ɔ mi gbɔjɔɔ ke a kɛ a sibi a he tɔmihi woɔ a mi, nɛ a sume nɛ a maa ngmɛɛ sanehi a he. Kaa bɔ nɛ ke tsu ko he ko gba nɛ́ wa le kaa tsu ɔ ma nyɛ maa hule ɔ, jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko kɛ e yo peeɔ a sibi nɔ́ dɔ nɔ́, nɛ a mi mi fuɔ a sibi ɔ, e maa ye kaa a kɛ yayami maa pa a he, nɛ kake peemi hu be a kpɛti hie. Se ke nɔ ko kɛ e yo ngɔɔ a sibi a tɔmihi kɛ paa kaa bɔ nɛ Yehowa hu ngɔɔ a yayamihi kɛ paa mɛ ɔ, bua jɔmi hii a gba si himi ɔ mi.—Mika 7:18, 19.\\n12. Mɛni blɔ nɔ suɔmi “haa yayami babauu nɔ ngɛ”?\\n12 Suɔmi nitsɛnitsɛ “kɛ nɔ ko tɔmi wui e mi.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, suɔmi “haa yayami babauu nɔ.” (1 Korinto Bi 13:4, 5; kane 1 Petro 4:8.) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa suɔ nɔ ko nɛ nɔ ɔ tɔ̃ wa nɔ si abɔ po ɔ, waa kɛ maa pa lɛ. Benɛ bɔfo Petro bi Yesu ke si enyɛmɛ nɛ ke nɔ ko tɔ̃ wa nɔ ɔ wa kɛ pa lɛ ɔ, Yesu ha lɛ heto ke: “Si 77.” (Mateo 18:21, 22, NW) Mɛni Yesu ngɛ tsɔɔe? E ngɛ tsɔɔe kaa be tsuaa be nɛ nɔ ko ma tɔ̃ Kristofo no ko nɔ ɔ, Kristofo no ɔ nɛ kɛ pa lɛ.—Abɛ 10:12. * (Hyɛ sisi ningma.)\\n13. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ a he tɔmihi nɛ pa mɛ?\\n13 Nyɛmi ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Annette, nɛ e je Germany ɔ de ke: “Ke nihi kɛ a yihi ngɔɛ a sibi a tɔmi kɛ pɛ mɛ ɔ, a náa a sibi a he abofu, nɛ a he we a sibi yi hu. Enɛ ɔ puɛɔ gba si himi. Se ke a kɛ tɔmihi paa a sibi ɔ, suɔmi kɛ kake peemi hii gba si himi ɔ mi.” Ke o huno aloo o yo pee nɔ́ ko ha mo ɔ, o bua nɛ jɔ he, nɛ o na lɛ si. Bɔɔ mɔde kaa o ma je o huno ɔ aloo o yo ɔ yi. Ke nyɛ peeɔ jã a, e be yee kaa nyɛɛ kɛ tɔmihi maa pa nyɛ sibi. (Kolose Bi 3:15) Enɛ ɔ ma ha nɛ nyɛ tue mi maa jɔ nyɛ, kake peemi maa hi nyɛ kpɛti, nɛ nyɛ maa sa Mawu hɛ mi.—Roma Bi 14:19.\\nBƆ NƐ NYƐ SUƆ NƐ NIHI NƐ PEE HA NYƐ Ɔ, NYƐƐ PEE HA MƐ JÃ NƆUU\\n14, 15. Mɛni ga Yesu wo wɔ ngɛ Luka 6:31 ɔ? Ke hunomɛ kɛ yigbayihi kɛ ga womi nɛ ɔ tsu ní ɔ, kɛ e maa ye bua mɛ ha kɛɛ?\\n14 Atsinyɛ jemi ko be he kaa o suɔ nɛ a je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ ha mo. O bua jɔɔ ke nihi buɔ mo tue nɛ a nuɔ mo sisi. Se o nu nɛ nɔ ko de hyɛ ke, “Nɔ́ nɛ e pee mi nɛ ɔ lɛɛ, imi hu ma pee lɛ eko kɛ to nane mi” lo? Be komɛ ɔ, sisi numi ngɛ he kaa nɔ ko maa pee e ní jã. Se kɛ̃ ɔ, Baiblo de ke: ‘Ko de ke, “Ma pee lɛ kaa bɔ nɛ e pee mi ɔ.”’ (Abɛ 24:29) Yesu tsɔɔ nihi blɔ kpakpa nɔ nɛ a ma nyɛ maa gu kɛ tsu nyagbahi a he ní. E de ke: “Bɔ nɛ nyɛ suɔ nɛ nihi nɛ pee ngɔ ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee ngɔ ha mɛ jã nɔuu.” (Luka 6:31) Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ waa kɛ nihi nɛ hi si kaa bɔ nɛ wɔ hu wa suɔ kaa nihi kɛ wɔ nɛ hi si ɔ nɔuu. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wɔ nitsɛmɛ wa ha wa gba si himi ɔ nɛ hi kaa bɔ nɛ wa ngɛ hlae kaa e hi ɔ.\\nE sa nɛ wɔ nitsɛmɛ wa ha wa gba si himi ɔ nɛ hi kaa bɔ nɛ wa ngɛ hlae kaa e hi ɔ\\n15 Ke nihi kɛ a yihi nuɔ a sibi a sisi saminya a, suɔmi nɛ hii a kpɛti ɔ mi waa. Huno ko nɛ e je South Africa a de ke: “Wa ti nɔ tsuaa nɔ bɔɔ mɔde kaa nɔ́ nɛ e suɔ kaa e nyɛmi nɛ pee kɛ ha lɛ ɔ, lɛ hu e maa pee kɛ ha e nyɛmi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ɔ, wa mi mi fuɔ wa sibi, se wa bɔɔ mɔde kaa waa kɛ wa sibi maa hi si kaa bɔ nɛ wa suɔ nɛ a kɛ wɔ nɛ hi si ɔ. Wa buɔ wa sibi wawɛɛ nitsɛ.”\\n16. Mɛni nɛ e sɛ nɛ hunomɛ kɛ yigbayihi nɛ a pee a sibi kɔkɔɔkɔ?\\n16 Ko ha nɛ nihi nɛ a le o huno ɔ, aloo o yo ɔ gbɔjɔmihi. Koo hi e gbɔjɔmihi nɛ woɔ mo abofu ɔ he munyu tue kpamisaa, nɛ koo ngɔ kɛ pee fiɛmi po hulɔ. E sa nɛ o kai kaa gba si himi pi koli simi nɛ́ nyɛ maa hyɛ nɔ nɛ he wa pe e nyɛmi, aloo nɔ nɛ le ngmlaa kpami pe e nyɛmi, aloo nɔ nɛ le nɔ jɛmi pe e nyɛmi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa yi mluku nɛ be komɛ ɔ, wa woɔ nihi a mi mi la. Se e sɛ nɛ huno ko aloo yogbayo ko nɛ pue e huno aloo e yo hɛ mi si, aloo e tu jɛmi gbi kɛ tsɔɔ lɛ. Nɔ́ nɛ pa hí sãasãa ji, nɛ a kɛ abofu ma tsitsɛɛ a sibi, aloo a maa fia a sibi nɔ́.—Kane Abɛ 17:27; 31:26.\\n17. Mɛni blɔ nɔ hunomɛ ma nyɛ maa gu konɛ a kɛ a yihi nɛ hi si kaa bɔ nɛ a suɔ kaa nihi kɛ mɛ nɛ hi si ɔ?\\n17 Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, nyumuhi waa a yihi yi mi, nɛ a kongoɔ mɛ konɛ a kɛ tsɔɔ kaa a he wa. Se Baiblo ɔ de ke: ‘Nɔ nɛ mi mi fu we mla a, e hi pe kãtsɛ, nɔ nɛ yeɔ e he nɔ ɔ, e hi pe tatsɛ nɛ ya ye ma ko nɔ kunimi.’ (Abɛ 16:32) Yesu Kristo ji nɔmlɔ ngua pe kulaa nɛ hi si hyɛ. E biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ nitsɛ loko nɔ ko ma nyɛ maa ye e he nɔ kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. Nyumu nɛ e peeɔ e yo yi wu tso ní aloo e kongoɔ lɛ ɔ, kɛ Yehowa a kpɛti ma puɛ. La polɔ David ngɛ he wami nɛ e ngɛ kã, se e de ke: “Ke nyɛ mi mi fu ɔ, nyɛ ko pee yayami. Ke nyɛ hwɔɔ si ɔ, nyɛɛ pee dii, nɛ nyɛɛ ya nyɛ yi mi.”—La 4:4.\\n“NYƐ HA SUƆMI NƐ PEE KAA TADE NƐ NYƐ WO”\\n18. Mɛni he je nɛ e he hia kaa nihi kɛ a yihi nɛ a ya nɔ nɛ a je suɔmi kpo kɛ ha a sibi ɔ?\\n18 Kane 1 Korinto Bi 13:4-7. Suɔmi ji su ko nɛ he hia wawɛɛ ngɛ gba si himi mi. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛ ha nɛ a na subai nɛ ɔmɛ ngɛ nyɛ he kaa tade nɛ nyɛ wo: mi mi jɔmi, mɔbɔ nami, he si bami, kpoo peemi kɛ tsui si tomi. Enɛ ɔmɛ tsuo se ɔ, nyɛ ha suɔmi nɛ pee kaa tade nɛ nyɛ wo, ejakaa suɔmi ngɛ kaa kpa nɛ fiɔ níhi tsuo ngɔ peeɔ kake, nɛ lɛ tsuo peeɔ pɛ.” (Kolose Bi 3:12, 14) E sa nɛ hunomɛ kɛ a yihi nɛ a je suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ ha a he. E sa nɛ a kase Yesu Kristo nɛ e suɔ kaa e maa ngɔ e he kɛ sã afɔle kɛ ha ni kpahi ɔ. Ke nihi kɛ a yihi jeɔ suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ haa a sibi ɔ, su komɛ nɛ woɔ nɔ mi mi la, hiɔ nɛ nya wa, sika he nyagba, aloo nganyɛmɛ kɛ ngatsɛmɛ a ní peepeehi be nyɛe ma puɛ bua jɔmi kɛ tue mi jɔmi nɛ ngɛ a gba si himi ɔ mi ɔ kɔkɔɔkɔ.\\n19, 20. (a) Mɛni blɔ nɔ nihi kɛ a yihi ma nyɛ ma ha nɛ suɔmi kɛ bua jɔmi nɛ hi a gba si himi ɔ mi? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n19 Ke hunomɛ kɛ a yihi suɔ a he, nɛ a yeɔ a sibi anɔkuale, nɛ a bɔɔ mɔde kɛ tsuɔ níhi a he ní ɔ, a gba si himi ɔ maa ye manye. Ke haomi ko ba gba si himi ɔ mi ɔ, e sɛ nɛ huno ɔ, aloo yo ɔ, kɔni mi nɛ jɔ̃. E sa nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ kaa a maa pee kake. E sa nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a suɔ Yehowa, nɛ a suɔ a sibi hulɔ ɔ, nɛ a fia a pɛɛ si kaa ke haomi ko ba a, a ma tsu he ní, ejakaa “suɔmi se pui gblegbleegble.”—1 Korinto Bi 13:8; Mateo 19:5, 6; Hebri Bi 13:4.\\n20 E be gbɔjɔɔ kaa nihi ma ha suɔmi kɛ bua jɔmi nɛ hi a gba si himi mi ngɛ ‘je nɛ mi wa’ nɛ ɔ mi. (2 Timoteo 3:1) Se ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, e ma nyɛ maa hi jã. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a hwu kɛ si ajuama bɔmi ní peepeehi nɛ pɔ he ngɛ je ɔ mi ɔ. Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi ɔ, wa maa kase bɔ nɛ hunomɛ kɛ yigbayihi ma plɛ kɛ wo a gba si himi ɔ mi he wami ha.\\n^ kk. 12 E ngɛ mi kaa e sa nɛ hunomɛ kɛ a yihi nɛ a ngɔ tɔmihi kɛ pa a sibi mohu lɛɛ, se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke nɔ ko je e yo aloo e huno se ɔ, huno ɔ aloo yo ɔ ngɛ he blɔ kaa e maa po gba a mi loo e be mi poe. (Mateo 19:9) Moo hyɛ munyu nɛ e yi ji, “Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ Deɔ Ngɛ Gba Mi Pomi kɛ Gba Jemi He” nɛ je kpo ngɛ Mawu Suɔmi womi ɔ ba fa 219-221 ɔ.\\nHuno nɛ ngɛ suɔmi ɔ kaseɔ Yesu Kristo. Huno nɛ ngɛ jã a mi mi jɔ, e be kpɛii nɛ e pee we e yo yi wu tso ní hulɔ. E jeɔ bumi, mi mi jɔmi, kɛ mi mi sami kpo kɛ haa e yo\\nYogbayo nɛ baa e he si ɔ peeɔ tue bumi kɛ haa Mawu nɛ e fĩɔ e huno se. Akɛnɛ e ngɛ bumi kɛ ha he blɔ nɛ Yehowa kɛ ha hunomɛ he je ɔ, e jeɔ e juɛmi kpo ngɛ sanehi a he mohu lɛɛ, se e peeɔ jã ngɛ he si bami mi. Ke e huno ɔ pee juɛmi ko nɛ ti si kɛ wui Mawu mlaahi, nɛ e bua jɔɛ he po ɔ, e bɔɔ mɔde kaa e ma fĩ e huno ɔ se.\\nWekuyi: Yehowa kɛ ní tsumi wo hunomɛ a dɛ kaa a hyɛ a weku ɔ nɔ. Wekuyi ɔ haa e weku mi bimɛ a he lo nya ní komɛ kaa niye ní, tade, kɛ hwɔ he. E nyɛɛɔ weku ɔ hɛ mi ngɛ jami mi ní peepeehi a mi hulɔ\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE January 2015","num_words":3748,"character_repetition_ratio":0.07,"word_repetition_ratio":0.018,"special_characters_ratio":0.313,"stopwords_ratio":0.508,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Fɔli: Nyɛ Tsɔse Nyɛ Bimɛ Ɔmɛ Konɛ A Sɔmɔ Yehowa | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Cakchiquel Cambodian Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kongo Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Venda Wayuunaiki Xhosa Zulu\\nMo Tsɔse O Bi ɔ Konɛ E Sɔmɔ Yehowa—Fã 1\\n‘Mawu nɔmlɔ ɔ nɛ o tsɔ ɔ, ha nɛ e ba tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa maa hɛɛ jokuɛ nyumuyo ɔ nɛ a ma fɔ ɔ ha.’—MANYADALI 13:8.\\nLAHI: 41, 6\\nKƐ O MA PLƐ KƐ KASE YESU SUHI NƐ NYƐƐ SE NƐ Ɔ KONƐ O KƐ YE BUA O BI Ɔ HA KƐƐ?\\nHe si bami.\\nNɔ́ se kɔmi.\\n1. Mɛni Manoa pee benɛ e ná le kaa e ma ba plɛ bitsɛ ɔ?\\nJINƐ Manoa kɛ e yo ɔ susu kaa a be nyɛe ma fɔ gblegbleegble. Kɛkɛ nɛ ligbi ko ɔ, Yehowa bɔfo ko ba de Manoa yo ɔ kaa e ma fɔ binyumu. Hyɛ bɔ nɛ enɛ ɔ maa pee lɛ nyakpɛ ha! Benɛ e bɔ e huno Manoa manye munyu nɛ ɔ, e huno ɔ bua jɔ wawɛɛ nitsɛnitsɛ. Se e huno ɔ susu nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa e pee kaa bitsɛ ɔ he wawɛɛ hulɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Israel bi fuu ngɛ ní yayamihi pee. Kɛ Manoa kɛ e yo ɔ ma plɛ kɛ tsɔse a binyumuyo ɔ ha kɛɛ konɛ e ná suɔmi kɛ ha Yehowa, nɛ e sɔmɔ lɛ? Manoa kpa Yehowa pɛɛ kaa e ha nɛ bɔfo ɔ nɛ kpale kɛ ba. E de ke: “I kpa mo pɛɛ, Mawu nɔmlɔ ɔ nɛ o tsɔ ɔ, ha nɛ e kpale ba wa ngɔ ekohu nɛ e ba tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa maa hɛɛ jokuɛ nyumuyo ɔ nɛ a ma fɔ ɔ ha.”—Manyadali 13:1-8\\n2. Mɛni e he hia nɛ o tsɔɔ o bimɛ, nɛ kɛ o ma plɛ kɛ pee jã kɛɛ? (Hyɛ daka nɛ ji “ O Baiblo Kaseli Nɛ E Sɛ Kaa O Fiɛ A He.”)\\n2 Ke fɔlɔ ji mo ɔ, eko ɔ, o maa nu Manoa sisi. Mo hu blɔ nya ní tsumi ngɛ o kuɛ nɔ kaa o maa ye bua o bimɛ konɛ a le Yehowa, nɛ a ná suɔmi ha lɛ. * (Hyɛ sisi ningma.) (Abɛ 1:8) Ke nyɛ ngɛ weku Mawu jami pee ɔ, o ma nyɛ maa ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a ya nɔ nɛ a kase Baiblo ɔ kɛ Yehowa he ní. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he hia nɛ o pee babauu pe Baiblo ɔ nɛ o kɛ o bimɛ maa kase daa otsi ɔ kɛkɛ. (Kane 5 Mose 6:6-9.) Mɛni hu ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o tsɔse o bimɛ nɛ a ná suɔmi kɛ ha Yehowa nɛ a sɔmɔ lɛ? Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi ɔ, wa ma susu nɔ hyɛmi níhi nɛ Yesu pee ɔ a he. E ngɛ mi kaa tsa pi bitsɛ ji Yesu mohu lɛɛ, se o ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je bɔ nɛ e plɛ kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ní nɛ e tsɔse mɛ ha a mi. Yesu suɔ mɛ nɛ e baa e he si. E kɔɔ nɔ́ se hulɔ. Lɔ ɔ tsɔɔ kaa e le bɔ nɛ e kaseli ɔmɛ nuɔ níhi a he ha, nɛ e le blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ ye bua mɛ. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ kase Yesu ha.\\nMOO SUƆ O BI Ɔ\\n3. Kɛ Yesu kaseli ɔmɛ plɛ kɛ le kaa Yesu suɔ mɛ ha kɛɛ?\\n3 Yesu pɔɔ e kaseli ɔmɛ demi kaa e suɔ mɛ. (Kane Yohane 15:9.) Jehanɛ se hu ɔ, e náa a he deka. (Marko 6:31, 32; Yohane 2:2; 21:12, 13) Pi ní pɛ nɛ Yesu tsɔɔ mɛ, e ji a huɛ hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɛ nɔ mi mami wawɛɛ kaa Yesu suɔ mɛ. Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu he?\\n4. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o bimɛ nɛ a na kaa o suɔ mɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 Mo de o bimɛ ɔmɛ kaa o suɔ mɛ, nɛ o ha nɛ a le kaa a he hia mo wawɛɛ. (Abɛ 4:3; Tito 2:4) Samuel nɛ e je Australia a de ke: “Benɛ i wɛ kulaa a, ye Papaa kaneɔ Ye Womi Nɛ Sɛɛɔ Baiblo Mi Sanehi ɔ kɛ tsɔɔ mi daa gbɔkuɛ. E haa sanehi nɛ i biɔ lɛ ɔ a heto, e fuaa mi, nɛ e fiɔɔ ye tsitsa he loko i hwɔɔ si. Benɛ i ba ná le kaa ye Papaa fɔli fua we lɛ nɛ a fiɔ we e tsitsa he ngɛ e jokuɛ mi ɔ, ye nya kpɛ ye he wawɛɛ! Se e bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e je suɔmi kpo ha mi. Enɛ ɔ ha nɛ imi hu i ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha lɛ, nɛ ke i ngɛ e kasa mi ɔ, i yi gbeye.” Moo ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ mɛ hu a nu he jã. Be fɛɛ be ɔ, mo de mɛ kaa o suɔ mɛ. Moo fua mɛ nɛ o fiɔ a tsitsa he. Mo ná a he deka nɛ o kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní, nyɛ bla kɛ ye ní, nɛ nyɛ bla kɛ je nyɛ hɛja hulɔ.\\n5, 6. (a) Akɛnɛ Yesu suɔ e kaseli ɔmɛ he je ɔ, mɛni e pee? (b) Mɛni blɔ nɔ e sa kaa o gu kɛ tsɔse o bimɛ?\\n5 Yesu de ke: “Nihi nɛ i suɔ mɛ ɔ, i kaa a hɛ mi, nɛ i gblaa a tue.” * (Hyɛ sisi ningma.) (Kpojemi 3:19) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e kaseli ɔmɛ sã nya si abɔ ngɛ nɔ nɛ ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ a kpɛti ɔ he. Yesu je we e nine ngɛ a he. Mohu ɔ, e to e tsui si ha mɛ nɛ e wo mɛ ga si abɔ. E jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ haa mɛ be fɛɛ be, nɛ e tsɔseɔ mɛ ngɛ he nɛ sa, ngɛ be nɛ sa mi.—Marko 9:33-37.\\nMoo je mi mi jɔmi mi kɛ tsɔse o bimɛ ngɛ he nɛ sa, ngɛ be nɛ sa mi\\n6 Akɛnɛ o suɔ o bimɛ ɔmɛ he je ɔ, o le kaa e sa nɛ o tsɔse mɛ. Be komɛ ɔ, nɔ́ kɛkɛ nɛ e he hia ji kaa o maa tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ ní peepee ko hi loo e hí. Se ke a bui tue hu nɛɛ? (Abɛ 22:15) Moo kase Yesu. Moo to o tsui si nɛ o ya nɔ nɛ o tsɔse mɛ, nɛ o tsɔɔ mɛ ní, nɛ o tsɔɔ mɛ blɔ, nɛ o dla mɛ. Moo je mi mi jɔmi mi kɛ tsɔse mɛ ngɛ he nɛ sa, ngɛ be nɛ sa mi. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Elaine nɛ e je South Africa a kai blɔ nɔ nɛ e fɔli gu kɛ tsɔse lɛ. Be tsuaa be ɔ, a tsɔɔ lɛ níhi nɛ a ngɛ blɔ hyɛe kaa e pee kɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa e pee jamɛ a ní ɔmɛ. Ke a de lɛ kaa ke e gbo tue ɔ, a maa gbla e tue ɔ, a yeɔ a munyu nɔ. Se e de ke: “A kɛ abofu gbla we ye tue kɔkɔɔkɔ, nɛ ke a ngɛ ye tue gblae hu ɔ, a tsɔɔ mi nɔ́ he je nɛ a ngɛ jã pee.” Enɛ ɔ he ɔ, be fɛɛ be ɔ, e le kaa e fɔli suɔ lɛ.\\nMOO BA O HE SI\\n7, 8. (a) Mɛni Yesu kaseli ɔmɛ kase ngɛ e sɔlemi ɔmɛ a mi? (b) Kɛ o sɔlemihi ma plɛ kɛ ye bua o bimɛ konɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ Mawu nɔ ha kɛɛ?\\n7 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa nu Yesu nɛ a ma ya gbe lɛ ɔ, e kpa e Tsɛ ɔ pɛɛ ke: “Tsaatsɛ! O nyɛɔ níhi tsuo peeɔ! I kpa mo pɛɛ, je amanehlu kplu nɛ ɔ kɛ ho; se kɛ̃ ɔ, pi bɔ nɛ i suɔ, se bɔ nɛ mo o suɔ.” (Marko 14:36) Mo susu bɔ nɛ Yesu kaseli ɔmɛ maa pee a ní ha be nɛ a nu sɔlemi nɛ ɔ nɛ Yesu sɔle ɔ he nɛ o hyɛ. A yɔse kaa e ngɛ mi kaa Yesu ye mluku mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, e deɔ e Tsɛ ɔ kaa e ye bua lɛ. Enɛ ɔ ha nɛ a kase kaa e sa nɛ mɛ hu a ba a he si nɛ a kɛ a hɛ nɛ fɔ Yehowa nɔ.\\nKe o bimɛ ɔmɛ nuɔ nɛ o deɔ Yehowa kaa e ye bua mo ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a kɛ a hɛ maa fɔ Yehowa nɔ\\n8 O bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa kase níhi fuu kɛ je bɔ nɛ o sɔleɔ haa a mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsa pi nɛ o ngɛ hlae nɛ o bimɛ nɛ a le bɔ nɛ a sɔleɔ ha a he je pɛ nɛ o sɔleɔ ngɛ mohu lɛɛ, se ke o bimɛ ɔmɛ nuɔ níhi nɛ o deɔ ke o ngɛ sɔlee ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a kɛ a hɛ maa fɔ Yehowa nɔ. Ke o ngɛ sɔlee ɔ, ko de Yehowa kaa e ye bua o bimɛ ɔmɛ pɛ, mohu ɔ, de lɛ kaa e ye bua mo nitsɛ hulɔ. Ana nɛ e je Brazil ɔ de ke: “Ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee kaa eko ɔ, ye na loo ye nɛ be he wami ɔ, ye fɔli ɔmɛ sɔlee ɔ ha Yehowa kaa e ye bua mɛ nɛ a da si himi ɔ nya, nɛ́ e ha mɛ juɛmi konɛ a nyɛ nɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Ke a kɛ haomi nɛ mi wa wawɛɛ ngɛ kpee po ɔ, a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ konɛ e ye bua mɛ. Enɛ ɔ ha nɛ i kase kaa ma ngɔ ye hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ.” Ke o bimɛ ɔmɛ nuɔ nɛ o deɔ Yehowa kaa e wo mo kã konɛ o nyɛ nɛ o ye nyɛ kpɔ mi bimɛ ɔmɛ odase, aloo konɛ o nyɛ nɛ o de o nitsumitsɛ ɔ nɛ e ha mo blɔ nɛ o ya kpokpa nɔ kpe ko ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a maa na kaa o kɛ o hɛ fɔɔ Yehowa nɔ kaa e ye bua mo, nɛ mɛ hu a maa pee jã.\\n9. (a) Mɛni blɔ nɔ Yesu gu kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa e sa nɛ a ba a he si nɛ a ko fo mɛ pɛ a nɔ́ mi? (b) Ke o baa o he si nɛ o fo we mo pɛ o nɔ́ mi ɔ, mɛni o bimɛ maa kase ngɛ mi?\\n9 Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa e sa nɛ a ba a he si nɛ a ko fo mɛ pɛ a nɔ́ mi, nɛ e pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha mɛ hulɔ. (Kane Luka 22:27.) E bɔfo ɔmɛ na kaa e kɛ níhi sã afɔle konɛ e nyɛ nɛ e sɔmɔ Yehowa nɛ e ye bua nihi, nɛ mɛ hu a kase kaa a maa pee jã. Mo hu o ma nyɛ maa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha o bimɛ. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Debbie nɛ e ngɛ bimɛ enyɔ ɔ de ke: “Ye huno ɔ ji asafo mi nɔkɔtɔma, nɛ ke e ngɛ be puɛe ngɛ nihi a he ɔ, e gba we ye nya. I le kaa be fɛɛ be nɛ wa weku ɔ hia lɛ ɔ, e náa deka kɛ haa wɔ.” (1 Timoteo 3:4, 5) Mɛni Debbie kɛ e huno Pranas a bimɛ ɔmɛ kase ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ a pee ha mɛ ɔ mi? Pranas tsɔɔ kaa, be fɛɛ be ɔ, a bimɛ ɔmɛ suɔ kaa a maa ye bua kɛ tsu ní ngɛ kpehi a sisi. A ngɛ bua jɔmi, a ná huɛmɛ kpakpahi, nɛ a suɔ kaa a maa hi nyɛmimɛ a kpɛti. Amlɔ nɛ ɔ, weku mi bimɛ ɔmɛ tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe nɛ a kɛ a he wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Ke o baa o he si nɛ o fo we mo pɛ o nɔ́ mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o bimɛ ɔmɛ maa kase kaa a maa je a tsui mi kɛ ye bua nihi.\\nMO KƆ NƆ́ SE\\n10. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu ngɔ nɔ́ se kɔmi kɛ tsu ní benɛ ni komɛ je Galilea ba ngɛ lɛ hlae ɔ?\\n10 Yesu kɔɔ nɔ́ se wawɛɛ. Tsa pi níhi nɛ nihi peeɔ ɔ pɛ he nɛ e susuɔ, mohu ɔ, e susuɔ nɔ́ he je nɛ a peeɔ jamɛ a ní ɔmɛ hu he. E le adesa tsui mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ligbi ko ɔ, ni komɛ je Galilea ba ngɛ lɛ hlae. (Yohane 6:22-24) E le kaa ngma he je nɛ a ngɛ lɛ hlae ɔ nɛ, se pi nɛ a ngɛ lɛ hlae nɛ e tsɔɔ mɛ ní. (Yohane 2:25) Yesu le a susumi. E to e tsui si kɛ dla a juɛmi nɛ e tsɔɔ mɛ tsakemihi nɛ e he hia kaa a pee.—Kane Yohane 6:25-27.\\nMoo ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a bua nɛ jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he (Hyɛ kuku 11)\\n11. (a) Kɛ o ma plɛ kɛ le bɔ nɛ o bimɛ ɔmɛ peeɔ a ní ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he ha kɛɛ? (b) Kɛ o ma plɛ kɛ ye bua o bimɛ konɛ a bua nɛ jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he ha kɛɛ?\\n11 E ngɛ mi kaa moo lɛɛ o li adesa tsui mi mohu, se o kɛ nɔ́ se kɔmi ma nyɛ ma tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa le bɔ nɛ o bimɛ ɔmɛ peeɔ a ní ngɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ he ha. O ma nyɛ ma bi o he ke, ‘Ke i kɛ ye bimɛ ɔmɛ ngɛ fiɛɛmi tso mi ɔ, anɛ nɔ́ pɛ nɛ a hyɛɛ blɔ ji be nɛ eko ɔ, wa ma hla he ko maa hi si ngɛ bɔɔ, konɛ waa ye ní nɛ waa nu ní lo?’ Ke o yɔse kaa o bimɛ a bua jɔɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he kpakpa ko ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o ye bua mɛ nɛ a bua nɛ jɔ he. Moo ngɔ ní tsumi nyafinyafi komɛ kɛ wo a dɛ konɛ a na kaa mɛ hu a he hia.\\n12. (a) Mɛni kɔkɔ Yesu bɔ e kaseli ɔmɛ? (b) Mɛni ha nɛ Yesu kaseli ɔmɛ hia kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ wawɛɛ ɔ?\\n12 Mɛni blɔ kpa ko hu nɔ Yesu kɛ nɔ́ se kɔmi tsu ní ngɛ? E le kaa ke nɔ ko tɔ̃ si kake ɔ, e ma nyɛ ma tɔ̃ tɔmi nguanguahi ngɛ lɔ ɔ se, nɛ e bɔ e kaseli ɔmɛ kɔkɔ ngɛ nɔ́ ko kaa jã a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, kaseli ɔmɛ le kaa ajuama bɔmi hí. Se Yesu bɔ mɛ kɔkɔ ngɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ ma ha nɔ ko maa bɔ ajuama a he. E de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ hyɛɛ yo, nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi. Ke o hiɔ nɔ hɛngmɛ haa nɛ o peeɔ yayami ɔ, hiaa nɛ o sake ngɔ fɔ he.” (Mateo 5:27-29) Yesu kaseli ɔmɛ hi Roma bi nɛ a je mi bami puɛ ɔ a kpɛti. Roma bi ɔmɛ hyɛɛ sinihi nɛ bɔmi nami ní peepeehi yaa nɔ ngɛ mi, nɛ a tuɔ munyu yayahi hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu je suɔmi mi nɛ e bɔ e kaseli ɔmɛ kɔkɔ konɛ a yu a he ngɛ níhi nɛ ma ha nɛ e maa ye ha mɛ kaa a maa pee nɔ́ nɛ da a he.\\n13, 14. Mɛni o maa pee kɛ ye bua o bimɛ konɛ a ko ngɔ ní yayahi kɛ je a hɛja?\\n13 Mo hu o ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ se kɔmi kɛ tsu ní konɛ o nyɛ nɛ o po o bimɛ a he piɛ nɛ a ko pee nɔ́ ko nɛ sɛ Yehowa hɛ mi. Aywilɛho sane ji kaa mwɔnɛ ɔ, jokuɛ tsɔwi po hyɛɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ ní kpahi nɛ sɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ o de o bimɛ ɔmɛ kaa e sɛ nɛ a hyɛ níhi nɛ sɛ. Se ní kpahi hu ngɛ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ po a he piɛ. Mo bi o he ke: ‘Anɛ ye bimɛ ɔmɛ le nɔ́ he je nɛ e ngɛ o slaa kaa a maa hyɛ ajuama bɔmi he fonihi lo? Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ a ma ná suɔmi kaa a maa hyɛ fonihi kaa jã? Anɛ bɔ nɛ i kɛ mɛ ngɛ ha a ha nɛ e yi ha mɛ kaa a ma de mi nɔ́ fɛɛ nɔ́ lo? Ke e pee mɛ kaa a hyɛ ajuama bɔmi he fonihi ɔ, anɛ a ma nyɛ ma de mi konɛ ma ye bua mɛ lo?’ Ke jokuɛwi ɔmɛ wɛ kulaa po ɔ, o ma nyɛ ma de mɛ ke: “Ke nyɛ na nɔ́ ko nɛ kɔɔ bɔmi nami he ngɛ Intanɛti ɔ nɔ nɛ e pee nyɛ kaa nyɛɛ hyɛ ɔ, i kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛ ba de mi. E ko pee nyɛ zo, nɛ nyɛ ko ye gbeye kaa nyɛ ma ba bi yemi kɛ buami ngɛ ye dɛ. I suɔ nɛ ma ye bua nyɛ.”\\n14 Ke mo nitsɛ o ngɛ níhi nɛ o kɛ ma je o hɛja hlae ɔ, mo susu bɔ nɛ o ma plɛ kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha o bimɛ ha a he saminya. Pranas nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “O ma nyɛ maa tu níhi fuu a he munyu, se o bimɛ ɔmɛ hyɛɛ níhi nɛ o peeɔ ɔ, nɛ a kaseɔ mo.” Ke o buɔ la kpakpahi tue, o kaneɔ womi kpakpahi, nɛ o hyɛɛ sini kpakpahi kɛ jeɔ o hɛja a, e ma nyɛ maa ye bua o bimɛ nɛ mɛ hu a maa pee jã.—Roma Bi 2:21-24.\\nYEHOWA MAA YE BUA MO\\n15, 16. (a) Mɛni he je nɛ o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua mo kɛ tsɔse o bimɛ ɔmɛ ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n15 Benɛ Manoa de Yehowa kaa e ye bua lɛ konɛ e pee fɔlɔ kpakpa a, mɛni ba? “Mawu bu Manoa gbi tue.” (Manyadali 13:9) Fɔli, Yehowa maa bu nyɛ hu nyɛ sɔlemi ɔmɛ tue. E maa ye bua nyɛ kɛ tsɔse nyɛ bimɛ ɔmɛ. E maa ye bua nyɛ konɛ nyɛ je suɔmi kpo, nɛ nyɛɛ ba nyɛ he si, nɛ nyɛ kɔ nɔ́ se.\\n16 Kaa bɔ nɛ Yehowa maa ye bua nyɛ kɛ tsɔse nyɛ bimɛ tsɔwi ɔmɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ e ma nyɛ maa ye bua nyɛ kɛ tsɔse nyɛ bimɛ nɛ a ye jeha 13 kɛ ya si 19 ɔ hulɔ. Yesu je suɔmi kɛ he si bami kpo, nɛ e kɔ nɔ́ se hulɔ. Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ nyɛ ma plɛ kɛ kase lɛ ha, konɛ nyɛɛ ye bua nyɛ bimɛ nɛ a ye kɛ je jeha 13 kɛ ya si 19 ɔ nɛ a sɔmɔ Yehowa a he.\\n^ kk. 2 Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ fɔli ma plɛ kɛ tsɔse a bimɛ nɛ a yi jeha 13 lolo konɛ a sɔmɔ Yehowa a he.\\n^ kk. 5 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa tsɔsemi ji blɔ tsɔɔmi, ní tsɔɔmi, nɔ dlami, nɛ be komɛ po ɔ, e kɔɔ tue gblami he. E sa nɛ fɔli nɛ a je mi mi jɔmi mi kɛ tsɔse a bimɛ ɔmɛ. E sɛ nɛ a ngɔ abofu kɛ tsɔse a bimɛ kɔkɔɔkɔ.\\nO Baiblo Kaseli Nɛ E Sɛ Kaa O Fiɛ A He\\nBEHI fuu ɔ, waa kɛ nihi kaseɔ womi nɛ ji Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? ɔ konɛ a le Yehowa nɛ a le Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔmɛ hulɔ. Waa kɛ mɛ kaseɔ womi nɛ ji “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi” ɔ konɛ a nyɛ nɛ a suɔ Yehowa kɛ e sisi tomi mlaa amɛ wawɛɛ.\\nO bimɛ ɔmɛ ji o Baiblo kaseli nɛ e sɛ kaa o fiɛ a he. E sa nɛ a kase Yehowa he ní, a suɔ lɛ, nɛ a nu nɔ́ nɛ e ngɛ hlae ngɛ a dɛ ɔ sisi. Enɛ ɔ he ɔ, o kɛ o bimɛ ɔmɛ nɛ kase Baiblo Tsɔɔmi womi ɔ, kɛ “Mawu Suɔmi” womi ɔ ke o huno ɔ loo o yo ɔ pi Yehowa sɔmɔlɔ po. (Abɛ 6:20) O ma nyɛ maa ngɔ níhi nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ kɛ Baiblo Tsɔɔmi womi ɔ kɛ ye bua o bimɛ tsɔwi ɔmɛ konɛ a susu níhi nɛ o ngɛ mɛ tsɔɔe ɔ he nɛ a le bɔ nɛ a kɛ ma tsu ní ha.—Yaa BIBLE TEACHINGS > TEENAGERS. * (Hyɛ sisi ningma.)\\n^ kk. 51 Fɔli ma nyɛ maa mwɔ a yi mi kpɔ kaa a kpɛti nɔ kake kɛ jokuɛwi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake maa kase womi enyɔ nɛ ɔmɛ ngɛ be kpa mi nɛ tsa pi a weku Mawu jami be.\\nMoo suɔ o bimɛ ɔmɛ: Mo de o bimɛ ɔmɛ kaa o suɔ mɛ. Ha nɛ a na kaa a he hia mo wawɛɛ. Mo ná a he deka nɛ o kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní, nyɛ bla kɛ ye ní, nɛ nyɛ bla kɛ je nyɛ hɛja. Moo je mi mi jɔmi mi nɛ o to o tsui si kɛ tsɔse mɛ\\nMoo ba o he si: Ke o kɛ o bimɛ ngɛ sɔlee ɔ, ha nɛ a nu kaa o ngɛ Yehowa yemi kɛ buami bie. Lɔ ɔ ma ha nɛ a maa na kaa o kɛ o hɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ mɛ hu a maa pee jã. Ke o fo we mo pɛ o nɔ́ mi, nɛ o bɔɔ mɔde wawɛɛ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, nɛ o yeɔ bua nihi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o bimɛ ɔmɛ hu maa ba a he si\\nMo kɔ nɔ́ se: Ko susu níhi nɛ o bimɛ peeɔ ɔ pɛ he, mohu ɔ, mo susu nɔ́ he je nɛ a peeɔ jamɛ a ní ɔmɛ ɔ hu he. Bɔɔ mɔde nɛ o le bɔ nɛ e peeɔ mɛ ha tutuutu. Mo susu si himihi nɛ ke a ya je mi ɔ, e maa ye ha mɛ kaa a maa pee nɔ́ nɛ da a he, konɛ o ye bua mɛ nɛ a yu a he ngɛ jamɛ a si himi ɔmɛ a he. Moo le kaa o bimɛ ɔmɛ maa kase níhi nɛ o peeɔ ɔ","num_words":3807,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.033,"special_characters_ratio":0.306,"stopwords_ratio":0.488,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kaahã Wiemɔ Hee ni Okaseɔ lɛ Fite Okɛ Yehowa teŋ Wekukpaa Lɛ | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Acholi Afrikaans Albania Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Angola Mumuii Awiemɔ Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Australia Mumuii Awiemɔ Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Blɔfo Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Croatia Czech Dangme Denmark Digor Dutch Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Estonia Ewe Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon French French Mumuii Awiemɔ Ga Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Guarani Gujarat Gun Hausa Hebri Hela Hiligaynon Hindi Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Ibanag Iceland Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvia Lhukonzo Lingala Lithuania Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mbunda Mexico Mumuii Awiemɔ Mingrelian Mixe Mongolia Moore Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigerian Pidgin Norway Nzema Okpe Oromo Ossetia Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuii Awiemɔ Persia Peru Mumuii Awiemɔ Pidgin (Cameroon) Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal Portugal Mumuii Awiemɔ Punjabi Quechua (Bolivia) Romania Runyankore Russia Russia Mumuii Awiemɔ Samoa Sango Sepedi Serbia Serbia (Roma) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tok Pisin Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Urdu Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vietnam Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuii Awiemɔ Zulu\\n“Mikɛ owiemɔ lɛ eto mitsui mli.”—LALA 119:11.\\nLALAI: 142, 92\\nMɛni ye ebua Daniel kɛ mɔ ni ŋma Lala 119 lɛ koni wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli akagbɔjɔ?\\nMɛni baaye abua mɛi ni sɔmɔɔ yɛ asafoi ni wieɔ wiemɔ kroko lɛ amli lɛ koni wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli akagbɔjɔ?\\nMɛɛ gbɛ nɔ fɔlɔi baanyɛ aye abua amɛbii lɛ ni wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli aya nɔ awa be ni amɛsɔmɔɔ yɛ asafo ko ni wieɔ wiemɔ kroko lɛ mli?\\n1-3. (a) Mɛni esa akɛ wɔhã ehe ahia wɔ fe nibii krokomɛi fɛɛ? (b) Mɛɛ naagbai mɛi ni miikase wiemɔ hee lɛ kɛkpeɔ? Ni mɛɛ sanebimɔi enɛ teɔ lɛ shi? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\nŊMƐNƐ lɛ, Yehowa Odasefoi babaoo kɛ hiɛdɔɔ miishiɛ sane kpakpa lɛ amɛmiihã “gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ” yɛ “jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ weku fɛɛ weku, kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ” mli, taakɛ Yehowa egba lɛ pɛpɛɛpɛ. (Kpoj. 14:6) Nyɛmimɛi komɛi miisɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi, ni mɛi komɛi hu efã kɛtee hei ni hiamɔ da yɛ. Mɛi krokomɛi hu yɛ amɛmaŋ lɛ mli nɔŋŋ, shi amɛkɛ asafo ko ni wieɔ wiemɔ kroko lɛ miisɔmɔ. Bei pii lɛ, ehe bahiaa ni nyɛmimɛi ni yɔɔ shihilɛi nɛɛ amli lɛ akase wiemɔ kroko.\\n2 Nyɔŋmɔ tsuji ji wɔ, no hewɔ lɛ esa akɛ wɔ fɛɛ wɔhã wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ, kɛ agbɛnɛ hu, wɔweku lɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ he ahia wɔ fe nibii krokomɛi fɛɛ. (Mat. 5:3) Kɛ̃lɛ, akɛni wɔbɛ dekã kwraa hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, ewaa kɛhãa wɔ akɛ wɔbaafee aŋkro nikasemɔ ni mɔɔ shi. Shi yɛ naagba nɛɛ sɛɛ lɛ, naagbai krokomɛi hu yɛ ni wɔnyɛmimɛi ni miisɔmɔ yɛ asafoi ni ewieee amɛmaŋ wiemɔ lɛ amli lɛ kɛkpeɔ.\\n3 Esa akɛ amɛkase wiemɔ hee lɛ, shi yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, esa akɛ amɛya nɔ amɛkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ. (1 Kor. 2:10) No hewɔ lɛ, kɛyashi amɛbaanu asafo ni amɛtee mli lɛ wiemɔ lɛ jogbaŋŋ lɛ, mɛni baaye abua amɛ ni amɛlɛ amɛhe yɛ mumɔŋ? Ni kɛ́ amɛyɛ bii lɛ, te amɛbaafee tɛŋŋ amɛdu Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ amɛwo amɛbii lɛ atsui mli?\\nNƆ KO NI BAANYƐ AHÃ WEKUKPAA NI YƆƆ WƆ KƐ YEHOWA TEŊ LƐ MLI AGBƆJƆ\\n4. Mɛni ji nɔ kome ni baanyɛ ahã wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli agbɔjɔ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.\\n4 Ewa akɛ wɔbaanu Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ shishi jogbaŋŋ kɛ́ aagbala mli aahã wɔ yɛ wiemɔ ko ni wɔnuuu jogbaŋŋ lɛ mli, ni enɛ baanyɛ ahã wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli agbɔjɔ. Be ni Nehemia ku esɛɛ eba Yerusalem lɛ, ena nɔ ko ni gba enaa waa. Eyɔse akɛ Yudafoi ni ejɛ nomŋɔɔ mli amɛba lɛ ateŋ mɛi komɛi abii nuuu Hebri jogbaŋŋ. (Kanemɔ Nehemia 13:23, 24.) Enɛ hewɔ lɛ, gbekɛbii nɛɛ nuuu Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ shishi jogbaŋŋ, ni enɛ esa wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa kɛ ewebii lɛ ateŋ lɛ he.—Neh. 8:2, 8.\\n5, 6. Mɛni nyɛmimɛi ni miisɔmɔ yɛ asafoi ni ewieee amɛmaŋ wiemɔ lɛ amli lɛ ateŋ mɛi komɛi eyɔse? Ni mɛni kɛ naagba nɛɛ baa?\\n5 Nyɛmimɛi ni miisɔmɔ yɛ asafoi ni ewieee amɛmaŋ wiemɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɛi komɛi eyɔse akɛ, amɛbii lɛ nyaaa Yehowa sɔɔmɔ lɛ he tamɔ tsutsu lɛ. Akɛni gbekɛbii lɛ nuuu nibii ni awieɔ yɛ asafoŋ kpeei lɛ ashishi lɛ shishi jogbaŋŋ hewɔ lɛ, nibii ni akaseɔ lɛ etaaa amɛtsuiŋ. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Pedro, ni kɛ eweku lɛ fã kɛjɛ South America kɛtee Australia lɛ wie akɛ: “Esa akɛ nibii ni wɔkaseɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ abote wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ ni ená wɔnɔ hewalɛ.”—Luka 24:32.\\n6 Kɛ́ wɔkane nii yɛ wɔmaŋ wiemɔ mli lɛ, etaa wɔtsuiŋ waa fe kɛ́ wɔkane yɛ wiemɔ kroko mli. Kɛfata he lɛ, ewa akɛ wɔkɛ mɛi baagba sane kɛji wɔnuuu amɛwiemɔ lɛ jogbaŋŋ, ni enɛ baanyɛ ahã wɔna Yehowa sɔɔmɔ lɛ akɛ jatsu, ni ekolɛ ebaaje wɔtsine po. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiisɔmɔ yɛ asafo ko ni ewieee wɔmaŋ wiemɔ lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔhã wɔhiɛ ahi wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ nɔ, ni wɔfee nibii ni baahã emli aya nɔ awa.—Mat. 4:4.\\nAMƐHÃAA WEKUKPAA NI YƆƆ AMƐ KƐ YEHOWA TEŊ LƐ MLI AGBƆJƆ\\n7. Mɛɛ gbɛ nɔ Babilonbii lɛ bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛkɛ amɛjamɔ kɛ amɛkusum baafi Daniel nɔ?\\n7 Be ni amɔ Daniel kɛ enanemɛi lɛ kɛtee Babilon lɛ, Babilonbii lɛ bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛkɛ amɛjamɔ kɛ amɛkusum baafi amɛnɔ. No hewɔ lɛ, ‘atsɔɔ amɛ Kaldeamɛi awiemɔ’ lɛ, ni ahã amɛ Babilonbii agbɛ́i. (Dan. 1:3-7) Gbɛ́i ni awo Daniel lɛ kɛ Babilonbii lɛ anyɔŋmɔ ni amɛshwɛɛɛ ehe kwraa ni atsɛɔ lɛ Bel lɛ yɛ tsakpãa. Eeenyɛ efee akɛ, no mli lɛ Maŋtsɛ Nebukadnezar miitao ni Daniel ana akɛ, Babilonbii lɛ anyɔŋmɔ lɛ he wa fe Yehowa, Daniel Nyɔŋmɔ lɛ.—Dan. 4:8.\\n8. Be ni akɛ Daniel tee maŋsɛɛ lɛ, mɛni efee koni wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ mli akagbɔjɔ?\\n8 Daniel “kpɛ mli yɛ etsui mli” akɛ ekɛ Babilon maŋtsɛ lɛ niyenii lɛ “buleŋ ehe.” (Dan. 1:8) Etee nɔ ekase “woji lɛ,” ni ji woji krɔŋkrɔŋi ni aŋmala yɛ emaŋ wiemɔ lɛ mli lɛ, ni enɛ hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ eyɛ maŋsɛɛ moŋ nɛ, shi wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ fiteee. (Dan. 9:2) Be ni ehi Babilon afii 70 sɛɛ po lɛ, atee nɔ atsɛ lɛ kɛ e-Hebri gbɛ́i Daniel lɛ.—Dan. 5:13.\\n9. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ná mɔ ni ŋma Lala 119 lɛ nɔ hewalɛ?\\n9 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ waje mɔ ni ŋma Lala 119 lɛ koni enyɛ efi shi. Eyɛ mli akɛ maŋtsɛwe lɛ mli bii komɛi ye ehe fɛo moŋ, shi etee nɔ efee nɔ ni ja. (Lala 119:23, 61) Ekɛ Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ to etsui mli, ni no ná enɔ hewalɛ waa.—Kanemɔ Lala 119:11, 46.\\nYAA NƆ OFEE NIBII NI BAAHÃ WEKUKPAA NI YƆƆ OKƐ YEHOWA TEŊ LƐ MLI AWA\\n10, 11. (a) Kɛ́ wɔmiikase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, mɛɛ oti esa akɛ wɔkɛma wɔhiɛ? (b) Mɛni baaye abua wɔ koni wɔnyɛ wɔfee nakai? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.\\n10 Ekolɛ wɔyɛ asafoŋ sɔ̃i, kɛ sɔ̃i krokomɛi babaoo ni esa akɛ wɔtsu he nii. Kɛ̃lɛ, esa akɛ wɔhe be kɛkase nii akɛ aŋkroaŋkroi ni wɔfee weku jamɔ. (Efe. 5:15, 16) Kɛ́ wɔmiikase nii lɛ, mɛɛ oti esa akɛ wɔkɛma wɔhiɛ? Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔkɛ saji ahetoo taomɔ, loo baafai abɔ ni wɔtaoɔ wɔkase lɛ baafee oti titri ni ma wɔhiɛ lɛ, esa akɛ wɔhã nɔ ni wɔkaseɔ lɛ aná wɔnɔ hewalɛ koni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa.\\n11 Kɛ́ wɔsusu bɔ ni nɔ ni wɔkaseɔ lɛ baaye abua mɛi krokomɛi lɛ he, shi wɔsusuuu bɔ ni wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔbaaná he sɛɛ lɛ he lɛ, nɔ ni wɔkaseɔ lɛ náŋ wɔnɔ hewalɛ. (Fil. 1:9, 10) Nɔ kome ni esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ ji akɛ, kɛ́ wɔmiisaa wɔhe kɛhã shiɛmɔ loo asafoŋ kpeei, aloo wɔmiikase asaimɛnt loo maŋshiɛmɔ ko lɛ, bei pii lɛ, wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ eyaaa bɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔbaaná he sɛɛ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiitao ni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa lɛ, esa akɛ wɔhe be ni wɔkase nii wɔhã wɔ diɛŋtsɛ wɔhe. Etamɔ mɔ ko ni miihoo nii eehã mɛi. Ebaasa niyenii lɛ naa. Shi kɛ́ lɛ diɛŋtsɛ lɛ eheee be ni ebaaye nii lɛ, enáŋ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, ejaakɛ esoro ni oosa onaa, ni esoro ni ooye nii.\\n12, 13. Mɛni hewɔ mɛi pii heɔ be kɛkaseɔ Biblia lɛ yɛ amɛmaŋ wiemɔ mli lɛ?\\n12 Mɛi ni miisɔmɔ yɛ asafoi ni ewieee amɛmaŋ wiemɔ lɛ amli lɛ ateŋ mɛi pii ena akɛ, sɛɛnamɔ yɛ he akɛ amɛbaakase Biblia lɛ daa yɛ ‘amɛmaŋ wiemɔ’ lɛ mli. (Bɔf. 2:8) Maŋsɛɛ sɔɔlɔi po le akɛ, kɛ́ amɛkɛɛ amɛkɛ amɛhiɛ baafɔ̃ nibii ni amɛnuɔ yɛ asafoŋ kpeei ashishi lɛ pɛ anɔ lɛ, amɛhemɔkɛyeli lɛ mli baagbɔjɔ.\\n13 Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Alain ni kɛ aaafee afii kpaanyɔ ekase Persia wiemɔ lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mikase nibii ni abaasusu he yɛ asafoŋ kpeei lɛ ashishi lɛ yɛ Persia wiemɔ lɛ mli lɛ, etamɔ nɔ ni mikɛ mijwɛŋmɔ yaa wiemɔ lɛ diɛŋtsɛ nɔ, moŋ fe nɔ ni mikaseɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, jeee be fɛɛ be nɔ ni mikaseɔ lɛ náa minɔ hewalɛ, ni no hewɔ miheɔ be kɛkaseɔ Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji krokomɛi lɛ yɛ mimaŋ wiemɔ lɛ mli lɛ.”\\nHÃ ANƆKWALE LƐ ASHƐ OBII LƐ ATSUI HE\\n14. Mɛni esa akɛ fɔlɔi afee? Ni mɛni hewɔ?\\n14 Esa akɛ fɔlɔi ni ji Kristofoi lɛ adu Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ amɛwo amɛbii lɛ atsui kɛ amɛjwɛŋmɔ mli. Nyɛminuu Serge kɛ eŋa Muriel ni kɛ afii etɛ kɛ sɛɛ hi asafo ko ni ewieee amɛmaŋ wiemɔ lɛ mli lɛ wie akɛ, ebashɛ he ko ni amɛbinuu, ni no mli lɛ eye afii 17 lɛ, nyaaa Yehowa sɔɔmɔ lɛ he dɔŋŋ. Muriel wie akɛ: “Ewoɔ emli la akɛ ebaayashiɛ yɛ wiemɔ kroko mli, shi be ko ni eho be ni eshiɛɔ yɛ emaŋ wiemɔ ni ji French lɛ mli lɛ, esumɔɔ shiɛmɔyaa waa.” Serge kɛfata he akɛ: “Be ni wɔna akɛ shihilɛ lɛ hãaa wɔbinuu lɛ aya ehiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, wɔku wɔsɛɛ kɛtee wɔtsutsu asafo lɛ mli.”\\nFɔlɔi, nyɛdua Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nyɛwoa nyɛbii lɛ atsui mli (Kwɛmɔ kuku 14, 15)\\n15. (a) Mɛni baaye abua fɔlɔi ni amɛna kɛji ehe baahia ni amɛku amɛsɛɛ ni amɛkɛ asafo ko ni wieɔ wiemɔ ni amɛbii lɛ nuɔ jogbaŋŋ lɛ ayasɔmɔ? (b) Mɛɛ gbɛtsɔɔmɔ Yehowa kɛhãa fɔlɔi yɛ 5 Mose 6:5-7 lɛ?\\n15 Mɛni baaye abua fɔlɔi ni amɛna kɛji ehe baahia ni amɛku amɛsɛɛ ni amɛkɛ asafo ko ni wieɔ wiemɔ ni amɛbii lɛ nuɔ jogbaŋŋ lɛ ayasɔmɔ? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ amɛbi amɛhe akɛ, ‘Kɛjɛ be ni wɔtee nɛɛ, ani wɔnáa dekã kɛ hewalɛ bɔ ni sa kɛtsɔɔ wɔbii lɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ wiemɔ hee lɛ?’ Nɔ ni ji enyɔ lɛ, esa akɛ amɛkwɛ kɛji amɛbii lɛ nyaa shiɛmɔyaa, asafoŋ kpeei yaa, kɛ sɔɔmɔ ni amɛsɔmɔɔ yɛ asafo ni wieɔ wiemɔ kroko mli lɛ he lolo. Kɛ́ fɔlɔi susu saji nɛɛ ahe lɛ, ekolɛ amɛbaana akɛ, ehe baahia ni amɛku amɛsɛɛ ni amɛkɛ asafo ko ni wieɔ wiemɔ ni amɛbii lɛ nuɔ jogbaŋŋ lɛ ayasɔmɔ. Sɛɛ mli kɛ́ gbekɛbii lɛ anane mɔ shi yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ, ekolɛ amɛbaanyɛ amɛkɛ asafo ko ni ewieee amɛmaŋ wiemɔ lɛ ayasɔmɔ ekoŋŋ.—Kanemɔ 5 Mose 6:5-7.\\n16, 17. Mɛni fɔlɔi komɛi efee koni wekukpaa ni yɔɔ amɛbii lɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ akafite?\\n16 Fɔlɔi komɛi etao gbɛi ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛtsɔɔ amɛbii lɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yɛ amɛmaŋ wiemɔ lɛ mli be ni amɛsɔmɔɔ yɛ asafo loo kuu ko ni wieɔ wiemɔ kroko lɛ mli. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Charles, ni kɛ kuu ko ni wieɔ Lingala lɛ miisɔmɔ lɛ yɛ biyei etɛ. Ebi nukpa lɛ eye afii 13, ni naagbee mɔ lɛ eye afii 9. Ewie akɛ: “Wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔkɛ wɔbii lɛ baakase Biblia lɛ ni wɔkɛ amɛ afee weku jamɔ yɛ wɔmaŋ wiemɔ lɛ mli.” Shi nyɛmi nuu nɛɛ kɛ eŋa lɛ to gbɛjianɔ kɛhã Lingala kasemɔ hu, ni amɛfee lɛ bɔ ni gbekɛbii lɛ baaná he miishɛɛ.\\nBɔɔ mɔdɛŋ ni okase wiemɔ hee lɛ ni ohã saji ahetoo (Kwɛmɔ kuku 16, 17)\\n17 Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Kevin lɛ yɛ biyei enyɔ, ni ekɛ eweku lɛ fɛɛ miisɔmɔ yɛ asafo ko ni ewieee amɛmaŋ wiemɔ lɛ mli. Ebiyei lɛ ateŋ mɔ kome eye afii kpaanyɔ, ni mɔ kroko lɛ eye afii enumɔ. Akɛni amɛnuuu nibii ni awieɔ yɛ asafoŋ kpeei lɛ ashishi lɛ shishi jogbaŋŋ hewɔ lɛ, eto gbɛjianɔ koni etsɔɔ amɛ Yehowa he nii. Ewie akɛ: “Mi kɛ miŋa lɛ kɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kase nii yɛ wɔmaŋ wiemɔ ni ji French lɛ mli. Kɛfata he lɛ, wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, wɔbaaya asafoŋ kpee shi kome yɛ asafo ko ni wieɔ French lɛ mli. Agbɛnɛ hu, wɔto gbɛjianɔ koni wɔya kpeei wuji ni afeɔ yɛ wɔmaŋ wiemɔ lɛ mli lɛ.”\\n18. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Romabii 15:1, 2 lɛ baanyɛ aye abua bo ni ofee nɔ ni baaye abua obii lɛ? (b) Mɛɛ ŋaawoi fɔlɔi komɛi kɛhã? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa ni yɔɔ sane lɛ naagbee lɛ.)\\n18 Eji weku fɛɛ weku sɔ̃ akɛ amɛbaakwɛ nɔ ni kɛ́ amɛfee lɛ, ebaaye ebua amɛbii lɛ ni amɛya nɔ amɛsɔmɔ Yehowa. (Gal. 6:5) Nyɛmiyoo Muriel ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ, eyɛ mli akɛ no mli lɛ ekɛ ewu lɛ fɛɛ miisumɔ ni amɛya nɔ amɛsɔmɔ yɛ asafo hee lɛ mli moŋ, shi amɛkɛ no shã afɔle koni amɛbinuu lɛ anyɛ aya ehiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. (Kanemɔ Romabii 15:1, 2.) Serge kɛɛ enuɔ he akɛ amɛkpɛ yiŋ ni ja. Ewie akɛ: “Be ni wɔku wɔsɛɛ kɛtee asafo ni wieɔ French lɛ mli lɛ, wɔbi lɛ tee ehiɛ oyayaayai ni abaptisi lɛ. Amrɔ nɛɛ, eesɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ, ni eekwɛ kɛji ebaanyɛ eyasɔmɔ yɛ kuu ko ni wieɔ wiemɔ kroko lɛ mli!”\\nOKƐ NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ ATO OTSUIŊ\\n19, 20. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ?\\n19 Yehowa sumɔɔ gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ, ni no hewɔ ehã atsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛtee wiemɔi ohai abɔ mli lɛ. Eesumɔ ni mɔ fɛɛ mɔ aná “anɔkwale lɛ he nilee krɔŋŋ lɛ.” (1 Tim. 2:4) Ele akɛ, kɛ́ wɔkase Biblia lɛ yɛ wiemɔ ni wɔnuɔ jogbaŋŋ lɛ mli lɛ, wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ lɛ teŋ lɛ mli baawa waa.\\n20 Ekɔɔɔ he eko shihilɛ mli ni wɔyɔɔ lɛ, esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ, wɔhaŋ nɔ ko nɔ ko afite wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ. Nɔ kome ni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔfee nakai ji, ni wɔbaakase Biblia lɛ yɛ wiemɔ ni wɔnuɔ jogbaŋŋ lɛ mli. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua wɔweku lɛ ni amɛ hu amɛhã wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa, ni no baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ waa.—Lala 119:11.\\n^ (kuku 5) Atsake mɛi lɛ agbɛ́i.\\n^ (kuku 18) Kɛ́ ootao Biblia mli shishitoo mlai ni baaye abua oweku lɛ, kwɛmɔ sane ni ji, “Gbekɛbii Atsɔsemɔ yɛ Maŋsɛɛ—Emli Naagbai kɛ Sɛɛnamɔi” ni je kpo yɛ October 15, 2002, Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.","num_words":2560,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.031,"special_characters_ratio":0.236,"stopwords_ratio":0.054,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Samuel Ya Nɔ Nɛ E Pee Nɔ́ Nɛ Da | Tsɔɔ O Bimɛ Ní\\nNya Blimi Munyu\\nLaami Sane Ko Nɛ Wa Bua Jɔ Kaa Wa Le\\nRebeka Suɔ Nɛ E Ha Yehowa Bua Nɛ Jɔ\\nRahab He Yehowa Ye\\nE Ha Nɛ E Papaa Kɛ Yehowa Ná Bua Jɔmi\\nSamuel Ya Nɔ Nɛ E Pee Nɔ́ Nɛ Da\\nDavid Yi Gbeye\\nAnɛ E Peeɔ Mo Kaa O Be Nɔ Ko, Nɛ O Yeɔ Gbeye Lo?\\nYosia Kɛ Huɛmɛ Kpakpahi Bɔ\\nYeremia Kpa We Yehowa He Munyu Tumi\\nYesu Bu Tue Be Tsuaa Be\\nA Ngma Yesu He Munyu\\nPaulo Nyɛmiyo Bi Ko Pee Kã\\nTimoteo Suɔ Kaa E Maa Ye Bua Nihi\\nMatsɛ Yemi Nɛ Maa Ye Zugba a Tsuo Nɔ\\nTsɔɔ O Bimɛ Ní\\nKANE NGƐ Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Ahanta Ajië Albanian Altai Alur Amharic Arabic Armenian Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bomu Boulou Bulgarian Bété Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chokwe Chol Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgian German Gitonga Greek Greenlandic Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gujarati Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Irish Isoko Italian Japanese Javanese Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Lovari Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mandjak Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Ngabere Ngangela Nias Nicobarese Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyungwe Nzema Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pemon Pennsylvania German Piaroa Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Rapa Nui Rarotongan Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sarnami Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Serer Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tiv Tlapanec Toba Tojolabal Tok Pisin Tongan Toraja Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Tuvinian Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Wolof Xhosa Xârâcùù Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nNÍ KASEMI 5\\nKɛ je be nɛ Samuel ji jokuɛyo ɔ, e ya hi kpe he bo tsu ɔ, he nɛ a jaa Yehowa ngɛ ɔ, nɛ e tsu ní ngɛ lejɛ ɔ. O le bɔnɛ pee ha nɛ Samuel ya hi kpe he bo tsu ɔ lo? Mo ha nɛ waa kase Samuel yayo Hana he ní kekle.\\nHana hla bi hluu, se e fɔ we eko. Enɛ ɔ he ɔ, e sɔle kɛ kpa Yehowa pɛɛ kaa e ye kɛ bua lɛ. Hana wo Yehowa si kaa ke e fɔ binyumu ɔ, e ma ha nɛ e ya hi sɔlemi we ɔ nɛ e tsu ní ngɛ lejɛ ɔ. Yehowa bu e sɔlemi ɔ tue nɛ e fɔ binyumu. E wo lɛ biɛ ke Samuel. Nɛ kaa bɔnɛ Hana wo si ɔ, benɛ Samuel ye maa pee jeha etɛ loo eywiɛ ɔ, e kɛ lɛ ho kpe he bo tsu ɔ mi ya konɛ Samuel ya sɔmɔ Mawu ngɛ lejɛ ɔ.\\nEli ji osɔfo nɔkɔtɔma ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi. E bimɛ nyumuhi enyɔ hu tsuɔ ní ngɛ lejɛ ɔ. Mo kai kaa kpe he bo tsu ɔ ji he nɛ a jaa Mawu ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ nihi nɛ a pee ní kpakpahi ngɛ lejɛ ɔ. Se Eli binyumu ɔmɛ peeɔ ní yayamihi. Samuel na níhi nɛ a ngɛ pee ɔ. O susu kaa Samuel pee ní yayamihi kaa bɔnɛ Eli binyumu ɔmɛ pee ɔ lo?​— Dɛbi, e ya nɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ da kaa bɔnɛ e fɔli ɔmɛ tsɔɔ lɛ ɔ.\\nMɛni nɛ e sa kaa Eli ko pee e binyumu enyɔ ɔmɛ?​— E sa nɛ e ko gbla a tue. E sɛ nɛ e ko ha mɛ blɔ nɛ a tsu ní ngɛ Mawu we ɔ hu. Se Eli pee we jã, lɔɔ he ɔ, Yehowa mi mi fu e kɛ e binyumu enyɔ ɔmɛ. Yehowa pee e juɛmi kaa e maa gbla a tue.\\nSamuel de Eli nɔ́ nɛ Yehowa de lɛ ɔ\\nLigbi ko nyɔ mi benɛ Samuel hwɔɔ si ɔ, e nu nɛ nɔ ko ngɛ lɛ tsɛɛ ke: ‘Samuel!’ E tu fo kɛ ho Eli ngɔ ya, se Eli de lɛ ke: ‘I tsɛ we mo.’ Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ si etɛ. Si etɛne ɔ se ɔ, Eli de Samuel kaa ke e nu gbi ɔ ekohu ɔ, e de ke: ‘I kpa mo pɛɛ, Yehowa, moo tu munyu; I ngɛ mo tue bue.’ Enɛ ɔ he ɔ, Samuel pee jã. Kɛkɛ nɛ Yehowa de Samuel ke: ‘Mo de Eli kaa ma gbla e weku ɔ tue ngɛ ní yayamihi nɛ a pee ɔ he.’ O susu kaa e he wɛ ha Samuel kaa e maa tu munyu nɛ ɔ kɛ tsɔɔ Eli lo?​— Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he wa ha lɛ. E ngɛ mi kaa Samuel ye gbeye mohu lɛɛ, se e pee nɔ́ nɛ Yehowa de lɛ kaa e pee ɔ. Nɔ́ nɛ Yehowa de ɔ ba mi. A gbe Eli binyumuhi enyɔ ɔmɛ, nɛ Eli hu gbo.\\nSamuel pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ. E na nɛ nihi ngɛ ní yayamihi pee, se lɛɛ e pee nɔ́ nɛ da. Mo nɛɛ? O maa pee kaa Samuel nɛ o ya nɔ nɛ o pee nɔ́ nɛ da lo? Ke o pee jã a, o ma ha nɛ Yehowa kɛ o fɔli a bua maa jɔ.\\nKANE NGƐ O BAIBLO Ɔ MI\\n1 Samuel 2:22-26; 3:1-21\\nMɛni si Samuel yayo wo Yehowa?\\nMɛni Samuel na nɛ Eli bi ɔmɛ a hii pee ngɛ kpe he bo tsu ɔ?\\nMɛni Yehowa de Samuel kaa e pee?\\nMɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa Samuel pee nɛ wa ma nyɛ maa kase?","num_words":1117,"character_repetition_ratio":0.046,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.222,"stopwords_ratio":0.296,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.996,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yosia Kɛ Huɛmɛ Kpakpahi Bɔ | Tsɔɔ O Bimɛ Ní\\nKANE NGƐ Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Ahanta Ajië Albanian Altai Alur Amharic Arabic Armenian Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bomu Boulou Bulgarian Bété Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chokwe Chol Chopi Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Diola Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgian German Gitonga Greek Greenlandic Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gujarati Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Irish Isoko Italian Japanese Javanese Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Lovari Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mandjak Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Ngabere Ngangela Nias Nicobarese Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyungwe Nzema Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pemon Pennsylvania German Piaroa Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Rapa Nui Rarotongan Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sarnami Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Serer Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tiv Tlapanec Toba Tojolabal Tok Pisin Tongan Toraja Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Tuvinian Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Wolof Xhosa Xârâcùù Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nNÍ KASEMI 8\\nO susu kaa e he wa kaa o maa pee nɔ́ nɛ da lo?— Nihi fuu susuɔ jã. Baiblo ɔ de wɔ kaa e he wa ha jokuɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Yosia kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. Se e kɛ huɛmɛ kpakpahi bɔ nɛ a ye bua lɛ. Ha nɛ waa kase Yosia kɛ e huɛmɛ ɔmɛ a he ní.\\nA tsɛɛ Yosia papaa ke Amon, nɛ e ye matsɛ ngɛ Yuda. Amon ji nɔmlɔ yaya, nɛ e ja amagahi. Benɛ Yosia papaa gbo ɔ, Yosia ba pee Yuda matsɛ. Se, e ye jeha kpaanyɔ pɛ! O susu kaa e pee ní yayamihi kaa e papaa a lo?— Dɛbi, e pee we jã!\\nZefania bɔ ni ɔmɛ kɔkɔ kaa a ko ja amagahi\\nBenɛ Yosia ji jokuɛyo po ɔ, e suɔ kaa e maa bu Yehowa tue. Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a suɔ Yehowa pɛ nɛ e kɛ pee e huɛmɛ. Nɛ a ye bua lɛ nɛ e pee nɔ́ nɛ da. Mɛnɔmɛ ji e huɛmɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ?\\nE huɛmɛ ɔmɛ a ti nɔ kake ji Zefania. Zefania ji gbalɔ, nɛ e bɔ Yudabi ɔmɛ kɔkɔ kaa ke a ja amagahi ɔ, haomihi maa ba a nɔ. Yosia bu Zefania tue nɛ e ja Yehowa, se pi amagahi.\\nYosia huɛmɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake hu ji Yeremia. E ji Yosia juami bi, nɛ a hi he kake ngɛ a jokuɛwi a si. A ji huɛmɛ nɛ a suɔ a sibi wawɛɛ, nɛ lɔɔ heje benɛ Yosia gbo ɔ, Yeremia po la kɛ tsɔɔ bɔnɛ e hɛ ngɛ jae ngɛ Yosia he ha. Yeremia kɛ Yosia ye bua a sibi nɛ a pee nɔ́ nɛ da, nɛ a bu Yehowa tue.\\nYosia kɛ Yeremia ye bua a sibi nɛ a pee nɔ́ nɛ da\\nMɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yosia pee ɔ mi?— Be mi nɛ Yosia ji jokuɛyo ɔ, e suɔ kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. E le kaa e sa nɛ e kɛ nihi nɛ a suɔ Yehowa a pɛ nɛ pee huɛ. Moo hyɛ nɛ hi konɛ o hla huɛmɛ nɛ a suɔ Yehowa nɛ a ye bua mo konɛ o pee nɔ́ nɛ da!\\nKɛ a tsɛɛ Yosia papaa kɛɛ? E pee nɔ́ nɛ da lo?\\nBe mi nɛ Yosia ji jokuɛyo po ɔ, mɛni e suɔ kaa e maa pee?\\nKɛ a tsɛɛ Yosia huɛmɛ enyɔ ɔmɛ kɛɛ?\\nMɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Yosia nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?","num_words":828,"character_repetition_ratio":0.049,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.202,"stopwords_ratio":0.231,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.898,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kasemɔ Yesu​—Ebaa Ehe Shi ni Eyɛ Musuŋtsɔlɛ | Nikasemɔ\\nKasemɔ Yesu​—Ebaa Ehe Shi ni Eyɛ Musuŋtsɔlɛ\\nKasemɔ Yesu​—Eyɛ Ekãa ni Ekɔɔ Sane Sɛɛ\\nAsaa Jeŋmaji lɛ Kɛhã “Yehowa Tsɔɔmɔ Lɛ”\\nYehowa Kudɔɔ Nitsɔɔmɔ Nitsumɔ ni Wɔtsuɔ yɛ Jeŋ Fɛɛ Lɛ\\nNikeenii ko ni Japanbii lɛ Ahiɛ Kãaa Nɔ\\nOkɛ Miishɛɛ kɛ Ekãa Atsu Shiɛmɔ Nitsumɔ lɛ Daa\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Blɔfo Cakchiquel (Central) Cambodia Dangme Ewe French Ga Garifuna Greenland Hmong (White) Italia Kimbundu Kwangali Kwanyama Lingala Malta Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Portugal Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahiti Tlapanec Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\nBuu-Mɔɔ—Nikasemɔ Nɔ | February 2015\\nKasemɔ Yesu—Ebaa Ehe Shi ni Eyɛ Musuŋtsɔlɛ\\n“Kristo po na nɔ yɛ nyɛhewɔ, ni efee nɔkwɛmɔnɔ efɔ̃ shi ehã nyɛ koni nyɛnyiɛ enanemaahei lɛ asɛɛ kpaakpa.”—1 PETRO 2:21.\\nMɛni hewɔ Yesu ji mɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase lɛ?\\nTe ooofee tɛŋŋ okase Yesu heshibaa lɛ?\\nTe ooofee tɛŋŋ okase Yesu musuŋtsɔlɛ lɛ?\\n1. Mɛni hewɔ kɛ́ wɔkase Yesu lɛ, no baahã wɔtsi wɔbɛŋkɛ Yehowa lɛ?\\nBEI pii lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaakase mɛi ni wɔsumɔɔ amɛsane lɛ. Yɛ adesai fɛɛ ni ehi shi pɛŋ lɛ ateŋ lɛ, Yesu ji mɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase lɛ. Mɛni hewɔ? Be ko lɛ, Yesu wie akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni ena mi lɛ ena Tsɛ lɛ hu.” (Yohane 14:9) Yesu wie nakai ejaakɛ ejieɔ e-Tsɛ lɛ subaŋ kpo kɛmɔɔ shi. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkase Yesu he nii lɛ, belɛ wɔmiikase Yehowa he nii. Ni kɛ́ wɔkase Yesu lɛ, no hãa wɔtsiɔ wɔbɛŋkɛɔ Yehowa, ni ji Mɔ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ mli lɛ. Enɛ ji hegbɛ kpele diɛŋtsɛ!\\n2, 3. (a) Mɛni hewɔ Yehowa hã aŋma Yesu shihilɛ he sane fitsofitso afɔ̃ shi lɛ? Ni mɛni Nyɔŋmɔ biɔ ni wɔfee? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ kɛ nɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?\\n2 Yehowa hã aŋma Yesu shihilɛ he sane fitsofitso yɛ Biblia lɛ mli. Mɛni hewɔ? Wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ fee nakai ejaakɛ eetao wɔle e-Bi lɛ koni wɔnyɛ wɔkase lɛ jogbaŋŋ. (Kanemɔ 1 Petro 2:21.) Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, akɛ nɔkwɛmɔnɔ ni Yesu fee ehã wɔ lɛ toɔ nanemaahei ahe. Mɛni enɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ, Yehowa miisumɔ ni wɔnyiɛ e-Bi lɛ nanemaahei lɛ asɛɛ, ni tsɔɔ akɛ eesumɔ ni wɔkase nibii fɛɛ ni Yesu fee lɛ. Yesu eye emuu, no hewɔ lɛ Yehowa biii ni wɔkase lɛ yɛ gbɛ ni eye emuu nɔ. Moŋ lɛ, Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ kɛkase Yesu.\\n3 Nyɛhãa wɔsusua Yesu sui kpakpai lɛ ekomɛi ahe wɔkwɛa. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu eheshibaa kɛ emusuŋtsɔlɛ lɛ he. Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaasusu ekãa ni ejie lɛ kpo lɛ kɛ sanesɛɛkɔmɔ ni ekɛtsu nii lɛ he. Wɔbaahã sanebimɔi etɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo yɛ sui lɛ eko fɛɛ eko he. Nomɛi ji: Mɛni ji su nɛɛ? Mɛɛ gbɛi anɔ Yesu jie su nɛɛ kpo? Ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase lɛ?\\nYESU BAA EHE SHI\\n4. Mɛni ji heshibaa?\\n4 Mɛni ji heshibaa? Mɛi ni woɔ amɛhe nɔ lɛ ateŋ mɛi babaoo susuɔ akɛ kɛ́ mɔ ko baa ehe shi lɛ, belɛ enyɛɛɛ efee shiŋŋ yɛ saji ahe loo esheɔ nii gbeyei. Shi ani nakai eji? Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ mɔ ko nyɛɛɛ efee shiŋŋ yɛ saji ahe loo ebɛ ekãa lɛ, enyɛŋ eba ehe shi. Kɛ́ mɔ ko baa ehe shi lɛ, etsɔɔ akɛ mɔ lɛ wooo ehe nɔ, ni efeee pupuupu. Abaanyɛ atsɔɔ wiemɔ “heshibaa” ni akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ shishi hu akɛ “heshibaa jwɛŋmɔ.” (Filipibii 2:3, shishigbɛ niŋmaa) Dani wɔbaanyɛ wɔba wɔhe shi lɛ, ehe miihia ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia mli wiemɔkulibii ashishitsɔɔmɔ wolo ko wie akɛ: “Kɛ́ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ jeee mɛi komɛi kwraa ji wɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, no ji heshibaa.” Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔnuŋ he akɛ wɔhi fe mɛi krokomɛi. (Romabii 12:3) Ebɛ mlɛo akɛ adesai ni yeee emuu aaajie su nɛɛ kpo. Shi kɛ́ wɔjwɛŋ bɔ ni Yehowa je agbo hã lɛ nɔ, ni wɔkase Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔjie su nɛɛ kpo.\\nKɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔnuŋ he akɛ wɔhi fe mɛi krokomɛi\\n5, 6. (a) Namɔ ji ŋwɛibɔfonukpa Mikael lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Mikael jie heshibaa kpo?\\n5 Mɛɛ gbɛi anɔ Yesu jie heshibaa kpo? Nyɔŋmɔ Bi lɛ baa ehe shi be fɛɛ be. Efee nakai be ni eyɔɔ ŋwɛi ní eji ŋwɛibɔfo ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ kɛ be ni eba shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ gbɔmɔ ni eye emuu lɛ. Nyɛhãa wɔkwɛa enɛ he nɔkwɛmɔnii fioo komɛi.\\n6 Esubaŋ. Yɛ Biblia mli wolo ni ji Yuda lɛ mli lɛ, awie nɔ ko ni tee nɔ yɛ Yesu shihilɛ mli dani eba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he. (Kanemɔ Yuda 9.) Akɛ ŋwɛibɔfonukpa Mikael lɛ, Yesu kɛ Abonsam “taa naa yɛ Mose gbonyo lɛ he,” ni “amɛkpãaa gbee.” Be ni Mose gbo lɛ, Yehowa fũ lɛ yɛ he ko ni mɔ ko mɔ ko enaŋ egbonyo lɛ yɛ. (5 Mose 34:5, 6) Ekolɛ, no mli lɛ, Abonsam miitao ekɛ Mose gbonyo lɛ aka Israelbii lɛ koni amɛkɛ amɛhe awo amale jamɔ mli. Ekɔɔɔ he eko nɔ fɔŋ ni no mli lɛ Abonsam taoɔ efee lɛ, Mikael fee ekãa ni etsĩ lɛ gbɛ. Niiamlitsɔɔmɔ wolo ko wie akɛ, akɛ wiemɔi ni ji “taa naa” kɛ ‘kpãaa gbee’ lɛ tsuɔ nii yɛ saneyeli mli, ni ebaanyɛ etsɔɔ akɛ “Mikael ‘wie akɛ Abonsam bɛ hegbɛ’ akɛ eŋɔɔ Mose gbonyo lɛ.” Kɛ̃lɛ, ŋwɛibɔfonukpa nɛɛ le akɛ hegbɛ ni eyɔɔ lɛ yashiɔ he ko. No hewɔ lɛ, ekɛ sane lɛ hã Yehowa, ni ji Kojolɔ ni Fe Fɛɛ lɛ, ejaakɛ lɛ pɛ eyɔɔ hegbɛ akɛ ekojoɔ Satan. Mɛɛ heshibaa he nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ po Yesu fee nɛkɛ!\\nYesu jɛ heshibaa mli efee nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa kɛɛ lɛ akɛ efee lɛ, ni efee nakai “kɛtee gbele mli tɔ̃ɔ”\\n7. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu wiemɔi kɛ enifeemɔi hã ana akɛ ebaa ehe shi?\\n7 Be ni Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ hu lɛ, ewiemɔi kɛ enifeemɔi hã ana akɛ ebaa ehe shi. Ewiemɔi. Yesu gbalaaa mɛi ajwɛŋmɔ kɛbaaa enɔ bɔ ni esaaa. Moŋ lɛ, eŋɔ anunyam lɛ fɛɛ ehã e-Tsɛ. (Marko 10:17, 18; Yohane 7:16) Yesu kɛ ekaselɔi lɛ ewieee bɔ ni baahã amɛnu he akɛ kwashiai ji amɛ loo amɛhe bɛ sɛɛnamɔ. Moŋ lɛ, ejie bulɛ kpo etsɔɔ amɛ, ni ejie amɛyi yɛ amɛsui kpakpai lɛ ahe, koni amɛna akɛ emuɔ efɔ̃ɔ amɛnɔ. (Luka 22:31, 32; Yohane 1:47) Enifeemɔi. Yesu hala akɛ ebaahã eshihilɛ afee mlɛo, ni ebuaaa heloonaa nibii babaoo anaa. (Mateo 8:20) Ejɛ esuɔmɔ mli etsu nitsumɔ ko ni baa shi ní mɛi krokomɛi sumɔɔɔ akɛ amɛtsuɔ lɛ. (Yohane 13:3-15) Bɔ ni ebo Yehowa toi yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ hu ji heshibaa he nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ. (Kanemɔ Filipibii 2:5-8.) Yɛ nɔ najiaŋ ni Yesu aaafee enii tamɔ henɔwolɔi ni sumɔɔɔ ni amɛboɔ mɛi krokomɛi atoi lɛ, ejɛ heshibaa mli efee nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa kɛɛ lɛ akɛ efee lɛ, ni efee nakai “kɛtee gbele mli tɔ̃ɔ.” Eyɛ faŋŋ akɛ Yesu, ni ji gbɔmɔ Bi lɛ, ‘ba ehe shi yɛ etsuiŋ.’—Mateo 11:29.\\nKASEMƆ YESU HESHIBAA LƐ\\n8, 9. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie heshibaa kpo?\\n8 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase Yesu heshibaa lɛ? Wɔsubaŋ. Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔbaana akɛ hegbɛ ni wɔyɔɔ lɛ yashiɔ he ko. Wɔbaana akɛ wɔbɛ hegbɛ akɛ wɔkojoɔ mɛi krokomɛi. Wɔwieŋ amɛhe nyanyaanya, ni wɔnaŋ amɛhe jwɛŋmɔ fɔŋ. (Luka 6:37; Yakobo 4:12) Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔfeŋ wɔhe ‘jalɔi tuutu.’ Ni tsɔɔ akɛ, wɔbuŋ wɔhe akɛ wɔhi fe mɛi krokomɛi ni bɛ nyɛmɔi loo hegbɛi ni wɔyɔɔ lɛ. (Jajelɔ 7:16) Asafoŋ onukpai ni baa amɛhe shi lɛ enaaa amɛhe akɛ amɛhi fe amɛnyɛmimɛi krokomɛi lɛ. Moŋ lɛ, tookwɛlɔi ni yɔɔ suɔmɔ nɛɛ ‘buɔ amɛnanemɛi fe amɛ diɛŋtsɛ amɛhe,’ ni tsɔɔ akɛ amɛbuɔ mɛi krokomɛi akɛ amɛhe miihia fe amɛ.—Filipibii 2:3; Luka 9:48.\\n9 Susumɔ Nyɛminuu W. J. Thorn, ni bɔi sɔɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ yɛ afi 1894 lɛ he okwɛ. Be ni ekɛ afii babaoo esɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ lɛ sɛɛ lɛ, ahã eyasɔmɔ yɛ Kingdom Farm ni yɔɔ New York kooyigbɛ lɛ akɛ mɔ ni lɛɔ wuɔi. Be fɛɛ be ni Nyɛminuu Thorn baanu he akɛ esa akɛ etsu nɔ ko ni he hiaa fe no lɛ, ekɛɔ ehe akɛ: “Bo mlu kuli bibioo nɛɛ. Mɛni oyɔɔ ni okɛshwãa?” (Kanemɔ Yesaia 40:12-15.) Eba ehe shi waa diɛŋtsɛ!\\n10. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie heshibaa kpo yɛ wɔwiemɔi kɛ wɔnifeemɔi amli?\\n10 Wɔwiemɔi. Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, ebaasa bɔ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi wieɔ lɛ he. (Luka 6:45) Kɛ́ wɔkɛ mɛi miigba sane lɛ, wɔwieŋ hegbɛi ni wɔyɔɔ kɛ nibii ni wɔnyɛ wɔfee lɛ ahe tuutu. (Abɛi 27:2) Yɛ no najiaŋ lɛ, wɔbaajie wɔnyɛmimɛi lɛ ayi yɛ nibii kpakpai ni amɛfeɔ lɛ ahe, ni wɔbaawie amɛsui kpakpai kɛ amɛnyɛmɔi ahe titri. (Abɛi 15:23) Wɔnifeemɔi. Kristofoi ni baa amɛhe shi lɛ ebɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaahe gbɛ́i, loo amɛbaahã ana amɛ akɛ hiɛnaanɔbii yɛ je nɛɛ mli. Moŋ lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛhã amɛshihilɛ afee mlɛo, koni amɛnyɛ amɛsɔmɔ Yehowa kɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ, kɛ́ no baabi ni amɛtsu nitsumɔ ko ni baa shi po. (1 Timoteo 6:6, 8) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, toiboo baahã ana akɛ wɔbaa wɔhe shi. Ja wɔba wɔhe shi dani wɔbaanyɛ ‘wɔbo mɛi ni nyiɛɔ hiɛ’ yɛ asafo lɛ mli lɛ atoi, ní wɔkpɛlɛ gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni Yehowa asafo lɛ kɛhãa wɔ lɛ nɔ ní wɔkɛtsu nii.—Hebribii 13:17.\\nYESU YƐ MUSUŊTSƆLƐ\\n11. Mɛni ji musuŋtsɔlɛ?\\n11 Mɛni ji musuŋtsɔlɛ? Kɛ́ akɛɛ mɔ ko musuŋ tsɔɔ lɛ lɛ, etsɔɔ akɛ mɔ lɛ he jɔ, ni esusuɔ mɛi krokomɛi ahe. Kɛ́ mɔ ko musuŋ tsɔɔ lɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ. Abaanyɛ akɛ su nɛɛ ato sui tamɔ mlihilɛ kɛ mɔbɔnalɛ he. Biblia lɛ wieɔ “musuŋtsɔlɛ” kɛ ‘hedɔɔ’ he. (Luka 1:78; 2 Korintobii 1:3; Filipibii 1:8) Biblia mli niiamlitaomɔ wolo ko wie akɛ, jeee nu ni wɔɔnu he wɔhã mɛi ni ehia amɛ lɛ pɛ kɛkɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ musuŋtsɔlɛ. Wolo nɛɛ tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ wɔmusuŋ tsɔɔ wɔ yɛ mɛi ahewɔ lɛ, “wɔsusuɔ amɛhe waa ni wɔyeɔ wɔbuaa amɛ,” ni tsɔɔ akɛ wɔfeɔ nɔ ko ni baahã amɛshihilɛ ahi. Musuŋtsɔlɛ ji su ni kanyaa mɔ koni eye ebua mɛi krokomɛi.\\n12. Mɛni tsɔɔ akɛ Yesu musuŋ tsɔ lɛ yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ? Ni mɛni musuŋtsɔlɛ nɛɛ tsirɛ lɛ ni efee?\\n12 Mɛɛ gbɛi anɔ Yesu jie musuŋtsɔlɛ kpo? Bɔ ni enu he ehã mɛi kɛ enifeemɔi. Yesu musuŋ tsɔ lɛ yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ. Be ni Yesu na ni enaanyo Maria kɛ mɛi krokomɛi miifo yɛ Lazaro gbele lɛ hewɔ lɛ, ekɛ amɛ fo. (Kanemɔ Yohane 11:32-35.) Kɛkɛ ni emusuŋ tsɔ lɛ, taakɛ emusuŋ tsɔ lɛ ní etee yoo okulafo ko binuu shi lɛ, ni no tsirɛ lɛ ni etee Lazaro shi. (Luka 7:11-15; Yohane 11:38-44) Eeenyɛ efee akɛ enɛ ni Yesu jɛ musuŋtsɔlɛ mli efee lɛ, hã Lazaro ná hegbɛ akɛ ebaaya ŋwɛi. Mra mli lɛ, Yesu ‘musuŋ tsɔ lɛ’ yɛ asafoku babaoo ko ni ba eŋɔɔ lɛ hewɔ. Musuŋtsɔlɛ nɛɛ tsirɛ lɛ ni “ebɔi amɛ nibii pii tsɔɔmɔ.” (Marko 6:34) Enɛ tsake mɛi ni kɛ etsɔɔmɔi lɛ tsu nii lɛ ashihilɛ. Musuŋtsɔlɛ ni Yesu yɔɔ lɛ hã enu he ehã mɛi. Shi jeee no pɛ kɛkɛ, etsirɛ lɛ ni eye ebua mɛi ni ehia amɛ lɛ.—Mateo 15:32-38; 20:29-34; Marko 1:40-42.\\n13. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu kɛ mɛi wie kɛ musuŋtsɔlɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\n13 Ewiemɔi. Yesu nu he ehã mɛi, ni enɛ tsirɛ lɛ ni ekɛ mɛi wie kɛ musuŋtsɔlɛ, titri lɛ mɛi ni awaa amɛ yi lɛ. Bɔfo Mateo tsɛ Yesaia wiemɔi ayisɛɛ, ni ewie yɛ Yesu he akɛ: “Ekuŋ gãlã ko ni mli edɔ, ni egbeŋ kane mli tako ko ni tsoɔ sulii.” (Mateo 12:20; Yesaia 42:3) Mɛni wiemɔi nɛɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ, Yesu efeee mɛi niseniianii. Moŋ lɛ, bɔ ni ekɛ mɛi wie lɛ hã amɛhe jɔ amɛ. Sane ni eshiɛ lɛ hã ‘mɛi ni tsuii ekumɔ’ lɛ hiɛnɔkamɔ. (Yesaia 61:1) Ekɛɛ ‘mɛi ni eetɔ amɛ, ni amɛtere jatsui ni tsiitsii lɛ’ akɛ amɛba eŋɔɔ koni ‘amɛhe ajɔ amɛ.’ (Mateo 11:28-30) Ema nɔ mi ehã ekaselɔi lɛ akɛ Nyɔŋmɔ musuŋ tsɔɔ lɛ yɛ mɛi ni jáa lɛ lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ hewɔ. Emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ mɛi “bibii” loo mɛi ni je lɛ buɔ amɛ akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ ko lɛ po ahe.—Mateo 18:12-14; Luka 12:6, 7.\\nKASEMƆ YESU MUSUŊTSƆLƐ LƐ\\n14. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi?\\n14 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase Yesu musuŋtsɔlɛ lɛ? Bɔ ni wɔnuɔ he wɔhãa mɛi. Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔjie “musuŋtsɔlɛ kpele” kpo, kɛ́ nakai feemɔ wa kɛhã wɔ po. Su nɛɛ fata “subaŋ hee” ni Yehowa kpaa gbɛ akɛ Kristofoi fɛɛ awo lɛ he. (Kanemɔ Kolosebii 3:9, 10, 12.) Te ooofee tɛŋŋ ojie musuŋtsɔlɛ kpo lɛ? Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛgbelea nyɛtsuii anaa gbanyaa.” (2 Korintobii 6:11-13) Kɛ́ mɔ ko miikɛɛ bo bɔ ni enuɔ he, loo nɔ ko ni haoɔ lɛ lɛ, bo lɛ toi jogbaŋŋ. (Yakobo 1:19) Susumɔ eshihilɛ lɛ he, ni obi ohe akɛ: ‘Kɛ́ mi ni lɛ, te manu he tɛŋŋ? Mɛni he baahia mi?’—1 Petro 3:8.\\n15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi ni ekolɛ amɛmiiye awerɛho loo amɛmiina nɔ lɛ?\\n15 Wɔnifeemɔi. Musuŋtsɔlɛ baatsirɛ wɔ ni wɔye wɔbua mɛi krokomɛi, titri lɛ mɛi ni miiye awerɛho loo amɛmiina nɔ lɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua amɛ lɛ? Romabii 12:15 lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛkɛ mɛi ni foɔ lɛ afoa.” Bei pii lɛ, nɔ ni he hiaa mɛi waa ji miishɛjemɔ, jeee amɛnaagbai lɛ ahe tsabaa. Esa akɛ amɛná naanyo ko ní susuɔ amɛhe, ní baabo amɛ toi. Nyɛmi yoo ko ni biyoo gbo lɛ wie bɔ ni nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ shɛje emii lɛ he akɛ: “Bɔ ni nyɛmimɛi lɛ ba ni amɛkɛ mi bafo lɛ pɛ kɛkɛ po hã mihiɛ sɔ amɛ.” Kɛ́ wɔfee nibii kɛye wɔbua mɛi krokomɛi lɛ, no hu tsɔɔ akɛ wɔmiijie musuŋtsɔlɛ kpo. Ani ole okulafo ko ni nɔ ko efite yɛ eshĩa ni obaanyɛ osaa ohã lɛ? Aloo ole nyɛmi ko ni egbɔ ni yelikɛbuamɔ he baahia lɛ dani enyɛ eba asafoŋ kpeei, eya shiɛmɔ, loo eyana datrɛfonyo? Nibii bibii tamɔ nɛkɛ ní tsɔɔ mlihilɛ lɛ po baanyɛ aye abua mɛi waa. (1 Yohane 3:17, 18) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ shiɛ sane kpakpa lɛ, etsɔɔ akɛ wɔmusuŋ tsɔɔ wɔ yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ. No ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ!\\nAni ojɛɔ otsuiŋ osusuɔ onyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ahe? (Kwɛmɔ kuku 15)\\n16. Mɛni wɔbaanyɛ wɔwie kɛwo mɛi ni ehao lɛ hewalɛ?\\n16 Wɔwiemɔi. Musuŋtsɔlɛ baatsirɛ wɔ ni ‘wɔshɛje mɛi ni ehao lɛ amii.’ (1 Tesalonikabii 5:14) Mɛni wɔbaanyɛ wɔwie kɛwo amɛ hewalɛ? Wɔbaanyɛ wɔhã amɛle akɛ wɔsusuɔ amɛhe. Wɔbaanyɛ wɔjie amɛyi, ni wɔye wɔbua amɛ ni amɛyɔse sui kpakpai kɛ nyɛmɔi ni amɛyɔɔ lɛ. Wɔbaanyɛ wɔkai amɛ akɛ Yehowa ji mɔ ni ye ebua amɛ ni amɛbale anɔkwale lɛ, no hewɔ lɛ amɛjara wa kɛhã lɛ. (Yohane 6:44) Wɔbaanyɛ wɔhã amɛle akɛ, Yehowa susuɔ etsuji ni “tsuii ekumɔ” loo ‘amɛtswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ’ ahe waa. (Lala 34:19) Kɛ́ wɔkɛ wiemɔi ni tsɔɔ musuŋtsɔlɛ tsu nii lɛ, ebaanyɛ ehã mɛi ni miishɛjemɔ he miihia amɛ lɛ ahe ajɔ amɛ.—Abɛi 16:24.\\n17, 18. (a) Te Yehowa kpaa gbɛ akɛ asafoŋ onukpai kɛ etooi lɛ baaye ahã tɛŋŋ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?\\n17 Asafoŋ onukpai, Yehowa miikpa gbɛ akɛ nyɛmusuŋ baatsɔ nyɛ yɛ etooi lɛ ahewɔ. (Bɔfoi 20:28, 29) Nyɛkaia akɛ, eji nyɛsɔ̃ akɛ nyɛtsɔɔ etooi lɛ nii, nyɛwo amɛ hewalɛ, ni nyɛhã amɛhe ajɔ amɛ. (Yesaia 32:1, 2; 1 Petro 5:2-4) No hewɔ lɛ, onukpa ni yɔɔ musuŋtsɔlɛ lɛ ebɔŋ mɔdɛŋ akɛ ebaaye enyɛmimɛi lɛ anɔ nuŋtsɔmɛi asane; ewoŋ mlai, ni ewieŋ nibii ni baahã amɛhenilee abu amɛ fɔ koni ekɛnyɛ amɛnɔ ní amɛfee fe bɔ ni amɛbaanyɛ. Moŋ lɛ, ebaahã enyɛmimɛi lɛ amii ashɛ amɛhe, ejaakɛ ele akɛ suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ baatsirɛ amɛ ni amɛkɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ asɔmɔ lɛ.—Mateo 22:37.\\n18 Kɛ́ wɔjwɛŋ Yesu heshibaa kɛ musuŋtsɔlɛ lɛ nɔ lɛ, no baatsirɛ wɔ ni wɔkase lɛ. Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni wɔɔfee wɔkase ekãa ni Yesu jie lɛ kpo lɛ kɛ sanesɛɛkɔmɔ ni ekɛtsu nii lɛ.\\nHeshibaa: Kɛ́ mɔ ko baa ehe shi lɛ, etsɔɔ akɛ mɔ lɛ wooo ehe nɔ. Kɛ́ mɔ ko nyɛɛɛ efee shiŋŋ yɛ saji ahe loo ebɛ ekãa lɛ, enyɛŋ eba ehe shi. Kɛ́ wɔjwɛŋ bɔ ni Yehowa je agbo hã lɛ nɔ, ni wɔkase Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔjie su nɛɛ kpo\\nMusuŋtsɔlɛ: Kɛ́ mɔ ko musuŋ tsɔɔ lɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ. Abaanyɛ akɛ su nɛɛ ato sui tamɔ mlihilɛ kɛ mɔbɔnalɛ he. Jeee nu ni wɔɔnu he wɔhã mɛi ni ehia amɛ lɛ pɛ kɛkɛ tsɔɔ akɛ wɔyɛ musuŋtsɔlɛ. Musuŋtsɔlɛ kanyaa wɔ koni wɔye wɔbua mɛi krokomɛi\\nBUU-MƆƆ—NIKASEMƆ NƆ February 2015","num_words":2724,"character_repetition_ratio":0.052,"word_repetition_ratio":0.043,"special_characters_ratio":0.258,"stopwords_ratio":0.066,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2 Mose 37 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nAdeka lɛ kpɛɛ (1-9)\\nOkpɔlɔ lɛ (10-16)\\nKanetso lɛ (17-24)\\nTsofa-kɛ-ŋma afɔleshaa latɛ lɛ (25-29)\\n37 No sɛɛ lɛ, Bezalel+ kɛ akasia tso kpɛ Adeka+ lɛ. Ekɛlɛ ji ninetalɔi* enyɔ kɛ fã, elɛɛmɔ ji ninetalɔ kome kɛ fã, ni ekwɔlɛ ji ninetalɔ kome kɛ fã.+ 2 Ekɛ shika tsuru krɔŋŋ ha emli kɛ ehe fɛɛ kɛkpe, ni ekɛ shika tsuru ye sãma kɛbã naa kɛkpe.+ 3 No sɛɛ lɛ, ekɛ shika tsuru fee gai ejwɛ ewo he yɛ enaji ejwɛ lɛ ayiteŋgbɛ, gai enyɔ yɛ afã kome, ni gai enyɔ hu yɛ afã kroko lɛ. 4 No sɛɛ lɛ, egbɔ akasia tsei, ni ekɛ shika tsuru ha he.+ 5 Ni ekɛ tsei lɛ hɔlɔ gai ni yɔɔ Adeka lɛ koŋ biɛ kɛ biɛ lɛ amli, koni akɛwó Adeka lɛ.+ 6 Ekɛ shika tsuru krɔŋŋ fee adeka lɛ naanɔ lɛ.+ Ekɛlɛ ji ninetalɔi enyɔ kɛ fã, ni elɛɛmɔ ji ninetalɔ kome kɛ fã.+ 7 Kɛkɛ ni ekɛ hamlɛ tswia shika tsuru kɛfee kerubim+ enyɔ yɛ naanɔ+ lɛ nɔ, yɛ naagbeehei enyɔ lɛ fɛɛ. 8 Kerub kome yɛ naagbeehe kome, ni kerub kroko lɛ yɛ naagbeehe kroko lɛ. Efee kerubim lɛ yɛ naanɔ lɛ nɔ, yɛ naagbeehei enyɔ lɛ fɛɛ. 9 Kerubim enyɔ lɛ egbɛ amɛfijiaŋ kɛtee ŋwɛigbɛ, ni amɛfiji lɛ eha naanɔ lɛ nɔ.+ Kerub kome hiɛ miikwɛ ekroko lɛ hiɛ, ni amɛmamɔ amɛhiɛiaŋ shi kɛmiikwɛ naanɔ lɛ nɔ.+ 10 Agbɛnɛ, ekɛ akasia tso kpɛ okpɔlɔ lɛ.+ Ekɛlɛ ji ninetalɔi enyɔ, elɛɛmɔ ji ninetalɔ kome, ni ekwɔlɛ ji ninetalɔ kome kɛ fã.+ 11 Ni ekɛ shika tsuru krɔŋŋ ha he, ni ekɛ shika tsuru ye sãma kɛbã naa kɛkpe. 12 No sɛɛ lɛ, egbɔ tso fɛtɛfɛtɛ ní lɛɛmɔ ji dɛ̃ lɛɛmɔ* kome kɛbã okpɔlɔ lɛ naa kɛkpe, ni ekɛ shika tsuru ye sãma kɛbã tso fɛtɛfɛtɛ lɛ naa kɛkpe. 13 Enɛ sɛɛ lɛ, ekɛ shika tsuru fee gai ejwɛ ewo okpɔlɔ lɛ he, ekɛ gai lɛ wo okpɔlɔ lɛ koji ejwɛ lɛ, he ni naji ejwɛ lɛ yɔɔ lɛ. 14 Gai lɛ bɛŋkɛ tso fɛtɛfɛtɛ lɛ, ni nomɛi amli akɛ tsei ni akɛbaawó okpɔlɔ lɛ baahɔlɔ. 15 Ni egbɔ akasia tsei lɛ ní akɛbaawó okpɔlɔ lɛ, ni ekɛ shika tsuru ha he. 16 No sɛɛ lɛ, ekɛ shika tsuru krɔŋŋ fee nibii kɛhã okpɔlɔ lɛ—ekãi lɛ, ekɔɔpoi lɛ, kɛ etsɛnsii kɛ ekɔɔpoi wuji ni akɛfɔseɔ dãa afɔlei lɛ.+ 17 Ni ekɛ shika tsuru krɔŋŋ fee kanetso+ lɛ. Ekɛ hamlɛ tswia shika tsuru lɛ kɛfee kanetso lɛ. Eshishi lɛ kɛ eteŋtso lɛ kɛ ekɔɔpoi lɛ kɛ ekpɔbii lɛ kɛ efɔfɔii lɛ fɛɛ feɔ kanetso muu lɛ.+ 18 Kanetso lɛ teŋtso lɛ egbála niji ekpaa, niji etɛ yɛ afã kome, ni niji etɛ hu yɛ afã kroko lɛ. 19 Kɔɔpoi etɛ ni afee lɛ tamɔ almond fɔfɔii yɛ niji ni yɔɔ afã kome lɛ eko fɛɛ eko he, ni kpɔbii kɛ fɔfɔii hu yɛ amɛhe bɔ ni kɛ́ kpɔ ba lɛ, kɛkɛ lɛ fɔfɔi eba; ni kɔɔpoi etɛ ni afee lɛ tamɔ almond fɔfɔii yɛ niji ni yɔɔ afã kroko lɛ hu eko fɛɛ eko he, ni kpɔbii kɛ fɔfɔii hu yɛ amɛhe bɔ ni kɛ́ kpɔ ba lɛ, kɛkɛ lɛ fɔfɔi eba. Nɛkɛ ji bɔ ni afee yɛ niji ekpaa lɛ ni kanetso lɛ teŋtso lɛ egbála lɛ fɛɛ ahe. 20 Ni kɔɔpoi ejwɛ ni afee lɛ tamɔ almond fɔfɔii yɛ kanetso lɛ teŋtso lɛ he, ni kpɔbii kɛ fɔfɔii hu yɛ he bɔ ni kɛ́ kpɔ ba lɛ, kɛkɛ lɛ fɔfɔi eba. 21 Kpɔ yɛ klɛŋklɛŋ niji enyɔ ni teŋtso lɛ egbála yɛ biɛ kɛ biɛ lɛ ashishi, ni kpɔ yɛ niji enyɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ ashishi, ni kpɔ yɛ niji enyɔ kroko ni nyiɛ sɛɛ lɛ hu ashishi, nakai eyɔɔ yɛ niji ekpaa lɛ ni kanetso lɛ teŋtso lɛ egbála lɛ fɛɛ ashishi. 22 Akɛ hamlɛ tswia shika tsuru krɔŋŋ kɛfee kpɔbii lɛ kɛ niji lɛ kɛ kanetso muu lɛ fɛɛ, ni etsɔ nɔ muu kome. 23 Ni ekɛ shika tsuru krɔŋŋ fee ekanei kpawo+ lɛ kɛ enibɛɛnii* lɛ kɛ elajeenii lɛ. 24 Shika tsuru krɔŋŋ talɛnta* kome ekɛfee kanetso lɛ kɛ ehe nibii lɛ fɛɛ. 25 Agbɛnɛ, ekɛ akasia tso fee tsofa-kɛ-ŋma+ afɔleshaa latɛ lɛ. Efee lɛ koji ejwɛ ní fɛɛ yeɔ egbɔ, ekɛlɛ ji ninetalɔ kome, elɛɛmɔ ji ninetalɔ kome, ni ekwɔlɛ ji ninetalɔi enyɔ. Ekolontoi lɛ mamɔ nɔ, ni fɛɛ lɛ, nɔ muu kome ni.+ 26 Ekɛ shika tsuru krɔŋŋ ha he, enɔ kɛ ehe fɛɛ kɛkpe kɛ ekolontoi lɛ ahe, ni ekɛ shika tsuru ye sãma kɛbã naa kɛkpe. 27 Ekɛ shika tsuru fee gai enyɔ ewo he yɛ nɔ ni akɛbã naa lɛ shishigbɛ, yɛ ekoŋ biɛ kɛ biɛ, koni akɛ tsei ní akɛbaawó lɛ ahɔlɔ mli. 28 No sɛɛ lɛ, egbɔ akasia tsei lɛ, ni ekɛ shika tsuru ha he. 29 Agbɛnɛ hu, efee mufɔɔ mu krɔŋkrɔŋ lɛ,+ kɛ tsofa-kɛ-ŋma krɔŋŋ lɛ,+ afutu lɛ jogbaŋŋ.*\\n^ Aaafee sɛntimitai 7.4 (iŋtsii 2.9). Kwɛmɔ Saji Krokomɛi B14 lɛ.\\n^ Loo “ebɛɛlei.”\\n^ Loo “tamɔ nɔ ni mufeelɔ ko fee.”","num_words":795,"character_repetition_ratio":0.107,"word_repetition_ratio":0.057,"special_characters_ratio":0.264,"stopwords_ratio":0.077,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kpɔmi Nɔ́ ɔ—Mɛni O Maa Pee Kɛ Tsɔɔ Kaa O Bua Jɔ Mawu Nike Ní Nɛ Pe Kulaa a He?\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Batak (Karo) Batak (Toba) Biak Bicol Bislama Bulgarian Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Digor Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Garifuna Georgian German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngangela Nias Niuean Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Runyankore Russian Rutoro Samoan Sango Saramaccan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tojolabal Tok Pisin Tongan Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\nMUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE | ANƐ O BUA JƆ MAWU NIKE NÍ NƐ PE KULAA A HE LO?\\nMɛni O Maa Pee Kɛ Tsɔɔ Kaa O Bua Jɔ Mawu Nike Ní Nɛ Pe Kulaa a He?\\n‘Suɔmi nɛ Kristo ngɛ ɔ nyɛɔ wa nɔ . . . E gbo ha nihi tsuo, konɛ nihi nɛ a hɛ ngɛ ɔ, a ko pee mɛ nitsɛmɛ a suɔmi nya ní hu; se mohu a pee nɔ nɛ e gbo kɛ ha mɛ ɔ suɔmi nya ní.’—2 Korinto Bi 5:14, 15.\\nKE WA nine su nike ní kpakpa ko nɔ ɔ, e sa nɛ e kanya wɔ nɛ wa je hɛ sa kpo. Yesu ma oti nɛ ɔ nɔ mi benɛ e tsa nyumuhi nyɔngma nɛ hiɔ yaya ko ngɛ a he ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, hiɔ nɛ ɔ be tsaba. Nyumuhi nyɔngma amɛ a kpɛti nɔ kake “kpale e se kɛ ba, nɛ e ba je Mawu yi kɛ ngmlaa.” Yesu bi lɛ ke, “Pi nyumuhi nyɔngma nɛ i tsa a! Jije nɛɛ ɔmɛ ngɛ?” (Luka 17:12-17) Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? E yi kulaa kaa wa hɛ maa je ní kpakpahi nɛ nihi pee kɛ ha wɔ ɔ nɔ!\\nKpɔmi nɔ́ ɔ ji nike ní nɛ se be. E ji nike ní nɛ e nɔ kuɔ pe kulaa nɛ a kɛ ha. Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ nɔ́ nɛ Mawu pee ha mo ɔ he?\\nKase Nɔ́ Halɔ ɔ he ní. Kpɔmi nɔ́ ɔ ma ha nɛ wa ná neneene wami, se nɔ́ ko ngɛ nɛ e sa nɛ waa pee loko wa nine maa su neneene wami ɔ nɔ. Yesu sɔle nɛ e de Mawu ke: “Ke a na le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma na neneene wami.” (Yohane 17:3) Ke nɔ ko de mo ke nyumu ko he o yi wami benɛ o ji jokuɛyo ɔ, anɛ o be suɔe kaa o maa le nyumu ɔ saminya nɛ́ o le nɔ́ he je nɛ e he o yi wami ɔ lo? Yehowa Mawu, nɔ nɛ ha kpɔmi nɔ́ ɔ konɛ a kɛ he wa yi wami ɔ suɔ kaa o le lɛ bɔ nɛ pee nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi o kɛ lɛ nyɛ kpɛti. Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami ke, “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.”—Yakobo 4:8.\\nMo ná hemi kɛ yemi ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi. Baiblo ɔ de ke: “Nɔ nɛ heɔ Bi ɔ yeɔ ɔ, e nine su neneene wami ɔ nɔ.” (Yohane 3:36) Mɛni tsɔɔ kaa nɔ ko ngɛ hemi kɛ yemi? Nɔ ɔ ní peepee lɛ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi. Enɛ ɔ he ɔ, e biɔ nɛ o pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa o ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi hemi kɛ yemi. (Yakobo 2:17) Lɛɛ mɛni e sa nɛ o pee? Loko nike ní ko maa pee o nɔ́ ɔ, ja o ngɔ ngɛ nɔ́ halɔ ɔ dɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ o kpã o nine mi nɛ o ngɔ nike ní nɛ ji kpɔmi nɔ́ ɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Moo kase bɔ nɛ Mawu ngɛ hlae nɛ o ba o jemi ha, nɛ o kɛ tsu ní. * Moo sɔle kɛ bi Mawu nɛ e ngɔ o he yayami ɔmɛ kɛ pa mo konɛ o ná he nile kpakpa. Mo ná nɔ mi mami kaa nihi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi ɔ ma ná tue mi jɔmi, he piɛ pomi kɛ si himi kpakpa nɛ maa hi si kɛ ya neneene hwɔɔ se!—Hebri Bi 11:1.\\nMoo ya Yesu gbenɔ Kaimi ɔ. Yesu to gbijlɔ ko nɛ e sa kaa e ya nɔ daa jeha a sisi konɛ e ha nɛ wa hɛ nɛ hi kpɔmi nɔ́ ɔ he blɔ nya tomi ɔ nɔ. Yesu de ke: ‘Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.’ (Luka 22:19) Yehowa Odasefohi ma kai Yesu gbenɔ ɔ Pɛplɛgbi, April 11, 2017, benɛ pu nɔ si. A kɛ maa pee ngmlɛfia kake lɛ maa pee ní peemi nɛ ɔ. Ngɛ ní peemi nɛ ɔ sisi ɔ, a maa tsɔɔ bɔ nɛ Yesu gbenɔ ɔ he hia ha, bɔ nɛ wa náa he se ha mwɔnɛ ɔ, kɛ bɔ nɛ wa ma ná he se ha hwɔɔ se. Ngɛ jeha nɛ be ɔ mi ɔ, nimli ayɔ 20 nɛ a ya Kaimi ɔ ngɛ je kɛ wɛ. Wa ngɛ mo nine fɔe nɛ o ba piɛɛ wa he kɛ je hɛ sa kpo ngɛ Mawu nike ní nɛ se be nɛ ɔ he.\\n^ kk. 7 Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ le Mawu he ní ji, nɛ o maa hɛ mo kɛ su e he kɛ gu e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ nɛ o maa kase ɔ nɔ. Mo bi Yehowa Odasefohi konɛ a tsɔɔ mo bɔ nɛ o ma plɛ kɛ kase Baiblo ɔ aloo yaa www.jw.org\/ada.","num_words":1100,"character_repetition_ratio":0.04,"word_repetition_ratio":0.014,"special_characters_ratio":0.253,"stopwords_ratio":0.401,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mawu Ngɛ Suɔmi, Mi Mi Jɔmi, Kɛ Juɛmi, Moo Kase Lɛ | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Cakchiquel (Central) Cambodian Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Kimbundu Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahitian Tlapanec Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\n“Akɛnɛ Mawu bimɛ nɛ e suɔ ji nyɛ he je ɔ, nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ kase lɛ.”—EFESO BI 5:1.\\nMɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e kase Yehowa suhi?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ kase Yehowa suɔmi ɔ kɛ su kpahi nɛ e ngɛ ɔ ha kɛɛ?\\nMɛni he je nɛ e sa kaa waa hyɛ níhi nɛ wa susuu ɔ saminya?\\n1. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kase Yehowa?\\nKE WAA kɛ haomihi nɛ nihi kɛ ngɛ kpee ɔ eko kpi hyɛ po ɔ, waa kɛ wa he ma nyɛ maa wo a si himi mi, nɛ waa nu mɛ sisi. Yehowa bɔ wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa pee jã. (Kane Efeso Bi 5:1, 2.) Kɛ enɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa kase Yehowa ha kɛɛ? Nɛ mɛni he je nɛ e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi konɛ enɛ ɔ nɛ ko ye wɔ awi ɔ?\\n2. Ke Yehowa na kaa wa ngɛ nɔ́ nae ɔ, kɛ e peeɔ e ní ha kɛɛ?\\n2 Yehowa wo wɔ si kaa hwɔɔ se ɔ, wa ma ná si himi kpakpa nɛ wa be nɔ́ nae hu. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa a ma ná neneene wami ngɛ hiɔwe, nɛ “to kpa” amɛ hu ma ná neneene wami ngɛ zugba a nɔ. (Yohane 10:16; 17:3; 1 Korinto Bi 15:53) Mwɔnɛ ɔ, ke haomi ko ba wa nɔ nɛ wa ngɛ nɔ́ nae ɔ, Yehowa nuɔ wɔ sisi. Blema a, benɛ Yehowa we bi ngɛ nɔ́ nae ngɛ Egipt ɔ, e tsui ye lɛ ngɛ a he. “E hao ngɛ a he.” (Yesaya 63:9, NW) Pee se ɔ, benɛ Yehowa we bi ɔmɛ kpale ngɛ sɔlemi we ɔ mae nɛ a ngɛ a he nyɛli ɔmɛ gbeye yee ɔ, e nu mɛ sisi. E de mɛ ke: “Nɔ nɛ maa ta nyɛ he ɔ, i be lɛ kplɛɛe.” (Zakaria 2:8) Kaa bɔ nɛ binyɛ náa suɔmi kɛ ha e bi ɔ, jã nɛ Yehowa hu suɔ e sɔmɔli, nɛ e suɔ nɛ e ye bua mɛ. (Yesaya 49:15) Ke wa susuɔ nihi a he nɛ waa kɛ wa he woɔ a si himi mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa suɔmi ɔ kasee.—La 103:13, 14.\\nYESU KASE YEHOWA NƐ E JE SUƆMI KPO KƐ TSƆƆ NIHI\\n3. Kɛ Yesu pee e ní ngɛ nihi a he ha kɛɛ?\\n3 Ke Yesu na kaa nihi ngɛ nɔ́ nae ɔ, e nuɔ he ha mɛ, e ngɛ mi kaa e kɛ jamɛ a si himi ɔ eko kpi hyɛ mohu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e le kaa nihi fuu kɛ si himi nɛ mi wa ngɛ kpee. Jami nya dali ɔmɛ sisiɔ mɛ, nɛ a woɔ mɛ mlaahi fuu nɛ ji Mawu ngɔ. Nihi yeɔ jami nya dali nɛ ɔmɛ gbeye. (Mateo 23:4; Marko 7:1-5; Yohane 7:13) E ngɛ mi kaa Yesu lɛɛ e yi mɛ gbeye nɛ e he we a lakpa munyu ɔmɛ yi mohu lɛɛ, se e nu ni ɔmɛ sisi. Benɛ Yesu na kaa a ngɛ ni ɔmɛ yi mi wae ɔ, e hao lɛ wawɛɛ. A be yemi kɛ bualɔ ko. A ngɛ “kaa tohi nɛ be hyɛlɔ.” (Mateo 9:36) Yesu kase e Tsɛ ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e suɔ nihi, nɛ e jeɔ ‘mɔbɔ nami kɛ mi mi himi’ kpo kɛ haa mɛ.—La 103:8.\\n4. Benɛ Yesu na nihi nɛ a ngɛ nɔ́ nae ɔ, kɛ e pee e ní ha kɛɛ?\\n4 Benɛ Yesu na kaa nihi ngɛ nɔ́ nae ɔ, e ye bua mɛ, ejakaa e suɔ mɛ. Yesu pee e ní kaa e Tsɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko ɔ, Yesu bɔfo ɔmɛ ya fiɛɛ ngɛ he ko tsitsaa nɛ pɔ tɔ a he, nɛ e he hia kaa a jɔɔ a he ngɛ he ko nɛ ngɛ dii. Se Yesu na nihi fuu nɛ a ngɛ lɛ mlɛe. E na kaa e sa nɛ e ye bua mɛ. Enɛ ɔ he ɔ, “e bɔni mɛ níhi fuu tsɔɔmi.”—Marko 6:30, 31, 34.\\nMOO SUƆ NIHI KAA BƆ NƐ YEHOWA HU SUƆ MƐ Ɔ\\n5, 6. Ke wa suɔ nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi kaa bɔ nɛ Yehowa hu pee ɔ, mɛni e sa kaa waa pee? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n5 Ke wa suɔ nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi kaa bɔ nɛ Yehowa hu peeɔ ɔ, mɛni e sa kaa waa pee? Nɔ́ hetomi nɔ́ ko ji nɛ ɔ nɛ. Ngɔɔ lɛ kaa a tsɛɛ nyɛminyumu wayoo ko ke Alan. E susuɔ nyɛminyumu ko nɛ e bwɔ, nɛ e nyɛ we nyɛɛmi, nɛ e hyɛ we nɔ́ kpakpa ko ɔ he. Alan susuɔ munyu nɛ Yesu tu kɛ nyɛɛ se nɛ ɔ he: “Bɔ nɛ nyɛ suɔ nɛ nihi nɛ pee ngɔ ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee ngɔ ha mɛ jã nɔuu.” (Luka 6:31) Enɛ ɔ he ɔ, Alan biɔ e he ke, ‘Mɛni i suɔ nɛ nihi nɛ a pee ha mi?’ E deɔ ke, ‘I suɔ nɛ nihi kɛ mi nɛ fia bɔɔlu!’ Se nɔmo nɛ ɔ be nyɛe maa fia bɔɔlu. Enɛ ɔ he ɔ, sane nɛ e sa kaa Alan nɛ bi e he ji, ‘Ke imi ji nyɛminyumu nɛ ɔ, mɛni ma suɔ kaa nihi nɛ a pee ha mi?’\\n6 E ngɛ mi kaa Alan bwɔ we lolo mohu lɛɛ, se e susu bɔ nɛ ke e bwɔ ɔ, e maa nu he ha a he. E kɛ nɔmo ɔ ya hiɔ si nɛ a sɛɛɔ ní nɛ e buɔ nɔmo ɔ tue saminya. Enɛ ɔ ha nɛ e na kaa e he wa ha nɔmo ɔ kaa e maa kane Baiblo ɔ, nɛ e yee ha lɛ hu kaa e maa nyɛɛ kɛ ya fiɛɛ ngɛ wehi a mi. Alan na nɔ́ nɛ e maa pee kɛ ye bua lɛ, nɛ e suɔ kaa e maa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ e pee jã. Ke wa nuɔ ni kpahi a sisi nɛ wa jeɔ suɔmi kpo kɛ haa mɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ wa ní pee kaa Yehowa.—1 Korinto Bi 12:26.\\nMo je mi mi jɔmi kpo ha nihi kaa bɔ nɛ Yehowa hu peeɔ ɔ (Hyɛ kuku 7)\\n7. Kɛ wa ma plɛ kɛ nu haomihi nɛ wa nyɛmimɛ kɛ ngɛ kpee ɔ sisi ha kɛɛ?\\n7 E be gbɔjɔɔ kaa wa maa le bɔ nɛ ni kpahi ngɛ haoe ha tutuutu, titli ɔ, ke waa kɛ haomi nɛ a kɛ ngɛ kpee ɔ eko kpi hyɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa nyɛmimɛ fuu ngɛ nɔ́ nae ngɛ hiɔ, aloo plaami ko nɛ a plaa, aloo bwɔmi dɛ mi. A ti ni komɛ ngɛ haoe wawɛɛ ngɛ nɔ́ yeyee ko, aloo níhi nɛ sɛ nɛ nɔ ko pee mɛ be ko nɛ be ɔ he. Ni komɛ ngɛ nɛ mɛ pɛ nɛ a ngɛ a bimɛ tsɔsee, aloo a weku li komɛ sɔmɔ we Yehowa. Nɔ tsuaa nɔ ngɛ nyagba, se nyagbahi fuu ngɛ nɛ nihi kɛ kpeɔ nɛ wɔɔ wa kɛ kpi hyɛ. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ wa je suɔmi kpo ha nihi nɛ waa ye bua mɛ. Ke jã a, lɛɛ mɛni wa ma nyɛ maa pee? E slo nɔ tsuaa nɔ kɛ yemi kɛ buami nɛ e hia. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa buɔ nihi tue saminya nɛ wa bɔɔ mɔde kaa waa kɛ wa he maa wo a si himi mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa le nɔ́ nɛ wa maa pee kɛ ye bua mɛ. Eko ɔ, wa ma nyɛ ma ha nɛ a le bɔ nɛ Yehowa nuɔ he ha ngɛ nyagba nɛ a kɛ ngɛ kpee ɔ he. Aloo wa ma nyɛ maa ye bua mɛ ngɛ blɔ kpahi a nɔ. Ke wa peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa kasee.—Kane Roma Bi 12:15; 1 Petro 3:8.\\nMO JE MI MI JƆMI KPO HA NIHI KAA BƆ NƐ YEHOWA HU PEEƆ Ɔ\\n8. Mɛni ye bua Yesu nɛ e je mi mi jɔmi kpo ha nihi?\\n8 Yehowa jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ haa nɔ tsuaa nɔ. (Luka 6:35) Yesu ngɛ kaa e Tsɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. Mɛni ye bua Yesu nɛ e je mi mi jɔmi kpo kɛ ha nihi benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ? E susu bɔ nɛ e munyu tutui kɛ e ní peepee maa sa nihi a he ha a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ligbi ko ɔ, yo ko nɛ nihi le lɛ kaa e ji yayami peelɔ ɔ ba Yesu ngɔ. Yo ɔ fo ya wawɛɛ nɛ e vo nyu ɔ dɛ pue Yesu nane nɔ. Yesu na kaa yo ɔ pia e he nitsɛnitsɛ ngɛ ní yayamihi nɛ e pee ɔ a he. E yɔse kaa ke e je we mi mi jɔmi kpo kɛ ha yo ɔ, yo ɔ maa hao pe nine. Lɔ ɔ he ɔ, e je yo ɔ yi ngɛ nɔ́ kpakpa nɛ e pee ɔ he, nɛ e kɛ e yayami ɔ pa lɛ. Yesu kɛ Farisi no ko tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi, e ngɛ mi kaa Farisi no ɔ kplɛɛ we nɔ́ nɛ e pee ha yo ɔ nɔ mohu.—Luka 7:36-48.\\nLoko wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, wa ma nyɛ ma susu bɔ nɛ eko ɔ, e maa sa wɔ aloo ni kpahi a he ha a he\\n9. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa je mi mi jɔmi kpo kɛ ha nihi kaa bɔ nɛ Yehowa peeɔ ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n9 Kɛ wa ma plɛ kɛ je mi mi jɔmi kpo kɛ ha nihi kaa bɔ nɛ Yehowa pee ɔ ha kɛɛ? Loko wa maa pee nɔ́ ko, aloo wa ma de nɔ ko nɔ́ ko ɔ, e sa nɛ wa susu he saminya. Lɔ ɔ ma ha nɛ wa be nɔ́ ko pee nɛ maa dɔ nɔ ko. Paulo ngma kaa ‘e sɛ́ kaa Kristofohi pɛɔ; mohu ɔ, a mi nɛ jɔ ha nɔ tsuaa nɔ.’ (2 Timoteo 2:24) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ je mi mi jɔmi kpo kɛ ha nihi ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a mi ɔ he nɛ o hyɛ: Ke o ngɔ nɔ ko kaa e ba tsu ní ha mo nɛ e tsu we ní ɔ saminya a, mɛni o maa pee? Ke nyɛmi ko kpa asafo mi kpe bami nyɔhiɔhi abɔ nɛ e ba a, mɛni o ma de lɛ. Ke o yaa fiɛɛ ha nɔ ko nɛ nɔ ɔ de mo ke e be deka a, mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ je mi mi jɔmi kpo kɛ ha lɛ? Ke o pee nɔ́ ko nɛ o yo bi mo ke mɛni he je nɛ o de we lɛ loko o pee ɔ, anɛ o kɛ lɛ maa tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi lo? E sa nɛ waa kɛ wa he nɛ wo ni kpahi a si himi mi nɛ waa le bɔ nɛ wa munyu tutui ma nyɛ maa sa a he ha. Kɛkɛ ɔ, wa maa le bɔ nɛ wa ma je mi mi jɔmi kpo kɛ ha mɛ kɛ gu wa munyu tutui kɛ wa ní peepeehi a nɔ kaa bɔ nɛ Yehowa peeɔ ɔ.—Kane Abɛ 15:28.\\nYEHOWA NGƐ JUƐMI—MOO KASE LƐ\\n10, 11. Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Yehowa konɛ wɔ hu waa pee wa he nihi nɛ a ngɛ juɛmi ha kɛɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n10 Yehowa juɛmi mi kuɔ wawɛɛ, nɛ e nyɛɔ leɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. E ngɛ mi kaa wa li níhi nɛ maa ba hwɔɔ se mohu lɛɛ, se wɔ hu wa ma nyɛ maa pee wa he nihi nɛ a ngɛ juɛmi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Loko wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, wa ma nyɛ ma susu bɔ nɛ eko ɔ, e maa sa wɔ aloo ni kpahi a he ha a he. E sɛ nɛ waa pee wa ní kaa Israel bi ɔmɛ. Mɛɛ lɛɛ a susuu we nɔ́ nɛ maa ba a nɔ ɔ he ke a bui Yehowa tue. Nɛ a susuu we huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ lɛ a kpɛti kɛ níhi tsuo nɛ e pee kɛ ha mɛ ɔ hu he. Akɛnɛ Mose yɔse enɛ ɔ he je ɔ, e le kaa Israel bi ɔmɛ maa pee ní yayamihi. E de ke: “Ma ko nɛ be juɛmi ji Israel; a li nɔ́ ko nɔ́ ko. A nyɛ we nɛ a na nɔ́ he je nɛ a ye a nɔ ɔ; a nui nɔ́ nɛ ba a sisi.”—5 Mose 31:29, 30; 32:28, 29.\\n11 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o kɛ nɔ ko ngɛ nyɛɛe nɛ nyɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ, e sa nɛ nyɛɛ ye nyɛ he nɔ ngɛ bɔmi nami akɔnɔ blɔ fa mi. Enɛ ɔ he ɔ, koo pe nɔ́ ko nɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ se be nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ! Mohu ɔ, moo pee o he nɔ nɛ ngɛ juɛmi konɛ o yu o he ngɛ oslaahi a he. O kɛ Yehowa ga womi nɛ juɛmi ngɛ mi nɛ ɔ nɛ tsu ní: “Nɔmlɔ nɛ le nɔ́ ɔ, ke e na haomi nɛ ma a, e tuu nya fo, nɛ e ya laa e he. Nɔ nɛ be juɛmi ɔ, lɛɛ e kɛ e he ya woɔ haomi mi, nɛ e naa nɔ́.”—Abɛ 22:3.\\nHYƐ NÍHI NƐ O SUSUU Ɔ SAMINYA\\n12. Mɛni blɔ nɔ níhi nɛ wa susuu ɔ ma nyɛ maa ye wɔ awi ngɛ?\\n12 Nɔ nɛ ngɛ juɛmi ɔ hyɛɛ níhi nɛ e susuu ɔ saminya. Kaa bɔ nɛ la ma nyɛ maa ye bua wɔ, nɛ e ma nyɛ maa ye wɔ awi ɔ, jã kɛ̃ nɛ níhi nɛ wa susuu ɔ hu ma nyɛ maa ye bua wɔ, nɛ e ma nyɛ maa ye wɔ awi. Ke wa hyɛ wa he nɔ saminya a, waa kɛ la ma nyɛ maa hoo ní nɛ e be wɔ sãe. Se ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, la ma nyɛ maa sã wa we, nɛ e ma nyɛ maa gbe wɔ po. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ níhi nɛ wa susuu ɔ a he. Ke wa susuɔ níhi nɛ wa kaseɔ kɛ jeɔ Yehowa ngɔ ɔ a he ɔ, wa ma ná he se. Se ke wa yaa nɔ nɛ wa susuɔ ajuama bɔmi kɛ ní yayami kpahi a he ɔ, wa ma ná jamɛ a ní ɔmɛ a he akɔnɔ nɛ waa kɛ wa he ma nyɛ maa wo mi. Lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ.—Kane Yakobo 1:14, 15.\\n13. Kɛ Hawa susu kaa e si himi maa pee ha kɛɛ?\\n13 Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ nɔ́ nɛ Hawa pee ɔ mi. Yehowa wo Adam kɛ Hawa mlaa kaa a ko ye “tso ɔ nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami” ɔ yiblii ɔ eko. (1 Mose 2:16, 17) Se Satan de Hawa ke: “Oo, nyɛ be gboe! Mawu de jã, ejakaa e le kaa ke nyɛ ye jamɛ a tso ɔ yiblii ɔ, nyɛ hɛngmɛ ma bli, nɛ nyɛ maa hi kaa lɛ Mawu ɔ nitsɛ; nyɛ maa le kpakpa kɛ yayami.” Hawa susu bɔ nɛ e si himi maa pee kpakpa ha ke lɛ nitsɛ e ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ kpakpa kɛ yayami he. E susu enɛ ɔ he hluu nɛ e “na kaa tso ɔ ngɛ fɛu; e na kaa tso ɔ yiblii ɔ maa ngɔ, nɛ e ma ha nɛ nɔ maa le ní.” Mɛni je mi kɛ ba? “E tsɔ eko nɛ e ye, nɛ e ha e huno ɔ hu eko nɛ e ye.” (1 Mose 3:1-6) Enɛ ɔ ngɔ ‘yayami kɛ gbenɔ kɛ ba.’ (Roma Bi 5:12) Jinɛ e sa kaa Hawa ko je e juɛmi ngɛ yayami nɛ e maa pee ɔ nɔ!\\n14. Mɛni kɔkɔ Baiblo ɔ bɔ wɔ ngɛ ajuama bɔmi he?\\n14 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsa pi ajuama nɛ Hawa ya bɔ. Se Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ heii kaa wa ko susu níhi nɛ ma ha nɛ wa maa bɔ ajuama a he. Yesu de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ hyɛɛ yo, nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi.” (Mateo 5:28) Paulo hu bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Nyɛ ko susu he lo nya níhi a he, ke pi jã a, e ma jlo nyɛ kaa nyɛɛ pee.”—Roma Bi 13:14.\\n15. Mɛni nɔ e sa kaa waa kɛ wa juɛmi nɛ ma, nɛ mɛni he je?\\n15 Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa e sa nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma níhi nɛ ma ha nɛ waa sa Yehowa hɛ mi ɔ a nɔ, nɛ wa ko susu ní nami he. Ke nɔ ko ji niatsɛ po ɔ, e sika a be nyɛe maa po e he piɛ. (Abɛ 18:11) Yesu tsɔɔ kaa kuasia lɛ e bua níhi fuu a nya ha e he nɛ e kɛ Yehowa suɔmi nya ní peemi pee we nɔ́ titli ngɛ e si himi mi. E “pi niatsɛ ngɛ Mawu níhi a mi.” (Luka 12:16-21) Ke wa toɔ ‘juetli ha wa he ngɛ hiɔwe,’ nɛ wa peeɔ níhi nɛ saa Yehowa hɛ mi ɔ, wa haa nɛ e náa bua jɔmi nɛ wɔ hu wa náa bua jɔmi. (Mateo 6:20; Abɛ 27:11) Huɛ bɔmi kpakpa nɛ maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he hia pe nɔ́ tsuaa nɔ́.\\nKOO PEE YEYEEYE TSƆ\\n16. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ ke wa ngɛ haoe?\\n16 Ke wa bɔɔ mɔde kaa wa ma ná ní ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, wa maa pee yeyeeye nitsɛnitsɛ. (Mateo 6:19) Yesu tsɔɔ kaa e he maa wa ha nihi nɛ a haoɔ a he ngɛ sika he be tsuaa be ɔ kaa a ma hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ se blɔ kekle ngɛ a si himi mi. (Mateo 13:18, 19, 22) Ni komɛ hu ngɛ nɛ be tsuaa be ɔ, a ngɛ haoe ngɛ ní yayamihi nɛ maa ba a nɔ ɔ he. Se ke wa haoɔ be tsuaa be ɔ, e ma nyɛ maa wo wɔ hiɔ, aloo e ma nyɛ ma ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi ma gbɔjɔ. Mohu ɔ, e sa nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi kaa e maa ye bua wɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “tsui yemi ha we nɔ bua jɔmi, se munyu kpakpa haa nɔ bua jɔɔ e he.” (Abɛ 12:25) Enɛ ɔ he ɔ, ke o ngɛ tsui yee ngɛ nɔ́ ko he ɔ, o kɛ nɔ ko nɛ e sɔmɔɔ Yehowa nɛ e le mo saminya nɛ susu he. O fɔlɔ, o huno, o yo, aloo o huɛ kpakpa ko ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o kɛ o hɛ nɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ e ye bua mo nɛ o jɔɔ haomi.\\nKe o ngɛ haoe ɔ, moo sɔle kɛ ha Yehowa nɛ o susu yemi kɛ buami nɛ e kɛ haa mo ɔ he\\n17. Mɛni blɔ nɔ Yehowa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua wɔ ke wa ngɛ haoe?\\n17 Yehowa le bɔ nɛ e peeɔ wɔ ha pe nɔ tsuaa nɔ, nɛ e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa jɔɔ tsui yemi. Paulo ngma ke: “Nyɛ ko hao ngɛ nɔ́ ko nɔ́ ko he; se mohu nɔ́ tsuaa nɔ́ mi ɔ, nyɛɛ kɛ sɔlemi, kɛ pɛɛ kpami, kɛ sina nɛ wo nyɛ hiami ní ɔmɛ a ta ha Mawu. Nɛ Mawu he jɔmi nɛ pã adesa juɛmi tsuo ɔ maa bu nyɛ tsui, kɛ nyɛ juɛmi he ngɛ Kristo Yesu mi.” (Filipi Bi 4:6, 7) Enɛ ɔ he ɔ, ke o ngɛ haoe ɔ, mo susu yemi kɛ buami nɛ Yehowa kɛ haa mo konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa a he. Yehowa peeɔ enɛ ɔ kɛ guɔ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi, asafo mi nikɔtɔmahi, tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ, hiɔwe bɔfohi, kɛ Yesu a nɔ.\\n18. Mɛni blɔ nɔ níhi a he nɛ wa ma susu ɔ maa ye bua wɔ ngɛ?\\n18 Kaa bɔ nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ, ke waa kɛ wa he woɔ nihi a si himi mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa kasee. (1 Timoteo 1:11; 1 Yohane 4:8) Ke wa jeɔ suɔmi kɛ mi mi jɔmi kpo kɛ haa nihi, nɛ wa susuɔ nɔ́ nɛ maa je wa ní peepeehi a mi kɛ ba a he, nɛ wa hɛwi tsɔ be tsuaa be ɔ, wa ma ná bua jɔmi. Nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ha ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ he konɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa kase Yehowa.—Roma Bi 12:12.\\nWa kaseɔ Yehowa ke wa susu bɔ nɛ e kɛ nihi hi si ha blema a, kɛ bɔ nɛ Yesu hu kase lɛ ha a he. Lɔ ɔ se ɔ, wa susuɔ ni kpahi a hiami níhi a he nɛ wa bɔɔ mɔde nɛ wa yeɔ bua mɛ","num_words":3551,"character_repetition_ratio":0.061,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.311,"stopwords_ratio":0.516,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Si Slaali & Si Slaami: Yehowa Odasefohi Asafo Ɔ Ní Tsumi Kɔni Nɛ Ngɛ Slovakia\\nMɔtu ngmlɛ 8:00 kɛ ya si ngmlɛ 10:30, kɛ piani ngmlɛ 1:00 kɛ ya si ngmlɛ 3:30.\\nA hyɛɛ Yehowa Odasefohi nɛ a he hiɛ pe 26,500 nɛ a ngɛ Czech Republic kɛ Slovakia a fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ. A tsɔɔ Baiblo kasemi níhi a sisi kɛ yaa Slovakia gbi kɛ Slovakia Mumuihi A Gbi mi. A ngɔɔ Baiblo kasemi níhi kɛ maneɔ asafohi nɛ a ngɛ Austria, Czech Republic, Slovakia, kɛ Slovenia.\\nAsafo ɔ Ní Tsumi Kɔnihi Kɛ Si Slaamihi: Slovakia","num_words":90,"character_repetition_ratio":0.086,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.264,"stopwords_ratio":0.367,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Hebri Bi 11 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nHebri Bi 11:1-40\\nHemi kɛ yemi sisi tsɔɔmi (1, 2)\\nHemi kɛ yemi he nɔ hyɛmi níhi (3-40)\\nKe hemi kɛ yemi be ɔ, a be nyɛe maa sa Mawu hɛ mi (6)\\n11 Hemi kɛ yemi ji nɔ́ nɛ a ngɔ hɛ kɛ fɔ nɔ nɛ a ngɛ blɔ hyɛe ɔ nɔ mi mami, níhi nɛ a ngɛ nitsɛnitsɛ nɛ a nɛ ɔmɛ a he odase nɛ ngɛ heii.* 2 Ejakaa kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, a ye blema bi ɔmɛ* a he odase. 3 Hemi kɛ yemi lɛ haa nɛ wa yɔseɔ kaa Mawu munyu ɔ nɛ a kɛ to níhi a blɔ nya ngɛ níhi a blɔ nya tomi* nɛ ɔmɛ a mi ɔ nɛ, lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ a naa kɛ hɛ ngmɛ ɔ je nɔ́ nɛ a nɛ kɛ hɛ ngmɛ ɔ mi kɛ ba si himi mi. 4 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ Habɛl sã afɔle nɛ he jua wa pe Kain nɔ́ ɔ kɛ ha Mawu ɔ nɛ, nɛ kɛ gu jamɛ a hemi kɛ yemi ɔ nɔ ɔ, a ye e he odase kaa e ji dalɔ, ejakaa Mawu kplɛɛ e nike ní ɔmɛ a nɔ,* nɛ e ngɛ mi kaa e gbo mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, e tuɔ munyu kɛ guɔ e hemi kɛ yemi ɔ nɔ. 5 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ a je Enɔk kɛ ho konɛ e ko na gbenɔ ɔ nɛ, nɛ a nɛ lɛ ngɛ he ko he ko, ejakaa Mawu je lɛ kɛ ho; ejakaa loko a ma je lɛ kɛ ho ɔ, a ye e he odase kaa e sa Mawu hɛ mi saminya. 6 Jehanɛ se hu ɔ, ke nɔ ko be hemi kɛ yemi ɔ, e be nyɛe maa sa Mawu hɛ mi saminya, ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hɛɛ lɛ kɛ suɔ Mawu he ɔ, e sa kaa e he ye kaa e ngɛ, nɛ e ba peeɔ nihi nɛ a ngɛ e se blɔ hlae wawɛɛ ɔmɛ a hiɔ wolɔ. 7 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ Mawu bɔ Noa kɔkɔ ngɛ níhi nɛ a nɛ lolo ɔmɛ a he ɔ, e tsɔɔ kaa e yeɔ Mawu gbeye nɛ e kpɛ daka konɛ e kɛ he e we mi bimɛ ɔmɛ a yi wami ɔ nɛ; nɛ kɛ gu hemi kɛ yemi nɛ ɔ nɔ ɔ, e bu je ɔ fɔ, nɛ e ba pee dami nɛ jeɔ hemi kɛ yemi mi kɛ baa a he gbosi ní yelɔ. 8 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ a tsɛ Abraham ɔ, e bu tue, nɛ e je kpo kɛ ho he ko nɛ e ma ba pee e gbosi ní ɔ ya a nɛ; e pue nɔ kɛ ho, pohu e li he nɛ e yaa a. 9 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ e hi si kaa ma se no ngɛ si womi zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a hiɔ ma se zugba nɔ ɔ nɛ, e kɛ Isak kɛ Yakɔb nɛ mɛ hu a ji si womi nɛ ɔ nɔuu he gbosi ní yeli ɔ hi bo tsuhi a mi. 10 Ejakaa e ngɛ ma a nɛ e ngɛ sisi tomihi nitsɛnitsɛ ɔ nɛ e tɛnilɔ* kɛ e polɔ ji Mawu ɔ mlɛe. 11 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ Sara hu ná he wami kɛ ngɔ nina* hɔ, benɛ e be fɔmi nya po ɔ nɛ, ejakaa e bu Nɔ nɛ e wo si ɔ kaa e ji anɔkualetsɛ. 12 Enɛ ɔ he je ɔ, a je nyumu kake, nɛ e ngɛ kaa nɔ nɛ e gbo momo ɔ mi kɛ fɔ bimɛ nɛ a he hiɛ babauu kaa hiɔwe dodoehi, nɛ a ngɛ kaa wo nya zia nɛ hí kanemi ɔ nɛ. 13 Hemi kɛ yemi mi nɛ nimli nɛ ɔmɛ tsuo gbo ngɛ, e ngɛ mi kaa a nine sui si womi ɔmɛ a mi bami ɔ nɔ mohu; se a na mɛ ngɛ lokoo, nɛ a nya a he nɛ a jaje ngɛ ma hɛ mi kaa a ji nibwɔhi kɛ ma se bi ngɛ zugba a nɔ. 14 Ejakaa ni nɛmɛ nɛ a tuɔ munyu ngɛ blɔ kaa kikɛ nɛ ɔ nɔ ɔ ha nɛ e pee heii kaa a kɛ hɛdɔ ngɛ mɛ nitsɛmɛ a sihi he ko hlae. 15 Se kɛ̃ ɔ, kaa a ya nɔ nɛ a ngɛ he nɛ a je ɔ kaie ɔ, jinɛ a ko ná he blɔ nɛ a ko kpale a se. 16 Se amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ a he mɔde bɔe konɛ a ná he ko nɛ e hi pe lɔ ɔ, nɛ ji hiɔwe nɔ́ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a he pee we Mawu zo kaa a ma tsɛ lɛ ke a Mawu, ejakaa e dla ma ko kɛ to ha mɛ. 17 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ a ka Abraham ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e ngɔ Isak kɛ ha momo ɔ nɛ—nyumu ɔ nɛ e kɛ bua jɔmi ná si womi ɔmɛ ɔ ka kaa e maa ngɔ e bi kake too ɔ kɛ ha— 18 pohu a de lɛ ke: “Nɔ nɛ a ma tsɛ lɛ ke o nina a* maa gu Isak nɔ kɛ ba.” 19 Se e susu kaa Mawu ma nyɛ ma tle lɛ si kɛ je gbeje po, nɛ e nine su e nɔ kɛ je lejɛ ɔ niinɛ kaa nɔ hyɛmi nɔ́. 20 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ Isak hu jɔɔ Yakɔb kɛ Esau ngɛ níhi nɛ maa ba amɛ a he ɔ nɛ. 21 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ Yakɔb miɔ nɛ e ma gbo ɔ, e jɔɔ Yosɛf binyumu ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ, nɛ e ja Mawu be mi nɛ e kpla e dɛma tso ɔ nɔ ɔ nɛ. 22 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ Yosɛf gbenɔ be* ngɛ sue ɔ, e tu Israel binyumu ɔmɛ a blɔ hiami ɔ he munyu, nɛ e ngɔ blɔ tsɔɔmihi* kɛ ha ngɛ e wu ɔmɛ a* he ɔ nɛ. 23 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ Mose fɔli ɔmɛ ngɔ lɛ kɛ laa nyɔhiɔ etɛ ngɛ e fɔmi se ɔ nɛ, ejakaa a na kaa jokuɛ wayo ɔ he ngɛ fɛu, nɛ a yi matsɛ ɔ fami ɔ gbeye. 24 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ Mose wa a, e kplɛɛ we nɛ a tsɛ lɛ ke Farao biyo ɔ binyumu ɔ nɛ, 25 mohu ɔ, e hla kaa e kɛ Mawu we bi ɔmɛ maa na amanehlu pe nɛ e maa ye yayami mi ngɔɔmi nɛ se kɛ we ɔ, 26 ejakaa e bu Kristo ɔ he guɛ gbemi ɔ kaa ní nami ngua pe Ijipt juetli ɔmɛ, akɛnɛ e hyɛ hiɔwo nɛ e ma ná a totooto ɔ he je. 27 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ e je Ijipt ɔ nɛ, se e yi matsɛ ɔ mi mi fumi ɔ gbeye, ejakaa e ya nɔ nɛ e fĩ si kaa nɔ́ nɛ e ngɛ Nɔ nɛ a nɛ lɛ kɛ hɛ ngmɛ ɔ hyɛe. 28 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ e ye He Tsɔmi ɔ nɛ e ngɔ muɔ ɔ kɛ fĩa sinya tso ɔmɛ a he ɔ nɛ, bɔ nɛ pee nɛ hɛ mi kpatalɔ ɔ nɛ ko kpata a kekleekle bi ɔmɛ a hɛ mi.* 29 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ a gu Wo Tsu ɔ mi kaa nɔ́ nɛ zugba gbigbli nɔ nɛ a nyɛɛ ɔ nɛ, se benɛ Ijipt bi ɔmɛ ka kaa a maa nyɛɛ mi ɔ, wo ɔ mii mɛ. 30 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ Yɛriko gbogbo ɔmɛ hule kɛ pue si benɛ ni ɔmɛ si ako kɛ bɔle gbogbo ɔmɛ si kpaago se ɔ nɛ. 31 Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ Rahab yaholɔ* ɔ hɛ mi kpataa we kɛ piɛɛ we ni nɛmɛ nɛ a gbo tue ɔmɛ a he ɔ nɛ, ejakaa e he slaali ɔmɛ ngɛ tue mi jɔmi mi. 32 Nɛ mɛni ma kpale de kɛ piɛɛ he? Ejakaa be be mi blɔ ngmɛe nɛ ma tu Gideon, Barak, Samsin, Yefta, David, Samuɛl kɛ gbali kpa amɛ a he munyu. 33 Kɛ gu hemi kɛ yemi nɔ ɔ, a ye matsɛ yemihi a nɔ kunimi, a ha nɛ dami je kpo heii, a nine su si womihi a nɔ, a ma jatahi a nya, 34 a gbe la he wami ɔ, a je klaate nya slɔkee, a ha nɛ a he ba wa benɛ a gbɔjɔ ɔ, a he ba wa ngɛ ta hwumi mi, a fiee tabohi nɛ a ma mɛ tuami ɔ kɛ je. 35 Yihi a nine su a nihi nɛ a gbo ɔmɛ a nɔ kɛ gu gbogboehi a si tlemi nɔ, se nyumu kpa komɛ lɛɛ a pii mɛ akɛnɛ a kplɛɛ we nɛ a gu kpɔmi nɔ́ ko nɔ kɛ ngmɛɛ a he ɔ he je, bɔ nɛ pee nɛ a nine nɛ nyɛ nɛ su gbogboehi a si tlemi nɛ e hi saminya a nɔ. 36 Ee, ni kpahi lɛɛ a ye a he fɛu nɛ a fiaa mɛ kpa kɛ ka mɛ, niinɛ, nɔ́ nɛ pe jã a, a ka mɛ kɛ gu kɔsɔkɔsɔhi kɛ tsu womihi a nɔ. 37 A fiaa mɛ tɛ, a ka mɛ, a kɛ sau poo a mi enyɔɔnyɔ,* a kɛ klaate jajaa ni komɛ, a nyɛɛ kɛ ya kɛ ba kɛ a he jijɔhi a he womi, kɛ apletsihi a he womi, be mi nɛ a ngɛ fimi mi, a ngɛ amanehlu mi, a pee mɛ nisɛ níhi; 38 nɛ je ɔ sɛ mɛ. A wo lalaalo ngɛ nga kplanaahi kɛ yokuhi a nɔ, kɛ tɛ puɔhi a mi, kɛ zugba a nɔ muɔhi a mi. 39 Se kɛ̃ ɔ, nimli nɛ ɔmɛ tsuo ɔ, e ngɛ mi kaa a ye a he odase kpakpa ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je mohu lɛɛ, se a nine sui si womi ɔ mi bami ɔ nɔ, 40 ejakaa Mawu sɛ hlami nɛ e na nɔ́ kpakpa ko kɛ ha wɔ, bɔ nɛ pee nɛ a ko je wa se nɛ a ha nɛ a ye mluku.\\n^ Aloo “odase nɛ plɛɔ nɔ yi mi.”\\n^ Aloo “wa nɛmɛ ɔmɛ.”\\n^ Aloo “ye e he odase kɛ gu e nike ní ɔmɛ a nɔ nɛ Mawu kplɛɛ ɔ nɔ.”\\n^ Aloo “tsuhi a tɛnilɔ.”\\n^ Hela, “nyagbe.”\\n^ Aloo “fami.”\\n^ Aloo “e pumi ɔ.”\\n^ Hela, “ta a kekleekle bi ɔmɛ a he.”\\n^ Nɛ ji, yo tuutuu polɔ.\\n^ Aloo “a gba a mi enyɔɔnyɔ.”\\nHebri Bi 11","num_words":1712,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.001,"special_characters_ratio":0.314,"stopwords_ratio":0.528,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Wɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ Kpee He Gbɛjianɔtoo Kɛhã February 15-21, 2016\\nLala 84 kɛ Sɔlemɔ\\n“Anɔkwa Jálɔi Fiɔ Teokrase Gbɛjianɔtoi Asɛɛ”: (Min. 10)\\nNe 10:29-31—Amɛkpɛlɛ nɔ akɛ amɛkɛ “shikpɔŋ lɛ nɔ bii lɛ” boteŋ gbãla mli (w98 10\/15 21 kk. 11)\\nNe 10:33-40—Amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaatsɔ gbɛi srɔtoi anɔ amɛfi anɔkwa jamɔ sɛɛ (w98 10\/15 21 kk. 11-12)\\nNe 11:1, 2—Amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛfi teokrase gbɛjianɔtoo krɛdɛɛ ko sɛɛ (w06 2\/1 11 kk. 6; w98 10\/15 22 kk. 13)\\nNe 9:19-21—Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ akɛ ehãa ewebii lɛ amɛhiamɔ nii? (w13 9\/15 9 kk. 9-10)\\nNe 9:6-38—Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa Levibii lɛ fee kɛhã wɔ yɛ sɔlemɔ he? (w13 10\/15 22-23 kk. 6-7)\\nBiblia Kanemɔ: Ne 11:15-36 (Ekaye fe min. 4)\\nKlɛŋklɛŋ Sanegbaa: (Ekaye fe min. 2) Okɛ sane ni ji, “Help for the Family—How to Make Real Friends” ni yɔɔ Awake! hee ni eba lɛ mli lɛ atsu nii koni okɛhã. Too gbɛjianɔ kɛhã sɛɛkuukɛsaramɔ.\\nSɛɛkuukɛsaramɔ: (Ekaye fe min. 4) Feemɔ bɔ ni obaaku osɛɛ oyasara mɔ ko ni nya sane ni ji, “Help for the Family—How to Make Real Friends” ni yɔɔ Awake! hee ni eba lɛ mli lɛ he lɛ he nɔkwɛmɔnɔ. Okɛ lɛ ato gbɛjianɔ koni oya eŋɔɔ ekoŋŋ.\\nBiblia mli Nikasemɔ: (Ekaye fe min. 6) Feemɔ Biblia mli nikasemɔ he nɔkwɛmɔnɔ. (bh 32-33 kk. 13-14)\\n“Shihilɛ ni Nɔ Bɛ”: (Min. 15) Sanegbaa. Jiemɔ vidio lɛ kɛje onifeemɔ lɛ shishi. No sɛɛ lɛ, nyɛsusua sanebimɔi lɛ ahe. Okɛ be fioo abi shiɛlɔ ko ni kɛ oshija ni eji lɛ lɛɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ saji. Ebaanyɛ efee oshija loo mɔ ko ni ebote gbãla mli bianɛ. (1Ko 7:35) Mɛɛ jɔɔmɔi ená?\\nAsafoŋ Biblia Nikasemɔ: ia yitso 9 kk. 1-13 (Min. 30)\\nLala 76 kɛ Sɔlemɔ\\nWɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ akɛ Kristofoi Gbɛjianɔtoo Kɛhã February 15-21, 2016","num_words":258,"character_repetition_ratio":0.061,"word_repetition_ratio":0.088,"special_characters_ratio":0.334,"stopwords_ratio":0.074,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ná Bumi Kɛ Ha Matsɛ Yemi Asa a—Ha E He Nɛ Tsɔ Nɛ Nyɛ Dla Níhi Nɛ Puɛ | Kase\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | July 2015\\nKANE NGƐ Afrikaans Cakchiquel Cambodian Chol Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Karen (S'gaw) Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Mixe Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Otetela Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Wayuunaiki Xhosa Zulu\\nHiɛ ɔ Lɛ Wa Jaa Mawu Ngɛ\\n“Ye hɛ dɔ wawɛɛ ngɛ o we ɔ he.”—YOHANE 2:17.\\nLAHI: 13, 21\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ bumi kɛ ha kpehi nɛ wa peeɔ ɔ?\\nMɛni blɔhi a nɔ Yehowa we bi guɔ kɛ yeɔ bua kɛ maa Matsɛ Yemi Asahi?\\nMɛni he je nɛ e he hia kaa wa ma ha nɛ wa Matsɛ Yemi Asa a he nɛ tsɔ, nɛ wa dla níhi nɛ puɛ ngɛ he ɔ?\\n1, 2. (a) Blema a, jije Yehowa sɔmɔli jaa Yehowa ngɛ? (b) Kɛ Yesu pee e ní ngɛ Yehowa sɔlemi we ɔ nɛ ngɛ Yerusalem ɔ he ha kɛɛ? (d) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\nKƐ JE blema lokoo ɔ, Mawu sɔmɔli ngɛ he ko nɛ a jaa Mawu ngɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, Habel ma afɔle sami la tɛ loko e sã afɔle kɛ ha Yehowa. (1 Mose 4:3, 4) Noa, Abraham, Isak, Yakob, kɛ Mose tsuo ma afɔle sami la tɛhi. (1 Mose 8:20; 12:7; 26:25; 35:1; 2 Mose 17:15) Yehowa ha nɛ Israel bi ɔmɛ ma kpehe bo tsu. (2 Mose 25:8) Pee se ɔ, e ha nɛ a ma sɔlemi we. (1 Matsɛmɛ 8:27, 29) Benɛ Mawu we bi kpale a se kɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ho a ma mi ya a, a kpeɔ daa ngɛ kpe hehi. (Marko 6:2; Yohane 18:20; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:21) Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hu kpeɔ ngɛ nihi a wehi a mi. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 12:12; 1 Korinto Bi 16:19) Mwɔnɛ ɔ, Yehowa we bi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ kpeɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asahi akpe nyɔngmahi abɔ a nɔ nɛ a kaseɔ Yehowa he ní, nɛ a jaa lɛ.\\n2 Yesu je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ ha Yehowa sɔlemi we ɔ ngɛ Yerusalem ɔ. Suɔmi nɛ Yesu ngɛ kɛ ha sɔlemi we ɔ ha nɛ e kaseli ɔmɛ kai munyu ko nɛ la polɔ ɔ tu ɔ. La polɔ ɔ de ke: “Ye hɛ dɔ wawɛɛ ngɛ o we ɔ he.” (La 69:9; Yohane 2:17) A tsɛɛ sɔlemi we ɔ nɛ hi Yerusalem ɔ ke ‘Yehowa we,’ se wa be nyɛe ma tsɛ Matsɛ Yemi Asa amɛ ke Yehowa we. (2 Kronika 5:13; 33:4) Se e sa nɛ wa ná bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha hehi nɛ wa jaa Mawu ngɛ ɔ. Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi ɔ, wa ma susu Baiblo sisi tomi mlaa komɛ a he. Baiblo sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa kaa waa pee wa ní ha ke wa ya wa Matsɛ Yemi Asa amɛ a nɔ. Wa ma susu bɔ nɛ e sa kaa wa dla wa Matsɛ Yemi Asa amɛ kɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ wo a he hiɔhi ha a hu he. *—Hyɛ sisi ningma.\\nWA NGƐ BUMI KƐ HA ASAFO MI KPEHI NƐ WA YAA A\\n3-5. Mɛni ji Matsɛ Yemi Asa, nɛ kɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ asafo mi kpehi a he ha kɛɛ?\\n3 Matsɛ Yemi Asa amɛ a nɔ ji hehi titli nɛ nihi ma nyɛ maa kpe ngɛ kɛ ja Yehowa. Asafo mi kpehi nɛ wa peeɔ ɔ ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ, nɛ kpe nɛ ɔmɛ yeɔ bua wɔ konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ mi nɛ wa. Ngɛ kpe nɛ ɔmɛ sisi ɔ, Yehowa asafo ɔ woɔ wɔ he wami, nɛ e kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ he hia hu haa wɔ. E ji he blɔ nɛ wa ná kaa daa otsi ɔ, Yehowa kɛ e Bi ɔ fɔɔ wɔ nine kɛ baa ‘Yehowa we okplɔɔ ɔ’ he. (1 Korinto Bi 10:21) E sa nɛ wa kai be fɛɛ be kaa nine fɔmi nɛ ɔ se be.\\n4 Yehowa ha nɛ wa le heii kaa e suɔ nɛ waa ba kpe nɛ ɔmɛ konɛ wa ba ja lɛ, nɛ waa wo wa sibi he wami hulɔ. (Kane Hebri Bi 10:24, 25.) Akɛnɛ wa ngɛ bumi kɛ ha Yehowa he je ɔ, e sɛ nɛ waa ngɔ nɔ́ ko nɛ he hia we kɛ je wa nya nɛ waa po asafo mi kpehi a mi. Ke wa dlaa wa he saminya loko wa yaa asafo mi kpehi, nɛ wa bɔɔ mɔde kaa wa ma ha sanehi a heto ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa bua jɔ kpe nɛ ɔmɛ a he.—La 22:22.\\n5 Bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ngɛ asafo mi kpe nɛ ɔmɛ a sisi, kɛ bɔ nɛ wa dlaa Matsɛ Yemi Asa amɛ a nɔ ha a, lɛ maa tsɔɔ kaa wa ngɛ bumi kɛ ha Yehowa. Wa suɔ kaa waa kɛ wa ní peepee maa tsɔɔ kaa wa suɔ nɛ wa je Yehowa biɛ ɔ yi. Behi fuu ɔ, a ngmaa Yehowa biɛ ɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa amɛ a he.—Kɛ to 1 Matsɛmɛ 8:17 ɔ he.\\n6. Mɛni nihi deɔ ngɛ wa Matsɛ Yemi Asa amɛ kɛ nihi nɛ kpeɔ ngɛ lejɛ ɔ a he? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n6 Ke wa náa bumi kɛ haa wa Matsɛ Yemi Asa amɛ ɔ, nihi yɔseɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyumu ko nɛ e je Turkey ɔ de ke: “Ye bua jɔ bɔ nɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ tsɔ kɛ bɔ nɛ níhi ya nɔ pɛpɛɛpɛ ha a he wawɛɛ nitsɛ. Nihi nɛ a ba lejɛ ɔ dla a he saminya, muɔ ngɛ a nya he, nɛ a kɛ bua jɔmi fɔ mi. Nɔ́ nɛ ɔ ná ye nɔ he wami wawɛɛ.” Nyumu nɛ ɔ bɔni asafo mi kpehi tsuo yami. E kɛ we nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ. Ngɛ ma ko nɛ ngɛ Indonesia a mi ɔ, nyɛmimɛ tsɛ a kpɔ mi bimɛ, kɛ ma nikɔtɔma komɛ nɛ a ya hyɛ Matsɛ Yemi Asa ehe ko nɛ a ma ha mɛ ɔ. Amlaalo nɔkɔtɔma nɛ hyɛɛ jamɛ a ma a nɔ ɔ nya kpɛ e he ngɛ ní kpakpahi nɛ a kɛ ma tsu ɔ, kɛ bɔ nɛ tsu ɔ ngɛ fɛu, kɛ abɔɔ saminyayoo ko nɛ ngɛ lejɛ ɔ he. E de ke: “Bɔ nɛ tsu nɛ ɔ he tsɔ ha a tsɔɔ kaa nyɛ hemi kɛ yemi ɔ ji anɔkuale.”\\nWa ní peepee ma nyɛ maa tsɔɔ kaa wa bui Mawu (Hyɛ kuku 7, 8)\\n7, 8. Ke wa ya Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ, mɛni blɔ nɔ wa guu kɛ tsɔɔ kaa wa buɔ Yehowa?\\n7 Yehowa lɛ fɔɔ wɔ nine kɛ yaa asafo mi kpehi a sisi. Enɛ ɔ he ɔ, bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ngɛ asafo mi kpehi a sisi kɛ bɔ nɛ wa dlaa wa he kɛ yaa lejɛ ɔ ha a he hia lɛ wawɛɛ. E sɛ nɛ waa pee níhi kɛ be nɔ. Wa pee we kpɛii tsɔ ngɛ bɔ nɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ lejɛ ɔ ha a he, nɛ jã kɛ̃ nɛ ke wa ya lejɛ ɔ, wa pee we wa ní kaa nɔ́ nɛ pi wa kɔmɔ ji nɔ́ ko. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa suɔ kaa waa kɛ nihi tsuo nɛ wa fɔ mɛ nine kɛ ba Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ nɛ ná bua jɔmi. Se e sɛ nɛ waa pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa wa be bumi kɛ ha asafo mi kpehi nɛ wa yaa a. Enɛ ɔ he je ɔ, wa dla we wa he eko kɛ eko kɛ yɛ asafo mi kpehi, nɛ ke asafo mi kpehi ngɛ nɔ yae hu ɔ, wa ngmɛ́ sɛ gbi kɛ mane we nihi ngɛ fon nɔ, wa jaje we, nɛ wa yi ní nɛ wa nui ní hulɔ. E sa nɛ fɔli hu nɛ a tsɔɔ a bimɛ konɛ a ko fiɛ aloo a hi fo tue ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ.—Fiɛlɔ 3:1.\\n8 Benɛ Yesu na kaa nihi ngɛ ní juae ngɛ Mawu sɔlemi we ɔ, e mi mi fu nɛ e fie mɛ kɛ je lejɛ ɔ. (Yohane 2:13-17) Wa jaa Yehowa nɛ wa kaseɔ e he ní ngɛ wa Matsɛ Yemi Asa amɛ a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa kɛ lejɛ ɔ nɛ pee jua yemi he.—Kɛ to Nehemia 13:7, 8 ɔ he.\\nWA YEƆ BUA KƐ MAA MATSƐ YEMI ASAHI\\n9, 10. (a) Kɛ Yehowa we bi peeɔ kɛ maa Matsɛ Yemi Asahi ha kɛɛ, nɛ mɛni jeɔ enɛ ɔ mi kɛ baa? (b) Mɛni Yehowa asafo ɔ peeɔ kɛ yeɔ bua asafohi nɛ a be sika nɛ a kɛ maa ma Matsɛ Yemi Asa a?\\n9 Yehowa we bi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ tsuɔ ní wawɛɛ kɛ maa Matsɛ Yemi Asahi. Nihi kɛ a he haa kɛ maa Matsɛ Yemi Asahi, nɛ a dlaa Matsɛ Yemi Asahi nɛ́ a wui mɛ hiɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jeha 15 nɛ be ɔ mi ɔ, wa ma Matsɛ Yemi Asahi nɛ a ngɛ fɛu nɛ hiɛ pe 28,000, aloo ke wa ma de ɔ, daa ligbi ɔ, a maa Matsɛ Yemi Asahi kakaaka 5 ngɛ je kɛ wɛ.\\n10 Yehowa asafo ɔ woɔ nihi nɛ a ngɔ a he kɛ ha a blɔ kɛ yaa hehi nɛ e he hia kaa a ma Matsɛ Yemi Asahi ngɛ ɔ, nɛ a ya maa. A kɛ sika nɛ waa kɛ yeɔ bua a lɛ peeɔ enɛ ɔ. Waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaa nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ye bua nihi nɛ e fĩ mɛ ɔ tsuɔ ní. (Kane 2 Korinto Bi 8:13-15.) Mɛni je enɛ ɔ peemi mi kɛ ba? A ma Matsɛ Yemi Asahi fuu kɛ ha asafohi nɛ a be nɔ́ ko ɔ.\\n11. Mɛni nyɛmimɛ komɛ deɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa ehe nɛ a ma ha mɛ ɔ he, nɛ kɛ enɛ ɔ haa nɛ o nuɔ he ha kɛɛ?\\n11 Nyɛmimɛ komɛ nɛ a ngɛ asafo ko mi ngɛ Costa Rica a ngma ke: “Ke wa daa si ngɛ Matsɛ Yemi Asa a hɛ mi ɔ, e peeɔ wɔ kaa wa ngɛ nlae! Wa hɛ be nɔ. Wa gbe wa Matsɛ Yemi Asa a mami kɛ e he nɔ́ tsuaa nɔ́ peemi nya ngɛ ligbi kpaanyɔ pɛ mi. Matsɛ Yemi Asa a ngɛ fɛu saminya! Yehowa jɔɔmi, kɛ blɔ nya nɛ asafo ɔ to, kɛ nyɛmimɛ a yemi kɛ buami lɛ ha nɛ wa nyɛ pee jã a nɛ. Wa jami he nɛ ɔ ji nike ní nɛ he jua wa nɛ Yehowa kɛ dloo wɔ. Bua jɔmi nɛ wa ná a hí kalemi.” Ke wa nu nɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ Yehowa sinae ngɛ nɔ́ nɛ e pee ha mɛ ɔ he ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ. Wa bua maa jɔ kaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ tsuo ma ná mɛ nitsɛmɛ a Matsɛ Yemi Asahi. E ngɛ heii kaa Yehowa ngɛ Matsɛ Yemi Asahi nɛ a ngɛ mae ɔ nɔ jɔɔe, ejakaa ke a ma ta pɛ ɔ, nihi fuu jeɔ asafo mi kpehi yami sisi nɛ a kaseɔ Yehowa he ní.—La 127:1.\\n12. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua Matsɛ Yemi Asahi a mami?\\n12 Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua kɛ ma Matsɛ Yemi Asahi? O ma nyɛ maa ngɔ o he kɛ ha faa kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ. Nɛ wɔ tsuo wa ma nyɛ maa ngɔ wa sika kɛ fĩ Matsɛ Yemi Asahi a mami ɔ se hulɔ. Ke wa bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa fĩɔ ní tsumi nɛ ɔ se ɔ, wa ma ná bua jɔmi nɛ ngɛ nɔ hami mi ɔ eko, nɛ nɔ́ nɛ pe kulaa a, lɔ ɔ hu maa tsɔɔ kaa wa jeɔ Yehowa yi. Wa kaseɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Mawu we bi nɛ a hi si blema a pee ɔ. A je a tsui mi nɛ a ngɔ a níhi kɛ fĩ tsuhi nɛ a ma nɛ a jaa Mawu ngɛ mi ɔ se.—2 Mose 25:2; 2 Korinto Bi 9:7.\\nWA HAA WA MATSƐ YEMI ASA AMƐ A HE TSƆƆ\\n13, 14. Mɛni wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa ha nɛ wa Matsɛ Yemi Asa amɛ a nɔ kɛ a he nɛ tsɔ nyaii?\\n13 Yehowa ji Mawu nɛ e he tsɔ nɛ e ngɛ klɔuklɔu. E peeɔ e ní ngɛ blɔ nya tomi nya. Enɛ ɔ he je nɛ e sa kaa wa ha nɛ wa Matsɛ Yemi Asa a nɔ kɛ e he nɛ tsɔ ɔ nɛ. (Kane 1 Korinto Bi 14:33, 40.) Ke wa suɔ nɛ wa he nɛ tsɔ nɛ waa pee wa he klɔuklɔu kaa bɔ nɛ Yehowa ngɛ ɔ, e sa nɛ jami nɛ wa jaa lɛ, wa susumi, kɛ wa ní peepeehi a he nɛ tsɔ. Se pi lɔ ɔ pɛ. E sa kaa wa nɔmlɔ tso hu he nɛ tsɔ.—Kpojemi 19:8.\\n14 Ke wa ha nɛ wa Matsɛ Yemi Asa a nɔ kɛ e he tsɔ ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa fɔ nihi nine kɛ ba wa asafo mi kpehi a sisi. Ke e ba jã a, nihi maa na kaa wa yeɔ munyu nɛ wa fiɛɛɔ kaa je ehe nɛ mi tsɔ maa ba hwɔɔ se ɔ nɔ. A maa na kaa Mawu nɛ wa jaa a ngɛ klɔuklɔu nɛ e he tsɔ, nɛ e maa pee zugba nɛ ɔ paradeiso nɛ ngɛ fɛu.—Yesaya 6:1-3; Kpojemi 11:18.\\n15, 16. (a) Mɛni he je nɛ be komɛ ɔ, e yee kaa wa ma ha Matsɛ Yemi Asa a he nɛ tsɔ ɔ? Mɛni he je e sa nɛ wa ha e he nɛ tsɔ ɔ? (b) Mɛni blɔ nya nyɛ to kɛ ha nyɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ dlami, nɛ mɛni wa ti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ maa pee?\\n15 He nɛ nɔ ko ngɛ, kɛ bɔ nɛ a tsɔse lɛ ha a ma nyɛ maa sa bɔ nɛ e bɔɔ he tsɔmi he mɔde ha a he. Mɛni he je? Ni komɛ ngɛ nɛ he nɛ a ngɛ ɔ, bunyuku kɛ mɔsɔ sɔuu ji a blɔ ɔmɛ a nɔ. Ni komɛ hu ngɛ nɛ a be nyu, jale, aloo tsopahi nɛ a kɛ ma ha nɛ a si hihe nɛ tsɔ. Mɔsɔ kɛ bunyuku ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ jio, eko be jio, nihi a he tsɔ ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ jio, a he tsɔ we jio, wɔɔ lɛɛ e sa kaa wa ha nɛ wa Matsɛ Yemi Asa a nɔ kɛ e he nɛ tsɔ nyaii, ejakaa lejɛ ɔ nɛ wa jaa Yehowa ngɛ.—5 Mose 23:14.\\n16 Ke wa suɔ nɛ wa Matsɛ Yemi Asa a he nɛ tsɔ ɔ, e he hia nɛ waa to lejɛ ɔ dlami ɔ he blɔ nya. Asafo mi nikɔtɔma amɛ haa nihi nɛ a ma dla lejɛ ɔ lemi, nɛ be tsuaa be ɔ, a hyɛɔ konɛ nyɛmimɛ nɛ a ná jale kɛ ní kpahi nɛ he maa hia kɛ ha lejɛ ɔ dlami. Jehanɛ se hu ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ nyɛɛɔ ní tsumi ɔ hɛ mi nɛ a tsuɔ. Be tsuaa be nɛ a ma kpa asafo mi kpe ɔ, he komɛ ngɛ nɛ e he hia kaa a dla. E ji he blɔ nɛ wɔ tsuo wa ná kaa wa maa ye bua kɛ dla wa Matsɛ Yemi Asa a nɔ.\\nWA DLAA WA MATSƐ YEMI ASA AMƐ\\n17, 18. (a) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Yehowa we bi nɛ a hi si blema a plɛ kɛ dla sɔlemi we ɔ ha a he? (b) Mɛni he je nɛ e sa kaa wa dla wa Matsɛ Yemi Asa a?\\n17 Ke nɔ́ ko puɛ ngɛ wa Matsɛ Yemi Asa a he ɔ, wa dlaa bɔ nɛ pee nɛ be tsuaa be ɔ tsu ɔ nɛ hi he wami. Jã ji bɔ nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a hi si blema a pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Matsɛ Yoash ngɛ Yuda ma a nɔ yee ɔ, nihi tsu sika kɛ ba sɔlemi we ɔ. Matsɛ ɔ fã osɔfo ɔmɛ konɛ a ngɔ sika a kɛ dla sɔlemi we ɔ he saisaa nɛ puɛ ɔ. (2 Matsɛmɛ 12:4, 5) Jeha 200 se ɔ, Matsɛ Yosia hu ngɔ sɔlemi we ɔ sika a eko kɛ dla sɔlemi we ɔ hehi nɛ puɛ ɔ.—Kane 2 Kronika 34:9-11.\\n18 Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli komɛ yɔse kaa ngɛ a ma amɛ a mi ɔ, nihi pɔɛ a tsuhi aloo a níhi dlami. Eko ɔ, nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a le tsuhi dlami ngɛ ma nɛ ɔmɛ a nɔ. Aloo eko ɔ, a be sika nɛ a kɛ ma dla níhi nɛ puɛ ɔ. Se ke e he hia kaa wa dla wa Matsɛ Yemi Asa a nɛ wa pee we jã a, e maa gɔ̃ nɛ nihi ma yɔse. E be hae nɛ nihi nɛ a tu wa he munyu kpakpa. Se ke wɔ tsuo wa bɔɔ mɔde nɛ wa dlaa wa Matsɛ Yemi Asa a, lɔ ɔ ngɔɔ yi jemi kɛ haa Yehowa, nɛ sika nɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ jeɔ a tsui mi kɛ haa a pee we yaka.\\nE sa kaa wa ha nɛ wa Matsɛ Yemi Asa a nɔ nɛ tsɔ nɛ wa dla níhi nɛ puɛ ɔ (Hyɛ kuku 16, 18)\\n19. Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o ngɛ bumi kɛ ha he nɛ o jaa Yehowa ngɛ ɔ?\\n19 Matsɛ Yemi Asa ji tsu nɛ a jɔɔ nɔ kɛ ha Yehowa. Tsa pi nɔ ko loo asafo ko nɔ́. Kaa bɔ nɛ wa susu he ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, Baiblo sisi tomi mlaahi maa ye bua wɔ konɛ wa ná bumi kɛ ha hehi nɛ wa jaa Mawu ngɛ ɔ. Akɛnɛ wa buɔ Yehowa he je ɔ, wa ngɛ bumi kɛ ha asafo mi kpehi nɛ wa peeɔ ɔ, kɛ wa Matsɛ Yemi Asa amɛ hulɔ. Wa jeɔ wa tsui mi nɛ wa haa sika kɛ yeɔ bua kɛ maa Matsɛ Yemi Asahi, nɛ wa bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa hyɛɛ Matsɛ Yemi Asa amɛ a nɔ konɛ a he nɛ tsɔ. Wa ngɛ bumi kɛ ha hehi nɛ wa jaa Yehowa ngɛ ɔ kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ.—Yohane 2:17.\\n^ kk. 2 Ní kasemi nɛ ɔ kɔɔ Matsɛ Yemi Asahi a he titli, se e kɔɔ Kpe Peemi Asahi kɛ he kpahi nɛ wa jaa Yehowa ngɛ ɔ hu he.\\nWa náa bumi kɛ haa wa Matsɛ Yemi Asa amɛ kɛ kpehi nɛ wa peeɔ ɔ, ejakaa Yehowa lɛ tsɛɔ wɔ kɛ baa lejɛ ɔ. Matsɛ Yemi Asa a nɔ ji he titli nɛ wa kpeɔ kɛ jaa Yehowa ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa ya lejɛ ɔ, e sa nɛ waa kɛ wa munyu tumi kɛ wa ní peepee nɛ je Yehowa yi, nɛ waa wo wa sibi he wami konɛ wɔ tsuo wa ja lɛ\\nMoo Ye Bua Konɛ Mumi Mi Paradeiso ɔ Nɛ Pee Fɛu Pe Bɔ Nɛ E Ngɛ ɔ\\n“E Be Kɛe Nɛ Mawu Ma He Nyɛ Yi Wami”!\\nYaa Nɔ Nɛ O Fĩ Mawu Matsɛ Yemi ɔ Se\\nNƆ HE SANE Ke I Kai Suɔmi Nɛ I Ná Kekleekle ɔ, E Yeɔ Bua Mi Nɛ I Toɔ Ye Tsui Si\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE July 2015","num_words":3220,"character_repetition_ratio":0.096,"word_repetition_ratio":0.008,"special_characters_ratio":0.303,"stopwords_ratio":0.496,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Luka 8 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYihi nɛ a piɛɛ Yesu he (1-3)\\nNí dulɔ ɔ he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ (4-8)\\nNɔ́ he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ he tomi níhi tsu ní (9, 10)\\nA tsɔɔ ní dulɔ ɔ he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ sisi (11-15)\\nE sɛ nɛ a ha kane nɔ (16-18)\\nYesu yayo kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ (19-21)\\nYesu jɔɔ kɔɔhiɔ ngua ko he (22-25)\\nYesu ha nɛ daimoniohi ya sɛ kpotoohi a mi (26-39)\\nYairo biyo ɔ; yo ko ta tadehi nɛ Yesu wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ he (40-56)\\n8 Be bɔɔ se ɔ, e hia blɔ kɛ je mahi a mi kɛ ya mahi a mi, kɛ kɔpehi a mi kɛ ya kɔpehi a mi, nɛ e ngɛ fiɛɛe, nɛ e ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a jajee. Nɛ Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ piɛɛ e he, 2 nɛ yi komɛ nɛ e hia mumi yayamihi ngɛ a mi, nɛ e tsa a he hiɔhi ɔ hu piɛɛ e he. Mɛ ji: Maria, nɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Magdalena nɛ daimoniohi kpaago je e mi ɔ; 3 Yoana, Hɛrode tsɔlɔ nɔkɔtɔma Kuza yo ɔ; Susana; kɛ yi kpahi fuu nɛ a ngɔ mɛ nitsɛmɛ a níhi kɛ ngɛ mɛ sɔmɔe ɔ. 4 Jehanɛ ɔ, benɛ nimli babauu ko kɛ nihi nɛ a je ma slɔɔtohi a nɔ ɔ ba bua a he nya ngɛ e ngɔ ɔ, e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ko tsu ní. E de ke: 5 “Ní dulɔ ko je kpo konɛ e ya du ní. Benɛ e ngɛ ní ɔ due ɔ, ekomɛ ya pue blɔ ɔ he nɛ nihi naa a nɔ, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ ba ye. 6 Ekomɛ hu ya pue tɛ sa nɔ, nɛ benɛ a puɛ ɔ, a ngla, ejakaa a nɛ nyu. 7 Ekomɛ ya pue miohi a mi, nɛ mio ɔmɛ kɛ mɛ wa, nɛ a mia mɛ. 8 Se ekpa komɛ hu ya pue zu kpakpa nɔ, nɛ benɛ a puɛ ɔ, a wo yiblii kɛ bɔ he si 100.” Benɛ e de ní nɛ ɔmɛ ta a, e wo e gbi nɔ nɛ e de ke: “Ha nɔ nɛ e ngɛ tue nɛ e kɛ maa bu tue ɔ, nɛ e bu tue.” 9 Se e kaseli ɔmɛ bi lɛ kaa e tsɔɔ mɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ sisi. 10 E de ke: “Nyɛɛ lɛɛ a ha nyɛ he blɔ konɛ nyɛɛ nu Mawu Matsɛ Yemi ɔ he laami sanehi nɛ a ngɛ klɔuu ɔ sisi, se ni kpa amɛ lɛɛ ngɛ nɔ́ he tomi níhi a mi, konɛ hyɛmi lɛɛ a hi hyɛe, se a hi hyɛe yaka gu, nɛ a hi nue, se a ko nu sisi. 11 Jehanɛ ɔ, nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ sisi ji nɛ ɔ nɛ: Wu ɔ ji Mawu munyu ɔ nɛ. 12 Ní nɛmɛ nɛ a ya pue blɔ ɔ he ɔ ji nihi nɛ a nuɔ munyu ɔ, nɛ Abosiami baa nɛ e ba jeɔ munyu ɔ ngɛ a tsui mi kɛ yaa konɛ a ko he ye nɛ a he a yi wami ɔ nɛ. 13 Ní nɛmɛ nɛ a ya pue tɛ sa nɔ ɔ ji nihi nɛ ke a nu munyu ɔ, a kɛ bua jɔmi kplɛɛɔ nɔ, se a be sipoku. A heɔ yeɔ be bɔɔ, se ngɛ ka be mi ɔ, a kuaa hemi kɛ yemi ɔ. 14 Ngɛ ní nɛmɛ nɛ a ya pue miohi a mi ɔ blɔ fa mi ɔ, mɛ ji nihi nɛ a nuɔ munyu ɔ, se yeyeeye peemi, kɛ ní nami, kɛ je mi ngɔɔmi yemi sisiɔ mɛ, nɛ ní nɛ ɔmɛ haa nɛ a gboɔ kulaa nɛ a wui yiblii kpakpa. 15 Ngɛ ní nɛmɛ nɛ a ya pue zu nɛ hi ɔ nɔ ɔ blɔ fa mi ɔ, mɛ ji nihi nɛ ke a kɛ tsui nɛ hi kɛ tsui kpakpa nu munyu ɔ, a pɛtɛɔ he nɛ a kɛ hɛ mi miami woɔ yiblii ɔ nɛ. 16 “Nɔ ko be nɛ ke e su kane ɔ, e ngɔɔ nɔ́ kɛ buɔ nɔ, aloo e ngɔɔ kɛ maa sa tso sisi, mohu ɔ, e ngɔɔ kɛ maa kane tso nɔ konɛ ni nɛmɛ nɛ a baa mi ɔ nɛ a na la a. 17 Ejakaa nɔ́ ko be nɛ a ngɔ kɛ laa nɛ e be kpo jee, nɛ jã kɛ̃ nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be nɛ a laa nɔ saminya nɛ nihi be lee gblegbleegble, aloo e be kpo jee nɛ nihi nɛ a na. 18 Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ hyɛ bɔ nɛ nyɛ buɔ tue ha a saminya, ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ nɔ́ ko ɔ, a ma ha lɛ fuu ngɔ piɛɛ he, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be nɔ́ ko ɔ, nɔ́ nɛ e susu kaa e ngɛ ɔ po a ma kpɔ̃ ngɛ e dɛ.” 19 Jehanɛ ɔ, e yayo kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ ba e ngɔ, se asafo kuu ɔ he je ɔ, a nyɛ we nɛ a su e he. 20 Enɛ ɔ he ɔ, nihi de lɛ ke: “O yayo kɛ o nyɛminyumu ɔmɛ daa si ngɛ we ɔ se nɛ a ngɛ mo hlae.” 21 E he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Ye yayo kɛ ye nyɛmimɛ nyumuhi ji ni nɛ ɔmɛ nɛ a nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ ɔ nɛ.” 22 Ligbi ko ɔ, e kɛ e kaseli ɔmɛ sɛ lɛ ko mi, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ha nɛ waa po mi kɛ ya taku ɔ se je.” Enɛ ɔ he ɔ, a sɛ lɛ mi nɛ a pue nɔ. 23 Se benɛ a ngɛ lɛ ɔ hluie kɛ yaa a, mahe nɔ e nɔ. Nɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko kple kɛ ba taku ɔ nɔ, nɛ nyu bɔni a lɛ ɔ mi sɛmi, nɛ a yi fĩ. 24 Enɛ ɔ he ɔ, a ya nɛ a ya tsɛ̃ɛ lɛ, nɛ a de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, Tsɔɔlɔ, wa hɛ mi miɔ nɛ e ma kpata!” Kɛkɛ nɛ e te si nɛ e nga kɔɔhiɔ ɔ kɛ nyu ɔ nɛ pee hamahama a yi, nɛ a he jɔ, nɛ lejɛ ɔ jɔ dii. 25 Kɛkɛ nɛ e bi mɛ ke: “Jije nyɛ hemi kɛ yemi ɔ ngɛ?” Se gbeye nu mɛ nɛ a nya kpɛ a he, nɛ a de a sibi ke: “Mɛnɔ po ji nɛ ɔ? Ejakaa e fãa kɔɔhiɔ kɛ nyu po nɛ a buɔ lɛ tue.” 26 Nɛ a ya sa kpo ngɛ Gerasene kpokpa a nɔ ngɛ Galilea hanɔ. 27 Benɛ Yesu kple si kɛ je lɛ ɔ mi ɔ, nyumu ko nɛ e je ma a mi nɛ daimonio ngɛ e mi ɔ kɛ lɛ ba kpe. Be babauu ji nɛ ɔ nɛ e wui tade, nɛ e hí we mi, mohu ɔ, gɔ* mi nɛ e hiɔ. 28 Benɛ e hɛ ngmɛ gba Yesu nɔ ɔ, e hia ngmlaa nɛ e ba kpla si ngɛ e hɛ mi, nɛ e kɛ gbi nɛ nya wa de ke: “Yesu, Mawu Hiɔwe Lokoo No ɔ Bi, mɛni sane i kɛ mo ngɛ? I kpa mo pɛɛ, ko pii mi.” 29 (Ejakaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu ngɛ mumi nɛ e he tsɔ we ɔ fãe ke e je kpo ngɛ nyumu ɔ mi. Mumi ɔ nu lɛ si abɔ,* nɛ a ngɔ kɔsɔkɔsɔ kɛ fĩ lɛ si abɔ, nɛ a bɔ lɛ pã nɛ a bu e he si abɔ, se e tsɔɔ kɔsɔkɔsɔ ɔ, nɛ daimonio ɔ kudɔɔ lɛ kɛ yaa hehi nɛ tsɔ a he banee ɔ.) 30 Yesu bi lɛ ke: “Kɛ a tsɛɛ mo kɛɛ?” E he nɔ ke: “A tsɛɛ mi ke Asafo,”* ejakaa daimoniohi fuu ngɛ e mi. 31 Nɛ a ya nɔ nɛ a kpa lɛ pɛɛ kaa e ko fã mɛ kaa a ya sɛ muɔ voo ɔ mi. 32 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, kpotoohi babauu ngɛ ní yee ngɛ yoku ɔ nɔ, enɛ ɔ he ɔ, a kpa lɛ pɛɛ kaa e ngmɛ mɛ blɔ nɛ a ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi, nɛ e ngmɛ mɛ blɔ. 33 Kɛkɛ nɛ daimonio ɔmɛ je nyumu ɔ mi nɛ a ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi, nɛ kpotoo ɔmɛ sa fo kɛ kple kɔ̃ ɔ kɛ ya nɔ taku ɔ mi, nɛ a gbo. 34 Se benɛ kpotoo nɔ hyɛli ɔmɛ na nɔ́ nɛ ba a, a tu fo nɛ a ya sɛɛ ngɛ ma a mi, kɛ kɔpe ɔmɛ a mi. 35 Nɛ nihi je kpo konɛ a ya hyɛ nɔ́ nɛ ba a. A ba Yesu ngɔ nɛ a ba na nyumu ɔ nɛ daimonio ɔmɛ je e mi ɔ nɛ e wo tade, nɛ́ e juɛmi mi tsɔ, nɛ́ e hii si ngɛ Yesu nane nya, nɛ a ye gbeye. 36 Nihi nɛ a na a de mɛ bɔ nɛ nyumu ɔ nɛ jinɛ daimonio ɔmɛ ngɛ e mi ɔ plɛ kɛ ná he wami ha. 37 Kɛkɛ nɛ nihi babauu nɛ a ngɛ Gerasene kpokpa a nɔ ɔ de Yesu kaa e je a ngɔ kɛ ho, ejakaa gbeye nu mɛ wawɛɛ. Kɛkɛ nɛ e ya sɛ lɛ ɔ mi konɛ e je. 38 Se nyumu ɔ nɛ daimonio ɔmɛ je e mi ɔ ya nɔ nɛ e kpa lɛ pɛɛ kaa e kɛ lɛ maa ya, se e wo nyumu ɔ blɔ kɛ ho, nɛ e de lɛ ke: 39 “Kpale o se kɛ ho we mi ya, nɛ o ya nɔ nɛ o hi nɔ́ nɛ Mawu pee ha mo ɔ sɛɛe.” Enɛ ɔ he ɔ, nyumu ɔ pue nɔ kɛ ho, nɛ e ya bɔni níhi tsuo nɛ Yesu pee kɛ ha lɛ ɔ jajemi ngɛ ma a mi tsuo. 40 Benɛ Yesu kpale kɛ ba a, asafo kuu ɔ nya e he, ejakaa mɛ tsuo a ngɛ lɛ blɔ hyɛe. 41 Se hyɛ! nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yairo ɔ ba; nyumu nɛ ɔ ji kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ. Nɛ e ba kpla si ngɛ Yesu nane nya nɛ e bɔni lɛ pɛɛ kpami kaa e ba e we ɔ mi, 42 ejakaa e biyo kake pɛ nɛ e ngɛ, nɛ e ye maa pee jeha 12 ɔ ngɛ gboe. Benɛ Yesu yaa a, asafo kuu ɔmɛ tɔtɔ lɛ. 43 Jehanɛ ɔ, yo ko ngɛ nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he jeha 12, nɛ nɔ ko nɔ ko nyɛ we nɛ e tsa lɛ. 44 E gu Yesu se, nɛ e ta tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ nya deke ɔ he, nɛ amlɔ nɔuu ɔ, muɔ nɛ ngɛ bee ngɛ e he ɔ se po. 45 Lɔ ɔ he ɔ, Yesu bi ke: “Mɛnɔ ta ye he ɔ?” Benɛ ni ɔmɛ tsuo ngɛ dee ke a tɛ e he ɔ, Petro de lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, asafo kuu ɔmɛ bɔle mo kɛ kpe nɛ a ngɛ mo tɔtɔe.” 46 Se Yesu de ke: “Nɔ ko ta ye he, ejakaa i na kaa he wami je ye mi.” 47 Benɛ yo ɔ na kaa e be nyɛe maa ngɔ e he kɛ laa a, e ba kɛ he domi blibliibli, nɛ e ba kpla si ngɛ Yesu hɛ mi, nɛ ngɛ ni ɔmɛ tsuo a hɛ mi ɔ, e jaje nɔ́ he je nɛ e ta e he ɔ, kɛ bɔ nɛ e ná he wami amlɔ nɔuu ɔ. 48 Se e de yo ɔ ke: “Biyo, o hemi kɛ yemi ɔ tsa mo. Yaa ngɛ tue mi jɔmi mi.” 49 Benɛ e ngɛ munyu ɔ tue nɛ e nya mɛ si lolo ɔ, nɔ ko je kpe he ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ we ɔ mi kɛ ba nɛ e ba de ke: “O biyo ɔ gbo; ko gba Tsɔɔlɔ ɔ nya hu.” 50 Benɛ Yesu nu nɔ́ nɛ ɔ, e de lɛ ke: “Koo ye gbeye, mo ná hemi kɛ yemi kɛkɛ, nɛ a ma he e yi wami.” 51 Benɛ e su we ɔ mi ɔ, e ha we nɛ nɔ ko nɛ e nyɛɛ e se kɛ sɛ mi, kaa ja Petro, Yohane, Yakobo, kɛ yoyo ɔ tsɛ ɔ kɛ e nyɛ ɔ pɛ. 52 Se ni ɔmɛ tsuo ngɛ ya foe nɛ a ngɛ kɔmɔ yee wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “Nyɛ kpa ya fomi, ejakaa yoyo ɔ gbo we, mohu ɔ, mahe nɛ e ngɛ hwɔe.” 53 Kɛkɛ nɛ a bɔni lɛ muɔmi nɛ a ngɛ e he fɛu yee, ejakaa mɛɛ lɛɛ a le kaa e gbo. 54 Se e pɛtɛ yoyo ɔ nine he nɛ e wo e gbi nɔ kɛ tsɛ lɛ ke: “Jokuɛ yoyo, tee si!” 55 Nɛ yoyo ɔ mumi* ɔ kpale ba e mi ekohu, nɛ e te si amlɔ nɔuu, nɛ Yesu fã ke a ha lɛ nɔ́ ko nɛ e ye. 56 E fɔli ɔmɛ a bua jɔ wawɛɛ nitsɛ, se Yesu de mɛ ke a ko de nɔ ko nɔ́ nɛ ba a.\\n^ E ma nyɛ maa pee kaa “E nu lɛ be kɛkɛɛ.”","num_words":2112,"character_repetition_ratio":0.045,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.331,"stopwords_ratio":0.512,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ō Kɛla Mla Ɔtu Caca | Ō Jé Ɔkpá mla Ō Nwu Ācɛ ɛlā\\nOKLƆCƐ ƆMƐ 11\\nŌ Kɛla Mla Ɔtu Caca\\nÚklɔ́ kú Ācotɛ̄hɔ̄ 18:24, 25\\nƆDĀ NƐ A CIKA Ō YA: Kɛla mla ɔtu caca ɔwɛ nōo géē ya ku ɛlā ku uwɔ kóō lɛ abɔ kwu ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a ɔtu, kéē klla bi ɔ le yuklɔ.\\nƐlā a kóō lɛ abɔ kwu awɔ abɔyi uwɔ ɔtu. Abɔ a yɔ i tutu ɛlā ō ka tɛɛcɛ ku uwɔ a, gbɛla lɔɔlɔhi lɛyikwu ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ ikpɛyi ɛlā a cɛgbá a. Lɛ ɛlā nɛ a gáā ka tɛɛcɛ a klɔcɛ lɔɔlɔhi, o ya ɛɛ ku a ka ɔ ŋma ɔtu ku uwɔ.\\nGbɛla kwu ācɛ nɛ a gáā kɛla lɛ uwa a. Gbɛla kwu ɛgɛnɛ ɛlā nɛ a gáā jé amāŋ nwu a géē tile lɛ ācɛ nɛ a gáā kɛla lɛ uwa a. Cɛɛ, a leyi yɛ ɔwɛ ɛyɛɛyɛyi nɛ a géē kɛla a tɛɛcɛ, ɔwɛ nōó géē jɛ uwa eyī fiyɛ.\\nA hii yɔ gbɛdɛ gbɛdɛ ŋ amáŋ ya ku ɛlā ō ka tɛɛcɛ ku uwɔ kóō lɔɔnyɛ. Kɛla mla ɔtu caca. Bi ɛgɛ nɛ a gē ya abɔ mla iyē ku uwɔ ɔwɛ nōo cika a, le mafu ɔdā nōo yɔ ipu ɔtu ku uwɔ.\\nA hii ya ku ɔwɛ ekponu nɛ a gē ya abɔ mla iyē ku uwɔ a kóō le fiyɛ ɔfu ŋ, ɛnyā géē piya ɛlá ku ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a ŋma ɛlā ku uwɔ. Lɛ ɛlá gbo taajɛ lɛyikwu ɛdɔ abɔ amaŋ iyē nɛ a géē dɔka ō ya a. Mafu ɔtu caca o fiyɛ duu eko nɛ a gáā nwu ɛlā okpɔcii éyi amāŋ eko nɛ a dɔka ku ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a kéē ya odee. A hii cɛ lɛ ɔtu caca ō ya fiyɛ ɔfu kóō ya ku ɛ̄jɛ̄ kóō jɛ ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a ŋ.\\nŌ Jé Ɔkpá mla Ō Nwu Ācɛ Ɛlā—Ō Kɛla Mla Ɔtu Caca","num_words":331,"character_repetition_ratio":0.103,"word_repetition_ratio":0.006,"special_characters_ratio":0.285,"stopwords_ratio":0.166,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ Asafo Mi Nikɔtɔmahi Tsɔseɔ Nihi Ha Nɛ A He Suu | Kase\\n‘Níhi nɛ o nu nɛ i ngɛ fiɛɛe ɔ, tsɔɔ nihi nɛ yeɔ anɔkuale ɔ.’—2 TIMOTEO 2:2.\\nMɛni blɔhi a nɔ asafo mi nɔkɔtɔma ko ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nyɛminyumu ko konɛ suɔmi nɛ e ngɛ ha Yehowa a mi nɛ wa?\\nMɛni ngmamihi ma nyɛ maa ye bua nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e sume kaa e ma tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi?\\nKɛ nihi nɛ a ngɛ mɛ tsɔsee ɔ ma plɛ kɛ kase Elisha ha kɛɛ?\\n1. (a) Mɛni Mawu sɔmɔli le kɛ je blema kɛ kɔ tsɔsemi he, nɛ kɛ waa kɛ enɛ ɔ tsuɔ ní mwɔnɛ ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\nKƐ JE blema tɔɔ nɛ Mawu we bi le kaa ke a tsɔse nihi nɛ a le nɔ́ ko peemi saminya a, e yeɔ bua wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tu Abram tsɔli ɔmɛ a he munyu kaa a ji nihi nɛ a “le ta hwumi,” enɛ ɔ he ɔ, a nyɛ nɛ a hwu ta kɛ kpɔ̃ Lot. (1 Mose 14:14-16) Lali nɛ a hi si ngɛ Matsɛ David be ɔ mi ɔ laa kɛ jeɔ Yehowa yi, ejakaa a ‘le lami saminya.’ (1 Kronika 25:7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tsɔse nimli nɛ ɔmɛ, lɔ ɔ he je nɛ a le a ní tsumi ɔmɛ tsumi saminya a nɛ. Mwɔnɛ ɔ, e sa nɛ waa hwu kɛ si Satan kɛ e je ɔ. (Efeso Bi 6:11-13) Jehanɛ se hu ɔ, wa bɔɔ mɔde wawɛɛ kɛ jeɔ Yehowa yi kɛ gu e biɛ ɔ he munyu nɛ wa tuɔ kɛ tsɔɔ nihi ɔ nɔ. (Hebri Bi 13:15, 16) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Mawu sɔmɔli nɛ a hi si blema a blɔ fa mi ɔ, wɔ hu ja a tsɔse wɔ loko wa ma nyɛ maa ye manye. Yehowa kɛ ní tsumi wo asafo mi nikɔtɔma amɛ a dɛ konɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. (2 Timoteo 2:2) Mɛni blɔhi a nɔ asafo mi nikɔtɔma komɛ guu kɛ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ Yehowa we bi a nɔ?\\nYE BUA NÍ KASELƆ Ɔ NƐ SUƆMI NƐ E NGƐ HA YEHOWA A MI NƐ WA\\n2. Loko asafo mi nɔkɔtɔma ko maa tsɔɔ ní kaselɔ ko nɔ́ ehe ko ɔ, mɛni e ma nyɛ maa pee, nɛ mɛni he je?\\n2 Wa ma nyɛ maa ngɔ asafo mi nɔkɔtɔma kɛ to ngmɔ hulɔ ko he. Loko ngmɔ hulɔ ko ma du ní ɔ, eko ɔ, e he maa hia nɛ e ngɔ kuku zu kɛ futu zu ɔ konɛ ke e du ní ɔ, ní ɔmɛ nɛ a wa saminya. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ asafo mi nɔkɔtɔma hu blɔ fa mi. Eko ɔ, e he maa hia nɛ e kɛ ní kaselɔ ɔ nɛ susu Baiblo sisi tomi mlaa komɛ a he kɛ dla lɛ loko e tsɔɔ lɛ ní hehi. Enɛ ɔ ma ha nɛ ní kaselɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ nɔ́ nɛ a ngɛ lɛ tsɔɔe ɔ kɛ tsu ní.—1 Timoteo 4:6.\\n3. (a) Ke o kɛ ní kaselɔ ko ngɛ ní sɛɛe ɔ, kɛ Yesu munyu nɛ ngɛ Marko 12:29, 30 ɔ maa ye bua mo ha kɛɛ? (b) Kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko sɔlemi ma nyɛ maa ye bua ní kaselɔ ko ha kɛɛ?\\n3 E he hia nɛ o le bɔ nɛ ní kaselɔ ɔ nu anɔkuale ɔ sisi nɛ e kɛ ngɛ ní tsue ngɛ e si himi mi ha. O ma nyɛ ma bi lɛ bɔ nɛ e he nɔ nɛ e jɔɔ kɛ ha Yehowa a saa yi mi kpɔhi nɛ e mwɔɔ ɔ a he ha. Sane bimi nɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nyɛɛ sɛɛ ní kɛ kɔ bɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa ha a he. (Kane Marko 12:29, 30.) Eko ɔ, o kɛ nyɛminyumu ɔ ma nyɛ ma bla kɛ sɔle konɛ o bi Yehowa nɛ e ye bua lɛ kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ e tsɔsemi ɔ mi. Ke e na kaa o je o tsui mi nɛ o sɔle kɛ ha lɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo lɛ he wami konɛ e tsu babauu!\\n4. (a) Moo tsɔɔ Baiblo mi munyu ko nɛ o kɛ ma nyɛ maa ye bua ní kaselɔ ko konɛ e ya e hɛ mi. (b) Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ nihi tsɔsee ɔ, mɛni oti e sa kaa a kɛ ma a hɛ mi?\\n4 Ke o bɔni nɔ ko tsɔsemi ɔ, e maa hi kaa o kɛ lɛ ma susu Baiblo mi munyuhi nɛ ma ha nɛ e na kaa e sa nɛ e ye bua nihi, e pee e he nɔ ko nɛ nihi ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ e nɔ, nɛ e ba e he si ɔ he. (1 Matsɛmɛ 19:19-21; Nehemia 7:2; 13:13; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 18:24-26) E he hia nɛ ní kaselɔ ɔ nɛ ná su nɛ ɔmɛ, ejakaa a ngɛ kaa kuku zu ngɛ ngmɔ ní sisi. Su nɛ ɔmɛ maa ye bua ní kaselɔ ɔ konɛ e ya e hɛ mi mlamlaamla. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ France nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jean-Claude tsɔɔ kaa ke e ngɛ nɔ ko tsɔsee ɔ, oti nɛ e kɛ maa e hɛ mi ji kaa e maa ye bua ní kaselɔ ɔ konɛ e da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ. E de ke: “Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, i kɛ ní kaselɔ ɔ wa kaneɔ ngmami ko nɛ ma ‘bli e hɛngmɛ’ konɛ e na ‘nyakpɛ níhi’ nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ.” (La 119:18) Mɛni blɔ komɛ a nɔ nɛ o maa gu kɛ wo ní kaselɔ ko he wami?\\nTSƆƆ LƐ OTIHI NƐ E KƐ MA NYƐ MAA MA E HƐ MI KƐ NƆ́ HE JE\\n5. (a) Mɛni he je nɛ e he hia kaa a kɛ ní kaselɔ ko nɛ susu otihi nɛ e kɛ ma nyɛ maa ma e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ he ɔ? (b) Mɛni he je nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔse nihi be mi nɛ a wɛ ɔ? (Hyɛ sisi ningma.)\\n5 Mo bi ní kaselɔ ɔ otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Ke e kɛ oti ko mɛ e hɛ mi ɔ, moo ye bua lɛ konɛ e kɛ oti nɛ e ma nyɛ maa su he nɛ ma e hɛ mi. Ke o ngɛ lɛ oti ko nɛ mo nitsɛ o kɛ ma o hɛ mi nɛ o su he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ o ná bua jɔmi dee ɔ, o kɛ gɛjɛmi nɛ tu he munyu. Enɛ ɔ peemi yi nɛ e woɔ yiblii wawɛɛ. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ Afrika nɛ a tsɛɛ lɛ ke Victor de ke: “Benɛ i wɛ ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko bi mi sane komɛ kɛ kɔ otihi nɛ i kɛ ma ye hɛ mi ɔ he. Sanehi nɛ e bi mi ɔ ha nɛ i bɔni ye sɔmɔmi ní tsumi ɔ he susumi wawɛɛ.” Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ tsɔɔ kaa e he hia nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi be mi nɛ a wɛ, eko ɔ, benɛ a ye kɛ je jeha nyɔngma kɛ etɛ kɛ yaa. O ma nyɛ maa da jeha nɛ a ye ɔ nɔ kɛ ha mɛ ní tsumi ko ngɛ asafo ɔ mi nɛ a tsu. Ke a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi be mi nɛ a wɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ nɛ a kɛ a juɛmi maa ma otihi nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ nɔ, nɛ ke a ba wa po ɔ, nɔ́ ko be a juɛmi jee ngɛ nɔ.—Kane La 71:5, 17. * (Hyɛ sisi ningma.)\\nKe o kɛ ní tsumi ko wo nyɛminyumu ko dɛ kaa e tsu ɔ, tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa e tsu, nɛ ke e tsu hu ɔ, mo je e yi (Hyɛ kuku 5-8)\\n6. Mɛni ji blɔ ko nɛ he hia nɛ Yesu gu nɔ kɛ tsɔse nihi?\\n6 Ke o ngɛ ní kaselɔ ko he wami woe kaa e sɔmɔ ɔ, koo tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee kɛkɛ. E sa nɛ o tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa e pee jã a hulɔ. Yesu nɛ ji Tsɔɔlɔ Ngua a de e bɔfo ɔmɛ kaa a ya fiɛɛ. Se kekleekle ɔ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa a ya fiɛɛ ɔ. E de mɛ ke: ‘A ha mi he blɔ ngɛ níhi tsuo nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ ya je ma amɛ tsuo a ngɔ ngɛ he tsuaa he, nɛ nyɛɛ pee mɛ ye kaseli.’ (Mateo 28:18, 19) Kɛ o ma plɛ kɛ kase blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsɔse nihi ɔ ha kɛɛ?\\n7, 8. (a) Kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma plɛ kɛ kase blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsɔse nihi ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ e he hia kaa a je ní kaselɔ ko yi ɔ? (d) Mɛni ga womihi ma nyɛ maa ye bua asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a nyɛ nɛ a tsɔse nihi? (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “ Bɔ Nɛ Nyɛ Ma Plɛ Kɛ Tsɔse Nihi Ha.”)\\n7 Ke o de nyɛminyumu ko kaa e tsu nɔ́ ko ɔ, moo ngɔ Baiblo ɔ kɛ tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa e tsu jamɛ a ní tsumi ɔ. Ke o peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ lɛ ye buae nɛ e da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ tsu níhi a he ní mohu pe mlaahi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o de nyɛminyumu ko kaa e ha nɛ he nɛ a guu kɛ yaa Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ nɛ tsɔ, nɛ́ nɔ́ ko nɛ ko plaa nɔ ko ngɛ lejɛ ɔ, o kɛ lɛ ma nyɛ ma susu munyu nɛ ngɛ Tito 2:10 he. Moo tsɔɔ lɛ bɔ nɛ ní tsumi nɛ e ma tsu ɔ ma ha nɛ nihi a bua maa jɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ he ha. Jehanɛ se hu ɔ, mo de ní kaselɔ ɔ kaa e susu nihi nɛ a jeha ya hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he, kɛ nɔ́ nɛ e maa pee kɛ ye bua mɛ. Ke o kɛ ní kaselɔ ɔ sɛsɛɔ níhi kaa kikɛ ɔ a he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ nɛ e ma susu ni kpahi a he, nɛ e be ní tsumi ɔ bue kaa e ji nɔ́ ko nɛ e sa kaa a pee kɛkɛ nɛ e ngɛ pee. Ke e naa bɔ nɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi náa e ní tsumi ɔ he se ha a, e tsui maa nɔ e mi kaa e ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ sɔmɔe.\\n8 Ke ní kaselɔ ɔ kɛ gahi nɛ o woɔ lɛ ɔ hu tsuɔ ní ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o je e yi. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ peemi he hia? Kaa bɔ nɛ ke a du ní nɛ nyu haa nɛ e waa a, jã kɛ̃ nɛ ke a jeɔ ní kaselɔ ko hu yi ɔ, e yaa e hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.—Kɛ to Mateo 3:17 ɔ he.\\nNYAGBA KPA KO\\n9. (a) Mɛni he je nɛ eko ɔ, e yeɔ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ mahi nɛ a ngɛ sika a, a nɔ kaa a ma tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ? (b) Mɛni he je nɛ nyɛmimɛ nihewi komɛ kɛ Mawu sɔmɔmi pee we nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ?\\n9 Eko ɔ, e yeɔ ha asafo nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ mahi nɛ sika ngɛ mi ɔ a mi kaa a maa wo nyɛminyumuhi nɛ a baptisi mɛ nɛ a ye jeha 20 aloo 30 kɛ se ɔ he wami konɛ a tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi. Asafo mi nikɔtɔma komɛ nɛ a ngɛ níhi a si kpami, nɛ a ngɛ mahi maa pee 20 a nɔ ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ a susu kaa nyɛmimɛ nihewi sume kaa a ma tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi ɔ. A ti nihi fuu tsɔɔ kaa be mi nɛ nyɛmimɛ nihewi nɛ ɔmɛ wɛ ɔ, a fɔli yi bua mɛ konɛ a ngɔ Yehowa sɔmɔmi mi otihi kɛ ma a hɛ mi. Nɛ ke nyɛmimɛ nihewi nɛ ɔmɛ a ti ni komɛ suɔ kaa a ma tsu babauu ɔ, a fɔli woɔ mɛ he wami konɛ a ya sukuu kɛ ya tsitsaa, aloo a hla ní tsumi ko ngɛ je ɔ mi nɛ a tsu! Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ Mawu sɔmɔmi pee we nɔ́ titli ngɛ a si himi mi.—Mateo 10:24.\\n10, 11. (a) Kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko ma plɛ kɛ ye bua nyɛminyumu ko bɔɔbɔɔbɔɔ konɛ e tsake e susumi ha kɛɛ? (b) Mɛni ngmamihi asafo mi nɔkɔtɔma ko kɛ ma nyɛ maa wo nyɛminyumu ko he wami, nɛ mɛni he je? (Hyɛ sisi ningma.)\\n10 Ke e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nyɛminyumu ko sume kaa e maa pee babauu ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e ma bi mɔde bɔmi kɛ tsui si tomi loko a ma nyɛ ma tsake e susumi, se e maa hi kɛ̃. Ke ngmɔ hulɔ ko suɔ kaa tso ko nɛ wa tlɔmɔɔ ɔ, e kudɔɔ lɛ bɔɔbɔɔbɔɔ. Jã kɛ̃ nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, mo hu o ma nyɛ maa ye bua nyɛminyumu ko konɛ e bua nɛ jɔ kaa e maa pɛtɛ blɔ nya ní tsumihi a he ngɛ asafo ɔ mi. Se kɛ gu mɛni blɔ nɔ?\\n11 Mo ná nyɛminyumu ɔ he deka nɛ o kɛ lɛ nɛ bɔ huɛ. Ha nɛ e le kaa e he hia ngɛ asafo ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, kɛ yaa kɛ yaa a, o kɛ lɛ nɛ hi si nɛ nyɛ susu ngmamihi nɛ maa ye bua lɛ nɛ e susu e he nɔ nɛ e jɔɔ kɛ ha Yehowa a he. (Fiɛlɔ 5:4; Yesaya 6:8; Mateo 6:24, 33; Luka 9:57-62; 1 Korinto Bi 15:58; 2 Korinto Bi 5:15; 13:5) Moo ngɔ sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ kɛ tsu ní konɛ o munyu ɔ nɛ sɛ e tsui mi: ‘Mɛni si o wo Yehowa benɛ o jɔɔ o he nɔ kɛ ha lɛ ɔ? Benɛ a baptisi mo ɔ, kɛ o susu kaa Yehowa nu he ha kɛɛ?’ (Abɛ 27:11) ‘Nɛ Satan hu nɛɛ, kɛ o susu kaa e nu he ha kɛɛ?’ (1 Petro 5:8) Ngmami nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ná nyɛminyumu ɔ nɔ he wami konɛ munyu ɔ nɛ sɛ e tsui mi.—Kane Hebri Bi 4:12. * (Hyɛ sisi ningma.)\\nNÍ KASELI, NYƐƐ YE ANƆKUALE\\n12, 13. (a) Mɛni su nɛ Elisha je kpo benɛ e ji ní kaselɔ ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ jɔɔ Elisha ngɛ anɔkuale nɛ e ye ɔ he?\\n12 Nyɛmimɛ nihewi, asafo ɔ hia nyɛ yemi kɛ buami! Mɛni su maa ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ ye manye ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi? Bɔ nɛ pee nɛ waa na sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ ní kaselɔ ko nɛ e hi si blema nɛ a tsɛɛ lɛ ke Elisha a he nɛ waa hyɛ.\\n13 Maa pee jeha 3,000 nɛ be ɔ, gbalɔ Eliya tsɛ Elisha kaa e ba ye bua lɛ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Elisha ji niheyo wayoo. Elisha kplɛɛ nɔ amlɔ nɔuu, nɛ e kɛ anɔkuale yemi ya sɔmɔ gbalɔ ɔ. (2 Matsɛmɛ 3:11) Eliya ngɔ maa pee jeha ekpa kɛ tsɔse Elisha. Lɔ ɔ se ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Eliya maa gbe e ní tsumi nya ngɛ Israel ɔ, gbalɔ ɔ de Elisha ke e ma nyɛ ma kpa lɛ sɔmɔmi. Se Elisha de si etɛ sɔuu ke: “I be o he jee.” Elisha fia e pɛɛ si kaa e maa ya nɔ ma sɔmɔ e tsɔɔlɔ ɔ. Yehowa jɔɔ Elisha ngɛ anɔkuale nɛ e ye ɔ he je, nɛ benɛ lasiogblee sá Eliya kɛ je ɔ, Yehowa ha nɛ e na kɛ e hɛngmɛ.—2 Matsɛmɛ 2:1-12.\\n14. (a) Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? (b) Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa ní kaselɔ nɛ ye anɔkuale ɔ?\\n14 Ke o ji ní kaselɔ ɔ, mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? Ní tsumi saisaa nɛ a ma kɛ wo o dɛ ɔ, moo kplɛɛ nɔ amlɔ nɔuu. Mo kai kaa o tsɔɔlɔ ɔ ji o huɛ. Ha nɛ e le kaa o bua jɔ nɔ́ nɛ e ngɛ pee ha mo ɔ he, nɛ o de lɛ kaa o suɔ nɛ e ya nɔ nɛ e tsɔɔ mo ní. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa o kɛ anɔkuale yemi ma tsu ní tsumihi nɛ a kɛ maa wo o dɛ ɔ. Mɛni he je? Ke tsɔɔlɔ ɔ na kaa o ji nɔ ko nɛ e yeɔ anɔkuale nɛ́ a ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ e nɔ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ kaa a ngɔ blɔ nya ní tsumihi babauu kɛ wo o dɛ ngɛ asafo ɔ mi.—La 101:6; kane 2 Timoteo 2:2.\\nNYƐƐ BU ASAFO MI NIKƆTƆMAHI NƐ A NGƐ NÍHI A SI KPAMI Ɔ\\n15, 16. (a) Mɛni blɔhi a nɔ Elisha gu kɛ je bumi kpo kɛ ha e tsɔɔlɔ ɔ ngɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ gbali kpa amɛ he Elisha ye ɔ?\\n15 Elisha sane ɔ ha nɛ wa na hu kaa e he hia nɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ je bumi kpo kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ. Pee se ɔ, benɛ Eliya kɛ Elisha ya slaa gbali a kuu ko ngɛ Yeriko ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ a ya Yordan Pa a nya. Kɛkɛ nɛ “Eliya je e tade ɔ, nɛ e koklo lɛ, nɛ e kɛ fia nyu ɔ mi. Nyu ɔ mi gba kɛ ya hiɛ kɛ hiɛ.” Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a nyɛɛ zugba gbigbli nɔ kɛ be, nɛ ‘benɛ a yaa a, a ngɛ ní sɛɛe.’ Elisha bu nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e tsɔɔlɔ ɔ de ɔ tue, nɛ e ya nɔ nɛ e kase ní kɛ je e ngɔ. Elisha susuu we kɔkɔɔkɔ kaa e le nɔ́ tsuaa nɔ́. Lɔ ɔ se ɔ, lasiogblee sa Eliya kɛ je Elisha he, nɛ Elisha kpale kɛ ho Yordan Pa a nya ya. Benɛ e su pa a nya a, e kɛ Eliya tade ɔ fia nyu ɔ mi nɛ e bi ke: ‘Jije Yehowa, Eliya Mawu ɔ ngɛ?’ Benɛ e de jã a, pa a mi gba hiɛ kɛ hiɛ ekohu.—2 Matsɛmɛ 2:8-14.\\n16 Anɛ o to he hɛ kaa kekleekle nyakpɛ nɔ́ nɛ Elisha pee ɔ ngɛ kaa nyagbe nyakpɛ nɔ́ nɛ Eliya pee ɔ lo? Mɛni wa kaseɔ ngɛ enɛ ɔ mi? Elisha susuu we kaa akɛnɛ a ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ kɛ wo e dɛ he je ɔ, e sa nɛ e tsake níhi a hɛ mi konɛ e je ekpa ngɛ Eliya nɔ́ ɔ he. Mohu ɔ, e pee e ní kaa Eliya pɛpɛɛpɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Elisha je bumi kpo kɛ ha e tsɔɔlɔ ɔ, nɛ enɛ ɔ ha gbali kpa amɛ he Elisha ye. (2 Matsɛmɛ 2:15) Elisha sɔmɔ kaa gbalɔ jeha 60 sɔuu. Yehowa ha lɛ he wami nɛ e pee nyakpɛ níhi fuu po pe Eliya. Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n17. (a) Mɛni ní kaseli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ma nyɛ maa kase ngɛ Elisha he? (b) Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, mɛni blɔ Yehowa maa jɔɔ ní kaseli nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ?\\n17 Ke a ngɔ blɔ nya ní tsumihi fuu kɛ wo o dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, ko susu kaa e sa nɛ o tsake níhi a hɛ mi. Mo kai kaa loko a ma tsake níhi a hɛ mi ɔ, a daa asafo ɔ mi hiami níhi, aloo blɔ tsɔɔmi nɛ je Yehowa asafo ɔ ngɔ ɔ nɔ kɛ peeɔ jã. Koo te si kɛkɛ nɛ o tsake níhi a hɛ mi. Elisha kɛ níhi nɛ Eliya tsɔɔ lɛ ɔ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ bumi ha Eliya. Enɛ ɔ ha gbali kpa amɛ he lɛ ye. Jã kɛ̃ nɛ ke mo hu o kɛ níhi nɛ o tsɔɔli ɔmɛ jeɔ Baiblo ɔ mi kɛ tsɔɔ mo ɔ tsu ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ bumi kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ, nɛ o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi hu ma he mo maa ye. (Kane 1 Korinto Bi 4:17.) Ke o bɔni níhi a si kpami nami, nɛ e he hia kaa a pee tsakemi ko ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e sa nɛ mo hu o fĩ se. Enɛ ɔ ma ha nɛ nyɛ we asafo ɔ kɛ Yehowa blɔ nya tomi ɔ nɛ ngɛ e hɛ mi yae ɔ maa nyɛɛ daa. Nɛ ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o ma tsu ní po pe o tsɔɔli ɔmɛ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Elisha blɔ fa mi ɔ.—Yohane 14:12.\\n18. Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ngɛ asafo ɔmɛ a mi ɔ?\\n18 Wa he ye kaa ga womihi nɛ ngɛ munyu nɛ ɔ, kɛ munyu nɛ wa kase kɛ sɛ enɛ ɔ hlami ɔ mi ɔ maa wo asafo mi nikɔtɔmahi fuu he wami konɛ a ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. Wa sɔlemi ji kaa nyɛmimɛ nyumuhi fuu maa ngɔ a he kɛ ha konɛ a tsɔse mɛ, nɛ́ a ngɔ nɔ́ nɛ a kase ɔ kɛ ye bua Yehowa we bi. Enɛ ɔ maa ye bua asafohi tsuo ngɛ je kɛ wɛ, nɛ e maa ye bua wa ti nɔ tsuaa nɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa ye anɔkuale ngɛ haomi be nɛ ngɛ wa hɛ mi kɛ ma a mi hulɔ.\\n^ kk. 5 Ke nyɛminyumu wayoo ko bɔɔ mɔde ngɛ Mawu jami mi, nɛ e baa e he si, nɛ e ngɛ suhi nɛ a he hia nɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ sɔmɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma je e yi kaa a hla lɛ kaa asafo mi sɔmɔlɔ, ke e yi jeha 20 lolo po.—1 Timoteo 3:8-10, 12; hyɛ July 1, 1989 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 29.\\n^ kk. 11 Nyɛ ma nyɛ ma susu munyuhi nɛ ngɛ April 15, 2012 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ, ba fa 14-16, kuku 8-13; kɛ “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi,” yi 16, kuku 1-3 ɔ he.\\nBɔ Nɛ Nyɛ Ma Plɛ Kɛ Tsɔse Nihi Ha\\nASAFO MI NIKƆTƆMAHI nɛ a nyɛ nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumu kpahi ɔ tu munyuhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ:\\nMoo pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ngɛ o munyu tutui kɛ o ní peepeehi a mi.\\nMoo wo ní kaselɔ ɔ he wami konɛ e ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi nɛ wa kɛ gu Baiblo mluku ɔ nɛ e maa kane ngɛ jeha mi ɔ nɔ.\\nO kɛ lɛ nɛ ya fiɛɛmi.\\nMoo tsɔɔ lɛ bɔ nɛ e ma plɛ kɛ hyɛ fiɛɛmi yami kpe nɔ ha konɛ nyɛmimɛ nɛ a ná he se.\\nKe o ngɛ magbɛ nɔ munyu ko nɛ o maa tu ɔ, moo ngɔ munyu tumi he womi ɔ eko kɛ ha lɛ konɛ ke o ngɛ munyu ɔ tue ɔ, e na bɔ nɛ o ngɛ munyu ɔ loe ha a.\\nMoo fɔ e kɛ e weku ɔ nine konɛ a ba piɛɛ nyɛ he kɛ pee weku Mawu jami.\\nMo ha nɛ e kɛ e weku ɔ nɛ a ba piɛɛ nyɛ weku ɔ he kɛ ya fiɛɛmi ngɛ hehi nɛ Odasefohi bɔɔ pɛ lɛ a ngɛ aloo Odasefohi be lejɛ ɔ kulaa. *—Hyɛ sisi ningma.\\n^ kk. 59 Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Afrika, Amerika, Asia, Australia, kɛ Yuropa kɛ ga womi nɛ ɔmɛ tsu ní nɛ e wo yiblii kpakpa.\\nAsafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ gu níhi nɛ a he hia nɛ a tsɔɔ mɛ konɛ a nyɛ nɛ a hyɛ Mawu we bi a nɔ ɔ nɔ","num_words":4015,"character_repetition_ratio":0.077,"word_repetition_ratio":0.011,"special_characters_ratio":0.305,"stopwords_ratio":0.528,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Suɔmi Nɛ Ngɛ Daa Nɛ A Je Kpo Ngɛ Lahi A Mi La a Mi | Kase\\n‘Suɔmi tsoɔ gegeege kaa la, Yah la lilɛ.’—LAHI A MI LA 8:6, NW.\\nMɛni he je nɛ suɔmi nitsɛnitsɛ ma nyɛ maa hi nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ?\\nMɛni Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ma nyɛ maa kase ngɛ Lahi A Mi La a mi?\\nMɛni Kristofohi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ ma nyɛ maa kase ngɛ huɛ bɔmi nɛ a kɛ sɛɛ gba si himi mi ɔ he, nɛ mɛni hu a ma nyɛ maa kase ngɛ gba si himi he?\\n1, 2. Mɛnɔmɛ ma nyɛ ma ná Lahi A Mi La a he se, nɛ mɛni he je? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nAYƐFLO ɔ kɛ ayɛflo huno ɔ hyɛ a sibi a hɛ mi nɛ a muɔ hɛlii ngɛ a nya he. Nihi tsuo nɛ a ya yo kpeemi ɔ na kaa a suɔ a he. Nyɛminyumu nɛ e tu munyu ngɛ a yo kpeemi ɔ sisi ɔ na bɔ nɛ a hɛɛ a sibi dɔdɔɔdɔ ha a, nɛ e bi e he ke: ‘Kɛ yaa kɛ yaa a, anɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa pe kikɛ lo? Aloo e mi ma ba gbɔjɔ?’ Ke nɔ ko kɛ e yo suɔ a he nitsɛnitsɛ nɛ a kɛ haomihi nɛ a mi wa wawɛɛ kpe po ɔ, a ma nyɛ maa da nya. Se aywilɛho sane ji kaa bua jɔmi be nihi fuu kɛ a yihi a kpɛti, nɛ enɛ ɔ puɛɔ a gba a. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, o ma bi ke, ‘Anɛ suɔmi ma nyɛ maa hi nyumu kɛ yo a kpɛti daa lo?’\\n2 Ngɛ Matsɛ Salomo be ɔ mi po ɔ, suɔmi nitsɛnitsɛ pɔɛ he. Mɛni he je? Salomo de ke: ‘Ngɛ nyumuhi akpe a kpɛti ɔ, i na dalɔ kake, se yihi akpe a kpɛti lɛɛ i nɛ nɔ ko kaa jã. Nɔ́ nɛ i na kɛkɛ ji kaa Mawu bɔ nɔmlɔ adesa nɛ e hi si saminya, se nɔmlɔ ba kase gɔdɔgɔdɔ si himi.’ (Fiɛlɔ 7:26-29) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ma se yihi nɛ a je mi bami puɛ nɛ a jaa Baal ɔ futu Israel bi ɔmɛ a kpɛti. Enɛ ɔ ha nɛ nyumuhi kɛ yihi fuu nɛ a ji Israel bi ɔ hu a je mi bami ba puɛ. * (Hyɛ sisi ningma.) Se Matsɛ Salomo ngma asilɛ ko maa pee jeha 20 se loko e ngma munyu nɛ ngɛ Fiɛlɔ womi ɔ mi. Asilɛ nɛ ɔ kɔɔ nyumu ko kɛ yo ko nɛ a suɔ a he saminya a, a he. Wa sɛ gba si himi mi jio, wa sɛ we gba si himi mi jio, Lahi A Mi La a ma nyɛ maa ye bua wɔ tsuo konɛ waa le nɔ́ nɛ ji suɔmi nitsɛnitsɛ, kɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ je jamɛ a suɔmi ɔ kpo kɛ tsɔɔ nihi ha.\\nSUƆMI NITSƐNITSƐ MA NYƐ MAA HI NYUMU KƐ YO A KPƐTI!\\n3. Mɛni he je nɛ nyumu kɛ yo ma nyɛ ma ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha a sibi ɔ?\\n3 Kane Lahi A Mi La 8:6. Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ kɛ munyu nɛ ji “Yah la lilɛ” tsu ní. Mɛni he je? Ejakaa suɔmi ngɛ he wami wawɛɛ nitsɛ, nɛ Yehowa su nɛ pe kulaa ji suɔmi. Yehowa bɔ wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa kase lɛ nɛ wɔ hu wa je suɔmi kpo kɛ ha nihi. (1 Mose 1:26, 27) Benɛ Yehowa bɔ Adam ɔ, e ha lɛ yo ko nɛ e he ngɛ fɛu saminya. Benɛ Adam na Hawa pɛ ɔ, e bua jɔ hluu nɛ e li bɔ nɛ e maa pee e he ha, kɛkɛ nɛ e po asilɛ. Hawa hu suɔ e huno ɔ saminya. E be nyakpɛ, ejakaa Adam mi nɛ Yehowa je lɛ kɛ je. (1 Mose 2:21-23) Kɛ je sisije tɔɔ nɛ Yehowa bɔ nyumu kɛ yo kaa a nyɛ nɛ a ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha a sibi daa.\\n4, 5. Mɛni munyu lɛ ngɛ Lahi A Mi La a mi?\\n4 Lahi A Mi La a tu suɔmi nɛ nyumu kɛ yo ma nyɛ ma ná kɛ ha a sibi ɔ he munyu. Bɔ nɛ e tu he munyu ha a ngɛ bua jɔmi kɛkɛ. La a kɔɔ suɔmi nɛ ngɛ yoyo ko kɛ niheyo to hyɛlɔ ko a kpɛti ɔ he. Yoyo ɔ je kɔpe ko nɛ a tsɛɛ ke Shunem, aloo Shulem ɔ mi. Bɔ nɛ a sane ɔ ya nɔ ha ji nɛ ɔ nɛ: Yoyo ɔ ngɛ ní tsue ngɛ e nyɛminyumu ɔmɛ a wai ngmɔhi a mi ngɛ Matsɛ Salomo kɛ e ta buli ɔmɛ a sito he ɔ kasa nya. Matsɛ Salomo to yoyo ɔ he hɛ nɛ e tsɔ e tsɔli ɔmɛ nɛ a ya ngɔ lɛ kɛ ba sito he ɔ. Benɛ a ngɔ lɛ kɛ ba a, Salomo de lɛ ke e he ngɛ fɛu saminya, nɛ e de lɛ hu kaa e maa ke lɛ níhi fuu. Se yoyo ɔ ná suɔmi kɛ ha to hyɛlɔ ko momo, nɛ e suɔ kaa e kɛ jamɛ a to hyɛlɔ ɔ maa hi si. (Lahi A Mi La 1:4-14) To hyɛlɔ ɔ hla yoyo ɔ hluu kɛ ya su sito he ɔ. Benɛ e na yoyo ɔ, mɛ tsuo a tu munyu ngɔngɔɛhi kɛ tsɔɔ a sibi kɛ tsɔɔ kaa a suɔ a he wawɛɛ nitsɛ.—Lahi A Mi La 1:15-17.\\n5 Benɛ Salomo kpale kɛ ho Yerusalem ya a, e kɛ zangmayo ɔ ho. To hyɛlɔ ɔ hu nyɛɛ a se kɛ ho. (Lahi A Mi La 4:1-5, 8, 9) Salomo pee nɔ́ ko hluu se e nyɛ we nɛ e tsake yoyo ɔ juɛmi ngɛ to hyɛlɔ ɔ he fɛɛ. (Lahi A Mi La 6:4-7; 7:1-10) Lɔ ɔ he ɔ, Salomo ha nɛ yoyo ɔ kpale kɛ ho e we mi ya. Nyagbenyagbe ɔ, Shulam yoyo ɔ tsɛ e suɔlɔ ɔ nɛ e de lɛ ke e tuu “kaa batslɔɔ” kɛ ba e ngɔ.—Lahi A Mi La 8:14.\\n6. Mɛni he je nɛ ke nɔ ko ngɛ munyu tue ngɛ Lahi A Mi La a mi ɔ, e ma nyɛ maa ye kaa wa maa le nɔ ɔ mi tso ɔ?\\n6 Munyuhi nɛ ngɛ Lahi A Mi La a mi ɔ ngɛ bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɔ ɔ he je nɛ a tsɛɛ lɛ “lahi a mi la” a nɛ. (Lahi A Mi La 1:1, NW) Se Salomo wui nihi nɛ a tu munyu ngɛ la a mi ɔ a biɛ ta. Salomo pee jã, ejakaa e sume nɛ nɔ́ ko nɛ je nihi a juɛmi kɛ je munyu ngɔngɔɛhi nɛ ngɛ la a mi ɔ nɔ. E ngɛ mi kaa a wui nihi nɛ a tu munyu ngɛ la a mi ɔ a ta mohu lɛɛ, se ke nɔ ko ngɛ munyu tue ngɛ la a mi ɔ, nɔ ɔ nya mi munyu nɛ o kɛ maa le kaa e ji nyumu aloo e ji yo.\\n“O SUƆMI Ɔ NGƆƆ PE WAI DƆKƆDƆKƆ”\\n7, 8. Kɛ to hyɛlɔ ɔ kɛ yoyo ɔ plɛ kɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a he ha kɛɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n7 Yiheyo ɔ kɛ to hyɛlɔ ɔ tu munyu ngɔngɔɛhi kɛ tsɔɔ a sibi kɛ tsɔɔ kaa a suɔ a he. Eko ɔ, níhi nɛ a pee kɛ je “suɔmi” kpo kɛ ha a he ɔ maa pee wɔ nyakpɛ, ejakaa a ngma munyu nɛ ɔmɛ pe jeha 3,000 ji nɛ ɔ. (Lahi A Mi La 1:2) E slo bɔ nɛ nihi nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ peeɔ a ní ha ngɛ bɔ nɛ wɔɔ wa peeɔ wa ní ha mwɔnɛ ɔ he lɛɛ, se wa ma nyɛ maa nu suɔmi nɛ a je kpo kɛ tsɔɔ a he ɔ sisi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, to hyɛlɔ ɔ tsɔɔ kaa yoyo ɔ hɛngmɛ ngɛ “dɔkɔɔ kaa lahuɛ hɛngmɛ.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke e na yoyo ɔ hɛngmɛ ɔ, e naa kaa yoyo ɔ mi mi jɔ nɛ e ngɛ kpoo, enɛ ɔ he ɔ, e suɔ lɛ. (Lahi A Mi La 1:15) Yoyo ɔ hu de ke to hyɛlɔ ɔ hɛngmɛhi ngɛ fɛu kaa lahuɛhi. (Kane Lahi A Mi La 5:12.) To hyɛlɔ ɔ hɛngmɛhi muɔ e hɛ nɛ a ngɛ fɛu kaa lahuɛhi nɛ a ngɛ a he due.\\n8 To hyɛlɔ ɔ tsɔɔ kaa zangmayo ɔ he ngɛ fɛu, nɛ zangmayo ɔ hu tsɔɔ kaa to hyɛlɔ ɔ he ngɛ fɛu. Se tsa pi lɔ ɔ pɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, to hyɛlɔ bua jɔ mi mi jɔmi mi nɛ zangmayo ɔ jeɔ nɛ e kɛ nihi tuɔ munyu ɔ he. (Kane Lahi A Mi La 4:7, 11.) Enɛ ɔ he ɔ, e de yoyo ɔ ke: “Ye we ayɛflo nɛ i suɔ, ke a fiɔ o nya he ɔ, e ngɔɔ kaa hwo, o lilɛ ngɛ kaa nyɔ nyu kɛ hwo ha mi.” Yoyo ɔ nya mi munyu ngɔɔ ha to hyɛlɔ ɔ kaa nyɔ nyu kɛ hwo. Benɛ to hyɛlɔ ɔ de yoyo ɔ ke, “ye afɛu yo, o he ngɛ fɛu tsɔ; o he ngɛ fɛu kɛ pi si” ɔ, tsa pi e he nɛ ngɛ fɛu ɔ pɛ he munyu nɛ e ngɛ tue, mohu ɔ, e ngɛ su kpakpahi nɛ yoyo ɔ ngɛ ɔ hu a he munyu tue.\\nHuno kɛ e munyu tumi kɛ e ní peepee ma nyɛ maa ma nɔ mi kɛ ha e yo kaa e suɔ lɛ, nɛ yo ɔ hu ma nyɛ maa pee jã\\n9. (a) Mɛni suɔmi slɔɔtoslɔɔtohi lɛ e sa kaa e hi nɔ kɛ e yo a kpɛti? (b) Mɛni he je nɛ e he hia kaa nɔ kɛ e yo nɛ a je suɔmi kpo kɛ ha a sibi ɔ?\\n9 Mwɔnɛ ɔ, nihi kɛ a yihi nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ bui gba si himi kaa somi nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ a so kɛkɛ. Mohu ɔ, suɔmi nitsɛnitsɛ nɛ a ngɛ ha a sibi ɔ he je nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ. Se mɛni suɔmi lɛ e sa kaa e hi nɔ kɛ e yo a kpɛti? Anɛ lɔ ɔ ji suɔmi nɛ ha we nɛ nɔ foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa je kpo kɛ tsɔɔ nihi tsuo ɔ lo? (1 Yohane 4:8) Anɛ lɔ ɔ ji suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa weku ɔ lo? Anɛ lɔ ɔ ji suɔmi nɛ huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti ɔ ngɛ kɛ ha a sibi ɔ lo? (Yohane 11:3) Aloo lɔ ɔ ji suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ? (Abɛ 5:15-20) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a je suɔmi slɔɔtoslɔɔto nɛ ɔmɛ nɛ wa wo a ta a tsuo kpo kɛ tsɔɔ a sibi. Ke a pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha a he. O kɛ o munyu tumi kɛ o ní peepee ma nyɛ maa ma nɔ mi kɛ ha o huno aloo o yo kaa o suɔ lɛ, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ bua jɔmi maa hi nyɛ gba si himi ɔ mi. Niinɛ, ke o be deka po ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ o pee jã. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, ni kpahi lɛ a toɔ gba si himi ɔ he blɔ nya kɛ haa nyumu ɔ kɛ yo ɔ. Ngɛ hehi kaa jã a, eko ɔ, yo kpeemi ligbi ɔ nɔ loko nyumu ɔ kɛ yo ɔ leɔ a he. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a ngɛ a sibi lee nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ hu mi ngɛ wae ɔ, e he hia nɛ a ngɔ a munyu tutui kɛ tsɔɔ kaa a suɔ a sibi. Jã nɛ a maa pee ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ.\\n10. Mɛni he je nɛ e he hia nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a je suɔmi kpo kɛ ha a sibi ɔ?\\n10 Ke nɔ kɛ e yo jeɔ suɔmi kpo kɛ haa a sibi ɔ, lɔ ɔ woɔ gba si himi ɔ mi he wami ngɛ blɔ kpa ko hu nɔ. Ngɛ la a mi ɔ, Matsɛ Salomo tsɔɔ kaa e “maa pee sika tsu ga kɛ e he sika hiɔ níhi ha” yoyo ɔ. Salomo kɔ yoyo ɔ, nɛ e de lɛ ke, e he “ngɛ fɛu kaa nyɔhiɔ, nɛ e ngɛ kpɛe kaa pu.” (Lahi A Mi La 1:9-11; 6:10) Se yiheyo ɔ ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha nɔ ko momo. Mɛni ha nɛ loloolo ɔ, e juɛmi ngɛ to hyɛlɔ ɔ nɔ ɔ? Mɛni wo e bua benɛ e be to hyɛlɔ ɔ kasa mi ɔ? (Kane Lahi A Mi La 1:2, 3.) E kai suɔmi munyuhi nɛ to hyɛlɔ ɔ tu kɛ tsɔɔ lɛ ɔ. To hyɛlɔ ɔ suɔmi ɔ ngɔ ha lɛ pe “wai dɔkɔkɔdɔ,” nɛ lɔ ɔ wo e bua ngɛ matsɛ we ɔ kaa ‘nu kɛ e he via’ ngɛ e yi mi. (La 23:5; 104:15) E he hia nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a je suɔmi kpo kɛ ha a sibi, ejakaa lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa. Suɔmi nɛ a jeɔ kpo kɛ haa a sibi nɛ a maa hi kaie ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa daa.\\nNYƐ KO “TLE SUƆMI SI NGƐ YE MI KƐ YA SI BENƐ SUƆMI Ɔ NITSƐ MAA TE SI”\\n11. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ nɛ Shulam yoyo ɔ de yi ɔmɛ nɛ a ngɛ Matsɛ Salomo we ɔ mi ɔ mi?\\n11 Ke e ngɛ o juɛmi mi kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Shulam yoyo ɔ he? E sume Matsɛ Salomo. E wo yi ɔmɛ nɛ a ngɛ matsɛ we ɔ si ke: “Nyɛ ko bɔ mɔde kaa nyɛ ma tle suɔmi si ngɛ ye mi kɛ ya si benɛ suɔmi ɔ nitsɛ maa te si.” (Lahi A Mi La 2:7, NW; 3:5) Ke jã a, anɛ e da blɔ kaa nɔ ko ma ná suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ kɛ ha nɔ saisaa ko kɛkɛ lo? Dɛbi, nile ngɛ mi kaa o maa to o tsui si kɛ ya si benɛ o ma ná nɔ ko nɛ o ma nyɛ ma ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha lɛ.\\nNile ngɛ mi kaa o maa to o tsui si kɛ ya si benɛ o ma ná nɔ ko nɛ o ma nyɛ ma ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha lɛ\\n12. Mɛni he je nɛ Shulam yoyo ɔ suɔ to hyɛlɔ ɔ?\\n12 Mɛni he je nɛ Shulam yoyo ɔ suɔ to hyɛlɔ ɔ? To hyɛlɔ ɔ he ngɛ fɛu ha lɛ kaa “odabɔ.” To hyɛlɔ ɔ ninehi a mi wa kaa “sika tsu gahi,” nɛ e nane tsohi ngɛ fɛu nɛ a he wa kaa “tɛ hiɔ titimahi.” Se tsa pi kaa to hyɛlɔ ɔ he wa nɛ e he ngɛ fɛu kɛkɛ. Yoyo ɔ le kaa to hyɛlɔ ɔ suɔ Yehowa, nɛ e ngɛ su kpakpahi hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e naa to hyɛlɔ ɔ kaa e nɔ be, nɛ e tsɔɔ kaa e ngɛ kaa “tso nɛ yiblii ngɔɔ saminya ngɛ pú mi tsohi a kpɛti.”—Lahi A Mi La 2:3, 9; 5:14, 15.\\n13. Mɛni he je nɛ to hyɛlɔ ɔ suɔ Shulam yoyo ɔ?\\n13 Shulam yoyo ɔ he ngɛ fɛu saminya. E ngɛ mi kaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, Matsɛ Salomo ngɛ “yihi nyingmi ekpa, plãhi nyingmi kpaanyɔ, kɛ yihewi nɛ a li a yibɔ” mohu lɛɛ, se e ná yoyo ɔ he suɔmi. Anɛ yoyo ɔ he fɛu ɔ pɛ he je nɛ to hyɛlɔ ɔ suɔ lɛ ɔ lo? Ohoo. Yoyo ɔ suɔ Yehowa nɛ e ngɛ su kpakpahi hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, yoyo ɔ baa e he si, nɛ e kɛ e he to “sharon pú mi mɔmɔ” kɛkɛ he. Se to hyɛlɔ ɔ lɛɛ e naa yoyo ɔ kaa e nɔ be. E naa yoyo ɔ kaa ‘nga nɔ mɔmɔ ngɛ miohi a mi.’—Lahi A Mi La 2:1, 2; 6:8.\\n14. Ke wa suɔ kaa wa maa sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ to hyɛlɔ ɔ kɛ Shulam yoyo ɔ a he?\\n14 Yehowa wo e sɔmɔli mlaa kaa ‘a kɛ nihi nɛ le Nyɔmtsɛ ɔ pɛ’ nɛ sɛ gba si himi mi. (1 Korinto Bi 7:39) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke waa kɛ nɔ ko maa nyɛɛ, aloo maa sɛ gba si himi mi ɔ, e sa nɛ nɔ ɔ nɛ pee Yehowa sɔmɔlɔ nɛ a baptisi lɛ. Kɛ enɛ ɔ maa ye bua gba si himi ha kɛɛ? Nɔ kɛ e yo kɛ haomihi maa kpe ngɛ a si himi mi. Se ke huɛ bɔmi kpakpa ngɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo kɛ Yehowa a kpɛti ɔ, tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi maa hi a gba si himi ɔ mi. Lɔ ɔ he ɔ, ke o suɔ kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, moo kase to hyɛlɔ ɔ kɛ Shulam yoyo ɔ. Mo hla nɔ ko nɛ e ngɛ su kpakpahi nɛ e suɔ Yehowa wawɛɛ.\\nKristofohi kɛ nɔ ko nɛ pi Yehowa sɔmɔlɔ nɛ a baptisi lɛ bɔɛ, nɛ a sɛ we gba si himi mi hulɔ (Hyɛ kuku 14)\\nYE WE AYƐFLO Ɔ “NGƐ KAA ABƆƆ NƐ A NGMƐ NYA”\\n15. Mɛni nyumuhi kɛ yihi nɛ a ji Kristofohi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ ma nyɛ maa kase ngɛ anɔkuale nɛ Shulam yoyo ɔ ye ɔ he?\\n15 Kane Lahi A Mi La 4:12. Mɛni he je nɛ to hyɛlɔ ɔ de ke Shulam yoyo ɔ ngɛ kaa “abɔɔ nɛ a ngmɛ nya” a? Ke a ngmɛ abɔɔ ko nya a, nihi nyɛ we mi sɛmi. Yoyo ɔ ngɛ kaa abɔɔ nɛ a ngmɛ nya, ejakaa e suɔ to hyɛlɔ ɔ pɛ. E to e yi mi kaa e maa gba to hyɛlɔ ɔ, enɛ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ nɔ́ ko si we lɛ kpu. Yoyo ɔ tsakee we e juɛmi. Yoyo ɔ ngɛ kaa “gbogbo.” E be kaa “agbo” nɛ nihi ma nyɛ ma bli faa. (Lahi A Mi La 8:8-10) Jã kɛ̃ nɛ ke nyumu ko kɛ yo ko nɛ a ji Kristofohi ngɛ blɔ nya toe kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ, e sa kaa a ye a sibi anɔkuale. E sɛ nɛ a ná nɔ kpa ko he suɔmi.\\n16. Ke o kɛ nɔ ko ngɛ bɔe konɛ nyɛɛ sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Lahi A Mi La a mi?\\n16 Benɛ to hyɛlɔ ɔ de yoyo ɔ kaa e kɛ lɛ nɛ ya slaa si ɔ, yoyo ɔ nyɛminyumu ɔmɛ ngmɛ́ yoyo ɔ blɔ. Mohu ɔ, a tsɔ lɛ kɛ ho konɛ e ya bu a wai ngmɔ ɔmɛ a he ha mɛ. Anɛ a he we a nyɛmiyo ɔ yi lo? Anɛ a susu kaa a nyɛmiyo ɔ kɛ to hyɛlɔ ɔ ngɛ hlae maa ngɔ a he ya wo ajuama bɔmi ní peepee ko mi lo? Dɛbi. A suɔ kaa a maa po a nyɛmiyo ɔ he piɛ konɛ e ko ngɔ e he kɛ wo si himi yaya ko mi. (Lahi A Mi La 1:6; 2:10-15) Ke o kɛ nɔ ko ngɛ bɔe konɛ nyɛɛ sɛ gba si himi mi ɔ, kɛ nyɛ ma plɛ kɛ yu nyɛ he ngɛ ajuama bɔmi ní peepeehi a he ha kɛɛ? Nyɛɛ sɛ hlami nɛ nyɛɛ tsɔɔ ní komɛ nɛ nyɛ be pee bɔ nɛ pee nɛ nyɛ huɛ bɔmi ɔ he nɛ tsɔ. Nyɛ pɛ nyɛ ko ya hi he ko banee nɛ nɔ ko be nyɛ nae. Níhi nɛ nyɛ maa pee kɛ je suɔmi kpo kɛ ha nyɛ he ɔ he nɛ tsɔ.\\n17, 18. Mɛni o kase ngɛ Lahi A Mi La a nɛ wa susu he ɔ mi?\\n17 Yehowa sume kaa gbahi nɛ a puɛ. E suɔ nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a suɔ a he. Ke nyumu ko kɛ yo ko sɛ gba si himi mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a suɔ a sibi. Se loko a gba a be puɛe ɔ, e sa nɛ a ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi nɛ wa kaa la nɛ ngɛ tsoe daa.—Marko 10:6-9.\\n18 Ke o suɔ kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, mo hla nɔ ko nɛ o ma nyɛ ma ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha lɛ. Ke o na nɔ ko kaa jã a, nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛ ha suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa daa. Kaa bɔ nɛ wa kase ngɛ Lahi A Mi La a mi ɔ, nyumu kɛ yo ma nyɛ maa suɔ a sibi daa, ejakaa suɔmi ji “Yah la lilɛ.”—Lahi A Mi La 8:6, NW.\\n^ kk. 2 Hyɛ January 15, 2007 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 31.\\nSuɔmi nɛ ngɛ daa: Suɔmi nɛ mi wa nɛ e se pui gblegbleegble. Suɔmi nɛ ɔ mi waa, ejakaa e yeɔ anɔkuale, nɛ e fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi\\nSuɔmi kpo jemi: Wa guu blɔhi fuu a nɔ kɛ jeɔ suɔmi kpo kɛ haa nihi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, huno ma nyɛ maa ngɔ e munyu tutui kɛ tsɔɔ kaa e suɔ e yo, nɛ yo hu ma nyɛ maa pee jã. Nihi kɛ a yihi tsɔɔ kaa a ngɛ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha a sibi kɛ gu blɔhi a nɔ nɛ a guu kɛ jeɔ suɔmi kpo kɛ haa a he ɔ nɔ","num_words":3563,"character_repetition_ratio":0.09,"word_repetition_ratio":0.042,"special_characters_ratio":0.313,"stopwords_ratio":0.521,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kɛ́ Wɔgboi lɛ, Nɛgbɛ Wɔyaa? Ani Mɛi ni Egboi lɛ Yahiɔ He Ko?\\nBIBLIA lɛ kɛɔ akɛ, be ko baaba ni “gbele bɛ dɔŋŋ.” (Kpojiemɔ 21:4) Yɛ Yitso 5 lɛ mli lɛ, wɔkase akɛ, kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔsɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhi shi kɛya naanɔ. Shi amrɔ nɛɛ, mɛi gboiɔ. (Jajelɔ 9:5) No hewɔ lɛ, sane kome ni mɛi fɔɔ bimɔ ji akɛ, ‘Kɛ́ wɔgboi lɛ, nɛgbɛ wɔyaa?’\\n2 Be ni mɛi fɔɔ nakai sane lɛ bimɔ ji, be ni mɔ ko ni amɛsumɔɔ esane waa lɛ egbo. Ekolɛ amɛbaabi akɛ: ‘Nɛgbɛ etee? Ani eena wɔ? Ani ebaanyɛ eye ebua wɔ? Ani wɔbaana lɛ ekoŋŋ?’\\n3 Esoro bɔ ni jamɔ fɛɛ jamɔ hãa sanebimɔi nɛɛ ahetoo ehãa. Jamɔi lɛ ekomɛi tsɔɔ akɛ, kɛ́ ofee ekpakpa ni ogbo lɛ, obaaya ŋwɛi, shi kɛ́ ofee esha lɛ, obaaya Abonsam la lɛ mli. Mɛi komɛi hu kɛɔ akɛ, kɛ́ ogbo lɛ, obaatsɔ sisa ní okɛ owekumɛi ni egboi lɛ ayahi shi. Mɛi krokomɛi hu kɛɛ kɛ́ ogbo lɛ, abaakojo bo ni afɔ bo ekoŋŋ akɛ gbɔmɔ kroko aloo kooloo po.\\n4. Mɛɛ susumɔ jamɔi srɔtoi lɛ fɛɛ kpɛlɛɔ nɔ?\\n4 Eyɛ mli akɛ esoro nɔ ni jamɔ fɛɛ jamɔ yɔɔ kɛɛmɔ yɛ sanebimɔi nɛɛ ahe moŋ, shi etamɔ nɔ ni nɔ kome ko yɛ ni no lɛ, amɛ fɛɛ amɛkpɛlɛɔ nɔ. No ji akɛ, amɛ fɛɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, nɔ ko yɛ emli ni gbooo. Ani susumɔ nɛɛ ja?\\n5, 6. Kɛ́ wɔgboi lɛ, mɛni baa wɔnɔ?\\n5 Yehowa le nɔ ni baa wɔnɔ kɛ́ wɔgboi, ni ekɛɛ wɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, ebɛ wala mli dɔŋŋ. Mɛi ni egboi lɛ eyaaa he ko he ko, amɛgboi. * No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, enyɛŋ enu nii ahe, ekai nɔ ko, ena nii, enu nii, loo esusu nii ahe dɔŋŋ.\\n6 Maŋtsɛ Solomon ŋma akɛ, “gbohii lɛ, amɛleee nɔ ko nɔ ko.” Gbohii lɛ nyɛŋ asumɔ mɔ ko loo amɛnyɛ mɔ ko, ni “nitsumɔ loo yiŋshwiemɔ loo nilee loo ŋaa ko bɛ gbohiiaje.” (Kanemɔ Jajelɔ 9:5, 6, 10.) Lala 146:4 lɛ kɛɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, “eyiŋtoi” loo esusumɔi gboɔ.\\nYehowa bɔ adesai ni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ\\n7. Mɛni Yesu wie yɛ gbele he?\\n7 Be ni Yesu naanyo ko ni esumɔɔ esane waa ni atsɛɔ lɛ Lazaro lɛ gbo lɛ, Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Wɔnaanyo Lazaro ewɔ.” No mli lɛ jeee wɔ diɛŋtsɛ he Yesu wieɔ lɛ, ejaakɛ sɛɛ mli lɛ, ewie akɛ: “Lazaro egbo.” (Yohane 11:11-14) No hewɔ lɛ, Yesu kɛ Lazaro gbele lɛ to wɔ he. Ekɛɛɛ akɛ Lazaro etee ŋwɛi, loo eyafata ewekumɛi ni egboi lɛ ahe. Ni ekɛɛɛ hu akɛ, etee Abonsam la lɛ mli, loo asaa afɔ lɛ yɛ he kroko akɛ gbɔmɔ loo kooloo. Moŋ lɛ, be ni Lazaro gbo lɛ, etamɔ nɔ ni wɔ ni tsii enyɔ enɔ. Ŋmalɛi krokomɛi hu kɛ gbele toɔ wɔ ni tsii he. Be ni Stefano gbo lɛ, Biblia lɛ wie akɛ, “ewɔ yɛ gbele mli.” (Bɔfoi 7:60) Bɔfo Paulo hu wie yɛ Kristofoi komɛi ahe akɛ, ‘amɛwɔ yɛ gbele mli.’—1 Korintobii 15:6.\\n8. Mɛni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ebɔɔɔ adesai ni amɛgboi?\\n8 Ani Nyɔŋmɔ bɔ Adam kɛ Hawa ni amɛgboi? Dabi! Yehowa bɔ amɛ ni amɛhi shi kɛya naanɔ, ni amɛná miishɛɛ. Be ni ebɔ amɛ lɛ, hela mɔɔɔ amɛ, ni amɛgbɔlɔɔɔ. Bɔ ni Yehowa bɔ adesai ehã lɛ hewɔ lɛ, amɛshweɔ ni amɛhi shi kɛya naanɔ. (Jajelɔ 3:11) Fɔlɔi sumɔɔɔ ni amɛbii agbɔlɔ ni amɛgboi, ni nakai nɔŋŋ Yehowa hu sumɔɔɔ ni wɔgbɔlɔɔ ni wɔgboiɔ. Shi kɛ́ Nyɔŋmɔ bɔ wɔ ni wɔhi shi kɛya naanɔ lɛ, mɛni hewɔ wɔgboiɔ mɔ?\\n9. Mɛni hewɔ kulɛ esa akɛ Adam kɛ Hawa aye Yehowa famɔ lɛ nɔ lɛ?\\n9 Be ni Yehowa bɔ Adam lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: “Trom lɛ mli tsei lɛ fɛɛ nɔ yibii lɛ ye bɔ ni osumɔɔ; shi ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ yibii lɛ kaaye eko; ejaakɛ gbi nɔ ni oooye eko lɛ, gbo ooogbo!” (1 Mose 2:9, 16, 17) Nɔ ni Yehowa fã Adam akɛ ekafee lɛ jeee nɔ ko ni wa. Kɛfata he lɛ, Yehowa yɛ hegbɛ ni etsɔɔ Adam kɛ Hawa nɔ ni amɛfee kɛ nɔ ni amɛkafee. Eji amɛbo lɛ toi kulɛ, no baatsɔɔ akɛ amɛbuɔ lɛ. Ni ebaatsɔɔ hu akɛ, amɛhiɛ sɔɔ nibii fɛɛ ni efee ehã amɛ lɛ.\\n10, 11. (a) Te Satan fee tɛŋŋ ehã Adam kɛ Hawa fee esha? (b) Mɛni hewɔ nɔ ni amɛfee lɛ ehiii kwraa lɛ?\\n10 Dɔlɛ sane ji akɛ, Adam kɛ Hawa je gbɛ amɛgbo Yehowa nɔ toi. Satan bi Hawa akɛ: “Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ kɛɛ akɛ: Nyɛkaye trom lɛ mli tsei ayibii lɛ fɛɛ eko lɛ?” Hawa hã lɛ hetoo akɛ: “Trom lɛ mli tsei ayibii lɛ eko wɔyeɔ; shi tso ni yɔɔ trom lɛ teŋ lɛ nɔ yibii lɛ ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: Nyɛkayea eko, ni nyɛkataa he tete, koni nyɛkagboi.”—1 Mose 3:1-3.\\n11 Kɛkɛ ni Satan tsa nɔ akɛ: “Jeee gboimɔ nyɛaagboi; shi moŋ le Nyɔŋmɔ le akɛ gbi nɔ ni nyɛaaye eko lɛ, nyɛhiŋmɛii aaagbele, ni nyɛaatsɔmɔ tamɔ Nyɔŋmɔ, ni nyɛaale ekpakpa kɛ efɔŋ.” (1 Mose 3:4-6) Satan je gbɛ ekɛɛ Hawa nakai, koni ená jwɛŋmɔ lɛ akɛ, esaaa akɛ mɔ ko tsɔɔ lɛ nɔ ni efee kɛ nɔ ni ekafee. Satan laka Hawa. Ekɛɛ lɛ akɛ, kɛ́ eye aduawa lɛ, egboŋ. No hewɔ lɛ, Hawa ye aduawa lɛ, ni sɛɛ mli lɛ, ehã ewu lɛ eko ni eye. Adam kɛ Hawa le faŋŋ akɛ, Yehowa kɛɛ amɛkaye tso lɛ nɔ yibii lɛ eko. Shi amɛje gbɛ amɛgbo Yehowa nɔ toi, ni amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔ ni waaa ni ekɛhã amɛ lɛ tsuuu nii. Nɔ ni amɛfee lɛ tsɔɔ akɛ, amɛbuuu amɛ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni sumɔɔ amɛsane lɛ. Anɔkwa, nɔ ni amɛfee lɛ ehiii kwraa!\\n12 Eyɛ mɔbɔ waa akɛ, wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ ebuuu Mɔ ni bɔ amɛ lɛ! Kɛ́ ogbo deŋme okwɛ obi ko, ni sɛɛ mli lɛ, egbo onɔ toi, ni eje gbɛ efee nɔ ko ni okɛɛ lɛ akɛ ekafee lɛ, ani edɔŋ bo? Ekã shi faŋŋ akɛ, ebaadɔ bo waa.\\nAdam jɛ sũ mli, ni eku esɛɛ etee sũ mli\\n13. Be ni Yehowa kɛɛ Adam akɛ ‘ebaaku esɛɛ eya sũ mli lɛ,’ no mli lɛ, mɛni etsɔɔ lɛ?\\n13 Adam kɛ Hawa toigbele lɛ hewɔ lɛ, naanɔ wala ŋmɛɛ amɛ. Yehowa kɛɛ Adam akɛ: “Sũ jio, ni sũ mli oooku osɛɛ kɛaatee!” (Kanemɔ 1 Mose 3:19.) No hewɔ lɛ, Adam baatsɔ sũ ekoŋŋ, tamɔ nɔ ni anáaa abɔ lɛ. (1 Mose 2:7) Be ni Adam fee esha lɛ, egbo. Ewala sɛɛ fo.\\n14 Eji Adam kɛ Hawa bo Nyɔŋmɔ toi kulɛ, ŋmɛnɛ lɛ amɛyɛ wala mli lolo. Shi amɛgbo enɔ toi, amɛfee esha amɛshi lɛ, ni sɛɛ mli lɛ, amɛgboi. Esha tamɔ hela fɔŋ ko ni wɔná kɛjɛ wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ aŋɔɔ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔfeɔ esha, ni no hewɔ wɔ fɛɛ wɔgboiɔ lɛ. (Romabii 5:12) Shi jeee nakai Nyɔŋmɔ to akɛ eba lɛ, ebɔɔɔ adesai ni amɛgboi. Biblia lɛ tsɛɔ gbele akɛ “henyɛlɔ.”—1 Korintobii 15:26.\\n15 Kɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohii lɛ ahe lɛ, ehãa wɔyeɔ wɔhe kɛjɛɔ susumɔi pii ni ejaaa ahe. Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, mɛi ni egboi lɛ nuuu piŋmɔ ko he, ni amɛyeee awerɛho hu. Wɔnyɛŋ wɔkɛ amɛ awie, ni amɛ hu amɛnyɛŋ amɛkɛ wɔ awie. Wɔnyɛŋ wɔye wɔbua amɛ, ni amɛ hu amɛnyɛŋ amɛye amɛbua wɔ. Amɛnyɛŋ amɛye wɔ awui, no hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔsheɔ amɛ gbeyei. Kɛ̃lɛ, jamɔi pii kɛɔ akɛ gbohii lɛ yahiɔ he ko, ni akɛ, kɛ́ wɔhã osɔfoi lɛ, loo jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ shika lɛ, amɛbaanyɛ amɛye amɛbua amɛ amɛhã wɔ. Shi kɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohii lɛ ahe lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ekɛ enɛ alaka wɔ.\\n17. Mɛni hewɔ kɛ́ mɛi kɛɛ akɛ Yehowa shãa mɛi yɛ Abonsam la lɛ mli lɛ, belɛ amɛmiigbe ehe guɔ lɛ?\\n17 Nibii ni jamɔi pii tsɔɔ mɛi yɛ Yehowa he lɛ yɛ ahuntoo waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, jamɔi komɛi kɛɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko fee esha lɛ, abaashã lɛ yɛ Abonsam la mli kɛya naanɔ. Amale nɛɛ gbeɔ Yehowa he guɔ. Yehowa haŋ mɛi apiŋ nakai kɔkɔɔkɔ! (Kanemɔ 1 Yohane 4:8.) Kɛ́ mɔ ko bi fee lɛ nɔ ko, ni emɔ gbekɛ lɛ nine ni ekɛwo la mli lɛ, te obaana nakai mɔ lɛ ohã tɛŋŋ? Ani okɛŋ akɛ eyitsoŋ wa waa? Ani obaasumɔ ni okɛ mɔ ko ni tamɔ nakai lɛ abɔ naanyo? Nakai pɛpɛɛpɛ Satan taoɔ ni wɔna Yehowa!\\n18 Jamɔi komɛi kɛɔ akɛ kɛ́ mɛi gboi lɛ, amɛtsɔmɔɔ sisai. Amɛkɛɔ akɛ, esa akɛ wɔshe sisai nɛɛ gbeyei ni wɔbu amɛ, ejaakɛ kɛ́ wɔfee nakai lɛ, amɛbaasumɔ wɔsane, shi kɛ́ wɔfeee nakai lɛ, amɛbaanyɛ wɔ. Mɛi babaoo heɔ amale nɛɛ amɛyeɔ. No hewɔ lɛ, amɛsheɔ gbohii lɛ gbeyei, ni amɛjáa amɛ moŋ fe ni amɛbaajá Yehowa. Shi taakɛ wɔkase lɛ, mɛi ni egboi lɛ nyɛŋ anu nii ahe dɔŋŋ, ni amɛleee nɔ ko nɔ ko. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔsheɔ amɛ gbeyei. Yehowa ji Mɔ ni bɔ wɔ, ni lɛ ji anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. No hewɔ lɛ, lɛ pɛ esa akɛ wɔjá.—Kpojiemɔ 4:11.\\n19 Kɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohii lɛ ahe lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛŋ alaka wɔ. Ni ebaaye ebua wɔ ni wɔnu nibii kpakpai ni Yehowa ewo shi akɛ ebaafee ehã wɔ ŋmɛnɛ kɛ wɔsɛɛ lɛ ashishi jogbaŋŋ.\\n20 Nyɔŋmɔ tsulɔ ko ni hi shi yɛ blema ni atsɛɔ lɛ Hiob lɛ bi akɛ: “Kɛji gbɔmɔ gbo lɛ, ani ehiɛ aaakã ekoŋŋ?” (Hiob 14:14) Ani mɔ ko ni egbo lɛ baanyɛ aba wala mli ekoŋŋ? Nyɔŋmɔ ehã sanebimɔ nɛɛ hetoo yɛ Biblia lɛ mli, ni hetoo lɛ shɛjeɔ mɔ mii waa. Wɔbaakase enɛ he sane yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.\\n^ kk. 5 Mɛi komɛi heɔ amɛyeɔ akɛ kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, esusuma loo emumɔ fãa kɛjeɔ emli ni eyahiɔ he ko. Kɛ́ ootao ole enɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ Wiemɔi Komɛi Amligbalamɔ 17 kɛ 18 .\\nANƆKWA SANE 1: KƐ́ MƆ KO GBO LƐ, EBƐ WALA MLI DƆŊŊ\\n“Gbohii lɛ, amɛleee nɔ ko nɔ ko.”—Jajelɔ 9:5\\nKɛ́ wɔgboi lɛ, mɛni baa wɔnɔ?\\nMɛi ni egboi lɛ enaaa nii, amɛnuuu nii, ni amɛsusuuu nii ahe hu.\\nANƆKWA SANE 2: YEHOWA EBƆƆƆ ADESAI NI AMƐGBOI\\n“Ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ yibii lɛ kaaye eko; ejaakɛ gbi nɔ ni oooye eko lɛ, gbo ooogbo.”—1 Mose 2:17\\nSatan laka Hawa. Ekɛɛ lɛ akɛ, kɛ́ egbo Nyɔŋmɔ nɔ toi lɛ, egboŋ. Adam kɛ Hawa fɛɛ gbo Yehowa nɔ toi. Amɛfee esha amɛshi lɛ, no hewɔ lɛ, sɛɛ mli lɛ, amɛgboi.\\nAdam gbo. Ewala sɛɛ fo.\\nEsha tamɔ hela fɔŋ ko ni wɔná kɛjɛ wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ aŋɔɔ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔfeɔ esha, ni no hewɔ wɔ fɛɛ wɔgboiɔ lɛ.\\n“Kɛji gbɔmɔ gbo lɛ, ehiɛ aaakã ekoŋŋ? Mibato mitsui shi mamɛ . . . kɛyaashi be aaashɛ ni aaaŋmɛɛ mihe.”—Hiob 14:14, Ga Biblia hee\\nMɛi ni kɛɔ akɛ kɛ́ mɔ ko gbo lɛ eeya Abonsam la mli lɛ miigbe Yehowa he guɔ. Yehowa haŋ mɛi apiŋ nakai kɔkɔɔkɔ.","num_words":1766,"character_repetition_ratio":0.051,"word_repetition_ratio":0.04,"special_characters_ratio":0.27,"stopwords_ratio":0.07,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Timoteo Suɔ Kaa E Maa Ye Bua Nihi | Tsɔɔ O Bimɛ Ní\\nNÍ KASEMI 13\\nTimoteo ji niheyo nɛ e bua jɔ he kaa e maa ye bua nihi. E hia blɔ kɛ ya hehi fuu konɛ e ya ye bua nihi. Enɛ ɔ he ɔ, e ná bua jɔmi ngɛ e si himi mi wawɛɛ. O suɔ nɛ o maa le bɔnɛ e plɛ kɛ ye bua nihi ha lo?—\\nTimoteo yayo kɛ e nã tsɔɔ lɛ Yehowa he ní\\nListra ji he nɛ Timoteo hi kɛ wa. Benɛ e ji jokuɛyo ɔ, e nã Loise kɛ e yayo Eunike bɔni lɛ Yehowa he ní tsɔɔmi. Benɛ Timoteo wa a, e suɔ nɛ e maa ye bua nihi nɛ a kase Yehowa he ní.\\nBenɛ Timoteo ji niheyo ɔ, Paulo bi lɛ kɛji e maa piɛɛ e he kɛ hia blɔ konɛ a ya fiɛɛ ngɛ he komɛ. Timoteo he nɔ ke: ‘Ee!’ E pee klaalo kaa e maa ya konɛ e ya ye bua nihi.\\nTimoteo kɛ Paulo hia blɔ kɛ ho ma ko ngɛ Makedonia nɛ a tsɛɛ lɛ Tesalonika a nɔ ya. E sa nɛ a nyɛɛ blɔ gagaaga nɛ a sɛ lɛ mi loko a ma ya su lejɛ ɔ. Benɛ a ya su lejɛ ɔ, a ye bua nihi fuu nɛ a kase Yehowa he ní. Se ni komɛ a mi mi fu nɛ a ngɛ hlae kaa a maa ye mɛ awi. Enɛ ɔ he ɔ, Paulo kɛ Timoteo je lejɛ ɔ nɛ a ya fiɛɛ ngɛ he kpahi.\\nTimoteo ná bua jɔmi wawɛɛ ngɛ e si himi mi\\nNyɔhiɔ bɔɔ se ɔ, Paulo tsɔ Timoteo kɛ ho Tesalonika ya konɛ e ya slaa nyɛmimɛ ɔmɛ. E biɔ nɛ e pee kã loko e maa kpale kɛ ya ma nɛ oslaa ngɛ mi nɛ ɔ mi! Se Timoteo kpale kɛ ya ejakaa e ngɛ tsui yee ngɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a he. E kɛ amaniɛ bɔmi kpakpa ba ha Paulo. Nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Tesalonika a ngɛ saminya!\\nTimoteo kɛ Paulo tsu ní jeha fuu. Be ko ɔ, Paulo ngma kaa Timoteo ji nɔ nɛ e sa kaa e maa tsɔ lɛ konɛ e ya ye bua asafo ɔmɛ. Timoteo suɔ Yehowa nɛ e suɔ nihi hulɔ.\\nAnɛ o ngɛ suɔmi kɛ ha nihi, nɛ o suɔ kaa o maa ye bua mɛ konɛ a kase Yehowa he ní lo?— Ke o pee jã a, o ma ná bua jɔmi ngɛ o si himi mi wawɛɛ, kaa bɔnɛ Timoteo ná bua jɔmi ɔ!\\nBɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 16:1-5; 17:1-10\\n1 Tesalonikabi 3:2-7\\nJije Timoteo hi kɛ wa?\\nAnɛ Timoteo suɔ kaa e kɛ Paulo maa hia blɔ lo? Mɛni heje?\\nMɛni heje nɛ Timoteo kpale e se kɛ ho Tesalonika ya a?\\nKɛ o maa pee kɛɛ nɛ o ná bua jɔmi ngɛ o si himi mi wawɛɛ kaa bɔnɛ Timoteo ná bua jɔmi ɔ?\\nDii Si Himi Mi Otihi Nɛ Woɔ Mawu Hɛ Mi Nyami ɔ Se","num_words":481,"character_repetition_ratio":0.086,"word_repetition_ratio":0.025,"special_characters_ratio":0.278,"stopwords_ratio":0.441,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"He Nɛ Wa Náa Sika Ngɛ Kɛ Tsuɔ Matsɛ Yemi ɔ Ní Tsumihi | Mawu Matsɛ Yemi\\nHe Nɛ Wa Náa Sika Ngɛ Kɛ Tsuɔ Matsɛ Yemi ɔ Ní Tsumihi\\nNɔ́ he je nɛ Yehowa we bi kɛ sika fĩɔ Matsɛ Yemi ɔ he ní tsumi se, kɛ bɔ nɛ a peeɔ lɛ ha\\n1, 2. (a) Kɛ Nyɛminyumu Russell ha osɔfo ko nɛ hla kaa e maa le bɔ nɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ peeɔ kɛ hyɛɛ a ní tsumi ɔ nɔ ɔ heto ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ yi nɛ ɔ mi?\\nBE KO Ɔ, sɔlemi ko nɛ a tsɛɛ ke Reformed Church ɔ we osɔfo ko ba Nyɛminyumu Charles T. Russell ngɔ konɛ Nyɛminyumu Russell nɛ tsɔɔ lɛ bɔ nɛ a peeɔ ha kɛ hyɛɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ a ní tsumi ɔ nɔ.\\nNyɛminyumu Russell de ke, “Wa bɛ sika ngɛ nihi a dɛ.”\\nOsɔfo ɔ bi lɛ ke, “Kɛ nyɛ peeɔ kɛ náa sika kɛɛ?”\\nNyɛminyumu Russell ha lɛ heto ke, “Ke i de mo anɔkuale ɔ, o ma de ke i bua. Ke nihi ba wa kpehi a sisi ɔ, a nɛ́ wɔ kaa waa kɛ plɛɛte ngɛ bee ngɛ a hɛ mi konɛ a ngɔ sika kɛ wo mi. Se a naa kaa hiɔ ngɛ nɛ e sa kaa waa wo. A deɔ a he ke, ‘Sika nɛ a kɛ ma asa nɛ ɔ nɛ . . . Ke i suɔ nɛ ma ngɔ sika bɔɔ kɛ ye bua ní tsumi nɛ ɔ, kɛ ma pee kɛɛ?’”\\nOsɔfo ɔ hyɛ Nyɛminyumu Russell too, e he we yi.\\nNyɛminyumu Russell tsa nɔ ke, “Anɔkuale i ngɛ mo dee ɔ nɛ. Sane nɛ a pɔɔ mi bimi ji, ‘Ke i suɔ nɛ ma ngɔ sika bɔɔ kɛ ye bua nyɛ ní tsumi ɔ, kɛ maa pee kɛɛ?’ Ke nɔ ko ngɛ sika, nɛ Mawu hu jɔɔ lɛ ɔ, e suɔ kaa e kɛ ye bua Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi ɔ. Ke nɔ ɔ be e eko ɔ, mɛni he je nɛ e sa kaa a nyɛ e nɔ kaa e ha nɔ́ ko?” *\\n2 “Anɔkuale ɔ” Nyɛminyumu Russell tu ɔ nɛ. Kɛ je blema tɔɔ nɛ a le Mawu we bi kaa a jeɔ a tsui mi nɛ a kɛ níhi nɛ a ngɛ ɔ yeɔ bua anɔkuale jami. Ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi ngɛ Ngmami ɔ, kɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ he. Be mi nɛ wa ngɛ bɔ nɛ wa náa sika kɛ tsuɔ Matsɛ Yemi ɔ ní tsumihi a he susue ɔ, e sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bi e he ke, ‘Mɛni ma nyɛ ma ngɔ kɛ ha kɛ fĩ Matsɛ Yemi ɔ se?’\\n‘Nɔ Tsuaa Nɔ Nɛ Suɔ Kaa E Maa Ke Nɔ́ Ko ɔ, E Ngɔ Kɛ Ba’\\n3, 4. (a) Mɛni he kɛ nɔ fɔmi Yehowa ngɛ ngɛ e sɔmɔli a mi? (b) Mɛni Israel bi ɔmɛ pee kɛ fĩ kpe he bo tsu ɔ ma mi se?\\n3 Yehowa ngɛ he kɛ nɔ fɔmi ngɛ e sɔmɔli nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ a mi. E le kaa ke e ha mɛ he blɔ ɔ, a kɛ níhi nɛ a ngɛ ɔ ma ha faa kɛ tsɔɔ kaa a suɔ lɛ, nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi níhi enyɔ nɛ kɔɔ blema Israel bi ɔmɛ a he nɛ waa hyɛ.\\n4 Benɛ Yehowa je Israel bi ɔmɛ kɛ je Egipt se ɔ, Yehowa de mɛ kaa a ma kpe he bo tsu nɛ a ja lɛ ngɛ mi. A maa hia níhi fuu nɛ a kɛ maa ma bo tsu ɔ, kɛ níhi nɛ a kɛ ma dla mi hulɔ. Yehowa de Mose ke e ha ma a he blɔ nɛ a ngɔ níhi nɛ a ngɛ ɔ kɛ ye bua. E de mɛ ke: ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ he tsui kaa e maa ke Yehowa nɔ́ ko ɔ, e ngɔ kɛ ba.’ (2 Mose 35:5) Kɛ nihi nɛ a ‘wa mɛ yi mi wawɛɛ’ ngɛ nyɔguɛ yemi mi jehahi babauu ɔ pee a ní ngɛ nɔ́ nɛ a de mɛ nɛ ɔ he ha kɛɛ? (2 Mose 1:14) A je a tsui mi nɛ a ngɔ a sika tsu, sika hiɔ, kɛ ní kpahi nɛ a he jua wa nɛ eko ɔ, a ná kɛ je Egipt bi ɔmɛ a dɛ ɔ kɛ ha. (2 Mose 12:35, 36) Níhi nɛ Israel bi ɔmɛ ngɔ kɛ ha nɛ a kɛ tsu ní ɔ hiɛ babauu, lɔ ɔ he ɔ, a de mɛ konɛ ‘nɔ ko nɛ ko ngɔ nike ní ko kɛ ba hu.’—2 Mose 36:4-7.\\n5. Benɛ David ha Israel bi ɔmɛ he blɔ konɛ a fĩ sɔlemi tsu ɔ ma mi se ɔ, kɛ a pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?\\n5 Maa pee jeha 475 se ɔ, David ngɔ lɛ nitsɛ e “sika hiɔ, kɛ sika tsu” ngɔ ha konɛ a kɛ ma sɔlemi we. Sɔlemi we nɛ ɔ ji kekleekle tsu nitsɛ nɛ a ma kɛ ha anɔkuale jami ngɛ zugba a nɔ. Jehanɛ ɔ, e ha Israel bi ɔmɛ hu he blɔ konɛ a ngɔ nɔ́ ko kɛ ye bua, e bi mɛ ke: ‘Nyɛ ti mɛnɔ suɔ kaa e maa je e tsui mi faa nɛ e ke Yehowa nɔ́ ko?’ Nɔ́ nɛ ba ji, ‘Ma a ke Yehowa ní kɛ je a tsui mi faa.’ (1 Kron. 29:3-9) Akɛnɛ David yɔse he nɛ nike ní ɔ je he je ɔ, e sɔle kɛ ha Yehowa ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa ngɛ ɔ, mo lɛ o ke wɔ.”—1 Kron. 29:14.\\n6. Mɛni he je nɛ wa hia sika konɛ wa kɛ tsu Matsɛ Yemi ɔ he ní mwɔnɛ ɔ, nɛ mɛni sane bimihi enɛ ɔ tleɔ si?\\n6 Mose nyɛ we Mawu we bi a nɔ kaa a ha nɔ́ ko, nɛ David hu pee we jã. Mohu ɔ, ni ɔmɛ nitsɛ nɛ a je a tsui mi nɛ a ke Yehowa ní. Nɛ mwɔnɛ ɔ hu nɛɛ? Wa le saminya kaa, sika a kɛ ma tsu níhi nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ tsue ɔ. Baiblo kɛ Baiblo kasemi womihi a peemi kɛ a gbami, Matsɛ Yemi Asahi kɛ asafo ɔ ní tsumi kɔnihi a mami kɛ a nɔ hyɛmi, kɛ nyɛmimɛ nɛ oslaa ná mɛ nɛ wa maa ye bua mɛ ɔ biɔ sika fuu. Enɛ ɔ tleɔ sane bimi komɛ nɛ a he hia si: Jije wa náa sika ngɛ? Anɛ e sa kaa a nyɛ Matsɛ ɔ se nyɛɛli a nɔ loko a ha yemi kɛ buami lo?\\n“Wa Be Sika Bae Ngɛ Nihi A Dɛ Kɔkɔɔkɔ”\\n7, 8. Mɛni he je nɛ Yehowa we bi bɛ sika a?\\n7 Nyɛminyumu Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ pee we a ní kaa sɔlemi ɔmɛ nɛ mɛɛ lɛɛ a guu ga blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ náa sika a. Ngɛ munyuyi ko nɛ ji, “Anɛ O Suɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ Lo?” nɛ a ngma ngɛ Hwɔɔmi Mɔ enyɔne nɛ a pee ɔ mi ɔ, Russell ngma ke: “Wa he ye kaa YEHOWA fi ‘Hwɔɔmi Mɔ’ ɔ peemi se, lɔ ɔ he ɔ, wa be sika bae ngɛ nihi a dɛ kɔkɔɔkɔ.” Ke Mawu nɛ e de ke: ‘Ye níhi ji je ɔ mi sika tsu, kɛ sika hiɔ tsuo’ ɔ kpa wɔ sika hami ɔ, kɛkɛ wa maa nu sisi kaa be su nɛ e sa kaa wa kpa womi ɔ peemi. (Hag. 2:7-9) Jeha 130 kɛ se ji nɛ ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ nihi nɛ a peeɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ hɛ mi yae wawɛɛ!\\n8 Yehowa we bi bɛ sika ngɛ nihi a dɛ. A kɛ plɛɛte bi ngɛ nihi a hɛ mi kaa a ngɔ sika kɛ wo mi, nɛ a ngmɛ́ sɛ womi ha nihi kaa a ha mɛ sika, nɛ a kpa we ní kɛ ná sika. Nɔ́ nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ de kɛ je blema a, lɔ ɔ pɛ a peeɔ: “Wa susu we he gblee kaa wa maa ba sika kɛ tsu Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi ɔ kaa bɔ nɛ sɔlemi ɔmɛ pɔɔ peemi ɔ . . . Wa nu sisi kaa sika nɛ a maa ba ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ biɛ mi ɔ hí kulaa, nɛ Nyɔmtsɛ ɔ kplɛɛ we nɔ, nɛ nihi nɛ a ma ha sika a be jɔɔmi náe, nɛ ní tsumi ɔ be nɔ yae.” *\\n“Nɔ Tsuaa Nɔ Nɛ Ha Bɔ Nɛ E To Kaa E Ma Ha”\\n9, 10. Mɛni ji yi mi tomi kake he je nɛ wa jeɔ wa tsui mi kɛ haa yemi kɛ buami ɔ?\\n9 Mwɔnɛ ɔ, e he hia we nɛ a nyɛ wɔ nɛ wa ji Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ ɔ wa nɔ kaa wa ha yemi kɛ buami. Mohu ɔ, wa jeɔ wa tsui mi faa nɛ waa kɛ wa sika kɛ ní kpahi yeɔ bua Matsɛ Yemi ɔ ní tsumihi. Mɛni he je nɛ wa jeɔ wa tsui mi nɛ wa yeɔ bua a? Nyɛ ha nɛ wa susu níhi etɛ nɛ haa nɛ wa peeɔ jã a he nɛ waa hyɛ.\\n10 Kekleekle ɔ, wa jeɔ wa tsui mi nɛ wa yeɔ bua akɛnɛ wa suɔ Yehowa, nɛ wa suɔ kaa waa pee “níhi nɛ sa e hɛ mi” ɔ he je. (1 Yoh. 3:22) Yehowa bua jɔɔ e sɔmɔli nɛ a keɔ lɛ ní kɛ jeɔ a tsui mi ɔ he. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ bɔfo Paulo de kɛ kɔ nɔ́ hami he ɔ he nɛ waa hyɛ. (Kane 2 Korinto Bi 9:7.) Anɔkuale Kristofo no kɛ mi mi gbigblimi ha we nɔ́, nɛ a nyɛ we e nɔ loko e haa nɔ́. Mohu ɔ, e haa ejakaa jã ji “bɔ nɛ e to kaa e ma ha.” * Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke e na kaa hiami ní ko ngɛ, nɛ e susu bɔ nɛ e ma tsu he ní ha a he ɔ, lɔ ɔ haa nɛ e jeɔ e tsui mi nɛ e yeɔ bua. Yehowa bua jɔɔ nɔ nɛ haa nɔ́ ɔ he, ejakaa “Mawu suɔ nɔ nɛ haa nɔ́ kɛ tsui mi jɔmi.” Baiblo sisi tsɔɔmi ko hu de ke: “Mawu suɔ nihi nɛ a suɔ nɔ́ hami.”\\nWa nyɛmimɛ tsɔwi nɛ a ngɛ Mozambique ɔ hu suɔ kaa a ma ha yemi kɛ buami\\n11. Mɛni woɔ wɔ he wami nɛ wa keɔ Yehowa wa ní nɛ hi pe kulaa a?\\n11 Yi mi tomi enyɔne ji kaa, wa ngɔɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ kɛ yeɔ bua konɛ wa kɛ na Yehowa si ngɛ jɔɔmi babauu nɛ e jɔɔ wɔ ɔ he. Nyɛ ha nɛ wa susu sisi tomi mlaa ko nɛ ngɛ Mose Mlaa a mi ɔ he nɛ waa hyɛ. (Kane 5 Mose 16:16, 17.) Ke nyumuhi nɛ a ji Israel bi yaa kpehi etɛ nɛ a peeɔ ngɛ jeha a mi eko tsuaa eko ɔ, a ti nɔ tsuaa nɔ haa bɔ nɛ e ma nyɛ “kaa bɔ nɛ Yehowa jɔɔ lɛ ɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, loko a maa ya kpe ɔ, nɔ tsuaa nɔ hyɛɛ e tsui mi, nɛ e hyɛɛ bɔ nɛ a jɔɔ lɛ ha a, nɛ e mwɔɔ e yi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ e kɛ ma ha a he. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke wa susu bɔ nɛ Yehowa jɔɔ wɔ ha a he ɔ, e woɔ wɔ he wami konɛ waa ke lɛ wa ní nɛ hi pe kulaa. Níhi nɛ wa jeɔ wa tsui mi faa nɛ wa kɛ keɔ Yehowa a tsɔɔ bɔ nɛ wa bua jɔ níhi nɛ Yehowa pee ha wɔ ɔmɛ a he ha.—2 Kor. 8:12-15.\\n12, 13. Ke wa ha yemi kɛ buami ɔ, mɛni blɔ nɔ e tsɔɔ ngɛ kaa wa suɔ Matsɛ ɔ, nɛ enyɛmɛ nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ ma ha?\\n12 Yi mi tomi etɛne ji kaa, waa kɛ níhi nɛ wa ngɛ ɔ yeɔ bua konɛ wa kɛ tsɔɔ bɔ nɛ wa suɔ Matsɛ Yesu Kristo ha. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Mo kadi nɔ́ nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ nyɔ mi nɛ e nɔ jena e gbo ɔ. (Kane Yohane 14:23.) Yesu de ke, “Ke nɔ ko suɔ mi ɔ, e maa ye ye munyu ɔmɛ a nɔ.” Fami nɛ Yesu kɛ ha kaa a fiɛɛ Matsɛ Yemi sane kpakpa a ngɛ zugba a nɔ tsuo ɔ piɛɛ e “munyu” ɔ he. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Ke waa kɛ wa be, wa sika, kɛ níhi nɛ wa ngɛ ɔ fĩ Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ se ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu “munyu” ɔ nɔ yee. Nɛ waa kɛ jã peemi maa tsɔɔ hu kaa wa suɔ Matsɛ Yesu Kristo.\\n13 Akɛnɛ wa ji Matsɛ Yemi ɔ sisi bi nɛ a yeɔ anɔkuale he je ɔ, wa suɔ nɛ waa je wa tsui mi konɛ waa ngɔ sika kɛ fĩ Matsɛ Yemi ɔ ní tsumihi a se. Mɛni blɔ nɔ wa peeɔ jã ngɛ? Lɔ ɔ lɛɛ e sa nɔ nitsɛ nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ he. E sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ ha bɔ nɛ e ma nyɛ. Wa nyɛmimɛ Kristofohi babauu ngɛ nɛ a be nɔ́ ko tsɔ. (Mat. 19:23, 24; Yak. 2:5) Se nihi kaa jã a ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ e Bi ɔ bua jɔ bɔbɔyoo nɛ a jeɔ a tsui mi nɛ a kɛ ha a po he.—Mar. 12:41-44.\\nMɛni Blɔ Nɔ Nihi Kɛ Sika Haa Asafo ɔ Ngɛ?\\n14. Jehahi babauu nɛ Yehowa Odasefohi kɛ gba Baiblo kasemi womihi ha nihi ɔ, mɛni nihi peeɔ ngɛ he?\\n14 Yehowa Odasefohi kɛ jehahi babauu gba Baiblo kasemi womihi ha nihi, nɛ ni ɔmɛ nitsɛ jeɔ a tsui mi nɛ a haa nɔ́ ko. Nihi nɛ a be nɔ́ ko tsɔ ɔ po nyɛɛ nɛ a ngɔɔ womi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wetsɛ ko bua jɔ wa womi ɔmɛ a he, se e be sika nɛ e kɛ maa ye bua a, Matsɛ Yemi fiɛɛli ɔmɛ haa lɛ womi ɔ. Fiɛɛli ɔmɛ suɔ kaa a kɛ womi ɔmɛ ma ha nihi nɛ a ngɛ tsui kpakpa nɛ a suɔ kaa a maa kane nɛ a ná he se ɔ.\\n15, 16. (a) Ngɛ jeha 1990 ɔ mi ɔ, mɛni tsakemi Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ pee ngɛ bɔ nɛ waa kɛ wa womi ɔmɛ ha a he? (b) Mɛni blɔ nɔ wa guu kɛ haa yemi kɛ buami? (Hyɛ daka nɛ ji “ Mɛni A Kɛ Sika Nɛ Waa Kɛ Yeɔ Bua a Peeɔ?” ɔ hulɔ.)\\n15 Ngɛ jeha 1990 ɔ mi ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ waa kɛ wa womi ɔmɛ ha a he. Ngɛ jamɛ a jeha a mi ngɛ United States ɔ, a kɛ womi ɔ eko tsuaa eko haa nihi konɛ a je a tsui mi nɛ a ha nɔ́ ko. A ngma sɛ womi kɛ ha asafohi tsuo ngɛ United States, nɛ a tsɔɔ mi ke: “A ma ha fiɛɛli kɛ nihi nɛ a bua jɔ munyu ɔ he ɔ womi tɛtlɛɛhi kɛ womihi nɛ a be juae ha mɛ. . . . Ke nɔ ko suɔ kaa e ma ha nɔ́ ko kɛ ye bua fiɛɛmi ní tsumi ɔ, e ma nyɛ maa pee jã, nɛ ke nɔ ɔ ha yemi kɛ buami jio, e ha we eko jio ɔ, e ma nyɛ maa ngɔ womi.” Blɔ nya tomi nɛ ɔ tsɔɔ heii kaa wa ní tsumi ɔ loo wa jami ɔ ngɔɛ ‘Mawu Munyu ɔ ngɔ pee je juami nɔ́.’ (2 Kor. 2:17) Pee se ɔ, a kɛ blɔ nya tomi nɛ ɔ bɔni ní tsumi ngɛ je ɔ mi he tsuaa he.\\n16 Ke nihi ha yemi kɛ buami ɔ, jije fiɛɛli kɛ sika a yaa? A kɛ yemi kɛ buami dakahi ma hehi nɛ sa ngɛ Yehowa Odasefohi a Matsɛ Yemi Asa a nɔ. Nihi ma nyɛ maa ngɔ sika kɛ wo daka a mi loo a ma nyɛ kɛ maa mane Yehowa Odasefohi a ní tsumi hehi tɛɛ hulɔ. Daa jeha a, a ngmaa munyu ko ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi, nɛ a kɛ tsɔɔ bɔ nɛ nihi nɛ a suɔ kaa a maa ye bua a ma nyɛ maa pee jã ha.\\nMɛni Asafo ɔ Kɛ Sika a Tsuɔ?\\n17-19. Moo tsɔɔ nɔ́ nɛ a kɛ sika nɛ a náa ngɛ yemi kɛ buami daka nɛ ɔmɛ a mi ɔ peeɔ (a) je kɛ wɛ ní tsumi ɔ, (b) Matsɛ Yemi Asa mami ngɛ je ɔ mi, kɛ (d) yemi kɛ buami kɛ ha asafo ɔ mi ní tsumi.\\n17 Yemi kɛ buami kɛ ha je kɛ wɛ ní tsumi ɔ. Asafo ɔ ngɔɔ sika nɛ e náa a kɛ woɔ hiɔ nɛ e bɔɔ ngɛ je kɛ wɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ. Asafo ɔ bɔɔ hiɔ ngɛ Baiblo kasemi níhi nɛ a peeɔ nɛ lɔ ɔ se a kɛ maneɔ, kɛ asafo ɔ ní tsumi kɔnihi a mami kɛ a nɔ hyɛmi, kɛ teokrase sukuu slɔɔto ɔmɛ a peemi he. Jehanɛ hu, a kɛ sika nɛ a náa a hyɛɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli, kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ blɔ gbali klɛdɛɛ. A kɛ sika nɛ waa kɛ yeɔ bua je kɛ wɛ ní tsumi ɔ eko hyɛɛ wa nyɛmimɛ nɛ oslaa ná mɛ ɔ hulɔ. *\\n18 Yemi kɛ buami kɛ ha Matsɛ Yemi Asa mami ngɛ je ɔ mi. A ngɔɔ sika nɛ ɔ kɛ yeɔ bua asafohi nɛ a kɛ maa aloo a kɛ dlaa a Matsɛ Yemi Asa. Yemi kɛ buami nɛ waa kɛ haa a yeɔ bua asafo kpahi hulɔ. *\\n19 Yemi kɛ buami kɛ ha asafo ɔ mi ní tsumi. A kɛ sika nɛ ɔ woɔ hiɔhi nɛ asafo ɔ bɔɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a dlami he. Asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ maa mwɔ a yi mi kpɔ kaa a kɛ sika nɛ ɔ eko maa mane asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ he nɛ a ngɛ ɔ konɛ a kɛ fĩ je kɛ wɛ ní tsumi ɔ se. Ngɛ si fɔfɔɛ kaa kikɛ mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ ma ha nɛ asafo mi bi ɔmɛ nɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ sika nɛ a kɛ ma fĩ je kɛ wɛ ní tsumi ɔ se ɔ he. A kɛ sika nɛ asafo ɔ tsɔɔ kaa e kɛ maa ye bua a maa mane asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ. Daa nyɔhiɔ ɔ, nyɛminyumu nɛ hyɛɛ asafo ɔ sika nɔ ɔ kaneɔ asafo ɔ sika he akɔtaa bumi kɛ tsɔɔ asafo ɔ.\\n20. Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa ngɔ “ní babauu” nɛ o ngɛ ɔ kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami ngɛ?\\n20 Ke wa susu hiɔ nɛ asafo ɔ bɔɔ ngɛ Matsɛ Yemi fiɛɛmi, kɛ kaseli peemi ní tsumi ɔ he ɔ, e woɔ wɔ he wami nɛ waa kɛ ‘ní babauu nɛ wa ngɛ ɔ woɔ Yehowa hɛ mi nyami.’ (Abɛ 3:9, 10) Nɔmlɔ tso mi he wami, juɛmi, kɛ mumi mi si dami nɛ wa ngɛ ɔ piɛɛ ní babauu nɛ wa ngɛ ɔ he. Wa suɔ nɛ wa kɛ ye bua Matsɛ Yemi ní tsumi ɔ. Mo kai kaa, helo nya níhi nɛ wa ngɛ ɔ hu piɛɛ ní babauu nɛ wa ngɛ ɔ he. Nyɛ ha nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa ke wa ngɛ eko ɔ, wa ma ha nɔ́ nɛ wa ma nyɛ. Yemi kɛ buami nɛ wa jeɔ wa tsui mi kɛ haa a woɔ Yehowa hɛ mi nyami, nɛ e tsɔɔ kaa wa fĩ Kristo Matsɛ Yemi ɔ se.\\n^ kk. 1 July 15, 1915 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ, ba fa 218-219.\\n^ kk. 8 August 1, 1899 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ, ba fa 201.\\n^ kk. 10 Ní lelɔ ko de ke a ma nyɛ maa tsɔɔ Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke, “bɔ nɛ e to” ɔ sisi hu kaa “nɔ́ ko nɛ a susu he kɛ sɛ hlami.” E de hu ke: “E ngɛ mi kaa bua jɔmi ngɛ nɔ́ hami mi mohu, se e sa nɛ a susu he nɛ a to he blɔ nya.”—1 Kor. 16:2.\\n^ kk. 17 Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi fuu kɛ kɔ enɛ ɔ he ɔ, hyɛ womi nɛ ɔ Yi 20.\\n^ kk. 18 Ke o ngɛ hlae nɛ o le Matsɛ Yemi Asa mami he ní fitsofitso ɔ, hyɛ womi nɛ ɔ Yi 19.\\nMɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ nihi nɛ a ha yemi kɛ buami nɛ a kɛ ma kpe he bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ a he?\\nMɛni he je nɛ Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ jeɔ a tsui mi nɛ a kɛ a sika kɛ ní kpahi nɛ a ngɛ ɔ fĩɔ Matsɛ Yemi ɔ ní tsumihi a se ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ fĩ níhi tsuo nɛ Matsɛ Yemi ɔ ngɛ tsue mwɔnɛ ɔ se ngɛ?\\nMƐNI A KƐ SIKA NƐ WAA KƐ YEƆ BUA A PEEƆ?\\nMATSƐ YEMI Ɔ HE NÍ TSUMIHI PƐ NƐ A KƐ SIKA NƐ WA NÁA A TSUƆ\\nA peeɔ Baiblo kasemi womihi nɛ a gbaa, nɛ a peeɔ eko hu kɛ fɔɔ kɔmpiuta klamahi a nɔ\\nYEMI KƐ BUAMI KƐ HA ASAFO Ɔ MI NÍ TSUMI\\nA kɛ sika nɛ ɔ woɔ hiɔhi nɛ asafo ɔ bɔɔ, a kɛ eko dlaa Matsɛ Yemi Asa a, nɛ a kɛ eko hu yeɔ bua Matsɛ Yemi ɔ ní tsumi kpahi *\\nMATSƐ YEMI ASA MAMI\\nKɛ je jeha 1999 kɛ ba si jeha 2013 ɔ, a ma Matsɛ Yemi Asahi nɛ hiɛ pe 24,500 ngɛ mahi nɛ a be nɔ́ ko tsɔ ɔ a nɔ\\nOSLAA BE MI YEMI KƐ BUAMI\\n(Hyɛ munyu nya tsɔɔmi daka nɛ ji, “Ke Oslaa Ba!” ngɛ Yi 20\\nBE TSUO SƆMƆLI KLƐDƐƐ\\nA kɛ tsuɔ a si himi mi hiami níhi kaa hwɔ he, niye ní, kɛ hiɔ tsami mi sanehi a he ní\\nKpɔ Mi Nɔ Hyɛli\\nBlɔ Gbali Klɛdɛɛ\\nMa Se Sane Kpakpa Fiɛɛli\\nMahi A Kpɛti Sɔmɔli Kɛ Matsɛ Yemi Asa Mali\\nBetel Ní Tsuli\\nASAFO Ɔ NÍ TSUMI KƆNIHI KƐ GBI SISI TSƆƆMI HEHI\\nTEOKRASE SUKUU SLƆƆTOHI\\n^ kk. 64 He tsuaa he nɛ Yehowa Odasefohi kpeɔ ngɛ kɛ jaa Mawu ɔ, a toɔ blɔ nya nɛ a haa yemi kɛ buami, se e slo ma tsuaa ma kɛ hiami ní pɔtɛɛ nɛ a haa he yemi kɛ buami.\\nBLƆHI A NƆ NƐ O MA NYƐ MAA GU KƐ HA YEMI KƐ BUAMI\\nYEMI KƐ BUAMI DAKAHI\\nYEMI KƐ BUAMIHI NƐ A KƐ HAA TƐƐ\\n(a ma nyɛ ma ha sika, check loo a ma ha yemi kɛ buami ɔ kɛ gu jw.org nɔ)\\nWETO NÍ\/NÍ KPAHI NƐ A KƐ HAA\\nSIKA NƐ A KƐ TO KƐ INSIƆLANSI\\nMoo kase konɛ o le bɔnɛ waa kɛ wa be, wa sika, wa he wami, kɛ wa nyɛmi ma fĩ Matsɛ Yemi ɔ se ngɛ.","num_words":3702,"character_repetition_ratio":0.067,"word_repetition_ratio":0.006,"special_characters_ratio":0.305,"stopwords_ratio":0.518,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ Wa Woɔ Su Ehe ɔ Nɛ Wa Je We Hu | Kase\\nNƆ HE SANE Ke Wa Fĩ Si Ngɛ Kahi A Mi ɔ, Wa Náa Jɔɔmihi\\n‘Nyɛɛ wo nɔmlɔ su ehe ɔ.’​—KOL. 3:10.\\nLAHI: 126, 28\\nSu te nɛɛ nɛ piɛɛ su ehe ɔ he nɛ haa nɛ wa peeɔ kake?\\nMɛni blɔhi a nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ je mi mi sami kɛ mi mi jɔmi kpo?\\nMɛni blɔhi a nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ je he si bami kɛ kpoo peemi kpo?\\n1, 2. (a) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ maa wo su ehe ɔ? (b) Mɛni suhi nɛ a piɛɛ su ehe ɔ he nɛ a wo ta ngɛ Kolose Bi 3:10-14 ɔ?\\n“SU EHE Ɔ.” Munyu nɛ ɔ je kpo si enyɔ ngɛ New World Translation of the Holy Scriptures ɔ mi. (Efe. 4:24; Kol. 3:10) E tsɔɔ su nɛ a ‘bɔ ngɛ Mawu suɔmi nya.’ Wa ma nyɛ ma ná su ehe nɛ ɔ. Mɛni he je? Ejakaa Yehowa bɔ adesahi ngɛ e subai nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma je Mawu su kpakpa amɛ kpo.​—1 Mose 1:26, 27; Efe. 5:1.\\n2 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ wa kekle fɔli ɔmɛ ngɔ yayami kɛ sã wɔ he je ɔ, wa yi mluku, nɛ wa náa akɔnɔ yaya be komɛ. Jehanɛ hu ɔ, jeɔ ɔ su ɔ ma nyɛ maa sisi wɔ. Se kɛ̃ ɔ, ngɛ Yehowa mɔbɔ nami nya a, wa ma nyɛ maa pee e suɔmi nya ní. Bɔ nɛ pee nɛ wa ná suɔmi ɔ kaa wa maa su oti nɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu su komɛ nɛ a piɛɛ su ehe ɔ nɛ Mawu mumi ɔ ha nɛ bɔfo Paulo ngma a he ɔ he nɛ waa hyɛ. (Kane Kolose Bi 3:10-14.) Jehanɛ hu ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ je su nɛ ɔmɛ kpo ngɛ fiɛɛmi mi ɔ he.\\n“NYƐ TSUO NYƐ PEEƆ NƆ KAKE”\\n3. Mɛni su lɛ piɛɛ su ehe ɔ he?\\n3 Paulo wo wɔ he wami kaa waa wo su ehe ɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e tsɔɔ kaa nɔ hɛmi nɛ wa be hyɛe ɔ ji su ko nɛ he hia wawɛɛ nɛ e piɛɛ su ehe ɔ he. E de ke: “Slɔɔto ko be Hela no kɛ Yuda no a kpɛti; slɔɔto ko be nɔ nɛ a po lɛ, kɛ mɔmlɔtɔtsɛ a kpɛti. Kɔpe no be ɔ, futufutu no be; nyɔguɛ be ɔ, odehe ko hu be.” * Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ he womi nɔ su, ma nɛ nɔ ko je mi, loo biɛ nɛ nɔ ko ngɛ ɔ nɛ ngɔ mi gbami kɛ ba asafo ɔ mi? Ejakaa Kristo se nyɛɛli tsuo “peeɔ nɔ kake.”​—Kol. 3:11; Gal. 3:28.\\n4. (a) Kɛ e sa nɛ Yehowa sɔmɔli kɛ a sibi nɛ hi si ha kɛɛ? (b) Mɛni si fɔfɔɛ ma nyɛ ma puɛ kake peemi nɛ ngɛ Kristofohi a kpɛti ɔ?\\n4 Nihi nɛ a wo su ehe ɔ jeɔ bumi kpo kɛ tsɔɔ a nyɛmimɛ Kristofohi kɛ nihi nɛ a be asafo ɔ mi ɔ, e slo a he womi nɔ su jio, e slo he nɛ a tsɔse mɛ ngɛ jio. (Rom. 2:11) Enɛ ɔ ma nyɛ maa pee nyagba ngɛ ma komɛ a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ South Africa a, be ko nɛ be ɔ, amlaalo ɔ to blɔ nya konɛ nihi nɛ a hi si ngɛ he ekpaekpa ngɛ a he womi nɔ su nya. Yehowa Odasefohi hu ngɛ ma nɛ ɔmɛ a nɔ. Akɛnɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ suɔ kaa a wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami konɛ a “bli a tsui mi gbajaa” nɛ a kɛ a nyɛmimɛ kpahi nɛ bɔ he je ɔ, ngɛ October 2013 ɔ mi ɔ, a to blɔ nya klɛdɛɛ ko nɛ maa ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ konɛ a le a sibi saminya. (2 Kor. 6:13) Mɛni ji ní komɛ nɛ a pee?\\n5, 6. (a) Mɛni blɔ nya a to konɛ kake peemi nɛ ngɛ Mawu we bi nɛ a ngɛ ma ko mi ɔ a kpɛti ɔ mi nɛ wa? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni je mi kɛ ba?\\n5 Nyɛmimɛ ɔmɛ to blɔ nya konɛ asafohi enyɔ nɛ e slo a he womi nɔ su ɔ nɛ a kɛ a sibi nɛ bɔ ngɛ otsi komɛ a nyagbe. Nyɛmimɛ nɛ a je asafo enyɔ nɛ ɔmɛ a mi ɔ peeɔ kake kɛ yaa fiɛɛmi kɛ asafo mi kpehi, nɛ a ya slaa a sibi ngɛ a wehi a mi. Asafo lafahi abɔ ngɔ a he kɛ wo blɔ nya tomi nɛ ɔ mi, nɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nine su amaniɛ bɔmi kpakpahi a nɔ. Nihi nɛ a be asafo ɔ mi po ye enɛ ɔ he odase. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, osɔfo ko de ke: “Pi Odasefo no ji mi, se ma nyɛ ma de ke nyɛ to nyɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ nya saminya, nɛ kake peemi hu ngɛ nyɛ kpɛti.” Kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ na blɔ nya tomi nɛ ɔ ha kɛɛ?\\n6 Sisije ɔ, e he wa ha nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Noma nɛ e tuɔ Xhosa gbi ɔ kaa e maa fɔ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafohi nɛ a tuɔ Blɛfo gbi ɔ mi ɔ nine kɛ ba e we kpokploo ɔ mi. Se benɛ e kɛ Odasefohi nɛ a ji blɛfo li ɔ ya fiɛɛmi ɔ, a fɔ lɛ nine kɛ ya a we mi. Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “A ngɛ kaa wɔ nɔuu!” Benɛ e su Xhosa asafo ɔ nɔ kaa a maa pee asafo nɛ tuɔ Blɛfo gbi ɔ nubwɔ ɔ, nyɛmiyo ɔ hoo ní nɛ e fɔ ni komɛ nine. Blɛfo no ko nɛ e ji asafo mi nɔkɔtɔma a hu piɛɛ e nibwɔ ɔmɛ a he. Noma de ke, “Benɛ i na kaa e hi daka nyafii ko nɔ ngɛ zugba a, e pee mi nyakpɛ wawɛɛ.” Kɛ gu blɔ nya tomi nɛ ɔ nɔ ɔ, nyɛmimɛ fuu ná huɛmɛ ehehi, nɛ a fia a pɛɛ si kaa a kɛ a nyɛmimɛ tsuo maa bɔ.\\n‘MI MI SAMI, MI MI JƆMI’\\n7. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa ya nɔ nɛ waa je mi mi sami kpo ɔ?\\n7 Kɛ yaa si benɛ Satan je ɔ maa ba nyagbe ɔ, waa kɛ kahi maa hi kpee. Ní tsumi be, wa nuɔ hiɔ, a waa wɔ yi mi, waa kɛ adebɔ mi oslaahi kpeeɔ, awi yemi haa nɛ wa weto níhi jeɔ wa dɛ, nɛ waa kɛ nyagba kpahi hu kpeɔ. Bɔ nɛ pee nɛ waa ye bua wa sibi kɛ da nyagba nɛ ɔmɛ a nya a, e sa nɛ wa je mi mi sami nitsɛnitsɛ kpo. Ke wa ngɛ mi mi sami wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ wa je mi mi jɔmi kpo. (Efe. 4:32) Su nɛ ɔmɛ piɛɛ su ehe ɔ he, nɛ a maa ye bua wɔ konɛ waa kase Mawu, nɛ waa wo nihi a bua.​—2 Kor. 1:3, 4.\\n8. Ke wa je mi mi sami kɛ mi mi himi kpo kɛ tsɔɔ nihi tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ, mɛni jɔɔmihi maa je mi kɛ ba? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n8 Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee nihi nɛ a je ma se, aloo nihi nɛ a be nɔ ko nɛ a ngɛ wa we asafo ɔ mi ɔ kpakpa? E sa nɛ waa kɛ nihi kaa jã a nɛ bɔ huɛ, nɛ waa ye bua mɛ konɛ a na kaa a he hia ngɛ asafo ɔ mi. (1 Kor. 12:22, 25) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu Dannykarl nɛ e hia kɛ je Philippines kɛ ho Japan ya a he nɛ o hyɛ. A kɛ lɛ hí si saminya ngɛ e ní tsumi he ɔ kaa bɔ nɛ a kɛ ní tsuli kpahi nɛ a ji Japan bi ɔ hiɔ si ɔ. Pee se ɔ, e ya asafo mi kpe ko. E de ke: “Ke ma de ɔ, nihi nɛ a ba lejɛ ɔ hiɛhiɛɛ ji Japan bi, se kɛ̃ ɔ, a he mi hɛ mwɔ kaa nɔ́ nɛ wa ji huɛmɛ kɛ je blema.” Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ ya nɔ nɛ a je mi mi himi kpo kɛ tsɔɔ lɛ, nɛ lɔ ɔ ye bua lɛ nɛ e ya e hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. E ha nɛ a baptisi lɛ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi nɔkɔtɔma. E nyɛmimɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ buɔ e kɛ e yo Jennifer kaa a ji jɔɔmi kɛ ha a we asafo ɔ. Asafo nikɔtɔma amɛ de ke, “A ji blɔ gbali nɛ a peeɔ a si himi kpokploo, nɛ a peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ gu Matsɛ Yemi ɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ nɔ.”​—Luka 12:31.\\n9, 10. Moo tsɔɔ ní kpakpa komɛ nɛ jeɔ mi mi sami nɛ wa jeɔ kpo kɛ tsɔɔ nihi ngɛ fiɛɛmi mi kɛ baa a.\\n9 Ke wa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ kɛ tsɔɔ nihi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa náa he blɔ kɛ peeɔ “nihi tsuo kpakpa.” (Gal. 6:10) Akɛnɛ Odasefohi fuu a mi mi saa mɛ ngɛ nihi nɛ a je ma se ɔ a he he je ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a maa kase gbi kpa. (1 Kor. 9:23) Jɔɔmihi fuu je enɛ ɔ mi kɛ ba. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛmiyo ko nɛ e ji blɔ gbalɔ nɛ e je Australia nɛ a tsɛɛ lɛ ke Tiffany ɔ kase Swahili gbi ɔ konɛ e ye bua Swahili asafo nɛ ngɛ Brisbane ɔ. E ngɛ mi kaa Tiffany gbo dengme ngɛ gbi ɔ kasemi he mohu lɛɛ, se lɔ ɔ ye bua lɛ wawɛɛ. E de ke: “Ke o suɔ nɛ o bua nɛ jɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, lɛɛ mo ya sɔmɔ ngɛ asafo nɛ a tuɔ gbi kpa mi. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ o hia blɔ, se loloolo ɔ, o ngɛ o ma a mi. O naa wa je kɛ wɛ nyɛmi peemi ɔ, kɛ bɔ nɛ kake peemi nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ ngɛ nyakpɛ ha a.”\\nMɛni woɔ Kristofohi he wami nɛ a yeɔ bua nihi nɛ a je ma se ɔ? (Hyɛ kuku 10)\\n10 Jehanɛ hu ɔ, ha nɛ wa susu weku ko nɛ ngɛ Japan ɔ he nɛ waa hyɛ. A biyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sakiko ɔ de ke: “Jeha 1990 ɔmɛ a mi ɔ, waa kɛ Brazil bi nɛ a je ma se ɔ pɔɔ kpemi ngɛ fiɛɛmi tso mi. Ke wa kane ngmami komɛ kaa Kpojemi 21:3, 4 aloo La 37:10, 11, 29 ɔ ngɛ Portuguese Baiblo ɔ mi kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, a buɔ tue wawɛɛ, nɛ be komɛ ɔ, a foɔ ya po.” Se pi lɔ ɔ pɛ nɛ weku nɛ ɔ pee. Sakiko de ke, “benɛ wa na bɔ nɛ Mawu Munyu ɔ he kuma ngɛ mɛ yee ɔ, wa weku ɔ bɔni Portuguese kasemi.” Pee se ɔ, weku nɛ ɔ ye bua nɛ a to Portuguese asafo ko sisi. Wa weku ɔ kɛ jehahi fuu ye bua nihi nɛ a je ma se ɔ nɛ a ba plɛ Yehowa sɔmɔli. Sakiko kpale de ke, “wa gbo dengme kɛ kase Portuguese, se jɔɔmihi nɛ je mi kɛ ba a hiɛ pe jã. Wa naa Yehowa si wawɛɛ.”​—Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:34, 35.\\n‘NYƐƐ WO HE SI BAMI’\\n11, 12. (a) Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa ná juɛmi nɛ da ngɛ su ehe nɛ wa maa wo ɔ he ɔ? (b) Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa ba wa he si?\\n11 Wa woɔ su ehe ɔ konɛ wa kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami, se pi nɛ waa kɛ maa sa nihi a hɛ mi. Mo kai kaa bɔfo ko nɛ ye mluku po pee yayami akɛnɛ e wo e he nɔ he je. (Kɛ to Ezekiel 28:17 ɔ he.) Ke e ba jã ngɛ bɔfo nɛ e ye mluku po blɔ fa mi ɔ, lɛɛ hyɛ bɔ nɛ e he maa wa ha adesahi nɛ wa yi mluku ɔ kaa wa ma kua he nɔ womi ha! Se loloolo ɔ, wa ma nyɛ maa wo he si bami kaa tade. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa pee jã?\\n12 Ke wa ma nyɛ maa ba wa he si ɔ, ja wa he be kɛ pue wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ wa kaneɔ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ he daa. (5 Mose 17:18-20) Nɔ́ titli nɛ e sa nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he ji Yesu tsɔɔmi ɔmɛ, kɛ he si bami he nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ e pee ɔ. (Mat. 20:28) Yesu fɔ e bɔfo ɔmɛ a nane he ha mɛ po. (Yoh. 13:12-17) Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ waa sɔle daa, nɛ wa bi Mawu mumi ɔ nɛ e ye bua wɔ konɛ wa ko bu wa he kaa wa nɔ kuɔ pe ni kpahi.​—Gal. 6:3, 4; Filip. 2:3.\\n13. Ke wa baa wa he si ɔ, mɛni jeɔ mi kɛ baa?\\n13 Kane Abɛ 22:4. E sa nɛ Yehowa sɔmɔli tsuo nɛ a ba a he si. He si bami he ngɛ se nami wawɛɛ. Ke wa baa wa he si ɔ, lɔ ɔ maa ye bua nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi maa hi asafo ɔ mi. Ke wa kase he si bami, nɛ wa baa wa he si wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa nine nɛ su Mawu dloomi nɛ se be ɔ nɔ. Bɔfo Petro de ke: “Nyɛ tsuo pɛpɛɛpɛ nyɛ sɔmɔ nyɛ sibi kɛ he si bami. Ejakaa ngmami ɔ ke, ‘Nihi nɛ woɔ a he nɔ ɔ, Mawu kɛ mɛ toɔ ní; se nihi nɛ baa a he si ɔ, Mawu dlooɔ mɛ.’”​—1 Pet. 5:5.\\n‘NYƐƐ WO KPOO PEEMI KƐ TSUI SI TOMI’\\n14. Mɛnɔ lɛ pee kpoo peemi kɛ tsui si tomi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ pe kulaa?\\n14 Mwɔnɛ ɔ, ke nɔ ko ngɛ kpoo, nɛ e toɔ e tsui si ɔ, nihi susuɔ kaa e hɛ mi wɛ. Susumi nɛ ɔ dɛ kulaa! Ejakaa su kpakpa nɛ ɔmɛ je Nɔ nɛ ngɛ he wami pe kulaa ngɛ je mluku nɛ ɔ mi ɔ ngɔ. Yehowa Mawu ji nɔ nɛ pee kpoo peemi kɛ tsui si tomi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ pe kulaa. (2 Pet. 3:9) Mo susu bɔ nɛ Yehowa gu e bɔfohi a nɔ kɛ ha Abraham kɛ Lot sane bimi ɔmɛ a heto ɔ he nɛ o hyɛ. (1 Mose 18:22-33; 19:18-21) Jehanɛ hu ɔ, Yehowa to e tsui si ha Israel ma tue gboli ɔmɛ jehahi 1,500 kɛ se sɔuu.​—Eze. 33:11.\\n15. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee ngɛ kpoo peemi kɛ tsui si tomi he?\\n15 Yesu “he jɔ.” (Mat. 11:29) E je tsui si tomi kpo wawɛɛ ngɛ bɔ nɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ hi si ha a mi. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, nihi nɛ a ngɛ jami ɔmɛ a mi ɔ tu munyu yayahi kɛ si lɛ. Se kɛ̃ ɔ, e pee kpoo, nɛ e to e tsui si kɛ ya si e gbenɔ mi. Benɛ Yesu ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ, e sɔle kɛ bi e tsɛ ɔ konɛ e ngɔ ni ɔmɛ a he yayami kɛ pa mɛ. E de ke: “A li nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ.” (Luka 23:34) Nɔ ko be nɛ pee kpoo nɛ e to e tsui si kɛ da piimi kɛ si himi nɛ mi wa kaa jã nya hyɛ, ja Yesu pɛ!​—Kane 1 Petro 2:21-23.\\n16. Mɛni níhi wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ kpoo nɛ wa toɔ wa tsui si?\\n16 Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ je kpoo peemi kɛ tsui si tomi kpo? Paulo tsɔɔ e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ blɔ kake nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã. E de ke: “Ke nɔ ko kɛ e nyɛmi ngɛ sane ko ɔ, nyɛɛ na ha nyɛ sibi, nɛ nyɛ kɛ pa nyɛ he kaa bɔ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ hu ngɔ nyɛ he yayami ngɔ pa nyɛ ɔ.” (Kol. 3:13) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ja wa peeɔ kpoo, nɛ wa toɔ wa tsui si, loko wa ma nyɛ maa bu fami nɛ ɔ tue. Se ke wa ngɔ nihi a he yayami kɛ pa mɛ ɔ, wa haa nɛ kake peemi hii asafo ɔ mi.\\n17. Mɛni he je nɛ kpoo peemi kɛ tsui si tomi he hia wawɛɛ ɔ?\\n17 Yehowa hyɛɛ blɔ kaa Kristofohi tsuo maa pee kpoo nɛ a to a tsui si. Ja wa peeɔ jã loko a ma he wa yi wami. (Mat. 5:5; Yak. 1:21) Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, ke wa je su nɛ ɔmɛ kpo ɔ, wa woɔ Yehowa hɛ mi nyami, nɛ wa yeɔ bua nihi nɛ a kɛ Baiblo ga womi ɔmɛ tsuɔ ní.​—Gal. 6:1; 2 Tim. 2:24, 25.\\n‘NYƐƐ WO SUƆMI’\\n18. Mɛni tsakpa nɛ ngɛ suɔmi kɛ nɔ hɛ mi nɛ a hyɛ we ɔ a kpɛti?\\n18 Suhi nɛ wa wo ta nɛ ɔmɛ tsuo kɛ suɔmi ngɛ tsakpa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko ɔ, e he ba hia nɛ kaselɔ Yakobo nɛ bɔ e nyɛmimɛ ɔmɛ kɔkɔ akɛnɛ a buɔ niatsɛmɛ pe ohiafohi ɔ he je. E tsɔɔ kaa jamɛ a su ɔ teɔ si kɛ woɔ Mawu mlaa nɛ ji, “Suɔ o nyɛmi kaa bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he” ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Se ke nyɛ hyɛɔ nihi a hɛ mi ɔ, yayami nyɛ ngɛ pee ɔ nɛ.” (Yak. 2:8, 9) Ke wa suɔ nihi ɔ, wa be a hɛ mi hyɛe ngɛ sukuu nɛ a ya, a he womi nɔ su, kɛ biɛ nɛ a ngɛ ɔ he je. Niinɛ, tsa pi nɛ wa maa pee wa ní kaa wa hyɛ we nɔ hɛ mi kɛkɛ, mohu ɔ, e sa nɛ e pee wa su nitsɛnitsɛ.\\n19. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa wo suɔmi kaa tade ɔ?\\n19 Suɔmi “toɔ e tsui si, nɛ e mi mi hi,” nɛ “e pee we pupuupu.” (1 Kor. 13:4) Ja wa ngɛ tsui si tomi, mi mi himi, kɛ he si bami loko wa ma nyɛ maa ya nɔ nɛ waa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ kɛ ha nihi. (Mat. 28:19) Su nɛ ɔmɛ nɔuu maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa kɛ nyɛmimɛ tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ hi si ngɛ tue mi jɔmi mi. Ke wa jeɔ suɔmi kpo ɔ, mɛni se wa náa? E haa nɛ kake peemi hiɔ wa we asafo ɔmɛ a mi, nɛ lɔ ɔ woɔ Yehowa hɛ mi nyami. Jehanɛ hu ɔ, e gblaa ni hehi kɛ baa asafo ɔ mi. Benɛ Baiblo ɔ kale su ehe ɔ ta a, e ma nya si ke: “Enɛ ɔmɛ tsuo se ɔ, nyɛ ha suɔmi nɛ pee kaa tade nɛ nyɛ wo, ejakaa suɔmi ngɛ kaa kpa nɛ fiɔ níhi tsuo ngɔ peeɔ kake, nɛ lɛ tsuo peeɔ pɛ.”​—Kol. 3:14.\\nYAA NƆ NƐ O ‘PEE NƆ HE’\\n20. (a) Mɛni sanehi nɛ e sa nɛ wa bi wa he, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni si himi nɛ ngɛ bua jɔmi lɛ wa ngɛ blɔ hyɛe hwɔɔ se?\\n20 E sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ e bi e he ke, ‘Mɛni tsakemi kpahi ma nyɛ ma pee konɛ ma je su momo ɔ, nɛ ma ko ya he hu?’ E sa nɛ waa sɔle wawɛɛ kɛ bi Mawu yemi kɛ buami, nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa ye suhi kɛ ní peepeehi nɛ be hae nɛ wa nine nɛ su Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ ɔ a nɔ. (Gal. 5:19-21) Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bi e he ke, ‘Anɛ i yaa nɔ nɛ i haa nɛ bɔ nɛ i susuɔ ye yi mi ɔ peeɔ nɔ́ he lo?’ (Efe. 4:23, 24) E sa nɛ Kristofohi tsuo nɛ a ya nɔ nɛ a wo su ehe ɔ, nɛ a ha nɛ e hi a he kɛ ya si benɛ a maa pee ehe kulaa. Ke nɔ fɛɛ nɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ wo su ehe ɔ, nɛ e nyɛɔ jeɔ su kpakpa nɛ ɔmɛ kpo saminya a, hyɛ bɔ nɛ si himi ɔ maa ngɔ ha!\\n^ kk. 3 Ngɛ blema Baiblo ɔ nɛ a ngma a mi ɔ, a kɛ Sikiti no nɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e hɛ bli we ɔ nɛ tsu ni, se pi kɔpe no.","num_words":3365,"character_repetition_ratio":0.052,"word_repetition_ratio":0.003,"special_characters_ratio":0.321,"stopwords_ratio":0.497,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Rebeka Miisumɔ ni Eha Yehowa Aná Miishɛɛ | Tsɔɔmɔ Obii lɛ Anii\\nKANEMƆ YƐ Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Ahanta Ajië Albania Altai Alur Amharic Arabic Armenia Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Balinese Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Blɔfo Bomu Boulou Bulgaria Bété Cakchiquel (Western) Cambodia Catalan Cebuano Changana (Mozambique) Chavacano Chichewa Chin (Hakha) Chin (Tiddim) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chokwe Chol Chopi Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatia Czech Dangme Dayak Ngaju Denmark Digor Diola Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) Esan Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgia Germany Gitonga Greenland Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gujarat Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Huastec Hungary Iban Ibanag Ibinda Iceland Igbo Iloko Indonesia Ireland Isoko Italia Japan Javanese Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kazakh (Arabic) Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kongo Korea Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Kyangonde Lamba Laos Latvia Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Lomwe Lovari Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mandjak Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marshallese Mauritia Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Miskito Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolia Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Ngabere Ngangela Nias Nicobarese Nigerian Pidgin Niue Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pemon Pennsylvania German Piaroa Pidgin (Cameroon) Poland Portugal Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Rapa Nui Rarotongan Romania Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russia Rutoro Samoa Sangir Sango Saramacca Sarnami Sena Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Serer Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tiv Tlapanec Toba Tojolabal Tok Pisin Tonga Toraja Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvalu Tuvinia Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Wolof Xhosa Xârâcùù Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nRebeka ji yoo ko ni sumɔɔ Yehowa. Atsɛɔ ewu lɛ akɛ Isak. Lɛ hu esumɔɔ Yehowa. Te fee tɛŋŋ ni Rebeka batsɔ Isak ŋa lɛ? Mɛni efee kɛtsɔɔ akɛ eesumɔ ni eha Yehowa aná miishɛɛ? Ha wɔkase nibii krokomɛi ni kɔɔ ehe.\\nAtsɛɔ Isak papa Abraham, ni atsɛɔ emami hu Sara. Amɛhi Kanaan shikpɔŋ lɛ nɔ. Mɛi ni yɔɔ Kanaan shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ jaaa Yehowa. Shi Abraham miisumɔ ni ebinuu lɛ kɛ yoo ni jaa Yehowa ahi shi. No hewɔ lɛ, etsu etsulɔ lɛ koni eyatao ŋa eha Isak. Eeenyɛ efee akɛ tsulɔ nɛɛ ji Eliezer. Abraham tsu lɛ kɛtee he ko ni ewekumɛi komɛi yɔɔ. Atsɛɔ jɛmɛ Haran.\\nRebeka jɛ etsui mli etsu nii waa bɔ ni afee ni ená nu eha yomai lɛ\\nAbraham tsuji krokomɛi fata Eliezer he kɛtee. Gbɛ lɛ jekɛ waa. Amɛkɛ yomai nyɔŋma ni tere niyenii kɛ nikeenii fã gbɛ lɛ. Te Eliezer baafee tɛŋŋ ele yoo ni esa akɛ ehala eha Isak lɛ? Beni Eliezer kɛ tsuji krokomɛi lɛ yashɛ Haran lɛ, amɛwa yɛ nubu ko he, ejaakɛ Eliezer le akɛ etsɛŋ ni mɛi baaba amɛbayɛ nu. Esɔle eha Yehowa ni ekɛɛ: ‘Kɛ́ mikɛɛ oblayoo ko akɛ eha mi nu manu ni eha mi kɛ miyomai lɛ fɛɛ nu wɔnu lɛ, no dani male akɛ lɛ ji yoo ni ohala oha Isak.’\\nKɛkɛ ni oblayoo ni atsɛɔ lɛ Rebeka lɛ ba nubu lɛ he. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ ehe yɛ fɛo waa. Beni Eliezer bi lɛ ni eha lɛ nu enu lɛ, eha hetoo akɛ: ‘Maha bo aahu. Ni mayayɛ eko maha oyomai lɛ hu.’ Bo lɛ susumɔ nɔ ni Rebeka fee lɛ he okwɛ! Kɛ́ kumai miiye yomai lɛ amɛnuɔ nu waa, no hewɔ lɛ ebaabi ni eya nubu lɛ he shii abɔ. Kɛ́ okwɛ mfoniri lɛ mli lɛ, ani onaaa akɛ eetsu nii waa?​— Bɔ ni Yehowa ha Eliezer sɔlemɔ lɛ hetoo lɛ ha enaa kpɛ ehe.\\nEliezer kɛ nibii fɛfɛji babaoo ke Rebeka. Rebeka kɛ Eliezer kɛ tsuji krokomɛi lɛ tee shĩa. Beni amɛshɛ shĩa lɛ, Eliezer kɛɛ Rebeka wekumɛi lɛ nɔ hewɔ ni Abraham tsu lɛ jɛmɛ kɛ bɔ ni Yehowa eha esɔlemɔ lɛ hetoo. Amɛmii shɛ amɛhe akɛ amɛaaha Rebeka aya ni ekɛ Isak ayahi shi.\\nRebeka kɛ Eliezer tee Kanaan ni Isak kɛ lɛ hi shi akɛ eŋa\\nShi ani osusuɔ akɛ no mli lɛ Rebeka miisumɔ ni ekɛ Isak ayahi shi?​— Rebeka le akɛ Yehowa ni tsu Eliezer. No hewɔ lɛ beni ewekumɛi lɛ bi lɛ kɛji ebaasumɔ ni eya Kanaan ni ekɛ Isak ayahi shi lɛ, eha hetoo akɛ: ‘Hɛɛ, maya.’ Oya nɔŋŋ ni ekɛ Eliezer ku sɛɛ kɛtee Kanaan. Beni amɛyashɛ lɛ, Isak kɛ lɛ bote gbalashihilɛ mli.\\nAkɛni Rebeka fee nɔ ni Yehowa taoɔ ni efee hewɔ lɛ, Yehowa jɔɔ lɛ. Afii babaoo sɛɛ lɛ, ajɛ eweku lɛ mli afɔ Yesu! Kɛ́ ofee onii tamɔ Rebeka ni oha Yehowa ná miishɛɛ lɛ, ebaajɔɔ bo.\\n1 Mose 12:4, 5; 24:1-58, 67\\nNamɔ ji Rebeka?\\nMɛni hewɔ Abraham sumɔɔɔ ni Isak kɛ yei ni yɔɔ Kanaan lɛ eko hiɔ shi lɛ?\\nTe Eliezer fee tɛŋŋ ele akɛ Rebeka ji yoo ni esa akɛ Isak kɛhi shi lɛ?\\nMɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaaha wɔtamɔ Rebeka?","num_words":946,"character_repetition_ratio":0.036,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.198,"stopwords_ratio":0.035,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.997,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ani Obaajá Nyɔŋmɔ Yɛ Gbɛ Ni Esumɔɔ Ni Ajá Lɛ Lɛ Nɔ?\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Aja Akha Albania Altai Alur Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Angola Mumuii Awiemɔ Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Assamese Ateso Attié Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Biak Bicol Bislama Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Boulou Bété Cambodia Catalan Cebuano Changana (Mozambique) Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chiga Chile Mumuii Awiemɔ Chin (Hakha) Chin (Tiddim) Chin (Zotung) China Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Croatia Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Damara Dangme Dayak Ngaju Denmark Digor Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) Esan Estonia Ewe Fante Faroese Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon French Futuna (East) Ga Galician Germany Gitonga Gokana Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Guianese Creole Gun Guéré Haitian Creole Hausa Havu Haya Hela Herero Hiligaynon Hindi Hungary Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Ivoria Mumuii Awiemɔ Japan Javanese Jula Kabardin-Cherkess Kabiye Kabuverdianu Kachin Kalenjin Kamba Kannada Kanyok Karen (S'gaw) Kazakh Kazakh (Arabic) Khakass Khana Kikaonde Kikongo Kikongo ya Leta Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kituba Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kwangali Kwanyama Kyangonde Lahu Lamba Lambya Laos Lari Lega Lendu Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Lolo Lomwe Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macua Makhuwa-Shirima Makonde Malagasy Malawi Mumuii Awiemɔ Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Mam Mambwe-Lungu Manyawa Mapudungun Marathi Mari Mashi Mauritia Creole Maya Mazahua Mbunda Mende Meru Mexico Mumuii Awiemɔ Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolia Moore Myanmar Myanmar Mumuii Awiemɔ Nahuatl (Central) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Nepali Mumuii Awiemɔ Ngabere Ngangela Ngbandi (Northern) Nias Nigerian Pidgin Niue Norway Nsenga (Mozambique) Nsenga (Zambia) Nyaneka Nyungwe Nzema Odia Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Phimbi Pidgin (Cameroon) Pidgin (West Africa) Pohnpei Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Portuguese (Brazil) Punjabi (Shahmukhi) Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Lovari, Hungary) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Ronga Runyankore Russia Rutoro Réunion Creole Samoa Sangir Sango Sena Sepedi Sepulana Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Solomon Islands Pidgin Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Tewe Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tonga Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Tuvalu Tuvinia Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Vezo Vietnam Vietnam Mumuii Awiemɔ Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zambia Mumuii Awiemɔ Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nYITSO NYƆŊMA KƐ EKPAA\\n1, 2. Mɛɛ saji esa akɛ obi ohe, ni mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ obi ohe saji nɛɛ?\\nBIBLIA lɛ ni okaseɔ lɛ ehã ona akɛ mɛi pii ni kɛɔ akɛ amɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ tsɔɔ tsɔɔmɔi ni Nyɔŋmɔ náaa he miishɛɛ loo amɛfeɔ nibii ni Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ. (2 Korintobii 6:17) No hewɔ ni Yehowa efã wɔ akɛ wɔje amale jamɔ ni ji “Babilon Kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ. (Kpojiemɔ 18:2, 4) Mɛni obaafee? Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akpɛ eyiŋ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ, ‘Ani miisumɔ ni majá Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni esumɔɔ akɛ ajá lɛ lɛ nɔ? Aloo miisumɔ maya nɔ majá lɛ yɛ gbɛ ni mijáa lɛ bianɛ lɛ nɔ?’\\n2 Kɛ́ oshi loo ohã afo ogbɛ́i mli yɛ amale jamɔ ko mli momo lɛ, obɔ mɔdɛŋ jogbaŋŋ. Shi ekolɛ yɛ otsui mli tɔ̃ɔ lɛ, amale jamɔ mli nifeemɔi loo kusumii komɛi yɛ ni onáa he miishɛɛ lolo. Hã wɔsusu amale jamɔ mli nifeemɔi kɛ kusumii komɛi ahe, ni wɔkwɛ nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔna nibii nɛɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ.\\nAMAGAJAMƆ KƐ WOO NI AKƐHÃA MƐI NI EGBOI LƐ\\n3. (a) Mɛni hewɔ ebaawa kɛhã mɛi komɛi akɛ amɛbaakpa amagai loo mfonirii ni amɛtsɔɔ nɔ amɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ? (b) Mɛni Biblia lɛ hãa wɔnaa yɛ amagai loo mfonirii ni atsɔɔ nɔ ajáa Nyɔŋmɔ lɛ he?\\n3 Mɛi komɛi tsɔɔ amagai loo mfonirii loo gbatsui ni amɛfee yɛ amɛshĩai lɛ anɔ amɛjáa Nyɔŋmɔ. Kɛ́ nakai bo hu ofeɔ lɛ, ekolɛ obaanu he akɛ, kɛ́ oojá Nyɔŋmɔ ni nibii nɛɛ fataaa he lɛ, ejaaa loo ebaawa kɛhã bo po akɛ obaafee nakai ni nibii nɛɛ fataaa he. Shi kaimɔ akɛ, Yehowa ji mɔ ni esa akɛ etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔjá lɛ wɔhã. Ni Biblia lɛ ehã wɔna faŋŋ akɛ, Yehowa sumɔɔɔ ni wɔtsɔɔ amagai loo mfonirii anɔ wɔjáa lɛ.​—Kanemɔ 2 Mose 20:4, 5; Lala 115:4-8; Yesaia 42:8; 1 Yohane 5:21.\\n4. (a) Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔjáa loo wɔkɛ woo hãa wɔwekumɛi ni egboi lɛ? (b) Mɛni hewɔ Yehowa kɛɛ ewebii lɛ akɛ amɛkɛ gbohii lɛ akashara lɛ?\\n4 Mɛi komɛi fiteɔ amɛhewalɛ kɛ be babaoo kɛfeɔ nibii ni amɛsusuɔ akɛ amɛwekumɛi ni egboi lɛ baaná he miishɛɛ. Mɛi komɛi po jáa amɛwekumɛi ni egboi lɛ. Shi wɔna akɛ mɛi ni egboi lɛ nyɛŋ amɛye amɛbua wɔ loo amɛye wɔ awui. Amɛbɛ shihilɛ mli yɛ he ko he ko. Anɔkwa, eyɛ oshara waa akɛ wɔkɛ mɛi ni egboi lɛ baashara ejaakɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanu akɛ ejɛ wɔwekumɛi ni egboi lɛ aŋɔɔ lɛ, jeee amɛŋɔɔ ejɛ, shi moŋ ejɛ daimonioi lɛ aŋɔɔ. No hewɔ ni Yehowa fã Israelbii lɛ koni amɛkɛ gbohii lɛ akashara loo amɛkɛ daimonioi lɛ akashara yɛ gbɛ ko kwraa nɔ lɛ.​—5 Mose 18:10-12; kwɛmɔ Wiemɔi Komɛi Amligbalamɔ 26 kɛ 31.\\n5. Mɛni baaye abua bo koni otsi ohe kɛje amagai loo mfonirii ni atsɔɔ nɔ ajáa Nyɔŋmɔ loo wekumɛi ni egboi lɛ ni ajáa amɛ loo akɛ woo hãa amɛ lɛ he?\\n5 Mɛni baaye abua bo koni otsi ohe kɛje amagai loo mfonirii ni atsɔɔ nɔ ajáa Nyɔŋmɔ loo wekumɛi ni egboi lɛ ni ajáa amɛ loo akɛ woo hãa amɛ lɛ he? Kanemɔ Biblia lɛ, ni ojwɛŋ bɔ ni Yehowa naa nakai nibii lɛ ehãa lɛ nɔ jogbaŋŋ. Nibii nɛɛ ji nihiinii loo nyaŋemɔ nii yɛ ehiɛ. (5 Mose 27:15) Sɔlemɔ ohã Yehowa daa gbi ni eye ebua bo koni ona nibii nɛɛ tamɔ bɔ ni enaa amɛ lɛ, ni eye ebua bo hu ni ojá lɛ yɛ gbɛ ni esumɔɔ ni ojá lɛ lɛ nɔ. (Yesaia 55:9) Hemɔ oye akɛ Yehowa baahã bo hewalɛ koni onyɛ otsi ohe kɛje nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ amale jamɔ he lɛ he.\\nANI ESA AKƐ WƆYE BLONYA?\\n6. Mɛni hewɔ akɛ December 25 ma shi akɛ gbi ni akɛbaaye Yesu fɔmɔ gbi lɛ?\\n6 Blonya ji gbii juji ni ayeɔ waa yɛ je lɛŋ lɛ ateŋ ekome, ni mɛi babaoo susuɔ akɛ eji Yesu fɔmɔ gbijurɔyeli. Shi Blonya ji amale jamɔ mli nifeemɔ. Wolo ko gbala mli akɛ blema Romabii lɛ yeɔ gbi jurɔ ko amɛhãa hulu lɛ yɛ December 25, ejaakɛ amɛsusuɔ akɛ nakai gbi lɛ ji hulu lɛ fɔmɔ gbi, ni nɛkɛ Romabii nɛɛ jáa amagai. Akɛni osɔfoi lɛ miitao ni amagajalɔi nɛɛ ekomɛi abatsɔmɔ Kristofoi hewɔ lɛ, amɛkpɛ mli akɛ amɛkɛ December 25 baama shi akɛ gbi ni akɛbaaye Yesu fɔmɔ gbi, eyɛ mli akɛ jeee nakai gbi lɛ nɔ afɔ Yesu. (Luka 2:8-12) Yesu kaselɔi lɛ yeee Blonya. Wolo ko gbala mli akɛ Yesu fɔmɔ sɛɛ afii 200 po lɛ, “mɔ ko mɔ ko leee gbi tuuntu ni afɔ lɛ, ni mɛi fioo pɛ gbaa amɛhe naa yɛ gbi ni afɔ lɛ lɛ he.” (Sacred Origins of Profound Things) Abɔi Blonyayeli aaafee afii 300 yɛ Yesu gbele sɛɛ.\\n7. Mɛni hewɔ anɔkwa Kristofoi yeee Blonya lɛ?\\n7 Mɛi pii le akɛ Blonyayeli kɛ emli nifeemɔi tamɔ okpɔlɔ ni aŋmɛɔ kɛ nii ni akeɔ mɛi lɛ jɛ amagajamɔ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko ni eho lɛ, agu Blonyayeli yɛ England kɛ Amerika hei komɛi akɛni ejɛ amagajamɔ mli lɛ hewɔ. Mɔ fɛɛ mɔ ni yeɔ Blonya yɛ nakai beiaŋ lɛ, agbalaa etoi. Shi sɛɛ mli lɛ, amɛbɔi Blonyayeli ekoŋŋ. Mɛni hewɔ anɔkwa Kristofoi yeee Blonya lɛ? Ejaakɛ amɛmiisumɔ ni amɛsa Nyɔŋmɔ hiɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛfeɔ lɛ mli.\\nANI ESA AKƐ WƆYE FƆMƆ GBII?\\n8, 9. Mɛni hewɔ blema Kristofoi lɛ yeee fɔmɔ gbii lɛ?\\n8 Gbijurɔyeli kroko ni mɛi babaoo yeɔ ji fɔmɔgbiyeli. Ani esa akɛ Kristofoi aye fɔmɔ gbii? Mɛi pɛ ni atsĩ amɛtã yɛ Biblia lɛ mli akɛ amɛye fɔmɔ gbi he gbi jurɔ ji mɛi ni jáaa Yehowa. (1 Mose 40:20; Marko 6:21) Amɛyeɔ fɔmɔ gbii juji koni amɛkɛwo amale nyɔŋmɔi lɛ ahiɛ nyam. No hewɔ ni blema Kristofoi lɛ “na fɔmɔgbiyeli akɛ amagajalɔi akusum lɛ.”​—The World Book Encyclopedia.\\n9 Blema Romabii lɛ kɛ Greekbii lɛ heɔ amɛyeɔ akɛ, kɛ́ ayaafɔ mɔ ko lɛ, mumɔŋ gbɔmɔ ko baa jɛmɛ ni nakai mumɔŋ gbɔmɔ lɛ buɔ mɔ lɛ he ewala beiaŋ fɛɛ. Wolo ko gbala mli akɛ blemabii nɛɛ heɔ amɛyeɔ akɛ “naanyobɔɔ krɛdɛɛ ko bakãa nakai mumɔŋ gbɔmɔ lɛ kɛ nyɔŋmɔ ni efɔmɔ gbi ji gbi nɔ ni afɔ mɔ lɛ teŋ.”​—The Lore of Birthdays.\\n10. Mɛni hewɔ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ yeee fɔmɔ gbii lɛ?\\n10 Kɛ́ okwɛ lɛ, ani Yehowa baaná gbijurɔyelii ni jɛ amale jamɔ mli lɛ he miishɛɛ? (Yesaia 65:11, 12) Dabi, enáŋ he miishɛɛ. No hewɔ ni wɔyeee fɔmɔ gbii loo gbijurɔyelii krokomɛi ni jɛ amale jamɔ mli lɛ.\\nANI NAAGBA KO YƐ HE?\\n11. Mɛni hewɔ mɛi komɛi yeɔ gbii juji? Mɛni ji nɔ ni esa akɛ ekã otsui nɔ fe nɔ fɛɛ nɔ?\\n11 Mɛi komɛi le akɛ Blonyayeli kɛ gbijurɔyelii krokomɛi jɛ amagajamɔ mli moŋ, shi amɛyaa nɔ amɛyeɔ. Amɛnuɔ he akɛ bei nɛɛ amli ji bei ni amɛnáa deka amɛhãa amɛwekui. Ani bo hu onuɔ he nakai? Ejeee tɔmɔ akɛ obaaná deka ohã oweku lɛ. Yehowa ji mɔ ni to weku shishi, ni eesumɔ ni wekukpaa kpakpa ahi okɛ owekumɛi lɛ ateŋ. (Efesobii 3:14, 15) Shi wekukpaa kpakpa ni baahi bo kɛ Yehowa teŋ lɛ hi kwraa fe ni obaaye amale jamɔ gbii juji koni okɛsa owekumɛi lɛ ahiɛ. No hewɔ ni bɔfo Paulo kɛɛ akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛkaa nyɛkwɛa ni nyɛna nɔ ni sa Nuŋtsɔ lɛ hiɛ” lɛ.​—Efesobii 5:10.\\n12. Ani Yehowa náa gbi jurɔ fɛɛ gbi jurɔ he miishɛɛ? Mɛni hewɔ?\\n12 Mɛi pii susuɔ akɛ kɛ́ gbijurɔyeli ko jɛ amale jamɔ mli jio, ejɛɛɛ amale jamɔ mli jio lɛ, jeee no ji nɔ ni he hiaa, shi jeee nakai Yehowa nuɔ he. Enáaa gbijurɔyelii ni jɛ amale jamɔ mli lɛ ahe miishɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, blema Ejiptbii lɛ ye gbii juji babaoo amɛhã amale nyɔŋmɔi ni amɛjáa lɛ. Be ni Israelbii lɛ shi Ejipt lɛ sɛɛ lɛ, amɛkase Ejiptbii lɛ agbii juji ni amɛyeɔ amɛhãa amale nyɔŋmɔi ni amɛjáa lɛ eko ni amɛkɛɛ eji ‘gbi jurɔ kɛhã Yehowa.’ Shi Yehowa gbala amɛtoi yɛ nɔ ni amɛfee lɛ hewɔ. (2 Mose 32:2-10) Tamɔ bɔ ni gbalɔ Yesaia kɛɛ lɛ, esaaa akɛ ‘wɔtaa nɔ ko ni he tseee he!’​—Kanemɔ Yesaia 52:11.\\nOKƐ MƐI AYE YƐ MLIHILƐ MLI\\n13. Kɛ́ okpɛ oyiŋ akɛ oyeŋ gbii juji komɛi dɔŋŋ lɛ, ekolɛ mɛɛ saji obaabi ohe?\\n13 Kɛ́ okpɛ oyiŋ akɛ oyeŋ gbii juji komɛi dɔŋŋ lɛ, ekolɛ saji komɛi baate shi yɛ ojwɛŋmɔ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, obaabi ohe akɛ: Mɛni esa akɛ mafee kɛ́ mɛi ni mikɛtsuɔ nii lɛ bi mi nɔ hewɔ ni miyeee Blonya? Kɛ́ mɔ ko ye mi Blonya lɛ, mɛni esa akɛ mafee? Kɛ́ miŋa loo miwu loo miwekumɛi miisumɔ ni mikɛ amɛ aye gbi jurɔ ko lɛ, mɛni mafee? Mɛni mafee koni mibii lɛ anii akafee mɔbɔ yɛ gbi jurɔ ko loo amɛfɔmɔ gbii ni wɔyeee lɛ hewɔ?\\n14, 15. Kɛ́ mɔ ko kɛ gbijurɔyeli ko he ŋamɔ ŋa bo loo eke bo nii lɛ, mɛni obaanyɛ ofee?\\n14 Ehe miihia ni wɔkɛ hiɛshikamɔ atsu nii ni wɔle nɔ ni esa akɛ wɔkɛɛ kɛ nɔ ni esa akɛ wɔfee yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛ gbijurɔyeli ko he ŋamɔ ŋa bo lɛ, ehe ehiaaa ni obu onaa. Obaanyɛ ohere nɔ kɛkɛ akɛ, “Oyiwaladɔŋŋ.” Shi kɛ́ mɔ lɛ miitao ele nɔ hewɔ ni oyeee gbi jurɔ lɛ, obaanyɛ ogbala mli ohã lɛ. Shi esa akɛ okɛ amɛ awie yɛ mlihilɛ kɛ bulɛ mli, ni okɛ hiɛshikamɔ atsu nii. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛhãa nyɛwiemɔ he abaa nyam daa, kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, ŋoo ahi mli, koni nyɛle bɔ ni sa akɛ nyɛhã mɔ fɛɛ mɔ hetoo.” (Kolosebii 4:6) Ekolɛ obaanyɛ ogbala mli otsɔɔ mɔ lɛ akɛ, osumɔɔ ni okɛ mɛi afee ekome kɛjie nyɛhiɛtserɛ ni oke mɛi nii hu, shi ofeee nakai yɛ gbijurɔyelii nɛɛ ahewɔ.\\n15 Kɛ́ mɔ ko ke bo nii lɛ, mɛni obaafee? Biblia lɛ woko mlai yɛ nɔ ni esa akɛ ofee loo esaaa akɛ ofeɔ lɛ he, shi ewoɔ wɔ ŋaa koni wɔhiɛ henilee kpakpa. (1 Timoteo 1:18, 19) Ekolɛ mɔ ni keɔ bo nii lɛ, leee akɛ oyeee nakai gbi jurɔ lɛ. Ekolɛ mɔ ko hu ni le akɛ oyeee gbi jurɔ nɛɛ baakɛɛ akɛ, “Mile akɛ oyeee gbi jurɔ nɛɛ moŋ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, miisumɔ ni mikɛ enɛ ake bo.” Yɛ shihilɛ nɛɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, obaanyɛ ohe loo okahe. Shi bɔ fɛɛ bɔ ni obaakpɛ oyiŋ ohã lɛ, feemɔ nɔ ni gbaŋ ohenilee naa kɛkɛ. Esaaa akɛ wɔfeɔ nɔ ko ni baafite wɔ kɛ Yehowa teŋ.\\nOKƐ OWEKU LƐ\\nMɛi ni jáa Yehowa lɛ yɛ miishɛɛ\\n16. Kɛ́ oŋa loo owu loo owekumɛi miisumɔ ni amɛye gbi jurɔ ko lɛ, mɛni obaafee?\\n16 Kɛ́ oŋa loo owu loo owekumɛi miisumɔ ni amɛye gbi jurɔ ko lɛ, mɛni obaafee? Esaaa akɛ okɛ amɛ beɔ yɛ no hewɔ. Kaimɔ akɛ, amɛyɛ hegbɛ akɛ amɛfeɔ nɔ ni amɛsumɔɔ. Okɛ amɛ aye yɛ mlihilɛ mli ni ojie bulɛ kpo otsɔɔ nɔ ni amɛsumɔɔ ni amɛfee lɛ tamɔ bɔ ni osumɔɔ ni amɛ hu amɛjie bulɛ kpo amɛtsɔɔ nɔ ni osumɔɔ akɛ ofee lɛ. (Kanemɔ Mateo 7:12.) Shi kɛ́ owekumɛi lɛ miisumɔ ni okɛ amɛ aye gbi jurɔ ko lɛ, mɛni esa akɛ ofee? Dani obaakpɛ oyiŋ yɛ nɔ ni obaafee lɛ he lɛ, sɔlemɔ ohã Yehowa ni eye ebua bo ni okpɛ yiŋ ni ja. Susumɔ sane lɛ he, ni otao nii amli yɛ he. Kaimɔ akɛ, esa akɛ osa Yehowa hiɛ be fɛɛ be.\\n17. Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua obii lɛ kɛ́ amɛna ni mɛi miiye gbi jurɔ ko?\\n17 Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua obii lɛ kɛ́ amɛna ni mɛi miiye gbi jurɔ ko? Obaanyɛ oŋmɛ okpɔlɔ ohã amɛ yɛ be kɛ beiaŋ. Agbɛnɛ hu, obaanyɛ oke amɛ nii be ni amɛkpaaa gbɛ. Ni nikeenii ni hi fe fɛɛ ni obaanyɛ okɛhã obii lɛ ateŋ ekome ji, deka ni obaaná ohã amɛ ni ojie suɔmɔ kpo otsɔɔ amɛ.\\nJÁ NYƆŊMƆ YƐ GBƐ NI ESUMƆƆ LƐ NƆ\\n18. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔya Kristofoi akpeei?\\n18 Ja wɔtsi wɔhe kɛje amale jamɔ kɛ kusumii kɛ gbijurɔyelii ni jɛ amale jamɔ mli lɛ ahe dani Yehowa baaná wɔhe miishɛɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔjá Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni esumɔɔ ni ajá lɛ lɛ nɔ. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔfee nakai? Gbɛ kome ji, ni wɔbaaya Kristofoi akpeei daa. (Kanemɔ Hebribii 10:24, 25.) Kpeei nɛɛ ji gbɛi ni wɔtsɔɔ nɔ wɔjáa Nyɔŋmɔ lɛ ateŋ ekome, ni ehe hiaa waa. (Lala 22:22; 122:1) Kɛ́ wɔtee kpeei lɛ, wɔnáa hegbɛ koni wɔwowoo wɔhe hewalɛ.​—Romabii 1:12.\\n19. Mɛni hewɔ ehe miihia ni ogba mɛi anɔkwalei ni okaseɔ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli lɛ he sane?\\n19 Gbɛi ni wɔtsɔɔ nɔ wɔjáa Nyɔŋmɔ lɛ ateŋ ekome hu ji, nibii ni wɔkaseɔ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli lɛ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi baagba he sane. Nibii gbohii ni yaa nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ miihao mɛi babaoo. Ekolɛ ole mɔ ko ni ehao yɛ nibii nɛɛ ahewɔ. Gbaa lɛ hiɛnɔkamɔ ni nɔ bɛ ni oná lɛ he sane. Be ni oyaa Kristofoi akpeei, ni ogbaa mɛi Biblia mli anɔkwalei lɛ, fiofio lɛ, obaashwe akɛ otsi ohe kɛje amale jamɔ kɛ amale jamɔ mli kusumii lɛ ahe. Ná nɔmimaa akɛ kɛ́ ojá Yehowa yɛ gbɛ ni esumɔɔ ni ajá lɛ lɛ nɔ lɛ, obaaná miishɛɛ ni ebaajɔɔ bo babaoo.​—Maleaki 3:10.\\nANƆKWA SANE 1: TSI OHE KƐJE AMALE JAMƆ HE\\n“Nyɛjea amɛteŋ, ni nyɛtsea nyɛhe, . . . ni nyɛkpaa nɔ ni he tseee lɛ hetaa.”​—2 Korintobii 6:17\\nMɛni hewɔ amagajamɔ kɛ woo ni akɛhãa mɛi ni egboi lɛ ehiii lɛ?\\n2 Mose 20:4, 5; 1 Yohane 5:21\\nYehowa sumɔɔɔ ni wɔtsɔɔ amagai loo mfonirii anɔ wɔjáa lɛ.\\n5 Mose 18:10-12\\nYɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi ni kɛ mɛi ni egboi lɛ sharaa lɛ kɛ daimonioi moŋ miishara.\\nANƆKWA SANE 2: JEEE GBI JURƆ FƐƐ GBI JURƆ NYƆŊMƆ NÁA HE MIISHƐƐ\\n“Nyɛyaa nɔ nyɛkaa nyɛkwɛa ni nyɛna nɔ ni sa Nuŋtsɔ lɛ hiɛ.”​—Efesobii 5:10\\nTe obaafee tɛŋŋ ona kɛji esa akɛ oye gbi jurɔ ko loo esaaa akɛ oyeɔ?\\nEzekiel 44:23; 2 Korintobii 6:14, 15\\nKwɛmɔ akɛ ejɛ amale jamɔ mli lo.\\n2 Mose 32:2-10\\nKɛ́ akɛ yiŋtoo kpakpa to gbijurɔyeli ko shishi po lɛ, no etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baaná he miishɛɛ.\\nTsi ohe kɛje gbijurɔyelii ni woɔ gbɔmɛi, adesai agbɛjianɔtoi, kɛ jakumaŋ ko hiɛ nyam lɛ ahe.\\nOkɛ hiɛshikamɔ atsu nii, shi kaafee nɔ ko ni baahã ohenilee ayi bo yɛ Yehowa hiɛ.\\nANƆKWA SANE 3: JƐƐ MLIHILƐ MLI OKƐ MƐI AGBA OHEMƆKƐYELII LƐ AHE SANE\\n“Nyɛhãa nyɛwiemɔ he abaa nyam daa, kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, ŋoo ahi mli, koni nyɛle bɔ ni sa akɛ nyɛhã mɔ fɛɛ mɔ hetoo.”​—Kolosebii 4:6\\nTe esa akɛ ogbala ohemɔkɛyelii lɛ mli otsɔɔ mɛi ohã tɛŋŋ?\\nJiemɔ bulɛ kpo otsɔɔ nɔ ni mɛi sumɔɔ ni amɛfee lɛ tamɔ bɔ ni osumɔɔ ni amɛ hu amɛjie bulɛ kpo amɛtsɔɔ nɔ ni osumɔɔ ni ofee lɛ.\\nOkɛ mɛi aye yɛ mlihilɛ mli be fɛɛ be, ni okɛ mɛi akabe yɛ nɔ ni oheɔ oyeɔ lɛ he.\\nJɛɛ mlihilɛ kɛ bulɛ mli ogbala ohemɔkɛyelii lɛ amli otsɔɔ mɛi.\\nHebribii 10:24, 25\\nKɛ́ otee Kristofoi akpeei lɛ, mɛi krokomɛi ni eba shishi lɛ, baawo bo hewalɛ ni amɛbaaye amɛbua bo, ni ole nɔ ni obaakɛɛ kɛ́ mɛi bi bo ohemɔkɛyelii lɛ ahe sane.\\nFĩ Anɔkwa Jamɔ Sɛɛ (Fã 1)\\nFĩ Anɔkwa Jamɔ Sɛɛ (Fã 2)\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Ani Obaajá Nyɔŋmɔ Yɛ Gbɛ Ni Esumɔɔ Ni Ajá Lɛ Lɛ Nɔ?\\nWɔnyɛmimɛi Ni Yɔɔ Jeŋ Fɛɛ Lɛ\\nYehowa Odasefoi​—Amɛjie Hemɔkɛyeli Kpo, Fã 2: Amɛhãa La Lɛ Kpɛɔ","num_words":3002,"character_repetition_ratio":0.059,"word_repetition_ratio":0.038,"special_characters_ratio":0.231,"stopwords_ratio":0.054,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Wɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ—Kpee He Gbɛjianɔtoo Kɛhã January 4-10, 2016\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abui Acholi Afrikaans Albania Alur Amharic Arabic Armenia Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Blɔfo Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bété Cakchiquel (Central) Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Czech Dangme Denmark Digor Drehu Dutch Edo Efik Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgia Germany Greenland Guarani Guerze Gujarat Gun Haitian Creole Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungary Iban Ibanag Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Konkani (Roman) Korea Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Laos Latvia Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritia Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolia Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persia Pidgin (Cameroon) Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal Portugal (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romania Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Southern Greece) Rotuman Runyankore Russia Rutoro Samoa Sango Saramacca Sena Sepedi Serbia Serbia (Roma) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Soli Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tonga Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nLala 114 kɛ Sɔlemɔ\\n“Anɔkwa Jamɔ Biɔ ni Atsu Nii Waa”: (Min. 10)\\n2Kr 29:10-17—Hezekia kɛ ekãa to anɔkwa jamɔ shishi ekoŋŋ\\n2Kr 30:5, 6, 10-12—Hezekia fɔ̃ mɛi fɛɛ ni hiɛ tsui kpakpa lɛ nine ni amɛbakpe kɛhã jamɔ\\n2Kr 32:25, 26—Hezekia ye ehenɔwomɔ su lɛ nɔ kɛtsɔ ehe shi ni eba lɛ nɔ (w05 10\/15 25 kk. 20)\\n2Kr 29:11—Mɛɛ gbɛ nɔ Hezekia fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ nibii ni akɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ gbɛfaŋ? (w13 11\/15 17 kk. 6-7)\\n2Kr 32:7, 8—Mɛni ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔsaa wɔhe wɔto shihilɛi ni jaraa ni baaba wɔsɛɛ lɛ? (w13 11\/15 20 kk. 17)\\nBiblia Kanemɔ: 2Kr 31:1-10 (Ekaye fe min. 4)\\nOkɛ Shiɛmɔ Wiemɔi Kɛhã Nyɔɔŋ Nɛɛ Asaa Ohe: (Min. 15) Sanegbaa. Jiemɔ vidio ni ji Shiɛmɔ Wiemɔ Kɛhã Buu-Mɔɔ lɛ klɛŋklɛŋ nɔ lɛ, ni nyɛsusu otii ni yɔɔ mli lɛ ahe. Wiemɔ bɔ ni shiɛlɔ lɛ to gbɛjianɔ kɛhã sɛɛkuukɛsaramɔ lɛ he. Feemɔ nakai nɔŋŋ kɛhã shiɛmɔ wiemɔ ni ji enyɔ kɛhã Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Sanekpakpa wolo lɛ. Gbalamɔ jwɛŋmɔ kɛya sane ni ji, “Bɔ ni Obaafee Okɛ Mɔ ko Akase Sanekpakpa Wolo Lɛ” lɛ nɔ. Wo shiɛlɔi lɛ hewalɛ ni amɛto amɛ diɛŋtsɛ amɛshiɛmɔ wiemɔi ahe gbɛjianɔ.\\n“Hegbɛ ni Wɔyɔɔ akɛ Wɔbaamamɔ Anɔkwa Jamɔhei, ni Wɔkura Jɛmɛ”: (Min. 15) Sanegbaa. Bi mɛi ni eye ebua pɛŋ kɛmamɔ Maŋtsɛyeli Asai lɛ ni amɛtsɔɔ miishɛɛ ni amɛná. Okɛ be fioo abi mɔ ni kwɛɔ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ saamɔ kɛ ekuramɔ nɔ lɛ gbɛjianɔ ni nyɛsafo lɛ eto kɛhã jɛmɛ saamɔ.\\nAsafoŋ Biblia Nikasemɔ: ia yitso 6 kk. 1-14 (Min. 30)\\nLala 142 kɛ Sɔlemɔ\\nKaimɔ: Ofainɛ hã atswa lala hee lɛ shi kome koni nyɛmimɛi lɛ abo toi, koni no sɛɛ lɛ amɛlá kɛnyiɛ sɛɛ.\\nWɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ akɛ Kristofoi—Gbɛjianɔtoo Kɛhã January 4-10, 2016","num_words":616,"character_repetition_ratio":0.033,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.213,"stopwords_ratio":0.029,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.989,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2 Mose 39 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nOsɔfoi lɛ atadei lɛ feemɔ (1)\\nEfɔd lɛ (2-7)\\nTsitsinɔnii lɛ (8-21)\\nAtade ní nine bɛ he lɛ (22-26)\\nOsɔfoi atadei krokomɛi lɛ (27-29)\\nShika tsuru fɛtɛfɛtɛ lɛ (30, 31)\\nMose kwɛ nitsumɔ ni atsu yɛ sɔlemɔ buu lɛ he lɛ (32-43)\\n39 Amɛkɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa lɛ+ lo atadei kpakpai ni abaawo kɛsɔmɔ yɛ he krɔŋkrɔŋ lɛ. Amɛfee Aaron atadei krɔŋkrɔŋi lɛ,+ tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 2 Ekɛ shika tsuru kɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ fee efɔd+ lɛ. 3 Amɛkɛ hamlɛ tswia shika tsuru tɛtrɛbii ni amɛfee fɛtɛfɛtɛ kwraa, ni amɛfolɔ lɛ tamɔ kpãi koni amɛkɛlo nii amɛwo efɔd lɛ ni akɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala kpakpa fee lɛ mli. 4 Amɛfee kɔɔŋ nɔ mamai bibii amɛtara efɔd lɛ kɔɔji anɔ, ni akɛ efɔd lɛ tsa yɛ etsamɔhei enyɔ lɛ. 5 Ni mlifiinɔ ni alo ni yɔɔ efɔd lɛ he, ni akɛfiɔ efɔd lɛ mli koni emɔ mɔ jogbaŋŋ lɛ,+ nibii nɛɛ nɔŋŋ eko akɛfee, ni nomɛi ji, shika tsuru kɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 6 Ni amɛkɛ onike tɛi tara shika tsuru nii amli, ni amɛkpɛ́ Israel bihii lɛ agbɛ́ii yɛ nɔ, tamɔ bɔ ni akpɛ́ɔ nii yɛ niianaasɔomɔnɔ nɔ lɛ.+ 7 Ekɛ enɛɛmɛi tara efɔd lɛ kɔɔji anɔ mamai bibii lɛ amli akɛ kaimɔ tɛi kɛhã Israelbii lɛ,+ tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 8 Kɛkɛ ni ekɛ niloo ŋaa fee tsitsinɔnii lɛ,+ tamɔ bɔ ni efee efɔd lɛ nɔŋŋ; ekɛ shika tsuru kɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa kɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ fee.