Datasets:
Yingli Shen
commited on
Add files using upload-large-folder tool
Browse filesThis view is limited to 50 files because it contains too many changes.
See raw diff
- .gitattributes +22 -0
- aji_Latn/fineweb-2_000001_keep.jsonl +0 -0
- aji_Latn/fineweb-2_000001_remove.jsonl +0 -0
- aji_Latn/fineweb-2_000001_stas.jsonl +115 -0
- brv_Laoo/mala_000001_keep.jsonl +1 -0
- brv_Laoo/mala_000001_remove.jsonl +0 -0
- brv_Laoo/mala_000001_stas.jsonl +115 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000031_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000178_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000182_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000192_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000262_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000264_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000288_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000298_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000347_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/fineweb-2_000358_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000458_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000489_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000493_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000502_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000520_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000536_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000560_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000613_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000677_remove.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000680_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000731_keep.jsonl +3 -0
- cmn_Hani/new_cc_000745_keep.jsonl +3 -0
- cux_Latn/fineweb-2_000001_keep.jsonl +0 -0
- cux_Latn/fineweb-2_000001_remove.jsonl +7 -0
- cux_Latn/fineweb-2_000001_stas.jsonl +115 -0
- far_Latn/fineweb-2_000001_keep.jsonl +0 -0
- far_Latn/fineweb-2_000001_remove.jsonl +5 -0
- far_Latn/fineweb-2_000001_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/fineweb-2_000001_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000002_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000003_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000010_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000012_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000014_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000017_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000018_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000023_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000024_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000029_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000035_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000037_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000038_stas.jsonl +115 -0
- guj_Gujr/mala_000041_stas.jsonl +115 -0
.gitattributes
CHANGED
@@ -2055,3 +2055,25 @@ cmn_Hani/new_cc_000686_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
|
2055 |
cmn_Hani/new_cc_000739_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2056 |
cmn_Hani/fineweb-2_000015_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2057 |
cmn_Hani/fineweb-2_000300_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2055 |
cmn_Hani/new_cc_000739_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2056 |
cmn_Hani/fineweb-2_000015_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2057 |
cmn_Hani/fineweb-2_000300_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2058 |
+
cmn_Hani/new_cc_000502_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2059 |
+
cmn_Hani/new_cc_000493_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2060 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000347_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2061 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000178_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2062 |
+
cmn_Hani/new_cc_000731_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2063 |
+
cmn_Hani/new_cc_000677_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2064 |
+
cmn_Hani/new_cc_000680_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2065 |
+
cmn_Hani/new_cc_000489_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2066 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000298_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2067 |
+
cmn_Hani/new_cc_000520_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2068 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000262_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2069 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000192_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2070 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000358_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2071 |
+
cmn_Hani/new_cc_000536_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2072 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000264_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2073 |
+
cmn_Hani/new_cc_000613_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2074 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000031_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2075 |
+
cmn_Hani/new_cc_000560_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2076 |
+
cmn_Hani/new_cc_000458_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2077 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000182_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2078 |
+
cmn_Hani/fineweb-2_000288_remove.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
2079 |
+
cmn_Hani/new_cc_000745_keep.jsonl filter=lfs diff=lfs merge=lfs -text
|
aji_Latn/fineweb-2_000001_keep.jsonl
ADDED
The diff for this file is too large to render.
See raw diff
|
|
aji_Latn/fineweb-2_000001_remove.jsonl
ADDED
The diff for this file is too large to render.
See raw diff
|
|
aji_Latn/fineweb-2_000001_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 460.511961722488,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.052633971291866026,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0025693779904306224,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.2780071770334928,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.4269258373205741,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9993133971291867,
|
11 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 470.95944125950234,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.03134287147602804,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.01051616300283042,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.015407928306890766,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.11643001780190333,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.004580472640223785,
|
23 |
+
"perplexity_score": 0.0
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 339.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.279,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.464,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 2122.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.156,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.104,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.344,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.631,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 42.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.232,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.01,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.93,
|
59 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 1128.3,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0913,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.005,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.294,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.508,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 773.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.06875,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.287,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.48675,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 339.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.279,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.464,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 58.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.27,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.421,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "418",
|
112 |
+
"keep size": "375",
|
113 |
+
"remove size": "43"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
brv_Laoo/mala_000001_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1 @@
|
|
|
|
|
1 |
+
{"url":"","collection":"silbloomlm","source":"BLOOM Library","original_code":"brv","text":"ເຢຊູ ໂມຍຮ ລັບ ແຕ ກະຈີດ ປີລາດ ເວົາ ປາຍ \"ອີດ ເລີຍ, ໂອໍນ ຕະຮານ ແປິ ເກັ່ຍ ກື່ບ ແຕີ ໂອໍນ ເນາະ ອະລະ ມູ່ດ ເຕອ໌.\"\n\nຢັງ ອະກີ ອະໄລ ກຼືງ ໂກ່ລ ຕະເມົາ ກະຕັງ ໂບໍະ ກື່ບ ເຈີ່ ຈິກ ອະເດາະ ເຈີ່ ໂອໍນ ຕະຮານ ກຶມເກັ່ຍ ແອີດ ອຶນກີ ຕະລອດ ເພືອ ແຕີ ໂອໍນ ລູກສິດ ຕວຍອ໌ ອີດ ຊົບ ເຢຊູ.\nເຢຊູ ກະຈີດ ວັນສຸກ, ຕະໄງ ຕໍ ແປິ ປັນ ຕະໄງ ລະລູ ຄັອງ ກວຍ ຢີວ. ຢັງ ອະກີ ຈຸ ລູກສິດ ຄັອງ ເຢຊູ ແປິ ຈອບ ລະນຶ່ບ ແຕີ ເຕອ໌. ເຈີ່ ຕະໄງ ຕໍ ແປິ ປັນ ວັນທິດ. ແຕ ແດິກ ຕະໄງ ກີ ເບີນ ຈຸ ມັກແຊມ ກຽມ ແດິ ພ່ວມ ເພືອ ໂຈໍະ ຊົບ.\nເຈີ່ ແກີດ ກະແຕະ ຣະເຈົາ ກັບ ເບີນ ເທວະດາ ມ່ວຍ ນະ ແຕິ່ ແຕ ຊາວັນມ ອັນ ເບີນ ແຊງ ປັ່ງ ອາງ ກື່ ໄຕ່ຮ ຕະຣຽລ. ອັນ ກຼືງ ໂກ່ລ ຕະເມົາ ລັອຮ ແຕ ໂບໍະ ກື່ບ ເຈີ່ ຕະກູ່ ນັອງ ໂກ່ລ ອະກີ.\n\nຢັຮ ຕະຮານ ກາ ເກັ່ຍ ກື່ບ ອະໄລ ອຶນກັອຮ ຈົນ ຊິສູນ ແດິມ ອະແຊງ ກື່ ກວຍ ກະຈີດ.\nເວລຍາ ມັກແຊມ ອະກີ່ ແຕິ່ ໂຈໍະ ກື່ບ, ເທວະດາ ອະແຕີງ ອະໄລ ປາຍ \"ອຶນໂຈໍຍ ອຶນກັອຮ ເລີຍ, ເຢຊູ ແຕີ ເບີນ ແອີດ ນາຍ. ນາວ ໂມໍຍຮ ເຈີ່. ກື່ ນາວ ເກີ່ຍ ເວົາ ອະເດາະ. ໂອໍນ ອະຍ່ຍາ ມູ່ດ ຍີງ ໂອໍນ ເຮີມ ປາຍ ເຢຊູ ແຕີ ແອີດ ນັອງ.\"\n\nເຈີ່ ມັກແຊມ ອະກີ່ ມູ່ດ ຍີງ ມັອງ ອະເດາະ ຊົບ ເຢຊູ ເຈີ່ ກະ ແຕີ ເຮີມ ລຶ.\nເຈີ່ ເທວະດາ ອະແຕີງ ແອນ ປາຍ \"ໂອໍນ ແປິ ອະແຕີງ ຈຸ ລູກສິດ ປາຍ ເຢຊູ ເບີນ ໂມໍຍຮ ເຈີ່. ນາວ ຊິ ແປິ ໂຈໍະ ກຣ່ວງ ກາລີເລ ຍ່ວງ.”\nມັກແຊມ ອະກີ ທັງ ອຶນກັອຮ ທັງ ຣວາະ ນັອງ ມິດ. ເຈີ່ ອະໄລ ຕະລຸຮ ແປິ ອະແຕີງ ຈຸ ລູກສິດ ເລືອງ ອໍ ອະກີ່.\nເວລຍາ ມັກແຊມ ແອີດ ນັອງ ຣະນາ, ເຢຊູ ອະປັຮ ໂອໍນ ອະໄລ ເຮີມ. ອະໄລ ກະ ຈະໂກໍຮ ຣະແກັລ ອະແຊງ ເຈີ່ ເຢຊູ ເວົາ ປາຍ \"ອຶນໂຈໍຍ ອຶນກັອຮ. ໂອໍນ ແປິ ອະແຕີງ ລູກສິດ ປາຍ ໂອໍນ ອະໄລ ແປິ ກາລີເລ. ໄຮ ຊິ ຣະໂມໍຮ ມັອງ ອະກີ.","num_words":263,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.218,"stopwords_ratio":0.0,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.915,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":1}
|
brv_Laoo/mala_000001_remove.jsonl
ADDED
File without changes
|
brv_Laoo/mala_000001_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 263.0,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.218,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.915,
|
11 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 0.0,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.0,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0,
|
23 |
+
"perplexity_score": 0.0
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 263.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.218,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 0.915,
|
35 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 263.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.218,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
46 |
+
"lang_id_score": 0.915,
|
47 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 263.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.218,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.915,
|
59 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 263.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.218,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 0.915,
|
71 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 263.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.218,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 0.915,
|
83 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 263.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.218,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 0.915,
|
95 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 263.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.056,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.218,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 0.915,
|
107 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "1",
|
112 |
+
"keep size": "1",
|
113 |
+
"remove size": "0"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
cmn_Hani/fineweb-2_000031_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:fb527db57588a16e6135090b951b8f7bbafe181b80032ec6f82940571cf2106a
|
3 |
+
size 7052292285
|
cmn_Hani/fineweb-2_000178_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:534a6d4c2df24927fe78218acc193578e7c62c188c6147e9ccd3f4fc8fca282a
|
3 |
+
size 7356628275
|
cmn_Hani/fineweb-2_000182_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:951071872b49b9e20e840cb9ea49c718b7314216c06e47558679abaaee87297a
|
3 |
+
size 7320308620
|
cmn_Hani/fineweb-2_000192_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:cc1bda1e667a22cdc100c6091a16991e3d742f5382acfa540d36ce2f398d31d4
|
3 |
+
size 7299008452
|
cmn_Hani/fineweb-2_000262_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:480de8fb68bb4672303c9e6fdca6ff0bec8fe1b6e243bc08cc0cde16b22813ce
|
3 |
+
size 2232316985
|
cmn_Hani/fineweb-2_000264_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:f90d45d441560d9a65adc6c0f5a55063f062a58f697ae1c4a18ac687e8b8b5b2
|
3 |
+
size 7111245220
|
cmn_Hani/fineweb-2_000288_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:0c5f09e2324eb215dce460500d93fd64a84572bc44fbc75a1618ced1e69769af
|
3 |
+
size 2149956454
|
cmn_Hani/fineweb-2_000298_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:a45d9d74bea3c95b924a73b33c8f8f64d5eac6902aaa2ef743f6f6ccd6eb906a
|
3 |
+
size 7296604620
|
cmn_Hani/fineweb-2_000347_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:66b1662778e9b492bd1195c6da0250b1ba250d32f75d640ec07f4f680f46dabd
|
3 |
+
size 308289097
|
cmn_Hani/fineweb-2_000358_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:2c79a0fdd836ae89fc21e38d6f450e11b7bd4be488c20e7430fb790f0ae78502
|
3 |
+
size 133494960
|
cmn_Hani/new_cc_000458_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:c2bdf650d4915794738154dc26d105f5dd5a1a9d069eca036bbef688823517d5
|
3 |
+
size 3009122955
|
cmn_Hani/new_cc_000489_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:07125fd69be5a2c9d7dc8281c21dcad3cfd707de2514374c0c09f5e6f5a0aea8
|
3 |
+
size 3011522968
|
cmn_Hani/new_cc_000493_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:d2b02212c2e666d69227d1995c3dced469c2e7478987dde2d5b4f11763d3d561
|
3 |
+
size 3000198964
|
cmn_Hani/new_cc_000502_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:c48a641b7d1fb340dd9351b6ef54505812b7a1b8c53760ef16fc797d08e7ab31
|
3 |
+
size 2983899910
|
cmn_Hani/new_cc_000520_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:7fff7604d4333a5d635961b2f766c0536849fc5e3c8766e8d918c4acff5c0030
|
3 |
+
size 1569893399
|
cmn_Hani/new_cc_000536_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:5316bdda9896e7f5f2dc0d08c51fa4de7cb77d3c87ccaeb05a9f63cd8edfedef
|
3 |
+
size 2987828210
|
cmn_Hani/new_cc_000560_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:24e7c43a2b8e2d39110a6d3326a84efcde30a9b8c3d6e25f5813ce8a1a7ce7ed
|
3 |
+
size 2867440608
|
cmn_Hani/new_cc_000613_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:0d97cde9ad1d85921e62ee1e02d316f63bf9fc316c8a33e09b830bb8e749033a
|
3 |
+
size 2952860445
|
cmn_Hani/new_cc_000677_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:2b6869a27f73934a1a0d399096c1c264c86b8f2a04573f1c819ed8af6f9997c2
|
3 |
+
size 2477674461
|
cmn_Hani/new_cc_000680_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:7673fcc9e4e0170337ceb3a492b63b43974f7f010af2c839182d891fc0c57f39
|
3 |
+
size 1944773930
|
cmn_Hani/new_cc_000731_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:77ad5a20af9668019ac6263d6813ee11a25f34d7fd0d77103902f5633ab59c71
|
3 |
+
size 1925850703
|
cmn_Hani/new_cc_000745_keep.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,3 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
version https://git-lfs.github.com/spec/v1
|
2 |
+
oid sha256:b5062cb55d7763875bd3a31546c638828863ef593f1bcaa750fe369e79bb68e5
|
3 |
+
size 1856652587
|
cux_Latn/fineweb-2_000001_keep.jsonl
ADDED
The diff for this file is too large to render.