+ 9 Kɛ́ adɔ mli enyɔ lɛ, ekoji ejwɛ lɛ fɛɛ yeɔ egbɔ. Amɛfee tsitsinɔnii lɛ bɔ ni kɛ́ adɔ mli enyɔ lɛ, ekɛlɛ ji dɛ̃ ni agbɛ mli* kome ni elɛɛmɔ hu ji dɛ̃ ni agbɛ mli kome. 10 Amɛto tɛi amɛtara mli, amɛto lɛ liamɔi ejwɛ. Klɛŋklɛŋ liamɔ lɛ mli tɛi ji rubi kɛ topaz kɛ emerald. 11 Liamɔ ni ji enyɔ lɛ mli tɛi ji tɛkwais kɛ safiro kɛ yaspi. 12 Liamɔ ni ji etɛ lɛ mli tɛi ji leshʹem* kɛ agate kɛ amɛtisto. 13 Liamɔ ni ji ejwɛ lɛ mli tɛi ji krisolito kɛ onike kɛ yade. Akɛ tɛi lɛ tara shika tsuru nii amli. 14 Tɛi lɛ kɛ Israel bihii 12 lɛ agbɛ́ii lɛ nyiɛ, ni akpɛ́ gbɛ́ii lɛ tamɔ bɔ ni akpɛ́ɔ nii yɛ niianaasɔomɔnɔ nɔ lɛ, gbɛ́ii lɛ eko fɛɛ eko damɔ shi kɛhã wekui 12 lɛ ateŋ ekome. 15 Ni amɛkɛ shika tsuru krɔŋŋ fee tsein* ní agbɔ lɛ tamɔ kpãa yɛ tsitsinɔnii lɛ nɔ.+ 16 Ni amɛfee shika tsuru nii enyɔ ni akɛ tɛi lɛ baatara mli, kɛ shika tsuru gai enyɔ, ni amɛkɛ gai enyɔ lɛ wo tsitsinɔnii lɛ ŋwɛigbɛ koji enyɔ lɛ. 17 No sɛɛ lɛ, amɛkɛ shika tsuru kpãi enyɔ lɛ hɔlɔ gai enyɔ lɛ ni yɔɔ tsitsinɔnii lɛ ŋwɛigbɛ koji lɛ amli. 18 Ni amɛkɛ kpãi enyɔ lɛ anaabui enyɔ lɛ hɔlɔ nibii enyɔ ni akɛ tɛi lɛ etara mli lɛ amli, ni amɛkɛmɔmɔ kɔɔji anɔ mamai bibii enyɔ lɛ, yɛ efɔd lɛ hiɛgbɛ. 19 Enɛ sɛɛ lɛ, amɛkɛ shika tsuru fee gai enyɔ, ni amɛkɛwo tsitsinɔnii lɛ shishigbɛ naabui enyɔ lɛ ahe yɛ emligbɛ, ni ekwɛ efɔd lɛ hiɛ.+ 20 Ni amɛkɛ shika tsuru fee gai enyɔ krokomɛi hu amɛwo efɔd lɛ hiɛgbɛ, yɛ kɔɔŋ nɔ mamai bibii enyɔ lɛ ashishigbɛ, he ni efɔd lɛ mlifiinɔ ní alo lɛ tsaa efɔd lɛ yɛ lɛ yiteŋgbɛ. 21 Naagbee lɛ, amɛkɛ kpãa bluu fi tsitsinɔnii lɛ gai lɛ kɛyamɔ efɔd lɛ gai lɛ, koni emɔ tsitsinɔnii lɛ ekpɛtɛ efɔd lɛ nɔ, yɛ mlifiinɔ ni alo lɛ yiteŋgbɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 22 Ni ekɛ kpãa bluu sɔŋŋ fee efɔd lɛ shishi atade ní nine bɛ he lɛ, nilolɔ ko kɛ mamaloo tsɔne lo.+ 23 Ajie kuɛ awo atade ní nine bɛ he lɛ he, yɛ eteŋ, tamɔ gbɛ ni ajieɔ awoɔ dama he lɛ. Akɛ nɔ ko bã kuɛ ni ajie lɛ naa fɛɛ kɛkpe koni ekagbá. 24 No sɛɛ lɛ, amɛkɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa ni alo fɛɛ kɛtsa fee pomegranet yibii* yɛ atade ní nine bɛ he lɛ naamuu lɛ naa. 25 Ni amɛkɛ shika tsuru krɔŋŋ fee ŋmɛji amɛhɔlɔ pomegranet yibii lɛ ateŋ kɛbɔle atade ní nine bɛ he lɛ naamuu lɛ fɛɛ kɛkpe, amɛkɛhɔlɔ pomegranet yibii lɛ ateŋ; 26 kɛ́ amɛkɛ shika tsuru ŋmɛlɛ kome ba lɛ, kɛkɛ lɛ amɛkɛ pomegranet yibii lɛ ekome eba, amɛfee nakai sɔŋŋ kɛbɔle atade ní nine bɛ he, ní awoɔ kɛsɔmɔɔ lɛ naamuu lɛ fɛɛ kɛkpe, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 27 Ni amɛkɛ klala kpakpa fee atadei kakadaji amɛhã Aaron kɛ ebihii lɛ,+ nilolɔ ko kɛ mamaloo tsɔne lo, 28 kɛ klala kpakpa yitsofiinɔ lɛ,+ kɛ Aaron bihii lɛ ayitsofiinii* fɛfɛji+ ni akɛ klala kpakpa fee lɛ, kɛ nikai+ ni akɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ fee lɛ, 29 kɛ mliteŋfiinɔ ni akɛ klala ni alo lɛ jogbaŋŋ kɛ kpãa bluu kɛ kooloo hetsɔi afaseo* kɛ kpãa ni tsuɔ waa, ní alo fɛɛ kɛtsa fee lɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 30 Naagbee lɛ, amɛkɛ shika tsuru krɔŋŋ fee dade fɛtɛfɛtɛ ni kpɛlɛɔ, ni ji henɔjɔɔmɔ okadi krɔŋkrɔŋ* lɛ, ni amɛkpɛ́ yɛ nɔ tamɔ akpɛ́ɔ nii yɛ niianaasɔomɔnɔ nɔ lɛ, akɛ: “Krɔŋkrɔŋ ji Yehowa.”+ 31 Amɛkɛ kpãa bluu ko fi shika tsuru fɛtɛfɛtɛ lɛ koni amɛkɛkpɛtɛ yitsofiinɔ lɛ he, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 32 No hewɔ lɛ, agbe sɔlemɔ buu lɛ, ni ji kpee buu lɛ he nitsumɔ lɛ fɛɛ naa, ni Israelbii lɛ fee nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa fã Mose lɛ.+ Nakai pɛpɛɛpɛ amɛfee. 33 Ni amɛkɛ sɔlemɔ buu+ lɛ bahã Mose, mama tsũ+ lɛ kɛ ehe nibii lɛ fɛɛ, ni ji: ekpoji*+ lɛ kɛ ehe mplaŋi+ lɛ kɛ emlibelemɔnii+ lɛ kɛ ekulashiŋi lɛ kɛ enɔdaamɔnii ni fɔji yɔɔ mli lɛ;+ 34 enɔhaanɔ ni akɛ gwantɛŋhii ahewoji ni awo lɛ tsofa tsuru fee lɛ,+ kɛ enɔhaanɔ ni akɛ nu mli gbei ahewoji fee lɛ, kɛ epateeshɛŋ+ ni akɛbaatsĩ nii hiɛ lɛ; 35 Odaseyeli adeka lɛ kɛ ehe tsei lɛ+ kɛ naanɔ lɛ;+ 36 okpɔlɔ lɛ kɛ ehe nibii lɛ fɛɛ+ kɛ hiɛmaa blodo lɛ; 37 shika tsuru krɔŋŋ kanetso lɛ kɛ ekanei lɛ+ kɛ kanei ni ato amɛ sɛrɛnɛɛ lɛ kɛ kanetso lɛ he nibii lɛ fɛɛ+ kɛ mu ni akɛbaawo kanei lɛ amli kɛsu lɛ;+ 38 shika tsuru tsofa-kɛ-ŋma afɔleshaa latɛ+ lɛ kɛ mufɔɔ mu+ lɛ kɛ tsofa-kɛ-ŋma lɛ+ kɛ sɔlemɔ buu lɛ shinaa lɛ naa pateeshɛŋ+ lɛ; 39 akɔɔble afɔleshaa latɛ lɛ+ kɛ ekɔɔble looshãa dade lɛ kɛ ehe tsei lɛ+ kɛ ehe nibii lɛ fɛɛ+ kɛ okpolu lɛ kɛ enɔmaanɔ lɛ;+ 40 kpo lɛ he pateeshɛŋi ni tsotsoro shi lɛ, kɛ kpo lɛ he akulashiŋi lɛ kɛ amɛnɔdaamɔnii ni fɔji yɔɔ mli lɛ,+ kɛ pateeshɛŋ+ ni akɛbaatsĩ kpo lɛ shinaa lɛ naa lɛ, kɛ kpo lɛ he kpãi lɛ kɛ edadei kɛ amɛnaa piɔpiɔi*+ lɛ kɛ nibii fɛɛ ni akɛbaasɔmɔ yɛ sɔlemɔ buu lɛ, ni ji kpee buu lɛ mli lɛ; 41 atadei ni alo lɛ jogbaŋŋ ni akɛbaasɔmɔ yɛ jamɔhe lɛ, kɛ osɔfo Aaron atadei krɔŋkrɔŋi lɛ,+ kɛ atadei ni ebihii lɛ baawo kɛsɔmɔ akɛ osɔfoi lɛ. 42 Israelbii lɛ tsu nitsumɔ lɛ fɛɛ yɛ nibii fɛɛ ni Yehowa fã Mose lɛ naa.+ 43 Be ni Mose kwɛ nitsumɔ ni amɛtsu lɛ fɛɛ lɛ, ena akɛ amɛfee lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa fã akɛ afee lɛ lɛ pɛpɛɛpɛ; ni Mose jɔɔ amɛ.\\n^ Dɛ̃ ni agbɛ mli ji kɛjɛ gɔnti naa kɛyashi waosɛɛkpelɔ lɛ naa kɛ́ agbɛ dɛ̃; aaafee sɛntimitai 22.2 (iŋtsii 8.75). Kwɛmɔ Saji Krokomɛi B14 lɛ.\\n^ Eji ojarawatɛ ko ni anyɛɛɛ atsɔɔ tɛ tuuntu ni eji, ni eeenyɛ efee akɛ, eji amber tɛ, hiakinto tɛ, opal tɛ, loo tɔmalin tɛ.\\n^ Blofo mli lɛ, “pɛpol.”\\n^ Eji aduawa ko ni tamɔ apol, ni ekɔla tamɔ wain.","num_words":1310,"character_repetition_ratio":0.091,"word_repetition_ratio":0.04,"special_characters_ratio":0.253,"stopwords_ratio":0.089,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Ye O Siwo ɔ Nɔ”—Fiɛlɔ 5:4 | Kase\\nLIFE STORY I Fia Ye Pɛɛ Si Kaa Ma Pee Kristo Ta Bulɔ\\n‘Ye si nɛ o wo Yehowa a nɔ.’—MAT. 5:33.\\nLAHI: 18, 7\\nMƐNI HE JE NƐ O SUSU KAA E HE HIA NƐ O YE . . .\\no he nɔ jɔɔmi kita a nɔ ɔ?\\no gba si himi kita a nɔ ɔ?\\nkita nɛ o kã ke ji o ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi klɛdɛɛ ɔ tsue ɔ nɔ ɔ?\\n1. (a) Mɛni Kojolɔ Yefta kɛ Hana tsuo pee? (Moo hyɛ fonihi nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni sane bimihi nɛ wa ma ná a heto ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\nYEFTA ji hɛ mi nyɛɛlɔ kɛ ta bulɔ nɛ ngɛ kã. Hana hu ji yogbayo nɛ baa e he si, nɛ e hyɛɛ e we mi bi a nɔ saminya. Kojolɔ Yefta kɛ Elkana yo Hana tsuo sɔmɔ Mawu kake. Se ngɛ lɔ ɔ se ɔ, mɛni nɔ́ kpa ko hu nɛ mɛ tsuo a pee? A ti nɔ tsuaa nɔ wo Mawu si, nɛ mɛ tsuo a ye a siwo ɔ nɔ. Nyumuhi kɛ yihi tsuo nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ a suɔ kaa a maa wo Yehowa si ɔ ma nyɛ maa kase a nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ wa susu sane bimihi nɛ a he hia nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he: Mɛni ji kita? Mɛni hɛdɔ lɛ ngɛ kita nɛ nɔ ko ma kã Mawu ɔ he? Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yefta kɛ Hana a he?\\n2, 3. (a) Mɛni ji si womi? (b) Mɛni Ngmami ɔ de ngɛ si nɛ nɔ ko maa wo Mawu ɔ he?\\n2 Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, si womi ji kita nɛ nɔ ko ma kã Mawu. Nɔ ɔ woɔ Mawu si kaa e maa pee nɔ́ ko, loo e maa ke lɛ nɔ́ ko, loo e ma sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ klɛdɛɛ ko nɔ, aloo e maa yu e he ngɛ ní komɛ a he. Ke nɔ ko maa wo si ɔ, e jeɔ lɛ nitsɛ e suɔmi mi kɛ peeɔ jã, nɔ ko nyɛ we e nɔ. Mawu naa si womi kaa nɔ́ ko nɛ ngɛ klɔuklɔu nɛ e sa kaa a ye nɔ, ejakaa e ji kita ko nɛ hɛdɔ ngɛ he, nɛ e tsɔɔ nɔ́ nɛ nɔ ko suɔ kaa e maa pee loo e be pee. (1 Mose 14:22, 23; Heb. 6:16, 17) Mɛni Ngmami ɔ de nɛ tsɔɔ kaa hɛdɔ ngɛ si nɛ wa woɔ Mawu ɔ he?\\n3 A ngma ngɛ Mose Mlaa a mi ke: ‘Ke nyumu ko wo Yehowa si, aloo e kã e he kita a, e ko kpale e nya se; nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e kɛ e nya de ɔ, e pee.’ (4 Mose 30:2) Pee se ɔ, Mawu mumi ɔ ha nɛ Salomo ngma ke: “Ke o wo Mawu si ɔ, ko ha nɛ e kɛ loko o ye nɔ; ejakaa Mawu na we kuasiahi a he bua jɔmi. Ye o siwo ɔ nɔ.” (Fiɛlɔ 5:4) Yesu ma hɛdɔ nɛ ngɛ si womi he ɔ nɔ mi benɛ e de ke: ‘Tse nyɛ nu hulɔ kaa a de blematsɛmɛ ɔmɛ ke, “Ko ka kita yaka gu, se o ye si nɛ o wo Yehowa a nɔ.”’—Mat. 5:33.\\n4. (a) Mɛni hɛdɔ lɛ ngɛ si nɛ nɔ ko maa wo Mawu ɔ he? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ Yefta kɛ Hana he?\\n4 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko wo Mawu si ɔ, hɛdɔ ngɛ he wawɛɛ. Bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ngɛ wa si womihi a he ha a ma nyɛ maa sa huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he. David ngma ke: ‘Mɛnɔ lɛ ngɛ he blɔ nɛ e kuɔɔ Yehowa yoku ɔ? Mɛnɔ maa ya e we klɔuklɔu ɔ? Nɔ nɛ pee we yayami, nɛ e tsui mi tsɔ. . . . Nɔ nɛ e kã we kita kɛ sisi nɔ.’ (La 24:3, 4) Mɛni si nɛ Yefta kɛ Hana wo? Anɛ e yi ha mɛ kaa a maa ye si nɛ a wo ɔ nɔ lo?\\nA YE SI NƐ A WO MAWU Ɔ NƆ\\n5. Mɛni si Yefta wo, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n5 Benɛ Yefta kɛ Amon bi nɛ a ngɛ Mawu we bi a he gbeye woe ɔ ya hwu ta nɛ e ye a nɔ kunimi ɔ, e ye si nɛ e wo Yehowa a nɔ. (Many. 10:7-9) Yefta suɔ kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, e ye kunimi, enɛ ɔ he ɔ, e wo Yehowa si ke: ‘Ke o ngɔ Amon bi ɔmɛ ngɔ wo ye dɛ mi, nɛ i ya ye kunimi nɛ i kpale ba a, nɔmlɔ saisaa nɛ maa je kpo kɛ je ye we ɔ mi ba kpee mi ɔ, e maa pee mo, Yehowa o nɔ.’ Mɛni je mi kɛ ba? Yefta ye Amon bi ɔmɛ a nɔ kunimi, nɛ e biyo nɛ e suɔ lɛ ɔ ji nɔ nɛ je kpo kɛ ba kpee lɛ be mi nɛ e je ta a kɛ ma a. E biyo ɔ lɛ ‘maa pee Yehowa nɔ.’ (Many. 11:30-34) Kɛ lɔ ɔ maa sa Yefta biyo ɔ si himi he ha kɛɛ?\\n6. (a) Anɛ e yi ha Yefta kɛ e biyo ɔ kaa a maa ye si nɛ a wo Mawu ɔ nɔ lo? (b) Kɛ 5 Mose 23:21, 23 kɛ La 15:4 ɔ ha nɛ o naa si nɛ o woɔ Mawu ɔ ha kɛɛ?\\n6 E he ba hia nɛ Yefta biyo ɔ nɛ e ngɔ e be tsuo kɛ sɔmɔ Yehowa ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi konɛ e kɛ ye si nɛ e papaa wo Yehowa a nɔ. Anɛ Yefta susuu we sane ɔ he saminya loko e wo si ɔ lo? Ohoo, e susu he wawɛɛ ejakaa eko ɔ, e le kaa e biyo ɔ ji nɔ nɛ maa je we ɔ mi kɛ ba kpee lɛ. Se kɛ̃ ɔ, Yefta kɛ e biyo ɔ hao wawɛɛ, ejakaa e he ba hia nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ngɔ nɔ́ ngua ko kɛ sã afɔle. Benɛ Yefta na e biyo ɔ, “e kɛ aywilɛho hía e tade ɔmɛ,” nɛ e tsɔɔ kaa e biyo ɔ tsɔ e tsui kpa. Yefta biyo ɔ ya ‘ye kɔmɔ kaa e li nyumu nɛ e kɛ gbo.’ Mɛni he je? Yefta be binyumu, nɛ e biyo kake ɔ hu be nyɛe maa sɛ gba si himi mi konɛ e ha lɛ bibimɛ. Weku ɔ biɛ maa laa, nɛ nɔ ko be nɛ maa hyɛ weku ɔ weto níhi a nɔ. Se tsa pi ní nɛ ɔmɛ nɛ a he hia Yefta kɛ e biyo ɔ wawɛɛ. Yefta de ke: ‘I wo Yehowa si, nɛ i be nyɛe ma kpale ye nya se.’ Kɛkɛ nɛ e biyo ɔ de ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o kɛ o nya de ke o maa pee mi ɔ, pee.” (Many. 11:35-39) Yefta kɛ e biyo ɔ yeɔ anɔkuale, nɛ a ma a juɛmi nya si kaa ke e he maa wa ha mɛ kaa mɛni po, a maa ye si nɛ a wo Mawu nɛ ji Hiɔwe No ɔ nɔ.—Kane 5 Mose 23:21, 23; La 15:4.\\n7. (a) Mɛni si Hana wo, nɛ mɛni he je? Mɛni je mi kɛ ba? (b) Kɛ Hana si womi ɔ maa sa Samuel si himi he ha kɛɛ? (Hyɛ sisi ningma.)\\n7 Hana hu ye si nɛ e wo Yehowa a nɔ. E ji yosa, nɛ a ngɔɔ fɔmi nɛ e fɔ we ɔ kɛ jɛɔ lɛ daa. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e ngɛ kue fae ngɛ e nɔ́ nami ɔmɛ a he ɔ, e wo Yehowa si. (1 Sam. 1:4-7, 10, 16) Hana fa kue ha Mawu nɛ e wo Mawu si ke: ‘Yehowa Ope, ke o maa hyɛ o mawayo haomi, nɛ o ma kai mi, nɛ o hɛ be ye nɔ jee, nɛ o ma ha o mawayo binyumu ɔ, i kɛ lɛ ma ha mo e wami ligbi tsuo, nɛ asoyi nya be e yi he sae.’ * (1 Sam. 1:11) Yehowa bu Hana tue, nɛ e ha lɛ binyumu nɛ ji Samuel. Enɛ ɔ ha nɛ Hana bua jɔ wawɛɛ! Se kɛ̃ ɔ, e hɛ ji si nɛ e wo Mawu ɔ nɔ. Benɛ e fɔ e binyumu ɔ, e de ke: ‘I bi Yehowa nɛ e kɛ lɛ ha mi.’—1 Sam. 1:20.\\n8. (a) Anɛ e yi ha Hana kaa e maa ye e siwo ɔ nɔ lo? (b) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ David munyu nɛ ngɛ La 61 ɔ haa nɛ o kaiɔ Hana nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a?\\n8 Benɛ Samuel ye maa pee jeha etɛ nɛ Hana po lɛ nyɔ ɔ, Hana ye si nɛ e wo Mawu ɔ nɔ. Hana yi mi pee we lɛ enyɔɔnyɔ. E ngɔ Samuel kɛ ya ha Osɔfo Nɔkɔtɔma Eli nɛ e sɔmɔɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi ngɛ Shilo ɔ. Hana de ke: ‘I bi Yehowa bi nɛ ɔ, nɛ e ha mi nɔ́ nɛ i bi lɛ ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, imi hu i ngɔ lɛ ba ha Yehowa. E maa pee Yehowa nɔ́ e wami ligbi ɔmɛ tsuo.’ (1 Sam. 1:24-28) ‘Jokuɛyo Samuel ɔ ba wa, nɛ e ya nɔ nɛ e sɔmɔ Yehowa’ ngɛ lejɛ ɔ. (1 Sam. 2:21) Se mɛni lɔ ɔ biɔ nɛ Hana nɛ pee? Hana suɔ e binyumuyo ɔ wawɛɛ, se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, e be e bi ɔ nae nɛ e kɛ lɛ nɛ fiɛ daa ligbi. Mo susu bɔ nɛ Hana hyɛ blɔ kaa e maa hyɛ e binyumu ɔ nɔ, nɛ e tsɔse lɛ kɛ ya si be nɛ e maa wa a he nɛ o hyɛ. Se kɛ̃ ɔ, Hana pia we e he kaa e ye si nɛ e wo Mawu ɔ nɔ. Yehowa ha nɛ Hana tsui hyi kɛ bua jɔmi sɔuu.—1 Sam. 2:1, 2; kane La 61:1, 5, 8.\\nAnɛ o ngɛ si nɛ o wo Yehowa a nɔ yee lo?\\n9. Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\n9 Amlɔ nɛ ɔ nɛ wa ba le kaa hɛdɔ ngɛ si nɛ nɔ ko maa wo Mawu ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he: Akɛnɛ wa ji Kristofohi he je ɔ, mɛni kitahi nɛ eko ɔ, wa ma kã? Jehanɛ hu ɔ, kɛ e sa kaa kita nɛ ɔmɛ a nɔ yemi he nɛ hia wɔ ha kɛɛ?\\nO HE NƆ JƆƆMI KITA A\\nHe nɔ jɔɔmi kita (Hyɛ kuku 10)\\n10. Mɛni kita nɛ he hia pe kulaa nɛ Kristofo no ko ma nyɛ ma kã, nɛ mɛni enɛ ɔ biɔ nɛ e pee?\\n10 Kita nɛ e he hia pe kulaa nɛ Kristofo no ko ma nyɛ ma kã ji nɔ́ nɛ kɔɔ e he nɔ jɔɔmi kɛ ha Yehowa a he ɔ. Mɛni he je? Ejakaa e sɔle ngɛ kɔkɔɔ mi nɛ e kã Yehowa kita kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ha a, e ma sɔmɔ Mawu e wami ligbi tsuo. Kaa bɔ nɛ Yesu de ɔ, nɔ ɔ ‘kuaa e he,’ nɛ e hí si ha e he hu, mohu ɔ, e woɔ Mawu si kaa e kɛ lɛ Mawu ɔ e suɔmi nya ní peemi maa pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi. (Mat. 16:24) Kɛ je jamɛ a ligbi ɔ kɛ yaa a, e ba peeɔ ‘Yehowa nɔ́.’ (Rom. 14:8) E sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ e ma kã he nɔ jɔɔmi kita a nɛ e bu e kita a kaa nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ pee ɔ. La polɔ ɔ de ke: ‘Mɛni ma kɛ na Yehowa si ngɛ kpakpa tsuo nɛ e pee mi ɔ he? Ma ye ye siwo nɔ ha Yehowa ngɛ ma kpekpemi ɔ tsuo hɛ mi.’—La 116:12, 14.\\n11. Mɛni lɛ ya nɔ ligbi nɛ a baptisi mo ɔ?\\n11 Anɛ o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa, nɛ o ha nɛ a baptisi mo lo? Ke jã a, lɛɛ o bɔ mɔde! Mo kai kaa ngɛ ligbi nɛ a baptisi mo ɔ nɔ ɔ, a bi mo ngɛ nihi babauu a hɛ mi ke ji o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa lo, nɛ o nu sisi kaa “o he nɔ jɔɔmi kɛ baptisimi ɔ haa a leɔ mo kaa Yehowa Odasefo no nɛ e ba piɛɛ Mawu asafo nɛ mumi ɔ ngɛ lɛ blɔ tsɔɔe ɔ he lo.” Sane bimi nɛ ɔmɛ a heto nɛ o ha ke ee ɔ tsɔɔ kaa o jaje ngɛ ma hɛ mi kaa o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa, nɛ o he su kɛ ha baptisimi kaa Yehowa sɔmɔlɔ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa enɛ ɔ ha nɛ Yehowa bua jɔ wawɛɛ!\\n12. (a) Mɛni sane bimihi nɛ e sa nɛ wa bi wa he? (b) Mɛni suhi nɛ Petro wo wɔ he wami kaa wa ná?\\n12 Se baptisimi ji sisije nɔ́ ko kɛkɛ. Ngɛ wa baptisimi ɔ se ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ Mawu kaa bɔ nɛ wa wo lɛ si benɛ wa jɔɔ wa he nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Kɛ je benɛ a baptisi mi kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, mɛni tsɔɔ kaa i ngɛ ye hɛ mi yae ngɛ Mawu jami mi? Anɛ loloolo ɔ, i kɛ ye tsui tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe lo? (Kol. 3:23) Anɛ i sɔleɔ, i kaneɔ Mawu Munyu ɔ, i yaa asafo mi kpehi, nɛ i yaa fiɛɛmi daa lo? Aloo i nyɛ we nɛ i peeɔ fuu kaa bɔ nɛ i peeɔ sa a?’ Bɔfo Petro tsɔɔ kaa ke wa ngɔ nile, tsui si tomi, kɛ Mawu gbeye yemi kɛ piɛɛ hemi kɛ yemi he ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ wa gbɔjɔ ngɛ Mawu jami mi.—Kane 2 Petro 1:5-8.\\n13. Mɛni e sa kaa nɔ ko nɛ e jɔɔ e he nɔ nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ kaa Kristofo no ɔ nɛ kadi?\\n13 Ke nɔ ko kã kita kɛ jɔɔ e he nɔ ha Mawu ɔ, e be nyɛe maa kpale e nya se. Ke Yehowa sɔmɔmi gbe nɔ ko nya, aloo e sume nɛ e ya nɔ nɛ e hi si kaa Kristofo no hu ɔ, e be nyɛe ma de ke e jɔɔ we e he nɔ, nɛ lɔ ɔ he ɔ e baptisimi ɔ pee yaka. * Nɔ ɔ ma e juɛmi nya si kaa e maa sɔmɔ Mawu e wami ligbi tsuo. Enɛ ɔ he ɔ, ke e ya pee yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, e maa bu nɔ́ nɛ e pee ɔ he akɔtaa kɛ ha Yehowa kɛ asafo ɔ. (Rom. 14:12) Nyɛ ko ha nɛ a de ngɛ wa he kɔkɔɔkɔ kaa, ‘wa sume Mawu hu kaa bɔ nɛ wa suɔ lɛ sa a.’ Mohu ɔ, wa suɔ kaa Yesu nɛ de ngɛ wa he ke: “I le ní nɛ o tsuɔ; i le o suɔmi, o hemi kɛ yemi, bɔ nɛ o sɔmɔɔ, kɛ bɔ nɛ o toɔ o tsui si ngɛ nɔ́ nami mi. I le kaa o ngɛ ní tsue amlɔ nɛ ɔ kulaa pe kekle ɔ po.” (Kpoj. 2:4, 19) Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ kã nɛ ye kita nɛ wa kã Yehowa benɛ wa jɔɔ wa he nɔ ha lɛ ɔ nɔ, konɛ e bua nɛ jɔ.\\nO GBA SI HIMI KITA A\\nGba si himi kita (Hyɛ kuku 14)\\n14. Mɛni ji kita enyɔne nɛ pe kulaa nɛ nɔ ko ma nyɛ ma kã, nɛ mɛni he je?\\n14 Kita enyɔne nɛ pe kulaa nɛ nɔ ko ma nyɛ ma kã ji gba si himi kita. Mɛni he je? Ejakaa gba si himi ngɛ klɔuklɔu. Ayɛflo ɔ kɛ ayɛflo huno ɔ kãa a sibi gba si himi kita ngɛ Mawu kɛ nihi a hɛ mi. Behi fuu ɔ, a woɔ a sibi si kaa a maa suɔ a he, a maa hɛɛ a sibi dɔdɔɔdɔ, nɛ a ma je bumi kpo kɛ tsɔɔ a sibi ‘be abɔ nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo, a maa hi si ngɛ he kake ngɛ zugba a nɔ, kaa bɔ nɛ Mawu gba si himi blɔ nya tomi ɔ ji ɔ.’ Eko ɔ, ni komɛ deɔ nɔ́ kpa kɛ kãa kita nɛ ɔ mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, a kã kita ngɛ Mawu hɛ mi. Lɔ ɔ se ɔ, a ba plɛɔ nɔ kɛ e yo, nɛ a gba si himi ɔ maa hi si kɛ ya daa. (1 Mose 2:24; 1 Kor. 7:39) Yesu de ke, “lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ Mawu ngɔ tsa a, nɔmlɔ kó gba mi.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, huno ɔ aloo yo ɔ, aloo nɔ kpa ko be nyɛe ma gba a mi. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a susu kaa ke níhi yɛ nɔ saminya a, a ma nyɛ maa po gba a mi.—Mar. 10:9.\\n15. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ Kristofohi nɛ a bu gba si himi kaa bɔ nɛ je ɔ buɔ lɛ ɔ?\\n15 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, adesa ko be nɛ ye mluku, enɛ ɔ he ɔ, gba si himi ko be nɛ ye mluku. Enɛ ɔ he je nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke nyumu kɛ yo sɛ gba si himi mi ɔ, a ma gbo “dengme” be komɛ ɔ nɛ. (1 Kor. 7:28) Aywilɛho sane ji kaa nihi fuu nɛ a ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ bui gba si himi kaa nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he. A susuɔ kaa ke nɔ ko sɛ gba si himi mi nɛ níhi yɛ nɔ saminya a, nɔ ɔ ma nyɛ maa je gba, aloo e ma nyɛ maa ngmɛɛ e yo he be fɛɛ be nɛ e suɔ. Se Kristofo no pee we jã. Ke nɔ ko yi e gba si himi kita a nɔ ɔ, e ye Mawu lakpa, nɛ Mawu sume lakpatsɛmɛ! (3 Mose 19:12; Abɛ 6:16-19) Bɔfo Paulo ngma ke: “Ke yo ngɛ o dɛ ɔ, ko de ke o ngɛ e he ngmɛɛe.” (1 Kor. 7:27) Paulo nyɛ nɛ e de jã, ejakaa e le kaa Yehowa sume nɛ waa da ní komɛ nɛ Ngmami ɔ kplɛɛ we a nɔ ɔ nɔ kɛ po gba mi.—Mal. 2:13-16.\\n16. Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ gba puɛmi kɛ gba jemi loo nɔ yo he ngmɛɛmi he?\\n16 Yesu tsɔɔ kaa ngɛ Ngmami ɔ nya a, nɔ́ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ po gba mi pɛ ji ke e yo aloo e huno ya bɔ ajuama. (Mat. 19:9; Heb. 13:4) Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ gba jemi, aloo nɔ yo he ngmɛɛmi hu he? Baiblo ɔ tsɔɔ enɛ ɔ mi heii. (Kane 1 Korinto Bi 7:10, 11.) Baiblo ɔ tsɔɔ we níhi nɛ nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ je gba aloo e kɛ ngmɛɛ e yo he. Se kɛ̃ ɔ, be komɛ ɔ, si fɔfɔɛ komɛ nɛ a nya wa wawɛɛ ma nyɛ ma ha nɛ Kristofo no ko nɛ e ma e juɛmi nya si kaa e maa je gba, aloo e maa ngmɛɛ e yo he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ ko ma nyɛ maa ma e juɛmi nya si kaa e maa je gba aloo e maa ngmɛɛ e yo he ke ji e huno loo e yo nɛ e yi mi wa, aloo e kua hemi kɛ yemi ɔ kongoɔ lɛ, aloo e ha we lɛ he blɔ nɛ e ja Mawu ɔ. *\\n17. Mɛni nɔ kɛ e yo nɛ a ji Kristofohi ɔ ma nyɛ maa pee konɛ a gba si himi ɔ nɛ hi si daa?\\n17 Ke nihi kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ a gba si himi mi nɛ a bi ga womi ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi a ngɔ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔɔ mɔde kaa a ma bi nɔ kɛ e yo ɔ kaa a hyɛ video nɛ ji Mɛni ji Suɔmi Nitsɛnitsɛ? ɔ lingmi nɛ ɔ lo, nɛ a pee kake kɛ kase womiyo nɛ ji Bua Jɔmi Ma Nyɛ Maa Hi O Weku ɔ Mi ɔ lo. Mɛni he je? Ejakaa Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ a mi ɔ ha nɛ bua jɔmi nitsɛ ba nihi fuu a gba si himi mi. Nɔ ko kɛ e yo de ke: “Kɛ je benɛ wa bɔni womiyo nɛ ɔ kasemi ɔ, wa gba si himi ɔ ngɛ ngɔe wawɛɛ.” Nyɛmiyo ko nɛ e sɛ gba si himi mi jeha 22 ji nɛ ɔ yɔse kaa e gba a miɔ nɛ e ma puɛ. Benɛ e hyɛ video ɔ se ɔ, e de ke: “E ngɛ mi kaa a baptisi wɔ ni enyɔ ɔmɛ tsuo mohu lɛɛ, se e slo nɔ́ nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ suɔ. A pee video nɛ ɔ ngɛ be nya! Amlɔ nɛ ɔ, wa gba si himi ɔ ngɛ ngɔe bɔ nɛ sa.” Anɛ o sɛ gba si himi mi lo? Bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o ngɔ Yehowa sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ gba si himi he ɔ kɛ tsu ní. Ke o pee jã a, o ma nyɛ maa ye o gba si himi kita a nɔ, nɛ o bua maa jɔ!\\nKITA NƐ BE TSUO SƆMƆLI KLƐDƐƐ KÃA\\n18, 19. (a) Mɛni fɔli fuu nɛ a ji Kristofohi ɔ pee? (b) Mɛni wa ma nyɛ ma de ngɛ nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe kaa be tsuo sɔmɔli klɛdɛɛ ɔ a he?\\n18 Anɛ o yɔse nɔ́ kpa ko hu nɛ Yefta kɛ Hana tsuo pee lo? Kita nɛ Yefta kɛ Hana kã a ha nɛ Yefta biyo ɔ kɛ Hana binyumu ɔ tsuo ngɔ a he kɛ ha faa konɛ a sɔmɔ Yehowa ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi. Enɛ ɔ ma ha nɛ a ná bua jɔmi ngɛ si himi mi wawɛɛ. Mwɔnɛ ɔ, fɔli fuu nɛ a ji Kristofohi wo a bimɛ he wami nɛ a kɛ a he wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, nɛ a kɛ a wami be tsuo ngɛ Mawu sɔmɔe. Nihi nɛ a nyɛ pee jã a sa yi jemi wawɛɛ.—Many. 11:40; La 110:3.\\nKita nɛ be tsuo sɔmɔli klɛdɛɛ kãa (Hyɛ kuku 19)\\n19 Mwɔnɛ ɔ, nihi maa pee 67,000 ji nihi nɛ a piɛɛ Worldwide Order of Special Full-Time Servants of Jehovah’s Witnesses (Yehowa Odasefohi A Je Kɛ Wɛ Blɔ Nya Tomi Kɛ Ha Be Tsuo Sɔmɔli Klɛdɛɛ) ɔ he. A kpɛti ni komɛ ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel, ni komɛ maa asafo ɔ tsuhi, ni komɛ hu ngɛ sɔmɔe kaa kpɔ mi nɔ hyɛli, aloo blɔ gbali klɛdɛɛ, aloo ma se sane kpakpa fiɛɛli, nɛ ni komɛ tsɔɔ ní ngɛ asafo ɔ sukuu slɔɔto ɔmɛ a mi. A kpɛti ni komɛ hu hyɛɛ Kpe Peemi Asahi, aloo hehi nɛ a peeɔ Baiblo sukuu slɔɔtohi ngɛ ɔ a nɔ. Nimli nɛ ɔmɛ kã kita nɛ ji “Vow of Obedience and Poverty,” nɛ tsɔɔ kaa a kplɛɛ nɔ kaa ní tsumi fɛɛ ní tsumi nɛ a maa ha mɛ kaa a tsu konɛ a kɛ fĩ Matsɛ Yemi ɔ se ɔ, a ma tsu, a maa pee a si himi kpokploo, nɛ a be ní tsumi kpa ko nɛ ma ha mɛ sika tsue, ja a ha mɛ he blɔ kaa a pee jã. Tsa pi ni ɔmɛ nɛ a ngɛ slɔɔto, mohu ɔ, a ní tsumi ɔ lɛ ngɛ slɔɔto. A le kaa e sa nɛ a ba a he si nɛ a ye a kita a nɔ daa, ja a kpa be tsuo sɔmɔmi ní tsumi klɛdɛɛ ɔ tsumi.\\n20. Mɛni e sa kaa waa pee “daa ligbi,” nɛ mɛni he je?\\n20 Kitahi nɛ wa susu a he ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ a kpɛti enyɛmɛ nɛ o kã Mawu? Kake lo, enyɔ lo, aloo etɛ ɔ tsuo? Atsinyɛ jemi ko be he kaa o yɔse kaa e sa nɛ o bu kita nɛ ɔmɛ kaa nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he. (Abɛ 20:25) Ke nɔ ko yi si nɛ e wo Yehowa a nɔ ɔ, e maa na mi nɔ́ wawɛɛ. (Fiɛlɔ 5:6) Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ ‘la kɛ je Yehowa biɛ ɔ yi daa, nɛ waa ye wa siwo ɔmɛ a nɔ daa ligbi.’—La 61:8.\\n^ kk. 7 Hana wo si kaa ke Yehowa ha nɛ e fɔ ɔ, e ma ha nɛ e bi ɔ nɛ ngɔ e wami be tsuo kɛ sɔmɔ kaa Nazir no. Lɔ ɔ tsɔɔ kaa e maa pee e he klɔuklɔu, nɛ e ngɔ e he kɛ ha Yehowa kulaa kaa e ma sɔmɔ lɛ.—4 Mose 6:2, 5, 8.\\n^ kk. 13 Akɛnɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ nɔ nɛ e suɔ kaa a baptisi lɛ ɔ susuɔ níhi fuu a he loko nɔ ɔ he suu kɛ haa baptisimi he je ɔ, e he maa wa kaa nɔ ko ma de ke e baptisimi ɔ pee yaka.\\n^ kk. 16 Moo hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu nɛ ji “Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ Deɔ Ngɛ Gba Mi Pomi Kɛ Gba Jemi He” nɛ ngɛ womi nɛ ji “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi” ɔ mi ɔ.","num_words":4105,"character_repetition_ratio":0.051,"word_repetition_ratio":0.007,"special_characters_ratio":0.322,"stopwords_ratio":0.493,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɛɛ Ye Bua Nyɛ Bimɛ Nɛ ‘A Pee Juɛmitsɛmɛ Konɛ A He A Yi Wami’ | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Amis Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Edo Efik English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Greek Mumuihi A Gbi Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malawi Mumuihi A Gbi Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Marathi Marshallese Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Ponapean Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin South Africa Mumuihi A Gbi Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\n“Kɛ je o bimwɔyo mi tɔɔ nɛ o le ngmami klɔuklɔu ɔmɛ, níhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ o pee juɛmitsɛ konɛ a he o yi wami.”​—2 TIM. 3:15.\\nLAHI: 141, 134\\nMƐNI NÍ NƐ ƆMƐ TSƆƆ?\\nMoo le ngmami klɔuklɔu ɔmɛ.\\nPlɛ o yi mi nɛ o he ye.\\nPee juɛmitsɛ konɛ a he o yi wami.\\n1, 2. Mɛni he je nɛ ke jokuɛwi komɛ suɔ kaa a maa jɔɔ a he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ a ha nɛ a baptisi mɛ ɔ, fɔli komɛ yeɔ tsui ɔ?\\nDAA jeha a, Baiblo kaseli akpehi abɔ jɔɔ a he nɔ haa Yehowa, nɛ a haa nɛ a baptisiɔ mɛ. A kpɛti nihi fuu ji jokuɛwi nɛ a tsɔse mɛ ngɛ anɔkuale ɔ mi nɛ a ma a juɛmi nya si kaa a ma sɔmɔ Yehowa a wami be tsuo. (La 1:1-3) Ke o ji Kristofo no nɛ ngɛ bimɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o ngɛ blɔ hyɛe kaa be maa su nɛ o binyumu ɔ aloo o biyo ɔ ma ha nɛ a baptisi lɛ.​—Kɛ to 3 Yoh. 4 ɔ he.\\n2 Se eko ɔ, o susuɔ ní komɛ a he. Eko ɔ, o na kaa jokuɛwi komɛ ha nɛ a baptisi mɛ, se pee se ɔ, a tsɔɔ kaa nile be mi kaa a kɛ Mawu sisi tomi mlaa amɛ ma tsu ní. A kpɛti nihi fuu je anɔkuale ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, e maa pee mo kaa sisije ɔ, o bi ɔ maa hi si kaa Kristofo no, se kɛ yaa kɛ yaa a, eko ɔ, e maa ngmɛɛ kekleekle suɔmi nɛ e ná kɛ ha anɔkuale ɔ he. Eko ɔ, e maa pee e ní kaa nihi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ngɛ Efeso asafo ɔ mi nɛ Yesu tu a he munyu ɔ. Yesu de ke: “O ngmɛɛ suɔmi nɛ o ngɛ kekle ɔ he.” (Kpoj. 2:4) Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ e ko ba jã, konɛ o nyɛ nɛ o ye bua o bi ɔ nɛ e “wa kɛ su yi wami hemi he”? (1 Pet. 2:2) Bɔ nɛ pee nɛ waa na heto ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu Timoteo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he.\\n“O LE NGMAMI KLƆUKLƆU ƆMƐ”\\n3. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Timoteo gu kɛ ba pee Kristofo no, nɛ kɛ e pee e ní ngɛ níhi nɛ e kase ɔ he ha kɛɛ? (b) Mɛni níhi etɛ Timoteo pee nɛ Paulo wo lɛ he wami ngɛ he?\\n3 Eko ɔ, kekleekle be nɛ bɔfo Paulo ya Listra ngɛ jeha 47 ɔ mi ɔ ji be nɛ Timoteo bɔni anɔkuale ɔ kasemi. E ngɛ mi kaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, Timoteo yi jeha 20 lolo mohu lɛɛ, se eko ɔ, e kɛ níhi nɛ e kase ɔ tsu ní. Jeha enyɔ se ɔ, e ba piɛɛ Paulo he nɛ a hia blɔhi fuu kɛ ya slaa asafo kpahi. Maa pee jeha 16 se ɔ, Paulo ngma womi kɛ ya ha Timoteo. Paulo de ke: ‘Níhi nɛ o kase nɛ a plɛ o yi mi nɛ o he ye ɔ, yaa nɔ ngɛ a mi, ejakaa o le nihi nɛ o kase jamɛ a ní ɔmɛ ngɛ a ngɔ ɔ, nɛ kɛ je o bimwɔyo mi tɔɔ nɛ o le ngmami klɔuklɔu ɔmɛ [Hebri Ngmami ɔ], nɛ ji níhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ o pee juɛmitsɛ konɛ a he o yi wami kɛ gu hemi kɛ yemi ngɛ Kristo Yesu mi ɔ nɔ ɔ.’ (2 Tim. 3:14, 15) Mo kadi níhi nɛ Paulo wo nɔ ta a: (1) o le ngmami klɔuklɔu ɔmɛ, (2) níhi nɛ o kase nɛ a plɛ o yi mi nɛ o he ye, kɛ (3) o pee juɛmitsɛ konɛ a he o yi wami kɛ gu hemi kɛ yemi ngɛ Yesu Kristo mi ɔ nɔ.\\n4. Mɛni níhi a pee kɛ ha fɔli nɛ yeɔ bua mo kɛ tsɔseɔ o bimɛ tsɔwi ɔmɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 Akɛnɛ fɔlɔ ji mo he je ɔ, o suɔ kaa o bi ɔ nɛ le ngmami klɔuklɔu ɔmɛ, nɛ mwɔnɛ ɔ, lɔ ɔ ji Hebri Ngmami ɔ kɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ. Ke wa bimɛ ɔmɛ wɛ po ɔ, a ma nyɛ maa kase nihi nɛ Baiblo ɔ tu a he munyu, kɛ níhi nɛ ya nɔ nɛ a ngma ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he ní. Yehowa asafo ɔ ha wɔ níhi fuu nɛ fɔli ma nyɛ maa ngɔ kɛ ye bua a bimɛ. Anɛ o kai ní nɛ ɔmɛ ekomɛ nɛ a pee ngɛ o je gbi mi lo? Mo kai kaa Ngmami ɔ nɛ wa maa le ɔ ji nɔ́ titli nɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi maa wa.\\n“A PLƐ O YI MI NƐ O HE YE”\\n5. (a) Mɛni nɔ ko ‘yi mi nɛ a ma plɛ konɛ e he ye’ ɔ tsɔɔ? (b) Mɛni ha nɛ wa le kaa a plɛ Timoteo yi mi nɛ e he sane kpakpa nɛ kɔɔ Yesu he ɔ ye?\\n5 Ngmami klɔuklɔu ɔmɛ nɛ wa maa le ɔ he hia wawɛɛ. Se tsa pi nihi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ níhi nɛ ya nɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ pɛ nɛ e sa kaa a tsɔɔ jokuɛwi. Nɔ́ kpa hu nɛ ye bua Timoteo ji kaa ‘a plɛ e yi mi nɛ e he ye.’ Nɔ́ nɛ Hela munyu kpiti nɛ ɔ tsɔɔ ji kaa “nɔ ko yi mi pee we lɛ enyɔɔnyɔ ngɛ nɔ́ ko he, aloo e ngɛ nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ e he ye ɔ ji anɔkuale.” Timoteo le Hebri Ngmami ɔ kɛ je e jokuɛ mi. Se pee se ɔ, odasehi nɛ tsɔɔ kaa Yesu ji Mesia a ma nɔ́ nɛ e kase ɔ nɔ mi kɛ ha lɛ. Aloo ke wa ma de ɔ, lɔ ɔ ha nɛ e ba he níhi nɛ e kase ɔ ye wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Timoteo he sane kpakpa a ye wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e ba plɛ kaselɔ nɛ a baptisi lɛ, nɛ e ya piɛɛ Paulo he kɛ tsu ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ.\\n6. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a ná nɔ mi mami kaa níhi nɛ a kase ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ ji anɔkuale?\\n6 Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa kaa Timoteo nɛ a ná anɔkuale ɔ nɛ a ngɛ kasee ɔ nɔ mi mami? Kekleekle ɔ, moo to o tsui si ha mɛ. Nɔ ko be nyɛe ma ná hemi kɛ yemi yaka gu, nɛ jã kɛ̃ nɛ o be nyɛe maa ngɔ kɛ fɔ o bimɛ akɛnɛ a plɛ o yi mi nɛ o he ye ɔ he je. E sa nɛ o bimɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ tsuaa nɔ nɛ e ngɔ e ‘juɛmi kɛ to níhi a he,’ konɛ e ná hemi kɛ yemi ngɛ Baiblo mi anɔkuale ɔ mi. (Kane Roma Bi 12:1.) Ke fɔlɔ ji mo ɔ, o ma nyɛ maa ye bua o bimɛ ɔmɛ wawɛɛ, titli ke a bi mo sane. Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ.\\n7, 8. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ bitsɛ ko nɛ e ji Kristofo no ɔ gu kɛ tsɔɔ kaa e toɔ e tsui si kɛ tsɔɔ e biyo ɔ ní? (b) Mɛni mo hu o yɔse nɛ e ma bi kaa o to o tsui si kɛ ha o bi ɔ?\\n7 Bitsɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Thomas nɛ e biyo ye jeha 11 ɔ de ke: “Ye biyo ɔ bi mi sane komɛ kaa, ‘Anɛ e ma nyɛ maa ba lɛ kaa Yehowa gu bilemi nɔ kɛ bɔ wami ngɛ zugba a nɔ lo?’ aloo ‘Mɛni he je nɛ waa kɛ wa he wui ní komɛ kaa sɔ fɔmi mi konɛ wa kɛ ye bua nɛ níhi nɛ ya nɔ saminya ngɛ ma a mi ɔ?’ Be komɛ ɔ, i hyɛɔ saminya konɛ ma ko ha lɛ heto ko nɛ ma ha nɛ e susu kaa wa jami ɔ lɛ tsɔɔ jã. Tsa pi anɔkuale fuu nɛ nɔ ko maa kase ngɛ be kake mi ɔ nɛ ma ha nɛ e ná hemi kɛ yemi. Se mohu ɔ, a náa kɛ jeɔ odase nyafinyafihi a mi.”\\n8 Jehanɛ hu ɔ, Thomas le kaa ke e ma nyɛ maa tsɔɔ e biyo ɔ ní ɔ, jã e to e tsui si ha lɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kristofohi tsuo hia tsui si tomi. (Kol. 3:12) Thomas le kaa e ma bi nɛ a susu níhi fuu a he be kɛkɛɛ. E sa nɛ e kɛ e biyo ɔ nɛ susu Ngmami ɔ he konɛ e biyo ɔ nɛ e he nɔ́ nɛ e ngɛ kasee ɔ ye. Thomas de ke: “I kɛ ye yo ɔ suɔ kaa waa le ke ji wa biyo ɔ he nɔ́ nɛ e ngɛ kasee ɔ ye, nɛ e nu sisi lo, titli ɔ, ngɛ níhi nɛ kɔɔ sanehi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ he. Ke e bi wɔ sane ɔ, wa bua jɔɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke e kplɛɛ nɔ́ ko nɔ, nɛ e bi we sane ngɛ he ɔ, e ma gba ye nya.”\\n9. Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ du Mawu Munyu ɔ kɛ wo o bimɛ ɔmɛ a mi?\\n9 Ke fɔli to a tsui si kɛ tsɔɔ a bimɛ ní ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa na hemi kɛ yemi mi “blimi kɛ e kami kɛ e hiɔwe yami kɛ e mi kuɔmi,” nɛ a maa nu níhi a sisi. (Efe. 3:18) Wa ma nyɛ maa hyɛ a jeha nɛ a ye ɔ kɛ tsɔɔ mɛ níhi nɛ a maa nu sisi. Ke a hemi kɛ yemi ɔ mi ngɛ wae ɔ, e he be wae ha mɛ kaa a ma fã a hemi kɛ yemi ɔ he ngɛ a sukuu bi kɛ ni kpahi a hɛ mi. (1 Pet. 3:15) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ o bimɛ ɔmɛ ma nyɛ maa da Baiblo ɔ nɔ kɛ tsɔɔ si fɔfɔɛ mi nɛ ni gbogboe ɔmɛ ngɛ lo? Anɛ a nu bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ mi ha a sisi lo? * Niinɛ, ke fɔli ma nyɛ ma du Mawu Munyu ɔ kɛ wo a bimɛ ɔmɛ a mi ɔ, e ma bi nɛ a to a tsui si, ejakaa ke a pee jã a, a ma ná he se.​—5 Mose 6:6, 7.\\n10. Mɛni ji nɔ́ ko nɛ he hia nɛ e sa kaa o kɛ piɛɛ o ní tsɔɔmi he?\\n10 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ o maa pee ɔ hu ma nyɛ maa ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Stephanie nɛ e ngɛ biyihi etɛ ɔ de ke: “Benɛ nɛ ye bimɛ ɔmɛ wɛ ɔ, i bi ye he ke, ‘Anɛ i bɔɔ mɔde kaa ma tsɔɔ ye bimɛ ɔmɛ nɔ́ he je nɛ i heɔ yeɔ kaa Yehowa ngɛ, e suɔ wɔ, nɛ e blɔ ɔmɛ da a lo? Anɛ ye bimɛ ɔmɛ naa kaa i suɔ Yehowa niinɛ lo?’ I be nyɛe ma hyɛ blɔ kaa ye bimɛ ɔmɛ ma he ye be mi nɛ imi nitsɛ i he we yi.”\\n“PEE JUƐMITSƐ KONƐ A HE O YI WAMI”\\n11, 12. Ke nɔ ko ngɛ juɛmi ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ, nɛ mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke tsa pi jeha nɛ nɔ ko ye pɛ nɛ tsɔɔ kaa e ngɛ juɛmi?\\n11 Kaa bɔ nɛ wa na a, e sa nɛ Timoteo nɛ (1) e le Ngmami ɔ (2) nɛ e he níhi nɛ e kase ɔ ye. Se mɛni Paulo ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke Ngmami klɔuklɔu ɔmɛ ma nyɛ ma ha nɛ Timoteo nɛ e ‘pee juɛmitsɛ konɛ a he e yi wami’ ɔ?\\n12 Womi nɛ ji Insight on the Scriptures, Kpo 2 ɔ tsɔɔ kaa ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, juɛmitsɛ ji “nɔ nɛ ngɔɔ nile kɛ nɔ́ sisi numi kɛ tsuɔ nyagbahi a he ní. Nɔ ɔ yuɔ e he ngɛ haomihi a he, nɛ e bɔɔ mɔde kaa e maa su oti komɛ a he, aloo e maa wo nihi he wami konɛ a pee jã. Juɛmi se nya plɛmi ji kuasia jemi.” Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “nɔ́ nɛ jokuɛwi suɔ peemi ji kuasia jemi.” (Abɛ 22:15) Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko ngɛ juɛmi ɔ, lɔ ɔ ji nɔ́ kake nɛ tsɔɔ kaa nɔ ɔ wa. Tsa pi jeha nɛ nɔ ko ye ɔ nɛ tsɔɔ kaa e wa ngɛ mumi mi, se mohu bɔ nɛ nɔ ɔ yeɔ Yehowa gbeye ha, kɛ bɔ nɛ e suɔ kaa e kɛ e mlaa amɛ ma tsu ní ha.​—Kane La 111:10.\\n13. Mɛni nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa juɛmitsɛmɛ ji mɛ konɛ a he a yi wami?\\n13 Nihewi kɛ yihewi nɛ a wa ngɛ mumi mi ɔ ha we nɛ a we akɔnɔ, aloo a juami bimɛ nɛ a kudɔ mɛ ‘kaa oslɔke nɛ e fiaa kɛ yaa kɛ baa.’ (Efe. 4:14) Mohu ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a ma ‘tsɔse a juɛmi ɔ konɛ a le slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ tsuo a kpɛti.’ (Heb. 5:14) Ke a fɔli, aloo nikɔtɔma kpahi be a kasa mi po ɔ, a peeɔ juɛmi nɛ nile ngɛ mi kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ wae. (Filip. 2:12) Juɛmi kaa jã a he hia kɛ ha yi wami hemi. (Kane Abɛ 24:14.) Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ ye bua o bimɛ konɛ a ná juɛmi? Kekleekle ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o tsɔɔ o bimɛ ɔmɛ níhi nɛ kudɔɔ o si himi nɛ daa si ngɛ Baiblo ɔ nɔ. Moo ngɔ o munyu tutui kɛ o ní peepee kɛ ye bua mɛ konɛ a le kaa sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ nɛ o kɛ tsuɔ ní.​—Rom. 2:21-23.\\nMɛni he je nɛ e he hia kaa fɔli nɛ a ya nɔ nɛ a ye bua a bimɛ? (Hyɛ kuku 14-18)\\n14, 15. (a) Mɛni sanehi nɛ a he hia nɛ e sa nɛ nihewi kɛ yihewi nɛ a suɔ kaa a baptisi mɛ ɔ nɛ a susu he? (b) Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a susu jɔɔmihi nɛ a ma ná ke a ye Mawu mlaa amɛ a nɔ ɔ he?\\n14 Se tsa pi demi nɛ o ma de o bimɛ ɔmɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ ɔ pɛ nɛ he hia. E sa nɛ o ye bua mɛ konɛ a susu sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he hulɔ: ‘Mɛni he je nɛ Baiblo ɔ tuɔ munyu kɛ siɔ níhi nɛ peeɔ he lo ɔ akɔnɔ ɔ? Mɛni he je nɛ i he ye kaa ke i ye Mawu mlaa amɛ a nɔ ɔ, imi nitsɛ ma ná he se ɔ?’​—Yes. 48:17, 18.\\n15 Ke o bi ko suɔ kaa a baptisi lɛ ɔ, e sa nɛ o ye bua lɛ konɛ e susu blɔ nya ní tsumihi nɛ ma ba fɔ si ngɛ e nɔ ɔ he. Kɛ e naa jamɛ a blɔ nya ní tsumi ɔmɛ ha kɛɛ? Mɛni jɔɔmihi nɛ e ma ná? Mɛni haomihi e kɛ ma nyɛ maa kpe? Mɛni he je nɛ jɔɔmi ɔmɛ hiɛ pe haomi ɔmɛ ɔ? (Maak. 10:29, 30) Ní nɛ ɔmɛ ji ní komɛ nɛ nɔ ko kɛ ma nyɛ maa kpe ngɛ e baptisimi se. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ a ye bua jokuɛwi konɛ a susu ní nɛ ɔmɛ a he loko a mwɔ yi mi kpɔ nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ ɔ. Ke a ye bua jokuɛwi nɛ a susu jɔɔmihi nɛ ngɛ tue bumi mi, kɛ nyagbahi nɛ jeɔ tue gbomi mi kɛ baa a he saminya a, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a ná nɔ mi mami ko nɛ he hia. Mɛni nɔ mi mami? A ma ná nɔ mi mami kaa Baiblo sisi tomi mlaa amɛ maa ye bua mɛ be fɛɛ be.​—5 Mose 30:19, 20.\\nKE NIHEYO ALOO YIHEYO KO NƐ A BAPTISI LƐ Ɔ JUƐMI NGƐ LƐ ENYƆƆNYƆ PEE\\n16. Ke jokuɛ ko nɛ a baptisi lɛ ɔ yi mi ngɛ lɛ enyɔɔnyɔ pee ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ he ɔ, mɛni nɛ e sa kaa fɔli ɔmɛ nɛ a susu he?\\n16 Se ke o binyumu ɔ aloo o biyo ɔ yi mi bɔni lɛ enyɔɔnyɔ peemi ngɛ ní komɛ a he ngɛ e baptisimi ɔ se hu nɛɛ? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, niheyo ko aloo yiheyo ko nɛ a baptisi lɛ ɔ bua jɔ níhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔmɛ a he, aloo e nɛ nɔ́ he je nɛ e he hia kaa e kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ tsu ní. (La 73:1-3, 12, 13) Bɔ nɛ fɔlɔ ko ma tsu sane nɛ ɔmɛ a he ní ha a lɛ maa tsɔɔ kaa e bi ɔ maa pɛtɛ fɔlɔ ɔ hemi kɛ yemi ɔ he aloo e maa ngmɛɛ he. Moo fia o pɛɛ si kaa o kɛ o bi ɔ be pɛe ngɛ sane nɛ ɔ he ke ji kaa e wɛ, aloo e yaa ye jeha 20 po. Oti nɛ e sa nɛ o kɛ ma o hɛ mi ji kaa o maa je suɔmi mi kɛ ye bua lɛ konɛ e pee juɛmi nɛ da.\\n17, 18. Ke niheyo aloo yiheyo ko juɛmi peeɔ lɛ enyɔɔnyɔ ɔ, mɛni fɔli ma nyɛ maa pee kɛ ye bua lɛ?\\n17 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke niheyo aloo yiheyo ko ha nɛ a baptisi lɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e jɔɔ e he nɔ ha Yehowa. E he nɔ jɔɔmi ɔ tsɔɔ kaa e wo Mawu si kaa e maa suɔ lɛ, nɛ e kɛ e suɔmi nya ní peemi maa pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi. (Kane Maako 12:30.) Yehowa buɔ si womi nɛ ɔ kaa e ji hɛdɔ nɔ́, nɛ e sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ wo si nɛ ɔ hu nɛ bu lɛ jã. (Fiɛlɔ 5:4, 5) Mo hla be nɛ sa konɛ o je mi mi himi mi kɛ kai o bi ɔ anɔkuale munyu nɛ ɔ. Se loko o maa pee jã a, moo bɔ mɔde kaa o ma hla níhi a mi ngɛ womihi nɛ Yehowa asafo ɔ pee ha fɔli ɔmɛ a mi. Enɛ ɔ ma bli blɔ ha mo konɛ o tsɔɔ o bi ɔ hɛdɔ nɛ ngɛ he kaa nɔ ko maa jɔɔ e he nɔ ha Yehowa nɛ e ba e je mi kaa Kristofo no nɛ a baptisi lɛ, kɛ jehanɛ hu ɔ, jɔɔmihi nɛ e ma ná.\\n18 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa na ga womi nɛ maa ye bua mo ngɛ mi tsɔɔmi munyu nɛ ji “Questions Parents Ask,” nɛ ngɛ womi nɛ ji Questions Young People Ask​—Answers That Work, Kpo 1 ɔ mi ɔ. Womi ɔ de ke: “O he ko sɔ kɛ de ke o bi ɔ kua o hemi kɛ yemi ɔ. Behi fuu ɔ, nɔ́ ko nɛ e haa nɛ e baa lɛ jã.” E ma nyɛ maa pee juami bi a nɔ nyɛmi. Jehanɛ hu ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa nɔ ko kɛ lɛ sɛɛ we ní, aloo e nuɔ he kaa nihewi kɛ yihewi kpahi ngɛ mɔde bɔe ngɛ Mawu jami mi pe lɛ. Nya tsɔɔmi munyu ɔ de hu ke, “Behi fuu ɔ, sanehi kaa kikɛ nɛ ɔ kɔ we o hemi kɛ yemi ɔ he po. Mohu ɔ, a kɔɔ si fɔfɔɛhi nɛ haa nɛ e he waa kaa nɔ ko maa hi si ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ nya a he.” Lɔ ɔ se ɔ, nya tsɔɔmi munyu ɔ tsɔɔ ní komɛ nɛ fɔli nɛ a ji Kristofohi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua a bimɛ konɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa.\\n19. Mɛni fɔli ma nyɛ maa pee kɛ ye bua a bimɛ konɛ a pee ‘juɛmitsɛmɛ nɛ a he a yi wami’?\\n19 E ji fɔli a blɔ nya ní tsumi kɛ he blɔ nɛ a ná kaa a maa tsɔɔ a bimɛ ɔmɛ ní “ngɛ Yehowa tsɔsemi kɛ e ga womi mi.” (Efe. 6:4) Kaa bɔ nɛ wa na kɛ sɛ hlami ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kɛkɛ kaa a ma de a bimɛ ɔmɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ, se mohu ɔ, a maa ye bua mɛ nɛ a ná nɔ mi mami ngɛ nɔ́ nɛ a kase ɔ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e biɔ nɛ a ná nɔ mi mami nɛ mi wa, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ a jɔɔ a he nɔ ha Yehowa konɛ a kɛ a tsui tsuo nɛ sɔmɔ lɛ. Wa sɔlemi ji kaa Yehowa Munyu ɔ, e mumi klɔuklɔu ɔ, kɛ mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa fɔlɔ ɔ nɛ e ye bua o bimɛ ɔmɛ nɛ a pee ‘juɛmitsɛmɛ konɛ a he a yi wami.’\\n^ kk. 9 Ní kasemi he blɔ tsɔɔmi nɛ a pee kɛ ha “Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?” womi ɔ maa ye bua nihewi kɛ yihewi kɛ nikɔtɔmahi tsuo konɛ a nyɛ nɛ a nu Baiblo mi anɔkuale ɔmɛ a sisi, nɛ a tsɔɔ nihi. Wa ma nyɛ maa na ní kasemi ní nɛ ɔmɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ngɛ gbihi fuu a mi. Yaa BAIBLO TSƆƆMIHI > BAIBLO KASEMI BLƆ NYA TOMI.","num_words":3952,"character_repetition_ratio":0.068,"word_repetition_ratio":0.015,"special_characters_ratio":0.286,"stopwords_ratio":0.48,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 9 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYesu tsa nyumu ko nɛ a fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ (1-12)\\nFarisi bi ɔmɛ bi nyumu nɛ a tsa lɛ ɔ sane (13-34)\\nFarisi bi ɔmɛ a hɛ yumi ɔ (35-41)\\n9 Benɛ e bee ɔ, e na nyumu ko nɛ kɛ je be nɛ a fɔ lɛ ɔ, e hyɛ we nɔ́. 2 Nɛ e kaseli ɔmɛ bi lɛ ke: “Rabi, mɛnɔ lɛ e pee yayami, nyumu nɛ ɔ aloo e fɔli, loko a fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ ɔ?” 3 Yesu ha heto ke: “Nyumu nɛ ɔ pee we yayami ko, nɛ e fɔli hu pee we yayami ko, mohu ɔ, e ba mi jã bɔ nɛ pee nɛ Mawu ní tsumi ɔmɛ nɛ a nyɛ nɛ a je kpo ngɛ e sane ɔ mi. 4 Be mi nɛ je jɔɛ lolo nɛ ɔ, e sa nɛ wa tsu Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ ní tsumi ɔmɛ; je maa jɔ, nɛ nɔ ko be nyɛe maa tsu ní. 5 Be abɔ nɛ i ngɛ je ɔ mi nɛ ɔ, imi ji je ɔ la a nɛ.” 6 Benɛ e de ní nɛ ɔmɛ ta a, e su lada kɛ pue zugba nɛ e ngɔ kɛ pɔtɔ zu, nɛ e ngɔ zu ɔ nɛ e pɔtɔ ɔ kɛ kpa nyumu ɔ hɛ ngmɛ ɔmɛ a nɔ 7 nɛ e de lɛ ke: “Ya fɔ ngɛ Siloam taku ɔ mi” (Siloam sisi ji, “A Tsɔ Lɛ”). Nɛ e ho nɛ e ya fɔ, nɛ benɛ e kpale kɛ ba a, e ngɛ nɔ́ hyɛe. 8 Kɛkɛ nɛ nihi nɛ a ngɛ kpɔ ɔ mi, kɛ nihi nɛ jinɛ a naa lɛ nɛ e hii ní bae ɔ bɔni bimi ke: “Anɛ pi nyumu ɔ nɛ jinɛ e hiɔ si nɛ e hii ní bae ɔ ji nɛ ɔ lo?” 9 Ni komɛ ngɛ dee ke: “Lɛ ji nɛ ɔ nɛ.” Ni kpa komɛ hu ngɛ dee ke: “Dɛbi, e je lɛ kɛkɛ.” Nyumu ɔ ya nɔ nɛ e de ke: “Imi ji lɛ.” 10 Lɔ ɔ he ɔ, a bi lɛ ke: “Lɛɛ mɛni ha nɛ o hɛ ngmɛ ɔmɛ bli mɔ?” 11 E ha heto ke: “Nyumu ɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yesu ɔ lɛ e pɔtɔ zu nɛ e kɛ kpa ye hɛ ngmɛ ɔmɛ a nɔ, nɛ e de mi ke, ‘Yaa Siloam nɛ o ya fɔ.’ Lɔ ɔ he ɔ, i ya nɛ i ya fɔ, nɛ i bɔni nɔ́ hyɛmi.” 12 Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Jije jamɛ a nyumu ɔ ngɛ?” E de ke: “I li.” 13 A ngɔ nyumu ɔ nɛ jinɛ e ji hɛ yuyuilɔ ɔ kɛ ho Farisi bi ɔmɛ a ngɔ ya. 14 E ba mi kaa ligbi ɔ nɛ Yesu pɔtɔ zu ɔ nɛ e bli nyumu ɔ hɛ ngmɛ ɔ ji He Jɔɔmi Ligbi. 15 Enɛ ɔ he ɔ, Farisi bi ɔmɛ hu bɔni nyumu ɔ nɔ́ nɛ ha nɛ e ngɛ nɔ́ hyɛe ɔ he sane bimi. E de mɛ ke: “E ngɔ zu nɛ a pɔtɔ kɛ kpa ye hɛ ngmɛ ɔmɛ a nɔ, nɛ i fɔ, nɛ i ngɛ nɔ́ hyɛe.” 16 Kɛkɛ nɛ Farisi bi ɔmɛ a ti ni komɛ bɔni demi ke: “Pi Mawu ngɔ nɛ nyumu nɛ ɔ je, ejakaa e yi He Jɔɔmi Ligbi ɔ.” Ni kpahi de ke: “Kɛ yayami peelɔ ma plɛ kɛ pee okadihi kaa kikɛ nɛ ɔ kɛɛ?” Enɛ ɔ ha nɛ a mi gba. 17 Nɛ a kpale bi hɛ yuyuilɔ ɔ ke: “Mɛni o ngɛ dee ngɛ e he, ejakaa moo o hɛ ngmɛ nɛ e bli ɔ nɛ?” Nyumu ɔ de ke: “E ji gbalɔ.” 18 Se Yuda bi ɔmɛ he we yi kaa jinɛ e hɛ ngmɛ yu nɛ e bɔni nɔ́ hyɛmi, kɛ ya si be nɛ a tsɛ nyumu ɔ nɛ jehanɛ ɔ lɛɛ e ngɛ nɔ́ hyɛe ɔ fɔli ɔmɛ. 19 Nɛ a bi mɛ ke: “Anɛ nɔ nɛ ɔ ji nyɛ binyumu ɔ nɛ nyɛ ke nyɛ fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ ɔ lo? Lɛɛ mɛni ha nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ nɔ́ hyɛe ɔ?” 20 E fɔli ɔmɛ ha heto ke: “Wa le kaa wa binyumu ɔ ji nɛ ɔ nɛ, nɛ wa fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ. 21 Se bɔ nɛ e plɛ kɛ ngɛ nɔ́ hyɛe amlɔ nɛ ɔ lɛɛ wa li; nɛ nɔ nɛ e bli e hɛ ngmɛ ɔ hu wa li. Nyɛ bi lɛ. E wa. E sa nɛ lɛ nitsɛ nɛ e je e nya.” 22 E fɔli ɔmɛ de ní nɛ ɔmɛ akɛnɛ a ngɛ Yuda bi ɔmɛ gbeye yee ɔ he je, ejakaa Yuda bi ɔmɛ so momo kaa ke nɔ ko de ke lɛ ji Kristo ɔ, e sa nɛ a fiee jamɛ a nɔ ɔ kɛ je kpe he ɔ. 23 Enɛ ɔ he je ɔ, e fɔli ɔmɛ de ke: “E wa. Nyɛ bi lɛ.” 24 Lɔ ɔ he ɔ, a kpale tsɛ nyumu ɔ nɛ jinɛ e hɛ ngmɛ yu ɔ si enyɔne, nɛ a de lɛ ke: “Moo wo Mawu hɛ mi nyami; wa le kaa nyumu nɛ ɔ ji yayami peelɔ.” 25 E ha mɛ heto ke: “Yayami peelɔ ji lɛ jio, pi yayami peelɔ ji lɛ jio, i li. Nɔ́ pɛ nɛ i le ji kaa jinɛ ye hɛ ngmɛ yu, se amlɔ nɛ ɔ, i ngɛ nɔ́ hyɛe.” 26 Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Mɛni e pee mo? Mɛni blɔ nɔ e gu kɛ bli o hɛ ngmɛ ɔ?” 27 E ha mɛ heto ke: “I de nyɛ momo, se nyɛ bui tue. Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ hlae nɛ nyɛɛ nu ekohu ɔ? Anɛ nyɛ hu nyɛ suɔ kaa nyɛ maa pee e kaseli lo?” 28 Kɛkɛ nɛ a ye e he fɛu nɛ a de ke: “Mo ji jamɛ a nyumu ɔ kaselɔ, se wɔɔ lɛɛ Mose kaseli ji wɔ. 29 Wa le kaa Mawu kɛ Mose tu munyu, se nyumu nɛ ɔ lɛɛ, wa li he nɛ e je.” 30 Nyumu ɔ ha mɛ heto ke: “Enɛ ɔ lɛɛ e ngɛ nyakpɛ nitsɛnitsɛ kaa nyɛ li he nɛ e je, se kɛ̃ ɔ, e bli ye hɛ ngmɛ. 31 Wa le kaa Mawu bui yayami peeli tue, se ke nɔ ko yeɔ Mawu gbeye nɛ e peeɔ e suɔmi nya ní ɔ, e buɔ jamɛ a nɔ ɔ tue. 32 Kɛ je blema a, wa nui hyɛ kaa nɔ ko bli nɔ ko nɛ a fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ ɔ hɛ ngmɛ. 33 Ke pi Mawu ngɔ nɛ nyumu nɛ ɔ je ɔ, jinɛ e ko nyɛ we nɔ́ ko peemi kulaa.” 34 A he nɔ nɛ a de lɛ ke: “Mo nɛ a fɔ mo ngɛ yayami mi tuu ɔ, mo nɛ o ngɛ wɔ ní tsɔɔe nɛ ɔ lo?” Kɛkɛ nɛ a tsitsɛɛ e yi se kɛ je kpo! 35 Yesu nu kaa a tsitsɛɛ e yi se kɛ je kpo, nɛ benɛ e na lɛ ɔ, e bi lɛ ke: “Anɛ o heɔ nɔmlɔ Bi ɔ yeɔ lo?” 36 Nyumu ɔ he nɔ ke: “Etsɛ, lɛ ji mɛnɔ, konɛ ma he lɛ ma ye?” 37 Yesu de lɛ ke: “O na lɛ, nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɛ nɛ e kɛ mo ngɛ munyu tue ɔ nɛ.” 38 E de ke: “Nyɔmtsɛ, i heɔ lɛ yeɔ.” Nɛ e kpla si ngɛ e hɛ mi. 39 Kɛkɛ nɛ Yesu de ke: “Kojomi nɛ ɔ he je nɛ i ba je ɔ mi ngɛ ɔ nɛ, konɛ nihi nɛ a hyɛ we nɔ́ ɔ nɛ a hyɛ nɔ́, nɛ nihi nɛ a ngɛ nɔ́ hyɛe ɔ, a hɛ ngmɛ nɛ yu.” 40 Farisi bi nɛ a piɛɛ e he ɔ nu ní nɛ ɔmɛ, nɛ a bi lɛ ke: “Tse wɔɔ lɛɛ wa hɛ ngmɛ yu we, aloo wa hɛ ngmɛ yu?” 41 Yesu de mɛ ke: “Kaa nyɛ hɛ ngmɛ yu ɔ, jinɛ yayami ko be nyɛ he. Se amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ngɛ dee ke, ‘Wa ngɛ nɔ́ hyɛe.’ Nyɛ yayami ɔ ngɛ nyɛ he.”","num_words":1298,"character_repetition_ratio":0.067,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.341,"stopwords_ratio":0.491,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ani Blema Israelbii lɛ Gbeɔ Awuiyelɔi Kɛtsɔ Sɛŋmɔ ni Amɛsɛŋɔ Amɛ lɛ Nɔ? | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Armenia (West) Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bicol Bislama Blɔfo Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Croatia Czech Denmark Dutch Efik Estonia Ewe Finland French Ga Georgia Germany Greenland Guarani Haitian Creole Hebri Hela Hiligaynon Hungary Iceland Igbo Iloko Indonesia Italia Japan Kazakh Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Korea Kwangali Kwanyama Latvia Lingala Lithuania Luo Malagasy Malay Malta Myanmar Ndebele Ndonga Nepali Ngabere Norway Nzema Oromo Ossetia Pangasinan Papiamento (Curaçao) Poland Portuguese (Brazil) Punjabi Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Rarotongan Romania Russia Samoa Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenia Spania Sranantongo Swahili Swati Sweden Tagalog Tahiti Tatar Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tsonga Turkey Twi Ukrain Umbundu Uzbek Venda Vietnam Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zulu\\nYɛ blema lɛ, maji babaoo gbeɔ awuiyelɔi komɛi kɛtsɔ sɛŋmɔ ni amɛsɛŋɔ amɛ yɛ tso nɔ lɛ nɔ. Romabii lɛ fimɔɔ loo amɛkalaa awuiyelɔ lɛ amɛkpɛtɛɔ sɛŋmɔ tso lɛ he, ni ahaa eyaa nɔ ehiɔ tso lɛ nɔ kɛyashiɔ piŋmɔ, kumai, hɔmɔ, hulu, kɛ fɛ̃i gbeɔ lɛ. Romabii lɛ bu sɛŋmɔ ni asɛŋɔ mɛi lɛ akɛ toigbalamɔ ko ni yɔɔ hiɛgbele, ni awuiyelɔi ni abuɔ amɛ akɛ amɛhiii kwraa lɛ ji mɛi ni akɛ toigbalamɔ nɛɛ baa amɛnɔ.\\nNi blema Israel maŋ lɛ hu? Ani Israelbii lɛ gbeɔ awuiyelɔi kɛtsɔ sɛŋmɔ ni amɛsɛŋɔ amɛ yɛ tsei anɔ lɛ nɔ? Mose Mla lɛ tsɔɔ akɛ: “Kɛji mɔ ko fee esha ko ní sa akɛ agbe lɛ, ni ogbe lɛ, ni osɛŋ lɛ yɛ sɛŋmɔ tso nɔ lɛ, kaaha egbonyo lɛ miihi sɛŋmɔ tso lɛ nɔ ni je miitsɛre nɔ, shi ja ofu lɛ nakai gbi lɛ nɔŋŋ.” (5 Mose 21:22, 23, NW) No hewɔ lɛ eyɛ faŋŋ akɛ, yɛ mɛi ni hi shi yɛ be ni aŋmala Hebri Ŋmalɛi lɛ abeaŋ lɛ, kɛ́ abu mɔ ko gbele fɔ lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ agbeɔ lɛ, kɛkɛ lɛ no sɛɛ lɛ asɛŋ lɛ yɛ tso nɔ.\\nAwie bɔ ni esa akɛ agbe mɛi ni abuɔ amɛ gbele fɔ lɛ he yɛ 3 Mose 20:2 lɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni ji Israelnyo loo gbɔ ni toɔ gbɔ yɛ Israel ni ŋɔɔ eseshibii lɛ eko ehaa Molek lɛ, gbe agbe lɛ; shikpɔŋ lɛ nɔ bii lɛ atswia lɛ tɛi.” Agbe mɛi hu ni ana akɛ ‘klamɔ mumɔ yɛ’ amɛmli loo amɛji ‘okɔmfoi’ lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ agbe amɛ? ‘Atswia amɛ tɛi.’—3 Mose 20:27.\\nWɔkaneɔ yɛ 5 Mose 22:23, 24 lɛ akɛ: “Kɛji atsɛ oblayoo fro ko he baa aha nuu ko, ni nuu kroko na lɛ yɛ maŋ, ni ekɛlɛ wɔ lɛ, no lɛ nyɛkpalaa amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ kɛyaa nakai maŋ lɛ agbó naa, ni nyɛtswiaa amɛ tɛi ni amɛgboi: yoo lɛ, ejaakɛ ebooo, tsɛ maŋ eyɔɔ, kɛ nuu lɛ, ejaakɛ efite enaanyo ŋa; ni nyɛjie mɔ fɔŋ lɛ kɛjɛ nyɛteŋ.” No hewɔ lɛ, yɛ mra be mli Israelbii lɛ ateŋ lɛ, gbɛ titri ni atsɔ nɔ agbe mɛi ni feɔ efɔŋ ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa lɛ ji akɛ, atswiaa amɛ tɛi kɛyashiɔ amɛgboɔ. *\\nEyɛ faŋŋ akɛ, yɛ mɛi ni hi shi yɛ be ni aŋmala Hebri Ŋmalɛi lɛ abeaŋ lɛ, kɛ́ abu mɔ ko gbele fɔ lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ agbeɔ lɛ, kɛkɛ lɛ no sɛɛ lɛ asɛŋ lɛ yɛ tso nɔ\\nŊmalɛ ni yɔɔ 5 Mose 21:23 lɛ kɛɔ akɛ, “mɔ ni asɛŋ lɛ lɛ Nyɔŋmɔ loomɔ kã enɔ.” Eyɛ faŋŋ akɛ, kɛ́ Israelbii lɛ na ni asɛŋ efɔŋfeelɔ ni “Nyɔŋmɔ loomɔ kã enɔ” lɛ gbonyo yɛ tso nɔ lɛ, etsɔɔ amɛ nɔ ko diɛŋtsɛ. Anɔkwa, sɛŋmɔ ni asɛŋ efɔŋfeelɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ gbonyo yɛ tso nɔ lɛ bafeɔ kɔkɔbɔɔ kɛhaa Israelbii lɛ fɛɛ.\\n^ kk. 6 Woloŋlelɔi babaoo kpɛlɛɔ nɔ akɛ Mla lɛ ŋmɛ gbɛ ni agbe efɔŋfeelɔi komɛi dani asɛŋ amɛgbonyo lɛ yɛ tso nɔ. Kɛlɛ, odaseyeli yɛ ni tsɔɔ akɛ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, Yudafoi lɛ sɛŋ efɔŋfeelɔi komɛi hiɛkalɔ yɛ tso nɔ, ni amɛgbo.\\nSanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ—May 2013","num_words":659,"character_repetition_ratio":0.046,"word_repetition_ratio":0.083,"special_characters_ratio":0.228,"stopwords_ratio":0.05,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yehowa Tsɛ Lɛ Ke “Ye Huɛ”—Yesaya 41:8 | Kase\\nLIFE STORY Yehowa Ha Nɛ I Ye Manye Ngɛ E Sɔmɔmi ɔ Mi\\n“Mo, ye tsɔlɔ Israel, mo ji ma nɛ i hla, ye huɛ Abraham nina.”—YESAYA 41:8.\\nLAHI: 51, 22\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nile kɛ níhi a si kpami ha nɛ Abraham hemi kɛ yemi ɔ mi wa?\\nMɛni Abraham pee konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ mi nɛ wa?\\nMɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ kase Abraham konɛ o kɛ Yehowa nɛ pee huɛ?\\n1, 2. (a) Kɛ wa plɛ kɛ le kaa adesahi kɛ Mawu ma nyɛ maa bɔ huɛ ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\nKƐ JE be nɛ a fɔ wɔ hluu kɛ ya si be nɛ wa ma gbo ɔ, wa suɔ wawɛɛ kaa nihi nɛ a je suɔmi kpo ha wɔ. Adesahi hia huɛ bɔmi gbagbanii nɛ suɔmi ngɛ mi, pi suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ kɛkɛ. Suɔmi ko ngɛ nɛ he hia wɔ pe kulaa. Lɔ ɔ ji suɔmi nɛ e sa kaa Yehowa nɛ ná kɛ ha wɔ. Nihi fuu susu kaa huɛ bɔmi gbagbanii be nyɛe maa hi adesahi kɛ Mawu a kpɛti, ejakaa e ji Mawu Ope, nɛ nɔ ko be nyɛe maa na lɛ kɛ e hɛngmɛ hulɔ. Se wɔɔ lɛɛ wa susuu we jã!\\n2 Wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi kaa adesahi nyɛ nɛ a kɛ Mawu bɔ huɛ. E sa kaa waa kase a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Mɛni he je? Ejakaa oti nɛ he hia pe kulaa nɛ waa kɛ ma nyɛ maa ma wa hɛ mi ji kaa waa kɛ Mawu maa pee huɛ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha wa susu Abraham nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ waa hyɛ. (Kane Yakobo 2:23.) Mɛni e pee loko e nyɛ nɛ e pee Mawu huɛ ɔ? Nɔ́ nɛ ha nɛ huɛ bɔmi gbagbanii hi Abraham kɛ Mawu a kpɛti ji kaa e ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi. Enɛ ɔ he ɔ, a le lɛ kaa ‘nihi tsuo nɛ heɔ Mawu yeɔ ɔ, a tsɛ.’ (Roma Bi 4:11) Be mi nɛ o ngɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he susue ɔ, mo bi o he ke, ‘Kɛ ma plɛ kɛ kase Abraham hemi kɛ yemi ɔ ha kɛɛ, konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ i kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi nɛ wa?’\\nMƐNI HA NƐ ABRAHAM BA PLƐ MAWU HUƐ Ɔ?\\n3, 4. (a) Mɛni hemi kɛ yemi he ka nɛ eko ɔ, e mi wa pe kulaa nɛ Abraham kɛ kpe? (b) Mɛni he je nɛ Abraham suɔ kaa e maa ngɔ Isak kɛ sã afɔle ɔ?\\n3 Moo po Abraham he foni ngɛ o juɛmi mi nɛ o hyɛ. E ye maa pee jeha 125, nɛ e ngɛ nyɛe blɛuu kɛ yaa yoku ko nɔ. (Hyɛ nyagbe ningma.) E bi Isak nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ye maa pee jeha 25 ɔ nyɛɛ e se kɛ yaa. Isak tloo lɛ, nɛ Abraham hɛɛ ha kɛ níhi nɛ a kɛ slɛɔ la. Blɔ ɔ nɛ Abraham hia a he wa ha lɛ pe blɔhi tsuo nɛ e hia ngɛ e si himi mi. Tsa pi bwɔmi nɛ e bwɔ ɔ he je. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami loloolo. Nɔ́ he je nɛ blɔ nɛ e hia a he wa ha lɛ ji kaa Yehowa de lɛ ke e ngɔ e bi ɔ kɛ sã afɔle!—1 Mose 22:1-8.\\nNɔ́ ko he je nɛ Abraham bu Mawu tue ɔ nɛ\\n4 Eko ɔ, enɛ ɔ ji Abraham hemi kɛ yemi ɔ he ka nɛ pe kulaa. Ni komɛ deɔ ke Mawu yi mi wa, ejakaa e de Abraham ke e ngɔ e bi ɔ kɛ sã afɔle. Ni komɛ hu deɔ ke Abraham sume e bi ɔ sane, enɛ ɔ he je nɛ e suɔ kaa e kɛ lɛ maa sã afɔle ɔ nɛ. Nihi deɔ níhi kaa jã, ejakaa a be hemi kɛ yemi, nɛ a li nɔ́ nɛ ji hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ, aloo bɔ nɛ hemi kɛ yemi tsuɔ ní ha. (1 Korinto Bi 2:14-16) Se nɔ́ ko he je nɛ Abraham bu Mawu tue ɔ nɛ. E bu lɛ tue ejakaa e ngɛ hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ. E le kaa Yehowa be hae nɛ e pee nɔ́ ko nɛ maa ye lɛ awi kɛ ya neneene. Abraham le kaa ke e bu Yehowa tue ɔ, e maa jɔɔ e kɛ e bi nɛ e suɔ ɔ tsuo. Mɛni ha Abraham ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa kaa jã a? Nile kɛ níhi a si kpami nɛ ye bua lɛ.\\n5. Eko ɔ, mɛni blɔ nɔ Abraham gu kɛ le Yehowa, nɛ kɛ nile nɛ e ná a ha nɛ e pee e ní ha kɛɛ?\\n5 Nile. Abraham wa ngɛ ma ko nɛ a tsɛɛ ke Ur mi. Ma a mi bi ɔmɛ jaa lakpa mawuhi, nɛ e tsɛ hu pee jã. (Yoshua 24:2) Ke jã a, lɛɛ mɛni blɔ nɔ Abraham gu kɛ le Yehowa mɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Abraham weku no ji Noa binyumu Shem. Nɛ benɛ Shem gbo ɔ, Abraham ye maa pee jeha 150. Shem ngɛ hemi kɛ yemi wawɛɛ, nɛ eko ɔ, e kɛ e weku li ɔmɛ sɛɛ Yehowa he ní. Wa be nyɛe maa ma nɔ mi mohu, se eko ɔ, enɛ ɔ lɛ ha nɛ Abraham ba le Yehowa a nɛ. Nile nɛ ɔ nɛ Abraham ná a ha nɛ e suɔ Yehowa, nɛ lɔ ɔ ye bua lɛ nɛ e ná hemi kɛ yemi.\\n6, 7. Ngɛ mɛni blɔ nɔ níhi a si kpami nɛ Abraham ná a ha nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wa?\\n6 Níhi a si kpami. Mɛni blɔ nɔ Abraham gu kɛ ná níhi a si kpami nɛ lɔ ɔ ha nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wa? Ni komɛ tsɔɔ kaa ke o susu nɔ́ ko he hluu ɔ, o náa jamɛ a nɔ́ ɔ he akɔnɔ, nɛ o peeɔ jamɛ a nɔ́ ɔ. Nɔ́ nɛ Abraham kase ngɛ Mawu he ɔ ta e tsui he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e ná bumi nɛ mi kuɔ ha “Mawu Hiɔwe No ɔ, nɔ nɛ pee hiɔwe kɛ zugba a.” (1 Mose 14:22) Baiblo ɔ tsɛɛ bumi nɛ mi kuɔ kaa jã a ke ‘Mawu gbeye yemi.’ (Hebri Bi 5:7) Ja wa yeɔ Mawu gbeye loko huɛ bɔmi gbagbanii maa hi waa kɛ lɛ wa kpɛti. (La 25:14) Su nɛ ɔ lɛ wo Abraham he wami nɛ e bu Yehowa tue ɔ nɛ.\\n7 Mawu de Abraham kɛ Sara ke a hia kɛ je a ma Ur mi kɛ ho ma kpa nɔ ya. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a wa ngɛ jeha mi, nɛ e sa kaa a ya hi bo tsuhi a mi a wami be tsuo. E ngɛ mi kaa Abraham le kaa a kɛ haomihi fuu maa kpe mohu lɛɛ, se e fia e pɛɛ si kaa e maa bu Yehowa tue. Akɛnɛ e bu pee jã he je ɔ, Mawu jɔɔ lɛ, nɛ e bu e he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Abraham ye gbeye kaa a ma kpɔ e yo Sara nɛ e he ngɛ fɛu ɔ ngɛ e dɛ, nɛ a maa gbe lɛ Abraham ɔ. Se Yehowa gu nyakpɛ blɔ nɔ nɛ e bu Abraham kɛ Sara tsuo a he si abɔ. (1 Mose 12:10-20; 20:2-7, 10-12, 17, 18) Níhi a si kpami nɛ ɔmɛ ha nɛ Abraham hemi kɛ yemi ɔ mi wa wawɛɛ.\\n8. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ná nile kɛ níhi a si kpami nɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi maa wa?\\n8 Anɛ waa kɛ Yehowa ma nyɛ maa bɔ huɛ gbagbanii lo? Ee, wa ma nyɛ! E sa nɛ wɔ hu waa kase Yehowa he ní kaa bɔ nɛ Abraham pee ɔ. Wɔ hu wa ma nyɛ ma ná nile kɛ níhi a si kpami nɛ wa hia a. Mwɔnɛ ɔ, wa ngɛ níhi fuu nɛ Abraham ná we. (Daniel 12:4; Roma Bi 11:33) Níhi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma ha waa le “Nɔ nɛ pee hiɔwe kɛ zugba a” he ní wawɛɛ. Níhi nɛ wa kaseɔ ɔ ha nɛ wa suɔ Yehowa, nɛ wa buɔ lɛ wawɛɛ. Suɔmi kɛ bumi nɛ ɔ nɛ wa ngɛ ha Mawu ɔ woɔ wɔ he wami nɛ wa buɔ lɛ tue. Jã nɛ wa peeɔ ɔ haa nɛ wa naa kaa e buɔ wa he nɛ e jɔɔ wɔ. Enɛ ɔ haa nɛ wa náa níhi a si kpami nɛ haa wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa. Ke wa sɔmɔ Yehowa kɛ wa tsui tsuo ɔ, wa tsui maa nɔ wa mi, nɛ wa ma ná tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi. (La 34:8; Abɛ 10:22) Ke wa ná nile kɛ níhi a si kpami fuu ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi maa wa.\\nNƆ́ NƐ ABRAHAM PEE KƐ BAA HUƐ BƆMI NƐ NGƐ E KƐ MAWU A KPƐTI Ɔ YI\\n9, 10. (a) Mɛni lɛ e he hia kaa nihi nɛ a pee konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi nɛ wa? (b) Mɛni tsɔɔ kaa Abraham bu huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa, nɛ e ha nɛ e mi wa?\\n9 Wa ma nyɛ maa ngɔ huɛ bɔmi gbagbanii kɛ to june ko nɛ he jua wa he. Baiblo ɔ de ke: ‘Huɛmɛ suɔ a he be tsuaa be, haomi be mi tete po a si we a sibi.’ (Abɛ 17:17) Huɛ bɔmi gbagbanii be kaa zu buɛ nɛ he jua wa nɛ a kɛ dlaa we mi kɛkɛ. E ngɛ kaa mɔmɔ ko nɛ ngɛ fɛu nɛ e he hia nɛ a pue nɔ nyu nɛ a hyɛ nɔ konɛ e wa. Abraham bu huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa, nɛ e ha we nɛ nɔ́ ko nɛ puɛ e kɛ lɛ a kpɛti. Mɛni e pee kɛ tsɔɔ jã?\\nHuɛ bɔmi ngɛ kaa mɔmɔ ko nɛ ngɛ fɛu nɛ e he hia nɛ a pue nɔ nyu nɛ a hyɛ nɔ konɛ e wa\\n10 Abraham ya nɔ nɛ e ye Mawu gbeye wawɛɛ nɛ e bu lɛ tue. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e kɛ e weku ɔ kɛ e tsɔli ɔmɛ hia blɔ kɛ ho Kanaan ya a, e ya nɔ nɛ e ha nɛ Yehowa kudɔ lɛ ngɛ yi mi kpɔhi tsuo nɛ e mwɔ ɔ mi, ngua jio, nyafii jio. Benɛ Abraham ye jeha 99 nɛ e piɛ jeha kake loko a ma fɔ Isak ɔ, Yehowa de lɛ ke e po nyumuhi tsuo nɛ a ngɛ e we ɔ mi ɔ. Anɛ Abraham juɛmi pee lɛ enyɔɔnyɔ ngɛ Yehowa he, aloo e hla nɔ́ ko kɛ je e nya lo? Dɛbi, e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ e de lɛ ɔ “jamɛ a ligbi ɔ nɔuu.”—1 Mose 17:10-14, 23.\\n11. Mɛni he je nɛ Abraham hao ngɛ Sodom kɛ Gomora he ɔ, nɛ kɛ Yehowa plɛ kɛ ye bua lɛ ha kɛɛ?\\n11 Akɛnɛ Abraham buɔ Yehowa tue be fɛɛ be ngɛ ní nyafinyafihi po a mi he je ɔ, a huɛ bɔmi ɔ mi wa. E na kaa e kɛ Yehowa ma nyɛ maa sɛɛ nɔ́ tsuaa nɔ́, enɛ ɔ he ɔ, benɛ e nui ní komɛ a sisi ɔ, e bi Yehowa konɛ e ye bua lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yehowa tsɔɔ kaa e ma kpata Sodom kɛ Gomora hɛ mi ɔ, Abraham hao. Mɛni he je? E ye gbeye kaa Mawu ma kpata nimli kpakpahi kɛ nimli yayamihi tsuo a hɛ mi. Eko ɔ, e hao ngɛ e nyɛminyumu bi Lot kɛ e weku ɔ nɛ a ngɛ Sodom ɔ a he. Abraham ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɛ ji “je ɔ tsuo kojolɔ ɔ” nɔ, enɛ ɔ he ɔ, e ba e he si nɛ e de Yehowa níhi nɛ ngɛ e nya gbae. Yehowa to e tsui si kɛ ha e huɛ Abraham, nɛ e ha nɛ e na kaa lɛ Yehowa a naa nɔ mɔbɔ. Yehowa tsɔɔ kaa loko e ma kpata nihi a hɛ mi ɔ, e hlaa nimli kpakpahi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ, nɛ e baa a yi.—1 Mose 18:22-33.\\n12, 13. (a) Pee se ɔ, mɛni blɔ nɔ nile kɛ níhi a si kpami nɛ Abraham ná a, ye bua lɛ ngɛ? (b) Mɛni tsɔɔ kaa Abraham ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi?\\n12 E ngɛ heii kaa nile kɛ níhi a si kpami tsuo nɛ Abraham ná a ye bua lɛ nɛ e kɛ Yehowa a huɛ bɔmi ɔ mi wa. Enɛ ɔ he ɔ, pee se ɔ, benɛ Yehowa de Abraham kaa e ngɔ e bi ɔ kɛ sã afɔle ɔ, e le kaa Yehowa toɔ e tsui si daa, e naa nɔ mɔbɔ, nɛ e buɔ nɔ he. Abraham ngɛ nɔ mi mami wawɛɛ kaa Yehowa be tsakee si kake too nɛ e maa pee e he nɔ ko nɛ e yi mi wa nɛ e sane hu he wa! Mɛni he je nɛ wa de jã a?\\n13 Loko Abraham maa je e tsɔli ɔmɛ a he ɔ, e de mɛ ke: ‘Nyɛɛ kɛ teji ɔ nɛ mlɛ ngɛ hiɛ ɔ. I kɛ jokuɛ ɔ yaa lejɛ ɔ nɛ wa ya ja Mawu, lɔ ɔ se ɔ, wa maa kpale ba ná nyɛ ngɛ hiɛ ɔ ekohu.’ (1 Mose 22:5) Mɛni Abraham ngɛ tsɔɔe ɔ? Anɛ e ngɛ lakpa yee kaa e kɛ Isak maa kpale kɛ ba, be mi nɛ e le kaa e ngɔ lɛ kɛ yaa sã afɔle ɔ lo? Ohoo. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Abraham le kaa Yehowa ma nyɛ ma tle Isak si kɛ je gbeje. (Kane Hebri Bi 11:19.) Abraham le kaa Yehowa ye bua lɛ nɛ e ná binyumu, e ngɛ mi kaa e kɛ Sara tsuo a bwɔ mohu. (Hebri Bi 11:11, 12, 18) Enɛ ɔ he ɔ, e yɔse kaa nɔ́ ko nɔ́ be nɛ Yehowa be nyɛe maa pee. Abraham li nɔ́ nɛ maa ba jamɛ a ligbi ɔ. Se e ngɛ hemi kɛ yemi kaa ke e he maa hia a, Yehowa ma tle e bi ɔ si, konɛ sihi tsuo nɛ Yehowa wo ɔ nɛ ba mi. Enɛ ɔ he je nɛ a tsɛɛ Abraham ke “nihi tsuo nɛ heɔ Mawu yeɔ ɔ a tsɛ” ɔ nɛ.\\nAbraham ngɛ hemi kɛ yemi kaa ke e he maa hia a, Yehowa ma tle e bi ɔ si, konɛ sihi tsuo nɛ Yehowa wo ɔ nɛ ba mi\\n14. Mɛni haomihi o kɛ kpeɔ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, nɛ kɛ Abraham nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ maa ye bua mo ha kɛɛ?\\n14 Mwɔnɛ ɔ, Yehowa de we wɔ kaa waa ngɔ wa bimɛ kɛ sã afɔle ha lɛ, se e deɔ wɔ kaa waa ye e mlaa amɛ a nɔ. Be komɛ ɔ, eko ɔ, wa be lee nɔ́ he je nɛ e wo wɔ mlaahi kaa jã, aloo eko ɔ, e he maa wa ha wɔ kaa wa maa ye mlaa nɛ ɔmɛ a nɔ. Anɛ e pee mo jã hyɛ lo? Ngɛ ni komɛ a blɔ fa mi ɔ, e yee ha mɛ kaa a maa fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi. Eko ɔ, a gboɔ zo, nɛ e yee ha mɛ kaa a maa fiɛɛ ha nihi nɛ a li mɛ. Ni komɛ hu yeɔ gbeye kaa a be nihi nɛ a kɛ mɛ tsuɔ ní loo nihi nɛ a kɛ mɛ yaa sukuu ɔ a he piɛe kɛ pee ní komɛ. (2 Mose 23:2; 1 Tesalonika Bi 2:2) Ke a de mo kaa o pee nɔ́ ko nɛ he wa a, mo susu hemi kɛ yemi kɛ kã nɛ se be nɛ Abraham je kpo ɔ he. Ke wa susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ pee ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ waa kase mɛ, konɛ wa nyɛ nɛ waa hɛ wɔ kɛ su wa Huɛ Yehowa he haa.—Hebri Bi 12:1, 2.\\nBƆ NƐ ABRAHAM KƐ YEHOWA BƆ HUƐ HA\\nBENƐ E NGƐ UR\\nAbraham kɛ Sara ba le Yehowa nɛ a ja lɛ\\nAbraham bu Mawu tue nɛ e je Ur\\nE HIA BLƆ KƐ YAA KANAAN\\nYehowa bu Abraham kɛ Sara he ngɛ a blɔ hiami ɔ mi\\nSI HIMI NGƐ KANAAN\\nAbraham bu Yehowa tue nɛ e ha nɛ a po nyumuhi tsuo nɛ a ngɛ e we ɔ mi ɔ\\nYehowa to e tsui si nɛ e bu sanehi nɛ Abraham bi ngɛ Sodom he ɔ tue\\nYehowa ha nɛ Abraham kɛ Sara nyɛ nɛ a fɔ\\nAbraham je hemi kɛ yemi kpo nɛ e suɔ kaa e kɛ Isak maa sã afɔle\\nAbraham “bwɔ kotokoto loko e gbo”\\nHUƐ BƆMI NƐ NGƆƆ JƆƆMI KƐ BAA\\n15. Mɛni he je wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Abraham pia we e he hyɛ kaa e ye Yehowa anɔkuale ɔ?\\n15 Anɛ Abraham pia e he hyɛ kaa e ye Yehowa mlaa amɛ a nɔ lo? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Abraham “bwɔ kotokoto loko e gbo.” (1 Mose 25:8) Benɛ Abraham ye jeha 175 ɔ, e kai níhi nɛ ya nɔ ngɛ e si himi mi jehahi babauu nɛ be ɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e tsui nɔ e mi. Mɛni ha nɛ e tsui nɔ e mi ɔ? Ejakaa huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ ji nɔ́ nɛ he hia lɛ pe kulaa be tsuaa be. Se ke Baiblo ɔ de ke Abraham “bwɔ kotokoto” nɛ e tsui hu nɔ e mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e sume nɛ e hi je mi.\\n16. Mɛni ji ní komɛ nɛ ma ha Abraham bua jɔmi ngɛ Paradeiso ɔ mi?\\n16 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “ma nɛ Abraham ngɛ blɔ hyɛe ji ma nɛ Mawu nitsɛ to sisi, nɛ lɛ nɔuu e fia” a. (Hebri Bi 11:10) Abraham he ye kaa ligbi ko ɔ, e maa na jamɛ a ma a. Ma nɛ ɔ ji Mawu Matsɛ Yemi nɛ maa ye zugba a tsuo nɔ ɔ nɛ. Nɛ e maa na hulɔ! Ke a tle Abraham si kɛ ba paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ, nɛ e ya nɔ nɛ e ha huɛ bɔmi gbagbanii hi e kɛ Mawu a kpɛti ɔ, hyɛ bɔ nɛ e bua maa jɔ ha. Ke e ba ná le kaa nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ e pee ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ he ɔ ye bua Mawu sɔmɔli jeha akpehi abɔ ɔ, e bua maa jɔ! Ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ, e maa na kaa afɔle nɛ e sã ngɛ Moria Yoku ɔ nɔ ɔ daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko. (Hebri Bi 11:19) Benɛ e ngɛ e he dlae konɛ e kɛ e bi ɔ nɛ sã afɔle ɔ, e tsui ye lɛ wawɛɛ. E ma ba le kaa lɔ ɔ ye bua anɔkualetsɛmɛ ayɔhi abɔ nɛ a na bɔ nɛ e ye Yehowa ha benɛ e ngɔ e Bi Yesu Kristo kɛ ha adesahi kaa kpɔmi nɔ́ ɔ. (Yohane 3:16) Abraham nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ye bua wɔ tsuo nɛ wa bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he wawɛɛ. Lɔ ɔ ji suɔmi nɛ pe kulaa nɛ Yehowa je kpo kɛ ha wɔ!\\n17. Mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee, nɛ mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n17 E ba kaa wa ti nɔ fɛɛ nɔ maa fia e pɛɛ si kaa e maa kase Abraham hemi kɛ yemi ɔ. Wɔ hu wa hia nile kɛ níhi a si kpami kaa lɛ. Ke wa yaa nɔ nɛ wa kaseɔ Yehowa he ní nɛ wa buɔ lɛ tue ɔ, wa maa na bɔ nɛ e ma plɛ kɛ jɔɔ wɔ nɛ e maa bu wa he ha. (Kane Hebri Bi 6:10-12.) Nyɛ ha waa kɛ Yehowa nɛ pee wa Huɛ kɛ ya neneene! Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi ɔ, wa ma susu anɔkualetsɛmɛ etɛ nɛ a kɛ Mawu bɔ huɛ gbagbanii ɔ a nɔ hyɛmi níhi nɛ a pee ɔ he.\\n^ (kuku 3) Jinɛ biɛ nɛ a wo Abraham kɛ Sara ji Abram kɛ Sarai. Se ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, waa kɛ biɛ nɛ Yehowa wo mɛ nɛ ji Abraham kɛ Sara ma tsu ní.\\nLoko waa kɛ Mawu maa pee huɛ ɔ, ja wa le lɛ saminya. Ke wa yaa nɔ nɛ wa kaseɔ e he ní ɔ, wa maa suɔ lɛ wawɛɛ, nɛ wa maa bu lɛ. Enɛ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ e mi nɛ waa bu lɛ tue. Ke wa yaa nɔ nɛ wa haa nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi waa a, waa kɛ lɛ ma nyɛ maa bɔ huɛ daa","num_words":3420,"character_repetition_ratio":0.073,"word_repetition_ratio":0.03,"special_characters_ratio":0.306,"stopwords_ratio":0.498,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Suɔ Yehowa, O Mawu ɔ’—Mat 22:37 | Kase\\n‘Suɔ Yehowa, o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa tsuo, kɛ o juɛmi tsuo.’—MAT. 22:37.\\nKe a ke waa suɔ Mawu ɔ, mɛni e tsɔɔ?\\nMɛni he je nɛ e sa nɛ waa suɔ Yehowa?\\nMɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa Mawu?\\n1. Mɛni he je nɛ suɔmi nɛ ngɛ Mawu kɛ e Bi ɔ a kpɛti ɔ mi wa wawɛɛ ɔ?\\nYESU KRISTO de ke: “I suɔ Tsɛ ɔ.” (Yoh. 14:31) E de hu ke: “Tsɛ ɔ suɔ Bi ɔ saminya.” (Yoh. 5:20) E sɛ nɛ enɛ ɔ nɛ pee wɔ nyakpɛ, ejakaa loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, e tsu ní ngɛ Mawu kasa nya jehahi fuu kaa “ga ní tsulɔ kpanaa.” (Abɛ 8:30) Ngɛ jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Yesu kase e Tsɛ ɔ suhi fuu, nɛ suɔmi nɛ ngɛ e kɛ e Tsɛ ɔ a kpɛti ɔ mi wa wawɛɛ nitsɛ.\\n2. (a) Ke o suɔ nɔ ko ɔ, mɛni o peeɔ? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\n2 Ke o suɔ nɔ ko ɔ, o bua jɔɔ jamɛatsɛ ɔ he. David la ke: ‘Yehowa, i suɔ mo! Mo ji ye yi baalɔ.’ (La 18:1) E sa nɛ waa suɔ Mawu, ejakaa e suɔ wɔ. Ke wa peeɔ tue bumi kɛ haa Yehowa a, lɛ hu e maa suɔ wɔ. (Kane 5 Mose 7:12, 13.) Se akɛnɛ wa nɛ Mawu kɛ wa hɛngmɛ ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa be nyɛe maa suɔ lɛ lo? Ke a ke waa suɔ Yehowa a, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Mɛni he je nɛ e sa kaa waa suɔ lɛ? Nɛ mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Mawu?\\nNƆ́ HE JE NƐ WA MA NYƐ MAA SUƆ MAWU\\n3, 4. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná suɔmi kɛ ha Yehowa?\\n3 “Mawu ɔ, Mumi ji lɛ,” enɛ ɔ he ɔ, wa be nyɛe maa na lɛ kɛ wa hɛngmɛ. (Yoh. 4:24) Se wa ma nyɛ maa suɔ Yehowa. Ngmami ɔ woɔ wɔ he wami kaa wa je suɔmi kpo kɛ ha lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mose de Israel bi ɔmɛ ke: ‘Nyɛɛ suɔ Yehowa, nyɛ Mawu ɔ kɛ nyɛ tsui tsuo, kɛ nyɛ klaa tsuo, kɛ nyɛ he wami tsuo.’—5 Mose 6:5.\\n4 Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha Mawu ɔ? Ejakaa e bɔ wɔ kaa wa ja lɛ, nɛ wa ma nyɛ ma je suɔmi kpo kɛ ha lɛ hulɔ. Ke wa le Yehowa saminya a, lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi maa wa, nɛ wa ma ná bua jɔmi. Yesu de ke: “A gbaa nihi nɛ le kaa mumi mi ohiatsɛmɛ ji mɛ, ejakaa a nɔ́ ji hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nɛ.” (Mat. 5:3) Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke A. C. Morrison ɔ ngma ngɛ e womi nɛ ji Man Does Not Stand Alone ɔ mi ke: “E ngɛ nyakpɛ kaa be tsuaa be ɔ, adesahi hlaa Mawu se blɔ, nɛ a suɔ nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi.” Kaa bɔ nɛ A. C. Morrison tsɔɔ ɔ, nihi fuu hu nu sisi kaa a bɔ adesahi konɛ a kase Mawu he ní.\\n5. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa wa ma nyɛ maa na Mawu ha kɛɛ?\\n5 Anɛ ke wa hla Mawu se blɔ ɔ, wa ma nyɛ maa na lɛ lo? Ee, wa ma nyɛ maa na lɛ. E suɔ nɛ waa na lɛ. Bɔfo Paulo tsɔɔ enɛ ɔ heii benɛ e tu munyu kɛ tsɔɔ ni komɛ ngɛ Atene ɔ. Atene bi fuu susu kaa e sa nɛ a ya Atena yo mawu ɔ sɔlemi we ɔ konɛ a ya ja lɛ ngɛ lejɛ ɔ. Se Paulo tsɔɔ mɛ kaa ‘Mawu, nɔ nɛ bɔ je ɔ, kɛ e mi níhi tsuo ɔ hí sɔlemi tsu nɛ a kɛ nine pee mi.’ Paulo tsɔɔ hu kaa “sisije ɔ, nɔmlɔ kake Mawu bɔ, nɛ kikɛmɛ a nɔ kake nɛ ɔ mi je ɔ mi nimli adesahi tsuo je. Lɛ nitsɛ lɛ e ha nɛ a gbɛ fĩa je ɔ mi he tsuaa he. Be, kɛ he nɛ ní ɔmɛ maa hi, kɛ a huzu nya a, lɛ nitsɛ lɛ e to pɛpɛɛpɛ loko e bɔ je ɔ. E pee jã, konɛ a hla lɛ Mawu ɔ, kaa alini ke a kpa kɛ ya kɛ ba a, a maa na lɛ lo. Pohu, niinɛ ɔ, Mawu kɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ kpɛti kɛ we kulaa.” (Níts. 17:24-27) Niinɛ, ke nihi hla Mawu se blɔ ɔ, a ma nyɛ maa na lɛ. Yehowa Odasefohi nɛ a he hiɛ pe ayɔ kpaago kɛ fã pee jã nɛ ‘a na lɛ.’ A ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha lɛ.\\nNƆ́ NƐ SUƆMI NƐ WA MAA SUƆ MAWU Ɔ TSƆƆ\\n6. Mɛni mlaa Yesu tsɔɔ kaa lɔ ɔ ji “kekleekle mlaa, kɛ mlaa nɛ kle pe kulaa” a?\\n6 E sa nɛ suɔmi nɛ wa ma ná kɛ ha Yehowa a nɛ je wa tsui mi. Yesu pee enɛ ɔ heii benɛ Farisi no ko bi lɛ ke: “Tsɔɔlɔ, mlaa a te nɔ́ nɛ pe kulaa nɛɛ?” Yesu he nɔ ke: “‘Suɔ Nyɔmtsɛ, o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa tsuo, kɛ o juɛmi tsuo.’ Enɛ ɔ ji kekleekle mlaa, kɛ mlaa nɛ kle pe kulaa.”—Mat. 22:34-38.\\n7. (a) Ke a ke waa suɔ Mawu kɛ wa “tsui tsuo” ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? (b) Ke a ke waa suɔ Mawu kɛ wa “klaa tsuo” ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? (d) Ke a ke waa suɔ Mawu kɛ wa “juɛmi tsuo” ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\n7 Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa suɔ Mawu kɛ wa “tsui tsuo.” Mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Lɔ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa suɔ Yehowa pe ní kpahi tsuo nɛ wa bua jɔ he. Yesu de hu ke e sa nɛ waa suɔ Yehowa kɛ wa “klaa tsuo.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa kɛ wa nɔmlɔ tso mluku ɔ tsuo nɛ suɔ lɛ. E de hu kaa e sa nɛ waa suɔ Mawu kɛ wa “juɛmi tsuo.” Lɔ ɔ tsɔɔ kaa níhi nɛ wa susuɔ, kɛ bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha a nɛ tsɔɔ kaa wa suɔ lɛ. Ngɛ e kpiti pomi mi ɔ, e sa nɛ waa kɛ wa yi kɛ wa nane tsuo nɛ suɔ Yehowa.\\n8. Ke wa suɔ Mawu saminya a, mɛni lɔ ɔ ma ha nɛ waa pee?\\n8 Ke wa suɔ Mawu kɛ wa tsui tsuo, wa klaa tsuo, kɛ wa juɛmi tsuo ɔ, wa maa kase e Munyu ɔ kɛ hɛdɔ, wa maa je wa tsui mi kɛ pee e suɔmi nya ní, nɛ waa kɛ kã maa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. (Mat. 24:14; Rom. 12:1, 2) Ke wa suɔ Yehowa nitsɛnitsɛ ɔ, wa maa hɛ wɔ kɛ su e he. (Yak. 4:8) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ e sa kaa waa suɔ Mawu. Nyɛ ha nɛ wa susu ekomɛ a he nɛ waa hyɛ.\\nNƆ́ HE JE NƐ E SA KAA WAA SUƆ YEHOWA\\n9. Mɛni he je nɛ o suɔ Yehowa nɛ ji wa Bɔlɔ kɛ wa Nɔ́ Halɔ ɔ?\\n9 Yehowa ji wa Bɔlɔ kɛ wa Nɔ́ Halɔ. Paulo de ke: “Mawu lɛ haa wa hii je mi, nɛ e haa wa yaa nɛ wa baa kaa adesahi.” (Níts. 17:28) Yehowa dla zugba a saminyayoo kɛ ha wɔ konɛ waa hi nɔ. (La 115:16) E haa wɔ niye ní kɛ ní kpahi nɛ wa hia konɛ wa nyɛ nɛ waa hi je mi. Enɛ ɔ he ɔ, Paulo de Listra bi nɛ a jaa wɔ ɔ ke, ‘Mawu hɛ kalɔ ɔ peeɔ kpakpa nɛ e kɛ tsɔɔ kaa lɛ ji Mawu niinɛ; e haa hiɔmi nɛɛ kɛ jee hiɔwe kɛ haa nyɛ, nɛ nyɛ kpaa ní babauu ngɛ be nɛ sa mi. E haa nyɛ niye ní, nɛ nyɛ bua jɔɔ saminya.’ (Níts. 14:15-17) Anɛ e sɛ nɛ enɛ ɔ nɛ ha nɛ wa ná suɔmi kɛ ha wa Bɔlɔ Ngua a, kɛ wa Nɔ́ Halɔ nɛ ngɛ suɔmi ɔ lo?—Fiɛlɔ 12:1.\\n10. Mɛni e sa kaa kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ ha nɛ waa pee?\\n10 Mawu ma je yayami kɛ gbenɔ nɛ wa ná kɛ je Adam ngɔ ɔ kɛ je. (Rom. 5:12) Niinɛ, “suɔmi kpetekpleenyɛ nɛ Mawu je kpo ji nɛ ɔ nɛ, kaa be nɛ wa ji yayami peeli ɔ, jamɛ a be ɔ Kristo ba gbo ngɛ wa he.” (Rom. 5:8) E sa nɛ wa ná suɔmi nɛ mi kuɔ nitsɛnitsɛ kɛ ha Yehowa ngɛ e Bi ɔ nɛ ba gbo ngɛ wa he ɔ he je. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa pee yayami nɛ wa pia wa he kɛ je wa tsui mi, nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ kpɔmi afɔle sami ɔ mi ɔ, Mawu maa ngɔ wa yayami ɔ kɛ pa wɔ.—Yoh. 3:16.\\n11, 12. Mɛni hɛ kɛ nɔ fɔmihi Yehowa ha nɛ wa ná?\\n11 Yehowa ha nɛ wa ná “hɛ kɛ nɔ fɔmi” kaa wa maa hi si kɛ ya neneene. (Rom. 15:13) Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ Mawu ha nɛ wa ná a yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ daa kahi a nya. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a maa ‘ye anɔkuale kɛ ya si gbenɔ mi ɔ, ma ná wami kaa kunimi nɛ a ye ɔ he jlasi.’ (Kpoj. 2:10) Anɔkualetsɛmɛ kpahi hu nɛ piɛ ɔ ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ Paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ. (Luka 23:43) Ke wa hyɛ jɔɔmihi nɛ wa ma ná hwɔɔ se ɔ, kɛ e peeɔ wɔ kɛɛ? Anɛ lɔ ɔ ha we nɛ wa bua nɛ jɔ, nɛ wa tue mi hu nɛ jɔ wɔ, konɛ wa ná suɔmi kɛ ha Mawu nɔ nɛ haa wɔ “nike ní kpakpa, kɛ níhi nɛ hi kɛ pi si” ɔ lo?—Yak. 1:17.\\n12 Mawu ha nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a ma tle gbogboehi a si. (Níts. 24:15) E ngɛ mi kaa ke wa suɔlɔ ko gbo ɔ, e dɔɔ wɔ wawɛɛ mohu lɛɛ, se akɛnɛ wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa a ma tle gbogboehi a si he je ɔ, ‘wa yi kɔmɔ kaa nihi nɛ be hɛ kɛ nɔ fɔmi.’ (1 Tes. 4:13) Suɔmi nɛ Yehowa Mawu ngɛ kɛ ha wɔ he je ɔ, e suɔ wawɛɛ kaa e ma tle gbogboehi a si, titli ɔ, anɔkualetsɛmɛ kaa Hiob. (Hiob 14:15) Ke a tle wa suɔli nɛ a gbo ɔ si nɛ wa na mɛ ekohu ɔ, moo hyɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ nɛ wa ma ná! Suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa hiɔwe Tsɛ ɔ mi wa wawɛɛ nitsɛ, ejakaa e ha nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa e ma tle gbogboehi a si!\\n13. Mɛni tsɔɔ kaa Mawu susuɔ wa he?\\n13 Yehowa susuɔ wa he wawɛɛ. (Kane La 34:6, 18, 19; 1 Petro 5:6, 7.) Akɛnɛ wa le kaa wa Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ suɔ kaa e maa ye bua “to kuu ɔ,” aloo nihi nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ he je ɔ, wa yi gbeye. (La 79:13) Jehanɛ se hu ɔ, ke Mawu gu Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ tsu wa hiami níhi tsuo a he ní ha wɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa na suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha wɔ ɔ heii. Mawu hla Yesu Kristo kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ. Ke Matsɛ Yesu Kristo je basabasa peemi, nɔ́ nami, kɛ awi yemi ngɛ zugba a nɔ ɔ, adesahi nɛ a peeɔ tue bumi ɔ ma ná tue mi jɔmi, nɛ a tsui hu maa nɔ a mi fuaa. (La 72:7, 12-14, 16) Enɛ ɔ ji hɛ kɛ nɔ fɔmi kpakpa nɛ wa Mawu nɛ ngɛ suɔmi nɛ e susuɔ wa he ɔ ha nɛ wa ná. Anɛ e sɛ nɛ enɛ ɔ nɛ ha nɛ waa suɔ lɛ kɛ wa tsui tsuo, wa klaa tsuo, wa he wami tsuo, kɛ wa juɛmi tsuo lo?—Luka 10:27.\\n14. Mɛni he blɔ ngua Mawu ha wɔ?\\n14 Yehowa ha wɔ he blɔ ngua kaa waa pee e we Odasefohi. (Yes. 43:10-12) Wa suɔ Mawu, ejakaa e ha wɔ he blɔ konɛ wa fĩ e nɔ yemi ɔ se, nɛ wa ha nɛ nihi nɛ a ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi. Jehanɛ se hu ɔ, waa kɛ hemi kɛ yemi kɛ kã ma nyɛ maa tu munyu, ejakaa sane kpakpa a nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ je anɔkuale Mawu ɔ ngɔ. Sane kpakpa nɛ ɔ ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi. Mawu si womihi baa mi be tsuaa be. (Kane Yoshua 21:45; 23:14.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa ke wa maa wo jɔɔmihi tsuo nɛ Yehowa maa jɔɔ wɔ, kɛ yi mi tomihi a he je nɛ e sa kaa waa suɔ lɛ ɔ a ta a, du ma bu wɔ. Se mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ lɛ?\\nNƆ́ NƐ WA MAA PEE KƐ TSƆƆ KAA WA SUƆ MAWU\\n15. Mɛni blɔ nɔ Mawu Munyu ɔ nɛ wa maa kase nɛ waa kɛ ma tsu ní ɔ maa ye bua wɔ ngɛ?\\n15 Moo kase Mawu Munyu ɔ saminya nɛ o kɛ tsu ní ngɛ o si himi mi. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa, nɛ wa suɔ nɛ e munyu ɔ nɛ pee ‘la nɛ haa wa blɔ mi tɛ̃ɔ.’ (La 119:105) Ke waa kɛ haomi ko ngɛ kpee ɔ, munyuhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma nyɛ maa wo wa bua. “Ke nɔ ko pia e he, nɛ e tsake e tsui ɔ, o kua we lɛ.” ‘Yehowa, o suɔmi nɛ be nyagbe ɔ wo ye nɔ. Ke yi mi susumi tsɔ ha nɛ i pee basaa kikɛ nɛ ɔ, mo lɛ o haa mi bua jɔmi, nɛ ye nɔ gbagba tee ekohu.’ (La 51:17; 94:18, 19) Yehowa mi mi sãa lɛ ngɛ nihi nɛ a ngɛ nɔ́ nae ɔ a he, nɛ jã kɛ̃ nɛ Yesu hu mi mi sãa lɛ ngɛ nihi a he. (Yes. 49:13; Mat. 15:32) Ke wa kase Baiblo ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ́ waa na kaa Yehowa susuɔ wa he wawɛɛ nitsɛ. Enɛ ɔ haa nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi waa.\\n16. Mɛni he je nɛ ke wa sɔleɔ daa a, suɔmi nɛ wa ngɛ ha Mawu ɔ mi maa wa a?\\n16 Moo sɔle kɛ ha Mawu daa. Sɔlemi haa nɛ wa hɛɛ wɔ kɛ suu Mawu nɛ “buɔ kue fami tue” ɔ he. (La 65:2) Ke wa na kaa Mawu ha wa sɔlemi ko heto ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi waa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, wa ma yɔse kaa e ha we nɛ a ka wɔ pe bɔ nɛ wa ma nyɛ. (1 Kor. 10:13) Ke wa pee yeyeeye ngɛ nɔ́ ko he nɛ wa je wa tsui mi nɛ wa sɔle kɛ ha Yehowa a, wa ma nyɛ maa na kaa “Mawu he jɔmi” ɔ maa bu wa tsui he. (Filip. 4:6, 7) Be komɛ ngɛ nɛ eko ɔ, wa sɔleɔ ngɛ wa yi mi kaa bɔ nɛ Nehemia pee ɔ, nɛ pee se ɔ, wa naa kaa Yehowa ha wa sɔlemi ɔ heto. (Neh. 2:1-6) Ke wa “sɔleɔ daa” nɛ wa naa kaa Yehowa haa wa sɔlemi ɔmɛ a heto ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi kuɔɔ. Lɔ ɔ haa nɛ ke waa kɛ ka ko kpe ɔ, wa náa nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa da nya.—Rom. 12:12.\\n17. Ke wa suɔ Mawu ɔ, kɛ wa maa bu kpehi a yami ha kɛɛ?\\n17 Moo ya asafo mi kpehi, kpe wawi, kɛ kpe nguahi daa. (Heb. 10:24, 25) Israel bi ɔmɛ kpeɔ nɛ a buɔ Yehowa tue nɛ a kaseɔ e he ní konɛ a ná bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ, nɛ a ye e Mlaa a nɔ. (5 Mose 31:12) Ke wa suɔ Mawu nitsɛnitsɛ ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa pee e suɔmi nya ní. (Kane 1 Yohane 5:3.) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa kɛ kpehi a yami nɛ fiɛ kulaa. E sɛ nɛ nɔ́ ko nɛ ba suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a si kɔkɔɔkɔ.—Kpoj. 2:4.\\n18. Ke wa suɔ Mawu ɔ, mɛni lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa pee ngɛ sane kpakpa a he?\\n18 O kɛ kã nɛ tu “anɔkuale ɔ” he munyu kɛ tsɔɔ nihi. (Gal. 2:5) Ke wa suɔ Mawu ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa maa fiɛɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ he sane kɛ tsɔɔ nihi. Ngɛ Harmagedon ta a mi ɔ, Mawu Bi ɔ “ma fã anɔkuale” ɔ he. (La 45:4; Kpoj. 16:14, 16) Ke wa ye bua nihi nɛ a le kaa Mawu ngɛ suɔmi, nɛ a le hu kaa e wo si kaa e kɛ je ehe ko maa ba a, wa náa bua jɔmi wawɛɛ!—Mat. 28:19, 20.\\n19. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa bua nɛ jɔ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ Yehowa kɛ ha wɔ konɛ a hyɛ wa nɔ ɔ a he ɔ?\\n19 O bua nɛ jɔ kaa Mawu ha wɔ asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a hyɛ wa nɔ. (Níts. 20:28) Yehowa suɔ nɛ e hi ha wɔ, enɛ ɔ he ɔ, e ha wɔ asafo mi nikɔtɔmahi. Asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ kaa “wesa he ngɛ kɔɔhiɔ kɛ ahumi nya, kaa pa nɛ ywia nga ngɛ zugba kpataa nɔ, aloo kaa zugba kplanaa nɔ tɛ sa sisi hɔ̃.” (Yes. 32:1, 2) Ke kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko ngɛ fiae aloo hiɔmi ngɛ nɛe ɔ, wa suɔ nɛ wa hla wesa he! Ke pu ngɛ wɔ sãe wawɛɛ nɛ wa na hɔ̃ ko mi ya da a, wa he mi jɔɔ wɔ fuaa. Enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ yeɔ bua wɔ ngɛ Mawu jami mi konɛ wa tsui nɛ nɔ wa mi. Ke wa peeɔ tue bumi kɛ haa asafo mi nikɔtɔma amɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa bua jɔ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ Mawu kɛ ha wɔ kaa “nike níhi” ɔ he. Lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa wa suɔ Mawu kɛ Kristo nɛ ji asafo ɔ Yi ɔ.—Efe. 4:8; 5:23; Heb. 13:17.\\nYehowa ha wɔ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a susuɔ wa he wawɛɛ (Hyɛ kuku 19)\\nHA SUƆMI NƐ O NGƐ HA MAWU Ɔ MI NƐ WA DAA\\n20. Ke o suɔ Mawu ɔ, mɛni blɔ nɔ o maa gu nɛ o kɛ Yakobo 1:22-25 ɔ ma tsu ní?\\n20 Ke huɛ bɔmi kpakpa ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ, o maa ‘ye munyu ɔ nɔ, se pi kaa o maa bu tue kɛkɛ.’ (Kane Yakobo 1:22-25.) Ke nɔ ko ‘yeɔ munyu ɔ nɔ’ ɔ, jamɛatsɛ ɔ ngɛ hemi kɛ yemi. Enɛ ɔ haa nɛ e kɛ kã fiɛɛɔ nɛ e yaa Kristofohi a kpehi daa. Ke o suɔ Yehowa wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o maa ye e ‘mlaa nɛ hi kɛ pi si’ ɔ nɔ. Lɔ ɔ ma bi nɛ o pee níhi tsuo nɛ e ngɛ hlae ngɛ o dɛ ɔ.—La 19:7-11.\\n21. A kɛ sɔlemihi nɛ wa jeɔ wa tsui mi sɔleɔ ɔ ma nyɛ maa to mɛni he?\\n21 Ke o suɔ Yehowa Mawu ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o maa je o tsui mi nɛ o maa sɔle ha lɛ be tsuaa be. Ngɛ blema Israel ɔ, osɔfo ɔmɛ sãa tsopa kɛ e he via kɛ haa Yehowa daa ligbi. La polɔ David hu ngɔ sɔlemi nɛ e sɔleɔ ɔ kɛ to tsopa kɛ e he via sami he. E la ke: “Ha nɛ ye kue fami ɔ nɛ je via kaa tsopa kɛ e he via ngɛ o hɛ mi; nɛ ye nine nɛ i wo nɔ kɛ ya hiɔwe ɔ, e pee kaa bɔ nɛ i ngɛ sãe gbɔkuɛ nya si ha mo.” (La 141:2; 2 Mose 30:7, 8) Mo ha nɛ he si bami mi nɛ o jeɔ kɛ sɔleɔ ha Mawu, o tsui mi nɛ o jeɔ kɛ kpaa lɛ pɛɛ, kɛ o tsui mi nɛ o jeɔ kɛ naa lɛ si nɛ o jeɔ e yi ɔ, nɛ pee kaa tsopa kɛ e he via. Tsopa kɛ e he via a daa si kɛ ha sɔlemi nɛ Yehowa kplɛɛ nɔ.—Kpoj. 5:8.\\n22. Mɛni suɔmi he ní wa maa kase ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n22 Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa suɔ Mawu kɛ wa nyɛmi nɔmlɔ. (Mat. 22:37-39) Ke wa suɔ Yehowa kɛ e sisi tomi mlaa amɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa je suɔmi kpo kɛ ha nihi. Wa maa kase jamɛ a suɔmi ɔ he ní ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.","num_words":3391,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.007,"special_characters_ratio":0.328,"stopwords_ratio":0.509,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mawu Le Lɛ Nitsɛ E Nihi | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mexico Mumuihi A Gbi Moore Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\n“Se nɔmlɔ nɛ suɔ Mawu ɔ, Mawu le lɛ.”—1 KOR. 8:3.\\nMɛni ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa yi mi tomi ɔ maa ba mi?\\nMɛni blɔ enyɔ a nɔ lɛ wa ma nyɛ maa tu Yehowa mlaahi kɛ e sisi tomi mlaahi a he munyu kpiti ngɛ?\\nMɛni blɔ nɔ 2 Timoteo 2:19 ɔ haa nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi wa ngɛ?\\n1. Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Mawu we bi komɛ ye Mawu he fɛu ha. (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nLIGBI ko mɔtu ɔ, Osɔfo Nɔkɔtɔma Aaron ya da si ngɛ Yehowa kpe he bo tsu ɔ sinya a nya. E pee klaalo kaa e maa sã tsopa kɛ e he via kɛ ha Yehowa. Kora kɛ nyumuhi 250, nɛ mɛ hu a ma tsopa kɛ e he via sami kɛ ha Yehowa a daa si ngɛ Aaron kasa nya. (4 Mose 16:16-18) Ke o na mɛ ɔ, e maa pee mo kaa mɛ tsuo a yeɔ Yehowa anɔkuale. Se pi jã nɛ e ji. Kora kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ woɔ a he nɔ, nɛ a ji atua tsɔli, nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ mi. A ngɛ hlae ma kpɔ osɔfo yemi blɔ nya a ngɛ Aaron dɛ. (4 Mose 16:1-11) A bu kaa Mawu maa kplɛɛ jami nɛ a jaa lɛ ɔ nɔ. Yehowa le adesa tsui mi, enɛ ɔ he ɔ, e na kaa Kora kɛ e we bi ɔmɛ ngɛ e he fɛu yee.—Yer. 17:10.\\n2. Mɛni Mose de to, nɛ anɛ e munyu ɔ ba mi lo?\\n2 Ligbi nɛ e nɔ jena a maa sã tsopa kɛ e he via a kɛ ha Yehowa a, Mose de ke: ‘Hwɔɔ mɔtu ɔ, Yehowa nitsɛ maa tsɔɔ wɔ nɔmlɔ nɛ ji e nɔ.’ (4 Mose 16:5) Mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ tsɔɔ kaa e le nihi nɛ a jaa lɛ nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale, kɛ osatotsɛmɛ nɛ a bua peeɔ a ní kaa a jaa lɛ ɔ? Yehowa ha nɛ ‘la je hiɔwe ba sã nimli 250 ɔmɛ.’ (4 Mose 16:35; 26:10) Se e baa Aaron yi. Jã nɛ Yehowa pee ɔ tsɔɔ kaa e kplɛɛ jami nɛ Aaron jaa lɛ ɔ nɔ, nɛ e suɔ kaa Aaron nɛ ye osɔfo ha lɛ.—Kane 1 Korinto Bi 8:3.\\n3. (a) Mɛni ya nɔ ngɛ bɔfo Paulo be ɔ mi? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa pee atua tsɔli nɛ a hi si ngɛ Mose be ɔ mi ɔ mi?\\n3 Maa pee jeha 1,500 se ɔ, sane ko kaa jã te si ngɛ bɔfo Paulo be ɔ mi. Ni komɛ nɛ a tsɛɛ a he ke Kristo we bi kplɛɛ lakpa tsɔɔmihi a nɔ, se kɛ̃ ɔ, a ngɛ asafo ɔ mi. Ke nɔ ko na hemi kɛ yemi kuali nɛ ɔmɛ ɔ, e ma susu kaa slɔɔto ko be a kɛ ni kpahi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a kpɛti. Se e biɔ nɛ anɔkuale Kristofohi nɛ a hyɛ a he nɛ hi ngɛ hemi kɛ yemi kuali nɛ ɔmɛ a he. Nimli nɛ ɔmɛ bɔni ni komɛ a ‘hemi kɛ yemi hɛ mi kpatami.’ (2 Tim. 2:16-18) Yehowa na nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ. Paulo hu le nɔ́ nɛ Mawu pee Kora kɛ atua tsɔli nɛ a piɛɛ e he ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu ngmami ko he nɛ waa hyɛ, konɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi.\\n‘IMI JI YEHOWA A NƐ; I TSAKEE WE’\\n4. Mɛni nɔ mi mami Paulo ngɛ, nɛ mɛni e de Timoteo?\\n4 Paulo ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa ma nyɛ maa na nihi nɛ a bua peeɔ a ní kaa a ngɛ lɛ jae ɔ, kɛ nihi hu nɛ a peeɔ tue bumi kɛ haa lɛ ɔ. Sɛ womi nɛ Paulo ngma ya ha Timoteo ɔ ha nɛ wa na kaa e ngɛ nɔ mi mami nitsɛnitsɛ. E tsɔɔ kaa hemi kɛ yemi kuali ngɛ nihi puɛe ngɛ asafo ɔ mi momo. Lɔ ɔ se ɔ, e ngma ke: “Se tsu sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi ɔ he wa, nɛ e be mimiɛe. Munyu nɛ a kɛ sɔu tɛ ɔ nya ji, ‘Nyɔmtsɛ ɔ le lɛ nitsɛ e nihi.’ Ekpa hu deɔ ke, ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi.’”—2 Tim. 2:18, 19.\\n5, 6. Mɛni sa kadimi ngɛ munyu nɛ ji, “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ he? Mɛni enɛ ɔ ha nɛ Timoteo pee?\\n5 Mɛni sa kadimi ngɛ sɛ womi nɛ Paulo ngma a mi? Ngɛ Baiblo ɔ mi tsuo ɔ, Paulo sɛ womi ɔ mi pɛ nɛ a tu “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” ɔ he munyu ngɛ. Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji ‘sisi tomi tɛ’ ɔ tsu ní kɛ kale Yerusalem ma a kaa ma ngua kɛ ha blema Israel ma a. (La 87:1, 2) A tu ní tsumi nɛ Yesu tsuɔ ngɛ Yehowa yi mi tomi ɔ mi ɔ hu he munyu kaa e ji sisi tomi tɛ. (1 Kor. 3:11; 1 Pet. 2:6) Mɛni Paulo ngɛ tsɔɔe benɛ e wo “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” ɔ ta ngɛ e sɛ womi ɔ mi ɔ?\\n6 Paulo tsɛ munyu nɛ ngɛ 4 Mose 16:5 nɛ kɔɔ munyu nɛ Mose tu Kora kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ se. Lɔ ɔ se ɔ, e tu “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” ɔ hu he munyu. E ngɛ heii kaa Paulo ngɛ níhi nɛ ya nɔ ngɛ Mose be ɔ mi ɔ he munyu tue konɛ e kɛ wo Timoteo he wami, nɛ e kɛ kai lɛ hu kaa Yehowa yɔseɔ atua tsɔli, nɛ e gblaa a tue. Hemi kɛ yemi kuali miɔ nɛ ma puɛ Yehowa yi mi tomi ngɛ asafo ɔ mi kaa bɔ nɛ Koramɛ hu pee jeha lafahi nɛ be ɔ. Paulo tsɔɔ we “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” ɔ mi fitsofitso. Se kɛ̃ ɔ, nɔ́ nɛ Paulo de ɔ, ha nɛ Timoteo ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Yehowa mi.\\n7. Mɛni he je nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye dami sane, nɛ e maa ye anɔkuale daa a?\\n7 Yehowa sisi tomi mlaahi tsakee we gblegbleegble. Baiblo ɔ de ngɛ La 33:11 ɔ ke: ‘Se Yehowa yi mi tomi ɔmɛ ngɛ daa; e susumi ɔmɛ ngɛ kɛ yaa neneene.’ Ngmami kpahi hu tu Yehowa nɔ yemi ɔ, e suɔmi nɛ ngɛ daa, e dami sane yemi, kɛ e we anɔkuale yemi nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ hu he munyu. (2 Mose 15:18; La 106:1; 111:3; 117:2) Malaki 3:6 de ke: ‘Imi ji Yehowa a nɛ; i tsakee we.’ Jã kɛ̃ nɛ Yakobo 1:17 ɔ hu tsɔɔ kaa Yehowa “tsakee we gblegbleegble.”\\n“MUNYU” NƐ HAA HEMI KƐ YEMI NƐ WA NGƐ NGƐ YEHOWA MI Ɔ MI WAA\\n8, 9. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ a ngma ngɛ “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ mi?\\n8 Munyu nɛ Paulo kɛ tsu ní ngɛ 2 Timoteo 2:19 ɔ tsɔɔ sisi tomi tɛ nɛ a ngma ní ngɛ nɔ. Blema a, ke a fia sisi tomi tɛ ko ɔ, a pɔɔ nɔtsɛ ɔ aloo nɔ nɛ fia jamɛ a sisi tomi tɛ ɔ biɛ ngmami ngɛ nɔ. Paulo ji kekleekle Baiblo ngmalɔ nɛ ngɔ sisi tomi tɛ nɛ a ngma biɛ kɛ fɔ nɔ ɔ kɛ pee nɔ́ hetomi nɔ́. * Munyu enyɔ lɛ a ngma ngɛ “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” ɔ nɔ. Kekleekle ɔ, ‘Yehowa le lɛ nitsɛ e nihi.’ Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, “Nɔ tsuaa nɔ nɛ deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ ɔ, é kpa yayami peemi.” Enɛ ɔ kaiɔ wɔ munyu nɛ a ngma ngɛ 4 Mose 16:5.—Kane.\\n9 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ a ngma ngɛ “sisi tomi tɛ nɛ Mawu ngɔ kɛ ma si ha hemi kɛ yemi” nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ mi? Yehowa we bi ma nyɛ maa tu Yehowa mlaahi kɛ e sisi tomi mlaahi a he munyu kpiti ngɛ blɔ enyɔ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɔ: (1) Yehowa suɔ nihi nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale, nɛ (2) Yehowa sume nɔ́ yaya. Kɛ munyu nɛ ɔ kɔɔ hemi kɛ yemi kuami nɛ yaa nɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ he ha kɛɛ?\\n10. Ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ, mɛni blɔ nɔ hemi kɛ yemi kuali a ní peepee sa anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a he ngɛ?\\n10 Hemi kɛ yemi kuali a ní peepee hao Timoteo kɛ anɔkualetsɛmɛ kpahi. Eko ɔ, ni komɛ be sisi nue kaa a ngmɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ blɔ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi. Eko ɔ, e pee anɔkualetsɛmɛ komɛ hu kaa Yehowa yɔse we anɔkuale nɛ a yeɔ lɛ ɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ e yɔse we hemi kɛ yemi kuali nɛ a bua peeɔ a ní kaa a jaa lɛ ɔ hulɔ.—Níts. 20:29, 30.\\nHemi kɛ yemi kuali a ní peepeehi ná we Timoteo nɔ he wami (Hyɛ kuku 10-12)\\n11, 12. Mɛni he je nɛ e ngɛ heii kaa Paulo sɛ womi ɔ wo Timoteo hemi kɛ yemi mi he wami ɔ?\\n11 Atsinyɛ jemi ko be he kaa Paulo sɛ womi ɔ wo Timoteo hemi kɛ yemi mi he wami. E kai Timoteo kaa Yehowa sɛ hlami nɛ e ha nɛ nihi le kaa Kora kɛ nihi nɛ piɛɛ e he ɔmɛ ji osatotsɛmɛ. Yehowa je a se nɛ e kpata a hɛ mi, se e bua jɔ Aaron he. Jã kɛ̃ nɛ ngɛ Paulo be ɔ mi hu ɔ, e ngɛ mi kaa osatotsɛmɛ ngɛ Kristo we bi ɔmɛ a kpɛti mohu lɛɛ, se Yehowa le lɛ nitsɛ e nihi.\\n12 Yehowa tsakee we, enɛ ɔ he ɔ, waa kɛ wa hɛ ma nyɛ maa fɔ e nɔ. E sume nɔ́ yaya, nɛ ngɛ be nɛ sa mi ɔ, e maa gbla yayami peeli nɛ a pia we a he ɔ a tue. Akɛnɛ Timoteo hu “deɔ ke Mawu nɔ́ ji lɛ” he je ɔ, Paulo kai lɛ kaa e sa nɛ lɛ Timoteo ɔ nitsɛ hu nɛ e yu e he ngɛ nihi nɛ a kua hemi kɛ yemi ɔ a he. *\\nYEHOWA JƆƆ NIHI NƐ A JEƆ A TSUI MI KƐ JAA LƐ Ɔ\\n13. Mɛni nɔ mi mami wa ma nyɛ ma ná?\\n13 Munyu nɛ Paulo ngma ya ha Timoteo ɔ ma nyɛ maa wo wɔ hu he wami. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Yehowa le kaa wa yeɔ lɛ anɔkuale. Se pi lemi kɛkɛ nɛ e le kaa wa yeɔ lɛ anɔkuale. Yehowa bua jɔ wa he hulɔ. Baiblo ɔ de ke: ‘Yehowa hɛngmɛ ngɛ je ɔ tsuo he; nihi nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ, e woɔ mɛ he wami.’ (2 Kron. 16:9) Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke waa kɛ “tsui nɛ mi tsɔ” sɔmɔ Yehowa a, wa sɔmɔmi ɔ be yaka pee.—1 Tim. 1:5; 1 Kor. 15:58.\\n14. Mɛni jami nɛ Yehowa sume?\\n14 E ji bua jɔmi hu kaa wa maa le kaa Yehowa sume osato peemi. Akɛnɛ e hɛngmɛ “ngɛ je ɔ tsuo he” he je ɔ, e ma nyɛ maa na nihi nɛ a yi lɛ “anɔkuale ɔ” hulɔ. Abɛ 3:32 ɔ de ke: ‘Yehowa sume nimli yayamihi.’ Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sume nihi nɛ a bua peeɔ a ní kaa a buɔ lɛ tue, pohu a pee we tue bumi ha lɛ ɔ. Eko ɔ, nihi kaa jã a ma nyɛ maa sisi adesahi, se pi Yehowa. Baiblo ɔ de ke: “Nɔ nɛ laa e yayamihi a nɔ ɔ, e yɛ nɔ.” Nɔ́ he je ji kaa Yehowa ngɛ he wami wawɛɛ, nɛ e ji Mawu nɛ suɔ nɔ́ nɛ da hulɔ.—Abɛ 28:13; kane 1 Timoteo 5:24; Hebri Bi 4:13.\\n15. Mɛni e sɛ kaa waa pee, nɛ mɛni he je?\\n15 Yehowa we bi babauu sɔmɔɔ lɛ kɛ a tsui tsuo. E yee kaa o maa na a kpɛti nɔ ko nɛ peeɔ osato. Se ke ni komɛ nyɛ pee osato ngɛ Mose kɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ba jã mwɔnɛ ɔ hulɔ. (2 Tim. 3:1, 5) Se anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ wa heɔ wa nyɛmimɛ yeɔ lo? Ohoo! Ke wa be nɔ́ ko nɛ wa maa da nɔ ɔ, e sɛ nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ wa nyɛmimɛ a he. (Kane Roma Bi 14:10-12; 1 Korinto Bi 13:7.) Ke wa yi mi peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ ngɛ wa nyɛmimɛ a he ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ ma puɛ.\\n16. (a) Mɛni e sa kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ pee konɛ e kɛ osato peemi ko nɛ ko ja Yehowa? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ daka nɛ e yi ji, “Nyɛɛ Ka Nyɛ He Nɛ Nyɛɛ Hyɛ” ɔ mi?\\n16 E sa nɛ Kristofo no tsuaa Kristofo no “nɛ hyɛ lɛ nitsɛ e ní peepee.” (Gal. 6:4) Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, eko ɔ, waa kɛ juɛmi nɛ dɛ maa hi Yehowa jae nɛ wa be lee. (Heb. 3:12, 13) Lɔ ɔ he ɔ, ke pee ɔ, e sa nɛ waa hyɛ juɛmi nɛ waa kɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ. Wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Anɛ suɔmi nɛ i ngɛ ha Yehowa kɛ lemi nɛ i le kaa lɛ ji je mluku ɔ matsɛ ɔ he je nɛ i jaa lɛ ɔ lo? Aloo jɔɔmi nɛ ma ná hwɔɔ se ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ he je nɛ i jaa lɛ ngɛ?’ (Kpoj. 4:11) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa ma nyɛ maa kpa wa mi konɛ waa kɛ osato peemi ko nɛ ko ja Yehowa.\\nKE WA YEƆ YEHOWA ANƆKUALE Ɔ, WA BUA MAA JƆ\\n17, 18. Mɛni he je nɛ e sa kaa wa ja Yehowa kɛ wa tsui tsuo ɔ?\\n17 Ke wa bɔ mɔde nɛ wa sɔmɔ Yehowa kɛ wa tsui tsuo ɔ, e maa jɔɔ wɔ babauu. La polɔ ɔ de ke: ‘A gbaa nɔ nɛ Yehowa nɛ yayami ko ngɛ e he; nɔ nɛ sisi we nɔ.’ (La 32:2) Niinɛ, nihi nɛ a pee we osato ɔ ngɛ bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ, nɛ a ma ná bua jɔmi nɛ pi si kɛ ya neneene hwɔɔ se.\\n18 Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa ma kpa nihi tsuo nɛ a peeɔ ní yayamihi, aloo a peeɔ osato ɔ a he bo, nɛ e ma ha nɛ a maa ‘na slɔɔto nɛ ngɛ nɔmlɔ nɛ sɔmɔɔ Mawu, kɛ nɔ nɛ sɔmɔ we Mawu ɔ a kpɛti.’ (Mal. 3:18) Se amlɔ nɛ ɔ po ɔ, wa bua jɔ kaa wa le kaa ‘Yehowa buu dali a he, nɛ ke a fa kue ha lɛ ɔ, e nuɔ.’—1 Pet. 3:12.\\n^ kk. 8 Paulo ngma e sɛ womi ɔ kɛ ya ha Timoteo jeha nyɔngmahi a se loko a ngma Kpojemi 21:14 ɔ. Se Kpojemi womi ɔ tu “sisi tomi tɛ” 12 nɛ a ngma bɔfo 12 ɔmɛ a biɛ ngɛ nɔ ɔ he munyu.\\n^ kk. 12 A tsɔɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ kase Yehowa ha konɛ waa yu wa he ngɛ nɔ́ yaya he ɔ, ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\n‘Nyɛɛ Ka Nyɛ He Nɛ Nyɛɛ Hyɛ’\\nKƐ WA ma plɛ kɛ kpa wa mi konɛ waa le níhi nɛ ngɛ wa tsui mi ha kɛɛ? Baiblo ɔ woɔ wɔ ga kaa: “Nyɛɛ ka nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɛ nyɛɛ hyɛ kaa nyɛ heɔ Kristo yeɔ niinɛ lo. Nyɛɛ hyɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɛ hi.” (2 Kor. 13:5) Be komɛ ɔ, e ma nyɛ ma bi nɛ waa hyɛ bɔ nɛ wa baa wa je mi haa a saminya, konɛ waa kɛ osato peemi nɛ ko ja Yehowa. Mo bi o he sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ:\\nKe i ngɛ nihi a yi jee ɔ, anɛ i peeɔ jã kɛ jeɔ ye tsui mi lo? Anɛ i ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha ye nyɛmimɛ lo?—La 12:2, 3; 1 Pet. 1:22.\\nAnɛ i peeɔ nihi nibwɔ nɛ i keɔ nihi ní kɛ jeɔ ye tsui mi lo?—Mat. 6:2-4.\\nKe i kɛ ye weku mi bimɛ ɔmɛ wa ngɛ we mi aloo nihi a kpɛti ɔ, anɛ i kɛ mɛ hiɔ si ngɛ suɔmi mi lo?—Kol. 3:18-21.\\nAnɛ bɔ nɛ i baa ye je mi ha a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ́ i kɛ kã fiɛɛɔ kɛ tsɔɔ nihi ɔ kɔ lo?—Rom. 2:21-23.\\nKe wa na kaa e biɔ nɛ waa pee tsakemi ngɛ wa je mi bami mi ɔ, e sa nɛ waa pee jã mla konɛ wa je mi bami ɔ nɛ ko ba puɛ kulaa. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa pee kaa bɔfo Paulo. Wa ma nyɛ maa da Mawu hɛ mi, nɛ wa ma de ke, “wa bɛ nyɛ ngɔ kɛ nya mi ngɔngɔɛ munyuhi; jehanɛ hu, wa ba sisi we nyɛ nɛ wa kɛ ná nyɛ he se.”—1 Tes. 2:5.","num_words":3006,"character_repetition_ratio":0.069,"word_repetition_ratio":0.044,"special_characters_ratio":0.297,"stopwords_ratio":0.447,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kɛ́ Wɔgboi Lɛ, Mɛɛ Shihilɛ Mli Wɔyajeɔ? Ani Mɛi Ni Egboi Lɛ Yahiɔ He Ko?\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Aja Akha Albania Altai Alur Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Angola Mumuii Awiemɔ Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Assamese Ateso Attié Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Biak Bicol Bislama Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Boulou Bété Cambodia Catalan Cebuano Changana (Mozambique) Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chiga Chile Mumuii Awiemɔ Chin (Hakha) Chin (Tiddim) Chin (Zotung) China Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Croatia Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Damara Dangme Dayak Ngaju Denmark Digor Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) Esan Estonia Ewe Fante Faroese Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon French Futuna (East) Ga Galician Germany Gitonga Gokana Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Guianese Creole Gun Guéré Haitian Creole Hausa Havu Haya Hela Herero Hiligaynon Hindi Hungary Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Ivoria Mumuii Awiemɔ Japan Javanese Jula Kabardin-Cherkess Kabiye Kabuverdianu Kachin Kalenjin Kamba Kannada Kanyok Karen (S'gaw) Kazakh Kazakh (Arabic) Khakass Khana Kikaonde Kikongo Kikongo ya Leta Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kituba Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kwangali Kwanyama Kyangonde Lahu Lamba Lambya Laos Lari Lega Lendu Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Lolo Lomwe Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macua Makhuwa-Meetto Makhuwa-Shirima Makonde Malagasy Malawi Mumuii Awiemɔ Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Mam Mambwe-Lungu Manyawa Mapudungun Marathi Mari Mashi Mauritia Creole Maya Mazahua Mbunda Mende Meru Mexico Mumuii Awiemɔ Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolia Moore Myanmar Myanmar Mumuii Awiemɔ Nahuatl (Central) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Nepali Mumuii Awiemɔ Ngabere Ngangela Ngbandi (Northern) Nias Nigerian Pidgin Niue Norway Nsenga (Mozambique) Nsenga (Zambia) Nyaneka Nyungwe Nzema Odia Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Phimbi Pidgin (Cameroon) Pidgin (West Africa) Pohnpei Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Portuguese (Brazil) Punjabi (Shahmukhi) Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rapa Nui Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Lovari, Hungary) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Ronga Runyankore Russia Rutoro Réunion Creole Samoa Sangir Sango Sena Sepedi Sepulana Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Solomon Islands Pidgin Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Tewe Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tonga Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Tuvalu Tuvinia Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Vezo Vietnam Vietnam Mumuii Awiemɔ Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zambia Mumuii Awiemɔ Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\n1-3. Mɛɛ saji mɛi fɔɔ bimɔ yɛ mɛi ni egboi lɛ ahe? Ni te jamɔi komɛi hãa sanebimɔi nɛɛ ahetoo tɛŋŋ?\\nBIBLIA lɛ woɔ wɔ shi akɛ, be ko baaba ni “gbele bɛ dɔŋŋ.” (Kpojiemɔ 21:4) Yɛ Yitso 5 lɛ mli lɛ, wɔkase akɛ, kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔsɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhi shi kɛya naanɔ. Shi amrɔ nɛɛ, mɛi gboiɔ. (Jajelɔ 9:5) No hewɔ lɛ, sane kome ni mɛi fɔɔ bimɔ ji akɛ, Kɛ́ wɔgboi lɛ, mɛɛ shihilɛ mli wɔyajeɔ?\\n2 Be ni mɛi fɔɔ nakai sane lɛ bimɔ ji, be ni mɔ ko ni amɛsumɔɔ esane waa lɛ egbo. Ekolɛ amɛbaabi akɛ: ‘Nɛgbɛ etee? Ani eekwɛ wɔ? Ani ebaanyɛ eye ebua wɔ? Ani wɔbaana lɛ ekoŋŋ?’\\n3 Esoro bɔ ni jamɔ fɛɛ jamɔ hãa sanebimɔi nɛɛ ahetoo ehãa. Jamɔi lɛ ekomɛi tsɔɔ akɛ, kɛ́ ofee ekpakpa ni ogbo lɛ, obaaya ŋwɛi, shi kɛ́ ofee esha lɛ, abaashã bo yɛ hɛl la mli. Mɛi komɛi hu kɛɔ akɛ, kɛ́ ogbo lɛ, obaatsɔ mumɔ ni okɛ owekumɛi ni egboi lɛ baayahi shi. Mɛi krokomɛi hu kɛɔ akɛ, kɛ́ ogbo lɛ, abaakojo bo ni abaafɔ bo ekoŋŋ akɛ gbɔmɔ kroko loo kooloo po.\\n4. Mɛɛ hemɔkɛyeli kome jamɔi srɔtoi lɛ fɛɛ hiɛ yɛ gbele he?\\n4 Esoro nɔ ni jamɔ fɛɛ jamɔ tsɔɔ. Shi etamɔ nɔ ni amɛ fɛɛ amɛhiɛ hemɔkɛyeli kome yɛ gbele he. No ji akɛ, amɛ fɛɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, nɔ ko yɛ emli ni yaa nɔ ehiɔ wala mli. Ani hemɔkɛyeli nɛɛ ja?\\n5, 6. Kɛ́ wɔgboi lɛ, mɛɛ shihilɛ mli wɔyajeɔ?\\n5 Yehowa le shihilɛ mli ni wɔyajeɔ kɛ́ wɔgboi. Ekɛɔ wɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, ebɛ wala mli dɔŋŋ. Mɛi ni egboi lɛ ahiɛ kamɔɔɔ yɛ he ko he ko. * No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, enyɛŋ enu nii ahe, ni enyɛŋ ekai nɔ ko, ni enyɛŋ ena nii, ni etoi nyɛŋ anu nii, ni enyɛŋ esusu nii ahe dɔŋŋ.\\n6 Maŋtsɛ Solomon ŋma akɛ, “mɛi ni egboi lɛ leee nɔ ko nɔ ko kwraa.” Gbohii lɛ nyɛŋ asumɔ mɔ ko loo amɛnyɛ mɔ ko, ni “atsuuu nɔ ko, ni akpɛɛɛ yiŋ ko, ni anáaa nilee ko loo hiɛshikamɔ ko yɛ Gbonyobu lɛ mli.” (Kanemɔ Jajelɔ 9:5, 6, 10.) Lala 146:4 lɛ kɛɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, “eyiŋtoi” loo esusumɔi laajeɔ.\\nNƆ NI YESU WIE YƐ GBELE HE\\nYehowa bɔ gbɔmɛi koni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ\\n7. Mɛni he Yesu kɛ gbele to?\\n7 Be ni Yesu naanyo ko ni esumɔɔ esane waa ni atsɛɔ lɛ Lazaro lɛ gbo lɛ, Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Wɔnaanyo Lazaro ewɔ.” No mli lɛ jeee wɔ diɛŋtsɛ he Yesu wieɔ lɛ, ejaakɛ sɛɛ mli lɛ, ewie akɛ: “Lazaro egbo.” (Yohane 11:11-14) No hewɔ lɛ, Yesu kɛ gbele to wɔ he. Ekɛɛɛ akɛ Lazaro etee ŋwɛi, loo eyafata ewekumɛi ni egboi lɛ ahe. Ni ekɛɛɛ hu akɛ, aashã lɛ yɛ hɛl la mli, loo asaa afɔ lɛ yɛ he kroko akɛ gbɔmɔ loo kooloo. Moŋ lɛ, be ni Lazaro gbo lɛ, etamɔ nɔ ni wɔ ni tsii enyɔ enɔ. Ŋmalɛi krokomɛi hu kɛ gbele toɔ wɔ ni tsii he. Be ni Stefano gbo lɛ, Biblia lɛ wie akɛ, “ewɔ.” (Bɔfoi 7:60, shishigbɛ niŋmaa) Bɔfo Paulo hu wie Kristofoi komɛi ni egboi lɛ ahe akɛ, ‘amɛwɔ.’​—1 Korintobii 15:6, shishigbɛ niŋmaa.\\n8. Ani Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɛi koni amɛgboi wɔsɛɛ? Tsɔɔmɔ mli.\\n8 Ani Nyɔŋmɔ bɔ Adam kɛ Hawa koni wɔsɛɛ ko lɛ amɛgboi? Dabi! Yehowa bɔ amɛ ni amɛná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa ni amɛhi shi kɛya naanɔ. Bɔ ni Yehowa bɔ adesai ehã lɛ hewɔ lɛ, amɛshweɔ ni amɛhi shi kɛya naanɔ. (Jajelɔ 3:11) Fɔlɔi sumɔɔɔ ni amɛbii agbɔlɔ ni amɛgboi, ni nakai nɔŋŋ Yehowa hu sumɔɔɔ ni wɔgbɔlɔɔ ni wɔgboiɔ. Shi kɛ́ Nyɔŋmɔ bɔ wɔ ni wɔhi shi kɛya naanɔ lɛ, mɛni hewɔ wɔgboiɔ mɔ?\\nMƐNI HEWƆ WƆGBOIƆ?\\n9. Mɛni hewɔ kulɛ esaaa akɛ Adam kɛ Hawa gboɔ Yehowa famɔ lɛ nɔ toi lɛ?\\n9 Yehowa kɛɛ Adam yɛ Eden abɔɔ lɛ mli akɛ: “Ye tsei fɛɛ ni yɔɔ abɔɔ lɛ mli lɛ anɔ yibii lɛ bɔ ni osumɔɔ. Shi ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ, kaaye enɔ yibii lɛ eko, ejaakɛ gbi nɔ ni obaaye eko lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, obaagbo.” (1 Mose 2:9, 16, 17) Nɔ ni Yehowa fã Adam akɛ ekafee lɛ jeee nɔ ko ni wa. Yehowa yɛ hegbɛ akɛ etsɔɔ Adam kɛ Hawa nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii. Eji amɛbo lɛ toi kulɛ, no baatsɔɔ akɛ amɛbuɔ lɛ ni amɛnaa lɛ akɛ amɛnɔyelɔ. Ni ebaatsɔɔ hu akɛ, amɛhiɛ sɔɔ nibii fɛɛ ni efee ehã amɛ lɛ.\\n10, 11. (a) Te Satan fee tɛŋŋ ehã Adam kɛ Hawa fee esha? (b) Mɛni hewɔ amɛnyɛŋ amɛshwa mɔ ko yɛ nɔ ni amɛfee lɛ he lɛ?\\n10 Dɔlɛ sane ji akɛ, Adam kɛ Hawa kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛboŋ Yehowa toi. Satan bi Hawa akɛ: “Ani eji anɔkwale akɛ Nyɔŋmɔ kɛɛ nyɛkaye abɔɔ lɛ mli tsei lɛ eko fɛɛ eko yibii?” Hawa hã lɛ hetoo akɛ: “Wɔbaanyɛ wɔye abɔɔ lɛ mli tsei lɛ ayibii lɛ eko. Shi Nyɔŋmɔ wie tso ni ma abɔɔ lɛ teŋ lɛ nɔ yibii lɛ he akɛ: ‘Nyɛkayea eko, dabi, nyɛkataa he; kɛjeee nakai lɛ nyɛbaagboi.’”​—1 Mose 3:1-3.\\n11 Kɛkɛ ni Satan kɛɛ akɛ: “Nyɛgboiŋ kɔkɔɔkɔ. Ejaakɛ Nyɔŋmɔ le akɛ gbi tuuntu nɔ ni nyɛbaaye eko lɛ, nyɛhiŋmɛii baagbele, ni nyɛbaatsɔmɔ tamɔ Nyɔŋmɔ, nyɛbaale ekpakpa kɛ efɔŋ.” (1 Mose 3:4-6) Satan miitao ni Hawa aná jwɛŋmɔ lɛ akɛ, esaaa akɛ mɔ ko tsɔɔ lɛ nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii. Satan laka Hawa akɛ, kɛ́ eye aduawa lɛ, egboŋ. No hewɔ lɛ, Hawa ye aduawa lɛ, ni sɛɛ mli lɛ, ehã ewu lɛ eko ni eye. Adam kɛ Hawa le faŋŋ akɛ, Yehowa kɛɛ amɛkaye tso lɛ nɔ yibii lɛ eko. No hewɔ lɛ, be ni amɛye aduawa lɛ, amɛkɛ no tsɔɔ akɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛboŋ famɔ ni yɔɔ faŋŋ ni ewaaa akɛ abaaye nɔ lɛ toi. Nɔ ni amɛfee lɛ tsɔɔ akɛ, amɛbuuu amɛ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni sumɔɔ amɛsane lɛ. Anɔkwa, amɛnyɛŋ amɛshwa mɔ ko yɛ nɔ ni amɛfee lɛ he!\\n12. Mɛni hewɔ nɔ ni Adam kɛ Hawa fee lɛ baadɔ Yehowa waa lɛ?\\n12 Eyɛ dɔlɛ waa akɛ wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ ebuuu mɔ ni bɔ amɛ lɛ! Kɛ́ obɔ mɔdɛŋ waa okwɛ obi ko, ni sɛɛ mli lɛ, ebooo bo toi, ni eje gbɛ efee nɔ ko ni okɛɛ lɛ akɛ ekafee lɛ, ani edɔŋ bo? Ekã shi faŋŋ akɛ, ebaadɔ bo waa.\\nAdam jɛ sũ mli, ni eku esɛɛ kɛtee sũ lɛ mli\\n13. Be ni Yehowa kɛɛ Adam akɛ ‘ebaaku esɛɛ kɛya sũ mli lɛ,’ no mli lɛ, mɛni etsɔɔ lɛ?\\n13 Adam kɛ Hawa toigbele lɛ hewɔ lɛ, naanɔ wala ŋmɛɛ amɛ. Yehowa kɛɛ Adam akɛ: “Sũ ji bo, ni sũ mli obaaku osɛɛ kɛya!” (Kanemɔ 1 Mose 3:19.) No hewɔ lɛ, Adam baatsɔ sũ ekoŋŋ, tamɔ nɔ ni ebako shihilɛ mli dã. (1 Mose 2:7) Be ni Adam fee esha lɛ, egbo. Ewala sɛɛ fo.\\n14. Mɛni hewɔ wɔgboiɔ?\\n14 Eji Adam kɛ Hawa bo Nyɔŋmɔ toi kulɛ, ŋmɛnɛ lɛ amɛyɛ wala mli lolo. Shi amɛgbo enɔ toi, amɛfee esha amɛshi lɛ, ni sɛɛ mli lɛ, amɛgboi. Esha tamɔ hela fɔŋ ko ni wɔná kɛjɛ wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ aŋɔɔ. Enɛ hewɔ lɛ, afɔ wɔ fɛɛ akɛ eshafeelɔi, ni no hewɔ ni wɔ fɛɛ wɔgboiɔ lɛ. (Romabii 5:12) Shi jeee nakai Nyɔŋmɔ to akɛ eba lɛ, ebɔɔɔ gbɔmɛi ni amɛgboi. Biblia lɛ tsɛɔ gbele akɛ “henyɛlɔ.”​—1 Korintobii 15:26.\\nANƆKWALE LƐ HÃA WƆYEƆ WƆHE\\n15. Kɛ́ wɔle anɔkwale ni kɔɔ gbohii lɛ ahe lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaahã wɔye wɔhe?\\n15 Kɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohii lɛ ahe lɛ, ehãa wɔyeɔ wɔhe kɛjɛɔ susumɔi pii ni ejaaa ahe. Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, mɛi ni egboi lɛ nuuu piŋmɔ ko he, ni amɛyeee awerɛho hu. Wɔnyɛŋ wɔkɛ amɛ awie, ni amɛ hu amɛnyɛŋ amɛkɛ wɔ awie. Wɔnyɛŋ wɔye wɔbua amɛ, ni amɛ hu amɛnyɛŋ amɛye amɛbua wɔ. Amɛnyɛŋ amɛye wɔ awui, no hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔsheɔ amɛ gbeyei. Shi jamɔi pii kɛɔ akɛ gbohii lɛ yahiɔ he ko, ni akɛ, kɛ́ wɔhã osɔfoi lɛ, loo jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ shika lɛ, amɛbaanyɛ amɛye amɛbua amɛ amɛhã wɔ. Shi kɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohii lɛ ahe lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ekɛ enɛ alaka wɔ.\\n16. Mɛɛ amale ehe shi yɛ jamɔi pii amli?\\n16 Satan tsɔɔ amale jamɔi anɔ elakaa mɛi, koni amɛsusu akɛ gbohii lɛ yɛ shihilɛ mli lolo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, jamɔi komɛi tsɔɔ mɛi akɛ kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, nɔ ko fãa yɛ emli ni eyahiɔ he ko. Ani nakai atsɔɔ bo yɛ jamɔ mli ni oyɔɔ lɛ? Aloo atsɔɔ bo nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ? Satan tsɔɔ saji ni tamɔ nɛkɛ lɛ anɔ elakaa mɛi koni amɛkɛ Yehowa akabɔ naanyo.\\n17. Mɛni hewɔ kɛ́ mɛi kɛɛ akɛ abaashã mɛi yɛ hɛl la mli lɛ, efiteɔ Yehowa gbɛ́i lɛ?\\n17 Nibii ni jamɔi pii tsɔɔ mɛi yɛ Yehowa he lɛ hãa mɔ naa kpɛɔ ehe waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, jamɔi komɛi kɛɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko fee esha lɛ, abaashã lɛ yɛ hɛl la mli kɛya naanɔ. Amale nɛɛ fiteɔ Yehowa gbɛ́i. Yehowa hãŋ mɛi apiŋ nakai kɔkɔɔkɔ! (Kanemɔ 1 Yohane 4:8.) Kɛ́ mɔ ko bi fee lɛ nɔ ko, ni emɔ gbekɛ lɛ nine ni ekɛwo la mli lɛ, te obaana nakai mɔ lɛ ohã tɛŋŋ? Ani okɛŋ akɛ eyitsoŋ wa waa? Ani obaasumɔ ni okɛ mɔ ko ni tamɔ nakai abɔ naanyo? No hewɔ lɛ, Satan miitao ni wɔna Yehowa akɛ mɔ ko ni yitsoŋ wa, koni wɔ kɛ lɛ akabɔ naanyo!\\n18. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔsheɔ gbohii lɛ agbeyei?\\n18 Jamɔi komɛi kɛɔ akɛ kɛ́ mɛi gboi lɛ, amɛtsɔmɔɔ mumɔi. Amɛkɛɔ akɛ, esa akɛ wɔshe mumɔi nɛɛ gbeyei ni wɔbu amɛ, ejaakɛ kɛ́ wɔfee nakai lɛ, amɛbaasumɔ wɔsane, shi kɛ́ wɔfeee nakai lɛ, amɛbaahao wɔ. Mɛi babaoo heɔ amale nɛɛ amɛyeɔ. No hewɔ lɛ, amɛsheɔ gbohii lɛ gbeyei, ni amɛjáa amɛ moŋ fe ni amɛbaajá Yehowa. Shi tamɔ bɔ ni wɔkase lɛ, mɛi ni egboi lɛ nyɛŋ anu nii ahe dɔŋŋ, ni amɛleee nɔ ko nɔ ko. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔsheɔ amɛ gbeyei. Yehowa ji mɔ ni bɔ wɔ, ni lɛ ji anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. No hewɔ lɛ, lɛ pɛ esa akɛ wɔjá.​—Kpojiemɔ 4:11.\\n19. Kɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohii lɛ ahe lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaaye ebua wɔ?\\n19 Kɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohii lɛ ahe lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛŋ alaka wɔ. Enɛ baaye ebua wɔ ni wɔnu nibii kpakpai ni Yehowa ewo shi akɛ ebaafee ehã wɔ ŋmɛnɛ kɛ wɔsɛɛ lɛ ashishi jogbaŋŋ.\\n20. Mɛni wɔbaakase yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?\\n20 Nyɔŋmɔ tsulɔ ko ni hi shi yɛ blema ni atsɛɔ lɛ Hiob lɛ bi akɛ: “Kɛji gbɔmɔ gbo lɛ, ani ebaahi wala mli ekoŋŋ?” (Hiob 14:14) Ani mɔ ko ni egbo lɛ baanyɛ aba wala mli ekoŋŋ? Nyɔŋmɔ ehã sanebimɔ nɛɛ hetoo yɛ Biblia lɛ mli, ni hetoo lɛ shɛjeɔ mɔ mii waa. Wɔbaakase enɛ he sane yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.\\n^ kk. 5 Mɛi komɛi heɔ amɛyeɔ akɛ kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, esusuma loo emumɔ fãa kɛjeɔ emli ni eyahiɔ he ko. Kɛ́ ootao ole enɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ Wiemɔi Komɛi Amligbalamɔ 17 kɛ 18.\\nANƆKWA SANE 1 KƐ́ MƆ KO GBO LƐ, EBƐ WALA MLI DƆŊŊ\\n“Mɛi ni egboi lɛ leee nɔ ko nɔ ko kwraa.”​—Jajelɔ 9:5\\nLala 146:3, 4; Jajelɔ 9:6, 10\\nMɛi ni egboi lɛ enaaa nii, ni amɛnuuu nii, ni amɛsusuuu nii ahe hu.\\nYesu kɛ gbele to wɔ he.\\nANƆKWA SANE 2: YEHOWA EBƆƆƆ GBƆMƐI KONI AMƐGBOI WƆSƐƐ\\n“Ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ, kaaye enɔ yibii lɛ eko, ejaakɛ gbi nɔ ni obaaye eko lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, obaagbo.”​—1 Mose 2:17\\n1 Mose 3:1-6\\nSatan laka Hawa akɛ, kɛ́ egbo Nyɔŋmɔ nɔ toi lɛ, egboŋ. Adam kɛ Hawa fɛɛ gbo Yehowa nɔ toi. Amɛfee esha amɛshi lɛ, no hewɔ lɛ, sɛɛ mli lɛ, amɛgboi.\\n1 Mose 3:19\\nBe ni Adam gbo lɛ, eyaaa nɔ ehiii wala mli.\\nEsha tamɔ hela fɔŋ ko ni wɔná kɛjɛ wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ aŋɔɔ. Enɛ hewɔ lɛ, afɔ wɔ fɛɛ akɛ eshafeelɔi, ni no hewɔ ni wɔ fɛɛ wɔgboiɔ lɛ.\\n1 Korintobii 15:26\\nBiblia lɛ tsɛɔ gbele akɛ henyɛlɔ.\\nANƆKWA SANE 3: KƐ́ WƆLE NƆ NI BIBLIA LƐ KƐƆ YƐ GBOHII LƐ AHE LƐ, WƆBAAYE WƆHE\\n“Kɛji gbɔmɔ gbo lɛ, ani ebaahi wala mli ekoŋŋ? . . . Mamɛ kɛyashi be ni abaaŋmɛɛ mihe.”​—Hiob 14:14\\nKɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohii lɛ ahe lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ eyeɔ ebuaa wɔ koni mɛi akalaka wɔ?\\nMɛi ni kɛɔ akɛ kɛ́ mɔ ko gbo lɛ abaashã lɛ yɛ hɛl la mli lɛ fiteɔ Yehowa gbɛ́i. Yehowa hãŋ mɛi apiŋ nakai kɔkɔɔkɔ.\\nMɛi pii sheɔ gbohii lɛ gbeyei, ni amɛjáa amɛ moŋ fe ni amɛbaajá Yehowa. Yehowa ji anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. No hewɔ lɛ, lɛ pɛ esa akɛ wɔjá.\\nNɛgbɛ Gbohii lɛ Yɔɔ? (Fã 1)\\nNɛgbɛ Gbohii lɛ Yɔɔ? (Fã 2)\\nKɛ́ mɔ ko hefatalɔ gbo lɛ eyɛ dɔlɛ waa, ni dɔlɛ nɛɛ sɛɛ tsɛɔ. Kanemɔ bɔ ni gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ shɛjeɔ mɔ mii lɛ he sane.\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Kɛ́ Wɔgboi Lɛ, Mɛɛ Shihilɛ Mli Wɔyajeɔ?","num_words":2676,"character_repetition_ratio":0.059,"word_repetition_ratio":0.04,"special_characters_ratio":0.24,"stopwords_ratio":0.056,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Mose 11 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nBabel mɔɔ (1-4)\\nYehowa futu wiemɔ (5-9)\\nKɛjɛ Shem nɔ kɛyashi Abram nɔ (10-32)\\nTera weku (27)\\nAbram shi Ur (31)\\n11 Nakai beiaŋ lɛ, shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ wieɔ wiemɔ kome lolo, ni amɛyɛ wiemɔkulibii kome. 2 Be ni amɛfãa gbɛ kɛyaa bokãgbɛ lɛ, amɛyana shikpɔŋ kplanaa* ko yɛ Shinear shikpɔŋ+ lɛ nɔ, ni amɛhi jɛmɛ. 3 Ni amɛkɛɛkɛɛ amɛhe akɛ: “Nyɛbaa! Nyɛhãa wɔfoa brikii,* ní wɔkɛ la ashãa.” No hewɔ lɛ, amɛkɛ brikii tsu nii yɛ tɛ najiaŋ, ni amɛkɛ kootaa* tsu nii* kɛtsara brikii lɛ. 4 Kɛkɛ ni amɛkɛɛ: “Nyɛbaa! Nyɛhãa wɔtoa maŋ wɔhãa wɔhe, kɛ mɔɔ ni yiteŋ yashiɔ ŋwɛi, ní wɔkɛfee gbɛ́i wɔhã wɔhe, koni wɔkagbɛ wɔshwã shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.”+ 5 Ni Yehowa kpeleke shi kɛba* koni ebakwɛ maŋ lɛ kɛ mɔɔ lɛ ní gbɔmɛi abii lɛ ema lɛ. 6 Kɛkɛ ni Yehowa kɛɛ: “Naa! Gbɔmɛi kome ji amɛ, ni amɛwieɔ wiemɔ kome,+ ni nɔ ni amɛbɔi feemɔ nɛ. Amrɔ nɛɛ, nɔ ko nɔ ko bɛ ní kɛ́ amɛto amɛyiŋ akɛ amɛbaafee lɛ, amɛnyɛŋ amɛfee. 7 Nyɛbaa! Nyɛhãa+ wɔkpelekea shi* kɛyaa jɛmɛ ní wɔyafutua amɛwiemɔ lɛ, bɔ ni afee ni amɛteŋ mɔ ko akanu enyɛmi wiemɔ shishi.” 8 No hewɔ lɛ, Yehowa gbɛ amɛ eshwã kɛjɛ jɛmɛ kɛtee shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ,+ ni fiofio lɛ amɛkpa maŋ lɛ too. 9 No hewɔ ni awo jɛmɛ gbɛ́i akɛ Babel*+ lɛ, ejaakɛ jɛmɛ Yehowa futu wiemɔ lɛ ni shikpɔŋ lɛ fɛɛ wieɔ lɛ yɛ, ni Yehowa gbɛ amɛ eshwã kɛjɛ jɛmɛ kɛtee shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. 10 Shem he sane nɛ.+ Shem eye afii 100 be ni efɔ Arpakshad+ yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ afii enyɔ lɛ. 11 Be ni Shem fɔ Arpakshad lɛ, etee nɔ ehi shi afii 500. Efɔ bihii kɛ biyei.+ 12 Arpakshad hi shi afii 35 ni efɔ Shela.+ 13 Be ni Arpakshad fɔ Shela lɛ, etee nɔ ehi shi afii 403. Efɔ bihii kɛ biyei. 14 Shela hi shi afii 30 ni efɔ Eber.+ 15 Be ni Shela fɔ Eber lɛ, etee nɔ ehi shi afii 403. Efɔ bihii kɛ biyei. 16 Eber hi shi afii 34 ni efɔ Peleg.+ 17 Be ni Eber fɔ Peleg lɛ, etee nɔ ehi shi afii 430. Efɔ bihii kɛ biyei. 18 Peleg hi shi afii 30 ni efɔ Reu.+ 19 Be ni Peleg fɔ Reu lɛ, etee nɔ ehi shi afii 209. Efɔ bihii kɛ biyei. 20 Reu hi shi afii 32 ni efɔ Serug. 21 Be ni Reu fɔ Serug lɛ, etee nɔ ehi shi afii 207. Efɔ bihii kɛ biyei. 22 Serug hi shi afii 30 ni efɔ Nahor. 23 Be ni Serug fɔ Nahor lɛ, etee nɔ ehi shi afii 200. Efɔ bihii kɛ biyei. 24 Nahor hi shi afii 29 ni efɔ Tera.+ 25 Be ni Nahor fɔ Tera lɛ, etee nɔ ehi shi afii 119. Efɔ bihii kɛ biyei. 26 Tera hi shi afii 70, ni no sɛɛ lɛ efɔ Abram+ kɛ Nahor+ kɛ Haran. 27 Tera he sane nɛ. Tera fɔ Abram kɛ Nahor kɛ Haran; ni Haran fɔ Lot.+ 28 Be ni Haran papa Tera yɔɔ wala mli lolo lɛ, Haran gbo yɛ he ni afɔ lɛ yɛ lɛ, yɛ Ur+ yɛ Kaldea.+ 29 Abram kɛ Nahor kpee yei. Abram ŋa lɛ gbɛ́i ji Sarai,+ ni Nahor ŋa lɛ gbɛ́i ji Milka,+ Haran biyoo lɛ; Haran ji Milka kɛ Iska fɛɛ papa. 30 Agbɛnɛ, Sarai lɛ kene+ ni; ebɛ bi ko. 31 Tera ŋɔ ebinuu Abram kɛ enabi Lot,+ Haran binuu lɛ, kɛ eshaayoo Sarai, ebinuu Abram ŋa lɛ, ni amɛ kɛ lɛ shi Ur yɛ Kaldea koni amɛya Kanaan shikpɔŋ+ lɛ nɔ. Sɛɛ mli lɛ, amɛbashɛ Haran,+ ni amɛhi jɛmɛ. 32 Gbii ni Tera ye lɛ ji afii 205. Ni Tera gbo yɛ Haran.\\n^ Loo “amɛkɛ kootaa tsu nii akɛ mɔɔta.”\\n^ Loo “gbala ejwɛŋmɔ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ.”\\n^ Loo “Nyɛhãa wɔgbalaa wɔjwɛŋmɔ.”\\n^ Eshishi ji, “Futumɔ.”","num_words":596,"character_repetition_ratio":0.111,"word_repetition_ratio":0.024,"special_characters_ratio":0.3,"stopwords_ratio":0.089,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Tetragrammaton lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Gbɛ́i lɛ kɛ Hebri Ŋmalɛi Lɛ | Dɛŋdade Kɛhã Biblia lɛ Kasemɔ\\nDɛŋdade Kɛhã Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Kasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Albania Bissau Guinean Creole Bulgaria Cambodia Catalan Chinese Mandarin (Simplified) Chiyao Cibemba Cinyanja Ga Iceland Kinyarwanda Kirghiz Krio Lingala Lomwe Malagasy Malta Mende Meru Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Romania Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Tsonga Twi Valencian Wolof\\nNyɔŋmɔ Gbɛ́i lɛ kɛ Hebri Ŋmalɛi Lɛ\\nNyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ jeɔ kpo aaafee shii 7,000 yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli, ni akɛ Hebri kɔnsonantii ejwɛ יהוה ŋma egbɛ́i lɛ. Atsɛɔ niŋmaa okadii ejwɛ nɛɛ yɛ Blɔfo mli akɛ Tetragrammaton, ni New World Translation Biblia lɛ tsɔɔ shishi akɛ, “Jehovah” (Yehowa). Gbɛ́i nɛɛ jeɔ kpo shii babaoo yɛ Biblia lɛ mli kwraa fe gbɛ́i krokomɛi fɛɛ ni yɔɔ Biblia lɛ mli. Eyɛ mli akɛ mɛi ni akɛ mumɔ tsirɛ amɛ ni amɛŋma Biblia lɛ kɛ gbɛnaa gbɛ́i pii kɛ wiemɔi ni tsɔɔ mɔ ni eji tamɔ “Ofe,” “Mɔ ni Nɔ Kwɔ Fe Fɛɛ,” kɛ “Nuŋtsɔ” tsɛ Nyɔŋmɔ moŋ, shi Tetragrammaton lɛ pɛ ji nɔ ni amɛkɛtsu nii akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i diɛŋtsɛ.\\nYehowa Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ni kɛɛ Biblia ŋmalɔi lɛ akɛ amɛkɛ egbɛ́i lɛ atsu nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekɛ mumɔ tsirɛ gbalɔ Yoel ni eŋma akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ní aaatsɛ Yehowa gbɛ́i anɔ lɛ, aaahere eyiwala.” (Yoel 3:5) Nyɔŋmɔ hã lalatsɛ ko ŋma hu akɛ: “Amɛná amɛle akɛ bo, ni okome too ogbɛ́i ji Yehowa lɛ, bo ji mɔ ni kwɔ fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ!” (Lala 83:19) Anɔkwa, gbɛ́i nɛɛ jeɔ kpo aaafee shii 700 yɛ Lalai Awolo lɛ pɛ mli​—eji wolo ni lalawiemɔi yɔɔ mli, ni Nyɔŋmɔ webii lɛ lá ni amɛkɛɛ emli wiemɔi lɛ hu. Belɛ, mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ bɛ shishitsɔɔmɔi pii amli lɛ? Mɛni hewɔ ni New World Translation Biblia lɛ kɛ gbɛ́i “Yehowa” lɛ tsuɔ nii lɛ? Ni mɛni ji Nyɔŋmɔ gbɛ́i, Yehowa, lɛ shishi?\\nMɛni hewɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ bɛ shishitsɔɔmɔi pii amli lɛ? Yiŋtoi srɔtoi ahewɔ. Mɛi komɛi susuɔ akɛ ehe ehiaaa ni Nyɔŋmɔ Ofe lɛ ahiɛ gbɛ́i kome pɛ. Mɛi komɛi hu lɛ, etamɔ nɔ ni Yudafoi akusum ní hãa amɛkpoɔ akɛ amɛbaatsɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, ekolɛ akɛni amɛmiishe gbeyei akɛ amɛbaagbe he guɔ lɛ hewɔ lɛ, ená amɛnɔ hewalɛ. Mɛi krokomɛi hu susuɔ akɛ ehi moŋ akɛ akɛ gbɛnaa gbɛ́i, tamɔ “Nuŋtsɔ” loo “Nyɔŋmɔ” baatsu nii, ejaakɛ aleee bɔ ni esa akɛ atsɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ahã. Kɛ̃lɛ, naajiemɔi nɛɛ mɔɔɔ shi yɛ yiŋtoi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahewɔ:\\nMɛi ni kɛɔ akɛ ehe ehiaaa ni Nyɔŋmɔ Ofe lɛ ahiɛ gbɛ́i kome pɛ lɛ kuɔ amɛhiɛ amɛfɔ̃ɔ anɔkwa sane ko nɔ, no ji akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ je kpo yɛ e-Wiemɔ ni aŋmala yɛ blema lɛ ateŋ nɔ ni yɔɔ kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ amli; ni nɔ ni aŋmala yɛ be ni tsɔ Kristo be lɛ hiɛ lɛ hu fata he. Taakɛ wɔtsɔ hiɛ wɔwie lɛ, Nyɔŋmɔ hã akɛ egbɛ́i lɛ wo e-Wiemɔ lɛ mli aaafee shii 7,000. Eyɛ faŋŋ akɛ, eetao ni wɔle egbɛ́i lɛ ní wɔkɛtsu nii.\\nBiblia shishitsɔɔlɔi ni jieɔ gbɛ́i nɛɛ yɛ Biblia lɛ mli yɛ bulɛ ni amɛyɔɔ kɛhã Yudafoi lɛ akusum hewɔ lɛ kuɔ amɛhiɛ amɛfɔ̃ɔ anɔkwa sane titri ko nɔ. Eyɛ mli akɛ woloŋmalɔi komɛi ni ji Yudafoi kpoo akɛ amɛbaatsɛ gbɛ́i lɛ moŋ, shi kɛ́ amɛmiikwɛ Biblia lɛ nɔ amɛŋmala eko amɛshwie shi lɛ amɛjieee gbɛ́i nɛɛ kɛjɛɛɛ mli. Gbɛ́i nɛɛ je kpo shii babaoo yɛ blema wolokpoi ní ana yɛ Kumran, ní bɛŋkɛ Ŋshɔ ni Egbo lɛ amli. Shishitsɔɔlɔi komɛi kɛ niŋmaa okadii wuji ŋmaa gbɛnaa gbɛ́i ni ji “NUŊTSƆ” lɛ kɛyeɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ najiaŋ kɛtsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ji nɔ ni yɔɔ jɛmɛ yɛ nɔ ni aŋma klɛŋklɛŋ kwraa lɛ mli. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔmiibi akɛ, Mɛni hewɔ shishitsɔɔlɔi nɛɛ kɛ gbɛnaa gbɛ́i srɔtoi ye Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ najiaŋ, aloo, mɛni hewɔ amɛjie kɛjɛ Biblia lɛ mli kwraa ní amɛsheee gbeyei, eyɛ mli moŋ akɛ amɛkpɛlɛɔ nɔ akɛ ejeɔ kpo yɛ Biblia lɛ mli shii akpei abɔ lɛ? Namɔ amɛsusuɔ akɛ ehã amɛ hegbɛ akɛ amɛfee tsakemɔ ni tamɔ nɛkɛ? Amɛ pɛ amɛbaanyɛ amɛtsɔɔ.\\nEyɛ naakpɛɛ akɛ, mɛi ni kɛɔ akɛ esaaa akɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsuɔ nii akɛni aleee bɔ ni esa akɛ atsɛ gbɛ́i nɛɛ ahã hewɔ lɛ kɛ gbɛ́i Yesu lɛ tsuɔ nii waa. Shi esoro bɔ ni Yesu kaselɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ tsɛ egbɛ́i lɛ amɛhã kwraa yɛ bɔ ni Kristofoi pii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ tsɛɔ gbɛ́i nɛɛ amɛhãa lɛ he. Ekolɛ Kristofoi ni ji Yudafoi lɛ tsɛ gbɛ́i Yesu lɛ akɛ, Ye·shuʹa‛. Ni amɛtsɛ gbɛnaa gbɛ́i ni ji “Kristo” lɛ Ma·shiʹach, loo “Mesia.” Kristofoi ni wieɔ Hela lɛ tsɛ lɛ I·e·sousʹ Khri·stosʹ, ni Kristofoi ni wieɔ Latin lɛ tsɛ lɛ Ieʹsus Chriʹstus. Akɛ mumɔ tsirɛ Biblia ŋmalɔi lɛ ni amɛŋma bɔ ni atsɛɔ egbɛ́i lɛ ahãa yɛ Hela mli lɛ yɛ Biblia lɛ mli, ni no tsɔɔ akɛ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ kɛ bɔ ni mɛi pii tsɛɔ gbɛ́i lɛ amɛhãa yɛ amɛwiemɔ mli lɛ tsu nii, ni nilee yɛ mli akɛ amɛfee nakai. Nakai nɔŋŋ ajinafoi ni tsɔɔ New World Translation Biblia lɛ shishi lɛ hu susuɔ akɛ nilee yɛ mli akɛ amɛkɛ bɔ ni mɛi pii tsɛɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, ni ji “Yehowa” lɛ baatsu nii, tsɛbelɛ jeee nakai pɛpɛɛpɛ atsɛ gbɛ́i nɛɛ yɛ blema Hebri wiemɔ mli.\\nMɛni hewɔ New World Translation Biblia lɛ kɛ gbɛ́i “Yehowa” lɛ tsuɔ nii lɛ? Yɛ Ga mli lɛ, aŋmaa niŋmaa okadii ejwɛ ni ji Tetragrammaton lɛ (יהוה) akɛ YHWH. Aŋmaa blema Hebri wiemɔkulibii lɛ fɛɛ ní vaolii tamɔ a, e, ɛ, i, o, ɔ, loo u bɛ mli, ni nakai eji yɛ Tetragrammaton lɛ hu gbɛfaŋ. Kɛ́ blema Hebribii lɛ miikane nii lɛ, amɛ diɛŋtsɛ amɛkɛ vaolii ni sa lɛ woɔ wiemɔkulibii lɛ amli.\\nBe ni aŋma Hebri Ŋmalɛi lɛ agbe naa lɛ sɛɛ aaafee afii akpe lɛ, woloŋlelɔi ni ji Yudafoi lɛ sɔ̃ okadii (kpɔbii) komɛi ni kɛ́ aakane nii yɛ Hebri wiemɔ mli lɛ, nomɛi baatsɔɔ vaolii ni esa akɛ akɛhɔlɔ wiemɔkulibii amli koni akɛna bɔ ni esa akɛ atsɛ wiemɔ ko ahã. Shi nakai beaŋ lɛ, Yudafoi pii hiɛ hemɔkɛyeli gbonyo ko akɛ esaaa akɛ atsɛɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, ni no hewɔ lɛ, amɛkɛ wiemɔi krokomɛi tsu nii kɛye egbɛ́i lɛ najiaŋ. No hewɔ lɛ, etamɔ nɔ ni kɛ́ amɛmiiŋma Tetragrammaton lɛ, amɛkɛ wiemɔi krokomɛi ni amɛkɛyeɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ najiaŋ lɛ amli vaolii lɛ hɔlɔɔ kɔnsonantii ejwɛ ni damɔ shi kɛhã Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ amli. No hewɔ lɛ, blema wolokpoi ni akɛ niji ŋmala ní nakai vaolii okadii lɛ yɔɔ amɛmli lɛ hãaa ana bɔ ni atsɛ gbɛ́i lɛ ahã yɛ Hebri mli. Mɛi komɛi susuɔ akɛ atsɛ gbɛ́i lɛ akɛ, “Yahweh,” shi esoro bɔ ni mɛi krokomɛi hu etsɔɔ akɛ atsɛ gbɛ́i lɛ. Yɛ Mose Wolo ni ji Etɛ lɛ fã ko ni aŋma yɛ Hela mli ní fata wolokpoi ni ana yɛ he ko ni bɛŋkɛ Ŋshɔ ni Egbo lɛ ahe lɛ mli lɛ, aŋma Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ Hela mli akɛ Iao. Kɛfata Iao lɛ he lɛ, blema Hela woloŋmalɔi komɛi hu ŋma gbɛ́i lɛ akɛ Iae, I·a·beʹ, kɛ I·a·ou·eʹ. Shi ehe ehiaaa ni wɔfeɔ kpɛŋŋ yɛ sane nɛɛ he. Wɔleee bɔ ni Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema lɛ tsɛ gbɛ́i nɛɛ amɛhã yɛ Hebri mli. (1 Mose 13:4; 2 Mose 3:15) Nɔ ni wɔle ji akɛ Nyɔŋmɔ kɛ egbɛ́i lɛ tsu nii shii abɔ yɛ ekɛ ewebii lɛ asharamɔ mli, ni ewebii lɛ kɛ gbɛ́i nɛɛ tsɛ lɛ, ni amɛkɛtsu nii waa yɛ amɛkɛ mɛi krokomɛi asanegbai amli.​—2 Mose 6:2; 1 Maŋtsɛmɛi 8:23; Lala 99:9.\\nBelɛ, mɛni hewɔ New World Translation Biblia lɛ kɛ gbɛ́i “Yehowa” lɛ tsuɔ nii lɛ? Ejaakɛ akɛ gbɛ́i “Yehowa” lɛ etsu nii yɛ wiemɔi pii ní Ga hu fata he lɛ amli afii babaoo.\\nAkɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsu nii klɛŋklɛŋ kwraa yɛ Blɔfo Biblia mli yɛ afi 1530 mli yɛ Mose woji enumɔ (Pɛntatɔk) lɛ ni William Tyndale tsɔɔ shishi lɛ mli. Ekɛ “Iehouah” tsu nii. Be ni be shwie mli lɛ, Blɔfo wiemɔ lɛ tsake, ni bɔ ni aŋmaa Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ahãa lɛ hu tsake. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 1612 mli lɛ, Henry Ainsworth tsɔɔ Lalai Awolo lɛ shishi, ni ekɛ “Iehovah” tsu nii yɛ eshishitsɔɔmɔ lɛ mli fɛɛ. Kɛkɛ ni yɛ afi 1639, be ni afee tsakemɔi yɛ eshishitsɔɔmɔ lɛ mli ni akala Pɛntatɔk lɛ afata he lɛ, akɛ “Jehovah” tsu nii yɛ mli. Yɛ afi 1901 lɛ, Biblia shishitsɔɔlɔi ni fee American Standard Version Biblia lɛ kɛ “Jehovah” wo hei ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ jeɔ kpo yɛ, yɛ Hebri ŋmalɛi lɛ amli lɛ.\\nBe ni Biblia he nilelɔ ko ni abuɔ lɛ waa ni atsɛɔ lɛ Joseph Bryant Rotherham lɛ tsɔɔ nɔ hewɔ ni ekɛ “Jehovah” tsu nii yɛ ewolo ni ji Studies in the Psalms ni eŋma yɛ afi 1911 lɛ mli, moŋ fe nɔ ni ekɛ “Yahweh” baatsu nii lɛ, ekɛɛ akɛ eesumɔ ni ekɛ “gbɛ́i ni Biblia kanelɔi pii le (ní amɛkpɛlɛɔ nɔ hu) lɛ atsu nii.” Yɛ afi 1930 lɛ, woloŋlelɔ A. F. Kirkpatrick hu wie nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ yɛ “Jehovah” ni ekɛtsu nii lɛ he. Ekɛɛ: “Wiemɔ he mlalelɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛɔ akɛ esa akɛ aŋma Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ akɛ, Yahveh loo Yahaveh; shi etamɔ nɔ ni JEHOVAH ehe shi waa yɛ Blɔfo wiemɔ mli, ni jeee bɔ ni atsɛɔ gbɛ́i lɛ ji nɔ ni he hiaa diɛŋtsɛ, shi moŋ, kpɛlɛmɔ ni abaakpɛlɛ nɔ akɛ eji Gbɛ́i Diɛŋtsɛ, shi jeee gbɛnaa gbɛ́i ni akɛpaiɔ mɔ kɛkɛ tamɔ ‘Nuŋtsɔ’ lɛ.”\\nMɛni ji gbɛ́i Yehowa lɛ shishi? Yɛ Hebri mli lɛ, aná gbɛ́i Yehowa lɛ kɛjɛ feemɔwiemɔ ko ni shishi ji “tsɔ” lɛ mli, ni woloŋlelɔi pii susuɔ akɛ Hebri feemɔwiemɔ nɛɛ tsɔɔ nɔ ko ni hãa nɔ ko baa. No hewɔ lɛ, ajinafoi ni tsɔɔ New World Translation Biblia lɛ shishi lɛ susuɔ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ shishi ji “Ehãa Etsɔɔ.” Woloŋlelɔi hiɛ susumɔi srɔtoi yɛ sane nɛɛ he, ni no hewɔ lɛ, wɔfeee kpɛŋŋ yɛ susumɔ nɛɛ ni wɔhiɛ yɛ gbɛ́i lɛ shishi lɛ he. Kɛ̃lɛ, bɔ ni wɔtsɔɔ egbɛ́i lɛ shishi lɛ sa jogbaŋŋ, ejaakɛ ekɛ Yehowa gbɛnaa akɛ nibii fɛɛ a-Bɔlɔ, kɛ agbɛnɛ hu akɛ mɔ ni hãa eyiŋtoi baa mli lɛ kpãa gbee. Lɛ ehã jeŋ muu lɛ kɛ ŋwɛibɔfoi kɛ gbɔmɛi ba shihilɛ mli, ni jeee no pɛ kɛkɛ, shi be ni nibii yaa nɔ lɛ, eyaa nɔ ehãa esuɔmɔnaa nii kɛ eyiŋtoo baa mli.\\nNo hewɔ lɛ, shishinumɔ ní Yehowa gbɛ́i lɛ hiɛ lɛ yaa shɔŋŋ fe feemɔwiemɔ ni kɛ egbɛ́i lɛ yɔɔ tsakpãa ní akɛtsu nii yɛ 2 Mose 3:14 (NW) lɛ ní kaneɔ akɛ: “Matsɔ Nɔ ni Misumɔɔ akɛ Matsɔ” aloo, “Matsɔ Nɔ ni Matsɔ” lɛ kɛkɛ. Kɛ́ wɔɔwie he shiishi lɛ, nakai wiemɔi lɛ etsɔɔɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ shishi kɛmɔɔɔ shi. Moŋ lɛ, amɛhãa anaa Nyɔŋmɔ sui lɛ ateŋ eko, ni tsɔɔ akɛ, etsɔɔ nɔ ni ehe hiaa akɛ etsɔ koni ekɛtsu eyiŋtoo he nii yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli. Belɛ, eyɛ mli akɛ susumɔ nɛɛ yɛ shishinumɔ ni gbɛ́i Yehowa lɛ hiɛ lɛ mli moŋ, shi shishinumɔ ni gbɛ́i Yehowa lɛ hiɛ lɛ yaa shɔŋŋ fe nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ehalaa akɛ ebaatsɔ lɛ kɛkɛ. Kɛfata he lɛ, ehãa ebɔɔ nii lɛ tsɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ehe hiaa ni amɛtsɔ koni ekɛtsu eyiŋtoo he nii.\\nNyɔŋmɔ Gbɛ́i lɛ kɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi Lɛ\\nAkrabatsa: Yuda kɛ Israel Gbalɔi kɛ Maŋtsɛmɛi (Fã 1)\\nAkrabatsa: Yuda kɛ Israel Gbalɔi kɛ Maŋtsɛmɛi (Fã 2)\\nNibii Titrii ni Tee nɔ ní Kɔɔ Yesu Shihilɛ yɛ Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ He—Nibii ni Tee nɔ Dani Yesu Je Esɔɔmɔ lɛ Shishi\\nNibii Titrii ni Tee nɔ ní Kɔɔ Yesu Shihilɛ yɛ Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ He—Yesu Sɔɔmɔ lɛ Shishijee\\nNibii Titrii ni Tee nɔ ní Kɔɔ Yesu Shihilɛ yɛ Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ He—Yesu Sɔɔmɔ Kpele yɛ Galilea (Fã 1)\\nNibii Titrii ni Tee nɔ ní Kɔɔ Yesu Shihilɛ yɛ Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ He—Yesu Sɔɔmɔ Kpele yɛ Galilea (Fã 2)\\nNibii Titrii ni Tee nɔ ní Kɔɔ Yesu Shihilɛ yɛ Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ He—Yesu Naagbee Sɔɔmɔ yɛ Yerusalem (Fã 1)\\nNibii Titrii ni Tee nɔ ní Kɔɔ Yesu Shihilɛ yɛ Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ He—Yesu Naagbee Sɔɔmɔ yɛ Yerusalem (Fã 2)\\nSane ni Biblia lɛ Wieɔ He\\nMose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ kɛ Blematsɛmɛi lɛ Agbɛfãi\\nShiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ Kunimyeli\\nKpee Buu lɛ kɛ Osɔfonukpa Lɛ\\nHei ni Mɛi Hi yɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ Nɔ\\nDavid kɛ Solomon Maŋtsɛyeli\\nSɔlemɔwe ni Solomon Ma Lɛ\\nIsrael yɛ Yesu Beaŋ\\nKlɛŋklɛŋ Afii 100 lɛ Mli Sɔlemɔwe Gɔŋ lɛ Nɔ\\nYesu Naagbee Otsi akɛ Gbɔmɔ yɛ Shikpɔŋ lɛ Nɔ (Fã 1)\\nJarayeli kɛ Guɔyeli\\nKapɛji kɛ Nsɛnii Tɛi","num_words":2057,"character_repetition_ratio":0.07,"word_repetition_ratio":0.044,"special_characters_ratio":0.233,"stopwords_ratio":0.067,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2 Mose 40 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nAshĩ sɔlemɔ buu lɛ ama shi (1-33)\\nYehowa anunyam lɛ yi sɔlemɔ buu lɛ obɔ (34-38)\\n40 Ni Yehowa kɛɛ Mose akɛ: 2 “Klɛŋklɛŋ nyɔɔŋ lɛ nɔ klɛŋklɛŋ gbi lɛ nɔ lɛ, shĩi sɔlemɔ buu lɛ, ni ji kpee buu lɛ oma shi.+ 3 Okɛ Odaseyeli adeka lɛ ama mli,+ ní okɛ pateeshɛŋ+ lɛ atsĩ Adeka lɛ hiɛ. 4 Okɛ okpɔlɔ+ lɛ ayama mli, ní oto enibii lɛ yɛ nɔ, ní okɛ kanetso+ lɛ ayama mli, ní osu ekanei lɛ.+ 5 No sɛɛ lɛ, okɛ shika tsuru tsofa-kɛ-ŋma afɔleshaa latɛ+ lɛ ama Odaseyeli adeka lɛ hiɛ, ní okɛ sɔlemɔ buu lɛ shinaa lɛ naa pateeshɛŋ lɛ awo naa.+ 6 “Okɛ shãa afɔle afɔleshaa latɛ+ lɛ ama sɔlemɔ buu lɛ, ni ji kpee buu lɛ, shinaa lɛ naa, 7 ní okɛ okpolu lɛ ama kpee buu lɛ kɛ afɔleshaa latɛ lɛ teŋ, ní okɛ nu awo mli.+ 8 No sɛɛ lɛ, feemɔ kpo+ lɛ kɛbɔle sɔlemɔ buu lɛ he, ní okɛ kpo lɛ shinaa lɛ naa pateeshɛŋ+ lɛ awo naa. 9 Enɛ sɛɛ lɛ, ŋɔɔ mufɔɔ mu+ lɛ ni okɛfɔ sɔlemɔ buu lɛ kɛ emli nibii lɛ fɛɛ mu,+ ní ofee sɔlemɔ buu lɛ kɛ emli nibii lɛ fɛɛ krɔŋkrɔŋ, koni efee nɔ krɔŋkrɔŋ. 10 Fɔɔ shãa afɔle afɔleshaa latɛ lɛ kɛ ehe nibii lɛ fɛɛ mu, ní ofee afɔleshaa latɛ lɛ krɔŋkrɔŋ, koni etsɔ afɔleshaa latɛ ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ.+ 11 Ní ofɔ okpolu lɛ kɛ enɔmaanɔ lɛ mu, ní ofee lɛ krɔŋkrɔŋ. 12 “No sɛɛ lɛ, hã Aaron kɛ ebihii lɛ aba kpee buu lɛ shinaa lɛ naa, ní okɛ nu afɔflɔ amɛhe.+ 13 Ní okɛ atadei krɔŋkrɔŋi+ lɛ awo Aaron, ní ofɔ lɛ mu+ ni ofee lɛ krɔŋkrɔŋ, koni esɔmɔ akɛ osɔfo ehã mi. 14 No sɛɛ lɛ, hã ebihii lɛ aba, ní okɛ atadei kakadaji awo amɛ.+ 15 Fɔɔ amɛ mu tamɔ bɔ ni ofɔ amɛtsɛ mu lɛ nɔŋŋ,+ koni amɛsɔmɔ akɛ osɔfoi amɛhã mi, ni amɛmufɔɔ nɛɛ hewɔ lɛ, osɔfoyeli lɛ baatsɔ amɛnɔ daa yɛ amɛyinɔi lɛ amli.”+ 16 Mose fee bɔ ni Yehowa fã lɛ lɛ fɛɛ.+ Nakai pɛpɛɛpɛ efee. 17 Afi ni ji enyɔ lɛ mli klɛŋklɛŋ nyɔɔŋ lɛ nɔ klɛŋklɛŋ gbi lɛ nɔ lɛ, ashĩ sɔlemɔ buu lɛ ama shi.+ 18 Be ni Mose shĩɔ sɔlemɔ buu lɛ emaa shi lɛ, ekɛ enɔdaamɔnii ni fɔji yɔɔ mli+ lɛ shwie shi, ekɛ mplaŋi+ lɛ mamɔ nɔ, ekɛ emlibelemɔnii+ lɛ hɔlɔ mli, ni ekɛ ekulashiŋi lɛ mamɔ shi. 19 Elɛɛ mama lɛ mli+ eha sɔlemɔ buu lɛ nɔ, ni ekɛ mama lɛ nɔhaanɔ+ lɛ ha nɔ, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 20 No sɛɛ lɛ, eŋɔ Odaseyelinɔ+ lɛ, ni ekɛwo Adeka+ lɛ mli, ni ekɛ tsei+ lɛ hɔlɔ Adeka lɛ he, ni ekɛ naanɔ+ lɛ bu Adeka lɛ naa.+ 21 Ekɛ Adeka lɛ ba sɔlemɔ buu lɛ mli, ni ekɛ pateeshɛŋ+ ni akɛtsĩɔ nii hiɛ lɛ tsĩ Odaseyeli adeka+ lɛ hiɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 22 No sɛɛ lɛ, ekɛ okpɔlɔ+ lɛ ma kpee buu lɛ mli, yɛ sɔlemɔ buu lɛ kooyigbɛ yɛ pateeshɛŋ lɛ hiɛgbɛ, 23 ni eto blodoi+ lɛ bɔ ni eko kã eko nɔ emamɔ okpɔlɔ lɛ nɔ yɛ Yehowa hiɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 24 Ekɛ kanetso+ lɛ ma kpee buu lɛ mli yɛ okpɔlɔ lɛ hiɛ, yɛ sɔlemɔ buu lɛ wuoyigbɛ. 25 Esu kanei+ lɛ yɛ Yehowa hiɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 26 No sɛɛ lɛ, ekɛ shika tsuru tsofa-kɛ-ŋma afɔleshaa latɛ+ lɛ ma kpee buu lɛ mli yɛ pateeshɛŋ lɛ hiɛ, 27 bɔ ni afee ni ashã tsofa-kɛ-ŋma+ yɛ nɔ,+ tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 28 Ni ekɛ sɔlemɔ buu lɛ shinaa lɛ naa pateeshɛŋ+ lɛ wo naa. 29 Ekɛ shãa afɔle afɔleshaa latɛ+ lɛ ma sɔlemɔ buu lɛ, ni ji kpee buu lɛ, shinaa lɛ naa, koni eshã shãa afɔle+ kɛ ŋmaa* afɔle yɛ nɔ, tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 30 No sɛɛ lɛ, ekɛ okpolu lɛ ma kpee buu lɛ kɛ afɔleshaa latɛ lɛ teŋ, ni ekɛ nu wo mli koni akɛfɔflɔ niji kɛ naji ahe.+ 31 Mose kɛ Aaron kɛ Aaron bihii lɛ kɛfɔflɔɔ amɛniji kɛ amɛnaji ahe. 32 Be fɛɛ be ni amɛbaaya kpee buu lɛ mli loo amɛbaabɛŋkɛ afɔleshaa latɛ lɛ, amɛfɔflɔɔ,+ tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ. 33 Naagbee lɛ, efee kpo+ lɛ ewo sɔlemɔ buu lɛ kɛ afɔleshaa latɛ lɛ he kɛkpe, ni ekɛ sɔlemɔ buu lɛ shinaa lɛ naa pateeshɛŋ lɛ wo naa.+ No hewɔ lɛ, Mose gbe nitsumɔ lɛ naa. 34 Ni atatu lɛ baha kpee buu lɛ nɔ, ni Yehowa anunyam lɛ yi sɔlemɔ buu lɛ obɔ.+ 35 Mose nyɛɛɛ kpee buu lɛ mli ebote, ejaakɛ atatu lɛ tee nɔ ehi kpee buu lɛ nɔ, ni Yehowa anunyam lɛ yi sɔlemɔ buu lɛ obɔ.+ 36 Ni Israelbii lɛ agbɛfãi lɛ fɛɛ amli lɛ, kɛ́ atatu lɛ wó ehe nɔ yɛ sɔlemɔ buu lɛ nɔ lɛ, amɛfãa kɛyaa he kroko.+ 37 Shi kɛ́ atatu lɛ wóoo ehe nɔ lɛ, no lɛ, amɛfãaa kɛyashi gbi nɔ ni ebaawó ehe nɔ.+ 38 Ejaakɛ Israelbii lɛ agbɛfãi lɛ fɛɛ amli lɛ, Yehowa atatu lɛ hiɔ sɔlemɔ buu lɛ nɔ jetsɛremɔ fɛɛ, ni gbɛkɛ mli lɛ la hiɔ nɔ, ni Israelbii lɛ fɛɛ naa.+","num_words":843,"character_repetition_ratio":0.127,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.273,"stopwords_ratio":0.076,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Ni Ooofee Ohala Hiɛtserɛjiemɔ Ni Hi\\nBɔ Ni Ooofee Ohala Hiɛtserɛjiemɔ Ni Sa\\n“Nyɛfea nibii fɛɛ kɛwoa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.”​—1 KORINTOBII 10:31.\\n1, 2. Kɛ́ wɔmiihala hiɛtserɛjiemɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ lɛ?\\nŊƆƆ lɛ akɛ, ohiɛ aduawa ko ni oyaakɔ̃ nɔŋŋ ni ona akɛ efã ko ekpɔtɔ. Mɛni obaafee? Ani obaaye lɛ nakai? Ani obaashɛ fɛɛ ofɔ̃? Aloo obaafo he ni ekpɔtɔ lɛ oshɛ ofɔ̃, ni oye he ni hi lɛ?\\n2 Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, hiɛtserɛjiemɔ tamɔ aduawa nɛɛ. Hiɛtserɛjiemɔi komɛi ŋɔɔ waa, shi babaoo hu yɛ ni ehiii, ejaakɛ jeŋba sha, yiwalɛ nifeemɔi, kɛ daimonioi anifeemɔi eyi mli obɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ oohala hiɛtserɛjiemɔ lɛ, ani okɛɔ akɛ: “Manyɛ mahala hiɛtserɛjiemɔ fɛɛ hiɛtserɛjiemɔ ni misumɔɔ, ejeee mɔ ko he sane”? Aloo okɛɔ akɛ: “Hiɛtserɛjiemɔi fɛɛ ehiii”? Aloo ojɛɔ hiɛshikamɔ mli ohalaa hiɛtserɛjiemɔi ni hi, ni otsiɔ ohe kɛjeɔ hiɛtserɛjiemɔi ni ehiii lɛ ahe?\\n3. Kɛ́ wɔmiihala hiɛtserɛjiemɔ ko lɛ, mɛni he esa akɛ wɔsusu?\\n3 Hejɔɔmɔ kɛ hiɛtserɛjiemɔ he miihia wɔ fɛɛ, ni wɔmiisumɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiihala hiɛtserɛjiemɔ ko lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Mɛɛ gbɛ nɔ hiɛtserɛjiemɔ nɛɛ baasa jamɔ ni mijáa Yehowa lɛ he?’\\n“NYƐFEA NIBII FƐƐ KƐWOA NYƆŊMƆ HIƐ NYAM”\\n4. Mɛɛ Biblia mli shishitoo mla ko baanyɛ aye abua wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa?\\n4 Kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Yehowa lɛ, belɛ wɔwo lɛ shi akɛ wɔkɛ wɔwala fɛɛ baasɔmɔ lɛ. (Kanemɔ Jajelɔ 5:4.) Wɔwo Nyɔŋmɔ shi akɛ, ‘wɔbaafee nibii fɛɛ kɛwo ehiɛ nyam.’ (1 Korintobii 10:31) Enɛ tsɔɔ akɛ, jeee be ni wɔtee asafoŋ kpeei loo wɔnyiɛ shiɛmɔ nɔ pɛ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Nyɔŋmɔ, shi moŋ be ni wɔmiijɔɔ wɔhe loo wɔmiijie wɔhiɛtserɛ hu.\\n5. Te Yehowa kpaa gbɛ akɛ wɔjá lɛ wɔhã tɛŋŋ?\\n5 Nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ yɛ shihilɛ mli lɛ saa jamɔ ni wɔjáa Yehowa lɛ he. Paulo tsɔɔ enɛ mli faŋŋ akɛ: “Nyɛkɛ nyɛgbɔmɔtsei lɛ ahãa akɛ afɔle ni hiɛ kã, ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ, ni Nyɔŋmɔ náa he miishɛɛ.” (Romabii 12:1) Yesu hu wie akɛ: “Suɔmɔ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui muu fɛɛ kɛ osusuma muu fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ muu fɛɛ kɛ onyɛmɔ fɛɛ.” (Marko 12:30) Wɔmiisumɔ ni be fɛɛ be ni wɔbaahã Yehowa nɔ ko lɛ, wɔkɛ nɔ ni hi fe fɛɛ lɛ ahã lɛ. Yɛ blema Israel lɛ, Yehowa kpa gbɛ akɛ, kɛ́ mɔ ko kɛ kooloo miiba ebashã afɔle ehã lɛ lɛ, ekɛ nɔ ni kpa ko kpa ko bɛ ehe aba. Kɛ́ kpa ko yɛ kooloo lɛ he lɛ, Nyɔŋmɔ ekpɛlɛɛɛ nɔ. (3 Mose 22:18-20) Wɔ hu, ebaanyɛ eba lɛ akɛ, Yehowa ekpɛlɛŋ wɔjamɔ lɛ nɔ. Mɛni baahã eba lɛ nakai?\\n6, 7. Mɛɛ gbɛ nɔ hiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa lɛ baanyɛ asa jamɔ ni wɔjáa Yehowa lɛ he?\\n6 Yehowa ekɛɛ wɔ akɛ: “Nyɛfea krɔŋkrɔŋ, ejaakɛ miyɛ krɔŋkrɔŋ.” (1 Petro 1:14-16; 2 Petro 3:11) Ja wɔjamɔ lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ loo ehe tse, dani Yehowa baakpɛlɛ nɔ. (5 Mose 15:21) Kɛ́ wɔkɛ wɔhe wo nibii ni Yehowa nyɛɔ lɛ amli lɛ, wɔjamɔ lɛ he tseŋ. Nibii nɛɛ ekomɛi ji jeŋba sha, yiwalɛ nifeemɔi, kɛ nibii ni kɔɔ daimonioi ahe. (Romabii 6:12-14; 8:13) Ni kɛ́ wɔkɛ nibii nɛɛ jieɔ wɔhiɛtserɛ hu lɛ, Yehowa náŋ he miishɛɛ. Enɛ baanyɛ ahã wɔjamɔ lɛ afee nɔ ni he tseee, ni Yehowa ekpɛlɛŋ nɔ, ni ebaanyɛ efite wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ lɛ teŋ lɛ.\\n7 No hewɔ lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa lɛ? Mɛɛ shishitoo mlai baaye abua wɔ ni wɔna hiɛtserɛjiemɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii?\\n8, 9. Mɛɛ hiɛtserɛjiemɔi esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛje he? Ni mɛni hewɔ?\\n8 Ŋmɛnɛ lɛ, ayɛ nibii srɔtoi babaoo ni akɛjieɔ hiɛtserɛ. Ekomɛi hi kɛhã Kristofoi, shi ekomɛi hu ehiii. Klɛŋklɛŋ lɛ, hã wɔkwɛ hiɛtserɛjiemɔi ni esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛje he.\\n9 Jeŋba sha, yiwalɛ nifeemɔ, kɛ daimonioi asaji eyi sinii, wɛbsaitii, nibii ni ajieɔ yɛ TV nɔ, vidio gemisii, kɛ lalai pii amli obɔ. Bei pii lɛ, bɔ ni awieɔ nibii gbohii ahe yɛ nibii nɛɛ amli lɛ hãa efeɔ tamɔ nɔ ni tɔmɔ ko kwraa bɛ he, ni bei komɛi po lɛ, akɛwoɔ mɛi anaa ŋmɔlɔ. Shi esa akɛ Kristofoi akwɛ jogbaŋŋ, ni amɛtsi amɛhe kɛje hiɛtserɛjiemɔ fɛɛ hiɛtserɛjiemɔ ni he tseee yɛ Yehowa hiɛ lɛ he. (Bɔfoi 15:28, 29; 1 Korintobii 6:9, 10) Kɛ́ wɔtsi wɔhe kɛje hiɛtserɛjiemɔi ni tamɔ nakai lɛ ahe lɛ, wɔhãa Yehowa naa akɛ wɔnyɛɔ efɔŋ.​—Lala 34:14; Romabii 12:9.\\n10. Kɛ́ wɔkɛ nibii gbohii jie wɔhiɛtserɛ lɛ, mɛni baanyɛ ajɛ mli kɛba?\\n10 Mɛi komɛi nuɔ he akɛ tɔmɔ ko bɛ he akɛ amɛkɛ nibii ni yiwalɛ, jeŋba sha, kɛ daimonioi asaji yɔɔ mli lɛ baajie amɛhiɛtserɛ. Amɛsusuɔ akɛ, kɛ́ amɛkɛ nibii nɛɛ jie amɛhiɛtserɛ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ amɛkɛ amɛhe baawo jeŋba sha, yiwalɛ, loo daimonioi anifeemɔi ni yɔɔ mli lɛ amli. Shi kɛ́ wɔsusu nii ahe yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, belɛ wɔmiilaka wɔhe. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Tsui lakaa mɔ fe nɔ fɛɛ nɔ, ni ehe yɛ ahuntoo.” (Yeremia 17:9) Kɛ́ wɔkɛ nibii ni Yehowa sumɔɔɔ jieɔ wɔhiɛtserɛ lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ wɔnyɛɔ nibii nɛɛ? Kɛ́ wɔtee nɔ wɔkɛ nibii nɛɛ jie wɔhiɛtserɛ lɛ, be baashɛ ni wɔnaŋ amɛ akɛ nibii gbohii dɔŋŋ. Fiofio lɛ, naagba baanyɛ aba wɔhenilee lɛ he, ni kɛ́ wɔyaafee nɔ ko ni ehiii po lɛ, ebɔŋ wɔ kɔkɔ dɔŋŋ.​—Lala 119:70; 1 Timoteo 4:1, 2.\\n11. Mɛɛ gbɛ nɔ Galatiabii 6:7 lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa?\\n11 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni gbɔmɔ duɔ lɛ, no nɔŋŋ ebaakpa hu.” (Galatiabii 6:7) Anɔkwa sane lɛ ji akɛ, kɛ́ wɔtee nɔ wɔkɛ nibii gbohii jie wɔhiɛtserɛ lɛ, be baashɛ ni wɔbaabɔi nibii gbohii nɛɛ feemɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi komɛi tee nɔ amɛkɛ jeŋba sha he nibii jie amɛhiɛtserɛ, ni no ná amɛnɔ hewalɛ aahu akɛ, amɛkɛ amɛhe yawo jeŋba sha mli. Shi Yehowa yeɔ ebuaa wɔ koni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa.\\nHÃ BIBLIA MLI SHISHITOO MLAI AKUDƆ BO BE NI OKPƐƆ OYIŊ\\n12. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ ni ja yɛ hiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa lɛ he?\\n12 Hiɛtserɛjiemɔi komɛi yɛ ni eyɛ faŋŋ akɛ esaaa Yehowa hiɛ, ni wɔle akɛ esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛje he. Shi bei komɛi lɛ, ewa akɛ wɔbaana kɛji hiɛtserɛjiemɔ ko sa Yehowa hiɛ loo esaaa ehiɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni baaye abua wɔ? Yehowa woko wɔ mlai babaoo yɛ nibii ni esa akɛ wɔkwɛ, wɔbo toi, loo wɔkane lɛ ahe. Moŋ lɛ, eesumɔ ni wɔkɛ wɔhenilee ni wɔkɛ Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ atsu nii. (Kanemɔ Galatiabii 6:5.) Yehowa hãa wɔ shishitoo mlai, ni ji anɔkwalei ni tsɔɔ wɔ bɔ ni enaa nibii komɛi ehãa. Shishitoo mlai nɛɛ yeɔ amɛbuaa wɔ ni wɔtsɔseɔ wɔhenilee lɛ. Amɛhãa wɔleɔ “nɔ ni ji Yehowa suɔmɔnaa nii,” bɔ ni afee ni wɔkpɛ yiŋ ni baasa ehiɛ.​—Efesobii 5:17.\\nBiblia mli shishitoo mlai baawa wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa\\n13. Mɛni hewɔ esoro hiɛtserɛjiemɔ ni Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo halaa lɛ? Shi mɛni baaye abua wɔ fɛɛ ni wɔkpɛ yiŋ ni ja?\\n13 Bei pii lɛ, hiɛtserɛjiemɔ ni Kristofonyo ko baahala lɛ, jeee no nɔŋŋ Kristofonyo kroko baahala. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ esoro nɔ ni mɔ fɛɛ mɔ sumɔɔ. Agbɛnɛ hu, hiɛtserɛjiemɔ ni mɔ ko naa lɛ akɛ sane ko kwraa bɛ he lɛ, mɔ kroko naa lɛ akɛ sane yɛ he. Fɛɛ mli lɛ, Biblia mli shishitoo mlai ji nɔ ni baaye abua Kristofoi fɛɛ ni amɛkpɛ yiŋ ni ja. (Filipibii 1:9) Shishitoo mlai nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ.​—Lala 119:11, 129; 1 Petro 2:16.\\n14. (a) Mɛni esa akɛ wɔná be babaoo wɔhã? (b) Mɛɛ ŋaa Paulo wo Kristofoi?\\n14 Nɔ kroko ni esa akɛ wɔsusu he ji, be falɛ ni wɔkɛjieɔ wɔhiɛtserɛ. Enɛ baanyɛ ahã ana bɔ ni wɔbuɔ hiɛtserɛjiemɔ wɔhãa. Kristofoi ji wɔ, ni nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli ji sɔɔmɔ ni wɔsɔmɔɔ Yehowa lɛ. (Kanemɔ Mateo 6:33.) Shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔbaahã hiɛtserɛjiemɔ ahe wɔbe fɛɛ ni wɔyɔseee. Paulo wo Kristofoi ŋaa akɛ: “Nyɛhiɛ ahia nyɛhe nɔ jogbaŋŋ koni nyɛkanyiɛ akɛ mɛi ni hiɛ kãaa shi, shi moŋ akɛ hiɛshikalɔi, koni nyɛkɛ nyɛbe atsu nii jogbaŋŋ.” (Efesobii 5:15, 16) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔfiteɔ be babaoo yɛ hiɛtserɛjiemɔ he. Be fɛɛ be lɛ, esa akɛ wɔhã sɔɔmɔ ni wɔsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli.​—Filipibii 1:10.\\n15. Mɛni wɔfeɔ kɛbuɔ wɔhe kɛjeɔ hiɛtserɛjiemɔ ni baanyɛ afite wɔ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ he?\\n15 Eyɛ faŋŋ akɛ, esa akɛ wɔkpoo hiɛtserɛjiemɔi ni wɔle akɛ esaaa Yehowa hiɛ lɛ. Shi kɛ́ ebɛ faŋŋ kɛhã wɔ akɛ hiɛtserɛjiemɔ ko sa hu? Ani esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ no hu he? Susumɔ enɛ he okwɛ. Kɛ́ onyiɛ gbɛ ko ni kã gɔŋ ko nɔ lɛ nɔ lɛ, ani obaaya enaabu kpaakpa? Dabi. Kɛ́ osumɔɔ owala lɛ, obaatsi ohe kwraa kɛje oshãra he. Nakai nɔŋŋ eji yɛ hiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa lɛ gbɛfaŋ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Tsi onaji kɛje efɔŋ he.” (Abɛi 4:25-27) No hewɔ lɛ, jeee hiɛtserɛjiemɔ ni wɔle akɛ ehiii lɛ kɛkɛ wɔkpoɔ, shi moŋ wɔtsiɔ wɔhe kwraa kɛjeɔ hiɛtserɛjiemɔ ni efeɔ wɔ akɛ ehiii, ní baanyɛ afite wɔ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ hu he.\\nKWƐMƆ NII TAMƆ YEHOWA KWƐƆ NII LƐ\\n16. (a) Mɛɛ nibii komɛi Yehowa nyɛɔ? (b) Mɛni wɔbaafee kɛtsɔɔ akɛ wɔnyɛɔ nibii ni Yehowa nyɛɔ lɛ?\\n16 Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Nyɛ mɛi ni nyɛsumɔɔ Yehowa, nyɛnyɛa efɔŋ.” (Lala 97:10) Biblia lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yehowa susuɔ nii ahe kɛ bɔ ni enuɔ nii ahe ehãa. Bi ohe akɛ: ‘Mɛɛ gbɛ nɔ nibii ni mikaseɔ lɛ baanyɛ aye abua mi ni makwɛ nii tamɔ Yehowa kwɛɔ nii lɛ.’ Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔkase akɛ Yehowa nyɛɔ “lilɛi ni maleɔ, kɛ niji ni shwieɔ mɔ ko ni efeko nɔ ko lɛ lá shi, kɛ tsui ni toɔ ŋaa fɔji, kɛ naji ni he feɔ oya kɛyafeɔ efɔŋ.” (Abɛi 6:16-19) Wɔkase hu akɛ esa akɛ wɔkpoo “ajwamaŋbɔɔ, . . . amagajamɔ, mumɔi kɛshãramɔ, . . . awuŋayeli, mlifu, . . . hetsɛ̃, dãatɔɔ, henaabuamɔi ni yɔɔ hoo, kɛ nibii ni tamɔ enɛɛmɛi.” (Galatiabii 5:19-21) Ani oona bɔ ni Biblia mli shishitoo mlai nɛɛ baanyɛ awa bo ni ohala hiɛtserɛjiemɔ ni sa? Wɔyɛ mɛi ateŋ jio, wɔ pɛ wɔyɔɔ he ko jio, wɔmiisumɔ ni wɔkɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi atsu nii yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ lɛ mli. (2 Korintobii 3:18) Bei pii lɛ, nibii ni wɔfeɔ be ni wɔ pɛ wɔyɔɔ he ko lɛ ji nɔ ni hãa anaa mɛi tuuntu ni wɔji.​—Lala 11:4; 16:8.\\n17. Kɛ́ wɔmiihala hiɛtserɛjiemɔ ko lɛ, mɛɛ saji esa akɛ wɔbi wɔhe?\\n17 No hewɔ lɛ, kɛ́ oohala hiɛtserɛjiemɔ ko lɛ, bi ohe akɛ: ‘Mɛɛ gbɛ nɔ hiɛtserɛjiemɔ nɛɛ baasa mi kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ he? Te ebaasa mihenilee he ehã tɛŋŋ?’ Hã wɔkwɛ shishitoo mlai krokomɛi ni baanyɛ awa wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa.\\n18, 19. (a) Mɛɛ ŋaa Paulo wo Kristofoi? (b) Mɛɛ shishitoo mlai baawa wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa?\\n18 Hiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa lɛ tsɔɔ nibii ni wɔsumɔɔ ni wɔkɛwo wɔjwɛŋmɔ mli. Paulo ŋma akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni ji anɔkwale, nɔ fɛɛ nɔ ni sa woo, nɔ fɛɛ nɔ ni ja, nɔ fɛɛ nɔ ni he tse, nɔ fɛɛ nɔ ni hãa ajieɔ suɔmɔ kpo, nɔ fɛɛ nɔ ni awieɔ he ekpakpa, nɔ fɛɛ nɔ ni hi jogbaŋŋ, kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni sa yijiemɔ lɛ, nyɛyaa nɔ nyɛsusua enɛɛmɛi ahe.” (Filipibii 4:8) Kɛ́ wɔkɛ nibii kpakpai tamɔ enɛɛmɛi wo wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ: “Hã midaaŋ wiemɔi kɛ sane ni mijwɛŋɔ nɔ yɛ mitsui mli lɛ asa ohiɛ, Ao Yehowa.”​—Lala 19:14.\\n19 Bi ohe akɛ: ‘Mɛni mikɛwoɔ mijwɛŋmɔ mli? Kɛ́ mikwɛ sini loo vidio ko migbe naa lɛ, ani susumɔi kpakpai ni hãa mɔ tsui nyɔɔ emli yaa nɔ yɛ mijwɛŋmɔ mli? Ani mihe jɔɔ mi, ni minuɔ he akɛ miyɛ henilee kpakpa? (Efesobii 5:5; 1 Timoteo 1:5, 19) Ani minyɛɔ misɔleɔ mihãa Yehowa ni mihenilee gbaaa minaa? Aloo mihenilee haoɔ mi? Ani hiɛtserɛjiemɔ lɛ hã yiwalɛ loo jeŋba sha nifeemɔi ba mijwɛŋmɔ mli? (Mateo 12:33; Marko 7:20-23) Ani ‘je nɛɛ miishɔ̃ mi’ yɛ hiɛtserɛjiemɔ ni mihalaa lɛ hewɔ?’ (Romabii 12:2) Kɛ́ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔhã sanebimɔi nɛɛ ahetoo lɛ, ebaahã wɔna nɔ ni esa akɛ wɔfee koni wekukpaa kpakpa akã he ahi wɔ kɛ Yehowa teŋ. Lalatsɛ lɛ sɔle akɛ: “Jiemɔ mihiŋmɛii yɛ nibii ni sɛɛnamɔ bɛ he lɛ akwɛmɔ nɔ.” Bo hu feemɔ nakai nɔŋŋ. *​—Lala 119:37.\\nHIƐTSERƐJIEMƆ NI WƆHALAA LƐ SAA MƐI KROKOMƐI AHE\\n20, 21. Kɛ́ wɔmiihala hiɛtserɛjiemɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔsusu bɔ ni mɛi krokomɛi baana lɛ ahã lɛ he lɛ?\\n20 Shishitoo mla kroko ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli ji: “Mla ŋmɛɔ nibii fɛɛ gbɛ, shi jeee nibii fɛɛ tswaa mɔ emaa shi. Mɔ ko mɔ ko akaya nɔ etao nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ebaaná he sɛɛ, shi moŋ nɔ ni mɔ kroko baaná he sɛɛ.” (1 Korintobii 10:23, 24) Kɛ́ wɔyɛ hegbɛ akɛ wɔfeɔ nɔ ko lɛ, no etsɔɔɔ akɛ esa akɛ wɔfee. Esa akɛ wɔsusu bɔ ni wɔnifeemɔi baanyɛ asa wɔnyɛmimɛi lɛ ahe lɛ he jogbaŋŋ.\\n21 Mɔ fɛɛ mɔ kɛ ehenilee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ, onyɛɔ okwɛɔ TV nɔ nifeemɔ ko ni egbaaa ohenilee naa. Shi oná ole akɛ, nyɛmi ko kwɛɛɛ nakai nifeemɔ lɛ, ejaakɛ egbaa ehenilee naa. Mɛni obaafee? Eyɛ mli akɛ oyɛ hegbɛ akɛ okwɛɔ moŋ, shi obaanyɛ okpɛ oyiŋ akɛ okwɛŋ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ osumɔŋ ni ‘ofee esha oshi onyɛmimɛi lɛ’​—loo ‘ofee esha oshi Kristo.’ (1 Korintobii 8:12) Wɔsumɔŋ ni wɔfee nɔ ko ni baatɔ̃tɔ wɔnyɛmi Kristofonyo ko nane.​—Romabii 14:1; 15:1; 1 Korintobii 10:32.\\n22. Mɛni wɔbaafee kɛtsɔɔ akɛ wɔkɛ susumɔi ni wɔhiɛ yɛ hiɛtserɛjiemɔ he lɛ fiii Kristofoi krokomɛi anɔ?\\n22 Shi ekolɛ nɔ ko ni mɔ kroko naa lɛ akɛ naagba ko bɛ he lɛ, bo lɛ, ohenilee eŋmɛɛɛ bo gbɛ ni okwɛ loo okane loo ofee nɔ ko ni tamɔ nakai. No hu? Akɛni osumɔɔ onyɛmi lɛ, ni obuɔ lɛ hu hewɔ lɛ, onyɛŋ enɔ akɛ lɛ hu ekpoo nakai nii lɛ. Kɛ́ mɔ ko miikudɔ tsɔne lɛ, ele akɛ mɛi komɛi baanyɛ aho ehe, ni lɛ hu ebaanyɛ eho mɛi krokomɛi ahe, shi lɛ kɛ mɛi lɛ fɛɛ le tsɔne kudɔmɔ jogbaŋŋ. Nakai nɔŋŋ ekolɛ ebaasoro susumɔ ni ohiɛ yɛ hiɛtserɛjiemɔ ni sa he lɛ yɛ susumɔ ni nyɛmi kroko hiɛ lɛ he, tsɛbelɛ nyɛ fɛɛ nyɛkɛ Biblia mli shishitoo mlai miitsu nii.​—Jajelɔ 7:16; Filipibii 4:5.\\n23. Mɛni baawa wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa?\\n23 No hewɔ lɛ, mɛni baawa wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa? Kɛ́ wɔkɛ wɔhenilee ni Biblia lɛ etsɔse lɛ tsu nii, ni wɔsusu wɔnyɛmimɛi lɛ ahe waa lɛ, wɔbaahala hiɛtserɛjiemɔ ni sa. Ni wɔmii baashɛ wɔhe akɛ wɔmiifee nibii fɛɛ ‘kɛmiiwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.’\\n^ kk. 19 Shishitoo mlai krokomɛi ni baanyɛ awa wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa yɛ Abɛi 3:31; 13:20; Efesobii 5:3, 4; kɛ Kolosebii 3:5, 8, 20.\\nKɛ́ Kristofonyo ko baahala hiɛtserɛjiemɔ ko lɛ, ebiɔ ehe akɛ:\\nMɛɛ gbɛ nɔ ebaasa mi kɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ he?\\nMɛɛ gbɛ nɔ ebaasa mihe?\\nMɛɛ gbɛ nɔ ebaasa mɛi krokomɛi ahe?\\n1 KƐ́ WƆHALA HIƐTSERƐJIEMƆ NI SA LƐ, EHÃA YEHOWA NAA AKƐ WƆSUMƆƆ LƐ WAA\\n“Nyɛfea nibii fɛɛ kɛwoa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.”​—1 Korintobii 10:31\\nKɛ́ wɔmiihala hiɛtserɛjiemɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ lɛ?\\nLala 11:5, 7; 34:14; Romabii 12:9; 1 Korintobii 6:9, 10\\nŊmɛnɛ lɛ, jeŋba sha, awuiyeli, kɛ daimonioi asaji eyi sinii, wɛbsaitii, nibii ni ajieɔ yɛ TV nɔ, vidio gemisii, lalai, kɛ nibii ni tamɔ nakai lɛ pii amli obɔbɔ.\\nMarko 12:30; Romabii 12:1, 2\\nHiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa lɛ baanyɛ ahã wɔtsui anyɔ wɔmli loo ehã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaaya nɔ wɔye Yehowa anɔkwa.\\nYeremia 17:9; Galatiabii 6:7\\nHiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa lɛ náa wɔnɔ hewalɛ.\\n2 BIBLIA MLI SHISHITOO MLAI BAANYƐ AYE ABUA WƆ NI WƆHALA HIƐTSERƐJIEMƆ NI SA\\n“Nyɛyaa nɔ nyɛyɔsea nɔ ni ji Yehowa suɔmɔnaa nii.”​—Efesobii 5:17\\nMɛɛ Biblia mli shishitoo mlai baanyɛ aye abua wɔ ni wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa?\\nLala 16:8; Abɛi 6:16-19; Galatiabii 5:19-21\\nEsa akɛ wɔnyɛ nibii ni Yehowa nyɛɔ. Nibii nɛɛ ekomɛi ji awuiyeli, daimonioi anifeemɔi, kɛ jeŋba sha.\\nLala 19:14; Filipibii 4:8\\nKɛ́ wɔkɛ nibii kpakpai wo wɔjwɛŋmɔŋ, ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ, wɔbaasa Yehowa hiɛ.\\nMateo 6:33; Efesobii 5:15, 16\\nEsa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkafite be pii yɛ hiɛtserɛjiemɔ he. Esa akɛ jamɔ ni wɔjáa Yehowa lɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ fe nɔ fɛɛ nɔ yɛ shihilɛ mli.\\n3 HIƐTSERƐJIEMƆ NI WƆHALAA LƐ SAA MƐI KROKOMƐI AHE\\n“Mɔ ko mɔ ko akaya nɔ etao nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ebaaná he sɛɛ, shi moŋ nɔ ni mɔ kroko baaná he sɛɛ.”​—1 Korintobii 10:24\\nKɛ́ wɔmiihala hiɛtserɛjiemɔ ko lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔsusu bɔ ni mɛi krokomɛi baana lɛ ahã lɛ he lɛ?\\nJajelɔ 7:16; Romabii 2:21\\nEkolɛ ebaasoro nɔ ni Kristofonyo ko kɛbaajie ehiɛtserɛ yɛ nɔ ni Kristofonyo kroko kɛbaajie ehiɛtserɛ lɛ he. Nɔ najiaŋ ni wɔbaakojo mɛi krokomɛi yɛ hiɛtserɛjiemɔ ni amɛhalaa lɛ he lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔhala hiɛtserɛjiemɔ ni sa wɔhã wɔhe.\\nGalatiabii 6:5; Filipibii 4:5\\nWɔdamɔɔ wɔhenilee nɔ wɔhalaa hiɛtserɛjiemɔ ni wɔsumɔɔ, ni esoro mɔ fɛɛ mɔ henilee.\\n1 Korintobii 10:32; Filipibii 1:10\\nWɔsumɔɔɔ ni wɔtɔ̃tɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ anane, no hewɔ lɛ, wɔkwɛɔ jogbaŋŋ yɛ hiɛtserɛjiemɔ ni wɔhalaa lɛ he.\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Bɔ Ni Ooofee Ohala Hiɛtserɛjiemɔ Ni Sa","num_words":2720,"character_repetition_ratio":0.098,"word_repetition_ratio":0.022,"special_characters_ratio":0.257,"stopwords_ratio":0.088,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyumu Nɛ E Kpla Womi Ngmami Nɔ́ Ko Ngɛ E Kasa Nya—Ezekiel 9:2 | Kase\\nKANE NGƐ Acholi Albanian Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Boulou Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Georgian German Greek Guarani Gujarati Gun Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Ibanag Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Kabiye Kannada Kikamba Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Latvian Lhukonzo Lithuanian Luganda Luo Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Marathi Maya Mixe Mongolian Moore Myanmar Ndebele (Zimbabwe) Nepali Nigeria Pidgin Norwegian Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetian Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Punjabi Quechua (Bolivia) Romanian Runyankore Russian Samoan Sango Sena Serbian Serbian (Roman) Shona Sidama Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tshwa Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Urdu Urhobo Uzbek Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Yoruba Zande Zapotec (Isthmus)\\nMwɔnɛ ɔ, nyumu ɔ nɛ e kpla womi ngmami nɔ́ ko ngɛ e kasa nya a daa si kɛ ha Yesu Kristo. Lɛ ji nɔ nɛ e ngɛ okadi pee ngɛ nihi a hɛ nya konɛ a ná yi baami\\nNgɛ Ezekiel nina a mi ɔ, nyumu nɛ e kpla womi ngmami nɔ́ ko ngɛ e kasa nya a daa si kɛ ha mɛnɔ, nɛ mɛnɔmɛ nyumuhi ekpa amɛ nɛ a hɛɛ awi yemi dadehi ɔ hu daa si kɛ ha?\\nA daa si kɛ ha hiɔwe tabo ɔ nɛ kpata Yerusalem hɛ mi ɔ, nɛ mɛ nɔuu lɛ a ma kpata Satan je yaya nɛ ɔ hɛ mi ngɛ Harmagedon ta a mi. Mɛni he je nɛ e da blɔ kaa wa pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ wa nu nina nɛ ɔ sisi ha a he ɔ?\\nLoko e maa su jeha 607 loko a fɔ Kristo ɔ, Ezekiel na nina ko nɛ kɔɔ níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ Yerusalem loko a ma kpata ma a hɛ mi ɔ he. Ngɛ nina a mi ɔ, Ezekiel na ní yayamihi fuu nɛ Yerusalem bi nɛ a kua hemi kɛ yemi ɔ ngɛ pee. E na nyumuhi ekpa nɛ a hɛɛ awi yemi dadehi ngɛ a dɛ mi. Jehanɛ se hu ɔ, e na nyumu ko ngɛ a kpɛti nɛ e “ha kploba” nɛ e “kpla womi ngmami nɔ́ ko ngɛ e kasa nya.” (Eze. 8:6-12; 9:2, 3) A de jamɛ a nyumu ɔ ke: ‘Yaa kpa si kɛ gu ma a mi tsuo. Nihi nɛ ngɛ haoe, nɛ a ngɛ kɔmɔ yee ngɛ ní hiemi níhi nɛ a ngɛ pee ɔ a he ɔ, pee okadi ngɛ a hɛ nya.’ Lɔ ɔ se ɔ, a de nyumu ɔmɛ nɛ a hɛɛ awi yemi dadehi ngɛ a dɛ mi ɔ kaa a ya nɛ a ya gbe nihi tsuo nɛ a ngɛ ma a mi, nɛ a kadi we a hɛ nya a. (Eze. 9:4-7) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nina nɛ ɔ mi, nɛ mɛnɔ ji nyumu ɔ nɛ kpla womi ngmami nɔ́ ko ngɛ e kasa nya a?\\nA je nina nɛ ɔ kɛ tsɔɔ Ezekiel ngɛ jeha 612 loko a fɔ Kristo ɔ mi. E ji gbami, nɛ kekleekle ɔ, e ba mi ngɛ jeha enuɔ se benɛ Babilon ta buli ɔmɛ ya kpata Yerusalem hɛ mi ɔ. E ngɛ mi kaa Babilon bi nɛ a jaa wɔhi ɔ lɛ a kpata Yerusalem hɛ mi mohu lɛɛ, se a tsu ní kaa Yehowa plaafohi. (Yer. 25:9, 15-18) Yehowa gu a nɔ kɛ gbla e we bi nɛ a kua hemi kɛ yemi ɔ a tue. Se Yehowa ha we nɛ a kpata nɔ fɛɛ nɔ ko hɛ mi. E sɛ nɛ a kpata dali a hɛ mi kɛ piɛɛ yayami peeli a he. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa je suɔmi mi nɛ e to blɔ nya konɛ a baa Yuda bi nɛ a bua jɔɛ ní hiemi níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ ma a mi ɔ he ɔ a yi.\\nEzekiel pee we okadi ngɛ nihi a hɛ nya, nɛ jã kɛ̃ nɛ e piɛɛ we nihi nɛ a ya kpata ni ɔmɛ a hɛ mi ɔ hu a he. Mohu ɔ, hiɔwe bɔfohi ji nihi nɛ a kudɔ hɛ mi kpatami ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, gbami nɛ ɔ ha nɛ wa le níhi nɛ ya nɔ ngɛ hiɔwe. Yehowa fã e bɔfo ɔmɛ kaa a kpata yayami peeli pɛ a hɛ mi nɛ a baa dali a yi. *\\nBe ko nɛ be ɔ, wa tsɔɔ kaa gbami nɛ ɔ ngɛ mi bae ngɛ wa be nɛ ɔ mi hulɔ. Wa tsɔɔ kaa nyumu ɔ nɛ e kpla womi ngmami nɔ́ ko ngɛ e kasa nya a daa si kɛ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ. Wa susu kaa a kadi nihi nɛ a bua jɔ sɛ gbi ɔ nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ he ɔ kɛ ha yi baami. Se lingmi nɛ ɔ, wa ba na heii kaa e he hia nɛ waa pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ wa tsɔɔ munyu nɛ ɔ sisi ha a he. Mateo 25:31-33 ɔ tsɔɔ kaa Yesu lɛ maa kojo nihi. E ma tsu e nyagbe kojomi ɔ he ní ngɛ haomi ngua a mi. E ma je nihi nɛ a peeɔ a ní kaa jijɔhi ɔ kɛ je nihi nɛ a peeɔ a ní kaa apletsihi ɔ a kpɛti. Nihi nɛ a peeɔ a ní kaa jijɔhi ɔ ma ná yi baami, nɛ e ma kpata nihi nɛ a peeɔ a ní kaa apletsihi ɔ a hɛ mi.\\nNgɛ sisi numi ehe nɛ ɔ nɛ wa ba ná a nya a, mɛni wa kaseɔ ngɛ Ezekiel nina a mi? Ke e hí kulaa a, wa kaseɔ níhi enuɔ ngɛ mi:\\nLoko a ma kpata Yerusalem hɛ mi ɔ, Ezekiel, Yeremia, kɛ Yesaya bɔ nihi kɔkɔ ngɛ nɔ́ nɛ maa ba ma a nɔ ɔ he. Mwɔnɛ ɔ, Yehowa gu e sɔmɔli nɛ e pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ ko a nɔ kɛ ngɛ e we bi niye ní hae, nɛ a ngɛ mɛ kɔkɔ bɔe loko haomi ngua a nɛ je sisi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kristo tsɔli kpa amɛ tsuo hu ngɛ nihi kɔkɔ bɔe.—Mat. 24:45-47.\\nEzekiel kadi we nihi a hɛ nya kɛ ha yi baami, nɛ jã kɛ̃ nɛ Mawu we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu kadi we nihi a hɛ nya kɛ ha yi baami. Nɔ́ kɛkɛ nɛ a tsuɔ ji kaa a fiɛɛɔ Yehowa sɛ gbi ɔ kɛ haa nihi ngɛ hiɔwe bɔfohi a blɔ tsɔɔmi sisi.—Kpoj. 14:6.\\nNgɛ Ezekiel be ɔ mi ɔ, a pee we okadi nitsɛ ko ngɛ nihi a hɛ nya. Mwɔnɛ ɔ hu jã nɔuu nɛ e ji. Mɛni e he hia nɛ nihi nɛ a pee konɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, lɔ ɔ nɛ tsɔɔ kaa a pee okadi ngɛ a hɛ nya? E he hia nɛ a bu sɛ gbi ɔ nɛ a ngɛ fiɛɛe mwɔnɛ ɔ tue, a ná Kristofohi a suhi, a jɔɔ a he nɔ ha Yehowa, nɛ a kɛ anɔkuale yemi nɛ fĩ Kristo nyɛmimɛ ɔmɛ a se. (Mat. 25:35-40) Nihi nɛ a peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, a nine maa su yi baami okadi ɔ nɔ ngɛ haomi ngua a nɛ ma a mi.\\nMwɔnɛ ɔ, nyumu ɔ nɛ kpla womi ngmami nɔ́ ko ngɛ e kasa nya a daa si kɛ ha Yesu Kristo. Ngɛ haomi ngua a mi ɔ, e maa pee okadi ngɛ nimli asafo nɛ e maa na mɛ kaa a peeɔ a ní kaa jijɔhi ɔ a hɛ nya. Enɛ ɔ ma ha nɛ a ma ná neneene wami ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ.—Mat. 25:34, 46. *\\nMwɔnɛ ɔ, nyumuhi ekpa nɛ a hɛɛ awi yemi dadehi ngɛ a dɛ ɔ daa si kɛ ha Yesu hiɔwe tabo ɔ, nɛ Yesu ji a nyatsɛ. E be kɛe nɛ a ma kpata je mahi kɛ yayami peeli tsuo a hɛ mi.—Eze. 9:2, 6, 7; Kpoj. 19:11-21.\\nNíhi nɛ wa kase ngɛ nina nɛ ɔ mi ɔ ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa kpataa we dali a hɛ mi kɛ piɛɛ we yayami peeli a he. (2 Pet. 2:9; 3:9) Jehanɛ hu ɔ, wa ba na kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ he hia wawɛɛ ngɛ wa be nɛ ɔ mi. E he hia nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ nu kɔkɔ bɔmi ɔ he loko nyagbe ɔ nɛ ba!—Mat. 24:14.\\n^ kk. 6 E ngɛ mi kaa okadi nitsɛnitsɛ ko be ni komɛ kaa Baruk (Yeremia womi ngmalɔ ɔ), Ebedmelek nɛ je Etiopia a, kɛ Rekab bi ɔmɛ a hɛ nya mohu lɛɛ, se a baa a yi. (Yer. 35:1-19; 39:15-18; 45:1-5) Nɔ́ nɛ okadi nɛ a pee ngɛ a hɛ nya a tsɔɔ kɛkɛ ji kaa a ma ná yi baami.\\n^ kk. 12 E he hia we nɛ a pee okadi nɛ ɔ ngɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a hɛ nya. Mohu ɔ, a ma ná a nyagbe nya sɔumi ɔ loko a ma gbo, aloo loko haomi ngua a ma fɛ.—Kpoj. 7:1, 3.\\nSane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ—June 2016\\nSane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ​​—December 2017\\nSane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ​​—August 2017\\nSane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ​​—July 2017","num_words":1544,"character_repetition_ratio":0.061,"word_repetition_ratio":0.036,"special_characters_ratio":0.277,"stopwords_ratio":0.455,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bicol Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga (Malawi) Chuvash Croatian Czech Dangme Danish Dutch English Estonian Ewe Fante Finnish French Georgian German Greek Haitian Creole Hiligaynon Hungarian Iloko Indonesian Italian Japanese Kabyle Kannada Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kongo Korean Krio Lithuanian Malagasy Malay Malayalam Mingrelian Myanmar Nahuatl (Huasteca) Norwegian Oromo Persian Polish Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Sinhala Slovak Slovenian Spania Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tarascan Telugu Thai Tigrinya Tojolabal Totonac Tshwa Tsonga Turkish Tzeltal Ukrainian Valencian Wallisian Welsh Xhosa Zulu\\nNgɛ je ɔ mi tsuo ɔ, nihi kaneɔ Yehowa Odasefohi a womihi. Nihi ayɔhi abɔ kaneɔ ngɛ intanɛti ɔ nɔ kaa bɔ nɛ o ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ. Ke wa de mo womihi abɔ nɛ wa peeɔ ɔ, e maa pee mo nyakpɛ. Kɛ je jeha 2013 kɛ ma nɛ ɔ, wa peeɔ Baiblo kasemi womihi ngɛ gbihi maa pee 700 a mi, nɛ wa gbaa ngɛ je mahi 239 a mi.\\nSisije ɔ, loko jeha 1920 maa su ɔ, jinɛ wa bɔɔ womi peemi ní tsumi kuu komɛ apaa nɛ a fiaa wa womi ɔmɛ kɛ haa wɔ. Jamɛ a jeha a mi nɔuu nɛ wɔ nitsɛmɛ wa bɔni wa womi tɛtlɛɛhi kɛ womi wawi peemi ngɛ Brooklyn, New York ngɛ tsu nyafii ko nɛ wa hai ɔ mi. Wa je sisi nyafii, se amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ womi fiami hehi 15 ngɛ Afrika, Asia, Australia, Yuropa, North Amerika, kɛ South Amerika.\\nWomi Nɛ E He Hia Pe Kulaa\\nWomi nɛ e he hia pe kulaa nɛ wa fiaa ji Baiblo ɔ. Wa fia kekle nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 1942 mi, nɛ lɔ ɔ ji King James Version, Blɛfo gbi nɔ́ ɔ. Se kɛ je jeha 1961 ɔ, Yehowa Odasefohi pee New World Translation of the Holy Scriptures ɔ, nɛ a fia babauu. Benɛ e ke suu jeha 2013 ɔ, wa fia Baiblo nɛ ɔ pe ayɔ 184 ngɛ gbi 121 a mi.\\nSe ngɛ Baiblo abɔ nɛ ɔ nɛ wa pee ɔ tsuo se ɔ, nɔ́ kpa ko hu ngɛ. Baiblohi nɛ wa peeɔ ɔ se kɛɛ wawɛɛ. Akɛnɛ acid be pepa nɛ waa kɛ pee Baiblo ɔ mi he je ɔ, ke Baiblo ɔ se kɛ po ɔ, pepa a be tsakee nɛ e pee kaa kungwɔ zɔ, nɛ wa peeɔ Baiblo ɔ saminya. Enɛ ɔ haa nɛ Baiblohi nɛ wa peeɔ ɔ puɛ we mla.\\nJehanɛ hu wa peeɔ womi kpahi konɛ e ye bua nihi nɛ a nu Baiblo ɔ sisi. Moo hyɛ jeha 2013 akɔtaa bumi ko:\\nA peeɔ Hwɔɔmi Mɔ womi tɛtlɛɛ ɔ ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 210 a mi, nɛ e ji womi nɛ a gbaa ngɛ je ɔ mi pe womi kpahi. A fiaa womi tɛtlɛɛ nɛ hɛɛ ba fa 16 nɛ ɔ maa pee 45,000,000 daa nyɔhiɔ.\\nNgɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ se ɔ, Awake! womi tɛtlɛɛ ɔ ji womi enyɔne nɛ a gbaa ngɛ je ɔ mi pe womi kpahi tsuo, nɛ a peeɔ ngɛ gbi 99 a mi. Daa nyɔhiɔ ɔ, a fiaa maa pee 44,000,000.\\nMɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? womi ɔ hɛɛ ba fa 224. A pee womi nɛ ɔ konɛ e ye bua nihi nɛ a nu Baiblo mi anɔkuale ɔ sisi. Kɛ je jeha 2005 ɔ, a fia womi nɛ ɔ ayɔ 214 kɛ se ngɛ gbi 240 a mi.\\nBu Mawu Tue womiyo ɔ hu hɛɛ ba fa 32, nɛ a pee kɛ ha nihi nɛ a li ní kanemi kpakpa ko. Fonihi nɛ ngɛ fɛu nɛ ngɛ womiyo nɛ ɔ mi ɔ yeɔ bua nihi nɛ a nuɔ Baiblo mi anɔkuale ɔ sisi. A pee womiyo nɛ ɔ ayɔ 42 kɛ se ngɛ gbi 400 a mi.\\nJehanɛ se hu ɔ, Yehowa Odasefohi pee womi slɔɔtohi, womiyohi, kɛ dɛ womi kpahi kɛ ha nihi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, konɛ a nyɛ nɛ a da a nyagbahi a nya, nɛ a ná a sane bimihi a heto, kɛ weku si himi nɛ ngɛ bua jɔmi. Ngɛ jeha 2012 mi ɔ, Yehowa Odasefohi fia womi tɛtlɛɛhi maa pee ayɔ akpe kake kɛ fa, kɛ womihi kɛ Baiblo ayɔ 80 kɛ se.\\nNgɛ jeha 2012 mi ɔ, Yehowa Odasefohi fia womi tɛtlɛɛhi maa pee ayɔ akpe kake kɛ fa, kɛ womihi kɛ Baiblo ayɔ 80 kɛ se\\nKe nihi ba hyɛ wa womi fiami he ɔmɛ ɔ, e peeɔ mɛ nyakpɛ kaa a naa nihi nɛ a tsuɔ ní wawɛɛ. Nyumuhi kɛ yihi nɛ a tsuɔ ní ngɛ he nɛ ɔmɛ ɔ ngɔ a he kɛ ha faa. Loko a kpɛti nihi fuu ba Betel nɛ ji “Mawu we” ɔ, a li womi peemi he nɔ́ ko. Se tsɔsemi nɛ a náa ngɛ Betel daa a yeɔ bua mɛ nɛ a tsuɔ ní saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ngɛ klamahi nɛ a he sɔɔ wawɛɛ nɛ a ma nyɛ maa pee womi tɛtlɛɛhi 200,000 ngɛ ngmlɛfia kake pɛ mi. Se nihewi nɛ a yi jeha 30 titli nɛ a kɛ klama nɛ ɔmɛ tsuɔ ní.\\nJije Wa Náa Sika Ngɛ?\\nNgɛ je ɔ mi tsuo ɔ, nihi jeɔ a tsui mi nɛ a haa yemi kɛ buami kɛ fĩɔ ní nɛ Yehowa Odasefohi ngɛ tsue ɔ se. August 1879 Zion’s Watch Tower, nɛ amlɔ nɛ ɔ wa tsɛɛ lɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Wa he ye kaa YEHOWA fĩ ‘Hwɔɔmi Mɔ’ ɔ peemi se, lɔ ɔ he ɔ, wa be sika bae ngɛ nihi a dɛ kɔkɔɔkɔ.” Loloolo ɔ, jã ji bɔ nɛ wa susu.\\nMɛni he je nɛ wa ngɔɔ wa he wami, wa be, kɛ sika fuu kɛ woɔ ní tsumi nɛ ɔ mi ɔ? Ejakaa, ke o kane Baiblo kɛ womihi ayɔhi abɔ nɛ wa fia, aloo nɔ́ nɛ wa ngɔ kɛ fɔ wa intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ ɔ, wa he ye kaa e maa ye bua mo nɛ o maa hɛ kɛ su Mawu he.\\nA pee Baiblo kasemi womi nɛ ɔ konɛ e ye bua mo nɛ o kase nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ munyuyihi babauu a he. Ekomɛ ji, nɔ́ he je nɛ wa naa nɔ́, si fɔfɔɛ mi nɛ ni gbogboehi ngɛ, nɔ́ nɛ wa maa pee konɛ wa weku si himi nɛ pee bua jɔmi, kɛ ní kpahi.\\nBaiblo Kasemi Níhi Nɛ Ngɛ\\nHyɛ ní hehi nɛ a kɛ wo nɔ kɛ níhi nɛ ngɛ.","num_words":1025,"character_repetition_ratio":0.054,"word_repetition_ratio":0.026,"special_characters_ratio":0.268,"stopwords_ratio":0.437,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"The New World Translation—Baiblo Sisi Tsɔɔmi Nɛ Mi Tɛ | Kase\\nYehowa Ji Mawu Nɛ E Kɛ Nɔ Sɛɛɔ Ní\\nBaiblo Sisi Tsɔɔmi Nɛ Mi Tɛ\\nMoo Tsɔɔ Kaa O Bua Jɔ Bɔ Nɛ Yehowa Haa Nɔ Nɔ́ Faa Ha a He\\nHa Munyu Kpakpa Nɛ Je O Nya\\nYehowa Maa Piɛɛ O He\\nNƆ HE SANE Tue Mi Jɔmi Ba I Kɛ Mawu Kɛ Ye Yayo Wa Kpɛti\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | December 2015\\nKANE NGƐ Afrikaans Bislama Cambodian Chitonga Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kongo Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Venda Wallisian Wayuunaiki Xhosa Zulu\\n“Mawu munyu hɛ ngɛ.”—HEBRI BI 4:12.\\nLAHI: 37, 43\\nMɛni he je nɛ e sa kaa a na Mawu biɛ ɔ ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmi ko mi ɔ?\\nMɛni he je nɛ a tsake New World Translation ɔ hɛ mi ɔ?\\nKɛ nihi fuu ná New World Translation ɔ he se ha kɛɛ?\\n1. (a) Mɛni ní tsumi Mawu ha Adam? (b) Kɛ je jamɛ a be ɔ mi ɔ, mɛni Mawu we bi ngɔɔ gbi nɛ a nyɛɔ tuɔ ɔ kɛ pee?\\nGBI ji nike ní nɛ Yehowa Mawu kɛ ha adesahi. Ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ, Mawu ha Adam ní tsumi kaa e wo lohwe ɔmɛ tsuo biɛ. Adam ha lohwe fɛɛ lohwe biɛ nɛ sisi numi ngɛ he. (1 Mose 2:19, 20) Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma a, Mawu we bi ngɔɔ gbi nɛ a tuɔ ɔ kɛ jeɔ Yehowa yi, nɛ a kɛ tsɔɔ nihi Yehowa he ní. Be saii ji nɛ ɔ, Mawu we bi ngɔ nike ní nɛ ɔ kɛ tsɔɔ Baiblo ɔ sisi konɛ nihi fuu nɛ a nyɛ nɛ a kase Yehowa he ní.\\n2. (a) Mɛni sisi tomi mlaahi nɛ ajla toli nɛ ji New World Bible Translation Committee ɔ kɛ tsu ní? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ munyu nɛ wa ngɛ kasee nɛ ɔ mi?\\n2 Baiblo sisi tsɔɔmi akpehi abɔ lɛ ngɛ, se ekomɛ da pe ekomɛ. Ajla toli nɛ ji New World Bible Translation Committee ɔ suɔ kaa a maa tsɔɔ Baiblo ɔ sisi konɛ e da. Enɛ ɔ he je ɔ, a mwɔ a yi mi kpɔ kaa a kɛ sisi tomi mlaa etɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ ma tsu ní: (1) A maa wo Mawu biɛ ɔ hɛ mi nyami, nɛ a ma ha nɛ e biɛ ɔ nɛ je kpo si abɔ ngɛ e Munyu ɔ mi kaa bɔ nɛ e ji ngɛ kekleekle Baiblo nɛ a ngma a mi ɔ. (Kane Mateo 6:9.) (2) A maa tsɔɔ munyungu ɔmɛ a sisi kaa bɔ nɛ a ngɛ ngɛ kekleekle Baiblo nɛ a ngma a mi ɔ pɛpɛɛpɛ ngɛ hehi nɛ e maa hi jã peemi ngɛ. Ngɛ hehi nɛ e be hie jã peemi ngɛ ɔ, a maa hyɛ nɔ́ nɛ ngmami ɔ tsɔɔ nɛ a maa da lɔ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ sisi. (3) A kɛ munyunguhi nɛ a kanemi yi nɛ a sisi numi hu yi ma tsu ní. * (Hyɛ sisi ningma.) (Kane Nehemia 8:8, 12.) Nihi kɛ sisi tomi mlaa etɛ nɛ ɔmɛ tsu ní kɛ tsɔɔ New World Translation ɔ sisi kɛ ya gbihi nɛ hiɛ pe 130 mi. Benɛ a ngɛ New World Translation nɛ a tsake hɛ mi nɛ a je kpo ngɛ jeha 2013 ɔ pee ɔ, a kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ tsu ní. Nihi nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ hu kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ nɔuu tsu ní. Wa ma susu enɛ ɔ he ngɛ munyu nɛ wa ngɛ kasee nɛ ɔ mi.\\nBAIBLO NƐ WOƆ MAWU BIƐ Ɔ HƐ MI NYAMI\\n3, 4. (a) Jije wa ma nyɛ maa na Tetragrammaton ɔ ngɛ? (b) Mɛni Baiblo sisi tsɔɔmi fuu pee ngɛ Mawu biɛ ɔ he?\\n3 A kɛ Hebri ningma okadi eywiɛ nɛ ngma Mawu biɛ ɔ. A tsɛɛ Hebri ningma okadi eywiɛ nɛ daa si kɛ ha Mawu biɛ ɔ ke Tetragrammaton. Wa ma nyɛ maa na Tetragrammaton ɔ ngɛ blema Hebri Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma a a mi. Ekomɛ ji womi kpohi nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ kasa nya a nɛ. Wa ma nyɛ maa na Tetragrammaton ɔ ngɛ Hela Septuagint ɔ ekomɛ a mi hulɔ. A pee Septuagint nɛ ɔmɛ ekomɛ maa pee jeha 200 loko a fɔ Kristo, nɛ a pee ekomɛ hu jeha 100 ngɛ Kristo fɔmi se. Nihi fuu ngɛ nɛ ke a na bɔ nɛ Mawu biɛ ɔ je kpo si abɔ ha ngɛ blema Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma amɛ a mi ɔ, a nya kpɛɔ a he.\\nNihi fuu ngɛ nɛ ke a na bɔ nɛ Mawu biɛ ɔ je kpo si abɔ ha ngɛ blema Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma amɛ a mi ɔ, a nya kpɛɔ a he\\n4 E ngɛ heii kaa e sa nɛ Mawu biɛ ɔ nɛ hi Baiblo ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmihi fuu kɛ Mawu biɛ ɔ tsu we ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a je New World Translation of the Christian Greek Scriptures ɔ kpo jeha enyɔ se ɔ, a tsake Baiblo nɛ ji American Standard Version ɔ hɛ mi nɛ a je kpo. American Standard Version ɔ nɛ a pee ngɛ jeha 1901 ɔ mi ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní, se nɔ́ nɛ a pee ngɛ jeha 1952 ɔ mi ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu we ní. Mɛni he je? Nihi nɛ a tsɔɔ jamɛ a Baiblo ɔ sisi ɔ susu kaa “e dɛ kulaa” kaa a kɛ Mawu biɛ ɔ ma tsu ní. Baiblo sisi tsɔɔmi kpahi nɛ a pee ngɛ Blɛfo gbi kɛ gbi kpahi a mi ɔ hu pee jã.\\n5. Mɛni he je nɛ e he hia kaa waa kɛ Mawu biɛ ɔ nɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ?\\n5 Anɛ tɔmi ngɛ he kaa gbi sisi tsɔɔli ma je Mawu biɛ ɔ ngɛ a Baiblo sisi tsɔɔmi ɔmɛ a mi lo? Ee! Yehowa ji Baiblo ɔ Ngmalɔ, nɛ e suɔ kaa nihi nɛ a le e biɛ. Ke gbi sisi tsɔɔlɔ kpakpa ngɛ womi nɛ nɔ ko ngma sisi tsɔɔe ɔ, e sa nɛ e le nɔ́ nɛ womi ngmalɔ ɔ suɔ, nɛ e da lɔ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ womi ɔ sisi. Ngmamihi fuu tsɔɔ kaa Mawu biɛ ɔ he hia, nɛ e sa nɛ a wo e biɛ ɔ hɛ mi nyami. (2 Mose 3:15; La 83:18; 148:13; Yesaya 42:8) Yehowa ha nɛ Baiblo ngmali ɔmɛ kɛ e biɛ ɔ tsu ní si akpehi abɔ ngɛ blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma amɛ a mi. (Kane Ezekiel 38:23.) Enɛ ɔ he ɔ, ke gbi sisi tsɔɔli je Mawu biɛ ɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a bui Yehowa.\\n6. Mɛni he je nɛ a ngɔ Mawu biɛ ɔ kɛ wo he kpahi ekpa ngɛ New World Translation ehe ɔ mi ɔ?\\n6 Mwɔnɛ ɔ, wa ngɛ níhi fuu nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa kɛ Yehowa biɛ ɔ nɛ tsu ní. New World Translation nɛ a tsake hɛ mi nɛ a je kpo ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní si 7,216 sɔuu. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a kɛ Mawu biɛ ɔ kakaaka ekpa piɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ blema New World Translation ɔ mi ɔ he. Nɔ́ nɛ ha nɛ a kɛ enuɔ piɛɛ he ji kaa a na Mawu biɛ ɔ ngɛ womi kpo komɛ nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ kasa nya lingmi nɛ ɔ mi. * (Hyɛ sisi ningma.) E je kpo ngɛ 1 Samuel 2:25; 6:3; 10:26; 23:14, 16. Nɔ́ nɛ ji ekpa a je kpo ngɛ Manyadali 19:18. Nɔ́ he je nɛ a kɛ lɔ ɔ hu piɛɛ he ɔ ji kaa a hla níhi a mi, nɛ a na kaa biɛ ɔ je kpo ngɛ blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma nɛ nihi kplɛɛ nɔ kaa e da a mi.\\n7, 8. Mɛni ji biɛ Yehowa a sisi?\\n7 Anɔkuale Kristofohi susu kaa e he hia nɛ a nu Mawu biɛ ɔ sisi saminya. E biɛ ɔ sisi ji “O Deɔ O Peeɔ.” * (Hyɛ sisi ningma.) Blema a, wa da munyu nɛ ngɛ 2 Mose 3:14 ɔ nɔ kɛ tsɔɔ Mawu biɛ ɔ sisi ngɛ wa womi ɔmɛ a mi. A de ngɛ lejɛ ɔ ke: “Imi Ji Nɔ Nɛ I Ji.” New World Translation nɛ a pee ngɛ jeha 1984 ɔ mi ɔ tsɔɔ nya kaa Yehowa peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e he hia kaa e pee konɛ e ha nɛ e si womihi nɛ ba mi. * (Hyɛ sisi ningma.) Se New World Translation nɛ a pee ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ tsɔɔ nya ke: “Mawu maa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e he hia kaa e pee konɛ e ha nɛ e yi mi tomi nɛ ba mi. Se Mawu biɛ Yehowa a hɛɛ sisi numi kpa ko hulɔ. E biɛ ɔ tsɔɔ hu kaa e ma nyɛ maa gu níhi nɛ e bɔ ɔ a nɔ kɛ tsu e yi mi tomi he ní.”\\n8 Yehowa guu níhi nɛ e bɔ ɔ a nɔ kɛ tsuɔ e yi mi tomi he ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu ha nɛ Noa ba plɛ pee lɛ kpɛlɔ, Bezalel ba pee ga ní tsulɔ nɛ he be, Gideon ba pee tatsɛ ngua, nɛ Paulo ba pee ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ. Mawu we bi le kaa Mawu biɛ ɔ he hia wawɛɛ nitsɛ, enɛ ɔ he ɔ, New World Bible Translation Committee ɔ kɛ Mawu biɛ ɔ tsu ní ngɛ a Baiblo sisi tsɔɔmi ɔ mi.\\n9. Mɛni he je nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kɛ ma a hɛ mi kaa a maa tsɔɔ Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ?\\n9 Baiblo sisi tsɔɔmihi fuu kɛ Mawu biɛ nitsɛnitsɛ ɔ tsu we ní. Mohu ɔ, a kɛ sablai nɛ ji “Nyɔmtsɛ,” aloo jemɛ a wɔhi a biɛ nɛ tsuɔ ní. Enɛ ɔ ji yi mi tomi kake he je nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ susu kaa e he hia wawɛɛ nɛ nihi nɛ a tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi tsuo nɛ a na Baiblo nɛ woɔ Mawu biɛ ɔ hɛ mi nyami ɔ nɛ. (Kane Malaki 3:16.) Kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, a wo Yehowa biɛ ɔ hɛ mi nyami ngɛ New World Translation ɔ mi ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 130 mi.\\nBAIBLO SISI TSƆƆMI NƐ E MI TƐ NƐ E DA\\n10, 11. Benɛ a ngɛ New World Translation ɔ sisi tsɔɔe kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ, mɛni nyagba komɛ a kɛ kpe?\\n10 Benɛ nihi ngɛ Blɛfo gbi New World Translation ɔ sisi tsɔɔe kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ, a kɛ nyagbahi fuu kpe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Blɛfo gbi Baiblo ɔ kɛ Hebri munyungu nɛ ji “Sheol” ɔ tsu ní ngɛ Fiɛlɔ 9:10 kɛ ngmami kpahi a mi. Munyungu nɛ ɔ je kpo ngɛ Blɛfo gbi Baiblo kpahi hu a mi. Se a nyɛ we nɛ a kɛ munyungu nɛ ɔ nɛ tsu ní ngɛ gbi kpahi a mi, ejakaa nihi nɛ a maa kane ɔ nui Hebri munyungu “Sheol” ɔ sisi. E be a munyunguhi a sisi tsɔɔmi womihi a mi, nɛ ni komɛ po susu kaa e ji ma ko biɛ. Enɛ ɔ he ɔ, a ha gbi sisi tsɔɔli he blɔ kaa a tsɔɔ Hebri munyungu nɛ ji “Sheol,” kɛ Hela munyungu nɛ ji “Hades” ɔ sisi kaa “Yɔkɔ.” Ke a tsɔɔ sisi jã a, e da nɛ e haa nɛ nihi nuɔ munyu ɔ sisi heii.\\n11 Hebri kɛ Hela munyunguhi nɛ a tsɔɔ sisi ke “klaa” a hu sisi tsɔɔmi yee ngɛ gbi komɛ a mi. Ngɛ gbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, behi fuu ɔ, munyungu nɛ ji “klaa” a, tsɔɔ kpade, aloo nɔ́ ko nɛ jeɔ nɔmlɔ tso ɔ mi ke nɔ ɔ gbo. A ha gbi sisi tsɔɔli he blɔ kaa a da sisi numi nɛ ngɛ ngmami ɔmɛ a mi ɔ nɔ kɛ tsɔɔ “klaa” a sisi, konɛ ke nihi ngɛ kanee ɔ, a yi mi ko pee mɛ enyɔɔnyɔ. A tsɔɔ munyungu nɛ ji “klaa” a sisi ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ngɛ mi tsɔɔmi munyu nɛ ngɛ New World Translation of the Holy Scriptures—With References ɔ mi. A tsɔɔ Hebri kɛ Hela munyunguhi a sisi ngɛ sisi ningmahi a mi ngɛ New World Translation ehe ɔ mi, konɛ Baiblo ɔ kanemi kɛ e sisi numi nɛ ko ye.\\nBenɛ ajla toli ɔmɛ ngɛ Baiblo ehe ɔ he ní tsue ɔ, a susu sane akpehi abɔ nɛ Baiblo sisi tsɔɔli bi ɔ he\\n12. Mɛni ji tsakemi komɛ nɛ a pee ngɛ 2013 New World Translation ɔ mi?\\n12 Sanehi nɛ gbi sisi tsɔɔli bi ɔ ha nɛ wa na kaa Baiblo ngmami komɛ ngɛ nɛ nihi be sisi nue saminya. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ September jeha 2007 ɔ mi ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kplɛɛ nɔ kaa a tsake Blɛfo gbi New World Translation ɔ hɛ mi. Benɛ ajla toli ɔmɛ ngɛ Baiblo ehe ɔ he ní tsue ɔ, a susu sane akpehi abɔ nɛ Baiblo sisi tsɔɔli bi ɔ he. A tsake Blɛfo gbi munyuhi nɛ nihi kɛ tsu we ní mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nɛ a kɛ munyuhi nɛ nihi pɔɔ kɛ ní tsumi mwɔnɛ ɔ to nane mi. Enɛ ɔ ha nɛ Baiblo ɔ kanemi yi, e sisi numi hu yi, nɛ e da hulɔ. Baiblohi nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi lingmi nɛ ɔ hu ye bua kɛ tsake Blɛfo gbi nɔ́ ɔ hɛ mi.—Abɛ 27:17.\\nNIHI A BUA JƆ HE WAWƐƐ NITSƐ\\n13. Kɛ nihi fuu pee a ní ngɛ jeha 2013 New World Translation ɔ he ha kɛɛ?\\n13 Kɛ nihi fuu pee a ní ngɛ Blɛfo gbi New World Translation ehe ɔ he ha kɛɛ? Nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngma sɛ womi akpehi abɔ kɛ ya Yehowa Odasefohi asafo ɔ ní tsumi yi ɔ ngɛ Brooklyn, ngɛ New York, kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ Baiblo ɔ he. A ti nihi fuu nu he kaa bɔ nɛ nyɛmiyo ko nɛ e tu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ hu nu he ɔ. E ngma ke: “Baiblo ɔ ngɛ kaa kpɛɛ ko nɛ junehi nɛ a he jua wa hyi lɛ tɔ. Ke nɔ ko ngɛ Yehowa munyu ɔ kanee ngɛ jeha 2013 New World Translation ɔ mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nɔ ɔ ngɛ june ɔmɛ eko tsuaa eko jee nɛ e ngɛ e he fɛu, e su, kɛ bɔ nɛ e ngɛ ha a hyɛe. Munyuhi nɛ a sisi numi yi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ ye bua mi nɛ i ba le Yehowa saminya. E ngɛ kaa tsɛ nɛ e wo mi ngɛ e kɔni bɔkɔ mi nɛ e ngɛ munyu nɛ woɔ nɔ bua kanee kɛ ngɛ mi tsɔɔe.”\\n14, 15. Kɛ nihi pee a ní ngɛ New World Translation ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ he ha kɛɛ?\\n14 Nihi nɛ a tui Blɛfo gbi se a tuɔ gbi kpahi ɔ hu a bua jɔ New World Translation ɔ he. Nyumu nɔkɔtɔma ko nɛ e je Sofia, ngɛ Bulgaria a tu New World Translation nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Bulgaria gbi ɔ mi ɔ he munyu ke: “I kɛ jehahi fuu kane Baiblo ɔ si abɔ, se i kane we Baiblo sisi tsɔɔmi ko nɛ e sisi numi yi nɛ e sɛɛ nɔ tsui mi kaa enɛ ɔ hyɛ.” Jã kɛ̃ nɛ nyɛmiyo ko nɛ je Albania a hu tsɔɔ. E ngma ke: “Mawu Munyu ɔ ngɔɔ ngɛ Albania gbi ɔ mi wawɛɛ nitsɛ! E ji he blɔ ngua nɛ wa ma ná kaa Yehowa maa tu munyu kɛ tsɔɔ wɔ ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa je gbi mi!”\\n15 Ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ, Baiblo he jua wa, nɛ e yee kaa nihi a nine maa su eko nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko nine su Baiblo ɔ nɔ ɔ, e ji jɔɔmi agbo! A de ngɛ amaniɛ bɔmi ko nɛ je Rwanda a mi ke: “Nyɛmimɛ kɛ nihi fuu kase Baiblo ɔ be kɛkɛɛ, se a yɛ a hɛ mi, ejakaa a be mɛ nitsɛmɛ a Baiblo. A be sika nɛ a kɛ ma he Baiblo nɛ sɔlemi ɔmɛ pee ɔ eko, nɛ behi fuu ɔ, a nui ngmami komɛ a sisi saminya. Enɛ ɔ ha nɛ a nyɛ we nɛ a ya a hɛ mi.” Benɛ a tsɔɔ New World Translation ɔ sisi kɛ ya a je gbi ɔ mi ɔ, nyɛminyumu ko kɛ e yo kɛ a bimɛ eywiɛ nɛ a ye kɛ je jehe 13 kɛ ya si 19 nɛ a ngɛ Rwanda a de ke: “Wa naa Yehowa kɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ si kaa a ha wɔ Baiblo nɛ ɔ. Ohiatsɛmɛ posoposo ji wɔ, nɛ wa be sika nɛ waa kɛ ma he Baiblo kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ weku ɔ mi ɔ. Se amlɔ nɛ ɔ, wa ti nɔ fɛɛ nɔ ngɛ lɛ nitsɛ e Baiblo. Weku ɔ tsuo blaa kɛ kaneɔ Baiblo ɔ daa ligbi kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ ha wɔ ɔ he.”\\n16, 17. (a) Mɛni Yehowa suɔ kaa e we bi nɛ a pee? (b) Mɛni e sa kaa waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?\\n16 Hwɔɔ se ɔ, a maa tsɔɔ New World Translation ehe ɔ sisi kɛ ya gbi kpahi fuu a mi. Satan ngɛ mɔde bɔe kaa e maa tsi ní tsumi nɛ ɔ nya, se wa le kaa Yehowa suɔ kaa e we bi tsuo nɛ a bu e gbi tue, be mi nɛ e kɛ mɛ tuɔ munyu nɛ mi tɛ, nɛ e sisi numi hu yi ɔ. (Kane Yesaya 30:21.) E be kɛe kulaa nɛ ‘zugba a tsuo maa le Yehowa kaa bɔ nɛ wo hyi tɔ kɛ nyu ɔ.’—Yesaya 11:9.\\n17 Nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa waa kɛ Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ ɔ nɛ woɔ Yehowa biɛ ɔ hɛ mi nyami ɔ, kɛ nike ní kpahi tsuo nɛ e haa wɔ ɔ ma tsu ní. Daa ligbi ɔ, mo ha nɛ Yehowa nɛ gu e Munyu ɔ nɔ nɛ e kɛ mo nɛ sɛɛ ní. E nyɛɔ buɔ sɔlemihi tsuo nɛ wa sɔleɔ kɛ haa lɛ ɔ tue. Ke waa kɛ Yehowa sɛɛɔ ní ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa le lɛ saminya, nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi maa wa daa.—Yohane 17:3.\\n“E ji he blɔ ngua nɛ wa ma ná kaa Yehowa maa tu munyu kɛ tsɔɔ wɔ ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa je gbi mi!”\\n^ kk. 2 Hyɛ Appendix A1 nɛ ngɛ New World Translation ehe ɔ mi ɔ, kɛ munyu nɛ ji “How Can You Choose a Good Bible Translation?” nɛ je kpo ngɛ May 1, 2008 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi.\\n^ kk. 6 A ngma womi kpohi nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ kasa nya a jeha 1,000 kɛ se loko a ngma Hebri Masoretiki ɔ.\\n^ kk. 7 Níhi a mi hlami womi komɛ tsɔɔ nya jã, se tsa pi womi mi leli tsuo nɛ a kplɛɛ nɔ jã.\\n^ kk. 7 Hyɛ New World Translation of the Holy Scriptures—With References, Appendix 1A, “The Divine Name in the Hebrew Scriptures,” ba fa 1561.\\nTetragrammaton: Blema Hebri ní ngma okadihi nɛ daa si kɛ ha Mawu biɛ ɔ. Hebri ní ngma okadihi eywiɛ יהוה ɔ ji YHWH\\n“O Deɔ O Peeɔ”: Yehowa lɛ bɔ nɔ́ tsuaa nɔ́, nɛ e ma nyɛ maa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e he hia kaa e pee konɛ e ha nɛ e yi mi tomi nɛ ba mi. Yehowa ma nyɛ maa gu níhi nɛ e bɔ ɔmɛ a nɔ kɛ pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e suɔ kaa e maa pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu ha nɛ Noa ba plɛ pee lɛ kpɛlɔ, Bezalel ba pee ga ní tsulɔ nɛ he be, Gideon ba pee tatsɛ ngua, nɛ Paulo ba pee ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE December 2015\\nAnɛ New World Translation ɔ Da Lo?","num_words":3347,"character_repetition_ratio":0.084,"word_repetition_ratio":0.072,"special_characters_ratio":0.283,"stopwords_ratio":0.46,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Kɛ Ma Plɛ Kɛ Tsɔɔ Nɔ́ Nɛ I Heɔ Yeɔ Ngɛ Bɔmi Nami He Ha Kɛɛ? | Nihewi Kɛ Yihewi Biɔ Ke\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bulgarian Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Croatian Czech Dangme Danish Dutch English Estonian Ewe Finnish French Georgian German Greek Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hungarian Icelandic Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Kikaonde Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Latvian Lingala Lithuanian Macedonian Malagasy Malayalam Maltese Myanmar Norwegian Nyakyusa-Ngonde Papiamento (Curaçao) Polish Portuguese Punjabi Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Swahili Swedish Tagalog Telugu Thai Tsonga Turkish Ukrainian Vietnamese Xhosa Yoruba Zulu\\n“O ke mɛni—o li nyumu lo?”\\nKe o suɔ nɛ o ha heto, nɛ o heto ɔ ji ee ɔ, anɛ o ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami lo? Munyu nɛ ɔ maa ye bua mo!\\nKe a ke nɔ ko li nyumu aloo e li yo ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\nMɛni Baiblo ɔ de ngɛ bɔmi nami he?\\nMɛni o heɔ yeɔ?\\nMɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ tsɔɔ ni kpahi nɔ́ nɛ o heɔ yeɔ?\\nE tsɔɔ kaa nɔ ɔ ná we bɔmi hyɛ.\\nNihi fuu deɔ ke a ná we bɔmi hyɛ. Se eko ɔ, a kɛ a he wo nyumu kɛ yo yakayaka fiɛmi komɛ a mi hyɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nyumu kɛ yo si hwɔ mi pɛ ji bɔmi nami.\\nMunyu nɛ ji “bɔmi nami” ɔ tsɔɔ níhi fuu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyumu tso nɛ a kɛ woɔ nya mi aloo yo he nɛ a lɔɔ, nyumu tso nɛ a kɛ woɔ nɔ abɔɔmi yami he kɛ nɔ kpa fɔmi níhi a he fiɛmi tsuo tsɔɔ bɔmi nami.\\nNɔ́ nɛ e sa kaa wa kadi: Nihi nɛ a kɛ a he wo ní peepeehi kaa nyumu tso nɛ a kɛ woɔ nya mi aloo yo he nɛ a lɔɔ, nyumu tso nɛ a kɛ woɔ nɔ abɔɔmi yami he, loo nɔ kpa fɔmi níhi a he fiɛmi mi ɔ be nyɛe ma de kɛ a ná we bɔmi hyɛ.\\nBaiblo ɔ tsɔɔ kaa, nyumu kɛ yo nɛ a sɛ gba si himi mi pɛ nɛ e sa kaa a kɛ a he nɛ wo bɔmi nami mi. (Abɛ 5:18) Lɔ ɔ he ɔ, ke o ngɛ hlae nɛ o sa Mawu hɛ mi ɔ, lɛɛ e sɛ nɛ o kɛ o he nɛ wo bɔmi nami ní peepeehi a mi kɛ yaa si benɛ o maa sɛ gba si himi mi.—1 Tesalonika Bi 4:3-5.\\nNi komɛ deɔ ke nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ bɔmi nami he ɔ be be, nɛ wa be nyɛe kɛ ma tsu ní mwɔnɛ ɔ. Se o hɛ nɛ e hi nɔ kaa gba puɛmi, hɔ ngɔmi nɛ a hiɛ we blɔ kɛ bɔmi nami mi hiɔ slɔɔtohi pɔ he wawɛɛ mwɔnɛ ɔ. Niinɛ, je nɛ wa ngɛ mi mwɔnɛ ɔ be nyɛe ma ha wɔ jemi bami he mlaa kpakpa ko!—1 Yohane 2:15-17.\\nKe o susu níhi a he kɛ ya tsitsaa a, o maa na kaa jemi bami he mlaahi nɛ Baiblo ɔ kɛ ha a he ngɛ se nami. Nɔ́ he tomi nɔ́ ko ji nɛ ɔ nɛ: Ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko ke mo dɔla 1,000. Anɛ o ma sake sika a kɛ fɔ̃ blɔ he nɛ nɔ ko ba wo lo?\\nJã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ bɔmi nami blɔ fa mi. Yiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sierra nɛ e ye jeha 14 ɔ de ke, “I sume nɛ i kɛ nɔ ko nɛ hwɔɔ se ko po i be lɛ kae ɔ, ma ná bɔmi.” Yiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Tammy nɛ e ye jeha 17 ɔ hu kplɛɛ nɔ jã. E de ke, “Bɔmi nami ji nike ní titli ko nɛ e sɛ kaa a woɔ he mu”.\\nNɔ́ nɛ e sa kaa wa kadi: Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke nɔ ko sɛ we gba si himi mi lolo ɔ, e sɛ kaa e kɛ e he woɔ bɔmi nami ní peepeehi a mi, se mohu ɔ, e ha nɛ e jemi bami he nɛ tsɔ.—1 Korinto Bi 6:18; 7:8, 9.\\nAnɛ o he ye kaa nɔ́ nɛ Baiblo de ngɛ bɔmi nami heɔ da aloo e ngɛ kpɛii tsɔ?\\nAnɛ o he ye kaa TƆMI KO BE HE kaa nihi enyɔ nɛ a suɔ a sibi se a sɛ we gba si himi mi lolo ɔ kɛ a he maa wo bɔmi nami mi lo?\\nNihewi kɛ yihewi babauu susu sane nɛ ɔ he nɛ a yɔse kaa, ke o kɛ o he wui bɔmi nami ní peepeehi a mi nɛ o ha nɛ o jemi bami he tsɔ ɔ, se nami ngɛ he wawɛɛ. Nihi nɛ a pee jã a pia we a he kɔkɔɔkɔ, nɛ e pee we mɛ kaa nɔ́ ko bɔ mɛ hulɔ. Moo hyɛ nɔ́ nɛ a ti ni komɛ de:\\n“Ye bua jɔ kaa i kɛ ye he wui bɔmi nami mi ní peepeehi a mi! E hi kaa o maa ye o he nɔ konɛ o kɛ o he ko wo bɔmi nami mi ní peepeehi a mi bemi nɛ o sɛ we gba si himi mi lolo.”—Emily.\\n“Ye juami bi komɛ kɛ nyumuhi slɔɔtohi ná bɔmi hyɛ. Ye bua jɔ kaa i pee we jã. Jehanɛ hu, i le kaa bɔmi nami mi hiɔ ko be ye he nɛ lɔ ɔ he susumi ma ha nɛ ma hao.”—Elaine.\\n“Ye juami bi komɛ kɛ ni komɛ nɛ a wa pe mi deɔ ke, a pia a he wawɛɛ kaa a kɛ a he wo bɔmi nami ní peepeehi a mi. E sa nɛ a ko to a tsui si. Imi lɛɛ i sume nɛ ma pia ye he kaa mɛ.”—Vera.\\n“I le nihi fuu nɛ daa nɛ ɔ, a ngɛ tsui yee, ejakaa a kɛ a he wo bɔmi nami mi, aloo a ngɛ plãhi fuu. Enɛ ɔ ha nɛ i na kaa pi si himi kpakpa ji nɛ ɔ.”—Deanne.\\nNɔ́ nɛ e sa kaa wa kadi: E sa nɛ o le nɔ́ nɛ o heɔ yeɔ loko o kɛ bɔmi nami he ka nɛ kpe.—Yakobo 1:14, 15.\\nKe nɔ ko bi mo nɔ́ nɛ o heɔ yeɔ ngɛ bɔmi nami he ɔ, mɛni o ma de lɛ? Behi fuu ɔ, si fɔfɔɛ nɛ o ma ya je mi ɔ lɛ maa tsɔɔ.\\n“Ke nɔ ko bi mi jamɛ a sane ɔ konɛ e kɛ ye ye he fɛu ɔ, i be lɛ ngɔe kaa fiɛmi nɔ́. Ma de lɛ ke, ‘Enɛ ɔ lɛɛ pi o kɔmɔ,’ nɛ ma je lejɛ ɔ.”—Corinne.\\n“E ngɛ dɔ mi wawɛɛ kaa nɔ ko ma bi mo sane kɛ doo o nya kɛkɛ. Ke i yɔse kaa a ngɛ mi bɔmi nami he sane bie kɛ ye ye he fɛu ɔ, i be a nya mi poe kulaa.”—David.\\nAnɛ o le lo? Be komɛ ɔ, ke nihi bi Yesu sane konɛ a kɛ ye e he fɛu ɔ, e pui a nya mi.—Mateo 26:62, 63.\\nSe ke nɔ ko je bumi mi kɛ bi mo sane nɛ ɔ nɛ pi kaa e kɛ maa ye o he fɛu hu nɛɛ? Ke o susu kaa nɔ ɔ suɔ nɛ e le nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ, o ma nyɛ maa kane ngmami nɛ ngɛ 1 Korinto Bi 6:18 ɔ kɛ tsɔɔ lɛ. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ nɛ e sɛ we gba si himi mi nɛ e kɛ e he woɔ bɔmi nami mi ɔ yeɔ lɛ nitsɛ e nɔmlɔ tso ɔ awi.\\nKe o kɛ Baiblo ɔ ma tsu ní oya nɔuu jio, o kɛ ma tsu ní pee se jio, e sa nɛ o tu munyu kɛ kã. Mo kai kaa e sa nɛ o bua nɛ jɔ yi mi kpɔ nɛ o mwɔ kaa o ma ha nɛ o jemi bami he ma tsɔ ɔ he.—1 Petro 3:16.\\n“Ke o kɛ kã ha heto ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ nɔ mi mami nitsɛ ngɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi. E tsɔɔ hu kaa, pi nɔ ko nɛ de mo nɔ́ nɛ o pee, se mohu o le kaa jã nɛ e sa kaa o pee.”—Jill.\\nNɔ́ nɛ e sa kaa wa kadi: Ke o ngɛ nɔ mi mami ngɛ nɔ́ nɛ o le ngɛ bɔmi nami he ɔ mi ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ mi kɛ tsɔɔ ni kpahi. Ke o nyɛ pee jã a, nɔ́ nɛ maa je mi kɛ ba a maa pee mo nyakpɛ. Yiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Melinda nɛ e ye jeha 21 ɔ de ke, “Nihi nɛ i kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ de mi ke i bɔ mɔde wawɛɛ kaa i kɛ ye he wui bɔmi nami mi. A nɛ́ lɛ kaa i kpɛ se ngɛ je mi. Mohu ɔ, a buu mi wawɛɛ, nɛ a naa kaa i nyɛɔ yeɔ ye he nɔ.”\\nGa Womi! Ke o ngɛ hlae nɛ o ná nɔ mi mami nɛ mi wa ngɛ nɔ́ nɛ o le ngɛ bɔmi nami he ɔ mi ɔ, moo gbla ní kasemi womi nɛ ji, “Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Tsɔɔ Nɔ́ Nɛ O Heɔ Yeɔ Ngɛ Bɔmi Nami He.” Jehanɛ hu moo hyɛ womi nɛ ji, Questions Young People Ask—Answers That Work ɔ mi.\\nKpo 1, Yi 24 ɔ hɛɛ munyuyi nɛ ji, “Will Sex Improve Our Relationship?”\\nKpo 2, Yi 5 ɔ hɛɛ munyuyi nɛ ji, “Why Stay a Virgin?”\\n“Ye bua jɔ bɔ nɛ a tsɔɔ munyu nɛ ɔ mi ha ngɛ ‘Young People Ask’ womi ɔ mi ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ kpo 1 ɔ we ba fa 187 ɔ mi ɔ, a tsɔɔ nya kaa ke o kɛ o he wo bɔmi nami mi loko o sɛ gba si himi mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ o ngɔ kuɛ ní ko nɛ he jua wa kɛ ke nɔ ko yaka gu. Bu be o he hie hu. Ba fa 177 ɔ hu tsɔɔ kaa ke o ná bɔmi loko o sɛ gba si himi mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ o ngɔ foni ko nɛ ngɛ fɛu wawɛɛ kɛ pee tsu nya tako. Se nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ye bua jɔ he wawɛɛ ji nɔ́ nɛ ngɛ kpo 2 ɔ mi ngɛ ba fa 54 ɔ. E de ngɛ lejɛ ɔ kpiti ke: ‘Ke o kɛ o he wo bɔmi nami mi loko o sɛ gba si himi mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ o ya bli nike ní ko nya loko a kɛ ba ha mo.’ E ngɛ kaa nɔ́ nɛ o ngɛ nɔ nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi hwɔɔ se ɔ nɔ́ ko jue.”—Victoria.\\nBɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Tsɔɔ Nɔ́ Nɛ O Heɔ Yeɔ Ngɛ Bɔmi Nami He","num_words":1763,"character_repetition_ratio":0.07,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.294,"stopwords_ratio":0.479,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Gba Si Himi Ji Nike Ní Nɛ Je Mawu Nɛ Ngɛ Suɔmi ɔ Ngɔ | Mawu Suɔmi\\nGba Si Himi Ji Nike Ní Nɛ Je Mawu Nɛ Ngɛ Suɔmi ɔ Ngɔ\\n“Kpa nɛ a tslɔ hɛ si etɛ ɔ, e tsɔ we mla.”—FIƐLƆ 4:12.\\n1, 2. (a) Ke nihi sɛ gba si himi mi ehe ɔ, mɛni sanehi wa ma nyɛ ma bi, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ yi nɛ ɔ mi?\\nANƐ o bua jɔ yo kpeemi yami he lo? Nihi fuu bua jɔ he, ejakaa he nya buami kaa jã a ngɛ bua jɔmi. O maa na nɛ nyumu ɔ kɛ yo ɔ tsuo dla a he saminyayoo. Nɛ ke o hyɛ a hɛ mi ɔ, o naa kaa a bua jɔ wawɛɛ nitsɛ! Muɔ hɛlii hii a nya he, nɛ a hɛ nɔ kami ji kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ maa ya nɔ ha mɛ pɛpɛɛpɛ.\\n2 Se kɛ̃ ɔ, mwɔnɛ ɔ, gba si himihi fuu pee basaa. E ngɛ mi kaa wa blɔ hyɛmi ji kaa nihi nɛ sɛ gba si himi mi ehe ɔ maa ye manye mohu, se be komɛ ɔ, wa biɔ ke: ‘Anɛ bua jɔmi maa hi gba si himi nɛ ɔ mi lo? Anɛ e se maa kɛ lo?’ Sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ɔ daa si ngɛ bɔ nɛ nyumu ɔ kɛ e yo ɔ maa ngɔ a hɛ kɛ fɔ Mawu ga womihi nɛ kɔɔ gba si himi he ɔ nɔ, kɛ bɔ nɛ a kɛ ma tsu ní ha a nɔ. (Kane Abɛ 3:5, 6.) E sa kaa a pee jã bɔ nɛ pee nɛ a hi Mawu suɔmi ɔ mi. Amlɔ nɛ ɔ, wa ma susu bɔ nɛ Baiblo ɔ ha sane bimi eywiɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a heto ha: Mɛni he je nihi sɛɛ gba si himi mi? Ke o maa sɛ gba si himi mi ɔ, mɛnɔ e sa kaa o kɛ lɛ nɛ sɛ mi? Kɛ o ma plɛ kɛ dla o he ha gba si himi kɛɛ? Nɛ mɛni maa ye bua nihi nɛ sɛ gba si himi mi ɔ konɛ a ná bua jɔmi daa?\\nMƐNI HE JE NIHI SƐƐ GBA SI HIMI MI?\\n3. Mɛni he je nile be mi kaa nɔ ko maa sɛ gba si himi mi ngɛ ní tsɔwitsɔwi komɛ kɛkɛ a he ɔ?\\n3 Ni komɛ heɔ yeɔ kaa gba si himi ji nɔ́ titli nɛ haa nɔ bua jɔmi, enɛ ɔ he ɔ, a susuɔ kaa ja nɔ ko sɛ gba si himi mi loko e tsui maa nɔ e mi loo e ma ná bua jɔmi. Enɛ ɔ pi anɔkuale! Yesu nɛ ngɔɛ yo ɔ tu si nɛ nihi hii nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ he munyu kaa e ji nike ní, nɛ e wo nihi nɛ ma nyɛ ɔ he wami konɛ a hi si jã. (Mateo 19:11, 12) Bɔfo Paulo hu tsɔɔ kaa ke nɔ ko sɛ we gba si himi mi ɔ, se nami ngɛ he. (1 Korinto Bi 7:32-38) Yesu kɛ Paulo tsuo wui mlaa kaa nɔ ko nɛ ko sɛ gba si himi mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi tsɔɔ kaa nihi be he blɔ kaa a sɛɛ gba si himi mi. Tsɔɔmi nɛ ɔ piɛɛ ‘mumi yayamihi a tsɔɔmihi a he.’ (1 Timoteo 4:1-3) Se kɛ̃ ɔ, nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ nyɛɔ sɔmɔɔ Yehowa nɛ nɔ́ ko je we a juɛmi ngɛ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nile be mi kaa nɔ ko maa sɛ gba si himi mi ngɛ ní tsɔwitsɔwi komɛ kɛkɛ a he. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, e juami bi ngɛ gba si himi mi sɛe lɔ ɔ he ɔ, lɛ hu e maa sɛ mi.\\n4. Mɛni gba si himi kpakpa tsuɔ ngɛ bimɛ a tsɔsemi mi?\\n4 Se anɛ yi mi tomi kpakpa ko ngɛ nɛ nihi ma nyɛ maa da nɔ kɛ sɛ gba si himi mi lo? Ee. Gba si himi piɛɛ nike níhi nɛ je wa Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ ngɔ ɔ he. (Kane 1 Mose 2:18.) Enɛ ɔ he ɔ, se nami komɛ ngɛ gba si himi he. E ma nyɛ maa ngɔ bua jɔmi hu kɛ ba. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, gba si himi kpakpa nɔ a daa kɛ toɔ weku sisi. Bimɛ hia fɔli nɛ maa hyɛ mɛ, nɛ a maa suɔ mɛ, nɛ a ma tsɔse mɛ, nɛ a ma kudɔ mɛ ngɛ tue mi jɔmi mi. (La 127:3; Efeso Bi 6:1-4) Se pi bimɛ a tsɔsemi pɛ he je nɛ a sɛɛ gba si himi mi ngɛ.\\n5, 6. (a) Ngɛ Fiɛlɔ 4:9-12 nya a, mɛni ji se nami komɛ nɛ ngɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ gbagbanii ɔ he? (b) Mɛni ma ha gba si himi maa pee kaa kpã nɛ a tslɔ hɛ si etɛ?\\n5 Mo susu ngmami nɛ a kɛ yi nɛ ɔ da nɔ ɔ he nɛ o hyɛ: “Ke ni enyɔ bua kɛ tsu ní ɔ, e hi pe nɔ kake nɛ ma tsu ní; ejakaa a náa a dengme gbomi ɔ he se. Ke nɔ kake nɔ si ɔ, nɔ kake ma wo e nɔ. Se ke nɔ kake ngmelu lɛ ngɛ, nɛ e nɔ si ɔ, kɛkɛ lɛɛ nɔ́ pee lɛ; ejakaa nɔ ko be nɛ ma wo e nɔ. Jehanɛ, fiɛ be, ke ni enyɔ hwɔ si ɔ, a he mi dɔɔ la. Se nɔ kake ngmelu ɔ, kɛ lɛɛ e maa pee kɛɛ nɛ e he mi maa dɔ la? Ke nɔ ko ba tua ni enyɔ nɛ ɔmɛ ɔ, a ma bla kɛ wo e he, nɛ a maa gbe lɛ. Se ke nɔ kake a ba tua jã a, e be nyɛe ma fã e he. Kpa nɛ a tslɔ hɛ si etɛ ɔ, e tsɔ we mla.”—Fiɛlɔ 4:9-12.\\n6 Ngmami nɛ ɔ kɔɔ se nami nɛ ngɛ huɛ bɔmi he titli. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, gba si himi ji huɛ bɔmi nɛ mi wa wawɛɛ nitsɛ. Kaa bɔ nɛ ngmami nɛ ɔ tsɔɔ ɔ, kake peemi hii nyumu ɔ kɛ e yo ɔ a kpɛti. A yeɔ bua a sibi, a woɔ a sibi bua, nɛ a poɔ a sibi he piɛ. Ke nyumu ɔ kɛ yo ɔ ngɔ nɔ kpa ko kɛ piɛɛ a gba si himi ɔ he ɔ, suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ. Ngmami nɛ ɔ tsɔɔ kaa kpã nɛ a tslɔ hɛ si enyɔ ɔ ma nyɛ ma tsɔ. Se e he maa wa kaa kpã nɛ a tslɔ hɛ si etɛ ɔ ma tsɔ. Ke nɔ ko kɛ e yo ngɔ Yehowa suɔmi nya ní peemi kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ, a gba si himi ɔ ba peeɔ kaa kpã nɛ a tslɔ hɛ si etɛ. Akɛnɛ Yehowa hu ba piɛɛ a he ngɛ gba si himi ɔ mi he je ɔ, suɔmi nɛ ngɛ a gba si himi ɔ mi ɔ mi waa wawɛɛ nitsɛ.\\n7, 8. (a) Mɛni ga womi Paulo ngma ha Kristofohi nɛ sɛ we gba si himi mi nɛ bɔmi nami akɔnɔ ngɛ mɛ haoe ɔ? (b) Mɛni anɔkuale munyu Baiblo ɔ de wɔ ngɛ gba si himi he?\\n7 Jehanɛ ɔ, nihi nɛ a sɛ gba si himi mi pɛ lɛ a ma nyɛ ma ná bɔmi. Bɔmi nami nɛ yaa nɔ ngɛ gba si himi mi ɔ ngɔɔ bua jɔmi baa. (Abɛ 5:18) Ke nɔ ko “wa,” nɛ e be be nɛ bɔmi nami akɔnɔ mi waa wawɛɛ ɔ nya po ɔ, e we akɔnɔ ma nyɛ maa hao lɛ kpamisa. Nɛ ke e nyɛ we nɛ e ye akɔnɔ ɔ nɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e ngɔ e he kɛ wo mu ní tsumi loo je mi bami yaya mi. Mawu ha nɛ Paulo ngma ke: “Ke nyɛ nyɛ́ we nyɛ he nɔ nyɛɛ ye ɔ, e hia kaa nyɛɛ sɛ gba si himi mi. Ejakaa lɔ ɔ hi pe nɔ́ nɛ akɔnɔ ma ba hao nyɛ.”—1 Korinto Bi 7:9, 36; Yakobo 1:15.\\n8 Ngɛ yi mi tomi saisaa nɛ nɔ ko maa da nɔ kɛ sɛ gba si himi mi ɔ tsuo se ɔ, e sa kaa nɔ ɔ nɛ kplɛɛ anɔkuale munyu ko nɔ. Kaa bɔ nɛ Paulo de ɔ, ‘dengme ngɛ gba si himi mi.’ (1 Korinto Bi 7:28) Nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ kɛ haomi komɛ kpeɔ nɛ nihi nɛ sɛ we gba si himi mi ɔ kɛ kpi. Se ke o pee o juɛmi kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o kɛ gbɔ haomi ɔmɛ a nɔ, nɛ o ná bua jɔmi? Nɔ́ kake ji kaa e sa nɛ o kɛ nile nɛ hla nɔ nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi.\\nMƐNƆ NƐ O KƐ MA NYƐ MAA HI SI?\\n9, 10. (a) Mɛni he Paulo ngɔ nihi nɛ he we yi nɛ waa kɛ mɛ maa bɔ gbagbanii ɔ kɛ to? (b) Behi fuu ɔ, ke nihi kɛ ga nɛ Mawu wo kaa waa kɛ nɔ nɛ he we yi nɛ ko sɛ gba si himi mi ɔ tsu we ní ɔ, mɛni jeɔ mi kɛ baa?\\n9 Mawu ha Paulo ngma sisi tomi mlaa ko nɛ he hia nɛ sa kaa wa kɛ tsu ní ke wa ngɛ nɔ nɛ waa kɛ maa sɛ gba si himi mi hlae. E ngma ke: “Nyɛɛ kɛ ni nɛmɛ nɛ he we yi ɔ kó bɔ [ko gbla kuɛpã kake, NW].” (2 Korinto Bi 6:14) Nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ kɔɔ ngmɔ humi he. Ke lohwe wayoo kɛ lohwe ngua, aloo lohwe nɛ he wa kɛ lohwe nɛ he wɛ ngɛ kuɛpã kake gblae ɔ, lohwe enyɔ ɔmɛ tsuo naa nɔ́. Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ nɛ heɔ yeɔ kɛ nɔ nɛ he we yi sɛ gba si himi mi ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa a kɛ haomihi babauu maa kpe. Ke a ti nɔ kake suɔ kaa e hi Yehowa suɔmi ɔ mi, se pi nɔ kake kɔmɔ ji lɔ ɔ, otihi nɛ a kɛ maa ma a hɛ mi ɔ maa je ekpaekpa, nɛ enɛ ɔ ma nyɛ maa ngɔ tsui yeyee kɛ ba. Enɛ ɔ he ɔ, Paulo wo Kristofohi ga kaa a kɛ “nɔ ko nɛ le Nyɔmtsɛ ɔ” pɛ nɛ sɛ gba si himi mi.—1 Korinto Bi 7:39.\\n10 Be komɛ ɔ, Kristofohi nɛ sɛ we gba si himi mi lolo ɔ susuɔ kaa ke a kɛ nɔ ko nɛ pi Kristofo no ji lɛ sɛ gba si himi mi ɔ, e hi pe nɔ kake si himi. Ni komɛ kɛ Baiblo ga womi tsu we ní, nɛ a kɛ nihi nɛ sɔmɔ we Yehowa ya sɛɛ gba si himi mi. Behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ jee mi kɛ baa a ngɛ aywilɛho. Nihi nɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ kɛ sɛɛ gba si himi mi ɔ ji nihi nɛ a kɛ mɛ be nyɛe ma susu níhi nɛ a he hia ngɛ a si himi mi ɔ a he. Enɛ ɔ haa a hɛ jaa wawɛɛ pe benɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ po. Se bua jɔmi munyu ji kaa Kristofohi akpehi abɔ ngɛ nɛ a kɛ ga womi nɛ je Mawu ngɔ ɔ tsuɔ ní. (Kane La 32:8.) E ngɛ mi kaa a ngɛ blɔ hyɛe kaa a maa sɛ gba si himi mi ligbi ko mohu lɛɛ, se a mlɛɛ kɛ ya siɔ benɛ a naa nɔ ko ngɛ Yehowa Mawu jali a kpɛti.\\n11. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o kɛ nile nɛ hla nɔ nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Mɛni I ngɛ Hlae Ngɛ Nɔ Nɛ I kɛ Lɛ Maa Sɛ Gba Si Himi Mi ɔ He?” ɔ hulɔ.)\\n11 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nɔ tsuaa nɔ nɛ e ji Yehowa jalɔ ɔ nɛ e sa kaa a kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi. Ke o suɔ kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, mo hla nɔ ko nɛ e suɔ Mawu, nɛ o bua jɔ e su kɛ otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ngɛ Mawu jami mi ɔ he. Tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ ngma níhi babauu ngɛ sane nɛ ɔ he, nɛ nile ngɛ mi kaa o kɛ sɔlemi ma susu Ngmami ɔ mi ga womi nɛ ɔmɛ a he, konɛ o ha nɛ e tsɔɔ mo blɔ kɛ pee juɛmi nɛ da ngɛ sane nɛ he hia nɛ ɔ mi. *—Kane La 119:105.\\n12. Mɛni kusumi nɛ kɔɔ gba si himi he lɛ ngɛ mahi fuu a nɔ, nɛ mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ ko lɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma nyɛ ma kudɔ mɛ?\\n12 Ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ, fɔli lɛ hlaa huno loo yo kɛ haa a bimɛ. Ngɛ jamɛ a ma amɛ a nɔ ɔ, nihi fuu kplɛɛ nɔ kaa fɔli ngɛ nile kɛ níhi a si kpami nɛ a kɛ ma nyɛ ma hla nɔ nɛ sa. Behi fuu ɔ, gba si himi nɛ ɔmɛ yeɔ manye kaa bɔ nɛ e ji ngɛ ni komɛ nɛ a wo a ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a blɔ fa mi ɔ. Mwɔnɛ ɔ, fɔli nɛ ngɛ nɔ ko hlae ha a bimɛ nɛ a kɛ mɛ nɛ hi si ɔ ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je Abraham nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi. E tsɔ e tsɔlɔ ɔ kaa e ya hla yo nɛ e ngɔ ba ha Isak. Pi kaa Abraham ngɛ hlae nɛ e ná sika nɛ e he biɛ. Mohu ɔ, e fia e pɛɛ si kaa e ma hla yo ngɛ nihi nɛ jaa Yehowa a kpɛti kɛ ha Isak. *—1 Mose 24:3, 67.\\nMƐNI I NGƐ HLAE NGƐ NƆ NƐ I KƐ LƐ MAA SƐ GBA SI HIMI MI Ɔ HE?\\nSisi tomi mlaa: ‘Mɛ ni enyɔ ɔmɛ a ma plɛ pee he lo kake’—Mateo 19:5.\\nMɛni he je e he hia kaa ma “wa” loko ma sɛ gba si himi mi?—1 Korinto Bi 7:36; 13:11; Mateo 19:4, 5.\\nE ngɛ mi kaa i su gba aloo yo ngɔmi nya mohu, se ke imi nɔ kake i hi si be saii ɔ, mɛni se ma ná ngɛ he?—1 Korinto Bi 7:32-34, 37, 38.\\nKe i pee ye juɛmi kaa ma sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni he je e sa kaa nɔ nɛ i kɛ lɛ maa hi si ɔ nɛ pee nɔ nɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe ngɛ anɔkuale mi be kɛkɛɛ ɔ?—1 Korinto Bi 7:39.\\nKɛ ngmamihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma plɛ kɛ ye bua nyɛmiyo ko bɔ nɛ pee nɛ e le suhi nɛ e sa kaa e hla ngɛ nyumu nɛ e maa gba a he kɛɛ?—La 119:97; 1 Timoteo 3:1-7.\\nMɛni blɔ nɔ Abɛ 31:10-31 ɔ ma nyɛ maa ye bua nyɛminyumu ko konɛ e ngɔ nile kɛ hla yo nɛ e maa ngɔ?\\nKƐ O MA PLƐ KƐ DLA O HE KƐ HA GBA SI HIMI KPAKPA KƐƐ?\\n13-15. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ sisi tomi mlaa nɛ ngɛ Abɛ 24:27 ɔ ma nyɛ maa ye bua niheyo nɛ suɔ kaa e maa sɛ gba si himi mi? (b) Mɛni yiheyo ma nyɛ maa pee kɛ dla e he ha gba si himi?\\n13 Ke o ngɛ hlae kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, e sa kaa o bi o he ke, ‘Anɛ i dla ye he niinɛ lo?’ Pi o susumi ngɛ suɔmi, bɔmi nami, huɛ bɔmi, aloo bimɛ a tsɔsemi he ɔ pɛ kɛkɛ nɛ tsɔɔ kaa o he su. Mohu ɔ, e sa kaa nyumu aloo yo nɛ ngɛ hlae nɛ e sɛ gba si himi mi ɔ nɛ susu ní pɔtɛɛ komɛ a he.\\n14 E sa kaa niheyo nɛ e suɔ kaa e maa ngɔ yo ɔ nɛ susu sisi tomi mlaa nɛ ɔ he: “Ke o maa po we ɔ, hu o ngmɔ ɔ kekle, nɛ o na nɔ́ ko kɛ je mi kɛ to, loko o po we ɔ.” (Abɛ 24:27) Kɛ ji munyu nɛ ɔ sisi kɛɛ? Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke nɔ ko suɔ kaa e sɛ gba si himi mi nɛ e fɔ bimɛ ɔ, e sa kaa e bi e he ke, ‘Anɛ ma nyɛ ma hyɛ ye yo ɔ kɛ bimɛ nɛ wa ma fɔ ɔ a nɔ lo?’ E sa kaa e hu ngmɔ nɛ e hyɛ ngmɔ ní ɔmɛ a nɔ. Sisi tomi mlaa nɛ ɔ ngɛ ní tsue mwɔnɛ ɔ. E sa nɛ nyumu nɛ ngɛ hlae kaa e maa ngɔ yo ɔ nɛ dla e he kɛ to blɔ nya ní tsumi nɛ ma ba fɔ si ngɛ e nɔ ɔ. Ke e ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami ɔ, e sa kaa e tsu ní. Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa nyumu nɛ tsu we e weku mi bimɛ a he lo nya kɛ a Mawu jami mi hiami níhi a he ní ha mɛ, nɛ e je we suɔmi kpo kɛ tsɔɔ we mɛ ɔ, afani nɔ nɛ he we yi ngɛ e he!—Kane 1 Timoteo 5:8.\\n15 Jã kɛ̃ nɛ ke yo ko hu suɔ kaa e sɛ gba si himi mi ɔ, e sa nɛ e kplɛɛ nɔ kaa e ma tsu blɔ nya ní tsumi komɛ nɛ a mi jiɔ a he ní. Baiblo ɔ tsɔɔ ní komɛ nɛ e sa kaa yo ɔ nɛ le peemi, kɛ su komɛ nɛ e sa kaa yogbayo nɛ ná be mi nɛ e ngɛ e huno ye buae kɛ be mi nɛ e ngɛ e we mi bimɛ a nɔ hyɛe ɔ. (Abɛ 31:10-31) Nyumuhi kɛ yihi nɛ a yeɔ oya kɛ sɛɛ gba si himi mi be mi nɛ a dla we a he kɛ ha blɔ nya níhi a he ní tsumi ɔ ji nihi nɛ foɔ mɛ pɛ a nɔ mi. A susuu we nɔ́ nɛ a maa pee ha nɔ nɛ a kɛ lɛ maa hi si ɔ he. Se e he hia wawɛɛ kaa nihi nɛ a suɔ kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ le bɔ nɛ a maa ngɔ Baiblo sisi tomi mlaahi kɛ tsu ní ha.\\n16, 17. Mɛni Ngmami ɔ mi sisi tomi mlaahi e sa kaa nihi nɛ ngɛ a he dlae kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ susu he?\\n16 E sa kaa nihi nɛ ngɛ a he dlae kɛ ha gba si himi ɔ nɛ susu blɔ nya ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo huno ɔ kɛ yo ɔ a dɛ ɔ he. E he hia kaa nyumu nɛ le nɔ́ nɛ wekuyi nɛ e maa pee ngɛ Kristofohi a weku mi ɔ tsɔɔ. Blɔ nya ní tsumi nɛ ɔ ha we huno ɔ he blɔ kaa e pee yiwutsotsɛ. Mohu ɔ, e sa kaa e kase bɔ nɛ Yesu tsu e yi yemi ɔ he ní ha a. (Efeso Bi 5:23) Jã kɛ̃ nɛ e sa kaa yo nɛ e ji Kristofo no ɔ hu nɛ e nu blɔ nya ní tsumi nɛ bumi ngɛ he nɛ a kɛ wo yogbayo dɛ ɔ sisi. Anɛ e maa suɔ kaa e ba e he si ha e ‘huno ɔ mlaa a’ lo? (Roma Bi 7:2) Yo ɔ ngɛ Yehowa kɛ Kristo mlaa a sisi momo. (Galatia Bi 6:2) Nɛ akɛnɛ e ba je e huno ɔ sisi he je ɔ, e ba je mlaa kpa sisi. Nyumu ɔ yi mluku, enɛ ɔ he ɔ, ke e ya je e sisi ɔ, anɛ e ma nyɛ maa ye bua lɛ, nɛ e maa ba e he si ha lɛ lo? Ke e bua jɔɛ he kaa e maa pee jã a, lɛɛ e sɛ nɛ e sɛ gba si himi mi kulaa.\\n17 Jehanɛ se hu ɔ, e sa kaa nyumu ɔ kɛ yo ɔ tsuo nɛ pee klaalo kaa a ma tsu níhi titli nɛ hia a sibi ɔ he ní. (Kane Filipi Bi 2:4.) Paulo ngma ke: “Nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ e yo kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he, nɛ yogbayo tsuaa yogbayo nɛ bu e huno.” Mawu ngɔ e mumi ɔ kɛ ye bua Paulo nɛ e yɔse kaa nɔ́ nɛ nyumu suɔ wawɛɛ ji kaa e yo ma je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ ha lɛ. Nɛ nɔ́ nɛ yogbayo hu suɔ wawɛɛ ji kaa e huno nɛ suɔ lɛ.—Efeso Bi 5:21-33.\\nNihi babauu nɛ ngɔɔ a he kɛ woɔ huɛ bɔmi nɛ a kɛ sɛɛ gba si himi mi ɔ haa nɛ nɔ ko piɛɔ a he\\n18. Mɛni he je e sa kaa nyumu kɛ yo nɛ a ngɛ huɛ bɔe kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ ye a he nɔ?\\n18 Enɛ ɔ he ɔ, nyumu kɛ yo huɛ bɔmi nɛ a kɛ sɛɛ gba si himi mi ɔ pi hɛja jemi be ko kɛkɛ. E ji be nɛ nyumu kɛ yo kɛ kaseɔ bɔ nɛ a kɛ a he maa hi si ngɛ blɔ kpakpa nɔ ha, konɛ a kɛ hyɛ kaa e sa kaa a sɛ gba si himi mi loo a ko sɛ mi. E ji be hu nɛ e sa kaa a je he nɔ yemi su kpo! Akɛnɛ a bɔ nɔmlɔ kɛ he numi he je ɔ, e yi kulaa kaa nyumu kɛ yo maa ngɔ a he kɛ wo suɔmi kpo jemi ní peepeehi nɛ nihi nɛ sɛ gba si himi mi pɛ lɛ a ngɛ he blɔ kaa a peeɔ ɔ mi. Se nihi nɛ suɔ a he nitsɛnitsɛ ɔ ma kua ní peepeehi nɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a suɔlɔ ɔ kɛ Mawu a kpɛti ɔ. (1 Tesalonika Bi 4:6) Enɛ ɔ he ɔ, ke o kɛ nɔ ko ngɛ huɛ bɔe kaa nyɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ, ye o he nɔ. Su nɛ ɔ maa ye bua mo ngɛ o wami si himi tsuo mi, o sɛ gba si himi mi jio, o sɛ we mi jio.\\nMƐNI O MAA PEE KONƐ O GBA SI HIMI Ɔ SE NƐ KƐ?\\n19, 20. Mɛni he je nɛ e sa kaa bɔ nɛ Kristofo no buɔ gba si himi ha a nɛ je ekpa ngɛ bɔ nɛ nihi fuu nɛ a ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ buu gba si himi ha a he? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n19 Loko nɔ ko kɛ e yo a gba si himi se maa kɛ ɔ, e he hia nɛ a hɛɛ juɛmi kpakpa ngɛ gba si himi kita nɛ a kã a he. Ngɛ womihi kɛ sinihi a mi ɔ, gba si himi mi sɛmi ji bua jɔmi nɔ́ nɛ pɔɔ sane ɔ nya gbemi, kaa bɔ nɛ nihi hyɛɛ blɔ ɔ. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, gba si himi pi nyagbe nɔ́; e ji nɔ́ ko nɛ Yehowa to he blɔ nya kaa e hi si daa a sisije. (1 Mose 2:24) Mɔbɔ sane ji kaa, pi jã kulaa ji nihi fuu a juɛmi ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, nihi tuɔ gba si himi mi sɛmi he munyu kaa e ji “kpɔ tsami.” Eko ɔ, a li bɔ nɛ munyu nɛ ɔ haa nɛ nihi babauu buu gba si himi ha mwɔnɛ ɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E ngɛ mi kaa ke a tsa nɔ́ ko kpɔ nɛ e he wa a, e hii si kɛ ya si benɛ a pɛneɔ mohu, se oti kpa ko hu ji kaa a ma nyɛ ma tsa kpɔ ɔ nɛ a pɛne be saisaa.\\n20 Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu hyɛ we blɔ kaa nihi nɛ sɛ gba si himi mi nɛ a hi si be kɛkɛɛ. A sɛɛ mi kɛ fo kɛ juɛmi kaa e ma tsu a hiami ní ha mɛ, se ke haomi ba pɛ a suɔ kaa a maa po gba a mi. Se mo kai kpã a nɛ Baiblo ɔ kɛ to huɛ bɔmi kaa gba si himi he ɔ. Kpahi nɛ a loo nɛ a kɛ woɔ abalaa ngɛ lɛhi a mi ɔ a he wa wawɛɛ, nɛ ke kɔɔhiɔ nɛ nya wa po ngɛ fiae ɔ, a tsɔ we. Jã nɔuu nɛ a to gba si himi he blɔ nya kaa e hi si daa. Mo kai kaa Yesu de ke: “Nɔ́ nɛ Mawu ngɔ tsa a, nɔmlɔ kó gba mi.” (Mateo 19:6) Ke o sɛ gba si himi mi ɔ, e sa kaa o ná susumi nɛ ɔ nɔuu ngɛ gba si himi he. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa gba si himi ji tlomi ko lo? Dɛbi.\\n21. Mɛni juɛmi e sa kaa huno kɛ yo nɛ hɛɛ ngɛ a sibi he, nɛ mɛni maa ye bua mɛ konɛ a pee jã?\\n21 E sa kaa nyumu kɛ e yo nɛ hɛɛ juɛmi kpakpa ngɛ a sibi a he. Ke nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ngɔ a juɛmi kɛ ma su kpakpahi nɛ a si sibi jeɔ kpo kɛ a sibi a mɔde bɔmihi a nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha bua jɔmi kɛ tue mi jɔmi maa hi a gba si himi ɔ mi. Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa na ní kpakpahi ngɛ e yo loo e huno nɛ yi mluku ɔ he lo? E ngɛ mi kaa Yehowa le wa gbɔjɔmihi mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, wa suɔ kaa e ná wa he juɛmi kpakpa. La polɔ ɔ bi ke: ‘Ke mo Mawu o ke o maa kane yayamihi ɔ, Yehowa, mɛnɔ maa ye e he.’ (La 130:3) E sa kaa hunomɛ kɛ yigbayi nɛ ná juɛmi kpakpa kaa jã ngɛ a sibi a he, nɛ a ngɔ yayami kɛ pa a sibi.—Kane Kolose Bi 3:13.\\n22, 23. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa Abraham kɛ Sara pee kɛ ha nihi nɛ sɛ gba si himi mi ɔ?\\n22 Benɛ je ngɛ jɔe nɛ je ngɛ nae ɔ, gba si himi ma nyɛ maa ngɔ bua jɔmi fuu kɛ ba. Baiblo ɔ de wɔ bɔ nɛ Abraham kɛ Sara a gba si himi ɔ hi ha ngɛ a bwɔmi si ha. Atsinyɛ jemi ko be he kaa a gblee haomihi kɛ dengmehi a mi. Mo susu bɔ nɛ e maa pee Sara ha a he nɛ o hyɛ. Sara he jɔ lɛ ngɛ e we mi ngɛ sika ma nɛ ji Ur ɔ mi. Se benɛ e ye maa pee jeha 60, e he ba hia kaa e hia kɛ je lejɛ ɔ konɛ e ya hi bo tsuhi a mi e wami be tsuo. Se kɛ̃ ɔ, e ba e he si ha e huno ɔ. E kɛ he si bami fĩ Abraham se ngɛ e juɛmi peemihi a mi, nɛ e kɛ tsɔɔ kaa e ji yo kpakpa kɛ yemi kɛ bualɔ kpakpa hulɔ. E ba e he si kɛ je e tsui mi tɔ̃ɔ. ‘E tsɛ’ e huno ɔ po ke e nyɔmtsɛ. (1 Mose 18:12; 1 Petro 3:6) Bumi kpo nɛ e je ha Abraham ɔ je e tsui mi tɔ̃ɔ.\\n23 Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa Abraham kɛ Sara kpa gbi ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi. Be ko ɔ, Sara je e juɛmi kpo ngɛ nɔ́ ko he se “nɔ́ nɛ ɔ hao Abraham wawɛɛ.” Se ngɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi nya a, Abraham kɛ he si bami bu e yo ɔ gbi tue, nɛ e pee jɔɔmi kɛ ha a weku ɔ. (1 Mose 21:9-13) Mwɔnɛ ɔ, hunomɛ kɛ yigbayi, kɛ nihi nɛ sɛ gba si himi mi jeha babauu po ma nyɛ maa kase níhi fuu kɛ je Abraham kɛ e yo nɛ a yeɔ Mawu gbeye ɔ a he.\\n24. Mɛni gba si himi nɛ woɔ Yehowa Mawu hɛ mi nyami, nɛ mɛni he je?\\n24 Nihi akpehi abɔ ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi nɛ a sɛ gba si himi mi nɛ a ngɛ bua jɔmi. Nɔ́ he je ji, yigbayi jeɔ bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ haa a hunomɛ, nɛ hunomɛ hu suɔ a yi ɔmɛ nɛ a buu mɛ, nɛ mɛ tsuo a bɔɔ mɔde kaa a kɛ Yehowa suɔmi nya ní peemi maa pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi. Ke o pee o juɛmi kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, ngɔɔ nile kɛ hla nɔ nɛ o kɛ maa hi si ɔ, mo dla o he saminya kɛ to, konɛ o bɔ mɔde kaa o ma ha o gba si himi ɔ maa pee nɔ́ nɛ tue mi jɔmi kɛ suɔmi ngɛ mi nɛ woɔ Yehowa Mawu hɛ mi nyami. Ke o pee jã a, o gba si himi ɔ maa ye bua mo nɛ o maa hi Mawu suɔmi ɔ mi daa.\\n^ kk. 11 Hyɛ womi nɛ ji Nɔ́ Nɛ Haa Nɛ Bua Jɔmi Hii Weku Mi nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ yi 2.\\n^ kk. 12 Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ ngɔ yihi pe kake. Benɛ Yehowa kɛ blematsɛmɛ ɔmɛ kɛ he lo nya Israel bi ɔmɛ nyɛɛ ɔ, e ngmɛ blɔ nɛ a kɛ yihi fuu hi si. Pi lɛ nɛ e to enɛ ɔ sisi, se e wo mlaahi ngɛ he konɛ e kɛ kudɔ mɛ. Se Kristofohi le kaa Yehowa ngmɛ́ blɔ hu kaa e jali kɛ yihi fuu nɛ sɛ gba si himi mi.—Mateo 19:9; 1 Timoteo 3:2.","num_words":4789,"character_repetition_ratio":0.091,"word_repetition_ratio":0.016,"special_characters_ratio":0.313,"stopwords_ratio":0.491,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Fɔli, Nyɛɛ Ye Bua Nyɛ Bimɛ Konɛ A Hemi Kɛ Yemi ɔ Mi Nɛ Wa | Kane\\n‘Nihewi kɛ yihewi tsuo nɛ a je Yehowa yi.’—LA 148:12, 13.\\nLAHI: 41, 48\\nMɛni he je nɛ e sa kaa o le o bimɛ ɔmɛ saminya a?\\nMɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu konɛ o kɛ nɔ́ hetomi níhi nɛ tsu ní saminya ngɛ o ní tsɔɔmi mi?\\nMɛni he je nɛ e sa kaa o ye anɔkuale, o to o tsui si, nɛ o sɔle ɔ?\\n1, 2. (a) Mɛni ní tsumi nɛ he wa nɛ fɔɔ si ngɛ fɔli a kuɛ nɔ, nɛ mɛni maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a tsu ní tsumi nɛ ɔ? (b) Mɛni níhi eywiɛ a he wa ma susu?\\nNƆ KO kɛ e yo nɛ a ngɛ France ɔ de ke: “Wa he ye kaa Yehowa ngɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we doo kaa wa bimɛ ɔmɛ hu ma he ye.” A de hu ke: “Hemi ke yemi pi nɔ́ ko nɛ a kɛ fɔɔ nɔ. Wa bimɛ ɔmɛ náa hemi kɛ yemi bɔɔbɔɔbɔɔ.” Nyɛminyumu ko nɛ ngɛ Australia a de ke: “Ní tsumi nɛ he wa pe kulaa ji kaa o maa ye bua o bi konɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. E biɔ nɛ o pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ. Ke o bi ɔ bi mo sane ko nɛ o ha lɛ heto ɔ, e ma nyɛ maa pee mo kaa e nu sisi. Se pee se ɔ, kɛkɛ e kpale ba bi mo jamɛ a sane ɔ nɔuu! Eko ɔ, heto nɛ o ma ha o bi ɔ mwɔnɛ ɔ nɛ e bua maa jɔ he ɔ, hwɔɔ se ɔ, e bua be he jɔe. Eko ɔ, e ma bi nɛ nyɛ susu ní komɛ a he si abɔ.”\\n2 Ke fɔlɔ ji mo ɔ, anɛ be komɛ ɔ, e peeɔ mo kaa o be nyɛe nɛ o tsɔɔ o bimɛ ɔmɛ ní konɛ ke a wa a, a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ti nɔ ko nɔ ko be nyɛe nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e he wami kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ! (Yer. 10:23) Se ke waa kɛ Mawu blɔ tsɔɔmi tsu ní ɔ, wa ma nyɛ maa ye manye. Mo ha nɛ wa susu níhi eywiɛ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua o bimɛ nɛ a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa a he: (1) Moo le o bimɛ ɔmɛ saminya. (2) Moo je o tsui mi kɛ tsɔɔ mɛ ní. (3) Moo ngɔ nɔ́ hetomi níhi nɛ sa kɛ tsu ní. (4) Moo to o tsui si nɛ o sɔle.\\nMOO LE O BI ƆMƐ SAMINYA\\n3. Mɛni blɔ nɔ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ kase Yesu ke a ngɛ a bimɛ ní tsɔɔe?\\n3 Yesu yi gbeye kaa e ma bi e kaseli ɔmɛ nɔ́ nɛ a heɔ yeɔ. (Mat. 16:13-15) Moo kase Yesu. E hi kaa o ma hla be nɛ sa, nɛ o bimɛ ɔmɛ maa suɔ kaa a je a juɛmi kpo, nɛ o kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní. Níhi nɛ nyɛ ma nyɛ maa sɛɛ he ní ɔ ekomɛ ji níhi nɛ a nui sisi saminya, aloo e haa nɛ a yi mi peeɔ mɛ sikɔsikɔ. Nyɛminyumu ko nɛ ye jeha 15 nɛ ngɛ Australia a de ke: “Papaa kɛ mi pɔɔ ye hemi kɛ yemi ɔ he susumi, nɛ e yeɔ bua mi konɛ ma susu níhi a he. E biɔ mi ke: ‘Mɛni Baiblo ɔ tsɔɔ?’ ‘Anɛ o heɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ɔ yeɔ lo?’ ‘Mɛni he je nɛ o heɔ yeɔ?’ E suɔ nɛ ma ngɔ imi nitsɛ ye munyu kɛ ha heto, se pi nɛ ma tĩ e munyu, aloo ye yayo munyu ɔ mi. Benɛ i ngɛ wae ɔ, a haa nɛ i tsɔɔ ye heto ɔmɛ a mi.”\\n4. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ fɔli nɛ a bu a bi ko sane bimi kaa e he hia we ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n4 Ke o bi ko nui nɔ́ ko nɛ o ngɛ lɛ tsɔɔe ɔ sisi amlɔ nɔuu ɔ, o mi mi ko fu, nɛ o kɛ lɛ ko sã nya. Moo to o tsui si nɛ o ye bua lɛ nɛ e susu sane ɔ he. Bitsɛ ko de ke: “Moo bu o bi ɔ sane bimi ɔmɛ kaa nɔ́ nɛ he hia. Nɛ ko susu kaa a he hia we tsɔ. Ke o bi ɔ bi mo sane ko nɛ o bua jɔɛ he po ɔ, ko ma o hɛ kɛ fɔ nɔ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e hi kaa o bi ɔ ma bi mo sanehi, ejakaa lɔ ɔ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e nu nɔ́ ko sisi. Benɛ Yesu ye jeha 12 po ɔ, e bi sanehi nɛ a he hia wawɛɛ. (Kane Luka 2:46.) Nyumuyo ko nɛ e ye jeha 15 nɛ e ngɛ Denmark ɔ de ke, “benɛ i de ye fɔli kaa i he we yi kaa wa jami ɔ ji anɔkuale jami ɔ, a hao mohu lɛɛ, se a mi mi fu we. A kɛ Baiblo ɔ ha ye sane bimi ɔmɛ tsuo a heto.”\\n5. Mɛni fɔli ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ a bimɛ ɔmɛ heɔ yeɔ ɔ he hia mɛ?\\n5 Moo le o bimɛ ɔmɛ saminya. Moo le a susumi, bɔ nɛ níhi peeɔ mɛ ha, kɛ níhi nɛ gbaa a nya. Ko susu kaa o bimɛ ɔmɛ ngɛ hemi kɛ yemi akɛnɛ a yaa asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi ɔ he je. Ke nyɛ ngɛ nɔ́ ko pee ɔ, moo bɔ mɔde kaa o kɛ mɛ maa susu mumi mi níhi a he. O kɛ mɛ nɛ pee kake kɛ sɔle, nɛ o wo a ta ngɛ o sɔlemi mi. Moo bɔ mɔde nɛ o yɔse níhi nɛ haa nɛ e he waa ha mɛ kaa a maa ye Yehowa anɔkuale, nɛ o ye bua mɛ nɛ a tsu he ní.\\nMOO JE O TSUI MI KƐ TSƆƆ O BIMƐ NÍ\\n6. Ke fɔli kase Baiblo ɔ saminya a, mɛni blɔ nɔ lɔ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a tsɔɔ a bimɛ ní?\\n6 Yesu ji tsɔɔlɔ, nɛ akɛnɛ e suɔ Yehowa kɛ e Munyu ɔ, kɛ adesahi he je ɔ, nɔ́ nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ sɛ a tsui mi. (Luka 24:32; Yoh. 7:46) Jã kɛ̃ nɛ ke fɔli suɔ a bimɛ ɔ, níhi nɛ a tsɔɔ mɛ ɔ maa sɛ a tsui mi. (Kane 5 Mose 6:5-8; Luka 6:45.) Enɛ ɔ he ɔ, fɔli, nyɛɛ kase Baiblo ɔ kɛ asafo womi ɔmɛ saminya. Nyɛɛ kase adebɔ he ní ngɛ asafo womi ɔmɛ a mi. (Mat. 6:26, 28) Ke nyɛ pee jã a, nyɛ maa le níhi fuu, nɛ suɔmi nɛ nyɛ ngɛ kɛ ha Yehowa a mi maa wa, nɛ e maa ye bua nyɛ konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ ɔmɛ ní saminya.—Luka 6:40.\\n7, 8. Ke fɔlɔ ko kaseɔ Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ, mɛni e sa kaa e pee? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n7 Ke o kase Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ saminya a, lɔ ɔ maa wo mo he wami konɛ o kɛ o bimɛ nɛ sɛɛ he ní. O kɛ o bimɛ ɔmɛ nɛ sɛɛ Baiblo ɔ he ní be tsuaa be, se pi be nɛ nyɛ ngɛ nyɛ he dlae kɛ ha asafo mi kpehi aloo nyɛ ngɛ weku Mawu jami pee ɔ pɛ. Jehanɛ hu ɔ, e sɛ nɛ o kɛ ní sɛɛmi nɛ ɔ nɛ nyɛ o bimɛ ɔmɛ a nɔ, mohu ɔ, e sa nɛ a je a tsui mi, nɛ nyɛɛ pee lɛ daa. Nɔ ko kɛ e yo nɛ a ngɛ United States ɔ kɛ a weku ɔ sɛɛɔ Yehowa he ní daa. A peeɔ jã ke a na nibɔ ní aloo niye ní ko nɛ a bua jɔ he. Fɔli nɛ ɔmɛ de ke: “Wa deɔ wa bimɛ ɔmɛ kaa Yehowa suɔ wɔ nɛ e susuɔ wa he, nɛ lɔ ɔ he je nɛ e dlooɔ wɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ nɛ.” Fɔli komɛ nɛ a ngɛ South Africa a hu kɛ a biyi enyɔ ɔmɛ pɔɔ ngmɔ mi yami. Ke a ya ngmɔ mi ɔ, a kɛ a bimɛ ɔmɛ susuɔ bɔ nɛ wu ko nyɛɔ waa ba peeɔ tso ngua a he. Enɛ ɔ ngɛ nyakpɛ. Fɔli nɛ ɔmɛ de ke: “Wa bɔɔ mɔde kaa wa ma ha nɛ wa bimɛ ɔmɛ nɛ a na kaa wami he jua wa, nɛ e ngɛ nyakpɛ.”\\n8 Benɛ bitsɛ ko nɛ e ngɛ Australia a binyumu ye maa pee jeha nyɔngma a, e kɛ lɛ ya slaa si ngɛ blema níhi a to he ko. E ngɔ he blɔ nɛ ɔ kɛ ye bua e bi ɔ konɛ hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ kaa Mawu lɛ bɔ níhi ɔ mi nɛ wa. Bitsɛ ɔ de ke: “Wa na blema wo mi lohwe nguangua komɛ a toto. Lohwe nɛ ɔmɛ ngɛ kaa ahua. Lohwe nɛ ɔmɛ ngɛ fɛu, se a ngɛ hwanyaa, nɛ nɔ́ ko be nɛ tsɔɔ kaa a tsake. Enɛ ɔ pee wɔ nyakpɛ wawɛɛ nitsɛ. Lɔ ɔ he ɔ, ke ní nyafinyafihi nɛ a be hwanyaa lɛ a tsakeɔ ba peeɔ ní nguanguahi ɔ, lɛɛ mɛni he je nɛ blema lohwe nɛ ɔmɛ ngɛ hwanyaa a? I kase nɔ́ ko ngɛ lohwe nɛ ɔmɛ a he wawɛɛ, nɛ i kɛ ye bi ɔ sɛɛ he ní.”\\nNGƆƆ NƆ́ HETOMI NÍHI NƐ SA KƐ TSU NÍ\\n9. Mɛni he je nɛ e hi kaa o kɛ nɔ́ hetomi níhi ma tsu ní ɔ, nɛ kɛ binyɛ ko kpee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ ha kɛɛ?\\n9 Yesu kɛ nɔ́ hetomi níhi pɔɔ ní tsumi. Nɔ́ hetomi ní nɛ e kɛ tsu ní ɔ sisi numi yi, e taa nɔ tsui he, nɛ e yi kaa nɔ ko ma kai. (Mat. 13:34, 35) Jokuɛwi poɔ níhi a he foni ngɛ a juɛmi mi wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, fɔli, nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ kɛ nɔ́ hetomi níhi nɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ ní. Binyɛ ko nɛ e ngɛ Japan ɔ pee jã. E ngɛ bimɛ nyumuwi enyɔ. Nɔ kake ye jeha kpaanyɔ nɛ nɔ kake hu ye jeha nyɔngma. E tsɔɔ e bimɛ ɔmɛ bɔ nɛ Yehowa pee kɔɔhiɔ ɔ saminya ha, kɛ bɔ nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e susuɔ wa he. Akɛnɛ e ngɛ hlae nɛ e binyumuwi ɔmɛ nɛ a nu sisi ɔ, e kɛ nyɔ nyu, sikli, kɛ milo pee nɔ́ hetomi nɔ́. E de jokuɛ nyumuwi ɔmɛ kaa a ti nɔ tsuaa nɔ nɛ pee tea ha lɛ. Binyɛ ɔ de ke: “A susuɔ ye he wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, a pee lɛ saminya. Benɛ i bi mɛ kaa mɛni he je nɛ a to a tsui si kɛ pee lɛ saminya a, a tsɔɔ kaa a le bɔ nɛ i suɔ ye tea ha, nɛ a suɔ kaa a pee lɛ jã pɛpɛɛpɛ. I ha nɛ a na kaa Mawu hu le nɔ́ nɛ maa hi ha wɔ, enɛ ɔ he je nɛ e to e tsui si nɛ e ngɔ kɔɔhiɔ slɔɔtoslɔɔtohi kɛ wo je ɔ mi ɔ nɛ.” Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ nɛ e kɛ tsu ní ɔ sa wawɛɛ, ejakaa jokuɛ nyumuwi nɛ ɔmɛ wɛ, se a nu sisi saminya. Atsinyɛ jemi ko be he kaa a ma kai nɔ́ nɛ a kase ɔ daa!\\nO ma nyɛ maa ngɔ níhi nɛ o bimɛ ɔmɛ le kɛ ye bua mɛ konɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu kɛ adebɔ mi (Hyɛ kuku 10)\\n10, 11. (a) Mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ o kɛ ma nyɛ maa ye bua o bimɛ konɛ a he ye kaa Mawu ngɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ sa nɛ o kɛ tsu ní hyɛ?\\n10 O ma nyɛ maa ngɔ bɔ nɛ a peeɔ niye ní ko ha a kɛ ye bua o bimɛ konɛ a he ye kaa Mawu ngɛ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? O kɛ o bi ɔ ma nyɛ maa pee keeki aloo akpɔɔnɔɔ ko. Moo tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa nyɛɛ nyɛɛ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ peeɔ keeki aloo akpɔɔnɔɔ ɔ se pɛpɛɛpɛ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, mo ha o bi ɔ tso yiblii ko kaa akutu, nɛ o bi lɛ ke: “Anɛ o le kaa ‘blɔ tsɔɔmi’ ko se nɛ a nyɛɛ kɛ pee tso yiblii nɛ ɔ lo?” Lɔ ɔ se ɔ, moo po akutu ɔ mi enyɔ, nɛ o ha lɛ wu ɔ kake. O ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ kaa a “ngma” blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ pee akutu ɔ ngɛ wu ɔ mi, se bɔ nɛ a ngma lɛ ha a mi wa, nɛ e sisi numi yee pe bɔ nɛ a ngma womi nɛ a hyɛɔ nɔ kɛ peeɔ keeki ɔ. O ma nyɛ ma bi lɛ ke: “Ke nɔ ko lɛ ngma blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ peeɔ keeki ɔ, lɛɛ mɛnɔ lɛ ngma blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ pee akutu ɔ mɔ?” Ke o bi ɔ wa a, o ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ kaa a ngma blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ pee akutu ɔ, aloo akutu tso mluku ɔ ngɛ DNA ɔ mi. O kɛ o bi ɔ ma nyɛ ma susu nɔ́ hetomi níhi nɛ ngɛ womi nɛ ji The Origin of Life—Five Questions Worth Asking ɔ ba fa 10 kɛ ya si 20 ɔ he.\\n11 Fɔli fuu a bua jɔ he kaa a kɛ a bimɛ ma susu munyu nɛ ji “Was It Designed?” (Anɛ A Bɔ Lo?) nɛ baa ngɛ Awake! ɔ mi ɔ he. Ke a bimɛ ɔmɛ wɛ ɔ, a guɔ blɔ kpahi a nɔ kɛ tsɔɔ munyu nɛ ɔ mi konɛ e sisi numi ko ye ha mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ ko kɛ e yo nɛ a ngɛ Denmark ɔ ngɔ lohwe pɛlitsɛ ngɔ to kɔɔhiɔ mi lɛ he. Fɔli ɔmɛ de ke: “Kɔɔhiɔ mi lɛ ngɛ kaa lohwe pɛlitsɛ pɛpɛɛpɛ. Se anɛ kɔɔhiɔ mi lɛhi ngmɛɛ hlui nɛ a pɛɛ kɔɔhiɔ mi lɛ tsɔwitsɔwihi lo? Anɛ lohwe pɛlitsɛmɛ ngɛ blɔ pɔtɛɛ ko nɛ a guɔ nɔ kɛ ba maa zugba lo? Nɛ kɛ o kɛ kɔɔhiɔ mi lɛhi a pɛmi maa to lohwe pɛlitsɛ pɛmi he ha kɛɛ? Kɛ o susu kɛɛ? Nɔ nɛ pee kɔɔhiɔ mi lɛ, kɛ nɔ nɛ bɔ lohwe pɛlitsɛ ɔ, mɛnɔ nɛ ngɛ nile wawɛɛ?” Ke o kɛ o bimɛ susu níhi a he ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, e ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a ‘nu nɔ́ sisi,’ nɛ a ma he ye kaa Mawu ngɛ.—Abɛ 2:10-12.\\n12. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ma nyɛ maa ye bua bimɛ konɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Baiblo ɔ mi?\\n12 Ke o kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ sa tsu ní ɔ, e ma ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ o bimɛ ɔmɛ ngɛ kaa Baiblo ɔ da a mi maa wa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ ɔ, mo ha nɛ wa susu Hiob 26:7 ɔ he. (Kane.) Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ tsɔɔ kaa Mawu mumi ɔ nɛ ha nɛ a ngma munyu nɛ ɔ? O ma nyɛ ma ha lɛ odasehi nɛ tsɔɔ jã. Se mɛni he je nɛ o ha we nɛ o bi ɔ nitsɛ nɛ e po níhi a he foni ngɛ e juɛmi mi ɔ? Mo ha nɛ o bi ɔ nɛ le kaa ngɛ Hiob be ɔ mi ɔ, telescope aloo kɔɔhiɔ mi lɛ nɛ a kɛ yaa oslami ɔ nɔ ɔ be. Jehanɛ hu ɔ, a le kaa nɔ́ ko nɛ e kle kaa zugba be nyɛe nɛ e kpla si nɛ nɔ́ ko hɛɛ we lɛ. O ma nyɛ ma ha jokuɛ ɔ nɛ ngɔ bɔɔlu aloo tɛ kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa nɔ́ ko nɛ hɛɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ mi jɔɔ ɔ. Ke o gu blɔ nɛ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ o bi ɔ ní ɔ, e maa na kaa Yehowa lɛ ha nɛ a ngma ní nɛ ɔmɛ ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ fɔ si momoomo loko adesahi po ba le ɔ nɛ.—Neh. 9:6.\\nMOO TSƆƆ MƐ NƆ́ HE JE NƐ E SA KAA A KƐ BAIBLO SISI TOMI MLAAHI NƐ TSU NÍ\\n13, 14. Mɛni blɔ nɔ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ ye bua a bimɛ konɛ a na kaa e he hia nɛ a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ tsu ní?\\n13 E he hia wawɛɛ kaa o ma ha nɛ o bimɛ ɔmɛ nɛ a le kaa ke a kɛ Baiblo mi sisi tomi mlaahi tsu ní ɔ, a ma ná he se. (Kane La 1:1-3.) O ma nyɛ maa gu blɔhi fuu a nɔ kɛ pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ ma de o bimɛ ɔmɛ kaa a ngɔ lɛ kaa a yaa hi si ngɛ wo kpɔ ko nɛ e tsɔ e he banee nɔ, nɛ e sa nɛ a tsɔɔ nihi nɛ a maa suɔ kaa a kɛ mɛ maa hi lejɛ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, mo bi mɛ ke, “Ke a ma nyɛ maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi nɛ a bua nɛ jɔ ɔ, mɛni su lɛ e sa kaa a ti nɔ tsuaa nɔ nɛ ná?” Jehanɛ hu ɔ, o kɛ mɛ ma nyɛ ma susu ga womi nɛ nile ngɛ mi nɛ ngɛ Galatia Bi 5:19-23 ɔ he.\\n14 Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a kase ní enyɔ komɛ nɛ a he hia wawɛɛ. Kekleekle ɔ, Mawu sisi tomi mlaahi haa nɛ wa náa tue mi jɔmi nɛ waa kɛ nihi hiɔ si saminya. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Yehowa ngɛ wɔ tsɔsee mwɔnɛ ɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa hi si ngɛ je ehe ɔ mi. (Yes. 54:13; Yoh. 17:3) O ma nyɛ maa ngɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi ɔ kɛ ma oti nɛ ɔ nɔ mi. O ma nyɛ maa ngɔ munyu nɛ ji “Baiblo ɔ Tsakeɔ Nihi A Si Himi” nɛ jeɔ kpo ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ kɛ tsu ní. Aloo ke nɔ ko ngɛ o we asafo ɔ mi nɛ e pee tsakemi bɔ nɛ pee nɛ e sa Yehowa hɛ mi ɔ, o ma nyɛ ma ha nɛ e de o kɛ o bimɛ ɔmɛ e níhi a si kpami ɔ. Nɔ hyɛmi ní nɛ ɔmɛ ma ha nɛ a na kaa se nami ngɛ Baiblo sisi tomi mlaahi a he!—Heb. 4:12.\\n15. Ke o ngɛ o bimɛ ní tsɔɔe ɔ, mɛni ji oti nɛ e sa kaa o kɛ ma o hɛ mi?\\n15 Oti ɔ ji: Ke o ngɛ o bimɛ ní tsɔɔe ɔ, ko ha nɛ ní kasemi ɔ nɛ gbe a nya. Mo susu blɔ kpahi a nɔ nɛ o ma nyɛ maa gu kɛ ha nɛ ní kasemi ɔ nɛ ngɔ ha mɛ ɔ he. Mo susu jeha nɛ a ye ɔ he, konɛ o ye bua mɛ nɛ a ngɔ a juɛmi kɛ to níhi a he. Mo ha nɛ ní kasemi ɔ nɛ pee bua jɔmi nɛ e wo nyɛ hemi kɛ yemi ɔ mi he wami. Bitsɛ ko de ke, “Moo ya nɔ nɛ o hla blɔ kpahi nɛ o maa gu nɔ kɛ tsɔɔ o bimɛ munyu ko nɛ nyɛ susu he momo ɔ mi.”\\nMOO YE ANƆKUALE, MOO TO O TSUI SI, NƐ O SƆLE\\n16. Mɛni he je nɛ e sa kaa fɔli nɛ a a to a tsui si ke a ngɛ a bimɛ ní tsɔɔe ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ́ hetomi nɔ́.\\n16 Ke wa ma ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa a, e he hia nɛ wa ná Mawu mumi ɔ. (Gal. 5:22, 23) Hemi kɛ yemi ngɛ kaa tso yiblii. E ma he be loko e maa wa. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ o to o tsui si nɛ o tsɔɔ o bimɛ ní be fɛɛ be. Bitsɛ ko nɛ e ngɛ bimɛ enyɔ nɛ e ngɛ Japan ɔ de ke, “I kɛ ye yo ɔ náa wa bimɛ ɔmɛ a he deka. Kɛ je a jokuɛwi a si ɔ, i kɛ mɛ kaseɔ ní hɛngmɛfia 15 daa ligbi, ja ligbi nɛ wa maa ya asafo mi kpehi pɛ nɛ wa kase we ní. Hɛngmɛfia 15 ɔ pee we dengme ha wɔ, aloo wa bimɛ ɔmɛ.” Kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ko de ke: “Benɛ i ji nyumuyo ɔ, níhi fuu gbaa ye nya, se i nyɛ we ma bi. Se bɔɔbɔɔbɔɔ, asafo mi kpehi, weku Mawu jami, kɛ dɛ he ní kasemi ha nɛ i ba nu ní nɛ ɔmɛ a sisi. Enɛ ɔ he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa fɔli nɛ a ya nɔ nɛ a tsɔɔ a bimɛ ní ɔ nɛ.”\\nKe o ma nyɛ maa tsɔɔ o bimɛ ní saminya a, jã o kase Mawu Munyu ɔ wawɛɛ (Hyɛ kuku 17)\\n17. Mɛni he je nɛ e sa kaa fɔli nɛ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa ha a bimɛ, nɛ mɛni blɔ nɔ fɔli komɛ gu kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha a bi yi ɔmɛ?\\n17 Ke o ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa a, o bimɛ maa kase mo, nɛ a ma ná he se wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke fɔlɔ ji mo ɔ, yaa nɔ nɛ o ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Mo ha nɛ o bimɛ ɔmɛ nɛ a na kaa o he ye kaa Yehowa ngɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke fɔli komɛ nɛ a ngɛ Bermuda a hao ɔ, a kɛ a bimɛ ɔmɛ peeɔ kake kɛ sɔleɔ, nɛ a woɔ a bimɛ ɔmɛ he wami kaa a hi sɔlee ngɛ a dɛ he. Fɔli ɔmɛ de ke, “Wa deɔ wa biyo nɔkɔtɔma a ke, ‘Moo ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa, moo bɔ mɔde ngɛ Matsɛ Yemi sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, nɛ koo ye tsui tsɔ.’ Ke e kɛ ga womi ɔ tsu ní, nɛ e na kaa nɔ́ kpakpa ko je mi kɛ ba a, e le kaa Yehowa lɛ ngɛ wɔ ye buae. Enɛ ɔ ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ngɛ Mawu kɛ Baiblo ɔ mi ɔ mi wa wawɛɛ.”\\n18. Mɛni nɛ e sa kaa fɔli nɛ a kai be fɛɛ be?\\n18 Nyagbenyagbe ɔ, jokuɛwi ɔmɛ nitsɛmɛ nɛ e sa kaa a ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Fɔli ma nyɛ ma du anɔkuale ɔ kɛ wo a bimɛ ɔmɛ a mi nɛ a pue nɔ nyu, se Mawu pɛ nɛ ma nyɛ ma ha nɛ e wa. (1 Kor. 3:6) Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ sɔle kɛ ha Yehowa konɛ e ha nyɛ e mumi ɔ, nɛ nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ ɔmɛ ní daa, ejakaa a he jua wa. Ke nyɛ pee jã a, Yehowa maa jɔɔ nyɛ mɔde bɔmi ɔ nɔ wawɛɛ.—Efe. 6:4.","num_words":3781,"character_repetition_ratio":0.063,"word_repetition_ratio":0.007,"special_characters_ratio":0.311,"stopwords_ratio":0.529,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Mumi Mi Níhi A He Juɛmi ɔ Ma Ha Mo Wami, Kɛ He Jɔmi’| Kase\\nLIFE STORY “Bɔ Tsuaa Bɔ Nɛ Nɔ Ko Ngɛ ɔ, Imi Hu I Peeɔ Ye He Kaa Lɛ”\\nMawu Dloomi ɔ Ha Nɛ Nyɛ Ye Nyɛ He\\n‘Mumi Mi Níhi A He Juɛmi ɔ Ma Ha Mo Wami, Kɛ He Jɔmi’\\nNgɔɔ O Haomi Ɔmɛ Tsuo Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ\\nYehowa Gbaa Nihi Nɛ A Bɔɔ Mɔde Wawɛɛ Kɛ Hlaa E Se Blɔ ɔ\\nNɔ Nɛ He Jɔ ɔ Ngɛ Nile\\nMunyuhi Nɛ A To Nya Kɛ Ha Jeha 2016 Hwɔɔmi Mɔ ɔ\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Fijian Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gujarati Gun Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mongolian Moore Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quechua (Bolivia) Romanian Runyankore Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Urdu Urhobo Uruund Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | December 2016\\n“Nihi nɛ baa a je mi ngɛ mumi ɔ blɔ tsɔɔmi nya a, mumi mi níhi a he a susuu.”—ROM. 8:5.\\nLAHI: 22, 52\\nWa hɛ nɔ kami ji kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi zugba a nɔ jio, mɛni he je nɛ e sa nɛ wa susu munyu nɛ ngɛ Roma Bi yi 8 ɔ he ɔ?\\nMɛni ma nyɛ ma ha nɛ Kristofo no ko nɛ bɔni ‘he lo mi níhi a he susumi’?\\nMɛni mumi mi níhi a he nɛ wa ma susu ɔ tsɔɔ?\\n1, 2. Mɛni he je nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a bua jɔ ngmami nɛ ngɛ Roma Bi yi 8 ɔ he wawɛɛ ɔ?\\nDAA jeha a, ke wa ngɛ Yesu gbenɔ ɔ kaie ɔ, anɛ o kaneɔ Roma Bi 8:15-17 ɔ lo? Eko ɔ, o peeɔ jã. Ngmami nɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Kristofohi plɛɔ kɛ leɔ kaa a pɔ mɛ nu ha. Mawu mumi ɔ kɛ a mumi ɔ yeɔ he odase. Roma Bi 8:1 ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ “ngɛ Kristo Yesu mi.” Lɔ ɔ he ɔ anɛ Roma Bi yi 8 ɔ kɔɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ pɛ a he lo? Aloo e kɔɔ nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ hu a he?\\n2 Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ titli ji nihi nɛ Roma Bi yi 8 ɔ tu a he munyu. A ná “mumi ɔ” kaa nihi nɛ a ‘ngɛ Mawu blɔ hyɛe kaa e pee mɛ e bimɛ kɛ pi si, konɛ a nɔmlɔ tso ɔ nɛ ye e he kulaa.’ (Rom. 8:23) Niinɛ, a hɛ nɔ kami ji kaa a maa pee Mawu bimɛ ngɛ hiɔwe. Benɛ a baptisi mɛ se ɔ, Mawu ngɔ a he yayami kɛ pa mɛ kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ. Mawu bu mɛ dali konɛ a nyɛ nɛ a pee e bimɛ.—Rom. 3:23-26; 4:25; 8:30.\\n3. Mɛni he je nɛ e sa kaa nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ hu nɛ a susu Roma Bi yi 8 ɔ he ɔ?\\n3 Se kɛ̃ ɔ, Roma Bi yi 8 ɔ kɔɔ nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ hu a he, ejakaa ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Mawu bu mɛ nihi nɛ da. Paulo munyu nɛ e tu kɛ sɛ hlami ngɛ Roma Bi ɔmɛ a womi ɔ mi ɔ, maa enɛ ɔ nɔ mi. Ngɛ yi 4 ɔ mi ɔ, e tu Abraham he munyu. Nyumu nɛ e ngɛ hemi kɛ yemi nɛ ɔ gbo loko Yehowa kɛ Mlaa a ha Israel bi ɔmɛ, nɛ e gbo loko Yesu ba gbo ngɛ wa yayami ɔmɛ a he. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa na kaa Abraham ngɛ hemi kɛ yemi wawɛɛ, nɛ e bu lɛ dalɔ. (Kane Roma Bi 4:20-22.) Jã kɛ̃ nɛ Yehowa ma nyɛ maa bu Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi si ngɛ zugba nɔ kɛ ya neneene ɔ dali. Enɛ ɔ he ɔ, ke mɛ hu a kɛ ga womi nɛ ngɛ Roma Bi yi 8 ɔ tsu ni ɔ, a ma ná he se.\\n4. Ke wa kane Roma Bi 8:21 ɔ, mɛni e sa kaa wa bi wa he?\\n4 Wa naa nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ tsɔɔ kaa je ehe ɔ maa ba mi kokooko ngɛ Roma Bi 8:21. Kuku nɛ ɔ tsɔɔ kaa “adebɔ níhi tsuo maa ye a he, nɛ gbenɔ be he wami nae ngɛ a nɔ hu; nɛ a kɛ Mawu bimɛ ɔmɛ maa hi si ngɛ he jɔmi mi, nɛ a maa wo a hɛ mi nyami.” Wa maa hi je ehe ɔ mi jio, wa nine maa su hiɔwo ɔ nɔ jio, sane bimi ɔ ji kaa, anɛ o ngɛ nɔ mi mami kaa o maa hi je ehe ɔ mi lo? Ga womi nɛ ngɛ Roma Bi yi 8 ɔ mi ɔ maa ye bua mo konɛ o ná nɔ mi mami.\\n“HE LO NYA NÍHI A HE JUƐMI”\\n5. Mɛni sane nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ Paulo tu he munyu ngɛ Roma Bi 8:4-13 ɔ?\\n5 Kane Roma Bi 8:4-13. Ngɛ Roma Bi yi 8 ɔ mi ɔ, Paulo tu ‘nihi nɛ a baa a je mi ngɛ he lo nya,’ kɛ ‘nihi nɛ a baa a je mi ngɛ mumi ɔ blɔ tsɔɔmi nya a’ a he munyu. Eko ɔ, nihi ma susu kaa Paulo ngɛ slɔɔto nɛ ngɛ nihi nɛ a ji Kristofohi kɛ nihi nɛ a pi Kristofohi ɔ a kpɛti ɔ mi tsɔɔe. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo ngma munyu nɛ ɔ kɛ ya ha nihi ‘tsuo nɛ a ngɛ Roma nɛ Mawu suɔ mɛ, nɛ e tsɛ mɛ kɛ ba pee lɛ nitsɛ e ni klɔuklɔuhi ɔ.’ (Rom. 1:7) Lɔ ɔ he ɔ, Paulo ngɛ slɔɔto nɛ ngɛ Kristofohi nɛ a baa a je mi ngɛ he lo nya kɛ Kristofohi nɛ a baa a je mi ngɛ mumi ɔ blɔ tsɔɔmi nya a kpɛti ɔ tsɔɔe. Se mɛni slɔɔto ngɛ a kpɛti?\\n6, 7. (a) Mɛni blɔ komɛ a nɔ Baiblo ɔ kɛ munyungu nɛ ji “he lo” ɔ tsu ni ngɛ? (b) “He lo” nɛ Paulo kɛ tsu ní ngɛ Roma Bi 8:4-13 ɔ tsɔɔ mɛni?\\n6 Kekleekle ɔ, mo susu munyu nɛ ji “he lo” ɔ he nɛ o hyɛ. Mɛni nɛ Paulo ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke “he lo” ɔ? Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “he lo” ɔ tsu ɔ ni ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. Be komɛ ɔ, Baiblo ɔ kɛ he lo ɔ tsuɔ ní ke e ngɛ wa nɔmlɔ tso ɔ he munyu tue. (Rom. 2:28; 1 Kor. 15:39, 50) E ma nyɛ maa tsɔɔ weku kpa nɛ ngɛ nɔ ko kɛ nɔ ko a kpɛti hulɔ. Paulo na Yuda bi ɔmɛ kaa e “weku li ji mɛ ngɛ he lo nya.”—Rom. 9:3.\\n7 Se kɛ̃ ɔ, nɔ́ nɛ Paulo de ngɛ Roma Bi yi 7 ɔ ha nɛ wa le nɔ́ nɛ “he lo” nɛ a tu he munyu ngɛ Roma Bi 8:4-13 ɔ tsɔɔ. E ngɔ si nɛ nɔ ko maa hi “ngɛ he lo nya a,” kɛ to “akɔnɔ ní yayamihi” nɛ ‘waa kɛ wa nɔmlɔ tso ɔ tsuɔ’ a he. (Rom. 7:5) Enɛ ɔ ha nɛ wa nu Paulo munyu nɛ ji “nihi nɛ baa a je mi ngɛ he lo nya a, he lo mi níhi a he a susuu” ɔ sisi saminya. Paulo ngɛ nihi nɛ a haa nɛ a we akɔnɔ yaya kɛ níhi nɛ a suɔ ɔ tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e sa kaa a pee, nɛ a kɛ a juɛmi maa ní nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ he munyu tue. Enɛ ɔ he ɔ, ni nɛ ɔmɛ ji nihi nɛ a dii a we akɔnɔ, a tsui nya ní peemi, aloo níhi nɛ a bua jɔ he ɔ se. Enɛ ɔ ma nyɛ maa pee bɔ mi nami, aloo ní kpa komɛ a he akɔnɔ.\\n8. Mɛni he je nɛ e da blɔ kaa Paulo bɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ po kɔkɔ ngɛ ‘a je mi nɛ a maa ba ngɛ he lo nya a he’ ɔ?\\n8 Se eko ɔ, o ma bi si ke: Mɛni he je nɛ Paulo bɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɔkɔ kaa oslaa ngɛ he kaa a maa ‘ba a je mi ngɛ he lo nya a’? Mwɔnɛ ɔ, anɛ Kristofohi nɛ Mawu kplɛɛ a nɔ kaa e huɛmɛ nɛ e bu mɛ dali ɔ ma nyɛ ma ya je oslaa kaa jã a mi lo? Aywilɛho sane ji kaa, Kristofo no fɛɛ Kristofo no ma nyɛ ma ha nɛ e he lo nɛ yi mluku ɔ nɛ kudɔ lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Paulo ngma kaa nyɛmimɛ komɛ nɛ a ngɛ Roma a bɔɔ “mɛ nitsɛmɛ a muklii [‘a we akɔnɔ,’ NW] mohu he mɔde.” Enɛ ɔ ma nyɛ maa pee bɔmi nami, niye ní, dã, aloo nɔ́ kpa ko he akɔnɔ. A kpɛti ni komɛ “kɛ munyu dɔkɔɔ gbeɔ nihi nɛ a juɛmi se ti we ɔ a yi mi, nɛ a sisiɔ mɛ.” (Rom. 16:17, 18; Filip. 3:18, 19; Yuda 4, 8, 12) Jehanɛ hu ɔ, mo kai kaa, nyɛminyumu ko hi Korinto asafo ɔ mi nɛ e “kɛ lɛ nitsɛ e tsɛ yo ngɛ si hwɔe.” (1 Kor. 5:1) Ke jã a, lɛɛ sisi numi ngɛ he kaa Mawu ha nɛ Paulo bɔ Kristofohi kɔkɔ ngɛ “He lo nya níhi a he juɛmi” he.—Rom. 8:5, 6.\\n9. Mɛni Paulo kɔkɔ bɔmi nɛ ngɛ Roma Bi 8:6 a tsɔɔ we?\\n9 Kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ kɔɔ wa he mwɔnɛ ɔ. Kristofo no ko nɛ e kɛ jehahi babauu sɔmɔ Mawu po ma nyɛ ma bɔni he lo nya níhi a he susumi. Anɛ Paulo ngɛ tsɔɔe kaa e sɛ nɛ wa susu ní komɛ kaa niye ní, ní tsumi, hɛja jemi, aloo suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ a kpɛti ɔ he lo? Ohoo. Ní nɛ ɔmɛ ji níhi nɛ Mawu sɔmɔli nyɛɔ peeɔ ngɛ si himi mi. Yesu ye ní, nɛ e ha nihi ní. E le kaa e he hia nɛ e jɔɔ e he. Nɛ Paulo ngma kaa bɔmi nami he hia ngɛ gba si himi mi.\\nAnɛ níhi nɛ o sɛɛ ɔ he ní ɔ tsɔɔ kaa o ngɔ o juɛmi kɛ ma mumi mi níhi a nɔ aloo he lo nya níhi a nɔ? (Hyɛ kuku 10, 11)\\n10. Munyu nɛ ji “he lo nya níhi a he juɛmi” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Roma Bi 8:5, 6 a tsɔɔ mɛni?\\n10 Ke jã a, lɛɛ benɛ Paulo ngɛ ‘he lo nya níhi a he juɛmi’ he munyu tue ɔ, mɛni e ngɛ hlae maa tsɔɔ? Hela munyu nɛ Paulo kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ kaa nɛ nɔ ko kɛ e juɛmi aloo e tsui tsuo maa ma nɔ́ ko nɔ. Womi mi lelɔ ko tsɔɔ kaa munyu nɛ ngɛ Roma Bi 8:5 ɔ kɔɔ “nihi nɛ behi fuu ɔ, a bua jɔɔ he lo nya níhi a he, a pɔɔ he munyu tumi,” nɛ a kɛ a juɛmi maa mɛ nitsɛmɛ a tsui nya ní peemi nɔ ɔ a he. A haa nɛ akɔnɔ nɛ ɔ tsɔɔ ɔ mɛ nɔ́ nɛ e sa kaa a pee ngɛ si himi mi.\\n11. Ke wa ngɛ sane bimi nɛ ji ‘Mɛni ji nɔ́ titli nɛ wa nyaa he?’ ɔ he susue ɔ, mɛni ji ní komɛ nɛ wa ma nyɛ ma susu he?\\n11 E he hia nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Roma a nɛ a kpa a mi konɛ a le níhi nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ titli ngɛ a si himi mi. Anɛ e ma nyɛ maa ba kaa níhi nɛ a susuɔ he titli ji “he lo nya níhi” lo? E sa nɛ wɔ hu waa kpa wa mi konɛ waa le níhi nɛ a he hia wɔ wawɛɛ ngɛ si himi mi. Mɛni ji níhi nɛ wa bua jɔ he wawɛɛ nɛ wa pɔɔ he munyu tumi? Benɛ je ngɛ jɔe nɛ je ngɛ nae ɔ, mɛni ji níhi tutuutu nɛ wa pɔɔ se dimi? Eko ɔ, ni komɛ ma yɔse kaa nɔ́ nɛ a kɛ a juɛmi ma nɔ ji kaa a maa le bɔ nɛ dã slɔɔtohi tsuo ngɛ ha. Ni komɛ hu ma yɔse kaa a kɛ a juɛmi ma níhi nɛ a kɛ dlaa wehi a mi, tadehi nɛ ba nɔ, sika nɛ a kɛ woɔ ní tsumihi a mi, blɔ hiami, kɛ ní kpahi a nɔ. Tɔmi ko be ní nɛ ɔmɛ a he, ejakaa a ji níhi nɛ wa ma nyɛ maa pee ngɛ wa si himi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko ɔ, Yesu pee wai, nɛ Paulo hu de Timoteo ke e ma nyɛ maa ‘nu wai bɔɔ.’ (1 Tim. 5:23; Yoh. 2:3-11) Se anɛ wai ji nɔ́ titli nɛ Yesu kɛ Paulo “pɔɔ he munyu tumi, nɛ a nyaa he” lo? Anɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ a suɔ wawɛɛ nɛ a ‘pɔɔ he ní sɛɛmi’ lo? Dɛbi. Wɔ hu nɛɛ? Mɛni ji nɔ́ titli nɛ wa nyaa he ngɛ si himi mi?\\n12, 13. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa hyɛ níhi nɛ waa kɛ wa juɛmi maa nɔ ɔ saminya a?\\n12 E he hia nɛ waa kpa wa mi. Mɛni he je? Paulo ngma ke: ‘He lo nya níhi a he juɛmi ɔ kɛ gbenɔ baa.’ (Rom. 8:6) Enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he, ejakaa e ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, nɛ hwɔɔ se ɔ, wa ma gbo. Se kɛ̃ ɔ, Paulo tsɔɔ we kaa ke nɔ ko bɔni ‘he lo nya níhi a he susumi’ pɛ ɔ, lɛɛ bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, e ma gbo. Nɔ ɔ ma nyɛ ma tsake. Mo susu nyumu ɔ nɛ e hi Korinto asafo ɔ mi nɛ e ya di “he lo nya níhi” a se nɛ a fie lɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ he nɔ o hyɛ. Pee se ɔ, e kplɛɛ tsɔsemi nɛ a kɛ ha lɛ ɔ nɔ, nɛ e pee tsakemi. E kpa je mi bami yaya a, nɛ e ba sɔmɔ Yehowa ekohu.