See raw diff
|
|
cux_Latn/fineweb-2_000001_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,7 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
{"text":"1\nN'diī ní saⁿ'ā chi Nduudu\n1Cuááⁿ nááchí chínga'a 'āā ngaⁿ'a Dendyuūs ndúúcū Nduudu, ní Nduudu mííⁿ 'āā ngaⁿ'ā ndúúcū Dendyuūs, ní Nduudu miiⁿ ní Dendyuūs. 2Chuū chíí naachi chínga'a ndúúcū Dendyuūs miiⁿ. 3Tanducuéⁿ'ē chi vɛɛ ní cucáávā 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ din'dái yā chi vɛ́ɛ́. Nduuti chi nguɛ́ɛ yā, nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ mar 'aama cosa chi vɛ́ɛ́. 4'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ canéé ndúúcū vida cueⁿ'e daāⁿmaⁿ ní vida miiⁿ ní dɛɛvɛ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ. 5Níícú dɛɛvɛ chīdɛɛvɛ́ na maaíⁿ, chí maaiⁿ mííⁿ 'iiⁿ'yāⁿ nguɛɛ tuumicadíínuuⁿ yā.\n6Dendyuūs nidichó'o yā 'áámá saⁿ'ā, chi nguuvi sa Juan. 7Saⁿ'ā miiⁿ ndaa sa chí caⁿ'a sa nduudu cuaacu. Ní caaⁿ'máⁿ sá nduudu cuaacu yeⁿ'e chi dɛɛvɛ caati nducyaacá yā cu'téénu yā cáávā saⁿ'ā miiⁿ. 8Nguɛ́ɛ́ saⁿ'ā miiⁿ chi dɛɛvɛ; naati chi ngaⁿ'ā sa nduudu cuaacu yeⁿ'ē dɛɛvɛ. 9Chííⁿ chí nduudu cuaacu chí dɛɛvɛ. Chííⁿ nga'ā dɛɛvɛ yeⁿ'ē nducyáácá yā chi sneé yā íⁿ'yeeⁿdí 'cūū.\n10'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chi dɛɛvɛ ní canéé yā iⁿ'yeeⁿdí 'cūū, ní din'dái yā iⁿ'yeeⁿdī, ní 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e íⁿ'yeēⁿdī nguɛ́ɛ́ n'diichi yā 'yā. 11Ndaá yā caavā ndaata yeⁿ'é yā 'íícú 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā nguɛ́ɛ́ 'cuúⁿ yā chi canēe yā. 12Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi 'cuúⁿ yā chi 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ canée yā nduucú yā, Ndyuūs ca'a yā poder 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chi cuuvi daiya Dendyuūs 'iiⁿ'yāⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā chi ngúúví yā. 13Nguɛ́ɛ́ cuuvi yā daiya yā cáávā yuūúⁿ, ní nguɛ́ɛ́ caava yuūtɛ̄, ní nguɛ́ɛ́ caavā isáⁿ'ā, caati cáávā 'iivú Ndyuūs.\n14Níícú Nduudu miiⁿ ní ch'iindiyáaⁿ yā tan'dúúcā s'uuúⁿ ní canée yā ndúúcū s'uuúⁿ. N'dáí taavi yā ndúúcū favor ndúúcū nduudu cuaacu. Ní n'diichi yú poder yeⁿ'é yā, poder tan'dúúcā yeⁿ'ē 'áámá n'dyáⁿ'ā yeⁿ'ē Chiidá yā chi Dendyuūs miiⁿ. Ndiituú taaví yā ndúúcū favor ndúúcū nduudu cuaacu. 15Juan caⁿ'a sa nduudu cuaacu yeⁿ'é yā ní 'caī sa ní ngaⁿ'ā sa yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ 'cúū: 'Iiⁿ'yāⁿ chi cuchií yā cuaaⁿ daamí ní vmnaaⁿ cá yā yeⁿ'ē 'úú caati 'āā 'naaⁿ cá yā niicu 'úú.\n16Níícú nducyaaca yú ita'a yú favor ndúúcū favor yeⁿ'ē Jesús chi ndiituú yā ndúúcū favor. 17Caati vɛ́ɛ́ ley miiⁿ cucáávā Moisés ca'a yā naati vɛ́ɛ́ favor ndúúcū nduudu cuaacu cucáávā Jesucristo ca'a yā. 18Mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ n'diichí yā Dendyuūs miiⁿ. Jesús 'áámá n'dyáⁿ'ā yeⁿ'ē Chiidá yā chi canéé nduucú yā, Jesús mííⁿ diíⁿ yā chi 'iiⁿ'yāⁿ deenú yā yeⁿ'ē Chiidá yā.\nNduudu cuaacu yeⁿ'e Juan chi ngɛɛdinuūⁿnīⁿ\n(Mt. 3.11-12; Mr. 1.7-8; Lc. 3.15-17)\n19Taachi 'iiⁿ'yāⁿ Israel yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén dichó'o yā chiiduú s'eeⁿ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ levitas s'eeⁿ ní ndaá yā nanááⁿ Juan miiⁿ chí itiinguunéeⁿ yā: ¿Díí, du'ū dii? chuū chi nduudu cuaacu chi n'guɛɛcútaⁿ'ā Juan. 20Ní Juan miiⁿ ntumiiⁿnúⁿ yā ní nguɛ́ɛ́ cheēⁿdiitú yā ní caⁿ'a cuaacú yā: Nguɛ́ɛ́ 'úú chi Cristo.\n21Ní natiinguunéeⁿ yā saⁿ'ā: ¿Du'ū dii, tuu'mi? ¿'Áá díí profeta Elías? Ngaⁿ'ā Juan: Nguɛ́ɛ́ 'úú. Ní natiinguunéeⁿ yā saⁿ'ā: ¿'Áá díí chi profeta? Ngaⁿ'ā ntúuⁿ sa: Nguɛ́ɛ́ 'úú.\n22Ngaⁿ'ā ntúuⁿ yā ngii yā saⁿ'ā: ¿Du'ū di, tuu'mi? Ní 'tíícā caaⁿ'máⁿ 'nū cuuvi 'nū 'iiⁿ'yāⁿ chi dichó'o yā nús'uu. ¿Dɛ'ɛ́ ngaⁿ'ā di yeⁿ'e maāⁿ di?\n23Tuu'mí caⁿ'a Juan: 'Úú nduudu chi caⁿ'a na yáⁿ'āa naachi nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinéé 'iiⁿ'yāⁿ: Nan'guáaⁿ nī yúúní cuaacu yeⁿ'é Dendyuūs, tan'dúúcā chi ngaⁿ'a profeta Isaías miiⁿ naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs.\n24'Íícú 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi ndaá yā miiⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē fariseos. 25Níícú ntiinguuneéⁿ yā saⁿ'ā ní ngaⁿ'a yā ngii yā saⁿ'ā: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí ngɛɛdinúuⁿnīⁿ di, ndúúti chi dii nguɛ́ɛ́ Cristo dii, ní nguɛ́ɛ́ Elías dii, ní nguɛ́ɛ́ profeta 'cūū dii?\n26Níícú Juan nan'guɛɛcútaⁿ'a yā yeⁿ'é yā ní caⁿ'a ya: 'Úú ní ngɛɛdinúuⁿnīⁿ ndúúcu nuūⁿnīⁿ; naati nguaaⁿ ndís'tiī ní canéé 'áámá yā ní nguɛ́ɛ́ ináaⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ. 27'Iiⁿ'yáⁿ 'cūū chi cuchii cuayiivi ní vmnaaⁿ ca yā yeⁿ'ē 'úú. Niicu 'úú nguɛɛ n'dai 'úú, chi cuuvi diíⁿ n'daatiīí yííⁿmáⁿ yeⁿ'e ndaacuú yeⁿ'é yā.\n28Cosa 'cūū chi chiī ná yáⁿ'āa Betábara na táámá lado yeⁿ'e yíícú Jordán, naachi Juan chɛ́ɛ́dinuūⁿnīⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ.\n'Iiti cuūchī yeⁿ'e Dendyuūs\n29Chi dɛɛvɛ táámá nguuvi ní Juan n'diichi sa Jesús ndaá yā naachi canee sa, níícú ngaⁿ'ā sa: Cun'diichí nī. '��ngaā Jesucristo chi nguuví yā 'Ííti Cuūchī yeⁿ'é Dendyuūs chi nadivíí yā nuūⁿndī yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e íⁿ'yeēⁿdī. 30Chuū chi ngaⁿ'á yeⁿ'é yā: Cuchii 'áámá saⁿ'ā cuayiivi yeⁿ'e 'úú níícú 'āā vmnaaⁿ sa yeⁿ'ē 'úú, caati 'āā 'naaⁿ ca sa niicu 'úú. 31'Úú ní nguɛ́ɛ́ n'diichí 'iiⁿ'yāⁿ naati deenú chi snaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ Israel 'yā. Cáávā chuū 'úú cuchií ní ngɛɛdinuūⁿníⁿ ndúúcū nuūⁿnīⁿ.\n32Juan mííⁿ ní ngaⁿ'ā sa nduudu cuaacu: 'Úú ní n'diichí Espíritu N'dai yeⁿ'e Dendyuūs chi cuch'ééⁿ nanguuvi tan'dúúcā paloma ní ndaa vmnaaⁿ yeⁿ'é yā ní canéé yā ndúúcu yā. 33'Úú nguɛ́ɛ́ n'diichí 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ naati 'iiⁿ'yāⁿ chi dichó'o yā 'úú chí ngɛɛdinuūⁿníⁿ ndúúcū nuūⁿníⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chi ngaⁿ'a yā ngii yā 'úú: Du'ū chí n'diichí di chi ndɛɛ̄ Espíritu N'dai yeⁿ'e Ndyuūs ní canée yā nduucú yā, 'iiⁿ'yáⁿ 'cūū chi ngɛɛdinúuⁿnīⁿ ndúúcū Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs. 34'Úú ní n'diichí ní ngaⁿ'a cuaacú chi chuū chi Daiya Dendyuūs.\nDiscípulos chí vmnááⁿ vmnaaⁿ\n35Chi dɛɛvɛ táámá nguuvi canéé ntuūⁿ Juan ndúúcū 'uuvi discípulos yeⁿ'ē sa. 36Ní inaaⁿ sa Jesús miiⁿ chi cachiicá yā cuaaⁿ miiⁿ. Ní ngaⁿ'ā sa: N'diichí nī. 'Íngaā Jesucristo chi nguuví yā 'Ííti Cuūchī yeⁿ'é Dendyuūs.\n37Ndúú 'uuvī discípulos yeⁿ'e Juan chi ch'iindiveéⁿ yā chiiⁿ chi ngaⁿ'ā sa, ní cueⁿ'é yā ndúúcū Jesús. 38Nguɛɛcundíī Jesús ní n'diichí yā chi n'dáa yā 'yā. Ní ngaⁿ'a yā ngiī yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ́'ɛ in'nuuⁿ di? Ngaⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ngii yā 'yā: Rabí (nduudu mííⁿ neⁿ'e caaⁿ'maⁿ chi Maestro), ¿tií canééⁿ vaacu dí?\n39Tuu'mi ngaⁿ'a yā ngīi yā saⁿ'ā: Cuchií nī níícú n'diichí nī. Ní ndaá yā ní n'diichí yā tii canée yā. Ní ch'ɛɛtinée yā nduucú yā nguuvi miiⁿ caati 'āā tandúú n'gɛɛcú cuūúⁿ chiīnū.\n40Ní yeⁿ'e 'uuví yā chi ch'iindiveéⁿ yā yeⁿ'ē Juan ní cueⁿ'é yā ndúúcū Jesús. 'Áámá saⁿ'ā miiⁿ ní nguuvi sa Andrés 'diīnū Simón Pedro. 41Ni Andrés miiⁿ nndaacá sa maaⁿ 'díínu sa Simón ní ngaⁿ'a sa ngii sa sáⁿ'ā: Nndaaca 'nū Mesías miiⁿ (neⁿ'e caaⁿ'maⁿ nduudu miiⁿ chí Cristo).\n42Ní candɛɛ̄ sa Simón nanááⁿ Jesús. Ní taachi Jesús miiⁿ n'gíínu yā saⁿ'ā miiⁿ, ní ngaⁿ'á yā: Díí Simón Pedro, daiya Jonás miiⁿ. Mááⁿ ní cu'neeⁿ yú chi duuchi Cefas (nduudu mííⁿ neⁿ'ē caaⁿ'maⁿ tuūú).\nJesús yaa'ví yā Felipe ndúúcū Natanael\n43Chi dɛ́ɛ́vɛ́ táámá nguuvi Jesús neⁿ'é yā caⁿ'a yā na yáⁿ'āa Galilea, ní cueⁿ'é yā. Ndaaca yā Felipe ní ngaⁿ'a yā ngii yā saⁿ'ā: Cuchíi di nduucú.\n44Ní yáāⁿ vaacú Felipe ní yeⁿ'ē yáāⁿ Betsaida ní dáámá yáāⁿ vaacú sa ndúúcū Andrés ndúúcū Pedro. 45Felipe mííⁿ nndaaca sá Natanael, níícú ngaⁿ'ā sa ngii sa sáⁿ'ā: 'Āā nndaacá 'nū Jesús daiya José yeⁿ'e yáāⁿ Nazaret. Dingúūⁿ Moisés yeⁿ'ē 'iiⁿ'yáⁿ 'cūū na ley, ní dingúūⁿ profetas yeⁿ'e 'iiⁿ'yáⁿ 'cūū.\n46Ní ngaⁿ'a Natanael: ¿'Áá vɛ́ɛ́ cosa chi n'daacā na yáāⁿ Nazaret? Ní ngaⁿ'ā Felipe miiⁿ: Cuchíi di ní n'diichi di.\n47Jesús miiⁿ ní n'diichí yā Natanael chi cuchii sa nanáaⁿ yā. Ní ngaⁿ'á yā yeⁿ'ē sa: N'dííchí nī 'áámá saⁿ'ā chi cuaacu nííⁿnyúⁿ yeⁿ'ē ndaata Israel miiⁿ. Ní nguɛ́ɛ́ nginnche'ei sa 'iiⁿ'yāⁿ.\n48Ngaⁿ'a Natanael ngii sa 'iiⁿ'yāⁿ: ¿Tíí n'diichi di 'úú? Ní ngaⁿ'ā Jesús ngií yā saⁿ'ā: Taachi 'āā cuɛ́ɛ́ yaa'ví Felipe dii ní taachi canéé dí maaⁿ yáⁿ'á yeⁿ'e n'guíídīi yaaⁿ nguuvi, 'āā n'diichí díí.\n49Ní nan'guɛɛcutáⁿ'ā Natanael miiⁿ ni ngaⁿ'a sa ngii sa 'iiⁿ'yāⁿ: Maestro, n'diī chí Daiya Dendyuūs miiⁿ. N'diī chí Rey yeⁿ'e Israel.\n50Ní ngaⁿ'a Jesús ngii yā saⁿ'ā: ¿'Áá cáávā chí ngaⁿ'á ngií dii chi n'diichí dii maaⁿ n'guíídīi yaaⁿ nguuvi chi 'āā i'teenu di 'úú? Ch'ɛɛtɛ n'dai ca n'diichí dí dendú'ū nguɛ́ɛ́ ti chúū.\n51Ní ngaⁿ'á yā ngii yā saⁿ'ā: Cuaacu nííⁿnyúⁿ cuāācū niiⁿnyuⁿ ngaⁿ'á ngii dii. Ngúúví maaⁿ ní ngúúví chí cuíchiī cunéé chí n'diichi di chí nanguaāⁿ nanguuvi níícú ángeles yeⁿ'é Dendyuūs miiⁿ ní ngɛɛ yā ní ngua'á yā nanááⁿ Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs.\nLadataan kohtaa toisesta käännöksestä...","id":"<urn:uuid:c09f9717-c4da-4c12-a5e8-3d2aa2d21b47>","dump":"CC-MAIN-2014-10","url":"https:\/\/www.bible.com\/fi\/bible\/831\/jhn.1.cuxnt","date":"2014-03-16T19:18:12Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2014-10\/segments\/1394678703495\/warc\/CC-MAIN-20140313024503-00000-ip-10-183-142-35.ec2.internal.warc.gz","language":"cux","language_score":1.000007391,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":29,"top_langs":"{\"cux_Latn_score\": 1.0000073909759521}","num_words":1278,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.002,"special_characters_ratio":0.257,"stopwords_ratio":0.417,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
2 |
+
{"text":"What people are saying - Write a review\nWe haven't found any reviews in the usual places.\nOther editions - View all\náámá Australia búfalo ca'á tí Camello Canadá caneé canguro Canguro mii caribú ch'eenún cheendi Chimpancé cola color yen'é cuá'aa cuaan Cuerpo yen'é cuicateco cuta'á cüü cúú ch'eeche cuuvi cuuvi dií daiyá tí diin'yún duuchi Duudú tí duutú hembra Hipopótamo iiche iicu iicu na pais íícüu iin'yan iiti iiti n'daatáa iyaadú jirafa maan man'a metro México mii nééné Musaraña n'dáá n'dái n'gaan n'gaiyá n'geenüun n'gii naan naati naati nééné ndii nduu ndúúcu na pais Nduuti nduutinaán nééné ch'eete nééné n'gaiyá nen'e nge'é tí ngeecu ngen'é ngii ngiicá ngiinú nguee Nguuvi niyán'aa nüun nuünnin pais Africa pais América s'een pais América yen'e pais México piel Rinoceronte sán'a Taachi táámá tandúúca tí iiti tí ndúúcu tí ni nééné ti'yúúdi tií tiicá tíyan'a tuu'mi uüvi va'á veneno yen'é vive en Africa yaacu yáádá yaan yaata yán'á yen'e cúú yen'e Sur cuaanndiíya yen'é tí yi'nuún tí yican'daá yin'daá yúúdüu zacate Zarigüeya","id":"<urn:uuid:0ae954e0-40f9-4a62-a999-1d6db2c2069d>","dump":"CC-MAIN-2016-40","url":"https:\/\/books.google.com\/books\/about\/Iiti_s_een_chi_v%C3%A9%C3%A9_ia_yeend%C3%AD_c%C5%AB%C5%AB.html?id=9ow8AQAAIAAJ&hl=en","date":"2016-10-01T17:19:04Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2016-40\/segments\/1474738663142.93\/warc\/CC-MAIN-20160924173743-00074-ip-10-143-35-109.ec2.internal.warc.gz","language":"cux","language_score":0.8976861835,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":9,"top_langs":"{\"cux_Latn_score\": 0.8976861834526062, \"mit_Latn_score\": 0.011813567951321602}","num_words":166,"character_repetition_ratio":0.016,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.202,"stopwords_ratio":0.018,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.909,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
3 |
+
{"text":"NDUUDU N'DÁÍ CHÍ DÍNGUŪⁿ APÓSTOL LUCAS\n1\nYeⁿ'e cáávā chí idingúuⁿ yā carta 'cūū\n1 Nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ nguaaⁿ s'uuúⁿ neⁿ'é yā idingúuⁿ yā dendú'ū chí chiī, chííⁿ chi s'uuúⁿ deenu yú chi nduudu cuaacu. 2 'Tíícā tan'dúúcā chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ n'diichí yā tanducuéⁿ'ē ndíí taachí chi nga'ā, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní chi'cueeⁿ yā s'uuúⁿ. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ candɛ́ɛ yā nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs ní ngaⁿ'á yā nduudu miiⁿ. 3 'Úú, Lucas, idinguúⁿ yeⁿ'é díí Teófilo cáávā chi deenú chi díí ní n'dai di. 'Tiicá ntúūⁿ 'úú ní nadicádiinúúⁿ chi idinguúⁿ yeⁿ'ē di tanducuéⁿ'ē chí chiī. Diiⁿncā n'diichí tanducuéⁿ'ē ndúúcū cuidado ndíí taachí nga'ā. 4 'Túúcā idinguúⁿ ní tuumicadíínuuⁿ di chɛɛ chí nduudu cuaacu yeⁿ'ē dendú'ū chi 'iiⁿ'yāⁿ chi'cuéeⁿ yā dii.\nYeⁿ'e chi ángel yaa'vi yā chí ch'iindiyaāⁿ Juan\n5 Tiempo miiⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ Herodes miiⁿ chí chīi yā rey yeⁿ'e yáⁿ'āa Judea, canéé 'áámá chiiduú chi nguuví yā Zacarías. Chiiduú miiⁿ ní yeⁿ'e grupo yeⁿ'e Abías. Ní n'daataá yeⁿ'e Zacarías ní nguuvi tá Elisabet. Ní Elisabet miiⁿ ní yeⁿ'e ndaata yeⁿ'e Aarón. 6 Ndúú 'uuví yā ní n'dai taaví yā nanááⁿ Ndyuūs. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ diíⁿ yā chi nguɛ́ɛ́ n'daacā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ caati s'neeⁿ veéⁿ yā nducuéⁿ'ē nduudu chi ngaⁿ'a 'iivú Ndyuūs. 7 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ nguɛ́ɛ́ daiyá yā, ti Elisabet miiⁿ nguɛ́ɛ́ taaví yā daiyá yā. Ní nduu 'uuví yā ní 'āā ndiicú yā.\n8 'Áámá nguuvi, taachi tuneeⁿ turno yeⁿ'e grupo yeⁿ'e Zacarías chi diiⁿ ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e chiiduú chi dichíí'vɛ yā na yáacū templo yeⁿ'é Ndyuūs, 'tíícā diíⁿ Zacarías ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e chiiduú nanááⁿ Ndyuūs. 9 Ní tan'dúúcā costumbre yeⁿ'e chiiduú s'eeⁿ, tuneeⁿ Zacarías miiⁿ chí cunndaa yā na yáacū templo yeⁿ'e Ndyuūs ní 'neeⁿ yaⁿ'a yā incienso. 10 Ní nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ snée yā cuaaⁿ chuva'āī yáacū templo ní ngaⁿ'angua'á yā neⁿ'e chi ngiichi incienso chɛɛti yaācū templo. 11 Zacarías miiⁿ canee yā na yaacū. Ní che'enaāaⁿ yeⁿ'e Zacarías miiⁿ 'áámá ángel chi Ndyuūs dichó'o yā. Ní ángel mííⁿ chééndii yā lado tá cuaacu yeⁿ'ē nátai naachi n'giichi incienso miiⁿ. 12 Ní taachi Zacarías miiⁿ n'diichí yā ángel miiⁿ 'āā ntɛ́ɛ́ deenú yā dɛ'ɛ̄ chi diíⁿ yā ní dii'ya taaví yā chiī. 13 Naati ángel miiⁿ ní caⁿ'a yā: N'diī Zacarías, nguɛ́ɛ́ 'va'á nī, ti Ndyuūs ní ch'iindiveéⁿ yā chí caⁿ'angua'á nī. Ní 'cuūndiyáāⁿ 'áámá daiya n'daataá yeⁿ'é nī Elisabet miiⁿ, ní cu'neéⁿ nī nguuvi sa Juan. 14 Ní cuuvi yeenu taaví nī cáávā saⁿ'ā 'lííⁿ. Ní 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi yeenú yā cáávā chi 'cuundiyaāⁿ dacua'ā miiⁿ. 15 Caati daiyá nī miiⁿ ní cuuvi ch'ɛɛtɛ sa nanááⁿ Ndyuūs. Nguɛ́ɛ́ cu'u sa vino ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú cu'u sa dɛ'ɛ̄ vɛɛ chi cuuvi cuū'vī sa. 