—2 Kor. 2:6-8.\\n13 Ke nyumu nɛ ɔ nɛ e ya di he lo nya níhi a se vii ɔ po nyɛ nɛ e pee tsakemi ɔ, lɛɛ Kristofo no nɛ e ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ma nyɛ maa pee tsakemi hluu tsɔ. Paulo kɔkɔ bɔmi ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba nihi nɛ a ‘kɛ a juɛmi maa he lo nya níhi a nɔ’ ɔ nɔ. E sa nɛ kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ nɛ wo Kristofohi he wami nɛ a pee tsakemi!\\n“MUMI MI NÍHI A HE JUƐMI”\\n14, 15. (a) Benɛ Paulo bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ “he lo nya níhi a he juɛmi” he se ɔ, mɛni e tsɔɔ kaa waa pee? (b) Ke a ke “mumi mi níhi a he juɛmi” ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ we?\\n14 Benɛ bɔfo Paulo bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ “he lo nya níhi a he juɛmi” he se ɔ, e tu he wami womi munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: “Mumi mi níhi a he juɛmi ɔ haa nɔ wami, kɛ he jɔmi.” Wami kɛ he jɔmi ji jɔɔmihi nɛ a se be! Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa nine nɛ su jɔɔmi nɛ ɔmɛ a nɔ?\\n15 “Mumi mi níhi a he juɛmi” ɔ tsɔɔ we kaa nɔ ko ma je e juɛmi kɛ je níhi nɛ yaa nɔ ngɛ si himi mi ɔ nɔ. E tsɔɔ we kaa e sɛ nɛ nɔ ɔ nɛ susu aloo e tu nɔ́ kpa ko he munyu kaa jã Baiblo ɔ, aloo suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha Yehowa, kɛ hɛ nɔ kami nɛ e ngɛ kɛ ha hwɔɔ se ɔ he pɛ. Nyɛ ha nɛ wa kai kaa Paulo kɛ ni kpahi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi, nɛ a sa Mawu hɛ mi ɔ hu pee ní komɛ nɛ ni kpahi peeɔ ngɛ si himi mi ɔ eko. A ye ní, nɛ a nu ní. A kpɛti nihi fuu sɛ gba si himi mi, nɛ a fɔ bimɛ, nɛ a tsu ní hulɔ.—Mar. 6:3; 1 Tes. 2:9.\\n16. E ngɛ mi kaa Paulo pee níhi nɛ nihi peeɔ ngɛ si himi mi ɔ eko mohu lɛɛ, se mɛni nɔ nɛ e ngɔ e juɛmi kɛ ma?\\n16 Se kɛ̃ ɔ, Mawu sɔmɔli nɛ ɔmɛ ha we nɛ níhi nɛ nɔ tsuaa nɔ nyɛɔ peeɔ ngɛ si himi mi ɔ nɛ he a juɛmi. Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa Paulo pee bo tsu kɛ hyɛ e he. Se Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa nɔ́ nɛ e ngɔ e juɛmi kɛ ma nɔ titli ji Kristofohi a fiɛɛmi ní tsumi kɛ ní tsɔɔmi ɔ. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 18:2-4; 20:20, 21, 34, 35.) Ní tsumi nɛ ɔmɛ ji ní tsumihi nɛ e wo e nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ngɛ Roma a he wami kaa a ngɔ a he kɛ wo mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo kɛ Mawu jami pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi. E he ba hia nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Roma a nɛ a kase lɛ, nɛ jã kɛ̃ nɛ e sa kaa wɔ hu waa pee mwɔnɛ ɔ.—Rom. 15:15, 16.\\n17. Ke waa kɛ wa ‘juɛmi ma mumi mi níhi a nɔ’ ɔ, mɛni se wa ma nyɛ ma ná?\\n17 Ke wa ngɔ wa juɛmi kɛ ma Yehowa sɔmɔmi nɔ ɔ, mɛni se wa ma ná? Roma Bi 8:6 a ha heto ke: “Mumi mi níhi a he juɛmi ɔ haa nɔ wami, kɛ he jɔmi.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa ha nɛ mumi klɔuklɔu ɔ nɛ kudɔ wa juɛmi, nɛ wa susu níhi a he kaa bɔ nɛ Mawu susuɔ níhi a he ɔ. Wa ma nyɛ ma ná nɔmi mami kaa ke waa kɛ “mumi mi níhi” pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi ɔ, wa bua maa jɔ. Nɛ nyagbenyagbe ɔ, wa maa hi si kɛ ya neneene ngɛ hiɔwe aloo ngɛ zugba a nɔ.\\n18. Ke waa kɛ ‘wa juɛmi ma mumi mi níhi a nɔ ɔ’, kɛ lɔ ɔ ma ha nɛ wa ná tue mi jɔmi ha kɛɛ?\\n18 Nyɛ ha nɛ wa kai kaa ‘mumi mi níhi a he juɛmi ɔ haa nɔ he jɔmi.’ Nihi fuu gboɔ dengme kɛ hlaa tue mi jɔmi. Bemi nɛ a hɛ dɔ wawɛɛ kɛ ngɛ tue mi jɔmi hlae ɔ, wɔɔ lɛɛ wa ngɛ tue mi jɔmi momo. Akɛnɛ wa bɔɔ mɔde kaa waa kɛ wa weku mi bimɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ wa we asafo ɔmɛ a mi ɔ maa hi si saminya he je ɔ, wa ngɛ tue mi jɔmi. Wa le kaa waa kɛ wa nyɛmimɛ tsuo yi mluku. Enɛ ɔ he je ɔ, ngɛ behi kɛ behi a mi ɔ, nyagbahi ma nyɛ maa ba wa kpɛti. A tsɔɔ wɔ kaa ke e ba jã a, waa kɛ Yesu ga womi nɛ ɔ nɛ tsu ní: “O kɛ o nyɛmi ɔ ya kpata.” (Mat. 5:24) Ke wa kai kaa wa nyɛminyumu ɔ aloo wa nyɛmiyo ɔ hu ngɛ “he jɔmi Mawu ɔ” jae ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa pee jã.—Rom. 15:33; 16:20.\\n19. Ke waa kɛ wa juɛmi ma mumi mi níhi a nɔ ɔ, mɛni tue mi jɔmi nɛ se be nɛ wa ma ná?\\n19 Tue mi jɔmi kpa ko hu ngɛ nɛ se be. “Mumi mi níhi a he juɛmi” ma ha nɛ tue mi jɔmi maa hi waa kɛ wa Bɔlɔ ɔ wa kpɛti. Munyu nɛ Yesaya tu ɔ ba mi ngɛ e be ɔ mi, se mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e ngɛ mi bae wawɛɛ. E de ke: ‘Nɔ nɛ ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ mo Yehowa o nɔ, nɛ e heɔ mo yeɔ ɔ, o haa lɛ tue mi jɔmi.’— Yes. 26:3; kane Roma Bi 5:1.\\n20. Mɛni he je nɛ o bua jɔ ga womi nɛ ngɛ Roma Bi yi 8 ɔ he ɔ?\\n20 Wa piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he jio, wa piɛɛ nihi nɛ a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ ɔ a he jio, wɔ tsuo wa ma nyɛ ma ná ga womi nɛ ngɛ Roma Bi yi 8 ɔ he se. Wa bua jɔ wawɛɛ kaa Baiblo ɔ wo wɔ he wami konɛ wa ko ha nɛ “he lo nya níhi” nɛ pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi! Mohu ɔ, wa le kaa juɛmi ngɛ mi kaa waa kɛ ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma tsu ní: “Mumi mi níhi a he juɛmi ɔ haa nɔ wami, kɛ he jɔmi.” Ke wa kɛ ga womi nɛ ɔ tsu ní ɔ, jɔɔmi nɛ wa ma ná a maa hi si kɛ ya neneene, ejakaa Paulo de ke: “Yayami he hiɔwo ji gbenɔ; se Mawu nɔke nɔ́ ɔ ji neneene wami nɛ wa naa ngɛ wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo mi.”—Rom. 6:23.\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE December 2016","num_words":3704,"character_repetition_ratio":0.081,"word_repetition_ratio":0.023,"special_characters_ratio":0.298,"stopwords_ratio":0.483,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mateo 10 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nBɔfo 12 ɔmɛ (1-4)\\nSɔmɔmi ní tsumi ɔ he blɔ tsɔɔmihi (5-15)\\nA maa wa kaseli ɔmɛ yi mi (16-25)\\nYee Mawu gbeye, se pi adesahi (26-31)\\nPi tue mi jɔmi, se klaate (32-39)\\nYesu kaseli ɔmɛ nɛ a ma ha mɛ hɛ mi (40-42)\\n10 Lɔ ɔ he ɔ, e tsɛ e kaseli 12 ɔmɛ kpe, nɛ e ha mɛ he wami ngɛ mumihi nɛ a he tsɔ we a nɔ, konɛ a nyɛ nɛ a hia mɛ, nɛ́ a tsa hiɔ slɔɔtohi kɛ gbɔjɔmi slɔɔtohi. 2 Bɔfo 12 ɔmɛ a biɛhi ji nɛ ɔmɛ ɔ nɛ: Kekleekle ɔ, Simon, nɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Petro hulɔ ɔ, kɛ e nyɛminyumu Andrea; Zebedeo bi Yakobo kɛ e nyɛminyumu Yohane; 3 Filipo kɛ Batolomeo; Toma kɛ Mateo nɛ ji tó tsulɔ ɔ; Alfeo bi Yakobo; Tadeo; 4 Simon nɛ ji kãtsɛ ɔ; kɛ Yudas Iskariɔt, nɔ nɛ pee se ɔ, e tsɔɔ Yesu se blɔ ɔ. 5 Yesu tsɔ nimli 12 nɛ ɔmɛ, nɛ e kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ ha mɛ: “Nyɛ ko gba kɛ ya je ma amɛ a gbɛjegbɛ ko nɔ, nɛ nyɛ ko sɛ Samaria bi ɔmɛ a ma ko mi hulɔ; 6 mohu ɔ, nyɛ tsa nɔ nɛ nyɛɛ ya Israel we ɔ jijɔhi nɛ a laa amɛ a ngɔ. 7 Ke nyɛ yaa a, nyɛɛ fiɛɛ nɛ nyɛ de ke: ‘Hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ su si ta.’ 8 Nyɛ tsa hiɔtsɛmɛ, nyɛ tle gbogboehi a si, nyɛ ha nɛ kpititsɛmɛ a he nɛ tsɔ, nyɛɛ hia daimoniohi. Nyɛ ná lɛ yaka gu, nyɛɛ ngɔ kɛ ha yaka gu. 9 Nyɛ ko ngɔ sika tsu aloo sika hiɔ aloo akɔblee kɛ wo nyɛ mlɛmi fimi níhi nɛ nyɛɛ kɛ sika woɔ mi ɔmɛ a mi, 10 jã kɛ̃ nɛ ke nyɛ yaa a, nyɛ ko hɛɛ niye ní kotoku, aloo tade enyɔ,* aloo tokota, aloo dɛma tso, ejakaa ní tsulɔ ɔ, e nya mi ngma sa lɛ. 11 “Ma fɛɛ ma aloo kɔpe fɛɛ kɔpe nɛ nyɛ maa sɛ mi ɔ, nyɛ hla nɔ nɛ sa ngɛ lejɛ ɔ, nɛ nyɛɛ hi lejɛ ɔ kɛ yaa si be nɛ nyɛ maa je. 12 Ke nyɛ sɛ we ko mi ɔ, nyɛ fɔ nihi nɛ a ngɛ we ɔ mi ɔ. 13 Ke we ɔ sa a, lɛɛ nyɛ ha nɛ tue mi jɔmi nɛ nyɛ ha lɛ ɔ nɛ hi e nɔ; se ke we ɔ sɛ ɔ, lɛɛ nyɛ ha nɛ tue mi jɔmi nɛ nyɛ ha lɛ ɔ nɛ kpale kɛ ba nyɛ nɔ. 14 He fɛɛ he nɛ nyɛ maa ya nɛ nɔ ko be nyɛ hɛ mi hae, aloo e be nyɛ tue bue ɔ, ke nyɛ ngɛ jamɛ a we ɔ aloo jamɛ a ma a mi jee ɔ, nyɛ si nyɛ nane si konɛ bunyuku nɛ ngɛ nyɛ nane he ɔ nɛ je kɛ pue si. 15 I ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, Kojomi Ligbi ɔ maa pee gbɔjɔɔ kɛ ha Sodom kɛ Gomora zugba a pe jamɛ a ma a. 16 “Hyɛ! i ngɛ nyɛ tsɔe kaa jijɔhi ngɛ ogbeteehi a kpɛti; enɛ ɔ he ɔ, nyɛ hɛ mi nɛ tɛ̃ kaa sinɔhi, se kɛ̃ ɔ, nyɛɛ pee nihi nɛ sane ko be a he kaa lahuɛhi. 17 Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɛ hi ngɛ nihi a he, ejakaa a maa ngɔ nyɛ kɛ ya kojomi hehi, nɛ a maa fiaa nyɛ kpa ngɛ a kpe he ɔmɛ. 18 Nɛ ye he ɔ, a maa ngɔ nyɛ kɛ ba amlaalohi kɛ matsɛmɛ a hɛ mi, nɛ lɔ ɔ maa pee odase yemi kɛ ha mɛ kɛ je ma amɛ. 19 Se ke a ngɔ nyɛ kɛ ya a, nyɛ ko hao ngɛ bɔ nɛ nyɛ maa tu munyu ha, aloo nɔ́ nɛ nyɛ ma de ɔ he, ejakaa a maa tsɔɔ nyɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma de ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi; 20 ejakaa pi nyɛ pɛ nɛ nyɛ ngɛ munyu ɔ tue ɔ, mohu ɔ, nyɛ Tsɛ ɔ mumi ɔ lɛ ngɛ munyu ɔ tue kɛ ngɛ nyɛ nɔ gue. 21 Jehanɛ se hu ɔ, nyɛmi maa ngɔ e nyɛmi kɛ ha konɛ a gbe lɛ, nɛ tsɛ hu maa ngɔ e bi kɛ ha, nɛ bimɛ maa te si ngɔ wo a fɔli nɛ a ma ha nɛ a gbe mɛ. 22 Nɛ ye biɛ ɔ he je ɔ, nihi tsuo maa nyɛ nyɛ, se nɔ nɛ e ma fĩ si kɛ ya si nyagbe ɔ, a ma he e yi wami. 23 Ke a wa nyɛ yi mi ngɛ ma ko mi ɔ, nyɛɛ tu fo kɛ ya ma kpa nɔ; ejakaa i ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, nyɛ be nyɛe maa kpa mahi nɛ a ngɛ Israel kpɔ ɔ mi ɔ tsuo a mi nɛ ta loko nɔmlɔ Bi ɔ maa ba. 24 “Kaselɔ pa we e tsɔɔlɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ nyɔguɛ hu pa we e nyɔmtsɛ. 25 Ke kaselɔ ba pee kaa e tsɔɔlɔ, nɛ nyɔguɛ hu ba pee kaa e nyɔmtsɛ ɔ, lɔ ɔ kɛkɛ hiɛ. Ke nihi tsɛ nyɔmtsɛ ngɛ we ɔ mi ɔ ke Belzebuul* ɔ, lɛɛ kɛ a ma tsɛ e we mi bimɛ ɔmɛ ha kɛɛ? 26 Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ko ye mɛ gbeye, ejakaa nɔ́ ko be nɛ a bu nɔ, nɛ a be nɔ blie, nɛ nɔ́ ko be nɛ a ngɔ kɛ laa nɛ nihi be lee. 27 Nɔ́ nɛ i de nyɛ ngɛ diblii mi ɔ, nyɛ de ngɛ la nya, nɛ nɔ́ nɛ i wo nyɛ tue mi ɔ, nyɛɛ fiɛɛ ngɛ tsuhi a yi mi. 28 Nɛ nyɛ ko ye nihi nɛ a gbeɔ nɔmlɔ tso ɔ se a be nyɛe maa gbe susuma* a gbeye; mohu ɔ, nyɛɛ ye nɔ nɛ e ma nyɛ maa gbe susuma a kɛ nɔmlɔ tso ɔ tsuo ngɛ Gehena* a gbeye. 29 Tse sika nɛ a yeɔ ɔ mi nyafii pe kulaa* nɛ a kɛ heɔ otoklii enyɔ, aloo pi jã? Se kɛ̃ ɔ, a ti nɔ kake po nɔɛ zugba* nɛ́ nyɛ Tsɛ ɔ li he nɔ́ ko. 30 Se nyɛ yi bwɔmi tete po, a kane lɛ tsuo. 31 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko ye gbeye; nyɛ he jua wa kulaa pe otokliihi babauu. 32 “Enɛ ɔ he ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa tsɔɔ kaa e le mi ngɛ nimli a hɛ mi ɔ, imi hu ma tsɔɔ kaa i le lɛ ngɛ ye Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ hɛ mi. 33 Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma kua mi ngɛ nimli a hɛ mi ɔ, imi hu ma kua lɛ ngɛ ye Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ hɛ mi. 34 Nyɛ ko susu kaa i ngɔ tue mi jɔmi kɛ ba zugba a nɔ; pi tue mi jɔmi nɛ i kɛ ba, mohu ɔ, klaate. 35 Ejakaa i ba konɛ ma ha nɛ mi gbami nɛ ba nihi a kpɛti, nyumu maa te si kɛ wo e tsɛ, nɛ biyo maa te si kɛ wo e yayo, nɛ nganyɛ* maa te si kɛ wo e nganyɛ.* 36 Niinɛ, nɔ nitsɛ e we mi bimɛ ma plɛ pee e he nyɛli. 37 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ e tsɛ aloo e nyɛ sane wawɛɛ pe imi ɔ, e sɛ kaa e ba peeɔ ye kaselɔ; nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ e binyumu aloo e biyo sane wawɛɛ pe imi ɔ, e sɛ kaa e ba peeɔ ye kaselɔ. 38 Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e wo we e sɛumi tso* kɛ nyɛɛ we ye se ɔ, e sɛ kaa e ba peeɔ ye kaselɔ. 39 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nine maa su e susuma* nɔ ɔ, e maa laa lɛ, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e susuma* maa laa lɛ ngɛ ye he ɔ, e nine maa su nɔ. 40 “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma ha nyɛ hɛ mi ɔ, e ha imi hu hɛ mi, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma ha mi hɛ mi ɔ, e ha Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu hɛ mi. 41 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e haa gbalɔ hɛ mi akɛnɛ e ji gbalɔ he je ɔ, e nine maa su gbalɔ hiɔwo nɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e haa dalɔ hɛ mi akɛnɛ e ji dalɔ he je ɔ, e nine maa su dalɔ hiɔwo nɔ. 42 Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e haa nimli tsɔwi nɛ ɔmɛ a ti nɔ kake nyu nɛ mi jɔ kplu kake kaa e nu akɛnɛ e ji kaselɔ he je ɔ, i ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, e hiɔwo be lɛ bɔe kɔkɔɔkɔ.”\\n^ Aloo “tade kpa.”\\n^ Biɛ nɛ a kɛ tsɛɛ Satan, nɛ ji daimoni ɔmɛ a nɔkɔtɔma aloo a nɔ yelɔ ɔ.\\n^ Aloo “wami,” nɛ ji hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ nɔ ko ngɛ kaa e ma ná wami.\\n^ Hela, “asarion kake.”\\n^ Aloo “ti kɛ ba mɛ zugba.”\\n^ Aloo “binyumu ɔ yo ɔ.”\\n^ Aloo “binyumu ɔ nyɛ ɔ.”\\n^ Aloo “wami.”","num_words":1456,"character_repetition_ratio":0.054,"word_repetition_ratio":0.023,"special_characters_ratio":0.318,"stopwords_ratio":0.518,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni He Je Nɛ E Sa Nɛ O Kane Baiblo ɔ?\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Batak (Karo) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Bulgarian Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chuvash Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungarian Iban Ibanag Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Kabiye Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mbunda Mizo Mongolian Myanmar Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngangela Nias Niuean Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Rarotongan Romanian Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tojolabal Tok Pisin Tongan Tshiluba Tsonga Turkish Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\n“I susu kaa Baiblo ɔ sisi numi maa ye.”—Jovy\\n“E peeɔ mi kaa ye bua be he jɔe.”—Queennie\\n“Ke i na bɔ nɛ Baiblo ɔ kle ha a, e pee we mi po kaa ma kane.”—Ezekiel\\nAnɛ o suɔ kaa o maa kane Baiblo ɔ, se susumihi kaa kikɛ ha nɛ o nyɛ we nɛ o kane lo? Nihi fuu susuɔ kaa Baiblo ɔ kanemi yee. Se ke o ba le kaa Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ná bua jɔmi, nɛ o si himi hu maa pee kpakpa nɛɛ? Ke o yɔse kaa ní komɛ ngɛ nɛ o ma nyɛ maa pee nɛ ma ha nɛ o bua maa jɔ Baiblo ɔ kanemi he hu nɛɛ? Anɛ o maa suɔ nɛ o le bɔ nɛ Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo ha lo?\\nNihi fuu kane Baiblo ɔ nɛ e ye bua mɛ wawɛɛ. Moo hyɛ nɔ́ nɛ a ti ni komɛ de.\\nNiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ezekiel nɛ e ye jeha 20 kɛ se ɔ de ke: “Sa a, i peeɔ ye ní kaa nɔ ko nɛ ngɛ lɔle kudɔe nɛ e li he pɔtɛɛ nɛ e yaa. Se Baiblo ɔ nɛ i kane ɔ ha nɛ ye si himi pee kpakpa. Ga womi kpakpahi ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma nyɛ ma ngɔ kɛ tsu ní ngɛ ye si himi mi.”\\nYiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Frieda nɛ lɛ hu e ye jeha 20 kɛ se ɔ de ke: “Sa a, ye tsui gbaa ye nya wawɛɛ. Se Baiblo ɔ nɛ i kane ɔ ye bua mi nɛ i nyɛɔ toɔ ye tsui si. Enɛ ɔ ha nɛ nihi nyɛɔ suu ye he. Lɔ ɔ ha nɛ amlɔ nɛ ɔ i ngɛ huɛmɛ fuu.”\\nYo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Eunice nɛ e ye maa pee jeha 50 kɛ se ɔ tu Baiblo ɔ he munyu ke, “Baiblo ɔ ngɛ ye si himi tsakee. E ye bua mi nɛ i ngmɛɛ su yaya komɛ a he.”\\nEzekiel, Frieda, Eunice kɛ nihi ayɔhi abɔ nɛ a kane Baiblo ɔ yɔse kaa, Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa ná bua jɔmi ngɛ si himi mi. (Yesaya 48:17, 18) Jehanɛ ɔ hu, Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ (1) o mwɔ yi mi kpɔ nɛ da, (2) o hla huɛmɛ kpakpahi, (3) o nyɛ nɛ o da si himi mi nyagbahi a nya, kɛ (4) nɔ́ nɛ hi pe kulaa a, konɛ o le anɔkuale nɛ kɔɔ Mawu he. Ga womihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ je Mawu ngɔ. Lɔ ɔ he ɔ, ke o kɛ tsu ní ɔ, e maa ye bua mo wawɛɛ ejakaa Mawu wui ga yaya.\\nOti ɔ ji, moo je Baiblo ɔ kanemi sisi. Se mɛni maa ye bua mo konɛ Baiblo ɔ nɛ o maa kane ɔ sisi jemi kó ye ha mo, nɛ o bua nɛ jɔ e kanemi hu he.","num_words":729,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.006,"special_characters_ratio":0.229,"stopwords_ratio":0.324,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.998,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nibii ni Anáa Kɛjɛɔ Nibii Titrii Ejwɛ ni Feɔ Lá lɛ Mli kɛ Opireshɛn Mli Nifeemɔi | Nyɔŋmɔ Suɔmɔ\\nNibii ni Anáa Kɛjɛɔ Nibii Titrii Ejwɛ ni Feɔ Lá lɛ Mli kɛ Opireshɛn Mli Nifeemɔi\\nNibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ mli. Anáa nibii nɛɛ kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá, ni ji wala yibii tsuji, wala yibii yɛji, platelets, kɛ plasma lɛ amli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, hemoglobin yɛ wala yibii tsuji lɛ amli. Akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ hemoglobin ni yɔɔ lá mli lɛ tsaa mɛi ni bɛ lá loo amɛho lá babaoo lɛ.\\nPlasma oha mlijaa 90 ji nu, ni nibii ni haa gbɔmɔtso lɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ, ŋoo kɛ niyenii mli hewalɛ hu yɛ mli. Agbɛnɛ hu, nibii ni haa lá wɔɔ, nibii ni yɔɔ wala yibii lɛ amli ni wuɔ shiɔ helai, kɛ nibii krokomɛi tamɔ albumin yɛ plasma mli. Kɛ́ mɔ ko yɛ he ko ni hela ko baanyɛ amɔ lɛ lɛ, ekolɛ datrɛfoi baatsɔɔ akɛ agbu lɛ gamma globulin ni aná kɛjɛ plasma ni yɔɔ mɛi ni amɛgbɔmɔtso wuɔ eshiɔ nakai hela lɛ mli lɛ. Abaanyɛ aná interferons kɛ interleukins yɛ wala yibii yɛji lɛ amli, ni akɛ enɛ tsaa helai komɛi ni tsɛŋeɔ mɔ ni muawai haa anáa lɛ kɛ kansai komɛi hu.\\nAni esa akɛ Kristofoi akpɛlɛ helatsamɔ mli nifeemɔi ni akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ tsuɔ nii yɛ mli lɛ nɔ? Biblia lɛ kɛ enɛ he gbɛtsɔɔmɔ ni yɔɔ fitsofitso haaa, no hewɔ lɛ esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ajɛ ehenilee mli ekpɛ eyiŋ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Mɛi komɛi baakpoo nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ fɛɛ, ejaakɛ amɛsusuɔ akɛ Mla ni Nyɔŋmɔ wo Israelbii lɛ kɛɛ akɛ ‘atsi’ lá ni jɛɔ bɔɔ nɔ fɛɛ bɔɔ nɔ mli lɛ ‘ashwie shikpɔŋ.’ (5 Mose 12:22-24) Mɛi komɛi heŋ lá loo amɛkpɛlɛŋ ni akɛ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ eko atsa amɛ, shi ekolɛ amɛbaakpɛlɛ ni akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ atsa amɛ. Ekolɛ amɛbaasusu akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ damɔɔɔ shi kɛhaaa bɔɔ nɔ ni aná lá lɛ kɛjɛ emli lɛ wala dɔŋŋ.\\nKɛ́ ookpɛ oyiŋ yɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ ahe lɛ, susumɔ saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe: Ani mile akɛ kɛ́ mikɛɛ misumɔɔɔ ni akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ eko tsuɔ nii yɛ mihelatsamɔ mli lɛ, belɛ miitsɔɔ akɛ miihi tsofai ni akɛ nibii nɛɛ fee, ní akɛwuɔ ashiɔ helai kɛ muawai ni kɛ helai baa loo nɔ ni haa lá wɔɔ koni lá akaho mɔ fe nine lɛ? Ani manyɛ magbála nɔ hewɔ ni misumɔɔɔ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ ateŋ ekomɛi loo nɔ hewɔ ni misumɔɔ ekomɛi lɛ amli matsɔɔ datrɛfoi?\\nOpireshɛn mli nifeemɔi. Ekomɛi ji hemodilution kɛ cell salvage. Kɛ́ akɛ hemodilution miitsu nii lɛ, ajieɔ mɔ ni afeɔ lɛ opireshɛn lɛ lá awoɔ rɔba kotokui komɛi amli, ni ahaa lɛ tsofai kɛtoɔ nɔ ni ajie lɛ najiaŋ, ni kɛ́ agbe opireshɛn lɛ naa lɛ akuɔ sɛɛ akɛ elá lɛ haa lɛ. Kɛ́ akɛ cell salvage miitsu nii lɛ, agbalaa mɔ ni afeɔ lɛ opireshɛn lɛ lá ni hoɔ lɛ awoɔ nɔ ko mli, ni adoɔ nɔ ni akɛhaa lɛ ekoŋŋ. Akɛni esoro gbɛ ni datrɛfonyo fɛɛ datrɛfonyo tsɔɔ nɔ etsuɔ helatsamɔ mli nifeemɔi nɛɛ ahe nii hewɔ lɛ, esa akɛ Kristofoi aha datrɛfoi ni baakwɛ amɛ lɛ agbála gbɛ nɔ ni amɛbaatsɔ amɛfee enɛ lɛ mli amɛha amɛ.\\nKɛ́ ookpɛ oyiŋ yɛ helatsamɔ mli nifeemɔi nɛɛ ahe lɛ, bi ohe saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ: ‘Kɛji yɛ mihelatsamɔ lɛ mli lɛ, abaaha milá lɛ fã ko ayatsɔ tsɔne ko mli, ní ekolɛ abaatsĩ lá lɛ naa be fioo dani ebaaba migbɔmɔtso lɛ mli ekoŋŋ lɛ, ani mihenilee ebuŋ mi fɔ akɛ lá lɛ eje mimli, ni no hewɔ lɛ esa akɛ ‘atsi ashwie shikpɔŋ’? (5 Mose 12:23, 24) Kɛ́ yɛ mihelatsamɔ mli ni ajie milá lɛ eko ni ayabɛje lɛ ní aku sɛɛ akɛwo mimli lɛ, ani mihenilee ni mikɛ Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ gbaŋ minaa? Ani mile akɛ kɛ́ mikɛɛ misumɔɔɔ helatsamɔ mli nifeemɔi ni akɛ mi diɛŋtsɛ milá baatsu nii yɛ mli lɛ ateŋ eko eko lɛ, belɛ miitsɔɔ akɛ mikpɛlɛŋ akɛ ajie milá ni akwɛ mli, ni miihi tsɔne ni akɛjieɔ muji yɛ lá lɛ mli loo tsɔne ni akɛyeɔ tsui lɛ najiaŋ kɛ aafee tsui lɛ opireshɛn lɛ?’\\nEsa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo akpɛ eyiŋ yɛ bɔ ni ebaasumɔ ni akɛ elá atsu nii aha kɛ́ aafee lɛ opireshɛn lɛ he. Esa akɛ ekpɛ eyiŋ hu yɛ lá ni agbalaa ni akwɛɔ mli kɛ helatsamɔ mli nifeemɔi ni eba nɔ nyɛsɛɛ nɛɛ, ni ajieɔ mɔ lɛ lá fioo ko, ni ekolɛ yɛ gbɛ ko nɔ lɛ abɛjeɔ lɛ ni asaa akɛhaa lɛ ekoŋŋ lɛ he.\\nSAJI NI OBAANYƐ OBI DATRƐFONYO LƐ\\nKɛ́ oná ole akɛ abaafee bo opireshɛn loo akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ lá mli baatsu nii yɛ ohelatsamɔ mli lɛ, kwɛmɔ akɛ ohiɛ durable power of attorney (DPA) wolo lɛ ni ofee nibii ni he hiaa koni akaha bo lá lɛ lo. Kɛfata he lɛ, obaanyɛ obi odatrɛfonyo lɛ saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ:\\nAni mɛi fɛɛ ni baafata ohe kɛtsa mi lɛ le akɛ Yehowa Odasefonyo ji mi, ni mifã akɛ akaha mi lá kwraa (lá, wala yibii tsuji, wala yibii yɛji, platelets, loo plasma ni anáa yɛ lá mli) yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli?\\nKɛ́ ekɛɛ ebaaha bo tsofa ni nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ yɛ mli lɛ, mɛni akɛfee tsofa nɛɛ? Tsofa nɛɛ enyiɛ ekolɛ ebaaha bo, ni mɛɛ gbɛ nɔ ebaatsɔ ekɛha bo?\\nKɛ́ mihenilee ŋmɛɔ mi gbɛ ni mahe nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ eko lɛ, mɛɛ gbɔmɔtsoŋ naagbai baanyɛ ajɛ mli aba? Mɛɛ gbɛ̀i krokomɛi yɔɔ ni abaanyɛ atsɔ nɔ atsa mi?\\nDani obaakpɛ oyiŋ yɛ sanebimɔi ni etsɔ hiɛ lɛ ahe lɛ, tsĩi otutɔmɔi lɛ atã otsɔɔ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli. Ewo shi akɛ ebaaha mɛi fɛɛ ni nilee eshwɛ amɛ, ni amɛyaa nɔ amɛkɛ hemɔkɛyeli ‘kpaa fai’ koni eha amɛ eko lɛ nilee.—Yakobo 1:5, 6.","num_words":1046,"character_repetition_ratio":0.128,"word_repetition_ratio":0.056,"special_characters_ratio":0.227,"stopwords_ratio":0.05,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"A To Matsɛ Yemi ɔ Sisi Ngɛ Hiɔwe | Mawu Matsɛ Yemi\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Bicol Bislama Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Georgian German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kwangali Kwanyama Laotian Latvian Lingala Lithuanian Lunda Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mauritian Creole Maya Moore Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nias Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Polish Portuguese Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tiv Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nA To Matsɛ Yemi ɔ Sisi Ngɛ Hiɔwe\\nBɔ nɛ Mawu dla e we bi kɛ ha Matsɛ Yemi ɔ sisi tomi\\n1, 2. Mɛni ji nɔ́ ngua ko nɛ ya nɔ ngɛ je ɔ yi nɔ sane mi, nɛ mɛni he je nɛ e be nyakpɛ kaa adesahi nɛ́ kɛ a hɛngmɛ ɔ?\\nANƐ o susu bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ha ke o ngɛ nɛ tsakemi ngua ko ba a he hyɛ lo? Nihi fuu susu he. Se mo hu mo susu he nɛ o hyɛ: E ji o hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, anɛ o ko na nɔ́ pɔtɛɛ nɛ ngɔ tsakemi ɔ kɛ ba a lo? Eko ɔ, o be nae. A ngma níhi nɛ ha nɛ a tsake nɔ yemi komɛ ɔ he ní fuu ngɛ yi nɔ sane womihi a mi, se nihi kɛ a hɛngmɛ nɛ́ ní nɛ ɔmɛ. E ngɛ heii kaa níhi fuu nɛ e ba peeɔ yi nɔ sane ɔ yaa nɔ ngɛ laami mi—ngɛ matsɛ wehi a mi, ajla toli a kpe hehi, loo nɔ yemi ko ní tsumi he. Se kɛ̃ ɔ, tsakemi kaa jã a saa nihi ayɔhi abɔ a he.\\n2 Nɔ́ ngua ko nɛ ba ngɛ je ɔ yi nɔ sane mi ɔ hu nɛɛ? Jamɛ a nɔ́ ɔ ná nihi ayɔhi abɔ a nɔ he wami wawɛɛ. Se benɛ e ngɛ nɔ yae ɔ, nihi kɛ a hɛngmɛ nɛ́. Mawu Matsɛ Yemi nɛ a to sisi ngɛ hiɔwe, nɛ ji Mesia nɔ yemi ɔ nɛ a wo he si kɛ je blema, nɛ e be kɛe nɛ e ma ba kpata je nɛ ɔ hɛ mi ɔ he munyu wa ngɛ tue ɔ nɛ. (Kane Daniel 2:34, 35, 44, 45.) Akɛnɛ adesahi kɛ a hɛngmɛ nɛ́ Matsɛ Yemi ɔ sisi tomi he je ɔ, anɛ e sa kaa waa mwɔ nya kaa Yehowa ngɔ kɛ laa mɛ lo? Aloo e sɛ hlami dla e we bi nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ kɛ ha Matsɛ Yemi ɔ sisi tomi mohu? Nyɛ ha nɛ waa hyɛ.\\n“Ye Tsɔlɔ ɔ . . . Ma Ya Dla Blɔ Ngɔ To Mi”\\n3-5. (a) Mɛnɔ ji ‘somi tsɔlɔ’ ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ Malaki 3:1 ɔ? (b) Mɛni maa ba loko ‘somi tsɔlɔ’ ɔ maa ba sɔlemi we ɔ mi?\\n3 Kɛ je blema nɛ Yehowa to kaa e ma dla e we bi kɛ ha Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi tomi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu gbami nɛ ngɛ Malaki 3:1 ɔ he nɛ o hyɛ: ‘Ma tsɔ ye tsɔlɔ ɔ, nɛ e ma ya dla blɔ ngɔ to mi. Lɔ ɔ se ɔ, Nyɔmtsɛ ɔ nɛ nyɛ ngɛ blɔ hyɛe ɔ maa ba e we ɔ tlukaa. Tsɔlɔ ɔ nɛ nyɛ hla kaa nyɛ maa na a maa ba, nɛ e ma ba fiɛɛ ye somi ɔ.’\\n4 Ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ, mɛni be nɛ “Nyɔmtsɛ” Yehowa ba hyɛ nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ mumi sɔlemi we ɔ kpo ɔ nɔ ngɛ zugba a nɔ? Gbami ɔ tsɔɔ mi kaa Yehowa kɛ ‘somi ɔ tsɔlɔ’ ɔ nɛ maa ba. Mɛnɔ ji tsɔlɔ ɔ? Lɛ ji Mesia Matsɛ Yesu Kristo! (Luka 1:68-73) Kaa nɔ yelɔ ehe ɔ, e maa hyɛ, nɛ e maa tsu Mawu we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a he.—1 Pet. 4:17.\\n5 Mɛnɔ ji kekleekle “tsɔlɔ” ɔ nɛ Malaki 3:1 tu e he munyu ɔ? Tsɔlɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ gbami ɔ mi ɔ maa ba be babauu loko Mesia Matsɛ ɔ maa ba. Loko jeha 1914 maa su ɔ, anɛ nɔ ko “dla blɔ ngɔ to” Mesia Matsɛ ɔ lo?\\n6. Mɛnɔ lɛ e tsu ní kaa “tsɔlɔ” nɛ sɛ hlami ba dla Mawu we bi kɛ ha níhi nɛ maa ba ngɛ a hɛ mi ɔ?\\n6 Ngɛ womi nɛ ɔ mi tsuo ɔ, wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ Yehowa we bi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ a yi nɔ sanehi nɛ ngɛ bua jɔmi ɔ mi. Yi nɔ sane nɛ ɔ tsɔɔ kaa kɛ je jeha 1800 jeha amɛ a nyagbe ɔ, kuu nyafii ko nɛ a yeɔ anɔkuale je a he kpo kaa anɔkuale Kristofohi, nɛ a je a he kɛ je lakpa Kristofohi a he. A ba le kuu nyafii nɛ ɔ kaa Baiblo Kaseli. Charles T. Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he nɛ a nyɛɛ hɛ mi ɔ tsu ní ngɛ anɔkuale mi kaa “tsɔlɔ” ɔ nɛ ngɛ gbami ɔ mi ɔ, nɛ a kɛ mumi mi blɔ tsɔɔmi ha Mawu we bi, nɛ a kɛ dla mɛ kɛ ha níhi nɛ maa ba ngɛ a hɛ mi ɔ. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ blɔ eywiɛ nɔ nɛ “tsɔlɔ” ɔ pee jã ngɛ.\\nMawu Nɛ A Ma Ja Lɛ Ngɛ Anɔkuale Mi\\n7, 8. (a) Ngɛ jeha 1800 jeha amɛ a mi ɔ mi ɔ, mɛnɔmɛ nɛ a bɔni susuma nɛ gbo we tsɔɔmi ɔ he bo kpa mi kaa e ji lakpa? (b) Lakpa tsɔɔmi kpahi te nɛɛ lɛ C. T. Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ kpa he bo?\\n7 Baiblo Kaseli ɔmɛ kɛ hɛdɔ kase Baiblo ɔ; a kplɛɛ níhi nɛ a kase ɔ nɔ, a ngma kɛ fɔ si, nɛ a pee anɔkuale tsɔɔmihi nɛ ngɛ heii nɛ ɔmɛ a he womihi. Nihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ ngɛ mumi mi diblii mi jeha lafahi abɔ ji nɛ ɔ; a tsɔɔmi ɔmɛ fuu je wɔ jami mi. Enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ titli ji susuma nɛ gbo we tsɔɔmi ɔ. Ngɛ jeha 1800 jeha amɛ a mi ɔ, Baiblo kaseli anɔkualetsɛmɛ bɔɔ ko hla níhi a mi saminya, nɛ a na kaa susuma nɛ gbo we tsɔɔmi ɔ dɛ Mawu Munyu ɔ nɔ. Henry Grew, George Stetson, kɛ George Storrs ngma he munyu, nɛ a kɛ kã tu munyu ngɛ magbɛ nɔ kɛ kpa Satan lakpa tsɔɔmi nɛ ɔ he bo. * Ní nɛ nimli nɛ ɔmɛ tsu ɔ ná C. T. Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ a nɔ he wami wawɛɛ.\\n8 Baiblo Kaseli a kuu nyafii ɔ na kaa sisi numi be tsɔɔmi kpahi nɛ kɛ susuma nɛ gbo we tsɔɔmi ɔ ngɛ tsakpa a he, nɛ a ji lakpa tsɔɔmihi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a tsɔɔ kaa nihi nɛ a pee kpakpa a tsuo maa ya hiɔwe aloo Mawu ma pii yayami peeli ngɛ hɛl la mi kɛ maa ya neneene. Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ kɛ kã kpa lakpa tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a he bo ngɛ womihi, womiyohi, dɛ womihi, kɛ adafi fiami womihi a mi.\\n9. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ kpa Triniti tsɔɔmi ɔ he bo kaa e ji lakpa?\\n9 Jehanɛ hu Baiblo Kaseli ɔmɛ kpa Triniti tsɔɔmi nɛ nihi a bua jɔ he ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ he bo. Ngɛ jeha 1887 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ * de ke: “Ngmami ɔ ha nɛ wa na heii kaa e slo Yehowa ngɛ wa Nyɔmtsɛ Yesu he.” Womi ɔ de hu ke, “E ngɛ nyakpɛ kaa tsɔɔmi kaa Mawuhi etɛ lɛ bla pee kake, loo Mawu kake nɛ e gba e mi etɛ ɔ he si wawɛɛ, nɛ nihi babauu kplɛɛ nɔ. Tsɔɔmi nɛ ɔ nɛ nihi babauu kplɛɛ nɔ ɔ tsɔɔ kaa sɔlemi ɔ hwɔ mahe vii, nɛ he nyɛlɔ ɔ kɛ lakpa tsɔɔmihi fi lɛ kaa bɔ nɛ a kɔsɔkɔsɔ fiɔ nɔ́ ɔ.”\\n10. Mɛni blɔ nɔ nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa jeha 1914 ɔ ji jeha nɛ sa kadimi?\\n10 Kaa bɔ nɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ ji womi ɔ yi ɔ tsɔɔ ɔ, níhi nɛ e tu he munyu titli ɔ kɔ gbami nɛ kɔɔ Kristo bami ɔ he. Anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngma womi ɔ na kaa tsa kpa ko ngɛ Daniel gbami nɛ kɔɔ ‘be kpaago’ ɔ, kɛ be nɛ Mawu to kaa níhi nɛ kɔɔ Mesia Matsɛ Yemi ɔ he nɛ ba mi ɔ a kpɛti. Kɛ je jeha 1870 ɔmɛ a mi tɔɔ nɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa be kpaago ɔ maa ba nyagbe ngɛ jeha 1914. (Dan. 4:25; Luka 21:24) E ngɛ mi kaa wa nyɛmimɛ nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ nui nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ kɔɔ jamɛ a jeha a he ɔ sisi tsɔ̃ mohu lɛɛ, se a fiɛɛ nɔ́ nɛ a le ɔ ngɛ je kɛ wɛ, nɛ wa ngɛ anɔkuale ɔ nɛ a fiɛɛ ɔ he se náe mwɔnɛ ɔ.\\n11, 12. (a) Nyɛminyumu Russell ngɔ ní nɛ e tsɔɔ ɔ he yi jemi kɛ ha mɛnɔ? (b) Mɛni se nami lɛ ngɛ ní nɛ Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ tsu loko jeha 1914 ɔ su ɔ he?\\n11 Russell kɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ ngɔɛ mumi mi anɔkualehi nɛ a he hia nɛ ɔmɛ nɛ a na a he yi jemi kɛ ha we a he. Russell ngɔ yi jemi kɛ ha nihi nɛ a sɛ e hlami ɔ. E ngɔ yi jemi nɛ pe kulaa a kɛ ha Yehowa Mawu, Nɔ nɛ tsɔɔ e we bi níhi nɛ e sa kaa a le ngɛ be nɛ sa mi ɔ. E ngɛ heii kaa Yehowa jɔɔ mɔde nɛ Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ bɔ nɛ a kɛ je anɔkuale tsɔɔmi kɛ je lakpa tsɔɔmi he ɔ nɔ. Benɛ be ngɛ mi pue ɔ, a ya nɔ nɛ a pee slɔɔto kulaa ngɛ sɔlemi ɔmɛ a he.\\nNyɛminyumu Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he kɛ tsɔɔ Baiblo mi anɔkuale ɔ\\n12 Ní nɛ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ tsu kɛ fã anɔkuale tsɔɔmi ɔ he loko jeha 1914 ɔ su ɔ ngɛ nyakpɛ! Hwɔɔmi Mɔ nɛ a pee ngɛ November 1, 1917 ɔ de ke: “Mwɔnɛ ɔ, nihi ayɔhi abɔ ye a he ngɛ hɛl la tsɔɔmi kɛ lakpa tsɔɔmi kpahi nɛ haa nɛ a yeɔ gbeye ɔ a he . . . Anɔkuale ɔ bɔni gbɛmi kɛ fiami pe jeha nyingmi eywiɛ ji nɛ ɔ, nɛ e ngɛ hɛ mi yae loloolo, nɛ e maa ya nɔ maa ya hɛ mi kɛ ya si benɛ e maa ha zugba a tsuo nɔ; nɛ anɔkuale ɔ he nyɛli hu maa bɔ mɔde kaa a maa tsi anɔkuale ɔ nya, se a be manye yee kaa bɔ nɛ ke nɔ ko bɔ mɔde kaa e maa bɛɛ wo ɔ nɛ e be manye yee ɔ.”\\n13, 14. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ “tsɔlɔ” ɔ dla blɔ kɛ ha Mesia Matsɛ ɔ ngɛ? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ wa nyɛmimɛ nɛ a hi si ngɛ jeha lafa nɛ be ɔ mi ɔ a he?\\n13 Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke Mawu we bi li slɔɔto nɛ ngɛ Yesu kɛ e Tsɛ Yehowa a kpɛti ɔ, anɛ a ko dla a he kɛ ha Kristo bami ɔ lo? Dɛbi! Ke ji kaa a susu kaa nɔ tsuaa nɔ ma ná wami nɛ a be nyɛe ma kpata hɛ mi, nɛ pi nihi bɔɔ nɛ a nyɛɛ Yesu nane ma he ɔmɛ a se pɛ nɛ Mawu kɛ nike ní nɛ ɔ maa dloo mɛ; aloo ke ji a susu kaa Mawu ma pii nihi ngɛ hɛl la mi kɛ ya neneene ɔ, a ko dla we a he! Atsinyɛ jemi ko be he kaa “tsɔlɔ” ɔ dla blɔ ɔ kɛ ha Mesia Matsɛ ɔ!\\n14 Wɔ nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ hu nɛɛ? Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nyɛmimɛ nɛ a hi si jeha lafa kɛ se ji nɛ ɔ a he? E sa nɛ wɔ hu wa bua nɛ jɔ Mawu Munyu ɔ kanemi kɛ e kasemi he saminya. (Yoh. 17:3) Akɛnɛ je nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ flãã ngɛ mumi mi he je ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa ha nɛ mumi mi niye ní nɛ jlo wɔ wawɛɛ!—Kane 1 Timoteo 4:15.\\n“Ye Ma! Nyɛɛ Je Kpo Ngɛ E Mi”\\n15. Mɛni nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ ba nu sisi? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)\\n15 Baiblo Kaseli ɔmɛ tsɔɔ nihi kaa e sa nɛ a je sɔlemi ɔmɛ a mi. Ngɛ jeha 1879 ɔ mi ɔ, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu “Babilon sɔlemi ɔ” he munyu. Anɛ osɔfo nɔkɔtɔma nɛ ngɛ Roma Katoliki Sɔlemi ɔ mi he munyu e tu ɔ lo? Anɛ Roma Katoliki Sɔlemi ɔ he munyu e tu ɔ lo? Jeha lafahi abɔ ji nɛ ɔ, sɔlemihi nɛ a tsɔ a he kɛ je Katoliki Sɔlemi ɔ he ɔ de ke Babilon nɛ́ a tu he munyu ngɛ Baiblo gbami ɔ mi ɔ daa si kɛ ha Katoliki Sɔlemi ɔ. Se bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ ba na kaa sɔlemihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ tsuo piɛɛ mwɔnɛ ɔ be mi “Babilon” ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa sɔlemi ɔmɛ tsuo tsɔɔ lakpa tsɔɔmihi kaa tsɔɔmihi nɛ wa tu a he munyu kɛ sɛ hlami ɔ. * Pee se ɔ, wa womi ɔmɛ tsɔɔ nɔ́ tutuutu nɛ e sa kaa tsui kpakpatsɛmɛ nɛ a ngɛ Babilon sɔlemi ɔmɛ a mi ɔ nɛ a pee.\\n16, 17. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ womi nɛ ji, Millennial Dawn Kpo etɛne ɔ, kɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ wo Mawu we bi he wami nɛ a je a he kɛ je lakpa jami he ngɛ? (b) Mɛni ha nɛ a nɛ́ hɛdɔ nɛ ngɛ kɔkɔ bɔmi nɛ a sɛ hlami kɛ ha a he ɔ? (Hyɛ sisi ningma.)\\n16 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Millennial Dawn Kpo etɛne nɛ a pee ngɛ jeha 1891 ɔ tu bɔ nɛ Mawu kua mwɔnɛ be mi Babilon ɔ he munyu, nɛ e de ke: “A kua sɔlemi ɔmɛ tsuo.” Womi ɔ de hu ke, “a ngɛ nihi tsuo nɛ a kplɛɛ we e lakpa tsɔɔmihi kɛ e ní peepeehi a nɔ ɔ dee nɛ a je e mi.”\\n17 Ngɛ January 1900 ɔ mi ɔ, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ ga womi ha nihi tsuo nɛ a biɛ ngɛ sɔlemi ɔmɛ a womihi a mi, se a deɔ ke, “I suɔ anɔkuale ɔ, nɛ i be kpe ekpa ko yae” ɔ. Womi ɔ bi ke: “Anɛ e da kaa o tsui fã je Babilon mi, nɛ fã hu ngɛ mi lo? Anɛ tue bumi nɛ Mawu ngɛ hlae nɛ wa pee . . . nɛ waa sa e hɛ mi, nɛ e bua nɛ jɔ wa he ɔ ji nɛ ɔ lo? Dɛbi. Ke nɔ ko [sɔlemi ko mi no] kɛ e he ya bɔ sɔlemi ko ɔ, e kɛ sɔlemi ɔ pee somi ngɛ ma hɛ mi, nɛ e sa kaa e hi si ngɛ somi ɔ nya kɛ yaa si . . . e ma de ngɛ ma hɛ mi kaa e kɛ sɔlemi ɔ po tako mi.” Jehahi babauu nɛ be ɔ, a tu nɔ́ nɛ ɔ he munyu wawɛɛ. * E sa nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a kua nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ je lakpa jami mi.\\n18. Mɛni he je nɛ e he hia kaa nihi nɛ a je Babilon Ngua a mi ɔ?\\n18 Ke a kɛ kɔkɔ bɔmi kaa nihi nɛ je Babilon Ngua a mi ha we be tsuaa be ɔ, anɛ Kristo nɛ a wo lɛ Matsɛ ɔ ko ba na Mawu sɔmɔli nɛ a pɔ mɛ nu ngɛ zugba a nɔ nɛ a dla a he lo? Dɛbi, ejakaa Kristofohi nɛ a ye a he kɛ je Babilon nyɔguɛ yemi sisi ɔ pɛ nɛ a ma nyɛ ma ja Yehowa ngɛ “mumi kɛ anɔkuale mi.” (Yoh. 4:24) Mwɔnɛ ɔ, anɛ wɔ hu wa fia wa pɛɛ si kaa wa ma je wa he kɛ je lakpa jami he lo? Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ fami nɛ ji: “Ye ma! Nyɛɛ je kpo ngɛ e mi” ɔ nɛ tsu ní.—Kane Kpojemi 18:4.\\nHe Nya Buami Kɛ Ha Mawu Jami\\n19, 20. Mɛni blɔ nɔ nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ wo Mawu we bi he wami konɛ a bua a he nya nɛ a ja Mawu ngɛ?\\n19 Baiblo Kaseli ɔmɛ tsɔɔ a nyɛmimɛ Kristofohi kaa e sa nɛ a bua a he nya nɛ a ja Mawu ngɛ he nɛ jã peemi maa hi. Ngɛ anɔkuale Kristofohi a blɔ fa mi ɔ, e biɔ nɛ a pee babauu pe lakpa jami mi nɛ a maa je ɔ kɛkɛ. E he hia nɛ a kɛ a he nɛ wo jami klɔuu mi. Hwɔɔmi Mɔ ɔmɛ nɛ a pee kɛ sɛ hlami ɔ wo e kaneli he wami konɛ a bua a he nya nɛ a ja Mawu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ July jeha 1880 benɛ Nyɛminyumu Russell ngɛ blɔ nɛ e hia kɛ ya tu munyu ngɛ hehi ɔ he amaniɛ bɔe ɔ, e tu bɔ nɛ kpe slɔɔto ɔmɛ wo nihi he wami ha a he munyu. E wo nihi nɛ kaneɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ he wami nɛ a ngma bɔ nɛ a ngɛ nɔ yae ha a he ní nɛ a kɛ mane, nɛ a maa fia ekomɛ ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi. Mɛni he je? E tsɔɔ mi kaa, “Nyɛ ha nɛ waa le . . . bɔ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ jɔɔ nyɛ ha; konɛ waa le kaa nyɛɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi ɔ buaa nyɛ he nya daa.”\\nCharles Russell kɛ Baiblo Kaseli nɛ a sɛ hlami ɔ ekomɛ ngɛ Copenhagen, Denmark, ngɛ jeha 1909 ɔ mi\\n20 Munyuyi ko nɛ a ngma ngɛ jeha 1882 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ ji, “Nyɛ Bua Nyɛ he Nya.” Hwɔɔmi Mɔ ɔ wo Kristofohi he wami nɛ a bua a he nya daa “konɛ a kase ní nɛ a wo a sibi he wami.” E de ke: “Tsa pi womi mi nɛ nyɛ ti nɔ ko le loo dloomi nike ní ko nɛ e ngɛ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia. Nɔ tsuaa nɔ nɛ e ngɔ e Baiblo, e womi, kɛ e ní ngmami tso kɛ ba, nɛ e ngma níhi bɔ nɛ e ma nyɛ, . . . konɛ e ye bua lɛ. Nyɛɛ hla munyuyi nɛ nyɛ maa sɛsɛ he; nyɛ bi nɛ Mumi ɔ nɛ ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ nu ní kasemi ɔ sisi; Lɔ ɔ se ɔ, nyɛɛ kane, nyɛ susu he, nɛ nyɛɛ kɛ ngmami nɛ to ngmami kpahi a he. Ke nyɛ pee jã a, atsinyɛ jemi ko be he kaa nyɛ maa le anɔkuale ɔ.”\\n21. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ asafo nɛ ngɛ Allegheny, Pennsylvania a pee ngɛ kpe yami kɛ nyɛmimɛ a slaami blɔ fa mi?\\n21 Jinɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ a ní tsumi yi ɔ ngɛ Allegheny, Pennsylvania ngɛ U.S.A. A kɛ ga womi nɛ je Mawu ngɔ nɛ ngɛ Hebri Bi 10:24, 25 nɛ tsɔɔ kaa a bua a he nya a tsu ní ngɛ lejɛ ɔ kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa. (Kane.) Jehahi komɛ a se ɔ, nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Charles Capen ɔ kai benɛ e ji jokuɛ nɛ e yaa kpe nɛ ɔmɛ ɔ. E ngma ke: “Loloolo ɔ, i kaiɔ ngmami ko nɛ a ngma ngɛ Asafo ɔ kpe peemi asa a gbogbo ɔ he ɔ. ‘Nɔ kake ji nyɛ Tsɔɔlɔ, lɛ ji Kristo; se nyɛ tsuo ɔ, nyɛmimɛ ji nyɛ.’ Ye hɛ ji jamɛ a ngmami ɔ nɔ kɔkɔɔkɔ—ngɛ Yehowa we bi a kpɛti ɔ, a be sɔlemi bi kɛ osɔfohi.” (Mat. 23:8) Jehanɛ hu, Nyɛminyumu Capen kai he wami womi nɛ a náa ngɛ kpehi nɛ a peeɔ ɔmɛ a mi, kɛ mɔde nɛ Nyɛminyumu Russell bɔɔ nɛ e ya slaa asafo ɔ mi nɔ tsuaa nɔ kakaaka a.\\n22. Kɛ nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ pee a ní ngɛ he wami nɛ a wo mɛ kaa a ya Kristofohi a kpehi ɔ he ha kɛɛ, nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ?\\n22 Anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si jamɛ a be ɔ mi ɔ kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ nyɛmimɛ pee ɔ, nɛ a ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha mɛ ɔ kɛ tsu ní. A to asafohi a sisi ngɛ mahi kaa Ohio kɛ Michigan, kɛ Amerika yiti je tsuo, kɛ ma kpahi a nɔ. Mo susu he nɛ o hyɛ: Anɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ ko dla a he kɛ to Kristo bami ɔ ke a tsɔse we mɛ nɛ a pee tue bumi kɛ ha ga womi kaa a kpe nɛ a ja Mawu ɔ lo? A ko dla we a he! Wɔ nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ hu nɛɛ? E sa nɛ waa ma wa juɛmi nya si kaa wa maa ya Kristofohi a kpehi daa, nɛ wa hla he blɔhi nɛ wa maa gu nɔ kɛ pee kake kɛ ja Mawu nɛ waa wo wa sibi he wami.\\nA Fiɛɛ Kɛ Kã\\n23. Mɛni blɔ nɔ nɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ ha nɛ e pee heii kaa e sa nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo nɛ a pee anɔkuale ɔ fiɛɛli ngɛ?\\n23 Baiblo Kaseli ɔmɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo nɛ a fiɛɛ anɔkuale ɔ. Ngɛ jeha 1885 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “E sɛ nɛ wa hɛ nɛ e je nɔ kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ a pɔ lɛ nu ɔ, a pɔ lɛ nu konɛ e fiɛɛ (Yes. 61:1), sɔmɔmi ní tsumi ɔ he nɛ a tsɛ lɛ ngɛ.” Ngɛ jeha 1888 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ ga womi ko ha ke: “Wa ní tsumi ɔ fɔɔ si heii . . . Ke wa ma wa hɛ fɔ nɔ, nɛ wa tsu we ɔ, lɛɛ tsɔli hejɔtsɛmɛ ji wɔ, nɛ e sɛ kaa a pɔɔ wɔ nu.”\\n24, 25. (a) Mɛni Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa pi nɛ a wo nihi he wami kaa a fiɛɛ pɛ kɛkɛ? (b) Kɛ colporteur (womi jualɔ) ko tu ní nɛ e tsu ngɛ “be mi nɛ lɔle pɔɛ he” ɔ he munyu ha kɛɛ?\\n24 Pi fiɛɛmi pɛ kɛkɛ nɛ Nyɛminyumu Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ wo nihi he wami kaa a ya. A bɔni dɛ womi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Bible Students’ Tracts, nɛ pee se ɔ, a ba tsɛ lɛ ke Old Theology Quarterly ɔ peemi. A kɛ dɛ womi nɛ ɔmɛ eko haa nihi nɛ a kaneɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ konɛ a gba kɛ ha nihi nɛ a ko ngɔ sika.\\nE sa nɛ wa bi wa he ke, ‘Anɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji nɔ́ titli ngɛ ye si himi mi lo?’\\n25 Jinɛ a tsɛɛ nihi nɛ a kɛ a be tsuo tsuɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ ke colporteurs (womi juali). Charles Capen, nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ hu tsu be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ. E de ke: “I kɛ zugba he fonihi nɛ United States amlaalo ní tsumi he nɛ hyɛɛ zugbahi a nɔ ɔ pee ɔ tsu ní kɛ tsu ye zugba kpɔ ɔ tsuo mi ní ngɛ Pennsylvania. Zugba he foni nɛ ɔmɛ tsɔɔ hehi nɛ blɔhi ngɛ, nɛ e yeɔ bua mi nɛ i nyɛɛ kɛ yaa kpokpa amɛ a mi. I kɛ ligbi etɛ nyɛɛɔ kɛ yaa kɔpe ɔmɛ a mi, nɛ i ya ngmaa nihi nɛ a suɔ Studies in the Scriptures womi slɔɔto ɔmɛ eko ɔ a biɛhi, i ya haiɔ tlɔɔke nɛ okpɔngɔ gblaa, nɛ i kɛ ya gbaa womi ɔmɛ. Behi fuu ɔ, ke je jɔ mi ɔ, i ya hwɔɔ ngmɔ huli a ngɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, lɔle pɔɛ he.”\\nColporteur (womi jualɔ) ko. Mo kadi “Chart of the Ages” nɛ a tɛni ngɛ tlɔɔke nɛ okpɔngɔ gblaa a he ɔ\\n26. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa Mawu we bi nɛ a fiɛɛ konɛ a kɛ dla a he kɛ ha Kristo nɔ yemi ɔ? (b) Mɛni sanehi e sa kaa wa bi wa he?\\n26 E ngɛ heii kaa e biɔ kã loko nɔ ko ma nyɛ ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Anɛ anɔkuale Kristofohi ko dla a he kɛ to Kristo nɔ yemi ɔ ke ji kaa a tsɔɔ we mɛ bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he hia ha a lo? Jinɛ a ko dla we a he! Ejakaa jamɛ a ní tsumi ɔ piɛɛ okadihi nɛ maa tsɔɔ kaa Kristo ba a he. (Mat. 24:14) E he ba hia nɛ Mawu we bi nɛ dla a he konɛ a ngɔ yi wami hemi ní tsumi nɛ ɔ kɛ pee a si himi mi nɔ́ titli. E sa nɛ wɔ nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ, wa bi wa he ke: ‘Anɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji nɔ́ titli ngɛ ye si himi mi lo? Anɛ i ngɔɔ ní komɛ kɛ sãa afɔle konɛ ma nyɛ nɛ ma ngɔ ye he kɛ wo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi vii lo?’\\nA To Mawu Matsɛ Yemi ɔ Sisi!\\n27, 28. Mɛni ji nɔ́ nɛ bɔfo Yohane na ngɛ nina mi, nɛ kɛ Satan kɛ e daimonio ɔmɛ pee a ní ngɛ Matsɛ Yemi ɔ nɛ a to sisi ɔ he ha kɛɛ?\\n27 Nyagbenyagbe ɔ, jeha 1914 ɔ nɛ ji jeha klɛdɛɛ ɔ ba su. Kaa bɔ nɛ wa susu he kɛ sɛ hlami ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ, adesahi nɛ́ níhi nɛ ngɛ anunyami nɛ ya nɔ ngɛ hiɔwe ɔ. Se a je nina ko kpo kɛ tsɔɔ bɔfo Yohane nɛ tsɔɔ níhi nɛ ya nɔ ɔ mi ngɛ okadi peemi mi. Mo susu he nɛ o hyɛ: Yohane na ‘nyakpɛ okadi ngua ko’ ngɛ hiɔwe. Mawu “yo” nɛ ji hiɔwe bɔfohi nɛ a ji Mawu blɔ nya tomi ɔ fã nɛ ngɛ hiɔwe ɔ ngɔ hɔ, nɛ e fɔ binyumu. A de wɔ kaa e be kɛe nɛ okadi peemi mi bi nɛ ɔ “maa ye je ɔ tsuo nɔ kɛ he wami kpetekpleenyɛ.” Benɛ a fɔ bi ɔ pɛ nɛ a “ba ngɔ bi nɛ ɔ kɛ ho Mawu ngɔ ya ngɛ e matsɛ sɛ ɔ nɔ.” Gbi ko pɛ kɛ ngmlaa ngɛ hiɔwe ke: “Jehanɛ ɔ lɛɛ yi wami hemi ba! Jehanɛ ɔ lɛɛ Mawu maa ngɔ e he wami kpetekpleenyɛ ɔ kɛ ye matsɛ! Jehanɛ ɔ lɛɛ e Kristo he wami ɔ je kpo.”—Kpoj. 12:1, 5, 10.\\n28 E ngɛ heii kaa Yohane na Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi tomi he nina. Atsinyɛ jemi ko be he kaa nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ ngɛ bua jɔmi, se pi nɔ tsuaa nɔ nɛ e bua jɔ he. Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ nɛ Mikael loo Kristo nɛ ji a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ hwu ta. Mɛni je mi kɛ ba? Baiblo ɔ de ke: ‘A sake sinɔ ngua a ngɔ fɔ he. Ee, jamɛ a blema sinɔ ngua a nɛ a tsɛɛ lɛ Abosiami, loo Satan nɛ sisi nihi tsuo ngɛ je ɔ mi ɔ, a sake lɛ kɛ e bɔfo ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ je ɔ mi.’— Kpoj. 12:7, 9.\\nNgɛ jeha 1914 ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ yɔse okadi nɛ tsɔɔ kaa Kristo ba ngɛ hiɔwe ɔ\\n29, 30. Benɛ a to Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi se ɔ, kɛ níhi tsake ha kɛɛ (a) ngɛ zugba a nɔ? (b) ngɛ hiɔwe?\\n29 Loko jeha 1914 ɔ maa su ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ de ke haomi be maa je sisi ngɛ jeha nɛ sa kadimi nɛ ɔ mi. Se mɛ nitsɛmɛ po a susuu we kaa nɔ́ nɛ a de ɔ maa ba mi pɛpɛɛpɛ. Kaa bɔ nɛ Yohane nina a tsɔɔ ɔ, Satan ma bɔni adesahi a nɔ he wami nami wawɛɛ nitsɛ: “Se je ɔ, kɛ wo, nyɛɛ lɛɛ musu tloo nyɛ! Abosiami kple si kɛ ba nyɛ ngɔ. E mi mi fu wawɛɛ, ejakaa e le kaa be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha lɛ.” (Kpoj. 12:12) Ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, a hwu kekleekle je mi ta, nɛ okadi nɛ tsɔɔ kaa Kristo ba nɛ e ngɛ Matsɛ yee ɔ je kpo ngɛ je ɔ mi tsuo. Jamɛ a be ɔ mi nɛ je nɛ ɔ “nyagbe ligbi ɔmɛ” je sisi.—2 Tim. 3:1.\\n30 Se bua jɔmi ba hiɔwe. A fie Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je hiɔwe kulaa. Yohane ngma ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ ngɛ hiɔwe ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ!” (Kpoj. 12:12) Amlɔ nɛ ɔ nɛ hiɔwe ɔ tsɔ nyaii, nɛ a wo Yesu Matsɛ ɔ, Mesia Matsɛ Yemi ɔ pee klaalo kaa e ma tsu ní kɛ ye bua Mawu we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ. Mɛni e maa pee? Kaa bɔ nɛ wa na kɛ sɛ hlami ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ, Kristo nɛ ji “somi ɔ tsɔlɔ” ɔ maa tsu Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a he. Mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\n31. Mɛni nɛ Malaki gba kɛ kɔ he tsumi be ɔ he, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ jamɛ a ngmami ɔ ba mi ngɛ? (Hyɛ sisi ni ngma a hulɔ.)\\n31 Malaki gba kɛ fɔ si kaa mi tsumi ɔ he maa wa. E ngma ke: “Se ligbi ɔ nɛ e maa ba a, mɛnɔ lɛ ma nyɛ maa da si? Ligbi ɔ nɛ e ma ba hia si ɔ, mɛnɔ yi ma na wami? E maa ba kaa jale nɛ nya wa, aloo la nɛ a kɛ tsuɔ dade he.” (Mal. 3:2) Hyɛ bɔ nɛ munyu nɛ ɔmɛ ba mi pɛpɛɛpɛ ha! Kɛ je jeha 1914 ɔ mi ɔ, Mawu we bi kɛ ka nguahi kɛ si himi nɛ mi wa bɔni kpemi nɔtonɔto. Benɛ a ngɛ kekle Je Mi Ta a hwue ɔ, a wa Baiblo Kaseli fuu a yi mi wawɛɛ, nɛ a wo mɛ tsu. *\\n32. Mɛni haomi nɛ ba asafo ɔ mi ngɛ jeha 1916 se?\\n32 Haomihi ba asafo ɔ mi nitsɛ hulɔ. Nyɛminyumu Russell gbo ngɛ jeha 1916 a mi benɛ e ye jeha 64 pɛ, nɛ enɛ ɔ pee Mawu we bi fuu nyakpɛ. E gbenɔ ɔ ha nɛ a na kaa ni komɛ kɛ a hɛ fɔ nɔ kake nɔ tsɔ̃. E ngɛ mi kaa Nyɛminyumu Russell sume nɛ a je bu slɔɔto ko kpo kɛ ha lɛ mohu lɛɛ, se ni komɛ pee a ní kaa nɔ́ nɛ a ngɛ lɛ jae. Nihi fuu susu kaa e gbenɔ ɔ ma ha nɛ anɔkuale ɔ nɛ ngɛ kpo jee ɔ maa laa, nɛ ni komɛ hu tsɔ atuã kɛ si mɔde nɛ anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ ngɛ bɔe konɛ ní tsumi ɔ nɛ ya hɛ mi ɔ. Su nɛ ɔ ha nɛ nihi kua hemi kɛ yemi ɔ, nɛ e ha nɛ asafo ɔ mi gba.\\n33. Mɛni blɔ nɔ nɛ níhi nɛ Mawu we bi hyɛ blɔ nɛ a bɛ mi ɔ pee ka ha mɛ ngɛ?\\n33 Níhi nɛ a hyɛ blɔ nɛ a bɛ mi ɔ hu ba pee ka. E ngɛ mi kaa Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke jeha 1914 ji be nɛ Je Ma Amɛ A Be ɔ maa ba nyagbe mohu, se nyɛmimɛ ɔmɛ nui nɔ́ nɛ maa ya nɔ ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ sisi. (Luka 21:24) A susu kaa Kristo maa ngɔ ayɛflo kuu nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ ho hiɔwe ya ngɛ jeha 1914 ɔ mi konɛ a kɛ lɛ nɛ ya ye matsɛ. A blɔ hyɛmi ɔ bɛ mi. Kɛ ma jeha 1917 ɔ nyagbe ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ bɔ amaniɛ kaa jeha 40 ngma kpami be ɔ maa ba nyagbe ngɛ jeha 1918 gbiɛ be mi. Se fiɛɛmi ní tsumi ɔ bɛ nyagbe. Fiɛɛmi ní tsumi ɔ wo yiblii ngɛ jamɛ a be ɔ se. Womi tɛtlɛɛ ɔ de ke ngma kpami ɔ ba nyagbe, se e piɛ bibliwi kukuɔmi. Se kɛ̃ ɔ, akɛnɛ nihi fuu a kɔni mi jɔ he je ɔ, a kpa Yehowa jami.\\n34. Mɛni ka nɛ nya wa lɛ ba ngɛ jeha 1918 ɔ mi, nɛ mɛni he je nɛ osɔfo ɔmɛ susu kaa Mawu we bi ɔmɛ “gbo” ɔ?\\n34 Ka ko nɛ nya wa ba ngɛ jeha 1918. A wo J. F. Rutherford nɛ ba ye C. T. Russell se, kɛ nihi kpaago nɛ a piɛɛ e he kɛ nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ tsu. A bu mɛ fɔ ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ konɛ a ya ye be gagaa ngɛ tsu mi ngɛ Atlanta, Georgia ngɛ U.S.A. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ Mawu we bi a ní tsumi ɔ gu. Osɔfohi fuu a bua jɔ. A susu kaa “hɛ mi nyɛɛli” ɔmɛ nɛ a wo mɛ tsu, kɛ asafo ɔ ní tsumi yi nɛ ngɛ Brooklyn ɔ nɛ a ngmɛ nya, kɛ jehanɛ hu, fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a tsi nya ngɛ Amerika kɛ Europa a ma ha nɛ Baiblo Kaseli nɛ a he ngɛ gbeye ɔ ma “gbo” kulaa—a be mɛ hao hu. (Kpoj. 11:3, 7-10) Se a bua po!\\n35. Mɛni he je nɛ Yesu ngmɛ blɔ nɛ ka ba e se nyɛɛli a nɔ ɔ, nɛ mɛni e pee kɛ ye bua mɛ?\\n35 Nihi nɛ a te si kɛ wo anɔkuale ɔ li kaa Yesu ngmɛ blɔ nɛ e we bi kɛ haomi nɛ ɔmɛ kpe akɛnɛ Yehowa ngɛ a he tsue kaa bɔ nɛ “sika hiɔ ga ní tsulɔ tsuɔ sika hiɔ he ɔ” he je. (Mal. 3:3) Yehowa kɛ e Bi ɔ ngɛ he kɛ nɔ fɔmi ngɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a mi kaa a ma nyɛ maa da kahi nɛ maa tsu a he ɔ nya, nɛ a he ma tsɔ, nɛ lɔ ɔ ma dla mɛ saminya konɛ a tsu ní kɛ ha Matsɛ ɔ pe sa a. Kɛ je jeha 1919 ɔ sisije ɔ, e ba pee heii kaa Mawu mumi ɔ pee nɔ́ nɛ he nyɛli ɔmɛ susu kaa e be hie peemi kɔkɔɔkɔ ɔ. Anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ ná kã ekohu! (Kpoj. 11:11) Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ba pee heii kaa Kristo ha nɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a he okadi titli ko ba mi. E hla “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ,” nɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ ko konɛ a nyɛɛ e we bi a hɛ mi, nɛ a ha mɛ mumi mi niye ní ngɛ be nɛ sa mi.—Mat. 24:45-47.\\n36. Mɛni lɛ tsɔɔ kaa Mawu we bi ná kã ekohu?\\n36 A ngmɛɛ Nyɛminyumu Rutherford kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he nɛ a wo mɛ tsu ɔ he ngɛ March 26, 1919 ɔ mi. Kɛkɛ nɛ a to blɔ nya nɔuu kaa a maa pee kpe ngɛ September mi. A to blɔ nya konɛ a je womi tɛtlɛɛ nɛ ji The Golden Age ɔ peemi sisi. A pee kɛ piɛɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ he konɛ a kɛ ya fiɛɛmi. * Jamɛ a jeha a nɔuu mi nɛ a pee womi nɛ ji Bulletin, nɛ amlɔ nɛ ɔ, a tsɛɛ ke Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi ɔ kekleekle nɔ́ ɔ nɛ. Fiɛɛmi ní tsumi ɔ ya hɛ mi kɛ je be nɛ a bɔni womi nɛ ɔ peemi pɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa kɛ je jeha 1919 kɛ ma nɛ ɔ, wehi a mi fiɛɛmi ɔ ba pee blɔ titli nɛ a guu nɔ kɛ yeɔ odase.\\n37. Ngɛ jeha 1919 ɔ se ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ ni komɛ tsɔɔ ngɛ kaa a yi anɔkuale?\\n37 Fiɛɛmi ní tsumi ɔ ya nɔ nɛ e tsu Kristo we bi a he, se he nɔ woli nɛ ngɛ a kpɛti ɔ lɛɛ a sume nɛ a tsu ní tsumi nɛ ba si nɛ ɔ. Nihi nɛ a sume nɛ a tsu ní tsumi nɛ ɔ tsɔ a he kɛ je anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a he. Ngɛ jeha 1919 ɔ se ɔ, nihi nɛ a tsɔ a he ɔ a mi mi fu, nɛ a gbe Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a he guɛ, nɛ a tu munyu kɛ si mɛ, nɛ a ya fĩ nihi nɛ a waa Yehowa sɔmɔli a yi mi ɔ po a se.\\n38. Mɛni nɛ kunimi nɛ Kristo we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ ye ɔ tsɔɔ wɔ?\\n38 Ngɛ si temi kɛ womi nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, Kristo se nyɛɛli ngɛ zugba a nɔ ɔ ya nɔ nɛ a ya a hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. Kunimi nɛ a ye kɛ je jamɛ a be ɔ mi ɔ haa wɔ nɔ mi mami kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nɔ yee! Kɛ gu Mawu Bi ɔ kɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɔ ɔ, Mawu ye bua mɛ, nɛ e jɔɔ mɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ mɛ nɛ a yi mluku ɔ nyɛ nɛ a ye Satan kɛ je yaya nɛ ɔ nɔ kunimi nɔtonɔto!—Kane Yesaya 54:17.\\nNyɛminyumu Rutherford nɛ ngɛ magbɛ nɔ munyu nɛ woɔ nɔ he wami tue ngɛ kpe ko sisi ngɛ nyɔhiɔ komɛ a se benɛ a je lɛ kɛ je tsu mi ɔ\\n39, 40. (a) Mɛni ji ní komɛ nɛ ngɛ womi nɛ ɔ mi? (b) Ke o kase womi nɛ ɔ, mɛni se o ma ná?\\n39 Ngɛ yihi nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a mi ɔ, wa maa susu nɔ́ nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ pee ngɛ zugba a nɔ kɛ je be nɛ a to sisi ngɛ hiɔwe jeha lafa ji nɛ ɔ he. Womi nɛ ɔ fã tsuaa fã maa tsɔɔ nɔ́ pɔtɛɛ ko nɛ Matsɛ Yemi ɔ pee ngɛ zugba a nɔ. Mi nylɔmi daka ngɛ yi tsuaa yi mi, nɛ e maa ye bua wɔ kaa ni kakaakahi konɛ waa hyɛ ke ji Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ́ nitsɛ kɛ ha wɔ. Ngɛ nyagbe yi ɔmɛ a mi ɔ, wa ma susu níhi nɛ wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ ke Matsɛ Yemi ɔ ba hwɔɔ se nɛ e ba kpata nimli yayamihi a hɛ mi, nɛ e kɛ paradeiso ba zugba a nɔ ɔ he. Ke o kase womi nɛ ɔ, mɛni se o ma ná?\\n40 Satan sume nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. Se Yehowa suɔ nɛ e wo o hemi kɛ yemi ɔ mi he wami konɛ lɔ ɔ nɛ po o he piɛ, nɛ o he nɛ wa. (Efe. 6:16) Lɔ ɔ he ɔ, wa ngɛ mo he wami woe nɛ o kase womi nɛ ɔ saminya. Moo ya nɔ nɛ o bi o he ke, ‘Anɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ́ nitsɛ ha mi lo?’ Ke amlɔ nɛ ɔ, o naa Matsɛ Yemi ɔ kaa e ngɛ nitsɛnitsɛ, nɛ o kɛ anɔkuale yemi kɛ kã fĩɔ se ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa be mi nɛ nihi tsuo maa na kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nitsɛ nɛ e ngɛ nɔ yee ɔ, mo hu o maa hi wami mi!\\n^ kk. 7 Ke o ngɛ hlae nɛ o kase Grew, Stetson, kɛ Storrs a he ní fuu ɔ, hyɛ womi nɛ ji, Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom ba fa 45-46.\\n^ kk. 9 E ngɛ mi kaa kɛ je be nɛ a pee womi nɛ ɔ ngɛ jeha 1879 ɔ mi ɔ, a tsake womi ɔ biɛ si abɔ mohu lɛɛ, se ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ, waa kɛ biɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ ma tsu ní.\\n^ kk. 15 E ngɛ mi kaa Baiblo Kaseli ɔmɛ na kaa e sa nɛ a je a he kɛ je jami kuuhi nɛ a kɛ je ɔ bɔɔ ɔ a he mohu lɛɛ, se ni kakaakahi nɛ a pi Baiblo Kaseli nɛ mɛ nitsɛmɛ a tsɔɔ kaa a ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi hemi kɛ yemi, nɛ a deɔ hu kaa a jɔɔ a he nɔ ha Mawu ɔ, a na mɛ kaa a nyɛmimɛ Kristofohi.\\n^ kk. 17 Nɔ́ kake nɛ ha nɛ a nɛ́ hɛdɔ nɛ ngɛ kɔkɔ bɔmi nɛ a sɛ hlami kɛ ha a he ji kaa a susu kaa kɔkɔ bɔmi ɔ kɔɔ Kristo kuu nyafii nɛ ji nihi 144,000 ɔ pɛ a he. Wa maa na ngɛ Yi 5 ɔ mi kaa loko jeha 1935 ɔ su ɔ, a susu kaa nihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi tsuo maa piɛɛ ‘asafo babauu’ nɛ a tu a he munyu ngɛ Kpojemi 7:9, 10 he, nɛ a maa pee kuu enyɔne, nɛ a ma ná a hiɔwo ngɛ hiɔwe akɛnɛ a fĩ Kristo se kɛ ya si nyagbe ɔ he je.\\n^ kk. 31 Ngɛ September 1920 ɔ mi ɔ, a pee The Golden Age (amlɔ nɛ ɔ Awake!) klɛdɛɛ ko, nɛ a tsɔɔ mi fitsofitso kaa ngɛ ta hwumi be ɔ mi ɔ, a wa nyɛmimɛ yi mi wawɛɛ ngɛ Canada, England, Germany, kɛ United States. Jehahi babauu loko a maa hwu kekle je mi ta a, yi mi wami bɔɔ ko pɛ nɛ a kɛ kpe.\\n^ kk. 36 A kɛ jehahi babauu pee Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ ha kuu nyafii ɔ mi bi titli konɛ a kɛ kase ní.\\nMɛnɔ nɛ e dla Yesu we bi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ kɛ ha Matsɛ Yemi ɔ sisi tomi?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ anɔkuale Kristofohi dla a he kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ yemi ngɛ?\\nMɛni níhi lɛ tsɔɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ yemi nitsɛ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Mawu Matsɛ Yemi ɔ Ji Nɔ Yemi Nitsɛ” ɔ.)\\nBe mi nɛ o ngɛ Matsɛ Yemi ɔ se fĩe mwɔnɛ ɔ, mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ kase Kristo we bi anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si jeha lafa nɛ be ɔ?\\nMAWU MATSƐ YEMI Ɔ JI NƆ YEMI NITSƐ\\nAnɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ yemi nitsɛ lo? Mo susu Mawu Matsɛ Yemi ɔ he níhi bɔɔ komɛ a he nɛ o hyɛ. Mo bi o he ke, ‘Anɛ Matsɛ Yemi ɔ he ní ɔmɛ eko tsuaa eko tsɔɔ we kaa e ngɛ nitsɛ, nɛ e nɔ kuɔ kulaa pe adesa nɔ yemi saisaa nɛ ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ lo?’\\nA wo Yesu Kristo nɛ e yeɔ dami sane, nɛ e ngɛ he wami kɛ nile, nɛ e naa nɔ mɔbɔ, nɛ e baa e he si kɛ haa Yehowa a Matsɛ ngɛ jeha 1914 ɔ mi. (Yes. 9:6,7; 11:1-3) E be nyɛe maa pee ní yayahi kaa adesa nɔ yeli nɛ a yi mluku ɔ, nɛ mlaa woli a kpe sisi basabasa peemi loo nihi kɛ kuuhi nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ mi be nyɛe ma ná e nɔ he wami.\\nHE BLƆ NƐ A KƐ WOƆ MLAA NƐ A KƐ KOJOƆ\\nBɔ nɛ Yesu hi si ha ngɛ zugba a nɔ ji nɔ́ nɛ a da nɔ kɛ wo mlaa nɛ pi si, nɛ ji “Kristo mlaa a.”—Gal. 6:2; 1 Pet. 2:21.\\nYehowa ngɔ kojomi tsuo kɛ wo e Bi ɔ dɛ, nɛ Yesu maa kojo saminya ngɛ blɔ nɛ adesa kojolɔ ko be nyɛe maa pee nɔ.—Yoh. 5:22.\\nNƆ HYƐLI A KUU\\nNihi 144,000 maa piɛɛ Yesu he kɛ ye zugba a nɔ ngɛ dami mi. Nɔ́ titli nɛ e nɔ yemi ɔ ma tsu ji, e ma dla nimli kɛ Mawu a kpɛti. Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a maa piɛɛ e he kɛ ye matsɛ ɔ ma sɔmɔ kaa osɔfohi hulɔ konɛ a kɛ tsu yi mi tomi nɛ ɔ he ní.—Kpoj. 14:1; 20:6.\\nBɔfohi babauu nɛ ngɛ he wami pe kulaa nɛ a ji Yehowa ta buli ɔ, Yesu ji a Nya Dalɔ, nɛ e nyɛɛɔ a hɛ mi. E be kɛe kulaa nɛ e ma je yi wu tso ní peepeehi tsuo kɛ je zugba a nɔ.—La 45:1, 3-5; Kpoj. 19:11, 14-16.\\nHE NƐ MATSƐ YEMI Ɔ MAA HI\\nYesu matsɛ sɛ ɔ ngɛ hiɔwe ngɛ e Tsɛ ɔ kasa nya. Hiɔwe ji Yehowa ‘hi he klɔuklɔu nɛ ngɛ nyami.’ (Yes. 63:15) Anɛ e ji he ko nɛ ngɛ nitsɛ lo? Ee, e pã ma ngua kɛ amlaalo tsuhi, ejakaa níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ puɛ we.—Mat. 6:20.\\nE MAA YE ZUGBA A NƆ\\nMwɔnɛ ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yesu nɔ yemi sisi ɔ ngɛ kaa nibwɔhi, nɛ ma tsuaa ma nɛ a ngɛ mi ɔ, a yeɔ ma a mlaa nɔ. Se Yehowa ha mɛ zugba ngɛ mumi mi, nɛ ngɛ lejɛ ɔ, a tsuɔ ní tsumihi nɛ Matsɛ ɔ suɔ. (Yes. 60:2; 66:8) E be kɛe nɛ Yesu Matsɛ Yemi ɔ ma kpɔ zugba a tsuo, nɛ e maa pee e nɔ́.—La 72:8.\\nNÍHI NƐ MATSƐ YEMI Ɔ MAA PEE\\nE be kɛe nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ jɔɔmi nɛ ɔmɛ tsuo nɛ Mawu wo he si ɔ maa ba mi.—La 72:16; Yes. 2:3; 33:24; 35:6; 65:21.\\nMATSƐ YEMI Ɔ SISI BI NƐ A YEƆ ANƆKUALE\\n“Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “Matsɛ nɛ e we bihi a he hiɛ babauu ɔ, e naa biɛ. Se ganɔ nɛ be nihi ngɛ e sisi ɔ lɛɛ tsa pi nɔ ko kulaa ji lɛ.” (Abɛ 14:28) Matsɛ Yemi ɔ sisi bi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ a he hiɛ pe ayɔ kpaago.—La 72:8; Yes. 60:22.\\nA DLA A HE KƐ HA MATSƐ YEMI Ɔ SISI TOMI\\nMo susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ yi nɔ sane mi jehahi babauu loko jeha 1914 su ɔ he nɛ o hyɛ. Anɛ o le bɔ nɛ níhi nɛ ya nɔ ɔ ye bua Mawu we bi nɛ a dla a he kɛ ha Matsɛ Yemi ɔ sisi tomi ɔ lo?\\nJeha 1850 ɔmɛ a mi\\nHenry Grew, George Stetson, kɛ George Storrs hla níhi a mi, nɛ a ha nɛ nihi na kaa susuma nɛ gbo we tsɔɔmi ɔ ji lakpa\\nJeha 1868 loo jeha 1869\\nCharles T. Russell bɔni sɔlemi ɔmɛ a tsɔɔmi ɔmɛ a mi hlami saminya, nɛ e na kaa bɔ nɛ a tsɔɔ Ngmami ɔmɛ a sisi ha a dɛ; benɛ Russell nu fiɛɛmi munyu ko nɛ Adventist fiɛɛlɔ Jonas Wendell tu ɔ, e “hemi kɛ yemi nɛ gbɔjɔ” ɔ mi ba wa ekohu\\nNyɛminyumu Russell to Baiblo kasemi kuu ko sisi; nɛ a bɔni Baiblo ɔ kasemi bɔɔbɔɔbɔɔ\\nA nu anɔkualehi nɛ kɔɔ susuma a, kpɔmi nɔ́ ɔ, kɛ bɔ nɛ Kristo maa kpale kɛ ba ha a sisi saminya\\nMunyu ko nɛ C. T. Russell ngma ngɛ womi nɛ ji, Bible Examiner a mi ɔ tsɔɔ kaa jeha 1914 ɔ ji be nɛ Je Ma Amɛ A Be ɔ maa ba nyagbe\\nA pee womi nɛ ji, The Object and Manner of Our Lord’s Return ɔ nɛ a kɛ tsɔɔ anɔkualehi nɛ kɔɔ ba nɛ Kristo ba a mi\\nA pee kekleekle Hwɔɔmi Mɔ ɔ\\nA yɔse kaa sɔlemi ɔmɛ ji Babilon Ngua a fã\\nNyɛminyumu Russell ya wo ní kasemi kuuhi nɛ a ngɛ United States yiti je ngɛ pu je he blɔ ɔ he wami\\nA pee dɛ womihi nɛ ngɛ ba fahi fuu (ekomɛ hɛɛ ba fahi nɛ hiɛ pe 100) nɛ a gba ha nihi nɛ a kaneɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ mɛ hu a gba ha nihi nɛ a ko ngɔ sika\\nA fɔ nihi nɛ a kaneɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsuo nine nɛ a ba Kaimi ɔ ngɛ Allegheny, Pennsylvania\\nColporteur (womi juami) ní tsumi je sisi\\nMunyuhi kaa “Wa Ngɛ Fiɛɛli 1,000 Hlae” kɛ “A Pɔ Wɔ Nu Kaa Waa Fiɛɛ” ɔ ha nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ya hɛ mi\\nA wo Kristofohi nɛ a yɛ kpehi lolo ɔ he wami kaa a ya kpehi daa\\nA pee womi nɛ tsɔɔ kaa Triniti tsɔɔmi ɔ dɛ\\nWomihi nɛ a pee ɔ ya su je kɔnya eywiɛ ɔmɛ\\nA je womi nɛ ji, The Divine Plan of the Ages kekle nɔ́ ɔ kpo. Pee se ɔ, a ba tsɛ womi nɛ ɔ ke Studies in the Scriptures\\nA fɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ kaneli nine kɛ ha ligbi etɛ “kpe” nɛ a maa pee ngɛ Kristo gbenɔ Kaimi ɔ se, nɛ a bɔni kpehi peemi daa jeha\\nA ma Bible House ɔ ngɛ Allegheny, Pennsylvania\\nWatch Tower Society ɔ pee Rotherham’s New Testament ɔ, nɛ a ya fia ngɛ womi fiami ní tsumi he ko\\nNgɛ United States se ɔ, C. T. Russell bɔni ma kpahi a nɔ yami kɛ hla blɔhi a nɔ nɛ e maa gu konɛ “anɔkuale ɔ nɛ ya hɛ mi”\\nWatch Tower Society ɔ nane mi dali nɛ a sɔmɔ kaa kpokpa nɔ hyɛli kɛ kpɔ mi nɔ hyɛli ɔ ya slaa asafohi, nɛ a wo mɛ he wami\\nHwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa anɔkualetsɛmɛ komɛ kɛ womi nɛ ji, “Millennial Dawn” ɔ nɛ peeɔ Baiblo mi ní kasemi, nɛ womi ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ha kaa “a pee ní kasemi ɔ ngɛ he tsuaa he”\\nC. T. Russell pee womi wayo nɛ ji, What Say the Scriptures About Hell?\\nA bli kekleekle asafo ɔ ní tsumi kɔni ngɛ London, England\\nFiɛɛmi ní tsumi ɔ su mahi 28 a nɔ\\nA kpa dɛ womihi nɛ a gbaa daa Hɔgba ngɛ gbɛjegbɛhi nɛ a kɛ sɔlemi tsuhi a he kɛ we ɔ nɔ ɔ gbami, nɛ a tsu wehi a mi fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ\\nA bɔni Russell fiɛɛmi munyu ɔmɛ ngmami ngɛ adafi fiami womihi a mi nɔtonɔto\\nA kɛ Watch Tower Society ní tsumi yi ɔ ya Brooklyn, New York\\nBaiblo Kaseli ɔmɛ kɛ biɛ nɛ ji, International Bible Students Association ɔ bɔni ní tsumi\\nC. T. Russell kɛ nihi ekpa nɛ a piɛɛ e he ɔ hia blɔ maa pee si tomi 35,000 kɛ kpa je ɔ mi hehi slɔɔtohi kaa China, India, Japan, kɛ Philippines kɛ hyɛ kaa “nihi suɔ Mawu jami, nɛ Mawu jami ma nyɛ maa ya hɛ mi” ngɛ lejɛ ɔmɛ lo\\nA je “Photo-Drama of Creation” ɔ kekle ngɛ New York ngɛ January 11 ɔ nɔ, nɛ nyɔhiɔ nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, a je ngɛ ma ngua kpahi enuɔ a mi. Benɛ jeha a ba nyagbe ɔ, nihi maa pee 9,000,000 nɛ a hyɛ eko ngɛ Amerika Yiti Je, Europa, Australia, kɛ New Zealand\\nNgɛ October mi ɔ, C. T. Russell de Betel weku ɔ ke: “Je Ma Amɛ a be ɔ ba nyagbe; a matsɛmɛ ɔmɛ ye a be ɔ ta.” Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ lejɛ ɔ tsɔɔ kaa Russell de hu ke: “Wa li nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se””\\nMunyu nɛ ɔ kɔɔ nihi nɛ a fia a pɛɛ si kaa a kɛ Baiblo mi anɔkuale ɔ ma tsu ní ngɛ yi mi wami nɛ a kɛ maa kpe ɔ tsuo se ɔ he. A nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ Mawu.","num_words":8366,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.008,"special_characters_ratio":0.293,"stopwords_ratio":0.475,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ? Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa sɔle nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba? | Baiblo Tsɔɔmi\\nMɛni Baiblo ɔ deɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?\\nMɛni Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa pee?\\nMɛni be Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ?\\n1. Mɛni sɔlemi nɛ́ nihi le saminya he wa ma susu?\\nNIMLI ayɔhi abɔ nɛ ngɛ je ɔ mi le sɔlemi nɛ a tsɛɛ ke Wa Tsɛ nɛ Ngɛ Hiɔwe, loo Nyɔmtsɛ ɔ Sɔlemi ɔ saminya. Biɛ enyɔ ɔmɛ tsuo tsɔɔ nɔ́ kake, nɛ ji sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ Yesu Kristo tsɔɔ e kaseli ɔmɛ. E ji sɔlemi nɛ mi kuɔ saminya, nɛ e mi kekle ní bimihi etɛ ɔmɛ a he nɛ wa ma susu ɔ maa ye bua mo konɛ o le nɔ́ tutuutu nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ he ní fuu.\\n2. Mɛni ji níhi etɛ nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a sɔle ngɛ he ɔ?\\n2 Ngɛ sɔlemi nɛ ɔ sisije ɔ, Yesu de e tue buli ɔmɛ ke: “Nyɛɛ sɔle kaa kikɛ: ‘Wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe; O biɛ ɔ he nɛ tsɔ. O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba; a pee nɔ́ nɛ o suɔ ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.’” (Mateo 6:9-13) Mɛni ní bimihi etɛ nɛ ɔmɛ tsɔɔ?\\n3. Mɛni e sa kaa waa le ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?\\n3 Wa kase níhi fuu kɛ kɔ Mawu biɛ nɛ ji Yehowa a he momo. Nɛ wa sɛsɛ Mawu yi mi tomi nɛ ji nɔ́ nɛ e pee momo, kɛ nɔ́ nɛ e maa pee ɔ hu he bɔ nɛ sa. Se mɛni tutuutu Yesu ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke waa sɔle ke: “O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba” a? Mɛni ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ? Mɛni blɔ nɔ e bami ɔ ma ba tsɔ Mawu biɛ he, loo e pee lɛ klɔuklɔu? Nɛ mɛni tsakpa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ nɛ maa ba a kɛ Mawu suɔmi nya ní peemi ɔ a kpɛti?\\nNƆ́ NƐ MAWU MATSƐ YEMI Ɔ JI\\n4. Mɛni ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ, nɛ mɛnɔ ji Matsɛ nɛ nyɛɛ hɛ mi?\\n4 Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji Yehowa Mawu nɔ yemi nɛ e to kɛ ma si nɛ e hla Matsɛ kɛ to nya. Mɛnɔ ji Matsɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya? Yesu Kristo. Matsɛ Yesu kle pe adesa nɔ yeli tsuo, nɛ a tsɛɛ lɛ ke “matsɛmɛ a Matsɛ, kɛ nyɔmtsɛmɛ tsuo a Nyɔmtsɛ.” (1 Timoteo 6:15) E ngɛ he wami nɛ e kɛ maa pee ní kpakpahi pe adesa nɔ yeli kpakpahi tsuo.\\n5. Jije Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye nɔ kɛ je, nɛ mɛni nɔ e maa ye?\\n5 Jije Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye nɔ kɛ je? Saminya, jije Yesu ngɛ? O ma kai kaa o kase kaa a gbe lɛ ngɛ sɛumi tso nɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a tle lɛ si. Be bɔɔ se ɔ, e ho hiɔwe ya. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:33) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa hiɔwe ji he nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ. Lɔ ɔ he nɛ Baiblo ɔ tsɛɛ lɛ ke ‘hiɔwe Matsɛ Yemi’ ɔ nɛ. (2 Timoteo 4:18) Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ hiɔwe mohu, se e maa ye zugba a nɔ.—Kane Kpojemi 11:15.\\n6, 7. Mɛni ha Yesu peeɔ Matsɛ nɛ ngɛ slɔɔto ɔ?\\n6 Mɛni ha Yesu peeɔ Matsɛ nɛ́ ngɛ slɔɔto ɔ? Nɔ́ kake ji kaa Yesu be gboe ligbi ko ligbi ko. Baiblo ɔ ngɔ Yesu kɛ to adesa matsɛmɛ a he, nɛ e tsɛ lɛ ke “lɛ nɔ kake pɛ ji nɔ nɛ ngɛ daa nɛ e be gboe gblegbleegble; nɛ la nɛ nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa hɛ lɛ kɛ su he ɔ bɔle lɛ kɛ kpe.” (1 Timoteo 6:16) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ní kpakpahi tsuo nɛ Yesu maa pee ɔ maa hi si daa. Nɛ wa le kaa e maa pee ní kpakpahi nɛ he maa ba se nami kɛ ha e sisi bimɛ.\\n7 Mo susu Baiblo gbami nɛ ɔ nɛ kɔɔ Yesu he ɔ he nɛ o hyɛ: ‘Yehowa mumi ɔ maa ba e nɔ. E ma ha lɛ sane se kɔmi, nile, kɛ ga nɛ e kɛ maa ye e ma a nɔ. E maa le Yehowa suɔmi nya ní, nɛ e maa bu lɛ. E maa ye Yehowa gbeye. Pi nɔ́ nɛ e hɛngmɛ na, loo e tue nu ɔ nɛ e kɛ maa kojo. Se e kɛ dami sane yemi maa kojo ohiatsɛmɛ, nɛ e maa bu nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ ɔ a he.’ (Yesaya 11:2-4) Munyu nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa Yesu maa pee Matsɛ nɛ yeɔ dami sane, nɛ ngɛ mi mi sami, nɛ e maa ye adesahi a nɔ ngɛ zugba a nɔ. Anɛ o be suɔe kaa o ná nɔ yelɔ kaa kikɛ lo?\\n8. Mɛnɔmɛ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ?\\n8 Mawu Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale munyu kpa hu ji kaa: Pi Yesu pɛ nɛ maa ye nɔ. Ni komɛ maa piɛɛ e he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, bɔfo Paulo de Timoteo ke: “Ke wa mia wa hɛ mi ngɛ nɔ́ nami mi ɔ, waa kɛ lɛ maa ye matsɛ.” (2 Timoteo 2:12) Niinɛ, Paulo, Timoteo, kɛ anɔkualetsɛmɛ kpahi nɛ Mawu hla mɛ ɔ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi. Nimli enyɛmɛ a ma ha mɛ he blɔ nɛ ɔ?\\n9. Nihi enyɛmɛ maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ, nɛ mɛni be Mawu bɔni mɛ hlami?\\n9 Kaa bɔ nɛ womi nɛ ɔ Yi 7 ɔ tsɔɔ ɔ, a je nina ko kɛ tsɔɔ bɔfo Yohane nɛ e na “To bi ɔ [Yesu Kristo] nɛ daa si ngɛ Zion yo ɔ nɔ [matsɛ blɔ nya nɛ a ha lɛ ngɛ hiɔwe ɔ], kɛ nimli 144,000. A ngma To bi ɔ, kɛ e Tsɛ ɔ tsuo a biɛ ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ hɛ nya.” Mɛnɔmɛ ji nimli 144,000 nɛ ɔ? Yohane nitsɛ de ke: ‘He tsuaa he nɛ To bi ɔ yaa a, a kɛ lɛ yaa. Nimli nɛ ɔmɛ ji nihi nɛ a he kɛ je nimli a kpɛti nɛ plɛ kekleekle yiblii ha Mawu kɛ To bi ɔ.’ (Kpojemi 14:1, 4) Ee, mɛ ji Yesu Kristo se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ nɛ a hla mɛ kaa a kɛ lɛ nɛ ya ye matsɛ ngɛ hiɔwe. Ke a tle mɛ si ngɛ a gbenɔ se kɛ ya hiɔwe ɔ, a ma ya piɛɛ Yesu he kɛ ‘ye zugba a nɔ.’ (Kpojemi 5:10) Kɛ je bɔfo ɔmɛ a be ɔ mi tɔ ɔ, nɛ Mawu bɔni Kristofohi anɔkualetsɛmɛ hlami konɛ e ná yibɔ 144,000.\\n10. Mɛni he je blɔ nya nɛ a to kaa Yesu kɛ nimli 144,000 nɛ ye adesahi a nɔ ɔ tsɔɔ suɔmi ɔ?\\n10 Blɔ nya nɛ a to kaa nimli 144,000 nɛ piɛɛ Yesu he kɛ ye adesahi a nɔ ɔ tsɔɔ suɔmi. Nɔ́ kake ji kaa, Yesu le bɔ nɛ adesahi a si himi ngɛ ha, kɛ a dengme kɛ pɔtɔ tsuo. Paulo de ngɛ Yesu he ke: ‘Wa osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a, e pi nɔ nɛ be nyɛe maa nu wa gbɔjɔmi ɔmɛ a he ha wɔ. A ka lɛ ngɛ blɔ tsuaa blɔ nɔ kaa wɔ nɔuu, se lɛɛ e pee we yayami.’ (Hebri Bi 4:15; 5:8) Nihi nɛ kɛ lɛ maa ye matsɛ ɔ hu ji adesahi nɛ to a tsui si ngɛ haomihi a mi. Jehanɛ se ɔ, a kɛ a fã tɔmi ɔmɛ hwu ta, nɛ a nu hiɔ slɔɔtohi hulɔ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa, a maa nu haomihi nɛ adesahi kɛ ngɛ kpee ɔ sisi!\\n11. Mɛni he je nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke a sɔle konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ hiɔwe ɔ?\\n11 Benɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke a sɔle nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba a, e de hu kaa a sɔle konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní “ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.” Mawu ngɛ hiɔwe, nɛ e bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ peeɔ e suɔmi nya ní ngɛ lejɛ ɔ daa. Se ngɛ womi nɛ ɔ Yi 3 ɔ mi ɔ, wa kase kaa bɔfo yayami ko jɔɔ Mawu suɔmi nya ní peemi, nɛ e ha Adam kɛ Hawa pee yayami. Wa maa kase nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kɛ kɔ bɔfo yayami nɛ ɔ nɛ wa le lɛ kaa Satan Abosiami ɔ he ngɛ Yi 10 mi. Mawu ngmɛ blɔ nɛ Satan kɛ e se nyɛɛli nɛ ji bɔfo yayami ɔmɛ, nɛ a tsɛɛ mɛ daimoniohi ɔ hi hiɔwe be bɔɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, pi bɔfo ɔmɛ tsuo nɛ ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee ngɛ hiɔwe. Se lɔ ɔ ma ba tsake ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi ɔ. Yesu Kristo nɛ ji Matsɛ ehe nɛ a to ɔ kɛ Satan maa hwu ta.—Kane Kpojemi 12:7-9.\\n12. Mɛni níhi enyɔ komɛ nɛ he hia he munyu a tu ngɛ Kpojemi 12:10?\\n12 Gbami munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ya nɔ: “I nu gbi ko nɛ ngɛ pɛe kɛ ngmlaa ngɛ hiɔwe ke: ‘Jehanɛ ɔ lɛɛ yi wami hemi ba! Jehanɛ ɔ lɛɛ Mawu maa ngɔ e he wami kpetekpleenyɛ ɔ kɛ ye matsɛ! Jehanɛ ɔ lɛɛ e Kristo he wami ɔ je kpo. Ejakaa Abosiami nɛ daa si ngɛ wa Mawu ɔ hɛ mi nyɔ kɛ pia, nɛ e poɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nya haa lɛ ɔ be lejɛ ɔ hu. A sake Abosiami kɛ je hiɔwe ngɔ fɔ si.’” (Kpojemi 12:10) Anɛ o to he hɛ kaa Ngmami nɛ ɔ tu níhi enyɔ komɛ nɛ he hia nɛ ya nɔ he munyu lo? Kekleekle ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ Yesu ji nya dalɔ ɔ bɔni nɔ yemi. Enyɔne, a sake Satan kɛ je hiɔwe kɛ ba fɔ zugba a nɔ.\\n13. Mɛni ba benɛ a fie Satan kɛ je hiɔwe ɔ?\\n13 Mɛni je níhi enyɔ nɛ ya nɔ ɔ mi kɛ ba? Wa kaneɔ nɔ́ nɛ ba ngɛ hiɔwe ɔ he sane ngɛ Ngmami ɔ mi ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ ngɛ hiɔwe ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ!” (Kpojemi 12:12) Ee, bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ a bua jɔ, ejakaa Satan kɛ e daimonio ɔmɛ be lejɛ ɔ hu, nɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ ngɛ Yehowa Mawu anɔkuale yee. Tue mi jɔmi nitsɛnitsɛ kɛ kake peemi ba lejɛ ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee ngɛ hiɔwe.\\nSatan kɛ e daimonio ɔmɛ nɛ a fie mɛ kɛ je hiɔwe ɔ ngɔ haomihi kɛ ba zugba a nɔ.E be kɛe nɛ haomi nɛ ɔmɛ a se maa po\\n14. Benɛ a sake Satan kɛ ba fɔ zugba a nɔ ɔ, mɛni ba?\\n14 Nɛ zugba a nɛɛ? Baiblo ɔ de ke: “Se je ɔ, kɛ wo, nyɛɛ lɛɛ musu tloo nyɛ! Abosiami kple si kɛ ba nyɛ ngɔ. E mi mi fu wawɛɛ, ejakaa e le kaa be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha lɛ.” (Kpojemi 12:12) Satan mi mi fu wawɛɛ kaa a fie lɛ kɛ je hiɔwe, nɛ be bɔɔ pɛ e piɛ ha lɛ. Akɛnɛ e ná abofu he je ɔ, e ngɔ haomihi loo “musu” kɛ ba zugba a nɔ. Wa maa kase “musu” nɛ ɔ he ní fuu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi. Se akɛnɛ wa le kaa a sake Satan kɛ je hiɔwe kɛ ba zugba a nɔ, nɛ e ngɔ haomihi kɛ ba he je ɔ, eko ɔ, wa ma bi ke, Mɛni blɔ nɔ Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ?\\n15. Mɛni ji Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he?\\n15 Mo kai Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he. O kase enɛ ɔ ngɛ Yi 3 ɔ mi. Mawu de ngɛ Eden kaa e yi mi tomi ji kaa zugba a nɛ pee paradeiso, he nɛ adesa dali nɛ be gboe gblee maa hi. Satan ha Adam kɛ Hawa pee yayami, nɛ e sa Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he ɔ mi bami he, se lɔ ɔ tsakee we Mawu yi mi tomi ɔ. Kɛ̃ ɔ, Yehowa yi mi tomi ji kaa “nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (La 37:29) Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ha enɛ ɔ maa ba mi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\n16, 17. Mɛni Daniel 2:44 ɔ deɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?\\n16 Mo susu gbami nɛ ngɛ Daniel 2:44 ɔ he nɛ o hyɛ. Wa kaneɔ ngɛ lejɛ ɔ ke: “Matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi nɔ ɔ, Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ e se be poe gblegbleegble. Matsɛ yemi nɛ ɔ, nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ye e nɔ; e ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.” Mɛni Ngmami nɛ ɔ deɔ wɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he?\\n17 Kekleekle ɔ, e deɔ wɔ kaa a to Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi “ngɛ matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi nɔ,” loo benɛ matsɛ yemi kpa amɛ ngɛ. Enyɔne, e deɔ wɔ kaa Matsɛ Yemi ɔ maa hi si kɛ ya neneene. A be e nɔ yee, nɛ nɔ yemi kpa ko hu ba be e nane mi dae. Etɛne, wa na kaa ta maa te si ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ je ɔ mi matsɛ yemi ɔmɛ a kpɛti. Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye kunimi. Nyagbenyagbe ɔ, e maa pee nɔ yemi pɛ nɛ maa ye adesahi a nɔ. Kɛkɛ ɔ, adesahi maa hi nɔ yemi nɛ hi pe kulaa sisi kɛ bua jɔmi.\\n18. Kɛ a tsɛɛ nyagbe ta nɛ maa ba ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ adesa nɔ yemi ɔmɛ a kpɛti ɔ kɛɛ?\\n18 Baiblo ɔ de níhi fuu ngɛ nyagbe ta nɛ maa ba ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ je ɔ mi matsɛ yemi ɔmɛ a kpɛti ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e tsɔɔ kaa, ke nyagbe ɔ ngɛ sue ɔ, mumi yayamihi maa gbɛ lakpa kɛ fia konɛ a kɛ sisi “je nɛ ɔ mi matsɛmɛ ɔmɛ tsuo.” Ngɛ mɛni yi mi tomi he je? ‘Konɛ a kɛ bua matsɛmɛ ɔmɛ a nya kɛ ha Mawu Ope ɔ ligbi ngua a nɔ ta nɛ maa ba a.’ A ma bua zugba a nɔ matsɛmɛ ɔmɛ a nya kɛ ya “he ko nɛ a tsɛɛ ngɛ Hebri gbi mi ke Harmagedon ɔ.” (Kpojemi 16:14, 16) Ngɛ nɔ́ nɛ a de ngɛ ngmami enyɔ nɛ ɔmɛ a nya a, a tsɛɛ nyagbe ta nɛ maa ba ngɛ adesa nɔ yemi ɔmɛ kɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kpɛti ɔ ke Harmagedon ta.\\n19, 20. Amlɔ nɛ ɔ, mɛni ha nɛ a pee we Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ ɔ?\\n19 Mɛni Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa gu Harmagedon ta a nɔ kɛ tsu? Mo susu Mawu yi mi tomi ngɛ zugba a he ɔ he ekohu. Yehowa Mawu to e yi mi kaa zugba a nɛ hyi kɛ dali nɛ a ye mluku, konɛ a sɔmɔ lɛ ngɛ Paradeiso. Mɛni tsi si himi nɛ ɔ blɔ amlɔ nɛ ɔ? Kekleekle ɔ, wa ji yayami peeli, nɛ wa nuu hiɔ nɛ wa gboɔ. Se wa kase ngɛ Yi 5 ɔ mi kaa, Yesu gbo ngɛ wa he bɔ nɛ pee nɛ waa hi si kɛ ya neneene. Eko ɔ, o kai munyu ko nɛ ngɛ Yohane Sane Kpakpa a mi, nɛ ji: “Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ e ngɔ e bi kake ɔ ngɔ ha, konɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi ko kpata, se mohu e ná neneene wami.”—Yohane 3:16\\n20 Nɔ́ kpa hu ji kaa nihi fuu peeɔ ní yayamihi. A yeɔ lakpa, a sisiɔ nɔ, nɛ a baa a je mi basabasa. A sume kaa a maa pee Mawu suɔmi nya ní. A ma kpata nihi nɛ peeɔ ní yayamihi ɔ a hɛ mi ngɛ Mawu ta nɛ ji Harmagedon ɔ mi. (Kane La 37:10.) Se kɛ̃ ɔ, nɔ́ kpa hu he je nɛ a pee we Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ ji kaa, nɔ yeli ɔmɛ wui nihi he wami kaa a pee jã. Nɔ yemihi fuu nyɛ we nɛ a kudɔ a sisi bimɛ, a yi mi wa, nɛ a yi anɔkuale. Baiblo ɔ de enɛ ɔ heii ke: “Nɔmlɔ adesa yeɔ e nyɛmi adesa nɔ nɛ e kɛ yeɔ lɛ awi.”—Fiɛlɔ 8:9, NW.\\n21. Mɛni blɔ nɔ Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ?\\n21 Harmagedon ta a se ɔ, nimli adesahi maa hi nɔ yemi kake pɛ sisi, nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ. Matsɛ Yemi nɛ ɔ maa pee Mawu suɔmi nya ní, nɛ e maa ngɔ jɔɔmi kpakpahi kɛ ba. Nɔ hyɛmi nɔ́ ji kaa e ma je Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je. (Kpojemi 20:1-3) A kɛ Yesu kpɔmi afɔle sami he wami ɔ ma tsu adesahi a he ní, kɛkɛ ɔ, adesa anɔkualetsɛmɛ be hiɔ nue hu nɛ a be gboe hu. Mohu ɔ, a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi. (Kane Kpojemi 22:1-3.) A maa pee zugba a paradeiso. Lɔ ɔ he ɔ, Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ, nɛ e ma tsɔ Mawu biɛ ɔ he. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? E tsɔɔ kaa nyagbenyagbe ɔ, nɔ tsuaa nɔ nɛ maa hi Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ maa wo Yehowa biɛ ɔ hɛ mi nyami.\\nMƐNI BE MAWU MATSƐ YEMI Ɔ MA HA NƐ A PEE MAWU SUƆMI NYA NÍ NGƐ ZUGBA A NƆ?\\n22. Mɛni he je nɛ wa le kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɛ benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ loo benɛ a tle lɛ si pɛ ɔ?\\n22 Benɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ ke a sɔle ke, “O Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba” a, e ngɛ heii kaa Matsɛ Yemi ɔ bɛ lolo ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Anɛ e ba benɛ Yesu ho hiɔwe ya a lo? Dɛbi, ejakaa Petro kɛ Paulo de kaa benɛ a tle Yesu si se loko gbami nɛ ngɛ La 110:1 nɛ de ke: “[Yehowa] de ye nyɔmtsɛ ɔ ke: ‘Hii si ngɛ ye hiɔ nɔ kɛ yaa si be nɛ ma ngɔ o he nyɛli ɔmɛ kɛ pee nɔ́ nɛ o kɛ o nane maa nɔ,’” ɔ ba mi. (Bɔfo ɔmɛ A Ní Tsumi 2:32-35; Hebri Bi 10:12, 13) E mlɛ be bɔɔ.\\nNgɛ Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, a maa pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe\\n23. (a) Mɛni be Mawu Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n23 Be enyɛmɛ e kɛ mlɛ? Ngɛ jeha 1800 kɛ 1900 jeha amɛ a mi ɔ, Baiblo kaseli anɔkualetsɛmɛ bu Yesu mlɛmi be ɔ he akɔtaa, nɛ a na kaa e nya ma ba ta ngɛ 1914. (Kɛ ha jeha 1914 ɔ nya tsɔɔmi ɔ, hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu nɛ ji, “1914—Jeha Nɛ Sa Kadimi Ngɛ Baiblo Gbami Mi.”) Níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi kɛ je 1914 ɔ ma nɔ mi kaa akɔtaa bumi nɛ Baiblo kaseli anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ pee ɔ da. Baiblo gbami nɛ ba mi ɔ tsɔɔ kaa, a wo Kristo Matsɛ ngɛ jeha 1914 ɔ mi, nɛ Mawu hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, wa ngɛ “be bɔɔ kɛkɛ” nɛ piɛ ha Satan ɔ mi. (Kpojemi 12:12; La 110:2) Wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami hu kaa, e be kɛe kulaa nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ. Anɛ enɛ ɔ jɔɛ o bua lo? O he ye kaa e ji anɔkuale munyu lo? Yi nɛ nyɛɛ se ɔ maa ye bua mo konɛ o na kaa Baiblo ɔ tsɔɔ ní nɛ ɔmɛ niinɛ.\\nMawu Matsɛ Yemi ɔ ji hiɔwe nɔ yemi, nɛ Yesu Kristo ji Matsɛ nɛ nyɛɛ hɛ mi, nɛ a hla nimli 144,000 kɛ je adesahi a kpɛti konɛ a piɛɛ e he kɛ ye nɔ.—Kpojemi 14:1, 4.\\nMatsɛ Yemi ɔ bɔni nɔ yemi ngɛ jeha 1914 ɔ mi, nɛ a sake Satan kɛ je hiɔwe kɛ ba fɔ zugba a nɔ kɛ je jamɛ a be ɔ mi.—Kpojemi 12:9.\\nE be kɛe nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba kpata adesa nɔ yemihi tsuo a hɛ mi, nɛ zugba a maa pee paradeiso.—Kpojemi 16:14, 16.","num_words":3380,"character_repetition_ratio":0.092,"word_repetition_ratio":0.03,"special_characters_ratio":0.302,"stopwords_ratio":0.465,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Si Slaali & Si Slaami: Yehowa Odasefohi Asafo Ɔ Ní Tsumi Kɔni Nɛ Ngɛ Madagascar\\n+261 3302-44837 (Mobile)\\nMɔtu ngmlɛ 7:30 kɛ ya si ngmlɛ 11:00, kɛ piani ngmlɛ 1:00 kɛ ya si ngmlɛ 4:00.\\nA tsɔɔ Baiblo kasemi níhi a sisi kɛ yaa Malagasy, Tankarana, Tandroy, kɛ Vezo gbi mi. A peeɔ Baiblo kasemi níhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue, kɛ Baiblo kasemi videohi ngɛ Malagasy gbi mi. A hyɛɛ asafohi maa pee 600 a fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ. A ngɔɔ womihi kɛ womiyohi nɛ hiɛ pe 270,000, kɛ womi tɛtlɛɛhi nɛ hiɛ pe 600,000 kɛ maneɔ daa nyɔhiɔ.\\nAsafo ɔ Ní Tsumi Kɔnihi Kɛ Si Slaamihi: Madagascar","num_words":100,"character_repetition_ratio":0.089,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.306,"stopwords_ratio":0.35,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Tsɔse O Bi ɔ Konɛ E Sɔmɔ Yehowa—Fã 2\\n“Yesu ba wa ngɛ nɔmlɔ tso mi, nɛ e le ní kɛ ya nɔ. Nɛ Mawu kɛ nimli adesahi tsuo na e he bua jɔmi.”—LUKA 2:52.\\n1, 2. (a) Mɛni he fɔli nɛ a bimɛ ye kɛ je jeha 13 kɛ ya si 19 ɔ yeɔ tsui ngɛ? (b) Mɛni bimɛ nɛ a ye kɛ je jeha 13 kɛ ya si 19 ɔ ma nyɛ maa pee konɛ a ná bua jɔmi?\\nNÍHI nɛ haa fɔli náa bua jɔmi wawɛɛ ɔ a kpɛti kake ji kaa ke a na nɛ a ngɛ a bimɛ baptisie. * (Hyɛ sisi ningma.) A baptisi Berenice bimɛ eywiɛ ɔmɛ tsuo loko a ye jeha 14. E de ke: “Wa bua jɔ wawɛɛ nitsɛ kaa a pee jã. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa bua jɔ kaa wa bimɛ ɔmɛ suɔ kaa a ma sɔmɔ Yehowa. Se wa le hu kaa wa bimɛ ɔmɛ kɛ nyagbahi fuu nɛ jokuɛwi nɛ a ye kɛ je jeha 13 kɛ ya si 19 kɛ kpeɔ ɔ maa kpe.” Ke o ngɛ binyumu loo biyo ko nɛ e ye jeha 13 kɛ yaa a, eko ɔ, mo hu o maa nu he jã.\\n2 Nyumu ko nɛ e kase jokuɛwi a he ní ɔ tsɔɔ kaa ke jokuɛ ko ye jeha 13 kɛ yaa a, e kɛ haomi kpeɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ e fɔli hu kɛ haomi kpeɔ. Se e sɛ nɛ fɔli nɛ a susu kaa a bimɛ nɛ a ye jeha 13 kɛ ya si 19 ɔ ngɛ godo nue, aloo a ngɛ jokuɛwi a ní pee. Mohu ɔ, nyumu ɔ tsɔɔ kaa jokuɛwi kaa jã a a hɛ mi ngɛ ga, nɛ a nuɔ níhi a he wawɛɛ, nɛ a suɔ kaa a maa hi a huɛmɛ a kasa mi. Enɛ ɔ he ɔ, jokuɛwi kaa jã a ma nyɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi gbagbanii maa hi a kɛ Yehowa a kpɛti kaa bɔ nɛ Yesu pee benɛ e wɛ ɔ. (Kane Luka 2:52.) A ma nyɛ maa ya hɛ mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, nɛ a ma nyɛ ma ná suɔmi hu kaa a maa pee babauu ngɛ Mawu sɔmɔmi mi. A ma nyɛ maa mwɔ mɛ nitsɛmɛ a yi mi kpɔ kaa a maa jɔɔ a he nɔ ha Yehowa nɛ a maa bu lɛ tue. Se mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ tsɔse o bi nɛ e ye jeha 13 kɛ yaa a konɛ e sɔmɔ Yehowa? O ma nyɛ maa kase blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsɔse e kaseli ɔmɛ ɔ. E suɔ mɛ, e ba e he si, nɛ e kɛ nɔ́ se kɔmi hu tsu ní.\\n3. Mɛni ha nɛ bɔfo ɔmɛ le kaa Yesu ji a huɛ ɔ?\\n3 Pi ní pɛ nɛ Yesu tsɔɔ e bɔfo ɔmɛ, mohu ɔ, e ji a huɛ hulɔ. (Kane Yohane 15:15.) Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, nyɔmtsɛmɛ de we a nyɔguɛhi a yi mi munyuhi, kɛ bɔ nɛ a nuɔ he ngɛ níhi a he ha. Se Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ hí si kaa nyɔmtsɛ kɛ e nyɔguɛhi. E suɔ mɛ, nɛ e ná a he deka. E kɛ bua jɔmi deɔ mɛ e susumi kɛ bɔ nɛ e nuɔ he ngɛ níhi a he ha. Ke mɛ hu a ngɛ lɛ a susumi kɛ bɔ nɛ a nuɔ níhi a he ha dee ɔ, e buɔ mɛ tue saminya. (Marko 6:30-32) Akɛnɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ sɛɛɔ ní he je ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti ɔ mi wa, nɛ e dla mɛ kɛ ha ní tsumi nɛ a ma tsu hwɔɔ se ɔ.\\n4. Fɔli, mɛni blɔ nɔ nyɛ maa gu konɛ nyɛɛ kɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ nɛ bɔ huɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 E ngɛ mi kaa o ngɛ he wami ngɛ o bimɛ ɔmɛ a nɔ mohu lɛɛ, se o ma nyɛ maa pee a huɛ hulɔ. Huɛmɛ náa a sibi a he deka. Eko ɔ, o ma nyɛ ma gbɔ be nɛ o kɛ tsuɔ ní kɛ be nɛ o kɛ peeɔ ní kpahi ɔ nɔ konɛ o ná be kɛ ha o bimɛ. E sa nɛ o kɛ sɔlemi nɛ susu ní nɛ ɔmɛ a he wawɛɛ. Huɛmɛ a bua jɔɔ nɔ́ kake he hulɔ. Lɔ ɔ he ɔ, moo le níhi nɛ o bi ɔ suɔ. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji lahi, sinihi, aloo fiɛmihi nɛ a bua jɔ he. O bua nɛ jɔ níhi nɛ e bua jɔ he ɔ he. Ilaria, nɛ e je Italy ɔ de ke: “Ye fɔli ba ná la nɛ i suɔ ɔ he bua jɔmi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ye papaa ji ye huɛ nɛ nyu bi ngɛ i kɛ lɛ wa kpɛti. I kɛ lɛ nyɛɔ sɛɛɔ ye laami sanehi a he ní.” Ke o kɛ o bimɛ ɔmɛ bɔɔ huɛ, nɛ o yeɔ bua mɛ konɛ a pee Yehowa huɛmɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa pi a fɔlɔ ji mo. (La 25:14) Ke o pee jã a, o bimɛ ɔmɛ maa na kaa o suɔ mɛ, nɛ o buu mɛ, nɛ e he be wae ha mɛ kaa a ma de mo a yi mi munyuhi tsuo.\\n5. Mɛni ma ha Yesu kaseli ɔmɛ ma ná bua jɔmi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi?\\n5 Yesu le kaa ke e kaseli ɔmɛ kɛ kã sɔmɔɔ Yehowa nɛ a hɛ dɔɔ ngɛ sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ he ɔ, a ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e wo mɛ he wami kaa a kɛ kã nɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, nɛ e wo mɛ si hu kaa e maa ye bua mɛ.—Mateo 28:19, 20.\\n6, 7. Ke o tsɔɔ o bimɛ kaa a kɛ a he nɛ wo níhi nɛ wa peeɔ daa kɛ sɔmɔɔ Yehowa a mi ɔ, mɛni he je nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa o suɔ mɛ?\\n6 O suɔ kaa huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi o bimɛ ɔmɛ kɛ Yehowa a kpɛti daa. Yehowa hu suɔ kaa o tsɔse mɛ nɛ o tsɔɔ mɛ ní. E ha mo he blɔ kaa o pee jã. (Efeso Bi 6:4) Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ o tsɔse o bimɛ ɔmɛ daa. Mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ: O bɔɔ mɔde kaa o ma ha o bimɛ nɛ a ya sukuu, ejakaa o le kaa sukuu yami he hia, nɛ o suɔ kaa a kase ní hehi. Jã kɛ̃ nɛ o bɔɔ mɔde kaa o ma ha nɛ a ya asafo mi kpehi kɛ kpɔmi kpehi. Nɛ o bɔɔ mɔde hu kaa o ma ha nɛ a kɛ a he nɛ wo nyɛ weku Mawu jami ɔ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke Yehowa tsɔse mɛ ɔ, a yi ma nyɛ ma ná wami. Lɔ ɔ he ɔ, moo ye bua mɛ konɛ a bua nɛ jɔ he kaa a maa kase Yehowa he ní, nɛ a yɔse hu kaa Yehowa ma nyɛ maa tsɔɔ mɛ ní konɛ a pee nihi nɛ a ngɛ juɛmi nitsɛnitsɛ. (Abɛ 24:14) Mo tsɔse o bimɛ ɔmɛ konɛ a ya fiɛɛmi daa hulɔ. Moo kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ konɛ o ye bua mɛ nɛ a bua nɛ jɔ kaa a maa tsɔɔ nihi Mawu Munyu ɔ.\\n7 Ke jokuɛwi nɛ a ye jeha 13 kɛ yaa a kaseɔ ní daa, nɛ a yaa asafo kpehi kɛ fiɛɛmi daa a, mɛni se a ma ná? Erin nɛ je South Africa a de ke: “Wɔ jokuɛwi ɔmɛ wa bua jɔɛ Baiblo kasemi kɛ kpehi kɛ fiɛɛmi yami he, nɛ wa tuɔ ní nɛ ɔmɛ a he munyu nyanyaanya. Be komɛ ɔ, wa jeɔ blɔ nɛ wa puɛɔ wa weku ní kasemi ɔ konɛ wa ná blɔ nɛ waa te si nɛ waa je. Se wa fɔli ɔmɛ a kɔni gbo we ngɛ wa he.” E bua jɔ kaa e fɔli ɔmɛ ye bua lɛ nɛ e na kaa ní nɛ ɔmɛ a peemi he hia wawɛɛ. Amlɔ nɛ ɔ, ke nɔ́ ko ma ha nɛ e be nyɛe maa ya asafo mi kpe loo fiɛɛmi ɔ, e tsuɔ jamɛ a nɔ́ ɔ he ní mla.\\n8. (a) Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si? (b) Kɛ Yesu he si nɛ e baa a ye bua e kaseli ɔmɛ ha kɛɛ?\\n8 E ngɛ mi kaa Yesu ye mluku mohu lɛɛ, se e ba e he si nɛ e de e kaseli ɔmɛ kaa e hia Yehowa yemi kɛ buami. (Kane Yohane 5:19.) Anɛ jã nɛ e pee ɔ ha nɛ e kaseli ɔmɛ je e bumi nɔ lo? Ohoo. E hɛ nɛ e kɛ fɔ Yehowa nɔ wawɛɛ ɔ ha nɛ e kaseli ɔmɛ hu ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ e mi. Pee se ɔ, mɛ hu a kase lɛ nɛ a ba a he si.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 3:12, 13, 16.\\nKe o kplɛɛɔ o tɔmihi a nɔ ɔ, o bimɛ ɔmɛ maa bu mo\\n9. Ke o kplɛɛɔ o tɔmihi a nɔ nɛ o kpaa pɛɛ ɔ, kɛ lɔ ɔ ma plɛ kɛ ye bua o bi ɔ ha kɛɛ?\\n9 Wɔɔ lɛɛ wa yi mluku kaa bɔ nɛ Yesu ye mluku ɔ, enɛ ɔ he ɔ, wa tɔ̃ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, moo ba o he si. Mo yɔse kaa níhi fuu ngɛ nɛ o be nyɛe maa pee. Moo kplɛɛ o tɔmihi a nɔ hulɔ. (1 Yohane 1:8) Ke o peeɔ jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ o bi ɔ hu maa kase mo, nɛ e maa kplɛɛ e tɔmihi a nɔ, nɛ e ma ná bumi kɛ ha mo wawɛɛ. Ngɛ mo kaa fɔlɔ ɔ o blɔ fa mi ɔ, mɛnɔ o buɔ wawɛɛ? O nitsumitsɛ nɛ e kplɛɛɔ e tɔmi nɔ loo nɔ nɛ e kplɛɛ we e tɔmi nɔ gblegbleegble? Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rosemary nɛ e ngɛ bimɛ etɛ ɔ tsɔɔ kaa, e kɛ e huno ɔ kplɛɛɔ a tɔmihi a nɔ. E de ke: “Enɛ ɔ wo wa bimɛ ɔmɛ he wami, nɛ ke nɔ́ ko gba a nya a, a deɔ wɔ faa.” E de hu ke: “Wa tsɔɔ wa bimɛ ɔmɛ he nɛ a ma ná a nyagba amɛ a nya tsaba nɛ hi pe kulaa ngɛ. Be fɛɛ be nɛ a hia yemi kɛ buami ko ɔ, wa tsɔɔ mɛ Baiblo kasemi womihi nɛ maa ye bua mɛ, nɛ waa kɛ mɛ blaa kɛ sɔleɔ hulɔ.”\\n10. Ke Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a pee nɔ́ ko ɔ, mɛni e peeɔ kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si?\\n10 Yesu ngɛ he wami nɛ e ma nyɛ ma de e kaseli ɔmɛ nɔ́ nɛ e sa kaa a pee. Se akɛnɛ e baa e he si he je ɔ, ke e de mɛ ke a pee nɔ́ ko ɔ, behi fuu ɔ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa a pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e de we mɛ kɛkɛ kaa a hla Matsɛ Yemi ɔ kɛ níhi nɛ da ngɛ Mawu hɛ mi ɔ kekle. Mohu ɔ, e de mɛ hu kaa: “A kɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo maa piɛ he ngɔ ha nyɛ.” Benɛ Yesu de mɛ kaa a jɔɔ nihi kojomi ɔ, e tsɔɔ mɛ nya ke: “Konɛ Mawu hu kó kojo nyɛ. Bɔ nɛ nyɛ kojoɔ nihi ɔ, jã Mawu hu maa kojo nyɛ.”—Mateo 6:31–7:2.\\n11. Mɛni he je nɛ ke o mwɔ yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he aloo o wo mlaa ko nɛ o tsɔɔ o bi ɔ nɔ́ he je nɛ o pee jã a, lɔ ɔ maa ye bua lɛ ɔ?\\n11 Ke o wo mlaa ko aloo o mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, mo hla be nɛ sa konɛ o tsɔɔ o bi ɔ níhi a nya konɛ e le nɔ́ he je nɛ o pee jã. Ke e nu nɔ́ he je nɛ o pee jã a sisi ɔ, eko ɔ, e maa suɔ kaa e maa bu mo tue. Barry nɛ e ngɛ bimɛ eywiɛ ɔ de ke: “Ke o tsɔɔ o bimɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa a pee nɔ́ ko ɔ, a náa hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ o mi.” Bimɛ nɛ a ye kɛ je 13 kɛ ya si 19 ɔ maa na kaa tsa pi he blɔ nɛ o ngɛ ɔ he je nɛ o wo mɛ mlaa aloo o mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, se mohu yi mi tomi kpakpa ko he je nɛ o pee jã a nɛ. Jehanɛ se hu ɔ, mo kai kaa bimɛ kaa jã a pi jokuɛ tsɔwi. A bɔɔ mɔde kaa mɛ nitsɛmɛ a ma susu níhi a he konɛ mɛ nitsɛmɛ a mwɔ a yi mi kpɔ. (Roma Bi 12:1) Barry de ke: “E he hia nɛ bimɛ nɛ a ye kɛ je jeha 13 kɛ yaa a nɛ a kase bɔ nɛ a maa mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nile mi ha. E sɛ nɛ a da a he numi nɔ kɛ mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ níhi a he, mohu ɔ, e sa nɛ a le nɔ́ he je nɛ a ngɛ jã pee ngɛ.” (La 119:34) Enɛ ɔ he ɔ, ke o mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, moo ba o he si nɛ o tsɔɔ o bi nɛ e ye jeha 13 kɛ yaa a nɔ́ he je nɛ o pee jã ngɛ. Ke o pee jã a, o bi ɔ maa kase bɔ nɛ lɛ nitsɛ hu e ma plɛ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ níhi a he ha, nɛ e maa le kaa o buu lɛ, nɛ e ma yɔse kaa o le kaa e ngɛ wae.\\n12. Akɛnɛ Yesu kɔɔ nɔ́ se he je ɔ, mɛni blɔ nɔ e gu kɛ ye bua Petro?\\n12 Yesu kɔ nɔ́ se nɛ e le e kaseli ɔmɛ a hiami níhi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa nihi maa gbe lɛ ɔ, Petro de lɛ kaa e na e he mɔbɔ. Yesu le kaa Petro suɔ lɛ, se Yesu le hu kaa juɛmi nɛ Petro hɛɛ ɔ dɛ. Mɛni blɔ nɔ Yesu gu kɛ ye bua Petro kɛ kaseli kpa amɛ? Kekleekle ɔ, e dla Petro juɛmi. Lɔ ɔ se ɔ, Yesu tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ maa ba nihi nɛ ke níhi a mi wa ha mɛ ɔ, a pee we Yehowa suɔmi nya ní ɔ a nɔ. Yesu tsɔɔ hu kaa Yehowa maa jɔɔ nihi nɛ a fo we mɛ pɛ a nɔ́ mi ɔ. (Mateo 16:21-27) Petro kase nɔ́ ko ngɛ munyu nɛ ɔ mi.—1 Petro 2:20, 21.\\n13, 14. (a) Mɛni ma nyɛ maa tsɔɔ kaa e he hia nɛ o bi ɔ nɛ ha e hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa? (b) Kɛ o ma plɛ kɛ le nɔ́ tutuutu nɛ e sa kaa o pee kɛ ye bua o binyumu ɔ aloo o biyo ɔ ha kɛɛ?\\n13 Moo sɔle nɛ Yehowa nɛ ye bua mo nɛ o kɔ nɔ́ se konɛ o nyɛ nɛ o le o bi ɔ hiami níhi. (La 32:8) Eko ɔ, o na kaa e bua jɔɛ hu kaa sa a, aloo e tuɔ nyɛmimɛ a he munyu yaya. Eko ɔ, o na kaa nɔ́ ko ngɛ nɛ e de we mo. Koo ma nya si amlɔ nɔuu kaa o bi ɔ ngɛ ní yayahi pee kɛ ngɛ laae. * (Hyɛ sisi ningma.) Se koo ku o hɛ ngɔ fɔ nyagba nɛ e kɛ ngɛ kpee ɔ nɔ, nɛ ko susu hu kaa kɛ yaa kɛ yaa a, jamɛ a nyagba a se maa po. Eko ɔ, e he maa hia nɛ o ye bua lɛ konɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa.\\nMoo ye bua o bi nɛ ye jeha 13 kɛ yaa a konɛ e ná huɛmɛ kpakpahi ngɛ asafo ɔ mi (Hyɛ kuku 14)\\n14 Loko o ma nyɛ maa le nɔ́ nɛ e sa kaa o pee kɛ ye bua o bi ɔ, moo je mi mi jɔmi kɛ bumi mi kɛ bi lɛ sanehi. Ke o peeɔ jã a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ o ngɛ nyu sae ngɛ vu ko mi. Ke o tui o tsui si kɛ sa nyu ɔ, nyu ɔ bɔɔ ko pɛ nɛ maa piɛ ngɛ nyu sami nɔ́ ɔ mi. Jã kɛ̃ nɛ ke o tui o tsui si kɛ bi o bi ɔ sanehi, aloo o nyɛɔ e nɔ kaa e tu munyu ɔ, e maa laa mo níhi fuu a nɔ. (Kane Abɛ 20:5.) Ilaria kai kaa benɛ e ye jeha 13 kɛ yaa a, e suɔ kaa e kɛ nihi nɛ e kɛ mɛ yaa sukuu ɔ maa bɔ wawɛɛ, se e le kaa e sɛ kaa e pee jã. E fɔli ɔmɛ yɔse kaa nɔ́ ko ngɛ lɛ haoe. Ilaria de ke: “Ligbi ko gbɔkuɛ ɔ, ye fɔli ɔmɛ de mi ke a yɔse kaa nɔ́ ko ngɛ ye nya gbae, lɔ ɔ he ɔ, ma de mɛ. I hia ya, nɛ i tsɔɔ mɛ ye nyagba a, nɛ i de mɛ ke a ye bua mi. A fua mi nɛ a de mi ke a nu mi sisi, nɛ a wo mi si kaa a maa ye bua mi.” Ilaria fɔli ɔmɛ ye bua lɛ amlɔ nɔuu, nɛ a ha nɛ e ná huɛmɛ kpakpahi ngɛ asafo ɔ mi.\\nMo hla su kpakpahi ngɛ o bi ɔ he konɛ o je e yi\\n15. Mɛni hu lɛ Yesu pee nɛ tsɔɔ kaa e kɔɔ nɔ́ se?\\n15 Nɔ́ kpa ko hu nɛ tsɔɔ kaa Yesu kɔɔ nɔ́ se ji kaa e le su kpakpahi nɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Natanael nu kaa Yesu je Nazaret ɔ, e bi ke: “Anɛ nɔ́ kpakpa ko maa je Nazaret lo?” (Yohane 1:46) Kaa o ngɛ lejɛ ɔ, anɛ o ko susuu we kaa Natanael hɛɛ we Yesu he juɛmi kpakpa aloo e be hemi kɛ yemi lo? Yesu susuu we jã. Mohu ɔ, e kɔ nɔ́ se nɛ e le kaa Natanael yeɔ anɔkuale, lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “Israel no ngmingmiingmi ji nɛ ɔ nɛ; sé ko be e he.” (Yohane 1:47) Yesu le adesa tsui mi, nɛ e ngɔ jamɛ a he wami ɔ kɛ hla su kpakpahi ngɛ nihi a he.\\n16. Mɛni o maa pee kɛ wo o bi ɔ he wami konɛ e ya e hɛ mi?\\n16 E ngɛ mi kaa o be nyɛe maa le nɔ́ nɛ ngɛ nihi a tsui mi kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ mohu lɛɛ, se o ma nyɛ ma kɔ nɔ́ se. Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo kɛ hla su kpakpahi ngɛ o bi ɔ he. Ke o bi ɔ pee we níhi nɛ o ngɛ blɔ hyɛe kaa e pee ɔ po ɔ, ko de kɔkɔɔkɔ kaa bi yayami aloo sanetsɛ ji lɛ. Ko ha nɛ e ba o juɛmi mi jã kɔkɔɔkɔ. Mohu ɔ, mo de lɛ kaa o na su kpakpa komɛ ngɛ e he, nɛ o ngɛ nɔ mi mami kaa e suɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ da. Mo yɔse níhi nɛ e ngɛ pee konɛ e nyɛ nɛ e ya e hɛ mi ɔ, nɛ́ o je e yi. Moo ye bua lɛ konɛ e ya e hɛ mi ngɛ su kpakpahi nɛ e ngɛ ɔ mi. Ke e maa hi ɔ, o kɛ blɔ nya ní tsumi fuu nɛ wo e dɛ konɛ e nyɛ nɛ e pee jã. Jã nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ hi si. Benɛ Yesu kɛ Natanael (e biɛ kpa ji Bartolomeo) kpe jeha kake kɛ fã se ɔ, e kɛ blɔ nya ní tsumi ko nɛ e he hia wo e dɛ. E ngɔ Natanael kɛ piɛɛ e bɔfo ɔmɛ a he, nɛ Natanael kɛ anɔkuale yemi tsu ní tsumi nɛ Yesu kɛ wo e dɛ ɔ. (Luka 6:13, 14; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:13, 14) Enɛ ɔ he ɔ, ko ha nɛ o bi ɔ nɛ nu he kaa e be nɔ́ kpakpa ko nyɛe maa pee gblee, mohu ɔ, mo je e yi nɛ o wo lɛ he wami. Ha nɛ e nu he kaa e ma nyɛ ma ha nɛ o kɛ Yehowa tsuo nyɛ bua maa jɔ, nɛ e ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa kɛ e nyɛmi tsuo.\\nKE O TSƆSE O BIMƐ ƆMƐ Ɔ, O MA NÁ BUA JƆMI WAWƐƐ NITSƐ\\n17, 18. Ke o yaa nɔ nɛ o tsɔseɔ o bi ɔ konɛ e sɔmɔ Yehowa a, mɛni ma nyɛ maa je mi kɛ ba?\\n17 Mo hu o ma nyɛ maa nu he kaa bɔ nɛ bɔfo Paulo nu he ɔ. E susuɔ nihi nɛ a ngɛ kaa e bimɛ ɔ a he wawɛɛ nitsɛ. E tsɔɔ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ Yehowa he ní, nɛ e suɔ mɛ saminya. Enɛ ɔ he ɔ, e dɔɔ lɛ kaa eko ɔ, a kpɛti ni komɛ be nyɛe ma sɔmɔ Yehowa daa. (1 Korinto Bi 4:15; 2 Korinto Bi 2:4) Victor tsɔse bimɛ etɛ. E de ke: “Bimɛ nɛ a ye jeha 13 kɛ yaa a, a tsɔsemi yee. Se bua jɔmi nɛ ngɛ mi ɔ kle kulaa pe haomi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ. Se ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ waa kɛ wa bimɛ ɔmɛ wa kpɛti.”\\n18 Fɔli, nyɛ ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kɛ ngɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ tsɔsee, ejakaa nyɛ suɔ mɛ saminya. Nyɛ kɔni nɛ ko gbo. Ke nyɛ bimɛ ɔmɛ ma a juɛmi nya si kaa a ma sɔmɔ Mawu, nɛ a sɔmɔɔ lɛ ngɛ anɔkuale yemi mi daa a, hyɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ nɛ nyɛ ma ná.—3 Yohane 4.\\n^ kk. 1 Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ fɔli ma plɛ kɛ tsɔse a bimɛ nɛ a ye kɛ je jeha 13 kɛ ya si 19 ɔ konɛ a sɔmɔ Yehowa a he.\\n^ kk. 13 Ke fɔli kane womi nɛ ji Questions Young People Ask—Answers That Work, Kpo 1, ba fa 317, kɛ Kpo 2, ba fa 136-141 ɔ, e ma nyɛ maa ye bua mɛ.\\nMoo kase Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ: Moo kase blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ tsɔse e kaseli ɔmɛ. E tsɔɔ mɛ kaa a ná suɔmi kɛ ha Yehowa konɛ a sɔmɔ lɛ. E ji a huɛ, nɛ e hla su kpakpahi ngɛ a he. Ke e de mɛ ke a pee nɔ́ ko ɔ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa a pee jã ngɛ","num_words":3691,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.007,"special_characters_ratio":0.317,"stopwords_ratio":0.512,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"(src)=\"1\"> HƐ MI MUNYU | MƐNI HE JE NƐ E SA NƐ O YE ANƆKUALE ?\\n(src)=\"2\"> Hitoshi tsu ní kaa sika he blɔ nya tolɔ ngɛ ní tsumi ko mi ngɛ Japan .\\n(src)=\"3\"> Ligbi ko nɛ e nɔkɔtɔma a kɛ lɛ ngɛ níhi a he akɔtaa bue ɔ , nɔkɔtɔma a de lɛ ke , jinɛ e sa kaa e ko laa ní komɛ a nɔ .\\n(src)=\"4\"> Hitoshi tsɔɔ nya kaa , ke e pee jã a , e he nile maa hao lɛ .\\n(src)=\"5\"> Enɛ ɔ nɛ Hitoshi de he je ɔ , nɔkɔtɔma a wo e he gbeye kaa e maa fie lɛ , nɛ nyagbenyagbe ɔ , e ní tsumi ɔ je e dɛ .\\n(src)=\"6\"> Hitoshi ya hi we mi nyɔhiɔhi fuu , nɛ enɛ ɔ ha nɛ e kɔni mi jɔ .\\n(src)=\"7\"> Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ , ligbi ko benɛ Hitoshi ya ngɛ ní tsumi hlae nɛ nitsumitsɛ ɔ ta e nya mi ɔ , e de nitsumitsɛ ɔ ke e be nyɛe maa laa níhi a nɔ ngɛ ní tsumi ɔ mi .\\n(src)=\"8\"> Nitsumitsɛ ɔ de lɛ ke , “ O he peeɔ mi nyakpɛ pɛ ! ”\\n(src)=\"9\"> Hitoshi weku li kɛ e huɛmɛ wo lɛ he wami kaa e ya nɔ nɛ e ye anɔkuale , se bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ , e yi mi bɔni lɛ enyɔɔnyɔ peemi .\\n(src)=\"10\"> Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ , e de ke , “ E peeɔ mi kaa e sɛ nɛ ma ya nɔ nɛ ma ye anɔkuale hu . ”\\n(src)=\"11\"> Hitoshi níhi a si kpami ɔ tsɔɔ kaa pi nɔ tsuaa nɔ nɛ e bua jɔ anɔkuale yemi he .\\n(src)=\"12\"> Ngɛ anɔkuale mi ɔ , ni komɛ susu kaa ke a ye anɔkuale ngɛ a ní tsumi mi ɔ , a maa gbee si .\\n(src)=\"13\"> Yo ko nɛ ngɛ South Afrika de ke , “ Nihi nɛ i kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ yi anɔkuale , nɛ be komɛ ngɛ nɛ a nyɛɔ ye nɔ kaa ma ye lakpa . ”\\n(src)=\"14\"> Mwɔnɛ ɔ , lakpa yemi ji nɔ́ ko nɛ pɔ he wawɛɛ ngɛ je ɔ mi tsuo .\\n(src)=\"15\"> Be ko nɛ be ɔ , níhi a mi hlami ko nɛ Robert S .\\n(src)=\"16\"> Feldman nɛ e ji tsɔɔlɔ ngɛ Massachusetts Amherst Yunivɛsiti ɔ pee ɔ tsɔɔ kaa ngɛ nikɔtɔmahi lafa a kpɛti ɔ , a mi 60 yeɔ lakpa hɛngmɛfia nyɔngma fɛɛ ko ngɛ ní sɛɛmi mi .\\n(src)=\"17\"> Feldman de ke , “ E ngɛ nyakpɛ wawɛɛ .\\n(src)=\"18\"> Wa hyɛ we blɔ kaa lakpa yemi maa pɔ he kikɛ . ”\\n(src)=\"19\"> Niinɛ , nihi babauu sume nɛ a ye mɛ lakpa , se mɛ nɔuu kɛ̃ nɛ a yeɔ lakpa .\\n(src)=\"20\"> Mɛni he je nɛ mwɔnɛ ɔ , lakpa yemi , jumi , kɛ ní kpahi nɛ tsɔɔ we anɔkuale yemi pɔ he jã a ?\\n(src)=\"21\"> Kɛ anɔkuale nɛ a yi ɔ saa wɔ tsuo wa he ha kɛɛ ?\\n(src)=\"22\"> Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ waa hɛɛ anɔkuale yemi mi ?\\n(src)=\"2\"> “ Ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ , nɔ́ ko be nɛ o ma nyɛ maa pee kaa ja o ye lakpa nyafii ko . ” ​ — Samantha , e je South Africa .\\n(src)=\"3\"> Anɛ o kɛ Samantha kpa gbi lo ?\\n(src)=\"4\"> Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Samantha blɔ fa mi ɔ , wɔ tsuo waa kɛ si fɔfɔɛ ko kpe hyɛ nɛ e he wa ha wɔ kaa wa maa tu anɔkuale .\\n(src)=\"5\"> Ke o kɛ anɔkuale yemi he ka ko kpe ɔ , bɔ nɛ o maa pee o ní ha a lɛ maa tsɔɔ kaa o ji anɔkualetsɛ loo lakpatsɛ .\\n(src)=\"6\"> Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ , ke wa sume nɛ wa hɛ mi nɛ pue si ɔ , eko ɔ , e maa pee wɔ kaa ke wa ye lakpa a , pi nɔ́ ko .\\n(src)=\"7\"> Se ke anɔkuale ɔ je kpo pee se ɔ , lakpa yemi ngɔɔ nyagbahi fuu kɛ baa .\\n(src)=\"8\"> Mo susu níhi nɛ nyɛɛ se ɔ he nɛ o hyɛ .\\n(src)=\"9\"> Su ko nɛ haa nɛ huɛmɛ a kpɛti peeɔ kpakpa ji he kɛ nɔ fɔmi .\\n(src)=\"10\"> Ke nihi enyɔ ngɛ he kɛ nɔ fɔmi ngɛ a sibi a mi ɔ , a yi gbeye kaa a ma de a sibi nɔ́ fɛɛ nɔ́ .\\n(src)=\"11\"> Se pi ligbi kake nɛ a kɛ náa he kɛ nɔ fɔmi ngɛ nɔ ko mi .\\n(src)=\"12\"> Loko nihi enyɔ ma nyɛ ma he a sibi ye ɔ , ja a sɛɛ ní be tsuaa be nɛ́ a pee we a sibi kpɛle .\\n(src)=\"13\"> Lakpa kake pɛ nɛ nɔ kake maa ye ɔ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ .\\n(src)=\"14\"> Ke e ba jã a , e he maa wa kaa a ma tsa a huɛ bɔmi ɔ nɔ .\\n(src)=\"15\"> Anɛ nɔ ko nɛ jinɛ o he lɛ ye kaa huɛ kpakpa sisi mo hyɛ lo ?\\n(src)=\"16\"> Nɛ kɛ o nu he ha kɛɛ ?\\n(src)=\"17\"> Eko ɔ , e dɔ mo wawɛɛ kaa nɔ ɔ pee mo jã .\\n(src)=\"18\"> Ngɛ anɔkuale mi ɔ , pi mo pɛ nɛ a pee mo jã .\\n(src)=\"19\"> Atsinyɛ jemi ko be he kaa ke nɔ ko yi anɔkuale ɔ , e ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ e kɛ ni kpahi a kpɛti ɔ .\\n(src)=\"20\"> Níhi a mi hlami ko nɛ ní lelɔ Robert Innes , nɛ e tsɔɔ ní ngɛ California Yunivɛsiti ɔ pee ɔ tsɔɔ kaa “ lakpa yemi sãa nɔ nitsɛnitsɛ . ”\\n(src)=\"21\"> Lɔ ɔ he ɔ , a ma nyɛ maa ngɔ lakpa yemi kɛ to hiɔ nɛ sãa nɔ he .\\n(src)=\"22\"> Ke o kɛ nɔ ko nɛ yi anɔkuale pɔɔ bɔmi ɔ , e ma nyɛ maa ngɔ e su ɔ kɛ “ sã mo ” , nɛ mo hu o be anɔkuale yee .\\n(src)=\"23\"> Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ko pee nɔ ko nɛ yi anɔkuale ?\\n(src)=\"24\"> Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo .\\n(src)=\"28\"> E ma nyɛ maa tsɔɔ munyu ko hu nɛ a plɛ hɛ mi kɛ bu si , aloo anɔkuale munyu ko nɛ a wo he za konɛ a kɛ sisi nɔ ko .\\n(src)=\"2\"> “ Wa le kaa wa he nile bui wɔ fɔ ; ejakaa be tsuaa be ɔ , wa suɔ kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa maa pee ɔ , bu nɛ hi he . ” ​ — Hebri Bi 13 : 18 .\\n(src)=\"3\"> Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ , Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “ bu nɛ hi he ” ɔ hu ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ ko nɛ “ a yeɔ mi anɔkuale , ” nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ ko nɛ ngɛ fɛu nɛ se ko be he hulɔ .\\n(src)=\"4\"> Kristofohi buɔ Mawu munyu nɛ ɔ nɛ bɔfo Paulo ngma a kaa nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ .\\n(src)=\"5\"> E ngma ke : “ Wa suɔ kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa maa pee ɔ , bu nɛ hi he . ”\\n(src)=\"6\"> Mɛni lɔ ɔ tsɔɔ ?\\n(src)=\"7\"> Nihi fuu hyɛɛ ahuhuɛ mi daa mɔtu loko a jeɔ kpo .\\n(src)=\"8\"> Mɛni he je ?\\n(src)=\"9\"> Ejakaa a suɔ nɛ a he nɛ pee fɛu .\\n(src)=\"10\"> Se nɔ́ ko ngɛ nɛ e he hia pe wa he nɛ maa pee fɛu .\\n(src)=\"11\"> Ngɛ anɔkuale mi ɔ , nɔ ko su ma nyɛ ma ha nɛ e he maa pee fɛu wawɛɛ , nɛ jã kɛ̃ nɛ e su ma nyɛ maa gbe e he fɛu he guɛ .\\n(src)=\"12\"> Mawu Munyu ɔ tsɔɔ heii kaa adesahi peeɔ yayami be tsuaa be .\\n(src)=\"13\"> Fiɛlɔ 7 : 20 de ke : “ Nɔ ko nɔ ko be nɛ peeɔ kpakpa daa nɛ ɔ , nɛ lɛɛ e pee we yayami gblegbleegble . ”\\n(src)=\"14\"> Enɛ ɔ he ɔ , loko wa ma nyɛ maa ye anɔkuale ɔ , ja wa hwu kɛ si yayami su nɛ a kɛ fɔ wɔ ɔ .\\n(src)=\"15\"> Bɔfo Paulo tu bɔ nɛ e he wa ha lɛ kaa e maa pee nɔ́ nɛ da a he munyu .\\n(src)=\"16\"> E de ke : “ Ngɛ ye tsui mi ɔ , i suɔ Mawu mlaa a saminya .\\n(src)=\"17\"> Se i na kaa mlaa muno ko ngɛ ní tsue ngɛ ye nɔmlɔ tso ɔ mi .\\n(src)=\"18\"> Mlaa nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ ngɛ ye juɛmi mi ɔ yi kulaa .\\n(src)=\"19\"> Nɔ́ nɛ ye juɛmi deɔ mi ke e da nɛ ma pee ɔ , i ya peeɔ nɔ́ kpa kulaa mohu .\\n(src)=\"20\"> Yayami su nɛ ngɛ ye mi nɛ ɔ peeɔ mi nyɔguɛ . ” ​ — Roma Bi 7 : 22 , 23 .\\n(src)=\"21\"> Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ , e ma nyɛ maa pee wɔ kaa wa ya pee yayami ko , nɛ e he ma nyɛ maa wa kaa wa maa tu nya fo , se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa wa be nyɛe maa pee nɔ́ ko ngɛ he .\\n(src)=\"22\"> Ke wa bɔ mɔde nɛ wa kua susumi yayami ko ɔ , wa ma nyɛ maa ye anɔkuale ngɛ nimli yayamihi a kpɛti .\\n(src)=\"23\"> Loko o ma nyɛ maa ye anɔkuale ɔ , ja o fia o pɛɛ si kaa o kɛ je mi bami he mlaahi nɛ a nɔ kuɔ ma tsu ní ngɛ o si himi be tsuaa be .\\n(src)=\"24\"> Se aywilɛho sane ji kaa , nihi babauu náa be kɛ susuɔ a he dlami he pe a je mi bami he .\\n(src)=\"25\"> Enɛ ɔ he ɔ , ke a gu sisimi blɔ nɔ kɛ ná níhi nɛ a kɛ ma dla a he po ɔ , e hɛwi mɛ .\\n(src)=\"26\"> Womi nɛ ji , The ( Honest ) Truth About Dishonesty ɔ de ke : “ Behi fuu ɔ , wa yeɔ lakpa konɛ nihi nɛ a bu wɔ kaa wa yeɔ anɔkuale . ”\\n(src)=\"27\"> Anɛ nɔ́ ko ngɛ nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa na níhi nɛ e sa kaa waa ye mi anɔkuale lo ?\\n(src)=\"28\"> Ee , nɔ́ ko ngɛ nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ .\\n(src)=\"29\"> Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ , nihi babauu na kaa Baiblo ɔ yeɔ bua mɛ wawɛɛ .\\n(src)=\"30\"> Womi ko be nɛ tsɔɔ je mi bami kpakpa he ní pe Baiblo ɔ .\\n(src)=\"31\"> ( La 19 : 7 ) E kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ da haa ngɛ weku si himi , ní tsumi , je mi bami kɛ Mawu jami he .\\n(src)=\"32\"> Baiblo ɔ ye bua nihi nɛ a hi si blema a , nɛ je mahi , wɛtsohi , kɛ nimli tsuo nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu ma nyɛ ma ná sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ mi ɔ he se .\\n(src)=\"33\"> Ke wa kase Baiblo ɔ saminya nɛ waa kɛ níhi nɛ wa kase ɔ tsu ní ɔ , e maa ye bua wɔ nɛ wa maa ye anɔkuale , nɛ wa maa pee nɔ́ nɛ da .\\n(src)=\"34\"> Se pi Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ nɛ wa maa kase ɔ pɛ nɛ ma ha nɛ waa pee anɔkualetsɛmɛ .\\n(src)=\"35\"> Akɛnɛ wa ngɛ je yaya mi he je ɔ , e he wɛ kaa nihi ma puɛ wa je mi bami .\\n(src)=\"36\"> Enɛ ɔ he ɔ , e sa nɛ waa sɔle daa konɛ Mawu nɛ ye bua wɔ .\\n(src)=\"37\"> Ke wa pee jã a , wa ma ná kã , nɛ wa maa pee nɔ́ nɛ da be tsuaa be .\\n(src)=\"38\"> Hitoshi nɛ wa wo e ta ngɛ sisije ɔ ná biɛ kpakpa ngɛ ní tsumi mi .\\n(src)=\"39\"> Amlɔ nɛ ɔ , e kɛ nɔ ko nɛ e bua jɔ anɔkuale yemi he lɛ ngɛ ní tsue .\\n(src)=\"40\"> Hitoshi de ke , “ Ye bua jɔ kaa i na ní tsumi nɛ be hae nɛ ye he nile maa bu mi fɔ . ”\\n(src)=\"41\"> Jã nɛ e ba ngɛ ni komɛ hu a blɔ fa mi .","num_words":1817,"character_repetition_ratio":0.087,"word_repetition_ratio":0.008,"special_characters_ratio":0.364,"stopwords_ratio":0.506,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Nihi Nɛ Ngɛ Ya Foe ɔ, Nyɛɛ Kɛ Mɛ Nɛ Fo”​​—Roma Bi 12:​15 | Kase\\n“Nyɛɛ wo nyɛ sibi he wami, nɛ nyɛɛ ye bua nyɛ sibi.”—1 TES. 5:11.\\nLAHI: 90, 111\\nMɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ woɔ wa bua?\\nMɛni ngmamihi ma nyɛ maa wo nihi nɛ a suɔli gbo ɔ a bua?\\nMɛni asafo ɔ ma nyɛ maa pee kɛ wo nihi nɛ a ngɛ aywilɛho yee ɔ a bua?\\n1, 2. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa susu blɔ nɛ wa maa gu nɔ kɛ wo nihi nɛ a suɔli gbo ɔ a bua a he ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nNYƐMIYO ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Susi de ke, “Ngɛ wa binyumu ɔ gbenɔ se maa pee jeha kake po ɔ, wa ya nɔ nɛ wa ye aywilɛho wawɛɛ.” Nyɛminyumu ko hu tsɔɔ kaa benɛ e yo gbo tlukaa a, e “he womi mi ye lɛ wawɛɛ.” Aywilɛho sane ji kaa nihi fuu kɛ si fɔfɔɛ nɛ ngɛ aywilɛho nɛ ɔ kpeɔ. Nyɛmimɛ fuu hyɛ we blɔ kaa a suɔli ma gbo loko Harmagedon maa ba. Ke mo nitsɛ o suɔlɔ ko gbo, aloo o le nɔ ko nɛ e suɔlɔ ko gbo ɔ, eko ɔ, o ma bi o he ke, ‘Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ wo nihi nɛ a ngɛ aywilɛho yee ɔ a bua?’\\n2 Eko ɔ, o nuɔ nɛ a deɔ ke, ke nɔ ko ngɛ aywilɛho yee nɛ be pue mi ɔ, aywilɛho ɔ se poɔ. Se anɛ munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa ke be pue mi ɔ, lɔ ɔ kɛkɛ ma ha aywilɛho ɔ se maa po lo? Yalɔyo ko de ke, “Nɔ́ nɛ i ba yɔse ji kaa, nɔ́ nɛ nɔ ɔ kɛ e be ma tsu ɔ lɛ maa wo e bua.” Niinɛ, kaa bɔ nɛ e ma bi nɛ a tsɔɔ pa bɔɔbɔɔbɔɔ loko e ma gbo ɔ, jã kɛ̃ nɛ e ma he be kɛ bua womi loko aywilɛho ɔ maa ba si. Mɛni ji nɔ́ titli nɛ ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a suɔli gbo ɔ konɛ a nyɛ nɛ a da aywilɛho ɔ nya?\\nYEHOWA​—“MAWU NƐ WOƆ WA BUA NGƐ NƆ́ FƐƐ NƆ́ MI”\\n3, 4. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa le kaa nihi nɛ a suɔli gbo ɔ hia bua womi ɔ?\\n3 Atsinyɛ jemi ko be he kaa Yehowa, wa hiɔwe Tsɛ nɛ ngɛ mi mi sami ɔ ji nɔ nɛ woɔ wa bua nitsɛnitsɛ. (Kane 2 Korinto Bi 1:3, 4.) Yehowa ji nɔ nɛ nuɔ nɔ́ he haa nɔ pe nɔ fɛɛ nɔ, nɛ e wo e we bi si ke: “Imi ji nɔ nɛ woɔ mo he wami.”​—Yes. 51:12; La 119:50, 52, 76.\\n4 Wa Tsɛ nɛ naa nɔ mɔbɔ wawɛɛ ɔ nitsɛ hu suɔli gbo hyɛ. E suɔli nɛ ɔmɛ ekomɛ ji Abraham, Isak, Yakob, Mose, kɛ Matsɛ David. (4 Mose 12:6-8; Mat. 22:31, 32; Níts. 13:22) Mawu Munyu ɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa Yehowa ngɛ be nɛ e kɛ ma tle e suɔli nɛ ɔmɛ si kɛ ba wami mi ekohu ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ. (Hiob 14:14, 15) Ke e tle mɛ si ɔ, a bua maa jɔ, nɛ a ma ná nɔmlɔ tso mi he wami nitsɛ. Jehanɛ hu ɔ, mo susu Mawu Bi nɛ e suɔ lɛ wawɛɛ ɔ gbenɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Mawu ‘bua jɔɔ Yesu he daa nɛ’ ɔ, se Yesu gbo gbenɔ yeyee. (Abɛ 8:22, 30) Wa be nyɛe maa kale bɔ nɛ e gbenɔ ɔ dɔ Yehowa ha a.​—Yoh. 5:20; 10:17.\\n5, 6. Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ woɔ wa bua?\\n5 Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami wawɛɛ kaa Yehowa maa ye bua wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa ngɛ aywilɛho yee ɔ, e sɛ nɛ waa to tsle kaa wa maa je wa tsui mi kɛ de Yehowa bɔ nɛ e peeɔ wɔ ha. Lemi nɛ wa le kaa Yehowa nuɔ wɔ sisi, nɛ e haa wɔ bua womi nɛ wa hia a haa nɛ wa bua jɔɔ wawɛɛ! Se mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ peeɔ jã?\\n6 Blɔ kake nɛ Mawu guɔ nɔ kɛ peeɔ jã ji kaa e kɛ ‘Mumi Klɔuklɔu ɔ woɔ wɔ he wami.’ (Níts. 9:31) Mawu he wami nɛ e kɛ tsuɔ ní ɔ woɔ nɔ bua wawɛɛ. Yesu wo si kaa e Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ “maa ngɔ Mumi Klɔuklɔu ɔ kɛ ha nihi nɛ biɔ lɛ ɔ.” (Luka 11:13) Susi nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “Behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ wa peeɔ kɛkɛ ji kaa wa kplaa si nɛ wa sɔleɔ kɛ biɔ Yehowa kaa e wo wa bua. Be fɛɛ be nɛ wa maa pee jã a, Mawu he jɔmi ɔ buɔ wa tsui kɛ wa juɛmi ɔ he.”​—Kane Filipi Bi 4:6, 7.\\nYESU​—OSƆFO NƆKƆTƆMA NƐ E NUƆ NƆ́ HE HAA NƆ\\n7, 8. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yesu maa wo wa bua?\\n7 Benɛ Yesu nɛ ji Mawu Bi nɛ ngɛ mi mi sami ɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ, e kɛ e munyu tutui kɛ e ní peepee tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa nuɔ nɔ́ he haa nɔ ha. (Yoh. 5:19) Yehowa tsɔ Yesu kɛ ba zugba a nɔ konɛ e ba wo “kɔmɔ yeli a bua.” (Yes. 61:1, 2; Luka 4:17-21) Enɛ ɔ he ɔ, a ba le Yesu kaa nɔ ko nɛ ngɛ mi mi sami wawɛɛ. E naa nihi nɛ a ngɛ nɔ́ nae ɔ mɔbɔ, nɛ e suɔ kaa e maa ye bua mɛ.​—Heb. 2:17.\\n8 Benɛ Yesu ji niheyo wayoo ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa e weku li komɛ kɛ e huɛmɛ komɛ gbo, nɛ e ye aywilɛho. Eko ɔ, Yosef nɛ ji Yesu papaa gbo benɛ Yesu ji niheyo wayoo ɔ. * Mo susu he nɛ o hyɛ. Eko ɔ, jamɛ a be ɔ, Yesu yi jeha 20 lolo, aloo e ye maa pee jeha 20 kɛ se bɔɔ, se kɛ̃ ɔ, e ma bi nɛ e da aywilɛho nɛ lɛ nitsɛ e ngɛ yee ɔ nya, nɛ́ e wo e yayo, kɛ e nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yi ɔmɛ hu a bua.\\n9. Benɛ Lazaro gbo ɔ, mɛni Yesu pee nɛ tsɔɔ kaa e nuɔ nɔ́ he haa nɔ?\\n9 Benɛ Yesu ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue ɔ, e tsɔɔ kaa e nuɔ nɔ́ sisi, nɛ e nuɔ nɔ́ he haa nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu benɛ e huɛ Lazaro gbo ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ mi kaa Yesu le kaa e ma tle Lazaro si mohu lɛɛ, se aywilɛho nɛ Maria kɛ Marta ngɛ yee ɔ pee lɛ mɔbɔ wawɛɛ. E nu he ha mɛ wawɛɛ, nɛ e mi mi sã lɛ, nɛ e fo ya.​—Yoh. 11:33-36.\\n10. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, mɛni he je wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yesu ma je mi mi sami kpo ɔ?\\n10 Ngɛ mɛni blɔ nɔ Yesu mɔbɔ nami ɔ kɛ e bua womi munyu ɔmɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ mwɔnɛ ɔ? Ngmami ɔ ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa “Yesu Kristo ɔ, bɔ nɛ e ngɛ hiɛ ɔ, jã nɔuu e ngɛ mwɔnɛ ɔ; nɛ e ngɛ jã nɔuu kɛ yaa neneene.” (Heb. 13:8) Akɛnɛ lɛ ji “Wami matsɛ,” nɛ e le bɔ nɛ aywilɛho yemi ngɛ ha he je ɔ, “nihi tsuo nɛ ngɛ ka mi ɔ, e ma nyɛ maa wo mɛ he wami.” (Níts. 3:15; Heb. 2:10, 18) Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke nihi ngɛ aywilɛho yee ɔ, loloolo ɔ, Kristo nuɔ he haa mɛ, e nuɔ mɛ sisi, nɛ e woɔ a bua “ngɛ be nɛ sa mi.”​—Kane Hebri Bi 4:15, 16.\\n“BUA WOMI NƐ JEƆ NGMAMI Ɔ MI”\\n11. Mɛni ngmamihi lɛ woɔ o bua wawɛɛ?\\n11 Bɔ nɛ Yesu ye aywilɛho wawɛɛ ha benɛ Lazaro gbo ɔ ji bua womi munyuhi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ a kpɛti kake pɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa “níhi tsuo nɛ a ngma ngɔ to ɔ, a ngma kɛ ha wɔ ní tsɔɔmi, konɛ kɛ gu wa si fimi kɛ jehanɛ se hu, kɛ gu bua womi nɛ jeɔ Ngmami ɔ mi ɔ nɔ ɔ, wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi.” (Rom. 15:4, NW) Ke o ngɛ aywilɛho yee ɔ, ngmamihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma nyɛ maa wo o bua:\\n‘Nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃, kɛ nihi nɛ a be hɛ nɔ kami ɔ, Yehowa hii a kasa nya, konɛ e wo mɛ he wami.’​—La 34:18, 19.\\n“Ke yi mi susumi tsɔ ha nɛ i pee basaa kikɛ nɛ ɔ, mo [Yehowa] lɛ o haa mi bua jɔmi, nɛ ye nɔ gbagba tee ekohu.”​—La 94:19.\\n“Wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo nitsɛ, kɛ wa Tsɛ Mawu, nɔ nɛ suɔ wɔ kikɛ nɛ ɔ, nɛ e gu e dloomi ɔ nɔ, nɛ e wo wɔ he wami, nɛ e ha wɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ nya wa a, e wo nyɛ bua, nɛ e ha nyɛ he wami.”​—2 Tes. 2:16, 17. *\\nASAFO Ɔ WOƆ WA BUA WAWƐƐ\\n12. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ wo nihi a bua?\\n12 He ko hu nɛ wa ma nyɛ ma ná bua womi ngɛ ji Kristofohi asafo ɔ mi. (Kane 1 Tesalonika Bi 5:11.) Kɛ wa ma plɛ kɛ wo nihi nɛ a “pee vii” ɔ he wami, nɛ waa wo a bua ha kɛɛ? (Abɛ 17:22) O hɛ nɛ ko je nɔ kaa “dii peemi be ngɛ, nɛ munyu tumi be ngɛ.” (Fiɛlɔ 3:7) Yalɔyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Dalene ɔ de ke: “E sa nɛ nihi nɛ a suɔli gbo ɔ nɛ a je a susumi kpo, nɛ a tsɔɔ bɔ nɛ e peeɔ mɛ ha. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ nɛ o ma nyɛ maa pee ha nɔ ko nɛ e suɔlɔ gbo ji kaa o maa bu lɛ tue saminya, nɛ o be e nya nɔ poe.” Junia nɛ e nyɛminyumu gbe e he ɔ de ke: “E ngɛ mi kaa o be bɔ nɛ e peeɔ mɛ ha a sisi nue saminya mohu lɛɛ, se nɔ́ nɛ he hia ji kaa o suɔ kaa o maa nu mɛ sisi.”\\n13. Mɛni nɛ e sa kaa wa kai ngɛ aywilɛho yemi he?\\n13 E sa nɛ wa kai hu kaa e slo bɔ nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ yeɔ aywilɛho ha. Be komɛ ɔ, ni komɛ yeɔ aywilɛho wawɛɛ ngɛ a tsui mi, se a nyɛ we nɛ a deɔ nihi bɔ nɛ e peeɔ mɛ ha a. Mawu Munyu ɔ de ke: “Mo nitsɛ nɛ o le o hɛdɔ be, kɛ be nɛ o naa bua jɔmi; nɔ kpa ko li.” (Abɛ 14:10) Ke nɔ ko tsɔɔ bɔ nɛ e peeɔ lɛ ha po ɔ, pi be tsuaa be nɛ wa ma nyɛ maa nu nɔ́ nɛ e ngɛ lɛ pee ɔ sisi.\\n14. Mɛni wa ma nyɛ ma de kɛ wo nihi nɛ a ngɛ aywilɛho yee ɔ a bua?\\n14 Ke jã a, lɛɛ e he maa wa kaa wa maa le nɔ́ nɛ wa ma de nɔ ko nɛ e ngɛ aywilɛho yee ɔ. Se kɛ̃ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “ní lelɔ nya mi munyu tsaa nɔ.” (Abɛ 12:18) Nihi fuu na bua womi munyuhi ngɛ womiyo nɛ ji When Someone You Love Dies ɔ mi, nɛ a kɛ wo nihi a bua. * Se behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ yeɔ bua wawɛɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee ji kaa ‘nihi nɛ ngɛ ya foe ɔ, waa kɛ mɛ ma fo.’ (Rom. 12:15) Gaby nɛ e huno gbo ɔ hu tsɔɔ kaa behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ e peeɔ kɛ woɔ e bua pɛ ji kaa e foɔ ya. E de ke: “Enɛ ɔ he je nɛ ke ye huɛmɛ piɛɛ ye he kɛ fo ya a, e woɔ ye bua a nɛ. Ke e ba lɛ jã a, i naa lɛ kaa nɔ ko piɛɛ ye he.”\\n15. Ke wa li nɔ́ nɛ wa ma de kɛ wo nɔ ko bua a, mɛni wa ma nyɛ maa pee? (Moo hyɛ daka nɛ ji “ Munyuhi Nɛ Woɔ Nɔ Bua.”)\\n15 Ke o li nɔ́ nɛ o ma de kɛ wo nɔ ko bua a, e maa hi kaa o ma ha lɛ kaadi nɛ bua womi munyuhi ngɛ nɔ, o ma nyɛ maa mane lɛ sɛ gbi kɛ gu Intanɛti ɔ aloo fon nɔ, aloo o ma nyɛ maa ngma lɛ sɛ womi. O ma nyɛ maa tsɛ ngmami ko se kɛ wo nɔ ɔ bua, aloo o kɛ lɛ maa sɛɛ su kpakpa komɛ nɛ nɔ nɛ gbo ɔ ngɛ ɔ he ní, aloo nyɛ ma nyɛ ma kai nyɛ he be ko nɛ e piɛɛ nyɛ he kɛ pee nɔ́ ko nɛ nyɛ bua jɔ wawɛɛ ɔ. Junia de ke: “Ke nɔ ko ngma mi bua womi munyu kpiti ko, aloo nyɛmi ko fɔ mi nine nɛ i ya slaa lɛ ɔ, ye bua jɔɔ wawɛɛ. Jamɛ a ní ɔmɛ nɛ nyɛmimɛ peeɔ ɔ haa nɛ i naa kaa a suɔ mi, nɛ a susuɔ ye he.”\\n16. Mɛni ji blɔ kpa ko nɛ nuɔ tso nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ wo nihi a bua?\\n16 Koo bu sɔlemi nɛ o kɛ nɔ ko nɛ e suɔlɔ gbo ɔ ma bla kɛ sɔle, kɛ kaimi nɛ o ma kai lɛ ngɛ o sɔlemi mi ɔ kaa nɔ́ ko nyafii. E ngɛ mi kaa akɛnɛ mohu o ngɛ aywilɛho yee he je ɔ, eko ɔ, e he maa wa ha mo kaa o ma de nɔ́ tutuutu nɛ ngɛ o juɛmi mi mohu lɛɛ, se ke o ngɛ ya foe, nɛ o je o tsui mi kɛ sɔle be mi nɛ o gbi ngɛ kpokpoe po ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo nɔ ɔ bua wawɛɛ. Dalene de ke, “Be komɛ ɔ, ke nyɛmimɛ yihi ba wo ye bua a, i biɔ mɛ ke ji a ma nyɛ nɛ a kɛ mi nɛ pee kake kɛ sɔle lo. Behi fuu ɔ, ke a je sɔlemi ɔ sisi ɔ, munyu ɔ bɛ kpakpa ko, se kɛ yaa kɛ yaa a, kɛkɛ a gbi ɔ mi tsɔ, nɛ a sɔleɔ kɛ jeɔ a tsui mi. A hemi kɛ yemi nɛ mi wa, suɔmi nɛ a jeɔ kpo kɛ tsɔɔ mi, kɛ bɔ nɛ a susuɔ ye he ha a woɔ ye hemi kɛ yemi ɔ mi he wami wawɛɛ.”\\nYAA NƆ NƐ O WO NIHI A BUA\\n17-19. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa wo nihi a bua be fɛɛ be ɔ?\\n17 Ni komɛ yeɔ aywilɛho be kɛkɛɛ pe ni komɛ. Behi fuu ɔ, ke nɔ ko suɔlɔ gbo nɛ a pee ya a ta a, kɛkɛ weku li kɛ huɛmɛ tsuo je nɔ ɔ he, se pi jamɛ a be ɔ mi pɛ nɛ e sa nɛ o slaa lɛ. E sa nɛ o ya nɔ nɛ o slaa lɛ nyɔhiɔhi nɛ nyɛɛ se ɔ hulɔ. ‘Huɛmɛ suɔ a he be tsuaa be, haomi be mi tete po a si we a sibi.’ (Abɛ 17:17) Ke e ma he be loko nɔ ko ma kpa aywilɛho yemi po ɔ, wa nyɛmimɛ Kristofohi pee klaalo kaa a maa wo nɔ ɔ bua kɛ yaa si e ma kpa aywilɛho ɔ yemi.​—Kane 1 Tesalonika Bi 3:7.\\n18 O hɛ nɛ ko je nɔ kaa ke nihi nɛ a suɔli gbo ɔ kai a nyami be ko, la ko, nɔ́ ko nɛ a peeɔ kɛ blaa, kɛ be pɔtɛɛ ko ngɛ jeha a mi, aloo a na foni ko, a nu nɔ́ pɔtɛɛ ko he via, kɛ nɔ́ ko pɛmi ɔ, e haa nɛ a yeɔ aywilɛho wawɛɛ. Ke nɔ ko huno aloo e yo gbo ɔ, lɛ nɔ kake nɛ e peeɔ ní komɛ. Lɛ nɔ kake nɛ e maa ya kpehi kɛ Kaimi ɔ, nɛ enɛ ɔ ngɛ aywilɛho wawɛɛ. Nyɛminyumu ko nɛ e yo gbo ɔ de ke, “I le kaa ke be nɛ waa kɛ kaiɔ ligbi nɛ wa sɛ gba si himi mi ɔ su ɔ, i be lɛ nae gbɔjɔɔ, nɛ niinɛ, i nɛ́ lɛ gbɔjɔɔ. Se nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yi komɛ to he nya buami ko he blɔ nya, nɛ a fɔ ye huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ i kɛ mɛ wa kpɛti ɔ nine, bɔ nɛ pee nɛ ma ko ye aywilɛho tsɔ.”\\n19 Se mo kai kaa nihi nɛ a suɔli gbo ɔ hia he wami womi be fɛɛ be, pi be pɔtɛɛ komɛ a mi pɛ. Junia de ke: “Behi fuu ɔ, ke wa hɛ wɔ kɛ su a he, nɛ wa ye bua mɛ ɔ, e hi wawɛɛ pe nɛ wa maa mlɛ kɛ ya si be nɛ wa ngɛ he nya buami pɔtɛɛ ko pee. Nihi nɛ a ngɛ aywilɛho ɔ yee ɔ kaiɔ be nɛ ɔ wawɛɛ, nɛ e woɔ a bua.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa be nyɛe ma ha nɛ aywilɛho ɔ se nɛ po mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa wo a bua kɛ ya si he ko ke wa bɔ mɔde nɛ wa pee ní pɔtɛɛ komɛ kɛ ye bua mɛ ɔ. (1 Yoh. 3:18) Gaby de ke: “Ye bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ha wɔ asafo mi nikɔtɔmahi, nɛ a ye bua mi nɛ i gblee si fɔfɔɛ nɛ mi wa nɛ ɔ mi. A ha nɛ i nu he kaa nɔ́ nɛ Yehowa ngɔ e nine kɛ fɔ ye kuɛ mi.”\\n20. Mɛni he je nɛ Yehowa si womi ɔmɛ woɔ wa bua a?\\n20 Hyɛ bɔ nɛ wa bua jɔ ha kaa wa ba le kaa e be kɛe nɛ Yehowa, Mawu nɛ woɔ nɔ bua ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi ɔ, ma ha nɛ aywilɛho yemi se maa po! Jamɛ a be ɔ, wa ma ná bua womi nɛ ngɛ kɛ yaa neneene, ejakaa ‘gbogboehi tsuo maa nu Kristo gbi, nɛ a maa je kpo kɛ je a yɔkɔ ɔmɛ a mi.’ (Yoh. 5:28, 29) Mawu wo si, nɛ e de ke, “Nyɔmtsɛ Mawu maa ye gbenɔ nɔ kunimi; e ma tsu nɔ tsuaa nɔ hɛ mi vo nyu.” (Yes. 25:8) Kɛkɛ ɔ, benɛ e sa kaa waa kɛ ‘nihi nɛ ngɛ ya foe ɔ nɛ fo’ ɔ, waa kɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ nɛ ‘a ngɛ nyae ɔ ma nya mohu.’​—Rom. 12:15.\\n^ kk. 8 Baiblo ɔ wo Yosef biɛ ta benɛ Yesu ye jeha 12 ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Baiblo ɔ wui e biɛ ta hu. Benɛ Yesu pee e kekle nyakpɛ ní, nɛ e ha nɛ nyu plɛ dã a, a wui Yosef biɛ ta jamɛ a be ɔ mi, nɛ lɔ ɔ se hu a wui e ta. Jehanɛ hu ɔ, benɛ Yesu ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ, e de bɔfo Yohane kaa e hyɛ e nyɛ Maria nɔ ha lɛ. Kaa Yosef ngɛ wami mi jamɛ a be ɔ, eko ɔ, jinɛ Yesu ko pee we jã.​—Yoh. 19:26, 27.\\n^ kk. 11 Ngmami kpa komɛ hu nɛ nihi fuu na kaa e ma nyɛ maa wo a bua ji nɛ ɔmɛ nɛ: La 20:1, 2; 31:7; 38:8, 9, 15; 55:22; 121:1, 2; Yesaya 57:15; 66:13; Filipi Bi 4:13; kɛ 1 Petro 5:7.\\n^ kk. 14 Moo hyɛ munyu nɛ ji “Comfort the Bereaved, as Jesus Did” nɛ je kpo ngɛ November 1, 2010 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ hulɔ.\\nMunyuhi Nɛ Woɔ Nɔ Bua\\nBua womi munyu komɛ nɛ nihi ngma kɛ ya ha a huɛmɛ ji nɛ ɔ nɛ:\\n“Wa li nɔ́ nɛ wa ma de po, se wa ngɛ hlae nɛ o le kaa wa suɔ mo. Wa li bɔ nɛ e ngɛ mo pee ha tutuutu, se Yehowa le, nɛ e maa ya nɔ maa wo mo he wami. Wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa sɔlemi ɔmɛ maa wo o bua bɔɔ.”\\n“Yehowa nɛ wo mo he wami ngɛ be nɛ ɔ mi.”\\n“Mo kai kaa Mawu kaiɔ o suɔlɔ ɔ kɛ e he nɔ́ tsuaa nɔ́, nɛ e ma tle lɛ si kɛ ba wami mi ekohu. Ha nɛ enɛ ɔ nɛ wo o bua.”\\n“Mo ná nɛ o le kaa gbenɔ, nɛ e ji nyagbe he nyɛlɔ ɔ be o suɔlɔ ɔ nɔ kunimi yee hu. Se amlɔ nɛ ɔ, anɔkuale nɛ e ye ɔ pee we yaka, nɛ e maa te si kaa nɔ ko nɛ ngɛ gbugbuugbu kɛ ba Paradeiso ɔ mi.”\\n“E ngɛ mi kaa munyuhi be nyɛe maa tsɔɔ bɔ nɛ o suɔlɔ ɔ gbenɔ ɔ hao mo ha a mohu lɛɛ, se wa ngɛ blɔ hyɛe kaa be maa su nɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ ma tle o suɔlɔ ɔ si kɛ ba wami mi ekohu, nɛ jamɛ a be ɔ mi hu ɔ, munyuhi be nyɛe maa kale bua jɔmi nɛ o ma ná a.”","num_words":3376,"character_repetition_ratio":0.059,"word_repetition_ratio":0.007,"special_characters_ratio":0.326,"stopwords_ratio":0.492,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yemi Kɛ Buami Ní Tsumi ɔ Woɔ Yehowa Hɛ Mi Nyami | Mawu Matsɛ Yemi\\nYemi Kɛ Buami Ní Tsumi ɔ Woɔ Yehowa Hɛ Mi Nyami\\nSuɔmi nɛ Kristofohi jeɔ kpo ngɛ oslaa behi a mi\\n1, 2. (a) Mɛni si himi nɛ mi wa nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ Yudea a kɛ kpe? (b) Mɛni suɔmi a je kpo kɛ tsɔɔ Kristofohi nɛ a hi Yudea a?\\nHWƆ nɛ nya wa ba Yudea maa pee jeha 46 ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. Akɛnɛ niye ní bɔɔ pɛ nɛ ngɛ ma a mi he je ɔ, e he jua wa, nɛ Yesu se nyɛɛli nɛ a ji Yuda bi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ be sika nɛ a kɛ ma he. Hwɔ miɔ nɛ e maa gbe mɛ. Se e be kɛe nɛ a maa na bɔ nɛ Yehowa maa ye bua mɛ ha ngɛ blɔ nɛ Kristo kaselɔ ko nɛ́ eko jã gblee ɔ nɔ. Mɛni maa ba?\\n2 Haomi nɛ Kristofohi nɛ a ji Yuda bi nɛ a ngɛ Yerusalem kɛ Yudea kɛ ngɛ kpee ɔ hao a nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a ji Yuda bi nɛ a ngɛ Antiokia ngɛ Siria, kɛ Ma Je Li nɛ a ba pee Kristofohi ɔ wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, a tsu sika konɛ a kɛ ya ye bua mɛ. A hla nyɛmimɛ nyumuhi enyɔ nɛ ji, Barnaba kɛ Saulo konɛ a kɛ ní ɔmɛ ya ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 11:27-30; 12:25.) Hyɛ bɔ nɛ suɔmi nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Antiokia je kpo ɔ ma ha nɛ a nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Yudea nɛ a he fi mɛ nɛ ɔ ma ná bua jɔmi ha!\\n3. (a) Mɛni blɔ nɔ Mawu we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nyɛɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Kristofohi nɛ a hi Antiokia a pee ɔ se ngɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (Hyɛ daka nɛ ji, “ Wa Kekleekle Yemi Kɛ Buami Ní Tsumi Ngua Ngɛ Wa Be Nɛ ɔ Mi” ɔ hulɔ.) (b) Mɛni sane bimihi nɛ wa ma susu a he ngɛ yi nɛ ɔ mi?\\n3 Nɔ́ nɛ ɔ nɛ ya nɔ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ji kekleekle be nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ ma ko nɔ ngɔ helo nya níhi kɛ ya ye bua Kristofohi nɛ a ngɛ ma kpa nɔ nɛ a ngma ngɛ Baiblo ɔ mi. Mwɔnɛ ɔ, wa nyɛɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ wa nyɛmimɛ nɛ a hi si ngɛ Antiokia pee ɔ se. Ke wa nu kaa oslaa loo haomi ba wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a ngɛ he ko ɔ a nɔ ɔ, wa yeɔ bua mɛ. * Bɔ nɛ pee nɛ waa le kaa yemi kɛ buami nɛ waa kɛ haa nihi ɔ hu ji wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ fã he je ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu sane bimihi etɛ komɛ nɛ kɔɔ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ he nɛ waa hyɛ: Mɛni he je nɛ wa buu yemi kɛ buami nɛ waa kɛ haa nihi ɔ kaa wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ fã a? Mɛni he je nɛ wa yeɔ bua nihi ɔ? Ke wa ye bua nihi ɔ, mɛni se wa náa?\\nNɔ́ He Je Nɛ Yemi Kɛ Buami Ní Tsumi ɔ Piɛɛ Mawu Sɔmɔmi He\\n4. Mɛni Paulo de Korinto bi ɔmɛ ngɛ Kristofohi a sɔmɔmi ní tsumi ɔ he?\\n4 Paulo tsɔɔ mi ngɛ womi enyɔne nɛ e ngma kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ ɔ mi kaa Kristofohi a sɔmɔmi ní tsumi ɔ ngɛ fãhi enyɔ. E ngɛ mi kaa Paulo ngma womi ɔ kɛ ya ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ mohu lɛɛ, se mwɔnɛ ɔ, e munyu ɔ kɔɔ Kristo “to kpa” amɛ a he hulɔ. (Yoh. 10:16) Wa sɔmɔmi ɔ fã kake ji ‘ní tsumi nɛ dlaa nihi kɛ Mawu a kpɛti,’ nɛ ji wa fiɛɛmi kɛ ní tsɔɔmi ní tsumi ɔ. (2 Kor. 5:18-20; 1 Tim. 2:3-6) Fã kake ɔ hu kɔɔ níhi nɛ wa peeɔ kɛ yeɔ bua wa nyɛmimɛ Kristofohi ɔ he kaa bɔ nɛ Paulo tu he munyu ɔ. (2 Kor. 8:4) A tsɔɔ munyunguhi nɛ ji, “ní tsumi” kɛ ‘yemi kɛ buami’ nɛ ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ sisi kɛ je Hela munyu di·a·ko·niʹa mi, nɛ e sisi ji sɔmɔmi. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ sa kadimi ɔ?\\n5. Mɛni he je nɛ e sa saminya kaa Paulo tsɛ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ke sɔmɔmi ɔ?\\n5 Akɛnɛ Paulo ngɔ Hela munyungu kake ɔ nɔuu kɛ tsu ní kɛ ha ní peemi enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo he je ɔ, e ngɔ yemi kɛ buami ní tsumihi kɛ piɛɛ sɔmɔmi ní tsumi kpahi nɛ wa tsuɔ ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ he. E sɛ hlami nɛ e de ke: ‘Sɔmɔmi ní tsumi slɔɔtohi ngɛ, se Nyɔmtsɛ kake ɔ nɔuu a kɛ sɔmɔɔ; ní tsumi slɔɔtohi ngɛ, se mumi kake ɔ nɔuu lɛ tsuɔ.’ (1 Kor. 12:4-6, 11) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo ngɔ asafo ɔ mi sɔmɔmi ní tsumi slɔɔto ɔmɛ kɛ to ‘Mawu sɔmɔmi’ he. * (Rom. 12:1, 6-8) E be nyakpɛ kaa e “ngɔ nike ní kɛ ya ha ni klɔuklɔu ɔmɛ!”—Rom. 15:25, 26.\\n6. (a) Kaa bɔ nɛ Paulo tsɔɔ mi ɔ, mɛni he je nɛ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ji wa jami ɔ fã a? (b) Moo tsɔɔ bɔ nɛ wa tsuɔ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ha mwɔnɛ ɔ ngɛ je kɛ wɛ. (Hyɛ daka nɛ ji, “ Ke Oslaa Ba!”)\\n6 Paulo ye bua Korinto bi ɔmɛ nɛ a na nɔ́ he je nɛ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ piɛɛ sɔmɔmi nɛ a kɛ haa Yehowa a he ɔ. Mo kadi bɔ nɛ e tsɔɔ mi ha a: akɛnɛ Kristofohi ‘peeɔ tue bumi kɛ haa sane kpakpa nɛ kɔɔ Kristo he ɔ’ he je ɔ, a yeɔ bua a nyɛmimɛ nɛ oslaa ná mɛ ɔ. (2 Kor. 9:13) Lɔ ɔ he ɔ, akɛnɛ Kristofohi suɔ nɛ a kɛ Kristo tsɔɔmihi nɛ tsu ní he je ɔ, e woɔ mɛ kã konɛ a ye bua a nyɛmimɛ. Paulo de hu kaa, kpakpa nɛ a pee kɛ ha a nyɛmimɛ he je ɔ, ‘Mawu hu je suɔmi agbo nɛ hí kalemi kpo ha mɛ.’ (2 Kor. 9:14; 1 Pet. 4:10) December 1, 1975 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ngɛ wa nyɛmimɛ nɛ wa maa ye bua mɛ ngɛ fimi behi a mi ɔ he ke: “E sɛ nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ kaa Yehowa Mawu kɛ e Bi Yesu Kristo maa kplɛɛ sɔmɔmi ní tsumi nɛ ɔ nɔ loo a be nɔ kplɛɛe.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ji wa Mawu jami ɔ fã nɛ he hia.—Rom. 12:1, 7; 2 Kor. 8:7; Heb. 13:16.\\nWa Tsuɔ Yemi Kɛ Buami Ní Tsumi ɔ Ngɛ Yi Mi Tomi Kpakpahi A He Je\\n7, 8. Mɛni ji kekle yi mi tomi he je nɛ wa tsuɔ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ? Moo tsɔɔ nya.\\n7 Mɛni he je nɛ wa yeɔ bua nihi ɔ? Paulo ha sane bimi nɛ ɔ heto ngɛ womi enyɔne nɛ e ngma kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ ɔ mi. (Kane 2 Korinto Bi 9:11-15.) Ngɛ kuku nɛ ɔmɛ a mi ɔ, Paulo tsɔɔ níhi etɛ nɛ wa náa ngɛ ‘ní tsumi nɛ wa ngɛ tsue,’ nɛ ji yemi kɛ buami ní tsumi ɔ mi. Nyɛ ha nɛ wa susu he kakaaka.\\n8 Kekleekle ɔ, yemi kɛ buami ní tsumi ɔ woɔ Yehowa hɛ mi nyami. Mo kadi si abɔ nɛ Paulo gbla nyɛmimɛ a juɛmi kɛ ya Yehowa Mawu nɔ ngɛ kukuhi enuɔ ɔmɛ a mi ha. Bɔfo Paulo kai Korinto bi ɔmɛ kaa a yemi kɛ buami ɔ ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ “na Mawu si” nɛ “nihi babauu hu ngɛ Mawu si nae.” (Kuku 11, 12) E tsɔɔ bɔ nɛ yemi kɛ buami ní tsumihi haa nɛ Kristofohi ‘jeɔ Mawu yi,’ ejakaa “Mawu hu je suɔmi agbo nɛ hí kalemi kpo” ha mɛ. (Kuku 13, 14) Paulo mwɔ yemi kɛ buami ní tsumi he sane nɛ e kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ susu he ɔ nya ke: “Waa na Mawu si.”—Kuku 15; 1 Pet. 4:11.\\n9. Mɛni blɔ nɔ nɛ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ma nyɛ ma tsake nihi a susumi ngɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n9 Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ buu yemi kɛ buami ní tsumi ɔ kaa he blɔ nɛ a ná nɛ a kɛ maa wo Yehowa hɛ mi nyami konɛ a kɛ e tsɔɔmihi nɛ tsu ní kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ. (1 Kor. 10:31; Tito 2:10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, behi fuu ɔ, yemi kɛ buami nɛ waa kɛ haa ngɛ fimi behi a mi ɔ haa nɛ nihi nɛ a hɛɛ juɛmi nɛ dɛ ngɛ Yehowa kɛ e we Odasefohi a he ɔ tsakeɔ a juɛmi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ: Yo ko nɛ ngɛ ma ko nɛ ahumi puɛ ní wawɛɛ ngɛ mi ɔ ngma kɛ mɛtɛ e sinya he ke: “Yehowa Odasefohi—Nyɛ Ko Ba Hiɛ ɔ.” Se ligbi ko ɔ, e na nɛ ni komɛ ngɛ we ko dlae ngɛ gbɛjegbɛ nɛ ngɛ e we ɔ hɛ mi ɔ se. Be bɔɔ se ɔ, e na kaa ní tsuli ɔmɛ kɛ bua jɔmi ngɛ ní ɔ tsue, nɛ e ya bi mɛ nihi nɛ a ji. Benɛ e ná le kaa a ji Yehowa Odasefohi ɔ, e pee lɛ nyakpɛ, nɛ e de ke, “Jinɛ i sume nyɛ sane.” Mɛni je mi kɛ ba? E ya je ní nɛ e ngma kɛ mɛtɛ e sinya a he ɔ.\\n10, 11. (a) Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ enyɔne lɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ yi mi tomi he je nɛ wa tsuɔ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ he ní tsue? (b) Mɛni womi yeɔ bua yemi kɛ buami ní tsuli? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Womi Kpa Nɛ Ma Wa Yemi Kɛ Buami Ní Tsuli” ɔ hulɔ.)\\n10 Enyɔne, wa haa wa nyɛmimɛ “a hiami níhi.” (2 Kor. 9:12a) Wa suɔ nɛ waa ye bua wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ a haomi behi a mi. Mɛni he je? Ejakaa Kristofohi asafo ɔ mi bi tsuo peeɔ ‘nɔmlɔ tso kake,’ nɛ “ke nɔmlɔ tso ɔ he nɔ́ kake ngɛ nɔ́ nae ɔ, he ní kpa amɛ tsuo kɛ lɛ naa nɔ́.” (1 Kor. 12:20, 26) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nu kaa oslaa ba nyɛmimɛ Kristofohi a nɔ ngɛ he ko ɔ, suɔmi kɛ mi mi sami haa nɛ a peeɔ tsakemi ngɛ a blɔ nya tomihi a mi oya nɔuu, nɛ a ya yeɔ bua mɛ. (Yak. 2:15, 16) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be nɛ zugba mimiɛ ngɛ wo mi ngɛ Japan ngɛ jeha 2011 ɔ mi ɔ, asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ United States ɔ ngma womi ya ha Kpokpa Nɔ Tsu Mami He Ajla Toli nɛ a ngɛ United States ɔ, nɛ a bi ke ji a maa na “nyɛmimɛ nɛ sa” konɛ a ya ye bua kɛ ma Matsɛ Yemi Asahi ngɛ Japan. Kɛ nyɛmimɛ pee a ní ngɛ he ha kɛɛ? Ngɛ otsi bɔɔ mi ɔ, nyɛmimɛ maa pee 600 ngɔ a he kɛ ha kaa a ma ya ye bua, nɛ a kplɛɛ kaa a maa wo mɛ nitsɛmɛ a kɔɔhiɔ lɛ he hiɔ kɛ ya Japan! Asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ United States ɔ de ke, “Bɔ nɛ nyɛmimɛ ngɔ a he kɛ ha a pee wɔ nyakpɛ.” Benɛ nyɛminyumu ko nɛ ngɛ Japan ɔ bi ní tsuli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɔ́ he je nɛ e je ma se konɛ e ba ye bua a, e de lɛ ke: “Wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Japan ɔ ji wa ‘nɔmlɔ tso’ ɔ fã. Wa nuɔ a nɔ nami kɛ a haomi ɔ he.” Akɛnɛ yemi kɛ buami ní tsuli ngɛ suɔmi nɛ haa nɛ nɔ ngɔɔ e he kɛ sãa afɔle he je ɔ, be komɛ ɔ, a kɛ a wami woɔ oslaa mi konɛ a ye bua a nyɛmimɛ. *—1 Yoh. 3:16.\\nWA KEKLEEKLE YEMI KƐ BUAMI NÍ TSUMI NGUA NGƐ WA BE NƐ Ɔ MI\\nNGƐ September 1945 benɛ Je Mi Ta enyɔne ɔ ba nyagbe ngɛ Europa a se nyɔhiɔ bɔɔ ɔ, Nyɛminyumu Knorr fia adafi kaa a maa je yemi kɛ buami ní tsumi ngua ko sisi. A maa ngɔ níhi kɛ “mane nyɛmimɛ nɛ e fi mɛ ngɛ mahi nɛ ngɛ Europa kpɛti je ɔ.”\\nBenɛ a fia adafi nɛ ɔ se otsi bɔɔ ko ɔ, Odasefohi nɛ a ngɛ Canada, United States, kɛ ma kpahi a nɔ ɔ bɔni tadehi kɛ niye ní nya buami. Kɛ je January 1946 se ɔ, a ngɔ níhi kɛ mane nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Austria, Belgium, Bulgaria, China, Czechoslovakia, Denmark, England, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Italy, Netherlands, Norway, Philippines, Poland, kɛ Romania.\\nPi si kake pɛ nɛ a to yemi kɛ buami nɛ ɔ he blɔ nya. A ngɔ yemi kɛ buami níhi kɛ mane nyɛmimɛ hluu jeha enyɔ kɛ fã. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyɛmimɛ maa pee 85,000 ngɔ niye ní nɛ e jiɔ pe kilo 300,000, kɛ tadehi nɛ e jiɔ pe kilo 700,000, kɛ tokotahi nɛ hiɛ pe 124,000 kɛ ya ha nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ ta hwumi puɛ a níhi ɔ. Yemi kɛ buami ní tsumi ngua nɛ ɔ ba nyagbe ngɛ August 1948 ɔ mi. Jeha 1949 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke, “Enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ suɔmi kɛ ha wa sibi niinɛ. Wɔ tsuo wa le kaa nyɛmimɛ ɔmɛ pee enɛ ɔ kɛ wo Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi nyami, ejakaa a le kaa yemi kɛ buami nɛ ɔ maa ye bua a ti ni komɛ konɛ a ya a hɛ mi ngɛ anɔkuale jami mi; lɔ ɔ he ɔ, a bu yemi kɛ buami nɛ a kɛ ya ha a nyɛmimɛ ɔ kaa he blɔ ngua nɛ a ná nɛ a kɛ ma sɔmɔ a nyɛmimɛ.” Yemi kɛ buami ní tsumi nɛ ɔ ngɔ yi jemi kɛ ba ha Yehowa, e ye bua nyɛmimɛ Kristofohi nɛ oslaa ba a nɔ ɔ, nɛ e ha nɛ kake peemi nɛ ngɛ wa kpɛti ngɛ je kɛ wɛ ɔ mi wa.\\n11 Nihi nɛ a pi Odasefohi hu a bua jɔ yemi kɛ buami nɛ waa kɛ haa nihi ngɛ fimi behi a mi ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ oslaa ko ba ngɛ Arkansas kpokpa a nɔ ngɛ U.S.A. ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, adafi fiami womi ko tu bɔ nɛ Odasefohi nɛ a kɛ a he ha a kɛ oya yemi ye bua a he munyu ke: “Yehowa Odasefohi to blɔ nya saminya kɛ ha a yemi kɛ buami ní tsuli ɔmɛ, lɔ ɔ he ɔ, a nyɛ ɔ yeɔ bua oya nɔuu.” Kaa bɔ nɛ bɔfo Paulo tsɔɔ ɔ, e ji anɔkuale kaa wa haa wa nyɛmimɛ nɛ e fi mɛ ɔ a “hiami níhi.”\\n12-14. (a) Mɛni he nɛ yi mi tomi etɛne he je nɛ wa tsuɔ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ he hia a? (b) Mɛni ji níhi nɛ ni komɛ de nɛ maa nɔ mi kaa Mawu jami mi ní tsumihi nɛ wa maa ya nɔ nɛ wa ma tsuɔ he hia?\\n12 Etɛne, wa yeɔ bua nihi nɛ oslaa ná mɛ ɔ konɛ a ya nɔ nɛ a ja Mawu. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia a? Paulo de ke nihi nɛ a maa ye bua mɛ ɔ maa ‘na Mawu si.’ (2 Kor. 9:12b) Mɛni nɛ nihi nɛ oslaa ná mɛ ɔ ma nyɛ maa pee kɛ na Yehowa si pe Mawu jami mi ní tsumihi nɛ a ma bɔni tsumi ekohu? (Filip. 1:10) Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ngɛ jeha 1945 ɔ mi ke: ‘Paulo kplɛɛ blɔ nya nɛ a to kaa a ngɔ níhi kɛ ya ye bua nyɛmimɛ Kristofohi nɛ e fi mɛ ɔ nɔ, konɛ a ná he wami, nɛ a kɛ a he nɛ wo Yehowa he odase yemi ní tsumi ɔ mi kɛ kã.’ Jamɛ a yi mi tomi ɔ nɔuu wa ngɛ mwɔnɛ ɔ. Ke wa nyɛmimɛ ɔmɛ bɔni fiɛɛmi ekohu ɔ, pi nihi nɛ ngɛ a kpɔ ɔ mi ɔ pɛ nɛ a woɔ mɛ he wami, se a woɔ mɛ nitsɛmɛ a he he wami.—Kane 2 Korinto Bi 1:3, 4.\\n13 Benɛ oslaa ná nyɛmimɛ komɛ ɔ, asafo ɔ ye bua mɛ, nɛ a bɔni fiɛɛmi ekohu, nɛ lɔ ɔ wo mɛ he wami. Mo susu níhi nɛ a de ɔ ekomɛ a he nɛ o hyɛ. Nyɛminyumu ko de ke, “I kɛ ye weku ɔ, wa bua jɔ kaa wa ya fiɛɛmi. Benɛ wa ngɛ nihi a bua woe ɔ, lɔ ɔ ha we nɛ waa pee yeyeeye.” Nyɛmiyo ko de ke: “Ye juɛmi nɛ i kɛ ma sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɔ ɔ je ye juɛmi ngɛ níhi nɛ oslaa a puɛ ɔ nɔ. E ha nɛ i nu he kaa i ngɛ slɔkee.” Nyɛmiyo ko hu de ke: “E ngɛ mi kaa wa be nyɛe maa pee si fɔfɔɛ ɔ he nɔ́ ko mohu lɛɛ, se fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha nɛ i kɛ ye weku ɔ waa kɛ wa hɛ fɔ jɔɔmihi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ nɔ. Ke waa kɛ nihi sɛɛ je ehe ɔ he hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ɔ he ní ɔ, e haa nɛ nɔ mi mami nɛ wa ngɛ kaa níhi tsuo maa pee ehe ɔ mi waa.”\\n14 Mawu jami mi ní tsumi kpa nɛ maa ye bua nyɛmimɛ nɛ oslaa ná mɛ konɛ a kpale da a nane nɔ ekohu ji asafo mi kpehi nɛ a maa ya. Mo susu nɔ́ nɛ ba nyɛmiyo Kiyoko nɛ e piɛɛ bɔɔ nɛ e maa ye jeha 60 nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ zugba mimiɛ ngɛ wo mi nɛ e weto ní tsuo hɛ mi kpata, nɛ e piɛ e he tade kɛ tokota pɛ ɔ, e susu kaa e si himi ma nyagbe. Kɛkɛ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko de lɛ ke a maa pee asafo mi kpe ngɛ lɛ nyɛminyumu ɔ lɔle mi. Kiyoko de ke: “I kɛ asafo mi nɔkɔtɔma a kɛ e yo, kɛ nyɛmiyo ko hi si ngɛ lɔle ɔ mi nɛ wa pee kpe ɔ. Kpe ɔ ngɛ kpiti mohu lɛɛ, se nyakpɛ nɔ́ ji kaa oslaa nɛ ba a hɛwi mi hu. Ye tue mi jɔmi. Jamɛ a kpe ɔ ha nɛ i na bɔ nɛ Kristofohi a he nya buami woɔ nɔ he wami ha.” Nyɛmiyo ko hu tu kpehi nɛ e ya benɛ oslaa ko ba a he munyu ke: “Kpe ɔmɛ ye bua mi nɛ i da haomi ɔ nya!”—Rom. 1:11, 12; 12:12.\\nSe Namihi Fuu Ngɛ Yemi Kɛ Buami Ní Tsumi ɔ He\\n15, 16. (a) Ke Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto kɛ he kpahi fĩ yemi kɛ buami blɔ nya tomi ɔ se ɔ, mɛni se a ma ná? (b) Mɛni blɔ nɔ wa náa yemi kɛ buami ní tsumi ɔ he se ngɛ mwɔnɛ ɔ?\\n15 Benɛ Paulo ngɛ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ he munyu tue ɔ, e tsɔɔ Korinto bi ɔmɛ se namihi nɛ mɛ kɛ Kristofohi kpahi ma ná ngɛ ní tsumi nɛ ɔ mi. E de ngɛ Kristofohi nɛ a ji Yuda bi nɛ a ngɛ Yerusalem nɛ a ye bua mɛ ɔ a he ke: “A kɛ suɔmi nɛ nya wa ma kpa Mawu pɛɛ ha nyɛ, ejakaa Mawu hu je suɔmi agbo nɛ hí kalemi kpo ha nyɛ.” (2 Kor. 9:14) Níhi nɛ Korinto bi ɔmɛ kɛ ya ye bua Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ ma ha nɛ Yuda bi ɔmɛ maa sɔle kɛ ha mɛ kɛ Ma Je Li ɔmɛ, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha a sibi ɔ mi maa wa.\\n16 December 1, 1945 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ tu se nami nɛ ngɛ Paulo munyu nɛ kɔɔ yemi kɛ buami nɛ waa kɛ haa nihi nɛ oslaa ná mɛ ɔ he. Womi ɔ tsɔɔ bɔ nɛ e kɔɔ wa he ha mwɔnɛ ɔ mi ke: “Ke Mawu we bi ye bua a sibi ɔ, mo susu bɔ nɛ e peeɔ mɛ kake ha a he nɛ o hyɛ!” Jã pɛpɛɛpɛ nɛ nihi nɛ a yeɔ bua ngɛ hehi nɛ oslaa ba ngɛ ɔ nuɔ he mwɔnɛ ɔ. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ ye bua ngɛ he nɛ nyu afua ko ba ngɛ ɔ de ke, “Nihi nɛ i ya ye bua mɛ ngɛ oslaa be mi ɔ ha nɛ i na kaa i hɛ kɛ su nyɛmimɛ a he wawɛɛ pe sa a.” Nyɛmiyo ko nɛ e bua jɔ yemi kɛ buami nɛ a kɛ ha lɛ ɔ he ɔ de ke: “Nyɛmimɛ nɛ wa ji ɔ ngɛ kaa Paradeiso ngɛ zugba a nɔ.”—Kane Abɛ 17:17.\\n17. (a) Mɛni blɔ nɔ munyu nɛ ngɛ Yesaya 41:13 ɔ kɔɔ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ he ngɛ? (b) Mɛni nɔ hyɛmi níhi nɛ tsɔɔ kaa yemi kɛ buami ní tsumi ɔ woɔ Yehowa hɛ mi nyami, nɛ e woɔ kake peemi nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ mi he wami? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Nihi Ngɔ A He Kɛ Ha, Nɛ A Ngɛ Nihi Nɛ Oslaa Ná Mɛ ɔ Ye Buae” ɔ hulɔ.)\\n17 Benɛ wa nyɛmimɛ ya ye bua nihi nɛ oslaa ná mɛ ɔ, wa nyɛmimɛ nɛ oslaa ná mɛ ɔ na bɔ nɛ Mawu si womi nɛ ɔ ba mi ha ngɛ blɔ slɔɔto nɔ: ‘Imi ji Yehowa, o Mawu ɔ nɛ; imi lɛ i ngɛ mo he wami woe ɔ nɛ, i ngɛ mo dee ke, “Koo ye gbeye! Ma piɛɛ o he!”’ (Yes. 41:13) Nyɛmiyo ko nɛ je oslaa ko mi ɔ, de ke: “Oslaa a ha nɛ ye hɛ kɛ nɔ fɔmi ta, se Yehowa pɛtɛ ye he. Bɔ nɛ nyɛmimɛ ye bua mi ha a se be.” Asafo mi nikɔtɔmahi enyɔ da asafohi ngɛ he ko nɛ zugba mimiɛ ngɛ ɔ nane mi kɛ ngma ke: “Zugba mimiɛ mi ɔ ha wa hao wawɛɛ, se wa na kaa Yehowa ye bua wɔ kɛ gu wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ. Wa kaneɔ bɔ nɛ a yeɔ bua nihi nɛ oslaa ná mɛ ɔ he ní, se amlɔ nɛ ɔ, wa na kɛ wa hɛngmɛ.”\\nE TSAKE E SI HIMI\\nMƐNI he wami yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ma nyɛ ma ná ngɛ nihewi kɛ yihewi a nɔ? Mo susu bɔ nɛ Peter Johnson nu he ha ngɛ kekleekle be nɛ e tsu yemi kɛ buami ní tsumi ɔ eko benɛ e ye jeha 18 ɔ he nɛ o hyɛ. E de ke: “Benɛ i na kaa nyɛmimɛ a bua jɔ ní nɛ a ngɛ tsue, kɛ yemi kɛ buami nɛ a kɛ ngɛ nihi hae ɔ he ɔ, e wo mi he wami wawɛɛ.” Lɔ ɔ se ɔ, Peter je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi. E ya tsu ní ngɛ Betel, nɛ pee se ɔ, e sɔmɔ kaa Kpokpa Nɔ Tsu Mami He Ajla Toli ɔmɛ a ti nɔ kake. Peter de hu ke, “nihi nɛ oslaa ná mɛ nɛ i ya ye bua mɛ ngɛ jeha 1974 ɔ mi ɔ tsake ye si himi.” Ke o ji niheyo loo yiheyo ɔ, anɛ o ma nyɛ maa kase Peter nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ lo? Eko ɔ, nihi nɛ oslaa ná mɛ nɛ o ma ya ye bua mɛ ɔ ma nyɛ ma tsake o si himi ngɛ Yehowa sɔmɔmi ɔ mi!\\nAnɛ O Ma Nyɛ Maa Pee Eko Lo?\\n18. Mɛni ji níhi nɛ o ma nyɛ maa pee ke o ngɛ hlae nɛ o tsu yemi kɛ buami ní tsumi ɔ eko? (Hyɛ daka nɛ ji, “ E Tsake E Si Himi” ɔ hulɔ.)\\n18 Anɛ o suɔ nɛ o ná bua jɔmi nɛ ngɛ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ mi ɔ eko lo? Ke jã a, mo ha nɛ e hi o juɛmi mi kaa a hlaa nimli nɛ ɔmɛ kɛ jeɔ nihi nɛ a kɛ a he ha nɛ a maa Matsɛ Yemi Asahi ɔ a kpɛti. Lɔ ɔ mo de asafo mi nikɔtɔma amɛ kaa o suɔ nɛ o ngma Matsɛ Yemi Asa mami blɔ bimi womi ɔ nɔ ní. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e kɛ jehahi babauu tsu yemi kɛ buami ní tsumi ɔ de ke: “Ke oslaa ko ba he ko nɛ o ngɛ hlae nɛ o ya ye bua a, moo mlɛ nɛ Oslaa Be Mi Yemi Kɛ Buami Ajla Toli ɔmɛ nɛ a ha mo blɔ lolo loko o ya.” Kɛ gu jã peemi nɔ ɔ, yemi kɛ buami nɛ waa kɛ yaa ha ni ɔmɛ ɔ maa ya nɔ ngɛ blɔ nɔ tomi nya pɛpɛɛpɛ.\\n19. Mɛni yemi kɛ buami ní tsuli peeɔ kɛ tsɔɔ kaa wa ji Kristo se nyɛɛli niinɛ?\\n19 Yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ji blɔ nɛ hi saminya nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ bu Kristo fami kaa ‘waa suɔ wa sibi’ ɔ tue. Ke wa je suɔmi nɛ ɔ kpo ɔ, waa kɛ maa tsɔɔ kaa Kristo anɔkuale se nyɛɛli ji wɔ. (Yoh. 13:34, 35) Hyɛ bɔ nɛ e ji jɔɔmi ha wɔ mwɔnɛ ɔ ha kaa wa ngɛ nihi babauu nɛ a je a suɔmi mi kɛ ngɛ yemi kɛ buami ní tsumi nɛ ɔ tsue. Yemi kɛ buami nɛ a kɛ haa nihi nɛ a fĩ Mawu Matsɛ Yemi ɔ pɛ se ɔ ngɔɔ yi jemi kɛ ba haa Yehowa!\\n^ kk. 3 Ngɛ yi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ wa ye bua mɛ ɔ he. Se nihi nɛ a pi Odasefohi hu náa wa yemi kɛ buami ní tsumi ɔ he se.—Gal. 6:10.\\n^ kk. 5 Paulo kɛ di·aʹko·nos (sɔmɔlɔ) tsu ní kɛ ha ‘asafo mi sɔmɔli.’—1 Tim. 3:12.\\n^ kk. 10 Hyɛ munyu nɛ ji, “Aiding Our Family of Believers in Bosnia,” nɛ ngɛ November 1, 1994 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 23-27 ɔ mi.\\nKɛ wa pee kɛɛ nɛ wa le kaa yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ji Yehowa sɔmɔmi nɛ ngɛ klɔuu ɔ fã?\\nMɛni ji yi mi tomi etɛ he je nɛ wa yeɔ bua nihi ɔ?\\nMɛni se namihi nɛ ngɛ yemi kɛ buami ní tsumi ɔ mi?\\nYemi kɛ buami ní tsumi ɔ kɛ Yesu fami nɛ ngɛ Yohane 13:34 ɔ ngɛ tsakpa ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\nNIHI NGƆ A HE KƐ HA, NƐ A NGƐ NIHI NƐ OSLAA NÁ MƐ Ɔ YE BUAE\\nAFRIKA KPƐTI JE KƐ AFRIKA PU SINƆ HE JE\\nNgɛ jeha 1994 ɔ mi ɔ, wɛtso sisi gumi ta ha nɛ a gbe Rwanda bi nɛ a he hiɛ pe 800,000. Muɔ si puemi nɛ ɔ ha nɛ nihi babauu tu fo kɛ ya sa we ngɛ ma kpahi nɛ ngɛ Afrika kpɛti je ɔ a nɔ, nɛ a he ya hiɛ tsɔ̃ ngɛ hehi nɛ a ya sa we ngɛ ɔ. Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ Belgium, France, kɛ Switzerland ɔ ngɔ tadehi, tsopahi, bo tsuhi, niye ní, kɛ ní kpahi nɛ a jiɔmi maa pee tɔn 300 kɛ wo kɔɔhiɔ lɛ mi kɛ mane nyɛmimɛ nɛ haomi nɛ ɔ ba a nɔ ɔ. Nyɛmimɛ nɛ a yi fi nɛ ɔ nine su ní ɔmɛ a nɔ ngɛ otsi bɔɔ pɛ mi.\\nOdasefohi nyɔngma nɛ a ji dɔkitahi kɛ nɛɛsihi nɛ a je France ɔ ya ye bua wa nyɛmimɛ nɛ ta, hwɔ kɛ hiɔ ha nɛ a ngɛ nɔ nae ngɛ Afrika ma ko hu nɔ ɔ. Ngɛ jeha enyɔ pɛ mi ɔ, a hyɛ nihi nɛ a he hiɛ pe 10,000. Ní nɛ a tsuɔ ngɔ yi jemi kɛ ba ha Yehowa kɛ e we asafo ɔ. Nɛɛsi ɔmɛ a ti nɔ kake de ke, “Ke wa ya su he nɛ wa yaa ye bua wa nyɛmimɛ ngɛ ɔ, nihi deɔ ke, ‘Yehowa Odasefohi ji nɛ ɔ nɛ. A ba konɛ a ba ye bua a nyɛmimɛ.’” Benɛ nɛɛsi ko hyɛ nyɛmiyo ko ta a, nyɛmiyo ɔ kɛ bua jɔmi de ke: “Mo tsu mi ye nyɛmiyo. Mo tsu mi Yehowa!”\\nBe komɛ ɔ, yemi kɛ buami ní tsumi he maa hia ke lɔle mi oslaa ko nɛ nya wa ba. Ngɛ jeha 2012 ɔ mi ɔ, lɔle oslaa ko ba ngɛ Nigeria, nɛ Odasefohi 13 nɛ mɛ tsuo a ngɛ asafo nyafii ko mi ɔ gbo, nɛ nihi 54 hu plaa wawɛɛ. Oya nɔuu nɛ yemi kɛ buami ajla toli ɔmɛ to blɔ nya konɛ a ye bua nihi nɛ oslaa ná mɛ nɛ ɔ. Benɛ hiɔtsɛ ko nɛ ngɛ hiɔ tsami he ɔ na bɔ nɛ nyɛmimɛ ngɛ nihi nɛ a plaa a yee buae ɔ, e fia e we osɔfo ngɛ tɛlifoo nɔ, nɛ e de lɛ ke: “Wa sɔlemi ɔ mi nɔ ko bɛ nɛ e ba slaa mi. Ba hiɔ tsami he ɔ nɛ o ba hyɛ bɔ nɛ Yehowa Odasefohi ngɛ suɔmi kpo jee ha!”\\nE ngɛ mi kaa nɔ́ nɔ wa nyɛmimɛ nɛ ngɛ jamɛ a asafo nyafii ɔ mi ɔ a hɛngmɛ nɔ mohu lɛɛ, se suɔmi nɛ a nyɛmimɛ Kristofohi je kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ wo a bua. Jehanɛ hu, suɔmi nɛ yemi kɛ buami ní tsuli ɔmɛ je kpo ɔ ha nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo nyafii nɛ ɔ mi ɔ wo a fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi la. Loko oslaa a maa ba a, fiɛɛli 35 nɛ a ngɛ jamɛ a asafo ɔ mi. Ngɛ jeha kake mi ɔ, a yibɔ ɔ ya su 60.\\nNgɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, nyu afua ko ba ngɛ Queensland wo ɔ nya he komɛ, nɛ e je Odasefohi 70 we. Mark kɛ Rhonda kɛ a biyo tu fo kɛ ya sa we ngɛ he ko. Nihi a he hiɛ ngɛ lejɛ ɔ. Rhonda de ke, “nihi a he hiɛ, nɛ he ko be nɛ wa maa hi si ngɛ.” Hɛlikɔputahi ngɛ yae nɛ a ngɛ bae, nɛ a pɛmi ɔ ha nɛ lejɛ ɔ pee hoo. Rhonda bi e huno ɔ ke, “Mɛni wa maa pee?” Mark sɔle kɛ bi Yehowa yemi kɛ buami. Rhonda de ke, “maa pee hɛngmɛfia 30 se ɔ, lɔle ko ba ma si ngɛ lejɛ ɔ, nɛ nyɛmimɛ etɛ je kpo ngɛ lɔle ɔ mi. Benɛ a na wɔ ɔ, a de wɔ ke: ‘Wa ma je nyɛ kɛ je hiɛ ɔ. Nyɛ ma ya hi nyɛminyumu ko we mi.’” Rhonda de hu ke: “I be nyɛe ma kale bua jɔmi nɛ wa ná ngɛ bɔ nɛ Yehowa asafo ɔ hyɛ wa nɔ ha a he.”\\nYemi kɛ buami ní tsuli nɛ a he hiɛ pe 250 ya he nɛ oslaa a ba ngɛ ɔ konɛ a ya ye bua a nyɛmimɛ. Nyɛminyumu nɔkɔtɔma ko de ke: “Odasefohi komɛ ba nɛ a ba tsu ni wawɛɛ ngɛ ye we ɔ mi, nɛ a dla lejɛ ɔ. I kɛ ye yo wa hɛ be yemi kɛ buami nɛ a kɛ ha wɔ ɔ nɔ jee gblegbleegble.”\\nNgɛ jeha 2008 ɔ mi ɔ, hiɔmi ko nɛ wawɛɛ ngɛ Santa Catarina ma a mi, nɛ mɔsɔ je nihi 80,000 we. Nɔ ko nɛ e ngɛ jamɛ a ma a mi ɔ de ke, “hiɔmi ɔ ngɔ mɔsɔ kɛ tsohi fuu kɛ ba ma a mi.” Nyɛmimɛ komɛ ya sa we ngɛ Kpe Peemi Asa nɔ. Márcio nɛ e hyɛɛ kpe peemi asa a nɔ ɔ de ke, “tadehi nɛ a wo nɛ e mi pee kɛ mɔsɔ ɔ pɛ nɛ ngɛ a he nɛ a kɛ ba.” Nyɛmiyo ko hu de ke: “Wa tsu hule. E ngɛ mi kaa e hao mi wawɛɛ kaa e ba lɛ jã, se ye hɛ be wa bua nɛ nyɛmimɛ wo ɔ nɔ jee kɔkɔɔkɔ. Nyɛmimɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ wawɛɛ! Nɔ́ nɛ ba a ha nɛ i na kaa nile ngɛ mi kaa ye bua maa jɔ mumi mi níhi a he.”\\nKpe Peemi Asa ko nɛ ngɛ Santa Catarina ngɛ Brazil nɛ a kɛ pee yemi kɛ buami he, nɛ níhi nɛ a kɛ maa ye bua nihi ɔ hyi lejɛ ɔ ngɛ 2009 ɔ mi\\nNgɛ yoku ko nɛ ngɛ ma nɛ a tsɛɛ ke Rio de Janeiro kasa nya a, mɔsɔ je yoku ɔ nɔ ba ha wehi nɛ ngɛ yoku ɔ he ɔ tsuo a nɔ. Nyɛmimɛ to Oslaa Be Mi Yemi Kɛ Buami Ajla Toli konɛ a tsu haomi nɛ pɔɔ bami nɛ ɔ he ní. A ngɔ ní tsumi kɛ wo (nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ he nɛ oslaa a ba ngɛ ɔ) a dɛ kaa ke a na okadi ko nɛ tsɔɔ kaa mɔsɔ nɛ puɛɔ ní ɔ ma a, a de ajla toli ɔmɛ. Ke a na nɔ́ ko nɛ a de ajla toli ɔmɛ ɔ, ajla toli ɔmɛ peeɔ oya nɛ a haa nɛ yemi kɛ buami ní tsuli hii lɔle nɛ a ngma ngɛ he ke, “Yemi Kɛ Buami Nɛ Yehowa Odasefohi Kɛ Haa Nihi” ɔ mi kɛ yaa lejɛ ɔ. Yemi kɛ buami ní tsuli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa kɛ ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ. Ní tsuli ɔmɛ woɔ tade pɔtɛɛ ko nɛ haa nɛ a yɔseɔ mɛ kaa Yehowa Odasefohi ɔ kɛ fɔɔ tadehi nɛ a wo ɔ nɔ. Ní tsuli ɔmɛ kɛ Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli nɛ a blaa kɛ yeɔ bua nyɛmimɛ nɛ a plaa a. Yemi kɛ buami ní tsuli ɔmɛ ngɔɔ niye ní, nyu, tsopahi, tadehi, kɛ jalehi kɛ ba haa nihi nɛ oslaa ná mɛ ɔ. Mɔsɔ nɛ a jeɔ ngɛ wehi a mi ɔ ji ní tsumi agbo. Benɛ oslaa nɛ ɔ eko ba lingmi nɛ ɔ, yemi kɛ buami ní tsuli 60 sɔuu nɛ a nyɛ nɛ a je mɔsɔ nɛ ma hyi lɔle nguahi eywiɛ ngɛ we kake pɛ mi!\\nBƆ NƐ ASAFO Ɔ DLA E HE KƐ TO OSLAA HA\\nBlɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ de asafo ɔ ní tsumi kɔnihi tsuo ngɛ je kɛ wɛ ɔ kaa a ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi, kɛ kpɔ mi nɔ hyɛli konɛ a le bɔ nɛ a ma dla a he kɛ to oslaa nɛ maa ba, kɛ bɔ nɛ a ma tsu he ní ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, loko oslaa ko po maa ba a, e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a le nyɛmimɛ ɔmɛ a wehi a mi, kɛ a tɛlifoo nɔma.\\nKE OSLAA BA!\\nAsafo mi nikɔtɔma amɛ maa fia fiɛɛli tsuo ngɛ tɛlifoo nɔ\\nKe nɔ́ ko ɔ, nikɔtɔma amɛ maa bɔ nikɔtɔmahi a kuu ɔ sanehi a he blɔ nya tolɔ ɔ amaniɛ\\nNikɔtɔmahi a kuuhi a sanehi a he blɔ nya toli hu maa bɔ kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ asafo mi nikɔtɔma kpahi nɛ a kɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ sɛɛɔ ní ɔ amaniɛ\\nA haa nyɛmimɛ niye ní, nyu, hwɔ he, kɛ tsopahi. Jehanɛ hu, a toɔ asafo mi kpehi blɔ nya oya nɔuu konɛ a kɛ wo nyɛmimɛ a bua\\nAsafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ ngɔɔ níhi nɛ hia nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ he amaniɛ bɔmi kɛ ya haa Ajla Toli Nɛ A Tsuɔ Sanehi A He Ní nɛ a tsuɔ ní ngɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a sisi ɔ\\nOslaa Be Mi Yemi Kɛ Buami Ajla Toli ɔmɛ toɔ blɔ nya nɛ a kɛ níhi nɛ he hia nyɛmimɛ nɛ oslaa ná mɛ ɔ ya haa mɛ\\nKe Ajla Toli Nɛ A Tsuɔ Sanehi A He Ní ɔ susu níhi nɛ he hia nyɛmimɛ ɔmɛ a he, nɛ a na kaa e he maa hia kaa a ha nɛ nyɛmimɛ nɛ a je ma kpahi a nɔ kɛ ya ye bua a, a peeɔ ja\\nWOMI KPA NƐ MA WA YEMI KƐ BUAMI NÍ TSULI\\nA PEE womiyo nɛ ji, Jehovah’s Witnesses and Disaster Relief ɔ ngɛ jeha 2013 ɔ mi. A pee womiyo nɛ ɔ kɛ ha amlaalo ní tsuli nɛ a hyɛɛ oslaa sanehi a nɔ ngɛ United States ɔ titli. Womiyo nɛ ɔ tsɔɔ yemi kɛ buami komɛ nɛ waa kɛ ha nihi nɛ oslaa ná mɛ kɛ je jeha 1945 ɔ mi. A pee zugba he foni nɛ tsɔɔ je ɔ mi hehi nɛ wa ya ye bua nihi nɛ oslaa ná mɛ ɔ hu ngɛ mi. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e piɛɛ nihi nɛ a toɔ yemi kɛ buami nɛ ɔ he blɔ nya a tsɔɔ mi ke, “Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ji Oslaa Be Mi Yemi Kɛ Buami Ajla Toli ɔmɛ kɛ womiyo nɛ ɔ tsuɔ ní konɛ a kɛ amlaalo ní tsuli nɛ a ngɛ he nɛ oslaa pɔɔ bami ngɛ ɔ nɛ tu wa yemi kɛ buami blɔ nya tomi ɔ he munyu loko oslaa ko nɛ ba. Ke amlaalo ní tsuli nɛ ɔmɛ le bɔ nɛ wa yemi kɛ buami ní tsumi ɔ ngɛ ha a, e he be wae kaa a maa ngmɛ wɔ blɔ nɛ waa ya hehi nɛ oslaa ba ngɛ ɔ.”","num_words":5984,"character_repetition_ratio":0.093,"word_repetition_ratio":0.01,"special_characters_ratio":0.297,"stopwords_ratio":0.49,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"4 Mose 4 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Australia Mumuii Awiemɔ Austria Mumuii Awiemɔ Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Bislama Blɔfo Brazil Mumuii Awiemɔ Britian Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cebuano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuii Awiemɔ Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Denmark Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Estonia Ewe Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland French Ga Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Guarani Guatemala Mumuii Awiemɔ Gujarat Gun Haitian Creole Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Hiligaynon Hindi Hondura Mumuii Awiemɔ Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Mumuii Awiemɔ Isoko Israel Mumuii Awiemɔ Italia Italia Mumuii Awiemɔ Jamaica Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Kannada Kazakh Kenya Mumuii Awiemɔ Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Latvia Lingala Lithuania Luganda Luo Luvale Macedonia Madagascar Mumuii Awiemɔ Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Marathi Maya Mexico Mumuii Awiemɔ Mozambique Mumuii Awiemɔ Myanmar Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigeria Mumuii Awiemɔ Norway Nzema Oromo Ossetia Otetela Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Paraguay Mumuii Awiemɔ Persia Peru Mumuii Awiemɔ Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Portuguese (Brazil) Punjabi Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Romania Russia Russia Mumuii Awiemɔ Salvador Mumuii Awiemɔ Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Slovenia Mumuii Awiemɔ South Africa Mumuii Awiemɔ Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Swiss German Mumuii Awiemɔ Tagalog Taiwan Mumuii Awiemɔ Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Ticuna Tigrinya Tok Pisin Tonga Tshiluba Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Uruguay Mumuii Awiemɔ Uzbek Uzbek (Roman) Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vietnam Waray-Waray Xhosa Yoruba Zambia Mumuii Awiemɔ Zimbabwe Mumuii Awiemɔ Zulu\\nKohatbii lɛ anitsumɔ (1-20)\\nGershonbii lɛ anitsumɔ (21-28)\\nMeraribii lɛ anitsumɔ (29-33)\\nMɛi akanemɔ lɛ he saji otii (34-49)\\n4 Agbɛnɛ, Yehowa kɛ Mose kɛ Aaron wie ekɛɛ: 2 “Nyɛkanea Kohat bihii+ ni yɔɔ Levi bihii lɛ ateŋ lɛ yɛ amɛwekui lɛ kɛ amɛtsɛmɛi ashĩai lɛ anaa, 3 mɛi fɛɛ ni eye kɛjɛ afii 30+ kɛyashi afii 50+ ni fata kuu ni ahã amɛ nitsumɔ yɛ kpee buu lɛ mli lɛ he lɛ.+ 4 “Nitsumɔ ni Kohat bihii lɛ baatsu yɛ kpee buu lɛ mli nɛ.+ Eji nɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ: 5 Kɛ́ nsara lɛ miifã kɛya lɛ, Aaron kɛ ebihii lɛ aba mli ni amɛbajie pateeshɛŋ*+ lɛ, ní amɛkɛha Odaseyeli adeka+ lɛ he. 6 Amɛkɛ nu mli gbee hewolo aha nɔ, ní amɛkɛ mama bluu aha nɔ, ní amɛkɛ etsei+ ni akɛwóɔ lɛ ahɔlɔ amɛgbɛhei. 7 “Agbɛnɛ hu, amɛkɛ mama bluu aha okpɔlɔ ni akɛ hiɛmaa blodo lɛ maa nɔ lɛ nɔ,+ ni amɛkɛ kãi lɛ kɛ kɔɔpoi lɛ kɛ tsɛnsii lɛ kɛ dãa afɔle kɔɔpoi wuji lɛ amamɔ nɔ;+ blodo ni yɔɔ okpɔlɔ lɛ nɔ daa+ lɛ akã he ahi nɔ. 8 Amɛkɛ mama tsuru aha nɔ, ní amɛkɛ nu mli gbee hewolo aha nɔ, ní amɛkɛ etsei+ ni akɛwóɔ lɛ ahɔlɔ amɛgbɛhei. 9 No sɛɛ lɛ, amɛkɔ mama bluu ni amɛkɛha kanetso+ lɛ kɛ ekanei+ lɛ kɛ enibɛɛnii* lɛ kɛ elajeenii+ lɛ kɛ nibii fɛɛ ni akɛ mu ni akɛtsuɔ kanei lɛ ahe nii lɛ woɔ mli lɛ ahe. 10 Amɛkɛ nu mli gbee hewolo aha kanetso lɛ kɛ ehe nibii lɛ fɛɛ ahe, ni amɛkɛma tso ni akɛbaawó lɛ nɔ. 11 Ni amɛkɛ mama bluu aha shika tsuru afɔleshaa latɛ+ lɛ he, amɛkɛ nu mli gbee hewolo aha nɔ, ní amɛkɛ etsei+ ni akɛwoɔ lɛ ahɔlɔ amɛgbɛhei. 12 No sɛɛ lɛ, amɛŋɔ sɔɔmɔ nibii+ fɛɛ ni amɛkɛtsuɔ nii yɛ he krɔŋkrɔŋ lɛ daa lɛ, ní amɛkɛwo mama bluu mli, ní amɛkɛ nu mli gbee hewolo aha he, ní amɛkɛma tso ni akɛbaawó lɛ nɔ. 13 “Amɛjie lamulu* lɛ yɛ afɔleshaa latɛ lɛ mli,+ ní amɛkɛ mama ni akɛ kooloo hetsɔi afaseo* fee aha latɛ lɛ he. 14 Amɛkɛ afɔleshaa latɛ lɛ he nibii fɛɛ ni amɛkɛtsuɔ nii kɛ́ amɛmiisɔmɔ yɛ afɔleshaa latɛ lɛ he lɛ ashwie nɔ: lajeenii lɛ kɛ fakai lɛ kɛ sofii lɛ kɛ tsɛnsii lɛ kɛ afɔleshaa latɛ lɛ he nibii lɛ fɛɛ;+ ni amɛkɛ nu mli gbee hewolo aha nɔ, ní amɛkɛ etsei+ ni akɛwóɔ lɛ ahɔlɔ amɛgbɛhei. 15 “Kɛ́ nsara lɛ baafã kɛya lɛ, Aaron kɛ ebihii lɛ aha he krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ nibii fɛɛ ni akɛtsuɔ nii yɛ he krɔŋkrɔŋ lɛ ahe+ amɛgbe naa dã. No sɛɛ lɛ, Kohat bihii lɛ aba mli ni amɛbahole nibii lɛ,+ shi amɛkata he krɔŋkrɔŋ lɛ he, kɛjeee nakai lɛ amɛbaagboi.+ Nibii nɛɛ ji Kohat bihii lɛ anitsumɔ* yɛ kpee buu lɛ mli. 16 “Eleazar,+ osɔfo Aaron binuu lɛ, ji mɔ ni baakwɛ mu ni akɛwoɔ kanei lɛ amli kɛsuɔ lɛ+ kɛ tsofa-kɛ-ŋma+ lɛ kɛ ŋmaa* afɔle ni ashãa daa lɛ kɛ mufɔɔ mu+ lɛ nɔ. Lɛ ji mɔ ni baakwɛ sɔlemɔ buu muu lɛ fɛɛ kɛ nibii fɛɛ ni yɔɔ mli lɛ anɔ, ni he krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ ehe nibii lɛ hu fata he.” 17 Yehowa tee nɔ ekɛ Mose kɛ Aaron wie ekɛɛ: 18 “Nyɛkahãa Kohatbii lɛ awekui+ lɛ ashishi miibule yɛ Levibii lɛ ateŋ. 19 Shi feemɔ enɛ ohã amɛ koni amɛya nɔ amɛhi wala mli ní amɛkagboi kɛ́ amɛmiibɛŋkɛ nibii krɔŋkrɔŋi fe fɛɛ lɛ.+ Aaron kɛ ebihii lɛ abote mli, ní amɛtsɔɔ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ enitsumɔ kɛ nɔ ni ebaawó. 20 Amɛkabote mli ní amɛbana nibii krɔŋkrɔŋi lɛ hiŋmɛitswaa po, kɛjeee nakai lɛ amɛbaagboi.”+ 21 Ni Yehowa kɛ Mose wie ekɛɛ: 22 “Kanemɔ Gershon bihii+ lɛ yɛ amɛtsɛmɛi ashĩai lɛ kɛ amɛwekui lɛ anaa. 23 Ŋmalamɔ mɛi fɛɛ ni eye kɛjɛ afii 30 kɛyashi afii 50 ni fata kuu ni ahã amɛ nitsumɔ yɛ kpee buu lɛ mli lɛ he lɛ agbɛ́ii. 24 Nitsumɔ ni Gershonbii lɛ awekui lɛ baatsu kɛ nibii ni amɛbaahole nɛ:+ 25 Amɛ amɛhole sɔlemɔ buu lɛ mamai+ lɛ, kɛ kpee buu lɛ, kɛ enɔhaanɔ lɛ kɛ nu mli gbee hewolo ni ha nɔ lɛ,+ kɛ kpee buu lɛ shinaa lɛ naa pateeshɛŋ lɛ,+ 26 kɛ kpo lɛ he pateeshɛŋi ni tsotsoroɔ shi+ lɛ, kɛ kpo ni bɔle sɔlemɔ buu lɛ kɛ afɔleshaa latɛ lɛ shinaa lɛ naa pateeshɛŋ+ lɛ, kɛ amɛkpãi lɛ kɛ amɛhe nibii lɛ fɛɛ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni akɛtsuɔ nii yɛ jɛmɛ lɛ. Enɛ ji amɛnitsumɔ. 27 Aaron kɛ ebihii lɛ ji mɛi ni baakwɛ Gershonbii+ lɛ anitsumɔ kɛ amɛjatsui lɛ fɛɛ anɔ; nyɛkɛ jatsui nɛɛ fɛɛ ahãa amɛ akɛ amɛsɔ̃. 28 Enɛ ji nitsumɔ ni Gershonbii lɛ awekui lɛ baatsu yɛ kpee buu lɛ mli,+ ni amɛbaatsu amɛnitsumɔi lɛ yɛ Itamar,+ osɔfo Aaron binuu lɛ shishi. 29 “Ni Merari bihii+ lɛ hu lɛ, ŋmalamɔ amɛgbɛ́ii yɛ amɛweku lɛ kɛ amɛtsɛmɛi ashĩa lɛ naa. 30 Ŋmalamɔ mɛi ni eye kɛjɛ afii 30 kɛyashi afii 50 lɛ agbɛ́ii, mɛi fɛɛ ni fata kuu ni ahã amɛ nitsumɔ yɛ kpee buu lɛ mli lɛ he lɛ. 31 Nibii ni amɛbaahole+ yɛ nitsumɔ ni amɛtsuɔ yɛ kpee buu lɛ gbɛfaŋ lɛ nɛ: sɔlemɔ buu lɛ mplaŋi+ lɛ kɛ emlibelemɔnii+ lɛ kɛ ekulashiŋi+ lɛ kɛ enɔdaamɔnii ni fɔji yɔɔ mli+ lɛ; 32 kpo ni bɔle he lɛ akulashiŋi+ lɛ, kɛ amɛnɔdaamɔnii ni fɔji yɔɔ mli+ lɛ, kɛ amɛdadei kɛ amɛnaa piɔpiɔi*+ lɛ, kɛ amɛkpãi lɛ, kɛ amɛhe nibii lɛ fɛɛ kɛ nitsumɔi fɛɛ ni kɔɔ enɛɛmɛi ahe lɛ. Nyɛtsɔa amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ ni ebaawó. 33 Nɛkɛ ji bɔ ni Merari bihii lɛ awekui+ lɛ baasɔmɔ yɛ kpee buu lɛ mli, yɛ Itamar, ni ji osɔfo Aaron binuu lɛ shishi.”+ 34 Ni Mose kɛ Aaron kɛ maŋ lɛ mli wekunukpai+ lɛ ŋmala Kohat bihii lɛ agbɛ́ii+ yɛ amɛwekui lɛ kɛ amɛtsɛmɛi ashĩa lɛ naa, 35 mɛi fɛɛ ni eye kɛjɛ afii 30 kɛyashi afii 50 ni fata kuu ni ahã amɛ nitsumɔ yɛ kpee buu lɛ mli lɛ he lɛ.+ 36 Mɛi fɛɛ ni aŋmala amɛgbɛ́ii yɛ amɛwekui lɛ anaa lɛ ayifalɛ ji 2,750.+ 37 Mɛnɛɛmɛi ji Kohatbii lɛ awekui lɛ ateŋ mɛi ni aŋmala amɛgbɛ́ii, mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ yɛ kpee buu lɛ mli lɛ. Mose kɛ Aaron ŋmala amɛgbɛ́ii yɛ famɔ ni Yehowa tsɔ Mose nɔ ekɛhã lɛ naa.+ 38 Aŋmala Gershon bihii+ lɛ agbɛ́ii yɛ amɛwekui lɛ kɛ amɛtsɛmɛi ashĩa lɛ naa, 39 mɛi fɛɛ ni eye kɛjɛ afii 30 kɛyashi afii 50 ni fata kuu ni ahã amɛ nitsumɔ yɛ kpee buu lɛ mli lɛ he lɛ. 40 Mɛi fɛɛ ni aŋmala amɛgbɛ́ii yɛ amɛwekui lɛ kɛ amɛtsɛmɛi ashĩa lɛ naa lɛ ayifalɛ ji 2,630.+ 41 Gershon bihii lɛ awekui lɛ ni aŋmala amɛgbɛ́ii lɛ nɛ, mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ yɛ kpee buu lɛ mli lɛ. Mose kɛ Aaron hã aŋmala amɛgbɛ́ii yɛ Yehowa famɔ naa.+ 42 Aŋmala Merari bihii lɛ agbɛ́ii yɛ amɛwekui lɛ kɛ amɛtsɛmɛi ashĩa lɛ naa, 43 mɛi fɛɛ ni eye kɛjɛ afii 30 kɛyashi afii 50 ni fata kuu ni ahã amɛ nitsumɔ yɛ kpee buu lɛ mli lɛ he lɛ.+ 44 Amɛteŋ mɛi fɛɛ ni aŋmala amɛgbɛ́ii yɛ amɛwekui lɛ anaa lɛ ayifalɛ ji 3,200. + 45 Merari bihii lɛ awekui lɛ ni aŋmala amɛgbɛ́ii lɛ nɛ, mɛi ni Mose kɛ Aaron ŋmala amɛgbɛ́ii yɛ famɔ ni Yehowa tsɔ Mose nɔ ekɛhã lɛ naa lɛ.+ 46 Mose kɛ Aaron kɛ Israel wekunukpai lɛ ŋmala Levibii nɛɛ fɛɛ agbɛ́ii yɛ amɛwekui lɛ kɛ amɛtsɛmɛi ashĩai lɛ anaa; 47 amɛye kɛjɛ afii 30 kɛyashi afii 50, ni ahã amɛ fɛɛ nitsumɔ kɛ jatsui ni amɛbaahole yɛ kpee buu lɛ gbɛfaŋ.+ 48 Mɛi fɛɛ ni aŋmala amɛgbɛ́ii lɛ ayifalɛ ji 8,580.+ 49 Aŋmala amɛgbɛ́ii yɛ famɔ ni Yehowa tsɔ Mose nɔ ekɛhã lɛ naa, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ nitsumɔ ni ahã lɛ kɛ ejatsu; aŋmala amɛgbɛ́ii tamɔ bɔ ni Yehowa fã Mose lɛ pɛpɛɛpɛ.\\n^ Ni ji, pateeshɛŋ ni akɛtsĩɔ Odaseyeli adeka lɛ hiɛ lɛ.\\n^ Loo “fɔ lamulu,” ni ji, lamulu ni kooloi ni akɛshãa afɔle lɛ afɔ lɛ efutu.\\n^ Hebri sht. ŋm., “ajatsu.”","num_words":1616,"character_repetition_ratio":0.114,"word_repetition_ratio":0.11,"special_characters_ratio":0.229,"stopwords_ratio":0.084,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"(src)=\"75\"> Riana nɛ e ngɛ magbɛ nɔ munyu tue ngɛ Tandroy gbi ɔ mi\\n(src)=\"76\"> Riana hu ji nyɛminyumu ko nɛ e ye maa pee jeha 20 .\\n(src)=\"77\"> E hi Alaotra Mangoro kɛ wa .\\n(src)=\"78\"> Ma nɛ ɔ nɛ ngɛ Madagascar puje he ɔ ngɛ zugbahi nɛ hi kɛ ha ngmɔ humi .\\n(src)=\"80\"> Se benɛ a kɛ lɛ kase Baiblo ɔ , e tsake e juɛmi .\\n(src)=\"81\"> Riana de ke : “ I bɔ mɔde kaa ma gbe nɔ tsami sukuu ɔ nya .\\n(src)=\"82\"> I wo Yehowa si ke , ‘ Ke o ye bua mi nɛ i ye nguɔ ngɛ nyagbe ka a mi ɔ , ma je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi . ’ ”\\n(src)=\"83\"> Benɛ Riana gbe sukuu ɔ nya a , e ye si nɛ e wo Yehowa a nɔ .\\n(src)=\"84\"> E ya hi nyɛminyumu ko nɛ e ji blɔ gbalɔ ngɔ , nɛ e hla ní tsumi ko nɛ be e be tsuo ngɔe , nɛ e je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi .\\n(src)=\"85\"> Riana de ke , “ I pia we ye he kaa i pee juɛmi nɛ ɔ . ”\\n(src)=\"86\"> Se Riana weku li ɔmɛ nui sisi kaa e yɛ sukuu kɛ ya hɛ mi konɛ e ná ní tsumi ngua ko hwɔɔ se .\\n(src)=\"87\"> Riana de ke : “ Ye papaa , ye tsɛko , kɛ ye maa wo mi he wami kaa ma ya sukuu kɛ ya hɛ mi .\\n(src)=\"88\"> Se i sume nɛ nɔ́ ko nɛ ha nɛ ma kpa blɔ gbami ní tsumi ɔ . ”\\n(src)=\"89\"> Be bɔɔ ko se ɔ , Riana pee e juɛmi kaa e ma ya fiɛɛ ngɛ he nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ .\\n(src)=\"90\"> Mɛni ye bua lɛ nɛ e ma e juɛmi nya si jã a ?\\n(src)=\"91\"> E de ke : “ Juli ba ju wɔ , nɛ a ju ye níhi babauu .\\n(src)=\"92\"> Nɔ́ nɛ ba a ha nɛ i susu Yesu munyu nɛ ji ‘ nyɛɛ to juetli si ha nyɛ he ngɛ hiɔwe ’ ɔ he wawɛɛ .\\n(src)=\"93\"> I ma ye juɛmi nya si kaa ma tsu ní wawɛɛ kɛ hla mumi mi juetli . ”\\n(src)=\"94\"> E hia blɔ maa pee si tomi 800 kɛ ya hi he ko nɛ hiɔmi pɔɛ nɛmi ngɛ ngɛ ma a woyi je .","num_words":354,"character_repetition_ratio":0.088,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.376,"stopwords_ratio":0.441,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"2 Maŋtsɛmɛi 2 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\n2 Maŋtsɛmɛi 2:1-25\\nAwó Elia kɛtee ŋwɛi yɛ ahum mli (1-18)\\nElia gbalɔ atade lɛ batsɔ Elisha nɔ (13, 14)\\nElisha hã Yeriko nu lɛ tsɔ nu krɔŋŋ (19-22)\\nOshishibrishii gbe gbekɛbii hii komɛi ni jɛ Betel (23-25)\\n2 Be ni Yehowa miiba ebawó Elia+ kɛya ŋwɛi* yɛ kɔɔyɔɔ ni naa wa mli lɛ,+ Elia kɛ Elisha+ shi Gilgal.*+ 2 Elia kɛɛ Elisha akɛ: “Ofainɛ, hii biɛ ejaakɛ Yehowa etsu mi Betel.” Shi Elisha kɛɛ akɛ: “Gbii abɔ ni Yehowa hiɛ kã ni bo hu ohiɛ* kã nɛɛ, mishiŋ bo.” No hewɔ lɛ, amɛkpeleke shi kɛtee Betel.+ 3 Ni gbalɔi abii* ni yɔɔ Betel lɛ je kpo kɛba Elisha ŋɔɔ ni amɛbabi lɛ akɛ: “Ani ole akɛ ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa baawó onuŋtsɔ kɛya koni ekakwɛ onɔ dɔŋŋ?”+ Kɛkɛ ni Elisha kɛɛ akɛ: “Mile momo. Nyɛfea diŋŋ.” 4 Ni Elia kɛɛ Elisha akɛ: “Elisha, ofainɛ, hii biɛ, ejaakɛ Yehowa etsu mi Yeriko.”+ Shi Elisha kɛɛ akɛ: “Gbii abɔ ni Yehowa hiɛ kã ni bo hu ohiɛ* kã nɛɛ, mishiŋ bo.” No hewɔ lɛ, amɛtee Yeriko. 5 Ni gbalɔi abii* ni yɔɔ Yeriko lɛ ba Elisha ŋɔɔ ni amɛbabi lɛ akɛ: “Ani ole akɛ ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa baawó onuŋtsɔ kɛya koni ekakwɛ onɔ dɔŋŋ?” Kɛkɛ ni Elisha kɛɛ akɛ: “Mile momo. Nyɛfea diŋŋ.” 6 Agbɛnɛ Elia kɛɛ Elisha akɛ: “Ofainɛ, hii biɛ, ejaakɛ Yehowa etsu mi Yordan.” Shi Elisha kɛɛ akɛ: “Gbii abɔ ni Yehowa hiɛ kã ni bo hu ohiɛ* kã nɛɛ, mishiŋ bo.” No hewɔ lɛ, amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛtee. 7 Ni gbalɔi abii* lɛ ateŋ mɛi 50 hu nyiɛ amɛsɛɛ ni amɛyadamɔ he ko amɛmiikwɛ amɛ be ni amɛyi enyɔ lɛ damɔ Yordan Faa lɛ naa lɛ. 8 Elia jie egbalɔ atade+ lɛ ni ekota ni ekɛtswa nu lɛ mli, ni nu lɛ mli gba enyɔ kɛtee biɛ kɛ biɛ, no hewɔ lɛ, amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛnyiɛ shikpɔŋ gbiŋ nɔ kɛfo.+ 9 Be ni amɛfo nɔŋŋ lɛ, Elia kɛɛ Elisha akɛ: “Bi mi nɔ ni osumɔɔ ni mafee mahã bo dani awó mi kɛje oŋɔɔ kɛya.” No hewɔ lɛ, Elisha kɛɛ lɛ akɛ: “Ofainɛ, masumɔ ni maná omumɔ*+ lɛ mlijai toi enyɔ.”+ 10 Elia kɛɛ akɛ: “Obi nɔ ko ni wa. Kɛ́ ona mi be ni awóɔ mi kɛjeɔ oŋɔɔ kɛyaa lɛ, no lɛ, ebaaba mli nakai ehã bo; shi kɛ́ onaaa mi lɛ, ebaŋ mli nakai.” 11 Be ni amɛnyiɛ kɛyaa ni amɛgbaa sane lɛ, trukaa lɛ la shwiili kɛ la okpɔŋɔi+ bagbala amɛyi enyɔ lɛ mli, ni kɔɔyɔɔ ni naa wa lɛ wó Elia kɛtee ŋwɛi.*+ 12 Be ni Elisha kwɛɔ nɔ ni yaa nɔ lɛ, ebolɔ akɛ: “Mitsɛ, mitsɛ! Naa! Israel shwiili lɛ kɛ ekpɔŋɔnɔtaralɔi lɛ!”+ Be ni enaaa Elia yisɛɛ dɔŋŋ lɛ, Elisha mɔ lɛ diɛŋtsɛ etadei lɛ amli ni egba mli enyɔ.+ 13 No sɛɛ lɛ, ekɔ Elia gbalɔ atade+ ni je Elia he egbee shi lɛ, ni eku esɛɛ eyadamɔ Yordan Faa lɛ naa. 14 Kɛkɛ ni ekɔ Elia gbalɔ atade ni je Elia he egbee shi lɛ, ni ekɛtswa nu lɛ mli ekɛɛ: “Nɛgbɛ Yehowa, Elia Nyɔŋmɔ lɛ yɔɔ?” Be ni ekɛtswa nu lɛ mli lɛ, nu lɛ mli gba enyɔ kɛtee biɛ kɛ biɛ, ni Elisha tsɔ teŋ.+ 15 Be ni gbalɔi abii* lɛ ni yɔɔ Yeriko lɛ na Elisha yɛ shɔŋŋ lɛ, amɛkɛɛ akɛ: “Elia mumɔ lɛ ebayi Elisha nɔ.”+ No hewɔ lɛ, amɛtee ni amɛkɛ lɛ yakpe ni amɛkula shi yɛ ehiɛ. 16 Kɛkɛ ni amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Otsuji lɛ ateŋ hii kãkãlɔi 50 nɛ. Ofainɛ, hã amɛya ni amɛyatao onuŋtsɔ lɛ. Ekolɛ, benɛ Yehowa mumɔ* lɛ ewó lɛ ni eyashɛ lɛ efɔ̃ gɔji lɛ eko nɔ loo jɔi lɛ eko mli.”+ Shi ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkatsua amɛ.” 17 Shi amɛtee nɔ amɛye etsui aahu kɛyashi efee lɛ ahuntoo, no hewɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nyɛtsua amɛ.” Kɛkɛ ni amɛtsu hii 50 lɛ, ni amɛyatao lɛ aahu gbii etɛ, shi amɛnaaa lɛ. 18 Be ni amɛku amɛsɛɛ kɛba eŋɔɔ lɛ, no mli lɛ eyɛ Yeriko.+ Ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Bɛ mikɛɛ nyɛ akɛ nyɛkayaa?” 19 Be ko sɛɛ lɛ, maŋbii lɛ kɛɛ Elisha akɛ: “Minuŋtsɔ ena akɛ maŋ lɛ kã he ko ni hi jogbaŋŋ;+ shi nu lɛ ehiii, ni shikpɔŋ lɛ hu wooo yibii.”* 20 Kɛkɛ ni ekɛɛ akɛ: “Nyɛkɛ ŋoo awoa tsɛnsi hee bibioo ko mli nyɛbahãa mi.” Ni amɛkɛbahã lɛ. 21 Kɛkɛ ni eje kpo kɛtee he ni nu lɛ jɛɔ kɛbaa lɛ ni etsɔ ŋoo lɛ ewo mli+ ni ekɛɛ: “Nɔ ni Yehowa kɛɛ nɛ, ‘Mifee nu nɛɛ krɔŋŋ.* Egbeŋ mɔ ko dɔŋŋ, ni ebaahã awo shwiei agbɛnɛ.’”* 22 Ni nu lɛ efee krɔŋŋ* kɛbashi ŋmɛnɛ, yɛ wiemɔ ni Elisha wie lɛ naa. 23 Ekwɔ kɛjɛ jɛmɛ kɛtee Betel. Be ni enyiɛ gbɛ lɛ nɔ kɛyaa lɛ, gbekɛbii hii komɛi ni jɛ maŋ lɛ mli je kpo kɛba ni amɛbaye ehe fɛo,+ ni amɛtee nɔ amɛkɛɛ akɛ: “Yiteŋkpataatsɛ, kwɔɔ kɛya! Yiteŋkpataatsɛ, kwɔɔ kɛya!” 24 Ni etsɔ ehe ni ekwɛ amɛ ni elomɔ amɛ yɛ Yehowa gbɛ́i mli. Kɛkɛ ni oshishibrishii+ yei enyɔ jɛ koo lɛ mli ba ni amɛbatserɛ gbekɛbii lɛ ateŋ mɛi 42 mli.+ 25 Etsa nɔ kɛjɛ jɛmɛ kɛtee Karmel Gɔŋ+ lɛ nɔ, ni eku esɛɛ kɛjɛ jɛmɛ kɛtee Samaria.\\n^ Loo “kɔɔyɔɔ lɛ mli.”\\n^ Jeee Gilgal ni bɛŋkɛ Yeriko lɛ ni, shi moŋ Gilgal ni yɔɔ gɔji ni bɛŋkɛ Betel lɛ nɔ lɛ.\\n^ Eeenyɛ efee akɛ, akɛ wiemɔ ni ji “gbalɔi abii lɛ” tsuɔ nii kɛhãa mɛi ni yaa skul ni akɛtsɔɔ gbalɔi anii, loo akɛtsuɔ nii kɛhãa gbalɔi akuu ko.\\n^ Mumɔ ni awie he yɛ biɛ lɛ baanyɛ afee Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, loo bɔ ni Elia feɔ enii ehãa.\\n^ Loo “kɔɔyɔɔ.”\\n^ Loo “wooo shwiei.” Shishitsɔɔmɔi komɛi kɛɔ akɛ, “ni shikpɔŋ lɛ hãa musu fiteɔ.”\\n^ Loo “Mitsa nu nɛɛ.”\\n^ Shishitsɔɔmɔi komɛi kɛɔ akɛ, “ni ehãŋ musu afite dɔŋŋ.”\\n^ Loo “Ni atsa nu lɛ.”\\n2 Maŋtsɛmɛi 2","num_words":937,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.091,"special_characters_ratio":0.278,"stopwords_ratio":0.054,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Asafo Mi Nikɔtɔmahi, Nyɛ Tsɔse Nyɛmimɛ Nyumuhi | Kase\\n“Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ ngɛ e be.”—FIƐLƆ 3:1.\\nMɛni he je nɛ e he hia kaa a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ?\\nKe asafo mi nikɔtɔmahi tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ, kɛ asafo ɔ náa he se ha kɛɛ?\\nKe asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi tsɔsee ɔ, mɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ kase Samuel?\\n1, 2. Mɛni kpɔ mi nɔ hyɛli komɛ yɔse ngɛ asafohi fuu a mi?\\nE PIƐ bɔɔ nɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ maa gbe kpe nɛ e kɛ mɛ ngɛ pee ɔ nya. Benɛ e hyɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ a hɛ mi kɛ kpe ɔ, e ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha mɛ, ejakaa a ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ. A ti ni komɛ wa ngɛ jeha mi nɛ a ma nyɛ ma fɔ lɛ po. Se nɔ́ ko ngɛ lɛ haoe, nɛ jamɛ a nɔ́ ɔ he hia. E bi mɛ ke, “Nyɛmimɛ, anɛ nyɛ ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi tsɔsee konɛ a nyɛ nɛ a tsu blɔ nya ní tsumihi fuu ngɛ asafo ɔ mi lo?” Asafo mi nikɔtɔma amɛ le kaa benɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ ba slaa mɛ nyɔhiɔ ekpa nɛ be ɔ, e wo mɛ he wami kaa a ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Nyagbe ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma a kake ha heto ke, “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa nyɛ we nɛ waa pee nɔ́ ko tsɔ ngɛ he.” Asafo mi nikɔtɔma kpa amɛ hu kplɛɛ nɔ jã.\\n2 Ke asafo mi nɔkɔtɔma ji mo ɔ, eko ɔ, mo hu o ma de jã. Kpɔ mi nɔ hyɛli komɛ yɔseɔ kaa e he hia nɛ asafo mi nikɔtɔmahi fuu nɛ a ngɔ be fuu kɛ tsɔse nyɛmimɛ nihewi kɛ nyumuhi nɛ a wa konɛ a da níhi a nya ngɛ asafo ɔ mi. Se eko ɔ, enɛ ɔ peemi he maa wa wawɛɛ. Mɛni he je?\\n3. (a) Mɛni Baiblo ɔ de nɛ tsɔɔ kaa e he hia nɛ wa tsɔse ni kpahi, nɛ mɛni he je nɛ e sa kaa wɔ tsuo wa bua nɛ jɔ jã peemi he? (Hyɛ sisi ningma.) (b) Mɛni he je nɛ eko ɔ, e maa ye ha asafo mi nikɔtɔma komɛ kaa a ma tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ?\\n3 Ke asafo mi nɔkɔtɔma ji mo ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o le kaa e sa kaa o ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. * (Hyɛ sisi ningma.) O le hu kaa loko asafohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ, kɛ asafohi nɛ a ma tsɔ hwɔɔ se ɔ tsuo a he maa wa a, e he hia nɛ wa ná nyɛmimɛ nyumuhi fuu. (Kane Yesaya 60:22.) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ o “tsɔɔ ni kpahi” ní. (Kane 2 Timoteo 2:2.) Se kɛ̃ ɔ, e he ma nyɛ maa wa kaa o ma ná deka kɛ pee jã. E sa nɛ o tsu o weku mi bimɛ a hiami níhi a he ní kɛ ha mɛ, nɛ o tsu mo nitsɛ o ní tsumi hulɔ. E sa nɛ o tsu asafo ɔ mi hiami níhi kɛ ní kpahi hu nɛ a he hia a he ní. Akɛnɛ ní tsumihi fuu ngɛ he je ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ e he hia kaa o ná deka kɛ tsɔse ni kpahi ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nKOO TO TSLE\\n4. Be komɛ ɔ, mɛni he je nɛ asafo mi nikɔtɔmahi gblaa a nane si kaa a ma tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ɔ?\\n4 Mɛni he je nɛ eko ɔ, e he maa wa ha nɔ ko kaa e ma ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi ngɛ asafo ɔ mi ɔ? Eko ɔ, ni komɛ ma de ke: ‘Asafo ɔ mi ní tsumi komɛ ngɛ nɛ a he hia wawɛɛ nɛ e sa kaa a tsu he ní mla. Enɛ ɔ he ɔ, ke i tsɔse we nyɛmimɛ nyumuhi amlɔ nɔuu ɔ, lɔ ɔ be nɔ́ ko puɛe ngɛ asafo ɔ mi.’ Anɛ e ji anɔkuale lo? Eko ɔ, ní komɛ ngɛ nɛ e he maa hia kaa o tsu a he ní amlɔ nɔuu mohu lɛɛ, se ke o gbla o nane si ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi a tsɔsemi he ɔ, e ma nyɛ maa ye asafo ɔ awi.\\n5, 6. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ e sa kaa lɔle kudɔlɔ ko nɛ hyɛ e lɔle nɔ ha a mi? Kɛ waa kɛ enɛ ɔ ma nyɛ maa to nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ma tsɔse mɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ he ha kɛɛ?\\n5 Mo susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Lɔle kudɔlɔ le kaa loko e lɔle ɔ ma nyɛ ma tsu ní daa a, e he hia nɛ e tsake nu nɛ ngɛ lɔle ɔ mi ɔ kpamkpam. Se eko ɔ, e ma susu kaa pɛtloo nɛ e maa po kɛ wo lɔle ɔ mi ɔ he hia wawɛɛ pe lɔle ɔ mi nu nɛ e maa hi tsakee ɔ, ejakaa ke e pui pɛtloo wui lɔle ɔ mi ɔ, lɔle ɔ be nyɛe. Ke e be deka a, eko ɔ, e ma susu kaa e ma tsake nu ɔ pee se. Ke e tsakee we nu nɛ ngɛ lɔle ɔ mi ɔ po ɔ, lɔle ɔ ma nyɛ ma tsu ní be saii. Se enɛ ɔ kɛ haomi ma nyɛ maa ba. Ke e he hia kaa lɔle kudɔlɔ nɛ tsake nu nɛ ngɛ lɔle ɔ mi ɔ nɛ e pee we jã a, kɛ yaa kɛ yaa a, lɔle ɔ ma puɛ. Nyagbenyagbe ɔ, e ma puɛ be kɛ sika fuu kɛ dla lɔle ɔ. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ?\\n6 Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsu níhi nɛ a he hia a a he ní mla. Ke a pee we jã a, lɔ ɔ maa ye asafo ɔ awi. Kaa bɔ nɛ e sa nɛ lɔle kudɔlɔ nɛ po pɛtloo kɛ wo e lɔle mi ɔ, jã kɛ nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a bɔ mɔde nɛ a ‘le níhi nɛ a he hia a mi tso.’ (Filipi Bi 1:10) Se eko ɔ, asafo mi nikɔtɔma komɛ kɛ a be tsuo tsuɔ níhi nɛ a he hia a he ní hluu po kaa a ná we deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. A ngɛ kaa lɔle kudɔlɔ ɔ nɛ e tsakee we e lɔle ɔ mi nu ɔ. Ke asafo mi nikɔtɔmahi tsɔse we nyɛmimɛ nyumuhi mla a, e maa su be nɛ a be nyɛmimɛ nyumuhi fuu nɛ a tsɔse mɛ náe konɛ a tsu níhi a he ní ngɛ asafo ɔ mi.\\n7. Kɛ e sa kaa waa na asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a náa deka kɛ tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi ɔ ha kɛɛ?\\n7 Enɛ ɔ he ɔ, ko susu kaa e he hia we nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi amlɔ nɔuu. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a hyɛɛ nɔ́ kɛ yaa tsitsaa nɛ a náa deka kɛ tsɔseɔ ni kpahi ɔ ngɛ nile, nɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi tsuo náa a he se. (Kane 1 Petro 4:10.) Mɛni blɔ nɔ asafo ɔ náa a he se ngɛ?\\nNYƐƐ KƐ NYƐ BE NƐ TSU NÍ SAMINYA\\n8. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔse ni kpahi ɔ? (b) Mɛni e he hia kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ya sɔmɔɔ ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ nɛ a pee? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Ní Tsumi Ko Nɛ He Hia.”)\\n8 E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami wawɛɛ po ɔ, nɛ a ba a he si, nɛ a le kaa ní tsumihi fuu ngɛ nɛ ke a bɔni bwɔmi pɛ a be nyɛe ma tsu hu. (Mika 6:8) Jehanɛ se hu ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a le kaa ‘be yayami ma nyɛ ma ba ná mɛ tlukaa’ nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e maa ye ha mɛ kaa a ma tsu a blɔ nya ní tsumihi. (Fiɛlɔ 9:11, 12; Yakobo 4:13, 14) Enɛ ɔ he ɔ, akɛnɛ a suɔ Yehowa we bi nɛ a susuɔ a he he je ɔ, a bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a tsɔɔ nyɛmimɛ nihewi níhi nɛ a kase jehahi babauu nɛ be ɔ.—Kane La 71:17, 18.\\n9. Mɛni maa ba hwɔɔ se nɛ lɔ ɔ he ɔ, e he hia kaa a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi?\\n9 Jehanɛ se hu ɔ, asafo ɔ náa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔseɔ nyɛmimɛ nyumuhi ɔ a he se, ejakaa lɔ ɔ haa nɛ asafo ɔ he waa. Tsɔsemi nɛ ɔ dlaa nyɛmimɛ nyumuhi fuu konɛ a ye bua nɛ kake peemi nɛ hi nyɛmimɛ a kpɛti ngɛ asafo ɔ mi, nɛ a nyɛ nɛ a ye Mawu anɔkuale. Enɛ ɔ he hia ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi, nɛ e he maa hia ngɛ haomi ngua a nɛ ma a hu mi. (Ezekiel 38:10-12; Mika 5:5, 6) Enɛ ɔ he ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi nɛ wa suɔ, nyɛ ná deka kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. Nyɛɛ je sisi kɛ je mwɔnɛ ɔ.\\n10. Mɛni eko ɔ, e ma bi nɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e pee konɛ e ná be kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi?\\n10 Wa le kaa nyɛ be deka kulaa, ejakaa nyɛ tsuɔ níhi nɛ a he hia ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he ní. Enɛ ɔ he ɔ, e ma nyɛ ma bi nɛ nyɛɛ ngɔ be nɛ nyɛɛ kɛ tsuɔ jamɛ a ní ɔmɛ a he ní ɔ eko kɛ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi. (Fiɛlɔ 3:1) Jã nɛ nyɛ maa pee ɔ, maa tsɔɔ kaa nyɛɛ kɛ nyɛ be ngɛ ní tsue saminya, nɛ asafo ɔ ma ná he se hwɔɔ se.\\nMO DLA NÍ KASELƆ Ɔ TSUI\\n11. (a) Mɛni sa kadimi ngɛ nɔ́ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a je ma slɔɔtoslɔɔtohi a nɔ ɔ de ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi a tsɔsemi he ɔ he? (b) Ngɛ Abɛ 15:22 ɔ nya a, mɛni he je nɛ e he hia nɛ wa susu munyuhi nɛ asafo mi nikɔtɔma kpahi tu ɔ he ɔ?\\n11 Asafo mi nikɔtɔma komɛ nyɛ nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ babauu tsue ngɛ asafo ɔ mi. Lingmi nɛ ɔ, a bi mɛ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ pee jã. * (Hyɛ sisi ningma.) E ngɛ mi kaa a je ma ekpaekpahi a nɔ mohu lɛɛ, se mɛ tsuo a gbi kɔ. Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? E tsɔɔ kaa ngɛ ‘asafo tsuaa asafo mi ngɛ he tsuaa he’ ɔ, ke a da Baiblo ɔ nɔ kɛ tsɔse nɔ ko ɔ, nɔ ɔ náa he se. (1 Korinto Bi 4:17) Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyu nɛ wa maa kase kɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi ɔ, wa ma susu ní komɛ nɛ asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ de ɔ a he. (Abɛ 15:22) Amlɔ nɛ ɔ, wa ma tsɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ke tsɔɔli, nɛ wa ma tsɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ mɛ tsɔsee ɔ hu ke ní kaseli.\\n12. Mɛni e he hia kaa tsɔɔlɔ ko nɛ e pee, nɛ mɛni he je?\\n12 Kekleekle ɔ, e he hia nɛ tsɔɔlɔ ɔ nɛ dla ní kaselɔ ɔ tsui. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia a? Kaa bɔ nɛ e he hia kaa ngmɔ hulɔ nɛ dla zugba a loko e du ní ɔ, jã kɛ̃ nɛ e he hia nɛ tsɔɔlɔ ɔ hu nɛ dla ní kaselɔ ɔ tsui loko e tsɔɔ lɛ ní hehi. Mɛni blɔ nɔ tsɔɔlɔ ko maa gu kɛ dla e ní kaselɔ ko tsui? E ma nyɛ maa kase tsɔɔli kpakpahi nɛ a hi si blema a. A ti nɔ kake ji gbalɔ Samuel.\\n13-15. (a) Mɛni Yehowa de Samuel kaa e pee? (b) Mɛni blɔ nɔ Samuel gu kɛ dla Saul tsui kɛ ha ní tsumi ehe nɛ a kɛ maa wo e dɛ ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (d) Mɛni he je nɛ mwɔnɛ ɔ, e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a susu nɔ́ nɛ Samuel pee ɔ he ɔ?\\n13 Ligbi ko ɔ, Yehowa de gbalɔ Samuel kaa e pee nɔ́ ko. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Samuel bwɔ. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ maa pee jeha 3,000 ji nɛ ɔ. Yehowa de lɛ ke: “Hwɔɔ, maa pee be nɛ ɔ mi ɔ, ma tsɔ nyumu ko nɛ je Benyamin wɛtso ɔ mi kɛ ba o ngɔ. Moo pɔ lɛ nu nɛ e ba ye ganɔ ngɛ ye ma, Israel ɔ nya.” (1 Samuel 9:15, 16) Yehowa suɔ kaa Samuel nɛ pɔ nɔ kpa ko nu konɛ nɔ ɔ nɛ nyɛɛ Israel ma a hɛ mi. Enɛ ɔ ha nɛ Samuel na kaa e be Israel ma a hɛ mi nyɛɛe hu. E le kaa e he maa hia nɛ e dla nɔ ɔ kɛ ha ní tsumi ehe nɛ a kɛ ma e dɛ womi ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e susu e yi mi nɛ e ná juɛmi ko.\\n14 E nɔ jena a, Samuel kɛ Saul kpe, nɛ Yehowa de Samuel ke: ‘Nyumu ɔ ji nɛ ɔ nɛ.’ Amlɔ nɔuu ɔ, Samuel tsu e yi mi tomi ɔ he ní. E pee nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ e ná Saul he blɔ konɛ a sɛɛ ní. Samuel ngmɛ Saul kɛ e tsɔlɔ ɔ okplɔɔ. E ha mɛ sɛ̃ ngɛ okplɔɔ ɔ yi, nɛ e ha mɛ lo kpɔ kpakpa. Samuel de Saul ke: “Moo ye, ejakaa i je blɔ ngɔ to ha mo nɛ o ba ye kikɛmɛ a be nɛ ɔ.” Benɛ a ye ní ɔ ta a, Samuel kɛ Saul ho e we mi ya. Benɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, mɛ ni enyɔ ɔmɛ a sɛɛ ní kɛ bua jɔmi. Benɛ a ya su Samuel we ɔ mi ɔ, a kuɔ kɛ ho tsu ɔ yi mi ya. Samuel kɛ Saul sɛɛ ní ngɛ “tsu ɔ yi mi” hluu kɛ ya si benɛ a ya hwɔ si. E nɔ jena a, Samuel pɔ Saul nu, e fĩɔ e nya he, nɛ e ha lɛ blɔ tsɔɔmihi fuu. Lɔ ɔ se ɔ, Saul je, nɛ e dla e he kɛ ha níhi nɛ maa ya nɔ pee se ɔ.—1 Samuel 9:17-27; 10:1.\\n15 Samuel pɔ Saul nu konɛ Saul nɛ nyɛɛ ma a hɛ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ ngɛ ekpa kulaa ngɛ nyɛminyumu ko nɛ a ma tsɔse lɛ konɛ e ba pee asafo mi nɔkɔtɔma aloo asafo mi sɔmɔlɔ ɔ he. Se kɛ̃ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase níhi fuu nɛ a he hia ngɛ bɔ nɛ Samuel plɛ kɛ dla Saul tsui ha a mi. Nyɛ ha nɛ wa susu ní nɛ ɔmɛ a kpɛti enyɔ a he nɛ waa hyɛ.\\nTSƆƆLI NƐ A JEƆ A TSUI MI KƐ TSƆƆ NÍ NƐ A JI HUƐMƐ KPAKPAHI HULƆ\\n16. (a) Benɛ Israel bi ɔmɛ de Samuel kaa e wo matsɛ ha mɛ ɔ, kɛ Samuel pee e ní ha kɛɛ? (b) Kɛ Samuel pee e ní ha kɛɛ benɛ Yehowa de lɛ ke e pɔ Saul nu ɔ?\\n16 Moo je o tsui mi, ko lilaa si. Sisije ɔ, benɛ Samuel ná le kaa Israel bi ɔmɛ ngɛ hlae nɛ adesa nɛ ye a nɔ matsɛ ɔ, e gba e nya nɛ e susu kaa a je e se. (1 Samuel 8:4-8) Samuel sume kaa e maa wo matsɛ ha mɛ, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa de lɛ si etɛ kaa e bu ma bi ɔmɛ tue. (1 Samuel 8:7, 9, 22) E ngɛ mi kaa Samuel bua juɛ nɔ́ nɛ ma bi ɔmɛ ngɛ bie kaa e pee ha mɛ ɔ he lɛɛ, se e ji nɔ nɛ ma ba da e nane mi ɔ he hunga, nɛ e ná we e he abofu hulɔ. Benɛ Yehowa de Samuel kaa e ya pɔ Saul nu ɔ, Samuel tui tsle kulaa. E je e tsui mi nɛ e bu tue, pi kaa e sa kaa e pee jã kɛkɛ he je nɛ e pee jã ngɛ, se mohu suɔmi nɛ e ngɛ ha Yehowa a he je.\\nTsɔɔli, ke nyɛ be deka po ɔ, nyɛ ná be kɛ ha ní kaselɔ ɔ\\n17. Mwɔnɛ ɔ, mɛni asafo mi nikɔtɔmahi peeɔ kɛ kaseɔ Samuel, nɛ mɛni haa nɛ a náa bua jɔmi?\\n17 Mwɔnɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi fuu nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ kase Samuel nɛ a je suɔmi mi nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumu kpahi. (1 Petro 5:2) Asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ jeɔ a tsui mi nɛ a tsɔɔ nyɛmimɛ nyumuhi ní, nɛ a yi gbeye kaa a kɛ a blɔ nya ní tsumi ɔmɛ ekomɛ maa wo nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ a dɛ. Mohu ɔ, a naa mɛ kaa a he hia wawɛɛ, nɛ a ji nihi nɛ a ma nyɛ maa ‘piɛɛ a he kɛ tsu’ asafo ɔ mi hiami níhi a he ní. (2 Korinto Bi 1:24; Hebri Bi 13:16) Ke asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ nɛ a fo we mɛ pɛ a nɔ́ mi ɔ na kaa ní kaseli ɔmɛ kɛ nyɛmihi nɛ a ngɛ ɔ ngɛ Yehowa we bi ye buae ɔ, a bua jɔɔ.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:35.\\n18, 19. Mɛni blɔ nɔ asafo mi nɔkɔtɔma ko maa gu kɛ dla ní kaselɔ ko tsui, nɛ mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia?\\n18 Moo pee a huɛ, koo pee tsɔɔlɔ kɛkɛ. Benɛ Samuel kɛ Saul kpe ɔ, jinɛ Samuel ko nyɛ plɛ nu kɛ pue Saul yi mi amlɔ nɔuu konɛ e kɛ pɔ lɛ nu kaa matsɛ. Jinɛ e ko nyɛ pee jã mohu lɛɛ, se ke e pee jã a, matsɛ ehe ɔ ko nyɛ we Mawu we bi a hɛ mi nyɛɛmi. Samuel ngɔ be kɛ dla Saul tsui kɛ ha ní tsumi ehe nɛ a kɛ maa wo e dɛ ɔ. Loko e maa pɔ Saul nu ɔ, e kɛ lɛ bla kɛ ye ní, nɛ a slaa si, nɛ a sɛɛ ní be kɛkɛɛ, nɛ a jɔɔ a he po. Samuel mlɛ nɛ e pɔ Saul nu ngɛ be nɛ sa mi.\\nJa o kɛ nihi bɔ huɛ loko o ma nyɛ ma tsɔse mɛ (Hyɛ kuku 18, 19)\\n19 Mwɔnɛ ɔ hu jã ji bɔ nɛ e ji. Loko asafo mi nɔkɔtɔma ko ma tsɔse nyɛminyumu ko ɔ, e sa nɛ e bɔ mɔde nɛ e kɛ lɛ nɛ bɔ huɛ. Akɛnɛ e slo si fɔfɔɛ, kɛ bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ha ngɛ ma tsuaa ma nɔ he je ɔ, e slo nɔ́ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma tsuaa asafo mi nɔkɔtɔma maa pee konɛ e ha ní kaselɔ ɔ tsui nɛ nɔ e mi. Se kɛ̃ ɔ, ngɛ he saisaa nɛ o ngɛ ɔ, ke o be deka po ɔ, mo ná be kɛ ha ní kaselɔ ɔ. Ke o pee jã a, e maa na kaa o buɔ e he akɔtaa. (Kane Roma Bi 12:10.) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o jeɔ suɔmi mi nɛ o susuɔ ní kaseli ɔmɛ a he ɔ, a bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ.\\n20, 21. (a) Kɛ o maa kale tsɔɔlɔ kpakpa ha kɛɛ? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n20 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsɔɔlɔ kpakpa suɔ kaa e ma tsɔse nihi. Se e sa nɛ e ná suɔmi kɛ ha nɔ nɛ e ngɛ lɛ tsɔsee ɔ hulɔ. (Kɛ to Yohane 5:20 ɔ he.) Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia? Ejakaa ke ní kaselɔ ɔ le kaa o susuɔ e he wawɛɛ ɔ, e maa je e tsui mi kɛ kase nɔ́ nɛ o ngɛ lɛ tsɔɔe ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi, nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ kɛ nyɛ ní kaseli ɔmɛ nɛ bɔ huɛ, se pi ní kɛkɛ nɛ nyɛ maa tsɔɔ mɛ.—Abɛ 17:17; Yohane 15:15.\\n21 Ke asafo mi nɔkɔtɔma ko dla ní kaselɔ ko tsui ta a, e ma nyɛ ma bɔni lɛ tsɔsemi. Mɛni blɔhi a nɔ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma a maa gu kɛ pee jã? Wa ma susu enɛ ɔ he ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\n^ kk. 3 A ngma munyu nɛ ɔ kɛ munyu nɛ wa maa kase kɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi titli. Se e sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ kase nɔ́ ko kɛ je mi. Mɛni he je? Ejakaa munyu nɛ ɔmɛ maa ye bua nyɛmimɛ nyumuhi tsuo konɛ a nu sisi kaa e he hia nɛ a tsɔse mɛ konɛ a tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi. Ke a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi fuu konɛ a da níhi a nya ngɛ asafo ɔ mi ɔ, nɔ tsuaa nɔ ma ná he se.\\n^ kk. 11 Nyɛmimɛ nikɔtɔma nɛ ɔmɛ je Australia, Bangladesh, Belgium, Brazil, France, French Guiana, Japan, Korea, Mexico, Namibia, Nigeria, Réunion, Russia, South Africa, kɛ United States.\\nNí Tsumi Ko Nɛ He Hia\\nNYƐMIMƐ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ hiaa kɛ ya sɔmɔɔ ngɛ asafohi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ mi ɔ mi. A bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a fiɛɛɔ sane kpakpa a nɛ a tsɔɔ nihi ní. Se loko a maa kpale kɛ ho a mahi a mi ya a, mɛni e sa kaa a pee? Ngɛ hehi fuu ɔ, eko ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a tsɔse mɛ nɛ a ma nyɛ maa da níhi a nya ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he pi. Enɛ ɔ he ɔ, ke o ji asafo mi nɔkɔtɔma nɛ o hia kɛ ya je he ko nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ o tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ jamɛ a asafo ɔ mi ɔ konɛ a nyɛ nɛ a da níhi a nya.\\nNí kaselɔ ko tsui nɛ a ma dla: Yemi kɛ buami nɛ a kɛ ma ha nyɛmi nyumu ko konɛ e ná suɔmi kaa e maa kase ní hehi. Tsɔɔlɔ ɔ peeɔ jã kɛ guu deka nɛ e náa nɛ e kɛ ní kaselɔ ɔ bɔɔ huɛ ɔ nɔ. E sa nɛ tsɔɔlɔ ɔ nɛ ha nɛ ní kaselɔ ɔ tsui nɛ e nɔ e mi, nɛ e na kaa e buu e he akɔtaa","num_words":3631,"character_repetition_ratio":0.105,"word_repetition_ratio":0.008,"special_characters_ratio":0.3,"stopwords_ratio":0.525,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ngɔɔ O Haomi Ɔmɛ Tsuo Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ—1 Petro 5:17 | Kase\\n‘Nyɛɛ ngɔ nyɛ haomi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ Yehowa nɔ; ejakaa lɛ nɛ e hyɛɛ nyɛ nɔ.’—1 PET. 5:7.\\nLAHI: 38, 23\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Mawu Munyu ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ko pee yeyeeye tsɔ?\\nMɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ná “Mawu he jɔmi” ɔ?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ asafo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ko pee yeyeeye tsɔ?\\n1, 2. (a) Mɛni he je nɛ ke wa pee yeyeeye ɔ, e sɛ nɛ e pee wɔ nyakpɛ ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\nMWƆNƐ Ɔ, wa ngɛ je nɛ haomi hyi lɛ tɔ mi. Satan Abosiami mi mi fu wawɛɛ nɛ “e ngɛ nyɛɛe kɛ ngɛ yae kɛ ngɛ bae kaa jata nɛ ngɛ huae, nɛ ngɛ nɔ ko hlae nɛ e tsɔtslɔɔ e mi.” (1 Pet. 5:8; Kpoj. 12:17) Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa be komɛ ɔ, wɔ nɛ wa ji Mawu sɔmɔli po wa peeɔ yeyeeye. Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ kaa Matsɛ David po “na nɔ́” be komɛ. (La 13:2) Mo kai kaa ngɛ bɔfo Paulo hu blɔ fami ɔ, ‘asafo ɔmɛ a he susumi pee kaa tlomi ngɛ e nɔ daa ligbi.’ (2 Kor. 11:28) Se ke wa pee yeyeeye ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee?\\n2 Wa hiɔwe Tsɛ nɛ e ngɛ suɔmi ɔ ye bua e sɔmɔli nɛ a hi si blema a, nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke wa pee yeyeeye aloo wa hao ɔ, e woɔ wa bua bɔ nɛ sa. Baiblo ɔ wo wɔ he wami ke: “Nyɛɛ ngɔ nyɛ haomi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ e nɔ; ejakaa lɛ nɛ e hyɛɛ nyɛ nɔ.” (1 Pet. 5:7) Se mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee jã? Ha nɛ wa susu blɔ eywiɛ komɛ a he nɛ waa hyɛ. (1) Wa ma nyɛ maa sɔle kɛ je wa tsui mi, (2) wa ma nyɛ maa kane Mawu Munyu ɔ nɛ ji Baiblo ɔ nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he, (3) wa ma nyɛ ma bi Yehowa konɛ e ha wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ, nɛ (4) waa kɛ nɔ ko nɛ wa heɔ lɛ yeɔ ma nyɛ maa sɛɛ wa nyagba a he ní. Benɛ wa ngɛ níhi eywiɛ nɛ ɔmɛ a he susue ɔ, moo hyɛ kaa o ma nyɛ ma yɔse ní komɛ nɛ o ma nyɛ maa pee lo.\\n‘NGƆƆ O HAOMI ƆMƐ KƐ HA YEHOWA’\\n3. Kɛ o ma plɛ kɛ ‘ngɔ o haomi ɔmɛ kɛ ha Yehowa’ kɛ gu sɔlemi nɔ ha kɛɛ?\\n3 Kekleekle nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee ji kaa wa maa je wa tsui mi kɛ sɔle ha Yehowa. Ke o kɛ nyagbahi aloo haomihi ngɛ kpee, aloo o pee yeyeeye ɔ, moo je o tsui mi nɛ o fa kue ha o hiɔwe Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ. La polɔ David kpa Yehowa pɛɛ ke: “Mawu, bu ye kue fami ɔ tue.” Lɔ ɔ se ɔ, e de ngɛ jamɛ a la a nɔuu mi ke: ‘Ngɔɔ o haomi ɔmɛ kɛ ha Yehowa, nɛ e maa bu o he.’ (La 55:1, 22) Ke o je o tsui mi kɛ sɔle ha Yehowa, nɛ o pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ kɛ tsu nyagba a he ní ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo wawɛɛ pe nɛ o maa hao. Se kɛ sɔlemi ma plɛ kɛ ye bua mo ha kɛɛ konɛ o ko pee yeyeeye tsɔ?—La 94:18, 19.\\n4. Ke wa pee yeyeeye ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ sɔlemi yeɔ bua wɔ ngɛ?\\n4 Kane Filipi Bi 4:6, 7. Ke wa jeɔ wa tsui mi kɛ sɔleɔ kɛ haa Yehowa daa a, e maa bu wɔ tue. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E maa ye bua wɔ konɛ wa tsui he nɛ jɔ, nɛ wa je susumihi nɛ dɛ kɛ je wa juɛmi kɛ wa tsui mi. Nihi fuu ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami, nɛ a ma nyɛ maa ye he odase. Mawu ha we nɛ a pee yeyeeye loo a ye gbeye, mohu ɔ, e ha nɛ a ná tue mi jɔmi nɛ adesahi a juɛmi kpi he. Eko ɔ, mo hu o ná jamɛ a níhi a si kpami ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, “Mawu he jɔmi” ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o da nyagba amɛ a nya. O ma nyɛ ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kulaa ngɛ Yehowa si womi nɛ ɔ mi: “Ko ha nɛ nɔ́ ko nɛ wo o he gbeye. Imi ji o Mawu ɔ nɛ! Ma wo mo he wami; ma piɛ o he.”—Yes. 41:10.\\nMAWU MUNYU Ɔ HAA NƆ TUE MI JƆMI\\n5. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Mawu Munyu ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná tue mi jɔmi?\\n5 Blɔ enyɔne nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ná tue mi jɔmi ji kaa wa maa kane ngmami komɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ a he. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia? Blɔ tsɔɔmihi ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ko pee yeyeeye, aloo wa ko pee yeyeeye tsɔ, aloo waa da yeyeeye peemi nya. Mo kai kaa Mawu Munyu ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ, nɛ e ma nyɛ maa wo wa bua, ejakaa munyuhi nɛ ngɛ mi ɔ je wa Bɔlɔ nɛ ngɛ juɛmi saminya a ngɔ. Ke o pueɔ o yi mi tɛ ngɛ Mawu susumihi a he nyɔ kɛ pia, nɛ o susuɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ o ma nyɛ kɛ ma tsu ní ɔ he ɔ, e maa wo mo he wami wawɛɛ nitsɛ. Yehowa ngɔ e Munyu ɔ nɛ wa maa kane ɔ kɛ to wa he nɛ maa ‘wa nɛ waa pee kã’ a he, se pi nɛ wa maa ‘nu sawale, nɛ wa nine mi nɛ je wu.’—Yosh. 1:7-9.\\n6. Kɛ Yesu munyu ɔ ma plɛ kɛ ye bua wɔ ha kɛɛ?\\n6 Wa naa Yesu munyu nɛ woɔ nɔ bua a ngɛ Mawu Munyu ɔ mi. Munyuhi nɛ e tu, kɛ níhi nɛ e tsɔɔ ɔ wo e tue buli ɔmɛ a bua. Yesu ha nɛ nihi nɛ a ngɛ tsui yee ɔ a tsui he jɔ, e wo nihi nɛ a gbɔjɔ ɔ he wami, nɛ e wo nihi nɛ a hao ɔ hu a bua. Enɛ ɔ ha nɛ nihi fuu hɛ mɛ kɛ su e he. (Kane Mateo 11:28-30.) Yesu je suɔmi mi nɛ e susu nihi a he, nɛ e ha mɛ a mumi mi hiami níhi, kɛ a he lo nya hiami níhi. (Mar. 6:30-32) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yesu yeɔ bua wɔ kaa bɔ nɛ e wo si kaa e maa pee ɔ. Yesu ye bua e bɔfohi nɛ e kɛ mɛ tsu ní ɔ, nɛ jã nɔuu nɛ e yeɔ bua wɔ mwɔnɛ ɔ. E he hia we kaa wa maa na Yesu kɛ wa hɛngmɛ loko wa maa na kaa e ngɛ wɔ ye buae. Yesu ngɛ matsɛ yee ngɛ hiɔwe, nɛ e naa wɔ mɔbɔ daa. Enɛ ɔ he ɔ, ke o hao ɔ, e maa ‘wo mo he wami’ nɛ e ‘maa ye bua mo ngɛ be nɛ sa mi.’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o da o haomi ɔmɛ a nya. E ma nyɛ ma ha nɛ o ná hɛ nɔ kami kɛ kã hulɔ.—Heb. 2:17, 18; 4:16.\\nMAWU MUMI Ɔ HAA NƐ WA NÁA SU KPAKPAHI\\n7. Ke wa bi Mawu konɛ e ha wɔ mumi klɔuklɔu ɔ, mɛni e maa pee?\\n7 Yesu wo wɔ si kaa ke wa bi wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ kaa e ha wɔ e mumi klɔuklɔu ɔ, e ma ha wɔ hluu tsɔ. (Luka 11:10-13) Enɛ ɔ ha nɛ wa na nɔ́ etɛne nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ko pee yeyeeye tsɔ. Lɔ ɔ ji mumi ɔ yiblii ɔ nɛ wa maa wo. Mawu mumi klɔuklɔu ɔ lɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa náa Mawu Ope ɔ su kpakpa amɛ eko. (Kane Galatia Bi 5:22, 23; Kol. 3:10) Ke o ná Mawu su nɛ ɔmɛ eko ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ ni kpahi nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa. Lɔ ɔ ma ha nɛ o ma kua si fɔfɔɛhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ o pee yeyeeye ɔ. Ha nɛ wa susu bɔ nɛ mumi ɔ yiblii ɔ ma nyɛ maa ye bua mo ha a he bɔɔ.\\n8-12. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Mawu mumi ɔ yiblii ɔ nɛ o maa wo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ko pee yeyeeye tsɔ, aloo o ko pee yeyeeye kulaa?\\n8 “Suɔmi, bua jɔmi, he jɔmi.” Ke o bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o je bumi kpo kɛ ha nihi ɔ, o maa na kaa o be yeyeeye pee tsɔ. Mɛni he je wa ma nyɛ ma de jã a? Ke o jeɔ nyɛmi suɔmi kpo, o susuɔ nihi a he, nɛ o jeɔ bumi kpo kɛ haa nihi ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ o ya je si himi nɛ ma ha nɛ o pee yeyeeye ɔ mi.—Rom. 12:10.\\n9 “Tsui si tomi, mi mi himi, kpakpa peemi.” Ke o kɛ Baiblo ɔ mi ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tsu ní ɔ, e ma ha nɛ tue mi jɔmi maa hi o kɛ ni kpahi nyɛ kpɛti. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛɛ na nyɛ sibi mɔbɔ; nyɛ tsui mi nɛ sã nyɛ ngɛ nyɛ sibi a he, nɛ nyɛɛ ngɔ a he yayami kɛ pa mɛ.” (Efe. 4:32) Ke o pee jã a, o ma nyɛ maa tsi níhi nɛ ma ha nɛ o pee yeyeeye ɔ a nya. Jehanɛ hu ɔ, e maa ye bua mo konɛ o da nyagbahi nɛ mluku nɛ wa yi ɔ nyɛɔ kɛ baa a nya.\\n10 “Hemi kɛ yemi.” Mwɔnɛ ɔ, níhi nɛ haa nɛ wa pee ɔ yeyeeye ɔ ekomɛ ji sika kɛ he lo nya níhi. (Abɛ 18:11) Hemi kɛ yemi nɛ mi wa nɛ o ma ná ngɛ Yehowa mi ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ ní nɛ ɔmɛ ko ha nɛ o pee yeyeeye tsɔ, aloo o pee yeyeeye kulaa. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ke o kɛ bɔfo Paulo ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tsu ní ɔ, o ma nyɛ maa da yeyeeye peemi nya. Paulo de ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ he.” Lɔ ɔ se ɔ, Paulo tsa nɔ ke: “Ejakaa Mawu de ke, “I be mo sie, nɛ i be mo kuae gblegbleegble.” Lɛɛ nyɛ ha waa kɛ kã nɛ de ke, “Nyɔmtsɛ ɔ ji ye he piɛɛlɔ, i be gbeye yee. Mɛni adesa ma nyɛ maa pee mi.”—Heb. 13:5, 6.\\n11 “He si bami, he nɔ yemi.” Mo susu bɔ nɛ su nɛ ɔmɛ hu maa ye bua mo ha a he nɛ o hyɛ. He si bami, kɛ he nɔ yemi maa ye bua mo konɛ o kua ní peepeehi nɛ ma ha nɛ o pee yeyeeye ɔ. Nɛ ke o ngmɛɛ ‘mi mi doomi, hɛdɔ, mi mi la, muklii mi fumi, pɛ, kɛ nɔ jɛmi basabasa’ he ɔ, lɔ ɔ hu maa ye bua mo wawɛɛ.—Efe. 4:31.\\n12 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ja o baa o he si loko o ma nyɛ maa ngɔ o hɛ kɛ fɔ “Mawu, nɔ nɛ he wa” a nɔ, nɛ́ o ‘ngɔ o haomi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ e nɔ.’ (1 Pet. 5:6, 7) Ke o baa o he si ɔ, Mawu maa na mo mɔbɔ nɛ e maa ye bua mo. (Mika 6:8) Ke o yaa nɔ nɛ o kɛ o hɛ fɔɔ Yehowa nɔ se pi mo nitsɛ o he nɔ ɔ, o maa na kaa Yehowa suɔ mo nɛ e yeɔ bua mo, nɛ lɔ ɔ maa wo o bua konɛ o ko pee yeyeeye tsɔ.\\n“NYƐ KO HAO”\\n13. Benɛ Yesu de ke, “Nyɛ ko hao” ɔ, mɛni e ngɛ hlae maa tsɔɔ?\\n13 Yesu ngɔ ga womi ko kɛ ha wɔ ngɛ Mateo 6:34 ɔ. (Kane.) Nile ngɛ Yesu ga womi nɛ ɔ mi. E de ke: “Nyɛ ko hao.” Se eko ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ ga womi nɛ ɔ kɛ ní tsumi he maa wa. Benɛ Yesu de ke, “Nyɛ ko hao” ɔ, mɛni e ngɛ hlae maa tsɔɔ? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa Mawu sɔmɔlɔ be nyɛe nɛ e pee yeyeeye ngɛ si himi mi be komɛ. Kaa bɔ nɛ wa de kɛ sɛ hlami ɔ, David kɛ Paulo tsuo pee yeyeeye. Se nɔ́ nɛ Yesu ngɛ hlae nɛ e kaseli ɔmɛ nɛ a yɔse ji kaa, ke a peeɔ yeyeeye tsɔ ɔ, lɔ ɔ be nyɛe ma tsu nyagba a he ní. Ligbi fɛɛ ligbi kɛ e mi haomi, enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ Kristofohi nɛ a pee yeyeeye ngɛ níhi nɛ a be, aloo níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he. Kɛ o ma plɛ kɛ ngɔ Yesu ga womi ɔ kɛ tsu ní ha kɛɛ, konɛ o ko pee yeyeeye tsɔ?\\n14. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ko pee yeyeeye tsɔ ngɛ tɔmihi nɛ wa tɔ̃ be ko nɛ be ɔ he?\\n14 Tɔmi komɛ nɛ nɔ ko tɔ̃ be ko nɛ be ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e pee yeyeeye. Eko ɔ, e ngɛ mi kaa jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ e tɔ̃ mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, e buɔ e he fɔ tsɔ. Be komɛ ɔ, Matsɛ David ‘yayami ɔmɛ peeɔ kaa tlomi nɛ e tloo.’ E de ke: “Ye tsui ngɛ fiae, nɛ i ngɛ kɛmɛe.” (La 38:3, 4, 8, 18) Ngɛ si fɔfɔɛ kaa jã mi ɔ, mɛni ji nɔ́ nɛ nile ngɛ mi kaa David maa pee? Nɛ mɛni e pee? E he ye kaa Yehowa maa na lɛ mɔbɔ, nɛ e kɛ e he yayami ɔmɛ maa pa lɛ. David de kɛ nɔ mi mami ke: ‘A gbaa nɔ nɛ a ngɔ e tɔmihi ngɔ pa lɛ.’—Kane La 32:1-3, 5.\\n15. (a) Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ o pee yeyeeye ngɛ nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ o si himi mi amlɔ nɛ ɔ he ɔ? (b) Mɛni ji ní komɛ nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ o ko pee yeyeeye tsɔ? (Moo hyɛ daka nɛ ji “ Ní Komɛ Nɛ O Ma Nyɛ Maa Pee Konɛ O Ko Pee Yeyeeye Tsɔ” ɔ.)\\n15 Be komɛ hu ɔ, níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ o si himi mi ngɛ be pɔtɛɛ ko mi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o pee yeyeeye. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ David ngma La 55 ɔ, e ngɛ gbeye yee kaa a maa gbe lɛ. (La 55: 2-5) Se kɛ̃ ɔ, David ha we nɛ yeyeeye peemi nɛ ha nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ e ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ nɛ ba si. David sɔleɔ wawɛɛ ngɛ e haomi nɛ ɔmɛ a he, se e le hu kaa e sa nɛ e pee ní pɔtɛɛ komɛ konɛ e nyɛ nɛ e da níhi nɛ haa nɛ e peeɔ yeyeeye ɔ a nya. (2 Sam. 15:30-34) Moo kase David. Koo pee yeyeeye tsɔ, mohu ɔ, moo pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o ma nyɛ konɛ o nyɛ nɛ o da haomi ɔmɛ a nya, nɛ o ná nɔmi mami kaa Yehowa ma tsu nɔ́ nɛ piɛ ɔ he ní.\\nNí Komɛ Nɛ O Ma Nyɛ Maa Pee Konɛ O Ko Pee Yeyeeye Tsɔ\\nO kɛ níhi nɛ a he hia amɛ nɛ pee nɔ́ titli ngɛ o si himi mi.\\nFILIPI BI 1:10, 11, NW\\nKoo hyɛ blɔ kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ maa ya nɔ pɛpɛɛpɛ kaa bɔ nɛ o ngɛ hlae ɔ.\\nMoo to o be he blɔ nya konɛ o nyɛ nɛ o ná be kɛ jɔɔ o he daa ligbi.\\nO bua nɛ jɔ Yehowa nibɔ níhi a he.\\nLA 104:24, 25\\nMoo pee níhi nɛ ma ha nɛ o bua nɛ jɔ daa.\\nMoo ka o he mi daa.\\nMoo hwɔ mahe bɔ nɛ sa.\\n16. Mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ́ nɛ Mawu biɛ ɔ tsɔɔ ɔ ma nyɛ maa wo o hemi kɛ yemi mi he wami ngɛ?\\n16 Be komɛ ɔ, ke Kristofo no ko susu hwɔɔ se he ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e pee yeyeeye. Se e sɛ nɛ o pee yeyeeye aloo o hao tsɔ ngɛ níhi nɛ a bɛ lolo ɔ a he. Mɛni he je? Ejakaa behi fuu ɔ, wa susuɔ kaa níhi be nɔ yae saminya hwɔɔ se, se benɛ wa maa hyɛɛ ɔ, kɛkɛ e ya bɛ lɛ jã. Jehanɛ ɔ hu ɔ, nyagba ko be nɛ e kle pe Mawu, nɔ nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa haomi ɔmɛ kɛ fɔ e nɔ ɔ. E biɛ ɔ po sisi ji “O Deɔ O Peeɔ.” (2 Mose 3:14, NW) Mawu biɛ ɔ sisi nitsɛnitsɛ ɔ haa nɛ wa náa hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Mawu ma nyɛ ma ha nɛ yi mi nɛ e to ngɛ e sɔmɔli a he ɔ nɛ ba mi. O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu ma nyɛ maa jɔɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ. E maa ye bua mɛ konɛ a da haomihi nɛ a kɛ kpe be ko nɛ be nɛ haa nɛ a peeɔ yeyeeye, kɛ haomihi nɛ a kɛ ngɛ kpee amlɔ nɛ ɔ, kɛ nɔ́ nɛ a kɛ maa kpe hwɔɔ se ɔ a nya.\\nO KƐ NƆ KO NƐ O HEƆ LƐ YEƆ NƐ SƐƐ NÍ\\n17, 18. Ke o je o tsui mi nɛ o kɛ nɔ ko sɛɛ o nyagbahi a he ní ɔ, ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ lɔ ɔ maa ye bua mo konɛ o ko pee yeyeeye tsɔ?\\n17 Blɔ eywiɛne nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ da yeyeeye peemi nya ji kaa o maa je o tsui mi nɛ o kɛ nɔ ko nɛ o heɔ lɛ yeɔ nɛ sɛɛ o nyagba a he ní. O huno aloo o yo, o huɛ nɛ nyu bi ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti, aloo asafo mi nɔkɔtɔma ko ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o da o haomi ɔmɛ a nya nɛ o ko pee yeyeeye tsɔ. Baiblo ɔ de ke: “Tsui yemi ha we nɔ bua jɔmi, se munyu kpakpa haa nɔ bua jɔɔ e he.” (Abɛ 12:25) Ke o je o tsui mi nɛ o kɛ nɔ ko sɛɛ o haomi ɔmɛ a he ní ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nu o haomi ɔmɛ a sisi, nɛ o nyɛ nɛ o da nya. Baiblo ɔ de ke: “He nɛ ga womi be ɔ, yi mi tomi peeɔ yaka; se he nɛ ga woli hiɛ ngɛ ɔ, níhi yaa nɔ pɛpɛɛpɛ.” (Abɛ 15:22)\\n18 Jehanɛ hu ɔ, Yehowa guɔ asafo mi kpehi nɛ a peeɔ daa otsi ɔ nɔ kɛ yeɔ bua Kristofohi konɛ a ko pee yeyeeye tsɔ. Lejɛ ɔ ji he nɛ o maa na o nyɛmimɛ Kristofohi nɛ susuɔ o he, nɛ a suɔ kaa a wo a sibi he wami ngɛ. (Heb. 10:24, 25) ‘He wami nɛ wa woɔ wa sibi’ ɔ maa ye bua mo, nɛ e ma ha nɛ e he be wae ha mo kulaa kaa o ma kpa tsui yemi.—Rom. 1:12.\\nHUƐ BƆMI NƐ NGƐ O KƐ MAWU NYƐ KPƐTI Ɔ JI NƆ́ NƐ MAA WO MO HE WAMI WAWƐƐ\\n19. Mɛni he je nɛ o ma nyɛ ma ná nɔmi mami kaa huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ ma nyɛ maa wo mo he wami ɔ?\\n19 Mo susu bɔ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ Canada a na kaa se nami ngɛ he kaa e maa ngɔ e haomi ɔmɛ tsuo kɛ fɔ Yehowa nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. E ji tsɔɔlɔ kɛ ga wolɔ. E ní tsumi ɔ haa nɛ e gboɔ dengme wawɛɛ. Lɔ ɔ se ɔ, hiɔ ko hu ngɛ e he nɛ e haa nɛ e peeɔ yeyeeye. Kɛ nyɛminyumu nɛ ɔ plɛ kɛ da nyagba nɛ ɔ nya ha kɛɛ? E de ke: “Ngɛ nyagba nɛ ɔmɛ tsuo se ɔ, mɔde nɛ i bɔɔ kaa ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi i kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ ji nɔ́ nɛ woɔ mi he wami wawɛɛ. Ke o hao ɔ, huɛmɛ kpakpahi kɛ nyɛmimɛ Kristofohi a yemi kɛ buami ma nyɛ maa wo mo he wami. I jeɔ ye tsui mi nɛ i deɔ ye yo ɔ bɔ nɛ níhi peeɔ mi ha. Ye nyɛmimɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ wa kpɔmi nɔ hyɛlɔ ɔ ye bua mi wawɛɛ nɛ i nyɛ nɛ i tsu ye nyagba a he ní. Jehanɛ hu ɔ, i ha nɛ a pee tsopa ha mi, nɛ i to ye be he blɔ nya saminya konɛ ma na be kɛ jɔɔ ye he, nɛ ma ka ye he mi. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, i ba le bɔ nɛ ma to ye tsui si kɛ da ye haomi ɔmɛ a nya ha. Níhi nɛ i nyɛ we nɛ ma tsu a he ní ɔ, i ngmɛɛɔ he kɛ haa Yehowa.”\\n20. (a) Kɛ wa ma plɛ kɛ ngɔ wa haomi ɔmɛ kɛ fɔ Mawu nɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni wa maa kase ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n20 Wa kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi kaa se nami ngɛ he kaa wa maa ngɔ wa haomi ɔmɛ kɛ fɔ Mawu nɔ. Wa ma nyɛ maa pee jã kɛ gu wa tsui mi nɛ wa maa je kɛ sɔle ha Yehowa, kɛ e Munyu ɔ nɛ wa maa kane nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ nɔ. Jehanɛ hu ɔ, wa ba na kaa se nami ngɛ he kaa wa maa wo mumi ɔ yiblii ɔ, waa kɛ nɔ ko nɛ wa heɔ lɛ yeɔ nɛ sɛɛ wa nyagba a he ní, nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ bɔ konɛ a wo wɔ he wami. Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa le bɔ nɛ hɛ nɔ kami nɛ Yehowa ha wɔ ɔ woɔ wɔ he wami ha.—Heb. 11:6.","num_words":3625,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.016,"special_characters_ratio":0.317,"stopwords_ratio":0.534,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 15 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nWai tso nitsɛ ɔ he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ (1-10)\\nFami kaa wa je suɔmi nɛ ngɛ kaa Kristo nɔ́ ɔ kpo ɔ (11-17)\\n‘Suɔmi ko be nɛ pe enɛ ɔ’ (13)\\nJe ɔ nyɛɔ Yesu kaseli ɔmɛ (18-27)\\n15 “Imi ji wai tso nitsɛ ɔ nɛ, nɛ ye Tsɛ ɔ ji ngmɔ hulɔ ɔ nɛ. 2 Ye kɔni fɛɛ kɔni nɛ e wui yiblii ɔ, e poɔ ngɔ fɔɔ he, nɛ e haa nɛ eko fɛɛ eko nɛ e woɔ yiblii ɔ he tsɔɔ, konɛ e nyɛ nɛ e wo yiblii babauu. 3 Munyu ɔ nɛ i tu kɛ tsɔɔ nyɛ ɔ ha nɛ nyɛ he tsɔ momo. 4 Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ kɛ mi nɛ pee kake, nɛ imi hu ma ya nɔ nɛ i kɛ nyɛ maa pee kake. Kaa bɔ nɛ tso kɔni be nyɛe maa wo yiblii ngɛ lɛ nitsɛ e dɛ he kaa ja e ngɛ wai tso ɔ he ɔ, jã kɛ̃ nɛ nyɛ hu nyɛ be nyɛe maa wo yiblii ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ dɛ he kaa ja nyɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ kɛ mi pee kake. 5 Imi ji wai tso ɔ nɛ; nyɛ ji kɔni ɔmɛ ɔ nɛ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yaa nɔ nɛ e kɛ mi peeɔ kake nɛ imi hu i kɛ lɛ peeɔ kake ɔ, jamɛ a nɔ ɔ woɔ yiblii babauu; ejakaa ke ye he be mi ɔ, nyɛ be nyɛe maa pee nɔ́ ko nɔ́ ko kulaa. 6 Ke nɔ ko yɛ nɔ nɛ e kɛ mi nɛ pee kake ɔ, a sakeɔ lɛ ngɔ fɔɔ he kaa tso kɔni, nɛ e gbliɔ, nɛ nihi buaa jamɛ a kɔni ɔmɛ a nya, nɛ a sakeɔ mɛ kɛ fɔɔ la mi, nɛ a sãa. 7 Ke nyɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ kɛ mi pee kake nɛ ye munyu ɔmɛ hi nyɛ mi ɔ, lɛɛ nyɛ bi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ suɔ, nɛ e maa ba mi ha nyɛ. 8 Nɔ́ nɛ e woɔ ye Tsɛ ɔ hɛ mi nyami ji kaa nyɛ maa ya nɔ maa wo yiblii babauu nɛ nyɛ ma je nyɛ he kpo kaa ye kaseli ji nyɛ. 9 Kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ suɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ imi hu i suɔ nyɛ; nyɛɛ hi ye suɔmi ɔ mi. 10 Ke nyɛ yeɔ ye kita amɛ a nɔ ɔ, nyɛ maa hi ye suɔmi ɔ mi kaa bɔ nɛ imi hu i ye Tsɛ ɔ kita amɛ a nɔ nɛ i ngɛ e suɔmi ɔ mi ɔ. 11 “I de nyɛ ní nɛ ɔmɛ bɔ nɛ pee nɛ ye bua jɔmi ɔ nɛ hi nyɛ mi konɛ nyɛ bua jɔmi ɔ nɛ e pi si. 12 Ye kita a ji nɛ ɔ nɛ, kaa nyɛɛ suɔ nyɛ sibi kaa bɔ nɛ i suɔ nyɛ ɔ. 13 Nɔ ko nɔ ko be suɔmi nɛ e pe enɛ ɔ, kaa nɔ ko maa ngɔ e wami* kɛ fɔ si ngɛ e huɛmɛ a he. 14 Ke nyɛ peeɔ nɔ́ nɛ i ngɛ nyɛ fãe ke nyɛɛ pee ɔ, lɛɛ ye huɛmɛ ji nyɛ. 15 I tsɛ we nyɛ ke nyɔguɛhi hu, ejakaa nyɔguɛ li nɔ́ nɛ e nyɔmtsɛ ɔ tsuɔ. Se i tsɛ nyɛ ke huɛmɛ, ejakaa i ha nɛ nyɛ le níhi tsuo nɛ i nu kɛ je ye Tsɛ ɔ ngɔ ɔ. 16 Pi nyɛ nɛ nyɛ hla mi, mohu ɔ, imi lɛ i hla nyɛ, nɛ i tsɔ nyɛ konɛ nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya hi yiblii woe, nɛ́ nyɛ yiblii ɔ nɛ e hi si, konɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma bi Tsɛ ɔ ngɛ ye biɛ mi ɔ, e ha nyɛ. 17 “Ní nɛ ɔmɛ a he ɔ, i ngɛ nyɛ mlaa woe ke, nyɛɛ suɔ nyɛ sibi. 18 Ke je ɔ nyɛɔ nyɛ ɔ, nyɛɛ le kaa e nyɛ mi kekle loko e nyɛ nyɛ. 19 Kaa nyɛ piɛɛ je ɔ he ɔ, jinɛ je ɔ ko suɔ lɛ nitsɛ e níhi a sane. Amlɔ nɛ ɔ, i hla nyɛ kɛ je je ɔ mi, nɛ nyɛ piɛɛ we je ɔ he, enɛ ɔ he je nɛ je ɔ nyɛɔ nyɛ ɔ nɛ. 20 Nyɛ kai nɔ́ nɛ i de nyɛ ɔ: Nyɔguɛ nɔ kuɔ we pi e nyɔmtsɛ. Ke a wa mi yi mi ɔ, nyɛ hu a maa wa nyɛ yi mi; ke a ye ye munyu ɔ nɔ ɔ, nyɛ hu a maa ye nyɛ nɔ́ ɔ nɔ. 21 Se ye biɛ ɔ he je ɔ, a maa pee ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ si nyɛ, ejakaa a li Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ. 22 Kaa i bɛ nɛ ma ba tu munyu kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, jinɛ yayami ko be a he. Se amlɔ nɛ ɔ, a be nya jemi ko ngɛ a he yayami ɔ he. 23 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɔ mi ɔ, e nyɛɔ ye Tsɛ ɔ hulɔ. 24 Kaa i tsu we ní tsumihi nɛ nɔ ko tsu we eko hyɛ ɔ ngɛ a kpɛti ɔ, jinɛ yayami ko be a he; se amlɔ nɛ ɔ, a na mi nɛ a ngɛ i kɛ ye Tsɛ ɔ tsuo nyɛe. 25 Se nɔ́ nɛ ɔ ba mi konɛ munyu nɛ a ngma ngɛ Mlaa a mi ɔ nɛ e ba mi. A ngma ke: ‘A nyɛ mi yaka gu.’ 26 Ke yemi kɛ bualɔ ɔ nɛ ma tsɔ lɛ nyɛ ngɔ kɛ je Tsɛ ɔ ngɔ, nɛ ji anɔkuale mumi ɔ nɛ jeɔ Tsɛ ɔ ngɔ ɔ ba a, e ma ba ye ye he odase; 27 nɛ nyɛ hu e sa nɛ nyɛɛ ye odase, ejakaa nyɛɛ kɛ mi lɛ hi si kɛ je sisije.","num_words":923,"character_repetition_ratio":0.047,"word_repetition_ratio":0.007,"special_characters_ratio":0.324,"stopwords_ratio":0.536,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Si Temi ɔ—Se Nami Nɛ Ngɛ He Kɛ Ha Wɔ | Kase\\nKANE NGƐ Cambodian Dangme English French Greenlandic Hmong (White) Kimbundu Myanmar Nyaneka Portuguese Spania Tahitian Umbundu\\nYesu Si Temi ɔ—Se Nami Nɛ Ngɛ He Kɛ Ha Wɔ\\n“E te si kɛ je gbeje.”—MATEO 28:6.\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ e slo Yesu si temi ɔ ngɛ nihi nɛ a tle mɛ si kɛ sɛ hlami ɔ a nɔ́ ɔ he ɔ?\\nMɛni ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa a tle Yesu si nɛ e ngɛ wami mi mwɔnɛ ɔ?\\nMɛni se o ná ngɛ Yesu si temi ɔ he?\\n1, 2. (a) Mɛni jami nya dali komɛ suɔ kaa a le, nɛ kɛ Petro ha mɛ heto ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ Petro nyɛ tu munyu kɛ kã a?\\nBENƐ Yesu gbo otsi bɔɔ ko se ɔ, bɔfo Petro kɛ Yuda bi a jami nya dali yiwutsotsɛmɛ ɔmɛ kpe hɛ mi kɛ hɛ mi. Jami nya dali nɛ ɔmɛ nɔuu nɛ a so wo Yesu he nɛ a gbe lɛ. A mi mi fu Petro, ejakaa e tsa nyumu ko nɛ e nyɛ we nyɛɛmi. A bi Petro ke: “Mɛnɔ he wami nya, aloo mɛnɔ biɛ mi nyɛ tsu nɔ́ nɛ ɔ?” Petro kɛ kã ha mɛ heto ke: “Nɔmlɔ nɛ a tsa lɛ nɛ daa si ngɛ nyɛ hɛ mi nɛ ɔ, Yesu Kristo, Nazaret no ɔ he wami nya nɛ a tsa lɛ. Nyɛɛ lɛɛ nyɛ sɛu Yesu ɔ, se Mawu tle lɛ si kɛ je gbeje.”—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 4:5-10.\\n2 Be ko nɛ be ɔ, Petro kua Yesu si etɛ, ejakaa sawale nu lɛ. (Marko 14:66-72) Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ Petro pee kã ngɛ jami nya dali ɔmɛ a hɛ mi. Mɛni he je? Ejakaa mumi klɔuklɔu ɔ ye bua lɛ, nɛ e ngɛ nɔ mi mami hu kaa a tle Yesu si. Mɛni he je nɛ Petro ná nɔ mi mami kaa a tle Yesu si ɔ? Nɛ mɛni he je wɔ hu wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa a tle Yesu si ɔ?\\n3, 4. (a) Mɛnɔmɛ si a tle loko a ba fɔ Yesu bɔfo ɔmɛ? (b) Mɛnɔmɛ si Yesu tle?\\n3 Bɔfo ɔmɛ le kaa nihi nɛ a gbo ɔ ma nyɛ maa ba wami mi ekohu, ejakaa blema lokoo loko a ma fɔ mɛ ɔ, Mawu ha gbalɔ Eliya kɛ gbalɔ Elisha he wami nɛ a tle ni gbogboehi si. (1 Matsɛmɛ 17:17-24; 2 Matsɛmɛ 4:32-37) Be ko ɔ, nyumu ko gbo nɛ a sake lɛ ngɔ fɔ Elisha yɔkɔ ɔ mi. Benɛ gbogboe ya nɔ Elisha wuhi a nɔ ɔ, e hɛ tsɛ̃. (2 Matsɛmɛ 13:20, 21) Kaa bɔ nɛ wa he ye kaa Mawu Munyu ɔ ji anɔkuale ɔ, jã kɛ̃ nɛ Kristofohi nɛ a hi si blema a hu he munyu nɛ ɔmɛ ye.\\nKe wa kane ngɛ Baiblo ɔ mi kaa Yesu tle gbogboehi si ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ\\n4 Eko ɔ, ke o kane ngɛ Baiblo ɔ mi kaa Yesu tle gbogboehi si ɔ, o bua jɔɔ wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yesu tle yalɔyo ko binyumu kake pɛ nɛ e gbo ɔ si kɛ ha lɛ ɔ, yo ɔ bua jɔ wawɛɛ. (Luka 7:11-15) Mo susu benɛ Yesu tle jokuɛ yoyo ko hu si ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ heii kaa benɛ fɔli ɔmɛ na kaa a tle a bi ɔ si ɔ, a jɔɔ aywilɛho yemi, nɛ a bua jɔ! (Luka 8:49-56) Jehanɛ se hu ɔ, benɛ a tle Lazaro si nɛ e je kpo ngɛ yɔkɔ ɔ mi kɛ ba a, nihi nɛ a na lɛ ɔ, bua jɔmi nɛ a ná a hí kalemi!—Yoh. 11:38-44.\\nNƆ́ HE JE NƐ E SLO YESU SI TEMI Ɔ KULAA\\n5. Mɛni he je nɛ e slo Yesu si temi ɔ ngɛ nihi nɛ a tle mɛ si kɛ sɛ hlami ɔ a nɔ́ ɔ he ɔ?\\n5 Bɔfo ɔmɛ le kaa e slo Yesu si temi ɔ kulaa ngɛ nihi nɛ a tle mɛ si kɛ be ɔ a nɔ́ ɔ he. Mɛɛ lɛɛ a kɛ adesa nɔmlɔ tso nɛ te si, nɛ pee se ɔ, a gbo ekohu. Se Yesu lɛɛ e te si kaa mumi mi nɔmlɔ, nɛ e be gboe hu gblegbleegble. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 13:34.) Petro ngma ke: “Benɛ a gbe Kristo ɔ, jamɛ a be ɔ, e hɛɛ nɔmlɔ adesa su. Se amlɔ nɛ ɔ nɛ Mawu ha nɛ e ba wami mi ɔ, mumi ji lɛ.” E tsɔɔ hu kaa “Yesu Kristo ho hiɔwe ya; e ya hii si ngɛ Mawu hiɔ nɔ, nɛ e ngɛ bɔfohi, kɛ mumi mi níhi tsuo nɛ ngɛ he wami a nɔ yee.” (1 Petro 3:18-22) E ngɛ mi kaa gbogboehi a si nɛ a tle ɔ ngɛ nyakpɛ mohu lɛɛ, se Yesu nɔ́ ɔ ngɛ nyakpɛ pe kulaa.\\n6. Kɛ Yesu si temi ɔ ná e kaseli ɔmɛ a nɔ he wami ha kɛɛ?\\n6 Yesu si temi ɔ ná e kaseli ɔmɛ a nɔ he wami wawɛɛ. Yesu he nyɛli ɔmɛ le kaa e gbo nɛ e be si tee hu, se e te si. Amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ wami mi kaa mumi nɔmlɔ nɛ ngɛ he wami. Adesa ko be nyɛe maa ye lɛ awi hu. E si temi ɔ ma nɔ mi kaa Mawu Bi ji lɛ. Akɛnɛ Yesu kaseli ɔmɛ le kaa Yesu ngɛ wami mi he je ɔ, a yi aywilɛho aloo gbeye hu. Mohu ɔ, a nɔ gbagba te, nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa. Kaa a tle we Yesu si kɛ ji gbeje ɔ, jinɛ Mawu yi mi to mi ɔ ko bɛ mi, nɛ sane kpakpa a nɛ a ngɛ fiɛɛe ɔ hu ko pee yaka.\\n7. Mɛni Yesu ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ, nɛ mɛni sane wa ma nyɛ ma bi wa he?\\n7 Wa le kaa mwɔnɛ ɔ, tsa pi nɔmlɔ ngua kɛkɛ ji Yesu kaa bɔ nɛ e ji benɛ e ba zugba a nɔ ɔ. Yesu ngɛ wami mi, nɛ e ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ hyɛe ngɛ je kɛ wɛ. Lɛ ji Matsɛ ngɛ Mawu hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nya. Enɛ ɔ he ɔ, e be kɛe nɛ e ma je yayami peeli tsuo kɛ je zugba a nɔ. E maa pee zugba a tsuo paradeiso, nɛ adesahi maa hi nɔ kɛ ya neneene. (Luka 23:43) Kaa a tle we Yesu si ɔ, jinɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo be mi bae. Ke jã a, mɛni he je nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa a tle Yesu si ɔ? Nɛ mɛni se wa ma ná ngɛ Yesu si temi ɔ he?\\nKaa a tle we Yesu si kɛ ji gbeje ɔ, jinɛ Mawu yi mi to mi ɔ ko bɛ mi, nɛ sane kpakpa a nɛ a ngɛ fiɛɛe ɔ hu ko pee yaka\\nYEHOWA NGƐ GBENƆ NƆ HE WAMI\\n8, 9. (a) Mɛni he je nɛ Yuda bi a jami nya dali ɔmɛ fã kaa buli nɛ a ya bu Yesu yɔkɔ ɔ he ɔ? (b) Benɛ yi komɛ ya yɔkɔ ɔ he ɔ, mɛni a ya na?\\n8 Benɛ a gbe Yesu se ɔ, Yuda bi ɔmɛ a jami nya dali ɔmɛ ya Pilato ngɔ nɛ a ya de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, wa kai kaa benɛ jamɛ a sisilɔ ɔ ngɛ je mi kɛ mwɔɔ ɔ, e de ke, ‘Ligbi etɛ se ɔ, ma te si ekohu.’ Lɔ ɔ he ɔ, fã nɛ a ya bu yɔkɔ ɔ he saminya kɛ maa su ligbi nɛ ji etɛ ɔ. Ke pi jã a, e kaseli ɔmɛ ma ba ju lɛ kɛ ho, nɛ a ma ya de ma a ke e te si kɛ je gbeje. Kɛkɛ ɔ, nyagbe sisimi nɛ ɔ ma ba puɛ ní kulaa pe kekle nɔ́ ɔ.” Pilato de mɛ ke: “Hyɛ, ta buli ji nɛ ɔmɛ nɛ! Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya bu yɔkɔ ɔ he bɔ nɛ nyɛ ma nyɛ.” A ya pee jã pɛpɛɛpɛ.—Mateo 27:62-66.\\n9 A ngɔ Yesu gbogboe ɔ kɛ ya fɔ tɛ sa ko nɛ a kpɛ́ mi, nɛ a kɛ tɛ agbo ko tsi nya. Jami nya dali ɔmɛ suɔ nɛ Yesu nɛ tlɔ yɔkɔ ɔ mi. Se pi jã kulaa ji Yehowa juɛmi. Ligbi etɛ se ɔ, Yesu kaseli enyɔ nɛ ji, Maria Magdalena kɛ Maria kaketsɛ ɔ ya yɔkɔ ɔ he. Benɛ a su lejɛ ɔ, a na kaa bɔfo ko kpɛne tɛ ɔ ngɛ yɔkɔ ɔ nya nɛ e hii si ngɛ nɔ. Bɔfo ɔ de yi ɔmɛ kaa a ya hyɛ yɔkɔ ɔ mi. Benɛ a ya hyɛ mi ɔ, nɔ ko be mi. Bɔfo ɔ de mɛ ke: “E be hiɛ ɔ; e te si kɛ je gbeje.” (Mateo 28:1-6) Yesu te si!\\n10. Mɛni Paulo de nɛ tsɔɔ kaa a tle Yesu si niinɛ?\\n10 Níhi nɛ ya nɔ ngɛ ligbi 40 se ɔ ha nɛ kaseli ɔmɛ ná nɔ mi mami kaa Yesu te si. Bɔfo Paulo ngma ya ha Korinto bi ɔmɛ ke: “Sɛ gbi nɛ he hia pe kulaa nɛ imi hu i ná a, i ngɔ ba ha nyɛ. Lɔ ɔ ji kaa Kristo gbo ngɛ wa he yayami ɔmɛ a he kaa bɔ nɛ ngmami ɔmɛ tsɔɔ ɔ. Ngmami ɔmɛ ke a pu lɛ, nɛ ligbi nɛ ji ligbi etɛ ɔ, a tle lɛ si kɛ ba wami mi ekohu. E jé he kpo ngɔ tsɔɔ Petro; nɛ pee se ɔ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ. Jehanɛ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ e se nyɛɛli maa pee lafa enuɔ kɛ se ligbi kake. Nimli nɛ ɔmɛ a ti nihi fuu ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, se ni komɛ hu gbo. Lɔ ɔ se ɔ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ Yakobo, nɛ Yakobo se ɔ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ bɔfo ɔmɛ tsuo. Nyagbe ɔ, e jé e he kpo ngɔ tsɔɔ imi hulɔ, imi nɛ i ngɛ kaa nɔ ko nɛ a kpatu fɔ lɛ ɔ!”—1 Korinto Bi 15:3-8.\\nNÍHI EYWIƐ A HE JE NƐ WA LE KAA YESU TE SI\\n11. Mɛni “Ngmami ɔmɛ” de ngɛ Yesu si temi ɔ he?\\n11 A tle Yesu si “kaa bɔ nɛ Ngmami ɔmɛ tsɔɔ ɔ.” Mawu Munyu ɔ gba kɛ fɔ si kaa a ma tle Yesu si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, David ngma kaa Mawu be ‘nɔ nɛ e suɔ lɛ ɔ’ he ngmɛɛ nɛ e tlɔ Yɔkɔ ɔ mi. (Kane La 16:10.) Ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ mi ɔ, Petro tsɔɔ kaa Yesu ji ‘nɔ nɛ Mawu suɔ lɛ ɔ’ nɛ. Petro de ke: “David na nɔ́ nɛ Mawu maa pee ɔ momo, lɔ ɔ he ɔ, e tu Kristo si temi ɔ he munyu, nɛ e de ke, ‘A si we lɛ ngɛ gbeje, nɛ e he lo hu puɛ we ngɛ yɔkɔ mi.’”—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:23-27, 31.\\n12. Benɛ a tle Yesu si ɔ, mɛnɔmɛ na lɛ?\\n12 Benɛ a tle Yesu si ɔ, nihi fuu na lɛ kɛ a hɛngmɛ. Benɛ a tle Yesu si ligbi 40 se ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ngɛ abɔɔ ko mi ngɛ e yɔkɔ ɔ kasa nya. E je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli kpa komɛ hu ngɛ Emao blɔ ɔ nɔ kɛ he kpahi. (Luka 24:13-15) E kɛ Petro kɛ ni kpa komɛ hu tu munyu ngɛ e si temi ɔ se. Ligbi ko ɔ, Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ nihi maa pee 500. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ a tle Yesu si ɔ, nihi fuu na lɛ kɛ a hɛngmɛ.\\n13. Mɛni kaseli ɔmɛ pee nɛ tsɔɔ kaa a ngɛ nɔ mi mami kaa a tle Yesu si?\\n13 Kaseli ɔmɛ fiɛɛ kɛ kã kɛ tsɔɔ nihi kaa a tle Yesu si. A wa mɛ yi mi, a na nɔ́, nɛ a gbe a ti ni komɛ po ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he je. Mo susu he nɛ o hyɛ: Petro ngɔ e wami kɛ wo oslaa mi nɛ e fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a gbe Yesu ɔ kaa a tle lɛ si kɛ je gbeje. Kaa a tle we Kristo si ɔ, anɛ Petro ko pee jã lo? Petro kɛ kaseli kpa amɛ ngɛ nɔ mi mami kaa a tle Yesu si, nɛ lɛ nɛ e ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ hyɛe. Jehanɛ hu ɔ, Yesu si temi ɔ ha nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa kaa mɛ hu ke a gbo ɔ, a ma tle mɛ si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Stefano gbo kɛ nɔ mi mami kaa a ma tle lɛ si.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 7:55-60.\\n14. Mɛni he je nɛ o he ye kaa a tle Yesu si ɔ?\\n14 Wa ngɛ odase yemi nɛ tsɔɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, Yesu ngɛ Matsɛ yee, nɛ lɛ ji Kristofohi asafo ɔ Yi. Mwɔnɛ ɔ, anɔkuale Kristofohi a he ngɛ hiɛe. Kaa a tle we Yesu si ɔ, anɛ e ko ba jã lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa a tle we Yesu si ɔ, jinɛ e biɛ ko laa gbidigbidi. Se amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami nitsɛnitsɛ kaa a tle Yesu si, nɛ e ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ hyɛe ngɛ je kɛ wɛ.\\nSE NAMI NƐ NGƐ YESU SI TEMI Ɔ HE\\n15. Mɛni he je nɛ Yesu si temi ɔ woɔ wɔ kã nɛ wa fiɛɛɔ?\\n15 Kristo si nɛ a tle ɔ woɔ wɔ he wami nɛ wa fiɛɛɔ kɛ kã. Kɛ je Yesu be ɔ mi tɔ̃ɔ nɛ Mawu he nyɛli ngɛ mɔde bɔe kaa a maa tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. A guu hemi kɛ yemi kuami, he fɛu yemi, yi mi wami, nya tsimi, kongomi, kɛ nɔ gbemi nɔ kɛ peeɔ jã. Se Baiblo ɔ ngma kɛ fɔ si ke: “Ta hwumi níhi nɛ a sɔ̃ nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe maa pee mo nɔ́ ko.” (Yesaya 54:17) Wa yi nihi nɛ Satan guɔ a nɔ kɛ tsuɔ ní ɔ gbeye fɛɛ. Yesu fĩ wa se kaa bɔ nɛ e wo si kaa e maa pee ɔ. (Mateo 28:20) E sɛ nɛ waa ye gbeye, ejakaa wa he nyɛli ɔmɛ be wɔ nyɛɛ!\\nYesu si temi ɔ woɔ wɔ kã nɛ wa fiɛɛɔ (Hyɛ kuku 15)\\n16, 17. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa níhi tsuo nɛ e tsɔɔ nihi ɔ ji anɔkuale? (b) Ngɛ Yohane 11:25 ɔ nya a, mɛni he wami Mawu ha Yesu?\\n16 Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa níhi tsuo nɛ e tsɔɔ nihi ɔ ji anɔkuale. Baiblo he ní lelɔ ko ngma kaa ke a tle we Kristo si ɔ, lɛɛ Kristofohi biɛɛ, nɛ a heɔ lakpa munyuhi yeɔ. Paulo ngma kaa ke a tle we Yesu si ɔ, lɛɛ Kristofohi a fiɛɛmi ɔ peeɔ yaka, nɛ a hemi kɛ yemi ɔ hu peeɔ yaka. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa a tle we Yesu si ɔ, jinɛ níhi nɛ a ngma ngɛ Sane Kpakpa amɛ a mi ɔ ko pee aywilɛho sane gu ko kɛkɛ nɛ kɔɔ nyumu ní lelɔ ko nɛ e mi mi jɔ, nɛ e he nyɛli gbe lɛ ɔ he. Se a tle Yesu si, nɛ enɛ ɔ maa nɔ mi kaa níhi tsuo nɛ e tsɔɔ nihi ɔ ji anɔkuale.—Kane 1 Korinto Bi 15:14, 15, 20.\\n17 Yesu de ke: “Imi ji si temi ɔ, kɛ wami ɔ nɛ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ mi yeɔ ɔ, ke e gbo tete po, e maa hi hɛ ngmengmle.” (Yohane 11:25) Si nɛ ɔ nɛ Yesu wo ɔ maa ba mi kokooko. Yehowa ha Yesu he wami konɛ e kɛ tle nihi nɛ a maa piɛɛ e he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ si. E ha lɛ he wami konɛ e kɛ tle nimli ayɔ akpehi abɔ nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ nɛ a gbo ɔ hu si. Afɔle nɛ Yesu ngɔ e he kɛ sã, kɛ si nɛ a tle lɛ ɔ ma nɔ mi kaa be maa su nɛ a maa po gbenɔ se. E sa nɛ enɛ ɔ nɛ wa le ɔ nɛ wo wɔ he wami konɛ wa fĩ si ngɛ ka saisaa nɛ waa kɛ maa kpe ɔ mi, ke wa wami maa je wa dɛ po.\\n18. Mɛni nɔ mi Yesu si temi ɔ ma?\\n18 Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa a maa da mlaahi nɛ Yehowa je suɔmi mi nɛ e wo ɔ nɔ kɛ kojo nihi. Paulo de ni komɛ ngɛ Atene kaa Mawu “to be pɔtɛɛ ko, nɛ e hla nɔ ko nɛ e maa gu e nɔ kɛ kojo je ɔ tsuo ngɛ dami sane yemi nya,” nɛ “e tle jamɛ a nɔmlɔ ɔ si kɛ je gbeje kɛ ma enɛ ɔ nɔ mi.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:31) Mawu hla Yesu konɛ e kojo wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa e maa ye dami sane, nɛ e maa pee jã ngɛ suɔmi mi.—Kane Yesaya 11:2-4.\\nWa bua jɔ gbogboehi a si temi he hɛ nɔ kami nɛ wa ngɛ ɔ he, nɛ be tsuaa be ɔ, wa suɔ kaa waa bu Yehowa tue\\n19. Kɛ Kristo si temi ɔ mi hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ɔ náa wa nɔ he wami ha kɛɛ?\\n19 Akɛnɛ wa he ye kaa a tle Yesu si he je ɔ, wa peeɔ Mawu suɔmi nya ní. Kaa Yesu ba gbo we ngɛ wa he, nɛ a tle we lɛ si ɔ, jinɛ yayami kɛ gbenɔ ko he wɔ nyɔguɛ kpamisaa. (Roma Bi 5:12; 6:23) Jinɛ wa be hɛ nɔ kami ko, nɛ nɔ́ kɛkɛ nɛ wa ko de ji: “Nyɛ ha waa ye ní nɛ waa nu ní, ejakaa hwɔɔ pɛ wa gbo.” (1 Korinto Bi 15:32) Se wa dí níhi nɛ peeɔ he lo ɔ akɔnɔ ɔ a se. Mohu ɔ, wa bua jɔ gbogboehi a si temi he hɛ nɔ kami nɛ wa ngɛ ɔ he, nɛ be tsuaa be ɔ, wa suɔ kaa waa bu Yehowa tue.\\n20. Ngɛ mɛni blɔ nɔ Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa Mawu je agbo?\\n20 Yesu si nɛ a tle ɔ maa nɔ mi kaa Yehowa je agbo, “nɛ nihi nɛ hlaa e se blɔ ɔ, e gbaa mɛ.” (Hebri Bi 11:6) Yehowa ngɔ he wami ngua kɛ nile nɛ mi kuɔ kɛ tle Yesu si kɛ ho hiɔwe ya, nɛ e ha lɛ wami nɛ be gboe gblegbleegble. Mawu tsɔɔ hu kaa sihi tsuo nɛ e wo ɔ maa ba mi kokooko. Satan tsɔɔ kaa pi Yehowa nɛ e sa kaa e ye adebɔ níhi a nɔ. Yehowa wo si kaa “nina” pɔtɛɛ ko ma ba tsu jamɛ a sane ɔ he ní. Loko si womi nɛ ɔ maa ba mi ɔ, ja Yesu nɛ ji “nina” a gbo nɛ a tle lɛ si.—1 Mose 3:15.\\n21. Kɛ gbogboehi a si temi ɔ he hɛ nɔ kami ɔ peeɔ mo ha kɛɛ?\\n21 Wa bua jɔ kaa Yehowa ha nɛ wa na hɛ nɔ kami kaa a ma tle gbogboehi a si. Baiblo ɔ wo si ke: “Mawu hi he ji nimli a kpɛti! E kɛ mɛ maa hi si, nɛ a maa pee e ma. Mawu nitsɛ kɛ mɛ maa hi si, nɛ e maa pee a Mawu. Mawu ma tsu a hɛ mi vo nyu tsuo. Nɔ ko be gboe hu; nɔ ko be kɔmɔ yee hu; nɔ ko be ya foe hu, nɛ nɔ ko be nɔ́ nae hu. Ejakaa ní momo ɔmɛ a se po.” Bɔfo Yohane nɔ nɛ a gu kɛ wo si nɛ ɔ nɛ. A de lɛ hu ke: “Ngmaa enɛ ɔ, ejakaa anɔkuale munyu nɛ sa kaa a he ye ji nɛ ɔ nɛ.” Mɛnɔ je nina nɛ ɔ kpo kɛ tsɔɔ Yohane ɔ? Yesu Kristo nɛ a tle lɛ si ɔ!—Kpojemi 1:1; 21:3-5.\\nGbogboehi a si temi: A ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si kɛ je gbeje kɛ ba wami mi ekohu. A ma tle nimli bɔɔ ko si kɛ ya hiɔwe kaa mumi mi bɔ níhi, nɛ a maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ. A ma tle nimli ayɔ akpehi abɔ si kɛ ba wami mi ngɛ Paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ","num_words":3328,"character_repetition_ratio":0.066,"word_repetition_ratio":0.049,"special_characters_ratio":0.312,"stopwords_ratio":0.458,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"He Blɔ Nɛ Mawu Kɛ Ha Mo Kaa O Pee Nɔ́ Nɛ O Suɔ | Kase\\n‘He nɛ Yehowa mumi ɔ ngɛ ɔ, lejɛ ɔ he yemi ngɛ.’—2 KOR. 3:17.\\nLAHI: 31, 32\\nMɛni nike ní nɛ he jua wa lɛ Yehowa ha wa ti nɔ tsuaa nɔ?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ bɔ nɛ waa kɛ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ ɔ tsuɔ ní ha a maa tsɔɔ bɔ nɛ wa suɔ Yehowa ha?\\nKe nihi mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ bumi kɛ ha mɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni susumi ekpaekpa nɛ nihi hɛɛ ngɛ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa pee nɔ́ nɛ wa suɔ ɔ he? (b) Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ɔ he, nɛ mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\nBENƐ e he ba hia kaa yo ko nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ lɛ nitsɛ e sane ko he ɔ, e de e huɛ ko ke: “Ko ha nɛ ma susu he; moo tsɔɔ mi nɔ́ nɛ ma pee. Lɔ ɔ peemi yi.” Yo ɔ ngɔɛ nike ní nɛ e Bɔlɔ ɔ kɛ ha lɛ ɔ kɛ tsu we ní, mohu ɔ, e suɔ kaa a tsɔɔ lɛ nɔ́ nɛ e pee. Mo hu nɛɛ? Anɛ ke pee ɔ, o suɔ kaa mo nitsɛ o maa pee juɛmi ngɛ o sanehi a he, aloo o suɔ kaa nihi nɛ a tsɔɔ mo nɔ́ nɛ o pee? Kɛ o naa he blɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ suɔ ɔ ha kɛɛ?\\n2 Jeha lafahi abɔ ji nɛ ɔ nɛ nihi fuu ngɛ a juɛmi tsɔɔe ngɛ sane nɛ ɔ he. Ni komɛ he we yi kaa Mawu ha wɔ he blɔ kaa waa pee nɔ́ nɛ wa suɔ, ejakaa a susu kaa Mawu to nɔ́ nɛ wa maa pee ɔ kɛ fɔ si momo. Ni kpahi hu susuɔ kaa ja wa ná he yemi kulaa loko wa ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ wɔ nitsɛmɛ wa suɔ. Se loko wa ma nyɛ maa nu sane nɛ ɔ sisi saminya a, ja wa ha nɛ Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ ye bua wɔ. Mɛni he je? Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa Yehowa ha adesahi nike ní ko nɛ se be. Nike ní nɛ ɔ ji nyɛmi kɛ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa pee juɛmi nɛ da ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa sanehi a he. (Kane Yoshua 24:15.) Baiblo ɔ haa sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a heto: Kɛ e sa kaa waa ngɔ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ níhi a he ɔ kɛ tsu ní ha kɛɛ? Anɛ huzu ngɛ he blɔ nɛ ɔ he lo? Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ bɔ nɛ waa kɛ he blɔ nɛ ɔ tsuɔ ní ha a maa tsɔɔ bɔ nɛ wa suɔ Yehowa ha? Ke nihi mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ bumi kɛ ha mɛ?\\nMƐNI WA MA NYƐ MAA KASE NGƐ YEHOWA KƐ YESU HE?\\n3. Kɛ Yehowa ngɔɔ he yemi nɛ e ngɛ ɔ kɛ tsuɔ ní ha kɛɛ?\\n3 Yehowa pɛ ji nɔ nɛ ngɛ he yemi nɛ huzu be he, nɛ wa ma nyɛ maa kase bɔ nɛ e kɛ he blɔ nɛ ɔ tsuɔ ní ha a. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e hla Israel ma a kaa “lɛ nitsɛ e ma pɔtɛɛ,” nɛ e kɛ e biɛ fɔ a nɔ. (5 Mose 7:6-8) Yehowa ti si gu kɛkɛ nɛ e pee juɛmi nɛ ɔ. E suɔ nɛ e ye si nɛ e wo Abraham jeha lafa komɛ nɛ be ɔ nɔ. (1 Mose 22:15-18) Jehanɛ hu ɔ, bɔ nɛ Yehowa kɛ he blɔ nɛ ɔ tsuɔ ní ha a kɛ e suhi nɛ ji suɔmi kɛ dami sane yemi ɔ kpaa gbi. Bɔ nɛ Yehowa plɛ kɛ tsɔse e ma nɛ ji Israel nɛ a kua anɔkuale jami behi fuu ha a maa enɛ ɔ nɔ mi. Ke a pia a he kɛ je a tsui mi ɔ, Yehowa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ ɔ mɛ, nɛ e naa mɛ mɔbɔ. Yehowa de ke: ‘Ma ha ye ma a maa kpale kɛ ba ye ngɔ, nɛ ma suɔ mɛ kɛ ye tsui tsuo.’ (Hos. 14:4, NW) Yehowa ngɔɔ he yemi nɛ e ngɛ ɔ kɛ tsuɔ ní konɛ ni kpahi nɛ a ná he se. Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ wa ma nyɛ maa kase!\\n4, 5. (a) Mɛnɔ ji kekleekle nɔ nɛ Mawu ha lɛ he blɔ kaa e hla nɔ́ nɛ e suɔ, nɛ kɛ e kɛ nike ní nɛ ɔ tsu ní ha kɛɛ? (b) Mɛni sane bimi nɛ e sa kaa wa ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ bi e he?\\n4 Benɛ Yehowa je adebɔ sisi ɔ, e ha bɔfohi kɛ adesahi he blɔ kaa a hla nɔ́ nɛ a suɔ. Mawu Bi tɛte ɔ ji kekleekle nɔ nɛ a ha lɛ he blɔ nɛ ɔ. Lɛ ji “Mawu nɛ a nɛ́ lɛ ɔ subai nɛ a naa.” (Kol. 1:15) Loko Yesu maa ba zugba a nɔ po ɔ, e hla kaa e maa ye e Tsɛ ɔ anɔkuale kɛ ya si nyagbe, nɛ e piɛɛ we Satan he kɛ tsɔ atua. Pee se benɛ Yesu ba zugba a nɔ ɔ, e hla kaa e be hae nɛ Mawu He Nyɛlɔ ngua a nɛ sisi lɛ. (Mat. 4:10) Gbɔkuɛ nɛ e nɔ jena Yesu ma gbo ɔ, e je e tsui mi kɛ sɔle ha Mawu. Munyu nɛ Yesu tu ɔ ma nɔ mi kaa e fia e pɛɛ si kaa e maa pee Mawu suɔmi nya ní. E de ke: “Tsaatsɛ, ke o suɔ ɔ, je nɔ́ nami kplu nɛ ɔ kɛ je ye blɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, a ko pee nɔ́ nɛ imi i suɔ; se mohu a pee nɔ́ nɛ mo o suɔ.” (Luka 22:42) Nyɛ ha nɛ waa kase Yesu, nɛ waa ngɔ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ ɔ kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami, nɛ waa pee e suɔmi nya ní! Anɛ wa ma nyɛ maa pee jã lo?\\n5 Ee, wa ma nyɛ maa kase Yesu, ejakaa wɔ hu a bɔ wɔ ngɛ Mawu subai nɔ, nɛ wa je lɛ. (1 Mose 1:26) Se kɛ̃ ɔ, huzu ngɛ he yemi nɛ wa ngɛ ɔ he. Wa be nyɛe maa ye wa he kulaa kaa Yehowa. Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa Mawu to huzu kɛ ha he yemi nɛ wa ngɛ ɔ, nɛ e sɛ nɛ waa be huzu nɛ sa nɛ Yehowa to kɛ ha wɔ nɛ ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sa nɛ yigbayihi nɛ a ba a he si kɛ ha a hunomɛ, konɛ bimɛ hu nɛ a ba a he si kɛ ha a fɔli. (Efe. 5:22; 6:1) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ huzu nɛ ɔ saa he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ ɔ he? Sane bimi nɛ ɔ heto ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa wa ma ná neneene wami loo wa be náe.\\nWAA KƐ HE BLƆ NƐ A KƐ PEEƆ NƆ́ NƐ NƆ SUƆ Ɔ MA NYƐ MAA TSU NÍ NGƐ BLƆ KPAKPA LOO BLƆ YAYA NƆ\\n6. Mo ha nɔ́ hetomi nɔ́ kɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e hi kaa huzu ngɛ he yemi nɛ wa ngɛ ɔ he ɔ.\\n6 Anɛ he blɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ suɔ nɛ huzu ngɛ he ɔ ji he yemi nitsɛnitsɛ lo? Ee, e ji he yemi nitsɛnitsɛ! Mɛni he je? Huzu nɛ ngɛ he yemi nɛ wa ngɛ ɔ he ɔ ma nyɛ maa po wa he piɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, akɛnɛ wa ngɛ he yemi he je ɔ, wa ma nyɛ maa hɛɛ lɔle kɛ ya he ko tsitsaa. Se ke o hɛɛ lɔle ngɛ gbɛjegbɛ ko nɛ a kɛ lɔle kudɔmi he mlaa tsu we ní ngɛ nɔ, nɔ fɛɛ nɔ nyɛɔ tuɔ fo bɔ nɛ e suɔ, aloo nɔ fɛɛ nɔ nyɛɔ guɔ he nɛ e suɔ ɔ, anɛ o be tsui yee lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o maa ye tsui. Jã kɛ̃ nɛ huzu nɛ Mawu to kɛ ha wɔ ɔ ma ha nɛ wa ná he yemi nitsɛnitsɛ nɛ wa ngɛ ɔ he se. Bɔ nɛ pee nɛ wa yɔse nɔ́ he je nɛ nile ngɛ mi kaa wa be huzu nɛ Yehowa to kɛ ha wɔ ɔ he bee ɔ, ha nɛ wa susu Baiblo mi nɔ hyɛmi ní komɛ a he nɛ waa hyɛ.\\n7. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ he blɔ nɛ Adam ngɛ kaa e maa hla nɔ́ nɛ e suɔ ɔ ha nɛ e je ekpa ngɛ lohwe ɔmɛ a he? (b) Moo tsɔɔ blɔ kake nɛ Adam gu nɔ nɛ e kɛ he blɔ nɛ e ngɛ ɔ tsu ní saminya.\\n7 Benɛ Mawu bɔ Adam ɔ, Mawu ha lɛ he blɔ kaa e hla nɔ́ nɛ e suɔ kaa bɔ nɛ e ha hiɔwe bɔfo ɔmɛ he blɔ ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ Adam je kpa ngɛ lohwe ɔmɛ a he, ejakaa lohwe ɔmɛ lɛɛ, he numi lɛ kudɔɔ mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu bɔ nɛ Adam kɛ he blɔ nɛ a ha lɛ ɔ tsu ní ngɛ blɔ kpakpa ko nɔ ha a he nɛ o hyɛ. A bɔ lohwe ɔmɛ loko a bɔ Adam. Se Yehowa ha Adam he blɔ kaa e wo lohwe ɔmɛ biɛ konɛ e bua nɛ jɔ. Mawu ngɔ lohwe ɔmɛ kɛ ba ha Adam, nɛ ‘Adam wo lohwe ɔmɛ tsuo biɛ.’ Benɛ Adam wo lohwe ɔmɛ biɛ nɛ sa a, Yehowa de we ke e bua jɔɛ biɛ ko he, lɔ ɔ he ɔ Adam nɛ tsake biɛ ɔ. Mohu ɔ, ‘bɔ tsuaa bɔ nɛ e tsɛ lohwe ko ɔ, jã pee e biɛ.’—1 Mose 2:19.\\n8. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Adam kɛ he blɔ nɛ Yehowa ha lɛ ɔ tsu we ní saminya, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n8 Aywilɛho sane ji kaa Adam bua jɔɛ ní tsumi nɛ Mawu ha lɛ kaa e hyɛ paradeiso zugba a nɔ ɔ he. Mawu de ke: “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ. Nyɛɛ ye lo ɔmɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ ɔmɛ, kɛ zugba a nɔ lohwe ɔmɛ tsuo a nɔ.” (1 Mose 1:28) Adam bua jɔɛ he blɔ nɛ ɔ he, mohu ɔ, e be huzu nɛ a ha lɛ ɔ he, nɛ e ye tso yiblii nɛ Mawu fã lɛ ke e ko ye ɔ. He blɔ nɛ ɔ nɛ Adam kɛ tsu we ní saminya a ha nɛ e tɔ̃ tɔmi agbo. Enɛ ɔ ha nɛ e sisi bimɛ ngɛ nɔ́ nae jehahi babauu ji nɛ ɔ. (Rom. 5:12) E sa nɛ waa kase nɔ́ ko ngɛ nɔ́ nɛ je Adam tue gbomi ɔ mi kɛ ba a mi, konɛ waa ngɔ he yemi nɛ Yehowa kɛ ha wɔ ɔ kɛ tsu ní saminya, nɛ wa ko be huzu nɛ e to ha wɔ ɔ he.\\n9. Mɛni he blɔ Mawu ha Israel ma a, nɛ kɛ a kɛ he blɔ nɛ ɔ tsu ní ha kɛɛ?\\n9 Akɛnɛ Adam kɛ Hawa gbo tue he je ɔ, wɔ nɛ wa ji a sisi bimɛ ɔ yi mluku, nɛ wa gboɔ. Se kɛ̃ ɔ, wa ngɛ he blɔ kaa wa maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ. Bɔ nɛ Mawu kɛ Israel bi ɔmɛ hi si ha a ma enɛ ɔ nɔ mi. Yehowa gu e sɔmɔlɔ Mose nɔ, nɛ e ha Israel bi ɔmɛ he blɔ kaa a hla ke ji a maa pee lɛ nitsɛ e ma, aloo a be pee. (2 Mose 19:3-6) Kɛ a pee a ní ha kɛɛ? A je a suɔmi mi nɛ a hla kaa a maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Mawu de mɛ ke a pee ɔ, konɛ a pee nihi nɛ Mawu biɛ ngɛ a nɔ. Ma a tsuo he nɔ nɛ a de ke: ‘Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa de ɔ, wa maa pee.’ (2 Mose 19:8) Aywilɛho sane ji kaa, be komɛ a se ɔ, Israel ma a ngɔɛ he blɔ nɛ a ngɛ kaa a maa hla nɔ́ nɛ a suɔ ɔ kɛ tsu ní saminya, nɛ a yi si nɛ a wo Mawu ɔ nɔ. Nyɛ ha nɛ sane nɛ ɔ nɛ pee kɔkɔ bɔmi kɛ ha wɔ, nɛ waa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he, nɛ waa pee níhi nɛ e suɔ kaa waa pee ɔ. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wa buɔ he blɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ suɔ ɔ kaa e he jua wa.—1 Kor. 10:11.\\n10. Mɛni nɔ hyɛmi níhi nɛ tsɔɔ kaa adesahi nɛ a yi mluku ɔ ma nyɛ maa ngɔ he blɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ suɔ ɔ kɛ tsu ní saminya? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n10 A wo Mawu sɔmɔli 16 nɛ a kɛ he blɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ suɔ ɔ tsu ní saminya a a tã ngɛ Hebri Bi yi 11. Nimli nɛ ɔmɛ bi huzu nɛ Yehowa to kɛ ha mɛ ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa jɔɔ mɛ wawɛɛ, nɛ a ngɛ hwɔɔ se he hɛ nɔ kami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Noa tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa, nɛ e kpɛ daka a kaa bɔ nɛ Mawu fã lɛ ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ a baa e kɛ e weku ɔ kɛ yi nɔhi nɛ a ba ngɛ e se ɔ a yi. (Heb. 11:7) Abraham kɛ Sara je a tsui mi nɛ a nyɛɛ Mawu se kɛ ya zugba nɛ e wo mɛ he si ɔ nɔ. Benɛ a ngɛ blɔ hiami nɛ ɔ mi po ɔ, a ‘ná he blɔ kaa a maa kpale kɛ ho’ sika ma nɛ ji Ur ɔ mi ya. Se akɛnɛ a ngɛ hemi kɛ yemi he je ɔ, a kɛ a juɛmi ma ‘nɔ́ nɛ Mawu wo mɛ he si ɔ’ nɔ, nɛ a bɔ mɔde kaa a nine maa su “ma ko nɛ hi kulaa pe lɔ ɔ” nɔ. (Heb. 11:8, 13, 15, 16) Mose kua weto ní nɛ e ma ná ngɛ Egipt ɔ, “e suɔ mohu kaa e kɛ Mawu ma a nɛ na amanehlu pe nɔ́ nɛ e maa ye ngɔɔmi ngɛ yayami peemi mi be bɔɔ ko.” (Heb. 11:24-26) Nyɛ ha nɛ waa kase blematsɛmɛ nɛ ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ, nɛ waa ngɔ he blɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ suɔ ɔ kɛ tsu ní saminya.\\n11. (a) Mɛni ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa maa gu nɔ kɛ ngɔ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ ɔ kɛ tsu ní saminya? (b) Mɛni woɔ mo he wami konɛ o ngɔ nike ní nɛ ɔ kɛ tsu ní saminya?\\n11 Eko ɔ, ke ni kpahi tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ waa pee ɔ, e he be wae ha wɔ kaa wa maa le nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee. Se ke wa peeɔ jã a, jɔɔmi ko ma bɔ wɔ. Mɛni ji jamɛ a jɔɔmi ɔ? Baiblo ɔ ha heto ngɛ 5 Mose 30:19, 20. (Kane.) Kuku 19 ɔ tsɔɔ níhi nɛ Mawu kɛ fɔ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi konɛ a hla nɔ́ nɛ a suɔ. Ngɛ kuku 20 ɔ mi ɔ, wa na kaa Yehowa ha mɛ he blɔ ngua ko nɛ a kɛ maa tsɔɔ nɔ́ nɛ ngɛ a tsui mi. Wɔ hu wa ma nyɛ maa hla kaa wa ma sɔmɔ Yehowa. Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa maa gu nɔ kɛ ngɔ nike ní nɛ ɔ kɛ tsu ní saminya ji kaa wa maa suɔ Yehowa nɛ wa je e yi, nɛ waa wo e hɛ mi nyami!\\nKOO NGƆ HE BLƆ NƐ A KƐ PEEƆ NƆ́ NƐ NƆ SUƆ Ɔ KƐ TSU NÍ NGƐ BLƆ YAYA NƆ\\n12. Mɛni e sɛ kaa waa ngɔ he blɔ nɛ wa ngɛ ɔ kɛ pee kɔkɔɔkɔ?\\n12 Ngɔɔ lɛ kaa o ha o huɛ ko nike ní ko nɛ he jua wa. Se benɛ o maa hyɛ ɔ, e ya sake ngɔ fɔ kuku nɔ, aloo e kɛ plaa nɔ ko po! Anɛ o bua maa jɔ he lo? Ke jã a, lɛɛ mo susu he nɛ o hyɛ. Ke nihi kɛ he blɔ nɛ Yehowa ha mɛ ɔ tsu we ní saminya, aloo a kɛ ye nihi awi ɔ, anɛ e be Yehowa haoe lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si ɔ, ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a mi ɔ, nihi maa pee a he “nihi nɛ li sina.” (2 Tim. 3:1, 2) Nyɛ ko ha nɛ waa ngɔ nike ní nɛ he jua wa nɛ ɔ nɛ Yehowa ha wɔ ɔ kɛ tsu ní ngɛ blɔ yaya nɔ kɔkɔɔkɔ. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa waa kɛ he blɔ nɛ ɔ tsu we ní ngɛ blɔ yaya nɔ?\\n13. Kaa Kristofohi ɔ, mɛni e sɛ kaa waa ngɔ he yemi nɛ wa ngɛ ɔ kɛ pee?\\n13 Wɔ tsuo wa ngɛ he blɔ kaa wa maa hla huɛmɛ, tade, he dlami, kɛ hɛja jemi nɛ wa suɔ. Se ke wa ha nɛ wa suɔmi nya ní peemi ngɔ wɔ nyɔguɛ, nɛ wa kaseɔ je ɔ, lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wa ngɔ he yemi nɛ ɔ kɛ ‘ngɛ yayami pee, nɛ wa ngɛ nɔ lae.’ (Kane 1 Petro 2:16.) Nyɛ ko ha nɛ waa ngɔ he yemi nɛ wa ngɛ ɔ kaa ‘blɔ nya nɛ wa ná nɛ waa kɛ maa pee níhi nɛ wa nɔmlɔ tso ɔ suɔ.’ Mohu ɔ, nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa ‘pee nɔ́ tsuaa nɔ́ kɛ wo Mawu hɛ mi nyami.’—Gal. 5:13; 1 Kor. 10:31.\\n14. Ke waa kɛ wa hɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, kɛ wa maa ngɔ he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ ɔ kɛ tsu ní ha kɛɛ?\\n14 Blɔ kpa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ po he blɔ nɛ wa ngɛ ɔ he piɛ ji kaa waa kɛ wa hɛ maa fɔ Yehowa nɔ konɛ e ye bua wɔ nɛ wa ko be huzu nɛ e to ha wɔ ɔ he. Lɛ pɛ ji nɔ ‘nɛ maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ waa ba wa je mi ha, konɛ e hi ha wɔ nitsɛmɛ.’ (Yes. 48:17) E sa nɛ waa je he si bami mi nɛ waa kplɛɛ Baiblo ɔ mi anɔkuale munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɔ: “Nɔmlɔ adesa ko be he wami ngɛ lɛ nitsɛ e wami nɔ. Pi nɔmlɔ adesa nitsɛ he wami nya ji kaa e maa pee kikɛ nɛ ɔ, loo kikɛ nɛ ɔ.” (Yer. 10:23) Nyɛ ko ha nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ wɔ nitsɛmɛ wa nɔ kaa bɔ nɛ Adam kɛ Israel bi atua tsɔli ɔmɛ pee ɔ. Mohu ɔ, nyɛ ha nɛ waa ‘ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa.’—Abɛ 3:5.\\nMO YƆSE KAA NI KPAHI HU NGƐ HE BLƆ KAA A MAA PEE NƆ́ NƐ A SUƆ\\n15. Mɛni wa kaseɔ ngɛ sisi tomi mlaa nɛ ngɛ Galatia Bi 6:5 ɔ mi?\\n15 Huzu nɛ ngɛ he yemi nɛ wa ngɛ ɔ he ɔ eko ji yɔsemi nɛ wa ma yɔse kaa ni kpahi hu ngɛ he blɔ kaa mɛ nitsɛmɛ a maa mwɔ a yi mi kpɔ. Mɛni he je? Akɛnɛ wɔ tsuo wa ngɛ he blɔ kaa wa maa hla nɔ́ nɛ wa suɔ he je ɔ, tsa pi be fɛɛ be nɛ Kristofohi enyɔ maa pee juɛmi kake. Ngɛ wa je mi bami kɛ wa jami mi hu ɔ, jã nɛ e ji. Mo kai sisi tomi mlaa nɛ ngɛ Galatia Bi 6:5. (Kane.) Ke wa yɔse kaa Kristofo no fɛɛ Kristofo no “maa tloo lɛ nitsɛ e tlomi” ɔ, wa maa kplɛɛ kaa ni kpahi hu ngɛ he blɔ kaa a maa hla nɔ́ nɛ mɛ nitsɛmɛ a suɔ.\\nWa ma nyɛ maa mwɔ wɔ nitsɛmɛ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he, nɛ waa kɛ wa he nile be ni kpahi a nɔ nyɛe (Hyɛ kuku 15)\\n16, 17. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ he blɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ suɔ ba pee nyagba ngɛ Korinto? (b) Mɛni blɔ nɔ Paulo gu kɛ tsu sane ɔ he ní, nɛ mɛni wa kaseɔ ngɛ enɛ ɔ mi?\\n16 Ha nɛ wa susu Baiblo mi nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa je bumi kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi ke ji a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ sane ko he ɔ he nɛ waa hyɛ. Ngɛ Korinto ɔ, a juaa lo nɛ eko ɔ a gbe kɛ ha amagahi ngɛ jua nɔ. Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto ɔ hɛɛ juɛmi ekpaekpa ngɛ lo nɛ ɔ yemi he. A ti ni komɛ deɔ ke: ‘Akɛnɛ amagahi be he wami he je ɔ, waa kɛ he nile kpakpa ma nyɛ maa ye lo ɔ.’ Se ni komɛ nɛ be ko nɛ be ɔ, a jaa amagahi ɔ susuɔ kaa ke a ye lo nɛ ɔ, a ngɛ amaga jae. (1 Kor. 8:4, 7) Enɛ ɔ ji sane ko nɛ hɛdɔ ngɛ he, nɛ jinɛ e ko nyɛ ngɔ mi gbami kɛ ba asafo ɔ mi. Mɛni blɔ nɔ Paulo gu kɛ ye bua Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto ɔ konɛ a le Mawu susumi ngɛ sane nɛ ɔ he?\\n17 Kekleekle ɔ, Paulo ha nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ le kaa ngma be hae nɛ a hɛ mɛ kɛ su Mawu he. (1 Kor. 8:8) Lɔ ɔ se ɔ, Paulo bɔ mɛ kɔkɔ kaa a ko ngɔ ‘he blɔ nɛ a ngɛ’ kaa a maa hla nɔ́ nɛ a suɔ ɔ kɛ tsu ní ngɛ blɔ ko nɔ nɛ ma ha nɛ a ‘nyɛmimɛ nɛ a hemi kɛ yemi mi wɛ ɔ nɛ pee yayami.’ (1 Kor. 8:9) Pee se ɔ, e fã nihi nɛ a he nile tsɔɔ mɛ kaa a ko ye lo ɔ hu kaa ke nɔ ko ye lo ɔ, a ko kojo lɛ. (1 Kor. 10:25, 29, 30) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ Kristofo no fɛɛ Kristofo no nɛ da e he nile nɔ kɛ mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ sane nɛ he hia nɛ kɔɔ jami he nɛ ɔ he. Ke jã a, lɛɛ ke wa nyɛmi ko mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ lɛ nitsɛ e sane nɛ e he hia we tsɔ he ɔ, anɛ e sa kaa waa kojo lɛ lo?—1 Kor. 10:32, 33.\\n18. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ he blɔ nɛ o ngɛ kaa o maa hla nɔ́ nɛ o suɔ ɔ he?\\n18 Yehowa ha wɔ he blɔ kaa waa hla nɔ́ nɛ wa suɔ, konɛ wa ná he yemi nitsɛnitsɛ. (2 Kor. 3:17) Wa bua jɔ nike ní nɛ ɔ he wawɛɛ, ejakaa e haa nɛ wa náa he blɔ kɛ peeɔ juɛmi kɛ tsɔɔ ɔ bɔ nɛ wa suɔ Yehowa ha. Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa tsɔɔ kaa wa bua jɔ nike ní nɛ he jua wa nɛ ɔ he. Wa ma nyɛ maa pee jã ke ji waa kɛ nike ní nɛ ɔ tsuɔ ní kɛ woɔ Mawu hɛ mi nyami, nɛ wa yɔseɔ kaa ni kpahi hu ngɛ he blɔ kaa a maa hla nɔ́ nɛ a suɔ.","num_words":3878,"character_repetition_ratio":0.081,"word_repetition_ratio":0.045,"special_characters_ratio":0.316,"stopwords_ratio":0.544,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mawu Bɔfo Ko Bu Matsɛ Hezekia He | Baiblo Mi Ní Kasemi Kɛ Ha Jokuɛwi\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Arabic Armenian Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Bicol Bislama Boulou Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuabo Cibemba Croatian Czech Dangme Danish Dutch Edo Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Herero Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibinda Igbo Iloko Indonesian Irish Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Kabiye Kabuverdianu Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kwangali Kwanyama Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Luo Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Mam Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mexico Mumuihi A Gbi Mixe Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Norwegian Nyungwe Nzema Okpe Ossetian Otetela Pangasinan Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Russian Rutoro Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Sunda Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tandroy Tarascan Tatar Telugu Thai Tiv Tojolabal Totonac Tshwa Tsonga Turkish Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Umbundu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nNÍ KASEMI 55\\nAsiria Nɔ Yemi ɔ ngɔ Israel wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ kɛ wo a nɔ yemi ɔ sisi konɛ a ye a nɔ. Senakerib, nɛ ji Asiria matsɛ ɔ suɔ kaa e maa ngɔ Yuda wɛtso enyɔ matsɛ yemi ɔ hu kɛ piɛɛ he. E bɔni Yuda ma amɛ ngɔmi kakaaka. Se ma nɛ e bua jɔ he kaa e maa ngɔ ji Yerusalɛm. Senakerib li kaa Yehowa ngɛ Yerusalɛm ma a he bue.\\nHezekia nɛ ji Yuda matsɛ ɔ ha Senakerib sika fuu konɛ e ngmɛɛ Yerusalɛm ma a he. Senakerib ngɔ sika a mohu lɛɛ, se e tsɔ e ta buli ɔmɛ kɛ ho Yerusalɛm ya konɛ a ya tua ma a. Benɛ Yerusalɛm bi ɔmɛ na kaa e piɛ bɔɔ nɛ Asiria bi ɔmɛ maa su a he ɔ, a tsui po. Hezekia de mɛ ke: ‘Nyɛ ko ye gbeye. Asiria bi ɔmɛ a he wa mohu lɛɛ, se Yehowa ma ha nɛ wa he maa wa pe mɛ.’\\nSenakerib tsɔ Rabshake ɔ nɛ ji e tsɔlɔ ɔ kɛ ho Yerusalɛm ya, konɛ e ya ye ma mi bi ɔmɛ a he fɛu. Rabshake ɔ ya da Yerusalɛm gbogbo ɔ se nɛ e kpa ngmlaa ke: ‘Yehowa be nyɛe maa ye bua nyɛ. Nyɛ ko ha nɛ Hezekia nɛ mlɔɔ nyɛ. Mawu ko be nyɛe ma kpɔ̃ nyɛ ngɛ wa dɛ.’\\nHezekia sɔle nɛ e bi Yehowa nɔ́ nɛ e sa kaa e pee. Yehowa ha lɛ heto ke: ‘O tsui nɛ ko po ngɛ nɔ́ nɛ Rabshake ɔ de ɔ he. Senakerib be nyɛe maa ngɔ Yerusalɛm ma a.’ Lɔ ɔ se ɔ, Senakerib ngma womi kɛ ya ha Hezekia. E ngma ngɛ womi ɔ mi ke: ‘Moo lɛɛ moo ngmɛɛ ma a he ha wɔ. Yehowa be nyɛe ma he nyɛ yi wami.’ Hezekia sɔle nɛ e de ke: ‘Yehowa, i kpa mo pɛɛ nɛ o he wa yi wami, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ na kaa mo pɛ ji anɔkuale Mawu.’ Yehowa de Hezekia ke: ‘Asiria matsɛ ɔ be Yerusalɛm bae. Ma bu ye ma a he.’\\nSenakerib susu kaa e be kɛe nɛ e maa ngɔ Yerusalɛm ma a. Asiria ta buli ɔmɛ ya to si ngɛ Yerusalɛm ma a se he ko. Se ligbi ko nyɔ mi ɔ, Yehowa tsɔ bɔfo ko kɛ ya lejɛ ɔ. Bɔfo ɔ gbe ta buli 185,000! Matsɛ Senakerib ta buli katsɛmɛ ɔmɛ tsuo gbo. Akɛnɛ a kpata Senakerib we bi ɔmɛ a hɛ mi he je ɔ, e kpale kɛ ho we mi ya. Yehowa bu Hezekia kɛ Yerusalɛm ma a he kaa bɔ nɛ e wo si ɔ. Ke o ngɛ Yerusalɛm jamɛ a be ɔ mi ɔ, anɛ o ko ngɔ o hɛ kɛ fɔ̃ Yehowa nɔ lo?\\n‘Yehowa bɔfo ɔ buɔ nihi nɛ yeɔ Yehowa gbeye ɔ a he, nɛ e heɔ a yi wami.’​​—La 34:7\\nSane bimihi: Kɛ Yehowa plɛ kɛ bu Yerusalɛm ma a he ha kɛɛ? Anɛ o he ye kaa Yehowa maa bu mo hu o he lo?\\n2 Matsɛmɛ 17:1-6; 18:13-37; 19:1-37; 2 Kronika 32:1-23\\n‘Oo Yehowa, I Ngɔ Ye Hɛ Kɛ Fɔ O Nɔ’\\nMɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Hezekia nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi nɛ maa ye bua mo konɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa Mawu nɔ kulaa?","num_words":787,"character_repetition_ratio":0.054,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.23,"stopwords_ratio":0.316,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.995,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ ni Obaafee Okase Nii Kɛsaa Ohe Kɛha Yehowa Odasefoi Akpeei\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Ahanta Aja Albania Alur Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Angola Mumuii Awiemɔ Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Assamese Attié Aukan Australia Mumuii Awiemɔ Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cakchiquel (Western) Cambodia Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Comorian (Ngazidja) Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Damara Dangme Denmark Digor Douala Drehu Dusun Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Emberá (Catío) Esan Estonia Ewe Fante Faroese Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French French Mumuii Awiemɔ Ga Galician Garifuna Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Gitonga Gokana Greenland Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuii Awiemɔ Guerze Gujarat Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hondura Mumuii Awiemɔ Huastec Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Iceland Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Jula Kabuverdianu Kabyle Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Khasi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Kyangonde Lahu Laos Latgalian Latvia Lenje Lingala Lithuania Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Mam Mambwe-Lungu Mangareva Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Mauritia Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Meru Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolia Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Ngabere Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigerian Pidgin Niue Norway Nuer Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetia Otomi (Mezquital Valley) Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuii Awiemɔ Persia Peru Mumuii Awiemɔ Pidgin (Cameroon) Pilagá Pohnpei Poland Portugal Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Russia Russia Mumuii Awiemɔ Rutoro Réunion Creole Salvador Mumuii Awiemɔ Samoa Sango Saramacca Sarnami Sena Sepedi Serbia Serbia (Roma) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Solomon Islands Pidgin Somali Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai (Northeastern) Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Tojolabal Tok Pisin Tokelau Tonga Totonac Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrain Urdu Urhobo Uruguay Mumuii Awiemɔ Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zimbabwe Mumuii Awiemɔ Zulu\\nKɛ́ Yehowa Odasefonyo ko kɛ bo miikase Biblia lɛ, ekolɛ omiaa ohiɛ akɛ obaakwɛ wolo ni nyɛkaseɔ lɛ mli kɛtsɔ hiɛ dani eba. Kɛ́ obaaná asafoŋ kpeei lɛ ahe sɛɛ kɛmɔ shi lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ ofee nakai nɔŋŋ dani oya. Kɛ́ oto gbɛjianɔ akɛ daa otsi lɛ obaakase nii dani oya lɛ, obaaná he sɛɛ waa.\\nTaomɔ be kɛ he ni obaakase nii lɛ yɛ. Mɛɛ be onyɛɔ okaseɔ nii jogbaŋŋ? Leebi mra dani obaaje onitsumɔ shishi loo gbɛkɛ beni gbekɛbii lɛ ewɔ? Kɛ́ onyɛɛɛ okɛ bei pii akase nii po lɛ, kwɛmɔ akɛ be enyiɛ obaanyɛ okɛkase nii, ni omia ohiɛ akɛ ohaŋ nɔ ko agbala ojwɛŋmɔ. Taomɔ he ko ni yɔɔ dioo, ni ogbe redio, TV, kɛ mobail foŋ koni nɔ ko akagbala ojwɛŋmɔ. Kɛ́ osɔle dani oje nikasemɔ lɛ shishi lɛ, ebaaye ebua bo ni ojie ojwɛŋmɔ kɛjɛ nibii ni gbaa onaa yɛ shihilɛ mli lɛ anɔ, koni onyɛ okɛ ojwɛŋmɔ ama Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ.—Filipibii 4:6, 7.\\nFolɔmɔ otii lɛ ashishi, ni osaa ohe akɛ obaaha saji ahetoo. Dani obaaje nikasemɔ lɛ shishi lɛ, taomɔ oti titri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ mli. Susumɔ saneyitso lɛ he, kwɛmɔ bɔ ni saneyitsei bibii lɛ kɔɔ saneyitso lɛ diɛŋtsɛ he, susumɔ mfonirii kɛ sanebimɔi ni akɛtiɔ otii ni yɔɔ nikasemɔ lɛ mli lɛ ahe. Agbɛnɛ, kanemɔ kukuji lɛ amli, ni otao sanebimɔi lɛ ahetoi. Kanemɔ ŋmalɛi ni atsɛ yisɛɛ lɛ, ni okwɛ bɔ ni amɛkɔɔ nikasemɔ lɛ he. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:11) Kɛ́ ona sanebimɔ lɛ hetoo lɛ, kadimɔ loo folɔmɔ wiemɔi fioo komɛi ni yɔɔ kuku lɛ mli lɛ ashishi ni baaha okai hetoo lɛ. Kɛ́ otee asafoŋ kpeei lɛ, obaanyɛ owo onine nɔ ni oha hetoo kuku yɛ bo diɛŋtsɛ owiemɔ mli.\\nKɛ́ osusu nibii srɔtoi ni akaseɔ daa otsi yɛ asafoŋ kpeei lɛ ashishi lɛ he jogbaŋŋ lɛ, obaaná nibii hei ofata ‘ojwetri’ ni ji Biblia mli nilee ni oyɔɔ lɛ he.—Mateo 13:51, 52.\\nTe ooofee tɛŋŋ okase nii koni oha saji ahetoo yɛ asafoŋ kpeei ashishi lɛ?\\nYɛ gbɛtsɔɔmɔi ni akɛha nɛɛ naa lɛ, saamɔ ohe kɛha Buu-Mɔɔ Nikasemɔ loo Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ. Mɔ ni kɛ bo kaseɔ Biblia lɛ baanyɛ aye abua bo ni osaa ohe yɛ sane ni obaasumɔ ni oha hetoo yɛ asafoŋ kpeei ni baanyiɛ sɛɛ lɛ shishi.","num_words":924,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.181,"stopwords_ratio":0.021,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.997,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Munyu Nɛ Woɔ Nɔ He Wami (Efeso Bi 4:29) | Mawu Suɔmi\\nNyɛɛ Tu Munyu ‘Nɛ Hi Nɛ Woɔ Nɔ He Wami’\\n“Munyu nɛ maa je nyɛ ti nɔ ko nya a, e ko pee nɔ́ nɛ ma puɛ nɔ, se mohu nɔ́ nɛ hi, nɛ e he hia, nɛ nɔ́ kpakpa ko maa je mi kɛ wo nɔ he wami.”—EFESO BI 4:29.\\n1-3. (a) Mɛni ji nike ní kake ko nɛ Yehowa ha wɔ, nɛ mɛni maa tsɔɔ kaa waa kɛ tsu we ní ngɛ blɔ kpakpa nɔ? (b) Loko wa ma nyɛ maa hi Mawu suɔmi ɔ mi ɔ, kɛ e sa kaa waa ngɔ nike ní nɛ ji munyu tumi ɔ kɛ tsu ní ha kɛɛ?\\nKE O ha nɔ ko nɛ o suɔ e sane nike ní ko, nɛ e je blɔ nɛ e puɛ nɔ́ ɔ, kɛ o maa nu he ha kɛɛ? Waa ngɔ lɛ kaa o ha nɔ ɔ lɔle, nɛ o ba ná le kaa e hɛɛ lɔle ɔ basabasa nɛ e kɛ plaa nihi. Anɛ e be mo dɔe lo?\\n2 Nyɛmi nɛ wa ngɛ nɛ wa tuɔ munyu nɛ nihi nuɔ sisi ɔ ji nike ní nɛ je Yehowa, “nike ní kpakpa, kɛ níhi nɛ hi kɛ pi si” a Halɔ ɔ ngɔ. (Yakobo 1:17) E ha we lohwehi nike ní nɛ ɔ eko. Nike ní nɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa jeɔ wa susumihi kɛ wa he numihi kpo ha nihi. Se kaa bɔ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa hɛɛ lɔle basabasa a, wa ma nyɛ maa ngɔ nike ní nɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ blɔ yaya nɔ. Ke wa tuɔ munyu nɛ haoɔ nɔ, nɛ e yeɔ nɔ tsui ɔ, e dɔɔ Yehowa!\\n3 Loko wa ma nyɛ maa hi Mawu suɔmi ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa ngɔ nike ní nɛ ji munyu tumi nɛ Mawu ha wɔ ɔ kɛ tsu ní bɔ nɛ e suɔ. Yehowa tsɔɔ wɔ munyuhi nɛ saa e hɛ mi. E Munyu ɔ de ke: “Munyu nɛ maa je nyɛ ti nɔ ko nya a, e ko pee nɔ́ nɛ ma puɛ nɔ, se mohu nɔ́ nɛ hi, nɛ e he hia nɛ nɔ́ kpakpa ko maa je mi kɛ wo nɔ he wami. Kɛkɛ ɔ, e maa pee dloomi kɛ ha nihi nɛ ngɛ nyɛ tue bue ɔ.” (Efeso Bi 4:29) Ha nɛ wa susu níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a he nɛ waa hyɛ. Nɔ́ he je nɛ e sa kaa waa hyɛ wa munyu tutui saminya, munyuhi nɛ sɛ kaa waa tu, kɛ bɔ nɛ wa ma nyɛ maa tu munyu nɛ “nɔ́ kpakpa ko maa je mi kɛ wo nɔ he wami” ha.\\nNƆ́ HE JE NƐ E HE HIA KAA WAA HYƐ WA MUNYU TUTUI SAMINYA\\n4, 5. Mɛni Baiblo mi abɛ komɛ de ngɛ he wami nɛ wa nya mi munyu ngɛ ɔ he?\\n4 Yi mi tomi kake he je nɛ e he hia kaa waa hyɛ wa munyu tutui saminya ji kaa wa nya mi munyu ngɛ he wami. Abɛ 15:4 ɔ de ke: “Munyu blɛuu kɛ he jɔmi baa; se ke sisimi ba je mi pɛ e gbeɔ nɔ mumi.” * Bɔ nɛ nyu haa tso nɛ ngɛ gboe he wami ɔ, jã nɔuu nɛ munyu blɛuu hu haa nihi nɛ nuɔ ɔ he jɔmi. Se ke waa kɛ wa lilɛ tuɔ munyu yaya a, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye ni kpahi awi. Niinɛ, munyuhi nɛ wa tuɔ ɔ ngɛ he wami. E ma nyɛ maa ye nɔ awi, nɛ e ma nyɛ maa wo nɔ he wami.—Abɛ 18:21.\\n5 Abɛ kpa ko tsɔɔ bɔ nɛ wa nya mi munyu ngɛ he wami ha a heii. E de ke: “Munyu nɛ a tuɔ kɛkɛ nɛ juɛmi be mi ɔ, e yeɔ nɔ awi kaa klaate.” (Abɛ 12:18) Munyuhi nɛ a tuɔ kɛkɛ nɛ a susuu we he ɔ, ma nyɛ maa ye nɔ awi nɛ e puɛ nihi a kpɛti. Anɛ nɔ ko nya mi munyu gbɔ o tsui wawɛɛ hyɛ kaa bɔ nɛ klaate gbɔɔ nɔ ɔ lo? Se abɛ nɛ ɔ nɔuu de nɔ́ kpa ko nɛ jɔɔ nɔ bua. E de ke: “Ní lelɔ nya mi munyu tsaa nɔ.” Munyu kpakpahi nɛ nɔ nɛ jeɔ Mawu nile kpo tuɔ ɔ jɔɔ nɔ tsui he, nɛ e dlaa nihi a kpɛti. Anɛ o ma nyɛ ma kai benɛ munyu ngɔngɔɛ ko nɛ nɔ ko tu ɔ jɔɔ o tsui he lo? (Kane Abɛ 16:24.) Akɛnɛ wa le kaa wa nya mi munyu saa ni kpahi a he he je ɔ, wa sume kaa waa ngɔ wa munyu tutui kɛ plaa nihi, mohu ɔ, e sa nɛ wa kɛ tsa mɛ.\\nMunyu blɛuu jɔɔ nɔ bua\\n6. Mɛni he je e yee ha wɔ kaa wa ma kudɔ wa lilɛ?\\n6 Ke wa bɔ mɔde wawɛɛ kaa wa ma kudɔ wa lilɛ ɔ po ɔ, wa be nyɛe ma kudɔ lɛ kɛ pi si. Enɛ ɔ he ɔ, yi mi tomi enyɔne he je nɛ e he hia kaa waa hyɛ wa munyu tutui saminya a ji kaa: Yayami nɛ ngɛ wa he kɛ mluku nɛ wa yi ɔ haa waa kɛ wa lilɛ tuɔ munyuhi nɛ sɛ. Munyuhi nɛ wa tuɔ ɔ jee wa tsui mi, nɛ “adesa tsui mi susumi ɔ, yayami sɔuu.” (1 Mose 8:21, NW; Luka 6:45) Enɛ ɔ he ɔ, wa lilɛ mi kɔmi yee ha wɔ wawɛɛ. (Kane Yakobo 3:2-4.) E ngɛ mi kaa wa be nyɛe ma kudɔ wa lilɛ ɔ kɛ pi si mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa bɔ mɔde daa kaa wa ma kudɔ lɛ bɔ nɛ sa. Kaa bɔ nɛ nɔ ko nɛ ngɛ pa wue kɛ yaa he nɛ pa a hia kɛ je ɔ bɔɔ mɔde kaa nyu ɔ nɛ ko kpale lɛ se ɔ, jã nɔuu e sa kaa wɔ hu waa bɔ mɔde kaa wa maa ye fa tɔmi nɛ haa waa kɛ wa lilɛ tuɔ munyu yayahi ɔ nɔ.\\n7, 8. Mɛni he je nɛ wa maa bu munyuhi nɛ wa tuɔ ɔ he akɔtaa ha Yehowa a?\\n7 Yi mi tomi etɛne he je nɛ e sa kaa waa hyɛ wa munyu tutui ji kaa wa maa bu akɔtaa ha Yehowa ngɛ munyuhi nɛ wa tuɔ ɔ a he. Pi wa nyɛmi nɔmlɔ he pɛ nɛ munyuhi nɛ wa tuɔ ɔ saa, se mohu e saa huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ hu he. Yakobo 1:26 de ke: “Anɛ nyɛ ti nɔ ko susuu kaa e ngɛ Mawu jae bɔ nɛ sa lo? Jamɛ a nɔ ɔ, e kɔ e lilɛ mi. Ke e kɔɛ e lilɛ mi ɔ, tsa pi Mawu nɛ e ngɛ jae, se lɛ nitsɛ e he kɛkɛ nɛ e ngɛ sisie.” * Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ yi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, wa munyu tutui saa jami nɛ wa jaa Yehowa a he. Ke wa kɔɛ wa lilɛ mi, nɛ wa tuɔ munyu yayahi nɛ yee nɔ tsui ɔ, lɛɛ níhi tsuo nɛ wa tsuɔ ngɛ Mawu sɔmɔmi mi ɔ ma nyɛ maa pee yaka ngɛ Mawu hɛ mi. Niinɛ, enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa hyɛ wa lilɛ nɔ saminya.—Yakobo 3:8-10.\\n8 E ngɛ heii kaa wa ngɛ yi mi tomi kpakpahi a he je nɛ e sa kaa waa hyɛ wa munyu tutui nɛ hi. Loko wa ma susu munyuhi nɛ woɔ nɔ he wami ɔ he ɔ, ha nɛ wa susu munyuhi nɛ e sɛ kaa e jee anɔkuale Kristofo no nya a he.\\nMUNYUHI NƐ WOƆ NƆ KƆNI MI NYU\\n9, 10. (a) Mɛni munyuhi pɔ he ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ? (b) Mɛni he je e sa kaa waa yu wa he ngɛ yakayaka munyuhi a tumi he ɔ? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)\\n9 Yakayaka munyu tumi. Mwɔnɛ ɔ, nɔ jɛmi, yakayaka ní tsuami, kɛ munyu yaya kpahi ji nɔ́ nɛ pɔ he ngɛ je ɔ mi. Nihi babauu li munyu tumi, lɔ ɔ he ɔ, munyuhi tsuo nɛ a tuɔ ɔ peeɔ jɛmi gbi. Behi fuu ɔ, nihi nɛ woɔ nihi a nya muɔ kɛ jeɔ a hɛja a tuɔ yakayaka munyuhi kɛ bɔmi nami he munyuhi konɛ nihi nɛ muɔ. Se ke nɔ ko ngɛ yakayaka munyu tue ɔ, e sɛ nɛ waa muɔ. Maa pee jeha 2,000 ji nɛ ɔ, bɔfo Paulo wo Kolose asafo ɔ ga kaa “munyu yaya” ko nɛ ko je a nya. (Kolose Bi 3:8) “Fɛu yemi munyuhi nɛ sɛ” piɛɛ níhi nɛ Paulo de Efeso asafo ɔ ke, ‘e sɛ kaa a woɔ ta tete’ ngɛ anɔkuale Kristofohi a kpɛti ɔ he.—Efeso Bi 5:3, 4.\\n10 Ke nɔ ko tuɔ munyu yayahi ɔ, nɔ ɔ woɔ Yehowa mi mi la, nɛ e woɔ nihi nɛ suɔ Yehowa a hu a mi mi la. Niinɛ, suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a maa wo wɔ he wami konɛ waa yu wa he ngɛ munyu yayahi a tumi he. Benɛ Paulo ngɛ ‘he lo ɔ ní tsumi’ ɔmɛ tsɔɔe ɔ, e wo “mu ní tsumi” ta. Munyu yaya tumi piɛɛ mu ní tsumi he. (Galatia Bi 5:19-21) Enɛ ɔ ji hɛdɔ sane. Ke nɔ ko tuɔ yakayaka munyuhi aloo munyu yaya kpahi nɛ a bɔ lɛ kɔkɔ si abɔ, se e tsakee we ɔ, a ma nyɛ maa fie lɛ kɛ je asafo ɔ mi. *\\n11, 12. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɔ he munyu tumi ma nyɛ maa pee sieku yemi? (b) Mɛni he je e sa nɛ Yehowa jali nɛ yu a he ngɛ nɔ guɛ gbemi he?\\n11 Sieku yemi, nɔ he guɛ gbemi. Nihi suɔ kaa a maa tu nihi a he munyu. Anɛ nɔ he munyu tumi tsuo lɛ e hí lo? Ke tsa pi nɛ wa ngɛ nɔ ɔ he guɛ gbee se mohu wa ngɛ nɔ ɔ he munyu kpakpa tue, kaa eko ɔ, nɔ ko nɛ a baptisi lɛ ehe aloo nɔ ko nɛ hia he wami womi ɔ, tɔmi ko be he. Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ susuɔ a sibi a he wawɛɛ nɛ a tuɔ a sibi a he munyu kpakpahi. (Efeso Bi 6:21, 22; Kolose Bi 4:8, 9) Se nɔ he munyu tumi ma nyɛ maa pee sieku yemi ke nɔ́ nɛ wa ngɛ dee ɔ pi anɔkuale, loo e ma ha nɛ nihi maa le nɔ ɔ laami mi sanehi. Nɔ́ nɛ hɛdɔ ngɛ he pe kulaa ji, nɛ́ wa maa gbe nɔ ɔ he guɛ. Womi ko tsɔɔ nɔ he guɛ gbemi sisi kaa ‘lakpa munyuhi nɛ a poɔ nɛ a deɔ kɛ puɛɔ nɔ biɛ.’ Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Farisi bi ɔmɛ po lakpa munyuhi kɛ puɛ Yesu biɛ. (Mateo 9:32-34; 12:22-24) Behi fuu ɔ, pɛ ji nɔ́ nɛ nɔ he guɛ gbemi ngɔɔ kɛ baa.—Abɛ 26:20.\\n12 Nihi nɛ ngɔɔ a lilɛ kɛ gbeɔ nihi a he guɛ aloo a woɔ nihi a kpɛti pɛ ɔ, Yehowa bua jɔɛ a he kulaa. E sume nihi nɛ ‘woɔ a nyɛmimɛ a kpɛti pɛ.’ (Abɛ 6:16-19) Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “nɔ he guɛ gbelɔ” ɔ ji di·aʹbo·los. Enɛ ɔ ji biɛ kpa nɛ a kɛ tsɛɛ Satan. Lɛ ji “Abosiami,” nɔ yayami nɛ gbe Mawu he guɛ ɔ nɛ. (Kpojemi 12:9, 10) Wa sume kaa wa munyu tutui nɛ ha nɛ waa pee kaa Abosiami kɔkɔɔkɔ. Nihi nɛ gbeɔ nɔ he guɛ nɛ lɔ ɔ ngɔɔ he lo ɔ ní tsumihi kaa ‘pɛ’ kɛ ‘mi gbamihi’ kɛ baa a be asafo ɔ mi nyɛe maa hi. (Galatia Bi 5:19-21) Enɛ ɔ he ɔ, loko o ma de nɔ́ ko nɛ o nu ngɛ nɔ ko he ɔ, mo bi o he ke: ‘Anɛ munyu nɛ ɔ ji anɔkuale lo? Anɛ e sa kaa ma de nɔ ko lo? Anɛ e he hia kaa nɔ kpa ko nɛ nu lo?’—Kane 1 Tesalonika Bi 4:11.\\n13, 14. (a) Kɛ nɔ jɛmi ma nyɛ maa pee nihi ha kɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ ke nɔ ko ngɔ nɔ jɛmi kɛ pee e ní tsumi ɔ, e ngɔ e he kɛ ngɛ oslaa mi woe ɔ?\\n13 Nɔ jɛmi. Kaa bɔ nɛ wa na kɛ sɛ hlami ɔ, wa nya mi munyu ma nyɛ maa plaa nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ wa yi mluku ɔ he je, wɔ tsuo wa deɔ ní komɛ be komɛ nɛ pee se ɔ, wa piaa wa he. Se Baiblo ɔ bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ munyu komɛ nɛ e sɛ kaa Kristofohi tuɔ ngɛ we mi aloo asafo ɔ mi ɔ he. Paulo wo Kristofohi ga ke: “Nyɛ ha nɛ mi mi doomi, hɛdɔ, mi mi la, kɛ muklii mi fumi se nɛ po ngɛ nyɛ kpɛti. Nyɛɛ ngmɛɛ pɛ, kɛ nɔ jɛmi basabasa, kɛ ninyɛ tsuo he.” (Efeso Bi 4:31) Baiblo sisi tsɔɔmi kpahi tsɔɔ “nɔ jɛmi” sisi ke, “munyu yayahi,” kɛ “munyuhi nɛ yeɔ nɔ awi.” Nɔ jɛmi kɛ biɛ yayahi nɛ a kɛ tsɛɛ nɔ ngɛ e se, kɛ nɔ hɛ mi munyu tumi be tsuaa be ɔ ma nyɛ ma ha zo maa gbe nɔ, nɛ e maa pee lɛ kaa e he be se nami. Akɛnɛ jokuɛwi a juɛmi nya wɛ, nɛ a kɛ a hɛ fɔɔ nihi a nɔ he je ɔ, mɛ titli ji nihi nɛ jɛmi yeɔ mɛ awi pe kulaa.—Kolose Bi 3:21.\\n14 Baiblo ɔ tu munyu kɛ si nihi nɛ a kɛ nɔ jɛmi pee a ní tsumi ɔ. Ke nɔ ko pɔɔ nɔ jɛmi, nɛ a bɔ lɛ kɔkɔ si abɔ, se e tsakee we ɔ, e ngɔ e he kɛ ngɛ oslaa mi woe, ejakaa a ma nyɛ maa fie lɛ kɛ je asafo ɔ mi. Nɛ e ma nyɛ maa ba hu kaa e be wami náe ngɛ je ehe ɔ mi. (1 Korinto Bi 5:11-13; 6:9, 10) Lɛɛ, e ngɛ heii kaa wa be nyɛe maa hi Mawu suɔmi ɔ mi ke wa tuɔ munyuhi nɛ a he tsɔ we, lakpa munyuhi, aloo wa jɛɛ nɔ. Munyuhi kaa jã a woɔ nɔ kɔni mi nyu.\\nMUNYU KPAKPAHI NƐ ‘WOƆ NƆ HE WAMI’\\n15. Mɛni ji munyuhi nɛ ‘hi nɛ woɔ nɔ he wami’?\\n15 Kɛ wa ma plɛ kɛ ngɔ nike ní nɛ ji munyu tumi ɔ kɛ tsu ní konɛ e sa Mawu hɛ mi ha kɛɛ? Mo kai kaa Mawu Munyu ɔ wo wɔ ga kaa waa tu ‘munyuhi nɛ hi nɛ woɔ nɔ he wami.’ (Efeso Bi 4:29) Ke wa tuɔ munyuhi nɛ woɔ nɔ he wami, nɛ haa nɔ nane pii si ɔ, Yehowa bua jɔɔ he. Ja wa susu níhi a he saminya loko wa ma nyɛ maa tu munyuhi kaa jã. Baiblo ɔ wui wɔ munyu tumi he mlaahi pɔtɛɛ, nɛ jã kɛ̃ a ngmɛ munyuhi pɔtɛɛ nɛ a ji “munyu kpakpa” nɛ e sa kaa waa tu ɔ ngɛ mi hulɔ. (Tito 2:8) Loko wa ma nyɛ maa tu munyuhi nɛ ‘hi nɛ woɔ nɔ he wami ɔ,’ e sa kaa wa ha nɛ oti etɛ komɛ nɛ kɔɔ munyuhi nɛ woɔ nɔ he wami he ɔ nɛ hi wa juɛmi mi. Lɔ ɔmɛ ji: E sa kaa e pee munyu kpakpa, munyu nɛ ji anɔkuale, kɛ munyu nɛ sa. Ke oti nɛ ɔmɛ ngɛ wa juɛmi mi ɔ, lɛɛ ha nɛ wa susu munyu pɔtɛɛ komɛ nɛ woɔ nɔ he wami ɔ a he nɛ waa hyɛ.—Hyɛ daka nɛ ji, “ Anɛ Ye Munyu Tutui Woɔ Nɔ He Wami Lo?”\\nANƐ YE MUNYU TUTUI WOƆ NƆ HE WAMI LO?\\nSisi tomi mlaa: “Nyɛ ha nɛ munyu nɛ maa je nyɛ nya a nɛ ngɔ.”—Kolose Bi 4:6.\\nMunyu komɛ nɛ e sa kaa o bi o he\\nMɛni be i de nɔ́ ko pɔtɛɛ kɛ je nɔ ko yi?—1 Korinto Bi 11:2; Kpojemi 2:1-3.\\nAnɛ i jeɔ bumi kpo ha nihi kɛ gu i kpa mo pɛɛ, kɛ mo tsumi nɛ i deɔ ɔ nɔ lo?—1 Mose 19:2; Yohane 11:41.\\nKe i kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, anɛ i pɔɔ níhi nɛ kɔɔ imi nitsɛ ye he ɔ demi, aloo i haa mɛ blɔ kaa mɛ hu a je a susumihi kɛ a he numihi kpo?—Filipi Bi 2:3, 4; Yakobo 1:19.\\nAnɛ i ngɔɔ níhi nɛ i le ngɛ nihi a he ɔ kɛ woɔ mɛ he wami aloo i kɛ woɔ a kɔni mi nyu?—Abɛ 15:1, 2.\\nKɛ i susuɔ ngɛ yakayaka munyu tumi he ha kɛɛ, nɛ mɛni ye susumi ɔ tsɔɔ ngɛ nɔ́ nɛ ngɛ ye tsui mi ɔ he?—Luka 6:45; Yakobo 3:10, 11.\\n16, 17. (a) Mɛni he je e sa kaa wa je nihi a yi? (b) Ngɛ asafo ɔ kɛ weku ɔ mi ɔ, mɛni ji níhi nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ je nihi a yi?\\n16 Moo je o tsui mi nɛ o je nihi a yi. Yehowa kɛ Yesu le bɔ nɛ nɔ yi jemi he hia ha. (Mateo 3:17; 25:19-23; Yohane 1:47) E sa nɛ wɔ Kristofohi hu waa bɔ mɔde kaa wa maa je wa tsui mi kɛ je nihi a yi. Mɛni he je? Abɛ 15:23 ɔ de ke: “Munyu nɛ a tu ngɛ be nɛ sa mi ɔ, hyɛ bɔ nɛ e hi ha!” Mo bi o he ke: ‘Ke nɔ ko je ye yi ɔ, kɛ e peeɔ mi ha kɛɛ? Anɛ e jɔɔ ye bua, nɛ e woɔ mi gɛjɛmi lo?’ Niinɛ, ke nɔ ko je e tsui mi nɛ e je o yi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ o leɔ kaa nihi toɔ o he hɛ, a susuɔ o he, nɛ mo nitsɛ o maa na kaa o bɔ mɔde. Yi jemi munyuhi haa nɛ o nɔ gbagba tee, nɛ e woɔ mo he wami konɛ hwɔɔ se ɔ, o pee pe jã po. Akɛnɛ ke nɔ ko je o yi nɛ o bua jɔɔ he je ɔ, anɛ e sɛ kaa mo hu o je nihi a yi lo?—Kane Mateo 7:12.\\n17 Mo ha nɛ e pee o su kaa o ma hla ní kpakpahi ngɛ nihi a he konɛ o da nɔ kɛ je a yi. Ngɛ asafo ɔ mi ɔ, eko ɔ, a kɛ ní peemi ko wo nɔ ko dɛ nɛ e dla e he saminya nɛ e ba pee, aloo o na niheyo aloo yiheyo ko nɛ ngɛ mɔde bɔe kaa e maa su Mawu jami mi oti ko he, aloo o na nɔmoyo aloo yomoyo ko nɛ e bɔɔ mɔde kaa e maa ba asafo mi kpehi daa. O tsui mi nɛ o maa je kɛ je a yi ɔ, maa ta a tsui he, nɛ e maa wo mɛ he wami konɛ a fĩ si. Ngɛ weku ɔ mi hu ɔ, e he hia nɛ hunomɛ nɛ a je a yi ɔmɛ a yi nɛ a na mɛ si, nɛ jã kɛ̃ nɛ e he hia kaa yigbayihi hu nɛ a pee. (Abɛ 31:10, 28) Ngɛ jokuɛwi titli a blɔ fa mi ɔ, ke a na kaa nihi susuɔ a he nɛ a bua jɔ a he ɔ, lɔ ɔ woɔ mɛ he wami wawɛɛ. Bɔ nɛ pu la kɛ nyu haa nɛ tso bɔɔ ɔ, jã nɛ yi jemi hu haa nɛ jokuɛwi plɔkeɔ. Fɔli, nyɛ hla blɔ slɔɔtohi a nɔ nɛ nyɛ maa gu kɛ je nyɛ bimɛ a yi ngɛ su kpakpahi nɛ a jeɔ kpo kɛ a mɔde bɔmi ɔmɛ a he. Yi jemi kaa jã a maa wo mɛ gɛjɛmi, nɛ a nɔ gbagba maa te, nɛ e maa wo mɛ he wami, kɛkɛ ɔ, a maa bɔ mɔde kaa a maa pee nɔ́ nɛ da be tsuaa be.\\n18, 19. Mɛni he je e sa kaa waa bɔ mɔde wawɛɛ kaa wa maa wo wa nyɛmimɛ Kristofohi a bua a, nɛ mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee enɛ ɔ?\\n18 Moo wo nihi he wami nɛ o wo a bua hulɔ. Yehowa susuɔ nihi nɛ e fĩ mɛ kɛ ‘nihi nɛ a hao’ ɔ a he. (Yesaya 57:15) E Munyu ɔ woɔ wɔ ga ke, “nyɛɛ wo nyɛ sibi he wami,” nɛ “nyɛɛ wo ni nɛmɛ nɛ be tsui ɔ he wami.” (1 Tesalonika Bi 5:11, 14) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu naa mɔde nɛ wa bɔɔ kaa wa maa wo wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ aywilɛho hyi a tsui mi ɔ he wami ɔ, nɛ e bua jɔɔ he.\\nYehowa bua jɔɔ ke wa tuɔ munyuhi nɛ woɔ nihi he wami\\n19 Se mɛni o ma nyɛ ma de kɛ wo o nyɛmi Kristofo no nɛ e kɔni mi jɔ̃ loo e hao ɔ he wami? Ko susu kaa e sa kaa o hla e haomi ɔ nya tsaba ha lɛ kokooko. Behi fuu ɔ, munyu kpiti ko kɛkɛ nɛ o maa tu ɔ ji nɔ́ nɛ hia nɔ ɔ. Mo de nɔ nɛ hao ɔ ke o susuɔ e he. Mo de lɛ ke o suɔ kaa o kɛ lɛ ma bla kɛ sɔle; o ma nyɛ ma bi Yehowa nɛ e ye bua lɛ konɛ e na bɔ nɛ nyɛmimɛ kɛ Mawu suɔ lɛ ha. (Yakobo 5:14, 15) Moo ma nɔ mi ha lɛ kaa e he hia, nɛ e he ngɛ se nami ngɛ asafo ɔ mi. (1 Korinto Bi 12:12-26) Moo kane ngmami ko nɛ woɔ nɔ he wami ha lɛ konɛ e ná nɔ mi mami kaa Yehowa susuɔ e he nitsɛnitsɛ. (La 34:18; Mateo 10:29-31) Atsinyɛ jemi ko be he kaa be bɔɔ nɛ o ma ná ha nɔ nɛ hao nɛ o kɛ lɛ maa sɛɛ ní “kpakpa” kɛ je o tsui mi ɔ maa ye bua lɛ, nɛ e maa na kaa o suɔ lɛ nɛ o fiɛ we e he.—Kane Abɛ 12:25.\\n20, 21. Mɛni ji otihi nɛ haa ga womi nuu tso?\\n20 Ga womi kpakpa. Akɛnɛ wa ji adesahi nɛ yi mluku he je ɔ, wa hia ga womi be tsuaa be. Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami ke: “Bu ga womi tue, nɛ o ha a tu mo slɔmi munyu, konɛ o na nile nɛ o kɛ bu o he hwɔɔ se.” (Abɛ 19:20) Pi asafo mi nikɔtɔmahi pɛ nɛ a woɔ nɔ ga. Fɔli woɔ a bimɛ ga. (Efeso Bi 6:4) Nyɛmimɛ yihi nɛ a nane pi si woɔ yihewi ga. (Tito 2:3-5) Suɔmi nɛ wa ngɛ ha nihi ɔ woɔ wɔ he wami nɛ wa woɔ mɛ ga ngɛ blɔ nɛ e be mɛ haoe nɛ a bua maa jɔ he ɔ nɔ. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa wo nihi ga jã? Mo susu otihi etɛ nɛ haa nɛ ga womi nuu tso ɔ he nɛ o hyɛ. Ga wolɔ ɔ su kɛ yi mi tomi nɛ e hɛɛ, nɔ́ nɛ e ngɔ e ga womi ɔ kɛ da nɔ, kɛ bɔ nɛ e ma plɛ kɛ wo ga a ha.\\n21 Ga womi nɛ nuu tso ɔ daa si ngɛ ga wolɔ ɔ nɔ. Mo bi o he ke, ‘Mɛni be nɛ ke a wo mi ga a, e yi ha mi kaa ma pɛtɛ he?’ Ke o le kaa nɔ nɛ ngɛ mo ga a woe ɔ susuɔ o he, nɛ pi abofu nya loo yi mi tomi yaya ko he je nɛ e ngɛ mo ga a woe ngɛ ɔ, e nɔ kplɛɛmi yi. Lɔ ɔ he ɔ, ke o ngɛ nihi ga woe ɔ, anɛ e sɛ kaa o hɛɛ su kɛ yi mi tomi nɛ ɔ nɔuu lo? Jehanɛ se hu ɔ, ga womi kpakpa daa Mawu Munyu ɔ nɔ. (2 Timoteo 3:16) Ke wa tsɛ ngmami ko se kɛ je Baiblo ɔ mi tɛ̃ɛ jio, wa tsɛ we ngmami ko tɛ̃ɛ jio, e sa nɛ wa ga womi ɔ nɛ da Ngmami ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ hyɛ nɛ hi nɛ a ko ngɔ mɛ nitsɛmɛ a susumihi kɛ fĩ nihi a nɔ; jã kɛ̃ nɛ a ko plɛ Ngmami ɔ hɛ mi kɛ bu si nɛ a kɛ fĩ mɛ nitsɛmɛ a susumihi a se. Jehanɛ se hu ɔ, ga womi nuu tso ke a kɛ ha ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Ga womi nɛ mi mi jɔmi ngɛ mi kaa nɔ́ nɛ a wo lɛ ngo ɔ nɔ kplɛɛmi yi, nɛ e gbi nɔ zo hulɔ.—Kolose Bi 4:6.\\n22. Kɛ o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o maa ngɔ nike ní nɛ ji munyu tumi ɔ kɛ tsu ní ha kɛɛ?\\n22 Niinɛ, munyu nɛ wa tuɔ ɔ ji nike ní nɛ he jua wa nɛ Mawu ha wɔ. E sa kaa suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a nɛ wo wɔ he wami konɛ wa ko ngɔ nike ní nɛ ɔ kɛ tsu ní basabasa, mohu ɔ, wa kɛ tsu ní saminya. E sa nɛ wa kai kaa munyuhi nɛ wa tuɔ nihi ɔ ma nyɛ maa wo mɛ he wami nɛ e ma nyɛ maa wo a kɔni mi nyu hulɔ. Lɛɛ ha nɛ wa mia wa hɛ mi konɛ waa ngɔ nike ní nɛ ɔ kɛ tsu ní kɛ ‘wo nihi he wami’ kaa bɔ nɛ nɔ nɛ ha wɔ ɔ ngɛ hlae ɔ. Ke wa pee jã a, wa munyu tumi maa pee jɔɔmi ha nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ he kake ɔ, nɛ e maa ye bua wɔ konɛ waa hi Mawu suɔmi ɔ mi.\\n^ kk. 4 Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “sisimi” ngɛ Abɛ 15:4 ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ “nɔ́ kpɛ̃kpɛ̃ɛ̃, loo lakpa.”\\n^ kk. 7 Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “e he kɛkɛ nɛ e ngɛ sisie” ɔ sisi numi kpa hu ji “yaka.”—1 Korinto Bi 15:17.\\n^ kk. 10 Munyu nɛ ji, “mu ní tsumi” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ kɔɔ yayamihi fuu a he. E ngɛ mi kaa pi mu ní tsumihi tsuo nɛ ke nɔ ko ngɔ e he kɛ wo mi nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ yeɔ e sane mohu lɛɛ, se a ma nyɛ maa fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi ke e kɛ e he ya wo mu ní peepeehi a mi vii nɛ e tsakee we e tsui.—2 Korinto Bi 12:21; Efeso Bi 4:19; hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ ngɛ July 15, 2006 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.","num_words":4253,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.024,"special_characters_ratio":0.316,"stopwords_ratio":0.505,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ O Ngɛ We Sae Ngɛ Yehowa Ngɔ Lo? | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Amis Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Edo English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mam Marathi Marshallese Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Ponapean Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zulu\\n‘Yehowa ma he e sɔmɔli a yi wami. Nihi nɛ ba saa we ngɛ e ngɔ ɔ, a ti nɔ ko nɔ ko hɛ mi be kpatae.’​—LA 34:22.\\nLAHI: 8, 54\\nMƐNI WESA HE MAHI NƐ A TO HE BLƆ NYA A TSƆƆ MO NGƐ . . .\\nyemi kɛ buami nɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ haa nihi nɛ a tɔ̃ tɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ he?\\nníhi nɛ e sa kaa waa pee konɛ wa ná Mawu mɔbɔ nami ɔ he se ɔ he?\\nbɔ nɛ Yehowa kɛ yayami paa faa ha a he?\\n1. Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, mɛni susumi nɛ Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ fuu hɛɛ?\\n“I JI nɔmlɔ nɛ e ní ngɛ mɔbɔ!” (Rom. 7:24) Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ fuu kɛ bɔfo Paulo kpaa gbi ngɛ nɔ́ nɛ e de nɛ ɔ he. Wɔ tsuo wa yi mluku, nɛ ke wa nyɛ we nɛ wa sɔmɔ Yehowa kaa bɔ nɛ wa ngɛ hlae ɔ, eko ɔ, e maa hao wɔ. Kristofohi nɛ a tɔ̃ tɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ a kpɛti ni komɛ susu kaa Mawu be nyɛe maa ngɔ kɛ pa mɛ.\\n2. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ La 34:22 ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ Mawu sɔmɔli nɛ a susu kaa e kɛ a he tɔmi be mɛ kee ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi? (Hyɛ daka nɛ ji “ A Ji Ní Kasemi Aloo A Daa Si Ha Ní Komɛ Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se?”)\\n2 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Ngmami ɔ ha nɛ wa náa nɔ mi mami kaa e sɛ kaa nihi nɛ a ya sa we ngɛ Yehowa ngɔ ɔ nɛ a susu kaa Yehowa kɛ a he tɔmi be mɛ kee. (Kane La 34:22.) Ke a ke nɔ ko ya sa we ngɛ Yehowa ngɔ ɔ, mɛni e tsɔɔ? Mɛni e sa kaa waa pee konɛ wa ná Yehowa mɔbɔ nami kɛ e yayami kɛ pami ɔ he se? Ke wa susu blɔ nya nɛ Yehowa to ha blema Israel bi ɔmɛ nɛ kɔɔ wesa he mahi a he ɔ he ɔ, wa ma ná sane bimi nɛ ɔmɛ a heto. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, blɔ nya tomi nɛ ɔ piɛɛ Mlaa somi nɛ a tsake ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ he. Se mo kai kaa Yehowa nɛ e kɛ Mlaa nɛ ɔ ha. Enɛ ɔ he ɔ, wesa he mahi nɛ a to he blɔ nya a haa nɛ wa naa bɔ nɛ Yehowa naa yayami, yayami peeli, kɛ tsui tsakemi ha. Kekleekle ɔ, ha nɛ wa susu yi mi tomi he je nɛ a hla wesa he ma amɛ kɛ bɔ nɛ a kɛ tsu ní ha a he nɛ waa hyɛ.\\n‘NYƐƐ HLA WESA HE MAHI NGƆ TO’\\n3. Ke nɔ ko je blɔ nɛ e gbe nɔmlɔ ɔ, kɛ Israel bi ɔmɛ tsuɔ sane ɔ he ní ha kɛɛ?\\n3 Ngɛ blema Israel bi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa naa sane fɛɛ sane nɛ kɔɔ muɔ si puemi he ɔ kaa e ji hɛdɔ nɔ́. Ke nɔ ko je blɔ nɛ e gbe nɔmlɔ ɔ, nɔ nɛ a gbe lɛ ɔ weku no nɛ ji nyumu nɛ a tsɛɛ lɛ ke “muɔ he lue yelɔ ɔ” gbeɔ nɔ ɔ kɛ toɔ nane mi. (4 Mose 35:19) Kɛ gu jamɛ a blɔ ɔ nɔ ɔ, a ngɔɔ awi yelɔ ɔ wami kɛ toɔ nɔ nɛ pee we nɔ́ ko nɛ a pue e muɔ si ɔ wami nane mi. Ke a gbi nɔ gbelɔ ɔ amlɔ nɔuu ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa blee Si Womi Zugba a. Ejakaa Yehowa de ke: ‘Nyɛ ko ble zugba a nɛ nyɛ ngɛ nɔ ɔ. Adesa muɔ si puemi bleɔ zugba.’​—4 Mose 35:33, 34.\\n4. Ke nɔ ko li e he be nɛ e gbe nɔmlɔ ɔ, kɛ Israel bi ɔmɛ tsuɔ sane ɔ he ní ha kɛɛ?\\n4 Se ke Israel nɔ ko li e he be nɛ e pue nɔ ko muɔ si ɔ, kɛ a tsuɔ sane ɔ he ní ha kɛɛ? E ngɛ mi kaa e li e he be mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e yeɔ nɔ nɛ e gbe lɛ ɔ muɔ he fɔ. (1 Mose 9:5) Se Yehowa tsɔɔ kaa a ma nyɛ maa na lɛ mɔbɔ. E ma nyɛ maa tu muɔ he lue yelɔ ɔ nya fo nɛ e ya sa we ngɛ wesa he mahi ekpa nɛ a hla amɛ eko mi. E ma nyɛ ma ná he piɛ pomi ngɛ lejɛ ɔ. E biɔ nɛ nɔ nɛ li e he be nɛ e gbe nɔ ɔ nɛ e hi lejɛ ɔ kɛ ya si benɛ osɔfo nɔkɔtɔma a ma gbo.​—4 Mose 35:15, 28.\\n5. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ wesa he mahi nɛ Yehowa to he blɔ nya a ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le Yehowa saminya?\\n5 Tsa pi adesa nɛ to wesa he nɛ ɔmɛ a he blɔ nya. Yehowa nitsɛ fã Yoshua ke: “De Israel bi ɔmɛ ke, ‘Nyɛɛ hla wesa he mahi ngɔ to.’” Ma nɛ ɔmɛ ji ‘mahi nɛ a hla.’ (Yosh. 20:1, 2, 7, 8) Akɛnɛ Yehowa nitsɛ nɛ e tsɔɔ kaa a hla ma nɛ ɔmɛ he je ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke: Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ blɔ nya tomi nɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa nuɔ Yehowa mɔbɔ nami ɔ sisi saminya? Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa nɛ wa maa sa we ngɛ e ngɔ ɔ he mwɔnɛ ɔ?\\n“E JAJE BƆ NƐ E BA LƐ HA NGƆ TSƆƆ MA NIMELI ƆMƐ”\\n6, 7. (a) Moo tsɔɔ ma nimeli nɛ a kojoɔ nɔ ko nɛ e li e he be nɛ e gbe nɔ ɔ blɔ nya ní tsumi. (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ nile ngɛ mi kaa nɔ ko nɛ e gbe nɔmlɔ ɔ ma ya na ma nimeli ɔmɛ ɔ?\\n6 Ke nɔ ko li e he be nɛ e gbe nɔmlɔ ɔ, kekleekle ɔ, “e sa nɛ e jaje bɔ nɛ e ba lɛ ha a ngɔ tsɔɔ ma nimeli ɔmɛ” ngɛ ma nɛ e tu fo kɛ ya sa we ngɛ mi ɔ agbo ɔ nya. E sa nɛ a he lɛ hɛmuɔ. (Yosh. 20:4) Pee se ɔ, a kpaleɔ lɛ kɛ ya haa ma nimeli nɛ a ngɛ ma nɛ e gbe nɔ ngɛ mi ɔ mi konɛ a kojo lɛ. (Kane 4 Mose 35:24, 25.) Ja a hla sane ɔ mi nɛ a na kaa tsa pi nɛ e je blɔ, loko a maa kpale lɛ kɛ ya wesa he ma a mi.\\n7 Mɛni he je nɛ e sa kaa nɔ nɛ ya sa we ɔ nɛ e ya na ma nimeli ɔmɛ ɔ? Ma nimeli ɔmɛ ma ha nɛ Israel ma a he ma tsɔ, nɛ a maa ye bua nɔ gbelɔ ɔ konɛ e ná Yehowa mɔbɔ nami ɔ he se. Baiblo he ní lelɔ ko tsɔɔ kaa ke nɔ gbelɔ ɔ ya nɛ ma nimeli ɔmɛ ɔ, lɛɛ “lɛ nitsɛ e kɛ e wami ngɛ oslaa mi woe.” E de hu ke: “Lɛ nitsɛ nɛ e maa ye e muɔ he fɔ, ejakaa blɔ nya nɛ Mawu to konɛ e kɛ po e he piɛ ɔ, e kɛ tsu we ní.” E ngɛ mi kaa a to blɔ nya konɛ a kɛ ye bua nɔ ko nɛ e ji blɔ nɛ e gbe nɔ ɔ mohu lɛɛ, se e sa nɛ lɛ nitsɛ hu e bi nɛ a ye bua lɛ, nɛ e kplɛɛ yemi kɛ buami nɛ a kɛ ma ha lɛ ɔ nɔ. Ke e yɛ nɛ e ya hla wesa he ngɛ mahi nɛ Yehowa ha nɛ a hla kɛ to ɔ eko mi ɔ, nɔ nɛ e gbe ɔ weku no ngɛ he blɔ kaa e gbeɔ lɛ.\\n8, 9. Mɛni he je nɛ ke Kristofo no ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, e sa nɛ e ya na asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a ye bua lɛ ɔ?\\n8 Mwɔnɛ ɔ, ke Kristofo no ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, e sa nɛ e ya na asafo mi nikɔtɔma amɛ konɛ a ye bua lɛ. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia wawɛɛ ɔ? Kekleekle ɔ, Yehowa nɛ e to blɔ nya kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a tsu yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ a he ní kaa bɔ nɛ wa naa ngɛ e Munyu ɔ mi ɔ. (Yak. 5:14-16) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, blɔ nya tomi nɛ ɔ woɔ yayami peelɔ ɔ he wami konɛ e ya nɔ nɛ e ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi e kɛ Mawu a kpɛti, nɛ e kpa yayami ɔ peemi. (Gal. 6:1; Heb. 12:11) Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, a hla nikɔtɔma amɛ nɛ a tsɔse mɛ kaa a ye bua nɔ nɛ e pee yayami ɔ, nɛ a jɔɔ e tsui he konɛ e ko bu e he fɔ tsɔ. Yehowa tsɛɛ nikɔtɔma nɛ ɔmɛ ke “wesa he ngɛ kɔɔhiɔ kɛ ahumi nya.” (Yes. 32:1, 2) Anɛ o he we yi kaa blɔ nya tomi nɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu naa wɔ mɔbɔ lo?\\n9 Mawu sɔmɔli fuu ya na asafo mi nikɔtɔmahi, nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ye bua mɛ nɛ amlɔ nɛ ɔ, a ná he jɔmi nitsɛnitsɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Daniel ɔ pee yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he. Se nyɔhiɔhi fuu ba be nɛ e ya bɔɛ nikɔtɔma amɛ. E de ke: “Akɛnɛ be pue mi he je ɔ, i susu kaa nɔ́ ko be nɛ nikɔtɔma amɛ ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mi. Se kɛ̃ ɔ, i yeɔ gbeye kaa eko ɔ, ye yayami ɔ maa je kpo nɛ nihi maa na. Nɛ sɔlemi fɛɛ sɔlemi nɛ ma sɔle kɛ ha Yehowa a, e peeɔ mi kaa ma kpa pɛɛ ngɛ nɔ́ nɛ i pee ɔ he lolo.” Nyagbenyagbe ɔ, Daniel ya hla yemi kɛ buami ngɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ a ngɔ. Be mi nɛ e ngɛ be ko nɛ be ɔ he susue ɔ, e de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ye gbeye kaa ma ya na mɛ. Se pee se ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ a je tlomi ngua ko ngɛ ye kuɛ nɔ. Piɔ ɔ, i kɛ Yehowa nyɛɔ sɛɛɔ ní faa.” Amlɔ nɛ ɔ, Daniel ngɛ he nile kpakpa, nɛ lingmi haa nɛ ɔ, a hla lɛ kaa asafo mi sɔmɔlɔ.\\n‘E SA NƐ E TU FO KƐ YA MA NƐ ƆMƐ EKO MI’\\n10. Ke nɔ ko nɛ e ji blɔ nɛ e gbe nɔ ɔ ma ná Mawu mɔbɔ nami ɔ he se ɔ, mɛni e sa kaa e pee?\\n10 E biɔ nɛ nɔ ko nɛ e ji blɔ nɛ e gbe nɔmlɔ ɔ nɛ e pee nɔ́ ko loko a maa na lɛ mɔbɔ. E sa nɛ e tu fo kɛ ya sa we ngɛ wesa he ma nɛ e kɛ e he kɛ we ɔ mi. (Kane Yoshua 20:4.) Wami nɛ e ma ná a daa si ngɛ fo nɛ e maa tu kɛ ya wesa he ma a mi ɔ nɔ, e sa nɛ e hi lejɛ ɔ kɛ ya si benɛ osɔfo nɔkɔtɔma a ma gbo! Enɛ ɔ biɔ nɛ e ngɔ níhi kɛ sã afɔle. E sa nɛ e si e ní tsumi kɛ he jɔmi nɛ e ngɛ ngɛ lɛ nitsɛ e we mi ɔ, nɛ e be nyɛe maa hia blɔ kɛ ya he ko he ko hulɔ. * (4 Mose 35:25) Se e hi kaa e kɛ ní nɛ ɔmɛ maa sã afɔle. Ke nɔ gbelɔ ɔ je wesa he ma a mi be nɛ lɛ nitsɛ e suɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e nɛ nɔ nɛ e gbe ɔ kaa e ji hɛdɔ nɔ́, nɛ lɔ ɔ maa ngɔ e wami kɛ wo oslaa mi.\\n11. Ke Kristofo no ko tsake e tsui ɔ, mɛni e ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ Mawu mɔbɔ nami ɔ he?\\n11 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke yayami peelɔ ko tsake e tsui ɔ, ja e pee nɔ́ ko kaa jã loko Mawu maa na lɛ mɔbɔ. E sa nɛ e kpa yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ e ngɛ pee ɔ kulaa, se pi lɔ ɔ kɛkɛ. E sa nɛ e kpa yayami tsɔwitsɔwihi nɛ e peeɔ nɛ ma ha nɛ e pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ hulɔ. Mumi klɔuklɔu ɔ wo bɔfo Paulo he wami nɛ e tsɔɔ nɔ́ nɛ ni komɛ nɛ a ji Kristofohi nɛ a hi Korinto ɔ pee benɛ a tsake a tsui ɔ. E de ke: “Nyɛɛ hyɛ nɔ́ nɛ nyɛ tsui mi tɔɔ nɛ nyɛ je kɛ ye aywilɛho ngɛ blɔ nɛ sa Mawu hɛ mi nɔ ɔ ha nɛ nyɛ ná, ee, e ha nɛ nyɛ dla nyɛ blɔ, ee, e ha nɛ nyɛ mi mi fu, ee, e ha nɛ nyɛ ye gbeye, ee, e ha nɛ nyɛ suɔ wawɛɛ, ee, e ha nɛ nyɛ hɛ dɔ, ee, e ha nɛ nyɛ dla tɔmi ɔ!” (2 Kor. 7:10, 11) Ke wa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa kpa yayami ɔ peemi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ Yehowa nɛ e na kaa nɔ́ nɛ wa pee ɔ hao wɔ wawɛɛ, nɛ wa ngɔɛ lɛ kaa bɔ tsuaa bɔ nɛ ji ɔ, e maa na wɔ mɔbɔ.\\n12. Mɛni nɛ eko ɔ, e ma bi nɛ Kristofo no ko nɛ kua konɛ Mawu nɛ ya nɔ nɛ e na lɛ mɔbɔ?\\n12 Eko ɔ, mɛni e ma bi nɛ Kristofo no ko nɛ e pee konɛ Mawu nɛ ya nɔ nɛ e na lɛ mɔbɔ? Ke níhi nɛ e bua jɔ he ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e pee yayami ɔ, e sa nɛ e bɔ mɔde kaa e maa ngɔ jamɛ a ní ɔmɛ kɛ sã afɔle. (Mat. 18:8, 9) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o huɛmɛ komɛ haa nɛ e he waa haa mo kaa o maa pee Yehowa suɔmi nya ní ɔ, anɛ o kɛ mɛ ma kpa bɔmi lo? Ke e he waa haa mo kaa o kɛ dã ma tsu ní bɔ nɛ sa a, anɛ o suɔ kaa o ma je o he ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ o nu dã kɛ be nɔ ɔ mi lo? Ke e he waa haa mo kaa o maa yu o he ngɛ ajuama bɔmi he ɔ, anɛ o ngɛ mɔde bɔe kaa o ma kua sinihi, wɛbsaitihi, kɛ ní peepeehi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ o susu ní yayahi a he ɔ lo? Mo kai kaa e hi kaa o ma kua ní nɛ ɔmɛ konɛ o nyɛ nɛ o ye Yehowa anɔkuale. Nɔ́ ko be nɛ dɔɔ nɔ pe nɛ a ma de ke Mawu kua mo. Jã kɛ̃ nɛ nɔ́ ko be nɛ haa nɔ bua jɔmi pe nɛ o maa le kaa Mawu ma ‘je e suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mo kɛ ya neneene.’​—Yes. 54:7, 8.\\nA MAA “SA WE NGƐ LEJƐ Ɔ”\\n13. Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ nɔ nɛ ya sa we ɔ ma nyɛ ma ná he piɛ pomi kɛ bua jɔmi ngɛ wesa he ma a mi ɔ.\\n13 Be abɔ nɛ nɔ ko nɛ e gbe nɔmlɔ ɔ ngɛ wesa he ma a mi ɔ, e ngɛ he piɛ pomi. Yehowa tu wesa he nɛ ɔmɛ a he munyu. E de ke: ‘A sa we ngɛ lejɛ ɔ.’ (Yosh. 20:2, 3) Yehowa ha we nɛ a kojo nɔ nɛ gbe nɔ ɔ ekohu ngɛ jamɛ a yayami ɔ he, nɛ muɔ he lue yelɔ ɔ hu be he blɔ kaa e ma ya sɛ wesa he ma a mi nɛ e ya gbe nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e he hia we nɛ nɔ nɛ gbe nɔmlɔ ɔ nɛ e ye gbeye kaa a maa gbe lɛ kɛ to nane mi. Ke e ngɛ wesa he ma a mi ɔ, Yehowa poɔ e he piɛ. Ke nɔ ko ngɛ wesa he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa a wo lɛ tsu. E nyɛɔ nɛ e tsuɔ ní, e yeɔ bua ni kpahi, nɛ e kɛ tue mi jɔmi sɔmɔɔ Yehowa. Niinɛ, e ma nyɛ ma ná si himi nɛ ngɛ bua jɔmi!\\nMo ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ngɔ o he yayami kɛ pa mo (Hyɛ kuku 14-16)\\n14. Mɛni nɔ mi mami nɛ Kristofo no ko nɛ e tsake e tsui ɔ ma nyɛ ma ná?\\n14 Mawu we bi komɛ pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a tsake a tsui, se loloolo ɔ, e peeɔ mɛ kaa nɔ́ nɛ a “wo mɛ tsu,” ejakaa a he nile buɔ mɛ fɔ, nɛ a susuɔ kaa Yehowa hɛ be a yayami ɔ nɔ jee gblegbleegble. Ke e peeɔ mo jã a, wa kpa mo pɛɛ nɛ o ná nɔ mi mami kaa ke Yehowa kɛ o he yayami pa mo ɔ, e mɔbɔ nami ɔ be hae nɛ o he nile nɛ bu mo fɔ! Daniel nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami. Benɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ye bua lɛ nɛ e ná he nile kpakpa a, e de ke: “I nu he kaa a je tlomi ko ngɛ ye nɔ. Benɛ a tsu sane ɔ he ní saminya a, ye he nile bui mi fɔ hu. Ke a je o yayami ngɛ o he ɔ, nɔ́ ko be hu. Kaa bɔ nɛ Yehowa de ɔ, e jeɔ o yayami ɔmɛ kɛ yaa tsitsaa lokoo. Nɛ o be mɛ nae hu.” Be abɔ nɛ nɔ nɛ tu fo ɔ ngɛ wesa he ma a mi ɔ, e he hia we nɛ e ye gbeye kaa muɔ he lue yelɔ ɔ ma ba gbe lɛ. Jã kɛ̃ nɛ ke Yehowa kɛ wa he yayami ɔmɛ pa wɔ ɔ, e sɛ nɛ waa ye gbeye kaa e ma wo sane ɔ nɔ ekohu nɛ e kojo wɔ ngɛ he.​—Kane La 103:8-12.\\n15, 16. Mɛni blɔ nɔ nɛ he blɔ nɛ Yesu ngɛ kaa Kpɔlɔ kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma a woɔ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ ngɛ Mawu mɔbɔ nami ɔ mi ɔ mi he wami ngɛ?\\n15 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ngɛ yi mi tomi nɛ pe Israel bi ɔmɛ a nɔ́ ɔ nɛ lɔ ɔ he je ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa na wɔ mɔbɔ. Paulo tsɔɔ kaa e dɔɔ lɛ kaa e nyɛ we Yehowa suɔmi nya ní peemi kɛ pi si. Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Sina ha Mawu kɛ gu Yesu Kristo wa Nyɔmtsɛ ɔ nɔ!” (Rom. 7:25) Niinɛ, e ngɛ mi kaa e he wa ha Paulo kaa e maa ye e he nɔ, nɛ e pee yayami komɛ mohu lɛɛ, se e tsake e tsui, nɛ e ná nɔ mi mami kaa Mawu ngɔ e he yayami ɔmɛ kɛ pa lɛ kɛ gu Yesu nɔ. Yesu nɛ ji wa Kpɔlɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa he nile bui wɔ fɔ, nɛ e haa wɔ tue mi jɔmi. (Heb. 9:13, 14) Akɛnɛ e ji Osɔfo Nɔkɔtɔma he je ɔ, “e ma nyɛ ma he nihi nɛ a guɔ e nɔ kɛ hɛɛ mɛ kɛ suɔ Mawu he ɔmɛ a yi wami kɛ pi si hulɔ, ejakaa e ngɛ wami mi be fɛɛ be konɛ e kpa pɛɛ kɛ ha mɛ.” (Heb. 7:24, 25) Ke osɔfo nɔkɔtɔma ní tsumi ɔ haa nɛ Israel bi ɔmɛ náa nɔ mi mami kaa a kɛ a he yayami maa pa mɛ ɔ, lɛɛ anɛ e sɛ nɛ wa ná nɔ mi mami ngɛ Yesu nɛ ji wa Osɔfo Nɔkɔtɔma a mi kaa e ma ha nɛ ‘wa nine nɛ su mɔbɔ nami nɔ konɛ wa ná dloomi nɛ maa ye bua wɔ ngɛ be nɛ sa mi’ lo?​—Heb. 4:15, 16.\\n16 Ke o suɔ nɛ o sa we ngɛ Yehowa ngɔ ɔ, lɛɛ e sa nɛ o ná Yesu afɔle sami ɔ mi hemi kɛ yemi. Ko susu kaa a kɛ kpɔmi nɔ́ ɔ ha ngɛ wɔ tsuo wa he kɛkɛ. Mohu ɔ, mo he ye kaa a ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha ngɛ o he. (Gal. 2:20, 21) Mo ná hemi kɛ yemi kaa kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ a da nɛ a kɛ o he yayami ɔmɛ pa mo. Mo ná hemi kɛ yemi kaa kpɔmi nɔ́ ɔ he je ɔ, o ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene. Yesu afɔle sami ɔ ji nike ní nɛ Yehowa kɛ ha mo.\\n17. Mɛni he je nɛ o suɔ kaa o maa sa we ngɛ Yehowa ngɔ ɔ?\\n17 Wesa he mahi nɛ a to he blɔ nya a haa nɛ wa naa Yehowa mɔbɔ nami ɔ. Tsa pi bɔ nɛ Mawu buɔ wami kaa e ngɛ klɔuklɔu ha a pɛ nɛ wa naa ngɛ blɔ nya tomi nɛ ɔ mi, mohu ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ yeɔ bua wɔ ha, nɔ́ nɛ tsui tsakemi nitsɛnitsɛ tsɔɔ, nɛ e haa nɛ wa náa nɔmi mami kaa Yehowa kɛ yayami paa nɔ kulaa. Anɛ o ngɛ we sae ngɛ Yehowa ngɔ lo? He ko he ko be nɛ hi pe Yehowa ngɔ nɛ o maa sa we ngɛ! (La 91:1, 2) Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ wesa he ma amɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kase Yehowa dami sane yemi kɛ e mɔbɔ nami nɛ se be ɔ.\\n^ kk. 10 Yuda bi a níhi a mi hlami ko nɛ a peeɔ tsɔɔ kaa nɔ ko nɛ e li e he be nɛ e gbe nɔ ɔ weku ɔ ya piɛɔ e he ngɛ wesa he ma a mi.\\nA Ji Ní Kasemi Aloo A Daa Si Ha Ní Komɛ Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se?\\nHwɔɔmi Mɔ nɛ ba September 1, 1895 ɔ tsɔɔ kaa wesa he ma amɛ daa si kɛ ha nɔ́ ko nɛ maa ba hwɔɔ se. E tsɔɔ kaa “Mose mlaa nɛ ɔ daa si kɛ ha we nɛ yayami peelɔ ɔ ma ya sa ngɛ Kristo ngɔ ɔ. Ke e ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi nɛ e ya sa we ngɛ e ngɔ ɔ, e ma ná he piɛ pomi.” Jeha lafa se ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ kaa wesa he ma amɛ daa si kɛ ha “blɔ nya nɛ Mawu to nɛ e kɛ maa baa wa yi ke ji wa tɔ̃ e mlaa nɛ kɔɔ bɔ nɛ muɔ ngɛ klɔuklɔu ha a he ɔ nɔ ɔ.”\\nSe kɛ̃ ɔ, Hwɔɔmi Mɔ nɛ ba March 15, 2015 ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ ligbi etɛ nɛ ɔ wa womi ɔmɛ pɔɛ demi kaa Baiblo mi sane ko daa si kɛ ha nɔ́ ko nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ. Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Ke Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ ko daa si kɛ ha nɔmlɔ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se, aloo Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ́ ko, aloo nɔ́ ko nɛ ya nɔ daa si kɛ ha nɔ́ ngua ko nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, wa kplɛɛɔ nɔ. Se ke Ngmami ɔ de we nɔ́ ko kaa jã a, e sɛ nɛ wa de ke Baiblo mi munyu ko daa si kɛ ha nɔ́ ko.” Akɛnɛ Ngmami ɔ tsɔɔ we kaa wesa he ma amɛ daa si kɛ ha nɔ́ ko nɛ maa ba hwɔɔ se he je ɔ, munyu nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ tsɔɔ ní kasemi nɛ ngɛ blɔ nya tomi nɛ ɔ mi kɛ ha Kristofohi.","num_words":4194,"character_repetition_ratio":0.063,"word_repetition_ratio":0.026,"special_characters_ratio":0.293,"stopwords_ratio":0.487,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mateo 13 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nMATSƐ YEMI Ɔ HE NƆ́ HE TOMI NÍHI (1-52)\\nNɔ́ he je nɛ Yesu kɛ nɔ́ he tomi níhi tsu ní (10-17)\\nA tsɔɔ ní dulɔ ɔ he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ sisi (18-23)\\nNgma a kɛ hu ɔ (24-30)\\nSinapi wu ɔ kɛ masa a (31-33)\\nNɔ́ he tomi níhi kɛ ní tsumi ha nɛ gbami ba mi (34, 35)\\nA tsɔɔ ngma a kɛ hu ɔ a he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ sisi (36-43)\\nJuetli nɛ a kɛ laa a kɛ adiagba kpakpa a (44-46)\\nYa a (47-50)\\nJuetli ehehi kɛ momohi (51, 52)\\nA kua Yesu ngɛ e ma mi (53-58)\\n13 Jamɛ a ligbi ɔ, Yesu je we ɔ mi nɛ e ya hii si ngɛ wo ɔ nya. 2 Kɛkɛ nɛ asafo kuu nguahi ba bua a he nya ngɛ e ngɔ, enɛ ɔ he ɔ, e ya sɛ lɛ mi nɛ e hi si, nɛ asafo kuu ɔ daa si ngɛ wo ɔ nya. 3 Nɛ e ngɔ nɔ́ he tomi níhi kɛ tsɔɔ mɛ níhi fuu. E de mɛ ke: “Hyɛ! Ní dulɔ ko je kpo konɛ e ya du ní. 4 Benɛ e ngɛ ní ɔ due ɔ, wu ɔmɛ ekomɛ ya pue blɔ ɔ he, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ ba nɛ a ba ye. 5 Ekomɛ hu ya pue tɛ sa nɔ he nɛ zu fuu be, nɛ a puɛ mla, ejakaa zu ɔ mi kuɔ we. 6 Se benɛ pu ɔ je ɔ, e sãa mɛ nɛ a gbo, ejakaa a be sipoku. 7 Ekomɛ ya pue miohi a mi, nɛ mio ɔmɛ wa nɛ a mia mɛ. 8 Ekpa komɛ hu ya pue zu nɛ hi nɔ, nɛ a bɔni yiblii womi. Wu ɔ eko wo kɛ bɔ he si 100, eko hu 60, nɛ ekpa ko hu 30. 9 Ha nɔ nɛ e ngɛ tue ɔ nɛ e bu tue.” 10 Lɔ ɔ he ɔ, kaseli ɔmɛ ba e ngɔ nɛ a ba bi lɛ ke: “Mɛni he je nɛ ke o kɛ mɛ ngɛ munyu tue ɔ, o kɛ nɔ́ he tomi níhi tsuɔ ní ɔ?” 11 E ha mɛ heto ke: “Nyɛɛ lɛɛ a ha nyɛ he blɔ konɛ nyɛɛ nu hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ he laami sanehi nɛ a ngɛ klɔuu ɔ sisi, se mɛɛ lɛɛ a ha we mɛ jamɛ a he blɔ ɔ. 12 Ejakaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ nɔ́ ko ɔ, a ma ha lɛ fuu kɛ piɛɛ he, nɛ e ma ná babauu; se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be nɔ́ ko ɔ, a ma kpɔ nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ po ngɛ e dɛ. 13 Lɔ ɔ he je nɛ ke i kɛ mɛ ngɛ munyu tue ɔ, i ngɔɔ nɔ́ he tomi níhi kɛ tsuɔ ní ɔ nɛ; ejakaa a ngɛ hyɛe, se a ngɛ hyɛe yaka gu, nɛ a ngɛ nue, se a ngɛ nue yaka gu, nɛ jã kɛ̃ nɛ a nui sisi hulɔ. 14 Nɛ Yesaya gbami ɔ ngɛ mi bae ngɛ a blɔ fa mi. E de ke: ‘Numi lɛɛ nyɛ maa nu, se nyɛ be sisi nue kɔkɔɔkɔ, nɛ nyɛ maa hyɛ mohu lɛɛ, se nyɛ be nae kɔkɔɔkɔ. 15 Ejakaa nimli nɛ ɔmɛ kplii a tsui. A nu kɛ a tue, se a pee we he nɔ́ ko. A ma a hɛ ngmɛ bɔ nɛ pee nɛ a ko hyɛ kɛ a hɛ ngmɛ nɛ a kó nu kɛ a tue nɛ́ a tsui hu nɛ ko nu sisi, konɛ a kpale a se nɛ ma tsa mɛ.’ 16 “Se nyɛɛ lɛɛ nyɛ ngɛ bua jɔmi, ejakaa nyɛ na ní nɛ ɔmɛ kɛ nyɛ hɛ ngmɛ nɛ nyɛ nu kɛ nyɛ tue. 17 Ejakaa i ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, gbali kɛ dali babauu suɔ kaa a maa na níhi nɛ nyɛ ngɛ nae ɔ, se a nɛ, nɛ a suɔ kaa a maa nu níhi nɛ nyɛ ngɛ nue ɔ, se a nui. 18 “Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ bu nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ nɛ kɔɔ nyumu ɔ nɛ e ya du ní ɔ he ɔ tue. 19 Nɔ fɛɛ nɔ ko nɛ e nuɔ Matsɛ Yemi munyu ɔ se e nui sisi ɔ, nɔ yayami ɔ baa nɛ e ba saa wu nɛ a du ngɛ e tsui mi ɔ kɛ yaa; lɔ ɔ ji wu nɛ ya pue blɔ ɔ he ɔ nɛ. 20 Ngɛ nɔ́ nɛ a du ngɛ tɛ sa nɔ ɔ blɔ fa mi ɔ, lɔ ɔ ji nɔ nɛ e nuɔ munyu ɔ nɛ e kɛ bua jɔmi kplɛɛɔ nɔ amlɔ nɔuu. 21 Se kɛ̃ ɔ, e be sipoku ngɛ lɛ nitsɛ e mi, enɛ ɔ he ɔ, e hii si be bɔɔ, nɛ ke e kɛ haomi loo yi mi wami kpe ngɛ munyu ɔ he ɔ, oya nɔuu kɛkɛ e nane tɔ̃tɔ̃. 22 Ngɛ nɔ́ nɛ a du ngɛ mio ɔmɛ a mi ɔ blɔ fa mi ɔ, lɔ ɔ ji nɔ nɛ e nuɔ munyu ɔ, se níhi a blɔ nya tomi* nɛ ɔ mi yeyeeye peemi kɛ ní nami nɛ sisiɔ nɔ ɔ miaa munyu ɔ, nɛ e wui yiblii. 23 Ngɛ wu nɛ ya pue zu nɛ hi ɔ nɔ ɔ blɔ fa mi ɔ, lɔ ɔ ji nɔ nɛ e nuɔ munyu ɔ nɛ e nuɔ sisi nɛ e woɔ yiblii. Eko woɔ kɛ bɔɔ he si 100, eko hu 60, nɛ ekpa ko hu 30.” 24 E ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ kpa hu kɛ tsu ní. E de mɛ ke: “A kɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ ma nyɛ maa to nyumu ko nɛ e du wu kpakpa ngɛ e ngmɔ mi ɔ he. 25 Be mi nɛ nihi hwɔɔ si ɔ, e he nyɛlɔ ɔ ba nɛ e ba du hu* kɛ futu ngma a nɛ e je. 26 Benɛ e puɛ nɛ e wo yiblii ɔ, jamɛ a be ɔ mi nɛ hu ɔmɛ hu je a yi kpo. 27 Lɔ ɔ he ɔ, nyɔmtsɛ ɔ ngɛ we ɔ mi ɔ nyɔguɛ ɔmɛ ba nɛ a ba bi lɛ ke, ‘Nyɔmtsɛ, anɛ pi wu kpakpahi nɛ o du ngɛ o ngmɔ ɔ mi ɔ lo? Lɛɛ kɛ e ba lɛ kɛɛ nɛ huhi puɛ ngɛ mi ɔ?’ 28 E de mɛ ke, ‘Nyumu ko, he nyɛlɔ ko nɛ e pee nɔ́ nɛ ɔ nɛ.’ Nyɔguɛ ɔmɛ bi lɛ ke, ‘Lɛɛ, anɛ o suɔ kaa waa ya nɛ wa ya hiaa mɛ lo?’ 29 E de ke, ‘Ohoo, i ngɛ gbeye yee kaa ke nyɛ ngɛ hu ɔmɛ hiae ɔ, nyɛ maa hiaa ngma amɛ hu kɛ piɛɛ he. 30 Nyɛɛ ngmɛɛ mɛ tsuo a he nɛ a wa kɛ ya si ní kpami be ɔ, nɛ ke ní kpami be ɔ su ɔ, ma de ní kpali ɔmɛ ke: Kekleekle ɔ, nyɛ bua hu ɔ nya nɛ nyɛɛ fĩ mɛ yi tlomi nya yi tlomi nya konɛ nyɛɛ sã; lɔ ɔ se ɔ, nyɛ bua ngma a nya kɛ wo ye nito he ɔ.’” 31 E ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ kpa ko hu kɛ tsu ní. E de mɛ ke: “Hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ ngɛ kaa sinapi wu nɛ nyumu ko ngɔ nɛ e ya du ngɛ e ngmɔ mi. 32 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wu nɛ ɔ ji wu nyafii pe kulaa ngɛ wuhi tsuo a kpɛti, se ke e wa a, lɛ ji tso nɛ kle pe kulaa ngɛ tsohi nɛ a yeɔ a ba amɛ a kpɛti, nɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ baa nɛ a ba hwɔɔ e kɔni ɔmɛ a nɔ.” 33 E ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ kpa ko hu kɛ tsu ní. E de mɛ ke: “Hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ ngɛ kaa masa nɛ yo ko ngɔ kɛ futu ma ehe susumi ní* nguahi etɛ kɛ ya si ma a tsuo gbo.”* 34 Nɔ́ he tomi níhi lɛ Yesu kɛ tsɔɔ asafo kuu ɔmɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo. Niinɛ, e de we mɛ nɔ́ ko nɛ e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ tsu we ní, 35 konɛ nɔ́ nɛ Mawu de kɛ gu gbalɔ ɔ nɔ ɔ nɛ ba mi. E de ke: “Nɔ́ he tomi níhi lɛ maa je ye nya mi; ma jaje níhi nɛ a ngɔ kɛ laa kɛ je sisije* ɔ kɛ tsɔɔ.” 36 Lɔ ɔ se ɔ, benɛ e wo asafo kuu ɔmɛ blɔ ɔ, e ho we ɔ mi ya. E kaseli ɔmɛ ba e ngɔ nɛ a ba de lɛ ke: “Moo tsɔɔ wɔ hu ɔmɛ nɛ a ngɛ ngmɔ ɔ mi ɔ, a he nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ sisi.” 37 E ha mɛ heto ke: “Nɔmlɔ Bi ɔ ji nɔ nɛ e du wu kpakpa a nɛ; 38 ngmɔ ɔ ji je ɔ. Wu kpakpa a ji Matsɛ Yemi ɔ mi bimɛ ɔmɛ, se hu ɔmɛ ji nɔ yayami ɔ bimɛ ɔmɛ, 39 nɛ he nyɛlɔ ɔ nɛ e du mɛ ɔ ji Abosiami. Ní kpami be ɔ ji níhi a blɔ nya tomi* ko nyagbe be, nɛ ní kpali ɔmɛ ji hiɔwe bɔfohi. 40 Lɔ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ a bua hu ɔmɛ a nya nɛ a sã ngɛ la mi ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ e maa ba ngɛ níhi a blɔ nya tomi* ɔ nyagbe be ɔ hu mi. 41 Nɔmlɔ Bi ɔ maa tsɔ e bɔfo ɔmɛ, nɛ a ma ba je níhi tsuo nɛ tɔ̃tɔ̃ɔ nɔ nane, kɛ nihi tsuo nɛ a yi mlaa nɔ ɔ kɛ je e Matsɛ Yemi ɔ mi, 42 nɛ a ma sake mɛ kɛ fɔ flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe ɔ mi. Lejɛ ɔ ji he nɛ a ma fo ya nɛ a ma kpe a lungu nya ngɛ. 43 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, dali ɔmɛ ma kpɛ wawɛɛ kaa pu ngɛ a Tsɛ ɔ Matsɛ Yemi ɔ mi. Ha nɔ nɛ e ngɛ tue ɔ nɛ e bu tue. 44 “Hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ ngɛ kaa juetli ko nɛ a ngɔ kɛ laa ngɛ ngmɔ mi, nɛ nyumu ko ya na nɛ e ngɔ kɛ laa; nɛ akɛnɛ e bua jɔ he je ɔ, e ya nɛ e ya jua nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ nɛ e kɛ ya he jamɛ a ngmɔ ɔ. 45 “Jehanɛ se hu ɔ, hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ ngɛ kaa jua yelɔ blɔ hialɔ ko nɛ e ngɛ adiagba kpakpahi hlae. 46 Benɛ e ya na adiagba kake nɛ he jua wa a, e je kɛ ho, nɛ amlɔ nɔuu ɔ, e ya jua níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ, nɛ e kɛ ya he. 47 “Jehanɛ se hu ɔ, hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ ngɛ kaa ya ko nɛ a wo ngɛ wo ɔ mi nɛ e du lo slɔɔtoslɔɔtohi. 48 Benɛ e hyi ɔ, a gbla kɛ ba wo ɔ nya, nɛ a hi si, nɛ a hla lo kpakpa amɛ kɛ wo níhi a mi, se ní nɛmɛ nɛ a hí ɔ lɛɛ, a sake mɛ ngɔ pue he. 49 Jã pɛ nɛ e maa ba ngɛ níhi a blɔ nya tomi* ɔ nyagbe be ɔ mi. Hiɔwe bɔfo ɔmɛ maa je kpo nɛ a ma ya hla nimli yayami ɔmɛ ngɛ dali ɔmɛ a kpɛti, 50 nɛ a ma sake mɛ kɛ fɔ flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe ɔ mi. Lejɛ ɔ ji he nɛ a ma fo ya nɛ a ma kpe a lungu nya ngɛ. 51 “Anɛ nyɛ nu ní nɛ ɔmɛ tsuo a sisi lo?” A de lɛ ke: “Ee.” 52 Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Ke jã ji sane ɔ, ma ní tsɔɔlɔ fɛɛ ma ní tsɔɔlɔ nɛ a tsɔɔ lɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ he ní ɔ ngɛ kaa nyumu ko nɛ e ji wetsɛ, nɛ e je ní hehi kɛ ní momohi kɛ je e juetli to he ɔ.” 53 Benɛ Yesu ngɔ nɔ́ he tomi ní nɛ ɔmɛ kɛ tsu ní ta a, e je lejɛ ɔ. 54 Benɛ e ba lɛ nitsɛ e ma a mi ɔ, e bɔni mɛ ní tsɔɔmi ngɛ a kpe he ɔ, nɛ a nya kpɛ a he nɛ a bi ke: “Jije nyumu nɛ ɔ ná juɛmi nɛ ɔ kɛ he wami ní tsumi nɛ ɔmɛ kɛ je? 55 Anɛ pi kapitɛ ɔ binyumu ɔ ji nɛ ɔ lo? Anɛ pi e yayo nɛ a tsɛɛ lɛ ke Maria a, nɛ pi e nyɛmimɛ nyumuhi ji Yakobo kɛ Yosɛf kɛ Simon kɛ Yudas ɔ lo? 56 Nɛ e nyɛmimɛ yi ɔmɛ ɔ, anɛ pi waa kɛ mɛ tsuo nɛ ngɛ hiɛ ɔ lo? Lɛɛ jije e ná ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ je mɔ?” 57 Lɔ ɔ he ɔ, a nane tɔ̃tɔ̃ ngɛ e he. Se Yesu de mɛ ke: “Gbalɔ hɛ mi ngɛ nyami, se pi ngɛ lɛ nitsɛ e ma mi, aloo ngɛ lɛ nitsɛ e we mi.” 58 Nɛ akɛnɛ a be hemi kɛ yemi he je ɔ, e tsu we he wami ní tsumihi fuu ngɛ lejɛ ɔ.\\n^ Nga ko nɛ ngɛ kaa ngma.\\n^ E ma nyɛ maa pee, “kɛ je be nɛ a to je ɔ sisi.”","num_words":2105,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.054,"special_characters_ratio":0.331,"stopwords_ratio":0.504,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ke O Peeɔ Yeyeeye Be Tsuaa Be ɔ, Kɛ O Ma Plɛ Kɛ Da Nya Ha Kɛɛ?\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Toba) Bengali Bulgarian Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish French Ga Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Igbo Iloko Indonesian Italian Japanese Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Krio Lamba Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Huasteca) Ndebele (Zimbabwe) Ngabere Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otetela Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Bolivia) Quichua (Imbabura) Romanian Runyankore Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swedish Tagalog Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Vietnamese Waray-Waray Wayuunaiki Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zulu\\nYeyeeye Peemi Ngɛ He Fɛɛ He!\\n“Jinɛ i yaa he niye ní, se akpɔɔnɔɔ pɛ nɛ i ya na—lɔ ɔ po he jua bɔ he si 10,000! E nɔ jena a, niye ní ta tsuapohi tsuo a mi.”—Paul, Zimbabwe.\\n“Ye huno tsɛ mi nɛ e de mi ke e kɛ mi be si hie hu. Kɛ ma plɛ kɛ da tsui yemi sane nɛ ɔ nya ha kɛɛ? Kɛ ye bimɛ ɔmɛ ma plɛ kɛ da si himi nɛ ɔ nya ha kɛɛ?”—Janet, United States.\\n“Ke i nu bɛ nɛ nya wa nɛ a kɛ bɔɔ ma bi kɔkɔ, kɛ oplɛmihi nɛ ngɛ fɛe ɔ he ɔ, i tuɔ fo kɛ ya laa ye he. Ke be pue mi saii po ɔ, ye he kpokpoɔ.”—Alona, Israel.\\nBe nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ ‘mi wa’ saminya. (2 Timoteo 3:1) Nihi fuu kɛ sika he nyagbahi, weku mi nyagbahi, ta hwumi, gbenɔ hiɔhi nɛ saa nɔ, kɛ oslaahi ngɛ kpee. Enɛ ɔ se ɔ, nihi fuu ngɛ mɛ nitsɛmɛ a nyagbahi. Eko ɔ, amlɔ nɛ ɔ, nɔ ko ngɛ e he bie ke: ‘Anɛ nɔ́ nɛ fu mi nɛ ɔ maa pee kansa lo?’ ‘Hwɔɔ se ɔ, kɛ je ɔ mi maa pee kɛɛ kɛ ha ye bibimɛ?’\\nBe komɛ ɔ, tɔmi be he kaa wa maa hao ngɛ nɔ́ ko he. Ke wa yaa ngma ka, aloo wa yaa da nihi a hɛ mi kɛ pee nɔ́ ko, aloo ke wa yaa hla ní tsumi ɔ, wa peeɔ yeyeeye bɔɔ. Yeyeeye peemi nɛ sa poɔ wa he piɛ ngɛ oslaa he. Se ke e po blɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ye wɔ awi. Níhi a mi hlami ko nɛ a pee ngɛ nihi 68,000 kɛ se a he ɔ tsɔɔ kaa ke nɔ ko peeɔ yeyeeye bɔɔ ko po be tsuaa be ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa gbe lɛ mla. Yi mi tomi kpakpa he je nɛ Yesu bi ke: “Nyɛ ti mɛnɔ kɛ yeyeeye peemi ma nyɛ tsɔ e kami nya nine kpɔ mi kami kake?” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, yeyeeye nɛ nɔ ko maa pee ɔ, be nyɛe maa tsɔ e wami nya. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de ke: “Nyɛ ko hao.” (Mateo 6:25, 27) Se wa ma nyɛ maa hi si nɛ wa be haoe lo?\\nLoko wa ma nyɛ maa pee jã a, ja waa kɛ nile nitsɛnitsɛ tsu ní, nɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Mawu mi, nɛ wa ná hɛ nɔ kami kpakpa. Ke waa kɛ haomi ko kpi amlɔ nɛ ɔ po ɔ, eko ɔ, waa kɛ eko maa kpe hwɔɔ se. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ ní nɛ ɔmɛ ye bua Paul, Janet, kɛ Alona ha ngɛ haomihi nɛ a kɛ kpe ɔ mi.","num_words":653,"character_repetition_ratio":0.035,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.239,"stopwords_ratio":0.369,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.999,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mateo 23 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nNyɛ ko kase womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ (1-12)\\nMusu tloo womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ (13-36)\\nYesu ye Yerusalɛm he kɔmɔ (37-39)\\n23 Lɔ ɔ se ɔ, Yesu kɛ asafo kuu ɔmɛ kɛ e kaseli ɔmɛ tu munyu nɛ e de mɛ ke: 2 “Womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ ngɔ Mose sɛ ɔ nɛ a hi nɔ. 3 Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma de nyɛ ɔ, nyɛɛ pee, nɛ nyɛɛ ye nɔ, se nyɛ ko pee nyɛ ní kaa mɛ. Ejakaa a deɔ, se a pee we nɔ́ nɛ a deɔ ɔ. 4 A fĩɔ tlomihi nɛ jiɔ kɛ pueɔ nihi a ko nɔ, se mɛ nitsɛmɛ lɛɛ, a sume kaa a maa ngɔ a nine nguɛ kake kɛ ta he. 5 Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a peeɔ ɔ, a peeɔ konɛ nihi nɛ na, ejakaa a peeɔ dakahi nɛ ngmamihi ngɛ mi nɛ́ a woɔ kɛ poɔ a he piɛ* ɔ agboagbohi, nɛ a peeɔ a tade ɔmɛ a nya deke ɔmɛ gagaaga. 6 A suɔ he nɛ nihi nɛ a he biɛ hiɔ ngɛ gbɔkuɛ okplɔɔ ngmɛmihi a sisi, nɛ a suɔ hɛ mi sɛhi* a nɔ himi ngɛ kpe he ɔmɛ, 7 nɛ a suɔ kaa nihi nɛ a fɔ mɛ ngɛ juahi a nɔ, nɛ a suɔ nɛ nihi nɛ a tsɛ mɛ ke Rabi.* 8 Se nyɛɛ lɛɛ, a kó tsɛ nyɛ ke Rabi, ejakaa nɔ kake pɛ ji nyɛ Tsɔɔlɔ, nɛ nyɛ tsuo ɔ, nyɛmimɛ ji nyɛ. 9 Jehanɛ se hu ɔ, nyɛ kó tsɛ nɔ ko ke nyɛ tsɛ ngɛ zugba a nɔ, ejakaa nɔ kake pɛ ji nyɛ Tsɛ, lɛ ji hiɔwe No ɔ nɛ. 10 Jã kɛ̃ nɛ a kó tsɛ nyɛ ke hɛ mi nyɛɛli, ejakaa nɔ kake pɛ ji nyɛ Hɛ Mi Nyɛɛlɔ, lɛ ji Kristo ɔ nɛ. 11 Se nɔ nɛ e ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, e sa nɛ e pee nyɛ sɔmɔlɔ. 12 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e woɔ e he nɔ ɔ, a maa ba lɛ si, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e baa e he si ɔ, a ma wo e nɔ. 13 “Musu tloo nyɛ, womi ngmali kɛ Farisi bi, osatotsɛmɛ! akɛnɛ nyɛ nga hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nya ngɛ nimli a hɛ mi ɔ he je; ejakaa nyɛ nitsɛmɛ nyɛ sɛ we mi, nɛ jã kɛ̃ nɛ nihi nɛ a ma nɛ a ba sɛ mi ɔ hu, nyɛ ngmɛ́ mɛ blɔ nɛ a sɛ mi. 14 —— 15 “Musu tloo nyɛ, womi ngmali kɛ Farisi bi, osatotsɛmɛ! ejakaa nyɛ hiaa blɔ kɛ guɔ wo nɔ kɛ zugba gbigbli nɔ kɛ ya tsakeɔ nɔ kake kɛ baa Yuda bi ɔmɛ a jami ɔ mi, nɛ ke e tsake ɔ, nyɛ peeɔ lɛ nɔ nɛ sa kɛ ha Gehena* yami si enyɔ pe nyɛ nitsɛmɛ. 16 “Musu tloo nyɛ, blɔ tsɔɔli nɛ a hɛ ngmɛ yu nɛ a deɔ ke, ‘Ke nɔ ko kɛ sɔlemi we ɔ kã kita a, pi nɔ́ ko ji lɔ ɔ; se ke nɔ ko kɛ sika tsu nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ kã kita a, lɛɛ e sa kaa e ye nɔ.’ 17 Kuasiahi kɛ hɛ yuyuili! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, te nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ nɛɛ, sika tsu ɔ, aloo sɔlemi we ɔ nɛ haa nɛ sika tsu ɔ he tsɔɔ ɔ? 18 Nyɛ deɔ hu ke, ‘Ke nɔ ko kɛ afɔle sami la tɛ ɔ kã kita a, pi nɔ́ ko ji lɔ ɔ, se ke nɔ ko kɛ nike ní nɛ ngɛ nɔ ɔ kã kita a, lɛɛ e sa kaa e ye nɔ.’ 19 Hɛ yuyuili! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, te nɔ́ nɛ he hia nɛɛ, nike ní ɔ, aloo afɔle sami la tɛ ɔ nɛ haa nɛ nike ní ɔ he tsɔɔ ɔ? 20 Enɛ ɔ he ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kɛ afɔle sami la tɛ ɔ ma kã kita a, e kɛ afɔle sami la tɛ ɔ kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ nɔ ɔ lɛ ngɛ kita a kãe; 21 nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kɛ sɔlemi we ɔ ma kã kita a, e kɛ sɔlemi we ɔ kɛ Nɔ nɛ e hiɔ lejɛ ɔ lɛ ngɛ kita a kãe; 22 nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kɛ hiɔwe ma kã kita a, e kɛ Mawu matsɛ sɛ ɔ kɛ Nɔ nɛ e hii si ngɛ nɔ ɔ lɛ ngɛ kita a kãe. 23 “Musu tloo nyɛ, womi ngmali kɛ Farisi bi, osatotsɛmɛ! ejakaa nyɛ haa mint, kɛ dill, kɛ kumin mi dlami nyɔngma mi kakaaka, se nyɛ bui níhi nɛ a he hia ngɛ Mlaa a mi ɔ. Ní nɛ ɔmɛ ji dami sane yemi, kɛ mɔbɔ nami, kɛ anɔkuale yemi. E he hia nɛ nyɛɛ pee ní nɛ ɔmɛ, se e sɛ nɛ nyɛ ma nyɛ hɛ ngɔ fɔ ní kpahi a nɔ. 24 Tsɔɔli nɛ a hɛ ngmɛ yu nɛ a tsleɔ anunu kɛ pueɔ he, se a miɔ afukpɔngɔ! 25 “Musu tloo nyɛ, womi ngmali kɛ Farisi bi, osatotsɛmɛ! ejakaa nyɛ fɔɔ kplu ɔ kɛ kã a he, se a mi ɔ lɛɛ, hɛ tsumi kɛ nɔ nitsɛ e tsui nya ní peemi hyi mɛ tɔ. 26 Farisi bi hɛ yuyuili, nyɛ fɔ kplu ɔ kɛ kã a mi kekle, kɛkɛ ɔ, a he ɔ hu ma tsɔ. 27 “Musu tloo nyɛ, womi ngmali kɛ Farisi bi, osatotsɛmɛ! ejakaa nyɛ ngɛ kaa yɔkɔhi nɛ a ngɔ kalo kɛ kpa a he nɛ́ ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi naa kaa a ngɛ fɛu, se a mi ɔ hyi tɔ kɛ gbogboehi a wuhi kɛ ní saisaa nɛ a he tsɔ we. 28 Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ngɛ kpo nɔ ɔ, nihi naa nyɛ kaa dali, se osato kɛ mlaa nɔ tɔmi hyi nyɛ tɔ. 29 “Musu tloo nyɛ, womi ngmali kɛ Farisi bi, osatotsɛmɛ! ejakaa nyɛ fiaa gbali ɔmɛ a yɔkɔ ɔmɛ, nɛ nyɛ dlaa dali ɔmɛ a yɔkɔ* ɔmɛ a he saminyayoo, 30 nɛ nyɛ deɔ ke, ‘Kaa wa hi si ngɛ wa nɛmɛ ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, jinɛ wa ko piɛɛ we a he kɛ pue we gbali ɔmɛ a muɔ si.’ 31 Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ngɛ odase yee kɛ ngɛ nyɛ he sie kaa nihi nɛ a gbe gbali ɔmɛ ɔ a bimɛ ji nyɛ. 32 Ke jã a, lɛɛ nyɛɛ gbe ní tsumi nɛ nyɛ nɛmɛ ɔmɛ je sisi ɔ nya. 33 “Sinɔhi, sinɔ duɔtsɛmɛ a nina, kɛ nyɛ ma plɛ kɛ tu Gehena* kojomi ɔ nya fo kɛɛ? 34 Enɛ ɔ he je ɔ, i ngɛ gbali ɔmɛ kɛ juɛmitsɛmɛ ɔmɛ kɛ ma ní tsɔɔli ɔmɛ nyɛ ngɔ tsɔe. Nyɛ maa gbe a ti ni komɛ nɛ nyɛ maa sɛu mɛ ngɛ tsohi a nɔ, nɛ nyɛ maa fiaa a ti ni komɛ hu kpa ngɛ nyɛ kpe he ɔmɛ, nɛ nyɛ maa wa mɛ yi mi kɛ je ma kake mi kɛ ya ma kpa mi, 35 kɛkɛ ɔ, dali a muɔ tsuo nɛ nihi pue si ngɛ zugba a nɔ ɔ ma ba tloo nyɛ. Kɛ je Habɛl nɛ ji dalɔ ɔ muɔ ɔ nɔ, kɛ ba su Zakaria, Barakia bi ɔ nɛ nyɛ gbe lɛ ngɛ jami he ɔ kɛ afɔle sami la tɛ ɔ a kpɛti ɔ muɔ ɔ nɔ. 36 I ngɛ nyɛ dee ngɛ anɔkuale mi ke, ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba yi nɔ nɛ ɔ nɔ. 37 “Yerusalɛm, Yerusalɛm, mo nɛ o gbeɔ gbali ɔmɛ, nɛ o fiaa nihi nɛ a tsɔɔ mɛ o ngɔ ɔ tɛ. I bɔ mɔde si abɔ kaa ma bua o bimɛ ɔmɛ a nya kaa bɔ nɛ kungwɔ buaa e bimɛ a nya kɛ woɔ e pɛli sisi ɔ! Se o kplɛɛ we. 38 Hyɛ! A je nyɛ we ɔ he ngɔ ha nyɛ.* 39 I ngɛ nyɛ dee ke, kɛ je piɔ kɛ yaa a, nyɛ be mi nae hu kɛ yaa si be nɛ nyɛ ma de ke, ‘A jɔɔ nɔ nɛ e ma ngɛ Yehowa* biɛ ɔ mi ɔ!’”\\n^ A ji daka nyafinyafihi nɛ ngmamihi ngɛ mi nɛ Israel nyumuhi fĩɔ ngɛ a hɛ nya loo a nine he kaa sɛbɛ kɛ poɔ a he piɛ.\\n^ Aloo “he nɛ hi pe kulaa.”\\n^ E ma nyɛ maa pee kaa “e maa fɔ si gu kaa we doku.”","num_words":1354,"character_repetition_ratio":0.078,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.308,"stopwords_ratio":0.499,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Mose 1 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nAbɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ (1, 2)\\nAkɛ gbii ekpaa saa shikpɔŋ lɛ nɔ (3-31)\\nGbi 1: la; jetsɛremɔ kɛ jenamɔ (3-5)\\nGbi 2: ŋwɛi (6-8)\\nGbi 3: shikpɔŋ gbiŋ kɛ kwɛ̃ɛ nii (9-13)\\nGbi 4: kanei ni yɔɔ ŋwɛi (14-19)\\nGbi 5: loi kɛ loofɔji (20-23)\\nGbi 6: shikpɔŋ lɛ nɔ kooloi kɛ gbɔmɛi (24-31)\\n1 Shishijee lɛ, Nyɔŋmɔ bɔ ŋwɛi* kɛ shikpɔŋ lɛ.+ 2 No mli lɛ, shikpɔŋ lɛ kã shi efolo ni nɔ ko nɔ ko bɛ nɔ, ni duŋ ha nui babaoo+ lɛ ahiɛ, ni Nyɔŋmɔ hewalɛ+ lɛ miitsu nii* yɛ nui lɛ ahiɛ.+ 3 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “La aba.” Kɛkɛ ni la ba.+ 4 No sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ na akɛ la lɛ hi, ni Nyɔŋmɔ hã esoro la lɛ yɛ duŋ lɛ he. 5 Nyɔŋmɔ tsɛ la lɛ Jetsɛremɔ, shi duŋ lɛ, etsɛ lɛ Jenamɔ.+ Ni je na ni je tsɛre, klɛŋklɛŋ gbi. 6 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Kɔɔyɔɔ+ aba nui lɛ ateŋ koni egbála nui lɛ kɛ nui lɛ amli.”+ 7 Kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ hã kɔɔyɔɔ lɛ ba koni ekɛgbála nui lɛ amli, koni nui lɛ eko ahi kɔɔyɔɔ lɛ shishi ni eko hu ahi kɔɔyɔɔ lɛ yiteŋ.+ Ni eba lɛ nakai. 8 Nyɔŋmɔ tsɛ kɔɔyɔɔ ni ba nui lɛ ateŋ lɛ Ŋwɛi. Ni je na ni je tsɛre, gbi ni ji enyɔ. 9 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Nui ni yɔɔ ŋwɛi shishi lɛ abua amɛhe naa yɛ he kome koni aná shikpɔŋ gbiŋ.”+ Ni eba lɛ nakai. 10 Nyɔŋmɔ tsɛ he ni egbi lɛ akɛ Shikpɔŋ,+ shi etsɛ nui ni ebua amɛhe naa lɛ akɛ Ŋshɔ.*+ Ni Nyɔŋmɔ na akɛ ehi.+ 11 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Jwɛi* kɛ kwɛ̃ɛ nii ni woɔ wui kɛ tsei ni woɔ yibii ni wui yɔɔ amɛmli akwɛ̃ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi.” Ni eba lɛ nakai. 12 Kɛkɛ ni jwɛi* kɛ kwɛ̃ɛ nii ni woɔ wui+ kɛ tsei ni woɔ yibii ni wui yɔɔ amɛmli lɛ bɔi kwɛ̃ɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi. Ni Nyɔŋmɔ na akɛ ehi. 13 Ni je na ni je tsɛre, gbi ni ji etɛ. 14 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Kanei*+ aje yɛ ŋwɛi koni amɛgbála jetsɛremɔ kɛ jenamɔ mli,+ koni akɛkadi bei kɛ gbii kɛ afii.+ 15 Kanei ni yɔɔ ŋwɛi nɛɛ baakpɛ́ shikpɔŋ lɛ nɔ.” Ni eba lɛ nakai. 16 Kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ hã kanei wuji enyɔ lɛ je, nɔ ni da lɛ baaye jetsɛremɔ nɔ,+ ni bibioo lɛ baaye jenamɔ nɔ, ni ehã ŋulamii lɛ hu je.+ 17 Nyɔŋmɔ kɛ kanei nɛɛ wo ŋwɛi koni amɛkpɛ́ shikpɔŋ lɛ nɔ 18 ní agbɛnɛ hu, amɛye jetsɛremɔ kɛ jenamɔ nɔ, koni esoro la lɛ yɛ duŋ lɛ he.+ Ni Nyɔŋmɔ na akɛ ehi. 19 Ni je na ni je tsɛre, gbi ni ji ejwɛ. 20 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Bɔɔ nii* ni hiɛ kamɔ ayi nui lɛ amli obɔbɔ, ni bɔɔ nii ni filikiɔ hu afiliki yɛ kɔɔyɔɔ lɛ mli yɛ ŋwɛi.”*+ 21 Kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ bɔ nu mli bɔɔ nii wuji lɛ, kɛ bɔɔ nii* fɛɛ ni hiɛ kamɔ ni tsiɔ amɛhe ní yi fa babaoo yɛ nui lɛ amli lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi, kɛ bɔɔ nii ni yɔɔ fiji ni filikiɔ lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi. Ni Nyɔŋmɔ na akɛ ehi. 22 Kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ jɔɔ amɛ ekɛɛ: “Nyɛfɔa ní nyɛyi afaa ni nyɛyia ŋshɔ lɛ mli obɔ,+ ni bɔɔ nii ni filikiɔ lɛ hu ayi afa yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.” 23 Ni je na ni je tsɛre, gbi ni ji enumɔ. 24 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Bɔɔ nii* ni hiɛ kamɔ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi, shĩa kooloi kɛ kooloi ni wamɔɔ* kɛ ŋa mli kooloi, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi,+ aba shikpɔŋ lɛ nɔ.” Ni eba lɛ nakai. 25 Kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ bɔ ŋa mli kooloi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi, kɛ shĩa kooloi lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi, kɛ kooloi fɛɛ ni wamɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, eko fɛɛ eko kɛ ehenɔi. Ni Nyɔŋmɔ na akɛ ehi. 26 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Hã+ wɔbɔ gbɔmɔ tamɔ bɔ ni wɔyɔɔ lɛ,+ tamɔ wɔhenɔ,+ ni amɛye ŋshɔŋ loi kɛ bɔɔ nii ni filikiɔ yɛ ŋwɛi kɛ shĩa kooloi kɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ kɛ kooloi fɛɛ ni wamɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ.”+ 27 Kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ lɛ tamɔ bɔ ni eyɔɔ lɛ, bɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ nakai ebɔ lɛ; nuu kɛ yoo ebɔ amɛ.+ 28 Kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ jɔɔ amɛ, ni Nyɔŋmɔ kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛfɔa ní nyɛyi afaa, ni nyɛyia shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ+ ni nyɛkwɛa nɔ,+ ni nyɛyea loi ni yɔɔ ŋshɔ lɛ mli kɛ bɔɔ nii ni filikiɔ yɛ ŋwɛi kɛ kooloi fɛɛ ni yɔɔ wala mli* ni tsiɔ amɛhe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ.”+ 29 Ni Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Naa, mikɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ kwɛ̃ɛ nii ni woɔ wui, kɛ tsei fɛɛ ni woɔ yibii ni wui yɔɔ amɛmli lɛ ehã nyɛ. Nomɛi afee nyɛniyenii.+ 30 Ni ŋa mli kooloi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ bɔɔ nii fɛɛ ni filikiɔ yɛ ŋwɛi kɛ kooloo fɛɛ kooloo ni yɔɔ wala mli* ni tsiɔ ehe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, mikɛ baa ŋmɔŋ fɛɛ baa ŋmɔŋ ehã amɛ akɛ amɛniyenii.”+ Ni eba lɛ nakai. 31 No sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ kwɛ nɔ fɛɛ nɔ ni efee lɛ, ni naa! ehi jogbaŋŋ diɛŋtsɛ.+ Ni je na ni je tsɛre, gbi ni ji ekpaa.\\n^ Ni ji, ŋwɛiniiaŋ fɛɛ, ni hulu kɛ nyɔɔŋtsere kɛ ŋulamii kɛ nibii krokomɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ fata he.\\n^ Loo “Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ miiya eeba.”\\n^ Wiemɔ ni ji “Ŋshɔ” ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ kɔɔ ŋshɔ diɛŋtsɛ kɛ kpaakpoi kɛ fai ahe.\\n^ Ni ji, gras.\\n^ Ni ji, hulu kɛ nyɔɔŋtsere kɛ ŋulamii.\\n^ Hebri sht. ŋm., “afiliki yɛ shikpɔŋ lɛ yiteŋ yɛ kɔɔyɔɔ lɛ mli yɛ ŋwɛi.”\\n^ Loo “kooloi ni tsiɔ amɛhe,” eeenyɛ efee akɛ ekɔɔ onufui kɛ odaakɛlɛoi kɛ amɛhenɔi, kɛ kooloi krokomɛi ni fataaa kooloi akui ni atsĩ amɛtã yɛ kuku lɛ mli lɛ ahe lɛ ahe.\\n^ Hebri sht. ŋm., “kɛ bɔɔ nii fɛɛ ni hiɛ kamɔ.”\\n^ Loo “kɛ susuma fɛɛ susuma ni hiɛ kã.”","num_words":973,"character_repetition_ratio":0.11,"word_repetition_ratio":0.038,"special_characters_ratio":0.29,"stopwords_ratio":0.108,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Fɔ Wo Hɛli Ɔmɛ Nine Konɛ A Ba Pee Nimli A Hɛli | Baiblo Mi Ní Kasemi Kɛ Ha Jokuɛwi\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Arabic Armenian Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Bicol Bislama Boulou Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuabo Cibemba Croatian Czech Dangme Danish Dutch Edo Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish Fon French Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gun Haitian Creole Hausa Herero Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungarian Iban Ibinda Igbo Iloko Indonesian Irish Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Kabiye Kabuverdianu Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Kwangali Kwanyama Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Luo Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Mam Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mexico Mumuihi A Gbi Mixe Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Ngabere Ngangela Nias Nigeria Pidgin Norwegian Nyungwe Nzema Okpe Ossetian Otetela Pangasinan Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Sunda Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tandroy Tarascan Tatar Telugu Thai Tiv Tojolabal Totonac Tshwa Tsonga Turkish Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Umbundu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nNÍ KASEMI 92\\nBenɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ bɔfo ɔmɛ se ɔ, Petro pee e juɛmi kaa e ma ya gbe lo ngɛ Galilea Wo ɔ mi. Toma, Yakobo, Yohane kɛ kaseli kpa komɛ piɛɛ e he kɛ ho. Jamɛ a nyɔ ɔ mi tsuo ɔ, a gbi lo kake po.\\nBenɛ je na a, a na nyumu ko nɛ e daa si ngɛ wo ɔ nya. Nyumu ɔ wo e gbi nɔ, nɛ e bi mɛ ke: ‘Nyɛ gbe lo ɔ eko lo?’ A de lɛ ke: “Ohoo!” Nyumu ɔ de mɛ ke: “Nyɛ pue ya a ngɛ lɛ ɔ hiɔ nɔ.” Benɛ a pee jã a, lo fuu ba sɛ ya a mi, nɛ a nyɛ we nɛ a gbla ya a kɛ wo lɛ ɔ mi. Kɛkɛ nɛ Yohane na kaa Yesu lɛ daa si ɔ nɛ. E de ke: “Nyɔmtsɛ ɔ lɛ daa si ɔ nɛ!” Amlɔ nɔuu nɛ Petro tu kɛ sɛ nyu ɔ mi, nɛ e sle kɛ ya wo ɔ nya. Kaseli kpa amɛ lɛɛ a hlui lɛ ɔ kɛ ba wo ɔ nya.\\nBenɛ a ba su wo ɔ nya a, a na abolo kɛ lo ngɛ la nɔ. Yesu de mɛ ke a ngɔ lo nɛ a nu ɔ eko kɛ ba piɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ la a nɔ ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, e de mɛ ke: ‘Nyɛ ba ye ní.’\\nBenɛ a ye ní ɔ ta a, Yesu bi Petro ke: ‘O suɔ mi pe wo yami lo?’ Petro de lɛ ke: ‘Ee, Nyɔmtsɛ, mo nitsɛ o le kaa i suɔ mo.’ Yesu de lɛ ke: ‘Moo lɛ ye jijɔ bi ɔmɛ.’ Yesu kpale bi lɛ ke: ‘Petro, o suɔ mi lo?’ Petro de lɛ ke: ‘Nyɔmtsɛ, o le kaa i suɔ mo.’ Yesu de lɛ ke: ‘Hyɛ ye jijɔ tsɔwi ɔmɛ a nɔ.’ Yesu kpale bi jamɛ a sane ɔ si etɛne. Sane bimi ɔ ha nɛ Petro hao wawɛɛ. E de ke: ‘Nyɔmtsɛ, o le nɔ́ fɛɛ nɔ́. O le kaa i suɔ mo.’ Yesu de lɛ ke: ‘Moo lɛ ye jijɔ tsɔwi ɔmɛ.’ Lɔ ɔ se ɔ, e de Petro ke: “Yaa nɔ nɛ o nyɛɛ ye se.”\\n“[Yesu] de mɛ ke: ‘Nyɛ ba nyɛɛ ye se, nɛ ma pee nyɛ wo hɛli nɛ a hɛɛ nimli.’ Amlɔ nɔuu nɛ a je a ya amɛ a he, nɛ a nyɛɛ e se.”​​—Mateo 4:19, 20\\nSane bimihi: Mɛni nyakpɛ ní nɛ Yesu pee ha wo yali ɔmɛ? O susu kaa mɛni he je nɛ Yesu bi Petro si etɛ sɔuu ke: “O suɔ mi lo” ɔ?\\nYohane 21:1-19, 25; Ní Tsumi 1:1-3\\nNgɛ Galilea Wo ɔ Nya\\nYesu kai Petro si etɛ ngɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ e pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ lɛ ɔ he.","num_words":711,"character_repetition_ratio":0.047,"word_repetition_ratio":0.016,"special_characters_ratio":0.245,"stopwords_ratio":0.284,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.997,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ye Kristo Nyɛmimɛi lɛ Anɔkwa​—Shiɛmɔ! | Nikasemɔ\\n“Gbii abɔ ni nyɛfee nyɛhã minyɛmimɛi nɛɛ ateŋ mɛi bibii fe fɛɛ lɛ ateŋ mɔ kome lɛ, mi nɔŋŋ nyɛfee nyɛhã lɛ.”—MATEO 25:40.\\nMɛɛ gbɛ nɔ Yehowa eye ebua wɔ ni wɔnu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ shishi?\\nNamɛi ahe famɔ ni akɛhã akɛ ashiɛ lɛ kɔɔ?\\nMɛni hewɔ amrɔ nɛɛ ji be ni ehe miihia ni wɔye Kristo nyɛmimɛi lɛ anɔkwa lɛ?\\n1, 2. (a) Mɛɛ abɛbuai Yesu gba enanemɛi kpakpai lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Mɛni esa akɛ wɔle yɛ abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ he?\\nBE KO lɛ, Yesu gba enanemɛi kpakpai Petro, Andrea, Yakobo, kɛ Yohane sane ko ni he hiaa waa. Be ni egba amɛ abɛbuai ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ, oblayei froi nyɔŋma lɛ, kɛ talɛntai lɛ ahe lɛ egbe naa lɛ, egba amɛ abɛbua kroko. Yɛ nakai abɛbua lɛ mli lɛ, ewie be ni “gbɔmɔ Bi lɛ” baaba ni ebakojo “jeŋmaji lɛ fɛɛ” lɛ he. Yesu wie akɛ “gbɔmɔ Bi lɛ” baajara mɛi amli ewo kui enyɔ mli. Etsɛ kuu kome gwantɛŋi, ni etsɛ kuu kroko lɛ abotiai. No sɛɛ lɛ, ewie kuu kroko ko ni he hiaa waa, ni bafeɔ kuu ni ji etɛ lɛ he. Etsɛ kuu nɛɛ Maŋtsɛ lɛ ‘nyɛmimɛi.’—Kanemɔ Mateo 25:31-46.\\n2 Bɔfoi lɛ bu abɛbua nɛɛ akɛ nɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa, ni nakai nɔŋŋ Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu buɔ lɛ, ejaakɛ ekɔɔ mɛi awala he. Yesu tsɔɔ mli akɛ mɛi komɛi baaná naanɔ wala, ni abaakpata mɛi komɛi hu ahiɛ. Enɛ hewɔ ehe hiaa waa akɛ wɔnu abɛbua nɛɛ shishi lɛ, koni wɔle nɔ ni esa akɛ wɔfee ni wɔná naanɔ wala. No hewɔ lɛ, yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaahã sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo: Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa eye ebua wɔ ni wɔnu abɛbua nɛɛ shishi? Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ abɛbua nɛɛ kɔɔ nɔ hewɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he hiaa waa lɛ he? Namɛi esa akɛ amɛshiɛ? Mɛni hewɔ amrɔ nɛɛ ji be ni esa akɛ mɛi aye “Maŋtsɛ lɛ” kɛ ‘enyɛmimɛi’ lɛ anɔkwa lɛ?\\nMƐƐ GBƐ NƆ YEHOWA EYE EBUA WƆ NI WƆNU ABƐBUA NƐƐ SHISHI?\\n3, 4. (a) Dani wɔbaanyɛ wɔnu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ shishi lɛ, mɛni esa akɛ wɔle? (b) Yɛ afi 1881 lɛ, te Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ abɛbua nɛɛ mli tɛŋŋ?\\n3 Dani wɔbaanyɛ wɔnu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ shishi lɛ, esa akɛ wɔle nibii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ: (1) Mɔ ni “gbɔmɔ Bi lɛ” loo “Maŋtsɛ lɛ” damɔ shi kɛhã, kɛ mɛi ni gwantɛŋi lɛ, abotiai lɛ, kɛ Maŋtsɛ lɛ ‘nyɛmimɛi’ lɛ damɔ shi kɛhã. (2) Be ni “gbɔmɔ Bi lɛ” baakojo, loo ebaatsetsee mɛi kɛje mɛi krokomɛi ahe akɛ gwantɛŋi loo abotiai. (3) Nɔ hewɔ ni etsɛ mɛi komɛi gwantɛŋi ni etsɛ mɛi krokomɛi abotiai lɛ.\\n4 Yɛ afi 1881 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ “gbɔmɔ Bi lɛ” loo “Maŋtsɛ lɛ,” ji Yesu, ni ‘enyɛmimɛi’ lɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu ni kɛ lɛ baaye nɔ yɛ ŋwɛi lɛ. Ewie hu akɛ, kɛ́ mɛi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ye emuu lɛ, amɛ hu amɛbaatsɔmɔ Maŋtsɛ lɛ ‘nyɛmimɛi.’ Buu-Mɔɔ lɛ kɛfata he akɛ, Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli ebaatsetsee mɛi kɛje mɛi krokomɛi ahe, ni mɛi ni jie Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ kpo yɛ amɛnifeemɔi fɛɛ amli lɛ ji mɛi ni ebaabu akɛ gwantɛŋi.\\n5. Yɛ afi 1923 lɛ, te Nyɔŋmɔ webii lɛ nu abɛbua ni wɔsusuɔ he lɛ shishi tɛŋŋ?\\n5 Sɛɛ mli lɛ, Yehowa ye ebua ewebii lɛ ni amɛnu abɛbua nɛɛ shishi jogbaŋŋ fe tsutsu lɛ. Yɛ October 15, 1923, Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, awie akɛ “gbɔmɔ Bi lɛ” ji Yesu. Shi akɛ ŋmalɛi srɔtoi tsɔɔ mli akɛ, mɛi ni baafata Yesu he kɛye nɔ yɛ ŋwɛi yɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ pɛ ji mɛi ni abaanyɛ akɛɛ akɛ amɛji Maŋtsɛ lɛ ‘nyɛmimɛi.’ Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ mli hu akɛ, gwantɛŋi lɛ ji mɛi ni Yesu kɛ enyɛmimɛi lɛ baaye amɛnɔ, ní baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, Yesu wie akɛ gwantɛŋi lɛ ji mɛi ni ye amɛbua Maŋtsɛ lɛ nyɛmimɛi lɛ. Shi kɛ́ Yesu nyɛmimɛi lɛ ná amɛtee ŋwɛi lɛ, yelikɛbuamɔ ko he ebahiaŋ amɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Buu-Mɔɔ wie akɛ abaakojo mɛi, loo abaabu amɛ akɛ gwantɛŋi loo abotiai dani Afii Akpe Nɔyeli lɛ baaje shishi. Ni tsɔɔ akɛ nakai nifeemɔ lɛ baaya nɔ be ni Yesu nyɛmimɛi lɛ kã he amɛyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Buu-Mɔɔ lɛ kɛfata he akɛ, gwantɛŋi lɛ ji mɛi ni heɔ Yesu nɔ amɛyeɔ, ní yɔɔ hemɔkɛyeli akɛ Maŋtsɛyeli lɛ baahã adesai aná shihilɛ kpakpa lɛ.\\n6. Yɛ afi 1995 lɛ, mɛɛ shishinumɔ hee wɔbaná yɛ abɛbua lɛ he?\\n6 Dani afi 1995 baashɛ lɛ, no mli lɛ wɔsusuɔ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ ni wɔtsuɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ nɔ adamɔɔ akojoɔ mɛi. Wɔsusu akɛ mɛi ni boɔ sane ni wɔshiɛɔ lɛ toi lɛ ji gwantɛŋi lɛ, ni mɛi booo toi lɛ ji abotiai lɛ. Shi yɛ nakai afi lɛ mli lɛ, wɔbanu abɛbua lɛ shishi yɛ gbɛ kroko nɔ. Buu-Mɔɔ ko ni je kpo yɛ nakai afi lɛ mli lɛ tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ wɔkɛ sane ni yɔɔ Mateo 24:29-31 lɛ (kanemɔ), to sane ni yɔɔ Mateo 25:31, 32 lɛ (kanemɔ) he lɛ, wɔnaa akɛ Yesu, ni ji gbɔmɔ Bi lɛ, baakojo mɛi yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli be ni ‘eba kɛ anunyam kpele’ lɛ. *—Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.\\nWɔmii shɛɔ wɔhe waa akɛ Yehowa eye ebua wɔ ni wɔnu Yesu abɛbuai lɛ ashishi\\n7. Amrɔ nɛɛ, mɛɛ shishinumɔ wɔyɔɔ yɛ abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ he?\\n7 Amrɔ nɛɛ, wɔnuɔ abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ shishi jogbaŋŋ. Yɛ shishinumɔ ni wɔyɔɔ amrɔ nɛɛ naa lɛ, wɔle akɛ “gbɔmɔ Bi lɛ” loo “Maŋtsɛ lɛ,” ji Yesu. Maŋtsɛ lɛ ‘nyɛmimɛi’ lɛ ji mɛi ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ efɔ amɛ mu ní kɛ Yesu baaye nɔ yɛ ŋwɛi lɛ. (Romabii 8:16, 17) “Gwantɛŋi lɛ” kɛ “abotiai lɛ” ji mɛi ni yɔɔ je lɛŋ maji srɔtoi lɛ fɛɛ amli lɛ. Kojomɔ lɛ baaya nɔ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ naagbee gbɛ, ni wɔle akɛ be nɛɛ eshɛ etã. Agbɛnɛ hu, kɛ́ Yesu ba lɛ wɔle nɔ ni ebaadamɔ nɔ ekojo mɔ ko akɛ gwantɛŋ loo abotia, no ji, bɔ ni mɔ lɛ kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lolo lɛ ye ehã. Wɔmii shɛɔ wɔhe waa akɛ Yehowa eye ebua wɔ fiofio ni wɔnu abɛbua nɛɛ kɛ abɛbuai krokomɛi ni yɔɔ Mateo yitso 24 kɛ 25 lɛ ashishi!\\nABƐBUA NƐƐ TSƆƆ WƆ NƆ HEWƆ NI SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ HE HIAA WAA LƐ\\n8, 9. Mɛni hewɔ Yesu tsɛ gwantɛŋi lɛ “jalɔi” lɛ?\\n8 Yesu kɛ wiemɔ ni ji “shiɛ” loo “shiɛmɔ nitsumɔ” tsuuu nii yɛ abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ mli. No hewɔ lɛ, te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ abɛbua nɛɛ kɔɔ nɔ hewɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he hiaa waa lɛ he?\\n9 Dani wɔbaanyɛ wɔhã sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ, esa akɛ wɔkai akɛ Yesu gba abɛbua lɛ koni ekɛtsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ nii. Jeee gwantɛŋi kɛ abotiai diɛŋtsɛ ahe Yesu wieɔ lɛ. Ni nakai nɔŋŋ abɛbua lɛ etsɔɔɔ akɛ esa akɛ mɛi ni abaakojo amɛ akɛ gwantɛŋi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ ahã mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ niyenii kɛ atade, amɛkwɛ amɛ kɛ́ amɛhe miiye, loo amɛyasara amɛ kɛ́ awo amɛ tsuŋ. Moŋ lɛ, nɔ ni Yesu tsɔɔ ji akɛ, abaabu gwantɛŋi lɛ “jalɔi,” ejaakɛ amɛna mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ Yesu nyɛmimɛi, ni amɛye amɛ anɔkwa yɛ naagbee gbii ni jaraa nɛɛ amli.—Mateo 10:40-42; 25:40, 46; 2 Timoteo 3:1-5.\\n10. Mɛni gwantɛŋi lɛ baanyɛ afee kɛye abua Kristo nyɛmimɛi lɛ?\\n10 Be ni Yesu gba abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ, no mli lɛ eewie nibii ni baaya nɔ yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ he. (Mateo 24:3) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewie akɛ: “Abaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa nɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ.” (Mateo 24:14) Ni be ni egba abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ sɛɛ nɔŋŋ ni egba abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ. Yesu gba abɛbua ni kɔɔ talɛntai lɛ ahe lɛ ni ekɛtsɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ, esa akɛ amɛkɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Shi mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ayi faaa, ni nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ lɛ da! Yesu ekɛɛ amɛ akɛ esa akɛ amɛshiɛ yɛ “jeŋmaji lɛ fɛɛ” mli dani naagbee lɛ aba. Abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ hãa wɔleɔ akɛ, “gwantɛŋi lɛ” yeɔ amɛbuaa Yesu nyɛmimɛi lɛ. Ni nibii ni hi waa ni amɛbaanyɛ amɛfee kɛye amɛbua mɛi ni afɔ amɛmu lɛ ateŋ ekome ji, ni amɛbaaye amɛbua amɛ koni amɛnyɛ amɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Esa akɛ amɛtsu onia kɛfi nitsumɔ nɛɛ sɛɛ, ní amɛwo mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Shi ani no pɛ kɛkɛ fa?\\nNAMƐI ESA AKƐ AMƐSHIƐ?\\n11. Mɛɛ sane ekolɛ mɛi komɛi baabi, ni mɛni hewɔ?\\n11 Ŋmɛnɛ lɛ, Yesu kaselɔi lɛ ayibɔ eshɛ akpekpei kpaanyɔ, ni amɛteŋ mɛi pii jeee mɛi ni afɔ amɛ mu. Yesu kɛ talɛntai lɛ hãaa mɛi ni afɔko amɛ mu lɛ. Enyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ pɛ ekɛhã. (Mateo 25:14-18) No hewɔ lɛ, ekolɛ mɔ ko baabi akɛ, ‘Kɛ́ Yesu hãaa amɛ talɛntai lɛ eko lɛ, belɛ ani ehe miihia ni amɛshiɛ?’ Hɛɛ, ehe miihia. Nyɛhãa wɔkwɛa nɔ hewɔ.\\n12. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Yesu famɔ ni yɔɔ Mateo 28:19, 20 lɛ mli?\\n12 Yesu fã esɛɛnyiɛlɔi lɛ fɛɛ akɛ amɛshiɛ. Be ni atee Yesu shi lɛ, ekɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ ‘amɛfee mɛi kaselɔi’ ni amɛtsɔɔ amɛ ni amɛye “nii fiaa” ni efã amɛ lɛ nɔ. Ni tsɔɔ akɛ, esa akɛ mɛi ni abaafee amɛ kaselɔi lɛ hu aye Yesu famɔ akɛ ashiɛ lɛ nɔ. (Kanemɔ Mateo 28:19, 20.) No hewɔ lɛ eyɛ faŋŋ akɛ, kɛ́ wɔhiɛnɔkamɔ ji akɛ wɔbaaya ŋwɛi jio, wɔbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ jio, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔshiɛ.—Bɔfoi 10:42.\\nKɛ́ wɔhiɛnɔkamɔ ji akɛ wɔbaaya ŋwɛi jio, wɔbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ jio, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔshiɛ\\n13. Mɛni wɔkaseɔ yɛ ninaa ni ajie atsɔɔ Yohane lɛ mli?\\n13 Kpojiemɔ wolo lɛ hãa wɔleɔ akɛ mɛi krokomɛi baafata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe kɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Yɛ ninaa ko ni Yesu jie etsɔɔ Yohane lɛ mli lɛ, ena “ayemforo” ko ni miifɔ̃ mɛi nine akɛ amɛba ni amɛbanu nu ko ni hãa mɔ wala. Ayemforo lɛ ji mɛi 144,000 ni afɔ amɛ mu ni kɛ Yesu baaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ ŋwɛi lɛ. (Kpojiemɔ 14:1, 3; 22:17) Nu lɛ damɔ shi kɛhã Yesu kpɔmɔ afɔleshãa lɛ ni baaye abua mɛi ni amɛhi shi akɛ mɛi ni esha kɛ gbele bɛ amɛnɔ hewalɛ lɛ. (Mateo 20:28; Yohane 3:16; 1 Yohane 4:9, 10) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ ekãa tsɔɔ mɛi kpɔmɔnɔ lɛ kɛ bɔ ni amɛbaafee amɛná he sɛɛ lɛ he nii. (1 Korintobii 1:23) Shi yɛ ninaa lɛ mli lɛ, ena mɛi krokomɛi hu. Mɛi nɛɛ fataaa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe, ni amɛhiɛnɔkamɔ ji akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ. Amɛ hu afã amɛ ni amɛkɛɛ mɛi akɛ: “Ba!” Amɛboɔ famɔ nɛɛ toi ni amɛtsɔɔ mɛi sane kpakpa lɛ. No hewɔ lɛ, ninaa nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, esa akɛ mɛi fɛɛ ni boɔ sane kpakpa lɛ toi lɛ ashiɛ ahã mɛi krokomɛi.\\n14. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ no baatsɔɔ akɛ wɔmiiye “Kristo lɛ mla lɛ” nɔ?\\n14 Esa akɛ mɛi fɛɛ ni boɔ “Kristo lɛ mla lɛ” toi lɛ ashiɛ. (Galatiabii 6:2) Mlai ni Yehowa kɛhã mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, no nɔŋŋ ekɛhã mɛi ni afɔko amɛ mu lɛ, ni eekpa gbɛ akɛ amɛ fɛɛ amɛbaaye nɔ. Yɛ blema lɛ, Yehowa kpa gbɛ akɛ Israelbii lɛ kɛ gbɔi ni ebahi amɛŋɔɔ ní amɛjeee Israelbii lɛ fɛɛ baaye emlai lɛ anɔ. (2 Mose 12:49; 3 Mose 24:22) Ŋmɛnɛ lɛ, ehe ehiaaa ni wɔye mlai fɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhã Israelbii lɛ anɔ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔye “Kristo lɛ mla lɛ” nɔ, ekɔɔɔ he eko kɛji afɔ wɔ mu loo afɔko wɔ mu. Suɔmɔ ji nɔ kome ni he hiaa waa ni Yesu tsɔɔ wɔ. (Yohane 13:35; Yakobo 2:8) Esa akɛ wɔsumɔ Yehowa, Yesu, kɛ gbɔmɛi. Gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔjie suɔmɔ nɛɛ kpo ji, ni wɔbaagba mɛi Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ.—Yohane 15:10; Bɔfoi 1:8.\\n15. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ famɔ ni Yesu kɛhã akɛ ashiɛ lɛ kɔɔ ekaselɔi lɛ fɛɛ ahe lɛ?\\n15 Nibii ni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi fioo komɛi lɛ baanyɛ akɔ ekaselɔi babaoo hu ahe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yesu kɛ ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi 11 fee kpaŋmɔ, ni ewo amɛ shi akɛ amɛ kɛ lɛ baaye maŋtsɛ yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ mli. Shi kpaŋmɔ nɛɛ kɔɔ mɛi 144,000 ni kɛ lɛ baaye nɔ lɛ fɛɛ ahe. (Luka 22:29, 30; Kpojiemɔ 5:10; 7:4-8) Be ni atee Yesu shi lɛ, ekaselɔi fioo komɛi pɛ nu famɔ ni ekɛhã akɛ amɛyashiɛ lɛ. (Bɔfoi 10:40-42; 1 Korintobii 15:6) Kɛ̃lɛ, Yesu kaselɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ fɛɛ bo nakai famɔ lɛ toi. (Bɔfoi 8:4; 1 Petro 1:8) Ŋmɛnɛ hu lɛ, eyɛ mli akɛ wɔnuko Yesu gbee ni eekɛɛ wɔ akɛ wɔyashiɛ moŋ, shi wɔle akɛ esa akɛ wɔshiɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi akpekpei kpaanyɔ miitsu nitsumɔ nɛɛ. Wɔle akɛ shiɛmɔ ni wɔshiɛɔ lɛ hãa anaa faŋŋ akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli yɛ Yesu mli.—Yakobo 2:18.\\nAMRƆ NƐƐ JI BE NI ESA AKƐ WƆYE ANƆKWA\\n16-18. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua Kristo nyɛmimɛi lɛ? Ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔɔfee nakai amrɔ nɛɛ?\\n16 Daa gbi lɛ, Satan miimia tutuamɔ ni ekɛbaa Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lolo lɛ anɔ lɛ mli, ni ele akɛ “be fioo kɛkɛ eyɔɔ.” (Kpojiemɔ 12:9, 12, 17) Fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ miinyiɛ hiɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lolo, ni mɛi babaoo miinu sane kpakpa lɛ fe bei fɛɛ ni eho. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, Yesu kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ, ni eekudɔ amɛ.—Mateo 28:20.\\nEji hegbɛ ni wɔná akɛ wɔɔye wɔbua Kristo nyɛmimɛi lɛ\\n17 Wɔnuɔ he akɛ eji hegbɛ ni wɔná akɛ wɔɔye wɔbua Kristo nyɛmimɛi lɛ. Wɔyeɔ wɔbuaa amɛ kɛtsɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni wɔfataa amɛhe kɛtsuɔ lɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, wɔyeɔ wɔbuaa amɛ kɛtsɔ onia ni wɔtsuɔ lɛ, kɛ wamɔ ni wɔwaa kɛmamɔɔ Maŋtsɛyeli Asai, Kpee Asai, kɛ nitsumɔhe niji lɛ anɔ. Kɛ́ wɔbo asafoŋ onukpai kɛ hii krokomɛi ni “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” ehala lɛ atoi be fɛɛ be lɛ, no hu tsɔɔ akɛ wɔmiisumɔ ni wɔye wɔbua Kristo nyɛmimɛi lɛ.—Mateo 24:45-47; Hebribii 13:17.\\n18 Etsɛŋ, abaasɔo mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anaa nɔ ni ji naagbee nɔ. No sɛɛ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ baaŋmɛɛ “shikpɔŋ lɛ kɔɔyɔi ejwɛ lɛ” ahe, ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaje shishi. (Kpojiemɔ 7:1-3) Dani Harmagedon ta lɛ baaje shishi lɛ, Yesu baaŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛya ŋwɛi. (Mateo 13:41-43) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiitao ni Yesu akojo wɔ akɛ gwantɛŋi kɛ́ eba lɛ, no lɛ amrɔ nɛɛ ji be ni esa akɛ wɔye Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ anɔkwa.\\nWɔyeɔ wɔbuaa Kristo nyɛmimɛi lɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ (Kwɛmɔ kuku 17)\\n^ kk. 6 Kɛ́ ootao ole abɛbua nɛɛ mlitsɔɔmɔ fitsofitso lɛ, kwɛmɔ nikasemɔ ni yitso ji, “Te Oshidaamɔ Baafee Tɛŋŋ yɛ Kojomɔ Sɛi lɛ Hiɛ?” kɛ nɔ ni yitso ji, “Mɛɛ Wɔsɛɛ Be Yɔɔ Kɛha Gwantɛŋi kɛ Abotiai Lɛ?” ni je kpo yɛ October 15, 1995, Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.\\nGbɔmɔ Bi lɛ: Lɛ ji Yesu. Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, egbɛ́i kroko ji “Maŋtsɛ lɛ”\\nKristo nyɛmimɛi lɛ: Amɛji mɛi ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ efɔ amɛ mu lɛ. Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, atsɛɔ amɛ Maŋtsɛ lɛ ‘nyɛmimɛi’\\nGwantɛŋi lɛ: Amɛji mɛi ni yeɔ amɛbuaa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ. Enɛ hewɔ amɛbaaná naanɔ wala yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ","num_words":2590,"character_repetition_ratio":0.09,"word_repetition_ratio":0.027,"special_characters_ratio":0.265,"stopwords_ratio":0.054,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Onijiaŋ Akaje Wui Kɔkɔɔkɔ! Ehe Miihia Ni Wɔfĩ Shi! | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Armenia (West) Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bicol Bislama Blɔfo Bulgaria Catalan Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Croatia Czech Denmark Dutch Efik Estonia Ewe Finland French Ga Georgia Germany Greenland Guarani Haitian Creole Hela Hiligaynon Hungary Iceland Igbo Iloko Indonesia Italia Japan Kazakh Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Korea Kwangali Kwanyama Latvia Lingala Lithuania Luo Malagasy Malay Malta Myanmar Ndebele Ndonga Nepali Ngabere Norway Nzema Oromo Ossetia Pangasinan Papiamento (Curaçao) Poland Portuguese (Brazil) Punjabi Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Rarotongan Romania Russia Samoa Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenia Spania Sranantongo Swahili Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tatar Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tsonga Turkey Twi Ukrain Uzbek Venda Vietnam Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zulu\\nAni okɛ afii babaoo ehi shi akɛ Yehowa Odasefonyo ni baasumɔ ni owu loo oŋa abafata ohe kɛjá Yehowa?\\nAloo onijiaŋ je wui beni o-Biblia mli nikaselɔ ko ni tsutsu lɛ eyɔɔ anɔkwale lɛ he miishɛɛ waa lɛ kpoo akɛ eeemɔ anɔkwale lɛ mli lɛ?\\nNiiashikpamɔi fioo komɛi ni jɛ Britain lɛ baaye abua bo ni ona nɔ hewɔ ni esaaa akɛ onijiaŋ jeɔ wui kɔkɔɔkɔ lɛ. Kɛ́ wɔɔwie he yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, obaana nɔ ni obaanyɛ ofee hu koni ‘oshɛ oboloo lɛ ofɔ̃ nu hiɛ,’ bɔni afee ni onyɛ oye obua mɛi ni mɔko anɔkwale lɛ mli lolo lɛ.—Jaj. 11:1.\\nTSUISHITOO—SU KO NI HE HIAA WAA\\nSu ko ni he hiaa waa ni esa akɛ oná ji tsuishitoo. Ehe miihia ni okpɛtɛ anɔkwale lɛ he ni omɔ Yehowa mli kpɛŋŋ. (5 Mose 10:20) Nakai Georgina fee. Beni Yehowa Odasefoi kɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ yɛ afi 1970 lɛ, ewu Kyriacos mli fu waa. Ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaaha ekpa nikasemɔ lɛ, eŋmɛŋ Odasefoi lɛ gbɛ ni amɛba shĩa lɛ, ni eloo Yehowa Odasefoi lɛ awoji fɛɛ ni enaa lɛ kɛjɛ shĩa lɛ.\\nBeni Georgina bɔi asafoŋ kpeei yaa lɛ, Kyriacos mli fu fe tsutsu lɛ. Gbi ko lɛ, etee Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ koni eyawo béi. Beni nyɛmi yoo ko na akɛ Kyriacos wieɔ Hela jogbaŋŋ fe Blɔfo lɛ, etswa nyɛmi nuu ko ni ji Helanyo ni yɔɔ asafo kroko mli lɛ koni ebaye ebua amɛ. Bɔ ni nyɛmi nuu lɛ jɛ mlihilɛ mli ekɛ Kyriacos wie lɛ ha ebo lɛ toi, ni yɛ nyɔji fioo komɛi amli lɛ amɛbɔi Biblia lɛ kasemɔ. Shi sɛɛ mli lɛ, Kyriacos kpa nikasemɔ lɛ.\\nYɛ afii etɛ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli fɛɛ lɛ, Georgina tee nɔ ekɛ shiteekɛwoo kpe. Kyriacos kɛɛ kɛ́ elé ni eha abaptisi lɛ lɛ ebaashi lɛ. Gbi nɔ ni abaabaptisi Georgina lɛ, esɔle waa eha Yehowa koni Kyriacos akashi lɛ. Beni Odasefoi lɛ ba ni amɛbawo lɛ kɛya kpee lɛ, Kyriacos kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛ kitea. Wɔkɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔtsɔne lɛ baaba.” Ehi kpee lɛ shishi leebi lɛ fɛɛ ni ekwɛ beni abaptisiɔ eŋa lɛ!\\nAaafee afii 40 beni Georgina wu kɛ Odasefoi lɛ kpe klɛŋklɛŋ kwraa lɛ sɛɛ lɛ, Georgina na ni aabaptisi lɛ\\nNo sɛɛ lɛ, shi ni Kyriacos teɔ ewoɔ eŋa lɛ naa ba shi, ni fiofio lɛ efee tsakemɔi wuji yɛ eshihilɛ mli. Aaafee afii 40 beni Georgina wu kɛ —Odasefoi lɛ kpe klɛŋklɛŋ kwraa lɛ sɛɛ lɛ, Georgina na ni aabaptisi lɛ! Mɛni ye ebua Kyriacos? Ekɛɛ akɛ: “Miná Georgina he miishɛɛ waa, ejaakɛ efĩ shi shiŋŋ.” Georgina wie akɛ: “Yɛ shi ni miwu te ewo mi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mikpaaa mi-Nyɔŋmɔ lɛ jamɔ kɔkɔɔkɔ. Yɛ be nɛɛ mli fɛɛ lɛ, mitee nɔ misɔle miha Yehowa, ni minijiaŋ ejeee wui.”\\nGBƆMƆ HEE LƐ HE SƐƐNAMƆI\\nNɔ kroko hu ni baaha onyɛ oye obua ohefatalɔ lɛ ji ní ona Kristofoi asu. Bɔfo Petro wo ŋamɛi ni ji Kristofoi lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛwumɛi lɛ, koni, kɛ́ mɛi komɛi booo wiemɔ lɛ toi tete lɛ, ashi wiemɔ lɛ sɛɛ ni atsɔ yei lɛ ajeŋba nɔ ni nine ashɛ amɛnɔ.” (1 Pet. 3:1) Christine kɛ nakai ŋaawoo lɛ tsu nii, eyɛ mli akɛ ehe afii babaoo dani enine shɛ ewu lɛ nɔ. Beni ebatsɔ Odasefonyo nɔ ni fe afii 20 ni eho nɛ lɛ, ewu John heee Nyɔŋmɔ nɔ eyeee. John sumɔɔɔ akɛ ekɛ ehe woɔ jamɔ mli kwraa, kɛlɛ ena akɛ Christine jamɔ hee lɛ kã etsui nɔ waa. Ekɛɛ akɛ: “Mina akɛ ehaa enáa miishɛɛ. Ená sui kpakpai kɛ sui ni haa anáa hekɛnɔfɔɔ yɛ mɔ mli, ni enɛ ye ebua mi yɛ jaramɔ shihilɛi babaoo amli.”\\nChristine kɛ ejamɔ lɛ fĩii ewu lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Ewu lɛ kɛɛ akɛ: “Christine na kɛjɛ shishijee akɛ misumɔɔɔ ni ekɛ mi gbaa ejamɔ lɛ he sane, ni eŋmɛ etsui shi eha mi koni mi diɛŋtsɛ makase anɔkwale lɛ bɔ ni misumɔɔ, kɛ agbɛnɛ hu, yɛ gbɛ ni misumɔɔ nɔ.” Kɛ́ Christine na saji ni kɔɔ adebɔɔ nibii kɛ jeŋ shikpamɔ he yɛ Buu-Mɔɔ loo Awake! lɛ mli, ní ele akɛ John baaná he miishɛɛ lɛ, ekɛtsɔɔ lɛ, ni ekɛɔ lɛ akɛ, “efeɔ mi akɛ obaanya enɛ kanemɔ he waa.”\\nSɛɛ mli lɛ, John ba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ ni ebɔi ŋmɔ feemɔ. Akɛni eyɛ be babaoo amrɔ nɛɛ hewɔ lɛ, ebɔi eyiŋ shwiemɔ yɛ shihilɛ mli saji ni mli kwɔlɔ lɛ ahe. Ebɔi saji tamɔ, ‘Ani adesai ba shihilɛ mli trukaa aloo abɔ wɔ yɛ yiŋtoo pɔtɛɛ ko hewɔ?’ lɛ ahe susumɔ. Gbi ko lɛ, nyɛmi nuu ko ni kɛ John miigba sane lɛ bi lɛ akɛ, “Ani obaasumɔ ni akɛbo abakase nii?” John kɛɛ akɛ: “Akɛni nakai beaŋ lɛ mihe miye akɛ Nyɔŋmɔ yɛ hewɔ lɛ, mikpɛlɛ ni ekɛ mi akase nii.”\\nKwɛ bɔ ni ehi jogbaŋŋ akɛ Christine nijiaŋ ejeee wui! Beni ekɛ afii 20 sɔŋŋ esɔle akɛ John abamɔ anɔkwale lɛ mli sɛɛ lɛ, abaptisi lɛ. Amrɔ nɛɛ, amɛkɛ ekãa miisɔmɔ Yehowa. John wie akɛ: “Nibii titrii enyɔ komɛi ji nɔ ni ná minɔ hewalɛ—mlihilɛ kɛ naanyobɔɔ su ni Odasefoi lɛ jie lɛ kpo lɛ. Ni kɛ́ ohefatalɔ lɛ Yehowa Odasefonyo ni lɛ, no lɛ, oná hefatalɔ ni yeɔ anɔkwa, ní anyɛɔ amuɔ afɔ̃ɔ enɔ, kɛ mɔ ni fooo lɛ pɛ enɔ mli.” Hɛɛ, Christine kɛ wiemɔi ni yɔɔ 1 Petro 3:1 lɛ tsu nii, ni eye omanye!\\nDUMƆWUI LƐ WO YIBII YƐ AFII KOMƐI ASƐƐ\\nNi Biblia nikaselɔi ní yɛ shihilɛi komɛi ahewɔ lɛ, miishɛɛ ni amɛná shishijee lɛ gbo lɛ hu? Maŋtsɛ Salomo ŋma akɛ: “Leebi lɛ dũ odumɔnii lɛ, ni gbɛkɛ hu kaajie onine yɛ he; ejaakɛ oleee emli nɔ ni baahi, enɛ jio, enɛ jio, aloo ekolɛ enyɔ lɛ fɛɛ baahi pɛpɛɛpɛ jio.” (Jaj. 11:6) Bei komɛi lɛ, anɔkwale wui lɛ heɔ afii babaoo dani amɛkwɛ̃ɔ. Kɛ́ ebalɛ nakai po lɛ, ekolɛ mɔ lɛ baayɔse yɛ sɛɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ ni eeetsi ebɛŋkɛ lɛ lɛ he miihia waa. (Yak. 4:8) Hɛɛ, ekolɛ nɔ ko ni okpaaa gbɛ ni baaha oná miishɛɛ baaba gbi ko.\\nSusumɔ Alice, ni fã kɛjɛ India kɛyahi England lɛ he okwɛ. Yɛ afi 1974 mli lɛ, akɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Ewieɔ Hindi, shi eetao ni ewie Blɔfo jogbaŋŋ. Nikasemɔ lɛ tee nɔ afii komɛi, ni Alice tee Kristofoi akpeei fioo yɛ Blɔfo asafo ko mli. Ele akɛ anɔkwale lɛ ji nɔ ni ekaseɔ lɛ, shi ena lɛ akɛ nɔ ko ni ekɛjieɔ ehiɛtserɛ. Kɛfata he lɛ, esumɔɔ shika ni esumɔɔ paati yaa waa hu. Sɛɛ mli lɛ, Alice kpa nii lɛ kasemɔ.\\nNɔ ni miihe ashɛ afii 30 sɛɛ lɛ, Stella ni be ko ni eho lɛ ekɛ Alice kaseɔ nii lɛ nine shɛ wolo nɔ kɛjɛ Alice dɛŋ. Ekaneɔ akɛ: “Miheɔ miyeɔ akɛ omii baashɛ ohe waa akɛ ooole akɛ abaptisi o-Biblia mli nikaselɔ ni okɛ lɛ kase nii yɛ afi 1974 lɛ yɛ kpokpaa wulu nɔ kpee ni afee nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ shishi. Otsu nɔ ko ni he hiaa waa he nii yɛ mishihilɛ mli. Odũ anɔkwale dumɔwu lɛ yɛ mimli, ni eyɛ mli akɛ no mli lɛ mifeko klalo akɛ majɔɔ mihe nɔ maha Nyɔŋmɔ moŋ, shi mikɛ nakai anɔkwale dumɔwu lɛ to mijwɛŋmɔŋ kɛ mitsuiŋ.”\\nWolo ni Stella nine shɛ nɔ kɛjɛ Alice ŋɔɔ lɛ kaneɔ akɛ: “Miheɔ miyeɔ akɛ omii baashɛ ohe waa akɛ ooole akɛ abaptisi o-Biblia mli nikaselɔ ni okɛ lɛ kase nii yɛ afi 1974 lɛ yɛ kpokpaa wulu nɔ kpee ni afee nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ shishi”\\nMɛni ba? Alice tsɔɔ mli akɛ beni ewu gbo yɛ afi 1997 lɛ ehao waa. Esɔle eha Nyɔŋmɔ. Yɛ minitii nyɔŋma mli lɛ, Odasefoi enyɔ ni ji Punjabibii ba eŋɔɔ ni amɛbaha lɛ dɛhiɛmɔ wolo ni ji Mɛɛ Hiɛnɔkamɔ Yɔɔ Kɛha Suɔlɔi ni Amɛgboi? lɛ eko. Alice nu he akɛ aha esɔlemɔ lɛ hetoo, ni ekpɛ eyiŋ akɛ ekɛ Yehowa Odasefoi lɛ baabɔ. Shi nɛgbɛ ebaana amɛ yɛ? Ena dairi momo ko ni adrɛs ni Stella kɛha lɛ ni tsɔɔ he ni Punjabi asafo lɛ yɔɔ lɛ yɔɔ mli lɛ. Alice tee Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ, ni nyɛmimɛi Punjabibii lɛ here lɛ hiɛmɛɛ. Ekɛɛ akɛ, “Beni mishi mitee shĩa lɛ sɛɛ po lɛ, mitee nɔ minu suɔmɔ ni amɛjie lɛ kpo amɛtsɔɔ mi lɛ he, ni mihaooo dɔŋŋ.”\\nEbɔi kpeei yaa daa, ni eje e-Biblia mli nikasemɔ lɛ shishi, ekase Punjabi wiemɔ kɛ ekanemɔ hu jogbaŋŋ. Abaptisi lɛ yɛ afi 2003 mli. Emu wolo ni eŋma Stella lɛ naa nɛkɛ, “Miida bo shi waa yɛ nakai dumɔwui ni odũ afii 29 ni eho nɛ lɛ kɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni ofee oha mi ní manyiɛ sɛɛ lɛ he.”\\n“Miida bo shi waa yɛ nakai dumɔwui ni odũ afii 29 ni eho nɛ lɛ kɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni ofee oha mi ní manyiɛ sɛɛ lɛ he.”—Alice\\nMɛni obaanyɛ okase yɛ niiashikpamɔi nɛɛ amli? Ekolɛ ebaahe be babaoo fe bɔ ni okpaa gbɛ, shi kɛ́ mumɔŋ hɔmɔ miiye mɔ ko, ni eji anɔkwafo, ni ebaa ehe shi lɛ, Yehowa baaha anɔkwale lɛ akwɛ̃ yɛ etsui mli. Kaimɔ wiemɔ ni Yesu wie yɛ abɛbua ko mli lɛ: “Dumɔnii lɛ kwɛ̃ɔ ni edaa, ni [nidulɔ lɛ] leee bɔ ni fee; ejaakɛ shikpɔŋ diɛŋtsɛ woɔ yibii, jwɛi lɛ tsutsu, kɛ́ fee sɛɛ lɛ ŋmãa tso lɛ, ni no sɛɛ lɛ ŋmãa lɛ diɛŋtsɛ yɛ ŋmãa tso lɛ yi.” (Marko 4:27, 28) ‘Dumɔwui lɛ diɛŋtsɛ’ baada fiofio. Yɛ anɔkwale mli lɛ, shiɛlɔ ko shiɛlɔ ko leee bɔ ni baafee ni enɛ aba. No hewɔ lɛ, yaa nɔ odũ nii babaoo. Sɛɛ mli lɛ, ekolɛ obaakpa babaoo.\\nNi ohiɛ akakpa bɔ ni sɔlemɔ he hiaa waa ha lɛ nɔ. Georgina kɛ Christine tee nɔ amɛsɔle amɛha Yehowa. Kɛ́ otee nɔ ‘ohiɛ sɔlemɔ mli daa’ ni onijiaŋ ejeee wui kɔkɔɔkɔ lɛ, wɔsɛɛ ko aahu lɛ, ekolɛ onine baashɛ “oboloo” ni oshɛ ofɔ̃ nu lɛ hiɛ lɛ nɔ ekoŋŋ.—Rom. 12:12; Jaj. 11:1.\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Onijiaŋ Akaje Wui Kɔkɔɔkɔ!","num_words":1739,"character_repetition_ratio":0.04,"word_repetition_ratio":0.054,"special_characters_ratio":0.232,"stopwords_ratio":0.068,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Waa Kɛ Mo Maa Ya”—Zakaria 8:23 | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Bassa (Cameroon) Bislama Boulou Cakchiquel Cambodian Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\n“Waa kɛ mo maa ya, ejakaa wa nu kaa Mawu kɛ nyɛ ngɛ.”—ZAKARIA 8:23.\\nLAHI: 32, 31\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ Zakaria 8:23 ɔ ngɛ mi bae?\\nKɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ bu a he ha kɛɛ?—1 Korinto Bi 4:6-8.\\nMɛni he je nɛ e sɛ nɛ waa hao ke wa na kaa nihi nɛ a yeɔ abolo ɔ nɛ nuɔ wai ɔ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ a yibɔ ngɛ hɛ mi yae ɔ?—Roma Bi 9:11, 16.\\n1, 2. (a) Mɛni Yehowa tsɔɔ kaa e maa ba ngɛ wa be nɛ ɔ mi? (b) Mɛni sane bimihi lɛ wa ma ha heto ngɛ munyu nɛ ɔ mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nYEHOWA tsɔɔ kaa ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ, “ni nyɔngma ma ba nu Yuda no kake nɛ a maa pɛtɛ e tade he, nɛ a ma de lɛ ke, ‘Waa kɛ mo maa ya, ejakaa wa nu kaa Mawu kɛ nyɛ ngɛ.’” (Zakaria 8:23) “Yuda no” ɔ daa si kɛ ha nihi nɛ Mawu kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ pɔ mɛ nu ɔ. A tsɛɛ mɛ hu ke ‘Mawu Israel.’ (Galatia Bi 6:16) “Ni nyɔngma” amɛ daa si kɛ ha nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ. A le kaa Yehowa jɔɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, nɛ a na kaa e ji he blɔ nɛ a ná kaa a piɛɛ a he kɛ ngɛ lɛ sɔmɔe.\\n2 Kaa bɔ nɛ gbalɔ Zakaria de ɔ, Yesu hu tsɔɔ kaa Mawu we bi maa pee kake. E tsɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa ya hiɔwe ɔ ke “kuu nyafii,” kɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ ke ‘to kpahi.’ Se Yesu tsɔɔ kaa mɛ tsuo a maa pee “to kuu kake” nɛ a maa nyɛɛ lɛ nɛ ji ‘to hyɛlɔ kake’ ɔ se. (Luka 12:32; Yohane 10:16) Akɛnɛ kuu enyɔ nɛ ngɛ he je ɔ, eko ɔ, ni komɛ ma bi a he ke: (1) Anɛ e he hia kaa to kpa amɛ nɛ le nihi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo a biɛ lo? (2) Kɛ e sa kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ bu a he ha kɛɛ? (3) Ke i kɛ nɔ ko ngɛ asafo mi nɛ e bɔni abolo ɔ yemi, loo wai ɔ numi ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ, kɛ e sa kaa ma pee ye ní ngɛ jamɛatsɛ ɔ he ha kɛɛ? (4) Ke i na kaa nihi nɛ a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ a yibɔ ngɛ hɛ mi yae ɔ, anɛ e sa kaa lɔ ɔ nɛ hao mi lo? Wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ munyu nɛ ɔ mi.\\nANƐ E HE HIA KAA WAA LE NIHI NƐ A PƆ MƐ NU NƐ A NGƐ MWƆNƐ Ɔ TSUO A BIƐ LO?\\n3. Mɛni he je nɛ wa be nyɛe maa le nimli 144,000 ɔ a kpɛti nihi tutuutu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ?\\n3 Anɛ e he hia kaa to kpa amɛ nɛ a le nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ tsuo a biɛ lo? Ohoo. Mɛni he je? Ejakaa nɔ ko be nyɛe maa le tutuutu kaa jamɛatsɛmɛ ɔmɛ a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ loo a nine be nɔ sue. (Hyɛ nyagbe ningma.) E ngɛ mi kaa Mawu tsɛ mɛ kɛ yaa hiɔwe mohu lɛɛ, se ja a ye anɔkuale kɛ ya si nyagbe loko a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ. Satan le enɛ ɔ, lɔ ɔ he ɔ, e kɛ “lakpa gbali” tsuɔ ní konɛ e “kɛ mlɔɔ” mɛ. (Mateo 24:24) Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ be nyɛe ma ná nɔ mi kaa a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ, ja Yehowa ha nɛ e pee heii ha mɛ kaa e bu mɛ anɔkualetsɛmɛ. Yehowa kplɛɛɔ a nɔ kulaa, aloo e haa nɛ a náa nyagbe nya sɔumi loko a gboɔ, aloo e maa pee enɛ ɔ ke e piɛ bɔɔ nɛ “haomi kpetekpleenyɛ ɔ” maa je sisi.—Kpojemi 2:10; 7:3, 14.\\nYesu ji wa Hɛ Mi Nyɛɛlɔ, nɛ e sa nɛ waa nyɛɛ lɛ pɛ e se\\n4. Ke wa be nyɛe maa le nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ tsuo a biɛ ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu nɛ waa kɛ mɛ “maa ya”?\\n4 Ke to kpa amɛ be nyɛe maa le nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ tsuo a biɛ ɔ, mɛni blɔ nɔ a maa gu nɛ a kɛ mɛ “maa ya”? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “ni nyɔngma” ma ba ‘nu Yuda no kake nɛ a maa pɛtɛ e tade he, nɛ a ma de lɛ ke, “Waa kɛ mo maa ya, ejakaa wa nu kaa Mawu kɛ nyɛ ngɛ.”’ Ngmami ɔ wo Yuda no kake pɛ ta. Se “mo” kɛ “nyɛ” nɛ a kɛ tsu ní ɔ dɛ si ha nɔ kake. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yuda no nɛ a kɛ tsu ní ɔ dɛ si ha nɔ kake, mohu ɔ, e daa si ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo. To kpa amɛ le enɛ ɔ, nɛ a kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe. E he hia we kaa a le nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nɔ tsuaa nɔ e biɛ, nɛ a nyɛɛ e se. Yesu ji wa Hɛ Mi Nyɛɛlɔ, nɛ Baiblo ɔ de wɔ kaa e sa nɛ waa nyɛɛ lɛ pɛ e se.—Mateo 23:10.\\nKƐ E SA KAA NIHI NƐ A PƆ MƐ NU Ɔ NƐ BU A HE HA KƐƐ?\\n5. Mɛni kɔkɔ bɔmi nɛ e sa kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a susu he kɛ hɛdɔ, nɛ mɛni he je?\\n5 E sa nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a susu kɔkɔ bɔmi nɛ ngɛ 1 Korinto Bi 11:27-29 ɔ he saminya. (Kane.) Mɛni ma ha nɔ ko nɛ a pɔ lɛ nu ɔ maa ye abolo ɔ nɛ e nu wai ɔ “bɔ nɛ sɛ” ngɛ Kaimi ɔ sisi? Ke e ha we nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi e kɛ Yehowa a kpɛti nɛ e ye abolo ɔ nɛ e nu wai ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e bui Yehowa. (Hebri Bi 6:4-6; 10:26-29) Hɛdɔ ngɛ kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ he, nɛ e kaiɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kaa ke a suɔ nɛ a nine nɛ su ‘jlasi, nɛ lɔ ɔ he nɛ Mawu tsɛ mɛ kɛ je hiɔwe tɔɔ kɛ gu Kristo Yesu nɔ ɔ’ nɔ ɔ, lɛɛ e sa kaa a ye anɔkuale daa.—Filipi Bi 3:13-16.\\n6. Kɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ bu a he ha kɛɛ?\\n6 Paulo de Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ke: “Imi nɛ a wo mi tsu ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ nɛ i ngɛ sɔmɔe ɔ he ɔ, i kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛɛ ba nyɛ je mi saminya, bɔ nɛ maa sa ní tsumi nɛ Mawu tsɛ nyɛ ke nyɛ ba tsu ɔ.” Mɛni blɔ nɔ e sa kaa a gu kɛ pee jã? Paulo de ke: “Nyɛɛ ba nyɛ he si; nyɛɛ pee nyɛ he humi, nɛ nyɛɛ to nyɛ tsui si. Nyɛɛ na ha nyɛ sibi nɛ nyɛɛ tsɔɔ kaa nyɛ suɔ nyɛ he niinɛ. Nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ pee kake kɛ hi si. He jɔmi ɔ nɛ haa nyɛ peeɔ kake ɔ, Mawu mumi ɔ lɛ haa.” (Efeso Bi 4:1-3) Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua e sɔmɔli nɛ a baa a he si, se pi nɛ a woɔ a he nɔ. (Kolose Bi 3:12) Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ susuu we kaa a hi pe ni kpahi. A le kaa Yehowa ha we nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ mumi klɔuklɔu ɔ fuu pe bɔ nɛ e haa e sɔmɔli kpahi. Nɛ a susuu we kaa a ma nyɛ maa nu Baiblo mi anɔkualehi a sisi wawɛɛ pe ni kpahi. Jehanɛ hu ɔ, a be nɔ ko dee kɔkɔɔkɔ kaa nɔ ɔ hu a pɔ lɛ nu, lɔ ɔ he ɔ, e bɔni abolo ɔ yemi nɛ e bɔni wai ɔ hu numi ngɛ Kaimi ɔ sisi. Mohu ɔ, a baa a he si, nɛ a le kaa Yehowa pɛ lɛ e tsɛɛ nihi kɛ yaa hiɔwe.\\n7, 8. Mɛni Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hyɛ we blɔ, nɛ mɛni he je?\\n7 E ngɛ mi kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nuɔ he kaa e ji he blɔ nɛ a ná kaa a maa ya hiɔwe mohu, se a hyɛ we blɔ kaa nihi kɛ mɛ nɛ hi si ngɛ blɔ klɛdɛɛ ko nɔ. (Efeso Bi 1:18, 19; kane Filipi Bi 2:2, 3.) A le hu kaa benɛ Yehowa pɔ mɛ nu ɔ, e ha we nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ le. Enɛ ɔ he ɔ, ke a pɔ nɔ ko nu nɛ ni komɛ he we yi amlɔ nɔuu kaa a pɔ jamɛatsɛ ɔ nu ɔ, e pee we nɔ nɛ a pɔ lɛ nu ɔ nyakpɛ. E le kaa Baiblo ɔ de wɔ kaa ke nɔ ko tsɔɔ kaa Mawu ha lɛ blɔ nya ní tsumi klɛdɛɛ ko ɔ, waa kɛ oya yemi nɛ ko he jamɛatsɛ ɔ waa ye. (Kpojemi 2:2) Akɛnɛ nɔ ko nɛ a pɔ lɛ nu ɔ hyɛ we blɔ kaa nihi nɛ a bu lɛ kaa e he hia wawɛɛ pe ni kpahi he je ɔ, ke e kɛ nihi kpe nɛ e ngɛ e he si jee kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, e he hia we nɛ e de mɛ kaa a pɔ lɛ nu. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ma nyɛ maa hi kaa e be nɔ ko nɔ ko dee. E be fĩae ngɛ ní nguanguahi nɛ e maa pee ngɛ hiɔwe ɔ he hulɔ.—1 Korinto Bi 1:28, 29; kane 1 Korinto Bi 4:6-8.\\n8 Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nui he kaa e sa nɛ a kɛ ni kpahi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ pɛ nɛ bɔ, kaa nɔ́ nɛ a ngɛ kuu ko mi. A hla we ni kpahi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a se blɔ konɛ a sɛɛ nu nɛ a pɔ mɛ ɔ he ní, aloo a kpe ngɛ kuuhi a mi konɛ a kase Baiblo ɔ. (Galatia Bi 1:15-17) Kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ peeɔ a ní jã a, jinɛ kake peemi ko hí asafo ɔ mi. Jinɛ lɔ ɔ ko tsɔɔ kaa a te si kɛ wo mumi klɔuklɔu ɔ nɛ ha nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi ngɛ Mawu we bi a kpɛti ɔ.—Kane Roma Bi 16:17, 18.\\nKƐ E SA KAA WAA PEE WA NÍ NGƐ A HE HA KƐƐ?\\n9. Mɛni he je nɛ e he hia nɛ o hyɛ saminya ngɛ bɔ nɛ o kɛ nihi nɛ a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ ngɛ Kaimi sisi ɔ hiɔ si ha a he ɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Suɔmi ‘Pee We Níhi Nɛ Sɛ́.’”)\\n9 Kɛ e sa kaa o kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ hi si ha kɛɛ? Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “Nyɛ tsuo pɛpɛɛpɛ nyɛmimɛ ji nyɛ.” E tsa nɔ ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ woɔ e he nɔ ɔ, a maa ba lɛ si; se nɔ nɛ baa e he si ɔ, a ma wo e nɔ.” (Mateo 23:8-12) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa bu nɔ ko kaa e he hia pe nɔ tsuaa nɔ, ke jamɛatsɛ ɔ ji Kristo nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nɔ ko po. Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami konɛ waa kase asafo mi nikɔtɔma amɛ a hemi kɛ yemi ɔ, se e de we wɔ kaa wa ma nyɛ maa hla adesa ko kaa wa hɛ mi nyɛɛlɔ. (Hebri Bi 13:7) E ji anɔkuale kaa Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa wo ni komɛ a “hɛ mi nyami totoe enyɔ.” Se nɔ́ he je nɛ e de jã ji kaa “a tsuɔ ní wawɛɛ” nɛ a “tsɔɔ ní hulɔ,” se pi nu nɛ a pɔ mɛ ɔ he je. (1 Timoteo 5:17) Ke wa jeɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a yi tsɔ, nɛ wa naa mɛ kaa a he hia pe ni kpahi ɔ, e ma nyɛ ma gba a nya wawɛɛ. Nɔ́ nɛ pa hí pe kulaa ji kaa lɔ ɔ ma ha nɛ a wo a he nɔ. (Roma Bi 12:3) Wa sume nɛ wa ti nɔ ko nɛ pee nɔ́ ko nɛ maa tɔtɔ Kristo nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nɔ ko nane!—Luka 17:2.\\nKɛ e sa kaa waa kɛ nɔ ko nɛ e yeɔ abolo ɔ nɛ e nuɔ wai ɔ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ nɛ hi si ha kɛɛ? (Hyɛ kuku 9-11)\\n10. Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o buɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ?\\n10 Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa buɔ nihi nɛ Yehowa pɔ mɛ nu ɔ? Wa be mɛ bie kaa a de wɔ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ ba pee nihi nɛ a pɔ mɛ nu. Sane nɛ ɔ kɔ we wa he, enɛ ɔ he ɔ, wa be he blɔ kaa wa leɔ. (1 Tesalonika Bi 4:11; 2 Tesalonika Bi 3:11) Nɛ e sɛ nɛ wa susu kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nuɔ a hunomɛ loo a yihi, loo a fɔli, loo a weku li kpahi hu piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he. Pi weku nɛ nɔ ko je mi ɔ nɛ tsɔɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ e ngɛ. (1 Tesalonika Bi 2:12) E sɛ kaa wa bi sanehi nɛ maa hao nihi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nyɛmiyo ko huno piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he ɔ, e sɛ nɛ wa bi nyɛmiyo ɔ kaa ke e susu hwɔɔ se nɛ lɛ pɛ e maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ he ɔ, kɛ e peeɔ lɛ ha kɛɛ. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami wawɛɛ kaa ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, Yehowa ma ha ‘nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ hɛ ngmengmle ɔ e hiami ní.’—La 145:16.\\n11. Ke wa yuɔ wa he ngɛ nihi nɛ “gbee nihi a yi mi” ɔ a he ɔ, kɛ lɔ ɔ poɔ wa he piɛ ha kɛɛ?\\n11 Ke wa bui nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kaa a he hia wawɛɛ pe ni kpahi ɔ, lɔ ɔ poɔ wa he piɛ hulɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “nyɛmimɛ ɔmɛ a ti lakpatsɛ komɛ” ma nyɛ maa hi asafo ɔ mi nɛ eko ɔ, a ma de ke a pɔ mɛ nu. (Galatia Bi 2:4, 5; 1 Yohane 2:19) Jehanɛ hu ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti ni komɛ be anɔkuale yee kɛ ya si nyagbe. (Mateo 25:10-12; 2 Petro 2:20, 21) Se ke wa yuɔ wa he ngɛ nihi nɛ “gbee nihi a yi mi” ɔ a he ɔ, wa be ni kpahi a se nyɛɛe. Wa be nihi nɛ a pɔ mɛ nu, loo nihi nɛ a le mɛ wawɛɛ, loo nihi nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe be kɛkɛɛ ji nɛ ɔ po a se nyɛɛe. Ke wa peeɔ jã nɛ e ba kaa jamɛatsɛmɛ ɔmɛ yi Yehowa anɔkuale hu, aloo a je asafo ɔ mi ɔ, hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi be gbɔjɔe, nɛ wa maa ya nɔ ma sɔmɔ Yehowa.—Yuda 16.\\nANƐ E HE HIA NƐ WAA HAO KAA A YIBƆ NGƐ HƐ MI YAE LO?\\n12, 13. Mɛni he je nɛ e sɛ kaa nihi nɛ a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ a yibɔ nɛ ngɛ hɛ mi yae ɔ nɛ gba wa nya a?\\n12 Jinɛ jehahi babauu nɛ be ɔ, nihi nɛ a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ a yibɔ ɔ nɔ gbɔɔ. Se lingmi nɛ ɔ lɛɛ daa jeha a, a yibɔ ɔ yaa hɛ mi. Anɛ e sa kaa enɛ ɔ nɛ hao wɔ lo? Dɛbi. Nyɛ ha waa hyɛ nɔ́ he je.\\n13 ‘Yehowa le lɛ nitsɛ e nihi.’ (2 Timoteo 2:19) Yehowa le nihi nɛ e pɔ mɛ nu ɔ, se nihi nɛ a kaneɔ ni nɛmɛ nɛ a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ lɛɛ a li nihi tutuutu nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a kaneɔ nihi nɛ mɛɛ a susu kaa a pɔ mɛ nu, kpahu a pɔɛ mɛ nu ɔ kɛ piɛɛɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ni komɛ nɛ be ko nɛ be ɔ a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ kpa jã peemi. Eko ɔ, ni komɛ ngɛ juɛmi mi nyagba, lɔ ɔ he ɔ, a susu kaa a kɛ Kristo maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe. E ngɛ heii kaa wa li nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a yibɔ tutuutu nɛ piɛ ngɛ zugba a nɔ.\\n14. Mɛni Baiblo de ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a maa hi zugba a nɔ benɛ haomi ngua a maa je sisi ɔ he?\\n14 Loko Yesu ma ba ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ ho hiɔwe ya a, nihi nɛ a pɔ mɛ nu maa hi zugba a nɔ hehi fuu. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu “maa tsɔ e bɔfo ɔmɛ kɛ ya je kɔ nya eywiɛ ɔmɛ. A ma ya bua nihi nɛ e hla a a nya kɛ maa je he kake kɛ maa ya he kake.” (Mateo 24:31) Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ bɔɔ pɛ nɛ maa piɛ ngɛ zugba a nɔ. (Kpojemi 12:17) Se Baiblo ɔ tsɔɔ we a yibɔ nɛ maa piɛ benɛ haomi ngua a maa je sisi.\\n15, 16. Mɛni lɛ e he hia nɛ waa le ngɛ nimli 144,000 nɛ Yehowa hla mɛ ɔ a he?\\n15 Yehowa lɛ le be nɛ e kɛ hlaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. (Roma Bi 8:28-30) Yehowa bɔni nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hlami benɛ e tle Yesu si ɔ se. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ a pɔ anɔkuale Kristofohi tsuo nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ nu. Jeha lafahi a se ɔ, nihi fuu nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofohi ɔ nyɛɛ we Kristo se ngɛ anɔkuale mi. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi po ɔ, Yehowa pɔ anɔkuale Kristofohi kakaaka komɛ nu. A ngɛ kaa ngma nɛ Yesu tsɔɔ kaa a maa wa ngɛ huhi a kpɛti. (Mateo 13:24-30) Ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, Yehowa ngɛ nɔ yae nɛ e ngɛ nihi nu pɔe konɛ e ná nimli 144,000 ɔ. (Hyɛ nyagbe ningma.) Enɛ ɔ he ɔ, ke Mawu ma e juɛmi nya si kaa ke e piɛ bɔɔ nɛ nyagbe ɔ maa ba a e maa hla ni komɛ ɔ, e sɛ nɛ wa susu kɔkɔɔkɔ kaa e yi dami sane. (Yesaya 45:9; Daniel 4:35; kane Roma Bi 9:11, 16.) (Hyɛ nyagbe ningma.) E sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ wa ko pee wa ní kaa ní tsuli ɔmɛ nɛ a tu munyu kɛ si a nyɔmtsɛ ɔ ngɛ bɔ nɛ e wo sekpɛtsɛmɛ ɔmɛ hiɔ ha a he ɔ.—Kane Mateo 20:8-15.\\n16 Tsa pi nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa ya hiɔwe ɔ tsuo ji “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ.” (Mateo 24:45-47) Kaa bɔ nɛ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa kɛ Yesu gu nihi bɔɔ ko pɛ a nɔ kɛ tsɔɔ nihi fuu ní, aloo kɛ lɛ mɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ a ngɛ pee mwɔnɛ ɔ hulɔ. Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a ti nihi bɔɔ pɛ nɛ a ha nɛ a ngma Kristofohi a Hela Ngmami ɔ. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ pɛ nɛ a kɛ blɔ nya ní tsumi wo a dɛ kaa a ha Mawu we bi a “nya mi ngma ngɛ be nɛ sa mi.”\\n17 Mɛni wa kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi? Yehowa ma e juɛmi nya si kaa e maa dloo e we bi fuu neneene wami ngɛ zugba a nɔ, nɛ e maa dloo ni komɛ hu neneene wami ngɛ hiɔwe konɛ a kɛ Yesu nɛ ye matsɛ. Yehowa jɔɔ e sɔmɔli tsuo, “Yuda no” ɔ kɛ “ni nyɔngma” amɛ. E ngɛ blɔ hyɛe kaa mɛ tsuo a maa ye mlaa kake nɔ, nɛ a maa ye lɛ anɔkuale kɛ ya si nyagbe. E sa nɛ mɛ tsuo a ya nɔ nɛ a ba a he si. E sa nɛ mɛ tsuo a pee kake kɛ ja lɛ. Nɛ e sa nɛ mɛ tsuo a bɔ mɔde nɛ a ha nɛ tue mi jɔmi nɛ hi asafo ɔ mi daa. Be mi nɛ wa ngɛ nyagbe ɔ he sue haa nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa nɛ waa nyɛɛ Kristo se daa kaa to kuu kake.\\n^ (kuku 3) Ngɛ La 87:5, 6 nya a, hwɔɔ se ɔ, eko ɔ, Mawu ma ha nɛ wa maa le nihi tsuo nɛ a kɛ Yesu ngɛ matsɛ yee ngɛ hiɔwe ɔ a biɛ.—Roma Bi 8:19.\\n^ (kuku 15) E ngɛ mi kaa Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:33 ɔ tsɔɔ kaa ke a pɔ nɔ ko nu ɔ, Yesu hu piɛɛ he nɛ a pee jã mohu lɛɛ, se Yehowa ji nɔ nɛ hla jamɛatsɛ ɔ.\\n^ (kuku 15) Ke o ngɛ hlae nɛ o le babauu ɔ, hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ ngɛ May 1, 2007, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 30-31.\\nSuɔmi “Pee We Níhi Nɛ Sɛ́”\\nBɔfo Paulo ngma ke: ‘Suɔmi toɔ e tsui si, nɛ e mi mi hi. Suɔmi hɛ kɔɛ; e fĩɛ nɛ e pee we pupuupu. Suɔmi pee we níhi nɛ sɛ́; e fo we lɛ nɔ kake too e nɔ́ mi.’ (1 Korinto Bi 13:4, 5) Ke wa ‘peeɔ níhi nɛ sɛ́’ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa susuu we nihi a he, wa jeɔ su yayahi kpo, nɛ wa bui nihi. Se ke wa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ, wa ma susu a he loko wa ma de nɔ́ ko, loo wa maa pee nɔ́ ko.\\nBɔ nɛ waa kɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ maa hi si ha a lɛ maa tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ loo wa sume mɛ. Be komɛ ɔ, nyɛmimɛ komɛ nɛ wa le mɛ saminya a ma nyɛ ma ba slaa asafo nɛ wa ngɛ mi ɔ, aloo a maa ba kpokpa nɔ kpe nɛ wa ya a. A kpɛti ni komɛ ji kpɔ mi nɔ hyɛli, nihi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel, Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni ɔ Ajla Toli, kɛ nihi nɛ a yeɔ bua Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ. Tɔmi ko be he kaa wa maa suɔ nɛ wa je bumi kpo kɛ ha nimli nɛ ɔmɛ kɛ a yihi. Wa sume kaa waa pee wa ní kaa Diotrefe. E bui nyɛmimɛ nyumuhi nɛ ba slaa asafo ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e he we mɛ atuu. (3 Yohane 9, 10) Se ke wa he nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ atuu po ɔ, wa ní peepee ma nyɛ maa tsɔɔ kaa wa bui mɛ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\nE ngɛ mi kaa ke nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ba slaa wɔ ɔ, wa bua jɔɔ nɛ wa suɔ kaa waa kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní mohu lɛɛ, se ke waa kɛ mɛ hiɔ si kaa bɔ nɛ nihi kɛ nihi nɛ a he biɛ ngɛ je ɔ mi ɔ hiɔ si ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa bui mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ e da blɔ kaa wa maa po mɛ foto be mi nɛ a li he nɔ́ ko, eko ɔ, be mi nɛ a ngɛ ní yee, loo a ngɛ nɔ́ kpa ko pee lo? Anɛ wa ma de mɛ kaa a ngma a biɛ ngɛ wa womihi kɛ wa Baiblohi a mi lo? Anɛ wa ma tsitsɛɛ nihi konɛ wa ná he blɔ nɛ waa kɛ mɛ nɛ po foto lo? Ke wa pee jã a, kɛ nihi nɛ lɔ ɔ ji a kekleekle kpe nɛ a ba a maa na wɔ ha kɛɛ? Niinɛ, ke wa suɔ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ɔ, wa be níhi kaa jã pee. Mohu ɔ, wa buɔ mɛ, nɛ wa le nɔ́ he je nɛ a ba slaa wɔ, kɛ bɔ nɛ a gboɔ wa he dengme ha a.\\nMɛni maa ye bua konɛ waa le bɔ nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ maa hi si ha? Kekleekle ɔ, mo kai kaa Yehowa ji nɔ nɛ e sa kaa waa wo e hɛ mi nyami. (Kpojemi 4:11) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, e ngɛ mi kaa e hi kaa wa ma je bumi kpo kɛ ha nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ kɛ a yihi mohu lɛɛ, se be mi nɛ wa ngɛ jã pee ɔ, e sɛ nɛ waa pee wa ní ngɛ a he kaa bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ngɛ nihi nɛ a he biɛ ngɛ je ɔ mi ɔ a he ɔ. A suɔ kaa waa kɛ mɛ nɛ hi si kaa wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi. (Mateo 23:8) Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, mo kai nɔ́ nɛ Yesu tsɔɔ wɔ ɔ. E de ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛ hlaa kaa nihi nɛ pee ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee jã nɔuu ngɔ ha mɛ.” (Mateo 7:12) Ke wa kai ní nɛ ɔmɛ ɔ, wa maa suɔ wa nyɛmimɛ, nɛ wa be ‘níhi nɛ sɛ pee.’\\nNi nyɔngma amɛ nɛ a kɛ Yuda no ɔ “maa ya” a: To kpa amɛ piɛɛɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he kɛ sɔmɔɔ Yehowa, se a bui nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kaa a se lɛ a ngɛ nyɛɛe, nɛ a je we a yi tsɔ, nɛ a bui mɛ kaa a he hia pe ni kpahi hulɔ. Mohu ɔ, to kpa amɛ suɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, a buɔ mɛ, nɛ a kɛ mɛ hiɔ si kaa a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi","num_words":4496,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.046,"special_characters_ratio":0.315,"stopwords_ratio":0.484,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANE NGƐ Afrikaans Ahanta Aja Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Assamese Attié Aukan Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Comorian (Ngazidja) Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Damara Dangme Danish Digor Douala Drehu Dusun Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Fante Faroese Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon Frafra French French Mumuihi A Gbi Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Ghana Mumuihi A Gbi Gitonga Gokana Greek Greek Mumuihi A Gbi Greenlandic Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuihi A Gbi Guerze Gujarati Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Honduras Mumuihi A Gbi Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Irish Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Javanese Jula Kabuverdianu Kabyle Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Khasi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Lahu Laotian Latgalian Latvian Lenje Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuihi A Gbi Maltese Mam Mambwe-Lungu Mangareva Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Meru Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Netherland Mumuihi A Gbi New Zealand Mumuihi A Gbi Ngabere Nias Nicaragua Mumuihi A Gbi Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nuer Nyakyusa-Ngonde Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetian Otomi (Mezquital Valley) Panama Mumuihi A Gbi Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Pilagá Polish Ponapean Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Mumuihi A Gbi Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Russia Mumuihi A Gbi Russian Rutoro Réunion Creole Salvador Mumuihi A Gbi Samoan Sango Saramaccan Sarnami Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Somali Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Thai (Northeastern) Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Tojolabal Tok Pisin Tokelauan Tongan Totonac Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrainian Urdu Urhobo Uruguay Mumuihi A Gbi Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nBenɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yesu ma gbo ɔ, e fia adafi ke: “Sane kpakpa nɛ ɔ nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ, a maa fiɛɛ kɛ kpa je ɔ mi tsuo, bɔ nɛ pee nɛ je ma amɛ tsuo nɛ a nu; nɛ lɔ ɔ se loko nyagbe ɔ maa ba.” (Mateo 24:14) Se mɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ fiɛɛ kɛ kpa je ɔ mi tsuo? A ma nyɛ maa pee jã kɛ gu Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se nɛ a maa nyɛɛ ɔ nɔ.—Luka 8:1.\\nWa bɔɔ mɔde kaa wa maa ya nihi a ngɔ ngɛ a wehi a mi. Yesu tsɔse e kaseli ɔmɛ konɛ a fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ wehi a mi. (Mateo 10:11-13; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:42; 20:20) A ha blema sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ zugba kpɔhi pɔtɛɛ nɛ a fiɛɛ ngɛ mi. (Mateo 10:5, 6; 2 Korinto Bi 10:13) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, a to wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ nya saminya. A ha asafo tsuaa asafo zugba kpɔ nɛ e fiɛɛ ngɛ mi. Enɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ tsuɔ fami nɛ Yesu fã wɔ kaa waa ‘fiɛɛ sane kpakpa a ngɔ tsɔɔ nihi nɛ́ waa ye mɛ odase kɛ pi si’ ɔ he ní.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:42.\\nWa bɔɔ mɔde kaa wa maa ya he tsuaa he nɛ nihi ngɛ. Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha wɔ kɛ gu fiɛɛmi nɛ e fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi ngɛ magbɛhi a nɔ kaa wo nya, aloo vu nya a nɔ hulɔ. (Marko 4:1; Yohane 4:5-15) Wɔ hu waa kɛ nihi sɛɛɔ Baiblo ɔ he ní ngɛ he tsuaa he nɛ wa ma nyɛ maa pee jã ngɛ—gbɛjegbɛhi a he, ní tsumi hehi, hɛja jemi hehi, aloo tɛlifoo nɔ. Jehanɛ se hu ɔ, ke wa ná he blɔ nɛ sa a, wa yeɔ nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ kpɔ mi, nihi nɛ waa kɛ mɛ tsuɔ ní, nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ sukuu tsu kake mi, kɛ wa weku li odase. Mɔde nɛ wa bɔɔ ngɛ blɔ nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ ha nɛ nimli ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ nu ‘yi wami hemi sane kpakpa a’ he.—La 96:2.\\nAnɛ o le ni komɛ nɛ o maa suɔ kaa o maa fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi sane kpakpa a kɛ tsɔɔ mɛ nɛ o tsɔɔ mɛ níhi nɛ Matsɛ Yemi ɔ maa pee ha mɛ hwɔɔ se lo? Koo pee mɛ sɛ gbi nɛ haa nɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ he kpɛle. O kɛ mɛ nɛ sɛɛ he ní oya nɔuu!\\nMɛni “sane kpakpa” nɛ e sa kaa a fiɛɛ?\\nMɛni blɔ nɔ Yehowa Odasefohi guɔ kɛ kaseɔ bɔ nɛ Yesu fiɛɛ ha a?\\nMo bi nɔ nɛ e kɛ mo kaseɔ Baiblo ɔ konɛ e tsɔɔ mo bɔ nɛ o ma plɛ nɛ o kɛ ga maa tu nɔ́ ko nɛ o kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi nɛ o le mɛ ɔ ha.\\nYehowa Odasefohi—Blɔ Nya Nɛ A To Konɛ A Kɛ Fiɛɛ Sane Kpakpa a\\nA le Yehowa Odasefohi ngɛ Baiblo tsɔsemi ní tsumi nɛ a tsuɔ ngɛ je kɛ wɛ ɔ he. Mɛni blɔ nɔ a to a ní tsumi ɔ he blɔ nya, nɛ mɛnɔmɛ hyɛɛ nɔ, nɛ jije a náa sika ngɛ kɛ tsuɔ ní ɔ?","num_words":1140,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.214,"stopwords_ratio":0.27,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.984,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Maako 11 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nA gbiɛ fig tso ɔ (12-14)\\nYesu ha nɛ sɔlemi we ɔ tsɔ (15-18)\\nNɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ fig tso nɛ gbo ɔ mi (19-26)\\nA bi Yesu he nɛ e ná e he wami ɔ kɛ je (27-33)\\n11 Jehanɛ ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su Yerusalɛm ngɛ Betfage kɛ Betania ngɛ Oliv Yoku ɔ he ɔ, e tsɔ e kaseli ɔmɛ a kpɛti ni enyɔ 2 nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ ya kɔpe ɔ nɛ wa ngɛ hyɛe nɛ ɔ mi. Ke nyɛ sɛ mi pɛ ɔ, nyɛ maa na teji ku nyafii ko nɛ nɔ ko hí nɔ hyɛ kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ nɛ a muɔ lɛ si. Nyɛɛ pɛne lɛ, nɛ nyɛɛ ngɔ lɛ kɛ ba hiɛ ɔ. 3 Nɛ ke nɔ ko bi nyɛ ke, ‘Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ nɔ́ nɛ ɔ pee ɔ?’ nyɛ de ke, ‘E he hia Nyɔmtsɛ ɔ, nɛ e maa kpale ngɔ lɛ kɛ ba hiɛ ɔ piɔ.’” 4 Enɛ ɔ he ɔ, a pue nɔ kɛ ho nɛ a ya na teji ku nyafii ɔ nɛ a muɔ lɛ si ngɛ sinya ko nya, ngɛ blɔ ɔ he, nɛ a pɛne lɛ. 5 Se nihi nɛ a daa si ngɛ lejɛ ɔmɛ a ti ni komɛ bi mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ teji ku nyafii ɔ pɛnee ɔ?” 6 A de mɛ nɔ́ nɛ Yesu de mɛ ke a de ɔ pɛpɛɛpɛ, nɛ a ngmɛ mɛ blɔ nɛ a ho. 7 Nɛ a ngɔ teji ku nyafii ɔ kɛ ba ha Yesu, nɛ a ngɔ tadehi nɛ a wo ngɛ a tade ɔmɛ a nɔ ɔ kɛ pue teji ɔ nɔ, nɛ e hi nɔ. 8 Jehanɛ se hu ɔ, nihi fuu ngɔ tadehi nɛ a wo ngɛ a tade ɔmɛ a nɔ ɔ kɛ pue gbɛjegbɛ ɔ nɔ, se ni komɛ hu ya poo tso kɔnihi kɛ je ngmɔ ɔmɛ a mi. 9 Nɛ nihi nɛ a nyɛɛ e hɛ mi, kɛ ni nɛmɛ nɛ a nyɛɛ e se ɔ ngɛ ngmlaa kpae ke: “Wa kpa mo pɛɛ, he e yi wami! A jɔɔ nɔ nɛ e ma ngɛ Yehowa* biɛ ɔ mi ɔ! 10 A jɔɔ wa tsɛ David Matsɛ Yemi ɔ nɛ ma a! Wa kpa mo pɛɛ, mo he e yi wami, ngɛ hiɔwe lokoo!” 11 Kɛkɛ nɛ e sɛ Yerusalɛm nɛ e ya sɔlemi we ɔ, nɛ e hyɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ kɛ kpe, se akɛnɛ je ngɛ jɔe he je ɔ, e je kpo kɛ ho Betania ya, nɛ Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ piɛɛ e he. 12 E nɔ jena benɛ a ngɛ Betania jee ɔ, hwɔ ye lɛ. 13 E hɛ ngmɛ gba fig tso ko nɔ ngɛ tsitsaa nɛ bahi ngɛ nɔ, nɛ e ya hyɛ kaa e maa na nɔ́ ko ngɛ nɔ lo. Se benɛ e su he ɔ, e nɛ nɔ́ ko ngɛ nɔ kaa bahi kɛkɛ, ejakaa e sui be nɛ fig tsohi maa wo lolo. 14 Enɛ ɔ he ɔ, e de tso ɔ ke: “Nɔ ko nɔ ko nɛ e ko ye o nɔ yiblii hu gblegbleegble.” Nɛ e kaseli ɔmɛ nu. 15 Jehanɛ ɔ, a ba Yerusalɛm. Benɛ a su lejɛ ɔ, e sɛ sɔlemi we ɔ nɛ e bɔni nihi nɛ a ngɛ ní juae kɛ ni nɛmɛ nɛ a ngɛ ní hee ngɛ sɔlemi we ɔ fiemi, nɛ e plɛ sika tsakeli ɔmɛ a we okplɔɔ ɔmɛ, kɛ ni nɛmɛ nɛ a ngɛ lahuɛhi juae ɔmɛ a sɛ ɔmɛ ngɔ bu si, 16 nɛ e ngmɛ́ nɔ ko blɔ nɛ e tloo nɔ́ ko kɛ be ngɛ sɔlemi we ɔ. 17 E ngɛ mɛ ní tsɔɔe nɛ e ngɛ mɛ dee ke: “Anɛ a ngmɛ ke, ‘A ma tsɛ ye we ɔ ke sɔlemi we’ lo? Se nyɛɛ lɛɛ nyɛ ngɔ kɛ pee juli a tɛ puɔ mi.” 18 Nɛ osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ nu nɔ́ nɛ ɔ, nɛ a bɔni bɔ nɛ a maa pee ha konɛ a gbe lɛ ɔ hlami; se a ngɛ lɛ gbeye yee, ejakaa e ní tsɔɔmi ɔ ha nɛ asafo kuu ɔ tsuo a nya kpɛ a he. 19 Benɛ e su gbɔkuɛ nya si ɔ, a je kpo kɛ je ma a mi. 20 Se mɔtu mla benɛ a bee ɔ, a na kaa fig tso ɔ gbo momo kɛ e sipoku tsuo. 21 Petro kai, nɛ e de lɛ ke: “Rabi, hyɛ! fig tso ɔ nɛ o gbiɛ ɔ gbo.” 22 Yesu he nɔ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi. 23 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma de yoku nɛ ɔ ke, ‘Hiaa nɛ o ya nɔ wo ɔ mi,’ nɛ e be atsinyɛ jee ngɛ e tsui mi, se e ma ná hemi kɛ yemi kaa nɔ́ nɛ e de ɔ maa ba mi ɔ, e ma ha nɛ e maa ba mi. 24 Enɛ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, níhi tsuo nɛ nyɛ maa sɔle kɛ bi ɔ, nyɛ ná hemi kɛ yemi kaa nyɛ nine su a nɔ, nɛ nyɛ nine maa su a nɔ. 25 Nɛ ke nyɛ te si kɛ da si nɛ nyɛ ngɛ sɔlee ɔ, nyɛɛ ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nɔ ko pee kɛ si nyɛ ɔ kɛ pa lɛ, konɛ nyɛ Tsɛ ɔ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ hu nɛ e ngɔ nyɛ he yayami ɔmɛ kɛ pa nyɛ.” 26 —— 27 A kpale kɛ ba Yerusalɛm. Nɛ benɛ e ngɛ nyɛɛe ngɛ sɔlemi we ɔ, osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ ba 28 nɛ a ba bi lɛ ke: “Mɛnɔ he wami lɛ o kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ? Aloo mɛnɔ ha mo he wami nɛ ɔ nɛ o kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ?” 29 Yesu de mɛ ke: “Imi hu ma bi nyɛ sane kake. Nyɛ ha mi heto, kɛkɛ ɔ, imi hu ma de nyɛ nɔ nɛ e ha mi he wami nɛ i kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ. 30 Anɛ Yohane nɔ baptisimi ɔ je hiɔwe aloo e je adesahi a ngɔ? Nyɛ ha mi heto.” 31 Enɛ ɔ he ɔ, a bɔni he susumi nɛ a ngɛ dee ke: “Ke wa de ke, ‘E je hiɔwe’ ɔ, e ma bi wɔ ke, ‘Lɛɛ mɛni he je nɛ nyɛ he we lɛ yi mɔ?’ 32 Se anɛ wa ma nyɛ ma de ke, ‘E je adesahi a ngɔ’ lo?” A ngɛ asafo kuu ɔ gbeye yee, ejakaa ni nɛ ɔmɛ tsuo bu Yohane kaa e ji gbalɔ nitsɛnitsɛ. 33 Enɛ ɔ he ɔ, a ha Yesu heto ke: “Wa li.” Yesu hu de mɛ ke: “Imi hu i be nyɛ nɔ nɛ e ha mi he wami nɛ i kɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ dee.”","num_words":1127,"character_repetition_ratio":0.053,"word_repetition_ratio":0.023,"special_characters_ratio":0.327,"stopwords_ratio":0.537,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni O Ma Nyɛ Maa Pee Konɛ Kake Peemi Nɛ Ngɛ Wa Kpɛti Kaa Kristofohi ɔ Mi Nɛ Wa? | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Bassa (Cameroon) Bislama Boulou Cakchiquel (Central) Cambodian Chitonga Chokwe Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Haitian Creole Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Tzeltal Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\n“E ngɛ nɔmlɔ tso ɔ he ní ɔmɛ tsuo a nɔ he wami, nɛ e haa nɛ kpɔ nya kpɔ nya amɛ tsuo tsaa a sibi a nya.”—EFESO BI 4:16.\\nLAHI: 53, 16\\nMɛni blɔ nɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ haa nɛ wa peeɔ kake ngɛ?\\nMɛni ji ní komɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ kake peemi nɛ hi wa we asafo ɔ mi?\\nMɛni nɔ ko kɛ e yo ma nyɛ maa pee konɛ kake peemi nɛ hi a kpɛti?\\n1. Kɛ je benɛ a bɔ je ɔ tɔɔ ɔ, mɛni su a naa ngɛ Mawu ní tsumi mi?\\nKƐ JE benɛ a bɔ je ɔ tɔɔ ɔ, kake peemi ji su nɛ a naa ngɛ Yehowa ní tsumi mi. Kake peemi ngɛ Yehowa kɛ Yesu a kpɛti. Yehowa bɔ Yesu loko e bɔ níhi tsuo. Lɔ ɔ se ɔ, Yesu piɛɛ e he “kaa ga ní tsulɔ kpanaa” kɛ bɔ nɔ́ tsuaa nɔ́. (Abɛ 8:30) Yehowa sɔmɔli hu kɛ kake peemi tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Noa kɛ e weku ɔ pee kake kɛ kpɛ daka. Pee se ɔ, Israel bi ɔmɛ hu pee kake kɛ ma bo tsu ɔ, nɛ ke e su be nɛ a maa hia kɛ ho he kpa ya a, a peeɔ kake kɛ gbɛɔ nɛ a ya maa ngɛ lejɛ ɔ ekohu. A peeɔ kake kɛ fiaa sakuhi nɛ a laa la ngɔngɔɛhi kɛ jeɔ Yehowa yi ngɛ sɔlemi we ɔ mi. Yehowa sɔmɔli nyɛ nɛ a pee enɛ ɔ tsuo, ejakaa kake peemi ngɛ a kpɛti.—1 Mose 6:14-16, 22; 4 Mose 4:4-32; 1 Kronika 25:1-8.\\n2. (a) Mɛni hi Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a kpɛti? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\n2 Kake peemi ngɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hu a kpɛti. Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa e slo a ti nɔ tsuaa nɔ nyɛmi kɛ e ní tsumi mohu lɛɛ, se a peeɔ kake. A nyɛɛ a Hɛ Mi Nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu Kristo se. Paulo ngɔ mɛ kɛ to nɔmlɔ tso kake kɛ e he ní slɔɔtohi nɛ a peeɔ kake kɛ tsuɔ ní ɔ he. (Kane 1 Korinto Bi 12:4-6, 12.) Nɛ mwɔnɛ ɔ hu nɛɛ? Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ waa kɛ kake peemi nɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, nɛ kake peemi hu nɛ hi asafo ɔ, kɛ wa wekuhi a mi?\\nNYƐ HA WAA KƐ KAKE PEEMI NƐ TSU FIƐƐMI NÍ TSUMI Ɔ\\n3. Mɛni bɔfo Yohane na ngɛ nina mi?\\n3 Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, bɔfo Yohane na ngɛ nina ko mi kaa bɔfo kpaago komɛ ngɛ titimati kpae. Benɛ bɔfo enuɔne ɔ kpa e titimati ɔ, Yohane na “dodoe ko nɛ je hiɔwe kɛ ba nɔ zugba.” Jamɛ a “dodoe” ɔ ngɔ safe ko kɛ ba bli muɔ voo ko nɛ mi wo diblii ɔ nya. Kekleekle ɔ, la su ku kpii ko je muɔ ɔ mi kɛ ba, nɛ lɔ ɔ se ɔ, baalɛhi je la su ku ɔ mi kɛ ba. Baalɛ nɛ ɔmɛ tɛ nga kɛ tsohi a he, mohu ɔ, a ye “nimli adesahi nɛ Mawu nɔ́ nya sɔmi nɔ́ ɔ be a hɛ nya a” pɛ awi. (Kpojemi 9:1-4) Yohane le kaa baalɛhi babauu ma nyɛ ma puɛ ní wawɛɛ, ejakaa ngɛ Mose be ɔ mi ɔ, baalɛhi puɛ ní wawɛɛ ngɛ Egipt. (2 Mose 10:12-15) Baalɛhi nɛ Yohane na a daa si kɛ ha Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ sɛ gbi nɛ nya wa fiɛɛe kɛ ngɛ lakpa jami sie ɔ. Nɛ nimli ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ blɔ hyɛe kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ hu ba piɛɛ a he. Mɛ tsuo a kɛ kake peemi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue. Ní tsumi nɛ ɔ ye bua nihi babauu nɛ a je lakpa jami mi nɛ a ye a he ngɛ Satan he.\\nAkɛnɛ nɛ wa pee kake he je ɔ, wa nyɛ ngɛ fiɛɛe ha nihi ngɛ je ɔ mi tsuo\\n4. Mɛni ní tsumi nɛ e sa kaa Mawu we bi nɛ a tsu, nɛ mɛni ji blɔ kake pɛ nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã?\\n4 A ha wɔ ní tsumi kaa waa fiɛɛ “sane kpakpa” a kɛ tsɔɔ nihi tsuo ngɛ je kɛ wɛ loko nyagbe ɔ nɛ e ba. Ní tsumi nɛ ɔ kle wawɛɛ nitsɛ! (Mateo 24:14; 28:19, 20) E sa nɛ waa fɔ nɔ tsuaa nɔ nɛ “kuma ngɛ lɛ yee” ɔ nine konɛ e ba ngɔ “nyu nɛ haa nɔ wami ɔ.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e he hia nɛ waa tsɔɔ nihi tsuo nɛ a suɔ kaa a nu Baiblo ɔ sisi ɔ anɔkuale ɔ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi. (Kpojemi 22:17) Se loko wa ma nyɛ maa pee jã a, ja kake peemi ngɛ wa kpɛti ngɛ asafo ɔ mi kaa bɔ nɛ nɔmlɔ tso ɔ “kpɔ nya kpɔ nya amɛ tsuo tsaa a sibi a nya a.”—Efeso Bi 4:16.\\n5, 6. Mɛni blɔ nɔ sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ haa nɛ kake peemi hiɔ wa kpɛti ngɛ?\\n5 Loko wa ma nyɛ maa fiɛɛ ha nihi babauu ɔ, e he hia nɛ waa to fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ nya saminya. Blɔ tsɔɔmi nɛ wa we asafo ɔ kɛ haa wɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ peeɔ jã. Ke wa gbe fiɛɛmi yami kpe nya a, wa yaa nihi a ngɔ nɛ waa kɛ mɛ ya sɛɛɔ sane kpakpa a nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ he ní. Wa haa mɛ Baiblo kasemi womihi hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa gba womi nɛ ɔmɛ ayɔhi abɔ ngɛ je ɔ mi tsuo. Be komɛ ɔ, a toɔ blɔ nya kɛ haa wɔ nɛ waa kɛ wa he woɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɔ. Ke o ngɛ ní tsumi nɛ ɔ eko tsue ɔ, lɛɛ o kɛ nimli ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ ma kpahi a nɔ ngɛ je kɛ wɛ ɔ pee kake kɛ ngɛ sɛ gbi kake fiɛɛe! Lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa o kɛ bɔfo ɔmɛ pee kake kɛ ngɛ ní tsue. Bɔfo ɔmɛ yeɔ bua Mawu we bi nɛ a fiɛɛɔ sane kpakpa a.—Kpojemi 14:6.\\n6 Ke wa kane bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ nɔ yae ha ngɛ je ɔ mi tsuo ngɛ Yearbook ɔ mi ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ! Mo susu bɔ nɛ wa peeɔ kake kɛ fɔɔ nihi nine kɛ yaa wa kpokpa nɔ kpehi ɔ hu he nɛ o hyɛ. Ngɛ kpe nɛ ɔmɛ a sisi ɔ, wɔ tsuo wa buɔ munyu kake tue. Munyu tumihi, dramahi, kɛ peemi kɛ tsɔɔ slɔɔtohi woɔ wɔ he wami konɛ wa sɔmɔ Yehowa kɛ wa tsui tsuo. Ke wa yaa Kaimi ɔ daa jeha a, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa waa kɛ wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ peeɔ kake. (1 Korinto Bi 11:23-26) Wɔ tsuo wa kpeɔ ngɛ Nisan ligbi 14 ɔ nɔ benɛ pu nɔ si kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ nɔ́ nɛ Yehowa pee ha wɔ ɔ he, nɛ wa buɔ Yesu fami ɔ tue. Nɛ ke e piɛ otsi bɔɔ komɛ loko Kaimi ɔ maa su ɔ, wa peeɔ kake kɛ fɔɔ nihi babauu nine konɛ a ba piɛɛ wa he kɛ ye gbijlɔ nɛ he hia nɛ ɔ.\\n7. Ke kake peemi ngɛ wa kpɛti ɔ, mɛni wa ma nyɛ ma pee?\\n7 Baalɛ kake be nyɛe ma puɛ ní fuu. Jã kɛ̃ nɛ wɔ pɛ wa be nyɛe maa fiɛɛ ha nihi tsuo. Se akɛnɛ wa peeɔ kake kɛ tsuɔ ní he je ɔ, wa nyɛɔ tsɔɔ nihi ayɔhi abɔ Yehowa he ní, nɛ wa yeɔ bua a ti ni komɛ konɛ a je Yehowa yi nɛ a wo e hɛ mi nyami.\\nKAKE PEEMI NƐ MAA HI ASAFO Ɔ MI\\n8, 9. (a) Mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ Paulo kɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ Kristofohi nɛ a pee kake? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi?\\n8 Paulo tsɔɔ Efeso bi ɔmɛ bɔ nɛ a plɛ kɛ to asafo ɔ he blɔ nya ha, nɛ e de mɛ ke, e sa nɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a “wa ngɛ mumi mi.” (Kane Efeso Bi 4:15, 16.) Paulo ngɔ nɔmlɔ tsuo ɔ kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ tsɔɔ nya kaa Kristofo no fɛɛ Kristofo no ma nyɛ maa ye bua konɛ asafo ɔ nɛ pee kake kɛ nyɛɛ asafo ɔ Hɛ Mi Nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu ɔ se. Paulo tsɔɔ kaa nɔmlɔ tso ɔ “kpɔ nya kpɔ nya amɛ tsuo tsaa a sibi a nya.” Lɔ ɔ he ɔ, wa wa jio, wa wɛ jio, wa ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami jio, wa be nɔmlɔ tso mi he wami jio, mɛni e sa kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ pee?\\nMɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua konɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi?\\n9 Yesu hla asafo mi nikɔtɔma amɛ konɛ a nyɛɛ wa hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi, nɛ e suɔ kaa waa bu mɛ, nɛ waa kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ a haa wɔ ɔ nɛ tsu ní. (Hebri Bi 13:7, 17) Pi be fɛɛ be nɛ enɛ ɔ peemi ngɛ gbɔjɔɔ. Se wa ma nyɛ ma bi Yehowa konɛ e ye bua wɔ. E mumi klɔuklɔu ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ blɔ tsɔɔmihi tsuo nɛ nikɔtɔma amɛ kɛ ma ha wɔ ɔ nɛ tsu ní. Jehanɛ hu ɔ, ke wa baa wa he si nɛ waa kɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ peeɔ kake ɔ, mo susu bɔ nɛ lɔ ɔ maa ye bua asafo ɔ ha a he nɛ o hyɛ. Kake peemi maa hi wa we asafo ɔ mi, nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ ha wa sibi ɔ hu mi maa wa.\\n10. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ asafo mi sɔmɔli yeɔ bua nɛ kake peemi hiɔ asafo ɔ mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n10 Asafo mi sɔmɔli hu yeɔ bua nɛ kake peemi hiɔ asafo ɔ mi. A tsuɔ ní wawɛɛ kɛ yeɔ bua asafo mi nikɔtɔma amɛ. Wa bua jɔɔ níhi tsuo nɛ a tsuɔ ɔ he wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, asafo mi sɔmɔli ɔmɛ hyɛɔ kaa wa ngɛ womihi fuu nɛ waa kɛ maa ya fiɛɛmi, nɛ ke nibwɔhi ba wa kpe ɔmɛ a sisi hu ɔ, a nyaa a he nɛ a haa mɛ sɛ. A tsuɔ ní wawɛɛ kɛ dlaa Matsɛ Yemi Asa a nɔ hulɔ, konɛ lejɛ ɔ nɛ tsɔ. Ke waa kɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ pee kake ɔ, wa ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa ngɛ blɔ nya tomi nya.—Kɛ to Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 6:3-6 he.\\n11. Mɛni nihewi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua konɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi?\\n11 Asafo mi nikɔtɔma komɛ kɛ jehahi fuu tsu ní wawɛɛ ngɛ asafo ɔ mi. Se amlɔ nɛ ɔ, eko ɔ, a nyɛ we nɛ a pee kaa bɔ nɛ a peeɔ sa a, ejakaa a jeha ngɛ hɛ mi yae. Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ji nihewi ɔ ma nyɛ maa ye bua. Ke a tsɔse mɛ ɔ, a ma nyɛ ma tsu ní tsumi fuu ngɛ asafo ɔ mi. Nɛ ke asafo mi sɔmɔli bɔɔ a he mɔde ɔ, a ma nyɛ ma sɔmɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi hwɔɔ se. (1 Timoteo 3:1, 10) Asafo mi nikɔtɔma komɛ nɛ a ji nihewi po ngɛ a he mɔde bɔe wawɛɛ. Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ sɔmɔe kaa kpɔ mi nɔ hyɛli, nɛ a ngɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ye buae ngɛ asafohi fuu a mi. Wa bua jɔɔ ke wa na kaa nihewi suɔ kaa a ma sɔmɔ a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi.—Kane La 110:3; Fiɛlɔ 12:1.\\nKAKE PEEMI NƐ MAA HI WA WEKUHI A MI\\n12, 13. Mɛni ma nyɛ maa ye bua weku mi bimɛ tsuo konɛ kake peemi nɛ hi a kpɛti?\\n12 Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua wa weku mi bimɛ konɛ kake peemi nɛ hi weku ɔ mi? Ke wa peeɔ weku Mawu jami daa otsi ɔ, e ma nyɛ maa ye bua wɔ. Ke fɔli kɛ a bimɛ peeɔ kake kɛ kaseɔ Yehowa he ní ɔ, suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi waa wawɛɛ. A ma nyɛ maa kase nɔ́ nɛ a ma ya de ngɛ fiɛɛmi mi ɔ ngɛ jamɛ a be ɔ mi, nɛ lɔ ɔ maa ye bua mɛ tsuo konɛ a dla a he saminya. Nɛ ke weku mi bimɛ ɔmɛ tuɔ anɔkuale ɔ he munyu, nɛ a na kaa a ti nɔ fɛɛ nɔ suɔ Yehowa, nɛ e suɔ kaa e maa pee nɔ́ nɛ sa Yehowa hɛ mi ɔ, suɔmi nɛ mi wa hiɔ a kpɛti.\\nKe huno ko kɛ e yo suɔ Yehowa nɛ a peeɔ kake kɛ sɔmɔɔ lɛ ɔ, a bua maa jɔ, nɛ kake peemi maa hi a gba si himi ɔ mi\\n13 Mɛni nɔ ko kɛ e yo ma nyɛ maa pee konɛ kake peemi nɛ hi a kpɛti? (Mateo 19:6) Ke mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo suɔ Yehowa, nɛ a peeɔ kake kɛ sɔmɔɔ lɛ ɔ, a bua maa jɔ nɛ kake peemi maa hi a gba si himi ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, a ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi kaa bɔ nɛ Abraham kɛ Sara, Isak kɛ Rebeka, kɛ Elkana kɛ Hana pee ɔ. (1 Mose 26:8; 1 Samuel 1:5, 8; 1 Petro 3:5, 6) Ke huno ko kɛ e yo peeɔ jã a, kake peemi maa hi a kpɛti nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi maa wa.—Kane Fiɛlɔ 4:12.\\nWeku Mawu jami ma nyɛ maa ye bua nikɔtɔmahi kɛ jokuɛwi tsuo konɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi nɛ wa (Hyɛ kuku 12, 15)\\n14. Ke o huno aloo o yo sɔmɔ we Yehowa a, mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ suɔmi nɛ mi wa nɛ hi nyɛ gba si himi ɔ mi?\\n14 Baiblo ɔ tsɔɔ heii kaa e sɛ nɛ waa kɛ nɔ ko nɛ e sɔmɔ we Yehowa nɛ sɛ gba si himi mi. (2 Korinto Bi 6:14) Se kɛ̃ ɔ, nyɛmimɛ komɛ kɛ nihi nɛ pi Yehowa Odasefohi ji mɛ sɛ gba si himi mi. Ni komɛ sɛ gba si himi mi loko a ba le anɔkuale ɔ, nɛ a hunomɛ loo a yi ɔmɛ ba pee we Odasefohi. Ni komɛ hu ngɛ nɛ eko ɔ, a kɛ Yehowa sɔmɔli nɛ sɛ gba si himi mi, se a huno ɔmɛ aloo a yi ɔmɛ je asafo ɔ mi. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a mi ɔ, Kristofohi peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a ma nyɛ konɛ a ha suɔmi nɛ ngɛ a gba si himi ɔ mi ɔ mi nɛ wa. A peeɔ jã kɛ guu Baiblo ga womi nɛ a kɛ tsuɔ ní ɔ nɔ. Pi be tsuaa be nɛ enɛ ɔ peemi ngɛ gbɔjɔɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mary kɛ e huno David tsuo sɔmɔ Yehowa. Pee se ɔ, David kpa asafo mi kpehi yami. Se loloolo ɔ, Mary bɔɔ mɔde kaa e maa pee e he yogbayo kpakpa, nɛ e jeɔ Kristofohi a suhi kpo. E tsɔɔ e bimɛ ekpa amɛ tsuo Yehowa he ní, nɛ a yaa asafo mi kpehi kɛ kpokpa nɔ kpehi daa. Jeha komɛ a se ɔ, benɛ a bimɛ ɔmɛ ba wa nɛ a je we ɔ mi ɔ, Mary ya nɔ nɛ e sɔmɔ Yehowa, e ngɛ mi kaa níhi a mi ba wa ha lɛ jamɛ a be ɔ mi mohu. Se pee se ɔ, David bɔni womi tɛtlɛɛhi nɛ Mary kɛ pueɔ si ha lɛ ɔ kanemi. Bɔbɔɔbɔɔ ɔ, e bɔni asafo mi kpe ɔmɛ ekomɛ yami ekohu. David bibi ko nɛ e ye jeha ekpa a nuɔ sɛ kɛ haa lɛ daa, nɛ ke e nyɛ we nɛ e ya kpe ɔ, e bibi ɔ deɔ lɛ ke, “Nɛnɛ, mwɔnɛ ɔ, o bɛ asafo mi kpe.” Benɛ David je asafo ɔ mi ɔ, jeha 25 se loko e kpale kɛ ba asafo ɔ mi, nɛ e kɛ e yo ɔ tsuo kɛ bua jɔmi ngɛ Yehowa sɔmɔe ekohu.\\n15. Mɛni nihi nɛ a sɛ gba si himi mi kɛ ɔ ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a sɛ gba si himi mi kɛ we ɔ?\\n15 Satan teɔ si kɛ woɔ wekuhi mwɔnɛ ɔ. Enɛ ɔ ji nɔ́ kake he je nɛ e sa kaa huno kɛ e yo nɛ a ji Yehowa sɔmɔli ɔ nɛ a pee kake ɔ nɛ. O sɛ gba si himi mi kɛ jio, lingmi nɛ ɔ pɛ nɛ o sɛ mi jio, e sa nɛ o susu nɔ́ nɛ o ma nyɛ ma de loo o maa pee konɛ suɔmi nɛ ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi ɔ mi nɛ wa a he. Ke nyɛ sɛ gba si himi mi kɛ ɔ, nyɛ ma nyɛ maa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha nihi nɛ a sɛ gba si himi mi kɛ we ɔ. Eko ɔ, nyɛ ma nyɛ maa fɔ ni komɛ nɛ a sɛ gba si himi mi kɛ we ɔ nine konɛ a ba piɛɛ nyɛ he kɛ pee nyɛ weku Mawu jami ɔ. A ma yɔse kaa ke nihi sɛ gba si himi mi kɛ po ɔ, e sa nɛ a ya nɔ nɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi nɛ a pee kake.—Tito 2:3-7.\\n‘NYƐ HA WAA KUƆ YEHOWA YO Ɔ’\\n16, 17. Mɛni Mawu sɔmɔli nɛ kake peemi ngɛ a kpɛti ɔ ngɛ blɔ hyɛe?\\n16 Ke Israel bi ɔmɛ ho Yerusalem ya konɛ a ya ye gbijlɔ ɔ, a kɛ a sibi peeɔ kake. A toɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa hia mɛ ngɛ a blɔ hiami ɔ mi ɔ he blɔ nya. Lɔ ɔ se ɔ, a peeɔ kake kɛ hiaa blɔ ɔ, nɛ a yeɔ bua a sibi. Ke a ya sɔlemi we ɔ, mɛ tsuo a peeɔ kake kɛ jeɔ Yehowa yi nɛ a sɔmɔɔ lɛ. (Luka 2:41-44) Mwɔnɛ ɔ, benɛ wa ngɛ wa he dlae kɛ ha je ehe ɔ mi himi ɔ, e sa nɛ waa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ kake peemi nɛ hi waa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti. Anɛ o le blɔ komɛ a nɔ nɛ o maa gu kɛ pee jã pe bɔ nɛ o ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ lo?\\n17 Kake peemi be nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ a kpɛti nɛ a nɔɔ kunɔ ngɛ níhi fuu a he. Se wa naa Yehowa si kaa e ye bua wɔ nɛ tue mi jɔmi ngɛ wa kpɛti, nɛ wa nu anɔkuale ɔ sisi! Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ ngɛ lɛ sɔmɔe ngɛ blɔ nɛ e suɔ nɔ. Nɛ titli ɔ, ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, kake peemi ngɛ Yehowa we bi a kpɛti pe be ko nɛ be ɔ. Kaa bɔ nɛ Yesaya kɛ Mika gba kɛ fɔ si ɔ, wa pee kake kɛ ngɛ ‘Yehowa yo ɔ kuɔe.’ (Yesaya 2:2-4; kane Mika 4:2-4.) Hwɔɔ se ɔ, hyɛ bɔ nɛ wa bua maa jɔ ha ke nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ pee kake kɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe kaa bɔ nɛ ‘nɔmlɔ tso ɔ kpɔ nya kpɔ nya amɛ tsuo tsaa a sibi a nya a’!\\nMawu sɔmɔli peeɔ kake kɛ tsuɔ ní: Ngɛ asafo ɔ mi ɔ, ke a kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha wɔ ɔ, waa kɛ tsuɔ ní. Waa kɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi peeɔ kake kɛ wa fiɛɛɔ. Wa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wa sibi ngɛ wa weku ɔmɛ a mi, nɛ wa buaa wa he nya kɛ peeɔ weku Mawu jami daa\\nKake peemi ngɛ Mawu we bi a kpɛti: He fɛɛ he nɛ wa ngɛ ngɛ je ɔ mi ɔ, wɔ tsuo wa sɔmɔɔ Yehowa nɛ wa buɔ wa Hɛ Mi Nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu ɔ tue. Akɛnɛ wɔ tsuo nɛ wa ngɛ fiɛɛe he je ɔ, wa nyɛɔ nɛ wa fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ haa nimli ayɔhi abɔ ngɛ je ɔ mi tsuo. Jehanɛ hu ɔ, wɔ tsuo waa kɛ Baiblo blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní, nɛ lɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa peeɔ kake kɛ jeɔ Yehowa yi","num_words":3473,"character_repetition_ratio":0.074,"word_repetition_ratio":0.027,"special_characters_ratio":0.288,"stopwords_ratio":0.46,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"(src)=\"1\"> 3 A Ngɔ A He Kɛ Ha Ngɛ Mɛ Nitsɛmɛ A Suɔmi Nya\\n(src)=\"2\"> 7 ‘ Ngɔɔ O Hɛ Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ Nɛ O Pee Kpakpa ’\\n(src)=\"3\"> Munyu nɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa na bɔ nɛ jeha 2017 wa jeha ngmami ɔ woɔ wɔ he wami ha konɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ be mi nɛ waa kɛ kahi ngɛ kpee .\\n(src)=\"4\"> Nɔ hyɛmi níhi nɛ Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a hi si blema a pee ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ̃ Yehowa nɔ be mi nɛ wa ngɛ nyagba ko he ní tsue , aloo wa ngɛ nihi ye buae .\\n(src)=\"5\"> 12 Ngɔɔ He Blɔ Nɛ A Kɛ Peeɔ Nɔ́ Nɛ Nɔ Suɔ ɔ Kɛ Tsu Ní Saminya\\n(src)=\"6\"> Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ , wa maa na bɔ nɛ waa kɛ he blɔ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ nɔ suɔ ɔ ma tsu ní ha konɛ Mawu , nɔ nɛ ha wɔ nike ní nɛ ɔ bua nɛ jɔ .\\n(src)=\"7\"> Jehanɛ hu ɔ , munyu nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa yɔse kaa ni kpahi hu ngɛ he blɔ kaa a kɛ nike ní nɛ ɔ ma tsu ní .\\n(src)=\"8\"> 17 Nɔ́ He Je Nɛ Humi Peemi He Hia Loloolo\\n(src)=\"9\"> 22 O Ma Nyɛ Maa Ya Nɔ Nɛ O Pee O He Humi Ngɛ Kahi A Mi\\n(src)=\"10\"> Munyu nɛ ɔmɛ maa ye bua wɔ konɛ waa na nɔ́ nɛ humi peemi tsɔɔ tutuutu .\\n(src)=\"11\"> Kekleekle munyu ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ humi peemi tsɔɔ kɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ we .\\n(src)=\"12\"> Munyu nɛ nyɛɛ se ɔ hu maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa maa pee wa he humi ha ke waa kɛ kahi ngɛ kpee po .\\n(src)=\"13\"> 27 Ngɔɔ Ní Tsumi Kɛ Wo Nihi Nɛ Yeɔ Anɔkuale ɔ A Dɛ\\n(src)=\"14\"> Yi nɔhi bee kɛ yaa , nɛ yi nɔhi baa , nɛ jã kɛ̃ nɛ nihewi tsuɔ ní tsumi nɛ jinɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a tsuɔ ɔ .\\n(src)=\"15\"> Munyu nɛ ɔ maa ye bua nihewi kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ konɛ a kɛ bua jɔmi nɛ pee tsakemi nɛ ɔ .\\n(src)=\"16\"> 32 Anɛ O Le Lo ?\\n(src)=\"1\"> NGƐ Odasefohi nɛ a kɛ kã ngɛ fiɛɛe ngɛ hehi nɛ Matsɛ Yemi fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ a kpɛti ɔ , wa ngɛ nyɛmimɛ yihi fuu nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ mɛ hu a ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue .\\n(src)=\"2\"> A kpɛti nihi fuu kɛ jeha nyɔngmahi abɔ ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue ngɛ ma se .\\n(src)=\"3\"> Jeha komɛ nɛ be ɔ , mɛni lɛ ye bua mɛ nɛ a nyɛ ma a juɛmi nya si kaa a ma ya sɔmɔ ngɛ ma se ɔ ?\\n(src)=\"4\"> Mɛni níhi a si kpamihi nɛ a ná ?\\n(src)=\"5\"> Mɛni je yi mi kpɔ nɛ a mwɔ ɔ mi kɛ ba ?\\n(src)=\"6\"> Wa bi nyɛmimɛ yi nɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ a kpɛti ni komɛ munyu .\\n(src)=\"7\"> Ke o ji nyɛmiyo nɛ sɛ we gba si himi mi , nɛ o suɔ kaa o maa tsu ní tsumi nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ eko ɔ , wa he ye kaa a níhi a si kpami ɔ maa ye bua mo .\\n(src)=\"8\"> Ngɛ anɔkuale mi ɔ , Mawu sɔmɔli tsuo ma nyɛ ma ná a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he se .\\n(src)=\"10\"> Anɛ e peeɔ mo kaa akɛnɛ o ji blɔ gbalɔ nɛ sɛ we gba si himi mi he je ɔ , o be nyɛe maa fiɛɛ ngɛ ma se lo ?\\n(src)=\"11\"> Jinɛ Anita nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 75 ɔ susu kaa e be nyɛe maa fiɛɛ ngɛ ma se .\\n(src)=\"12\"> E wa ngɛ England , nɛ lejɛ ɔ ji he nɛ e je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi ngɛ .\\n(src)=\"13\"> E je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi benɛ e ye jeha 18 .\\n(src)=\"14\"> E de ke : “ I suɔ kaa ma tsɔɔ nihi Yehowa he ní , se i susuu we he gblee kaa ma nyɛ ma ya sɔmɔ ngɛ ma se .\\n(src)=\"15\"> I nui ma se gbi ko , nɛ i susu kaa i be nyɛe ma kase eko gblee .\\n(src)=\"16\"> Enɛ ɔ he ɔ , benɛ ye nine su womi nɔ kaa ma ya Gilead Sukuu ɔ eko ɔ , e pee mi nyakpɛ wawɛɛ .\\n(src)=\"17\"> E pee mi nyakpɛ kaa nɔ ko kaa imi nɛ ɔ hu i ná he blɔ kaa kikɛ .\\n(src)=\"18\"> Se i de ye he ke , ‘ ke Yehowa le kaa ma nyɛ ɔ , lɛɛ ma ka ma hyɛ . ’\\n(src)=\"19\"> Nɛ i ngɛ dee nɛ ɔ , maa pee jeha 50 ji nɛ ɔ nɛ .\\n(src)=\"20\"> Kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ , i ngɛ sɔmɔe kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Japan . ”\\n(src)=\"21\"> Anita kpale de ke : “ Be komɛ ɔ , i kɛ bua jɔmi deɔ nyɛmimɛ yihewi ke , ‘ Nyɛ wo nyɛ baagi , nɛ́ nyɛ ba piɛɛ ye he kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ ! ’\\n(src)=\"22\"> Ye bua jɔ kaa a ti nihi fuu pee jã . ”\\n(src)=\"23\"> Nyɛmimɛ yihi fuu nɛ a sɔmɔ ngɛ ma se ɔ ye gbeye bɔɔ be mi nɛ a ngɛ blɔ nya toe kaa a maa ya lejɛ ɔ .\\n(src)=\"24\"> Mɛni ye bua mɛ nɛ a ná kã a ?\\n(src)=\"26\"> Maureen nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 65 ɔ de ke : “ Benɛ i ngɛ wae ɔ , i suɔ kaa i kɛ ye wami maa pee nɔ́ ko nɛ ni kpahi ma ná he se . ”\\n(src)=\"27\"> Benɛ e ye jeha 20 ɔ , e hia kɛ ho Quebec nɛ ngɛ Canada a ya .\\n(src)=\"28\"> Jamɛ a be ɔ , blɔ gbali fuu a he hia ngɛ lejɛ ɔ .\\n(src)=\"29\"> E de ke : “ Pee se ɔ , a fɔ mi nine kaa ma ya Gilead Sukuu ɔ eko , se i ye gbeye kaa ma ya he ko nɛ i yɛ hyɛ , be mi nɛ ye huɛ ko piɛɛ we ye he . ”\\n(src)=\"30\"> E de hu ke : “ Jehanɛ hu ɔ , i yeɔ tsui kaa ma je ye yayo nɛ ngɛ ye papaa nɛ tlɔ sa mi ɔ hyɛe ɔ he .\\n(src)=\"31\"> I sɔle nyɔnyɔɔnyɔ kɛ ye hɛ mi vo nyu kaa Yehowa nɛ ye bua mi .\\n(src)=\"32\"> Benɛ i kɛ ye fɔli susu sane ɔ he ɔ , a de mi ke ma ya sukuu ɔ .\\n(src)=\"33\"> Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ wa we asafo ɔ mi ɔ hu je a tsui mi kɛ ye bua ye fɔli ɔmɛ .\\n(src)=\"34\"> I na Yehowa yemi kɛ buami ɔ , nɛ enɛ ɔ ha nɛ i ná nɔ mi mami kaa e maa hyɛ imi hu ye nɔ .\\n(src)=\"35\"> Enɛ ɔ he ɔ , i ma ye juɛmi nya si kaa ma ya ! ”\\n(src)=\"36\"> Maureen je ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi ngɛ jeha 1979 ɔ mi ngɛ Afrika Pu Sinɔ He .\\n(src)=\"37\"> E kɛ jeha 30 kɛ se sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ .\\n(src)=\"38\"> Amlɔ nɛ ɔ , Maureen ngɛ e yayo nɔ hyɛe ngɛ Canada , se loloolo ɔ , e ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbalɔ klɛdɛɛ .\\n(src)=\"39\"> Be mi nɛ e kai sɔmɔmi nɛ e sɔmɔ jeha komɛ nɛ be ngɛ ma se ɔ , e de ke : “ Be fɛɛ be ɔ , Yehowa haa mi ye hiami níhi ngɛ be nɛ sa mi . ”\\n(src)=\"41\"> Wendy nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 65 ɔ bɔni sɔmɔmi kaa blɔ gbalɔ ngɛ Australia be mi nɛ e ji yiheyo ɔ .\\n(src)=\"42\"> E de ke : “ I gboɔ zo wawɛɛ , nɛ e yeɔ ha mi kaa i kɛ nɔ ko nɛ i li lɛ maa sɛɛ ní .\\n(src)=\"43\"> Se blɔ gbami ní tsumi ɔ ye bua mi nɛ i kase bɔ nɛ i kɛ nɔ fɛɛ nɔ maa sɛɛ ní ha , enɛ ɔ he ɔ , i ba ná kã .\\n(src)=\"44\"> Pee se ɔ , i ba na kaa zo gbomi pee we ye nyagba hu .\\n(src)=\"45\"> Blɔ gbami ní tsumi ɔ ha nɛ i kɛ ye hɛ fɔɔ Yehowa nɔ , nɛ i ba ná nɔ mi mami kaa ma nyɛ ma sɔmɔ ngɛ ma se .\\n(src)=\"46\"> Jehanɛ hu ɔ , nyɛmiyo ko nɛ e sɛ we gba si himi mi nɛ e kɛ jeha 30 kɛ se sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Japan ɔ fɔ mi nine kaa ma ba piɛɛ e he nɛ waa kɛ nyɔhiɔ etɛ ya fiɛɛ ngɛ Japan .\\n(src)=\"47\"> Fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ i piɛɛ e he kɛ tsu ngɛ lejɛ ɔ ha nɛ i ná suɔmi ɔ kaa ma ya fiɛɛ ngɛ ma se . ”\\n(src)=\"48\"> Maa pee jeha 1985 ɔ mi ɔ , Wendy hia kɛ ho ma ko nɛ a tsɛɛ ke Vanuatu ɔ ya .\\n(src)=\"49\"> Vanuatu ji wo kpɔ nɛ ngɛ Australia beleku je .\\n(src)=\"51\"> Loloolo ɔ , Wendy ngɛ Vanuatu , nɛ amlɔ nɛ ɔ , e ngɛ sɔmɔe ngɛ gbi sisi tsɔɔmi ní tsumi he nɛ be Betel .\\n(src)=\"52\"> E de ke : “ Ke i na bɔ nɛ a ngɛ asafohi kɛ kuuhi tsɔe ngɛ hehi nɛ a tsɔ a he banee ɔ , ye bua jɔɔ wawɛɛ .\\n(src)=\"53\"> Ní tsumi bɔɔ nɛ i nyɛ tsu ha Yehowa ngɛ wo kpɔ nɛ ɔ nɔ ɔ haa nɛ ye bua jɔɔ wawɛɛ . ”\\n(src)=\"54\"> Kumiko ( kpɛti )\\n(src)=\"55\"> Kumiko nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 65 ɔ sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ ngɛ Japan .\\n(src)=\"56\"> Blɔ gbalɔ nɛ piɛɛ e he ɔ de lɛ ke a hia kɛ ho Nepal ya .\\n(src)=\"57\"> Kumiko de ke : “ E pɔɔ mi demi ke waa hia , se i deɔ lɛ ke i be nyɛe .\\n(src)=\"58\"> E peeɔ mi kaa i be nyɛe ma kase gbi nɛ a tuɔ ngɛ lejɛ ɔ , nɛ lejɛ ɔ si himi ɔ hu he maa wa ha mi .\\n(src)=\"59\"> Blɔ nɔ nɛ ma gu kɛ ná sika nɛ ma kɛ ya a hu pee dengme .\\n(src)=\"60\"> Benɛ i ngɛ ye haomi nɛ ɔmɛ a he susue ɔ , i kɛ moto ya nɔ si , nɛ a kɛ mi ya fɔ hiɔ tsami he .\\n(src)=\"61\"> I bi ye he ke : ‘ Ngɛ enɛ ɔ se ɔ , mɛnɔ le nɔ́ nɛ maa ba ?\\n(src)=\"62\"> Eko ɔ , ma nu hiɔ ko nɛ nya wa , nɛ i be nyɛe ma sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ ngɛ ma se .\\n(src)=\"63\"> Anɛ i be nyɛe nɛ i kɛ jeha kake po nɛ sɔmɔ ngɛ ma se lo ? ’\\n(src)=\"64\"> I sɔle wawɛɛ kɛ ha Yehowa konɛ e ye bua mi . ”\\n(src)=\"65\"> Benɛ a je Kumiko kɛ je hiɔ tsami he ɔ , e ya slaa Nepal , nɛ pee se ɔ e kɛ blɔ gbalɔ nɛ piɛɛ e he ɔ hia kɛ ho lejɛ ɔ ya .\\n(src)=\"66\"> Benɛ Kumiko kai jeha 10 nɛ e kɛ sɔmɔ ngɛ Nepal ɔ , e de ke : “ Yehowa ye bua mi nɛ i gblee haomihi nɛ i kɛ kpe ɔ mi kaa bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ gblee Wo Tsu ɔ mi ɔ .\\n(src)=\"67\"> Ye bua jɔ wawɛɛ kaa i ya sɔmɔ ngɛ he nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ .\\n(src)=\"68\"> Behi fuu ɔ , ke i kɛ weku ko ngɛ Baiblo ɔ mi sɛ gbi ɔ he susue ɔ , a paka mi bi ɔmɛ maa pee enuɔ aloo ekpa ba buɔ tue .\\n(src)=\"69\"> Jokuɛwi po kpaa mi pɛɛ kaa ma ha mɛ wa dɛ womi ɔ eko .\\n(src)=\"70\"> Nihi nɛ a ngɛ zugba kpɔ ɔ mi ɔ buɔ munyu ɔ tue wawɛɛ , nɛ lɔ ɔ haa nɛ fiɛɛmi ɔ ngɔɔ ngɛ lejɛ ɔ . ”\\n(src)=\"71\"> E be nyakpɛ kaa nyɛmimɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ a ngɛ kã nɛ ɔ tsɔɔ kaa a kɛ nyagbahi kpe .\\n(src)=\"72\"> Mɛni blɔ nɔ a gu kɛ tsu he ní ?\\n(src)=\"74\"> Diane nɛ je Canada nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 60 kɛ se , nɛ e kɛ jeha 20 sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ngɛ Côte d’Ivoire a de ke : “ Sisije ɔ , e he wa ha mi kaa ma je ye weku ɔ he .\\n(src)=\"75\"> I sɔle kɛ bi Yehowa kaa e ye bua mi nɛ ma ná suɔmi kɛ ha nihi nɛ a ngɛ ye zugba kpɔ ɔ mi ɔ .\\n(src)=\"76\"> Nyɛminyumu Jack Redford nɛ piɛɛ nihi nɛ a tsɔɔ wɔ ní ngɛ Gilead ɔ he ɔ de wɔ ke , sisije ɔ , eko ɔ , bɔ nɛ si himi ɔ ngɛ ha ngɛ zugba kpɔ nɛ a ma ha wɔ ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa pee basaa , aloo wa he mi nɛ po , titli ɔ , ke waa kɛ ohia futaa si himi ya kpe .\\n(src)=\"77\"> Se e de ke : ‘ Koo ngɔ o juɛmi kɛ ma ohia a nɔ .\\n(src)=\"78\"> Moo hyɛ ni ɔmɛ a hɛ mi .\\n(src)=\"79\"> Moo hyɛ bɔ nɛ a peeɔ a ní ha ke a nu Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ . ’\\n(src)=\"80\"> I pee jã , nɛ i ná jɔɔmihi babauu !\\n(src)=\"81\"> Ke i ngɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛe ɔ , i naa kaa ni ɔmɛ a bua jɔ ! ”\\n(src)=\"82\"> Mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ ye bua Diane nɛ e nyɛ fiɛɛ ngɛ ma se ?\\n(src)=\"83\"> E de ke : “ I kɛ ye Baiblo kaseli ɔmɛ peeɔ huɛ , nɛ ke a ba pee Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔ , ye bua jɔɔ .\\n(src)=\"84\"> Ye zugba kpɔ ɔ ba pee kaa ye ma mi .\\n(src)=\"85\"> I ba ná nyɛmɛ kɛ tsɛmɛ , kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ngɛ asafo ɔ mi kaa bɔ nɛ Yesu wo si ɔ . ” ​ — Mar .\\n(src)=\"86\"> 10 : 29 , 30 .\\n(src)=\"87\"> Anne nɛ amlɔ nɛ ɔ e ye maa pee jeha 45 ɔ ngɛ sɔmɔe ngɛ Asia , ngɛ ma ko nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ nɔ .\\n(src)=\"88\"> E de ke : “ Jeha komɛ nɛ be ɔ , i sɔmɔ ngɛ he slɔɔtohi ngɛ ma se , nɛ i kɛ nyɛmimɛ yihi nɛ a je ma slɔɔtohi a nɔ , nɛ e slo bɔ nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ peeɔ e ní ha a hi he kake .\\n(src)=\"89\"> Be komɛ ɔ , enɛ ɔ haa nɛ wa nui wa sibi sisi , nɛ wa peeɔ ní komɛ nɛ dɔɔ wa sibi wawɛɛ .\\n(src)=\"90\"> Ke e ba lɛ jã a , i bɔɔ mɔde kaa ma hɛ kɛ su nihi nɛ i kɛ mɛ ngɛ we kake mi ɔ a he , konɛ ma nu bɔ nɛ a peeɔ a ní ha a sisi saminya .\\n(src)=\"91\"> Jehanɛ hu ɔ , i bɔɔ mɔde kaa ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ , nɛ ma nu mɛ sisi .","num_words":2344,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.004,"special_characters_ratio":0.366,"stopwords_ratio":0.482,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛi ni Ebe yɛ Jamɔ kɛ Mla Saji Amli lɛ Ewie Amɛshi Gu ni Agu JW.ORG Wɛbsaiti lɛ yɛ Russia Lɛ\\nMɛi ni Ebe yɛ Jamɔ kɛ Mla Saji Amli lɛ Ewie Amɛshi Gu ni Agu JW.ORG lɛ yɛ Russia Lɛ\\nST. PETERSBURG, Russia—Yɛ July 21, 2015 lɛ, Russia maŋ lɛ gu jw.org, ni ji Yehowa Odasefoi awɛbsaiti lɛ, kɛnitsumɔ yɛ maŋ lɛ mli, ni tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko tee jw.org saiti lɛ nɔ lɛ, etɔ̃ maŋ lɛ mla, ni abaanyɛ awo lɛ tsuŋ. Yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ, Russia pɛ ji maŋ ni egu jw.org lɛ kɛnitsumɔ.\\nYekaterina Elbakyan, ni eji jamɔ he nilelɔ kpanaa kɛ tsɔɔlɔ nukpa hu yɛ Russia skul ko (Academy of Labor and Social Relations) lɛ wie jw.org lɛ he akɛ: “Misusuɔ akɛ wɛbsaiti nɛɛ he yɛ sɛɛnamɔ waa, ejaakɛ saji ni yɔɔ nɔ lɛ ji Yehowa Odasefoi lɛ ahe saji ni ja ni amɛ diɛŋtsɛ amɛkɛ wo nɔ, shi jeee nɔ ni jɛ mɛi krokomɛi aŋɔɔ. . . . Jeee Yehowa Odasefoi lɛ pɛ ji mɛi ni yaa wɛbsaiti nɛɛ nɔ; mɛi ni jeee Odasefoi ni nyaa jamɔ he lɛ hu yaa nɔ. Jeee jamɔi ahe nilelɔi kpanai tamɔ mi lɛ pɛ ahe miwieɔ lɛ, shi mɛi ni tswaa jamɔ saji ahe adafi kɛ mɛi ni kalaa saji ni kɔɔ jamɔi ahe lɛ hu.”\\n“Misusuɔ akɛ wɛbsaiti nɛɛ he yɛ sɛɛnamɔ waa, ejaakɛ saji ni yɔɔ nɔ lɛ ji Yehowa Odasefoi lɛ ahe saji ni ja ni amɛ diɛŋtsɛ amɛkɛ wo nɔ.”—Yekaterina Elbakyan, woloŋlelɔ kpanaa ni tsɔɔ nii yɛ Academy of Labor and Social Relations, yɛ Moscow\\nBe ni Lev Levinson, ni eji mlalelɔ kpanaa ni tsuɔ nii yɛ Russia mla nitsumɔhe ko (Human Rights Institute) lɛ, wieɔ yiŋ ni amralo lɛ ekpɛ nɛɛ he lɛ, ewie akɛ: “Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ Russia yɛ mla ni hãa mɔ fɛɛ mɔ hegbɛ akɛ edɔmɔ jamɔ ni esumɔɔ, ni jamɔi hu fɛɛ yeɔ egbɔ yɛ mla naa. Kɛ̃lɛ, taakɛ Russia fee yɛ afi 1800 afii lɛ amli lɛ, ŋmɛnɛ hu eetsi hegbɛ ni mɛi yɔɔ akɛ amɛkɛ mɛi krokomɛi gbaa amɛhemɔkɛyeli he sane lɛ naa ekoŋŋ, kɛtsɔ woji kɛ wɛbsaiti ni eguɔ lɛ nɔ. Ni dɔlɛ sane ji akɛ mɛi ni feɔ enɛ ji kojolɔi kɛ mlalelɔi kpanai, amɛtsɔɔ mla lɛ hiɛ amɛbuɔ shi ni amɛkwaa amɛkɛɔ akɛ amɛkɛ no feemɔ miiku mɛi ni woɔ maŋ hirihiri lɛ naa.”\\nNɔ ni kɛ enɛ ba ji sane ko ni abua yɛ saneyelihe ko yɛ afi 2013 tɔ̃ɔ. Yɛ August 7 yɛ nakai afi lɛ mli lɛ, Russia saneyelihe ko bua akɛ nibii ni yɔɔ wɛbsaiti lɛ nɔ lɛ baahã mɛi awo maŋ lɛ mli hirihiri. Aye sane nɛɛ be ni Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko bɛ jɛmɛ, akɛni awooo amɛtoi nɔ lɛ hewɔ. Shi yɛ January 22, 2014 lɛ, saneyelihe kroko tswa nakai sane ni abua lɛ efɔ̃. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Russia maŋ lɛ najiaŋdamɔlɔ ko bi koni Russia saneyelihe wulu fe fɛɛ lɛ asaa akwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ koni agu wɛbsaiti lɛ. Yɛ December 2, 2014 lɛ, Russia saneyelihe wulu fe fɛɛ lɛ bo Russia najiaŋdamɔlɔ lɛ toi kɛkwɛ sane lɛ mli, shi akɛni atsɔɔɔ Yehowa Odasefoi lɛ gbi ni abaaye sane lɛ hewɔ lɛ, amɛteŋ mɔ ko bɛ jɛmɛ ni baafã amɛhe. Saneyelihe wulu fe fɛɛ lɛ bua akɛ agu wɛbsaiti lɛ, ejaakɛ ebaahã mɛi awo maŋ lɛ mli hirihiri, tsɛbelɛ saneyelihe lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ, nibii ni kulɛ Russia nɔyeli lɛ damɔ nɔ ekɛɛ agu wɛbsaiti lɛ, eko bɛ wɛbsaiti lɛ nɔ dɔŋŋ. Odasefoi lɛ ekpɛlɛɛɛ bɔ ni abua sane lɛ ahã lɛ nɔ, no hewɔ amɛbi saneyelihe wulu fe fɛɛ lɛ koni esaa ekwɛ sane lɛ mli ekoŋŋ, shi saneyelihe lɛ ekpɛlɛɛɛ nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, yɛ July 21, 2015 lɛ, Russia maŋ lɛ nitsumɔhe ni kwɛɔ mla saji anɔ (Ministry of Justice of the Russian Federation) lɛ kɛ jw.org wɛbsaiti lɛ fata nibii ni Russia maŋ lɛ buɔ akɛ ehãa awoɔ maŋ hirihiri lɛ ahe, ni agu wɛbsaiti lɛ kɛnitsumɔ yɛ Russia fɛɛ.\\nBe ni Yaroslav Sivulskiy, ni eji Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Russia lɛ anaawielɔ lɛ, wieɔ naagba ni wɛbsaiti lɛ ni agu lɛ kɛbaaba lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Edɔ wɔ waa akɛ Russia maŋ onukpai lɛ ekpɛ yi ni esaaa nɛɛ. Yiŋkpɛɛ nɛɛ baatsĩ Yehowa Odasefoi 170,000 kɛ sɛɛ ni yɔɔ maŋ nɛɛ mli lɛ ajamɔŋ nifeemɔi anaa. Shi kɛ́ okwɛ lɛ, daa gbi lɛ, mɛi aaafee 285,000 yɛ Russia yaa saiti nɛɛ nɔ. Enɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ ahã nibii kpakpai ni baaye abua mɛi kɛkase Biblia lɛ eŋmɛɛ mɛi po ni jeee Yehowa Odasefoi.”\\nBe ni J. R. Brown, ni eji Yehowa Odasefoi anaawielɔ lɛ, wieɔ sane nɛɛ he yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔhe yitso ni yɔɔ Brooklyn, yɛ New York lɛ, etsɔɔ mli akɛ: “Vidioi ni ahã wɔ juromɔ nii yɛ he, woji kɛ nibii ni afee yɛ wiemɔi ohai abɔ amli ni akɛkaseɔ Bibliai lɛ, kɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ, ni ji woji enyɔ ni ajara fe woji fɛɛ yɛ je lɛŋ lɛ, ji nibii ni yɔɔ wɛbsaiti nɛɛ nɔ. Wɔkɛtee majimaji ateŋ woji agwabɔi ni ehe gbɛ́i waa lɛ ashishi, ni akɛtsɔɔ nii waa yɛ skul srɔtoi amli hu. Mɛi ni yɔɔ je lɛŋ hei srɔtoi, ni Russia hu fata he lɛ ená wɛbsaiti nɛɛ he sɛɛ waa diɛŋtsɛ. Anɔkwa, wɛbsaiti nɛɛ ji saiti ko ni esa akɛ ajie yi ahã mɛi fɛɛ.”","num_words":864,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.054,"special_characters_ratio":0.24,"stopwords_ratio":0.064,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Blɔ Nɔ O Guɔ Kɛ Mwɔɔ O Yi Mi Kpɔ Ngɛ Mo Nitsɛ O Sanehi A He? | Kase\\n‘Nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛ yɔse níhi nɛ ji Yehowa suɔmi nya ní.’—EFESO BI 5:17.\\nLAHI: 11, 22\\nMɛni blɔ nɔ nɛ yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ ma nyɛ ma kɔ ni kpahi a he ngɛ?\\nKe Baiblo ɔ wui mlaa pɔtɛɛ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ le Yehowa suɔmi nya ní ha kɛɛ?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ le Yehowa susumi ngɛ níhi a he saminya ha kɛɛ?\\n1. Mɛni ji Baiblo ɔ mi mlaa amɛ ekomɛ, nɛ ke waa kɛ tsu ní ɔ, kɛ wa náa he se ha kɛɛ?\\nYEHOWA ha wɔ mlaahi nɛ a mi tɛ ngɛ Baiblo ɔ mi konɛ e kɛ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e suɔ kaa waa pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e de wɔ kaa wa ko ja amagahi, wa ko ju, wa ko de dã, nɛ wa ko bɔ ajuama hulɔ. (1 Korinto Bi 6:9, 10) Yesu nɛ ji Yehowa Bi ɔ hu wo e se nyɛɛli ɔmɛ mlaa pɔtɛɛ ko. E de mɛ ke: ‘Nyɛɛ ya je ma amɛ tsuo a ngɔ ngɛ he tsuaa he, nɛ nyɛɛ pee mɛ ye kaseli. Nyɛɛ baptisi mɛ ngɔ wo Tsɛ ɔ, kɛ Bi ɔ, kɛ mumi klɔuklɔu ɔ biɛ mi, nɛ nyɛɛ tsɔɔ mɛ nɛ a ye níhi tsuo nɛ i fa nyɛ ke nyɛɛ pee ɔ a nɔ. Hyɛ, i kɛ nyɛ maa hi si daa kɛ yaa su je mi nyagbe.’ (Mateo 28:19, 20) Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu deɔ wɔ ke waa pee ɔ maa ye bua wɔ nitsɛmɛ. Yehowa mlaahi tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ hyɛ waa kɛ wa weku mi bimɛ a nɔ ha. E mlaa amɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa náa nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa kɛ bua jɔmi hulɔ. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, ke waa kɛ Yehowa mlaahi tsu ní ɔ, e bua maa jɔ, nɛ e maa jɔɔ wɔ. Fiɛɛmi ní tsumi ɔ hu piɛɛ e mlaa amɛ a he.\\n2, 3. (a) Mɛni he je nɛ Baiblo ɔ wui wɔ mlaahi ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa peeɔ ɔ he ɔ? (b) Mɛni sane bimihi a he nɛ wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n2 Se Baiblo ɔ wui wɔ mlaa ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa peeɔ ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ wui wɔ mlaa pɔtɛɛ ngɛ tade womi he. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ juɛmi wawɛɛ nitsɛ. E slo bɔ nɛ nihi dlaa a he ha ngɛ ma tsuaa ma nɔ, nɛ bɔ nɛ nihi dlaa a he ha be ko nɛ be ɔ, je ekpa ngɛ bɔ nɛ a dlaa a he ha mwɔnɛ ɔ he. Kaa Baiblo ɔ wo wɔ mlaa pɔtɛɛ ngɛ tade womi kɛ he dlami he ɔ, jinɛ be nɛ ɔ mi ɔ, jamɛ a mlaa amɛ be be. Yi mi tomi nɛ ɔ nɔuu he je nɛ Baiblo ɔ wui wɔ mlaahi fuu ngɛ ní tsumi, níhi nɛ waa kɛ ma je wa hɛja, aloo níhi nɛ ke wa pee ɔ, wa ma ná nɔmlɔ tso mi he wami ɔ he ɔ nɛ. Yehowa ngmɛɔ nɔ fɛɛ nɔ kɛ wekuyihi blɔ konɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he.\\n3 Enɛ ɔ he ɔ, ke e he hia kaa waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko nɛ kɔɔ wa si himi he nɛ mlaa ko be Baiblo ɔ mi nɛ ma kudɔ wɔ ɔ, eko ɔ, wa ma bi wa he ke: ‘Anɛ yi mi kpɔ nɛ ma mwɔ ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ kɔɔ Yehowa he lo? Anɛ Yehowa bua maa jɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ ma pee nɛ ti si kɛ wui Baiblo mi mlaa ko ɔ he lo? Kɛ ma plɛ kɛ le kaa Yehowa bua maa jɔ yi mi kpɔhi nɛ i mwɔɔ ɔ a he ha kɛɛ?’\\nYI MI KPƆ NƐ WA MWƆƆ Ɔ MA NYƐ MAA SA WAA KƐ NI KPAHI A SI HIMI HE\\n4, 5. Mɛni blɔ nɔ nɛ yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua waa kɛ ni kpahi aloo e ye waa kɛ mɛ awi ngɛ?\\n4 Ni komɛ susu kaa a ma nyɛ maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a suɔ. Se wɔɔ lɛɛ wa suɔ kaa wa maa pee nɔ́ nɛ ma ha Yehowa bua maa jɔ. Enɛ ɔ he ɔ, loko wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ sane ko he ɔ, e sa nɛ wa susu nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ sane ɔ he ɔ he, nɛ wa kɛ tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ Mawu susumi ngɛ muɔ kɛ ní tsumi he, enɛ ɔ he ɔ, waa kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ tsuɔ ní. (1 Mose 9:4; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 15:28, 29) Wa ma nyɛ maa sɔle ha Yehowa konɛ e ye bua wɔ nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ e bua maa jɔ he ɔ nɔ.\\n5 Yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ loo e ye wɔ awi. Ke wa pee juɛmi nɛ da a, e maa ye bua wɔ konɛ waa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he. Ke wa pee juɛmi nɛ dɛ ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ ma puɛ. Yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua ni kpahi loo e ye mɛ awi. Wa sume kaa wa maa pee nɔ́ ko nɛ maa hao wa nyɛmimɛ aloo e ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ gbɔjɔ. Jehanɛ hu ɔ, wa sume kaa wa maa wo nyɛmimɛ a kpɛti pɛ ngɛ asafo ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ waa pee juɛmi nɛ da.—Kane Roma Bi 14:19; Galatia Bi 6:7.\\n6. Mɛni e sa kaa waa pee ke wa ngɛ yi mi kpɔ mwɔe ngɛ nɔ́ ko he?\\n6 Ke Baiblo ɔ tsɔɔ we wɔ nɔ́ pɔtɛɛ nɛ e sa kaa waa pee ngɛ sane ko he ɔ, kɛ wa ma plɛ kɛ pee juɛmi nɛ da kɛɛ? E sɛ nɛ waa pee nɔ́ nɛ wɔ nitsɛmɛ wa suɔ, mohu ɔ, e sa kaa wa susu si fɔfɔɛ nɛ wɔ nitsɛmɛ wa ngɛ mi ɔ he, konɛ waa pee juɛmi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi. Ke wa pee jã a, lɛɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa jɔɔ yi mi kpɔ nɛ wa mwɔ ɔ nɔ.—Kane La 37:5.\\nMƐNI YEHOWA SUƆ KAA MA PEE?\\n7. Ke Baiblo ɔ wui mlaa pɔtɛɛ ko ngɛ sane ko he ɔ, mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ le nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kaa waa pee?\\n7 Kɛ wa ma plɛ kɛ le nɔ́ nɛ maa sa Yehowa hɛ mi ha kɛɛ? Efeso Bi 5:17 ɔ de ke: ‘Nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛ yɔse níhi nɛ ji Yehowa suɔmi nya ní.’ Ke Baiblo ɔ wui mlaa pɔtɛɛ ko ngɛ sane ko he ɔ, e sa nɛ wa susu níhi a he konɛ waa le nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kaa waa pee ngɛ sane ɔ he. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee jã? E he hia nɛ waa sɔle ha Mawu konɛ wa ha nɛ e mumi klɔuklɔu ɔ nɛ kudɔ wɔ.\\n8. Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e le nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kaa e pee? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n8 Be tsuaa be ɔ, Yesu yɔseɔ nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kaa e pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu sɔle nɛ e ha nimli asafo ko nɛ hwɔ ngɛ mɛ yee ní si enyɔ ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ. (Mateo 14:17-20; 15:34-37) Se benɛ hwɔ ngɛ Yesu yee ngɛ nga a nɔ nɛ Abosiami de lɛ ke e ha nɛ tɛ nɛ plɛ pee abolo ɔ, Yesu pee we jã. (Kane Mateo 4:2-4.) E le e Tsɛ ɔ saminya, enɛ ɔ he ɔ, e le kaa Yehowa be suɔe kaa e ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ tsu lɛ nitsɛ e hiami níhi a he ní. E ngɛ nɔ mi mami kaa ke e he hia nɛ e ná niye ní ɔ, e Tsɛ ɔ ma ha lɛ.\\n9, 10. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa pee juɛmi nɛ da? Mo ha enɛ ɔ he nɔ́ hetomi nɔ́.\\n9 Kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ maa pee juɛmi nɛ da ke wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Baiblo ɔ de ke: ‘Ngɔɔ o hɛ ngɔ fɔ Yehowa nɔ kulaa. Koo ngɔ o hɛ ngɔ fɔ nɔ́ nɛ moo o susu kaa o le ɔ nɔ. Nɔ́ tsuaa nɔ́ mi ɔ, mo kai Yehowa, nɛ e maa tsɔɔ mo blɔ nɛ da. Koo bu o he ní lelɔ; moo ye Yehowa gbeye, nɛ o tu yayami nya fo.’ (Abɛ 3:5-7) Ke wa kaseɔ Baiblo ɔ nɛ wa le bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ha a, wa ma yɔse nɔ́ nɛ e suɔ kaa waa pee ngɛ si fɔfɔɛ pɔtɛɛ ko mi. Jehanɛ ɔ, ke wa yaa nɔ nɛ wa kaseɔ bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ha a, e be yee ha wɔ kaa wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ maa sa e hɛ mi nɔ. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa ma ná “tsui nɛ buɔ tue.”—Ezekiel 11:19.\\n10 Ngɔɔ lɛ kaa yogbayo ko ya ngɛ ní hee ngɛ jua mi nɛ e na tokota ko nɛ ngɛ fɛu saminya. Se tokota a he jua wa wawɛɛ. E ngɛ mi kaa pi e kɛ e huno ɔ nɛ ya jua a nɔ mohu lɛɛ, se e le nɔ́ nɛ e huno ɔ ma de ke e puɛ sika fuu kɛ he jamɛ a tokota a. Kɛ yogbayo ɔ plɛ kɛ le enɛ ɔ ha kɛɛ? E le jã, ejakaa a sɛ gba si himi mi kɛ saii, nɛ e le nɔ́ nɛ e huno ɔ suɔ kaa a kɛ a sika nɛ tsu. Jã kɛ̃ nɛ ke wa kase bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ha a, wa maa le nɔ́ nɛ e suɔ kaa waa pee ngɛ si himi saisaa mi.\\nKƐ O MA PLƐ KƐ LE NƆ́ NƐ YEHOWA SUƆ KAA O PEE KƐƐ?\\n11. Mɛni sanehi wa ma nyɛ ma bi wa he ke wa ngɛ Baiblo ɔ kanee aloo wa ngɛ kasee? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Ke O Ngɛ Baiblo ɔ Kasee ɔ, Bi O He Ke.”)\\n11 Kɛ wa ma plɛ kɛ le Yehowa susumi kɛɛ? Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa pee ji kaa wa maa kane Baiblo ɔ nɛ waa kase daa. Be mi nɛ wa ngɛ jã pee ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ mi ngɛ Yehowa he? Mɛni he je nɛ Yehowa pee e ní jã a?’ Kaa bɔ nɛ David pee ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma bi Yehowa kaa e ye bua wɔ konɛ waa le lɛ saminya. David ngma ke: ‘Yehowa, tsɔɔ mi o blɔ ɔmɛ; Yehowa, ha nɛ ma le o blɔ ɔmɛ. Tsɔɔ mi nɛ ma hi si ngɛ o we anɔkuale ɔ nya, ejakaa mo Mawu ɔ ji ye yi wami helɔ. Daa nɛ ɔ, o nɔ lɛ i ngɔɔ ye hɛ kɛ fɔɔ.’ (La 25:4, 5) Ke wa kase nɔ́ ko ngɛ Yehowa he ɔ, wa ma nyɛ ma susu si fɔfɔɛhi a mi nɛ waa kɛ jamɛ a nɔ́ ma nyɛ ma tsu ní ngɛ. Anɛ waa kɛ ma nyɛ ma tsu ní ngɛ wa weku ɔ mi, wa ní tsumi he, wa sukuu mi, aloo ngɛ fiɛɛmi mi lo? Ke wa susu si fɔfɔɛ pɔtɛɛ ko he ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa le bɔ nɛ Yehowa suɔ kaa waa kɛ nɔ́ nɛ wa kase ɔ nɛ tsu ní ha.\\nJa wa kaneɔ Baiblo ɔ nɛ wa kaseɔ daa loko wa maa le Yehowa susumi\\n12. Mɛni blɔ nɔ wa Baiblo kasemi womihi kɛ asafo mi kpehi ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le Yehowa susumi ngɛ níhi a he?\\n12 Blɔ kpa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ le Yehowa susumi ji kaa wa maa ngɔ níhi nɛ Yehowa asafo ɔ ngɛ wɔ tsɔɔe kɛ je Baiblo ɔ mi ɔ kɛ tsu ní saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke e he hia nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, Watch Tower Publications Index ɔ kɛ Research Guide for Jehovah’s Witnesses ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le Yehowa susumi. Jehanɛ hu ɔ, ke wa ya asafo mi kpehi nɛ wa bu níhi nɛ wa ngɛ kasee ɔ tue saminya, wa haa sanehi a heto, nɛ wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ a tsɔɔ wɔ ɔ a he ɔ, wa ma ná he se. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa susu níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ɔ. Ke wa peeɔ jã a, wa ma nyɛ maa pee juɛmi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi, nɛ e maa jɔɔ nɔ.\\nMO PUE O YI MI TƐ NGƐ BƆ NƐ YEHOWA SUSUƆ NÍHI A HE HA A HE LOKO O MWƆ O YI MI KPƆ\\n13. Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa ke wa le Yehowa susumi ngɛ níhi a he ɔ, e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee juɛmi nɛ da.\\n13 Ke wa susuɔ bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ha a he ɔ, wa ma nyɛ maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nile mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, o suɔ kaa o ma sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ. O pee tsakemihi ngɛ o si himi mi konɛ o nyɛ nɛ o kɛ be fuu nɛ ya fiɛɛmi. Se loloolo ɔ, e peeɔ mo kaa ke o be sika fuu aloo he lo nya ní fuu ɔ, o bua be jɔe. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa ja nɔ ko pee blɔ gbalɔ loko e ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa. Wa ma nyɛ maa ya nɔ ma sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi kaa fiɛɛli. Se Yesu tsɔɔ kaa Yehowa maa jɔɔ nihi nɛ a kɛ níhi sãa afɔle ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ. (Kane Luka 18:29, 30.) Baiblo ɔ hu tsɔɔ kaa ke wa bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa jeɔ Yehowa yi ɔ, e bua jɔɔ, nɛ lɛ hu e suɔ kaa waa kɛ bua jɔmi nɛ sɔmɔ lɛ. (La 119:108; 2 Korinto Bi 9:7) Ke wa sɔleɔ nɛ wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he ɔ, wa ma nyɛ maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ kpakpa nɔ ke wa ya je si himi ko mi, nɛ Yehowa maa jɔɔ wɔ.\\n14. Kɛ wa ma plɛ ke le kaa bɔ nɛ tade ko ngɛ ha a sa Yehowa hɛ mi loo e sɛ e hɛ mi?\\n14 Nɔ hyɛmi nɔ́ kpa ko hu ji nɛ ɔ nɛ: O bua jɔ tade ko he wawɛɛ, se o le kaa ke o wo jamɛ a tade ɔ, e maa tɔ̃tɔ̃ ni komɛ a nane ngɛ asafo ɔ mi. Baiblo ɔ de we nɔ́ ko ngɛ jamɛ a tade ɔ he. Ke jã a, lɛɛ kɛ o ma plɛ kɛ le Yehowa susumi ha kɛɛ? Baiblo ɔ de ke: “Yihi hu nɛ a ngɔ juɛmi kɛ to a he dlami he. A dla a he bɔ nɛ sa kɛkɛ kaa humi. A gbɔ a yi ngɛ hɛngmɛ nɔ. A ko ngɔ sika tsu, loo adiagba kɛ hɔɔ a yi mi; nɛ a ko wo tade nɛ he jua wa tsɔ hulɔ. Se mohu a tsu ní tsumi kpakpa nɛ sa yihi nɛ ngɔ a he kɛ ha Mawu kulaa a.” (1 Timoteo 2:9, 10) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ga womi nɛ ɔ kɔɔ nyumuhi kɛ yihi tsuo nɛ a sɔmɔɔ Yehowa a a he. Ke wa peeɔ wa he humi nɛ wa maa wo tade ko ɔ, wa ma nyɛ ma susu bɔ nɛ nihi maa pee a ní ngɛ he ha a he. Nɛ akɛnɛ wa suɔ wa nyɛmimɛ he je ɔ, wa sume kaa wa maa wo tade nɛ maa hao a ti nɔ ko aloo e maa tɔ̃tɔ̃ a ti nɔ ko nane. (1 Korinto Bi 10:23, 24; Filipi Bi 3:17) Ke wa susuɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ deɔ kɛ bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ha a he ɔ, wa ma nyɛ maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ maa sa Yehowa hɛ mi nɔ.\\n15, 16. (a) Ke wa susuɔ ajuama bɔmi níhi a he ɔ, kɛ e peeɔ Yehowa ha kɛɛ? (b) Ke wa ngɛ níhi nɛ waa kɛ ma je wa hɛja hlae ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ le nɔ́ nɛ maa sa Yehowa hɛ mi? (d) Mɛni blɔ nɔ e sa kaa waa gu kɛ mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ sanehi nɛ a he hia a a he?\\n15 Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa ke nihi peeɔ yi wu tso ní nɛ a susuɔ ní yayahi a he ɔ, e dɔɔ Yehowa wawɛɛ. (Kane 1 Mose 6:5, 6.) E ngɛ heii kaa Yehowa sume nɛ wa susu ajuama bɔmi níhi a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa yaa nɔ nɛ wa susuɔ níhi kaa jã a a he ɔ, eko ɔ, wa maa pee jamɛ a ní ɔmɛ. Mohu ɔ, Yehowa suɔ kaa wa susu níhi nɛ a he tsɔ kɛ ní kpakpahi a he. Kaselɔ Yakobo ngma ke nile nɛ je Yehowa ngɔ ɔ, “kekleekle nɔ́ nɛ a naa ngɛ e he ji kaa e he tsɔ. Lɔ ɔ se ɔ, a naa kaa e he jɔ; e hɛ ka si, nɛ e nuɔ nɔ́ he ha nɔ. E naa nɔ mɔbɔ saminya, nɛ ní kpakpahi sɔuu e tsuɔ. E hyɛ we nihi a hɛ mi, nɛ e pee we osato.” (Yakobo 3:17) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa kua hɛja jemi nɛ ma ha nɛ wa susu níhi nɛ a he tsɔ we kɛ ní yayamihi a he. Nɛ ke wa le níhi nɛ Yehowa suɔ kɛ níhi nɛ e sume ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa ma yɔse womihi, sinihi, kɛ fiɛmihi nɛ e sa kaa wa kua. E he be hiae nɛ wa bi nihi konɛ a tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee.\\n16 Ke e he ba hia kaa waa pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko he ɔ, behi fuu ɔ, níhi fuu ngɛ nɛ ke wa pee ɔ, e maa sa Yehowa hɛ mi. Se ke e he hia kaa waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ he ɔ, eko ɔ, e maa hi kaa wa ma bi ga womi kɛ je asafo mi nɔkɔtɔma ko, aloo nyɛminyumu ko aloo nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ níhi a si kpami ɔ ngɔ. (Tito 2:3-5; Yakobo 5:13-15) Se e sɛ nɛ wa ha nɛ nɔ ɔ nɛ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e sa kaa waa pee. Mohu ɔ, e he hia nɛ wa susu níhi nɛ wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a he saminya konɛ waa da lɔ ɔ nɔ kɛ mwɔ wa yi mi kpɔ. (Hebri Bi 5:14) Bɔfo Paulo de ke: “Nɔ tsuaa nɔ maa tloo lɛ nitsɛ e tlomi.”—Galatia Bi 6:5.\\n17. Ke wa pee juɛmi nɛ sa Yehowa hɛ mi ɔ, mɛni se wa náa?\\n17 Ke wa peeɔ juɛmi nɛ saa Yehowa hɛ mi ɔ, e haa nɛ wa hɛɛ wɔ kɛ suɔ e he haa, e bua jɔɔ wa he, nɛ e jɔɔ wɔ. (Yakobo 4:8) Ke wa pee jã a, hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi maa wa. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ wa kaseɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a he, konɛ wa nyɛ nɛ wa yɔse Yehowa susumi ngɛ níhi a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be fɛɛ be ɔ, nɔ́ ehe ko ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yehowa he. (Hiob 26:14) Se ke wa bɔɔ mɔde nɛ wa kaseɔ e he ní ɔ, wa ma ba pee juɛmitsɛmɛ, nɛ wa ma nyɛ maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ. (Abɛ 2:1-5) Adesahi a susumi kɛ a yi mi tomihi tsakeɔ, se Yehowa tsakee we. La polɔ ɔ de ke: ‘Yehowa yi mi tomi ɔmɛ ngɛ daa; e susumi ɔmɛ ngɛ kɛ yaa neneene.’ (La 33:11) E ngɛ heii kaa ke wa susuɔ níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he ɔ, nɛ wa peeɔ níhi nɛ maa sa e hɛ mi ɔ, wa ma nyɛ maa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ.\\nKE O NGƐ BAIBLO Ɔ KASEE Ɔ, BI O HE KE:\\nMɛni enɛ ɔ tsɔɔ mi ngɛ Yehowa he? (La 25:4)\\nMɛni blɔ nɔ ma gu nɛ i kɛ munyu nɛ ɔ ma tsu ní ngɛ . . .\\nní tsumi he?\\nKe a ke wa yɔse níhi nɛ ji Yehowa suɔmi nya ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa maa kase konɛ waa le Yehowa susumi ngɛ níhi a he kɛ níhi nɛ saa e hɛ mi. Enɛ ɔ he hia wawɛɛ, titli ɔ, ke Baiblo ɔ wui mlaa pɔtɛɛ ngɛ nɔ́ ko he. E he hia nɛ waa sɔle nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ wa kaseɔ ngɛ Yehowa he, níhi nɛ e suɔ kɛ níhi nɛ e sume, kɛ níhi nɛ e pee kɛ be ɔ a he","num_words":3565,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.028,"special_characters_ratio":0.306,"stopwords_ratio":0.528,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Wolo ni Jɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ Dɛŋ | Nyɔŋmɔ Suɔmɔ\\nKANEMƆ YƐ Acholi Afrikaans Albania Altai Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Assamese Australia Mumuii Awiemɔ Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Bassa (Cameroon) Batak (Toba) Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Blɔfo Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Britian Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cakchiquel (Central) Cambodia Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chokwe Chol Chuabo Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Croatia Czech Dangme Denmark Douala Drehu Dutch Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Ga Garifuna Georgia Germany Greenland Guarani Gujarat Guna Haitian Creole Hausa Hebri Hela Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungary Iban Ibanag Iceland Igbo Iloko Indonesia Japan Japan Mumuii Awiemɔ Jula Kabiye Kachin Kannada Kazakh Kekchi Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kosrae Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Laos Lhukonzo Lithuania Lomwe Low German Luganda Luo Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritia Creole Mazatec (Huautla) Mbunda Mexico Mumuii Awiemɔ Mixe (North Central) Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndau Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Niue Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetia Otomi (Mezquital Valley) Palau Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Peru Mumuii Awiemɔ Pohnpei Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portuguese (Brazil) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Rarotongan Romania Rotuman Runyankore Russia Russia Mumuii Awiemɔ Rutoro Samoa Sango Sena Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Swahili Swati Sweden Tahiti Tajiki Tamil Tankarana Tarascan Tatar Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Wallis Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nNaanyo Kpakpa ni Sumɔɔ Yehowa:\\nYesu kɛɛ akɛ: “Nyɛaale anɔkwale lɛ, ni anɔkwale lɛ aaaha nyɛye nyɛhe.” (Yohane 8:32) Wiemɔi nɛɛ woɔ mɔ hewalɛ waa! Hɛɛ, abaanyɛ ale anɔkwale lɛ yɛ “naagbee gbii” ní jaraa ni amale eyi mli obɔ nɛɛ mli po. (2 Timoteo 3:1) Ani okaiɔ be ni oná ole Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli anɔkwale lɛ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ eha oná miishɛɛ diɛŋtsɛ!\\nEyɛ mli akɛ ehe miihia ni wɔná anɔkwale lɛ he nilee ni ja ní wɔgba he sane wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi daa moŋ, shi esa akɛ wɔha wɔjeŋba hu kɛ anɔkwale lɛ akpã gbee. Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔfee enɛ lɛ, ehe miihia ni wɔhi Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli. Mɛni enɛ tsɔɔ? Wiemɔi ni Yesu wie gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ agbe lɛ lɛ haa sanebimɔ nɛɛ hetoo. Ekɛɛ ebɔfoi anɔkwafoi lɛ akɛ: “Kɛji nyɛye mikitai lɛ anɔ lɛ, nyɛaahi misuɔmɔ lɛ mli; taakɛ bɔ ni mi hu miye mitsɛ kitai lɛ anɔ ni mihiɔ esuɔmɔ lɛ mli lɛ.”—Yohane 15:10.\\nKadimɔ akɛ Yesu hi Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli kɛtsɔ e-Tsɛ lɛ kitai lɛ anɔ ni eye lɛ nɔ. Wɔ hu esa akɛ wɔfee nakai ŋmɛnɛ. Kɛ́ wɔhi shi yɛ anɔkwale lɛ naa daa gbi lɛ, no baaha wɔhi Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli. Yɛ nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ mli lɛ, Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛji nyɛle nii nɛɛ ni nyɛye nɔ lɛ, ajɔɔ nyɛ.”—Yohane 13:17.\\nWɔyɛ hiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ akɛ wolo nɛɛ baaye abua bo ní oya nɔ ohi shi yɛ anɔkwale lɛ naa ní no aha ohi ‘Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli, koni oná naanɔ wala.’—Yuda 21.\\nYehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu\\nNamɛi Ji Yehowa Odasefoi Agbɛtsɔɔmɔ Kuu Lɛ?","num_words":594,"character_repetition_ratio":0.073,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.189,"stopwords_ratio":0.022,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.999,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛɛ Mwɔ Nyɛ Yi Mi Kpɔ Ngɛ Nile Mi | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Maya Mexico Mumuihi A Gbi Moore Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nyaneka Nzema Oromo Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\n‘Nihewi kɛ yihewi, nyɛ je Yehowa yi.’—LA 148:12, 13.\\nMɛni nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ konɛ a ná he blɔhi fuu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi hwɔɔ se?\\nKɛ nihewi kɛ zangmawi komɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe ha kɛɛ?\\nMɛni Baiblo sisi tomi mlaahi ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nile mi?\\n1. Mɛni nihewi kɛ yihewi babauu ngɛ pee kɛ ngɛ nihi ye buae?\\nWA NGƐ be nɛ sa kadimi mi. Nimli ayɔhi abɔ ngɛ je kɛ wɛ ngɔ a he kɛ ngɛ anɔkuale jami mi woe pe be ko nɛ be ɔ. (Kpoj. 7:9, 10) Nihewi kɛ zangmawi babauu ngɛ nihi ye buae konɛ a ba nu Baiblo ɔ mi anɔkualehi nɛ heɔ nɔ yi wami ɔ a sisi. (Kpoj. 22:17) A kɛ nihi kaseɔ Baiblo ɔ konɛ ni ɔmɛ a si himi nɛ pee kpakpa. Ati ni komɛ kɛ kã fiɛɛɔ kɛ haa nihi nɛ a tuɔ ma se gbi. (La 110:3; Yes. 52:7) Ke o ji niheyo loo yiheyo ɔ, mɛni e sa kaa o pee konɛ o kɛ o he nɛ wo nítsumi nɛ haa nɔ tsui nɔɔ nɔ mi nɛ ɔ mi?\\n2. Mɛni blɔ nɔ Timoteo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa suɔ kaa e kɛ blɔ nya nítsumi maa wo nihewi kɛ yihewi a dɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ nikasemi ɔ sisije ɔ.)\\n2 O ma nyɛ maa mwɔ o yi mi kpɔ konɛ o ná he se hwɔɔ se. Enɛ ɔ maa ye bua mo nɛ o ma ná he blɔ kɛ sɔmɔ Yehowa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Timoteo mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ nile mi, nɛ lɔɔ ye bua lɛ nɛ e sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ. Eko ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e yi jeha 20 lolo. (Níts. 16:1-3) A ngɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Tesalonika a yi mi wae. Enɛ ɔ ha nɛ bɔfo Paulo si asafo ehe nɛ a to sisi ɔ. Eko ɔ, nyɔhiɔ bɔɔ komɛ a se ɔ, Paulo tsɔ Timoteo kɛ ho Tesalonika ya konɛ e ya ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ. (Níts. 17:5-15; 1 Tes. 3:1, 2, 6) Benɛ Timoteo nine su nítsumi nɛ ɔ nɔ ɔ, kɛ e nu ha kɛɛ?\\nYI MI KPƆ NƐ HE HIA PE KULAA NƐ E SA KAA O MWƆ\\n3. Mɛni ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa nɛ e sa kaa nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ kaa nyɛ maa pee?\\n3 Nihewi kɛ zangmawi, be nɛ e sa kaa nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ ngɛ níhi nɛ a he hia a he ji nɛ ɔ nɛ. Mɛni ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa nɛ e sa kaa nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ kaa nyɛ maa pee? E sa kaa nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ kaa nyɛ ma sɔmɔ Yehowa. Mɛni be e sa kaa nyɛɛ pee jã? Yehowa de ke: “Mo kai o bɔlɔ ɔ ngɛ o nihe mi.” (Fiɛlɔ 12:1) Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ nyɛ ma nyɛ maa gu nɔ kɛ “kai” Yehowa ji, nɛ nyɛ ma sɔmɔ lɛ kɛ nyɛ tsui tsuo. (5 Mose 10:12) Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa nɛ e sa kaa nyɛɛ pee. Ke nyɛ pee jã a, nyɛ ma ná he se nyɛ wami be tsuo.—La 71:5.\\n4. Ngɛ Yehowa sɔmɔmi se ɔ, mɛni ji ní kpa komɛ hu nɛ e hia kaa nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ ngɛ he?\\n4 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ngɛ Yehowa sɔmɔmi se ɔ, ní kpahi hu ngɛ nɛ ke nyɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ ngɛ he ɔ, nyɛ ma ná he se hwɔɔ se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, nyɛ maa mwɔ nyɛ yi mi kpɔ kaa nyɛ maa sɛ gba si himi mi aloo nyɛ be mi sɛe. Nɛ ke nyɛ maa sɛ gba si himi mi hu ɔ, mɛnɔ nyɛɛ kɛ maa sɛ mi? Mɛni blɔ nɔ nyɛ maa gu kɛ hyɛ nyɛ he? Enɛ ɔmɛ ji níhi nɛ a he hia mohu lɛɛ, se e sa nɛ nyɛɛ mwɔ nyɛ mi kpɔ kaa nyɛ ma sɔmɔ Yehowa kɛ nyɛ tsui tsuo loko nyɛ susu enɛ ɔmɛ a he. (5 Mose 30:19, 20) Mɛni heje? Ejakaa gba si himi mi nɛ nyɛ maa sɛ loo nyɛ be sɛe, kɛ nítsumi nɛ nyɛ ma tsu ɔ ma nyɛ maa sa bɔnɛ nyɛ sɔmɔɔ Yehowa ha a he. (Mo kɛ to Luka 14:16-20 ɔ he.) Jã kɛ̃ nɛ suɔmi nɛ nyɛ ngɛ kaa nyɛ ma sɔmɔ Mawu ɔ hu ma nyɛ maa sa gba si himi mi nɛ nyɛ maa sɛ loo nyɛ be sɛe, kɛ nítsumi nɛ nyɛ ma tsu ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ kaa nyɛ ma tsu níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ a he ní.—Filip. 1:10, NW.\\nMƐNI O MAA PEE BE MI NƐ O JI NIHEYO ALOO ZANGMAYO NƐ Ɔ?\\n5, 6. Mɛni níhi a si kpami ko tsɔɔ kaa ke wa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ blɔ nɛ da nɔ ɔ, wa ma ná he blɔhi fuu kɛ sɔmɔ Yehowa?\\n5 Moo ma o juɛmi nya si kaa o ma sɔmɔ Mawu, nɛ o susu nɔ́ nɛ Mawu suɔ kaa o pee ɔ he, konɛ lɔɔ se ɔ, o hyɛ bɔnɛ o maa pee o ní ha. Nyɛminyumu ko nɛ e je Japan ɔ ngma ke: “Benɛ i ye jeha 14 ɔ, ligbi ko ɔ, i kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko ya fiɛɛmi nɛ e to he hɛ kaa ye bua jɔɛ fiɛɛmi nítsumi ɔ he. E de mi kɛ gbi blɛuu ke: ‘Yuichiro, moo ho we mi ya, o nu. Mo ya hi si nɛ o susu níhi nɛ Yehowa pee ha mo ɔ he saminya.’ I kɛ nɔ́ nɛ e de mi ɔ tsu ní. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i susu níhi a he, nɛ i sɔle be saii. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, i tsake ye juɛmi. E kɛ we kulaa nɛ ye bua ba jɔ Yehowa sɔmɔmi he. I suɔ ma se sane kpakpa fiɛɛli a he níhi kanemi. Enɛ ɔ he ɔ, i na kaa e sa nɛ ma sɔmɔ Yehowa kɛ pi si.”\\n6 Yuichiro tsa nɔ ke, “I ba bɔni níhi nɛ maa ye bua mi konɛ hwɔɔ se ko ɔ, ma ya sɔmɔ Yehowa ngɛ ma se ɔ he nítsumi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, i kase Blɛfo gbi ngɛ sukuu. Benɛ i gbe sukuu nya a, i ya tsɔɔ Blɛfo gbi ngɛ sukuu ko mi. I ngɔɔ ngmlɛfia bɔɔ ko kɛ peeɔ enɛ ɔ konɛ ma nyɛ ma sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ. Benɛ i ye jeha 20 ɔ, i bɔni Mongolia gbi ɔ kasemi nɛ i ná he blɔ ya kuu ko nɛ a tuɔ Mongolia gbi ɔ. Jeha enyɔ se ngɛ jeha 2007 ɔ mi ɔ, i hia blɔ kɛ ho Mongolia ya. Benɛ i kɛ fiɛɛli komɛ ya fiɛɛmi ngɛ lejɛ ɔ, i na kaa nihi fuu suɔ kaa a le anɔkuale ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, i to ye yi mi kaa ma hia kɛ ho lejɛ ɔ ya konɛ ma ya ye bua mɛ. I kpale ye se kɛ ho Japan ya ya to ye níhi a he blɔ nya. Kɛ je April 2008 ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, i ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbalɔ ngɛ Mongolia. Si himi ɔ mi wa ngɛ lejɛ ɔ. Se ni ɔmɛ ngɛ sane kpakpa a tue bue wawɛɛ nitsɛ nɛ a ngɛ mɛ hɛe kɛ ngɛ Yehowa he sue. I nuɔ he kaa ye yi mi kpɔ nɛ i mwɔ ɔ ji nɔ́ nɛ hi pe kulaa ngɛ si himi mi.”\\n7. Mɛni yi mi kpɔ e sa kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ mwɔ, nɛ mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ Mose pee kɛ ha wɔ?\\n7 E sa nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ e mwɔ lɛ nitsɛ e yi mi kpɔ ngɛ bɔnɛ e maa plɛ kɛ sɔmɔ Yehowa ha a he. (Yosh. 24:15) Wa be nyɛe ma de mo ke o sɛ gba si himi mi, aloo o ko sɛ mi, nɛ jã a kɛ̃ nɛ wa be nyɛe maa tsɔɔ mo nítsumi nɛ e sa kaa o tsu. Anɛ o ma nyɛ ma tsu nítsumi ko nɛ e biɔ tsɔsemi bɔɔ ko pɛ lo? Nihewi kɛ yihewi komɛ nɛ a ji Kristofoli ɔ ngɛ kɔpehi nɛ ohia ngɛ mi ɔ a mi. A ti ni komɛ hu ngɛ ma nguahi nɛ sika ngɛ mi ɔ a mi. E slo nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ su, e nyɛmi, e níhi a si kpami, e hemi kɛ yemi, kɛ níhi nɛ e bua jɔ he. Eko ɔ, e slo si himi mi nɛ nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ kaa bɔnɛ e ji ngɛ Mose be ɔ mi ɔ. Mose si himi ɔ je ekpa ngɛ Hebri nihewi kɛ yihewi kpahi nɛ a hi Egipt ɔ a si himi he. Be mi nɛ Hebri nihewi kɛ yihewi kpahi nɛ a hi Egipt ɔ a ji nyɔguɛhi ɔ, Mose lɛɛ e ji odehe ngɛ matsɛ we ɔ mi. (2 Mose 1:13, 14; Níts. 7:21, 22) Kaa bɔnɛ e ji mwɔnɛ ɔ, mɛ hu a hi be ko nɛ e sa kadimi mi. (2 Mose 19:4-6) E sa nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ e kɛ e wami maa pee ɔ he. Mose ma e juɛmi nya si ngɛ nile mi.—Kane Hebribi 11:24-27.\\n8. Mɛni ma nyɛ maa ye bua nihewi kɛ yihewi konɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nile mi?\\n8 Nihewi kɛ yihewi, Yehowa yeɔ bua nyɛ konɛ nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ ngɛ nile mi. Mɛni nɔ e guu kɛ peeɔ enɛ ɔ? Ngɛ si himi saisaa mi nɛ nyɛ ngɛ ɔ, e tsɔɔ nyɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ ke nyɛɛ kɛ tsu ní ɔ, e maa hi ha nyɛ. (La 32:8) Jehanɛ se hu ɔ, nyɛ fɔli nɛ a ji Yehowa Odasefoli kɛ asafo mi nikɔtɔmahi maa ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ le bɔnɛ nyɛɛ kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ ma tsu ní ha. (Abɛ 1:8, 9) Nyɛ ha nɛ wa susu Baiblo sisi tomi mlaahi etɛ nɛ ma nyɛ maa ye bua nyɛ konɛ nyɛ nyɛ nɛ nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ ngɛ nile mi konɛ e hi ha nyɛ hwɔɔ se ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nBAIBLO SISI TOMI MLAAHI ETƐ NƐ MAA YE BUA MO\\n9. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ Yehowa wo wa hɛ mi nyami nɛ e ha wɔ he blɔ nɛ wa kɛ hla níhi nɛ wa suɔ? (b) Ke wa ‘hla Matsɛ Yemi ɔ se blɔ kekle ɔ,’ mɛni he blɔhi wa ma nyɛ ma ná?\\n9 Mo hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ, kɛ níhi nɛ da ngɛ e hɛ mi ɔ kekle. (Kane Mateo 6:19-21, 24-26, 31-34.) Yehowa wo wa hɛ mi nyami nɛ e ha wɔ tsuo he blɔ konɛ waa hla níhi nɛ wa suɔ. E tsɔɔ we ngmlɛfiahi abɔ nɛ e sa kaa nihewi kɛ yihewi nɛ a kɛ tsu fiɛɛmi nítsumi ɔ. Se Yesu tsɔɔ wɔ kaa e he hia nɛ wa hla Matsɛ Yemi ɔ se blɔ kekle. Ke nyɛ hla Matsɛ Yemi ɔ se blɔ kekle ɔ, sɔmɔmi he blɔhi fuu ma bli kɛ ha nyɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛ ma ná he blɔhi fuu nɛ nyɛɛ kɛ maa tsɔɔ kaa nyɛ suɔ Yehowa kɛ nyɛ nyɛmi nɔmlɔ. Nyɛɛ kɛ jamɛ a he blɔ ɔ hu maa tsɔɔ kaa nyɛ bua jɔ neneene wami he hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ nyɛ ngɛ ɔ he. Ke nyɛ ngɛ juɛmi pee ngɛ gba si himi kɛ nítsumi nɛ nyɛ ma tsu ɔ he ɔ, nyɛ susu sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a he. Anɛ juɛmi nɛ nyɛ maa pee ɔ be hae nɛ nyɛɛ pee yeyeeye ngɛ helo nya níhi a he lo? Anɛ e be nyɛ juɛmi jee ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ níhi nɛ da ngɛ e hɛ mi ɔ a se blɔ nɛ nyɛ ma hla kekleekle ɔ nɔ lo?\\n10. Mɛni ha Yesu ná bua jɔmi, nɛ mɛni nɛ ke mo hu o pee ɔ, o ma ná bua jɔmi?\\n10 Mo sɔmɔ nihi konɛ o ná bua jɔmi. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 20:20, 21, 24, 35.) Yesu je mi mi jɔmi mi nɛ e tsɔɔ wɔ sisi tomi mlaa nɛ ɔ. Sisi tomi mlaa nɛ ɔ he hia ngɛ adesahi a si himi mi. Akɛnɛ Yesu peeɔ e Tsɛ ɔ suɔmi nya ní nɛ e pee we lɛ nitsɛ e suɔmi nya ní heje ɔ, e ngɛ bua jɔmi be tsuaa be. Ke Yesu na kaa nihi nɛ a he jɔ ɔ ngɛ sane kpakpa a tue bue ɔ, e bua jɔɔ wawɛɛ. (Luka 10:21; Yoh. 4:34) Eko ɔ, o ye bua nɔ ko hyɛ nɛ lɔɔ ha nɛ o ná bua jɔmi. Lɔɔ he ɔ, ke o kɛ Yesu sisi tomi mlaa nɛ ɔ tsu ní ngɛ o si himi mi ɔ, o ma ná bua jɔmi, nɛ Yehowa hu bua maa jɔ.—Abɛ 27:11.\\n11. Mɛni heje nɛ Baruk bua jɔɛ Yehowa sɔmɔmi he hu ɔ, nɛ mɛni ga Yehowa wo lɛ?\\n11 Ja o sɔmɔ Yehowa loko o ma ná bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ. (Abɛ 16:20) Eko ɔ, Yeremia womi ngmalɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Baruk ɔ hɛ je nɔ kaa ja e pee Yehowa suɔmi nya ní loko e ma ná bua jɔmi. Be ko ɔ, e bua jɔɛ Yehowa sɔmɔmi he hu. Yehowa de lɛ ke: ‘Moo lɛɛ ní nguahi o ngɛ hlae ha o he? Ko hla! Ejakaa ma ngɔ haomi kɛ ba adesahi tsuo a nɔ. Moo lɛɛ he tsuaa he nɛ o maa gu ɔ, o he maa je mi.’ (Yer. 45:3, 5) Jinɛ mɛni ko ha Baruk bua jɔmi wawɛɛ? Ní nguahi nɛ e ma hla kɛ ha e he nɛ lɔɔ se e ma gbo ngɛ Yerusalem hɛ mi kpatami ɔ mi, aloo Yehowa suɔmi nya ní nɛ e maa pee nɛ a maa baa e yi ɔ?—Yak. 1:12.\\n12. Mɛni Ramiro pee nɛ lɔɔ ha nɛ e ná bua jɔmi?\\n12 Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ramiro ɔ sɔmɔ nihi nɛ lɔɔ ha nɛ e ná bua jɔmi. E de ke: “I je weku ko nɛ ohia ngɛ mi ɔ mi ngɛ kɔpe ko nɛ ngɛ Andes Mountains. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ ye nyɛminyumu nɔkɔtɔma a de mi ke e ma ha nɛ ma ya yunivɛsiti ɔ, i susu kaa e ji he blɔ ngua nɛ i ná. Se jamɛ a be ɔ mi ɔ, i ji Yehowa Odasefono nɛ a baptisi lɛ kɛ we. Blɔ gbalɔ ko fɔ mi nine ke ma ba piɛɛ e he kɛ fiɛɛ ngɛ ma wayoo ko mi. I ya piɛɛ blɔ gbalɔ ɔ he. I ya kase bɔnɛ a sɛɛ yi ha, nɛ i peeɔ lɔɔ kɛ hyɛɛ ye he. Nihi fuu nɛ a ngɛ ma a mi ɔ kplɛɛ Baiblo mi nikasemi nɔ. Pee se ɔ, a to asafo ehe ko sisi ngɛ ye je gbi mi. Jeha nyɔngma ji nɛ ɔ nɛ i ngɛ be tsuo sɔmɔmi nítsumi ɔ tsue. Nítsumi kpa ko be nɛ ma ha mi bua jɔmi pe enɛ ɔ. I ngɛ nihi ye buae konɛ a kase sane kpakpa a ngɛ mɛ nitsɛmɛ a je gbi mi.”\\nRamiro kɛ bua jɔmi bɔni Yehowa sɔmɔmi kɛ je e nihe be mi (Hyɛ kuku 12)\\n13. Mɛni heje nɛ e sa kaa nihewi kɛ zangmawi nɛ a ngɔ a tsui tsuo kɛ sɔmɔ Yehowa?\\n13 Mo sɔmɔ Yehowa ngɛ o nihe kɛ o zangma be mi. (Kane Fiɛlɔ 12:1.) Ko susu kaa ja o ná nítsumi kpakpa loko o ma nyɛ maa pee blɔ gbalɔ. Nihewi kɛ yihewi, be nɛ ɔ ji be nɛ hi pe kulaa nɛ nyɛɛ kɛ ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa kɛ nyɛ tsui tsuo. Nyɛ ti nihi fuu ngɛ nɛ weku blɔ nya nítsumi fuu be nyɛ kuɛ nɔ lolo. Nyɛ ngɛ he wami nɛ nyɛɛ kɛ ma nyɛ ma tsu nítsumihi nɛ a he wa hulɔ. Nihewi kɛ yihewi, mɛni nyɛ maa suɔ nɛ nyɛɛ pee kɛ ha Yehowa? Eko ɔ, oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ji kaa o ma sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ. Eko ɔ, o maa suɔ nɛ o fiɛɛ kɛ ha nihi nɛ a tuɔ gbi kpa. Aloo eko ɔ, o na kaa o ma nyɛ ma tsu babauu ngɛ nyɛ asafo ɔ mi. Ngɛ otihi nɛ o kɛ maa ma o hɛ mi ngɛ Mawu sɔmɔmi mi ɔ tsuo se ɔ, e he hia nɛ o tsu ní kɛ hyɛ o he. Mɛni nítsumi o maa suɔ kaa o ma tsu, nɛ be enyɛmɛ o kɛ maa kase?\\nMOO DA BAIBLO SISI TOMI MLAAHI A NƆ KƐ MWƆ O YI MI KPƆ NGƐ NILE MI\\n14. Ke o ngɛ nítsumi nɛ o ma tsu hwɔɔ se ɔ he susue ɔ, mɛni heje nɛ e sa kaa o hyɛ o he nɛ hi ɔ?\\n14 Baiblo sisi tomi mlaahi etɛ nɛ wa susu a he ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o le nítsumi nɛ o ma tsu. Atsinyɛ jemi ko be he kaa ga woli nɛ a ngɛ nyɛ sukuu ɔmɛ a mi ɔ le nítsumihi nɛ ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ. Aloo eko ɔ, amlaalo blɔ nya tomi ko ngɛ nɛ ma nyɛ maa tsɔɔ mo nítsumihi nɛ a he hia ngɛ he nɛ nyɛ ngɛ ɔ aloo he nɛ o suɔ kaa o ma ya sɔmɔ ngɛ ɔ. E ngɛ mi kaa a ma nyɛ maa ye bua mo mohu lɛɛ, se moo hyɛ nɛ hi. A sume Yehowa, enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, a ma ha nɛ o ná suɔmi kɛ ha níhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ. (1 Yoh. 2:15-17) Ke o susu níhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ a he ɔ, o juɛmi ma nyɛ ma tsake.—Kane Abɛ 14:15; Yer. 17:9.\\n15, 16. Mɛnɔmɛ ma nyɛ maa wo mo ga kpakpa ngɛ nítsumi he?\\n15 Ke o na nítsumihi nɛ o ma nyɛ ma tsu ɔ, e he hia nɛ o bi nɛ a wo mo ga kpakpa ngɛ he. (Abɛ 1:5) Mɛnɔ ma nyɛ maa da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ ye bua mo konɛ o pee juɛmi nɛ da ngɛ nítsumihi a he? Moo bu ga womi nɛ nihi nɛ a suɔ Yehowa, nɛ a suɔ mo, nɛ a le si fɔfɔɛ mi nɛ o ngɛ ɔ ma kɛ ha mo ɔ tue. A ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o kɛ anɔkuale yemi nɛ susu níhi nɛ o ma nyɛ ma tsu kɛ níhi nɛ o suɔ kaa o tsu ɔ he. Eko ɔ, níhi nɛ a ma de mo ɔ, maa ye bua mo konɛ o susu otihi nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ a he ekohu. Ke o fɔli suɔ Yehowa a, a ma nyɛ maa ye bua mo saminya! Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ nyɛ we asafo ɔ mi ɔ hu ma nyɛ maa wo mo ga kpakpa, ejakaa a nane pi si ngɛ Mawu jami mi. Jehanɛ se hu ɔ, o kɛ blɔ gbali kɛ kpokpa nɔ hyɛli nɛ sɛɛ ní. Mɛni heje nɛ a mwɔ a yi mi kpɔ kaa a kɛ a be kɛ a he wami tsuo ma sɔmɔ Yehowa a? Kɛ a plɛ kɛ je blɔ gbami nítsumi ɔ sisi ha kɛɛ? Mɛni blɔ nɔ a guu kɛ hyɛɛ a he? Mɛni jɔɔmihi a ná ngɛ a sɔmɔmi nítsumi ɔ mi?—Abɛ 15:22.\\n16 Nihi nɛ a le mo saminya a ma nyɛ maa wo mo ga kpakpa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa o ngɛ nɔ tsami sukuu yae nɛ o suɔ kaa o ma kpa konɛ o pee blɔ gbalɔ. Nɔ́ heje nɛ o pee o juɛmi jã a ji kaa ní kasemi ngɛ sukuu ɔ he wa ha mo tsɔ. Nɔ nɛ suɔ mo saminya a maa le nɔ́ heje nɛ o suɔ kaa o maa pee jã a, nɛ e maa ye bua mo konɛ o nu sisi kaa sukuu ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o to o tsui si ngɛ si himi saisaa nɛ o kɛ maa kpe ɔ mi. Su nɛ ɔ ma ha nɛ o ma nyɛ maa to o tsui si ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi.—La 141:5; Abɛ 6:6-10.\\n17. Mɛni nítsumihi lɛ e sɛ kaa wa tsu?\\n17 Nɔ tsuaa nɔ nɛ sɔmɔɔ Yehowa a kɛ haomihi maa kpe. Haomi nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma gbɔjɔ wa hemi kɛ yemi ɔ konɛ waa je Yehowa he. (1 Kor. 15:33; Kol. 2:8) Se eko ɔ, nítsumi komɛ ma nyɛ ma puɛ wa hemi kɛ yemi ɔ. Anɛ o le ni komɛ ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ nɛ nítsumi ha nɛ a “hemi kɛ yemi ɔ ta” lo? (1 Tim. 1:19) Nile ngɛ mi kaa o maa hla nítsumihi nɛ be hae nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Mawu nyɛ kpɛti ɔ ma puɛ.—Abɛ 22:3.\\nNIHEWI KƐ YIHEWI, NYƐ BUA NƐ JƆ KAA NYƐ JI KRISTOFOLI\\n18, 19. Ke e pee we mo kaa o tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, mɛni e sa kaa o pee?\\n18 Ke o ji niheyo aloo yiheyo nɛ o suɔ kaa o ma sɔmɔ Yehowa a, o kɛ bua jɔmi nɛ kplɛɛ he blɔhi nɛ o ma ná ngɛ Mawu sɔmɔmi mi ɔ nɔ. Moo pee níhi nɛ ma ha nɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ Yehowa ngɛ be nɛ sa kadimi nɛ ɔ mi.—La 148:12, 13.\\n19 Se ke e pee we mo kaa o tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, mɛni e sa kaa o pee? Moo ya nɔ nɛ o ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. O kɔni nɛ ko gbo. Bɔfo Paulo tsɔɔ nɔ́ nɛ e pee loko Yehowa jɔɔ lɛ. E de ke: “Ke nyɛ ti ni komɛ ngɛ nɔ́ kpa susue ɔ, Mawu ma je lɔɔ hu kpo pãa kɛ tsɔɔ nyɛ. Se bɔ tsuaa bɔ nɛ pee ɔ, blɔ nya tomi nɛ wa ye nɔ hluu kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha waa hɛɛ mi nɛ wa jã nɔuu.” (Filip. 3:15, 16) Mo kai kaa Yehowa suɔ mo, nɛ ga nɛ e woɔ mo ɔ ji ga kpakpahi. Nihewi kɛ yihewi, Yehowa pɛ ji nɔ nɛ ma nyɛ maa ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ mwɔ nyɛ yi mi kpɔ ngɛ nile mi.","num_words":3837,"character_repetition_ratio":0.07,"word_repetition_ratio":0.024,"special_characters_ratio":0.293,"stopwords_ratio":0.477,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ha Munyu Kpakpa Nɛ Je O Nya (La 19:14) | Kase\\n‘Yehowa, ha nɛ ye nya mi munyu nɛ sa o hɛ mi.’—LA 19:14.\\nLAHI: 21, 35\\nNGƐ MƐNI BLƆ NƆ YESU NƆ HYƐMI NƆ́ Ɔ YEƆ BUA WƆ KONƐ . . .\\nwaa le be nɛ e sa kaa waa tu munyu?\\nwaa tu munyu nɛ sa?\\nwaa tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi?\\n1, 2. Mɛni he je nɛ Baiblo ɔ ngɔ munyu nɛ wa tuɔ ɔ kɛ to la he ɔ?\\nNGƐ jeha 1871 ɔ mi ɔ, la ko bɔni tsomi ngɛ Wisconsin hue tso ɔ mi ngɛ United States. E kɛ we nɛ la a sã tsohi maa pee ayɔ akpe enyɔ. La a gbe nimli 1,200 kɛ se. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, la ko gbi nimli babauu kaa jã hyɛ ngɛ United States. Eko ɔ, la nyafinyafihi nɛ jeɔ tleehi nɛ beɔ ngɛ jamɛ a hue tso ɔ mi kɛ nɔɔ si ɔ lɛ je la ngua nɛ ɔ sisi ɔ nɛ. Enɛ ɔ kaiɔ wɔ Baiblo ngmami nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: “Hyɛ kaa la bɔbɔyoo pɛ maa sã hue tso!” (Yakobo 3:5) Mɛni he je nɛ Baiblo ngmalɔ Yakobo tu munyu nɛ ɔ?\\n2 E tsɔɔ nya kaa: “Lilɛ ngɛ kaa la.” (Yakobo 3:6) “Lilɛ” ɔ daa si kɛ ha munyu nɛ wa tuɔ. Kaa bɔ nɛ la ma nyɛ ma puɛ ní ɔ, jã kɛ̃ nɛ munyu nɛ wa tuɔ ɔ hu ma nyɛ ma puɛ ní wawɛɛ. Munyu nɛ wa tuɔ ɔ ma nyɛ ma ná nihi a nɔ he wami wawɛɛ nitsɛ. Baiblo ɔ po deɔ wɔ kaa munyu nɛ jeɔ wa nya mi ɔ, ma nyɛ maa gbe nɔ nɛ e ma nyɛ ma he nɔ yi wami. (Abɛ 18:21) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa akɛnɛ wa ma nyɛ maa tu munyu ko nɛ sɛ he je ɔ, e sɛ kaa waa tu munyu kulaa lo? Pi jã ji sane ɔ. Wa be dee ke akɛnɛ la ma nyɛ maa sã wɔ he je ɔ, waa kɛ la be nɔ́ ko nɔ́ ko pee. Mohu ɔ, ke waa kɛ la ngɛ ní tsue ɔ, wa hyɛɛ wa he nɔ saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, waa kɛ la ma nyɛ maa hoo ní, nɛ ke fĩɛ ngɛ wɔ yee hu ɔ, wa hlueɔ la, nɛ la yeɔ bua wɔ nɛ wa hyɛɛ nɔ hulɔ. Jã kɛ̃ nɛ ke wa hyɛɔ munyu nɛ wa tuɔ ɔ saminya a, wa ma nyɛ maa wo Yehowa hɛ mi nyami, nɛ ni kpahi hu ma ná he se.—La 19:14.\\n3. Mɛni ji ní etɛ komɛ nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa munyu tumi nɛ wo nihi he wami?\\n3 Yehowa ha wɔ nyɛmi konɛ wa de ni kpahi wa susumi kɛ bɔ nɛ wa nuɔ níhi a he ha. Wa peeɔ enɛ ɔ kɛ guɔ munyu nɛ waa kɛ mɛ tuɔ loo wa nine nɛ waa kɛ peeɔ okadi kɛ tsɔɔ mɛ ɔ nɔ. Ke jã a, mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ waa kɛ nike ní kpakpa nɛ ɔ nɛ wo nihi he wami? (Kane Yakobo 3:9, 10.) E he hia nɛ waa le be nɛ e sa kaa waa tu munyu, nɔ́ nɛ e sa kaa wa de, kɛ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ tu munyu.\\nMƐNI BE E SA KAA WAA TU MUNYU?\\n4. Mɛni be nɛ e sa kaa waa pee dii?\\n4 Be komɛ ngɛ nɛ e maa hi kaa wa maa pee kɔ̃. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “dii peemi be ngɛ.” (Fiɛlɔ 3:7) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke ni kpahi ngɛ munyu tue ɔ, wa peeɔ dii kɛ tsɔɔ kaa wa buɔ mɛ. (Hiob 6:24) Jehanɛ hu ɔ, ke wa le kaa sane ko ji laami sane ɔ, wa de we nɛ nɔ ko nuɔ. (Abɛ 20:19) Nɛ ke nɔ ko wo wa mi mi la nɛ wa tui munyu ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ juɛmi.—La 4:4.\\n5. Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ kaa Yehowa ha wɔ nyɛmi nɛ wa kɛ tuɔ munyu?\\n5 Se be komɛ hu ngɛ nɛ e maa hi kaa wa maa tu munyu. (Fiɛlɔ 3:7) Be ngɛ nɛ e sa kaa wa je Yehowa yi, waa wo nihi he wami, wa de nihi bɔ nɛ e peeɔ wɔ ngɛ nihi a he ha, nɛ be hu ngɛ nɛ e sa kaa wa de nihi wa hiami níhi. (La 51:15) Ke waa kɛ nyɛmi nɛ wa ngɛ nɛ waa kɛ tuɔ munyu ɔ tsuɔ ní ngɛ blɔ nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa bua jɔ nike ní nɛ ɔ nɛ Yehowa ha wɔ ɔ he. Ke wa huɛ ko ke wɔ nɔ́ kpakpa ko ɔ, wa suɔ kaa waa kɛ ma tsu ní ngɛ blɔ kpakpa nɔ.\\n6. Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa maa tu munyu ngɛ be nɛ sa mi ɔ?\\n6 Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa maa tu munyu ngɛ be nɛ sa mi ɔ? Abɛ 25:11 ɔ de ke: “Munyu nɛ a tu pɛpɛɛpɛ ngɛ be nɛ sa mi ɔ, e ngɛ kaa sika tsu akutuhi nɛ a to ngɔ wo sika hiɔ nɔ́ mi.” Sika tsu akutuhi ngɛ fɛu, se ke a kɛ wo sika hiɔ nɔ́ mi ɔ, e pa peeɔ fɛu wawɛɛ nitsɛ. Jã kɛ̃ nɛ eko ɔ, ke wa ngɛ nɔ́ kpakpa ko nɛ wa suɔ kaa wa ma de nɔ ko, nɛ wa de nɔ ɔ ngɛ be nɛ sa mi ɔ, nɔ ɔ bua maa jɔ he wawɛɛ nitsɛ. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee jã?\\n7, 8. Mɛni wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Japan ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa a kase Yesu?\\n7 Ke wa tu munyu ngɛ be nɛ sɛ mi ɔ, eko ɔ, nihi be sisi nue, aloo a bua be he jɔe. (Kane Abɛ 15:23.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ March 2011 ɔ mi ɔ, zugba mimiɛmi kɛ tsunami kpata mahi babauu nɛ a ngɛ Japan puje he blɔ ɔ a hɛ mi. Nimli nɛ a hiɛ pe 15,000 sɔuu gbo. E ngɛ mi kaa Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a kpɛti nihi fuu a weku li kɛ a huɛmɛ gbo mohu lɛɛ, se a suɔ kaa a maa ngɔ Baiblo ɔ kɛ ye bua ni kpahi nɛ a ya je si himi kaa jã a mi ɔ. Se a le kaa nimli nɛ ɔmɛ a ti nihi hiɛhiɛɛ ngɛ Buda jami ɔ mi, nɛ a li nɔ́ ko tsɔ ngɛ Baiblo ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ de we mɛ nɔ́ ko ngɛ gbogbohi a si temi ɔ he, mohu ɔ, a wo a bua, nɛ a tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ ní yayahi kaa jã a baa nimli kpakpahi a nɔ ɔ.\\n8 Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ kase Yesu. Yesu le be nɛ e sa kaa e pee dii, se e le hu kaa munyu tumi be ngɛ. (Yohane 18:33-37; 19:8-11) E mlɛ nɛ e tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ní komɛ ngɛ be nɛ sa mi. (Yohane 16:12) Nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ Japan ɔ mlɛ kɛ ya si be nɛ e sa kaa a tu gbogbohi a si temi ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi. Benɛ tsunami ɔ ba jeha enyɔ kɛ fã se ɔ, a gba dɛ womi nɛ ji Anɛ Nihi Nɛ A Gbo ɔ Maa Ba Wami Mi Ekohu Niinɛ Lo? ɔ kɛ ha nihi. Nihi fuu ngɔ dɛ womi nɛ ɔ, nɛ nɔ́ nɛ a kane ngɛ mi ɔ wo a bua. E sa nɛ wɔ hu wa susu bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ wa zugba kpɔ ɔ mi ɔ peeɔ a ní ha, kɛ níhi nɛ a heɔ yeɔ a he. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa le be nɛ e sa kaa waa kɛ mɛ nɛ tu munyu.\\nE sa nɛ waa to wa tsui si, konɛ waa kɛ nihi nɛ tu munyu ngɛ be nɛ a maa suɔ kaa a maa bu wɔ tue ɔ mi\\n9. Mɛni si himi kpahi a mi nɛ e sa kaa waa tu munyu ngɛ be nɛ sa mi?\\n9 Mɛni si fɔfɔɛ kpahi a mi lɛ e sa kaa waa mlɛ nɛ waa tu munyu ngɛ be nɛ sa mi ngɛ? Nɔ ko ma nyɛ ma de nɔ́ ko nɛ maa wo wa mi mi la. Ke e ba jã a, e sɛ nɛ waa kɛ oya yemi nɛ ha lɛ heto, konɛ lɔ ɔ nɛ ba ha nɛ waa tu kuasia munyu ko kɛ tsɔɔ lɛ. Mohu ɔ, juɛmi ngɛ mi kaa wa ma bi wa he ke: ‘Anɛ e je blɔ lo? Anɛ e he hia kaa i kɛ lɛ nɛ tu nɔ́ nɛ e de ɔ he munyu lo?’ Eko ɔ, e maa hi kaa o maa pee kɔ̃. Se ke wa na kaa e he hia kaa waa kɛ lɛ nɛ tu he munyu ɔ, e sa nɛ waa mlɛ nɛ wa tsui nɛ jɔ loko waa pee jã. (Kane Abɛ 15:28.) Aloo eko ɔ, wa suɔ kaa wa maa wo wa weku li nɛ a pi Odasefohi ɔ he wami konɛ a ba le Yehowa. Ke e ba jã a, e sa nɛ waa to wa tsui si, nɛ wa susu nɔ́ nɛ wa ma de mɛ ɔ he saminya, konɛ wa de mɛ ngɛ be nɛ a maa suɔ kaa a maa bu wɔ tue ɔ mi.\\nMƐNI E SA KAA WA DE?\\n10. (a) Mɛni he je nɛ e sa kaa waa hyɛ wa munyu tutui saminya a? (b) Mɛni munyuhi kikɛ nɛ e sɛ kaa waa tu?\\n10 Munyu nɛ wa tuɔ ɔ ma nyɛ ma tsa nihi nɛ e ma nyɛ maa ye nihi awi hulɔ. (Kane Abɛ 12:18.) Nihi fuu nɛ a ngɛ Satan je ɔ mi ɔ tuɔ “munyu yaya” nɛ ngɛ kaa “kɛ̃ɛ̃ mi bihi,” aloo “klaate” ejakaa a suɔ kaa a maa ye nihi a tsui, nɛ a wo a mi mi la. (La 64:3) Nihi fuu kaseɔ munyu yaya nɛ ɔmɛ kɛ jeɔ sinihi kɛ tiivi nɔ ní peepeehi nɛ a hyɛɛ ɔ mi. Se e sɛ nɛ Kristofo no ko nɛ e de nɔ́ ko nɛ maa hao nɔ ko, ke nɔ́ nɛ e ma de ɔ ji muɔ nɔ́ po. Tɔmi ko be he kaa wa maa wo nihi a nya muɔ. E ma nyɛ ma ha nɛ nihi a bua maa jɔ munyu nɛ wa tuɔ ɔ he wawɛɛ. Se e sɛ nɛ waa tu munyu kɛ gbe nihi zo, loo wa jɛ nɔ kɛ wo nihi a nya muɔ. Baiblo ɔ wo Kristofohi mlaa kaa a ngmɛɛ “nɔ jɛmi” he. E de hu ke: “Munyu nɛ maa je nyɛ ti nɔ ko nya a, e ko pee nɔ́ nɛ ma puɛ nɔ, se mohu nɔ́ nɛ hi, nɛ e he hia, nɛ nɔ́ kpakpa ko maa je mi kɛ wo nɔ he wami. Kɛkɛ ɔ, e maa pee dloomi kɛ ha nihi nɛ ngɛ nyɛ tue bue ɔ.”—Efeso Bi 4:29, 31.\\n11. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ munyuhi nɛ sa nɛ tsu ní?\\n11 Yesu tsɔɔ kaa “nɔ́ nɛ hyi tsui mi tɔ ɔ, lɔ ɔ nya deɔ.” (Mateo 12:34) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa munyu nɛ jeɔ wa nya mi ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ tutuutu nɛ ngɛ wa tsui mi. Lɔ ɔ he ɔ, ke wa suɔ nihi, nɛ wa susuɔ a he wawɛɛ ɔ, e ngɛ heii kaa waa kɛ munyuhi nɛ sa ma tsu ní ke waa kɛ mɛ ngɛ ní sɛɛe. Wa maa tu munyuhi nɛ sa nɛ woɔ nɔ he wami.\\n12. Mɛni hu ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ munyuhi nɛ sa nɛ tsu ní?\\n12 Ja wa bɔ mɔde wawɛɛ loko waa kɛ munyuhi nɛ sa ma nyɛ ma tsu ní. E ngɛ mi kaa Matsɛ Salomo ngɛ juɛmi mohu lɛɛ, se ‘e susu níhi a he nɛ e hla níhi a mi saminya,’ konɛ e ngma munyuhi nɛ ngɔɔ nɛ a ji anɔkuale. (Fiɛlɔ 12:9, 10) Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le nɔ́ nɛ wa ma de? Wa ma nyɛ maa hyɛ Baiblo ɔ kɛ asafo womi ɔmɛ a mi, konɛ waa na blɔ ehehi a nɔ nɛ waa maa gu kɛ tu munyu. Ke wa nui munyu ko sisi ɔ, e sa nɛ wa hla mi konɛ waa nu sisi. Wa ma nyɛ maa kase Yesu, konɛ wɔ hu waa kɛ nihi nɛ tu munyu ngɛ blɔ nɛ maa ye bua mɛ nɔ. Yesu le munyu pɔtɛɛ nɛ e sa kaa e tu, ejakaa Yehowa tsɔɔ lɛ ‘nɔ́ nɛ e ma de, konɛ be nɛ sa mi ɔ, e nyɛ nɛ e wo nɔ nɛ pɔ tɔ lɛ ɔ he wami.’ (Yesaya 50:4) E he hia nɛ wa susu bɔ nɛ munyu nɛ wa maa tu ɔ maa sa nihi a he ha a he hulɔ. (Yakobo 1:19) Wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Ke i de nɔ́ nɛ ɔ, anɛ nɔ ɔ ma nu sisi lo? Kɛ e maa nu he ha kɛɛ?’\\n13. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa tu munyu ngɛ blɔ nɛ e sisi numi yi nɔ ɔ?\\n13 Ngɛ Israel bi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, a kpãa titimati kɛ tsɔɔ mɛ níhi nɛ sa kaa a pee. Ke e sa kaa ma a nɛ bua a he nya a, e ngɛ bɔ nɛ a kpãa titimati ɔ ha. Ke e sa kaa ta buli nɛ a ya tua a he nyɛli ɔ, e slo bɔ nɛ a kpãa titimati ɔ ha. Enɛ ɔ he ɔ, ngɔɔ lɛ kaa, titimati ɔ nɛ a kpã a mi tsɔ we, kɛ o susu kaa ta buli ɔmɛ maa pee a ni ha kɛɛ? Baiblo ɔ ngɔ munyu nɛ wa tuɔ nɛ e sisi numi yi ɔ kɛ to titimati kpami he. Ke wa tsɔɔ we níhi a nya nɛ a mi nɛ tɛ ɔ, eko ɔ, nihi be sisi nue, aloo eko ɔ, a maa nu sisi ngɛ blɔ kpa nɔ. E ngɛ mi kaa wa suɔ nɛ waa tu munyu nɛ mi tɛ mohu lɛɛ, se e sa kaa wa hyɛ nɛ hi konɛ nɔ́ nɛ wa ma de ɔ nɛ ko pee kaa wa bui nɔ.—Kane 1 Korinto Bi 14:8, 9.\\n14. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ lɛ tsɔɔ kaa Yesu tu munyu ngɛ blɔ nɛ e sisi numi yi nɔ?\\n14 Mateo yi 5 kɛ ya si 7 ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Yesu kɛ munyunguhi nɛ a sisi numi yi tsu ní ha, nɛ wa ma nyɛ maa kase. Ngɛ munyu nɛ Yesu tu ɔ mi ɔ, e ngɔɛ munyunguhi nɛ a sisi numi yee loo a he hia we kɛ tsu we ní konɛ e kɛ sa nihi a hɛ mi. Nɛ e de we nɔ́ ko nɛ maa wo nihi a mi mi la hulɔ. E ngɛ mi kaa níhi nɛ Yesu tsɔɔ ɔ a he hia nɛ a mi kuɔ mohu lɛɛ, se munyuhi nɛ e kɛ tsu ní ɔ a sisi numi yi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu suɔ kaa e kaseli ɔmɛ nɛ a ná nɔ mi mami kaa e he hia we nɛ a pee yeyeeye ngɛ nɔ́ nɛ a maa ye daa ligbi he. Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke, Yehowa lɛɔ lohwe pɛlitsɛmɛ daa. Lɔ ɔ se ɔ, e bi mɛ ke: “Anɛ nyɛ he jua wɛ hluu pi mɛ lo?” (Mateo 6:26) Munyu nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ sisi numi yi. Enɛ ɔ ha nɛ e kaseli ɔmɛ nu nɔ́ nɛ he hia nɛ e ngɛ hlae maa tsɔɔ mɛ ɔ sisi nɛ lɔ ɔ wo mɛ he wami.\\nKƐ E SA KAA WAA KƐ NIHI NƐ TU MUNYU HA KƐƐ?\\n15. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi ɔ?\\n15 Ke waa kɛ nihi maa tu munyu ko ɔ, tsa pi nɔ́ nɛ wa ma de ɔ pɛ nɛ he hia, se bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ de nɔ́ ɔ ha a hu he hia. Nihi suɔ kaa a maa bu Yesu tue, ejakaa ‘munyuhi nɛ jeɔ e nya a he jua wa,’ aloo a ji mi mi jɔmi munyuhi. (Luka 4:22) Ke wa tuɔ mi mi jɔmi munyuhi ɔ, e ngɛ heii kaa nihi maa suɔ kaa a maa bu wɔ tue, nɛ a bua maa jɔ nɔ́ nɛ wa ngɛ mɛ dee ɔ he. (Abɛ 25:15) Ja wa buɔ nihi, nɛ wa susuɔ a he loko wa ma nyɛ maa tu mi mi jɔmi munyu kɛ tsɔɔ mɛ. Yesu pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e na nimli asafo ko nɛ a ngɛ mɔde bɔe kaa a maa bu lɛ tue ɔ, e bua jɔ wawɛɛ, nɛ e ná deka kɛ tsɔɔ mɛ ní. (Marko 6:34) Benɛ nihi jɛ Yesu po ɔ, Yesu jɛ we mɛ kɛ tui nane mi.—1 Petro 2:23.\\n16, 17. (a) Mɛni blɔ nɔ waa maa gu kɛ kase Yesu ke waa kɛ wa weku mi bimɛ kɛ wa huɛmɛ ngɛ munyu tue? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni je mi mi jɔmi munyu nɛ binyɛ ko kɛ nɔ ko tu ɔ mi kɛ ba?\\n16 E ngɛ mi kaa wa suɔ wa weku mi bimɛ kɛ wa huɛmɛ mohu lɛɛ, se eko ɔ, akɛnɛ wa le mɛ he je ɔ, waa kɛ mɛ be munyu tue ngɛ mi mi jɔmi mi. Eko ɔ, wa ma susu kaa e he hia we nɛ waa hyɛ bɔ nɛ waa kɛ mɛ tuɔ munyu ha a saminya. Se Yesu kɛ e huɛmɛ ɔmɛ tui munyu basabasa gblee. Benɛ a ti ni komɛ sã nya ngɛ nɔ nɛ ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ a kpɛti ɔ he ɔ, e je mi mi jɔmi mi nɛ e dla a juɛmi. E ngɔ jokuɛ wayoo ko kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha mɛ, konɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ a tsake a susumi. (Marko 9:33-37) Asafo mi nikɔtɔmahi hu ma nyɛ maa kase Yesu konɛ a to a tsui si blɛuu kɛ wo nihi ga.—Galatia Bi 6:1.\\n17 Ke nɔ ko de nɔ́ ko kɛ wo wa mi mi la po ɔ, e maa hi kaa waa kɛ lɛ maa tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi. (Abɛ 15:1) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, binyɛ ko nɛ e be huno ngɛ binyumu nɛ e yi jeha 20 lolo. E binyumu ɔ peeɔ ní yayahi, se e bua peeɔ e ní kaa nɔ ko nɛ e ngɛ Yehowa sɔmɔe. Binyɛ nɛ ɔ he mɔbɔ pee nyɛmiyo ko nɛ e kɛ mɛ ngɛ asafo kake mi ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e de binyɛ ɔ ke: “I na kaa o buɛ mɔde ngɛ bi tsɔsemi mi kulaa.” Binyɛ ɔ susu munyu nɛ nyɛmiyo ɔ tu ɔ he bɔɔ nɛ e de ke: “E ngɛ mi kaa amlɔ nɛ ɔ, níhi yɛ nya mohu lɛɛ, se tsa pi ligbi kake nɛ ma kɛ tsɔse ye bi ɔ, e ma he be. Ke wa po Harmagedon ta a, loko níhi a mi maa tɛ ha wɔ tsuo.” Akɛnɛ binyɛ ɔ to e tsui si nɛ e kɛ nyɛmiyo ɔ tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi he je ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ nyɛmiyo ɔ a kpɛti ɔ puɛ we. Binyumu ɔ nu heto nɛ e nyɛ ɔ ha nyɛmiyo ɔ nɛ e na kaa e yayo he ye kaa loloolo ɔ, e ma nyɛ maa pee tsakemi. Enɛ ɔ he ɔ, e jɔɔ huɛ yaya bɔmi, nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ, nɛ pee se ɔ, e ya sɔmɔ ngɛ Bethel. Ke waa kɛ wa nyɛmimɛ Odasefohi, wa weku mi bimɛ, loo nihi nɛ wa li mɛ ngɛ munyu tue ɔ, e sa nɛ munyu nɛ maa je wa nya a, “nɛ ngɔ kaa nɔ́ ko nɛ a wo lɛ ngo.”—Kolose Bi 4:6.\\n18. Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Yesu konɛ waa tu munyu kaa lɛ ha kɛɛ?\\n18 Nyɛmi nɛ wa ngɛ nɛ wa nyɛɔ deɔ nihi wa susumi kɛ bɔ nɛ wa nuɔ níhi a he ha a ji nike ní kpakpa nɛ Yehowa kɛ ha wɔ. Ke wa kaseɔ Yesu ɔ, wa maa tu munyu ngɛ be nɛ sa mi, wa maa hyɛ munyu nɛ wa tuɔ ɔ saminya, nɛ wa maa bɔ mɔde kaa waa kɛ nihi maa tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ munyu nɛ maa je wa nya mi ɔ nɛ wo nihi he wami, nɛ e ha nɛ Yehowa bua nɛ jɔ.\\nMunyu nɛ wa maa tu ngɛ mi mi jɔmi mi: Waa kɛ nihi tuɔ munyu ngɛ mi mi jɔmi mi, ejakaa wa buɔ mɛ. Wa susuɔ a he, nɛ wa sume kaa wa ma de nɔ́ ko kɛ wo a mi mi la\\nO KƐ O MUNYU TUMI NƐ WO YEHOWA HƐ MI NYAMI\\nMƐNI BE: Moo tu munyu ngɛ be nɛ sa mi\\nMƐNI O MA DE: Moo ngɔ munyunguhi nɛ sa kɛ tsu ní\\nMƐNI BLƆ NƆ: Moo tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi","num_words":3440,"character_repetition_ratio":0.076,"word_repetition_ratio":0.013,"special_characters_ratio":0.314,"stopwords_ratio":0.51,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yiblii Nɛ Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ Wo—‘Ngmɔ Ɔmɛ Ba Ní, Nɛ E Kpami Be Su’\\nYehowa ha nɛ Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale dumi wu ɔmɛ puɛ, nɛ a wa\\n1, 2. (a) Mɛni he je nɛ kaseli ɔmɛ a nya kpɛ a he ɔ? (b) Ní kpami te nɛɛ nɛ Yesu tu he munyu ɔ?\\nYESU kaseli ɔmɛ a nya kpɛ a he. Yesu de mɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ ngmɔ ɔmɛ a nɔ kɛ kpe, nɛ nyɛ maa na kaa ní ba, nɛ e kpami be su.” A hyɛ he nɛ Yesu kɛ e nine tsɔɔ ɔ, se a nɛ́ ngmɔ nɛ ba ní, mohu ɔ, a na ngma nɛ puɛ. Eko ɔ, a bi a he ke: ‘Mɛni ní kpami he munyu e ngɛ tue ɔ? Ní kpami be sui lolo.’—Yoh. 4:35.\\n2 Pi ní kpami nitsɛnitsɛ he munyu nɛ Yesu ngɛ tue. Mohu ɔ, e ngɛ e kaseli ɔmɛ níhi enyɔ komɛ nɛ a he hia wawɛɛ nɛ kɔɔ mumi mi ní kpami, nɛ ji ní kpami nɛ kɔɔ nimli a he ɔ tsɔɔe. Mɛni ji níhi nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ? Bɔ nɛ pee nɛ waa na heto ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu munyu ɔ he fitsofitso.\\nA Wo Mɛ He Wami Nɛ A Tsu Ní, Nɛ A Wo Mɛ Si Kaa A Ma Ná Bua Jɔmi\\n3. (a) Eko ɔ, mɛni ha Yesu de ke: ‘Ngmɔ ɔmɛ ba ní, nɛ e kpami be su’ ɔ? (b) Kɛ Yesu tsɔɔ e munyu ɔ mi ha kɛɛ?\\n3 Ngɛ jeha 30 ɔ nyagbe ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ sɛɛ ní ngɛ Samaria ma ko nɛ a tsɛɛ Sikar a mi. Benɛ e kaseli ɔmɛ ho ma a mi ya a, Yesu ya hi si ngɛ vu ko nya, nɛ e kɛ yo ko tu mumi mi anɔkuale ɔmɛ a he munyu, nɛ amlɔ nɔuu nɛ yo ɔ na bɔ nɛ ní nɛ Yesu tsɔɔ lɛ ɔ he hia ha. Benɛ Yesu kaseli ɔmɛ kpale kɛ ba a, yo ɔ kɛ oya yemi ho Sikar ma a mi ya, nɛ e ya de nihi nɛ a ngɛ e kpɔ ɔ mi ɔ nyakpɛ níhi nɛ e kase ɔ. Nihi babauu a bua jɔ níhi nɛ yo ɔ de mɛ ɔ he wawɛɛ, nɛ a sa fo kɛ ba Yesu ngɔ. Eko ɔ, ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ,Yesu na kaa ke be ngɛ mi pue ɔ, Samaria bi fuu ma ba kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ, lɔ ɔ he nɛ e de ke: “Nyɛɛ hyɛ ngmɔ ɔmɛ a nɔ kɛ kpe, nɛ nyɛ maa na kaa ní ba, nɛ e kpami be su” ɔ nɛ. Kɛkɛ nɛ Yesu tsɔɔ nɔ́ nɛ e de ɔ mi. E tsɔɔ kaa pi ní kpami nitsɛnitsɛ, se mohu mumi mi ní kpami. E de ke: “Ní kpalɔ ɔ . . . ngɛ ngmɔ ní nya buae kɛ ngɛ wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ toe.”—Yoh. 4:5-30, 36.\\n4. (a) Mɛni níhi enyɔ nɛ Yesu tsɔɔ mi kɛ kɔ ní kpami ɔ he? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\n4 Mɛni ji níhi enyɔ nɛ a he hia nɛ Yesu tsɔɔ kɛ kɔ mumi mi ní kpami ɔ he? Kekleekle ɔ, ní tsumi ɔ he hia wawɛɛ. Munyu nɛ Yesu tu kaa ‘ngmɔ ɔmɛ ba ní . . . nɛ e kpami be su’ ɔ ji munyu nɛ e kɛ wo e kaseli ɔmɛ he wami. Bɔ nɛ pee nɛ Yesu kaseli ɔmɛ nɛ a na bɔ nɛ ní tsumi ɔ he hia ha a, e de mɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ po ní kpalɔ ɔ ngɛ e hiɔwo nae.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ní kpami ɔ je sisi momo—e sɛ nɛ a to tsle! Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, ní tsuli ɔmɛ a bua jɔ. Yesu de ke, ní duli ɔmɛ, kɛ ní kpali ɔmɛ tsuo “bla kɛ nya.” (Yoh. 4:35b, 36) Kaa bɔ nɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa Yesu ná bua jɔmi benɛ e na kaa ‘Samaria bi babauu he lɛ ye’ ɔ, jã nɔuu nɛ e kaseli ɔmɛ hu ná bua jɔmi babauu benɛ a kɛ a he wo ní kpami ní tsumi ɔ mi vii ɔ. (Yoh. 4:39-42) Nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi nɛ ɔ he hia wɔ wawɛɛ mwɔnɛ ɔ, ejakaa e haa nɛ wa naa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae mwɔnɛ ɔ, benɛ wa ngɛ mumi mi ní kpami ní tsumi ngua a tsue ɔ. Mɛni be nɛ mwɔnɛ ɔ be mi ní kpami ɔ je sisi? Mɛnɔmɛ nɛ a ngɛ ní ɔ tsue? Mɛni je mi kɛ ba?\\nWa Matsɛ ɔ Ngɛ Ní Kpami Nɛ Pe Tsuo ɔ Hɛ Mi Nyɛɛe\\n5. Mɛnɔmɛ nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ je kɛ wɛ ní kpami ɔ mi, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yohane nina a tsɔɔ kaa ní tsumi ɔ he hia wawɛɛ ngɛ?\\n5 Ngɛ nina nɛ a je tsɔɔ bɔfo Yohane ɔ mi ɔ, Yehowa tsɔɔ kaa e hla Yesu nɛ e nyɛɛ hɛ mi konɛ a pee nihi kaseli ngɛ je kɛ wɛ. (Kane Kpojemi 14:14-16.) Ngɛ nina a mi ɔ, a tsɔɔ kaa Yesu fi jlasi, nɛ e hɛɛ ngma kpami ha ngɛ e dɛ. ‘Sika tsu jlasi nɛ fi Yesu yi’ ɔ maa nɔ mi kaa e ji Matsɛ nɛ ngɛ nɔ yee. ‘Ngma kpami ha nɛ nya ba nɛ e hɛɛ ngɛ e dɛ mi’ ɔ maa nɔ mi kaa e ji Ní Kpalɔ. Benɛ Yehowa de kɛ gu hiɔwe bɔfo ko nɔ kaa “ní ba saminya ngɛ zugba a nɔ” ɔ, e ngɛ nɔ mi mae kaa ní tsumi ɔ he hia wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “be su nɛ a ma kpa ní”—Be bé kɛ ha tsle tomi! Benɛ Yesu ngɛ Mawu fami kaa “ngɔɔ o ngma kpami ha a nɛ o kɛ kpa ní” ɔ he ní tsue ɔ, e kpã e nine mi, nɛ e kɛ e ha a kpa ní ngɛ zugba a nɔ—nɛ ji adesahi. Nina nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ kaiɔ wɔ ekohu kaa ‘ngmɔ ɔmɛ ba ní, nɛ e kpami be su.’ Anɛ nina nɛ ɔ ye bua wɔ nɛ wa le be nɛ je kɛ wɛ ní kpami nɛ ɔ je sisi lo? Ee!\\n6. (a) Mɛni be nɛ “ní kpami be ɔ” je sisi? (b) Mɛni be nɛ ‘zugba a nɔ ní kpami’ ɔ je sisi? Moo tsɔɔ nya.\\n6 Akɛnɛ Yohane nina nɛ ngɛ Kpojemi yi 14 ɔ tsɔɔ kaa Yesu nɛ ji Ní Kpalɔ ɔ fi jlasi (kuku 14) he je ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a wo lɛ Matsɛ momo ngɛ jeha 1914. (Dan. 7:13, 14) Pee se ɔ, a fa Yesu kaa e je ní kpami ɔ sisi (kuku 15). Bɔ nɛ níhi ya nɔ ha a nɔuu ji bɔ nɛ wa na ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ ngma a kɛ hu ɔ he ɔ mi ɔ nɛ. Yesu de ke: ‘Ngma kpami be ɔ ji je nɛ ɔ nyagbe be ɔ.’ Lɔ ɔ he ɔ, ngma kpami be ɔ, kɛ je nɛ ɔ nyagbe be ɔ je sisi ngɛ be kake mi—ngɛ jeha 1914. Benɛ ‘ngma kpami be’ ɔ je sisi be bɔɔ se loko a bɔni ngma a kpami nitsɛnitsɛ. (Mat. 13:30, 39) Ke wa susu níhi nɛ ya nɔ ɔ he amlɔ nɛ ɔ, wa naa kaa Yesu bɔni nɔ yemi kaa Matsɛ jeha komɛ a se loko ní kpami be ɔ je sisi. Kekleekle ɔ, kɛ je jeha 1914 kɛ ba si jeha 1919 ɔ sisije ɔ, Yesu tsu e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he. (Mal. 3:1-3; 1 Pet. 4:17) Lɔ ɔ se ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, ‘zugba a nɔ ní kpami’ ɔ je sisi. Yesu kɛ oya yemi hla tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ nɛ e ye bua wa nyɛmimɛ ɔmɛ konɛ a na bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he hia ha. Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ he nɛ o hyɛ.\\n7. (a) Mɛni ji nɔ́ nɛ ye bua wa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a na bɔ nɛ fiɛɛmi ní tumi ɔ he hia ha? (b) Mɛni nɛ a wo wa nyɛmimɛ ɔmɛ he wami kaa a pee?\\n7 Ngɛ July 1920 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Ngmami ɔ nɛ wa kase saminya a ha nɛ e pee heii kaa nihi tsuo nɛ yaa sɔlemi ná he blɔ ngua kaa a maa fiɛɛ sɛ gbi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he.” Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesaya gbami munyu ɔmɛ ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a na kaa e sa nɛ a fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ ngɛ je kɛ wɛ. (Yes. 49:6; 52:7; 61:1-3) A li bɔ nɛ a ma plɛ kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ ha, se a kɛ a hɛ fɔ Yehowa nɔ kaa e maa ye bua mɛ. (Kane Yesaya 59:1.) Akɛnɛ a ba nu bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he hia ha a sisi saminya he je ɔ, a wo nyɛmimɛ nyumuhi he wami konɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ. Kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?\\n8. Ngɛ jeha 1921 ɔ mi ɔ, mɛni ní enyɔ komɛ nɛ kɔɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he nɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ ba nu sisi?\\n8 Ngɛ December 1921 ɔ mi ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Jeha 1921 ji jeha nɛ hi saminya; nihi babauu nu anɔkuale sɛ gbi ɔ he ngɛ jeha nɛ ɔ mi pe jehahi nɛ be ɔ.” Womi ɔ de hu ke: “Loloolo ɔ, ní tsumi fuu ngɛ nɛ wa ma tsu. . . . Nyɛ ha nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ tsu.” Mo kadi bɔ nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ na níhi enyɔ nɛ he hia nɛ kɔɔ fiɛɛmi ní tsumi nɛ Yesu fa e kaseli ɔmɛ kaa a tsu ɔ he: Ní tsumi ɔ he hia wawɛɛ, nɛ ní tsuli ɔmɛ ma ná bua jɔmi.\\n9. (a) Ngɛ jeha 1954 ɔ mi ɔ, mɛni Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ngɛ ní kpami ní tsumi ɔ he, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ fiɛɛli a yibɔ ya hɛ mi ngɛ jeha 50 nɛ be ɔ mi? (Hyɛ munyu nɛ e yi ji, “ Fiɛɛli A Yibɔ Ya Hɛ Mi Ngɛ Je Kɛ Wɛ” ɔ hulɔ.)\\n9 Ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a mi benɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ba na kaa nimli asafo nɛ ji to kpa amɛ maa bu Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ tue ɔ, a wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi la. (Yes. 55:5; Yoh. 10:16; Kpoj. 7:9) Mɛni je mi kɛ ba? Nihi nɛ a ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ fiɛɛe ɔ a yibɔ ya hɛ mi kɛ je 41,000 ngɛ jeha 1934 ɔ mi, kɛ ya su 500,000 ngɛ jeha 1953 ɔ mi! December 1, 1954 Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Yehowa mumi ɔ kɛ he wami nɛ ngɛ e Munyu ɔ mi ɔ nɛ ha nɛ a tsu ní kpami ní tsumi ngua nɛ ɔ ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɛ.” *—Zak. 4:6.\\nFIƐƐLI A YIBƆ YA HƐ MI NGƐ JE KƐ WƐ\\nBAIBLO KASELI A YIBƆ NGƐ HƐ MI YAE\\nA Ngɔ Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Kɛ Tsɔɔ Nɔ́ Nɛ Maa Je Ní Kpami ɔ Mi Kɛ Ba a Mi Fitsofitso\\n10, 11. Mɛni ji ní komɛ nɛ kɔɔ bɔ nɛ sinapi wu ɔ puɛ nɛ e wa a he nɛ a ma nɔ mi ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi?\\n10 Yesu tsɔɔ nɔ́ nɛ maa je ní kpami ní tsumi ɔ mi kɛ ba a mi fitsofitso ngɛ e Matsɛ Yemi nɔ́ hetomi ní ɔmɛ a mi. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sinapi wu kɛ masa a he nɛ waa hyɛ. Wa ma susu bɔ nɛ a ba mi ha ngɛ nyagbe be ɔ mi ɔ he titli.\\n11 Sinapi wu he nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ. Nyumu ko du sinapi wu. Wu ɔ puɛ nɛ e wa, nɛ e ba pee tso ngua, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ ba pee tsu ngɛ e kɔni ɔmɛ a mi. (Kane Mateo 13:31, 32.) Mɛni ji ní komɛ nɛ kɔɔ bɔ nɛ sinapi wu ɔ puɛ nɛ e wa ha a he nɛ a ma nɔ mi ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi? (1) Bɔ nɛ e puɛ nɛ e wa ha a ngɛ nyakpɛ. “Wu nyafii pe kulaa” a ba pee tso nɛ tsɛ̃ “kɔni nguanguahi.” (Mar. 4:31, 32) (2) Nɔ mi mami ngɛ kaa e maa wa. ‘Ke a du wu ɔ, e puɛɔ nɛ e waa.’ Yesu de we ke, ‘Eko ɔ, e maa wa.’ Mohu ɔ, e de ke: ‘e wa.’ Nɔ́ ko be nyɛe maa tsi e wami nya. (3) E waa, nɛ “lohwe pɛlitsɛmɛ baa nɛ a ba peeɔ tsu ngɛ e kɔni ɔmɛ a mi.” Mɛni blɔ nɔ nɛ níhi etɛ nɛ a tu he munyu nɛ ɔ kɔɔ mumi mi ní kpami nɛ ngɛ nɔ yae mwɔnɛ ɔ he ngɛ?\\n12. Mɛni blɔ nɔ nɛ sinapi wu ɔ he nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ kɔɔ ní kpami nɛ ngɛ nɔ yae mwɔnɛ ɔ he ngɛ? (Hyɛ munyu nɛ e yi ji, “ Baiblo Kaseli A Yibɔ Ngɛ Hɛ Mi Yae” ɔ hulɔ.)\\n12 (1) Bɔ nɛ e maa wa ha: Nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ tsɔɔ kaa Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ, kɛ Kristofohi asafo ɔ maa ya hɛ mi. Kɛ je jeha 1919 ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, a bua ní kpami ní tsuli nɛ a ngɛ kã a nya kɛ wo Kristofohi asafo nɛ a kɛ ma si ekohu ɔ mi. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, ní tsuli ɔmɛ a he pi, se fiɛɛmi ní tsumi ɔ ya hɛ mi mlamlaamla. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔ nɛ wu ɔ puɛ nɛ e wa ngɛ jeha 1900 jeha amɛ a mi kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ngɛ nyakpɛ. (Yes. 60:22) (2) Nɔ mi mami ngɛ: Nɔ ko nyɛ we nɛ e tsi Kristofohi asafo ɔ nya. Ngɛ si temi kɛ womi nɛ Mawu he nyɛli kɛ ba dumi wu nyafii ɔ nɔ ɔ tsuo se ɔ, e puɛ, nɛ e wa. (Yes. 54:17) (3) Peeɔ Tsu: “Lohwe pɛlitsɛmɛ” ɔmɛ nɛ a ba peeɔ tsu ngɛ tso ɔ kɔni ɔmɛ a mi ɔ daa si kɛ ha nihi ayɔhi abɔ nɛ a hɛɛ tsui kpakpa nɛ a je mahi maa pee 240 a nɔ ɔ. A ba pee Kristofohi asafo ɔ fã akɛnɛ a kplɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi nɔ ɔ he je. (Ezek. 17:23) A náa mumi mi niye ní, he wami womi, kɛ he piɛ pomi ngɛ asafo ɔ mi.—Yes. 32:1, 2; 54:13.\\nNɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ sinapi wu ɔ he ɔ tsɔɔ kaa hi he, kɛ he piɛ pomi ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi (Hyɛ kuku 11, 12)\\n13. Mɛni ji ní komɛ nɛ kɔɔ hɛ mi yami he nɛ masa a he nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ ma nɔ mi?\\n13 Masa a he nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ. Benɛ yo ko ngɔ masa kɛ futu mamu ɔ se ɔ, mamu ɔ tsuo sa. (Kane Mateo 13:33.) Mɛni ji ní komɛ nɛ kɔɔ hɛ mi yami he nɛ a ma nɔ mi ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi? Nyɛ ha nɛ wa susu ní enyɔ nɛ kɔɔ hɛ mi yami he ɔ he. (1) Hɛ mi yami ɔ kɛ tsakemi ba. Masa a ha nɛ ‘mamu ɔ tsuo sa.’ (2) Hɛ mi yami ɔ gbɛ fia. A kɛ masa futu “mamu lita nyingmi eywiɛ” ɔ tsuo. Mɛni blɔ nɔ nɛ níhi enyɔ nɛ a tu he munyu nɛ ɔ kɔɔ mumi mi ní kpami nɛ ngɛ nɔ yae mwɔnɛ ɔ he ngɛ?\\n14. Mɛni blɔ nɔ nɛ masa a he nɔ́ hetomi nɔ ɔ kɔɔ ní kpami nɛ ngɛ nɔ yae mwɔnɛ ɔ he ngɛ?\\n14 (1) Tsakemi: Masa a daa si kɛ ha Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ, nɛ mamu ɔ tsuo daa si kɛ ha adesahi. Kaa bɔ nɛ masa nɛ a kɛ futu mamu ɔ ha nɛ tsakemi ba a, jã nɔuu kɛ̃ nɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ ha nɛ nihi nɛ a kplɛɛ sɛ gbi ɔ nɔ ɔ tsake a tsui. (Rom. 12:2) (2) Gbɛ fia: Bɔ nɛ masa a ha nɛ mamu ɔ tsuo sa a peeɔ bɔ nɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ maa gbɛ fia a he okadi. Masa a futu mamu ɔ tsuo, nɛ lɔ ɔ ha nɛ mamu ɔ tsuo sa. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ gbɛ fia ‘kɛ ya su je ɔ nyagbe he tɔɔ.’ (Níts. 1:8) Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ hu tsɔɔ kaa ngɛ mahi nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ a mi ɔ mi po ɔ, Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ maa ya nɔ maa gbɛ fiã, e ngɛ mi kaa nihi be yɔsee kaa wa ngɛ fiɛɛe ngɛ mahi kaa jã amɛ a nɔ mohu.\\n15. Mɛni blɔ nɔ nɛ munyu nɛ ngɛ Yesaya 60:5, 22 ɔ ba mi ngɛ? (Hyɛ dakahi nɛ ji, “ Yehowa Nɛ Pee” kɛ “ Bɔ Nɛ ‘Wɛtso Nyafii Pe Kulaa’ Ba Pee ‘Ma Kpetekpleenyɛ.’ ”)\\n15 Maa pee jeha 800 loko Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ ma tsu ní ɔ, Yehowa gu gbalɔ Yesaya nɔ kɛ tsɔɔ bɔ nɛ mumi mi ní kpami nɛ ɔ yi ma bli ha ngɛ wa be nɛ ɔ mi, kɛ bua jɔmi nɛ maa je mi kɛ ba a he sane nɛ sa kadimi. * Yehowa tu nihi nɛ “je ma se tsitsaa” kɛ ba e we asafo ɔ mi ɔ he munyu. Benɛ Yehowa kɛ ‘yo’ ɔ nɛ daa si kɛ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɛ munyu tue ɔ, e de ke: “O bua maa jɔ; o maa muɔ jɛɛ, nɛ o ma nya saminya; ejakaa je ma amɛ maa ngɔ a juetli, kɛ sika nɛ a na ngɛ wo se ɔ tsuo kɛ ba o ngɔ.” (Yes. 60:1, 4, 5, 9) Hyɛ bɔ nɛ munyu nɛ ɔmɛ ji anɔkuale ha! Mwɔnɛ ɔ, nihi nɛ a kɛ be babauu sɔmɔ Yehowa a ngɛ bua jɔmi, ejakaa jinɛ Matsɛ Yemi fiɛɛli nɛ a ngɛ mahi nɛ a ngɛ mi ɔ mi ɔ a he pi, se amlɔ nɛ ɔ, a he ba hiɛ babauu.\\nNɔ́ He Je Nɛ Yehowa We Bi Tsuo Ngɛ Bua Jɔmi\\n16, 17. Mɛni ji yi tomi kake he je nɛ ‘ní dulɔ ɔ kɛ ní kpalɔ ɔ tsuo ná bua jɔmi ɔ’? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Bɔ Nɛ Dɛ Womihi Enyɔ Ta Nihi Enyɔ A Tsui He Ha Ngɛ Amazon” ɔ hulɔ.)\\n16 O ma kai kaa Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “Ní kpalɔ ɔ ngɛ . . . ngmɔ ní nya buae kɛ ngɛ wami nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ toe, konɛ ní dulɔ ɔ, kɛ ní kpalɔ ɔ tsuo nɛ a bla kɛ nya.” (Yoh. 4:36) Mɛni blɔ nɔ nɛ wɔ tsuo wa ‘blaa kɛ nya a’ ngɛ je kɛ wɛ ní kpami ɔ mi? Ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Nyɛ ha nɛ wa susu etɛ he.\\n17 Kekleekle ɔ, wa bua jɔ blɔ nya ní nɛ Yehowa tsuɔ ngɛ ní tsumi ɔ mi ɔ he. Ke wa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ, e tsɔɔ kaa wa du dumi wu. (Mat. 13:18, 19) Ke wa ye bua nɔ ko nɛ e ba pee Yesu kaselɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa kpa ní. Wɔ tsuo wa bua jɔɔ wawɛɛ be mi nɛ wa ngɛ bɔ nɛ Yehowa ha nɛ Matsɛ Yemi dumi wu ɔ ‘puɛ, nɛ e wa’ a nae ɔ, nɛ e peeɔ wɔ nyakpɛ. (Mar. 4:27, 28) Dumi wu komɛ nɛ wa fia a puɛɔ pee se, nɛ ni kpahi ya kpaa. Eko ɔ, o ná níhi a si kpami nɛ ngɛ kaa nyɛmiyo Joan nɛ ngɛ Britain, nɛ a baptisi lɛ jeha 60 ji nɛ ɔ nɔ́ ɔ. E de ke: “I naa nihi nɛ a deɔ mi ke i du dumi wu ngɛ a tsui mi benɛ i fiɛɛ kɛ ha mɛ jehahi babauu nɛ be ɔ. Odasefohi kpahi kɛ mɛ ya kase Baiblo ɔ nɛ i li, nɛ a ye bua mɛ nɛ a ba pee Yehowa sɔmɔli. Ye bua jɔ kaa dumi wu ɔ nɛ i du ɔ wa, nɛ ni kpahi kpa.”