'Āā canee sa ndúúcū Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs ndíí taachi 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuundiyaāⁿ sa. 16 Saⁿ'ā miiⁿ ní diiⁿ sa chi 'yaaⁿ taavi ca daiyā 'iiⁿ'yāⁿ Israel nguɛɛcuneé yā ní i'téénu yā Ndyuūs yeⁿ'e yú. 17 Daiyá nī, Juan 'cūū, ní caⁿ'a sa vmnaaⁿ yeⁿ'ē Señor Jesucristo. Ní canee sa ndúúcū espíritu ndúúcū poder tan'dúúcā chi canee profeta Elías ndii cuááⁿ vmnaaⁿ. Saⁿ'ā miiⁿ ní diiⁿ sa chi 'cuɛɛtinéé n'daācā 'iiⁿ'yāⁿ chi n'gɛɛtɛ ndúúcū daiya yā. Níícú 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi cu'téénu yā tan'dúúcā Ndyuūs neⁿ'é yā chi cu'téénu yā, ní tan'dúúcā tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi n'dai i'téénu yā. Ní 'tíícā caⁿ'a sa diiⁿ sa chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'cuɛɛtinéé yaáⁿ yā chi cuuvi cu'téénu yā Señor Jesús taachi ndaa yā.\n18 Tuu'mi ní Zacarías miiⁿ ní tiinguunéeⁿ yā ángel miiⁿ: ¿Táácā cu'teenú chi ngaⁿ'a nī? caati 'úú ní 'āā ndiīcúú 'úú, 'tiicá ntúūⁿ n'daataá yeⁿ'é.\n19 Angel miiⁿ n'guɛɛcútáⁿ'a yā ní caⁿ'á yā: 'Úú ángel chi nguuvi Gabriel chi caneé chi diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ nanááⁿ Ndyuūs. Dendyuūs dichó'o yā 'úú. Ní 'úú yaa'ví n'diī ní cuuví nduudu n'dáí 'cūū n'diī. 20 Maaⁿ ní cuuvi 'díi'mi nī ní 'āā ntɛ́ɛ́ cuuvi caaⁿ'máⁿ nī ndii chó'ōo chúū taachi cunuuⁿ ca'ā tiempo yeⁿ'ē, ti nguɛ́ɛ́ chi'teenú nī nduudu yeⁿ'é taachi ngaⁿ'á chi chuū chí cuuvi.\n21 Neⁿ'e chí chiī chuū, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi snée yā chuva'ai yáacū templo chi snéé ngiinu yā Zacarías miiⁿ cueⁿ'e yíínú yā chí Zacarías miiⁿ ní chi'naáⁿ yā chɛɛti yaacū templo yeⁿ'é Ndyuūs. 22 Taachi Zacarías miiⁿ ní nan'dáa yā chɛɛti yaācū 'āā ntɛ́ɛ́ ngii ngaⁿ'a yā. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní tuumicadíínuuⁿ yā chi vɛ́ɛ́ 'áámá visión chi n'diichí Zacarías miiⁿ taachí canée yā chɛɛtí yaācū templo. Zacarías miiⁿ díta'á yā dɛ'ɛ̄ chi neⁿ'e caaⁿ'máⁿ yā ti chiī 'díi'mí yā.\n23 Taachí ch'iīnū turno chi 'áámá ndɛɛtɛ yeⁿ'e servicio chi diiⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ chɛɛti yaacū templo Zacarías miiⁿ ní cunaⁿ'á yā na vaacu yā. 24 Cho'ō tiempo 'cūū ní n'daataá yeⁿ'é yā chi Elisabet miiⁿ ní ch'iindi dácua'a yeⁿ'é yā ní 'áámá canúuⁿ ta na vaacu ta nyuⁿ'u 'iīyū. Ní neené nacadíínuuⁿ ta. Ní ngaⁿ'a ta maaⁿ ta: 25 Chuū chi Señor Ndyuūs miiⁿ ní diíⁿ yā nduucú na nguuví 'cūū ní diíⁿ yā chi 'āā ntɛ́ɛ́ 'cuinaáⁿ nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ.\nAngel caⁿ'á yā chi 'cuundiyáāⁿ Jesús\n26 Cuayiivi chí ch'íínú jaaⁿ 'iiyū chi Elisabet miiⁿ ch'iindi dácua'a yeⁿ'e tá ní Ndyuūs dicho'ó yā ángel Gabriel taama vmnéⁿ'ēe. Ní cueⁿ'é yā na 'áámá yáāⁿ chi nguuvi Nazaret chi yeⁿ'ē yáⁿ'āa Galilea. 27 Ndyuūs dicho'ó yā ángel Gabriel miiⁿ nanááⁿ 'áámá n'daataá chi cuiinú chi nguuvi tá María. María miiⁿ ní caⁿ'á yā chi 'caandavaacú yā ndúúcū 'aama saⁿ'ā chi nguuvi José. Saⁿ'á 'cuū ní yeⁿ'e ndaata yeⁿ'e rey David chi ndíí tiempo chi 'āā chó'ōo. 28 Angel miiⁿ ní sndaa yā naachi canéé María ní caⁿ'a yā: N'diī, María, yeenú taavi nī chi Ndyuūs neⁿ'e taaví yā n'diī. Señor Ndyuūs caneé yā ndúúcū n'diī. Ndyuūs di'viicu cá yā n'diī nguaaⁿ nducyaaca n'daataá yeⁿ'ē iⁿ'yeeⁿdí 'cūū.\n29 Taachi María miiⁿ ch'iindiveéⁿ yā chuū, cueⁿ'ē yiinú yā ní chistaⁿ'a vaadī cadíínuuⁿ yeⁿ'é yā yeⁿ'e nduudu yeⁿ'e ángel miiⁿ. Ní nadicádiinuuⁿ yā: ¿Dɛ́'ɛ̄ neⁿ'e caaⁿ'maⁿ nduudú 'cūū? 30 Tuu'mí ángel miiⁿ ní caⁿ'a yā: N'diī, María, nguɛ́ɛ́ 'va'a nī, ti vɛ́ɛ́ taavi favor yeⁿ'é nī nanááⁿ Ndyuūs, ti Ndyuūs dineⁿ'é yā n'diī. 31 Ní cuuvi daiyá nī ní 'cuūndī 'áámá saⁿ'ā daiyá nī, ní cuuvi nguuví yā JESÚS. 32 Daiyá nī cuuvi ch'ɛɛtɛ n'daí yā ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ngaⁿ'á yā chi daiyá nī ní Daiyá Dendyuūs chi ch'ɛɛtɛ taavi ca. Ní Señor Ndyuūs caⁿ'a yā diíⁿ yā chi daiyá nī ní cuuví yā rey lado yeⁿ'e rey David tan'dúúcā nguuvi chí 'āā cho'oó. 33 Ní caaⁿ'maⁿ ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Israel cueⁿ'e daāⁿmaⁿ. Ní naachi caaⁿ'maⁿ ntiiⁿnyúⁿ yā ní 'áámá cūnee.\n34 Tuu'mi ní María caⁿ'á yā chii yā ángel: ¿Taaca cuuví chuū, ti 'úú ní nguɛ́ɛ́ isaⁿ'ā yeⁿ'é?\n35 Angel miiⁿ ní nan'guɛɛcútaⁿ'á yā: Ndúúcū poder yeⁿ'é Ndyuūs chi canéé na va'ai chɛɛti nguuvi Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs n�� ndaá yā vmnaaⁿ yeⁿ'é n'diī. Ní cu'neéⁿ yā 'daaⁿ'núⁿ yā tan'dúúcā meēéⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'é n'diī ní 'iicu cuuvi chó'ōo yeⁿ'é nī chí dacua'ā 'lííⁿ chi 'cuundiyaāⁿ miiⁿ 'tíícā cunée yā yeⁿ'é Ndyuūs ní cuuvi nguuví yā 'iiⁿ'yāⁿ chi dɛɛvɛ chi Daiya Dendyuūs 'iiⁿ'yāⁿ. 36 Ní n'diichí nī. Prima yeⁿ'e nī chí nguuví Elisabet miiⁿ, 'cuundii ntúūⁿ 'áámá daiyá yā maaⁿ chí 'āā ndiicú yā. 'Āā jaaⁿ 'iiyu daiyá yā chɛɛtí yā, n'daataa miiⁿ chí 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ngaⁿ'a yā chi nguɛɛ 'cuūndī daiya yā. 37 'Tíícā diiⁿ Ndyuūs caati 'iivú Ndyuūs cuuvi diíⁿ yā tanducuéⁿ'ē chi neⁿ'é yā diíⁿ yā.\n38 Tuu'mi ní María miiⁿ ní caⁿ'á yā: 'Úú criada chi ngaⁿ'ā ntiiⁿnyuⁿ 'iivú Ndyuūs yeⁿ'é. Maaⁿ ní Ndyuūs diíⁿ yā nduucú tan'dúúcā chí caⁿ'a yā chi diíⁿ yā. Taachi ch'iinu caⁿ'a yā chuū, ángel miiⁿ ní cunaⁿ'a yā.\nMaría miiⁿ cheⁿ'é yā n'diichi yā Elisabet\n39 Nguuvi s'eeⁿ María miiⁿ nūuⁿ cueⁿ'é yā na yúúní ní ndāa yā na yáāⁿ Judá. 40 Ní ndāa yā na vaacu Zacarías miiⁿ ní yaa'ví yā Elisabet. 41 Taachi Elisabet miiⁿ ch'iindiveéⁿ yā nduudu yeⁿ'e María dacuá'āá miiⁿ ní nuⁿ'u chɛɛti Elisabet miiⁿ. Ní Elisabet mííⁿ chiitu Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs táⁿ'ā. 42 Ní caⁿ'a yā ndúúcū nduudu díítuú: Dɛ'ɛ̄ chúúcā n'dai n'diī nguaaⁿ nducyaaca n'daataá. Ní n'dai taavi daiyá nī chí 'cuūndi yā. 43 ¿Du'ū 'úú chí ndaā chɛɛcu Señor Ndyuūs yeⁿ'é chí yaa'ví yā 'úú? 44 Ti taachí ch'iindiveéⁿ nduudu yeⁿ'e nī, dacua'ā yeⁿ'é nuⁿ'u chɛɛ̄tí tan'dúúcā chi yeenu taavi yeⁿ'ē. 45 Dɛ'ɛ̄ chúúcā n'dai dii chí chi'téénu di caati cúúví cuaacu tan'dúúcā chi Señor Ndyuūs caⁿ'a yā.\n46 Tuu'mi María ní caⁿ'a yā:\nAlma yeⁿ'é i'teenú taavi Ndyuūs ní dich'ɛɛtɛ́ Ndyuūs.\n47 Ní staava yeⁿ'é ní yeenú n'dai chi i'teenú Ndyuūs. Ní Ndyuūs nadinguáⁿ'ai yā 'úú yeⁿ'e nuuⁿndi yeⁿ'é.\n48 Ti Ndyuūs n'diichí yā 'úú chi pobre 'úú ní dichii'vɛ́ Ndyuūs, ti ndíí maaⁿ nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ caaⁿ'maⁿ yā yeⁿ'e 'úú: Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'úú.\n49 Ti Ndyuūs chi vɛ́ɛ́ taaví poder yeⁿ'é yā diíⁿ yā nduucú cosas chí ch'ɛɛtɛ n'dai. Ní Ndyuūs ní dɛɛ̄vɛ̄ taaví yā.\n50 Ní Ndyuūs ya'ai 'iinu taaví yā caavā nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā yeⁿ'e yā tiempo chi chó'ōo, 'tiicá ntúūⁿ tiempo maaⁿ, ní 'tiicá ntúūⁿ tiempo chi cuchiī.\n51 Dendyuūs 'āā diiⁿ yā vaadī n'dai ch'ɛɛtɛ ndúúcū poder yeⁿ'é yā, níícú diíⁿ yā ganar yeⁿ'e staava yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ chi dich'ɛɛtɛ́ yā maáⁿ yā.\n52 Ndyuūs divíi yā 'iiⁿntyéⁿ'ē chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e trono yeⁿ'é yā, ní dich'ɛɛtɛ́ yā 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúúⁿ.\n53 Ndyuūs ca'á yā cosas chi n'dai taavi 'iiⁿ'yāⁿ chí ch'iindiveéⁿ yā yeⁿ'e yā. Ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā dɛ'ɛ̄ vɛɛ cáávā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi nguɛ́ɛ́ neⁿ'é yā chi Ndyuūs nneé yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ.\n54 Ndyuūs chinneé yā s'uuúⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Israel ti dichíí'vɛ yú 'iiⁿ'yāⁿ. Ní nn'gaacú yā yeⁿ'e s'uuúⁿ ní nduuvi ya'áí taaví yā yeⁿ'e s'uuúⁿ.\n55 Ndyuūs cueⁿ'e daāⁿmaⁿ idiíⁿ yā tan'dúúcā chi caⁿ'a yā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata yeⁿ'e yú, ní ndúúcū chiida yú Abraham ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ.\n'Túúcā ngaⁿ'a María miiⁿ.\n56 Tuu'mi ní María miiⁿ canée yā ndúúcū Elisabet tan'dúúcā 'íínú 'iiyū. Cuayiivi ní cunaⁿ'á yā na vaacu yā.\nYeⁿ'ē chí ch'iindiyaāⁿ Juan chi chɛɛdínuūⁿnīⁿ\n57 Taachí snuū ca'ā 'iīyū yeⁿ'e dacua'ā miiⁿ, Elisabet miiⁿ ch'iindiyaāⁿ 'áámá daiya yā chi saⁿ'ā. 58 'Iiⁿ'yāⁿ na niiⁿnuúⁿ va'āī ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā yeenú n'dai yā ndúúcu yā taachí ch'iindiveéⁿ yā chi Ndyuūs ní ya'ai taaví yā Elisabet miiⁿ. 59 Ch'iinū dacua'ā 'lííⁿ niiⁿníⁿ nguuvi, ní 'iiⁿ'yāⁿ ndāa yā na vaacú Elisabet chi diiⁿ yā circuncidar dacua'ā miiⁿ. Níícú 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ neⁿ'é yā cu'neeⁿ yā chi cuuvi nguuvi sá Zacarías tan'dúúcā chi nguuvi chiida sa Zacarías. 60 Naati chɛɛcu sa mííⁿ caⁿ'a yā: Nguɛ́ɛ́ 'tíícā. Juan cuuvi ngúúví sá.\n61 Tuu'mi caⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chíi yā chɛɛcu sá miiⁿ: ¿Dɛ́'ɛ cáávā? Mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e nī nguɛ́ɛ́ nguuví yā 'tíícā.\n62 Ndúúcū chi ditá'a yā ntiinguunéeⁿ yā chiida sa taacā néⁿ'e yā chi cuūvī ngúúví sá. 63 Zacarías miiⁿ ní 'neeⁿ ta'á yā naachi canee 'áámá caaca ní dingúuⁿ yā chuū: Chí Juan duuchi sa. Tuu'mi ní nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ ní cueⁿ'e yiinú yā. 64 Caati hora mííⁿ nūuⁿ, Zacarías miiⁿ nacan'dáā nduudu yeⁿ'e yā. Níícū tuu'mi tuca'á yā caⁿ'a yā: Dɛ'ɛ̄ chúúc�� ch'ɛɛtɛ Dendyuūs. 65 Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ niiⁿnuúⁿ va'aī 'dii'ya taavi cá yā chiī. Ní yeⁿ'e chi chó'ōo, chuū ní caⁿ'a nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ na yáāⁿ chi snúūⁿ cuaaⁿ yaⁿ'āī yeⁿ'e chi snéé na yiīcū s'eeⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Judea. 66 Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi cadiinuuⁿ yā yeⁿ'e chuū ní nacádiinuuⁿ yā na staava yeⁿ'e yā. Ní caⁿ'a yā 'áámá yā ndúúcū taama yā: ¿Dɛ'ɛ̄ cuuvi ndúúcū dacua'a 'lííⁿ chi 'tíícā? Caati 'tíícā Dendyuūs miiⁿ ní canéé ndúúcū dacua'ā miiⁿ.\nZacarías caⁿ'a yā yeⁿ'e chi Dendyuūs caⁿ'á yā diiⁿ yā ndúúcū dacua'āa miiⁿ\n67 Zacarías, chiídāa dacua'āa miiⁿ, chiitúú 'iiⁿ'yāⁿ ndúúcū Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs ní caⁿ'a Zacarías nduudu chí caⁿ'a Ndyuūs chí caaⁿ'máⁿ yā. Ní caⁿ'a yā tan'dúúcā 'áámá profeta chi candɛɛ nduudu yeⁿ'é Ndyuūs:\n68 Dɛ'ɛ̄ chúúcā n'dai Señor Ndyuūs yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel chi ndāa yā nanaaⁿ s'uuúⁿ chi nadinguáⁿ'ai yā s'uuúⁿ, ní yeⁿ'é yā s'uuúⁿ.\n69 Ní tee yā s'uūúⁿ 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi nééné vɛɛ poder yeⁿ'e yā chi nadinguáⁿ'ai yā s'uūúⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ yeⁿ'e ndaata yeⁿ'e rey David chi dichíí'vɛ̄ Ndyuūs ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ.\n70 Ní Ndyuūs diíⁿ yā chí cuaacu tan'dúúcā chi caⁿ'a yā cáávā nduudu yeⁿ'e profetas chí caⁿ'a yā tiempo chi 'āā 'naaⁿ n'dai.\n71 Ní caⁿ'a yā chi Ndyuūs nadinguáⁿ'ai yā s'uuúⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi taáⁿ yā yeⁿ'e yú. Ní nadinguáⁿ'ai yā s'uuúⁿ yeⁿ'e nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngii n'diichí yā s'uuúⁿ.\n72 Ní neene ya'ai 'iinú Ndyuūs 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yú ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ, ní nan'gaacú yā yeⁿ'ē chi caⁿ'a yā chi diiⁿ yā chi n'daacā ndii cuááⁿ vmnaaⁿ.\n73 Chuū ní compromiso chi Ndyuūs caⁿ'ā cuaacu yā ndúúcū chiida yú Abraham chi tee yā s'uuúⁿ.\n74 Taachi Ndyuūs nadanguáⁿ'ai yā s'uuúⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi nduuvi tááⁿ yā yeⁿ'ē yú, diíⁿ yā 'túúcā caati dichíí'vɛ̄ yú Ndyuūs ní nguɛ́ɛ́ nduūcū vaadī 'va'a.\n75 Tanducuéⁿ'ē vida yeⁿ'e yú ní dichíí'vɛ yú Ndyuūs, ní diiⁿ yú tan'dúúcā 'iiⁿ'yāⁿ chi dɛɛvɛ ní n'dai nanááⁿ Ndyuūs.\n76 Díí, saⁿ'ā 'lííⁿ chi daiyá, cūnee chi dúúchí dí profeta yeⁿ'é Ndyuūs chi ch'ɛɛtɛ n'dai chi canéé na va'ai chɛɛti nguuví caati caⁿ'ā di cuááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e Señor Jesucristo. Ní 'cuūndiyāaⁿ di 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi 'cuɛɛtinéé ngiinu yā taachi ndaa Jesús.\n77 Ní diiⁿ di chi 'iiⁿ'yāⁿ cadiinúúⁿ yā yeⁿ'e chí nguaⁿ'ai yā yeⁿ'e nuuⁿndi yeⁿ'e yā ní Ndyuūs nadich'ɛɛcú yā yeⁿ'e yā.\n78 Ní cucáávā Ndyuūs yeⁿ'ē yú nééné ya'ai 'iinú yā s'uuúⁿ tee yā 'áámá dɛɛvɛ yeⁿ'e yā s'uuúⁿ, dɛɛvɛ chi chiīcā yeⁿ'e va'ai chɛɛti nguuvi.\n79 Ní chi dɛɛvɛ miiⁿ chíi Ndyuūs ní cuuvi dɛɛvɛ́ yā yeⁿ'e nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā na maāiⁿ ndúúcū nuuⁿndi yeⁿ'é yā. Ní Ndyuūs nacandɛ́ɛ yā s'uuúⁿ na yúúní yeⁿ'e vaadī 'diīíⁿ.\n80 Ní saⁿ'ā 'lííⁿ ní ch'iita sa ní 'āā deenū sa ní ditiīnú sa na espíritu yeⁿ'ē sa. Ní taachi 'āā ch'ɛɛtɛ sa, saⁿ'ā miiⁿ ní cueⁿ'e sa cuɛɛti ní canee sa miiⁿ ndii ndaa tiempo taachi caⁿ'a sa nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Israel.","id":"<urn:uuid:5d268e1b-d578-4681-b93e-8dbc9e0b146f>","dump":"CC-MAIN-2019-09","url":"http:\/\/ebible.org\/cuxNT\/LUK01.htm","date":"2019-02-21T13:30:07Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2019-09\/segments\/1550247504790.66\/warc\/CC-MAIN-20190221132217-20190221154217-00154.warc.gz","language":"cux","language_score":1.0000085831,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":4,"top_langs":"{\"cux_Latn_score\": 1.0000085830688477}","num_words":2208,"character_repetition_ratio":0.071,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.256,"stopwords_ratio":0.461,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
4 |
+