—Kane 1 Korinto Bi 3:6, 7.\\nYEHOWA NƐ PEE\\nYESU de ke: “Nɔ́ nɛ adesa nyɛ we peemi ɔ, Mawu lɛɛ e nyɛɔ peeɔ.” (Luka 18:27) Wa kpɛti nihi fuu na bɔ nɛ munyu nɛ ɔ ji anɔkuale ha. Ngɛ mɔde nɛ nihi bɔ kaa a maa tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya a tsuo se ɔ, Yehowa ye bua wɔ nɛ wa ngɛ tsue.\\nZacharie Elegbe (e ye jeha 66, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1963 ɔ mi) tu bɔ nɛ Yehowa Odasefohi a ní tsumi nɛ a tsi nya ngɛ Benin ɔ ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ ha a he munyu ke: “Ngɛ jeha 1976 mi ɔ, wa ngɛ fiɛɛli 2,300, nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya. Amlaalo ɔ ha nɛ a fia wa ní tsumi ɔ nɛ a tsi nya a he adafi ngɛ gbihi nɛ a tuɔ ngɛ ma a mi ɔ tsuo a mi. Enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ a pee we hiɛ. E ngɛ mi kaa gbihi nɛ hiɛ pe 60 nɛ a tuɔ ngɛ Benin mohu lɛɛ, se jamɛ a be ɔ mi ɔ, a tsuɔ hleedio nɔ ní tsumihi ngɛ gbihi enuɔ pɛ mi. Lɔ ɔ he ɔ, benɛ a fia wa nya tsimi ɔ he adafi ngɛ gbihi nɛ a tuɔ ngɛ Benin ɔ tsuo a mi ɔ ji kekleekle be nɛ nihi akpehi abɔ nɛ a ngɛ hehi nɛ tsɔ a he banee ɔ nu Yehowa Odasefohi a he. E pee mɛ nyakpɛ wawɛɛ, nɛ a bi ke, ‘Mɛnɔmɛ ji Yehowa Odasefohi, nɛ mɛni he je nɛ a tsi a nya a?’ Pee se benɛ waa kɛ anɔkuale ɔ ya lejɛ ɔmɛ ɔ, nihi babauu kplɛɛ nɔ.” Mwɔnɛ ɔ, Odasefohi 11,500 nɛ ngɛ Benin.\\nMariya Zinich (e ye jeha 74, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1957 ɔ mi) de ke: “Benɛ i ye jeha 12 ɔ, a fie wa weku ɔ kɛ je Ukraine kɛ ya Siberia, ngɛ Russia. Ngɛ mɔde nɛ amlaalo ɔ bɔ kaa e maa tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ blema Soviet Union ma amɛ a mi ɔ tsuo se ɔ, wa yibɔ ya hɛ mi. Ngɛ si temi kɛ womi nɛ nya wa nɛ ɔ tsuo se ɔ, wa yibɔ nɛ ya hɛ mi ɔ ha nɛ i ná nɔ mi mami kaa ní tsumi nɛ ɔ, Yehowa nɔ́. Nɔ ko be nyɛe maa tsi nya!” Nyɛmiyo ko hu nɛ a tsɛɛ lɛ ke Mariya (e ye jeha 73, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1960 mi) de ke: “Wa nyɛmimɛ nɛ amlaalo ɔ fie mɛ kɛ ho Siberia ya a ha nɛ nihi nɛ a ngɛ hehi nɛ tsɔ a he banee ngɛ lejɛ ɔ nu anɔkuale ɔ.”\\nJesús Martín (e ye jeha 77, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1955 ɔ mi) de ke: “Benɛ i kase anɔkuale ɔ, Odasefohi 300 nɛ ngɛ Spain hiɛ ɔ. Ngɛ jeha 1960 mi ɔ, a wa wɔ yi mi wawɛɛ nitsɛ. Amlaalo ɔ fa polisi ɔmɛ kaa a kpata Yehowa Odasefohi tsuo a hɛ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, wa susu bɔ nɛ wa maa pee ha kɛ fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ ma a tsuo mi ɔ he. E pee kaa nɔ́ nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ kpa bu wa yi. Se mwɔnɛ ɔ, Odasefohi 111,000 nɛ a ngɛ Spain. Wa he nɛ ba hiɛ ngɛ si temi kɛ womi nɛ waa kɛ kpe ɔ tsuo se ɔ ha nɛ nɔ mi mami nɛ i ngɛ kaa Yehowa piɛɛ wa he, nɛ nɔ́ ko be nɛ e be nyɛe maa pee ɔ mi wa!”\\n18. Kaa bɔ nɛ 1 Korinto Bi 3:8 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná bua jɔmi?\\n18 Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, ke wa ha nɛ e hi wa juɛmi mi kaa Paulo de ke: “Mawu maa wo a ti nɔ tsuaa nɔ hiɔ kpakpa ngɛ ní tsumi nɛ e tsu ɔ he” ɔ, wa maa yaa nɔ maa pee ní tsuli nɛ a ngɛ bua jɔmi. (1 Kor. 3:8) Ní tsumi nɛ nɔ ko tsu ɔ nɔ a daa kɛ woɔ lɛ hiɔ, se pi nɔ́ nɛ maa je ní tsumi ɔ mi kɛ ba a. Hyɛ bɔ nɛ enɛ ɔ woɔ fiɛɛli nɛ a ngɛ fiɛɛe ngɛ zugba kpɔhi nɛ nihi bui munyu ɔ tue ngɛ mi ɔ a bua ha! Ngɛ Mawu hɛ mi ɔ, Odasefo no tsuaa Odasefo no nɛ e jeɔ e tsui tsuo mi kɛ tsuɔ ní dumi ní tsumi ɔ, ngɛ ‘yiblii babauu woe,’ lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ e bua nɛ jɔ.—Yoh. 15:8; Mat. 13:23.\\n19. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu gbami nɛ ngɛ Mateo 24:14 ɔ kɔɔ bua jɔmi he ngɛ? (b) Mɛni e sa kaa e hi wa juɛmi mi ke wa nyɛ we nɛ waa pee nihi kaseli po?\\n19 Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, wa bua jɔ kaa wa ní tsumi ɔ ha nɛ gbami ko ba mi. Benɛ Yesu kaseli ɔmɛ ya bi lɛ ke: ‘Mɛni okadi maa tsɔɔ kaa o ba, kɛ okadi nɛ maa tsɔɔ je nɛ ɔ nyagbe be?’ ɔ, mo susu heto nɛ e ha mɛ ɔ he nɛ o hyɛ. E de mɛ ke okadi ɔmɛ a kpɛti kake ji je kɛ wɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Anɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ he munyu Yesu ngɛ tue ɔ lo? Dɛbi. E de ke: ‘Sane kpakpa nɛ ɔ nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ, a maa fiɛɛ kɛ kpa je ɔ mi tsuo.’ (Mat. 24:3, 14) Lɔ ɔ he ɔ, Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛmi, nɛ ji wu ɔ dumi ɔ ji okadi ɔ eko. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ wa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe ɔ, e sa nɛ e hi wa juɛmi mi kaa ke wa nyɛ we nɛ waa pee nihi kaseli po ɔ, wa ye mɛ ‘odase.’ * Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nihi bu tue jio, a bui tue jio, wa ha nɛ Yesu gbami ɔ ba mi, nɛ wa náa he blɔ kɛ sɔmɔɔ kaa “Mawu tsɔli nɛ a pee kake kɛ ngɛ ní tsue.” (1 Kor. 3:9) Nɔ́ he je nɛ e sa kaa wa bua nɛ jɔ ji nɛ ɔ nɛ!\\n“Kɛ Je Pu Site He, Kɛ Ya Si Pu Sinɔ He”\\n20, 21. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ munyuhi nɛ ngɛ Malaki 1:11 ɔ ngɛ mi bae ngɛ? (b) Mɛni ji nɔ́ nɛ o fia o pɛɛ si kaa o maa pee ngɛ ní kpami ní tsumi ɔ mi, nɛ mɛni he je?\\n20 Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu ye bua mɛ konɛ a na kaa ní kpami ní tsumi ɔ he hia wawɛɛ. Kɛ je jeha 1919 ɔ se ɔ, Yesu ye bua e se nyɛɛli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ a nu jamɛ a anɔkuale ɔ nɔuu sisi. Mawu we bi kɛ a he wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi wawɛɛ kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ Yesu fami ɔ tue bue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko nyɛ we nɛ e tsi ní kpami ní tsumi ɔ nya. Kaa bɔ nɛ Malaki gba kɛ fɔ si ɔ, mwɔnɛ ɔ, a ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue “kɛ je pu site he kɛ ya si pu sinɔ he.” (Mal. 1:11) Ee, kɛ je be nɛ pu maa te si, kɛ ya si be nɛ pu maa nɔ si—he tsuaa he ngɛ zugba a nɔ ɔ—ní duli ɔmɛ kɛ ní kpali ɔmɛ tsuo tsuɔ ní, nɛ a blaa kɛ nyaa. Nɛ kɛ je pu site he kɛ ya si pu sinɔ he—kɛ je mɔtu kɛ ya si gbɔkuɛ, loo ligbi ɔ tsuo mi ɔ—waa kɛ oya yemi tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ.\\n21 Jeha 100 kɛ se ji nɛ ɔ, Mawu we bi nɛ jinɛ a ji kuu nyafii ɔ ba pee “ma kpetekpleenyɛ” amlɔ nɛ ɔ. Ke wa susu nɔ yami nɛ ɔ he ɔ, e haa nɛ wa ‘bua jɔɔ, nɛ wa nyaa.’ (Yes. 60:5, 22) Nyɛ ha nɛ jamɛ a bua jɔmi ɔ kɛ suɔmi kɛ ha Yehowa nɛ e ji, ‘ní kpami Nyɔmtsɛ’ ɔ nɛ wo wa ti nɔ tsuaa nɔ he wami konɛ waa ya nɔ nɛ wa tsu ní kpami ní tsumi nɛ pe kulaa a, nɛ waa gbe nya!—Luka 10:2.\\n^ kk. 9 Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi fuu kɛ kɔ jamɛ a jeha amɛ kɛ jehahi nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a he ɔ, wa ngɛ mo he wami woe nɛ o kane womi nɛ ji, Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom, ba fa 425-520 nɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ je ní kpami ní tsumi ɔ mi kɛ ba kɛ je jeha 1919 kɛ ya si jeha 1992.\\n^ kk. 15 Ke o ngɛ hlae nɛ o le gbami nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ mi tsɔɔmi fitsofitso ɔ, hyɛ womi nɛ ji, Isaiah’s Prophecy—Light for All Mankind Kpo enyɔne ɔ ba fa 303-320.\\n^ kk. 19 Baiblo Kaseli ɔmɛ nu anɔkuale nɛ he hia nɛ ɔ sisi momo. November 15, 1895 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Ke wa nyɛ nɛ wa bua ngma nyafii nya a, lɛɛ ke e hí kulaa a, wa ma nyɛ maa ye anɔkuale ɔ he odase wawɛɛ. . . . Wɔ tsuo wa ma nyɛ maa fiɛɛ sane kpakpa a.”\\nMɛni Matsɛ Yemi ɔ tsu ngɛ mumi mi ní kpami ɔ mi?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ nɔ́ hetomi níhi nɛ kɔɔ sinapi wu kɛ masa a he ɔ woɔ mo he wami konɛ o tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ?\\nMɛni he je nɛ e sa kaa o bua nɛ jɔ ngɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ?\\nBƆ NƐ DƐ WOMIHI ENYƆ TA NIHI ENYƆ A TSUI HE HA NGƐ AMAZON\\nANTÔNIO SIMÕES nɛ e ji asafo mi nɔkɔtɔma nɛ yeɔ anɔkuale, nɛ e ye jeha 91 ɔ kai be nɛ e papaa kɛ e tsɛ ngua na anɔkuale ɔ kɛ gu dɛ womi enyɔ komɛ nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ nɔ ɔ. Antônio bi nibwɔhi nɛ a ba slaa lɛ ɔ ke, “Nyɛ maa suɔ kaa nyɛ maa le lo?” Nibwɔ ɔmɛ he nɔ ke, “Wa maa suɔ.” Antônio muɔ hɛlii, nɛ e hi si, nɛ e bɔni mɛ sane ɔ gbami.\\n“Jinɛ ye papaa nɛ a tsɛɛ lɛ ke Zeno ɔ ji Baptist osɔfo. Ngɛ jeha 1931 ɔ mi ɔ, e hia blɔ kɛ ya slaa yo ko nɛ e kɛ lɛ yaa sɔlemi. Yo ɔ ngɛ Amazon hue nɛ tsɔ e he banee ɔ mi. Ye papaa na dɛ womihi enyɔ ngɛ yo ɔ we ɔ mi. Yo ɔ na dɛ womi ɔmɛ ngɛ sɔlemi tsu mi, se e li nɔ nɛ je a he ngɛ lejɛ ɔ. Dɛ womi ɔ kake tu hɛl he munyu; kake ɔ hu tu gbogboehi a si temi ɔ he munyu. Ye papaa bua jɔ nɔ́ nɛ e kane ɔ he. Oya nɔuu nɛ e susu munyu ko nɛ e bajɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Guilherme pɔɔ lɛ demi ɔ he, e deɔ lɛ ke: ‘I he we hɛl la tsɔɔmi ɔ yí. Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ be nɔ́ ko kaa jã pee.’ Akɛnɛ ye papaa ngɛ hlae nɛ e kɛ dɛ womi ɔ nɛ tsɔɔ Guilherme he je ɔ, e hlui lɛ ngmlɛfia kpaanyɔ kɛ ya he nɛ Guilherme ngɛ, nɛ ji Manaquiri nɛ kɛ Manaus kɛ we ɔ.\\nKekleekle asafo ngɛ Brazil Amazon Kpokpa a nɔ\\n“Ye papaa kɛ ye tsɛ ngua Guilherme kase dɛ womi enyɔ ɔmɛ saminya, nɛ a de ke, ‘Anɔkuale ɔ ji nɛ ɔ nɛ!’ Oya nɔuu nɛ a ngma sɛ womi kɛ ya ha asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Brazil ɔ kaa a ba ha mɛ womihi. Ye papaa kpa osɔfo ɔ yemi, nɛ ye tsɛ ngua a ba bɔni Baiblo ɔ mi sɛ gbi ɔ fiɛɛmi ngɛ he nɛ e ngɛ ɔ. Nihi a bua jɔ munyu ɔ he wawɛɛ, nɛ ngɛ jeha kake mi ɔ, a to asafo sisi ngɛ Manaquiri. E kɛ we nɛ nihi 70 bɔni asafo mi kpehi bami, ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, jamɛ a asafo ɔ ji asafo nɛ kle wawɛɛ ngɛ Brazil.” Antônio mlɛ bɔɔ. Kɛkɛ nɛ e bi ke, “Anɛ bɔ nɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ su Amazon ɔ be nyakpɛ lo?” E ngɛ nyakpɛ niinɛ. Wu tsɔwi enyɔ gbɛ fiã—dɛ womihi enyɔ—he si ngɛ Amazon hue ngua a mi, nɛ e wo yiblii kɛ pee asafo nɛ ngɛ hɛ mi yae. Mwɔnɛ ɔ, pi Manaquiri asafo nɛ ye jeha 83 ɔ pɛ ji asafo nɛ ngɛ Brazil Amazon Kpokpa a nɔ, mohu ɔ, asafohi 143 ngɛ lejɛ ɔ!\\nBƆ NƐ “WƐTSO NYAFII PE KULAA” BA PEE “MA KPETEKPLEENYƐ”\\n‘WƐTSO nyafii pe kulaa ma ba pee ma kpetekpleenyɛ. Ke be ɔ su ɔ, imi Yehowa, ma ha nɔ́ nɛ ɔ maa ba mi oya.’ (Yes. 60:22) Mɛni blɔ nɔ gbami nɛ ɔ ba mi ngɛ? Kɛ gbami nɛ ɔ mi bami sa Odasefohi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ nɛ a kɛ be babauu sɔmɔ ɔ a he ha kɛɛ?\\nBörje Nilsson (e ye jeha 84, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1943 ɔ mi) de ke: “I kai nyɛminyumu ko nɛ a pɔ lɛ nu nɛ e ji colporteur (womi jualɔ) ngɛ jeha 1920 jeha amɛ a mi ɔ. Benɛ a ha lɛ zugba kpɔ nɛ e klemi maa pee Sweden ma a fã kaa e tsu mi ní ɔ, e bu tue, nɛ e ya je fiɛɛmi ɔ sisi—nɛ ní tsumi nɛ e kɛ ni kpahi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ tsu ngɛ lejɛ ɔ wo yiblii wawɛɛ! Mwɔnɛ ɔ, wa ngɛ fiɛɛli nɛ a he hiɛ pe 22,000. E ngɛ mi kaa i wa ngɛ jeha mi mohu lɛɛ, se i suɔ nɛ ma ya nɔ nɛ ma pee tue bumi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Mɛnɔ le níhi nɛ Yehowa maa pee ha wɔ hwɔɔ se?”\\nEtienne Esterhuyse (e ye jeha 83, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1942 ɔ mi) de ke: “Ngɛ jeha 1942 ɔ mi ɔ, Yehowa we bi 1,500 nɛ a ngɛ South Afrika. Se mwɔnɛ ɔ, a he hiɛ pe 94,000. Ke i susu bɔ nɛ yibɔ ɔ ya hɛ mi ha a he ɔ, e peeɔ mi nya kpɛɛ wawɛɛ. E ji he wami womi nɔ́ ha mi kaa i piɛɛ asafo nɛ ngɛ hɛ mi yae nɛ ɔ he!”\\nKeith Gaydon (e ye jeha 82, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1948 ɔ mi) de ke: “Bɔ nɛ fiɛɛli nɛ a ngɛ Britain ɔ a yibɔ ya hɛ mi kɛ je 13,700 ngɛ jeha 1948 ɔ mi kɛ ya su 137,000 mwɔnɛ ɔ, ha nɛ i na kaa e ji Yehowa ní tsumi niinɛ. Ke nɔmlɔ he wami nya a, jinɛ wa be nyɛe ma tsu ní tsumi nɛ ɔ, se Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ ‘nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ pee.’ ”—2 Mose 15:11.\\nUlrike Krolop (e ye jeha 77, a baptisi kɛ ngɛ jeha 1952 ɔ mi) de ke: “Ngɛ Je Mi Ta enyɔne ɔ se ɔ, bɔ nɛ Odasefohi komɛ bɔ mɔde nɛ a da Nazi yi mi wami ɔ nya ha a wo asafohi ngɛ Germany ɔ he wami wawɛɛ. E he ba hia nɛ waa wo nihi a bua, nɛ akɛnɛ wɔ Odasefohi waa kɛ wa he wui ta a mi he je ɔ, wa nyɛ nɛ wa wo nihi a bua. Ngɛ jeha 60 nɛ be ɔ mi ɔ, i na bɔ nɛ Mawu mumi ɔ tsɔɔ e webi blɔ ha. Mwɔnɛ ɔ, Odasefohi nɛ a hiɛ pe 164,000 nɛ ngɛ Germany—hyɛ bɔ nɛ e ngɛ bua jɔmi ha!”\\nMariya Brinetskaya (e ye jeha 77, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1955 ɔ mi) de ke: “Bɔ nɛ pee nɛ a ko nuu wɔ kɛ wo tsu mi ɔ, a baptisi mi nyɔ mi. Pee se ɔ, a ya wo ye huno tsu ngɛ he ko tsitsaa akɛnɛ e ji Odasefo no ɔ he je. I hyɛ ye he nɔ saminya, nɛ i ya nɔ nɛ i fiɛɛ ngɛ ye kɔpe ɔ mi hiɛ ɔ ngɛ Russia, nɛ nihi babauu nɛ i fiɛɛ kɛ haa mɛ ɔ ba na anɔkuale ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, wa he pi. Amlɔ nɛ ɔ, ye bua jɔ kaa Odasefohi nɛ a he hiɛ pe 168,000 ngɛ Russia!”\\nKimiko Yamano (e ye jeha 79, a baptisi lɛ ngɛ jeha 1954 ɔ mi) de ke: “Benɛ i ba le kaa fiɛɛli 10,000 nɛ a ngɛ Japan ngɛ jeha 1970 ɔ mi ɔ, ye bua jɔ wawɛɛ, nɛ vo nyu da ye hɛngmɛ nɔ, nɛ i kpale wo Yehowa si ke, ‘I suɔ kaa ma ye mo anɔkuale ye wami be tsuo.’ Mo susu bɔ nɛ ye bua jɔ ha mwɔnɛ ɔ he nɛ o hyɛ, ejakaa wa ngɛ fiɛɛli nɛ a he hiɛ pe 216,000 amlɔ nɛ ɔ!”\\nDaniel Odogun (e ye jeha 83) de ke: “Benɛ a baptisi mi ngɛ jeha 1950 ɔ mi ɔ, fiɛɛli 8,000 nɛ a ngɛ Nigeria. Mwɔnɛ ɔ, wa he hiɛ pe 351,000! Ke i na bɔ nɛ wa he hiɛ ha ngɛ kpehi a sisi ɔ, e woɔ mi he wami wawɛɛ, nɛ i susuɔ Hagai 2:7 ɔ he. Yehowa ngɛ je ma amɛ mimiɛe niinɛ, nɛ níhi nɛ a he jua wa a ngɛ asafo ɔ mi bae. Loloolo ɔ, i peeɔ bɔ nɛ ma nyɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, ejakaa fiɛɛmi nɔ i guu kɛ deɔ Yehowa ke, ‘Mo tsu mi!’ ”\\nCarlos Silva (e ye jeha 79) de ke: “Benɛ a baptisi mi ngɛ jeha 1952 ɔ mi ɔ, Odasefohi 5,000 nɛ a ngɛ Brazil. Jamɛ a jeha a, wa pee kpe ngɛ São Paulo asa ko nɔ. Lɔle enyɔ pɛ nɛ ngɛ lɔle dami he ɔ. He nɛ wa pee kpe ɔ ngɛ ɔ ngɛ Pacaembu Stadium ɔ kasa nya. Nyɛminyumu ko bi mi ke, ‘Anɛ wa ma hyi Stadium nɛ ɔ ligbi ko lo?’ E ngɛ kaa nɔ́ nɛ e be mi bae jã, se ngɛ jeha 1973 ɔ mi ɔ, nihi 94,586 nɛ a ba kpe nɛ wa pee ngɛ lejɛ ɔ! Mwɔnɛ ɔ, Odasefohi nɛ a he hiɛ pe 767,000 nɛ a ngɛ Brazil—hɛ mi yami nɛ ɔ ngɛ bua jɔmi!”\\nCarlos Cázares (e ye jeha 73) de ke: “Benɛ a baptisi mi ngɛ jeha 1954 ɔ mi ɔ, fiɛɛli 10,500 nɛ a ngɛ Mexico. Akɛnɛ fiɛɛli babauu a he hia he je ɔ, a hla mi kaa kpɔ mi nɔ hyɛlɔ benɛ i ye jeha 21. Ye bua jɔ kaa i kɛ ye hɛngmɛ na Yesaya 60:22 ɔ mi bami. Amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ fiɛɛli nɛ a he hiɛ pe 806,000, nɛ a kɛ nihi nɛ a he hiɛ pe ayɔ kake kaseɔ Baiblo ɔ! E ngɛ bua jɔmi nitsɛ!”","num_words":6219,"character_repetition_ratio":0.065,"word_repetition_ratio":0.029,"special_characters_ratio":0.321,"stopwords_ratio":0.497,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɛɛ Pee Nyɛ Weku Mawu Jami ɔ | Weku Nɛ Bua Jɔmi Ngɛ Mi\\nKANE NGƐ Abui Acholi Afrikaans Ahanta Ajië Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Arabic (Tunisia) Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Assamese Ateso Aukan Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Balinese Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Bulgarian Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi Chin (Tiddim) China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Damara Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Douala Drehu Dusun Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Edo Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon Frafra French French Mumuihi A Gbi Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Ghana Mumuihi A Gbi Gitonga Greek Greenlandic Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuihi A Gbi Guerze Gujarati Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Irish Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Javanese Jula Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kurdish Sorani Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Macedonian Macua Madagascar Mumuihi A Gbi Malagasy Malawi Mumuihi A Gbi Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mandjak Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Meru Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Nambya Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali New Zealand Mumuihi A Gbi Ngabere Nias Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyungwe Nzema Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Panama Mumuihi A Gbi Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Pennsylvania German Persian Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russia Mumuihi A Gbi Russian Rutoro Réunion Creole Samoan Sangir Sango Saramaccan Sarnami Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Shuar Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Somali Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Mumuihi A Gbi Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Toraja Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Tuvinian Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrainian Urdu Urhobo Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Xârâcùù Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nO Kɛ O Weku ɔ Nɛ Bla Kɛ Ja Yehowa\\n‘Nyɛ ja nɔ nɛ pee hiɔwe kɛ zugba a.’—Kpojemi 14:7\\nKaa bɔ nɛ o kase ngɛ womiyo nɛ ɔ mi ɔ, sisi tomi mlaahi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ maa ye bua o kɛ o weku ɔ. Yehowa suɔ kaa o bua nɛ jɔ. E wo si kaa ke o kɛ e sɔmɔmi ye kekle blɔ he ɔ, e kɛ ‘ní kpahi tsuo maa piɛɛ he ngɔ ha mo.’ (Mateo 6:33) E suɔ nɛ waa pee e huɛmɛ. Enɛ ɔ he ɔ, moo pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o ma nyɛ konɛ o kɛ Mawu nɛ pee huɛ. Enɛ ɔ ji he blɔ nɛ pe kulaa nɛ nɔ ko ma nyɛ ma ná.—Mateo 22:37, 38.\\n1 HA NƐ O KƐ YEHOWA HUƐ BƆMI Ɔ MI NƐ WA\\nNƆ́ NƐ BAIBLO Ɔ DE: “Ma pee nyɛ tsɛ, nɛ nyɛ maa pee ye binyumuhi kɛ ye biyihi. Imi, Nyɔmtsɛ Ope ɔ, lɛ i de.” (2 Korinto Bi 6:18) Mawu suɔ nɛ o ba pee e huɛ nitsɛnitsɛ. Sɔlemi ji blɔ kake nɔ nɛ o maa gu kɛ pee jã. Yehowa ha wɔ he blɔ kaa waa “sɔle be tsuaa be.” (1 Tesalonika Bi 5:17) E suɔ nɛ o de lɛ o tsui mi sanehi kɛ o hiami níhi. (Filipi Bi 4:6) Ke o kɛ o weku ɔ peeɔ kake kɛ sɔleɔ ɔ, a ma yɔse kaa o naa Mawu kaa nɔ ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ.\\nNgɛ sɔlemi nɛ o maa sɔle ha Mawu se ɔ, e sa nɛ o bu lɛ tue. O ma nyɛ maa pee enɛ ɔ kɛ gu e Munyu ɔ, kɛ womihi nɛ a da Baiblo ɔ nɔ kɛ pee ɔ nɛ o maa kane ɔ nɔ. (La 1:1, 2) Mo susu nɔ́ nɛ o kase ɔ he. (La 77:11, 12) Mawu tue nɛ o maa bu ɔ biɔ nɛ o ya Kristofohi a kpehi daa.—La 122:1-4.\\nYehowa he ní nɛ o maa sɛɛ ha nihi ɔ ma ha nɛ o kɛ lɛ nyɛ huɛ bɔmi ɔ mi maa wa. Ke o pee jã a, e ma ha nɛ o maa hɛ mo kɛ su e he.—Mateo 28:19, 20.\\nMoo to be nɛ o kane Baiblo ɔ nɛ o sɔle daa ligbi\\nKaa weku ɔ, e sa nɛ nyɛ ha nɛ Mawu jami mi ní tsumihi a he nɛ hia nyɛ pe hɛja jemi kɛ he jɔɔmi\\n2 NYƐƐ PEE NYƐ WEKU MAWU JAMI Ɔ\\nNƆ́ NƐ BAIBLO Ɔ DE: “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he.” (Yakobo 4:8) E sa nɛ nyɛɛ to be kɛ ha weku Mawu jami, nɛ nyɛ ko po mi. (1 Mose 18:19) Se pi lɔ ɔ pɛ. E sa nɛ o kai Mawu daa ligbi ngɛ o si himi mi. Mo ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o weku ɔ kɛ Mawu kpɛti ɔ mi nɛ wa kɛ gu e he ní nɛ o maa sɛɛ ha mɛ “be nɛ nyɛ ngɛ we mi, be nɛ nyɛ hia blɔ, be nɛ nyɛ hwɔɔ si, kɛ be nɛ nyɛ te si” ɔ nɔ. (5 Mose 6:6, 7) Mo ha nɛ e pee o pɛɛ si fiami kaa o maa pee kaa Yoshua nɛ e de ke: ‘Imi kɛ ye we ɔ lɛɛ, wa ma sɔmɔ Yehowa’ a.—Yoshua 24:15.\\nMoo to blɔ nya kɛ tsɔse o weku mi bi ɔmɛ daa, konɛ o tsu a hiami níhi a he ní ha mɛ\\nYEHOWA SƆMƆLI NGƐ BUA JƆMI\\nNɔ́ ko be nɛ hi pe Yehowa Mawu jami. E bua jɔɔ ke e na o kɛ o weku ɔ nɛ nyɛɛ kɛ anɔkuale yemi ngɛ lɛ jae. Ke nyɛ ya nɔ nɛ nyɛ pee jã a, nyɛ ma ná suɔmi nɛ mi wa ha Yehowa, nɛ nyɛ maa kase lɛ wawɛɛ. (Marko 12:30; Efeso Bi 5:1) Ke Mawu ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi ɔ, e haa nɛ suɔmi nɛ ngɛ o kɛ o he piɛɛlɔ ɔ nyɛ kpɛti ɔ mi waa. (Fiɛlɔ 4:12; Yesaya 48:17) Bua jɔmi ma nyɛ maa hi o weku ɔ mi kɛ ya neneene, ejakaa o le kaa ‘Yehowa o Mawu ɔ maa gbaa o dengme gbomi ɔ nɔ.’—5 Mose 12:7.\\nMɛni be i kɛ ye he piɛɛlɔ ɔ wa bla kɛ sɔle?\\nMɛni i kɛ ye weku ɔ ma nyɛ maa kase nɛ ma ha wa hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi ɔ mi maa wa?\\nWEKU YIHI NƐ A KADI\\nMo ko ha nɛ nɔ́ ko nɛ po nyɛ weku Mawu jami ɔ mi\\nMo de o weku ɔ nɔ́ nɛ nyɛ maa sɛsɛ he ɔ kɛ sɛ hlami konɛ a dla a he\\nMoo hyɛ nɛ weku mi bi ɔmɛ tsuo nɛ a hi lejɛ ɔ\\nMo ha nɛ tue mi jɔmi nɛ hi o we ɔ mi bɔ nɛ pee nɛ nɔ tsuaa nɔ bua nɛ jɔ","num_words":1344,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.236,"stopwords_ratio":0.34,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.998,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Amharic Bicol Blɔfo Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Denmark Dutch Ga Georgia Germany Haitian Creole Hela Hiligaynon Hungary Igbo Italia Korea Malay Myanmar Ndebele Norway Ossetia Poland Portuguese (Brazil) Quechua (Bolivia) Rarotongan Romania Samoa Sesotho (Lesotho) Setswana Silozi Slovak Slovenia Swahili Tatar Tsonga Turkey Ukrain\\nMɔ ni gba ji Max Lloyd\\nBeni mi kɛ minaanyo maŋsɛɛ sɔɔlɔ ko sɔmɔɔ yɛ Paraguay yɛ South America yɛ afi 1955 lɛ, basabasafeelɔi komɛi ni mli efu waa ku kɛbɔle shĩa ni wɔyɔɔ mli lɛ gbi ko beni jenamɔ yi ewa, ni amɛbɔi bolɔmɔ akɛ: “Lá he kumai miiye wɔ-nyɔŋmɔ lɛ, ni eetao maŋsɛɛbii lɛ alá.” Te fee tɛŋŋ ni wɔ, ni wɔji maŋsɛɛbii lɛ, wɔbaje biɛ lɛ?\\nYƐ MIGBƐFAŊ lɛ, sane lɛ fɛɛ je shishi afii komɛi ni eho nɛ yɛ Australia, he ni mida yɛ, ní Yehowa bɔi mi nitsɔɔmɔ koni mafee esuɔmɔnaa nii lɛ. Odasefonyo ko kɛ wolo ni ji Enemies lɛ ha tsɛ Ataa yɛ afi 1938. No mli lɛ ekɛ Awo fɛɛ bɛ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ahe miishɛɛ, akɛni amɛkɛɛ Biblia lɛ fãi komɛi ji adesãi lɛ hewɔ. Aaafee afi sɛɛ lɛ, abaptisi mifɔlɔi, ni amɛkɛfee amɛhe nɔ ni amɛjɔɔ amɛha Yehowa lɛ he okadi. Kɛjɛ no nɔ kɛbaa lɛ, nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ wɔweku lɛ mli ji, ni wɔfee Yehowa suɔmɔnaa nii. Yɛ amɛsɛɛ lɛ, abaptisi minyɛmi yoo Lesley, ní ye mi onukpa afii enumɔ lɛ, ni yɛ afi 1940 lɛ abaptisi mi beni miye afii nɛɛhu lɛ.\\nJeŋ Ta II lɛ je shishi etsɛɛɛ kɛkɛ ni agu Yehowa Odasefoi lɛ a-Biblia kasemɔ woji lɛ akalamɔ kɛ ejaa yɛ Australia. No hewɔ lɛ ákɛ oblanyo fioo lɛ, mikase bɔ ni mikɛ Biblia lɛ pɛ baatsu nii kɛgbála mihemɔkɛyeli lɛ mli. Mikɛ mi-Biblia lɛ yaa skul ni mikɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni miŋaaa aflaŋaa, loo mifĩii tai ni maji lɛ wuɔ lɛ sɛɛ lɛ mli.—2 Mose 20:4, 5; Mat. 4:10; Yoh. 17:16; 1 Yoh. 5:21.\\nSkulbii lɛ pii kɛ mi ebɔɔɔ ejaakɛ amɛkɛɛ ‘miikpá maŋ lɛ shi miiha Germanbii lɛ.’ Nakai beaŋ lɛ ajieɔ sini yɛ skul. Dani sini lɛ baaje shishi lɛ, esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ate shi edamɔ shi ní elá maŋ lɛ jakumaŋ lala lɛ. Kɛ́ miteee shi lɛ, gbekɛbii hii enyɔ loo etɛ mɔɔ miyitsɔi mli kɛgbalaa mi kɛdamɔɔ shi. Naagbee lɛ, ashwie mi kɛjɛ skul lɛ akɛni miŋmɛɛɛ mihemɔkɛyelii ni damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ ahe kɛsaaa lɛ hewɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, minyɛ mikase nii yɛ shĩa kɛyashi migbe skul naa.\\nOTI KO NI NAAGBEE LƐ MISHƐ HE\\nMikɛfee oti ni ma mihiɛ akɛ kɛ́ miye afii 14 lɛ, mikɛ mihe baawo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli akɛ daa gbɛgbalɔ. No hewɔ lɛ beni mifɔlɔi kɛɛ esa akɛ matao nitsumɔ ko matsu dã lɛ, minijiaŋ je wui waa. Amɛkɛɛ miwo nii ni miyeɔ yɛ shĩa lɛ kɛ tsũ ni miwɔɔ mli lɛ he nyɔmɔ, shi kɛ́ miná afii 18 lɛ, manyɛ mabɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛbiɔ mi shika ni baa midɛŋ lɛ he sane yɛ be kɛ beaŋ. Mikɛɛ amɛ akɛ miisumɔ ni mikɛto kɛha gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ, shi amɛheɔ yɛ midɛŋ kɛ̃.\\nBeni be shɛ ni mabɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ, mifɔlɔi lɛ kɛ mi ta shi, ni amɛha mile akɛ amɛkɛ shika ni mikɛhaa amɛ lɛ eyato shikatoohe. Kɛkɛ ni amɛkɛ shika lɛ fɛɛ ha mi koni mikɛyahe atadei kɛ nibii krokomɛi ni he baahia mi kɛha gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. No mli lɛ, amɛmiitsɔɔ mi bɔ ni mafee ni makwɛ mi diɛŋtsɛ mihe, koni mikɛ mihiɛ akafɔ mɛi krokomɛi anɔ. Amrɔ nɛɛ mina akɛ tsɔsemɔ nɛɛ eye ebua mi waa.\\nBeni mi kɛ Lesley daa lɛ, bei pii lɛ gbɛgbalɔi bahiɔ wɔshĩa lɛ, ni wɔmii shɛɔ wɔhe waa kɛ́ wɔkɛ amɛ tee shiɛmɔ. Wɔkɛ otsii anaagbei lɛ fɛɛ shiɛɔ yɛ shĩa kɛ shĩa kɛ gbɛjegbɛi ahe, ni wɔfeɔ Biblia mli nikasemɔi. Nakai beaŋ lɛ, oti ni ma shiɛlɔi ahiɛ ji, ni amɛkɛ ŋmɛlɛtswai 60 ashiɛ daa nyɔɔŋ. Bei pii lɛ Awo shɛɔ nakai oti lɛ he, ni enɛ bafee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛha mi kɛ Lesley.\\nGBƐGBAMƆ NITSUMƆ LƐ YƐ TASMANIA\\nHe klɛŋklɛŋ ni miyasɔmɔ yɛ akɛ gbɛgbalɔ ji Tasmania, ni ji ŋshɔkpɔ ko ni yɔɔ Australia lɛ, ni miyafata minyɛmi yoo lɛ kɛ ewu he yɛ jɛmɛ. Shi etsɛɛɛ ni amɛshi kɛtee Gilead Skul lɛ klas ni ji 15 nɔ̃ lɛ. Mihiɛ gboɔ waa, ni mishiko shĩa nɛkɛ dã. Mɛi komɛi susu akɛ nyɔji etɛ pɛ manyɛ maye. Kɛlɛ, yɛ afi pɛ mli, yɛ afi 1950 lɛ, ahala mi ní misɔmɔ yɛ asafo lɛ mli tamɔ onukpai akuu lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔ feɔ ŋmɛnɛ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, ahala mi akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ, ni nyɛmi nuu oblanyo kroko ko bafata mihe.\\nAha wɔyasɔmɔ yɛ maŋ ko ni etse ehe banee ni atsaa akɔɔble yɛ mli, ní Odasefoi bɛ jɛmɛ lɛ mli. Wɔkɛ bɔs yashɛ jɛmɛ gbi ko gbɛkɛnaashi. Wɔwɔ gbɔiatoohe momo ko nakai gbɛkɛ lɛ. Enɔ jetsɛremɔ beni wɔshiɛɔ yɛ shĩa kɛ shĩa lɛ, wɔbi mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhaa lɛ kɛji wɔbaaná tsũ ko wɔhai. Beni gbi lɛ baa naagbee lɛ, nuu ko ha wɔle akɛ osɔfo lɛ shĩa ni tsa Presbyterian sɔlemɔ tsu lɛ nɔ lɛ kã shi efolo, ni ekɛɛ wɔkɛ osɔfo lɛ sɛɛmɔ lɛ ayawie. Ni wɔtee lɛ, ehere wɔ hiɛmɛɛ ni ekɛ tsu lɛ ha wɔ. Ákɛ wɔbaashi osɔfo lɛ shĩa kɛya shiɛmɔ daa gbi lɛ yɛ nɔ ko ko fioo.\\nMɛi babaoo yɛ sane lɛ he miishɛɛ. Wɔkɛ mɛi pii gba sane ni wɔje Biblia mli nikasemɔi pii ashishi. Beni sɔlemɔ lɛ mli onukpai ni yɔɔ maŋtiase lɛ mli lɛ ná amɛle enɛ, ni amɛnu akɛ Yehowa Odasefoi yɛ osɔfo lɛ shĩa lɛ, amɛfã osɔfo sɛɛmɔ lɛ akɛ efã wɔ oya nɔŋŋ. Shi kome ekoŋŋ lɛ, wɔbɛ he ko ni wɔkɛ wɔyitso baafɔ̃!\\nEnɔ jetsɛremɔ beni wɔshiɛ kɛyashi shwane lɛ, wɔtao he ko ni wɔbaawɔ gbɛkɛ. He pɛ ni wɔná ji shwɛmɔhe lɛ fã ko ni aha yiteŋ. Wɔkɛ wɔpɔtomantoi lɛ yato jɛmɛ, ni wɔtsa wɔshiɛmɔ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ je miina moŋ, shi wɔkpɛ mli akɛ wɔbaaya shĩai fioo komɛi amli kɛgbe nakai akutso lɛ naa. Yɛ shĩai lɛ ekome mli lɛ, nuu ko kɛ shĩa bibioo ko ni tsũi enyɔ yɔɔ mli ni yɔɔ etsu lɛ sɛɛ lɛ ha wɔ!\\nKPOKPAA NƆKWƐMƆ NITSUMƆ KƐ GILEAD\\nAaafee nyɔji kpaanyɔ sɛɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ nɛɛ mli lɛ, Australia nitsumɔhe nine lɛ fɔ̃ mi nine koni atsɔse mi akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ. Enɛ fee mi naakpɛɛ fioo, ejaakɛ no mli lɛ miye afii 20 pɛ. Beni akɛ otsii fioo komɛi etsɔse mi sɛɛ lɛ, mibɔi asafoi lɛ saramɔ koni mawo amɛ hewalɛ. Mɔ fɛɛ mɔ, ni onukpai po fata he lɛ, jie bulɛ kpo amɛtsɔɔ mi yɛ nitsumɔ ni mitsuɔ lɛ hewɔ, ni amɛbuuu mi akɛ gbekɛ.\\nAsafo fɛɛ asafo kɛ emli niiashikpamɔi! Bei komɛi lɛ mikɛ bɔs yaa, bei komɛi hu lɛ mikɛ bɔs ko ni tamɔ oketeke ni srawa hewalɛ kudɔɔ lɛ yaa, ni bei komɛi lɛ mikɛ kar yaa loo mitaa moto sɛɛ beni mihiɛ pɔtomanto kɛ shiɛmɔ baagi. Kɛ́ mikɛ nyɛmimɛi Odasefoi yahi shi lɛ, mináa miishɛɛ waa. Asafoŋ onukpa ko ni miisɔmɔ tamɔ onukpai akuu lɛ asaji ahe gbɛjianɔtolɔ lɛ feɔ ŋmɛnɛ lɛ, miitao ni doo lɛ mikɛ lɛ abahi shi, tsɛ agbeko eshĩa lɛ naa. Nakai otsi lɛ, he ni asaa aha mi ni miwɔ ji nɔ ni akãa mli ajuɔ he lɛ mli, shi wɔ fɛɛ wɔnu he akɛ atswa wɔ ama shi waa yɛ mumɔŋ nakai otsi lɛ!\\nMinine shɛ gbɛbimɔ wolo kɛha Gilead Skul lɛ klas ni ji 22 nɔ̃ lɛ nɔ yɛ afi 1953, ni enɛ hu ha miná miishɛɛ waa. Shi yɛ miishɛɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mitsui ye fioo. Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, beni minyɛmi yoo lɛ kɛ ewu lɛ gbe Gilead naa July 30, 1950 lɛ, aha amɛyasɔmɔ yɛ Pakistan. Eshɛɛɛ afi kɛkɛ ni hela mɔ Lesley, ni egbo yɛ jɛmɛ. Misusu he akɛ, akɛni Lesley gbo etsɛko hewɔ lɛ, te mifɔlɔi baanu shi ni mi hu mashi kɛyasɔmɔ yɛ maŋsɛɛ lɛ he amɛha tɛŋŋ? Shi amɛkɛɛ akɛ: “Yaa ni oyasɔmɔ Yehowa yɛ he fɛɛ he ni ebaatsɔɔ bo lɛ.” Minaaa Ataa hiɛ dɔŋŋ. Egbo yɛ afi 1957.\\nMikɛ nyɛmimɛi Australiabii enumɔ komɛi wo meele koni wɔfã gbɛ ni baahe otsii ekpaa kɛya New York City. Beni wɔyaa lɛ, wɔkane Biblia lɛ, wɔkase nii, ni wɔye mɛi krokomɛi ni fata wɔhe kɛfãa gbɛ lɛ odase. Dani wɔbaaya he ni skul lɛ yɔɔ yɛ South Lansing, yɛ New York lɛ, wɔtee majimaji ateŋ kpee ni afee yɛ Yankee Stadium yɛ July 1953 lɛ. Mɛi 165,829 sɔŋŋ tee kpee lɛ!\\nGilead skulbii 120 ni yɔɔ wɔklas lɛ jɛ jeŋ koji ejwɛ lɛ kɛba. Atsɔɔɔ wɔ he ni wɔbaayasɔmɔ yɛ kɛyashi wɔgbe skul lɛ naa. Ni atsɔɔ wɔ nɔŋŋ ni wɔsha foi kɛtee Gilead wojiatoohe lɛ ni wɔyatao maji anɔ ni wɔbaayasɔmɔ yɛ lɛ ahe saji. Miná mile akɛ Paraguay, he ni miyasɔmɔ yɛ lɛ, ji maŋ ko ni ale akɛ atseɔ maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoo hiɛ atua yɛ jɛmɛ waa. Beni miyashɛ jɛmɛ etsɛɛɛ lɛ, gbi ko leebi lɛ mibi maŋsɛɛ sɔɔlɔi krokomɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nɔ hewɔ ni mɛi “nya waa” nyɛ gbɛkɛ lɛ. Amɛŋmɔ mugɛɛ ni amɛkɛɛ: “Enɛ ji klɛŋklɛŋ atuatsemɔ ni ona. Kwɛmɔ agbo lɛ naa.” Beni mikwɛ lɛ, asraafoi eyi he fɛɛ he!\\nNIIASHIKPAMƆ KO NI MIHIƐ KPAŊ NƆ\\nBe lɛ eko lɛ, mifata kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ he kɛtee ní wɔyasara asafo ko ni yɔɔ he ko banee, koni wɔjie sini ni ji The New World Society in Action lɛ wɔha amɛ. Wɔfã gbɛ aaafee ŋmɛlɛtswai kpaanyɔ loo nɛɛhu, klɛŋklɛŋ lɛ wɔwo oketeke, no sɛɛ lɛ okpɔŋɔ ni shwiili yɔɔ sɛɛ, ni naagbee lɛ, wɔkɛ shwiili ni tsina gbalaa hu tsa nɔ. Wɔkɛ tsɔne ni haa srawa hewalɛ kɛ nɔ ni akɛjieɔ sini tee. Naagbee lɛ wɔyashɛ he ni wɔyaa lɛ, ni enɔ jetsɛremɔ lɛ wɔyasara mɛi yɛ amɛŋmɔji amli, ni wɔfɔ̃ amɛ nine koni amɛbakwɛ sini lɛ nakai gbɛkɛ lɛ. Mɛi 15 ba.\\nBeni ajie sini lɛ aaafee minitii 20 sɛɛ lɛ, akɛɛ wɔ akɛ wɔhe afee oya kɛbote shĩa lɛ mli. Oya nɔŋŋ ni wɔwo nɔ ni akɛjieɔ sini lɛ kɛbote shĩa lɛ mli. Nakai beaŋ ni hii lɛ bɔi hoo feemɔ kɛ tũi atswaramɔ, ni amɛmiibolɔ akɛ: “Lá he kumai miiye wɔ-nyɔŋmɔ lɛ, ni eetao maŋsɛɛbii lɛ alá.” Maŋsɛɛbii enyɔ pɛ yɔɔ jɛmɛ, ni amɛteŋ mɔ kome ji mi! Mɛi ni ba sini lɛ kwɛmɔ lɛ tsĩ basabasafeelɔi lɛ anaa koni amɛkabote shĩa lɛ mli. Shi shiteekɛwolɔi lɛ ku amɛsɛɛ ekoŋŋ aaafee maŋkɛ̃ ŋmɛji etɛ mli ní amɛmiitswara tũi, kɛbolɔmɔ akɛ kɛ́ je tsɛre ní wɔmiiku wɔsɛɛ kɛya maŋ lɛ mli lɛ amɛnine baashɛ wɔnɔ.\\nNyɛmimɛi lɛ yana polisifoi lɛ, ni shwane mli lɛ amɛteŋ mɔ kome kɛ okpɔŋɔi enyɔ ba koni ekɛ wɔ aya maŋ lɛ mli. Beni wɔyaa lɛ, be fɛɛ be ni wɔbaashɛ he ko ni jwɛi loo koo kutu fioo ko yɔɔ lɛ, ejieɔ etũ lɛ ni etsɔɔ hiɛ eyakwɛɔ jɛmɛ dã. Mina akɛ okpɔŋɔ he yɛ sɛɛnamɔ waa kɛgbɛfaa, no hewɔ lɛ mihe eko yɛ sɛɛ mli.\\nMAŊSƐƐ SƆƆLƆI BABAOO BA\\nYɛ shiteekɛwoo ni jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛbaa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ tee nɔ eshwere. Yɛ afi 1955 lɛ, maŋsɛɛ sɔɔlɔi hei enumɔ ba, ni nyɛmi yoo oblayoo ko ni jɛ Canada ni atsɛɔ lɛ Elsie Swanson, ni gbe Gilead Skul lɛ klas ni ji 25 nɔ̃ lɛ naa lɛ fata he. Wɔ fɛɛ wɔsɔmɔ yɛ nitsumɔhe nine lɛ fioo dani aha eyasɔmɔ yɛ maŋ kroko nɔ. Etu ehe fɛɛ eha Yehowa sɔɔmɔ lɛ, eyɛ mli akɛ enáaa yelikɛbuamɔ tsɔ ko kɛjɛɛɛ efɔlɔi adɛŋ, ni amɛmɔɔɔ anɔkwale lɛ mli kɛyashi amɛgboi. December 31, 1957 lɛ, mikɛ Elsie bote gbalashihilɛ mli, ni wɔ pɛ wɔhi shi yɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi ashĩa ko ni yɔɔ Paraguay wuoyigbɛ lɛ mli.\\nWɔbɛ paipi yɛ wɔshĩa lɛ; moŋ lɛ wɔyɛ nubu yɛ wɔtsu lɛ sɛɛ. No hewɔ lɛ wɔbɛ shawa loo tiafi ni aflashiɔ yɛ tsũi lɛ amli, ni wɔbɛ niiahefɔmɔ tsɔne, loo friji po. Daa gbi lɛ, wɔheɔ niyenii ni baashɛ wɔ gbi kome pɛ, koni ekafite. Shi wɔshihilɛ ni wɔha efee mlɛo, kɛ wekukpaa kpakpa ni hi wɔkɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ateŋ lɛ ha be nɛɛ bafee miishɛɛ be yɛ wɔgbalashihilɛ lɛ mli.\\nYɛ afi 1963 beni wɔyashɛ Australia koni wɔyasara mimami lɛ sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, ená tsui hela, ni eeenyɛ efee akɛ miishɛɛ ni ená beni ena ebinuu ní afii nyɔŋma sɔŋŋ nɛ lɛ enako lɛ lɛ ji nɔ ni kɛ enɛ ba. Beni be ni wɔkɛbaaku wɔsɛɛ kɛyatsa wɔsɔɔmɔ lɛ nɔ yɛ Paraguay lɛ bɛŋkɛɔ lɛ, ehe bahia ni wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ shihilɛ ko ni naa wa waa kɛha wɔ lɛ he. Ani esa akɛ wɔshi Awo yɛ helatsamɔhe lɛ kɛgbɛkpamɔ akɛ mɔ ko baakwɛ lɛ, ní wɔku wɔsɛɛ wɔyatsa wɔsɔɔmɔ ni kã wɔtsui nɔ waa lɛ nɔ yɛ Paraguay? Beni wɔsɔle waa yɛ sane nɛɛ he sɛɛ lɛ, mikɛ Elsie kpɛ mli akɛ wɔbaahi shi ni wɔkwɛ Awo. Wɔnyɛ wɔfee nakai, ni wɔhi be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛyashi egbo yɛ afi 1966.\\nEji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ wɔsɔmɔ yɛ kpokpaa kɛ kpokpaa wulu nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ Australia afii babaoo, ni mitsɔɔ asafoŋ onukpai anii hu yɛ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ Skul lɛ mli. Ehe bahia ni wɔfee tsakemɔ kroko hu yɛ wɔshihilɛ mli. Ahala mi ní miyasɔmɔ akɛ Australia Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu klɛŋklɛŋ nɔ̃ ni atse lɛ mli nyo. No sɛɛ beni ehe bahia ni ama nitsumɔhe nine hee lɛ, ahala mi akɛ tsu ni abaama lɛ ajinafoi akuu lɛ sɛinɔtalɔ. Nyɛmimɛi babaoo ni yɔɔ niiashikpamɔ, ni kɛ ekomefeemɔ tsu nii lɛ ye amɛbua ni wɔma nitsumɔhe nine fɛfɛo ko.\\nSɛɛ mli lɛ, aha miyasɔmɔ yɛ Service Department, ni ji nitsumɔhe nine lɛ fã ni kwɛɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ. Hegbɛ kroko hu ni miná ji akɛ, misɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ ni saraa nitsumɔhe niji, ní mikɛ yelikɛbuamɔ kɛ hewalɛwoo aha amɛ. Kɛ́ mitee maji komɛi anɔ ní miyasara mɛi ni kɛ afii pii—afii nyɔŋmai abɔ po—ehi tsuŋwoohei kɛ yiwaa nsarai amli yɛ anɔkwa ni amɛye Yehowa lɛ hewɔ lɛ, ewajeɔ mihemɔkɛyeli lɛ waa.\\nHE NI WƆSƆMƆƆ YƐ AMRƆ NƐƐ\\nBe ko beni miyasara nitsumɔhe niji miba kɛ tɔlɛ yɛ afi 2001 lɛ, mina wolo ko ní akɛmiifɔ̃ mi nine koni miyasɔmɔ akɛ United States Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu hee ni atse lɛ mli nyo yɛ Brooklyn, yɛ New York. Mikɛ Elsie sɔle yɛ ninefɔɔ nɛɛ he, ni wɔkɛ miishɛɛ kpɛlɛ nɔ. Wɔkɛ nɔ ni fe afii 11 esɔmɔ yɛ Brooklyn.\\nEŋɔɔ minaa waa akɛ miyɛ ŋa ni kɛ miishɛɛ feɔ nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa biɔ lɛ lɛ. Amrɔ nɛɛ miye afii 81 ni Elsie hu eye nakai nɔŋŋ, shi wɔyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni sa. Wɔmiikwɛ be ni Yehowa baatsɔɔ wɔ nii kɛya naanɔ, ní mɛi fɛɛ ni yaa nɔ amɛfeɔ esuɔmɔnaa nii lɛ anine baashɛ jɔɔmɔi babaoo nɔ kɛya naanɔ lɛ gbɛ.\\n[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 19]\\nBei komɛi lɛ mikɛ bɔs yaa, bei komɛi hu lɛ mikɛ bɔs ko ni tamɔ oketeke ni srawa hewalɛ kudɔɔ lɛ yaa, ni bei komɛi lɛ mikɛ kar yaa loo mitaa moto sɛɛ beni mihiɛ pɔtomanto kɛ shiɛmɔ baagi\\n[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 21]\\nWɔmiikwɛ be ni Yehowa baatsɔɔ wɔ nii kɛya naanɔ lɛ gbɛ\\n[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]\\nAbɛkugbɛ: Beni misɔmɔɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ yɛ Australia lɛ\\nEjurɔgbɛ: Mi kɛ mifɔlɔi\\nYɛ wɔkpeemɔ gbi lɛ nɔ, December 31, 1957","num_words":2496,"character_repetition_ratio":0.034,"word_repetition_ratio":0.025,"special_characters_ratio":0.23,"stopwords_ratio":0.079,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"3 Mose 23 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\n3 Mose 23:1-44\\nGbii krɔŋkrɔŋi kɛ gbii juji (1-44)\\nHejɔɔmɔ Gbi (3)\\nHehoo (4, 5)\\nBlodo Ni Ashikishaŋ-sha Bɛ Mli Gbi Jurɔ (6-8)\\nKlɛŋklɛŋ yibii ni akɛhãa akɛ afɔle (9-14)\\nOtsii Agbi Jurɔ (15-21)\\nGbɛ kpakpa ni atsɔɔ nɔ akpaa nii (22)\\nTɛtɛrɛmantɛrɛ Kpãmɔ Gbi Jurɔ (23-25)\\nKpatamɔ Gbi (26-32)\\nAgbai Agbi Jurɔ (33-43)\\n23 Yehowa tee nɔ ekɛ Mose wie ekɛɛ: 2 “Okɛ Israelbii lɛ awie ni okɛɛ amɛ akɛ, ‘Yehowa gbii juji+ ni ato ni esa akɛ nyɛtswa he adafi* lɛ,+ kpeei krɔŋkrɔŋi ni. Migbii juji ni ato lɛ nɛ: 3 “‘Gbii ekpaa akɛtsu nii, shi gbi ni ji kpawo lɛ ji hejɔɔmɔ gbi ni esa akɛ ajɔɔ he kwraa,+ kpee krɔŋkrɔŋ ni. Nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko kwraa. Eji hejɔɔmɔ gbi kɛhã Yehowa yɛ he fɛɛ he ni nyɛyɔɔ.+ 4 “‘Yehowa gbii juji ni ato, kpeei krɔŋkrɔŋi ni esa akɛ nyɛtswa he adafi* yɛ bei ni ato kɛhã amɛ lɛ amli lɛ nɛ: 5 Klɛŋklɛŋ nyɔɔŋ lɛ nɔ gbi ni ji 14 lɛ nɔ+ be ni hulu enyɔ shi* lɛ ji Yehowa Hehoo+ lɛ. 6 “‘Nyɔɔŋ nɛɛ nɔ gbi ni ji 15 lɛ ji Blodo Ni Ashikishaŋ-sha* Bɛ Mli Gbi Jurɔ+ ni ayeɔ ahãa Yehowa lɛ. Nyɛyea blodo ni ashikishaŋ-sha bɛ mli gbii kpawo.+ 7 Yɛ klɛŋklɛŋ gbi lɛ nɔ lɛ, nyɛfea kpee krɔŋkrɔŋ.+ Nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko ni wa. 8 Shi nyɛkɛ afɔle ni akɛ la shãa abahãa Yehowa gbii kpawo. Abaafee kpee krɔŋkrɔŋ yɛ gbi ni ji kpawo lɛ nɔ. Nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko ni wa.’” 9 Yehowa tee nɔ ekɛ Mose wie ekɛɛ: 10 “Okɛ Israelbii lɛ awie ni okɛɛ amɛ akɛ, ‘Kɛ́ nyɛná nyɛyashɛ shikpɔŋ ni mikɛhãa nyɛ lɛ nɔ, ni nyɛkpa enɔ nibaa nii lɛ, nyɛkɛ nyɛnikpamɔnii lɛ amli klɛŋklɛŋ yibii+ lɛ ke kome abahãa osɔfo lɛ.+ 11 Ni ebaafɔ̃ ke lɛ kɛya kɛba yɛ Yehowa hiɛ koni nyɛná Nyɔŋmɔ hiɛ dromɔ. Osɔfo lɛ afɔ̃ ke lɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ jetsɛremɔ. 12 Gbi ni abaafɔ̃ ke lɛ kɛya kɛba lɛ, nyɛkɛ gwantɛŋnuu ni náko fe afi ni kpa ko bɛ ehe abaa akɛ afɔle ni akɛ la shãa ahãa Yehowa. 13 Ehe ŋmaa* afɔle lɛ afee ashikishaŋ kpakpa efa mlijai nyɔŋma mli enyɔ* ní akɛ mu efutu, afɔle ni akɛ la shãa ahãa Yehowa, afɔle ni jeɔ ŋma jogbaŋŋ.* Ehe dãa afɔle lɛ afee wain hin* mlijai ejwɛ mli ekome. 14 Nyɛkayea blodo loo ŋmaa ni ashĩ loo ŋmaa hee ko kwraa kɛyashi gbi nɛɛ baashɛ, kɛyashi be ni nyɛkɛ nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ afɔle lɛ baaba. Eji mla ni kã shi daa hã nyɛyinɔi lɛ fɛɛ, yɛ he fɛɛ he ni nyɛyɔɔ. 15 “‘Nyɛkanea hejɔɔmɔ gbii* kpawo kɛjɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ jetsɛremɔ, kɛjɛ gbi ni nyɛkɛ ŋmaa ke lɛ baaba ni afɔ̃ akɛ fɔ̃ɔ afɔle+ lɛ nɔ. Esa akɛ efee otsii muji. 16 Nyɛkanea gbii 50,+ ni ebaayagbee Hejɔɔmɔ Gbi ni ji kpawo lɛ nɔ jetsɛremɔ nɔ, ní nyɛkɛ ŋmaa hee afɔle abahãa Yehowa.+ 17 Nyɛkɛ blodoi enyɔ ajɛa nyɛshihilɛhei lɛ kɛbaa akɛ fɔ̃ɔ afɔle. Akɛ ashikishaŋ kpakpa efa mlijai nyɔŋma mli enyɔ* afee blodoi nɛɛ. Akɛ ashikishaŋ-sha* afutu kɛshã+ akɛ nibaa nii amli klɛŋklɛŋ yibii ni akɛmiihã Yehowa.+ 18 Ni nyɛkɛ gwantɛŋbii kpawo ni ji hii ni kpa ko bɛ amɛhe ni eko fɛɛ eko eye afi, kɛ tsinanuu* kome kɛ gwantɛŋhii enyɔ afataa blodoi lɛ ahe kɛbaa.+ Akɛ enɛɛmɛi kɛ amɛhe ŋmaa afɔle kɛ dãa afɔlei lɛ fɛɛ baafee shãa afɔle ahã Yehowa, afɔle ni akɛ la shãa ni jeɔ ŋma jogbaŋŋ* woɔ Yehowa. 19 Ni nyɛkɛ abotianuu* kome abaa akɛ esha afɔle,+ kɛ gwantɛŋbii enyɔ ni ji hii ni eko fɛɛ eko eye afi akɛ naanyobɔɔ afɔle.+ 20 Osɔfo lɛ afɔ̃ gwantɛŋbii enyɔ ni ji hii lɛ kɛ nibaa nii amli klɛŋklɛŋ yibii blodo lɛ fɛɛ kɛya kɛba akɛ fɔ̃ɔ afɔle yɛ Yehowa hiɛ. Fɛɛ baatsɔ nɔ krɔŋkrɔŋ kɛhã Yehowa, ni akɛhã osɔfo lɛ.+ 21 Gbi nɛɛ nɔ lɛ, nyɛtswaa adafi*+ akɛ nyɛbaafee kpee krɔŋkrɔŋ. Nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko ni wa. Eji mla ni kã shi daa hã nyɛ yɛ nyɛshihilɛhei lɛ fɛɛ, yɛ nyɛyinɔi fɛɛ amli. 22 “‘Kɛ́ nyɛmiikpa nyɛshikpɔŋ lɛ nɔ nibaa nii lɛ, kaakpa nɔ ni yɔɔ oŋmɔ lɛ naabunaabu lɛ fɛɛ kɛmɔ shi, ni onikpamɔnii lɛ amli nɔ ni baashwɛ lɛ hu, kaakpa.+ Shi ohã ohiafo*+ kɛ gbɔ.+ Miji Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ.’” 23 Yehowa tee nɔ ekɛ Mose wie ekɛɛ: 24 “Kɛɛmɔ Israelbii lɛ akɛ, ‘Nyɔɔŋ ni ji kpawo lɛ nɔ klɛŋklɛŋ gbi lɛ nɔ lɛ, nyɛjɔa nyɛhe kwraa, eji kpee krɔŋkrɔŋ, eji kaimɔ gbi ni abaakpã tɛtɛrɛmantɛrɛ yɛ nɔ.+ 25 Nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko ni wa, ni nyɛkɛ afɔle ni akɛ la shãa abahãa Yehowa.’” 26 Yehowa tsa nɔ ekɛ Mose wie ekɛɛ: 27 “Shi nyɔɔŋ ni ji kpawo nɛɛ nɔ gbi ni ji nyɔŋma lɛ ji Kpatamɔ Gbi lɛ.+ Nyɛfea kpee krɔŋkrɔŋ, ni nyɛwaa nyɛhe yi,*+ ni nyɛkɛ afɔle ni akɛ la shãa abahãa Yehowa. 28 Nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko kwraa yɛ nɛkɛ gbi nɛɛ nɔ, ejaakɛ eji kpatamɔ gbi ni akɛbaakpãtã+ ahã nyɛ yɛ Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ. 29 Mɔ fɛɛ mɔ* ni waaa ehe yi* yɛ nɛkɛ gbi nɛɛ nɔ lɛ, abaafo lɛ ashɛ afɔ̃* kɛje emaŋbii lɛ ateŋ.+ 30 Ni mɔ fɛɛ mɔ* ni tsuɔ nitsumɔ ko yɛ gbi nɛɛ nɔ lɛ, makpãtã ehiɛ kɛje emaŋbii lɛ ateŋ. 31 Nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko kwraa. Eji mla ni kã shi daa hã nyɛyinɔi lɛ fɛɛ, yɛ he fɛɛ he ni nyɛyɔɔ. 32 Eji hejɔɔmɔ gbi ni nyɛkɛbaajɔɔ nyɛhe kwraa, ni nyɔɔŋ lɛ nɔ gbi ni ji nɛɛhu lɛ gbɛkɛ lɛ, nyɛwaa nyɛhe yi.*+ Nyɛyea nyɛhejɔɔmɔ gbi lɛ kɛjɛ gbɛkɛ kɛyashi gbɛkɛ.” 33 Yehowa tee nɔ ekɛ Mose wie ekɛɛ: 34 “Kɛɛmɔ Israelbii lɛ akɛ, ‘Nyɔɔŋ ni ji kpawo nɛɛ nɔ gbi ni ji 15 lɛ ji Agbai Agbi Jurɔ ní abaaye lɛ gbii kpawo ahã Yehowa lɛ.+ 35 Afee kpee krɔŋkrɔŋ yɛ klɛŋklɛŋ gbi lɛ nɔ, ni nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko ni wa. 36 Nyɛkɛ afɔle ni akɛ la shãa abahãa Yehowa gbii kpawo. Gbi ni ji kpaanyɔ lɛ nɔ lɛ, nyɛfea kpee krɔŋkrɔŋ,+ ni nyɛkɛ afɔle ni akɛ la shãa abahãa Yehowa. Eji henaabuamɔ krɔŋkrɔŋ diɛŋtsɛ. Nyɛkatsua nitsumɔ ko nitsumɔ ko ni wa. 37 “‘Enɛɛmɛi ji Yehowa gbii juji+ ni ato ni esa akɛ atswa he adafi* akɛ kpeei krɔŋkrɔŋi+ lɛ, koni akɛ afɔle ni akɛ la shãa abahã Yehowa: shãa afɔle+ kɛ ŋmaa afɔle+ kɛ dãa afɔlei+ yɛ bɔ ni ato ahã gbi fɛɛ gbi lɛ naa. 38 Akɛ enɛɛmɛi ahã kɛfata nɔ ni akɛhãa yɛ Yehowa hejɔɔmɔ gbii+ lɛ anɔ, kɛ nyɛnikeenii+ lɛ, nyɛshiwoo afɔlei+ lɛ, kɛ afɔlei ni nyɛjɛɔ nyɛsuɔmɔ mli nyɛkɛhãa,+ ní esa akɛ nyɛkɛhã Yehowa lɛ ahe. 39 Shi nyɔɔŋ ni ji kpawo lɛ nɔ gbi ni ji 15 lɛ nɔ, be ni nyɛbua nyɛshikpɔŋ lɛ nɔ nibaa nii lɛ anaa lɛ, nyɛyea Yehowa gbi jurɔ lɛ gbii kpawo.+ Klɛŋklɛŋ gbi lɛ ji gbi ni akɛbaajɔɔ he kwraa, ni gbi ni ji kpaanyɔ lɛ hu ji gbi ni akɛbaajɔɔ he kwraa.+ 40 Klɛŋklɛŋ gbi lɛ nɔ lɛ, nyɛŋɔa tsei fɛfɛji ayibii kɛ tɛŋ bɛlɛoi+ kɛ tsei kusui aniji kɛ popla tsei ni yɔɔ jɔɔ* lɛ mli lɛ, ni nyɛnyaa+ yɛ Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, hiɛ gbii kpawo.+ 41 Nyɛkɛ gbii kpawo ayea lɛ akɛ gbi jurɔ nyɛhãa Yehowa daa afi.+ Etsɔ mla ni kã shi hã nyɛyinɔi fɛɛ, nyɛyea lɛ yɛ nyɔɔŋ ni ji kpawo lɛ nɔ. 42 Nyɛhia agbai ashishi gbii kpawo.+ Israelbii lɛ fɛɛ ahi agbai lɛ ashishi, 43 koni yinɔi ni baaba yɛ nyɛsɛɛ lɛ aná ale+ akɛ, agbai amli mihã Israelbii lɛ hi be ni mijie amɛ kɛje Ejipt shikpɔŋ lɛ nɔ kɛbaa lɛ.+ Miji Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ.’” 44 No hewɔ lɛ, Mose wie Yehowa gbii juji ni ato lɛ ahe etsɔɔ Israelbii lɛ.\\n^ Loo “nyɛshiɛ.”\\n^ Efa mlijai nyɔŋma mli enyɔ feɔ litai 4.4 (kwat 4). Kwɛmɔ Saji Krokomɛi B14 lɛ.\\n^ Loo “Nyɛkanea otsii.”\\n^ Loo “nyɛshiɛa.”\\n^ Shishitsɔɔmɔi komɛi kɛɔ akɛ, “ehiii ŋmaa.”\\n^ Loo “nyɛwaa nyɛsusumai ayi.”\\n^ Loo “ashiɛ.”","num_words":1261,"character_repetition_ratio":0.089,"word_repetition_ratio":0.032,"special_characters_ratio":0.261,"stopwords_ratio":0.086,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Nyɛ Ha Gba Si Himi He Nɛ Tsɔ” (Hebri Bi 13:4) | Mawu Suɔmi\\n“Nyɛ Ha Gba Si Himi He Nɛ Tsɔ”\\n“O nihe mi yo kpeekpee ɔ, ná e he bua jɔmi.”​​—ABƐ 5:18.\\n1, 2. Mɛni sane bimi he wa ma susu, nɛ mɛni he je?\\nANƐ o sɛ gba si himi mi lo? Ke jã a, anɛ bua jɔmi ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi lo, aloo nyɛɛ kɛ haomihi nɛ a mi wa ngɛ kpee? Anɛ blɔ ba o kɛ o huno ɔ aloo o yo ɔ nyɛ kpɛti ɔ lo? Anɛ bua jɔmi ko be nyɛ gba si himi ɔ mi, se o hɛ mi kɛkɛ lɛ o ngɛ miae lo? Ke jã a, lɛɛ eko ɔ, e dɔɔ mo kaa suɔmi be nyɛ kpɛti hu. Akɛnɛ o ji Kristofo no he je ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o suɔ Yehowa Mawu, nɛ o suɔ kaa o gba si himi ɔ nɛ wo e hɛ mi nyami. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, haomi nɛ o kɛ ngɛ kpee amlɔ nɛ ɔ ngɛ o nya gbae nɛ e ngɛ o tsui yee. Ke jã e ji po ɔ, koo mwɔ sane ɔ nya kaa nɔ́ ko be hie peemi ngɛ he.\\n2 Mwɔnɛ ɔ, Kristo se nyɛɛli komɛ ngɛ nɛ be ko nɛ be ɔ, a gba si himi ɔ be kpakpa. Se a nyɛ nɛ a dla a si himi ɔ. Mo hu o ma nyɛ ma ná bua jɔmi ngɛ o gba si himi ɔ mi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\nHƐƐ MO KƐ SU MAWU KƐ O YO LOO O HUNO Ɔ HE\\n3, 4. Mɛni he je nɛ ke nɔ ko kɛ e yo bɔ mɔde nɛ a hɛ mɛ kɛ su Mawu he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa a? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n3 Ke o kɛ o yo loo o huno bɔ mɔde kaa nyɛ maa hɛ nyɛ kɛ su Mawu he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ. Mɛni he je? Mo susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ngɔɔ lɛ kaa yoku ko sisi bli nɛ e yi mi ngɛ piɔɔ. Nyumu ko daa si ngɛ yoku ɔ se, nɛ yo ko hu daa si ngɛ yoku ɔ hɛ mi. Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a bɔni yoku ɔ kuɔmi. Benɛ a ngɛ yoku ɔ sisi ɔ, blɔ agbo ngɛ a kpɛti. Se benɛ a ngɛ kuɔe kɛ ngɛ hiɔwe yae ɔ, a bɔni a sibi he sumi. Anɛ o na oti nɛ ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ lo?\\n4 Wa ma nyɛ maa ngɔ mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa o ma sɔmɔ Yehowa kɛ pi si ɔ kɛ to mɔde nɛ o maa bɔ kɛ kuɔ yoku ko ɔ he. Akɛnɛ o suɔ Yehowa he je ɔ, o bɔni yoku ɔ kuɔmi momo. Se ke blɔ ba o kɛ o yo ɔ loo o huno ɔ nyɛ kpɛti ɔ, lɛɛ eko ɔ, o ngɛ yoku ɔ kuɔe ngɛ e hɛ mi nɛ lɛɛ e ngɛ kuɔe ngɛ e se. Se ke nyɛ tsa nɔ nɛ nyɛ kuɔ ɔ, mɛni maa ba? Sisije ɔ lɛɛ blɔ saii maa hi nyɛ kpɛti. Se ke nyɛ bɔ mɔde nɛ nyɛ kuɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nyɛ ngɛ Mawu he sue, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ nyɛ maa su nyɛ sibi a he. Niinɛ, Mawu he nɛ o maa hɛ kɛ su ɔ ji nɔ́ titli nɛ maa ye bua mo nɛ suɔmi nɛ mi wa maa hi o kɛ o yo ɔ aloo o huno ɔ nyɛ kpɛti. Se kɛ o ma plɛ kɛ pee enɛ ɔ kɛɛ?\\nKe o ngɔ Baiblo mi nile kɛ tsu ní ɔ, suɔmi nɛ ngɛ o gba si himi ɔ mi ɔ mi maa wa\\n5. (a) Mɛni ji blɔ kake nɔ nɛ o maa gu kɛ hɛ mo kɛ su Yehowa he nɛ suɔmi nɛ ngɛ o kɛ o yo aloo o huno nyɛ kpɛti ɔ hu mi maa wa? (b) Kɛ Yehowa buɔ gba si himi ha kɛɛ?\\n5 Blɔ kake nɛ he hia nɛ maa ye bua o kɛ o yo ɔ loo o huno ɔ konɛ suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa ji, nɛ nyɛ maa ngɔ gba si himi he ga womi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ kɛ tsu ní. (La 25:4; Yesaya 48:17, 18) Mo susu ga womi pɔtɛɛ ko nɛ bɔfo Paulo kɛ ha a he nɛ o hyɛ. E ke: “Nyɛ ha gba si himi he nɛ tsɔ.” (Hebri Bi 13:4) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? Ke a ke a ha nɔ́ ko “he nɛ tsɔ” ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ha nɛ bumi nɛ hi he, nɛ a na lɛ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa. Nɛ jã tutuutu ji bɔ nɛ Yehowa buu gba si himi ɔ nɛ. E buu lɛ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa.\\nHA NƐ SUƆMI NITSƐ NƐ O NGƐ HA YEHOWA A NƐ WO MO GƐJƐMI\\n6. Mɛni ji nɔ́ nɛ Paulo ga womi nɛ kɔɔ gba si himi he ɔ tsɔɔ, nɛ mɛni he je e he hia kaa wa ha enɛ ɔ nɛ hi wa juɛmi mi ɔ?\\n6 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ o kɛ o yo ɔ aloo o huno ɔ ji Mawu sɔmɔli he je ɔ, nyɛ le momo kaa gba si himi he jua wa nɛ e ngɛ klɔuklɔu. Yehowa nitsɛ ji nɔ nɛ to gba si himi sisi. (Kane Mateo 19:4-6.) Se ke o kɛ haomi ngɛ kpee amlɔ nɛ ɔ, lemi nɛ o le kaa gba si himi he jua wa nɛ e ngɛ klɔuklɔu ɔ kɛkɛ be hae nɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ nyɛ maa hi si ngɛ suɔmi kɛ bumi mi. Lɛɛ mɛni maa ye bua mo mɔ konɛ o pee jã? Benɛ Paulo ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ nihi nɛ a ha bumi nɛ hi a gba si himi he ɔ, moo to nɔ́ nɛ e de ɔ he hɛ saminya. E de we ke, “gba si himi he tsɔ”; mohu ɔ, e de ke, ‘nyɛ ha gba si himi he nɛ tsɔ.’ Pi kaa Paulo ngɛ nɔ́ ko nɛ e yɔse he munyu tue kɛkɛ; mohu ɔ, e ngɛ ga woe. * Ke o ha enɛ ɔ hi o juɛmi mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ e maa wo mo gɛjɛmi konɛ bumi nɛ o ngɛ ha o yo aloo o huno ɔ mi nɛ wa. Mɛni he je?\\n7. (a) Mɛni ji Ngmami ɔ mi famihi nɛ wa buɔ tue, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni se namihi ngɛ tue bumi he?\\n7 Mo susu bɔ nɛ o buɔ Ngmami ɔ mi fami kpahi kaa waa pee nihi kaseli aloo wa bua wa he nya kɛ ja Mawu ɔ he nɛ o hyɛ. (Mateo 28:19; Hebri Bi 10:24, 25) Niinɛ, fami nɛ ɔmɛ a nɔ yemi yee be komɛ. Eko ɔ, ni nɛmɛ nɛ o fiɛɛɔ kɛ haa a bui tue, aloo o ní tsumi haa pɔ tɔɔ mo wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, Kristofohi a kpehi yami yee ha mo wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, o fiɛɛɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ haa nihi, nɛ o yaa Kristofohi a kpehi daa. Nɔ ko nɔ ko be o nya nyɛe maa tsi, Satan po be nyɛe maa tsi o nya! Mɛni he je? Ejakaa suɔmi nitsɛ nɛ o ngɛ ha Yehowa a ji nɔ́ nɛ woɔ mo gɛjɛmi konɛ o ye e mlaa amɛ a nɔ. (1 Yohane 5:3) Mɛni se nami ngɛ enɛ ɔ he? Fiɛɛmi kɛ asafo mi kpehi nɛ o yaa daa a haa mo tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi nitsɛ, ejakaa o le kaa o ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee. Nɛ enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ woɔ mo gɛjɛmi. (Nehemia 8:10) Mɛni ji nɔ́ nɛ wa kaseɔ ngɛ enɛ ɔ mi?\\n8, 9. (a) Mɛni ji nɔ́ nɛ maa wo wɔ he wami konɛ waa bu ga nɛ a wo wɔ kaa wa ha bumi nɛ ba gba si himi he ɔ tue, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni níhi enyɔ a he wa ma susu?\\n8 Suɔmi nɛ mi kuɔ nɛ o ngɛ ha Mawu ɔ woɔ mo he wami nɛ o buɔ fami nɛ e fã wɔ kaa waa fiɛɛ nɛ wa bua wa he nya a tue ke o kɛ haomi ngɛ kpee po. Jã nɔuu nɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Yehowa a ma nyɛ maa wo mo gɛjɛmi konɛ o bu Ngmami ɔ mi ga womi nɛ ji “nyɛ ha gba si himi he nɛ tsɔ” ɔ hu tue, ke jã peemi he wa po. (Hebri Bi 13:4; La 18:29; Fiɛlɔ 5:4) Jehanɛ hu ɔ, kaa bɔ nɛ Mawu jɔɔ o mɔde bɔmi ngɛ fiɛɛmi kɛ asafo mi kpehi a yami nɔ ɔ, jã nɔuu nɛ ke o ngɛ mɔde bɔe kaa o ma ha nɛ bumi nɛ ba o gba si himi he ɔ, Yehowa maa na nɛ e maa jɔɔ mo.​​—1 Tesalonika Bi 1:3; Hebri Bi 6:10.\\n9 Kɛ o ma plɛ kɛ ha bumi nɛ ba o gba si himi he ha kɛɛ? E he hia kaa o kua ní peepeehi nɛ ma puɛ o gba si himi ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e sa kaa o pee níhi nɛ ma ha nyɛ suɔmi ɔ mi maa wa.\\nMOO YU O HE NGƐ MUNYU TUTUI KƐ NÍ PEEPEEHI NƐ WOƆ GBA SI HIMI HE MU Ɔ HE\\n10, 11. (a) Mɛni ní peepeehi gbeɔ gba si himi he guɛ? (b) Mɛni sane e sa kaa wa bi wa yihi kɛ wa hunomɛ?\\n10 Be ko ɔ, Kristofo no ko nɛ e ji yogbayo ɔ de ke: “I sɔle ha Yehowa nɛ́ e ye bua mi konɛ ma to ye tsui si kɛ ya si nyagbe.” Ngɛ mɛni he? E de ke: “Ye huno ɔ jɛɔ mi. Eko ɔ, o be pahi nae ngɛ ye he mohu, se jɛmi munyuhi nɛ e tuɔ ɔ yeɔ ye tsui wawɛɛ kaa bɔ nɛ pa yeɔ nɔ ɔ. Munyu nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, ‘O ji tlomi ha mi,’ aloo ‘Se nami ko be o he.’” Kaa bɔ nɛ yo ɔ de ɔ, jɛmi munyuhi nɛ a tuɔ ngɛ gba si himi mi ɔ ngɛ hɛdɔ.\\n11 E ngɛ dɔmi kaa nɔ kɛ e yo nɛ a ji Kristofohi maa tu a sibi munyu yayahi nɛ plaa nɔ! Atsinyɛ jemi ko be he kaa bumi be gba si himi nɛ a jɛɛ nɔ ngɛ mi ɔ he. Kɛ o gba si himi ɔ ngɛ kɛɛ ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi? Blɔ kake nɛ o maa gu nɔ kɛ le bɔ nɛ o gba si himi ɔ ngɛ ha ji kaa o kɛ he si bami ma bi o yo ɔ loo o huno ɔ ke, “Kɛ ye munyu tutui peeɔ mo ha kɛɛ?” Ke behi fuu ɔ, e peeɔ o yo ɔ aloo o huno ɔ kaa o munyu tutui plaa lɛ ɔ, lɛɛ e sa nɛ o tsake.​​—Galatia Bi 5:15; kane Efeso Bi 4:31.\\n12. Mɛni ma ha nɔ ko jami maa pee yaka ngɛ Mawu hɛ mi?\\n12 Mo ha nɛ e hi o juɛmi mi heii kaa bɔ nɛ o kɛ o lilɛ tuɔ munyu ngɛ gba si himi mi ɔ saa o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti huɛ bɔmi ɔ he. Baiblo ɔ de ke: “Anɛ nyɛ ti nɔ ko susuu kaa e ngɛ Mawu jae bɔ nɛ sa lo? Jamɛ a nɔ ɔ, e kɔ e lilɛ mi. Ke e kɔɛ e lilɛ mi ɔ, tsa pi Mawu nɛ e ngɛ jae, se lɛ nitsɛ e he kɛkɛ nɛ e ngɛ sisie.” (Yakobo 1:26) O munyu tutui kɛ o jami ɔ ngɛ tsakpa. Ni komɛ susu kaa ke nɔ ko tsɛɛ e he ke Mawu jalɔ ɔ, nɔ́ saisaa nɛ yaa nɔ ngɛ e we mi ɔ he hia we tsɔ. Baiblo ɔ fĩ we susumi nɛ ɔ se. Koo sisi o he. E ji hɛdɔ sane. (Kane 1 Petro 3:7.) Eko ɔ, o bɔɔ mɔde, nɛ o ngɛ kã hulɔ, se ke o jee blɔ nɛ o tuɔ o yo loo o huno jɛmi munyuhi kɛ yeɔ lɛ awi ɔ, o ngɛ gba si himi he mu woe, nɛ Mawu be jami nɛ o jaa lɛ ɔ nɔ kplɛɛe.\\n13. Mɛni blɔ nɔ ko ma nyɛ maa pee e huno aloo e yo nɔdɔ nɔ́ ngɛ?\\n13 Jehanɛ ɔ, e sa kaa nyumu kɛ e yo nɛ hyɛ saminya nɛ a ko pee a sibi nɔdɔ nɔ́ be mi nɛ a dɔɛ jã peemi. Mo ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi ní enyɔ nɛ ɔmɛ a he nɛ waa hyɛ: Binyɛ ko nɛ be huno pɔɔ Kristofo no yotsɛ ko nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ tsɛmi ngɛ tɛlifoo nɔ nɛ e biɔ lɛ ga womi, nɛ a tuɔ munyu be gagaa; nyɛminyumu Kristofo no ko nɛ be yo kɛ nyɛmiyo yogbayo ko yaa fiɛɛmi daa otsi, nɛ a se kɛɛ. Eko ɔ, yotsɛ ɔ kɛ yogbayo ɔ nɛ a tu a he munyu ɔ hɛɛ we juɛmi yaya; se kɛ a ní peepee ɔ maa sa a yo loo a huno ɔ he ha kɛɛ? Yogbayo ko nɛ e huno peeɔ jã a de ke: “Ke i na nɛ ye huno ɔ ngɛ be fuu puɛe ngɛ nyɛmiyo kpa ko he ngɛ asafo ɔ mi ɔ, e dɔɔ mi. E haa e peeɔ mi kaa ye he be se nami.”\\n14. (a) Mɛni gba si himi mi blɔ nya ní tsumi he munyu a tu ngɛ 1 Mose 2:24 ɔ? (b) Mɛni sane e sa kaa wa bi wa he?\\n14 Sisi numi ngɛ he kaa nɔ́ nɛ ɔ hao yo nɛ ɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ e haoɔ nihi nɛ a ngɛ si fɔfɔɛ kaa jã a mi. A he piɛɛli ɔmɛ ma a hɛ ngɔ fɔ gba si himi he ga womi nɛ he hia nɛ je Mawu ngɔ nɛ ji, ‘nyumu ma si e tsɛ kɛ e nyɛ, nɛ e maa ngɔ e he ya mɛtɛ e yo he’ ɔ nɔ. (1 Mose 2:24) Niinɛ, e sa kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ bu a fɔli; se e ji Mawu blɔ nya tomi kaa a ná be fuu ha a yihi kɛ a hunomɛ. Jã kɛ̃ nɛ Kristofohi suɔ a nyɛmimɛ Kristofohi saminya; se kɛ̃ ɔ, nihi titli nɛ e sa kaa a je suɔmi nɛ mi wa kpo kɛ ha ji a yihi kɛ a hunomɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke Kristofo no nɛ sɛ gba si himi mi puɛɔ be fuu ngɛ nɔ nɛ pi e e huno loo e yo he, aloo e kɛ nyɛmimɛ Kristofohi bɔɔ gbagbanii tsɔ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ haomi kɛ ba a gba si himi ɔ mi. Anɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ ha pɛ ngɛ o gba si himi ɔ mi ɔ lo? Bi o he ke, ‘Anɛ i náa be kɛ haa ye huno loo ye yo ɔ, nɛ ke e ngɛ nɔ́ ko dee ɔ, i buɔ lɛ tue, nɛ i jeɔ suɔmi nɛ sa kpo kɛ tsɔɔ lɛ lo?’\\n15. Ngɛ Mateo 5:28 ɔ nya a, mɛni he je e sɛ kaa Kristofo no nɛ sɛ gba si himi mi ɔ nɛ puɛ be fuu tsɔ ngɛ nɔ nɛ pi e yo loo e huno he ɔ?\\n15 Jehanɛ se ɔ, ke nyumu ko nɛ e ji Kristofo no nɛ sɛ gba si himi mi puɛɔ be fuu tsɔ ngɛ yo kpa ko he, aloo yo ko nɛ e ji Kristofo no nɛ sɛ gba si himi mi hu puɛɔ be fuu ngɛ nyumu kpa ko he ɔ, jamɛatsɛ ɔ ngɔ e he kɛ ngɛ oslaa mi woe. Mɔbɔ sane ji kaa Kristo se nyɛɛli komɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ ya ná suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ kɛ ha nihi nɛ a kɛ mɛ bɔɔ wawɛɛ ɔ. (Mateo 5:28) Enɛ ɔ ha nɛ a ngɔ a he ya wo ní peepeehi nɛ woɔ gba si himi he mu ɔ mi. Moo susu nɔ́ nɛ bɔfo Paulo de ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ he nɛ o hyɛ.\\nE SA NƐ “NYUMU KƐ YO NƐ A YE A SIBI ANƆKUALE”\\n16. Mɛni fami Paulo kɛ ha ngɛ gba si himi he?\\n16 Benɛ Paulo wo ga kaa wa “ha gba si himi he nɛ tsɔ” ɔ, e bɔ kɔkɔ hu ke: “Nyumu kɛ yo nɛ́ a ye a sibi anɔkuale. Ejakaa Mawu maa kojo yaholi, kɛ gba puɛli.” (Hebri Bi 13:4) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa gba si himi mi pɛ nɛ e sa kaa bɔmi nami nɛ ya nɔ ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Kristofohi buɔ Mawu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue. E de ke: “O nihe mi yo kpeekpee ɔ, ná e he bua jɔmi.”​​—Abɛ 5:18.\\n17. (a) Mɛni he je bɔ nɛ je ɔ susuɔ ngɛ gba puɛmi he ɔ tsakee we bɔ nɛ Kristofohi buu gba puɛmi ha a? (b) Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa kase Hiob ngɛ?\\n17 Ke nɔ ko kɛ nɔ nɛ pi e yo loo e huno ya ná bɔmi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e bui Mawu mlaa nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ. Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu buu gba puɛmi kaa nɔ́ ko nɛ tɔmi be he. Se bɔ nɛ adesa kpahi susuɔ ngɛ gba puɛmi he ɔ tsakee we bɔ nɛ Kristofohi buu lɛ ha a. A le kaa nyagbe ɔ, ‘Mawu ji nɔ nɛ maa kojo yaholi kɛ gba puɛli,’ se pi nɔmlɔ. (Hebri Bi 10:31; 12:29) Enɛ ɔ he ɔ, anɔkuale Kristofohi kɛ mlaa nɛ Yehowa wo ngɛ sane nɛ ɔ he ɔ tsuɔ ní. (Kane Roma Bi 12:9.) Mo kai kaa blematsɛ Hiob de ke: “I ka kita kaa i kɛ akɔnɔ hɛngmɛ be zangmayo ko hyɛe gblegbleegble.” (Hiob 31:1) Niinɛ, bɔ nɛ pee nɛ anɔkuale Kristofohi nɛ a ko pee nɔ́ ko nɛ ma ha a puɛ gba a, a hyɛɛ saminya konɛ a ko ngɔ akɔnɔ hɛngmɛ kɛ ya hyɛ nɔ ko nɛ pi a yo loo a huno.​—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyuhi nɛ ji, “Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ Deɔ Ngɛ Gba Mi Pomi Kɛ Gba Jemi He.”\\n18. (a) Kɛ Yehowa buɔ gba puɛmi ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ gba puɛmi ngɛ kaa wɔ jami ngɛ?\\n18 Kɛ Yehowa buɔ gba puɛmi ha kɛɛ? Mose Mlaa a yeɔ bua wɔ nɛ wa naa Yehowa juɛmi ngɛ sane ɔ he. Ngɛ Blema Israel ɔ, gba puɛmi kɛ wɔ jami piɛɛ yayamihi nɛ a buɔ nɔ gbenɔ fɔ ngɛ he ɔ a he. (3 Mose 20:2, 10) Anɛ o nɛ kaa gba puɛmi ngɛ kaa wɔ jami lo? Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Ke Israel no ko jaa amaga a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e yi somi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ nɔ. Jã kɛ̃ nɛ ke Israel no ko puɛ gba a, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa e yi somi nɛ ngɛ e kɛ e huno aloo e yo a kpɛti ɔ nɔ. Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a pee yi wu tso ní. (2 Mose 19:5, 6; 5 Mose 5:9; kane Malaki 2:14.) Enɛ ɔ he ɔ, mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a tɔ̃ ngɛ Yehowa Mawu anɔkualetsɛ ɔ hɛ mi.​​—La 33:4.\\n19. Mɛni ma nyɛ maa wo nɔ ko he wami konɛ e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e be gba puɛe kɔkɔɔkɔ, nɛ mɛni he je?\\n19 E ji anɔkuale kaa Kristofohi be Mose Mlaa a sisi. Se ke e ngɛ Kristofohi a juɛmi mi kaa ngɛ blema Israel ɔ, a bu gba puɛmi kaa yayami agbo ɔ, lɔ ɔ maa wo a yi mi kpɔ nɛ a mwɔ kaa a be gba puɛe ɔ mi he wami. Mɛni he je? Ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ waa hyɛ: Anɛ o ma ya sɛ sɔlemi tsu ko mi nɛ o kpla si ngɛ amaga ko hɛ mi, nɛ o sɔle lo? O ma de ke o be jã pee kɔkɔɔkɔ. Nɛ ke nɔ ko de mo ke ke o pee jã a, e ma ha mo sika fuu hu nɛɛ? Anɛ o maa pee jã lo? O ma de ke o be jã pee gblegbleegble! Niinɛ, anɔkuale Kristofo no ko be susue kɔkɔɔkɔ kaa e maa je Yehowa se nɛ e ya ja wɔ. Jã kɛ̃ nɛ e sɛ kaa Kristofohi nɛ a susu kaa a maa je a Mawu nɛ ji Yehowa a, kɛ a yo loo a huno se kɛ ya puɛ gba, ke nɔ́ nɛ a ma ná kɛ je mi ɔ kle kaa mɛni po. (La 51: 1, 4; Kolose Bi 3:5) E ko ba kɔkɔɔkɔ kaa wa ma ya pee nɔ́ ko nɛ ma ha Satan bua maa jɔ, se e maa gbe Yehowa he guɛ, nɛ e maa wo gba si himi nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ he mu.\\nNƆ́ NƐ O MAA PEE KONƐ SUƆMI NƐ NGƐ NYƐ GBA SI HIMI Ɔ MI Ɔ MI NƐ WA\\n20. Mɛni ngɛ nɔ yae ngɛ gba si himi komɛ a mi? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n20 Ngɛ ní peepeehi nɛ woɔ gba si himi he mu nɛ o ma je o he kɛ je he ɔ se ɔ, mɛni ji níhi nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ o ná bumi kɛ ha o huno loo o yo ekohu? Bɔ nɛ pee nɛ waa na heto ɔ, ha waa ngɔ gba si himi kɛ to we ko he. Jehanɛ ɔ, waa ngɔ mi mi jɔmi munyuhi, ní peepeehi nɛ sa, kɛ ní kpahi nɛ bumi ngɛ he nɛ nyumu kɛ e yo peeɔ ha a sibi ɔ kɛ to afɛu níhi nɛ a kɛ dlaa we mi ɔ he. Ke nyɛ suɔ nyɛ sibi wawɛɛ ɔ, lɛɛ nyɛ gba si himi ɔ ngɛ kaa we nɛ a ngɔ afɛu níhi kɛ dla mi saminyayoo. Ke suɔmi nɛ nyɛ ngɛ ha nyɛ sibi ɔ nɔ gbɔ ɔ, nyɛ gba si himi ɔ mi níhi nɛ ngɛ fɛu ɔ hu nɔ ma gbɔ nɛ e maa pee kaa we nɛ a dla we mi kɛ afɛu nɔ́ ko. Akɛnɛ nyɛ suɔ kaa nyɛɛ bu Mawu fami kaa ‘nyɛ ha gba si himi he nɛ ba nyami’ ɔ tue he je ɔ, lɔ ɔ maa wo nyɛ gɛjɛmi konɛ nyɛ dla nyɛ si himi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ́ ko nɛ he jua wa nɛ bumi ngɛ he puɛ ɔ, e sa kaa a dla lɛ. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee enɛ ɔ? Mawu Munyu ɔ de ke: “Nile a kɛ poɔ we; e nɔ nɛ a maa we ɔ kɛ fɔɔ. Juɛmi nɛ a kɛ dlaa tsu mi, nɛ a woɔ mi ní kpakpahi, kɛ afɛu níhi.” (Abɛ 24:3, 4) Mo susu bɔ nɛ munyu nɛ ɔmɛ kɔɔ gba si himi he ha a he nɛ o hyɛ.\\n21. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ dla wa gba si himi ɔ bɔɔbɔɔbɔɔ? (Hyɛ daka nɛ ngɛ ji, “ Mɛni Ma Nyɛ Ma Pee Kɛ Dla Ye Gba Si Himi ɔ?” hulɔ.)\\n21 Ní kpakpa nɛ hii we nɛ bua jɔmi ngɛ mi ɔ mi ɔ ekomɛ ji suɔmi nitsɛ, Mawu gbeye yemi, kɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa. (Abɛ 15:16, 17; 1 Petro 1:7) Ní nɛ ɔmɛ haa bua jɔmi hii gba si himi mi. Se ngɛ abɛ nɛ ɔ mi ɔ, anɛ o na blɔ nɔ nɛ a guu kɛ woɔ tsu mi ní kpakpahi ɔ lo? “Juɛmi” ji nɔ́ nɛ a kɛ peeɔ jã. Niinɛ, Baiblo mi nile ngɛ he wami, nɛ e ma nyɛ ma tsake bɔ nɛ nɔ ko susuɔ níhi a he ha. Enɛ ɔ he ɔ, ke nihi kɛ Baiblo mi nile tsu ní ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo mɛ he wami konɛ a ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha a sibi ekohu. (Roma Bi 12:2; Filipi Bi 1:9) Lɔ ɔ he ɔ, be tsuaa be nɛ o kɛ o huno loo o yo maa hi si nɛ nyɛ ma susu Baiblo ngmami ko kaa ngmami nɛ a ma susu he ngɛ ligbi ɔ mi, aloo Baiblo mi munyu ko nɛ je kpo ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ, aloo Awake! ɔ mi nɛ kɔɔ gba si himi he ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nyɛ ngɛ afɛu níhi nɛ nyɛɛ kɛ ma nyɛ ma dla nyɛ we ɔ mi ɔ a he susue. Ke suɔmi nɛ nyɛ ngɛ ha Yehowa a wo nyɛ he wami nɛ nyɛ ngɔ ga womi nɛ wa sɛsɛ he nɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ nyɛ ngɔ afɛu níhi kɛ ngɛ nyɛ tsu mi dlae. Enɛ ɔ ma ha nɛ níhi nɛ haa nyɛ bua jɔmi ngɛ nyɛ gba si himi ɔ mi be ko nɛ be ɔ maa kpale kɛ ba ekohu.\\n22. Ke wa bɔ mɔde nɛ wa tsu wa blɔ fa mi nɔ́ konɛ suɔmi nɛ ngɛ wa gba si himi ɔ mi ɔ mi nɛ wa a, kɛ wa maa nu he ha kɛɛ?\\n22 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, e ma he be, nɛ e ma bi mɔde bɔmi hu loko nyɛ ma nyɛ maa ngɔ afɛu ní ɔmɛ kɛ to a to hehi. Se ke o bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o tsu o blɔ fa mi nɔ́ ɔ, o tsui maa nɔ o mi wawɛɛ kaa o kɛ Baiblo mlaa nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ngɛ ní tsue: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ bu e nyɛmi pe lɛ nitsɛ e he.” (Roma Bi 12:10; La 147:11) Nɔ́ nɛ pe kulaa ji kaa, mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa o ma ha bumi nɛ ba o gba si himi ɔ he ɔ ma ha o maa hi Mawu suɔmi ɔ mi.\\n^ kk. 6 Munyuhi nɛ Paulo tu kɛ sɛ hlami ɔ tsɔɔ kaa gba si himi he ga womi nɛ ɔ piɛɛ ga womi munyuhi fuu nɛ e tu ɔ a he.​​—Hebri Bi 13:1-5.\\nMƐNI MA NYƐ MA PEE KƐ DLA YE GBA SI HIMI Ɔ?\\nSisi tomi mlaa: “E sa kaa nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ e yo kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he, nɛ yogbayo tsuaa yogbayo nɛ bu e huno.”​​—Efeso Bi 5:33.\\nMɛni su kpakpahi ye yo ɔ aloo ye huno ɔ ngɛ, nɛ kɛ ma plɛ kɛ tsɔɔ kaa ye bua jɔ e he ha kɛɛ?​​—Abɛ 14:1; 31:29; 1 Petro 3:1, 6; 4:8.\\nAnɛ i bɔɔ mɔde kaa ma nu ye yo aloo ye huno ɔ susumihi kɛ he numihi a sisi konɛ ma kɛ tsɔɔ kaa i buu lɛ lo?​—Filipi Bi 2:4.\\nAnɛ i suɔ kaa ma ma ye hɛ ngɔ fɔ ye yo loo ye huno ɔ fã tɔmihi a nɔ lo?​​—Mateo 6:14, 15.\\nAnɛ i jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ ye yo loo ye huno ɔ be tsuaa be lo?​—Lahi A Mi La 2:9-14.\\nMɛni Mawu jami mi otihi nɛ wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa su a he?​—Mateo 6:33, 34; 1 Korinto Bi 9:24-27.\\nMɛni ma nyɛ ma sɛ hlami ma pee kɛ wo ye yo ɔ loo ye huno ɔ he wami konɛ waa pee kake kɛ kane Baiblo ɔ nɛ wa susu daa ligbi ngmami ɔ he?","num_words":4450,"character_repetition_ratio":0.065,"word_repetition_ratio":0.009,"special_characters_ratio":0.315,"stopwords_ratio":0.495,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Si Slaali & Si Slaami: Yehowa Odasefohi Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Nɛ Ngɛ South Africa\\nMɔtu ngmlɛ 7:45 kɛ ya si ngmlɛ 11:00, kɛ piani ngmlɛ 1:00 kɛ ya si ngmlɛ 4:00.\\nA peeɔ womihi, womi tɛtlɛɛhi, womi wawi, kɛ dɛ womihi ngɛ gbihi 121 mi nɛ a kɛ maneɔ asafohi nɛ hiɛ pe 12,000 ngɛ mahi 11 mi. A tsɔɔ Baiblo kasemi níhi a sisi kɛ yaa gbi slɔɔtohi 20 mi. A yeɔ bua nɛ a maa Matsɛ Yemi Asahi ngɛ mahi 42 mi.\\nAsafo ɔ Ní Tsumi Kɔnihi Kɛ Si Slaamihi: South Africa","num_words":84,"character_repetition_ratio":0.09,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.304,"stopwords_ratio":0.333,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANE NGƐ Abbey Afrikaans Ahanta Aja Albanian Altai Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Assamese Attié Aukan Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgaria Mumuihi A Gbi Bulgarian Bété Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi Chin (Hakha) Chin (Tiddim) China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chopi Chuabo Chuukese Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Comorian (Ngazidja) Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Damara Dangme Danish Digor Douala Drehu Dusun Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Fante Faroese Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon Frafra French French Mumuihi A Gbi Ga Galician Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Ghana Mumuihi A Gbi Gitonga Gokana Greek Greek Mumuihi A Gbi Greenlandic Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuihi A Gbi Guerze Gujarati Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Honduras Mumuihi A Gbi Huastec (San Luis Potosi) Huichol Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Irish Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Itawit Japan Mumuihi A Gbi Japanese Javanese Jula Kabuverdianu Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kazakh (Arabic) Kekchi Khana Khasi Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Lahu Lambya Laotian Latgalian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Malaysia Mumuihi A Gbi Maltese Mam Mambwe-Lungu Mangareva Maninkakan (Eastern) Mano Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Medumba Mende Meru Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Motu Mozambique Mumuihi A Gbi Myanmar Myanmar Mumuihi A Gbi Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Nahuatl (Veracruz) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepal Mumuihi A Gbi Nepali Netherland Mumuihi A Gbi New Zealand Mumuihi A Gbi Ngabere Ngangela Nias Nicaragua Mumuihi A Gbi Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nuer Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Panama Mumuihi A Gbi Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Pilagá Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rarotongan Romania Mumuihi A Gbi Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Russia Mumuihi A Gbi Russian Rutoro Réunion Creole Salvador Mumuihi A Gbi Samoan Sango Saramaccan Sarnami Sena Senoufo (Cebaara) Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Somali Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Sweden Mumuihi A Gbi Swedish Tagalog Tahitian Taiwan Mumuihi A Gbi Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Thai (Northeastern) Thai Mumuihi A Gbi Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Tojolabal Tok Pisin Tokelauan Tongan Totonac Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Udmurt Uighur (Cyrillic) Ukrainian Urdu Urhobo Uruguay Mumuihi A Gbi Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nNÍ KASEMI 27\\nAnɛ o suɔ kaa o ma hla níhi a mi konɛ nile nɛ o ngɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɛ ya hɛ mi lo? Anɛ o suɔ nɛ o nu ngmami ko sisi, aloo o le nɔ ko nɛ a tu e he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi, aloo ma ko, aloo ní komɛ nɛ a wo a ta ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a he sanehi fuu lo? Aloo o ngɛ hlae maa le ke ji Mawu Munyu ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o tsu o nyagba ko he ní lo? Lɛɛ moo ya womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ.\\nNíhi nɛ a kɛ hlaa níhi a mi ngɛ lejɛ ɔ. Eko ɔ, o be womihi nɛ Yehowa Odasefohi da Baiblo ɔ nɔ kɛ ngma ngɛ o je gbi ɔ mi ɔ tsuo mohu, se ní nɛmɛ nɛ a pee lingmi nɛ ɔ fuu ngɛ womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, eko ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmi slɔɔtohi, kɛ munyunguhi a sisi tsɔɔmi womi nɛ hi, kɛ níhi a mi hlami womi kpahi nɛ a he hia ngɛ womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ. O ma nyɛ ma ya kane womihi nɛ a ngɛ womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ faa. O ma nyɛ maa pee enɛ ɔ loko a maa je asafo mi kpehi a sisi loo ke a kpa asafo mi kpehi. Ke kɔmpiuta ko ngɛ womihi a to he ɔ, lɛɛ eko ɔ, a kɛ Watchtower Library fɔ nɔ. Watchtower Library ji kɔmpiuta nɔ blɔ nya tomi ko nɛ a pee nɛ a kɛ wa womihi fuu wo nɔ, nɛ e kɛ níhi a mi hlami yi. O ma nyɛ maa da munyutso, munyunguhi, aloo ngmamihi a nɔ kɛ hla níhi a mi ngɛ nɔ.\\nNihi nɛ a haa mɛ sukuu bi a ní tsumi ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ná he se wawɛɛ. O ma nyɛ maa ya womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ konɛ o ya kase ní tsumi nɛ a ha mo ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ ji nɔ nɛ hyɛɛ womihi a to he ɔ nɔ. E blɔ nya ní tsumi ji kaa e hyɛ nɛ a kɛ womi ehehi nɛ ya to lejɛ ɔ nɛ́ a to mɛ saminya. Sukuu nɔ hyɛlɔ ɔ aloo nɔ nɛ e kɛ mo kaseɔ Baiblo ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ mo bɔ nɛ o ma plɛ kɛ na munyuhi nɛ he hia mo ha. Se e sɛ nɛ nɔ ko nɛ je womi ko ngɛ womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ kɛ ho we mi ya. E sa nɛ waa hɛɛ womi nɛ ɔmɛ saminya nɛ wa ko ngma ní ngɛ a mi.\\nBaiblo ɔ tsɔɔ nya kaa loko wa ‘ma ná Mawu he nile’ ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ wa hla nile nɛ ɔ ‘kaa bɔ nɛ a hlaa juetli nɛ a ngɔ kɛ laa’ a. (Abɛ 2:1-5) Womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo kɛ je o níhi a mi hlami ɔ sisi.\\nMɛni níhi nɛ a kɛ hlaa níhi a mi nɛ a ngɛ womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ?\\nMɛnɔmɛ nɛ a ma nyɛ maa ye bua mo kɛ hla níhi a mi ngɛ womihi a to he nɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ?\\nKe o suɔ kaa mo nitsɛ o ná o womi to he ɔ, moo ya Matsɛ Yemi Asa a nɔ he nɛ a ngɔɔ womi ngɛ ɔ. Nɔ nɛ e kɛ mo kaseɔ Baiblo ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ mo womihi nɛ e sa kaa o ná kekle.","num_words":1321,"character_repetition_ratio":0.119,"word_repetition_ratio":0.034,"special_characters_ratio":0.21,"stopwords_ratio":0.32,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.994,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Kai Nihi Nɛ A Ngɛ Be Tsuo Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Mi ɔ | Kase\\nKANE NGƐ Cambodian Dangme Drehu English French Hmong (White) Kimbundu Mazatec (Huautla) Nyaneka Portuguese Spania Tahitian Umbundu\\n‘Wa kaiɔ bɔ nɛ nyɛ hemi kɛ yemi ɔ jeɔ kpo ngɛ nyɛ ní tsumi mi, bɔ nɛ suɔmi nɛ nyɛ ngɛ ɔ ha nɛ nyɛ tsu ní wawɛɛ ɔ.’—1 TESALONIKA BI 1:3.\\nMƐNI HETO O MA HA?\\nMɛni blɔhi a nɔ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ gu kɛ sɔmɔ Yehowa, nɛ mɛni nihi pee kɛ ye bua mɛ?\\nMɛni muɔ o hɛ ngɛ be tsuo sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a he?\\nMɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nɔ ko nɛ e kɛ e be tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ?\\n1. Mɛni Paulo de ngɛ e nyɛmimɛ nɛ a kɛ kã fiɛɛ sane kpakpa a he?\\nBƆFO Paulo bua jɔ e nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ kã fiɛɛ sane kpakpa a he. E ngma ke: “Wa kaiɔ nyɛ ngɛ wa Tsɛ Mawu hɛ mi bɔ nɛ nyɛ hemi kɛ yemi ɔ jeɔ kpo ngɛ nyɛ ní tsumi mi, bɔ nɛ suɔmi nɛ nyɛ ngɛ ɔ ha nɛ nyɛ tsu ní wawɛɛ, kɛ bɔ nɛ nyɛ ngɔ nyɛ hɛ kɛ fɔ wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo nɔ wawɛɛ nitsɛ.” (1 Tesalonika Bi 1:3) Yehowa hɛ ji níhi tsuo nɛ e sɔmɔli peeɔ konɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ lɛ ɔ nɔ. E bua jɔ nihi nɛ a nyɛɔ tsuɔ babauu kɛ nihi nɛ a tsuɔ bɔɔ ɔ tsuo a he.—Hebri Bi 6:10.\\n2. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n2 Kristofohi nɛ a hi si blema a, kɛ Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ tsuo ngɔ ní nguanguahi kɛ sã afɔle konɛ a nyɛ nɛ a kɛ a be tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu nɔ́ nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a nyɛ sɔmɔ Yehowa a he. Jehanɛ se hu ɔ, wa ma susu nɔ́ nɛ nihi nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi mwɔnɛ ɔ ngɛ pee, kɛ nɔ́ nɛ wɔ hu wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mɛ ɔ he.\\nKRISTOFOHI NƐ A HI SI NGƐ KASELI ƆMƐ A BE Ɔ MI\\n3, 4. (a) Mɛni blɔ komɛ a nɔ nyɛmimɛ nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ gu kɛ sɔmɔ Yehowa? (b) Kɛ Matsɛ Yemi fiɛɛli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ plɛ kɛ hyɛ a he ha kɛɛ?\\n3 Benɛ a baptisi Yesu ta a pɛ nɛ e bɔni Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛmi. E tsɔɔ nihi konɛ mɛ hu a tsu ní tsumi nɛ ɔ nɔuu. (Luka 3:21-23; 4:14, 15, 43) Ngɛ Yesu gbenɔ se ɔ, bɔfo ɔmɛ fiɛɛ, nɛ sane kpakpa a gbɛ fĩa. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:42; 6:7) Kristofohi komɛ je a wehi a he, nɛ a ya fiɛɛ ngɛ ma se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ ɔ, Filipo fiɛɛ ngɛ Palestina ma slɔɔtoslɔɔtohi a nɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 8:5, 40; 21:8) Paulo, nɛ lɛ hu e ji ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ, ya ma kpahi a nɔ ngɛ tsitsaa nɛ e ya fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 13:2-4; 14:26; 2 Korinto Bi 1:19) Ni komɛ kaa Marko, Luka, kɛ Silvano nɛ ji Sila a, hu ngma Baiblo womi komɛ, aloo a ji womi ngmali kɛ ha Baiblo ngmali. (1 Petro 5:12) Nyɛmimɛ yihi babauu piɛɛ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ a he kɛ fiɛɛ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 18:26; Roma Bi 16:1, 2) Wa kaneɔ nyɛmimɛ nyumu nɛ ɔmɛ kɛ yi nɛ ɔmɛ a he munyuhi ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi, nɛ wa bua jɔɔ. Munyu nɛ ɔmɛ haa nɛ wa naa kaa Yehowa bua jɔ ní tsumi nɛ e sɔmɔli ngɛ tsue ɔ he, nɛ e haa mɛ a hiami níhi.\\n4 Kɛ Matsɛ Yemi fiɛɛli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ plɛ kɛ hyɛ a he ha kɛɛ? Be komɛ ɔ, a kɛ be bɔɔ ko tsuɔ ní kɛ hyɛɔ a he, enɛ ɔ he ɔ, a bi we yemi kɛ buami kɛ ji a nyɛmimɛ ɔmɛ a dɛ. (1 Korinto Bi 9:11-15) Se ke a nyɛmimɛ ɔmɛ ke mɛ nɔ́ ko ɔ, a ngɔɔ. Nyɛmimɛ tsɛɔ mɛ ní yemi, a haa mɛ he ko nɛ a kɛ a yi fɔɔ, aloo a yeɔ bua mɛ ngɛ blɔ kpahi a nɔ. Nyɛmimɛ, kɛ asafo ɔmɛ tsuo yeɔ bua mɛ.—Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 16:14, 15; Filipi Bi 4:15-18.\\nNIHI NƐ A NGƐ BE TSUO SƆMƆMI NÍ TSUMI Ɔ MI MWƆNƐ Ɔ\\n5. Mɛni nyumu ko kɛ e yo de ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɛ a kɛ a he wo mi ɔ he?\\n5 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi fuu ngɛ mɔde bɔe nɛ a kɛ a be tsuo ngɛ sɔmɔe ngɛ blɔ slɔɔtoslɔɔtohi a nɔ. (Hyɛ daka nɛ ji, “ Be Tsuo Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Mimi Slɔɔtoslɔɔtohi.”) Kɛ a naa ní tsumi nɛ ɔ nɛ a ngɛ tsue ɔ ha kɛɛ? Ke o bi nyɛmimɛ nɛ a kɛ a be tsuo ngɛ sɔmɔe ɔ sane nɛ ɔ, heto nɛ a ma ha mo ɔ maa wo mo he wami. Nyɛminyumu ko sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ, blɔ gbalɔ klɛdɛɛ, kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e ya sɔmɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ko ngɛ ma se. E de ke: “I na kaa ní tsumi ko be nɛ hi pe be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɛ i kɛ ye he wo mi ɔ. Benɛ i ye jeha 18 ɔ, e biɔ nɛ ma mwɔ ye yi mi kpɔ kaa ma ya univɛsiti, aloo ma tsu he lo nya ní tsumi, aloo ma pee daa blɔ gbalɔ. I na kaa Yehowa hɛ ji nihi nɛ a kɛ níhi sãa afɔle nɛ a kɛ a be tsuo sɔmɔɔ lɛ ɔ, a nɔ. I kɛ nile nɛ Yehowa kɛ dloo mi ɔ yeɔ bua nihi ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Kaa i ya tsu he lo nya ní tsumi ko ɔ, i ko nyɛ we jã peemi kɔkɔɔkɔ.” E yo hu de ke: “Ní tsumi saisaa nɛ a kɛ maa wo wa dɛ ɔ yeɔ bua mi nɛ i yaa ye hɛ mi ngɛ mumi mi. Wa na kaa Yehowa buɔ wa he, nɛ e tsɔɔ wɔ blɔ be tsuaa be. Kaa wa ya tsu he lo nya ní tsumi ko ɔ, jinɛ wa ko nɛ níhi jã kɔkɔɔkɔ. I naa Yehowa si daa ligbi kaa waa kɛ wa be tsuo ngɛ lɛ sɔmɔe.” Anɛ mo hu o maa suɔ kaa o kɛ o he maa wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi lo?\\n“I na kaa ní tsumi ko be nɛ hi pe be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɛ i kɛ ye he wo mi ɔ”\\n6. Kɛ Yehowa naa sɔmɔmi nɛ waa kɛ haa lɛ ɔ ha kɛɛ?\\n6 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ni komɛ a si himi ngmɛ́ mɛ blɔ nɛ a kɛ a he nɛ wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, se a ngɛ mɔde bɔe ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. Yehowa bua jɔɔ a mɔde bɔmi ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Filemon 1-3 ɔ, Paulo bi nyɛmimɛ tsuo nɛ a ngɛ Kolose asafo ɔ mi ɔ, a si, nɛ e tsua a ti ni komɛ po a biɛ. (Kane.) Paulo bua jɔ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ɔ he, nɛ Yehowa hu bua jɔ he. Jã kɛ̃ nɛ Yehowa bua jɔɔ mɔde nɛ o ngɛ bɔe ngɛ e sɔmɔmi mi ɔ he. Ke jã a, lɛɛ mɛni o maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a kɛ a be tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe mɔ?\\nMOO YE BUA BLƆ GBALI\\n7, 8. Mɛni blɔ gbali peeɔ, nɛ mɛni nihi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mɛ?\\n7 Nihi nɛ a fiɛɛ kɛ kã ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ wo asafo ɔ he wami wawɛɛ. Jã kɛ̃ nɛ blɔ gbali hu peeɔ mwɔnɛ ɔ. A ti nihi fuu ngɔɔ ngmlɛfia 70 kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ daa nyɔhiɔ. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua mɛ?\\n8 Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Shari nɛ e ji blɔ gbalɔ ɔ de ke: “Blɔ gbali ngɛ he wami, nɛ a yaa fiɛɛmi daa ligbi. Se kɛ̃ ɔ, mɛ hu a hia he wami womi.” (Roma Bi 1:11, 12) Nyɛmiyo ko hu nɛ e kɛ jehahi babauu sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ ɔ, de ngɛ blɔ gbali nɛ a ngɛ e we asafo ɔ mi ɔ a he ke: “A tsuɔ ní wawɛɛ be tsuaa be. Ke nihi kɛ a lɔle wo mɛ kɛ ya fiɛɛmi, aloo a tsɛ mɛ ní yemi, aloo a ha mɛ sika bɔɔ ko konɛ a kɛ he petrol kɛ wo a lɔle mi, aloo a ye bua mɛ ngɛ sika blɔ fa mi ɔ, a bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ. Ke o peeɔ nɔ́ ko kaa jã kɛ haa mɛ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a naa kaa o susuɔ a he.”\\n9, 10. Mɛni ni komɛ peeɔ kɛ yeɔ bua blɔ gbali nɛ a ngɛ a we asafo ɔmɛ a mi ɔ?\\n9 Blɔ kpa ko hu nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ye bua blɔ gbali ji, nɛ waa kɛ mɛ maa ya fiɛɛmi. Nyɛmimɛ yi enyɔ komɛ nɛ a ji blɔ gbali ɔ tsɔɔ kaa a hia nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ mɛ maa ya fiɛɛmi daa ligbi ngɛ otsi ɔ mi, kɛ daa piani hulɔ. Nyɛmiyo ko nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ sɔmɔe ngɛ Brooklyn Betel ɔ kai yemi kɛ buami nɛ nyɛmi ko kɛ ha lɛ be mi nɛ e ji blɔ gbalɔ ɔ. E de ke: “Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ lɔle ɔ de mi ke, ‘Be tsuaa be nɛ o nɛ nɔ ko nɛ o kɛ lɛ maa ya fiɛɛmi ɔ, mo tsɛ mi, nɛ i kɛ mo maa ya.’ Nyɛmiyo nɛ ɔ ye bua mi nɛ i nyɛ tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ.” Shari de ke: “Blɔ gbali nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ, ke a ya fiɛɛmi nɛ a ba we mi ɔ, a nɛ nɔ ko nɛ kɛ lɛ sɛɛɔ ní. Be komɛ ɔ, o ma nyɛ ma tsɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ konɛ a ba piɛɛ nyɛ he kɛ pee nyɛ weku Mawu jami ɔ. Ke o haa nɛ a ba piɛɔ o he kɛ peeɔ ní kpa komɛ ɔ, lɔ ɔ hu woɔ mɛ he wami.”\\n10 Nyɛmiyo ko nɛ e sɛ we gba si himi mi ɔ ngɛ blɔ gbami ní tsumi ɔ tsue maa pee jeha 50 ji nɛ ɔ nɛ. E tsɔɔ yemi kɛ buami nɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ ha e kɛ nyɛmimɛ yi kpahi nɛ mɛ hu a sɛ we gba si himi mi ɔ. E de ke: “Daa nyɔhiɔ enyɔ ɔ, wa asafo mi nikɔtɔma amɛ ba slaa wɔ blɔ gbali ɔmɛ. A biɔ wɔ bɔ nɛ wa he mi ngɛ ha, kɛ bɔ nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha ngɛ wa he lo nya ní tsumihi a mi. A suɔ nɛ a le keji wa ngɛ nyagba ko. Wa na kaa a susuɔ wa he wawɛɛ. A ba slaa wɔ ngɛ wa we ɔ mi konɛ ke wa hia nɔ́ ko ɔ, nɛ́ a pee ha wɔ.” Asafo mi nikɔtɔma nɛ ɔmɛ kɛ ni kpahi nɛ a peeɔ a ní kaa mɛ ɔ ngɛ Onesiforo kasee. E ngɛ mi kaa weku blɔ nya ní tsumi ngɛ Onesiforo kuɛ nɔ mohu lɛɛ, se e ye bua Paulo.—2 Timoteo 1:18.\\n11. Mɛni blɔ gbali klɛdɛɛ peeɔ?\\n11 Be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ ekpa ko hu ji blɔ gbami klɛdɛɛ. Blɔ gbali klɛdɛɛhi fuu ngɔɔ ngmlɛfia 130 kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ. A tsuɔ asafo ɔ mi ní tsumi kpahi hulɔ. Daa nyɔhiɔ ɔ, asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ haa mɛ sika bɔɔ ko, ejakaa a be deka nɛ a kɛ ma tsu he lo nya ní tsumi ko. Enɛ ɔ yeɔ bua blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ nɛ a nyɛɔ tsuɔ níhi nɛ hia mɛ ɔ a he ní, nɛ a náa be fuu kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ hulɔ.\\n12. Mɛni asafo mi nikɔtɔmahi kɛ ni kpahi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua blɔ gbali klɛdɛɛ?\\n12 Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ? Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e tsuɔ ní ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ko, nɛ e kɛ blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ a ti nihi fuu sɛɛ ní ɔ de ke: “E sa kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ nɛ sɛɛ ní, nɛ a le si himi mi nɛ a ngɛ, konɛ a da lɔ ɔ nɔ kɛ ye bua mɛ. Akɛnɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ haa blɔ gbali klɛdɛɛ sika bɔɔ ko he je ɔ, nyɛmimɛ komɛ susuɔ kaa e he hia we nɛ nɔ kpa ko nɛ ye bua blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ, ejakaa asafo ɔ ngɛ mɛ hyɛe momo. Se kɛ̃ ɔ, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ ngɛ blɔhi fuu a nɔ.” Ke nyɛmimɛ kɛ blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ ya fiɛɛmi ɔ, blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ a bua jɔɔ kaa bɔ nɛ e ji ngɛ daa blɔ gbali hu a blɔ fa mi ɔ. Anɛ o kɛ mɛ ma nyɛ maa ya fiɛɛmi lo?\\nMOO YE BUA KPƆ MI NƆ HYƐLI\\n13, 14. (a) E sa kaa waa le kaa kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ a yihi hia mɛni? (b) Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ a yihi?\\n13 Kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ a yihi ngɛ níhi a si kpami, a hemi kɛ yemi ɔ mi wa, nɛ a woɔ wɔ he wami. Se e sa nɛ waa le kaa mɛ hu a hia he wami womi. Mɛ hu a hia nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a kɛ mɛ nɛ ya fiɛɛmi. Ke nyɛmimɛ tsɛ mɛ kɛ ba piɛɛ a he kɛ je a hɛja a, a bua jɔɔ wawɛɛ. Ke kpɔmi nɔ hyɛli aloo a yihi be he wami nɛ a tsi a nya ngɛ hiɔ tsami he ɔ, wa ma nyɛ ma ya slaa mɛ. Aloo ke a be he wami, nɛ kpaako a ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami nae ɔ, wa ma nyɛ maa pee níhi nɛ hia mɛ ɔ kɛ ha mɛ. Luka ji ‘tsopatsɛ nɛ Paulo suɔ lɛ saminya.’ E tsu Paulo kɛ nihi nɛ a piɛɛ Paulo he kɛ hia blɔ kɛ ya slaa asafo slɔɔtohi ɔ a hiami níhi ha mɛ.—Kolose Bi 4:14; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:5–21:18.\\n14 Kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ a yihi suɔ kaa a huɛmɛ nɛ hi a kasa nya, nɛ́ a je suɔmi kpo kɛ ha mɛ, nɛ a wo mɛ he wami. Kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ko ngma ke: “Ye huɛmɛ ɔmɛ le be nɛ i hia he wami womi. A kɔɔ nɔ́ se, nɛ a biɔ mi sanehi nɛ haa nɛ i deɔ mɛ ye nyagbahi. Ke i ngɛ munyu tue ɔ, a buɔ tue saminya, nɛ enɛ ɔ woɔ mi he wami.” Ke kpɔ mi nɔ hyɛli na kaa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi susuɔ a he ɔ, a bua jɔɔ he kaa a kɛ mɛ maa bɔ huɛ.\\nMOO YE BUA NIHI NƐ A SƆMƆƆ NGƐ BETEL Ɔ\\n15, 16. Mɛni he je nɛ ní tsumi nɛ nihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ Betel kɛ Kpe Peemi Asahi a nɔ ɔ tsuɔ ɔ he hia a? Nɛ kɛ wa ma plɛ kɛ ye bua mɛ kɛɛ?\\n15 Nihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ Betel, kɛ Kpe Peemi Asahi a nɔ ɔ tsuɔ ní tsumi nɛ he hia kɛ fĩɔ sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ se. Ke nihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ Betel ɔ a ti ni komɛ ngɛ o we asafo ɔ mi, aloo o kɛ mɛ ngɛ kpɔ kake mi ɔ, mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o hɛ ji a nɔ?\\n16 Ke nɔ ko ba Betel ehe ɔ, e hɛ ma nyɛ ma ja ngɛ e weku li kɛ e huɛmɛ nɛ a ngɛ we ɔ a he. E he hia nɛ ni momohi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel ɔ nɛ a kɛ ni he nɛ ɔmɛ nɛ bɔ. Jã kɛ̃ nɛ e he hia nɛ nihi nɛ a kɛ ni hehi kaa jã ngɛ asafo kake mi ɔ hu nɛ a kɛ mɛ nɛ bɔ. Ke wa peeɔ jã a, a hɛ maa muɔ si. (Marko 10:29, 30) A ngmɛɔ nihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ Betel ɔ blɔ nɛ daa otsi ɔ, a yaa asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi. Se be komɛ ɔ, a tsuɔ ní tsumi kpahi hu ngɛ Betel. Ke nihi nɛ a kɛ Betel ní tsuli ngɛ asafo kake mi ɔ le enɛ ɔ nɛ a tsɔɔ hu kaa a bua jɔ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ngɛ Betel ɔ he ɔ, e yeɔ bua wawɛɛ.—Kane 1 Tesalonika Bi 2:9.\\nMOO YE BUA NIHI NƐ A KƐ A BE TSUO NGƐ SƆMƆE NGƐ MA KPAHI A NƆ Ɔ\\n17, 18. Mɛni nihi nɛ a kɛ a be tsuo ya sɔmɔɔ ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ tsuɔ?\\n17 Eko ɔ, e ma bi nɛ nihi nɛ a ya sɔmɔɔ ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ nɛ a kase niye ní kpahi yemi, a kase gbi kpa, nɛ a kase bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ peeɔ a ní ha hulɔ. Mɛni nihi nɛ a kɛ a be tsuo ngɛ sɔmɔe ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ tsuɔ?\\n18 A ti ni komɛ sɔmɔɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛli, nɛ a kɛ a be babauu fiɛɛɔ. A le nihi ní tsɔɔmi saminya, nɛ a tsɔseɔ nihi nɛ a ngɛ a we asafo ɔmɛ a mi ɔ hulɔ. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ peeɔ he ko kpokploo ha ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ nɛ a hiɔ lejɛ ɔ. A haa mɛ sika bɔɔ ko konɛ a kɛ tsu a hiami níhi a he ní. Ni komɛ ya sɔmɔɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔnihi, nɛ ni komɛ hu ya yeɔ bua kɛ maa asafo ɔ ní tsumi kɔnihi, gbi sisi tsɔɔmi hehi, Kpe Peemi Asahi, aloo Matsɛ Yemi Asahi. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ, loo nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ hehi nɛ a ya ngɛ sɔmɔe ngɛ ɔ hyɛɛ a nɔ, nɛ a haa mɛ niye ní kɛ hihe. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Betel ní tsuli a blɔ fa mi ɔ, nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ hu yaa asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi daa otsi. Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ woɔ asafo ɔmɛ he wami.\\n19. Kɛ o ma plɛ kɛ ye bua nihi nɛ a je a ma mi, nɛ a kɛ be tsuo ba ngɛ sɔmɔe ngɛ o ma a mi ɔ ha kɛɛ?\\n19 Kɛ o ma plɛ kɛ ye bua nihi nɛ a je a ma mi nɛ a kɛ a be tsuo ba ngɛ sɔmɔe ngɛ o ma a mi ɔ ha kɛɛ? Mo kai kaa ke a ba o ma a mi kɛ we ɔ, lɛɛ eko ɔ, tsa pi niye ní tsuaa niye ní nɛ a le yemi. Enɛ ɔ he ɔ, ke o tsɛ mɛ ní yemi ɔ, o ma nyɛ ma bi mɛ kaa a maa suɔ nɛ a ye niye ní ko nɛ a yi eko hyɛ lo. O ma nyɛ ma bi mɛ hu kaa niye ní ko ngɛ nɛ a sume lo. Ke a ngɛ o je gbi ɔ aloo bɔ nɛ nyɛ peeɔ nyɛ ní ha a kasee ɔ, moo to o tsui si ha mɛ. E ma he be loko a ma nyɛ maa nu o je gbi ɔ, nɛ a maa le bɔ nɛ nyɛ peeɔ nyɛ ní ha. Enɛ ɔ he ɔ, yaa nɔ nɛ o ye bua mɛ, ejakaa a suɔ kaa a maa kase ní hehi!\\n20. Mɛni wa maa pee kɛ ye bua be tsuo sɔmɔli kɛ a fɔli?\\n20 Benɛ je ngɛ jɔe nɛ je ngɛ nae ɔ, e he ma nyɛ maa hia kaa nihi nɛ a je a ma mi nɛ a kɛ a be tsuo ya ngɛ sɔmɔe ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ nɛ a susu bɔ nɛ a ma plɛ kɛ ye bua a fɔli nɛ a bwɔ ɔ he. Ke a fɔli ɔmɛ ji Odasefohi ɔ, a maa suɔ kaa a bimɛ ɔmɛ nɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ. (3 Yohane 4) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a maa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ a hyɛ a fɔli, nɛ a pɔ mɛ slaami. Se nihi nɛ a kɛ be tsuo sɔmɔli nɛ ɔmɛ a fɔli a he kɛ we ɔ hu ma nyɛ maa ye bua mɛ. Ke a fɔli ɔmɛ hia yemi kɛ buami ko ɔ, a ma nyɛ ma tsu he ní ha mɛ. E sa nɛ wa kai kaa be tsuo sɔmɔli ɔmɛ ngɔ a he wami tsuo kɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ se fĩe. Fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji ní tsumi nɛ he hia pe kulaa ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ. (Mateo 28:19, 20) Anɛ o ma nyɛ maa ye bua be tsuo sɔmɔli nɛ ɔmɛ a fɔli konɛ o kɛ kpee mɛ lo?\\n21. Ke nihi ye bua be tsuo sɔmɔli nɛ a wo mɛ he wami ɔ, kɛ e peeɔ be tsuo sɔmɔli ɔmɛ ha kɛɛ?\\n21 Nihi fuu tsuɔ ní wawɛɛ konɛ a ná sika fuu. Se nihi nɛ a kɛ a he wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ lɛɛ a tsuɔ ní wawɛɛ, ejakaa a suɔ nɛ a pee Yehowa suɔmi nya ní, nɛ a ye bua nihi. Enɛ ɔ he ɔ, a bua jɔɔ yemi kɛ buami saisaa nɛ nihi kɛ haa mɛ ɔ he. Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi nɛ e hia kɛ ho ma kpa nɔ ya konɛ e ya sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ de ke, “Ke nihi ngma womi nyafii po kɛ ha mo kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ ní nɛ o ngɛ tsue ɔ he ɔ, lɔ ɔ haa nɛ o naa kaa nihi ngɛ o he susue.”\\n22. Kɛ o naa be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ ha kɛɛ?\\n22 Ke nɔ ko kɛ e be tsuo sɔmɔɔ Yehowa a, e tsui nɔɔ e mi wawɛɛ nitsɛnitsɛ. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ nɔ ko ma nyɛ maa pee mwɔnɛ ɔ. Nihi nɛ a kɛ a be tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ, kaseɔ suhi kɛ níhi nɛ ma nyɛ maa ye bua mɛ amlɔ nɛ ɔ. Suhi kɛ níhi nɛ a kaseɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ ngɛ je ehe ɔ mi hulɔ. E be kɛe kulaa nɛ Yehowa sɔmɔli tsuo ma tsu ní tsumi nɛ haa nɛ nɔ tsui nɔɔ nɔ mi nitsɛnitsɛ daa ligbi. Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ wa kai be tsuo sɔmɔli ɔmɛ ngɛ ‘bɔ nɛ a hemi kɛ yemi ɔ jeɔ kpo ngɛ a ní tsumi mi, kɛ bɔ nɛ suɔmi nɛ a ngɛ ɔ haa nɛ a tsuɔ ní wawɛɛ’ ɔ.—1 Tesalonika Bi 1:3.\\nKe wa kaiɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa bua jɔ mɔde nɛ a ngɛ bɔe wawɛɛ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ he. Lɔ ɔ hu haa nɛ wa susuɔ blɔhi a nɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua mɛ ɔ he, nɛ wa bɔɔ mɔde nɛ wa yeɔ bua mɛ\\nBe tsuo sɔmɔmi ní tsumi: Nɔ́ titli nɛ Yehowa we bi tsuo kɛ ma a hɛ mi ji kaa a ma sɔmɔ Yehowa. Se nihi nɛ a kɛ a be tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ lɛɛ, a ma nya si kaa daa nyɔhiɔ ɔ, a kɛ ngmlɛfia pɔtɛɛ ko ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, aloo a kɛ ma tsu ní tsumi kpa ko kɛ fĩ sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ se\\nBe Tsuo Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Mimi Slɔɔtoslɔɔtohi\\nDaa blɔ gbali. Behi fuu ɔ, a ngɔɔ ngmlɛfia 70 kɛ fiɛɛɔ daa nyɔhiɔ. A ti ni komɛ ya sɔmɔɔ ngɛ asafohi nɛ a ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ a mi.\\nBlɔ gbali klɛdɛɛ. Behi fuu ɔ, a ngɔɔ ngmlɛfia 130 kɛ fiɛɛɔ daa nyɔhiɔ. Asafo ɔ woɔ mɛ blɔ nɛ a ya sɔmɔɔ ngɛ asafohi nɛ a ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ a mi.\\nKpɔ mi nɔ hyɛli ya slaa asafohi konɛ a ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ya a hɛ mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. A yeɔ bua nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ blɔ kpahi hu a nɔ.\\nNihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ Betel ɔ sɔmɔɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ko aloo hehi nɛ a tsɔɔ gbihi a sisi ngɛ. A yeɔ bua kɛ peeɔ womihi, nɛ a kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ tsɔɔmi hu haa ngɛ ma nɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ hyɛɛ nɔ ɔ mi.\\nMa se sane kpakpa fiɛɛli. Behi fuu ɔ, a woɔ mɛ blɔ nɛ a ya sɔmɔɔ ngɛ ma kpahi a nɔ. Ma se sane kpakpa fiɛɛli fuu ngɔɔ ngmlɛfia 130 kɛ fiɛɛɔ daa nyɔhiɔ.\\nNihi nɛ a yeɔ bua kɛ maa tsuhi ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ yaa ma kpahi a nɔ ya maa asafo ɔ ní tsumi kɔnihi, gbi sisi tsɔɔmi hehi, Kpe Peemi Asahi, kɛ Matsɛ Yemi Asahi.\\nNihi nɛ a maa Matsɛ Yemi Asahi. A tsɔse ni komɛ konɛ a ma Matsɛ Yemi Asahi nɛ́ a ye bua kɛ tsu ní tsumi kpahi ngɛ ma nɛ a ngɛ mi ɔ mi.","num_words":4228,"character_repetition_ratio":0.083,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.295,"stopwords_ratio":0.489,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Si Slaali & Si Slaami: Yehowa Odasefohi Asafo Ɔ Ní Tsumi Kɔni Nɛ Ngɛ Philippines\\nAsafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Kɛ Si Slaami He Sane\\nWaa kɛ bua jɔmi ngɛ mo nine fɔe nɛ o ba slaa si ngɛ wa asafo ɔ ní tsumi kɔnihi kɛ hehi nɛ wa peeɔ womihi ngɛ. Mo hla he nɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ eko ngɛ kɛ be nɛ o ma nyɛ kɛ ma ya slaa si ngɛ lejɛ ɔ.\\nMoo Hla He Nɛ O Suɔ Albania Angola Argentina Australia Barbados Belgium Benin Bolivia Brazil Britain Bulgaria Burundi Cameroon Canada Central African Republic Chile Colombia Côte d’Ivoire Croatia Denmark Dominican Republic Ecuador Ethiopia Fiji Finland France Georgia Germany Ghana Greece Guam Haiti Hong Kong Hungary India Indonesia Italy Japan Kazakhstan Kenya Korea Kyrgyzstan Liberia Macedonia Madagascar Malawi Mexico Moldova Mozambique Myanmar Netherlands New Caledonia Nigeria Papua New Guinea Paraguay Peru Philippines Poland Portugal Romania Rwanda Senegal Serbia Sierra Leone Slovakia Slovenia Solomon Islands South Africa Spain Sri Lanka Suriname Tahiti Taiwan Thailand The Democratic Republic of the Congo Trinidad and Tobago Uganda Ukraine United States Venezuela Zambia Zimbabwe\\n186 Roosevelt Ave\\nSi Slaami Behi\\nHɔɛgbi kɛ ya si Soha\\nMɔtu ngmlɛ 8:00 kɛ ya si ngmlɛ 11:00, kɛ piani ngmlɛ 1:00 kɛ ya si ngmlɛ 4:00.\\nBe abɔ: Ngmlɛfia 1:30\\nNɔ́ Nɛ A Tsuɔ\\nA tsɔɔ Hwɔɔmi Mɔ womi tɛtlɛɛ ɔ sisi kɛ yaa gbihi titli kpaago nɛ a tuɔ ngɛ Philippines ɔ mi. A peeɔ munyuhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue kɛ videohi ngɛ gbihi kpaanyɔ a mi. A ngɔɔ Baiblo kasemi níhi kɛ maneɔ asafohi nɛ a he hiɛ pe 3,000.\\nMoo gbla si slaami he womiyo.\\nAsafo ɔ Ní Tsumi Kɔnihi Kɛ Si Slaamihi: Philippines","num_words":272,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.204,"stopwords_ratio":0.25,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.997,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"JW Shiɛmɔ Wiemɔi Kɛhã December 2016\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abui Acholi Afrikaans Albania Altai Alur Amharic Arabic Armenia Armenia (West) Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Blɔfo Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bété Cambodia Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Czech Dangme Dayak Ngaju Denmark Digor Drehu Dutch Edo Efik Esan Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon French Ga Galician Garifuna Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Gokana Greenland Guarani Guerze Gujarat Gun Haitian Creole Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hmong (White) Hungary Iban Ibanag Ibinda Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korea Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Kyangonde Lamba Laos Latvia Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritia Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolia Moore Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Nigerian Pidgin Norway Nsenga (Zambia) Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Pidgin (Cameroon) Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portuguese (Brazil) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Rarotongan Romania Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Southern Greece) Runyankore Russia Rutoro Samoa Sangir Sango Saramacca Sena Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Soli Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tandroy Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tonga Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nSanebimɔ: Mɛi babaoo miisumɔ ni amɛná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa. Mɛni osusuɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔkɛbu wɔhe ni hela akamɔ wɔ?\\nŊmalɛ: Abɛ 22:3\\nWolo lɛ Kɛhãmɔ: Awake! nɛɛ wieɔ nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛbu wɔhe koni hela akamɔ wɔ lɛ he.\\nSanebimɔ: Ani Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hãa wɔpiŋɔ aloo nibii krokomɛi?\\nŊmalɛ: Hio 34:10\\nAnɔkwa Sane: Jeee Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hãa wɔpiŋɔ. Moŋ lɛ, Abonsam ji mɔ ni kɛ piŋmɔ baa, loo yiŋ gbohii ni adesai kpɛɔ, kɛ bei komɛi lɛ, kɛ́ wɔyaje he ko yɛ be ni esaaa mli. Kɛ́ wɔmiipiŋ lɛ, Nyɔŋmɔ baanyɛ eye ebua wɔ. Esusuɔ wɔ he waa diɛŋtsɛ.—bh 107-108.\\nMƐNI HEWƆ ESA AKƐ OKASE BIBLIA LƐ? (Vidio)\\nSanebimɔ: Ani osusuɔ akɛ Nyɔŋmɔ ni kudɔɔ je lɛ? [Ŋmɛɛ gbɛ ni ehã hetoo.] Ekolɛ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ sane nɛɛ he lɛ baahã onaa akpɛ ohe. Vidio ni sɛɛ kɛɛɛ nɛɛ lɛ baahã wɔna hetoo lɛ. [Jiemɔ vidio lɛ.]\\nWolo lɛ Kɛhãmɔ: Wolo nɛɛ yitso 11 lɛ wieɔ nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ eŋmɛ piŋmɔ gbɛ kɛ nɔ ni eto ni ebaafee yɛ he lɛ he. [Okɛ Biblia lɛ Tsɔɔ loo Wɔbaanyɛ Wɔkase wolo lɛ ahã.]\\nKwɛmɔ bɔ ni ato shiɛmɔ wiemɔi ni tsɔ hiɛ lɛ he gbɛjianɔ lɛ nɔ ní oto bo diɛŋtsɛ onɔ he gbɛjianɔ.\\nShiɛmɔ Wiemɔi Kɛhã December 2016","num_words":570,"character_repetition_ratio":0.039,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.189,"stopwords_ratio":0.03,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.955,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ A Ma ‘Sa’ Nihi Nɛ A Pɔ Mɛ Nu ɔ Ngɛ Haomi Ngua a Mi Lo? | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Cambodian Chol Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Karen (S'gaw) Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Mixe Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Otetela Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Wayuunaiki Xhosa Zulu\\n“Nyɛɛ te si, nɛ nyɛ wo nyɛ yi nɔ; ejakaa e be kɛe nɛ Mawu ma he nyɛ yi wami.”—LUKA 21:28.\\nLAHI: 49, 43\\nMɛni lɛ e be kɛe nɛ waa kɛ maa kpe nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ ba ngɛ jeha 66 mi?\\nKe a kpata ‘Babilon Ngua’ a hɛ mi se ɔ, mɛni maa ba nɛ maa pee ka kɛ ha wɔ?\\nNihi a nya buami nɛ a tu he munyu ngɛ Mateo 24:31 ɔ tsɔɔ mɛni?\\n1. Mɛni ya nɔ ngɛ jeha 66 mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nNGƆƆ lɛ kaa Kristofo no ji mo nɛ o ngɛ Yerusalem ngɛ jeha 66 mi. Níhi fuu ngɛ nɔ yae. Roma amlaalo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Florus ɔ ya ju sika tsu yi akpe 17 ngɛ sɔlemi we ɔ nito he ɔ. Amlɔ nɔuu nɛ Yuda bi ɔmɛ a mi mi fu. A gbe Roma ta buli fuu, nɛ a de ke a ye a he kɛ je Roma bi ɔmɛ a nɔ yemi sisi. Se e kɛ we kulaa nɛ Roma bi ɔmɛ te si kɛ wo mɛ. Ngɛ nyɔhiɔ etɛ kpɛ mi ɔ, Cestius Gallus nyɛɛ ta buli 30,000 a hɛ mi kɛ ya sa Yerusalem ma a yi. Yuda bi atua tsɔli ɔmɛ ya laa ngɛ sɔlemi we ɔ, se nyagbe ɔ, Roma ta buli ɔmɛ ya su gbogbo nɛ a fia kɛ bɔle sɔlemi we ɔ he nɛ a bɔni gbogbo ɔ ywiami konɛ a sɛ mi. Gbeye nu ma a mi bi ɔmɛ tsuo. Ke o na nɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo nɛ ngɛ nɔ yae ɔ, kɛ o maa pee o ní ha kɛɛ?\\n2. Mɛni e he hia nɛ Kristofohi nɛ a pee benɛ Roma ta buli ɔmɛ ba sa ma a yi ɔ, nɛ mɛni he je nɛ a nyɛ nɛ a pee jã a?\\n2 Loko e maa su jamɛ a be ɔ, Yesu sɛ hlami nɛ e bɔ e kaseli ɔmɛ kɔkɔ nɛ e tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e sa kaa a pee. E de mɛ ke: “Ke nyɛ na nɛ he nyɛli ba sa Yerusalem ma a yi ɔ, kɛkɛ nyɛ maa le kaa ma a hɛ mi kpatami be ɔ su ta. Jamɛ a be ɔ, nihi nɛ ngɛ Yudea a, a tu fo kɛ ya yo ɔmɛ a nɔ; nihi nɛ ngɛ ma a mi ɔ, a je, nɛ nihi ngɛ ngmɔ si ɔ, a ko ba ma a mi.” (Luka 21:20, 21) Mɛni blɔ nɔ kaseli ɔmɛ maa gu konɛ a bu Yesu blɔ tsɔɔmi ɔ tue, nɛ a je Yerusalem ma a mi be mi nɛ ta buli sa ma a yi ɔ? Nyakpɛ nɔ́ ko ya nɔ. Roma ta buli ɔmɛ je Yerusalem tlukaa! Kaa bɔ nɛ Yesu de ɔ, ‘a po tuami ɔ nɔ kpiti.’ (Mateo 24:22) Benɛ ta buli ɔmɛ je ɔ, Kristofohi anɔkualetsɛmɛ ná he blɔ nɛ a bu Yesu blɔ tsɔɔmi ɔ tue. A tu fo kɛ je ma a mi amlɔ nɔuu kɛ ho yoku ɔmɛ a nɔ ya. * (Hyɛ sisi ningma.) Pee se ngɛ jeha 70 ɔ mi ɔ, Roma ta buli kpahi kpale kɛ ba Yerusalem. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ a kpata ma a hɛ mi. Se nɔ tsuaa nɔ nɛ bu Yesu blɔ tsɔɔmi ɔ tue ɔ yi ná wami.\\n3. Mɛni e be kɛe nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu kɛ maa kpe, nɛ mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n3 Kɔkɔ bɔmihi kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ Yesu kɛ ha e kaseli ɔmɛ ɔ kɔ wɔ hu wa he mwɔnɛ ɔ. E be kɛe kulaa nɛ wɔ hu wa ma ya je si fɔfɔɛ ko kaa jã mi. Yesu ngɔ níhi nɛ ya nɔ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kɛ tsɔɔ níhi nɛ maa ya nɔ ke “haomi ngua” a je sisi tlukaa a nya. (Mateo 24:3, 21, 29) Kaa bɔ nɛ a baa anɔkuale Kristo se nyɛɛli komɛ a yi ngɛ Yerusalem hɛ mi kpatami ɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ a maa baa “nimli asafo” ko hu yi ngɛ hɛ mi kpatami nɛ maa ba je ɔ tsuo nɔ ɔ mi. (Kane Kpojemi 7:9, 13, 14.) E he hia wawɛɛ nɛ waa le nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ a he. Mɛni he je? Ejakaa wa wami daa si ngɛ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu bɔ nɛ ní nɛ ɔmɛ maa sa wa ti nɔ tsuaa nɔ he ha a he nɛ waa hyɛ.\\nBƆ NƐ HAOMI NGUA A MA PLƐ KƐ JE SISI HA\\n4. Kɛ haomi ngua a maa je sisi ha kɛɛ?\\n4 Kɛ haomi ngua a maa je sisi ha kɛɛ? E maa je sisi kɛ lakpa jamihi a hɛ mi kpatami. Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a tsɛɛ lakpa jami ke, “Babilon Kpetekpleenyɛ, ajuamahi a nyɛ.” (Kpojemi 17:5-7) Mɛni he je nɛ a tsɛɛ lakpa jami ke yo ajuama a? Ejakaa lakpa jami nya dali yi Mawu anɔkuale. Ngɛ be mi nɛ e sa kaa a fĩ Yesu kɛ e Matsɛ Yemi ɔ se ɔ, a ya fĩ adesahi a nɔ yemihi mohu a se, nɛ a kɛ Baiblo ɔ mi tsɔɔmihi tsu we ní, ejakaa a suɔ nɛ a ná nihi fuu a nɔ he wami. A jami ɔ he tsɔ we kaa bɔ nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a jami ɔ he tsɔ ɔ. (2 Korinto Bi 11:2; Yakobo 1:27; Kpojemi 14:4) Se mɛnɔ ma kpata Babilon Kpetekpleenyɛ ɔ hɛ mi? Yehowa ma ha nɛ “lohwe awi yelɔ tsutsuu” ɔ e “koli nyɔngma” amɛ ma tsu Yehowa ‘yi mi tomi ɔ he ní’ ha lɛ. “Lohwe awi yelɔ tsutsuu” ɔ daa si ha Je Ma Amɛ A Kake Peemi Kuu ɔ, nɛ “koli nyɔngma” a hu daa si kɛ ha ma kudɔmi he wamihi tsuo nɛ a fĩ e se ɔ.—Kane Kpojemi 17:3, 16-18.\\n5, 6. Mɛni he je nɛ wa tsɔɔ kaa ke a kpata Babilon Ngua a hɛ mi ɔ, a be e mi bimɛ ɔmɛ tsuo a hɛ mi kpatae ɔ?\\n5 Ke a ngɛ Babilon Ngua a hɛ mi kpatae ɔ, anɛ a ma kpata lakpa jami mi bimɛ tsuo a hɛ mi lo? Dɛbi. Yehowa ha nɛ gbalɔ Zakaria ngma nɔ́ nɛ maa ba a kɛ fɔ si. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nɔ ko nɛ be ko nɛ e be ɔ e ngɛ lakpa jami mi ɔ ma de ke: “‘Imi lɛɛ, pi gbalɔ ji mi; ngmɔ i huɔ. Kɛ je ye jokuɛwi a si ɔ, zugba pɛ ji ye weto ní.’ Ke nɔ ko ma bi lɛ ke, ‘Mɛni pa dokuhi ngɛ o gugue mi nɛ ɔ?’ e ma he nɔ ke, ‘Ye huɛ ko we mi nɛ i ya ná kɛ je.’” (Zakaria 13:4-6) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa jami nya dali po maa bua pee a ní kaa a kɛ jami be nɔ́ ko peemi, nɛ a ma de ke a kɛ a he wui jami ko mi hyɛ.\\n6 Mɛni maa ba Mawu we bi a nɔ jamɛ a be ɔ mi? Yesu tsɔɔ nya ke: ‘Mawu maa po ligbi ɔmɛ a nɔ kpiti; ke e pee we jã, adesa ko adesa ko yi be wami nae. Mawu bimɛ ɔmɛ nɛ e hla a he je ɔ, a maa po jamɛ a ligbi ɔmɛ a nɔ kpiti.’ (Mateo 24:22) Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, a po haomi nɛ ba Yerusalem ma a nɔ ɔ nɔ “kpiti.” Enɛ ɔ ha nɛ ‘nihi nɛ a hla’ nɛ ji Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, tu fo kɛ je ma a mi. Jã kɛ̃ nɛ a maa po haomi ngua a kekleekle fã a nɔ “kpiti” ngɛ ‘nihi nɛ a hla’ a he je. A be ma kudɔmi he wamihi nɛ ji “koli nyɔngma” a blɔ ngmɛe nɛ e kpata Mawu we bi a hɛ mi. Mohu ɔ, ke a kpata lakpa jami hɛ mi ta a, níhi a mi ma ba jɔ be kpiti ko.\\nKA KƐ KOJOMI BE\\n7, 8. Mɛni he blɔ wa ma ná ke a kpata lakpa jami hɛ mi se, nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, mɛni blɔ nɔ e maa slo Mawu we bi ngɛ nihi tsuo a he ngɛ?\\n7 Ke a kpata lakpa jami hɛ mi se ɔ, mɛni maa ba? Jamɛ a be ɔ ji be nɛ waa kɛ maa tsɔɔ nɔ́ tutuutu nɛ ngɛ wa tsui mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, adesahi fuu maa bɔ mɔde kaa a ma ya laa a he ngɛ “tɛ sahi a sisi ngɛ yo ɔmɛ a nɔ” kɛ ha he piɛ pomi. Tɛ sa amɛ a sisi ngɛ yo ɔmɛ a nɔ ɔ ji adesahi a blɔ nya tomihi. (Kpojemi 6:15-17) Se Yehowa we bi lɛɛ a ma hla he piɛ pomi kɛ je Yehowa ngɔ. Benɛ a po tuami ɔ nɔ “kpiti” ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, tsa pi jamɛ a be ɔ mi nɛ kpaako Yuda bi ɔmɛ tsuo ma tsake si kake too ba pee Kristofohi. Mohu ɔ, jamɛ a be ɔ mi ji be nɛ nihi nɛ a ji Kristofohi momo ɔ, kɛ maa tu fo kɛ je Yerusalem kaa bɔ nɛ Yesu de mɛ kaa a pee ɔ. Jã kɛ̃ nɛ hwɔɔ se ɔ, ke a po tuami nɛ a ma tua Babilon Ngua a nɔ “kpiti” ɔ, e sɛ nɛ waa hyɛ blɔ kaa nihi fuu ma tsake kɛ pee anɔkuale Kristofohi si kake too. Mohu ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi tsuo nɛ a jaa Yehowa ngɛ anɔkuale mi ɔ ma ná he blɔ kɛ tsɔɔ kaa a suɔ Yehowa, nɛ a fĩ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a se.—Mateo 25:34-40.\\nWa ma ná he blɔ kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa, nɛ wa fĩ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a se\\n8 Wa li nɔ́ tutuutu nɛ maa ya nɔ jamɛ a be ɔ mi mohu lɛɛ, se wa ngɛ blɔ hyɛe kaa níhi a mi maa wa nɛ e ma bi nɛ waa kɛ níhi nɛ sã afɔle. Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, bɔ nɛ pee nɛ Kristofohi nɛ ná yi baami ɔ, a je a wehi a mi nɛ a ya na nɔ́ wawɛɛ. (Marko 13:15-18) E sa nɛ wa bi wa he ke: ‘Anɛ i pee klaalo kaa ma ngmɛɛ he lo nya níhi a he lo? Anɛ i suɔ kaa ma pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ma nyɛ konɛ ma ye Yehowa anɔkuale daa lo?’ Mo susu he nɛ o hyɛ! Ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ maa ya nɔ ngɛ jamɛ a be ɔ mi tsuo se ɔ, wɔ pɛ nɛ wa maa hi wa Mawu ɔ jae kaa bɔ nɛ gbalɔ Daniel hu pee ɔ.—Daniel 6:10, 11.\\nJamɛ a be ɔ mi ɔ, “nyagbe ɔ” su si ta!\\n9, 10. (a) Mɛni sɛ gbi Mawu we bi maa fiɛɛ ngɛ haomi ngua a mi? (b) Kɛ Mawu we bi a he nyɛli maa pee a ní ha kɛɛ?\\n9 Ke haomi ngua a ngɛ nɔ yae ɔ, tsa pi jamɛ a be ɔ mi nɛ wa maa fiɛɛ ‘Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa’ a kɛ ha nihi. Sɛ gbi nɛ ɔ fiɛɛmi se maa po ngɛ jamɛ a be ɔ mi, ejakaa “nyagbe ɔ” su si ta! (Mateo 24:14) Mawu we bi kɛ kã maa fiɛɛ kojomi sɛ gbi nɛ maa sa nihi tsuo a he. Eko ɔ, a maa fiɛɛ kaa Satan je yaya a tsuo hɛ mi ma kpatami. Baiblo ɔ ngɔ sɛ gbi nɛ ɔ kɛ to gbiɛ ngo ngu he. Baiblo ɔ de ke: “Gbiɛ ngo ngu lokpolokpohi nɛ eko tsuaa eko jiimi ji kilo nyingmi enuɔ je hiɔwe ba nɔɔ nimlihi a nɔ. Nimli adesahi tu musu bɔmi munyu kɛ si Mawu ngɛ gbiɛ ngo ngu nɛ e kɛ hao mɛ ɔ he, ejakaa nɔ́ ɔ nya wa tsɔ.”—Kpojemi 16:21.\\n10 Wa he nyɛli ɔmɛ maa nu kojomi sɛ gbi nɛ nya wa nɛ ɔ. Yehowa ha nɛ gbalɔ Ezekiel tsɔɔ bɔ nɛ je mahi a kuu ko nɛ Baiblo ɔ tsɛɛ lɛ ke Gog nɛ je Magog zugba a nɔ ɔ maa pee e ní ha: ‘Bɔ nɛ Nyɔmtsɛ Yehowa ngɛ Gog dee ji nɛ ɔ nɛ; “Ke jamɛ a be ɔ su ɔ, susumi slɔɔtoslɔɔtohi maa ba o yi mi, se ga yaya mohu o maa to. O ma de ke o ma ya tua ma ko nɛ e mi bi hii si kpoo ngɛ tue mi jɔmi, kɛ he jɔmi mi. Gbogbo be ma amɛ a he ɔ, agbo se lami dade ko hu be. O ma ya tua ma amɛ, nɛ o maa ha a mi ní. O ma ya tua ma doku ɔmɛ nɛ amlɔ nɛ ɔ lɛɛ a mi hyi kɛ nimli ɔ. O ma ya tua ni ɔmɛ nɛ a bua a nya kɛ je je ma amɛ a mi ɔ. Nimli nɛ ɔmɛ ngɛ na, to, kɛ weto ní babauu, nɛ a ngɛ he jɔmi mi ngɛ he nɛ je ɔ tsuo nya ba kpe ngɛ.”’ (Ezekiel 38:10-12) Mawu we bi maa je ekpa ngɛ nihi tsuo a he, nɛ e maa pee kaa nɔ́ nɛ a “ngɛ he nɛ je ɔ tsuo nya ba kpe ngɛ.” Je ma amɛ be nyɛe maa ye a he nɔ hu. A maa suɔ wawɛɛ kaa a ma tua nihi nɛ Yehowa pɔ mɛ nu, kɛ nihi nɛ a fĩ a se ɔ.\\n11. (a) Mɛni e he hia nɛ wa kai ngɛ bɔ nɛ níhi maa ya nɔ setsɔsetsɔ ha ngɛ haomi ngua a mi ɔ he? (b) Ke nihi na okadi ɔmɛ ɔ, kɛ a maa pee a ní ha kɛɛ?\\n11 Mɛni maa ba ngɛ lɔ ɔ se? Baiblo ɔ de we wɔ bɔ nɛ níhi maa ya nɔ setsɔsetsɔ ha mohu lɛɛ, se eko ɔ, ní komɛ maa ya nɔ ngɛ be kake mi. Yesu gba kɛ kɔ je ɔ nyagbe ɔ he. Ngɛ jamɛ a gbami ɔ mi ɔ e de ke: “Nyakpɛ níhi maa ba pu, nyɔhiɔ, kɛ dodoehi a hɛ mi. Nihi babauu ngɛ je ɔ mi a kɔni mi ma jɔ̃; ke wo gli nɛ oslɔke pɛ kɛkɛ gbeye nu mɛ. Níhi nɛ ma je ɔ mi ɔ maa wo nihi a he gbeye, nɛ a maa hɛli, ejakaa he wamihi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ, a maa fie mɛ kɛ je a blɔ hehi. Kɛkɛ ɔ, a maa na Nɔmlɔ Bi ɔ hɛ mi ngɛ bɔku mi kɛ he wami, kɛ hɛ mi nyami babauu.” (Luka 21:25-27; kane Marko 13:24-26.) Anɛ gbami nɛ ɔ mi bami ɔ tsɔɔ kaa okadihi kɛ ní gbeyegbeyehi maa ya nɔ ngɛ hiɔwe lo? Nyɛ ha waa mlɛ nɛ waa hyɛ. Se wa le kaa ke Mawu he nyɛli ɔmɛ na okadi ɔmɛ ɔ, a tsui maa po, nɛ sawale maa nu mɛ.\\nWa ngɛ nɔ mi mami kaa a ma he wa yi wami! (Hyɛ kuku 12, 13)\\n12, 13. (a) Mɛni maa ba ke Yesu ba “kɛ he wami, kɛ hɛ mi nyami babauu”? (b) Kɛ Mawu we bi maa pee a ní ngɛ jamɛ a be ɔ mi ha kɛɛ?\\n12 Mɛni maa ba ke Yesu ba “kɛ he wami, kɛ hɛ mi nyami babauu”? E maa jɔɔ nihi nɛ a maa ye anɔkuale ɔ, nɛ e maa gbla nihi nɛ be anɔkuale yee ɔ a tue. (Mateo 24:46, 47, 50, 51; 25:19, 28-30) Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ ko kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ sane nɛ ɔ nya fitsofitso. E de ke: “Ligbi ɔ nɛ Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba kaa matsɛ, nɛ bɔfo ɔmɛ tsuo maa piɛɛ e he kɛ ba a, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e maa hi e matsɛ sɛ saminyayoo ɔ nɔ, nɛ a ma bua je ma amɛ tsuo a nya ngɛ e hɛ mi. Kɛkɛ ɔ, e ma gba a mi kaa bɔ nɛ to hyɛlɔ gbaa jijɔ, kɛ apletsi mi ɔ. E maa ngɔ jijɔ ɔmɛ ngɔ da e hiɔ nɔ, nɛ apletsi ɔmɛ maa da e muɔ nɔ.” (Mateo 25:31-33) Mɛni maa ba jijɔ ɔmɛ kɛ apletsi ɔmɛ a nɔ? A maa kojo mɛ. Apletsi ɔmɛ aloo nihi nɛ a yi anɔkuale ɔ “maa ya neneene he hiami mi.” Se jijɔ ɔmɛ aloo nihi nɛ yeɔ anɔkuale ɔ ma ná neneene wami.—Mateo 25:46.\\n13 Ke apletsi ɔmɛ yɔse kaa a ma kpata a hɛ mi ɔ, kɛ a maa pee a ní ha kɛɛ? “A maa wo yana.” (Mateo 24:30) Se kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, kɛ nihi nɛ fĩ a se ɔ maa pee a ní ha kɛɛ? A maa pee nɔ́ nɛ Yesu de kɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: “Ke ní nɛ ɔmɛ bɔni mi bami ɔ, nyɛɛ te si, nɛ nyɛ wo nyɛ yi nɔ; ejakaa e be kɛe nɛ Mawu ma he nyɛ yi wami.”—Luka 21:28.\\nA MA KPƐ KAA PU NGƐ MATSƐ YEMI Ɔ MI\\n14, 15. Ke Gog nɛ je Magog ɔ je e tuami ɔ sisi se ɔ, mɛni nihi a nya buami nɛ maa ya nɔ, nɛ kɛ enɛ ɔ ma plɛ kɛ ba mi ha kɛɛ?\\n14 Ke Gog nɛ je Magog ɔ bɔni Mawu we bi tuami ɔ, mɛni maa ba ngɛ lɔ ɔ se? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa nɔmlɔ Bi ɔ ‘maa tsɔ hiɔwe bɔfo ɔmɛ kɛ ya bua nihi nɛ Mawu hla a a nya kɛ je je ɔ kɔ nya eywiɛ ɔmɛ tsuo, kɛ je zugba nyagbe he kɛ yaa si hiɔwe nyagbe he.’ (Marko 13:27; Mateo 24:31) Nihi a nya buami nɛ ɔ kɔ we be nɛ a je Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a hlami sisi ɔ he. Nɛ e kɔ we nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ a nyagbe nya sɔumi ɔ hu he. (Mateo 13:37, 38) Nya sɔumi nɛ ɔ maa ya nɔ ke e piɛ bɔɔ nɛ haomi ngua a maa je sisi. (Kpojemi 7:1-4) Ke jã a, lɛɛ mɛni nihi a nya buami he munyu Yesu tu ɔ mɔ? Lɔ ɔ ji be nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ, nɛ a maa ho hiɔwe ya a nɛ. (1 Tesalonika Bi 4:15-17; Kpojemi 14:1) Ke Gog nɛ je Magog ɔ je e tuami ɔ sisi ɔ, lɔ ɔ se ɔ, nɔ́ nɛ ɔ maa ya nɔ. (Ezekiel 38:11) Kɛkɛ ɔ, kaa bɔ nɛ Yesu de ɔ, ‘dali ɔmɛ ma kpɛ kaa pu ngɛ a Tsɛ ɔ Matsɛ Yemi ɔ mi.’—Mateo 13:43. * (Hyɛ sisi ningma.)\\n15 Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ma “sa” nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ ho hiɔwe ya lo? Sɔlemi yali fuu susu kaa a ma sa Kristofohi kɛ ho hiɔwe ya kɛ a we adesa nɔmlɔ tso ɔ. A susu hu kaa Yesu maa kpale kɛ ba zugba a nɔ ba ye matsɛ nɛ a kɛ a hɛngmɛ maa na lɛ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ heii kaa Yesu maa kpale kɛ ba ngɛ mumi mi. E de ke: “Nɔmlɔ Bi ɔ we okadi ɔ maa je kpo ngɛ hiɔwe” nɛ Yesu maa ba “ngɛ bɔku ɔmɛ a mi.” (Mateo 24:30) Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa “he lo kɛ muɔ nine be Mawu matsɛ yemi ɔ nɔ sue.” Enɛ ɔ he ɔ, e ma bi nɛ a ‘tsake nihi nɛ a maa ngɔ mɛ kɛ ho hiɔwe ya a ngɛ hɛngmɛfia mi ke nyagbe titimati ɔ pɛ.’ * (Hyɛ sisi ningma.) (Kane 1 Korinto Bi 15:50-53.) Wa be dee ke a ma “sa” mɛ kɛ ho, ejakaa munyungu nɛ ɔ kɛ lakpa Kristofohi a tsɔɔmi ngɛ tsakpa. Se kɛ̃ ɔ, a ma bua anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a nya ngɛ hɛngmɛfia mi.\\n16, 17. Mɛni maa ya nɔ loko To Bi ɔ yo kpeemi be ɔ maa su?\\n16 Ke a ná nɛ a ngɔ nimli 144,000 ɔ kɛ ho hiɔwe ya a, To Bi ɔ ma bɔni nyagbe níhi nɛ e he hia kaa e dla kɛ ha yo kpeemi ɔ he ní tsumi. (Kpojemi 19:9) Se nɔ́ kpa ko maa ya nɔ loko bua jɔmi be nɛ ɔ maa su. Mo kai kaa Gog ma tua Mawu we bi be mi nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ɔ ngɛ zugba a nɔ loloolo. (Ezekiel 38:16) Ke e ba jã a, kɛ Mawu we bi maa pee a ní ha kɛɛ? A kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ma tsu ní: ‘Nyɛɛ lɛɛ nyɛ ya da nyɛ blɔ hehi ngɛ nyɛ ta a nya, nɛ nyɛɛ mlɛ; nyɛ maa na kunimi nɛ Yehowa maa ye ha nyɛ. Nyɛ ko ye gbeye, nɛ nyɛ tsui ko po.’ (2 Kronika 20:17) Ke Gog je e tuami ɔ sisi ɔ, pee se ɔ, a maa ngɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a maa piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ kɛ ho hiɔwe ya. Kpojemi 17:14 ɔ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ maa ya nɔ ngɛ hiɔwe pee se ke Gog je e tuami ɔ sisi. Mawu we bi a he nyɛli ɔmɛ ‘ma ya tua To Bi ɔ. Se To Bi ɔ, kɛ e se nyɛɛli ɔmɛ maa ye a nɔ kunimi. Lɛ ji nyɔmtsɛmɛ a Nyɔmtsɛ, kɛ matsɛmɛ a Matsɛ, nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ ji nihi nɛ Mawu tsɛ, nɛ e hla mɛ ngɔ to, nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale.’ Enɛ ɔ he ɔ, Yesu kɛ e matsɛmɛ 144,000 nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ maa je ngmlaa ha Mawu we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ.\\n17 Enɛ ɔ kɛ Harmagedon ta a maa ba, nɛ lɔ ɔ maa wo Yehowa biɛ klɔuklɔu ɔ hɛ mi nyami. (Kpojemi 16:16) A ma kpata nihi nɛ a kojo mɛ nɛ a bu mɛ kaa a ji apletsihi, aloo nihi nɛ a yi anɔkuale ɔ a hɛ mi. Yayami peelɔ ko be zugba a nɔ hie hu, nɛ “nimli asafo” ɔ ma ná yi baami ngɛ Harmagedon ta a mi. Nyagbe ɔ, Kpojemi womi ɔ mi nyagbe munyu nɛ ngɛ bua jɔmi ɔ maa ba mi. Lɔ ɔ ji To Bi ɔ yo kpeemi ɔ nɛ! (Kpojemi 21:1-4) * (Hyɛ sisi ningma.) Mawu bua maa jɔ nihi tsuo nɛ a maa baa a yi ngɛ zugba a nɔ ɔ a he, nɛ e ma je suɔmi agbo kpo kɛ ha mɛ, nɛ e ma ha mɛ a hiami níhi tsuo faa. Wa ngɛ jamɛ a be ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ nitsɛ. Yo kpeemi nɛ ɔ maa pee bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ!—Kane 2 Petro 3:13.\\n18. Ngɛ gbamihi nɛ a ngɛ bua jɔmi nɛ e be kɛe nɛ a maa ba mi ɔ nya a, mɛni e sa kaa waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?\\n18 Akɛnɛ e be kɛe nɛ bua jɔmi ní nɛ ɔmɛ maa ba he je ɔ, mɛni e sa kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ hi pee amlɔ nɛ ɔ? Yehowa ha nɛ bɔfo Petro ngma ke: ‘Akɛnɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo pɛpɛɛpɛ a hɛ mi ma kpata kikɛ nɛ ɔ, lɛɛ kɛ e sa kaa nyɛɛ ba nyɛ je mi kɛɛ? E sa kaa nyɛɛ pee klɔuklɔu nɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ he ngɔ ha Mawu, konɛ nyɛɛ hi Mawu ligbi ɔ blɔ hyɛe, nɛ nyɛɛ hi sɔlee nɛ e su mla. Lɔ ɔ he ɔ, ye nyɛmimɛ nɛ i suɔ! Be mi nɛ nyɛ ngɛ ní nɛ ɔmɛ blɔ nyɛe ɔ, nyɛɛ bɔ mɔde nɛ Mawu ko na mu, loo piami nɔ́ ko ngɛ nyɛ he; nyɛɛ kɛ lɛ nɛ hi si ngɛ he jɔmi mi.’ (2 Petro 3:11, 12, 14) Ke jã a, lɛɛ nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa waa kɛ lakpa jami mi nɔ́ ko be wa jami ɔ futue, konɛ wa jami ɔ he nɛ tsɔ nɛ wa fĩ Yesu Kristo nɛ ji Tue Mi Jɔmi Matsɛ ɔ se.\\n^ kk. 2 Hyɛ April 15, 2012 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ ba fa 25-26.\\n^ kk. 14 Hyɛ July 1, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ, ba fa 19-20.\\n^ kk. 15 A be nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a maa piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ ngɔe kɛ ho hiɔwe ya kɛ a he lo kɛ muɔ nɔmlɔ tso ɔ. (1 Korinto Bi 15:48, 49) A maa pee a nɔmlɔ tso ɔ kaa bɔ nɛ a pee Yesu nɔmlɔ tso ɔ nɛ nɔ ko nɛ ɔ.\\n^ kk. 17 La 45 ɔ hu tsɔɔ bɔ nɛ níhi maa ya nɔ setsɔsetsɔ ha a mi fitsofitso. Kekleekle ɔ Matsɛ ɔ maa hwu ta a, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e yo kpeemi ɔ maa ba nɔ.\\nTo Bi ɔ yo kpeemi: To Bi ɔ kɛ ayɛflo huno ɔ tsuo daa si kɛ ha Yesu Kristo. Ayɛflo ɔ daa si kɛ ha Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo be mi nɛ a nya ya kpe si ngɛ hiɔwe ɔ. Yo kpeemi ɔ daa si kɛ ha be nɛ Yesu kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a gbo nɛ a tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya a ma ya kpe, nɛ e kɛ mɛ maa pee kake kɛ tsu ní. Yo kpeemi ɔ maa ya nɔ ngɛ hiɔwe ke a hwu Mawu ta nɛ ji Harmagedon ɔ ta\\nGog nɛ je Magog: Je mahi nɛ a maa pee kake kɛ tua Mawu we bi ngɛ haomi ngua a mi","num_words":4214,"character_repetition_ratio":0.061,"word_repetition_ratio":0.015,"special_characters_ratio":0.314,"stopwords_ratio":0.484,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mawu Je E Yi Mi Tomi Kpo Kɛ Tsɔɔ Adesa—Bɔ Nɛ Mawu Je Lɛ Kpo Ha | Mawu Matsɛ Yemi\\nYehowa Je E Yi Mi Tomi Kpo\\nYehowa yeɔ bua nihi nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ konɛ a nu e yi mi tomi ɔ sisi bɔɔbɔɔbɔɔ\\n1, 2. Mɛni blɔ nɔ Yehowa je e yi mi tomi kpo kɛ tsɔɔ adesahi ngɛ?\\nFƆLI nɛ a susuɔ a bimɛ a he ɔ, ke a ma susu weku ɔ he ɔ, a kɛ jokuɛ ɔmɛ sɛɛ he ní. Se a hyɛɛ saminya ngɛ níhi nɛ a deɔ jokuɛ ɔmɛ ɔ he. Níhi nɛ jokuɛ ɔmɛ ma nyɛ maa nu sisi pɛ a deɔ mɛ.\\n2 Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa jeɔ e yi mi tomi kpo kɛ tsɔɔ adesahi bɔɔbɔɔbɔɔ. Se e peeɔ jã ngɛ be nɛ sa mi. Mo susu bɔ nɛ Yehowa je anɔkualehi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ kpo ngɛ yi nɔ sane tsuo mi ɔ he kpiti nɛ o hyɛ.\\nMɛni He Je Nɛ Matsɛ Yemi ɔ He Hia Wɔ ɔ?\\n3, 4. Anɛ Yehowa to níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ adesahi a si himi mi ɔ tsuo blɔ nya momo lo? Moo tsɔɔ nya.\\n3 Sisije ɔ, Mesia Matsɛ Yemi ɔ piɛɛ we Yehowa yi mi tomi ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa Yehowa to we bɔ nɛ adesahi maa ba a je mi ha a blɔ nya kɛ fɔɛ si; jehanɛ hu, e ha adesahi nɛ e bɔ ɔ he blɔ nɛ a hla nɔ́ nɛ a suɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e de Adam kɛ Hawa e yi mi tomi kɛ ha adesahi, e de ke: “Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ.” (1 Mose 1:28) Yehowa suɔ nɛ a ye e mlaa nɛ kɔɔ kpakpa kɛ yayami he ɔ nɔ. (1 Mose 2:16, 17) Adam kɛ Hawa ko nyɛ ye anɔkuale. Kaa a kɛ a bimɛ nyɛ nɛ a pee jã a, jinɛ Matsɛ Yemi nɛ Kristo maa ye nɔ kɛ tsu Mawu yi mi tomi he ní ɔ he be wɔ hiae. Jinɛ amlɔ nɛ ɔ, zugba a nɔ tsuo ko hyi tɔ kɛ nimli nɛ a ye mluku nɛ mɛ tsuo a jaa Yehowa.\\n4 Atuã nɛ Satan kɛ Adam kɛ Hawa tsɔ ɔ ha we nɛ Yehowa nɛ ngmɛɛ e yi mi tomi kaa e ma ha nɛ zugba a ma hyi kɛ nimli nɛ a ye mluku ɔ he. Mohu ɔ, Yehowa maa gu blɔ ko nɔ konɛ e ha nɛ e yi mi tomi ɔ nɛ ba mi. E yi mi tomi ɔ be kaa tlee nɛ nyɛɛ blɔ pɔtɛɛ ko nɔ nɛ́ ke nɔ́ ko tɔ̃tɔ̃ ɔ, e be nyɛe maa ya he nɛ e yaa a hu ɔ. Be abɔ nɛ Yehowa je e yi mi tomi kpo nɛ ɔ, he wami ko be je nɛ ɔ mi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ e be mi bae. (Kane Yesaya 55:11.) Ke nɔ́ ko ngɛ hlae nɛ e tsi blɔ ɔ, Yehowa guu blɔ kpa nɔ. * (2 Mose 3:14, 15) Ke e na kaa e he hia a, e deɔ e sɔmɔli nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ blɔ ehe nɛ e maa gu nɔ kɛ tsu e yi mi tomi ɔ he ní.\\n5. Mɛni Yehowa pee ngɛ atuã tsɔmi nɛ ya nɔ ngɛ Eden ɔ he?\\n5 Yehowa to e yi mi kaa e maa to Matsɛ Yemi sisi konɛ e kɛ tsu Eden atuã tsɔmi ɔ he ní. (Mat. 25:34) Be mi nɛ e pee kaa nɔ́ nɛ adesahi be hɛ nɔ kami ko ɔ, Yehowa bɔni nɔ́ nɛ e kɛ ma tsu ní nɛ e ha nɛ adesahi nɛ a ye mluku konɛ e dla níhi tsuo nɛ Satan puɛ ɔ kpo jemi. (1 Mose 3:14-19) Se Yehowa je we Matsɛ Yemi ɔ he níhi tsuo kpo si kake.\\nYehowa Bɔni Anɔkualehi Nɛ Kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ He ɔ Kpo Jemi\\n6. Mɛni ji si nɛ Yehowa wo, se mɛni nɛ e ha we nɛ adesahi nɛ a le?\\n6 Ngɛ kekleekle gbami ɔ mi ɔ, Yehowa wo si kaa “nina” ko ma kpata sinɔ ɔ hɛ mi. (Kane 1 Mose 3:15.) Se ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e tsɔɔ we nɔ nɛ ji yo ɔ nina, kɛ nɔ nɛ ji sinɔ ɔ nina. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa tsɔɔ we munyu nɛ ɔ mi fitsofitso maa pee jeha 2,000. *\\n7. Mɛni he je nɛ Yehowa hla Abraham, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi?\\n7 Nyagbe ɔ, Yehowa hla Abraham kaa nɔ nɛ nina nɛ a wo e he si ɔ maa gu e nɔ kɛ ba. A hla Abraham ejakaa e ‘bu Yehowa tue.’ (1 Mose 22:18) Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ titli ko ngɛ munyu nɛ ɔ mi—Yehowa jeɔ e yi mi tomi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ngɛ bu nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ ɔ pɛ.—Kane La 25:14.\\n8, 9. Mɛni anɔkualehi nɛ kɔɔ nina nɛ a wo e he si ɔ he nɛ Yehowa je kpo kɛ tsɔɔ Abraham kɛ Yakob?\\n8 Benɛ Yehowa gu bɔfo ko nɔ nɛ e kɛ e huɛ Abraham tu munyu ɔ ji kekleekle be nɛ e je anɔkuale nɛ e he hia nɛ kɔɔ si womi nina a he ɔ kpo: Nina a maa pee adesa. (1 Mose 22:15-17; Yak. 2:23) Se mɛni blɔ nɔ nɛ nɔmlɔ nɛ ɔ maa gu kɛ kpata sinɔ ɔ hɛ mi? Mɛnɔ ji sinɔ ɔ? Níhi nɛ a ma je kpo pee se ɔ ma ha sane bimi nɛ ɔmɛ a heto.\\n9 Yehowa ma nɔ mi kaa nina nɛ a wo e he si ɔ maa gu Abraham bibi Yakob nɛ e ji nyumu nɛ e ngɛ hemi kɛ yemi nitsɛ ngɛ Mawu mi ɔ nɔ kɛ ba. (1 Mose 28:13-22) Yehowa de kɛ gu Yakob nɔ kaa Nɔ Nɛ A Wo E He Si ɔ maa pee Yakob bi Yuda nina. Yakob gba kaa Yuda nina nɛ ɔ maa hɛɛ “matsɛ tso,” nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ he blɔ nɛ e kɛ maa ye matsɛ, nɛ ‘je ma amɛ maa bu lɛ tue.’ (1 Mose 49:1, 10) Yehowa tsɔɔ kaa Nɔ Nɛ A Wo E He Si ɔ maa ye matsɛ.\\n10, 11. Mɛni he je nɛ Yehowa je e yi mi tomi kpo kɛ tsɔɔ David kɛ Daniel ɔ?\\n10 Benɛ Yuda gbo maa pee jeha 650 se ɔ, Yehowa tsɔɔ Matsɛ David nɛ je Yuda wɛtso ɔ mi ɔ e yi mi tomi ɔ he ní fuu. Yehowa tu David he munyu kaa ‘nɔmlɔ nɛ e ná e he bua jɔmi.’ (1 Sam. 13:14; 17:12; Níts. 13:22) Akɛnɛ David yeɔ Mawu gbeye he je ɔ, Yehowa kɛ lɛ so kaa e nina mi nɔ ko maa ye matsɛ kɛ maa ya neneene.—2 Sam. 7:8, 12-16.\\n11 Maa pee jeha 500 se ɔ, Yehowa gu gbalɔ Daniel nɔ kɛ tsɔɔ jeha tutuutu nɛ Nɔ Nɛ A Pɔ Lɛ Nu loo Mesia a maa ba zugba a nɔ. (Dan. 9:25) Yehowa ‘suɔ Daniel sane saminya.’ Mɛni he je? Ejakaa Daniel ngɛ bu nɛ e mi kuɔ kɛ ha Yehowa, nɛ e ya nɔ nɛ e sɔmɔ lɛ.—Dan. 6:16; 9:22, 23.\\n12. Mɛni a de Daniel kaa e pee, nɛ mɛni he je?\\n12 E ngɛ mi kaa Yehowa ha nɛ gbali nɛ a yeɔ anɔkuale kaa Daniel ɔ ngma nina nɛ a wo e he si nɛ ji Mesia a he níhi fitsofitso mohu lɛɛ, se e sui be nɛ Yehowa ma ha nɛ e sɔmɔli nɛ a nu níhi nɛ e ha nɛ a ngma a tsuo sisi lolo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a je Mawu Matsɛ Yemi nɛ a to sisi ɔ he nina kɛ tsɔɔ Daniel ɔ, a de lɛ ke e sɔu gbami ɔ nya kɛ ya si be nɛ Yehowa to ɔ. Ke jamɛ a be ɔ su ɔ, anɔkuale nile ‘ma ba hiɛ.’—Dan. 12:4.\\nYehowa ha nɛ nyumuhi anɔkualetsɛmɛ kaa Daniel ngma Mesia Matsɛ Yemi ɔ he sanehi fitsofitso kɛ fɔ si\\nYesu Je Mawu Yi Mi Tomi Kpo\\n13. (a) Mɛnɔ ji nina nɛ a wo e he si ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ Yesu ha nɛ gbami nɛ ngɛ 1 Mose 3:15 ɔ pee heii ngɛ?\\n13 Yehowa ha nɛ e pee heii kaa nina nɛ a wo e he si ɔ ji Yesu nɛ ji David nina nɛ maa ye Matsɛ ɔ. (Luka 1:30-33; 3:21, 22) Benɛ Yesu je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ pu ɔ je ngɛ Mawu yi mi tomi he nile nɛ adesahi ngɛ ɔ nɔ. (Mat. 4:13-17) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu ha nɛ nɔ tutuutu nɛ “sinɔ” nɛ a tu e he munyu ngɛ 1 Mose 3:14, 15 ɔ ji ɔ pee heii benɛ e tsɛ Abosiami ke “nɔ gbelɔ” kɛ “lakpatsɛ kpanaku” ɔ. (Yoh. 8:44) Ngɛ kpojemi ko nɛ a kɛ ha Yohane ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ kaa ‘blema sinɔ ngua a’ nɛ “a tsɛɛ lɛ Abosiami, loo Satan” ɔ nɛ. * (Kane Kpojemi 1:1; 12:9.) Ngɛ jamɛ a kpojemi ɔ nɔuu mi ɔ, Yesu tsɔɔ kaa lɛ Yesu nɛ e ji nina nɛ a wo e he si ɔ ma ha nɛ gbami nɛ a gba ngɛ Eden ɔ maa ba mi, nɛ e ma kpata Satan hɛ mi kulaa.—Kpoj. 20:7-10.\\n14-16. Anɛ kaseli ɔmɛ nɛ a hi si blema a nu anɔkualehi nɛ Yesu je kpo ɔ sisi saminya lo? Moo tsɔɔ nya.\\n14 Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Yi 1 ɔ mi ɔ, Yesu tu Matsɛ Yemi ɔ he munyu babauu. Se pi be tsuaa be nɛ e tsɔɔ kaseli ɔmɛ níhi nɛ a ngɛ hlae nɛ a le ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ mi fitsofitso. Be mi nɛ e tsɔɔ níhi a mi fitsofitso po ɔ, Kristo se nyɛɛli ɔmɛ nui sisi, jeha lafahi abɔ se loko a bɔni anɔkuale nɛ a Nyɔmtsɛ ɔ tsɔɔ mɛ ɔ sisi numi. Mo susu nɔ hyɛmi ní komɛ a he nɛ o hyɛ.\\n15 Ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ mi heii kaa a maa hla nihi nɛ maa ye bua Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ kɛ je zugba a nɔ, nɛ a maa ngɔ mɛ kɛ ya hiɔwe kaa mumi mi bɔ níhi. Se e kaseli ɔmɛ nui nɔ́ nɛ e de mɛ ɔ sisi nɔuu. (Dan. 7:18; Yoh. 14:2-5) Ngɛ jamɛ a jeha nɔuu mi ɔ, Yesu kɛ nɔ́ hetomi níhi tsu ní kɛ tsɔɔ kaa ke e ya hiɔwe ɔ, jehahi babauu maa be loko a maa to Matsɛ Yemi ɔ sisi. (Mat. 25:14, 19; Luka 19:11, 12) Kaseli ɔmɛ nui oti nɛ ɔ sisi saminya, lɔ ɔ he ɔ, benɛ a tle Yesu si ɔ, a bi lɛ ke: “Anɛ kikɛmɛ a be nɛ ɔ mi nɛ o maa kpale ngɔ matsɛ yemi ɔ kɛ ha Israel ɔ lo?” Se Yesu to e yi mi kaa e be mɛ nɔ́ ko dee jamɛ a be ɔ. (Níts. 1:6, 7) Yesu tsɔɔ hu kaa ‘to kpahi’ ngɛ nɛ a piɛɛ we “kuu nyafii” nɛ a kɛ lɛ maa ye matsɛ ɔ he. (Yoh. 10:16; Luka 12:32) Benɛ a to Matsɛ Yemi ɔ sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ se loko Kristo se nyɛɛli ɔmɛ nu nɔ́ nɛ kuu enyɔ ɔmɛ tsɔɔ ɔ sisi saminya.\\n16 Benɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, níhi fuu ngɛ nɛ e de we mɛ akɛnɛ e le kaa a be nyɛe maa pɛtɛ he ɔ he je. (Yoh. 16:12) Atsinyɛ jemi ko be he kaa a je Matsɛ Yemi ɔ he nile fuu kpo ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, pi jamɛ a be ɔ mi nɛ nile ɔ maa hiɛ.\\nAnɔkuale Nile Maa Hiɛ Ngɛ ‘Nyagbe Be ɔ Mi’\\n17. Mɛni e sa nɛ waa pee loko wa ma nyɛ maa nu anɔkualehi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ sisi, nɛ mɛni hu lɛ e he hia nɛ waa pee?\\n17 Yehowa wo Daniel si kaa ngɛ ‘nyagbe be ɔ’ mi ɔ, nihi babauu maa ‘nyɛɛ kɛ ya kɛ ba, nɛ anɔkuale nile’ nɛ kɔɔ Mawu yi mi tomi he ɔ ma ba hiɛ. (Dan. 12:4) E sa nɛ nihi nɛ a suɔ kaa a ná nile nɛ ɔ nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ loko a nine ma nyɛ maa su nɔ. Níhi a mi hlami womi ko tsɔɔ kaa Hebri peemi munyungu nɛ ji, “nyɛɛ kɛ ya kɛ ba” a sisi ji, nɔ ko nɛ e ngɛ womi ko mi hyɛe saminya. Ke wa kase Baiblo ɔ kaa mɛni po ɔ, ja Yehowa ye bua wɔ loko wa ma nyɛ maa nu Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ sisi saminya.—Kane Mateo 13:11.\\n18. Mɛni nɛ nihi nɛ a yee Yehowa gbeye ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ hemi kɛ yemi kɛ he si bami?\\n18 Kaa bɔ nɛ Yehowa je anɔkualehi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ kpo bɔɔbɔɔbɔɔ loko e su jeha 1914 ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ngɛ pee ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi. Kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ womi nɛ ɔ Yi 4 kɛ 5 ɔ mi ɔ, ngɛ jeha 100 nɛ be ɔ mi ɔ, Mawu we bi tsake bɔ nɛ a nu níhi a sisi ha a si abɔ. Se anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa fĩ we a se lo? E tsɔɔ we jã kulaa! E fĩ a se. Mɛni he je? Ejakaa nihi nɛ a yeɔ Yehowa gbeye ɔ je suhi enyɔ nɛ e bua jɔ he ɔ kpo—hemi kɛ yemi kɛ he si bami. (Heb. 11:6; Yak. 4:6) Yehowa sɔmɔli ngɛ hemi kɛ yemi kaa si womihi tsuo nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ maa ba mi. A je he si bami mi nɛ a kplɛɛ nɔ kaa bɔ nɛ a nu si womi ɔ mi bami sisi ha a dɛ. Munyuhi nɛ a ngma ngɛ March 1, 1925 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ tsɔɔ bɔ nɛ a ngɛ he si bami ha, womi ɔ de ke: “Wa le kaa Nyɔmtsɛ ɔ nitsɛ tsɔɔ e munyu sisi, nɛ e maa tsɔɔ e we bi e Munyu ɔ sisi ngɛ lɛ nitsɛ e be nɛ sa mi, kɛ blɔ nɛ da nɔ.”\\n“Nyɔmtsɛ ɔ . . . maa tsɔɔ e we bi e Munyu ɔ sisi ngɛ lɛ nitsɛ e be nɛ sa mi, kɛ blɔ nɛ da nɔ”\\n19. Mɛni nɛ Yehowa ha nɛ wa nu sisi amlɔ nɛ ɔ, nɛ mɛni he je?\\n19 Bɔ nɛ gbamihi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ ma plɛ kɛ ba mi ha a he ní bɔɔ ko pɛ nɛ Mawu we bi le ngɛ jeha 1914 ɔ mi benɛ a to Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ. (1 Kor. 13:9, 10, 12) Bua jɔmi nɛ waa kɛ ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi bami blɔ hyɛe ɔ ha nɛ bɔ nɛ wa ma níhi a nya si ha be komɛ ɔ dɛ. Benɛ be ngɛ mi pue ɔ, e ba pee heii kaa munyu kpa ko nɛ a ngma ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ a tsɛ se kɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ ji anɔkuale. Womi ɔ de ke: “Ja gbami ko ba mi loo e bɔni mi bami loko wa maa nu sisi saminya, lɔ ɔ he ɔ, e maa hi kaa waa kɛ oya yemi be gbami ko sisi tsɔɔe kɛ yaa si jamɛ a be ɔ.” Amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ nyagbe be ɔ mi vii, nɛ Matsɛ Yemi ɔ he gbamihi fuu ba mi, nɛ ekomɛ hu ngɛ mi bae. Akɛnɛ Mawu we bi baa a he si nɛ a suɔ kaa a dla mɛ he je ɔ, Yehowa ha nɛ bɔ nɛ wa nu e yi mi tomihi a sisi ha a pi si. Anɔkuale nile ba hiɛ niinɛ!\\nTsakemihi Ngɛ Níhi A Sisi Numi He ɔ Ka Mawu We Bi\\n20, 21. Kɛ tsakemihi nɛ a pee ɔ sa Kristofohi nɛ a hi si blema a he ha kɛɛ?\\n20 Ke Yehowa ha wɔ anɔkuale ɔ he sisi numi ehe ko ɔ, lɔ ɔ kaa wa tsui ɔ. Anɛ hemi kɛ yemi kɛ he si bami maa wo wɔ he wami konɛ waa kplɛɛ tsakemihi a nɔ lo? Kristofohi nɛ a hi si maa pee jeha 50 ɔ mi ɔ kɛ ka nɛ ngɛ kaa jã kpe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛɛ kaa o ngɛ jamɛ a be ɔ mi, nɛ o ji Yuda no Kristofo no. O ngɛ bu nɛ mi kuɔ kɛ ha Mose Mlaa a, nɛ o bua jɔ kaa o ji Yuda no. Kɛkɛ nɛ o nine su sɛ womi nɔ kɛ je bɔfo Paulo ngɔ nɛ tsɔɔ kaa Mlaa a ba nyagbe, nɛ Yehowa kua helo nya Israel bi ɔmɛ, nɛ e ngɛ mumi mi Israel nɛ a ji Yuda bi kɛ Ma Je Li a nya buae. (Rom. 10:12; 11:17-24; Gal. 6:15, 16; Kol. 2:13, 14) Kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ?\\n21 Kristofohi nɛ a baa a he si ɔ kplɛɛ bɔ nɛ Paulo tsɔɔ níhi a mi ha a nɔ, nɛ Yehowa jɔɔ mɛ. (Níts. 13:48) Ni komɛ kplɛɛ we tsakemi ɔ nɔ, nɛ a suɔ nɛ a hɛɛ bɔ nɛ a nu níhi a sisi ha a mi. (Gal. 5:7-12) Ke jamɛ a ni ɔmɛ be a susumi tsakee ɔ, he blɔ nɛ a ma ná kaa a kɛ Kristo maa ye matsɛ ɔ maa je a dɛ.—2 Pet. 2:1.\\n22. Kɛ o nuɔ he ngɛ tsakemihi nɛ a pee ngɛ Mawu yi mi tomi ɔ he sisi numi nɛ wa ngɛ ɔ he ha kɛɛ?\\n22 Yehowa ha nɛ wa nu Matsɛ Yemi ɔ he níhi a sisi saminya ngɛ wa be nɛ ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ye bua wɔ nɛ wa na be nɛ a ma je Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ kɛ je nihi nɛ a bui munyu ɔ tue ɔ a he kaa bɔ nɛ a gbaa jijɔhi kɛ apletsihi a mi ɔ. Jehanɛ hu, e tsɔɔ wɔ be nɛ nihi 144,000 ɔ a yibɔ maa su, nɔ́ nɛ Matsɛ Yemi ɔ he nɔ́ hetomi níhi nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ, kɛ be nɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a nyagbe nɔ ɔ maa ya hiɔwe. * Kɛ o peeɔ o ní ngɛ níhi a mi tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a he ha kɛɛ? Anɛ e wo o hemi kɛ yemi ɔ mi he wami lo? Anɛ o naa tsakemi nɛ ɔmɛ kaa odase nɛ tsɔɔ kaa Yehowa yaa nɔ nɛ e tsɔɔ e we bi nɛ a baa a he si ɔ ní lo? Munyuhi nɛ nyɛɛ se ngɛ womi nɛ ɔ mi ɔ ma ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ o ngɛ kaa Yehowa jeɔ e yi mi tomi kpo bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ tsɔɔ nihi nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ mi maa wa.\\n^ kk. 4 Mawu biɛ ɔ ji Hebri peemi munyu nɛ e sisi ji, “ma pee.” Yehowa biɛ ɔ tsɔɔ kaa e haa nɛ E si womihi baa mi. Hyɛ daka nɛ ji, “Nɔ́ Nɛ Mawu Biɛ ɔ Tsɔɔ” ɔ ngɛ ba fa 43.\\n^ kk. 6 E ngɛ mi kaa wɔ nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ, be nɛ ɔ hiɛ babauu ngɛ wa hɛ mi mohu lɛɛ, se e sa nɛ wa kai kaa nihi nɛ a hi si jamɛ a be ɔ mi ɔ a wami se kɛɛ; Yi nɔ eywiɛ lɛ hi si kɛ je Adam nɔ kɛ ba si Abraham nɔ. Lamek nɛ e ji Noa papaa ba ná Adam. Shem nɛ e ji Noa bi ɔ ba ná Lamek. Abraham ba ná Shem.—1 Mose 5:5, 31; 9:29; 11:10, 11; 25:7.\\n^ kk. 13 Biɛ “Satan” ɔ je kpo si 18 ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi, se e je kpo pe si 30 ngɛ Hela Ngmami ɔ mi. Lɔ ɔ he ɔ, e da kaa Hebri Ngmami ɔ tui Satan he munyu tsɔ, mohu ɔ, e gbla juɛmi kɛ ya níhi nɛ ma ha nɛ a yɔse Mesia a nɔ. Benɛ Mesia a ba a, e kpa Satan he bo kulaa, nɛ a ngma anɔkuale sane nɛ ɔ ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ mi.\\n^ kk. 22 Ke o ngɛ hlae nɛ o le tsakemihi nɛ a pee ngɛ bɔ nɛ wa nu ní komɛ a sisi ha a he ɔ, moo hyɛ Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a mi: October 15, 1995, ba fa 23-28; January 15, 2008, ba fa 20-24; July 15, 2008, ba fa 17-21; kɛ Dangme nɔ́ ɔ July 1, 2013, ba fa 15-20.\\nAnɛ sisije ɔ, Mesia Matsɛ Yemi ɔ piɛɛ Mawu yi mi tomi ɔ he lo? Moo tsɔɔ nya.\\nMɛni blɔ nɔ Yesu ha nɛ a le Matsɛ Yemi ɔ ngɛ?\\nMɛni suhi e sa kaa wa ná ke Matsɛ Yemi ɔ maa yaa nɔ maa pee nɔ́ nitsɛ kɛ ha wɔ?\\nYEHOWA JEƆ E YI MI TOMI KPO BƆƆBƆƆBƆƆ\\nJeha 4026 loko a fɔ Kristo\\nA Bɔ Adam\\nPee se ɔ, Yehowa wo si kaa nina ko ma kpata sinɔ ɔ hɛ mi\\nJeha 1943 loko a fɔ Kristo\\nNina a maa je Abraham weku kpa a mi\\nA fɔ lɛ ngɛ jeha 1858 loko a fɔ Kristo\\nMaa pee jeha 1711 loko a fɔ Kristo\\nA wo si kaa nina a maa pee Matsɛ\\nMaa pee jeha 1070 loko a fɔ Kristo\\nNina a maa je Matsɛ David weku kpa a mi, nɛ e maa ye matsɛ kɛ maa ya neneene\\nMaa pee jeha 539 loko a fɔ Kristo\\nYehowa gu gbalɔ Daniel nɔ kɛ tsɔɔ jeha tutuutu nɛ nina a loo Mesia a maa ba zugba a nɔ\\nYesu tsɔɔ kaa a maa hla nihi nɛ maa ye bua Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ kɛ je zugba a nɔ, nɛ a maa ngɔ mɛ kɛ ya hiɔwe kaa mumi mi bɔ níhi\\nNyagbe Be ɔ\\nMatsɛ Yemi ɔ he nile bɔni hiɛmi\\nYehowa kɛ nihi so somihi slɔɔtoslɔɔtohi ekpa kɛ ma nɔ mi kaa e Matsɛ Yemi ma ha nɛ e yi mi tomi ɔ maa ba mi. Mɛni blɔ nɔ somi nɛ ɔmɛ maa ye bua wɔ konɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa ngɛ?","num_words":3528,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.026,"special_characters_ratio":0.319,"stopwords_ratio":0.488,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Nyɛɛ Ya Je Ma Amɛ Tsuo A Ngɔ, Nɛ Nyɛɛ Pee Mɛ Ye Kaseli’—Mateo 28:19 | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Batak (Karo) Batak (Toba) Biak Bislama Cakchiquel Cambodian Chitonga Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Haitian Creole Hmong (White) Iban Italian Javanese Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mixe Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nias Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Tzeltal Umbundu Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Zulu\\n‘Nyɛɛ ya je ma amɛ tsuo a ngɔ ngɛ he tsuaa he, nɛ nyɛɛ pee mɛ ye kaseli. Nyɛɛ baptisi mɛ, nɛ nyɛɛ tsɔɔ mɛ nɛ a ye níhi tsuo nɛ i fa nyɛ ke nyɛɛ pee ɔ a nɔ.’—MATEO 28:19, 20.\\nLAHI: 141, 17\\nNGƐ NÍHI NƐ NYƐƐ SE NƐ Ɔ A BLƆ FA MI Ɔ, KƐ E SLO YEHOWA ODASEFOHI NGƐ JAMI KPAHI A HE HA KƐƐ?\\nSɛ gbi nɛ a fiɛɛɔ ɔ kɛ nɔ́ he je nɛ a fiɛɛɔ ɔ.\\nBlɔhi a nɔ nɛ a guɔ kɛ fiɛɛɔ.\\nHe nɛ a fiɛɛ kɛ ya su.\\n1, 2. Ngɛ Yesu munyu nɛ ngɛ Mateo 24:14 ɔ nya a, mɛni sanehi wa ma nyɛ ma bi?\\nYESU gba fɔ si kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, a maa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ ha nihi tsuo. (Mateo 24:14) Nihi le wɔ Yehowa Odasefohi ngɛ je kɛ wɛ kaa wa fiɛɛɔ. Ni komɛ a bua jɔɔ sɛ gbi nɛ wa fiɛɛɔ ɔ he, se ni komɛ a bua jɔɛ he. Se nihi nɛ a bua jɔɛ wa sɛ gbi ɔ he ɔ a ti ni komɛ po buu wɔ ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ he. Wɔ lɛ wa ha nɛ Yesu gbami ɔ ngɛ mi bae ɔ nɛ. Anɛ wa ngɛ he blɔ nɛ wa deɔ jã lo? Kɛ wa ma plɛ kɛ ná nɔ mi mami kaa fiɛɛmi nɛ wa fiɛɛɔ ɔ ji ní tsumi nɛ Yesu gba kɛ fɔ si kaa a ma tsu ɔ ha kɛɛ?\\n2 Jamihi fuu deɔ ke a fiɛɛɔ Yesu sɛ gbi ɔ. Se a fiɛɛɔ ngɛ sɔlemi tsuhi a mi, kɛ tiivi kɛ Intanɛti ɔ nɔ pɛ. Ngɛ jami komɛ hu a blɔ fa mi ɔ, a deɔ nihi bɔ nɛ mɛɛ a plɛ kɛ ba le Yesu ha. Jami kpa komɛ hu susu kaa ke a yeɔ bua nihi, nɛ a ma hiɔ tsami hehi, loo sukuuhi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ fiɛɛe. Se anɛ ní tsumi nɛ ɔmɛ ji fiɛɛmi ní tsumi nɛ Yesu tu he munyu ɔ lo?\\n3. Ngɛ Mateo 28:19, 20 ɔ nya a, mɛni níhi eywiɛ nɛ e sa kaa Yesu se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a pee?\\n3 Anɛ Yesu ngɛ hlae nɛ nihi nɛ ba e kaseli ɔmɛ a ngɔ loko a fiɛɛ kɛ tsɔɔ mɛ lo? Dɛbi! Benɛ a tle Yesu si se ɔ, e de e se nyɛɛli lafahi abɔ ke: ‘Nyɛɛ ya je ma amɛ tsuo a ngɔ ngɛ he tsuaa he, nɛ nyɛɛ pee mɛ ye kaseli. Nyɛɛ baptisi mɛ nɛ nyɛɛ tsɔɔ mɛ nɛ a ye níhi tsuo nɛ i fa nyɛ ke nyɛɛ pee ɔ a nɔ.’ (Mateo 28:19, 20) Enɛ ɔ he ɔ, akɛnɛ wa ji Yesu se nyɛɛli he je ɔ, e he hia nɛ waa pee ní eywiɛ komɛ. E sa nɛ waa pee nihi kaseli, waa baptisi mɛ, nɛ waa tsɔɔ mɛ ní. Se kekleekle ɔ, e sa nɛ waa ya ni ɔmɛ a ngɔ. Baiblo he ní lelɔ ko de ke: “E ji nɔ fɛɛ nɔ nɛ heɔ Kristo yeɔ ɔ e blɔ nya ní tsumi kaa e ma ‘ya’ fiɛɛ, lɛ nitsɛ e ma mi jio, ma se jio.”—Mateo 10:7; Luka 10:3.\\n4. ‘Nimli nɛ a maa hɛ kaa a hɛɛ lo’ ɔ biɔ mɛni peemi?\\n4 Mɛni Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa e kaseli ɔmɛ nɛ a pee? Anɛ e suɔ kaa a fiɛɛ ngɛ mɛ nitsɛmɛ a dɛ he, aloo e suɔ kaa a pee kake kaa asafo kɛ fiɛɛ? Akɛnɛ nɔ kake be nyɛe maa fiɛɛ ha “je ma amɛ tsuo” he je ɔ, e he hia nɛ e kaseli ɔmɛ nɛ a pee kake kaa asafo kɛ fiɛɛ. Enɛ ɔ nɛ ngɛ Yesu juɛmi mi benɛ e tsɛ e kaseli ɔmɛ kaa a ba “hɛ nimli kaa a hɛɛ lo” ɔ nɛ. (Kane Mateo 4:18-22.) Munyu nɛ Yesu tu kaa a maa hɛ nimli kaa a hɛɛ lo ɔ kɔ we nɔ kake ko nɛ ya fɔ gbowe kɛ e nya lo nɛ hii si ngɛ mlɛe kaa lo ko nɛ ba mi ɔ he. Mohu ɔ, lo gbemi he munyu nɛ Yesu tu ɔ ji lo nɛ a gbeɔ kɛ ya. Lo gbemi kaa kikɛ biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ, nɛ e he hia kaa nimli fuu nɛ a pee kake kɛ tsu he ní.—Luka 5:1-11.\\n5. Mɛni sane bimi eywiɛ nɛ e he hia kaa wa ná a heto, nɛ mɛni he je?\\n5 Loko wa maa le nihi nɛ a ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe mwɔnɛ ɔ, e he hia nɛ wa ha sane bimi eywiɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a heto:\\nMɛni sɛ gbi nɛ e sa kaa Yesu se nyɛɛli nɛ a fiɛɛ?\\nMɛni juɛmi nɛ e sa kaa a kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ?\\nMɛni blɔhi a nɔ e sa kaa a gu kɛ fiɛɛ?\\nJije e sa kaa a fiɛɛ kɛ ya su, nɛ mɛni be e sa kaa a gbe fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya?\\nSane bimɛ nɛ ɔmɛ a heto ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa le nihi nɛ a ngɛ yi wami hemi ní tsumi nɛ ɔ tsue, nɛ e maa wo wɔ he wami nɛ wa maa ya nɔ maa fiɛɛ.—1 Timoteo 4:16.\\nMƐNI SƐ GBI E SA KAA A FIƐƐ?\\n6. Mɛni he je nɛ waa kɛ nɔ mi mami ma nyɛ ma de ke Yehowa Odasefohi ji nihi nɛ a ngɛ sɛ gbi nɛ e sa kaa a fiɛɛɔ ɔ fiɛɛe ɔ?\\n6 Kane Luka 4:43. Yesu fiɛɛ “matsɛ yemi ɔ he sane kpakpa a” nɛ e suɔ kaa e kaseli ɔmɛ hu nɛ a pee jã. Mɛnɔmɛ nɛ a ngɛ sɛ gbi nɛ ɔ fiɛɛe kɛ ngɛ nihi tsuo hae? Yehowa Odasefohi pɛ! Nihi nɛ a sume wa sane po kplɛɛ nɔ kaa wɔ nɛ wa ngɛ jã pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo kadi nɔ́ nɛ osɔfo ko nɛ e ji ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ nɛ e sɔmɔ ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ de Yehowa Odasefo no ko. Ngɛ ma fɛɛ ma nɛ osɔfo ɔ ya sɔmɔ ngɛ mi ɔ mi ɔ, e bi Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ jamɛ a ma amɛ a mi ɔ kaa mɛni sɛ gbi a fiɛɛɔ. Osɔfo ɔ de ke, “Heto kake nɛ mɛ tsuo a ha, nɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa a li nɔ́. Nɔ́ nɛ a deɔ ji: ‘Wa fiɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a.’” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ nɛ Osɔfo ɔ de ɔ tsɔɔ we kaa wa li nɔ́, mohu ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa pee kake kɛ ngɛ ní tsue kaa anɔkuale Kristofohi. (1 Korinto Bi 1:10) Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji sɛ gbi titli nɛ ngɛ womi tɛtlɛɛ nɛ ji Hwɔɔmi Mɔ, E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae ɔ mi. A pee womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ ngɛ gbihi 254 mi, nɛ a peeɔ eko fɛɛ eko nɛ baa a maa pee ayɔ 59. Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, lɔ ɔ ji womi tɛtlɛɛ nɛ a gbaa kɛ haa nihi pe kulaa!\\nYehowa Odasefohi pɛ ji nihi nɛ a fiɛɛɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a\\n7. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa osɔfohi nɛ a ngɛ jamihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ mi ɔ fiɛɛ we sɛ gbi nɛ e sa kaa a fiɛɛ ɔ ha kɛɛ?\\n7 Osɔfohi nɛ a ngɛ jamihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ mi ɔ fiɛɛ we Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. Ke a ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he munyu tue po ɔ, a ti nihi fuu tsɔɔ kaa e ji nɔ́ ko nɛ ngɛ adesa tsui mi. (Luka 17:21) A tsɔɔ we nihi kaa Matsɛ Yemi ɔ ji hiɔwe nɔ yemi nɛ Yesu ji e nya Matsɛ. Mohu ɔ, behi fuu ɔ, a tuɔ Yesu he munyu ke a ngɛ Bloonya aloo Ista yee. A tsɔɔ we nihi kaa e be kɛe nɛ Matsɛ Yemi ɔ ma ba kpata yayami peeli tsuo a hɛ mi ngɛ zugba a nɔ, nɛ e ma tsu adesahi a nyagbahi a he ní ha mɛ. (Kpojemi 19:11-21) E ngɛ heii kaa osɔfohi nɛ a ngɛ jamihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ a mi ɔ li nɔ́ nɛ Yesu nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ maa pee. Nɛ akɛnɛ a nui Yesu sɛ gbi ɔ sisi he je ɔ, a li nɔ́ he je nɛ e sa kaa a fiɛɛ.\\nMƐNI JUƐMI NƐ E SA KAA WA KƐ TSU FIƐƐMI NÍ TSUMI Ɔ?\\n8. Mɛni ji juɛmi nɛ ke nɔ ko hɛɛ kɛ ngɛ fiɛɛe ɔ e dɛ?\\n8 E sɛ kaa juɛmi nɛ Yesu kaseli ɔmɛ ma kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ pee sika nɛ a ma ná aloo a ma tsu nguanguahi. Yesu de ke: “Nyɛ ná lɛ yaka gu nɛ nyɛ wui he hiɔ; nyɛ hu nyɛ ngɔ ha nɛ nyɛ ko he hiɔwo.” (Mateo 10:8) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa ngɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ ye jua. (2 Korinto Bi 2:17) E sɛ nɛ Yesu kaseli ɔmɛ nɛ a bi hiɔwo ngɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ he. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:33-35.) E ngɛ mi kaa blɔ tsɔɔmi nɛ Yesu kɛ ha a mi tɛ mohu lɛɛ, se sɔlemihi fuu kpakpaa sika ngɛ nihi a he konɛ a kɛ hyɛ a sɔlemi ɔ nɔ, nɛ a kɛ wo osɔfohi kɛ ni kpahi nɛ a tsuɔ ní ngɛ sɔlemi ɔ mi ɔ hiɔ. Enɛ ɔ ha nɛ osɔfohi fuu ná ní kpɔtɔɔ.—Kpojemi 17:4, 5.\\nE sɛ nɛ a ngɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ ye jua\\n9. Mɛni Yehowa Odasefohi peeɔ kɛ tsɔɔ kaa a kɛ juɛmi kpakpa nɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ?\\n9 Anɛ Yehowa Odasefohi kpakpaa nihi a he sika ngɛ a Matsɛ Yemi Asahi a nɔ aloo kpokpa nɔ kpehi a sisi lo? Ohoo! Nihi jeɔ a tsui mi nɛ a haa nɔ́ ko kɛ yeɔ bua fiɛɛmi ní tsumi ɔ. (2 Korinto Bi 9:7) Se kɛ̃ ɔ, jeha nɛ be ɔ, Yehowa Odasefohi ngɔ ngmlɛfia maa pee ayɔ akpe enyɔ kɛ fiɛɛ sane kpakpa a, nɛ daa nyɔhiɔ ɔ, a kɛ nimli nɛ a he hiɛ pe ayɔ nɛɛ kaseɔ Baiblo ɔ. A wui mɛ hiɔ ngɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ he mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, a bua jɔ kaa a maa ngɔ mɛ nitsɛmɛ a sika kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ. Níhi a mi hlalɔ ko tu ní tsumi nɛ Yehowa Odasefohi tsuɔ ɔ he munyu ke: “Nɔ́ titli nɛ a kɛ ma a hɛ mi ji kaa a maa fiɛɛ, nɛ a maa tsɔɔ nihi ní.” E tsɔɔ hu kaa Yehowa Odasefohi be osɔfohi nɛ a woɔ mɛ hiɔ. Lɛɛ ke pi sika he nɛ wa fiɛɛɔ ngɛ ɔ, mɛni juɛmi nɛ waa kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mɔ? Wa jeɔ wa tsui mi kɛ tsuɔ ní tsumi nɛ ɔ, ejakaa wa suɔ Yehowa kɛ wa nyɛmi nɔmlɔ. Enɛ ɔ ha nɛ gbami nɛ ngɛ La 110:3 ɔ ba mi. (Kane.)\\nWa fiɛɛɔ ngɛ he tsuaa he nɛ waa maa na nihi ngɛ (Hyɛ kuku 10)\\n10. Mɛni blɔhi a nɔ nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ gu kɛ fiɛɛ?\\n10 Mɛni blɔhi a nɔ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ gu kɛ fiɛɛ? A ya he fɛɛ he nɛ a maa na nihi ngɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a fiɛɛ ngɛ gbɛjegbɛhi a he, kɛ juahi a nɔ. A ya hlaa nihi ngɛ wehi a mi hulɔ. (Mateo 10:11; Luka 8:1; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:42; 20:20) Wehi a mi fiɛɛmi ji blɔ nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ nɛ a nine maa su nihi tsuo a nɔ.\\n11, 12. Ngɛ sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ blɔ fa mi ɔ, mɛni slɔɔto ngɛ sɔlemi ɔmɛ kɛ Yehowa we bi a kpɛti?\\n11 Anɛ sɔlemi ɔmɛ hu fiɛɛɔ sane kpakpa a kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ lo? Behi fuu ɔ, osɔfohi nɛ a woɔ mɛ hiɔ nɛ a fiɛɛɔ kɛ tsɔɔ a sɔlemi bi ɔmɛ. Osɔfo nɛ ɔmɛ pee we ni hehi kaseli, mohu ɔ, a suɔ kaa a maa baa nihi nɛ a nine su a nɔ momo ɔ a yi konɛ a ko je. Be komɛ ɔ, a woɔ a sɔlemi bi ɔmɛ he wami kaa a fiɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 2001 ɔ mi ɔ, Pope John Paul nɛ ji enyɔne ɔ de ngɛ sɛ womi ko mi ke, e sa nɛ sɔlemi bi ɔmɛ nɛ a fiɛɛ Sane Kpakpa a kɛ kã kaa bɔ nɛ bɔfo Paulo pee ɔ. E tsɔɔ kaa Paulo de ke: “Ke i fiɛɛ we Sane Kpakpa a, musu tloo mi.” Lɔ ɔ se ɔ, Pope John Paul tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ sɔlemi ɔ mi ɔ nɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi nɛ ɔ, se pi kaa a ma tsɔse nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a tsu. Se kɛ̃ ɔ, nihi bɔɔ pɛ nɛ a ngɛ jã pee.\\n12 Nɛ Yehowa Odasefohi hu nɛɛ? Mɛ pɛ ji nihi nɛ a fiɛɛɔ kaa kɛ je jeha 1914 ɔ mi ɔ, Yesu bɔni nɔ yemi kaa Matsɛ. A bu Yesu fami ɔ tue nɛ a ngɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi. (Marko 13:10) Womi ko nɛ a tsɛɛ ke Pillars of Faith—American Congregations and Their Partners ɔ tsɔɔ kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji nɔ́ ko nɛ he hia Yehowa Odasefohi wawɛɛ nitsɛ. Womi ɔ tsɔɔ hu kaa, ke Yehowa Odasefohi na nihi nɛ hwuɔ ngɛ mɛ yee, loo a be nɔ ko, loo a be he wami ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a maa ye bua mɛ. Se a hɛ ji nɔ́ titli nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ ji kaa a maa fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi kaa je nɛ ɔ nyagbe su ta, nɛ a maa tsɔɔ nihi nɔ́ nɛ ke a pee ɔ, a ma he a yi wami. Yehowa Odasefohi kaseɔ blɔhi a nɔ nɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ gu kɛ fiɛɛ sɛ gbi ɔ, nɛ mɛ hu a peeɔ jã.\\n13. Jije e sa kaa a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ya su?\\n13 Yesu tsɔɔ kaa e se nyɛɛli ɔmɛ maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ kpa ‘je ɔ mi tsuo’ nɛ a maa tsɔɔ nihi ní. A fã mɛ ke a pee ‘je ma amɛ tsuo kaseli.’ (Mateo 24:14; 28:19, 20) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a maa fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ je kɛ wɛ.\\n14, 15. Mɛni tsɔɔ kaa Yehowa Odasefohi ha nɛ gbami nɛ Yesu gba kaa a maa fiɛɛ ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ ngɛ mi bae? (Moo hyɛ fonihi nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n14 Yehowa Odasefohi pɛ ji nihi nɛ a ha nɛ gbami nɛ Yesu gba kaa a maa fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ je kɛ wɛ ɔ ngɛ mi bae. Mɛni he je nɛ wa ngɛ dee jã a? Osɔfohi maa pee 600,000 nɛ ngɛ United States, nɛ Yehowa Odasefohi hu maa pee 1,200,000 nɛ a fiɛɛɔ sane kpakpa a ngɛ lejɛ ɔ. Katoliki osɔfohi maa pee 400,000 nɛ a ngɛ je kɛ wɛ, se Yehowa Odasefohi nɛ a hiɛ pe ayɔ 8 nɛ a ngɛ fiɛɛe ngɛ mahi kakaaka 240 a nɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Yehowa Odasefohi ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ, nɛ enɛ ɔ ngɛ Yehowa hɛ mi nyami woe, nɛ e ha nɛ nihi ngɛ Yehowa yi jee!—La 34:1; 51:15.\\n15 Akɛnɛ wa ji Yehowa Odasefohi he je ɔ, oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa wa maa fiɛɛ ha nihi fuu loko nyagbe ɔ nɛ su. Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ wa tsu ní tsumi nɛ ɔ, wa pee womihi, womi tɛtlɛɛhi, dɛ womihi, kpokpa nɔ kpe kɛ Kaimi ɔ he nine fɔmi womihi nɛ waa tsɔɔ a sisi kɛ ya gbihi nɛ hiɛ pe 700 mi. Wa gbaa womi nɛ ɔmɛ haa nihi nɛ wa he we mɛ nɔ́ ko. Jeha nɛ be nɛ ɔ pɛ ɔ, wa pee Baiblo kasemi womihi maa pee ayɔ akpe eywiɛ kɛ nya ayɔ lafa enuɔ. Jehanɛ se hu ɔ, wa pee New World Translation of the Holy Scriptures ɔ nɛ hiɛ pe ayɔ 200 ngɛ gbihi nɛ hiɛɛ pe 130 mi. Ngɛ wa wɛbsaiti ɔ nɔ hu ɔ, o maa na níhi nɛ a pee ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 750 mi. Yehowa Odasefohi pɛ nɛ a ngɛ ní tsumi ngua nɛ ɔ tsue.\\n16. Mɛni ha nɛ wa le kaa Mawu mumi ɔ ngɛ Yehowa Odasefohi a nɔ ɔ?\\n16 Mɛni be fiɛɛmi ní tsumi ɔ maa ba nyagbe? Yesu tsɔɔ kaa a maa fiɛɛ sane kpakpa a hluu kɛ ya si benɛ nyagbe ɔ maa ba. Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ ji nɔ́ nɛ ha nɛ wɔ Yehowa Odasefohi wa nyɛ nɛ wa ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:8; 1 Petro 4:14) Eko ɔ, sɔlemi yali ma de ke mɛ hu mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ a nɔ. Se anɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ nyɛɔ nɛ a tsuɔ ní tsumi nɛ Yehowa Odasefohi ngɛ tsue ɔ lo? Sɔlemi komɛ bɔ mɔde kaa a maa fiɛɛ kaa bɔ nɛ wa fiɛɛɔ ɔ, se a nyɛ we. Ni komɛ suɔ kaa a maa fiɛɛ se a peeɔ jã be kpiti pɛ. Ni kpa komɛ hu fiɛɛɔ ngɛ wehi a mi, se pi Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɛ a fiɛɛɔ. Enɛ ɔ he ɔ, tsa pi mɛ nɛ a ngɛ ní tsumi nɛ Yesu je sisi ɔ nɔ tsae.\\nMƐNƆMƐ TUTUUTU NƐ A NGƐ SANE KPAKPA A FIƐƐE MWƆNƐ Ɔ?\\n17, 18. (a) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami kaa Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ mwɔnɛ ɔ? (b) Mɛni lɛ woɔ wɔ he wami nɛ wa yaa nɔ nɛ wa tsuɔ ní tsumi nɛ ɔ?\\n17 Ke jã a, lɛɛ mɛnɔmɛ nɛ a ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe mwɔnɛ ɔ? Yehowa Odasefohi pɛ! Kɛ wa plɛ kɛ le kɛɛ? Ejakaa wa ngɛ sɛ gbi nɛ sa kaa a fiɛɛ ɔ fiɛɛe. Lɔ ɔ ji Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɛ. Blɔhi a nɔ nɛ wa guɔ kɛ fiɛɛɔ ɔ da, ejakaa wa hlaa nihi nɛ wa fiɛɛɔ kɛ haa mɛ. Waa kɛ juɛmi kpakpa nɛ fiɛɛɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa nɛ wa suɔ wa nyɛmi nɔmlɔ. Wa fiɛɛɔ ngɛ je kɛ wɛ, ejakaa wa fiɛɛɔ haa nihi tsuo ngɛ gbi slɔɔtohi a mi. Wa maa ya nɔ maa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ ya su benɛ nyagbe ɔ maa ba!\\n18 Ke wa hyɛ bɔ nɛ Yehowa we bi ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe ha ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ, e ngɛ nyakpɛ kɛkɛ. Se mɛni yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ peeɔ jã a? Bɔfo Paulo tsɔɔ nya ke: “Mawu ngɛ nyɛ he ní tsue, konɛ nyɛ ba ná bua jɔmi nɛ nyɛ kɛ pee e suɔmi nya ní.” (Filipi Bi 2:13) E ba kaa Yehowa maa wo wɔ he wami konɛ wa nyɛ nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa fiɛɛ sane kpakpa a!—2 Timoteo 4:5.\\nHe nɛ a ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ ya su: A maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ kpa je ɔ mi tsuo. Odasefohi ayɔhi abɔ ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe, nɛ a pee Baiblo kasemi womihi babauu ngɛ gbihi fuu a mi kɛ ngɛ sɛ gbi nɛ ɔ fiɛɛe","num_words":3316,"character_repetition_ratio":0.091,"word_repetition_ratio":0.03,"special_characters_ratio":0.289,"stopwords_ratio":0.47,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nihewi Kɛ Yihewi​​—Mɛni Nyɛɛ Suɔ Kaa Nyɛ Maa Pee Hwɔɔ Se? | Kase\\n‘Mo na Yehowa he bua jɔmi, nɛ e ma ha mo níhi nɛ o tsui suɔ.’​—LA 37:4.\\nLAHI: 135, 81\\nMɛni otihi lɛ ma nyɛ ma ha nɛ o ná bua jɔmi hwɔɔ se?\\nKe nihewi kɛ yihewi ngɔ a he kɛ wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ, mɛni tsɔsemi a náa?\\nKe wa tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ eko ɔ, mɛni he blɔhi lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná?\\n1. Mɛni juɛmi nɛ e sa kaa nihewi kɛ yihewi nɛ a pee ngɛ hwɔɔ se he, se mɛni he je nɛ e sɛ nɛ a ye gbeye tsɔ ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nKE O ji niheyo aloo yiheyo ɔ, o le kaa loko o maa hia blɔ ko ɔ, nile ngɛ mi kaa o maa le he nɛ o yaa. Adesa si himi ngɛ kaa blɔ hiami, nɛ o nihe loo yihe mi ji be nɛ e sa nɛ o le he nɛ o suɔ kaa o maa ya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e be gbɔjɔɔ kaa nɔ ko maa ngɔ oti ko kɛ ma e hɛ mi ngɛ si himi mi. Jokuɛ yoyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Heather a de ke: “E ngɛ gbeye. E sa nɛ o le nɔ́ nɛ o kɛ o si himi maa pee.” Se moo pee kã. Yehowa ngɛ mo dee ke: “Koo ye gbeye. I kɛ mo ngɛ! Ko ha nɛ nɔ́ ko nɛ wo o he gbeye. Imi ji o Mawu ɔ nɛ! Ma wo mo he wami; ma piɛ o he.”​—Yes. 41:10.\\n2. Kɛ o plɛ kɛ le kaa Yehowa suɔ kaa o pee juɛmi nɛ da konɛ o bua nɛ jɔ hwɔɔ se ha kɛɛ?\\n2 Yehowa ngɛ mo he wami woe kaa o pee juɛmi nɛ da ngɛ o hwɔɔ se he. (Fiɛlɔ 12:1; Mat. 6:20) Yehowa suɔ kaa o bua nɛ jɔ. Níhi nɛ a ngɛ fɛu, la ngɔngɔɛhi, kɛ niye ní nɛ ngɔɔ nɛ e ha wɔ ɔ ha nɛ wa naa kaa e suɔ nɛ wa bua nɛ jɔ niinɛ. Jehanɛ hu ɔ, mo susu he nɛ o hyɛ. Yehowa hyɛɛ wa nɔ, nɛ e tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ ma ha wɔ bua jɔmi ngɛ si himi mi. Yehowa ngɛ nihi nɛ a kuaa e ga womi ɔ dee ke: ‘Níhi nɛ i sume ɔ, lɔ ɔmɛ mohu a se nyɛ ya nyɛɛ. Ye sɔmɔli ɔmɛ ma nya, se nyɛɛ lɛɛ zo maa gbe nyɛ. Ye sɔmɔli ɔmɛ ma la nɛ a bua maa jɔ a he.’ (Yes. 65:12-14) Ke Yehowa we bi pee juɛmi nɛ da ngɛ si himi mi ɔ, lɔ ɔ woɔ e hɛ mi nyami.​—Abɛ 27:11.\\nOTIHI NƐ MA HA MO BUA JƆMI\\n3. Mɛni otihi nɛ Yehowa suɔ kaa o kɛ ma o hɛ mi?\\n3 Mɛni otihi nɛ Yehowa suɔ kaa o kɛ ma o hɛ mi? E bɔ adesahi nɛ a kase e he ní, nɛ a kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ lɛ konɛ a bua nɛ jɔ. (La 128:1; Mat. 5:3) Lohwehi nɛ e bɔ ɔ lɛɛ e be jã ngɛ a blɔ fa mi. A nɔ́ pɛ ji kaa a ye ní, a nu nyu, nɛ a fɔ. Mawu le kaa o nɔ kuɔ pe lohwe ɔmɛ, enɛ ɔ he ɔ, e suɔ nɛ o to o si himi he blɔ nya saminya konɛ o ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ. “Mawu nɛ suɔ wɔ ɔ,” nɛ ji “bua jɔmi Mawu ɔ” nɛ e bɔ adesa ngɛ ‘e subai nɔ’ ɔ ji o Bɔlɔ. (2 Kor. 13:11; 1 Tim. 1:11, NW; 1 Mose 1:27) Ke o kase wa Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ, o bua maa jɔ. Baiblo ɔ de ke: “Gbaami ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ hemi.” (Níts. 20:35) Anɛ munyu nɛ ɔ ba mi ngɛ o blɔ fa mi hyɛ lo? Enɛ ɔ ji anɔkuale ko nɛ kɔɔ adesahi a si himi he. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa suɔ kaa otihi nɛ o kɛ maa ma o hɛ mi ɔ nɛ tsɔɔ kaa o suɔ lɛ Mawu ɔ, kɛ o nyɛmi nɔmlɔ.​—Kane Mateo 22:36-39.\\n4, 5. Mɛni ha Yesu bua jɔmi?\\n4 Yesu Kristo pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be kɛ ha nyɛ nihewi kɛ yihewi. Atsinyɛ jemi ko be he kaa benɛ Yesu ji jokuɛ ɔ, e fiɛ nɛ e je e hɛja. Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa ‘muɔmi be ngɛ, nɛ domi be ngɛ.’ (Fiɛlɔ 3:4) Jehanɛ se hu ɔ, Ngmami ɔ nɛ Yesu kase ɔ ha nɛ e hɛ lɛ kɛ su Yehowa he haa. Benɛ e ye jeha 12 nɛ mlaa tsɔɔli nɛ a ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ lɛ ngɛ Ngmami ɔ he susue ɔ, a nya kpɛ a he, ejakaa a ‘na kaa e juɛmi mi kuɔ, nɛ e ngɛ níhi a heto hae pɛpɛɛpɛ.’​—Luka 2:42, 46, 47.\\n5 Jehanɛ hu ɔ, benɛ Yesu ngɛ wae ɔ e ná bua jɔmi. Mɛni he je? E le kaa Mawu suɔ nɛ e ‘ngɔ sane kpakpa a ba ha nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ, nɛ e ha hɛ yuyuili nɛ a hyɛ nɔ.’ (Luka 4:18) Yesu bua jɔ, ejakaa e pee Mawu suɔmi nya ní. La 40:8 ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Yesu nu he ha. E de ke: “Ye Mawu, i suɔ kaa ma pee o suɔmi nya ní.” Ke Yesu ngɛ nihi e hiɔwe Tsɛ ɔ he ní tsɔɔe ɔ, e bua jɔɔ. (Kane Luka 10:21.) Be ko ɔ, Yesu tsɔɔ yo ko nɔ́ nɛ ji anɔkuale jami, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke: “Ye niye ní ji kaa ma pee nɔ nɛ tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní; nɛ́ nɔ́ nɛ e tsɔ mi tsumi ɔ, ma gbe nya.” (Yoh. 4:31-34) Suɔmi nɛ Yesu ngɛ kɛ ha Mawu kɛ nihi ɔ ha nɛ e bua jɔ. Ke o pee jã a, mo hu o bua maa jɔ.\\n6. Mɛni he je nɛ e hi kaa o kɛ Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ ma susu otihi nɛ o suɔ kaa o su he hwɔɔ se ɔ he ɔ?\\n6 Blɔ gbami ní tsumi ɔ ha nɛ nihewi kɛ yihewi fuu nɛ a ji Kristofohi ɔ ná bua jɔmi. Mɛni he je nɛ o kɛ a ti ni komɛ susuu we otihi nɛ o suɔ kaa o kɛ ma o hɛ mi ɔ a he ɔ? “He nɛ ga womi be ɔ, yi mi tomi peeɔ yaka; se he nɛ ga woli hiɛ ngɛ ɔ, níhi yaa nɔ pɛpɛɛpɛ.” (Abɛ 15:22) Nihi nɛ a nane pi si nɛ ɔ ma ha nɛ o le kaa be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ ma ha nɛ o ná tsɔsemi nɛ maa ye bua mo daa. Benɛ Yesu ngɛ hiɔwe ɔ, e kase níhi fuu ngɛ e Tsɛ ɔ ngɔ, nɛ be nɛ e ba zugba a nɔ hu ɔ, e ya nɔ nɛ e kase níhi fuu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, sane kpakpa a nɛ e fiɛɛ ha nihi, kɛ anɔkuale nɛ e ye ngɛ kahi a mi ɔ ha lɛ bua jɔmi. (Kane Yesaya 50:4; Heb. 5:8; 12:2) Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ ma nyɛ ma ha wɔ bua jɔmi wawɛɛ ɔ he nɛ waa hyɛ.\\nNƆ́ HE JE NƐ KASELƆ PEEMI NÍ TSUMI Ɔ HAA NƆ BUA JƆMI\\n7. Mɛni he je nɛ nihewi kɛ yihewi fuu nyaa kaselɔ peemi ní tsumi ɔ he ɔ?\\n7 Yesu de ke: ‘Nyɛɛ ya, nyɛɛ pee nihi kaseli, nɛ nyɛɛ tsɔɔ mɛ ní.’ (Mat. 28:19, 20) Kaselɔ peemi ní tsumi ɔ haa nɔ bua jɔmi, nɛ e woɔ Mawu hɛ mi nyami. Ke o maa le ní tsumi ko saminya a, e ma he be. Lingmi nɛ ɔ, Nyɛminyumu Timothy nɛ e ba pee daa blɔ gbalɔ benɛ e yi jeha 20 lolo ɔ de ke: “I suɔ kaa ma ngɔ ye be tsuo kɛ sɔmɔ Yehowa, ejakaa lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ i peeɔ kɛ tsɔɔ kaa i suɔ lɛ. Sisije ɔ, i nyɛ we nɛ ma pee Baiblo mi ní kasemi, se benɛ i hia kɛ ho zugba kpɔ kpa mi ya a, i ná Baiblo kaseli fuu ngɛ nyɔhiɔ kake pɛ mi. A kpɛti nɔ kake bɔni asafo mi kpehi yami. I ngɔ nyɔhiɔ enyɔ kɛ ya Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nyumuhi Nɛ A Sɛ We Gba Si Himi Mi * ɔ eko, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a ha nɛ i ya sɔmɔ ngɛ he kpa. I ngɛ Baiblo kaseli eywiɛ ngɛ lejɛ ɔ. Ke i tsɔɔ nihi ní, nɛ i na kaa mumi klɔuklɔu ɔ ha nɛ a ngɛ tsakemihi pee ɔ, ye bua jɔɔ.”​—1 Tes. 2:19.\\n8. Mɛni blɔ nɔ nɛ nihewi kɛ yihewi komɛ gu nɛ a kɛ a he wo kaselɔ peemi ní tsumi ɔ mi kɛ pi si?\\n8 Nihewi kɛ yihewi komɛ hu bɔ mɔde nɛ a kase gbi kpa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Jacob nɛ e je Amerika Yiti Je ɔ de ke: “Benɛ i ye jeha kpaago ɔ, ye sukuu bi ɔmɛ a kpɛti nihi fuu ji Vietnam bi. I suɔ kaa ma tsɔɔ mɛ Yehowa he ní, enɛ ɔ he ɔ, pe ɔ se ɔ, i kɛ pee oti ngɛ ye hɛ mi kaa ma kase a gbi ɔ. Behi fuu ɔ, i ngɔɔ Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ toɔ Hwɔɔmi Mɔ nɛ a pee ngɛ Vietnam gbi mi ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, i kɛ asafo ko nɛ a tuɔ Vietnam gbi ɔ hu bɔ. Benɛ i ye jeha 18 ɔ, i je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi. Pee se ɔ, i ya Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nyumuhi Nɛ A Sɛ We Gba Si Himi Mi ɔ eko. Enɛ ɔ ye bua mi nɛ i nyɛ tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ saminya ngɛ he nɛ i ngɛ sɔmɔe ngɛ ɔ. I ngɛ sɔmɔe ngɛ kuu ko nɛ tuɔ Vietnam gbi ɔ mi, nɛ imi pɛ ji asafo mi nɔkɔtɔma ngɛ lejɛ ɔ. E peeɔ Vietnam bi fuu nyakpɛ kaa i tuɔ a gbi ɔ. A fɔɔ mi nine kɛ baa a ngɔ, nɛ behi fuu ɔ, i kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ. A kpɛti ni komɛ ha nɛ a baptisi mɛ.​—Kɛ to Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 2:7, 8 ɔ he.\\n9. Mɛni blɔ nɔ nɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ tsɔseɔ wɔ ngɛ?\\n9 Kaselɔ peemi ní tsumi ɔ ma nyɛ ma tsɔse mo konɛ o ná su kpakpa nɛ a kɛ tsuɔ ní, o le bɔ nɛ a kɛ nɔ sɛɛɔ ní ha, o ná kã, nɛ o kɛ ga nɛ tsu ní. (Abɛ 21:5; 2 Tim. 2:24, NW, sisi ningma.) Se nɔ́ nɛ haa nɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ peeɔ bua jɔmi wawɛɛ ji kaa e haa nɛ o leɔ Ngmamihi nɛ o hemi kɛ yemi ɔ daa si ngɛ nɔ ɔ saminya. Jehanɛ hu ɔ, o kaseɔ bɔ nɛ o kɛ Yehowa maa pee kake kɛ tsu ní ha.​—1 Kor. 3:9.\\n10. Ke nihi nɛ a ngɛ o zugba kpɔ ɔ mi ɔ a bua jɔɛ sane kpakpa a he po ɔ, mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o kɛ bua jɔmi nɛ pee nihi kaseli?\\n10 Ke nihi bɔɔ pɛ nɛ a buɔ sane kpakpa a tue ngɛ o zugba kpɔ ɔ mi po ɔ, o bua ma nyɛ maa jɔ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ he. Kaselɔ peemi ní tsumi ɔ biɔ kake peemi. Asafo ɔ tsuo lɛ peeɔ kake kɛ hlaa tsui kpakpatsɛmɛ. E ngɛ mi kaa eko ɔ, nɔ kake pɛ lɛ maa ye bua nɔ ko konɛ e ba pee kaselɔ mohu lɛɛ, se asafo ɔ tsuo lɛ yeɔ bua kɛ hlaa nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, asafo ɔ tsuo ma nyɛ ma nya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Brandon ɔ kɛ jeha nɛɛ tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ ngɛ zugba kpɔ ko mi. Nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ bua jɔɛ sane kpakpa a he. E de ke: I suɔ fiɛɛmi, ejakaa lɔ ɔ ji ní tsumi nɛ Yehowa ha wɔ. Benɛ i gbe sukuu nya pɛ nɛ i ba pee blɔ gbalɔ. Ke i wo nihewi nɛ a ngɛ ye we asafo ɔ mi ɔ he wami nɛ a ngɛ a hɛ mi yae ngɛ Mawu jami mi ɔ, ye bua jɔɔ. Pee se ɔ, i ya Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nyumuhi Nɛ A Sɛ We Gba Si Himi Mi ɔ eko, nɛ benɛ i gbe nya a, a ha nɛ i ya sɔmɔ ngɛ ma kpa nɔ. E ngɛ mi kaa a baptisi we ye Baiblo kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ ko mohu lɛɛ, se nyɛmimɛ komɛ ye bua ni kpahi nɛ a baptisi mɛ. Ye bua jɔ kaa i to blɔ nya nɛ i kɛ ye he wo kaselɔ peemi ní tsumi ɔ mi vii.”​—Fiɛlɔ 11:6.\\nHE NƐ OTI NƐ O KƐ MA O HƐ MI Ɔ KƐ MO MA NYƐ MAA SU\\n11. Mɛni ní tsumi nɛ woɔ Mawu hɛ mi nyami nɛ nihewi kɛ yihewi fuu kɛ a he wo mi?\\n11 Wa ma nyɛ maa gu blɔhi fuu a nɔ kɛ bli wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihewi kɛ yihewi fuu yeɔ bua kɛ maa asafo ɔ tsuhi. Wa hia Matsɛ Yemi Asa lafahi abɔ. Asa nɛ ɔmɛ a mami piɛɛ sɔmɔmi nɛ woɔ Mawu hɛ mi nyami ɔ he, nɛ e ma nyɛ ma ha wɔ bua jɔmi. Ní tsumi nɛ ɔ hu haa nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ bɔɔ, nɛ wa bua jɔɔ. Jehanɛ hu ɔ, Asafo ɔ tsu mami ní tsumi ɔ tsɔseɔ nɔ. E haa nɛ wa hyɛɛ wa he nɔ saminya konɛ wa ko plaa, wa leɔ ní tsumi saminya, nɛ wa kaseɔ bɔ nɛ waa kɛ wa hɛ mi nyɛɛli maa pee kake kɛ tsu ní ha.\\nNihi nɛ a kɛ a he woɔ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ ma ná jɔɔmihi babauu (Hyɛ kuku 11-13)\\n12. Mɛni blɔ nɔ nɛ blɔ gbami ní tsumi ɔ bliɔ he blɔ kpahi ngɛ?\\n12 Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Kevin ɔ de ke: “Kɛ je ye jokuɛwi a si tɔɔ ɔ, i suɔ kaa hwɔɔ se ko ɔ, ma ngɔ ye be tsuo kɛ sɔmɔ Yehowa. Benɛ i ye jeha 19 ɔ, i je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi. I ngɔɔ ye be fã kɛ yeɔ bua nyɛminyumu ko nɛ e maa tsu, nɛ i kɛ hyɛɛ ye he. I kase bɔ nɛ a kaa tsu yi mi, kɛ bɔ nɛ a maa saflɛhi kɛ sinyahi ha. Pee se ɔ, i kɛ jeha enyɔ ye bua kɛ ma Matsɛ Yemi Asahi kɛ wehi kɛ ha nyɛmimɛ nɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa puɛ a ní ɔ. Benɛ i nu kaa a hia tsu mali ngɛ South Africa a, i ngma womi nɔ ní kaa ma suɔ nɛ ma ya eko, nɛ a fɔ̃ mi nine kaa ma ba. Kɛ je be nɛ i ba je Afrika a, wa ngɔɔ otsi bɔɔ ko kɛ maa Matsɛ Yemi Asa ngɛ he kake, kɛkɛ lɔ ɔ se ɔ wa je kɛ ho he kpa ya. Tsu mali a kuu nɛ i kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ ngɛ kaa ye weku. Wa hiɔ he kake, wa peeɔ kake kɛ kaseɔ Baiblo ɔ, nɛ wa tsuɔ ní kɛ blaa. Jehanɛ hu ɔ, ke i kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ he nɛ wa ya maa tsu ɔmɛ ngɛ ɔ pee kake kɛ fiɛɛ ɔ, ye bua jɔɔ. Oti nɛ i kɛ ma ye hɛ mi benɛ i ji jokuɛ ɔ ha mi bua jɔmi nɛ i hyɛ we blɔ.”\\n13. Mɛni blɔ nɔ nɛ Betel ní tsumi ɔ haa nihewi kɛ yihewi bua jɔmi ngɛ?\\n13 Nihi nɛ a sɔmɔ kaa blɔ gbali ɔ a kpɛti ni komɛ ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel amlɔ nɛ ɔ. Betel sɔmɔmi ngɛ bua jɔmi, ejakaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a peeɔ ngɛ lejɛ ɔ, a peeɔ kɛ haa Yehowa. Betel weku ɔ yeɔ bua kɛ peeɔ Baiblohi kɛ Baiblo kasemi womihi konɛ a kɛ tsɔɔ nihi anɔkuale ɔ. Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Dustin nɛ e tsuɔ ní ngɛ Betel ɔ de ke: “Benɛ i ye jeha nɛɛ ɔ, i kɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ ma ye hɛ mi, lɔ ɔ he ɔ, benɛ i gbe sukuu nya pɛ nɛ i ba pee blɔ gbalɔ. Jeha kake kɛ fã se ɔ, a fɔ mi nine kaa ma ba tsu ní ngɛ Betel. A tsɔɔ mi bɔ nɛ a kɛ klamahi nɛ a kɛ fiaa womi ɔ tsuɔ ní ha, nɛ pee se ɔ, a tsɔɔ mi bɔ nɛ a toɔ kɔmpiuta he blɔ nya ha. Ngɛ Betel ɔ, imi nitsɛ i nuɔ bɔ nɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ ngɛ hɛ mi yae ha ngɛ je kɛ wɛ ɔ, nɛ ye bua jɔɔ. Ye bua jɔ Betel sɔmɔmi he, ejakaa wa ní tsumi ɔ yeɔ bua nihi konɛ a hɛ mɛ kɛ su Yehowa he.”\\nMƐNI OTIHI NƐ O SUƆ KAA O SU HE HWƆƆ SE?\\n14. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o nyɛ nɛ o pee be tsuo sɔmɔlɔ?\\n14 Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o nyɛ nɛ o pee be tsuo sɔmɔlɔ? Su kpakpahi nɛ o ma ná a ji nɔ́ nɛ pe kulaa nɛ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o sɔmɔ Yehowa kɛ pi si. Enɛ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o kase Mawu Munyu ɔ daa, nɛ o pue o yi mi tɛ wawɛɛ ngɛ he, nɛ o je o hemi kɛ yemi ɔ kpo ngɛ asafo mi kpehi a sisi. Benɛ o ngɛ sukuu yae ɔ, o ma nyɛ ma ná níhi a si kpamihi kɛ suhi nɛ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o fiɛɛ sane kpakpa a. Moo kase bɔ nɛ a susuɔ nɔ he ha, bɔ nɛ a kɛ ga biɔ nɔ juɛmi ha, kɛ bɔ nɛ a buɔ nɔ tue ha ke nɔ ko ngɛ e juɛmi tsɔɔe ɔ. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa ye bua kɛ dla Matsɛ Yemi Asa a. Yehowa suɔ kaa e kɛ nihi nɛ a baa a he si, nɛ a kɛ a he haa faa a ma tsu ní. (Kane La 110:3; Níts. 6:1-3) Bɔfo Paulo ha nɛ Timoteo ba piɛɛ e he kɛ fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ ma se, ejakaa ‘nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo yeɔ Timoteo he odase kpakpa.’​—Níts. 16:1-5.\\n15. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ná ní tsumi nɛ o kɛ maa hyɛ o he?\\n15 Blɔ gbali fuu tsuɔ ní kɛ hyɛɛ a he. (Níts. 18:2, 3) Eko ɔ, o ma nyɛ maa kase nguɛ nya ní tsumi ko, konɛ o nyɛ nɛ o ná ní tsumi ngɛ he nɛ o ngɛ ɔ. O ma nyɛ ma bi ga womi ngɛ kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ blɔ gbali nɛ a ngɛ o kpɔ ɔ mi ɔ a ngɔ. Mo bi mɛ konɛ a tsɔɔ mo ní tsumi nɛ ma nyɛ maa ye bua nɔ ko konɛ e nyɛ nɛ e tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ɔ, ‘ke o ma tsu nɔ́ ko ɔ, ha nɛ Yehowa nɛ gbaa o yi mi tomi ɔ nɔ. Ke o pee ja a, e maa hi ha mo.’​—Abɛ 16:3; 20:18.\\n16. Ke o kɛ o be tsuo sɔmɔ Yehowa ngɛ o nihe loo o yihe mi ɔ, ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo hwɔɔ se?\\n16 O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ nɛ o ‘ná’ bua jɔmi hwɔɔ se. (Kane 1 Timoteo 6:18, 19.) Be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ ma ha nɛ o kɛ be tsuo sɔmɔli kpahi nɛ pee huɛ, nɛ a maa ye bua mo konɛ o pee Kristofo no nɛ e nane pi si. Nyɛmimɛ fuu yɔse kaa a be tsuo nɛ a kɛ sɔmɔ Yehowa ngɛ a nihe loo a yihe mi ɔ ye bua mɛ wawɛɛ ngɛ a gba si himi mi. Behi fuu ɔ, ke blɔ gbali sɛ gba si himi mi ɔ, a nyɛɔ nɛ a kɛ a yihi loo a hunomɛ peeɔ kake kɛ tsuɔ blɔ gbami ní tsumi ɔ.​—Rom. 16:3, 4.\\n17, 18. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ke wa to blɔ nya ko ɔ, e saa tsui ɔ he?\\n17 Ke wa to blɔ nya ko ɔ, e saa tsui ɔ he. La 20:4 de ngɛ Yehowa he ke: “E ma ha mo níhi nɛ o ngɛ hlae [níhi nɛ ngɛ o tsui nɔ, NW] ɔ, nɛ níhi tsuo nɛ o to ke o maa pee ɔ maa ba mi.” Enɛ ɔ he ɔ, mo susu nɔ́ nɛ o suɔ nɛ o pee hwɔɔ se ɔ he. Mo susu níhi nɛ Yehowa ngɛ tsue ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ he, nɛ o hyɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua. Lɔ ɔ se ɔ, moo to blɔ nya konɛ o pee níhi nɛ maa sa e hɛ mi.\\n18 Ke o kɛ o be tsuo sɔmɔ Yehowa a, o bua maa jɔ wawɛɛ, ejakaa lɔ ɔ woɔ e hɛ mi nyami. Niinɛ, ‘mo ná Yehowa he bua jɔmi, nɛ e ma ha mo níhi nɛ o tsui suɔ.’​—La 37:4.\\n^ kk. 7 A ngɔ Sukuu Kɛ Ha Matsɛ Yemi Sane Kpakpa Fiɛɛli ɔ kɛ to nane mi.\\nA Ngɔ A He Kɛ Ha Ngɛ Mɛ Nitsɛmɛ A Suɔmi Nya—Ngɛ Ghana","num_words":3501,"character_repetition_ratio":0.067,"word_repetition_ratio":0.021,"special_characters_ratio":0.313,"stopwords_ratio":0.487,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni hewɔ esoro Yesu wekutɔkpãa lɛ he sane ni yɔɔ Mateo lɛ yɛ nɔ ni yɔɔ Luka lɛ he?\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Amis Arabic Armenia Australia Mumuii Awiemɔ Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Blɔfo Boulou Bulgaria Catalan Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Croatia Czech Dangme Denmark Digor Douala Dutch Edo Efik Estonia Ewe Fiji Finland Fon French Ga Garifuna Georgia Germany Guarani Gujarat Gun Haitian Creole Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungary Ibanag Iceland Igbo Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvia Lingala Lithuania Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Malagasy Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mingrelian Mixe (North Central) Mongolia Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nigerian Pidgin Norway Nzema Okpe Oromo Ossetia Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Pidgin (Cameroon) Poland Portugal Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Bolivia) Romania Russia Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tonga Totonac Tshiluba Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Ukrain Urhobo Uzbek Venda Vietnam Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zulu\\nMɛni hewɔ esoro Yesu fɔmɔ kɛ egbekɛbiiashi he saji ni yɔɔ Mateo Sanekpakpa lɛ mli lɛ yɛ nɔ ni yɔɔ Luka Sanekpakpa lɛ mli lɛ he?\\nEsoro Yesu fɔmɔ kɛ egbekɛbiiashi he saji ni yɔɔ Mateo Sanekpakpa lɛ mli lɛ yɛ nɔ ni yɔɔ Luka Sanekpakpa lɛ mli lɛ he, ejaakɛ esoro mɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ gbala ejwɛŋmɔ kɛtee enɔ.\\nMateo Sanekpakpa lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa saji ni kɔɔ Yosef he lɛ anɔ titri. Egbaa wɔ bɔ ni Yosef nu he ehã be ni ená ele akɛ Maria hiɛ hɔ lɛ, bɔ ni ŋwɛibɔfo ko gbala nɔ ni eba lɛ mli ehã lɛ yɛ lamɔ mli, kɛ bɔ ni ekɛ ŋwɛibɔfo lɛ gbɛtsɔɔmɔi lɛ tsu nii ehã. (Mat. 1:19-25) Kɛfata he lɛ, ehãa wɔleɔ akɛ ŋwɛibɔfo ko bɔ Yosef kɔkɔ yɛ lamɔ mli akɛ ejo foi kɛya Ejipt, ni akɛ, Yosef bo kɔkɔbɔɔ nɛɛ toi. Mateo gbaa wɔ akɛ, sɛɛ mli lɛ, ŋwɛibɔfo ko kɛɛ Yosef yɛ lamɔ mli akɛ eku esɛɛ kɛya Israel. Yosef fee nakai, ni ekɛ eweku lɛ yahi Nazaret. (Mat. 2:13, 14, 19-23) Yɛ Mateo Sanekpakpa lɛ klɛŋklɛŋ yitsei enyɔ lɛ amli lɛ, atsĩ Yosef gbɛ́i tã shii nɛɛhu, shi Maria nɔ lɛ je kpo shii ejwɛ pɛ.\\nLuka Sanekpakpa lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Maria nɔ titri, shi jeee Yosef. Egbaa wɔ saramɔ ni bɔfo Gabriel yasara Maria lɛ he sane, ni ehãa wɔleɔ akɛ, Maria yasara ewekunyo ko ni atsɛɔ lɛ Elizabet. Maria jie Yehowa yi, ni aŋmala saji ni ewie kɛjie eyi lɛ yɛ Luka Sanekpakpa lɛ mli. (Luka 1:26-56) Kɛfata he lɛ, Luka hãa wɔleɔ nɔ ni Simeon kɛɛ Maria yɛ amane ni Yesu baana lɛ he. Be ni Luka wieɔ gbɛ ni Yesu weku lɛ fã kɛtee sɔlemɔwe lɛ be ni eye afii 12 lɛ he po lɛ, ehã wɔle nɔ ni Maria wie kɛ bɔ ni saji ni tee nɔ lɛ ná enɔ hewalɛ ehã, shi etsɔɔɔ wɔ nɔ ni Yosef wie. (Luka 2:19, 34, 35, 48, 51) Yɛ Luka Sanekpakpa lɛ klɛŋklɛŋ yitsei enyɔ lɛ amli lɛ, atsĩ Maria gbɛ́i tã shii 12, shi Yosef nɔ lɛ je kpo shii 3 pɛ. No hewɔ lɛ, Mateo wie nibii ni Yosef fee kɛ nibii ni esusu he lɛ ahe titri, shi Luka wie nibii ni tee nɔ yɛ Maria jwɛŋmɔŋ kɛ eshihilɛ mli lɛ ahe titri.\\nNakai nɔŋŋ esoro Yesu wekutɔkpãa ni yɔɔ Mateo Sanekpakpa lɛ mli lɛ, yɛ nɔ ni yɔɔ Luka Sanekpakpa lɛ mli lɛ he. Mateo wie Yosef wekutɔkpãa lɛ he, ni etsɔɔ akɛ Yosef ji Maŋtsɛ David seshinyo kɛtsɔ ebinuu Solomon nɔ. Mɛni hewɔ efee nakai? Efee nakai koni ekɛtsɔɔ akɛ, akɛni Yosef ŋɔ Yesu efee ebi hewɔ lɛ, yɛ mla naa lɛ, Yesu yɛ hegbɛ akɛ eyeɔ maŋtsɛ. (Mat. 1:6, 16) Yɛ Luka gbɛfaŋ lɛ, ewie Maria wekutɔkpãa lɛ he, ni etsɔɔ akɛ Maria ji Maŋtsɛ David seshinyo kɛtsɔ ebinuu Natan nɔ. (Luka 3:31) Etamɔ nɔ ni efee nakai koni ekɛtsɔɔ akɛ Yesu yɛ hegbɛ akɛ etaa David maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ, ejaakɛ “yɛ heloo gbɛfaŋ lɛ, ajɛ David seshi lɛ mli afɔ lɛ.” (Rom. 1:3) Heli bi ji Maria. Shi yɛ Luka Sanekpakpa lɛ mli lɛ, awie akɛ Yosef moŋ ji Heli bi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ aŋmaaa yei agbɛ́i yɛ maŋ lɛ wekutɔkpãa woji amli. No hewɔ lɛ, be ni Luka wie akɛ Yosef ji Heli bi lɛ, bɔ ni mɛi nu shishi ji akɛ, Yosef kɛ Heli biyoo ebote gbalashihilɛ mli.​—Luka 3:23.\\nYesu wekutɔkpãa lɛ he saji ni yɔɔ Mateo kɛ Luka Sanekpakpai lɛ amli lɛ, fɛɛ maa nɔ mi akɛ Yesu ji Mesia ni Nyɔŋmɔ wo shi akɛ ebaaba lɛ. Anɔkwa, mɛi ni hi shi yɛ Yesu beiaŋ lɛ ateŋ mɛi babaoo kpɛlɛ nɔ akɛ Maŋtsɛ David seshinyo ji lɛ. Farisifoi kɛ Sadukifoi lɛ po ejeee enɛ he ŋwane. Kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, Yesu wekutɔkpãa lɛ he saji ni yɔɔ Mateo kɛ Luka Sanekpakpai lɛ amli lɛ fata nibii ni hãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa lɛ ahe, ni amɛhãa wɔnáa nɔmimaa akɛ, Nyɔŋmɔ shiwoi fɛɛ baaba mli.","num_words":902,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.048,"special_characters_ratio":0.217,"stopwords_ratio":0.061,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Luka 24 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nA tle Yesu si (1-12)\\nBenɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Emao (13-35)\\nYesu je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli ɔmɛ (36-49)\\nYesu ho hiɔwe ya (50-53)\\n24 Se mɔtu mla ngɛ otsi ɔ we kekleekle ligbi ɔ nɔ ɔ, a ngɔ tsopa kɛ e he via nɛ a dla a kɛ ba yɔkɔ* ɔ he. 2 Se a na kaa a kpɛne tɛ ɔ kɛ je yɔkɔ* ɔ nya, 3 nɛ benɛ a sɛ mi ɔ, a nɛ Nyɔmtsɛ Yesu gbogboe ɔ. 4 Benɛ a he mi po nɛ a li nɔ́ nɛ a maa pee ɔ, hyɛ! nyumuhi enyɔ nɛ a wo tade nɛ ngɛ kpɛe ba da si ngɛ a kasa nya. 5 Yi ɔmɛ ye gbeye nɛ a ma a yi si, enɛ ɔ he ɔ, nyumu ɔmɛ de mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ nɔ nɛ e hɛ ngɛ ɔ hlae ngɛ gbogboehi a kpɛti ɔ? 6 E be hiɛ ɔ, mohu ɔ, a tle lɛ si. Nyɛ kai nɔ́ nɛ e de nyɛ benɛ e ngɛ Galilea a. 7 E de nyɛ ke a maa ngɔ nɔmlɔ Bi ɔ kɛ wo yayami peeli a dɛ mi, nɛ a maa gbe lɛ ngɛ tso nɔ, nɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, e maa te si.” 8 Kɛkɛ nɛ a kai e munyu ɔmɛ, 9 nɛ a kpale a se kɛ je yɔkɔ* ɔ he, nɛ a ya sɛɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ ha Ni Nyɔngma Kɛ Kake ɔmɛ kɛ ni kpa amɛ tsuo. 10 Mɛ ji Maria Magdalena, Yohana, kɛ Yakobo yayo Maria. Jehanɛ se hu ɔ, yi kpa amɛ nɛ a piɛɛ a he ɔ ya ngɛ bɔfo ɔmɛ ní nɛ ɔmɛ dee. 11 Se a susu kaa juɛmi be níhi nɛ yi ɔmɛ ngɛ dee ɔ mi, nɛ a he we mɛ yi. 12 Se Petro te si nɛ e tu fo kɛ ya yɔkɔ ɔ he, nɛ e ya kɔkɔ e yi si, nɛ e na klala amɛ pɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e je kɛ ho, nɛ nɔ́ nɛ ba a pee lɛ nyakpɛ nɛ e ngɛ he susue. 13 Se hyɛ! jamɛ a ligbi ɔ nɔuu ɔ, nyumuhi enyɔ ngɛ blɔ hiae kɛ yaa kɔpe ko nɛ a tsɛɛ ke Emao ɔ mi. Kɛ je Yerusalɛm kɛ yaa lejɛ ɔ mi kɛmi maa pee si tomi kpaago.* 14 Benɛ a ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ yaa a, a ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo nɛ a ya nɔ ɔ he ní sɛɛe. 15 Jehanɛ ɔ, benɛ a ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he ní sɛɛe ɔ, Yesu nitsɛ su a he, nɛ e kɛ mɛ bɔni nyɛɛmi, 16 se a ha nyumu ɔmɛ a hɛ ngmɛ ɔmɛ a nɔ nɛ a nyɛ we nɛ a yɔse lɛ. 17 E de mɛ ke: “Mɛni sanehi a he atsinyɛ nɛ nyɛ ngɛ jee ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ?” Nɛ a da si kɛ a hɛ mi mɔbɔmɔbɔ. 18 Kɛkɛ nɛ nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Kleopa a de lɛ ke: “Anɛ nubwɔ ji mo ngɛ Yerusalɛm nɛ mo pɛ lɛ o ngɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, o li* níhi nɛ ya nɔ ngɛ ligbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ lo?” 19 E bi mɛ ke: “Mɛni níhi?” A de lɛ ke: “Níhi nɛ kɔɔ Yesu, Nazarɛt no ɔ he ɔ. E tsɔɔ kaa e ji gbalɔ nɛ e ngɛ he wami ngɛ ní peepee kɛ munyu tumi mi ngɛ Mawu kɛ ni ɔmɛ tsuo a hɛ mi. 20 Wa we osɔfo nikɔtɔma amɛ kɛ nɔ yeli ɔmɛ ngɔ lɛ kɛ ha nɛ a bu lɛ gbenɔ fɔ, nɛ a sɛu lɛ. 21 Se jinɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ji kaa nyumu nɛ ɔ ji nɔ nɛ e ma ba kpɔ̃ Israel ɔ nɛ. Ee, ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, mwɔnɛ ɔ ji ligbi etɛ nɛ ní nɛ ɔmɛ ya nɔ. 22 Jehanɛ se hu ɔ, yi komɛ nɛ a ngɛ wa kpɛti ɔ hu ha nɛ wa nya kpɛ wa he, ejakaa a ya yɔkɔ* ɔ he mla, 23 nɛ benɛ a ya nɛ e gbogboe ɔ, a ba nɛ a ba de ke a na nyakpɛ nɔ́ ko hulɔ, a na hiɔwe bɔfohi, nɛ a de mɛ ke e hɛ ngɛ. 24 Kɛkɛ nɛ wa kpɛti ni komɛ pue nɔ kɛ ho yɔkɔ* ɔ he ya, nɛ a ya na kaa bɔ nɛ yi ɔmɛ de ɔ pɛpɛɛpɛ, se a nɛ lɛ.” 25 Enɛ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Oo nyɛ nihi nɛ nyɛ be juɛmi, nɛ nyɛ tsui he we níhi tsuo nɛ gbali ɔmɛ de ɔ yi mla! 26 Anɛ jinɛ e he hia we nɛ Kristo ɔ nɛ e na amanehlu nɛ ɔmɛ tsuo nɛ e sɛ e hɛ mi nyami ɔ mi lo?” 27 Nɛ e je sisi kɛ je Mose kɛ Gbali ɔmɛ tsuo a nɔ, nɛ e tsɔɔ mɛ níhi tsuo nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ kɔɔ lɛ nitsɛ e he ɔmɛ a sisi. 28 Nyagbe ɔ, benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su kɔpe ɔ nɛ a yaa mi ɔ mi ɔ, lɛɛ lɛɛ e pee kaa nɔ́ nɛ e ngɛ nɔ tsae kɛ yaa. 29 Se a kpa lɛ pɛɛ wawɛɛ kaa e ko ya, nɛ a de lɛ ke: “Mo ba to wɔ, ejakaa je ngɛ jɔe, nɛ e piɛ bɔɔ nɛ du ma bu.” Kɛkɛ nɛ e kɛ mɛ ho nɛ e ya to mɛ. 30 Nɛ benɛ e kɛ mɛ ngɛ ní ɔ yee ɔ, e kɛ̃ abolo, nɛ e jɔɔ nɔ, nɛ e ku mi, nɛ e kɛ bɔni mɛ hami. 31 Kɛkɛ nɛ a hɛ ngmɛ ɔmɛ bli saminya, nɛ a yɔse lɛ; se a nɛ lɛ hu. 32 Nɛ a de a sibi ke: “Benɛ wa ngɛ blɔ ɔ nɔ nɛ e kɛ wɔ ngɛ munyu tue, nɛ e ngɛ Ngmami ɔ mi blɛkee saminya* kɛ ngɛ wɔ tsɔɔe ɔ, anɛ e tɛ wa tsui he lo?”* 33 Kɛkɛ nɛ a te si ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi nɔuu nɛ a kpale a se kɛ ho Yerusalɛm ya, nɛ a ya na Ni Nyɔngma Kɛ Kake ɔmɛ kɛ nihi nɛ a kɛ mɛ bua a he nya a, 34 nɛ a de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tle Nyɔmtsɛ ɔ si, nɛ e je e he kpo ngɔ tsɔɔ Simon!” 35 Kɛkɛ nɛ mɛ hu a bɔ mɛ níhi nɛ ya nɔ ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, kɛ bɔ nɛ a gu abolo ɔ nɛ e ku mi ɔ nɔ kɛ yɔse lɛ ha a. 36 Benɛ a ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he munyu tue ɔ, lɛ nitsɛ e ba da si ngɛ a kpɛti, nɛ e de mɛ ke: “Tue mi jɔmi ha nyɛ.” 37 Se akɛnɛ a tsui po nɛ a ye gbeye he je ɔ, a susu kaa mumi ko nɛ a ngɛ hyɛe ɔ nɛ. 38 Lɔ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ hao, nɛ mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ nɔ́ jee ngɛ nyɛ tsui mi ɔ? 39 Nyɛɛ hyɛ ye nine ɔmɛ kɛ ye nane ɔmɛ nɛ nyɛ maa na kaa imi nitsɛnitsɛ; nyɛɛ pɛtɛ ye he nɛ nyɛɛ hyɛ, ejakaa mumi be he lo kɛ wuhi kaa bɔ nɛ nyɛ na kaa i ngɛ ɔ.” 40 Benɛ e tu munyu nɛ ɔ, e ngɔ e nine ɔmɛ kɛ e nane ɔmɛ kɛ tsɔɔ mɛ. 41 Se benɛ bua jɔmi sɔuu kɛ a nya nɛ kpɛ a he ɔ ha nɛ a he we yi ɔ, e bi mɛ ke: “Anɛ nyɛ ngɛ nɔ́ ko nɛ a yeɔ lo?” 42 Lɔ ɔ he ɔ, a ha lɛ pa mi lo kpɔ ko nɛ a sã, 43 nɛ e ngɔ nɛ e kpe ngɛ a hɛ mi. 44 Lɔ ɔ se ɔ, e de mɛ ke: “Benɛ i kɛ nyɛ ngɛ ɔ, i de nyɛ ní nɛ ɔmɛ kaa níhi tsuo nɛ a ngma ngɛ ye he ngɛ Mose Mlaa a kɛ Gbali ɔmɛ kɛ La amɛ a mi ɔ, e sa nɛ a ba mi.” 45 Kɛkɛ nɛ e bli a juɛmi nya saminya konɛ a nu Ngmami ɔ sisi, 46 nɛ e de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ a ngma a ji nɛ ɔ nɛ: a ngma kaa Kristo ɔ maa na amanehlu, nɛ e maa te si ngɛ gbogboe ɔmɛ a kpɛti ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ, 47 nɛ ngɛ e biɛ ɔ mi ɔ, a maa fiɛɛ tsui tsakemi kɛ ha yayami pami ngɛ je ma amɛ tsuo a mi. A maa je sisi kɛ je Yerusalɛm. 48 Nyɛ lɛ nyɛ maa pee ní nɛ ɔmɛ a he odasefohi. 49 Nɛ hyɛ! i ngɛ nɔ́ nɛ ye Tsɛ ɔ wo he si ɔ tsɔe kɛ ba nyɛ nɔ. Se nyɛɛ lɛɛ, nyɛɛ hi ma a mi kɛ yaa si be nɛ a maa je hiɔwe kɛ wo nyɛ he wami.” 50 Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ mɛ je kpo nɛ e nyɛɛ a hɛ mi hluu kɛ ya su Betania, nɛ e wo e nine nɔ nɛ e jɔɔ mɛ. 51 Benɛ e ngɛ mɛ jɔɔe ɔ, a je lɛ kɛ je a kpɛti nɛ a ngɔ lɛ kɛ ho hiɔwe ya. 52 Nɛ a kpla si ha lɛ, nɛ a kpale a se kɛ ho Yerusalɛm ya kɛ bua jɔmi babauu. 53 Nɛ be fɛɛ be ɔ, a ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ a ngɛ Mawu yi jee.\\n^ Maa pee kilomita 11. Hela, “stadia.” Stadium kake peeɔ mita 185. (nanewɛɛ 606.95).\\n^ E ma nyɛ maa pee kaa “mo pɛ ji nubwɔ ngɛ Yerusalɛm nɛ o li lo?”\\n^ Aloo “mi tsɔɔe fitsofitso.”\\n^ Hela, “anɛ wa tsui he dɔɛ la ngɛ wa mi lo?”","num_words":1570,"character_repetition_ratio":0.048,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.332,"stopwords_ratio":0.531,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"1 Samuel 4 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Australia Mumuii Awiemɔ Austria Mumuii Awiemɔ Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Batak (Karo) Batak (Toba) Belgium French Mumuii Awiemɔ Bengali Bicol Bislama Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Brazil Mumuii Awiemɔ Britian Mumuii Awiemɔ Bulgaria Cambodia Cebuano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Colombia Mumuii Awiemɔ Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Denmark Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Estonia Ewe Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland French French Mumuii Awiemɔ Ga Galician Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Guarani Guatemala Mumuii Awiemɔ Gujarat Gun Haitian Creole Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Hiligaynon Hindi Hindi (Roman) Hiri Motu Hondura Mumuii Awiemɔ Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Igbo Iloko India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Mumuii Awiemɔ Isoko Israel Mumuii Awiemɔ Italia Italia Mumuii Awiemɔ Jamaica Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Kannada Kazakh Kenya Mumuii Awiemɔ Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kosrae Latvia Lingala Lithuania Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Madagascar Mumuii Awiemɔ Malagasy Malawi Mumuii Awiemɔ Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Marathi Maya Mexico Mumuii Awiemɔ Motu Mozambique Mumuii Awiemɔ Myanmar Myanmar Mumuii Awiemɔ Navajo Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigeria Mumuii Awiemɔ Norway Nzema Oromo Ossetia Otetela Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuii Awiemɔ Pennsylvania German Persia Peru Mumuii Awiemɔ Poland Poland Mumuii Awiemɔ Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Portuguese (Brazil) Punjabi Punjabi (Roman) Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Huallaga Huánuco) Romania Russia Russia Mumuii Awiemɔ Salvador Mumuii Awiemɔ Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Singapore Mumuii Awiemɔ Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Slovenia Mumuii Awiemɔ South Africa Mumuii Awiemɔ Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Swiss German Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Taiwan Mumuii Awiemɔ Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Ticuna Tigrinya Tok Pisin Tonga Tshiluba Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Uruguay Mumuii Awiemɔ Uzbek Uzbek (Roman) Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vietnam Wallis Waray-Waray Xavante Xhosa Yoruba Zambia Mumuii Awiemɔ Zimbabwe Mumuii Awiemɔ Zulu\\nFilistibii lɛ shɔ̃ Adeka lɛ (1-11)\\nEli kɛ ebihii lɛ gboi (12-22)\\n4 Ni Samuel wiemɔ lɛ yashɛ Israelbii lɛ fɛɛ aŋɔɔ. Kɛkɛ ni Israelbii lɛ tee koni amɛkɛ Filistibii lɛ ayawu; amɛbɔ nsara yɛ Ebenezer masɛi, ni Filistibii lɛ hu bɔ nsara yɛ Afek. 2 Filistibii lɛ bua amɛhe naa kɛhã ta koni amɛkɛ Israel akpe, shi ta lɛ eyaaa lɛ jogbaŋŋ, ni Filistibii lɛ ye Israelbii lɛ anɔ kunim, ni amɛgbe Israel hii aaafee 4,000 yɛ he ni agba ta lɛ yɛ lɛ. 3 Be ni mɛi lɛ ku amɛsɛɛ kɛtee nsara lɛ mli lɛ, Israel onukpai lɛ kɛɛ akɛ: “Mɛni hewɔ Yehowa ehã Filistibii lɛ eye wɔnɔ kunim ŋmɛnɛ?*+ Nyɛhãa wɔyawóa Yehowa kpaŋmɔ adeka lɛ kɛjɛa Shilo kɛbaa,+ koni ebahi wɔteŋ, ni ehere wɔ kɛje wɔhenyɛlɔi lɛ adɛŋ.” 4 No hewɔ lɛ, mɛi lɛ tsu hii kɛtee Shilo, ni amɛyawó Yehowa, taiatsɛ lɛ, ni taa maŋtsɛ sɛi nɔ yɛ kerubim lɛ anɔ*+ lɛ kpaŋmɔ adeka lɛ kɛba. Eli bihii enyɔ lɛ, Hofni kɛ Finehas+ fata he ni akɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kpaŋmɔ adeka lɛ ba. 5 Be ni Yehowa kpaŋmɔ adeka lɛ bashɛ nsara lɛ mli nɔŋŋ lɛ, Israelbii lɛ fɛɛ bɔ oshe waa, ni ehã shikpɔŋ lɛ hoso. 6 Be ni Filistibii lɛ nu oshebɔɔ lɛ he lɛ, amɛbi akɛ: “Mɛni hewɔ abɔɔ oshe waa nɛkɛ yɛ Hebribii lɛ ansara lɛ mli lɛ?” Sɛɛ mli lɛ, amɛná amɛle akɛ Yehowa Adeka lɛ eba nsara lɛ mli. 7 Ni Filistibii lɛ she gbeyei, ejaakɛ amɛkɛɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ eba nsara lɛ mli!”+ No hewɔ lɛ, amɛkɛɛ akɛ: “Sane eye wɔ, ejaakɛ nɔ ko tamɔ nɛkɛ bako pɛŋ! 8 Sane eye wɔ! Namɔ baahere wɔ kɛje Nyɔŋmɔ ni he wa nɛɛ dɛŋ? Nyɔŋmɔ nɛɛ ji mɔ ni gbe Ejiptbii babaoo yɛ ŋa lɛ nɔ lɛ.+ 9 Nyɛ Filistibii, nyɛfea ekãa ni nyɛfea hii, koni nyɛkasɔmɔ Hebribii lɛ tamɔ bɔ ni amɛsɔmɔɔ nyɛ lɛ.+ Nyɛfea hii ni nyɛwua!” 10 No hewɔ lɛ, Filistibii lɛ wu, ni amɛye Israel nɔ kunim,+ ni mɔ fɛɛ mɔ jo foi kɛtee emama tsũ mli. Agbe mɛi babaoo diɛŋtsɛ; yɛ Israelbii lɛ ateŋ lɛ, asraafoi 30,000 sɔŋŋ ni nyiɛɔ amɛnane nɔ gboi. 11 Agbɛnɛ hu, ashɔ̃ Nyɔŋmɔ Adeka lɛ, ni agbe Eli bihii enyɔ lɛ, Hofni kɛ Finehas hu.+ 12 Nuu ko ni jɛ Benyamin wó foi kɛjɛ he ni agba ta lɛ yɛ lɛ kɛba Shilo nakai gbi lɛ nɔŋŋ kɛ etadei ni egbála kɛ eyiteŋ shia.+ 13 Be ni nuu lɛ bashɛ shi lɛ, no mli lɛ, Eli ta sɛi nɔ yɛ gbɛ lɛ toi eebo ehe toi, ejaakɛ etsui miiye waa yɛ Nyɔŋmɔ Adeka lɛ hewɔ.+ Nuu lɛ tee maŋ lɛ mli ni eyabɔ amaniɛ, ni maŋ muu lɛ fɛɛ wo yara. 14 Be ni Eli nu bolɔmɔ lɛ, ebi akɛ: “Mɛni ji bolɔmɔ ni minuɔ nɛɛ?” Nakai nuu lɛ nɔŋŋ sha foi ni eyabɔ Eli amaniɛ. 15 (No mli lɛ, Eli eye afii 98, ni ehiŋmɛii jwere nɔ kɛkɛ, shi enaaa nii.)+ 16 Kɛkɛ ni nuu lɛ kɛɛ Eli akɛ: “Miji mɔ ni jɛ tagbamɔhe lɛ kɛba lɛ! Ŋmɛnɛ nɔŋŋ mijo foi kɛjɛ he ni agba ta lɛ yɛ lɛ.” Ni ebi lɛ akɛ: “Mibi, mɛni eba?” 17 No hewɔ lɛ, mɔ ni babɔ amaniɛ lɛ kɛɛ akɛ: “Israel ejo foi yɛ Filistibii lɛ ahiɛ, ni maŋbii lɛ ateŋ mɛi babaoo egboi;+ agbɛnɛ hu, bo diɛŋtsɛ obihii enyɔ lɛ, Hofni kɛ Finehas egboi,+ ni ashɔ̃ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ Adeka lɛ.”+ 18 Be ni etsĩ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ Adeka lɛ tã nɔŋŋ lɛ, Eli kpa kɛtee sɛɛ yɛ esɛi lɛ nɔ ni egbee shi yɛ agbó lɛ masɛi ni ekuɛ mli ku ni egbo, ejaakɛ egbɔ ni emli tsii. Ekojo Israel afii 40. 19 No mli lɛ, eshaayoo, ni ji Finehas ŋa lɛ hiɛ musu ni eshwɛ fioo ebaafɔ. Be ni enu amaniɛbɔɔ lɛ akɛ ashɔ̃ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ Adeka lɛ, ni eshaanuu kɛ ewu fɛɛ egboi lɛ, fɔmɔ ta ehe amrɔ ni esɔ̃ shi efɔ. 20 Be ni eheɔ egbo lɛ, yei ni damɔ emasɛi lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Kaashe gbeyei, ejaakɛ ofɔ binuu.” Shi ewieee ni ekɛ ejwɛŋmɔ eyaaa nɔ.* 21 Shi ewo gbekɛ nuu lɛ gbɛ́i Ikabod,*+ ekɛɛ: “Aŋɔ Israel anunyam lɛ nom,”+ no mli lɛ, eewie anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ Adeka lɛ ni ashɔ̃ lɛ kɛ nɔ ni eba eshaanuu kɛ ewu nɔ lɛ he.+ 22 Ekɛɛ akɛ: “Aŋɔ Israel anunyam lɛ nom, ejaakɛ ashɔ̃ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ Adeka lɛ.”+\\n^ Hebri sht. ŋm., “Mɛni hewɔ Yehowa eye wɔnɔ kunim yɛ Filistibii lɛ ahiɛ ŋmɛnɛ?\\n^ Loo eeenyɛ efee akɛ, “ateŋ.”\\n^ Loo “ekɛ etsui efɔ̃ɔɔ nɔ.”\\n^ Eshishi ji, “Nɛgbɛ Anunyam Lɛ Yɔɔ?”","num_words":1135,"character_repetition_ratio":0.115,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.217,"stopwords_ratio":0.028,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yoshua 12 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nMaŋtsɛmɛi ni aye amɛnɔ kunim yɛ Yordan lɛ bokãgbɛ (1-6)\\nMaŋtsɛmɛi ni aye amɛnɔ kunim yɛ Yordan lɛ anaigbɛ (7-24)\\n12 Shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi ni Israelbii lɛ ye amɛnɔ kunim, ní amɛŋɔ amɛshikpɔŋ lɛ yɛ Yordan lɛ bokãgbɛ, kɛjɛ Arnon Jɔɔ*+ lɛ naa kɛyashi Hermon Gɔŋ+ lɛ he, kɛ Araba lɛ fɛɛ yɛ bokãgbɛ lɛ nɛ:+ 2 Amorbii lɛ amaŋtsɛ Sihon+ ní hi Heshbon lɛ, mɔ ni ye nɔ kɛjɛ Aroer+ ni kã Arnon Jɔɔ*+ lɛ naa lɛ, kɛ jɔɔ lɛ teŋ, kɛ Gilead fã, aahu kɛyashi Yabok Jɔɔ* lɛ, ni ji Amonbii lɛ ahusu lɛ naa. 3 Eye Araba lɛ hu nɔ kɛyashi Kineret Ŋshɔ*+ lɛ naa yɛ bokãgbɛ, aahu kɛyashi Araba lɛ Ŋshɔ lɛ, ni ji Ŋoo Ŋshɔ* lɛ naa yɛ bokãgbɛ kɛmiiya Bet-yeshimot gbɛ, kɛ agbɛnɛ hu, kɛtee wuoyigbɛ yɛ Pisga+ gɔŋ lɛ shishi. 4 Ni amɛŋɔ Bashan maŋtsɛ Og+ shikpɔŋ lɛ hu; Maŋtsɛ Og ji Refabii+ ni hi Ashtarot kɛ Edrei lɛ naagbee bii lɛ ateŋ mɔ kome, 5 eye Hermon Gɔŋ lɛ kɛ Saleka kɛ Bashan+ fɛɛ nɔ, aahu kɛyashi Geshurbii kɛ Maakatbii+ lɛ ahusu lɛ naa, kɛ Gilead fã, kɛyashi Heshbon maŋtsɛ Sihon+ shikpɔŋ lɛ husu lɛ naa. 6 Yehowa tsulɔ Mose kɛ Israelbii lɛ ye amɛnɔ kunim,+ ni no sɛɛ lɛ, Yehowa tsulɔ Mose kɛ amɛshikpɔŋ lɛ hã Rubenbii lɛ kɛ Gadbii lɛ kɛ Manase weku lɛ fã lɛ akɛ amɛnɔ.+ 7 Mɛnɛɛmɛi ji shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi ni Yoshua kɛ Israelbii lɛ ye amɛnɔ kunim yɛ Yordan lɛ anaigbɛ lɛ, kɛjɛ Baal-gad+ ni yɔɔ Lebanon Jɔɔ+ lɛ mli lɛ nɔ aahu kɛyashi Halak Gɔŋ+ lɛ ní yaa* Seir+ lɛ he, ni no sɛɛ lɛ, Yoshua kɛ amɛshikpɔŋ lɛ hã Israel wekui lɛ akɛ amɛnɔ, yɛ gbɛfaŋnɔ ni sa akɛ amɛná lɛ naa,+ 8 yɛ gɔji lɛ anɔ, yɛ Shefela lɛ, yɛ Araba lɛ, yɛ gɔŋkpɔi lɛ anɔ, yɛ ŋa lɛ nɔ, kɛ Negeb+ lɛ—ni ji Hitbii lɛ kɛ Amorbii+ lɛ kɛ Kanaanbii lɛ kɛ Perizbii lɛ kɛ Hivbii lɛ kɛ Yebusbii+ lɛ ashikpɔŋ lɛ; maŋtsɛmɛi lɛ nɛ: 9 Yeriko maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; Ai ni yɔɔ Betel masɛi lɛ maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; 10 Yerusalem maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Hebron maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; 11 Yarmut maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Lakish maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 12 Eglon maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Gezer maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; 13 Debir maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; Geder maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 14 Horma maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Arad maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 15 Libna maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; Adulam maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 16 Makeda maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; Betel maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; 17 Tapua maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Hefer maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 18 Afek maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Lasharon maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 19 Madon maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Hazor maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; 20 Shimron-meron maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Akshaf maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 21 Taanak maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Megido maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 22 Kedesh maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; Yokneam ni yɔɔ Karmel lɛ maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; 23 Dor ni yɔɔ Dor gɔŋkpɔi lɛ anɔ lɛ maŋtsɛ lɛ,+ mɔ kome; Goiim ni yɔɔ Gilgal lɛ maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; 24 Tirza maŋtsɛ lɛ, mɔ kome; fɛɛ feɔ maŋtsɛmɛi 31.\\n^ Loo “Yabok Nujɔɔ.”\\n^ Ni ji, Genesaret kpaakpo lɛ, loo Galilea Ŋshɔ lɛ.\\n^ Loo “kwɔɔ kɛyaa.”","num_words":529,"character_repetition_ratio":0.178,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.274,"stopwords_ratio":0.066,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Maako 6 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nA kua Yesu ngɛ e ma mi (1-6)\\nE kɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ he blɔ tsɔɔmihi ha Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ (7-13)\\nYohane Nɔ Baptisilɔ ɔ gbenɔ (14-29)\\nYesu ha nihi 5,000 niye ní (30-44)\\nYesu nyɛɛ nyu hɛ mi (45-52)\\nE tsa nihi ngɛ Genesarɛt (53-56)\\n6 E je lejɛ ɔ nɛ e ba e ma a mi, nɛ e kaseli ɔmɛ nyɛɛ e se. 2 Ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ, e bɔni ní tsɔɔmi ngɛ kpe he ɔ, nɛ nihi nɛ a bu lɛ tue ɔmɛ a kpɛti nihi fuu a nya kpɛ a he, nɛ a bi ke: “Jije nyumu nɛ ɔ ná ní nɛ ɔmɛ kɛ je? Nɛ mɛni he je nɛ e sa kaa a dloo lɛ kɛ juɛmi kaa kikɛ, nɛ́ a gu e nine nɔ kɛ tsu he wami ní tsumi nɛ ɔmɛ ɔ? 3 Anɛ pi kapitɛ ɔ, Maria binyumu ɔ, kɛ Yakobo, Yosɛf, Yudas, kɛ Simon a nyɛminyumu ɔ ji nɛ ɔ lo? Nɛ pi e nyɛmiyi ɔmɛ nɛ a kɛ wɔ ngɛ hiɛ ɔ lo?” Lɔ ɔ he ɔ, a nane bɔni tɔ̃tɔ̃mi ngɛ e he. 4 Se Yesu de mɛ ke: “Gbalɔ hɛ mi ngɛ nyami, se pi ngɛ lɛ nitsɛ e ma mi kɛ e weku li a kpɛti kɛ lɛ nitsɛ e we mi.” 5 Enɛ ɔ he ɔ, e nyɛ we nɛ e tsu he wami ní tsumi ko ngɛ lejɛ ɔ kaa hiɔtsɛmɛ bɔɔ komɛ nɛ e ngɔ e ninehi kɛ pue a nɔ nɛ e tsa mɛ ɔ pɛ kɛkɛ. 6 Niinɛ, hemi kɛ yemi nɛ a be ɔ ha nɛ e nya kpɛ e he. Nɛ e ya kpa kɔpe ɔmɛ a nɔ kɛ bɔle si, nɛ e tsɔɔ ní. 7 Jehanɛ ɔ, e tsɛ Ni Nyɔngma Kɛ Enyɔ ɔmɛ nɛ e bɔni mɛ tsɔmi enyɔɔnyɔ, nɛ e ha mɛ he wami ngɛ mumihi nɛ a he tsɔ we ɔmɛ a nɔ. 8 Jehanɛ se hu ɔ, e wo mɛ mlaa kaa ke a yaa a, a ko hɛɛ nɔ́ ko nɔ́ ko kaa ja dɛma tso pɛ—a ko hɛɛ niye ní, aloo niye ní kotoku, aloo sika* ngɛ a mlɛmi fimi ní ɔmɛ a nya— 9 a wo tokota, se a ko wo tade enyɔ.* 10 Jehanɛ hu ɔ, e de mɛ ke: “He fɛɛ he nɛ nyɛ maa sɛ we ko mi ngɛ ɔ, nyɛɛ hi lejɛ ɔ kɛ yaa si be nɛ nyɛ maa je lejɛ ɔ. 11 Nɛ he fɛɛ he nɛ a be nyɛ hɛ mi hae, aloo a be nyɛ tue bue ngɛ ɔ, ke nyɛ ngɛ lejɛ ɔ jee ɔ, nyɛ si nyɛ nane si konɛ bunyuku nɛ ngɛ nyɛ nane he ɔ nɛ je kɛ pue si kɛ pee odase ha mɛ.” 12 Kɛkɛ nɛ a pue nɔ kɛ ho nɛ a ya fiɛɛ kaa nihi nɛ a tsake a tsui, 13 nɛ a hia daimoniohi babauu, nɛ a pɔ nihi fuu nɛ a be he wami ɔ nu nɛ a tsa mɛ. 14 Jehanɛ ɔ, Matsɛ Hɛrode nu nɔ́ nɛ ɔ, ejakaa Yesu biɛ pɛ kɛ kpa he fɛɛ he, nɛ nihi ngɛ dee ke: “A tle Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ si kɛ je gbeje, enɛ ɔ he je nɛ e nyɛ nɛ e ngɛ he wami ní nɛ ɔmɛ tsue ɔ nɛ.” 15 Se ni komɛ ngɛ dee ke: “Eliya.” Ni kpa komɛ hu ngɛ dee ke: “Gbalɔ ji lɛ kaa blema gbali ɔmɛ a ti nɔ kake.” 16 Se benɛ Hɛrode nu he ɔ, e de ke: “Yohane nɛ i po e yi ɔ, lɛ nɛ a tle lɛ si kɛ je gbeje.” 17 Ejakaa Hɛrode nitsɛ lɛ e tsɔ nɛ a ya nu Yohane, nɛ a fĩ lɛ nɛ a wo lɛ tsu ngɛ e nyɛminyumu Filipo yo Hɛrodia he je, ejakaa e ngɔ lɛ kɛ pee e yo. 18 Yohane hii Hɛrode dee ke: “Mlaa ngmɛ́ blɔ kaa o ngɔɔ o nyɛmi ɔ yo ɔ kɛ peeɔ o yo.” 19 Enɛ ɔ he ɔ, Hɛrodia ná e he abofu nɛ e suɔ kaa e maa gbe lɛ, se e nyɛ we. 20 Ejakaa Hɛrode ngɛ Yohane gbeye yee akɛnɛ e le kaa e ji dalɔ kɛ nɔ klɔuklɔu ɔ he je, lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ lɛ kɛ to slɔkee. Benɛ e bu lɛ tue se ɔ, e li nɔ́ nɛ e maa pee, se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e kɛ bua jɔmi bu lɛ tue. 21 Se be nɛ sa ba su. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Hɛrode ngɛ e fɔmi ligbi yee nɛ e ngmɛ okplɔɔ gbɔkuɛ ko kɛ ha e nikɔtɔma amɛ, kɛ ta buli a nyatsɛmɛ ɔmɛ, kɛ nihi nɛ a he biɛ ngɛ Galilea a. 22 Nɛ Hɛrodia biyo ɔ ba nɛ e ba do, nɛ e muɔ nihi nɛ a kɛ lɛ ngɛ ní ɔ yee ɔmɛ a hɛ. Matsɛ ɔ de yoyo ɔ ke: “Mo de mi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o suɔ, nɛ ma ha mo.” 23 Ee, e kã yoyo ɔ kita ke: “Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma bi mi ɔ, ma ha mo, ke ye matsɛ yemi ɔ mi fã po, ma ha mo.” 24 Enɛ ɔ he ɔ, e ya e nyɛ ɔ ngɔ nɛ e ya bi lɛ ke: “Mɛni ma bi?” E de lɛ ke: “Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ yi.” 25 Amlɔ nɔuu nɛ e sa fo kɛ ya matsɛ ɔ ngɔ nɛ e ngɔ e ní bimi ɔ kɛ ya fɔ e hɛ mi. E de ke: “I suɔ nɛ o ngɔ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ yi kɛ fɔ plɛɛte mi kɛ ba ha mi piɔ.” 26 E ngɛ mi kaa nɔ́ nɛ ɔ hao matsɛ ɔ wawɛɛ mohu lɛɛ, se ngɛ kita nɛ e kã a, kɛ nihi nɛ e fɔ mɛ nine* ɔmɛ a he je ɔ, e sume kaa e be lɛ nɔ́ nɛ e bi ɔ hae. 27 Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɔuu nɛ matsɛ ɔ tsɔ e he buli ɔmɛ a ti nɔ kake, nɛ e fã lɛ ke e ya ngɔ Yohane yi kɛ ba. Lɔ ɔ he ɔ, e ya nɛ e ya po e yi ngɛ tsu ɔ mi 28 nɛ e ngɔ yi ɔ kɛ fɔ plɛɛte mi kɛ ba. E ngɔ kɛ ha yoyo ɔ, nɛ yoyo ɔ ngɔ kɛ ya ha e nyɛ ɔ. 29 Benɛ e kaseli ɔmɛ nu he ɔ, a ba nɛ a ba ngɔ e gbogboe ɔ nɛ a kɛ ya to ngɛ yɔkɔ* ko mi. 30 Bɔfo ɔmɛ ba bua kɛ bɔle Yesu kɛ kpe, nɛ a bɔ lɛ níhi nɛ a ya pee, kɛ níhi nɛ a ya tsɔɔ ɔ tsuo. 31 Nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ ba, nyɛ pɛ nyɛ ya hi si ngɛ he ko banee nɛ nyɛɛ jɔɔ nyɛ he bɔɔ.” Ejakaa nihi babauu ngɛ bae nɛ a ngɛ yae, nɛ a ná we deka nɛ a kɛ maa ye ní tete po. 32 Lɔ ɔ he ɔ, mɛ pɛ a sɛ lɛ mi nɛ a pue nɔ kɛ yaa he ko banee. 33 Se nihi na mɛ nɛ a yaa, nɛ nihi fuu ná le, nɛ a je ma amɛ tsuo a mi nɛ a tu fo kɛ gu nane blɔ nɛ a ya su lejɛ ɔ si mɛ. 34 Jehanɛ ɔ, benɛ e kple si ɔ, e na asafo kuu ngua ko, nɛ a he pee lɛ mɔbɔ, ejakaa a ngɛ kaa jijɔhi nɛ a be hyɛlɔ. Nɛ e bɔni mɛ níhi fuu tsɔɔmi. 35 Be nɛ ɔ mi ɔ, je ngɛ jɔe, nɛ e kaseli ɔmɛ ba e ngɔ nɛ a ba de lɛ ke: “Hiɛmi nɛ ɔ tsɔ e he banee, nɛ je hu ngɛ jɔe. 36 Moo wo mɛ blɔ nɛ a ho, konɛ a ya ngmɔ si kɛ kɔpe ɔmɛ nɛ a bɔle wɔ ɔmɛ a mi, nɛ mɛ nitsɛmɛ a ya he ní nɛ a ye.” 37 E he nɔ ke: “Nyɛ ha mɛ nɔ́ ko nɛ a ye.” Enɛ ɔ he ɔ, a bi lɛ ke: “Anɛ e sa kaa waa ya nɛ wa ya he denario 200 nya abolo nɛ waa ngɔ kɛ ba ha ni ɔmɛ nɛ a ye lo?” 38 E de mɛ ke: “Abolo enyɛmɛ nyɛ ngɛ? Nyɛ ya hyɛ!” Benɛ a ya hyɛ ɔ, a de ke: “Enuɔ, kɛ lo enyɔ.” 39 Nɛ e fã ni ɔmɛ tsuo ke a hi si ngɛ nga mumu ɔ nɔ ngɛ kuuhi a mi. 40 Lɔ ɔ he ɔ, a hi si kuuhi kuuhi lafalafa kɛ nyingmi enuɔɔnuɔ. 41 Jehanɛ ɔ, e ngɔ abolo enuɔ ɔ kɛ lo enyɔ ɔ, e hyɛ hiɔwe nɛ e jɔɔ nɔ. Kɛkɛ nɛ e ku abolo ɔ mi nɛ e ngɔ kɛ ha e kaseli ɔmɛ konɛ a ngɔ kɛ ma ni ɔmɛ a hɛ mi, nɛ e gba lo enyɔ ɔ kɛ ha mɛ tsuo. 42 Nɛ mɛ tsuo a ye nɛ a tɔ, 43 nɛ a kukuɔ e bibli ɔ, nɛ e hyi kɛtɛ* 12 tɔtɔɔtɔ, lo ɔ piɛɛ we he. 44 Nihi nɛ a ye abolo ɔ, a yibɔ ji nyumuhi 5,000. 45 Lɔ ɔ se ɔ, oya nɔuu nɛ e ha nɛ e kaseli ɔmɛ sɛ lɛ ɔ mi, nɛ a sɛ e hlami kɛ ho wo ɔ se ya ngɛ Betsaida, nɛ lɛ nitsɛ e wo asafo kuu ɔ blɔ. 46 Se benɛ e kɛ mɛ ye sɛ ta a, e je kɛ ho yoku ɔ nɔ ya konɛ e ya sɔle. 47 Benɛ je jɔ ɔ, lɛ ɔ su wo ɔ kpɛti, se e piɛ lɛ pɛ ngɛ kpo. 48 Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e na kaa lɛ ɔ hluimi ngɛ yee ha mɛ akɛnɛ a ngɛ kɔɔhiɔ kpee he je ɔ, maa pee nyɔ mi hwɔɔmi be eywiɛne* ɔ mi ɔ, e nyɛɛ wo ɔ hɛ mi kɛ ma a ngɔ; se e pee kaa nɔ́ nɛ e ngɛ a he bee. 49 Benɛ a hɛ ngmɛ gba e nɔ nɛ e ngɛ wo ɔ hɛ mi nyɛɛe ɔ, a juɛmi ji: “Mumi ko!” Nɛ a kpa ngmlaa. 50 Ejakaa mɛ tsuo a na lɛ nɛ a hao. Se amlɔ nɔuu ɔ, e kɛ mɛ tu munyu nɛ e de ke: “Nyɛ tsui ko po! Imi; nyɛ ko ye gbeye.” 51 Kɛkɛ nɛ e ya piɛɛ a he ngɛ lɛ ɔ mi, nɛ kɔɔhiɔ ɔ kpa fiami. Enɛ ɔ ha nɛ a nya kpɛ a he wawɛɛ nitsɛ, 52 ejakaa a nui nɔ́ nɛ abolo ɔ tsɔɔ ɔ sisi, nɛ loloolo ɔ, a tsui nui níhi a sisi mla. 53 Benɛ a po mi kɛ ba kpo ɔ, a ba Genesarɛt nɛ a ba wo lɛ ɔ osɛkɛ ngɛ wo ɔ nya. 54 Se benɛ a kple si kɛ je lɛ ɔ mi pɛ ɔ, nihi to e he hɛ. 55 A tu fo kɛ ya kpa lejɛ ɔ kpokpa a nɔ tsuo nɛ a kɛ nihi nɛ a be he wami nɛ a fɔɔ si ngɛ sa nɔ ɔ bɔni e ngɔ bami ngɛ he nɛ a nu kaa e ngɛ ɔ. 56 Nɛ he fɛɛ he nɛ e maa sɛ kɔpehi aloo mahi a mi, aloo ngmɔ si ngɛ ɔ, a ngɔɔ hiɔtsɛmɛ kɛ ba pueɔ jua amɛ a nɔ nɛ a kpaa lɛ pɛɛ kaa e ha nɛ a ta tade nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ nya deke ɔ he kɛkɛ. Nɛ nihi tsuo nɛ a ta he ɔ, a ná he wami.\\n^ Hela, “akɔblee.”\\n^ Aloo “a ko hɛɛ tade kpa kɛ piɛɛ nɔ́ nɛ a wo ɔ he.”\\n^ Aloo “nihi nɛ a hii si ngɛ okplɔɔ ɔ he ɔ.”\\n^ Aloo “kusii.”\\n^ Maa pee makɛ ngmlɛ 3 kɛ ya si maa pee mɔtu ngmlɛ 6 benɛ pu je.","num_words":1896,"character_repetition_ratio":0.041,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.332,"stopwords_ratio":0.511,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Ná Níhi Nɛ Yehowa Haa Wɔ ɔ He Se Kɛ Pi Si—Mɛni Blɔ Nɔ? | Kase\\n‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ. I suɔ kaa ma tsɔse nyɛ konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ.’—YESAYA 48:17.\\nLAHI: 20, 37\\nMɛni ma nyɛ ma ha nɛ wa be mumi mi niye ní komɛ a he se náe?\\nMɛni ji ga womi komɛ nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná Baiblo mi womi ɔmɛ tsuo a he se?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ ná munyuhi nɛ a ngma kɛ ha nihewi kɛ yihewi kɛ ma bi ɔ a he se ha kɛɛ?\\n1, 2. (a) Kɛ Yehowa Odasefohi peeɔ a ní ngɛ Baiblo ɔ he ha kɛɛ? (b) Mɛni Baiblo mi womi lɛ o bua jɔ he wawɛɛ?\\nYEHOWA ODASEFOHI fiɛ we Baiblo ɔ he. Baiblo ɔ woɔ wa bua, e haa nɛ wa náa hɛ kɛ nɔ fɔmi, nɛ e kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ da haa wɔ. (Roma Bi 15:4) Tsa pi adesahi a sɛ gbi nɛ ngɛ mi, mohu ɔ, e ji “Mawu munyu.”—1 Tesalonika Bi 2:13.\\n2 Eko ɔ, wɔ tsuo wa ngɛ Baiblo mi womi ko nɛ wa bua jɔ he wawɛɛ. Ni komɛ a bua jɔ Sane Kpakpa amɛ a he, ejakaa a haa nɛ a naa Yehowa su kpakpa amɛ nɛ Yesu je kpo ɔ. (Yohane 14:9) Ni kpa komɛ hu ngɛ nɛ a bua jɔɔ Baiblo ɔ mi gbami womihi a he. Womi nɛ ɔmɛ a kpɛti kake ji Kpojemi womi ɔ. E tsɔɔ ‘níhi nɛ maa ba mi ngɛ be kpiti mi.’ (Kpojemi 1:1) Ni komɛ ngɛ nɛ ke a kane La womi ɔ, e woɔ a bua, nɛ ni komɛ hu ngɛ nɛ a bua jɔɔ ga womi kpakpahi nɛ ngɛ Abɛ womi ɔ mi ɔ he. Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa a ngma Baiblo ɔ kɛ ha nɔ tsuaa nɔ.\\n3, 4. (a) Kɛ wa naa wa Baiblo kasemi womi ɔmɛ ha kɛɛ? (b) Mɛni womihi nɛ a peeɔ kɛ haa nimli pɔtɛɛ komɛ?\\n3 Akɛnɛ wa fiɛ we Baiblo ɔ he he je ɔ, wa bua jɔ wa Baiblo kasemi womi ɔmɛ a he, ejakaa Mawu Munyu ɔ nɔ nɛ a daa kɛ ngmaa. Womihi, womiyohi, womi tɛtlɛɛhi kɛ womi kpahi nɛ wa nine suɔ nɔ ɔ tsuo je Yehowa ngɔ. Womi nɛ ɔmɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa hɛɛ wɔ kɛ suu Yehowa he, nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa.—Tito 2:2.\\n4 A peeɔ wa womi ɔmɛ fuu kɛ haa Yehowa Odasefohi tsuo. Se womi komɛ ngɛ nɛ a pee kɛ ha ni komɛ pɔtɛɛ kaa nihewi kɛ yihewi aloo fɔli. A kɛ munyuhi kɛ videohi fuu fɔɔ wa wɛbsaiti ɔ nɔ kɛ haa nihi nɛ a pi Yehowa Odasefohi titli. Ní nɛ ɔmɛ tsuo tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ si nɛ e wo kaa e ma tsɔse je ma amɛ tsuo ɔ nɔ yee.—Yesaya 25:6.\\n5. Mɛni nɛ ke wa peeɔ ɔ, wa ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua maa jɔ wa he?\\n5 E ngɛ mi kaa wa ti nihi fuu maa suɔ kaa wa ná be fuu kɛ kane Baiblo ɔ kɛ asafo ɔ womi ɔmɛ tsuo mohu lɛɛ, se pi be fɛɛ be nɛ wa náa deka kɛ peeɔ jã. Se ke waa kɛ wa be tsuɔ ní saminya nɛ wa kaneɔ Baiblo ɔ kɛ wa womi ɔmɛ nɛ wa kaseɔ ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua maa jɔ wa he. (Efeso Bi 5:15, 16) Se nɔ́ ko ngɛ nɛ e sɛ kaa waa pee kɔkɔɔkɔ. Mɛni ji jamɛ a nɔ́ ɔ?\\n6. Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ wa be níhi nɛ wa nine suɔ nɔ kɛ jeɔ Yehowa ngɔ ɔ a he se náe?\\n6 Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa ma susu kaa Baiblo ɔ mi womi komɛ aloo asafo ɔ womi ɔmɛ ekomɛ kɔ we wa he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa susu kaa Baiblo mi womi ko kɔ we si fɔfɔɛ nɛ wa ngɛ mi ɔ he hu nɛɛ? Aloo ke wa susu kaa wa piɛɛ we nihi nɛ a ngma womi ko kɛ ha mɛ ɔ a he hu nɛɛ? Anɛ wa kaneɔ lɛ kɛfokɛfo aloo wa kane we kulaa po lo? Ke jã a, lɛɛ wa be munyu komɛ nɛ a he hia a he se náe. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ko pee wa ní jã? E sa nɛ waa le kaa munyuhi tsuo nɛ wa nine suɔ nɔ ɔ jeɔ Yehowa ngɔ. Wa kaneɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ke: ‘Imi ji Yehowa nyɛ Mawu ɔ nɛ. I suɔ kaa ma tsɔse nyɛ konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ.’ (Yesaya 48:17) Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi ɔ, wa ma susu ga womi etɛ nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná níhi tsuo nɛ Yehowa haa wɔ ɔ a he se.\\nNÍHI NƐ O MA NYƐ MAA PEE KONƐ O NÁ BAIBLO KANEMI HE SE\\n7. Mɛni he je nɛ e he hia kaa waa kane Baiblo ɔ kɛ juɛmi nɛ da a?\\n7 O kɛ juɛmi nɛ da nɛ kane. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ngma Baiblo mi womi ɔmɛ ekomɛ kɛ ha ni komɛ pɔtɛɛ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ heii kaa ‘ngmami tsuaa ngmami ɔ, Mawu mumi ɔ lɛ ha nɛ nihi ngma, nɛ e hi.’ (2 Timoteo 3:16) Enɛ ɔ he je ɔ, e he hia nɛ waa kɛ juɛmi nɛ da nɛ kane Baiblo ɔ. Nyɛminyumu ko le kaa e ma nyɛ maa kase níhi fuu ngɛ Baiblo mi sane kake pɛ mi. Enɛ ɔ yeɔ bua lɛ nɛ e kaseɔ níhi nɛ a mi kuɔ. Enɛ ɔ he ɔ, loko wa maa kane Baiblo ɔ, e sa nɛ waa sɔle konɛ Yehowa nɛ ha nɛ wa ná juɛmi nɛ da konɛ waa nu ní kasemi nɛ ngɛ mi nɛ e suɔ kaa waa le ɔ sisi.—Ezra 7:10; kane Yakobo 1:5.\\nAnɛ o ngɛ o Baiblo kanemi ɔ he se náe kɛ pi si lo? (Hyɛ kuku 7)\\n8, 9. (a) Ke wa ngɛ Baiblo ɔ kanee ɔ, mɛni sanehi wa ma nyɛ ma bi wa he? (b) Níhi nɛ Yehowa hlaa ngɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ a he ɔ deɔ wɔ mɛni ngɛ Yehowa he?\\n8 Mo bi sanehi. Ke o ngɛ Baiblo ɔ kanee ɔ, moo mlɛ nɛ o bi o he sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: ‘Mɛni enɛ ɔ deɔ mi ngɛ Yehowa he? Mɛni blɔ nɔ ma nyɛ ma gu konɛ ma ngɔ munyu nɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ ye si himi mi? Kɛ ma plɛ kɛ ngɔ munyu nɛ ɔ ke ye bua ni kpahi ha kɛɛ?’ Ke wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ sane bimi nɛ ɔmɛ a he ɔ, wa ma ná Baiblo kanemi he se wawɛɛ nitsɛ. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi nɔ́ kake ko he nɛ waa hyɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ ní komɛ nɛ e he hia kaa nɔ ko nɛ su he loko e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma. (Kane 1 Timoteo 3:2-7.) Se kɛ̃ ɔ, tsa pi asafo mi nikɔtɔmahi ji wa ti nihi fuu, enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, wa ma susu kaa jamɛ a munyu ɔ he hia we wɔ ngɛ blɔ ko blɔ ko nɔ. Se nyɛ ha nɛ waa da sane bimi etɛ nɛ wa wo ta kɛ sɛ hlami ɔ nɔ konɛ waa na bɔ nɛ hlami ní nɛ ɔmɛ maa ye bua wɔ ha.\\n9 “Mɛni enɛ ɔ deɔ mi ngɛ Yehowa he?” Yehowa tsɔɔ wɔ níhi nɛ e ngɛ hlae ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi a dɛ. E hyɛɔ blɔ kaa nyumuhi nɛ a nyɛɛɔ hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a ba a je mi saminya. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa asafo ɔ he jua wa ha Yehowa. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “Mawu ngɔ e Bi ɔ kɛ sã bɔ,” nɛ e kɛ dani asafo ɔ kɛ pee lɛ nitsɛ e nɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:28) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa hyɛɔ blɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha asafo ɔ. A maa bu akɔtaa kɛ ha lɛ ngɛ bɔ nɛ a kɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ hiɔ si ha a he. E suɔ kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a hyɛ wa nɔ saminya. (Yesaya 32:1, 2) Ke wa kane hlami ní nɛ ɔmɛ a he ní ɔ, wa naa kaa Yehowa susuɔ wa he saminya.\\nYehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ nu nɔ́ sisi, nɛ e kɛ hɛ si kami nɛ tsu níhi a he ní\\n10, 11. (a) Ke wa ngɛ níhi nɛ a ngɛ hlae ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi a dɛ ɔ he ní kanee ɔ, kɛ waa kɛ ma nyɛ ma tsu ní ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa si himi mi ha kɛɛ? (b) Kɛ waa kɛ ma nyɛ maa ye bua ni kpahi hu ha kɛɛ?\\n10 “Mɛni blɔ nɔ ma nyɛ ma gu konɛ ma ngɔ munyu nɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ ye si himi mi?” Ke o ji asafo mi nɔkɔtɔma a, e sa nɛ o ya nɔ nɛ o nylɔ hlami ní nɛ ɔmɛ a mi nɛ o bɔ mɔde kaa o maa ya o hɛ mi ngɛ mi. Ke o ngɛ mɔde bɔe kaa o he nɛ su konɛ o “hyɛ Mawu asafo ɔ nɔ ɔ,” e sa nɛ o su hlami ní nɛ ɔmɛ a he bɔ nɛ sa. (1 Timoteo 3:1) Se Kristofohi tsuo ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ hlami ní nɛ ɔmɛ a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ nu nɔ́ sisi, nɛ e kɛ hɛ si kami nɛ tsu níhi a he ní. (Filipi Bi 4:5, NW; 1 Petro 4:7) Ke asafo mi nikɔtɔmahi “pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha Mawu asafo ɔ,” wa ma nyɛ maa “kase” a hemi kɛ yemi ɔ.—1 Petro 5:3; Hebri Bi 13:7.\\n11 “Kɛ ma plɛ kɛ ngɔ munyu nɛ ɔ ke ye bua ni kpahi ha kɛɛ?” Wa ma nyɛ maa ngɔ hlami ní nɛ ɔmɛ kɛ ye bua wa Baiblo kaseli kɛ nihi nɛ a bua jɔ wa munyu ɔ he ɔ, konɛ a na slɔɔto nɛ ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ osɔfohi nɛ a ngɛ jami ɔmɛ a mi ɔ a kpɛti. Hlami ní nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa kai kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ dengme gboe wawɛɛ. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa bu mɛ. (1 Tesalonika Bi 5:12) Ke wa buɔ asafo mi nikɔtɔma amɛ wawɛɛ ɔ, a kɛ bua jɔmi ma tsu a ní tsumi ɔ.—Hebri Bi 13:17.\\n12, 13. (a) Mɛni níhi a mi hlami lɛ waa kɛ womihi kɛ ní kpahi nɛ wa ngɛ ɔ ma nyɛ maa pee? (b) Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa ke wa le nɔ́ he je nɛ a ngma munyu ko ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa nu níhi nɛ a mi kuɔ ɔ a sisi.\\n12 Mo hla níhi a mi. Ke wa ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, wa ma nyɛ ma hla sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a heto:\\nMɛnɔ ngma Baiblo mi womi nɛ ɔ?\\nJije e ngma ngɛ nɛ mɛni be e ngma?\\nMɛni ji níhi nɛ a he hia nɛ ya nɔ be mi nɛ e ngɛ jamɛ a womi ɔ ngmae ɔ?\\nSane bimi nɛ ɔmɛ a heto ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa kase níhi nɛ a mi kuɔ.\\n13 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Ezekiel 14:13, 14 ɔ de ke: ‘“Ke ma ko pee yayami, nɛ e yi mi anɔkuale ɔ, tue gblami nɛ e ma ná ji, ma ha nɛ e niye ní se maa po, nɛ hwɔ maa ba ma a nɔ; nimlihi kɛ lohwehi tsuo a hɛ mi ma kpata. Ke e ba mi kaa ni etɛ nɛ ɔmɛ, Noa, Daniel, kɛ Hiob ngɛ jamɛ a zugba a nɔ tete po ɔ, a kpakpa peemi ɔ, mɛ nitsɛmɛ a yi wami pɛ e ma nyɛ he kɛ je hɛ mi kpatami ɔ mi.” Nyɔmtsɛ Yehowa lɛ de.’ Ke wa hla níhi a mi ɔ, wa maa na kaa Ezekiel ngma munyu nɛ ɔ jeha 612 se loko a fɔ Kristo. Noa kɛ Hiob gbo jeha lafahi a se loko a ngma munyu nɛ ɔ, se loloolo ɔ, Yehowa kai anɔkuale nɛ a ye ɔ. Se Daniel lɛɛ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e gbo we. Eko ɔ, be nɛ Yehowa de ke Daniel ji nɔmlɔ kpakpa kaa Noa kɛ Hiob ɔ, Daniel ye maa pee jeha 20. Mɛni wa kaseɔ ngɛ enɛ ɔ mi? Yehowa toɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a he hɛ, nɛ a he jua wa ha lɛ. Nihewi kɛ yihewi hu piɛɛ he.—La 148:12-14.\\nMO NÁ ASAFO Ɔ WOMI SLƆƆTOSLƆƆTO ƆMƐ A HE SE\\n14. Mɛni blɔ nɔ nihewi kɛ yihewi náa womihi nɛ a peeɔ haa mɛ ɔ he se ngɛ, nɛ kɛ ni kpahi hu ma plɛ kɛ ná he se ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n14 Womihi nɛ a pee kɛ ha nihewi kɛ yihewi. Wa kase kaa wa ma nyɛ ma ná Baiblo mi womi ɔmɛ tsuo a he se. Jã kɛ̃ nɛ wa ma nyɛ ma ná asafo ɔ womi ɔmɛ tsuo hu a he se. Nyɛ ha nɛ wa susu enɛ ɔ he nɔ hyɛmi ní bɔɔ komɛ a he nɛ waa hyɛ. Lingmi nɛ ɔ, Yehowa ha nihewi kɛ yihewi níhi fuu. (Hyɛ nyagbe ningma.) Ní nɛ ɔmɛ yeɔ bua mɛ nɛ a nyɛɔ daa haomihi nɛ a kɛ kpeɔ ngɛ sukuu kɛ haomihi nɛ a kɛ kpeɔ ke a ngɛ wae ɔ a nya. Se ke wɔ tsuo wa kane munyu nɛ ɔmɛ kɛ womi nɛ ɔmɛ ɔ, mɛni se wa ma ná? Ke wa kaneɔ munyu nɛ ɔmɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa le nyagbahi nɛ nihewi kɛ zangmawi kɛ kpeɔ, nɛ wa ma nyɛ maa ye bua mɛ nɛ waa wo mɛ he wami.\\nE sɛ nɛ Kristofohi nɛ a wa a nɛ a susu kaa a be munyuhi kɛ womihi nɛ a ngmaa kɛ haa nihewi kɛ zangmawi ɔ nya, lɔ ɔ he ɔ, a be kanee\\n15. Mɛni he je nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a wa a nɛ a kane munyuhi kɛ womihi nɛ a ngma kɛ ha nihewi kɛ yihewi ɔ?\\n15 E sɛ nɛ Kristofohi nɛ a wa a nɛ́ a susu kaa a be munyuhi kɛ womihi nɛ a ngmaa kɛ haa nihewi kɛ zangmawi ɔ nya, lɔ ɔ he ɔ, a be kanee. Kristofohi tsuo kɛ nyagbahi fuu nɛ a tuɔ he munyu ngɛ jamɛ a womi ɔmɛ a mi ɔ kpeɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e he hia nɛ wɔ tsuo wa fã wa hemi kɛ yemi ɔ he, waa ye wa he nɔ, waa hwu kɛ si juami bi a nɔ nyɛmi, nɛ waa yu wa he ngɛ huɛ yaya bɔmi kɛ hɛja jemi yayahi a he. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ mi kaa a pee jamɛ a womi ɔmɛ kɛ ha nihewi kɛ yihewi mohu lɛɛ, se munyuhi nɛ a ngɛ mi ɔ je Baiblo ɔ mi, nɛ Kristofohi tsuo ma nyɛ ma ná he se.\\n16. Mɛni hu lɛ wa womi ɔmɛ yeɔ bua nihewi kɛ yihewi nɛ a peeɔ?\\n16 Jehanɛ se hu ɔ, womihi nɛ a pee kɛ ha nihewi kɛ zangmawi ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ mi nɛ wa. (Kane Fiɛlɔ 12:1, 13.) Nikɔtɔmahi hu ma nyɛ ma ná he se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, munyu ko ngɛ April 2009 Awake! ɔ mi nɛ e yi ji, “Young People Ask . . . How Can I Make Bible Reading Enjoyable?” (Sane Nɛ Nihewi Kɛ Yihewi Biɔ . . . Mɛni Ma Pee Konɛ Ye Bua Nɛ Jɔ Baiblo Kanemi He?) Ga womi kpakpahi fuu ngɛ jamɛ a munyu ɔ mi. Daka ko hu ngɛ mi nɛ wa ma nyɛ maa po kɛ to konɛ waa hyɛ nɔ kɛ kase ní. Anɛ nihi nɛ a wa ná jamɛ a munyu ɔ he se lo? Yogbayo ko nɛ e ngɛ bimɛ ɔ tsɔɔ kaa Baiblo kanemi yeɔ ha lɛ wawɛɛ nitsɛ. Se e kɛ ga womihi nɛ ngɛ jamɛ a munyu ɔ mi ɔ tsu ní nɛ amlɔ nɛ ɔ, e bua ba jɔ Baiblo kanemi he. E tsɔɔ kaa Baiblo mi womi ɔmɛ tsuo kɛ a he kpaa gbi, nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ mɛ tsuo a tuɔ nɔ́ kake he munyu. E de hu ke: “Amlɔ nɛ ɔ, ye bua ba jɔ Baiblo kanemi he wawɛɛ nitsɛ.”\\n17, 18. Ke wa kaneɔ womihi nɛ a peeɔ kɛ haa ma bi ɔ, mɛni se wa ma nyɛ ma ná? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n17 Womihi nɛ a pee kɛ ha ma bi. Kɛ je jeha 2008 ɔ mi ɔ, a bɔni Hwɔɔmi Mɔ nɛ a kaseɔ ɔ peemi. A peeɔ jamɛ a Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ haa Yehowa Odasefohi titli, se a peeɔ eko hu kɛ haa ma bi. Kɛ wa ma plɛ kɛ ná womi tɛtlɛɛ nɛ ɔmɛ hu a he se ha kɛɛ? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o fɔ nɔ ko nine kaa e ba Matsɛ Yemi Asa a nɔ, nɛ e ba a, o bua jɔɔ. Ke munyu tulɔ ɔ ngɛ munyu tue ɔ, o susuɔ o nubwɔ ɔ he. O biɔ o he ke, ‘Anɛ e ngɛ munyu ɔ sisi nue, nɛ munyu ɔ ma nyɛ ma tsake e si himi lo?’ Ke o na kaa e ngɛ munyu ɔ sisi nue, nɛ e ma nyɛ ma tsake e si himi ɔ, o bua jɔɔ, nɛ o nyaa jamɛ a munyu ɔ he wawɛɛ.\\n18 Jã kɛ̃ nɛ wa ma nyɛ maa nu he ke wa kane womihi nɛ a ngma kɛ ha ma bi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ a pee kɛ ha ma bi kɛ munyuhi nɛ a ngmaa kɛ fɔɔ jw.org ɔ nɔ ɔ ngɔɔ munyuhi nɛ a sisi numi yi kɛ tsɔɔ Baiblo mi munyuhi a nya. Ke wa kaneɔ munyu nɛ ɔmɛ ɔ, e ma ha nɛ wa maa nu Baiblo mi anɔkualehi nɛ wa le momo ɔ a sisi saminya, nɛ wa bua maa jɔ he wawɛɛ. Jehanɛ se hu ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa maa le blɔ ehehi a nɔ nɛ wa maa gu kɛ tu wa hemi kɛ yemi ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi ngɛ fiɛɛmi tso mi. Jã kɛ̃ nɛ Awake! womi tɛtlɛɛ ɔ hu haa nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ kaa Bɔlɔ ko ngɛ ɔ mi waa. E yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ fã wa hemi kɛ yemi ɔ he ha hulɔ.—Kane 1 Petro 3:15.\\n19. Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔɔ níhi nɛ Yehowa kɛ haa wɔ ɔ he?\\n19 E ngɛ heii kaa Yehowa ngɔ ga womi kɛ blɔ tsɔɔmihi fuu kɛ ha wɔ nɛ maa ye bua wɔ. (Mateo 5:3) Nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa kane womihi tsuo nɛ Yehowa pee kɛ ha wɔ ɔ, nɛ waa ngɔ munyuhi nɛ a ngɛ mi ɔ kɛ tsu ní. Ke wa peeɔ jã a, wa ma ná he se, nɛ lɔ ɔ hu maa tsɔɔ kaa wa bua jɔɔ níhi tsuo nɛ Yehowa kɛ haa wɔ ɔ he.—Yesaya 48:17.\\n^ (kuku 14) Womi nɛ ɔmɛ ekomɛ ji Questions Young People Ask—Answers That Work, Kpo 1 kɛ 2, kɛ munyu nɛ ji, “Young People Ask,” nɛ a kɛ fɔɔ Intanɛti ɔ pɛ nɔ ɔ.\\nYehowa woɔ wɔ ga nɛ e tsɔɔ wɔ ní konɛ wa ná he se. Níhi nɛ Yehowa haa wɔ ɔ ekomɛ ji Baiblo ɔ, asafo ɔ womi ɔmɛ, kɛ níhi nɛ a kɛ fɔɔ jw.org. ɔ nɔ ɔ. Ke wa kaneɔ ní nɛ ɔmɛ, nɛ wa kaseɔ saminya a, wa ma ná he se\\nJuɛmi nɛ da: Wa suɔ kaa waa maa kase ní hehi nɛ wa kɛ tsu ní. Ke wa ngɛ Baiblo ɔ kɛ asafo ɔ womi ɔmɛ kanee ɔ, e sa nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ wɔ nitsɛmɛ waa kɛ ma nyɛ ma tsu ní ha a he","num_words":3314,"character_repetition_ratio":0.069,"word_repetition_ratio":0.035,"special_characters_ratio":0.3,"stopwords_ratio":0.516,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Ja Anɔkuale Mawu ɔ Pɛ\\nKANE NGƐ Abbey Abui Acholi Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Armenian Armenian (West) Ateso Attié Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Biak Bislama Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Bété Cambodian Chavacano Chichewa Chin (Hakha) Chin (Tiddim) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chopi Chuabo Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Cuba Mumuihi A Gbi Damara Dangme Danish Douala Drehu Dusun Dutch Efik English Estonian Ewe Fante Fijian Fon French Futuna (East) Ga Gitonga Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gun Guéré Haitian Creole Hausa Herero Hindi Hungarian Hunsrik Iban Ibinda Igbo India Mumuihi A Gbi Indonesian Irish Italian Italy Mumuihi A Gbi Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kwangali Kwanyama Lamba Lhukonzo Lingala Lomwe Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macua Malagasy Malayalam Maltese Mambwe-Lungu Marathi Mauritian Creole Mazahua Mbunda Meru Moore Myanmar Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Ngangela Nias Nigeria Pidgin Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Okpe Oromo Otetela Pidgin (Cameroon) Ponapean Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Portuguese (Portugal) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Rarotongan Romanian Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Sena Sepedi Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Sidama Silozi Sinhala Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Sunda Swahili Swati Swedish Tahitian Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Thai Thai Mumuihi A Gbi Tigrinya Tiv Tongan Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uruund Vezo Vietnamese Wallisian Welsh Wolaita Yacouba Zande Zulu\\n1, 2. Mɛni sanehi nɛ e sa kaa o bi o he, nɛ mɛni he je nɛ e he hia a?\\nBAIBLO ɔ nɛ o kase ɔ ha nɛ o ba na kaa nihi fuu nɛ a deɔ ke a ngɛ Mawu jae ɔ tsɔɔ lakpa tsɔɔmihi, nɛ a peeɔ níhi nɛ Mawu sume. (2 Korinto Bi 6:17) Enɛ ɔ he je nɛ Yehowa fã wɔ kaa waa je lakpa jami nɛ ji, ‘Babilon Kpetekpleenyɛ’ ɔ mi ɔ nɛ. (Kpojemi 18:2, 4) Lɔ ɔ, mɛni o maa pee? E sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ mwɔ e yi mi kpɔ, nɛ e bi e he ke, ‘Anɛ i suɔ nɛ ma ja Mawu bɔ nɛ Mawu nitsɛ suɔ lo, aloo bɔ nɛ i suɔ?’\\n2 Ke o nyɛ nɛ o kɛ lakpa jami po tako mi ɔ, lɛɛ o bɔ mɔde. Se eko ɔ, lakpa jami mi ní peepee komɛ ngɛ nɛ loloolo ɔ, o bua jɔ he. Ha nɛ wa susu ekomɛ a he nɛ waa hyɛ nɔ́ he je nɛ Yehowa sume jamɛ a ní ɔmɛ ɔ.\\n3. (a) Mɛni he je nɛ e he wa ha ni komɛ kaa a ma kpa fonihi kɛ amagahi nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ jami mi ɔ? (b) Mɛni Baiblo ɔ deɔ ngɛ amaga jami he?\\n3 Ni komɛ ngɔ fonihi kɛ amagahi kɛ tsu ní jehahi babauu ngɛ a Mawu jami mi. Ke mo hu o peeɔ jã a, eko ɔ, e maa pee mo kaa ke jamɛ a ní ɔmɛ be ɔ, o be nyɛe ma ja Mawu. Se mo kai kaa Yehowa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa nɛ wa ja lɛ ha. Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ kaa Yehowa sume nɛ waa gu amagahi a nɔ kɛ ja lɛ.​​—Kane 2 Mose 20:4, 5; La 115:4-8; Yesaya 42:8; 1 Yohane 5:21.\\n4. (a) Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa ja nimeli nɛ a gbo ɔ? (b) Mɛni he je nɛ Yehowa de e we bi ɔmɛ ke a kɛ ni gbogboehi ko tu munyu ɔ?\\n4 Ni komɛ bɔɔ mɔde kaa a maa pee nɔ́ ko kɛ wo nimeli nɛ a gbo ɔ a hɛ mi nyami. A nyɛɛ nɛ a jaa mɛ po. Se wa kase kaa ni gbogboe ɔmɛ be nyɛe maa ye bua wɔ, nɛ a be nyɛe maa ye wɔ awi. A tsa we si himi nɔ ngɛ he ko. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, oslaa ngɛ he kaa nɔ ko maa bɔ mɔde kaa e kɛ ni gbogboehi maa tu munyu, ejakaa sɛ gbi tsuaa sɛ gbi nɛ e peeɔ kaa e je suɔlɔ ko nɛ gbo ngɔ ɔ, mumi yayami ɔmɛ a ngɔ nɛ e je. Enɛ ɔ he je nɛ Yehowa fã Israel bi ɔmɛ ke a ko tsɛ kpade loo a kɛ a he ko wo mumihi a tsɛmi mi ɔ nɛ.​​—5 Mose 18:10-12; hyɛ Nyagbe Ningmahi 26 kɛ 31.\\n5. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o kpa amaga kɛ nimeli nɛ a gbo ɔ jami?\\n5 Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o kpa amaga jami loo blema nimeli jami? E sa nɛ o kane Baiblo ɔ, nɛ o susu bɔ nɛ Yehowa naa jamɛ a ní ɔmɛ ha a he. Yehowa “hiɔ” ní nɛ ɔmɛ kulaa. (5 Mose 27:15) Moo sɔle daa konɛ Yehowa nɛ ye bua mo nɛ o kua amaga jami, nɛ o nyɛ nɛ o ja Yehowa kaa bɔ nɛ e ngɛ hlae ɔ. (Yesaya 55:9) Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua mo nɛ o kua amaga jami mi ní peepeehi kɛ ní kpahi nɛ kɛ lakpa jami ngɛ tsakpa a tsuo.\\nANƐ E SA NƐ WAA YE BLOONYA LO?\\n6. Mɛni he je nɛ a hla December 25 kɛ ha Yesu fɔmi ligbi ɔ?\\n6 Bloonya yemi ji gbijlɔ ko nɛ he si wawɛɛ ngɛ je ɔ mi tsuo, nɛ nihi fuu susu kaa a yeɔ kɛ kaiɔ Yesu fɔmi ligbi. Se Bloonya je lakpa jami mi. Womi ko tsɔɔ kaa December 25 ji ligbi nɛ blema Roma bi ɔmɛ kɛ jaa pu ɔ. A he ye kaa jamɛ a ligbi ɔ ji pu ɔ fɔmi ligbi. Akɛnɛ jami nya dali ɔmɛ suɔ nɛ wɔ jali nɛ ɔmɛ a ti nihi fuu nɛ a ba pee Kristofohi he je ɔ, a ngɔ December 25 kɛ da si ha Yesu fɔmi ligbi be mi nɛ a fɔ we Yesu ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ. (Luka 2:8-12) Yesu kaseli ɔmɛ yi Bloonya. Womi nɛ ji Sacred Origins of Profound Things ɔ hu tsɔɔ mi kaa jeha 200 ngɛ Kristo fɔmi se ɔ, ‘nɔ ko nɔ ko li be tutuutu nɛ a fɔ Yesu, nɛ nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a suɔ kaa a le.’ Bloonya yemi je sisi jeha lafahi abɔ ngɛ Yesu gbenɔ se.\\n7. Mɛni he je nɛ anɔkuale Kristofohi yi Bloonya a?\\n7 Nihi babauu le he nɛ Bloonya yemi kɛ e mi wɔ jami ní peepeehi kaa hɛja jemi kɛ ní kemi je kɛ ba. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko nɛ be ɔ, akɛnɛ Bloonya yemi je wɔ jami mi he je ɔ, a wo mlaa ngɛ England kɛ Amerika kaa nɔ ko kó ye Bloonya. Ke a nu nɔ ko kaa e ngɛ Bloonya yee ɔ, a gblaa e tue. Se e kɛ we nɛ Bloonya yemi ba he si ekohu. Mɛni he je nɛ anɔkuale Kristofohi yi Bloonya a? Ejakaa a suɔ nɛ a sa Mawu hɛ mi ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi.\\nANƐ E SA NƐ WAA YE FƆMI LIGBI LO?\\n8, 9. Mɛni he je nɛ Yesu kaseli ɔmɛ yi fɔmi ligbi ɔ?\\n8 Fɔmi ligbi yemi hu ji nɔ́ ko nɛ nihi a bua jɔ he wawɛɛ. Anɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a ye fɔmi ligbi lo? Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, nihi nɛ a ja we Yehowa nɛ a ye a fɔmi ligbi. (1 Mose 40:20; Marko 6:21) Wɔ jali yeɔ fɔmi ligbi nɛ a kɛ woɔ a lakpa mawu ɔmɛ a hɛ mi nyami. Enɛ ɔ he nɛ Kristofohi nɛ a hi si blema a “bu fɔmi ligbi yemi kaa wɔ jami ní peepee ɔ nɛ.”​​—The World Book Encyclopedia.\\n9 Blema a, Hela bi kɛ Roma bi he ye kaa mumi ko ngɛ nɛ yeɔ adesa fɛɛ adesa fɔmi he odase, nɛ e poɔ e he piɛ ngɛ e je mi si himi tsuo mi. Womi nɛ ji, The Lore of Birthdays ɔ de ke: “Kake peemi ngɛ mumi nɛ ɔ kɛ mawu nɛ a ke a fɔ nɔ ko ngɛ e fɔmi ligbi nɔ ɔ a kpɛti.”\\n10. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ Kristofohi nɛ a ye fɔmi ligbi ɔ?\\n10 Anɛ o susu kaa Yehowa kplɛɛ gbijlɔhi nɛ je lakpa jami mi ɔ a nɔ lo? (Yesaya 65:11, 12) Dɛbi, e kplɛɛ we nɔ. Lɔ ɔ he je nɛ wa yi fɔmi ligbi kɛ gbijlɔ kpahi nɛ a kɛ lakpa jami ngɛ tsakpa a nɛ.\\nANƐ HE NƐ GBIJLƆ YEMI KO JE KƐ BA A HE HIA LO?\\n11. Mɛni he je nɛ nihi yeɔ gbijlɔ komɛ ɔ? Mɛni lɛ e sa kaa o ha nɛ e he nɛ hia mo pe nɔ́ tsuaa nɔ́?\\n11 Ni komɛ le kaa Bloonya yemi kɛ gbijlɔ komɛ je wɔ jami mi, se kɛ̃ ɔ, a yaa nɔ nɛ a yeɔ. A susu kaa jamɛ a gbijlɔ ɔmɛ haa nɛ a náa he blɔ kɛ slaa a weku li. Anɛ jã ji bɔ nɛ mo hu o susu lo? Tɔmi be he kaa wa ma ya slaa wa weku li, loo waa kɛ mɛ ma bla konɛ wa je wa hɛja. Yehowa lɛ to weku sisi, nɛ e suɔ nɛ waa kɛ wa weku li nɛ ná bua jɔmi. (Efeso Bi 3:14, 15) Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ wa ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he nɛ hia wɔ pe wa he nɛ waa kɛ maa wo lakpa jami mi gbijlɔ ko nɛ ma ha nɛ wa weku li a bua maa jɔ ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, bɔfo Paulo de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ ka nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛɛ hyɛ kaa e sa Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi lo.”​​—Efeso Bi 5:10, NW.\\n12. Mɛni lɛ ma ha nɛ Yehowa bua be gbijlɔ ko he jɔe?\\n12 Nihi fuu susu kaa he nɛ gbijlɔ ko je sisi ngɛ ɔ he hia we, se Yehowa lɛɛ e he hia lɛ wawɛɛ. Ke gbijlɔ ko je lakpa jami mi, loo e woɔ adesahi loo mahi a hɛ mi nyami ɔ, Yehowa sume kulaa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Egipt bi ɔmɛ yeɔ gbijlɔhi fuu kɛ woɔ lakpa mawuhi nɛ a jaa amɛ a hɛ mi nyami. Benɛ Israel bi ɔmɛ je Egipt se ɔ, a ya ye gbijlɔhi nɛ Egipt bi ɔmɛ yeɔ ɔ eko nɛ a tsɔɔ kaa e ji ‘nyami ligbi ha Yehowa.’ Se Yehowa gbla Israel bi ɔmɛ a tue ngɛ nɔ́ nɛ a pee ɔ he je. (2 Mose 32:2-10) Gbalɔ Yesaya de ke, e sɛ nɛ waa “ta nɔ́ ko nɛ he tsɔ we he.”​​—Kane Yesaya 52:11.\\nMO JE BUMI KPO KƐ TSƆƆ NIHI\\n13. Ke o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o be gbijlɔ ko yee hu ɔ, mɛni ji sane bimi komɛ nɛ eko ɔ, o ma bi o he?\\n13 Ke o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o be gbijlɔ ko yee hu ɔ, eko ɔ, o ma bi o he sane komɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ: Ke nihi nɛ i kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ bi mi nɔ́ he je nɛ i kpa Bloonya yemi ɔ, mɛni ma de mɛ? Kɛ ma pee kɛɛ ke nɔ ko ke mi Bloonya ní? Kɛ ma pee kɛɛ ke ye huno ɔ loo ye yo ɔ suɔ kaa ma ye gbijlɔ ko? Mɛni ma nyɛ ma pee konɛ e ko pee ye bimɛ ɔmɛ kaa gbijlɔ ko loo a fɔmi ligbi nɛ a yi ɔ ha nɛ nɔ́ ko ngɛ mɛ bɔe?\\n14, 15. Ke nɔ ko ha mo gbijlɔ ko he manye aloo e ke mo ní ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee?\\n14 Ke waa kɛ si fɔfɔɛ ko kpe ɔ, e sa nɛ wa susu nɔ́ nɛ wa ma de loo nɔ́ nɛ wa maa pee ɔ he saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nihi ha mo gbijlɔ ko he manye ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e sɛ nɛ o po a nya mi. O ma nyɛ ma de ke, “Mo tsumi.” Se ke nɔ ɔ ngɛ hlae nɛ e le nɔ́ he je nɛ o yi gbijlɔ ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ nya. Be fɛɛ be ɔ, mo je mi mi himi kɛ bumi kpo, nɛ o kɛ ga nɛ tsu ní. Baiblo ɔ de ke: “Ke nyɛɛ kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, nyɛ ha nɛ munyu nɛ maa je nyɛ nya a nɛ ngɔ kaa nɔ́ ko nɛ a wo lɛ ngo, nɛ nyɛɛ le bɔ nɛ nyɛ ma ha nɔ tsuaa nɔ munyu heto bɔ nɛ sa.” (Kolose Bi 4:6) O ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ɔ nɛ le kaa o suɔ kaa o kɛ nihi ma bla kɛ je nyɛ hɛ ja, nɛ o bua jɔ nike níhi a he. Se o sume nɛ o pee jã ngɛ gbijlɔ yemi behi a mi.\\n15 Ke nɔ ko ke mo ní ɔ, kɛ e sa nɛ o pee o ní ha kɛɛ? Baiblo ɔ wui mlaa ngɛ he, se e tsɔɔ kaa e sa nɛ wa ha nɛ he nile kpakpa nɛ kudɔ wɔ. (1 Timoteo 1:18, 19) Eko ɔ, nɔ nɛ ngɛ mo ní ɔ kee ɔ li kaa o yi jamɛ a gbijlɔ ɔ. Aloo eko ɔ, e ma de ke, “I le kaa o yi gbijlɔ nɛ ɔ, se i suɔ kaa ma ha mo nɔ́ nɛ ɔ.” Ngɛ si fɔfɔɛhi kaa kikɛ mi ɔ, o ma nyɛ maa mwɔ o yi mi kpɔ kaa o maa ngɔ nike ní ɔ loo o be ngɔe. Se bɔ nɛ o maa mwɔ o yi mi kpɔ ha fɛɛ ko ɔ, e sa nɛ o ha nɛ o he nile nɛ kudɔ mo. Wa sume nɛ wa maa pee nɔ́ ko kɛ puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ.\\nO KƐ O WEKU LI\\nNihi nɛ a jaa Yehowa a ngɛ bua jɔmi\\n16. Mɛni e sa nɛ o pee ke o weku ɔ suɔ nɛ a ye gbijlɔ ko ɔ?\\n16 Mɛni e sa nɛ o pee ke o weku ɔ suɔ nɛ a ye gbijlɔ ko? E sɛ nɛ o kɛ mɛ nɛ pɛ. Mo kai kaa a ngɛ he blɔ kaa a maa pee nɔ́ nɛ a suɔ. Enɛ ɔ he ɔ, mo je mi mi himi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ kaa bɔ nɛ mo hu o suɔ nɛ a pee kɛ ha mo ɔ. (Kane Mateo 7:12.) Se ke o weku ɔ suɔ nɛ o kɛ mɛ nɛ bla kɛ je nyɛ hɛ ja ngɛ gbijlɔ yemi be mi hu nɛɛ? Loko o maa mwɔ o yi mi kpɔ ɔ, moo sɔle kɛ bi Yehowa yemi kɛ buami konɛ o mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. Mo susu si fɔfɔɛ ɔ he, nɛ o hla níhi a mi. Mo kai kaa o suɔ nɛ o sa Yehowa hɛ mi be fɛɛ be.\\n17. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ e ko pee o bimɛ ɔmɛ kaa gbijlɔ ko nɛ a yi ɔ ha nɔ́ ko ngɛ mɛ bɔe?\\n17 Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ e ko pee o bimɛ kaa gbijlɔ ko nɛ a yi ɔ ha nɛ nɔ́ ko ngɛ mɛ bɔe? Be komɛ ɔ, o kɛ o bimɛ ma nyɛ ma je nyɛ hɛja. O ma nyɛ maa ke mɛ ní be mi nɛ a hyɛ we blɔ po. Nike ní nɛ se be nɛ o ma nyɛ ma ha o bimɛ ji deka nɛ o ma ná ha mɛ, kɛ suɔmi kpo nɛ o ma je kɛ tsɔɔ mɛ.\\n18. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa ya Kristofohi a kpehi ɔ?\\n18 Ja waa kɛ lakpa jami po tako mi, nɛ wa kua kusumihi kɛ gbijlɔhi nɛ a kɛ lakpa jami ngɛ tsakpa a loko Yehowa bua maa jɔ wa he. Se pi lɔ ɔ pɛ, e sa nɛ waa kɛ wa he nɛ wo anɔkuale jami mi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Blɔ kake ji kaa wa maa ya Kristofohi a kpehi daa. (Kane Hebri Bi 10:24, 25.) Kpe nɛ ɔmɛ a yami piɛɛ jami nɛ wa jaa Mawu ngɛ anɔkuale mi ɔ he. (La 22:22; 122:1) Wa ma nyɛ maa wo wa sibi he wami ngɛ kpe nɛ ɔmɛ a sisi.​​—Roma Bi 1:12.\\n19. Mɛni he je nɛ e sa nɛ o de ni kpahi Baiblo ɔ mi anɔkuale munyuhi nɛ o kase ɔ?\\n19 Ke o kɛ o he wo anɔkuale jami mi ɔ, nɔ́ kake hu nɛ e sa nɛ o pee ji kaa e sa nɛ o tsɔɔ ni kpahi níhi nɛ o kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ. Nihi fuu ngɛ kɔmɔ yee ngɛ ní yayamihi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi ɔ he. Eko ɔ, o le ni komɛ nɛ a ngɛ haoe ngɛ ní yayamihi nɛ ngɛ nɔ yae ɔ he. Mo de mɛ níhi nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ. Ke o yaa Kristofohi a kpehi nɛ o deɔ nihi Baiblo ɔ mi anɔkuale munyuhi nɛ o kase ɔ, e maa ye bua mo nɛ o ma je o he kɛ je lakpa jami kɛ e mi kusumi ɔmɛ a he. Mo ná nɔ mi mami kaa ke o ngɔ o he kɛ wo anɔkuale jami mi ɔ, Yehowa maa jɔɔ mo nɛ o ma ná bua jɔmi babauu.​​—Malaki 3:10.\\nANƆKUALE 1: MO KUA LAKPA JAMI\\n“Nyɛɛ je a kpɛti, nɛ nyɛ tsɔ nyɛ he kɛ je a he. Nyɛ ko ta nɔ́ ko nɛ he tsɔ we he.”​​—2 Korinto Bi 6:17\\nMɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa ja amagahi kɛ nimeli nɛ a gbo ɔ?\\nYehowa sume nɛ wa ja amagahi.\\nKe nɔ ko kɛ ni gbogboehi sɛɛ ní ɔ, mumi yayamihi e kɛ sɛɛ ní ɔ nɛ.\\nANƆKUALE 2: PI GBIJLƆHI TSUO NƐ MAWU BUA JƆ HE\\n“Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ ka nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛɛ hyɛ kaa e sa Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi lo.”​​—Efeso Bi 5:10, NW\\nKɛ o maa pee kɛɛ kɛ na gbijlɔ nɛ e sa kaa o ye?\\nEzekiel 44:23; 2 Korinto Bi 6:14, 15\\nMoo hyɛ kaa gbijlɔ ɔ je wɔ jami mi lo.\\nKe a kɛ juɛmi kpakpa nɛ yeɔ gbijlɔ ko po ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa Mawu kplɛɛ nɔ.\\nMo kua gbijlɔhi nɛ woɔ nihi loo ma hɛ mi nyami.\\nO kɛ nile nɛ tsu ní, nɛ o ná he nile kpakpa.\\nANƆKUALE 3: O KƐ BUMI NƐ TSƆƆ NIHI O HEMI KƐ YEMI Ɔ NYA\\n“Ke nyɛɛ kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, nyɛ ha nɛ munyu nɛ maa je nyɛ nya a nɛ ngɔ kaa nɔ́ ko nɛ a wo lɛ ngo, nɛ nyɛɛ le bɔ nɛ nyɛ ma ha nɔ tsuaa nɔ munyu heto bɔ nɛ sa.”​​—Kolose Bi 4:6\\nKɛ o maa pee kɛɛ kɛ tsɔɔ nihi o hemi kɛ yemi ɔ nya?\\nMo je bumi kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi kaa bɔ nɛ mo hu o suɔ nɛ a bu mo ɔ.\\nMo je mi mi himi kpo nɛ o kɛ nihi ko pɛ ngɛ o hemi kɛ yemi ɔ he.\\nO kɛ bumi kɛ he si bami nɛ fa o hemi kɛ yemi ɔ he.\\nHebri Bi 10:24, 25\\nKe o ya asafo mi kpehi ɔ, nihi maa wo mo he wami, nɛ a maa ye bua mo, nɛ ke nɔ ko bi mo o hemi kɛ yemi ɔ he sane ɔ, o ma nyɛ ma ha lɛ heto.\\nGbijlɔ Yemihi Nɛ Sɛ Mawu Hɛ Mi\\nGbijlɔ komɛ ngɛ nɛ e peeɔ nihi kaa e woɔ Mawu hɛ mi nyami, se e woɔ Mawu mi mi la mohu.\\nBɔ Nɛ Wa Ma Plɛ Kɛ Je Wa He Ngɛ Je ɔ He\\nYehowa Odasefohi—A Je A Hemi Kɛ Yemi Kpo, Fã 2: A Ha La a Tso","num_words":3231,"character_repetition_ratio":0.053,"word_repetition_ratio":0.039,"special_characters_ratio":0.288,"stopwords_ratio":0.459,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɛɛ Kɛ Nyɛ Sibi Nɛ Tu He Wami Womi Munyu Daa Ligbi—Hebri Bi 3:13 | Kase\\n“Ke nyɛ ngɛ munyu ko nɛ maa wo ni ɔmɛ he wami ɔ, nyɛɛ tu.” —NÍTS. 13:15.\\nLAHI: 53, 45\\nMɛni he je nɛ e he hia nɛ waa wo ni kpahi he wami ɔ?\\nMɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yehowa, Yesu, kɛ bɔfo Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi ke wa ngɛ nihi he wami woe ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ wo nihi he wami saminya?\\n1, 2. Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e hia nɛ waa wo nihi he wami.\\nYIHEYO ko nɛ ye jeha 18 nɛ a tsɛɛ lɛ Cristina a de ke: “Ye fɔli pɔɛ mi he wami womi, mohu ɔ, a tuɔ ye he munyu yaya behi fuu. Nɛ a munyu ɔmɛ yeɔ nɔ tsui wawɛɛ. A deɔ ke i peeɔ jokuɛwi a ní, ye yi ta, nɛ i kle tsɔ. Enɛ ɔ he ɔ, i pɔɔ ya fomi nɛ i kɛ mɛ sɛɛ we ní. E peeɔ mi kaa se nami ko be ye he.” Ke a wui nihi he wami ɔ, a bua be a he jɔe ngɛ si himi mi!\\n2 Se ke wa woɔ nihi he wami ɔ, a bua maa jɔ wawɛɛ. Niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rubén ɔ de ke: “Jehahi babauu be nɛ e peeɔ mi kaa se nami ko be ye he. Se ligbi ko ɔ, benɛ i kɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko ngɛ fiɛɛmi tso mi ɔ, e to he hɛ kaa ye bua jɔɛ. Benɛ i de lɛ nɔ́ nɛ ngɛ mi pee ɔ, e bu mi tue, nɛ e nu mi sisi. Lɔ ɔ se ɔ, e kai mi ní kpakpahi nɛ i ngɛ tsue ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e kai mi Yesu munyu nɛ tsɔɔ kaa wa ti nɔ tsuaa nɔ he jua wa pe otokliihi babauu ɔ. I kaiɔ jamɛ a ngmami ɔ, nɛ e woɔ ye bua wawɛɛ. Asafo mi nɔkɔtɔma nɛ ɔ munyu ɔ ye bua mi wawɛɛ.”—Mat. 10:31.\\n3. (a) Mɛni bɔfo Paulo de ngɛ he wami womi he? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\n3 E be nyakpɛ kaa Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa wo nihi he wami daa. Bɔfo Paulo ngma womi kɛ ya ha Kristofohi nɛ a ji Hebri bi ɔ. E de ke: ‘Ye nyɛmimɛ, nyɛɛ hyɛ saminya, konɛ nyɛ ti nɔ ko kó hɛɛ juɛmi yaya nɛ be hae nɛ e he ye, nɛ e ko ba tsɔ Mawu hɛ kalɔ ɔ hɛ mi atua. Mohu ɔ, nyɛɛ kɛ nyɛ sibi nɛ tu he wami womi munyu daa ligbi. Kɛkɛ ɔ, yayami be nyɛ ti nɔ ko sisie nɛ e gbo Mawu tue.’ (Heb. 3:12, 13) Ke o kai be ko nɛ nɔ ko tu he wami womi munyu kɛ tsɔɔ mo, kɛ bɔ nɛ lɔ ɔ wo mo he wami ha a, o maa na kaa e he hia wawɛɛ nɛ a wo nihi he wami. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ a he: Mɛni he je nɛ e hia nɛ waa wo nihi he wami ɔ? Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yehowa, Yesu, kɛ Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi ke wa ngɛ nihi he wami woe ɔ? Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ wo nihi he wami saminya?\\nWA TI NƆ TSUAA NƆ HIA HE WAMI WOMI\\n4. Mɛnɔmɛ nɛ a hia he wami womi, se mɛni he je nɛ a wui nihi he wami mwɔnɛ ɔ?\\n4 Wa ti nɔ tsuaa nɔ hia he wami womi, titli ɔ, ke e ngɛ wae. Ní tsɔɔlɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Timothy Evans ɔ tsɔɔ kaa, ‘Jokuɛwi hia he wami womi kaa bɔ nɛ tsohi hu hia nyu ɔ. Ke a wo jokuɛ ko he wami ɔ, e haa nɛ e naa kaa se nami ngɛ e he, nɛ nihi a bua jɔɔ e he.’ Se wa ngɛ je nɛ mi wa mi. Nihi foɔ mɛ nitsɛmɛ pɛ a nɔ mi, a nɛ nɔ mɔbɔ, nɛ a wui nɔ he wami. (2 Tim. 3:1-5) Fɔli komɛ je we a bimɛ ɔmɛ a yi akɛnɛ mɛ hu a fɔli je we a yi gblee ɔ he je. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ní tsuli fuu ngɛ nɛ a nitsumitsɛmɛ je we a yi, enɛ ɔ he ɔ, a deɔ ke a wui mɛ he wami.\\n5. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ wo nihi he wami?\\n5 Ke nɔ ko pee nɔ́ ko nɛ a je e yi ɔ, lɔ ɔ woɔ lɛ he wami. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ maa wo nihi he wami ke wa de mɛ kaa a ngɛ su kpakpahi, aloo ‘wa wo ni nɛmɛ nɛ a hao ɔ he wami.’ (1 Tes. 5:14) Hela munyu nɛ a pɔɔ sisi tsɔɔmi ke “he wami womi” ɔ tsɔɔ kaa “o ma ha nɛ nɔ ko nɛ hɛ lɛ kɛ su o he.” Ke waa kɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi pee kake kɛ ngɛ sɔmɔe ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa náa he blɔ kɛ woɔ mɛ he wami. (Kane Fiɛlɔ 4:9, 10.) Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke: Anɛ i haa nɛ ni kpahi leɔ nɔ́ he je nɛ i suɔ mɛ, nɛ ye bua jɔɔ a he ɔ lo? Loko wa ma ha sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, e sa nɛ wa susu abɛ nɛ ɔ he: “Munyu nɛ a tu ngɛ be nɛ sa mi ɔ, hyɛ bɔ nɛ e hi ha!”—Abɛ 15:23.\\n6. Mɛni he je nɛ Abosiami ngɛ hlae nɛ e wo wa kɔni mi nyu ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n6 Satan Abosiami ngɛ hlae nɛ e wo wa kɔni mi nyu, ejakaa e le kaa ke wa kɔni mi jɔ̃ ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi ma gbɔjɔ. Abɛ 24:10 de ke: “Ke haomi ba o nɔ, nɛ o pee gbedee ɔ, e tsɔɔ kaa o he wami pi saasaa.” Satan bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ Hiob kɔni mi nɛ jɔ̃, enɛ ɔ he ɔ, e ha nɛ Hiob kɛ si himi nɛ mi wa kpe. Se Satan yi manye. Hiob ya nɔ nɛ e ye Yehowa anɔkuale. (Hiob 2:3; 22:3; 27:5) Wɔ hu wa ma nyɛ maa hwu kɛ si Abosiami kɛ gu he wami nɛ wa maa wo wa weku li kɛ nyɛmimɛ nɛ waa kɛ mɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɔ. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa bua maa jɔ ngɛ wa wehi a mi, kɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ, nɛ wa maa hi si slɔkee.\\nHE WAMI WOMI HE NƆ HYƐMI NÍHI NƐ NGƐ BAIBLO Ɔ MI\\n7, 8. (a) Mɛni Baiblo mi nɔ hyɛmi níhi nɛ tsɔɔ kaa Yehowa le nɔ́ he je nɛ e sa kaa a wo nihi he wami? (b) Mɛni blɔ nɔ fɔli ma nyɛ maa gu kɛ kase Yehowa? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n7 Yehowa. La polɔ ɔ la ke: ‘Nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃, kɛ nihi nɛ a be hɛ nɔ kami ɔ, Yehowa hii a kasa nya, konɛ e wo mɛ he wami.’ (La 34:18) Benɛ gbalɔ anɔkualetsɛ Yeremia ngɛ gbeye yee nɛ e kɔni mi jɔ̃ ɔ, Yehowa wo lɛ he wami. (Yer. 1:6-10) Moo hyɛ bɔ nɛ gbalɔ Daniel nɛ e wa ngɛ jeha mi ɔ bua maa jɔ ha benɛ Mawu tsɔ e bɔfo ko nɛ e ba wo lɛ he wami ɔ. Bɔfo ɔ de Daniel ke: “Mawu suɔ o sane”! (Dan. 10:8, 11, 18, 19) Anɛ o ma nyɛ maa wo fiɛɛli, blɔ gbali, kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a nyɛ we nɛ a pee kaa bɔ nɛ a nyɛɔ peeɔ sa a he wami lo?\\n8 Mawu de we ke akɛnɛ e kɛ e Bi nɛ e suɔ lɛ wawɛɛ ɔ tsu ní jehahi fuu he je ɔ, e he hia we nɛ e je e yi, aloo e wo lɛ he wami benɛ e ba zugba a nɔ ɔ. Mohu ɔ, Yesu nu nɛ e Tsɛ ɔ kɛ lɛ tu munyu kɛ je hiɔwe si enyɔ. Yehowa de ke: “Imi nitsɛ ye bi nɛ i suɔ ji nɛ ɔ nɛ! Ee, i ngɛ e he bua jɔmi saminya.” (Mat. 3:17; 17:5) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu je Yesu yi, nɛ e ha nɛ e le kaa e ngɛ mɔde bɔe. Yehowa wo Yesu he wami benɛ e je e sɔmɔmi ɔ sisi ngɛ zugba a nɔ, kɛ benɛ e piɛ bɔɔ nɛ e maa gbe nya a. E ngɛ heii kaa enɛ ɔ wo Yesu he wami wawɛɛ. Nyɔ mi nɛ e nɔ jena Yesu ma gbo ɔ, e hao wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa tsɔ bɔfo ko nɛ e ba wo lɛ he wami. (Luka 22:43) Ke fɔlɔ ji mo ɔ, moo kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yehowa pee ɔ nɛ o wo o bimɛ he wami, nɛ o je a yi be fɛɛ be nɛ o maa na kaa a ngɛ mɔde bɔe ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ o wo mɛ he wami wawɛɛ ke o na kaa a kɛ kahi ngɛ kpee ngɛ sukuu ɔ.\\n9. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔ nɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ hi si ha a he?\\n9 Yesu. Gbɔkuɛ nɛ Yesu to Kaimi ɔ sisi ɔ, nɔ́ kake nɛ e kadi ngɛ e bɔfo ɔmɛ a he ji kaa a woɔ a he nɔ. Yesu je he si bami mi nɛ e fɔ a nane he, se loloolo ɔ, a sã nya ngɛ nɔ nɛ ji ngua ngɛ a kpɛti ɔ he, nɛ ngɛ Petro blɔ fami po lɛɛ, e he e he ye tsɔ. (Luka 22:24, 33, 34) Se kɛ̃ ɔ, Yesu je e bɔfo anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi kaa a fĩ e se ngɛ kahi nɛ e kɛ kpe ɔmɛ tsuo a mi. E wo mɛ si kaa a ma tsu ní wawɛɛ pe lɛ, nɛ e ha nɛ a le kaa Mawu suɔ mɛ wawɛɛ. (Luka 22:28; Yoh. 14:12; 16:27) Wa ma nyɛ ma bi wa he ke, ‘Anɛ i kaseɔ Yesu nɛ i jeɔ ni kpahi a yi ngɛ su kpakpahi nɛ a ngɛ ɔ he pe nɛ ma ngɔ ye juɛmi kɛ ma a gbɔjɔmihi a nɔ lo?’\\n10, 11. Mɛni bɔfo Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e le nɔ́ he je nɛ e sa kaa a wo nihi he wami ɔ?\\n10 Bɔfo Paulo. Paulo tu e nyɛmimɛ ɔmɛ a he munyu kpakpa ngɛ e sɛ womi ɔmɛ a mi. E ngɛ mi kaa e kɛ a kpɛti ni komɛ hia blɔ behi fuu nɛ e le a gbɔjɔmihi mohu lɛɛ, se e tu a he munyu kpakpa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Paulo tsɔɔ kaa Timoteo ‘yeɔ anɔkuale, nɛ e suɔ lɛ, ejakaa e le Kristo.’ E le kaa Timoteo maa je e tsui mi kɛ ye bua e nyɛmimɛ Kristofohi. (1 Kor. 4:17; Filip. 2:19, 20) Bɔfo Paulo tu Tito hu he munyu kaa ‘e he piɛlɔ ji lɛ, nɛ e kɛ lɛ tsuo nɛ ngɛ ní tsue konɛ e hi ha asafo ɔ.’ (2 Kor. 8:23) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ maa wo Timoteo kɛ Tito he wami wawɛɛ, nɛ a maa na kaa Paulo susuɔ a he!\\n11 Paulo kɛ Barnaba ngɔ a wami kɛ wo oslaa mi, nɛ a kpale a se kɛ ho he nɛ a wa mɛ yi mi ngɛ ɔ ya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ ni hehi nɛ a ba pee kaseli kɛ kahi ngɛ kpee ngɛ Listra a, Paulo kɛ Barnaba kpale kɛ ya lejɛ ɔ nɛ a ya wo mɛ he wami, e ngɛ mi kaa a wa mɛ yi mi wawɛɛ ngɛ lejɛ ɔ mohu lɛɛ. (Níts. 14:19-22) Nimli asafo ko pee Paulo basabasa ngɛ Efeso. Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:1, 2 ɔ de ke: “Benɛ basabasa a se po ɔ, Paulo tsɔ ya tsɛ nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ ba. E kɛ mɛ tu munyu, nɛ e wo mɛ he wami. Lɔ ɔ se ɔ, e sɛ mɛ, nɛ e pue nɔ kɛ ho Makedonia ya. E kpa si kɛ gu lejɛ ɔ kpokpa amɛ a nɔ, nɛ e tu munyuhi saminya kɛ wo ni ɔmɛ he wami. Jehanɛ ɔ, e ba su Akaya.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa e maa wo nihi he wami.\\nWA WOƆ WA SIBI HE WAMI MWƆNƐ Ɔ\\n12. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ wa kpe ɔmɛ yeɔ bua wɔ konɛ waa wo wa sibi he wami?\\n12 Yehowa suɔ kaa e hi ha wɔ. Enɛ ɔ he je nɛ e deɔ wɔ kaa waa kpe daa a nɛ. Wa kaseɔ Yehowa he ní, nɛ wa woɔ wa sibi he wami ngɛ kpe nɛ ɔmɛ a sisi. (Kane Hebri Bi 10:24, 25.) Wa kpeɔ kɛ kaseɔ ní, nɛ wa woɔ wa sibi he wami kaa bɔ nɛ Yesu kaseli ɔmɛ pee ɔ. (1 Kor. 14:31) Cristina nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “Nɔ́ nɛ ye bua jɔ he ngɛ wa kpe ɔmɛ a he ji bɔ nɛ nyɛmimɛ jeɔ suɔmi kpo, nɛ a woɔ mi he wami ha a. Be komɛ ɔ, loko ma su Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ, i naa kaa i hao. Se nyɛmimɛ yihi hɛɛ mɛ kɛ suɔ ye he, a fuaa mi, nɛ a deɔ mi ke o he ngɛ fɛu. A deɔ mi ke a suɔ mi, nɛ a bua jɔ kaa i ngɛ hɛ mi yae ngɛ Mawu jami mi. Ke a wo mi he wami kikɛ nɛ ɔ, kɛkɛ ye tsui nɔ ye mi!” Hyɛ bɔ nɛ e hi ha kaa wa maa “wo wa sibi he wami”!—Rom. 1:11, 12.\\n13. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa wo Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ níhi a si kpami po he wami ɔ?\\n13 Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ níhi a si kpami po hia he wami womi. Mo susu Yoshua he nɛ o hyɛ. E kɛ jehahi fuu ye Mawu anɔkuale. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa de Mose ke e ya wo lɛ he wami. Yehowa de Mose ke: “Wo Yoshua mlaa, nɛ o wo lɛ kã kɛ he wami; ejakaa lɛ ji nɔ nɛ maa nyɛɛ ma a hɛ mi kɛ po pa a kɛ ya ngɔ zugba a nɛ o ngɛ hyɛe ɔ.” (5 Mose 3:27, 28) A kɛ ní tsumi ngua ko wo Yoshua dɛ kaa e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi konɛ a ya ngɔ Si Womi Zugba a. E he hia nɛ a wo Yoshua he wami, ejakaa e kɛ kahi fuu maa kpe, nɛ ke e hi kulaa a, a maa ye e nɔ ngɛ ta kake mi. (Yosh. 7:1-9) Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa Yehowa tsɔ kaa a ya wo Yoshua kã kɛ he wami! Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa wo asafo mi nikɔtɔmahi kɛ kpɔ mi nɔ hyɛli po he wami, ejakaa a bɔɔ mɔde wawɛɛ kɛ hyɛɛ Mawu to ɔmɛ a nɔ. (Kane 1 Tesalonika Bi 5:12, 13.) Kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ko de ke: “Be komɛ ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ ngmaa wɔ sɛ womi, nɛ a tsɔɔ kaa a bua jɔ wawɛɛ kaa wa ba slaa mɛ, enɛ ɔ he ɔ, a naa wɔ si. Waa kɛ womi nɛ ɔmɛ toɔ, nɛ ke wa kɔni mi jɔ̃ ɔ, wa woɔ nɛ wa kaneɔ. A woɔ wɔ he wami wawɛɛ.”\\nKe wa je wa tsui mi kɛ wo wa bimɛ ɔmɛ he wami ɔ, e haa nɛ a bɔɔ a he mɔde (Hyɛ kuku 14)\\n14. Mɛni tsɔɔ kaa yi jemi kɛ he wami womi haa nɛ ga womi nuɔ tso?\\n14 Asafo mi nikɔtɔmahi kɛ fɔli le kaa ke a ma nyɛ maa ngɔ Baiblo ɔ kɛ wo nɔ ko ga nɛ e maa nu tso ɔ, e sa nɛ a je nɔ ɔ yi nɛ a wo lɛ he wami. Benɛ Paulo je Korinto bi ɔmɛ a yi kaa a kɛ ga womi nɛ e kɛ ha mɛ ɔ tsu ní ɔ, eko ɔ, lɔ ɔ wo mɛ he wami nɛ a ya nɔ nɛ a pee nɔ́ nɛ da. (2 Kor. 7:8-11) Bitsɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Andreas nɛ e ngɛ bimɛ enyɔ ɔ de ke: “Ke wa wo jokuɛwi he wami ɔ, e woɔ mɛ gɛjɛmi, nɛ e haa nɛ a yaa hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. Ke wa je nihi a yi benɛ wa ngɛ mɛ ga woe ɔ, lɔ ɔ haa nɛ ga womi ɔ nuɔ tso wawɛɛ. E ngɛ mi kaa wa bimɛ ɔmɛ le nɔ́ nɛ da mohu lɛɛ, se akɛnɛ wa woɔ mɛ he wami daa he je ɔ, a peeɔ nɔ́ nɛ da be fɛɛ be.”\\nNƆ́ NƐ MA NYƐ MAA YE BUA MO KONƐ O WO NIHI HE WAMI SAMINYA\\n15. Mɛni ji blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ wo nihi he wami?\\n15 Moo tsɔɔ kaa o bua jɔ nyɛmimɛ ɔmɛ a mɔde bɔmi kɛ a su kpakpa amɛ a he. (2 Kron. 16:9; Hiob 1:8) Ke si fɔfɔɛ nɛ wa ngɛ mi ɔ ha we nɛ wa nyɛ nɛ waa pee fuu kɛ fĩ Matsɛ Yemi ɔ se po ɔ, Yehowa kɛ Yesu bua jɔɔ nɔ́ nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nyɛɔ peeɔ ɔ he. (Kane Luka 21:1-4; 2 Korinto Bi 8:12.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa nyɛmimɛ komɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ yaa asafo mi kpehi, a haa sanehi a heto, nɛ a yaa fiɛɛmi daa. Anɛ e sɛ kaa wa jeɔ a yi nɛ waa wo mɛ he wami lo?\\n16. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ e he nɛ wa ha wɔ kaa wa maa wo nihi he wami ɔ?\\n16 Moo wo nihi he wami be tsuaa be nɛ o ma ná he blɔ ɔ. Ke wa na kaa nɔ ko pee nɔ́ ko nɛ sa yi jemi ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa je e yi. Mo susu nɔ́ nɛ ba benɛ Paulo kɛ Barnaba ngɛ Antiokia ngɛ Pisidia a he nɛ o hyɛ. Nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ kpe he ɔ de mɛ ke: “Nyɛmimɛ, ke nyɛ ngɛ munyu ko nɛ maa wo ni ɔmɛ he wami ɔ, nyɛɛ tu.” Paulo ngɔ he blɔ ɔ kɛ wo mɛ he wami. (Níts. 13:13-16, 42-44) Ke wa ma nyɛ maa tu munyu ko kɛ wo nihi he wami ɔ, mɛni he je nɛ wa pee we jã a? Ke waa kɛ pee wa su kaa wa maa wo nihi he wami ɔ, nihi hu maa wo wɔ he wami.—Luka 6:38.\\n17. Mɛni ji blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ je nihi a yi?\\n17 Moo je o tsui mi kɛ wo nihi he wami, nɛ o tsɔɔ mɛ nɔ́ pɔtɛɛ nɛ a bɔ he mɔde ɔ. E hi kaa o maa de nɔ́ ko kɛ je nihi a yi, aloo nɛ o kɛ wo mɛ he wami mohu lɛɛ, se sɛ gbi nɛ Yesu kɛ mane Kristofohi nɛ a ngɛ Tiatira a tsɔɔ kaa e maa hi wawɛɛ kaa wa maa tsɔɔ nihi nɔ́ pɔtɛɛ nɛ a bɔ he mɔde. (Kane Kpojemi 2:18, 19.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke fɔlɔ ji mo ɔ, o ma nyɛ ma de o bimɛ ɔmɛ kaa o bua jɔ bɔ nɛ a ngɛ a hɛ mi yae ngɛ Mawu jami mi ha a he. O ma nyɛ ma de binyɛ ko nɛ e ji fɔlɔ kake ɔ bɔ nɛ o bua jɔ mɔde nɛ e ngɛ bɔe kaa e maa tsɔse e bimɛ ɔmɛ ngɛ haomihi nɛ e kɛ ngɛ kpee tsuo se ɔ he ha. Ke wa je nihi a yi, nɛ wa wo mɛ he wami ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, e ma nyɛ maa wo yiblii kpakpa!\\n18, 19. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ wo wa sibi he wami?\\n18 Yehowa nitsɛ be wɔ dee ke wa ya wo nɔ ko he wami kaa bɔ nɛ e de Mose kaa e ya wo Yoshua he wami nɛ e wo lɛ kã a. Se kɛ̃ ɔ, ke wa tu he wami womi munyu kɛ tsɔɔ wa nyɛmimɛ kɛ ni kpahi ɔ, Mawu bua jɔɔ. (Abɛ 19:17; Heb. 12:12) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko tu magbɛ nɔ munyu ko ɔ, wa ma nyɛ ma de lɛ níhi nɛ wa kase ngɛ e munyu ɔ mi, aloo bɔ nɛ e munyu ɔ ye bua wɔ nɛ wa nu ngmami ko sisi ha. Nyɛmiyo ko ngma sɛ womi kɛ ya ha nɔ ko nɛ je asafo kpa mi nɛ́ e ba tu munyu ngɛ e we asafo ɔ mi ɔ. E ngma ke: “E ngɛ mi kaa hɛngmɛfia bɔɔ pɛ waa kɛ sɛɛ ní mohu lɛɛ, se o yɔse kaa i hao, nɛ o wo mi he wami. I suɔ nɛ ma de mo kaa, benɛ o ngɛ munyu ɔ tue ngɛ kpoku ɔ nɔ, kɛ benɛ o kɛ mi ngɛ ní sɛɛe tsuo ɔ, i na lɛ kaa e ji nike ní ko nɛ Yehowa kɛ ngɛ mi hae.”\\n19 Wa ma nyɛ maa gu blɔhi fuu a nɔ kɛ wo nihi he wami ke waa kɛ Paulo munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tsu ní: “Nyɛɛ wo nyɛ sibi he wami, nɛ nyɛɛ ye bua nyɛ sibi kaa bɔ nɛ nyɛ ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ.” (1 Tes. 5:11) Ke ‘waa kɛ wa sibi tu he wami womi munyu daa ligbi’ ɔ, Yehowa bua maa jɔ wɔ tsuo wa he.\\n^ (kuku 1) A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ.","num_words":3520,"character_repetition_ratio":0.067,"word_repetition_ratio":0.013,"special_characters_ratio":0.32,"stopwords_ratio":0.497,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ō Ya Lɔhi Fiyɛ Ipu Uklɔ ku Ɔna o Ta Ku alɔ​—Bi Ɔka O Da Le Yuklɔ Lɔɔlɔhi\\nɔkpa uklɔ ku oyeeyi k'ācɛ o yɛ ce ukraist mla uklɔ k'alɔ | Ɔya Ɔmpa 2018\\nƆDIYA NŌÓ CƐGBÁ A: Ɔdaŋ ku “ɛlá nɛ̄ ɔ̄cɛ ī gbo ā lɛbɛ́ɛka ɔdā nɛ̄ ɔ̄cɛ ī tá ɛga o lipú nɛ̄hi kú ipú itekwú a,” o lɛ a, ɔka o da lɛbɛɛka ɔdā o le pi ɔ wɛɛcɛ ɛgɛ nɛ ɔcɛ gē pi eŋkpɔ wɛɛcɛ a (Aíi 20:5) Ɔka nɛ alɔ gē da ācɛ a gē ya ku uwa kóō ta ohi ta ɛlā nɛ alɔ yɔ i nwu uwa a. Ohi nɛ ɔcɛ ta lɛyikwu ɔka néē bi ijeeyi lɛ da gē ya ku ɔcɛ nōo da ɔka a kóō jé ɔdā nōo cɛgbá nɛhi. Ujisɔsi bi ɔka o da le yuklɔ lɔɔlɔhi. Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu gbla Ujisɔsi ya a?\\nDa ācɛ ɔka nōo géē cɛ gā uwɔ jé ɔdā nōo yɔ ipu ɔtu ku uwa. Ujisɔsi da ayikpo ku nu ɔka alɛwa o ya ɛɛ kóō jé ɔdā nōo yɔ ipu ɔtu ku uwa a. (Umt 16:13-16; be-E 238 ¶3-5) Ɛdɔ ɔka nyá nɛ a lɔfu da ɔcɛ o ya ɛɛ ku a jé ɔdā nōo yɔ ipu ɔtu ku nu a?\\nDa ɔcɛ ɔka nōo géē cɛ lɛ ɔ gbɛla ɔwɛ okpaakpa. Ujisɔsi lɛ ɔka ōhī da Upita klla da ɔ ɔdā nōo lɔfu wɛ ohi ku aɔka a o ya ɛɛ kóō lɛ ɛlá o gbo ku Upita piyabɔ mla o ya kóō jé ɔdā nōo kpaakpa a. (Umt 17:24-26) Ɛdɔ ɔka nyá nɛ a lɔfu da ɔcɛ o ya ɛɛ ku a ta ɔ abɔ jé ɔdā nōo kpaakpa a?\\nCɛtra ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a. Ujisɔsi cɛtra ɔcɛ éyi nōo gē nwu ine eko nōó má ku ohi nōó “tá ā le kpaakpa” a. (Uma 12:34) Ɛgɛnyá nɛ a lɔfu cɛtra ɔcɛ nōo cila ɔka nɛ a da ɔ a?\\nLɛ ojilima ce ācɛ. Alɔ cika o bēē lɛ ojilima ce ācɛ, kwu ācɛ nɛ alɔ i kóō jé ŋ mɛmla ācɛ nōo ce ɔcɛ́, o fiyɛ duu anyakwɔcɛ.​—1Upí 2:17.\\nMÁ AYA AFLƐYI KU UVIDIO NŌO KA KAHINII YUKLƆ NƐ UJISƆSI YA A​—NWU ĀCƐ ƐLĀ ƆWƆICO, CƐƐ KU AA LƐ AƆKA NŌO BANYĀ CILA:\\nNaana nɛ ɛlā ō nwu ipu uvidio a wɛ ɔkwɛyi, ɔdiya nɛ ɔwɛ nōó bi le nwu ɛlā i kpaakpa ŋ ma?\\nƆdiya nɛ alɔ cika o lɛ ɛlā nɛ alɔ yɔ i nwu a teyi peee tōōtɔ̄ɔ̄ a?\\nMÁ AYA ƆMPA KU UVIDIO A, CƐƐ KU AA CILA AƆKA NŌO BANYA:\\nƐgɛnyá nɛ ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ bi ɔka o da le yuklɔ lɔɔlɔhi a?\\nƆwɛ o nwu ɔcɛ ɛlā ku nu nyá nɛ alɔ lɔfu gbla ya a?\\nƆwɛ nyá nɛ ɛlā o nwu ku alɔ gē lɛ abɔ kwu ācɛ ɔtu a? (Ulú 24:32)\\nƆya Ɔmpa 5-​11\\nAGBENU NŌO YƆ IPU ƐLĀ ƆWƆICO Acije lɛyikwu ikpɔda olɔhi mla ací\\nƐGƐ NƐ ĀCƐ O YƐCE UKRAIST GĒ LĀ OYEEYI Aciije Leyikwu Ajɔɔcɛ a mla Ɔdā Nōo Wɛ Ɛyi nu Lɛ Alɔ\\nƆya Ɔmpa 12-18\\nAGBENU NŌO YƆ IPU ƐLĀ ƆWƆICO Ō Je Ɔdole Lɛ Ɛwa O Bu ipu Abɔ ku Ācɛ néē Nwune Ŋ\\nƐGƐ NƐ ĀCƐ O YƐCE UKRAIST GĒ LĀ OYEEYI “Aa Lɛ Ojilima Ce adā aa mla Ɛnɛ aa”\\nƆya Ɔmpa 19-25\\nAGBENU NŌO YƆ IPU ƐLĀ ƆWƆICO Ɔnyɛ Nɛ A Gē Gbɛla Bɛɛka Anu A?\\nƐGƐ NƐ ĀCƐ O YƐCE UKRAIST GĒ LĀ OYEEYI Ō Ya Lɔhi Fiyɛ Ipu Uklɔ ku Ɔna o Ta Ku alɔ​—Bi Ɔka O Da Le Yuklɔ Lɔɔlɔhi\\nƆya Ɔmpa 26–​Ɔya Ɔmɛta 4\\nAGBENU NŌO YƆ IPU ƐLĀ ƆWƆICO leyi kwɛɛcɛ gɛɛ ku a hii lɛ ɔdā duuma nōo i hɛ uwɔ amāŋ nōo géē hɛ ɔcɛ ɔhá gwonu ta ɔwɛ lɛ ɔcɛ duuma ŋ\\nText Ԑnōo huwɔ ɔtu o danlod ƆKPA UKLƆ KU OYEEYI K'ĀCƐ O YƐ CE UKRAIST MLA UKLƆ K'ALƆ Ɔya Ɔmpa 2018\\nƆya Ɔmpa 2018\\nƆKPA UKLƆ KU OYEEYI K'ĀCƐ O YƐ CE UKRAIST MLA UKLƆ K'ALƆ Ɔya Ɔmpa 2018","num_words":639,"character_repetition_ratio":0.068,"word_repetition_ratio":0.057,"special_characters_ratio":0.287,"stopwords_ratio":0.131,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ko ngɛ kɛ ha nihi nɛ a gbo ɔ lo? | Baiblo Mi Sane Bimihi Nɛ A Ha Heto\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Haitian Creole Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Japanese Kannada Kazakh Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Kwangali Lingala Lithuanian Luo Malagasy Malayalam Maltese Marathi Mongolian Myanmar Norwegian Nzema Polish Portuguese Quechua (Bolivia) Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tamil Telugu Thai Tigrinya Tsonga Turkish Twi Ukrainian Uruund Vietnamese Wayuunaiki Xhosa Yoruba Zulu\\nAnɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ko ngɛ kɛ ha nihi nɛ a gbo ɔ lo?\\nGbenɔ ngɛ kaa mahe hwɔmi, ejakaa nihi nɛ a gbo ɔ li nɔ́ ko, nɛ a be nyɛe maa pee nɔ́ ko hulɔ. Se kɛ̃ ɔ, nɔ nɛ bɔ wami ɔ ma nyɛ ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si kɛ ba wami mi ekohu. Bɔnɛ pee nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e ma nyɛ maa pee jã a, Mawu gu Yesu nɔ kɛ tle nihi fuu si kɛ ba wami mi ekohu.—Kane Fiɛlɔ 9:5; Yohane 11:11, 43, 44.\\nGbenɔ ngɛ kaa mahe ngɛ mɛni blɔ nɔ?\\nMawu wo si kaa e ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si kɛ ba wami mi ngɛ je ehe ko nɛ a peeɔ dami ní ngɛ mi ɔ mi. Ja Mawu ha nihi nɛ a ma tle mɛ si ɔ wami loko a ma nyɛ maa ba si himi mi ekohu. Mawu Ope ɔ, ngɛ he bua jɔmi kaa e kɛ he wami nɛ e ngɛ ɔ ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si kɛ ba wami mi ekohu.—Kane Hiob 14:14, 15.\\nMɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ tle nihi nɛ a gbo ɔ si?\\nKe Mawu tle nihi nɛ a gbo ɔ si ɔ, a ma nyɛ maa le a huɛmɛ, kɛ a wekuli a mi tso. E ngɛ mi kaa ke nɔ ko gbo ɔ, e saa mohu lɛɛ, se Mawu ma nyɛ ma tle lɛ si nɛ e ha lɛ nɔmlɔtso ehe.—Kane 1 Korintobi 15:35, 38.\\nNimli bɔɔ ko pɛ nɛ a ma tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya. (Kpojemi 20:6) Nihi babauu nɛ a ma tle mɛ si ɔ maa hi paradeiso nɛ maa ba ekohu ɔ mi ngɛ zugba a nɔ. Nihi nɛ a ma tle mɛ si ɔ maa je si himi ehe sisi, nɛ a ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi si kɛ ya neneene.—Kane La 37:29; Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 24:15.\\nKe Wa Gbo ɔ, Jije Wa Yaa?\\nMoo kase konɛ o le he nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa gbogboe ɔmɛ ngɛ, kɛ nɔ́ he je nɛ adesahi gboɔ ɔ.\\nA Ma Tle Gbogboehi A Si!\\nAnɛ o suɔlɔ ko gbo lo? Anɛ o maa na mɛ ligbi ko lo? Moo kase nɔ́ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ ngɛ gbogboehi a si temi he.","num_words":505,"character_repetition_ratio":0.088,"word_repetition_ratio":0.034,"special_characters_ratio":0.251,"stopwords_ratio":0.406,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Armenia (West) Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Basque Bassa (Cameroon) Batak (Toba) Bicol Bislama Blɔfo Boulou Bulgaria Cambodia Catalan Cebuano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chol Croatia Czech Dangme Denmark Dutch Estonia Ewe Fante Faroese Fiji Finland Fon French Ga Galician Georgia Germany Greenland Guarani Gun Haitian Creole Hausa Hebri Hela Hiligaynon Hindi Hungary Iban Igbo Iloko Indonesia Italia Japan Javanese Kabiye Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kongo Korea Latvia Lingala Lithuania Low German Macedonia Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Maya Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele (Zimbabwe) Nepali Ngabere Norway Nzema Oromo Pangasinan Persia Poland Portugal Portugal (Portugal) Punjabi Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Rarotongan Romania Romany (Macedonia) Cyrillic Russia Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Sunda Swahili Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tojolabal Tonga Totonac Tsonga Turkey Twi Uighur (Cyrillic) Ukrain Urdu Urhobo Uzbek Valencian Venda Vietnam Wallis Welsh Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nAfi 2015 Sɔɔmɔ Afi * lɛ Amaniɛbɔɔ\\nShikpɔji abɔ ni Yehowa Odasefoi shiɛɔ yɛ nɔ\\nTe nyɛfeɔ tɛŋŋ nyɛleɔ nyɛyibɔ?\\nWɔkaneɔ mɛi pɛ ni kɛ hiɛdɔɔ shiɛɔ Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa lɛ daa nyɔɔŋ akɛ Yehowa Odasefoi lɛ. (Mateo 24:14) Mɛi nɛɛ ji mɛi ni abaptisi amɛ akɛ Yehowa Odasefoi, kɛ mɛi hu ni abaptisiko amɛ, shi amɛshiɛɔ akɛni amɛshɛɔ taomɔ nii kɛhã shiɛlɔi lɛ ahe lɛ hewɔ.\\nAni abiɔ ni mɔ ko ahã shika ko dani ebatsɔ Yehowa Odasefonyo?\\nDabi. Abiii ni mɔ ko ahã shika loo eke nɔ ko dani akane lɛ afata Yehowa Odasefoi ahe loo ená nifeemɔ ko loo sɔɔmɔ hegbɛ yɛ asafo lɛ mli. (Bɔfoi 8:18-20) Anɔkwa, mɛi ni tsuɔ onia loo amɛkeɔ asafo lɛ nibii lɛ ateŋ mɛi babaoo sumɔɔɔ ni aleɔ amɛ loo atsĩɔ amɛgbɛ́i atã po. Odasefonyo fɛɛ Odasefonyo kɛ ebe, ehewalɛ, kɛ enibii fiɔ wɔjeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ bɔ ni enyɛmɔ kɛ eshihilɛ baaŋmɛ lɛ gbɛ.—2 Korintobii 9:7.\\nTe nyɛfeɔ tɛŋŋ nyɛleɔ nyɛteŋ mɛi abɔ ni kɛ hiɛdɔɔ shiɛɔ lɛ?\\nDaa nyɔɔŋ lɛ, Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ buɔ eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa ehãa asafo ni eyɔɔ mli lɛ. Anyɛɛɛ mɔ ko nɔ yɛ enɛ feemɔ mli.\\nAsafo fɛɛ asafo buɔ eshiɛlɔi lɛ ashiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaa kɛmajeɔ asafo lɛ nitsumɔhe nine ni yɔɔ maŋ nɔ ni amɛyɔɔ. Nitsumɔhe nine lɛ buaa maŋ muu lɛ fɛɛ loo shikpɔŋkuku ni ekwɛɔ nɔ lɛ shiɛmɔ akɔntaabuu lɛ naa, ni ekɛmajeɔ wɔjeŋ muu fɛɛ nitsumɔhe yitso lɛ.\\nYɛ sɔɔmɔ afi * lɛ eko fɛɛ eko naagbee lɛ, atsɔɔ maŋ fɛɛ maŋ kɛ Odasefoi ayibɔ ni shiɛ yɛ afi lɛ mli. Abuaa yibɔi nɛɛ fɛɛ naa kɛleɔ Yehowa Odasei abɔ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ. Akalaa maŋ fɛɛ maŋ nɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɔntaabuu, kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli niiashikpamɔi ni aná lɛ awoɔ wolo ni ji Yearbook of Jehovah’s Witnesses lɛ mli. Amaniɛbɔi nɛɛ woɔ wɔ hewalɛ, tamɔ bɔ nɔŋŋ ni ewo mra beiaŋ Kristofoi lɛ hewalɛ lɛ.—Bɔfoi 2:41; 4:4; 15:3.\\nAni nyɛkaneɔ mɛi hu ni kɛ nyɛsafo lɛ bɔɔ, shi amɛshiɛɛɛ lɛ?\\nEyɛ mli akɛ wɔkaneee mɛi nɛɛ moŋ, shi wɔhereɔ amɛ hiɛmɛɛ yɛ wɔsafoi lɛ amli. Amɛteŋ mɛi babaoo baa Kristo gbele lɛ Kaimɔ ni wɔfeɔ lɛ daa afi lɛ eko, no hewɔ lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ kɛ́ ajie Yehowa Odasefoi lɛ ayibɔ yɛ mɛi abɔ ni ba Kaimɔ lɛ mli lɛ, abaana mɛi ni kɛ wɔ bɔɔ shi amɛshiɛɛɛ lɛ ayibɔ. Yɛ afi 2015 lɛ, mɛi 19,862,783 ba Kaimɔ lɛ.\\nMɛi komɛi hu yɛ ni amɛbaaa asafoŋ kpeei ni wɔfeɔ lɛ eko, shi amɛkpɛlɛɔ ni wɔkɛ amɛ kaseɔ Biblia lɛ yɛ shĩa, ni amɛnáa he sɛɛ. Yɛ afi 2015 lɛ, daa nyɔɔŋ lɛ wɔkɛ mɛi aaafee 9,708,968 kaseɔ Biblia lɛ, yɛ ekomɛi amli lɛ akɛ aŋkroaŋkroi srɔtoi kase nii yɛ be kome too lɛ nɔŋŋ mli.\\nMɛni hewɔ kɛ́ nɔyeli lɛ kane Odasefoi lɛ, yibɔ ni enáa lɛ fa fe yibɔ ni Odasefoi lɛ kɛhãa lɛ?\\nBɔ ni nɔyeli lɛ feɔ ekaneɔ mɛi ji, ebiɔ mɛi lɛ koni amɛtsɔɔ jamɔ kuu ni amɛkɛbɔɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Amerika nitsumɔhe ni kaneɔ mɛi lɛ “biɔ mɛi lɛ koni amɛtsɔɔ jamɔ kuu ni amɛnuɔ he akɛ amɛji emli nyo.” Kɛ̃lɛ, amɛkɛfata he akɛ, yibɔ ni aná lɛ bafeɔ “nɔ ni asusuɔ akɛ no ji yibɔ lɛ, shi jeee ni akane mɛi lɛ diɛŋtsɛ.” Nɔ ni tamɔɔɔ nakai, mɛi pɛ ni wɔkaneɔ akɛ Yehowa Odasefoi ji mɛi shiɛɔ amɛhãa mɛi krokomɛi, ni amɛbuɔ amɛshiɛmɔ lɛ he akɔntaa lɛ, jeee mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji Odasefoi.\\n^ kk. 2 Sɔɔmɔ afi lɛ jeɔ shishi kɛjɛɔ September 1 ni egbeɔ naa August 31 yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, 2015 sɔɔmɔ afi lɛ je shishi kɛjɛ September 1, 2014, kɛyashi August 31, 2015.\\n^ kk. 16 Sɔɔmɔ afi lɛ jeɔ shishi kɛjɛɔ September 1 ni egbeɔ naa August 31 yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, 2015 sɔɔmɔ afi lɛ je shishi kɛjɛ September 1, 2014, kɛyashi August 31, 2015.\\nYehowa Odasefoi Ayi Efa Waa Fe Bei ni Eho","num_words":815,"character_repetition_ratio":0.058,"word_repetition_ratio":0.052,"special_characters_ratio":0.225,"stopwords_ratio":0.044,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Ná Hemi Kɛ Yemi—Pee Juɛmi Nɛ Da! | Kase\\nLIFE STORY I Kɛ Ní Leli Bɔ Nɛ I Ná He Se\\nMo Ná Hemi Kɛ Yemi—Pee Juɛmi Nɛ Da!\\n“Ke o ngɛ Mawu nɔ́ ko he pɛɛ kpae ɔ, he ye, nɛ o ko je nɔ́ kulaa.”—YAK. 1:6.\\nLAHI: 54, 42\\nMɛni he je nɛ e hia nɛ waa pee juɛmi ngɛ si himi mi ɔ?\\nMɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa ha nɛ ni kpahi nɛ a pee juɛmi ha wɔ?\\nMɛni he je nɛ be komɛ ɔ, e he maa hia nɛ wa tsake juɛmi nɛ wa peeɔ ɔ?\\n1. Mɛni ha nɛ Kain nyɛ we nɛ e pee juɛmi nɛ da a, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\nKAIN ná he blɔ kaa e maa pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko nɛ he hia he: E maa ye yayami he akɔnɔ nɛ ngɛ e mi ɔ nɔ, aloo e ma ha nɛ yayami ɔ nɛ ye e nɔ. Juɛmi fɛɛ juɛmi nɛ e maa pee ɔ maa sa e si himi he e wami be tsuo. Tse o kai kaa Kain pee we juɛmi nɛ da, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e gbe e senɔ Habel nɛ yeɔ anɔkuale ɔ. Juɛmi nɛ Kain pee ɔ puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ e Bɔlɔ ɔ a kpɛti ɔ.—1 Mose 4:3-16.\\n2. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa pee juɛmi nɛ da a?\\n2 Jã kɛ̃ nɛ be komɛ ɔ, e he ba hiaa nɛ wɔ hu waa pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko he. Hɛdɔ ngɛ juɛmi nɛ wa peeɔ ɔ ekomɛ a he pe ekomɛ. Se kɛ̃ ɔ, juɛmi nɛ wa peeɔ ɔ ma nyɛ maa sa wa si himi he wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa nyɛ nɛ wa pee juɛmi nɛ da a, wa ma ná tue mi jɔmi ngɛ si himi mi bɔ nɛ sa. Se ke wa pee juɛmi nɛ dɛ ɔ, nɔ́ nɛ maa je mi kɛ ba ji haomihi, pɛ, kɛ tsui yemi.—Abɛ 14:8.\\n3. (a) Ke wa ma nyɛ maa pee juɛmi nɛ da a, mɛni mi nɛ e sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu?\\n3 Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa pee juɛmi nɛ da? E sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi, nɛ wa he ye kaa e suɔ nɛ e ye bua wɔ, nɛ e ma nyɛ ma ha wɔ juɛmi konɛ waa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa Munyu ɔ, kɛ blɔ nɔ nɛ e guɔ kɛ tsuɔ níhi a he ní ɔ mi, nɛ waa ngɔ e ga womi kɛ tsu ní. (Kane Yakobo 1:5-8.) Ke wa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he, nɛ wa ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha e Munyu ɔ mi wa a, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa e le nɔ́ nɛ hi ha wɔ. Ke e ba jã a, be fɛɛ be nɛ e he maa hia kaa waa pee juɛmi ko ɔ, wa ma hla ga womi kɛ je Mawu Munyu ɔ mi. Se mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa pee juɛmi nɛ da pe bɔ nɛ wa ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ? Ke wa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, anɛ e sɛ nɛ wa tsake lo?\\nE BIƆ NƐ WAA PEE JUƐMI NGƐ WA SI HIMI MI\\n4. Mɛni e he ba hia nɛ Adam nɛ pee juɛmi ngɛ he, nɛ mɛni je juɛmi nɛ e pee ɔ mi kɛ ba?\\n4 Kɛ je benɛ a bɔ adesahi ɔ, e he ba hia nɛ nyumuhi kɛ yihi tsuo nɛ a pee juɛmi ngɛ níhi nɛ he hia he. E sa nɛ Adam nɛ e hla kaa e maa bu e Bɔlɔ ɔ aloo e yo Hawa tue. Adam mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ sane ɔ he, se anɛ o susu kaa e pee juɛmi nɛ da lo? A sisi Hawa, nɛ Hawa hu ha nɛ Adam pee juɛmi nɛ dɛ kulaa. Enɛ ɔ ha nɛ Paradeiso ɔ je e dɛ, nɛ nyagbenyagbe ɔ, e gbo. Mwɔnɛ ɔ, wɔ hu wa ngɛ nɔ́ nae ngɛ juɛmi yaya nɛ Adam pee ɔ he je.\\n5. Kɛ e sa kaa waa na he blɔ nɛ wa ngɛ kaa wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ɔ ha kɛɛ?\\n5 Eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa jinɛ si himi ɔ ko pee gbɔjɔɔ ke ji e he hia we nɛ waa pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko he ɔ. Anɛ jã nɛ mo hu o susuɔ lo? Mo kai kaa Yehowa pee we adesahi kaa klamahi nɛ a be nyɛe ma susu níhi a he nɛ a pee juɛmi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ pee juɛmi nɛ da ha. Yehowa suɔ kaa waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ níhi a he, nɛ enɛ ɔ peemi be wɔ awi yee. Mo ha nɛ wa susu nɔ hyɛmi ní komɛ nɛ tsɔɔ jã a he nɛ waa hyɛ.\\n6, 7. Mɛni juɛmi nɛ e biɔ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a pee, nɛ mɛni he je nɛ e he wa ha mɛ kaa a maa pee juɛmi nɛ da a? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n6 Benɛ Israel bi ɔmɛ ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, e he ba hia nɛ a pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko he: A ma sɔmɔ Yehowa aloo a ma sɔmɔ mawu kpahi. (Kane Yoshua 24:15.) Eko ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e he be wae ha mɛ kaa a maa pee juɛmi ngɛ sane nɛ ɔ he. Se kɛ̃ ɔ, juɛmi nɛ a maa pee ɔ ma nyɛ maa pee wami loo gbenɔ kɛ ha mɛ. Ngɛ Manyadali ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Israel bi ɔmɛ pee juɛmi nɛ dɛ si abɔ. A je Yehowa se, nɛ a ya sɔmɔ lakpa mawuhi. (Many. 2:3, 11-23) Pee se ngɛ gbalɔ Eliya be ɔ mi ɔ, e he ba hia nɛ Mawu we bi nɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko nɛ he hia he: A ma sɔmɔ Yehowa aloo lakpa mawu nɛ ji Baal ɔ. (1 Ma. 18:21) Benɛ a yi mi ngɛ mɛ enyɔɔnyɔ pee ngɛ nɔ nɛ a ma sɔmɔ ɔ he ɔ, Eliya kã a hɛ mi. Eko ɔ, o ma susu kaa e he wɛ kulaa kaa nɔ ko maa pee juɛmi ngɛ sane nɛ ɔ he, ejakaa be fɛɛ be ɔ, juɛmi ngɛ mi kaa nɔ ko ma sɔmɔ Yehowa, nɛ se nami hu ngɛ he. Ngɛ anɔkuale ɔ, ke nɔ ko ngɛ nile ɔ, e be lɛ jloe po kaa e ya sɔmɔ Baal. Se loloolo ɔ, Israel bi ɔmɛ nyɛ we nɛ a pee “juɛmi ngɛ nɔ́ enyɔ nɛ ɔmɛ a he.” Enɛ ɔ he ɔ, nile ngɛ mi kaa Eliya wo mɛ he wami kaa a sɔmɔ anɔkuale Mawu nɛ ji Yehowa.\\n7 Mɛni he je nɛ eko ɔ, e he wa ha Israel bi ɔmɛ kaa a maa pee juɛmi nɛ da a? Kekleekle ɔ, a be Yehowa mi hemi kɛ yemi hu, nɛ a kɛ e ga womi tsu we ní. A be Mawu he anɔkuale nile, aloo nile nɛ je hiɔwe ɔ, nɛ a ngɔɛ a hɛ kɛ fɔɛ Yehowa nɔ hu. Kaa a ngɛ Mawu he anɔkuale nile ɔ, jinɛ a ko pee juɛmi nɛ da. (La 25:12) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Israel bi ɔmɛ ha nɛ ma jeli nɛ a ngɛ a kpɛti ɔ sisi mɛ, nɛ a ha nɛ ma jeli nɛ ɔmɛ pee juɛmi po ha mɛ. Ma jeli nɛ ɔmɛ nɛ a sɔmɔ we Yehowa a sisi Israel bi ɔmɛ nɛ a ya ja wɔ. Yehowa sɛ hlami nɛ e bɔ mɛ kɔkɔ kaa nɔ́ ko kaa jã ma nyɛ maa ba.—2 Mose 23:2.\\nANƐ E SA NƐ NI KPAHI NƐ A PEE JUƐMI HA WƆ LO?\\n8. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ juɛmi nɛ Israel bi ɔmɛ pee ɔ mi?\\n8 Nɔ hyɛmi níhi nɛ wa susu he ɔ, ha nɛ wa kase nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ. E sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ pee juɛmi ngɛ níhi a he, nɛ ke wa ma nyɛ maa pee juɛmi nɛ da nɛ nile ngɛ mi ɔ, ja waa kɛ Ngmami ɔ tsu ní. Galatia Bi 6:5 ɔ de ke: “Nɔ tsuaa nɔ maa tloo lɛ nitsɛ e tlomi.” E sɛ nɛ wa ha nɛ nɔ ko nɛ pee juɛmi ha wɔ. Mohu ɔ, e sa nɛ wɔ nitsɛmɛ waa le nɔ́ nɛ Mawu suɔ, konɛ waa pee lɔ ɔ.\\n9. Mɛni he je nɛ osla ngɛ he kaa wa ma ha nɛ nihi nɛ a pee juɛmi ha wɔ ɔ?\\n9 E ji oslaa kaa wa ma ha nɛ nɔ ko nɛ pee juɛmi ha wɔ. Se mɛni ma nyɛ ma ha nɛ waa pee jã? Juami bi a nɔ nyɛmi ma nyɛ ma ha nɛ waa pee juɛmi nɛ dɛ. (Abɛ 1:10, 15) Se kɛ̃ ɔ, ke nihi ngɛ wa nɔ nyɛe kaa mɛni po ɔ, e ji wa blɔ nya ní tsumi kaa waa kɛ wa he nile nɛ wa ngɔ Baiblo ɔ kɛ tsɔse ɔ ma tsu ní. Behi fuu ɔ, ke wa ha nɛ nihi pee juɛmi ha wɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ ‘a se nyɛɛe.’ Ke wa ha nɛ ni kpahi pee juɛmi ha wɔ ɔ, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa wa pee juɛmi, se e ma nyɛ maa ye wɔ awi.\\n10. Mɛni he nɛ e he ba hia nɛ Paulo nɛ bɔ Galatia bi ɔmɛ kɔkɔ ngɛ?\\n10 Bɔfo Paulo ha nɛ Galatia bi ɔmɛ na kaa oslaa ngɛ he kaa a ma ha nɛ ni kpahi nɛ pee juɛmi ha mɛ. (Kane Galatia Bi 4:17.) Ni komɛ ngɛ asafo ɔ mi nɛ a ngɛ hlae nɛ a tsɔɔ nihi nɔ́ nɛ e sa kaa a pee konɛ a kɛ gbla mɛ kɛ je bɔfo ɔmɛ a he. Mɛni he je? Nimli nɛ ɔmɛ foɔ mɛ pɛ a nɔ mi, nɛ a suɔ nɛ a he biɛ. A woɔ a he nɔ, nɛ a bui a nyɛmimɛ Kristofohi kaa mɛ hu a ngɛ he blɔ kaa a maa mwɔ mɛ nitsɛmɛ a yi mi kpɔ ngɛ níhi a he.\\n11. Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nihi konɛ a pee juɛmi ngɛ mɛ nitsɛmɛ a sanehi a he?\\n11 Paulo le kaa e nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ he blɔ kaa a maa mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ níhi a he, enɛ ɔ he ɔ, e pee we juɛmi ha mɛ. Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ wa ma nyɛ maa kase. (Kane 2 Korinto Bi 1:24.) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ nɔ ko ga woe ngɛ nɔ ɔ nitsɛ e sane ko he ɔ, e sa nɛ a kase Paulo. Asafo mi nikɔtɔmahi suɔ kaa a kɛ a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ma susu Baiblo mi ga womi ɔmɛ a he. Se kɛ̃ ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a ma ha nɛ a nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ nɛ a pee juɛmi ngɛ mɛ nitsɛmɛ a sanehi a he. Juɛmi ngɛ mi kaa a maa pee jã, ejakaa ke nɔ́ ko je mi kɛ ba a, nɔ ɔ nitsɛ nɛ e maa tloo e tlomi. Ga womi ko nɛ he hia wawɛɛ ji nɛ ɔ: Wa ma nyɛ maa ye bua nihi konɛ a nu sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ sisi, nɛ a kɛ tsu ní. Se kɛ̃ ɔ, nihi ngɛ he blɔ kaa a maa pee juɛmi ngɛ mɛ nitsɛmɛ a sanehi a he, nɛ e ji a ní tsumi kaa a maa pee jã. Ke a kɛ he blɔ nɛ ɔ tsu ní saminya a, a ma ná he se. Niinɛ, e sɛ nɛ wa susu kaa wa ngɛ he blɔ kaa wa maa pee juɛmi ha wa nyɛmimɛ.\\nAsafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ suɔmi ɔ yeɔ bua nihi konɛ mɛ nitsɛmɛ a mwɔ a yi mi kpɔ (Hyɛ kuku 11)\\nKOO DA HE NUMI NƆ KƐ PEE JUƐMI\\n12, 13. Mɛni he je nɛ oslaa ngɛ he kaa wa maa pee juɛmi be mi nɛ wa mi mi fu, aloo wa hao ɔ?\\n12 Nihi pɔɔ demi ke: Moo pee nɔ́ nɛ o tsui suɔ. Se oslaa ngɛ he kaa wa maa pee jã. Nɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, jã peemi teɔ si kɛ woɔ Baiblo ɔ blɔ tsɔɔmi. Baiblo ɔ bɔɔ wɔ kɔkɔ kaa wa ko ha nɛ wa tsui nɛ yi mluku ɔ, kɛ wa he numi nɛ sisi wɔ konɛ waa pee juɛmi nɛ dɛ. (Abɛ 28:26) Nɔ hyɛmi níhi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa ke wa pee wa tsui nya ní ɔ, wa maa na e mi nɔ́. E sa nɛ wa kai kaa, akɛnɛ wa ji adesahi nɛ wa yi mluku he je ɔ, wa ‘tsui ɔ ma nyɛ maa sisi wɔ.’ (Yer. 3:17; 13:10; 17:9; 1 Ma. 11:9) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa peeɔ wa tsui nya ní ɔ, mɛni maa je mi kɛ ba?\\n13 Kaa Kristofohi ɔ, wa tsui ɔ he hia wɔ wawɛɛ, ejakaa Yehowa fã wɔ kaa waa suɔ lɛ kɛ wa tsui tsuo, nɛ waa suɔ wa nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ wa suɔ wa he ɔ. (Mat. 22:37-39) Se Ngmamihi nɛ a wo ta ngɛ kuku nɛ sɛ kuku nɛ ɔ hlami ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa oslaa ngɛ he kaa wa ma ha nɛ wa he numi nɛ kudɔ wa susumi kɛ wa ní peepee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa mwɔ wa yi mi kpɔ be mi nɛ wa mi mi fu ɔ, mɛni ma nyɛ maa je mi kɛ ba? Ke wa pee jã hyɛ ɔ, lɛɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa wa le nɔ́ nɛ maa je mi kɛ ba. (Abɛ 14:17; 29:22) Ke wa ngɛ haoe hu nɛɛ, anɛ wa ma nyɛ maa pee juɛmi nɛ da lo? (4 Mose 32:6-12; Abɛ 24:10) Mo kai kaa, Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa juɛmi ngɛ mi kaa wa ma ‘sɔmɔ ngɛ Mawu mlaa a nya.’ (Rom. 7:25) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa da wa he numi nɔ kɛ pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ he ɔ, wa he numi ma nyɛ maa sisi wɔ.\\nBE NƐ E SA KAA O TSAKE JUƐMI NƐ O PEE Ɔ\\n14. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa be komɛ ɔ, e da blɔ kaa wa ma tsake juɛmi nɛ wa peeɔ ɔ ha kɛɛ?\\n14 E sa nɛ waa pee juɛmi nɛ da. Se kɛ̃ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa ke wa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he, nɛ e he ba hia kaa wa tsake yi mi kpɔ nɛ wa mwɔ ɔ, e sɛ nɛ waa pee jã. Be komɛ ɔ, e sa nɛ wa susu yi mi kpɔ nɛ wa mwɔ ɔ he ekohu, konɛ ke e he maa hia a, waa pee tsakemi. Mo kadi kaa Yehowa pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ ngɛ bɔ nɛ e kɛ Nineve bi nɛ a hi si ngɛ Yona be ɔ mi ɔ ye ha a he. “Benɛ Mawu na nɔ́ nɛ ni ɔmɛ pee, kɛ bɔ nɛ a tsake a je mi bami ɔ, e kpale e nya se. Nɛ yi mi nɛ e to kaa e ma kpata ma a hɛ mi ɔ, e pee we jã hu.” (Yona 3:10) Benɛ Yehowa na kaa Nineve bi ɔmɛ tsake a tsui kɛ a ní peepee ɔ, e tsake juɛmi nɛ e pee ngɛ a he ɔ. Jã nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e nuɔ nɔ́ sisi, e baa e he si, nɛ e naa nɔ mɔbɔ. Ngɛ adesahi fuu a blɔ fã mi ɔ, a daa bɔ nɛ a nuɔ he ha be mi nɛ a mi mi fu ɔ nɔ kɛ peeɔ juɛmi, se Mawu pee we e ní kaa adesahi.\\n15. Mɛni he je nɛ be komɛ ɔ, e ma bi nɛ wa tsake juɛmi ko nɛ wa pee ɔ?\\n15 Be komɛ ɔ, e maa hi wawɛɛ kaa wa ma susu juɛmi nɛ wa pee ɔ he ekohu. Eko ɔ, e ma bi nɛ waa pee jã ke wa si fɔfɔɛ ɔ tsake. Be komɛ ɔ, ke si fɔfɔɛ ɔ tsake ɔ, Yehowa tsakeɔ juɛmi nɛ e pee ɔ. (1 Ma. 21:20, 21, 27-29; 2 Ma. 20:1-5) Ngɛ be komɛ a mi hu ɔ, ke wa ba le ní hehi kɛ kɔ sane ko he ɔ, e ma bi nɛ wa tsake juɛmi nɛ wa pee ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a tu Saul bibi Mefiboshet he lakpa munyu kɛ tsɔɔ Matsɛ David. Se pee se benɛ David ba na anɔkuale nɛ ngɛ munyu ɔ mi ɔ, e tsake yi mi kpɔ nɛ e mwɔ ɔ. (2 Sam. 16:3, 4; 19:24-29) Be komɛ ɔ, e maa hi wawɛɛ kaa wɔ hu wa maa pee jã.\\n16. (a) Mɛni ga womihi maa ye bua wɔ konɛ waa pee juɛmi nɛ da? (b) Mɛni he je nɛ e he maa hia nɛ wa susu juɛmi ko nɛ wa pee ɔ he ekohu ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee jã?\\n16 Mawu Munyu ɔ woɔ wɔ ga kaa wa he ko sɔ kɛ pee juɛmi ngɛ sane ko nɛ he hia he. (Abɛ 21:5) Ke wa he be kɛ hla níhi a mi, nɛ wa susu sane ɔ he saminya a, eko ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa pee juɛmi nɛ da. (1 Tes. 5:21) Ke wekuyi ko maa mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e sa nɛ e he be kɛ pee níhi a mi hlami ngɛ Ngmami ɔ kɛ asafo ɔ womihi a mi. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ e ha weku mi bi ɔmɛ he blɔ konɛ mɛ hu a tsɔɔ a juɛmi. Mo kai kaa, Mawu de Abraham kaa e bu nɔ́ nɛ e yo ɔ de ɔ tue. (1 Mose 21:9-12) E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi hu nɛ a he be kɛ hla níhi a mi. Akɛnɛ a hɛ kã si, nɛ a baa a he si he je ɔ, ke a ba le ní hehi kɛ kɔ sane ko he nɛ e ma bi nɛ a tsake juɛmi nɛ a pee ɔ, a maa bɔ mɔde kaa a maa pee jã, nɛ a be gbeye yee kaa nihi ma je bu nɛ a ngɛ kɛ ha mɛ ɔ nɔ. E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ná suɔmi ɔ kaa a ma tsake a susumi, kɛ yi mi kpɔ nɛ a mwɔɔ ɔ, ke e he ba hia nɛ a pee jã a, nɛ e sa nɛ wɔ tsuo waa bɔ mɔde nɛ waa kase mɛ. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi.—Níts. 6:1-4.\\nKE O PEE JUƐMI KO Ɔ, MO TSU HE NÍ\\n17. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee juɛmi nɛ da?\\n17 Hɛdɔ ngɛ juɛmi nɛ wa peeɔ ɔ ekomɛ a he pe ekomɛ. E ma bi nɛ wa he be kɛ susu níhi a he, nɛ waa sɔle wawɛɛ ke wa ngɛ juɛmi pee ngɛ nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e he maa hia nɛ Kristofohi nɛ a pee juɛmi ke ji a maa sɛ gba si himi mi aloo a be mi sɛe, nɛ ke a maa sɛ mi hu ɔ, nɔ nɛ a kɛ lɛ maa sɛ mi. Nɔ́ kpa ko hu nɛ hɛdɔ ngɛ he, nɛ jɔɔmi ngɛ mi nɛ e sa kaa waa pee juɛmi ngɛ he ji be nɛ waa kɛ wa he maa wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, kɛ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee jã. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a mi ɔ, e sa nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa kaa e ma ha wɔ blɔ tsɔɔmi nɛ sa, nɛ e ma nyɛ maa pee jã hulɔ. (Abɛ 1:5) Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ wa hla ga womi nɛ hi pe kulaa a ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ waa sɔle kɛ bi Yehowa blɔ tsɔɔmi. Mo kai kaa, Yehowa ma nyɛ ma ha nɛ wa ná suhi nɛ wa hia konɛ wa nyɛ nɛ waa pee juɛmi nɛ maa sa e hɛ mi. Ke o ngɛ juɛmi pee ngɛ nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ he ɔ, be fɛɛ be ɔ, mo bi o he ke: ‘Anɛ yi mi kpɔ nɛ ma mwɔ ɔ maa tsɔɔ kaa i suɔ Yehowa lo? Anɛ lɔ ɔ ma ha nɛ bua jɔmi kɛ tue mi jɔmi nɛ hi ye weku ɔ mi lo? Anɛ lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa i toɔ ye tsui si nɛ ye mi mi hi lo?’\\n18. Mɛni he je nɛ Yehowa suɔ kaa wɔ nitsɛmɛ wa maa mwɔ wa yi mi kpɔ ɔ?\\n18 Yehowa nyɛ we wa nɔ kaa waa suɔ lɛ, aloo wa sɔmɔ lɛ. Mohu ɔ, e ha wɔ he blɔ konɛ waa hla nɔ́ nɛ wa maa pee. Yehowa ngmɛ wɔ blɔ kaa wɔ nitsɛmɛ waa ‘tsɔɔ nɔ nɛ wa ma sɔmɔ,’ nɛ e le kaa e ji wa ní tsumi kaa wa maa pe jã. (Yosh. 24:15; Fiɛlɔ 5:4) Se ke wa hla kaa wa ma sɔmɔ lɛ hu ɔ, e hyɛɛ blɔ kaa waa ngɔ e ga womi kɛ tsu ní ke wa maa pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko he ɔ. Ke wa he ye kaa blɔ nɔ nɛ Yehowa guɔ kɛ tsuɔ níhi a he ní ɔ da, nɛ waa kɛ e sisi tomi mlaahi tsu ní ɔ, wa ma nyɛ maa pee juɛmi nɛ da, nɛ lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa wa hɛ kã si.—Yak. 1:5-8; 4:8.","num_words":3589,"character_repetition_ratio":0.089,"word_repetition_ratio":0.005,"special_characters_ratio":0.317,"stopwords_ratio":0.559,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yaa Nɔ Nɛ O Ye Mawu Anɔkuale Ngɛ “Amanehlu Babauu” Po Mi | Kase\\nAnɛ O Ngɛ Nɔ Mi Mami Kaa Anɔkuale ɔ Ji Nɛ ɔ Lo? Mɛni He Je?\\nYaa Nɔ Nɛ O Ye Mawu Anɔkuale Ngɛ “Amanehlu Babauu” Po Mi\\nFɔli​—Nyɛ Kudɔ Nyɛ Bimɛ Ɔmɛ\\nNyagbe He Nyɛlɔ Nɛ A Ma Kpata E Hɛ Mi Ji Gbenɔ\\nMo Kai Nihi Nɛ A Ngɛ Be Tsuo Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ Mi ɔ\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisi Kisonge Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Mauritian Creole Maya Mexico Mumuihi A Gbi Mixe Mongolian Moore Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Uzbek Venda Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | September 2014\\n“E sa kaa waa gblee amanehlu babauu mi kɛ sɛ Mawu matsɛ yemi ɔ mi.”—BƆFO ƆMƐ A NÍ TSUMI 14:22.\\nMɛnɔ haa nɛ wa naa amanehlu?\\nMɛni wa maa pee konɛ wa nyɛ nɛ waa da amanehlu nya nɛ wa kɔni mi nɛ ko jɔ̃?\\nMɛni hiɔwo nihi nɛ a maa to a tsui si ngɛ amanehlu mi ɔ ma ná?\\n1. Mɛni he je nɛ Mawu sɔmɔli kɛ “amanehlu babauu” kpeɔ ɔ?\\nANƐ e peeɔ wɔ nyakpɛ kaa wa maa na “amanehlu babauu” loko wa ma ná neneene wami lo? Ohoo. Wa ngɛ asafo ɔ mi kɛ jio, lingmi nɛ ɔ pɛ nɛ wa ba mi jio, eko ɔ, waa kɛ kahi kpeɔ. Mɛni he je? Ejakaa wa ngɛ Satan je ɔ mi.—Kpojemi 12:12.\\n2. (a) Ngɛ haomihi nɛ baa adesahi tsuo nɛ a yi mluku ɔ nɔ se ɔ, mɛni amanehlu kpa ko hu nɛ Kristofohi ngɛ nae? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛnɔ lɛ ha nɛ nihi ngɛ Kristofohi yi mi wae, nɛ kɛ wa plɛ kɛ le kɛɛ?\\n2 Adesahi tsuo yi mluku. Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ nyagbahi kpeɔ be tsuaa be. Se Kristofohi kɛ amanehlu kpahi hu kpeɔ. (1 Korinto Bi 10:13) Amanehlu nɛ ɔmɛ eko ji kaa nihi waa mɛ yi mi ngɛ a pɛɛ si nɛ a fia kaa a maa ye Mawu anɔkuale ɔ he je. Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ ke: “Nyɔguɛ pã we e nyɔmtsɛ. Nɛ́ a wa mi yi mi ɔ, nyɛɛ lɛɛ kɛ a maa pee nyɛ kɛɛ?” (Yohane 15:20) Mɛnɔ lɛ ha nɛ a ngɛ wɔ yi mi wae ɔ? Lɛ ji Satan. Baiblo ɔ tu e he munyu kaa ‘jata nɛ ngɛ huae nɛ ngɛ Mawu we bi hlae nɛ e tsɔtslɔɔ a mi.’ (1 Petro 5:8) Satan ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ konɛ e ha nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi. Nyɛ ha nɛ wa susu amanehluhi nɛ bɔfo Paulo na a he nɛ waa hyɛ.\\nBƆFO PAULO NA AMANEHLU NGƐ LISTRA\\n3-5. (a) Mɛni amanehlu Paulo na ngɛ Listra? (b) Mɛni blɔ nɔ munyu nɛ Paulo ngma kɛ kɔ amanehlu he ɔ woɔ wɔ he wami ngɛ?\\n3 A wa Paulo yi mi si abɔ ngɛ hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ngɛ Mawu mi ɔ he je. (2 Korinto Bi 11:23-27) Be ko ɔ, Paulo tsa nyumu ko nɛ e nyɛ we nyɛɛmi ngɛ Listra ma a mi. Enɛ ɔ ha nɛ nihi susu kaa mawuhi ji Paulo kɛ Barnaba, lɔ ɔ he ɔ, a hla kaa a ma ja mɛ. Se Paulo kɛ Barnaba kplɛɛ we! E kɛ we kulaa nɛ Yuda bi a jami nya dali ɔmɛ ba bɔni Paulo kɛ Barnaba a he guɛ gbemi. Ni ɔmɛ he nɔ́ nɛ jami nya dali ɔmɛ de ɔ ye. Enɛ ɔ he ɔ, a fiaa Paulo tɛ, nɛ e piɛ nguɛ nya nɛ e gbo.—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 14:8-19.\\n4 Benɛ a je Derbe ɔ, Paulo Kɛ Barnaba ‘kpale kɛ ho Listra, kɛ Ikoniom, kɛ Antiokia ya. A wo nihi nɛ he ye ɔ he wami, konɛ a hemi kɛ yemi mi nɛ wa. A tsɔɔ mɛ hulɔ kaa, “E sa kaa waa gblee amanehlu babauu mi kɛ sɛ Mawu matsɛ yemi ɔ mi.”’ (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 14:21, 22) Nɔ ko nɔ ko be nɛ ke e le kaa e maa na “amanehlu babauu” ɔ, nɛ lɔ ɔ maa wo lɛ he wami. Ke jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ benɛ Paulo kɛ Barnaba ngɛ nihi nɛ a he Kristo ye ɔ ‘he wami woe’ ɔ, a de mɛ ke a maa na amanehlu babauu ɔ?\\nPaulo ma jɔɔmi nɛ kaseli ɔmɛ ma ná ke a ya nɔ nɛ a ye Mawu anɔkuale kɛ pi si ɔ nɔ mi\\n5 Wa ma nyɛ maa na sane bimi nɛ ɔ heto ɔ ngɛ munyu nɛ Paulo tu ɔ mi. E de we kɛkɛ ke: “E sa nɛ waa da amanehlu babauu nya.” Mohu ɔ, e de ke: ‘E sa kaa waa gblee amanehlu babauu mi kɛ sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi.’ Enɛ ɔ he ɔ, Paulo ma jɔɔmi nɛ kaseli ɔmɛ ma ná ke a ya nɔ nɛ a ye Mawu anɔkuale kɛ pi si ɔ nɔ mi. Jɔɔmi nɛ ɔ, pi nlami ko kɛkɛ. Yesu de ke: ‘Nɔ nɛ ma wlua lɛ kɛ yaa si nyagbe ɔ, a ma he e yi wami.’—Mateo 10:22.\\n6. Mɛni jɔɔmi nɛ nihi nɛ a miaa a hɛ mi ngɛ amanehlu mi ɔ ma ná?\\n6 Ke wa mia wa hɛ mi ngɛ amanehluhi a mi ɔ, wa ma ná jɔɔmi. Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ma ná jɔɔmi nɛ ɔ ngɛ hiɔwe. A ma ná wami nɛ gbenɔ be mi, nɛ a maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe. “To kpa” amɛ lɛɛ, a maa hi si ngɛ zugba a nɔ ngɛ tue mi jɔmi mi kɛ ya neneene. (Yohane 10:16; 2 Petro 3:13) Se loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ, wa maa na “amanehlu babauu.” Nyɛ ha nɛ wa susu amanehlu mimi enyɔ nɛ wa ma nyɛ maa na a he nɛ waa hyɛ.\\nTUAMIHI NƐ A NGƐ TƐ̃Ɛ\\n7. Tuami nɛ ngɛ tɛ̃ɛ ɔ eko ji te nɛɛ?\\n7 Yesu gba kɛ fɔ si kaa: “A maa ngɔ nyɛ kɛ ya kojomi hehi. A maa fia nyɛ kpa ngɛ kpe he ɔmɛ, nɛ ye he ɔ, a kɛ nyɛ maa da amlaalohi, kɛ matsɛmɛ a hɛ mi.” (Marko 13:9) Yesu munyu ɔ tsɔɔ kaa a maa wa e se nyɛɛli komɛ yi mi. Eko ɔ, jami nya dali, kɛ ma hɛ mi nyɛɛli nɛ a maa wa e se nyɛɛli ɔmɛ yi mi ɔ nɛ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 5:27, 28) Mo susu nɔ́ nɛ Paulo pee ɔ he ekohu nɛ o hyɛ. Benɛ e ná le kaa a maa wa lɛ yi mi ɔ, anɛ e ye gbeye lo? E yi gbeye kulaa.—Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:22, 23.\\n8, 9. Mɛni Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e fia e pɛɛ si kaa e ma mia e hɛ mi ngɛ amanehluhi a mi? Mɛni blɔ nɔ nyɛmimɛ komɛ daa tuami nɛ ngɛ tɛ̃ɛ nɛ a kɛ kpeɔ mwɔnɛ ɔ nya?\\n8 Paulo kɛ kã da tuami nɛ ngɛ tɛ̃ɛ nɛ Satan kɛ ba e nɔ ɔ nya. E de ke: “Se imi lɛɛ ye wami tete he hia we mi. Nɔ́ nɛ he hia mohu ji kaa ní tsumi nɛ Nyɔmtsɛ Yesu ha mi ɔ, ma tsu kɛ gbe nya. Lɔ ɔ ji kaa ma fiɛɛ sane kpakpa a nɛ tsɔɔ kaa Mawu mi mi hi ha adesahi tsuo ɔ.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:24) Paulo yi gbeye kaa e kɛ yi mi wami maa kpe. Mohu ɔ, e fia e pɛɛ si kaa e maa da yi mi wami nɛ e kɛ maa kpe ɔ nya. Nɔ́ nɛ he hia lɛ titli ji, nɛ e maa ‘ye odase kɛ pi si’ ke a ngɛ lɛ yi mi wae po.\\n9 Mwɔnɛ ɔ, nyɛmimɛ fuu bɔɔ mɔde kaa a maa ye Yehowa anɔkuale ke nihi ngɛ mɛ yi mi wae po. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ ma ko nɔ ɔ, a wo Odasefo bi komɛ tsu nɛ́ a yi a munyu ngɛ kojomi he. A ngɛ tsu ɔ mi maa pee jeha 20 ji nɛ ɔ. Mɛni he je? Ejakaa a fia a pɛɛ si kaa a kɛ a he be ma kudɔmi sanehi a mi woe. A kplɛɛ we nɛ a weku li po nɛ ya slaa mɛ. A kongo a ti ni komɛ, nɛ a plaa a ti ni komɛ hulɔ.\\nWa ngɛ yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa kaa waa kɛ wa hɛ nɛ fɔ Yehowa nɔ, konɛ waa kɛ kã nɛ da yi mi wami nya\\n10. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ waa ye amanehluhi nɛ maa ba wa nɔ tlukaa gbeye ɔ?\\n10 Ngɛ ma kpahi hu a nɔ ɔ, amanehlu baa wa nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ tlukaa, se a daa nya. Ke amanehlu ko ba o nɔ jã a, koo ye gbeye. Mo kai Yosef. Benɛ e hɛ ke baa e he nɔ ɔ, a jua lɛ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya. Se Yehowa “je lɛ kɛ je dengmehi tsuo a mi.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 7:9, 10) Mo hu Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo. Be tsuaa be ɔ, mo kai kaa ‘Yehowa le bɔ nɛ e peeɔ nɛ e jeɔ nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da kɛ jeɔ ka mi.’ (2 Petro 2:9) Wa ngɛ yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa kaa waa kɛ wa hɛ nɛ fɔ Yehowa nɔ, konɛ waa kɛ kã nɛ da yi mi wami nya. E sa nɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma kpɔ mo ngɛ je yaya nɛ ɔ mi, nɛ e ma ha mo neneene wami.—1 Petro 5:8, 9.\\nTUAMIHI NƐ A YƆSEMI YEE\\n11. Mɛni slɔɔto ngɛ tuami nɛ ngɛ tɛ̃ɛ kɛ tuami nɛ yɔsemi yeɔ ɔ a kpɛti?\\n11 Tuami komɛ hu ngɛ nɛ a yɔsemi yee. Mɛni slɔɔto ngɛ tuamihi nɛ a yɔsemi yee kɛ tuamihi nɛ a ngɛ tɛ̃ɛ ɔ a kpɛti? Kaa bɔ nɛ lasiogblee sɛɛ ma mi tlukaa nɛ e puɛɔ ní ɔ, jã ji bɔ nɛ tuami nɛ ngɛ tɛ̃ɛ ɔ hu ngɛ. Nɛ kaa bɔ nɛ babahi yeɔ tso tsu ko sisi bɔɔbɔɔbɔɔ nɛ a huleɔ tsu ɔ kɛ pueɔ si bum si kake too ɔ, jã nɛ tuami nɛ e yɔsemi yee ɔ hu ji. Loko o hɛ maa ba o he nɔ kaa babahi ngɛ o tsu ɔ sisi yee ɔ, eko ɔ, e piɛ bɔɔ pɛ nɛ tsu ɔ maa hule kɛ pue si.\\n12. (a) Mɛni ji Satan tuamihi nɛ a yɔsemi yee ɔ eko, nɛ mɛni he je nɛ ke e kɛ tsu ní ɔ, e yeɔ manye ɔ? (b) Benɛ Paulo kɔni mi jɔ̃ ɔ, kɛ e nu he ha kɛɛ?\\n12 Satan suɔ kaa e ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ. E ma nyɛ ma tua mo tɛ̃ɛ, nɛ e ma nyɛ maa gu blɔ nigii nɔ kɛ tua mo hulɔ. Satan guu blɔ nigii komɛ a nɔ kɛ tuaa wɔ nɛ e yeɔ manye wawɛɛ. Blɔ nɛ ɔmɛ eko ji nɔ kɔni mi nyu womi. E le kaa ke wa kɔni mi jɔ̃ ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ ma puɛ. Be komɛ ɔ, bɔfo Paulo kɔni mi woɔ nyu. Be ko po ɔ, e tsɔɔ kaa e ní ngɛ “mɔbɔ.” (Kane Roma Bi 7:21-24.) Huɛ bɔmi kpakpa ngɛ Paulo kɛ Yehowa a kpɛti, nɛ eko ɔ, e piɛɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ a he hulɔ. Ke jã a, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ e nine mi wo nyu? Ejakaa e yi mluku. E suɔ nɛ e pee níhi nɛ da, se pi be tsuaa be nɛ jã peemi ngɛ gbɔjɔɔ ha lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke be komɛ ɔ, o kɔni mi woɔ nyu ɔ, mo kai kaa Paulo hu kɔni mi woɔ nyu be komɛ.\\n13, 14. (a) Mɛni woɔ Mawu we bi komɛ a kɔni mi nyu? (b) Mɛnɔ ngɛ hlae nɛ e puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ, nɛ mɛni he je?\\n13 Be komɛ ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi fuu a kɔni mi jɔ̃ɔ, a haoɔ, nɛ e peeɔ mɛ po kaa a ji nihi nɛ a sɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛmiyo ko nɛ e ji blɔ gbalɔ nɛ e ngɛ kã wawɛɛ ɔ de ke: “Daa nɛ ɔ, i susuɔ tɔmi ko nɛ i tɔ̃ be ko nɛ be ɔ he nɛ e haoɔ mi wawɛɛ nitsɛ. Ke i susu níhi nɛ i pee be ko nɛ be ɔ he ɔ, e peeɔ mi kaa nɔ ko nɔ ko be ye sane suɔe, nɛ Yehowa po be ye sane suɔe gblegbleegble.”\\n14 Mɛni he je nɛ ni komɛ nɛ a kɛ kã sɔmɔɔ Yehowa kaa nyɛmiyo ɔ nɛ wa wo e ta a, kɔni mi jɔ̃ɔ ɔ? Eko ɔ, níhi fuu a he je. Eko ɔ, a susuɔ kaa nɔ́ ko be nɛ ke a pee ɔ e maa hi ha mɛ. (Abɛ 15:15) Ni komɛ hu ngɛ nɛ a be nɔmlɔ tso mi he wami, enɛ ɔ he ɔ, a haoɔ wawɛɛ nitsɛ. Ngɛ bɔ nɛ sane ɔ ji ha tsuo se ɔ, mo kai kaa nɔ ko lɛ e ngɛ o kɔni mi nyu woe ɔ nɛ. Mɛnɔ ngɛ wa kɔni mi nyu woe konɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɛ ji Satan. Mawu bu lɛ gbenɔ fɔ, enɛ ɔ he ɔ, e be hɛ nɔ kami ko kulaa. E suɔ nɛ mo hu o nu he jã. (Kpojemi 20:10) Satan ngɛ wɔ haoe konɛ kã nɛ waa kɛ ngɛ Mawu sɔmɔe ɔ nya nɛ ba si. Ke e tuaa wɔ tɛ̃ɛ jio, e guu blɔ nigii nɔ kɛ tuaa wɔ jio, oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi ji kaa e ma ha nɛ wa kpa Mawu sɔmɔmi. Mo ná nɛ o le kaa Yehowa we bi kɛ Satan ngɛ ta hwue konɛ a kɛ po huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he piɛ.\\nMo ná nɛ o le kaa Yehowa we bi kɛ Satan ngɛ ta hwue konɛ a kɛ po huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he piɛ\\n15. Kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ 2 Korinto Bi 4:16, 17 ɔ, mɛni wa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?\\n15 Moo fia o pɛɛ si kaa o maa ya nɔ maa hwu ta a. Mo susu hiɔwo nɛ o ma ná a he. Paulo ngma ya ha Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto ɔ ke: “Wa kɔni mi jɔ̃ we gblegbleegble. E ngɛ mi kaa wa nɔmlɔ tso ɔ ngɛ puɛe bɔɔbɔɔbɔɔ mohu, se mumi mi ɔ, wa ngɛ wae daa ligbi. Amanehlu nɛ nya wa, nɛ se be kɛe kulaa nɛ ɔ ma ha wa hɛ mi maa ba nyami babauu kɛ be nɔ kɛ maa ya neneene.”—2 Korinto Bi 4:16, 17.\\nMO DLA O HE AMLƆ NƐ Ɔ KƐ HA AMANEHLU\\nA tsɔseɔ jokuɛwi kɛ nikɔtɔmahi tsuo nɛ́ a fã a hemi kɛ yemi ɔ he (Hyɛ kuku 16)\\n16. Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa dla wa he amlɔ nɛ ɔ kɛ ha amanehlu ɔ?\\n16 Kaa bɔ nɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ, Satan ‘tsɔɔ ga’ slɔɔtohi konɛ e kɛ puɛ wa hemi kɛ yemi ɔ. (Efeso Bi 6:11) Enɛ ɔ he je ɔ, e sa kaa waa bu ga womi nɛ ngɛ 1 Petro 5:9 ɔ tue. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: “Nyɛ hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa, nɛ nyɛɛ tsi lɛ blɔ.” Loko wa ma nyɛ maa pee jã a, e biɔ nɛ wa dla wa tsui kɛ wa juɛmi amlɔ nɛ ɔ, nɛ waa pee nɔ́ nɛ da. Nɔ́ hetomi nɔ́ ko ji nɛ ɔ nɛ: Loko ta buli maa ya ta ko ɔ, a sɛɛ hlami nɛ a tsɔseɔ mɛ saminya. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ wɔ hu wa blɔ fa mi. Wa li bɔ nɛ ta nɛ wa maa hwu hwɔɔ se ɔ ma ji ha. Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ nɛ wa ngɛ tue mi jɔmi nɛ ɔ, e sa nɛ wa tsɔse wa he saminya. Bɔfo Paulo wo Kristofohi he wami ke: “Nyɛɛ ka nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɛ nyɛɛ hyɛ kaa nyɛ heɔ Kristo yeɔ niinɛ lo. Nyɛɛ hyɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɛ hi.”—2 Korinto Bi 13:5.\\n17-19. (a) Mɛni sanehi wa ma nyɛ ma bi wa he? (b) Mɛni blɔ nɔ nihewi kɛ yihewi nɛ a ngɛ sukuu yae ɔ maa gu konɛ a nyɛ nɛ a fã a hemi kɛ yemi ɔ he?\\n17 Blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ bu Paulo ga womi ɔ tue ji, nɛ wa ma bi wa he sanehi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: ‘Anɛ i sɔleɔ daa lo? Ke nihi ngɛ mi he wami woe kaa ma pee nɔ yaya a, anɛ i buɔ Mawu tue kaa lɛ ji ye nɔ yelɔ mohu pe nimli lo? Anɛ i yaa asafo mi kpehi daa lo? Anɛ i kɛ kã tuɔ ye hemi kɛ yemi ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi lo? Ke nyɛmi ko tɔ̃ ye nɔ ɔ, anɛ i kɛ paa lɛ kaa bɔ nɛ ke i tɔ̃ e nɔ ɔ, imi hu ma suɔ kaa e kɛ pa mi ɔ lo? Anɛ i peeɔ tue bumi kɛ haa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ ye we asafo ɔ mi ɔ, kɛ ni kpahi nɛ a nyɛɛɔ Yehowa asafo ɔ hɛ mi ɔ lo?’\\nE biɔ nɛ wa dla wa tsui kɛ wa juɛmi amlɔ nɛ ɔ, nɛ waa pee nɔ́ nɛ da\\n18 Nihi nɛ a bɔle wɔ ɔ, bɔɔ mɔde kaa a ma puɛ wa juɛmi. Enɛ ɔ he ɔ, e ma bi nɛ nihewi kɛ yihewi nɛ a ngɛ sukuu yae ɔ nɛ a tu a hemi kɛ yemi ɔ he munyu kɛ kã ngɛ sukuu. A peeɔ jã nɛ a yi gbeye, nɛ a gbo we zo hulɔ. Mɛni yeɔ bua mɛ nɛ a kɛ kã tuɔ a hemi kɛ yemi ɔ he munyu ɔ? A ngɔɔ ga womihi nɛ ngɛ wa womi tɛtlɛɛ ɔmɛ a mi ɔ kɛ tsuɔ ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, July 2009 Awake! ɔ kɛ ga womi ko ha kaa ke nɔ ko nɛ o kɛ lɛ ngɛ sukuu tsu kake mi ɔ bi mo ke: “Mɛni he je nɛ o he we su tsakemi tsɔɔmi ɔ yi ɔ?” nɔ́ kɛkɛ nɛ o ma nyɛ ma de lɛ ji: “Mɛni he je nɛ e sa nɛ ma he su tsakemi tsɔɔmi ɔ ma ye? Je mi si kpali po nyɛ we nɛ a ma a juɛmi nya si ngɛ su tsakemi tsɔɔmi ɔ he!” Fɔli, nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ ɔmɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ fã a hemi kɛ yemi ɔ he konɛ a nyɛ nɛ a pee jã ngɛ sukuu.\\nFɔli, nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ ɔmɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ fã a hemi kɛ yemi ɔ he\\n19 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi be tsuaa be nɛ e ngɛ gbɔjɔɔ kaa wa maa tu wa hemi kɛ yemi ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi, aloo wa maa pee níhi nɛ Yehowa suɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa kpa kɛ je ní tsumi kɛ ba we mi kɛ pɔtɔtɔɛ ɔ, eko ɔ, e maa ye ha wɔ kaa wa maa ya asafo mi kpehi. Aloo e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa te si ngɛ sa mi mɔtu nɛ waa ya fiɛɛmi. Se ke e ba jã a, mo kai kaa ke o kase ní nɛ ɔmɛ peemi amlɔ nɛ ɔ, lɔ ɔ ma dla mo kɛ ha ka nguahi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ.\\nPaulo Kplɛɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ, nɛ e yɔse kaa e he nɛ a kɛ ha ngɛ\\n20, 21. (a) Mɛni he je nɛ ke wa susuɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he ɔ, wa kɔni mi be nyu woe ɔ? (b) Mɛni e sa kaa waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?\\n20 Mɛni wa ma nyɛ maa pee ngɛ tuamihi nɛ a yɔsemi yeɔ ɔ hu he? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mɛni wa maa pee konɛ wa kɔni mi nɛ ko jɔ? Nɔ́ kake nɛ e he hia pe kulaa nɛ e sa kaa waa pee ji nɛ wa ma susu kpɔmi nɔ́ ɔ he. Jã ji bɔ nɛ bɔfo Paulo pee. Be komɛ ɔ, e peeɔ lɛ kaa e ní ngɛ mɔbɔ. E le kaa yayami peelɔ ji lɛ. Se e le kaa Kristo ba gbo ngɛ yayami peeli a he, tsa pi nihi nɛ a ye mluku a he. E ngma ke: ‘Mawu Bi ɔ suɔ mi, nɛ e ngɔ e wami ngɔ ha ngɛ ye he; nɛ imi hu i he lɛ ye. Lɔ ɔ lɛ ha nɛ i ngɛ wami mi amlɔ nɛ ɔ nɛ.’ (Galatia Bi 2:20) Paulo Kplɛɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ, nɛ e yɔse kaa e he nɛ a kɛ ha ngɛ.\\n21 Ke mo hu o kplɛɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ, nɛ o he ye kaa o he tutuutu nɛ Yehowa kɛ ha ngɛ ɔ, o ma ná he se. Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa o kɔni mi be nyu woe hu kulaa. Wa ti ni komɛ ngɛ nɛ eko ɔ, ja je ehe ɔ mi loko wa kɔni mi be nyu woe hu kulaa. Se mo kai kaa nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃ we ɔ, mɛ nɛ a nine maa su hiɔwo ɔ nɔ. Benɛ je ngɛ jɔe nɛ je ngɛ nae ɔ, wɔ hu wa ngɛ be nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ba a he sue. Ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ ba a, tue mi jɔmi maa ba zugba a nɔ, nɛ adesahi tsuo maa ye mluku. Moo fia o pɛɛ si kaa o maa sɛ Matsɛ Yemi nɛ ɔ mi, ke lɔ ɔ ma bi nɛ o gblee amanehlu babauu mi po.\\nAmanehluhi: Kahi nɛ Kristofohi kɛ kpeɔ. Ka nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, yi mi wami, nɔ kɔni mi nyu womi, hiɔ, kɛ ní kpahi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ wa tɔ̃\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE September 2014","num_words":3776,"character_repetition_ratio":0.049,"word_repetition_ratio":0.045,"special_characters_ratio":0.29,"stopwords_ratio":0.468,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Hwɔɔmi Mɔ Womi Tɛtlɛɛ Kɛ Awake! Ba Fa Bɔɔ, Gbihi Babauu\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Armenian Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Fante Finnish French Georgian German Greek Hausa Hungarian Iban Igbo Indonesian Italian Japanese Kannada Kimbundu Kinyarwanda Korean Lithuanian Macedonian Malagasy Malay Malayalam Norwegian Nzema Persian Polish Portuguese Rarotongan Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Slovak Slovenian Spania Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tarascan Totonac Tsonga Turkish Tzeltal Tzotzil Ukrainian Umbundu Uzbek Valencian Xhosa Yoruba Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nBa Fa Bɔɔ, Gbihi Babauu\\nKɛ je January 2013 ɔ, a ma gbɔ ba fa amɛ nɛ ngɛ Awake! kɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ a peeɔ ha ma bi ɔ a mi ɔ nɔ kɛ je ba fa 32 kɛ ba ba fa 16.\\nAkɛnɛ munyuhi nɛ maa hi a Awake! kɛ Watchtower mi ɔ nɔ ma gbɔ he je ɔ, gbihi a sisi tsɔɔmi kuuhi ma nyɛ maa tsɔɔ sisi kɛ ya gbihi babauu a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a tsɔɔ December 2012 Awake! ɔ sisi kɛ ya gbihi 84 mi, nɛ a tsɔɔ December 2012 Hwɔɔmi Mɔ ɔ sisi kɛ ya gbihi 195 mi. Se ngɛ January 2013 ɔ, a bɔni Awake! ɔ sisi tsɔɔmi kɛ ya gbihi 98 mi, nɛ a bɔni Hwɔɔmi Mɔ ɔ hu sisi tsɔɔmi kɛ ya gbihi 204 mi.\\nSe Hwɔɔmi Mɔ nɛ a maa kase ɔ mi munyu ɔmɛ lɛɛ e maa hɛɛ ba fa 32 loloolo.\\nBa Fa Bɔɔ​—Níhi Fuu Ngɛ Intanɛti Ní Tsumi He ɔ Nɔ\\nTsakemihi nɛ a pee ngɛ wa womi ɔmɛ a ba fa amɛ a he ɔ maa sa wa Intanɛti ní tsumi he nɛ ji, www.jw.org ɔ he ngɛ blɔ enyɔ nɔ.\\nA maa ngɔ níhi nɛ jinɛ a ngmaa ngɛ wa womi tɛtlɛɛ ɔmɛ a mi ɔ kɛ wo Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ pɛ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a maa ngɔ munyuhi kaa, “Kɛ Ha Nihewi Kɛ Yihewi,” “Ye Baiblo Ní Kasemi,” kɛ Gilead Sukuu ɔ nya gbemi he amaniɛ bɔmi nɛ a je kɛ je Hwɔɔmi Mɔ nɛ a pee kɛ ha ma bi ɔ mi, kɛ munyuhi nɛ ji, “Kɛ Ha Weku ɔ He Susumi,” kɛ “Nihewi Kɛ Yihewi Bi Ke” nɛ a je kɛ je Awake! ɔ mi ɔ, kɛ wo Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ pɛ nɔ.\\nA maa pee Hɔɔmi Mɔ ɔ kɛ Awake! ɔ ngɛ kɔmpiuta blɔ nɔ tomi kpa komɛ hu a mi. Jehahi babauu ji nɛ ɔ, a pee Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ Awake! ɔ ngɛ kɔmpiuta blɔ nɔ tomi nɛ ji, PDF mi, nɛ a kɛ wo www.jw.org Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ. Amlɔ nɛ ɔ, a maa pee womi tɛtlɛɛ nɛ ɔmɛ ngɛ kɔmpiuta blɔ nɔ tomi nɛ ji, HTML ɔ mi, konɛ e ko ye kɛ ha nihi kaa a maa na nɛ a kane ngɛ a kɔmpiuta loo a mobile phone nɔ. E be ye kulaa kaa o maa na wa womi ɔmɛ ngɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ, ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 400 mi.","num_words":498,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.012,"special_characters_ratio":0.25,"stopwords_ratio":0.434,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"La 109​​—Moo Suɔ Nyɛmimɛ Kɛ Je O Tsui Mi | Kristofohi A La\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bassa (Cameroon) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bicol Bislama Boulou Bulgarian Cambodian Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Cibemba Cinyanja Croatian Damara Dangme Danish Digor Douala Drehu Dutch English Ewe Fijian Finnish Fon French Ga German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hiligaynon Hungarian Iban Ibinda Icelandic Iloko Indonesian Italian Kabiye Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Mambwe-Lungu Mapudungun Mauritian Creole Myanmar Ndau Ndebele Nepali Ngangela Nias Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Russian Samoan Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovenian Spania Sranantongo Sunda Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tatar Telugu Thai Tigrinya Tok Pisin Tshiluba Tsonga Turkish Twi Ukrainian Uruund Wallisian Welsh Wolaita Yapese Yoruba Zulu\\nMoo Suɔ Nyɛmimɛ Kɛ Je O Tsui Mi\\n1. Ke wa suɔ nyɛmimɛ wawɛɛ,\\nTsaatsɛ Yehowa bua maa jɔ.\\nSuɔmi ji e su nɛ se be;\\nWa bua jɔ he wawɛɛ.\\nTsui mi suɔmi jeɔ sisi ngɛ;\\nSuɔmi ha nɛ wa ji huɛmɛ.\\nWa fo we wɔ pɛ wa nɔ́ mi,\\nWa yeɔ bua nyɛmimɛ.\\nKe balɔ he hia nɔ ko,\\nWa peeɔ wa he balɔ kɛ haa lɛ.\\nWa ma nyɛ maa pee huɛmɛ\\nKɛ ha wa nyɛmimɛ tsuo.\\nKristo tsɔɔ wɔ suɔmi nitsɛ;\\nE tsɔɔ kaa Yehowa suɔ wɔ.\\nWa bua jɔ Kristo tsɔɔmi he.\\nNyɛ ha wa je suɔmi kpo;\\nWaa suɔ mɛ kɛ wa tsui tsuo.\\n(Moo hyɛ 1 Pet. 2:17; 3:8; 4:8; 1 Yoh. 3:11 hulɔ.)\\nMoo Suɔ Nyɛmimɛ Kɛ Je O Tsui Mi (La 109)","num_words":294,"character_repetition_ratio":0.055,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.201,"stopwords_ratio":0.143,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.39,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nɔ́ Hetomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Yihewi Nyɔngma Amɛ A He ɔ (Mateo 25:1-13) | Yesu Si Himi Ngɛ Zugba a Nɔ\\nKlaalo Peemi He Ní Kasemi​—Yihewi Nyɔngma Amɛ\\nNƆ́ HETOMI NƆ́ NƐ KƆƆ YIHEWI NYƆNGMA AMƐ A HE\\nYesu ha sane nɛ e kaseli ɔmɛ bi lɛ kɛ kɔ e bami be, kɛ je nɛ ɔ nyagbe be ɔ he ɔ heto. Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ ko nɛ nile ngɛ mi kɛ bɔ mɛ kɔkɔ. Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ maa pee nɔ́ ko nɛ maa ya nɔ ngɛ Kristo bami be ɔ mi, nɛ nihi nɛ a maa hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ maa na.\\nE de ke: “Hiɔwe matsɛ yemi ɔ maa hi kaa kikɛ nɛ ɔ. Be ko ɔ, yihewi nyɔngma komɛ wo a kanehi, nɛ a ho konɛ a ya hyɛ ayɛflo huno blɔ. A kpɛti ni enuɔ ji kuasiahi, nɛ ni enuɔ lɛɛ ní leli ji mɛ.”​​—Mateo 25:1, 2.\\nPi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e kaseli nɛ a nine maa su Matsɛ Yemi ɔ nɔ ɔ fa maa pee kuasiahi, nɛ fa hu maa pee ní leli. Mohu ɔ, e ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ kɛ to Matsɛ Yemi ɔ he kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ he blɔ nɛ e kɛ maa tsɔɔ kaa e pee klaalo, loo e pee we klaalo. Yesu le kaa e kaseli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ maa ye anɔkuale konɛ e Tsɛ ɔ nɛ jɔɔ lɛ.\\nNgɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi ɔ, yihewi nyɔngma amɛ tsuo ya kaa a yaa nya ayɛflo huno ɔ he, konɛ a hwɔ lele kɛ nyɛɛ e se. Ke ayɛflo huno ɔ ba a, yihewi ɔmɛ maa su a kane ɔmɛ kɛ hyɛ blɔ ɔ nɔ ha lɛ, konɛ a kɛ wo e hɛ mi nyami ke e kɛ ayɛflo ɔ yaa sɛ we nɛ a dla ngɔ to ayɛflo ɔ mi. Se mɛni lɛ ba?\\nYesu de ke: ‘Kuasia amɛ ngɔɛ nu kɛ piɛɛ we kane ɔmɛ nɛ a hɛɛ ɔ a he. Ní leli ɔmɛ lɛɛ a hɛɛ nu kɛ tɔ ngɔ piɛɛ a kane ɔmɛ a he. Se ayɛflo huno ɔ ya bɛ mla, nɛ kɔnɛɛ de yihewi ɔmɛ, nɛ a hwɔ mahe.’ (Mateo 25:3-5) Ayɛflo huno ɔ ba sui mla kaa bɔ nɛ a hyɛ blɔ ɔ. E kpɛ se bɔɔ, lɔ ɔ he ɔ, yihewi ɔmɛ hwɔ mahe. Eko ɔ, kaseli ɔmɛ kai nɔ́ nɛ Yesu de mɛ ngɛ ablade ko nɛ e doma kɛ ho lokoo ya nɛ ‘a ya wo lɛ matsɛ nɛ e kpale kɛ ba’ a he.​​—Luka 19:11-15.\\nNgɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ nɔ́ nɛ ba benɛ ayɛflo huno ɔ ba a. E de ke: “Nyɔ mi kpɛti ɔ, huhui pɛ ke, ‘Ayɛflo huno ɔ ma oo! Nyɛɛ je kpo nɛ nyɛ ba kpee lɛ!’” (Mateo 25:6) Anɛ yihewi ɔmɛ dla a he, nɛ a pee klaalo lo?\\nYesu tsa nɔ ke: “Yihewi ɔmɛ tsuo te si, nɛ a tsɛ a kane ɔmɛ a mi. Kɛkɛ nɛ kuasia amɛ de ní leli ɔmɛ ke, ‘Nyɛ ha wɔ nyɛ nu ɔ eko, ejakaa wa kane ɔmɛ ngɛ gboe.’ Se ní leli ɔmɛ de mɛ ke, ‘Eko ɔ, e ba be waa kɛ nyɛ tsuo sue; nyɛɛ ya nu juali ɔmɛ a ngɔ nɛ nyɛ ya he nyɛ nitsɛmɛ nyɛ nɔ́.’”​​—Mateo 25:7-9.\\nYihewi kuasiahi enuɔ ɔmɛ pee we klaalo, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a dla we a he kɛ ha ayɛflo huno ɔ bami ɔ. A kane ɔmɛ a mi nu ta, nɛ e hia nɛ a ya he eko. Yesu ya nɔ nɛ e de ke: “Se benɛ a ho hemi ya a, ayɛflo huno ɔ ba, nɛ ni nɛmɛ nɛ dla a he to lɛ ɔ, a kɛ lɛ ho yo kpeemi he ɔ ya. Nɛ a nga sinya a. Pee se ɔ, yihewi kpa amɛ hu ba, nɛ a ba de ke, ‘Nyɔmtsɛ! Nyɔmtsɛ! Bli wɔ!’ Se ayɛflo huno ɔ he nɔ ke, ‘Niinɛ i ngɛ nyɛ dee ke i li nyɛ.’” (Mateo 25:10-12) Moo hyɛ bɔ nɛ e maa dɔ yihewi nɛ ɔmɛ ha kaa a pee we klaalo, nɛ a dla we a he!\\nKaseli ɔmɛ na kaa Yesu ji ayɛflo huno ɔ nɛ. Be ko nɛ be ɔ, Yesu ngɔ e he kɛ to ayɛflo huno he. (Luka 5:34, 35) Mɛnɔmɛ ji yihewi nyɔngma amɛ? Benɛ Yesu ngɛ “kuu nyafii” ɔ nɛ a nine maa su Matsɛ Yemi ɔ nɔ ɔ he munyu tue ɔ, e de ke: “Nyɛɛ mia [nyɛ dla nyɛ he], nɛ nyɛɛ pee klaalo; nɛ nyɛ kane ɔmɛ nɛ a hi tsoe.” (Luka 12:32, 35) Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Yesu ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi ɔmɛ a he ɔ he munyu tue ɔ, kaseli ɔmɛ maa na kaa e kɔɔ a he. Mɛni nɛ Yesu ngɛ hlae nɛ e kaseli ɔmɛ nɛ a kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi?\\nYesu sume nɛ a juɛmi nɛ pee mɛ enyɔɔnyɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e mwɔ e nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ nya ke: ‘Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hwɔɔ, ejakaa jamɛ a ligbi ɔ, loo jamɛ a ngmlɛfia a, nyɛ li.’​​—Mateo 25:13.\\nE ngɛ heii kaa Yesu ngɛ e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ kɔkɔ bɔe kaa, ja a ‘ya nɔ nɛ a hwɔɔ’ loko a ma yɔse kaa e ba. Yesu maa kpale kɛ ba, enɛ ɔ he ɔ, e ma bi nɛ e kaseli nɛ a dla a he nɛ a pee klaalo kaa bɔ nɛ yihewi ní leli enuɔ ɔmɛ pee ɔ. Ke pi jã a, a hɛ maa je a hɛ nɔ kami ɔ nɔ, nɛ a hiɔwo ɔ ma bɔ mɛ.\\nMɛni blɔ nɔ nɛ e slo yihewi ní leli enuɔ ɔmɛ ngɛ yihewi kuasiahi enuɔ ɔmɛ a he ngɛ klaalo peemi kɛ he dlami blɔ fa mi?\\nMɛnɔ ji ayɛflo huno ɔ, nɛ mɛnɔmɛ ji yihewi ɔmɛ?\\nMɛni Yesu ngɛ hlae nɛ e kaseli ɔmɛ nɛ a kase ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nyɔngma amɛ a he ɔ mi?\\nKlaalo Peemi He Ní Kasemi—Yihewi Nyɔngma Amɛ","num_words":1004,"character_repetition_ratio":0.084,"word_repetition_ratio":0.02,"special_characters_ratio":0.303,"stopwords_ratio":0.453,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"La 65​​—Moo Ya O Hɛ Mi! | Kristofohi A La\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bicol Bislama Boulou Bulgarian Cambodian Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chokwe Cibemba Cinyanja Croatian Damara Dangme Danish Douala Drehu Dutch Edo English Ewe Fijian Fon French Ga German Greek Guarani Gun Haitian Creole Hiligaynon Hiri Motu Hungarian Icelandic Iloko Indonesian Isoko Italian Javanese Kabiye Karen (S'gaw) Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korean Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kwangali Kwanyama Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Mambwe-Lungu Mapudungun Mauritian Creole Myanmar Ndau Ndebele Ngabere Ngangela Nias Norwegian Nzema Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Pidgin (Cameroon) Polish Ponapean Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romanian Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sunda Swahili Swedish Tagalog Tahitian Tatar Telugu Thai Tigrinya Tojolabal Tok Pisin Tshiluba Tsonga Turkish Twi Ukrainian Umbundu Uruund Vietnamese Wallisian Wolaita Xhosa Yapese Yoruba Zulu\\nMoo Ya O Hɛ Mi!\\n(Hebri Bi 6:1)\\n1. Moo ya o hɛ mi, o nane nɛ pi si!\\nHa anɔkuale la nɛ kpɛ kɛ ha nimli tsuo.\\nHa o fiɛɛmi ní tsumi nɛ e nu tso;\\nMawu maa jɔɔ mo wawɛɛ.\\nNɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ ma tsu eko.\\nKristo Yesu hu tsu eko hyɛ.\\nMoo ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ daa,\\nPee nɔ́ nɛ da be tsuaa be.\\n2. Moo ya o hɛ mi, ye odase kɛ kã!\\nMoo ya nɔ, fiɛɛ sane kpakpa kɛ tsɔɔ nimli tsuo.\\nWa jeɔ Matsɛ Yehowa, wa Mawu yi,\\nWa fiɛɛɔ ngɛ wehi a mi.\\nHe nyɛli maa wo wa he gbeye.\\nKoo ye gbeye, yaa nɔ nɛ o fiɛɛ;\\nHa a le kaa Mawu Matsɛ Yemi ba.\\nMoo fiɛɛ anɔkuale’ɔ daa.\\n3. Moo ya o hɛ mi, moo kpale kɛ ya slaa\\nNimli nɛ a bua jɔ munyu’ɔ he,\\nYaa o hɛ mi, ha mumi nɛ wo mo kã,\\nMo ná bua jɔmi nitsɛ.\\nSuɔ nimli nɛ o kɛ kaseɔ ní.\\nTsɔɔ mɛ ní nɛ e sɛ a tsui mi.\\nMoo ye bua mɛ nɛ a ya a hɛ mi daa,\\nAnɔkuale la ma kpɛ.\\n(Moo hyɛ Filip. 1:27; 3:16; Heb. 10:39 hulɔ.)\\nMoo Ya O Hɛ Mi! (La 65)","num_words":373,"character_repetition_ratio":0.048,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.218,"stopwords_ratio":0.172,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.763,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Si Slaali & Si Slaami: Yehowa Odasefohi asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Patterson, Wallkill, kɛ Warwick\\nSi Slaami He Blɔ Nya Tomi\\nLoko o ma bɔni blɔ nya tomi kaa o ma ba slaa si ngɛ wa ní tsumi he nɛ ngɛ United States ɔ, wa kpa mo pɛɛ nɛ o ha wɔ lemi. Moo tsɔɔ he pɔtɛɛ nɛ o suɔ nɛ o ba slaa si ngɛ kɛ gu adrɛs ɔmɛ nɛ ngɛ sisi blɔ ɔmɛ a nɔ. Kadi kaa o ma nyɛ ma ba slaa si ngɛ ní tsumi hehi enyɔ pɛ ngɛ ligbi kake mi.\\nKe nyɛ he hiɛ jio, nyɛ he pi jio, e sa nɛ nyɛ ha wɔ lemi loko nyɛ ba slaa si ngɛ wa ní tsumi hehi nɛ a ngɛ United States ɔ eko tsuaa eko mi.\\nKe Nyɛ Yibɔ Sui 20\\nKadi: Ke o nyɛ adrɛs nɛ ngɛ sisi blɔ ɔ nɔ kɛ hla he nɛ nyɛ suɔ nɛ nyɛ ba slaa si ngɛ ɔ, Intanɛti ní tsumi he kpa ma bli konɛ nyɛ tsa nyɛ ní bimi ɔ nɔ. Wa kpa nyɛ pɛɛ, nyɛ ko ha sika he sanehi a heto. A he we sika ngɛ enɛ ɔ peemi mi. Ke nyɛ mane nyɛ ní bimi ɔ, a kɛ nyɛ he sanehi maa mane ní tsumi he (Bethel) nɛ ngɛ United States nɛ nyɛ hla a konɛ a tsu he ní. Ke o kɛ o he sanehi mane ɔ, a kɛ ma tsu ní kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ wa Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ He Mlaahi kɛ Laami Sanehi A He Mlaahi ɔ mi.\\nPatterson si slaami he ní bimi\\nWallkill si slaami he ní bimi\\nWarwick si slaami he ní bimi\\nKe Nyɛ Yibɔ Su 20 Loo Nɔ́ Nɛ Pe Jã\\nNyɛɛ mane nyɛ ní bimi ɔ kɛ gu Intanɛti ɔ nɔ kaa nyɛ ma ba slaa si ngɛ wa ní tsumi he nɛ ngɛ Patterson, Wallkill, aloo Warwick.\\nNí bimi kɛ ha nihi 20 loo nɔ́ nɛ pe jã\\nSi Slaami Mi Po Mi\\nKe o be nyɛe ma ba slaa si hu aloo nyɛ kuu ɔ be nyɛe maa ba hu ɔ, nyɛ ma nyɛ maa po ní bimi ɔ mi ngɛ Intanɛti ɔ nɔ.\\nPoo si slaami ɔ mi\\nLoko o ma bɔni blɔ nya tomi kaa o ma ba slaa si ngɛ hiɛ ɔ, wa kpa mo pɛɛ nɛ o ha wɔ lemi kɛ gu Intanɛti ɔ nɔ.\\nBe abɔ: Ngmlɛfia 2\\nA tɛniɔ fonihi nɛ a kɛ peeɔ wa womi ɔmɛ, nɛ a peeɔ videohi kɛ munyuhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue. Ke o ya slaa si ɔ, a maa tsɔɔ mo Baiblo sukuu slɔɔtohi nɛ a peeɔ ngɛ lejɛ ɔ he sanehi babauu.\\nDaa jeha a, a peeɔ Baiblo kasemi níhi ayɔ 25. A kɛ Baiblo kasemi níhi nɛ a pee ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 360 a mi ɔ maneɔ Yehowa Odasefohi asafo ɔ ní tsumi kɔnihi ngɛ je kɛ wɛ, kɛ Yehowa Odasefohi asafohi nɛ hiɛ pe 15,000 nɛ a ngɛ United States, Canada, kɛ Caribbean ma amɛ a mi ɔ.\\nNihi ma nyɛ ma ba slaa si ngɛ wa ní tsumi he nɛ ngɛ Warwick ɔ kɛ je Hɔɛgbi, April 3, 2017 nɔ kɛ yaa. Loko o ma bɔni blɔ nya tomi kaa o ma ba slaa si ngɛ hiɛ ɔ, wa kpa mo pɛɛ nɛ o ha wɔ lemi kɛ gu Intanɛti ɔ nɔ.\\nMɔtu ngmlɛ 8:00 kɛ ya si gbɔkuɛ 4:00.\\n(Blema níhi nɛ a je kpo nɛ o maa hyɛ ngɛ o dɛ he)\\n(Si slaami nɛ nɔ ko maa tsɔɔ nyɛ níhi a nya)\\nNíhi Nɛ O Maa Na\\nBlema Níhi Nɛ A Je Kpo Nɛ O Maa Hyɛ Ngɛ O Dɛ He\\nThe Bible and the Divine Name. Ngɛ si slaami nɛ mi ɔ, o maa na blema Baiblohi kɛ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ baa Mawu biɛ ɔ yi ngɛ Baiblo ɔ mi ngɛ mɔde nɛ nihi bɔ kaa a ma je kɛ je mi ɔ tsuo se. O maa na blema Baiblo kpa komɛ kɛ ní komɛ nɛ a tu he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a he fonihi.\\nA People for Jehovah’s Name. Ngɛ fa nɛ ɔ mi ɔ, o maa na videohi kɛ fonihi nɛ tsɔɔ ní kpakpahi nɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a hi si blema a si kɛ ha wɔ. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, níhi nɛ a kɛ tsu ní blema, blema fonihi, kɛ níhi a si kpamihi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa ya nɔ nɛ e po e we bi a he piɛ, nɛ e tsɔɔ mɛ ní, kɛ bɔ nɛ e to a he blɔ nya konɛ a pee e suɔmi nya ní ha.\\nWorld Headquarters​—Faith in Action. Ngɛ fa nɛ ɔ mi ɔ, a tsɔɔ ní tsumi nɛ Ajla Toli a kuu ɔmɛ tsuɔ kɛ bɔ nɛ a yeɔ bua Yehowa Odasefohi ha bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a ngɔ Baiblo mi blɔ tsɔɔmihi kɛ tsu ní ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, nɛ a ko kpa a he nya buami, nɛ a kase Baiblo ɔ, nɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a he.\\nSi Slaami Nɛ Nɔ Ko Maa Tsɔɔ Nyɛ Níhi A Nya\\nSi slaami nɛ ɔ yeɔ hɛngmɛfia 20. Ngɛ si slaami nɛ ɔ mi ɔ, a maa tsɔɔ mo ɔfisi ɔmɛ kɛ ní kpahi nɛ ngɛ Warwick ní tsumi he ɔ.\\nMoo gbla si slaami he womiyo\\nAsafo ɔ Ní Tsumi Kɔnihi Kɛ Si Slaamihi: United States","num_words":875,"character_repetition_ratio":0.081,"word_repetition_ratio":0.066,"special_characters_ratio":0.274,"stopwords_ratio":0.505,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Nyɛ Sɔmɔ Yehowa’ (Romabi 12:​11) | Kase\\nMUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE Mɛni Heje E Sa Nɛ O Bua Nɛ Jɔ Baiblo ɔ He ɔ?\\nMUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE Kɛ Wa Plɛ Kɛ Ba Je ɔ Mi Ha Kɛɛ?\\nMUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE Mawu To Blɔ Nya Konɛ E Kɛ Kpɔ̃ Adasahi\\nMUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE “Wa Na Mesia a”!\\nMUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE Sane Kpakpa Kɛ Ha Adesahi Tsuo\\nDRAW CLOSE TO GOD ‘Yehowa Ngɔ Nyɛ He Yayami Ɔmɛ Ngɔ Pa Nyɛ’\\nAdebɔ Níhi Jeɔ Mawu Hɛ Kalɔ ɔ Kpo\\n‘Nyɛ Sɔmɔ Yehowa’\\nSɔlemi Nɛ Nu Tso​—Moo Kase Nɔ́ Ko Ngɛ Mi\\nHa O Ní Peepee Kɛ Sɔlemi Nɛ Yesu Je Suɔmi Mi Nɛ E Sɔle ɔ Nɛ Kɔ\\nKe O Gba Puɛ ɔ, Lɔɔ Tsɔɔ We Kaa O Gbe Nya Ngɛ Je Mi\\nMɛni He Je Nɛ Yehowa Odasefohi Fiɛɛɔ Ngɛ Nihi A Wehi A Mi ɔ?\\nHwɔɔmi Mɔ | October 2013\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bicol Bislama Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Haitian Creole Hiligaynon Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kazakh Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luo Malagasy Malay Maltese Mexico Mumuihi A Gbi Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nzema Oromo Pangasinan Polish Portuguese Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Thai Tigrinya Tsonga Turkish Twi Ukrainian Uruund Uzbek Venda Vietnamese Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zulu\\n‘Nyɛ ko pee hejɔ. Nyɛ sɔmɔ Nyɔmtsɛ [Yehowa] kɛ nyɛ tsui tsuo.’—ROM. 12:11.\\nMɛni sɔmɔmi he munyu a tu ngɛ Romabi 12:11 ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ wa ko pee nyɔguɛhi kɛ ha Satan kɛ e je ɔ?\\nMɛni jɔɔmi Yehowa haa e sɔmɔli?\\n1. Moo tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ bɔnɛ nihi buɔ nyɔguɛ ha kɛ nyɔguɛ nɛ a wo ta ngɛ Romabi 12:11 ɔ a kpɛti.\\nNYƆGUƐ nɛ Kristofono ko ji ɔ ngɛ slɔɔto ngɛ nyɔguɛ nɛ nihi fuu le ɔ he. Nihi fuu susuɔ kaa nyɔguɛ ji nɔ ko nɛ a waa lɛ yi mi, nɛ a nyɛɔ e nɔ, nɛ a peeɔ lɛ níhi nɛ sɛ. Se Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa, Kristofono ko ma nyɛ maa hla kaa e maa pee nyɔguɛ kɛ ha e Nyɔmtsɛ ko nɛ e suɔ lɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ bɔfo Paulo de Kristofoli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kaa a ‘sɔmɔ Yehowa’ a, e ngɛ mɛ he wami woe konɛ a pee jã ngɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Yehowa a heje. (Rom. 12:11) Mɛni sɔmɔmi nɛ ɔ biɔ nɛ a pee? Mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ Satan je ɔ nɛ e ko pee wɔ nyɔguɛ? Nɛ ke waa kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa a, mɛni jɔɔmi wa ma ná?\\n‘I SUƆ YE NYƆMTSƐ Ɔ’\\n2. (a) Mɛni ma ha nɛ Israelno nyɔguɛ ko maa suɔ kaa e maa ya nɔ ma sɔmɔ e nyɔmtsɛ? (b) Nyɔguɛ ɔ tue nɛ a gbuu ɔ tsɔɔ mɛni?\\n2 Yehowa tsɔɔ nyɔguɛ nɛ e suɔ kaa waa pee ɔ ngɛ Mlaa nɛ e kɛ ha Israelbi ɔmɛ ɔ mi. Ke nyɔguɛ ko sɔmɔ Hebrino ko jeha kpaago ɔ, Hebrino ɔ haa nyɔguɛ ɔ yeɔ e he. (2 Mose 21:2) Se ke nyɔguɛ ɔ suɔ e nyɔmtsɛ ɔ saminya, nɛ e suɔ nɛ e ya nɔ nɛ e sɔmɔ lɛ ɔ, Yehowa to lɔɔ hu he blɔ nya. E nyɔmtsɛ ɔ ngɔɔ lɛ kɛ yaa sinya aloo sinya tso he nɛ e ngɔɔ dade kɛ gbuu e tue. (2 Mose 21:5, 6) Mɛni heje nɛ nyɔmtsɛ ɔ gbuu e nyɔguɛ ɔ tue ɔ? Ejakaa ngɛ Hebri gbi mi ɔ, tue ɔ kɛ tue bumi ngɛ tsakpa. Enɛ ɔ he ɔ, e tue ɔ nɛ a gbu aloo a gu ɔ tsɔɔ kaa nyɔguɛ ɔ je e tsui mi nɛ e suɔ kaa e maa ya nɔ maa pee tue bumi kɛ ha e nyɔmtsɛ ɔ. Enɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa nuɔ wa he nɔ nɛ wa jɔɔ kɛ ha Yehowa a sisi. Suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a heje nɛ wa jeɔ wa tsui mi kɛ peeɔ tue bumi kɛ haa lɛ ɔ nɛ.\\n3. Mɛni ji nɔ́ titli nɛ ha nɛ wa jɔɔ wa he nɔ kɛ ha Mawu?\\n3 Loko a maa baptisi wɔ ɔ, wa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa ma sɔmɔ Yehowa aloo wa maa pee e nyɔguɛhi. Suɔmi nɛ wa ngɛ kaa wa maa pee tue bumi kɛ ha Yehowa nɛ waa pee e suɔmi nya ní ɔ heje nɛ wa jɔɔ wa he nɔ kɛ ha lɛ ɔ nɛ. Nɔ ko nyɛ we wa nɔ kaa waa pee jã. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jokuɛwi po nɛ a jɔɔ a he nɔ kɛ haa Yehowa nɛ a baptisiɔ mɛ ɔ, peeɔ jã ngɛ mɛ nitsɛmɛ a dɛhe, se pi kaa a kɛ sa a fɔli a hɛ mi. Nɔ́ titli nɛ haa nɛ Kristofoli jɔɔ a he nɔ kɛ haa Yehowa a ji, suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha lɛ kaa a hiɔwe Tsɛ ɔ heje. Bɔfo Yohane ngma ke: “Ejakaa ke wa suɔ Mawu ɔ, wa yeɔ e mlaahi a nɔ. Nɛ e mlaa amɛ a nɔ yemi wɛ kulaa.”—1 Yoh. 5:3.\\nWA YE WA HE, SE KƐ̃ Ɔ, WA JI NYƆGUƐHI\\n4. Mɛni e sa nɛ waa pee konɛ wa plɛ ‘dami nyɔguɛhi’?\\n4 Wa naa Yehowa si wawɛɛ kaa e ha nɛ wa nyɛ nɛ wa ngɛ lɛ sɔmɔe! Hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ mi ɔ, ha nɛ wa ye wa he ngɛ yayami nyɔguɛ yemi ɔ sisi. E ngɛ mi kaa loloolo ɔ, wa yi mluku lɛɛ, se wa hla kaa wa ma sɔmɔ Yehowa kɛ Yesu. Paulo tsɔɔ munyu nɛ ɔ mi heii ngɛ e womihi nɛ e ngma a kake mi ke: “Nyɛɛ bu nyɛ he kaa nihi nɛ gbo ngɛ yayami peemi blɔ fa mi; se ngɛ Yesu Kristo mi ɔ, Mawu ha nɛ nyɛ hɛ ngɛ.” Lɔɔ se ɔ, e bɔ kɔkɔ ke: “Anɛ nyɛ li kaa ke nyɛɛ kɛ nyɛ he ha nɔ ko nɛ nyɛ buɔ lɛ tue ɔ, yayami nɛ kɛ nɔ yaa gbenɔ mi ɔ jio, Mawu tue bumi nɛ haa nɔ peeɔ nɔ́ nɛ da a jio, nyɛ peeɔ nyɔguɛ kɛ ha lɛ lo? Se wa naa Mawu si! Jinɛ sa a, yayami ye nyɛ nyɔguɛ, se jehanɛ lɛɛ nyɛ ngɛ Mawu sɔmɔe. Ní nɛ a tsɔɔ nyɛ ɔ, nyɛ he lɛ kɛ nyɛ tsui tsuo. Mawu ha nyɛ ye nyɛ he kaa nihi nɛ kpa yayami peemi, nɛ nyɛ ba bɔni nɔ́ nɛ da peemi.” (Rom. 6:11, 16-18) Mo kadi kaa Paulo tsɔɔ kaa a je a “tsui tsuo” mi kɛ pee tue bumi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa he nɔ nɛ wa jɔɔ kɛ ha Yehowa a, ha nɛ wa ba plɛ ‘dami nyɔguɛhi.’\\n5. Mɛni ta wɔ tsuo wa ngɛ hwue, nɛ mɛni heje?\\n5 Se nya tsimi ní komɛ ngɛ nɛ e ma bi nɛ waa ye a nɔ kunimi konɛ wa nyɛ nɛ waa hi si ngɛ wa he nɔ jɔɔmi ɔ nya. Ní enyɔ komɛ ngɛ nɛ e sa kaa waa hwu kɛ si. Kekleekle nɔ́ ɔ ji mluku nɛ wa yi ɔ. Paulo hu hwu ta nɛ ɔ eko. E ngma ke: “Ngɛ ye tsui mi ɔ, i suɔ Mawu mlaa a saminya. Se i na kaa mlaa muno ko ngɛ ní tsue ngɛ ye nɔmlɔtso ɔ mi. Mlaa nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ ngɛ ye juɛmi mi ɔ yi kulaa. Nɔ́ nɛ ye juɛmi deɔ mi ke e da nɛ ma pee ɔ, i ya peeɔ nɔ́ kpa kulaa mohu. Yayami su nɛ ngɛ ye mi nɛ ɔ peeɔ mi nyɔguɛ.” (Rom. 7:22, 23) Wɔ hu akɛnɛ wa yi mluku heje ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa hwu jamɛ a ta a. E he hia nɛ waa kɛ wa helo nɛ yi mluku ɔ nɛ hwu ta daa. Bɔfo Petro wo wɔ he wami ke: “Nyɛɛ hi si kaa nihi nɛ ye a he, se nyɛ ko ngɔ he yemi nɛ ɔ kɛ pee yayami nɛ nyɛɛ laa nɔ. Mohu ɔ, nyɛɛ hi si kaa Mawu sɔmɔli.”—1 Pet. 2:16.\\n6, 7. Mɛni blɔ nɔ Satan guɔ kɛ haa nɛ níhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ peeɔ wɔ akɔnɔ?\\n6 Nɔ́ enyɔne nɛ e sa kaa waa hwu kɛ si ɔ ji je ɔ nɛ daimoniohi ngɛ lɛ kudɔe ɔ. Satan nɛ ji je ɔ nɔ yelɔ ɔ, je e hɛ ngɔ pi wɔ konɛ e ha nɛ wa kpa Yehowa kɛ Yesu anɔkuale yemi. E suɔ nɛ e maa ka wɔ konɛ waa ngɔ wa he kɛ wo je ɔ mi nɛ wa ba plɛ e nyɔguɛhi. (Kane Efesobi 6:11, 12.) Blɔ kake nɛ Satan guɔ nɔ kɛ peeɔ enɛ ɔ ji, e haa nɛ níhi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ peeɔ wɔ akɔnɔ. Bɔfo Yohane bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Ke nɔ ko suɔ je ɔ, lɛɛ e sume Tsɛ ɔ. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, je ɔ mi e je. Níhi nɛ helo ɔ dii se, níhi nɛ hɛngmɛ dii se, kɛ níhi nɛ nihi fĩaa kɛ fɔɔ nɔ ɔ, lɛ tsuo je je nɛ ɔ mi; ekoeko ji Tsɛ ɔ ngɔ.”—1 Yoh. 2:15, 16.\\n7 Nihi babauu suɔ nɛ a ná helo nya ní fuu ngɛ je ɔ mi. Satan woɔ nihi he wami konɛ a susu kaa ke a ná sika fuu ɔ, nɛ a ma ná bua jɔmi ngɛ si himi mi. Tsuapo nguanguahi pɔhe. Níhi a jua tsɛmi haa nɛ nihi susuɔ kaa ke a ná helo nya níhi fuu nɛ a fiɛ a yi nɔ ɔ, lɔɔ nɛ he hia wawɛɛ. Nítsumi kuuhi nɛ a kɛ nihi hiaa blɔ ɔ, ngɔɔ nihi kɛ ya slaa si ngɛ hehi nɛ a ngɛ fɛu. Behi fuu ɔ, nihi nɛ a ngɔɔ mɛ kɛ yaa a kpɛti nihi fuu susuɔ níhi a he kaa bɔnɛ je ɔ susuɔ níhi a he ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, he tsuaa he nɛ wa ngɛ ɔ, nihi woɔ wɔ he wami kaa wa tsake wa si himi konɛ waa pee níhi nɛ je ɔ suɔ.\\n8, 9. Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, mɛni ma nyɛ maa ba, nɛ mɛni heje?\\n8 Petro bɔ Kristofoli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kɔkɔ konɛ a hyɛ a he ngɛ nihi nɛ a hɛɛ je ɔ susumi ɔ a he. E de mɛ ke: “Piani ke a ngɛ yakayaka fiɛmihi fiɛe kikɛ nɛ ɔ, kɛkɛ a bua jɔ; zotsɛmɛ, kɛ ahluatsɛmɛ ji mɛ. Benɛ a futu nyɛ kɛ ngɛ ní yee ɔ, jamɛ a be ɔ tsuo a ngɛ a yakayaka nyɛɛmi ɔmɛ nyɛɛe. Akɛnɛ nya puu munyu nguahi jeɔ a nya heje ɔ, a guu helo akɔnɔ níhi a nɔ nɛ a kɛ ya sisiɔ nihi nɛ je si himi yayami nɛ dɛ blɔ mi kɛ́ we. A woɔ mɛ si ke a maa ye a he, be mi nɛ mɛ nitsɛmɛ a pee a he nyɔguɛhi kɛ ha níhi nɛ puɛɔ nɔ. Ejakaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ yeɔ nɔ ko nɔ ɔ, nɔ ɔ peeɔ nyɔguɛ kɛ haa jamɛ a nɔ́ ɔ.”—2 Pet. 2:13, 18, 19.\\n9 Ke nɔ ko dii “níhi nɛ hɛngmɛ dii se” ɔ a se ɔ, e yi e he. Mohu ɔ, e ba peeɔ je nɛ ɔ nɔ yelɔ nɛ a nɛ́ lɛ kɛ hɛngmɛ nɛ ji Satan Abosiami ɔ nyɔguɛ. (1 Yoh. 5:19) Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa ma nyɛ ma plɛ nyɔguɛhi kɛ ha helo nya níhi fuu a se dimi. Ke e ba jã a, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa ye wa he.\\nNÍTSUMI NƐ HAA NƐ NƆ TSUI NƆƆ NƆ MI\\n10, 11. Mwɔnɛ ɔ, mɛnɔmɛ nɛ Satan je e hɛ ngɔ pi titli, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ sukuuhi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ níhi a mi maa wa ha nihewi kɛ yihewi ngɛ?\\n10 Kaa bɔnɛ Satan pee ngɛ Eden abɔɔ mi ɔ, mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e tuaa nihi nɛ a be níhi a si kpami tsɔ ɔ. Nihi nɛ e je e hɛ ngɔ pi titli ji nihewi kɛ yihewi. Ke nihewi kɛ yihewi, aloo nɔ ko je e tsui mi kaa e ma sɔmɔ Yehowa a, Satan bua jɔɛ he kulaa. Mawu he nyɛli suɔ nɛ nihi tsuo nɛ a jɔɔ a wami nɔ kɛ ha Yehowa a nɛ a kpa lɛ anɔkuale yemi.\\n11 Nyɛ ha nɛ waa kpale susu nyɔguɛ ɔ nɛ e kplɛɛ kaa a gbu e tue ɔ he nɛ waa hyɛ. Ke a gbu nyɔguɛ ɔ tue ɔ, e yeɔ lɛ be bɔɔ ko, se pee se ɔ, okadi ɔ hiɔ e tue ɔ he kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e sɔmɔ e nyɔmtsɛ ɔ daa. Jã kɛ̃ nɛ ke nihewi kɛ yihewi maa pee nɔ́ ko nɛ je ekpa ngɛ níhi nɛ a juamibi peeɔ ɔ he ɔ, e yee ha mɛ wawɛɛ. Satan haa nɛ nihi náa susumi kaa ke a ná nítsumi ngɛ e je ɔ mi ɔ, lɔɔ ma ha nɛ a tsui maa nɔ a mi ngɛ si himi mi nitsɛnitsɛ. Se ke Kristofoli ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he hia mɛ wawɛɛ ɔ, lɔɔ ma ha nɛ a tsui maa nɔ a mi ngɛ si himi mi nitsɛnitsɛ. Yesu de ke: “A gbaa nihi nɛ le kaa mumi mi ohiatsɛmɛ ji mɛ, ejakaa a nɔ ji hiɔwe matsɛ yemi ɔ nɛ.” (Mat. 5:3) Kristofoli nɛ a jɔɔ a he nɔ ha Mawu ɔ peeɔ e suɔmi nya ní, se pi Satan suɔmi nya ní. A bua jɔɔ Yehowa mlaa a he, nɛ a susuɔ he nyɔ kɛ pia. (Kane La 1:1-3.) Se bɔnɛ a to sukuuhi fuu a he blɔ nya ha mwɔnɛ ɔ, ha we nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a ná be fuu kɛ susu Mawu Munyu ɔ he konɛ a ja lɛ.\\n12. Mwɔnɛ ɔ, mɛni e sa kaa nihewi kɛ yihewi fuu nɛ a hla?\\n12 Je ɔ mi nyɔmtsɛ ko ma nyɛ ma ha nɛ níhi a mi maa wa ha Kristofono nyɔguɛ ko. Bɔfo Paulo bi ngɛ kekleekle sɛ womi nɛ e ngma ya ha Korintobi ɔmɛ ɔ mi ke: “Benɛ Mawu tsɛ mo ɔ, jamɛ a be ɔ, tse nyɔguɛ ji mo?” Lɔɔ se ɔ, e wo mɛ ga ke: “Ko ha lɔɔ nɛ hao mo kulaa. Se ke blɔ ko ngɛ nɛ o kɛ maa ye o he ɔ, bɔɔ he mɔde.” (1 Kor. 7:21) Ke nyɔguɛ ko na kaa e nyɔmtsɛ ko ha nɛ si himi mi wa ha lɛ ɔ, nyɔguɛ ɔ ma nyɛ maa ye e he. Mwɔnɛ ɔ, a wo mlaa ngɛ mahi fuu a nɔ kaa e sa nɛ jokuɛwi nɛ a ngɔ jeha abɔ ko kɛ ya sukuu. Kɛkɛ lɔɔ se ɔ, a ma nyɛ maa hla nɔ́ nɛ a maa pee. Ke nɔ ko suɔ nɛ e tsa e sukuu nɔ konɛ e ná nítsumi ngua nɛ e tsu ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, lɔɔ be nyɛe ma ha nɛ nɔ ɔ nɛ tsu be tsuo sɔmɔmi nítsumi ɔ.—Kane 1 Korintobi 7:23.\\nNyɔmtsɛ te nɛɛ lɛ o maa suɔ nɛ o sɔmɔ?\\nANƐ O MAA YA SUKUU KƐ YA TSITSAA ALOO O MAA DI NÍ KASEMI NƐ HI PE KULAA A SE?\\n13. Mɛni sukuu nɛ ke Yehowa sɔmɔli ya a, a ma ná he se wawɛɛ?\\n13 Paulo bɔ Kristofoli nɛ a hi si ngɛ Kolose ɔ kɔkɔ ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ nɔ ko kó ngɔ je mi nile, loo yaka sisimi kɛ ye nyɛ nyɔguɛ. Blema tsɔɔmihi, kɛ mumihi nɛ yeɔ je ɔ nɔ ɔ, a ngɔ ní nɛ ɔmɛ je, se pi Kristo ngɔ.” (Kol. 2:8) Mwɔnɛ ɔ, womi mi leli babauu ji nihi nɛ a tsɔɔ nihi ‘je mi nile kɛ yaka sisimi.’ Behi fuu ɔ, ke nɔ ko ya sukuu kɛ ya tsitsaa nɛ e ya kase je mi nile nɛ ɔmɛ ɔ, e li nguɛnya nítsumi ko nɛ e ma tsu kɛ hyɛ e he. Se Yehowa sɔmɔli lɛɛ, a yaa sukuu nɛ maa ye bua mɛ nɛ́ a kase nguɛnya nítsumi ko, konɛ a pee a si himi kpokploo, nɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ Mawu. A buɔ ga womi nɛ Paulo kɛ ha Timoteo ɔ tue. Paulo de ke: “Se niinɛ, ní nami agbo ji Mawu jami, ke nɔ ko bua jɔ e níhi a he ɔ. Lɔɔ he ɔ, ke wa ngɛ nya mi ngma, kɛ heha ní kɛkɛ ɔ, e hiɛ ha wɔ hluu.” (1 Tim. 6:6, 8) Anɔkuale Kristofoli dí yi jemi womi kɛ palemi biɛhi nɛ a ma ná ngɛ sukuu nɛ a maa ya kɛ ya tsitsaa a se. Mohu ɔ, a dii ‘yi jemi womi’ nɛ a ma ná ngɛ a he nɛ a kɛ maa wo fiɛɛmi nítsumi ɔ mi vii ɔ se.—Kane 2 Korintobi 3:1-3.\\n14. Ngɛ Filipibi 3:8 ɔ nya a, kɛ Paulo bu he blɔ nɛ e ná kɛ sɔmɔ Mawu kɛ Kristo ɔ ha kɛɛ?\\n14 Mo susu bɔfo Paulo he nɛ o hyɛ. Yudabi a Mlaa tsɔɔlɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Gamaliel ɔ nɛ tsɔɔ lɛ ní. Tsɔsemi nɛ Paulo ná a ngɛ kaa tsɔsemi nɛ nihi náa ngɛ yunivɛsiti mwɔnɛ ɔ. Se nɛ Paulo ngɔ tsɔsemi nɛ e ná a kɛ to he blɔ nɛ e ná kɛ ngɛ Mawu kɛ Kristo sɔmɔe ɔ he ɔ, mɛni e de? E ngma ke: “I bu nɔ́ tsuaa nɔ́ kaa níhi nɛ a he be se nami; ejakaa i ba ná le kaa Kristo Yesu ji ye Nyɔmtsɛ.” E de hu ke: “Enɛ ɔ heje ɔ, ye níhi tsuo bɔ mi; ní ɔmɛ pee kaa kuku nɔ níhi kɛkɛ, konɛ Kristo mohu nɛ pee ye nɔ́.” (Filip. 3:8) Nihewi kɛ yihewi nɛ a ji Kristofoli kɛ a fɔli nɛ a yeɔ Mawu gbeye ɔ hu ma nyɛ ma susu níhi a he kaa bɔnɛ Paulo susu níhi a he ɔ, konɛ a kɛ nile nɛ hla sukuu nɛ a maa ya. (Hyɛ foni ɔmɛ.)\\nMO NÁ NÍ KASEMI NƐ HI PE KULAA A HE SE\\n15, 16. Mɛni tsɔsemi Yehowa asafo ɔ kɛ haa nihi, nɛ mɛni ji yi mi tomi titli heje nɛ asafo ɔ peeɔ jã a?\\n15 Mɛni ji níhi nɛ yaa nɔ ngɛ sukuu nguahi a mi? Anɛ pi lejɛ ɔ nɛ nihi kaseɔ ma kudɔmi sanehi a he ní nɛ́ a tsɔɔ atua ngɛ wawɛɛ lo? (Efe. 2:2) Se Yehowa asafo ɔ tsɔɔ wɔ ní nɛ hi pe kulaa ngɛ tue mi jɔmi mi. Wa ti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ ma ná daa otsi Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ he se. A to sukuu kpahi hu a he blɔ nya kɛ ha nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ a ji blɔ gbali (Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nyumuhi Nɛ A Sɛ We Gba Si Himi Mi), kɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi nɛ a ji blɔ gbali (Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nihi Nɛ A Sɛ Gba Si Himi Mi). Teokrase tsɔsemi nɛ ɔmɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa peeɔ tue bumi kɛ haa Yehowa nɛ ji wa Nyɔmtsɛ ɔ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ.\\n16 Wa ma nyɛ maa kase anɔkualehi nɛ a he jua wa ngɛ Watch Tower Publications Index aloo Watchtower Library, CD-ROM ɔ nɔ. Yi mi tomi titli heje nɛ a kɛ tsɔsemi nɛ ɔmɛ haa wɔ ji, nɛ wa ja Yehowa. A tsɔɔ bɔnɛ wa ma plɛ kɛ ye bua nihi ha konɛ a dla a kɛ Mawu a kpɛti. (2 Kor. 5:20) Nɛ lɔɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ mɛ hu a tsɔɔ ni kpahi ní.—2 Tim. 2:2.\\nJƆƆMIHI NƐ TSƆLƆ Ɔ MA NÁ\\n17. Ke wa hla ní kasemi nɛ hi pe kulaa a, mɛni jɔɔmi wa ma ná?\\n17 Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ Yesu kɛ tsu ní nɛ kɔɔ sika a he ɔ mi ɔ, nyɔmtsɛ ɔ je tsɔli anɔkualetsɛmɛ enyɔ ɔmɛ a yi nɛ e ha nɛ a ná bua jɔmi, nɛ e ngɔ nítsumihi fuu kɛ wo a dɛ. (Kane Mateo 25:21, 23.) Ke wa hla ní kasemi nɛ hi pe kulaa mwɔnɛ ɔ, wa ma ná bua jɔmi nɛ wa tsui maa nɔ wa mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu Michael he nɛ o hyɛ. E bɔ mɔde ngɛ sukuu wawɛɛ, enɛ ɔ heje ɔ, e tsɔɔli ɔmɛ tsɛ lɛ nɛ a kɛ lɛ susu he kaa e sa nɛ e ya yunivɛsiti. E pee mɛ nyakpɛ kaa Michael suɔ kaa e maa ya sukuu nɛ a kɛ be kpiti kaseɔ nguɛnya nítsumihi ngɛ konɛ e nyɛ nɛ e hyɛ e he nɛ e sɔmɔ kaa daa blɔ gbalɔ mohu. Anɛ e pee lɛ kaa yi mi kpɔ nɛ e mwɔ ɔ hí lo? Michael de ke: “I ná Teokrase tsɔsemi nɛ a kɛ ha mi kaa blɔ gbalɔ ɔ, kɛ amlɔ nɛ ɔ, sɔmɔmi nɛ i ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi nɔkɔtɔma a he se wawɛɛ nitsɛ. Sika ko be nɛ ma ná nɛ maa su jɔɔmihi kɛ he blɔhi nɛ i ngɛ náe ɔ. Ye bua jɔ wawɛɛ kaa i yɛ yunivɛsiti.”\\n18. Mɛni ha nɛ o hla ní kasemi nɛ hi pe kulaa a?\\n18 Ní kasemi nɛ hi pe kulaa a tsɔɔ wɔ Mawu suɔmi nya ní nɛ e yeɔ bua wɔ konɛ wa sɔmɔ Yehowa. E haa nɛ wa ‘yeɔ wa he’ ngɛ níhi nɛ ma nyɛ ma puɛ wɔ ɔ a he, nɛ nyagbenyagbe ɔ, waa kɛ ‘Mawu bimɛ ɔmɛ maa hi si ngɛ he jɔmi mi, nɛ a maa wo wa hɛ mi nyami.’ (Rom. 8:21) Nɔ́ nɛ hi pe kulaa ji kaa wa tsɔɔ kaa wa suɔ wa Nyɔmtsɛ Yehowa nitsɛnitsɛ.—2 Mose 21:5.\\nOctober 2013 | Mɛni Munyu Nɛ Ngɛ Baiblo ɔ Mi?\\nHWƆƆMI MƆ October 2013 | Mɛni Munyu Nɛ Ngɛ Baiblo ɔ Mi?","num_words":3637,"character_repetition_ratio":0.04,"word_repetition_ratio":0.011,"special_characters_ratio":0.288,"stopwords_ratio":0.483,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Ná Hemi Kɛ Yemi Konɛ O Na Mawu Si Womi Ɔmɛ A Mi Bami | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Cambodian Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Kimbundu Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swati Tahitian Tlapanec Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Xhosa Zulu\\n“Nimli nɛ ɔmɛ tsuo nɛ he Mawu ye ɔ, nɔ́ nɛ a wo mɛ he si ɔ, a nine sui nɔ loko a gbo. A na ní ɔmɛ ngɛ lokoo.”—HEBRI BI 11:13.\\nMɛni nike ní ko nɛ Mawu ha wɔ konɛ e ye bua wɔ nɛ wa ná hemi kɛ yemi?\\nKɛ wa plɛ kɛ le kaa Kristofohi nɛ a hi si blema a ngɛ hemi kɛ yemi nɛ a susuɔ níhi nɛ Mawu wo mɛ he si ɔ a he ha kɛɛ?\\nMɛni he je nɛ e hi kaa wa ma de nihi níhi nɛ Yehowa wo wɔ he si kaa e maa pee ha wɔ hwɔɔ se ɔ?\\n1. Mɛni he je nɛ e hi kaa wa ma susu níhi nɛ wa nɛ ɔ a he ɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nYEHOWA ha wɔ nike ní ko nɛ se be. Lɔ ɔ ji nyɛmi nɛ wa ngɛ nɛ waa kɛ susuɔ níhi nɛ wa nɛ ɔ a he. Nyɛmi nɛ ɔ nɛ wa ngɛ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa hyɛɔ ní kpakpahi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ blɔ, nɛ wa dlaa wa he kɛ toɔ, nɛ wa yuu wa he ngɛ haomihi a he. Yehowa le níhi nɛ maa ba hwɔɔ se, nɛ e deɔ wɔ ní komɛ nɛ wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ. E ngɛ mi kaa wa nɛ jamɛ a ní ɔmɛ kɛ wa hɛngmɛ mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ ma susu a he, konɛ wa ná hemi kɛ yemi kaa jamɛ a ní ɔmɛ maa ba mi.—2 Korinto Bi 4:18.\\n2, 3. (a) Kɛ níhi nɛ wa susuɔ he ɔ yeɔ bua wɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni sane bimihi wa ma ha heto ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?\\n2 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ɔ, wa susuɔ ní komɛ a he nɛ jamɛ a ní ɔmɛ be mi bae gblegbleegble. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jokuɛ yoyo nyafii ko ma nyɛ maa po he foni ngɛ e juɛmi mi kaa e hii si ngɛ ablɛɛ aloo kutu ko nɛ ngɛ tee nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e be nyɛe maa ba mi jã. Se Samuel yayo Hana susu níhi nɛ ma nyɛ maa ba mi ɔ a he. E susuɔ ligbi nɛ e maa ngɔ e bi ɔ kɛ ya kpe he bo tsu ɔ mi nɛ e kɛ osɔfo ɔmɛ ma ya tsu ní ɔ he. Tsa pi nlami nɛ e ngɛ nlae. E ji nɔ́ ko nɛ e ma e juɛmi nya si kaa e maa pee. Hana susuɔ jamɛ a ligbi ɔ he daa, nɛ enɛ ɔ ye bua lɛ nɛ e ye si nɛ e wo Yehowa a nɔ. (1 Samuel 1:22) Ke wɔ hu wa susuɔ níhi nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee ɔ he ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ níhi nɛ maa ba mi nitsɛnitsɛ ɔ a he foni poe ngɛ wa juɛmi mi.—2 Petro 1:19-21.\\n3 Yehowa sɔmɔli fuu nɛ a hi si blema a susu níhi nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee ɔ a he. Mɛni se a ná ngɛ jã nɛ a pee ɔ mi? Nɛ mɛni se wɔ hu wa ma ná ke wa susuɔ bɔ nɛ wa si himi maa pee ha ke Mawu si womi ɔmɛ ba mi ɔ he?\\nNÍHI NƐ MAA BA HWƆƆ SE Ɔ HE NƐ A SUSU Ɔ HA A HEMI KƐ YEMI Ɔ MI WA\\n4. Mɛni he je nɛ Habel nyɛ nɛ e susu ní kpakpahi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ a he ɔ?\\n4 Habel ji kekleekle nɔ nɛ e ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa si womi ɔmɛ a mi. Benɛ Adam kɛ Hawa pee yayami se ɔ, Habel le nɔ́ nɛ Yehowa de sinɔ ɔ. Yehowa de sinɔ ɔ ke: ‘Ma pee o kɛ yo ɔ he nyɛli; o nina kɛ lɛ hu e nina maa pee he nyɛli. E maa fia o yi nɔ́, nɛ mo hu o maa kɔ e nane se ja.’ (1 Mose 3:14, 15) Habel li bɔ nɛ nɔ́ nɛ ɔ ma plɛ kɛ ba mi ha tutuutu. Se eko ɔ, e susu nɔ́ nɛ Mawu de ɔ he wawɛɛ. Eko ɔ, Habel bi e he ke, ‘Mɛnɔ ji nɔ nɛ sinɔ ɔ maa kɔ̃ lɛ nɛ e ma ha nɛ adesahi maa ye mluku ekohu ɔ?’ Habel ngɛ hemi kɛ yemi kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa wo he si ɔ maa ba mi, enɛ ɔ he ɔ, benɛ e sã afɔle ha Yehowa a, Yehowa bua jɔ he.—Kane 1 Mose 4:3-5; Hebri Bi 11:4.\\n5. Mɛni he je nɛ e hi kaa Henok susu níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he ɔ?\\n5 Henok ji nɔ ko nɛ lɛ hu e ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Mawu mi. E hi si ngɛ nimli yayamihi nɛ a tuɔ “musu bɔmi” munyuhi kɛ siɔ Mawu ɔ a kpɛti. Se Henok pee kã, nɛ e fiɛɛ Mawu sɛ gbi ɔ. E de nihi ke Yehowa ma ba kpata nimli yayamihi a hɛ mi. (Yuda 14, 15) Mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ pee jã a? Eko ɔ, Henok susu bɔ nɛ je ɔ mi si fɔfɔɛ maa pee ha ke nɔ tsuaa nɔ ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ he.—Kane Hebri Bi 11:6.\\n6. Ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ se ɔ, mɛni nɛ eko ɔ, Noa susu he?\\n6 Noa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, lɔ ɔ he ɔ, a kpataa we e hɛ mi ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi. (Hebri Bi 11:7) Nɛ hemi kɛ yemi nɛ Noa ngɛ ɔ hu ha nɛ e ngɔ lohwehi kɛ sã afɔle ha Yehowa. (1 Mose 8:20) Ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ se ɔ, nihi bɔni ní yayamihi peemi ngɛ je ɔ mi ekohu. Nimrod bɔni nihi a nɔ yemi, nɛ e suɔ kaa nihi nɛ a tsɔ Yehowa hɛ mi atua. (1 Mose 10:8-12) Se Noa ya nɔ nɛ e ha nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wa. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Habel blɔ fa mi ɔ, Noa hu ngɛ nɔ mi mami kaa ligbi ko ɔ, Mawu maa po yayami kɛ gbenɔ se. Eko ɔ, Noa susu be nɛ nɔ yeli yiwutsotsɛmɛ be si hie hu ɔ he. Wɔ hu wa ma nyɛ ma susu be kpakpa nɛ ngɛ wa hɛ mi haa nɛ ɔ he.—Roma Bi 6:23.\\nA SUSU BE NƐ MAWU SI WOMI ƆMƐ MAA BA MI Ɔ HE\\n7. Mɛni si himi kpakpa nɛ Abraham, Isak, kɛ Yakob hyɛ blɔ kaa a ma ná?\\n7 Abraham, Isak, kɛ Yakob susu si himi kpakpa nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he. Yehowa wo mɛ si kaa kɛ gu a “nina” nɔ ɔ, nihi tsuo nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ ma ná jɔɔmi. (1 Mose 22:18; 26:4; 28:14) Mawu wo mɛ si hu kaa a weku ɔ maa kle nɛ a ma ba plɛ ma ngua, nɛ a maa hi si ngɛ Si Womi Zugba nɛ ngɛ fɛu ɔ nɔ. (1 Mose 15:5-7) Akɛnɛ Abraham, Isak kɛ Yakob le kaa sihi nɛ Yehowa wo ɔ maa ba mi he je ɔ, a nyɛ nɛ a po he foni ngɛ a juɛmi mi kaa a weku ɔmɛ ngɛ jamɛ a zugba a nɔ momo. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kɛ je benɛ Adam kɛ Hawa pee yayami ɔ, Yehowa yeɔ bua e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ konɛ a le kaa hwɔɔ se ko ɔ, adesahi maa ye mluku ekohu.\\n8. Mɛni ye bua Abraham nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wa, nɛ e bu Mawu tue ɔ?\\n8 Akɛnɛ Abraham hemi kɛ yemi ɔ mi wa he je ɔ, e nyɛ nɛ e bu Yehowa tue ngɛ si himi nɛ mi wa wawɛɛ po mi. Abraham kɛ anɔkualetsɛmɛ kpahi susu níhi nɛ Yehowa wo si ɔ a he, e ngɛ mi kaa jamɛ a ní ɔmɛ bɛ mi ngɛ a yi nɔ mohu. Baiblo ɔ de ke: “A na ní ɔmɛ ngɛ lokoo kɛkɛ nɛ a nya he.” (Kane Hebri Bi 11:8-13.) Abraham le kaa Yehowa ye sihi tsuo nɛ e wo be ko nɛ be ɔ a nɔ, lɔ ɔ he ɔ, e ngɛ nɔ mi mami kaa níhi tsuo nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee hwɔɔ se ɔ maa ba mi.\\nYehowa sɔmɔli nɛ Baiblo ɔ wo a ta a hyɛ be nɛ Yehowa kɛ e nɔ yemi ɔ maa ye zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ blɔ\\n9. Kɛ hemi kɛ yemi nɛ Abraham ngɛ ngɛ Mawu si womi ɔmɛ a mi ɔ ye bua lɛ ha kɛɛ?\\n9 Akɛnɛ Abraham ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ si nɛ Yehowa wo lɛ ɔ mi he je ɔ, e ya nɔ nɛ e pee níhi nɛ Yehowa de lɛ ke e pee ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e je e ma nɛ ji Ur ɔ mi, nɛ ngɛ e wami be nɛ piɛ ɔ tsuo mi ɔ, e hi si kaa nubwɔ ngɛ ma kpahi a nɔ. E le kaa mahi nɛ bɔle lɛ ɔ be si hie daa, ejakaa a nɔ yeli ɔmɛ sɔmɔ we Yehowa. (Yoshua 24:2) E hyɛ be nɛ Yehowa kɛ e nɔ yemi ɔ maa ye zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ blɔ. Nɔ yemi nɛ ɔ ji “ma nɛ Mawu nitsɛ to sisi, nɛ́ lɛ nɔuu e fia” a nɛ. (Hebri Bi 11:10) Abraham, Habel, Henok, Noa, kɛ ni kpahi he ye kaa a ma tle gbogboehi a si. A le kaa zugba a nɔ maa pee fɛu nɛ a maa hi nɔ kɛ ya neneene. Be tsuaa be nɛ a ma susu enɛ ɔ he ɔ, hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi waa wawɛɛ.—Kane Hebri Bi 11:15, 16.\\n10. Mɛni he je nɛ si himi kpakpa nɛ maa ba hwɔɔ se nɛ Sara hyɛ blɔ ɔ ye bua lɛ ɔ?\\n10 Abraham yo Sara hu ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Yehowa si womi ɔmɛ a mi. Benɛ e ye jeha 90 nɛ e fɔ we lolo po ɔ, e hyɛ blɔ kaa hwɔɔ se ko ɔ, e ma fɔ. Sara nyɛ nɛ e po he foni ngɛ e juɛmi mi kaa e bimɛ a he ba hiɛ nɛ a ba pee ma ngua. (Hebri Bi 11:11, 12) Mɛni ha nɛ e ná nɔ mi mami jã a? Ejakaa Yehowa de e huno ɔ ke: “Ma gbaa lɛ, nɛ ma ha e ma fɔ binyumu ha mo. Ma gbaa lɛ nɛ e maa pee je mahi a nyɛ, nɛ e bimɛ ɔmɛ ekomɛ ma ba pee matsɛmɛ.” (1 Mose 17:16) Kaa bɔ nɛ Yehowa wo si ɔ, Sara fɔ binyumu nɛ ji Isak. Nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ ha nɛ Sara ná nɔ mi mami kaa Yehowa si womihi nɛ a bɛ mi lolo ɔ maa ba mi. Wɔ hu ke wa susuɔ ní kpakpahi tsuo nɛ Yehowa wo wɔ si ɔ a he ɔ, wa hemi kɛ yemi ɔ mi ma nyɛ maa wa.\\nE YA NƆ NƐ E SUSU HIƆWO NƐ E MA NÁ A HE\\n11, 12. Mɛni ye bua Mose nɛ e ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha Yehowa?\\n11 Mose hu ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa si womi ɔmɛ a mi. A tsɔse lɛ ngɛ Egipt kaa matsɛ bi. Se akɛnɛ Mose suɔ Yehowa pe nɔ́ tsuaa nɔ́ he je ɔ, e hla we blɔ nya, nɛ e dí ní nami se hulɔ. E fɔli ji Hebri bi, nɛ a tsɔɔ lɛ Yehowa he ní. A tsɔɔ lɛ kaa Yehowa wo si kaa e ma kpɔ Hebri bi ɔmɛ kɛ je nyɔguɛ yemi mi, nɛ e ma ha mɛ Si Womi Zugba a. (1 Mose 13:14, 15; 2 Mose 2:5-10) Si womi nɛ ɔmɛ a he nɛ Mose susu ɔ ha nɛ e ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha Yehowa.\\n12 Baiblo ɔ ha nɛ wa le níhi nɛ Mose susuɔ he. Baiblo ɔ de ke: “Hemi kɛ yemi lɛ ha nɛ benɛ Mose ba wa a, e kplɛɛ we kaa a tsɛ lɛ Egipt matsɛ ɔ biyo ɔ bi. E suɔ mohu kaa e kɛ Mawu ma a nɛ na amanehlu pe nɔ́ nɛ e maa ye ngɔɔmi ngɛ yayami peemi mi be bɔɔ ko. Ngɛ Mose susumi nya a, ke a bɔ nɔ ko ahlua ngɛ Kristo ɔ he ɔ, juetli babauu nɛ ngɛ Egipt ɔ po he jua wɛ kaa lɔ ɔ, ejakaa e hɛ ngɛ hiɔwo nɛ e ma ná hwɔɔ se ɔ nɔ.”—Hebri Bi 11:24-26.\\n13. Kɛ Mose ná sihi nɛ Yehowa wo ɔ a he nɛ e susuɔ ɔ he se ha kɛɛ?\\n13 Eko ɔ, Mose susu si nɛ Yehowa wo kaa e ma kpɔ̃ Hebri bi ɔmɛ kɛ je nyɔguɛ yemi mi ɔ he wawɛɛ. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Yehowa sɔmɔli kpahi a blɔ fami ɔ, Mose hu le kaa Yehowa ma kpɔ adesahi tsuo kɛ je gbenɔ dɛ mi. (Hiob 14:14, 15; Hebri Bi 11:17-19) Lɔ ɔ he ɔ, Mose le kaa Yehowa suɔ adesahi wawɛɛ. Enɛ ɔ ha nɛ Mose ná suɔmi nɛ mi wa ha Yehowa, nɛ e ná hemi kɛ yemi hu nɛ mi wa ngɛ e mi. Lɔ ɔ ye bua lɛ nɛ e ya nɔ nɛ sɔmɔ Yehowa e wami be tsuo. (5 Mose 6:4, 5) Benɛ Farao ngɛ hlae maa gbe Mose po ɔ, e yi gbeye. E le kaa hwɔɔ se ɔ, Yehowa maa jɔɔ lɛ.—2 Mose 10:28, 29.\\nMO SUSU NÍHI NƐ MAWU NƆ YEMI Ɔ MAA PEE Ɔ HE\\nAnɛ o ma nyɛ maa po he foni ngɛ o juɛmi mi kaa o ngɛ níhi nɛ Yehowa wo mo si kaa o maa pee ɔ pee lo? (Hyɛ kuku 15)\\n14. Mɛni ni komɛ susuɔ kaa e maa ba hwɔɔ se?\\n14 Nihi fuu susuɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se he, nɛ a susuɔ ní komɛ nɛ be nyɛe maa ba mi gblegbleegble ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ni komɛ nɛ a ji ohiatsɛmɛ posoposo ɔ susuɔ kaa hwɔɔ se ɔ, a ma ná ní, nɛ nɔ́ ko be mɛ hiae. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa be abɔ nɛ wa ngɛ Satan je nɛ ɔ mi ɔ, “haomi kɛ aywilɛho” maa ya nɔ maa hi si. (La 90:10) Ni komɛ susuɔ kaa adesa nɔ yemi maa po haomihi nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ se. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu nɔ yemi ɔ pɛ nɛ ma nyɛ maa pee jã. (Daniel 2:44) Nihi fuu susuɔ kaa je ɔ maa hi kikɛ ɔ daa. Se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu ma kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi. (Zefania 1:18; 1 Yohane 2:15-17) Nihi nɛ e slo a susumi ngɛ níhi nɛ Yehowa tsɔɔ kaa e maa pee ɔ he ɔ, a nine maa nyɛ si.\\n15. (a) Mɛni he je nɛ ke wa susuɔ níhi nɛ Mawu wo si kaa e maa pee hwɔɔ se ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ ɔ? (b) Mɛni ji nɔ́ kake ko nɛ o ngɛ blɔ hyɛe?\\n15 Yehowa wo wɔ si kaa wa ma ná si himi kpakpa hwɔɔ se. Ke wa susu jamɛ a be ɔ he ɔ, wa bua jɔɔ, nɛ lɔ ɔ woɔ wɔ kã konɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ lɛ. Ke o maa ya hiɔwe jio, o maa hi zugba nɛ ɔ nɔ jio, anɛ o nyɛɔ poɔ he foni ngɛ o juɛmi mi kaa o ngɛ níhi nɛ Yehowa wo mo si kaa o maa pee ɔ pee lo? Ke o hɛ nɔ kami ji kaa o maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ, moo po he foni kaa o piɛɛ o huɛmɛ a he kɛ ngɛ zugba a nɔ dlae kɛ pee abɔɔ ko nɛ ngɛ fɛu. Nihi nɛ a ngɛ ní tsumi nɛ ɔ nɔ hyɛe ɔ susuɔ o he. Nihi tsuo nɛ bɔle mo ɔ suɔ Yehowa kaa bɔ nɛ mo hu o suɔ lɛ ɔ. O ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa, o ngɛ kpakpataa, nɛ nɔ́ ko hɛwi mo. O ngɛ bua jɔmi, ejakaa o ma nyɛ maa ngɔ nyɛmi kɛ nile nɛ o ngɛ ɔ kɛ ye bua nihi, nɛ o kɛ ma nyɛ maa wo Yehowa hɛ mi nyami hulɔ. Eko ɔ, o ngɛ nihi nɛ a tle mɛ si ɔ ye buae momo konɛ a le Yehowa. (Yohane 17:3; Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 24:15) Ke o poɔ ní nɛ ɔmɛ a he foni ngɛ o juɛmi mi ɔ, pi nlami nɛ o ngɛ nlae. Ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba mi, ejakaa jã ji bɔ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ.—Yesaya 11:9; 25:8; 33:24; 35:5-7; 65:22.\\nO KƐ NIHI NƐ SƐƐ NÍHI NƐ O NGƐ BLƆ HYƐE Ɔ A HE NÍ\\n16, 17. Mɛni se wa náa ke wa tuɔ níhi nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee ha wɔ hwɔɔ se ɔ a he munyu kɛ tsɔɔ nihi?\\n16 Ke wa deɔ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi níhi nɛ wa suɔ kaa wa maa pee ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, e ma ha nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ ma susu ní kpakpahi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ a he saminya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, wa li nɔ́ tutuutu nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ maa pee. Se ke wa tuɔ wa hɛ nɔ kami ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa si womi ɔmɛ a mi. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa maa wo wa sibi he wami konɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ Yehowa ngɛ be nɛ mi wa mi kaa bɔ nɛ bɔfo Paulo kɛ e nyɛmimɛ nɛ a hi Roma a pee ɔ.—Roma Bi 1:11, 12.\\n17 Ke o susuɔ níhi nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee ha wɔ hwɔɔ se ɔ a he ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ o susu o haomihi nɛ o kɛ kpeɔ ɔ a he tsɔ. Be ko ɔ, Petro hao nɛ e bi Yesu ke: “Hyɛ, wɔɔ lɛɛ wa si nɔ tsuaa nɔ, nɛ wa ba nyɛɛ o se. Mɛni wa ma ná mɔ?” Yesu suɔ kaa Petro kɛ kaseli kpa amɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ nɛ susu ní kpakpahi nɛ a ma ná hwɔɔ se ɔ a he. Yesu de mɛ ke: “Benɛ Nɔmlɔ Bi ɔ maa hi e nyami sɛ ɔ nɔ ɔ, nyɛ hu nyɛ maa hi matsɛ sɛ nyɔngma kɛ enyɔ nɔ, nɛ nyɛ maa kojo Israel wɛtso nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ ma si wehi, loo nyɛminyumuhi, loo nyɛmiyihi, loo e tsɛ, loo e nyɛ; loo bimɛ; loo zugba ngɛ ye he ɔ, a maa to lɛ nane mi totoe lafa, nɛ a ma ha lɛ neneene wami.” (Mateo 19:27-29) Lɔ ɔ he ɔ, Petro kɛ kaseli kpa amɛ ma nyɛ maa po he foni ngɛ a juɛmi mi kaa a piɛɛ Yesu he kɛ ngɛ matsɛ yee ngɛ hiɔwe nɛ a ngɛ adesahi nɛ a peeɔ tue bumi ngɛ zugba a nɔ ɔ ye buae konɛ a ye mluku.\\n18. Ke wa susuɔ níhi nɛ Mawu wo si kaa e maa pee ɔ a he ɔ, mɛni se wa náa?\\n18 Wa na nɔ́ nɛ ye bua Yehowa sɔmɔli nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi wa a. Habel susu si nɛ Yehowa wo kaa si himi kpakpa ko maa ba hwɔɔ se ɔ he, nɛ akɛnɛ e ná hemi kɛ yemi ngɛ si womi nɛ ɔ mi he je ɔ, Yehowa bua jɔ e he. Abraham susu be nɛ si nɛ Yehowa wo kɛ kɔ “nina” a he ɔ maa ba mi ɔ he, enɛ ɔ ha nɛ e bu Yehowa tue ngɛ si himi nɛ mi wa po mi. (1 Mose 3:15) Mose hyɛ jɔɔmi nɛ Yehowa wo lɛ he si ɔ blɔ, nɛ enɛ ɔ ye bua lɛ nɛ e ná suɔmi kɛ ha Yehowa nɛ e ye lɛ anɔkuale. (Hebri Bi 11:26) Ke wa susuɔ be nɛ Yehowa ma ha nɛ sihi tsuo nɛ e wo ɔ maa ba mi ɔ he ɔ, wa hemi kɛ yemi kɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi maa wa wawɛɛ. Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu blɔ kpa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ susu níhi a he ɔ he.\\nA “na” níhi nɛ a wo mɛ he si ɔ: Abraham kɛ ni kpahi susu níhi nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee ɔ he. A susu ní nɛ ɔmɛ a he wawɛɛ nɛ a ná nɔ mi mami kaa ní nɛ ɔmɛ maa ba mi pɛpɛɛpɛ kaa bɔ nɛ Yehowa de ɔ. Wɔ hu wa ma nyɛ ma susu níhi fuu nɛ wa maa pee ke Yehowa kɛ e nɔ yemi ɔ ba ye zugba a nɔ ɔ he\\nHemi kɛ yemi nɛ wa ma ná ngɛ Mawu kɛ e si womi ɔmɛ a mi: Wa ngɛ nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ wa heɔ yeɔ ɔ ngɛ mi niinɛ, e ngɛ mi kaa wa nɛ kɛ wa hɛngmɛ mohu. Wa ngɛ nɔ mi mami hu kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Mawu wo wɔ he si ɔ maa ba mi kokooko","num_words":3501,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.025,"special_characters_ratio":0.308,"stopwords_ratio":0.515,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Blɔhi Nɛ A Kɛ Tsu Ní—A Gu Blɔ Slɔɔtohi A Nɔ Kɛ Fiɛɛ Ha Nihi | Mawu Matsɛ Yemi\\nBlɔhi Nɛ A Kɛ Tsu Ní—A Gu Blɔ Slɔɔtohi A Nɔ Kɛ Fiɛɛ Ha Nihi\\nMawu we bi gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ fiɛɛ ha nihi babauu bɔ nɛ a ma nyɛ\\n1, 2. (a) Mɛni blɔ nɔ Yesu gu nɛ e kɛ nimli babauu tu munyu? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ Kristo se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ kɛ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ tsu ní ngɛ, nɛ mɛni he je?\\nNIHI babauu bua a he nya ngɛ Yesu kasa nya ngɛ taku ko nya, se e ya sɛ lɛ mi nɛ e hlui lɛ ɔ kɛ ya se bɔɔ. Mɛni he je? Yesu le kaa ke e ngɛ nyu ɔ nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ e gbi maa ya tsitsaa, nɛ nihi babauu nɛ ngɛ lejɛ ɔ tsuo maa nu e sɛ gbi ɔ saminya.—Kane Marko 4:1, 2.\\n2 Jehahi babauu loko a maa to Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, Kristo kaseli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ nyɛɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Kristo pee ɔ se. A gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi babauu. Ngɛ matsɛ ɔ blɔ tsɔɔmi nya a, ke klama he nile ehe ko ba a, Mawu we bi kɛ tsuɔ ní. Wa suɔ nɛ waa fiɛɛ kɛ ha nihi fuu loko nyagbe ɔ nɛ ba. (Mat. 24:14) Mo susu blɔ komɛ a nɔ nɛ wa gu kɛ fiɛɛ ha nihi ɔ he nɛ o hyɛ. Mo susu blɔhi a nɔ nɛ o maa gu kɛ kase nihi nɛ a gbɛ sane kpakpa a kɛ fĩa ngɛ blema a a hemi kɛ yemi ɔ hu he nɛ o hyɛ.\\nBlɔhi A Nɔ Nɛ A Gu Kɛ Fiɛɛ Ha Nihi Babauu\\n3. Mɛni he je nɛ adafi fiami womihi nɛ waa kɛ fiɛɛ ɔ ha nɛ anɔkuale ɔ he nyɛli a mi mi fu ɔ?\\n3 Adafi Fiami Womihi: Nyɛminyumu Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ bɔni Hwɔɔmi Mɔ ɔ peemi ngɛ jeha 1879 ɔ mi, konɛ nihi babauu nɛ a nu Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ. Se jehahi babauu loko jeha 1914 ɔ maa su ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Kristo kudɔ níhi bɔ nɛ pee nɛ nihi babauu nɛ a nu sane kpakpa a. Níhi nɛ ya nɔ nɔtonɔto ɔ je sisi ngɛ jeha 1903 ɔ mi. Ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ, Dr. E. L. Eaton, nɛ e ji munyu nya jelɔ kɛ ha osɔfohi a kuu ko ngɛ Pennsylvania a kɛ Charles Taze Russell sã nya ngɛ Baiblo tsɔɔmihi a he. Ngɛ womi nɛ Eaton ngma kɛ ya ha Russell ɔ mi ɔ, e de ke: “I susu kaa ke wa sa nya ngɛ ma hɛ mi ngɛ sanehi nɛ wa kpa we gbi ngɛ a he ɔ he ɔ, . . . nihi a bua maa jɔ he wawɛɛ.” Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ na kaa nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ a bua maa jɔ nya sãmi ɔ he, lɔ ɔ he ɔ, a to blɔ nya konɛ a ngma níhi nɛ a ma de ɔ ngɛ adafi fiami womi ko nɛ nihi le wawɛɛ nɛ ji, The Pittsburgh Gazette ɔ mi. Nihi a bua jɔ Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ nɛ Russell tsɔɔ mi heii ɔ he wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, adafi fiami womi ngmali ɔmɛ de Baiblo Kaseli ɔmɛ kaa a suɔ nɛ a ngma munyuhi nɛ Russell maa tu ɔ ngɛ adafi fiami womi mi daa otsi. Enɛ ɔ ha nɛ anɔkuale ɔ he nyɛli a mi mi fu wawɛɛ!\\nBenɛ e ke suu jeha 1914 ɔ, adafi fiami ní tsumi hehi nɛ hiɛ pe 2,000 lɛ a ngmaa Russell fiɛɛmi munyu ɔmɛ ngɛ a we adafi fiami womi ɔmɛ a mi\\n4, 5. Mɛni su Nyɛminyumu Russell je kpo, nɛ kɛ nihi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ma plɛ kɛ kase lɛ kɛɛ?\\n4 E kɛ we nɛ adafi fiami ní tsumi hehi fuu a bua ba jɔ he kaa a maa ngma Russell munyu ɔmɛ ngɛ a we adafi fiami womi ɔmɛ a mi. Benɛ e ke suu jeha 1908 ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ bɔ amaniɛ kaa a ngmaa Russell fiɛɛmi munyu ɔmɛ ngɛ adafi fiami womihi “nyɔngma kɛ kake mi.” Se nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a le adafi fiami womihi a he ní tsumi ɔ wo Russell ga kaa ke e je Asafo ɔ ní tsumi he ɔ kɛ je Pittsburgh kɛ ya ma ngua mi ɔ, adafi fiami womi ngmali fuu maa suɔ kaa a maa ngma e munyuhi nɛ da Baiblo ɔ nɔ ɔ ngɛ a womi ɔmɛ a mi. Benɛ e susu jamɛ a ga womi ɔ kɛ ní kpahi a he ɔ, Russell je ní tsumi he ɔ kɛ ya Brooklyn, New York, ngɛ jeha 1909 ɔ mi. Mɛni je mi kɛ ba? Ngɛ nyɔhiɔ bɔɔ se ɔ, adafi fiami womihi maa pee 400 sɔuu bɔni Russell munyu ɔmɛ ngmami, nɛ pee se ɔ, fuu hu ba piɛɛ he. Loko e maa su jeha 1914 benɛ a to Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, a bɔni Russell munyu ɔmɛ ngmami ngɛ adafi fiami womihi nɛ hiɛ pe 2,000 mi ngɛ gbihi eywiɛ mi!\\n5 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ hɛ mi yami nɛ ɔ mi? E sa kaa nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi mwɔnɛ ɔ nɛ a bɔ mɔde kaa a maa kase Russell he si bami ɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ke o ngɛ yi mi kpɔ mwɔe ngɛ nɔ́ ko nɛ he hia he ɔ, mo bi ni kpahi konɛ a wo mo ga.—Kane Abɛ 15:22.\\n6. Kɛ anɔkualehi nɛ a ngma ngɛ adafi fiami womihi a mi ɔ ná nɔ ko nɔ he wami ha kɛɛ?\\n6 Matsɛ Yemi ɔ he anɔkualehi nɛ a ngma ngɛ adafi fiami womihi a mi ɔ tsake nihi a si himi. (Heb. 4:12) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi nɛ a kase anɔkuale ɔ kɛ gu adafi fiami womi nɔ ɔ a ti nɔ kake ji Ora Hetzel nɛ a baptisi lɛ ngɛ jeha 1917 ɔ mi ɔ. Ora de ke, “Benɛ i sɛ gba si himi mi se ɔ, i ya slaa ye yayo ngɛ Rochester ngɛ Minnesota. Benɛ i su we ɔ mi ɔ, i na nɛ e kɛ sakisi ngɛ adafi fiami womi ɔ mi ba fa komɛ jee. A ji Russell fiɛɛmi munyuhi. Ye yayo tsɔɔ mi níhi nɛ e kase ngɛ adafi fiami womi ɔ mi.” Ora kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ, nɛ e kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛlɔ maa pee jeha 60.\\n7. Mɛni he je nɛ nihi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ɔ mwɔ a yi mi kpɔ kaa Asafo ɔ be fiɛɛe kɛ gu adafi fiami womihi a nɔ hu ɔ?\\n7 Ngɛ jeha 1916 mi ɔ, níhi titli enyɔ komɛ ya nɔ nɛ ha nɛ e he ba hia kaa nihi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛe ɔ nɛ a hyɛ kaa e he maa hia nɛ a ya nɔ nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ gu adafi fiami womihi a nɔ. Kekleekle ɔ, Ta Ngua nɛ a hwu jamɛ a be ɔ mi ɔ ha nɛ e he ba wa kaa a nine maa su womihi kɛ ní kpahi nɛ a kɛ peeɔ adafi fiami womihi a nɔ. Ngɛ jeha 1916 mi ɔ, wa ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Britain ɔ bɔ amaniɛ ke: “Adafi fiami womihi 30 kɛ se bɔɔ pɛ nɛ a ngmaa Fiɛɛmi Munyu ɔmɛ a he ní amlɔ nɛ ɔ. Wa he ye kaa adafi fiami womihi nɛ a maa ngma Fiɛɛmi Munyu ɔmɛ ɔ a nɔ ma gbɔ kulaa ejakaa womihi a he jua ngɛ wae.” Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Nyɛminyumu Russell ba gbo ngɛ October 31, 1916. Enɛ ɔ he ɔ, December 15, 1916 Hwɔɔmi Mɔ ɔ bɔ amaniɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ nɛ Nyɛminyumu Russell gbo ɔ, waa kɛ fiɛɛmi munyu ɔmɛ be adafi fiami womihi a mi woe hu.” E ngɛ mi kaa adafi fiami womihi nɛ a gu nɔ kɛ fiɛɛ be ko ɔ ba nyagbe mohu lɛɛ, se blɔ kpahi kaa sini nɛ ji, “Photo-Drama of Creation” nɛ a kɛ tsu ní ɔ ye manye.\\n8. Mɛni blɔ nɔ a gu kɛ pee “Photo-Drama of Creation” ɔ?\\n8 Sinihi nɛ a je. Russell kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ ngɔ maa pee jeha etɛ kɛ pee sini nɛ a tsɛɛ ke, “Photo-Drama of Creation,” nɛ a je lɛ kpo ngɛ jeha 1914 ɔ. (Abɛ 21:5) Kaa bɔ nɛ sini ɔ biɛ tsɔɔ ɔ, e ji Drama nɛ a kɛ ga pee: fonihi ngɛ bee, nɛ gbihi hu ngɛ pɛe. Nihi lafahi abɔ ngɔ a he kɛ ha nɛ a pee Baiblo mi munyuhi a he sini nɛ lohwehi piɛɛ he nɛ ɔ, nɛ a ngɔ kɛ fɔ klama nɔ. Amaniɛ bɔmi ko nɛ je kpo ngɛ jeha 1913 ɔ de ke, “A ya lohwehi a lɛmi he ko nɛ lohwehi babauu ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a sa lohwe ɔmɛ foni nɛ a kɛ pee sini nɛ kɔɔ Noa he ɔ, nɛ a ngɔ munyu tumi kɛ lohwehi a pɛmi kɛ wo sɛni ɔ mi.” Ngɛ foni lafahi abɔ nɛ a kɛ tsu ní ɔ mi ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a le ní tɛnimi nɛ a je London, New York, Paris, kɛ Philadelphia lɛ a kɛ a nine diki su slɔɔto ɔmɛ.\\n9. Mɛni he je nɛ a puɛ be kɛ sika fuu kɛ pee “Photo-Drama of Creation” ɔ?\\n9 Mɛni he je nɛ a puɛ be kɛ sika fuu kɛ pee “Photo-Drama” a? Ngɛ kpe nguahi nɛ a pee ngɛ jeha 1913 ɔ mi ɔ, a mwɔ yi mi kpɔ ko. A tsɔɔ mi ke: “Amerika adafi fiami womihi dla nihi a susumi ngɛ blɔ nɛ ngɛ slɔɔto nɔ kɛ gu fonihi kɛ níhi nɛ a tɛni nɛ a kɛ tsu ní ɔ nɔ. Jehanɛ hu, bɔ nɛ fonihi ná nihi a nɔ he wami ha a tsɔɔ kaa se nami ngɛ he, nɛ wa he ye kaa lɔ ɔ woɔ wɔ nguɔ kaa fiɛɛli kɛ Baiblo tsɔɔli nɛ ngɛ a hɛ mi yae. Wa kplɛɛ nɔ kaa blɔ nɛ hi wawɛɛ ji kaa fiɛɛli kɛ tsɔɔli maa ngɔ fonihi kɛ tsu ní.”\\nYi nɔ: He nɛ nɔ nɛ jeɔ “Photo-Drama” a hii; sisi: “Photo-Drama” a mi foni komɛ\\n10. Jije nɛ a je “Photo- Drama” a ngɛ?\\n10 Ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, a jeɔ “Photo-Drama” a ngɛ ma nguahi 80 a mi daa ligbi. Nihi maa pee ayɔ kpaanyɔ nɛ a hyɛ eko ngɛ United States kɛ Canada. Ngɛ jamɛ a jeha a nɔuu mi ɔ, a je Photo-Drama a ngɛ Australia, Britain, Denmark, Finland, Germany, New Zealand, Norway, Sweden, kɛ Switzerland. A pee “Photo-Drama” a eko nɛ ngɛ kpiti konɛ a je ngɛ ma wawi a mi. A puɛ we sika fuu ngɛ “Photo-Drama” kpiti nɛ ɔ nɛ e biɛ ji “Eureka Drama” a he, nɛ e kɛ blɔ hiami yí. Ngɛ jeha 1916 mi ɔ, a tsɔɔ “Photo-Drama” loo “Eureka Drama” a sisi kɛ ya Armenia bi, Denmark kɛ Norway bi, France bi, German bi, Greece bi, Italy bi, Poland bi, Spain bi, kɛ Sweden bi a gbihi a mi.\\nNgɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, a je “Photo-Drama” a ha nihi babauu ngɛ asa nguahi a nɔ\\n11, 12. Mɛni he wami “Photo-Drama” a ná ngɛ niheyo ko nɔ, nɛ mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ e pee?\\n11 “Photo-Drama” a nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya French mi ɔ ná niheyo wayo Charles Rohner nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e ye jeha 18 ɔ nɔ he wami wawɛɛ. Charles de ke, “A je drama a ngɛ ye ma mi ngɛ Colmar, Alsace ngɛ France.” E de hu ke, “Kɛ je be nɛ i hyɛ drama a pɛ nɛ ye bua ba jɔ Baiblo ɔ mi anɔkuale nɛ ngɛ heii ɔ he.”\\n12 Nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji, a baptisi Charles, nɛ e kɛ e he wo be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ngɛ jeha 1922. Ní tsumi nɛ e tsu kekleekle ɔ eko ji “Photo-Drama” a nɛ e ye bua nɛ a je kɛ tsɔɔ nihi ngɛ France ɔ. Benɛ Charles ngɛ ní tsumi nɛ a ha lɛ ɔ he munyu tue ɔ, e de ke: “A ha mi ní tsumihi fuu, eko ji, ma fia saku, ma hyɛ sika nɔ, nɛ ma hyɛ womi nɔ. A de mi hu ke ma ha nɛ tue buli ɔmɛ nɛ a pee dii loko drama a nɛ je sisi. Ke e su he jɔɔmi be ɔ, wa gbaa womihi. Wa haa nɛ nyɛmi tsuaa nyɛmi ya daa asa a fã ko. Wa haa a ti nɔ tsuaa nɔ womi bɔɔ ko nɛ e gba kɛ ha nihi ngɛ he nɛ e ngɛ ɔ. Jehanɛ hu, a to womihi ngɛ okplɔɔ nɔ ngɛ asa a nya.” Ngɛ jeha 1925 mi ɔ, a fɔ Charles nine nɛ e ya sɔmɔ ngɛ Betel ngɛ Brooklyn ngɛ New York. A ha lɛ ní tsumi ngɛ lejɛ ɔ kaa e hyɛ lahi nɛ a maa fia ngɛ hleedio ní tsumi he ehe nɛ ji WBBR ɔ nɔ. Benɛ wa susu Nyɛminyumu Rohner níhi a si kpami nɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke, ‘Anɛ i suɔ kaa ma tsu ní tsumi saisaa nɛ ma ha nɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ maa ya hɛ mi ɔ lo?’—Kane Yesaya 6:8.\\n13, 14. A ngɔ hleedio kɛ tsu ní kɛ gbɛ sane kpakpa a kɛ fiã ngɛ mɛni blɔ nɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “ WBBR ɔ Nɔ Ní Peemihi” kɛ “ Kpe Nɛ Sa Kadimi” ɔ hulɔ.)\\n13 Hleedio. Ngɛ jeha 1920 jeha amɛ a mi ɔ, “Photo-Drama” a kɛ ní tsumi bɔni si bami, se hleedio ba pee blɔ nɛ hi nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ kɛ gbɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ fia. Ngɛ April 16, 1922 ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Rutherford tu e kekleekle munyu ngɛ hleedio nɔ ngɛ Metropolitan Opera House ngɛ Philadelphia ngɛ Pennsylvania. Nihi maa pee 50,000 nɛ a bu munyu nɛ a fia ngɛ hleedio nɔ nɛ e yi ji, “Nihi Ayɔhi Abɔ Nɛ A Hɛ Ngɛ Amlɔ Nɛ ɔ Be Gboe Hu” ɔ tue. Jeha 1923 ɔ ji kekleekle be nɛ a fia kpe ngua nɛ a pee ɔ mi munyu ɔmɛ ngɛ hleedio nɔ. Ngɛ hleedio ní tsumi hehi nɛ a kɛ tsuɔ ní nɛ a woɔ he hiɔ ɔ se ɔ, nihi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛe ɔ mwɔ yi mi kpɔ kaa e maa hi kaa wa maa ma wɔ nitsɛmɛ wa hleedio ní tsumi he. A ma kekle nɔ́ ɔ ngɛ Staten Island ngɛ New York, nɛ a kɛ wo mlaa sisi kɛ biɛ nɛ ji, WBBR. Asafo ɔ bɔni hleedio ní tsumi he nɛ ɔ kɛ ní tsumi ngɛ February 24, 1924.\\nNgɛ jeha 1922 ɔ mi ɔ, nihi maa pee 50,000 nɛ a bu munyu nɛ e yi ji, “Nihi Ayɔhi Abɔ Nɛ A Hɛ Ngɛ Amlɔ Nɛ ɔ Be Gboe Hu” nɛ a fia ngɛ hleedio nɔ ɔ tue\\n14 Benɛ December 1, 1924 Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ nɔ́ he je nɛ a pee WBBR ɔ mi tsɔɔe ɔ, e de ke: “Wa heɔ yeɔ kaa hleedio ɔ ji blɔ nɛ hi saminya nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ gbɛ anɔkuale sɛ gbi ɔ kɛ fia, nɛ wa be sika fuu puɛe.” E de hu ke: “Ke e sa Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi kaa waa ma hleedio ní tsumi he kpahi kɛ piɛɛ he konɛ a kɛ gbɛ anɔkuale ɔ kɛ fia a, e ma ha wɔ sika a ngɛ lɛ nitsɛ e be nɛ sa mi.” (La 127:1) Benɛ e ke suu jeha 1926, Yehowa we bi ma hleedio ní tsumi hehi kakaaka ekpa. A ma enyɔ ngɛ United States nɛ ji, WBBR ngɛ New York kɛ WORD ngɛ he ko nɛ kɛ Chicago kɛ we. A ma eywiɛ nɛ piɛɛ ɔ hu ngɛ Alberta, British Columbia, Ontario, kɛ Saskatchewan ngɛ Canada.\\nWBBR Ɔ NƆ NÍ PEEMIHI\\nWBBR ɔ nɔ ní peemi ɔmɛ ekomɛ ji magbɛ nɔ munyuhi kɛ lahi. A tsɛɛ ní peemi ɔ eko ke “Watching the World” (Je ɔ Mi Sanehi). Nyɛmimɛ ɔmɛ buaa amaniɛ bɔmihi nɛ a náa kɛ jee adafi fiami ní tsumi hehi ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ nya, nɛ a kɛ tsuɔ he ní. Ní peemi kpa ko hu biɛ ji, “A Young Minister Speaks” (Fiɛɛlɔ Wayo Ko Tu Munyu). Eko hu biɛ ji, “Home Bible Study Time” (We Mi Baiblo Mi Ní Kasemi Be). Ngɛ ní peemi nɛ ɔ mi ɔ, Odasefohi peeɔ weku Baiblo mi ní kasemi he nɔ hyɛmi nɔ́. A peeɔ Baiblo mi drama kɛ peemi kɛ tsɔɔ nɛ kɔɔ sanehi nɛ a kɛ Yehowa we bi ye ngɛ kojomi hehi ngɛ WBBR ɔ nɔ hulɔ. Peemi kɛ tsɔɔ nɛ ɔmɛ kpa osɔfo ɔmɛ nɛ a woɔ si temi kɛ womi mi he wami, kɛ kojoli nɛ a hyɛɛ nɔ hɛ mi ɔ a he bo.\\n15, 16. (a) Kɛ osɔfohi nɛ a ngɛ Canada a pee a ní ngɛ wa hleedio nɔ ní peemi ɔmɛ a he ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ wa hleedio nɔ ní peemi ɔmɛ ye bua wehi a mi fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ?\\n15 Jamihi nɛ tsɛɔ a he ke Kristofohi ɔ a we osɔfo ɔmɛ yɔse kaa kɛ gu hleedio nɔ ɔ, Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ ngɛ gbɛɛ kɛ ngɛ fiae. Albert Hoffman, nɛ e tsu ní ngɛ hleedio ní tsumi he nɛ ngɛ Saskatchewan ngɛ Canada a de ke: “Nihi babauu bɔni Baiblo Kaseli ɔmɛ [bɔ nɛ a tsɛɛ Yehowa Odasefohi ha jamɛ a be ɔ mi ɔ] lemi. A gu hleedio ɔ nɔ kɛ ye odase wawɛɛ kɛ ba si jeha 1928. Ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ, osɔfo ɔmɛ nyɛ ma a mi nikɔtɔma amɛ a nɔ, nɛ a tsi Baiblo Kaseli ɔmɛ a hleedio ní tsumi he ɔmɛ tsuo nɛ ngɛ Canada a nya.”\\n16 Ngɛ wa hleedio ní tsumi hehi nɛ ngɛ Canada nɛ a tsi nya a tsuo se ɔ, wa ya nɔ nɛ wa fiɛɛ ngɛ hleedio ní tsumi he kpahi a nɔ, nɛ wa wo he hiɔ. (Mat. 10:23) Bɔ nɛ pee nɛ hleedio nɔ blɔ nya tomi ɔmɛ nɛ a nu tso ɔ, a ngma hleedio ní tsumi hehi nɛ a fiaa Baiblo mi anɔkuale ɔ ngɛ nɔ ɔ kɛ wo Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ The Golden Age (amlɔ nɛ ɔ, Awake!) ɔ mi konɛ ke fiɛɛli kɛ ya fiɛɛmi ɔ, a wo nihi he wami nɛ a bu hleedio ní tsumi he nɛ ɔmɛ tue. Mɛni je mi kɛ ba? Bulletin nɛ je kpo ngɛ January 1931 ɔ de ke: “Hleedio ní tsumi ɔ ye bua nyɛmimɛ wawɛɛ ngɛ fiɛɛmi mi. Amaniɛ bɔmi fuu su Asafo ɔ ní tsumi he ɔ kaa nihi bu fiɛɛmi munyuhi nɛ Nyɛminyumu Rutherford tu ngɛ hleedio ɔ nɔ ɔ tue, nɛ lɔ ɔ he ɔ, a pee klaalo kaa a maa ngɔ womihi nɛ wa ma ha mɛ ɔ.” Bulletin ɔ tu hleedio nɔ fiɛɛmi, kɛ wehi a mi fiɛɛmi ní tsumi ɔ he munyu kaa “a ji blɔhi nɛ a hi nɛ Nyɔmtsɛ ɔ asafo ɔ guu nɔ kɛ fiɛɛ.”\\nKPE NƐ SA KADIMI\\nJeha 1931 ɔ ji be nɛ a gu hleedio nɔ kɛ gbɛ munyu ɔ kɛ fia wawɛɛ. A fia kpe ngua nɛ a pee ngɛ July 24-30 ngɛ Columbus, Ohio ngɛ U.S.A. ɔ mi munyu ɔ ekomɛ ngɛ hleedio ní tsumi hehi nɛ hiɛ pe 450 nɔ ngɛ Australia, Canada, Europa kɛ United States. Kpe nɛ ɔ sisi nɛ wa ngɔ biɛ nɛ ji Yehowa Odasefohi ɔ kɛ fɔ wa nɔ ɔ nɛ.\\n17, 18. E ngɛ mi kaa si himi ɔ tsake mohu lɛɛ, se mɛni blɔ nɔ nɛ a ya nɔ nɛ a kɛ hleedio tsu ní ngɛ?\\n17 Ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a mi ɔ, waa kɛ si temi kɛ womi kpe ngɛ fiɛɛmi nɛ wa fiɛɛ ngɛ hleedio nɔ nɛ wa woɔ he hiɔ ɔ he. Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ jeha 1937 nyagbe ɔ, Yehowa we bi tsake blɔhi a nɔ nɛ a guu kɛ fiɛɛ ɔ. A fiɛɛ we ngɛ hleedio nɔ hu, mohu ɔ, a kɛ a juɛmi ma wehi a mi fiɛɛmi nɔ titli. * Se kɛ̃ ɔ, a ya nɔ nɛ a kɛ hleedio tsu ní kɛ fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ ha nihi ngɛ je ɔ mi hehi nɛ a tsɔ a he banee ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, kɛ je jeha 1951 kɛ ya si jeha 1991 ɔ, hleedio ní tsumi he ko nɛ ngɛ West Berlin, Germany ɔ pɔɔ Baiblo ɔ mi munyu fiami, konɛ nihi nɛ a ngɛ East Germany ɔ nɛ a nu Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ. Kɛ je jeha 1961 ɔ, hleedio ní tsumi he ko nɛ ngɛ Suriname, South America a ngɔɔ hɛngmɛfia 15 kɛ gbɛɛ Baiblo ɔ mi anɔkualehi kɛ fĩaa daa otsi, nɛ enɛ ɔ ya nɔ jehahi babauu. Kɛ je jeha 1969 kɛ ya si jeha 1977 ɔ, asafo ɔ ngɔ fiɛɛmi munyuhi nɛ hiɛ pe 350 nɛ a wo lɛ biɛ ke, “Ngmami ɔ Tsuo Hi” ɔ kɛ fɔ apawa nɔ, nɛ a fia ngɛ hleedio nɔ. Ngɛ United States ɔ, hleedio ní tsumi hehi 291 nɛ a ngɛ mahi 48 a nɔ ɔ nɛ a fia munyu nɛ ɔmɛ. Ngɛ jeha 1996 mi ɔ, hleedio ní tsumi he ko nɛ ngɛ Samoa ma ngua nɛ ji Apia mi ɔ fiaa fiɛɛmi munyu nɛ e yi ji, “O Baiblo Mi Sane Bimi Ɔmɛ A Heto” ngɛ hleedio nɔ daa otsi.\\n18 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ jeha 1900 jeha amɛ maa ba nyagbe ɔ, waa kɛ hleedio tsu we ní wawɛɛ kɛ fiɛɛ we sane kpakpa a hu. Se klama he nile kpa ba, nɛ lɔ ɔ ha nɛ wa nyɛ nɛ wa fiɛɛ kɛ haa nihi babauu.\\n19, 20. Mɛni he je nɛ Yehowa we bi pee jw.org Intanɛti ní tsumi he ɔ, nɛ mɛni yiblii e ngɛ woe? (Hyɛ daka nɛ ji, “ JW.ORG” ɔ hulɔ.)\\n19 Intanɛti ɔ. Ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, nihi nɛ a he hiɛ pe ayɔ akpe enyɔ kɛ e nya ayɔ lafa kpaago ngɛ Intanɛti ɔ eko, nɛ tsɔɔ kaa, ke a gba nihi tsuo nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ a mi lafa a, a mi 40 nɛ ngɛ Intanɛti ɔ eko. Akɔtaa bumi ko tsɔɔ kaa nihi maa pe ayɔ akpe enyɔ náa Intanɛti ɔ ngɛ mobile phone kɛ kɔmpiuta nɛ a hɛɛ ngɛ dɛ mi ɔ nɔ. Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, nihi a yibɔ nɛ a kɛ Intanɛti ɔ tsuɔ ní ɔ ngɛ hɛ mi yae, se yibɔ ɔ ngɛ hɛ mi yae wawɛɛ ngɛ Afrika. Nihi nɛ a he hiɛ pe ayɔ 90 kɛ Intanɛti ɔ tsuɔ ní ngɛ Afrika. Hɛ mi yami nɛ ɔ ha nɛ blɔ nɔ nɛ nihi babauu a nine suu munyuhi a nɔ ha a tsake.\\n20 Yehowa we bi kɛ Intanɛti ɔ bɔni ní tsumi kɛ je jeha 1997. Ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, a pee jw.org Intanɛti ní tsumi he ɔ ngɛ gbihi maa pee 300 mi, nɛ a ngɔ Baiblo kasemi níhi nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbihi nɛ hiɛ pe 520 mi ɔ kɛ wo nɔ, nɛ nihi ma nyɛ maa gbla. Daa ligbi ɔ, nihi maa pee 750,000 nɛ a yaa jw.org Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ. Ngɛ videohi nɛ nihi ya hyɛɛ ngɛ jw.org Intanɛti ní tsumi he ɔ se ɔ, daa nyɔhiɔ ɔ, nihi gblaa womihi nɛ hiɛ pe ayɔ 3, womi tɛtlɛɛhi ayɔ 4 kɛ munyuhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue ayɔ 22.\\n21. Mɛni o kase ngɛ Sina níhi a si kpami ɔ mi?\\n21 Wa Intanɛti ní tsumi he ɔ ba pee blɔ nɛ hi wawɛɛ nɛ waa kɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a gbɛe kɛ ngɛ fĩae ngɛ mahi nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ a mi ɔ po mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 2013 ɔ sisije ɔ, nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sina a ya jw.org Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ, nɛ e fia wa ní tsumi yi nɛ ngɛ United States ɔ, nɛ e bi sanehi fuu ngɛ Baiblo ɔ he. Mɛni he je nɛ e ngɛ nyakpɛ kaa nyumu nɛ ɔ fia asafo ɔ ní tsumi yi ɔ? Sina ji Klamɔ jalɔ ngɛ kɔpe ko nɛ ngɛ ma ko nɛ a tsi Yehowa Odasefohi a ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ mi . Lɔ ɔ he ɔ, a to blɔ nya ha Sina konɛ e kɛ Odasefo no ko nɛ ngɛ United States ɔ nɛ kase Baiblo ɔ daa otsi. A kase ní ɔ kɛ gu Intanɛti blɔ nya tomi ko nɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a naa a sibi hɛ mi ngɛ kɔmpiuta a nɔ.\\nNÍHI NƐ A GBLAA DAA NYƆHIƆ:\\nNihi gblaa video kpitihi maa pee ayɔ 3, womihi maa pee ayɔ 3, womi tɛtlɛɛhi maa pee ayɔ 4, kɛ munyuhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue maa pee ayɔ 22\\nNIHI ABƆ NƐ YAA LEJƐ Ɔ:\\nDaa ligbi ɔ, nihi nɛ a he hiɛ pe 750,000 nɛ a yaa jw.org Intanɛti ní tsumi he ɔ nɔ\\nGbihi nɛ hiɛ pe 300 nɛ ngɛ Intanɛti ní tsumi he nɛ ɔ nɔ\\nBAIBLO KASEMI NÍHI:\\nO ma nyɛ maa gbla ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 520 mi\\nYibɔ nɛ ɔ tsuo ji jeha 2013 akɔtaa bumi\\nNi Kakaakahi Nɛ Wa Tsɔɔ Mɛ Ní\\n22, 23. (a) Anɛ a ngɔ blɔhi a nɔ nɛ a gu kɛ fiɛɛ ha nihi babauu ɔ kɛ to wehi a mi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nane mi lo? (b) Mɛni blɔ nɔ Matsɛ ɔ jɔɔ wa mɔde bɔmi ɔ nɔ ngɛ?\\n22 Pi yi mi tomi ɔ ji kaa waa kɛ adafi fiami womihi, “Photo-Drama” a, hleedio, kɛ Intanɛti ní tsumi he ɔ nɛ waa kɛ tsu ní kɛ fiɛɛ ha nihi babauu ɔ maa to wehi a mi fiɛɛmi ɔ nane mi. Mɛni he je? Ejakaa Yehowa we bi kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ. Pi kaa Yesu fiɛɛ kɛ ha nihi babauu kɛkɛ; mohu ɔ, e kɛ e juɛmi ma ni kakaakahi nɛ e maa ye bua mɛ ɔ nɔ. (Luka 19:1-5) Yesu tsɔse e kaseli ɔmɛ konɛ mɛ hu a pee jã, nɛ e tsɔɔ mɛ sɛ gbi nɛ a fiɛɛ. (Kane Luka 10:1, 8-11.) Kaa bɔ nɛ wa susu he ngɛ Yi 6 mi ɔ, nihi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ɔ wo Yehowa sɔmɔli he wami be tsuaa be konɛ a ya nihi a ngɔ nɛ a fiɛɛ kɛ ha mɛ.—Níts. 5:42; 20:20.\\n23 Jeha lafa ji nɛ ɔ nɛ a to Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, fiɛɛli nɛ a he hiɛ pe ayɔ kpaago kɛ e nya akpe lafa nɛɛ tsɔɔ nihi Mawu yi tomihi a he ní kɛ kã. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Matsɛ ɔ jɔɔ blɔhi a nɔ nɛ wa gu kɛ fia Matsɛ Yemi ɔ he gɔgɔ ɔ nɔ. Kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, e ha wɔ níhi nɛ a he maa hia wɔ konɛ wa kɛ fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha mahi, wɛtsohi, kɛ gbihi.—Kpoj. 14:6.\\n^ kk. 17 Ngɛ jeha 1957 ɔ mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ mwɔ a yi mi kpɔ kaa a kɛ wa hleedio ní tsumi he ɔmɛ nyagbe nɔ́ nɛ ji, WBBR nɛ ngɛ New York ɔ be ní tsue hu.\\nMɛni blɔ nɔ adafi fiami womihi, sinihi, hleedio, kɛ Intanɛti ɔ nɛ waa kɛ tsu ní ɔ ha nɛ o na kaa Matsɛ Yemi ɔ ji nɔ́ nitsɛ?\\nMɛni he je nɛ a woɔ fiɛɛli he wami kaa a fiɛɛ ngɛ wehi a mi ɔ?\\nAdafi fiami womihi\\nLɔlehi Nɛ A Kɛ Fiɛɛɔ\\nWomi nguahi nɛ a ngma nɔ ní\\nMa nɔ odase yemi ngɛ ma ngua mi\\n(Jeha amɛ tsɔɔ be nɛ a gu blɔ pɔtɛɛ ko nɔ kɛ fiɛɛ)\\n^ kk. 79 “Photo-Drama” a mi foni ɔ ekomɛ ngɛ kaa video\\nKe nɔ ko bi wɔ sane ko nɛ mi wa a, mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ waa kɛ lɛ nɛ susu Ngmami ɔ he? Mo susu blɔ etɛ a nɔ nɛ wa maa gu kɛ ha sane bimihi a heto nɛ maa nu tso ɔ he nɛ o hyɛ.","num_words":4610,"character_repetition_ratio":0.081,"word_repetition_ratio":0.01,"special_characters_ratio":0.294,"stopwords_ratio":0.497,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Bicol Blɔfo Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Croatia Czech Denmark Dutch Estonia Finland French Ga Georgia Germany Haitian Creole Hela Hiligaynon Hungary Igbo Iloko Indonesia Italia Japan Kinyarwanda Kirghiz Korea Kwangali Kwanyama Latvia Lingala Lithuania Malagasy Malay Myanmar Ndebele Ndonga Norway Ossetia Pangasinan Poland Portuguese (Brazil) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Rarotongan Romania Russia Samoa Sepedi Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Slovak Slovenia Spania Swahili Swati Sweden Tagalog Tatar Thailand Tsonga Turkey Twi Ukrain Venda Vietnam Waray-Waray Xhosa Zulu\\nYEHOWA ji ‘wɔ-Tsɔɔlɔ Kpeteŋkpele’ lɛ. (Yes. 30:20) Suɔmɔ ni eyɔɔ lɛ hewɔ lɛ, etsɔɔ mɛi anii ni etsɔseɔ amɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, suɔmɔ ni mli kwɔ ha Yehowa tsɔɔ Yesu “nibii fiaa ní lɛ diɛŋtsɛ efeɔ lɛ.” (Yoh. 5:20) Suɔmɔ ni Yehowa yɔɔ kɛha wɔ, e-Dasefoi lɛ, tsirɛɔ lɛ ni ehaa wɔ “nikaselɔi alilɛi” beni wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔwo ehiɛ nyam ní wɔye wɔbua mɛi krokomɛi lɛ.—Yes. 50:4.\\nGbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli Nitsɔɔmɔ Ajinafoi Akuu lɛ kaseɔ Yehowa suɔmɔ lɛ kɛtsɔ teokrase skul srɔtoi nyɔŋma ni amɛtsɔɔ nɔ amɛtsɔseɔ mɛi ni yɔɔ shwelɛ akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo mli, ní amɛshihilɛ ŋmɛɔ amɛ gbɛ hu lɛ. Ani onaa skul srɔtoi nɛɛ akɛ gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ etsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ?\\nHa wɔsusu teokrase skul srɔtoi nɛɛ ahe ni wɔkwɛ nɔ ni mɛi ni kɛ amɛhe ewo mli lɛ ewie yɛ he. No sɛɛ lɛ, bi ohe akɛ, ‘Te mafee tɛŋŋ maná tsɔsemɔ ni jɛ ŋwɛi nɛɛ he sɛɛ lɛ?’\\nNÁ TEOKRASE TSƆSEMƆ LƐ HE SƐƐ\\nÁkɛ ‘Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ’ lɛ, Yehowa tsɔseɔ wɔ bɔni afee ni wɔhi shi yɛ gbɛ kpakpa nɔ, esaa wɔ koni wɔye shihilɛi ni mli wawai anɔ, ni eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔná miishɛɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (2 Kor. 13:11) Taakɛ eji yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli kaselɔi lɛ agbɛfaŋ lɛ, awaje wɔ jogbaŋŋ koni wɔye wɔbua mɛi, ni ‘wɔtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa’ ni atsɔɔ wɔ lɛ nɔ.—Mat. 28:20.\\nEyɛ mli akɛ ekolɛ wɔnyɛŋ wɔya skul srɔtoi nɛɛ fɛɛ eko moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔná emli ekomɛi ahe sɛɛ. Ni wɔbaanyɛ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔ ni damɔ Biblia nɔ ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ atsu nii. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔkɛ Yehowa tsuji ni etee skul nɛɛ eko lɛ nyiɛ shiɛmɔ nɔ lɛ, wɔbaaná he sɛɛ babaoo.\\nBi ohe akɛ, ‘Ani mishihilɛ ŋmɛɔ mi gbɛ koni maya skul srɔtoi nɛɛ eko?’\\nYehowa jálɔi buɔ amɛhe ni amɛkɛwoɔ skul srɔtoi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ nɛɛ amli, kɛ nibii ni amɛkaseɔ kɛjɛɔ mli lɛ akɛ eji hegbɛ kpele. Eba akɛ tsɔsemɔ ni onáa lɛ baaha obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ kpaakpa, ni esaa bo koni onyɛ otsu sɔ̃i ni jwere onɔ, titri lɛ, sanekpakpa lɛ shiɛmɔ lɛ, ahe nii jogbaŋŋ.\\n[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 13-17]\\nTEOKRASE SKUL SRƆTOI LƐ AHE SAJI\\nYiŋtoo: Koni akɛtsɔse shiɛlɔi ni amɛnyɛ amɛshiɛ sanekpakpa lɛ, ni amɛtsɔɔ mɛi anii jogbaŋŋ.\\nHe ni Afeɔ Yɛ: Maŋtsɛyeli Asa nɔ.\\nTaomɔ Nii: Esa akɛ mɔ lɛ afee mɔ ko ni kɛ asafo lɛ bɔɔ daa ni kpɛlɛɔ Biblia mli tsɔɔmɔi anɔ, ni ehiɔ shi yɛ Kristofoi ashishitoo mlai anaa.\\nBɔ ni Afeɔ akɛ He Woɔ Mli: Teokrase Sɔɔmɔ Skul nɔkwɛlɔ lɛ ni kpɛlɛɔ mɛi anɔ.\\nNyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Sharon ni miiye kuumɔ hela ko lɛ kɛɛ akɛ: “Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ eha mile bɔ ni ataoɔ nii amli kɛ bɔ ni akɛ ŋaa tsɔɔ nii. Eha mina hu akɛ, esa akɛ masusu mɛi krokomɛi amumɔŋ hiamɔ nii ahe—shi jeee mi pɛ minɔ.”\\nArnie, ni ji nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko ni kɛ afii babaoo esɔmɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Momohalɔ ji mi kɛjɛ migbekɛbiiashi, ni ewa kɛha mi akɛ makwɛ mɛi ahiɛ. Skul nɛɛ eye ebua mi ni miná ekãa, ni eha mina akɛ mihe yɛ sɛɛnamɔ. Yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, tsɔsemɔ nɛɛ eha mile bɔ ni amuɔ jogbaŋŋ kɛ́ aawie, kɛ bɔ ni akɛ jwɛŋmɔ maa nii anɔ jogbaŋŋ. Eŋɔɔ minaa waa akɛ minyɛɔ mijieɔ Nyɔŋmɔ yi yɛ asafo lɛ mli kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.”\\nSkul Kɛha Mɛi ni Eje Betel Sɔɔmɔ Shishi\\nYiŋtoo: Afeɔ skul nɛɛ koni akɛye abua mɛi ni eje Betel sɔɔmɔ shishi lɛ ni amɛnyɛ amɛye omanye yɛ amɛsɔɔmɔ lɛ mli.\\nBe ni Eheɔ: Daa otsi lɛ akɛ minitii 45 feɔ, ni eheɔ otsii 16.\\nTaomɔ Nii: Esa akɛ mɔ lɛ afee Betel weku lɛ mli nyo loo mɔ ni akpɛlɛ enɔ akɛ esɔmɔ afi kome loo nɔ yɛ Betel.\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Afɔ̃ɔ Betelbii hei anine tɛ̃ɛ ni amɛyaa.\\nDemetrius ni tee skul nɛɛ eko yɛ afi 1980 afii lɛ amli lɛ kɛɛ akɛ: “Skul nɛɛ ha mile bɔ ni akaseɔ nii jogbaŋŋ, ni no ha mikɛfee oti ni ma mihiɛ akɛ mahi Betel be kplaŋŋ. Tsɔɔlɔi lɛ, nibii ni wɔkase lɛ, kɛ ŋaawoi ni akɛha lɛ fɛɛ ha mina akɛ Yehowa sumɔɔ mi, ni eesumɔ ni eye ebua mi ni maye omanye yɛ mi-Betel sɔɔmɔ lɛ mli.”\\nKaitlyn wie akɛ: “Skul lɛ ye ebua mi ni mikɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ ma mihiɛ—akɛ mafee minii yɛ gbɛ ni Yehowa sumɔɔ lɛ nɔ. Eha mile Yehowa jogbaŋŋ, ni minya eshĩa lɛ hilɛ he waa, ni minu egbɛjianɔtoo lɛ shishi jogbaŋŋ.”\\nYiŋtoo: Koni akɛtsɔse nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, asafoŋ onukpai, kɛ bei komɛi lɛ, asafoŋ sɔɔlɔi koni amɛnyɛ amɛtsu sɔ̃i ni jwere amɛnɔ yɛ Yehowa asafo lɛ mli ahe nii jogbaŋŋ. (Bɔf. 20:28) Asusuɔ nibii ni yaa nɔ yɛ asafoi lɛ amli kɛ asafoi lɛ ahiamɔ nii ahe. Kɛ́ afee skul nɛɛ eko lɛ, afii fioo komɛi shwieɔ mli dani Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ tsɔɔ be ni esa akɛ afee ekoŋŋ.\\nBe ni Eheɔ: Nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ gbii enyɔ kɛmiimɔ gbii enyɔ kɛ fã yaa, ni asafoŋ onukpai kɛ gbi kome kɛ fã yaa, ni asafoŋ sɔɔlɔi hu kɛ gbi kome yaa.\\nTaomɔ Nii: Esa akɛ mɔ lɛ afee nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ, asafoŋ onukpa, loo asafoŋ sɔɔlɔ.\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ fɔ̃ɔ asafoŋ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi ni shɛɔ taomɔ nii lɛ ahe lɛ nine. Nitsumɔhe nine lɛ fɔ̃ɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi nine.\\n“Eyɛ mli akɛ be ni akɛfeɔ skul lɛ faaa, ni nibii ni atsɔɔ lɛ fa moŋ, shi ewajeɔ asafoŋ onukpai lɛ ni eyeɔ ebuaa amɛ koni amɛya nɔ amɛkɛ miishɛɛ asɔmɔ, ni ‘amɛfee hii’ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Ehaa mɛi ni tsɔmɔ onukpai etsɛko kɛ mɛi ni esɔmɔ afii babaoo lɛ fɛɛ tsɔɔ tookwɛlɔi kpakpai, ni ‘amɛjwɛŋmɔ fɛɛ feɔ ekome.’”—Quinn.\\n“Tsɔsemɔ nɛɛ ye ebua wɔ ni wɔnu saji ni kɔɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ he lɛ shishi, ebɔ wɔ kɔkɔ yɛ osharai ahe, ni eha wɔna bɔ ni wɔɔfee wɔkwɛ tooi lɛ anɔ jogbaŋŋ. Kwɛ bɔ ni Yehowa jɛɔ mlihilɛ mli eyeɔ ebuaa wɔ.”—Michael.\\nGbɛgbalɔi Asɔɔmɔ Skul\\nYiŋtoo: Koni akɛye abua gbɛgbalɔi ni ‘amɛgbe amɛsɔɔmɔ lɛ naa kwraa.’—2 Tim. 4:5.\\nBe ni Eheɔ: Otsii enyɔ.\\nHe ni Afeɔ Yɛ: Nitsumɔhe nine lɛ tsɔɔ; bei pii lɛ, afeɔ yɛ Maŋtsɛyeli Asa ko nɔ.\\nTaomɔ Nii: Mɔ ni esɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ afi kome loo nɔ ni fe nakai. *\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ fɔ̃ɔ gbɛgbalɔi ní shɛɔ taomɔ nii lɛ ahe lɛ nine koni amɛya skul lɛ.\\nLily wie akɛ: “Skul lɛ eye ebua mi ni minyɛ mitsu naagbai ni mikɛkpe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ mishihilɛ mli lɛ ahe nii.” Ekɛɛ hu akɛ: “Eha mile nikasemɔ, nitsɔɔmɔ, kɛ bɔ ni akɛ Biblia lɛ tsuɔ nii jogbaŋŋ. Esaa mi jogbaŋŋ koni manyɛ maye mabua mɛi krokomɛi, mafĩ asafoŋ onukpai lɛ asɛɛ, koni maye mabua ni asafo lɛ ashwere.”\\nBrenda ni etee skul lɛ shii enyɔ lɛ wie akɛ: “Eye ebua mi ni mikɛ mihe wo mumɔŋ nibii amli kwraa, etsɔse mihenilee, ni eha misusu bɔ ni mafee maye mabua mɛi krokomɛi lɛ he. Eha mina faŋŋ akɛ Yehowa mli hi!”\\n^ kk. 40 Kɛ́ anáaa mɛi hei ni fa bɔ ni sa kɛha skul lɛ, abaanyɛ afɔ̃ gbɛgbalɔi ni eyako skul lɛ eko afii enumɔ ni eho nɛ lɛ nine ni amɛya ekoŋŋ.\\nSkul Kɛha Asafoŋ Onukpai\\nYiŋtoo: Koni akɛye abua asafoŋ onukpai ni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔi ni akɛwo amɛdɛŋ yɛ asafo lɛ mli lɛ ahe nii jogbaŋŋ, ní amɛhe awa yɛ mumɔŋ.\\nTaomɔ Nii: Esa akɛ mɔ lɛ afee asafoŋ onukpa.\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Nitsumɔhe nine lɛ fɔ̃ɔ asafoŋ onukpai lɛ nine.\\nNɔ ni mɛi ni tee klas ni ji 92 nɔ̃ lɛ eko yɛ United States lɛ ateŋ mɛi komɛi wie nɛ:\\n“Skul lɛ eye ebua mi waa, ni eha mina bɔ ni mafee makwɛ Yehowa tooi lɛ anɔ jogbaŋŋ.”\\n“Mitswa mifai shi akɛ mamamɔ otii ni yɔɔ ŋmalɛi lɛ amli lɛ anɔ mi kɛwo mɛi fɛɛ hewalɛ.”\\n“Maha tsɔsemɔ nɛɛ akudɔ mi miwala gbii abɔ fɛɛ.”\\nSkul Kɛha Nɔkwɛlɔi Gbɛfalɔi kɛ Amɛŋamɛi\\nYiŋtoo: Koni akɛye abua kpokpaa nɔkwɛlɔi kɛ kpokpaa wulu nɔkwɛlɔi ní amɛnyɛ amɛsɔmɔ asafoi lɛ jogbaŋŋ beni ‘amɛbɔɔ wiemɔ kɛ tsɔɔmɔ he mɔdɛŋ’ lɛ.—1 Tim. 5:17; 1 Pet. 5:2, 3.\\nTaomɔ Nii: Esa akɛ nyɛmi nuu lɛ afee kpokpaa nɔkwɛlɔ loo kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ.\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Nitsumɔhe nine lɛ fɔ̃ɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ amɛŋamɛi nine.\\n“Eha wɔná hiɛsɔɔ babaoo wɔha bɔ ni Yesu kwɛɔ asafo lɛ nɔ lɛ. Wɔna bɔ ni ehe hiaa ni wɔwo nyɛmimɛi ni wɔsɔmɔɔ lɛ hewalɛ, ní wɔha ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo fɛɛ asafo mli lɛ mli awa. Nibii ni wɔkase lɛ ha wɔna akɛ, eyɛ mli akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ kɛ ŋaawoo haa, ni ejajeɔ mɛi bei komɛi moŋ, shi oti titri ni ma ehiɛ ji ni eye ebua nyɛmimɛi lɛ ni amɛna akɛ Yehowa sumɔɔ amɛ waa.”—Joel, klas ni ji 1 nɔ̃ lɛ, afi 1999.\\nBiblia Skul Kɛha Nyɛmimɛi Hii Oshijafoi\\nYiŋtoo: Koni akɛtsɔse asafoŋ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi ni ji oshijafoi lɛ kɛha sɔ̃i krokomɛi ahe nitsumɔ yɛ Yehowa asafo lɛ mli. Ahaa mɛi ni egbe skul lɛ naa lɛ ateŋ mɛi babaoo yasɔmɔɔ yɛ amɛmaŋ he ni hiamɔ lɛ da yɛ. Abaanyɛ aha amɛteŋ mɛi komɛi hu ayasɔmɔ yɛ maŋ kroko nɔ kɛji amɛha ale akɛ amɛmiisumɔ ni amɛfee nakai. Abaanyɛ aha mɛi ni egbe skul lɛ naa lɛ ekomɛi ayasɔmɔ akɛ be kukuoo gbɛgbalɔi krɛdɛi koni amɛto asafoi, ni amɛlɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ hei ni etse amɛhe banee lɛ.\\nHe ni Afeɔ Yɛ: Nitsumɔhe nine lɛ tsɔɔ; bei pii lɛ, afeɔ yɛ Maŋtsɛyeli Asa ko loo Kpee Asa ko nɔ.\\nTaomɔ Nii: Esa akɛ mɔ lɛ afee oshijafo ni eye kɛjɛ afii 23 kɛyashi afii 62 ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni miisumɔ ni eyasɔmɔ yɛ he fɛɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ. (Mar. 10:29, 30) Esa akɛ mɔ lɛ afee mɔ ni miisɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ kɛ́ hooo lɛ afii enyɔ, ní kɛ afii enyɔ loo nɔ ni fe nakai esɔmɔ kɛtsara nɔ akɛ asafoŋ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ.\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Afeɔ kpee ahaa mɛi ni miisumɔ ni amɛya eko lɛ yɛ kpokpaa nɔ kpee shishi.\\nRick ni tee klas ni ji 23 nɔ̃ lɛ eko yɛ United States lɛ kɛɛ akɛ: “Mihe ni mikɛwo nikasemɔ lɛ mli vii lɛ ha Yehowa mumɔ lɛ ye ebua mi ni mifee tsakemɔi wuji.” Ekɛfata he akɛ, “Kɛ́ Yehowa tere bo jatsu lɛ, ehaa bo ehe tako. Mina akɛ kɛ́ mifee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii fe mi diɛŋtsɛ minɔ lɛ, Nyɔŋmɔ wajeɔ mi.”\\nAndreas ni miisɔmɔ yɛ Germany lɛ kɛɛ akɛ: “Mina akɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ tsuɔ nii ŋmɛnɛ lɛ yɛ naakpɛɛ waa.” Ekɛɛ hu akɛ, “Tsɔsemɔ ni akɛha wɔ lɛ saa mi kɛha nitsumɔ ni kã mihiɛ lɛ. Agbɛnɛ hu, Biblia mli nɔkwɛmɔnii babaoo ha mile anɔkwale nɛɛ: Kɛ́ misɔmɔ nyɛmimɛi lɛ kɛ Yehowa lɛ, maná anɔkwa miishɛɛ.”\\nBiblia Skul Kɛha Kristofoi Gbalashihilɛ Mli Hefatalɔi\\nYiŋtoo: Koni akɛye abua gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni amɛná tsɔsemɔ krɛdɛɛ ni baaha Yehowa kɛ esafo lɛ anyɛ ekɛ amɛ atsu nii babaoo. Abaaha mɛi ni egbe skul lɛ naa lɛ ateŋ mɛi babaoo ayasɔmɔ yɛ amɛmaŋ he ni hiamɔ lɛ da yɛ. Abaanyɛ aha amɛteŋ mɛi komɛi ayasɔmɔ yɛ maŋ kroko nɔ kɛji amɛha ale akɛ amɛmiisumɔ ni amɛfee nakai. Abaanyɛ aha mɛi ni egbe skul lɛ naa lɛ ekomɛi ayasɔmɔ akɛ be kukuoo gbɛgbalɔi krɛdɛi koni amɛto asafoi, ni amɛlɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ hei ni etse amɛhe banee lɛ.\\nHe ni Afeɔ Yɛ: Abɔi skul nɛɛ feemɔ yɛ United States pɛ, shi kɛjɛ September 2012 lɛ, aafee skul nɛɛ eko hu yɛ nitsumɔhe niji komɛi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ, ni afeɔ yɛ Maŋtsɛyeli Asa loo Kpee Asa ko nɔ.\\nTaomɔ Nii: Gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni eye kɛjɛ afii 25 kɛyashi afii 50 ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ, ní shihilɛ baaŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛyasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ, ni agbɛnɛ hu amɛyɛ su ni baaha amɛnyɛ amɛkɛɛ akɛ: “Naa mi, tsũ mi!” (Yes. 6:8) Esa akɛ amɛfee mɛi ni ebote gbalashihilɛ mli kɛ́ hooo lɛ afii enyɔ, ní miisɔmɔ akɛ be fɛɛ sɔɔlɔi kɛ́ hooo lɛ afii enyɔ ní amɛfoko mli. Esa akɛ wu lɛ afee asafoŋ onukpa loo sɔɔlɔ ni esɔmɔ kɛ́ hooo kwraa lɛ afii enyɔ kɛtsara nɔ.\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Afeɔ kpee ahaa mɛi ni miisumɔ ni amɛya eko lɛ yɛ kpokpaa wulu nɔ kpeei ashishi. Kɛ́ afeee kpee nɛɛ eko yɛ kpokpaa wulu nɔ kpeei ni afeɔ yɛ nyɛmaŋ lɛ mli lɛ ashishi, shi oosumɔ ni oya eko lɛ, obaanyɛ oŋma nyɛnitsumɔhe nine lɛ kɛbi gbɛtsɔɔmɔ.\\n“Otsii kpaanyɔ ni wɔkɛtee skul lɛ tsake wɔshihilɛ kwraa, ni eji hegbɛ kpele kɛha gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni miisumɔ ni amɛlɛɛ amɛsɔɔmɔ lɛ mli lɛ! Wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaahi shi bɔ ni baaha wɔkɛ wɔbe atsu nii yɛ nilee mli.”—Eric kɛ Corina (shishigbɛ), klas ni ji 1 nɔ̃ lɛ, afi 2011.\\nYiŋtoo: Akɛtsɔseɔ skulbii lɛ koni amɛyasɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi yɛ hei ni mɛi fa yɛ, ni amɛyasɔmɔ hu akɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, loo Betelbii. Yiŋtoo titri hewɔ ni afeɔ ji, ní akɛto shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ nitsumɔhe niji ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ.\\nHe ni Afeɔ Yɛ: Watchtower Educational Center, yɛ Patterson, New York, U.S.A.\\nTaomɔ Nii: Gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni miisɔmɔ yɛ be fɛɛ sɔɔmɔ krɛdɛɛ lɛ fã ko mli—ákɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi ni eyako skul lɛ eko, gbɛgbalɔi krɛdɛi, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, loo Betelbii. Esa akɛ amɛfee mɛi ni ehi be fɛɛ sɔɔmɔ krɛdɛɛ lɛ mli kɛ́ hooo kwraa lɛ afii etɛ ni amɛfoko mli. Esa akɛ amɛfee mɛi ni wieɔ Blɔfo, amɛkaneɔ, ni amɛŋmaa lɛ jogbaŋŋ.\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ fɔ̃ɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni miisumɔ ni amɛya skul nɛɛ eko lɛ nine.\\nLade kɛ Monique ni jɛ United States lɛ miisɔmɔ yɛ Afrika amrɔ nɛɛ. Lade kɛɛ akɛ: “Gilead Skul lɛ saa wɔ koni wɔnyɛ wɔyasɔmɔ yɛ je lɛŋ he fɛɛ he, ní be fɛɛ be wɔfee klalo akɛ wɔkɛ wɔsuɔmɔ nyɛmimɛi lɛ baafee ekome kɛtsu nii.”\\nMonique kɛfata he akɛ: “Kɛ́ mikɛ nɔ ni mikase kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ tsu nii lɛ, mináa miishɛɛ waa yɛ misɔɔmɔ lɛ mli. Miishɛɛ nɛɛ haa minaa akɛ Yehowa sumɔɔ mi.”\\nSkul Kɛha Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu Mli Bii kɛ Amɛŋamɛi\\nYiŋtoo: Koni akɛye abua Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu mli bii ni amɛnyɛ amɛkwɛ Betel shĩai lɛ anɔ, amɛtsu saji ni kɔɔ asafoi srɔtoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he lɛ he nii, ní amɛkwɛ kpokpai bibii kɛ kpokpai wuji anɔ. Agbɛnɛ hu, amɛkaseɔ wiemɔi ashishitsɔɔmɔ, woji akalamɔ, kɛ woji kɛmajemɔ ahe nii.\\nTaomɔ Nii: Esa akɛ nyɛmi nuu lɛ afee Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu loo Maŋ Ajinafoi Akuu mli nyo, loo mɔ ko ni miisɔmɔ yɛ gbɛhe ni tamɔ nɛkɛ mli.\\nBɔ ni Afeɔ Ayaa: Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ fɔ̃ɔ nyɛmimɛi hii kɛ amɛŋamɛi nine.\\nLowell kɛ Cara, tee klas ni ji 25 nɔ̃ lɛ eko, ni amɛmiisɔmɔ yɛ Nigeria. Lowell kɛɛ akɛ: “Skul lɛ kai mi akɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni mibɛ dekã ha, loo nitsumɔ ni akɛwo midɛŋ lɛ, ja wɔfee nii yɛ Yehowa gbɛ nɔ dani wɔbaanyɛ wɔsa ehiɛ.” Ekɛfata he akɛ, “Skul lɛ ha wɔkase bɔ ni ehe hiaa ni wɔkase Yehowa yɛ bɔ ni wɔkɛ mɛi krokomɛi yeɔ haa lɛ mli.”\\nCara kɛfata he akɛ: “Wiemɔ ko ni mɔ ko wie ni eka mijwɛŋmɔŋ waa ji akɛ, ‘Kɛ́ minyɛɛɛ magbala sane ko mli lɛ, belɛ esa akɛ makase lɛ jogbaŋŋ dani matsɔɔ mɛi krokomɛi.’”","num_words":2571,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.047,"special_characters_ratio":0.228,"stopwords_ratio":0.057,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Gbele lɛ Kaimɔ​—“Nyɛfea Enɛ ni Nyɛŋɔkai Mi” | Nikasemɔ\\n“Eda shi, ni ekumɔ [aboloo lɛ] mli, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea: enɛ ji migbɔmɔtso ni akumɔ yɛ nyɛhewɔ; nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi.”—1 KOR. 11:24.\\nTe afeɔ tɛŋŋ anaa be ni esa akɛ aye Kaimɔ lɛ daa afi lɛ?\\nMɛni aboloo kɛ wein ni akɛtsuɔ nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi lɛ damɔ shi kɛha?\\nMɛni hewɔ esa akɛ wɔya Kaimɔ lɛ shishi, ekɔɔɔ he eko hiɛnɔkamɔ ni wɔyɔɔ lɛ?\\n1, 2. Te fee tɛŋŋ Yesu bɔfoi lɛ ná le akɛ be ni akɛbaaye Hehoo lɛ miihe ashɛ lɛ, ni mɛni Yesu baasumɔ akɛ efee?\\nFEEMƆ shihilɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ he mfoniri okwɛ. Bulɔi ni yɔɔ Yerusalem lɛ na akɛ nyɔɔŋtsere lɛ eje fioo. Ni Sanhedrin lɛ ná amɛle lɛ, amɛtswa adafi akɛ nyɔɔŋ hee, ni ji Nisan, eje shishi. No sɛɛ lɛ, tsuji yagbɛ sane lɛ amɛshwã. Enɛ ha Yesu bɔfoi lɛ hu nu he ni amɛna akɛ eshwɛ fioo ni abaaye Hehoo lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, Yesu baasumɔ ni eyashɛ Yerusalem dani Hehoo lɛ ashɛ.\\n2 No mli lɛ, Yesu kɛ ebɔfoi lɛ yɛ Perea yɛ Yordan Faa lɛ sɛɛ, ni eshwɛ fioo ni amɛbaashi kɛya Yerusalem nɔ ni ji naagbee nɔ kwraa. (Mat. 19:1; 20:17, 29; Mar. 10:1, 32, 46) Amrɔ nɛɛ ni Yudafoi lɛ ená amɛle Nisan 1 lɛ, amɛbaaye Hehoo lɛ yɛ gbii 13 sɛɛ, yɛ Nisan 14 lɛ nɔ beni hulu enyɔ shi sɛɛ.\\n3. Mɛni hewɔ Kristofoi sumɔɔ ni amɛle be ni akɛyeɔ Hehoo lɛ?\\n3 Be ni akɛyeɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ ji be nɔŋŋ ni akɛyeɔ Hehoo lɛ, ni afi nɛɛ abaaye yɛ April 14, 2014 beni hulu enyɔ shi. Nakai gbi lɛ baafee gbi krɛdɛɛ kɛha anɔkwa Kristofoi kɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ 1 Korintobii 11:23-25 lɛ tsɔɔ nɔ ko ni Yesu fã wɔ akɛ wɔfee. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Nuŋtsɔ Yesu lɛ, nakai nyɔɔŋ lɛŋ nɔŋŋ ni atsɔɔ esɛɛgbɛ lɛ, ekɔ aboloo, ni eda shi, ni ekumɔ mli, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea: enɛ ji migbɔmɔtso ni akumɔ yɛ nyɛhewɔ; nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi. Nakai nɔŋŋ ewó kpulu lɛ hu yɛ niyenii lɛ asɛɛ.”\\n4. (a) Mɛɛ saji obaanyɛ obi ohe yɛ Kaimɔ lɛ he? (b) Te afeɔ tɛŋŋ aleɔ be ni esa akɛ aye Kaimɔ lɛ daa afi lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji “Afi 2014 Kaimɔ Lɛ.”)\\n4 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ obaaba nifeemɔ ni Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi fɛɛ akai daa afi lɛ shishi. Dani be lɛ baashɛ lɛ, bi ohe akɛ: ‘Mɛni esa akɛ mafee kɛsaa mihe mato Kaimɔ lɛ? Mɛɛ okadi nibii akɛbaatsu nii? Te abaafee kpee lɛ aha tɛŋŋ? Mɛɛ gbɛ nɔ maná Kaimɔ lɛ kɛ okadi nibii lɛ ahe sɛɛ?’\\nOKADI NIBII LƐ\\n5. Mɛni Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ akɛ amɛyafee kɛsaa amɛhe kɛha Hehoo lɛ yeli?\\n5 Beni Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ ni amɛyasaa tsũ ko mli amɛto kɛha Hehoo lɛ yeli lɛ, ekɛɛɛ amɛ akɛ amɛsaa jɛmɛ haŋtsii; moŋ lɛ, eeenyɛ efee akɛ ekɛɛ amɛyatao he ko ni yɛ falefale ni da bɔ ni amɛ fɛɛ amɛbaaná he ko amɛtara. (Nyɛkanea Marko 14:12-16.) Bɔfoi lɛ baatao nibii komɛi ni he baahia kɛha niyeli lɛ, ni akpiti aboloo kɛ wein tsuru fata. Beni amɛye Hehoo niyenii lɛ amɛtã lɛ, Yesu wie aboloo kɛ wein, ni ji okadi nibii ni akɛbaatsu nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ ahe.\\n6. (a) Beni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ ye Hehoo lɛ sɛɛ lɛ, mɛni ewie yɛ aboloo lɛ he? (b) Mɛɛ aboloo akɛyeɔ Kaimɔ lɛ?\\n6 Bɔfo Mateo ni fata he kɛye Hehoo lɛ ŋma yɛ sɛɛ mli akɛ: “Yesu kɔ aboloo, ni ejɔɔ nɔ ni ekumɔ mli, ni eŋɔha ekaselɔi lɛ, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea!” (Mat. 26:26) Akpiti aboloo ni akɛye Hehoo lɛ nɔŋŋ eko ji “aboloo” ni Yesu kɛto Kaimɔ lɛ shishi lɛ. (2 Mose 12:8; 5 Mose 16:3) Akɛ wiiti ni agbɛlɛ ni akɛ nu ekpɔtɔ fee aboloo lɛ, ni akɛ yist loo nɔ ko ni baaha eŋɔɔ, tamɔ ŋoo wooo mli. Akɛni yist bɛ mli hewɔ lɛ, efuŋ. Kɛ́ ashã lɛ, egbiɔ kekeree bɔ ni abaanyɛ akumɔ mli. Ŋmɛnɛ lɛ, dani Kaimɔ be lɛ baashɛ lɛ, ekolɛ asafoŋ onukpai lɛ baakɛɛ mɔ ko ni ekɛ wiiti ni agbɛlɛ ni akɛ nu ekpɔtɔ ashã aboloo lɛ eko eha amɛ. Abaanyɛ akɛ fɔ fioo akpa pan mli ni akɛshã. (Kɛ́ anáaa wiiti ni agbɛlɛ lɛ, abaanyɛ agbɛlɛ abele ni afɔko, omɔ, ŋmaa, loo amɛhenɔi lɛ eko kɛfee.)\\n7. Mɛni yɔɔ kpulu ni Yesu wó lɛ mli, ni ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ wein abaanyɛ akɛtsu nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi?\\n7 Mateo tsa nɔ akɛ: “[Yesu wó] kpulu lɛ, ni eda shi, ni eŋɔha amɛ ni ekɛɛ: Nyɛ fɛɛ nyɛnua eko!” (Mat. 26:27, 28) Wein tsuru ji nɔ ni yɔɔ kpulu ni Yesu wó lɛ mli. (Ejeee wein ni akɛ wein yibii hee fee, ejaakɛ be ni akɛkpaa wein yibii lɛ eho jeeŋmɔ.) Beni aye Hehoo lɛ klɛŋklɛŋ kwraa yɛ Mizraim lɛ, akɛ wein tsuuu nii, kɛlɛ Yesu ŋmɛ gbɛ ni amɛkɛtsu nii. Ekɛ eko po tsu nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi. No hewɔ lɛ ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi hu kɛ wein tsuɔ nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi. Akɛni ehe ehiaaa ni akɛ nɔ ko afutu Yesu lá lɛ mli dani efee nɔ ni sa jogbaŋŋ hewɔ lɛ, esaaa akɛ wein ni akɛtsuɔ nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ feɔ nɔ ni akɛ nibii tamɔ brandy loo no kroko efutu mli. Esa akɛ efee wein tsuru ni afutuko mli kwraa, ni ekomɛi ji Beaujolais, Burgundy, loo Chianti ni ahɔɔ yɛ jaji anɔ lɛ.\\nNƆ NI OKADI NIBII LƐ DAMƆ SHI KƐHA\\n8. Mɛni hewɔ nɔ ni aboloo lɛ kɛ wein lɛ damɔ shi kɛha lɛ ji nɔ ko ni he hiaa Kristofoi waa lɛ?\\n8 Bɔfo Paulo ha efee faŋŋ akɛ jeee bɔfoi lɛ pɛ esa akɛ amɛye Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ, shi moŋ esa akɛ Kristofoi krokomɛi fɛɛ hu aye. Eŋma nyɛmimɛi ni yɔɔ Korinto lɛ akɛ: “Miná kɛjɛ Nuŋtsɔ lɛ dɛŋ, ni no nɔŋŋ miŋɔha nyɛ, akɛ Nuŋtsɔ Yesu lɛ, . . . ekɔ aboloo, ni eda shi, ni ekumɔ mli, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea: enɛ ji migbɔmɔtso ni akumɔ yɛ nyɛhewɔ; nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi.” (1 Kor. 11:23, 24) Enɛ hewɔ lɛ kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, nakai nɔŋŋ Kristofoi yeɔ Kaimɔ lɛ shi kome daa afi, ni nɔ ni aboloo lɛ kɛ wein lɛ damɔ shi kɛha lɛ ji nɔ ko ni he hiaa amɛ waa.\\n9. Mɛɛ susumɔ ni ejaaa mɛi komɛi hiɛ yɛ aboloo ni Yesu kɛtsu nii lɛ he?\\n9 Sɔlemɔyalɔi komɛi kɛɔ akɛ, nɔ ni Yesu wie diɛŋtsɛ ji akɛ: “Enɛ ji migbɔmɔtso,” no hewɔ lɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ aboloo lɛ tsɔ Yesu gbɔmɔtso diɛŋtsɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. Shi enɛ jeee anɔkwale. * No mli lɛ, Yesu kɛ ebɔfoi anɔkwafoi lɛ yɛ jɛmɛ ni amɛmiina lɛ, ni akpiti aboloo lɛ hu ma amɛhiɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, Yesu miitsɔɔ akɛ aboloo lɛ damɔ shi kɛha egbɔmɔtso lɛ. Eewie yɛ abɛbuaŋ taakɛ efɔɔ feemɔ lɛ.—Yoh. 2:19-21; 4:13, 14; 10:7; 15:1.\\n10. Mɛni aboloo ni akɛtsuɔ nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi lɛ damɔ shi kɛha?\\n10 Aboloo ni ma bɔfoi lɛ ahiɛ ni etsɛŋ ni amɛbaaye lɛ damɔ shi kɛha Yesu gbɔmɔtso lɛ. Mɛɛ gbɔmɔtso? Be ko ni eho lɛ, anɔkwa Kristofoi susu akɛ, akɛni Yesu kumɔ aboloo lɛ, shi akuuu ewu ko hewɔ lɛ, aboloo lɛ damɔ shi kɛha “Kristo gbɔmɔtso lɛ,” ni ji mɛi ni afɔ amɛ mu akɛ kuu lɛ. (Efe. 4:12; Rom. 12:4, 5; 1 Kor. 10:16, 17; 12:27) Shi beni amɛtao nibii amli lɛ, amɛbana akɛ aboloo lɛ damɔ shi kɛha Yesu gbɔmɔtso diɛŋtsɛ. Bei pii lɛ, Ŋmalɛ lɛ wieɔ bɔ ni Yesu ‘na amanehulu yɛ heloo mli,’ ni agbe lɛ yɛ sɛŋmɔ tso nɔ po lɛ he. No hewɔ lɛ, aboloo ni akɛtsuɔ nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi lɛ damɔ shi kɛha Yesu gbɔmɔtso ni ekɛshã afɔle yɛ “wɔhe eshai lɛ” ahewɔ lɛ.—1 Pet. 2:21-24; 4:1; Yoh. 19:33-36; Heb. 10:5-7.\\n11, 12. (a) Mɛni Yesu wie yɛ wein lɛ he? (b) Mɛni wein ni akɛtsu nii yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi lɛ damɔ shi kɛha?\\n11 Le ni wɔná wɔle nɔ ni aboloo lɛ tsɔɔ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ nɔ ni Yesu wie yɛ wein lɛ he lɛ hu shishi. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nakai nɔŋŋ ewó kpulu lɛ hu yɛ niyenii lɛ asɛɛ, ni ekɛɛ: Nɛkɛ kpulu nɛɛ ji kpaŋmɔ hee lɛ yɛ milá lɛ mli.” (1 Kor. 11:25) Biblia shishitsɔɔlɔi babaoo tsɔɔ ŋmalɛ nɛɛ shishi taakɛ Robert Young tsɔɔ shishi lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Nɛkɛ kpulu nɛɛ ji kpaŋmɔ hee lɛ yɛ milá lɛ mli.” (Wɔ ni wɔkpa emli wiemɔi lɛ ekomɛi afã.) Ani kpulu lɛ ni Yesu hiɛ lɛ diɛŋtsɛ ji kpaŋmɔ hee lɛ? Dabi. Ekɛ wiemɔ ni ji “kpulu” lɛ damɔ shi kɛha nɔ ni yɔɔ kpulu lɛ mli, ni ji wein lɛ. Mɛni Yesu wie akɛ wein lɛ damɔ shi kɛha? Edamɔ shi kɛha elá ni abaafɔse ashwie shi lɛ.\\n12 Marko bɔ nɔ ni Yesu wie lɛ he amaniɛ akɛ: “Enɛ damɔ shi kɛhã milá ni ji ‘kpaŋmɔ lɛ lá’ ni abaafɔse ashwie shi ahã mɛi babaoo lɛ.” (Mar. 14:24, NW) Ni Mateo hu bɔ amaniɛ akɛ, abaafɔse Yesu lá lɛ “ashwie shi yɛ mɛi pii ahewɔ ha eshaifaa.” (Mat. 26:28) No hewɔ lɛ, wein tsuru lɛ damɔ shi kɛha Yesu lá lɛ diɛŋtsɛ. Nakai lá lɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔná kpɔ̃mɔ ni akɛ ‘wɔnɔtɔmɔi afa wɔ.’—Nyɛkanea Efesobii 1:7.\\nBɔfoi lɛ nu wein ni damɔ shi kɛha Yesu lá, ni ji kpaŋmɔ lɛ lá lɛ (Kwɛmɔ kuku 11, 12)\\nBƆ NI AKAIƆ KRISTO GBELE LƐ AHAA\\n13. Te afeɔ Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ ahaa tɛŋŋ?\\n13 Kɛ́ enɛ ji klɛŋklɛŋ ni obaaya Kaimɔ ni Yehowa Odasefoi feɔ daa afi lɛ eko lɛ, mɛni obaanyɛ okpa gbɛ akɛ obaayana? Abaafee Kaimɔ lɛ yɛ he ko ni yɔɔ hiŋmɛi nɔ, ni jɛmɛ yɛ falefale, ni mɔ fɛɛ mɔ baaná he ko eta ebo sane lɛ toi. Ekolɛ akɛ fɔfɔi baasaa jɛmɛ, shi onaŋ ni asaa jɛmɛ haŋtsii oookɛɛ he ko ni ayaaye ni anu yɛ jɛmɛ. Asafoŋ onukpa ko ni sa baajɛ Biblia lɛ mli eha wiemɔ ko ni mli kã shi faŋŋ ni kɔɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ he. Ebaaye ebua mɛi fɛɛ ni amɛhiɛ asɔ nɔ ni Kristo fee eha wɔ lɛ. Egbo kɛkpɔ̃ wɔ bɔni afee ni wɔná wala. (Nyɛkanea Romabii 5:8-10.) Wielɔ lɛ baawie hiɛnɔkamɔi srɔtoi enyɔ ni atsɔɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ hu he.\\n14. Mɛɛ hiɛnɔkamɔi srɔtoi enyɔ he abaawie yɛ Kaimɔ lɛ shishi?\\n14 Hiɛnɔkamɔi lɛ ateŋ ekome ji akɛ, mɛi komɛi kɛ Kristo baaye nɔ yɛ ŋwɛi, ni eji hiɛnɔkamɔ ni Kristofoi fioo ko pɛ yɔɔ, ni ebɔfoi anɔkwafoi lɛ fata he. (Luka 12:32; 22:19, 20; Kpoj. 14:1) Hiɛnɔkamɔ kroko lɛ ji nɔ ni Kristofoi ni kɛ anɔkwayeli sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ ateŋ mɛi pii yɔɔ. Amɛhiɛ kã nɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ ni afee lɛ paradeiso ekoŋŋ lɛ nɔ. Nakai beaŋ lɛ, abaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ, nɔ ko ni Kristofoi esɔle yɛ he aahu. (Mat. 6:10) Biblia lɛ wieɔ shihilɛ kpakpa ni amɛbaaná mli ŋɔɔmɔ kɛya naanɔi anaanɔ lɛ he.—Yes. 11:6-9; 35:5, 6; 65:21-23.\\n15, 16. Mɛni akɛ aboloo lɛ feɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi?\\n15 Beni wielɔ lɛ egbála hiɛnɔkamɔi srɔtoi enyɔ lɛ amli egbe naa lɛ, ebaatsɔɔ akɛ be eshɛ ni akɛbaafee nɔ ni Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ afee lɛ. Taakɛ awie kɛtsɔ hiɛ lɛ, akɛ okadi nibii enyɔ baatsu nii, akpiti aboloo kɛ wein tsuru. Ekolɛ akɛ nibii nɛɛ baamamɔ okpɔlɔ ko nɔ yɛ wielɔ lɛ masɛi. Ebaagbala jwɛŋmɔ kɛya Biblia mli amaniɛbɔɔ ko ni tsɔɔ nɔ ni Yesu wie kɛ nɔ ni efee be ni eto nifeemɔ lɛ shishi lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Mateo bɔ amaniɛ akɛ: “Yesu kɔ aboloo, ni ejɔɔ nɔ ni ekumɔ mli, ni eŋɔha ekaselɔi lɛ, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea! Enɛ ji migbɔmɔtso lɛ.” (Mat. 26:26) Yesu kumɔ akpiti aboloo lɛ mli bɔni afee ni enyɛ eŋɔ eko eha ebɔfoi ni tara eninejurɔ kɛ ebɛku lɛ. Obaana akpiti aboloo ni akumɔ mli momo jwere plɛtei amli yɛ Kaimɔ lɛ shishi yɛ April 14 lɛ nɔ.\\n16 Akɛ plɛtei ni fa bɔ ni sa baatsu nii, bɔni afee ni anyɛ aŋɔ aboloo lɛ aha mɛi fɛɛ yɛ be ni sa mli. Afeŋ lɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ ko nɔ. Abaasɔle kuku, ni no sɛɛ lɛ, abaato naa ni abaaŋɔ plɛtei lɛ aha mɛi ni eba nifeemɔ lɛ shishi lɛ fɛɛ, bɔ ni shihilɛ lɛ baaŋmɛ gbɛ. Mɛi fioo baaye aboloo lɛ eko, loo ekolɛ mɔ ko kwraa yeŋ eko, taakɛ eba lɛ yɛ asafoi babaoo amli beni aye Kaimɔ lɛ yɛ afi 2013 lɛ.\\n17. Taakɛ Yesu fee lɛ, mɛni akɛ wein lɛ baafee yɛ Kaimɔ lɛ shishi?\\n17 No sɛɛ lɛ, abaagbala jwɛŋmɔ kɛya nɔ ni Mateo wie kɛtsa nɔ lɛ nɔ, ewie akɛ: ‘Yesu wó kpulu lɛ, ni eda shi, ni eŋɔha amɛ ni ekɛɛ: Nyɛ fɛɛ nyɛnua eko! ejaakɛ enɛ ji milá ni ji kpaŋmɔ hee lɛ nɔ̃ lɛ, ní abaafɔse ashwie shi yɛ mɛi pii ahewɔ ha eshaifaa lɛ.’ (Mat. 26:27, 28) Taakɛ Yesu fee lɛ, abaasaa asɔle, kɛkɛ lɛ aŋɔ wein tsuru lɛ aha mɛi fɛɛ ni eba lɛ.\\n18. Kɛ́ mɛi fioo ko pɛ baaye okadi nibii lɛ, loo mɔ ko kwraa yeŋ eko po lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔya Kaimɔ lɛ shishi lɛ?\\n18 Yesu tsɔɔ akɛ mɛi ni kɛ lɛ baaye nɔ yɛ eŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ pɛ baaye okadi nibii lɛ eko, no hewɔ lɛ, yɛ mɛi babaoo ni baaba Kaimɔ lɛ agbɛfaŋ lɛ, kɛ́ akɛ okadi nibii lɛ ha amɛ lɛ, amɛbaajɛ bulɛ mli amɛkɛha mɔ ni tsa amɛnɔ lɛ. (Nyɛkanea Luka 22:28-30; 2 Tim. 4:18) Eyɛ mli akɛ Kristofoi lɛ ateŋ mɛi babaoo yeŋ eko moŋ, shi ehe miihia ni wɔya Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ shishi, ejaakɛ no baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ Yesu kpɔ̃mɔ afɔle lɛ. Beni Kaimɔ lɛ yaa nɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛjwɛŋ jɔɔmɔi ni amɛbaaná yɛ Yesu kpɔ̃mɔ afɔle lɛ hewɔ lɛ nɔ. Amɛyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaafata “asafo babaoo” ni baaje “amanehulu kpeteŋkpele” ni baa lɛ mli lɛ he. Yɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Yesu afɔleshaa lɛ mli hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ baana amɛ akɛ jalɔi, tamɔ nɔ ni “amɛfɔ́ amɛtadei lɛ ahe, ni amɛha eyɛ futaa yɛ toobi lɛ lá lɛ mli.”—Kpoj. 7:9, 14-17.\\n19. Mɛni obaanyɛ ofee kɛsaa ohe kɛha Kaimɔ lɛ?\\n19 Yehowa Odasefoi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ saa amɛhe kɛhaa nifeemɔ krɛdɛɛ nɛɛ. Wɔbaatsɔ hiɛ wɔkɛ otsii abɔ afɔ̃ mɛi babaoo nine kɛha nifeemɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, yɛ gbii fioo ni baatsɔ Kaimɔ lɛ hiɛ lɛ amli lɛ, wɔteŋ mɛi pii baakane Biblia mli amaniɛbɔi ni kɔɔ nɔ ni Yesu fee kɛ nibii ni tee nɔ dani aye Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ ahe saji. Wɔbaato gbɛjianɔ jogbaŋŋ koni wɔnyɛ wɔya Kaimɔ lɛ. Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔhere mɛi ni afɔ̃ amɛ nine lɛ, ni wɔná gbɛjianɔtoo muu lɛ fɛɛ he sɛɛ lɛ, ebaafee nɔ ni hi waa akɛ wɔbaashɛ jɛmɛ mra dani alá shishijee lala lɛ ni asɔle. Wɔ mɛi ni wɔyɔɔ asafo lɛ mli, kɛ mɛi ni afɔ̃ amɛ nine lɛ fɛɛ baaná nifeemɔ lɛ he sɛɛ waa kɛ́ wɔgbele ŋmalɛi ni wielɔ lɛ baatsɛ lɛ yɛ wɔ-Bibliai lɛ amli ni wɔnyiɛ sɛɛ, ni wɔŋmala otii komɛi wɔshwie shi lɛ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, Kaimɔ lɛ shishi ni wɔbaaya lɛ baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ Yesu kpɔ̃mɔ afɔle lɛ, ni wɔboɔ efãmɔ akɛ: “Nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi” lɛ toi.—1 Kor. 11:24.\\n^ kk. 9 Woloŋlelɔ ko ni jɛ Germany ni atsɛɔ lɛ Heinrich Meyer lɛ kɛɛ akɛ, bɔfoi lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko susuŋ akɛ amɛmiiye Yesu gbɔmɔtso diɛŋtsɛ ni amɛmiinu elá, ejaakɛ “nakai beaŋ lɛ akumɔko Yesu gbɔmɔtso lɛ (ehiɛ kã lolo).” Ewie hu akɛ, Yesu kɛ “wiemɔi ni shishinumɔ waaa” tsu nii kɛtsɔɔ nɔ ni aboloo kɛ wein lɛ damɔ shi kɛha, ni akɛ, Yesu sumɔŋ ni ebɔfoi lɛ ayiŋ afutu amɛ.\\nAFI 2014 KAIMƆ LƐ\\nDaa nyɔɔŋ lɛ, nyɔɔŋtsere lɛ bɔleɔ wɔshikpɔŋ lɛ shi kome. Kɛ́ eebɔle shikpɔŋ lɛ, eshɛɔ he ko ni ebajeɔ shikpɔŋ lɛ kɛ hulu lɛ teŋ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, atsɛɔ lɛ “nyɔɔŋ hee.” Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, anaaa nyɔɔŋtsere lɛ, ja ŋmɛlɛtswai 18 kɛmiimɔ ŋmɛlɛtswai 30 sɛɛ dã.\\nYɛ March 2014 lɛ, nyɔɔŋ hee lɛ baagbee March 30 lɛ nɔ, beni atswa gbɛkɛ 8:45 yɛ Yerusalem. Yɛ ŋmɛlɛtswai 21 sɛɛ lɛ, hulu lɛ baayanyɔ shi yɛ Yerusalem yɛ March 31 lɛ. Shi Nisan 1 ejeŋ shishi nakai gbi lɛ, ejaakɛ nakai beaŋ lɛ, nyɔɔŋtsere lɛ ejieko ehiɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, abaana akɛ nyɔɔŋtsere lɛ ejie ehiɛ fioo beni hulu eyanyɔ shi yɛ April 1 lɛ nɔ yɛ Yerusalem. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛto bɔ ni blema Yudafoi lɛ buɔ be amɛhaa lɛ he lɛ, nakai gbi lɛ baafee gbi ni klɛŋklɛŋ nyɔɔŋ (Nisan 1) baaje shishi, beni hulu enyɔ shi yɛ April 1 lɛ.\\nNo hewɔ lɛ, aha Yehowa Odasefoi asafoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ele akɛ Nisan 14 baaje shishi beni hulu enyɔ shi yɛ Ju, April 14, 2014 lɛ nɔ. Ekolɛ nakai gbi lɛ, abaana akɛ nyɔɔŋtsere muu lɛ fɛɛ eje.—Kɛ́ ootao ole bɔ ni abuɔ Nisan 14 be lɛ ahaa lɛ, kwɛmɔ June 15, 1977 Blɔfo Buu-Mɔɔ, baafa 383-384 lɛ.\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko “Nyɛfea Enɛ ni Nyɛŋɔkai Mi”","num_words":2779,"character_repetition_ratio":0.066,"word_repetition_ratio":0.041,"special_characters_ratio":0.268,"stopwords_ratio":0.057,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ O Na Kaa E He Hia Nɛ O Tsɔse Nihi Lo? | Kase\\nLIFE STORY Nɔ́ Hami Ha Nɛ I Ná Bua Jɔmi\\nGba Si Himi​—Nɔ Nɛ To Sisi, Kɛ Nɔ́ He Je Nɛ E To Sisi\\nNíhi Nɛ Kristofohi Maa Pee Konɛ A Gba Si Himi Nɛ Ngɔ\\nMo Hla Nɔ́ Ko Nɛ He Jua Wa Kulaa Pe Sika Tsu\\nAnɛ O Na Kaa E He Hia Nɛ O Ya O Hɛ Mi Ngɛ Mawu Jami Mi Lo?\\nAnɛ O Na Kaa E He Hia Nɛ O Tsɔse Nihi Lo?\\nA JE NGƐ WA YI NƆ SANE WOMIHI A MI “I Ngɛ Ní Kpae Kɛ Ngɛ Yehowa Yi Jee”\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Fijian Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gujarati Gun Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Ibanag Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lhukonzo Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mixe Mongolian Moore Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portuguese Punjabi Quechua (Bolivia) Romanian Runyankore Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Urdu Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | August 2016\\n‘Ma tsɔɔ nyɛ nɔ́ kpakpa.’—ABƐ 4:2.\\nLAHI: 45, 44\\nMɛni he je nɛ e sa kaa wa ha nɛ Baiblo kaseli a bua nɛ jɔ kaa a maa kase Baiblo ɔ ngɛ a dɛ he ɔ?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ ye bua ni hehi konɛ a fiɛɛ ha kɛɛ?\\nMɛni he je nɛ e sa kaa waa bɔ mɔde nɛ wa tsɔse nihi konɛ a ba hyɛ Mawu to ɔmɛ a nɔ ɔ?\\n1, 2. Mɛni he je nɛ e sa kaa wa tsɔse ni kpahi konɛ waa kɛ ní tsumi nɛ wo a dɛ ɔ?\\nNÍ TSUMI titli nɛ Yesu ba tsu ji Matsɛ Yemi sane kpakpa a fiɛɛmi. Se kɛ̃ ɔ, e ngɔ be fuu kɛ tsɔse nihi konɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ nihi ní, nɛ a nyɛ nɛ a hyɛ Mawu to ɔmɛ a nɔ. (Mat. 10:5-7) E ngɛ mi kaa Filipo ji sane kpakpa fiɛɛlɔ nɛ be deka mohu lɛɛ, se e tsɔse e biyihi eywiɛ ɔmɛ, nɛ mɛ hu a nyɛ nɛ a kɛ nihi sɛɛ anɔkuale nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ he ní. (Níts. 21:8, 9) Mɛni he je nɛ e he hia kaa wɔ hu wa tsɔse nihi mwɔnɛ ɔ?\\n2 Nihi nɛ a ngɛ sane kpakpa a nɔ kplɛɛe ngɛ je kɛ wɛ ɔ a yibɔ ngɛ hɛ mi yae. E sa nɛ ni hehi nɛ a baptisi we mɛ lolo ɔ nɛ a le nɔ́ he je nɛ e sa kaa a kase Baiblo ɔ ngɛ a dɛ he. E sa nɛ waa tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ fiɛɛ, kɛ bɔ nɛ a maa tsɔɔ nihi anɔkuale ɔ ha. Ngɛ wa we asafo ɔmɛ a mi hu ɔ, e sa nɛ waa wo nyɛmimɛ nyumuhi he wami konɛ a bɔ a he mɔde wawɛɛ nɛ a he nɛ su, nɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔli kɛ nikɔtɔmahi. Ke Kristofohi nɛ a wa ngɛ mumi mi tsɔɔ ni hehi “nɔ́ kpakpa” a, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a ya a hɛ mi ngɛ Mawu sɔmɔmi mi.—Abɛ 4:2.\\nMOO TSƆƆ NI HEHI BƆ NƐ A KASEƆ BAIBLO Ɔ HA\\n3, 4. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Paulo tsɔɔ kaa Ngmami ɔ kasemi kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ tsakpa? (b) Loko wa ma de wa Baiblo kaselɔ ko kaa e kase Baiblo ɔ ngɛ e dɛ he ɔ, mɛni e sa kaa wɔ nitsɛmɛ waa pee?\\n3 Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa maa kase Ngmami ɔ ngɛ wa dɛ he ɔ? Heto ɔ ngɛ munyu nɛ bɔfo Paulo ngma kɛ ya ha Kristofohi nɛ a ngɛ Kolose ɔ mi. Paulo ngma ke: ‘Wa jɔɔ we Mawu pɛɛ kpami ha nyɛ. Wa biɔ ke Mawu nɛ ha nɛ nyɛɛ le e suɔmi nya ní, nɛ nyɛ ná nile, kɛ nɔ́ sisi numi nɛ mumi ɔ haa nɔ ɔ. Kɛkɛ ɔ, nyɛ maa ba nyɛ je mi bɔ nɛ maa sa Yehowa hɛ mi. Nyɛ ma tsu ní kpakpa sɔuu, nɛ nyɛ maa le Mawu saminya pe bɔ nɛ nyɛ le lɛ daa.’ (Kol. 1:9, 10) Ke Kristofohi nɛ a ngɛ Kolose ɔ ná nile ɔ, a ma nyɛ maa ‘ba a je mi bɔ nɛ maa sa Yehowa hɛ mi.’ Enɛ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a ya nɔ nɛ a “tsu ní kpakpa sɔuu,” titli ɔ, ngɛ sane kpakpa a fiɛɛmi mi. Loko nɔ ko ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa saminya a, e sa nɛ e kase Baiblo ɔ daa. E sa nɛ waa ye bua Baiblo kaseli konɛ a nu sisi kaa e sa nɛ a pee jã.\\n4 Loko wa ma nyɛ maa ye bua ni kpahi konɛ a le nɔ he je nɛ e sa kaa a kase Baiblo ɔ ngɛ a dɛ he ɔ, e sa nɛ wɔ nitsɛmɛ waa le se nami nɛ ngɛ jã peemi he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ wɔ nitsɛmɛ waa kase Baiblo ɔ daa. Enɛ ɔ he ɔ, o ma nyɛ ma bi o he ke: ‘Ke i fiɛɛ ha nɔ ko, nɛ e tsɔɔ e juɛmi ngɛ sane ko he nɛ pi jã nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ, aloo e bi sane ko nɛ e he wa a, anɛ i nyɛɔ daa Baiblo ɔ nɔ kɛ haa lɛ heto lo? Ke i kane bɔ nɛ Yesu, kɛ Paulo, kɛ ni kpahi fĩ si kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha a, anɛ i pueɔ ye yi mi tɛ ngɛ he, nɛ lɔ ɔ haa nɛ i fĩɔ si ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi lo?’ Nile kɛ ga womi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa ye bua wa ti nɔ tsuaa nɔ. Ke wa de ni kpahi bɔ nɛ Baiblo ɔ nɛ wa kaseɔ ngɛ wa dɛ he ɔ yeɔ bua wɔ ha a, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo mɛ he wami konɛ a kase Ngmami ɔ wawɛɛ nɛ mɛ hu a ná he se.\\n5. Moo tsɔɔ bɔ nɛ wa ma nyɛ maa ye bua ni hehi konɛ a kase Baiblo ɔ daa ha.\\n5 Eko ɔ, o ma bi ke, ‘Mɛni blɔ nɔ ma nyɛ ma gu kɛ tsɔse ye Baiblo kaselɔ konɛ e kase Baiblo ɔ daa?’ Kekleekle ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ bɔ nɛ e ma plɛ kɛ dla e he ha loko o kɛ lɛ nɛ ba kase Baiblo ɔ. O ma nyɛ maa wo lɛ he wami konɛ e kane mi tsɔɔmi munyuhi nɛ ngɛ Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? womi ɔ mi ɔ, kɛ ngmamihi nɛ a tsɛ se ɔ. Moo ye bua lɛ konɛ ke e ngɛ e he dlae kɛ ha asafo mi kpehi ɔ, e kɛ pee o ti kaa e ma ha sane heto. Moo wo lɛ he wami konɛ e kane Hwɔɔmi Mɔ kɛ Awake! nɛ maa ba a eko tsuaa eko. Ke nyɛ ngɛ Watchtower Library aloo Watchtower ONLINE LIBRARY ɔ eko ngɛ nyɛ je gbi mi ɔ, o ma nyɛ maa tsɔɔ lɛ bɔ nɛ e kɛ ma hla Baiblo mi sane bimihi a heto ha. Ke o ye bua o Baiblo kaselɔ ɔ jã a, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e bua nɛ jɔ he kaa e maa kase Baiblo ɔ ngɛ e dɛ he.\\n6. (a) Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ ye bua o Baiblo kaselɔ konɛ e bua nɛ jɔ Baiblo ɔ he? (b) Ke Baiblo Kaselɔ ɔ bua jɔ Baiblo ɔ he wawɛɛ ɔ, mɛni lɔ ɔ ma ha nɛ e pee?\\n6 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sɛ nɛ waa nyɛ nɔ ko nɔ kaa e kase Baiblo ɔ daa. Mohu ɔ, e sa nɛ waa ye bua wa Baiblo kaseli nɛ a ngɔ níhi nɛ Yehowa asafo ɔ kɛ ha wɔ ɔ kɛ tsu ní, konɛ a bua nɛ jɔ Baiblo ɔ he wawɛɛ. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e maa pee Baiblo kaselɔ nɛ e suɔ anɔkuale ɔ kaa bɔ nɛ e pee la polɔ ɔ. La polɔ ɔ de ke: ‘E hi kaa ma hɛ kɛ su Mawu he. Ma ya sa we ngɛ Nyɔmtsɛ Yehowa ngɔ.’ (La 73:28) Yehowa maa ngɔ e mumi ɔ kɛ ye bua nihi nɛ a suɔ kaa a maa hɛ kɛ su e he ɔ.\\nMO TSƆSE NI HEHI KONƐ A FIƐƐ NƐ A TSƆƆ NIHI NÍ\\n7. Mɛni blɔ nɔ Yesu gu kɛ tsɔse sane kpakpa fiɛɛli? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n7 Yesu kɛ blɔ tsɔɔmi ha e bɔfo 12 ɔmɛ ngɛ Mateo yi 10. Yesu tsɔɔ e bɔfo ɔmɛ ní pɔtɛɛ komɛ nɛ e sa kaa a pee. Yesu bɔfo ɔmɛ bu lɛ tue saminya be nɛ e ngɛ mɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ fiɛɛ ha a tsɔɔe ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, a sɛ fiɛɛmi tso mi. Akɛnɛ a hyɛ bɔ nɛ Yesu plɛ kɛ tsɔɔ nihi ní ha a he je ɔ, e kɛ we kulaa nɛ a he su kaa nihi nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ nihi anɔkuale nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ. (Mat. 11:1) Wa ma nyɛ maa tsɔse wa Baiblo kaseli konɛ a pee sane kpakpa fiɛɛli nɛ a he be. Nyɛ ha nɛ wa susu blɔ enyɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ye bua mɛ ɔ he.\\n8, 9. (a) Mɛni blɔ nɔ Yesu gu nɛ e kɛ nihi nɛ e fiɛɛ ha mɛ ɔ sɛɛ ní? (b) Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua fiɛɛli hehi konɛ a kɛ nihi nɛ sɛɛ ní kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ?\\n8 O kɛ nihi nɛ sɛɛ ní. Behi fuu ɔ, Yesu kɛ nihi sɛɛɔ Matsɛ Yemi ɔ he ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e kɛ yo ko sɛɛ ní ngɛ Yakob vu ko nɛ ngɛ Sikar ma a kasa nya a he. A ní sɛɛmi ɔ ngɛ bua jɔmi nɛ e wo yiblii kpakpa hulɔ. (Yoh. 4:5-30) E kɛ tó tsulɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Mateo nɛ e biɛ kpa ji Levi ɔ hu sɛɛ ní. A tu a ní sɛɛmi nɛ ɔ he munyu bɔɔ pɛ ngɛ Sane Kpakpa a mi, se pee se ɔ Mateo ba pee Yesu se nyɛɛlɔ. Mateo kɛ ni kpahi na bɔ nɛ Yesu kɛ nihi sɛɛ ní be kɛkɛɛ ha ngɛ okplɔɔ ko nɛ Mateo ngmɛ ngɛ e we ɔ mi ɔ sisi.—Mat. 9:9; Luka 5:27-39.\\n9 Ngɛ be kpa ko hu mi ɔ, Yesu kɛ Natanael nɛ e hɛɛ we nihi nɛ a je Nazaret ɔ a he juɛmi kpakpa a sɛɛ ní kaa nɔ kɛ e huɛ. Enɛ ɔ ha nɛ Natanael tsake e juɛmi. E ma e juɛmi nya si kaa e maa kase ní fuu kɛ je Yesu nɛ e je Nazaret ɔ ngɔ. (Yoh. 1:46-51) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa tsɔɔ fiɛɛli hehi bɔ nɛ a ma je huɛ bɔmi su kpo kɛ tsɔɔ nihi ha. Ke wa ye bua fiɛɛli hehi nɛ a le bɔ nɛ a kɛ nihi maa sɛɛ ní ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, a bua maa jɔ ke ji tsui kpakpatsɛmɛ bu a munyu ɔ tue.\\n10-12. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ ye bua nihi nɛ a ngɛ sane kpakpa a he bua jɔmi ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua fiɛɛli hehi konɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ nihi Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ saminya?\\n10 Moo tsɔɔ nihi nɛ a ngɛ munyu ɔ he bua jɔmi ɔ ní. Be nɛ Yesu ngɛ nɛ e kɛ ma tsu e fiɛɛmi ní tsumi ɔ pi kulaa. Se kɛ̃ ɔ, e he be kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ngɛ sane kpakpa a he bua jɔmi ɔ níhi fuu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu da si ngɛ lɛ ko mi nɛ e tsɔɔ nimli asafo ko ní ngɛ wo ɔ nya. Jamɛ a ligbi ɔ, Yesu ha nɛ Petro hɛ lo fuu nɛ e de lɛ ke: “Kɛ je mwɔnɛ ɔ kɛ yaa a, o maa hɛ nimli ha mi kaa bɔ nɛ a hɛɛ lo.” Kɛ Yesu munyu ɔ kɛ nɔ́ nɛ e pee ha Petro ɔ ha nɛ Petro pee e ní ha kɛɛ? Petro kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ “sã a lɛ ɔmɛ kɛ fɔ kpo, nɛ a si a nɔ́ tsuaa nɔ́, nɛ a ya nyɛɛ Yesu se.”—Luka 5:1-11.\\n11 Nikodemo piɛɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Sanhedrin ɔ he, nɛ e bua jɔ Yesu ní tsɔɔmi ɔ he. E suɔ kaa e maa kase níhi fuu kɛ je Yesu ngɔ, se e ngɛ gbeye yee kaa ke nihi na kaa e kɛ Yesu ngɛ ní sɛɛe ngɛ gua mi ɔ, a maa tu munyu kɛ si lɛ. Yesu náa nɔ he deka, enɛ ɔ he ɔ, e kɛ Nikodemo sɛɛ ní nyɔ mi be mi nɛ nimli asafo ɔ be lejɛ ɔ. (Yoh. 3:1, 2) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi? Mawu Bi ɔ ná ni kakaakahi a he deka, nɛ e ye bua mɛ konɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ we kaa e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa kpale ya slaa nihi nɛ a ngɛ munyu ɔ he bua jɔmi ɔ konɛ waa kɛ mɛ nɛ pee Baiblo mi ní kasemi lo?\\n12 Ke waa kɛ fiɛɛli hehi peeɔ kake kɛ yaa fiɛɛmi ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ nihi Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ saminya. Wa ma nyɛ maa ye bua mɛ konɛ a kpale ya slaa nihi nɛ a tsɔɔ munyu ɔ he bua jɔmi bɔɔ ko po ɔ. Wa ma nyɛ ma ha fiɛɛli hehi nɛ ɔmɛ ba piɛɛ wa he ke wa yaa slaa nɔ ko loo wa yaa pee Baiblo mi ní kasemi ɔ. Ke wa tsɔse mɛ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ nɛ wa wo mɛ he wami ɔ, a maa suɔ kaa a maa kpale ya slaa nihi nɛ a ngɛ munyu ɔ he bua jɔmi ɔ, nɛ a kɛ mɛ ma ya kase Baiblo ɔ. Jehanɛ hu ɔ, enɛ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a to a tsui si, nɛ a fĩ si ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi.—Gal. 5:22; moo hyɛ daka nɛ ji “ E He Hia Nɛ O Fĩ Si.”\\nMO TSƆSE NI HEHI KONƐ A SƆMƆ A NYƐMIMƐ\\n13, 14. (a) Kɛ o naa nihi nɛ a ngɔ a níhi kɛ sã afɔle wawɛɛ kɛ ye bua ni kpahi nɛ a tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ ye bua fiɛɛli hehi kɛ nihewi kɛ yihewi konɛ a suɔ a nyɛmimɛ?\\n13 Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa e ji he blɔ nɛ wa ná kaa wa maa ‘suɔ wa sibi saminya kɛ wa tsui tsuo,’ nɛ waa sɔmɔ wa nyɛmimɛ. (Kane 1 Petro 1:22; Luka 22:24-27.) Mawu Bi ɔ ngɔ e wami kɛ e níhi tsuo ngɔ sã afɔle konɛ e nyɛ nɛ e fiɛɛ kɛ ha nihi. (Mat. 20:28) Dorka hu ji nɔ ko nɛ “daa nɛ ɔ, kpakpa sɔuu e peeɔ.” (Níts. 9:36, 39) Nyɛmiyo ko nɛ e hi Roma nɛ a tsɛɛ lɛ Maria a ‘gbo asafo ɔ he dengme wawɛɛ nitsɛ.’ (Rom. 16:6) Mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ ye bua nihi konɛ a na nɔ́ he je nɛ e he hia kaa a ye bua a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi ɔ?\\nMo tsɔse ni hehi konɛ a suɔ a nyɛmimɛ Kristofohi (Hyɛ kuku 13, 14)\\n14 Odasefohi nɛ a nane pi si ɔ ma nyɛ maa ngɔ ni hehi kɛ piɛɛ a he ke a yaa slaa nihi nɛ a be he wami kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ. Ke e maa hi ɔ, fɔli ma nyɛ maa ngɔ a bimɛ kɛ piɛɛ a he ke a yaa slaa nihi kaa jã a. Asafo mi nikɔtɔma amɛ hu ma nyɛ ma de nihi konɛ a piɛɛ a he kɛ to niye ní kpakpa he blɔ nya ha nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ, nɛ a ye bua mɛ kɛ dla a we ɔmɛ a mi. Ke a pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ nihewi kɛ yihewi kɛ ni hehi nɛ a ba asafo ɔ mi ɔ hu maa pee nihi kpakpa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko ya fiɛɛɔ ngɛ kɔpe ko mi. Ke e ya lejɛ ɔ, e pɔɔ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ slaami kpiti. Niheyo ko nɛ e kɛ lɛ pɔɔ nyɛmimɛ ɔmɛ slaami ɔ ba na kaa e sa nɛ e suɔ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ tsuo.—Rom. 12:10.\\n15. Mɛni he je nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔse nyumuhi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ?\\n15 Akɛnɛ Yehowa ha nyumuhi he blɔ kaa a tsɔɔ ní ngɛ asafo ɔ mi he je ɔ, e he hia nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi konɛ a le ní tsɔɔmi saminya. Ke asafo mi nɔkɔtɔma ji mo, nɛ asafo mi sɔmɔlɔ ko ngɛ e he dlae nɛ e ya ha magbɛ nɔ munyu ko ɔ, anɛ o ma nyɛ maa bu lɛ tue, konɛ o ye bua lɛ lo? Ke o ye bua lɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ e maa le ní tsɔɔmi saminya.—Neh. 8:8. \\n16, 17. (a) Mɛni Paulo pee kɛ ye bua Timoteo konɛ e ya e hɛ mi? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ maa gu kɛ tsɔse nihi saminya konɛ a hyɛ Mawu asafo ɔ nɔ hwɔɔ se?\\n16 E he hia nɛ a tsɔse nyumuhi fuu nɛ a ba sɔmɔ kaa nikɔtɔmahi ngɛ asafo ɔ mi. Paulo tsɔɔ Timoteo bɔ nɛ e ma tsɔse nihi ha. E de Timoteo ke: “Ye bi, nɛ Mawu dloo wɔ nɛ wa ngɛ Kristo Yesu mi ɔ, o he nɛ wa. Níhi nɛ o nu nɛ i ngɛ fiɛɛe ngɛ nihi babauu a hɛ mi ɔ, tsɔɔ nihi nɛ yeɔ anɔkuale ɔ lɔ ɔmɛ nɔuu, konɛ mɛ hu a tsɔɔ ni kpahi.” (2 Tim. 2:1, 2) Timoteo kase bɔ nɛ Paulo nɛ e ji nɔkɔtɔma a tsɔse nihi ha a. Lɔ ɔ se ɔ, Timoteo kɛ níhi nɛ e kase ngɛ Paulo ngɔ ɔ tsu ní ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi, nɛ e kɛ ye bua ni kpahi ngɛ asafo ɔ mi.—2 Tim. 3:10-12.\\n17 Paulo kɛ be fuu tsɔse Timoteo ejakaa e suɔ kaa Timoteo he nɛ be saminya. (Níts. 16:1-5) Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa ngɔ asafo mi sɔmɔli kɛ piɛɛ a he ke a yaa slaa nɔ ko nɛ a wo lɛ he wami. Ke asafo mi nikɔtɔmahi peeɔ jã a, lɔ ɔ maa ye bua asafo mi sɔmɔli nɛ a maa le bɔ nɛ e sa kaa asafo mi nɔkɔtɔma nɛ e tsɔɔ ní ha, e ná hemi kɛ yemi ha, bɔ nɛ e sa kaa e to e tsui si ha, kɛ bɔ nɛ e sa kaa e suɔ nihi ha. Ke asafo mi nikɔtɔmahi gu blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, a ma nyɛ ma tsɔse nihi konɛ a hyɛ “Mawu asafo ɔ” nɔ hwɔɔ se.—1 Pet. 5:2.\\nNƆ́ HE JE NƐ E HE HIA KAA WA TSƆSE NIHI\\n18. Mɛni he je nɛ e sa kaa Yehowa sɔmɔli nɛ a bu tsɔsemi nɛ a kɛ ma ha nihi ɔ kaa e he hia a?\\n18 Akɛnɛ asafo ɔ ngɛ hɛ mi yae he je ɔ, e sa nɛ a tsɔse ni hehi konɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ ní saminya. Jehanɛ hu ɔ, e he hia nɛ a tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi konɛ a hyɛ asafo ɔ nɔ. Wa ma nyɛ maa kase Yesu kɛ Paulo a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Yehowa suɔ kaa a tsɔse nihi nɛ a ngɛ lɛ sɔmɔe mwɔnɛ ɔ saminya konɛ a nyɛ nɛ a tsu teokrase ní tsumihi nɛ a kɛ maa wo a dɛ ɔ. Mawu ha wɔ he blɔ kaa waa ye bua ni hehi konɛ a nyɛ nɛ a tsu ní tsumi nɛ a kɛ maa wo a dɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Akɛnɛ je ɔ ngɛ puɛe kulaa he je ɔ, wa náa he blɔ slɔɔtohi kɛ fiɛɛɔ sane kpakpa a. Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e he hia wawɛɛ kaa wa tsɔse nihi.\\n19. Mɛni he je nɛ e sa kaa o ná nɔ mi mami kaa ke o bɔ mɔde nɛ o tsɔse nihi ɔ, e maa wo yiblii ɔ?\\n19 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsɔsemi heɔ be, nɛ e biɔ mɔde bɔmi. Se Yehowa kɛ e Bi nɛ e suɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ, nɛ a ma ha wɔ juɛmi konɛ wa nyɛ nɛ wa tsɔse nihi. Ke wa na kaa nihi nɛ wa ye bua mɛ ɔ “gboɔ dengme kɛ tsuɔ ní wawɛɛ” ɔ, wa bua jɔɔ. (1 Tim. 4:10) Nyɛ ha nɛ wɔ nitsɛmɛ hu waa ya nɔ nɛ waa ya wa hɛ mi ngɛ Mawu jami mi.\\n^ (kuku 7) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa (1) a fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a; (2) a bua nɛ jɔ níhi nɛ Mawu ha mɛ ɔ he; (3) a kɛ nihi ko je atsinyɛ; (4) a kɛ a hɛ nɛ fɔ Mawu nɔ ke nihi ngɛ mɛ yi mi wae; nɛ (5) a ko ye nihi gbeye.\\n^ (kuku 9) Ga womi kpakpahi ngɛ womi nɛ ji Benefit From Theocratic Ministry School Education ɔ bf. 62-64 ɔ nɛ tsɔɔ bɔ nɛ waa kɛ nihi maa sɛɛ ní ha ngɛ fiɛɛmi tso mi.\\n^ (kuku 15) Womi nɛ ji Benefit From Theocratic Ministry School Education ɔ bf. 52-61 ɔ tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ko ma plɛ ha kɛ tu munyu saminya.\\nE He Hia Nɛ O Fĩ Si\\nE sa kaa fiɛɛli hehi nɛ a le kaa e he hia nɛ a fĩ si ke a ngɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ fiɛɛe ɔ. Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ Ghana a ha niheyo ko wa womi ɔ eko, se pee se ɔ, e nɛ niheyo ɔ hu. Otsi komɛ a se ɔ, nyɛminyumu ɔ ya na niheyo ɔ, se niheyo ɔ sume kaa e kɛ lɛ maa sɛɛ ní hu. Se benɛ nyɛminyumu ɔ tsɔɔ lɛ bɔ nɛ a kaseɔ Baiblo ɔ ha a, niheyo ɔ kplɛɛ nɔ kaa e kɛ lɛ maa kase Baiblo ɔ. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi ɔ, e tui Yehowa Odasefohi a nya fo hu. Nyɔhiɔ komɛ a se ɔ, niheyo ɔ ha nɛ a baptisi lɛ ngɛ kpɔ mi kpe ko sisi.\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE August 2016","num_words":3914,"character_repetition_ratio":0.072,"word_repetition_ratio":0.016,"special_characters_ratio":0.285,"stopwords_ratio":0.481,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Shitee lɛ Haa Mɛi Krokomɛi Náa Naanɔ Wala!\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Armenia (West) Aymara Bislama Blɔfo Bulgaria Catalan Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Croatia Czech Denmark Dutch Efik Estonia Ewe Finland French Ga Georgia Germany Greenland Guarani Haitian Creole Hela Hiligaynon Hungary Igbo Iloko Indonesia Italia Japan Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Korea Kwangali Latvia Lingala Lithuania Luo Malagasy Moore Myanmar Ngabere Norway Nzema Oromo Poland Portuguese (Brazil) Quechua (Bolivia) Rarotongan Romania Russia Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenia Spania Sranantongo Swahili Sweden Tagalog Thailand Tigrinya Tsonga Turkey Twi Ukrain Uruund Vietnam Wayuunaiki Xhosa Yoruba Zulu\\nYESU shitee lɛ ji sane ko ni ale waa ni ba yɛ blema ni he hiaa waa, ni ehe yɛ sɛɛnamɔ kɛha wɔ ŋmɛnɛ hu. Bɔfo Paulo tsɔɔ bɔ ni Yesu shitee lɛ he hiaa beni eŋma akɛ: “Atee Kristo shi kɛjɛ gbohii ateŋ, efee klɛŋklɛŋ mɔ yɛ mɛi ni ewɔ [yɛ gbele mli] lɛ ateŋ. Ejaakɛ bɔ ni gbele tsɔ gbɔmɔ nɔ kɛba lɛ, nakai nɔŋŋ shitee hu tsɔ gbɔmɔ nɔ kɛba. Ejaakɛ taakɛ bɔ ni Adam mli ni mɛi fɛɛ gboiɔ yɛ lɛ, nakai nɔŋŋ kɛ̃ Kristo mli ni amɛ fɛɛ amɛyi aaaná wala yɛ.”—1 Korintobii 15:20-22.\\nAtee Yesu shi yɛ Nisan 16, afi 33 Ŋ.B. Eji gbi yɛ afi lɛ mli ni Yudafoi lɛ kɛ klɛŋklɛŋ yibii lɛ mli niyenii afɔle lɛ bahaa Yehowa Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔwe ni yɔɔ Yerusalem lɛ. Paulo tsɛ Yesu akɛ klɛŋklɛŋ yibii, ni ekɛtsɔɔ akɛ mɛi krokomɛi hu yɛ ni abaatee amɛshi kɛjɛ gbohii ateŋ.\\nPaulo wiemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ hu tsɔɔ nɔ ni Yesu shitee lɛ etsu. Ekɛɛ akɛ: “Bɔ ni gbele tsɔ gbɔmɔ nɔ kɛba lɛ, nakai nɔŋŋ shitee hu tsɔ gbɔmɔ nɔ kɛba.” Akɛni wɔná esha kɛ emuu ni ayeee lɛ kɛjɛ Adam ŋɔɔ hewɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔgboiɔ. Kɛlɛ, Yesu wala ni eye emuu ni ekɛha akɛ kpɔmɔnɔ lɛ gbele gbɛ kɛha adesai koni amɛye amɛhe kɛjɛ esha kɛ gbele nyɔŋyeli mli kɛtsɔ gbohiiashitee lɛ nɔ. Beni Paulo muaa sane lɛ naa lɛ, eŋma yɛ Romabii 6:23 lɛ akɛ: “Esha dɛŋ nyɔmɔwoo lɛ gbele ni; shi Nyɔŋmɔ duromɔ keenɔ lɛ naanɔ walaŋ yɛ Kristo Yesu, wɔ-Nuŋtsɔ lɛ, mli.”\\nYesu diɛŋtsɛ gbala bɔ ni egbele lɛ kɛ eshitee lɛ he hiaa ha, kɛ sɛɛnamɔ ni yɔɔ he kɛha wɔ lɛ mli etsɔɔ. Ewie lɛ diɛŋtsɛ ehe ekɛɛ: “Esa akɛ awó gbɔmɔbi lɛ nɔ. Koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ená naanɔ wala. Ejaakɛ nɛkɛ Nyɔŋmɔ sumɔ je lɛ, akɛ eŋɔ ebi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ená naanɔ wala.”—Yohane 3:14-16.\\nFeemɔ he mfoniri okwɛ—naanɔ wala ni nɔnaa, piŋmɔ loo ŋkɔmɔyeli ko bɛ mli! (Kpojiemɔ 21:3, 4) Mɛɛ gbɛkpamɔ ni yɔɔ miishɛɛ po nɛ! Nilelɔ ko wie sane nɛɛ he yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Gɔɔ mli haa akaiɔ bɔ ni wala yɔɔ kuku ha, ni gbohiiashitee haa anaa bɔ ni gbele sɛɛ etsɛɛɛ kwraa ha.” Yesu shitee lɛ haa anáa wala lɛɛlɛŋ!\\nNiŋmaa Woji ni afee yɛ henɔi srɔtoi amli ni obaanyɛ oŋɔ eko BUU-MƆƆ March 2013 | Yesu Shitee Lɛ—Bɔ ni Ehe Hiaa, kɛ Sɛɛnamɔ ni Yɔɔ he Kɛha Bo\\nMarch 2013 | Yesu Shitee Lɛ—Bɔ ni Ehe Hiaa, kɛ Sɛɛnamɔ ni Yɔɔ he Kɛha Bo\\nBUU-MƆƆ March 2013 | Yesu Shitee Lɛ—Bɔ ni Ehe Hiaa, kɛ Sɛɛnamɔ ni Yɔɔ he Kɛha Bo","num_words":555,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.068,"special_characters_ratio":0.228,"stopwords_ratio":0.059,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Fɔlɔi, Nyɛfea Nɔ Fɛɛ Nɔ Ni Nyɛbaanyɛ Kɛyea Nyɛbuaa Nyɛbii Lɛ Koni Ehi Ehã Amɛ Wɔsɛɛ\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abua Abui Acholi Afrikaans Aja Albania Altai Alur Amharic Arabic Armenia Assamese Ateso Attié Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Blɔfo Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bété Cambodia Catalan Cebuano Changana (Mozambique) Chavacano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chuabo Chuukese Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatia Czech Dangme Dayak Ngaju Denmark Digor Douala Drehu Dutch Edo Efik Esan Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Fon French Ga Galician Garifuna Georgia Germany Gokana Greenland Guarani Gujarat Gun Guéré Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungary Iban Ibanag Ibinda Iceland Idoma Igbo Igede Iloko Indonesia Isoko Italia Japan Javanese Jula Kabiye Kabuverdianu Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisonge Kongo Konkani (Roman) Korea Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Kyangonde Laos Latvia Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Lomwe Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Marshallese Mauritia Creole Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mende Mingrelian Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolia Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Ngangela Nias Nigerian Pidgin Niue Norway Nyaneka Nyungwe Nzema Odia Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persia Pidgin (Cameroon) Pohnpei Poland Portugal Portugal (Portugal) Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Romania Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Runyankore Russia Rutoro Samoa Sangir Sango Saramacca Sena Sepedi Sepulana Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Sunda Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tonga Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Xhosa Yacouba Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nNɔ ni kã fɔlɔi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ atsui nɔ waa ji, ni amɛbii baatsɔmɔ mɛi ni kɛ anɔkwayeli sɔmɔɔ Yehowa. Kɛ́ fɔlɔi baanyɛ ashɛ oti nɛɛ he lɛ, no lɛ, esa akɛ amɛnyɛmɔ Biblia mli anɔkwalei lɛ anɔ amɛwo amɛbii lɛ atsuii amli kɛjɛ amɛgbekɛbiiashi tɔ̃ɔ. (5Mo 6:7; Abɛ 22:6) Enɛ baabi ni amɛkɛ amɛhe ashã afɔle waa diɛŋtsɛ! Shi kɛ́ amɛfee nakai lɛ, amɛbaaná he sɛɛ waa.​—3Yo 4.\\nFɔlɔi baanyɛ akase nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Yosef kɛ Maria fee lɛ. ‘Daa afi lɛ, amɛyaa Yerusalem amɛyayeɔ Hehoo gbi jurɔ lɛ,’ eyɛ mli akɛ enɛ baahã etɔ amɛ ni amɛbaafite shika hu. (Luk 2:41) No hewɔ lɛ, wɔmiina akɛ, amɛweku lɛ kɛ Nyɔŋmɔjamɔ shwɛɛɛ kwraa. Nakai nɔŋŋ fɔlɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu baanyɛ aŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni amɛbaana lɛ kɛtsɔɔ amɛbii lɛ nii, ni agbɛnɛ hu, amɛfee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛhã amɛ. Enɛ ni amɛbaafee lɛ baaye abua amɛbii lɛ ni amɛná shihilɛ kpakpa wɔsɛɛ.​—La 127:3-5.\\nEyɛ mli akɛ weku ni Yesu jɛ mli lɛ mli bii lɛ sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ moŋ, shi enyɛmimɛi hii lɛ heee enɔ amɛyeee aahu kɛyashi egbele sɛɛ. (Yoh 7:5; Bɔf 1:14) Sɛɛ mli lɛ, amɛteŋ mɛi enyɔ, Yakobo kɛ Yuda, ŋmala Biblia mli woji ni amɛgbɛ́i kã nɔ lɛ\\nKWƐMƆ VIDIO NI JI, AMƐHÃAA HEGBƐ KO AHO AMƐHE LƐ, KONI NO SƐƐ LƐ, OHÃ SANEBIMƆI NI NYIƐ SƐƐ NƐƐ AHETOO:\\nMɛɛ gbɛ nɔ Jon Schiller kɛ eŋa Sharon kɛ Maŋtsɛyeli lɛ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe be ni amɛkwɛɔ amɛbii lɛ?\\nMɛni hewɔ esa akɛ esoro bɔ ni fɔlɔi baatsɔse amɛbii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ lɛ?\\nMɛɛ gbɛ nɔ fɔlɔi baanyɛ aye abua amɛbii koni amɛnyɛ amɛdamɔ amɛhemɔkɛyeli lɛ he kai anaa?\\nMɛɛ dɛŋdadei ni Yehowa asafo lɛ efee okɛtsu nii kɛye obua obii lɛ ni amɛbatsɔmɔ Yehowa nanemɛi?\\nNyɛhãa Yehowa sɔɔmɔ afea nɔ ni he hiaa nyɛ fe fɛɛ yɛ nyɛweku lɛ mli","num_words":703,"character_repetition_ratio":0.036,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.188,"stopwords_ratio":0.027,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.992,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Hebribii 3 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ (1984)\\n“Ŋmɛnɛ lɛ, kɛji nyɛbo egbee toi lɛ” (7, 15)\\n3 No hewɔ lɛ, nyɛmimɛi krɔŋkrɔŋi, mɛi ni ená ŋwɛi tsɛmɔ* lɛ mli gbɛfaŋnɔ, nyɛsusua mɔ ni wɔkpɛlɛɔ nɔ* akɛ eji bɔfo kɛ osɔfonukpa lɛ he—Yesu. 2 Eye mɔ ni wó lɛ eto nakai gbɛhe lɛ anɔkwa, tamɔ bɔ ni Mose hu ye anɔkwa yɛ nakai mɔ lɛ we lɛ fɛɛ lɛ. 3 Ejaakɛ abuɔ lɛ* akɛ esa anunyam fe Mose, akɛni mɔ ni maa shĩa lɛ woo fa fe shĩa lɛ diɛŋtsɛ nɔ lɛ hewɔ. 4 Yɛ anɔkwale mli lɛ, shĩa fɛɛ shĩa lɛ mɔ ko kɛ̃ ma, shi mɔ ni fee nibii fɛɛ ji Nyɔŋmɔ. 5 Agbɛnɛ, Mose ye anɔkwa akɛ sɔɔlɔ yɛ nakai mɔ lɛ we lɛ fɛɛ, ni no ye nibii ni abaawie yɛ sɛɛ mli lɛ ahe odase, 6 shi Kristo ye anɔkwa akɛ bi yɛ Nyɔŋmɔ we lɛ nɔ. Anɔkwa, kɛ́ wɔhiɛ wiemɔ ní wɔwieɔ kɛ nɔmimaa, kɛ hiɛnɔkamɔ ní wɔkɛshiɔ wɔtsitsi lɛ mli kpɛŋŋ kɛyashi naagbee lɛ, no lɛ E-we ji wɔ. 7 No hewɔ lɛ, tamɔ bɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛɔ lɛ, “Ŋmɛnɛ lɛ, kɛji nyɛbo egbee toi lɛ, 8 nyɛkakpiliŋa nyɛtsuii tamɔ bɔ ni afee yɛ mlilawoo be lɛ mli lɛ, tamɔ bɔ ni afee yɛ kaa gbi lɛ nɔ yɛ ŋa lɛ nɔ* lɛ, 9 he ni nyɛtsɛmɛi lɛ tswa mi mpoa ni amɛka mi yɛ lɛ, eyɛ mli moŋ akɛ amɛna minitsumɔi lɛ afii nyɔŋmai ejwɛ sɔŋŋ. 10 Enɛ hewɔ ni mimli wo yinɔ nɛɛ la ni mikɛɛ akɛ: ‘Daa nɛɛ amɛduɔ gbɛ yɛ amɛtsuii amli, ni amɛleko migbɛi lɛ.’ 11 No hewɔ lɛ, mikã kitã yɛ mimlifu lɛ mli akɛ: ‘Amɛboteŋ mihejɔɔmɔ lɛ mli.’” 12 Nyɛmimɛi, nyɛkwɛa jogbaŋŋ koni nyɛteŋ mɔ ko akaná tsui fɔŋ ni bɛ hemɔkɛyeli akɛni ekpale kɛje Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ lɛ he lɛ hewɔ; 13 shi moŋ nyɛyaa nɔ nyɛwowoa nyɛhe hewalɛ gbi fɛɛ gbi, gbii abɔ ni atsɛɔ lɛ “Ŋmɛnɛ” lɛ, koni esha lakamɔ lɛ akahã nyɛteŋ mɔ ko kpiliŋ etsui. 14 Ejaakɛ ja wɔhiɛ nɔmimaa ni wɔná kɛjɛ shishijee lɛ mli kpɛŋŋ kɛyashi naagbee dani wɔbaaná Kristo lɛ mli gbɛfaŋnɔ* lɛɛlɛŋ. 15 Taakɛ akɛɛ lɛ, “Ŋmɛnɛ lɛ, kɛji nyɛbo egbee toi lɛ, nyɛkakpiliŋa nyɛtsuii tamɔ bɔ ni afee yɛ mlilawoo be lɛ mli lɛ.” 16 Ni namɛi nu ni kɛ̃lɛ amɛwo emli la lɛ? Anɔkwa, ani jeee mɛi ni je Ejipt yɛ Mose shishi lɛ fɛɛ ni? 17 Kɛfata he lɛ, namɛi Nyɔŋmɔ mli wo amɛ la afii nyɔŋmai ejwɛ lɛ? Ani jeee mɛi ni fee esha ní amɛgboi yɛ ŋa lɛ nɔ* lɛ ni? 18 Ni namɛi akitã ekã akɛ amɛboteŋ ehejɔɔmɔ lɛ mli lɛ? Ani jeee mɛi ni gbo toi lɛ ni? 19 No hewɔ lɛ, wɔnaa akɛ hemɔkɛyeli ni amɛbɛ lɛ hewɔ amɛnyɛɛɛ mli amɛbote lɛ.\\n^ Aloo “ninefɔɔ.”\\n^ Aloo “wɔjajeɔ wɔtsɔɔ.”\\n^ Aloo “wɔ kɛ Kristo lɛ baaná mli gbɛfaŋnɔ.”","num_words":458,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.049,"special_characters_ratio":0.263,"stopwords_ratio":0.057,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ O “Suɔ O Nyɛmi Nɔmlɔ Kaa Bɔ Nɛ O Suɔ Mo Nitsɛ O He” ɔ Lo? | Kase\\n“Suɔ o nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he.”—MATEO 22:39.\\nLAHI: 25, 36\\nMɛni he je e sa nɛ waa kase Yehowa suɔmi ɔ?\\nKɛ suɔmi he hia ngɛ gba si himi mi ha kɛɛ?\\nMɛni Mawu sɔmɔli peeɔ kɛ tsɔɔ kaa a suɔ a nyɛmi nɔmlɔ?\\n1, 2. Mɛni Ngmami ɔ de nɛ tsɔɔ kaa suɔmi he hia?\\nSUƆMI ji Yehowa Mawu su titli. (1 Yohane 4:16) Yesu Kristo nɛ ji Mawu nibɔ níhi tsuo a kpɛti tɛte ɔ kɛ e Tsɛ ɔ hi si ngɛ hiɔwe jeha ayɔ akpehi abɔ, nɛ e na kaa Yehowa Mawu ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ. (Kolose Bi 1:15) Benɛ Yesu ngɛ hiɔwe kɛ benɛ e ba zugba a nɔ tsuo ɔ, e je suɔmi nɛ ɔ nɔuu kpo. Enɛ ɔ he je ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ Yesu maa ye wa nɔ ngɛ suɔmi mi daa.\\n2 Benɛ nɔ ko bi Yesu kaa mlaa a te nɔ́ nɛ pe kulaa nɛɛ ɔ, Yesu ha lɛ heto ke: ‘“Suɔ Yehowa, o Mawu ɔ kɛ o tsui tsuo, kɛ o klaa tsuo, kɛ o juɛmi tsuo.” Enɛ ɔ ji kekleekle mlaa, kɛ mlaa nɛ kle pe kulaa. Mlaa nɛ nyɛɛ se ɔ hu ngɛ kaa jã kɛ̃: “Suɔ o nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he.”’—Mateo 22:37-39.\\n3. Mɛnɔ ji wa “nyɛmi nɔmlɔ”?\\n3 E he hia nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi tsuo. Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa suɔ Yehowa kɛ wa nyɛmi nɔmlɔ. Se mɛnɔ ji wa “nyɛmi nɔmlɔ”? Ke o sɛ gba si himi mi ɔ, lɛɛ o nyɛmi nɔmlɔ nɛ su o he pe kulaa ji o huno ɔ loo o yo ɔ. Wa nyɛmi nɔmlɔ hu ji nyɛmimɛ nɛ waa kɛ mɛ ngɛ asafo ɔ mi, kɛ nihi nɛ wa fiɛɛɔ kɛ haa mɛ ɔ. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa maa kase blɔ nɛ wa maa gu nɔ kɛ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wa nyɛmi nɔmlɔ.\\nMOO SUƆ O HUNO Ɔ ALOO O YO Ɔ\\n4. E ngɛ mi kaa adesahi yi mluku mohu lɛɛ, se mɛni he je nɛ gba si himi ma nyɛ maa ye manye ɔ?\\n4 Yehowa bɔ Adam kɛ Hawa nɛ e pee mɛ nɔ kɛ e yo. Enɛ ɔ ji kekleekle gba si himi. Mawu suɔ kaa a bua nɛ jɔ ngɛ a gba si himi ɔ mi, konɛ a fɔ babauu nɛ a hyi zugba a nɔ tsuo. (1 Mose 1:27, 28) Se benɛ a gbo Yehowa nɔ tue se ɔ, a gba si himi ɔ puɛ, nɛ a ngɔ yayami kɛ gbenɔ kɛ sã wɔ tsuo. (Roma Bi 5:12) Se kɛ̃ ɔ, mwɔnɛ ɔ, gba si himi ma nyɛ maa ye manye. Yehowa nɛ ji gba si himi Sisi Tolɔ ɔ ngɔ ga womi kpakpa kɛ ha hunomɛ kɛ yigbayihi ngɛ Baiblo ɔ mi.—Kane 2 Timoteo 3:16, 17.\\nYehowa suɔ kaa hunomɛ nɛ a pee wekuyihi nɛ a ngɛ suɔmi\\n5. Kɛ suɔmi he hia ngɛ gba si himi mi ha kɛɛ?\\n5 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa loko bua jɔmi maa hi waa kɛ nihi wa kpɛti ɔ, e he hia nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ. Enɛ ɔ he hia wawɛɛ ngɛ gba si himi mi. Bɔfo Paulo tsɔɔ bɔ nɛ suɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ ha. E de ke: “Suɔmi toɔ e tsui si, nɛ e mi mi hi. Suɔmi hɛ kɔɛ; e fĩɛ nɛ e pee we pupuupu. Suɔmi pee we níhi nɛ sɛ́; e fo we lɛ nɔ kake too e nɔ́ mi; e mi mi wui la, nɛ e kɛ nɔ ko tɔmi wui e mi. Suɔmi nya we nɔ́ yayami he; anɔkuale mohu he nɛ e nyaa. Suɔmi haa nɔ toɔ tsui si ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi. E haa nɔ heɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ yeɔ; e ngɔɔ e hɛ ngɔ fɔɔ Mawu nɔ, nɛ e miaa e hɛ mi ngɛ níhi tsuo mi. Suɔmi se pui gblegbleegble.” (1 Korinto Bi 13:4-8) Ke wa susu Paulo munyu nɛ ɔ he nɛ waa kɛ tsu ní ɔ, bua jɔmi ma nyɛ maa hi wa gba si himi ɔ mi.\\nBaiblo ɔ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ ke wa pee ɔ, wa gba si himi maa ye manye (Hyɛ kuku 6, 7)\\n6, 7. (a) Mɛni 1 Korinto Bi 11:3 ɔ de? (b) Kɛ e sa kaa huno nɛ e ji Kristofo no kɛ e yo nɛ hi si ha kɛɛ?\\n6 Yehowa tsɔɔ nɔ nɛ e sa kaa e pee weku ɔ yi. Paulo de ke: “I suɔ nɛ nyɛɛ nu sisi kaa Kristo ngɛ he wami ngɛ nyumuhi tsuo a nɔ kaa bɔ nɛ nyumu ji yi kɛ ha e yo, nɛ Mawu hu ji yi kɛ ha Kristo ɔ.” (1 Korinto Bi 11:3) Se Yehowa suɔ kaa hunomɛ nɛ a pee wekuyihi nɛ a ngɛ suɔmi. E sume nɛ a pee nihi nɛ a yi mi wa, aloo a sane he wa. Yehowa nitsɛ hu ji Yi. E mi mi jɔ nɛ e fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu ngɛ bumi kɛ ha Mawu nɔ yemi nɛ suɔmi ngɛ mi ɔ. E de ke: “I suɔ Tsɛ ɔ.” (Yohane 14:31) Kaa Yehowa yi mi wa a, jinɛ Yesu bua ko jɔɛ e nɔ yemi ɔ he.\\n7 E ngɛ mi kaa huno ɔ ji weku ɔ yi mohu lɛɛ, se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ e bu e yo ɔ. (1 Petro 3:7) Mɛni huno ko ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e buu e yo? E ma nyɛ ma susu e yo ɔ hiami níhi a he, nɛ ní komɛ ngɛ nɛ ke yo ɔ bua jɔ he ɔ, e sa nɛ e kplɛɛ nɔ ha lɛ. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛ hunomɛ, nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ kaa bɔ nɛ Kristo hu suɔ asafo ɔ, nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e wami ngɔ ha ngɛ e he ɔ.” (Efeso Bi 5:25) Niinɛ, Yesu ngɔ e wami kɛ ha ngɛ e se nyɛɛli ɔmɛ a he. Ke huno ɔ ji yi nɛ ngɛ suɔmi kaa Yesu ɔ, e be yee ha e yo ɔ kaa e maa suɔ lɛ nɛ e maa bu lɛ. Ke huno ɔ mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e be yee ha yo ɔ kaa e ma fĩ se.—Kane Tito 2:3-5.\\nMO NÁ SUƆMI KƐ HA NYƐMIMƐ\\n8. Kɛ e sa kaa waa na wa nyɛmimɛ Odasefohi ha kɛɛ?\\n8 Mwɔnɛ ɔ, nimli ayɔ akpehi abɔ ngɛ Yehowa sɔmɔe ngɛ je ɔ mi tsuo. A ji wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi. Kɛ e sa kaa waa na mɛ ha kɛɛ? Baiblo ɔ de ke: “Waa pee nihi tsuo kpakpa daa, titli ɔ, nihi nɛ waa kɛ mɛ hɛɛ hemi kɛ yemi kake ɔ.” (Galatia Bi 6:10; kane Roma Bi 12:10.) Bɔfo Petro ngma kaa ke wa ‘yeɔ anɔkuale tsɔɔmi’ ɔ nɔ ɔ, e sa nɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ wa ná ‘suɔmi kpakpa ha wa nyɛmimɛ.’ Jehanɛ hu ɔ, Petro de e nyɛmimɛ Kristofohi ke: “Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa nyɛɛ suɔ nyɛ he saminya.”—1 Petro 1:22; 4:8.\\n9, 10. Mɛni he je nɛ kake peemi ngɛ Mawu we bi a kpɛti ɔ?\\n9 Yehowa asafo ɔ nɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ je ekpa kulaa. Mɛni he je? Ejakaa suɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ wa kpɛti. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, akɛnɛ wa suɔ Yehowa nɛ wa yeɔ e mlaa amɛ a nɔ he je ɔ, e kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua wɔ. Mumi klɔuklɔu ɔ ji he wami nɛ pe he wamihi tsuo ngɛ je mluku ɔ mi. Mawu mumi ɔ yeɔ bua wɔ nɛ kake peemi hiɔ waa kɛ nyɛmimɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ wa kpɛti.—Kane 1 Yohane 4:20, 21.\\n10 Paulo ma nɔ mi kaa e he hia nɛ suɔmi nɛ hi Kristofohi a kpɛti. E ngma ke: “Nyɛ ha nɛ a na subai nɛ ɔmɛ ngɛ nyɛ he kaa tade nɛ nyɛ wo: mi mi jɔmi, mɔbɔ nami, he si bami, kpoo peemi kɛ tsui si tomi. Ke nɔ ko kɛ e nyɛmi ngɛ sane ko ɔ, nyɛɛ na ha nyɛ sibi, nɛ nyɛ kɛ pa nyɛ he kaa bɔ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ hu ngɔ nyɛ he yayami ngɔ pa nyɛ ɔ. Enɛ ɔmɛ tsuo se ɔ, nyɛ ha suɔmi nɛ pee kaa tade nɛ nyɛ wo, ejakaa suɔmi ngɛ kaa kpa nɛ fiɔ níhi tsuo ngɔ peeɔ kake, nɛ lɛ tsuo peeɔ pɛ.” (Kolose Bi 3:12-14) E ngɛ mi kaa wa je he slɔɔtoslɔɔtohi mohu lɛɛ, se suɔmi nɛ ngɛ kaa “kpa nɛ fiɔ níhi tsuo ngɔ peeɔ kake, nɛ lɛ tsuo peeɔ pɛ” ɔ, ngɛ wa kpɛti!\\nSuɔmi kɛ kake peemi nɛ ngɛ Yehowa Odasefohi a kpɛti ɔ ha nɛ nihi naa kaa a ji Kristo se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ, nɛ mɛ ji nihi nɛ Mawu ha nɛ a ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe ngɛ je ɔ mi tsuo\\n11. Kɛ nihi le Mawu we bi ha kɛɛ?\\n11 Suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ kake peemi nɛ ngɛ Yehowa sɔmɔli a kpɛti ɔ ha nɛ nihi le mɛ kaa a jami ɔ ji anɔkuale. Yesu de ke: “Ke nyɛ suɔ nyɛ sibi ɔ, kɛkɛ nɔ tsuaa nɔ maa le kaa ye kaseli ji nyɛ.” (Yohane 13:34, 35) Bɔfo Yohane hu de ke: “Slɔɔto titli nɛ ngɛ Mawu bimɛ, kɛ Abosiami bimɛ a kpɛti ji nɛ ɔ nɛ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ pee we nɔ́ nɛ da, aloo nɔ nɛ sume e nyɛmi ɔ, pi Mawu bi ji lɛ. Sɛ gbi ɔ nɛ nyɛ nu kɛ je sisije ɔ ji kaa waa suɔ wa sibi.” (1 Yohane 3:10, 11) Suɔmi kɛ kake peemi nɛ ngɛ Yehowa Odasefohi a kpɛti ɔ ha nɛ nihi naa kaa a ji Kristo se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ. Mɛ ji nihi nɛ Mawu ha nɛ a ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe ngɛ je ɔ mi tsuo.—Mateo 24:14\\nA NGƐ “NIMLI ASAFO” KO NYA BUAE\\n12, 13. Mwɔnɛ ɔ, mɛni “nimli asafo” ɔ ngɛ pee, nɛ mɛni si himi e be kɛe nɛ a ma ná?\\n12 Yehowa sɔmɔli fuu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ piɛɛ “nimli asafo” nɛ a je je ma slɔɔtoslɔɔtohi a nɔ ɔ a he, nɛ a tsɔɔ kaa a fĩ Matsɛ Yemi ɔ se. “Haomi kpetekpleenyɛ ɔ, nimli nɛ ɔmɛ ji ni nɛmɛ nɛ gblee mi kɛ be slɔkee. A fɔ a tade ɔmɛ a he, nɛ a ha nɛ a hiɛ futaa ngɛ To bi ɔ muɔ ɔ mi.” A pee enɛ ɔ kɛ gu hemi kɛ yemi nɛ a ná ngɛ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ mi ɔ nɔ. “Nimli asafo” nɛ ɔ suɔ Yehowa kɛ e Bi ɔ, nɛ a sɔmɔɔ Yehowa “nyɔ kɛ pia.”—Kpojemi 7:9, 14, 15.\\n13 E be kɛe nɛ Mawu ma kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi ngɛ “haomi ngua” a mi. (Mateo 24:21; kane Yeremia 25:32, 33.) Se Yehowa maa bu e sɔmɔli a he kɛ sɛ je ehe ɔ mi, ejakaa e suɔ mɛ. Kaa bɔ nɛ e wo si maa pee jeha 2,000 nɛ be ɔ, e “ma tsu a hɛ mi vo nyu tsuo. Nɔ ko be gboe hu; nɔ ko be kɔmɔ yee hu; nɔ ko be ya foe hu, nɛ nɔ ko be nɔ́ nae hu.” Anɛ o ngɛ blɔ hyɛe kaa o maa hi si ngɛ Paradeiso ɔ mi benɛ yayami peemi, nɔ́ nami kɛ gbenɔ se maa po ɔ lo?—Kpojemi 21:4.\\n14. Kɛ nimli asafo ɔ he hiɛ ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ?\\n14 Nyagbe ligbi ɔmɛ je sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Mawu sɔmɔli maa pee 5,000 pɛ nɛ a ngɛ. Akɛnɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ ɔ suɔ nɔmlɔ, nɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ hu yeɔ bua mɛ he je ɔ, e ngɛ mi kaa a he pi lɛɛ se a nyɛ nɛ a fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a ngɛ kahi nɛ a kɛ kpe ɔ tsuo se. Mɛni je jã nɛ a pee ɔ mi kɛ ba? Mwɔnɛ ɔ, a ngɛ nimli asafo nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ nya buae. Wa ngɛ Odasefohi maa pee 8,000,000 ngɛ asafohi nɛ hiɛ pe 115,400 a mi ngɛ je kɛ wɛ. Yibɔ nɛ ɔ ngɛ nɔ puee daa jenanɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 2014 sɔmɔmi jeha a mi ɔ, a baptisi Odasefohi ehehi nɛ hiɛ pe 275,500. Ngɛ akɔtaa bumi nya a, daa otsi ɔ, a baptisiɔ nihi maa pee 5,300.\\n15. Mwɔnɛ ɔ, mɛni asafo ɔ peeɔ konɛ nihi fuu nɛ a nu sane kpakpa a?\\n15 Ke wa hyɛ nimli abɔ nɛ a fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, e ngɛ nyakpɛ. Mwɔnɛ ɔ, a peeɔ asafo ɔ womihi ngɛ gbihi nɛ a hiɛ pe 700 mi. Hwɔɔmi Mɔ ɔ ji womi tɛtlɛɛ nɛ a gbaa ha nihi pe kulaa ngɛ je ɔ mi. Daa nyɔhiɔ ɔ, a peeɔ Hwɔɔmi Mɔ nɛ hiɛ pe 52,000,000 ngɛ gbihi 247 mi. Nɛ a tsɔɔ wa Baiblo kasemi womi nɛ ji Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? ɔ sisi kɛ ya gbihi nɛ hiɛ pe 250 mi. Kɛ ba si piɔ ɔ, womi nɛ ɔ yibɔ nɛ a pee ɔ hiɛ pe 200,000,000.\\n16. Mɛni ha nɛ Yehowa asafo ɔ yi ngɛ blie ɔ?\\n16 Yehowa asafo ɔ yi ngɛ blie, ejakaa wa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi, nɛ wa kplɛɛ Baiblo ɔ nɔ kaa e ji Mawu Munyu. (1 Tesalonika Bi 2:13) Satan sume wa sane kulaa nɛ e teɔ si kɛ woɔ wɔ mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, Yehowa ngɛ wɔ jɔɔe.—2 Korinto Bi 4:4.\\nMO JE SUƆMI KPO KƐ TSƆƆ NIHI BE FƐƐ BE\\n17, 18. Kɛ Yehowa suɔ kaa waa na nihi nɛ a ja we lɛ ɔ ha kɛɛ?\\n17 E slo bɔ nɛ nihi peeɔ a ní ngɛ wa sɛ gbi ɔ he ha. Ni komɛ buɔ wɔ tue nɛ ni komɛ hu sume wa sɛ gbi kulaa. Kɛ Yehowa suɔ kaa waa na nihi nɛ a ja we lɛ ɔ ha kɛɛ? Nihi a bua jɔ wa sɛ gbi ɔ he jio, a bua jɔɛ he jio, waa kɛ Baiblo ga womi tsuɔ ní. Baiblo ɔ de ke: “Ke nyɛɛ kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, nyɛ ha nɛ munyu nɛ maa je nyɛ nya a nɛ ngɔ kaa nɔ́ ko nɛ a wo lɛ ngo, nɛ nyɛɛ le bɔ nɛ nyɛ ma ha nɔ tsuaa nɔ munyu heto bɔ nɛ sa.” (Kolose Bi 4:6) Be fɛɛ be nɛ wa ma fã wa hemi kɛ yemi ɔ he ɔ, e sa nɛ waa pee jã “kɛ bu,” ejakaa wa suɔ wa nyɛmi nɔmlɔ.—1 Petro 3:16.\\n18 Ke nihi a mi mi fu nɛ a kua wa sɛ gbi ɔ po ɔ, wa kaseɔ Yesu nɛ wa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wa nyɛmi nɔmlɔ. “Benɛ a ngɛ lɛ jɛe ɔ, lɛɛ e jɛ we nɔ ngɔ to we nane mi. Benɛ e ngɛ amanehlu nae ɔ, e gbíɛ nɔ ko.” Mohu ɔ, Yesu ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. (1 Petro 2:23) Enɛ ɔ he ɔ, be fɛɛ be ɔ, wa baa wa he si nɛ waa kɛ ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tsuɔ ní: “Nyɛ ko ngɔ yayami kɛ ma yayami nane mi, aloo jɛmi kɛ ma jɛmi nane mi. Ke nihi pee nyɛ yayami, loo a jɛ nyɛ ɔ, nyɛ de Mawu nɛ e gbaa mɛ mohu.”—1 Petro 3:8, 9.\\nNgɛ bɔ nɛ wa he nyɛli kɛ wɔ maa hi si ha tsuo se ɔ, e sa nɛ waa suɔ mɛ\\n19. Kɛ e sa kaa waa kɛ wa he nyɛli nɛ hi si ha kɛɛ?\\n19 Ke wa baa wa he si ɔ, lɔ ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa yeɔ sisi tomi mlaa ko nɛ he hia nɛ Yesu kɛ ha wɔ ɔ nɔ. Yesu de ke: “Tse nyɛ nu nɛ a de ke, ‘Suɔ o huɛ, nɛ o nyɛ o he nyɛlɔ.’ Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ dee ke nyɛɛ suɔ nyɛ he nyɛli, nɛ nyɛɛ sɔle ha nihi nɛ waa nyɛ yi mi, konɛ nyɛɛ pee nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ bimɛ. Ejakaa e haa pu ɔ jee ngɛ nimli yayamihi, kɛ nimli kpakpahi a nɔ; nɛ e haa hiɔmi nɛɛ ha nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da, kɛ nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ dɛ tsuo.” (Mateo 5:43-45) Ngɛ bɔ nɛ wa he nyɛli kɛ wɔ maa hi si ha tsuo se ɔ, e sa nɛ waa suɔ mɛ akɛnɛ Mawu sɔmɔli ji wɔ he je.\\n20. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa hwɔɔ se ɔ, nihi tsuo nɛ a maa hi zugba a nɔ ɔ maa suɔ Mawu kɛ a nyɛmi nɔmlɔ ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n20 Be tsuaa be ɔ, e sa nɛ waa tsɔɔ kaa wa suɔ Yehowa kɛ wa nyɛmi nɔmlɔ. Ke nihi teɔ si kɛ woɔ wɔ nɛ a bua jɔɛ wa sɛ gbi ɔ he po ɔ, wa yeɔ bua mɛ ke nɔ́ ko hia mɛ. Bɔfo Paulo ngma ke: “Nyɛ ko hɛɛ nɔ ko nɔ ko hiɔ. Hiɔ pɛ nɛ sa nɛ nyɛɛ hɛɛ nyɛ sibi ji suɔmi nɛ nyɛɛ kɛ maa suɔ nyɛ he. Ke nɔ ko suɔ e nyɛmi ɔ lɛɛ e ye mlaa a tsuo nɔ. Mlaa a nɛ deɔ ke, ‘Koo bɔ ajuama; koo gbe nɔmlɔ; koo ju; o hɛ ko kɔ̃ nɔ́ ko nɔ,’ kɛ ekpa komɛ nɛ piɛɛ he ɔ, lɛ tsuo kpiti pomi ji nɔ́ nɛ deɔ ke, ‘Suɔ o nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔ nɛ o suɔ mo nitsɛ o he’ ɔ nɛ. Ke o suɔ nɔ ko ɔ, o be lɛ yayami ko yayami ko pee. Ke o suɔ o nyɛmi ɔ, kɛkɛ pe o ye mlaa a tsuo nɔ ɔ nɛ.” (Roma Bi 13:8-10) Ngɛ je nɛ mi gbami, basabasa peemi, kɛ yi wu tso ní peepeehi hyi lɛ tɔ ngɛ Satan nɔ yemi sisi nɛ ɔ mi ɔ, Mawu sɔmɔli jeɔ suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ haa a nyɛmi nɔmlɔ. (1 Yohane 5:19) Ke Yehowa kpata Satan, e daimonio ɔmɛ kɛ je yaya nɛ ɔ hɛ mi ta a, suɔmi ma hyi zugba a nɔ tsuo tɔ. Moo hyɛ jɔɔmi nɛ wa ma ná ke nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ suɔ Yehowa kɛ a nyɛmi nɔmlɔ!\\nWa nyɛmi nɔmlɔ: Behi fuu ɔ, wa susuɔ kaa wa nyɛmi nɔmlɔ ji nɔ ko nɛ e su wa he haa aloo nɔ ko nɛ waa kɛ lɛ suɔ nɔ́ kake. Se wa nyɛmi nɔmlɔ hu ji wa hunomɛ, wa yihi, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi, kɛ nihi nɛ wa fiɛɛɔ kɛ haa mɛ ɔ. Yesu tsɔɔ wɔ kaa e sa nɛ waa suɔ wa nyɛmi nɔmlɔ","num_words":3058,"character_repetition_ratio":0.047,"word_repetition_ratio":0.039,"special_characters_ratio":0.312,"stopwords_ratio":0.471,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Tsɔse O Bi Ha\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bengali Bicol Bislama Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gujarati Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Iban Igbo Iloko Indonesian Italian Japanese Kannada Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Lingala Lithuanian Luganda Luo Macedonian Malagasy Malay Malayalam Maltese Marathi Maya Mazatec (Huautla) Moore Myanmar Nepali Ngabere Norwegian Nyaneka Nzema Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Quechua (Bolivia) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swedish Tagalog Tahitian Tamil Tatar Telugu Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Twi Ukrainian Umbundu Urdu Venda Vietnamese Wayuunaiki Xhosa Yoruba Zande Zulu\\n“Ke i ná nɛ i nu lɔle ko he ɔ, kɛkɛ e pee mi kaa ye bi Jordan lɛ ma. Wa ha Jordan be nɛ ke e ya ma mi ɔ, e ba su we mi. Enɛ ɔ ji si etɛne nɛ e yi be ɔ nɔ. I bi ye he ke, ‘Jije e ho? Anɛ e ya sɛ haomi ko mi lo? Anɛ e le kaa wa ngɛ e he tsui yee po lɛɛ?’ Benɛ e ba we ɔ mi ɔ, ye mi mi fu wawɛɛ nitsɛ.”—GEORGE.\\n“Ye biyo ɔ hia ngmla, kɛkɛ nɛ ye tsui po. Benɛ i po ye he nɛ i hyɛ lɛ ɔ, i na kaa e nu e yi wawɛɛ, nɛ e ngɛ ya foe. E senɔ nyumuyo nɛ e ye jeha eywiɛ ɔ lɛ fia lɛ nɔ́.”—NICOLE.\\n“Wa biyo Natalie nɛ e ye jeha ekpa a ngɔ e nine wo la mi ke tsa pi lɛ nɛ e ju nguɛ ga a. E dla e hɛ mi kaa pi lɛ nɛ e ju ga a, pohu wa le kaa lɛ tutuutu nɛ e ju ga a. Nɔ́ nɛ ɔ hao wɔ wawɛɛ nɛ wa fo ya.”—STEPHEN.\\nKE O ji fɔlɔ ɔ, anɛ mo hu o kɛ si himi komɛ kaa kikɛ ɔ kpe hyɛ lo? Ke o kɛ si himi ko kaa enɛ ɔmɛ eko kpe hyɛ ɔ, eko ɔ, o bi o he ke, anɛ e sa nɛ ma tsɔse jokuɛ nɛ ɔ aloo maa ngmɛɛ e je mi he ha lɛ? Anɛ tɔmi ko ngɛ he kaa o ma tsɔse o bimɛ lo?\\nMƐNI JI TSƆSEMI?\\nKe a kɛ munyu nɛ ji “tsɔsemi” tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, tsa pi be tsuaa be nɛ e tsɔɔ tue gblami. Behi fuu ɔ, tsɔsemi kɔɔ blɔ tsɔɔmi, ní tsɔɔmi, kɛ nɔ dlami he. Tsɔsemi tsɔɔ we kaa e sa nɛ a wa nɔ ko yi mi, loo a pee nɔ ko níhi nɛ sɛ.—Abɛ 4:1, 2.\\nA ma nyɛ maa ngɔ tsɔsemi nɛ fɔli kɛ haa a bimɛ ɔ kɛ to ngmɔ humi he. Ngmɔ hulɔ dlaa zugba a loko e duɔ ní. E pueɔ ní ɔmɛ a nɔ nyu, e woɔ a sisi kuku, nɛ e pueɔ a nɔ tsopa konɛ lohwehi nɛ ko puɛ ní ɔmɛ. Ke ní ɔmɛ ngɛ wae ɔ, e he maa hia nɛ e hu a sisi konɛ a nyɛ nɛ a wa saminya. Ngmɔ hulɔ ɔ yɔseɔ kaa ke e gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ tsu e ngmɔ ní ɔmɛ a he ní ɔ, ngmɔ ní ɔmɛ maa ba saminya. Jã kɛ̃ nɛ fɔli hu guɔ blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ hyɛɔ a bimɛ a nɔ. Be komɛ ɔ, e he maa hia nɛ fɔli nɛ a gbla a bimɛ a tue konɛ a kɛ dla mɛ nɛ a wa ba pee nikɔtɔma kpakpahi. Ke ngmɔ hulɔ ko ngɛ e ngmɔ níhi a sisi hue nɛ e tui e tsui si ɔ, e ma nyɛ maa poo ngmɔ ní ɔmɛ kɛ pue he. Jã kɛ̃ nɛ e sa kaa fɔli hu nɛ a to a tsui si kɛ tsɔse a bimɛ ɔmɛ.\\nYehowa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha fɔli ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi. Tsɔsemi nɛ e kɛ haa e sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ hi, enɛ ɔ he ɔ, a ‘suɔ’ nɛ a tsɔse mɛ. (Abɛ 12:1) A ‘kaiɔ slɔmi gbi nɛ a haa mɛ ɔ,’ nɛ a ‘ngmɛɛ we he.’ (Abɛ 4:13) Tsɔsemi nɛ Mawu kɛ haa nihi ɔ (1) suɔmi ngɛ mi, (2) e sa, nɛ (3) ke e wo mlaa ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e kɛ e nane maa si. Fɔli, ke nyɛ kase Mawu ngɛ blɔ etɛ nɛ ɔmɛ a nɔ ɔ, nyɛ ma nyɛ maa ye bua nyɛ bimɛ ɔmɛ.\\nTSƆSEMI NƐ JE SUƆMI MI\\nSuɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ he je nɛ e tsɔseɔ wɔ ɔ nɛ. Baiblo ɔ de ke: ‘Nihi nɛ Yehowa suɔ mɛ ɔ, a hɛ mi e kaa, kaa bɔ nɛ tsɛ peeɔ e bi nɛ e suɔ ɔ.’ (Abɛ 3:12) Baiblo ɔ de hu ke, Yehowa ji ‘mɔbɔ nalɔ, kɛ dloolɔ, nɛ e mi mi fu we mla.’ (2 Mose 34:6) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa pee we nihi níhi nɛ sɛ, nɛ e wɛ nihi a yi mi hulɔ. E kɛ jɛmi gbi tsu we ní, e tui níhi a he munyu kpamisaa, nɛ e yi nɔ he fɛu hulɔ, ejakaa ní nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa ye nɔ awi “kaa klaate.”—Abɛ 12:18.\\nBU O BI Ɔ TUE\\nNgɛ anɔkuale mi ɔ, fɔli be nyɛe maa kase bɔ nɛ Mawu yeɔ e he nɔ ha a pɛpɛɛpɛ. Be komɛ ɔ, jokuɛ ko ma nyɛ ma ha e fɔlɔ tsui maa ba wawɛɛ, se ke fɔlɔ ɔ tui e tsui si ɔ, e maa gbla jokuɛ ɔ tue pe nine. Jehanɛ se hu ɔ, ke nɔ ko kɛ abofu tsɔse e bi ɔ, jokuɛ ɔ ná we he se kulaa. Ke nɔ ko peeɔ jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e yi e he nɔ.\\nSe ke o yeɔ o he nɔ, nɛ o jeɔ suɔmi mi kɛ tsɔseɔ o bi ɔ, e ma nyɛ maa wo yiblii kpakpa. Mo susu bɔ nɛ George kɛ Nicole, nɛ wa wo a ta kɛ sɛ hlami ɔ, tsɔse a bimɛ ɔmɛ ha a he nɛ o hyɛ.\\nO KƐ LƐ NƐ SƆLE\\n“Benɛ Jordan ba we mi ɔ, i kɛ ye yo ɔ tsuo wa mi mi fu wawɛɛ, se wa ye wa he nɔ, nɛ wa bu lɛ tue. Akɛnɛ nyɔ wa he je ɔ, wa ma wa juɛmi nya si kaa waa kɛ lɛ ma susu munyu ɔ he mɔtu. Wa sɔle nɛ wa hwɔ si. E nɔ jena nɛ wa tsui he jɔ ɔ, wa nyɛ nɛ waa kɛ wa binyumu ɔ susu sane ɔ he ngɛ tue mi jɔmi mi, nɛ e nu wɔ sisi. E je e tsui mi nɛ e kplɛɛ nɔ kaa e kɛ mlaahi nɛ wa wo lɛ ɔ ma tsu ní, nɛ e kplɛɛ nɔ hu kaa nɔ́ nɛ e pee ɔ dɛ. Wa yɔse kaa ke sane ko ba, nɛ a kɛ abofu tsu he ní ɔ, e wui yiblii kpakpa ko. Ke wa bu wa bimɛ ɔmɛ tue kekle ɔ, ní kpakpahi jeɔ mi kɛ baa.”—George.\\nO KƐ LƐ NƐ SƐƐ NÍ\\n“Benɛ i na kaa ye binyumu ɔ ye e nyɛmiyo ɔ awi ɔ, ye mi mi fu wawɛɛ. I kɛ lɛ tui he munyu amlɔ nɔuu, mohu ɔ, i kɛ lɛ ho e tsu mi ya, ejakaa i na kaa ye mi mi fu pe nine, nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ ní. Pee se nɛ i na kaa ye tsui he jɔ ɔ, i kɛ lɛ susu níhi a he, nɛ i ha nɛ e le kaa Mawu bua jɔɛ yiwutsotsɛmɛ a he. I ha nɛ e nu sisi kaa e ye e nyɛmiyo ɔ awi. Bɔ nɛ i plɛ kɛ tsu sane ɔ he ní ɔ ye bua ye bi ɔ. E kpa e nyɛmiyo ɔ pɛɛ, nɛ e fua lɛ.”—Nicole.\\nNgɛ anɔkuale mi ɔ, ke e biɔ nɛ a gbla nɔ ko tue po ɔ, e sa nɛ a pee jã ngɛ suɔmi mi.\\nTSƆSEMI NƐ SA\\nYehowa ‘gblaa nihi a tue bɔ nɛ sa.’ (Yeremia 30:11; 46:28) E hyɛɔ níhi nɛ ha nɛ nɔ ko pee yayami ko ɔ loko e gblaa e tue. Mɛni blɔ nɔ fɔli maa gu kɛ kase Yehowa? Stephen, nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “Wa mi mi fu wawɛɛ kaa Natalie ngɔ e nine wo la mi si abɔ kaa tsa pi lɛ nɛ e ju nguɛ ga a mohu lɛɛ, se wa na kaa e wɛ, nɛ e nui níhi a sisi kpakpa ko, lɔ ɔ he ɔ, wa da lɔ ɔ nɔ kɛ tsɔse lɛ.”\\nNicole huno Robert hu bɔ mɔde kaa e maa le níhi nɛ ngɛ jokuɛ ɔ tsui mi. Ke jokuɛwi ɔmɛ a ti nɔ ko pee nɔ́ yaya ko ɔ, e biɔ e he ke: ‘Anɛ jã nɛ e peeɔ daa lo, aloo mwɔnɛ ɔ pɛ nɛ e pee jã? Anɛ pɔ nɛ tɔ e he, aloo e be he wami? Anɛ su nɛ ɔ nɛ e je kpo ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ su yaya kpa komɛ hu lo?’\\nE sa nɛ fɔli nɛ a ngɛ nile ɔ nɛ a kai kaa jokuɛwi ɔmɛ wɛ lolo. Bɔfo Paulo ngma ke: “Benɛ i ji jokuɛyo ɔ, i tuɔ munyu kaa jokuɛyo, i juɛɔ kaa jokuɛyo, nɛ i susuɔ kaa jokuɛyo.” (1 Korinto Bi 13:11) Robert de ke: “Ke pee ɔ, i kaiɔ níhi nɛ i peeɔ benɛ i ngɛ kaa ye binyumuyo ɔ. Enɛ ɔ yeɔ bua mi nɛ ye mi mi fu we lɛ tsɔ.”\\nE ngɛ mi kaa e sɛ nɛ fɔli nɛ a hyɛ blɔ kaa a bimɛ ɔmɛ maa pee a ní kaa nikɔtɔmahi mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ a kplɛɛ ní yayahi nɛ jokuɛwi ɔmɛ peeɔ ɔ nɔ kɔkɔɔkɔ. Ke fɔli daa jeha nɛ a bimɛ ɔmɛ ye, a gbɔjɔmihi, kɛ níhi nɛ haa nɛ a tɔ̃ɔ ɔ nɔ kɛ tsɔseɔ mɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ tsɔsemi nɛ a kɛ haa mɛ ɔ maa nu tso.\\nE SA NƐ O KƐ O NANE NƐ MA SI\\nMalaki 3:6 de ke: ‘Imi ji Yehowa a nɛ; i tsakee we.’ Mawu sɔmɔli le kaa ke Mawu wo mlaa ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e kɛ e nane maa si. Enɛ ɔ ha we nɛ wa yi mi peeɔ wɔ enyɔɔnyɔ. Jã nɔuu nɛ e ji ngɛ bimɛ hu a blɔ fa mi. Ke fɔli wo bimɛ mlaa ko nɛ a nyɛ we nɛ a kɛ a nane nɛ ma si ɔ, jokuɛwi ɔmɛ a yi mi ma nyɛ maa pee mɛ enyɔɔnyɔ.\\nYesu de ke: “Ke nɔ́ ɔ ngɛ mi ɔ, nɔ́ nɛ kɛkɛ nɛ o ma de ji, ‘Ee’; ke e be mi ɔ, de ke, ‘Dɛbi.’” (Mateo 5:37) Loko o maa wo mlaa ko ɔ, mo susu he saminya. Ke o de o bi ɔ kaa ke e pee nɔ́ ko o maa fiaa lɛ kpa a, moo bɔ mɔde nɛ o ye o munyu ɔ nɔ.\\nJa fɔli pee a nya kake loko ke a de nɔ́ ko ɔ, a kɛ a nane ma nyɛ maa ma si. Robert de ke: “Ke ye bimɛ ɔmɛ ba de mi nɔ́ ko nɛ i kplɛɛ nɔ, nɛ pee se ɔ, i ná le kaa a ya de a yayo momo, nɛ a yayo kplɛɛ we nɔ ɔ, i kpaleɔ ye nya se, nɛ i fĩɔ nɔ́ nɛ a yayo de mɛ ɔ se.” Ke e slo fɔli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ juɛmi ngɛ sane ko he ɔ, e maa hi wawɛɛ kaa mɛ pɛ a ma tsu he ní ngɛ kɔkɔɔmi konɛ a nya nɛ pee kake.\\nTSƆSEMI HE HIA\\nKe o kase Yehowa, nɛ tsɔsemi nɛ o kɛ haa o bimɛ ɔ sa, nɛ suɔmi ngɛ mi, nɛ ke o wo mɛ mlaa hu ɔ, o kɛ o nane maa si ɔ, jokuɛwi ɔmɛ ma ná he se. E ma ha nɛ a maa wa ba pee nikɔtɔma kpakpahi. Baiblo ɔ de ke: “Tsɔse jokuɛyo nɛ e le bɔ nɛ e maa ba e je mi ha, nɛ ke e wa a, e hɛ be nɔ jee.”—Abɛ 22:6.\\nTsɔsemi nɛ a daa Baiblo ɔ nɔ kɛ haa a . . .\\nSuɔmi ngɛ mi: Loko o ma nyɛ ma tsɔse o bi saminya a, e sa nɛ o je suɔmi mi kɛ pee jã, se pi kɛ abofu. Ke o mi mi fu ɔ, moo mlɛ nɛ o tsui he nɛ jɔ loko o tsɔse jokuɛ ɔ.\\nE sa: Moo bɔ mɔde nɛ o le nɔ́ he je nɛ o bi ɔ pee jã. Moo da jeha nɛ e ye kɛ bɔ nɛ e nu níhi a sisi ha a nɔ kɛ tsɔse lɛ.\\nBiɔ nɛ ke o wo o bi ɔ mlaa ko ɔ, o kɛ o nane nɛ ma si: Ke o de o bi ɔ kaa ke e pee nɔ́ ko o maa fiaa lɛ kpa a, moo ye o munyu nɔ.","num_words":2139,"character_repetition_ratio":0.036,"word_repetition_ratio":0.013,"special_characters_ratio":0.293,"stopwords_ratio":0.482,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"(src)=\"1\"> 3 Nɔ He Sane ​ — I Kɛ Ní Leli Bɔ Nɛ I Ná He Se\\n(src)=\"2\"> 8 Ngɔɔ Hɛ Mi Nyami Kɛ Ha Nihi Nɛ Sa Hɛ Mi Nyami\\n(src)=\"3\"> E sa nɛ Kristofohi nɛ a le blɔ nɛ sa nɛ a maa gu nɔ kɛ je bumi kpo kɛ tsɔɔ nihi , nɛ a wo a hɛ mi nyami .\\n(src)=\"4\"> Mɛnɔmɛ nɛ a sa hɛ mi nyami ?\\n(src)=\"5\"> Nɛ mɛni he je ?\\n(src)=\"6\"> Munyu nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto , nɛ wa maa le se nami nɛ ngɛ he kaa wa maa ngɔ hɛ mi nyami kɛ ha nihi nɛ sa hɛ mi nyami ɔ hulɔ .\\n(src)=\"7\"> 13 Mo Ná Hemi Kɛ Yemi ​ — Pee Juɛmi Nɛ Da !\\n(src)=\"8\"> Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ wa yi mi nɛ pee wɔ enyɔɔnyɔ , loo e he nɛ wa ha wɔ kaa wa maa pee juɛmi ngɛ nɔ́ ko he .\\n(src)=\"9\"> Se mɛni he je nɛ e hia nɛ waa pee juɛmi nɛ da a ?\\n(src)=\"10\"> Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa pee jã ?\\n(src)=\"11\"> Anɛ be komɛ ɔ , e he maa hia nɛ wa tsake juɛmi nɛ wa peeɔ ɔ lo ?\\n(src)=\"12\"> Munyu nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa ha sane bimi nɛ ɔmɛ a heto .\\n(src)=\"13\"> 18 Sɔmɔ Yehowa Kɛ O Tsui Tsuo !\\n(src)=\"14\"> 23 Anɛ O Maa Kase Ní Kɛ Je Níhi Nɛ A Ngma a Mi Lo ?\\n(src)=\"15\"> Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ , wɔ tsuo wa tɔ̃ɔ .\\n(src)=\"16\"> Se kɛ̃ ɔ , anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa be nyɛe maa sa Yehowa hɛ mi lo ?\\n(src)=\"17\"> Ngɛ munyu enyɔ nɛ ɔmɛ a mi ɔ , wa ma susu Yuda matsɛmɛ eywiɛ komɛ nɛ a tɔ̃ ɔ a he .\\n(src)=\"18\"> Hɛdɔ ngɛ tɔmi nɛ a tɔ̃ ɔ ekomɛ a he , se kɛ̃ ɔ , Yehowa na matsɛmɛ nɛ ɔmɛ kaa a ngɔ a tsui tsuo kɛ sɔmɔ lɛ .\\n(src)=\"19\"> E ngɛ mi kaa wa tɔ̃ɔ mohu lɛɛ , se anɛ Mawu maa na wɔ kaa nihi nɛ wa sɔmɔɔ lɛ kɛ wa tsui tsuo lo ?\\n(src)=\"20\"> 28 Moo Pee O He Huɛ Kpakpa Ke Nɔ́ Ko Miɔ Nɛ E Ma Puɛ Nyɛ Huɛ Bɔmi ɔ Po\\n(src)=\"21\"> 32 A Na Baiblo Mi Biɛ Ko Ngɛ Blema Buɛ Ko He\\n(src)=\"1\"> NƆ HE SANE\\n(src)=\"2\"> William Samuelson nya mi munyu\\n(src)=\"3\"> I KAI kaa jeha komɛ nɛ be ɔ , kɔɔhiɔ mi pee nganii mɔtu ko ngɛ Brookings , ngɛ South Dakota , U.S.A .\\n(src)=\"4\"> E ha nɛ i na kaa e be kɛe nɛ fĩɛ maa ye wawɛɛ .\\n(src)=\"5\"> Se eko ɔ , e maa pee mo nyakpɛ kaa jamɛ a ligbi ɔ , i kɛ nihi bɔɔ ko daa si ngɛ tso tsu ko mi , nɛ wa he ngɛ kpokpoe .\\n(src)=\"6\"> Wa daa si ngɛ nyu nɔ́ ngua ko nɛ a kɛ haa lohwehi nyu ɔ he !\\n(src)=\"7\"> Nyu nɛ ngɛ mi ɔ mi jɔ wawɛɛ .\\n(src)=\"8\"> Ha nɛ ma de mo ye he sane bɔɔ , konɛ o le nɔ́ he je nɛ wa daa si ngɛ nyu ɔ he ɔ .\\n(src)=\"9\"> Ye tsɛko Alfred kɛ ye papaa\\n(src)=\"10\"> A fɔ mi March 7 , 1936 .\\n(src)=\"11\"> A fɔ wɔ ni eywiɛ , nɛ imi ji nakutso .\\n(src)=\"12\"> Wa hi si ngɛ ngmɔ nyafii ko nɔ ngɛ South Dakota beleku je .\\n(src)=\"13\"> Ye weku ɔ bua jɔ ngmɔ peemi he , se pi lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia mɛ wawɛɛ ngɛ si himi mi .\\n(src)=\"14\"> Ye fɔli ɔmɛ ha nɛ a baptisi mɛ kaa Yehowa Odasefohi ngɛ jeha 1934 ɔ mi .\\n(src)=\"15\"> A jɔɔ a he nɔ ha wa hiɔwe Tsɛ Yehowa , enɛ ɔ he ɔ , Mawu suɔmi nya ní peemi ji nɔ́ titli ngɛ a si himi mi .\\n(src)=\"16\"> A tsɛɛ ye papaa ke Clarence , nɛ e sɔmɔ kaa asafo ɔ sɔmɔlɔ ( amlɔ nɛ ɔ biɛ nɛ a kɛ tsɛɛ mɛ ji nikɔtɔmahi a kuu ɔ sanehi a he blɔ nya tolɔ ) , nɛ pee se ɔ , ye tsɛ wayo nɛ a tsɛɛ lɛ ke Alfred hu sɔmɔ kaa asafo ɔ sɔmɔlɔ .\\n(src)=\"17\"> Mɛ tsuo a sɔmɔ ngɛ asafo nyafii ko mi ngɛ Conde , ngɛ South Dakota .\\n(src)=\"18\"> Wa weku ɔ yaa asafo mi kpehi daa , nɛ wa ya fiɛɛɔ hwɔɔ se he hɛ nɔ́ kami nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɛ haa nihi ngɛ wehi a mi daa .\\n(src)=\"19\"> Nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ ye fɔli ɔmɛ pee ɔ ye bua i kɛ ye nyɛmimɛ ɔmɛ wawɛɛ .\\n(src)=\"20\"> I kɛ ye awenyɛ Dorothy tsuo ba pee Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛli .\\n(src)=\"21\"> Jamɛ a be ɔ , i ye jeha ekpa pɛ .\\n(src)=\"22\"> Ngɛ jeha 1943 ɔ mi ɔ , i ngma ye biɛ ngɛ Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ mi .\\n(src)=\"23\"> Jamɛ a be ɔ , a je sukuu nɛ ɔ sisi kɛ we .\\n(src)=\"24\"> Benɛ i ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbalɔ ngɛ jeha 1952 ɔ mi\\n(src)=\"25\"> Waa kɛ kpokpa nɔ kpehi kɛ kpɔ mi kpehi a yami fiɛ we kulaa .\\n(src)=\"26\"> I kaiɔ kpokpa nɔ kpe ko nɛ wa pee ngɛ jeha 1949 ɔ mi ngɛ Sioux Falls , ngɛ South Dakota .\\n(src)=\"27\"> Nyɛminyumu Grant Suiter nɛ ba tu munyu nɛ e yi ji “ It Is Later Than You Think ! ”\\n(src)=\"28\"> ( E Su Haa Pe Bɔ Nɛ O Susu ɔ ! )\\n(src)=\"29\"> E ma nɔ mi kaa e sa nɛ nihi nɛ a jɔɔ a he nɔ kaa Kristofohi ɔ nɛ a ngɔ a be tsuo kɛ fiɛɛ sane kpakpa nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ a to sisi ɔ he .\\n(src)=\"30\"> Lɔ ɔ wo mi he wami nɛ i jɔɔ ye he nɔ ha Yehowa .\\n(src)=\"31\"> I ha nɛ a baptisi mi ngɛ kpɔ mi kpe nɛ nyɛɛ se nɛ a pee ngɛ Brookings ɔ sisi ngɛ November 12 , 1949 .\\n(src)=\"32\"> Enɛ ɔ he je nɛ wa daa si ngɛ nyu nɛ mi jɔ nɛ i tu he munyu ɔ he ɔ nɛ .\\n(src)=\"33\"> Wɔ ni eywiɛ nɛ wa ngɛ mlɛe konɛ a baptisi wɔ ngɛ nyu nɔ́ agbo nɛ a kɛ dade pee ɔ mi .\\n(src)=\"34\"> Lɔ ɔ se ɔ , oti nɛ i kɛ ma ye hɛ mi ji blɔ gbami ní tsumi ɔ .\\n(src)=\"35\"> I je blɔ gbami ní tsumi ɔ sisi ngɛ January 1 , 1952 , be mi nɛ i ye jeha 15 .\\n(src)=\"36\"> Baiblo ɔ de ke : “ Nɔ nɛ kɛ ní leli nyɛɛɔ ɔ , e leɔ ní , ” nɛ ní leli fuu ngɛ ye weku ɔ mi nɛ a fĩ yi mi kpɔ nɛ i mwɔ kaa ma pee blɔ gbalɔ ɔ se .\\n(src)=\"37\"> ( Abɛ 13 : 20 ) Ye tsɛko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Julius nɛ e ye jeha 60 ji nɔ nɛ i kɛ lɛ pɔɔ fiɛɛmi yami .\\n(src)=\"38\"> E ngɛ mi kaa e wa pe mi kulaa mohu lɛɛ , se wa bua jɔɔ ke wa pee kake kɛ ya fiɛɛmi .\\n(src)=\"39\"> E ngɛ níhi a si kpami fuu , nɛ i kase níhi fuu kɛ je e ngɔ .\\n(src)=\"40\"> E kɛ we nɛ ye awenyɛ Dorothy hu ba pee blɔ gbalɔ .\\n(src)=\"41\"> Benɛ i ji niheyo ɔ , ye papaa ha nɛ kpɔ mi nɔ hyɛli fuu kɛ a yihi ba toɔ wa we ɔ mi .\\n(src)=\"42\"> Kpɔ mi nɔ hyɛlɔ nɛ ji Jesse Cantwell kɛ e yo Lynn ye bua mi wawɛɛ .\\n(src)=\"43\"> A wo mi he wami wawɛɛ , nɛ lɔ ɔ hu piɛɛ he nɛ i mwɔ ye yi mi kpɔ kaa ma sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ ɔ nɛ .\\n(src)=\"44\"> A susuɔ ye he wawɛɛ , nɛ enɛ ɔ ye bua mi nɛ i ngɔ Mawu jami mi otihi kɛ ma ye hɛ mi .\\n(src)=\"45\"> Ke a ngɛ asafohi nɛ a kɛ he nɛ wa ngɛ ɔ kɛ we ɔ sɔmɔe ɔ , a haa nɛ i ba piɛɔ a he kɛ yaa fiɛɛmi .\\n(src)=\"46\"> Enɛ ɔ woɔ mi he wami , nɛ ye bua jɔɔ wawɛɛ !\\n(src)=\"47\"> Pee se ɔ , kpɔ mi nɔ hyɛlɔ nɛ ji Bud Miller kɛ e yo Joan hu ba sɔmɔ wɔ .\\n(src)=\"48\"> Jamɛ a be ɔ , i ye jeha 18 , nɛ kuu ko nɛ hlaa nihi nɛ a sɔmɔɔ kaa ta buli ɔ ngɛ ye nɔ nyɛe konɛ ma sɔmɔ kaa ta bulɔ .\\n(src)=\"49\"> Kuu nɛ ɔ ngɛ hlae nɛ ma tsu ní tsumi ko nɛ i le kaa e teɔ si kɛ woɔ Yesu fami nɛ e fã e se nyɛɛli kaa a kɛ a he ko wo ma kudɔmi sanehi a mi ɔ .\\n(src)=\"50\"> Se i suɔ kaa ma fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a .\\n(src)=\"51\"> I kpa kuu ɔ nɛ a ye ye sane ɔ pɛɛ kaa a bu mi kaa sane kpakpa fiɛɛlɔ .\\n(src)=\"52\"> Benɛ Nyɛminyumu Miller de ke e kɛ mi maa ya konɛ ma ya na kuu nɛ hlaa nihi nɛ a sɔmɔɔ kaa ta buli ɔ , ye bua jɔ wawɛɛ .\\n(src)=\"53\"> Nyɛminyumu Miller ji nɔ ko nɛ ngɛ kã , nɛ e yi nɔ hɛ mi gbeye .\\n(src)=\"54\"> E le Ngmami ɔ mi saminya hulɔ .\\n(src)=\"55\"> Enɛ ɔ ha nɛ i ná kã wawɛɛ !\\n(src)=\"56\"> Benɛ i kɛ Nyɛminyumu Miller ya a , a bu wɔ tue , nɛ ngɛ jeha 1954 ɔ mi ɔ , a kplɛɛ ye nɔ kaa sane kpakpa fiɛɛlɔ .\\n(src)=\"57\"> Lɔ ɔ bli blɔ kɛ ha mi nɛ i nyɛ nɛ i su teokrase oti kpa ko hu he .\\n(src)=\"58\"> Benɛ i ya Betel kɛ we , nɛ́ i daa si ngɛ lɔle ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ ngmɔ ɔ mi ɔ he\\n(src)=\"59\"> Lɔ ɔ se ɔ , e kɛ we nɛ a fɔ mi nine kaa ma ba sɔmɔ ngɛ Betel .\\n(src)=\"60\"> Jamɛ a be ɔ mi ɔ , biɛ nɛ a kɛ tsɛɛ Betel nɛ ɔ ji Watchtower Farm ( Watchtower Ngmɔ ) , nɛ e ngɛ Staten Island ngɛ New York .\\n(src)=\"61\"> E ji he blɔ nɛ i ná kaa ma sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ maa pee jeha etɛ .\\n(src)=\"62\"> Enɛ ɔ ha nɛ i ná níhi a si kpamihi nɛ a ngɛ bua jɔmi wawɛɛ , ejakaa i kɛ ní leli fuu tsu ní .\\n(src)=\"63\"> I kɛ Nyɛminyumu Franz ngɛ WBBR\\n(src)=\"64\"> Hleedio tesia nɛ ji WBBR ɔ hu ngɛ he nɛ i ya sɔmɔ ngɛ ɔ , ngɛ Staten Island ɔ .\\n(src)=\"65\"> Yehowa Odasefohi ji nihi nɛ a kɛ hleedio tesia nɛ ɔ tsu ní kɛ je jeha 1924 ɔ mi kɛ ya si jeha 1957 ɔ mi .\\n(src)=\"66\"> A haa nɛ nihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ Betel ɔ a kpɛti nihi 15 aloo 20 pɛ ya tsuɔ ní ngɛ ngmɔ ɔ mi .\\n(src)=\"67\"> Wa kpɛti nihi fuu ji nihewi kɛ yihewi , nɛ wa be níhi a si kpami tsɔ hulɔ .\\n(src)=\"68\"> Se Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Eldon Woodworth nɛ e piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he ɔ piɛɛ wa he .\\n(src)=\"69\"> E ha nɛ wa na heii kaa e ji ní lelɔ niinɛ .\\n(src)=\"70\"> E ngɛ kaa wa tsɛ , nɛ e susuɔ wa he .\\n(src)=\"71\"> Be komɛ ɔ , ke mluku nɛ wa yi ɔ ha nɛ haomi ko ba waa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti ɔ , nɔ́ nɛ Nyɛminyumu Woodworth pɔɔ demi ji , “ Ke o hyɛ nihi nɛ Nyɔmtsɛ ɔ ngɛ , kɛ nɔ́ nɛ e kɛ mɛ tsu ɔ , e ngɛ nyakpɛ wawɛɛ . ”\\n(src)=\"72\"> Harry Peterson kɛ kã fiɛɛɔ wawɛɛ\\n(src)=\"73\"> Jehanɛ hu ɔ , wa ná he blɔ nɛ waa kɛ Nyɛminyumu Frederick W .\\n(src)=\"74\"> Franz hu tsu ní , nɛ e ye bua wɔ wawɛɛ .\\n(src)=\"75\"> E le ní wawɛɛ , nɛ e le Ngmami ɔ mi saminya .\\n(src)=\"76\"> E ná wa ti nɔ fɛɛ nɔ he deka .\\n(src)=\"77\"> Nɔ nɛ hooɔ ní ha wɔ ji Harry Peterson .\\n(src)=\"78\"> E he waa ha wɔ kaa wa maa ngɔ e biɛ nitsɛ nɛ ji Papargyropoulos ɔ kɛ tsɛ lɛ , enɛ ɔ he ɔ , wa pɔɔ lɛ tsɛmi ke Peterson .\\n(src)=\"79\"> Lɛ hu e piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he , nɛ e bua jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he wawɛɛ .\\n(src)=\"80\"> Nyɛminyumu Peterson tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ngɛ Betel ɔ he ní saminya , se loloolo ɔ , e kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ fiɛ we .\\n(src)=\"81\"> Daa nyɔhiɔ ɔ , e haa wa womi tɛtlɛɛ ɔmɛ lafahi abɔ .\\n(src)=\"82\"> E le Ngmami ɔ mi saminya hulɔ , enɛ ɔ he ɔ , e nyɛ nɛ e ha sanehi nɛ wa bi lɛ ɔ fuu a heto .\\n(src)=\"83\"> A ngɔɔ ní nɛ a kpaa ngɛ ngmɔ ɔ nɔ ɔ kɛ woɔ tɔhi a mi .\\n(src)=\"84\"> Daa jeha a , a ngɔɔ tso yiblii kɛ ba nɛ a kɛ hooɔ ní kɛ woɔ tɔhi maa pee 45,000 mi kɛ ya haa Betel weku ɔ .\\n(trg)=\"75\"> Котькуд ар Вефиль семьялы ми ог 45 сюрс банка емышъёсты толалтэлы дасяса кельтылӥмы .\\n(src)=\"85\"> I kɛ nyɛmiyo ko nɛ le ní wawɛɛ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Etta Huth tsu ní .\\n(src)=\"86\"> Lɛ ji nɔ nɛ e tsɔɔ bɔ nɛ a pee niye ní ɔ ha loko a kɛ woɔ tɔhi a mi .\\n(src)=\"87\"> Ke be su nɛ a kɛ niye ní maa wo tɔhi a mi ɔ , nyɛmimɛ jeɔ he slɔɔtohi ba yeɔ bua , nɛ Etta toɔ ní tsumi ɔ he blɔ nya .\\n(src)=\"88\"> E ngɛ mi kaa Etta le ní tsumi nɛ ɔ wawɛɛ mohu lɛɛ , se e baa e he si kɛ haa nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ ngmɔ ɔ nɔ hyɛe ɔ .\\n(src)=\"89\"> Akɛnɛ e baa e he si kɛ haa teokrase blɔ tsɔɔmi he je ɔ , i naa lɛ kaa e ji nɔ ko nɛ e peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa .\\n(src)=\"90\"> I kɛ Angela kɛ Etta Huth\\n(src)=\"91\"> Angela Romano ji yihewi nɛ ba yeɔ bua konɛ a kɛ niye ní nɛ wo tɔhi a mi ɔ a kpɛti nɔ kake .\\n(src)=\"92\"> Etta ye bua lɛ benɛ e ba pɛtɛ anɔkuale ɔ he ɔ .","num_words":2219,"character_repetition_ratio":0.074,"word_repetition_ratio":0.004,"special_characters_ratio":0.364,"stopwords_ratio":0.461,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nyɔŋmɔ Ji Naanyo Ni Hi Fe Fɛɛ Ni Obaanyɛ Oná\\nKANEMƆ YƐ Abkhaz Afrikaans Albania Amharic Arabic Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Aukan Austria Mumuii Awiemɔ Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Baoule Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bicol Blackfoot Blɔfo Boulou Cambodia Carib Cebuano Chichewa Chile Mumuii Awiemɔ China Mumuii Awiemɔ Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Denmark Douala Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Efik Estonia Ewe Faroese Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland Finland Mumuii Awiemɔ Frafra French Futuna (East) Ga Garifuna Georgia Germany Mumuii Awiemɔ Greenland Guarani Guatemala Mumuii Awiemɔ Haitian Creole Hausa Hebri Hela Hela Mumuii Awiemɔ Hiligaynon Hmong (White) Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Iban Iloko Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Kinyarwanda Kirghiz Kisi Korea Krio Kwanyama Laos Latvia Lhukonzo Lithuania Luganda Luo Malagasy Mam Mapudungun Mauritia Creole Mbunda Medumba Mexico Mumuii Awiemɔ Mizo Mozambique Mumuii Awiemɔ Nahuatl (Guerrero) Navajo Ndebele (Zimbabwe) Nengone Nepali New Zealand Mumuii Awiemɔ Nias Niue Norway Norway Mumuii Awiemɔ Nzema Oromo Ossetia Panaman Mumuii Awiemɔ Paraguay Mumuii Awiemɔ Persia Peru Mumuii Awiemɔ Poland Portugal Portugal Mumuii Awiemɔ Punjabi Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russia Russia Mumuii Awiemɔ Rutoro Sarnami Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Setswana Seychelles Creole Shona Shuar Sidama Sinhala Slovak Slovenia Solomon Islands Pidgin Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Tagalog Tahiti Tatar Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Tigrinya Tojolabal Tonga Totonac Tsonga Turkmen Tuvalu Twi Tzotzil Ukrain Urdu Urhobo Uzbek Uzbek (Roman) Venda Wallis Wayuunaiki Wolaita Wolof Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nNyɔŋmɔ naanyo ni oootsɔ lɛ ji nɔ ni hi fe fɛɛ ni baanyɛ aba onɔ. Nyɔŋmɔ baatsɔɔ bo bɔ ni ooofee oná miishɛɛ ni ohi shi shweshweeshwe; ebaaha oye ohe kɛjɛ hemɔkɛyelii gbohii kɛ nifeemɔi ni yeɔ mɔ awui lɛ babaoo he. Ebaabo osɔlemɔi atoi. Ebaaye ebua bo koni oná mligbɛ toiŋjɔlɛ kɛ hekɛnɔfɔɔ. (Lala 71:5; 73:28) Nyɔŋmɔ baafi osɛɛ yɛ haomɔ bei amli. (Lala 18:19) Ni Nyɔŋmɔ kɛ hegbɛ ni baanyɛ aha onine ashɛ enikeenii ni ji naanɔ wala nɔ lɛ miiha bo.—Romabii 6:23.\\nYɛ be mli ni obɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ lɛ, obaabɛŋkɛ Nyɔŋmɔ nanemɛi hu. Amɛ hu amɛbaatsɔmɔ onanemɛi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛbaatsɔmɔ tamɔ nyɛmimɛi hii kɛ nyɛmimɛi yei amɛha bo. Amɛbaaná he miishɛɛ akɛ amɛaatsɔɔ bo Nyɔŋmɔ he nii ni amɛbaaye amɛbua bo ni amɛwo bo hewalɛ.\\nWɔkɛ Nyɔŋmɔ yeee egbɔ. Yɛ be mli ni otaoɔ ni okɛ Nyɔŋmɔ abɔ naanyo lɛ, esa akɛ onu anɔkwale ko ni he hiaa lɛ shishi. Nyɔŋmɔ ni akɛ lɛ bɔɔ naanyo lɛ jeee naanyobɔɔ ni kã tipɛŋfoi ateŋ. Eye wɔ onukpa kwraa, ni ele nii kwraa fe wɔ, ni ehe wa kwraa fe wɔ. Lɛ ji wɔ Nɔyelɔ ni sa. No hewɔ lɛ kɛ́ wɔmiisumɔ ni wɔtsɔmɔ enanemɛi lɛ, esa akɛ wɔbo lɛ toi ni wɔfee nɔ ni ekɛɔ wɔ akɛ wɔfee lɛ. Enɛ he baaba sɛɛnamɔ kɛha wɔ daa.—Yesaia 48:18.","num_words":499,"character_repetition_ratio":0.095,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.186,"stopwords_ratio":0.03,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Eha Epapa kɛ Yehowa Ná Miishɛɛ | Tsɔɔmɔ Obii lɛ Anii\\nKANEMƆ YƐ Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Ahanta Ajië Albania Altai Alur Amharic Arabic Armenia Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Boulou Bulgaria Bété Cakchiquel (Western) Cambodia Catalan Cebuano Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chokwe Chol Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatia Czech Dangme Dayak Ngaju Denmark Digor Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) English (Blɔfo) Esan Estonia Ewe Faroese Fiji Finland Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgia Germany Gitonga Greenland Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gujarat Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebri Hela Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Huastec Hungary Iban Ibanag Ibinda Iceland Igbo Iloko Indonesia Ireland Isoko Italia Japan Javanese Kabyle Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kongo Korea Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Kyangonde Lamba Latvia Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonia Macua Malagasy Malay Malayalam Malta Mam Mambwe-Lungu Mandjak Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marshallese Mauritia Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolia Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Ngabere Nias Nicobarese Nigerian Pidgin Niue Norway Nyungwe Nzema Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pemon Pennsylvania German Piaroa Pidgin (Cameroon) Poland Portugal Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Rapa Nui Romania Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russia Rutoro Samoa Sangir Sango Saramacca Sarnami Sena Sepedi Serbia Serbia (Roma) Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenia Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Sweden Tagalog Tahiti Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thailand Tiv Tlapanec Toba Tojolabal Tok Pisin Tonga Toraja Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvinia Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnam Wallis Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Xhosa Xârâcùù Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nMɛni Yefta woɔ Yehowa shi akɛ ebaafee lɛ?\\nYefta shiwoo lɛ naa wa, shi ebiyoo lɛ tsu he nii\\nOona oblayoo lɛ ni yɔɔ mfoniri lɛ mli lɛ?​— Eji papa ko ni atsɛɔ lɛ Yefta lɛ biyoo. Biblia lɛ etsɔɔɔ wɔ egbɛ́i, shi wɔle akɛ eha epapa kɛ Yehowa ná miishɛɛ. Ha wɔkase lɛ kɛ epapa Yefta he nii.\\nYefta ji gbɔmɔ kpakpa. Ehe be kɛtsɔɔ ebiyoo lɛ Yehowa he nii babaoo. Ehe wa, ni eji hiɛnyiɛlɔ kpakpa hu. No hewɔ lɛ Israelbii lɛ kɛɛ lɛ akɛ enyiɛ amɛhiɛ ni amɛkɛ amɛhenyɛlɔi lɛ ayanɔ.\\nYefta sɔle ni Nyɔŋmɔ aye abua lɛ koni eye kunim. Yefta wo Yehowa shi akɛ, kɛ́ eye kunim lɛ ekɛ mɔ klɛŋklɛŋ ni baajɛ eshĩa lɛ mli abakpee lɛ lɛ baaha lɛ. Nɛkɛ mɔ nɛɛ baahi Nyɔŋmɔ kpee-buu lɛ mli ni ebaasɔmɔ yɛ jɛmɛ ewala gbii abɔ fɛɛ. Yɛ Yefta beaŋ lɛ, he ni kpee-buu lɛ yɔɔ lɛ ji he ni ajaa Nyɔŋmɔ yɛ. Yefta ye kunim yɛ ta lɛ mli! Ani ole mɔ klɛŋklɛŋ ni je kpo yɛ eshĩa lɛ mli ebakpee lɛ beni eku esɛɛ eba lɛ?​—\\nHɛɛ, Yefta biyoo lɛ ni! Lɛ ji bi koome pɛ ni eyɔɔ, ni bianɛ lɛ esa akɛ ekɛ lɛ aya koni eyasɔmɔ yɛ kpee-buu lɛ mli. Enɛ ha Yefta ye awerɛho waa. Shi kaimɔ akɛ ewo Yehowa shi. Oya nɔŋŋ ni ebi lɛ kɛɛ lɛ akɛ: ‘Ataa, owo Yehowa shi, no hewɔ lɛ esa akɛ oye nɔ.’\\nDaa afi lɛ, Yefta biyoo lɛ nanemɛi yasaraa lɛ\\nYefta biyoo lɛ hu ye awerɛho waa. Enyɛŋ ebote gbalashihilɛ mli ni efɔ bii kɛ́ eesɔmɔ yɛ kpee-buu lɛ mli. Shi eesumɔ ni etsu epapa shiwoo lɛ he nii, ní eha Yehowa aná miishɛɛ. No he miihia lɛ kwraa fe gbalashihilɛ mli ni ebaabote loo bii ni ebaafɔ. No hewɔ lɛ, eshi shĩa ni eyahi kpee-buu lɛ mli ewala gbii abɔ fɛɛ.\\nAni osusuɔ akɛ nɔ ni efee lɛ ha epapa kɛ Yehowa ná miishɛɛ?​— Hɛɛ, eha amɛná miishɛɛ! Kɛ́ ofeɔ toiboo ni osumɔɔ Yehowa lɛ, obaanyɛ otsɔ tamɔ Yefta biyoo lɛ. Boo hu obaaha ofɔlɔi kɛ Yehowa aná miishɛɛ waa.\\n1 Korintobii 7:37, 38\\nNamɔ ji Yefta? Mɛni ewo Nyɔŋmɔ shi akɛ ebaafee?\\nMɛni hewɔ ewa kɛha Yefta biyoo lɛ akɛ ebaatsu epapa shiwoo lɛ he nii lɛ?\\nMɛni ji nɔ ni fe fɛɛ ni Yefta biyoo lɛ miisumɔ ni efee?\\nTe ooofee tɛŋŋ otsɔ tamɔ Yefta biyoo lɛ?","num_words":787,"character_repetition_ratio":0.045,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.194,"stopwords_ratio":0.029,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.995,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Miishɛjemɔ Wiemɔ yɛ Haomɔ Beiaŋ\\nMiishɛjemɔ yɛ Haomɔ Beiaŋ\\nWɔkɛ naagbai srɔtoisrɔtoi kpeɔ. Wɔnyɛŋ wɔwie naagbai srɔtoi fɛɛ ni wɔkɛkpeɔ lɛ he yɛ sane nɛɛ mli, shi hã wɔsusu naagbai ejwɛ ni wɔtsĩ tã momo lɛ ahe wɔkwɛ. Kadimɔ bɔ ni mɛi komɛi ni kɛ naagbai komɛi kpe lɛ ná miishɛjemɔ diɛŋtsɛ kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.\\nKƐ́ ONITSUMƆ ŊMƐƐ BO\\n“Mibayɔse akɛ esa akɛ matsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni maná lɛ; ni wɔheee nii kɛkɛ hu dɔŋŋ.”​—Jonathan\\nNuu ko ni atsɛɔ lɛ Seth * lɛ wie akɛ: “Mi kɛ miŋa fɛɛ nitsumɔ ŋmɛɛ wɔ yɛ be kome too mli. Yɛ afii enyɔ sɔŋŋ mli lɛ, nibii ni mɛi keɔ wɔ kɛ nitsumɔi bibiibibii komɛi ni wɔtsuɔ lɛ pɛ wɔkɛkwɛɔ wɔhe. Enɛ hewɔ lɛ, miŋa Priscilla hao, ni minu he akɛ sɛɛnamɔ ko bɛ mihe.\\n“Te wɔfee tɛŋŋ wɔkpee naa? Priscilla kɛ Yesu wiemɔi ni yɔɔ Mateo 6:34 lɛ kai ehe be fɛɛ be. Yesu kɛɛ yɛ jɛmɛ akɛ, wɔkafee yeyeeye yɛ wɔ́ he, akɛni gbi fɛɛ gbi kɛ emli naagbai lɛ hewɔ. Ni sɔlemɔ ni ejɛɔ etsuiŋ esɔleɔ lɛ ye ebua lɛ. Yɛ migbɛfaŋ lɛ, Lala 55:23 lɛ shɛje mimii. Taakɛ lalatsɛ lɛ fee lɛ, mishɛ mijatsu lɛ mifɔ̃ Yehowa nɔ, ni mina faŋŋ akɛ, ehiɛ mimli. Eyɛ mli akɛ amrɔ nɛɛ miyɛ nitsumɔ moŋ, shi wɔhãa wɔshihilɛ feɔ mlɛo yɛ Yesu wiemɔi ni yɔɔ Mateo 6:20-22 lɛ naa. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, wɔtsi wɔbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ kpaakpa, ni wɔfee ekome waa.”\\nNuu ko ni atsɛɔ lɛ Jonathan lɛ wie akɛ: “Be ni wɔweku nitsumɔ lɛ fite lɛ, mihao waa yɛ bɔ ni wɔwɔsɛɛ baaji ahã lɛ he. Yɛ shika he naagba ni maŋ lɛ kɛkpe lɛ hewɔ lɛ, nitsumɔ ni wɔkɛ afii 20 etsu lɛ fɛɛ fee efolo. Mi kɛ miŋa bɔi saji anaataamɔ yɛ shika he. Wɔnyɛɛɛ wɔkɛ kaadi ni akɛheɔ nii lɛ po ahé nɔ ko, ejaakɛ wɔmiishe gbeyei akɛ wɔbaahiɛ kɔmpene ni hãa kaadi lɛ nyɔmɔ babaoo.\\n“Shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ lɛ ye ebua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ ni ja. Mibayɔse akɛ esa akɛ matsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni maná lɛ; ni wɔheee nii kɛkɛ hu dɔŋŋ. Akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ hu ye amɛbua wɔ. Amɛjie bulɛ kpo amɛtsɔɔ wɔ, ni kɛ́ nibii amli bawa waa kɛhã wɔ lɛ, amɛshiii wɔ efolo.”\\nKƐ́ OGBÃLA FITE\\nRaquel wie akɛ: “Be ni miwu shi mi trukaa lɛ, edɔ mi waa, ni mimli fũ. Ni minii fee mɔbɔ aahu akɛ, mihao waa. Shi mitsi mibɛŋkɛ Nyɔŋmɔ, ni eshɛje mimii. Akɛni misɔleɔ daa gbi hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ lɛ bu mitsui he. Efee tamɔ nɔ ni etsa mitsui ni ekumɔ lɛ.\\n“Ni yɛ e-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ hewɔ lɛ, minyɛ miye mimlifu lɛ nɔ kwraa. Mikɛ bɔfo Paulo wiemɔi ni yɔɔ Romabii 12:21 lɛ shɛje mimii, ni jɛmɛ kɛɛ: ‘Kaahã efɔŋ miiye onɔ kunim, shi moŋ yaa nɔ okɛ ekpakpa aye efɔŋ nɔ kunim.’\\n“Be shɛɔ ni esa akɛ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ ‘laajemɔ be yɛ.’ . . . Amrɔ nɛɛ mikɛ otii hei emamɔ mihiɛ yɛ shihilɛ mli.”​—Raquel\\n“Minaanyo ko ye ebua mi ni mina akɛ, esa akɛ majie mijwɛŋmɔ kɛje nɔ ni eba lɛ nɔ. Ekɛ mi kane Jajelɔ 3:6 lɛ, ni ejɛ mlihilɛ mli ekɛɛ mi akɛ, be shɛɔ ni esa akɛ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ ‘laajemɔ be yɛ.’ Eji ŋaawoo ni naa wa fioo, shi no ji nɔ ni he hiaa mi. Amrɔ nɛɛ mikɛ otii hei emamɔ mihiɛ yɛ shihilɛ mli.”\\nYoo ko ni atsɛɔ lɛ Elizabeth lɛ wie akɛ: “Kɛ́ ogbãla fite lɛ, yelikɛbuamɔ he hiaa bo. Miyɛ naanyo ko ni kɛ nakai yelikɛbuamɔ lɛ hã mi gbi fɛɛ gbi. Ekɛ mi fee ekome kɛfó, eshɛje mimii, ni nɔ najiaŋ ni ebaahã manu he akɛ akpoo mi lɛ, ehã minu he akɛ asumɔɔ mi lolo. Miná nɔmimaa akɛ Yehowa tsɔ enɔ eshɛje mimii.”\\nKƐ́ OHE MIIYE LOO OGBƆ\\n“Be fɛɛ be ni masɔle mahã Nyɔŋmɔ lɛ, minuɔ he akɛ emumɔ lɛ ewo mi hewalɛ.”​—Luis\\nLuis, ni atsĩ etã yɛ klɛŋklɛŋ sane lɛ mli lɛ ye tsui hela ko ni naa wa waa, ni shwɛ fioo kulɛ, hela nɛɛ gbe lɛ yɛ bei srɔtoi enyɔ mli. Amrɔ nɛɛ ehe miihia ni akɛ ɔksijin ama enɔ ŋmɛlɛtswai 16 daa gbi. Ewie akɛ: “Misɔleɔ mihãa Yehowa be fɛɛ be. Ni be fɛɛ be ni masɔle mahã Nyɔŋmɔ lɛ, minuɔ he akɛ emumɔ lɛ ewo mi hewalɛ. Sɔlemɔ hãa mináa ekãa kɛkpeɔ shihilɛ lɛ naa, ejaakɛ miyɛ hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ mli, ni mile akɛ esusuɔ mihe.”\\nYoomo ko ni atsɛɔ lɛ Petra, ni eye afii 80 kɛ sɛɛ lɛ wie akɛ: “Miitao mafee nibii pii, shi minyɛɛɛ. Edɔɔ mi waa akɛ mihewalɛ nɔ miigbɔ. Minuɔ tɔlɛ he, ni esa akɛ makɔlɔ tsofai be fɛɛ be. Bei pii lɛ, misusuɔ bɔ ni Yesu bi e-Tsɛ lɛ ni ehã jaramɔ shihilɛ ko ni ekɛkpe lɛ aho ehe aya kɛ́ aaahi lɛ he. Shi Yehowa hã Yesu hewalɛ kɛkpee naa, ni nakai nɔŋŋ efeɔ ehãa mi. Sɔlemɔ ji nɔ ni tsaa mi daa gbi. Be fɛɛ be ni mikɛ Nyɔŋmɔ baawie magbe naa lɛ, mimii shɛɔ mihe waa.”​—Mateo 26:39.\\nNuu ko ni atsɛɔ lɛ Julian, ni eye kuumɔ hela ko aaafee afii 30 sɔŋŋ lɛ hu nuɔ he nakai nɔŋŋ. Ewie akɛ: “Be ko ni eho lɛ, miyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ, shi amrɔ nɛɛ mika shwiilii mli. Shi miyɛ miishɛɛ yɛ shihilɛ mli ejaakɛ mikɛ miwala miisɔmɔ mɛi krokomɛi. Kɛ́ ofeɔ nii ohãa mɛi lɛ, ejieɔ ojwɛŋmɔ yɛ opiŋmɔ lɛ nɔ, ni Yehowa yeɔ shi ni ewo akɛ ebaawaje wɔ kɛ́ wɔkɛ naagbai miikpe lɛ nɔ. Taakɛ eba lɛ yɛ Paulo gbɛfaŋ lɛ, mi hu manyɛ makɛɛ akɛ: ‘Yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ, mitsɔɔ mɔ ni wajeɔ mi lɛ nɔ mináa hewalɛ.’”​—Filipibii 4:13.\\nKƐ́ AGBO YƐ ONƆ\\nNuu ko ni atsɛɔ lɛ Antonio lɛ wie akɛ: “Be ni lɔle tswa mipapa ni egbo lɛ, kulɛ ewa kɛhã mi akɛ mahe maye. Bɔ ni ebalɛ lɛ ehã lɛ esaaa kwraa​—no mli lɛ enyiɛ gbɛjegbɛ lɛ he ni lɔle lɛ tswa lɛ. Shi nɔ ko bɛ ni manyɛ mafee yɛ he. Etee kooma gbii enumɔ dani egbo. Akɛni misumɔɔɔ ni mimami naa akɛ miifo hewɔ lɛ, mifooo yɛ ehiɛ, shi kɛ́ eshwɛ mikome too pɛ lɛ, mifoɔ waa. Mibi mihe shiiabɔ akɛ, ‘Mɛni hewɔ? Mɛni hewɔ?’\\n“Yɛ nakai shihilɛ ni jaraa lɛ mli lɛ, mibi Yehowa shiiabɔ koni ehã manyɛ maye mihenumɔi anɔ, ní ehã maná toiŋjɔlɛ. Ni fiofio lɛ mihe jɔ mi. Mikai akɛ, Biblia lɛ ewie akɛ nibii komɛi baanyɛ aba wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ “trukaa.” Akɛni Nyɔŋmɔ nyɛŋ emale hewɔ lɛ, miyɛ nɔmimaa akɛ mana mipapa ekoŋŋ yɛ gbohiiashitee lɛ mli.”​—Jajelɔ 9:11, 12; Yohane 11:25; Tito 1:2.\\n“Eyɛ mli akɛ wɔbinuu lɛ gbo yɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ mli oshara lɛ mli moŋ, shi wɔkaiɔ bei ni yɔɔ miishɛɛ ni wɔkɛ lɛ ná mli ŋɔɔmɔ lɛ lolo.”​—Robert\\nRobert, ni atsĩ etã yɛ klɛŋklɛŋ sane lɛ mli lɛ hu hiɛ susumɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ. Ekɛɛ akɛ: “Mi kɛ miŋa fɛɛ ná toiŋjɔlɛ ni awie he yɛ Filipibii 4:6, 7 lɛ eko. Wɔná toiŋjɔlɛ nɛɛ kɛtsɔ sɔlemɔ ni wɔsɔleɔ wɔhãa Yehowa lɛ nɔ. Toiŋjɔlɛ nɛɛ hã wɔnyɛ wɔkɛ adafitswalɔi ni bɔ sane lɛ he amaniɛ lɛ gba gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ ni wɔyɔɔ lɛ he sane. Eyɛ mli akɛ wɔbinuu lɛ gbo yɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ mli oshara lɛ mli moŋ, shi wɔkaiɔ bei ni yɔɔ miishɛɛ ni wɔkɛ lɛ ná mli ŋɔɔmɔ lɛ lolo. Wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaasusu nibii ni wɔfee yɛ nakai beiaŋ lɛ he.\\n“Be ni wɔnyɛmimɛi Odasefoi lɛ kɛɛ wɔ akɛ amɛna wɔ ni wɔto wɔtsui shi kɛmiigbala wɔhemɔkɛyeli lɛ mli yɛ TV lɛ nɔ lɛ, wɔhã amɛle akɛ sɔlemɔi babaoo ni nyɛmimɛi lɛ sɔle amɛhã wɔ lɛ ji nɔ ni ye bua wɔ. Miheɔ miyeɔ akɛ, no mli lɛ, Yehowa miitsɔ saji babaoo ni shɛjeɔ mɔmii ni amɛkɛmaje wɔ lɛ nɔ eeye ebua wɔ.”\\nTaakɛ wɔna yɛ nɔkwɛmɔnii ni wɔwie he nɛɛ amli lɛ, Nyɔŋmɔ baanyɛ ashɛje mɔ fɛɛ mɔ mii, ekɔɔɔ he eko naagbai ni ekɛkpeɔ. Ni bo hu? Ekɔɔɔ he eko naagba ni ekolɛ okɛbaakpe yɛ shihilɛ mli lɛ, obaanyɛ oná yelikɛbuamɔ ni baashɛje omii yɛ nakai bei ni jaraa lɛ mli. * No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ oyaaa Yehowa ŋɔɔ kɛhã yelikɛbuamɔ? Lɛ ji “miishɛjemɔ fɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ.”​—2 Korintobii 1:3.\\n^ kk. 5 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi yɛ sane nɛɛ mli.\\n^ kk. 23 Kɛ́ obaasumɔ ni aye abua bo ni otsi obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ koni eshɛje omii lɛ, ofainɛ ni ona Yehowa Odasefoi ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ, loo ŋmaa kɛya nitsumɔhe nine ni bɛŋkɛ bo lɛ.","num_words":1366,"character_repetition_ratio":0.043,"word_repetition_ratio":0.043,"special_characters_ratio":0.247,"stopwords_ratio":0.075,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yehowa Tsɔɔ E We Bi Blɔ—Yesaya 58:11 | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mongolian Moore Motu Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tongan Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\n‘Imi Yehowa, ma tsɔɔ nyɛ blɔ daa.’—YES. 58:11.\\nLAHI: 152, 22\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi nɛ a hi si blema a a hɛ mi ɔ kɛ Yesu Kristo tsɔɔ kaa . . .\\nmumi klɔuklɔu ɔ wo mɛ he wami?\\nbɔfohi ye bua mɛ?\\nMawu Munyu ɔ tsɔɔ mɛ blɔ?\\n1, 2. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ e slo nihi nɛ a nyɛɛɔ Yehowa Odasefohi a hɛ mi ɔ, ngɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ jami kpa amɛ a hɛ mi ɔ he? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n“MƐNƆ ji nyɛ hɛ mi nyɛɛlɔ?” Enɛ ɔ ji sane bimi ko nɛ nihi pɔɔ Yehowa Odasefohi bimi wawɛɛ. Enɛ ɔ be nyakpɛ! Ngɛ jamihi fuu a mi ɔ, nyumu kake, aloo yo kake lɛ nyɛɛɔ a hɛ mi aloo e daa a nya. Se wɔɔ lɛɛ waa kɛ bua jɔmi deɔ nihi kaa wa Hɛ Mi Nyɛɛlɔ ɔ pi adesa nɛ yi mluku. Mohu ɔ, wa nyɛɛɔ Kristo nɛ a tle lɛ si ɔ se, nɛ Kristo hu nyɛɛɔ e Tsɛ nɛ ji Yehowa a se.—Mat. 23:10.\\n2 Se kɛ̃ ɔ, nyumuhi bɔɔ ko ngɛ nɛ a tsɛɛ mɛ ke “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ,” nɛ mɛ nɛ a nyɛɛɔ Mawu we bi a hɛ mi mwɔnɛ ɔ. (Mat. 24:45) Lɔ ɔ he ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ yɔse kaa Yehowa ji nɔ tutuutu nɛ ngɛ wa hɛ mi nyɛɛe kɛ gu e Bi nɛ wa nɛ lɛ ɔ nɔ? Ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ Yehowa ngɛ adesa komɛ blɔ tsɔɔe nɛ a ngɛ e we bi a hɛ mi nyɛɛe jeha akpehi abɔ ji nɛ ɔ. Munyu enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo maa ye bua wɔ konɛ waa na kaa niinɛ, Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ nimli nɛ ɔmɛ ye buae. Nɛ wa maa na kaa lɛ ji nɔ tutuutu nɛ ngɛ e we bi a hɛ mi nyɛɛe kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.—Yes. 58:11.\\nMUMI KLƆUKLƆU Ɔ WO MƐ HE WAMI\\n3. Mɛni wo Mose he wami nɛ e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi ɔ?\\n3 Mumi klɔuklɔu ɔ wo nihi nɛ a daa si ngɛ Mawu nane mi ɔ he wami. Mo susu Mose nɛ Mawu hla lɛ kaa Israel bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ tsu ní tsumi ngua nɛ ɔ? Yehowa ‘ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ wo e mi.’ (Kane Yesaya 63:11-14.) Akɛnɛ Yehowa nɛ e kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ wo Mose he wami he je ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa lɛ nyɛɛ e we bi a hɛ mi.