{"text":"CARTA NDÍÍ 'IINŪ YEⁿ'E SAN JUAN\n1\nYeⁿ'e saⁿ'ā Gayo chi n'dai\n1 'Úú Juan, saⁿ'ā chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yáacū idinguúⁿ carta 'cūū yeⁿ'e saⁿ'ā Gayo chi cuaacu nííⁿyúⁿ neⁿ'e taaví saⁿ'ā.\n2 Díí saⁿ'ā Gayo chi neⁿ'é, 'úú neⁿ'é chi cáávā maaⁿ di tanducuéⁿ'ē chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'ē di ní n'dai taavi. Níícú vɛ́ɛ́ vaadī 'viichɛɛ́ yeⁿ'ē di tan'dúúcā chi alma yeⁿ'e di vɛ́ɛ́ vaadī 'viichɛɛ́ yeⁿ'ē. 3 Nduudu cuaacu chi neene yeenú taachi ndaā vi'ī yú chi caⁿ'a yā nduudu cuaacu yeⁿ'ē di chi n'daācā diiⁿ di, tan'dúúcā chi 'áámá idiiⁿ di chiiⁿ chi cuaacu. 4 Nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtɛ ca vaadī yeenu yeⁿ'é chi ch'iindiveéⁿ chí daiyá diíⁿ yā chiiⁿ chi cuaacu.\n5 Dii chi neⁿ'é, tanducuéⁿ'ē chi diiⁿ di, n'daacā n'dai diiⁿ di ndúúcū vi'i yú ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi ngiica ná yúúní. 6 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ngaⁿ'á yā nduudu cuaacú yeⁿ'e vaadī neⁿ'e yeⁿ'e di nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi snúūⁿ yaācū. Nduuti chi cunnéé dí 'iiⁿ'yāⁿ tan'dúúcā chi canéé chi diiⁿ di ní tan'dúúcā chi neⁿ'e Dendyuūs chi diiⁿ di, tuu'mi ní n'daacā idiiⁿ di. 7 Caati 'iiⁿ'yāⁿ cueⁿ'é yā 'muuⁿ cueⁿ'é yā miiⁿ cucáávā chi neⁿ'é yā caaⁿ'máⁿ yā yeⁿ'e Cristo. Nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ sta'á yā yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e ndaata yeⁿ'é yā. 8 S'uuúⁿ ní canee chi 'cuaaⁿ yú 'iiⁿ'yāⁿ s'tíī. Níícú cuuvi cunée yā ndúúcu yú 'iiⁿ'yāⁿ chí idiíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e vaadī cuaacu.\nSaⁿ'a Diótrefes nguɛ́ɛ́ n'daacā diiⁿ sa\n9 'Úú nidinguúⁿ yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yaācū caati Diótrefes nguɛ́ɛ́ 'cuaaⁿ sa nús'uu ti néⁿ'é sa caaⁿ'maⁿ ntiiⁿnyuⁿ sá yeⁿ'é yā. 10 Cáávā chuū taachi 'úú chi ndaá tuu'mi ní nin'gaacú tanducuéⁿ'ē chi diiⁿ sáⁿ'ā miiⁿ. Taatiī caⁿ'ā sa yeⁿ'e s'uuúⁿ ndúúcū nduudu taaⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'daacā taatiī 'caā'vā sa contra yeⁿ'e s'uuúⁿ. Ní nguɛ́ɛ́ yeenú sá ndúúcū dendu'ū. Nguɛ́ɛ́ n'guuⁿ sa vi'ī yú. Ní nguɛ́ɛ́ neⁿ'e sa chi tanáⁿ'a yā chi 'cuaaⁿ yā vi'í yā. Níícú tun'dáa sa 'yā chɛɛti yaācū.\n11 Díí chi neⁿ'é, nguɛ́ɛ́ diiⁿ di chiiⁿ chi n'diichi di chi nguɛ́ɛ́ n'daacā. Diiⁿ di chi n'daacā. Du'ū chi din'daacā ní yeⁿ'ē Dendyuūs. Du'ū chi nguɛ́ɛ́ n'daacā nidiiⁿ ní nguɛ́ɛ́ n'dííchí Dendyuūs.\nSaⁿ'a Demetrio, n'daacā idiiⁿ sa\n12 Nducyáácá yā ngaⁿ'á yā nduudu cuaacu yeⁿ'e saⁿ'ā Demetrio. 'Āā 'tiicá nūuⁿ nduudu cuaacu n'giⁿ'i vida yeⁿ'é yā. 'Tiicá ntúūⁿ s'uuúⁿ ngaⁿ'a yú ndúúdú cuaacu yeⁿ'e yā. Ní ndís'tiī deenú ni chí ngaⁿ'ā yú nduudu cuaacu yeⁿ'é yā.\nCh'iīnū carta maaⁿ\n13 Nééné vɛ́ɛ́ yeⁿ'é chi neⁿ'é dinguúⁿ yeⁿ'e ndís'tiī naati nguɛ́ɛ́ neⁿ'é dinguúⁿ ndúúcū tinta ndúúcū pluma.\n14 Caati neⁿ'é n'diichí ndís'tiī núúⁿ niīⁿyūⁿ ní caaⁿmáⁿ ndúúcu di ní ndís'tiī nduucú.\n15 'Diiíⁿ canéé ndúúcū di. Amigos yeⁿ'e s'uuúⁿ dichó'o yā: N'daí n'dīī, ngaⁿ'a yā. Dii dichó'o di: N'daí ndís'tiī, yeⁿ'ē amigos yeⁿ'e s'uuúⁿ taachi yaa'vi di 'iiⁿ'yāⁿ ca'áámá ca'áámá yā caavā chi duuchí Cristo. 'Tíícā cuuvi.","id":"<urn:uuid:24977ea2-6e03-496a-88f2-3083ad8c67b5>","dump":"CC-MAIN-2019-09","url":"http:\/\/ebible.org\/cuxNT\/3JN01.htm","date":"2019-02-18T19:14:45Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2019-09\/segments\/1550247487624.32\/warc\/CC-MAIN-20190218175932-20190218201932-00303.warc.gz","language":"cux","language_score":1.0000094175,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":4,"top_langs":"{\"cux_Latn_score\": 1.0000094175338745}","num_words":447,"character_repetition_ratio":0.076,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.259,"stopwords_ratio":0.383,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
5 |
+
{"text":"CHUŪ CHI DIIⁿ APÓSTOLES\n1\nDendyuūs caⁿ'a yā chi tée yā Espíritu N'dai\n1 Dii Teófilo, taachí vmnááⁿ vmnaaⁿ dinguúⁿ yeⁿ'e di, caⁿ'á yeⁿ'e tanducuéⁿ'ē chi 'túúcā diiⁿ Jesús ní ca'cueéⁿ yā, 2 ndii nguuvi chí cunaⁿ'ā Jesús va'ai chɛɛti nguuvi. Vmnááⁿ vmnaaⁿ chi cunaⁿ'ā Jesús miiⁿ ch'íínú ca'a yā orden yeⁿ'é yā apóstoles caava Espíritu N'dai yeⁿ'e Ndyuūs. Jesús ndɛɛvɛ́ yā ní dichó'o yā apóstoles. 3 Jesús ch'eenú yā chiī ní ch'īi yā. Cuayiivi taachi 'āā ch'īi yā nééné n'deee nááⁿ chííⁿ ch'iⁿ'i maáⁿ yā yeⁿ'é yā tan'dúúcā chí 'āā cuɛɛ̄ 'cuūvi yā vmnááⁿ apóstoles caati apóstoles cuuvi déénu yā chi cánduuchi ntuuⁿ yā. Canée yā ndúúcū apóstoles yeⁿ'é yā 'uuvi ngɛɛcu nguuvi ní caⁿ'a yā yeⁿ'ē chi Dendyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. 4 Taachí ndii dáámá yā tuu'mi ní Jesús caⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā apóstoles. Nguɛ́ɛ́ náⁿ'a nī yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén naati cunee ngíínú nī yeⁿ'ē chi caⁿ'a Chiida yú chi tée yā. Chuū chi 'āā ch'iindiveéⁿ nī yeⁿ'ē 'úú. 5 Juan cuaacu nííⁿnyúⁿ chi ndúúcū nuūⁿnīⁿ chɛɛdinuūⁿnīⁿ sa naati ndís'tiī ní cuɛɛdinuūⁿniⁿ nī ndúúcū Espíritu N'dai yeⁿ'e Ndyuūs.\nJesús cuchɛ́ɛ yā\n6 Tuu'mi ní saⁿ'a chi ndúúvídáámá nitiinguunéeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ ní ngaⁿ'á yā: Señor Jesús, ¿'áá nadicuééⁿ ntuuⁿ nī taama saⁿ'ā Israel chí caaⁿ'maⁿ ntiiⁿnyuⁿ sa yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel maaⁿ nguuví 'cūū? 7 Ní ngaⁿ'a Jesús ngiī yā 'iiⁿ'yāⁿ: Nguɛ́ɛ́ ituneeⁿ ndís'tiī chi cadíínuuⁿ nī dɛ'ɛ tiempo o dɛ'ɛ nguuvi yeⁿ'ē chuū chí Chiida yú s'neeⁿ yā na poder yeⁿ'e maáⁿ yā. 8 Naati cuta'á nī poder chi diitú nī taachi 'āā ndaa Espíritu N'dai yeⁿ'e Ndyuūs vmnaaⁿ yeⁿ'é nī. Ní ndís'tiī ní caaⁿ'máⁿ nī nduudu cuaacu yeⁿ'é na yáāⁿ Jerusalén ndii nuuⁿmaⁿ yáⁿ'āa Judea, ndii yáⁿ'āa Samaria, ndii núúⁿmáⁿ iⁿ'yeēⁿdī. 9 Ní ch'íínú caⁿ'a yā chuū taachi n'diichi saⁿ'ā s'eeⁿ Jesús cuchɛ́ɛ yā ní che'enaāⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ ná meēeⁿ. Ní 'āā ntɛ́ɛ́ snaaⁿ saⁿ'a s'eeⁿ 'iiⁿ'yāⁿ.\n10 Ní saⁿ'ā s'eeⁿ ní n'gíínú sá nanguuvi. Taachí 'āā cuchɛ́ɛ Jesús, n'diichi sa na 'uuvi saⁿ'ā chi ángel chineē ndúúcu sa ndúúcū catecai cuɛ́ɛ̄ sa. 11 'Úuvi 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní ngaⁿ'a yā ngii yā saⁿ'ā s'eeⁿ: Ndís'tiī saⁿ'a yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea, ¿dɛ'ɛ n'gíínú nī nanguuvi? Maāⁿ Jesús chí cunaⁿ'a yā yeⁿ'e ndís'tiī nanguuvi 'tíícā ndaa túuⁿ yā tan'dúúcā chí n'diichí nī 'iiⁿ'yāⁿ cuinaⁿ'á yā nanguuvi.\nNdɛɛvɛ yā saⁿ'ā lado yeⁿ'e Judas\n12 Can'dáa yā ná yiīcū 'lííⁿ chi nguuvi Olivos chi canéé niiⁿnuⁿ ná yáāⁿ Jerusalén ní ndáá yā na yáāⁿ Jerusalén. Distancia 'cūū chí ngaⁿ'a ley chi cuuvi caacá yā sábado nguuvi chi ntaavi'tuunuúⁿ yā. 13 Ndaá yā na yáāⁿ miiⁿ. Chɛɛ́ yā na cuarto yaacu naachi cānee Pedro, ndúúcū Jacobo, ndúúcū Juan, ndúúcū Andrés, ndúúcū Felipe, ndúúcū Tomás, ndúúcū Bartolomé, ndúúcū Mateo, ndúúcū Jacobo dáiyā saⁿ'ā chi nguuvi Alfeo, ndúúcū Simón Zelote, ndúúcū Judas chi 'diīnū Jacobo. 14 Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndúúcū n'daata s'eeⁿ ndúúcū María chi chɛɛcu Jesús ndúúcu 'díínu Jesús nduuvidaamá yā ní 'áámá vaādī cadiinúúⁿ yeⁿ'é yā ní ngaⁿ'angua'á yā ní di'cuiitú yā Dendyuūs. 15 'Iiⁿ'yāⁿ chi nduuvídaama miiⁿ ngíi yā tan'dúúcā 'áámá ciento canee ndiicú yā. Hora miiⁿ nacueéⁿ Pedro naavtaⁿ'a yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi i'téénu yā Cristo ní caⁿ'a sa: 16 Ndís'tiī hermanos, canee cuuⁿmiⁿ chí cuuvi cuaacu Escritura chí Espíritu N'dai yeⁿ'e Ndyuūs caⁿ'a David cuaaⁿ vmnaāⁿ ní David miiⁿ dinguúⁿ yā yeⁿ'e Judas. Judas miiⁿ ch'iⁿ'i sá du'u chí Jesús. Maaⁿ níícú chiī chita'á yā Jesús. 17 Judas miiⁿ ní ndúúcū nús'uu ní diiⁿ sa ntiiⁿnyuⁿ ndúúcū nús'uu.\n18 Sáⁿ'a miiⁿ ní cái sa 'áámá tááⁿ yáⁿ'āa ndúúcū tuūmī yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'ē sa. Ní chin'daā sa dácaā n'díi sa ní nda'ai naavtaⁿ'a cuerpo yeⁿ'ē sa ní tanducueⁿ'ē ngɛɛti sa ch'iinu cān'daa. 19 Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén chicadíínuuⁿ yā chuū. Ní yáⁿ'āa miiⁿ ní 'tíícā canee chi duuchi Acéldama davaacu yeⁿ'é yā chí neⁿ'e caaⁿ'maⁿ campo yeⁿ'ē yuūúⁿ.\n20 Ti canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs naachi chi duuchi Salmos:\nNaachí navaacu sa mííⁿ nduuvi díyáaí. Ndíí nguɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ chi 'cuɛɛtinée yā miiⁿ.\nNíícú canéé nguūⁿ:\nCuta'a taamá yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e saⁿ'ā ndíí tiīiⁿ.\n21 'Iiⁿ'yāⁿ sáⁿ'ā miiⁿya canee cuuⁿmiⁿ chi canéé yā ndúúcu 'nū nducueⁿ'e tiempo chi Señor Jesús canéé yā ndúúcu 'nū. 22 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ canee cuuⁿmiⁿ chi canéé yā ndúúcu 'nū taachi tucá'a yā chɛɛdinuūⁿnīⁿ Juan ndíí nguuvi chi Jesús cunaⁿ'á yā cuaaⁿ 'niiⁿnuⁿ nanguuvi. 'Túúcā canee cuuⁿmiⁿ chi 'áámá yā caaⁿ'maⁿ yā ndúúcū nús'uu nduudu cuaacu yeⁿ'ē chí nduuchi Jesús ngaaⁿ tináⁿ'ā. 23 Ní 'neeⁿ ndutá'a yā ná 'uuvi 'iiⁿ'yāⁿ. 'Áámá saⁿ'ā miiⁿ ní nguuvi sa José Barsabás chi nguuvi Justo ndúúcū taama saⁿ'ā miiⁿ chi nguuvi sa Matías. 24 Ní caⁿ'angua'á yā ní caⁿ'a yā: N'diī, Señor Ndyuūs, chi n'diichi nī staava yeⁿ'ē nducyáácá yā, 'cuuⁿ'míⁿ nī nús'uu 'áámá chɛ́ɛ́ sáⁿ'ā s'ūuⁿ chí 'āā ndɛɛvɛ́ nī. 25 Níícú cunee ndúúcū sa ntiiⁿnyuⁿ ndúúcū apóstoles lado yeⁿ'e Judas. Ní diiⁿ sa ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'ē Judas ntiiⁿnyuⁿ chi nguɛ́ɛ́ diīⁿ sa cumplir cucáávā nuuⁿndi yeⁿ'ē sa. 'Tíícā ní Judas cúnaⁿ'a sa na lugar naachí tuneeⁿ saⁿ'ā. 26 Níícú dinguúⁿ yā na 'úúví caaca ndúúcū 'uuvī chi nguuví 'iiⁿ'yāⁿ, José miiⁿ ndúúcū Matías. Ní tun'dáá yā 'áámá chi nguuvi Matías ní Matías miiⁿ tuneeⁿ. Ní nduuvidaama sa chíí ndicháámá apóstoles chi 'iiⁿ'yāⁿ chi dichó'ó Dendyuūs.","id":"<urn:uuid:853e9e70-ffb0-40a7-8687-75cab4a8138e>","dump":"CC-MAIN-2019-22","url":"https:\/\/ebible.org\/cuxNT\/ACT01.htm","date":"2019-05-26T12:57:49Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2019-22\/segments\/1558232259177.93\/warc\/CC-MAIN-20190526125236-20190526151236-00169.warc.gz","language":"cux","language_score":1.0000039339,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":2,"top_langs":"{\"cux_Latn_score\": 1.0000039339065552}","num_words":827,"character_repetition_ratio":0.056,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.239,"stopwords_ratio":0.397,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
6 |
+
{"text":"28\nPablo snée yā na isla Malta\n1 Taachi 'āā nnguaⁿ'áí 'nū chicadíínuuⁿ 'nū isla miiⁿ nguuvi Malta. 2 'Iiⁿ'yāⁿ chi snéé na isla miiⁿ diíⁿ yā tratar nús'uu n'daacā caati tiiví yā yáⁿ'ā ní diíⁿ yā recibir nducyaaca 'nū cáávā chí 'iichɛ miiⁿ ndúúcū chi ngeeⁿ cúúvī. 3 Tuu'mi ní Pablo miiⁿ nanguáiⁿ yā nduuvi táāⁿ dúuⁿnɛ̄ yáⁿ'á cuuⁿmaⁿ ní ch'íi yā na yáⁿ'ā. Ní 'áámá cúú cueⁿ'e tī chéénu tī caavā chi 'íí'nūuⁿ ní chɛɛcú tī na tá'a Pablo miiⁿ. 4 Taachi 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé miiⁿyā n'diichí yā cúú can'díícu tī na ta'ā Pablo tuu'mi ní caⁿ'a yā nguááⁿ maáⁿ yā: Nduudu cuáácú sáⁿ'a 'cūū 'nííⁿ'núⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ. 'Áárá chi nanguáⁿ'āī sa na nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā nguɛ́ɛ́ 'cuááⁿ chí cunduūchi sa.\n5 Naati Pablo miiⁿ ch'íidi sa cúú miiⁿ na yaⁿ'ā. Nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ diíⁿ tī ndúúcu sa. 6 'Iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ snéé ngíínú yā chi n'diichí yā chi cundiitu ta'ā sa o cundɛ́ɛ́vɛ́ sá chi 'cuūvī. 'Iiⁿ'yāⁿ s'ééⁿ ní ch'ɛɛtinéé ngíínú yā dɛ'ɛ̄ cuuví ndúúcu sa. Ní n'diichí yā chi nguɛɛ dɛ'ɛ̄ vɛɛ chiī ndúúcu sa. Tuu'mi ní na'dááⁿ yā vaanicadíínūuⁿ yeⁿ'é yā cucáávā chi n'diichí yā. Tuu'mi ní caⁿ'a yā: Pablo miiⁿ ní dendyuūs saⁿ'ā.\n7 Na yáāⁿ miiⁿ vɛ́ɛ́ yáⁿ'āa yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chí ngaⁿ'ā ntíiⁿnyúⁿ yā chi ngúúví yā Publio. 'Iiⁿ'yāⁿ yáāⁿ miiⁿ diiⁿ yā recibir nus'uū. Ní tee yā naachí ch'ɛɛtinée 'nū 'iiⁿnūⁿ nguuvi. 8 Ní chiida Publio canée yā na cama chi ngííta yā yeⁿ'ē ca'ai 'ííⁿ'nūuⁿ ndúúcū ca'āi yuuúⁿ. Tuu'mí chi ndaā Pablo ní n'diichí yā 'iiⁿ'yāⁿ. Ní ch'íínú caⁿ'angua'á yā niicu s'nééⁿ Pablo miiⁿ ta'á yā cuerpo yeⁿ'é yā. Níícú nnduuva yeⁿ'é yā. 9 Ch'íínú chí diíⁿ yā chuū tuu'mi ní cuchiī tanáⁿ'a yā chi snée yā na isla chi vɛɛ ntúūⁿ ca'ai yeⁿ'é yā. Ndaá yā naachi canéé Pablo ní nduuva ntúuⁿ yeⁿ'e yā. 10 'Iiⁿ'yāⁿ s'úūⁿ dinéⁿ'e yā nús'uu ni diíⁿ yā n'daacā nduucú 'nū. Taachí chi ndaá 'nū na barco tee yā taanduvɛ́ɛ́ cosa chi neⁿ'e 'nū.\nPablo ndaá yā na yáāⁿ Roma\n11 Ch'ɛɛtinéeⁿ 'nū 'iiⁿnūⁿ 'iiyu miiⁿ ní cueⁿ'é 'nū na barco chi yeⁿ'ē yáāⁿ Alejandría chi ch'ɛɛtinéé 'áámá tiempo 'iichɛ na isla miiⁿ. Barco miiⁿ ní cuaaⁿ vmnaaⁿ canéé imágenes yeⁿ'e Cástor ndúúcū Pólux chi dendyuūs s'eeⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ. 12 Ní ndaa ntúuⁿ 'nū na yaāⁿ Siracusa ní ch'ɛɛtinéé ntuuⁿ 'nū yáāⁿ miiⁿ na 'iīⁿnūⁿ nguuvi. 13 Yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿ cueⁿ'e ntuúⁿ 'nū na barco niiⁿnuúⁿ ná 'diituú nuūⁿnīⁿ'yaⁿ'ā miiⁿ. Ndaa ntúuⁿ 'nū niiⁿnuúⁿ na yaāⁿ Regio. Táámá nguuvi cuayiivi chi ndáā 'yúúné yeⁿ'ē cuaaⁿ ndiiya sur ni ndii chiiⁿ ndii 'úúví nguuvi ndaa ntúuⁿ 'nū na yáāⁿ Puteoli. 14 Miiⁿ ní naachi ndaāca 'nū hermanos chi i'téénu yā Cristo di'cuíítu yā nús'uu ní 'cuɛɛtinéé 'nū ndúúcu yā ndɛɛ̄chɛ̄ nguuvi. Ch'iinu ní cueⁿ'e 'nū chiicá 'nū yáāⁿ Roma. 15 Taachi ch'iindiveeⁿ hermano s'uuⁿ yeⁿ'é 'nū ní can'dáa yā ní diíⁿ yā recibir nús'uu ndíí yáāⁿ Apio naachi vɛɛ nii'vɛ̄ɛ̄ ní ndii yáāⁿ chi nguuvi Tres Tabernas. Taachí Pablo n'diichi yā 'iiⁿ'yāⁿ, ca'á yā gracias Ndyuūs níícú vɛɛ ca ánimo yeⁿ'e yā. 16 Taachí ndaá 'nū yaāⁿ Roma, capitán diiⁿ sa entregar preso s'eeⁿ jefe. Níícú jefe miiⁿ 'cuuⁿ yā chi cunéé 'āā vi'i Pablo ndúúcū 'aama soldado chi diiⁿ sa cuidado 'iiⁿ'yāⁿ.\nPablo ngaⁿ'á yā nduudu cuaacu na yáāⁿ Roma\n17 Ch'íínú tá 'iīⁿnūⁿ nguuvi Pablo miiⁿ ní ca'á yā chi cádiinuuⁿ saⁿ'ā n'gɛɛtɛ yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ. Níícú taachi nduuvídaama sa Pablo miiⁿ caⁿ'á yā chii yā saⁿ'ā: Ndís'tiī vi'í, 'úú ní nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ diíⁿ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú contra yeⁿ'e costumbre yeⁿ'e chiidā yú chi yeⁿ'ē ndíí vmnaaⁿ. Ní 'iiⁿ'yāⁿ diíⁿ yā entregar 'úú ndíí yáāⁿ Jerusalén na ta'ā saⁿ'ā romano s'uuⁿ. 18 Saⁿ'ā s'eeⁿ, ní taachi tuumicadiinúúⁿ sa yeⁿ'é chi nguɛ́ɛ́ nuūⁿndī ch'ɛɛtɛ yeⁿ'é neⁿ'e sa nn'dɛɛchii sa 'úú caati nguɛ́ɛ́ indaaca sa mar 'áámá nuūⁿndi yeⁿ'é chi 'cuūví. 19 Naati 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ snéé yā contra yeⁿ'é, chií obligado chi canéé chi caⁿ'á n'diichí saⁿ'ā chi rey César. Nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ caavā chi caacá contra 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é. 20 Chííⁿ chi cucáávā 'úú chiicá n'diichí ndis'tiī maaⁿ níícú snaaⁿ nī, níícú ndee nduucú nī. Caati cucáávā chi canee ngiinú cosa yeⁿ'ē Israel, caneé chi diíⁿ sufrir ndúúcū cadena 'cūū.\n21 Tuu'mí caⁿ'a sa chii sa Pablo: Nús'uu ní nguɛ́ɛ́ n̄diíⁿ 'nū recibir carta yeⁿ'e yáⁿ'āa Judea cucáávā dii, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú chiiⁿ ndaá mar 'áámá vi'i yú chi caaⁿ'máⁿ yā nuuⁿndi yeⁿ'ē di. 22 Naati neⁿ'é 'nū 'caandiveéⁿ 'nū chí nadicadiinuuⁿ di caati cucáávā chí i'téénú dí. Nús'uu ní déénu 'nū chi nducuéⁿ'e cuaaⁿ ngaⁿ'a yā contra cosa chi i'téénu di.\n23 Tuu'mi ndɛɛvɛ yā 'áámá nguuvi ní ndaā taaví 'iiⁿ'yāⁿ na vaacu sa. Ní Pablo miiⁿ caaⁿ'maⁿ cuaacú yā ní ch'iⁿ'í yā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e chi Ndyuūs ngaⁿ'a yā ntiiⁿnyúⁿ yā ndíí naachi ngíí ndɛɛvɛ ndíí naachi ngíí 'da'a. Ní ngaⁿ'a yā nduudu cuaacu yeⁿ'é Jesús tan'dúúcā chi yeⁿ'ē Moisés. 'Āā 'tííca nūuⁿ yeⁿ'ē profetas chi ca'ā nduudu yeⁿ'é Dendyuūs. 