\\n4. Kɛ Israel bi ɔmɛ plɛ kɛ le kaa Mawu mumi ɔ ngɛ Mose nɔ ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 Mumi klɔuklɔu ɔ pi he wami ko nɛ a naa, enɛ ɔ he ɔ, mɛni blɔ nɔ Israel bi ɔmɛ maa gu kɛ le kaa mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ Mose nɔ? Mumi klɔuklɔu ɔ ye bua Mose nɛ e pee nyakpɛ níhi, nɛ e tsɔɔ Farao Mawu biɛ. (2 Mose 7:1-3) Jehanɛ hu ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ ha nɛ Mose ná su kpakpahi kaa suɔmi, humi peemi, tsui si tomi, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e nyɛ nɛ e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi. Se hɛ mi nyɛɛli nɛ a hi ma kpahi a nɔ ɔ be jã. A yi mi wa, nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ mi! (2 Mose 5:2, 6-9) E ngɛ heii kaa Yehowa lɛ hla Mose kaa e nyɛɛ e we bi a hɛ mi.\\n5. Moo tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa wo nyumu komɛ he wami ha konɛ a nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi.\\n5 Pee se ɔ, Yehowa hla nyumu kpahi nɛ e kɛ e mumi klɔuklɔu wo mɛ he wami konɛ a nyɛɛ e we bi a hɛ mi. Yehowa mumi ɔ ha nɛ “Nun bi, Yoshua nile nya ba bli.” (5 Mose 34:9) ‘Yehowa mumi ɔ ba Gideon nɔ.’ (Many. 6:34) Nɛ ‘Yehowa mumi ɔ ba David nɔ.’ (1 Sam. 16:13) Nyumu nɛ ɔmɛ tsuo ha nɛ Mawu mumi ɔ ye bua mɛ, nɛ mumi nɛ ɔ wo mɛ he wami nɛ a pee níhi nɛ jinɛ mɛ nitsɛmɛ a be nyɛe maa pee. (Yosh. 11:16, 17; Many. 7:7, 22; 1 Sam. 17:37, 50) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ji nɔ nɛ a ngɔ yi jemi ɔ tsuo kɛ ha ngɛ ní nguanguahi nɛ a pee ɔ he.\\n6. Mɛni he je nɛ Mawu suɔ kaa e we bi nɛ a je bumi kpo kɛ tsɔɔ Israel hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ ɔ?\\n6 Mɛni e sa kaa Israel bi ɔmɛ ko pee kɛ tsɔɔ kaa a le kaa mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ nyumu nɛ ɔmɛ a nɔ? Benɛ Israel bi ɔmɛ tu munyu huitihuiti kɛ si Mose nɛ ji a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ, Yehowa bi ke: ‘Kɛ yaa si mɛni be ma nɛ ɔ ma kua mi?’ (4 Mose 14:2, 11) Niinɛ, Yehowa hla Mose, Yoshua, Gideon, kɛ David kaa Hɛ Mi Nyɛɛli konɛ a da e nane mi. Ke ni ɔmɛ bu nyumu nɛ ɔmɛ tue ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ha nɛ Yehowa nitsɛ pee a Hɛ Mi Nyɛɛlɔ.\\nBƆFOHI YE BUA MƐ\\n7. Mɛni blɔ nɔ nɛ bɔfohi ye bua Mose ngɛ?\\n7 Bɔfohi ye bua Mawu nane mi dali ɔmɛ. (Kane Hebri Bi 1:7, 14.) Yehowa ha nɛ bɔfohi ngɔ ní tsumi kɛ wo Mose dɛ, a ye bua lɛ nɛ e he su kɛ ha ní tsumi ɔ, nɛ a tsɔɔ lɛ blɔ. Kekleekle ɔ, ‘Mawu gu bɔfo ɔ nɛ je e he kpo tsɔɔ Mose ngɛ pú ɔ mi ɔ nɔ, nɛ e tsɔ lɛ kaa e ba ye a nɔ nɛ e kpɔ mɛ.’ (Níts. 7:35) Enyɔne, Yehowa ha nɛ ‘hiɔwe bɔfohi ngɔ Mlaa a kɛ ba ha’ Mose konɛ e kɛ tsɔɔ Israel bi ɔmɛ blɔ. (Gal. 3:19) Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, Yehowa de Mose ke: “Moo lɛɛ yaa nɛ o ya kpaka ye ma a kɛ ya he nɛ i de mo ɔ. Ye bɔfo ɔ maa nyɛɛ o hɛ mi.” (2 Mose 32:34) Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa Israel bi ɔmɛ na bɔfo nitsɛ nɛ e ngɛ ní tsumi nɛ ɔmɛ tsue. Se kɛ̃ ɔ, blɔ nɔ nɛ Mose gu kɛ tsɔɔ ni ɔmɛ ní nɛ e tsɔɔ mɛ blɔ ɔ ha nɛ e je kpo heii kaa bɔfohi nɛ a ye bua lɛ.\\n8. Mɛni yemi kɛ buami nɛ bɔfohi kɛ ha Yoshua kɛ Hezekia?\\n8 Ngɛ Mose gbenɔ se ɔ, Yoshua ba da e nane mi. Yoshua hu ná he wami womi kɛ je ‘Yehowa tabo ɔ nyatsɛ’ ɔ ngɔ. Bɔfo nɛ ɔ nyɛɛ Yehowa we bi a hɛ mi nɛ a kɛ Kanaan bi ɔmɛ ya hwu ta, nɛ a ye kunimi. (Yosh. 5:13-15; 6:2, 21) Pee se ɔ, benɛ Matsɛ Hezekia ngɛ nɔ yee ɔ, Asiria bi ɔmɛ a tabo ɔ ba wo a he gbeye kaa a ma kpata Yerusalem ma a hɛ mi. Ngɛ nyɔ kake mi ɔ, ‘Yehowa bɔfo ko ya gbe ta buli akpe lafa kɛ nyingmi kpaanyɔ kɛ enuɔ ngɛ Asiria ta a mi.’—2 Ma. 19:35.\\n9. E ngɛ mi kaa Mawu nane mi dali ɔmɛ ngɛ fa tɔmi mohu lɛɛ, se anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a bu mɛ tue lo? Moo tsɔɔ nya.\\n9 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔfo ɔmɛ ye mluku, se nyumuhi nɛ bɔfo ɔmɛ ye bua mɛ ɔ yi mluku. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko ɔ, Mose wui Yehowa hɛ mi nyami. (4 Mose 20:12) Yoshua hu bi we Yehowa blɔ tsɔɔmi, nɛ e kɛ Gibeon bi ɔmɛ pee somi. (Yosh. 9:14, 15) Be ko ɔ, Hezekia hu ba ‘wo e he nɔ.’ (2 Kron. 32:25, 26) E ngɛ mi kaa nyumu nɛ ɔmɛ yi mluku mohu lɛɛ, se Yehowa hyɛ blɔ kaa Israel bi ɔmɛ maa nyɛɛ a blɔ tsɔɔmi se. Yehowa gu bɔfohi a nɔ kɛ ye bua nyumu nɛ ɔmɛ. Niinɛ, Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ e we bi a hɛ mi nyɛɛe.\\nMAWU MUNYU Ɔ TSƆƆ MƐ BLƆ\\n10. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa Mlaa a tsɔɔ Mose blɔ?\\n10 Mawu Munyu ɔ tsɔɔ e nane mi dali ɔmɛ blɔ. Baiblo ɔ tsɛɔ Mlaa a nɛ a kɛ ha Israel bi ɔmɛ ke “Mose mlaa a.” (1 Ma. 2:3) Se kɛ̃ ɔ, Ngmami ɔ tsɔɔ kaa Yehowa tutuutu ji Mlaa Wolɔ ɔ nɛ, nɛ Mose nitsɛ hu ngɛ Mlaa a sisi. (2 Kron. 34:14) Benɛ Yehowa tsɔɔ Mose bɔ nɛ e pee kpehe bo tsu ɔ ha a se ɔ, ‘Mose pee kaa bɔ nɛ Yehowa fã lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ.’—2 Mose 40:1-16.\\n11, 12. (a) Mɛni e biɔ nɛ Yoshua kɛ matsɛmɛ nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ nɛ a pee? (b) Kɛ Mawu Mlaa a ye bua nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ ha kɛɛ?\\n11 Benɛ Yoshua bɔni Israel bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛmi pɛ ɔ, e ngma Mawu Munyu ɔ eko kɛ ha e he. Yehowa de lɛ ke: “Moo kane mlaa womi nɛ ɔ daa. Mo susu he nyɔ kɛ pia; nɛ o ye nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a ngma ngɛ mi ɔ nɔ.” (Yosh. 1:8) Pee se ɔ, matsɛmɛ nɛ a ye Mawu we bi a nɔ ɔ hu pee jã. E ji sɔ̃ nɛ ngɛ a nɔ kaa a maa kane Mlaa a daa ligbi, a maa ngma e ko kɛ ha a he, ‘nɛ a ye mlaa amɛ tsuo pɛpɛɛpɛ nɛ a ngma ngɛ womi ɔ mi ɔ a nɔ.’—Kane 5 Mose 17:18-20.\\n12 Kɛ Mawu Munyu ɔ ye bua nyumuhi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ ha kɛɛ? Mo susu Matsɛ Yosia he nɛ o hyɛ. Benɛ Yosia womi ngmalɔ ɔ na womi ko nɛ Mose Mlaa a ngɛ mi ɔ, e kane kɛ tsɔɔ Yosia. * Kɛ matsɛ ɔ pee e ní ha kɛɛ? “Benɛ matsɛ Yosia nu mlaa womi ɔ mi munyuhi nɛ a ngɛ kanee ɔ, e kɛ aywilɛho hía e tade ɔmɛ.” Se pi lɔ ɔ pɛ nɛ e pee. Mawu Munyu ɔ wo Yosia he wami nɛ e kɛ kã hwu kɛ si wɔ jami, nɛ e to blɔ nya nɛ a ye Hetsɔmi ngua ko. A yi Hetsɔmi ko kaa jã hyɛ. (2 Ma. 22:11; 23:1-23) Akɛnɛ Yosia kɛ anɔkualetsɛmɛ kpahi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ kɛ Mawu Munyu ɔ tsu ní he je ɔ, a ná suɔmi ɔ kaa a maa pee tsakemi, nɛ a ye bua Mawu we bi nɛ a nu e blɔ tsɔɔmi ɔmɛ sisi saminya. Tsakemi nɛ Mawu we bi nɛ a hi si blema a pee ɔ ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní.\\n13. Mɛni slɔɔto nɛ ngɛ nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi kɛ nihi nɛ a nyɛɛ je ma amɛ a hɛ mi ɔ a kpɛti?\\n13 Hyɛ bɔ nɛ e slo matsɛmɛ nɛ ɔmɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ ngɛ je ma amɛ a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a he ha! Je ma amɛ a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ lɛɛ adesa nile lɛ kudɔɔ mɛ, nɛ a hyɛ we nɔ́ kɛ yɛ tsitsaa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Kanaan hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ ngmɛ blɔ nɛ nihi pee ní sɛ ní komɛ kaa bɔmi nami nɛ yaa nɔ ngɛ weku mi bimɛ a kpɛti, nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo nɛ a kɛ a he náa bɔmi, lohwe nɛ a kɛ mɛ náa bɔmi, kɛ wɔ jami ngmlikiti. (3 Mose 18:6, 21-25) Jehanɛ hu ɔ, Babilon kɛ Egipt hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kɛ falifali peemi he mlaahi nɛ e kɛ je mi si kpami he nile kpaa gbi nɛ Mawu kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ tsu we ní. (4 Mose 19:13) Se Mawu we bi lɛɛ a yɔse kaa a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ woɔ mɛ he wami konɛ a ha nɛ a he nɛ tsɔ ngɛ mumi mi kɛ nɔmlɔ tso mi tsuo, nɛ a ba a je mi saminya. Niinɛ, Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ e we bi blɔ tsɔɔe.\\n14. Mɛni he je nɛ Yehowa gbla nihi nɛ a nyɛɛ e we bi a hɛ mi ɔ a ti ni komɛ a tue ɔ?\\n14 Tsa pi matsɛmɛ nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ tsuo nɛ a kɛ Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ tsu ni. Nihi nɛ a bui Yehowa tue ɔ ha we nɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ, e bɔfo ɔmɛ, kɛ e Munyu ɔ nɛ tsɔɔ mɛ blɔ. Yehowa gbla hɛ mi nyɛɛli nɛ ɔmɛ a ti ni komɛ a tue, nɛ e kɛ ni kpahi ba da ni komɛ hu a nane mi. (1 Sam. 13:13, 14) Pee se ɔ, Yehowa hla nɔ ko nɛ e ma ba pee hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ye mluku.\\nYEHOWA HLA HƐ MI NYƐƐLƆ NƐ YE MLUKU\\n15. (a) Mɛni gbali ɔmɛ de nɛ tsɔɔ kaa hɛ mi nyɛɛlɔ ko nɛ ngɛ slɔɔto maa ba? (b) Mɛnɔ ji hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ a gba e he sane kɛ fɔ si ɔ?\\n15 Yehowa gba kɛ fɔ si jeha lafahi abɔ kaa e maa hla hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ye mluku kɛ ha e we bi. Mose de Israel bi ɔmɛ ke: ‘Yehowa nyɛ Mawu ɔ ma je gbalɔ ko nɛ ngɛ kaa imi kɛ je nyɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti ha nyɛ, nɛ lɛ tue nyɛɛ bu.’ (5 Mose 18:15) Yesaya gba kɛ fɔ si kaa jamɛ nɔ ɔ ma ba pee “je ma amɛ a nyatsɛ, kɛ asafoatsɛngua.” (Yes. 55:4) Mumi klɔuklɔu ɔ wo Daniel he wami nɛ e ngma “ganɔ ɔ nɛ Mawu hla a” bami ɔ he munyu. (Dan. 9:25) Nyagbenyagbe ɔ, Yesu Kristo je e he si kaa Mawu we bi a “Tsɔɔlɔ.” (Kane Mateo 23:10.) Yesu kaseli ɔmɛ je a suɔmi mi nɛ a nyɛɛ e se, nɛ a kplɛɛ nɔ kaa lɛ ji nɔ nɛ Yehowa hla. (Yoh. 6:68, 69) Mɛni lɛ ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa Yesu Kristo ji nɔ nɛ Yehowa guɔ e nɔ kɛ tsɔɔ ɔ e we bi blɔ ɔ?\\n16. Mɛni tsɔɔ kaa mumi klɔuklɔu ɔ lɛ wo Yesu he wami?\\n16 Mumi klɔuklɔu ɔ wo Yesu he wami. Benɛ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ ngɛ Yesu baptisie ɔ, e na kaa “hiɔwe nya bli, nɛ Mumi ɔ ngɛ si kplee kaa lahuɛ kɛ ma e nɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, “Mumi Klɔuklɔu ɔ tsɛ e yi se kɛ ho nga a nɔ ya.” (Mar. 1:10-12) Ngɛ Yesu zugba a nɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ, Mawu mumi klɔuklɔu ɔ lɛ ye bua Yesu nɛ e pee nyakpɛ níhi, nɛ e tu munyu kaa nɔ nɛ a ha lɛ he wami kɛ je hiɔwe. (Níts. 10:38) Jehanɛ hu ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ ha nɛ Yesu wo yiblii komɛ kaa suɔmi, bua jɔmi, kɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa. (Yoh. 15:9; Heb. 12:2) Hɛ mi nyɛɛlɔ ko be nɛ e nyɛ tsɔɔ kaa Mawu kɛ lɛ ngɛ ní tsue kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. Niinɛ, Yesu ji nɔ nɛ Mawu hla a nɛ.\\nNgɛ Yesu baptisimi ɔ se pɛ ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ bɔfohi ye bua lɛ ngɛ? (Hyɛ kuku 17)\\n17. Mɛni bɔfohi pee kɛ ye bua Yesu?\\n17 Bɔfohi ye bua Yesu. Benɛ a baptisi Yesu se pɛ ɔ, “bɔfohi ba nɛ a ba sɔmɔ lɛ.” (Mat. 4:11) Benɛ e piɛ ngmlɛfia bɔɔ ko nɛ Yesu ma gbo ɔ, “bɔfo je hiɔwe ba je e he kpo tsɔɔ lɛ, nɛ e wo lɛ he wami.” (Luka 22:43) Yesu ngɛ nɔ mi mami kaa be fɛɛ be nɛ e maa hia yemi kɛ buami ɔ, Yehowa maa tsɔ bɔfohi nɛ a ba ye bua lɛ konɛ e nyɛ nɛ e pee Mawu suɔmi nya ní.—Mat. 26:53.\\n18, 19. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu hi si ngɛ Mawu Munyu ɔ nya, nɛ e ha nɛ e tsɔɔmi ɔmɛ hu da Mawu Munyu ɔ nɔ?\\n18 Mawu Munyu ɔ tsɔɔ Yesu blɔ. Benɛ Yesu je e ní tsumi ɔ sisi ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ha nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ lɛ blɔ. (Mat. 4:4) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu kɛ Mawu Munyu ɔ tsu ní kɛ ya si benɛ e gbo ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ. Benɛ Yesu ngɛ gboe po ɔ, e tsɛ gbamihi nɛ a gba kɛ kɔ Mesia a he ɔ se. (Mat. 27:46; Luka 23:46) Se osɔfo ɔmɛ lɛɛ ke Mawu Munyu ɔ kɛ a tsɔɔmi ɔ kpa we gbi ɔ, a kɛ Mawu Munyu ɔ tsu we ní. Yesu tsɛ munyu nɛ Yehowa ha nɛ gbalɔ Yesaya ngma a se. E de ke: “Nimli nɛ ɔmɛ ɔ, munyu kɛkɛ a kɛ woɔ ye hɛ mi nyami; se a tsui mi lɛɛ, a sume mi saasaa. Yaka gu a jaa mi, ejakaa tsɔɔmihi nɛ a tsɔɔ ji mlaahi nɛ nimli pee.” (Mat. 15:7-9) Anɛ o susu kaa Yehowa maa hla kikɛmɛ a nyumu nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ ko kaa e nyɛɛ e we bi a hɛ mi lo?\\n19 Yesu hi si ngɛ Mawu Munyu ɔ nya, se pi lɔ ɔ kɛkɛ, e kɛ e tsɔɔmi ɔmɛ hu da Mawu Munyu ɔ nɔ. Benɛ a bi lɛ sanehi nɛ kɔɔ jami he ɔ, e ngɔɛ e hɛ kɛ fɔɛ lɛ nitsɛ e nile, aloo e níhi a si kpami babauu ɔ nɔ. Mohu ɔ, e bu Mawu Munyu ɔ kaa lɔ ɔ pɛ ji nɔ́ nɛ e sa nɛ a kɛ tsu ní. (Mat. 22:33-40) Jehanɛ hu ɔ, Yesu sɛɛ we e si himi ngɛ hiɔwe, aloo bɔ nɛ a plɛ kɛ bɔ je mluku ɔ ha a he sanehi kɛ tsɔɔ nihi konɛ a bua nɛ jɔ e he. Mohu ɔ, ‘e tsɔɔ mɛ ngmami ɔ sisi, nɛ a nɔ gbagba te.’ (Luka 24:32, 45) Yesu suɔ Mawu Munyu ɔ, nɛ e bua jɔ kaa e kɛ nihi maa sɛɛ he ní.\\n20. (a) Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si kɛ haa Mawu? (b) Mɛni slɔɔto nɛ ngɛ Yesu kɛ Herode Agripa nɛ sɛ hlami ɔ a kpɛti, nɛ mɛni lɔ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ nɔ nɛ Yehowa suɔ kaa e hla lɛ kaa hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ he?\\n20 E ngɛ mi kaa “munyuhi nɛ a he jua wa” nɛ je Yesu nya a ha nɛ e tue buli ɔmɛ a nya kpɛ a he mohu lɛɛ, se e ngɔ yi jemi ɔ tsuo kɛ ha e Tsɔɔlɔ nɛ ji Yehowa. (Luka 4:22) Benɛ niatsɛ ko tsɛ Yesu ke “Tsɔɔlɔ kpakpa” a, Yesu je he si bami mi nɛ e de lɛ ke: “Mɛni he je o ngɛ mi tsɛe ke nɔ kpakpa? Nɔ kpakpa ko be kaa ja Mawu pɛ.” (Mar. 10:17, 18) Se maa pee jeha kpaanyɔ se ɔ, Herode Agripa nɛ sɛ hlami ɔ ba pee Yuda bi a matsɛ aloo a hɛ mi nyɛɛlɔ. E pee we e ní kaa Yesu! Benɛ a tsɛ kpe ngua ko ɔ, Herode “wo e we ablade tade ɔ.” Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ bɔ ni ngmlaa kpami ke: “Mawu ko gbi ji nɛ ɔ nɛ; enɛ ɔ lɛɛ pi nɔmlɔ gbi!” E ngɛ heii kaa Herode bua jɔ yi jemi ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, mɛni ba? “Ligbi pɔtɛɛ ko nɛ Herode nitsɛ to ɔ, e wo e we ablade tade ɔ, nɛ e ya hi matsɛ sɛ ɔ nɔ, nɛ e kɛ ma a tu munyu. Ni ɔmɛ kpa ngmlaa ke, “Mawu ko gbi ji nɛ ɔ nɛ; enɛ ɔ lɛɛ pi nɔmlɔ gbi!” Amlɔ nɔuu ɔ, Nyɔmtsɛ ɔ bɔfo ɔ fia Herode nɔ́. Gɔgɔ ye lɛ, nɛ e gbo; ejakaa e wui Mawu hɛ mi nyami.” (Níts. 12:21-23) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hɛ kã si nɛ e ngɛ lejɛ ɔ ma yɔse kaa pi Yehowa nɛ hla Herode kaa hɛ mi nyɛɛlɔ. Se Yesu lɛɛ, e kɛ e ní peepee kɛ e munyu tutui tsɔɔ kaa Mawu nɛ hla lɛ, nɛ be fɛɛ be ɔ, e tsɔɔ kaa Yehowa ji e we bi a Hɛ Mi Nyɛɛlɔ Nɛ Pe Kulaa, nɛ lɔ ɔ woɔ Mawu hɛ mi nyami.\\n21. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n21 Yehowa hlɛ Yesu kaa e nyɛɛ e we bi a hɛ mi jeha bɔɔ ko kɛkɛ. Benɛ a tle lɛ si se ɔ, e de ke: “A ha mi he blɔ ngɛ níhi tsuo nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Hyɛ, i kɛ nyɛ maa hi si daa kɛ yaa su je mi nyagbe.” (Mat. 28:18-20) Se akɛnɛ Yesu ji mumi nɛ a nɛ, nɛ e ngɛ hiɔwe he je ɔ, mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ tsɔɔ Mawu we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ blɔ? Mɛnɔ nɛ Yehowa ha nɛ e da Yesu nane mi ngɛ zugba a nɔ, konɛ e tsɔɔ Mawu we bi blɔ? Nɛ mɛni blɔ nɔ Kristofohi maa gu kɛ yɔse Yehowa nane mi dali? Wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.\\n^ kk. 12 Eko ɔ, Mose nitsɛ lɛ ngma womi nɛ ɔ.","num_words":3785,"character_repetition_ratio":0.079,"word_repetition_ratio":0.006,"special_characters_ratio":0.296,"stopwords_ratio":0.413,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Jokuɛwi—Anɛ Nyɛ Dla Nyɛ He Kɛ Ha Baptisimi Lo? | Kase\\nAnɛ O Ma Nyɛ Maa Ye Bua Ngɛ O We Asafo ɔ Mi Lo?\\nJokuɛwi—Anɛ Nyɛ Dla Nyɛ He Kɛ Ha Baptisimi Lo?\\nJokuɛwi​—Kɛ Nyɛ Ma Plɛ Kɛ Dla Nyɛ He Kɛ Ha Baptisimi Ha Kɛɛ?\\nMɛni O Ma Nyɛ Maa Pee Konɛ Kake Peemi Nɛ Ngɛ Wa Kpɛti Kaa Kristofohi ɔ Mi Nɛ Wa?\\nYehowa Kudɔɔ E We Bi Ngɛ Wami Blɔ ɔ Nɔ\\nHwɔɔmi Mɔ—Nɔ́ Nɛ A Maa Kase | March 2016\\nKANE NGƐ Afrikaans Aukan Baoule Bassa (Cameroon) Bislama Boulou Cakchiquel Cambodian Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik English Ewe Fon French Ga Garifuna Greenlandic Haitian Creole Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italian Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Lingala Lunda Luvale Maltese Mam Mambwe-Lungu Mauritian Creole Mazatec (Huautla) Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramaccan Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Tzeltal Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallisian Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\n“Ke nɔ ko ngɛ hlae nɛ e ma mɔ ɔ, kekleekle ɔ, e hii si nɛ e buu nya, nɛ e hyɛɛ kaa e ngɛ sika nɛ maa su nya gbemi lo.”—LUKA 14:28.\\nLAHI: 6, 34\\nMƐNI O KASE?\\nKe nɔ ko wa ngɛ mumi mi ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ, nɛ mɛni Daniel pee kɛ tsɔɔ kaa e wa ngɛ mumi mi?\\nKɛ o ma plɛ kɛ le kaa yi mi kpɔ nɛ o mwɔ kaa o ma ha nɛ a baptisi mo ɔ je o tsui mi kɛɛ?\\nMɛni ji he nɔ jɔɔmi, nɛ mɛni tsakpa ngɛ lɔ ɔ kɛ baptisimi a kpɛti?\\nA ngma munyu nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ kɛ ha jokuɛwi nɛ a suɔ kaa a baptisi mɛ ɔ\\n1, 2. (a) Mwɔnɛ ɔ, mɛni haa Mawu we bi bua jɔmi? (b) Mɛni fɔli nɛ a ji Kristofohi kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua jokuɛwi konɛ a nu baptisimi sisi?\\nASAFO MI NƆKƆTƆMA ko de Christopher nɛ e ye jeha 12 ɔ ke, “I le mo kɛ je o jokuɛ mi tɔ̃ɔ, nɛ benɛ i nu kaa o suɔ kaa a baptisi mo ɔ, ye bua jɔ. Se i suɔ nɛ ma bi mo sane nɛ ɔ, ‘Mɛni he je nɛ o suɔ kaa a baptisi mo ɔ.’” Asafo mi nɔkɔtɔma nɛ ɔ le nɔ́ he je nɛ e bi jamɛ a sane ɔ. Daa jeha a, wa naa kaa jokuɛwi akpehi abɔ haa nɛ a baptisiɔ mɛ, nɛ enɛ ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ. (Fiɛlɔ 12:1) Se e sa kaa fɔli nɛ a ji Kristofohi kɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ye bua jokuɛwi nɛ a le nɔ́ nɛ baptisimi tsɔɔ konɛ mɛ nitsɛmɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ he.\\n2 Wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi kaa ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ nɛ a baptisi lɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ je si himi ehe ko sisi kaa Kristofo no. Si himi ehe nɛ ɔ ma ha nɛ Yehowa maa jɔɔ lɛ, se Satan hu maa te si kɛ wo lɛ. (Abɛ 10:22; 1 Petro 5:8) Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa fɔli nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ a ná deka kɛ tsɔɔ a bimɛ ní, konɛ a bimɛ ɔmɛ nɛ a le nɔ́ nɛ Kristo kaselɔ peemi tsɔɔ tutuutu. Ngɛ jokuɛwi nɛ a fɔli be asafo ɔ mi ɔ a blɔ fa mi ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi jeɔ suɔmi mi nɛ a yeɔ bua mɛ konɛ a nu a he nɔ nɛ a maa jɔɔ nɛ́ a baptisi mɛ ɔ sisi saminya. (Kane Luka 14:27-30.) Kaa bɔ nɛ ke nɔ ko maa ma tsu nɛ ja e dla e he saminya loko e ma nyɛ maa gbe nya a, jã kɛ̃ nɛ e sa kaa jokuɛwi hu nɛ a dla a he saminya loko a baptisi mɛ. Lɔ ɔ ma ha nɛ a ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi “kɛ ya su nyagbe.” (Mateo 24:13) Mɛni maa ye bua jokuɛwi konɛ a nyɛ nɛ a fia a pɛɛ si kaa a ma sɔmɔ Yehowa a wami be tsuo? Nyɛ ha nɛ waa hyɛ.\\n3. (a) Mɛni he je nɛ munyu nɛ Yesu kɛ Petro tu ɔ ha nɛ wa na kaa baptisimi he hia a? (Mateo 28:19, 20; 1 Petro 3:21) (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu, nɛ mɛni he je?\\n3 Anɛ o ji jokuɛ nɛ o suɔ kaa a baptisi mo lo? Ke jã a, lɛɛ o kɛ oti kpakpa ma o hɛ mi! E ji he blɔ ngua nɛ o ma ná kaa a maa baptisi mo kaa Yehowa Odasefo no. Jehanɛ hu ɔ, e ji nɔ́ ko nɛ e sa kaa Kristofo no nɛ pee, nɛ ja nɔ ko pee jã loko a ma he e yi wami ngɛ amanehlu ngua a mi. (Mateo 28:19, 20; 1 Petro 3:21) Ke o ha nɛ a baptisi mo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o wo Yehowa si kaa o ma sɔmɔ lɛ o wami be tsuo. O maa suɔ kaa o maa ye si womi nɛ ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ maa ye bua mo konɛ o hyɛ kaa o dla o he kɛ ha baptisimi aloo o dla we o he: (1) Anɛ i wa ngɛ mumi mi bɔ nɛ sa nɛ ma nyɛ ma mwɔ ye yi mi kpɔ kaa a baptisi mi lo? (2) Anɛ imi nitsɛ nɛ i suɔ kaa a baptisi mi lo? (3) Ke a ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ kɛ ha Yehowa a, anɛ i nu sisi lo? Nyɛ ha nɛ wa susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he nɛ waa hyɛ.\\nKE O WA NGƐ MUMI MI BƆ NƐ SA\\n4, 5. (a) Mɛni he je nɛ tsa pi nikɔtɔmahi pɛ nɛ e sa kaa a baptisi mɛ ɔ? (b) Ke a ke Kristofo no ko wa ngɛ mumi mi ɔ, mɛni lɔ ɔ tsɔɔ?\\n4 Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa nikɔtɔmahi pɛ nɛ e sa kaa a baptisi mɛ, nɛ e tsɔɔ we jeha pɔtɛɛ nɛ e sa kaa nɔ ko nɛ ye loko a baptisi lɛ hulɔ. Abɛ 20:11 ɔ de ke: “Jokuɛyo tete po e ní peemi níhi a kɛ yoɔ lɛ kaa e yeɔ anɔkuale, loo e peeɔ nɔ́ nɛ da.” Enɛ ɔ he ɔ, jokuɛ po ma nyɛ maa le nɔ́ nɛ da, nɛ e ma nyɛ maa jɔɔ e he nɔ kɛ ha e Bɔlɔ ɔ. Ke jã a, lɛɛ baptisimi he hia, nɛ e da blɔ kaa jokuɛ ko nɛ e kɛ e ní peepee tsɔɔ kaa e wa ngɛ mumi mi ɔ, maa jɔɔ e he nɔ ha Yehowa.—Abɛ 20:7.\\n5 Ke a ke nɔ ko wa ngɛ mumi mi ɔ, kɛ lɔ ɔ tsɔɔ kɛɛ? Pi be tsuaa be nɛ jeha nɛ nɔ ko ye, loo bɔ nɛ e nɔmlɔ tso ngɛ ha a nɛ tsɔɔ kaa e wa ngɛ mumi mi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a wa ngɛ mumi mi ɔ, a “tsɔse a juɛmi” nɛ a le slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti. (Hebri Bi 5:14) Nɔ nɛ wa ngɛ mumi mi ɔ le nɔ́ nɛ da, nɛ e jeɔ e tsui mi nɛ e mwɔɔ e yi mi kpɔ kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. Enɛ ɔ he ɔ, nihi be nyɛe maa nyɛ e nɔ kaa e pee nɔ́ yayami ko. Jehanɛ hu ɔ, e hyɛ we blɔ kaa nɔ ko nɛ tsɔɔ lɛ kaa e pee nɔ́ nɛ da. Ke a baptisi jokuɛ ko ɔ, a hyɛɔ blɔ kaa ke e ya je he ko nɛ e fɔli loo nɔkɔtɔma ko be lejɛ ɔ, e maa pee nɔ́ nɛ da.—Kɛ to Filipi Bi 2:12 ɔ he.\\n6, 7. (a) Moo tsɔɔ haomi komɛ nɛ Daniel kɛ kpe benɛ e ngɛ Babilon ɔ. (b) Mɛni Daniel pee kɛ tsɔɔ kaa e wa ngɛ mumi mi?\\n6 Anɛ jokuɛ ko ma nyɛ maa pee e ní jã lo? Nyɛ ha wa susu Daniel nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ waa hyɛ. Benɛ a nu lɛ kɛ je e fɔli a he kɛ ho Babilon ya a, eko ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e wɛ kulaa. Benɛ Daniel ke e hɛliɔ si ɔ, e ya je nihi nɛ a yi Mawu mlaahi a nɔ ɔ a kpɛti. Se nyɛ ha nɛ wa susu si fɔfɔɛ nɛ Daniel ya je mi ɔ he saminya. A buɔ lɛ wawɛɛ ngɛ Babilon. E piɛɛ nihewi nɛ a je blɔ hla mɛ kaa a sɔmɔ matsɛ ɔ a he. (Daniel 1:3-5, 13) Daniel ná blɔ nya ngua ngɛ Babilon. Eko ɔ, kaa e ngɛ Israel ɔ, e ko ná we jamɛ a blɔ nya a.\\n7 Lɔ ɔ he ɔ, kɛ jokuɛ Daniel pee e ní ha kɛɛ? Anɛ e ngmɛ blɔ konɛ Babilon bi ɔmɛ nɛ a ha nɛ e tsake e je mi bami, loo a ha nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ gbɔjɔ lo? E ngmɛ́ blɔ kɔkɔɔkɔ! Baiblo ɔ tsɔɔ kaa benɛ Daniel ngɛ Babilon ɔ, e ‘mwɔ e yi mi kpɔ kaa e be e he blee,’ nɛ e maa yu e he ngɛ níhi nɛ kɔ lakpa jami he ɔ a he. (Daniel 1:8) Nɔ́ nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e wa ngɛ mumi mi!\\nKe jokuɛ ko wa ngɛ mumi mi ɔ, e pee we e ní kaa nɔ ko nɛ e kɛ je ɔ bɔɔ ngɛ sukuu nɛ́ ke e ba Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ, e peeɔ e ní kaa Mawu huɛ (Hyɛ kuku 8)\\n8. Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Daniel nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?\\n8 Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Daniel nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi? Ke jokuɛ ko wa ngɛ mumi mi niinɛ ɔ, e maa hɛɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wawɛɛ ngɛ haomi behi po a mi. E be e ní pee kaa akpasi (agama) nɛ e tsakeɔ e su konɛ e kɛ su nɛ ngɛ he nɛ e ya je ɔ nɛ kɔ. Nɔ nɛ peeɔ e ní kaa akpasi ɔ, ke e ya Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ, e haa nɛ nihi naa lɛ kaa e ji Mawu huɛ, se ke e ya sukuu ɔ, e peeɔ e ní kaa nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ. Nɔ nɛ wa ngɛ mumi mi ɔ, pee we e ní jã. Mohu ɔ, ke e ba kaa e kɛ ka ko kpe po ɔ, e maa ye Yehowa anɔkuale.—Kane Efeso Bi 4:14, 15.\\nKe jokuɛ ko wa ngɛ mumi mi ɔ, e maa hɛɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wawɛɛ ngɛ haomi behi po a mi\\n9, 10. (a) Ke jokuɛ ko susu bɔ nɛ e pee e ní ha benɛ e kɛ ka ko kpe lingmi nɛ ɔ he ɔ, kɛ lɔ ɔ maa ye bua lɛ kɛɛ? (b) Mɛni baptisimi tsɔɔ?\\n9 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa yi mluku. Nikɔtɔmahi kɛ jokuɛwi tsuo tɔ̃ɔ be komɛ. (Fiɛlɔ 7:20) Se ke o suɔ kaa a baptisi mo ɔ, juɛmi ngɛ mi kaa o maa hyɛ ke ji o suɔ niinɛ kaa o maa ye Yehowa mlaa amɛ a nɔ lo. Mo bi o he ke, ‘Be saii ji nɛ ɔ, anɛ i yeɔ Yehowa mlaa amɛ a nɔ lo?’ Lingmi nɛ ɔ nɛ o kɛ ka ko kpe ɔ, kɛ o pee o ní ha kɛɛ? Anɛ o nyɛ nɛ o pee nɔ́ nɛ da lo? Kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Daniel blɔ fa mi ɔ, anɛ mo hu nɔ ko wo mo he wami kaa o di níhi nɛ ngɛ Satan je ɔ mi ɔ a se lo? Ke nɔ́ ko kaa jã ngɛ o hemi kɛ yemi ɔ kae ɔ, anɛ o nyɛɔ yɔseɔ nɔ́ nɛ Yehowa suɔ lo?—Efeso Bi 5:17.\\n10 Mɛni he je nɛ e he hia kaa o le sane bimihi nɛ a wo ta a a heto ɔ? Ejakaa lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o maa na kaa hɛdɔ ngɛ baptisimi he wawɛɛ. Baptisimi haa nɛ nihi naa kaa o kɛ Yehowa so somi ko nɛ he hia. Lɔ ɔ tsɔɔ kaa o wo Yehowa si kaa o ma suɔ lɛ, nɛ o kɛ o tsui tsuo ma sɔmɔ lɛ o wami be tsuo. (Marko 12:30) E sa kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ a baptisi lɛ ɔ nɛ fia e pɛɛ si kaa e maa ye si nɛ e wo Yehowa a nɔ.—Kane Fiɛlɔ 5:4, 5.\\nANƐ MO NITSƐ LƐ O SUƆ KAA A BAPTISI MO LO?\\n11, 12. (a) Ke nɔ ko ngɛ juɛmi pee kaa a baptisi lɛ ɔ, mɛni nɔ mi mami e sa kaa e ná? (b) Mɛni maa ye bua mo konɛ o na baptisimi kaa bɔ nɛ Yehowa naa lɛ ɔ?\\n11 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa we bi tsuo “maa ngɔ a he kɛ ha ngɛ mɛ nitsɛmɛ a suɔmi nya,” nɛ jokuɛwi po maa pee jã. (La 110:3) Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko suɔ kaa a baptisi lɛ ɔ, e sa nɛ lɛ nitsɛ e je e tsui mi nɛ e pee jã. Eko ɔ, e ma bi nɛ o kpa o mi nɛ o hyɛ kaa mo nitsɛ lɛ o suɔ kaa o maa pee jã lo, titli ɔ, ke o ji nɔ ko nɛ a tsɔse lɛ ngɛ anɔkuale ɔ mi.\\n12 Eko ɔ, benɛ o ngɛ wae ɔ, o na kaa a baptisi o huɛmɛ kɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ a ti ni komɛ. Ko susu kaa e sa nɛ a baptisi mo akɛnɛ o wa kɛ su he ko, aloo a ngɛ nɔ fɛɛ nɔ baptisie ɔ he je. Mɛni o maa pee konɛ o nyɛ nɛ o na baptisimi kaa bɔ nɛ Yehowa naa lɛ ɔ? Mo susu nɔ́ he je nɛ baptisimi he hia a he saminya. O maa na yi mi tomi kpakpahi a he je nɛ baptisimi he hia a ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyu nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi.\\n13. Kɛ o ma plɛ kɛ le kaa yi mi kpɔ nɛ o mwɔ kaa a baptisi mo ɔ je o tsui mi loo e ji o tsui mi ha kɛɛ?\\n13 Blɔ kake nɛ o maa gu nɔ kɛ na kaa yi mi kpɔ nɛ o mwɔ kaa a baptisi mo ɔ je o tsui mi loo e ji o tsui mi ɔ ji, nɛ o maa hyɛ bɔ nɛ o sɔleɔ ha. Anɛ o pɔɔ sɔlemi lo? Ke o ngɛ sɔlee ɔ, anɛ o woɔ níhi pɔtɛɛ nɛ o suɔ kaa Yehowa nɛ e pee ha mo ɔ ta lo? Sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ɔmɛ ma nyɛ ma ha nɛ o yɔse ke ji huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti aloo nɔ́ ko be kaa jã. (La 25:4) Behi fuu ɔ, Yehowa guɔ Baiblo ɔ nɔ kɛ haa wa sɔlemi ɔmɛ a heto. Enɛ ɔ he ɔ, blɔ kpa ko nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ na kaa o suɔ wawɛɛ kaa huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti konɛ o sɔmɔ lɛ ji, nɛ o maa hyɛ bɔ nɛ o kaseɔ ní ha. (Yoshua 1:8) Mo bi o he ke: ‘Anɛ i kaseɔ Baiblo ɔ ngɛ ye dɛ he daa lo? Anɛ i jeɔ ye tsui mi nɛ i kɛ ye he woɔ wa weku Mawu jami ɔ mi lo?’ Sane bimi nɛ ɔmɛ maa ye bua mo konɛ o hyɛ kaa yi mi kpɔ nɛ o mwɔ kaa a baptisi mo ɔ je o tsui mi loo e ji o tsui mi.\\nNƆ́ NƐ HE NƆ JƆƆMI TSƆƆ\\n14. Moo tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ he nɔ jɔɔmi kɛ baptisimi a kpɛti.\\n14 Eko ɔ, jokuɛwi komɛ be slɔɔto tutuutu nɛ ngɛ he nɔ jɔɔmi kɛ baptisimi a kpɛti ɔ lee. A ti ni komɛ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa a jɔɔ a he nɔ ha Yehowa, se a dla we a he kɛ ha baptisimi. Se anɛ e ma nyɛ maa ba jã lo? Ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ sɔle nɛ e wo Yehowa si kaa e ma sɔmɔ lɛ e wami be tsuo. Ke nɔ ɔ ha nɛ a baptisi lɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e suɔ kaa nihi nɛ a le kaa e jɔɔ e he nɔ ha Yehowa momo. Enɛ ɔ he ɔ, loko o ma ha nɛ a baptisi mo ɔ, e he hia nɛ o le nɔ́ nɛ he nɔ jɔɔmi kɛ ha Mawu ɔ tsɔɔ.\\n15. Mɛni ji he nɔ jɔɔmi?\\n15 Ke o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o de Yehowa kaa kɛ je jamɛ a ligbi ɔ nɔ kɛ ya a, e nɔ ji mo. O wo Yehowa si kaa sɔmɔmi nɛ o ma sɔmɔ lɛ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia mo pe kulaa ngɛ o si himi mi. (Kane Mateo 16:24.) Hɛdɔ ngɛ si nɛ ɔ nɛ o wo Mawu ɔ he wawɛɛ! (Mateo 5:33) Ke jã a, lɛɛ mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o le kaa amlɔ nɛ ɔ, o ngɛ kɛ ha Yehowa, se pi kɛ ha mo nitsɛ o he?—Roma Bi 14:8.\\n16, 17. (a) Ke a ke nɔ ko kɛ e he ha Yehowa a, mɛni nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ o kɛ maa tsɔɔ nya? (b) Ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ ha Yehowa a, mɛni e ngɛ Yehowa dee?\\n16 Ha wa susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ waa hyɛ. Moo ngɔ lɛ kaa o huɛ ko he lɔle kɛ ke mo. E ngɔ lɔle ɔ he womihi tsuo kɛ ha mo nɛ e de mo ke: “O lɔle ji nɛ ɔ nɛ.” Se o huɛ ɔ de mo ke: “I suɔ nɛ safe ɔ nɛ hi ye dɛ. Imi nɛ ma hi lɔle ɔ hɛɛe, se pi mo.” Anɛ o ma susu kaa e kɛ lɔle ɔ ke mo niinɛ lo? Kɛ o maa na o huɛ ɔ nɛ e ke mo lɔle ɔ ha kɛɛ?\\n17 Ke nɔ ko jɔɔ e he nɔ ha Yehowa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ Mawu dee ke: “I ngɔ ye he ha mo. I ngɛ kɛ ha mo.” Yehowa ngɛ he blɔ nɛ e hyɛɔ blɔ kaa jamɛatsɛ ɔ maa ye si nɛ e wo lɛ ɔ nɔ. Se ke jamɛatsɛ ɔ gbo Yehowa nɔ tue nɛ e ju si nɛ e kɛ nɔ ko nɛ e sɔmɔ we Mawu ngɛ nyɛɛe konɛ a sɛ gba si himi mi hu nɛɛ? Aloo ke jamɛatsɛ ɔ ngɛ ní tsumi ko tsue nɛ lɔ ɔ ha nɛ e kɛ be bɔɔ ko pɛ yaa fiɛɛmi, loo e poɔ asafo mi kpehi a mi hu nɛɛ? Ke e pee jã a, lɛɛ e yi si nɛ e wo Yehowa a nɔ. E ngɛ kaa nɔ ɔ nɛ e ke e huɛ lɔle se e ha we lɛ safe ɔ. Ke wa jɔɔ wa wami nɔ kɛ ha Yehowa a, wa ngɛ lɛ dee ke, ‘Yehowa, i ngɛ kɛ ha mo, se pi kɛ ha imi nitsɛ ye he.’ Enɛ ɔ he ɔ, be fɛɛ be ɔ, wa maa pee nɔ́ nɛ Yehowa suɔ, ke wɔɔ wa bua jɔɛ jamɛ a nɔ́ ɔ he po. Nyɛ ha nɛ waa kase Yesu. E de ke: “I je hiɔwe kɛ ba nɛ ma ba pee nɔ nɛ tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní, se pi imi nitsɛ ye suɔmi nya ní.”—Yohane 6:38.\\nBaptisimi ji nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he, nɛ e ji he blɔ ngua nɛ nɔ ko ma ná\\n18, 19. (a) Mɛni blɔ nɔ munyu nɛ Rose kɛ Christopher tu ɔ tsɔɔ kaa ke a baptisi nɔ ko ɔ, lɔ ɔ ngɔɔ jɔɔmi kɛ baa? (b) Kɛ o naa he blɔ nɛ o ma ná kaa o ma ha nɛ a baptisi mo ɔ ha kɛɛ?\\n18 E ngɛ heii kaa baptisimi ji nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he. E ji he blɔ ngua nɛ nɔ ko ma ná kaa e maa jɔɔ e he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ a baptisi lɛ. Jokuɛwi nɛ a suɔ Yehowa, nɛ a nu he nɔ jɔɔmi sisi saminya a, lilaa we si kaa a maa jɔɔ a he nɔ ha Mawu nɛ a baptisi mɛ. Ke a pee jã a, a pia we a he. Yoyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rose nɛ a baptisi lɛ ɔ de ke: “I suɔ Yehowa, nɛ nɔ́ kpa ko be nɛ ma ha mi bua jɔmi pe Yehowa sɔmɔmi. I pia we ye he gblegbleegble kaa i ha nɛ a baptisi mi.”\\n19 Nɛ Christopher nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ hu nɛɛ? Kɛ e naa yi mi kpɔ nɛ e mwɔ nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ benɛ e ye jeha 12 ɔ ha kɛɛ? E tsɔɔ kaa e bua jɔ kaa e ma e juɛmi nya si jã. E bɔni sɔmɔmi kaa daa blɔ gbalɔ benɛ e ye jeha 17 ɔ, nɛ benɛ e ye jeha 18 ɔ, e bɔni sɔmɔmi kaa asafo mi sɔmɔlɔ. Mwɔnɛ ɔ, e ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel. E de ke: “Yi mi kpɔ nɛ i mwɔ nɛ a baptisi mi ɔ da. I kɛ ye wami tsuo ngɛ Yehowa kɛ e we asafo ɔ sɔmɔe.” Ke o suɔ kaa a baptisi mo ɔ, kɛ o ma plɛ kɛ dla o he ha kɛɛ? Ní kasemi nɛ nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ ma ha sane bimi nɛ ɔ heto.\\n“Juɛmi”: Nyɛmi nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e kɛ yɔseɔ slɔɔto nɛ ngɛ kpakpa kɛ yayami a kpɛti, nɛ e mwɔɔ e yi mi kpɔ kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. Kristofo no nɛ e kɔɔ nɔ́ se ɔ mwɔɔ yi mi kpɔ nɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ mi maa wa\\nHWƆƆMI MƆ—NƆ́ NƐ A MAA KASE March 2016\\nAnɛ E Sa Nɛ Ma Jɔɔ Ye Wami Nɔ Ha Yehowa Nɛ A Baptisi Mi Lo?","num_words":3628,"character_repetition_ratio":0.07,"word_repetition_ratio":0.023,"special_characters_ratio":0.303,"stopwords_ratio":0.526,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nɔ́ He Je Nɛ E Sa Nɛ Waa Ngɔ Yayami Kɛ Pa | Yesu Si Himi Ngɛ Zugba a Nɔ\\nKANE NGƐ Alur Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bassa (Cameroon) Batak (Karo) Batak (Toba) Bicol Boulou Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Cibemba Croatian Dangme Danish Drehu Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Fon French Ga Georgian German Greek Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hungarian Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japanese Javanese Jula Kabiye Kazakh Kazakh (Arabic) Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korean Lingala Lomwe Luganda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mauritian Creole Maya Moore Myanmar Ndau Ndebele (Zimbabwe) Norwegian Nyungwe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romanian Russian Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Seychelles Creole Shona Silozi Sinhala Slovenian Solomon Islands Pidgin Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tatar Thai Tigrinya Tok Pisin Tshiluba Tshwa Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Umbundu Urdu Uruund Uzbek Vietnamese Wallisian Waray-Waray\\nNɔ́ He Je Nɛ E Sa Nɛ Waa Ngɔ Yayami Kɛ Pa\\nANƐ E SA NƐ WAA NGƆ YAYAMI KƐ PA SI KPAAGO LO?\\nNƆ́ HETOMI NƆ́ NƐ KƆƆ TSƆLƆ NƐ E KƐ NƆ́ KI Ɔ HE Ɔ\\nBenɛ Yesu ngɛ e kaseli ɔmɛ bɔ nɛ a maa pee ha kɛ dla pɛ ngɛ a kɛ a nyɛmimɛ a kpɛti ɔ tsɔɔe ɔ, Petro ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e nu nɔ́ nɛ Yesu de ɔ tsuo. Se Petro suɔ nɛ e le si abɔ nɛ e sa kaa a ngɔ tɔmi kɛ pa.\\nPetro bi Yesu ke: “Nyɔmtsɛ, si enyɛmɛ ke ye nyɛmi tɔ ye nɔ nɛ ma kɛ pa lɛ? Si kpaago lo?” Jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ ekomɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ngɔ yayami kɛ pa si etɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Petro susu kaa ke e nyɛmi tɔ e nɔ nɛ e nyɛ nɛ e ngɔ kɛ pa lɛ “si kpaago” sɔuu ɔ, lɛɛ e bɔ mɔde.​​—Mateo 18:21.\\nSe nɔ he tɔmihi nɛ a maa kane ɔ kɛ níhi nɛ Yesu tsɔɔ ɔ kɔ we. Lɔ ɔ he ɔ, e dla Petro juɛmi. E de lɛ ke: ‘Dɛbi, i de we mo ke si kpaago, se mohu si 77.’ (Mateo 18:22) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa yayami kɛ pami nya be tami. Enɛ ɔ ngɛ Petro tsɔɔe kaa be tsuaa be nɛ e nyɛmi ma tɔ e nɔ ɔ, e sa nɛ e kɛ pa lɛ.\\nYesu ya nɔ nɛ e de Petro kɛ kaseli kpa amɛ nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ a na kaa e he hia nɛ a ngɔ ni kpahi a tɔmi kɛ pa mɛ. Nɔ́ nɛ e de mɛ ɔ kɔɔ tsɔlɔ ko nɛ e nyɔmtsɛ na lɛ mɔbɔ se e kase we nɔ́ ko kɛ ji mi ɔ he. Matsɛ ɔ tsɛ e tsɔli ɔmɛ konɛ a bu ní tsumi nɛ e kɛ wo a dɛ ɔ he akɔtaa kɛ ha lɛ. A ngɔ tsɔli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ e ye hiɔ talenta 10,000 [denario 60,000,000] kɛ ba matsɛ ɔ ngɔ. E be nyɛe maa wo jamɛ a hiɔ ɔ gblee. Enɛ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ fa ke a jua tsɔlɔ ɔ, kɛ e yo, kɛ e bimɛ konɛ a kɛ tsɔ hiɔ ɔ. Benɛ e nu nɔ́ nɛ ɔ, e ya kpla si ngɛ matsɛ ɔ nane nya nɛ e nu matsɛ ɔ nane, nɛ e de ke: “I kpa mo pɛɛ, ná tsui ha mi nɛ ma wo mo hiɔ ɔ tsuo.”​​—Mateo 18:26.\\nTsɔlɔ ɔ he pee matsɛ ɔ mɔbɔ nɛ e ngɔ hiɔ ɔ tsuo nɛ e ye ɔ kɛ ke lɛ. Benɛ matsɛ ɔ ngmɛɛ e he nɛ e je kpo ɔ, lɛ hu e ya na tsɔlɔ kpa nɛ ye lɛ hiɔ denario 100. Kɛkɛ nɛ e bɔni tsɔlɔ kaketsɛ ɔ kuɔ si miami ke: “Wo mi hiɔ nɛ o hɛɛ mi ɔ.” Se e nyɛmi tsɔlɔ ɔ kpla si ngɛ e hɛ mi nɛ e de ke: “I kpa mo pɛɛ, ná tsui ha mi nɛ ma wo mo hiɔ ɔ tsuo.” (Mateo 18:28, 29) Se tsɔlɔ ɔ nɛ matsɛ ɔ na lɛ mɔbɔ nɛ e ngɔ hiɔ nɛ e ye ɔ kɛ ke lɛ ɔ kplɛɛ we, nɛ e kase we e nyɔmtsɛ ɔ. E ha nɛ a nu e nyɛmi tsɔlɔ nɛ e ye lɛ hiɔ bɔɔ pɛ ɔ kɛ wo tsu mi kɛ yaa si benɛ e maa wo hiɔ ɔ tsuo.\\nYesu ya nɔ nɛ e de kaa, tsɔli kpahi nɛ a na yi wu tso ní nɛ tsɔlɔ nɛ ɔ pee ɔ ya bɔ a nyɔmtsɛ ɔ amaniɛ. Matsɛ ɔ mi mi fu wawɛɛ nɛ e de ke: “Mo tsɔlɔ yiwutsotsɛ! Akɛnɛ o kpa mi pɛɛ he je ɔ, i ngɔ hiɔ nɛ ɔ tsuo ngɔ ke mo. Anɛ mo hu e sɛ kaa o naa o nyɛmi tsɔlɔ ɔ mɔbɔ kaa bɔ nɛ i na mo mɔbɔ ɔ lo?” Matsɛ ɔ mi mi fu wawɛɛ, nɛ e wo tsɔlɔ ɔ tsu kɛ yaa si be nɛ e maa wo hiɔ ɔ tsuo. Yesu mwɔ nya ke: “Ke nyɛ ngɔɛ nyɛ nyɛmimɛ a tɔmi ngɔ pɛ mɛ kɛ je nyɛ tsui mi ɔ, bɔ nɛ Tsaatsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa pee nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ ji nɛ ɔ nɛ.”​​—Mateo 18:32-35.\\nE sa nɛ waa kase ní kɛ je nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi, nɛ waa ngɔ nihi a tɔmihi kɛ pa mɛ. Mawu ngɔ wa he yayami babauu kɛ pa wɔ. Ke wa ngɔ yayami nɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi peeɔ wɔ ɔ kɛ to nɔ́ nɛ Mawu kɛ pa wɔ ɔ he ɔ, a nɔ́ ɔ sui nɔ́ ko kulaa. Jehanɛ hu ɔ, pi si kake pɛ nɛ Yehowa ngɔ wa he yayamihi kɛ pa wɔ, mohu ɔ, si akpehi abɔ. Anɛ e sɛ nɛ waa ngɔ wa nyɛmimɛ a tɔmihi kɛ pa mɛ ke ji kaa nɔ́ nɛ a pee ɔ dɔ wɔ wawɛɛ po lo? Lɔ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ Yesu de ngɛ e Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ mi ɔ, Mawu maa ngɔ “wa tɔmi ɔmɛ kɛ pa wɔ kaa bɔ nɛ wɔ hu waa kɛ paa nihi nɛ tɔɔ wa nɔ ɔ.”​​—Mateo 6:12.\\nMɛni lɛ ha nɛ Petro bi sane ngɛ tɔmi nɛ e kɛ maa pa e nyɛmi he ɔ, nɛ mɛni he je nɛ e susu kaa ke e kɛ nɔ ko he tɔmi pa lɛ si kpaago ɔ, e bɔ mɔde ɔ?\\nMɛni matsɛ ɔ pee benɛ e tsɔlɔ ɔ kpa lɛ pɛɛ ɔ, nɛ mɛni jamɛ a tsɔlɔ ɔ hu pee benɛ tsɔlɔ kpa ko kpa lɛ pɛɛ ɔ?\\nMɛni e sa nɛ waa kase ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ mi?","num_words":1114,"character_repetition_ratio":0.037,"word_repetition_ratio":0.018,"special_characters_ratio":0.272,"stopwords_ratio":0.403,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mawu Dloomi ɔ Ha Nɛ Nyɛ Ye Nyɛ He—Roma Bi 6:14 | Kase\\n‘Nyɛ ko ha nɛ yayami nɛ ye nyɛ nɔ hu; ejakaa Mawu dloomi ɔ lɛ hɛɛ nyɛ.’—ROM. 6:14.\\nLAHI: 2, 29\\nMɛni he je nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Mawu kɛ ha wɔ ɔ ji dloomi ɔ?\\nMɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke “wa ngɛ kaa nihi nɛ gbo” ɔ?\\nMɛni he je nɛ ke wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa yu wa he ngɛ yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ a he, kɛ tɔmi tsɔwitsɔwi tsuo a he ɔ?\\n1, 2. Mɛni he je nɛ Yehowa Odasefohi kɛ ngmami nɛ ngɛ Roma Bi 5:12 ɔ pɔɔ ní tsumi ɔ?\\nNGƆƆ lɛ kaa o ngɛ hlae nɛ o tsɔɔ Baiblo mi ngmami komɛ nɛ Yehowa Odasefohi le wawɛɛ nɛ a kɛ pɔɔ ní tsumi. Anɛ o ko tsɛ Roma Bi 5:12 ɔ kekle lo? Mo susu si abɔ nɛ o kɛ munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tsu ní ha a he nɛ o hyɛ: “Nɔ kake lɛ pee yayami, nɛ yayami kɛ gbenɔ ba. Enɛ ɔ ha gbenɔ sã nimli tsuo, ejakaa nɔ tsuaa nɔ pee yayami.”\\n2 A kɛ jamɛ a ngmami ɔ tsu ní si abɔ ngɛ womi nɛ ji Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ? ɔ mi. Ke waa kɛ wa bimɛ aloo ni kpahi ngɛ womi nɛ ɔ yi 3, 5, kɛ 6 a kasee ɔ, behi fuu ɔ, wa kaneɔ Roma Bi 5:12 ɔ. Eko ɔ, waa kɛ ngmami nɛ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a nu yi mi nɛ Mawu to ngɛ adesahi a he, kpɔmi nɔ́ ɔ, kɛ nɔ́ he je nɛ wa gboɔ ɔ sisi. Se si enyɛmɛ nɛ ke o kane Roma Bi 5:12 ɔ, o susuɔ bɔ nɛ e kɔɔ mo nitsɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti huɛ bɔmi, o ni peepee, kɛ hɛ nɔ kami nɛ o ngɛ ɔ he?\\n3. Mɛni nɛ e sa nɛ wa kai ngɛ yayami he?\\n3 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa ji yayami peeli, nɛ wa tɔ̃ɔ daa ligbi. Se kɛ̃ ɔ, wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Mawu le kaa zu kɛkɛ ji wɔ, nɛ e pee klaalo kaa e kɛ wa he yayamihi maa pa wɔ. (La 103: 13, 14) Yesu de ngɛ sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi ke: “Kɛ wa he yayami ɔ nɛ pa wɔ.” (Luka 11:2-4) Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma yayami nɛ wa pee kɛ be nɛ Mawu kɛ pa wɔ ɔ nɔ hu. Se loloolo ɔ, ke wa susu nɔ́ he je nɛ Yehowa nyɛɔ nɛ e kɛ wa he yayami paa wɔ ɔ he ɔ, wa ma ná he se wawɛɛ.\\nMAWU NGƆ WA HE YAYAMI KƐ PA WƆ KƐ GU E DLOOMI Ɔ NƆ\\n4, 5. (a) Mɛni yeɔ bua wɔ nɛ wa nuɔ Roma Bi 5:12 ɔ sisi? (b) Mɛni munyu nɛ ji “dloomi” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Roma Bi 3:24 ɔ tsɔɔ?\\n4 Roma Bi ɔmɛ a womi ɔ, titli yi 6 a yeɔ bua wɔ nɛ wa nuɔ nɔ́ he je nɛ Yehowa nyɛɔ nɛ e kɛ wa he yayami paa wɔ ɔ sisi. Ngɛ yi 3 ɔ mi ɔ, wa na kaa “nihi tsuo pee yayami.” Lɔ ɔ se ɔ Paulo de ke: “Se Mawu gu dloomi nɛ e kɛ haa je ɔ yaka a nɔ kɛ wo nihi tsuo nguɔ. E pee enɛ ɔ kɛ gu Kristo Yesu nɛ ha a ye a he ɔ nɔ.” (Rom. 3:23, 24) Mɛni Paulo ngɛ tsɔɔe benɛ e tu “dloomi” ɔ he munyu ɔ? Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke dloomi ɔ tsɔɔ nɔ́ ko nɛ a kɛ ha faa, aloo nɔ́ ko nɛ a kɛ ha nɔ ko nɛ jinɛ nɔ́ ɔ sɛ lɛ.\\n5 Womi mi ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke John Parkhurst ɔ tsɔɔ kaa behi fuu ɔ, ke Baiblo ɔ tu Mawu aloo Kristo dloomi ɔ he munyu ɔ, e tsɔɔ nɔ́ nɛ a pee konɛ a kɛ kpɔ̃ adesahi kɛ je yayami kɛ gbenɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ Hela munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tsɔɔ ji dloomi. Se mɛni blɔ nɔ Mawu gu kɛ je e dloomi ɔ kpo ngɔ tsɔɔ wɔ? Nɛ ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ enɛ ɔ saa hɛ nɔ kami nɛ o ngɛ kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Mawu nyɛ kpɛti ɔ he? Mo ha nɛ waa hyɛ.\\n6. Mɛnɔmɛ ma nyɛ ma ná Mawu dloomi ɔ he se?\\n6 “Nɔ kake” nɛ ji Adam lɛ pee yayami, nɛ lɔ ɔ ha nɛ yayami kɛ gbenɔ “sã nimli tsuo.” Enɛ ɔ he ɔ, “yayami nɛ nɔ kake pee ɔ, ha gbenɔ kpata nihi babauu a hɛ mi.” Se Yehowa je e dloomi ɔ kpo kɛ tsɔɔ wɔ nɛ e to blɔ nya konɛ kɛ gu ‘Yesu Kristo nɔ kake’ ɔ nɔ ɔ, wa ná neneene wami. (Rom. 5:12, 15, 17) Adesahi tsuo ná dloomi nɛ ɔ he se. ‘Yesu Kristo nɔ kake e tue nɛ e bu ɔ he ɔ, Mawu maa bu nihi fuu dali.’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu dloomi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ ‘kɛ gu wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo nɔ ɔ, wa ná neneene wami.’—Rom. 5:19, 21.\\n7. Mɛni he je nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Mawu ngɔ kɛ ha wɔ ɔ ji mi mi jɔmi kɛ dloomi nɛ Mawu je kpo ngɔ tsɔɔ wɔ ɔ?\\n7 Pi sɔ nɛ fɔɔ si ngɛ Yehowa nɔ kaa e maa ngɔ e bi ɔ kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́. Se kɛ̃ ɔ, Mawu kɛ Yesu dloo wɔ nɛ a ha wɔ kpɔmi nɔ́ ɔ, konɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, a kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. Wa ti nɔ ko be nɛ nɔ́ nɛ Mawu kɛ Yesu pee ɔ sa lɛ. Hyɛ bɔ nɛ wa bua jɔ ha kaa Mawu kɛ Yesu to blɔ nya konɛ a ngɔ wa he yayami kɛ pa wɔ nɛ waa hi si kɛ ya neneene. E sa nɛ waa tsɔɔ kaa wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he, nɛ waa ngɔ bɔ nɛ wa baa wa je mi ha a kɛ tsɔɔ jã.\\nWA BUA JƆ MAWU DLOOMI Ɔ HE\\n8. Mɛni ji susumi ko nɛ dɛ nɛ nihi ma nyɛ ma ná ngɛ a yayami ɔmɛ a he?\\n8 Akɛnɛ wa ji Adam sisi bimɛ nɛ wa yi mluku he je ɔ, wa ma nyɛ ma tɔ̃, wa ma nyɛ maa pee níhi nɛ sɛ, aloo waa pee yayami. Se e sɛ nɛ waa kɛ Mawu dloomi ɔ nɛ je wa nya nɛ wa de ke: ‘Ke i pee nɔ́ ko nɛ dɛ blɔ nɛ ji yayami ngɛ Mawu hɛ mi po ɔ, e sɛ nɛ e gba ye nya, ejakaa Yehowa kɛ maa pa mi.’ Aywilɛho sane ji kaa, ngɛ bɔfo ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, ni komɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ susu jã. (Kane Yuda 4.) Eko ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa be ja susue. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ ni kpahi a susumihi nɛ ko ná wa nɔ he wami, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, wɔ hu wa ba bɔni níhi a he susumi jã.\\n9, 10. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Paulo kɛ ni kpahi ye a he ngɛ yayami kɛ gbenɔ dɛ mi?\\n9 Paulo munyu ɔ ma nɔ mi kaa wa ko de ke: ‘Oo, Mawu le momo. E ma ma e hɛ ngɔ fɔ ní yayahi nɛ i pee ɔmɛ a nɔ.’ Mɛni he je? Ejakaa Paulo tsɔɔ kaa Kristofohi “ngɛ kaa nihi nɛ gbo, nɛ yayami be a nɔ he wami hu.” (Kane Roma Bi 6:1, 2.) Mɛni he je nɛ Paulo tsɔɔ kaa “a ngɛ kaa nihi nɛ gbo, nɛ yayami be a nɔ he wami hu” bemi nɛ a ngɛ zugba a nɔ loloolo ɔ?\\n10 Kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ, Mawu ngɔ Paulo kɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ Kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a he yayami kɛ pa mɛ. E kɛ mumi klɔuklɔu ɔ pɔ mɛ nu, nɛ a ba pee e mumi mi bimɛ, nɛ a ná hɛ nɔ kami kaa a maa ya hiɔwe. Ke a ya nɔ nɛ a ye anɔkuale ɔ, a maa piɛɛ Yesu he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe. Se mɛni he je nɛ Paulo nyɛ nɛ e de ngɛ a he kaa “a ngɛ kaa nihi nɛ gbo, nɛ yayami be a nɔ he wami hu” bemi nɛ a ngɛ zugba a nɔ loloolo nɛ a ngɛ Mawu sɔmɔe ɔ? E ngɔ Yesu nɛ e gbo kaa adesa, se a tle lɛ si kaa mumi mi nɔmlɔ kɛ ho hiɔwe ya nɛ e be gboe hu ɔ kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́. Gbenɔ be Yesu nɔ he wami ko kulaa hu. Jã nɔuu nɛ e ngɛ ngɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu a blɔ fami. A ma nyɛ maa bu a ‘he kaa nihi nɛ gbo ngɛ yayami peemi blɔ fa mi; se ngɛ Yesu Kristo mi ɔ, Mawu ha nɛ a hɛ ngɛ.’ (Rom. 6:9, 11) A ní peepee tsake kulaa. A ha we nɛ akɔnɔ yaya nɛ ngɛ a mi ɔ nɛ tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ a pee. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a gbo ngɛ a sá jemi bami ɔmɛ a he.\\n11. Mɛni he je nɛ wɔ nihi nɛ wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa hi si ngɛ Paradeiso ɔ mi kɛ ya neneene ɔ ma nyɛ ma de ke wa ngɛ “kaa nihi nɛ gbo, nɛ yayami be a nɔ he wami hu” ɔ?\\n11 Wɔ hu nɛɛ? Loko wa ba plɛ Kristofohi ɔ, wa pɔɔ tɔmi. Eko ɔ, wa li kaa Mawu buɔ tɔmi nɛ ɔmɛ kaa yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ a he. Wa ngɛ kaa nihi nɛ ‘a ngɔ a nɔmlɔ tso ɔ he ní ɔmɛ kɛ tsu mu ní kɛ pee yayami gbegbeegbe.’ Wa ma nyɛ ma de ke, ‘yayami ye wɔ nyɔguɛ.’ (Rom. 6:19, 20) Se pee se ɔ, wa ba na Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ, wa pee tsakemi ngɛ wa si himi mi, wa jɔɔ wa he nɔ ha Mawu, nɛ wa ha nɛ a baptisi wɔ. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma a, níhi nɛ wa ba le ngɛ Mawu he ɔ, ‘wa he lɛ kɛ wa tsui tsuo.’ Ke wa be nyɛe ma de jã tutuutu po ɔ, wa le kaa Mawu ‘ha nɛ wa ye wa he kaa nihi nɛ kpa yayami peemi,’ nɛ wa “ba bɔni nɔ́ nɛ da peemi.” (Rom. 6:17, 18) Enɛ ɔ he ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma de ke, “wa ngɛ kaa nihi nɛ gbo, nɛ yayami be a nɔ he wami hu.”\\n12. Mɛni juɛmi lɛ e he hia nɛ wɔ tsuo waa pee?\\n12 Amlɔ nɛ ɔ, mo susu bɔ nɛ Paulo munyu nɛ ɔ kɔɔ o he ha. E de ke: “Nyɛ ko ha nɛ yayami nɛ ye nyɛ nɔmlɔ tso nɛ gboɔ ɔ nɔ hu. Nyɛ ko di nɔmlɔ tso ɔ we akɔnɔ níhi a se.” (Rom. 6:12) Ke ji wa ngmɛ blɔ nɛ wa nɔmlɔ tso nɛ yi mluku ɔ tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ waa pee ɔ, wa ma ‘ha nɛ yayami maa ye wa nɔ.’ Akɛnɛ wa ma nyɛ ma “ha nɛ” yayami nɛ ye wa nɔ, aloo waa ye yayami nɔ he je ɔ, e sa nɛ wa bi wa he ke, mɛni lɛ wa suɔ nɛ waa pee? Mo bi o he ke: ‘Be komɛ ɔ, anɛ i haa nɛ ye nɔmlɔ tso aloo ye juɛmi nɛ yi mluku ɔ sisiɔ mi nɛ i peeɔ yayami lo? Aloo i ngɛ kaa nɔ nɛ gbo, nɛ yayami be e nɔ he wami hu? Anɛ i ngɛ kaa nɔ ko nɛ Mawu ha nɛ e hɛ ngɛ ngɛ Yesu Kristo mi lo?’ Ke wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he wawɛɛ ɔ, wa maa bɔ mɔde konɛ waa pee níhi nɛ maa sa e hɛ mi.\\nO MA NYƐ MAA YE YAYAMI NƆ KUNIMI\\n13. Mɛni he je wa ma nyɛ ma ná nɔmi mami kaa wa ma nyɛ ma kpa yayami peemi ɔ?\\n13 Yehowa we bi kpa ‘níhi nɛ a peeɔ’ ɔ loko a ba le Mawu, nɛ a suɔ lɛ, nɛ a ngɛ lɛ jae ɔ nɛ. Níhi nɛ a pee, nɛ ‘jehanɛ lɛɛ a he ngɛ mɛ zo pee’ ɔ ko nyɛ ko ngɔ gbenɔ kɛ ba a nɔ. (Rom. 6:21) Se a tsake. E he ba hia nɛ Kristofohi fuu nɛ a ngɛ Korinto ɔ nɛ a tsake. A ti ni komɛ ji amaga jali, gba puɛli, nyumuhi kɛ yihi sɔuu nɛ a kɛ a sibi peeɔ yakayaka ní, juli, kɛ dã tɔli. Se kɛ̃ ɔ, ‘a du a he’ ha mɛ, nɛ a ‘tsukɔ a he.’ (1 Kor. 6:9-11) Jã nɔuu nɛ e he ba hia nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Roma a hu nɛ a pee tsakemi komɛ. Mawu mumi ɔ ha nɛ Paulo ngma womi kɛ ya ha mɛ. E ngma ke: “Nyɛ ko ngɔ nyɛ nɔmlɔ tso ɔ he ní komɛ kɛ pee yayami hu. Mohu ɔ, nyɛɛ ngɔ nyɛ he ngɔ ha Mawu. Nyɛɛ ba nyɛ je mi kaa nihi nɛ a tle mɛ si kɛ je gbeje kɛ ba wami mi. Nyɛɛ ngɔ nyɛ he ngɔ ha Mawu, konɛ e ngɔ nyɛ kɛ tsu níhi nɛ da.” (Rom. 6:13) Paulo ngɛ nɔ mi mami kaa a ma nyɛ maa ya nɔ maa pee nɔ́ nɛ da konɛ a ná Mawu dloomi ɔ.\\n14, 15. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa níhi nɛ a tsɔɔ wɔ ɔ, wa suɔ nɛ wa ‘he lɛ kɛ wa tsui tsuo’?\\n14 Jã kɛ̃ nɛ e ji mwɔnɛ ɔ. Sa a, wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yi komɛ peeɔ a ní kaa Kristofohi nɛ a hi Korinto ɔ. Se mɛ hu a tsake. A kpa yayami peemi nɛ ‘a du a he’ ha mɛ. Ke tsakemi nɛ o pee ɔ kle jio, e klee we jio, amlɔ nɛ ɔ, mɛni ji o si dadɛ ngɛ Mawu hɛ mi? Amlɔ nɛ ɔ nɛ Mawu dloo wɔ, nɛ e ngɔ wa he yayami kɛ pa wɔ ɔ, anɛ o fia o pɛɛ si kaa o be o ‘nɔmlɔ tso ɔ he ní komɛ ngɔe kɛ pee yayami hu’ lo? Anɛ ‘o ngɔ o he ngɔ ha Mawu kaa nɔ ko nɛ a tle lɛ si kɛ je gbeje kɛ ba wami mi’ lo?\\n15 Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa pee jã a, e sa nɛ wa kua yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ a he nɛ ni komɛ nɛ a ngɛ Korinto ɔ pee ɔ. Se loko wa ma nyɛ maa tsɔɔ kaa wa kplɛɛ Mawu dloomi ɔ nɔ ɔ, ja wa tsake, nɛ wa ha we nɛ ‘yayami nɛ ye wa nɔ hu.’ Se kɛ̃ ɔ, anɛ wa fia wa pɛɛ si kaa níhi nɛ Yehowa tsɔɔ wɔ ɔ, wa ma ‘he lɛ kɛ wa tsui tsuo,’ nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa kua yayamihi nɛ nihi susuɔ kaa hɛdɔ be a he ɔ lo?—Rom. 6:14, 17.\\n16. Mɛni he je nɛ e sa kaa Kristofo no nɛ kua yayami fɛɛ yayami, se pi yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ a he kɛkɛ ɔ?\\n16 Mo susu bɔfo Paulo he nɛ o hyɛ. Wa ma nyɛ ma ná nɔmi mami ɔ kaa e pee we yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a tu he munyu ngɛ 1 Korinto Bi 6:9-11 ɔ eko. Se kɛ̃ ɔ, e tsɔɔ kaa lɛ hu e pee yayami. E ngma ke: “Imi lɛɛ nɔmlɔ adesa kɛkɛ ji mi, nɛ yayami he mi nyɔguɛ. Nɔ́ nɛ i tsuɔ ɔ, i li. Nɔ́ nɛ i suɔ kaa ma pee ɔ, i pee we lɔ ɔ; se nɔ́ nɛ i sume ɔ lɔ ɔ mohu i peeɔ.” (Rom. 7:14, 15) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ní kpahi ngɛ nɛ Paulo naa kaa a ji yayami, nɛ e ngɛ mɔde bɔe kaa e ma kua yayami nɛ ɔmɛ. (Kane Roma Bi 7:21-23.) Nyɛ ha nɛ waa kase Paulo, konɛ níhi tsuo nɛ Yehowa tsɔɔ wɔ ɔ, wa ‘he lɛ kɛ wa tsui tsuo.’\\n17. Mɛni he je nɛ o suɔ nɛ o ye anɔkuale ɔ?\\n17 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu anɔkuale nɛ wa maa ye ɔ he nɛ o hyɛ. Anɔkuale yemi ji Kristofohi a su titli. (Kane Abɛ 14:5; Efeso Bi 4:25.) Satan ji “lakpatsɛ kpanaku.” Anania kɛ e yo Safira hu gbo ejakaa a ye lakpa. Wa sume nɛ waa kase nihi kaa jã, enɛ ɔ he ɔ, wa kuaa lakpa yemi. (Yoh. 8:44; Níts. 5:1-11) Anɛ ke wa yi lakpa kɛkɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ anɔkuale yee lo? Anɔkuale yemi biɔ fuu pe jã. Ke wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he ɔ, wa maa ye anɔkuale ngɛ ní kpahi hu a mi.\\n18, 19. Mɛni he je nɛ anɔkuale nɛ wa maa ye ɔ tsɔɔ we kaa wa be lakpa yee kɛkɛ?\\n18 Ke o de nɔ́ ko nɛ be mi ɔ, e tsɔɔ kaa o ye lakpa. Se pi nɛ Yehowa suɔ kaa e we bi nɛ a ko de nɔ́ ko nɛ be mi kɛkɛ, mohu ɔ, e suɔ nɛ a tu anɔkuale sisiisi. E wo Israel bi ɔmɛ he wami ke: ‘Nyɛɛ pee nyɛ he klɔuklɔu, ejakaa imi Yehowa, nyɛ Mawu ɔ, i ngɛ klɔuklɔu.’ Lɔ ɔ se ɔ, e tsɔɔ mɛ níhi nɛ ma ha nɛ a pee klɔuklɔu. Mawu de ke: ‘Nyɛ ko ju; nyɛ ko sisi nɔ, nɛ nyɛ ko ye nyɛ sibi lakpa.’ (3 Mose 19:2, 11) Aywilɛho sane ji kaa, nɔ ko ma nyɛ maa ma e juɛmi nya si kaa e be lakpa yee, se kɛ̃ ɔ, e ma nyɛ maa sisi nɔ ko.\\nAnɛ wa fia wa pɛɛ si kaa wa ma kua lakpa yemi kɛ nɔ sisimi lo? (Hyɛ kuku 19)\\n19 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyumu ko de e nitsumitsɛ, aloo nihi nɛ e kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ kaa e be nyɛe maa ba ní tsumi hwɔɔ akɛnɛ e ma ya na “dɔkita” he je. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, e “dɔkita” a nami ɔ ma ya gbe nya ngɛ tsopa juami hé, aloo e ma ya wo dɔkita a hiɔ kɛkɛ. Yi mi tomi titli he je nɛ e be ní tsumi ɔ yae ji, konɛ e nyɛ nɛ e dla e he mla kɛ ha blɔ hiami ko, aloo e nyɛ nɛ e ngɔ e weku ɔ kɛ ya slaa si ngɛ wo ɔ nya. Eko ɔ, anɔkuale bɔɔ ko ngɛ demi nɛ e de ke e ‘ma ya na dɔkita’ a mi, se anɛ o ma nyɛ ma de ke e ngɛ anɔkuale yee lo? Aloo e ngɛ nɔ sisie? Eko ɔ, o le ní komɛ nɛ nihi jeɔ blɔ nɛ a peeɔ kɛ sisiɔ nihi. Eko ɔ, akɛnɛ a sume nɛ a gbla a tue, aloo a ngɛ hlae nɛ a nine nɛ su nɔ́ ko nɔ ɔ he je nɛ a peeɔ jã a nɛ. Ke o ji blɔ nɛ o ye lakpa po ɔ, mɛni ji o susumi ngɛ Mawu blɔ tsɔɔmi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ he? E de ke: “Nyɛ ko sisi nɔ.” Mo susu Roma Bi 6:19 ɔ hu he nɛ o hyɛ. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke: “Nyɛɛ pee níhi nɛ da, konɛ nyɛ he nɛ tsɔ.”\\n20, 21. Ke wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he ɔ, mɛni hu nɛ wa ma kua?\\n20 Oti ɔ ji kaa, ke wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he ɔ, e sa nɛ waa pee babauu pe gba puɛmi, dã tɔmi, kɛ yayami kpahi nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ Korinto bi ɔmɛ pee ɔ nɛ wa ma kua a kɛkɛ. Ke wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he ɔ, wa ma kua ajuama bɔmi, se pi lɔ ɔ kɛkɛ, wa maa bɔ mɔde kaa wa ma kua hɛ ja jemi nɛ tleɔ bɔmi nami he akɔnɔ si ɔ hulɔ. Ke wa peeɔ níhi nɛ da a, tsa pi dã tɔmi kɛkɛ nɛ wa ma kua, mohu ɔ, wa be dã nue hluu nɛ e maa pee kaa nɔ́ nɛ wa de. Eko ɔ, ja wa mia wa hɛ mi wawɛɛ loko wa ma nyɛ maa hwu kɛ si yayami peemi, se kɛ̃ ɔ, wa ma nyɛ maa ye kunimi.\\n21 Oti nɛ e sa nɛ wa kɛ ma wa hɛ mi ji kaa wa ma kua yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ a he, kɛ tɔmi tsɔwitsɔwihi tsuo. Wa be nyɛe maa pee jã kɛ pi si. Se kɛ̃ ɔ, kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, e sa nɛ wɔ hu wa mia wa hɛ mi nɛ waa pee jã. Paulo wo e nyɛmimɛ ɔmɛ he wami ke: “Nyɛ ko ha nɛ yayami nɛ ye nyɛ nɔmlɔ tso nɛ gboɔ ɔ nɔ hu. Nyɛ ko di nɔmlɔ tso ɔ we akɔnɔ níhi a se.” (Rom. 6:12; 7:18-20) Ke wa hwu kɛ si yayami fɛɛ yayami ɔ, wa tsɔɔ kaa wa bua jɔ Mawu dloomi nɛ e je kpo ngɔ tsɔɔ wɔ kɛ gu Kristo nɔ ɔ he.\\n22. Mɛni jɔɔmihi wa ma ná ke waa kɛ wa ní peepee tsɔɔ kaa wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he ɔ?\\n22 Kɛ gu Mawu dloomi ɔ nɔ ɔ, a ngɔ wa he yayami ɔmɛ kɛ pa wɔ, nɛ a ma nyɛ maa ya nɔ maa ngɔ wa he yayami ɔmɛ kɛ pa wɔ. Nyɛ ha nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa kua níhi nɛ nihi buɔ lɛ kaa a ji tɔmi tsɔwitsɔwi ɔ, konɛ wa kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ Mawu dloomi ɔ he. Paulo tsɔɔ jɔɔmihi nɛ wa ma ná ke wa pee jã a. E de ke: “Jehanɛ lɛɛ Mawu kpɔ nyɛ kɛ je yayami dɛ mi, nɛ nyɛ ba pee e nyɔguɛhi. Lɔ ɔ he ɔ , nyɛ ba pee nihi nɛ a he tsɔ, nɛ neneene wami fɔɔ si ha nyɛ.”—Rom. 6:22.","num_words":3569,"character_repetition_ratio":0.067,"word_repetition_ratio":0.031,"special_characters_ratio":0.315,"stopwords_ratio":0.513,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Wiemɔi Komɛi Amligbalamɔ | Hii Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Mli\\n1 SHISHITOO MLAI\\nNyɔŋmɔ mlai lɛ damɔ eshishitoo mlai lɛ anɔ. Shishitoo mlai nɛɛ ji anɔkwa saji, ni wɔnaa yɛ Biblia lɛ mli. Amɛhãa wɔnaa bɔ ni Nyɔŋmɔ susuɔ nii ahe ehãa, kɛ bɔ ni enaa shihilɛ ko ehãa. Shishitoo mlai yeɔ amɛbuaa wɔ ni wɔkpɛɔ yiŋ ni ja, ni wɔfeɔ nɔ ni ja hu. Amɛwaa wɔ, titri lɛ, kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko kpe ni Nyɔŋmɔ mla pɔtɛɛ ko bɛ ni kɔɔ he.\\n▸ Yitso 1, kuku 8\\nKɛ́ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔfee nɔ ni Yehowa kɛɛ wɔfee lɛ, etsɔɔ akɛ wɔboɔ lɛ toi. Yehowa miisumɔ ni wɔbo lɛ toi akɛni wɔsumɔɔ lɛ lɛ hewɔ. (1 Yohane 5:3) Kɛ́ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ ni wɔheɔ lɛ wɔyeɔ lɛ, wɔkɛ eŋaawoi baatsu nii be fɛɛ be. Wɔbaabo lɛ toi, kɛ́ nakai feemɔ wa kɛhã wɔ po. Ehi akɛ wɔbaabo Yehowa toi, ejaakɛ etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔɔfee wɔná shihilɛ kpakpa bianɛ, ni ewo wɔ shi akɛ ebaahã wɔná jɔɔmɔi babaoo wɔsɛɛ.​—Yesaia 48:17.\\n▸ Yitso 1, kuku 10\\nYehowa ehã mɔ fɛɛ mɔ heyeli, loo hegbɛ ni ehala nɔ ni esumɔɔ. Ebɔɔɔ wɔ tamɔ robɔt ni ja asu loo ja akudɔ lɛ dani enyɛɔ efeɔ nɔ ko lɛ. (5 Mose 30:19; Yoshua 24:15) Wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔheyeli lɛ atsu nii kɛkpɛ yiŋ ni ja. Shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔbaakpɛ yiŋ ni ejaaa. Heyeli ni wɔyɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔbaahala akɛ wɔbaaye Yehowa anɔkwa, ní wɔkɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ lɛɛlɛŋ, loo wɔyeŋ lɛ anɔkwa.\\n▸ Yitso 1, kuku 12\\n4 JEŊBA HE MLAI\\nYehowa ehã wɔ mlai loo gbɛtsɔɔmɔi ni baakudɔ wɔjeŋba kɛ wɔnifeemɔi. Kɛ́ wɔkane Biblia lɛ, wɔbaana mlai nɛɛ, kɛ bɔ ni amɛbaanyɛ amɛye amɛbua wɔ ni wɔná shihilɛ kpakpa. (Abɛi 6:16-19; 1 Korintobii 6:9-11) Gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ waa wɔ ni wɔnaa nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Amɛwaa wɔ ni wɔnaa bɔ ni wɔɔfee wɔsumɔ mɛi, wɔkpɛ yiŋ ni ja, ní wɔmli ahi ahã mɛi hu. Eyɛ mli akɛ je lɛ jeŋba he mlai lɛ miiya nɔ eefite moŋ, shi Yehowa nɔ lɛ tsakeee. (5 Mose 32:4-6; Maleaki 3:6) Kɛ́ wɔkɛ mlai nɛɛ tsu nii lɛ, ebaabu wɔhe kɛje nibii ni baanyɛ aye wɔ awui yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ henumɔŋ fɛɛ lɛ ahe.\\n▸ Yitso 1, kuku 17\\nHenilee ji nɔ ko ni hãa wɔnuɔ he akɛ nɔ ko ja loo ejaaa. Yehowa ehã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ henilee. (Romabii 2:14, 15) Esa akɛ wɔkɛ Yehowa jeŋba he mlai lɛ atsɔse wɔhenilee lɛ dani ebaanyɛ etsu nii jogbaŋŋ. Kɛkɛ lɛ, ebaanyɛ ewa wɔ ni wɔkpɛ yiŋ ni baasa Nyɔŋmɔ hiɛ. (1 Petro 3:16) Kɛji wɔyaakpɛ yiŋ ko ni nilee bɛ mli lɛ, wɔhenilee lɛ baanyɛ abɔ wɔ kɔkɔ, ni kɛ́ wɔfee nɔ ko ni ehiii hu lɛ, ebaanyɛ ehã wɔnu dɔlɛ he waa. Naagba baanyɛ aba wɔhenilee lɛ he, shi Yehowa baanyɛ aye abua wɔ ni etsu nii jogbaŋŋ ekoŋŋ. Kɛ́ wɔyɛ henilee kpakpa lɛ, ehãa wɔtoiŋ jɔɔ wɔ, ni wɔnáa bulɛ wɔhãa wɔhe hu.\\n▸ Yitso 2, kuku 3\\n6 NYƆŊMƆ GBEYEISHEMƆ\\nKɛ́ wɔsheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ, etsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ ni wɔbuɔ lɛ waa aahu akɛ, wɔsumɔŋ ni wɔfee nɔ ko ni baagba enaa. Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ hãa wɔfeɔ nɔ ni hi, ni wɔtsiɔ wɔhe kɛjeɔ efɔŋ he. (Lala 111:10) Ehãa wɔboɔ nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa kɛɔ lɛ toi jogbaŋŋ. Ehãa wɔyeɔ shi ni wɔwoɔ lɛ lɛ nɔ, ejaakɛ wɔbuɔ lɛ waa. Kɛ́ wɔsheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ, enáa bɔ ni wɔsusuɔ nii ahe, bɔ ni wɔkɛ mɛi yeɔ hãa, kɛ yiŋ ni wɔkpɛɔ daa gbi lɛ nɔ hewalɛ.\\n▸ Yitso 2, kuku 9\\nNibii ni kɛ́ mɔ ko fee lɛ etsɔɔ akɛ etsake etsui lɛ eko ji, edɔɔ lɛ waa akɛ efee nɔ ko ni esaaa. Kɛ́ mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ na akɛ amɛfee nɔ ko ni teɔ shi ewoɔ emlai kɛ eshishitoo mlai lɛ, edɔɔ amɛ waa. Kɛ́ wɔfee nɔ ko ni esaaa lɛ, esa akɛ wɔkpa Yehowa fai ni edamɔ Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ nɔ ekɛke wɔ. (Mateo 26:28; 1 Yohane 2:1, 2) Kɛ́ wɔtsake wɔtsui lɛɛlɛŋ, ni wɔkpa efɔŋ feemɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa kɛbaake wɔ. Esaaa akɛ wɔnuɔ fɔyeli he yɛ nɔ ni wɔfee be ko ni eho lɛ he dɔŋŋ. (Lala 103:10-14; 1 Yohane 1:9; 3:19-22) Esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ waa ni wɔkase nii kɛjɛ wɔtɔmɔi lɛ amli, wɔtsake susumɔ ni ejaaa ni wɔhiɛ lɛ, ni wɔhi shi yɛ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ anaa.\\n▸ Yitso 2, kuku 18\\nKɛ́ mɔ ko fee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ, ni etsakeee etsui, ni esumɔɔɔ ni ekɛ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ tsuɔ nii lɛ, enyɛŋ eya nɔ ehi asafo lɛ mli. Esa akɛ ashwie lɛ. Kɛ́ ashwie mɔ ko lɛ, wɔkɛ lɛ ebɔɔɔ, ni wɔkɛ lɛ egbaaa sane hu. (1 Korintobii 5:11; 2 Yohane 9-11) Shwiemɔ gbɛjianɔtoo lɛ hãaa awie Yehowa gbɛ́i lɛ kɛ asafo lɛ he efɔŋ. (1 Korintobii 5:6) Agbɛnɛ hu, kɛ́ ashwie mɔ ko lɛ, eyeɔ ebuaa lɛ ni etsake etsui, ní enyɛ eku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ ekoŋŋ.​—Luka 15:17.\\n▸ Yitso 3, kuku 19\\n9 GBƐTSƆƆMƆ KƐ ŊAAWOO\\nYehowa sumɔɔ wɔ, ni eesumɔ ni ewa wɔ. No hewɔ ni etsɔɔ Biblia lɛ, kɛ mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ anɔ ekɛ gbɛtsɔɔmɔ kɛ ŋaawoo hãa wɔ lɛ. Wɔyeee emuu, no hewɔ lɛ, eyelikɛbuamɔ he miihia wɔ waa. (Yeremia 17:9) Kɛ́ wɔjɛ bulɛ mli wɔbo mɛi ni Yehowa tsɔɔ amɛnɔ ekɛ gbɛtsɔɔmɔi hãa wɔ lɛ toi lɛ, etsɔɔ akɛ wɔbuɔ lɛ, ni wɔsumɔɔ ni wɔbo lɛ toi hu.​—Hebribii 13:7.\\n10 HENƆWOMƆ KƐ HESHIBAA\\nWɔyeee emuu, no hewɔ lɛ, ewaaa akɛ wɔbaafó wɔ pɛ wɔnɔ mli, ni wɔwó wɔhe nɔ. Shi Yehowa miikpa gbɛ akɛ wɔbaaba wɔhe shi. Bei pii kɛ́ wɔkɛ wɔhe to Yehowa he ni wɔna akɛ wɔjeee mɛi komɛi kwraa lɛ, ehãa wɔbaa wɔhe shi. (Hiob 38:1-4) Nɔ kroko hu ni baaye abua wɔ ni wɔba wɔhe shi ji, ní wɔbaasusu mɛi krokomɛi ahe fe wɔ diɛŋtsɛ wɔhe, kɛ nɔ ni baahi ahã amɛ, moŋ fe wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ. Bei pii lɛ, henɔwomɔ hãa mɔ ko nuɔ he akɛ ehi fe mɛi krokomɛi. Mɔ ni baa ehe shi lɛ le nibii ni ebaanyɛ efee kɛ nibii ni enyɛŋ efee. Kɛ́ etɔ̃ lɛ, esheee gbeyei akɛ ebaakpɛlɛ nɔ ní ekpa he fai, ni kɛ́ awo lɛ ŋaa lɛ, eboɔ toi. Mɔ ni baa ehe shi lɛ kɛ ehe fɔ̃ɔ Yehowa nɔ, ni ekɛ egbɛtsɔɔmɔi tsuɔ nii.​—1 Petro 5:5.\\n▸ Yitso 4, kuku 4\\nKɛ́ akɛɛ mɔ ko yɛ hegbɛ lɛ, etsɔɔ akɛ ebaanyɛ ekɛ famɔi ahã, ní ewo mlai hu. Yehowa ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ fe fɛɛ yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Lɛ ebɔ nibii fɛɛ, no hewɔ lɛ, eyɛ hewalɛ fe mɔ fɛɛ mɔ yɛ je lɛ mli. Be fɛɛ be lɛ, ekɛ hegbɛ ni eyɔɔ lɛ tsuɔ nii koni mɛi aná he sɛɛ. Yehowa kɛ nitsumɔ ewo adesai komɛi adɛŋ akɛ amɛkwɛ wɔnɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, fɔlɔi, asafoŋ onukpai, kɛ amralofoi yɛ hegbɛ ko, ni Yehowa miisumɔ ni wɔbo amɛ toi. (Romabii 13:1-5; 1 Timoteo 5:17) Shi kɛ́ adesai amla ko miite shi eewo Nyɔŋmɔ nɔ lɛ, wɔboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi. (Bɔfoi 5:29) Kɛ́ wɔba wɔhe shi wɔhã mɛi ni Yehowa ehã amɛ hegbɛ lɛ, wɔhãa Yehowa naa akɛ wɔbuɔ eyiŋkpɛi lɛ.\\n12 ASAFOŊ ONUKPAI\\nYehowa kɛ asafoŋ onukpai, ni ji nyɛmimɛi hii ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ, tsuɔ nii kɛkwɛɔ asafo lɛ nɔ. (5 Mose 1:13; Bɔfoi 20:28) Amɛyeɔ amɛbuaa wɔ koni wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa, ní wɔjá lɛ yɛ toiŋjɔlɛ mli kɛ gbɛjianɔtoo naa. (1 Korintobii 14:33, 40) Kɛ́ mɔ ko shɛ taomɔ nii pɔtɛi komɛi ni Biblia lɛ etsɔɔ lɛ ahe ni awó lɛ asafoŋ onukpa lɛ, etsɔɔ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ atsɔ awó lɛ. (1 Timoteo 3:1-7; Tito 1:5-9; 1 Petro 5:2, 3) Wɔheɔ Nyɔŋmɔ asafo lɛ wɔyeɔ, ni wɔfiɔ sɛɛ hu, no hewɔ lɛ, wɔboɔ asafoŋ onukpai lɛ toi.​—Lala 138:6; Hebribii 13:17.\\n▸ Yitso 4, kuku 8\\n13 WEKU YITSO\\nYehowa kɛ nitsumɔ ewo fɔlɔi adɛŋ akɛ amɛkwɛ amɛbii kɛ amɛshĩabii. Shi Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, wu lɛ ji weku lɛ yitso. Shi kɛ́ tsɛ bɛ weku lɛ mli lɛ, nyɛ lɛ bafeɔ yitso. Weku yitso lɛ nitsumɔi lɛ ekomɛi ji, ni ehã weku lɛ niyenii, atade, kɛ wɔɔhe. Ehe miihia waa ni weku yitso lɛ afee mɔ titri ni baaye abua weku lɛ kɛjá Yehowa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekwɛɔ ni amɛya asafoŋ kpeei daa, amɛya shiɛmɔ, ní amɛfee ekome kɛkase Biblia lɛ. Weku yitso lɛ nyiɛɔ hiɛ kɛkpɛɔ yiŋ hu. Ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaakase Yesu be fɛɛ be, no hewɔ lɛ, ekɛ amɛ yeɔ yɛ mlihilɛ mli, esusuɔ amɛhe, eyitsoŋ waaa yɛ amɛnɔ, ni efeee amɛ hãihãi hu. Enɛ hãa suɔmɔ hiɔ weku lɛ mli, ni mɔ fɛɛ mɔ nuɔ he akɛ eyɛ shweshweeshwe, ni ehãa amɛ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli waa.\\n▸ Yitso 4, kuku 12\\n14 GBƐTSƆƆMƆ KUU\\nGbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ ji hii ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaaya ŋwɛi lɛ ateŋ mɛi ni Nyɔŋmɔ kɛtsuɔ nii kɛkudɔɔ nitsumɔ ni ewebii lɛ tsuɔ lɛ. Klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, Yehowa kɛ gbɛtsɔɔmɔ kuu ko tsu nii kɛkudɔ Kristofoi asafo ni yɔɔ nakai beiaŋ lɛ, yɛ amɛjamɔ kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Bɔfoi 15:2) Ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi hii ni sɔmɔɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ tsɔɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ gbɛ, amɛkudɔɔ amɛ, ni amɛbuɔ amɛhe. Kɛji nyɛmimɛi hii nɛɛ miikpɛ yiŋ ko lɛ, amɛkɛ amɛhe fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. Yesu tsɛ hii ni afɔ amɛ mu nɛɛ akɛ “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ.”​—Mateo 24:45-47.\\n▸ Yitso 4, kuku 15\\nBei komɛi lɛ, ehe bahiaa ni nyɛmi yoo ko atsu nɔ ko ni esa akɛ nyɛmi nuu atsu he nii yɛ asafo lɛ mli lɛ he nii. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ehaa eyitso nɔ kɛtsɔɔ akɛ ebaa ehe shi ehãa gbɛjianɔ ni Yehowa eto lɛ. Shi shihilɛi pɔtɛi komɛi pɛ amli ebaabi ni efee nakai yɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ nyɛmi yoo ko miifee Biblia mli nikasemɔ ni ewu loo nyɛmi nuu ko ni abaptisi lɛ yɛ jɛmɛ lɛ, esa akɛ eha eyitso nɔ.​—1 Korintobii 11:11-15.\\n▸ Yitso 4, kuku 17\\n16 PƆLITIS KƐ MAŊ SAJI\\nKɛ́ wɔkɛ wɔhe wooo pɔlitis loo maŋ saji amli lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔfiii afã ko sɛɛ. (Yohane 17:16) Yehowa webii fiɔ e-Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ. Wɔkɛ wɔhe wooo pɔlitis loo maŋ saji amli tamɔ Yesu fee lɛ nɔŋŋ.\\nYehowa efã wɔ akɛ ‘wɔbo nɔyelii kɛ hegbɛi toi.’ (Tito 3:1, 2; Romabii 13:1-7) Shi Nyɔŋmɔ mla lɛ kɛɔ hu akɛ wɔkagbe gbɔmɔ. No hewɔ lɛ, akɛni Kristofoi ji wɔ hewɔ lɛ, wɔhenilee eŋmɛɛɛ wɔ gbɛ ni wɔya ta. Kɛ́ eba lɛ akɛ Kristofonyo ko ahala nitsumɔ kroko yɛ asraafoi anitsumɔ najiaŋ lɛ, esa akɛ ekwɛ kɛji ehenilee baaŋmɛ lɛ gbɛ ni efee nakai.\\nWɔjáa Yehowa pɛ, ejaakɛ lɛ ji wɔ-Bɔlɔ. Eyɛ mli akɛ wɔjieɔ bulɛ kpo wɔtsɔɔ maŋ okadii moŋ, shi wɔŋaaa aflaŋaa, ni wɔláaa jakumaŋ lala hu. (Yesaia 43:11; Daniel 3:1-30; 1 Korintobii 10:14) Agbɛnɛ hu, Yehowa tsulɔ fɛɛ Yehowa tsulɔ diɛŋtsɛ kpɛɔ eyiŋ akɛ efɔ̃ŋ oshiki ehãŋ paati ko loo paati ko najiaŋdamɔlɔ, ejaakɛ wɔkɛ wɔhe edɔmɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ momo.​—Mateo 22:21; Yohane 15:19; 18:36.\\n▸ Yitso 5, kuku 2\\n17 JE LƐ MUMƆ LƐ\\nJe lɛ woɔ mɛi hewalɛ ni amɛsusu nii ahe tamɔ Satan. Mɛi ni sumɔɔɔ Yehowa, ní amɛkaseee lɛ, ní amɛyeee emlai kɛ eshishitoo mlai lɛ anɔ lɛ ji mɛi titri ni susuɔ nii ahe nakai. (1 Yohane 5:19) Atsɛɔ susumɔi nɛɛ kɛ nifeemɔi ni jɛɔ mli kɛbaa lɛ akɛ je lɛ mumɔ lɛ. (Efesobii 2:2) Yehowa webii kwɛɔ koni mumɔ nɛɛ akaná amɛnɔ hewalɛ. (Efesobii 6:10-18) Hɛɛ, wɔsumɔɔ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ, ni wɔmiaa wɔhiɛ ni wɔsusu nii ahe tamɔ lɛ.\\n▸ Yitso 5, kuku 7\\nJamɔkwamɔ ji shi ni ateɔ awoɔ anɔkwale ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ. Jamɔkwalɔi teɔ shi amɛwoɔ Yehowa kɛ Yesu, mɔ ni ahala lɛ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ, ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaakɔne mɛi krokomɛi ayiŋ ni amɛbafata amɛhe. (Romabii 1:25) Amɛsumɔɔ ni amɛhã mɛi ni jáa Yehowa lɛ ayiŋ afee amɛ enyɔnyɔɔnyɔ. Mra beiaŋ Kristofoi asafo lɛ mli bii lɛ ekomɛi tsɔmɔ jamɔkwalɔi, ni nakai nɔŋŋ eji ŋmɛnɛ hu. (2 Tesalonikabii 2:3) Mɛi ni yeɔ Yehowa anɔkwa lɛ tsiɔ amɛhe kɛjeɔ jamɔkwalɔi ahe kwraa. Wɔŋmɛŋ gbɛ kɔkɔɔkɔ ni mɛi anyɛ wɔnɔ, loo saji ni wɔtaoɔ wɔle lɛ ahã wɔyakane nibii ni jamɔkwalɔi eŋmala, loo wɔbo amɛ toi. Wɔyeɔ Yehowa anɔkwa, ni lɛ pɛ wɔjáa.\\n▸ Yitso 5, kuku 9\\nMose Mla lɛ bi ni Israelbii lɛ akpa Yehowa fai ni ekɛ amɛhe eshai ake amɛ. Amɛkɛ ŋmaa, mu, kɛ kooloi yaa sɔlemɔ shĩa lɛ koni akɛkpãtã ahã amɛ. Enɛ kaiɔ amɛ akɛ, Yehowa miisumɔ ni ekɛ amɛhe eshai lɛ ake amɛ, akɛ maŋ kɛ aŋkroaŋkroi fɛɛ. Sɛɛ mli be ni Yesu kɛ ewala hã kɛkpɔ̃ wɔ kɛjɛ wɔhe eshai lɛ amli lɛ, kpatamɔ afɔlei nɛɛ bafee nɔ ko ni he ehiaaa dɔŋŋ. Yesu kɛ ewala hã akɛ afɔle ni eye emuu “shi kome nyɔŋlo.”​—Hebribii 10:1, 4, 10.\\n▸ Yitso 7, kuku 6\\n20 BULƐ KƐHÃ KOOLOI\\nMose Mla lɛ ŋmɛ Israelbii lɛ gbɛ ni amɛye kooloi. Afã amɛ ni amɛkɛ kooloi ashã afɔle hu. (3 Mose 1:5, 6) Shi Yehowa eŋmɛɛɛ ewebii lɛ gbɛ ni amɛwa kooloi ayi. (Abɛi 12:10) Anɔkwa, famɔi komɛi yɛ Mla lɛ mli ni buɔ kooloi ahe ni akaye amɛ awui. Afã Israelbii lɛ ní amɛkwɛ amɛkooloi jogbaŋŋ.​—5 Mose 22:6, 7.\\n21 NIBII NI ANÁA KƐJƐƆ NIBII TITRII EJWƐ NI FEƆ LÁ LƐ AMLI, KƐ HELATSAMƆ GBƐI\\nNibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli. Nibii titrii ejwɛ feɔ lá, nomɛi ji​—wala yibii tsuji, wala yibii yɛji, platelets, kɛ plasma. Abaanyɛ ajara nibii titrii ejwɛ nɛɛ hu amli ni aná nibii krokomɛi. *\\nKristofoi eŋmɛɛɛ gbɛ ni ahã amɛ lá loo nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ eko. Shi ani amɛbaanyɛ amɛhe nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ eko? Biblia lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ pɔtɛɛ ko hãko yɛ enɛ he. No hewɔ lɛ, esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo adamɔ ehenilee ni ekɛ Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ nɔ ekpɛ eyiŋ.\\nKristofoi komɛi kpɛɔ mli akɛ, amɛŋmɛŋ gbɛ ni ahã amɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ ateŋ eko kwraa. Ekolɛ amɛbaakɛɛ akɛ, Mla lɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhã Israelbii lɛ bi ni afɔse lá fɛɛ lá ni jɛ kooloo ko mli lɛ ‘ashwie shikpɔŋ.’​—5 Mose 12:22-24.\\nEsoro yiŋ ni mɛi krokomɛi kpɛɔ. Amɛhenilee ŋmɛɔ amɛ gbɛ ní amɛhe nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ ekomɛi. Ekolɛ amɛbaakɛɛ akɛ, nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ jeee bɔɔ nɔ ni lá lɛ jɛ emli lɛ wala diɛŋtsɛ dɔŋŋ.\\nKɛji ookpɛ oyiŋ yɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ ateŋ eko he lɛ, bi ohe saji nɛɛ:\\nAni mile akɛ kɛji mikpoo nibii fɛɛ ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ, etsɔɔ akɛ, misumɔɔɔ ni ahãa mi tsofai komɛi ni wuɔ shiɔ helai, loo tsofai ni kɛ́ lá miiho mɔ ko lɛ, akɛmɔɔ naa lɛ?\\nTe mafee tɛŋŋ magbála nɔ hewɔ ni masumɔ loo misumɔŋ ni akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ ateŋ ekome loo nɔ ni fe nakai atsu nii ahã mi lɛ mli matsɔɔ datrɛfonyo ko lɛ?\\nHelatsamɔ gbɛi. Kristofoi ji wɔ, no hewɔ lɛ wɔhãaa lá, ni kɛ́ ayaafee wɔ opireshɛŋ hu lɛ, wɔjieee wɔlá wɔmaaa shi otsii komɛi dani be lɛ ashɛ. Shi helatsamɔ gbɛi krokomɛi yɛ ni akɛ mɔ diɛŋtsɛ lá tsuɔ nii yɛ mli ahãa lɛ. Esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo akpɛ eyiŋ yɛ bɔ ni ebaasumɔ ni akɛ lɛ diɛŋtsɛ elá atsu nii ahã kɛji aafee lɛ opireshɛŋ, aafee lɛ medical test ko, loo aatsɔ helatsamɔ gbɛ hee ko nɔ aatsa lɛ lɛ he. Yɛ helatsamɔ gbɛi nɛɛ amli lɛ, ekolɛ abaajie mɔ lɛ diɛŋtsɛ lá kɛje emli kwraa dã.​—Kɛ́ ootao enɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ October 15, 2000 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 30-31.\\nAkɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ayɛ helatsamɔ gbɛ ko ni atsɛɔ lɛ hemodilution, ni yɛ helatsamɔ gbɛ nɛɛ mli lɛ, kɛ́ aaba abafee mɔ ko opireshɛŋ lɛ, ajieɔ elá lɛ eko ni akɛ nu ko yeɔ najiaŋ. Sɛɛ mli be ni aafee opireshɛŋ lɛ, loo kɛ́ agbe naa nɔŋŋ lɛ, akɛ lá lɛ kuɔ sɛɛ ahãa lɛ ekoŋŋ.\\nAyɛ helatsamɔ gbɛ kroko hu ni atsɛɔ lɛ cell salvage. Yɛ helatsamɔ gbɛ nɛɛ mli lɛ, agbalaa lá ni hoɔ mɔ ni afeɔ lɛ opireshɛŋ lɛ awoɔ nɔ ko mli, ajieɔ muji yɛ mli, ni sɛɛ mli be ni aafee opireshɛŋ lɛ, loo kɛ́ agbe naa nɔŋŋ lɛ, akɛkuɔ sɛɛ ahãa lɛ ekoŋŋ.\\nEkolɛ srɔto fioo baahi bɔ ni datrɛfoi komɛi kɛ helatsamɔ gbɛi nɛɛ tsuɔ nii amɛhãa lɛ mli. No hewɔ lɛ, dani Kristofonyo ko baakpɛlɛ ni afee lɛ opireshɛŋ, afee lɛ medical test ko, loo atsɔ helatsamɔ gbɛ hee ko nɔ atsa lɛ lɛ, esa akɛ ebi bɔ ni akɛ lɛ diɛŋtsɛ elá baatsu nii ahã lɛ mli jogbaŋŋ.\\nKɛji ookpɛ oyiŋ yɛ helatsamɔ gbɛi ni akɛ bo diɛŋtsɛ olá baatsu nii yɛ mli lɛ he lɛ, bi ohe saji nɛɛ:\\nKɛ́ abaahã milá lɛ eko aje migbɔmɔtso lɛ mli kɛyatsɔ nɔ kroko mli, ni ekolɛ abaasa lá ni hoɔ lɛ naa be fioo dani eba migbɔmɔtso lɛ mli ekoŋŋ po lɛ, ani mihenilee baaŋmɛ mi gbɛ ni mana lá ni eje mimli lɛ akɛ ejeko mimli diɛŋtsɛ, ní no hewɔ lɛ, ehe ebahiaŋ ni atsi ‘ashwie shikpɔŋ’?​—5 Mose 12:23, 24.\\nKɛ́ akɛ milá miitsu nii, ni agbala ama shi, ajie muji yɛ mli, ni asaa akɛhã mi ekoŋŋ lɛ, ani egbaŋ mihenilee ni mikɛ Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ naa?\\nAni mile akɛ kɛji mikpoo helatsamɔ gbɛi fɛɛ ni akɛ mi diɛŋtsɛ milá baatsu nii yɛ mli lɛ, etsɔɔ akɛ, misumɔɔɔ ni ajieɔ milá ni akwɛɔ mli, afeɔ mi hemodialysis, loo akɛ heart-lung bypass tsɔne tsuɔ nii ahãa mi?\\nDani wɔbaakpɛ yiŋ ko yɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli, kɛ helatsamɔ gbɛ ko ni akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔlá baatsu nii yɛ mli lɛ he lɛ, ehe baahia ni wɔsɔle kɛbi Yehowa dɛŋ gbɛtsɔɔmɔ, ni wɔtao nii amli hu. (Yakobo 1:5, 6) No sɛɛ lɛ, esa akɛ wɔdamɔ wɔhenilee ni wɔkɛ Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ nɔ wɔkpɛ wɔyiŋ. Esaaa akɛ wɔbiɔ mɛi krokomɛi akɛ, eji amɛ amɛyɔɔ shihilɛ ni wɔyɔɔ mli lɛ mli kulɛ, mɛɛ yiŋ amɛbaakpɛ? Ni esaaa akɛ mɛi krokomɛi náa yiŋ ni wɔbaakpɛ lɛ nɔ hewalɛ hu.​—Romabii 14:12; Galatiabii 6:5.\\nObaanyɛ oŋma yiŋ ni okpɛ akɛ oheŋ lá kɛ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ yɛ mla naa wolo tamɔ durable power of attorney (DPA) wolo lɛ mli. Wolo nɛɛ baanyɛ abu ohe koni akahã bo lá. Agbɛnɛ hu, obaanyɛ oŋmala yiŋ ni okpɛ yɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ he, kɛ yiŋ ni okpɛ yɛ helatsamɔ gbɛi ni akɛ bo diɛŋtsɛ olá tsuɔ nii yɛ mli lɛ he lɛ, yɛ mli.\\n▸ Yitso 7, kuku 11\\n22 JEŊBA MLI HETSEMƆ\\nKɛ́ akɛɛ mɔ ko he tse yɛ jeŋba mli lɛ, etsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ enaaa sane ko yɛ mɔ lɛ jeŋba kɛ enifeemɔi fɛɛ ahe. Jeŋba mli hetsemɔ kɔɔ wɔsusumɔi, wɔwiemɔi, kɛ wɔnifeemɔi hu ahe. Yehowa efã wɔ akɛ, wɔtsi wɔhe kɛje bɔlɛnamɔ jeŋba sha loo jeŋba sha henɔi fɛɛ ahe. (Abɛi 1:10; 3:1) Esa akɛ wɔtsɔ hiɛ wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaahi shi yɛ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai ni he tse lɛ anaa, dani wɔkɛ shihilɛ ko ni baanyɛ aka wɔ ni wɔfee efɔŋ lɛ po akpe. Esa akɛ wɔsɔle be fɛɛ be ni Nyɔŋmɔ awa wɔ koni wɔsusu nibii ni he tse ahe, ni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ, wɔbaatsi wɔhe kɛje nɔ fɛɛ nɔ ni baanyɛ ahã wɔkɛ wɔhe awo jeŋba sha mli lɛ he.​—1 Korintobii 6:9, 10, 18; Efesobii 5:5.\\n▸ Yitso 8, kuku 11\\n23 JEŊBA GBONYO NI EFEEE MƆ HIƐGBELE, KƐ MUJI NII\\nKɛ́ akɛɛ mɔ ko kɛ ehe woɔ jeŋba gbonyo ni efeee mɔ hiɛgbele mli lɛ, etsɔɔ akɛ ewiemɔi kɛ enifeemɔi teɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ yɛ gbɛ ni yɔɔ hiɛdɔɔ nɔ. Ekɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ ebuuu Nyɔŋmɔ mlai lɛ. Kɛ́ mɔ ko kɛ ehe yawo jeŋba gbonyo ni efeee mɔ hiɛgbele mli lɛ, saneyeli ajinafoi akuu baatsu sane lɛ he nii. Muji nii kɔɔ efɔŋfeemɔi srɔtoi ahe. Kɛ́ mɔ ko kɛ ehe yawo muji nii ko mli lɛ, abaadamɔ bɔ ni sane lɛ yɔɔ hiɛdɔɔ hã lɛ nɔ akwɛ kɛji ehe baahia ni ato saneyeli ajinafoi akuu.​—Galatiabii 5:19-21; Efesobii 4:19; kɛ́ ootao enɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ “Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni je kpo yɛ July 15, 2006 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.\\n▸ Yitso 9, kuku 7; Yitso 12, kuku 10\\n24 NUUTSO LOO YOOHE NI AKƐSHWƐƆ AAHU KƐYASHIƆ HE BAA\\nYehowa to bɔlɛnamɔ he gbɛjianɔ akɛ nifeemɔ ko ni he tse, koni wu kɛ ŋa atsɔ nɔ amɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe. Shi kɛ́ mɔ ko kɛ enuutso loo eyoohe shwɛ kɛyashi ehe ba, loo ekɛshwɛ bɔ ni esaaa koni ená miishɛɛ lɛ, no lɛ, ekɛ ehe miiwo bɔlɛnamɔ nifeemɔ ko ni he tseee mli. Nifeemɔ nɛɛ baanyɛ afite mɔ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa. Ebaanyɛ ehã mɔ lɛ aná bɔlɛnamɔ akɔnɔi ni esaaa, ni ebaaná jwɛŋmɔ ni ejaaa yɛ bɔlɛnamɔ he. (Kolosebii 3:5) Kɛ́ mɔ ko kɛ ehe woɔ nifeemɔ nɛɛ mli, ni ewa kɛhã lɛ akɛ ebaakpa lɛ, enijiaŋ akaje wui. (Lala 86:5; 1 Yohane 3:20) Kɛ́ oyɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, jɛɛ otsuiŋ osɔle ohã Yehowa, ni obi lɛ ni eye ebua bo. Tsi ohe kɛje nifeemɔi ni baahã oná susumɔi ni he tseee ahe, tamɔ ponografi nɛkɛ. Okɛ ofɔlɔi ni ji Kristofoi lɛ ateŋ mɔ kome, loo onaanyo ko ni eda ni sumɔɔ Yehowa mlai lɛ agba he sane. (Abɛi 1:8, 9; 1 Tesalonikabii 5:14; Tito 2:3-5) Ná nɔmimaa akɛ Yehowa naa mɔdɛŋ ni obɔɔ koni ohã ojeŋba he atse daa lɛ, ni ehiɛ sɔɔ.​—Lala 51:17; Yesaia 1:18.\\n▸ Yitso 9, kuku 9\\n25 YEI PII LOO HII PII NI AKƐHIƆ SHI\\nYehowa to gbɛjianɔ koni nuu kome kɛ yoo kome abote gbalashihilɛ mli. Blema lɛ, Nyɔŋmɔ ŋmɛ Israel hii gbɛ koni amɛkɛ yei ni fa fe ekome ahi shi, shi jeee nakai ji eyiŋtoo kɛjɛ shishijee. Ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa eŋmɛɛɛ ewebii lɛ gbɛ ni amɛná hefatalɔ ni fe ekome. Eesumɔ ni wu aná ŋa kome pɛ, ní ŋa hu aná wu kome pɛ.​—Mateo 19:9; 1 Timoteo 3:2.\\n▸ Yitso 10, kuku 12\\n26 GBALATSEMƆ KƐ MLIGBALAMƆ\\nYehowa yiŋtoo ji, wu kɛ ŋa ahi shi amɛwala gbii abɔ fɛɛ. (1 Mose 2:24; Maleaki 2:15, 16; Mateo 19:3-6; 1 Korintobii 7:39) Dani Yehowa baakpɛlɛ gbalatsemɔ ko nɔ lɛ, ja wu lɛ loo ŋa lɛ efite gbãla. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, Yehowa ŋmɛɔ mɔ ni atɔ̃ enɔ lɛ gbɛ koni ekpɛ eyiŋ kɛji ebaatse gbãla loo etseŋ.​—Mateo 19:9.\\nBei komɛi lɛ, Kristofoi komɛi kpɛɔ amɛyiŋ akɛ amɛbaatse amɛhe kɛje amɛhefatalɔi ahe, eyɛ mli akɛ amɛteŋ mɔ ko ebɔko ajwamaŋ. (1 Korintobii 7:11) Ekolɛ Kristofonyo ko baasusu mligbalamɔ he, kɛ́ ekɛ shihilɛi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ eko kpe.\\nKɛ́ ewu je gbɛ ekwɛɛɛ weku lɛ: Enɛ tsɔɔ akɛ, wu lɛ ekpoo akɛ ebaahã weku lɛ amɛheloonaa hiamɔ nii, ni no hewɔ lɛ, weku lɛ náaa shika loo niyenii ni amɛbaaye po.​—1 Timoteo 5:8.\\nKɛ́ aafee lɛ niseniianii: Enɛ tsɔɔ akɛ, aayi mɔ lɛ loo aawa lɛ yi aahu akɛ, eenu he akɛ egbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ loo ewala yɛ oshãra mli.​—Galatiabii 5:19-21.\\nKɛ́ ehefatalɔ lɛ miifee nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ koni efite ekɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ: Enɛ tsɔɔ akɛ, wu lɛ loo ŋa lɛ miifee nɔ fɛɛ nɔ, koni ehefatalɔ lɛ akanyɛ esɔmɔ Yehowa.​—Bɔfoi 5:29.\\n▸ Yitso 11, kuku 19\\n27 YIJIEMƆ KƐ HEWALƐWOO\\nYijiemɔ kɛ hewalɛwoo he miihia wɔ fɛɛ. (Abɛi 12:25; 16:24) Wɔbaanyɛ wɔkɛ wiemɔi ni tsɔɔ suɔmɔ kɛ mlihilɛ awowoo wɔhe hewalɛ ni wɔkɛshɛje wɔhe mii. Wiemɔi ni tamɔ nakai lɛ baanyɛ aye abua wɔnyɛmimɛi lɛ ni amɛfi shi, ní amɛya nɔ amɛsɔmɔ Yehowa kɛ́ amɛkɛ naagbai wuji miikpe po. (Abɛi 12:18; Filipibii 2:1-4) Kɛ́ mɔ ko nijiaŋ je wui waa lɛ, esa akɛ wɔjɛ bulɛ mli wɔbo lɛ toi, ní wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaanu lɛ shishi. No baahã wɔna nɔ ni esa akɛ wɔwie loo wɔfee kɛwa lɛ. (Yakobo 1:19) Bɔɔ mɔdɛŋ ni ole nyɛmimɛi lɛ jogbaŋŋ, bɔ ni afee ni ole nɔ tuuntu ni he hiaa amɛ. Kɛkɛ lɛ, obaanyɛ oye obua amɛ ni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ miishɛjemɔ kɛ hewalɛwoo fɛɛ Jɛɛhe lɛ nɔ. Lɛ ji mɔ ni baanyɛ ahã amɛtsui anyɔ amɛmli diɛŋtsɛ.​—2 Korintobii 1:3, 4; 1 Tesalonikabii 5:11.\\n▸ Yitso 12, kuku 16\\nBiblia lɛ woko mlai pɔtɛi yɛ yookpeemɔ he. Esoro maŋ fɛɛ maŋ mlai kɛ ekusumii yɛ yookpeemɔ he. (1 Mose 24:67; Mateo 1:24; 25:10; Luka 14:8) Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ yookpeemɔ mli ji kitã ni nuu lɛ kɛ yoo lɛ kãa yɛ Yehowa hiɛ lɛ. Mɛi pii yɛ ni kɛ́ amɛmiibote gbalashihilɛ mli lɛ, amɛsumɔɔ ni amɛwekumɛi kɛ amɛnanemɛi ahi jɛmɛ be ni amɛkãa kita lɛ, ní agbɛnɛ hu, asafoŋ onukpa ko ajɛ Biblia lɛ mli ehã wiemɔ. Kɛ́ abaafee henaabuamɔ ko yɛ yookpeemɔ lɛ sɛɛ lɛ, nuu lɛ kɛ yoo lɛ ji mɛi ni baakpɛ amɛyiŋ yɛ bɔ ni abaafee lɛ ahã lɛ he. (Luka 14:28; Yohane 2:1-11) Bɔ fɛɛ bɔ ni nuu ko kɛ yoo ko baasumɔ ni amɛfee amɛyookpeemɔ lɛ amɛhã lɛ, esa akɛ amɛkwɛ ni ewo Yehowa hiɛ nyam. (1 Mose 2:18-24; Mateo 19:5, 6) Biblia mli shishitoo mlai baanyɛ aye abua amɛ ni amɛkpɛ yiŋ ni ja. (1 Yohane 2:16, 17) Kɛ́ amɛkpɛ mli akɛ abaahã dãa ni wa yɛ henaabuamɔ lɛ shishi lɛ, esa akɛ amɛto gbɛjianɔ ni mɔ ko akwɛ ni nɔ fɛɛ nɔ aya lɛ jogbaŋŋ. (Abɛi 20:1; Efesobii 5:18) Kɛ́ amɛkpɛ mli akɛ abaatswa lala loo abaafee nɔ ko kɛjie mɛi ahiɛtserɛ lɛ, esa akɛ amɛkwɛ ni afee fɛɛ kɛwo Yehowa hiɛ nyam. Esa akɛ Kristofoi ni miibote gbalashihilɛ mli lɛ kɛ amɛjwɛŋmɔ ama wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ, kɛ wekukpaa ni yɔɔ amɛyi enyɔ lɛ teŋ lɛ nɔ, shi jeee yookpeemɔ gbi lɛ pɛ nɔ.​—Abɛi 18:22; kɛ́ ootao enɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ October 15, 2006 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 18-31.\\n▸ Yitso 13, kuku 18\\n29 YIŊKPƐƐ NI JA\\nWɔmiisumɔ ni wɔdamɔ shishitoo mlai ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ anɔ wɔkpɛ yiŋ ni ja. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ Kristofonyo ko hefatalɔ ni jeee Yehowa Odasefonyo lɛ baafɔ̃ lɛ nine ni ekɛ ewekumɛi ayata shi kɛye nii be ni aaye gbi jurɔ ko ni Biblia lɛ fĩii sɛɛ. Kɛ́ bo ni lɛ, mɛni obaafee? Kɛ́ ohenilee ŋmɛ bo gbɛ akɛ oya lɛ, obaanyɛ ogbála mli ohã ohefatalɔ lɛ akɛ, kɛ́ wɔŋjamɔ nifeemɔi komɛi baaya nɔ yɛ jɛmɛ lɛ, okɛ ohe woŋ mli. Esa akɛ obi ohe hu akɛ, ‘Kɛji mitee lɛ, ani matɔ̃tɔ mɔ ko nane?’​—1 Korintobii 8:9; 10:23, 24.\\nAloo ekolɛ onitsumɔtsɛ baake bo nii be ni aaye gbi jurɔ ko. Ani esa akɛ okpoo? Jeee doo. Kɛ́ obaahe nikeenii lɛ jio, oheee jio lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, edamɔ bɔ ni onitsumɔtsɛ lɛ naa nikeenii lɛ ehãa lɛ nɔ. Ani enaa lɛ akɛ gbi jurɔ lɛ hewɔ ekeɔ bo nii lɛ? Aloo bɔ ni ehiɛ esɔ onitsumɔ lɛ hewɔ ekeɔ bo nii lɛ? Kɛ́ osusu enɛɛmɛi kɛ nibii krokomɛi ahe lɛ, obaanyɛ okpɛ oyiŋ kɛji obaahe nikeenii lɛ loo oheŋ.\\nEbaanyɛ eba lɛ hu akɛ, mɔ ko baake bo nii be ni aaye gbi jurɔ ko, ni ebaakɛɛ bo akɛ: “Mile akɛ oyeee gbi jurɔ lɛ eko, shi mikɛmiike bo kɛkɛ.” Ekolɛ mɔ lɛ miitao efee bo ejurɔ kɛkɛ. Shi ani nɔ ko yɛ ni hãa onuɔ he akɛ mɔ lɛ miitao eka ohemɔkɛyeli lɛ, loo eetao ni bo hu oye gbi jurɔ lɛ eko? Kɛ́ osusu enɛ he sɛɛ lɛ, bo diɛŋtsɛ obaakpɛ oyiŋ kɛji obaahe nikeenii lɛ loo oheŋ. Wɔmiisumɔ ni wɔhiɛ henilee kpakpa, ni wɔye Yehowa anɔkwa yɛ yiŋ fɛɛ yiŋ ni wɔkpɛɔ lɛ mli.​—Bɔfoi 23:1.\\n▸ Yitso 13, kuku 22\\n30 SAJI NI KƆƆ NITSUMƆ KƐ MLA HE\\nKɛ́ naataamɔi ba, ni atsu he nii amrɔ nɔŋŋ yɛ toiŋjɔlɛ mli lɛ, bei pii lɛ, etsɔɔɔ naagbai wuji. (Mateo 5:23-26) Nɔ ni esa akɛ ekã Kristofoi fɛɛ atsui nɔ ji, ni amɛhã awo Yehowa hiɛ nyam, ni ekomefeemɔ hu ahi asafo lɛ mli.​—Yohane 13:34, 35; 1 Korintobii 13:4, 5.\\nKɛ́ nitsumɔ sane ko hã naataamɔ ba Kristofoi komɛi ateŋ lɛ, esa akɛ amɛbɔ mɔdɛŋ ni amɛtsu he nii, ní ehe ehiaaa ni aya saneyelihe. Bɔfo Paulo kɛ ŋaawoo hã yɛ Kristofoi ni kɛ amɛhe yeɔ sane yɛ saneyelihe lɛ he, yɛ 1 Korintobii 6:1-8 lɛ. Kɛ́ wɔkɛ nyɛmi ko tee saneyelihe lɛ, ebaahã awie Yehowa kɛ asafo lɛ he efɔŋ. Atsɔɔ gbɛi etɛ ni Kristofoi baanyɛ atsɔ nɔ atsu saji ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ ahe nii yɛ Mateo 18:15-17 lɛ. Saji tamɔ be ni awie mɔ ko he efɔŋ loo ashishiu mɔ ko. Gbɛi nɛɛ ji: (1) Amɛ sɔŋŋ amɛtsu he nii. (2) Kɛ́ no yeee omanye lɛ, amɛbaanyɛ amɛbi asafoŋbii lɛ ateŋ mɔ kome loo mɛi enyɔ ni edara yɛ mumɔŋ ni amɛye amɛbua amɛ. (3) No sɛɛ kɛ́ ehe bahia lɛ, amɛbaanyɛ amɛkɛ sane lɛ ayahã asafoŋ onukpai lɛ ni amɛtsu he nii. Kɛ́ sane lɛ yashɛ onukpai lɛ adɛŋ lɛ, amɛbaabɔ mɔdɛŋ amɛkɛ Biblia mli shishitoo mlai aye abua mɛi ni sane lɛ kɔɔ amɛhe lɛ, koni toiŋjɔlɛ aba amɛteŋ. Kɛ́ amɛteŋ mɛi komɛi ekpɛlɛɛɛ akɛ amɛkɛ Biblia mli shishitoo mlai baatsu nii lɛ, ekolɛ ebaahi akɛ asafoŋ onukpai lɛ ato saneyeli ajinafoi akuu ni amɛtsu he nii.\\nSaji komɛi yɛ ni ekolɛ yɛ mla naa lɛ, ebaabi ni akɛya saneyelihe, ebaanyɛ efee saji tamɔ gbalatsemɔ, fɔlɔ ni esa akɛ bi ahi eŋɔɔ, shika ni awoɔ ahãa hefatalɔ ni akɛ lɛ bɛ dɔŋŋ, inshuɔransi ni esa akɛ awo ahã mɔ ko, shika ni esa akɛ nitsumɔhe ko ni emɔ nyɔmɔ awo ahã mɔ ko, loo shamaŋsheo. Kɛ́ Kristofonyo ko tsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ etsu sane lɛ he nii bɔ ni kɛ toiŋjɔlɛ baaba lɛ, ekuko Paulo wiemɔ lɛ mli.\\nKɛ́ eji esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ tamɔ kabonaatoo, gbekɛ ni afee lɛ niseniianii, mɔtutuamɔ, nɔ ko wulu ni ayaju, loo gbɔmɔgbee lɛ, no lɛ kɛ́ Kristofonyo ko kɛ sane lɛ yahã amralo lɛ, no hu ekuko Paulo wiemɔ lɛ mli.\\n▸ Yitso 14, kuku 14\\n31 SATAN AMALEI\\nKɛjɛ Eden abɔɔ lɛ mli tɔ̃ɔ lɛ, Satan ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaalaka adesai. (1 Mose 3:1-6; Kpojiemɔ 12:9) Ele akɛ kɛ́ ehã wɔná susumɔi ni ejaaa lɛ, no lɛ, ebaanyɛ ehã wɔfee efɔŋ. (2 Korintobii 4:4; Yakobo 1:14, 15) Etsɔɔ pɔlitis kɛ maŋ saji, jamɔ, jarayeli, hiɛtserɛjiemɔ, skulyaa, kɛ nibii krokomɛi babaoo anɔ ehãa mɛi susuɔ nii ahe tamɔ lɛ, ni ehãa amɛnuɔ he akɛ naagba ko kwraa bɛ bɔ ni esusuɔ nii ahe ehãa lɛ he.​—Yohane 14:30; 1 Yohane 5:19.\\nSatan le akɛ be ni eyɔɔ ni ekɛbaalaka mɛi lɛ faaa. No hewɔ lɛ, eefee bɔ fɛɛ bɔ ni eeenyɛ koni elaka mɛi babaoo. Eesumɔ ni elaka mɛi ni jáa Yehowa lɛ titri. (Kpojiemɔ 12:12) Kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, Abonsam baafite wɔsusumɔi fiofio. (1 Korintobii 10:12) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa miisumɔ ni gbalashihilɛ mli bii kɛ amɛhe ahi shi daa. (Mateo 19:5, 6, 9) Shi ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo naa gbalashihilɛ akɛ kpaŋmɔ ko kɛkɛ ni abaanyɛ afo mli be fɛɛ be. Sinii kɛ TV nɔ nifeemɔi babaoo hu fiɔ susumɔ nɛɛ sɛɛ. Esaaa akɛ wɔhãa susumɔ ni je lɛ hiɛ yɛ gbalashihilɛ he lɛ náa wɔnɔ hewalɛ.\\nGbɛ kroko ni Satan sumɔɔ ni etsɔ nɔ elaka wɔ ji, ni ehã wɔnu he akɛ esaaa akɛ ayeɔ wɔnɔ. (2 Timoteo 3:4) Kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, bulɛ ni wɔyɔɔ kɛhã mɛi ni Yehowa kɛ hegbɛ ewo amɛdɛŋ lɛ baatã. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ fiofio lɛ nyɛmi nuu ko baate shi awo asafoŋ onukpai lɛ agbɛtsɔɔmɔ. (Hebribii 12:5) Loo ekolɛ fiofio lɛ, nyɛmi yoo ko kɛ enifeemɔ baatsɔɔ akɛ enyaaa yitsoyeli he gbɛjianɔ ni Yehowa eto yɛ weku lɛ mli lɛ he.​—1 Korintobii 11:3.\\nEsa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ, wɔŋmɛŋ Abonsam gbɛ ni ená wɔsusumɔi anɔ hewalɛ. Moŋ lɛ, wɔmiisumɔ ni wɔsusu nii ahe tamɔ Yehowa, ni wɔhã ‘wɔjwɛŋmɔ ahi nibii ni yɔɔ ŋwɛi lɛ anɔ.’​—Kolosebii 3:2; 2 Korintobii 2:11.\\n▸ Yitso 16, kuku 9\\nWɔ fɛɛ wɔmiisumɔ ni wɔná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, ni kɛ́ hela mɔ wɔ hu lɛ, wɔsumɔɔ ni akwɛ wɔ jogbaŋŋ. (Yesaia 38:21; Marko 5:25, 26; Luka 10:34) Ŋmɛnɛ lɛ, datrɛfoi kɛ mɛi krokomɛi tsɔɔ gbɛi srɔtoi pii anɔ amɛtsaa mɛi. Kɛ́ wɔmiikpɛ wɔyiŋ yɛ bɔ ni wɔbaasumɔ ni atsa wɔ ahã lɛ he lɛ, ehe miihia ni wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai atsu nii. Wɔle akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ ni baatsa wɔ kwraa. Wɔsumɔŋ ni wɔgbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ ahe wɔjwɛŋmɔ aahu akɛ, wɔbaakpa Yehowa jamɔ.​—Yesaia 33:24; 1 Timoteo 4:16.\\nEsa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔtsi wɔhe kɛje helatsamɔ gbɛ ni etamɔ nɔ ni akɛ daimonioi ahewalɛ tsuɔ nii yɛ mli lɛ he. (5 Mose 18:10-12; Yesaia 1:13) No hewɔ lɛ, dani wɔbaakpɛlɛ helatsamɔ gbɛ ko loo tsofa ko nɔ lɛ, esa akɛ wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ kɛle ehe saji, kɛ susumɔ ni ewoɔ he hewalɛ. (Abɛi 14:15) Esaaa akɛ wɔhiɛ kpaaa nɔ akɛ, Satan baasumɔ ni elaka wɔ ni wɔkɛ daimonioi ashãra. Kɛ́ eefee wɔ akɛ helatsamɔ gbɛ ko kɛ daimonioi yɛ tsakpaa lɛ, ebaahi waa akɛ wɔbaatsi wɔhe kɛje he.​—1 Petro 5:8.\\n▸ Yitso 16, kuku 18\\n^ kk. 98 Datrɛfoi komɛi naa nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ tamɔ bɔ ni amɛnaa nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ nɛɛ amli lɛ nɔŋŋ. No hewɔ lɛ, ekolɛ ehe baahia ni ogbála yiŋ ni bo diɛŋtsɛ okpɛ akɛ osumɔŋ ni ahã bo lá, loo nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá, ni ji, wala yibii tsuji, wala yibii yɛji, platelets, loo plasma lɛ mli otsɔɔ datrɛfoi lɛ.","num_words":5320,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.013,"special_characters_ratio":0.261,"stopwords_ratio":0.07,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"William Bedell Irish Biblia\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Aymara Blɔfo Bulgaria Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Croatia Czech Denmark Dutch Efik Estonia Ewe Fiji Finland French Ga Georgia Germany Guarani Haitian Creole Hebri Hela Hiligaynon Hungary Iceland Igbo Iloko Indonesia Italia Japan Kazakh Kikaonde Kikongo Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Lingala Lithuania Luganda Luo Luvale Macedonia Malagasy Malta Maya Myanmar Ngabere Norway Nyaneka Nzema Ossetia Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Poland Portugal Quechua (Bolivia) Romania Russia Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenia Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Sweden Tagalog Tatar Thailand Tigrinya Tok Pisin Totonac Tshiluba Tsonga Turkey Tuvalu Twi Ukrain Umbundu Vietnam Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zulu\\nBE NI osɔfo William Bedell ni jɛ England lɛ tee Ireland yɛ afi 1627 lɛ, ekɛ shihilɛ ko yakpe ni hã ehiɛ fee lɛ yaa. No mli lɛ, Protɛstantbii ni jɛ Britain lɛ ji mɛi ni yeɔ Ireland maŋ lɛ, ní Katolikbii titri ji mɛi ni yɔɔ mli lɛ nɔ. No mli lɛ, mɛi ni tse Protɛstant jamɔ lɛ etsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛtee wiemɔi babaoo mli yɛ Yuropa fɛɛ. Shi mɔ ko mɔ ko efeee ejwɛŋmɔ akɛ ebaatsɔɔ shishi kɛya Irish mli.\\nBedell nu he akɛ ‘ehe ehiaaa ni Irelandbii lɛ akase Blɔfo dani amɛnyɛ amɛkane Biblia lɛ.’ Ebɔi gbɛjianɔ too koni etsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛya Irish mli. Shi ate shi awo lɛ waa, titri lɛ Protɛstantbii lɛ. Mɛni hewɔ?\\nMƐI TE SHI WO IRISH WIEMƆ LƐ KƐNITSUMƆ\\nBedell kɛfee oti ni ma ehiɛ akɛ ebaakase Irish wiemɔ lɛ. Be ni ebatsɔ onukpa yɛ Trinity College ni yɔɔ Dublin lɛ, kɛ sɛɛ mli be ni ebatsɔ osɔfonukpa yɛ Kilmore lɛ, ewo skulbii lɛ hewalɛ koni amɛwie Irish. Anɔkwa, be ni England Maŋnyɛ Elizabeth I lɛ to Trinity College lɛ shishi lɛ, jwɛŋmɔ ni ekɛfee nakai ji, ni aná osɔfoi ni baanyɛ atsɔɔ emaŋbii lɛ sane ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔ mli. Bedell bɔ mɔdɛŋ akɛ ebaatsu enɛ he nii.\\nMɛi ni yɔɔ Kilmore kpokpaa lɛ nɔ lɛ tsiimɔ ji mɛi ni wieɔ Irish. No hewɔ lɛ, Bedell ma nɔ mi doo akɛ esa akɛ aná osɔfoi ni baashiɛ yɛ Irish mli. Nɔ ni ewie lɛ damɔ nɔ ni bɔfo Paulo wie yɛ 1 Korintobii 14:19 lɛ nɔ. Nakai ŋmalɛ lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛ́ miyɛ asafo ko mli lɛ, mikɛ mijwɛŋmɔ baawie wiemɔkulibii enumɔ koni mikɛtsɔɔ mɛi krokomɛi anii moŋ, fe nɔ ni mikɛ wiemɔ kroko mli wiemɔkulibii akpei nyɔŋma baawie,” ni tsɔɔ akɛ, yɛ wiemɔ ni mɛi babaoo nuuu shishi mli.\\nShi hiɛnaanɔbii komɛi fee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛaanyɛ koni amɛtsĩ enaa. Yinɔsaneŋmalɔi tsɔɔ mli akɛ, mɛi komɛi wie akɛ Irish wiemɔ lɛ ni mɛi kɛbaatsu nii lɛ “yɛ oshara kɛhã Maŋ lɛ,” ni mɛi krokomɛi hu wie akɛ nakai feemɔ “baagbee Nɔyeli lɛ shi.” Mɛi komɛi nu he akɛ no mli lɛ, Englandbii lɛ sumɔɔɔ ni Irelandbii lɛ leɔ nibii pii. Yɛ anɔkwale mli lɛ, awo mlai ni bi ni Irelandbii lɛ akwa amɛwiemɔ kɛ amɛkusumii lɛ koni amɛkase Blɔfo ní amɛhi shi tamɔ Englandbii lɛ.\\nBEDELL BIBLIA LƐ HE NITSUMƆ\\nSusumɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ wooo Bedell he gbeyei kwraa. Yɛ afi 1630 afii lɛ shishijee gbɛ lɛ, Bedell je shishi akɛ ebaatsɔɔ Blɔfo Biblia ni yɔɔ yɛ nakai beiaŋ (King James Version ni afee yɛ afi 1611) lɛ shishi kɛya Irish mli. No mli lɛ, eetao etsɔɔ Biblia lɛ shishi bɔ ni mɛi babaoo baanu shishi. Eyɔse akɛ mɛi ni nuuu Blɔfo lɛ nyɛŋ akane Ŋmalɛi lɛ ni amɛna gbɛ ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli lɛ kɛ́ atsɔko Biblia lɛ shishi kɛyako amɛwiemɔ lɛ mli.—Yohane 17:3.\\nJeee Bedell ji klɛŋklɛŋ mɔ ni yɔse enɛ. Afii 30 ni tsɔ hiɛ lɛ, osɔfonukpa kroko ni atsɛɔ lɛ William Daniel lɛ hu yɔse bɔ ni ewa kɛhã mɔ ko akɛ eeele nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ lɛ kɛ́ ‘aŋma yɛ wiemɔ ko ni enuuu shishi lɛ mli.’ No mli lɛ, Daniel etsɔɔ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ shishi kɛtee Irish mli. No hewɔ lɛ, Bedell ŋɔ fɔ̃ enɔ akɛ ebaatsɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ ashishi. Bedell shishitsɔɔmɔ lɛ kɛ William Daniel shishitsɔɔmɔ lɛ ji nɔ ni afee lɛ Biblia kome ní atsɛɔ lɛ Bedell Biblia lɛ. Ni bɔ ni nibii yaba lɛ ji akɛ, kɛjɛ be ni afee Bedell Biblia lɛ—ni ji Biblia muu lɛ fɛɛ klɛŋklɛŋ nɔ ni atsɔɔ shishi kɛtee Irish mli lɛ—afii 300 ho ní no pɛ ji Biblia ni atsɔɔ shishi kɛtee Irish mli.\\nBedell, ni le Hebri wiemɔ lɛ jogbaŋŋ lɛ, fɔ̃ Irelandbii enyɔ komɛi ni wieɔ lrish lɛ nine koni amɛye amɛbua kɛtsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛjɛ Blɔfo mli kɛya lrish mli. Be ni amɛtsuɔ nii lɛ, Bedell, kɛ mɛi enyɔ krokomɛi ni emuɔ efɔ̃ɔ amɛnɔ lɛ kwɛɔ kuku fɛɛ kuku ni abaatsɔɔ shishi lɛ mli jogbaŋŋ, ni amɛfeɔ tsakemɔi ni sa lɛ yɛ mli. Amɛkwɛ Biblia ko ni Switzerlandnyo ko ni ekase nyɔŋmɔjamɔ he nii, ni atsɛɔ lɛ Giovanni Diodati lɛ etsɔɔ shishi kɛtee Italian mli lɛ nɔ, ni amɛkwɛ Greek Septuagint lɛ kɛ Hebri Biblia momo ko ni akɛ niji ŋmala lɛ hu nɔ.\\nAmɛkase mɛi ni tsɔɔ King James Version lɛ shishi lɛ (ekolɛ Bedell le mɛi nɛɛ ateŋ mɛi pii), ni amɛ hu amɛkɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ wo hei pii yɛ amɛ-Biblia lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛkɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni ji “Iehovah” lɛ tsu nii yɛ 2 Mose 6:3 lɛ. Akɛ klɛŋklɛŋ Biblia ni Bedell tsɔɔ shishi lɛ to Marsh Library, ni yɔɔ Dublin, yɛ Ireland lɛ.—Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Akai Bedell kɛ Enitsumɔ Lɛ.”\\nNAAGBEE MLI AAHU LƐ AKALA\\nAaafee afi 1640 mli lɛ, Bedell gbe enitsumɔ lɛ naa. Shi enyɛɛɛ ekala amrɔ nɔŋŋ. Mɛni hewɔ? Nɔ kome ji akɛ, no mli lɛ mɛi komɛi miite shi amɛmiiwo lɛ lolo. Mɛi komɛi hu gbe mɔ titri ni Bedell kɛtsuɔ nii yɛ Biblia lɛ shishitsɔɔmɔ lɛ mli lɛ he guɔ, koni mɛi akakpɛlɛ enitsumɔ lɛ nɔ. Amɛhã amɔ lɛ ni ayawo lɛ tsuŋ ní efeko nɔ ko. Jeee enɛ pɛ ji naagba ni ekɛkpe, shi yɛ atuatsemɔ ko ni ba yɛ afi 1641 lɛ mli hu lɛ, lrishbii lɛ te shi amɛwo mɛi ni jɛ England ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ, ni enɛ sa Bedell he waa. Eyɛ mli akɛ Bedell jɛ England moŋ, shi lrishbii lɛ bu ehe kɛyashi be ko, ejaakɛ amɛna akɛ amɛsane kã etsui nɔ. Shi naagbee lɛ, asraafoi atuatselɔi komɛi yawo lɛ tsuŋ yɛ he ko ni esaaa kwraa. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, enɛ fata he ni egbo mra yɛ afi 1642 lɛ. Dani ebaagbo lɛ, no mli lɛ akalako Biblia ni etsɔɔ shishi lɛ.\\nBedell klɛŋklɛŋ Biblia ni etsɔɔ shishi lɛ klɛŋklɛŋ baafa, aaafee afi 1640, kɛ e-Biblia lɛ ni akala yɛ afi 1685 lɛ\\nShwɛ fioo kulɛ, Bedell nitsumɔ lɛ fɛɛ fee efolo, be ni mɛi yafite eshĩa lɛ. Duromɔ naa lɛ, enaanyo ko bɔ mɔdɛŋ ebaa woji kɛ nibii fɛɛ ni etsɔɔ shishi lɛ yi. Sɛɛ mli lɛ, mɔ ko ni atsɛɔ lɛ Narcissus Marsh, ni sɛɛ mli lɛ ebatsɔ osɔfonukpa yɛ Armagh kpokpaa lɛ nɔ, kɛ osɔfonukpa fe fɛɛ yɛ Ireland Sɔlemɔ lɛ mli lɛ nine shɛ woji nɛɛ anɔ. Jeŋ shikpalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Robert Boyle lɛ kɛ shika ye ebua lɛ ni ekɛ ekãa kala Bedell Biblia lɛ yɛ afi 1685.\\nNƆ KO NI SA KADIMƆ WAA\\nMɛi babaoo ekpɛlɛɛɛ Bedell Biblia lɛ nɔ. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, eji nɔ ko ni sa kadimɔ waa ni hã anu Biblia lɛ shishi jogbaŋŋ—yɛ Ireland kɛ Scotland kɛ hei krokomɛi fɛɛ—titri lɛ kɛhã mɛi ni wieɔ Irish lɛ. Amrɔ nɛɛ ni amɛkaneɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔ mli lɛ, amɛbaaná Nyɔŋmɔ he nilee babaoo.—Mateo 5:3, 6.\\n“Be ni wɔkane Bedell Biblia lɛ, wɔnu wiemɔi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔwiemɔ mli. Enɛ ji nɔ ko ni he hiaa waa ni ye ebua mi kɛ miweku lɛ ni wɔkase anɔkwalei ni nɔ bɛ ni yɔɔ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ”\\nBedell Biblia lɛ etee nɔ eye ebua mɛi ni sumɔɔ anɔkwale lɛ ni amɛkase Nyɔŋmɔ he nii kɛba shi ŋmɛnɛ. Nuu ko ni wieɔ Irish ní nyɛsɛɛ nɛɛ ebakase nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ lɛ wie akɛ: “Be ni wɔkane Bedell Biblia lɛ, wɔnu wiemɔi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔwiemɔ mli. Enɛ ji nɔ ko ni he hiaa waa ni ye ebua mi kɛ miweku lɛ ni wɔkase anɔkwalei ni nɔ bɛ ni yɔɔ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ.”\\nAkai Bedell kɛ Enitsumɔ Lɛ\\nKɛjɛ be ni afee Bedell Biblia lɛ yɛ afi 1685 lɛ sɛɛ lɛ, aaafee afii 300 ho ní no pɛ ji Biblia muu lɛ fɛɛ ni atsɔɔ shishi kɛtee Irish mli. Kɛkɛ ni yɛ afi 1981 lɛ, Katolik woloŋlelɔi komɛi fee Maynooth Bible lɛ, ni ji shishitsɔɔmɔ ko ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ Irish mli. Mɛi ni fee Maynooth Bible lɛ jie “nitsumɔ kpele ni Ireland Sɔlemɔ lɛ tsu be ni amɛfee amɛ-Biblia lɛ yɛ afi 1600 afii lɛ amli lɛ” yi waa yɛ Maynooth Bible lɛ hiɛkpamɔ wiemɔ lɛ mli. Ekã shi faŋŋ akɛ Biblia ni amɛwie he nɛɛ ji nɔ ni Bedell tsɔɔ shishi lɛ, eyɛ mli akɛ nyɛsɛɛ nɛɛ, Katolik Sɔlemɔ lɛ gu Katolikbii lɛ akɛ amɛkakane Bedell Biblia lɛ.\\n2 Mose 6:3 BEDELL BIBLIA\\nWoloŋlelɔi ni fee Maynooth Bible lɛ kala amɛshishijee nitsumɔi lɛ ekomɛi yɛ afi 1971. Nɔ ni amɛtsu shishijee lɛ eko ji Pentatúc (Pentateuch) lɛ, ni ji Biblia lɛ mli klɛŋklɛŋ woji enumɔ lɛ. Katolik woloŋlelɔi nɛɛ ŋma yɛ amɛ-Biblia lɛ klɛŋklɛŋ baafa lɛ akɛ “In memory of William Bedell” (Wɔkɛmiikai William Bedell), ni amɛkɛtsɔɔ hiɛsɔɔ ni amɛyɔɔ kɛhã nɔ ni Bedell tsu lɛ.\\nMɛi ni tsɔɔ Pentatúc lɛ shishi lɛ kɛ Irish wiemɔ “Iávé” tsu nii kɛhã Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli hei babaoo ni eje kpo yɛ lɛ, ni enɛ damɔ Tetragrammaton lɛ loo YHWH lɛ nɔ. Anaa enɛ he nɔkwɛmɔnii komɛi yɛ 2 Mose 6:2-13 lɛ. Dɔlɛ sane ji akɛ, be ni agbe Maynooth Bible muu lɛ fɛɛ naa lɛ, mɛi ni kwɛ mli dani akala lɛ eyafeee amɛnii tamɔ Bedell, ni amɛjie Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ kwraa kɛjɛ amɛshishitsɔɔmɔ lɛ mli, ni amɛkɛ “an Tiarna” (Nuŋtsɔ lɛ) ye najiaŋ.\\nBiblia Shishitsɔɔmɔi Biblia Shishitsɔɔlɔi Yinɔsane Kɛ Biblia Lɛ","num_words":1663,"character_repetition_ratio":0.062,"word_repetition_ratio":0.042,"special_characters_ratio":0.223,"stopwords_ratio":0.06,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"“Wɔkɛ Nyɛ Aaatee”—Zakaria 8:23 | Nikasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Aukan Baoule Bassa (Cameroon) Bislama Blɔfo Boulou Cakchiquel (Western) Cambodia Chitonga Chokwe Chol Cibemba Cinyanja Dangme Drehu Efik Ewe Fon French Ga Garifuna Greenland Hausa Hmong (White) Iban Igbo Isoko Italia Kabiye Karen (S'gaw) Kazakh Kikaonde Kikongo Kiluba Kimbundu Kisi Kisonge Kongo Krio Kwangali Kwanyama Laos Lingala Lunda Luvale Malta Mam Mambwe-Lungu Mauritia Creole Mazatec (Huautla) Mende Mixe Mizo Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Ngangela Nyaneka Nzema Otetela Pidgin (Cameroon) Portugal Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Quichua (Imbabura) Saramacca Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Silozi Spania Swahili (Congo) Swati Tahiti Tiv Tlapanec Tojolabal Totonac Tshiluba Tsonga Twi Umbundu Urhobo Uruund Venda Wallis Wayuunaiki Welsh Xhosa Yoruba Zulu\\n“Wɔkɛ nyɛ aaatee; ejaakɛ wɔnu akɛ Nyɔŋmɔ kɛ nyɛ yɛ!”—ZAKARIA 8:23.\\nLALAI: 65, 122\\nMɛɛ gbɛ nɔ gbalɛ ni yɔɔ Zakaria 8:23 lɛ eba mli?\\nTe esa akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ afee amɛnii amɛhã tɛŋŋ?—1 Korintobii 4:6-8.\\nKɛ́ wɔna akɛ mɛi ni yeɔ aboloo lɛ ni amɛnuɔ wain lɛ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ ayi miifa lɛ, mɛni hewɔ esaaa akɛ egbaa wɔnaa?—Romabii 9:11, 16.\\n1, 2. (a) Mɛni Yehowa egba akɛ ebaaya nɔ yɛ wɔbei nɛɛ amli? (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)\\nYEHOWA egba akɛ, yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ, “hii nyɔŋma ni jɛ jeŋmaji anɔ wiemɔi srɔtoi fɛɛ mli aaamɔ Yudanyo kome atade naamuu mli, amɛaakɛɛ: Wɔkɛ nyɛ aaatee; ejaakɛ wɔnu akɛ Nyɔŋmɔ kɛ nyɛ yɛ!” (Zakaria 8:23) “Yudanyo” lɛ damɔ shi kɛhã mɛi ni Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ efɔ amɛ mu lɛ. Gbɛ́i kroko ni akɛle amɛ ji “Nyɔŋmɔ Israel.” (Galatiabii 6:16) “Hii nyɔŋma” lɛ damɔ shi kɛhã mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Amɛle akɛ, Yehowa ejɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, ni amɛnuɔ he akɛ, eji hegbɛ kpele ni amɛná akɛ amɛkɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baafee ekome kɛsɔmɔ lɛ.\\n2 Yesu wie nɔ ko ni kɛ gbalɛ nɛɛ kpãa gbee. Ewie akɛ Nyɔŋmɔ webii fɛɛ baafee ekome kɛsɔmɔ lɛ. Etsɛ mɛi ni baaya ŋwɛi lɛ “tooku bibioo,” ni etsɛ mɛi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ “gwantɛŋi krokomɛi.” Shi ewie akɛ kui enyɔ nɛɛ baatsɔ “tooku kome,” ni amɛbaahi “tookwɛlɔ kome” shishi. Tookwɛlɔ kome nɛɛ ji lɛ, Yesu lɛ. (Luka 12:32; Yohane 10:16) Enɛ hewɔ lɛ, ekolɛ mɔ ko baabi akɛ: (1) Ani esa akɛ gwantɛŋi krokomɛi lɛ ale mɛi fɛɛ ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ agbɛ́i? (2) Te esa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ afee amɛnii amɛhã tɛŋŋ? (3) Kɛ́ mɛi ni yɔɔ misafo lɛ mli lɛ ateŋ mɔ ko bɔi aboloo lɛ yeli kɛ wain lɛ numɔ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ, te esa akɛ mafee minii mahã tɛŋŋ yɛ ehe? (4) Kɛ́ mina akɛ mɛi ni yeɔ aboloo lɛ ni amɛnuɔ wain lɛ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ ayi miifa lɛ, mɛni hewɔ esaaa akɛ egbaa minaa? Nikasemɔ nɛɛ baahã sanebimɔi nɛɛ ahetoo.\\nANI ESA AKƐ WƆLE MƐI FƐƐ NI AFƆ AMƐ MU NI YƆƆ ŊMƐNƐ LƐ AGBƐ́I?\\n3. Mɛni hewɔ wɔnyɛŋ wɔkɛɛ kɛ nɔmimaa akɛ mɔ ko fata mɛi 144,000 lɛ ahe lɛ?\\n3 Ani esa akɛ gwantɛŋi krokomɛi lɛ ale mɛi fɛɛ ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ agbɛ́i? Dabi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔnyɛŋ wɔwie kɛ nɔmimaa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ nine baashɛ ejuromɔnɔ lɛ nɔ. (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa ni yɔɔ sane lɛ naagbee lɛ.) Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ ehala amɛ akɛ amɛbaaya ŋwɛi moŋ, shi ja amɛye anɔkwa kɛyawula shi dani amɛnine baashɛ amɛjuromɔnɔ lɛ nɔ. Satan le enɛ, ni no hewɔ ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaatsɔ “amale gbalɔi” anɔ elaka amɛ lɛ. (Mateo 24:24) Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ diɛŋtsɛ po nyɛŋ awie kɛ nɔmimaa akɛ amɛnine baashɛ amɛjuromɔnɔ lɛ nɔ. Esa akɛ amɛmɛ kɛyashi Yehowa diɛŋtsɛ baahã amɛle faŋŋ akɛ, amɛji anɔkwafoi. Enɛ ji nɔ ni atsɛɔ lɛ naagbee naasɔomɔ lɛ. Yɛ mɛi ni gboiɔ dani “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ baaje shishi lɛ agbɛfaŋ lɛ, Yehowa sɔoɔ amɛnaa nɔ ni ji naagbee nɔ dani amɛgboiɔ. Yɛ mɛi ni eshwɛ lɛ agbɛfaŋ lɛ, ebaafee nakai be ni eshwɛ fioo ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaje shishi.—Kpojiemɔ 2:10; 7:3, 14.\\nYesu ji wɔ-Hiɛnyiɛlɔ, ni esa akɛ wɔnyiɛ lɛ pɛ esɛɛ\\n4. Kɛ́ wɔnyɛŋ wɔle mɛi fɛɛ ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ lɛ agbɛ́i lɛ, belɛ, te wɔbaafee tɛŋŋ ‘wɔkɛ amɛ aya’ lɛ?\\n4 Kɛ́ wɔnyɛŋ wɔle mɛi fɛɛ ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ lɛ agbɛ́i lɛ, belɛ, te gwantɛŋi krokomɛi lɛ baafee tɛŋŋ ‘amɛkɛ amɛ aya’ lɛ? Biblia lɛ wie yɛ “hii nyɔŋma” lɛ ahe akɛ, amɛbaamɔ “Yudanyo kome atade naamuu mli, amɛaakɛɛ: Wɔkɛ nyɛ aaatee; ejaakɛ wɔnu akɛ Nyɔŋmɔ kɛ nyɛ yɛ!” Ŋmalɛ lɛ tsĩ Yudanyo kome tã. Shi wɔle akɛ akɛ wiemɔ ni ji “nyɛ” lɛ tsuɔ nii ahãa mɛi pii. Ni tsɔɔ akɛ, Yudanyo kome lɛ damɔ shi kɛhã kuu ko, ni ji mɛi fɛɛ ni afɔ amɛ mu lɛ. Gwantɛŋi krokomɛi lɛ nuɔ ŋmalɛ nɛɛ shishi, ni no hewɔ amɛkɛ kuu nɛɛ feɔ ekome kɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ. Ehe ehiaaa ni amɛle kuu nɛɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ gbɛ́i, ni amɛnyiɛ amɛ fɛɛ amɛsɛɛ. Yesu ji wɔ-Hiɛnyiɛlɔ, ni Biblia lɛ kɛɔ akɛ, esa akɛ wɔnyiɛ lɛ pɛ esɛɛ.—Mateo 23:10.\\nTE ESA AKƐ MƐI NI AFƆ AMƐ MU LƐ AFEE AMƐNII AMƐHÃ TƐŊŊ?\\n5. Mɛɛ kɔkɔbɔɔ esa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ hiɛdɔɔ asusu he? Ni mɛni hewɔ esa akɛ amɛfee nakai?\\n5 Esa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ hiɛdɔɔ asusu kɔkɔbɔɔ ni yɔɔ 1 Korintobii 11:27-29 lɛ he. (Kanemɔ.) Mɛni baatsɔɔ akɛ mɔ ko ni afɔ lɛ mu lɛ ‘miiye aboloo lɛ ni eenu wain lɛ bɔ ni esaaa’? Kɛ́ eyeee Yehowa anɔkwa, ni wekukpãa kpakpa bɛ ekɛ lɛ teŋ, ni fɛɛ sɛɛ lɛ, eye aboloo lɛ ni enu wain lɛ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ, belɛ eeye ni eenu bɔ ni esaaa. (Hebribii 6:4-6; 10:26-29) Kɔkɔbɔɔ nɛɛ yɛ hiɛdɔɔ waa, ni esa akɛ ekai mɛi fɛɛ ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ, esa akɛ amɛye anɔkwa kɛyawula shi, kɛjeee nakai lɛ, amɛnine shɛŋ ‘juromɔnɔ ni ji ŋwɛi tsɛmɔ ní Nyɔŋmɔ tsɔɔ Kristo Yesu nɔ etsɛɔ amɛ lɛ nɔ.’—Filipibii 3:13-16.\\n6. Te esa akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ afee amɛnii amɛhã tɛŋŋ?\\n6 Paulo kɛɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ: “Mi, ní miji gboklɛfonyo yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli lɛ, miikpa nyɛ fai ni nyɛnyiɛ bɔ ni sa tsɛmɔ ni aŋɔtsɛ nyɛ lɛ.” Mɛɛ sui esa akɛ amɛjie lɛ kpo be ni amɛfeɔ nakai lɛ? Paulo tsɔɔ mli akɛ: “Yɛ heshibaa kɛ mlijɔlɛ fɛɛ mli, yɛ tsuishitoo mli, ní nyɛná tsui nyɛhãhãa nyɛhe yɛ suɔmɔ mli, ni nyɛbɔa mɔdɛŋ waa nyɛhiɛa ekomefeemɔ ní nyɛtsɔ mumɔ lɛ nɔ nyɛná lɛ mli, yɛ toiŋjɔlɛ ni ji kpãa ni fiɔ nyɛ efeɔ nyɛ ekome lɛ mli.” (Efesobii 4:1-3) Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hãa etsuji baa amɛhe shi, ehãaa amɛwo amɛhe nɔ. (Kolosebii 3:12) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ nuɔ he akɛ amɛhi fe mɛi krokomɛi. Ejaakɛ amɛle akɛ, kɛ́ afɔ mɔ ko mu lɛ, no etsɔɔɔ akɛ Yehowa ehã lɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ babaoo fe etsuji krokomɛi ni eshwɛ lɛ. Agbɛnɛ hu, esaaa akɛ amɛnuɔ he akɛ amɛnuɔ Biblia lɛ shishi jogbaŋŋ fe mɔ fɛɛ mɔ. Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ mɔ ko ni afɔ lɛ mu lɛ baakɛɛ mɛi krokomɛi akɛ afɔ amɛ mu, ni no hewɔ lɛ esa akɛ amɛye aboloo lɛ ni amɛnu wain lɛ eko yɛ Kaimɔ lɛ shishi. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baa amɛhe shi, ni amɛkpɛlɛɔ nɔ akɛ, Yehowa pɛ ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ akɛ ehalaa mɛi kɛhã ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ.\\n7, 8. Mɛni esaaa akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ kpaa gbɛ? Ni mɛni hewɔ?\\n7 Eji hegbɛ kpele ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ená akɛ amɛbaaya ŋwɛi. Shi esaaa akɛ amɛkpaa gbɛ akɛ mɛi kɛ woo srɔto ko baahã amɛ yɛ hegbɛ nɛɛ ni amɛná lɛ hewɔ. (Efesobii 1:18, 19; kanemɔ Filipibii 2:2, 3.) Be ni Yehowa fɔ amɛ mu lɛ, etswaaa he adafi etsɔɔɔ je lɛ fɛɛ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ efeɔ amɛ naakpɛɛ akɛ, jeee mɛi fɛɛ baahe aye amrɔ nɔŋŋ akɛ afɔ amɛ mu. Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa akɛ, kɛ́ mɔ ko kɛɛ Nyɔŋmɔ ehala lɛ kɛhã nitsumɔ krɛdɛɛ ko lɛ, esaaa akɛ wɔheɔ nɔ ni ewieɔ lɛ wɔyeɔ oya nɔŋŋ. (Kpojiemɔ 2:2) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kpaaa gbɛ akɛ mɛi kɛ amɛ baaye yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ amɛmiijie amɛhe shi amɛmiitsɔɔ mɔ ko lɛ, ehe ehiaaa ni amɛtsĩɔ tã amɛtsɔɔ mɔ lɛ akɛ afɔ amɛ mu. Ni yɛ anɔkwale mli lɛ, ekolɛ ehe ebahiaŋ po ni amɛtsĩ tã amɛtsɔɔ mɔ ko mɔ ko. Kɛfata he lɛ, esaaa akɛ amɛshwãa yɛ nibii wuji ni amɛbaatsu yɛ ŋwɛi lɛ ahe.—1 Korintobii 1:28, 29; kanemɔ 1 Korintobii 4:6-8.\\n8 Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko ebuuu ehe akɛ eji kuu krɛdɛɛ ko mli nyo. Enɛ hewɔ lɛ, jeee mɛi krokomɛi ni afɔ amɛ mu lɛ pɛ amɛkɛbɔɔ. Moŋ lɛ, amɛkɛ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ fɛɛ bɔɔ. Ehe ehiaaa ni amɛyatao Kristofoi krokomɛi ni afɔ amɛ mu ni amɛkɛ amɛ asusu amɛmufɔɔ lɛ he, loo amɛkɛ amɛ afee ekome kɛkase Biblia lɛ. (Galatiabii 1:15-17) Kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ tse kui ni tamɔ nɛkɛ lɛ, ekɛ mligbalamɔi baaba asafo lɛ mli. Ni ebaatsɔɔ akɛ, amɛmiite shi amɛmiiwo mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Ejaakɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji nɔ ni yeɔ ebuaa Nyɔŋmɔ webii lɛ koni toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ahi amɛteŋ.—Kanemɔ Romabii 16:17, 18.\\nTE ESA AKƐ OKƐ AMƐ AYE OHÃ TƐŊŊ?\\n9. Mɛni hewɔ esa akɛ okwɛ jogbaŋŋ yɛ bɔ ni okɛ mɛi ni yeɔ aboloo lɛ ni amɛnuɔ wain lɛ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ yeɔ hãa lɛ he? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Suɔmɔ ‘Efeee Nii ni Bulɛ Bɛ He.’”)\\n9 Te esa akɛ okɛ nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ aye ohã tɛŋŋ? Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɛ fɛɛ lɛ, nyɛmimɛi ji nyɛ.” Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni wóɔ ehe nɔ lɛ abaaba lɛ shi, ni mɔ fɛɛ mɔ ni baa ehe shi lɛ abaawó enɔ.” (Mateo 23:8-12) No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko fata Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe jio, efataaa amɛhe jio lɛ, esaaa akɛ wɔkɛ woo srɔto ko hãa lɛ. Eji anɔkwale akɛ, Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔkase asafoŋ onukpai lɛ ahemɔkɛyeli, shi ewieee akɛ wɔwó adesa ko akɛ wɔhiɛnyiɛlɔ. (Hebribii 13:7) Biblia lɛ kɛɔ hu akɛ, Kristofoi komɛi sa “woo toi enyɔ.” Shi kadimɔ akɛ, jeee mu ni afɔ amɛ lɛ hewɔ akɛɛ amɛsa woo lɛ. Moŋ lɛ, bɔ ni ‘amɛkwɛɔ wɔnɔ jogbaŋŋ,’ kɛ bɔ ni ‘amɛtsuɔ nii waa yɛ wiemɔ kɛ nitsɔɔmɔ mli’ lɛ hewɔ. (1 Timoteo 5:17) Kɛ́ wɔjie mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ayi fe nine loo wɔnya amɛhe fe nine lɛ, ebaanyɛ egba amɛnaa waa, loo ehã amɛwo amɛhe nɔ po. (Romabii 12:3) Ni ekã shi faŋŋ akɛ, wɔteŋ mɔ ko mɔ ko sumɔŋ ni efee nɔ ko ni baanyɛ atɔ̃tɔ̃ Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ ko nane!—Luka 17:2.\\nTe esa akɛ okɛ mɛi ni yeɔ aboloo lɛ ni amɛnuɔ wain lɛ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ aye ohã tɛŋŋ? (Kwɛmɔ kuku 9-11)\\n10. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔbuɔ mɛi ni Yehowa efɔ amɛ mu lɛ?\\n10 Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔbuɔ mɛi ni Yehowa efɔ amɛ mu lɛ? Esaaa akɛ wɔbiɔ amɛ bɔ ni fee ni afɔ amɛ mu. Enɛ jeee wɔhe sane; amɛ kɛ Yehowa teŋ sane ni. (1 Tesalonikabii 4:11; 2 Tesalonikabii 3:11) Agbɛnɛ hu, esaaa akɛ wɔnáa jwɛŋmɔ lɛ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahefatalɔi, amɛfɔlɔi, loo amɛwekumɛi krokomɛi hu fata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe. Mufɔɔ lɛ, akɛfɔɔɔ mɔ, ni asaŋ jeee gbalashihilɛ nɔ atsɔɔ anáa. (1 Tesalonikabii 2:12) Kɛfata he lɛ, esaaa akɛ wɔbiɔ saji ni baanyɛ awo mɛi awerɛho. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esaaa akɛ wɔbiɔ mɔ ko ni afɔ lɛ mu lɛ ŋa loo ewu bɔ ni enuɔ he ehãa kɛji esusu bɔ ni shihilɛ baafee yɛ jeŋ hee lɛ mli, be ni ehefatalɔ lɛ bɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ dɔŋŋ lɛ he. Wɔle akɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, Yehowa baahã ‘nɔ fɛɛ nɔ ní hiɛ kã atɔ kɛ nii ní etaoɔ.’—Lala 145:16.\\n11. Kɛ́ ‘wɔnya mɛi ahe’ fe nine lɛ, mɛɛ oshãra ebaanyɛ ekɛba?\\n11 Kɛ́ wɔbuuu mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ amɛhe hiaa fe mɛi krokomɛi lɛ, ebuɔ wɔhe. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Biblia lɛ ehã wɔle akɛ, “amale nyɛmimɛi” baanyɛ abote asafo lɛ mli, ni amɛteŋ mɛi komɛi po baanyɛ akɛɛ akɛ afɔ amɛ mu. (Galatiabii 2:4, 5; 1 Yohane 2:19) Agbɛnɛ hu, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi baanyɛ akpa Yehowa jamɔ. (Mateo 25:10-12; 2 Petro 2:20, 21) No hewɔ lɛ, kɛ́ ‘wɔnya mɛi ahe’ fe nine, mɛi ni afɔ amɛ mu jio, mɛi ni ale jogbaŋŋ yɛ asafo lɛ mli jio, mɛi ni kɛ afii pii esɔmɔ Yehowa jio lɛ, ebaanyɛ etsɔ̃ wɔ tsɔne. Wɔsɛɛ, kɛ́ ekolɛ, mɛi nɛɛ eyayeee Yehowa anɔkwa loo amɛshi asafo lɛ, wɔbaayanyiɛ amɛsɛɛ. Ni no baanyɛ ahã wɔhemɔkɛyeli lɛ agbɔjɔ, loo wɔkpa Yehowa sɔɔmɔ po.—Yuda 16, shishigbɛ niŋmaa.\\nANI ESA AKƐ WƆGBA WƆHE NAA YƐ MƐI ABƆ NI YEƆ KAIMƆ LƐ HE OKADI NIBII LƐ EKO LƐ HE?\\n12, 13. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔyeɔ wɔtsui yɛ mɛi abɔ ni yeɔ Kaimɔ lɛ he okadi nibii lɛ eko lɛ he lɛ?\\n12 Be ko ni eho lɛ, daa afi lɛ, mɛi ni yeɔ Kaimɔ lɛ he okadi nibii lɛ ayifalɛ lɛ nɔ gbɔɔ. Shi nyɛsɛɛ nɛɛ, etamɔ nɔ ni daa afi lɛ, amɛyi miifa moŋ. Ani esa akɛ wɔye wɔtsui yɛ enɛ he? Dabi. Hã wɔkwɛ nɔ hewɔ.\\n13 “Yehowa le mɛi ni ji enii lɛ.” (2 Timoteo 2:19) Yehowa le mɛi ni efɔ amɛ mu lɛ fɛɛ. Shi mɛi ni kaneɔ mɛi ni yeɔ Kaimɔ lɛ he okadi nibii lɛ nyɛŋ atsɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛɛlɛŋ kɛ mɛi ni afɔko amɛ mu. No hewɔ lɛ, mɛi komɛi ni afɔko amɛ mu, shi amɛ amɛsusuɔ akɛ afɔ amɛ mu lɛ, fata mɛi ni akaneɔ lɛ ahe. Mɛi komɛi yɛ ni amɛyeɔ aboloo lɛ ni amɛnuɔ wain lɛ eko, kɛkɛ lɛ, sɛɛ mli lɛ amɛkpa. Mɛi komɛi hu yɛ ni amɛyɛ jwɛŋmɔŋ loo henumɔŋ naagba, ni no hewɔ lɛ, efeɔ amɛ akɛ amɛkɛ Kristo baaye nɔ yɛ ŋwɛi. Nibii nɛɛ fɛɛ hãa wɔnaa akɛ, wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ mɛi abɔ ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lolo.\\n14. Mɛni Biblia lɛ kɛɔ yɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ be ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaje shishi lɛ ayifalɛ lɛ he?\\n14 Mɛi ni afɔ amɛ mu ni Yesu baaŋɔ kɛya ŋwɛi kɛ́ eba lɛ, baajɛ shikpɔŋ lɛ nɔ hei srɔtoi babaoo. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, Yesu baatsu “ebɔfoi lɛ kɛ tɛtɛrɛmantɛrɛ gbɛɛmɔ ni naa wa, ni amɛbaabua ehalamɔbii lɛ anaa kɛaajɛ kɔɔyɔi ejwɛ lɛ anɔ, kɛjɛ ŋwɛi naagbeehe kome kɛyashi naagbeehe kroko.” (Mateo 24:31) Biblia lɛ hãa wɔleɔ hu akɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi fioo baahi shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ naagbee gbii lɛ amli. (Kpojiemɔ 12:17) Shi etsɔɔɔ mɛi abɔ ni afɔ amɛ mu ni baashwɛ be ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaje shishi.\\n15, 16. Mɛni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔŋ yɛ bɔ ni Yehowa halaa mɛi 144,000 lɛ he?\\n15 Yehowa baanyɛ ahala mɛi kɛhã ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ be fɛɛ be ni esumɔɔ. (Romabii 8:28-30) Yehowa bɔi mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ halamɔ yɛ Yesu shitee lɛ sɛɛ. Eeenyɛ efee akɛ, klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ fɛɛ fata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe. Kɛjɛ no sɛɛ aahu kɛbashi naagbee gbii lɛ je shishi lɛ, mɛi fioo ko pɛ ji mɛi ni Yehowa fɔ amɛ mu. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ mɛi ni kɛɛ Kristofoi ji amɛ yɛ nakai beiaŋ lɛ ateŋ mɛi babaoo ehiii shi yɛ Kristo tsɔɔmɔi lɛ anaa. Wɔbaanyɛ wɔkɛ mɛi fioo ni afɔ amɛ mu yɛ nakai beiaŋ lɛ ato “ŋmaa” ni Yesu wie akɛ ekɛ jwɛi lɛ fɛɛ baada lɛ he. (Mateo 13:24-30) Yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, Yehowa miiya nɔ eehala mɛi akɛ mɛi 144,000 lɛ mli bii. (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa ni yɔɔ sane lɛ naagbee lɛ.) No hewɔ lɛ, kɛ́ ekpɛ eyiŋ akɛ ebaahala mɛi komɛi be ni eshwɛ fioo ni naagbee lɛ baaba lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ egba wɔnaa? Ani wɔle nii fe Yehowa? (Yesaia 45:9; Daniel 4:35; kanemɔ Romabii 9:11, 16.) (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa ni yɔɔ sane lɛ naagbee lɛ.) Esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkafee wɔnii tamɔ nitsulɔi ni bɔi tɔkemɔ yɛ nyɔmɔwoo ni amɛnuŋtsɔ lɛ kɛhã nitsulɔi komɛi ni ba be ni eshwɛ fioo ni abaagbe nitsumɔ lɛ naa lɛ he lɛ.—Kanemɔ Mateo 20:8-15.\\n16 Jeee mɛi fɛɛ ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaaya ŋwɛi lɛ fata mɛi ni feɔ “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” ahe. (Mateo 24:45-47) Taakɛ Yehowa kɛ Yesu fee yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, amɛmiitsɔ mɛi fioo ko pɛ nɔ amɛmiitsɔɔ mɛi pii nii. Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ ateŋ mɛi fioo komɛi pɛ Yehowa kɛtsu nii kɛŋma Kristofoi A-Hela Ŋmalɛi lɛ. Ni ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi fioo ko pɛ ji mɛi ni ekɛ nitsumɔ ewo amɛdɛŋ akɛ, amɛhã ewebii lɛ “niyenii yɛ be ni sa mli.”\\n17. Mɛni okase?\\n17 No hewɔ lɛ, mɛni wɔkase? Wɔkase akɛ, Yehowa ekpɛ eyiŋ akɛ, ebaahã ewebii lɛ ateŋ mɛi komɛi ahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ebaahã mɛi komɛi hu ayafata Yesu he yɛ ŋwɛi, ni amɛkɛ lɛ aye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi. Yehowa baajuro etsuji fɛɛ, ekɔɔɔ he eko kɛ́ amɛfata mɛi ni feɔ “Yudanyo” lɛ ahe, loo amɛfata mɛi ni feɔ “hii nyɔŋma” lɛ ahe. Ehã amɛ fɛɛ mlai kome too lɛ nɔŋŋ, ni eesumɔ ni amɛye anɔkwa kɛyawula shi. Esa akɛ amɛ fɛɛ amɛba amɛhe shi, ni amɛfee ekome kɛsɔmɔ lɛ. Esa akɛ amɛ fɛɛ amɛfee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛaanyɛ ni amɛhã toiŋjɔlɛ aya nɔ ahi asafo lɛ mli. Naagbee lɛ miibɛŋkɛ, no hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔ fɛɛ wɔyaa nɔ wɔsɔmɔa Yehowa, ni wɔya nɔ wɔnyiɛ Kristo sɛɛ akɛ tooku kome.\\n^ (kuku 3) Yɛ nɔ ni awie yɛ Lala 87:5, 6 lɛ naa lɛ, wɔsɛɛ lɛ, eeenyɛ efee akɛ Nyɔŋmɔ baahã wɔle mɛi fɛɛ ni kɛ Yesu yeɔ maŋtsɛ yɛ ŋwɛi lɛ agbɛ́i.—Romabii 8:19.\\n^ (kuku 15) Bɔfoi 2:33 lɛ hãa wɔleɔ akɛ, Yesu nɔ Yehowa tsɔɔ efɔseɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eshwieɔ mɛi anɔ. Shi, Yehowa ji mɔ ni halaa mɛi lɛ.\\n^ (kuku 15) Kɛ́ ootao ole enɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ “Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni je kpo yɛ May 1, 2007, Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 30-31.\\nSuɔmɔ “Efeee Nii ni Bulɛ Bɛ He”\\nBɔfo Paulo ŋma akɛ: “Suɔmɔ toɔ etsui shi ni emli hi. Suɔmɔ yeee awuŋa. Efeee fuu, efeee pupuupu, efeee nii ni bulɛ bɛ he, etaooo lɛ diɛŋtsɛ enɔ.” (1 Korintobii 13:4, 5) Kɛ́ awie yɛ mɔ ko he akɛ, eefee nɔ ko ni bulɛ bɛ he lɛ, etsɔɔ akɛ, nɔ ni efeɔ lɛ, afeee yɛ mɛi ateŋ. No hewɔ lɛ, Biblia lɛ miihã wɔle akɛ, kɛ́ wɔyɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ jogbaŋŋ, koni wɔkafee nɔ ko ni baagba amɛnaa. Ni akɛ, kɛ́ wɔfee nakai lɛ, etsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ amɛ.\\nBɔ ni wɔkɛ mɛi ni nyiɛ hiɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ yeɔ wɔhãa lɛ baanyɛ atsɔɔ kɛji wɔsumɔɔ amɛ loo wɔsumɔɔɔ amɛ. Bei komɛi lɛ, nyɛmimɛi komɛi ni ale jogbaŋŋ basaraa wɔsafo lɛ, loo amɛkɛ wɔ yaa kpeei wuji. Nyɛmimɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi ji, kpokpaa nɔkwɛlɔi, mɛi ni sɔmɔɔ yɛ Betel, Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu mli bii, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii, loo mɛi ni sɔmɔɔ akɛ yelikɛbualɔi kɛhã Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ. Wɔmiisumɔ ni wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ nyɛmimɛi nɛɛ kɛ amɛŋamɛi, ni tɔmɔ ko kwraa bɛ he. Wɔteŋ mɔ ko mɔ ko sumɔŋ ni efee enii tamɔ Diotrefe. Diotrefe hereee nyɛmimɛi ni basara esafo lɛ hiɛmɛɛ, ejaakɛ ebuuu amɛ. (3 Yohane 9, 10) Shi kɛ́ wɔhere nyɛmimɛi nɛɛ jogbaŋŋ po lɛ, wɔnifeemɔi komɛi baanyɛ atsɔɔ akɛ wɔbuuu amɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?\\nKɛ́ nyɛmimɛi nɛɛ basara wɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔŋa amɛ ni wɔkɛ amɛ agba sane. Shi, esaaa akɛ wɔkɛ amɛ yeɔ tamɔ bɔ ni akɛ mɛi ni ehe gbɛ́i yɛ je lɛ mli lɛ yeɔ lɛ, ejaakɛ no baatsɔɔ akɛ wɔbuuu amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, dani wɔbaasha amɛ mfoniri lɛ, esa akɛ wɔbi amɛ gbɛ dã. Esaaa akɛ wɔshaa amɛ mfoniri be ni amɛhiɛ bɛ amɛhe nɔ, tamɔ be ni amɛmiiye nii loo amɛmiifee nɔ kroko. Wɔkɛ wɔ-Bibliai kɛ wɔwoji eyahaŋ amɛ akɛ amɛŋma amɛgbɛ́i loo amɛwaonaa gbɛ́i amɛwo mli. Agbɛnɛ hu, esaaa akɛ wɔfeɔ gidigidi loo wɔkɛ mɛi peleɔ mfonirishamɔ he, ookɛɛ nɔ ni kɛ́ wɔkɛ amɛ shaaa mfoniri lɛ, nɔ ko baafee wɔ. Kɛ́ mɔ hee ko eba kpee lɛ shishi, ni ena ni wɔmiifee nɛkɛ lɛ, mɛni ebaasusu? No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ, wɔfeŋ nibii ni atsĩtsĩi tã nɛɛ. Moŋ lɛ, wɔbaafee wɔnii yɛ gbɛ ni baahã ana akɛ, wɔbuɔ amɛ, wɔle nɔ hewɔ ni amɛba kpee lɛ, ni wɔhiɛ sɔɔ deŋme ni amɛgboɔ amɛhãa wɔ lɛ.\\nMɛni baaye abua ni wɔle bɔ ni esa akɛ wɔkɛ nyɛmimɛi nɛɛ aye ahã? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔŋ akɛ, Yehowa ji mɔ ni esa akɛ wɔŋɔ anunyam wɔhã. (Kpojiemɔ 4:11) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, eyɛ mli akɛ wɔmiisumɔ ni wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ nyɛmimɛi nɛɛ kɛ amɛŋamɛi lɛ moŋ, shi esaaa akɛ wɔkɛ amɛ yeɔ tamɔ bɔ ni akɛ mɛi ni ehe gbɛ́i yɛ je lɛ mli lɛ yeɔ hãa lɛ. Wɔnyɛmimɛi ji amɛ, ni amɛmiisumɔ ni wɔkɛ amɛ aye nakai. (Mateo 23:8) Nɔ ni ji etɛ lɛ, esa akɛ wɔkai nɔ ni Yesu tsɔɔ wɔ lɛ. Etsɔɔ wɔ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi afee ahã nyɛ lɛ, esa akɛ nyɛ hu nyɛfee nakai nɔŋŋ nyɛhã amɛ.” (Mateo 7:12) Kɛ́ wɔhã otii nɛɛ hi wɔjwɛŋmɔŋ lɛ, wɔbaajie suɔmɔ kpo, ni ‘wɔfeŋ nii ni bulɛ bɛ he.’\\nHii nyɔŋma lɛ kɛɛ ‘amɛkɛ Yudanyo kome lɛ baaya’: Gwantɛŋi krokomɛi lɛ kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ efee ekome kɛmiisɔmɔ Yehowa. Amɛbuuu mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ amɛhiɛnyiɛlɔi, amɛnyaaa amɛhe fe nine, ni amɛjieee amɛyi fe nine hu. Moŋ lɛ, amɛsumɔɔ amɛ, amɛbuɔ amɛ, ni amɛkɛ amɛ yeɔ akɛ amɛnyɛmimɛi","num_words":3623,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.04,"special_characters_ratio":0.257,"stopwords_ratio":0.051,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Nihi Nɛ A Fiɛɛ—Fiɛɛli Ngɔɔ A He Kɛ Haa Faa | Mawu Matsɛ Yemi\\nNihi Nɛ A Fiɛɛ—Fiɛɛli Ngɔɔ A He Kɛ Haa Faa\\nMatsɛ ɔ bua fiɛɛli babauu a nya\\n1, 2. Mɛni ní tsumi ngua ko nɛ Yesu gba kɛ fɔ si kaa a ma tsu, nɛ mɛni sane bimi nɛ he hia nɛ e sa kaa wa bi?\\nBEHI fuu ɔ, ke ma hɛ mi nyɛɛli wo si ɔ, a yí nɔ. A kpɛti nihi nɛ hɛɛ juɛmi nɛ da po nyɛ we nɛ a ye a si womi nɔ. Se bua jɔmi sane ji kaa Yesu Kristo nɛ ji Mesia Matsɛ ɔ ngɛ slɔɔto, ejakaa e yeɔ e si womi nɔ be tsuaa be.\\n2 Benɛ a wo Yesu Matsɛ ngɛ jeha 1914 ɔ se ɔ, e pee klaalo kaa e ma ha nɛ gbami nɛ e gba kɛ fɔ si maa pee jeha 1,900 nɛ be ɔ nɛ ba mi. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ nɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo ɔ, e gba kɛ fɔ si ke: “Sane kpakpa nɛ ɔ nɛ kɔɔ matsɛ yemi ɔ he ɔ, a maa fiɛɛ kɛ kpa je ɔ mi tsuo.” (Mat. 24:14) Jamɛ a gbami ɔ mi bami piɛɛ okadihi nɛ tsɔɔ kaa Yesu ba, nɛ e ngɛ Matsɛ yee ɔ he. Se sane bimi ko nɛ e he hia ji: Ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi be nɛ nihi ma fo mɛ nitsɛmɛ pɛ a nɔ́ mi, nɛ mɔbɔ nami ko be a mi hii, nɛ a bua be Mawu jami he jɔe ɔ, mɛni blɔ nɔ Matsɛ ɔ maa gu kɛ bua fiɛɛli babauu a nya? (Mat. 24:12; 2 Tim. 3:1-5) E sa nɛ waa le ejakaa sane bimi nɛ ɔ heto ɔ kɔɔ anɔkuale Kristofohi tsuo a he.\\n3. Mɛni he kɛ nɔ fɔmi nɛ Yesu ná, nɛ jije e ná he kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ kɛ je?\\n3 Mo ha nɛ wa susu Yesu gbami ɔ he ekohu. Anɛ munyu nɛ ji, “a maa fiɛɛ” ɔ tsɔɔ kaa Yesu ngɛ he kɛ nɔ fɔmi lo? Ee, e tsɔɔ jã! Yesu ngɛ he kɛ nɔ fɔmi kaa e ma ná se nyɛɛli nɛ maa ngɔ a he kɛ ha faa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi. Jije Yesu ná he kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ kɛ je? E ná kɛ je e Tsɛ ɔ ngɔ. (Yoh. 12:45; 14:9) Loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, e na kaa Yehowa ngɛ he kɛ nɔ fɔmi kaa E sɔmɔli maa je a tsui mi nɛ a maa ngɔ a he kɛ ha faa. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ Yehowa pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ he kɛ nɔ fɔmi ngɛ e sɔmɔli a mi.\\n“O Ma Mi Bi Ɔmɛ Maa Ngɔ A He Kɛ Ha Ngɛ Mɛ Nitsɛmɛ A Suɔmi Nya”\\n4. Mɛni ní tsumi nɛ Yehowa de Israel bi ɔmɛ ke a tsu, nɛ kɛ a pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?\\n4 Mo kai nɔ́ nɛ ya nɔ benɛ Yehowa de Mose ke e kpɛ kpe he bo tsu konɛ Israel ma a tsuo nɛ a ja lɛ ngɛ mi ɔ. Kɛ gu Mose nɔ ɔ, Yehowa de Israel bi ɔmɛ tsuo nɛ a fĩ ní tsumi ɔ se. Mose de Israel bi ɔmɛ ke: ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ he tsui kaa e maa ke nɔ́ ko ɔ, nɛ e ba ke Yehowa ní.’ Mɛni ni ɔmɛ pee? “A kɛ a nike ní ɔmɛ ngɛ bae ba ngɛ Mose hae daa mɔtu.” A kɛ ní ɔmɛ ba hluu kɛ ya si be nɛ Mose de mɛ ke, ‘nɔ ko nɛ ko ngɔ nike ní ko kɛ ba hu’! (2 Mose 35:5; 36:3, 6) Israel bi ɔmɛ ngɔ a ní peepee kɛ tsɔɔ kaa e da kaa Yehowa ná he kɛ nɔ fɔmi ngɛ a mi.\\n5, 6. Kaa bɔ nɛ La 110:1-3 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni su nɛ Yehowa kɛ Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa anɔkuale jali ma je kpo ngɛ nyagbe ligbi ɔ mi?\\n5 Anɛ Yehowa hyɛ blɔ kaa e maa na su nɛ ɔ ngɛ e sɔmɔli a mi ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi lo? Ee! Maa pee jeha 1,000 kɛ se loko a ma fɔ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, Yehowa kɛ e mumi ɔ ye bua David nɛ e ngma be nɛ Mesia a maa je e nɔ yemi ɔ sisi ɔ he sane kɛ fɔ si. (Kane La 110:1-3.) He nyɛli maa te si kɛ wo Yesu nɛ ji Matsɛ ehe nɛ a wo ɔ. Se kɛ̃ ɔ, nihi babauu hu ma fĩ e se. A be a nɔ nyɛe kaa a sɔmɔ Matsɛ ɔ. Jokuɛwi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ po maa ngɔ a he kɛ ha faa, nɛ a he maa hiɛ babauu kaa makɛ bɔ́. *\\nNihi nɛ a je a tsui mi nɛ a fĩ Matsɛ Yemi ɔ se ɔ, a he maa hiɛ babauu kaa makɛ bɔ́ (Hyɛ kuku 5)\\n6 Yesu le kaa gbami nɛ ngɛ La 110 kɔ e he. (Mat. 22:42-45) Lɔ ɔ he ɔ, e ngɛ he kɛ nɔ fɔmi kaa e ma ná nihi nɛ kɛ anɔkuale yemi ma fĩ e se, nɛ a maa ngɔ a he kɛ ha faa kɛ fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ zugba a nɔ tsuo. Mɛni nɛ yi nɔ sane ha nɛ wa na? Anɛ Matsɛ ɔ nyɛ nɛ e bua fiɛɛli babauu a nya konɛ a kɛ a he nɛ ha faa ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi lo?\\n“Blɔ Nya Ní Tsumi Kɛ He Blɔ Nɛ I Ná Ji Kaa Ma Fiɛɛ Sɛ Gbi ɔ”\\n7. Benɛ a wo Yesu Matsɛ se ɔ, mɛni e pee kɛ dla e se nyɛɛli ɔmɛ kɛ ha ní tsumi nɛ fɔɔ si ngɛ a hɛ mi ɔ?\\n7 Benɛ a wo Yesu Matsɛ se bɔɔ pɛ ɔ, e dla e kaseli ɔmɛ kɛ ha ní tsumi ngua nɛ a ma tsu ɔ. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Yi 2 ɔ mi ɔ, e ba hyɛ, nɛ e tsukɔ Mawu we bi a he ngɛ jeha 1914 kɛ ya si jeha 1919 ɔ mi. (Mal. 3:1-4) Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, e hla tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ konɛ e nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi. (Mat. 24:45) Kɛ je jamɛ a jeha a mi kɛ ma nɛ ɔ ji be titli nɛ tsɔlɔ ɔ bɔni mumi mi niye ní gbami kɛ gu kpe sisi munyuhi kɛ womihi nɛ e peeɔ ɔ nɔ, nɛ e kɛ kaii ɔ Kristofo no tsuaa Kristofo no kaa e he hia nɛ e fiɛɛ.\\n8-10. Kɛ kpehi nɛ a pee ɔ wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi he wami ha kɛɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (Hyɛ daka nɛ ji, “ Kpehi Nɛ Wo Fiɛɛmi Ní Tsumi ɔ Mi He Wami” ɔ hulɔ.)\\n8 Kpe sisi munyuhi. Benɛ kekle Je Mi Ta a ba nyagbe ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ bua a he nya ngɛ Cedar Point, Ohio, ngɛ U.S.A., kɛ je September 1 kɛ ya si 8, 1919, nɛ a pee a kekleekle kpe konɛ a kɛ hla blɔ tsɔɔmi. Ngɛ ligbi enyɔne ɔ nɔ ɔ, Nyɛminyumu Rutherford tu magbɛ nɔ munyu ko, nɛ e de tue buli ɔmɛ ke: “Kristofo no ní tsumi ngɛ zugba a nɔ . . . ji kaa e fiɛɛ Nyɔmtsɛ ɔ matsɛ yemi ɔ he sane ɔ.”\\n9 Ngɛ ligbi etɛ se benɛ kpe ɔ ma nyagbe ɔ, Nyɛminyumu Rutherford tu magbɛ nɔ munyu nɛ e yi ji, “Munyu Kɛ Ha Nihi Nɛ Waa Kɛ Mɛ Ngɛ Ní Tsue,” nɛ pee se ɔ, a ngma jamɛ a munyu ɔ ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ e yi ji, “E Ngɛ Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae” ɔ mi. E de ke: “Ke Kristofo no ko hi si dii nɛ e susu níhi a he ɔ, e ma bi e he ke, Mɛni he je nɛ i ngɛ je mi? E sa nɛ e ha heto ke, Nyɔmtsɛ ɔ pee mi e nane mi dalɔ konɛ ma fiɛɛ sɛ gbi nɛ ma dla nihi kɛ Mawu a kpɛti, nɛ sɛ gbi nɛ ɔ nɛ ma fiɛɛ ɔ ji he blɔ nɛ i ná kɛ ye blɔ nya ní tsumi.”\\n10 Ngɛ jamɛ a magbɛ nɔ munyu ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Rutherford fia adafi kaa a maa pee womi tɛtlɛɛ ehe nɛ e biɛ ji, The Golden Age (amlɔ nɛ ɔ Awake!), nɛ a kɛ maa gbla nihi a juɛmi kɛ ba Matsɛ Yemi ɔ nɔ kaa lɔ ɔ pɛ ji adesahi a hɛ nɔ kami. Kɛkɛ nɛ e bi tue buli ɔmɛ kaa a kpɛti nihi enyɛmɛ nɛ a maa suɔ kaa a gba womi tɛtlɛɛ nɛ ɔ. Amaniɛ ko nɛ a bɔ kɛ kɔ kpe ɔ he ɔ tsɔɔ kaa: “Bɔ nɛ tue buli ɔmɛ kplɛɛ nɔ ha a ngɛ bua jɔmi. Nihi 6,000 nɛ a ngɛ kpe ɔ sisi ɔ tsuo te si kɛ da si kɛ tsɔɔ kaa a suɔ nɛ a kɛ a he nɛ wo womi ɔ gbami mi, nɛ enɛ ɔ ngɛ bua jɔmi wawɛɛ.” * E ngɛ heii kaa Matsɛ ɔ ngɛ nihi nɛ a fĩ e se kɛ je a tsui mi, nɛ a suɔ wawɛɛ kaa a fiɛɛ e Matsɛ Yemi ɔ he sane kɛ tsɔɔ ni kpahi!\\nJeha 1922 kpe nɛ a pee ngɛ Cedar Point, Ohio. A ngma munyu nɛ ji, “Nyɛɛ Fia Matsɛ ɔ Kɛ Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ” kɛ mɛtɛ munyu tumi kpoku ɔ hɛ mi\\nKPEHI NƐ WO FIƐƐMI NÍ TSUMI Ɔ MI HE WAMI\\nJeha 1919, Cedar Point, Ohio, U.S.A. Kpe ɔ ma nɔ mi kaa Kristofo no ní tsumi ji kaa e maa “fia Mesia matsɛ yemi nɛ ngɛ nyami nɛ ma a he gɔgɔ.” A fia adafi ngɛ jamɛ a kpe ɔ sisi kaa a maa pee womi tɛtlɛɛ ehe nɛ e biɛ ji, The Golden Age ɔ, konɛ a kɛ tsɔɔ nihi blɔ kɛ ba Matsɛ Yemi ɔ mi. Bɔ nɛ pee nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ ya hɛ mi ɔ, a hla nihi kaa sɔmɔmi ní tsumi ɔ nya dali ngɛ asafohi nɛ Baiblo Kaseli ɔmɛ to sisi ɔmɛ a mi.\\nJeha 1922, Cedar Point, Ohio. Benɛ a ngɛ magbɛ nɔ munyu nɛ e yi ji, “Matsɛ Yemi ɔ” tue ɔ, munyu tulɔ ɔ wo tue buli ɔmɛ he wami ke: “Nyɛɛ fia, nyɛɛ fia, nyɛɛ fia Matsɛ ɔ kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he gɔgɔ.” Pee se ɔ, nihi nɛ a ya kpe ɔ a ti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Anna E. Zimmerman ɔ de ke: “Wa ní tsumi ɔ fɔɔ si heii, e sa nɛ waa fiɛɛ Matsɛ ɔ kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he sane ɔ, lɔ ɔ he ɔ, benɛ wa gbe kpe ɔ nya a, wa ya pee jã pɛ.”\\nJeha 1931, Columbus, Ohio. Baiblo Kaseli ɔmɛ ngɔ biɛ ehe nɛ ji Yehowa Odasefohi kɛ fɔ a nɔ. Biɛ ɔ tsɔɔ ní tsumi nɛ e sa kaa nihi nɛ a jaa Yehowa a nɛ a tsu, lɔ ɔ ji kaa e sa nɛ a fiɛɛ Mawu biɛ ɔ kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he sane kɛ ha nihi.\\nJeha 1935, Washington, D.C. A ba le kaa “nimli asafo ɔ” ji nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a ma hi zugba a nɔ kɛ ya neneene. (Kpoj. 7:9-17) Níhi a sisi numi ehe nɛ Yehowa webi ná a ha nɛ a na kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ yi ma bli.\\n11, 12. Ngɛ jeha 1920 ɔ mi ɔ, mɛni Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ngɛ be nɛ Yesu gba kɛ fɔ si kaa a ma tsu ní tsumi nɛ ɔ he?\\n11 Womihi nɛ a pee. Kɛ gu Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɔ ɔ, e ba pee heii kaa ní tsumi nɛ Yesu gba kɛ fɔ si nɛ ji Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛmi ɔ he hia wawɛɛ nitsɛ. Mo susu nɔ hyɛmi ní komɛ nɛ ya nɔ ngɛ jeha 1920 jeha amɛ a mi ɔ he nɛ o hyɛ.\\n12 Mɛni sɛ gbi a maa fiɛɛ nɛ ma ha nɛ Mateo 24:14 ɔ nɛ ba mi? Mɛni be a ma tsu ní tsumi nɛ ɔ? Munyu nɛ e yi ji, “Matsɛ Yemi ɔ He Sane Kpakpa a” nɛ a ngma ngɛ July 1, 1920 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ de ngɛ sɛ gbi nɛ ɔ he ke: “Sane kpakpa a kɔɔ je yaya nɛ ɔ nyagbe kɛ Mesia matsɛ yemi ɔ sisi tomi he.” Womi ɔ tsɔɔ be nɛ a maa fiɛɛ sɛ gbi ɔ mi heii, e de ke: “E sa nɛ a fiɛɛ sɛ gbi nɛ ɔ kɛ je kekleekle je mi ta a se kɛ ya si ‘amanehlu ngua a’ sisije.” Womi ɔ de hu ke: “Amlɔ nɛ ɔ ji be . . . nɛ e sa kaa waa fiɛɛ sane kpakpa nɛ ɔ kɛ tsɔɔ nihi tsuo nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ.”\\n13. Ngɛ jeha 1921 ɔ mi ɔ, mɛni blɔ nɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ wo nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ he wami nɛ a ngɔ a he kɛ ha ngɛ?\\n13 Anɛ a maa nyɛ Mawu we bi a nɔ loko a ma tsu ní tsumi nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ he ní lo? Dɛbi. Munyu nɛ e yi ji, “Mo Ná Kã,” nɛ a ngma ngɛ March 15, 1921 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ wo Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ he wami konɛ a ngɔ a he kɛ ha. A wo nɔ tsuaa nɔ he wami nɛ e bi e he ke: “Anɛ pi he blɔ ngua nɛ i ná, kɛ ye blɔ nya ní tsumi ji kaa ma tsu ní tsumi nɛ ɔ lo?” Womi ɔ de hu ke: “Wa ngɛ nɔ mi mami kaa ke o na ní tsumi ɔ kaa he blɔ nɛ o ná a, o maa pee kaa Yeremia nɛ ‘sɛ gbi ɔ pee kaa la nɛ ngɛ tsoe ngɛ e tsui mi, kɛ e wuhi a mi’ nɛ lɔ ɔ ha we nɛ e kpa Mawu ta womi ɔ.” (Yer. 20:9) Jamɛ a munyu nɛ woɔ nɔ he wami ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa kɛ Yesu ngɛ he kɛ nɔ fɔmi ngɛ Matsɛ Yemi ɔ se nyɛɛli nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ a mi.\\n14, 15. Ngɛ jeha 1922 ɔ mi ɔ, mɛni blɔ nɔ Hwɔɔmi Mɔ ɔ wo nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ he wami konɛ a fiɛɛ ngɛ?\\n14 Mɛni blɔ nɔ e sa nɛ anɔkuale Kristofohi nɛ a gu kɛ fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ? Munyu nɛ e yi ji, “Sɔmɔmi He Hia” nɛ ngɛ August 15, 1922 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ wo Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ he wami kaa “a kɛ kã nɛ gba asafo ɔ womihi kɛ ha nihi, nɛ a ye nihi odase ngɛ sinya nya, konɛ a tsɔɔ ni ɔmɛ kaa hiɔwe matsɛ yemi ɔ su si ta.”\\n15 E ngɛ heii kaa kɛ je jeha 1919 kɛ ma nɛ ɔ, Kristo gu e tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ nɔ nɛ e ngɛ nɔ mi mae kaa blɔ nya ní tsumi kɛ he blɔ nɛ Kristofo no hɛɛ ngɛ zugba a nɔ ji kaa e maa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ. Se benɛ a wo Baiblo Kaseli ɔmɛ he wami kaa a tsu Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ, kɛ a pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?\\n“Nihi Nɛ A Yeɔ Anɔkuale Maa Ngɔ A He Kɛ Ha Faa”\\n16. Kɛ nikɔtɔmahi nɛ a fɔ sɔ kɛ hla mɛ ɔ a kpɛti ni komɛ pee a ní ngɛ blɔ tsɔɔmi kaa Kristofohi tsuo nɛ a ya wehi a mi fiɛɛmi ɔ he ha kɛɛ?\\n16 Ngɛ jeha 1920 kɛ 1930 jeha amɛ a mi ɔ, ni komɛ kplɛɛ we nɔ kaa e sa nɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo nɛ a ya fiɛɛmi. November 1, 1927 Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ mi ke: “Ni komɛ ngɛ asafo ɔ mi mwɔnɛ ɔ, nɛ a ji asafo mi nikɔtɔmahi . . . nɛ a sume kaa a maa wo nyɛmimɛ he wami nɛ a ya fiɛɛmi, nɛ mɛ nitsɛmɛ hu a kua kɛ a be fiɛɛmi yae. . . . A tsɔɔ kaa se nami be he kaa a ma ya fiɛɛ sɛ gbi nɛ kɔɔ Mawu, e Matsɛ ɔ, kɛ e Matsɛ Yemi ɔ he kɛ ha nihi ngɛ a wehi a mi. Womi ɔ gba mi kpoo nɛ e de ke: E su be nɛ sa kaa nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ nɛ kadi nihi kaa jã a, nɛ a kɛ mɛ ko bɔ, nɛ a ha nɛ a le kaa e sɛ nɛ a peeɔ asafo mi nikɔtɔmahi.” *\\n17, 18. Mɛni asafohi babauu pee ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ kɛ ha a he, nɛ mɛni nɛ nihi ayɔhi abɔ hu pee ngɛ jeha 100 nɛ be ɔ mi?\\n17 Bua jɔmi sane ji kaa asafohi babauu kplɛɛ blɔ tsɔɔmi nɛ je asafo ɔ ní tsumi yi ɔ nɔ. A bu Matsɛ Yemi fiɛɛmi ɔ kaa he blɔ nɛ a ná. March 15, 1926 Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Nihi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ maa ngɔ a he kɛ ha, . . . konɛ a fiɛɛ sɛ gbi nɛ ɔ kɛ tsɔɔ nihi.” Anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ pee a ní ngɛ gbami munyuhi nɛ ngɛ La 110:3 nya kɛ tsɔɔ kaa a fĩ Mesia Matsɛ ɔ se kɛ je a tsui mi.\\n18 Ngɛ jeha 100 nɛ be ɔ mi ɔ, nihi ayɔhi abɔ je a tsui mi nɛ a kɛ a he wo Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Ngɛ yi bɔɔ nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ a fiɛɛ ha—blɔ slɔɔtohi a nɔ nɛ a gu kɛ fiɛɛ, kɛ Baiblo kasemi níhi nɛ a kɛ tsu ní—kɛ nɔ́ nɛ je mi kɛ ba a he. Kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ ngɛ je nɛ nihi foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi nɛ ɔ mi ɔ, nihi je a tsui mi nɛ a kɛ a he wo Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ he. Benɛ wa ngɛ nɔ́ he je nɛ nihi pee jã a he susue ɔ, e sa nɛ wa bi wa he ke, ‘Mɛni he je nɛ i kɛ nihi sɛɛɔ sane kpakpa a he ní ɔ?’\\n‘Nyɛ hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ Kekle’\\n19. Mɛni he je nɛ wa buɔ Yesu fami kaa wa ‘hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ kekle’ ɔ tue ɔ?\\n19 Yesu wo e se nyɛɛli ga kaa a ‘hla Mawu Matsɛ Yemi ɔ kekle.’ (Mat. 6:33) Mɛni he je nɛ waa kɛ ga womi nɛ ɔ tsuɔ ní ɔ? Ejakaa wa le kaa Matsɛ Yemi ɔ he hia wawɛɛ nitsɛ, nɛ e ji Mawu yi mi tomi titli. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Yi 5 ɔ mi ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ je anɔkualehi nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ kpo bɔɔbɔɔbɔɔ. Ke Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ko ta wa tsui he ɔ, e haa nɛ wa nuɔ he kaa e sa nɛ wa hla Matsɛ Yemi ɔ kekle.\\nKaa bɔ nɛ nyumu ɔ ná bua jɔmi babauu benɛ e na juetli nɛ a kɛ laa a, jã nɔuu nɛ Kristofohi a bua jɔ kaa a na Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ (Hyɛ kuku 20)\\n20. Mɛni blɔ nɔ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ juetli nɛ a ngɔ kɛ laa a he ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ e se nyɛɛli maa pee ngɛ ga womi kaa a hla Matsɛ Yemi ɔ kekle ɔ he?\\n20 Yesu le bɔ nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ maa pee a ní ha ngɛ ga womi kaa a hla Matsɛ Yemi ɔ kekle ɔ he. Mo susu Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ juetli nɛ a ngɔ kɛ laa a he nɛ o hyɛ. (Kane Mateo 13:44.) Ngɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ, apaatsɛ ɔ na juetli benɛ e ngɛ ní nɛ e tsuɔ daa ligbi ɔ tsue ɔ, nɛ amlɔ nɔuu nɛ e na bɔ nɛ juetli ɔ he jua wa ha. Mɛni e pee? “Bua jɔmi sɔuu nɛ e ná he je ɔ, e ho nɛ e ya jua níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ, nɛ e kɛ he jamɛ a ngmɔ ɔ.” Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? Ke wa na bɔ nɛ Matsɛ yemi ɔ he anɔkuale ɔ he jua wa ha a, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa je wa tsui mi nɛ waa kɛ níhi maa sa afɔle konɛ waa kɛ Matsɛ Yemi ɔ nɛ pee oti ngɛ wa si himi mi. *\\n21, 22. Mɛni nɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a fĩɔ Matsɛ Yemi ɔ se ɔ peeɔ kɛ tsɔɔ kaa a hlaa Matsɛ Yemi ɔ kekle? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.\\n21 Anɔkualetsɛmɛ nɛ a fĩɔ Matsɛ Yemi ɔ se ɔ kɛ a ní peepee tsɔɔ kaa a hlaa Matsɛ Yemi ɔ kekle, se pi kaa a de ɔ kɛ a nya kɛkɛ. A ngɔɔ a wami, a dloomi nike ní, kɛ níhi nɛ a ngɛ ɔ kɛ fĩɔ Matsɛ Yemi fiɛɛmi ní tsumi ɔ se. Nihi fuu kɛ níhi sã afɔle bɔ nɛ pee nɛ a kɛ a be tsuo nɛ tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ. Fiɛɛli tsuo nɛ a je a tsui mi nɛ a kɛ a níhi sã afɔle ɔ na kaa, Yehowa jɔɔ nihi nɛ a kɛ Matsɛ Yemi ɔ pee oti ngɛ a si himi mi ɔ. Mo susu nɔ́ ko nɛ ba be ko nɛ be ɔ he nɛ o hyɛ.\\n22 Avery kɛ Lovenia Bristow tsuo sɔmɔ kaa colporteurs (blɔ gbali) ngɛ United States woyi je, nɛ a je sisi ngɛ jeha 1920 jeha amɛ a nyagbe. Jeha komɛ a se ɔ, Lovenia de ke: “Wa ná bua jɔmi wawɛɛ ngɛ jehahi babauu nɛ i kɛ Avery waa kɛ tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ mi. Behi fuu ngɛ nɛ wa li he nɛ wa ma ná sika ngɛ kɛ he pɛtloo loo niye ní. Se Yehowa guu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ haa wɔ níhi nɛ hia wɔ be tsuaa be. Wa kpa we blɔ gbami ní tsumi ɔ. Be tsuaa be ɔ, wa náa níhi nɛ hia wɔ.” Lovenia kai be nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ Pensacola, Florida nɛ a sika kɛ a niye ní ngɛ tae ɔ. Benɛ a ba we mi ɔ, a ba na kotoku ngua enyɔ kɛ a mi niye ní nɛ a ngma womi kɛ fɔ nɔ. A ngma ngɛ womi ɔ nɔ ke: “Pensacola Company mi bi ɔmɛ nɛ a je a tsui mi nɛ a kɛ ha nyɛ.” * Benɛ Lovenia susu be babauu nɛ e kɛ tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ he ɔ, e de ke: “Yehowa kua we wɔ gblegbleegble. E ha we nɛ wa nine nɛ nyɛ si ngɛ wa hɛ nɛ waa kɛ fɔ e nɔ ɔ he kɔkɔɔkɔ.”\\n23. Kɛ o naa Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ nɛ o ba le ɔ ha kɛɛ, nɛ mɛni o ma o juɛmi nya si kaa o maa pee?\\n23 Ngmlɛfia abɔ nɛ nɔ tsuaa nɔ kɛ fiɛɛ ɔ be nyɛɛ maa sɔ. E slo nɔ tsuaa nɔ kɛ e si fɔfɔɛ. Se wɔ tsuo wa ma nyɛ maa bu sane kpakpa a nɛ waa kɛ wa tsui tsuo maa fiɛɛ ɔ kaa e ji he blɔ ngua nɛ wa ná. (Kol. 3:23) Akɛnɛ Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ he jua wa ha wɔ he je ɔ, wa suɔ nɛ waa kɛ níhi nɛ sã afɔle konɛ wa nyɛ nɛ wa sɔmɔ saminya. Anɛ pi jã ji bɔ nɛ o ma o juɛmi nya si lo?\\n24. Mɛni ji ní nguahi nɛ Matsɛ Yemi ɔ pee ngɛ nyagbe ligbi ɔ mi ɔ a kpɛti kake?\\n24 Ngɛ jeha lafa nɛ be ɔ mi ɔ, Matsɛ ɔ ha nɛ e gbami nɛ ngɛ Mateo 24:14 ɔ ngɛ mi bae. E nyɛ we nihi a nɔ konɛ e kɛ ha nɛ e gbami ɔ nɛ ba mi. Yesu se nyɛɛli ɔmɛ je a he ngɛ je nɛ nihi foɔ mɛ pɛ a nɔ mi ɔ he, nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa kaa a maa fiɛɛ. Sane kpakpa a nɛ a ngɛ fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ ɔ ji okadi kake nɛ tsɔɔ kaa Yesu Kristo ba, nɛ e ngɛ Matsɛ yee, nɛ e ji ní nguahi nɛ Matsɛ Yemi ɔ pee ngɛ nyagbe ligbi ɔ mi ɔ a kpɛti kake.\\n^ kk. 5 Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a kɛ bɔ́ toɔ nɔ́ ko nɛ hiɛ babauu he.—1 Mose 27:28; Mika 5:7.\\n^ kk. 10 Womiyo ko nɛ a tsɛɛ ke, To Whom the Work Is Entrusted ɔ tsɔɔ mi ke: “Waa kɛ The Golden Age ɔ maa fiɛɛ matsɛ yemi ɔ he sɛ gbi ɔ ngɛ wehi a mi. . . . Jehanɛ hu, nɔ tsuaa nɔ nɛ wa maa fiɛɛ ha lɛ ɔ, ke e maa sɛ The Golden Age ɔ eko jio, e be eko sɛe jio, wa ma ha lɛ kake.” Jehahi babauu se ɔ, a wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami konɛ a ye bua nihi nɛ a sɛ The Golden Age ɔ kɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ. Kɛ je February 1, 1940 ɔ, a wo Yehowa we bi he wami kaa a gba womi tɛtlɛɛ ɔmɛ, nɛ a bu abɔ nɛ a kɛ ha a he akɔtaa.\\n^ kk. 16 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, asafo ɔmɛ fɔɔ sɔ kɛ hlaa asafo mi nikɔtɔmahi. Lɔ ɔ he ɔ, asafo ɔmɛ ma nyɛ nɛ a be sɔ fɔe kɛ hla nyumuhi nɛ e teɔ si kɛ woɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi. Wa ma susu tsakemi nɛ a pee kaa a hla asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ ngmami ɔ nya a he ngɛ Yi 12 ɔ mi.\\n^ kk. 20 Yesu tu munyu ko kaa jã nɔuu ngɛ e nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ jua yelɔ blɔ hialɔ ko nɛ e ya hla adiagba saminyayoo nɛ he jua wa a mi. Benɛ jua yelɔ ɔ ya na adiagba a, e jua nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e ngɛ nɛ e kɛ ya he. (Mat. 13:45, 46) Nɔ́ hetomi níhi enyɔ ɔmɛ tsɔɔ wɔ kaa wa ma nyɛ maa kase anɔkuale ɔ ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ ni komɛ na anɔkuale ɔ ngɛ he ní nya; ni komɛ hu hlaa anɔkuale ɔ. Ngɛ blɔ saisaa nɛ wa gu nɔ kɛ na anɔkuale ɔ tsuo se ɔ, wa suɔ nɛ waa ngɔ níhi kɛ sã afɔle konɛ waa kɛ Matsɛ Yemi ɔ nɛ pee oti ngɛ wa si himi mi.\\n^ kk. 22 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a tsɛɛ asafo ke company.\\nMɛni he je nɛ Yesu ngɛ he kɛ nɔ fɔmi kaa e ma ná nihi nɛ a maa je a tsui mi nɛ a fĩ e se ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ?\\nMɛni blɔ nɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ ma nɔ mi kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji nɔ tsuaa nɔ blɔ nya ní tsumi ngɛ?\\nKɛ o naa Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ nɛ o na a ha kɛɛ, nɛ mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa Matsɛ Yemi ɔ ji oti ngɛ o si himi mi?\\nA susu bɔnɛ hɛdɔ nɛ waa kɛ tsuɔ fiɛɛmi nítsumi ɔ kɛ wa je mi nɛ wa baa saminya a gblaa nihi kɛ suɔ Mawu he ha a he ngɛ munyu nɛ ɔ mi.\\nMɛni he blɔhi nɛ sa kadimi Kristofoli nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ngɛ nɛ a kɛ ma bli a sɔmɔmi ɔ mi?\\nFiɛɛmi Ngɛ He Ko Nɛ Tsɔ E He Banee​—Ireland","num_words":4465,"character_repetition_ratio":0.066,"word_repetition_ratio":0.026,"special_characters_ratio":0.307,"stopwords_ratio":0.516,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"A Da Mawu Nitsɛ E Womi ɔ Nɔ Kɛ To Níhi A He Blɔ Nya | Kase\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonian Ewe Fijian Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Guarani Gujarati Gun Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malay Malayalam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mongolian Moore Myanmar Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quechua (Bolivia) Romanian Runyankore Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tok Pisin Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzotzil Ukrainian Urdu Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\n‘Nile Yehowa kɛ bɔ je ɔ. Ga lɛ e kɛ ngɔ hiɔwe ngɔ to e blɔ he.’ —ABƐ 3:19.\\nLAHI: 6, 24\\nMɛni ha nɛ o he ye kaa Yehowa ji Blɔ Nya Tolɔ nɛ pe kulaa a?\\nMɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke a maa to Yehowa sɔmɔli a he blɔ nya a?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ga womi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa he nɛ tsɔ, nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi nɛ hi wa kpɛti?\\n1, 2. (a) Kɛ nihi peeɔ a ní ngɛ anɔkuale sane nɛ ji kaa Mawu ngɛ blɔ nya tomi ɔ he ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?\\nANƐ Mawu ngɛ blɔ nya tomi ko lo? Eko ɔ, ni komɛ ma de ke: “E he hia we nɛ blɔ nya tomi ko nɛ tsɔɔ mo nɔ́ nɛ e sa kaa o pee. Nɔ́ nɛ he hia pɛ ji kaa huɛ bɔmi kpakpa maa hi o kɛ Mawu nyɛ kpɛti.” Anɛ susumi nɛ ɔ da lo? Mɛni ji anɔkuale ɔ?\\n2 Mawu peeɔ e ní ngɛ blɔ nya tomi nya. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu odasehi nɛ tsɔɔ kaa Yehowa ji Blɔ Nya Tolɔ nɛ pe kulaa a he. Jehanɛ hu ɔ, wa ma susu bɔ nɛ e sa kaa waa pee wa ní ha ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa guɔ e blɔ nya tomi ɔ nɔ kɛ haa wɔ ɔ he. (1 Kor. 14:33, 40) Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi kɛ mwɔnɛ ɔ tsuo ɔ, Ngmami ɔ ye bua Yehowa blɔ nya tomi ɔ fã nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, nɛ a fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ hehi fuu. Akɛnɛ waa kɛ Baiblo ɔ kɛ asafo ɔ blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní he je ɔ, asafo ɔ he tsɔ, nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi ngɛ mi.\\nYEHOWA JI BLƆ NYA TOLƆ NƐ PE KULAA\\n3. Mɛni ha nɛ o he ye kaa Yehowa ji Blɔ Nya Tolɔ nɛ pe kulaa a?\\n3 Adebɔ tsɔɔ kaa Mawu ji Blɔ Nya Tolɔ nɛ pe kulaa. Baiblo ɔ de ke, ‘Nile Yehowa kɛ bɔ je ɔ. Ga lɛ e kɛ ngɔ hiɔwe ngɔ to e blɔ he.’ (Abɛ 3:19) ‘Mawu blɔ ɔmɛ a he níhi bɔɔ kɛkɛ wa le’ nɛ e he “níhi bɔɔ kɛkɛ nɛ wa nu kɛ wa tue.” (Hiob 26:14) Se kɛ̃ ɔ, níhi bɔɔ ko nɛ wa le kɛ kɔ si bɔlemi dodoehi, dodoehi, kɛ dodoehi a kuu ɔmɛ a he ɔ haa nɛ wa naa kaa a to ní nɛ ɔmɛ a he blɔ nya saminya. (La 8:3, 4) Dodoehi akpehi abɔ lɛ ngɛ dodoehi a kuu ɔmɛ a mi, nɛ mɛ tsuo a ngɛ a blɔhi a nɔ pɛpɛɛpɛ. Mo susu bɔ nɛ si bɔlemi dodoe nɛ ɔmɛ bɔleɔ pu ɔ be fɛɛ be nɛ ekoeko ji e blɔ nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Yehowa nɛ tsɔɔ mɛ blɔ nɛ e sa kaa a gu nɔ. Enɛ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ! Ke wa susu bɔ nɛ Yehowa ngɔ “nile kɛ pee hiɔwe kɛ zugba” a he ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa naa kaa e sa nɛ wa je e yi, wa sɔmɔ lɛ, nɛ wa fĩ e se.—La 136:1, 5-9.\\n4. Mɛni he je nɛ je mi si kpali nyɛ we nɛ a ha sane bimihi fuu a heto ɔ?\\n4 Je mi si kpami ha nɛ wa ba le níhi fuu kɛ kɔ je mluku ɔ kɛ zugba a nɛ ji wa we ɔ he, nɛ nile nɛ ɔ ye bua wɔ wawɛɛ ngɛ si himi mi. Se sane bimihi fuu ngɛ nɛ je mi si kpali nyɛ we nɛ a ha a heto. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi nɛ a kaseɔ dodoehi a he ní ɔ be nyɛe maa tsɔɔ blɔ nɔ nɛ je mluku ɔ gu kɛ ba, aloo nɔ́ he je nɛ níhi nɛ wami ngɛ a mi ngɛ si bɔlemi dodoe nɛ ji Zugba a nɔ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, nihi fuu nyɛ we nɛ a tsɔɔ nɔ́ he je nɛ adesahi suɔ kaa a hi wami mi daa a. (Fiɛlɔ 3:11, NW) Mɛni he je nɛ sane bimihi nɛ a he hia fuu ngɛ nɛ nihi nɛ a heto ɔ? Nɔ́ he je ji kaa, je mi si kpali kɛ nihi fuu tsɔɔ kaa Mawu ko be, nɛ su tsakemi tsɔɔmi ɔ mohu ji anɔkuale. Se Yehowa ha wɔ sane bimihi nɛ ngɛ wa nya gbae ɔ tsuo a heto ngɛ lɛ nitsɛ e Womi ɔ mi.\\n5. Mɛni blɔhi a nɔ nɛ adebɔ he mlaahi yeɔ bua wɔ ngɛ?\\n5 Yehowa ha wɔ adebɔ he mlaahi fuu. Mlaa nɛ ɔmɛ tsakee we. Nihi nɛ a dlaa klamahi, paipi he ní tsuli, tsu mami he ga ní tsuli, nihi nɛ a kudɔɔ kɔɔhiɔ mi lɛhi, kɛ dɔkitahi ngɔɔ mlaa nɛ ɔmɛ kɛ tsuɔ ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, akɛnɛ he nɛ adesahi a tsui ngɛ ɔ tsakee we he je ɔ, e yi ha dɔkitahi kaa a maa le he nɛ nɔ ko tsui ngɛ ke a ma nɔ ɔ gbami. Nɛ wɔ tsuo waa kɛ adebɔ he mlaa nɛ ɔmɛ tsuɔ ní. Adebɔ he mlaa ko tsɔɔ kaa ke nɔ ko tu kɛ je hiɔwe ɔ, e ma ba nɔ zugba. Ke nɔ ko yi mlaa nɛ ɔ nɔ, nɛ e susu kaa ke e tu kɛ je hiɔwe ɔ, e be zugba nɔe ɔ, lɛɛ e maa ye e he awi!\\nMAWU LƐ TO HE BLƆ NYA\\n6. Mɛni he je nɛ e sa kaa Yehowa sɔmɔli nɛ a sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ nya tomi nya a?\\n6 Blɔ nɔ nɛ a gu kɛ to je ɔ he blɔ nya a ngɛ nyakpɛ wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa ná nɔmi mami kaa, Yehowa suɔ kaa e sɔmɔli nɛ a sɔmɔ lɛ ngɛ blɔ nya tomi nya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu ha wɔ Baiblo ɔ konɛ e tsɔɔ wɔ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee jã. Ke waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Mawu blɔ nya tomi ɔ aloo e we asafo ɔ kɛ haa wɔ ɔ tsu we ní, nɛ waa kɛ e sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ hu tsu we ní ɔ, wa bua be jɔe ngɛ si himi mi.\\n7. Mɛni tsɔɔ kaa Baiblo ɔ ji womi nɛ a to he blɔ nya a?\\n7 Tsa pi Yuda bi kɛ Kristofohi a womihi nɛ adesahi bua nya kɛkɛ ji Baiblo ɔ. Mohu ɔ, e ji womi ko nɛ a to he blɔ nya saminya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ji womi nɛ je Mawu ngɔ. Baiblo ɔ mi womi ɔmɛ tsuo kɛ a he kpaa gbi. Kɛ je Mose kekleekle womi ɔ kɛ ya ta Kpojemi ɔ tsɔɔ kaa “nina” ko ma ba pee zugba a paradeiso ekohu. Nɛ wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi kaa “nina” nɛ ɔ ji Yesu Kristo. Kristo maa ye matsɛ, nɛ e kɛ maa tsɔɔ kaa Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ he blɔ kaa e yeɔ adesahi tsuo a nɔ.—Kane 1 Mose 3:15; Mateo 6:10; Kpojemi 11:15.\\n8. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke a to Israel bi ɔmɛ a he blɔ nya a?\\n8 A to blema Israel bi ɔmɛ a he blɔ nya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mose Mlaa a tsɔɔ kaa a to blɔ nya konɛ ‘yi komɛ nɛ a sɔmɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ sinya a nya.’ (2 Mose 38:8) A ha Israel bi ɔmɛ mlaa nɛ tsɔɔ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ je a sito he ɔ, kɛ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ gbɛ kpe he bo tsu ɔ nɛ a ya ma ekohu. Pee se ɔ, Matsɛ David to blɔ nya, nɛ e gba Levi bi ɔmɛ kɛ osɔfo ɔmɛ kɛ wo kuuhi a mi. (1 Kron. 23:1-6; 24:1-3) Benɛ a bu Yehowa tue ɔ, Yehowa jɔɔ mɛ wawɛɛ. A hi si ngɛ blɔ nya tomi nya, nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi hi a kpɛti.—5 Mose 11:26, 27; 28:1-14.\\n9. Mɛni tsɔɔ kaa a to Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a he blɔ nya?\\n9 A to Kristofohi asafo nɛ hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hu he blɔ nya. Jamɛ a be ɔ, a ngɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi haa asafo ɔ. Yesu bɔfo ɔmɛ ji kekleekle nihi nɛ a sɔmɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli. (Níts. 6:1-6) Pee se ɔ, a hla nyɛmimɛ nyumu komɛ kɛ piɛɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ ɔmɛ a he. (Níts. 15:6) Mawu mumi ɔ ye bua nyumuhi nɛ a sɔmɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, aloo nyumuhi nɛ a yeɔ bua nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ ɔ nɛ a ngma sɛ womi kɛ ya ha asafo ɔmɛ konɛ a kɛ ga womi kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ ha mɛ. (1 Tim. 3:1-13; Tito 1:5-9) Benɛ asafo ɔmɛ kɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a ga womi ɔ tsu ní ɔ, kɛ a ná he se ha kɛɛ?\\n10. Benɛ asafohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kɛ mlaahi nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ha mɛ ɔ tsu ní ɔ, mɛni je mi kɛ ba? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n10 Kane Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 16:4, 5. Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ haa nɛ a ya slaa asafo ɔmɛ ɔ, ‘tsɔɔ asafo ɔmɛ mlaahi nɛ bɔfo ɔmɛ, kɛ asafo nikɔtɔma amɛ wo ngɛ Yerusalem ɔ konɛ a ye nɔ.’ Asafo ɔmɛ kɛ mlaa nɛ ɔmɛ tsu ní, nɛ “enɛ ɔ ha asafo ɔmɛ a hemi kɛ yemi mi ba wa, nɛ daa nɛ ɔ, nihi babauu ba piɛɔ a he.” Anɛ wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ mi, nɛ wa kɛ tsu ní ngɛ Mawu asafo ɔ mi mwɔnɛ ɔ lo?\\nANƐ O KƐ BLƆ TSƆƆMI TSUƆ NÍ LO?\\n11. Ke Mawu asafo ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha a, kɛ e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli nɛ a pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?\\n11 Ke Mawu blɔ nya tomi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni Ajla Toli, Ma Ajla Toli, kpɔ mi nɔ hyɛli, kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ɔ, mɛni e sa kaa a pee? Yehowa nitsɛ e Womi ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wɔ tsuo waa ba wa he si nɛ waa bu blɔ tsɔɔmi tue. (5 Mose 30:16; Heb. 13:7, 17) Mawu we bi ti si kɛ wui blɔ tsɔɔmi nɛ Mawu asafo ɔ kɛ haa wɔ ɔ, nɛ a tui he munyu nyanyaanya hulɔ, ejakaa su nɛ ɔ ma nyɛ ma puɛ suɔmi, tue mi jɔmi, kɛ kake peemi nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kristofo no nɛ yeɔ anɔkuale ɔ pee we e ní kaa Diotrefe. Diotrefe bui nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ, nɛ e tsɔ atua kɛ si mɛ. (Kane 3 Yohane 9, 10.) Enɛ he ɔ, e sa nɛ wa bi wa he ke: ‘Anɛ i woɔ nyɛmimɛ he wami konɛ a ya nɔ nɛ a ye Yehowa anɔkuale lo? Ke nyɛmimɛ nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha a, anɛ i kplɛɔ nɔ, nɛ i kɛ tsuɔ ní oya nɔuu lo?’\\n12. Mɛni ji tsakemi nɛ a pee ngɛ blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ hlaa asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli ɔ he?\\n12 Mo susu yi mi kpɔ ko nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ mwɔ lingmi nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ je kpo ngɛ November 15, 2014 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ, tsɔɔ tsakemi nɛ a pee ngɛ blɔ nɔ nɛ a guu kɛ hlaa asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli. Ngɛ jamɛ a munyu ɔ mi ɔ, a tsɔɔ kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ha kpɔ mi nɔ hyɛli ɔmɛ he blɔ kaa a hla asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli. Kaa bɔ nɛ a pee ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, kɛ je September 1, 2014 ɔ kɛ ma nɛ ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛli nɛ a hlaa asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli. Kpɔ mi nɔ hyɛli ɔmɛ bɔɔ mɔde kaa a maa le nyumuhi nɛ a je a yi kɛ ha he blɔ nɛ ɔmɛ ɔ, nɛ ke e maa hi ɔ, a kɛ mɛ yaa fiɛɛmi. Jehanɛ hu ɔ, ke nyɛminyumu ɔ sɛ gba si himi mi ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ hyɛɛ bɔ nɛ e weku ɔ bɔɔ mɔde ngɛ Mawu jami mi ha a hulɔ. (1 Tim. 3:4, 5) Asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ toɔ a tsui si nɛ a susuɔ nyɛmimɛ nɛ a je a yi ɔ a he ke ji a su níhi nɛ Ngmami ɔ ngɛ hlae ngɛ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ sɔmɔli a he ɔ he.—1 Tim. 3:1-10, 12, 13; 1 Pet. 5:1-3.\\n13. Ke asafo mi nikɔtɔmahi kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha wɔ ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa fĩ a se?\\n13 Asafo mi nikɔtɔma amɛ daa Baiblo ɔ nɔ nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi haa wɔ, ejakaa a suɔ kaa a maa po asafo ɔ he piɛ nɛ a hyɛ nɔ. E sa nɛ waa bu nɔ hyɛli anɔkualetsɛmɛ nɛ a ngɛ Mawu blɔ nya tomi ɔ mi ɔ tue, ejakaa a kɛ “sane kpakpa a” nɛ ngɛ Mawu nitsɛ e Womi ɔ mi ɔ nɛ tsuɔ ní. (1 Tim. 6:3) Mo kai ga womi nɛ Paulo kɛ ha nihi nɛ a bɛ a je mi saminya ngɛ asafo ɔ mi ɔ. A kpɛti ni komɛ “tsu we ní, se mohu a ngɔɔ a nya ngɔ woɔ nihi a sanehi a mi.” E ngɛ heii kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ wo mɛ ga, se a kɛ ga womi ɔ tsu we ní. Kɛ e sa kaa asafo ɔ kɛ nɔ ko kaa jã a nɛ hi si ha kɛɛ? Paulo tsɔɔ kaa: “Nyɛ kadi lɛ, nɛ nyɛɛ kɛ lɛ ko bɔ.” Blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ a kɛ nɔ ɔ nɛ bɔ, se kɛ̃ ɔ, e sɛ nɛ a bu lɛ kaa he nyɛlɔ. (2 Tes. 3:11-15) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke nɔ ko yaa nɔ nɛ e peeɔ ní komɛ nɛ sɛ ngɛ asafo ɔ mi, kaa nɔ ko nɛ e kɛ nɔ ko nɛ be asafo ɔ mi ngɛ nyɛɛe konɛ a sɛ gba si himi mi ɔ, eko ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ maa tu magbɛ nɔ munyu ko kɛ bɔ lɛ kɔkɔ. (1 Kor. 7:39) Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ tu munyu ko kaa jã a, kɛ o peeɔ o ní ngɛ he ha kɛɛ? Ke o le nɔ nɛ ngɛ jamɛ a nɔ́ ɔ pee ɔ, anɛ o maa bɔ mɔde kaa o kɛ jamɛatsɛ ɔ be bɔe lo? Ke o fĩ si nɛ o kɛ lɛ bɔɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua lɛ konɛ e na kaa e sa nɛ e kua je mi bami yaya a. \\nNYƐƐ YA NƆ NƐ NYƐ HA NƐ ASAFO Ɔ HE NƐ TSƆ, NƐ TUE MI JƆMI KƐ KAKE PEEMI NƐ HI MI\\n14. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ?\\n14 Ke waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ tsu ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ asafo ɔ he ma tsɔ. Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Korinto ɔ he nɛ o hyɛ. Paulo bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e fiɛɛ ngɛ ma a mi, nɛ e suɔ e nyɛmimɛ nɛ a ji ‘ni klɔuklɔu’ ɔ. (1 Kor. 1:1, 2) Enɛ ɔ he ɔ, moo hyɛ bɔ nɛ e maa dɔ lɛ ha benɛ e nu he kaa nɔ ko bɔ ajuama, nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ pee we he nɔ́ ko, nɛ a ngmɛɛ e he nɛ e ngɛ asafo ɔ mi ɔ! Paulo de nikɔtɔma amɛ kaa a ngɔ jamɛatsɛ ɔ kɛ wo Satan dɛ mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ a fie nɔ ɔ kɛ je asafo ɔ mi. E sa nɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a je “masa” a konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ. (1 Kor. 5:1, 5-7, 12) Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ pee juɛmi kaa e sa nɛ a fie nɔ ko kɛ je asafo ɔ mi konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ ɔ, e sa nɛ wa fĩ se. Eko ɔ, enɛ ɔ ma ha nɛ nɔ ɔ nɛ tsake konɛ e bi Yehowa nɛ e ngɔ e yayami ɔ kɛ pa lɛ.\\n15. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ tue mi jɔmi nɛ hi asafo ɔ mi?\\n15 Nyagba kpa ko hu ngɛ Korinto asafo ɔ mi nɛ e sa kaa a tsu he ní. Nyɛmimɛ komɛ ya samaa a nyɛmimɛ ngɛ kojomi he. Paulo de nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ. E de ke: “Nyɛ ha nɛ ni kpahi pee nyɛ yayami mohu jinɛ tse e ko hi!” (1 Kor. 6:1-8) Ní komɛ kaa jã yaa nɔ mwɔnɛ ɔ. Nyɛmimɛ komɛ kɛ a sibi pee ní tsumi he somi, se a ye hiɔ aloo a susu kaa a nyɛmi ɔ yi mɛ anɔkuale. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ pɛ nɛ ba a kpɛti. Ke e ba lɛ jã a, ni komɛ kɛ a nyɛmimɛ yaa kojomi he, se Mawu nitsɛ e Womi ɔ ha nɛ wa na kaa e hi kaa wa maa ye hiɔ mohu pe nɛ wa ma ha nɛ ni kpahi nɛ a gbe Mawu biɛ ɔ he guɛ, aloo wa puɛ tue mi jɔmi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Ke wa ma nyɛ ma tsu nyagbahi nɛ a he wa a he ní, nɛ wa dla pɛhi ɔ, e sa nɛ waa ngɔ Yesu ga womi ɔ kɛ tsu ní. (Kane Mateo 5:23, 24; 18:15-17.) Ke wa peeɔ jã a, wa haa nɛ kake peemi hiɔ Yehowa sɔmɔli a kpɛti.\\n16. Mɛni he je nɛ e sa kaa waa hyɛ blɔ kaa Mawu we bi maa pee kake ɔ?\\n16 Yehowa nitsɛ e Womi ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e sa kaa waa hyɛ blɔ kaa kake peemi maa hi e we bi a kpɛti ɔ. La polɔ ɔ la ke: “Hyɛ bɔ nɛ e hi, bɔ nɛ e ngɛ fɛu, ke nyɛmimɛ pee kake kɛ hi si!” (La 133:1) Benɛ Israel bi ɔmɛ bu Yehowa tue ɔ, a hi si ngɛ blɔ nya tomi nya, nɛ kake peemi hi a kpɛti. Mawu tsɔɔ nɔ́ nɛ e maa pee ha e we bi hwɔɔ se. E de ke: “Ma ngɔ nyɛ kɛ ba he kake kaa tohi nɛ kpale ba a tsu mi.” (Mika 2:12) Yehowa gu e gbalɔ Zefania nɔ kɛ de ke: ‘Ma ha je ma amɛ gbi nɛ he tsɔ [nɛ ji anɔkuale nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ]. Mɛ tsuo a maa fa kue ha imi Yehowa, nɛ a maa pee a nya kake kɛ sɔmɔ mi.’ (Zef. 3:9) Hyɛ bɔ nɛ wa bua jɔ ha kaa wa pee kake kɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe!\\nAsafo mi nikɔtɔmahi bɔɔ mɔde kaa a maa ye bua nihi nɛ a tɔ̃ ɔ (Hyɛ kuku 17)\\n17. Ke nɔ ko pee yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, mɛni blɔ nɔ e sa kaa nikɔtɔma amɛ nɛ a gu kɛ tsu he ní konɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ nɛ kake peemi nɛ hi mi?\\n17 Loko asafo ɔ he ma tsɔ nɛ kake peemi maa hi mi ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a je suɔmi mi nɛ a tsu sanehi a he ní amlɔ nɔuu. Paulo le kaa suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ dɛ si ngɛ he numi ko kɛkɛ nɔ, nɛ ke nɔ ko pee yayami ko ɔ, Mawu ma we e hɛ kɛ fɔɛ nɔ. (Abɛ 15:3) Enɛ ɔ he ɔ, Paulo tui tsle kaa e maa ngma e kekleekle womi ɔ kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ. E je suɔmi mi kɛ ngma, se hɛdɔ ngɛ he. Nyɔhiɔ komɛ a se ɔ, bɔfo Paulo ngma Korinto bi ɔmɛ a womi nɛ ji enyɔ ɔ. Womi nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa a pee tsakemi, ejakaa nikɔtɔma amɛ kɛ bɔfo Paulo blɔ tsɔɔmi ɔ tsu ní. Ke Kristofo no ko tɔ̃ ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a to a tsui si nɛ a ngɔ nɔ ɔ kɛ ba blɔ dadɛ nɔ.—Gal. 6:1.\\n18. (a) Kɛ asafohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ ná ga womi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ he se ha kɛɛ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n18 E ngɛ heii kaa ga womi nɛ ngɛ Mawu nitsɛ e Womi ɔ mi nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto asafo ɔ, kɛ asafo kpahi a mi ɔ kɛ tsu ní ɔ ha nɛ asafo ɔ he tsɔ, nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi hi a kpɛti. (1 Kor. 1:10; Efe. 4:11-13; 1 Pet. 3:8) Enɛ ɔ ha nɛ nyɛmimɛ nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ nyɛ nɛ a tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ saminya. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo nyɛ nɛ e de kɛ nɔ mi mami ke, ‘a fiɛɛ sane kpakpa nɛ ɔ ngɔ tsɔɔ bɔ níhi tsuo ngɛ je ɔ mi.’ (Kol. 1:23) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, a to Yehowa we bi a he blɔ nya, kake peemi ngɛ a kpɛti, nɛ a ngɛ Mawu yi mi tomi ɔ nɛ ngɛ nyakpɛ ɔ fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ. Munyu nɛ nyɛɛ se ɔ maa tsɔɔ wɔ kaa Yehowa we bi ngɛ bu kɛ ha Baiblo ɔ, nɛ a fia a pɛɛ si kaa a ma je Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa yi.—La 71:15, 16.\\n^ (kuku 13) Moo hyɛ womi nɛ ji Organized to Do Jehovah’s Will ɔ, bf. 134-136.\\n^ (kuku 15) Ke o ngɛ hlae nɛ o le si fɔfɔɛhi a mi nɛ Kristofohi ma nyɛ maa ngɔ a nyɛmi Kristofo no ko kɛ ya kojomi he ɔ, hyɛ “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi” bf. 223, sisi ningma.","num_words":3953,"character_repetition_ratio":0.073,"word_repetition_ratio":0.016,"special_characters_ratio":0.291,"stopwords_ratio":0.467,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Yoku Nɔ Fiɛɛmi | Yesu Si Himi Ngɛ Zugba a Nɔ\\nYOKU Ɔ NƆ FIƐƐMI Ɔ\\nBenɛ Yesu sɔle nyɔnyɔɔnyɔ kɛ hla e bɔfo 12 ɔmɛ ɔ, pɔ tɔ lɛ. Se benɛ je ke na a, e ná he wami bɔ nɛ sa, nɛ e suɔ kaa e maa ye bua nihi. Enɛ ɔ he ɔ, e ya Galilea yoku ko nɔ ngɛ he ko nɛ kɛ Kapernaum he kɛ we.\\nNihi fuu je Yerusalem, Yudea, Tiro kɛ Sidon kɛ ya e ngɔ. Mɛni he je nɛ a ya Yesu ngɔ ɔ? ‘A ya konɛ a ya bu Yesu tue, nɛ e tsa a he hiɔhi ha mɛ.’ Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a nine su nɔ́ nɛ a ngɛ hlae ɔ nɔ, ejakaa Yesu ‘tsa mɛ tsuo.’ Moo lɛɛ, mo susu he nɛ o hyɛ! E tsa mɛ tsuo. Yesu tsa nihi nɛ mumi yayamihi loo Satan bɔfohi nɛ a yi mi wa a “ngɛ mɛ haoe” ɔ hulɔ.​​—Luka 6:17-19.\\nYesu na he ko nɛ sa ngɛ yoku ɔ nɔ, nɛ e ha nimli kpekpemi ɔmɛ a hi si ngɛ lejɛ ɔ. Eko ɔ, e kaseli ɔmɛ lɛ a hi si ngɛ e kasa nya haa a, titli ɔ, e bɔfo 12 ɔmɛ. Nɔ tsuaa nɔ pee klaalo kaa e maa bu tsɔɔlɔ nɛ e peeɔ nyakpɛ ní ɔ tue. Yesu de ni ɔmɛ níhi nɛ a ma ná he se nitsɛnitsɛ. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, nihi babauu hu ná munyuhi nɛ e tu ɔ he se. Wɔ hu wa ma nyɛ ma ná he se, ejakaa anɔkualehi nɛ e tsɔɔ ɔmɛ a mi tɛ̃, nɛ a sisi numi yi kulaa. Yesu ngɔ níhi nɛ nihi le saminya loo níhi nɛ a pɔɔ nami kɛ tsɔɔ mɛ ní. Enɛ ɔ ha nɛ nihi nɛ a suɔ nɛ a maa sa Mawu hɛ mi nɛ a ná si himi kpakpa a nu e munyu ɔ sisi. Mɛni níhi nɛ Yesu de ngɛ yoku nɔ fiɛɛmi ɔ mi nɛ ha nɛ nihi kaiɔ e munyu ɔ?\\nMƐNƆMƐ NƐ A NGƐ BUA JƆMI NITSƐNITSƐ?\\nNɔ tsuaa nɔ suɔ nɛ e bua nɛ jɔ ngɛ si himi mi. Yesu le enɛ ɔ, lɔ ɔ he ɔ, e tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ ma ha a ma ná bua jɔmi ngɛ a si himi mi. Enɛ ɔ ha nɛ ni ɔmɛ bu lɛ tue saminya. Munyuhi nɛ e tu ɔ pee mɛ nyakpɛ.\\nYesu de ke: ‘Nihi nɛ a le kaa mumi mi níhi a he hia mɛ ɔ, a bua nɛ jɔ ejakaa hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ maa pee a nɔ́. Nihi nɛ a yeɔ kɔmɔ ɔ, a bua nɛ jɔ ejakaa a maa wo a bua. Nihi nɛ nɔ́ nɛ da peemi he hwɔ kɛ kuma ngɛ mɛ yee ɔ, a bua nɛ jɔ ejakaa a maa tɔ. Nihi nɛ a waa mɛ yi mi ngɛ nɔ́ nɛ da peemi he ɔ, a bua nɛ jɔ ejakaa hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ maa pee a nɔ́. Nihi nɛ a jɛɔ mɛ nɛ a waa mɛ yi mi ngɛ ye he ɔ, a bua nɛ jɔ. Nyɛ nya, nɛ nyɛ bua nɛ jɔ.’​—Mateo 5:3-12, NW.\\nBenɛ Yesu de ke “a bua nɛ jɔ” ɔ, mɛni e ngɛ tsɔɔe? Pi bua jɔmi nɛ nihi náa ngɛ hɛja jemi mi he munyu nɛ Yesu ngɛ tue. Bua jɔmi nitsɛnitsɛ mi kuɔ pe jã. Bua jɔmi nitsɛnitsɛ haa nɛ nɔ tsui nɔɔ e mi ngɛ si himi mi.\\nYesu ngɛ tsɔɔe kaa nihi nɛ a le kaa mumi mi níhi a he hia mɛ, nɛ e haoɔ mɛ kaa a ji yayami peeli, nɛ a suɔ kaa a maa kase Mawu he ní konɛ a sɔmɔ lɛ ɔ, mɛ ji nihi nɛ a ngɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Ke nihi nyɛ mɛ, nɛ a wa mɛ yi mi ngɛ Mawu suɔmi nya ní nɛ a ngɛ pee ɔ he po ɔ, a bua jɔɔ, ejakaa a le kaa nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ sa Mawu hɛ mi, nɛ e ma ha mɛ neneene wami.\\nNihi babauu susu kaa ní nami kɛ je mi akɔnɔ níhi a se dimi lɛ ma ha mɛ bua jɔmi. Se Yesu tsɔɔ kaa nɔ́ kpa ko kulaa lɛ haa nɔ bua jɔmi. Bɔ nɛ pee nɛ e tue buli ɔmɛ nɛ a susu sane ɔ he konɛ a na slɔɔto nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ se kɛ we, kɛ bua jɔmi nitsɛ a kpɛti ɔ, e de mɛ ke: “Se nyɛ niatsɛmɛ, musu tloo nyɛ, ejakaa nyɛ bua jɔmi ɔ tsuo ji nɛ ɔ nɛ! Nyɛ nihi nɛ nyɛ tɔ mwɔnɛ ɔ, musu tloo nyɛ, ejakaa hwɔ ma ba ye nyɛ! Nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ muɔe amlɔ nɛ ɔ, musu tloo nyɛ; ejakaa nyɛ ma ba ye kɔmɔ, nɛ nyɛ maa wo yana! Musu tloo nyɛ, ke nihi tsuo tuɔ nyɛ he munyu kpakpa; ejakaa jã nɔuu a nɛmɛ ɔmɛ pee lakpa gbali ɔmɛ!”​​—Luka 6:24-26.\\nMɛni he je nɛ Yesu de ke musu tloo nihi nɛ a ná ní babauu, nihi nɛ a ngɛ muɔe amlɔ nɛ ɔ, kɛ nihi nɛ nihi jeɔ a yi ɔ? Ejakaa ke nihi ná níhi nɛ a bua jɔ he wawɛɛ ɔ, a ngmɛɔ Mawu jami he, nɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ ɔ bɔɔ mɛ. Pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa ke ohia ngɛ nɔ ko yee loo hwɔ ngɛ nɔ ko yee ɔ kɛkɛ e bua maa jɔ. Se dɛgutsɛmɛ titli ji nihi nɛ a buɔ Yesu tue, nɛ a náa bua jɔmi nitsɛnitsɛ.\\nNɔ́ nɛ Yesu de kɛ tsa nɔ nɛ ɔ kɔɔ e kaseli ɔmɛ a he, e de ke: ‘Nyɛ ji ngo kɛ ha je ɔ.’ (Mateo 5:13) E ngɛ mi kaa pi ngo nitsɛnitsɛ ji mɛ mohu lɛɛ, se Yesu kɛ mɛ to bɔ nɛ a ngɔɔ ngo kɛ baa nɔ́ yi ɔ he. Ngɛ blema Israel ɔ, a kɛ ngo babauu toɔ ngɛ bɔ sami la tɛ ɔ he ngɛ Mawu sɔlemi we ɔ, nɛ a kɛ woɔ lo nɛ a kɛ sãa afɔle ɔ. A ma nyɛ maa ngɔ ngo kɛ da si kɛ ha nɔ́ ko nɛ sa we loo nɔ́ ko nɛ puɛ we. (3 Mose 2:13; Ezekiel 43:23, 24) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Yesu kaseli ɔmɛ ji “ngo kɛ ha je ɔ,” ejakaa mɛ nɛ a maa ye bua nihi konɛ a ná je mi bami kpakpa, nɛ a kɛ Mawu nɛ ná huɛ bɔmi kpakpa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a sɛ gbi ɔ ma nyɛ maa baa nihi nɛ a maa bu mɛ tue ɔ a yi.\\nYesu de e kaseli ɔmɛ ke: ‘Nyɛ ji la kɛ ha je ɔ.’ A su we kane kɛ mɛ kusii sisi, mohu ɔ, a ngɔɔ kɛ maa kane tso nɔ konɛ e kpɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu wo e kaseli ɔmɛ he wami ke: “Nyɛ ha nyɛ la a nɛ tso ngɛ nimli a hɛ mi jã nɔuu, konɛ a na ní kpakpahi nɛ nyɛ ngɛ pee ɔ, nɛ a wo nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ hɛ mi nyami.”​—Mateo 5:14-16.\\nYESU HA E SE NYƐƐLI ƆMƐ MLAAHI NƐ A NƆ KUƆ\\nYuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ buu Yesu kaa nɔ ko nɛ e yi Mawu Mlaa a nɔ, nɛ a to kaa maa gbe lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu gba mi kpoo nɛ e de ke: “Nyɛ ko susu kaa i ba nɛ ma ba gu Mose mlaa a, kɛ níhi nɛ gbali ɔmɛ tsɔɔ ɔ. Dɛbi! I bɛ mɛ gumi; se mohu i ba, konɛ ma ba tsɔɔ a sisi saminya.”​​—Mateo 5:17.\\nYesu ngɛ bu nɛ mi kuɔ nitsɛ kɛ ha Mawu Mlaa a, nɛ e woɔ nihi he wami kaa mɛ hu a pee jã. E de ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nɔ tsuaa nɔ nɛ ma tɔ̃ mlaa nɛ ɔmɛ a kpɛti nyafii kake, nɛ e maa tsɔɔ ni kpahi ke a pee jã a, a maa bu lɛ nɔmlɔ nyafii pe kulaa ngɛ hiɔwe matsɛ yemi ɔ mi.” Yesu ngɛ tsɔɔe kaa jamɛ a nɔ ɔ nine be Matsɛ Yemi ɔ nɔ sue kɔkɔɔkɔ. ‘Se’ e ya nɔ nɛ e de ke: ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ yeɔ mlaa a nɔ nɛ e tsɔɔ ni kpahi hu kaa a pee jã a, a maa bu lɛ nɔmlɔ ngua ngɛ hiɔwe matsɛ yemi ɔ mi.’​​—Mateo 5:19.\\nYesu tu munyu kɛ si ní peepeehi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ko ma tɔ̃ Mawu Mlaa a nɔ ɔ. Yesu tsɔɔ kaa Mlaa a de ke: “Koo gbe nɔmlɔ,” nɛ e de hu ke: ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ e mi mi fuɔ e nyɛmi ɔ, a maa kojo lɛ.’ (Mateo 5:21, 22) Ke nɔ ko mi mi fu e nyɛmi nɛ e ngmɛɛ we sane ɔ he ɔ, e ji hɛdɔ sane ejakaa enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e gbe nɔmlɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa waa bɔ mɔde nɛ wa dla pɛhi konɛ tue mi jɔmi nɛ ba a mi ke: “Lɔ ɔ he ɔ, ke o kɛ o nike ní ba bɔ sami la tɛ ɔ hɛ mi, nɛ o kai ngɛ lejɛ ɔ kaa o nyɛmi kɛ mo ngɛ sane ko ɔ, si o nike ní ɔ ngɛ lejɛ ɔ, ngɛ bɔ sami la tɛ ɔ hɛ mi. Yaa esɔ, nɛ o kɛ o nyɛmi ɔ ya kpata lolo, konɛ o kpale kɛ ba nɛ o kɛ o nike ní ɔ nɛ ba ha Mawu.”​​—Mateo 5:23, 24.\\nMawu Mlaa a fã ko hu tu munyu kɛ si gba puɛmi. Yesu tu lɔ ɔ hu he munyu ke: “Tse nyɛ nu kaa a de blematsɛmɛ ɔmɛ ke, ‘Ko puɛ gba!’ Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ tsuaa nɔ nɛ hyɛɛ yo, nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi.” (Mateo 5:27, 28) Pi bɔmi nami he juɛmi nɛ ma nyɛ maa ba nɔ ko yi mi be kpiti ko kɛkɛ ɔ he munyu nɛ Yesu ngɛ tue, mohu ɔ, e ngɛ nɔ mi mae kaa hɛdɔ ngɛ he kaa nyumu maa ya nɔ ‘maa hi yo hyɛe’ kɛ akɔnɔ hɛngmɛ. Ke nɔ ko ya nɔ nɛ e hyɛ yo loo nyumu hluu ɔ, behi fuu ɔ, e haa nɛ nɔ ɔ náa akɔnɔ yaya. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e puɛ gba. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ e kó ba jã ngɛ wa blɔ fa mi? E ma bi nɛ waa wa wɔ nitsɛmɛ wa nɔmlɔ tso ɔ yi mi ngɛ blɔ ko nɔ. Yesu de ke: ‘Ke o hiɔ nɔ hɛngmɛ haa nɛ o peeɔ yayami ɔ, hiaa nɛ o sake ngɔ fɔ he. Ke o hiɔ nine haa nɛ o peeɔ yayami ɔ, poo nɛ o sake ngɔ fɔ he.’​​—Mateo 5:29, 30.\\nNi komɛ ha nɛ a po a nane loo a nine ngɛ hiɔ ko nɛ fia mɛ ɔ he je, bɔ nɛ pee nɛ a hi wami mi. Lɔ ɔ he ɔ, sisi numi ngɛ he kaa Yesu tsɔɔ kaa, e he hia nɛ wa ‘sake’ ní komɛ nɛ a he jua wa ha wɔ se a ma nyɛ ma ha nɛ waa pee yayami ɔ ‘ngɔ fɔ he,’ bɔ nɛ pee nɛ wa ko ná bɔmi nami he akɔnɔ yaya konɛ wa ko ya bɔ ajuama. Yesu tsɔɔ mi kaa, ‘E hi ha mo kaa o nɔmlɔ tso ɔ he nɔ́ ko maa laa pe nɔ́ nɛ a ma sake o nɔmlɔ tso ɔ tsuo ngɔ fɔ Gehena.’ Gehena ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɛ kuku ko nɛ a sãa dwɔmi ngɛ nɔ ngɛ blema Yerusalem gbogbo ɔ se. Enɛ ɔ peeɔ neneene hɛ mi kpatami he foni.\\nJehanɛ ɔ, Yesu kɛ ga womi ha ngɛ bɔ nɛ e sa kaa waa kɛ nihi nɛ a yeɔ wɔ awi loo a tɔ̃ɔ wa nɔ ɔ nɛ hi si ha a he. E de ke: ‘Ke nɔ ko pee nyɛ yayami ɔ, nyɛ ko pee lɛ yayami ngɔ to nane mi. Ke nɔ ko gba o hiɔ nɔ tue mi ɔ, plɛ kake ɔ hu ha lɛ.’ (Mateo 5:39) Lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e sɛ nɛ nɔ ko nɛ e fa e he loo e weku he ke nɔ ko ba tua mɛ. Nɔ́ nɛ Yesu de kɛ kɔ tue mi ma gbami he ɔ kɔ we nɔ ko nɛ a maa pla lɛ wawɛɛ, loo a maa gbe lɛ ɔ he; mohu ɔ, e kɔɔ nɔ jɛmi he. Yesu ngɛ tsɔɔe kaa ke nɔ ko ngɛ hlae nɛ e maa wo o mi mi la, aloo e kɛ mo ngɛ nya sae, nɛ e gba o tue mi ma loo e jɛ mo ɔ, o kɛ lɛ kó pɛ.\\nJamɛ a ga womi ɔ hu tsɔɔ kaa e sa nɛ waa suɔ wa nyɛmimɛ kaa bɔ nɛ Mawu mlaa a tsɔɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu wo e tue buli ɔmɛ he wami ke: “Nyɛɛ suɔ nyɛ he nyɛli, nɛ nyɛɛ sɔle ha nihi nɛ waa nyɛ yi mi.” E tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e sa kaa waa pee jã a. E de ke: “Konɛ nyɛɛ pee nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ bimɛ. Ejakaa e haa nɛ pu ɔ jee ngɛ nimli yayamihi, kɛ nimli kpakpahi a nɔ.”​​—Mateo 5:44, 45.\\nYesu mwɔ munyu nɛ e tu ngɛ yoku ɔ nɔ ɔ fa nɛ ɔ nya ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ hi kɛ pi si kaa bɔ nɛ nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ hi kɛ pi si ɔ.” (Mateo 5:48) E ngɛ heii kaa pi nɛ e ngɛ tsɔɔe kaa waa pee wa ní kaa nihi nɛ a ye mluku. Se ke wa kase Mawu ɔ, wa ma nyɛ maa suɔ nɔ tsuaa nɔ, kɛ wa he nyɛli po. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ngɛ dee ke: “Nyɛɛ na nɔ tsuaa nɔ mɔbɔ kaa bɔ nɛ nyɛ Tsɛ Mawu naa nɔ tsuaa nɔ mɔbɔ ɔ.”​​—Luka 6:36.\\nSƆLEMI, KƐ WA HE NƐ WAA KƐ MAA FƆ MAWU NƆ\\nYesu ya nɔ nɛ e wo e tue buli ɔmɛ he wami ke: “Ní tsumi kpakpa nɛ sa tsumi ngɛ nyɛ Mawu jami mi ɔ, nyɛɛ hyɛ saminya nɛ nyɛ ko tsu ngɛ ma hɛ mi nɛ nihi ba na nyɛ.” Yesu tu munyu kɛ si Mawu jami mi osato peemi. E de ke: “Lɔ ɔ he ɔ, ke o maa ke nɔ́ ɔ, koo pee lɛ hoo kaa bɔ nɛ osatotsɛmɛ ɔmɛ peeɔ” ɔ. (Mateo 6:1, 2) Ke wa ke nɔ ko nɔ́ ɔ, e sɛ nɛ wa deɔ ni kpahi.\\nYesu tsa nɔ ke: “Ke nyɛ ngɛ sɔlee ɔ, nyɛ ko pee nyɛ ní kaa osatotsɛmɛ ɔmɛ! A suɔ kaa a da kpe he ɔmɛ, kɛ gbɛjegbɛ ɔmɛ a kɔ nya kɛ sɔle, konɛ nihi nɛ na mɛ.” Kɛkɛ nɛ e de e tue buli ɔmɛ ke: ‘Ke nyɛ maa sɔle ɔ, nyɛɛ sɛ nyɛ tsu mi, nɛ nyɛ nga nyɛ sinya, nɛ nyɛɛ sɔle ngɔ ha nyɛ Tsɛ nɛ a nɛ lɛ ɔ.’ (Mateo 6:5, 6) Pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e sɛ nɛ a sɔle ngɛ gua mi, ejakaa lɛ nitsɛ hu e sɔle ngɛ gua mi be komɛ. Nɔ́ nɛ e sume nɛ a pee mohu ji kaa a maa sɔle kɛ hla hɛ mi nyami loo yi jemi.\\nE bɔ e tue buli ɔmɛ kɔkɔ ke: “Ke nyɛ ngɛ sɔlee ɔ, nyɛ ko tu munyu putɛputɛɛ kaa bɔ nɛ wɔ jali peeɔ ɔ. Mɛɛ lɛɛ a susuu kaa ke a tu munyu fuu loko Mawu maa bu mɛ tue.” (Mateo 6:7) Pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa tɔmi ngɛ he kaa wa maa sɔle si abɔ ngɛ nɔ́ ko he. E bua jɔɛ he kaa wa maa “tu munyu putɛputɛɛ,” loo wa maa hi nɔ́ kake pɛ dee daa. Lɔ ɔ se ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa a sɔle ha. E tsɔɔ mɛ ní kpaago komɛ nɛ a ma nyɛ maa tu he munyu ngɛ a sɔlemi mi. Ní bimi etɛ nɛ sɛ hlami ɔ kɔɔ he blɔ nɛ Mawu ngɛ kaa lɛ pɛ nɛ e sa kaa e ye je ɔ tsuo nɔ, kɛ e yi mi tomihi nɛ maa ba mi​​—nɛ ji e biɛ he nɛ ma tsɔ, e Matsɛ Yemi ɔ nɛ maa ba, kɛ e suɔmi nya ní nɛ a maa pee ɔ he. E sa nɛ waa sɔle ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he loko waa sɔle ngɛ níhi nɛ hia wɔ kaa wa daa nya mi ngma, wa tɔmihi nɛ e kɛ maa pa wɔ, kɛ he wami nɛ waa kɛ maa da kahi a nya, kɛ yiwutsotsɛ ɔ dɛ mi nɛ e maa je wɔ kɛ je ɔ a he.\\nKɛ e sa nɛ waa bu weto níhi loo he lo nya níhi nɛ wa ngɛ ɔ ha kɛɛ? Yesu wo e tue buli ɔmɛ ga ke: “Nyɛ ko to juetli ha nyɛ he ngɛ je nɛ ɔ mi he nɛ wɔyewɔye, kɛ kana puɛɔ ní, nɛ juli juɔ ngɛ ɔ.” Ke o susu he ɔ, sisi numi be he lo? He lo nya níhi loo weto níhi hí si daa, nɛ pi lɔ ɔmɛ a nya nɛ wa ma bua a nɛ ma ha nɛ wa maa sa Mawu hɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de ke: “Nyɛɛ to juetli ha nyɛ he ngɛ hiɔwe.” Wa ma nyɛ maa pee jã kɛ gu Mawu jami nɛ waa kɛ maa pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi ɔ nɔ. Nɔ ko nɔ ko be nyɛe ma pɔɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ, nɛ e be nyɛe ma ha nɛ neneene wami nɛ wa ma ná a nɛ bɔ wɔ. Munyu nɛ Yesu tu kɛ nyɛɛ se ɔ ji anɔkuale: “He nɛ o juetli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ o tsui hu maa hi.”​​—Mateo 6:19-21.\\nBɔ nɛ pee nɛ e tue buli ɔmɛ nɛ a nu nɔ́ nɛ e de ɔ sisi saminya a, Yesu kɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ko tsu ní. E de ke: “Hɛngmɛ ji nɔmlɔ tso ɔ kane. Ke o hɛngmɛ nɔ tsɔ ɔ, o nɔmlɔ tso ɔ tsuo ma hyi kɛ la. Se ke o hɛngmɛ nɔ tsɔ we ɔ, lɛɛ o nɔmlɔ tso ɔ tsuo maa wo diblii.” (Mateo 6:22, 23) Ke wa okadi peemi hɛngmɛ ɔ hyɛɛ ní saminya a, e peeɔ kane kɛ ha wa nɔmlɔ tso ɔ. Se loko e ma nyɛ maa ba mi jã a, ja wa hyɛ wa hɛ mi tɛɛ; ke pi jã a, wa be nyɛe ma ná juɛmi nɛ da ngɛ si himi he. Ke wa ha nɛ he lo nya níhi a se dimi pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi pe Mawu jami ɔ, wa “nɔmlɔ tso ɔ tsuo maa wo diblii,” nɛ eko ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma bɔni diblii mi níhi peemi.\\nKɛkɛ nɛ Yesu ha mɛ nɔ hyɛmi nɔ́ ko. E de mɛ ke: “Nɔ ko be nyɛe ma sɔmɔ nyɔmtsɛmɛ enyɔ; eko ɔ, e maa nyɛ nɔ kake, nɛ e maa suɔ nɔ kake; aloo e maa pee nɔ kake suɔmi nya ní, nɛ nɔ kake ɔ lɛɛ e be lɛ bue fɛɛ. O be nyɛe ma sɔmɔ Mawu kɛ sika tsuo.”​​—Mateo 6:24.\\nEko ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yesu tue bue ɔ a ti ni komɛ ngɛ bɔ nɛ e sa kaa a bu he lo nya níhi ha a he susue. Lɔ ɔ he ɔ, e ma nɔ mi ha mɛ kaa ke a ngɔ Mawu jami kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi ɔ, e he hia we nɛ a pee yeyeeye. E de mɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ ha; a du we ní, nɛ a kpa we ní; jehanɛ hu a bua we ní nya kɛ wui ngma gba mi. Se nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ lɛɔ mɛ. Anɛ nyɛ he jua wɛ hluu pi mɛ lo?”​​—Mateo 6:26.\\nNɛ mɔmɔhi nɛ a ngɛ yoku ɔ nɔ ɔ hu nɛɛ? Yesu tsɔɔ kaa “Matsɛ Salomo kɛ e hɛ mi nyami ɔ tsuo tete sui enɛ ɔmɛ a kpɛti kake he fɛu.” Mɛni nɛ enɛ ɔ tsɔɔ? “Nga, nɛ mwɔnɛ ɔ e bɔ, nɛ hwɔɔ kɛkɛ a sake kɛ fɔ la mi ɔ, Mawu mia lɛ saminyayoo! Anɛ Mawu be nyɛe nɛ e pee enɛ ɔ kɛ be nɔ ha nyɛ lo?” (Mateo 6:29, 30) Yesu kɛ ga womi nɛ nile ngɛ mi ha mɛ ke: ‘Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko hao nyɛ he nɛ nyɛ bi ke, “Mɛni wa maa ye? Aloo mɛni wa maa nu? Aloo mɛni wa maa ngɔ kɛ ha wa he?” Nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ le kaa ní nɛ ɔmɛ tsuo a he hia nyɛ. Se nyɛ hla Mawu matsɛ yemi ɔ, kɛ níhi nɛ da ngɛ e hɛ mi ɔ kekle, nɛ a kɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo maa piɛɛ he ngɔ ha nyɛ.’​—Mateo 6:31-33.\\nBƆ NƐ A MAA PEE HA KƐ NÁ WAMI\\nYesu kaseli ɔmɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ tsui kpakpa a suɔ kaa a maa pee Mawu suɔmi nya ní, se a ná we lɛ gbɔjɔɔ. Farisi bi ɔmɛ a ti nihi fuu tuɔ níhi a he munyu nyanyaanya, nɛ a suɔ nihi kojomi. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu de nihi nɛ a ngɛ lɛ tue bue ɔ ke: “Nyɛ kó kojo nihi, konɛ Mawu hu kó kojo nyɛ. Bɔ nɛ nyɛ kojoɔ nihi ɔ, jã Mawu hu maa kojo nyɛ.”​​—Mateo 7:1, 2.\\nOslaa ngɛ he kaa nihi nɛ a ngɛ Yesu tue bue ɔ maa pee a ní kaa Farisi bi ɔmɛ. Yesu ha mɛ nɔ́ hetomi nɔ́ ko ke: “Anɛ hɛ yuyuilɔ ma nyɛ tsɔɔ hɛ yuyuilɔ blɔ lo? Anɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ya be muɔ mi nɔe lo?” Lɔ ɔ he ɔ, kɛ e sa kaa nihi nɛ a ngɛ Yesu tue bue ɔ nɛ a na ni kpahi ha kɛɛ? E sɛ nɛ a na a he kaa a hi pe ni kpahi, ejakaa e ji tɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he. E bi mɛ ke: ‘Mɛni he je o naa ngu nyafii nɛ ngɛ o nyɛmi hɛngmɛ nɔ, se plai agbo nɛ ngɛ mo nitsɛ o hɛngmɛ nɔ ɔ lɛɛ o nɛ ɔ? Osatotsɛ! Je plai ɔ ngɛ mo nitsɛ o hɛngmɛ nɔ kekle; kɛkɛ ɔ, o maa hyɛ nɔ́ saminya, nɛ o ma je ngu nyafii ɔ ngɛ o nyɛmi ɔ hɛngmɛ nɔ.’​​—Luka 6:39-42.\\nEnɛ ɔ tsɔɔ we kaa kaseli ɔmɛ be nyɛe maa da nɔ ko ní peepee nɔ kɛ na kaa e sa nɛ a fiɛɛ ha lɛ loo e sɛ́ nɛ a fiɛɛ ha lɛ. Ejakaa Yesu wo mɛ ga ke: “Nyɛ ko ngɔ níhi nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ ngɔ ha gbehi; ke nyɛ pee jã a, a ma plɛ wo nyɛ, nɛ a ma tua nyɛ. Nyɛ ko sake nyɛ june ngɔ pue kpotoohi a blɔ mi; ke nyɛ pee jã a, a maa naa nɔ.” (Mateo 7:6) Mawu Munyu ɔ mi anɔkuale ɔmɛ a he jua wa kaa june. Ke ni komɛ pee a ní kaa lohwehi, nɛ a bua jɔɛ anɔkuale nɛ ɔmɛ a he ɔ, e sɛ nɛ kaseli ɔmɛ nɛ a puɛ a be ngɛ a he, mohu ɔ, e sa nɛ a ya hla nihi nɛ a ngɛ tsui kpakpa nɛ a maa bu mɛ tue.\\nYesu kpale ma nɔ mi kaa e sa nɛ a kɛ hɛdɔ nɛ sɔle daa. E de mɛ ke. “Nyɛ bi, nɛ a ma ha nyɛ.” Yesu tsɔɔ kaa Mawu pee klaalo kaa e maa bu a sɔlemihi tue. E bi mɛ ke: ‘Nyɛ ti mɛnɔ nɛ ke e bi bi lɛ abolo nɛ e ma ha lɛ tɛ? Nyɛ nɛ nyɛ peeɔ yayami po, tse nyɛ le bɔ nɛ nyɛ haa nyɛ bimɛ ní kpakpahi! Nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ, anɛ lɛɛ e be nyɛe ma ha nihi nɛ biɔ lɛ ɔ ní kpakpahi nɛ pe enɛ ɔmɛ lo?’​​—Mateo 7:7-11.\\nYesu ya nɔ nɛ e tu munyu ko nɛ pee se ɔ, nihi ba le wawɛɛ. E de ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nyɛ hlaa kaa nihi nɛ pee ha nyɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ pee jã nɔuu ngɔ ha mɛ.” Anɛ e sɛ kaa wɔ tsuo wa bua nɛ jɔ mlaa nɛ ɔ he nɛ waa bɔ mɔde kaa waa kɛ ma tsu ní lo? Jã a peemi be gbɔjɔɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu wo wɔ ga ke: “Nyɛɛ sɛ agbo tokofii ɔ mi, ejakaa agbo nɛ kɛ nɔ yaa hɛ mi kpatami mi ɔ mi bli. Blɔ nɛ yaa lejɛ ɔ hu ngɛ gbajaa, nɛ nihi babauu nyɛɛɔ nɔ kɛ sɛɛ mi. Se agbo nɛ kɛ nɔ yaa wami mi ɔ ngɛ tokofii; blɔ ɔ hu hí, nɛ nihi bɔɔ pɛ lɛ naa blɔ ɔ.”​​—Mateo 7:12-14.\\nAkɛnɛ ni komɛ maa bɔ mɔde kaa a maa puɛ kaseli ɔmɛ a juɛmi ngɛ anɔkuale ɔ he he je ɔ, Yesu bɔ mɛ kɔkɔ ke: “Nyɛɛ hyɛ saminya ngɛ lakpa gbali a he. Ke a ba nyɛ ngɔ ɔ, a naa mɛ kaa jijɔ, se anɔkuale mi ɔ, a ngɛ kaa ogbeteehi.” (Mateo 7:15) Yesu tsɔɔ kaa tso tsuaa tso ɔ, e yiblii nɛ a kɛ naa lɛ kaa tso kpakpa loo tso yaya. Jã a kɛ̃ nɛ e ngɛ ngɛ nimli hu a he. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa na lakpa gbali ɔmɛ kɛ gu a tsɔɔmihi kɛ a ní peepeehi a nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu tsɔɔ mi kaa, pi nɔ́ nɛ nɔ ko ma de ɔ nɛ tsɔɔ kaa e ji e se nyɛɛlɔ, mohu ɔ, e ní peepee lɛ maa tsɔɔ. Nɛ nihi nɛ a deɔ ke Yesu ji a Nyɔmtsɛ se a pee we Mawu suɔmi nya ní ɔ hu nɛɛ? Yesu de ke: “Imi hu ma de mɛ ke, ‘I li nyɛ! Nyɛɛ je ye nɔ, nyɛ nihi nɛ nyɛ peeɔ níhi nɛ dɛ blɔ!’”​​—Mateo 7:23.\\nBenɛ Yesu ngɛ e munyu ɔ nya gbee ɔ, e de ke: “Lɔ ɔ he ɔ, nɔ tsuaa nɔ nɛ nuɔ ye munyu nɛ ɔmɛ, nɛ e yeɔ nɔ ɔ, e ngɛ kaa ní lelɔ ko nɛ ma e tsu ngɛ tɛ sa nɔ. Hiɔmi ba nɛ, nɛ pahi hia, nɛ kɔɔhiɔ fia wawɛɛ kɛ si tsu ɔ. Se tsu ɔ hule we, ejakaa a to sisi ngɛ tɛ sa nɔ.” (Mateo 7:24, 25) Mɛni he je nɛ tsu ɔ hule we ɔ? Ejakaa nyumu ɔ “tsua si voo, nɛ e to sisi ngɛ tɛ sa nɔ.” (Luka 6:48) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yesu munyu ɔmɛ tue nɛ wa maa bu ɔ pɛ pi. E sa nɛ waa bɔ mɔde kaa wa maa ‘ye a nɔ.’\\nSe nɔ nɛ e ‘nuɔ munyu nɛ ɔmɛ, nɛ e yi nɔ ɔ’ hu nɛɛ? E ngɛ kaa “nyumu kuasia nɛ ma e tsu ngɛ zia nɔ.” (Mateo 7:26) Hiɔmi maa nɛ, pahi maa hia, nɛ kɔɔhiɔ maa fia nɛ tsu ɔ maa hule kɛ pue si butuu.\\nNimli kpekpemi ɔ tsuo a nya kpɛ a he ngɛ níhi nɛ Yesu tsɔɔ mɛ ɔ he. Yesu tu we munyu kaa bɔ nɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ peeɔ ɔ, mohu ɔ, e tsɔɔ ní kaa nɔ ko nɛ e ngɛ he wami. Eko ɔ, nihi nɛ a bu Yesu tue ngɛ yoku ɔ nɔ ɔ a kpɛti nihi fuu ba pee e kaseli.\\nYESU TĨ NÍHI NƐ E TSƆƆ Ɔ EKOMƐ A MI\\nYesu pɔɔ otihi nɛ e tu a he munyu ɔmɛ a mi timi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ mi ɔ, e tsɔɔ e tue buli ɔmɛ bɔ nɛ e sa kaa a sɔle ha, nɛ e ye bua mɛ konɛ a ná juɛmi nɛ da ngɛ he lo nya níhi a he.​​—Mateo 6:9-13, 25-34.\\nJeha kake kɛ fa se ɔ, Yesu kpale tĩ níhi nɛ e tsɔɔ momo ɔmɛ a mi. (Luka 11:1-4; 12:22-31) E tĩ e ní tsɔɔmi ɔ mi bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ a nui e ní tsɔɔmi gblee ɔ nɛ a ná he se. Enɛ ɔ hu ye bua e kaseli ɔmɛ nɛ a kai e munyu ɔ mi oti ɔmɛ.\\nJije Yesu tu e munyu nɛ nihi le wawɛɛ ɔ ngɛ, nɛ mɛnɔmɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ benɛ e ngɛ munyu ɔ tue ɔ?\\nMɛni lɛ ha nɛ Yesu fiɛɛmi nɛ ɔ ngɛ slɔɔto ɔ?\\nMɛnɔmɛ lɛ a ngɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ, nɛ mɛni he je?\\nMɛnɔmɛ nɛ musu tloo mɛ, nɛ mɛni he je?\\nMɛni blɔ nɔ nɛ Yesu kaseli ɔmɛ a ji “ngo” kɛ ‘la kɛ ha je ɔ’?\\nAnɛ Yesu ngɛ bu kɛ ha Mawu Mlaa a lo? Moo tsɔɔ mi.\\nMɛni ga womi nɛ Yesu kɛ ha ngɛ nɔ gbemi kɛ gba puɛmi he?\\nMɛni Yesu ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke, ke a gba nɔ ko hiɔ nɔ tue mi ma a, e plɛ kaketsɛ ɔ hu kɛ ha lɛ ɔ?\\nKɛ wa maa pee kɛɛ konɛ waa hi kɛ pi si kaa bɔ nɛ Mawu hi kɛ pi si ɔ?\\nMɛni blɔ tsɔɔmi nɛ Yesu kɛ ha ngɛ sɔlemi he?\\nMɛni he je nɛ mumi mi juetli he jua wa pe he lo nya níhi ɔ, nɛ mɛni wa maa pee kɛ ná?\\nMɛni he je nɛ e sɛ nɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a pee yeyeeye ɔ?\\nMɛni Yesu de ngɛ ni kpahi nɛ wa maa kojo ɔ he, se mɛni nɛ lɔ ɔ hu tsɔɔ we?\\nMɛni blɔ tsɔɔmi kpa Yesu kɛ ha ngɛ sɔlemi he, nɛ kɛ e tsɔɔ kaa e sa nɛ waa pee wa ní ngɛ he kɛɛ?\\nMɛni Yesu de kɛ tsɔɔ kaa e se nyɛɛmi be gbɔjɔɔ, nɛ mɛni he je nɛ e sa kaa waa hyɛ nɛ hi nɛ nɔ ko kó sisi wɔ ɔ?","num_words":4857,"character_repetition_ratio":0.05,"word_repetition_ratio":0.005,"special_characters_ratio":0.308,"stopwords_ratio":0.505,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 14 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYesu, blɔ pɛ nɛ a guɔ nɔ kɛ suɔ Tsɛ ɔ he (1-14)\\n‘Imi ji blɔ ɔ, anɔkuale ɔ, kɛ wami ɔ’ (6)\\nYesu wo mumi klɔuklɔu ɔ he si (15-31)\\n“Tsɛ ɔ nɔ kuɔ pe mi” (28)\\n14 “Nyɛ ko ye tsui. Nyɛ he Mawu nɛ nyɛɛ ye; nyɛ he imi hu nɛ nyɛɛ ye. 2 Sihi hehi fuu ngɛ ye Tsaatsɛ we ɔ. Kaa nɔ́ ko be jã a, jinɛ i ko de nyɛ, ejakaa i yaa nɛ ma ya dla he ko ngɔ to nyɛ. 3 Jehanɛ se hu ɔ, ke i ya nɛ i ya dla he ko ngɔ to nyɛ ɔ, ma ba ekohu, nɛ ma ba ngɔ nyɛ kɛ ho we mi he nɛ imi nitsɛ i ngɛ ɔ ya, konɛ he nɛ i ngɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ hi lejɛ ɔ. 4 Nɛ he nɛ i yaa a, nyɛ le blɔ ɔ.” 5 Toma de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, wa li he nɛ o yaa a. Kɛ wa ma plɛ kɛ le blɔ ɔ kɛɛ?” 6 Yesu de lɛ ke: “Imi ji blɔ ɔ kɛ anɔkuale ɔ kɛ wami ɔ nɛ. Nɔ ko bɛ Tsɛ ɔ ngɔ kaa ja e gu ye nɔ. 7 Kaa nyɛ le mi ɔ, jinɛ nyɛ ko le ye Tsɛ ɔ hulɔ; kɛ je piɔ kɛ yaa a, nyɛ le lɛ, nɛ nyɛ na lɛ.” 8 Filipo de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, tsɔɔ wɔ Tsɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ kɛkɛ hiɛ ha wɔ.” 9 Yesu de lɛ ke: “Lɔ ɔ be babauu nɛ i kɛ nyɛ hi si nɛ ɔ, Filipo, loloolo ɔ, o li mi lo? Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e na mi ɔ, e na Tsɛ ɔ hulɔ. Mɛni he je nɛ o de ke, ‘Tsɔɔ wɔ Tsɛ’ ɔ? 10 Anɛ nyɛ he we yi kaa i kɛ Tsɛ ɔ pee kake nɛ Tsɛ ɔ hu kɛ mi pee kake lo? Níhi nɛ i deɔ nyɛ ɔ, pi imi nitsɛ ye yi mi nɛ i toɔ kɛ deɔ, mohu ɔ, Tsɛ ɔ nɛ e kɛ mi pee kake ɔ lɛ e ngɛ e ní tsumihi tsue. 11 Nyɛ he mi nɛ nyɛɛ ye kaa i kɛ Tsɛ ɔ pee kake nɛ Tsɛ ɔ hu kɛ mi pee kake; ke nyɛ he we nɔ́ nɛ i de ɔ yi po ɔ, e sa nɛ ní tsumi ɔmɛ nɛ a ha nɛ nyɛ he ye. 12 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ mi yeɔ ɔ, ní tsumihi nɛ i tsuɔ ɔ, lɛ hu e ma tsu; nɛ e ma tsu ní tsumihi nɛ a kle pe enɛ ɔmɛ po, ejakaa i yaa Tsɛ ɔ ngɔ. 13 Jehanɛ se hu ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma bi ngɛ ye biɛ mi ɔ, lɔ ɔ nɛ ma pee, konɛ a gu Bi ɔ nɔ kɛ wo Tsɛ ɔ hɛ mi nyami. 14 Ke nyɛ bi nɔ́ ko ngɛ ye biɛ mi ɔ, ma pee. 15 “Ke nyɛ suɔ mi ɔ, nyɛ maa ye ye kita amɛ a nɔ. 16 Nɛ ma kpa Tsɛ ɔ pɛɛ nɛ e ma ha nyɛ yemi kɛ bualɔ* kpa nɛ e kɛ nyɛ maa hi si kɛ maa ya neneene, 17 anɔkuale mumi ɔ nɛ je ɔ nine be nyɛe maa su nɔ ɔ, ejakaa je ɔ nɛ lɛ, nɛ e li lɛ hulɔ. Nyɛɛ lɛɛ nyɛ le lɛ, ejakaa e kɛ nyɛ lɛ ngɛ, nɛ e ngɛ nyɛ mi. 18 I be nyɛ sie kaa nihi nɛ nɔ gbo mɛ.* I ma nyɛ ngɔ. 19 E piɛ bɔɔ nɛ je ɔ be mi nae hu, se nyɛɛ lɛɛ nyɛ maa na mi, ejakaa i ngɛ nɛ nyɛ hu nyɛ ngɛ. 20 Jamɛ a ligbi ɔ, nyɛ maa le kaa i kɛ ye Tsɛ ɔ pee kake, nɛ nyɛɛ kɛ mi pee kake, nɛ imi hu i kɛ nyɛ pee kake. 21 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ ye kita amɛ, nɛ e yeɔ a nɔ ɔ, lɛ ji nɔ nɛ e suɔ mi. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ mi ɔ, ye Tsɛ ɔ maa suɔ lɛ, nɛ imi hu ma suɔ lɛ, nɛ ma je ye he si ngɔ tsɔɔ lɛ heii.” 22 Yudas, tsa pi Iskariɔt, bi lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, mɛni ba nɛ o to o yi mi kaa o ma je o he si ngɔ tsɔɔ wɔ heii, se pi je ɔ?” 23 Yesu ha lɛ heto ke: “Ke nɔ ko suɔ mi ɔ, e maa ye ye munyu ɔ nɔ, nɛ ye Tsɛ ɔ maa suɔ lɛ, nɛ wa maa ba e ngɔ, nɛ waa kɛ e ngɔ maa pee wa sihi he. 24 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e sume mi ɔ, e yi ye munyu ɔmɛ a nɔ. Munyu ɔ nɛ nyɛ ngɛ nue ɔ, pi ye nɔ́, mohu ɔ, Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ nɔ́. 25 I de nyɛ ní nɛ ɔmɛ be mi nɛ i kɛ nyɛ ngɛ loloolo ɔ. 26 Se yemi kɛ bualɔ ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ, nɔ́ nɛ Tsɛ ɔ maa tsɔ ngɛ ye biɛ mi ɔ, lɛ nɛ e ma ba tsɔɔ nyɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́, nɛ e ma kai nyɛ níhi tsuo nɛ i de nyɛ ɔ. 27 I ngɛ tue mi jɔmi sie kɛ ngɛ nyɛ hae; i ngɔ ye tue mi jɔmi ɔ kɛ ngɛ nyɛ hae. I ha we nyɛ kaa bɔ nɛ je ɔ haa a. Nyɛ ko ye tsui, nɛ nyɛ ko ha gbeye nɛ ha nɛ nyɛ tsui nɛ po hulɔ. 28 Nyɛ nu kaa i de nyɛ ke, ‘I yaa nɛ ma kpale kɛ ba nyɛ ngɔ.’ Ke nyɛ suɔ mi ɔ, jinɛ nyɛ bua maa jɔ wawɛɛ kaa i yaa Tsɛ ɔ ngɔ, ejakaa Tsɛ ɔ nɔ kuɔ pe mi. 29 Enɛ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ, i de nyɛ loko e ba mi, konɛ ke e ba mi ɔ, nyɛ he ye. 30 I kɛ nyɛ be munyu tue fuu, ejakaa je ɔ nɔ yelɔ ɔ ma, nɛ e be he wami ko ngɛ ye nɔ. 31 Se bɔ nɛ pee nɛ je ɔ nɛ e le kaa i suɔ Tsɛ ɔ, i peeɔ kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ fã mi ke ma pee ɔ. Nyɛɛ te si, nyɛ ha nɛ waa je hiɛ ɔ.\\n^ Aloo “bua wolɔ.”\\n^ Aloo “kaa awusahi.”","num_words":1026,"character_repetition_ratio":0.052,"word_repetition_ratio":0.012,"special_characters_ratio":0.342,"stopwords_ratio":0.526,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ngɔɔ O Juɛmi Kɛ Ma Sane Nɛ He Hia a Nɔ—Yehowa Nɔ Yemi ɔ | Kase\\n‘Konɛ a le kaa mo Yehowa, mo nɔ kake too lɛ o ngɛ he wami pe nɔ tsuaa nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo.’​—LA 83:18.\\nLAHI: 9, 22\\nMɛni he je nɛ Yehowa nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ ji sane ko nɛ he hia nɛ kɔɔ adesahi tsuo a he ɔ?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ anɔkuale nɛ Hiob ye ɔ tsɔɔ kaa e fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se, se mɛni tɔmi nɛ Hiob tɔ̃?\\nMɛni ní komɛ nɛ a he hia lɛ wa peeɔ kɛ tsɔɔ kaa wa fĩɔ Yehowa nɔ yemi ɔ se?\\n1, 2. (a) Mɛni sane nɛ he hia nɛ kɔɔ adesahi tsuo a he? (b) Ke wa ha nɛ sane nɛ ɔ he hia wɔ wawɛɛ ɔ, mɛni se wa ma ná?\\nMWƆNƐ Ɔ, ngɛ nihi fuu a blɔ fa mi ɔ, sika ji nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ. A ngɔɔ a juɛmi kɛ maa he lo nya níhi fuu a nya buami nɔ, nɛ a sume nɛ níhi nɛ a bua nya a nɛ je a dɛ. Ngɛ ni komɛ hu a blɔ fa mi ɔ, weku, nɔmlɔ tso mi he wami nami, aloo biɛ hemi ji nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ.\\n2 Se sane nɛ he hia pe kulaa nɛ kɔɔ wɔ tsuo wa he ji Yehowa nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ. E sɛ nɛ wa ha nɛ nɔ́ ko nɛ je wa juɛmi ngɛ sane nɛ he hia wawɛɛ nɛ ɔ nɔ. Mɛni he je? Níhi nɛ yaa nɔ ngɛ si himi mi daa ligbi ɔ ma nyɛ maa ngɔ wa be tsuo, nɛ wa hɛ maa je nɔ kaa nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ ji Mawu nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ. Aloo kahi nɛ wɔ nitsɛmɛ waa kɛ kpeɔ ɔ ma nyɛ ma je wa juɛmi ngɛ sane nɛ he hia wawɛɛ ɔ nɔ. Se ke wa ha nɛ Yehowa nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ he hia wɔ wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa da haomihi nɛ waa kɛ kpeeɔ daa ligbi ɔ a nya. Jã nɛ wa maa pee ɔ ma ha nɛ waa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he haa.\\nMƐNI HE JE NƐ SANE NƐ Ɔ HE HIA WAWƐƐ Ɔ?\\n3. Mɛni Satan de ngɛ Mawu nɔ yemi ɔ he?\\n3 Satan Abosiami atua tsɔmi ɔ ha nɛ sane ba he blɔ nɛ Yehowa ngɛ kaa e yeɔ je mluku ɔ nɔ ɔ he. Satan tsɔɔ kaa Yehowa nɔ yemi ɔ dɛ, nɛ Yehowa ngɔɔ ní kpakpahi kɛ laa e bɔ níhi. Abosiami tsɔɔ kaa ke adesahi ye mɛ nitsɛmɛ a he nɔ ɔ, lɔ ɔ mohu ma ha mɛ bua jɔmi wawɛɛ. (1 Mose 3:1-5) Jehanɛ hu ɔ, Satan tsɔɔ kaa adesa ko be nɛ e jeɔ e tsui mi kɛ yeɔ Mawu anɔkuale, nɛ ke waa kɛ kahi nɛ nya wa kpe ɔ, wa ma kua Yehowa nɔ yemi ɔ. (Hiob 2:4, 5) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ngmɛ blɔ nɛ́ be nɛ pue mi, konɛ adesahi nɛ a na bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ha ke ji a be Mawu nɔ yemi nɛ da a sisi ɔ.\\n4. Mɛni he je nɛ e sa nɛ a tsu sane nɛ kɔɔ Yehowa nɔ yemi ɔ he ɔ he ní ɔ?\\n4 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa le kaa munyu nɛ Abosiami po kɛ fɔ e nɔ ɔ ji lakpa. Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ Mawu ha nɛ sane nɛ ɔ ngɛ nɔ yae, nɛ e ngmɛ Satan blɔ konɛ e tsɔɔ ke ji lɛ Satan ɔ e munyu ɔ ji anɔkuale ɔ? Heto ɔ kɔɔ bɔfohi kɛ adesahi tsuo a he. (Kane La 83:18.) Adam kɛ Hawa kua Yehowa nɔ yemi ɔ, nɛ kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ ma nɛ ɔ, adesahi fuu hu pee jã. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa nɔ́ nɛ Abosiami de ɔ ji anɔkuale. Kɛ yaa si be nɛ adesahi kɛ bɔfohi tsuo maa le anɔkuale nɛ ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, tue mi jɔmi kɛ kake peemi be mahi, wɛtsohi, wekuhi, kɛ ni kakaakahi a kpɛti hie. Se ke a ná wo Yehowa nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ, nɔ tsuaa nɔ maa ba e he si kɛ ha e nɔ yemi nɛ da a kɛ ya neneene. Je mluku ɔ tsuo ma hyi kɛ tue mi jɔmi.​—Efe. 1:9, 10.\\n5. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se?\\n5 A maa wo Mawu nguɔ kaa lɛ nɛ e ngɛ he blɔ kaa e yeɔ Matsɛ, nɛ Satan kɛ adesahi a nɔ yemi ɔmɛ a nine maa nyɛ si, nɛ a ma kpata a hɛ mi. Mawu maa gu Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ ye wa nɔ, nɛ e maa ye kunimi. Nihi nɛ a maa ya nɔ maa ye anɔkuale ɔ maa tsɔɔ kaa adesahi ma nyɛ maa ye Mawu anɔkuale, nɛ a ma nyɛ ma fĩ e nɔ yemi ɔ se. (Yes. 45:23, 24) Anɛ o suɔ kaa o maa piɛɛ nihi nɛ a maa bu mɛ kaa a ye Yehowa anɔkuale, nɛ a fĩ e nɔ yemi ɔ se ɔ he lo? Atsinyɛ jemi ko be he kaa o maa suɔ. Ke wa ma nyɛ maa ye anɔkuale kɛ ya si nyagbe ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma sane nɛ he hia pe kulaa a nɔ, nɛ waa le nɔ́ he je nɛ e he hia a.\\nYEHOWA NƐ A MAA WO LƐ NGUƆ KAA NƆ YELƆ Ɔ HE HIA PE WA YI WAMI HEMI\\n6. Kɛ Yehowa nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ he hia kɛɛ?\\n6 Kaa bɔ nɛ wa de kɛ sɛ hlami ɔ, Yehowa nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ ji sane nɛ he hia nɛ kɔɔ adesahi tsuo a he. Sane nɛ ɔ he hia pe bua jɔmi nɛ adesa fɛɛ adesa ma ná. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa yi wami hemi ɔ he hia we Yehowa lo, aloo e susuu we wa he tsɔ? Pi jã kulaa ji sane ɔ. Mɛni he je?\\n7, 8. Mɛni he je nɛ Mawu si womi ɔmɛ nɛ e maa ye nɔ ɔ piɛɛ e nɔ yemi ɔ nɛ a maa wo lɛ ngu ɔ he?\\n7 Yehowa suɔ adesahi wawɛɛ, nɛ wa he jua wa ha lɛ. E ngɔ e Bi ɔ muɔ kɛ ha konɛ e kɛ he wa yi wami kɛ ya neneene. (Yoh. 3:16; 1 Yoh. 4:9) Ke Yehowa nyɛ we nɛ e ye e si womi ɔmɛ a nɔ ɔ, Abosiami maa na nɔ́ ko nɛ e maa da nɔ kɛ tsɔɔ kaa Mawu yeɔ lakpa, nɛ e ngɔɔ ní kpakpahi kɛ laa e bɔ níhi, nɛ lɔ ɔ he ɔ Mawu nɔ yemi ɔ dɛ. Nɔ he fɛu yeli ma de ke: “E wo si kaa e maa kpale kɛ ba ekohu, pi jã lo? Jije e ngɛ? Ejakaa kɛ je benɛ wa nɛmɛ ɔmɛ gbo nɛ ɔ, bɔ nɛ níhi ngɛ kɛ je benɛ a bɔ je ɔ, jã nɔuu nɛ a ngɛ nɛ ɔ nɛ.” (2 Pet. 3:3, 4) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa be hae nɛ a wo e nɔ yemi ɔ nguɔ nɛ a si adesahi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ. E maa ye e si womi ɔ nɔ, nɛ e ma he a yi wami! (Kane Yesaya 55:10, 11.) Jehanɛ hu ɔ, Yehowa nɔ yemi ɔ daa si ngɛ suɔmi nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa e maa ya nɔ maa suɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ, e maa bu mɛ kaa a he jua wa, nɛ e bua maa jɔ a he daa.​—2 Mose 34:6.\\n8 Ke wa buɔ Yehowa nɔ yemi ɔ kaa lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa wa yi wami hemi ɔ he hia we tsɔ, aloo wa he jua wɛ ha Yehowa. Nɔ́ nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kɛkɛ ji kaa wa hɛɛ juɛmi nɛ da ngɛ Yehowa nɔ yemi ɔ kɛ wa yi wami hemi ɔ he. Ja wa ná juɛmi nɛ da nɛ ɔ loko wa ma nyɛ maa ngɔ wa juɛmi kɛ ma sane nɛ he hia wawɛɛ nɛ ɔ nɔ, nɛ wa fĩ Yehowa nɔ yemi nɛ da a se.\\nNƆ́ NƐ WA KASEƆ NGƐ JUƐMI NƐ DA NƐ WA MAA HƐƐ Ɔ HE\\n9. Mɛni Satan de kɛ kɔ Hiob he? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n9 Hiob womi ɔ piɛɛ kekleekle Baiblo mi womihi nɛ a ngma a he. E haa nɛ wa naa nɔ́ he je nɛ e sa nɛ waa hɛɛ juɛmi nɛ da a. Hiob womi ɔ ha nɛ wa na kaa Satan tsɔɔ kaa ke Hiob na nɔ́ wawɛɛ ɔ, e ma kua Mawu. Satan ngɛ hlae nɛ Mawu nitsɛ nɛ ha nɛ Hiob nɛ na nɔ́. Se Yehowa pee we jã, mohu ɔ, e ngmɛ Satan blɔ kaa lɛ nitsɛ e ka Hiob. Yehowa de ke: ‘Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ Hiob dɛ ɔ, i ngɔ kɛ wo o dɛ.’ (Kane Hiob 1:7-12.) Ngɛ be kpiti ko mi ɔ, Hiob sɔmɔli ɔmɛ tsuo gbo, e weto ní tsuo hɛ mi kpata, nɛ e bimɛ nyɔngma nɛ e suɔ mɛ ɔ hu gbo. Satan ha nɛ e pee kaa nɔ́ nɛ Mawu nitsɛ lɛ ngɔ haomi ɔmɛ kɛ ba Hiob nɔ. (Hiob 1:13-19) Lɔ ɔ se ɔ, Satan ha nɛ hiɔ ko nɛ nya wa fia Hiob. (Hiob 2:7) Munyuhi nɛ woɔ nɔ kɔni mi nyu nɛ Hiob yo ɔ kɛ e huɛmɛ etɛ ɔmɛ tu ɔ hu ha nɛ Hiob ye aywilɛho wawɛɛ.​—Hiob 2:9; 3:11; 16:2.\\n10. (a) Mɛni Hiob pee nɛ tsɔɔ kaa e ye Mawu anɔkuale? (b) Mɛni tɔmi lɛ Hiob tɔ̃?\\n10 Mɛni je mi kɛ ba? Hiob kua we Mawu, nɛ enɛ ɔ ha nɛ wa na kaa nɔ́ nɛ Satan de ɔ ji lakpa. (Hiob 27:5) Se kɛ̃ ɔ, ngɛ be bɔɔ ko mi ɔ, Hiob hɛ je sane nɛ he hia pe kulaa a nɔ, nɛ e fo lɛ pɛ e nɔ́ mi. E bu e he dalɔ hluu kaa e bi nɛ a tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ e ngɛ nɔ́ nae ɔ po. (Hiob 7:20; 13:24) Eko ɔ, ke wa susu nɔ́ nɛ Hiob gblee mi ɔ he ɔ, wa ma susu kaa e da blɔ kaa e biɔ jã. Se Mawu na kaa e he hia nɛ e dla Hiob juɛmi ngɛ sane ɔ he. Mɛni Yehowa de lɛ?\\n11, 12. Mɛni Yehowa ye bua Hiob nɛ e nu sisi, nɛ kɛ Hiob pee e ní ngɛ he ha kɛɛ?\\n11 A ngma nɔ́ nɛ Mawu de Hiob ɔ ngɛ Hiob womi ɔ yi 38 kɛ ya si 41 ɔ. Wa nɛ ngɛ he ko kaa Mawu tsɔɔ Hiob nɔ́ pɔtɛɛ nɛ ha nɛ e ngɛ nɔ́ nae ɔ. Tsa pi nɛ Yehowa ngɛ hlae nɛ e tsɔɔ Hiob nɔ́ he je nɛ e ngɛ nɔ́ nae ɔ konɛ e kɛ tsɔɔ kaa lɛ Mawu ɔ e he be sane ɔ mi. Mohu ɔ, Yehowa ngɛ hlae nɛ Hiob nɛ le kaa ke a ngɔ lɛ Hiob ɔ kɛ to lɛ Yehowa a e he ɔ, lɛ Hiob ɔ, e ba si kulaa. Nɛ e ha nɛ Hiob na kaa sanehi ngɛ nɛ a he hia pe e nɔ́ nami ɔ, nɛ e sa kaa e susu lɔ ɔmɛ mohu a he. (Kane Hiob 38:18-21.) Enɛ ɔ ye bua Hiob nɛ e ná juɛmi nɛ da.\\n12 Anɛ blɔ nɔ nɛ Yehowa gu kɛ dla Hiob juɛmi ngɛ e nɔ́ nami be ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa Yehowa susuu we e he lo? Dɛbi, Hiob nitsɛ po susuu we jã. E ngɛ mi kaa Hiob ngɛ nɔ́ nae mohu lɛɛ, se nyagbenyagbe ɔ, e ba nu níhi a sisi. E de po ke: “Nɔ́ nɛ i pee ɔ dɔ mi. Lɔ ɔ he ɔ, i kɛ tabo zu kɛ la zu to okadi kaa i pia ye he niinɛ.” (Hiob 42:1-6) Loko Yehowa ma dla Hiob juɛmi po ɔ, niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Elihu ɔ sɛ hlami nɛ e ye bua Hiob konɛ e dla e juɛmi. (Hiob 32:5-10) Benɛ Hiob kplɛɛ tsɔsemi nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ nɔ nɛ e tsake e juɛmi ɔ, Yehowa ha nɛ nihi na kaa e bua jɔ anɔkuale nɛ Hiob ye ɔ he.​—Hiob 42:7, 8.\\n13. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Hiob ná ga womi nɛ Yehowa kɛ ha lɛ ɔ he se ngɛ e ka amɛ a se po?\\n13 Ngɛ Hiob ka amɛ a se po ɔ, e ya nɔ nɛ e ná Yehowa ga womi ɔ he se. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E ngɛ mi kaa ‘Yehowa gbaa Hiob ngɛ nyagbe be ɔ mi kulaa pe bɔ nɛ e gbaa lɛ kekle ɔ’ mohu lɛɛ, se eko ɔ, e he be loko e kpale ba da e nane nɔ ekohu. Pee se ɔ, “e kpale fɔ binyumuhi kpaago kɛ biyihi etɛ.” (Hiob 42:12-14) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Hiob hɛ ma ja ngɛ e bimɛ nɛ Satan kpata a hɛ mi ɔ a he. Eko ɔ, be komɛ ɔ, e kaiɔ nyagbahi nɛ e kɛ kpe ɔ. Nyagbenyagbe ɔ, ke Hiob ba le nɔ́ he je nɛ e kɛ ka a kpe po ɔ, eko ɔ, e ma bi e he ke, ‘mɛni he je nɛ e sa kaa ma na nɔ́ wawɛɛ jã a?’ Ke Hiob susu jã po ɔ, e ma nyɛ ma kai ga womi nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ. Jã nɛ e maa pee ɔ maa ye bua lɛ konɛ e dla e juɛmi, nɛ lɔ ɔ maa wo e bua.​—La 94:19.\\nAnɛ wa ma nyɛ ma je wa juɛmi ngɛ haomi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ a nɔ nɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma sane nɛ he hia pe kulaa a nɔ lo? (Hyɛ kuku 14)\\n14. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Hiob sane ɔ mi?\\n14 Hiob sane ɔ ma nyɛ maa wo wa bua, nɛ e ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná juɛmi nɛ da ngɛ níhi a he. Yehowa ha nɛ a baa Hiob womi ɔ yi ‘konɛ a kɛ tsɔɔ wɔ ní. Kɛkɛ ɔ, ngmami ɔmɛ ma ha wa maa to wa tsui si; nɛ a maa wo wɔ he wami nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi.’ (Rom. 15:4) Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? Nɔ́ titli nɛ wa kaseɔ ngɛ mi ji: E sɛ nɛ wa susu wɔ nitsɛmɛ wa he tsɔ konɛ wa hɛ ko je sane nɛ he hia pe kulaa nɛ ji Yehowa nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ nɔ. Nyɛ ha nɛ wa kai kaa ke wa ma nyɛ ma fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se ɔ, ja wa ya nɔ nɛ wa ye lɛ anɔkuale ngɛ kahi a mi kaa bɔ nɛ Hiob pee ɔ.\\n15. Ke waa kɛ anɔkuale yemi da kahi a nya a, mɛni he ní e tsu ɔ?\\n15 Mɛni he je nɛ ke wa susu se nami nɛ ngɛ wa we anɔkuale yemi ɔ he ɔ, lɔ ɔ woɔ wa bua a? Ejakaa kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ tsuɔ yi mi tomi ko he ní. Kahi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ tsɔɔ we kaa Yehowa sume wa sane, mohu ɔ, a haa nɛ wa náa he blɔ kɛ tsɔɔ kaa wa fĩɔ Mawu nɔ yemi ɔ se. (Abɛ 27:11) Ke wa to wa tsui si kɛ da kahi a nya a, lɔ ɔ haa nɛ wa “peeɔ Mawu suɔmi nya ní,” nɛ e woɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ɔ mi he wami. (Kane Roma Bi 5:3-5.) Hiob sane ɔ ha nɛ wa na kaa ‘Yehowa mi mi jɔ, nɛ e naa mɔbɔ.’ (Yak. 5:11) Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa e maa jɔɔ waa kɛ nihi tsuo nɛ wa fĩɔ e nɔ yemi ɔ se ɔ. Enɛ ɔ nɛ wa le ɔ yeɔ bua wɔ konɛ waa ‘to wa tsui si kɛ na nɔ́, nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ na Tsɛ ɔ si.’​—Kol. 1:11.\\nYAA NƆ NƐ O NGƆ O JUƐMI KƐ MA SANE NƐ HE HIA A NƆ\\n16. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa kai wa he nɔ́ he je nɛ Yehowa nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ he hia a?\\n16 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e be gbɔjɔɔ kaa wa ma fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se. Be komɛ ɔ, e ma nyɛ maa pee kaa nɔ́ nɛ wa nyagba amɛ a he wa tsɔ. Ke wa ngɔ wa juɛmi kɛ ma haomi tsɔwitsɔwihi po a nɔ ɔ, wa maa na mɛ kaa a kle tsɔ. Enɛ ɔ he ɔ, be fɛɛ be nɛ waa kɛ kahi nɛ a nya wa maa kpe ɔ, e sa nɛ wa kai wa he nɔ́ he je nɛ e sa nɛ wa fĩ Mawu nɔ yemi ɔ se ɔ.\\n17. Mɛni blɔ nɔ nɛ ke waa kɛ wa he wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi vii ɔ, e yeɔ bua wɔ nɛ waa kɛ wa juɛmi maa sane nɛ he hia pe kulaa nɔ ngɛ?\\n17 Ke waa kɛ wa he wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi be fɛɛ be ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa kɛ wa juɛmi nɛ ma sane nɛ he hia pe kulaa a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Renee ɔ ná stroke kɛ kansa, nɛ be fɛɛ be ɔ, e hemi yeɔ lɛ wawɛɛ. Benɛ e ngɛ hiɔ tsami he ɔ, e yeɔ nihi nɛ a tsuɔ ni ngɛ lejɛ ɔ, hiɔtsɛmɛ ɔmɛ, kɛ nihi nɛ ba slaa lɛ ɔ odase. Be ko ɔ, e ngɔ ngmlɛfia 80 kɛ ye nihi odase ngɛ otsi enyɔ kɛ fã pɛ mi. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Renee ma gbo po ɔ, e ya nɔ nɛ e kɛ e juɛmi ma Yehowa nɔ yemi ɔ nɔ. Lɔ ɔ ha nɛ e tsui yemi ɔ ba si.\\n18. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nyɛmiyo ko níhi a si kpami ha nɛ wa na se nami nɛ ngɛ he kaa wa maa ngɔ wa juɛmi kɛ ma Yehowa nɔ yemi ɔ nɔ ɔ?\\n18 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke waa kɛ nyagba tsɔwitsɔwihi nɛ waa kɛ kpeeɔ ngɛ si himi mi daa ligbi ɔ ngɛ kpee po ɔ, wa suɔ kaa waa kɛ wa juɛmi maa ma Yehowa nɔ yemi ɔ nɔ mohu. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jennifer a ye ligbi etɛ ngɛ kɔɔhiɔ mi lɛhi a si dami he ko konɛ e na eko kɛ ho we mi ya. Kɔɔhiɔ mi lɛ fɛɛ kɔɔhiɔ mi lɛ nɛ a maa tsɔɔ kaa e ma ba wo mɛ kɛ ho ɔ, pee se ɔ, kɛkɛ a po mi. Jinɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e hao. Se e sɔle nɛ e bi Yehowa konɛ e tsɔɔ lɛ blɔ nɛ e ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ye bua nihi nɛ mɛ hu a ngɛ jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ mi ɔ. Mɛni je mi kɛ ba? E ye nihi fuu odase, nɛ e gba asafo ɔ womihi fuu kɛ ha nihi. E de ke, “I na kaa Yehowa jɔɔ mi ngɛ haomi nɛ ɔ po mi, nɛ e ha mi he wami konɛ ma kɛ tsɔ e biɛ ɔ he.” Niinɛ, Jennifer kɛ e juɛmi ma Yehowa yi mi tomi ɔ nɔ.\\n19. Kɛ Yehowa we bi peeɔ a ní ha kɛɛ ngɛ e nɔ yemi ɔ he?\\n19 Lemi nɛ wa le kaa Yehowa nɔ yemi ɔ ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a haa nɛ nihi naa mi gbami nɛ ngɛ anɔkuale jami, kɛ lakpa jami a kpɛti. Kɛ je blema a, Mawu we bi fĩɔ Mawu nɔ yemi ɔ se. Akɛnɛ wa fĩɔ anɔkuale jami se he je ɔ, e sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ e kai kaa Yehowa nɛ a maa wo lɛ nguɔ kaa Nɔ Yelɔ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa.\\n20. Kɛ Yehowa naa mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa o ma fĩ e nɔ yemi ɔ se ɔ ha kɛɛ?\\n20 Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua jɔɔ mɔde nɛ o bɔɔ kaa o ma fĩ e nɔ yemi ɔ se kɛ gu sɔmɔmi nɛ o sɔmɔɔ lɛ ngɛ anɔkuale yemi mi, kɛ o tsui si nɛ o toɔ kɛ daa kahi a nya a nɔ ɔ. (La 18:25) Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu nɔ́ he je nɛ e sa kaa waa ngɔ wa tsui tsuo kɛ fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se ɔ he, nɛ wa maa le blɔ nɛ wa maa gu nɔ kɛ pee jã hulɔ.","num_words":3427,"character_repetition_ratio":0.081,"word_repetition_ratio":0.018,"special_characters_ratio":0.312,"stopwords_ratio":0.514,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yehowa Odasefohi Ngɛ Nɔ Mi Mami Kaa Anɔkuale ɔ Ji Nɛ ɔ | Kase\\nKANE NGƐ Cambodian Dangme Drehu English French Hmong (White) Kimbundu Mazatec (Huautla) Myanmar Nyaneka Portuguese Spania Tahitian Umbundu\\n“Nyɛ yɔse níhi nɛ ji Mawu suɔmi nya ní kpakpahi nɛ sa e hɛ mi saminya, nɛ hi kɛ pi si ɔ.”—ROMA BI 12:2.\\nAkɛnɛ Yehowa Odasefohi kɛ a he wui ta hwumi mi he je ɔ, mɛni nihi fuu deɔ ngɛ a he?\\nMɛni he je nɛ fiɛɛmi nɛ wa fiɛɛɔ ɔ haa nɛ nihi he ye kaa anɔkuale Kristofohi ji wɔ?\\nMɛni he je nɛ o ngɛ nɔ mi mami kaa o na anɔkuale ɔ?\\n1. Mɛni Katoliki bi kɛ Protestant bi a jami nya dali peeɔ ke a ngɛ ta hwue?\\nANƐ Mawu suɔ kaa Kristofohi nɛ a ya ta nɛ a gbe nihi nɛ a je ma kpahi a nɔ ɔ lo? Maa pee jeha 100 ji nɛ ɔ, nihi fuu nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ gbe a sibi ngɛ ta mi. Katoliki bi gbe Katoliki bi, nɛ Protestant bi hu gbe Protestant bi. Katoliki bi kɛ Protestant bi a jami nya dali po jɔɔ ta buli kɛ ta hwumi tuhi a nɔ. Ngɛ Je Mi Ta Enyɔne ɔ mi ɔ, nihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi ɔ pue muɔ si wawɛɛ nitsɛ.\\n2, 3. Kɛ Yehowa Odasefohi pee a ní ha kɛɛ ngɛ je mi ta enyɔne ɔ kɛ ta kpahi nɛ a hwu ngɛ lɔ ɔ se ɔ mi? Mɛni he je?\\n2 Mɛni Yehowa Odasefohi pee be mi nɛ a ngɛ Je Mi Ta Enyɔne ɔ hwue ɔ? A fĩ we ma ko ma ko se. A kɛ a he wui ta a mi. Mɛni he je? Ejakaa a suɔ kaa a maa bu ní nɛ Yesu tsɔɔ mɛ ɔ tue, konɛ a kase lɛ, nɛ́ mɛ hu a suɔ ni kpahi. Yesu de ke: “Ke nyɛ suɔ nyɛ sibi ɔ, kɛkɛ nɔ tsuaa nɔ maa le kaa ye kaseli ji nyɛ.” (Yohane 13:35) Odasefohi kai sisi tomi mlaahi nɛ Paulo ngma ya ha Korinto bi ɔmɛ ɔ hulɔ. A suɔ kaa a kɛ sisi tomi mlaa nɛ ɔmɛ ma tsu ní.—Kane 2 Korinto Bi 10:3, 4.\\n3 Baiblo ɔ ji nɔ́ nɛ anɔkuale Kristofohi kɛ kudɔɔ a si himi. Enɛ ɔ he ɔ, a he nile ngmɛ́ mɛ blɔ kaa a ya ta, aloo a kase ta hwumi. Akɛnɛ Yehowa Odasefohi bɔɔ mɔde kaa a maa hi si kaa anɔkuale Kristofohi he je ɔ, a wa a kpɛti nihi akpehi abɔ yi mi. A wa jokuɛwi kɛ nikɔtɔmahi, yihi kɛ nyumuhi tsuo a yi mi ngɛ tsu womi hehi. A gbe a ti ni komɛ po ngɛ je mi ta enyɔne ɔ mi ngɛ Nazi nɔ yemi ɔ sisi ngɛ Germany. Ngɛ yi mi wami nɛ ɔ nɛ Yehowa Odasefohi kɛ kpe ngɛ Yuropa tsuo se ɔ, a ya nɔ nɛ a fiɛɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɛ a kpa we. A ya nɔ nɛ a fiɛɛ ngɛ he tsuaa he nɛ a ngɛ. A fiɛɛ ngɛ hehi nɛ a wo mɛ tsu ngɛ ɔ, kɛ hehi nɛ a fie mɛ kɛ ho ɔ tsuo. * (Hyɛ sisi ningma.) Jehahi komɛ a se ngɛ jeha 1994 ɔ mi ɔ, a hwu wɛtsohi a kpɛti ta ko ngɛ Rwanda nɛ a gbe nihi babauu. Yehowa Odasefohi kɛ a he wui ta nɛ ɔ mi. Jã kɛ̃ nɛ a kɛ a he wui ta nɛ a hwu ngɛ blema Yugoslavia a hu mi.\\nNihi fuu nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ deɔ ke, Odasefo bi ɔmɛ suɔ Mawu kɛ a nyɛmi nɔmlɔ niinɛ\\n4. Behi fuu ɔ, ke nihi na kaa Yehowa Odasefohi fĩ we ma ko ma ko se ngɛ ta hwumi mi ɔ, mɛni a deɔ?\\n4 Akɛnɛ ke mahi ngɛ ta hwue nɛ Yehowa Odasefohi fĩ we ma ko ma ko se he je ɔ, nihi fuu nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ deɔ ke, Odasefo bi ɔmɛ suɔ Mawu kɛ a nyɛmi nɔmlɔ niinɛ, enɛ ɔ he ɔ, mɛ ji anɔkuale Kristofohi ɔ nɛ. Mɛni ní kpa komɛ hu a he je nɛ nihi he ye kaa Yehowa Odasefohi ji anɔkuale Kristofohi ɔ?\\nNÍ TSƆƆMI NÍ TSUMI NƐ PE KULAA NGƐ YI NƆ SANE MI\\n5. Mɛnɔmɛ hu nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa a fiɛɛ kɛ ha, nɛ mɛni he je nɛ enɛ ɔ ji tsakemi agbo kɛ ha mɛ ɔ?\\n5 Yesu tsɔɔ heii kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa fiɛɛmi ɔ ji ní tsumi nɛ he hia pe kulaa ngɛ zugba a nɔ. Benɛ e je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi pɛ nɛ e hla kaseli 12 konɛ a je fiɛɛmi ní tsumi nɛ ɔ sisi. Pee se ɔ, a ma tsu ní tsumi nɛ ɔ kɛ kpa je ɔ mi tsuo. Ngɛ kaseli 12 ɔ se ɔ, Yesu tsɔse kaseli 70 kpa komɛ hulɔ. (Luka 6:13; 10:1) Yesu tsɔse e kaseli ɔmɛ konɛ a le ní tsɔɔmi. Kekleekle ɔ, e de mɛ ke a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha Yuda bi ɔmɛ. Pee se ɔ, e de mɛ kaa a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha ma jeli ɔmɛ hulɔ. Enɛ ɔ ji tsakemi agbo kɛ ha Yesu kaseli ɔmɛ, ejakaa a ji Yuda bi nɛ a kɛ ma jeli ɔmɛ be nɔ́ ko peemi!—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 1:8.\\n6. Mɛni ha nɛ Petro na kaa Mawu hyɛ we nɔ hɛ mi?\\n6 Kornelio ji kekleekle ma je no nɛ a pui lɛ nɛ e ba plɛ Kristofo no. Yehowa tsɔ bɔfo Petro konɛ e ya fiɛɛ kɛ ha Kornelio kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ. Enɛ ɔ ha nɛ Petro na kaa Mawu hyɛ we nɔ hɛ mi. Yehowa suɔ kaa adesahi tsuo nɛ kase anɔkuale ɔ nɛ a kplɛɛ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Petro fã ke a baptisi Kornelio kɛ e we ɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:9-48) Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma a, Petro kɛ Yesu kaseli kpa amɛ fiɛɛɔ kɛ haa nihi nɛ a je je ma kpahi a mi ɔ.\\n7, 8. Mɛni Yehowa Odasefohi ngɛ pee konɛ sane kpakpa a nɛ sɛ nihi a tsui mi? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n7 Ngɛ wa be nɛ ɔ mi hu ɔ, nihi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ, kɛ kã fĩɔ sane kpakpa fiɛɛmi kɛ nihi a ní tsɔɔmi ɔ se ngɛ je ɔ mi tsuo. Amlɔ nɛ ɔ, wa ngɛ Yehowa Odasefohi maa pee ayɔ kpaanyɔ ngɛ je kɛ wɛ. A kɛ kã fiɛɛɔ ngɛ gbihi nɛ hiɛ pe 600 a mi, nɛ yibɔ nɛ ɔ ngɛ hɛ mi yae daa jenanɛɛ. A fiɛɛɔ ngɛ nihi a wehi a mi, kɛ gbɛjegbɛhi a he. Be komɛ ngɛ nɛ a ngɔɔ okplɔɔhi kɛ atsɛ̃sehi kɛ maa si, nɛ a toɔ womihi nɛ a pee ngɛ gbihi fuu a mi ɔ ngɛ nɔ, konɛ a kɛ ye nihi odase. Nihi le Yehowa Odasefohi a mi tso, ejakaa mɛ pɛ ji nihi nɛ a guɔ blɔ nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ fiɛɛɔ.\\n8 Yehowa asafo ɔ tsɔse nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a hiɛ pe 2,900, konɛ a tsɔɔ Baiblo ɔ kɛ Baiblo kasemi womihi a sisi kɛ ya gbihi a mi. A tsɔɔ Baiblo ɔ kɛ Baiblo kasemi womihi a sisi kɛ yaa gbi lafahi abɔ nɛ nihi bɔɔ pɛ nɛ a tuɔ ɔ po a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, amlɔ nɛ ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ Spain ɔ tsɔɔ Baiblo kasemi womihi a sisi kɛ yaa Catalan gbi ɔ mi. Lingmi nɛ ɔ, nihi fuu bɔni Catalan gbi ɔ tumi ngɛ Valencia, Alicante, Balearic Islands, kɛ Andorra ma amɛ a mi. Mwɔnɛ ɔ, nimli ayɔhi abɔ tuɔ Catalan gbi ɔ. Yehowa Odasefohi tsɔɔ Baiblo kasemi womihi a sisi kɛ yaa Catalan gbi ɔ mi, nɛ a peeɔ asafo mi kpehi ngɛ gbi nɛ ɔ mi hulɔ. Enɛ ɔ haa nɛ munyu ɔ sɛɛ ni ɔmɛ a tsui mi.\\n9, 10. Mɛni tsɔɔ kaa Yehowa asafo ɔ suɔ nɛ nihi tsuo nɛ a kase anɔkuale ɔ?\\n9 Yehowa Odasefohi peeɔ Baiblo kasemi womihi ngɛ gbihi fuu a mi ngɛ je kɛ wɛ, nɛ a ngɛ nihi ní tsɔɔe ngɛ ni ɔmɛ a je gbihi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Mexico ɔ, nihi fuu tuɔ Spania gbi. Se nihi fuu tuɔ gbi kpahi ngɛ a wehi a mi. Maya gbi ɔ hu piɛɛ gbi nɛ ɔmɛ a he. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɛ ngɛ lejɛ ɔ ha nɛ nihi nɛ a tsɔɔ wa womi ɔmɛ a sisi kɛ yaa Maya gbi ɔ mi ɔ, hia kɛ ya je Maya bi ɔmɛ a kpɛti. Enɛ ɔ ha nɛ daa ligbi ɔ, a kɛ nihi tuɔ Maya gbi ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, ke a tsɔɔ womi ɔmɛ a sisi kɛ ya Maya gbi ɔ mi ɔ, Maya bi ɔmɛ nuɔ sisi saminya. Gbi ɔ ekpa ko hu ji Nepali. A tuɔ gbi nɛ ɔ ngɛ ma ko nɛ a tsɛɛ ke Nepal ɔ mi. Nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ hiɛ pe ayɔ 29. A tuɔ gbi slɔɔtoslɔɔtohi maa pee 120 ngɛ ma a mi. Se nihi nɛ a hiɛ pe ayɔ 10 tuɔ Nepali gbi ɔ kaa a je gbi. Nihi babauu hu tuɔ gbi nɛ ɔ kɛ piɛɛ mɛ nitsɛmɛ a je gbihi a he. Wa nyɛmimɛ ɔmɛ tsɔɔ Baiblo kasemi womihi a sisi kɛ yaa Nepali gbi ɔ mi.\\n10 Baiblo kasemi womihi a sisi nɛ Yehowa asafo ɔ tsɔɔ kɛ yaa gbihi fuu a mi mwɔnɛ ɔ tsɔɔ kaa a kɛ Matsɛ Yemi sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ a ngɛ tsue ngɛ je kɛ wɛ ɔ fiɛ we kulaa. Yehowa Odasefohi gbaa dɛ womihi, womiyohi, kɛ womi tɛtlɛɛhi ayɔhi abɔ kɛ haa nihi nɛ́ a jua we. Odasefohi jeɔ mɛ nitsɛmɛ a tsui mi nɛ a haa nɔ́ ko kɛ fĩɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ se. A buɔ Yesu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue: “Nyɛ ná lɛ yaka gu nɛ nyɛ wui he hiɔ; nyɛ hu nyɛ ngɔ ha nɛ nyɛ ko he hiɔwo.”—Mateo 10:8.\\nGbi sisi tsɔɔli nɛ a ngɛ womi ko sisi tsɔɔe kɛ ya Low German gbi mi (Hyɛ kuku 10)\\nA kɛ womihi nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Low German gbi ɔ mi ɔ tsuɔ ní ngɛ Paraguay (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ni kasemi ɔ sisije ɔ hulɔ)\\n11, 12. Akɛnɛ wa fiɛɛɔ nɛ wa tsɔɔ nihi ní ngɛ je kɛ wɛ he je ɔ, mɛni nihi fuu deɔ?\\n11 Yehowa Odasefohi ngɛ nɔ mi mami kaa a na anɔkuale ɔ, enɛ ɔ he ɔ, a ngɔɔ níhi fuu kɛ sãa afɔle konɛ a nyɛ nɛ a fiɛɛ kɛ ha nihi nɛ́ a je ma kpahi a nɔ. Odasefohi fuu pee a si himi kpokploo, a kase gbi kpahi, nɛ a kase bɔ nɛ a kɛ nihi nɛ a je ma kpahi a nɔ hiɔ si ha konɛ a nyɛ nɛ a fiɛɛ kɛ ha mɛ. Akɛnɛ wa fiɛɛɔ nɛ waa tsɔɔ nihi ní ngɛ je kɛ wɛ he je ɔ, nihi fuu deɔ ke Yehowa Odasefohi ji Yesu Kristo we anɔkuale se nyɛɛli ɔmɛ nɛ.\\n12 Odasefohi peeɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo, ejakaa a ngɛ nɔ mi mami kaa a na anɔkuale ɔ. Se mɛni ji ní kpa komɛ hu nɛ ha nɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ nɔ mi mami kaa a na anɔkuale ɔ?—Kane Roma Bi 14:17, 18.\\nNƆ́ HE JE NƐ A NGƐ NƆ MI MAMI KAA ANƆKUALE Ɔ JI NƐ Ɔ\\n13. Mɛni Yehowa Odasefohi peeɔ konɛ a we asafo ɔ he nɛ tsɔ?\\n13 Wa nyɛmimɛ ɔmɛ tsɔɔ yi mi tomihi fuu a he je nɛ a ngɛ nɔ mi mami kaa a na anɔkuale ɔ. Nyɛminyumu ko nɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe jehahi babauu ji nɛ ɔ de ke: “Nɔ tsuaa nɔ bɔɔ mɔde kaa e maa ba e je mi saminya ngɛ Yehowa asafo ɔ mi, nɛ ke e he hia nɛ a wo nɔ ko ga aloo a tsɔse nɔ ko ɔ, asafo ɔ peeɔ jã nɛ́ hɛ mi hyɛmi be mi.” Mɛni yeɔ bua Yehowa we bi loko a nyɛɔ baa a je mi saminya a? A ti nɔ tsuaa nɔ bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa e kɛ Mawu mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma tsu ní, nɛ e maa kase Yesu kɛ Yesu kaseli ɔmɛ. Odasefohi bɔɔ ko pɛ nɛ a kua ke a kɛ Mawu mlaahi be ní tsue. A fie jamɛatsɛmɛ ɔmɛ ngɛ asafo ɔ mi. Yehowa Odasefohi babauu baa a je mi saminya, nɛ a he tsɔ ngɛ Yehowa hɛ mi. Nihi fuu nɛ be ko nɛ be ɔ, a pee níhi nɛ Mawu bua jɔɛ he ɔ tsake a je mi bami, nɛ amlɔ nɛ ɔ, a kɛ Mawu mlaahi ngɛ ní tsue.—Kane 1 Korinto Bi 6:9-11.\\n14. Mɛni tsakemihi nihi fuu nɛ a fie mɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ pee? Mɛni je jã nɛ a pee ɔ mi kɛ ba?\\n14 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke Kristofo no ko sume kaa e maa pee tue bumi kɛ ha Mawu ɔ, e sa nɛ a fie lɛ ngɛ asafo ɔ mi. Bua jɔmi sane ji kaa nimli akpehi abɔ nɛ a fie mɛ ngɛ asafo ɔ mi be ko nɛ be ɔ, pee se ɔ, a pia a he nɛ a kpale kɛ ba asafo ɔ mi. (Kane 2 Korinto Bi 2:6-8.) Akɛnɛ be tsuaa be ɔ, Odasefo bi ɔmɛ kɛ Baiblo ɔ mi mlaahi tsuɔ ní he je ɔ, mu ko mu ko be asafo ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɛ nɔ mi mami kaa Mawu kplɛɛ a we asafo ɔ nɔ. E ngɛ mi kaa sɔlemihi fuu ngmɛɛɔ a sɔlemi bimɛ ɔmɛ blɔ nɛ a peeɔ níhi nɛ a tsui suɔ mohu lɛɛ, se Odasefo bi ɔmɛ lɛɛ, a kɛ Yehowa mlaahi tsuɔ ní. Enɛ ɔ ha nɛ nihi fuu ma nɔ mi kaa Yehowa Odasefohi na anɔkuale ɔ.\\nE ngɛ mi kaa sɔlemihi fuu ngmɛɛɔ a sɔlemi bimɛ ɔmɛ blɔ nɛ a peeɔ níhi nɛ a tsui suɔ mohu lɛɛ, se Odasefo bi ɔmɛ lɛɛ, a kɛ Yehowa mlaahi tsuɔ ní\\n15. Mɛni ha nɛ nyɛminyumu ko ná nɔ mi mami kaa e na anɔkuale ɔ?\\n15 Mɛni he je nɛ Odasefo bi komɛ hu he ye kaa a na anɔkuale ɔ? Nyɛminyumu ko nɛ e ye jeha 54 nɛ e bɔni Yehowa sɔmɔmi loko e ye jeha 20 ɔ, tsɔɔ kaa ní etɛ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a nɔ e da nɛ e kɛ ná nɔ mi mami kaa e na anɔkuale ɔ nɛ: (1) Mawu ngɛ, (2) Mawu lɛ ha nɛ a ngma Baiblo ɔ nɛ, (3) Yehowa Odasefohi ji nihi nɛ a ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ. E de ke: “Be tsuaa be ɔ, i suɔ kaa ma hyɛ kaa ní etɛ nɛ ɔmɛ ngɛ mi niinɛ lo. I bɔni jã peemi jehahi babauu ji nɛ ɔ nɛ. Be tsuaa be nɛ ma pee jã a, i naa kaa wɔ lɛ wa na anɔkuale ɔ nɛ. Enɛ ɔ haa nɛ ye hemi kɛ yemi ɔ mi waa.”\\n16. Mɛni he je nɛ nyɛmiyo ko ná nɔ mi mami kaa e na anɔkuale ɔ?\\n16 Yogbayo ko nɛ e ngɛ sɔmɔe ngɛ Yehowa Odasefohi a ní tsumi yi ɔ ngɛ New York ɔ de ke: “Yehowa asafo ɔ pɛ nɛ e tsɔɔ nihi Yehowa biɛ ɔ. Ye bua jɔ munyu nɛ woɔ nɔ he wami nɛ ngɛ 2 Kronika 16:9 ɔ he. A tsɔɔ ngɛ lejɛ ɔ kaa ‘Yehowa hɛngmɛ ngɛ je ɔ tsuo he; nihi nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ, e woɔ mɛ he wami.’ Sisi numi ngɛ he kaa asafo ɔ tsɔɔ nihi Yehowa biɛ ɔ, ejakaa biɛ nɛ ɔ je kpo ngɛ Baiblo ɔ mi maa pee si 7,000 sɔuu!” E de hu ke: “Anɔkuale ɔ ha nɛ i na kaa e sa nɛ ma ngɔ ye tsui tsuo kɛ sɔmɔ Yehowa, konɛ Yehowa hu nɛ je e tsui mi faa nɛ e wo mi he wami. Huɛ bɔmi nɛ ngɛ i kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ he hia mi wawɛɛ pe nɔ́ tsuaa nɔ́. Ye bua hu jɔ kaa Yesu ba tsɔɔ wɔ bɔ nɛ Mawu ngɛ ha tutuutu.”\\n17. Mɛni nɔ́ mi mami nyɛminyumu ko nɛ be ko nɛ be ɔ, e he we yi kaa Mawu ngɛ ɔ ba ná, nɛ mɛni he je?\\n17 Nyɛminyumu ko nɛ be ko nɛ be ɔ, e he we yi kaa Mawu ngɛ ɔ de ke: “Adebɔ níhi ha nɛ i ná nɔ mi mami kaa Mawu suɔ nɛ adesahi nɛ a ná bua jɔmi ngɛ si himi mi, enɛ ɔ he ɔ, e be hae nɛ nɔ́ nami nɛ ya nɔ daa. Jehanɛ se hu ɔ, e ngɛ mi kaa nihi babauu a hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi ɔ ngɛ si bae mohu lɛɛ, se Yehowa we bi lɛɛ, hemi kɛ yemi, kã, kɛ suɔmi nɛ a kɛ jaa Mawu ɔ mi ngɛ wae. Yehowa mumi ɔ pɛ nɛ ma nyɛ ma tsu nɔ́ nɛ ɔ.”—Kane 1 Petro 4:1-4.\\n18. Mɛni he je nɛ nyɛmimɛ enyɔ komɛ he ye kaa a na anɔkuale ɔ? Kɛ mo hu o susu kɛɛ?\\n18 Nyɛminyumu ko hu nɛ e kɛ jehahi babauu sɔmɔ Yehowa a, tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e he ye kaa e na anɔkuale ɔ. E de ke: “Níhi nɛ i ngɛ kasee kɛ je blema kɛ ba si piɔ ɔ, ha nɛ i na kaa Odasefohi bɔɔ mɔde kaa a maa pee a ní kaa bɔ nɛ Yesu bɔfo ɔmɛ pee ɔ. I hia blɔ kɛ ya hehi fuu ngɛ je ɔ mi, nɛ i na kaa kake peemi ngɛ Yehowa Odasefohi a kpɛti ngɛ je kɛ wɛ. Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ nɛ i kase ɔ ha nɛ i ngɛ bua jɔmi, nɛ ye tsui hu nɔ ye mi.” Nyɛminyumu ko hu nɛ e ye pe jeha 60 tsɔɔ kaa Yehowa Odasefohi ngɛ hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ ngɛ Yesu mi. E de ke: “Wa kaseɔ ní kɛ kɔɔ bɔ nɛ Yesu ba e je mi ha, kɛ bɔ nɛ e tsu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ ha a he. Enɛ ɔ ha nɛ wa kase e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Wa pee tsakemihi ngɛ wa si himi mi konɛ wa nyɛ nɛ waa gu Kristo Yesu nɔ kɛ hɛ wɔ kɛ su Mawu he. Wa yɔse kaa Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ nɛ Mawu maa da kɛ he wa yi wami. Wa le hu kaa a tle lɛ si kɛ je gbeje, nɛ nihi fuu ye enɛ ɔ he odase.”—Kane 1 Korinto Bi 15:3-8.\\nMOO FIƐƐ ANƆKUALE Ɔ KƐ TSƆƆ NIHI\\n19, 20. (a) Mɛni ní tsumi Paulo tu he munyu ngɛ womi nɛ e ngma ya ha Roma asafo ɔ mi? (b) Mɛni e sa kaa Yehowa sɔmɔli tsuo nɛ a pee?\\n19 Anɔkuale Kristofohi suɔ nihi saminya. Enɛ ɔ he je nɛ a fiɛɛɔ Mawu he anɔkuale nɛ́ a kase ɔ kɛ tsɔɔ nihi ɔ nɛ. Paulo de Roma asafo ɔ mi bimɛ ɔmɛ kaa e ji anɔkuale Kristofohi a ní tsumi kaa a fiɛɛ. E ngma ya ha mɛ ke: “Ke o kɛ o nya jaje ke ‘Yesu Kristo ji Nyɔmtsɛ,’ nɛ o he ye ngɛ o tsui mi kaa Mawu tle lɛ si kɛ je gbeje ɔ, a ma he o yi wami. Ejakaa tsui a kɛ heɔ yeɔ loko Mawu woɔ nɔ nguɔ; nɛ ke waa kɛ wa nya jaje ɔ, a ma he wa yi wami.”—Roma Bi 10:9, 10.\\n20 Yehowa Odasefohi ngɛ nɔ mi mami kaa anɔkuale ɔ ji nɛ ɔ nɛ. A le hu kaa e ji he blɔ nɛ a ná kaa a maa fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi. Enɛ ɔ he ɔ, bɔɔ mɔde kaa o kɛ nihi maa kase Baiblo ɔ. O kɛ o ní peepee hu nɛ tsɔɔ kaa o ngɛ nɔ mi mami kaa anɔkuale ɔ ji nɛ ɔ nɛ.\\n^ kk. 3 Hyɛ womi nɛ ji, Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom, ba fa 191-198, 448-454 ɔ.\\nNɔ́ he je nɛ Yehowa Odasefohi fĩ we ma ko ma ko se, nɛ a kɛ a he hu wui ta hwumi mi ɔ ji kaa a fĩ Mawu hiɔwe nɔ yemi ɔ se. A kɛ a he wui ma kudɔmi sanehi a mi, nɛ a yɛ ta hulɔ. Akɛnɛ a ji Yesu se nyɛɛli he je ɔ, a “kɛ je ɔ bɔɛ” kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Yesu hu blɔ fa mi ɔ.—Yohane 17:14","num_words":3354,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.031,"special_characters_ratio":0.286,"stopwords_ratio":0.481,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 8 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYesu ngɛ Gba Sisi Himi Gbijlɔ ɔ sisi (1-13)\\nYesu tsɔɔ ní ngɛ gbijlɔ ɔ sisi (14-24)\\nKristo ɔ he susumi slɔɔtohi (25-52)\\nTsɛ ɔ yeɔ Yesu he odase (12-30)\\nYesu, “je ɔ la a” (12)\\nAbraham bimɛ (31-41)\\n“Anɔkuale ɔ ma ha nɛ nyɛ maa ye nyɛ he” (32)\\nAbosiami bimɛ (42-47)\\nYesu kɛ Abraham (48-59)\\n8 12 Lɔ ɔ se ɔ, Yesu kɛ mɛ tu munyu ekohu nɛ e de ke: “Imi ji je ɔ la a nɛ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e nyɛɛɔ ye se ɔ, e be diblii mi nyɛɛe kɔkɔɔkɔ, mohu ɔ, e ma ná wami la a.” 13 Enɛ ɔ he ɔ, Farisi bi ɔmɛ de lɛ ke: “O ngɛ mo nitsɛ o he odase yee; odase nɛ o ngɛ yee ɔ, pi anɔkuale.” 14 Yesu ha mɛ heto ke: “Ke i ngɛ imi nitsɛ ye he odase yee po ɔ, odase nɛ i ngɛ yee ɔ ji anɔkuale, ejakaa i le he nɛ i je kɛ ba, kɛ he nɛ i yaa. Se nyɛɛ lɛɛ nyɛ li he nɛ i je kɛ ba, kɛ he nɛ i yaa. 15 Nyɛ kojoɔ ngɛ he lo nya;* imi lɛɛ i kojo we nɔ ko kulaa. 16 Se kɛ̃ ɔ, ke i kojoɔ po ɔ, ye kojomi ɔ ji anɔkuale, ejakaa pi imi nɔ kake too nɛ i ngɛ, mohu ɔ, Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ piɛɛ ye he. 17 Jehanɛ se hu ɔ, a ngma ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ Mlaa a mi ke: ‘Ni enyɔ a we odase ɔ ji anɔkuale.’ 18 I yeɔ imi nitsɛ ye he odase, nɛ Tsɛ ɔ nɛ e tsɔ mi ɔ hu yeɔ ye he odase.” 19 Kɛkɛ nɛ a bi lɛ ke: “Jije o Tsɛ ɔ ngɛ?” Yesu ha mɛ heto ke: “Nyɛ li mi, nɛ nyɛ li ye Tsɛ ɔ hulɔ. Kaa nyɛ le mi ɔ, jinɛ nyɛ ko le ye Tsɛ ɔ hulɔ.” 20 E tu munyu nɛ ɔmɛ ngɛ he nɛ sika tsumi daka amɛ ngɛ ɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. Se nɔ ko nui lɛ, ejakaa e ngmlɛfia a sui lolo. 21 Enɛ ɔ he ɔ, e de mɛ ekohu ke: “I yaa, nɛ nyɛ ma hla mi, se kɛ̃ ɔ, nyɛ ma gbo ngɛ nyɛ he yayami ɔ mi. He nɛ i yaa a, nyɛ be nyɛe maa ba lejɛ ɔ.” 22 Kɛkɛ nɛ Yuda bi ɔmɛ bɔni demi ke: “E maa gbe e he maji? Ejakaa e de ke, ‘He nɛ i yaa a, nyɛ be nyɛe maa ba lejɛ ɔ.’” 23 E ya nɔ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛɛ lɛɛ nyɛ je sisi ní ɔmɛ a mi; imi lɛɛ i je hiɔwe ní ɔmɛ a mi. Nyɛɛ lɛɛ nyɛ je je nɛ ɔ mi; imi lɛɛ pi je nɛ ɔ mi nɛ i je. 24 Enɛ ɔ he je nɛ i de nyɛ ke nyɛ ma gbo ngɛ nyɛ he yayami ɔmɛ a mi ɔ nɛ. Ejakaa ke nyɛ he we yi kaa imi ji jamɛ a nɔ ɔ, nyɛ ma gbo ngɛ nyɛ he yayami ɔmɛ a mi.” 25 Enɛ ɔ he ɔ, a bɔni lɛ bimi ke: “Mɛnɔ ji mo?” Yesu ha mɛ heto ke: “Mɛni he je po nɛ i kɛ nyɛ ngɛ munyu tue ɔ? 26 I ngɛ níhi fuu nɛ ma de ngɛ nyɛ he kɛ kojo nyɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ ji anɔkualetsɛ, nɛ níhi nɛ i nu kɛ je e ngɔ ɔ, lɔ ɔmɛ a he munyu nɛ i ngɛ tue ngɛ je ɔ mi ɔ nɛ.” 27 A li kaa Tsɛ ɔ he munyu nɛ e kɛ mɛ ngɛ tue ɔ. 28 Lɔ ɔ se ɔ, Yesu de ke: “Ke nyɛ wo nɔmlɔ Bi ɔ nɔ se ɔ, loko nyɛ maa le kaa imi ji lɛ, nɛ nyɛ maa le kaa i tui imi nitsɛ ye yi mi kɛ pee we nɔ́ ko; mohu ɔ, kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ tsɔɔ mi ɔ, jã i deɔ. 29 Nɛ Nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ kɛ mi ngɛ; e si we imi nɔ kake too, ejakaa i peeɔ níhi nɛ e bua jɔ he be fɛɛ be.” 30 Benɛ e ngɛ munyu nɛ ɔmɛ tue ɔ, nihi fuu ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi. 31 Kɛkɛ nɛ Yesu ya nɔ nɛ e de Yuda bi nɛ a he lɛ ye ɔ ke: “Ke nyɛ hi si ngɛ ye munyu ɔ nya a, lɛɛ ye kaseli nitsɛnitsɛmɛ ji nyɛ, 32 nɛ nyɛ maa le anɔkuale ɔ, nɛ anɔkuale ɔ ma ha nɛ nyɛ maa ye nyɛ he.” 33 A he nɔ nɛ a de lɛ ke: “Abraham nina ji wɔ, nɛ wa yi nyɔguɛ kɛ ha we nɔ ko hyɛ. Mɛni he je nɛ o de ke, ‘Nyɛ maa ye nyɛ he ɔ’?” 34 Yesu ha mɛ heto ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ yayami ɔ, e ji yayami nyɔguɛ. 35 Jehanɛ se hu ɔ, nyɔguɛ hí we mi kɛ yɛ neneene; bi ɔ hiɔ si kɛ yaa neneene. 36 Lɔ ɔ he ɔ, ke Bi ɔ ha nɛ nyɛ ye nyɛ he ɔ, nyɛ maa ye nyɛ he niinɛ. 37 I le kaa Abraham nina ji nyɛ. Se nyɛ ngɛ hlae nɛ nyɛ maa gbe mi, ejakaa ye munyu ɔ wɛ ngɛ nyɛ mi. 38 Níhi nɛ i na benɛ i ngɛ ye Tsɛ ɔ ngɔ ɔ, jamɛ a ní ɔmɛ a he munyu nɛ i tuɔ, se nyɛɛ lɛɛ nyɛ peeɔ níhi nɛ nyɛ nu kɛ je nyɛ tsɛ ɔ ngɔ.” 39 A he nɔ nɛ a de lɛ ke: “Wa tsɛ ji Abraham.” Yesu de mɛ ke: “Kaa Abraham bimɛ ji nyɛ ɔ, jinɛ nyɛ ko pee nyɛ ní kaa Abraham. 40 Se amlɔ nɛ ɔ, imi nɛ i de nyɛ anɔkualehi nɛ i nu kɛ je Mawu ngɔ ɔ, nyɛ ngɛ hlae nɛ nyɛ maa gbe mi. Abraham pee we nɔ́ nɛ ɔ. 41 Nyɛ tsɛ ɔ ní tsumihi nɛ nyɛ ngɛ tsue ɔ nɛ.” A de lɛ ke: “Pi ajuama bɔmi* mi nɛ a fɔ wɔ ngɛ; wa ngɛ Tsɛ kake, lɛ ji Mawu.” 42 Yesu de mɛ ke: “Ke Mawu ji nyɛ Tsɛ ɔ, jinɛ nyɛ maa suɔ mi, ejakaa Mawu ngɔ nɛ i je kɛ ba, nɛ i ngɛ hiɛ ɔ. I bɛ ngɛ imi nitsɛ ye he wami nya, mohu ɔ, Mawu lɛ e tsɔ mi. 43 Mɛni he je nɛ nyɛ nui nɔ́ nɛ i ngɛ dee ɔ sisi ɔ? Ejakaa nyɛ be nyɛe maa bu ye munyu ɔ tue. 44 Nyɛ je nyɛ tsɛ Abosiami ɔ mi, nɛ nyɛ suɔ kaa nyɛ maa pee nɔ́ nɛ nyɛ tsɛ ɔ suɔ. Lɛɛ lɛɛ nɔmlɔ gbelɔ ji lɛ kɛ je sisije, nɛ e da we si kpɛii ngɛ anɔkuale ɔ mi, ejakaa anɔkuale be e mi. Ke e ngɛ lakpa yee ɔ, lɛ nitsɛ e su ji lɔ ɔ nɛ, ejakaa lakpatsɛ ji lɛ, nɛ lɛ ji lakpa a e tsɛ. 45 Se imi mohu nɛ i deɔ nyɛ anɔkuale ɔ, nyɛ he we mi yi. 46 Nyɛ ti mɛnɔ lɛ e ma nyɛ maa bu mi fɔ ngɛ yayami ko he? Ke anɔkuale lɛ i tuɔ ɔ, lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ nyɛ he we mi yi ɔ? 47 Nɔ nɛ e je Mawu mi ɔ buɔ níhi nɛ Mawu deɔ ɔ tue. Enɛ ɔ he je nɛ nyɛ bui tue ɔ nɛ, ejakaa pi Mawu mi nɛ nyɛ je.” 48 Yuda bi ɔmɛ he nɔ nɛ a de lɛ ke: “Ke wa de ke, ‘Samaria no ji mo, nɛ daimonio ngɛ o mi’ ɔ, e be mi lo?” 49 Yesu he nɔ nɛ e de ke: “Daimonio ko be ye mi, mohu ɔ, i woɔ ye Tsɛ ɔ hɛ mi nyami, nɛ nyɛɛ lɛɛ nyɛ pueɔ ye hɛ mi si. 50 Se i hla we hɛ mi nyami kɛ ha we imi nitsɛ ye he; Nɔ ko ngɛ nɛ lɛɛ lɛɛ e ngɛ hlae nɛ e ngɛ kojoe. 51 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke, ke nɔ ko yeɔ ye munyu ɔ nɔ ɔ, e be gbenɔ nae kɔkɔɔkɔ.” 52 Yuda bi ɔmɛ de lɛ ke: “Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ wa na kaa daimonio ngɛ o mi. Abraham gbo, nɛ gbali ɔmɛ hu gbo, se moo lɛɛ o ngɛ dee ke, ‘Ke nɔ ko yeɔ ye munyu ɔ nɔ ɔ, e be e nya gbenɔ sae kɔkɔɔkɔ.’ 53 Anɛ o pe wa nɛnɛ Abraham nɛ e gbo ɔ lo? Gbali ɔmɛ hu gbo. Mɛnɔ nɛ moo lɛɛ o susu kaa o ji?” 54 Yesu ha mɛ heto ke: “Ke i woɔ imi nitsɛ ye hɛ mi nyami ɔ, ye hɛ mi nyami ɔ pi nɔ́ ko. Ye Tsɛ ɔ nɛ nyɛ deɔ ke nyɛ Mawu ji lɛ ɔ lɛ woɔ ye hɛ mi nyami. 55 Se kɛ̃ ɔ, nyɛ li lɛ, se imi lɛɛ i le lɛ. Nɛ ke i de nyɛ ke i li lɛ ɔ, ma pee lakpatsɛ kaa nyɛ nɔuu. Se i le lɛ, nɛ i ngɛ e munyu nɔ yee. 56 Nyɛ tsɛ Abraham kɛ bua jɔmi hyɛ blɔ kaa e maa na ye ligbi ɔ, nɛ e na nɛ e bua jɔ wawɛɛ.” 57 Kɛkɛ nɛ Yuda bi ɔmɛ bi lɛ ke: “Mo nɛ o yi jeha 50 po lolo ɔ, o na Abraham lo?” 58 Yesu de mɛ ke: “Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke: “Loko Abraham maa ba wami mi ɔ, i ngɛ.” 59 Enɛ ɔ he ɔ, a kukuɔ tɛhi nɛ a maa fiaa Yesu, se e laa e he nɛ e je sɔlemi we ɔ.\\n^ Aloo “Nyɛ daa adesa mlaahi a nɔ kɛ kojoɔ.”","num_words":1569,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.016,"special_characters_ratio":0.333,"stopwords_ratio":0.504,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ngɔɔ O Juɛmi Kɛ Ma Mumi Mi Juetlihi A Nɔ —Luka 12:34 | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Amis Angola Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bashkir Bassa (Cameroon) Bengali Bicol Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Digor Douala Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Edo Efik English Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Garifuna Georgian German Germany Mumuihi A Gbi Greek Greek Mumuihi A Gbi Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabiye Kannada Kenya Mumuihi A Gbi Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malawi Mumuihi A Gbi Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Marathi Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Portugal Mumuihi A Gbi Portuguese Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Welsh Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\n“He nɛ nyɛ juetli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nyɛ tsui hu maa hi.”​—LUKA 12:34.\\nLAHI: 76, 59\\nKe wa buɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa a, mɛni lɔ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ waa pee?\\nMɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ wa fiɛɛmi ní tsumi nɛ heɔ nɔ yi wami ɔ he?\\nMɛni blɔ nɔ wa guɔ nɛ waa kɛ anɔkualehi nɛ a ha nɛ wa ba le ɔ toɔ ngɛ wa juetli to he ɔ, nɛ kɛ jã peemi yeɔ bua wɔ ha kɛɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni mumi mi juetlihi etɛ nɛ Yehowa ha wɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?\\nYEHOWA ji niatsɛ nɛ pe kulaa ngɛ je mluku ɔ mi. (1 Kron. 29:11, 12) Akɛnɛ Yehowa ji Tsɛ nɛ haa nɔ nɔ́ faa he je ɔ, e haa nihi nɛ a buɔ e mumi mi juetli ɔmɛ kaa níhi nɛ a he jua wa a eko. Hyɛ bɔ nɛ wa bua jɔ ha kaa Yehowa ha wɔ mumi mi juetli nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ, (1) Mawu Matsɛ Yemi ɔ, (2) wa fiɛɛmi ní tsumi nɛ he ɔ nɔ yi wami ɔ, kɛ (3) anɔkualehi nɛ a he jua wa nɛ wa naa ngɛ e munyu ɔ mi ɔ! Se ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa be juetli nɛ ɔmɛ bue, nɛ wa maa sake mɛ ngɔ pue he. Ke wa bua maa jɔ juetli nɛ ɔmɛ a he ɔ, ja waa kɛ tsu ní saminya, nɛ wa ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha ní nɛ ɔmɛ ɔ pee ehe daa. Yesu de ke: “He nɛ nyɛ juetli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nyɛ tsui hu maa hi.”​—Luka 12:34.\\n2 Nyɛ ha nɛ waa hyɛ blɔhi a nɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu kɛ ná suɔmi kɛ ha Matsɛ Yemi ɔ, fiɛɛmi ní tsumi ɔ, kɛ anɔkuale ɔ, konɛ waa tsɔɔ kaa wa bua jɔ he, nɛ waa ya nɔ nɛ waa hɛɛ jamɛ a suɔmi ɔ mi. Benɛ wa ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he susue ɔ, mo pue o yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ mo nitsɛ o ma nyɛ ma ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha mumi mi juetli nɛ ɔmɛ ɔ a mi nɛ wa a he.\\nMAWU MATSƐ YEMI Ɔ—ADIAGBA NƐ HE JUA WA WAWƐƐ\\n3. Mɛni jua yelɔ nɛ Yesu tu e he munyu ngɛ e nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ mi ɔ pee konɛ e nine nɛ su adiagba nɛ he jua wa a nɔ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n3 Kane Mateo 13:45, 46. Yesu ha nɔ́ he tomi nɔ́ ko nɛ kɔɔ jua yelɔ ko nɛ e ya ngɛ adiagba hlae ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, jua yelɔ ɔ he adiagba lafahi abɔ nɛ e jua. Eko ɔ, e kɛ jehahi fuu ye jua nɛ ɔ. Se ligbi ko ɔ, e na adiagba ko nɛ e he jua wa wawɛɛ, nɛ e bua jɔ he saminya. Ke nyumu ɔ ma nyɛ ma he adiagba nɛ ɔ, ja e jua e níhi tsuo, enɛ ɔ he ɔ, e pee jã. Moo hyɛ bɔ nɛ adiagba nɛ ɔ he jua wa ha nyumu nɛ ɔ ha!\\n4. Ke wa suɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ wawɛɛ kaa bɔ nɛ jua yelɔ ɔ suɔ adiagba a, mɛni wa maa pee?\\n4 Mɛni wa kaseɔ ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ mi? Mawu Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ ngɛ kaa adiagba nɛ he jua wa wawɛɛ ɔ. Ke wa suɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ wawɛɛ kaa bɔ nɛ jua yelɔ ɔ suɔ adiagba a, wa ma ná suɔmi ɔ kaa wa maa ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ kɛ sã afɔle konɛ wa nyɛ nɛ waa pee Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ, nɛ waa ya nɔ nɛ waa hi si ngɛ Matsɛ Yemi ɔ sisi. (Kane Marko 10:28-30.) Ha nɛ wa susu nihi enyɔ nɛ a pee jã a he nɛ waa hyɛ.\\n5. Mɛni Zakeo pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ kaa e nine nɛ su Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ?\\n5 Zakeo ji tó tsulɔ nɔkɔtɔma. E gu sisimi blɔ nɔ kɛ kpɔ̃ nihi a sika ngɛ a dɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e ná ní kpɔtɔɔ. (Luka 19:1-9) Se kɛ̃ ɔ, benɛ yayami peelɔ nɛ ɔ nu kaa Yesu ngɛ Matsɛ Yemi ɔ fiɛɛe ɔ, e yɔse kaa nɔ́ nɛ e ngɛ nue ɔ he jua wa wawɛɛ, nɛ e pee he nɔ́ ko amlɔ nɔuu. E de ke: “Nyɔmtsɛ, bu tue! Ma ngɔ ye níhi fã kɛ ha ohiatsɛmɛ. Ke i sisi nɔ ko ɔ, nɔ́ nɛ i kpɔ̃ ngɛ e dɛ yaka a, ma ku ngɔ bɔ he si eywiɛ ha lɛ.” E je e tsui mi nɛ e ngɔ sika nɛ e kpɔ̃ ngɛ nihi a dɛ ɔ kɛ ha mɛ, nɛ e kua e su yaya nɛ ji hɛkɔ nɛ haa nɛ e diɔ he lo nya níhi fuu a se ɔ.\\n6. Mɛni tsakemi Rose pee konɛ e pee Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi no, nɛ mɛni he je nɛ e pee jã a?\\n6 Jeha komɛ nɛ be ɔ, yo ko nɛ wa ma nyɛ ma tsɛ lɛ ke Rose ɔ kɛ e he woɔ yo kɛ yo a bɔmi nami mi. Jamɛ a be ɔ, e ji kuu ko nɛ a fãa nyumu kɛ nyumu kɛ yo kɛ yo a bɔmi nami he ɔ hɛmi nyɛɛlɔ. Se pee se ɔ, e ba nu Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ. Benɛ a kɛ Rose ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, e ba na bɔ nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ he jua wa ha a. E yɔse kaa e sa nɛ e pee tsakemi nguahi ngɛ e si himi mi. (1 Kor. 6:9, 10) Akɛnɛ e suɔ Yehowa he je ɔ, e je kuu ɔ mi, nɛ e kɛ e yo ɔ kpa. Rose ha nɛ a baptisi lɛ ngɛ jeha 2009 ɔ mi, nɛ e we jeha pɛ ɔ, e bɔni sɔmɔmi kaa daa blɔ gbalɔ. Suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ e Matsɛ Yemi ɔ mi wa pe akɔnɔ yayahi nɛ ngɛ e mi ɔ.​—Mar. 12:29, 30.\\n7. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa suɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ wa tsui tsuo?\\n7 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa kpɛti nihi fuu pee tsakemi nguahi ngɛ wa si himi mi konɛ waa pee Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ. (Rom. 12:2) Se loloolo ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa pee tsakemihi. E sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ ní komɛ kaa he lo nya níhi fuu a se dimi kɛ bɔmi nami he akɔnɔ yaya nɛ ko je wa juɛmi kɛ je Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ. (Abɛ 4:23; Mat. 5:27-29) Yehowa ha wɔ juetli kpa ko hu nɛ he jua wa konɛ e ye bua wɔ nɛ waa ya nɔ nɛ waa suɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ kɛ wa tsui tsuo.\\nWA FIƐƐMI NÍ TSUMI NƐ HEƆ NƆ YI WAMI Ɔ\\n8. (a) Mɛni he je nɛ bɔfo Paulo tsɔɔ kaa wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ kaa ‘juetli ngɛ zu buɛhi a mi’ ɔ? (b) Mɛni Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e buɔ e fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa juetli nɛ he jua wa?\\n8 Mo kai kaa Yesu fã wɔ ke waa fiɛɛ, nɛ waa tsɔɔ nihi Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. (Mat. 28:19, 20) Bɔfo Paulo yɔse kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ he jua wa wawɛɛ. Paulo tsɔɔ kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ kɔɔ somi he ɔ he ɔ ngɛ kaa ‘juetli ngɛ zu buɛhi a mi.’ (2 Kor. 4:7; 1 Tim. 1:12) E ngɛ mi kaa wa yi mluku, nɛ wa ngɛ kaa zu buɛhi mohu lɛɛ, se sɛ gbi nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa kɛ nihi nɛ a buɔ tue ɔ tsuo nɛ ná neneene wami. Enɛ ɔ he je nɛ Paulo de ke: ‘I peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́, konɛ ma kɛ ha Yesu he sane kpakpa a nɛ gbɛ fĩa. Kɛkɛ ɔ, ní kpakpahi nɛ maa je sɛ gbi ɔ mi kɛ ba a, imi hu ma na eko.’ (1 Kor. 9:23) Niinɛ, suɔmi nɛ Paulo ngɛ kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ wo lɛ he wami nɛ e fiɛɛ wawɛɛ, nɛ e pee nihi kaseli. (Kane Roma Bi 1:14, 15; 2 Timoteo 4:2.) Enɛ ɔ ye bua lɛ nɛ benɛ a ngɛ lɛ yi mi wae wawɛɛ po ɔ, e nyɛ nɛ e da nya. (1 Tes. 2:2) Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wɔ hu wa bua jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he?\\n9. Mɛni blɔhi a nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he?\\n9 Paulo ngɔ he blɔ fɛɛ he blɔ nɛ e ma ná a kɛ fiɛɛ ha nihi. Enɛ ɔ ji blɔ kake nɛ Paulo gu nɔ kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he. Kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ kɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee ɔ, wɔ hu wa fiɛɛ haa nihi be mi nɛ wa be fiɛɛmi tso mi, ngɛ ma gbɛ nɔ, kɛ wehi a mi. (Níts. 5:42; 20:20) Wa hlaa blɔhi a nɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee babauu ngɛ wa sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi kaa bɔ nɛ wa si fɔfɔɛ maa ngmɛ wɔ blɔ. Eko ɔ, wa ma nyɛ ma sɔmɔ kaa blɔ gbali a wali aloo daa blɔ gbali. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ maa kase gbi kpa, aloo waa hia kɛ ho he kpahi ngɛ wa ma a mi nɔuu aloo ma kpa nɔ ya konɛ wa ya sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ.​—Níts. 16:9, 10.\\n10. Mɛni jɔɔmihi lɛ Irene ná akɛnɛ e fia e pɛɛ si kaa e maa fiɛɛ sane kpakpa a he je?\\n10 Mo susu nyɛmiyo ko nɛ e sɛ we gba si himi mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Irene nɛ e ngɛ United States ɔ he nɛ o hyɛ. Irene suɔ wawɛɛ kaa e maa fiɛɛ kɛ ha Russia bi nɛ a ba je e ma a mi ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jeha 1993 ɔ mi ɔ, e ya piɛɛ kuu ko nɛ ngɛ New York City nɛ a tuɔ Russia gbi ɔ a he. Jamɛ a be ɔ, fiɛɛli 20 pɛ nɛ a ngɛ kuu ɔ mi. Irene bɔ mɔde wawɛɛ nɛ e kɛ jeha 20 fiɛɛ ha Russia bi nɛ a ngɛ e ma a mi ɔ. Irene de ke: “Loloolo ɔ, i nyɛ we Russia gbi ɔ tumi saminya.” Se kɛ̃ ɔ, Yehowa jɔɔ Irene kɛ ni kpahi nɛ mɛ hu a kɛ a he wo ní tsumi nɛ ɔ mi ɔ a mɔde bɔmi ɔ nɔ. Amlɔ nɛ ɔ, a ngɛ asafohi nɛ a tuɔ Russia gbi ɔ kakaaka ekpa ngɛ New York City. A baptisi Irene Baiblo kaseli 15 sɔuu. A kpɛti ni komɛ ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel, nɛ ni komɛ hu ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbali kɛ asafo mi nikɔtɔmahi. Irene de ke: “Jinɛ ma nyɛ ma ngɔ ní kpahi kɛ pee oti ngɛ ye si himi mi, se i susuu we kaa lɔ ɔ ma nyɛ ma ha mi bua jɔmi kaa kikɛ nɛ ɔ.” Niinɛ, Irene buɔ e fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa juetli nɛ he jua wa!\\nAnɛ o buɔ o fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa juetli nɛ he jua wa, nɛ o yaa fiɛɛmi daa otsi kɛ tsɔɔ jã lo? (Hyɛ kuku 11, 12)\\n11. Ngɛ yi mi nɛ a waa wɔ tsuo se ɔ, ke wa ya nɔ nɛ wa fiɛɛ ɔ, mɛni jeɔ mi kɛ baa?\\n11 Ke wa buɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa a, wa maa pee wa ní kaa bɔfo Paulo, nɛ wa maa ya nɔ maa fiɛɛ ha nihi ke a ngɛ wɔ yi mi wae po. (Níts. 14:19-22) Ngɛ jeha 1930 kɛ jeha 1944 a kpɛ mi ɔ, a te si kɛ wo wa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ United States ɔ wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, a fĩ si kpɛii nɛ a ya nɔ nɛ a fiɛɛ kɛ kã. Bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a ya nɔ nɛ a fiɛɛ ɔ, a fã he blɔ nɛ a ngɛ kaa a fiɛɛɔ haa nihi ɔ he ngɛ kojomi he si abɔ. Ngɛ jeha 1943 ɔ mi ɔ, Nyɛminyumu Nathan H. Knorr tu sane ko nɛ a kɛ ya U.S. Kojomi He Ngua a nɛ a ye nguɔ ɔ he munyu. E de ke: “Nyɛ mɔde bɔmi ɔ he je nɛ wa ye nguɔ ɔ nɛ. Ke fiɛɛli ɔmɛ yɛ nɔ nɛ a fiɛɛ ɔ, jinɛ sane ko be nɛ a kɛ maa ya Kojomi He Ngua a, se mo nɛ o ji fiɛɛlɔ ɔ, kɛ wa nyɛmimɛ kpahi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ nɛ a yaa nɔ nɛ a fiɛɛɔ nɛ kpa we ɔ a he je nɛ wa nyɛ nɛ wa da yi mi wami ɔ nya a nɛ. Yi mi wami nɛ ɔ nɛ Nyɔmtsɛ ɔ we bi nyɛ nɛ a da nya a lɛ ha nɛ wa ye kunimi ɔ nɛ.” Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ hu fĩ si jã nɔuu, nɛ mɛ hu a ye nguɔ. Niinɛ, akɛnɛ wa suɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he je ɔ, yi mi wami be nyɛe ma ha nɛ wa kpa fiɛɛmi.\\n12. Mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he?\\n12 Ke wa buɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa juetli nɛ he jua wa nɛ Yehowa ha wɔ ɔ, pi “ngmlɛfia abɔ” nɛ wa maa ye ngɛ fiɛɛmi mi ɔ nɛ he maa hia wɔ. Mohu ɔ, wa maa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ waa “fiɛɛ sane kpakpa a” kɛ pi si. (Níts. 20:24; 2 Tim. 4:5) Se mɛni wa maa tsɔɔ nihi? Ha nɛ wa susu juetli kpa ko nɛ Mawu ha wɔ ɔ hu he nɛ waa hyɛ.\\nANƆKUALEHI NƐ WA NGƐ NGƐ WA JUETLI TO HE Ɔ\\n13, 14. Mɛni ji ‘juetli to he’ nɛ Yesu tu he munyu ngɛ Mateo 13:52 ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ wa guɔ kɛ toɔ ní ngɛ mi?\\n13 Juetli etɛne nɛ Yehowa ha wɔ ɔ ji anɔkualehi nɛ wa ba kase ɔ. Yehowa ji Mawu anɔkualetsɛ. (2 Sam. 7:28; La 31:5) Akɛnɛ e ji Tsɛ nɛ haa nɔ nɔ́ faa he je ɔ, e tsɔɔ nihi nɛ a yeɔ lɛ gbeye ɔ anɔkuale ɔ. Kɛ je be nɛ wa nu anɔkuale ɔ, wa ná he blɔ nɛ wa kase anɔkualehi fuu ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ kɛ asafo ɔ womihi a mi. Wa kase ekomɛ hu ngɛ kpokpa nɔ kpehi, kpɔ mi kpehi, kɛ asafo mi kpehi a sisi. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, wa ba náa nɔ́ nɛ Yesu tsɛɛ lɛ ke ‘juetli to he’ nɛ anɔkuale momohi kɛ anɔkuale ehehi ngɛ mi ɔ. (Kane Mateo 13:52.) Ke ji wa hlaa anɔkualehi kaa juetli nɛ a ngɔ kɛ laa a, Yehowa maa ye bua wɔ konɛ waa na anɔkuale ehehi nɛ a he jua wa kɛ to wa ‘juetli to he’ ɔ. (Kane Abɛ 2:4-7.) Kɛ wa ma plɛ kɛ pee jã ha kɛɛ?\\n14 E sa nɛ waa to be kɛ ha dɛ he ní kasemi, nɛ waa to wa tsui si kɛ pee níhi a mi hlami ngɛ Mawu Munyu ɔ kɛ asafo ɔ womihi a mi. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le anɔkualehi nɛ wa ma nyɛ ma de ke a ji “ehehi” akɛnɛ be ko nɛ be ɔ jinɛ wa li ɔ he je. (Yosh. 1:8, 9; La 1:2, 3) Kekleekle Hwɔɔmi Mɔ nɛ a pee ngɛ July 1879 ɔ mi ɔ de ke: “Anɔkuale ngɛ kaa mɔmɔ nyafii ko nɛ ngɛ fɛu nɛ ngɛ hue tso mi nɛ lakpa nɛ ji hu nguanguahi nɛ bɔle lɛ ɔ miɔ nɛ maa laa nɔ. Loko o maa na mɔmɔ nɛ ɔ, ja o hla. . . . Ke o nine maa su nɔ ɔ, ja o ba si nɛ o tsɔ. Ke o nine su mɔmɔ kake nɔ ɔ, e sɛ nɛ o bua nɛ jɔ lɔ ɔ pɛ he. . . . Yaa nɔ nɛ o hla, mo hla fuu kɛ piɛɛ he.” Niinɛ, e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa hla Baiblo ɔ mi anɔkuale fuu kɛ to wa juetli to he ɔ.