24 'Iicu náⁿ'a yā ní i'téénu yā chi caⁿ'a sa. Niicu náⁿ'a yā nguɛ́ɛ́ i'téénu yā. 25 Naati nguɛ́ɛ́ nduuvidaamá yā. Ní cuindaacadáámí yā naati vmnááⁿ vmnaaⁿ chi cuindaacadaamí yā Pablo miiⁿ caⁿ'a sa nduudu 'cūū ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ tan'dúúcā chi caⁿ'a cuaacu Espíritu N'dai yeⁿ'e Ndyuūs cucáávā profeta Isaías ndúúcū chiidá yú. Ní cāⁿ'a Espíritu N'dai chuū:\n26 Cueⁿ'e di yáaⁿ 'cūū níícú cuuvi di 'iiⁿ'yāⁿ: N'giindiveéⁿ di ndúúcū veeⁿ di ní nguɛ́ɛ́ tuumicadiinuuⁿ di; inaaⁿ di ndúúcū nduutináaⁿ di ní nguɛ́ɛ́ i'téénu di;\n27 caati staava yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yáaⁿ 'cūū nééné chɛɛchi, níícú nguɛ́ɛ́ cuuvi tuumicadíínuuⁿ yā ndúúcū staava yēⁿ'e yā ndúúcū veéⁿ yā nguɛ́ɛ́ n'dáácā ch'iindiveéⁿ yā, ndíí nguɛ́ɛ́ n'giindiveéⁿ yā ndúúcū veéⁿ yā, nduutináaⁿ yā ní nnduudí maaⁿ, tí nguɛ́ɛ́ chinaáⁿ yā ndúúcū nduutinaáⁿ yā, ndíí nguɛ́ɛ́ nanguɛɛcundií yā yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'é yā caatí 'úú idiíⁿ chi nduuví n'dáí yā nanduūvā yeⁿ'é yā.\n28 Maaⁿ ní cádiinúúⁿ nī chiiⁿ chi Ndyuūs nadach'ɛɛcú yā nuuⁿndi yeⁿ'ē nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē ndaata Israel cáávā chi 'tíícā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'caandiveéⁿ yā yeⁿ'e chuū.\n29 Níícú taachi caⁿ'a sa nduudu 'cūū, 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ caⁿ'a yā. Nééné n'deeé caⁿ'a yā nguaaⁿ maáⁿ yā.\n30 Pablo miiⁿ ní canée yā 'uūvī ndúuyū na 'áámá va'ai chí nadíí'vɛ yā. 'Iiⁿ'yāⁿ mííⁿ diíⁿ yā recibir ndúcyáácá yā chi nndaā na vaacú yā. 31 Caⁿ'á yā yeⁿ'ē chi Dendyuūs ngaⁿ'ā ntiiⁿnyúⁿ yā níícú chi'cueeⁿ yā yeⁿ'ē Señor Jesucristo. Caⁿ'a yā ndúúcū nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ. Mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ chiicatáaⁿ yā yēⁿ'e yā.","id":"<urn:uuid:e162276b-2bf9-4c73-beb4-e9156b6ac3ac>","dump":"CC-MAIN-2019-26","url":"https:\/\/ebible.org\/cuxNT\/ACT28.htm","date":"2019-06-19T08:57:51Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2019-26\/segments\/1560627998943.53\/warc\/CC-MAIN-20190619083757-20190619105757-00158.warc.gz","language":"cux","language_score":1.0000078678,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":2,"top_langs":"{\"cux_Latn_score\": 1.0000078678131104}","num_words":1034,"character_repetition_ratio":0.049,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.249,"stopwords_ratio":0.394,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
7 |
+
{"text":"7\nYeⁿ'e Jesús chi chiiduú ch'ɛɛtɛ ca tan'dúúcā Melquisedec chi chiiduú ch'ɛɛtɛ ca\n1 'Iiⁿ'yāⁿ Melquisedec ni rey yeⁿ'é yáāⁿ Salem ní chiiduú ch'ɛɛtɛ ca yeⁿ'e Ndyuūs chí ch'ɛɛtɛ n'dai. Tiempo chi 'āā 'nááⁿ chó'ōo, saⁿ'ā Abraham ní taachi cuchíi sa chi cheⁿ'e sa ná caandaá naachi ch'iiⁿ'nuⁿ sa reyes, saⁿ'ā Abraham miiⁿ ndaaca sa nanááⁿ chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec ní Melquisedec di'viicú yā Abraham. 2 Ní Abraham miiⁿ ní ca'ā sa Melquisedec 'áámá ndiichí parte yeⁿ'ē nducuéⁿ'ē chi divíi yā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e reyes cucáávā caāndāa. Ní chi duuchi chi Melquisedec vmnááⁿ vmnaaⁿ neⁿ'ē caaⁿ'máⁿ rey chi yeⁿ'e vaadī cuaacu. Ní cuayiivi ní neⁿ'e caaⁿ'máⁿ rey yeⁿ'e yáāⁿ Salem, ní chi duuchí yā neⁿ'e caāⁿ'maⁿ rey yeⁿ'ē vaadī 'diīiⁿ. 3 Nguɛ́ɛ́ canee nguūⁿ chɛɛ chi chɛɛcú Melquisedec, chɛɛ̄ chi chiidá yā ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā yeⁿ'e chi chiicá yā. Nguɛ́ɛ́ canee nguūⁿ yeⁿ'e tiempo chi ch'iindiyáaⁿ yā ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú yeⁿ'e tiempo chi ch'īi yā. Ní cucáávā chuū Melquisedec miiⁿ tan'dúúcā daiyá Ndyuūs 'tiicá yā ti 'áámá chiiduú ch'ɛɛtɛ ca chi 'áámá cūneeⁿ na ntiiⁿnyuⁿ cueⁿ'e daāⁿmaⁿ.\n4 Maaⁿ ní nadacádíínuuⁿ nī chi ch'ɛɛtɛ n'dai saⁿ'ā Abraham 'cūū. Abraham ca'a yā 'áámá ndiichi parte yeⁿ'ē nducuéⁿ'ē chi divíi yā yeⁿ'e reyes taachi cuⁿ'u yā na caāndaá. 5 'Tíícā ngaⁿ'ā ley yeⁿ'e Ndyuūs chi Moisés dingúuⁿ yā: Nducyaaca chiiduú chi yeⁿ'e ndaata yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ Leví canéé chi cuta'á yā ndííchí parte yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'e nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chí yeⁿ'e Abraham ní yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata yeⁿ'é yā, ti 'iiⁿ'yāⁿ Leví miiⁿ ní yeⁿ'ē ndaata Abraham. 6 Naati chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Leví naati sta'á yā ndííchí parte yeⁿ'e Abraham. Ní Abraham miiⁿ ní saⁿ'ā chi Ndyuūs diíⁿ yā compromiso ndúúcū sa chi vɛ́ɛ́ chi cuuví yeⁿ'e sa. Ní chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec di'viicú yā Abraham. 7 Maaⁿ ní Melquisedec chí di'viicú yā Abraham ní ch'ɛɛtɛ cá yā nguɛ́ɛ́ ti Abraham chí di'viīcú yā 'yā. 8 Maaⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ Leví chi ita'á yā chi ndiichí parte yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi vɛɛ yeⁿ'e yú, ní 'iiⁿ'yāⁿ chi caⁿ'á yā 'cuūvi yā. Naati canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Dendyuūs 'tíícā chi chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec chí sta'á yā ndiichi parte yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ ní nguɛ́ɛ́ ngaⁿ'ā chi n'díī yā. 9 Ní chuū ní neⁿ'e caaⁿ'māⁿ chi taachi Abraham ca'á yā ndiichi parte yeⁿ'é yā chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec, maaⁿ tiempo nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Leví chi yeⁿ'ē ndaata Abraham ní 'iiⁿ'yāⁿ chi sta'á yā ntúūⁿ chi ndiichi parte yeⁿ'é yā. 'Tiicá ntúūⁿ ca'a yā chi ndiichi parte yeⁿ'é yā chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec. 10 Ní 'áárá chí saⁿ'ā Leví miiⁿ 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuundiyaāⁿ sa, Abraham miiⁿ diíⁿ yā chuū cáávā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā chi 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuundiyáaⁿ yā taachi ndaācā sa chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec cuaaⁿ na yúúní, ní ca'á yā chi ndiichi parte miiⁿ.\n11 Maaⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ yeⁿ'e ndaata Israel sta'á yā ley yeⁿ'é yā yeⁿ'ē chiiduú s'eeⁿ chi yeⁿ'ē ndaata Leví. Ní 'iiⁿ'yāⁿ Leví s'eeⁿ ní yeⁿ'e ndaata Aarón. Ní nduuti chi 'iiⁿ'yāⁿ Leví s'eeⁿ cuuvi diíⁿ yā chi nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi 'cuɛɛtinéé n'daacá yā ní nguɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'é yā, ¿dɛ'ɛ̄ cáávā chi neⁿ'é yā táámá chiiduú ch'ɛɛtɛ ca chí 'āā vi'í cā ní nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē ndaata chiiduú Aaron? Naati tan'dúúcā chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec, 'tiicá yā. 12 Caati naachi n̄'daaⁿ yā chiiduú ch'ɛɛtɛ ca yeⁿ'ē táámá ndaata yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel 'tiicá ntúūⁿ canee chi n̄'daa yā ley. 13 Ná libro yeⁿ'é Ndyuūs 'tíícā canéé nguūⁿ yeⁿ'e Señor yeⁿ'e yú. Señor ní yeⁿ'ē táámá 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e chiiduú chi diiⁿ ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'ē nátai naachi 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiti cáávā yeⁿ'e ofrenda yeⁿ'e Ndyuūs. 14 Nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ ní déénu yā chi Señor Jesucristo yeⁿ'ē yú ch'iindiyáaⁿ yā yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Judá. Ní Moisés nguɛ́ɛ́ ngaⁿ'a yā dɛ'ɛ̄ vɛɛ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Judá taachi cāⁿ'a yā yeⁿ'e chiiduú yeⁿ'e ndaata yeⁿ'é yā.\n15 Ní neené cuaacu ca canee taachi ndaā táámá chiiduú chí tan'dúúcā chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec, 'tííca yā. 16 Ní táámá chiiduú miiⁿ nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'ē chiiduú cáávā ley chi ngaⁿ'a chi chiiduú miiⁿ canee chi cuuvi yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata yeⁿ'e chiiduú. Naati táámá chiiduú miiⁿ diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'ē chiiduú cáávā chi vɛ́ɛ́ vida cueⁿ'e daāⁿmaⁿ yeⁿ'é yā ní vɛ́ɛ́ poder yeⁿ'é yā. 17 'Tíícā canee nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs naachi Ndyuūs ngaⁿ'á yā yeⁿ'e yā 'tíícā:\nDíí ní 'áámá chiiduú chi cuéⁿ'é daāⁿmaⁿ 'áámá cūnee na ntiiⁿnyuⁿ. Tan'dúúcā chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec 'tiicá nī. 18 Maaⁿ ní ley yeⁿ'e Moisés ní nguɛ́ɛ́ ley yeⁿ'ē maaⁿ caati nguɛ́ɛ́ dichíí'vɛ̄. 19 Ley yeⁿ'e Moisés nguɛ́ɛ́ cuuvi diiⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ 'cuɛɛtinéé n'daaca yā chi nguɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'é yā. Naati maaⁿ ná lugar yeⁿ'ē ley miiⁿ vɛ́ɛ́ 'viich'ɛɛtíínūuⁿ chi n'daacā ca chi cuuvi yeⁿ'ē yú chi Ndyuūs tee yā s'uuúⁿ. Ní cáávā chuū ndaa yú nanááⁿ Ndyuūs.\n20 Ní Ndyuūs, cáávā chi duuchi maáⁿ yā, caⁿ'a yā chi diíⁿ yā chi Jesucristo chiiduú ch'ɛɛtɛ ca. Tanáⁿ'ā ca chiiduú diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ tan'dúúcā chi ngaⁿ'a reglas yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cáávā mar 'áámá nombre yeⁿ'é Ndyuūs. Naati yeⁿ'ē táámá chiiduú ch'ɛɛtɛ ca chi Jesucristo, Ndyuūs ngaⁿ'á yā yeⁿ'e Jesucristo ndúúcū chi duuchi maáⁿ yā chi canéé yā 'áámá chiiduú ch'ɛɛtɛ ca. 21 'Tíícā canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs naachi Ndyuūs ngaⁿ'a yā yeⁿ'ē taama yā:\nSeñor Ndyuūs ngaⁿ'á yā ndúúcū chi duuchi maáⁿ yā ní nguɛ́ɛ́ n̄'dáaⁿ yā chi ngaⁿ'a yā. Díí ní cuéⁿ'é daāⁿmaⁿ canéé dí chi dii ní 'áámá chiiduú dii tan'dúúcā chiiduú ch'ɛɛtɛ ca Melquisedec 'tíícā di. 22 Maaⁿ ní cucáávā chi Ndyuūs diíⁿ yā chuū, Jesús ní diíⁿ yā chi seguro canee compromiso yeⁿ'é Ndyuūs. Ní n'daacā ca nguɛ́ɛ́ ti chi vmnááⁿ vmnaaⁿ chi yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. 23 'Tiicá dendú'ū neené 'yaaⁿ chiiduú vɛɛ naati nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinée yā ndúúcū ntiiⁿnyuⁿ caati ch'īi yā. 24 Naati Jesucristo miiⁿ nguɛ́ɛ́ ch'īi yā ti 'áámá canee yā. Ní nguɛ́ɛ́ ca'á yā táámá 'iiⁿ'yāⁿ ntiiⁿnyuⁿ chi yeⁿ'é yā. 25 Maaⁿ ní Jesucristo cuuvi nadanguáⁿ'ai yā cueⁿ'e daāⁿmaⁿ nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi ndaa yā nanááⁿ Ndyuūs cáávā Jesucristo miiⁿ. Níícú Jesucristo miiⁿ canduuchí yā cueⁿ'e daāⁿmaⁿ ní ngaⁿ'angua'á yā cáávā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi yeⁿ'é yā.\n26 'Tíícā Jesús miiⁿ ní chiiduú ch'ɛɛtɛ ca chi itée yā necesidades yeⁿ'e yú. Ní dɛɛvɛ yā. Ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā cosas chi nguɛ́ɛ́ n'daacā. Ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā mar 'áámá nuuⁿndi. Jesucristo miiⁿ 'āā vi'í ca yā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi dinuuⁿndí yā. Ní cueⁿ'é yā yaācu cá nguɛ́ɛ́ tí nanguuvi. 27 Ní Jesucristo chi chiiduú ch'ɛɛtɛ ca nguɛ́ɛ́ canéé chí diíⁿ yā tan'dúúcā tanáⁿ'ā chiiduú n'gɛɛtɛ ca chi 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiti nguuvi nguuvi cáávā nuuⁿndi yeⁿ'e maáⁿ yā ní cuayiivi cáávā nuuⁿndi yeⁿ'e tanáⁿ'ā ca 'iiⁿ'yāⁿ. Jesús miiⁿ 'áámá vmnéⁿ'ēe diíⁿ yā chuū taachi nca'a vida yeⁿ'e maáⁿ yā taachi ch'īi yā cáávā nuuⁿndi yeⁿ'e yú. 28 Cáávā ley yeⁿ'e Moisés 'iiⁿ'yāⁿ i'néeⁿ yā chiiduú n'gɛɛtɛ ca chi 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'é yā. Chó'ōo 'naaⁿ tiempo ní cuayiivi ní Ndyuūs ngaⁿ'á yā cáávā chi duuchi maáⁿ yā chi daiyá yā ní chiiduú ch'ɛɛtɛ ca chi diíⁿ yā chiiⁿ chi Ndyuūs neⁿ'é yā chi diíⁿ yā. Ní 'áámá cūnee yā cueⁿ'e daāⁿmaⁿ.","id":"<urn:uuid:f2b7ba23-b29a-432d-b3aa-0d6797b0fbd8>","dump":"CC-MAIN-2019-30","url":"https:\/\/ebible.org\/cuxNT\/HEB07.htm","date":"2019-07-16T18:46:27Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2019-30\/segments\/1563195524685.42\/warc\/CC-MAIN-20190716180842-20190716202842-00274.warc.gz","language":"cux","language_score":1.0000092983,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":2,"top_langs":"{\"cux_Latn_score\": 1.000009298324585}","num_words":1148,"character_repetition_ratio":0.115,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.239,"stopwords_ratio":0.456,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
cux_Latn/fineweb-2_000001_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 871.8571428571429,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.07845714285714286,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 5.714285714285714e-05,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.24537142857142855,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.45842857142857146,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9974,
|
11 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 382.4627819694836,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.01692731158663479,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0003331972511340172,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.008989154462972791,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.08571690472189275,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.015160474926597773,
|
23 |
+
"perplexity_score": 0.0
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 816.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.078,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.247,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.479,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 2208.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.115,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.002,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.259,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.528,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 166.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.016,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.202,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.018,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.909,
|
59 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 1310.6000000000001,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.096,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.2512,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.5232,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 1128.5,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.086,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.249,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.4995,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 816.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.078,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.247,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.479,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 551.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.072,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.2435,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.4525,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "35",
|
112 |
+
"keep size": "28",
|
113 |
+
"remove size": "7"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
far_Latn/fineweb-2_000001_keep.jsonl
ADDED
The diff for this file is too large to render.
See raw diff
|
|
far_Latn/fineweb-2_000001_remove.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,5 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
{"text":"1'Isufutai sulia sa Jesus Christ. Nia futa mai ana kwalafa sa Deved na kingi ne nia futa ana kwalafa sa Abraham. 2Ma na 'isufutai ne, nia safali mai ana sa Abraham. Na wele sa Abraham ne sa Aesak, sa Aesak alua sa Jakob, sa Jakob alua sa Jiuda fainia wanefuta nia ki. 3Na wele sa Jiuda ki ne sa Peres fainia sa Sera. Gaa keroa satana ni Tama. Na wele sa Peres ne sa Hesron, sa Hesron alua sa Ram. 4Sa Ram alua sa Aminadab, sa Aminadab alua sa Nason, sa Nason alua sa Salmon. 5Sa Salmon alua sa Boas, ma gaa nia satana ni Rahab. Sa Boas alua sa Obed, ma gaa nia satana ni Rut. Sa Obed alua sa Jesi. 6Sa Jesi ne alua sa Deved na kingi 'i Israel. Sa Deved alua sa Solomon, ma gaa nia ne 'oruna sa Iuraea. 7Sa Solomon alua sa Rihoboam, sa Rihoboam alua sa Abaeja, sa Abaeja alua sa Asa. 8Sa Asa alua sa Jehosafat, sa Jehosafat alua sa Joram, sa Joram alua sa Iusaea. 9Sa Iusaea alua sa Jotam, sa Jotam alua sa Ehas, sa Ehas alua sa Hesikaea. 10Sa Hesikaea alua sa Manase, sa Manase alua sa Emon, sa Emon alua sa Josaea. 11Sa Josaea alua sa Jekonaea fainia sasina ki. Kera futa ka sui na malimae kera ki ka fi ngalia wane Israel ki 'uria fere baita 'i Babilon. 12'I burina ne malimae kera ki, kera ngalia wane Israel ki 'uria 'i Babilon, sa Jekonaea ka fi alua sa Sialtiel. Ma sa Sialtiel alua sa Serababel. 13Sa Serababel alua sa Abaeud, sa Abaeud alua sa Elaeakim, sa Elaeakim alua sa Aso. 14Sa Aso alua sa Sadok, sa Sadok alua sa Akim, sa Akim alua sa Eliud. 15Sa Eliud alua sa Elaesa, sa Elaesa alua sa Matan, sa Matan alua sa Jakob. 16Jakob alua sa Josef arai ni Mary gaa sa Jesus ne kera saea ana na Christ. 17Ma safali mai ana sa Abraham leka ka dao ana sa Deved na kingi, akwala ma fai unita wane. Safali mai ana sa Deved na kingi leka ka dao ana kada be malimae kera ki ngalia wane Israel ki 'uria 'i Babilon, te akwala ma fai unita wane. Safali ana kada wane Israel ki kera leka 'uria 'i Babilon leka mai ka dao ana kada na Christ nia futa, te akwala ma fai unita wane lau. 18Na futalana mai sa Jesus Christ nia 'uri: Kada kera alu fafia ni Mary na gaa sa Jesus fuana sa Josef, ma nao keroa nao si 'ado 'ua, ni Mary saitamana ne nia 'e kulua na sulia nikilalana Anoeru Abu. 19Ma sa Josef, na wane ne kera alu fafia fuana, nia ka manata fua sae ka ta'ana ana, sulia nia na wane 'o'olo. Boroi ma nia nao si doria fa'ekelana maana wane ki, ma nia ka manata 'uria sae ka ta'ana agwa ana. 20Boroi ma kada nia 'e manata ga 'ana 'ua sulia na ru nai, na 'ainsel God nia fatai fuana laona maleu bolee ka 'uri, \"Josef 'ae, 'oe wane ana kwalafa sa Deved, 'oe nao si mau ana adelana ni Mary. Sulia nia kulua lalau sulia nikilalana Anoeru Abu. 21Ma nia kai fafuta te welewane, ma 'oe kai saea ana sa Jesus (ne fadalana 'Famauri'), sulia nia kai famauria na wane nia ki fasia na abulo ta'alae kera ki.\" 22Ma na ru ne ki ka fuli fua ka famamana ru be God nia farongo mai ana 'i nao, kada be profet nia fata 'uri, 23\"Te sari kai iana ma ka fafuta te welewane, ma kera kai saea ana sa Emanuel.\" Na fadalana sataeru nai ne, \"God nia to fai kia.\" 24Ma kada sa Josef nia ada na, nia ka sasi sulia ru nai ki ne 'ainsel God nia saea fuana. Ma nia ka adea na ni Mary. 25Boroi ma nao keroa si 'ado 'ua leka ka dao ana kada ni Mary nia fafuta na welewane nai. Ma sa Josef ka fasata ana sa Jesus.\nCopyrighted Material","id":"<urn:uuid:abfa6599-be9f-4f29-91fd-16429f5805ed>","dump":"CC-MAIN-2018-34","url":"http:\/\/listen.bible.is\/FARWBT\/Matt\/1\/D","date":"2018-08-18T15:56:25Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2018-34\/segments\/1534221213691.59\/warc\/CC-MAIN-20180818154147-20180818174147-00003.warc.gz","language":"far","language_score":0.9994366169,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":7,"top_langs":"{\"far_Latn_score\": 0.999436616897583}","num_words":663,"character_repetition_ratio":0.067,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.254,"stopwords_ratio":0.492,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.999,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
2 |
+
{"text":"sare ga ma pa ne sa karaoke free download sare ga ma pa ne sa karaoke cover karaoke sare ga ma pa ne sa karaoke bolero sare ga ma pa ne sa karaoke beat sare ga ma pa ne sa karaoke album sare ga ma pa ne sa karaoke karaoke full hd sare ga ma pa ne sa karaoke remix sare ga ma pa ne sa karaoke mp3 sare ga ma pa ne sa karaoke x factor videos sare ga ma pa ne sa karaoke sare ga ma pa ne sa karaoke video hot video sare ga ma pa ne sa karaoke videos music videos download sare ga ma pa ne sa karaoke hď video sare ga ma pa ne sa karaoke mp4 videos sare ga ma pa ne sa karaoke videos songs download video six","id":"<urn:uuid:12a4236d-2dbc-4142-9e08-fb529fbd24e9>","dump":"CC-MAIN-2018-43","url":"https:\/\/www.hatkara.net\/karaoke\/sare-ga-ma-pa-ne-sa","date":"2018-10-24T05:57:15Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2018-43\/segments\/1539583519859.77\/warc\/CC-MAIN-20181024042701-20181024064201-00184.warc.gz","language":"far","language_score":0.8156838417,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":2,"top_langs":"{\"far_Latn_score\": 0.8156838417053223, \"tar_Latn_score\": 0.06878664344549179, \"rtm_Latn_score\": 0.022614983841776848, \"rug_Latn_score\": 0.01827826164662838, \"bwq_Latn_score\": 0.01722836308181286, \"rmy_Latn_score\": 0.016743965446949005}","num_words":136,"character_repetition_ratio":0.403,"word_repetition_ratio":0.0,"special_characters_ratio":0.227,"stopwords_ratio":0.331,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.816,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
3 |
+
{"text":"Diksonari\nNa buko fua fadalana tani mae fatae laona Alangaie Falu\n1\n1 Abu fanga (fasting)\nNa wane Jiu ki ne kera fa'initoa God kera ka abu fanga ana tani kada. Kada sa Jesus to, wane Jiu ki kera ka abu fanga ana tani kada laona te fangali. Laona kekedee sa Sekaraea 8:19, nia saea na wane kera kai abu fanga fai kada laona te fangali. Na Farasi ki kera ka abu fanga ana ro fa dangi laona te wiki.\nTani kada ta wane ka abu fanga fua ka fatainia ne nia kwaimanatai sulia ta'alae nia ki laona maurilana. Ma tani kada ta wane ka abu fanga fua nia ka nanisia laugo te ne God doria fua ka to sulia. Kera famamana ne God saitamana ka rongoa foalada kada kera abu fanga (Aesaea 58).\n2 'Ai figi (Fig tree)\nTa 'ai 'uri laugo nia baita ka dia mago ki ma rarana ka tatara laugo dia mago. Na fueru 'ai fig nia mamasia 'asiana, ma wane ki 'idufa 'ania.\n3 'Ai olif (olive tree)\n'Ai baita ne nia bulao 'i Israel. 'I nao wane Jiu ki too ana malefo 'oro ana kada kera foli ana na fueru ana 'ai olif. Ana kada ki kera ka ngalia fueru ki 'uria te kula fililana ne kera ka ngiloa fua suluda ru ne ngwaingwai fua ngwaingwaie. Na ngwaingwai nai kera sasia ana raoe 'oro ki. Kera saitamana kera ka sungia ana fanga laona ta titiu ru ne fungu ana ngwaingwai. Ma kera saitamana kera ka saru ana dia ta fa kwesu ne ka tala laona lume kera ki. Na ngwaingwai ne kera ka gura laugo ana mae maale ana wane ki.\n4 Akilas\nNa wane ne nia futa ana sa Herod Baita. Sa Akilas nia gwaungai fafia lofaa 'i Jiudea, ma lofaa 'i Idumea. Nia 'initoa kada sa Jesus nia tu'u 'ua. Nia 'initoa go sulia fangali 4 B.C. leleka ka dao ana A.D. 6 (Matiu 2:22).\n5 Anoeru ta'a (evil spirit)\nWane Jiu ki kwaisae anoeru ta'a ki, nia ta wane ngalia fatae fainia wane rao sa Saetan ki. Ma kera too ana nikilalae fua falilana wane ki.\n6 Balaam\nNa profet 'i Midian ne nia tau na mai 'i nao, nia doria ka ngalia malefo ana malimae 'i Israel ki ne kera gania fua agilana wane Israel ki. Ada to'ona Nambas 22:4-35.\n7 Bali 'o'olo (Right side)\nNa falafala wane Jiu, dia ta wane boroi 'ana nia gouru ana bali 'o'olo ana ta wane baita, nia fadaa ana wane nai too ana nikilalae fua gwaungai laugo dia na wane baita nai.\n8 Baru (boat)\nNa ru ne fua dee firi laona 'osi kera saea ana 'i Galili. Na baru ne adalae to'ona dia iole ki boroi ma nia ka baita. Ma nia ka too ana selo baita laugo ma nia ka bobola fainia wane 'oro ki.\n9 Beret (Bread)\n'I nao mai ana Israel, beret na ne fanga 'initoa kera. Boroi ma beret Jiu ki, si baita ka dia lifu beret kulu ki 'i ta'ena. Na beret kera molimoli'a ma ka baba go.\n10 Beret abu (Holy bread)\nNa lifu beret ne ki, na fataabu ki kwatea fua God. Ma burina ne kera kwatea beret nai, na fataabu ki ga ana taifilida ne kera kai 'ania.\n11 Beu Abu God (Temple)\nBeu Abu God nia to 'i Jerusalem. Ana English kera saea ana \"Temple.\" Na Beu Abu fua fosilana God go, ma fua kwate afafue ana. Taifilia na fataabu ki ne kera ka rao 'i laona.\nNa Beu Abu ne nao lau te beu go. Boroi ma nia too ana beu 'oro kera ladoa go fua kera kai too ana mae lume 'oro ki. Tani kula abitako to laugo 'i tofungana Beu nai ki. Te kula abitako nai taifilia Jiu ki go ne kera kai ru 'i laona. Boroi ma ta kula abitako baita lau ta wane boroi kai ru 'i laona. Kula abitako ne be kada 'oro sa Jesus to fua famanatalana wane ki ana.\n12 Beu fuana folae (Synagogue)\nNa beu fuana folae ne kera saea ana \"synagogue\" ana English. Ta kula boroi ana ne na wane Jiu ki to ana, kera saungai te beu 'uri fua folae. Tani kada kera saitamana kera ka foa ma kera ka idumia laugo na taki sa Moses ki 'i senai. Nao go ta fulifue 'i laona ma nao kera si afafue 'i senai. Kera ka famanata laugo na wane fi baita ki ana taki sa Moses. Kera ka oku laugo laona fua fatae kada kera too ana tani ru fua fatae sulia laona fere.\n13 Bielsebul (Beelzebub)\nSataeru ne, ta sataeru laugo fua sa Saetan na fadalana ne 'uri, \"wane baita ana fere 'initoa\". Wane ne god susuke ne ma tani wane kera fosia na satana.\n14 Christ\nSataeru ne fata sulia wane ne kera 'igitainia na ngwaingwai ana fua nia ka kingi. Sataeru ne leka mai fasia fatae Grik ma ana fatae wane Jiu ki kera saea ana \"Mesaea.\" Na ro sataeru ne ki fadaa ne wane God filia fua famaurilana wane nia ki. Na wane famamana ki kera famamana na Mesaea ne sa Jesus na.\n15 Dongki (donkey)\nNa dongki nia dia ta hos boroi ma nia tu'u ga ana.\n16 'Eregwau (Crown)\nNa ru fua dugwau ana gwauna wane 'initoa ana fua ka fatainia nia kingi.\n17 Esia\nNa lofaa ne na kingi 'i Rom nia gwaungai fafia. Esia karangia 'i Gris.\n18 Fafanga ana Daofa Liue (Passover Feast)\nNa dangi talingai Jiu ki ne, ne kera dau sulia fua manatalae to'ona kada koko kera ki leka fasia 'i Ijip. Kada nai, God ka kwatea te 'ainsel ka saungia welewane eta futa ki ana fui wane 'i Ijip. Boroi ma fui wane 'i Israel, God saea fuada, na tooa ki tafau kera kai saungia te sipsip ma kera ka alua na 'abu ana gwauna na mae ana lume kera ki, fua ne kada 'ainsel ka liu mai, nia ka liu daofa donga ana lume kera ki fua nia si saungia lau welewane eta kera ki.\n'Urinai ne 'ainsel kai saungia na welewane eta futa ki ana fui wane 'i Ijip. Ana dangi baita ne, kera ka sasi tani afafue fua God fua fatailana ne kera eele 'asiana sulia God fulia ru lea ki fuada, kada God lafuda fasia 'i Ijip.\nFiu maedangi ki 'i buri ana Fafanga ana Daofa Liue, kera 'ania beret nao ta isi ana. Dangi nai ki fua manatalae to'ona kada be kera to mai laona lofaa 'eke'eke, ma kera si too ana ta isi fua dolalilana beret kera.\n19 Fafanga ana 'O'obe ki (Feast of Tabernacles)\nAna dangi baita ne, kera kai manata sulia kada be koko kera ki leka fasia 'i Ijip ma kera ka leka mai 'uria 'i Israel. Kada nai, kera si to ana ta lume lea, boroi ma kera liu kwailiu go 'ada laona lofaa 'eke'eke fua fai akwala fangali ki. Laona dangi baita ne ki, wane ki to laona 'o'obe tu'u ki ne kera saungainida ana sara 'ai ki. Ana dangi baita ne, kera foa laugo ma kera ka kwatea laugo afafue ki.\n20 Fafurongo (Disciple)\nNa sataeru fua wane leka sulia famanatalae ma fatae wane baita nia. Ana fatae English, kera saea ana \"disciple\".\n21 Faoda (Cave)\nWane Jiu ki 'i nao, kera faitoli laona faoda ki. Kera 'elia kilu faoda ki tofungana faulifu ki 'i raofaie ana fa uo ki, ma kera ka saungainia na gwele ki 'i laona fua wane mae ki ka to 'i fafona. Kera saitamana alulana bara wane mae ki laona te faoda.\n22 Farasi (Pharisee)\nNa fikute wane baita ana Jiu ne kera manata fua kera sasia raoe lea ki fua God sulia kera dau lea sulia taki sa Moses ki ma na taki kera ki talada laugo. Kera lafuda talada ne kera leka sulia taki ki ka liufia tani wane Jiu. Kera famamana ngangata dia ta wane mae, nia kai mauri lau.\n23 Fataabu ki (Priests)\nFataabu ki futa mai olitana kwalafa sa Eron. Na raoe fataabu ki ne go fua fosilana God fua wane kera ki ma fua raoe ana ru abu ki laona Beu Abu God. Na raoe talingai kera ne kera to laona Beu Abu God 'i Jerusalem fua afafue ma fua fosilana God.\n24 Fataabu baita ki (Chief priests)\nNa fataabu baita ki kera ada sulia na Beu Abu God 'i Jerusalem. Kera ada laugo sulia na malefo laona Beu Abu God.\n25 Fau talingai (Corner stone)\nKada Jiu ki saungainia lume, kera ka eta alua fau baita ki ana sulokoe ana lume. 'I buri'ana kera ka alua lau kau fau 'oro ki kalia lume. Na fau talingai kwatea lume ne ka uu ngado.\n26 Fikute wane lokoeru (Sanhedrin)\nNa fikute wane lokoeru 'i Jiu ki ne na English Bible saea ana na \"Sanhedrin.\" Kera fata sulia abulolana ma tolana wane Israel ki ana fasagalana garoe ki ma kera kai ketoa na wane ne kera aburongo ana taki ki. Ana kada ne laugo wane Jiu ki to 'i farana na 'initoe 'i Rom, ma na fikute wane ne nao si too ana nikilalae fua kwaelana ta wane fua ka maelae.\n27 Filip\nNa wane ne nia futa ana sa Herod Baita. Nia gwaungai fafia lofaa 'i Iturea ma 'i Trakonaetis. Na fangali nia 'initoa sulia ki safali ana 4 B.C. leleka ka sui ana A.D. 34 (Luk 3:1).\n28 Fulifue (Altar)\nNa ru ne dia tatafe ki, nia uu 'i laona Beu Abu God 'i Jerusalem. Na fataabu Jiu ki, kera alua kwatee wane ki fafona fulifue ni afafue nai fua fosilana God.\n29 Galili\nKula ne na satana te lofaa ana Jiu ki, ne sa Herod Antipas ada sulia ana kada sa Jesus to laona molagali. Kula ne to laona bali toli 'i Israel, ma nia too ana 'osi baita 'i Galili ana ta bali.\n30 Grep (Grape)\nSatana te 'ai tu'u ne too ana fueru ki fua 'anilana. Wane 'i Israel ki ofia oole baita 'asiana ki ana 'ai ne. Fueru ki kera ka aluda laona mae kwakwa ana gwa fau baita ma kera ka uria fua nia ka sulua. Na wane 'i Israel ki kera saungainia na waeni ana fueru ana 'ai ne.\n31 Grik (Greek)\nNia na fatae wane 'i Gris ki.\n32 Herod Baita (Herod the great)\nNa wane ne nia gwaungai fafia wane 'i Israel ana kada sa Jesus futa. Nia laugo be odua wane ni omee nia ki kera ka saungia na welewane tu'u ki. Na fangali nia gwaungai sulia ki safali ana 40 B.C. leleka ka dao ana 4 B.C. Ana kada ne na Beu Abu God ka fura ka ta'a na. 'Urinai nia ka saungai falu ana Beu Abu God.\nKada sa Herod nia mae na olu wele nia ki ne kera talana. Satada ne sa Akilas, sa Herod Antipas fainia sa Filip (Matiu 2).\n33 Herod Agripa baita (Herod Agripa the first)\nNia koko sa Herod Baita ne, ma maa nia ne sa Aristobulus. Nia be saungia sa James na lifurongo, ma ka alua laugo sa Pita laona beu ni kanie (Ada to'ona Acts 12). Ana fangali A.D. 37, nia gwaungai fafia lofaa 'i Iturea fainia 'i Trakonaetis. Ana fangali A.D. 39, nia gwaungai fafia 'i Galili fainia lofaa 'i Berea laugo. Safali ana fangali A.D. 41 leleka ka dao ana fangali A.D. 44, nia gwaungai lau fafia na lofaa 'i Jiudea. Ma na olu fangali 'isi nia ki ana maurilana, nia gwaungai na fafia wane 'i Israel ki tafau na.\n34 Herod Agripa ruana wane (Herod Agripa the second)\nNia wele sa Herod Agripa baita. Ma nia gwaungai fafia lofaa 'i Abilin fainia na lofaa 'i Trakonaetis laugo. Acts 25 fata sulia kada nia ada to'ona sa Paul. Na fangali nia 'initoa sulida ki safali ana A.D. 53 leleka ka sui ana A.D. 70.\n35 Herod Antipas\nNa wane ne nia futa ana sa Herod Baita. Nia gwaungai fafia lofaa 'i Galili fainia 'i Berea. Nia be saungia sa John wane ni Siuabu. Nia eta adea te keni ma nia ka lukasia ma ka adea lau 'afe saoana nia sa Filip. Sa Antipas laugo be ada to'ona sa Jesus kada be sa Paelat odua kau sa Jesus siana, ka suifatai be kera fi saungia sa Jesus. Na fangali nia 'initoa sulida ki safali ana 4 B.C. leleka ka sui ana A.D. 39 (Matiu 14; Luk 23).\n36 'Inita fataabu (High Priest)\nNa gwaungai wane fuana fataabu ki ne na 'inita fataabu. Kera too ana te 'inita fataabu go ana te kada. Na wane ne nia gwaungai laugo fua fikute wane lokoeru wane Jiu ki.\n37 Israel\nSatana na kula ne na Jiu ki ma sa Jesus to ana.\n38 Jerusalem\nNa fere baita Jiu ki ne ma na Beu Abu God to laugo senai.\n39 Jesus\nAna fatae Jiu kera saea ana sa Jesus, ma tani kada kera saea ana sa Josua. Boroi ma ana fatae Grik kera saea ana sa \"Iesus.\" Fadalana fatae Jiu ki ne, \"Na wane fua lugelana na wane ki lau.\"\n40 Jiu (Jew)\nWane ki tafau ne kera futa olitana kwalafa sa Abraham.\n41 Jiudea\nNa satana ta bali ana 'aena lofaa 'i Israel.\n42 Kamel (Camel)\nTe ru mauri 'a'ala dia na hos ki boroi ma nia baita. Na luana gwala 'asiana ma na sulina ka bu. Na kamel dia nao nia si ku boroi sulia ta te dangi naoma ta ro dangi, nao nia si mae go, ma nia saitamana ka rao go 'ana. Kera saitamana rao go 'ada ana kula ne nao ta kafo ana. Ifuna kamel kera saitamana kera ka saungainia maku laugo ana boroi ma na maku nai ki gaga'ai 'asiana. Na maku 'urinai ki na profet ki go ne kera 'afisia.\n43 Kapaneam\nNa fere ne nia to ana bali toli ana 'osi 'i Galili. Kula ne na ne sa Jesus 'idufa 'ainitalo ana, ma nia ka gura wane matai ana, ma ka ifulangainia laugo anoeru ta'a ki ana.\n44 Kekedee Abu (Scripture)\nNa Buko God ne Jiu ki kera saitamana idumilana. Nia karangi ka dia na Alangaie 'Ua kulu kada ne. Bali eta ana ne kera saea ana Taki sa Moses. Ruana bali ana ne na Famanata ki, ma na oluna bali ana buko ne na Psalm (fa ngu) Jiu ki. Ada to'ona Luk 24:44.\n45 Kingi baita 'i Rom (Ceasar)\nNa fatae Grik, kera saea ana sa \"Sisa.\" Na kingi baita 'i Rom ka gwaungai fafia toae 'e'ete ki. Na kingi baita ne nia to mai 'i Rom, ma nia ne filia tani wane ka ada sulia tani toae 'e'ete ne nia too ana nikilalae fafida. Kada sa Jesus fi baita mai ana, sa Herod Antipas, te wane 'initoa ne kingi baita 'i Rom ne filia fua ada sulia na lofaa 'i Galili, ma nia ka filia sa Paelat fua ada sulia 'i Jiudea.\n46 Kula ni kwaekwaee (hell)\nFatae English kera saea \"kula ni kwaekwaee\" ana \"hell.\"\n47 Kuu (leprosy)\nNa mataie ana kuu nia saungia wane 'oro ki ana kada sa Jesus nia to laona molagali. Na wane Jiu ki famanata ka 'uri, dia ta wane too ana mataie ta'a ne ana nonina, na wane nai nia bilia na 'i maana God. Na wane 'urinai ki, kera ka to 'i maa ana fere ma nao kera si karangi ana ta wane ne nao si too ana mataie nai.\n48 Lifurongo (apostle)\nSa Jesus filia akwala ma ro wane fua lekalae burina talau. Ma kada nia ka oli 'uria 'i langi, sa Jesus ka oduda 'uria 'ainitalolae ana na Farongoe Lea God.\n49 Lofaa 'eke'eke (wilderness\/desert)\nKula reredea 'asiana. Nao ta 'ai naoma ta kafo fua to na ana. Nao ta wane naoma ta Beu fua to ana. One ma fau go ne nia 'i senai.\n50 Lume (house)\nNa lume Jiu ki kera saungainida ana na fau. Ma na lume 'oro ki tu'u go, ma wane tooru ki go ne too ana lume baita ki ne too ana mae lume 'oro ki 'i laona. Fafona na lume ne ki nia dada ma na lata ki ra mai 'i maa fua wane ki ka ra sulia. Kada gwarie ki saulafi, kera ka to 'ada 'i senai fua fatae ma mamalolae.\n51 Maedangi fuana manatalugelana ta'alae ki (Day of Atonement)\nDangi ne ana fangali ki tafau na 'inita fataabu nia ka ru laona Kula Abu 'asiana ana Beu Abu God ma ka dilalana 'abu buluka fafona fa kisi abu. Kera sasi 'urinai fuana manatalugelana ta'alae wane ki. Ada to'ona Levitikus 16:29-34 ma 23:26-32.\n52 Maedangi 'isi ki (Last Days)\nSafali ana kada sa Jesus dao laona molagali leleka ka dao ana kada nia kai oli lau mai, kera saea ana maedangi 'isi ki.\n53 Mana (Manna)\nNia na beret ne God kwatea fua wane 'i Israel ki fua 'anilana, kada kera to 'i laona lofaa 'eke'eke.\n54 Mastad (Mustard)\nNa 'ai ne too ana mege ru tu'u 'asiana ki, boroi ma na 'inita 'ai saitamana ka baita 'asiana. Na wane ki kera diu mangisia na mege ru ne ki fua dolalana na fanga fua 'anilana ka lea.\n55 Mesaea (Messiah)\nFua fadalana fatae ne 'oe ada to'ona laugo ana Christ. Ro sataeru ne ki bobola go.\n56 Nad (Nard)\nNia na 'ai ne moko lea 'asiana. Na wane ana fere tau ki, kera ngiloa na ulina 'ai ne fua sasilana ana ngwaingwai moko lea, folilana baita 'asiana.\n57 Nanigot (Goat)\nNa ru 'a'ala ne dia sipsip ki, boroi ma nia too ana ro kokona ru ki.\n58 Nau Ne (I Am)\nNa sataeru ne satana God. God fatainia sataeru ne fua sa Moses, kada sa Moses nia ada to'ona na ere be meafia 'ai tu'u, boroi ma na 'ai nai nao ta ere si sarufia. Ada to'ona Eksodas 3. Ma kada sa Jesus fata 'uri, \"Nau ne,\" nia fatainia ne nia God na.\n59 Ngingidue (Honey)\nFatae English kera saea ngingidue ana \"honey.\" Na ru ne 'anilana mamasia ka lea.\n60 'Ole 'unge (Circumcise)\nFatae English kera saea ana \"circumcise.\" Ana falafala wane Jiu ki kada welewane tu'u kwalu maedangi ki burina futalana, kera ka 'ole 'unge. Kada nai laugo ne kera ka fasata na wane. Koko kera sa Abraham ne safalia na falafala ne fua fatainia ne nia leka sulia na fata alangaie God. Na wane Jiu ki leka sulia falafala ana 'ole 'unge fua fatailana ne kera wane God ki.\n61 'O'obe Abu God (Tabernacle)\nNa wane Jiu ki fosi God 'i laona 'O'obe Abu suifatai kera saungainia na Beu Abu God 'i Jerusalem. Ada to'ona Eksodas 26.\n62 Pentekos (Pentecost)\nAna fatae Grik, Pentekos fadaa ne lima akwala fa dangi ki burina dangi baita ana Fafanga ana Daofa Liue. Jiu ki kera dau sulia dangi ne fua fangalae kada witi nia maua na fua ngedalana fueru ki.\n63 Pontias Paelat\nNia te wane baita fasia 'i Rom. Nia ka baita ana lofaa 'i Jiudea kada sa Jesus leka kwailiu fainia Farongoe Lea. Nia 'initoa sulia fangali A.D. 26 leleka ka dao ana fangali A.D. 36.\n64 Profet (Prophet)\nNia wane ne God filia fua fatalolana fatalana fua wane ki.\n65 Rom (Rome)\nRom te fere baita 'asiana nia to ana kula kera saea ana 'i Itali. Rom too ana 'initoe baita ma ka gwaungai fafia kula 'oro 'e'ete ki ma nia ka gwaungai laugo fafia wane 'i Israel ki. Na 'initoe ne 'i Rom, nia baita ma ka nikila 'asiana ana kada sa Jesus to ana molagali.\n66 Sabat (Sabbath)\nNa dangi abu Jiu ki ne. Kera nao si rao ana dangi nai. Jiu ki kera dau ngangata sulia Sabat. Sabat nia safali ana 6 kiloko saulafi ana Faraede, leleka ka sui ana 6 kiloko ana Sarere saulafi.\n67 Sadusi (Sadducees)\nTa fikute wane laugo ana Jiu ki. Kera si famamana ne wane ki ka tatae oli burina ne nia mae na. Nao kera si famamana laugo ne na 'ainsel ki to naoma na anoeru ta'a ki to.\n68 Saetan (Satan)\nSatana na 'inita wane ana anoeru ta'a ki.\n69 Salfa (Sulfur)\nNa one ngwabinabina kokoa ne sarulana 'ako'ako 'asiana ma ka moko ta'a.\n70 Samaria\nNa satana te fere baita ne boroi nia satana laugo lofaa nai. Na fere baita nai to safitana ro lofaa 'i Galili ma 'i Jiudea ki. Na wane ne to 'i senai ki, kera futa olitana ro fui wane ki, na Jiu ki ma na wane kwaita ki. Na wane Jiu ki ada toli ana wane ana 'i Samaria, sulia fui wane ne kera futa dola.\n71 Sipsip (Sheep)\nNa ru mauri 'a'ala lea Jiu ki ne kera alua fua afafue ana fua God ma kera saitamana kera ka 'ania laugo. Na ifuna kera ka saungainia ana na maku ki fua ofilae. Nao nia si fualia ta wane naoma ka 'alea ta wane. Na ru ne kera susuli lea ana. Dia nia saitamana na ana wane, nia saitamana ka leka fainia 'i fai boroi 'ana nia leka ana.\n72 Taki sa Moses ki (Laws of Moses)\nNa Jiu ki saea na lima buko laona Alangaie 'Ua ki ana sataeru ne. Kera ne Jenesis, Eksodas, Levitikus, Nambas, fainia Diutronomi.\n73 Wane famanata (Teacher)\nKada fafurongo ki kera saea sa Jesus ana wane famanata, kera fadaa ana nia wane baita ma nia saitamana laugo ana ru 'oro 'asiana ki. Kera fatainia ne kera manata lafua dia laugo ne kera manata lafua wane famanata ana taki ki. Ana fatae Jiu ki, \"Rabae\" fadaa wane famanata.\n74 Wane famanata ana taki ki (Scribes)\nNa fikute wane ne, kera ne saitamana ana taki God ki ma kera ka famanata ana taki nai ki fua wane ki.\n75 Wane ni konilana malefo ana takisi (Tax collector)\nAna kada sa Jesus to 'ua, na kingi baita 'i Rom nia baita fua Jiu ki ana tolae kera. Na kingi 'i Rom ka filia tani wane Jiu fua konilana malefo fasia na Jiu ki fua folilana takisi. Kera saitamana kera ka to mai ana fere baita kera ki fua ngalilana takisi ana wane ki. Na wane Jiu ki noni'ela ana wane ni konilana malefo ana takisi.\n76 Wane rao 'o'oni (Slave)\nFatae English kera saea wane rao 'o'oni ana \"slave.\" Na welewane naoma keni ne rao 'o'oni fua wane baita ne ada sulia. Nia fadaa ana nia nao si aluge fua sasilana ta raoe talana ne nia doria, sulia wane baita nia ne kai saea ru fua sasilana. Nao nia si ngalia ta malefo ana raoe nia, boroi ma nia rao 'o'oni ga 'ana.\nDia ta wane doria ne kai 'afia ta wane rao 'o'oni kai aluge lau, nia kai folia na wane rao 'o'oni nai ma ka kwatea malefo baita fua wane baita nia.\n77 Wele nia Wane (Son of Man)\nNa sataeru ne sa Jesus ne tala saea ana nia talana. Ma kulu ka dao to'ona laona buko sa Daniel. 'I laona buko sa Daniel, sataeru ne ka fadaa ana wane ne God kwatea nikilalae fua gwaungaie. Ada to'ona ana Luk 22:69, fainia Daniel 7:13-14.\n78 Witi (Wheat)\nNa ru ne wane Jiu ki fasia laona oole kera ki ma adalae to'ona dia na raisi ki. Fueru ki kera saungainia ana fulaoa fua beret. Na fulaoa ne kulu saungainia ana beret ne 'i ta'ena boroi kera saungainia laugo ana witi.","id":"<urn:uuid:13dbc739-ca18-4c6b-9590-f787e1f06c87>","dump":"CC-MAIN-2019-09","url":"http:\/\/ebible.org\/far\/GLO01.htm","date":"2019-02-18T19:00:29Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2019-09\/segments\/1550247487624.32\/warc\/CC-MAIN-20190218175932-20190218201932-00077.warc.gz","language":"far","language_score":0.9998146892,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":3,"top_langs":"{\"far_Latn_score\": 0.9998146891593933}","num_words":3753,"character_repetition_ratio":0.06,"word_repetition_ratio":0.003,"special_characters_ratio":0.256,"stopwords_ratio":0.478,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