\\n15. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke anɔkuale komɛ ji “momo” ɔ, nɛ a kpɛti te nɛɛ nɛ o bua jɔ he wawɛɛ?\\n15 Benɛ waa kɛ Mawu we bi bɔni bɔmi ɔ, wa ba kase anɔkuale komɛ nɛ a he jua wa. Wa ma nyɛ maa kale anɔkuale nɛ ɔmɛ kaa “momo,” ejakaa wa ba le anɔkuale nɛ ɔmɛ nɛ wa bua jɔ he loko wa ba plɛ Kristofohi. Mɛni ji anɔkuale nɛ ɔmɛ ekomɛ? Wa kase kaa Yehowa ji Bɔlɔ, nɛ lɛ nɛ e ha wɔ wami, nɛ e ngɛ yi mi tomi kɛ ha adesahi. Jehanɛ hu ɔ, wa ba le kaa Mawu je suɔmi mi nɛ e ngɔ e Bi ɔ kɛ sã afɔle konɛ e kɛ kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ mi. Wa ba le hu kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ha nɔ́ nami se maa po, nɛ wa maa hi si ngɛ zugba a nɔ ngɛ tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi mi kɛ ya neneene.​—Yoh. 3:16; Kpoj. 4:11; 21:3, 4.\\n16. Ke wa ná níhi a sisi numi ehe ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee?\\n16 Be komɛ ɔ, a peeɔ tsakemi ngɛ bɔ nɛ wa nu Baiblo gbami ko aloo Ngmami ko sisi ha a he. Ke wa ba ná níhi a sisi numi ehe nɛ ɔ, e sa nɛ waa to wa tsui si nɛ waa kase lɛ saminya, nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he. (Níts. 17:11; 1 Tim. 4:15, NW) E sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa nu tsakemi ehe nɛ a pee ɔ sisi saminya, se pi lɔ ɔ pɛ, e sa nɛ waa le slɔɔto nɛ ngɛ bɔ nɛ wa nu sisi blema a kɛ bɔ nɛ wa nu sisi amlɔ nɛ ɔ a kpɛti hulɔ. Ke wa pee jã a, wa ma nyɛ maa ngɔ anɔkuale ehe ɔ kɛ to wa juetli to he ɔ saminya. Mɛni he je nɛ e hi kaa wa maa bɔ wa he mɔde jã a?\\n17, 18. Kɛ mumi klɔuklɔu ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ ha kɛɛ?\\n17 Yesu tsɔɔ kaa Mawu mumi ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa kai níhi nɛ wa kase ɔ. (Yoh. 14:25, 26) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua wɔ ke wa ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe ɔ? Mo susu nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Peter a níhi a si kpami ɔ he nɛ o hyɛ. E bɔni sɔmɔmi ngɛ Betel nɛ ngɛ Britain ɔ ngɛ jeha 1970 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ, e ye jeha 19. Ligbi ko benɛ e ngɛ fiɛɛe ngɛ wehi a mi ɔ, e ya na nyumu nɔkɔtɔma ko nɛ e to kpɛni. Peter bi nyumu ɔ ke ji e maa suɔ nɛ e nu Baiblo ɔ sisi lo. E pee nyumu ɔ nyakpɛ bɔɔ, se e de Peter kaa Yuda mlaa tsɔɔli a we mi ji nɛ ɔ nɛ. E bi Peter sane ko konɛ e kɛ hyɛ kaa Peter le Baiblo ɔ mi lo. E bi Peter ke, “Lɔ ɔ, ye bi, mɛni gbi mi lɛ a ngma Daniel womi ɔ ngɛ?” Peter he nɔ ke, “A ngma e fã ko ngɛ Aram gbi mi.” Peter de ke, “e pee mlaa tsɔɔlɔ ɔ nyakpɛ, se e pee mi nyakpɛ po pe lɛ! Kɛ i pee kɛɛ kɛ le heto ɔ? Benɛ i ya we mi nɛ i ya hla Hwɔɔmi Mɔ kɛ Awake! womi tɛtlɛɛ ɔmɛ a mi ɔ, i na munyu ko nɛ tsɔɔ kaa a ngma Daniel womi ɔ ngɛ Aram gbi mi.” * (Dan. 2:4) Niinɛ, mumi klɔuklɔu ɔ ma nyɛ ma kai wɔ níhi nɛ wa kase be ko nɛ be nɛ wa ngɔ kɛ to wa juetli to he ɔ.​—Luka 12:11, 12; 21:13-15.\\n18 Ke wa buɔ anɔkualehi nɛ Yehowa tsɔɔ wɔ ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa a, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ waa ngɔ anɔkuale ehehi kɛ anɔkuale momohi tsuo kɛ to wa juetli to he ɔ. Ke wa ya nɔ nɛ wa ha nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha nile nɛ je Yehowa ngɔ ɔ mi wa, nɛ wa tsɔɔ kaa wa bua jɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa tsɔɔ nihi ní saminya.\\nPOO O JUETLI ƆMƐ A HE PIƐ\\n19. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa po wa mumi mi juetli ɔmɛ a he piɛ ɔ?\\n19 Daa nɛ ɔ, Satan kɛ e je ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa a ma ha nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃, aloo wa ma wa hɛ kɛ fɔ mumi mi juetlihi nɛ wa susu he ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ a nɔ. Satan klama nɛ ɔ ma nyɛ maa du wa ti nɔ tsuaa nɔ. Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, níhi nɛ peeɔ nɔ akɔnɔ kaa ní tsumi nɛ hiɔwo ɔ kle, ngɔɔmi yemi, kɛ he lo nya níhi nɛ nihi fiaa kɛ fɔɔ nɔ ɔ, ma je wa juɛmi kɛ je níhi nɛ a he hia a nɔ. Bɔfo Yohane bɔ wɔ kɔkɔ kaa je nɛ ɔ kɛ e mi níhi nɛ peeɔ nɔ akɔnɔ ɔ bee kɛ yaa. (1 Yoh. 2:15-17) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa po suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha mumi mi juetlihi ɔ a he piɛ, nɛ waa ya nɔ nɛ waa tsɔɔ kaa wa bua jɔ he.\\n20. Mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee konɛ o kɛ po o mumi mi juetli ɔmɛ a he piɛ?\\n20 Moo bɔ mɔde nɛ o je o he ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ ma ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi nɛ jɔ ɔ he. Yaa nɔ nɛ o fiɛɛ kɛ kã, nɛ o ko ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha wa fiɛɛmi ní tsumi nɛ he ɔ nihi a yi wami ɔ nya nɛ jɔ. Yaa nɔ nɛ o kɛ bua jɔmi nɛ hla Baiblo ɔ mi anɔkualehi. Ke o pee jã a, o maa to “juetli ngɛ hiɔwe he nɛ e be tae. Ejakaa, julɔ ko julɔ ko be he sue, nɛ wɔyewɔye hu be nyɛe ma kpata hɛ mi. He nɛ nyɛ juetli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nyɛ tsui hu maa hi.”​—Luka 12:33, 34.\\n^ kk. 17 Ngɛ blema Baiblo ɔ mi ɔ, a kɛ Aram gbi lɛ ngma Daniel 2:4b kɛ ya si 7:28 ɔ.","num_words":4115,"character_repetition_ratio":0.073,"word_repetition_ratio":0.012,"special_characters_ratio":0.291,"stopwords_ratio":0.476,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Ō Kɛla Ɔwɛ Nɛ A Gē Kɛla A | Ō Jé Ɔkpá mla Ō Nwu Ācɛ Ɛlā\\nOKLƆCƐ ƆMƐ 2\\nŌ Kɛla Ɔwɛ Nɛ A Gē Kɛla A\\n2 Ācɛ Ukɔ́rīnti 2:17\\nƆDĀ NƐ A CIKA Ō YA: Kɛla ŋma ɔtu ɔwɛ nɛ a gē kɛla a.\\nLɛ ɔkɔ gba ku a klla lɛ otutu ya lɔɔlɔhi. Gbɔɔkɔ lɛ Ɔwɔico kóō ta uwɔ abɔ ku ɔtu ku uwɔ kóō kwu ɛlā nɛ a gáā ka a ikɔkɔ nɛ a géē lɛ ɔtu ku uwɔ kwu ufi nōo yɔ i ya uwɔ a. Ɛyi ɛlā nɛ a gáā ka a cika ō ta uwɔ eyī peee. A hii ka ɛjɛɛji ɛlā néē ta ipu ɔkpá a yiili ŋ, amáŋ ɛyi ɛlā nɛ a jé ŋma ipu ɔkpá a nɛ a gáā ka a.\\nƆdaŋ ku a miya ō jé ɛga ku Ubáyíbu duuma, amāŋ ɔkpá ɔhá, lɛ ɛga ɔɔma tutu lɔɔlɔhi, o ya ɛɛ ku a jé ɔ mɛɛlɛ. Ɔdaŋ ku a yɔ i kɛla lɛyikwu ɔdā nɛ ɔcɛ ka, jé ɔ bɛɛka ɔcɛ ɔɔma yɔ i kɛla a, amáŋ, a hii ya ɔ fiyɛ ɔfu ŋ.\\nKɛla ŋma ɔtu. Gbɛla lɛyikwu ɔdā nōo ya nɛ ācɛ nōo yɔ i jahɔ gā uwɔ a cɛgbá ō po ɛlā ɔɔma a. Cɛɛ ɛgɛ nɛ a hayi a, ɔwɛ nɛ a gē ya abɔ a mla ɛgɛ nɛ a gē ya eyī ku uwɔ a géē mafu ku ɛlā a ŋma ɔtu ku uwɔ.\\nA hii gbɛla ka ō kɛla ɔwɛ nɛ a gē kɛla a wɛ ɔdā ekponu mla ō bi ɛlā ku uwɔ le hiija ŋ. Ya kéē lɛ ojilima ce ɛlā nɛ a yɔ i ka a, ŋma lɛ ō kɛla nōo teyi peee mla ɛlā nōo le kpaakpa.\\nMá ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a. Ɔdaŋ kóō wɛ ɔdobɔbi ɛga nɛ a lā a ŋ, bēē má eyī ku ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a. Eko nɛ a yɔ i ya ɛlā ō ka tɛɛcɛ ku uwɔ, ikɔkɔ nɛ a géē yɔ i má ɛjɛɛji ɛwa a tɔha a, eyeeye ku ācɛ nɛ a yɔ i kɛla lɛ uwa a nɛ a cika ō má eyī a.\\nŌ Jé Ɔkpá mla Ō Nwu Ācɛ Ɛlā—Ō Kɛla Ɔwɛ Nɛ A Gē Kɛla A","num_words":368,"character_repetition_ratio":0.085,"word_repetition_ratio":0.006,"special_characters_ratio":0.297,"stopwords_ratio":0.212,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Baiblo Mi Sanehi Lɛ ɔ Ya Butu Ngɛ Zugba Kpɔ Ko Nɔ - Yehowa Odasefoli Internet Nítsumi He\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Arabic Armenian Armenian (West) Assamese Ateso Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bicol Bislama Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chuvash Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Drehu Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonia Mumuihi A Gbi Estonian Ewe Faroese Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish French French Mumuihi A Gbi Ga Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabardin-Cherkess Kabiye Kabyle Kachin Kannada Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisi Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Low German Luganda Lugbara Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mende Mexico Mumuihi A Gbi Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Nepali Netherland Mumuihi A Gbi Ngabere Nicaragua Mumuihi A Gbi Niuean Norwegian Nuer Nyaneka Nzema Oromo Ossetian Otomi (Mezquital Valley) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Polish Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Romanian Runyankore Russian Rutoro Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshwa Tsonga Turkish Turkmen (Cyrillic) Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Arabic) Ukrainian Umbundu Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Wolof Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nHYƐ! lɛ ɔ sɛ haomi mi! Nɛ e bɔni ywiami! O na ni ɔmɛ nɛ a tu kɛ pue wo ɔ mi ɔ lo? A ti ni komɛ ba su wo ɔ nya momo. Anɛ Paulo hu piɛɛ a he ngɛ lejɛ ɔ lo? Ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ ba e nɔ.\\nMo kai kaa a wo Paulo tsu jeha enyɔ ngɛ Kaisarea. Lɔɔ se ɔ, a ngɔ e kɛ ni kpahi nɛ a wo mɛ tsu ɔ kɛ sɛ lɛ mi kɛ yaa Roma. Benɛ a be Kreta zugba kpɔ ɔ he ɔ, a kɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko kpe. Kɔɔhiɔ ɔ nya wami ɔ ha nɛ lɛ hluili ɔmɛ nyɛ we nɛ a kudɔ lɛ ɔ hu. A nɛ́ pu piani, nɛ a nɛ́ dodoe gbɔkuɛ hulɔ. Nyagbe ɔ, ngɛ ligbihi fuu se ɔ, nihi nɛ ngɛ lɛ ɔ mi ɔ be hɛ nɔ kami ko kulaa hu kaa a yi ma ná wami.\\nKɛkɛ nɛ Paulo te kɛ da si nɛ e de ke: ‘Nyɛ ti nɔ ko nɔ ko be gboe; lɛ ɔ pɛ nɛ maa ywia. Ejakaa hiɛ nyɔ mi ɔ, Mawu bɔfo ko ba ye ngɔ nɛ e ba de mi ke, “Paulo, koo ye gbeye! O ma ya da Roma nɔ yelɔ Kaisare hɛ mi. Nɛ Mawu ma kpɔ nihi tsuo nɛ a kɛ mo ngɛ lɛ ɔ mi.”’\\nBenɛ kɔɔhiɔ ɔ je sisi ɔ, e nɔ ligbi nyɔngma kɛ eywiɛne ɔ nyɔ mi ɔ, lɛ hluili ɔmɛ na kaa wo ɔ fã kulaa! Nɛ akɛnɛ a ye gbeye kaa lɛ ɔ ma ya hɛ tɛsa ko ngɛ diblii ɔ mi heje ɔ, a fɔ osɛkɛ ha lɛ ɔ. Benɛ je na a, a na zugba kpɔ ko. Nɛ a bɔ mɔde kaa a ma kudɔ lɛ ɔ kɛ ya sa si ngɛ lejɛ ɔ.\\nSe benɛ a su wo ɔ nya ta a, lɛ ɔ hɛ zia a, nɛ e pu zu. Kɛkɛ nɛ oslɔke ɔ bɔni lɛ ɔ fiaami, nɛ lɛ ɔ bɔni ywiami. Tabuli ɔmɛ a nyatsɛ ɔ de ke: ‘Nɔ tsuaa nɔ nɛ́ le slemi ɔ, e tu kɛ wo wo ɔ mi kekle, nɛ e wu nyu ɔ kɛ ya nu kpo. Nyɛ nihi nɛ piɛ ɔmɛ ɔ, nyɛɛ bu lɛ ɔ gbegbeli ɔmɛ ekomɛ a nɔ kɛ nyɛɛ a se.’ Nɛ a pee ja. Enɛ ɔ ha nɛ nihi 276 nɛ ngɛ lɛ ɔ mi tsuo ba nu kpo ngɛ wo ɔ nya slɔkee, kaa bɔnɛ bɔfo ɔ wo si ɔ.\\nA tsɛɛ zugba kpɔ nɛ ɔ ke Melita. Mabi ɔmɛ ji nimli kpakpahi, nɛ a hyɛ nihi nɛ je lɛ ɔ mi ɔ nɔ. Benɛ je ɔ mi ba tsɔ ɔ, a ngɔ Paulo kɛ wo lɛ kpa mi kɛ ho Roma ya.\\nBɔfo ɔmɛ A Nítsumi 27:1-44; 28:1-14.\\nMɛni ba benɛ lɛ nɛ Paulo ngɛ mi ɔ be Kreta zugba kpɔ ɔ he ɔ?\\nMɛni Paulo de nihi nɛ ngɛ lɛ ɔ mi?\\nKɛ ba kɛɛ loko lɛ ɔ ywia dukuduku ɔ?\\nMɛni tabuli ɔmɛ a nya tsɛ ɔ de ni ɔmɛ, nɛ nihi enyɛmɛ ya nu kpo slɔkee?\\nKɛ a tsɛɛ zugba kpɔ nɛ a ya nɔ ɔ kɛɛ, nɛ mɛni a pee Paulo benɛ je ɔ mi ba tsɔ ɔ?\\nKane Bɔfo ɔmɛ A Nítsumi 27:1-44.\\nMɛni blɔ nɔ Paulo wo nɔ blɔ hiami kɛ ya Roma he sane ɔ kanemi woɔ he kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ kaa Baiblo ɔ da a mi he wami ngɛ? (Níts. 27:16-19, 27-32; Luka 1:3; 2 Tim. 3:16, 17)\\nKane Bɔfo ɔmɛ A Nítsumi 28:1-14.\\nKe Melitabi wɔ jali po nyɛ nɛ a pee Paulo kɛ nihi nɛ e kɛ mɛ ya butu ɔ “kpakpa saminya” a, lɛɛ mɛni e sa kaa Kristofoli a ná gɛjɛmi kɛ pee, nɛ titli ɔ ngɛ mɛni blɔ nɔ? (Níts. 28:1, 2; Heb. 13:1, 2; 1 Pet. 4:9)","num_words":946,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.242,"stopwords_ratio":0.309,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.998,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"‘Namɔ Tuuntu Ji Nyɔŋ Anɔkwafo kɛ Hiɛshikalɔ Lɛ?’ | Nikasemɔ\\n‘Namɔ tuuntu ji nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ ni e-Nuŋtsɔ lɛ eŋɔ lɛ eto ewebii anɔ lɛ?’—MAT. 24:45.\\nNamɛi ji nuŋtsɔ lɛ webii lɛ, ni mɛɛ be Yesu ŋɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ eto amɛnɔ?\\nMɛɛ be Kristo baaŋɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ lɛ, ni mɛni fata enii lɛ ahe?\\n1, 2. Namɔ nɔ Yesu tsɔɔ elɛɔ wɔ ŋmɛnɛ, ni mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔna mɔ ni nakai mɔ lɛ ji lɛ?\\n“NYƐMIMƐI, minyɛŋ makane shii abɔ ni nyɛŋmala saji ni kɔɔ nibii tuuntu ni mitaoɔ lɛ ahe yɛ be ni ehe hiaa mi waa lɛ mli.” Enɛ ji nɔ ni nyɛmi yoo ko ŋma kɛmaje nyɛmimɛi ni tsuɔ nii yɛ nitsumɔhe yitso lɛ kɛtsɔɔ bɔ ni ehiɛ sɔɔ amɛnitsumɔ lɛ ehaa. Ani bo hu onuɔ he nakai bei komɛi? Wɔteŋ mɛi babaoo nuɔ he nakai. Shi ani esa akɛ enɛ afee wɔ naakpɛɛ? Dabi kwraa.\\n2 Mumɔŋ niyenii ni wɔnine shɛɔ nɔ yɛ be ni sa mli lɛ tsɔɔ akɛ Yesu, ni ji asafo lɛ Yitso lɛ, miiye shi ni ewo akɛ ebaaha wɔ wɔŋmaa lɛ nɔ. Namɔ nɔ etsɔɔ efeɔ enɛ? Beni Yesu kɛ okadi ni baatsɔɔ akɛ eba lɛ haa lɛ, ewie akɛ ebaatsɔ ‘nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ’ nɔ eha ewebii lɛ “amɛŋmaa yɛ be ni sa nɔ.” * (Nyɛkanea Mateo 24:45-47.) Nakai nyɔŋ anɔkwafo lɛ ji mɔ ni Yesu tsɔɔ enɔ elɛɔ enɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ yɛ naagbee be nɛɛ mli. Ehe miihia ni wɔna mɔ ni nakai nyɔŋ anɔkwafo lɛ ji. Nyɔŋ anɔkwafo nɛɛ ji mɔ ni baaye abua wɔ ni wɔhe awa yɛ mumɔŋ kɛ agbɛnɛ hu, ni wɔná wɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa kpakpa.—Mat. 4:4; Yoh. 17:3.\\n3. Mɛni wɔwie yɛ wɔwoji lɛ amli yɛ abɛbua ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he yɛ be ni eho lɛ mli?\\n3 Belɛ, te esa akɛ wɔnu Yesu abɛbua ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he lɛ shishi wɔha tɛŋŋ? Be ko ni eho lɛ, wɔwie saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ: Yesu ŋɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ eto ewebii lɛ anɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ. Nyɔŋ lɛ ji Kristofoi fɛɛ ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ be pɔtɛɛ ko mli akɛ kuu kɛjɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ sɛɛ kɛbaa. Ewebii lɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu nɛɛ nɔŋŋ, ní abuuu amɛ akɛ kuu, shi moŋ akɛ aŋkroaŋkroi lɛ. Yɛ afi 1919 lɛ, Yesu ŋɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ eto “enii fɛɛ kwa,” ni ji Maŋtsɛyeli lɛ he nibii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ nɔ. Shi niiamlipɛimɔ kɛ sɔlemɔ kɛ niianɔjwɛŋmɔ ekoŋŋ eha wɔna akɛ esa akɛ wɔtsake bɔ ni wɔnuɔ Yesu wiemɔi ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ he lɛ shishi lɛ. (Abɛi 4:18) Kɛji wɔyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaaya ŋwɛi jio, wɔbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ jio lɛ, nyɛhaa wɔsusua abɛbua lɛ he ekoŋŋ ni wɔkwɛ bɔ ni ekɔɔ wɔhe ehaa.\\nMƐƐ BE ABƐBUA LƐ BA MLI?\\n4-6. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he lɛ bɔi mlibaa kɛjɛ afi 1914 sɛɛ lɛ?\\n4 Nɔ ni he ni Yesu wieɔ dani etsĩ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ tã lɛ haa wɔnaa akɛ, nɛkɛ abɛbua nɛɛ baaa mli yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ, shi moŋ ebaaba mli yɛ naagbee be nɛɛ mli. Nyɛhaa wɔkwɛa bɔ ni Ŋmalɛ lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔkɛɔ nakai.\\n5 Abɛbua ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he lɛ fata Yesu gbalɛ ni kɔɔ ‘okadi ni baatsɔɔ akɛ eba, ni akɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee ebɛŋkɛ’ lɛ he. (Mat. 24:3) Gbalɛ nɛɛ klɛŋklɛŋ fã ni abɔ he amaniɛ yɛ Mateo 24:4-22 lɛ ba mli yɛ gbɛi enyɔ nɔ—klɛŋklɛŋ nɔ lɛ ba mli kɛjɛ afi 33 Ŋ.B. kɛyashi afi 70 Ŋ.B., ni nɔ ni ji enyɔ lɛ miiba mli yɛ gbɛ ni da nɔ yɛ wɔgbii nɛɛ amli. Ani enɛ tsɔɔ akɛ nɔ ni Yesu wie yɛ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he lɛ hu baaba mli yɛ gbɛi enyɔ nɔ? Dabi.\\n6 Kɛjɛ Mateo 24:29 lɛ kɛbaa lɛ, Yesu bɔi nibii ni baaba mli yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ titri ahe wiemɔ. (Nyɛkanea Mateo 24:30, 42, 44.) Beni ewieɔ nibii ni baaya nɔ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ ahe lɛ, ewie akɛ mɛi ‘baana gbɔmɔbi lɛ akɛ eeba yɛ ŋwɛi atatui lɛ anɔ.’ No sɛɛ lɛ, beni ewieɔ bɔ ni ehe baahia ni mɛi ni baahi wala mli yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ aha amɛhiɛ ahi amɛhe nɔ lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: ‘Nyɛleee nɔ ŋmɛlɛtswaa nɔ ni nyɛnuŋtsɔ lɛ baa’ kɛ agbɛnɛ hu, ‘Nɔ ŋmɛlɛtswaa ni nyɛsusuuu lɛ nɔ gbɔmɔ bi lɛ baa.’ (Kanemɔ saji ni sa kadimɔ 2.) Beni Yesu wie nibii ni baaya nɔ yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ ahe egbe naa nɔŋŋ ni ewie abɛbua ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he lɛ. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yesu wiemɔi ni kɔɔ nakai nyɔŋ anɔkwafo lɛ he lɛ bɔi mlibaa beni naagbee gbii lɛ je shishi yɛ afi 1914 lɛ sɛɛ. Nilee yɛ mli akɛ wɔɔkɛɛ nakai. Mɛni hewɔ?\\n7. Mɛɛ sanebimɔ ni he hiaa te shi beni ŋmaakpamɔ be lɛ je shishi lɛ, ni mɛni hewɔ?\\n7 Susumɔ sanebimɔ nɛɛ he fioo okwɛ: ‘Namɔ tuuntu ji nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ?’ Nɔ ko bɛ ni abaanyɛ adamɔ nɔ abi sane ni tamɔ nakai yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli. Taakɛ wɔna yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, bɔfoi lɛ fee naakpɛɛ nii, ni amɛha mɛi krokomɛi ná mumɔŋ duromɔ kee nii po, ni no tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ miifi amɛsɛɛ. (Bɔf. 5:12) No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ mɔ ko aaabi akɛ, namɔ tuuntu Kristo ehala akɛ ekwɛ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ? Shi jeee nakai sane lɛ ji yɛ afi 1914 lɛ mli. Nakai afi lɛ nɔ ŋmaakpamɔ be lɛ je shishi. Be ni akɛbaabua jwɛi lɛ anaa kɛjɛ ŋmaa lɛ ateŋ lɛ eshɛ agbɛnɛ. (Mat. 13:36-43) Beni abɔi ŋmaa lɛ kpamɔ lɛ, sanebimɔ ko ni he hiaa te shi akɛ: Akɛni amale Kristofoi pii miitsɛ amɛhe Yesu anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi hewɔ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ayɔse ŋmaa lɛ, ni ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ? Abɛbua ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he lɛ ha ana hetoo lɛ. Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ baafee mɛi pɛ ni baaná mumɔŋ ŋmaa ni sa.\\n8. Mɛni hewɔ esa akɛ nyɔŋ anɔkwafo lɛ afee Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ?\\n8 Esa akɛ nyɔŋ anɔkwafo lɛ afee Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ. Atsɛɔ mɛi nɛɛ akɛ “maŋtsɛmɛi ní yeɔ osɔfoi,” ni afã amɛ akɛ ‘amɛjaje mɔ ni tsɛ́ amɛ kɛjɛ duŋ lɛ mli kɛba lɛ diɛŋtsɛ enaakpɛɛ la lɛ he lɛ agbojee lɛ.’ (1 Pet. 2:9) Eyɛ faŋŋ akɛ, “maŋtsɛmɛi ní yeɔ osɔfoi” nɛɛ ji mɛi ni sa akɛ amɛtsɔɔ amɛnyɛmimɛi héyelilɔi lɛ anɔkwale lɛ.—Mal. 2:7; Kpoj. 12:17.\\n9. Ani Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ feɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ? Tsɔɔmɔ mli.\\n9 Ani mɛi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ fɛɛ feɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ? Dabi. Anɔkwa sane lɛ ji akɛ, jeee mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ ni haa amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ mumɔŋ ŋmaa. Mɛi ni afɔ amɛ mu ni ŋmaa lɛ feɔ amɛhe mfoniri lɛ ateŋ mɛi komɛi baanyɛ afee asafoŋ sɔɔlɔi loo asafoŋ onukpai yɛ amɛsafoi lɛ amli. Amɛtsɔɔ nii yɛ shĩa fɛɛ shĩa kɛ amɛsafoi lɛ amli, ni amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni jɛɔ nitsumɔhe yitso lɛ tsuɔ nii. Shi amɛfataaa mɛi ni toɔ mumɔŋ niyenii ni akɛlɛɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ he gbɛjianɔ lɛ ahe. Agbɛnɛ hu, nyɛmimɛi yei ni baa amɛhe shi, ni ekaŋ po akɛ amɛaatsɔɔ nii yɛ asafo lɛ mli lɛ fata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe.—1 Kor. 11:3; 14:34.\\n10. Namɔ ji nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ?\\n10 Belɛ, namɔ ji nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ mɔ? Yɛ gbɛ ni Yesu tsɔ nɔ elɛ mɛi babaoo kɛtsɔ mɛi fioo nɔ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, nakai nyɔŋ lɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ hii fioo ko ni tsuɔ nii akɛ kuu kɛtoɔ mumɔŋ niyenii he gbɛjianɔ ní amɛkɛhaa kɛjɛ be ni Kristo ba lɛ. Yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, nyɛmimɛi hii ni afɔ amɛ mu ni tsuɔ nii akɛ nyɔŋ anɔkwafo lɛ fɛɛ sɔmɔɔ yɛ nitsumɔhe yitso lɛ. Yɛ afii nyɔŋmai abɔ ni eho nɛɛ amli lɛ, ayɔse akɛ nakai nyɔŋ lɛ ji Yehowa Odasefoi a-Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ. Shi kadimɔ akɛ, wiemɔ ni ji ‘nyɔŋ’ ni Yesu kɛtsu nii yɛ abɛbua lɛ mli lɛ damɔ shi kɛha mɔ kome, ni tsɔɔ akɛ kuu ko ni atsɛɔ lɛ nyɔŋ lɛ. No hewɔ lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii lɛ feɔ ekome kɛkpɛɔ yiŋ.\\nNAMƐI JI EWEBII LƐ?\\n11, 12. (a) Yɛ abɛbua lɛ mli lɛ, mɛɛ nitsumɔi enyɔ atu awo nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ dɛŋ? (b) Mɛɛ be Yesu ŋɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ eto ewebii lɛ anɔ, ni namɛi ehala?\\n11 Nɔ ko ni sa kadimɔ waa yɛ Yesu abɛbua lɛ mli ji akɛ, atu nitsumɔi srɔtoi enyɔ awo nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ dɛŋ. Klɛŋklɛŋ lɛ, aŋɔ lɛ ato nuŋtsɔ lɛ webii lɛ anɔ; ni nɔ ni ji enyɔ lɛ, aŋɔ lɛ ato nuŋtsɔ lɛ nii fɛɛ kwa nɔ. Akɛni abɛbua nɛɛ ba mli yɛ naagbee be nɛɛ mli pɛ hewɔ lɛ, abaaŋɔ nitsumɔi enyɔ nɛɛ fɛɛ awo edɛŋ beni Yesu ebɔi nɔyeli akɛ maŋtsɛ yɛ afi 1914 mli lɛ sɛɛ.\\n12 Mɛɛ be Yesu ŋɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ eto ewebii lɛ anɔ? Kɛha sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ, esa akɛ wɔku wɔsɛɛ kɛya afi 1914—be ni ŋmaakpamɔ lɛ je shishi lɛ. Taakɛ wɔkase kɛtsɔ hiɛ lɛ, nakai beaŋ lɛ, jamɔi babaoo miitsɛ amɛhe Kristofoi. Mɛɛ jamɔ kuu mli Yesu baahala nyɔŋ anɔkwafo lɛ kɛjɛ, ni etu nitsumɔ lɛ ewo edɛŋ? Aná nakai sanebimɔ lɛ hetoo beni ekɛ e-Tsɛ basara sɔlemɔwe lɛ, loo mumɔŋ gbɛjianɔ ni ato kɛha Nyɔŋmɔjamɔ lɛ, kɛjɛ afi 1914 kɛyashi afi 1919 lɛ shishijee gbɛ lɛ. * (Mal. 3:1) Amɛnya Biblia Kaselɔi anɔkwafoi fioo ko ni tsɔɔ akɛ amɛyɛ Yehowa kɛ e-Wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ ahe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ehe bahia ni atsuu amɛhe, ni amɛkpɛlɛ ni afee yɛ nakai be kukuoo ni aka amɛ akwɛ ni atsuu amɛhe lɛ mli. (Mal. 3:2-4) Nakai Biblia Kaselɔi lɛ ji Kristofoi ni ŋmaa lɛ feɔ amɛhe mfoniri lɛ. Yɛ afi 1919, ni ji be ni ehe bahia ni atswa amɛ ama shi yɛ mumɔŋ ekoŋŋ lɛ, Yesu hala mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ hii ni sa koni amɛsɔmɔ akɛ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ, ni eŋɔ amɛ eto ewebii lɛ anɔ.\\n13. Namɛi hu fata Yesu webii lɛ ahe, ni mɛni hewɔ?\\n13 No hewɔ lɛ, namɛi ji ewebii lɛ? Yɛ kukufoo mli lɛ, amɛji mɛi fɛɛ ni alɛɔ lɛ. Yɛ naagbee gbii lɛ shishijee gbɛ lɛ, no mli lɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ ji ewebii lɛ. Sɛɛ mli lɛ, asafo babaoo ni jɛ tooi krokomɛi lɛ ateŋ lɛ hu bafata ewebii lɛ ahe. Amrɔ nɛɛ, “kuu kome” ni yɔɔ Kristo kwɛmɔ shishi lɛ ateŋ tsiimɔ ji tooi krokomɛi lɛ. (Yoh. 10:16) Kui enyɔ lɛ fɛɛ náa mumɔŋ niyenii ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ kɛhaa lɛ he sɛɛ. Ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ ni ŋmɛnɛ lɛ eji nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ mli bii lɛ hu? Esa akɛ amɛ hu aha amɛ mumɔŋ ŋmaa. No hewɔ lɛ, amɛkɛ heshibaa kpɛlɛɔ nɔ akɛ, akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, amɛhu amɛfata Yesu webii lɛ ahe tamɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi krokomɛi lɛ nɔŋŋ.\\nKɛ́ wɔbaaya ŋwɛi jio, wɔbaahi shikpɔŋ nɛɛ nɔ jio lɛ, nuŋtsɔ lɛ webii ji wɔ fɛɛ, ni mumɔŋ niyenii kome too lɛ nɔŋŋ he hiaa wɔ\\n14. (a) Mɛɛ nitsumɔ akɛwo nyɔŋ anɔkwafo lɛ dɛŋ, ni mɛni enɛ biɔ? (b) Mɛɛ kɔkɔ Yesu bɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji, ‘Kɛji Nakai Nyɔŋ Fɔŋ lɛ . . .’)\\n14 Yesu tu nitsumɔ ni he hiaa waa ewo nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ dɛŋ. Yɛ blema lɛ, nyɔŋ loo shĩa nɔkwɛlɔ ni amuɔ afɔ̃ɔ enɔ lɛ ji mɔ ni kwɛɔ enuŋtsɔ lɛ we nɔ. (Luka 12:42) No hewɔ lɛ, nitsumɔ ni akɛwo nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ dɛŋ ji, ni ekwɛ Kristo nibii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ. Ni nɔ ni fata nitsumɔ nɛɛ he ji, ni ekwɛ heloonaa nibii, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, kpokpaa kɛ kpokpaa wuji anɔ kpeei ahe gbɛjianɔtoo, Biblia kasemɔ woji ni akɛtsuɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, kɛ nɔ ni akɛfeɔ aŋkro nikasemɔ kɛ asafoŋ kpeei lɛ akalamɔ nɔ. Mumɔŋ niyenii ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ kɛhaa nuŋtsɔ lɛ webii lɛ ji nɔ ni wajeɔ amɛ.\\nMƐƐ BE ABAAŊƆ LƐ ATO NUŊTSƆ LƐ NII FƐƐ KWA NƆ LƐ?\\n15, 16. Mɛɛ be Yesu baaŋɔ nyɔŋ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ lɛ?\\n15 Mɛɛ be Yesu baaŋɔ nyɔŋ lɛ “eto enii fɛɛ kwa nɔ” lɛ? Yesu kɛɛ akɛ: ‘Nakai nyɔŋ lɛ yɛ miishɛɛ kɛ́ beni enuŋtsɔ baa lɛ, eeebanina lɛ akɛ eefee nakai lɛ. Lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ, eeeŋɔ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ.’ (Mat. 24:46, 47) Kadimɔ akɛ, Yesu kɛ nitsumɔ ni ji enyɔ lɛ wo nyɔŋ lɛ dɛŋ beni eba ni ebanina lɛ akɛ “eefee nakai lɛ,” ni ji eeha ewebii lɛ mumɔŋ niyenii lɛ. Enɛ tsɔɔ akɛ, be ko baakã be ni akɛ klɛŋklɛŋ nitsumɔ lɛ ha lɛ kɛ be ni akɛ nɔ ni ji enyɔ lɛ baaha lɛ lɛ teŋ. Kɛ́ wɔbaanu gbɛ ni Yesu tsɔ nɔ eŋɔ nyɔŋ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ lɛ shishi, ní wɔle be hu ni efee nakai lɛ, no lɛ esa akɛ wɔle nibii enyɔ: be ni ebaaba, kɛ nɔ ni enii lɛ damɔ shi kɛha.\\n16 Mɛɛ be Yesu baaba? Hetoo lɛ yɛ sane ni no mli lɛ ewieɔ lɛ mli. Kaimɔ akɛ beni Yesu tsĩ ‘ebaa’ lɛ tã yɛ kukuji ni tsɔ hiɛ lɛ amli lɛ, ekɛ wiemɔ ni ji ‘baa’ lɛ tsu nii kɛkɔ be ni ebaaba ebakojo mɛi yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ he. * (Mat. 24:30, 42, 44) No hewɔ lɛ, yɛ abɛbua ni kɔɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ he lɛ mli lɛ, Yesu ‘baaba’ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.\\n17. Mɛni fata Yesu nii lɛ ahe?\\n17 Mɛni fata ‘Yesu nii fɛɛ kwa lɛ’ he? Yesu ekɛɛɛ akɛ “enii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ,” shi moŋ ekɛɛ, “enii fɛɛ kwa.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu yɛ hegbɛ babaoo yɛ ŋwɛi. Ekɛɛ akɛ: “Aŋɔ hegbɛ fɛɛ aha mi yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ.” (Mat. 28:18; Efe. 1:20-23) Amrɔ nɛɛ, nɔ ni fata enii lɛ ahe ji Mesia Maŋtsɛyeli ní enine shɛ nɔ kɛjɛ afi 1914 lɛ, ni esɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ baafata ehe kɛye nɔ.—Kpoj. 11:15.\\n18. Mɛni baaha Yesu aná he miishɛɛ akɛ eeeŋɔ nyɔŋ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ lɛ?\\n18 Yɛ nɔ ni wɔsusu he nɛɛ naa lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ? Kɛ́ Yesu ba ebakojo mɛi yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, ebaana akɛ nyɔŋ anɔkwafo lɛ etee nɔ eha ewebii lɛ mumɔŋ niyenii yɛ be ni sa mli. No baaha Yesu mii ashɛ ehe, ni ebaaŋɔ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ, ni no baafee nitsumɔ ni ji enyɔ lɛ. Mɛi ni feɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ anine baashɛ nitsumɔ nɛɛ nɔ kɛ́ amɛtee ŋwɛi, ní amɛyafata Kristo he yɛ enɔyeli lɛ mli lɛ.\\n19. Kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ tee ŋwɛi lɛ, ani abaajuro nyɔŋ anɔkwafo lɛ fe mɛi krokomɛi lɛ? Tsɔɔmɔ mli.\\n19 Kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ tee ŋwɛi lɛ, ani abaajuro nyɔŋ anɔkwafo lɛ fe mɛi krokomɛi lɛ? Dabi. Kɛ́ awo shi akɛ abaajuro kuu ko mli bii fioo ko lɛ, mɛi krokomɛi ni yɔɔ kuu lɛ mli lɛ fɛɛ baanyɛ aná he sɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni Yesu kɛɛ ebɔfoi anɔkwafoi 11 lɛ gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ egbo lɛ he okwɛ. (Nyɛkanea Luka 22:28-30.) Yesu wo nakai hii fioo lɛ shi akɛ ebaajuro amɛ yɛ anɔkwa ni amɛyeɔ lɛ hewɔ. Amɛkɛ lɛ baaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi. Shi afii komɛi asɛɛ lɛ, etsɔɔ akɛ mɛi 144,000 lɛ fɛɛ baatara maŋtsɛsɛii anɔ ní amɛkɛ lɛ aye nɔ. (Kpoj. 1:1; 3:21) Nakai nɔŋŋ yɛ Mateo 24:47 lɛ, ewo shi akɛ ebaaŋɔ kuu fioo ko—nyɛmimɛi hii ni afɔ amɛ mu ni feɔ nyɔŋ anɔkwafo lɛ—eto enii fɛɛ kwa nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi 144,000 lɛ fɛɛ baafata Kristo he kɛkwɛ enii fɛɛ kwa lɛ nɔ.—Kpoj. 20:4, 6.\\nMɛi 144,000 lɛ fɛɛ baafata Yesu he kɛkwɛ enii fɛɛ kwa lɛ nɔ (Kwɛmɔ kuku 19)\\n20. Mɛni hewɔ Yesu hala nyɔŋ anɔkwafo lɛ, ni mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee?\\n20 Ŋmɛnɛ lɛ, Yesu miitsɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ nɔ eelɛ mɛi babaoo taakɛ etsɔ mɛi fioo nɔ elɛ mɛi babaoo yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ nɔŋŋ. Yesu hala nakai nyɔŋ anɔkwafo lɛ koni ekwɛ ni esɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi lɛ—mɛi ni afɔ amɛ mu kɛ tooi krokomɛi lɛ fɛɛ—aya nɔ aná mumɔŋ niyenii yɛ be ni sa mli yɛ naagbee gbii lɛ amli fɛɛ. Nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni nyɛmimɛi hii ni afɔ amɛ mu ni feɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ kɛhaa wɔ lɛ baatsu nii, ni wɔkɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ amɛnitsumɔ lɛ.—Heb. 13:7, 17.\\n^ kk. 2 Kuku 2: Yesu etsɔ hiɛ ewie abɛbua kroko momo, ni yɛ nakai abɛbua lɛ mli lɛ etsɛ ‘nyɔŋ’ lɛ akɛ “shĩa nɔkwɛlɔ.”—Luka 12:42-44, NW.\\n^ kk. 12 Kuku 6: Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Mateo 24:42, 44 lɛ akɛ Kristo “baa” (er′kho·mai) lɛ yɛ srɔto yɛ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Mateo 24:3 lɛ akɛ “obaa” (pa·rou·si′a) lɛ he. Yesu ‘baa’ ni awie he yɛ Mateo 24:3 lɛ baaba mli, dani sɛɛ mli lɛ Yesu baaba taakɛ awie he yɛ Mateo 24:42, 44 lɛ, ní ebakpata mɛi fɔji lɛ ahiɛ.\\n^ kk. 16 Kuku 12: Kwɛmɔ Buu-Mɔɔ nɛɛ baafa 10-12, kuku 5-8 lɛ.\\nKuku 16: Kwɛmɔ Buu-Mɔɔ nɛɛ baafa 7-8, kuku 14-18 lɛ.\\nANI ONU SHISHI JOGBAŊŊ?\\n‘Nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ’: Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ hii fioo ko ni tsuɔ nii akɛ kuu kɛtoɔ mumɔŋ niyenii he gbɛjianɔ ní amɛkɛhaa kɛjɛ be ni Kristo ba lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi hii ni afɔ amɛ mu ni tsuɔ enɛ ji Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ\\n“Ewebii lɛ”: Mɛi fɛɛ ni alɛɔ amɛ lɛ, ekɔɔɔ he eko kɛ́ amɛji mɛi ni afɔ amɛ mu loo amɛji tooi krokomɛi\\n‘Aaaŋɔ lɛ ato ewebii lɛ anɔ’: Yɛ afi 1919 lɛ, Yesu hala nyɛmimɛi hii ni afɔ amɛ mu ni sa koni amɛsɔmɔ akɛ enyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ\\n‘Eeeŋɔ lɛ eto enii fɛɛ kwa nɔ’: Mɛi ni sɔmɔɔ akɛ nyɔŋ anɔkwafo lɛ nine baashɛ hegbɛ nɛɛ nɔ kɛ́ amɛtee ŋwɛi. Amɛbaafata mɛi 144,000 lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ lɛ ahe, ni amɛbaaná hegbɛ babaoo ni Kristo yɔɔ yɛ ŋwɛi lɛ mli gbɛfaŋnɔ\\n‘KƐJI NAKAI NYƆŊ FƆŊ LƐ . . .’\\nYesu kɛ nitsumɔ ni he hiaa waa ewo nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ dɛŋ, no ji, ni ekwɛ ewebii lɛ anɔ ni eha amɛ mumɔŋ ŋmaa yɛ be ni sa mli. Yesu le akɛ mɛi ni akɛ nitsumɔ babaoo woɔ amɛdɛŋ lɛ, akpaa babaoo gbɛ kɛjɛɔ amɛdɛŋ. (Luka 12:48) No hewɔ lɛ, ekɛ kɔkɔbɔɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ mu nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ he abɛbua lɛ naa.\\nYesu wie nyɔŋ fɔŋ ko ni aaasusu yɛ etsuiŋ akɛ enuŋtsɔ lɛ miitsɛ, ni eeebɔi enanemɛi nyɔji lɛ yii lɛ he, ni ekɛbɔ kɔkɔ. Yesu kɛɛ kɛ́ nakai nyɔŋ fɔŋ lɛ nuŋtsɔ lɛ ba lɛ, ebaagbala etoi ‘waa.’—Nyɛkanea Mateo 24:48-51.\\nAni Yesu miigba akɛ nyɔŋ fɔŋ kuu ko hu baate shi yɛ naagbee gbii lɛ amli? Dabi. Eji anɔkwale akɛ, mɛi komɛi efee amɛnii tamɔ nyɔŋ fɔŋ ni Yesu wie ehe lɛ nɔŋŋ. Kɛji mɛi nɛɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi jio, amɛji “asafo babaoo” lɛ mli bii jio lɛ, amɛji hemɔkɛyeli kwalɔi. (Kpoj. 7:9) Shi mɛi nɛɛ jeee nyɔŋ fɔŋ kuu ko. Yesu ekɛɛɛ akɛ ebaahala nyɔŋ fɔŋ ko. Ekɛ nɔ ni ewie lɛ bɔ nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ kɔkɔ.\\nKadimɔ akɛ, Yesu je kɔkɔbɔɔ lɛ shishi kɛ wiemɔ ni ji “kɛji.” Woloŋlelɔ ko kɛɛ akɛ, yɛ Hela mli lɛ, wiemɔ nɛɛ ji “wiemɔ ko ni akɛtsɔɔ nɔ ni baajɛ nɔ ko mli kɛba” lɛ mli. No hewɔ lɛ, nɔ ni Yesu kɛɔ lɛ ji: ‘Kɛji nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ yi enanemɛi nyɔji lɛ, enuŋtsɔ lɛ baagbala etoi kɛ́ eba.’ (Kwɛmɔ Luka 12:45 lɛ hu.) Shi nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ etee nɔ esara ni eha nuŋtsɔ lɛ webii lɛ amɛŋmaa.\\nNyɛmimɛi hii ni afɔ amɛ mu ni feɔ ekome kɛsɔmɔɔ akɛ nyɔŋ anɔkwafo lɛ le akɛ amɛbaabu bɔ ni amɛkwɛɔ amɛ-Nuŋtsɔ lɛ webii lɛ anɔ amɛhaa lɛ he akɔntaa amɛha Nuŋtsɔ lɛ. Nɔ ni kã nyɛmimɛi hii ni afɔ amɛ mu nɛɛ atsui nɔ ji, ni amɛtsu nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ lɛ jogbaŋŋ koni kɛ́ Nuŋtsɔ lɛ ba lɛ, ebaha amɛ “ahekoo.”\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko ‘Namɔ Tuuntu Ji Nyɔŋ Anɔkwafo kɛ Hiɛshikalɔ Lɛ?’","num_words":3340,"character_repetition_ratio":0.104,"word_repetition_ratio":0.026,"special_characters_ratio":0.264,"stopwords_ratio":0.065,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Te Obaafee Tɛŋŋ Ona Anɔkwa Jamɔ Lɛ? | Sane Kpakpa\\nKANEMƆ YƐ Abbey Abkhaz Abui Achi Acholi Adhola Afrikaans Ahanta Aja Ajië Albania Albania Mumuii Awiemɔ Alur Amerika Mumuii Awiemɔ Amharic Angola Mumuii Awiemɔ Arabic Arabic (Morocco) Arabic (Tunisia) Argentina Mumuii Awiemɔ Armenia Armenia (West) Armenia Mumuii Awiemɔ Assamese Ateso Attié Aukan Australia Mumuii Awiemɔ Austria Mumuii Awiemɔ Awajun Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Balinese Bambara Baoule Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Dairi) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Belize Kriol Belorussian Bengali Betsimisaraka (Northern) Betsimisaraka (Southern) Biak Bicol Bidayuh (Bukar) Bislama Bissau Guinean Creole Blackfoot Blɔfo Bolivia Mumuii Awiemɔ Bosnian Boulou Brazil Mumuii Awiemɔ Britian Mumuii Awiemɔ Bulgaria Bulgarian Mumuii Awiemɔ Bété Cambodia Catalan Cebuano Central Alaskan Yupik Chamorro Changana (Mozambique) Changana (Zimbabwe) Chavacano Chichewa Chiga Chile Mumuii Awiemɔ Chin (Hakha) Chin (Kuki) Chin (Tiddim) Chin (Zotung) China Mumuii Awiemɔ Chinantec (Ojitlan) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chokwe Chol Chontal (Tabasco) Chopi Chuabo Chuj Chuukese Chuvash Cibemba Cinamwanga Cinyanja Colombia Mumuii Awiemɔ Comorian (Ngazidja) Congo Mumuii Awiemɔ Costa Rica Mumuii Awiemɔ Croatia Croatia Mumuii Awiemɔ Cuban Sign Language Czech Czech Mumuii Awiemɔ Damara Dangme Dari Dayak Ahe Dayak Ngaju Denmark Denmark Mumuii Awiemɔ Digor Diola Douala Drehu Dusun Dutch Dutch Mumuii Awiemɔ Ecuador Mumuii Awiemɔ Edo Efik Emberá (Catío) Esan Estonia Estonia Mumuii Awiemɔ Ewe Fante Faroese Fataluku Fiji Filipi Mumuii Awiemɔ Finland Finland Mumuii Awiemɔ Fon Frafra French French Mumuii Awiemɔ Frisian Fulfulde (Cameroon) Futuna (East) Ga Galician Garifuna Gbaya Georgia Germany Germany Mumuii Awiemɔ Ghana Mumuii Awiemɔ Ghomálá’ Gitonga Gokana Gourmanchéma Gouro Greenland Guadeloupean Creole Guarani Guarani (Bolivia) Guatemala Mumuii Awiemɔ Guerze Guianese Creole Gujarat Gun Guna Guéré Haitian Creole Hausa Havu Hawu Haya Hebri Hehe Hela Hela Mumuii Awiemɔ Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hondura Mumuii Awiemɔ Hong Kong Mumuii Awiemɔ Huastec Huave (San Mateo del Mar) Huichol Hungary Hungary Mumuii Awiemɔ Hunsrik Iban Ibanag Ibinda Iceland Igbo Igede Iloko Inakeanon India Mumuii Awiemɔ Indonesia Indonesia Mumuii Awiemɔ Ireland Ireland Mumuii Awiemɔ Isoko Italia Italia Mumuii Awiemɔ Itawit Ivoria Mumuii Awiemɔ Japan Japan Mumuii Awiemɔ Javanese Javanese (Eastern) Jula Kabiye Kabuverdianu Kabyle Kachin Kadazan Kambera Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kazakh (Arabic) Kekchi Khana Khasi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kisonge Kongo Konkani (Devanagari) Konkani (Roman) Korea Korea Mumuii Awiemɔ Kosrae Kpelle Krio Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kurdish Sorani Kwangali Kwanyama Kyangonde Ladin (Gardenese) Lahu Lamba Lambya Laos Latgalian Latvia Latvia Mumuii Awiemɔ Lenje Lhukonzo Lingala Lithuania Lithuania Mumuii Awiemɔ Lolo Lomwe Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Luxembourgish Macedonia Macua Macushi Madagascar Mumuii Awiemɔ Madi Madura Mahoria (Roman) Makasae Makhuwa-Meetto Malagasy Malawi Mumuii Awiemɔ Malay Malayalam Malaysia Mumuii Awiemɔ Malta Mam Mambae (Ermera) Mambwe-Lungu Mandinka Mandjak Mangareva Maninkakan (Eastern) Manipuri Mano Manyawa Mapudungun Marathi Marquesian (Hiva Oa) Marquesian (Nuku Hiva) Marshallese Martiniquan Creole Mauritia Creole Maya Maya (Mopán) Mayo Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Medumba Mende Meru Mexico Mumuii Awiemɔ Mingrelian Miskito Mixe (North Central) Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mixtec (Tlaxiaco) Mizo Mongolia Mongolia Mumuii Awiemɔ Moore Motu Mozambique Mumuii Awiemɔ Myanmar Myanmar Mumuii Awiemɔ Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Nahuatl (Veracruz) Nama Nambya Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Nepali Mumuii Awiemɔ New Zealand Mumuii Awiemɔ Ngabere Ngangela Ngiemboon Ngigua (San Marcos Tlacoyalco) Nias Nicaragua Mumuii Awiemɔ Nigerian Pidgin Niue Northern Ojibwe (Roman) Norway Nsenga (Mozambique) Nyaneka Nyungwe Nzema Odia Okpe Oromo Ossetia Otetela Otomi (Mezquital Valley) Otomi (State of Mexico) Paicî Palau Panaman Mumuii Awiemɔ Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuii Awiemɔ Pehuenche Pemon Pennsylvania German Persia Peru Mumuii Awiemɔ Phimbi Piaroa Pidgin (Cameroon) Pidgin (West Africa) Pilagá Pohnpei Poland Poland Mumuii Awiemɔ Pomeranian Portugal Portugal (Portugal) Portugal Mumuii Awiemɔ Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quebec Mumuii Awiemɔ Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quechua (Huallaga Huánuco) Quiche Quichua (Cañar) Quichua (Chibuleo) Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Salasaca) Quichua (Santiago del Estero) Quichua (Tena) Rapa Nui Rarotongan Romania Romania Mumuii Aweimɔ Romany (Albania) Romany (Argentina) Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Germany) Romany (Lovari, Hungary) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Romania) Romany (Serbia) Romany (Southern Greece) Ronga Roviana Rumanyo Rungus Runyankore Russia Russia Mumuii Awiemɔ Rutoro Réunion Creole Saami (North) Salvador Mumuii Awiemɔ Samoa Sangir Sango Saramacca Sarnami Sehwi Sena Senoufo (Cebaara) Sepedi Sepulana Serbia (Roma) Serbia Mumuii Awiemɔ Serbian (Cyrillic) Serer Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Seychelles Creole Shipibo-Conibo Shona Shuar Shughni Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovak Mumuii Awiemɔ Slovenia Slovenia Mumuii Awiemɔ Soli Solomon Islands Pidgin Somali South Africa Mumuii Awiemɔ Spania Spania Mumuii Awiemɔ Sranantongo Sunda Susu Swahili Swahili (Congo) Swati Sweden Swedish Mumuii Awiemɔ Swiss German Mumuii Awiemɔ Taabwa Tagalog Tahiti Taiwan Mumuii Awiemɔ Tajiki Talian Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Tewe Thailand Thailand Mumuii Awiemɔ Tigrinya Tiv Tlapanec Toabaite Toba Tojolabal Tok Pisin Tokelau Tonga Toraja Totonac Toupouri Tshiluba Tshwa Tsonga Turkey Turkmen Tuvalu Twi Tyrewuju Tzeltal Tzotzil Uighur (Arabic) Uighur (Cyrillic) Ukrain Umbundu Urdu Urhobo Uruguay Mumuii Awiemɔ Uruund Uzbek Uzbek (Roman) Valencian Venda Venezuela Mumuii Awiemɔ Vezo Vietnam Vietnam Mumuii Awiemɔ Wallis Warao Waray-Waray Wayuunaiki Wejewa Welsh Wichi Wolaita Wolof Xavante Xhosa Xârâcùù Yacouba Yemba Yoruba Yukpa Zambia Mumuii Awiemɔ Zande Zapotec (Guevea) Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zapotec (Villa Alta) Zimbabwe Mumuii Awiemɔ Zulu\\n1. Ani anɔkwa jamɔ kome pɛ yɔɔ?\\n“Nyɛkwɛa nyɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ amale gbalɔi lɛ ahe.”​—MATEO 7:15.\\nYesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ jamɔ kome pɛ, no ji anɔkwa jamɔ lɛ. Etamɔ gbɛ ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli. Yesu kɛɛ akɛ: “Mɛi fioo ji mɛi ni naa” nakai gbɛ lɛ. (Mateo 7:14) Jamɔ pɛ ni Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ nɔ ji nɔ ni damɔ e-Wiemɔ lɛ, ni ji Biblia lɛ nɔ. Anɔkwa jálɔi fɛɛ hiɛ hemɔkɛyeli kome.​—Kanemɔ Yohane 4:23, 24; 14:6; Efesobii 4:4, 5.\\nKwɛmɔ vidio ni ji Ani Nyɔŋmɔ Kpɛlɛɔ Jamɔi Fɛɛ Nɔ?\\n2. Mɛni Yesu wie yɛ amale Kristofoi ahe?\\n“Amɛjajeɔ yɛ faŋŋ akɛ amɛle Nyɔŋmɔ, shi amɛkɛ amɛnitsumɔi tsɔɔ akɛ amɛje esɛɛ.”​—TITO 1:16.\\nYesu bɔ kɔkɔ akɛ amale gbalɔi baato amale Kristojamɔ shishi. Amɛfeɔ amɛnii oookɛɛ anɔkwa jálɔi. Amɛsɔlemɔŋbii lɛ tsɛɔ amɛhe Kristofoi. Shi obaanyɛ ona mɛi tuuntu ni amɛji. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Anɔkwa jamɔ pɛ mli anaa anɔkwa Kristofoi yɛ, ni amɛsui kɛ amɛnifeemɔi hãa anaa faŋŋ akɛ amɛji Kristofoi lɛɛlɛŋ.​—Kanemɔ Mateo 7:13-23.\\n3. Te obaafee tɛŋŋ ona anɔkwa jálɔi lɛ?\\nNaa nibii enumɔ ni hãa ayɔseɔ amɛ:\\nAnɔkwa jálɔi buɔ Biblia lɛ akɛ eji Nyɔŋmɔ Wiemɔ. Amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaahi shi yɛ shishitoo mlai ni yɔɔ mli lɛ anaa. No hewɔ lɛ, esoro anɔkwa jamɔ yɛ jamɔ ni damɔ adesai asusumɔi anɔ lɛ he. (Mateo 15:7-9) Anɔkwa jálɔi hiɔ shi yɛ nibii ni amɛshiɛɔ lɛ anaa.​—Kanemɔ Yohane 17:17; 2 Timoteo 3:16, 17.\\nYesu sɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi lɛ woɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni ji Yehowa lɛ hiɛ nyam. Yesu hã mɛi le Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, ni ekɛwo gbɛ́i lɛ hiɛ nyam. Eye ebua mɛi ni amɛle Nyɔŋmɔ, ni etsɔɔ amɛ ni amɛsɔle koni atse Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he. (Mateo 6:9) Mɛɛ jamɔ hãa mɛi leɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ he ni oyɔɔ lɛ?​—Kanemɔ Yohane 17:26; Romabii 10:13, 14.\\nAnɔkwa Kristofoi shiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. Nyɔŋmɔ tsu Yesu koni ebashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baanyɛ atsu adesai anaagbai ahe nii. Yesu tee nɔ ewie he aahu kɛyashi egbo. (Luka 4:43; 8:1; 23:42, 43) Ewie akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ baashiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. Kɛ́ mɔ ko ba ni ekɛ bo bawie Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ, mɛɛ jamɔ mli ekã shi faŋŋ akɛ eyɔɔ?​—Kanemɔ Mateo 24:14.\\nYesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ fataaa je lɛ he. Obaanyɛ oyɔse amɛ ejaakɛ amɛkɛ amɛhe wooo pɔlitis loo maŋ saji amli. (Yohane 17:16; 18:36) Agbɛnɛ hu, amɛkaseee je lɛŋ nifeemɔi kɛ sui gbohii lɛ.​—Kanemɔ Yakobo 4:4.\\nAnɔkwa Kristofoi sumɔɔ amɛhe waa. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ amɛ akɛ amɛkɛ bulɛ ahã mɛi ni jɛ maji srɔtoi fɛɛ anɔ. Bei pii lɛ, amale jamɔi fiɔ tai asɛɛ, shi anɔkwa jálɔi efeee nakai. (Mika 4:1-3) Yɛ no najiaŋ lɛ, anɔkwa Kristofoi jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛbe kɛ amɛnibii yeɔ amɛbuaa mɛi ni amɛshɛjeɔ amɛmii.​—Kanemɔ Yohane 13:34, 35; 1 Yohane 4:20.\\n4. Ani obaanyɛ oyɔse anɔkwa jamɔ lɛ?\\nMɛɛ jamɔ hãa etsɔɔmɔi fɛɛ damɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ, ekɛ bulɛ hãa Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ, ni etsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baatsu adesai anaagbai ahe nii? Mɛɛ jamɔ kuu sumɔɔ amɛhe ni amɛwuuu ta? Te osusuɔ tɛŋŋ?​—Kanemɔ 1 Yohane 3:10-12.\\nTe Nyɔŋmɔ Sumɔɔ Akɛ Ajá Lɛ Ahã Tɛŋŋ?\\nSusumɔ otii ekpaa ni hãa anaa mɛi ni jáa Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni esumɔɔ ni ajá lɛ lɛ nɔ lɛ ahe.\\nBɔ Ni Obaafee Oná Wolo Nɛɛ He Sɛɛ\\nMɛni Ji Sane Kpakpa Lɛ?\\nAni Sane Kpakpa Lɛ Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ Lɛɛlɛŋ?\\nMɛni Ji Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Kɛhã Shikpɔŋ Lɛ?\\nTe Oweku Lɛ Baafee Tɛŋŋ Aná Miishɛɛ?\\nAni Nyɔŋmɔ Kpɛlɛɔ Jamɔi Fɛɛ Nɔ?\\nNiŋmaa Woji ni afee yɛ henɔi srɔtoi amli ni obaanyɛ oŋɔ eko Sane Kpakpa Ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ!","num_words":1449,"character_repetition_ratio":0.09,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.196,"stopwords_ratio":0.016,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.998,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mateo 6 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nMateo Maako Luka Yohane Ní Tsumi Roma Bi 1 Korinto Bi 2 Korinto Bi Galatia Bi Efeso Bi Filipi Bi Kolose Bi 1 Tɛsalonika Bi 2 Tɛsalonika Bi 1 Timoteo 2 Timoteo Tito Filemon Hebri Bi Yakobo 1 Petro 2 Petro 1 Yohane 2 Yohane 3 Yohane Jud Kpo Jemi 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28\\nYOKU Ɔ NƆ FIƐƐMI Ɔ (1-34)\\nNyɛɛ kɛ dami nɛ ko fĩa (1-4)\\nBɔ nɛ a sɔleɔ ha (5-15)\\nSɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ (9-13)\\nHwɔ hami (16-18)\\nJuetlihi ngɛ zugba a nɔ kɛ hiɔwe (19-24)\\nNyɛɛ jɔɔ yeyeeye peemi (25-34)\\nNyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ hla Matsɛ Yemi ɔ kekle (33)\\n6 “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ nyɛ ko pee nyɛ dami ní ɔmɛ ngɛ nimli a hɛ mi konɛ a na nyɛ; ke nyɛ peeɔ jã a, nyɛ be hiɔwo ko náe ngɛ nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ ngɔ. 2 Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko he pee mo mɔbɔ* nɛ o maa ke lɛ nɔ́ ɔ, ko kpa titimati kɛ nyɛɛ o hɛ mi kaa bɔ nɛ osatotsɛmɛ ɔmɛ peeɔ ngɛ kpe he ɔmɛ kɛ gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ konɛ nihi nɛ a wo a hɛ mi nyami ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke a nine su a hiɔwo ɔ tsuo nɔ momo. 3 Se moo lɛɛ ke nɔ ko he pee mo mɔbɔ nɛ o maa ke lɛ nɔ́ ɔ, ko ha nɛ o muɔ nine nɛ le nɔ́ nɛ o hiɔ nine ngɛ pee, 4 konɛ nɔ ko nɛ e ko le nɔ́ nɛ o kɛ ke nɔ nɛ e he pee mo mɔbɔ ɔ. Kɛkɛ ɔ, o Tsɛ ɔ nɛ e naa níhi nɛ a peeɔ ngɛ laami mi ɔ maa to mo nane mi. 5 “Jehanɛ ɔ se hu ɔ, ke nyɛ ngɛ sɔlee ɔ, nyɛ ko pee nyɛ ní kaa osatotsɛmɛ ɔmɛ, ejakaa a suɔ kaa a maa da kpe he ɔmɛ, kɛ gbɛjegbɛ ɔmɛ a kɔ̃ nya kɛ sɔle konɛ nihi nɛ a na mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke a nine su a hiɔwo ɔ tsuo nɔ momo. 6 Se moo lɛɛ ke o maa sɔle ɔ, sɛ o tsu mi, nɛ ke o nga sinya a, moo sɔle kɛ ha o Tsɛ ɔ nɛ e ngɛ laami mi ɔ. Kɛkɛ ɔ, o Tsɛ ɔ nɛ e naa níhi nɛ a peeɔ ngɛ laami mi ɔ ma ha mo nɔ́ nɛ o bi lɛ ɔ. 7 Ke o ngɛ sɔlee ɔ, koo tĩ munyu kake ɔ nɔuu mi si abɔ kaa bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔ peeɔ ɔ, ejakaa a susuɔ kaa ja a tu munyu fuu loko a maa bu mɛ tue. 8 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko pee nyɛ ní kaa mɛ, ejakaa nyɛ Tsɛ ɔ le níhi nɛ hia nyɛ ɔ momo po loko nyɛ biɔ lɛ. 9 “Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ sɔle kikɛ nɛ ɔ: “‘Wa Tsɛ nɛ o ngɛ hiɔwe, ha nɛ o biɛ ɔ he nɛ tsɔ.* 10 Ha nɛ o Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba. Ha nɛ a pee o suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ. 11 Ha wɔ wa nya mi ngma mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ; 12 nɛ ngɔɔ wa hiɔ ɔmɛ kɛ ke wɔ kaa bɔ nɛ wɔ hu wa ngɔ kɛ ke nihi nɛ a hɛɛ wɔ hiɔ ɔ. 13 Nɛ koo ngɔ wɔ kɛ ya ka mi, mohu ɔ, mo je* wɔ kɛ je nɔ yayami ɔ dɛ mi.’ 14 “Ejakaa ke nyɛ ngɔɔ nihi a tɔmihi kɛ paa mɛ ɔ, nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ hu maa ngɔ nyɛ tɔmihi kɛ pa nyɛ; 15 se ke nyɛ ngɔɛ nihi a tɔmihi kɛ pɛ mɛ ɔ, nyɛ Tsɛ ɔ hu kɛ nyɛ tɔmihi be nyɛ pae. 16 “Ke nyɛ ngɛ hwɔ hae ɔ, nyɛ ko pee nyɛ hɛ mi mɔbɔmɔbɔ kaa bɔ nɛ osatotsɛmɛ ɔmɛ peeɔ ɔ, ejakaa a peeɔ a hɛ mi nyanyaanya konɛ nihi nɛ a le kaa a ngɛ hwɔ hae. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke a nine su a hiɔwo ɔ tsuo nɔ momo. 17 Se nyɛɛ lɛɛ ke nyɛ ngɛ hwɔ hae ɔ, nyɛ kpa nyɛ yi mi nu, nɛ nyɛ fɔ nyɛ hɛ mi, 18 konɛ nihi nɛ a ko le kaa nyɛ ngɛ hwɔ hae, kaa ja nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ laami mi ɔ pɛ. Kɛkɛ ɔ, nyɛ Tsɛ ɔ nɛ e naa níhi nɛ a peeɔ ngɛ laami mi ɔ maa jɔɔ nyɛ. 19 “Nyɛɛ jɔɔ juetli si tomi ha nyɛ he ngɛ zugba a nɔ, he nɛ wɔyewɔye kɛ kana puɛɔ ní ngɛ, nɛ juli ywiaa kɛ sɛɛ mi nɛ a ya juɔ ɔ. 20 Mohu ɔ, nyɛɛ to juetli si ha nyɛ he ngɛ hiɔwe, he nɛ wɔyewɔye kɛ kana puɛ we ní ngɛ, nɛ juli be ywiae nɛ a sɛ mi nɛ a ya ju ɔ. 21 Ejakaa he nɛ o juetli ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nɛ o tsui hu maa hi. 22 “Nɔmlɔ tso ɔ kane ji hɛ ngmɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke o hɛ ngmɛ nɔ tsɔ* ɔ, o nɔmlɔ tso ɔ tsuo ma kpɛ.* 23 Se ke o hɛ ngmɛ hí* ɔ, o nɔmlɔ tso ɔ tsuo maa wo diblii. Ke la nɛ ngɛ o mi ɔ ji diblii niinɛ ɔ, lɛɛ hyɛ bɔ nɛ diblii ɔ mi ma ti ha! 24 “Nɔ ko be nyɛe maa pee nyɔguɛ kɛ ha nyɔmtsɛmɛ enyɔ; ejakaa ke e ná we nɔ kake he ninyɛ nɛ e suɔ nɔ kpa a, lɛɛ e maa mɛtɛ nɔ kake he nɛ e ma kua nɔ kpa a. Nyɛ be nyɛe maa pee nyɔguɛhi kɛ ha Mawu, kɛ Ní Nami tsuo. 25 “Enɛ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛɛ jɔɔ yeyeeye peemi ngɛ nyɛ wami* he ngɛ nɔ́ nɛ nyɛ maa ye, aloo nɔ́ nɛ nyɛ maa nu, aloo nɔ́ nɛ nyɛɛ kɛ maa ha nyɛ nɔmlɔ tso ɔ he ɔ he. Anɛ wami* he hia we pi niye ní lo, nɛ nɔmlɔ tso ɔ hu he hia we pi heha nɔ́ lo? 26 Nyɛɛ to hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ a he hɛ saminya; a du we ní, nɛ a kpa we ní, nɛ a bua we níhi a nya kɛ wui nito hehi, se kɛ̃ ɔ, nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ haa mɛ niye ní. Anɛ nyɛ he jua wɛ hluu pi mɛ lo? 27 Nyɛ ti mɛnɔ nɛ ke e ngɛ yeyeeye pee ɔ, e ma nyɛ maa tsɔ e wami nya kɔni fã?* 28 Jehanɛ hu ɔ, mɛni he je nɛ nyɛ peeɔ yeyeeye ngɛ heha nɔ́ he ɔ? Nyɛɛ kase ní kɛ je nga nɔ mɔmɔhi a ngɔ, nyɛɛ hyɛ bɔ nɛ a waa ha; a gbo we dengme, nɛ a pee we kpã hulɔ; 29 se i ngɛ nyɛ dee ke ngɛ Solomon hɛ mi nyami babauu ɔ tsuo se ɔ, e he dlami sui mɔmɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti kake. 30 Ke Mawu dlaa nga nɔ huhi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ hwɔɔ kɛkɛ a sake mɛ ngɔ wo flɔɔnɔɔ mi ɔ kikɛ nɛ ɔ, lɛɛ anɛ e be nyɛ heha nɔ́ hae po pe jã lo, nyɛ nɛ nyɛ hemi kɛ yemi pi? 31 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko pee yeyeeye kɔkɔɔkɔ nɛ nyɛ de ke, ‘Mɛni wa maa ye?’ aloo, ‘Mɛni wa maa nu?’ aloo, ‘Mɛni wa maa ngɔ kɛ ha wa he?’ 32 Ejakaa ní nɛ ɔmɛ tsuo ji níhi nɛ je ma amɛ ngɛ se die wawɛɛ. Nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ le kaa ní nɛ ɔmɛ tsuo a he hia nyɛ. 33 “Enɛ ɔ he ɔ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ hla Matsɛ Yemi ɔ kɛ níhi nɛ da ngɛ Mawu hɛ mi ɔ kekle, nɛ a maa ngɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ piɛɛ he ha nyɛ. 34 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko pee yeyeeye kɔkɔɔkɔ ngɛ hwɔɔ he, ejakaa hwɔɔ hu ma ná lɛ nitsɛ e yeyeeye peemi. Ligbi fɛɛ ligbi haomihi hiɛ ha lɛ.\\n^ Aloo “ke o maa ke ohiatsɛ ko nɔ́ ɔ.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.\\n^ Aloo “a pee o biɛ ɔ klɔuklɔu.”\\n^ Aloo “kpɔ̃ wɔ.”\\n^ Aloo “o kɛ o juɛmi maa nɔ́ kake pɛ nɔ.” Hela, “ngɛ kpokploo.”\\n^ Aloo “maa pee kɛ la sɔuu.”\\n^ Aloo “o hɛ kɔ̃ɔ nihi a nɔ ɔ.”\\n^ Aloo “susuma.”","num_words":1355,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.052,"special_characters_ratio":0.321,"stopwords_ratio":0.517,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Anɛ Baiblo ɔ Kɛ E He Kpa Gbi Lo?| Baiblo Mi Sane Bimihi\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bulgarian Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Cibemba Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Fijian Finnish French Ga Georgian German Greek Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Hiligaynon Hindi Hungarian Iloko Indonesian Italian Japanese Kikamba Kikaonde Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Lingala Lithuanian Macedonian Malagasy Malayalam Maltese Mongolian Myanmar Nepali Norwegian Nzema Oromo Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persian Polish Portuguese Romanian Russian Samoan Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Swahili Swedish Tagalog Tamil Tatar Telugu Thai Tiv Tsonga Turkish Turkmen Twi Ukrainian Venda Vietnamese Xhosa Yoruba Zulu\\nNɔ́ nɛ Baiblo ɔ de\\nEe, Baiblo ɔ kɛ e he kpa gbi. Se eko ɔ, Baiblo ɔ mi munyu komɛ ma nyɛ ma ha nɛ o susu kaa Baiblo ɔ kɛ e he kpa we gbi. Ke o ngɛ hlae nɛ o nu ngmamihi kaa jã amɛ a sisi ɔ, moo ngɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ eko kɛ tsu ní:\\nSusu nɔ́ nɛ a ngɛ he munyu tue ɔ he. Ke wa susu munyu nɛ nɔ ko ngma a fã ko pɛ he ɔ, wa be sane ɔ tsuo sisi nue nɛ e ma nyɛ maa pee wɔ kaa munyu ɔmɛ kɛ a he kpa we gbi.\\nBɔ nɛ ní ngmalɔ ɔ susuɔ níhi he ha. Ke nihi na nɔ́ ko nɛ ya nɔ nɛ a ngɛ he amaniɛ bɔe ɔ, a ma de nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ pɛpɛɛpɛ, se eko ɔ, e slo munyunguhi nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ kɛ ma tsu ní. Aloo eko ɔ, a ti ni komɛ be oti komɛ a he munyu tue.\\nSusu yi nɔ sane nɛ a ngma kɛ kɔ nɔ́ nɛ o ngɛ kanee ɔ he kɛ kusumihi nɛ ngɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi.\\nKadi bɔ nɛ a kɛ munyungu komɛ tsu ní ha. Anɛ munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ daa si ha nɔ́ kpa ko lo?\\nMo kadi kaa, a ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko biɛ kɛ fɔ nɔ́ ko nɔ nɛ a de ke e nɔ́, se eko ɔ, pi lɛ nitsɛ nɛ e pee. *\\nNgɔɔ Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ da kɛ tsu ní.\\nKoo ngɔ Baiblo tsɔɔmihi kɛ fĩ jami mi tsɔɔmihi loo susumi ko nɛ dɛ ɔ se.\\nNɔ hyɛmi níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ tsɔɔ bɔ nɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ wa wo a ta a maa ye bua mo nɛ o nu Baiblo mi munyuhi komɛ nɛ e peeɔ mo kaa a kɛ a he kpa we gbi ɔ sisi.\\n1: Nɔ́ nɛ a ngɛ he munyu tue\\nKe Mawu jɔɔ e he ngɛ ligbi kpaago ɔ nɔ ɔ, lɛɛ mɛni blɔ nɔ nɛ e ngɛ ní tsue loloolo? Benɛ a ngma munyu nɛ ji, Mawu “bɔni e he jɔɔmi kɛ je ligbi kpaago ɔ nɔ benɛ e bɔ níhi tsuo gbe nya” nɛ ngɛ Mose kekleekle womi ɔ mi ɔ, níhi tsuo nɛ Mawu bɔ ngɛ zugba nɔ ɔ he munyu a ngɛ tue ɔ nɛ. (1 Mose 2:2-4, NW) Yesu hu de ke, Mawu “ngɛ ní tsue be tsuaa be.” Anɛ munyu nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ ngɛ Mose kekleekle womi ɔ mi ɔ kɛ a he kpa gbi lo? Ee. Benɛ Yesu ngɛ munyu nɛ ɔ tue ɔ, ní tsumi kpahi nɛ Mawu ngɛ tsue ɔ lɛ e ngɛ tsɔɔe. (Yohane 5:17) Baiblo ɔ nɛ Mawu ha nɛ a ngma, kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ e kɛ haa adesahi ɔ tsuo piɛɛ ní tsumi nɛ e ngɛ tsue ɔ he.—La 20:6; 105:5; 2 Petro 1:21.\\n2 kɛ 3: Bɔ nɛ ní ngmalɔ ɔ susuɔ níhi a he ha kɛ yi nɔ sane\\nJije Yesu tsa hɛ yuyuilɔ ɔ ngɛ? Luka womi ɔ de ke, Yesu tsa hɛ yuyuilɔ ko benɛ e ‘piɛ bɔɔ nɛ e maa su Yeriko ɔ.’ Mateo hu tu jamɛ a sane ɔ nɔuu he munyu. Mateo womi ɔ de ke, Yesu tsa hɛ yuyuili enyɔ komɛ, nɛ e tsɔɔ kaa sane nɛ ɔ ya nɔ be nɛ Yesu “je Yeriko kɛ yaa a.” (Luka 18:35-43; Mateo 20:29-34) Akɛnɛ e slo bɔ nɛ ní ngmali enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo susuɔ níhi a he ha he je ɔ, a ti nɔ tsuaa nɔ tu oti ko nɛ be e nyɛmi nɔ́ mi ɔ he munyu. Mateo tsɔɔ hɛ yuyuili abɔ nɛ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ ji enyɔ, se Luka lɛɛ e kɛ e juɛmi ma hɛ yuyuilɔ ɔ nɛ Yesu kɛ lɛ tu munyu ɔ nɔ. Kɛ kɔ he nɛ saneɔ ya nɔ ngɛ ɔ hu he ɔ, nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi a mi ɔ tsɔɔ kaa, ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, Yeriko ma slɔɔto enyɔ lɛ ngɛ. Yeriko ma momo nɛ ji Yuda bi a ma, kɛ Yeriko ehe nɛ ji Roma bi a ma. Ma enyɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti kɛ mi maa pee si tomi kake. Eko ɔ, ma enyɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti lɛ Yesu pee nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ ngɛ.\\n4: Anɛ munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ daa si ha nɔ́ kpa ko lo?\\nAnɛ a ma kpata zugba a hɛ mi lo? Fiɛlɔ 1:4 de ke, ‘zugba a lɛɛ, bɔ nɛ e ngɛ ɔ, jã kɛ̃ e ngɛ; jã kɛ̃ lɛ e maa hi kɛ maa ya neneene.’ Baiblo ɔ he kpa ko hu de ke, ‘zugba a kɛ e mi nɔ́ tsuaa nɔ́ maa sa.’ Ke nihi kane munyu enyɔ nɛ ɔmɛ ɔ, a susuɔ kaa Baiblo ɔ kɛ e he kpa we gbi. (2 Petro 3:10) Ke a kɛ munyungu nɛ ji ‘zugba’ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, be komɛ ɔ e daa si ha wa si bɔlemi dodoe ɔ. Nɛ be komɛ hu e daa si ha nimli adesahi. (1 Mose 1:1; 11:1) Munyungu nɛ ji ‘zugba’ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ 2 Petro 3:10 daa si kɛ ha “nihi tsuo nɛ li Mawu, nɛ a ma kpata a hɛ mi” se pi kaa a kɛ la maa sã wa si bɔlemi dodoe ɔ.—2 Petro 3:7.\\n5: A ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko biɛ kɛ fɔ nɔ́ ko nɔ nɛ a de ke e nɔ́, se eko ɔ, pi lɛ nitsɛ nɛ e pee\\nMɛnɔ lɛ e ngɔ asafoatsɛ ɔ ní bimi ɔ kɛ ba fɔ Yesu hɛ mi ngɛ Kapernaum? Mateo 8:5, 6 de ke, asafoatsɛ ɔ nitsɛ lɛ ba Yesu ngɔ. Se Luka 7:3 de ke, asafoatsɛ ɔ tsɔ Yuda ma nimeli komɛ. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ munyu nɛ ɔmɛ kɛ a he kpa we gbi mohu lɛɛ, se sisi numi ngɛ he. Asafoatsɛ ɔ ji nɔ nɛ hia yemi kɛ buami ɔ, se e tsɔ ma nimeli ɔmɛ konɛ a kɛ e ní bimi ɔ nɛ ya fɔ Yesu hɛ mi.\\n6: Sisi tsɔɔmi nɛ da\\nAnɛ wɔ tsuo wa peeɔ yayami lo? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wɔ tsuo wa ná yayami kɛ je Adam nɛ ji kekleekle nyumu ɔ ngɔ kaa gbosi ní. (Roma Bi 5:12) E ngɛ kaa nɔ́ nɛ Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ kɛ munyu nɛ ɔ kpa we gbi. A tsɔɔ kaa nɔmlɔ kpakpa “pee we yayami”. (1 Yohane 3:6, The Bible in Basic English; King James Version) Hela peemi munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “yayami” ngɛ 1 Yohane 3:6 tsɔɔ ní peemi ko nɛ yaa nɔ. E slo yayami nɛ wa ná kɛ je Adam ngɔ ɔ ngɛ yayami nɛ nɔ ko jeɔ blɔ peeɔ kɛ gu Mawu mlaahi nɛ e kɛ tsu we ní ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ tsɔɔ ngmami nɛ ɔ sisi ngɛ blɔ nɛ da nɔ kaa nɔ ɔ “yɛ nɔ nɛ e pee yayami” aloo “e kɛ yayami peemi pee we e su.”—New World Translation; Phillips.\\n7: Koo ngɔ Baiblo tsɔɔmihi kɛ fĩ jami mi tsɔɔmihi loo susumi ko nɛ dɛ ɔ se.\\nAnɛ Yesu kɛ Mawu sɔ lo? Yesu de ke: “I kɛ Tsɛ ɔ ni kake ji wɔ.” Pee se ɔ, e de hu ke, “E [Tsɛ ɔ] pe mi.” E ngɛ kaa nɔ́ nɛ munyu enyɔ nɛ ɔmɛ kɛ a he kpa we gbi. (Yohane 10:30; 14:28) Ke wa ngɛ hlae nɛ waa nu ngmami nɛ ɔmɛ a sisi saminya a, e sa nɛ waa susu nɔ́ tutuutu nɛ Baiblo ɔ de ngɛ Yehowa kɛ Yesu he ɔ he. Munyu nɛ ɔmɛ fĩ we Triniti tsɔɔmi ɔ se, ejakaa Triniti tsɔɔmi ɔ pi Baiblo tsɔɔmi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu Tsɛ, kɛ e Mawu ji Yehowa. Yehowa ji Mawu nɛ Yesu jaa. (Mateo 4:10; Marko 15:34; Yohane 17:3; 20:17; 2 Korinto Bi 1:3) Yesu kɛ Mawu sɔɛ.\\nMunyu nɛ Yesu tu ke “I kɛ Tsɛ ɔ ni kake ji wɔ” ɔ tsɔɔ kake peemi nɛ ngɛ e kɛ e Tsɛ, Yehowa Mawu a kpɛti, ejakaa mɛ tsuo a hɛɛ yi mi tomi kake. Pee se ɔ, Yesu de ke: “Tsɛ ɔ kɛ mi pee kake, nɛ imi hu i kɛ Tsɛ ɔ pee kake.” (Yohane 10:38, NW) Yesu ha nɛ kake peemi nɛ ɔ hi e kɛ e se nyɛɛli ɔmɛ hu a kpɛti. E sɔle ha Mawu nɛ e de ngɛ a he ke: ‘O wo ye hɛ mi nyami, nɛ i ha mɛ hu a hɛ mi ba nyami ja nɔuu, konɛ a pee kake kaa bɔ nɛ i kɛ mo ngɛ ɔ. I kɛ mɛ pee kake, nɛ mo hu o kɛ mi pee kake.’—Yohane 17:22, 23.\\n^ kk. 8 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, womi nɛ ji Encyclopædia Britannica a de ngɛ Taj Mahal mɔ ɔ he ke, “Mughal nɔ yemi ɔ nya da lɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Shah Jahān ɔ lɛ ma Taj Mahal ɔ.” Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsa pi lɛ nitsɛ nɛ e kɛ e nine ma tsu ɔ. Encyclopædia Britannica a tsɔɔ kaa, “a bɔ ní tsuli nɛ hiɛ pe 20,000 apaa kɛ ma tsu ɔ.”\\nBaiblo ɔ Baiblo Mi Sane Bimihi Nɛ A Ha Heto","num_words":1609,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.035,"special_characters_ratio":0.287,"stopwords_ratio":0.441,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"(src)=\"1\"> 3 A Ngɔ A He Kɛ Ha Ngɛ Mɛ Nitsɛmɛ A Suɔmi Nya ​ — Ngɛ Madagascar\\n(src)=\"2\"> 7 ‘ E Haa Nihi Nɛ Pɔ Tɔ Mɛ ɔ He Wami ’\\n(src)=\"3\"> Ke e peeɔ wɔ kaa wa be nyɛe maa da nyagbahi nɛ waa kɛ kpee ɔmɛ a nya a , mɛni wa ma nyɛ maa pee ?\\n(src)=\"4\"> Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ , wa ma susu jeha 2018 wa jeha ngmami ɔ he .\\n(src)=\"5\"> Wa maa na nɔ́ he je nɛ e sa kaa wa ha nɛ Yehowa nɛ wo wɔ he wami , kɛ blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ pee jã .\\n(src)=\"6\"> 12 Kaimi ɔ Haa Nɛ Mawu We Bi Peeɔ Kake\\n(src)=\"7\"> Jeha nɛ ɔ , a maa ye Kristo gbenɔ ɔ Kaimi ɔ Hɔ , ngɛ March 31 , 2018 .\\n(src)=\"8\"> Mɛni wa ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ kɛ dla wa he ?\\n(src)=\"9\"> Ke wa ya Kaimi ɔ , kɛ wa ma ná he se ha kɛɛ , nɛ kɛ Kaimi ɔ yeɔ bua nɛ kake peemi hiɔ Mawu we bi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ a kpɛti ha kɛɛ ?\\n(src)=\"10\"> Wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ munyu nɛ ɔ mi .\\n(src)=\"11\"> 17 Mɛni He Je Nɛ E Sa Nɛ Waa Ke Nɔ Nɛ Nɔ́ Ko He Hia We Lɛ ɔ Ní ɔ ?\\n(src)=\"12\"> Níhi tsuo nɛ wa ngɛ ɔ je Yehowa ngɔ .\\n(src)=\"13\"> Se kɛ̃ ɔ , Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa wa maa ngɔ wa sika kɛ fĩ ní tsumi nɛ e we asafo ɔ ngɛ tsue mwɔnɛ ɔ se .\\n(src)=\"14\"> Munyu nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le nɔ́ he je nɛ e sa nɛ waa ngɔ wa ní kpakpahi kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami , kɛ jɔɔmihi nɛ maa je mi kɛ ba .\\n(src)=\"15\"> 22 Mɛni Suɔmi Lɛ Haa Nɔ Bua Jɔmi Nitsɛnitsɛ ?\\n(src)=\"16\"> 27 Slɔɔto Nɛ Ngɛ Nimli A Kpɛti\\n(src)=\"17\"> Munyu nɛ ɔ maa tsɔɔ wɔ kaa suɔmi nɛ wa maa suɔ Yehowa a ji nɔ́ nɛ ma ha wɔ bua jɔmi nitsɛnitsɛ , se pi suɔmi yaya nɛ nihi jeɔ kpo ngɛ “ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ . ”\\n(src)=\"18\"> Munyu enyɔne ɔ maa tsɔɔ wɔ slɔɔto agbo nɛ ngɛ suhi nɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ jeɔ kpo , kɛ suhi nɛ Mawu we bi jeɔ kpo ɔ mi .\\n(src)=\"19\"> 32 Anɛ O Le Lo ?\\n(src)=\"1\"> NYƐMIYO ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sylviana nɛ e ji daa blɔ gbalɔ nɛ e ye maa pee jeha 25 ɔ de ke : “ Benɛ ye huɛmɛ komɛ ya sɔmɔ ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ nɛ a ba de mi a níhi a si kpami ɔ , e jlo mi kaa imi hu ma ka nɛ ma hyɛ , konɛ ma ná bua jɔmi nɛ a ná a eko , se i ye gbeye . ”\\n(src)=\"2\"> Eko ɔ , o nuɔ he kaa bɔ nɛ Sylviana nu he ɔ .\\n(src)=\"3\"> Anɛ mo hu o suɔ nɛ o ya sɔmɔ ngɛ he nɛ Matsɛ Yemi fiɛɛli fuu a he hia ngɛ , se o ngɛ gbeye yee lo ?\\n(src)=\"4\"> Ke jã a , lɛɛ koo ye gbeye kulaa !\\n(src)=\"5\"> Yehowa ye bua nyɛmimɛ akpehi abɔ nɛ a hane blɔ tsimi ní komɛ , nɛ a nyɛ nɛ a bli a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi .\\n(src)=\"6\"> Nyɛ ha nɛ waa ya Madagascar konɛ wa ya hyɛ bɔ nɛ Yehowa ye bua a ti ni komɛ ha .\\n(src)=\"7\"> Madagascar ji zugba kpɔ ngua nɛ wo bɔle lɛ nɛ to nɔ eywiɛ ngɛ je ɔ mi tsuo .\\n(src)=\"8\"> Maa pee jeha nyɔngma kɛ se ji nɛ ɔ , fiɛɛli kɛ blɔ gbali 70 kɛ se nɛ a ngɛ kã je mahi 11 * a nɔ kɛ ya fiɛɛ ngɛ Afrika ma nɛ ɔ mi .\\n(src)=\"9\"> Nihi fuu a bua jɔ Mawu Munyu ɔ he ngɛ Madagascar .\\n(src)=\"10\"> Jehanɛ hu ɔ , fiɛɛli fuu nɛ a ngɛ ma nɛ ɔ mi ɔ je a suɔmi mi nɛ a hia kɛ ya he kpahi ngɛ ma a mi konɛ a ya fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ .\\n(src)=\"11\"> Nyɛ ha nɛ wa susu a kpɛti ni komɛ a he nɛ waa hyɛ .\\n(src)=\"12\"> Perrine kɛ Louis\\n(src)=\"13\"> Louis kɛ e yo Perrine nɛ a ye jeha 30 kɛ se ɔ hia kɛ je France kɛ ho Madagascar ya .\\n(src)=\"14\"> Se loko a maa ya a , a kɛ jehahi babauu susu he kaa a maa hia kɛ ya ma se konɛ a bli a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi , se e pee Perrine kaa a ko ya .\\n(src)=\"15\"> Perrine de ke , “ I ye gbeye , ejakaa i li si fɔfɔɛ nɛ waa kɛ maa kpe ngɛ lejɛ ɔ .\\n(src)=\"16\"> I hao wawɛɛ , ejakaa ke wa maa hia a , lɛɛ e ma bi nɛ wa si wa weku li , wa huɛmɛ nɛ waa kɛ mɛ ngɛ asafo mi , wa we , kɛ hehi nɛ wa le , kɛ níhi nɛ wa peeɔ daa a .\\n(src)=\"17\"> Ngɛ anɔkuale mi ɔ , yeyeeye peemi lɛ pee blɔ tsimi nɔ́ kɛ ha mi . ”\\n(src)=\"18\"> Ngɛ jeha 2012 ɔ mi ɔ , Perrine pee kã , nɛ e kɛ Louis hia .\\n(src)=\"19\"> Anɛ Perrine pia e he lo ?\\n(src)=\"20\"> Perrine de ke , “ Yehowa ye bua wɔ wawɛɛ ngɛ hiɛ ɔ , nɛ enɛ ɔ wo wa hemi kɛ yemi ɔ mi he wami . ”\\n(src)=\"21\"> Louis hu de ke , “ Benɛ wa ye wa kekleekle Kaimi ɔ ngɛ Madagascar a , wa Baiblo kaseli nyɔngma sɔuu nɛ a ba .\\n(src)=\"22\"> Enɛ ɔ ha nɛ wa bua jɔ wawɛɛ ! ”\\n(src)=\"23\"> Benɛ Louis kɛ Perrine kɛ nyagbahi kpe ɔ , mɛni ye bua mɛ nɛ a ngmɛɛ we sɔmɔmi ní tsumi ɔ he ɔ ?\\n(src)=\"24\"> A sɔle kaa Yehowa nɛ e wo mɛ he wami konɛ a nyɛ nɛ a fĩ si .\\n(src)=\"25\"> Louis de ke : “ Wa yɔse kaa Yehowa bu wa sɔlemi ɔ tue , nɛ wa ná ‘ Mawu tue mi jɔmi ɔ . ’\\n(src)=\"26\"> Wa nyɛ nɛ wa ngɔ wa juɛmi kɛ ma jɔɔmihi nɛ wa ná ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ nɔ .\\n(src)=\"27\"> Jehanɛ hu ɔ , wa huɛmɛ ngma wɔ womihi kɛ wo wɔ he wami konɛ wa kɔni mi nɛ ko jɔ̃ . ” ​ — Filip .\\n(src)=\"28\"> 4 : 6 , 7 ; 2 Kor .\\n(src)=\"29\"> 4 : 7 .\\n(src)=\"30\"> Yehowa jɔɔ Louis kɛ Perrine kaa a fĩ si ngɛ a sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi .\\n(src)=\"31\"> Louis de ke , “ Ngɛ October 2014 ɔ mi ɔ , wa ya Baiblo Sukuu Kɛ Ha Nihi Nɛ A Sɛ Gba Si Himi Mi ɔ * eko ngɛ France .\\n(src)=\"32\"> Sukuu nɛ ɔ nɛ wa ya a ngɛ kaa nike ní ko nɛ e he jua wa nɛ Yehowa kɛ ha wɔ . ”\\n(src)=\"33\"> Benɛ a gbe sukuu ɔ nya a , Louis kɛ Perrine a bua jɔ kaa a ha nɛ a ya tsa a sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɔ ngɛ Madagascar .\\n(src)=\"34\"> Nadine kɛ Didier\\n(src)=\"35\"> Ngɛ jeha 2010 mi ɔ , Didier kɛ e yo Nadine nɛ a je France nɛ a ye maa pee jeha 50 ɔ hu hia kɛ ya Madagascar .\\n(src)=\"36\"> Didier de ke : “ Benɛ wa sɛ gba si himi mi pɛ ɔ , wa tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ , nɛ pee se ɔ , wa fɔ bimɛ etɛ .\\n(src)=\"37\"> Benɛ wa bimɛ ɔmɛ wa a , wa pee wa juɛmi kaa wa ma ya sɔmɔ ngɛ ma se . ”\\n(src)=\"38\"> Nadine de ke : “ Ke i susu wa bimɛ ɔmɛ a he nɛ wa maa je ɔ he ɔ , kɛkɛ ye juɛmi bɔni mi enyɔɔnyɔ peemi .\\n(src)=\"39\"> Se wa bimɛ ɔmɛ de wɔ ke : ‘ Ke nyɛ ya sɔmɔ ngɛ he nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ɔ , lɔ ɔ mohu nɛ ma ha wɔ bua jɔmi ! ’\\n(src)=\"40\"> Munyu nɛ a tu nɛ ɔ wo wɔ he wami , nɛ wa hia kɛ ho .\\n(src)=\"41\"> Amlɔ nɛ ɔ , waa kɛ wa bimɛ ɔmɛ a kpɛti kɛ mohu lɛɛ , se wa bua jɔ kaa wa nyɛɔ nɛ waa kɛ mɛ sɛɛɔ ní be fɛɛ be . ”\\n(src)=\"42\"> Ngɛ Didier kɛ Nadine a blɔ fa mi ɔ , a ná we Malagasy gbi ɔ kasemi gbɔjɔɔ kulaa .\\n(src)=\"43\"> Nadine muɔ hɛlii , nɛ e de ke , “ Tsa pi jeha 20 bimɛ ji wɔ hu . ”\\n(src)=\"44\"> Mɛni ye bua mɛ nɛ a kase gbi ɔ ?\\n(src)=\"45\"> Kekleekle ɔ , a ya hi asafo ko nɛ a tuɔ French gbi ɔ mi .\\n(src)=\"46\"> Pee se benɛ a pee a juɛmi kaa a maa kase Malagasy gbi ɔ tutuutu ɔ , a hia kɛ ya asafo ko nɛ a tuɔ Malagasy gbi ɔ mi .\\n(src)=\"47\"> Nadine de ke : “ Ma mi bi ɔmɛ fuu a bua jɔ he kaa a maa kase Baiblo ɔ .\\n(src)=\"48\"> Behi fuu ɔ , a naa wɔ si kaa wa ba tsɔɔ mɛ ní .\\n(src)=\"49\"> Sisije ɔ , e pee mi kaa i ngɛ nlae .\\n(src)=\"50\"> Blɔ gbami ní tsumi ɔ ngɛ zugba kpɔ nɛ ɔ mi ngɔɔ saminya .\\n(src)=\"51\"> Ke i te si mɔtu ɔ , i deɔ ye he ke , ‘ Je na ekohu , ye bua jɔ kaa i yaa fiɛɛmi ! ’ ”\\n(src)=\"52\"> Didier kai benɛ e ngɛ Malagasy gbi ɔ kasee ɔ .\\n(src)=\"53\"> E de ke : “ Be ko ɔ , i hyɛ asafo mi ní kasemi ko nɔ , se i nui hetohi nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ha a ekoeko sisi .\\n(src)=\"54\"> Ke a ha heto ɔ , nɔ́ nɛ i deɔ pɛ ji , ‘ Mo tsumi . ’\\n(src)=\"55\"> Be ko nɛ nyɛmiyo ko ha heto nɛ i na lɛ si ɔ , nyɛmimɛ nɛ a hii si ngɛ e se ɔ pee okadi kɛ tsɔɔ mi kaa e heto ɔ dɛ .\\n(src)=\"56\"> Amlɔ nɔuu nɛ i tsɛ nyɛminyumu ko , nɛ e ha heto ɔ .\\n(src)=\"57\"> I he ye kaa lɛɛ e heto ɔ da . ”\\n(src)=\"58\"> Ngɛ jeha 2005 ɔ mi ɔ , Thierry kɛ e yo Nadia hyɛ drama nɛ ji “ Pursue Goals That Honor God ” ɔ .\\n(src)=\"59\"> Drama nɛ ɔ kɔɔ Timoteo he .\\n(src)=\"60\"> Drama a ta a tsui he nɛ a pee a juɛmi kaa a ma ya sɔmɔ ngɛ he nɛ Matsɛ Yemi fiɛɛli fuu a he hia ngɛ .\\n(src)=\"61\"> Thierry de ke : “ Benɛ wa hyɛ drama a ta nɛ wa ngɛ wa dɛ fiae ɔ , i kpasa ye yo ɔ nɛ i bi lɛ ke , ‘ Jije wa maa ya ? ’\\n(src)=\"62\"> Ye yo ɔ tsɔɔ kaa jamɛ a sane bimi ɔ he nɔuu nɛ lɛ hu e ngɛ susue . ”\\n(src)=\"63\"> Be bɔɔ se ɔ , a bɔni a he dlami konɛ a nyɛ nɛ a su oti nɛ ɔ he .\\n(src)=\"64\"> Nadia de ke , “ Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ , wa jua níhi nɛ wa ngɛ ɔ , nɛ níhi nɛ piɛ ɔ ya blɔ hiami baagi eywiɛ pɛ a mi ! ”\\n(src)=\"65\"> Muɔ nɔ : Nadia kɛ Marie - Madeleine ; Hiɔ nɔ : Thierry\\n(trg)=\"74\"> Ene ribhi obọ agobọ : Nadia bi Marie - Madeleine .\\n(src)=\"66\"> Ngɛ jeha 2006 mi ɔ , a hia kɛ ya Madagascar , nɛ a kɛ bua jɔmi je fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi .\\n(src)=\"67\"> Nadia de ke , “ Nihi nɛ waa kɛ kpeeɔ ngɛ fiɛɛmi mi ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ wawɛɛ . ”\\n(src)=\"68\"> Se jeha ekpa se ɔ , Thierry kɛ e yo Nadia kɛ nyagba ko kpe .\\n(src)=\"69\"> Nadia yayo nɛ a tsɛɛ lɛ ke Marie - Madeleine nɛ e ngɛ France ɔ nɔ si nɛ e nine ku , nɛ e yi hu pɛ .\\n(src)=\"70\"> Thierry kɛ Nadia ya na dɔkita nɛ e ngɛ Nadia yayo hyɛe ɔ , nɛ a bi yomo ɔ kaa e kɛ mɛ maa ya Madagascar lo .\\n(src)=\"71\"> E ngɛ mi kaa Marie - Madeleine ye jeha 80 jamɛ a be ɔ mohu lɛɛ , se e kɛ bua jɔmi kplɛɛ nɔ , nɛ e ba je e biyo ɔ kɛ e huno ɔ ngɔ .\\n(src)=\"72\"> Benɛ Marie - Madeleine ya piɛɛ e biyo ɔ kɛ e huno ɔ he ngɛ Madagascar a , kɛ e nu he ha kɛɛ ?\\n(src)=\"73\"> Marie - Madeleine de ke : “ Be komɛ ɔ , si himi ɔ be gbɔjɔɔ , nɛ e ngɛ mi kaa i nyɛ we nɛ i peeɔ ní komɛ mohu lɛɛ , se i nuɔ he kaa se nami ngɛ ye he ngɛ asafo ɔ mi .\\n(src)=\"74\"> Nɛ nɔ́ nɛ haa nɛ ye bua jɔɔ pe kulaa ji kaa , ye bimɛ ɔmɛ a ngɔ nɛ i ba je ɔ ye bua mɛ nɛ a tsa a sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɔ ngɛ Madagascar , nɛ a fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ yiblii woe wawɛɛ . ”","num_words":1964,"character_repetition_ratio":0.082,"word_repetition_ratio":0.004,"special_characters_ratio":0.369,"stopwords_ratio":0.476,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni He Je Nɛ Nihi Sɔleɔ?\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bicol Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Haitian Creole Hebrew Hiligaynon Hungarian Igbo Iloko Indonesian Italian Japanese Kazakh Kikaonde Kikuyu Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisonge Kongo Korean Krio Lingala Lithuanian Luganda Luo Macedonian Malagasy Malay Maltese Maya Moore Nepali Norwegian Nyaneka Nzema Ossetian Otetela Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Polish Portuguese Punjabi Quechua (Bolivia) Romanian Russian Sango Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swedish Tagalog Tatar Thai Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkish Tuvaluan Twi Ukrainian Umbundu Uzbek Vietnamese Wayuunaiki Xhosa Yoruba Zande Zulu\\nHƐ MI MUNYU | ANƐ E SA KAA O SƆLE LO?\\nAnɛ o sɔleɔ daa lo? Nihi fuu sɔleɔ daa. Ni nɛmɛ nɛ a he we yi kaa Mawu ngɛ ɔ po sɔleɔ. Mɛni he je nɛ nihi sɔleɔ ɔ? Ngɛ France ɔ, akɔtaa bumi ko tsɔɔ kaa be komɛ ɔ, France bi fuu sɔleɔ aloo a pueɔ a yi mi tɛ ngɛ níhi a he “bɔ nɛ pee nɛ a tsui nɛ nɔ a mi kɛkɛ.” A peeɔ a ní kaa bɔ nɛ Europa bi hu peeɔ a ní ɔ. Pi Mawu jami he je nɛ a sɔleɔ ngɛ, mohu ɔ, a sɔleɔ kɛ “woɔ a bua kɛkɛ.” Ngɛ Mawu jali komɛ hu a blɔ fa mi ɔ, ja nɔ́ ko he hia mɛ pɛ loko a sɔleɔ, nɛ ke a sɔle hu ɔ, a suɔ nɛ Mawu nɛ ha mɛ heto amlɔ nɔuu.—Yesaya 26:16.\\nMo hu nɛɛ? Anɛ o susu kaa sɔlemi ji nɔ́ ko nɛ haa nɛ nɔ susuɔ níhi a he saminya kɛkɛ lo? Ke o he ye kaa Mawu ngɛ ɔ, anɛ ke o sɔle ɔ, e haa o sɔlemi ɔ heto lo? Aloo anɛ e peeɔ mo kaa Mawu ha we o sɔlemihi a heto lo? Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o na sɔlemi kaa e ji blɔ kpakpa nɛ ma ha nɛ o hɛ mo kɛ su Mawu he, se pi nɔ́ ko nɛ a peeɔ nɛ haa nɔ náa bua jɔmi kɛkɛ.","num_words":373,"character_repetition_ratio":0.039,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.216,"stopwords_ratio":0.308,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.998,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Suhi Nɛ Yesu Je Kpo Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase | Yesu Si Himi Ngɛ Zugba a Nɔ\\nMO JE MI MI SAMI KPO\\nAkɛnɛ Yesu ye mluku he je ɔ, haomihi nɛ adesahi kɛ kpeɔ ɔ fuu bɛ e nɔ, nɛ níhi nɛ gbaa adesahi a nya a hu gba we e nya. Se kɛ̃ ɔ, e je mi mi sami kpo. Akɛnɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ nihi a he he je ɔ, e je e tsui mi faa nɛ e ye bua nihi. O ma nyɛ maa kase bɔ nɛ Yesu je mi mi sami kpo ha a he ní ngɛ Yi 32, 37, 57, kɛ 99 mi.\\nMO TSƆ O HƐ MI KƐ HA NIHI\\nE he wɛ kɛ ha jokuɛwi kɛ nikɔtɔmahi tsuo kaa a maa hɛ kɛ su Yesu he, ejakaa Yesu tsɔ e hɛ mi kɛ ha nihi, nɛ e pee we e he kaa nɔ ko nɛ e be nihi a he deka. Ke nihi ngɛ Yesu kasa nya a, a tsui nɔɔ a mi, ejakaa a naa kaa Yesu susuɔ a he. O ma nyɛ maa kase bɔ nɛ Yesu tsɔ e hɛ mi ha nihi ha a he ní fuu ngɛ Yi 25, 27, kɛ 95 mi.\\nMOO SƆLE DAA\\nBenɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e sɔleɔ daa ligbi, nɛ e kɛ anɔkuale jali hu peeɔ kake kɛ sɔleɔ. Yesu sɔle ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi, se pi be nɛ e yaa ye ní pɛ. E naa e Tsɛ ɔ si, nɛ e jeɔ E yi, nɛ e biɔ lɛ blɔ tsɔɔmi loko e mwɔɔ e yi mi kpɔ ngɛ sanehi a he. O maa na enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi ngɛ Yi 24, 34, 91, 122, kɛ 123 mi.\\nKO FO MO PƐ O NƆ́ MI\\nYesu ngɔɔ be nɛ e sa nɛ e kɛ jɔɔ e he ɔ po kɛ yeɔ bua nihi. E fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi. E pee jã konɛ wɔ hu waa kase lɛ. O ma nyɛ maa kase bɔ nɛ e je su nɛ ɔ kpo ha a he ní ngɛ Yi 19, 41, kɛ 52 mi.\\nMOO NGƆ NIHI A TƆMI KƐ PA MƐ\\nPi nɛ Yesu ngɔ e nya kɛ de kɛkɛ kaa waa ngɔ nihi a tɔmi kɛ pa mɛ, mohu ɔ, e ngɔ e kaseli ɔmɛ, kɛ ni kpahi a tɔmihi kɛ pa mɛ. O ma nyɛ maa kase bɔ nɛ e je su nɛ ɔ kpo ha a he ní ngɛ Yi 26, 40, 64, 85, kɛ 131 mi.\\nMOO PEE KÃ\\nA gba kɛ fɔ si kaa Yuda bi babauu ma kua Mesia a, nɛ e he nyɛli maa gbe lɛ. Lɔ ɔ he ɔ, jinɛ Yesu ko hɛwi e he ngɛ a he. Se e kɛ kã fiɛɛ ha nihi konɛ a ja anɔkuale Mawu ɔ. Yesu pee enɛ ɔ konɛ ke nihi bui sɛ gbi nɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ fiɛɛe ɔ tue, aloo a te si kɛ wo mɛ ɔ, nɛ a kase lɛ. Moo hyɛ Yi 16, 72, kɛ 103.\\nYesu nɔ kuɔ kulaa pe adesahi nɛ a yi mluku ɔ ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e juɛmi mi kuɔ, nɛ e le ní wawɛɛ. Mluku nɛ Yesu ye ɔ ha nɛ e nyɛ nɛ e pee níhi nɛ nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa pee. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, e ba e he si, nɛ e sɔmɔ ni kpahi. O ma nyɛ maa kase Yesu he si bami ɔ he ní fuu ngɛ Yi 10, 62, 66, 94, kɛ 116 mi.\\nMOO TO O TSUI SI\\nYesu to e tsui si kɛ ha e se nyɛɛli ɔmɛ kɛ ni kpahi. Ke e kaseli ɔmɛ nyɛ we nɛ a pee a ní kaa bɔ nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ po ɔ, e toɔ e tsui si kɛ haa mɛ. E ya nɔ nɛ e tĩ níhi nɛ a he hia nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní konɛ a hɛ mɛ kɛ su Yehowa he ɔ mi si abɔ. O ma nyɛ maa kase Yesu tsui si tomi ɔ he ní fuu ngɛ Yi 74, 98, 118, kɛ 135 mi.","num_words":658,"character_repetition_ratio":0.072,"word_repetition_ratio":0.037,"special_characters_ratio":0.334,"stopwords_ratio":0.529,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"3 Mose 11 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\nKooloi ni he tse kɛ nɔ ni he tseee (1-47)\\n11 Ni Yehowa kɛɛ Mose kɛ Aaron akɛ: 2 “Nyɛkɛa Israelbii lɛ akɛ, ‘Shikpɔŋ lɛ nɔ kooloi* ni nyɛbaanyɛ nyɛye nɛ:+ 3 Kooloo fɛɛ kooloo ni yɔɔ nane tokotai* ni agbála mli ni gbɛ kãmɔ mli ní gɔiɔ eniyenii etaa lɛ, nyɛbaanyɛ nyɛye. 4 “‘Shi nyɛkayea kooloi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ni gɔiɔ amɛniyenii amɛtaa loo agbála amɛnane tokotai* amli lɛ: afukpɔŋɔ, egɔiɔ eniyenii etaa moŋ, shi agbálako enane tokotai* lɛ amli. Ehe tseee hãaa nyɛ.+ 5 Nyɛkayea afutuɔkɔ*+ hu, ejaakɛ egɔiɔ eniyenii etaa moŋ, shi agbálako enane tokotai* lɛ amli. Ehe tseee hãaa nyɛ. 6 Nyɛkayea kpɛŋkplɛ hu, ejaakɛ egɔiɔ eniyenii etaa moŋ, shi agbálako enane tokotai* lɛ amli. Ehe tseee hãaa nyɛ. 7 Nyɛkayea kplotoo+ hu, ejaakɛ agbála enane tokotai* lɛ amli ni gbɛ kãmɔ mli moŋ, shi egɔiii eniyenii etaaa. Ehe tseee hãaa nyɛ. 8 Nyɛkayea amɛloo lɛ eko eko, ni nyɛkataa amɛgbohii ahe hu. Amɛhe tseee hãaa nyɛ.+ 9 “‘Nii fɛɛ ni yɔɔ nu mli lɛ ateŋ nɔ ni nyɛbaanyɛ nyɛye nɛ: Nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ nu mli ni yɔɔ fiji kɛ he totoi, ŋshɔi amli nɔ jio, fai amli nɔ jio, nyɛbaanyɛ nyɛye.+ 10 Shi nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ ŋshɔi kɛ fai amli ni bɛ fiji kɛ he totoi lɛ, kooloi bibiibibii* lɛ eko jio, bɔɔ nii* krokomɛi fɛɛ ni hiɛ kamɔ ni yɔɔ nui lɛ amli lɛ eko jio, nyaŋemɔ nii ni kɛhã nyɛ. 11 Hɛɛ, nyɛnyaŋea amɛ, ni nyɛkayea amɛloo lɛ eko eko,+ ni amɛgbohii lɛ hu, nyɛnyaŋea. 12 Nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ nui lɛ amli ni bɛ fiji kɛ he totoi lɛ ji nyaŋemɔ nii kɛhã nyɛ. 13 “‘Bɔɔ nii ni filikiɔ ni esa akɛ nyɛnyaŋe nɛ; nyɛkayea, ejaakɛ amɛji nyaŋemɔ nii: okropɔŋ+ kɛ ŋshɔ hiɛ akroma kɛ akpaŋa diŋ+ 14 kɛ laalɔɔ tsuru kɛ laalɔɔ diŋ henɔi fɛɛ 15 kɛ kwaakwaalabite henɔi fɛɛ 16 kɛ duguma kɛ patu kɛ oka kɛ akroma henɔi fɛɛ 17 kɛ patu bibioo kɛ amiŋ* kɛ patu ni toii kɛlɛ 18 kɛ omiɔhɔɔ* kɛ ŋa nɔ dɔkɔdɔkɔ kɛ akpaŋa 19 kɛ klitso kɛ gɔdɔ henɔi fɛɛ kɛ huupu* kɛ aputupata. 20 Kooloi bibiibibii* fɛɛ ni yɔɔ fiji, ni nyiɛɔ amɛnaji ejwɛ lɛ fɛɛ anɔ lɛ ji nyaŋemɔ nii kɛhã nyɛ. 21 “‘Kooloi bibiibibii* fɛɛ ni yɔɔ fiji, ni nyiɛɔ amɛnaji ejwɛ lɛ fɛɛ anɔ lɛ ateŋ nɔ ni nyɛbaanyɛ nyɛye pɛ ji nɔ ni yɔɔ naji enyɔ ni atsara ni kwɔlɔ fe naji krokomɛi lɛ ni amɛkɛtumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. 22 Enɛɛmɛi ateŋ nɔ ni nyɛbaanyɛ nyɛye nɛ: baalabii* henɔi srɔtoi ni fãa kɛjɛɔ he kome kɛyaa he kroko kɛ baalabii krokomɛi ni ayeɔ+ kɛ krilii kɛ agãi. 23 Kooloi bibiibibii* krokomɛi fɛɛ ni yɔɔ fiji lɛ ji nyaŋemɔ nii kɛhã nyɛ. 24 Enɛɛmɛi baahã nyɛfee mɛi ni he tseee. Mɔ fɛɛ mɔ ni taa amɛgbohii ahe lɛ he tseee kɛyashi gbɛkɛ.+ 25 Mɔ fɛɛ mɔ ni kɔɔ amɛgbohii lɛ eko ehiɛɔ lɛ, efɔ etadei lɛ ahe;+ ehe tseee kɛyashi gbɛkɛ. 26 “‘Kooloo fɛɛ kooloo ni yɔɔ nane tokotai* ni agbála mli shi gbɛ kãmɔɔɔ mli, ni egɔiii eniyenii etaaa lɛ he tseee hãaa nyɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ni taa amɛhe lɛ he tseee.+ 27 Kooloi fɛɛ* ni nyiɛɔ amɛnaji ejwɛ lɛ fɛɛ anɔ lɛ ateŋ eko fɛɛ eko ni kɛ enaji ashishi he ni yɔɔ tɛtrɛɛ lɛ maa shi kɛnyiɛɔ* lɛ he tseee hãaa nyɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ni taa amɛgbohii ahe lɛ he tseee kɛyashi gbɛkɛ. 28 Mɔ ni wóɔ amɛgbohii lɛ eko lɛ afɔ etadei lɛ ahe,+ ni ehe tseee kɛyashi gbɛkɛ.+ Amɛhe tseee hãaa nyɛ. 29 “‘Shikpɔŋ lɛ nɔ kooloi ni yi fa babaoo ni he tseee hãaa nyɛ nɛ: obishi kɛ kwakwe+ kɛ odaakɛlɛo henɔi fɛɛ 30 kɛ tsunyɛ kɛ mampam kɛ ŋa mli tsunyɛ* kɛ shia mli odaakɛlɛo kɛ obosumaketeo.* 31 Kooloi bibiibibii* nɛɛ ahe tseee hãaa nyɛ.+ Mɔ fɛɛ mɔ ni taa amɛgbohii ahe lɛ he tseee kɛyashi gbɛkɛ.+ 32 “‘Agbɛnɛ, kɛ́ amɛgboi lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaagbee nɔ lɛ he tseee, tso nii jio, atade jio, kooloo hewolo jio, kpekpe jio. Nibii* fɛɛ ni akɛtsuɔ nii lɛ, akɛwo nu mli, ni amɛhe tseee kɛyashi gbɛkɛ; no sɛɛ lɛ amɛhe baatse. 33 Kɛ́ amɛgbee sũ nɔ ko mli lɛ, nyɛjwaraa lɛ, ni nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ mli lɛ he tseee.+ 34 Niyenii fɛɛ niyenii ni sũ nɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ mli nu baasa he lɛ he tseee, ni nɔ fɛɛ nɔ ni anuɔ ni yɔɔ sũ nɔ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ he tseee. 35 Nɔ fɛɛ nɔ ni amɛgbohii lɛ eko baagbee nɔ lɛ he tseee. Kɛ́ eji flɔnɔɔ jio, latɛ bibioo jio, esa akɛ akumɔ lɛ dukuduku. Nibii nɛɛ ahe tseee, ni amɛbaakã he amɛfee nibii ni he tseee kɛhã nyɛ. 36 Nuhiŋmɛi kɛ bu ni akɛtoɔ nu pɛ baakã he afee nɔ ni he tse, shi mɔ fɛɛ mɔ ni taa kooloi nɛɛ agbohii ahe lɛ he tseee. 37 Kɛ́ amɛgbohii lɛ eko gbee wu ko ni abaadu nɔ lɛ, wu lɛ he tse. 38 Shi kɛ́ akɛ nu fɔ dumɔwu ko, ni amɛgbohii lɛ eko gbee nɔ lɛ, no lɛ, dumɔwu lɛ he tseee hãaa nyɛ. 39 “‘Agbɛnɛ, kɛ́ kooloo ko ni nyɛyeɔ lɛ eko gbo lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni taa egbonyo lɛ he lɛ he tseee kɛyashi gbɛkɛ.+ 40 Mɔ fɛɛ mɔ ni yeɔ kooloo ni egbo lɛ loo lɛ eko lɛ, efɔ etadei lɛ ahe, ni ehe tseee kɛyashi gbɛkɛ.+ Mɔ fɛɛ mɔ ni wóɔ kooloo lɛ gbonyo lɛ, efɔ etadei lɛ ahe, ni ehe tseee kɛyashi gbɛkɛ. 41 Shikpɔŋ lɛ nɔ kooloi bibiibibii* lɛ fɛɛ lɛ, nyaŋemɔ nii ni.+ Nyɛkayea. 42 Nyɛkayea kooloo fɛɛ kooloo ni wamɔɔ yɛ emusu nɔ, kooloi fɛɛ ni nyiɛɔ amɛnaji ejwɛ lɛ fɛɛ anɔ, aloo shikpɔŋ lɛ nɔ kooloi bibiibibii* fɛɛ ni yɔɔ naji pii lɛ, ejaakɛ amɛ fɛɛ lɛ, nyaŋemɔ nii ni.+ 43 Nyɛkahãa kooloi bibiibibii* lɛ ateŋ eko hã nyɛtsɔmɔ mɛi* ni anyaŋeɔ, ni nyɛkɛ eko akabulea nyɛhe, ní no hã nyɛtsɔmɔ mɛi ni he tseee.+ 44 Ejaakɛ, miji Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ,+ ni nyɛhãa nyɛhe atsea koni nyɛfee krɔŋkrɔŋ,+ ejaakɛ miyɛ krɔŋkrɔŋ.+ No hewɔ lɛ, nyɛkahãa kooloi bibiibibii* ni tsiɔ amɛhe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ateŋ eko hã nyɛfee mɛi* ni he tseee. 45 Ejaakɛ miji Yehowa, mɔ ni nyiɛ nyɛhiɛ kɛshi Ejipt shikpɔŋ lɛ nɔ koni mahã nyɛna akɛ miji Nyɔŋmɔ+ lɛ, ni nyɛfea krɔŋkrɔŋ,+ ejaakɛ miyɛ krɔŋkrɔŋ.+ 46 “‘Enɛ ji mla ni kɔɔ kooloi, bɔɔ nii ni filikiɔ, bɔɔ nɔ fɛɛ bɔɔ nɔ* ni hiɛ kã ni nyiɛɔ nui lɛ amli, kɛ kooloi* bibiibibii* fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe, 47 bɔ ni afee ni akɛna srɔto ni yɔɔ nii ni he tse kɛ nii ni he tseee teŋ, kɛ kooloi ni abaanyɛ aye kɛ nɔ ni anyɛŋ aye teŋ.’”+\\n^ Loo “bɔɔ nii ni hiɛ kamɔ.”\\n^ Loo “amɛkoklotoi.”\\n^ Loo “ekoklotoi.”\\n^ Eji kooloo ko ni tamɔ adaŋko agbo ní bɛ lei ní hiɔ hei ni tɛsai yɔɔ.\\n^ Blɔfo mli lɛ, “kɔmorant.” Eji loofɔlɔ agbo ko kɛ enaji tabotabo tamɔ dɔkɔdɔkɔ naji. Ehiɔ faa naa, ni etsɛ̃ɔ kɛboteɔ nu shishi eyamɔɔ loo.\\n^ Eji dɔkɔdɔkɔ henɔ ko ni da.\\n^ Blɔfo mli lɛ, “hoopoe.” Eji loofɔlɔ ko ni dalɛ tamɔ shĩa okpo kɛ ekoŋ kakadaŋŋ.\\n^ Loo “Bɔɔ nii fɛɛ ni hiɛ kamɔ.”\\n^ Kooloi ni atsɔɔ yɛ biɛ lɛ ji kooloi tamɔ jata, alɔnte, gbee, kɛ amɛhenɔi lɛ.\\n^ Eji odaakɛlɛo henɔ ko. Blɔfo mli lɛ, “newt.”\\n^ Mɛi komɛi tsɛɔ lɛ “obisaŋkoto.”\\n^ Ni ji, “tsɛnsii, kɔɔpoi, kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai.”","num_words":1206,"character_repetition_ratio":0.095,"word_repetition_ratio":0.046,"special_characters_ratio":0.261,"stopwords_ratio":0.13,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"3 Mose 13 | Kanemɔ Biblia Lɛ Yɛ Biɛ | Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ\\n3 Mose 13:1-59\\nKpiti he gbɛtsɔɔmɔi (1-46)\\nKpiti ni shwieɔ atade mli (47-59)\\n13 Yehowa tee nɔ ekɛ Mose kɛ Aaron wie ekɛɛ: 2 “Kɛ́ nɔ ko fuu yɛ mɔ ko hewolo nɔ loo nɔ ko fee ehewolo nɔ ni ehiɛ mɔ akaka loo gbɛ̃ shwie ehewolo nɔ he ko, ni no baanyɛ atsɔ kpiti*+ yɛ ehewolo nɔ lɛ, no lɛ, akɛ lɛ aba osɔfo Aaron loo ebihii ni ji osɔfoi lɛ ateŋ mɔ kome ŋɔɔ.+ 3 Osɔfo lɛ akwɛ hela ni yɔɔ ehewolo nɔ lɛ. Kɛ́ tsɔi ni yɔɔ he ni hela lɛ yɔɔ lɛ etsɔ eyɛŋ, ni aana akɛ hela lɛ ebote heloo lɛ mli vii lɛ, hela lɛ kpiti ni. Osɔfo lɛ akwɛ hela lɛ ni ejaje akɛ mɔ lɛ he tseee. 4 Shi kɛ́ gbɛ̃ ní yɔɔ ehewolo nɔ lɛ eyɛŋ ni, ni eboteko heloo lɛ mli vii, ni tsɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hu tsɔko eyɛŋ lɛ, no lɛ, osɔfo lɛ atsĩ mɔ ni hela lɛ yɔɔ ehe lɛ kome too naa ewo he ko gbii kpawo.+ 5 Gbi ni ji kpawo lɛ nɔ lɛ, osɔfo lɛ akwɛ lɛ, ni kɛji ena akɛ hela lɛ yɛ bɔ ni eyɔɔ lɛ nɔŋŋ, ni elɛɛko shi yɛ ehewolo nɔ lɛ, osɔfo lɛ asaa atsĩ enaa ewo he ko gbii kpawo kroko hu. 6 “Osɔfo lɛ akwɛ lɛ ekoŋŋ yɛ gbi ni ji kpawo lɛ nɔ, ni kɛji hela lɛ miiya, ni elɛɛko shi yɛ ehewolo nɔ lɛ, osɔfo lɛ ajaje akɛ ehe tse;+ nɔ ko ni hiɛ emɔ akaka kɛkɛ ni. Mɔ lɛ afɔ etadei lɛ ahe, kɛkɛ lɛ ehe baatse. 7 Shi kɛ́ be ni eyana osɔfo lɛ ní osɔfo lɛ jaje akɛ ehe tse lɛ sɛɛ lɛ, hela* lɛ lɛɛ shi yɛ ehewolo nɔ lɛ, no lɛ, esaa eyana osɔfo lɛ ekoŋŋ.* 8 Osɔfo lɛ akwɛ lɛ, ni kɛ́ nɔ ni efee lɛ ni hiɛ emɔ akaka lɛ miilɛɛ shi yɛ ehewolo nɔ lɛ, osɔfo lɛ ajaje akɛ ehe tseee. Kpiti ni.+ 9 “Kɛ́ hela ni ji kpiti lɛ shwie mɔ ko he lɛ, akɛ lɛ aba osɔfo lɛ ŋɔɔ, 10 ni osɔfo lɛ akwɛ lɛ.+ Kɛji nɔ ko yɛŋ efuu yɛ ehewolo nɔ, ni ehã jɛmɛ tsɔi lɛ etsɔ eyɛŋ, ni he ni efuu lɛ efee fala lɛ,+ 11 no lɛ, kpiti ni hiɔ mɔ he be kplaŋŋ eshwie ehewolo nɔ lɛ, ni osɔfo lɛ ajaje akɛ ehe tseee. Ekatsĩ enaa ewo he ko,+ ejaakɛ ehe tseee. 12 Agbɛnɛ, kɛ́ kpiti lɛ shwie mɔ lɛ hewolo nɔ fɛɛ, ni eshwie ehe kɛjɛ eyiteŋ kɛyashi enaji ahe, ni ji mɔ lɛ he fɛɛ he ni osɔfo lɛ baanyɛ ana, 13 ni osɔfo lɛ kwɛ lɛ, ni ena akɛ kpiti lɛ eshwie ehewolo nɔ fɛɛ lɛ, no lɛ, ejaje akɛ mɔ ni kpiti lɛ eshwie ehe lɛ he tse.* Fɛɛ etsɔ eyɛŋ, ni ehe tse. 14 Shi kɛ́ ana akɛ kpiti lɛ mli efee fala lɛ, mɔ lɛ he tseee. 15 Kɛ́ osɔfo lɛ na fala lɛ, ejaje akɛ mɔ lɛ he tseee.+ Fala lɛ he tseee. Kpiti ni.+ 16 Shi kɛ́ fala lɛ saa etsɔ eyɛŋ ekoŋŋ lɛ, no lɛ, eba osɔfo lɛ ŋɔɔ. 17 Osɔfo lɛ akwɛ lɛ,+ ni kɛji nɔ ni eshwie ehe lɛ etsɔ eyɛŋ lɛ, no lɛ, osɔfo lɛ ajaje akɛ mɔ ni nii lɛ eshwie ehe lɛ he tse. Ehe tse. 18 “Kɛ́ asane tsɛ̃ mɔ ko hewolo nɔ, ni asane lɛ gbo, 19 shi nɔ ko yɛŋ fuu yɛ he ni asane lɛ tsɛ̃, loo gbɛ̃ yɛŋ ko ní efee tamɔ eetsu ba jɛmɛ lɛ, no lɛ, ekɛ ehe abatsɔɔ osɔfo lɛ. 20 Osɔfo lɛ akwɛ lɛ,+ ni kɛ́ hela lɛ ebote heloo lɛ mli vii, ni tsɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ etsɔ eyɛŋ lɛ, osɔfo lɛ ajaje akɛ mɔ lɛ he tseee. Kpiti ji nɔ ni eje kpo yɛ asane lɛ mli lɛ. 21 Shi kɛ́ osɔfo lɛ kwɛ lɛ, ni ena akɛ tsɔi yɛŋ ko bɛ jɛmɛ, ni hela lɛ hu boteko heloo lɛ mli vii, ni hela lɛ miiya lɛ, osɔfo lɛ atsĩ enaa yɛ he ko gbii kpawo.+ 22 Ni kɛ́ aana faŋŋ akɛ hela lɛ elɛɛ shi yɛ mɔ lɛ hewolo nɔ lɛ, osɔfo lɛ ajaje akɛ ehe tseee. Kpiti ni. 23 Shi kɛ́ gbɛ̃ lɛ yɛ he ni eyɔɔ lɛ nɔŋŋ ni elɛɛko shi lɛ, no lɛ, fuumɔ kɛkɛ asane lɛ efuu, ni osɔfo lɛ ajaje akɛ mɔ lɛ he tse.+ 24 “Aloo kɛ́ la shã mɔ ko ni efee fala, ni he ni fala lɛ yɔɔ lɛ, gbɛ̃ yɛŋ ko ni efee tamɔ eetsu loo gbɛ̃ yɛŋ ko ba jɛmɛ lɛ, 25 osɔfo lɛ akwɛ. Kɛ́ tsɔi ni yɔɔ he ni gbɛ̃ lɛ yɔɔ lɛ etsɔ eyɛŋ, ni hela lɛ ebote heloo lɛ mli vii lɛ, kpiti ji nɔ ni eje kpo yɛ fala lɛ mli lɛ, ni osɔfo lɛ ajaje akɛ ehe tseee. Hela lɛ, kpiti ni. 26 Shi kɛ́ osɔfo lɛ kwɛ, ni ena akɛ tsɔi yɛŋ ko bɛ he ni gbɛ̃ lɛ yɔɔ lɛ, ni hela lɛ boteko heloo lɛ mli vii, ni nɔ ni efee lɛ lɛ miiya lɛ, osɔfo lɛ atsĩ enaa yɛ he ko gbii kpawo.+ 27 Osɔfo lɛ akwɛ lɛ yɛ gbi ni ji kpawo lɛ nɔ, ni kɛ́ aana faŋŋ akɛ hela lɛ elɛɛ shi yɛ ehewolo nɔ lɛ, no lɛ, osɔfo lɛ ajaje akɛ ehe tseee. Hela lɛ, kpiti ni. 28 Shi kɛji gbɛ̃ lɛ hi he kome, ni elɛɛɛ shi yɛ ehewolo nɔ, ni eeya lɛ, no lɛ, fuumɔ kɛkɛ fala lɛ efuu, ni osɔfo lɛ ajaje akɛ mɔ lɛ he tse, ejaakɛ fuumɔ kɛkɛ fala lɛ efuu. 29 “Kɛ́ nɔ ko fee nuu ko loo yoo ko yiteŋ loo etsɛŋ lɛ, 30 osɔfo lɛ akwɛ nɔ ni efee mɔ lɛ.+ Kɛ́ ena akɛ hela lɛ ebote heloo lɛ mli vii, ni tsɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ wuɔfɔ ni, ni eyɛ hwiahwia lɛ, osɔfo lɛ ajaje akɛ mɔ lɛ he tseee; nɔ ko ji nɔ ni efee eyiteŋ loo etsɛŋ tsɔi lɛ. Kpiti ni shwieɔ mɔ yiteŋ loo mɔ tsɛŋ ni. 31 Shi kɛ́ osɔfo lɛ na akɛ nɔ ni efee mɔ lɛ boteko eheloo lɛ mli vii, ni tsɔi diŋ bɛ jɛmɛ lɛ, no lɛ, osɔfo lɛ atsĩ mɔ ni nii lɛ efee lɛ lɛ kome too naa ewo he ko gbii kpawo.+ 32 Osɔfo lɛ akwɛ nɔ ni efee mɔ lɛ yɛ gbi ni ji kpawo lɛ nɔ, ni kɛ́ he ni nii lɛ efee lɛ elɛɛko shi, ni tsɔi wuɔfɔ ko bako jɛmɛ, ni hela lɛ boteko heloo lɛ mli vii lɛ, 33 no lɛ, mɔ lɛ ashɛ eyi loo etsɛŋ, shi ekashɛ he ni nii lɛ efee lɛ. No sɛɛ lɛ, osɔfo lɛ atsĩ mɔ lɛ kome too naa ewo he ko gbii kpawo. 34 “Osɔfo lɛ asaa akwɛ he ni nii lɛ efee lɛ ekoŋŋ yɛ gbi ni ji kpawo lɛ nɔ, ni kɛ́ nɔ ni efee eyiteŋ kɛ etsɛŋ tsɔi lɛ elɛɛko shi yɛ hewolo lɛ nɔ, ni hela lɛ boteko heloo lɛ mli vii lɛ, no lɛ, osɔfo lɛ ajaje akɛ mɔ lɛ he tse, ni mɔ lɛ afɔ etadei lɛ ahe, kɛkɛ lɛ ehe baatse. 35 Shi kɛ́ be ni ajaje akɛ ehe tse lɛ sɛɛ lɛ, ana faŋŋ akɛ hela lɛ elɛɛ shi yɛ hewolo lɛ nɔ lɛ, 36 osɔfo lɛ akwɛ lɛ, ni kɛ́ hela lɛ elɛɛ shi yɛ hewolo lɛ nɔ lɛ, no lɛ, ehe ehiaaa ni osɔfo lɛ akwɛ akɛ ebaana tsɔi wuɔfɔ lo; mɔ lɛ he tseee. 37 Shi kɛ́ be ni ekwɛ lɛ lɛ, ena akɛ hela lɛ elɛɛko shi ni tsɔi diŋ hu etsa yɛ jɛmɛ lɛ, no lɛ, hela lɛ etee. Mɔ lɛ he tse, ni osɔfo lɛ ajaje akɛ ehe tse.+ 38 “Kɛji gbɛ̃ ko shwie nuu ko loo yoo ko hewolo nɔ he ko, ni gbɛ̃ lɛ eyɛŋ ni lɛ, 39 osɔfo lɛ akwɛ gbɛ̃ lɛ.+ Kɛ́ gbɛ̃ ni eshwie ehewolo nɔ lɛ hiɛ efee tamɔ eyɛŋ lɛ, no lɛ, jeee gbɛ̃ fɔŋ eshwie ehewolo nɔ lɛ. Mɔ lɛ he tse. 40 “Kɛji nuu ko yiteŋ kpa, ni etsɔ yiteŋkpataatsɛ lɛ, ehe tse. 41 Kɛji mɔ lɛ hiɛnaa tsɔi lɛ kpa, ni etsɔ hiɛnaakpataatsɛ lɛ, ehe tse. 42 Shi kɛ́ fala yɛŋ ko ní efee tamɔ eetsu fee eyiteŋ loo ehiɛnaa he ni ekpa lɛ, no lɛ, kpiti ji nɔ ni eshwie eyiteŋ loo ehiɛnaa lɛ. 43 Osɔfo lɛ akwɛ lɛ, ni kɛ́ ena fala yɛŋ ko ni efee tamɔ eetsu ni efuu yɛ eyiteŋ loo ehiɛnaa he ni ekpa lɛ, ni etamɔ kpiti yɛ ehewolo nɔ lɛ, 44 kpitiyelɔ ni. Ehe tseee, ni osɔfo lɛ ajaje akɛ ehe tseee yɛ hela lɛ ni yɔɔ eyiteŋ lɛ hewɔ. 45 Kpitiyelɔ ni hela lɛ yɔɔ ehe lɛ agbála etadei lɛ, ní ehiɛ eyiteŋ tsaŋtsaŋ, ní eha etswei* nɔ, ní ebolɔ akɛ, ‘Mihe tseee, mihe tseee!’ 46 Bei abɔ ni hela lɛ yɔɔ ehe lɛ, ehe tseee. Akɛni ehe tseee hewɔ lɛ, ekome too ehi he ko. Ehi nsara lɛ sɛɛ.+ 47 “Kɛji hela ni ji kpiti lɛ shwie atade ko mli lɛ, kooloo hetsɔi atade jio, klala atade jio, 48 kɛ́ eshwie kpãa ni akɛlo kooloo hetsɔi atade lɛ loo klala atade lɛ mli jio, eshwie kooloo hewolo nɔ jio, loo nɔ fɛɛ nɔ ni akɛ kooloo hewolo fee lɛ nɔ jio, 49 ni kɛ́ nɔ ko ni su tamɔ baa ŋmɔŋ ni miiba lɛ tamɔ wuɔfɔ loo etsuru ji nɔ ni eka atade lɛ, kooloo hewolo lɛ, kpãa ni akɛlo atade lɛ, loo nɔ fɛɛ nɔ ni akɛ kooloo hewolo fee lɛ mli lɛ, no lɛ, kpiti ji nɔ ni eshwie mli lɛ, ni esa akɛ akɛbatsɔɔ osɔfo lɛ. 50 Osɔfo lɛ akwɛ hela lɛ, ní ekɛ nɔ ni hela lɛ yɔɔ mli lɛ pɛ ato he ko gbii kpawo.+ 51 Kɛji ekwɛ hela lɛ yɛ gbi ni ji kpawo lɛ nɔ, ni ena akɛ elɛɛ shi yɛ atade lɛ, kpãi ni akɛlo atade lɛ, loo kooloo hewolo lɛ mli lɛ (ekɔɔɔ he eko nɔ ni akɛ kooloo hewolo lɛ feɔ lɛ), no lɛ, hela lɛ kpiti fɔŋ ni, nii lɛ he tseee.+ 52 Eshã atade lɛ loo kpãi ni akɛlo kooloo hetsɔi atade lɛ loo klala atade lɛ loo nɔ fɛɛ nɔ ni akɛ kooloo hewolo fee ni hela lɛ yɔɔ mli lɛ, ejaakɛ kpiti fɔŋ ni. Ashã yɛ la mli. 53 “Shi kɛji osɔfo lɛ kwɛ, ni hela lɛ elɛɛko shi yɛ atade lɛ loo kpãi ni akɛlo atade lɛ loo nɔ fɛɛ nɔ ni akɛ kooloo hewolo fee lɛ mli lɛ, 54 no lɛ, osɔfo lɛ afã akɛ, afɔ nii ni hela lɛ yɔɔ mli lɛ he, ní ekɛ nii lɛ pɛ ato he ko gbii kpawo kroko hu. 55 Be ni afɔ nɔ ni hela lɛ yɔɔ mli lɛ he jogbaŋŋ sɛɛ lɛ, osɔfo lɛ akwɛ. Kɛ́ nɔ ni eshwie nii lɛ mli lɛ tsakeko, ni hela lɛ hu elɛɛko shi po lɛ, nii lɛ he tseee. Shãa yɛ la mli, ejaakɛ hela lɛ ekpe emligbɛ loo ehiɛgbɛ. 56 “Shi kɛ́ osɔfo lɛ kwɛ, ni ena akɛ nɔ ni eshwie nii lɛ mli lɛ miiya be ni afɔ he jogbaŋŋ sɛɛ lɛ, no lɛ, etse jɛmɛ kɛje atade lɛ loo kooloo hewolo lɛ loo kpãi ni akɛlo atade lɛ mli. 57 Shi kɛ́ eyaje kpo yɛ atade lɛ loo kpãi ni akɛlo atade lɛ loo nɔ fɛɛ nɔ ni akɛ kooloo hewolo fee lɛ mli he kroko lɛ, no lɛ, eelɛɛ shi, ni esa akɛ oshã nɔ fɛɛ nɔ ni hela lɛ yɔɔ mli lɛ yɛ la mli.+ 58 Shi kɛ́ hela lɛ je atade lɛ loo kpãi ni akɛlo atade lɛ loo nɔ fɛɛ nɔ ni akɛ kooloo hewolo fee ni ofɔ he lɛ mli lɛ, no lɛ, afɔ he nɔ ni ji shii enyɔ nɔ, kɛkɛ lɛ, ehe baatse. 59 “Enɛ ji mla ni kɔɔ hela ni ji kpiti ni shwieɔ kooloo hetsɔi atade loo klala atade, loo kpãi ni akɛloɔ atadei, loo nɔ fɛɛ nɔ ni akɛ kooloo hewolo feɔ lɛ he lɛ, ni no akɛtsɔɔ akɛ nɔ ko he tse loo ehe tseee.”\\n^ Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “kpiti” lɛ hiɛ shishinumɔ ni yaa shɔŋŋ fe nɔ ni wɔle ŋmɛnɛ lɛ, ni ebaanyɛ ekɔ hewolo nɔ helai srɔtoi ni tsɛŋeɔ mɔ lɛ ahe. Ebaanyɛ ekɔ helai komɛi ni shwieɔ atadei amli kɛ shĩai ahe lɛ hu ahe.\\n^ Loo “nɔ ni fee lɛ ni hiɛ mɔ akaka.”\\n^ Loo “nɔ ni ji shii enyɔ nɔ.”\\n^ Loo “mɔ ni kpiti lɛ eshwie ehe lɛ nyɛŋ ekɛtsɛŋe mɔ ko.”\\n^ Loo “efintamo,” ni ji naabu nɔ tsɔi.","num_words":2024,"character_repetition_ratio":0.11,"word_repetition_ratio":0.051,"special_characters_ratio":0.281,"stopwords_ratio":0.095,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Katsɛmɛ Kpanaa Nɛ A Ji Hɛ Mi Nyɛɛli Kɛ Ganɔ ɔmɛ​—Bɔnɛ Wa Náa A He Se Ha Mwɔnɛ ɔ | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Haitian Creole Hiligaynon Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japanese Kazakh Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Kwangali Kwanyama Latvian Lithuanian Luo Malagasy Malay Maltese Mexico Mumuihi A Gbi Ndebele Ndonga Nepali Norwegian Nzema Oromo Pangasinan Polish Portuguese Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Romanian Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tatar Thai Tigrinya Tsonga Turkish Twi Ukrainian Uzbek Venda Vietnamese Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zulu\\nKatsɛmɛ Kpanaa Nɛ A Ji Hɛ Mi Nyɛɛli Kɛ Ganɔ Ɔmɛ—Bɔnɛ Wa Náa A He Se Ha Mwɔnɛ ɔ\\n“Wa ma ha wa katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ kɛ ganɔ ɔmɛ maa ya nɛ a kɛ mɛ ma ya hwu ta.”—MIKA 5:5.\\nMɛni blɔ nɔ Hezekia, Yesaya, Mika, kɛ Yerusalem ma nimeli ɔmɛ tsɔɔ kaa a ji to hyɛli kpakpahi ngɛ?\\nMwɔnɛ ɔ, mɛnɔmɛ ji katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ kɛ ganɔ ɔmɛ ɔ? Mɛni blɔhi a nɔ a guɔ kɛ yeɔ bua Mawu webi?\\nMɛni ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ dla o he kɛ ha tuami nɛ a ma tua Mawu webi hwɔɔ se ɔ?\\n1. Mɛni heje yi mi nɛ Israel matsɛ ɔ kɛ Siria matsɛ ɔ to ɔ yi manye ɔ?\\nMAA pee jeha 762 kɛ ya si 759 L.M.B. ɔ kpɛ mi ɔ, Israel matsɛ ɔ kɛ Siria matsɛ ɔ je ta kɛ wo Yuda matsɛ yemi ɔ. Mɛni ji oti nɛ a kɛ ma a hɛ mi? Oti nɛ a kɛ ma a hɛ mi ji, a ma kpata Yerusalem hɛ mi, nɛ a ma kpa Ahaz matsɛ, nɛ a maa wo nɔ ko nɛ eko ɔ, e pi Matsɛ David weku ɔ mi no ɔ matsɛ ngɛ Yuda ma a nya. (Yes. 7:5, 6) Jamɛ a yi mi tomi ɔ yi manye. Yehowa wo si kaa, be tsuaa be ɔ, e sa nɛ David weku ɔ mi nɔ ko nɛ ye matsɛ. Be tsuaa be nɛ Yehowa ma de nɔ́ ko ɔ e baa mi.—Yos. 23:14; 2 Sam. 7:16.\\n2-4. Moo tsɔɔ bɔnɛ Yesaya 7:14, 16 ba mi ha (a) ngɛ jeha 762 kɛ ya si 759 L.M.B. ɔ kpɛ mi (b) ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi.\\n2 Sisije ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Siriabi ɔmɛ kɛ Israelbi ɔmɛ maa ye kunimi ngɛ ta a mi. Ngɛ ta kake pɛ nɛ a hwu ɔ mi ɔ, Ahaz ta buli katsɛmɛ 120,000 gbo! A “gbe Matsɛ Ahaz binyumu Maaseya.” (2 Kron. 28:5-7) Se Yehowa ngɛ hyɛe. E kai si nɛ e wo David ɔ, nɛ e ngɔ he wami womi munyu ko kɛ tsɔ gbalɔ Yesaya.\\n3 Yesaya de ke: ‘Yiheyo ko maa ngɔ hɔ, nɛ e ma fɔ binyumu, nɛ e maa wo lɛ biɛ ke, Yimanuel. Loko e hɛ ma fã nɛ e maa le kpakpa kɛ yayami a kpɛti slɔɔto ɔ, ma a mi bi ɔmɛ ma ná na nyɔ nyu maa nu, nɛ a ma ná hwo maa ye ekohu. Jamɛ a be ɔ be sue tete po nɛ matsɛmɛ enyɔ ɔmɛ nɛ a ngɛ nyɛ he gbeye woe ɔ a zugba a nɔ maa je gu.’ (Yes 7:14, 16) Behi fuu ɔ, wa tsɔɔ kaa gbami nɛ ɔ kekleekle mi bami ɔ kɔɔ Mesia a fɔmi he. (Mat. 1:23) Se akɛnɛ “matsɛmɛ enyɔ” ɔmɛ, nɛ ji Siria matsɛ ɔ kɛ Israel matsɛ ɔ hɛwi Yuda ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi heje ɔ, eko ɔ, gbami nɛ kɔɔ Yimanuel ɔ he ɔ ba mi ngɛ Yesaya be ɔ mi.\\n4 Benɛ Yesaya tu munyu nɛ ɔ ta pɛ nɛ e yo ɔ hɛɛ hɔ, nɛ e fɔ binyumu ko nɛ wo lɛ ke Maha-salal-has-bas. Eko ɔ, binyumu nɛ ɔ ji “Yimanuel” nɛ Yesaya tu e he munyu ɔ nɛ. * Blema a, a nyɛɔ daa nɔ́ ko nɛ ya nɔ be nɛ a fɔ nɔ ko ɔ nɔ kɛ woɔ nɔ ɔ biɛ, se nɔ ɔ fɔli kɛ e wekuli hu tsɛɔ lɛ kɛ biɛ kpa. (2 Sam. 12:24, 25) Odase yemi ko be nɛ tsɔɔ kaa a tsɛɛ Yesu ke Yimanuel.—Kane Yesaya 7:14; 8:3, 4.\\n5. Mɛni yi mi kpɔ nɛ nile be mi lɛ Matsɛ Ahaz mwɔ?\\n5 Be mi nɛ Israel kɛ Siria ngɔ a juɛmi kɛ ma Yuda nɔ ɔ, ma kpa ko hu nɛ a le ta hwumi wawɛɛ je a hɛ ngɔ pi Israel kɛ Siria. Ma nɛ ɔ ji Asiria nɛ ngɛ mɔde bɔe konɛ e ba ye je ɔ nɔ ɔ. Kaa bɔnɛ a tsɔɔ ngɛ Yesaya 8:3, 4 ɔ, Asiria maa ngɔ “Damasko sika tsuo” kɛ “Samaria ta yibu ní tsuo” kɛ ho loko a ma tua Yuda woyi je matsɛ yemi ɔ. Ahaz nɛ ji Yuda matsɛ ɔ kɛ e hɛ fɔɛ munyu nɛ Mawu tu kɛ gu Yesaya nɔ ɔ nɔ. E pee we e ní ngɛ nile mi, ejakaa e kɛ Asiria ya so. Enɛ ɔ ha nɛ Asiria wa Yuda ma a yi mi. (2 Ma. 16:7-10) Ahaz nɛ ji Yuda ma a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ nyɛ we nɛ e po e webi ɔmɛ a he piɛ! Wa ma nyɛ ma bi wa he ke, ‘Ke ma mwɔ ye yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko nɛ he hia he ɔ, anɛ i kɛ ye hɛ fɔɔ Mawu nɔ aloo adesa nɔ?’—Abɛ 3:5, 6.\\nTO HYƐLƆ EHE KO PEE E NÍ NGƐ BLƆ KPA NƆ\\n6. Mɛni blɔ nɔ e slo Hezekia ngɛ Ahaz he ngɛ?\\n6 Ahaz gbo ngɛ jeha 746 loko a fɔ Yesu, nɛ e binyumu Hezekia ba ye e se. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ohia ngɛ Yudabi ɔmɛ yee nɛ a jɔɔ Yehowa jami hulɔ. Mɛni ji nɔ́ kekleekle nɛ Matsɛ Hezekia pee? Anɛ e ha nɛ ma a nɛ ná ní ekohu lo? Dɛbi. Hezekia suɔ Yehowa nɛ e ji to hyɛlɔ kpakpa kɛ ha ma a. Kekleekle nɔ́ nɛ e pee ji, e ye bua Yudabi ɔmɛ nɛ a dla a kɛ Yehowa a kpɛti ekohu. Benɛ Hezekia ná le kaa e sa nɛ e pee Mawu suɔmi nya ní ɔ, e tsu he ní amlɔ nɔuu. Hezekia pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ!—2 Kron. 29:1-19.\\n7. Mɛni heje nɛ e he hia kaa matsɛ ɔ nɛ fĩ Levibi ɔmɛ a se ɔ?\\n7 E sa nɛ Levibi ɔmɛ nɛ a tsu blɔ nya nítsumi ko nɛ he hia he ní konɛ Yudabi ɔmɛ nɛ a bɔni Yehowa jami ekohu. Enɛ ɔ he ɔ, Hezekia kɛ mɛ pee kpe nɛ e ha nɛ a le kaa e fĩ a se. Moo po bɔnɛ Levibi anɔkualetsɛmɛ nɛ a ya jamɛ a kpe ɔ a bua maa jɔ ha a he foni ngɛ o juɛmi mi nɛ o hyɛ. Hezekia de mɛ ke: ‘Yehowa hla nyɛ nɛ nyɛɛ nyɛɛ ma a hɛ mi kɛ sɔmɔ lɛ.’ (2 Kron. 29:11) Niinɛ, Yehowa fã Levibi ɔmɛ kaa a ye bua Israelbi ɔmɛ konɛ a ja anɔkuale Mawu ɔ!\\n8. Mɛni ji nɔ́ kpa ko hu nɛ Hezekia pee kɛ ye bua Yudabi ɔmɛ nɛ a ja Yehowa ekohu, nɛ mɛni je mi kɛ ba?\\n8 Hezekia bua Yudabi ɔmɛ kɛ Israelbi ɔmɛ tsuo a nya nɛ a ye Hetsɔmi gbijlɔ ɔ. Ngɛ lɔɔ se ɔ, e ha nɛ a kɛ ligbi kpaago ye Abolokplolo Nyami Be ɔ hulɔ. Gbijlɔ nɛ ɔ ngɔ ha Yudabi ɔmɛ wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, a tsa nɔ nɛ a ye gbijlɔ ɔ ligbi kpaago kɛ piɛɛ he. Baiblo ɔ de ke: “Yerusalem ma a mi pee hoo kɛ nyami sɔuu, ejakaa kɛ je Matsɛ Salomo, David binyumu ɔ yinɔ ɔ, nɔ́ ko kaa kikɛ nɛ ɔ bɛ hyɛ.” (2 Kron. 30:25, 26) Moo hyɛ bɔnɛ gbijlɔ nɛ ɔ maa wo Yudabi ɔmɛ tsuo he wami ha! Wa kaneɔ ngɛ 2 Kronika 31:1 ɔ ke: “Benɛ a ye nyami be ɔmɛ ta a, a gbɛ jami he ɔmɛ; a ku amagahi nɛ a puɛ kɛ ha yo mawu ɔ nɛ a tsɛɛ Ashera a ngɔ pue si, nɛ a ywia bɔ sami la tɛ ɔmɛ.” Yudabi ɔmɛ kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. Enɛ ɔ ye bua mɛ nɛ a dla a he kɛ ha haomihi nɛ a kɛ kpe pee se ɔ.\\nMATSƐ Ɔ DLA E HE KƐ HA HAOMI\\n9. (a) Mɛni ha nɛ Israelbi ɔmɛ nyɛ we nɛ a tsu a yi mi tomi ɔ he ní ɔ? (b) Kekleekle ɔ, mɛni kunimi Senakerib ye ngɛ Yuda ma a nɔ?\\n9 Kaa bɔnɛ Yesaya de ɔ, Asiria kpata Israel yiti je matsɛ yemi ɔ hɛ mi nɛ e nuu ma mi bimɛ ɔmɛ kɛ ho. Enɛ ɔ ha nɛ Israelbi ɔmɛ nyɛ we nɛ a tsu a yi mi tomi ɔ he ní. Jinɛ a to a yi mi kaa a be hae nɛ nɔ ko nɛ e je David weku ɔ mi nɛ e ye Yuda ma a nɔ matsɛ hu. Se benɛ Asiria kpata Israel yiti je matsɛ yemi ɔ hɛ mi ta a, mɛni yi mi Asiriabi ɔmɛ to? Jehanɛ lɛɛ, Asiriabi ɔmɛ je a hɛ ngɔ pi Yuda. Baiblo ɔ de ke: “Matsɛ Hezekia yinɔ jeha nɛ ji nyɔngma kɛ eywiɛ ɔ mi ɔ, Asiria matsɛ, Senakerib ba tua Yuda mahi tsuo nɛ a fia gbogbo ngɔ wo a he ɔ, nɛ e ngɔ ma amɛ.” Senakerib kpata Yuda mahi 46 a hɛ mi momo. Moo ngɔ lɛ kaa o ngɛ Yerusalem jamɛ a be ɔ mi nɛ Asiriabi ɔmɛ ngɛ Yuda ma amɛ a hɛ mi kpatae kɛ ma. E piɛ bɔɔ nɛ a maa su he nɛ o ngɛ ɔ, kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ?—2 Ma. 18:13.\\n10. Mɛni heje nɛ eko ɔ, munyu nɛ ngɛ Mika 5:5, 6 wo Hezekia he wami ɔ?\\n10 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Hezekia le haomi nɛ maa ba, se e yi gbeye. E hla we yemi kɛ buami se blɔ kɛ ji mahi nɛ a jaa wɔ ɔ a ngɔ kaa bɔnɛ e tsɛ Ahaz nɛ ji hemi kɛ yemi kualɔ ɔ pee ɔ. Hezekia ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. (2 Kron. 28:20, 21) Eko ɔ, e le munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ gbalɔ Mika tu ɔ. E de ke: “Ke Asiriabi ɔmɛ ba wa zugba a nɔ nɛ a ba tua wa mɔ ɔmɛ ɔ, wa ma ha wa katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ kɛ ganɔ ɔmɛ maa ya nɛ a kɛ mɛ ma ya hwu ta. A kɛ klaate maa ye Asiria bi ɔmɛ a nɔ kunimi.” (Mika 5:5, 6) E ngɛ heii kaa munyu nɛ ɔ nɛ Yehowa tu ɔ wo Hezekia he wami. Yudabi ɔmɛ le kaa Yehowa ma ha nɛ ta buli nɛ a hyɛ we blɔ ɔ ma ya ye Asiriabi ɔmɛ a nɔ kunimi.\\n11. Mɛni be gbami nɛ kɔɔ katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ kɛ ganɔ ɔmɛ a he ɔ ba mi kekleekle?\\n11 Gbami nɛ kɔɔ katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ kɛ ganɔ ɔmɛ a he ɔ maa ba mi nitsɛnitsɛ ngɛ Yesu fɔmi se kulaa. Yesu ji ‘matsɛ ngɛ Israel ma a tsuo nɔ, nɛ e weku kpa ngɛ kɛ je blema tɔɔ.’ (Kane Mika 5:1, 2.) Enɛ ɔ maa ba mi hwɔɔ se, benɛ mwɔnɛmwɔnɛ ɔ be mi “Asiria,” aloo he nyɛlɔ ɔ ma ba tua Yehowa sɔmɔli ɔ. Mɛnɔmɛ ji ta buli nɛ Yehowa maa gu e Bi ɔ nɔ kɛ ye he nyɛlɔ nɛ e he ngɛ gbeye nɛ ɔ nɔ kunimi? Wa maa na sane bimi nɛ ɔ heto pee se. Se kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ́ nɛ Hezekia pee benɛ Asiriabi ɔmɛ wo e he gbeye ɔ.\\nHEZEKIA KƐ NILE TSU NÍ\\n12. Mɛni Hezekia kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ pee kɛ po Mawu webi ɔmɛ a he piɛ?\\n12 Ke wa be nyɛe ma tsu nɔ́ ko he ní ɔ, Yehowa jeɔ e tsui mi be tsuaa be, nɛ e tsuɔ he ní ha wɔ. Hezekia kɛ e “ma nimeli ɔmɛ, kɛ e ta buli ɔmɛ” pee kpe nɛ a mwɔ a yi mi kpɔ kaa a ‘maa tsi vuhi nɛ ngɛ ma a nya a. Jehanɛ se hu ɔ, Hezekia dla Yerusalem ma a he fami ní ɔmɛ; gbogbohi nɛ ku ɔ, e kpale fia mɛ ekohu, nɛ e ma mɔhi ngɛ a nɔ; jehanɛ se hu, e sɔ̃ kɛ̃ɛ̃ kɛ tsɛ̃ihi babauu.’ (2 Kron. 32:3-5) Bɔnɛ pee nɛ Yehowa nɛ po e ma a he piɛ nɛ e hyɛ a nɔ ɔ, e hla katsɛmɛ komɛ kaa Hezekia, kɛ e ma nimeli ɔmɛ, kɛ gbali anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ.\\n13. Mɛni ji nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ nɛ Hezekia pee konɛ e dla Yudabi ɔmɛ kɛ ha tuami nɛ Asiriabi ɔmɛ ma ba tua mɛ ɔ? Moo tsɔɔ nya.\\n13 Lɔɔ se ɔ, Hezekia pee nɔ́ ko nɛ he hia kulaa po pe vu ɔmɛ nɛ e tsi aloo gbogbo ɔmɛ nɛ e fia a. Akɛnɛ Hezekia ji to hyɛlɔ kpakpa heje ɔ, e bua Yudabi ɔmɛ a nya nɛ e wo mɛ he wami. E de mɛ ke: ‘Nyɛ ko ye Asiria matsɛ ɔ gbeye; ejakaa nɔ nɛ kɛ wɔ ngɛ ɔ, e he wa kulaa pe nɔ nɛ kɛ lɛ ngɛ ɔ. Niinɛ, Asiria matsɛ ɔ ngɛ ta buli babauu, se mɛ tsuo pɛpɛɛpɛ ɔ, nimli adesahi kɛkɛ ji mɛ. Wɔɔ lɛɛ Yehowa, wa Mawu ɔ maa piɛ wa he; lɛ ji nɔ nɛ maa hwu ta amɛ ha wɔ.’ Moo hyɛ bɔnɛ munyu nɛ ɔ ma ha nɛ Yudabi ɔmɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa ha. Yehowa maa hwu ta a ha mɛ! “Munyu nɛ ɔ nɛ Yuda matsɛ, Hezekia tu ɔ,” wo ma a he wami. Mo kadi kaa munyu nɛ “Hezekia tu ɔ” lɛ wo ma a he wami ɔ nɛ. Hezekia kɛ e ma nimeli ɔmɛ, kɛ nyumu katsɛmɛ ɔmɛ, kɛ gbalɔ Mika kɛ Yesaya tsɔɔ kaa a ji to hyɛli kpakpahi kaa bɔnɛ Yehowa gu e gbalɔ ɔ nɔ kɛ gba fɔ si ɔ.—2 Kron. 32:7, 8; kane Mika 5:5, 6.\\nHezekia munyu ɔ wo Yudabi ɔmɛ he wami (Hyɛ kuku 12, 13)\\n14. Mɛni Rabshake de, nɛ kɛ Yudabi ɔmɛ pee a ní ha kɛɛ?\\n14 Asiria matsɛ ɔ kɛ e ta buli ɔmɛ ya to si ngɛ Lakish, ngɛ Yerusalem ma a pusinɔ he blɔ ngɛ woyi je. Benɛ a ngɛ lejɛ ɔ, e tsɔ tsɔli etɛ kɛ ho Yerusalem ya konɛ a de ma mi bimɛ ɔmɛ kaa a ba nu mɛ Asiriabi ɔmɛ a nane. E tsɔli ɔmɛ a kpɛti nɔ titli nɛ a tsɛɛ ke Rabshake ɔ gu ga blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ pee jã. E tu Hebri gbi kɛ tsɔɔ Yudabi ɔmɛ nɛ e de mɛ ke a ko bu Matsɛ Hezekia tue, mohu ɔ, a bu Asiriabi ɔmɛ tue. E wo Yudabi ɔmɛ si kaa a maa ngɔ mɛ kɛ ho zugba ko nɔ ya, nɛ a he maa jɔ mɛ ngɛ lejɛ ɔ. (Kane 2 Matsɛmɛ 18:31, 32.) Lɔɔ se ɔ, Rabshake de Yudabi ɔmɛ kaa je ma amɛ a mawu ɔmɛ nyɛ we nɛ a bu nihi nɛ jaa mɛ ɔ a he. Lɔɔ he ɔ, Yehowa be nyɛe ma kpɔ Yudabi ɔmɛ ngɛ Asiriabi ɔmɛ a dɛ mi. Yudabi ɔmɛ pee a ní ngɛ nile mi. A pui Rabshake nya mi. Yehowa sɔmɔli peeɔ a ní jã mwɔnɛ ɔ.—Kane 2 Matsɛmɛ 18:35, 36.\\n15. Mɛni e he hia nɛ Yerusalembi ɔmɛ nɛ a pee, nɛ mɛni blɔ nɔ Yehowa gu kɛ he ma a yi wami?\\n15 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Hezekia mi mi fu mohu lɛɛ, se e ya hla we yemi kɛ buami se blɔ kɛ ji ma kpa ko dɛ. E tsɔ kɛ ya tsɛ Yesaya. Yesaya de Hezekia ke: ‘Senakerib be ma nɛ ɔ mi sɛe, nɛ e be kɛ̃ɛ̃ ko hu tsɛ̃e kɛ ba hiɛ ɔ.’ (2 Ma. 19:32) E sa kaa nihi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ nɛ a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa, ejakaa Yehowa maa hwu ta a kɛ ha mɛ. Yehowa hwu ta a ha mɛ niinɛ! Baiblo ɔ de ke: “Jamɛ a nyɔ ɔ mi nɔuu ɔ, Yehowa bɔfo ko ya gbe ta buli akpe lafa kɛ nyingmi kpaanyɔ kɛ enuɔ ngɛ Asiria ta a mi. E nɔ jena makɛ ɔ, ne mɛ nɛ a gbo kɛ pueɔ si.” (2 Ma. 19:35) Pi vu ɔmɛ nɛ Hezekia tsi ɔ aloo gbogbo ɔmɛ nɛ e fia a nɛ he Yerusalembi ɔmɛ a yi wami, mohu ɔ, Yehowa ji nɔ nɛ he a yi wami.\\nNƆ́ NƐ WA MA NYƐ MAA KASE NGƐ MI MWƆNƐ Ɔ\\n16. Mwɔnɛ ɔ, mɛnɔmɛ ji (a) Yerusalembi ɔmɛ (b) “Asiriabi ɔmɛ” (d) katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ kɛ ganɔ ɔmɛ ɔ?\\n16 Gbami nɛ kɔɔ katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ a nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ, kɛ ganɔ ɔmɛ a he ɔ ba mi nitsɛnitsɛ ngɛ wa be nɛ ɔ mi. Asiriabi ɔmɛ ya tua blema Yerusalembi ɔmɛ. E be kɛe kulaa nɛ mwɔnɛmwɔnɛ ɔ be mi “Asiriabi ɔmɛ” maa bɔ mɔde kaa a ma kpata Yehowa webi a hɛ mi. Ngmami ɔ tu tuami nɛ ɔ, kɛ tuami nɛ ‘Gog nɛ je Magog,’ kɛ ‘yiti je matsɛ’ ɔ, kɛ “je nɛ ɔ mi matsɛmɛ ɔmɛ” ma tua Yehowa webi ɔ he munyu. (Eze. 38:2, 10-13; Dan. 11:40, 44, 45; Kpoj. 17:14; 19:19) Anɛ e slo tuami nɛ ɔ eko tsuaa eko lo? Wa be nyɛe maa tsɔɔ. Baiblo ɔ ma nyɛ maa kale tuami kake nɛ ɔ nɔuu kɛ biɛ ekpaekpahi. Mɛnɔmɛ ji ‘ta buli’ nɛ Yehowa ma ha nɛ a tua he nyɛlɔ nɛ e yi mi wa nɛ ji “Asiria” a? Eko ɔ, o li kaa mɛ ji “katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ kɛ ganɔ ɔmɛ”! (Mika 5:5) Katsɛmɛ kpanaa amɛ nɛ nyɛɛɔ wa hɛ mi ɔ kɛ ganɔ ɔmɛ ji asafo mi nikɔtɔma amɛ ɔ nɛ. (1 Pet. 5:2) Mwɔnɛ ɔ, Yehowa kɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ ngɛ ní tsue konɛ a hyɛ e webi a nɔ, nɛ́ a wo mɛ he wami kɛ ha tuami nɛ “Asiriabi ɔmɛ” ma tua mɛ hwɔɔ se ɔ. Mika gba kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ “kɛ klaate maa ye Asiria bi ɔmɛ a nɔ kunimi.” (Mika 5:6) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ nɛ piɛɛ ta hwumi níhi nɛ a kɛ ma tsu ní ɔ he ji, Mawu Munyu ɔ nɛ ji “mumi ɔ klaate ɔ.”—2 Kor. 10:4; Efe. 6:17.\\n17. Mɛni níhi eywiɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ wa susu he nɛ ɔ mi?\\n17 Asafo mi nikɔtɔmahi, nyɛ ma nyɛ maa kase níhi nɛ a nyɛɛ se nɛ ɔ ngɛ munyu nɛ wa susu he nɛ ɔ mi: (1) Nɔ́ nɛ hi pe kulaa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi maa pee kɛ dla a he kɛ to tuami nɛ “Asiria” ma tua wɔ ɔ ji, nɛ a ma ha nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi maa wa, nɛ a maa ye bua wa nyɛmimɛ ɔmɛ konɛ mɛ hu a pee jã. (2) Ke “Asiriabi ɔmɛ” ba tua wɔ ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa kaa Yehowa ma kpɔ wɔ. (3) Jamɛ a be ɔ mi ɔ, eko ɔ, blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa asafo ɔ kɛ ma ha wɔ ɔ be ngɔe ngɛ wa tue mi. E sa nɛ wɔ tsuo waa pee klaalo kaa wa maa bu blɔ tsɔɔmi saisaa nɛ a ma kɛ ha wɔ ɔ, e ngɔ ngɛ wa tue mi jio, e ngɔɛ ngɛ wa tue mi jio. (4) Be nɛ e sa kaa nihi nɛ a kɛ a hɛ fɔ sukuu yami, helo nya níhi, aloo adesahi a blɔ nya tomihi a nɔ ɔ nɛ a tsake a juɛmi ɔ ji nɛ ɔ nɛ. E sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a pee klaalo konɛ ke nɔ ko hemi kɛ yemi ɔ mi ngɛ gbɔjɔe ɔ, a wo lɛ he wami.\\n18. Mɛni blɔ nɔ munyu nɛ ɔmɛ tsuo nɛ wa ma kai ɔ, maa ye bua wɔ hwɔɔ se ngɛ?\\n18 E maa su be nɛ Mawu sɔmɔli maa pee kaa ni komɛ nɛ a be yemi kɛ bualɔ ko kaa bɔnɛ e ji ngɛ Yerusalembi ɔmɛ a blɔ fa mi ngɛ Hezekia be ɔ mi ɔ. Ke jamɛ a be ɔ su ɔ, nyɛ ha nɛ wɔ tsuo waa kase ní kɛ je Hezekia munyu ɔ mi. Nyɛ ha nɛ wa kai kaa ‘nimli adesahi kɛkɛ ji mɛ, wɔɔ lɛɛ Yehowa, wa Mawu ɔ maa piɛ wa he; lɛ ji nɔ nɛ maa hwu ta amɛ ha wɔ’!—2 Kron. 32:8.\\n^ kk. 4 Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “yiheyo” ngɛ Yesaya 7:14 ma nyɛ ma kɔ yogbayo aloo yomiyo ko he. Enɛ ɔ he ɔ, a ma nyɛ ma tsɛ Yesaya yo ɔ, kɛ Yuda yomiyo Maria jã.","num_words":3454,"character_repetition_ratio":0.057,"word_repetition_ratio":0.038,"special_characters_ratio":0.296,"stopwords_ratio":0.455,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Ji He Yemi Nitsɛnitsɛ? | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Alur Amerika Mumuihi A Gbi Amharic Amis Angola Mumuihi A Gbi Arabic Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bassa (Cameroon) Belize Kriol Bicol Bolivia Mumuihi A Gbi Boulou Brazil Mumuihi A Gbi Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Cakchiquel Catalan Cebuano Chichewa Chile Mumuihi A Gbi China Mumuihi A Gbi Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chiyao Chol Chuvash Cibemba Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Cuba Mumuihi A Gbi Czech Damara Dangme Danish Digor Douala Dutch Edo Efik English Esan Estonian Ewe Fijian Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish Fon French French Mumuihi A Gbi Ga Garifuna Georgian German Greek Greek Mumuihi A Gbi Guarani Gujarati Gun Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Ibanag Icelandic Igbo Iloko India Mumuihi A Gbi Indonesia Mumuihi A Gbi Indonesian Isoko Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kabiye Kabuverdianu Kannada Kikamba Kikaonde Kikuyu Kiluba Kinyarwanda Kirghiz Kiribati Kirundi Kisonge Kongo Korea Mumuihi A Gbi Korean Kurdish Kurmanji Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Low German Luganda Lunda Luo Luvale Macedonian Malagasy Malawi Mumuihi A Gbi Malay Malayalam Mam Mambwe-Lungu Marathi Marshallese Maya Mazatec (Huautla) Mbunda Mexico Mumuihi A Gbi Mingrelian Mixe Mixtec (Guerrero) Mongolian Motu Mozambique Mumuihi A Gbi Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nepali Ngabere Nicaragua Mumuihi A Gbi Nigeria Pidgin Norwegian Nzema Okpe Oromo Ossetian Otetela Panama Mumuihi A Gbi Pangasinan Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Pidgin (Cameroon) Poland Mumuihi A Gbi Polish Ponapean Portuguese Portuguese (Portugal) Punjabi Quebec Mumuihi A Gbi Quechua (Ancash) Quechua (Bolivia) Romania Mumuihi A Gbi Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Samoan Sango Sepedi Sepulana Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Sesotho (South Africa) Setswana Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovakia Mumuihi A Gbi Slovenian Solomon Islands Pidgin South Africa Mumuihi A Gbi Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tigrinya Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshiluba Tsonga Turkish Turkmen Tuvaluan Twi Tzeltal Tzotzil Ukrainian Urhobo Uzbek Uzbek (Roman) Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vietnamese Waray-Waray Wolaita Xhosa Yoruba Zande Zapotec (Isthmus) Zimbabwe Mumuihi A Gbi Zulu\\n“Ke Bi ɔ ha nɛ nyɛ ye nyɛ he ɔ, nyɛ maa ye nyɛ he niinɛ.”—YOH. 8:36.\\nLAHI: 54, 36\\nMɛni ji he yemi nɛ huzu ngɛ he?\\nNgɛ mɛni blɔ nɔ nɛ he yemi nitsɛnitsɛ bɔ adesahi?\\nMɛni he yemi nɛ Yesu wo he si, nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ná he yemi nɛ ɔ?\\n1, 2. (a) Mɛni odase lɛ tsɔɔ kaa nihi suɔ nɛ a ná he yemi? (b) Mɛni lɛ jeɔ mɔde nɛ a bɔɔ kaa a maa ye a he ɔ mi kɛ baa?\\nMWƆNƐ Ɔ, he yemi ji nɔ́ ko nɛ nihi pɔɔ he munyu tumi wawɛɛ. Ngɛ je ɔ mi hehi fuu ɔ, nihi suɔ kaa a maa ye a he ngɛ yi mi wami, nɔ hɛ mi hyɛmi kɛ ohia si himi he. Nihi suɔ kaa mɛ nitsɛmɛ a maa hla níhi nɛ a suɔ, a suɔ nɛ a je a susumihi kpo faa, nɛ́ a pee níhi nɛ mɛ nitsɛmɛ a suɔ. Nɔ fɛɛ nɔ suɔ nɛ e ná he yemi.\\n2 Se níhi nɛ nihi peeɔ kɛ hlaa he yemi ɔ ngɔɔ nyagbahi fuu kɛ baa. Nihi tsɔɔ atua, a ngmɛɛɔ a ní tsumi dadehi a he kɛ pueɔ si, nɛ a peeɔ basabasa. Se anɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ a peeɔ ɔ haa nɛ a náa he yemi nɛ a ngɛ hlae ɔ lo? Dɛbi. Mohu ɔ, nihi plaa, nɛ ni komɛ po gboɔ. Ní nɛ ɔmɛ tsuo ji odase nɛ maa anɔkuale munyu nɛ Mawu ha nɛ Matsɛ Solomon ngma a nɔ mi. E ngma ke: “Ni komɛ ngɔɔ blɔ nya nɛ a ná a kɛ yeɔ a nyɛmimɛ awi.”​—Fiɛlɔ 8:9.\\n3. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ?\\n3 Kaselɔ Yakobo tsɔɔ nɔ́ titli nɛ haa nɛ nɔ náa bua jɔmi nitsɛnitsɛ kɛ he yemi. E ngma ke: “Nɔ nɛ e hyɛɛ mlaa nɛ hi kɛ pi si nɛ haa nɛ nɔ yeɔ e he ɔ mi fitsofitso, nɛ e yaa nɔ ngɛ mi ɔ, . . . e bua maa jɔ ngɛ níhi nɛ e peeɔ ɔ mi.” (Yak. 1:25) Yehowa, nɔ nɛ e ha wɔ mlaa nɛ hi kɛ pi si nɛ ɔ le níhi nɛ ma ha adesahi bua jɔmi kɛ he yemi nitsɛnitsɛ. E ha Adam kɛ Hawa he yemi nitsɛnitsɛ, kɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a hia konɛ a bua nɛ jɔ.\\nJINƐ ADESAHI NGƐ HE YEMI NITSƐNITSƐ\\n4. Mɛni he yemi nɛ Adam kɛ Hawa ná? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\n4 Ke wa ngɛ Mose kekleekle womi ɔ yi kake kɛ enyɔ ɔ kanee ɔ, wa naa kaa Adam kɛ Hawa ná he yemi nɛ nihi ngɛ hlae mwɔnɛ ɔ. Nɔ́ ko nɔ́ ko he hia we mɛ, nɔ́ ko wui a he gbeye, nɛ nɔ ko hu wɛ mɛ yi mi. A hɛwi ngɛ niye ní, ní tsumi, kɛ hiɔ kɛ gbenɔ he. (1 Mose 1:27-29; 2:8, 9, 15) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa huzu be he yemi nɛ Adam kɛ Hawa ná a he lo? Nyɛ ha nɛ waa hyɛ.\\n5. Ngɛ susumi nɛ nihi hɛɛ ngɛ he yemi he ɔ tsuo se ɔ, mɛni lɛ ma ha nɛ nihi nɛ a ná he yemi?\\n5 Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu susuɔ kaa he yemi nitsɛnitsɛ tsɔɔ kaa nihi ma nyɛ maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a suɔ, nɛ ke nyagba ko maa je mi kɛ ba po ɔ, tsa pi a kɔmɔ. Womi nɛ ji The World Book Encyclopedia a tsɔɔ he yemi sisi kaa “he blɔ nɛ nɔ ko ngɛ nɛ e nyɛɔ peeɔ nɔ́ nɛ e suɔ.” Se womi ɔ de hu ke: “Ke ma ko wo mlaahi nɛ a he hia nɛ se nami ngɛ he kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ, nɛ sisi numi ngɛ mlaa amɛ a he ɔ, lɔ ɔ lɛ haa nɛ ma a mi bi ɔmɛ nuɔ he kaa a ngɛ he yemi.” Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ huzu nɛ hi ní komɛ a he konɛ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ ma a mi nɛ e ná he yemi. Ke jã a, lɛɛ mɛnɔ lɛ ngɛ he blɔ kaa e woɔ mlaahi nɛ da, kɛ mlaahi nɛ a he hia nɛ sisi numi ngɛ he ha nɔ fɛɛ nɔ?\\n6. (a) Mɛni he je nɛ Yehowa pɛ lɛ e ngɛ he yemi nɛ huzu be he ɔ? (b) Mɛni he yemi nɛ adesahi ma nyɛ ma ná, nɛ mɛni he je?\\n6 E sa nɛ waa le kaa Yehowa Mawu pɛ nɛ e ngɛ he yemi nɛ huzu be he. Mɛni he je? Ejakaa lɛ nɛ e bɔ níhi tsuo, nɛ lɛ ji je mluku ɔ tsuo Matsɛ. (1 Tim. 1:17; Kpoj. 4:11) Matsɛ David ngɔ munyuhi nɛ sa kɛ kale blɔ nya nɛ Yehowa ngɛ ɔ. (Kane 1 Kronika 29:11, 12.) Se adebɔ níhi tsuo nɛ a ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ ɔ lɛɛ huzu ngɛ a he yemi ɔ he. E sa nɛ a kplɛɛ nɔ kaa Yehowa Mawu pɛ lɛ e ngɛ he blɔ nɛ pe kulaa kaa e maa wo mlaahi nɛ da, kɛ mlaahi nɛ a he hia nɛ sisi numi ngɛ he ha adesahi. Benɛ Yehowa Mawu bɔ Adam kɛ Hawa a, e wo mɛ mlaahi nɛ hi kɛ pi si.\\n7. Mɛni ji ní komɛ nɛ adesahi peeɔ daa ligbi nɛ haa nɛ a bua jɔɔ ngɛ si himi mi?\\n7 E ngɛ mi kaa sisije ɔ, Adam kɛ Hawa nyɛɔ peeɔ níhi nɛ mɛ nitsɛmɛ a suɔ mohu lɛɛ, se huzu ngɛ he yemi nitsɛnitsɛ nɛ Mawu ha mɛ ɔ he. Ní komɛ ngɛ nɛ a peeɔ daa ligbi, se jamɛ a ní ɔmɛ ngɛ kaa mlaahi nɛ a yeɔ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa kekle fɔli ɔmɛ le kaa ke a maa hi wami mi ɔ, e sa nɛ a wo mumi, a ye ní, a hwɔ mahe kɛ ekpahi. Anɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ a peeɔ ɔ tsɔɔ kaa a be he yemi lo? Dɛbi, ejakaa Yehowa nitsɛ to blɔ nya konɛ a ná bua jɔmi ngɛ ní nɛ ɔmɛ a peemi mi. (La 104:14, 15; Fiɛlɔ 3:12, 13) Mɛnɔ nɛ ke e ngɛ kɔɔhiɔ kpakpa ko mue, e ngɛ niye ní ko nɛ e suɔ yee, aloo e ná mahe kpakpa ko nɛ e hwɔ ɔ, e bua jɔɛ? Wa peeɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ bua jɔmi, nɛ wa nɛ mɛ kaa mlaa aloo tlomi. Atsinyɛ jemi ko be he kaa Adam kɛ Hawa hu a bua jɔ ní nɛ ɔmɛ a peemi he.\\n8. Mɛni nɛ Mawu fã Adam kɛ Hawa kaa a pee, nɛ mɛni he je?\\n8 Yehowa wo Adam kɛ Hawa mlaa pɔtɛɛ ko. E fã mɛ ke a fɔ nɛ a hyi zugba a nɔ nɛ a hyɛ nɔ. (1 Mose 1:28) Anɛ fami nɛ ɔ tsɔɔ kaa he yemi nɛ a ngɛ ɔ je a dɛ lo? Dɛbi! Fami nɛ ɔ ma ha nɛ Bɔlɔ ɔ maa gu adesahi a nɔ kɛ tsu e yi mi tomi ɔ he ní, nɛ zugba a tsuo ma plɛ pee paradeiso, nɛ adesahi nɛ a ye mluku maa hi nɔ kɛ ya neneene. (Yes. 45:18) Mwɔnɛ ɔ, nihi ma nyɛ maa hla kaa a be gba si himi mi sɛe, aloo ke a sɛ gba si himi mi po ɔ, a ma nyɛ maa hla kaa a be fɔe. Enɛ ɔ ti si kɛ wui Yehowa mlaa a. Se kɛ̃ ɔ, nihi suɔ nɛ a sɛ gba si himi mi nɛ a fɔ bimɛ ngɛ nyagbahi nɛ jeɔ mi kɛ ba a tsuo se. (1 Kor. 7:36-38) Mɛni he je? Ejakaa a hyɛɛ blɔ kaa a ma ná bua jɔmi ngɛ mi. (La 127:3) Kaa Adam kɛ Hawa bu Yehowa tue ɔ, jinɛ a ma ná bua jɔmi ngɛ a gba si himi ɔ kɛ a weku ɔ mi kɛ ya neneene.\\nNƆ́ NƐ HA NƐ HE YEMI NITSƐNITSƐ BƆ ADESAHI\\n9. Mɛni he je nɛ Mawu mlaa nɛ ngɛ 1 Mose 2:17 ɔ da nɛ nile ngɛ mi ɔ?\\n9 Yehowa wo Adam kɛ Hawa mlaa kpa ko. Se ngɛ mlaa nɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ tue gblami nɛ a ma ná ke a yi mlaa a nɔ. Yehowa de ke: ‘Kpakpa kɛ yayami lemi tso ɔ lɛɛ, koo ye e yiblii, ejakaa ligbi nɛ o maa ye e yiblii ɔ, o ma gbo kokooko.’ (1 Mose 2:17) Anɛ mlaa nɛ ɔ he hia we, nɛ se nami be he lo? Anɛ mlaa nɛ ɔ ha Adam kɛ Hawa nu he kaa a be he yemi lo? Dɛbi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo he ní leli komɛ tsɔɔ kaa sisi numi ngɛ he kaa Mawu wo jamɛ a mlaa a. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ní lelɔ ko de ke: ‘Mawu mlaa nɛ ngɛ [1 Mose 2:16, 17] ɔ tsɔɔ wɔ kaa Mawu pɛ lɛ le nɔ́ nɛ hi kɛ nɔ́ nɛ hí ha adesahi. Ke adesahi ma nyɛ ma ná “nɔ́ nɛ hi” ɔ he se ɔ, ja a ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi nɛ a bu lɛ tue. Se ke a bui Mawu tue ɔ, Mawu maa ngmɛɛ a he konɛ mɛ nitsɛmɛ a hla nɔ́ nɛ hi kɛ nɔ́ nɛ hí.’ Enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ adesahi be nyɛe maa pee kɔkɔɔkɔ.\\nBlɔ nɛ Adam kɛ Hawa gu nɔ ɔ ngɔ haomi ngua kɛ ba! (Hyɛ kuku 9-12)\\n10. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa susu kaa he blɔ nɛ a kɛ hlaa nɔ́ nɛ nɔ nitsɛ suɔ kɛ he blɔ nɛ a kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ ɔ ji nɔ́ kake ɔ?\\n10 Mwɔnɛ ɔ, ke nihi kane mlaa nɛ Yehowa wo Adam ɔ, a kpɛti nihi fuu deɔ ke Yehowa ha we Adam he blɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ lɛ nitsɛ e suɔ. Se a li kaa slɔɔto ngɛ he blɔ nɛ waa kɛ hlaa nɔ́ nɛ wa suɔ kɛ he blɔ nɛ a kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ ɔ a kpɛti. Adam kɛ Hawa ná he blɔ nɛ a kɛ maa hla kaa a maa bu Mawu tue aloo a be lɛ tue bue. Se Yehowa pɛ lɛ ngɛ he blɔ kaa e maa tsɔɔ nɔ́ nɛ hi kɛ nɔ́ nɛ hí. ‘Kpakpa kɛ yayami lemi tso’ ɔ ma anɔkuale munyu nɛ ɔ nɔ mi kɛ ha Adam kɛ Hawa. (1 Mose 2:9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsa pi be fɛɛ be nɛ wa ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ nɛ maa je yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ mi kɛ ba. Wa be nyɛe maa tsɔɔ kaa wa maa ye manye be fɛɛ be. Enɛ ɔ he je nɛ behi fuu ɔ, ke nihi kɛ juɛmi kpakpa mwɔ yi mi kpɔ ko ɔ, e ngɔɔ nɔ́ nami aloo gbenɔ kɛ baa a nɛ. (Abɛ 14:12) Pi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ adesa ma nyɛ maa pee. Tso ɔ nɛ Yehowa wo Adam kɛ Hawa mlaa kaa a ko ye ɔ tsɔɔ mɛ kaa ja a bu lɛ tue loko a ma ná he yemi nitsɛnitsɛ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ, nɛ anɛ Adam kɛ Hawa bu Yehowa tue lo?\\n11, 12. Mɛni he je nɛ yi mi kpɔ nɛ Adam kɛ Hawa mwɔ ɔ ngɔ haomi kɛ ba a? Ngɔɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsɔɔ mi.\\n11 Se aywilɛho sane ji kaa Adam kɛ Hawa gbo Mawu tue. Benɛ Satan de ke, ‘nyɛ hɛ ngmɛ ma bli, nɛ nyɛ maa hi kaa lɛ Mawu ɔ nitsɛ, nɛ nyɛ maa le kpakpa kɛ yayami’ ɔ, Hawa he lɛ ye. (1 Mose 3:5) Anɛ Satan tue nɛ Adam kɛ Hawa bu ɔ ha nɛ a ná he yemi pe sa a lo? Dɛbi. A nine sui nɔ́ nɛ Satan tsɔɔ kaa a ma ná a nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e kɛ we nɛ a ba yɔse kaa Yehowa blɔ tsɔɔmi nɛ a kua nɛ a ngɔ mɛ nitsɛmɛ a blɔ ɔ ha nɛ a sɛ haomi mi. (1 Mose 3:16-19) Mɛni he je? Nɔ́ he je ji kaa Yehowa ha we adesahi he blɔ kaa mɛ nitsɛmɛ a mwɔ yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he.​—Kane Abɛ 20:24; Yeremia 10:23.\\n12 Wa ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko nɛ e ngɛ ɛloplee kudɔe kɛ to he. Loko e ma nyɛ ma ya su he nɛ e yaa a slɔkee ɔ, ja e gu hehi nɛ a tsɔɔ kaa ɛlopleehi nɛ a gu ɔ pɛ. Lingmi nɛ ɔ, a pee klamahi nɛ yeɔ bua ɛloplee kudɔli konɛ a le hehi nɛ a ma nyɛ maa gu ngɛ kɔɔhiɔ mi. Klama nɛ ɔmɛ yeɔ bua mɛ nɛ a kɛ ɛloplee blɔ tsɔɔli hu sɛɛɔ ní konɛ a ye bua mɛ nɛ a ya su he nɛ a yaa a slɔkee. Se ke ɛloplee kudɔlɔ ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ tsu we ní, nɛ e gu he nɛ lɛ nitsɛ e suɔ ɔ, e kɛ haomi ngua maa ba. Adam kɛ Hawa pee a ní kaa ɛloplee kudɔlɔ ko nɛ e suɔ kaa e maa gu he nɛ lɛ nitsɛ e suɔ. A kua blɔ tsɔɔmi nɛ Mawu kɛ ha mɛ ɔ. Mɛni je mi kɛ ba? Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a nɔ si, nɛ lɔ ɔ ngɔ yayami kɛ gbenɔ kɛ ba ha mɛ nitsɛmɛ kɛ a bimɛ tsuo. (Rom. 5:12) Akɛnɛ a suɔ kaa a maa mwɔ yi mi kpɔ ha mɛ nitsɛmɛ a he he je ɔ, he yemi nitsɛnitsɛ nɛ Mawu ha mɛ ɔ bɔ mɛ.\\nBƆ NƐ WA MA PLƐ KƐ NÁ HE YEMI NITSƐNITSƐ\\n13, 14. Kɛ wa ma plɛ kɛ ná he yemi nitsɛnitsɛ ha kɛɛ?\\n13 Eko ɔ, nihi ma susu kaa ke a ngɛ he yemi ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi ɔ, a he maa jɔ mɛ. Se e ji anɔkuale lo? Ke nɔ ko ngɛ he yemi ɔ, se nami fuu ngɛ he, se ke blɔ tsɔɔmi ko be, nɛ nɔ fɛɛ nɔ peeɔ nɔ́ nɛ e suɔ ɔ, jinɛ kɛ je ɔ mi maa hi ha kɛɛ? Enɛ ɔ he je ɔ, womi nɛ ji, The World Book Encyclopedia a de ke: “Ngɛ ma fɛɛ ma mi ɔ, mlaahi nɛ a wo ɔ ngɛ hwanyaa, ejakaa e sa nɛ mlaa a nɛ ha ma mi bi ɔmɛ he yemi, nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e tsi nihi a nya ngɛ ní komɛ a mi.” Munyungu “hwanyaa” nɛ a kɛ tsu ní ɔ da. Ejakaa ke o susu he ɔ, o maa na kaa mlaahi nɛ adesahi wo ɔ hiɛ wawɛɛ nitsɛ. Enɛ ɔ he nɛ mlaa leli kɛ kojoli babauu tsɔɔ mlaahi a sisi konɛ a le bɔ nɛ a kɛ mlaa amɛ ma tsu ní ha a nɛ.\\n14 Se Yesu Kristo tsɔɔ nɔ́ ko nɛ e peemi yi nɛ ke wa pee ɔ, wa ma ná he yemi nitsɛnitsɛ. E de ke: “Ke nyɛ hi si ngɛ ye munyu ɔ nya a, lɛɛ ye kaseli nitsɛnitsɛmɛ ji nyɛ, nɛ nyɛ maa le anɔkuale ɔ, nɛ anɔkuale ɔ ma ha nɛ nyɛ maa ye nyɛ he.” (Yoh. 8:31, 32) Nɔ́ nɛ Yesu tsɔɔ kaa ke wa pee ɔ, wa ma ná he yemi nitsɛnitsɛ ɔ biɔ nɛ waa pee ní enyɔ nɛ ɔmɛ: Kekleekle ɔ, e sa nɛ waa kplɛɛ anɔkuale nɛ e tsɔɔ ɔ nɔ. Enyɔne ji kaa e sa nɛ waa pee e kaseli. Ní nɛ ɔmɛ nɛ wa maa pee ɔ ma ha nɛ wa ná he yemi nitsɛnitsɛ. Se mɛni mi wa maa ye wa he ngɛ? Yesu tsɔɔ mi ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ yayami ɔ, e ji yayami nyɔguɛ. . . . Ke Bi ɔ ha nɛ nyɛ ye nyɛ he ɔ, nyɛ maa ye nyɛ he niinɛ.”​—Yoh. 8:34, 36.\\n15. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ he yemi nɛ Yesu wo he si ɔ ma ha nɛ ‘waa ye wa he nitsɛnitsɛ’?\\n15 E ngɛ heii kaa he yemi nɛ Yesu wo e kaseli ɔmɛ si kaa a ma ná a hi kulaa pe he yemi nɛ nihi babauu ngɛ hlae nɛ a ná ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ. Benɛ Yesu de ke: “Ke Bi ɔ ha nɛ nyɛ ye nyɛ he ɔ, nyɛ maa ye nyɛ he niinɛ” ɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ tsɔɔe ji kaa adesahi maa ye a he kɛ je ‘nyɔguɛ nɛ a ji kɛ ha yayami’ ɔ sisi. Nyɔguɛ si himi nɛ adesahi ngɛ mi nɛ ɔ mi wa nitsɛ. Pi níhi nɛ a hí pɛ nɛ yayami haa nɛ wa peeɔ, mohu ɔ, e ha we nɛ waa pee níhi nɛ wa le kaa a da kɛ níhi nɛ wa le kaa wa ma nyɛ maa pee. Ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, wa ji yayami nyɔguɛhi. Enɛ ɔ he ɔ, wa haoɔ ɔ, wa naa nɔ́, kɛkɛ nyagbenyagbe ɔ, wa gbo. (Rom. 6:23) Bɔfo Paulo na kaa si fɔfɔɛ nɛ ɔ ji nyagba agbo, nɛ enɛ ɔ hao lɛ wawɛɛ. (Kane Roma Bi 7:21-25.) Ja a je yayami kɛ je loko wa ma ná he yemi nitsɛnitsɛ nɛ jinɛ Adam kɛ Hawa ngɛ ɔ.\\n16. Mɛni ma ha nɛ waa ye wa he nitsɛnitsɛ?\\n16 Yesu munyu nɛ ji, “ke nyɛ hi si ngɛ ye munyu ɔ nya a” tsɔɔ kaa Yesu ngɛ ní komɛ nɛ e sa kaa waa pee, aloo e ngɛ mlaa komɛ nɛ ke wa ye a nɔ ɔ, wa maa ye wa he. Akɛnɛ wa ji Kristofohi nɛ wa jɔɔ wa he nɔ he je ɔ, wa kua wa he, nɛ wa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa maa hi si ngɛ Yesu tsɔɔmi ɔmɛ a nya kaa e kaseli. (Mat. 16:24) Kaa bɔ nɛ Yesu wo si ɔ, e kpɔmi afɔle sami ɔ ma bli blɔ ha wɔ konɛ wa ná he yemi nitsɛnitsɛ hwɔɔ se.\\n17. (a) Mɛni ma ha nɛ wa ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ si himi mi? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?\\n17 Yesu tsɔɔmi ɔmɛ nɛ waa kɛ ma tsu ní ɔ ma ha nɛ wa ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ si himi mi. Enɛ ɔ nɛ wa maa pee ɔ ma bli blɔ kɛ ha wɔ, nɛ hwɔɔ se ɔ, a ma kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ nyɔguɛ yemi sisi. (Kane Roma Bi 8:1, 2, 20, 21.) Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa maa pee ha nɛ waa ngɔ he yemi nɛ wa ngɛ mwɔnɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ nile mi ɔ he. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa maa wo Yehowa, anɔkuale Mawu nɛ e haa nɔ he yemi nitsɛnitsɛ ɔ hɛ mi nyami kɛ ya neneene.","num_words":3425,"character_repetition_ratio":0.074,"word_repetition_ratio":0.016,"special_characters_ratio":0.281,"stopwords_ratio":0.464,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Níhi Nɛ Kristofohi Maa Pee Konɛ A Gba Si Himi Nɛ Ngɔ | Kase\\n“E sa kaa nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ e yo kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he, nɛ yogbayo tsuaa yogbayo nɛ bu e huno.”—EFE. 5:33.\\nLAHI: 36, 3\\nMɛni blɔ nya ní tsumi lɛ Yehowa kɛ wo hunomɛ kɛ yigbayihi a dɛ?\\nMɛni he je nɛ e sa kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a suɔ a sibi nɛ a hɛɛ a sibi dɔdɔɔdɔ ɔ?\\nKe nihi kɛ haomi ngɛ kpee ngɛ a gba si himi mi ɔ, kɛ Baiblo ɔ ma plɛ kɛ ye bua mɛ ha kɛɛ?\\n1. E ngɛ mi kaa behi fuu ɔ, gba si himi jeɔ sisi kɛ bua jɔmi mohu lɛɛ, se mɛni ma nyɛ maa ba? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)\\nKE A ngɔ ayɛflo kɛ ba ha e huno ngɛ yo kpeemi ligbi ɔ nɔ ɔ, bua jɔmi nɛ a náa a hí kalemi. Benɛ a ngɛ huɛ bɔe konɛ a kɛ sɛ gba si himi mi ɔ, suɔmi nɛ a ngɛ ha a sibi ɔ mi ba waa wawɛɛ. Lɔ ɔ se ɔ, a kãa a sibi kita kaa ke a sɛ gba si himi mi ɔ, a maa ye a sibi anɔkuale daa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ja mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo pee tsakemihi ngɛ a si himi mi loko a ma nyɛ maa hi si. Se Mawu Munyu ɔ kɛ ga womi haa nihi tsuo nɛ a suɔ kaa a maa sɛ gba si himi mi ɔ. Yehowa ji nɔ nɛ to gba si himi sisi, nɛ e suɔ kaa nihi nɛ a maa sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a ná bua jɔmi. (Abɛ 18:22) Se kɛ̃ ɔ, Ngmami ɔ ha nɛ wa le heii kaa adesahi yi mluku, enɛ ɔ he ɔ, ke a sɛ gba si himi mi ɔ, a ma gbo “dengme.” (1 Kor. 7:28) Mɛni maa ye bua mɛ konɛ a ko gbo dengme tsɔ? Nɛ mɛni Kristofohi ma nyɛ maa pee konɛ a gba si himi ɔ nɛ ngɔ?\\n2. Mɛni suɔmi slɔɔtoslɔɔtohi nɛ e sa kaa nɔ kɛ e yo nɛ a je kpo kɛ tsɔɔ a sibi?\\n2 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa suɔmi he hia wawɛɛ nitsɛ. E he hia nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a je suɔmi nɛ hii huɛmɛ a kpɛti ɔ (Hela, phi·liʹa) kpo kɛ tsɔɔ a sibi. Suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ (eʹros) hu haa nɛ bua jɔmi hiɔ gba si himi ɔ mi. Nɛ ke a fɔ bimɛ hu ɔ, e he hia nɛ a je suɔmi nɛ hiɔ weku mi bimɛ a kpɛti ɔ (stor·geʹ) kpo kɛ ha a he. Se suɔmi nɛ a kɛ daa sisi tomi mlaa nɔ ɔ (a·gaʹpe) lɛ haa nɛ gba si himi ɔ yeɔ manye. Bɔfo Paulo tu suɔmi nɛ ɔ he munyu. E de ke: “E sa kaa nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ e yo kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he, nɛ yogbayo tsuaa yogbayo nɛ bu e huno.”—Efe. 5:33.\\nHUNO Ɔ BLƆ NYA NÍ TSUMI KƐ YOGBAYO Ɔ HU E BLƆ NYA NÍ TSUMI\\n3. Kɛ e sa kaa suɔmi nɛ hiɔ gba si himi mi ɔ mi nɛ wa ha kɛɛ?\\n3 Paulo ngma ke: “Nyɛ hunomɛ, nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ kaa bɔ nɛ Kristo hu suɔ asafo ɔ, nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e wami ngɔ ha ngɛ e he ɔ.” (Efe 5:25) Loko Yesu se nyɛɛli ma nyɛ maa kase lɛ ɔ, e sa nɛ mɛ hu a suɔ a sibi kaa bɔ nɛ e suɔ mɛ ɔ. (Kane Yohane 13:34, 35; 15:12, 13.) Ke Kristofohi sɛ gba si himi mi ɔ, e sa nɛ suɔmi nɛ maa hi a kpɛti ɔ mi nɛ wa wawɛɛ, nɛ ke e he hia kaa a gbo ha a sibi po ɔ, a pee jã. Se ke a kɛ haomihi nɛ mi wa ngɛ kpee ɔ, eko ɔ, a be suɔe kaa a ma gbo ha a sibi. Se a·gaʹpe suɔmi haa nɔ “toɔ tsui si ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mi. E haa nɔ heɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ yeɔ; e ngɔɔ e hɛ ngɔ fɔɔ Mawu nɔ, nɛ e miaa e hɛ mi ngɛ níhi tsuo mi.” Niinɛ, “suɔmi se pui gblegbleegble.” (1 Kor. 13:7, 8) E sa nɛ Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a kai kita nɛ a kã a sibi ɔ. A wo a he si kaa a maa suɔ a sibi nɛ a maa ye a sibi anɔkuale be fɛɛ be. Ke enɛ ɔ ngɛ a juɛmi mi ɔ, a ma bi Yehowa konɛ e ye bua mɛ kɛ tsu nyagbahi nɛ a kɛ kpeɔ ngɛ a gba si himi mi ɔ he ní.\\n4, 5. (a) Mɛni ji huno ɔ nɛ ji wekuyi ɔ blɔ nya ní tsumi? (b) Kɛ e sa kaa yogbayo kɛ e huno nɛ ji e yi ɔ nɛ hi si ha kɛɛ? (d) Mɛni tsakemi lɛ nɔ ko kɛ e yo a pee?\\n4 Paulo tsɔɔ huno ɔ kɛ yo ɔ tsuo a blɔ nya ní tsumi. E ngma ke: “Nyɛ yigbayi, nyɛɛ ba nyɛ he si ha nyɛ hunomɛ kaa bɔ nɛ nyɛ maa pee ha Nyɔmtsɛ ɔ. Ejakaa huno ɔ ngɛ e yo ɔ nɔ he wami kaa bɔ nɛ Kristo hu ngɛ asafo ɔ nɔ he wami ɔ. Kristo ngɔ e wami ngɔ ha, nɛ e kɛ he asafo ɔ yi wami.” (Efe. 5:22, 23) Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa huno ɔ he hia pe yo ɔ. Blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ yeɔ bua yo ɔ nɛ e tsuɔ blɔ nya ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo yigbayihi a dɛ ɔ he ní. Mawu de ke: ‘E hí kaa Adam nɔ kake too nɛ hi si; ma ha lɛ he piɛɛlɔ nɛ sa lɛ.’ (1 Mose 2:18) Kaa bɔ nɛ Kristo nɛ ji ‘asafo ɔ yi’ ɔ je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ asafo ɔ, jã kɛ̃ nɛ e sa kaa wekuyihi nɛ a ji Kristofohi ɔ hu nɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a weku mi bimɛ. Ke huno ko pee jã a, lɔ ɔ haa nɛ e yo ɔ bua jɔɔ nɛ e tsui nɔɔ e mi, nɛ lɛ hu e buɔ e huno ɔ nɛ e baa e he si kɛ haa lɛ, nɛ e fĩɔ e se ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi.\\n5 Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Cathy ɔ de ke: “Benɛ i sɛ we gba si himi mi lolo ɔ, i peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ ngɛ ye dɛ he. Se benɛ i sɛ gba si himi mi ɔ, i ba na kaa e sa nɛ ma pee tsakemi. I kase kaa ke ma pee nɔ́ ko ɔ, e he hia nɛ ma de ye huno ɔ. Tsa pi be fɛɛ be nɛ jã peemi ngɛ gbɔjɔɔ, se akɛnɛ i kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní he je ɔ, suɔmi nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ mi wa.” Cathy huno Fred de ke: “E be gbɔjɔɔ ha mi kaa ma mwɔ yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he. Ke o ngɔ yo ɔ, e he ba hia nɛ o susu yo ɔ he ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ o maa pee ɔ mi, nɛ enɛ ɔ peemi be gbɔjɔɔ. Se akɛnɛ i sɔleɔ kɛ biɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi nɛ i buɔ ye yo ɔ tue he je ɔ, e yi ha mi tsɔ kaa ma pee jã. I naa kaa kake peemi ngɛ wa kpɛti!”\\n6. Ke haomi ko ba gba si himi mi ɔ, ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ suɔmi ma nyɛ maa pee kaa ‘kpã nɛ fĩɔ níhi tsuo ngɔ peeɔ kake’?\\n6 Ke nɔ ko kɛ e yo ‘naa ha a sibi, nɛ a kɛ tɔmihi paa a he’ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha a sibi ɔ mi waa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ti nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ ma tɔ̃. Se ke e ba jã a, a ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je a tɔmi ɔ mi, a kɛ tɔmihi nɛ pa a sibi, nɛ a ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ kaa ‘kpã nɛ fĩɔ níhi tsuo ngɔ peeɔ kake ɔ nɛ fĩ mɛ kɛ bla.’ (Kol. 3:13, 14) Jehanɛ se hu ɔ, ‘suɔmi toɔ e tsui si, nɛ e mi mi hi. E kɛ nɔ ko tɔmi wui e mi.’ (1 Kor. 13:4, 5) Ke pɛ ko ba a, e sa nɛ a dla amlɔ nɔuu. Enɛ ɔ he ɔ, ke pɛ ko ba nɔ kɛ e yo nɛ a ji Kristofohi ɔ a kpɛti ɔ, e sa nɛ a dla loko pu nɛ nɔ si. (Efe. 4:26, 27) E biɔ he si bami kɛ kã loko nɔ ko ma de ke, “Ye nɔ́ be mi.” Se ke nɔ ko kɛ e yo nyɛ nɛ a pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ pɛ ɔ ma gbo, nɛ a maa suɔ a sibi wawɛɛ.\\nE HE HIA NƐ HUNO KƐ E YO NƐ A HƐƐ A SIBI DƆDƆƆDƆ\\n7, 8. (a) Mɛni ga Baiblo ɔ wo ngɛ bɔmi nami nɛ yaa nɔ ngɛ gba si himi mi ɔ he? (b) Mɛni he je nɛ e he hia nɛ nihi kɛ a yihi nɛ hɛɛ a sibi dɔdɔɔdɔ ɔ?\\n7 Baiblo ɔ haa wɔ ga womi nɛ ma nyɛ maa ye bua nɔ kɛ e yo konɛ a le blɔ nɛ da nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ha a sibi gba si himi blɔ nya nɔ́ ɔ. (Kane 1 Korinto Bi 7:3-5.) E he hia nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a je suɔmi mi nɛ a susu a sibi a he. Ke nɔ ko hɛɛ we e yo dɔdɔɔdɔ ɔ, yo ɔ bua be bɔmi nami he jɔe. E sa nɛ hunomɛ nɛ “a na nya” ha a yi ɔmɛ. (1 Pet. 3:7) E sɛ nɛ huno aloo yogbayo ko nɛ e nyɛ e he piɛɛlɔ ɔ nɔ kaa e kɛ lɛ ma ná bɔmi. E sa nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ je e tsui mi kɛ pee jã. Behi fuu ɔ, nyumuhi akɔnɔ teɔ si mlamlaamla pe yihi. Se loko a ma ná bɔmi ɔ, e sa nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ bua nɛ jɔ he kaa e maa pee jã.\\n8 E ngɛ mi kaa Baiblo ɔ wui mlaa ngɛ bɔ nɛ e sa kaa nɔ kɛ e yo nɛ a je suɔmi kpo kɛ ha a sibi aloo a ná bɔmi ha a he mohu lɛɛ, se e tu bɔ nɛ ni komɛ je suɔmi kpo ha a he munyu. (Lahi 1:2; 2:6) E sa kaa nɔ kɛ e yo nɛ a ji Kristofohi nɛ a hɛɛ a sibi dɔdɔɔdɔ.\\n9. Mɛni he je nɛ e sɛ kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a je suɔmi nɛ hii nɔ kɛ e yo a kpɛti ɔ kpo kɛ tsɔɔ nɔ kpa ko ɔ?\\n9 Ke nɔ kɛ e yo suɔ Mawu kɛ a nyɛmi nɔmlɔ wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ nɔ ko, aloo nɔ́ ko nɛ puɛ a gba a. Ni komɛ nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ hyɛɛ ajuama bɔmi he fonihi, nɛ enɛ ɔ puɛ a gba a. E sa kaa wa kua ajuama bɔmi he fonihi a hyɛmi kɛ ajuama bɔmi ní peepeehi nɛ ma nyɛ ma puɛ gba. E sɛ nɛ wa je suɔmi nɛ hii nɔ kɛ e yo a kpɛti ɔ kpo kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ pi wa huno loo wa yo. Lɔ ɔ tsɔɔ we suɔmi. Ke be tsuaa be ɔ, wa kaiɔ kaa Mawu le níhi nɛ wa susuɔ nɛ e naa níhi nɛ wa peeɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa maa ya nɔ maa pee níhi nɛ e suɔ, nɛ wa he ma tsɔ.—Kane Mateo 5:27, 28; Hebri Bi 4:13.\\nKE HUNO Ɔ KƐ YO Ɔ KƐ HAOMI NGƐ KPEE NGƐ A GBA SI HIMI Ɔ MI\\n10, 11. (a) Kɛ gba puɛmi pɔ he ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ? (b) Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ gba jemi loo nɔ yo he ngmɛɛmi he? (d) Mɛni maa ye bua nɔ ko konɛ e ko ye oya kɛ je gba aloo e ngmɛɛ e yo he?\\n10 Ke nɔ ko kɛ e yo kɛ gba si himi mi nyagbahi nɛ a mi wa ngɛ kpee nɛ a nyɛ we nɛ a tsu he ní ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ yo ɔ nɛ ma e juɛmi nya si kaa e maa je gba, aloo nyumu ɔ nɛ ma e juɛmi nya si kaa e maa ngmɛɛ e yo ɔ he, aloo mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a maa ma nya si kaa a maa po gba a mi. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, nihi babauu kɛ a yihi aloo a hunomɛ poɔ gba mi. Enɛ ɔ pɔɛ bami ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi, se nyagbahi nɛ Kristofohi kɛ ngɛ kpee ngɛ gba si himi mi ɔ ji nɔ́ ko nɛ e sa kaa wa susu he.\\n11 Baiblo ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ha. E de ke: “Yo kó je gba! Enɛ ɔ, pi imi nɛ i de. Se ke e na je gba kɛ̃ ɔ, e hi si jã, nɛ e ko gba, aloo e ya nɛ e kɛ e huno ɔ ya dla. Jehanɛ hu, nyumu ko ngmɛɛ e yo he.” (1 Kor. 7:10, 11) E sɛ nɛ waa bu gba jemi kaa nɔ́ ko nyafii. Eko ɔ, e maa pee wɔ kaa nyagba komɛ ngɛ nɛ ja nɔ ko je gba, aloo nɔ ko ngmɛɛ e yo he loko a ma nyɛ ma tsu he ní, se jã peemi kɛ nyagbahi fuu baa. Yesu ti munyu nɛ Mawu tu kaa nyumu ma si e tsɛ kɛ e nyɛ, nɛ e maa mɛtɛ e yo he ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Nɔ́ nɛ Mawu ngɔ tsa a, nɔmlɔ kó gba mi.” (Mat. 19:3-6; 1 Mose 2:24) Enɛ ɔ hu tsɔɔ kaa e sɛ nɛ huno ko aloo yogbayo ko nɛ gba ‘nɔ́ nɛ Mawu ngɔ tsa a mi.’ Yehowa suɔ kaa nɔ kɛ e yo nɛ a hi si daa. (1 Kor. 7:39) Ke nɔ kɛ e yo ha nɛ e hi a juɛmi mi kaa a ti nɔ tsuaa nɔ maa bu akɔtaa kɛ ha Mawu ɔ, lɔ ɔ maa wo mɛ he wami konɛ a bɔ mɔde nɛ a tsu nyagbahi nɛ a kɛ maa kpe ɔ a he ní amlɔ nɔuu loko nyagba a mi nɛ ba wa.\\n12. Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ je gba aloo e ngmɛɛ e yo he?\\n12 Eko ɔ, nyumu ɔ loo yo ɔ aloo mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo hyɛɔ nɔ́ ko nɛ be nyɛe maa ba mi ɔ blɔ. Enɛ ɔ ngɔɔ haomihi kɛ baa gba si himi ɔ mi. Ke nɔ ko suɔ nɛ bua jɔmi nɛ hi e gba si himi mi se bua jɔmi be mi ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ nɔ ɔ tsui nɛ nɔ e mi, e ma susu kaa a sisi lɛ, nɛ e mi mi hu ma fu. Níhi nɛ ma nyɛ maa ngɔ nyagba kɛ ba gba si himi mi ɔ ekomɛ ji bɔ nɛ a tsɔse nyumu ɔ loo yo ɔ ha, bɔ nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ peeɔ e ní ha, bɔ nɛ a kɛ sika tsuɔ ní ha, nganyɛmɛ kɛ ngatsɛmɛ a ní peepee, kɛ bimɛ a tsɔsemi. Se bua jɔmi sane ji kaa Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ a ti nihi babauu nyɛɔ tsuɔ nyagbahi nɛ a kɛ kpeɔ ɔ a he ní, ejakaa a kɛ Mawu blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní.\\n13. Mɛni ji ní komɛ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ je gba loo e ngmɛɛ e yo he?\\n13 Be komɛ ɔ, tɔmi ko be he kaa yo ko maa je gba, aloo nyumu ko maa ngmɛɛ e yo he. Mɛni ji ní komɛ nɛ ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ko nɛ pee jã? Ke nɔ ko je blɔ nɛ e kua e weku ɔ nɔ hyɛmi, aloo e kongoɔ e yo loo e huno, aloo e ngmɛ́ e yo loo e huno blɔ nɛ e ja Mawu. Ke Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi kɛ haomihi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ, e sa nɛ a de asafo mi nikɔtɔma amɛ konɛ a ye bua mɛ. Asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ níhi a si kpami fuu, nɛ a ma nyɛ maa ye bua nɔ kɛ e yo ɔ konɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ nɛ tsu ní. Loko wa ma nyɛ ma tsu nyagbahi nɛ waa kɛ kpeɔ ngɛ gba si himi mi ɔ he ní ɔ, e sa kaa waa sɔle kɛ ha Yehowa konɛ e ha wɔ e mumi ɔ nɛ e ye bua wɔ nɛ waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ tsu ní, nɛ waa wo mumi ɔ yiblii ɔ.—Gal. 5:22, 23. \\n14. Mɛni ga womi Baiblo ɔ kɛ ha nihi nɛ a yihi kɛ a hunomɛ pi Yehowa sɔmɔli?\\n14 Ni komɛ ngɛ nɛ a hunomɛ aloo a yihi pi Yehowa sɔmɔli. Ke nɔ ko ngɛ si fɔfɔɛ kaa jã a mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ yi mi tomi komɛ a he je nɛ e sa kaa e kɛ e yo ɔ loo e huno ɔ nɛ hi si. (Kane 1 Korinto Bi 7:12-14.) Ke e ba jã a, akɛnɛ nɔ nɛ pi Yehowa sɔmɔlɔ ɔ kɛ nɔ nɛ sɔmɔɔ Yehowa a sɛ gba si himi mi he je ɔ, “a tsukɔ e he ngɔ ha Mawu.” Ke a ngɛ bimɛ ɔ, a ba peeɔ bimɛ nɛ “a tsukɔ a he ngɔ ha Mawu.” Paulo ngma ke: “Mo yo nɛ o le Kristo, kɛ o maa pee kɛ le kaa alini mo lɛ o ma he o huno ɔ yi wami? Mo nyumu nɛ o le Kristo, kɛ o maa pee kɛ le kaa alini mo lɛ o ma he o yo ɔ yi wami?” (1 Kor. 7:16) Nihi fuu ngɛ asafo ɔ mi nɛ a hunomɛ kɛ a yihi pi Yehowa Odasefohi, se a ‘he a yi wami,’ aloo a ye bua mɛ nɛ a ba pee Yehowa sɔmɔli.\\n15, 16. (a) Mɛni ga Baiblo ɔ wo yihi nɛ a hunomɛ pi Mawu sɔmɔli ɔ? (b) Ke huno loo yo ko nɛ ‘li Kristo ɔ ngmɛɛ e yo he loo e je gba’ a, mɛni e sa kaa Kristofo no ɔ nɛ pee?\\n15 Bɔfo Petro wo yigbayihi nɛ a ji Kristofohi ɔ he wami kaa a ba a he si kɛ ha a hunomɛ ‘bɔ nɛ pee nɛ ke a ti ni komɛ he we Mawu munyu ɔ yi ɔ, a je mi bami nɛ tsake mɛ. E be hiae kaa a kɛ mɛ nɛ tu munyu po, ejakaa mɛ nitsɛmɛ a maa na kaa a je mi bami he tsɔ, nɛ a yeɔ Mawu gbeye.’ Ke yogbayo ɔ “he jɔ, nɛ e ngɛ kpoo ɔ, e he fɛu nɛ tsakee we ɔ ji nɔ́ nɛ he jua wa saminya ngɛ Mawu hɛ mi.” E je mi bami ma nyɛ ma ha nɛ e huno ɔ nɛ tsake nɛ e ba pee Yehowa sɔmɔlɔ. E he be hiae kaa e kɛ lɛ nɛ tu munyu po.—1 Pet. 3:1-4.\\n16 Nɛ ke huno ko loo yogbayo ko nɛ e pi Yehowa sɔmɔlɔ ɔ ngmɛɛ e yo he loo e je gba hu nɛɛ? Baiblo ɔ de ke: “Ke nyumu nɛ li Kristo ɔ suɔ kaa e maa ngmɛɛ e yo nɛ le Kristo ɔ he ɔ, aloo yo nɛ li Kristo suɔ kaa e ma kua e huno nɛ le Kristo ɔ, lɔ ɔ lɛɛ faa. Ke e ba mi jã a, mlaa ko mlaa ko nui nɔ nɛ le Kristo ɔ, nyumu ɔ jio, yo ɔ jio. Mawu tsɛ nyɛ nɛ nyɛɛ hi si ngɛ he jɔmi mi.” (1 Kor. 7:15) Ke e ba jã a, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa ngɛ Ngmami ɔ nya a, Kristofo no ɔ nɛ e je gba a loo e ngmɛɛ e yo ɔ he ɔ ma nyɛ maa sɛ gba si himi mi. Se e sɛ nɛ nɔ ko nɛ nyɛ nɔ nɛ he we yi ɔ nɔ kaa e ko je. Eko ɔ, nihi nɛ a ngmɛɛ a yihi a he, aloo a je gba a a tue mi maa jɔ mɛ. Kristofo no ɔ ma nyɛ ma ná hɛ nɔ kami kaa e yo ɔ loo e huno ɔ kɛ lɛ ma ba hi si ekohu, nɛ a maa pee kake kɛ baa a gba si himi ɔ yi. E ma nyɛ ma ná hɛ nɔ kami hu kaa hwɔɔ se ɔ, e huno ɔ loo e yo ɔ ma ba sɔmɔ Yehowa.\\nMƐNI E SA KAA E HE NƐ HIA NIHI NƐ A SƐ GBA SI HIMI MI Ɔ PE NƆ́ FƐƐ NƆ́?\\nKe o ngɔ Mawu jami mi níhi kɛ pee oti ngɛ o si himi mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ bua jɔmi maa hi o gba si himi ɔ mi (Hyɛ kuku 17)\\n17. Mɛni e sa kaa Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a kɛ pee oti ngɛ a si himi mi?\\n17 Akɛnɛ wa ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a mi he je ɔ, “je mi he wa wawɛɛ.” (2 Tim. 3:1-5) Se ke wa ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa hi waa kɛ Mawu wa kpɛti ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ waa kase je ɔ su yaya a. Paulo ngma ke: “Be ɔ pi hu. Kɛ je be nɛ ɔ mi kɛ yaa a, yitsɛmɛ nɛ a hi si kaa nɔ́ nɛ yo be a dɛ, nihi nɛ a kɛ je ɔ ngɛ bɔe ɔ, a pee a ní kaa nihi nɛ puɛ we a be ngɛ je ɔ mi.” (1 Kor. 7:29-31) Paulo tsɔɔ we kaa nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a ko tsu a blɔ nya ní tsumihi ngɛ gba si himi mi ɔ he ní. Akɛnɛ be nɛ piɛ ɔ pi he je ɔ, e he hia nɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ a ngɔ Mawu jami mi níhi kɛ pee oti ngɛ a si himi mi.—Mat. 6:33.\\n18. Mɛni he je nɛ Kristofohi a gba si himi ma nyɛ maa pee bua jɔmi, nɛ e ngɔ ɔ?\\n18 E ngɛ mi kaa wa ngɛ be nɛ mi wa mi, nɛ gba si himihi ngɛ puɛe mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ ma ha nɛ bua jɔmi nɛ hi wa gba si himi ɔ mi, nɛ e ngɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi nɛ a ngɔ a he kɛ mɛtɛ Yehowa we bi, nɛ a kɛ Baiblo ɔ mi ga womi tsuɔ ní, nɛ a ngmɛɛɔ blɔ nɛ mumi klɔuklɔu ɔ kudɔɔ mɛ ɔ ma nyɛ maa po “nɔ́ nɛ Mawu ngɔ tsa a” he piɛ.—Mar. 10:9.\\n^ (kuku 5) A tsake biɛ ɔmɛ.\\n^ (kuku 13) Moo hyɛ mi tsɔɔmi munyu nɛ ji, Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ Deɔ Ngɛ Gba Mi Pomi Kɛ Gba Jemi He nɛ ngɛ womi nɛ ji, “Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi,” ɔ.","num_words":3802,"character_repetition_ratio":0.078,"word_repetition_ratio":0.024,"special_characters_ratio":0.319,"stopwords_ratio":0.517,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"To Hyɛli, Nyɛɛ Kase To Hyɛli Kpanaa Amɛ | Kase\\n“Ejakaa Kristo nitsɛ na amanehlu, nɛ e kɛ lɔɔ pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha nyɛ, konɛ nyɛɛ nyɛɛ e se.”—1 PET. 2:21.\\nMɛni blɔ nɔ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase Yehowa ngɛ?\\nMɛni blɔ nɔ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase Yesu Kristo ngɛ?\\nMɛni heje nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ya slaa nyɛmimɛ nɛ a woɔ mɛ he wami ɔ?\\n1, 2. (a) Ke a hyɛ tohi a nɔ saminya a, mɛni jeɔ mi kɛ baa? (b) Mɛni heje nɛ nihi fuu nɛ a hi si ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ ngɛ kaa tohi nɛ a be hyɛli ɔ?\\nKE TO HYƐLƆ ko hyɛ e tohi a nɔ saminya a, to ɔmɛ waa nɛ a plɔkeɔ. A tsɔɔ ngɛ to lɛmi he womi ko mi kaa, “ke nɔ́ nɛ to hyɛlɔ ko peeɔ kɛkɛ ji kaa e ngɔɔ e to ɔmɛ kɛ yaa nɛ a ya yeɔ ní kɛkɛ se e hyɛ we a nɔ saminya a, e be kɛe nɛ hiɔ maa sɛ to ɔmɛ a kpɛti, nɛ e be e to ɔmɛ a he se náe.” Se ke a hyɛ tohi a nɔ saminya a, a hiɔ he wami.\\n2 Jã kɛ̃ nɛ ke asafo mi nikɔtɔmahi hyɛ to ɔmɛ nɛ Yehowa ngɔ kɛ wo a dɛ ɔ eko tsuaa eko nɔ saminya a, asafo mluku ɔ tsuo náa he se. Eko ɔ, o ma kai kaa benɛ Yesu na nimli asafo ɔ, “e mi mi sã lɛ ngɛ ni ɔmɛ a he, ejakaa pɔ tɔ mɛ, nɛ a dɛ yaa kaa tohi nɛ be hyɛlɔ.” (Mat. 9:36) Mɛni heje nɛ a ní pee mɔbɔ ɔ? Ejakaa nihi nɛ e sa kaa a tsɔɔ ni ɔmɛ Mawu Mlaa a, a yi mi wa, a suɔ kaa a ná ni ɔmɛ a he se, nɛ a peeɔ osato. Nihi nɛ e sa kaa a tsɔɔ Israelbi ɔmɛ Mawu he ní ɔ je we suɔmi kpo kɛ ha we ni ɔmɛ nɛ a hyɛ we a nɔ saminya, mohu ɔ, a ha nɛ ni ɔmɛ naa Yehowa jami kaa e ji “tlomi” ko nɛ mi jiɔ.—Mat. 23:4.\\n3. Mɛni e sa kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a kai, be mi nɛ a ngɛ Mawu to ɔmɛ a nɔ hyɛe ɔ?\\n3 Mwɔnɛ ɔ, to hyɛli ɔmɛ ji asafo mi nikɔtɔma amɛ ɔ nɛ. A ngɛ blɔ nya nítsumi ko nɛ mi jiɔ wawɛɛ nitsɛ. A ngɛ Yehowa kɛ Yesu a tohi a nɔ hyɛe. To nɛ ɔmɛ a he jua wa ha Yesu nɛ ji “to hyɛlɔ kpakpa” a. (Yoh. 10:11) Yesu ngɔ lɛ nitsɛ e ‘muɔ nɛ he jua wa’ a kɛ ‘he mɛ.’ (1 Kor. 6:20; 1 Pet. 1:18, 19) Yesu suɔ to ɔmɛ hluu po kaa e je e tsui mi nɛ e gbo ngɛ a he. E sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a kai kaa a ngɛ ní tsue ngɛ Yesu Kristo nɛ ji to “hyɛlɔ ngua a” sisi. Enɛ ɔ he ɔ, mɛ hu a piɛɛ nihi nɛ Yesu ngɛ a nɔ hyɛe ɔ a he.—Heb. 13:20.\\n4. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ wa ngɛ kasee nɛ ɔ mi?\\n4 Ke jã a, lɛɛ kɛ e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a hyɛ to ɔmɛ a nɔ ha kɛɛ? A wo nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ he wami kaa a bu a “hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tue.” Nɛ a wo asafo mi nikɔtɔma amɛ hu he wami kaa ‘a ko ye to kuu ɔ nɔ.’ (Heb. 13:17; kane 1 Petro 5:2, 3.) Lɛɛ mɛni blɔ nɔ asafo mi nikɔtɔmahi maa gu kɛ hyɛ to kuu ɔ nɔ nɛ a be a nɔ yee mɔ? Aloo ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, kɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma plɛ kɛ hyɛ to ɔmɛ a nɔ ha kɛɛ, nɛ a be he blɔ nɛ Mawu kɛ ha mɛ ɔ ngɔe kɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ?\\n“E MAA HƐƐ MƐ NGƐ E KƆNI BƆKƆ MI”\\n5. Mɛni nɛ nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Yesaya 40:11 ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa he?\\n5 Gbalɔ Yesaya de kɛ kɔ Yehowa he ke: “E maa lɛ e to kuu ɔ kaa to hyɛlɔ kpakpa; e maa bua e to bi ɔmɛ a nya, nɛ e maa hɛɛ mɛ ngɛ e bɔkɔ mi; to nyɛ ɔmɛ hu e ma tsɔ̃ mɛ blɛuu.” (Yes. 40:11) Nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa susuɔ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi nɛ a gbɔjɔ nɛ a hemi kɛ yemi mi wɛ ɔ a he, nɛ e tsuɔ a hiami níhi a he ní ha mɛ. Kaa bɔnɛ to hyɛlɔ hɛ hiɔ e to ɔmɛ hiami níhi a nɔ nɛ e tsuɔ he ní ha mɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa le nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a hiami níhi nɛ e bua jɔ he kaa e ma tsu he ní ha mɛ. Kaa bɔnɛ to hyɛlɔ woɔ to bi nɛ a fɔ lɛ ehe ngɛ e kɔni bɔkɔ mi keji e he hia kaa e pee jã a, jã nɔuu nɛ ke waa kɛ haomihi nɛ a mi wa kpe ɔ, Yehowa nɛ ji “Tsɛ mɔbɔ nalɔ” ɔ yeɔ bua wɔ.—2 Kor. 1:3, 4.\\n6. Mɛni blɔ nɔ asafo mi nɔkɔtɔma ko ma nyɛ maa kase nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yehowa pee ɔ ngɛ?\\n6 Ke nɔ ko ji asafo mi nɔkɔtɔma a, e ma nyɛ maa kase wa hiɔwe Tsɛ ɔ! E sa nɛ e tsu asafo mi bimɛ ɔmɛ a hiami níhi a he ní ha mɛ saminya kaa bɔnɛ Yehowa peeɔ ɔ. Ke asafo mi nɔkɔtɔma ko le nyagbahi nɛ asafo mi bimɛ ɔmɛ kɛ ngɛ kpee ɔ, e maa le bɔnɛ e ma plɛ kɛ wo mɛ he wami ha. (Abɛ 27:23) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ e ná deka kɛ ha asafo mi bimɛ ɔmɛ, nɛ e kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní, nɛ e bu mɛ tue. E ngɛ mi kaa e sɛ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɔ a he kɛ wo nihi a kɔkɔɔ mi sanehi a mi mohu lɛɛ, se ke a na kaa nɔ́ ko ngɛ nɔ yae ngɛ asafo ɔ mi aloo a nu nɔ́ ko ɔ, e sɛ nɛ a ma a hɛ ngɔ fɔ nɔ. E sa nɛ a je suɔmi mi nɛ a ‘ye bua nihi nɛ a gbɔjɔ ɔ.’—Níts. 20:35; 1 Tes. 4:11.\\n7. (a) Kɛ to hyɛli nɛ a hi si ngɛ Ezekiel kɛ Yeremiamɛ a be ɔ mi ɔ kɛ Mawu to ɔmɛ hi si ha kɛɛ? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ fɔ nɛ Yehowa bu to hyɛli nɛ a yi anɔkuale ɔ mi?\\n7 Mo susu su nɛ to hyɛli komɛ nɛ Mawu bu mɛ fɔ ɔ je kpo ɔ he nɛ o hyɛ. Ngɛ Ezekiel kɛ Yeremiamɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa bu nihi nɛ jinɛ e sa kaa a hyɛ e to ɔmɛ a nɔ saminya, se a pee we jã a fɔ. Ke nɔ ko hyɛ we e tohi a nɔ ɔ, lohwe awi yeli sɛɛ to kuu ɔ mi nɛ e gbɛɛ mɛ kɛ fĩaa. To hyɛli ɔmɛ lɛ́ to ɔmɛ, mohu ɔ, a ngɛ “mɛ nitsɛmɛ a he lɛe.” (Eze. 34:7-10; Yer. 23:1) Mawu bu jami nya dali nɛ a ngɛ jamihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofoli ɔ mi ɔ fɔ ngɛ yi mi tomi nɛ ɔ nɔuu he. Mɛni asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase ngɛ fɔ nɛ Yehowa bu to hyɛli nɛ a yi anɔkuale ɔ mi? E sa nɛ a je suɔmi mi nɛ a hyɛ Yehowa to kuu ɔ nɔ saminya.\\n“I PEE ENƐ Ɔ NƐ NYƐƐ HYƐ”\\n8. Ke asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ a nyɛmimɛ ga woe ngɛ su yaya ko he ɔ, mɛni a ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu he?\\n8 Akɛnɛ wa yi mluku heje ɔ, eko ɔ, Yehowa to ɔmɛ ekomɛ be nɔ́ nɛ Mawu ngɛ hlae kaa a pee ɔ sisi nue mla. Eko ɔ, jamɛatsɛmɛ ɔmɛ be Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ dae kɛ mwɔ a yi kpɔ. Aloo eko ɔ, bɔnɛ a maa pee a ní ha a maa tsɔɔ kaa a ji Kristofoli nɛ a wɛ ngɛ mumi mi. Ke e ba jã a, kɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a pee a ní ha kɛɛ? E sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a kase bɔnɛ Yesu to e tsui si kɛ ha e kaseli ɔmɛ ha a. Yesu kaseli ɔmɛ sã nya si abɔ ngɛ nɔ nɛ ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ he. Yesu mi mi fu we mɛ, mohu ɔ, e je suɔmi mi nɛ e ya nɔ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa e sa nɛ a ba a he si. (Luka 9:46-48; 22:24-27) Yesu fɔ a nanehi a he ha mɛ kɛ tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ ji he si bami. Mwɔnɛ ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi hu nɛ a ba a he si.—Kane Yohane 13:12-15; 1 Pet. 2:21.\\n9. Mɛni su nɛ Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a kase?\\n9 E slo bɔnɛ Yesu buɔ to hyɛmi nítsumi ɔ ha ngɛ bɔnɛ Yakobo kɛ Yohane buɔ lɛ ha a he. Yakobo kɛ Yohane suɔ nɛ a ná blɔ nya ngua ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi. Se Yesu dla a juɛmi nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ le bɔnɛ maje li ɔmɛ a nɔ yeli ɔmɛ yeɔ a nɔ ha. Nyɛ le bɔnɛ a ganɔ ɔmɛ yeɔ a nɔ kɛ he wami. Nyɛɛ lɛɛ e ko ba jã ngɛ nyɛ kpɛti; nɔ tsuaa nɔ nɛ maa suɔ kaa e pee nɔmlɔ ngua ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, lɛ mohu e plɛ nyɛ sɔmɔlɔ.” (Mat. 20:25, 26) E he hia nɛ bɔfo ɔmɛ nɛ a hyɛ nɛ hi konɛ a ko ‘ye a nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ’ aloo ‘a hi mɛ nɔ́ nɛ e sa kaa a pee dee be tsuaa be.’\\n10. Kɛ Yesu suɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a kɛ to ɔmɛ nɛ hi si ha kɛɛ, nɛ mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa Paulo pee ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi?\\n10 Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa asafo mi nikɔtɔmahi maa hyɛ to kuu ɔ nɔ jã kɛ̃. E sa nɛ a je a tsui mi nɛ a sɔmɔ a nyɛmimɛ ɔmɛ, se pi kaa a maa ye a nɔ nyɔmtsɛmɛ. Bɔfo Paulo ba e he si jã nɛ e de asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a hi Efeso ɔ ke: “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ le bɔnɛ i kɛ nyɛ hi si be nɛ be ɔ tsuo, kɛ je kekleekle ligbi nɛ i ba Asia a. I ba ye he si saminya kɛ sɔmɔ Nyɔmtsɛ ɔ.” Bɔfo Paulo suɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Efeso ɔ nɛ a je a tsui mi nɛ a ba a he si kɛ sɔmɔ nihi. E de mɛ ke: “I ngɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ to nyɛ okadi kaa jã nɛ e sa kaa a tsu ní nɛ a kɛ ye bua nihi nɛ be he wami ɔ.” (Níts. 20:18, 19, 35) Paulo de Korintobi ɔmɛ ke, e kudɔɔ we a hemi kɛ yemi ɔ. Se mohu ɔ, e kɛ mɛ tsu ní konɛ a ná bua jɔmi. (2 Kor. 1:24) Paulo pee he si bami he nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ.\\n‘MOO HƐƐ ANƆKUALE Ɔ MI WAWƐƐ’\\n11, 12. Mɛni blɔ nɔ asafo mi nɔkɔtɔma ko ma nyɛ maa gu kɛ ye bua e nyɛmi Odasefono ko konɛ e mwɔ e yi mi kpɔ?\\n11 Ke asafo mi nɔkɔtɔma ko maa wo nɔ ko ga a, e sa nɛ e da Baiblo ɔ mi “anɔkuale” ɔ nɔ kɛ pee jã. (Tito 1:9) Se e sa kaa e ‘to e tsui si blɛuu kɛ pee enɛ ɔ.’ (Gal. 6:1) E sɛ nɛ to hyɛlɔ kpakpa nɛ nyɛ asafo mi bimɛ ɔmɛ a nɔ konɛ a pee nɔ́ ko, mohu ɔ, e sa nɛ e ye bua mɛ konɛ mɛ nitsɛmɛ nɛ a je suɔmi mi nɛ a da Ngmami ɔ nɔ kɛ mwɔ a yi mi kpɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma ko kɛ nyɛmi ko nɛ e suɔ kaa e mwɔ e yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko nɛ he hia he ɔ ma susu Baiblo sisi tomi mlaahi a he aloo nɔ́ ko nɛ a ngma ngɛ asafo ɔ womi ko mi ɔ he. Eko ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma a maa wo nyɛmi ɔ he wami konɛ e susu bɔnɛ yi mi kpɔ nɛ e maa mwɔ ɔ maa sa huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he ha a he. Asafo mi nɔkɔtɔma a ma nyɛ ma kai nyɛmi ɔ kaa e he hia nɛ e sɔle kɛ bi Yehowa blɔ tsɔɔmi loko e ma e juɛmi nya si. (Abɛ 3:5, 6) Ke asafo mi nɔkɔtɔma kɛ nyɛmi ɔ susu níhi a he ta a, e maa ngmɛ nyɛmi ɔ blɔ konɛ lɛ nitsɛ e mwɔ e yi mi kpɔ.—Rom. 14:1-4.\\n12 Ngmami ɔ lɛ tsɔɔ he blɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ a kɛ Baiblo ɔ nɛ tsu ní ngɛ he bemi mi, konɛ a kɛ Baiblo blɔ tsɔɔmi nɛ tsu ní be tsuaa be. Ke asafo mi nikɔtɔmahi peeɔ jã a, lɔɔ ma ye bua mɛ nɛ a be blɔ nya nɛ a ngɛ ɔ ngɔe kɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi mɛ nitsɛmɛ a tohi a nɔ nɛ a ngɛ hyɛe. Nyagbenyagbe ɔ, nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ asafo ɔ mi maa bu akɔtaa kɛ ha Yehowa kɛ Yesu ngɛ yi mi kpɔhi nɛ e mwɔ ɔ he.—Gal. 6:5, 7, 8.\\n‘MOO PEE NƆ HYƐMI NƆ́ HA MAWU ASAFO Ɔ’\\nAsafo mi nikɔtɔmahi yeɔ bua a weku mi bimɛ nɛ a dlaa a he kɛ haa fiɛɛmi nítsumi ɔ (Hyɛ kuku 13)\\n13, 14. Mɛni blɔhi a nɔ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha to ɔmɛ ngɛ?\\n13 Benɛ bɔfo Petro wo asafo mi nikɔtɔma amɛ ga kaa a ko ‘ye nihi nɛ Mawu ngɔ ha mɛ ɔ a nɔ’ ɔ se ɔ, e wo mɛ he wami kaa, ‘a ngɔ a he ngɔ pee nɔ hyɛmi nɔ́ ngɔ ha Mawu asafo ɔ.’ (1 Pet. 5:3) Mɛni blɔ nɔ asafo mi nɔkɔtɔma ko ma nyɛ maa ngɔ e he ngɔ pee nɔ hyɛmi nɔ́ kɛ ha to kuu ɔ? Mo susu ní enyɔ komɛ nɛ e sa kaa nyumu ko nɛ e su he loko e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a he nɛ o hyɛ. E he hia nɛ e “hɛ mi nɛ ka si,” nɛ ‘e hyɛ lɛ nitsɛ e we nɔ saminya.’ Ke asafo mi nɔkɔtɔma ko ngɛ weku ɔ, e sa nɛ e hyɛ weku ɔ nɔ saminya, ejakaa “ke nɔ ko nyɛ we nɛ e hyɛ lɛ nitsɛ e we nɔ ɔ, kɛ e maa pee kɛɛ nɛ e ma nyɛ hyɛ Mawu asafo ɔ nɔ.” (1 Tim. 3:1, 2, 4, 5) Loko nɔ ko he maa su konɛ e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, e sa nɛ e hɛ mi nɛ ka si. E sa nɛ e le Mawu sisi tomi mlaa amɛ kɛ bɔnɛ a kɛ tsuɔ ní ha. E sa nɛ e juɛmi mi nɛ tsɔ nɛ e he nɛ ko sɔ kɛ bu nihi fɔ. Ke nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ na su nɛ ɔmɛ ngɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ a he ɔ, a náa hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ a mi.\\n14 Jehanɛ se hu ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ haa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a nyɛɛɔ fiɛɛmi nítsumi ɔ hɛ mi. Yesu pee enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa fiɛɛmi nítsumi ɔ ji nítsumi titli nɛ e tsu. E tsɔɔ e kaseli ɔmɛ bɔnɛ e sa kaa a tsu fiɛɛmi nítsumi ɔ ha. (Mar. 1:38; Luka 8:1) Mwɔnɛ ɔ, ke fiɛɛli kɛ asafo mi nikɔtɔmahi nyɛɛ kɛ ya fiɛɛmi ɔ, a bua jɔɔ wawɛɛ. A naa kã nɛ nikɔtɔma amɛ kɛ tsuɔ nítsumi nɛ e he hia nɛ ɔ, nɛ a nyɛɔ kaseɔ bɔnɛ a tsɔɔ ní ha. Jehanɛ se hu ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ keji a dlaa a he loko a yaa asafo mi kpehi, nɛ ke a ya hu ɔ, a haa sanehi a heto, nɛ a dlaa Matsɛ Yemi Asa nɔ kɛ e he.—Efe. 5:15, 16; kane Hebribi 13:7.\\nAsafo mi nikɔtɔmahi peeɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ngɛ fiɛɛmi nítsumi ɔ mi (Hyɛ kuku 14)\\n‘MOO YE BUA NI NƐMƐ NƐ A GBƆJƆ Ɔ’\\n15. Mɛni heje nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ya slaa nyɛmimɛ nɛ a woɔ mɛ he wami ɔ?\\n15 To hyɛlɔ kpakpa yeɔ bua e to ɔmɛ amlɔ nɔuu ke e na kaa eko plaa. Jã kɛ̃ nɛ e sa kaa asafo mi nikɔtɔmahi hu nɛ a ye bua asafo mi bimɛ amlɔ nɔuu ke a na kaa a ngɛ nɔ́ nae aloo e he hia nɛ a wo mɛ ga loo a wo mɛ he wami. Eko ɔ, e he maa hia nɛ a tsu nihi nɛ a bwɔ kɛ nihi nɛ be he wami ɔ a helo nya hiami níhi a he ní ha mɛ mohu lɛɛ, se nɔ́ titli nɛ e he hia kaa a pee ha jamɛatsɛmɛ ɔmɛ ji, nɛ a ma tsu a Mawu jami mi hiami níhi a he ní ha mɛ. (1 Tes. 5:14) Eko ɔ, nihewi kɛ yihewi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ kɛ haomihi nɛ kɔɔ “akɔnɔ yaya” he ɔ ngɛ kpee. (2 Tim. 2:22) Asafo mi nikɔtɔmahi yeɔ bua nihi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ kɛ guu slaami nɛ a ya slaa mɛ nɛ a woɔ mɛ he wami ɔ nɔ. Ke a ya slaa mɛ ɔ, a bɔɔ mɔde konɛ a le haomihi nɛ a kɛ ngɛ kpee, nɛ a daa Baiblo ɔ nɔ kɛ woɔ mɛ he wami. Ke asafo mi nikɔtɔmahi kɛ oya yemi tsuɔ nyɛmimɛ ɔmɛ a hiami níhi a he ní ha mɛ ɔ, lɔɔ be hae nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ maa sɛ haomi nguahi a mi.\\n16. Ke asafo ɔ mi nɔ ko hia Mawu jami mi yemi kɛ buami ɔ, mɛni asafo mi nikɔtɔma amɛ ma nyɛ maa pee?\\n16 Nɛ ke asafo ɔ mi nɔ ko kɛ haomi ko nɛ mi wa kpe nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ hu nɛɛ? Kaselɔ Yakobo ngma ke: “Ke nyɛ ti nɔ ko be he wami ɔ, e ha nɛ a tsɛ asafo ɔ mi nikɔtɔma amɛ kɛ ba; a sɔle ha lɛ, nɛ a pɔ lɛ nu ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ biɛ mi. Ke a sɔle kɛ hemi kɛ yemi ha lɛ kikɛ nɛ ɔ, hiɔtsɛ ɔ ma na he wami. Nyɔmtsɛ ɔ ma tsa lɛ kulaa, nɛ e maa ngɔ yayami tsuo nɛ ngɛ hiɔtsɛ ɔ he ɔ kɛ pa lɛ.” (Yak. 5:14, 15) Ke hiɔtsɛ ɔ tsɛ we ‘asafo mi nikɔtɔma amɛ’ po nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nu nɔ́ ko ɔ, e sa nɛ a kɛ oya yemi nɛ ya ye bua nɔ ɔ. Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ nɔ ɔ bla kɛ sɔle, nɛ a sɔle kɛ ha nɔ ɔ nɛ a ye bua lɛ ngɛ be nɛ mi wa nɛ ɔ mi ɔ, lɔɔ tsɔɔ kaa a ji to hyɛli kpakpahi nɛ a woɔ nyɛmimɛ ɔmɛ he wami konɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ Yehowa.—Kane Yesaya 32:1, 2.\\n17. Ke asafo mi nikɔtɔmahi kase “to hyɛlɔ ngua” a, mɛni ma nyɛ maa je mi kɛ ba?\\n17 Asafo mi nikɔtɔmahi bɔɔ mɔde nɛ a kaseɔ “to hyɛlɔ ngua” a nɛ ji Yesu Kristo ɔ ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a peeɔ ɔ mi. Akɛnɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ yeɔ bua to kuu ɔ heje ɔ, to kuu ɔ náa he se nɛ a yaa nɔ nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔɔ Yehowa. Wa naa wa nɔ hyɛli nɛ a ngɛ suɔmi ɔ, kɛ Yehowa nɛ ji To Hyɛlɔ ngua a si.","num_words":3287,"character_repetition_ratio":0.1,"word_repetition_ratio":0.009,"special_characters_ratio":0.307,"stopwords_ratio":0.496,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Bɔ ni Yehowa Odasefoi Kwɛɔ Wolo-Kasemɔ\\nYehowa Odasefoi Kɛ Wolo-Kasemɔ\\nKANEMƆ YƐ Arabic Armenia Azerbaijani Blɔfo Cebuano Cibemba Croatia Czech Dutch Efik Finland Ga Germany Hungary Italia Japan Korea Latvia Norway Persia Poland Portuguese (Brazil) Romania Shona Sinhala Slovak Slovenia Spania Swahili Tatar Ukrain\\nTaakɛ fɔlɔi fɛɛ ji lɛ, Yehowa Odasefoi susuɔ amɛbii awɔsɛɛ shihilɛ he. No hewɔ lɛ amɛbuɔ wolo-kasemɔ akɛ nɔ ni he hiaa waa diɛŋtsɛ. “Esa akɛ wolo-kasemɔ aye abua mɛi koni amɛtsɔmɔ mɛi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ yɛ gbɔmɛi ateŋ. Esa akɛ eye ebua amɛ hu ni amɛhiɛ asɔ amɛ kusumii ni ashi aha amɛ lɛ, koni amɛhi shi akɛ mɛi ni tsui nyɔɔ amɛmli babaoo.”\\nTAAKƐ sane ni atsɛ sɛɛ kɛjɛ The World Book Encyclopedia lɛ mli nɛɛ tsɔɔ lɛ, yiŋtoi titrii ahewɔ ni ayaa skul lɛ ekome ji ni atsɔse gbekɛbii kɛha daa gbi shihilɛ, ní weku ko hiamɔ nii ni ebaaha amɛnyɛ amɛtsu he nii gbi ko lɛ fata he. Yehowa Odasefoi heɔ yeɔ akɛ enɛ ji gbɛnaa nii ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ. Biblia lɛ diɛŋtsɛ kɛɔ akɛ: “Shi kɛ mɔ ko kwɛɛɛ lɛ diɛŋtsɛ emɛi, titri lɛ, lɛ diɛŋtsɛ eshiabii lɛ, ekpa yɛ hemɔkɛyeli lɛ sɛɛ, ni efaŋ mɔ ni heee yeee fe lɛ.” (1 Timoteo 5:8) Afii ni ayeɔ yɛ skulyaa mli lɛ saa gbekɛbii lɛ kɛhaa gbɛnaa nii ni amɛbaatsu he nii yɛ shihilɛ mli. No hewɔ lɛ, Odasefoi nuɔ he akɛ, esa akɛ abu wolo-kasemɔ akɛ hiɛdɔɔ sane diɛŋtsɛ.\\n“Esa akɛ wolo-kasemɔ aye abua mɛi koni amɛtsɔmɔ mɛi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ yɛ gbɔmɛi ateŋ. Esa akɛ eye ebua amɛ hu ni amɛhiɛ asɔ amɛ kusumii ni ashi aha amɛ lɛ, koni amɛhi shi akɛ mɛi ni tsui nyɔɔ amɛmli babaoo.”​—The World Book Encyclopedia\\nOdasefoi bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛhi shi yɛ Biblia famɔ lɛ naa akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛfeɔ lɛ, nyɛkɛ nyɛtsui fɛɛ atsua, akɛ nɔ ni nyɛmiitsu nyɛmiiha Nuntsɔ lɛ ni jeee kɛha gbɔmɛi.” (Kolosebii 3:23, Today’s English Version) Shishitoo mla nɛɛ kɔɔ daa gbi shihilɛ mli nifeemɔi fɛɛ he, ni skulyaa fata he. No hewɔ lɛ Odasefoi woɔ amɛbii ahewalɛ koni amɛkase nii waa, koni amɛkɛ hiɛdɔɔ atsu nitsumɔi ni akɛwoɔ amɛdɛŋ yɛ skul lɛ he nii.\\n“Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛfeɔ lɛ,nyɛkɛ nyɛtsui fɛɛ atsua, akɛ nɔ ni nyɛmiitsu nyɛmiiha Nuntsɔ lɛ.”​—Kolosebii 3:23, Today’s English Version\\nBiblia lɛ hu tsɔɔ bɔ ni esa akɛ aba he shi aha mlai ni awoɔ yɛ maŋ ni mɔ ko yɔɔ mli lɛ. No hewɔ lɛ kɛ mla biɔ ni aya skul kɛyashɛ afi ko lɛ, Yehowa Odasefoi kɛ mla nɛɛ tsuɔ nii.​—Romabii 13:1-7.\\nHiɛtserɛjiemɔ kpakpa, lala, shwɛmɔi, kpɔiaŋgbɔlemɔ, kɛ wojiatoo hei kɛ blema nibii atoo hei ni ayaa lɛ fɛɛ tsuɔ gbɛfaŋnɔ ko ni he hiaa yɛ wolo-kasemɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ mli\\nYɛ be mli ni ebaaa bɔ ni tsɔsemɔ kɛha daa gbi shihilɛ he hiaa ha lɛ shi lɛ, Biblia lɛ tsɔɔ akɛ jeee enɛ pɛ ji yiŋtoo ni yɔɔ wolo-kasemɔ sɛɛ loo oti titri ni ma hiɛ. Esa akɛ wolo-kasemɔ ni yeɔ omanye lɛ hu aha gbekɛbii lɛ ana shihilɛ he miishɛɛ ni eye ebua amɛ ni amɛtsu amɛ gbɛfaŋnɔ yɛ gbɔmɛi ateŋ akɛ aŋkroaŋkroi ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi nuɔ he akɛ, nibii ni asumɔɔ akɛ afee, beni akpa skul sɛɛ lɛ he hiaa waa. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ hiɛtserɛjiemɔ kpakpa, lala, shwɛmɔi, kpɔiaŋgbɔlemɔ, wojiatoo hei kɛ blema nibii atoo hei ni ayaa, kɛ ekrokomɛi lɛ, tsuɔ gbɛfaŋnɔ ko ni he hiaa yɛ wolo-kasemɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ mli. Kɛfata he lɛ, amɛtsɔɔ amɛbii akɛ amɛbu onukpai ni amɛtao hegbɛi ni amɛaatsɔ nɔ amɛye amɛbua amɛ.\\nNi Wolo-Kasemɔ ni Yaa Hiɛ Hu?\\nYɛ tsɔnei heei afeemɔ hewɔ lɛ, nitsumɔ taomɔ mli tsakeɔ daa. Nɔ ni ejɛ mli eba ji akɛ, ehe bahiaa ni obalahii kɛ obalayei bibii pii atsu nii yɛ hei komɛi loo nitsumɔi ni amɛnako emli tsɔsemɔ pɔtɛɛ ko. Akɛni nakai sane lɛ ji hewɔ lɛ, bɔ ni amɛtsuɔ nii amɛhaa kɛ tsɔsemɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛnaa, titri lɛ bɔ ni amɛaanyɛ amɛtsake amɛhe amɛwo shihilɛ ko mli lɛ, he baaba sɛɛnamɔ babaoo aha amɛ. No hewɔ lɛ, ehi akɛ nikaselɔi aaatsɔmɔ onukpai, ni taakɛ Nilee Hee he niŋmalɔ Montaigne tsɔɔ mli lɛ, ni yɔɔ ‘yitso ni akɛ emli nilee tsuɔ nii, moŋ fe yitso ni akɛ nibii ewo mli obɔ.’\\nBei pii lɛ, nitsumɔ ni anaaa yɛ shikpɔji ni yɔɔ nii kɛ nɔ ni bɛ nii anɔ lɛ fɛɛ woɔ obalahii kɛ obalayei bibii ni he esako tsɔ lɛ ahe gbeyei. No hewɔ lɛ, kɛ nitsumɔ taomɔ biɔ ni ana skul tsɔsemɔ ko ni yaa hiɛ afata nɔ ni mla biɔ lɛ he lɛ, no lɛ ekã fɔlɔi anɔ akɛ amɛkudɔ amɛbii koni amɛkɛkpɛ amɛyiŋ yɛ skul nikasemɔ ni yaa hiɛ lɛ he, ni amɛŋmɛ sɛɛnamɔi wuji kɛ afɔleshaai ni nikasemɔ ni yaa hiɛ ni tamɔ nɛkɛ kɛaaba lɛ amɛkwɛ.\\nShi, ekolɛ obaakpɛlɛ nɔ akɛ, babaoo fata omanye ni ayeɔ yɛ shihilɛ mli lɛ he fe heloonaa nifalɛ kɛkɛ. Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ bei nɛɛ amli lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni hii kɛ yei ni kɛ amɛshihilɛ be fɛɛ ewo amɛnitsumɔi amli vii lɛ yɔɔ lɛ laaje, beni amɛnitsumɔi je amɛdɛŋ lɛ. Fɔlɔi komɛi kɛ amɛ weku shihilɛ kɛ be ni kulɛ amɛkɛ amɛbii aaaye lɛ esha afɔle, ni hegbɛ ni amɛkɛaaye amɛbua koni amɛdara lɛ eje amɛdɛŋ, ejaakɛ je lɛŋ nitsumɔ ehe amɛ be fɛɛ.\\nEka shi faŋŋ akɛ, esa akɛ wolo-kasemɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ lɛ aha ale akɛ, nibii babaoo yɛ ni he hiaa ni baaha wɔna miishɛɛ lɛlɛŋ fe heloonaa shweremɔ. Yesu Kristo kɛɛ akɛ: “Aŋma akɛ: ‘Jeee aboloo kɛkɛ haa gbɔmɔ yi naa wala; shi moŋ wiemɔ fɛɛ wiemɔ ni jɛɔ Nyɔŋmɔ daaŋ lɛ.’” (Mateo 4:4) Akɛ Kristofoi lɛ, Yehowa Odasefoi ahiɛ sɔɔ bɔ ni ehe hiaa ni ana jeŋba kɛ mumɔŋ sui kpakpai kɛ agbɛnɛ amɛhe ni amɛaasaa koni amɛkɛtsu amɛ heloonaa hiamɔ nii ahe nii.\\nWolo-Kasemɔ yɛ Biblia Bei Amli\\nBIBLIA LƐ tsɔɔ akɛ wolo-kasemɔ he miihia waa diɛŋtsɛ. Ewieɔ Nyɔŋmɔ he akɛ ewebii lɛ ‘a-Tsɔɔlɔ Kpeteŋkpele,’ ni etsɛɔ esɔɔlɔi lɛ yɛ ebaafai lɛ fɛɛ mli koni amɛbana ehe nilee babaoo.​—Yesaia 30:20.\\nYɛ Biblia bei amli lɛ, gbɔmɛi akui komɛi pɛ na hegbɛ akɛ amɛaale woloŋ, tamɔ woloŋmalɔi ni yɔɔ Mesopotamia kɛ Mizraim lɛ nɛkɛ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai kwraa lɛ, awo mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ blema Israel lɛ hewalɛ ni ekase nikanemɔ kɛ niŋmaa. “Ŋwanejee ko bɛ he akɛ sɔrɔto-feemɔ lɛ jɛ alfabɛta niŋmaa okadii ni yɔɔ mlɛo ni Hebribii lɛ kɛŋmaa nii lɛ hewɔ. . . . Esaaa ni akuɔ hiɛ afɔɔ bɔ ni alfabɛta niŋmaa he hiaa kɛha wolo-kasemɔ he yinɔsane lɛ nɔ. No akɛje be ni akɛtsi he kwraa kɛjɛ blema woloŋmalɔi akusumii ni yɔɔ Mizraim, Mesopotamia, kɛ afii akpei enyɔ lɛ mli Kanaan lɛ he lɛ shishi. Ni mɔ ko aaale woloŋ lɛ jeee kadimɔ nii kɛ okadi pɔtɛɛ ko ni anaa yɛ mɛi ni tsuɔ nii akɛ woloŋmalɔi kɛ osɔfoi akuu, ni amɛle cuneiform kɛ hieroglyphic niŋmaa ni shishinumɔ wa lɛ pɛ ahe dɔŋŋ.”​—Encyclopaedia Judaica.\\nYɛ blema Israel lɛ, tsɛ kɛ nyɛ lɛ fɛɛ tsɔɔ gbekɛbii lɛ anii kɛjɛɔ amɛ gbekɛbiiashi tɔ̃ɔ. (5 Mose 11:18, 19; Abɛi 1:8; 31:26) Biblia he nilelɔ E. Mangenot ŋma yɛ Dictionnaire de la Bible lɛ mli akɛ: “Kɛji gbekɛ lɛ bɔi wiemɔ nɔŋŋ lɛ, ekaseɔ ŋmalɛi kukuji fioo ko kɛjɛɔ Mla lɛ mli. Enyɛ tiɔ kuku ko mli ekɛɔ shii abɔ; kɛ ele kɛɛmɔ lɛ, etsɔɔ lɛ ekroko hu. Yɛ sɛɛ mli lɛ, akɛ ŋmalɛi kukuji ni amɛnyɛɔ amɛkɛɔ kɛjɛɔ amɛjwɛŋmɔ mli, ni aŋmala awo wolo nɔ lɛ baawo gbekɛbii lɛ adɛŋ. No hewɔ lɛ atsɔɔ nɛkɛ gbɛ nɔ atsɔɔ amɛ nikanemɔ, ni kɛ amɛdara kɛtsɔmɔ onukpai lɛ, amɛnyɛɔ amɛtsaa amɛ jamɔ mli nikasemɔ lɛ nɔ kɛtsɔɔ Nuntsɔ lɛ mla lɛ kanemɔ kɛ enɔjwɛŋmɔ nɔ.”\\nAkɛ nibii sɔrɔtoi ni yeɔ buaa nikaimɔ tsuɔ nii, koni eye ebua gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ. Nɔ ni fata he ji bɔ ni atoɔ alfabɛta lɛ naa (koni lala mli kuku fɛɛ kuku ni tsa nɔ lɛ aje shishi kɛ niŋmaa okadi kroko taakɛ ato naa yɛ alfabɛta lɛ mli lɛ), wiemɔ gbɛɛmɔ, kɛ yibɔ okadii ni akɛtsuɔ nii. Miishɛɛ sane ji akɛ, woloŋlelɔi komɛi susuɔ Gezer Kalanda (Archaeological Museum of Istanbul), ni ji blema Hebri niŋmaai ni etsɛ fe fɛɛ lɛ ahe nɔkwɛmɔ nɔ lɛ he akɛ, eji skul gbekɛ nuu ko nitsumɔ ni ekɛka ejwɛŋmɔŋ nyɛmɔ ekwɛ.\\nNibii ni Amɛkaseɔ\\nNɔ ni fata tsɔsemɔ ni fɔlɔi kɛhaa yɛ Biblia bei amli lɛ he hu ji nifeemɔ mli tsɔsemɔ. Atsɔɔ gbekɛbii yei lɛ shia nitsumɔi amli hesaai. Abɛi awolo lɛ naagbee yitso lɛ tsɔɔ akɛ hesaai nɛɛ fa ni eyɛ sɔrɔtoi hu; ekomɛi ji tsũi kɛ shikpɔji ahe jarayelii kɛ jarayeli nitsumɔi bibii, kɛ agbɛnɛ kpãa tsɛ̃mɔ, mama loo, nihoomɔ, jarayeli, kɛ daa gbi shia kwramɔ diɛŋtsɛ. Afɔɔ gbekɛbii hii lɛ hu amɛtsɛ heloonaa nitsumɔ tsɔɔmɔ, kɛ eji okwaayeli loo nitsumɔ loo ninenaa nitsumɔ kroko. Yɛ Yudafoi ajamɔŋ shihilɛi amli lɛ atsĩɔ wiemɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ tã babaoo akɛ: “Mɔ ni etsɔɔɔ ebinuu ninenaa nitsumɔ kpakpa lɛ miitsɔse lɛ koni etsɔ julɔ.”\\nNo hewɔ lɛ, abuɔ skul nikasemɔ waa diɛŋtsɛ yɛ Biblia bei amli.\\nWolo Bibioo Nɛɛ Yiŋtoo\\nWolo-Kasemɔ he Gbɛjianɔtoi\\nSɔrɔto-feemɔ ni Kã Jamɔi Ateŋ lɛ he Kaa\\nJeŋba he Sɛɛnamɔi ni Sa Bulɛ\\nFɔlɔi Agbɛnaa Nii\\nNiŋmaa Woji ni afee yɛ henɔi srɔtoi amli ni obaanyɛ oŋɔ eko Yehowa Odasefoi Kɛ Wolo-Kasemɔ\\nMlai ni yɔɔ wolo nɛɛ he","num_words":1512,"character_repetition_ratio":0.05,"word_repetition_ratio":0.044,"special_characters_ratio":0.221,"stopwords_ratio":0.084,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mo Fĩ Matsɛ Yemi ɔ Se Nɛ O Kɛ O He Nɛ Ko Wo Pɛhi Nɛ Yaa Nɔ Ngɛ Je ɔ Mi | Kase\\nLIFE STORY Ke I Kai Suɔmi Nɛ I Ná Kekleekle ɔ, E Yeɔ Bua Mi Nɛ I Toɔ Ye Tsui Si\\nKANE NGƐ Afrikaans Cakchiquel (Central) Cambodian Chol Dangme English Ewe French Ga Garifuna Greenlandic Hmong (White) Iban Italian Karen (S'gaw) Kikongo Kiluba Kimbundu Kisonge Kwangali Kwanyama Laotian Lingala Maltese Mam Mazatec (Huautla) Mixe Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Ngabere Nzema Otetela Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Cuzco) Sepedi Sesotho (Lesotho) Setswana Spania Swahili (Congo) Swati Tahitian Tlapanec Tojolabal Totonac Tsonga Twi Umbundu Venda Wayuunaiki Xhosa Zulu\\n“Pi je ɔ mi bi ji mɛ.”—YOHANE 17:16.\\nLAHI: 18, 54\\nMɛni he je nɛ Yesu bui ni komɛ kaa a nɔ kuɔ pe ni komɛ ɔ?\\nE ngɛ mi kaa wa fĩ we adesa nɔ yemi ko se mohu lɛɛ, se mɛnɔ se wa fĩ, nɛ mɛni he je?\\nKɛ wa ma plɛ kɛ tsɔse wa he konɛ wa nyɛ nɛ wa fĩ Yehowa kɛ e Matsɛ Yemi ɔ se ha kɛɛ?\\n1, 2. (a) Mɛni he je nɛ e he hia wawɛɛ kaa Kristofohi nɛ a fĩ Yehowa se ɔ, nɛ kɛ enɛ ɔ kɔɔ wa he nɛ waa kɛ wui ma sanehi a mi ɔ he ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni se nihi babauu fĩɔ, nɛ mɛni jeɔ mi kɛ baa?\\nYEHOWA sɔmɔli kɛ a he wui níhi nɛ ngɔɔ mi gbami kɛ baa a mi. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji ma he suɔmi, nihi a hɛ mi hyɛmi, kɛ nihi a ní peepee kpahi. Mɛni he je? Ejakaa wa suɔ Yehowa, wa yeɔ lɛ anɔkuale, nɛ wa buɔ lɛ tue. (1 Yohane 5:3) Ngɛ he saisaa nɛ wa je, kɛ he saisaa nɛ wa ngɛ ɔ tsuo se ɔ, wa suɔ kaa waa kɛ Mawu mlaahi ma tsu ní. Yehowa kɛ e Matsɛ Yemi ɔ se nɛ wa ma fĩ ɔ he hia pe nɔ́ tsuaa nɔ́. (Mateo 6:33) Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma de ke, ‘pi je ɔ mi bi ji wɔ.’—Kane Yohane 17:11, 15, 16; Yesaya 2:4.\\n2 Nihi babauu ngɛ je kɛ wɛ ɔ kɛ anɔkuale yemi fĩɔ ma, wɛtso, kusumihi, aloo a ma mi bɔɔlu fiami kuuhi po a se. Aywilɛho sane ji kaa enɛ ɔ ha nɛ nihi fuu kɛ a he siɔ koli, a nyɛɔ nihi, nɛ be komɛ ɔ, a gbeɔ nihi nɛ a fĩ ma kpahi a se ɔ po. E ngɛ mi kaa waa kɛ wa he wui ní nɛ ɔmɛ a mi mohu lɛɛ, se e ma nyɛ maa sa waa kɛ wa weku mi bimɛ a he. Enɛ ɔ ma ha nɛ eko ɔ, nihi maa pee wɔ ní yayahi. Bɔ nɛ Mawu bɔ wɔ ha he je ɔ, wa le níhi nɛ hi kɛ níhi nɛ hí. Enɛ ɔ he ɔ, ke amlaalo ɔ pee nɔ́ ko nɛ dɛ ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa tu munyu kɛ si. (1 Mose 1:27; 5 Mose 32:4) Ke nɔ́ ko ngɛ nɔ yae nɛ dɛ ɔ, kɛ o peeɔ o ní ha kɛɛ? Anɛ o kɛ o he woɔ ma sanehi a mi, aloo o yuɔ o he ngɛ níhi kaa jã a a he?\\nAnɔkuale Kristofohi susuu we kaa Satan je ɔ fã ko hi pe eko\\n3, 4. (a) Mɛni he je nɛ waa kɛ wa he wui kunɔ kɛ pɛhi nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ a mi ɔ? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?\\n3 Ke ma ko te si kɛ wo ma ko ɔ, nihi fuu kɛ a he woɔ mi, ejakaa amlaalo ɔ deɔ mɛ kaa ke a pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ji ma bi kpakpahi. Se wɔɔ lɛɛ wa kaseɔ Yesu. Enɛ ɔ he ɔ, waa kɛ wa he wui ma kudɔmi sanehi kɛ ta hwumi mi. (Mateo 26:52) Anɔkuale Kristofohi susuu we kaa Satan je ɔ fã ko hi pe eko. (2 Korinto Bi 2:11) Waa kɛ wa he wui kunɔ kɛ pɛhi nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ a mi.—Kane Yohane 15:18, 19.\\n4 Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, eko ɔ, loloolo ɔ, wa ti ni komɛ hɛɛ nihi nɛ a je ma kpahi a nɔ ɔ a he juɛmi yaya. (Yeremia 17:9; Efeso Bi 4:22-24) Ngɛ munyu nɛ ɔ nɛ wa ngɛ kasee ɔ mi ɔ, wa maa kase sisi tomi mlaahi nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa yu wa he ngɛ níhi nɛ ngɔɔ mi gbami kɛ baa nihi a kpɛti ɔ a he. Jehanɛ hu ɔ, wa ma susu bɔ nɛ wa maa pee kɛ tsɔse wa he konɛ wa susu níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa kɛ Yesu hu peeɔ ɔ, nɛ wa fĩ Matsɛ Yemi ɔ se.\\nNƆ́ HE JE NƐ WAA KƐ WA HE WUI NÍHI NƐ YAA NƆ NGƐ JE Ɔ MI Ɔ MI\\n5, 6. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, kɛ e buu nimli slɔɔtoslɔɔtohi ha kɛɛ, nɛ mɛni he je?\\n5 Ke e yee ha mo kaa o maa yu o he ngɛ ma kudɔmi sanehi a he ɔ, mo bi o he ke, ‘Kɛ Yesu maa pee e ní ngɛ si himi ko kaa kikɛ ɔ he ha kɛɛ?’ Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, nihi nɛ a je Yudea, Galilea, kɛ Samaria a kɛ a he yi. Mo susu nɔ hyɛmi ní komɛ a he nɛ o hyɛ. Yuda bi kɛ Samaria bi yi. (Yohane 4:9) Farisi bi kɛ Saduki bi kɛ a he kpa we gbi ngɛ níhi fuu a mi. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 23:6-9) Yuda bi nɛ a kase Mlaa a susu kaa a nɔ kuɔ pe nihi nɛ a kase we Mlaa a. (Yohane 7:49) Nɛ nihi fuu sume tó tsuli kɛ Roma bi ɔmɛ a sane kulaa. (Mateo 9:11) Se Yesu kɛ e he wui pɛ nɛ ɔmɛ a mi. E ngɛ mi kaa Yesu fãa anɔkuale nɛ kɔɔ Yehowa he ɔ he, nɛ e le hu kaa Israel ma a ji Mawu ma titli mohu lɛɛ, se e tsɔɔ we e kaseli ɔmɛ kaa a nɔ kuɔ pe ni kpahi. (Yohane 4:22) Mohu ɔ, e tsɔɔ mɛ kaa e sa nɛ a suɔ adesahi tsuo.—Luka 10:27.\\nYehowa kɛ Yesu susuu we kaa nɔ ko nɔ kuɔ pe nɔ ko, aloo ma ko nɔ kuɔ pe ma ko, aloo gbi ko nɔ kuɔ pe gbi ko\\n6 Mɛni he je nɛ Yesu bui ni komɛ kaa a nɔ kuɔ pe ni komɛ? Ejakaa e kɛ e Tsɛ ɔ tsuo susuu we kaa nɔ ko nɔ kuɔ pe nɔ ko. Yehowa bɔ adesahi konɛ a nyɛ nɛ a fɔ nimli slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a hyi zugba a nɔ tsuo. (1 Mose 1:27, 28) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa kɛ Yesu susuu we kaa nɔ ko nɔ kuɔ pe nɔ ko, aloo ma ko nɔ kuɔ pe ma ko, aloo gbi ko nɔ kuɔ pe gbi ko. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:34, 35; Kpojemi 7:9, 13, 14) Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ e sa kaa waa kase.—Mateo 5:43-48.\\n7, 8. (a) Mɛnɔ se wa fĩ, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni ma nyɛ ma tsu adesahi a haomihi a he ní ha mɛ?\\n7 Mɛni he je nɛ wa fĩ we adesa nɔ yelɔ ko aloo ma nɔ yemi blɔ nya tomi ko se ɔ? Ejakaa wa fĩ Yehowa se. Lɛ ji wa Nɔ Yelɔ. Ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ, Satan tsɔɔ kaa Yehowa ji nɔ yelɔ yaya. Satan suɔ kaa adesahi nɛ a he ye kaa bɔ nɛ e peeɔ e ní ha a hi pe bɔ nɛ Mawu peeɔ e ní. Yehowa suɔ nɛ wɔ nitsɛmɛ waa tsɔɔ nɔ nɛ se nɛ wa fĩ. Ke jã a, lɛɛ mɛnɔ se o fĩ? Anɛ o buɔ Yehowa tue akɛnɛ o he ye kaa bɔ nɛ e peeɔ e ní ha a hi pe bɔ nɛ moo o peeɔ o ní ɔ lo? Anɛ o he ye kaa e Matsɛ Yemi ɔ pɛ nɛ ma tsu adesahi a nyagbahi a he ní ha mɛ lo? Aloo o susu kaa adesahi ma nyɛ maa ye mɛ nitsɛmɛ a nɔ nɛ a be Mawu yemi kɛ buami hiae lo?—1 Mose 3:4, 5.\\n8 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko bi mo o susumi ngɛ ma kudɔmi kuu ko, aloo atua tsɔli a kuu, aloo kuu kpa ko kaa jã he ɔ, mɛni heto o ma ha nɔ ɔ? Eko ɔ, kuu nɛ ɔmɛ ekomɛ yeɔ anɔkuale nɛ a suɔ nɛ a ye bua nihi. Se wa yɔse kaa Yehowa Matsɛ Yemi ɔ pɛ nɛ ma nyɛ ma tsu adesahi a haomihi a he ní kɛ ha mɛ, nɛ e ma ha nɛ nihi maa ye dami sane. Wa buɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ Yehowa kɛ haa wɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ hu tue mohu pe nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ maa pee nɔ́ nɛ e suɔ. Enɛ ɔ he je nɛ kake peemi ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ.\\n9. Mɛni haomi te si ngɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a ti ni komɛ a kpɛti, nɛ mɛni e sa kaa a ko pee?\\n9 Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto ɔ a ti ni komɛ kɛ a sibi sã nya. “Nɔ ko ke, ‘Paulo nɔ́ ji mi,’ nɛ nɔ ko hu ke ‘Imi lɛɛ Apolo nɔ́ ji mi’; nɔ kpa ke, ‘Imi lɛɛ Kefa nɔ́ ji mi’; nɛ nɔ kpa hu ke, ‘Oo, imi lɛɛ Kristo nitsɛ se nyɛɛlɔ ji mi.’” Benɛ Paulo ná le enɛ ɔ, e he mi po. Nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ ngɛ hɛdɔ, ejakaa lɔ ɔ ma nyɛ maa ngɔ mi gbami kɛ ba asafo ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e bi nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ ke: “Anɛ a gba Kristo mi lo?” Paulo wo mɛ ga ke: “Nyɛmimɛ, i ngɛ nyɛ pɛɛ kpae ngɛ Nyɔmtsɛ Yesu Kristo biɛ mi kaa nyɛ tsuo nyɛ nya nɛ pee kake, nɛ mi gbami kó ba nyɛ kpɛti. Nyɛ yi mi, kɛ nyɛ juɛmi nɛ pee kake.” Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e sɛ nɛ mi gbami ko kulaa nɛ hi asafo ɔ mi.—1 Korinto Bi 1:10-13; kane Roma Bi 16:17, 18.\\n10. Mɛni he Paulo tsɛ Kristofohi a tue se ngɛ, nɛ mɛni wa kaseɔ ngɛ mi?\\n10 Paulo kai Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kaa a ma ngɛ hiɔwe, enɛ ɔ he ɔ, e sɛ kaa a susu ‘zugba a nɔ níhi’ a he. (Filipi Bi 3:17-20) * (Hyɛ sisi ningma.) Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ daa si ngɛ Mawu kɛ Kristo a nane mi. Ke ma nane mi dalɔ ko ngɛ ma se ma ko nɔ ɔ, e kɛ e he wui jamɛ a ma a mi ma kudɔmi sanehi a mi. Jã kɛ̃ nɛ e sɛ kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a kɛ a he nɛ wo ma kudɔmi sanehi a mi ngɛ je ɔ mi. (2 Korinto Bi 5:20) Nihi nɛ a hɛ nɔ kami ji kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ fĩɔ Matsɛ Yemi ɔ se, nɛ a kɛ a he wui kunɔ kɛ pɛhi nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ mi.\\nMO TSƆSE O HE KONƐ O NYƐ NƐ O FĨ YEHOWA MATSƐ YEMI Ɔ SE\\n11, 12. (a) Mɛni su nɛ e sa kaa waa yu wa he ngɛ he ke wa suɔ nɛ wa fĩ Matsɛ Yemi ɔ se? (b) Kɛ nyɛmiyo ko buu ni komɛ ha kɛɛ, se mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ tsake e susumi?\\n11 Ngɛ je ɔ mi hehi fuu ɔ, nihi suɔ nihi nɛ a kɛ mɛ je he kake, aloo a kɛ mɛ hɛɛ kusumi kake, aloo a kɛ mɛ tuɔ gbi kake ɔ. A suɔ ma nɛ a je mi ɔ wawɛɛ. Se e sɛ nɛ waa kase su nɛ ɔmɛ. Mohu ɔ, e sa nɛ wa tsake bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha a, nɛ e he hu hia nɛ wa tsɔse wa he nile konɛ wa nyɛ nɛ waa yu wa he kulaa ngɛ ma kudɔmi sanehi a he. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee jã?\\n12 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a fɔ Mirjeta * (Hyɛ sisi ningma) ngɛ ma ko nɛ be ko nɛ be ɔ a tsɛɛ ke Yugoslavia a mi. Ngɛ he nɛ e hi kɛ wa a, nihi sume Serbia bi a sane kulaa. Benɛ e ba kase Yehowa he ní ɔ, e na kaa Yehowa bui ni komɛ kaa a nɔ kuɔ pe ni komɛ, mohu ɔ, Satan ji nɔ nɛ haa nɛ nihi náa ninyɛ kɛ haa nihi. Enɛ ɔ he ɔ, e bɔ mɔde wawɛɛ kaa e ma tsake e susumi ngɛ nihi a he. Se benɛ wɛtso komɛ kɛ a he bɔni ta hwumi ngɛ he nɛ Mirjeta ngɛ ɔ, e ná Serbia bi a he juɛmi yaya ekohu. E sume kaa e maa fiɛɛ ha mɛ po. E le kaa e sɛ nɛ e pee jã, enɛ ɔ he ɔ, e kpa Yehowa pɛɛ nɛ́ e ye bua lɛ konɛ e nyɛ nɛ e ngmɛɛ su yaya nɛ ɔ he. E de Yehowa hu kaa e ye bua lɛ konɛ e tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ. Mirjeta de ke: “I ba yɔse kaa ye he nɛ i kɛ woɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ yeɔ bua mi wawɛɛ nitsɛ. Ke i ya fiɛɛmi ɔ, i bɔɔ mɔde kaa ma kase Yehowa konɛ ma je suɔmi kpo kɛ ha nihi. Enɛ ɔ nɛ i peeɔ ɔ, ha nɛ i ná we nihi a he juɛmi yaya hu.”\\n13. (a) Mɛni ba Zoila nɔ, nɛ kɛ e pee e ní ha kɛɛ? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Zoila níhi a si kpami ɔ mi?\\n13 Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Zoila je Mexico kɛ ho Yuropa ya. E kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a je Latin Amerika ma kpahi a mi lɛ ngɛ asafo mi. Zoila tsɔɔ kaa ni komɛ yeɔ e he fɛu ngɛ ma nɛ e je mi ɔ, kɛ a kusumihi, kɛ lahi nɛ a la a he. E mi mi fuɔ, enɛ ɔ he ɔ, e sɔle konɛ Yehowa nɛ ye bua lɛ nɛ e ko ná a he juɛmi yaya. Ke wɔ lɛ wa ya je si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, kɛ wa ko pee wa ní ha kɛɛ? Loloolo ɔ, wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi fuu ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ kaa ke nihi tu munyu kɛ si mɛ ngɛ ma nɛ a je mi ɔ he je ɔ, a muklii mi be mɛ fue. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ kaa wa de nɔ́ ko aloo waa pee nɔ́ ko nɛ maa tsɔɔ kaa ni komɛ a nɔ kuɔ pe ni komɛ. Wa sume kaa wa maa ngɔ mi gbami kɛ ba asafo ɔ mi aloo ni kpahi a kpɛti.—Roma Bi 14:19; 2 Korinto Bi 6:3.\\nMo de Yehowa nɛ e ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o susu níhi a he kaa bɔ nɛ lɛ hu e susuɔ níhi a he ɔ\\n14. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o susu níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa hu susuɔ níhi a he ɔ?\\n14 Wɔ tsuo wa le kaa kake peemi ngɛ Yehowa sɔmɔli a kpɛti, enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ wa susu kaa ma ko nɔ kuɔ pe ma ko. Se eko ɔ, o weku ɔ kɛ nihi nɛ o kɛ mɛ hi he kake ɔ a ní peepee ma nyɛ ma ná o nɔ he wami nɛ o ma ná suɔmi kɛ ha ma nɛ o je mi ɔ. Se eko ɔ, loloolo ɔ, be komɛ ɔ, o náa nihi nɛ a je ma kpahi a nɔ, aloo nihi nɛ e slo a ní peepee, kɛ nihi nɛ a tuɔ gbi kpa a a he juɛmi yaya. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o tsake o susumi? Mo susu bɔ nɛ Yehowa naa nihi nɛ a woɔ a he nɔ ngɛ ma nɛ a je mi, aloo a susu kaa a hi pe ni kpahi ha a he. Mo hla níhi a mi kɛ kɔ munyu nɛ ɔ he ngɛ o dɛ he ní kasemi aloo nyɛ weku Mawu jami ɔ mi. Lɔ ɔ se ɔ, mo de Yehowa nɛ e ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o susu níhi a he kaa bɔ nɛ lɛ hu e susuɔ níhi a he ɔ.—Kane Roma Bi 12:2.\\nLoko wa ma nyɛ maa ye anɔkuale ɔ, e sa nɛ waa bu lɛ tue ngɛ níhi nɛ nihi maa pee kɛ si wɔ ɔ tsuo se (Hyɛ kuku 15, 16)\\n15, 16. (a) Akɛnɛ wa je ekpa kulaa he je ɔ, kɛ nihi maa pee a ní ngɛ wa he ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ fɔli maa gu kɛ ye bua a bimɛ konɛ a ye Yehowa anɔkuale?\\n15 Wa suɔ nɛ waa kɛ he nile kpakpa nɛ sɔmɔ Yehowa. Enɛ ɔ he ɔ, be komɛ ɔ, nihi nɛ waa kɛ mɛ tsuɔ ní, nihi nɛ waa kɛ mɛ yaa sukuu, nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ kpɔ mi, aloo wa weku li ma susu kaa wa je muno kulaa tsɔ. (1 Petro 2:19) Yesu bɔ wɔ kɔkɔ kaa akɛnɛ wa je ekpa kulaa he je ɔ, nihi maa nyɛ wɔ. Mo kai kaa nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ mo ɔ a kpɛti nihi fuu li Mawu Matsɛ Yemi ɔ he nɔ́ ko. Enɛ ɔ he ɔ, a li nɔ́ he je nɛ wa fĩ Matsɛ Yemi ɔ se nɛ wa fĩ we adesa nɔ yemi mohu se ɔ.\\n16 Loko wa ma nyɛ maa ye anɔkuale ɔ, e sa nɛ waa bu lɛ tue ngɛ níhi nɛ nihi maa pee aloo a ma de ɔ tsuo se. (Daniel 3:16-18) Nihewi kɛ zangmawi titli ji nihi nɛ e ma nyɛ maa ye ha mɛ kaa a maa je muno. Fɔli, nyɛɛ ye bua nyɛ bimɛ ɔmɛ konɛ a nyɛ nɛ a pee kã ngɛ sukuu. Eko ɔ, gbeye ma ha nɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ be a he yue ngɛ aflangaa ngami, aloo ma he suɔmi gbijlɔhi a he. Ke nyɛ ngɛ weku Mawu jami pee ɔ, nyɛ ma nyɛ maa kase bɔ nɛ Yehowa susuɔ ngɛ níhi kaa jã a he ha. Nyɛɛ tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ tsɔɔ nihi a hemi kɛ yemi ɔ nya heii ha ngɛ bumi mi. (Roma Bi 1:16) Jehanɛ hu ɔ, ke e maa hi ɔ, nyɛɛ kɛ nyɛ bimɛ ɔmɛ a tsɔɔli ɔmɛ nɛ sɛɛ ní konɛ nyɛɛ tsɔɔ mɛ wa hemi kɛ yemi ɔ nya.\\nO BUA NƐ JƆ NÍHI TSUO NƐ YEHOWA BƆ Ɔ A HE\\n17. Mɛni susumi e sa kaa waa yu wa he ngɛ he, nɛ mɛni he je?\\n17 Behi fuu ɔ, wa bua jɔɔ níhi nɛ ngɛ he nɛ wa wa ngɛ ɔ a he. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, niye ní, gbi, bɔ nɛ lejɛ ɔ ngɛ ha, kɛ bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ peeɔ a ní ha. Se anɛ wa susuɔ kaa níhi nɛ wa bua jɔ he ɔ hi pe níhi nɛ ni kpahi a bua jɔ he ɔ lo? Yehowa suɔ nɛ wa bua nɛ jɔ ní slɔɔtoslɔɔtohi nɛ e bɔ ɔ a he. (La 104:24; Kpojemi 4:11) Ke jã a, lɛɛ mɛni he je nɛ o deɔ veveeve kaa blɔ ko nɛ a guu nɔ kɛ peeɔ nɔ́ ko ɔ hi pe blɔ kpa ko ɔ?\\nYehowa suɔ kaa nimli tsuo nɛ a ná neneene wami\\n18. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa na nihi kaa bɔ nɛ Yehowa naa mɛ ɔ?\\n18 Yehowa suɔ kaa nimli tsuo nɛ kase e he ní, nɛ a ja lɛ konɛ a ná neneene wami. (Yohane 3:16; 1 Timoteo 2:3, 4) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa nyɛmimɛ ngɛ juɛmi kpa ko tsɔɔe ngɛ nɔ́ ko he ɔ, wa suɔ kaa wa maa bu tue ke wa na kaa e sa Yehowa hɛ mi. Ke wa pee jã a, wa ma ná bua jɔmi, nɛ kake peemi maa hi waa kɛ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi wa kpɛti. Kaa bɔ nɛ wa kase ɔ, akɛnɛ wa fĩ Yehowa kɛ e Matsɛ Yemi ɔ se he je ɔ, waa kɛ wa he wui pɛhi nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ a mi. Wa yuɔ wa he ngɛ he nɔ womi kɛ koli simi nɛ yaa nɔ ngɛ Satan je ɔ mi ɔ a he. Wa bua jɔ kaa Yehowa tsɔɔ wɔ kaa waa suɔ tue mi jɔmi nɛ waa ba wa he si! Wa peeɔ wa ní kaa la polɔ ɔ. E de ke: “Hyɛ bɔ nɛ e hi, bɔ nɛ e ngɛ fɛu, ke nyɛmimɛ pee kake kɛ hi si!”—La 133:1.\\n^ kk. 10 Eko ɔ, Kristofohi nɛ a hi Filipi asafo ɔ mi ɔ a ti ni komɛ ji Roma bi ngɛ blɔ ko nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɛ he blɔ nɛ a peeɔ ní komɛ nɛ a nyɛmimɛ nɛ a pi Roma bi ɔ nyɛ we nɛ a peeɔ.\\n^ kk. 12 A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ.\\nKe waa kɛ wa he wui kunɔ kɛ pɛhi nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa waa kɛ wa he wui ma kudɔmi sanehi a mi. Wa peeɔ jã, ejakaa wa fĩ Yehowa se momo. Wa fĩ e Matsɛ Yemi ɔ se, enɛ ɔ he ɔ, wa susuu we kaa nɔ ko nɔ kuɔ pe nɔ ko, aloo ma ko nɔ kuɔ pe ma ko, aloo gbi ko nɔ kuɔ pe gbi ko","num_words":3567,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.049,"special_characters_ratio":0.309,"stopwords_ratio":0.515,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Paulo Nyɛmiyo Bi Ko Pee Kã | Tsɔɔ O Bimɛ Ní\\nKANE NGƐ Abkhaz Abui Acholi Afrikaans Ahanta Ajië Albanian Altai Alur Amharic Arabic Armenian Assamese Aukan Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Balinese Bambara Baoule Bashkir Basque Bassa (Cameroon) Bassa (Liberia) Batak (Karo) Batak (Simalungun) Batak (Toba) Bengali Biak Bicol Bislama Bissau Guinean Creole Bomu Boulou Bulgarian Bété Cakchiquel Cambodian Catalan Cebuano Changana (Mozambique) Chavacano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitonga (Zimbabwe) Chitumbuka Chokwe Chol Chopi Chuabo Cibemba Cinamwanga Cinyanja Croatian Czech Dangme Danish Dayak Ngaju Digor Diola Douala Drehu Dusun Dutch Edo Efik Emberá (Catío) English Esan Estonian Ewe Faroese Fijian Finnish Fon Frafra French Ga Galician Garifuna Georgian German Gitonga Greek Greenlandic Guarani Guarani (Bolivia) Guerze Gujarati Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Huastec (San Luis Potosi) Hungarian Iban Ibanag Ibinda Icelandic Igbo Iloko Indonesian Irish Isoko Italian Japanese Javanese Kabyle Kachin Kannada Karen (S'gaw) Kazakh Kazakh (Arabic) Kekchi Khana Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinande Kinyarwanda Kipende Kirghiz Kiribati Kirundi Kisi Kisii Kongo Korean Kpelle Krio Kurdish Kurmanji (Caucasus) Kurdish Kurmanji (Cyrillic) Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Latvian Lenje Lhukonzo Lingala Lithuanian Lomwe Lovari Low German Luganda Lugbara Lunda Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mandjak Maninkakan (Eastern) Mapudungun Marathi Marshallese Mauritian Creole Maya Mazahua Mazatec (Huautla) Mbukushu Mende Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mixtec (Huajuapan) Mizo Mongolian Moore Motu Myanmar Nahuatl (Central) Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Huasteca) Nahuatl (Northern Puebla) Navajo Ndau Ndebele Ndebele (Zimbabwe) Ndonga Nengone Nepali Ngabere Ngangela Nias Nicobarese Nigeria Pidgin Niuean Norwegian Nyakyusa-Ngonde Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetian Otetela Otomi (Mezquital Valley) Pangasinan Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Pemon Pennsylvania German Piaroa Pidgin (Cameroon) Polish Portuguese Pular Punjabi Punjabi (Shahmukhi) Páez Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Quichua (Chimborazo) Quichua (Imbabura) Quichua (Pastaza) Quichua (Santiago del Estero) Rapa Nui Rarotongan Romanian Romany (Bulgaria) Romany (Eastern Slovakia) Romany (Macedonia) Romany (Macedonia) Cyrillic Romany (Northern Greece) Romany (Southern Greece) Runyankore Russian Rutoro Samoan Sangir Sango Saramaccan Sarnami Sena Sepedi Serbian Serbian (Roman) Serer Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Silozi Sinhala Slovak Slovenian Soli Solomon Islands Pidgin Somali Spania Sranantongo Sunda Susu Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Tajiki Tamil Tandroy Tankarana Tarahumara (Central) Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tiv Tlapanec Toba Tojolabal Tok Pisin Tongan Toraja Totonac Tshiluba Tshwa Tsonga Turkish Turkmen Turkmen (Cyrillic) Tuvaluan Tuvinian Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Cyrillic) Ukrainian Umbundu Urdu Urhobo Uzbek Valencian Venda Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wichi Wolaita Wolof Xhosa Xârâcùù Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nMo ha nɛ waa kase niheyo ko nɛ e he e tsɛngua yi wami ɔ he ní. Niheyo nɛ ɔ tsɛngua ji bɔfo Paulo. Wa li niheyo nɛ ɔ biɛ mohu lɛɛ, se wa le kaa e pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ kã. O suɔ nɛ o maa le nɔ́ nɛ e pee ɔ lo?—\\nA wo Paulo tsu ngɛ Yerusalem. A nu lɛ ejakaa e ngɛ Yesu he munyu fiɛe. Nimli yayami komɛ sume Paulo sane, lɔɔ he ɔ, a to e he ga yaya. A de ke: ‘Nyɛ ha nɛ wa ya de ta buli a nɔkɔtɔma a nɛ e ha ta buli nɛ a ngɔ Paulo kɛ ba kojomi he ɔ. Wa maa laa ngɛ blɔ ɔ nɔ, nɛ ke Paulo bee ɔ, wa maa gbe lɛ!’\\nPaulo nyɛmiyo bi ɔ de Paulo kɛ ta buli a nɔkɔtɔma a ga yaya nɛ a to ɔ\\nPaulo nyɛmiyo bi ɔ nu ga yaya nɛ a to ɔ he. Mɛni e maa pee? E ya he nɛ a wo Paulo tsu ngɛ ɔ nɛ e ya de lɛ. Amlɔ nɔuu ɔ, Paulo de lɛ ke e ya de ta buli ɔmɛ a nɔkɔtɔma a ga yaya nɛ a to ɔ. Anɛ o susu kaa e he be wae ha Paulo nyɛmiyo bi nɛ ɔ kaa e ma ya de ta buli a nɔkɔtɔma a munyu nɛ ɔ lo?— E he maa wa ha lɛ, ejakaa ta buli a nɔkɔtɔma a ji nɔmlɔ ngua. Se kɛ̃ ɔ, Paulo nyɛmiyo bi ɔ pee kã nɛ e ya de ta buli a nɔkɔtɔma a munyu ɔ.\\nTa buli a nɔkɔtɔma a le nɔ́ tutuutu nɛ e sa kaa e pee. E hla ta buli nɛ e piɛ bɔɔ nɛ a maa su lafa enuɔ konɛ a po Paulo he piɛ! E de mɛ ke a ngɔ Paulo kɛ ho Kaisarea ya jamɛ a nyɔ ɔ mi nɔuu. Anɛ Paulo yi ná wami lo?— Ee, nimli yayami ɔmɛ a nyɛ we nɛ a pee lɛ nɔ́ ko! Ga yaya nɛ a to ɔ pee yaka.\\nMɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ ɔ mi?— Mo hu o ma nyɛ maa pee kã kaa Paulo nyɛmiyo bi nɛ ɔ. E sa nɛ waa pee kã ke wa ngɛ Yehowa he munyu fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi. O maa suɔ kaa o maa pee kã konɛ o ya nɔ nɛ o tu Yehowa he munyu kɛ tsɔɔ nihi lo?— Ke o pee jã a, eko ɔ, o ma he nɔ ko yi wami.\\nBɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 23:12-24\\nMɛni nimli yayami komɛ to kaa a maa pee Paulo?\\nMɛni Paulo nyɛmiyo bi ɔ pee? Mɛni heje nɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ kã a?\\nMɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa pee kã kaa bɔnɛ Paulo nyɛmiyo bi ɔ pee ɔ?","num_words":890,"character_repetition_ratio":0.059,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.208,"stopwords_ratio":0.264,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.913,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"KANEMƆ YƐ Amharic Bicol Blɔfo Cebuano Chichewa Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Denmark Dutch Ga Georgia Germany Haitian Creole Hela Hiligaynon Hungary Igbo Italia Korea Lithuania Myanmar Norway Ossetia Poland Portuguese (Brazil) Quechua (Bolivia) Romania Samoa Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Slovak Slovenia Swahili Tsonga Turkey Ukrain\\n“OMANYEYELI”—eji wiemɔ ko ni gbalaa mɔ jwɛŋmɔ waa! Mɛi komɛi ebɔ mɔdɛŋ amɛná gbɛhe ni nɔ kwɔ yɛ amɛnitsumɔhei lɛ ni no eha amɛná nii, ni amɛfee gbɛ́i. Mɛi krokomɛi hu tiuɔ omanyeyeli sɛɛ shi amɛnine nyɛɔ shi kwraa.\\nNɔ ni mɔ kɛ ejwɛŋmɔ maa nɔ yɛ eshihilɛ mli lɛ ji nɔ̃ titri ni baatsɔɔ kɛji ebaaye omanye loo eyeŋ omanye. Sui enyɔ krokomɛi hu ni he hiaa ji bɔ ni okɛ obe kɛ ohewalɛ tsuɔ nii ohaa, kɛ agbɛnɛ bɔ ni obɔɔ ohe mɔdɛŋ ohaa.\\nKristofoi babaoo ena akɛ, kɛ́ amɛkɛ amɛhe wo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ, ehaa amɛtsui nyɔɔ amɛmli waa. Oblahii kɛ oblayei, kɛ onukpai fɛɛ eye omanye yɛ amɛshihilɛ mli, yɛ be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ni amɛkɛfee amɛnitsumɔ titri lɛ hewɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, ekolɛ mɛi krokomɛi baasusu akɛ miishɛɛ bɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni no hewɔ lɛ amɛkɛ no yeɔ gbɛhe ni ji enyɔ yɛ amɛshihilɛ mli ni amɛtiuɔ otii krokomɛi asɛɛ. Mɛni hewɔ ekolɛ ebaa lɛ nakai? Mɛni obaanyɛ ofee koni ohiɛ akaje nibii ni he hiaa titri lɛ anɔ? Ni te ooofee tɛŋŋ oye omanye?—Yosh. 1:8.\\nSkul Nifeemɔi ni Fataaa Skul Nikasemɔ he, kɛ Nibii ni Asumɔɔ ni Afee Be Mli ni Abɛ Nɔ ko Tsumɔ\\nEsa akɛ oblahii kɛ oblayei ni ji Kristofoi lɛ kɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ sɔɔmɔ kɛ nibii krokomɛi ni amɛfeɔ lɛ aye gbɛhe ni sa be fɛɛ be. Mɛi ni feɔ nakai lɛ baaye omanye yɛ shihilɛ mli, ni esa akɛ wɔjɛ wɔtsui mli wɔjie amɛyi.\\nShi oblahii kɛ oblayei komɛi ni ji Kristofoi lɛ kɛ amɛhe woɔ skul nifeemɔi ni fataaa skul nikasemɔ he kɛ agbɛnɛ nibii ni amɛsumɔɔ ni amɛfee be mli ni amɛbɛ nɔ ko tsumɔ lɛ amli vii. Ekolɛ tɔmɔ ko bɛ nifeemɔi nɛɛ ahe. Shi esa akɛ oblahii kɛ oblayei ni ji Kristofoi lɛ abi amɛhe akɛ: ‘Mibe enyiɛ ekolɛ nifeemɔi nɛɛ baahe? Namɛi mikɛbaabɔ kɛ́ mikɛ mihe miiwo nifeemɔi nɛɛ amli? Mɛɛ sui mɛi ni mikɛbɔɔ kɛ́ mikɛ mihe miiwo nifeemɔi nɛɛ amli lɛ jieɔ lɛ kpo? Ni mɛni nifeemɔi nɛɛ baanyɛ aha mikɛ mijwɛŋmɔ ama nɔ yɛ mishihilɛ mli?’ Ekolɛ ole akɛ mɔ ko baanyɛ ekɛ ehe awo nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ amli vii aahu akɛ be loo hewalɛ fioo pɛ ebaaná kɛha nifeemɔi ni baaha wekukpãa kpakpa aya nɔ ahi ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ. Belɛ, ani oona nɔ̃ hewɔ ni ehe miihia ni wɔle nibii ni esa akɛ wɔkɛye klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ?—Efe. 5:15-17.\\nSusumɔ Wiktor * niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. Ebɔ amaniɛ akɛ: “Beni miye afii 12 lɛ, mikɛ mihe yadɔmɔ vɔlebɔɔlu kuu ko he. Beni be shwie mli lɛ, miná jweremɔ nii babaoo. Miná hegbɛ ni kulɛ mikɛbaafee gbɛ́i.” Beni be shwie mli lɛ bɔ ni nifeemɔ nɛɛ ná Wiktor mumɔŋ shidaamɔ nɔ hewalɛ gbonyo lɛ ha ehao waa. Gbi ko beni eebɔ mɔdɛŋ ni ekane Biblia lɛ, etsɔ mli ewɔ. Agbɛnɛ hu, eyɔse akɛ miishɛɛ fioo pɛ enáa kɛ́ ekɛ ehe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Ekɛɛ akɛ: ‘Vɔlebɔɔlu ni mitswa lɛ gbala mimli waa, ni etsɛɛɛ ni miyɔse hu akɛ, eha mikɛ hiɛdɔɔ tsuuu mumɔŋ nibii ahe nii. Mile akɛ, no mli lɛ jeee minyɛmɔ fɛɛ mikɛsɔmɔɔ lɛ.’\\nKɔleji loo Yunivɛsiti Wolokasemɔ Hu?\\nEji Ŋmalɛ naa sɔ̃ ni kã Kristofonyo nɔ akɛ ekwɛ eweku, ni eha amɛ amɛheloonaa hiamɔ nii. (1 Tim. 5:8) Fɛɛ sɛɛ lɛ, ani enɛ biɔ ni aná kɔleji loo yunivɛsiti digri?\\nEbaafee nɔ ni hi jogbaŋŋ akɛ wɔɔsusu hewalɛ ni kɔleji loo yunivɛsiti wolokasemɔ ni mɔ ko aaatiu sɛɛ lɛ baanyɛ aná yɛ wekukpãa ni kã mɔ lɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ nɔ lɛ he. Ha wɔsusu Ŋmalɛ mli nɔkwɛmɔnɔ ko he koni efee faŋŋ kɛha wɔ.\\nNo mli lɛ, Baruk ji woloŋmalɔ kɛha gbalɔ Yeremia. Be ko lɛ, Baruk kɛ ejwɛŋmɔ tee nibii wuji anɔ moŋ fe ni ekɛ ejwɛŋmɔ aaama hegbɛi ni ená yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ nɔ. Yehowa na enɛ ni etsɔ Yeremia nɔ ebɔ Baruk kɔkɔ akɛ: “Nii wuji otaoɔ oha ohe? Kaatao!”—Yer. 45:5.\\nMɛni ji “nii wuji” ni no mli lɛ Baruk kɛ ejwɛŋmɔ tee nɔ lɛ? Ekolɛ ená shwelɛ akɛ efee gbɛ́i yɛ Yudafoi lɛ ateŋ. Aloo nii wuji lɛ baanyɛ afee heloonaa ninamɔ. Bɔ fɛɛ bɔ ni ji lɛ, no mli lɛ ejie ejwɛŋmɔ kɛjɛ nibii ni he hiaa titri, ni ji nibii ni baaha wekukpãa kpakpa aya nɔ ahi ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ anɔ. (Fil. 1:10) Shi ekã shi faŋŋ akɛ, Baruk bo kɔkɔ ni Yehowa tsɔ Yeremia nɔ ebɔ lɛ lɛ toi, ni no ha abaa eyi beni akpata Yerusalem hiɛ lɛ.—Yer. 43:6.\\nMɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ sane nɛɛ mli? Ŋaa ni awo Baruk lɛ tsɔɔ akɛ, no mli lɛ nɔ̃ ko etɔtɔ. No mli lɛ, eetao nii wuji kɛha ehe. Kɛ́ oyɛ nɔ ko ni otsɔɔ no nɔ okwɛɔ ohe lɛ, ani ehe miihia doo akɛ ofite be, shika, kɛ hewalɛ kɛya skul ekoŋŋ kɛtiu nibii ni bo diɛŋtsɛ okɛmamɔ ohiɛ loo nibii ni ofɔlɔi loo owekumɛi krokomɛi kɛmamɔ ohiɛ lɛ asɛɛ?\\nSusumɔ Grzegorz ni le bɔ ni atoɔ kɔmpiuta nɔ nifeemɔi ahe gbɛjianɔ lɛ he okwɛ. Enanemɛi nitsulɔi kɔne eyiŋ koni ekase kɔmpiuta he nii kroko ní baaha ekɛ ŋmɛlɛtswai babaoo akase nii koni enyɛ egbe naa yɛ be kukuoo mli. Beni ebɔi nikasemɔ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, enáaa deka kɛhaaa mumɔŋ nibii. Ewie akɛ: “Mifee yeyeeye be fɛɛ be. Mihenilee gba minaa akɛni minyɛɛɛ mashɛ mumɔŋ otii ni mikɛmamɔ mihiɛ lɛ ahe lɛ hewɔ.”\\nMɔ ni kɛ Ehe Ewo Enitsumɔ Mli Vii\\nNyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ anɔkwa Kristofoi hewalɛ ni amɛtsu nii waa ni amɛfee amɛhe nitsulɔi kɛ nitsumɔtsɛmɛi kpakpai. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ní nyɛfeɔ lɛ, nyɛjiea nyɛmusuŋ nyɛtsua, taakɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] nyɛtsuɔ nyɛhaa ni jeee gbɔmɛi.” (Kol. 3:22, 23) Shi eyɛ mli akɛ, kɛ́ mɔ ko tsuɔ nii waa lɛ esa yijiemɔ moŋ, shi nɔ̃ kroko yɛ ni he miihia fe no—wekukpãa kpakpa ni aaakã wɔ kɛ wɔ-Bɔlɔ lɛ teŋ lɛ. (Jaj. 12:13) Kɛ́ Kristofonyo ko kɛ ehe wo enitsumɔ mli vii lɛ, ewaaa akɛ ekɛ mumɔŋ nibii aaaye gbɛhe ni ji enyɔ.\\nKɛ́ Kristofonyo kɛ ehe wo enitsumɔ mli vii lɛ, ebaanyɛ enu he akɛ ebɛ hewalɛ ni ekɛbaafee nibii ni baaha wekukpãa kpakpa aya nɔ ahi ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ ni eye ebua eweku lɛ. Maŋtsɛ Salomo kɛɛ akɛ, bei pii lɛ, nɔ ni jɛɔ ‘dɛ̃ kɔkɔi enyɔ obɔ̃bɔ̃ ni deŋmegbomɔ yɔɔ mli’ lɛ mli kɛbaa ji “kɔɔyɔɔ hakumɔ.” Kɛ́ Kristofonyo ko kɛ ehe wo enitsumɔ mli vii lɛ, no baanyɛ aha enu tɔlɛ he be kplaŋŋ. Mɔ ko ni tamɔ nakai lɛ baanyɛ abatsɔ nyɔŋ kɛha enitsumɔ lɛ po aahu akɛ ebaafee gbedee kwraa. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ani ‘emii baashɛ ehe, ni eye nii kpakpai amli ŋɔɔmɔ yɛ edeŋmegbomɔ lɛ fɛɛ mli’? (Jaj. 3:12, 13; 4:6) Nɔ ni he hiaa fe no lɛ, ani ebaaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kɛ henumɔŋ nyɛmɔ ni fa bɔ ni sa koni ekɛtsu sɔ̃i ni kã enɔ yɛ weku lɛ mli lɛ ahe nii ni ekɛ ehe awo mumɔŋ nifeemɔi amli?\\nFiofio lɛ, Janusz ni yɔɔ Yuropa Bokagbɛ lɛ kɛ ehe wo nitsumɔ ni etsuɔ lɛ mli vii. Ekɛɛ akɛ: “Mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ sumɔ misane akɛni mibɔɔ mihe mɔdɛŋ waa, ni minyɛɔ migbeɔ nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni akɛwoɔ midɛŋ lɛ naa lɛ hewɔ. Shi enɛ na mimumɔŋ shidaamɔ nɔ hewalɛ gbonyo, ni mikpa shiɛmɔyaa. Etsɛɛɛ ni mikpa asafoŋ kpeeiyaa. Miwo mihe nɔ aahu akɛ mikpoo ŋaawoo ni asafoŋ onukpai lɛ kɛha mi lɛ, ni fiofio lɛ mikɛ asafo lɛ kpa bɔɔ.”\\nObaanyɛ Oye Omanye\\nWɔsusu nibii etɛ ni kɛ́ Kristofonyo ko kɛ ehe wo mli vii lɛ no baaha ekɛ emumɔŋ shidaamɔ awo oshara mli lɛ he. Ani oyɛ shihilɛi etɛ nɛɛ ateŋ eko mli? Kɛ́ nakai lɛ, ekolɛ sanebimɔi, ŋmalɛi, kɛ mɛi anaa wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ baaye abua bo koni ona kɛji gbɛ ni onyiɛ nɔ lɛ baaha oye omanye.\\nSkul nifeemɔi ni fataaa skul nikasemɔ he kɛ nibii ni asumɔɔ ni afee be mli ni abɛ nɔ ko tsumɔ: Nɛgbɛ okɛ ohe ewo mli kɛyashɛ? Ani amɛmiiye kɛmiibote be ni tsutsu ko lɛ okɛtiuɔ mumɔŋ nibii asɛɛ lɛ mli? Ani onáa he miishɛɛ akɛ okɛ mɛi krokomɛi aaabɔ fe onyɛmimɛi heyelilɔi lɛ? Kɛ́ nakai ni lɛ, mɛni hewɔ okaseee Maŋtsɛ David ni kpa Yehowa fai akɛ: “Hã male gbɛ ní sa akɛ manyiɛ nɔ” lɛ.—Lala 143:8.\\nNɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko ye ebua Wiktor, mɔ ni atsĩ etã yɛ sane nɛɛ shishijee gbɛ lɛ. Nɔkwɛlɔ lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Owieɔ vɔlebɔɔlu ni otswaa lɛ he kɛ miishɛɛ babaoo.” Wiktor kɛɛ akɛ: “Nɔ ni ewie lɛ ha mihɛle shi. Miyɔse akɛ mikɛ mihe ewo vɔlebɔɔlutswaa lɛ mli vii tsɔ. Etsɛɛɛ ni mikɛ jeŋbii ni mikɛbɔɔ yɛ vɔlebɔɔlu kuu lɛ mli lɛ kpa bɔɔ, ni mitao nanemɛi yɛ asafo lɛ mli.” Ŋmɛnɛ lɛ, Wiktor miisɔmɔ Yehowa kɛ hiɛdɔɔ yɛ esafo lɛ mli. Ewo ŋaa akɛ: “Bi onanemɛi, ofɔlɔi, loo asafoŋ onukpai lɛ kɛji amɛna akɛ oskul nifeemɔi lɛ miiha ootsi oobɛŋkɛ Yehowa kpaakpa loo eejie bo kɛmiijɛ emasɛi.”\\nMɛni hewɔ ohaaa osafoŋ onukpai lɛ ale akɛ oosumɔ ni otsu babaoo yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli? Ani obaanyɛ oye obua mɛi ni edara ni mɔ ko bɛ amɛhe loo yelikɛbuamɔ he ehia amɛ lɛ, ni ekolɛ oyaye jara oha amɛ loo otsu nibii komɛi ahe nii oha amɛ yɛ amɛshĩai amli? Ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni oye lɛ, obaanyɛ okɛ ohe awo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni no baatsɔɔ akɛ ooha mɛi krokomɛi miile nɔ ni haa onáa miishɛɛ lɛ.\\nKɔleji loo yunivɛsiti wolokasemɔ: Yesu bɔ kɔkɔ eshi ‘mɔ diɛŋtsɛ hiɛnyam taomɔ.’ (Yoh. 7:18) Yɛ wolokasemɔ abɔ ni okpɛ oyiŋ akɛ obaatiu sɛɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ani ‘oyoo nii ni hi titri lɛ’?—Fil. 1:9, 10.\\nGrzegorz ni le bɔ ni atoɔ kɔmpiuta nɔ nifeemɔi ahe gbɛjianɔ lɛ fee tsakemɔi komɛi yɛ eshihilɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Akɛni mikɛ hiɛdɔɔ susu ŋaa ni asafoŋ onukpai lɛ wo mi lɛ he hewɔ lɛ, miha mishihilɛ fee mlɛo. Miyɔse akɛ ehe ehiaaa ni matsa miwolokasemɔ lɛ nɔ dɔŋŋ. Ejaakɛ ehaŋ maná deka ni ebaaha etɔ mi.” Grzegorz kɛ ehe wo asafoŋ nifeemɔi amli babaoo. Beni be shwie mli lɛ, etee Sɔɔmɔ Tsɔsemɔ Skul ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ akɛ Biblia Skul Kɛha Nyɛmimɛi Hii Oshijafoi lɛ eko. Hɛɛ, ‘etsu edekã he nii’ loo ehé be ni ekɛtee ehiɛ yɛ Nyɔŋmɔ he nikasemɔ mli.—Efe. 5:16.\\nHeloonaa nitsumɔ: Ani okɛ ohe ewo onitsumɔ mli vii aahu akɛ ootsi mumɔŋ nibii ooto afã? Ani onáa be ni fa bɔ ni sa kɛha oweku lɛ kɛha sanegbaa? Ani otsuɔ nifeemɔi ni onáa yɛ asafoŋ kpeei ashishi lɛ ahe nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi? Ani onyɛɔ okɛ mɛi krokomɛi gbaa sane ni tswaa mɔ emaa shi? “She Nyɔŋmɔ gbeyei ni oye ekitai lɛ anɔ,” ni Yehowa baajɔɔ bo babaoo ni ‘obaaye nii kpakpai amli ŋɔɔmɔ yɛ odeŋmegbomɔ lɛ mli.’—Jaj. 2:24; 12:13.\\nJanusz ni atsĩ etã momo yɛ sane nɛɛ mli lɛ eyayeee omanye yɛ enitsumɔ lɛ mli; moŋ lɛ, enitsumɔ lɛ fite. Akɛni enáaa shika dɔŋŋ ni ehiɛ nyɔmɔ babaoo hewɔ lɛ, etsi ebɛŋkɛ Yehowa. Janusz to eshihilɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ ni amrɔ nɛɛ eesɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ kɛ asafoŋ onukpa. Ekɛɛ akɛ: “Kɛ́ mihiɛ sɔ shihilɛ mli hiamɔ nii ni miyɔɔ lɛ, ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ mihiɛ dɔ yɛ mumɔŋ nibii ahe lɛ, mitoiŋ jɔɔ mi ni mitsui hu nyɔɔ mimli.”—Fil. 4:6, 7.\\nŊɔɔ be ni okɛpɛi oyiŋtoi kɛ nibii ni okɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ amli jogbaŋŋ. Yehowa sɔɔmɔ ji gbɛ ni haa mɔ yeɔ omanye ewala beaŋ fɛɛ. Ha efee nɔ ni okɛ ojwɛŋmɔ maa nɔ titri yɛ oshihilɛ mli.\\nEkolɛ esa akɛ ofee tsakemɔi komɛi, ni ojie nibii ni he ehiaaa lɛ po kɛjɛ oshihilɛ mli koni onyɛ oyoo “nii ni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpakpai ní sa ehiɛ jogbaŋŋ ní hi kɛwula shi lɛ.” (Rom. 12:2) Shi kɛ́ okɛ osusuma muu fɛɛ sɔmɔ lɛ lɛ obaaye omanye.\\n^ kk. 8 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.\\n[Akrabatsa\/Mfoniri ni yɔɔ baafa 31]\\nAkɛni nibii babaoo yɛ ni baanyɛ agbala ojwɛŋmɔ hewɔ lɛ, te ooofee tɛŋŋ oha ohiɛ ahi nibii ni he hiaa titri lɛ anɔ? Ŋɔɔ be ni okɛ sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ lɛ apɛi oyiŋtoi kɛ nibii ni okɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ amli:\\nSKUL NIFEEMƆI NI FATAAA SKUL NIKASEMƆ HE KƐ NIBII NI ASUMƆƆ NI AFEE BE MLI NI ABƐ NƆ KO TSUMƆ\\n▪ Mɛɛ sui mɛi ni okɛbɔɔ kɛ́ okɛ ohe miiwo nifeemɔi nɛɛ amli lɛ jieɔ lɛ kpo?\\n▪ Be enyiɛ nifeemɔi nɛɛ heɔ?\\n▪ Ani nifeemɔi nɛɛ baanyɛ atsɔ nɔ ni okɛ ojwɛŋmɔ maa nɔ yɛ oshihilɛ mli?\\n▪ Ani amɛmiiye kɛmiibote be ni tsutsu ko lɛ okɛtiuɔ mumɔŋ nibii asɛɛ lɛ mli?\\n▪ Namɛi mikɛbaabɔ kɛ́ mikɛ mihe miiwo nifeemɔi nɛɛ amli?\\n▪ Ani onáa he miishɛɛ akɛ okɛ mɛi krokomɛi aaabɔ fe onyɛmimɛi heyelilɔi lɛ?\\nKƆLEJI LOO YUNIVƐSITI WOLOKASEMƆ\\n▪ Kɛ́ oyɛ nɔ ko ni otsɔɔ no nɔ okwɛɔ ohe lɛ, ani ehe miihia doo akɛ ofite be, shika, kɛ hewalɛ kɛtsa owolokasemɔ nɔ?\\n▪ Ani ebiɔ doo akɛ oná kɔleji loo yunivɛsiti digri dani onyɛ okwɛ ohe?\\n▪ Te ebaaná okpeeiyaa nɔ hewalɛ eha tɛŋŋ?\\n▪ Ani ‘oyoo nii ni hi titri lɛ’?\\n▪ Ani ehe miihia ni owaje hekɛnɔfɔɔ ni oyɔɔ yɛ Yehowa mli akɛ ebaanyɛ eha onine ashɛ ohiamɔ nii anɔ lɛ?\\n▪ Ani nitsumɔ ni otsuɔ lɛ haa ‘omii shɛɔ ohe, ni ehaa oyeɔ nii kpakpai amli ŋɔɔmɔ yɛ odeŋmegbomɔ lɛ fɛɛ mli’?\\n▪ Ani ehaa onáa gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kɛ henumɔŋ nyɛmɔ ni fa bɔ ni sa koni okɛtsu sɔ̃i ni kã onɔ yɛ weku lɛ mli lɛ ahe nii ni okɛ ohe awo mumɔŋ nifeemɔi amli?\\n▪ Ani onáa be ni fa bɔ ni sa kɛha oweku lɛ kɛha sanegbaa?\\n▪ Ani okɛ ohe ewo onitsumɔ mli vii aahu akɛ ootsi mumɔŋ nibii ooto afã?\\n▪ Ani ehaaa otsu nifeemɔi ni onáa yɛ asafoŋ kpeei ashishi lɛ ahe nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi?\\nYehowa bɔ Baruk kɔkɔ yɛ nibii wuji asɛɛtiumɔ he","num_words":2296,"character_repetition_ratio":0.046,"word_repetition_ratio":0.045,"special_characters_ratio":0.23,"stopwords_ratio":0.065,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Mɛni Ji Anɔkwa Saji ni Kɔɔ Blonya He? | Q & A\\nKANEMƆ YƐ Afrikaans Albania Amharic Arabic Armenia Armenia (West) Aymara Blɔfo Bulgaria Catalan Cebuano Chichewa Chinese (Shanghainese) Chinese (Sichuanese) Chinese Cantonese (Simplified) Chinese Cantonese (Traditional) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitumbuka Cibemba Croatia Czech Denmark Dutch Efik Estonia Ewe Finland French Ga Georgia Germany Guarani Haitian Creole Hebri Hela Hiligaynon Hungary Igbo Iloko Indonesia Italia Japan Kazakh Kikaonde Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kongo Korea Lingala Lithuania Luganda Luo Macedonia Malagasy Malta Maya Moore Myanmar Nepali Ngabere Norway Nzema Ossetia Otetela Papiamento (Aruba) Papiamento (Curaçao) Persia Poland Portuguese (Brazil) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Romania Russia Samoa Sango Sepedi Serbia (Roma) Serbian (Cyrillic) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Silozi Sinhala Slovak Slovenia Spania Sranantongo Swahili Swahili (Congo) Sweden Tagalog Tatar Thailand Tigrinya Tshiluba Tsonga Turkey Tuvalu Twi Ukrain Umbundu Vietnam Xhosa Zande Zulu\\nMɛi akpekpei abɔ yɛ je lɛ mli ni yeɔ Blonya yɛ yiŋtoi srɔtoi ahewɔ. Mɛi komɛi kɛ amɛnanemɛi kɛ amɛweku feɔ ekome kɛnáa miishɛɛ yɛ bei nɛɛ mli. Mɛi komɛi hu susuɔ Nyɔŋmɔ he aloo amɛyeɔ amɛbuaa ohiafoi aloo mɛi ni efĩ amɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, enɛɛmɛi fɛɛ ji nifeemɔi ni sa. Shi nibii gbohii ni afeɔ yɛ Blonya beaŋ lɛ gbeɔ nifeemɔi nɛɛ ahe guɔ.\\nKlɛŋklɛŋ lɛ, mɛi ni yeɔ Blonya lɛ ateŋ mɛi babaoo susuɔ akɛ eji Yesu fɔmɔ he gbi jurɔ. Kɛ̃lɛ, yinɔsane he nilelɔi babaoo kpɛlɛɔ nɔ akɛ aleee be ni akɛfɔ Yesu. Wolo ko (The Christian Book of Why) wie akɛ, “mra be mli Kristofoi lɛ kpoo akɛ amɛbaato be pɔtɛ̃ɛ ko amɛma shi akɛ Yesu fɔmɔ gbi,” ejaakɛ amɛmiisumɔ ni “amɛtsi amɛhe kɛjɛ wɔŋjamɔ nifeemɔi fɛɛ ahe.” Miishɛɛ sane ji akɛ, Biblia lɛ etsɔɔɔ akɛ Yesu ye lɛ diɛŋtsɛ efɔmɔ gbi loo mɔ kroko nɔ. Moŋ lɛ, efã esɛɛnyiɛlɔi ni amɛye egbele lɛ he gbi jurɔ.—Luka 22:19.\\nNɔ ni ji enyɔ lɛ, woloŋlelɔi babaoo kpɛlɛɔ nɔ akɛ Blonyayeli nifeemɔi babaoo ná amɛshishifã kɛjɛ wɔŋjamɔ kusumii kɛ kusumii ni jeee Kristofoi anɔ mli. Nifeemɔi nɛɛ ekomɛi ji Santa Claus loo Papa Blonya ni akɛɛ ebakeɔ nii, tso ko ni atsɛɔ lɛ mistletoe lɛ kɛ Blonyatso ni akɛtsuɔ nii, nii ni akeɔ, kɛnɛrɛ kɛ tso ko ni atsɛɔ lɛ Yule lɛ ni ashãa, fɔfɔi akekerei ni akɛtsotsoroɔ shi, kɛ blonya lalai ni aláa. Wolo ko (The Externals of the Catholic Church) wie kusumii nɛɛ ekomɛi ahe akɛ: “Kɛ́ wɔke nii loo ake wɔ nii yɛ Blonya beaŋ, ni wɔkɛ fɔfɔi akekerei tsotsoro shi yɛ wɔtsũi kɛ sɔlemɔtsui amli lɛ, wɔteŋ mɛi enyiɛ le akɛ wɔkɛ wɔhe miiwo wɔŋjamɔ nifeemɔi amli?”\\n“Kɛ́ wɔke nii loo ake wɔ nii yɛ Blonya beaŋ, ni wɔkɛ fɔfɔi akekerei tsotsoro shi yɛ wɔtsũi kɛ sɔlemɔtsui amli lɛ, wɔteŋ mɛi enyiɛ le akɛ wɔkɛ wɔhe miiwo wɔŋjamɔ nifeemɔi amli?”—The Externals of the Catholic Church\\nEkolɛ lɛ obaabi akɛ, ‘mɛɛ tɔmɔ yɔɔ he akɛ mɔ ko kɛ ehe baawo nifeemɔi ni enaaa akɛ naagba ko yɛ amɛhe lɛ amli?’ Susumɔ oti ni ji etɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ he kɛhã hetoo lɛ. Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ ni akɛ wɔŋjamɔ kusumii futuɔ anɔkwa jamɔ. Yehowa Nyɔŋmɔ tsɔ egbalɔ Amos nɔ ekɛɛ ewebii toigbolɔi ni hi shi yɛ blema Israel lɛ akɛ: ‘Miinyɛ̃ nyɛgbii juji lɛ, jiemɔ olalai lɛ agbɛɛmɔ kɛjɛ minɔ.’—Amos 5:21, 23.\\nMɛni hewɔ Yehowa kɛ wiemɔi ni wa tamɔ nɛkɛ tsu nii? Susumɔ nɔ ni mɛi ni hi blema Israel kooyigbɛ maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ fee lɛ he okwɛ. Yerobeam, ni ji amɛ klɛŋklɛŋ maŋtsɛ lɛ kɛ shika tsina amagai mamɔ Dan kɛ Betel, ni elaka maŋbii lɛ koni amɛja amagai nɛɛ moŋ fe ni amɛaaja Yehowa Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ yɛ sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ mli. Maŋtsɛ lɛ to gbii juji komɛi hu ashishi, ni ehole osɔfoi koni amɛye amɛbua maŋbii lɛ kɛye gbii juji nɛɛ.—1 Maŋtsɛmɛi 12:26-33.\\nEtamɔ nɔ ni yiŋtoo kpakpa ko hewɔ Israelbii lɛ fee nakai lɛ. Amɛfee nibii nɛɛ fɛɛ kɛsusumɔ lɛ akɛ amɛkɛmiija Nyɔŋmɔ koni amɛsa ehiɛ. Wiemɔi ni wa ni Nyɔŋmɔ tsɔ Amos kɛ gbalɔi krokomɛi anɔ ewie lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Nyɔŋmɔ na nifeemɔi nɛɛ ehã lɛ faŋŋ. Nyɔŋmɔ tsɔ gbalɔ Maleaki nɔ ewie akɛ: “Mi Yehowa lɛ, mitsakeee.” (Maleaki 3:6) Ani enɛ hãaa wɔna bɔ ni Nyɔŋmɔ naa Blonyayeli nifeemɔi srɔtoi ni yaa nɔ ŋmɛnɛ lɛ ehãa?\\nKɛ́ mɛi akpekpei abɔ susu otii ni wɔwie he kɛtsɔ hiɛ lɛ ahe lɛ, amɛkpɛɔ amɛyiŋ akɛ amɛkɛ amɛhe woŋ Blonyayeli nifeemɔi amli. Moŋ lɛ, kɛ́ amɛkɛ amɛwekumɛi kɛ amɛnanemɛi fee ekome, ni amɛye amɛbua ohiafoi kɛ mɛi ni efĩ amɛ lɛ bɔ ni amɛaanyɛ yɛ afi lɛ mli fɛɛ lɛ, amɛnáa miishɛɛ ni amɛtsui nyɔɔ amɛ mli.\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko Mɛni Ji Anɔkwa Saji ni Kɔɔ Blonya He?\\nNiŋmaa Woji ni afee yɛ henɔi srɔtoi amli ni obaanyɛ oŋɔ eko BUU-MƆƆ Obaanyɛ Obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ\\nKɛmaje Mɔ Ko Kɛmaje Mɔ Ko BUU-MƆƆ Obaanyɛ Obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ\\nBUU-MƆƆ Obaanyɛ Obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ","num_words":796,"character_repetition_ratio":0.044,"word_repetition_ratio":0.056,"special_characters_ratio":0.206,"stopwords_ratio":0.06,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Baiblo Mi Sanehi Yosef Nyɛmimɛ ɔmɛ Nyɛ Lɛ - Yehowa Odasefoli Internet Nítsumi He\\nKANE NGƐ Acholi Afrikaans Albanian Amerika Mumuihi A Gbi Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Armenian (West) Assamese Ateso Australia Mumuihi A Gbi Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bambara Baoule Bicol Bislama Britian Mumuihi A Gbi Bulgarian Catalan Cebuano Chichewa Chin (Hakha) Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Chitonga Chitonga (Malawi) Chitumbuka Chiyao Chuvash Cinyanja Colombia Mumuihi A Gbi Costa Rica Mumuihi A Gbi Croatian Czech Czech Mumuihi A Gbi Dangme Danish Drehu Dutch Ecuador Mumuihi A Gbi Efik English Estonia Mumuihi A Gbi Estonian Ewe Faroese Filipi Mumuihi A Gbi Finland Mumuihi A Gbi Finnish French French Mumuihi A Gbi Ga Garifuna Georgian German Greek Greenlandic Guarani Gun Guna Haitian Creole Hausa Hebrew Herero Hiligaynon Hindi Hiri Motu Hmong (White) Hungarian Hungary Mumuihi A Gbi Icelandic Igbo Iloko Indonesian Isoko Italian Japan Mumuihi A Gbi Japanese Jula Kabardin-Cherkess Kabiye Kabyle Kachin Kannada Kazakh Kekchi Kikamba Kikaonde Kikongo Kikuyu Kiluba Kimbundu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Kisi Kongo Korean Krio Kwangali Kwanyama Lamba Laotian Latvian Lhukonzo Lingala Lithuanian Low German Luganda Lugbara Luo Luvale Macedonian Macua Malagasy Malay Malayalam Maltese Mam Mambwe-Lungu Mapudungun Marathi Mauritian Creole Maya Mazatec (Huautla) Mende Mexico Mumuihi A Gbi Miskito Mixe Mixtec (Guerrero) Mizo Mongolian Moore Myanmar Nahuatl (Guerrero) Nahuatl (Northern Puebla) Ndebele Ndonga Nepali Netherland Mumuihi A Gbi Ngabere Nicaragua Mumuihi A Gbi Niuean Norwegian Nuer Nyaneka Nyungwe Nzema Oromo Ossetian Otomi (Mezquital Valley) Papiamento (Curaçao) Paraguay Mumuihi A Gbi Persian Peru Mumuihi A Gbi Polish Portuguese Quechua (Ancash) Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Quechua (Cuzco) Quiche Rarotongan Romanian Runyankore Russia Mumuihi A Gbi Russian Rutoro Samoan Sango Sena Sepedi Serbian Sesotho (Lesotho) Setswana Seychelles Creole Shona Sidama Sinhala Slovak Slovenian Solomon Islands Pidgin Spain Mumuihi A Gbi Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tajiki Tamil Tankarana Tarascan Tatar Telugu Tetun Dili Thai Tiv Tlapanec Tojolabal Tok Pisin Tongan Totonac Tshwa Tsonga Turkish Turkmen (Cyrillic) Twi Tzeltal Tzotzil Uighur (Arabic) Ukrainian Umbundu Venda Venezuela Mumuihi A Gbi Vezo Vietnamese Wallisian Waray-Waray Wayuunaiki Welsh Wolaita Wolof Xhosa Yoruba Zapotec (Isthmus) Zapotec (Lachiguiri) Zulu\\nHYƐ bɔnɛ jokuɛ nyumuyo ɔ ní pee mɔbɔ ha. Yosef ji nɛ ɔ nɛ. E nyɛmimɛ ɔmɛ jua lɛ ngɔ ha nyumuhi nɛ ɔmɛ kɛ yaa Mizraim. Yosef ma ya pee nyɔguɛ ngɛ lejɛ ɔ. Mɛni heje e nyɛmimɛ ɔmɛ pee nɔ́ yayami kaa kikɛ? Ejakaa a je Yosef he hunga.\\nA tsɛ Yakob suɔ Yosef sane saminya. Enɛ ɔ heje ɔ, e kpɛ tade nɛ ngɛ fɛu gagaa ko ha lɛ. Benɛ e nyɛmimɛ 10 amɛ na bɔnɛ Yakob suɔ e sane ha a, a bɔni e he hunga jemi, nɛ a nyɛ lɛ. Se nɔ́ kpa ko hu heje nɛ a nyɛ lɛ ɔ nɛ.\\nYosef nla nlamihi enyɔ. Ngɛ nlamihi enyɔ ɔmɛ tsuo mi ɔ, Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ ba kpla si ha lɛ. Benɛ Yosef sɛɛ e nlami ɔmɛ ha e nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ, ninyɛ nɛ́ a ná ngɛ e he ɔ mi ba wa po pe kekle ɔ.\\nPee se ɔ, ligbi ko nɛ́ Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ ya ngɛ a tsɛ ɔ tohi hyɛe ngɛ nga a nɔ ɔ, Yakob tsɔ Yosef kaa e ya hyɛ bɔnɛ a ngɛ ha. Benɛ a na nɛ Yosef ma a, a ti ni komɛ de ke: ‘Nyɛ ha nɛ waa gbe lɛ!’ Se a wetsɛ nɔkɔtɔma nɛ ji Ruben de ke: ‘Dɛbi, nyɛ ko pee ja!’ Lɔɔ he ɔ, a nu lɛ nɛ a sake lɛ kɛ wo muɔ ko nɛ́ nyu gbli ta mi ɔ mi. Kɛkɛ nɛ a ya hi si nɛ a bɔni bɔnɛ a maa pee lɛ ha a he susumi.\\nJamɛ a be ɔ mi nɔuu kɛkɛ nɛ a na Ishmaelbi komɛ nɛ a bee. Kɛkɛ nɛ Yuda de e nyɛmimɛ ɔmɛ ke: ‘Nyɛ ha nɛ waa jua lɛ ngɔ ha Ishmaelbi ɔmɛ.’ Nɛ a pee ja. A jua Yosef sika hiɔ 20. Mɛni yiwutso nɔ́ nɛ a pee kikɛ!\\nKɛ Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ ma ya de a tsɛ ɔ kɛɛ? A gbe to nɛ a ngɔ Yosef tade ɔ kɛ tsɔ muɔ ɔ mi si abɔ. Kɛkɛ nɛ a ngɔ tade ɔ kɛ ho we mi ya kɛ ya tsɔɔ a tsɛ Yakob nɛ a de lɛ ke: ‘Wa na tade nɛ ɔ. Hyɛ kaa pi Yosef tade ɔ ji nɛ ɔ lo?’\\nYakob le tade ɔ mi tso kaa e ji Yosef nɔ. Kɛkɛ nɛ e wo ya nɛ e de ke: ‘Lohwe awi yelɔ ko gbe ye bi Yosef.’ Nɛ kikɛ ji bɔnɛ Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ suɔ kaa a tsɛ ɔ nɛ susu. Yakob ye aywilɛho. Nɛ e fo ya hluu ligbihi fuu. Se Yosef gbo we. Ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ ba e nɔ ngɛ he nɛ a ngɔ lɛ kɛ ho ɔ.\\nMɛni heje Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ je e he hunga, nɛ mɛni a pee?\\nMɛni Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ hla kaa a ko pee lɛ, se kɛ Ruben de kɛɛ?\\nMɛni ba benɛ Ishmaelbi jua yeli komɛ bee ɔ?\\nMɛni Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ pee konɛ e ha a tsɛ ɔ nɛ́ susu kaa Yosef gbo?\\nKane 1 Mose 37:1-35.\\nKristofoli ma nyɛ maa kase Yosef nɔhyɛ nɔ́ ɔ ngɛ bɔnɛ a maa bɔ yayami nɛ nihi peeɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ he amaniɛ ha ngɛ mɛni blɔ nɔ? (1 Mose 37:2; 3 Mose 5:1; 1 Kor. 1:11)\\nMɛni ha Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ pee lɛ yiwutso ní ɔ? (1 Mose 37:11, 18; Abɛ 27:4; Yak. 3:14-16)\\nMɛni Yakob pee nɛ́ nɔ tsuaa nɔ nɛ yeɔ aywilɛho ɔ hu peeɔ ja? (1 Mose 37:35)","num_words":892,"character_repetition_ratio":0.075,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.227,"stopwords_ratio":0.285,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.998,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yohane 21 | Baiblo ɔ Ngɛ Intanɛti ɔ Nɔ | New World Translation\\nYesu je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ (1-14)\\nPetro ma e suɔmi ɔ nɔ mi kɛ ha Yesu (15-19)\\n“Ha ye jijɔ tsɔwi ɔmɛ niye ní” (17)\\nNɔ́ nɛ maa ba kaseli nɛ Yesu suɔ mɛ ɔ a nɔ hwɔɔ se (20-23)\\nNya gbe munyu (24, 25)\\n21 Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, Yesu kpale je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli ɔmɛ ngɛ Tiberia Wo ɔ nya. Blɔ nɔ nɛ e gu kɛ je e he kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ ji nɛ ɔ nɛ. 2 Simon Petro, Toma (nɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Hayo ɔ), Nataniɛl nɛ e je Kana ngɛ Galilea a, Zebedeo binyumu ɔmɛ, kɛ kaseli kpahi enyɔ bua a he nya ngɛ he kake. 3 Simon Petro de mɛ ke: “I yaa wo.” A de lɛ ke: “Waa kɛ mo maa ya.” A je kpo nɛ a ya sɛ lɛ mi, se jamɛ a nyɔ ɔ mi ɔ, a gbi lo kake ngmelu po. 4 Se benɛ je mi ngɛ tsɔe ɔ, Yesu ba da si ngɛ wo ɔ nya, se kaseli ɔmɛ li kaa Yesu. 5 Kɛkɛ nɛ Yesu de mɛ ke: “Ye bimɛ, tse nyɛ be nɔ́* ko nɛ nyɛ maa ye, aloo nyɛ ngɛ nɔ́ ko?” A ha lɛ heto ke: “Ohoo, wa be nɔ́ ko!” 6 E de mɛ ke: “Nyɛ pue ya a ngɛ lɛ ɔ hiɔ nɔ je nɛ nyɛ maa gbe eko.” Lɔ ɔ he ɔ, a pue ya a, se a nyɛ we nɛ a sã, ejakaa a gbe lo babauu nitsɛ. 7 Kɛkɛ nɛ kaselɔ ɔ nɛ Yesu suɔ e sane ɔ de Petro ke: “E ji Nyɔmtsɛ ɔ!” Benɛ Simon Petro nu kaa Nyɔmtsɛ ɔ lɛ e daa si ɔ, e wo tade nɛ e woɔ ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ,* ejakaa jinɛ e hɛɛ e he gu,* nɛ e tu kɛ wo wo ɔ mi. 8 Se kaseli kpa amɛ hi lɛ nyafii ɔ mi kɛ ba, nɛ a ngɛ ya a nɛ lo hyi lɛ tɔtɔɔtɔ ɔ sãe, ejakaa a kɛ kpo he kɛ we. A kɛ kpo he kɛmi maa pee nanewɛɛ 300* pɛ. 9 Benɛ a ba su wo ɔ nya a, a na la nɛ a kɛ hã slɛ kɛ e nɔ lo kɛ abolo. 10 Yesu de mɛ ke: “Nyɛɛ ngɔ lo ɔ nɛ nyɛ gbe piɔ ɔ eko kɛ ba.” 11 Lɔ ɔ he ɔ, Simon Petro ya sɛ lɛ ɔ mi nɛ e ya sã ya a nɛ lo nguanguahi hyi lɛ tɔtɔɔtɔ ɔ kɛ ba wo ɔ nya, lo 153 lɛ ngɛ mi. E ngɛ mi kaa lo ɔ hiɛ mohu lɛɛ, se ya a gba we. 12 Yesu de mɛ ke: “Nyɛɛ ba nɛ nyɛ ba ye nyɛ mɔtu ní.” Kaseli ɔmɛ a ti nɔ kake ngmelu po ná we kã nɛ e ma bi lɛ ke: “Mɛnɔ ji mo?” ejakaa a le kaa Nyɔmtsɛ ɔ. 13 Yesu ba nɛ e ba ngɔ abolo ɔ kɛ ha mɛ, nɛ e ha mɛ lo ɔ hulɔ. 14 Benɛ a tle Yesu si kɛ je gbeje ɔ, enɛ ɔ ji si etɛne nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli ɔmɛ. 15 Nɛ benɛ a ye mɔtu ní ɔ ta a, Yesu de Simon Petro ke: “Simon, Yohane bi, anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?” E ha lɛ heto ke: “Ee, Nyɔmtsɛ, o le kaa i suɔ o sane.” Yesu de lɛ ke: “Ha ye jijɔ bimɛ ɔmɛ niye ní.” 16 Yesu kpale bi lɛ si enyɔne ke: “Simon, Yohane bi, o suɔ mi lo?” E he nɔ ke: “Ee, Nyɔmtsɛ, o le kaa i suɔ o sane.” Yesu de lɛ ke: “Hyɛ ye jijɔ tsɔwi ɔmɛ a nɔ.” 17 Yesu bi lɛ si etɛne ke: “Simon, Yohane bi, o suɔ ye sane lo?” Petro hao kaa e bi lɛ si etɛne ke: “O suɔ ye sane lo?” Lɔ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, o le nɔ́ fɛɛ nɔ́; o le kaa i suɔ o sane.” Yesu de lɛ ke: “Ha ye jijɔ tsɔwi ɔmɛ niye ní. 18 Niinɛ, ngɛ anɔkuale mi ɔ, i ngɛ mo dee ke, benɛ o wɛ ɔ, mo nitsɛ lɛ o woɔ o tade nɛ o nyɛɛɔ kɛ yaa he nɛ o suɔ. Se ke o ba bwɔ ɔ, o maa kpã o ninehi a mi nɛ nɔ kpa maa wo tade ha mo, nɛ e maa ngɔ mo kɛ ya he nɛ o sume.” 19 E de enɛ ɔ kɛ tsɔɔ gbenɔ pɔtɛɛ nɛ e ma gbo kɛ wo Mawu hɛ mi nyami ɔ. Benɛ e de enɛ ɔ se ɔ, e de lɛ ke: “Yaa nɔ nɛ o nyɛɛ ye se.” 20 Petro po e he nɛ e na kaselɔ ɔ nɛ Yesu suɔ lɛ ɔ nɛ e ngɛ a se nyɛɛe. Lɛ ji nɔ nɛ benɛ a ngɛ gbɔkuɛ ní ɔ yee ɔ, e kpasa Yesu gugue mi nɛ́ e bi ke: “Nyɔmtsɛ, mɛnɔ lɛ e maa tsɔɔ o se blɔ ɔ?” nɛ. 21 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Petro hɛ ngmɛ gba e nɔ ɔ, e bi Yesu ke: “Nyɔmtsɛ, nyumu nɛ ɔ hu nɛɛ?” 22 Yesu de lɛ ke: “Ke i suɔ kaa e hi si kɛ yaa si be nɛ ma ba a, mɛni lɔ ɔ kɔɔ ngɛ o he? Moo lɛɛ yaa nɔ nɛ o nyɛɛ ye se.” 23 Enɛ ɔ he ɔ, munyu nɛ ɔ pɛ ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti kaa kaselɔ nɛ ɔ be gboe. Pohu Yesu de we ke e be gboe, mohu ɔ, nɔ́ nɛ e de ji: “Ke i suɔ kaa e hi si kɛ yaa si be nɛ ma ba a, mɛni lɔ ɔ kɔɔ ngɛ o he?” 24 Kaselɔ nɛ ɔ lɛ e ye ní nɛ ɔmɛ a he odase nɛ e ngma ní nɛ ɔmɛ ɔ nɛ, nɛ wa le kaa odase nɛ e ye ɔ ji anɔkuale. 25 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ní kpahi fuu hu ngɛ nɛ Yesu pee nɛ ke a ke a maa ngma lɛ tsuo fitsofitso ɔ, i kpa we si kaa womi kpohi nɛ a maa ngma a maa ya je ɔ nitsɛ mi.\\n^ Aloo “lo.”\\n^ Aloo “e fĩ tade nɛ e woɔ ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ kɛ wo e he.”\\n^ Aloo “e wo nɔ́ ko hanyahanya.”\\n^ Maa pee mita 90. Hela, “maa pee kɔni fã 200.”","num_words":1036,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.045,"special_characters_ratio":0.338,"stopwords_ratio":0.467,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Afii 15 ni eho nɛ lɛ, Emilia sɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Shi ehe bahia ni ekɛ be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ aŋmɛ shi. Yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ, efɔɔ miishɛɛ ni enáa yɛ nakai beaŋ lɛ he susumɔ, ni eeshwe akɛ ebatsɔ gbɛgbalɔ ekoŋŋ.\\nShi Emilia heloonaa nitsumɔ lɛ heɔ ebe babaoo, ni gbɛtsii nii nɛɛ haaa ená miishɛɛ. Be ko lɛ, ewie yɛ enanemɛi nitsulɔi lɛ ahiɛ akɛ: “Mináa kulɛ mikɛ ŋmɛlɛtswai fioo pɛ baatsu nii!” Onukpa ni etsuɔ nii yɛ eshishi lɛ nu nɔ ni ewieɔ lɛ, ni eyabi lɛ kɛji eyɛ mli anɔkwale. Emilia ha ele akɛ eji anɔkwale. Shi dani abaaŋmɛ lɛ gbɛ lɛ, ja onukpai ni fe fɛɛ ni kwɛɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ eko ekpɛlɛ nɔ dã, ejaakɛ nitsumɔ lɛ mla biɔ ni nitsulɔi atsu nii gbi muu fɛɛ. Wɔnyɛmi yoo lɛ saa ehe koni ekɛ onukpa lɛ ayakpe, ni esɔle koni enyɛ eto etsui shi ni ekɛ ekãa awie.\\nBeni kpee lɛ yaa nɔ lɛ, Emilia jɛ bulɛ mli ekɛ ekãa bi koni atse ŋmɛlɛtswai abɔ ni ekɛtsuɔ nii lɛ nɔ. Etsɔɔ mli akɛ be fɛɛ be ni etsuuu nii lɛ, ekɛ nakai be lɛ yayeɔ ebuaa mɛi krokomɛi, ni ekɛshi sɛɛ akɛ: “Yehowa Odasefonyo ji mi, ni miyeɔ mibuaa mɛi koni amɛbale Nyɔŋmɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo ajeŋba efite kwraa. Ehe miihia ni atsɔɔ amɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa, ni Biblia mli nilee ni mikɛhaa amɛ lɛ yeɔ ebuaa amɛ waa. Misumɔɔɔ akɛ nibii ni mifeɔ beni mitsuuu nii lɛ saa bɔ ni mitsuɔ nii mihaa yɛ biɛ lɛ he, shi miisumɔ ni maná bei babaoo ni mikɛye mabua mɛi. No hewɔ ni mitaoɔ ni atse bei ni mikɛtsuɔ nii lɛ nɔ lɛ.”\\nOnukpa lɛ bo lɛ toi diŋŋ, ni ekɛɛ lɛ akɛ be ko ni eho lɛ kulɛ lɛ hu eetao eyatsu nii akɛ mɔ ko ni yeɔ ebuaa mɛi. Ni ekɛɛ hu akɛ: “Yɛ nɔ ni owie lɛ hewɔ lɛ, efeɔ mi akɛ maŋmɛ bo gbɛ. Shi ani ole akɛ abaatse onyɔmɔwoo lɛ nɔ?” Emilia kɛɛ ele nakai, ni ákɛ kɛ́ ebaahi lɛ, ebaaha eshihilɛ afee mlɛo. Ekɛfata he akɛ: “Oti ni fe fɛɛ ni mikɛma mihiɛ ji, ní mafee nɔ ko ni baaha mɛi aná miishɛɛ.” Onukpa lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Mináa mɛi ni jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛbe yeɔ amɛbuaa mɛi krokomɛi lɛ ahe miishɛɛ waa.”\\nAŋmɛko nitsulɔ ko gbɛ yɛ nakai nitsumɔhe lɛ ní ekɛ ŋmɛlɛtswai fioo ko atsu nii dã. Amrɔ nɛɛ aŋmɛɔ Emilia gbɛ ni etsuɔ nii gbii ejwɛ yɛ otsi mli. Nɔ ni fee lɛ naakpɛɛ fe fɛɛ ji akɛ, aŋmɛ enyɔmɔwoo lɛ nɔ, ni no ha shika ni enáa lɛ bafee tamɔ etsutsu nyɔmɔwoo lɛ nɔŋŋ! Ekɛɛ akɛ: “Mishwelɛ lɛ eba mli, ni manyɛ mikɛ mihe awo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli ekoŋŋ!”\\nAni osusu he akɛ obaato oshihilɛ he gbɛjianɔ koni obɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ loo osaa okɛ ohe awo mli ekoŋŋ?\\nOnukpa lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Mináa mɛi ni jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛbe yeɔ amɛbuaa mɛi krokomɛi lɛ ahe miishɛɛ waa”","num_words":497,"character_repetition_ratio":0.055,"word_repetition_ratio":0.041,"special_characters_ratio":0.233,"stopwords_ratio":0.064,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"madlad400","source":"CC 20220801","original_code":"ada","text":"Yesu Gbenɔ ɔ Kaimi​—“Nyɛɛ Pee Enɛ ɔ Nɛ Nyɛ Kɛ Kai Mi” | Kase\\nKANE NGƐ Afrikaans Albanian Amharic Arabic Argentina Mumuihi A Gbi Armenian Aymara Azerbaijani Azerbaijani (Cyrillic) Bicol Brazil Mumuihi A Gbi Bulgarian Cambodian Catalan Cebuano Chichewa Chinese Mandarin (Simplified) Chinese Mandarin (Traditional) Colombia Mumuihi A Gbi Croatian Czech Dangme Danish Dutch Efik English Estonian Ewe Finnish French Ga Georgian German Greek Greenlandic Guarani Haitian Creole Hiligaynon Hungarian Icelandic Igbo Iloko Indonesian Italian Italy Mumuihi A Gbi Japan Mumuihi A Gbi Japanese Kazakh Kikuyu Kinyarwanda Kirghiz Kirundi Korean Kwangali Kwanyama Latvian Lingala Lithuanian Luo Malagasy Malay Maltese Mexico Mumuihi A Gbi Myanmar Ndebele Ndonga Nepali Ngabere Norwegian Nzema Oromo Pangasinan Polish Portuguese Quechua (Ayacucho) Quechua (Bolivia) Romanian Russia Mumuihi A Gbi Russian Sepedi Serbian Serbian (Roman) Sesotho (Lesotho) Setswana Shona Sinhala Slovak Slovenian Spania Sranantongo Swahili Swati Swedish Tagalog Tahitian Thai Tigrinya Tsonga Turkish Twi Ukrainian Uruund Uzbek Venda Vietnamese Waray-Waray Wayuunaiki Wolaita Xhosa Yoruba Zulu\\n‘E na si, nɛ e ku abolo ɔ mi, nɛ e de ke, enɛ ɔ ji ye nɔmlɔtso nɛ a kɛ ha ngɛ nyɛ he. Nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.’—1 KOR. 11:24.\\nMɛni blɔ nɔ wa guu kɛ leɔ be nɛ e sa kaa waa ye Kaimi ɔ?\\nAbolo ɔ kɛ wai ɔ nɛ a kɛ yeɔ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ daa si kɛ ha mɛni?\\nKe wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ji wa maa ya hiɔwe jio, wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ji wa maa hi zugba a nɔ jio, mɛni heje nɛ e he hia kaa waa ya Kaimi ɔ?\\n1, 2. Eko ɔ, benɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ yaa Yerusalem nɔ́ nɛ ji nyagbe nɔ́ ɔ, mɛni e bɔfo ɔmɛ a ti ni komɛ susu?\\n‘AMLƆ nɛ ɔ, hiɔwe tsɔ, nɛ wa na kaa nyɔhiɔ ɔ je. Eko ɔ, hiɛ nyɔ mi ɔ, buli nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ na nyɔhiɔ ehe ɔ. Sanhedribi ɔmɛ le kaa nyɔhiɔ ɔ je, enɛ ɔ he ɔ, a fia adafi kaa nyɔhiɔ ehe, nɛ ji Nisan ɔ je. Lɔɔ se ɔ, a slɛ la kɛ bɔ nihi amaniɛ aloo a tsɔ tsɔli nɛ a ya bɔ nihi amaniɛ kaa Nisan nyɔhiɔ ɔ je. Wɔ hu wa nu he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu maa suɔ kaa e pue Yerusalem blɔ konɛ e ya su lejɛ ɔ loko e su Hetsɔmi ɔ yemi be.’\\n2 Eko ɔ, benɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ yaa Yerusalem nɔ́ nɛ ji nyagbe nɔ́ ɔ, kikɛ ji bɔnɛ a ti ni komɛ susu. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ngɛ Perea, ngɛ Yordan Pa a se. (Mat. 19:1; 20:17, 29; Mar. 10:1, 32, 46) Ke Yudabi ɔmɛ ná le be nɛ Nisan nyɔhiɔ ɔ je pɛ, a le kaa ngɛ ligbi 13 se ɔ, a maa ye Hetsɔmi ɔ. Enɛ ɔ maa ba ngɛ Nisan 14 ɔ nɔ.\\n3. Mɛni heje nɛ Kristofoli suɔ nɛ a le be nɛ a kɛ yeɔ Hetsɔmi ɔ?\\n3 Wa maa ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ ngɛ April 14, 2014 benɛ pu nɔ si. Jamɛ a be ɔ kɛ be nɛ a yeɔ Hetsɔmi ɔ kɔ. Jamɛ a ligbi ɔ maa pee ligbi klɛdɛɛ kɛ ha anɔkuale Kristofoli kɛ nihi nɛ a bua jɔ anɔkuale ɔ he ɔ. Mɛni heje? Wa kaneɔ ngɛ 1 Korintobi 11:23-25 ɔ ke: ‘Nyɔmtsɛ Yesu ɔ, jamɛ a nyɔ ɔ mi nɔuu nɛ a tsɔɔ e se blɔ ɔ, e kɛ̃ abolo, nɛ e na si, nɛ e ku mi, nɛ e de ke, “Enɛ ɔ ji ye nɔmlɔtso nɛ a kɛ ha ngɛ nyɛ he. Nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.” Jã nɔuu e wo kplu ɔ hu benɛ a ye ní ɔ ta a, nɛ e de ke, “Kplu nɛ ɔ ji Mawu somi he ɔ nɛ a kɛ ye muɔ sɔu nya. Nyɛɛ pee enɛ ɔ, be tsuaa be nɛ nyɛ maa nu ɔ, nɛ nyɛ kɛ kai mi.”’\\n4. (a) Eko ɔ, mɛni sanehi o ma bi kɛ kɔ Kaimi ɔ he? (b) Daa jeha a, mɛni blɔ nɔ wa guu kɛ leɔ be nɛ e sa kaa waa ye Kaimi ɔ? (Hyɛ daka nɛ ji, “Jeha 2014 Kaimi ɔ.”)\\n4 Yesu gbenɔ ɔ kaimi ɔ pɛ ji gbijlɔ nɛ Yesu fã e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a ye daa jeha. Atsinyɛ jemi ko be he kaa o maa ya eko. Loko e maa su jamɛ a be ɔ, e sa nɛ o bi o he ke: ‘Kɛ e sa kaa ma dla ye he kɛ ha jamɛ a gbɔkuɛ ɔ ha kɛɛ? Mɛni ji níhi nɛ a kɛ ma tsu ní ngɛ Kaimi ɔ sisi? Mɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ ye Kaimi ɔ? Mɛni se ma ná ngɛ Kaimi ɔ kɛ níhi nɛ a kɛ ma tsu ní ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ he?’\\nABOLO Ɔ KƐ WAI Ɔ\\n5. Mɛni Yesu de bɔfo ɔmɛ kaa a ya dla kɛ to lɛ kɛ ha a nyagbe Hetsɔmi ɔ?\\n5 Benɛ Yesu de e bɔfo ɔmɛ kaa a ya dla tsu ko mi kɛ ha Hetsɔmi ɔ yemi ɔ, e de we mɛ kaa a ya dla tsu ɔ mi kɛ̃tsɛɛ. Mohu ɔ, eko ɔ, e suɔ nɛ a ya hla tsu nɛ mi tsɔ, nɛ e mi kle bɔnɛ sa kɛ ha e kɛ e kaseli ɔmɛ. (Kane Marko 14:12-16.) Jehanɛ se hu ɔ, e suɔ nɛ bɔfo ɔmɛ nɛ a to abolo nɛ masa be mi, wai, kɛ ní kpahi nɛ he maa hia a he blɔ nya. Benɛ a ye Hetsɔmi ɔ ta a, Yesu tu abolo ɔ kɛ wai ɔ he munyu.\\n6. (a) Benɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ ye Hetsɔmi ɔ ta a, mɛni Yesu de kɛ kɔ abolo ɔ he? (b) Mɛni abolo a kɛ yeɔ Kaimi ɔ?\\n6 Bɔfo Mateo piɛɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ a he. Enɛ ɔ he ɔ, e ngma ke: “Yesu kɛ̃ abolo nɛ e gbaa nɔ nɛ e ku mi, nɛ e ngɔ ha e kaseli ɔmɛ nɛ e ke, ‘Nyɛ he nɛ nyɛɛ ye!’” (Mat. 26:26) Masa be jamɛ a “abolo ɔ” mi. Lɔɔ eko nɛ a kɛ ye Hetsɔmi ɔ nɛ. (2 Mose 12:8; 5 Mose 16:3) Blodo mamu kɛ nyu nɛ a kɛ pee abolo ɔ nɛ. Masa kɛ ngo piɛɛ we he. Akɛnɛ masa be mi heje ɔ, abolo ɔ be nyɛe ma fu. E he waa, nɛ e kuɔ kpeikpei. Mwɔnɛ ɔ, eko ɔ, loko e maa su ligbi nɛ a maa ye Kaimi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ ma de nɔ ko konɛ e pee abolo nɛ ɔ eko ha mɛ. E sa nɛ a ngɔ blodo mamu kɛ nyu kɛ pee. A ngɔ nu bɔɔ kɛ wo tsesi nɛ a kɛ maa sã a mi. Ke blodo mamu be ɔ, nyɛ ma nyɛ maa ngɔ omɔ, aloo blɛfo mamu kɛ pee.\\n7. Mɛni wai Yesu kɛ tsu ní ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi? Mwɔnɛ ɔ, mɛni wai waa kɛ ma nyɛ maa ye Kaimi ɔ?\\n7 Mateo tsa nɔ nɛ e de ke: ‘Yesu wo kplu ɔ, nɛ e na Mawu si, nɛ e ngɔ ha mɛ, nɛ e ke, “Nyɛ tsuo nyɛɛ nu.”’ (Mat. 26:27, 28) Wai tsutsu lɛ ngɛ kplu nɛ Yesu wo ɔ mi ɔ nɛ. (Tsa pi wai ehe mi nyu nɛ a nga, ejakaa wai kpami be be momoomo.) Wai piɛɛ we níhi nɛ Israelbi ɔmɛ kɛ ye kekleekle Hetsɔmi ɔ ngɛ Egipt ɔ he. Se Yesu de we ke tɔmi ngɛ he kaa a kɛ wai maa ye Hetsɔmi ɔ. E ngɔ wai ɔ eko po kɛ tsu ní ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi. Enɛ ɔ he ɔ, mwɔnɛ ɔ, Kristofoli kɛ wai tsuɔ ní ngɛ Kaimi ɔ yemi mi. Mɛni wai e sa kaa a kɛ ye Kaimi ɔ? E sɛ nɛ a ngɔ nɔ́ ko kɛ futu wai nɛ a kɛ maa ye Kaimi ɔ, ejakaa e he hia we nɛ a kɛ nɔ́ ko nɛ futu Yesu muɔ ɔ loko e pee nɔ́ nɛ hi kɛ pi si. E sa nɛ e pee wai tsutsu ngmingmiingmi, nɛ a kɛ sikli aloo tsopa kpa ko futuu we lɛ.\\nNƆ́ NƐ ABOLO Ɔ KƐ WAI Ɔ DAA SI KƐ HA\\n8. Mɛni heje nɛ Kristofoli suɔ nɛ a le nɔ́ nɛ abolo ɔ kɛ wai ɔ tsɔɔ ɔ?\\n8 Bɔfo Paulo tsɔɔ heii kaa pi Yesu bɔfo ɔmɛ pɛ nɛ e sa kaa a ya nɔ nɛ a ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ, mohu ɔ, e sa kaa Kristofoli tsuo nɛ a pee jã. Paulo ngma ya ha e nyɛmimɛ Kristofoli nɛ a hi Korinto ɔ ke: ‘Nɔ́ nɛ i ná kɛ je Nyɔmtsɛ ɔ dɛ mi ɔ, lɔɔ nɛ i kɛ ha nyɛ ɔ nɛ, kaa Nyɔmtsɛ Yesu kɛ̃ abolo, nɛ e na si, nɛ e ku mi, nɛ e de ke, “Enɛ ɔ ji ye nɔmlɔtso nɛ a kɛ ha ngɛ nyɛ he. Nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.”’ (1 Kor. 11:23, 24) Enɛ ɔ he ɔ, Kristofoli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ yeɔ Kaimi ɔ si kake daa jeha. A suɔ nɛ a le nɔ́ nɛ abolo ɔ kɛ wai ɔ tsɔɔ.\\n9. Mɛni hemi kɛ yemi nɛ dɛ nihi hɛɛ ngɛ abolo ɔ nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ he?\\n9 Sɔlemi yali komɛ tsɔɔ kaa akɛnɛ Yesu de ke: “Enɛ ɔ ji ye nɔmlɔtso” ɔ heje ɔ, a he ye kaa abolo ɔ tsake ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ kɛ pee Yesu helo nitsɛnitsɛ. Se pi jã ji sane ɔ. * Yesu nɔmlɔtso ɔ kɛ abolo nɛ masa be mi ɔ tsuo ngɛ, nɛ e bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ na. Lɔɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa Yesu ngɔ níhi kɛ ngɛ níhi a he toe kaa bɔnɛ e pɔɔ peemi ɔ.—Yoh. 2:19-21; 4:13, 14; 10:7; 15:1.\\n10. Abolo nɛ a kɛ yeɔ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ daa si kɛ ha mɛni?\\n10 Abolo ɔ nɛ bɔfo ɔmɛ na kɛ a hɛngmɛ nɛ a ye ɔ daa si kɛ ha Yesu nɔmlɔtso ɔ. Be ko nɛ be ɔ, anɔkuale Kristofoli susu kaa abolo ɔ daa si kɛ ha Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ. Baiblo ɔ tsɛɛ mɛ ke “Kristo nɔmlɔtso.” A susu jã, ejakaa Yesu ku abolo ɔ mi fuu, se lɛɛ lɛɛ a ku we e wu ko mi. (Efe. 4:12; Rom. 12:4, 5; 1 Kor. 10:16, 17; 12:27) Se pee se ɔ, a ba nu sisi kaa abolo ɔ daa si kɛ ha Yesu nɔmlɔtso ɔ nitsɛnitsɛ. Behi fuu ɔ, Ngmami ɔ tsɔɔ bɔnɛ Yesu “na nɔ́ ngɛ helo mi” ha. A sɛu lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, abolo nɛ a kɛ ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ daa si kɛ ha Yesu nɔmlɔtso nitsɛnitsɛ nɛ e kɛ “tloo wa he yayami ɔmɛ” ɔ. —1 Pet. 2:21-24; 4:1; Yoh. 19:33-36; Heb. 10:5-7.\\n11, 12. (a) Mɛni Yesu de kɛ kɔ wai ɔ he? (b) Mɛni wai ɔ nɛ a kɛ ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ daa si kɛ ha?\\n11 Akɛnɛ wa le nɔ́ nɛ abolo ɔ daa si kɛ ha heje ɔ, wa le nɔ́ nɛ wai ɔ hu nɛ Yesu tu he munyu pee se ɔ daa si kɛ ha. Wa kaneɔ ke: “Jã nɔuu e wo kplu ɔ hu benɛ a ye ní ɔ ta a, nɛ e de ke, ‘Kplu nɛ ɔ ji Mawu somi he ɔ nɛ a kɛ ye muɔ sɔu nya.’” (1 Kor. 11:25) A ngma ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmihi fuu a mi kaa bɔnɛ Robert Young hu ngma ngɛ e Baiblo ɔ mi ɔ. E ngma ke: “Kplu nɛ ɔ ji somi ehe ɔ ngɛ ye muɔ ɔ mi.” (Wɔ nɛ wa ma e fã ko nɔ mi.) Anɛ kplu ɔ nitsɛnitsɛ ji nɔ́ nɛ Yesu kɛ sɔu somi ɔ nya a lo? Ohoo. Wai nɛ ngɛ “kplu” ɔ mi ɔ he munyu Yesu tu ɔ nɛ. Yesu tsɔɔ kaa wai ɔ daa si kɛ ha mɛni? E tsɔɔ kaa wai ɔ daa si kɛ ha e muɔ nɛ e kɛ maa sã afɔle ɔ.\\n12 Ngɛ Sane Kpakpa a nɛ Marko ngma a mi ɔ, e tsɔɔ kaa Yesu de ke: “Ye muɔ nɛ a ngɔ pue si ha nihi babauu nɛ a kɛ sɔu Mawu somi ɔ nya ji nɛ ɔ nɛ.” (Mar. 14:24) Niinɛ, a ‘plɛ Yesu muɔ ngɔ pue si ha nihi fuu, konɛ a ngɔ a he yayamihi ngɔ pa mɛ.’ (Mat. 26:28) Enɛ ɔ he ɔ, e da blɔ kaa wai tsutsu ɔ daa si kɛ ha Yesu muɔ ɔ nitsɛnitsɛ. Kɛ gu Yesu muɔ ɔ nɔ ɔ, Mawu ma nyɛ ma kpɔ̃ wɔ konɛ e “ngɔ wa he yayami ɔmɛ ngɔ pa wɔ.”—Kane Efesobi 1:7.\\nYesu bɔfo ɔmɛ nu wai ɔ nɛ daa si kɛ ha Yesu muɔ nɛ́ a kɛ sɔu somi ɔ nya a (Hyɛ kuku 11, 12)\\nBLƆ NƆ NƐ WA GUU KƐ KAIƆ KRISTO GBENƆ Ɔ\\n13. Daa jeha a, kɛ a yeɔ Kristo gbenɔ ɔ Kaimi ɔ ha kɛɛ?\\n13 Ke enɛ ɔ ji kekleekle be nɛ o kɛ Yehowa Odasefoli maa ya Kaimi ɔ, mɛni ji níhi nɛ e sa kaa o hyɛ blɔ kaa o maa na? Wa maa ye Kaimi ɔ ngɛ he ko nɛ tsɔ nɛ e kle bɔnɛ sa. Nɔ tsuaa nɔ ma ná sɛ̃ maa hi nɔ, nɛ e bua maa jɔ ní peemi ɔ he. Eko ɔ, a kɛ mɔmɔhi ma dla he nɛ a maa ye Kaimi ɔ ngɛ ɔ. A be lejɛ ɔ dlae kɛ̃tsɛɛ konɛ e ko je nihi a juɛmi ngɛ Kaimi ɔ nɔ. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e le ní tsɔɔmi wawɛɛ maa tu munyu. E maa tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ he. E maa je bumi mi kɛ tu munyu, nɛ e maa tu munyu ɔ nɛ nɔ tsuaa nɔ maa nu sisi. E maa ye bua wɔ tsuo konɛ wa bua nɛ jɔ nɔ́ nɛ Kristo pee kɛ ha wɔ ɔ he. Kristo gbo kɛ kpɔ̃ wɔ konɛ wa ná wami. (Kane Romabi 5:8-10.) Munyu tulɔ ɔ maa tsɔɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi ekpaekpahi enyɔ nɛ Baiblo ɔ tu he munyu kaa Kristofoli ma ná.\\n14. Ke a ngɛ Kaimi ɔ yemi he munyu ɔ tue ɔ, mɛni hɛ kɛ nɔ fɔmi enyɔ he munyu a tuɔ?\\n14 Hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ kake ji, ni komɛ ma ya piɛɛ Kristo he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe. Nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ. A kpɛti ni komɛ ji Yesu bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ. (Luka 12:32; 22:19, 20; Kpoj. 14:1) Hɛ kɛ nɔ fɔmi enyɔne ɔ ngɛ kɛ ha Kristofoli babauu nɛ a ngɛ wa be nɛ ɔ mi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ. A ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a maa pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ kaa bɔnɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ. Kɛ je blema tɔɔ nɛ Kristofoli sɔleɔ konɛ Mawu nɛ ha nɛ a pee e suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ. (Mat. 6:10) Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nihi ma ná jɔɔmihi nɛ ngɛ nyakpɛ kɛ bua jɔmi kɛ ya neneene.—Yes. 11:6-9; 35:5, 6; 65:21-23.\\n15, 16. Ke a ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ yee ɔ, mɛni a kɛ abolo ɔ peeɔ?\\n15 Ke munyu tulɔ ɔ kɛ e munyu ɔ ma nyagbe ɔ, e maa tsɔɔ kaa be su nɛ wa maa pee nɔ́ nɛ Yesu pee benɛ e kɛ e bɔfo ɔmɛ ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ. Kaa bɔnɛ wa de kɛ sɛ hlami ɔ, a kɛ abolo nɛ masa be mi kɛ wai ma tsu ní ngɛ Kaimi ɔ sisi. Eko ɔ, a kɛ ní enyɔ nɛ ɔmɛ maa ma okplɔɔ nɔ ngɛ munyu tulɔ ɔ kasa nya. E maa kane ngmami ko kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ abolo ɔ he, kɛ nɔ́ nɛ e kɛ abolo ɔ pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, e maa kane nɔ́ nɛ Mateo ngma a. E ngma ke: “Yesu kɛ̃ abolo nɛ e gbaa nɔ nɛ e ku mi, nɛ e ngɔ ha e kaseli ɔmɛ nɛ e ke, ‘Nyɛ he nɛ nyɛɛ ye! Enɛ ɔ ji ye nɔmlɔ tso ɔ!’” (Mat. 26:26) Yesu ku abolo nɛ masa be mi ɔ mi nɛ e ngɔ ha e bɔfo ɔmɛ. Ngɛ Kaimi ɔ nɛ a maa ye ngɛ April 14 ɔ nɔ ɔ, o maa na abolo nɛ masa be mi nɛ a ku mi ngɔ wo plɛɛtehi a mi.\\n16 A kɛ abolo ɔ maa be ngɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ hɛ mi. A kɛ plɛɛtehi fuu ma tsu ní konɛ a nyɛ nɛ a gbe nya mla. A be kusumi nɔ́ klɛdɛɛ ko pee ngɛ Kaimi ɔ sisi. A maa sɔle kpiti. Ke a sɔle ta a, a kɛ plɛɛte ɔmɛ kɛ a mi abolo ɔmɛ maa be ngɛ nɔ tsuaa nɔ hɛ mi. A maa to enɛ ɔ he blɔ nya saminya. Eko ɔ, nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a maa ye abolo ɔ, aloo eko ɔ, nɔ ko po be eko yee ngɛ nyɛ asafo ɔ mi kaa bɔnɛ e ba ngɛ asafohi fuu a mi ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ.\\n17. Ke a ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ yee ɔ, mɛni a kɛ wai ɔ peeɔ nɛ e kɛ nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ sɔ?\\n17 Lɔɔ se ɔ, munyu tulɔ ɔ maa kane ngmami ko kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ Yesu kɛ wai ɔ pee: ‘Yesu wo kplu ɔ, nɛ e na Mawu si, nɛ e ngɔ ha mɛ, nɛ e ke, “Nyɛ tsuo nyɛɛ nu. Enɛ ɔ ji ye muɔ nɛ a kɛ sɔu Mawu somi ɔ nya. A plɛ ye muɔ ɔ ngɔ pue si ha nihi fuu, konɛ a ngɔ a he yayamihi ngɔ pa mɛ.”’ (Mat. 26:27, 28) A maa nyɛɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Yesu kɛ ha a se, enɛ ɔ he ɔ, a maa sɔle ekohu. Ke a sɔle ta a, a maa ngɔ ‘kplu ɔmɛ’ kɛ a mi wai tsutsu ɔ kɛ be ngɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɛ Kaimi ɔ sisi ɔ hɛ mi.\\n18. Ke nɔ ko maa ye abolo ɔ eko nɛ e maa nu wai hu eko jio, e be eko yee nɛ e be eko nue jio, mɛni heje nɛ e he hia nɛ e ya Kaimi ɔ sisi?\\n18 Nihi fuu nɛ a maa ya Kaimi ɔ sisi ɔ be abolo ɔ eko yee nɛ a be wai ɔ hu eko nue. Nihi nɛ a kɛ Kristo ma ya ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ pɛ ji nihi nɛ a maa ye abolo ɔ eko nɛ a maa nu wai ɔ hu eko. (Kane Luka 22:28-30; 2 Tim. 4:18) Nihi tsuo nɛ piɛ ɔ, maa ya Kaimi ɔ sisi akɛnɛ a ngɛ bumi kɛ ha ní peemi ɔ heje. Se kɛ̃ ɔ, e he hia wawɛɛ kaa wa maa ya Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ yemi sisi. Ke wa pee jã a, lɔɔ tsɔɔ kaa wa bua jɔ Yesu afɔle sami ɔ he. Ke wa ya Kaimi ɔ sisi ɔ, lɔɔ ma ha nɛ wa ma susu jɔɔmihi nɛ wa ma nyɛ ma ná kɛ gu Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ ɔ he. Wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa maa piɛɛ “nimli asafo” nɛ a ma ná yi baami ngɛ ‘amanehlu ngua a’ mi ɔ he. Nimli asafo nɛ ɔ ji nihi nɛ a jaa Mawu, nɛ “a fɔ a tade ɔmɛ a he, nɛ a ha nɛ a hiɛ futaa ngɛ To Bi ɔ muɔ ɔ mi” ɔ nɛ.—Kpoj. 7:9, 14-17.\\n19. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ dla o he kɛ ha Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ konɛ o ná he se?\\n19 Mɛni blɔ nɔ Yehowa Odasefoli nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ dlaa a he kɛ ha Kaimi ɔ ngɛ? Ke e piɛ otsi bɔɔ ko loko wa maa ye Kaimi ɔ, wa fɔɔ nihi fuu nine konɛ a ba eko. Jehanɛ se hu ɔ, ke e piɛ ligbi bɔɔ ko loko wa maa ye Kaimi ɔ, wa ti nihi fuu kaneɔ Baiblo ngmamihi nɛ tsɔɔ níhi nɛ Yesu pee, kɛ níhi nɛ ya nɔ benɛ a ye Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ ngɛ jeha 33 M.B. ɔ mi ɔ. Wa sɛɛ hlami nɛ wa toɔ wa níhi a he blɔ nya konɛ wa nyɛ nɛ waa ya Kaimi ɔ. Wa yaa lejɛ ɔ mla loko a laa nɛ a sɔleɔ kɛ jeɔ ní peemi ɔ sisi. Wa peeɔ jã konɛ wa nyɛ nɛ wa nya nibwɔhi nɛ maa ba a, a he. Jehanɛ se wa yaa lejɛ ɔ mla konɛ wa ná blɔ nya tomi ɔ tsuo he se. Waa kɛ nibwɔ ɔmɛ tsuo wa náa Baiblo ɔ nɛ wa kaneɔ kɛ nyɛɛɔ munyu tulɔ ɔ se ɔ he se wawɛɛ. Nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ ji kaa Kaimi ɔ nɛ wa yaa a, tsɔɔ kaa wa je wa tsui mi nɛ wa bua jɔ Yesu afɔle sami ɔ he wawɛɛ. Jã hu tsɔɔ kaa wa ngɛ fami nɛ e kɛ ha wɔ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ tue bue: “Nyɛɛ pee enɛ ɔ nɛ nyɛ kɛ kai mi.”—1 Kor. 11:24.\\n^ kk. 9 Ní lelɔ ko nɛ je Germany nɛ a tsɛɛ lɛ ke Heinrich Meyer a de ke: ‘E be nyɛe maa ba kaa bɔfo ɔmɛ maa ye Yesu helo nɛ a nu e muɔ nitsɛnitsɛ be mi nɛ Yesu gbo we lolo. Yesu ngɔ munyuhi nɛ a sisi numi yi kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ abolo ɔ kɛ wai daa si kɛ ha. Yesu sume kaa e bɔfo ɔmɛ nɛ a nu sisi kaa e helo kɛ e muɔ nitsɛnitsɛ e kɛ ngɛ mɛ hae.’\\nJEHA 2014 KAIMI Ɔ\\nDaa nyɔhiɔ ɔ, nyɔhiɔ ɔ bɔleɔ zugba a si kake. E suu be nɛ nyɔhiɔ ɔ ya jeɔ pu ɔ kɛ zugba a a kpɛti. Ke nyɔhiɔ ɔ ya je pu ɔ kɛ zugba a a kpɛti ɔ, wa deɔ ke “nyɔhiɔ je.” Ke nyɔhiɔ ɔ je ɔ, ngmlɛfia 18 kɛ ya si 30 se loko nihi nyɛɔ naa lɛ ngɛ zugba a nɔ.\\nNgɛ jeha 2014 ɔ mi ɔ, nyɔhiɔ ɔ maa je ngɛ March 30, ngɛ gbɔkuɛ 8:45 ngɛ Yerusalem. Ngɛ ngmlɛfia 21 se ngɛ March 31 ɔ nɔ ɔ, pu ɔ maa nɔ si. Se Nisan 1 be sisi jee ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ. Mɛni heje? Ejakaa e ngɛ heii kaa nihi be nyɔhiɔ ehe ɔ nae ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Mohu ɔ, kekleekle pu nɛ maa nɔ si loko a maa na nyɔhiɔ ehe ɔ ngɛ Yerusalem ɔ maa ba ngɛ April 1. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa kane be ɔ kaa bɔnɛ Yudabi ɔmɛ peeɔ ɔ, wa ma nyɛ ma de kaa Nisan 1 maa je sisi ngɛ April 1.\\nEnɛ ɔ he ɔ, a ha Yehowa Odasefoli nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ lemi kaa Nisan 14 ɔ maa je sisi benɛ pu nɔ si, ngɛ Hɔɛgbi, April 14, 2014 ɔ nɔ. Nyɔhiɔ ɔ nya maa kpe (nyɔhiɔ ɔ maa da) ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Ke o suɔ kaa o maa le babauu kɛ kɔ Nisan 14 ɔ he ɔ, moo hyɛ Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ je kpo ngɛ June 15, 1977, bafa 383-384 ɔ.","num_words":3783,"character_repetition_ratio":0.065,"word_repetition_ratio":0.071,"special_characters_ratio":0.307,"stopwords_ratio":0.48,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1} {"url":"","collection":"silbloomlm","source":"BLOOM Library","original_code":"ada","text":"We Mi Lohwehi Fiɛmi lohwe nɛ ɔ he ngɛ buajɔ\nLohwe nɛ ɔ tsuɔ ni gbagblaa.\nMɛ ni ji e bi?\nMaa dɔku ji nɛ ɔ nɛ.\nE kle nitsɛ.\nMaa ngɛ agbosu hulɔ.\nAgbosu ɔ koli ɔmɛ kɔɔkɔɔ.\nYayo toku ji nɛ ɔ nɛ.\nE ng1 kp1ni kusuu.","num_words":49,"character_repetition_ratio":0.09,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.278,"stopwords_ratio":0.408,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}