4 |
+
{"text":"2\nNa fanaonao 'i Jerusalem ki alafafia na famanatalae sa Paul\n1 'I buri'ana te akwala ma fai fangali, nau ku fi oli lau 'uria 'i Jerusalem fainia sa Banabas, ma nau ku talaia sa Titus ka leka laugo fai karo. 2 God ne doria nau leka 'i senai sulia fataie nia fuaku. Ma ana kada nau ku fata oku fainia wane fanaonao ki 'i Jerusalem taifilida, ma nau ku fadaa lea ana na Farongoe Lea ne nau ku famanata ana fuana wane nao lau Jiu ki. Nau ku farongoa fanaonao nai ki sulia na raoe nau tafau, fua ne kera kai alafafia, fasi nau ku rao ulafu ga 'aku ana raoe ne. 3 Sa Titus na wane ne to fai nau, nia nao lau wane Jiu, boroi ma wane 'i Grik, ma fanaonao ki kera si sumainia go fuana 'ole 'unge. 4 Kalu fata sulia ru ne ki, sulia tani wane ne kera suke ne kera saea kera famamana, kera doria nia kai 'ole 'ungelae. Wane nai ki kera leka agwa mai fua falilana na fitoe ne kalu ngali go sa Jesus Christ fuana famaurilamalu. Kera doria kera kai sumai kalu fuana rolae sulia taki ki. 5 Ma kalu si ala go fafia wane susuke nai ki ana ta te kada tu'u boroi, sulia nao kalu si doria kera ka falia na mamanae ana Farongoe Lea ne mulu famamana na.\n6 Ma fanaonao ne wane ki alafafida 'i Jerusalem, nao kera si saea go ta ru falu fuaku sulia famanatalae nau. (Boroi ma nao nau si 'abero go sulia wane ne ki, ne tani wane fia kera wane 'initoa ki. Sulia taifilia God go ne saitamana ka saea ne wane nia 'initoa.) 7 'Urinai fanaonao nai ki, te ru ne kera tala ada to'ona ne God nia kwatea na raoe ne fuaku fuana 'ainitalolae ana fuana wane nao lau Jiu ki, dia laugo ne nia kwatea fua sa Pita na raoe fuana 'ainitalolae ana fuada Jiu ki. 8 Sulia God ne alu nau, nau ku lifurongo fuana wane nao lau Jiu ki, dia laugo ne nia alua sa Pita ka lifurongo fuada wane Jiu ki. 9 Sa Jemes ma sa Pita, fainia sa Jon, ne wane fanaonao ki, kera saitamana ne God kwatea na raoe talingai ne fuaku fuana 'ainitalolae fua wane nao lau Jiu ki. Nia ne kwatea kera ka samo 'amaro sa Banabas, fua ne kai fatainia ne kera alafafi karo ka rao 'i safitamulu wane nao lau Jiu ki, ma kera ka rao 'i matangada wane Jiu ki. 10 Ma te ru go ne kera doria karo kai manata to'ona na kwai'adomie fuana wane siofa ki safitana wane famamana God ki 'i Jerusalem. Iu, ru nai ne nau ku ngangata 'asiana fua sasilana.\nSa Paul balufia sa Pita\n11-13 Kada sa Pita dao 'i Antiok, nia ka fanga ga 'ana fainia wane ne nao lau Jiu ki. Sui, tani wane Jiu ne sa Jemes oduda mai kera ka dao 'i senai. Wane nai ki manata 'uri, \"Dia nao ta wane si 'ole 'unge, nia nao lau na wane mamana sa Christ.\" Go ma, sa Pita nao si fanga na fainia wane nao lau Jiu ki.* Jiu ne kera dau sulia taki sa Moses ki, nao kera si fanga oku fainia wane ne nao lau Jiu ki. Kera fia kera kai sua ana kada kera samo to'ona ma kera ka 'ania na fanga ana wane nao lau Jiu ki. Ada to'ona Levitikas 11; Acts 11 Nia sasi 'urinai sulia ne nia mau ana olisusue fainia wane Jiu ki ne kera leka mai fasia 'i Jerusalem. Ma tani Jiu ne kera famamana laugo ana sa Christ, kada kera ada to'ona sa Pita ne sasi 'urinai, kera ka mau laugo dia sa Pita, ma kera ka si fanga laugo fainia wane nao lau Jiu ki. Ma sa Banabas boroi ka sasi laugo sulida. 14 Boroi ma kada nai, nau ku ada to'ona kera garo sulia nao kera si rosulia na mamanae 'ana Farongoe Lea. Ma nau ku balufia sa Pita 'i safitana wane 'oro ne kera famamana ki, sulia nia garo 'asiana. Ma nau ku fata 'uri fuana, \"'Oe na wane Jiu, boroi ma 'oe luka na 'amu ana falafala wane Jiu ki, ma 'oe to na 'amu dia ta wane ne nao lau Jiu. Kera nao lau wane Jiu ki ne. 'Oe garo 'asiana ne 'oe sumainia wane nao lau Jiu ki fuana rolae sulia falafala Jiu ki.\"\nJiu ki fainia wane nao lau Jiu ki kera mauri sulia famamanae kera\n15 Nia mamana na kalu futa mai ana Jiu ki, ma kalu nao si dia lau wane nao lau Jiu ki ne kera si leka sulia taki sa Moses ki. 16 Ma kalu Jiu ki saitamana ne wane kai fa'o'olosia na tolana fainia God ana famamanae ana sa Jesus Christ, ma nao lau ana rolae sulia taki sa Moses ki. 'Urinai ne kalu ka famamana laugo ana sa Christ Jesus fua ne kalu kai 'o'olo 'i maana God. God nia fuusi 'o'olo amalu nao lau sulia na rolae sulia taki ki, boroi ma sulia lalau ne kalu famamana sa Christ. Sulia na rolae sulia taki ki nao si bobola fua ne kai fa'o'oloa ta wane 'i maana God. 17 Ana kada ne, kalu Jiu ki, kalu nani 'uria maurie ana sa Christ ka liufia na rolae sulia taki ki, ma tani Jiu kera saea kalu wane abulo ta'a ki na. 'Uri ma, nia fadaa ana sa Christ ne kwatea kalu ka abulo ta'a, sulia ne kalu fasia lekalae burina taki ki? Nia nao si 'urinai lau. 18 Boroi ma dia nau ku oli, ma nau ku famamana lau taki ki ne nau ku noni'ela na ana, nau ku 'asi nau na laona abulo ta'alae. 19 Kada nau ku to sulia taki ki, nau ku ada to'ona fulina nao nau si fito'ona lekalae burina taki ki fua sae ne nau 'o'olo 'i maana God. Nia ne nau ku luka na ana na taki fua ne nau to sulia God. 20 God nia 'ado nau fainia sa Christ ne nia mae ana 'airarafolo. Nia ne nau ku mae na, boroi ma sa Christ ne to laona maurilaku. Ma na maurie ne nau ku too ana kada ne, nau ku mauri ana na famamanae nau ana na Wele God. Nia kwaimani aku, ma ka mae fua ne kai famauri nau. 21 God nia ka alafafi kulu sulia na kwaiofeie nia. Nao nau si noni'ela ana na kwaiofeie nia. Ma dia ta wane kai 'o'olo fainia God sulia taki ki, nia fatainia ne na maelana sa Christ dalafa ga 'ana.\n*2:11-13 Jiu ne kera dau sulia taki sa Moses ki, nao kera si fanga oku fainia wane ne nao lau Jiu ki. Kera fia kera kai sua ana kada kera samo to'ona ma kera ka 'ania na fanga ana wane nao lau Jiu ki. Ada to'ona Levitikas 11; Acts 11","id":"<urn:uuid:0121277b-b330-44ee-8e41-1d0d2edb1f05>","dump":"CC-MAIN-2019-13","url":"http:\/\/ebible.org\/far\/GAL02.htm","date":"2019-03-24T02:55:35Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2019-13\/segments\/1552912203168.70\/warc\/CC-MAIN-20190324022143-20190324044143-00230.warc.gz","language":"far","language_score":0.9999775887,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":2,"top_langs":"{\"far_Latn_score\": 0.9999775886535645}","num_words":1124,"character_repetition_ratio":0.091,"word_repetition_ratio":0.07,"special_characters_ratio":0.253,"stopwords_ratio":0.557,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":1.0,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
5 |
+
{"text":"Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali Święta na fali\n3.06.2021\nŚwięta na fali - surfuj po prezenty i odbierz 100 % zwrotu","id":"<urn:uuid:61ca89a8-5db4-43ba-bd80-ccc51eedb4b7>","dump":"CC-MAIN-2022-05","url":"https:\/\/galeriakatowicka.eu\/swieta-na-fali\/","date":"2022-01-25T16:51:05Z","file_path":"s3:\/\/commoncrawl\/crawl-data\/CC-MAIN-2022-05\/segments\/1642320304859.70\/warc\/CC-MAIN-20220125160159-20220125190159-00685.warc.gz","language":"far","language_score":0.6070739627,"language_script":"Latn","minhash_cluster_size":1,"top_langs":"{\"far_Latn_score\": 0.607073962688446, \"pol_Latn_score\": 0.31595420837402344, \"mer_Latn_score\": 0.02142898365855217}","num_words":69,"character_repetition_ratio":0.454,"word_repetition_ratio":0.9,"special_characters_ratio":0.234,"stopwords_ratio":0.319,"flagged_words_ratio":0.0,"lang_id_score":0.567,"perplexity_score":500.0,"cluster_detection":-1}
|
far_Latn/fineweb-2_000001_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 1016.0,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0867,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.02166,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.24868,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.52666,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.98764,
|
11 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 572.1047806127825,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.07080148303531501,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.12594659344341155,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.008938545743016595,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.05045616315178949,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.06537698677669383,
|
23 |
+
"perplexity_score": 0.0
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 939.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0715,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.247,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.5385,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 3753.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.454,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.9,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.269,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.6,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 69.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.052,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.227,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.319,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.567,
|
59 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 1497.6000000000001,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0913,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0075000000000000075,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.261,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.5690999999999999,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 1171.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.07875,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.003,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.25375000000000003,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.5525,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 939.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0715,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.247,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.5385,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 651.25,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.067,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.244,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.51025,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 500.0
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "50",
|
112 |
+
"keep size": "45",
|
113 |
+
"remove size": "5"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/fineweb-2_000001_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 551.8532381064057,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.06408835234168957,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.004933787558989679,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19560731595426478,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.010865774569946229,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 5.175405573315889e-05,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999287160925069,
|
11 |
+
"perplexity_score": 1071.7698815783526
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 785.8197992640336,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.02116492037991142,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.01571745870505629,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.017173842694862773,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.0077340180726257505,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0005717399837271384,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.00339867650689982,
|
23 |
+
"perplexity_score": 608.213760808313
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 402.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.064,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.195,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.01,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 936.9
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 105086.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.254,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.769,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.798,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.117,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.063,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 28357.5
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 53.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.083,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.504,
|
59 |
+
"perplexity_score": 2.3
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 992.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.09,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.014,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.217,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.021,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 1713.3
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 594.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.076,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.206,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.015,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 1271.6
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 402.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.064,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.195,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.01,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 936.9
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 273.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.052,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.184,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.005,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 704.6
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "1944408",
|
112 |
+
"keep size": "1800923",
|
113 |
+
"remove size": "143485"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000002_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.311182477718862,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008705097898870797,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00020898277469603798,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19225756962168375,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005409900704143554,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011412744904141671,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999824262344483,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259262.2308054172
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 36.485537603819964,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025940416830258838,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.007072601541946179,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.032251880613110205,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015468930270177404,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.002260850107265506,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0021500909679124398,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139164.60538341253
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 237839.6
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 4809.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.24,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.154,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1122506.1
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.032,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.236,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1397.3
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446208.1
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 341678.75
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 237839.6
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154159.7
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "566689",
|
113 |
+
"remove size": "70397"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000003_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.352831485859053,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008573938212423443,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00019545712823700406,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.1922294305635346,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.0054361075270842555,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0001162967009163598,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999835312657944,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259150.53676724966
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 43.563472132175875,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025728811497704517,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.006850032568033683,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.03221413316624083,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015580823117282623,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0023045439115290008,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0020458079325258137,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139067.14811350466
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 237944.15000000002
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 14074.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.296,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.143,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1112547.3
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.02,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.143,
|
59 |
+
"perplexity_score": 662.4
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.03,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446158.44999999995
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 341497.02499999997
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 237944.15000000002
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154123.45
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "566304",
|
113 |
+
"remove size": "70782"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000010_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.355512442590168,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.00862706604759797,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00021889666387269534,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19221564278606024,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005432395312406802,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011598591085034046,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999856848212019,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259222.2499083326
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 53.1584509892977,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.02576204869683937,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.007200234713618116,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.03212457307469301,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015536066814245013,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.002293696229144482,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.001670066873213525,
|
23 |
+
"perplexity_score": 138962.26089594045
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 237866.95
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 30387.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.286,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.133,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1171612.2
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.027,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.479,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1396.3
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446453.45
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 341512.775
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 237866.95
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154369.625
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "568997",
|
113 |
+
"remove size": "68089"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000012_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.365448306822,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.00858271881661188,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0001968478353001007,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19222557080205815,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005413598791999824,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011516027663455168,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999833586046465,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259301.7335557522
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 37.265712047365476,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025697908869361186,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.006802832607470734,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.03209853287020512,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015492541271469354,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0022976125893201097,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0019033367447114783,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139049.78212930312
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 237949.1
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 7279.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.25,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.143,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1147064.3
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.026,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.407,
|
59 |
+
"perplexity_score": 725.0
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.03,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446071.80000000005
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 341932.175
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 237949.1
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154339.44999999998
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "567846",
|
113 |
+
"remove size": "69240"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000014_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.348869697340703,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008675538310369395,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00017934941279513283,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19224777659531045,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005447520428953078,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011700775091588899,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999845923470303,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259331.569624038
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 37.12260886475125,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.02594755176202248,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.006103145468410894,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.032233142122326634,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015533699298809956,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.002292206409365064,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.001970148075502861,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139090.23897793808
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 237977.4
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 4288.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.75,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.235,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.192,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1178391.6
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.02,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.38,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1653.6
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 52.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446531.15
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 341749.55
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 237977.4
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154403.47499999998
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "564773",
|
113 |
+
"remove size": "72313"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000017_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.384381386500408,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008626477430048695,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0002081791155354222,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19224840131473614,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.00536330103000223,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011516969451534017,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999829913072961,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259365.17095635438
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 38.62119268087625,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025790289581334887,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.007081014871287067,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.03220344583640547,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015397140672008085,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.002291704030321555,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0019813811798079996,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139314.30275348847
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 237963.40000000002
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 5672.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.231,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.133,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1173647.3
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.02,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.418,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1392.9
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446504.55
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 342107.9
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 237963.40000000002
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154175.30000000002
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "561837",
|
113 |
+
"remove size": "75249"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000018_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.313114712927298,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008588021083495797,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00019609283519022547,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.1922236213007349,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005403372543110349,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011544909164539796,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999867396238495,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259579.26976091138
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 37.410105632493334,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.02574014596478918,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.006789036397544654,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.03213783788098168,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015438626399551264,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0022983269204841505,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0016432564021603032,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139270.0411383738
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 238328.45
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 6418.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.796,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.222,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.15,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1117657.9
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 8.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.029,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.44,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1268.2
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.03,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 447272.1
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 342138.85
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 238328.45
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154551.80000000002
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "558253",
|
113 |
+
"remove size": "78833"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000023_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.343477960589308,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.00861200528657041,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00020974562303990353,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.1922381562300851,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005408547668603612,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011455439297049383,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.999987251328706,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259536.8752816731
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 38.9260835337084,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025764963720645954,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.007233069794749412,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.032232233022530386,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015481042147446797,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.002275037421830106,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0017360980664454548,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139160.2310546473
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 238593.85
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 7238.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.235,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.125,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1095410.4
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.025,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.256,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1321.8
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 447050.05
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 342421.475
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 238593.85
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154262.34999999998
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "561706",
|
113 |
+
"remove size": "75380"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000024_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.381356677120515,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008646520250013345,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00020580267028313286,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19227413253469702,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.0054082070552484264,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011569081725230187,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999849408086192,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259358.59205633152
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 38.24631166209167,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025848395837558557,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.006978146270188279,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.0323005152314643,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015448501627523403,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0023000658792872736,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0017613639621044987,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139176.30749930386
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 238155.34999999998
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 4443.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.235,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.133,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1117657.9
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.028,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.395,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1128.8
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446610.4
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 341798.85
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 238155.34999999998
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154344.225
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637086",
|
112 |
+
"keep size": "564323",
|
113 |
+
"remove size": "72763"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000029_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.326049114325404,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008614045221595234,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00021176923016551954,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.1922432752301499,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.0054148033621887175,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011567687200295093,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999871743958811,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259309.14542753325
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 37.963886229815344,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025790579463533077,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.007070902672510376,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.032202075747979994,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015486066580759586,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.002298476740357095,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0015267895846704735,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139192.62168981845
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 238176.4
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 6020.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.238,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.167,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1089005.4
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.028,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.597,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1074.3
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 445957.1
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 341879.2
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 238176.4
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154134.9
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637085",
|
112 |
+
"keep size": "568202",
|
113 |
+
"remove size": "68883"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000035_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.37647723616158,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008647692223172729,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00018886961708406254,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19226258034642155,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005462224036039146,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011681172841928473,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999865653719674,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259234.10352244996
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 38.35081176356853,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.02582046330881133,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0066320575593252894,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.03223360534035716,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015581025009752288,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0023044474771156723,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0016123887669169511,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139184.4027132768
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 238015.3
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 4458.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.902,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.353,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.143,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1189131.9
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.039,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.51,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1107.1
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.025,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446968.33999999985
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 341479.0
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 238015.3
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154038.6
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637085",
|
112 |
+
"keep size": "564400",
|
113 |
+
"remove size": "72685"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000037_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.42493073922632,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008705434910569233,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0002035144446973324,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19219465848356182,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.00542952353296656,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011408210835288853,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999854823139769,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259290.99773169975
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 36.94347898286644,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025921353916951557,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.006975210150145129,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.032155243060543494,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015489214156461824,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.002285071571876626,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0018391935652237014,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139095.4244689199
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 238177.4
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 3980.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 0.902,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.214,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.154,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1095410.4
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.023,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.263,
|
59 |
+
"perplexity_score": 851.3
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446364.7799999999
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 342124.4
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 238177.4
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154271.3
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637085",
|
112 |
+
"keep size": "570510",
|
113 |
+
"remove size": "66575"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000038_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.32221446117865,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.00864535815472033,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00021558818681965516,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19229267523171942,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005402409411616974,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011771427674486134,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.999984553081614,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259550.7478570363
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 36.48482515783433,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0258716320363582,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.007273295257243098,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.03221105237441534,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015439439076336214,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0023462285540431877,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0018576667300816817,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139255.90409452323
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 238327.3
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 4921.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.231,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.133,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1147064.3
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.037,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.495,
|
59 |
+
"perplexity_score": 953.8
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446644.98
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 342012.5
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 238327.3
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154453.8
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637085",
|
112 |
+
"keep size": "564537",
|
113 |
+
"remove size": "72548"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|
guj_Gujr/mala_000041_stas.jsonl
ADDED
@@ -0,0 +1,115 @@
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
+
[
|
2 |
+
{
|
3 |
+
"avg": {
|
4 |
+
"num_words": 30.471844416365162,
|
5 |
+
"character_repetition_ratio": 0.008619237621353509,
|
6 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00019723270835131888,
|
7 |
+
"special_characters_ratio": 0.19220252399601304,
|
8 |
+
"stopwords_ratio": 0.005424506933925613,
|
9 |
+
"flagged_words_ratio": 0.00011726221775744213,
|
10 |
+
"lang_id_score": 0.9999867725656705,
|
11 |
+
"perplexity_score": 259470.01723757433
|
12 |
+
}
|
13 |
+
},
|
14 |
+
{
|
15 |
+
"std": {
|
16 |
+
"num_words": 41.70235389100065,
|
17 |
+
"character_repetition_ratio": 0.025748642830585398,
|
18 |
+
"word_repetition_ratio": 0.00684094389821773,
|
19 |
+
"special_characters_ratio": 0.0322175646772101,
|
20 |
+
"stopwords_ratio": 0.015485610428170564,
|
21 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0023058800874204617,
|
22 |
+
"lang_id_score": 0.0018594776665465708,
|
23 |
+
"perplexity_score": 139244.1615024404
|
24 |
+
}
|
25 |
+
},
|
26 |
+
{
|
27 |
+
"median": {
|
28 |
+
"num_words": 22.0,
|
29 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
30 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
31 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
32 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
33 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
34 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
35 |
+
"perplexity_score": 238142.9
|
36 |
+
}
|
37 |
+
},
|
38 |
+
{
|
39 |
+
"max": {
|
40 |
+
"num_words": 9466.0,
|
41 |
+
"character_repetition_ratio": 0.2,
|
42 |
+
"word_repetition_ratio": 1.0,
|
43 |
+
"special_characters_ratio": 0.4,
|
44 |
+
"stopwords_ratio": 0.257,
|
45 |
+
"flagged_words_ratio": 0.133,
|
46 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
47 |
+
"perplexity_score": 1150534.4
|
48 |
+
}
|
49 |
+
},
|
50 |
+
{
|
51 |
+
"min": {
|
52 |
+
"num_words": 10.0,
|
53 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
54 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
55 |
+
"special_characters_ratio": 0.021,
|
56 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
57 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
58 |
+
"lang_id_score": 0.236,
|
59 |
+
"perplexity_score": 1144.8
|
60 |
+
}
|
61 |
+
},
|
62 |
+
{
|
63 |
+
"90%": {
|
64 |
+
"num_words": 53.0,
|
65 |
+
"character_repetition_ratio": 0.031,
|
66 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
67 |
+
"special_characters_ratio": 0.231,
|
68 |
+
"stopwords_ratio": 0.024,
|
69 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
70 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
71 |
+
"perplexity_score": 446983.57999999996
|
72 |
+
}
|
73 |
+
},
|
74 |
+
{
|
75 |
+
"75%": {
|
76 |
+
"num_words": 32.0,
|
77 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
78 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
79 |
+
"special_characters_ratio": 0.208,
|
80 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
81 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
82 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
83 |
+
"perplexity_score": 342214.3
|
84 |
+
}
|
85 |
+
},
|
86 |
+
{
|
87 |
+
"50%": {
|
88 |
+
"num_words": 22.0,
|
89 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
90 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
91 |
+
"special_characters_ratio": 0.188,
|
92 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
93 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
94 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
95 |
+
"perplexity_score": 238142.9
|
96 |
+
}
|
97 |
+
},
|
98 |
+
{
|
99 |
+
"25%": {
|
100 |
+
"num_words": 16.0,
|
101 |
+
"character_repetition_ratio": 0.0,
|
102 |
+
"word_repetition_ratio": 0.0,
|
103 |
+
"special_characters_ratio": 0.171,
|
104 |
+
"stopwords_ratio": 0.0,
|
105 |
+
"flagged_words_ratio": 0.0,
|
106 |
+
"lang_id_score": 1.0,
|
107 |
+
"perplexity_score": 154228.9
|
108 |
+
}
|
109 |
+
},
|
110 |
+
{
|
111 |
+
"total size": "637085",
|
112 |
+
"keep size": "564255",
|
113 |
+
"remove size": "72830"
|
114 |
+
}
|
115 |
+
]
|